1.

Má sa článok 20 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, že rodičovi z tretieho štátu musí byť priznané odvodené právo na pobyt v členskom štáte, ktorého je jeho maloleté dieťa štátnym príslušníkom a v ktorom jeho dieťa žije bez toho, aby uplatnil svoje občianske práva, pričom tento rodič z tretieho štátu má právo na pobyt v inom členskom štáte?

Ak nie je vylúčené, že rodičovi z tretej krajiny musí byť priznané odvodené právo na pobyt v členskom štáte, ktorého je jeho maloleté dieťa štátnym príslušníkom a v ktorom jeho dieťa žije bez toho, aby uplatnilo svoje občianske práva, pričom tento rodič z tretej krajiny má právo na pobyt v inom členskom štáte:

2.

Vyplýva z článku 20 ZFEÚ so zreteľom na článok 5 písm. a) a b) smernice 2008/115 (2) a článok 6 ods. 2 smernice 2008/115 v prípade vzťahu závislosti, ktorý odôvodňuje priznanie odvodeného práva na pobyt podľa článku 20 ZFEÚ, povinnosť rozhodujúceho orgánu overiť, či je výkon práva na voľný pohyb a pobyt v najlepšom záujme dieťaťa a či je možné pokračovať v rodinnom živote predtým, ako zaviaže rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, aby bezodkladne odišiel do členského štátu, v ktorom má povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, a mali by sa tieto faktory zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o udelenie odvodeného práva na pobyt?