—

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2023 o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (COM(2023)0298),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (2),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 26. apríla 2023 na revíziu a nahradenie existujúcich všeobecných farmaceutických právnych predpisov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2022 o duševnom zdraví v digitálnom svete práce (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 o novom strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci po roku 2020 (vrátane lepšej ochrany pracovníkov pred vystavením škodlivým látkam, stresu v práci a zraneniam spôsobeným opakujúcimi sa pohybmi) (8),

—

so zreteľom na brífing s názvom Duševné zdravie a pandémia, ktorý v júli 2021 uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2023 o pandémii ochorenia COVID-19: získané skúsenosti a odporúčania do budúcnosti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2020 o stratégii EÚ v oblasti verejného zdravia po pandémii COVID-19 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o právach intersexuálnych osôb (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2023 o všeobecnej dekriminalizácii homosexuality vzhľadom na nedávny vývoj v Ugande (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2022 o posilnení Európy v boji proti rakovine – smerom ku komplexnej a koordinovanej stratégii (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2021 s názvom Európsky plán na boj proti rakovine (COM(2021)0044),

—

so zreteľom na iniciatívu Komisie z decembra 2021 s názvom Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2022 o spoločnom európskom postupe v oblasti starostlivosti (17),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. septembra 2022 o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (COM(2022)0440),

—

so zreteľom na závery Rady z 24. októbra 2019 o ekonomike blahobytu, v ktorých sa vyzýva na vypracovanie komplexnej stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia,

—

so zreteľom na Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu z roku 2008, ktorý bol prijatý na konferencii EÚ na vysokej úrovni s názvom Spoločne za duševné zdravie a pohodu, ktorá sa konala 13. júna 2008 v Bruseli,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 14. októbra 2005 s názvom Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (COM(2005)0484),

—

so zreteľom na správu z decembra 2015 vypracovanú v rámci jednotnej akcie pre duševné zdravie a pohodu s názvom Duševné zdravie vo všetkých politikách – situačná analýza a odporúčania na prijatie opatrení,

—

so zreteľom na Svetový deň duševného zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) v roku 2023, ktorého témou bolo Duševné zdravie je všeobecným ľudským právom,

—

so zreteľom na európsky akčný rámec WHO pre duševné zdravie na obdobie 2021 – 2025,

—

so zreteľom na správu agentúry Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) zo 7. októbra 2011 s názvom Podpora duševného zdravia na pracovisku – správa o osvedčených postupoch,

—

so zreteľom na akčný rámec EÚ pre duševné zdravie a pohodu, ktorý Komisia uverejnila v roku 2016,

—

so zreteľom na správu OECD a Komisie z roku 2022 s názvom Health at a Glance: Europe 2022: State of Health in the EU Cycle (Zdravotníctvo v skratke: Európa 2018 – cyklus o stave zdravia v EÚ),

—

so zreteľom na zoznam chorôb z povolania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) revidovaný v roku 2010,

—

so zreteľom na informačný dokument WHO a MOP z roku 2022 s názvom Duševné zdravie pri práci: informačný dokument,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/2337 z 28. novembra 2022 týkajúce sa európskeho zoznamu chorôb z povolania (18),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia – Lepšie zdravie pre všetkých v meniacom sa svete (COM(2022)0675),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 2022 s názvom „Digitálne desaťročie pre deti a mládež: nová Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (stratégia BIK+) (COM(2022)0212),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (COM(2020)0625),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom „Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030“ (COM(2021)0101),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0367/2023),

A.

keďže WHO definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, ktorý ľuďom umožňuje vyrovnať sa so životným stresom, realizovať svoje schopnosti, dobre sa učiť a pracovať a prispievať k rozvoju svojej komunity; keďže duševné choroby zahŕňajú duševné poruchy a psychosociálne postihnutie, ako aj iné duševné stavy spojené so značnými ťažkosťami, obmedzenou schopnosťou fungovať alebo s rizikom sebapoškodzovania;

B.

keďže duševné zdravie je univerzálnym ľudským právom a jeho podpora je kľúčovým predpokladom prosperity osobného, komunitného a sociálno-ekonomického rozvoja;

