1.

so znepokojením konštatuje, že chudoba detí predstavuje jednu z najzávažnejších sociálnych výziev našej doby. Deti tvoria približne 20 % obyvateľstva EÚ: približne štvrtina z nich žije v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. Deti sú preto najzraniteľnejšou skupinou, v ktorej sa najviac prejavuje chudoba a sociálne vylúčenie. Tento jav sa ešte zhoršil v dôsledku hospodárskych vplyvov pandémie a zvýšenia životných nákladov;

2.

konštatuje, že chudoba v Európe je teda úzko spojená s vekom a zložením rodiny, pričom v jednotlivých členských štátoch a regiónoch EÚ existujú rozličné výzvy, zraniteľné skupiny a veľmi premenlivé ukazovatele; v každom prípade žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore politík pre rodiny s deťmi a koordinovaným opatreniam na zabezpečenie toho, aby sa splnili ciele v oblasti znižovania chudoby stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv;

3.

potvrdzuje výrazný rozdiel v miere chudoby detí v jednotlivých členských štátoch, pričom poukazuje na zložitosť problémov z dôvodu rozličných regionálnych a mestských okolností, a pripomína potrebu holistickej a rôznorodej politickej reakcie. Okrem toho konštatuje, ako potvrdzuje najnovšia správa UNICEF-u Správa Innocenti, karta č. 18, že národné bohatstvo krajiny nezaručuje nízku mieru chudoby detí a že naopak, niektoré z najbohatších krajín zaznamenali za posledných 10 rokov výrazný nárast chudoby detí;

4.

by chcel vyjadriť uznanie zvýšeným sociálnym investíciám v Európskej únii, a najmä úsiliu o podporu výstavby jaslí a služieb starostlivosti o deti v celej EÚ. Tieto investície nielen zlepšujú kvalitu života európskych občanov, ale majú aj pozitívny vplyv na hospodárstvo, prispievajú k tvorbe pracovných miest, podpore rodičovstva a znižovaniu rodových nerovností;

5.

poukazuje na skutočné riziko nesplnenia cieľa akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorým je zníženie chudoby detí v Európe o 5 miliónov detí. Napokon vyzýva na revíziu daňových pravidiel s cieľom stimulovať investície potrebné na podporu rodín a detí v neistých situáciách;

6.

zdôrazňuje strategický význam investícií v prvých rokoch života, obzvlášť počas prvých 1 000 dní života, s cieľom položiť základy pre vývoj zdravých jednotlivcov a prosperujúcej spoločnosti, čo poukazuje na potrebu primeraných finančných záväzkov a regulácie zo strany EÚ a členských štátov. Prostriedky vyčlenené na starostlivosť o deti preto nepredstavujú výdavky, ale investíciu, t. j. strategické opatrenia na zabezpečenie lepšieho rozvoja spoločnosti ako celku a vytvorenie rovnakých príležitostí pre všetkých, preklenutie rozdielov vo vzdelávaní medzi deťmi z rodín s rôznymi úrovňami príjmov, ako aj podporu rovnakých príležitostí na vzdelávanie od útleho veku;

7.

zdôrazňuje tiež, že opatrenia na boj proti chudobe detí, najmä prístup k službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, sú nevyhnutné aj na riešenie rodových nerovností a pomáhajú zvýšiť účasť žien na trhu práce, ktorú často brzdí nedostatočná podpora starostlivosti o deti;

8.

pripomína situácie, ktoré vyvolávajú mimoriadne obavy v núdzových situáciách. Ide o prípad vojen, ktoré majú priamy vplyv na hospodárstva a spoločnosť členských štátov, ako sú ukrajinská kríza a kríza na Blízkom východe, a ďalej vystavujú deti rizikám zneužívania, vykorisťovania a nedostatku základnej starostlivosti, a preto sú cielené a primerane financované zásahy ešte naliehavejšie;

9.

