P9_TA(2023)0376

Generačná obnova v poľnohospodárskych podnikoch budúcnosti v EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2023 o generačnej obnove v poľnohospodárskych podnikoch budúcnosti v EÚ (2022/2182(INI))

(C/2024/2658)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 39 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (2),

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Budúcnosť európskeho modelu poľnohospodárstva: sociálno-ekonomické a územné dôsledky poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárov v EÚ, ktorú v apríli 2022 uverejnila tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie,

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. apríla 2021 s názvom Hodnotenie vplyvu SPP na generačnú obnovu, miestny rozvoj a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach (SWD(2021)0078),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (4),

—	so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja OSN,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2022 o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

—	so zreteľom na výsledky poľnohospodárskeho cenzu v roku 2020, ktoré uverejnil Eurostat,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva (8),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2020 s názvom Odporúčania pre členské štáty týkajúce sa ich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku (COM(2020)0846),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2023 s názvom Využitie talentov v regiónoch Európy (COM(2023)0032),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o stratégii Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (10),

—	so zreteľom na správu Komisie zo 17. júna 2020 o vplyve demografickej zmeny (COM(2020)0241),

—	so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. januára 2021 s názvom O starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (COM(2021)0050);

—	so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Poľnohospodári budúcnosti, ktorú v roku 2020 uverejnilo Spoločné výskumné centrum,

—	so zreteľom na správu s názvom Výzva opúšťania pôdy po roku 2020 a možnosti zmierňujúcich opatrení, ktorú v decembri 2020 uverejnila tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie,

—	so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach roľníkov a iných ľudí pracujúcich vo vidieckych oblastiach, ktorú prijala Rada pre ľudské práva 28. septembra 2018,

—	so zreteľom na Deklaráciu mládeže prijatú na 67. konferencii Odboru pre poskytovanie informácií verejnosti Organizácie Spojených národov s mimovládnymi organizáciami OSN (DPI/NGO) 22. a 23. augusta 2018,

—	so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 34 (2016) Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien k právam žien na vidieku, prijaté 7. marca 2016,

—	so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A9-0283/2023),

keďže v roku 2020 mala väčšina (57,6 %) riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov (nezávisle od pohlavia) aspoň 55 rokov a len približne 12 % riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov malo menej ako 40 rokov, pričom takmer polovica z nich bola vo veku 35 až 39 rokov; keďže v mnohých členských štátoch je pomerne vysoký podiel poľnohospodárov vo veku 65 rokov alebo viac, pričom na každého poľnohospodára mladšieho ako 40 rokov (2016) pripadajú v priemere traja riadiaci pracovníci poľnohospodárskych podnikov starší ako 65 rokov; keďže výzva generačnej obnovy je obzvlášť naliehavá v tých členských štátoch, ktoré majú nižší ako priemerný podiel mladých poľnohospodárov a vyšší ako priemerný podiel poľnohospodárov vo veku odchodu do dôchodku;

keďže takmer vo všetkých regiónoch EÚ sa neustále zvyšuje priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov a výroba sa sústreďuje do menšieho počtu väčších poľnohospodárskych podnikov, čo jednotlivé druhy výroby ovplyvňuje rôznym spôsobom; keďže počet poľnohospodárskych podnikov v EÚ27 klesol v rokoch 2005 až 2020 približne o 37 % s klesajúcim trendom a s najväčším poklesom malých poľnohospodárskych podnikov (11); keďže koncentrácia pôdy a zníženie počtu poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárov vo všeobecnosti vedú k zjednodušeniu s menšou rozmanitosťou výrobkov a väčšou stratou biodiverzity;

keďže príjmy v poľnohospodárstve zostávajú takmer vo všetkých členských štátoch pod priemerom zvyšku hospodárstva a predstavujú 47 % priemerných hrubých miezd a platov v hospodárstve EÚ; keďže poľnohospodárske podniky riadené riadiacimi pracovníkmi vo veku 40 rokov alebo mladšími majú v priemere najnižšie príjmy na úrovni EÚ a poľnohospodárske podniky riadené ženami majú nižšie príjmy v porovnaní s podnikmi, ktoré riadia muži (12);

D.	keďže v roku 2020 tvorili v 9,1 milióna poľnohospodárskych podnikoch v EÚ o niečo viac ako dve tretiny (68,4 %) riadiacich pracovníkov muži;

keďže 72,3 % riadiacich pracovníkov poľnohospodárskych podnikov v EÚ v roku 2020 malo len praktické skúsenosti, pričom len 10,2 % malo úplnú poľnohospodársku odbornú prípravu a zvyšných 17,5 % len základnú úplnú poľnohospodársku odbornú prípravu; keďže mladí poľnohospodári dosiahli vyššiu úroveň vzdelania, pokiaľ ide o úplnú poľnohospodársku odbornú prípravu (21,4 % oproti 3,6 % u poľnohospodárov starších ako 65 rokov), a absolvovali aktuálne kurzy odbornej prípravy vrátane kurzov o nových a inovatívnych poľnohospodárskych postupoch;

keďže poľnohospodárstvo zostáva prevažne rodinnou činnosťou, keďže v roku 2020 bolo takmer 9 z 10 (86,1 %) ľudí, ktorí pravidelne pracovali v poľnohospodárstve v EÚ, jediným vlastníkom (poľnohospodárom) alebo členom rodiny poľnohospodára; keďže nedostatočná generačná obnova môže viesť k opúšťaniu pôdy;