C.

keďže duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou zdravia a nevyhnutným základom pohody jednotlivcov a spoločností a predpokladom inkluzívnej a fungujúcej spoločnosti; keďže duševné zdravie by preto malo byť rovnocenné s fyzickým zdravím; keďže v dôsledku vzájomného prepojenia duševného a fyzického zdravia čelia ľudia s duševnými poruchami podstatne vyššiemu riziku predčasnej smrti, a to aj v dôsledku neliečených telesných zdravotných problémov;

D.

keďže podľa odhadov WHO viac ako 150 miliónov ľudí v Európe trpí duševnou chorobou (19) a treba predpokladať určitú mieru nedostatočnej diagnostiky; keďže duševné choroby sú hlavným dôvodom rokov prežitých so zdravotným postihnutím a piatou hlavnou príčinou rokov života vážených dizabilitou zo všetkých neprenosných ochorení (NCD) v EÚ a sú na druhom mieste medzi najčastejšími NCD; keďže z výskumu vyplýva, že duševné choroby sú celkovo výrazne častejšie u žien; keďže približne 4% (20) všetkých úmrtí v EÚ spôsobujú duševné choroby a poruchy správania;

E.

keďže duševné zdravie a pohoda obyvateľstva sú pre jednotlivca rozhodujúcim faktorom; keďže zlé duševné zdravie môže mať za následok stratu produktivity jednotlivcov a podnikov a zníženie účasti na pracovnom trhu a predstavuje finančnú záťaž pre jednotlivcov, rodiny a komunity a môže mať obrovské hospodárske dôsledky, ktoré zodpovedajú viac ako 4 % HDP EÚ (600 miliárd EUR) ročne (21); keďže iné nepriame náklady často prevyšujú priame náklady, ako sú výdavky na zdravotnú starostlivosť, a existuje čoraz viac dôkazov o tom, že podpora dobrého duševného zdravia a prevencia duševných porúch môžu byť nákladovo efektívne a hospodárne;

F.

keďže podľa WHO patria sociálno-ekonomické podmienky, ako je zamestnanie, sociálna podpora, úroveň vzdelania a fyzické prostredie, medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce duševné zdravie jednotlivca;

G.

keďže štrukturálne hospodárske a sociálne nerovnosti majú rozdielny vplyv v závislosti od skupiny obyvateľstva; keďže všetky verejné politiky v oblasti duševného zdravia musia byť obzvlášť citlivé voči ekonomicky zraniteľným skupinám obyvateľstva, aby sa zabezpečila rovnaká ochrana všetkých občanov;

H.

keďže chudoba, sociálna nerovnosť a diskriminácia stavajú ľudí do zraniteľnej pozície a môžu viesť k pocitom nedostatku, čo vedie k intenzívnym pocitom úzkosti, zhoršuje cyklus chudoby a zvyšuje riziko duševných porúch;

I.

keďže zameranie sa na prevenciu a riadenie týchto determinantov duševného zdravia môže pomôcť znížiť význam neskorých a nákladných zásahov a pomôcť zlepšiť duševné zdravie a pohodu;

J.

keďže riešenie duševných chorôb si vyžaduje prístup „duševné zdravie vo všetkých politikách“ (MHiAP) zameraný na dôkladné pochopenie rôznych determinantov duševného zdravia prostredníctvom medziodvetvovej optiky s cieľom predchádzať a zmierňovať ich vplyv na jednotlivcov, komunity a spoločnosti;

K.

keďže epidemiologický dohľad je systematický a priebežný zber, analýza, interpretácia a poskytovanie zdravotných údajov a informácií týkajúcich sa výskytu, distribúcie a determinantov ovplyvňujúcich chorobu alebo zdravotný stav v populácii; keďže hlavným účelom dohľadu je monitorovať zdravotný stav populácie, odhaliť vypuknutia alebo nezvyčajné vzorce chorôb, hodnotiť účinnosť zásahov v oblasti verejného zdravia a informovať o rozhodovaní v oblasti verejného zdravia;

