P9_TA(2023)0397

Účinnosť sankcií EÚ voči Rusku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 o účinnosti sankcií EÚ voči Rusku (2023/2905(RSP))

(C/2024/2838)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine, najmä od eskalácie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022,

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na 11 po sebe nasledujúcich balíkov sankcií voči Rusku, ktoré EÚ prijala od februára 2022,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2332 z 28. novembra 2022 o určení porušenia reštriktívnych opatrení Únie za oblasť trestnej činnosti, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1),

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 7. júla 2023 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže od 24. februára 2022, keď Rusko opätovne začalo nevyprovokovanú, neoprávnenú a nezákonnú útočnú vojnu proti Ukrajine, sa geopolitická situácia v Európe výrazne zmenila; keďže ruské ozbrojené sily podnikli nerozlišujúce útoky na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, zabili tisíce ukrajinských civilistov, násilne odvliekli a nezákonne väznili ukrajinských občanov v Rusku a na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny a páchali teroristické činy v celej krajine;

keďže od rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 uvalila EÚ na Rusko 11 balíkov sankcií zameraných na oslabenie jeho hospodárskej základne, a tým aj obmedzenie jeho schopnosti viesť vojnu vrátane reštriktívnych opatrení voči takmer 1 800 osobám a subjektom zodpovedným za vojnu na Ukrajine alebo zapojeným do nej, zákazov dovozu mnohých tovarov a služieb z Ruska, napríklad ropy a surovín, a tiež zákazu vývozu zbraní, vojenského vybavenia alebo položiek s dvojakým použitím do Ruska; keďže sankcie zahŕňajú aj zákaz všetkých transakcií s Centrálnou bankou Ruska, vylúčenie kľúčových ruských bánk zo systému zasielania finančných správ SWIFT a pozastavenie vysielania a distribúcie určitých ruských dezinformačných kanálov vlastnených alebo podporovaných štátom;

keďže Rada okrem toho uložila reštriktívne opatrenia v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv voči niekoľkým osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv v Ruskej federácii a na územiach Ukrajiny, ktoré Rusko dočasne okupuje; keďže EÚ prijala ďalšie sankcie aj voči Bielorusku v reakcii na jeho zapojenie sa do útočnej vojny proti Ukrajine a voči Iránu v súvislosti s používaním iránskych dronov vo vojne Ruska;

keďže meranie vplyvu sankcií je poväčšine náročné, aj pre nedostatok spoľahlivých údajov a štatistík; keďže vplyv sankcií EÚ nie je možné jednoducho oddeliť od vplyvu sankcií USA či iných sankcií, ruských odvetných sankcií alebo od vplyvu ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; keďže väčšina odborníkov varuje, že hoci sankcie fungujú, ich vplyv nie je dostatočne závažný nato, aby obmedzil schopnosť Ruska viesť vojnu proti Ukrajine, a vyzýva na prijatie dodatočných opatrení na rozšírenie rozsahu a presadzovania sankcií; keďže sankcie EÚ voči Rusku sú síce bezprecedentné, no zdá sa, že vplyv na ruské hospodárstvo je zatiaľ menší, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom existujú varovné signály o tom, že účinnosť sankcií slabne; keďže sankcie voči Rusku prinútili a stále nútia ich adresátov neustále hľadať finančne nákladné spôsoby ich obchádzania;

keďže členské štáty EÚ spolu s Koalíciou pre cenové stropy zaviedli cenové stropy na po mori prepravovanú surovú ropu, ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, ktoré pochádzajú z Ruska alebo sa z Ruska vyvážajú; keďže tieto cenové stropy stanovili na úrovni 60 USD za barel surovej ropy, 45 USD za barel v prípade diskontovaných ropných produktov a 100 USD za barel prémiových ropných produktov; keďže v rôznych štúdiách sa odhaduje, že výrobné náklady na barel ruskej surovej ropy predstavujú približne 15 USD a na barel nafty 20 USD; keďže preto súčasné cenové stropy stále umožňujú Putinovmu režimu dosiahnuť značné zisky;