G.	keďže poľnohospodárska pôda má určité jedinečné vlastnosti v tom, že jej plocha a poloha sú pevne stanovené, zatiaľ čo jej úrodnosť sa postupmi poľnohospodárov môže zlepšiť alebo znížiť;

H.	keďže generačná obnova si vyžaduje, aby mladí ľudia z poľnohospodárskeho prostredia zotrvali na tejto profesionálnej dráhe a aby ďalší ľudia boli nabádaní k tomu, aby vstúpili do tohto odvetvia;

I.	keďže opatrenia na generačnú obnovu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) nie sú vždy vhodné na prevod poľnohospodárskych podnikov na osoby, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi;

J.	keďže dovoz poľnohospodárskych výrobkov nižšej kvality namiesto výrobkov vyrobených v EÚ je tiež prekážkou možnosti získať spravodlivé ceny a výnosy na trhu;

K.	keďže odľahlosť je dôležitým prvkom ťažkostí vo vidieckych oblastiach, ktorý ovplyvňuje mnohé aspekty života, a preto horské oblasti naliehavo potrebujú ucelený proces generačnej obnovy v poľnohospodárskom odvetví;

Súvislosti

zdôrazňuje, že generačná obnova je kľúčová pre sociálnu, hospodársku a environmentálnu udržateľnosť vidieckych oblastí a potravinovú bezpečnosť EÚ a zachovanie vidieckej krajiny, a najmä pre budúcnosť poľnohospodárstva vrátane rozmanitosti udržateľných systémov poľnohospodárstva a tradičných modelov rodinného poľnohospodárstva;

upozorňuje, že nízka úroveň generačnej obnovy v poľnohospodárstve, ktorá je súčasťou širšieho trendu demografického poklesu, je všeobecným problémom EÚ v tomto odvetví a spoločnosti ako celku a postihuje najmä vzdialené vidiecke oblasti;

zdôrazňuje nielen rozsah a význam poľnohospodárstva v sociálno-ekonomickom rozvoji najvzdialenejších regiónov, ale aj obmedzenia, ktorým toto odvetvie v týchto regiónoch čelí z dôvodu ich osobitných geografických, klimatických a pôdnych podmienok; v dôsledku toho konštatuje, že tieto trvalé ťažkosti znižujú príťažlivosť tohto odvetvia pre nové generácie v týchto regiónoch;

zdôrazňuje, že mladí poľnohospodári a noví účastníci vo väčšej miere zavádzajú inovatívne podnikateľské nápady, presadzujú kratšie potravinové reťazce, uplatňujú nové technológie a výrobné metódy a zavádzajú udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane agroekologických postupov a ekologického poľnohospodárstva;

pripomína, že podpora generačnej obnovy v poľnohospodárstve je cieľom SPP na roky 2023 – 2027 a že členské štáty musia pred prevodmi na tento cieľ vyčleniť aspoň tri percentá z celkovej sumy priamych platieb, čo je zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami;

zdôrazňuje, že spravodlivý a dôstojný príjem, udržateľné a stabilné živobytie, spravodlivo rozdelená priama podpora EÚ, pozitívny obraz poľnohospodárstva, predvídateľný právny rámec, kvalita života poľnohospodárov a ich rodín a primeraná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sú nevyhnutné na prilákanie mladých poľnohospodárov a nových ľudí do tohto odvetvia;

Výzvy generačnej obnovy a zdroje na ňu

poznamenáva, že cena a dostupnosť pôdy, vo všeobecnosti nízka ziskovosť poľnohospodárskych činností, administratívne požiadavky a imidž odvetvia boli identifikované ako hlavné prekážky stať sa poľnohospodárom (13); upozorňuje na to, že aj iné faktory, ako je nedostatok vlastného kapitálu, zložitý prístup k úverom, technickým službám a podporným opatreniam, ako aj účinky zmeny klímy môžu byť tiež významnými faktormi, ktoré bránia mladým a novým poľnohospodárom začať sa venovať činnostiam v odvetví poľnohospodárstva;

zdôrazňuje, že obmedzená dostupnosť a náklady na prenájom alebo kúpu pôdy sú hlavnými prekážkami pre mladých poľnohospodárov, najmä tých, ktorí nepochádzajú z poľnohospodárskej rodiny; pripomína, že prevod podniku v rámci rodiny je stále najbežnejším spôsobom vstupu do odvetvia poľnohospodárstva;

poukazuje na to, že obavy z odchodu do dôchodku, ktoré vyplývajú predovšetkým z nedostatočných záchranných sietí pre dôchodcov, konkrétne z nízkych dôchodkov, často vedú starších poľnohospodárov k tomu, že využívajú priame platby ako formu podpory na dôchodku a odďaľujú prevod pôdy;

10.

poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach uznáva špecifickú povahu poľnohospodárskej pôdy, ako aj súbor verejných záujmov a cieľov, ktoré môžu odôvodniť zavedenie opatrení na reguláciu trhu s pôdou zo strany členských štátov;

11.