L.

keďže v posledných rokoch sa čoraz viac uznáva naliehavá potreba lepšieho a širšieho povedomia o duševnom zdraví a pochopenia duševného zdravia, ako aj účinných opatrení na prevenciu a riešenie zlého duševného zdravia, pričom gramotnosť v oblasti duševného zdravia je v porovnaní s gramotnosťou v oblasti fyzického zdravia stále veľmi nízka, čo môže mať negatívny vplyv na tendenciu vyhľadať pomoc;

M.

keďže komunitný model (22) (23)je zameraný na pacienta a jeho kľúčovým prvkom je úloha pacientov a ich rodín v diskusii a plánovaní siete zdravotnej starostlivosti; keďže podľa paradigmy komunitnej starostlivosti je prioritou posilniť postavenie pacientov, aby sa stali aktívnymi aktérmi rozhodovania o vlastnom duševnom zdraví, od prevencie až po liečbu; keďže využívanie skúseností a znalostí používateľov a ich prostredia je nevyhnutné na plánovanie a rozvoj služieb zdravotnej starostlivosti;

N.

keďže predpisovanie sociálnych činností je holistický prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorý ďalej podporuje integrovanú komunitnú starostlivosť a uľahčuje demedikalizáciu; keďže predpisovanie sociálnych činností môže okrem iných služieb zahŕňať podporu v oblasti duševného zdravia, sociálneho začlenenia a finančného poradenstva a poradenstva v oblasti bývania, ako aj činnosti podporujúce fyzickú aktivitu a tvorivé sebavyjadrenie;

O.

keďže v mnohých členských štátoch existujú prekážky v prístupe k službám v oblasti duševného zdravia a podpora je nedostatočná alebo zriedkavá, čo vedie k dodatočným poplatkom, dlhým čakacím lehotám, nedostatku odborníkov v oblasti duševného zdravia, stigmatizácii a vytváraniu ďalšej sociálno-ekonomickej diskriminácie a nerovnosti;

P.

keďže výdavky z vlastného vrecka na služby zdravotnej starostlivosti predstavujú pre ľudí so zdravotnými problémami finančnú bariéru a všeobecné zdravotné poistenie zmierňuje ekonomické obmedzenia v oblasti prevencie, diagnostiky, podpory a rehabilitácie;

Q.

keďže najvzdialenejšie regióny sú obzvlášť zraniteľné vzhľadom na ťažkosti s prístupom k vysoko diferencovaným službám zdravotnej starostlivosti, pričom situácia sa v nasledujúcich rokoch zhorší v dôsledku vplyvov zmeny klímy, keďže tieto regióny budú pociťovať ohrozenie krátkodobej pomoci a narušenie poskytovania služieb (s faktormi, medzi ktoré patria geografické zmeny pobrežia a zvyšovanie hladiny morí, nedostatok sladkej vody, extrémne poveternostné javy, vyššie teploty, suchá, intenzívne požiare a zmeny v zrážkach);

R.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 vyvolala a zhoršila duševné ochorenia ako sú úzkosť a depresia; keďže dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sa ďalej zhoršujú v súčasnom kontexte ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine, sociálno-ekonomickej a klimatickej krízy, krízy v oblasti prírody a znečistenia;

S.

keďže neisté zamestnanie, dočasné zamestnanie a nevhodné pracovné podmienky sú spojené so zlým duševným zdravím a nezamestnanosťou, ako aj s absenciami a prezentizmom (24), a keďže agentúra EU-OSHA uvádza, že 45 % zamestnaných osôb považuje stres a iné rizikové faktory, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť duševnú pohodu, za bežné na pracovisku;

T.

keďže agentúra EU-OSHA zdôrazňuje, že pre dobré duševné zdravie je dôležité, ako je organizovaná práca a ako fungujú medziľudské vzťahy v pracovnom prostredí, pričom ako negatívne faktory uvádza stres súvisiaci s prácou, vyhorenie, násilie, šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, únavu, psychickú záťaž a emocionálne požiadavky;

U.