medzi opatreniami, ktoré Európa zaviedla v rámci piliera sociálnych práv, pripomína najmä Európsku záruku pre deti, odporúčanie Európskej rady prijaté 14. júna 2021, pričom hlavným cieľom je rozšíriť prístup detí v núdzi k základným službám, ako je vzdelávanie, primerané bývanie, riadna výživa a ochrana zdravia, v rámci holistického prístupu k riešeniu chudoby a sociálneho vylúčenia detí;

10.

víta tretiu fázu testovania záruky pre deti (vykonanú s podporou a odbornou pomocou Unicefu), ako národné akčné plány záruky pre deti, ktoré predložili všetky členské štáty. Napriek tomu, že medzi nimi existujú výrazné rozdiely, sa vedúca úloha miestnych samospráv považuje za spoločný prvok. Miestna úroveň má zásadný význam pri riadení mnohých základných služieb, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve alebo sociálna a zdravotná starostlivosť, ako aj pri meraní cieľov, spracovaní a zbere údajov, výmene osvedčených postupov, monitorovaní, ale aj pri účasti detí a organizácií občianskej spoločnosti do tvorby politík;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty predložili svoj národný plán takmer dva roky po pôvodnom termíne a že v iných členských štátoch po predložení plánu nenasledovalo jeho vykonávanie a zavedenie konkrétnych opatrení. Okrem toho dúfa, že miestne samosprávy budú môcť spolu s európskymi inštitúciami podnietiť členské štáty, aby pristúpili k realizácii plánov, a žiada, aby Európska komisia účinne a rozhodne monitorovala vykonávanie politík súvisiacich so zárukou pre deti, a najmä efektívne a dôsledné využívanie finančných prostriedkov určených na boj proti chudobe detí v rámci ESF+;

12.

vzhľadom na silný vplyv pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine na deti a rodiny preto vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila podiel ESF+ určený na túto iniciatívu a pokračovala vo financovaní balíkov pomoci pre deti v núdzových situáciách, najmä podporou miestnych samospráv pri krízovom riadení.

13.

sa domnieva, že vzhľadom na dvojročné monitorovanie vykonávania národných plánov záruky pre deti (marec 2024), ktoré plánuje Komisia, by európske inštitúcie mali zabezpečiť, aby členské štáty mali potrebné zdroje na to, aby mohli plniť kľúčovú úlohu investovania do detí a mohli sa zamerať na fázu vykonávania národných plánov záruky pre deti a ústrednú úlohu miestnych samospráv, a to najmä v spojitosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu;

14.

uznáva strategickú úlohu miestnych samospráv pri pochopení územných špecifík, ktoré spôsobujú chudobu detí v ich komunitách, a vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament, členské štáty a miestne samosprávy, aby podporovali vykonávanie miestnych a regionálnych akčných plánov záruky pre deti, ktoré zohľadňujú osobitosti každého regiónu a komunity, podporujú sociálne začlenenie detí a zameriavajú sa na poskytovanie minimálneho balíka základných služieb, ktoré sa majú poskytovať najzraniteľnejším chlapcom a dievčatám vrátane vzdelávania a starostlivosti v útlom detstve, školskej asistencie, sociálnej starostlivosti a zdravia;

15.

sa domnieva, že boj proti chudobe detí si vyžaduje pochopenie jej príčin, ktoré sú zložité a rôznorodé: preto musia byť opatrenia štruktúrované podľa viacerých úrovní činnosti nad rámec miestneho kontextu. Preto je nevyhnutné mať k dispozícii podrobné údaje o existencii chudoby na rôznych územiach, a to tak s cieľom náležite poskytovať zdroje a podporu, ako aj vykonávať intervenčné stratégie EÚ;

16.

podporuje model viacúrovňového a decentralizovaného riadenia, ktorý zohľadňuje zásadu subsidiarity a rešpektuje právomoci na národnej úrovni s čoraz aktívnejšou a rozhodovacou úlohou miestnych samospráv pri riadení zdrojov a plánovaní účinných sociálnych, zdravotných a vzdelávacích politík, najmä v priamej reakcii na potreby detí;