zdôrazňuje, že môže existovať nesúlad medzi trhovou hodnotou poľnohospodárskeho podniku a jeho skutočnou ziskovosťou;

12.

poukazuje na to, že u mladých poľnohospodárov je dvakrát až trikrát väčšia pravdepodobnosť, že ich žiadosti o úver na začatie alebo rozšírenie ich poľnohospodárskych činností budú zamietnuté, najmä preto, že sú vnímaní ako riskantná investícia, chýba im úverová história a nemajú dostatok aktív, ktoré by mohli poskytnúť ako záruku, a to najmä v prípade malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov; poukazuje na to, že pre mladých poľnohospodárov je čoraz náročnejšie získať úvery na investovanie do poľnohospodárskej pôdy;

13.

zdôrazňuje, že poľnohospodárska činnosť nie je len práca, ale aj životný štýl úzko spätý s prírodou, ktorý sa vyznačuje silným pocitom spolupatričnosti k vidieckej komunite a pozitívnym vplyvom na spoločnosť, čo je prínosom pre spoločnosť ako celok, hoci táto činnosť zostáva stále nedocenená; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo ponúka rozmanitú škálu kariérnych príležitostí;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že mladí ľudia v mnohých vidieckych oblastiach, najmä mladé ženy, sú každodenne vystavené významným a špecifickým výzvam, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu, prístup ku kvalitným pracovným miestam a dostupnému bývaniu, sociálnu izoláciu, infraštruktúru a verejnú dopravu, zdravotnú starostlivosť a digitálnu pripojiteľnosť, a to najmä v odľahlých, horských a najvzdialenejších regiónoch a v menej rozvinutých vidieckych regiónoch;

15.

poznamenáva, že program osobitných voliteľných opatrení z dôvodu odľahlosti a ostrovného charakteru je dôležitý pre odvetvie poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, pretože pomáha udržiavať úroveň výroby, potravinovú bezpečnosť a najmä príjmy poľnohospodárov v týchto regiónoch a zároveň podporuje príťažlivosť tohto odvetvia medzi mladými ľuďmi; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným financovaním tohto programu (14), ktoré sa musí náležite napraviť v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci;

16.

uznáva pozitívny vplyv opatrení SPP pre mladých poľnohospodárov na počet mladých poľnohospodárov, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v okrajovejších vidieckych oblastiach (15); poukazuje však na to, že administratívna záťaž je nadmerná a že súčasná koncepcia SPP môže zohrávať úlohu pri zachovávaní prekážok vstupu mladých a nových poľnohospodárov do tohto odvetvia tým, že prispeje k zvýšeniu ceny a zníženiu dostupnosti ornej pôdy, ako aj ku koncentrácii poľnohospodárskych podnikov;

17.

zdôrazňuje pozitívny prínos projektov a iniciatív LEADER k presadzovaniu sociálneho začlenenia, riešeniu problémov mladých ľudí a podpore prosperujúcich miestnych vidieckych ekonomík, najmä uprednostňovaním mládeže vo výberových kritériách a vytváraním miestnych akčných skupín pre mládež;

Spôsoby podpory generačnej obnovy v poľnohospodárstve

18.

uznáva zložitú a viacvrstvovú povahu procesu generačnej obnovy, ktorá je ovplyvnená faktormi súvisiacimi so súkromnou sférou poľnohospodára vrátane vzdelávania, charakteristickými črtami poľnohospodárskeho podniku, politickým rámcom, podpornými opatreniami a širším sociálno-hospodárskym kontextom a výhľadom, pričom pri navrhovaní politík EÚ a vnútroštátnych politík by sa mali zohľadniť všetky tieto aspekty;

19.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali súdržné a dlhodobé stratégie na podporu generačnej zmeny a zvýšenie atraktívnosti práce v poľnohospodárstve, v ktorých sa spájajú a dopĺňajú rôzne opatrenia, ako je finančná podpora vrátane pomoci pri zakladaní podniku, širšie daňové úľavy a stimuly, najmä na prevod pôdy, a primerané dôchodky a sociálna ochrana; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zlepšili prepojenie medzi politikami EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi politikami a stratégiami vrátane svojich národných strategických plánov;

20.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov a inovatívnych nápadov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o návrh opatrení pre mladých poľnohospodárov, so zameraním na zvýšenie účinnosti, zjednodušenie a dostupnosť a zníženie byrokracie; vyzýva členské štáty, aby vytvorili systém jednotného kontaktného miesta na uľahčenie administratívnych postupov v najvhodnejšej územnej oblasti ;

21.

zdôrazňuje príležitosti, ktoré vytvoril nový Mechanizmus podpory talentov EÚ na podporu regiónov a vidieckych oblastí so zrýchleným poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, pokiaľ ide o školenie, udržanie a prilákanie ľudí, znalostí a zručností, ktoré potrebujú na to, aby sa vyrovnali s účinkami demografických zmien a aby sa stali odolnejšie a konkurencieschopnejšie;

22.

zdôrazňuje, že v rámci generačnej obnovy je potrebná mladšia aj staršia generácia, a preto je nutné podporovať medzigeneračnú spoluprácu a dialóg;

23.