keďže duševné choroby sú spojené s rizikovými faktormi na pracovisku a sú zahrnuté do zoznamu chorôb z povolania Medzinárodnej organizácie práce;

V.

keďže u ľudí s duševnými chorobami je často menej pravdepodobné, že budú zamestnaní, a keďže duševné poruchy v ranom detstve a dospievaní zvyšujú riziko slabých študijných výsledkov a nedostatku pracovných príležitostí neskôr v živote;

W.

keďže v modernej spoločnosti zohráva digitalizácia čoraz významnejšiu úlohu v osobnom aj pracovnom živote ľudí a možno ju využiť na propagáciu rozširovania podpory duševného zdravia a intervencií založených na dôkazoch, no zároveň môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie ľudí;

X.

keďže digitálne technológie môžu mať významný prínos pri prepájaní vzdialených oblastí a poskytovaní dostupných a cenovo prístupných prostriedkov psychologickej podpory, ale zároveň všadeprítomnosť smartfónov a digitálnych technológií, ako sú mobilné aplikácie a siete sociálnych médií, predstavuje riziko pre duševného choroby a sociálnu izoláciu; keďže takéto digitálne technológie, najmä ak sa používajú nadmerne, majú negatívny vplyv na duševné zdravie detí a dospievajúcich; keďže používanie sociálnych médií a digitálnych sietí a vystavenie kybernetickému šikanovaniu, pornografii, sexualizovaným a násilným obrázkom a hrám, anonymnému trollovaniu, obsahu so stravovacími obmedzeniami a nedosiahnuteľnými/nezdravými štandardmi krásy môže mať negatívne dôsledky na duševné zdravie, najmä u detí, dospievajúcich a mladých ľudí (25) , (26); keďže obete kybernetického šikanovania sú vystavené vyššiemu riziku depresie a samovražedných myšlienok;

Y.

keďže v Európe žije deväť miliónov dospievajúcich (vo veku 10 až 19 rokov) s duševnými chorobami, pričom úzkosť a depresia predstavujú viac ako polovicu prípadov; keďže štúdie ukazujú, že 34,6 % všetkých duševných ochorení začína do veku 14 rokov a 62,5 % do veku 25 rokov; keďže 19 % európskych chlapcov vo veku 15 až 19 rokov trpí duševnými poruchami, rovnako ako viac ako 16 % dievčat v rovnakom veku, avšak 70 % detí a dospievajúcich trpiacich duševnými chorobami, nedostane primeranú pomoc dostatočne skoro (27);

Z.

keďže smrť v dôsledku samovraždy alebo úmyselného sebapoškodenia je v západnej Európe druhou hlavnou príčinou úmrtia dospievajúcich (15 – 19 rokov) (28), a to najmä u chlapcov, pričom je výrazne častejšia ako u dospelých;

AA.

keďže štúdie naznačujú, že veľká časť žiakov vykazuje okrem znížených sociálnych zručností a emocionálnych schopností aj príznaky duševných ochorení (29);

AB.

keďže deti, dospievajúci a mladí dospelí sú čoraz viac vystavení tlaku a vysokým očakávaniam spoločnosti a zasahuje ich úzkosť vyplývajúca z globálnych hrozieb, ako sú pandémia ochorenia COVID-19, núdzová situácia v oblasti klímy, neistota v súvislosti s konfliktmi a ďalšie faktory;

AC.

keďže existuje výrazná súvislosť medzi zlým duševným zdravím a šikanovaním s ďalšími škodlivými následkami, ktoré vedú k vyšším hladinám stresu, úzkosti a ďalším negatívnym duševným symptómom u detí, dospievajúcich a mladých ľudí, čo má škodlivé dôsledky v dospelosti;

AD.

keďže nízka úroveň sociálnych a rodinných interakcií v detstve sa odráža v horšom duševnom zdraví mladých dospelých, ktoré pretrváva aj počas dospelosti;

AE.

keďže v EÚ sa ročná hodnota strateného duševného zdravia detí a mladých ľudí odhaduje na 50 miliárd EUR (30);

AF.