17.

vyzýva na podporu spolupráce a partnerstiev vrátane verejno-súkromných partnerstiev pod dohľadom verejne zodpovedného orgánu na miestnej úrovni v záujme poskytovania verejných služieb s cieľom zlepšiť dostupnosť týchto služieb a lepšie ich zosúladiť s potrebami detí, pričom zdôrazňuje potrebu poskytovať nepretržitú odbornú prípravu a podporu zamestnancom miestnych samospráv, aby sa zlepšili zručnosti a efektívnosť pri vykonávaní programov zameraných na deti;

18.

žiada, aby sa uľahčil priamy prístup miestnych samospráv k európskym finančným prostriedkom pre deti pomocou zjednodušených postupov a menšej administratívnej záťaže, a uznáva význam zapojenia miestnych samospráv do voľby výdavkov a vykonávania iniciatív, najmä pokiaľ ide o Európsky sociálny fond plus, ale aj Nástroj technickej podpory a nástroj Next Generation EU;

19.

žiada, aby sa miestnym samosprávam poskytla výraznejšia technická pomoc v oblasti politík starostlivosti o deti, a to prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj prostredníctvom budovania kapacít a monitorovacích činností. Technická pomoc by sa mohla financovať z Európskeho sociálneho fondu a jej hlavným cieľom by malo byť vytvorenie siete európskych osvedčených postupov, ktorá by bola „k dispozícii“ pre miestne samosprávy a regióny, ktoré majú menej kapacít a kompetencií, ale sú ochotné investovať zdroje do politík zameraných na deti, najmä do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve;

20.

žiada, aby sa v rámci európskych a vnútroštátnych programov naďalej venovala pozornosť a zaručila väčšia koordinácia s cieľom investovať do rozvoja a skvalitňovaniu služieb pre deti vo vnútorných oblastiach regiónov, a najmä v oblastiach s vyšším rizikom vyľudňovania;

21.

spomedzi rôznych služieb uvedených v Európskej záruke pre deti sa zameriava na služby priamo riadené miestnymi samosprávami, ako sú starostlivosť o deti a materské školy (v niektorých členských štátoch priamo integrované do vzdelávacieho systému), výživa a zdravie. Cieľ vytvoriť balík minimálnych základných služieb zo strany miestnych samospráv – garantovaných, univerzálnych a bezplatných vrátane starostlivosti o deti, cenovo dostupného, kvalitného stravovania v školách, ktoré by bolo bezplatné pre deti zo znevýhodneného prostredia a primeraného systému zdravotnej starostlivosti – sa považuje za najlepší spôsob, ako poskytnúť deťom žijúcim v Európe rovnaké príležitosti, hoci poukazuje aj na významné finančné dôsledky takýchto služieb;

22.

považuje za strategické najmä investície zamerané na zvýšenie ponuky vzdelávacích služieb, aby boli bezplatné (alebo v prípade, že to nie je možné, aby boli cenovo dostupné) pre všetky deti žijúce v Európe, s cieľom dosiahnuť barcelonský cieľ 50 % pokrytia verejnými službami do roku 2030, čím sa znížia najmä nerovností v prístupe pre najzraniteľnejšie deti v snahe riešiť vzdelanostnú chudobu;

23.

považuje za prioritné zaručiť zdravé, primerané a kvalitné stravovanie prostredníctvom všeobecného prístupu do školských jedální pre všetky deti žijúce v Európe, pričom by sa cenovo dostupné stravovanie v školách (bezplatné pre deti zo znevýhodneného prostredia) považovalo za základné a všeobecné právo vo všetkých vzdelávacích ustanovizniach pre vekovú skupinu 0 – 6 rokov a na prvom stupni základných škôl (6 – 11 rokov);

24.