nalieha na členské štáty, aby prostredníctvom svojich programov poľnohospodárskych poradenských služieb ponúkali možnosť využiť sprostredkovateľa nástupníctva poľnohospodárskych podnikov, ktorý môže poskytnúť usmernenia počas prevodov poľnohospodárskych podnikov, najmä pokiaľ ide o medzigeneračný dialóg, právne rámce, daňové a katastrálne služby a možnosti finančnej podpory, ktorý zároveň vypracuje spôsob založenia poľnohospodárskeho podniku vrátane jeho analýzy jeho stavu a zabezpečenia následných opatrení; poznamenáva, že je to rozhodujúce pre prenos znalostí, zručností a vlastníctva poľnohospodárskeho podniku z jednej generácie na druhú;

24.

vyzýva členské štáty, aby hodnotili a podporovali inovatívne modely medzigeneračnej spolupráce, ako sú partnerstvá, podielové hospodárenie alebo služby prideľovania pôdy, s cieľom povzbudiť mladých poľnohospodárov, aby vstúpili do tohto odvetvia, a uľahčiť prevod pôdy, vybavenia a poľnohospodárskeho know-how, a to aj v prípade projektov mimo rodinného kontextu;

25.

pripomína v tomto ohľade potenciál opatrení spolupráce v rámci strategických plánov SPP a vyjadruje poľutovanie nad tým, že túto možnosť využilo len 5 členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporný administratívny rámec, ktorý uľahčí prijímanie inovačných prístupov založených na skúsenostiach získaných s už zavedenými systémami; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa práva na skúšobné obdobie pre poľnohospodárov, ktorí sa chcú stať partnermi v spoločne prevádzkovanom poľnohospodárskom podniku, čo ponúka väčšiu flexibilitu pri organizácii súkromného a pracovného života;

26.

nabáda členské štáty, aby navrhli mechanizmy na uľahčenie prechodu do dôchodku, konkrétne systémy predčasného odchodu do dôchodku, a aby podporovali vzájomne prospešný prevod poľnohospodárskych podnikov na mladých poľnohospodárov;

27.

zdôrazňuje význam ochrany poľnohospodárskej pôdy a cieľov udržateľnej výroby potravín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinkoch konkurenčného využívania poľnohospodárskej pôdy, ako sú okrem iného urbanizácia a energetika, na množstvo a kvalitu dostupnej poľnohospodárskej pôdy, istotu dlhodobého využívania, ceny a koncentráciu pôdy, ako aj faktory opúšťania poľnohospodárskej pôdy, a aby v tejto súvislosti posúdila aj vplyv všetkých príslušných oblastí politiky EÚ vrátane SPP;

28.

žiada, aby sa Komisia a členské štáty náležite zaoberali problémom zaberania pôdy, najmä v rámci právnych predpisov o zdraví pôdy, a to pri dodržaní zásady subsidiarity, s cieľom obmedziť stratu poľnohospodárskej pôdy;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali model založený na biohospodárstve ako priaznivom systéme, ktorý môže zvýšiť príjmy poľnohospodárov; ďalej žiada, aby sa podporila úloha chovu hospodárskych zvierat ako ekosystémových služieb, pretože môže prispieť k priaznivému kolobehu uhlíka;

30.

zdôrazňuje, že právne predpisy o nízkouhlíkovom poľnohospodárstve môžu byť pozitívnym stimulom na zabezpečenie lepšieho odmeňovania poľnohospodárov, najmä tých najmladších, prostredníctvom opatrení na sekvestráciu a zníženie emisií v poľnohospodárskych podnikoch;

31.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a ich regiónmi vyhodnotila možnosť opatrení na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom legislatívnych nástrojov a podpory výmeny osvedčených postupov, s cieľom zlepšiť fungovanie vnútroštátnych trhov s poľnohospodárskou pôdou, zlepšiť prístup mladých poľnohospodárov k pôde a prispieť k riešeniu otázok koncentrácie pôdy a zaberania pôdy;

32.

vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť regulácie trhu s poľnohospodárskou pôdou v členských štátoch pri uľahčovaní vstupu mladých poľnohospodárov do tohto odvetvia, potenciál týchto nariadení a ich vplyv na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov (16);

33.

vyzýva členské štáty, aby regulovali trhy s poľnohospodárskou pôdou a využívanie poľnohospodárskej pôdy s cieľom podporiť prístup mladých poľnohospodárov k pôde prostredníctvom nákupu, lízingu alebo iných foriem prístupu s využitím všetkých dostupných a z miestneho hľadiska vhodných prostriedkov, ako sú predkupné práva mladých poľnohospodárov, kontroly cien pri predaji a prenájme, záruky dlhodobého využívania, stropy pre nadobúdanie alebo povinnosti zachovať poľnohospodársku činnosť, pričom by sa mala uprednostňovať udržateľná výroba potravín a boj proti nadmernej koncentrácii pôdy a zaberaniu pôdy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby podnikateľské subjekty, ako sú investičné fondy, nespravodlivo nekonkurovali mladým poľnohospodárom, pokiaľ ide o prístup k pôde;

34.

zdôrazňuje, že prenájom pôdy je životaschopnou alternatívou prístupu k pôde, ktorá si na založenie podniku vyžaduje menej zdrojov; vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na podporu podmienok dlhodobého prenájmu pôdy, ako je oslobodenie od daní, čím sa zabezpečí istota držby a čas na investície, čo môže z dlhodobého hľadiska zlepšiť aj zdravie pôdy;