keďže psychológovia zohrávajú významnú úlohu vo vzdelávaní tým, že sa podieľajú na všeobecnom duševne zdravom prostredí v školách alebo inštitúciách, podporujú účinnú zdravotnú výchovu, zlepšujú vzdelávacie výsledky, udržujú deti v bezpečí, predchádzajú predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a nedostatočnej disciplíne, riešia konflikty medzi rovesníkmi, medzi študentmi a ich učiteľmi a medzi ostatnými zamestnancami, podporujú zručnosti v rôznych disciplínach, integrujú a zlepšujú vzdelávacie výstupy študentov s osobitnými potrebami a študentov z etnických menšín, podporujú rodovú rovnosť, uľahčujú vzťahy opatrovníkov so školou, zlepšujú duševné zdravie učiteľov a poskytujú odbornú prípravu pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom;

AG.

keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje v EÚ v priemere 13 % (31) a má väčší negatívny vplyv na ženy než na mužov, najmä na domácnosti s jedným rodičom;

AH.

keďže úmrtnosť pri poruchách príjmu potravy je vyššia ako pri všetkých ostatných duševných chorobách a postihuje najmä dievčatá a mladšie ženy, pričom ovplyvňuje nielen ich fyzické zdravie, ale okrem iného vedie aj k zníženej sebaúcte, všeobecnej úzkostnej poruche, sociálnej úzkosti, depresii, úmyselnému sebapoškodzovaniu a samovražde;

AI.

keďže tehotné ženy, ženy, ktoré nedávno porodili, a ženy, ktoré sú obeťou traumy, sú náchylnejšie na psychologické následky sociálnej, hospodárskej a politickej krízy (32) , (33); keďže práca v domácnosti a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o deti majú výrazný vplyv na duševné zdravie žien, ako sa uvádza v správe Headway 2023 - index duševného zdravia, podľa ktorej 44 % žien s deťmi mladšími ako 12 rokov uvádza ťažkosti s povinnosťami v domácnosti v porovnaní s len 20 % mužov;

AJ.

keďže podľa WHO sa násilie páchané na ženách stalo verejným zdravotným problémom epidemických rozmerov, keďže napríklad každá tretia žena v EÚ zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie, čo viedlo k zhoršeniu duševného zdravia, zvýšenému stresu a duševným chorobám;

AK.

keďže vnútroštátne zdravotnícke služby rôznych členských štátov môžu a musia urobiť viac na podporu žien, ktoré sú vystavené fyzickému násiliu alebo sexuálnemu zneužívaniu; keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v EÚ je rodovo špecifický jav, ktorý sa týka prevažne žien (34);

AL.

keďže nenávisť, diskriminácia a násilie voči komunite LGBTQIA+, najmä voči dospievajúcim, narastá a následne vedie k závažným psychickým ochoreniam, najmä u dospievajúcich, a k trvalým následkom, ako sú vraždy, úmyselné sebapoškodenia alebo samovraždy, čo vedie ku kolektívnemu pocitu ohrozenia v tejto komunite;

AM.

keďže komunita LGBTQIA+ je vystavená väčšiemu riziku vzniku symptómov a správania v súvislosti s poruchami príjmu potravy (35);

AN.

keďže zásahy označované ako konverzné „terapie“ sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia jednotlivca sú pseudovedecké a prispievajú k stigmatizácii a zlému duševnému zdraviu v rámci komunity LGBTQIA+ (36);

AO.

keďže osamelosť a sociálna izolácia starších ľudí je spojená s demenciou a nepriaznivými telesnými a duševnými následkami vrátane porúch súvisiacich s užívaním látok, samovražedných tendencií, zlých životných návykov, ťažkej depresie a úzkosti;

AP.

keďže migranti, žiadatelia o azyl a utečenci čelia nepriaznivým situáciám, ktoré prispievajú k psychickej traume a iným duševným chorobám;

AQ.