keďže ruské príjmy z vývozu ropy a plynu sa od januára 2022 do januára 2023 znížili o 38 %; keďže podiel Ruska na pokrývaní európskeho dopytu po plyne klesol zo 45 % v roku 2021 na 23 % v roku 2022 a na menej ako 10 % v januári 2023; keďže podľa správ sa objem ruskej výroby skvapalneného zemného plynu (LNG) zvýšil na rekordnú úroveň; keďže napriek sankciám EÚ na ruské uhlie sa jeho produkcia v porovnaní s rokom 2021 zvýšila o 0,3 % a dosiahla rekordnú úroveň; keďže od začiatku vojny získalo Rusko príjmy z vývozu fosílnych palív vo výške 532 miliárd EUR, z čoho nákupy členských štátov predstavovali viac ako 178 miliárd EUR; keďže len v roku 2022 dosiahli príjmy z ruských zdrojov energie 321 miliárd USD;

keďže od augusta 2023 je zrejmé, že Rusko nachádza nové spôsoby, ako obísť sankcie, ktorými sa zaviedol cenový strop na ropu, a ceny ruskej ropy na svetových trhoch sa začali zvyšovať; keďže Rusko dokázalo presmerovať vývoz surovej ropy z Európy na alternatívne trhy, ako sú India, Čína a Turecko; keďže dovoz ropných výrobkov vyrobených z ruskej ropy do EÚ z Indie a iných krajín prudko vzrástol, a tým otvoril zadné vráta pre ruskú ropu a oslabil vplyv sankcií EÚ; keďže plavidlá vo vlastníctve EÚ prepravili v rokoch 2022 aj 2023 najvyšší podiel ruskej surovej ropy; keďže v roku 2022 predstavoval podiel príjmov z vývozu energetických zdrojov jednu tretinu celkových príjmov v rozpočte Ruskej federácie; keďže sankcie na vývoz ruských zdrojov energie majú silný vplyv na ruské štátne príjmy; keďže po zavedení cenového stropu na ropu v decembri 2022 sa príjmy Ruska z vývozu zdrojov energie v porovnaní s predvojnovými úrovňami výrazne znížili; keďže príjmy Ruska z ropy sa v prvej polovici roka 2023 odrazili od dna a dosiahli najvyššiu úroveň od novembra 2022;

keďže nákup ruského LNG alebo ruskej ropy z krajín mimo EÚ členskými štátmi EÚ nie je obmedzený a v súčasnosti dosahuje objemy podstatne vyššie ako vo februári 2022; keďže Rusko je druhým najväčším dodávateľom LNG do EÚ, pred ním sú už len Spojené štáty; keďže nárast dovozu LNG z Ruska je v rozpore s cieľom EÚ ukončiť svoju závislosť od ruských fosílnych palív; keďže Rusko stále denne získava približne 690 miliónov EUR z vývozu svojich fosílnych palív (údaje z augusta 2023); keďže EÚ stále posiela Rusku 2 miliardy EUR mesačne za fosílne palivá; keďže v dôsledku pokračujúceho dovozu plynu z plynovodov a LNG, ako aj rôznych výnimiek zo zákazu dovozu surovej ropy a ropných produktov zostáva EÚ stále jedným z najväčších ruských klientov, pokiaľ ide o fosílne palivá;

keďže podľa oficiálnych ruských údajov sa ruské hospodárstvo v roku 2022 údajne stenčilo iba o 2,1 %, čo je oveľa menej, ako sa v kontexte ruskej agresie na Ukrajine a napriek medzinárodným sankciám očakávalo; keďže prognózy Medzinárodného menového fondu založené na oficiálnych ruských údajoch hovoria o vzraste ruského hospodárstva o 2,2 % v roku 2023 a o 1,1 % v roku 2024; keďže Rusko oznámilo, že v roku 2024 sa jeho rozpočet na obranu zvýši takmer o 70 % a dosiahne 107 miliárd EUR alebo 6 % HDP (nárast zo 63 miliárd EUR, t. j. 3,9 % HDP v roku 2023);

keďže však ruský prezident 1. novembra 2023 vyzval štátnych predstaviteľov, aby riešili problém vysokej inflácie, pričom varoval, že ruské hospodárstvo čelí zvýšenému tlaku v dôsledku západných sankcií; keďže inflácia je v Rusku stále vysoká a naďalej stúpa, pričom ruské hospodárstvo sa musí vyrovnať s oslabeným rubľom a rastúcimi vojenskými výdavkami na ofenzívu na Ukrajine;