35.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť trhu s pôdou na vidieku a zároveň aktualizovali verejné informácie o trhoch s pôdou, územnom plánovaní a vlastníctve, informovali o predajoch pôdy a cenách prenájmu a monitorovali prevody a koncentráciu pôdy;

36.

vyzýva Komisiu, aby v rámci strediska pre monitorovanie vidieka zriadila stredisko EÚ pre monitorovanie poľnohospodárskej pôdy a aby s čo najlepším využitím všetkých existujúcich nástrojov zberu údajov, najmä od členských štátov, monitorovala najmä trendy a ceny za predaj a prenájom pôdy, režimy prenájmu, koncentráciu pôdy, ako aj zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy a opúšťanie pôdy, a vymieňala si o nich údaje; zdôrazňuje význam tohto strediska pre zvyšovanie transparentnosti transakcií s poľnohospodárskou pôdou v EÚ;

37.

nabáda členské štáty, aby rozvíjali a podporovali pozemkové banky a vypracovali národné plány zamerané na uľahčenie programov mobility pôdy s cieľom podporiť medzigeneračný prevod pôdy a zlepšiť prístup aktívnych mladých poľnohospodárov k pôde, a nabáda Komisiu, aby ich v tejto súvislosti podporovala; vyzýva členské štáty, aby podporovali združenia alebo družstvá, ktoré spolupracujú s poľnohospodármi a kupujú pôdu a prenajímajú ju poľnohospodárom, pričom uprednostňujú mladých ľudí, a aby vypracovali súpis dostupnej verejnej poľnohospodárskej pôdy; vyzýva členské štáty, aby vytvorili systém podpory na pomoc mladým poľnohospodárom pri nadobúdaní pôdy, a to najmä prostredníctvom nižších úrokových sadzieb a pomoci s prvou splátkou úveru;

38.

zdôrazňuje, že uznanie hodnoty poľnohospodárov v rámci agropotravinárskeho hodnotového reťazca je základnou podmienkou vytvorenia dostatočného príjmu pre svet poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu na ďalšiu analýzu vykonávania smernice (EÚ) 2019/633 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci v členských štátoch (17); nabáda členské štáty, aby zabezpečili väčšiu ochranu poľnohospodárov prostredníctvom účinných a odrádzajúcich sankcií proti nekalým praktikám v rámci agropotravinárskeho hodnotového reťazca;

39.

konštatuje, že účinný a udržateľný systém verejnej dopravy je jednou z nevyhnutných podmienok pre regionálny hospodársky rozvoj, územnú súdržnosť a rozvoj regionálneho potenciálu, a zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť potrebné finančné prostriedky na rozvoj a údržbu dopravných spojení, pretože by to mohlo podnietiť staršiu generáciu, aby zostala v poľnohospodárstve dlhšie a prilákať mladých ľudí z regionálnych centier, aby pracovali vo vidieckych oblastiach;

40.

vyzýva členské štáty, aby vybudovali účinné systémy poistenia prispôsobené špecifickému charakteru poľnohospodárskeho odvetvia s cieľom podporiť poľnohospodárov v prípade prírodných katastrof; je presvedčený, že takéto mechanizmy poskytnú poľnohospodárom väčšiu finančnú a právnu istotu a uľahčia mladým poľnohospodárom začatie podnikania;

41.

zdôrazňuje, že verejná podpora má zásadný význam pri riešení problémov financovania, s ktorými sa stretávajú mladí poľnohospodári, najmä ženy a malé poľnohospodárske podniky; zdôrazňuje potrebu podporovať prístup mladých poľnohospodárov k informáciám o možnostiach financovania a vypracúvaní podnikateľských plánov a pri získavaní prístupu k zárukám a pôžičkám a poskytovať im v tejto súvislosti bezplatné špecializované poradenstvo;

42.

vyzýva členské štáty, aby mladým poľnohospodárom sprístupnili pomoc na začatie podnikateľskej činnosti a investičnú pomoc počas celého rozpočtového obdobia SPP a aby v plnej miere využili všetky dostupné možnosti podpory mladých poľnohospodárov; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prístup k možnostiam odbornej prípravy, najmä pokiaľ ide o mäkké a digitálne zručnosti, možnosti diverzifikácie podnikov, riadenie a udržateľné poľnohospodárske metódy, pričom treba zohľadniť osobitné potreby nových účastníkov;

43.

berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty vo všeobecnosti vyčlenili vo svojich národných strategických plánoch viac ako minimálnu požadovanú sumu na podporu mladých poľnohospodárov (18);

44.

vyzýva členské štáty, aby primerane využívali doplnkovú redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2021/2115 s cieľom podporiť najmä mladých poľnohospodárov;

45.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave nového programového obdobia vytvorila v rámci programu LEADER stimuly na finančné opatrenia, ktoré by podporili generačnú obnovu v poľnohospodárskych podnikoch;

46.

zdôrazňuje potrebu neustálych investícií do infraštruktúry na podporu odvetvia poľnohospodárstva, ako je vodohospodárska a dopravná infraštruktúra, a potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť poľnohospodárskych podnikov s cieľom znížiť výrobné náklady;

47.