považuje za nevyhnutné zvýšiť cielené investície zamerané na podporu fyzického a duševného zdravia detí prostredníctvom programov presahujúcich oblasť zdravia vrátane športových a voľnočasových aktivít, najmä tých, ktoré sú prístupné pre deti so zdravotným postihnutím;

25.

v oblasti zdravia považuje za prioritu prijať inkluzívne a cielené prístupy k riešeniu osobitných výziev, ktorým čelia deti a rodiny so zdravotným postihnutím. Služby, podpora rodín, účasť a odborná príprava musia byť obzvlášť prístupné deťom so zdravotným postihnutím a miestnym orgánom, na ktoré sa čoraz častejšie obracajú a ktoré často nemajú potrebné nástroje a zdroje na zabezpečenie základných práv;

26.

zdôrazňuje význam začlenenia a podpory určitých osobitných kategórií, ako sú deti bez právneho postavenia, maloletí príslušníci menšín alebo deti bez trvalého domova, deti v zariadeniach náhradnej starostlivosti, deti so zdravotným postihnutím, deti utečencov a deti s migrantským pôvodom, ale aj cielené opatrenia pre zraniteľné deti v cezhraničnom prostredí a podpora miestnych samospráv pri koordinácii prijímacích služieb pre deti utečencov;

27.

žiada, aby sa posilnili nástroje na účasť detí a širokej verejnosti s cieľom zvýšiť informovanosť o právach detí a inkluzívnu účasť detí a mladých ľudí na spoločenskom živote a na formovaní politík zameraných na deti. Preto by sa mal posilniť širší dialóg medzi miestnymi samosprávami, vzdelávacími inštitúciami, občianskou spoločnosťou a zástupcami detí a mládeže, aby sa zabezpečilo, že názory detí budú vypočuté vo všetkých fázach rozhodovania, ktoré sa ich týka;

28.

podporuje návrh Európskeho parlamentu na zriadenie Európskeho hlavného mesta detí podľa vzoru Európskeho hlavného mesta kultúry s osobitným zameraním na deti, ich práva a príležitosti na demokratickú účasť, pričom uznáva význam podpory práv a dobrých životných podmienok detí na miestnej a regionálnej úrovni a uznáva úspech iniciatív, ako je Európske hlavné mesto kultúry, pri podpore kultúrnej výmeny a rozvoja;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné organizovať kampane na zvyšovanie osvety verejnosti a vzdelávacie iniciatívy o právach detí s finančnou a logistickou podporou EÚ, zvýšením úsilia a zintenzívnením komunikačných stratégií;

30.

uznáva vzájomnú doplnkovosť medzi Európskou zárukou pre deti a zárukou pre mladých ľudí a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť a synergie medzi politikami zameranými na boj proti chudobe a aktívnymi politikami trhu práce, ktoré pokrývajú celý životný cyklus od detí až po dospelých;

31.

vyzýva členské štáty, aby do vykonávania a plnenia národných akčných plánov zapojili všetky príslušné zainteresované strany. Miestne plány záruk pre deti musia byť podporované silnými miestnymi partnerstvami, ktoré zahŕňajú verejné orgány poskytujúce služby spolu s ďalšími aktérmi miestnej komunity vrátane rodičov, škôl a subjektov súkromného sektora;

32.

považuje za nevyhnutné zapojiť miestne subjekty, a to aj vo fáze analýzy a monitorovania potrieb, keďže prieskumy chudoby a sociálneho vylúčenia detí a kvality života na národnej a regionálnej úrovni nemusia poskytovať komplexné údaje o tomto jave na miestnej úrovni, a to z dôvodu často obmedzenej veľkosti vzorky.

33.

v záujme účinnejšieho monitorovania zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska komisia a členské štáty priebežne zverejňovali aktuálne informácie o práci a výsledkoch Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) a jeho podskupiny pre ukazovatele v súvislosti so zavedením ukazovateľov monitorovania a hodnotenia, ktoré sa týkajú najmä vykonávania Európskej záruky pre deti.