K.	keďže dovoz EÚ z Ruska od februára 2022 klesol; keďže niektoré členské štáty napriek sankciám prakticky zintenzívnili obchod s Ruskom v porovnaní s februárom 2022;

keďže viaceré podniky EÚ využívajú výnimky podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 (2), a tak aj naďalej obchodujú s ruskými subjektmi, na ktoré sa vzťahujú finančné a obchodné sankcie; keďže právomoc udeľovať výnimky prináleží vnútroštátnym orgánom a inštitúcie EÚ sú o udelení výnimiek len informované bez toho, aby ich mohli napadnúť; keďže Parlament a iné inštitúcie nemajú prístup k týmto dôležitým informáciám; keďže udeľovanie výnimiek výrazne znižuje želaný vplyv sankcií EÚ, a tým oslabuje účinnosť a dôveryhodnosť jedného z hlavných nástrojov zahraničnej politiky EÚ;

keďže v snahe čeliť sankciám sa Rusko pri hľadaní technológií či iných produktov obrátilo na krajiny, ktoré sankcie neuplatňujú; keďže čoraz užšie vzťahy medzi Ruskom a Čínou, pokiaľ ide o obchod s energiou a položkami s dvojakým použitím, ako aj diplomatickú a strategickú podporu, brzdia vplyv sankcií EÚ na Rusko; keďže obchod Ruska s Čínou zaznamenal v rokoch 2022 a 2023 rekordne vysoké hodnoty; keďže asi polovica ruského dovozu v súčasnosti pochádza z Číny, pričom pred vojnou to bola štvrtina; keďže objem obchodu Ruska s Indiou a Tureckom tiež výrazne vzrástol;

keďže z viacerých analýz zaistených ruských zbraní vyplynulo, že Rusko naďalej dováža kritické komponenty zo Západu, pretože je schopné nájsť si alternatívnych dodávateľov a trasy, pričom dovoz kľúčových položiek, ako sú polovodiče, dokonca vzrástol nad úroveň pred zavedením sankcií; keďže viaceré krajiny, ktoré neuplatňujú sankcie, ako sú Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko, niektoré zakaukazské krajiny a Srbsko, sa stali uzlami, cez ktoré ruské subjekty presmerúvajú výrobky, ktoré dovážajú z EÚ do Ruska, alebo poskytujú alternatívne trasy na dovoz položiek s dvojakým použitím a technológií a zariadení vyrobených v zahraničí;

O.	keďže v decembri 2022 EÚ vymenovala Davida O’Sullivana za medzinárodného osobitného vyslanca pre vykonávanie sankcií EÚ; keďže do najnovšieho balíka sankcií prijatého v júni 2023 bol zahrnutý osobitný nástroj proti ich obchádzaniu;

keďže Rosatom a ruský sektor jadrovej energie stále nie sú súčasťou balíkov sankcií; keďže Rosatom prostredníctvom svojich dcérskych spoločností zabezpečuje dovoz kriticky dôležitých technológií a materiálov pre ruský vojensko-priemyselný komplex; keďže v priebehu rokov 2022 – 2023 členské štáty dosiahli významný pokrok pri znižovaní svojej závislosti od ruského jadrového priemyslu;

Q.	keďže Komisia predložila 2. decembra 2022 návrh smernice o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie (3) s cieľom uľahčiť vyšetrovanie, stíhanie a trestanie porušení sankcií EÚ vo všetkých členských štátoch;