zdôrazňuje význam poskytovania prispôsobených poradenských služieb a služieb v oblasti odbornej prípravy, najmä na podporu mladých poľnohospodárov, nových účastníkov a poľnohospodárskych pracovníkov, a to už pri definovaní podnikateľského zámeru a v nasledujúcich rokoch, pričom je tiež dôležité prispôsobiť tieto služby ich potrebám, príležitostiam a potenciálu; zdôrazňuje potenciál diverzifikácie modelov poradenstva, aby sa lepšie zohľadnila rozmanitosť poľnohospodárov (napr. partnerské učenie, mentorské programy), keďže to môže zohrávať dôležitú úlohu pri prenose vedomostí;

48.

zdôrazňuje, že okrem technického, podnikateľského a digitálneho obsahu je dôležité začleniť do systémov odbornej prípravy okrem iného obsah týkajúci sa mäkkých zručností, komunikácie, vedenia, duševného zdravia a pohody; domnieva sa, že by sa mala posilniť odborná príprava v oblasti udržateľných výrobných metód, inovačných postupov a nových technológií s cieľom povzbudiť mladých ľudí, aby ich prijali, a posilniť schopnosť pozitívne reagovať na súčasné a budúce výzvy a príležitosti;

49.

nabáda mladých poľnohospodárov, aby čo najlepšie využívali príležitosti, ktoré ponúkajú dostupné iniciatívy vytvárania sietí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zapojením regionálnych a miestnych orgánov vo vidieckych oblastiach zabezpečili inkluzívny prístup a účasť a podporovali výmeny medzi európskymi poľnohospodárskymi školami;

50.

opätovne potvrdzuje význam školského programu EÚ zameraného na ovocie, zeleninu a mlieko s cieľom pomôcť deťom zdravo sa stravovať a zároveň im priblížiť poľnohospodárske činnosti, čím sa u mladej generácie podnieti záujem o poľnohospodárstvo a vytvorí pozitívny obraz o poľnohospodárstve; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili vzdelávacie opatrenia;

Mladí poľnohospodári pre budúcnosť

51.

trvá na tom, že mladí poľnohospodári a vidiecka mládež sa musia zapájať a musia mať možnosť aktívne sa zúčastňovať na politickom živote a rozhodovacích procesoch vrátane podpory organizácií mladých poľnohospodárov na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili ich osobitné potreby a aby politiky účinne podporovali ich rozvoj; vyzýva členské štáty, aby viac zapájali miestnych obyvateľov a ich spoločenstvá do tvorby riešení, ktoré podporujú generačnú obnovu;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť potrebám, výzvam a potenciálu mladých žien v poľnohospodárstve a boju proti rodovej nerovnosti; poukazuje na význam vytvorenia priaznivého prostredia pre podnikateľky vo vidieckych oblastiach s prihliadnutím na právne a politické aspekty, napríklad v oblasti spoločného poľnohospodárstva, zabezpečenia lepšieho prístupu k informáciám, poznatkom a možnostiam odbornej prípravy a uľahčenia prístupu k finančným zdrojom;

53.

vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o ženách v poľnohospodárstve, v ktorom by analyzovala a obhajovala najlepšie postupy v členských štátoch a identifikovala rodovo špecifické prekážky pri obnove poľnohospodárskych podnikov;

54.

zdôrazňuje, že súčasní a budúci mladí poľnohospodári budú najviac zasiahnutí vplyvmi zmeny klímy a stratou biodiverzity, ale že sú tiež lepšie pripravení využiť príležitosti, ktoré ponúka zelená a digitálna transformácia, prispieť k takýmto transformáciám a stať sa ich hlavnými aktérmi;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní politík a nástrojov financovania horizontálne zohľadňovali otázku mladých poľnohospodárov; zdôrazňuje úlohu SPP pri podpore mladých poľnohospodárov, ale domnieva sa, že nie je dostatočná na to, aby sa vyrovnala s výzvou generačnej obnovy v EÚ;

56.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala osobitné potreby mladých poľnohospodárov a zabezpečila, aby sa zohľadnili v posúdeniach vplyvu nových politík, ako aj aby monitorovala vplyv ich vykonávania na vyhliadky mladých poľnohospodárov; domnieva sa, že by to malo zahŕňať kritériá týkajúce sa vplyvu na generačnú obnovu, hospodársku životaschopnosť, prístup k pôde, administratívnu záťaž, finančný tlak a ochranu prírodných zdrojov pre poľnohospodársku činnosť; vyzýva Komisiu, aby podala Rade a Európskemu parlamentu správu o tomto hodnotení a jeho výsledkoch;

57.

zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sa musia spoločne usilovať o zabezpečenie udržateľného živobytia mladých poľnohospodárov; zdôrazňuje, že dôstojné a atraktívne príjmy a životné podmienky mladých poľnohospodárov závisia okrem iného od väčšieho podielu hodnoty v rámci agropotravinárskych reťazcov, od etických trhových cien a od dlhodobých zmlúv;

58.

povzbudzuje politikov, školy, médiá, poľnohospodárov a miestne združenia, aby spolupracovali pri propagácii pozitívneho imidžu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí a zvýšili ich príťažlivosť pre mladých ľudí pri výbere budúceho životného štýlu; zdôrazňuje, že na informovanie o úlohe poľnohospodárov v potravinárskej výrobe a environmentálnych službách sú potrebné aktívnejšie iniciatívy na úrovni EÚ, pričom sa zdôrazňuje široká škála poľnohospodárskych povolaní a široká škála zručností požadovaných v tejto profesii;