keďže legálne aj nelegálne látky, ako sú kofeín, konope, alkohol, halucinogény, inhalanty, opioidy, sedatíva, hypnotiká a anxiolytiká, stimulanty, nikotín, tabak (37) a ďalšie látky a správanie (okrem iného hazardné hry, prejedanie sa, závislosť od sledovania televízie a závislosť od internetu (38)) môžu viesť k behaviorálnej závislosti alebo k poruchám súvisiacim s užívaním návykových látok, ktoré úzko súvisia s inými duševnými chorobami;

AR.

keďže niektorí ľudia zo zraniteľných skupín budú pravdepodobne dostávať starostlivosť v inštitucionálnom prostredí, kde môžu byť izolovaní od širšej komunity a/alebo nútení žiť spolu a nemusia mať dostatočnú kontrolu nad svojím životom a rozhodnutiami, ktoré sa ich týkajú, a kde požiadavky samotnej organizácie môžu mať prednosť pred individuálnymi potrebami rezidentov;

AS.

keďže transinštitucionalizácia je jav, ktorý charakterizuje presun pacientov z jednej inštitúcie do druhej po zatvorení psychiatrických zariadení (39);

AT.

keďže väzni a osoby zadržiavané orgánmi verejnej moci vo všeobecnosti trpia v dôsledku obmedzenia pohybu a izolácie a viac ako tretina väzňov trpí duševnými chorobami rôzneho druhu; keďže každé piate väzenie v Európe je preplnené;

AU.

keďže samovražda je šiestou hlavnou príčinou úmrtia v rámci celej populácie v EÚ a v Spojenom kráľovstve (40) a štvrtou hlavnou príčinou úmrtia mladých ľudí; keďže miera úmrtnosti v dôsledku samovraždy je ukazovateľom v komplexnom akčnom pláne WHO pre duševné zdravie na roky 2013 – 2030, pričom cieľom č. 3.4 cieľov udržateľného rozvoja je znížiť do roku 2030 predčasnú úmrtnosť na neprenosné choroby o jednu tretinu pomocou prevencie a liečby a podporovať duševné zdravie a pohodu; keďže vekovo štandardizovaná miera samovrážd v európskom regióne v priebehu rokov klesá, ale Európa zostáva regiónom s druhou najvyššou mierou samovrážd na svete, (41) s vyššou prevalenciou u mužov; keďže podľa nedávnych štúdií WHO sociálna stigmatizácia, tabu otvorene diskutovať o samovražde a nedostatočná dostupnosť údajov vedú k nízkej kvalite dostupných údajov o samovraždách aj samovražedných pokusoch;

AV.

keďže prenosné ochorenia, ako sú HIV, vírusová hepatitída, sexuálne prenosné infekcie a iné, sú často príčinou stigmatizácie a zhoršenia duševného zdravia jednotlivcov;

AW.

keďže neprenosné ochorenia môžu mať hlboký vplyv na duševné zdravie a pohodu a výzvy spojené so zvládaním neprenosných ochorení často prispievajú k stresu, depresii, úzkosti a samovražednému správaniu a sú viditeľnejšie u detí a mladých ľudí, najmä tých, ktorí trpia chronickou bolesťou (42);

AX.

keďže u ľudí, ktorí trpia zriedkavým chorobami, je väčšia pravdepodobnosť výskytu duševných problémov (napr. skleslá nálada, úzkosť, emocionálne vyčerpanie, čo niekedy vedie k samovražedným myšlienkam alebo zámerom) ako u bežnej populácie;

AY.

keďže neprenosné ochorenia sa môžu vyskytnúť súčasne so súvisiacimi chronickými fyzickými ochoreniami a významne ovplyvňovať duševné zdravie ľudí;

AZ.

keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia v každodennom živote viacerým prekážkam vrátane stigmatizácie, izolácie, diskriminácie, absentizmu, nedostatočnej prístupnosti, opustenosti a nedostatku sociálnej podpory, čo vedie k vysokému psychickému stresu, úzkosti, depresii, smrti v dôsledku úmyselného sebapoškodzovania alebo samovraždy;

BA.

keďže duševné choroby zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní náchylnosti na neprenosné ochorenia (43); keďže táto interakcia má cyklický charakter a môže následne zvýšiť riziko neprenosných chorôb;