R.	keďže predstavitelia ruskej občianskej spoločnosti a opozície žijúci v exile v EÚ zápasia s neprimeraným vplyvom niektorých sankcií na ich každodenný život tak, že to nezodpovedá cieľu politiky sankcií EÚ a naopak poškodzuje dôveryhodnosť EÚ;

opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, nezákonnú a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a zapojenie Lukašenkovho režimu v Bielorusku; pripomína svoju výzvu adresovanú Rusku, aby bezodkladne ukončilo všetky vojenské operácie na Ukrajine a aby bezpodmienečne stiahlo všetky vojenské sily a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, ukončilo nútené deportácie ukrajinských civilistov a prepustilo všetkých zadržiavaných a deportovaných Ukrajincov, najmä deti;

zdôrazňuje, že cieľom sankcií EÚ v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine je strategicky oslabiť ruskú hospodársku a priemyselnú základňu, najmä vojensko-priemyselný komplex, ako aj schopnosť Ruskej federácie pokračovať vo vojne, útočiť na civilné obyvateľstvo a narúšať územnú celistvosť Ukrajiny, brániť Rusku v prístupe k vojenským technológiám a komponentom a zamerať sa na ruské politické a hospodárske elity s cieľom oslabiť ich podporu režimu;

pripomína, že účinnosť medzinárodných sankcií závisí od neochvejnosti, súdržnosti, spolupráce, čestnosti a dodržiavania záväzkov štátov, ktoré ich prijali; vyzýva členské štáty, aby jasne identifikovali ruské zahraničné aktíva, na ktoré sa vzťahujú sankcie a ktoré patria do ich jurisdikcie, a aby zabezpečili, že budú účinne odstránené z dosahu ruských subjektov; zdôrazňuje potrebu harmonizovanejšieho prístupu a väčšej transparentnosti, pokiaľ ide podávanie správ o umiestnení a celkových sumách zmrazených aktív;

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že sankcie EÚ voči Rusku sú nástrojom zahraničnej politiky zameraným na ukončenie nezákonnej vojny, obchádzanie takýchto obmedzení vývozu tovaru, ktorý má zásadný význam pre vedenie vojny, by sa v určitých závažných prípadoch mohlo považovať za spoluúčasť na vojnových zločinoch Ruska a mohlo by sa stíhať;

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sprísnili a centralizovali dohľad nad vykonávaním sankcií na úrovni EÚ a aby vytvorili mechanizmus prevencie a monitorovania obchádzania sankcií v snahe obmedziť schopnosť Ruska vyhýbať sa sankciám; vyzýva orgány členských štátov, aby užšie spolupracovali pri vyšetrovaní porušovania sankcií a ich obchádzania a aby poukazovali na dôsledky takéhoto porušovania energickou a ráznou prevenciou porušovania sankcií EÚ a/alebo jeho stíhaním; v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa rýchlo dohodli na konečnom znení ambicióznej smernice o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie; zdôrazňuje, že sankcie by mali zostať primerané, ale aj dostatočne vysoké nato, aby mali odrádzajúci účinok; vyzýva Európsku radu, aby prijala rozhodnutie, ktorým sa právomoci Európskej prokuratúry rozšíria o trestný čin porušovania reštriktívnych opatrení Únie, čo by umožnilo väčšiu harmonizáciu a konzistentné a jednotné stíhanie takýchto trestných činov v celej EÚ;

je hlboko znepokojený pokračujúcim obchodom s tovarom, ktorý má zásadný význam pre vedenie vojny a na ktorý boli uvalené sankcie, medzi členskými štátmi a Ruskom; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi nedostatkami, pokiaľ ide o kultúru dodržiavania sankcií EÚ voči Rusku; odsudzuje prax, keď sa tovar z EÚ, na ktorý boli uvalené sankcie, predáva spoločnostiam alebo jednotlivcom z krajín mimo EÚ a následne sa odosiela priamo EÚ do Ruska; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili systémy na účinnejšiu výmenu informácií o transakciách s cieľom zlepšiť presadzovanie sankcií týkajúcich sa vojenského tovaru a položiek s dvojakým použitím; vyzýva orgány členských štátov, aby podnikom poskytli potrebné informácie a pomoc v záujme zlepšenia dodržiavania sankcií EÚ a aby spolupracovali s tými podnikmi, ktorých výrobky sa vyvážajú do Ruska, v snahe minimalizovať riziko nevedomého porušovania kontrol vývozu; vyzýva členské štáty, aby dôkladne preskúmali, či spoločnosti dodržiavajú vývozné obmedzenia na tovar uvedený v sankčnom zozname, a aby ukladali odrádzajúce sankcie;