59.

zdôrazňuje potrebu podporovať povolanie poľnohospodára medzi novými generáciami a zabezpečiť lepšie pochopenie reality sveta poľnohospodárstva; pripomína, že generačnú obnovu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa do odvetvia podarí prilákať nových ľudí z oblastí mimo poľnohospodárstva, a to stimulovaním návštev poľnohospodárskych podnikov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby iniciovali a realizovali programy, ktoré pomôžu prilákať študentov na poľnohospodárske odbory do vyšších, pokročilejších a iných vzdelávacích inštitúcií s cieľom zvýšiť počet študentov, ktorí si vyberajú poľnohospodárske odbory;

60.

zdôrazňuje, že v poľnohospodárstve je potrebné zaviesť nepretržitý profesijný rozvoj, ako aj úroveň kvalifikácie rovnocennú s ostatnými profesiami s cieľom umožniť mladým poľnohospodárom získať určité postavenie v zamestnaní a zlepšiť ich zručnosti a kvalifikáciu;

61.

vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť poľnohospodárskym odvetviam náchylným na krízy, pretože práve strach z možných častých kríz odrádza mladých ľudí od niektorých poľnohospodárskych odvetví, napríklad od mliekarenského odvetvia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zefektívnila mechanizmy predpovedania a prevencie kríz, aby sa v budúcnosti predišlo opakovaniu kríz na úrovni jednotlivých členských štátov alebo celej EÚ, pričom zdôrazňuje príklad krízy súvisiacej s mliekom v rokoch 2014 – 2016, ktorá prinútila mnohých výrobcov mlieka opustiť výrobu mlieka a odradila mladých ľudí od vstupu do tohto odvetvia;

62.

požaduje najmä podporu inovatívnych podnikateľských nápadov mladých poľnohospodárov, ktoré okrem klasickej prvovýroby vznikajú spracovaním, predajom a v dodávateľskom a odberateľskom sektore prvovýroby;

63.

odporúča členským štátom, aby podporovali obstarávanie agropotravinárskeho tovaru od miestnych mladých poľnohospodárov, čím sa podporí zapojenie mladých poľnohospodárov do rozvoja krátkych dodávateľských reťazcov.

64.

trvá na tom, že generačná obnova musí zostať vysokou prioritou aj v budúcom programovom období, najmä v SPP, v rámci ktorej musí dostať zvýšenú povinnú podporu;

65.

vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní stratégií na podporu generačnej obnovy holistickým spôsobom zohľadňovali osobitné potreby a požiadavky mladých poľnohospodárov a nových poľnohospodárov, najmä potreby tých, ktorí nepochádzajú z poľnohospodárskych rodín; ďalej vyzýva členské štáty a regióny, aby zo svojich politík generačnej obnovy urobili hnaciu silu svojich národných alebo regionálnych poľnohospodárskych stratégií;

66.

poukazuje na to, že rozhodnutie o vstupe do poľnohospodárskeho odvetvia sa prijíma skôr než vo fáze prevodu farmy, na ktorú je zameraná väčšina súčasných politických nástrojov; domnieva sa preto, že verejné politiky by sa mali zaoberať potrebami poľnohospodárov predtým, ako začnú podnikať;

67.

vyzýva všetky zainteresované strany z hodnotových reťazcov, aby sa generačná obnova v poľnohospodárstve stala strategickou prioritou prostredníctvom ponuky primeraných stimulov, ktoré by dopĺňali verejné formy podpory;

68.

domnieva sa, že vo verejných politikách na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mali podporovať rôzne možnosti uľahčenia procesu prevodu poľnohospodárskych podnikov, napríklad existujúce podniky ako inkubátory pre startupy alebo nové modely podnikania umožňujúce postupný prevod pôdy a majetku z poľnohospodárov na ich nástupcov;

69.

zdôrazňuje, že generačná obnova v poľnohospodárstve je demografickou výzvou, ktorá závisí aj od schopnosti SPP podporovať aktívnych poľnohospodárov, zamerať na nich podporu a monitorovať rozširovanie poľnohospodárskych podnikov;

70.

domnieva sa, že mladí poľnohospodári by mali mať možnosť rozvíjať svoje podnikanie postupne, a preto odporúča prehodnotiť lehotu, ktorá je v súčasnosti stanovená v SPP na získanie podpory, a posúdiť súčasné administratívne a právne prekážky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu postupného zakladania podniku a žiada, aby sa v tejto súvislosti odstránili existujúce právne prekážky;

71.

zdôrazňuje úlohu družstiev a organizácií poľnohospodárov v pomoci mladým poľnohospodárom pri prekonávaní prekážok pri zakladaní podniku, poskytovaní poradenských služieb a posilňovaní ich účasti na politickom dialógu; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť zastúpenie mladých poľnohospodárov v týchto organizáciách a zabezpečiť rodovo vyvážené zastúpenie v ich riadiacich orgánoch, pričom zdôrazňuje, že takéto združenia sú kľúčovým spôsobom zapojenia žien do poľnohospodárskej činnosti; zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií mladých poľnohospodárov;

72.

zdôrazňuje, že je dôležité podnecovať mladých poľnohospodárov, aby sa stali členmi združení, a nabáda členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi poľnohospodárskymi podnikmi prostredníctvom družstiev, ktoré zdieľajú výrobné a/alebo spracovateľské zariadenia, čím sa znížia finančné zdroje potrebné pre mladých poľnohospodárov a znížia sa výrobné náklady, a aby podporovali spoločné marketingové iniciatívy a opatrenia na zvýšenie hodnoty ich výrobkov;

73.

zdôrazňuje vplyv a potenciál digitálnych technológií na činnosti a obchodné príležitosti mladých poľnohospodárov a skutočnosť, že je potrebný pevný politický záväzok na všetkých úrovniach vykonávania politiky s cieľom zabezpečiť vysokorýchlostnú širokopásmovú infraštruktúru a pripojiteľnosť a najmä zameranie na digitálne začlenenie;

74.

upozorňuje na rozdiely v digitálnych zručnostiach medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a na vyššie riziko vylúčenia malých poľnohospodárskych podnikov a najvzdialenejších regiónov z digitálnej transformácie; poukazuje na potrebu prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby digitálna transformácia bola prínosom pre všetkých poľnohospodárov;

75.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné podporovať mladých poľnohospodárov pri prispôsobovaní sa digitálnym technológiám a rozvíjaní digitálnych zručností, čo im môže pomôcť lepšie realizovať projekty súvisiace so zakladaním podniku, podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a predvídať budúce podmienky produkcie a očakávania spotrebiteľov a spoločnosti;

76.

zdôrazňuje význam spoľahlivého prístupu na internet pre kvalitu života mladých poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach, najmä na prekonanie sociálnej izolácie, prístup k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na poskytovanie služieb;

77.

trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť mladým pracovníkom v poľnohospodárstve dôstojné pracovné a životné podmienky a sociálnu ochranu, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať ženám a sezónnym a migrujúcim pracovníkom;

78.

požaduje, aby sa väčší dôraz kládol na vytváranie kvalitných pracovných miest v poľnohospodárskom odvetví, zaručenie práv a stabilných a spravodlivých miezd a pracovných podmienok, ako aj účinný a intenzívny boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vo vidieckych oblastiach;

79.

vyzýva členské štáty, aby podporovali a zlepšovali systémy na nahradenie poľnohospodárov alebo akýchkoľvek poľnohospodárskych zamestnancov v prípade choroby alebo úrazu, alebo s cieľom zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom poľnohospodárov;

80.

trvá na tom, že vidiecke oblasti musia byť schopné zabezpečiť primerané životné podmienky pre mladých a nových poľnohospodárov a ich rodiny, konkrétne udržateľné živobytie, kariérne príležitosti, lepšiu mobilitu, prístup k lepšiemu vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, službám vo voľnom čase a kultúre a širšiu digitálnu pripojiteľnosť;

81.

poukazuje na to, že výrobky európskych poľnohospodárov sú v konkurencii s výrobkami zo zahraničných krajín, ktoré nespĺňajú európske normy uložené európskym výrobcom, najmä tie, ktoré boli prijaté na účely ochrany životného prostredia a zdravia spotrebiteľov; zdôrazňuje, že norma uložená výlučne našim výrobcom ponúka výhodu tým, ktorí ich nemusia dodržiavať;

82.

vyzýva Komisiu, aby ukončila túto nespravodlivú hospodársku súťaž tým, že zakáže zahraničné výrobky, ktoré nespĺňajú ekologické normy uložené európskym poľnohospodárom;

° °

83.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 11.

(2) Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 187.

(4) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.

(5) Ú. v. EÚ C 177, 17.5.2023, s. 35.

(6) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 228.

(7) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 14.

(8) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 62.

(9) Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 2.

(10) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.

(11) Štúdia s názvom Budúcnosť európskeho modelu poľnohospodárstva: sociálno-ekonomické a územné dôsledky poklesu počtu poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárov v EÚ, ktorú v apríli 2022 uverejnilo riaditeľstvo B – štrukturálne politiky a politiky súdržnosti generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie.

(12) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Hospodársky prehľad poľnohospodárskych podnikov v EÚ – ISPÚ 2018, jún 2021.

(13) Európska komisia, Výsledky verejnej konzultácie o reforme SPP, 2017.

(14) Správa Komisie z 7. decembra 2021 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (POSEI) (COM(2021)0765).

(15) Pracovný dokument útvarov Komisie z 8. apríla 2021 s názvom Hodnotenie vplyvu SPP na generačnú obnovu, miestny rozvoj a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach (SWD(2021)0078).

(16) Vranken, L. a kol., Agri Agricultural land market regulations in the EU Member States (Predpisy týkajúce sa trhu s poľnohospodárskou pôdou v členských štátoch EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2021.

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 zo 17. apríla 2019 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 59).

(18) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Approved 28 CAP Strategic Plans 2023-2027 – Summary overview for 27 Member States – Facts and figures (Schválených 28 strategických plánov SPP na obdobie 2023 – 2027 – súhrnný prehľad za 27 členských štátov – fakty a čísla), apríl 2023.