vyzýva členské štáty, aby rozšírili kontroly vývozu tak, aby zahŕňali viac kategórií tovaru, aby zosúladili kontroly vývozu naprieč jurisdikciami a aby dôsledne presadzovali opatrenia s cieľom odstrániť právne medzery; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia, ktorými sa zabráni tomu, aby vyspelé technologické produkty vyvážané do krajín mimo EÚ končili v Rusku, a aby sústavne monitorovali aktuálny vývoj s cieľom zistiť, ako systémy obchádzania sankcií fungujú, a tomu adekvátne prispôsobiť sankčné režimy;

naliehavo vyzýva spoločnosti z EÚ a z krajín, ktoré sú kandidátmi alebo potenciálnymi kandidátmi na členstvo v EÚ, aby ukončili svoje pôsobenie v Rusku a aby pri vývoze tovaru, ktorého vývoz do Ruska je zakázaný, uplatňovali osobitnú starostlivosť; zdôrazňuje, že podniky EÚ a ich dcérske spoločnosti, o ktorých sa zistí, že porušujú reštriktívne opatrenia EÚ, by nemali byť oprávnené na financovanie, a to ani na účasť vo verejných súťažiach a na iné formy financovania v rámci Nástroja pre Ukrajinu a iných programov obnovy na Ukrajine; domnieva sa, že podniky, ktoré využívajú výnimky z uplatňovania sankcií EÚ voči Rusku, a tak aj naďalej obchodujú s Ruskom, by nemali využívať žiadne prostriedky z fondov EÚ, ani technickú pomoc či účasť na projektoch financovaných EÚ; domnieva sa, že tieto podniky by mali byť automaticky zaradené do systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia a že ich štatút v nástroji na hodnotenie rizika Arachne by sa mal na základe toho aktualizovať; zastáva názor, že táto zásada by sa mala uplatňovať mutatis mutandis aj na verejné obstarávanie, pričom ministerstvá alebo miestne orgány by nemali mať možnosť nakupovať práce, tovar alebo služby od podnikov, ktoré neuplatňujú sankcie EÚ v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014;

žiada EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili strategickú komunikáciu EÚ o sankciách EÚ voči Rusku a bojovali proti dezinformáciám o týchto sankciách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o informovanie širšej verejnosti o reštriktívnych opatreniach EÚ voči Rusku, najmä o ich cieli, a aby v tejto súvislosti využili skúsenosti vyslanca pre sankcie EÚ pri presviedčaní medzinárodných partnerov, organizácií a kľúčových priemyselných odvetví o potrebe zabrániť obchádzaniu úsilia zameraného na zníženie príjmov dostupných na pokračovanie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine;

10.	naliehavo vyzýva všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, aby prísne dodržiavali sankcie EÚ v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine ako znak pripravenosti prijať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ;

11.

odsudzuje správanie štátov, poskytovateľov právnych služieb, iných subjektov a jednotlivcov, ktorí pomáhajú Rusku vyhnúť sa účinkom sankcií EÚ; pripomína, že porušenie sankcií je trestným činom na úrovni EÚ a má vážny dosah na finančné záujmy EÚ; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ vrátane vyslanca pre sankcie EÚ, aby zintenzívnili svoje úsilie o obmedzenie vyhýbania sa sankciám EÚ voči Rusku a ich obchádzania, ktoré vážne oslabujú účinnosť sankcií EÚ a bránia medzinárodnému úsiliu o ukončenie vojny; zdôrazňuje, že majetok skonfiškovaný v dôsledku porušenia sankcií sa musí použiť na odškodnenie obetí ruskej agresie, ako aj na obnovu a reformy infraštruktúry v rámci Nástroja pre Ukrajinu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prehodnotili svoje vzťahy s krajinami, ktoré nevynakladajú dostatočné úsilie na obmedzenie vyhýbania sa sankciám EÚ voči Rusku a ich obchádzania, vrátane finančnej pomoci poskytovanej týmto krajinám a akejkoľvek formy ich preferenčného prístupu na trhy EÚ; je znepokojený správami o tom, že Azerbajdžan a ďalšie krajiny „prepierajú“ ruský plyn; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty na použitie všetkých možných nástrojov s cieľom presvedčiť vládu Azerbajdžanu, aby zastavila tajné dohody s ruským režimom;

12.

žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby aktívne prispievali k zachovaniu jednoty pri uplatňovaní sankcií, a preto žiada, aby sa všetky sankčné režimy súvisiace s konaním Ruska voči Ukrajine systematicky predlžovali o najmenej 12 mesiacov a aby sa prijali ďalšie balíky sankcií zamerané na strategické obmedzenie schopnosti Ruska financovať svoju vojnovú kampaň; podporuje vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby naďalej prispieval k dlhodobej jednote a väčšej účinnosti tým, že bude vo veľkej miere využívať svoje právo predkladať návrhy;

13.	vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj výklad sankcií vedúci k zhabaniu a konfiškácií vecí a vozidiel, ktoré sú určené len na osobné použitie; zdôrazňuje, že takéto nadmerné vykonávanie diskredituje cieľ a nástroj sankcií;

14.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili a zintenzívnili koordináciu presadzovania dodržiavania existujúcich sankcií na vývoz ruskej ropy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby úplne uzavreli trh EÚ pre fosílne palivá pochádzajúce z Ruska; požaduje harmonizované testovanie pôvodu dovážaných fosílnych palív, LNG a rafinovaných fosílnych palív s cieľom zabrániť opätovnému vývozu ruskej energie do EÚ;

15.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so skupinou G7 na podstatnom znížení cenového stropu pre ruskú ropu a ropné výrobky, zaviedli úplný zákaz dovozu ruského LNG a skvapalneného ropného plynu do EÚ a dovozu paliva a iných ropných výrobkov z krajín mimo EÚ, ak boli tieto produkty vyrobené z ruskej ropy, a aby zakázali prepravu vyvážanej ruskej ropy a LNG cez územie EÚ; vyzýva EÚ, aby zaviedla cenové a objemové stropy pri dovoze ruských a bieloruských hnojív do EÚ;

16.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uvalili sankcie na všetky veľké ruské ropné spoločnosti, Gazprombanku, ich dcérske podniky, ako aj na členov ich predstavenstiev a manažmentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rozšírili sankcie voči Rusku na dovoz hliníka a zaviedli sankcie proti projektu Arctic LNG 2; vyzýva EÚ a členské štáty, aby navrhli obmedzenie prepravy tankermi a embargo na predaj tankerov do Ruska, ako aj obmedzenie európskych poisťovacích služieb pre tankery, ak sa používajú na vývoz ruskej ropy; vyzýva krajiny Koalície pre cenové stropy, aby zakázali prekládku ruskej ropy a LNG vo svojich teritoriálnych vodách a výhradných hospodárskych zónach; vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili presadzovanie a dodržiavanie cenového stropu na ropu, najmä tým, že budú vyžadovať, aby potvrdenia o cenách nákladov ruskej ropy bolo možné vydávať len na základe bieleho zoznamu schválených obchodníkov, a tým, že sa bude vyžadovať, aby sa overovalo, či všetky tankery prechádzajúce európskymi teritoriálnymi vodami majú primerané poistenie ropného úniku („P&I“);

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili sankcie tak, aby zahŕňali úplný zákaz uvádzania na trh a rezania diamantov ruského pôvodu alebo opätovne vyvezených Ruskom do EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sankcionovali štátnu spoločnosť Alrosa a aby zoširoka zaviedli systémy na sledovanie pôvodu diamantov na základe nových technológií;

18.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby čo najskôr obmedzili svoju spoluprácu s Rosatomom, ako aj s jeho vedúcimi predstaviteľmi a dcérskymi spoločnosťami na mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná pre energetickú bezpečnosť EÚ; vyzýva Komisiu a Zásobovaciu agentúru Euratomu, aby preskúmali súčasnú spoluprácu s Rosatomom a poskytli podporu na nahradenie ruského paliva, náhradných dielov a služieb možnými alternatívami s prihliadnutím na úspešné skúsenosti Ukrajiny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabránili plavidlám dcérskej spoločnosti Rosatomu Atomflot vstupovať do prístavov EÚ a aby posilnili medzinárodný tlak na ukončenie okupácie Záporožskej jadrovej elektrárne a všeobecnejšie na zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární postihnutých konfliktom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zakázali dovoz ruských jadrových produktov;

19.

je znepokojený tým, že Rusko dokáže získať značný počet počítačových komponentov potrebných na výrobu balistických rakiet a riadených striel s plochou dráhou letu prostredníctvom svojho vesmírneho programu (Roscosmos), ktorý mu umožňuje získavať technológie s civilným aj vojenským využitím; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby okamžite zastavili dodávky takýchto komponentov do Ruska a prijali dodatočné opatrenia, ktoré by ešte viac narušili ruský vojenský dodávateľský reťazec a zamerali sa na externých aktérov, ktorí sa snažia podporiť ruské vojnové úsilie, a to aj prostredníctvom výroby bezpilotných lietadiel a rakiet;

20.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby našli právne možnosti, ktoré by umožňovali konfiškáciu zmrazeného ruského majetku a jeho použitie na obnovu Ukrajiny a odškodnenie obetí ruskej agresie; víta oznámenie belgickej vlády o zdaňovaní výnosov zo zmrazených aktív vo vlastníctve Ruska, ktoré spravuje spoločnosť Euroclear;

21.	vyzýva na úplné zosúladenie reštriktívnych opatrení voči Bielorusku s opatreniami, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú voči Rusku, keďže Lukašenkov režim sa vážne podieľa na ruskej útočnej vojne proti Ukrajine;

22.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolu s Komisiou vykonala komplexné preskúmanie sankcií EÚ v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a aby predložila návrhy na ďalšie zlepšenie prípravy, udržiavania, monitorovania vykonávania a presadzovania sankcií EÚ a ich koordinácie s transatlantickými spojencami, partnermi z G7 a G20, inými podobne zmýšľajúcimi partnermi a členmi OSN vo všeobecnosti; opakovane potvrdzuje svoju pozíciu, pokiaľ ide o zachovanie pevnej transatlantickej spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti sankcií, odstránenie všetkých právnych medzier, ktoré by Rusku umožňovali vyhnúť sa sankciám, a zefektívnenie kontrol vývozu;

23.

vyzýva Radu, aby urýchlila práce na dosiahnutí dohody o rýchlom prijatí navrhovaného nariadenia o reštriktívnych opatreniach proti závažným korupčným činom; vyzýva Radu, aby v rámci tohto nového režimu urýchlene uložila sankcie fyzickým a právnickým osobám zodpovedným za korupčné činy v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorých cieľom je podporiť ruský režim;

24.	vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšili transparentnosť a profesionalitu, pokiaľ ide o spôsob, akým identifikujú osoby, na ktoré by sa mali zacieliť osobné sankcie alebo ktoré by mali byť od nich oslobodené; opakuje, že súčasný spôsob fungovania poškodzuje povesť existujúceho sankčného režimu;

25.

zdôrazňuje, že obmedzená účinnosť sankcií zdôrazňuje potrebu komplexnejšieho prístupu k Rusku; žiada preto, aby sankcie EÚ v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine boli zakotvené v komplexnej politickej a diplomatickej stratégii voči Rusku, ktorá zahŕňa aj podporu ruskej opozície v exile, občianskej spoločnosti a nezávislých médií a novinárov, ktorí sú proti vojne, koordináciu s medzinárodnými partnermi v boji proti zasahovaniu Ruska do demokratických procesov a medzinárodných konfliktov a účinnú mnohostrannú spoluprácu s cieľom kompenzovať marenie alebo zneužívanie multilaterálnych inštitúcií alebo mechanizmov zo strany Ruska; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby minimalizovali negatívne dôsledky pre ruskú a bieloruskú občiansku spoločnosť a predstaviteľov opozície v exile, keďže tieto dôsledky neprispievajú k dosiahnutiu stanoveného cieľa sankcií, konkrétne k obmedzeniu schopnosti Ruska viesť útočnú vojnu proti Ukrajine;

26.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a Najvyššej rade Ukrajiny, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ruským a bieloruským orgánom.

(1) Ú. v. EÚ L 308, 29.11.2022, s. 18.

(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 17.3.2014, s. 6).

(3) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie (COM(2022)0684).