—

zrušil rozhodnutie Komisie z 1. decembra 2023, ktorým sa zamieta žiadosť žalobkyne o vnútorné preskúmanie podaná podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (1), týkajúca sa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/918 (2) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím predlžuje obdobie platnosti schválenia účinnej látky boskalid;

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (3) v spojení so zásadou obozretnosti, článkom 168 ods. 1 ZFEÚ, článkom 191 ods. 2 ZFEÚ a článkami 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Článok 17 nariadenia č. 1107/2009 nie je možné vykladať tak, že Komisii ukladá povinnosť predĺžiť obdobie platnosti na neurčito bez ohľadu na počet a dobu trvania predchádzajúceho predĺženia a bez ohľadu na riziká, ktorá takéto predĺženie môže predstavovať pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Konkrétne v prípade boskalidu nemohla Komisia predĺžiť obdobie platnosti jeho schválenia o toľko rokov vzhľadom na to, že žiadosť o obnovenie schválenia vyvolala veľké množstvo otázok zo strany Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a že mnohé štúdie vyvolávajú závažné pochybnosti o bezpečnosti boskalidu pre ľudské zdravie aj životné prostredie.

2.

Druhý žalobný dôvod je subsidiárne založený na tom, že článok 17 nariadenia č. 1107/2009 musí byť vyhlásený za neuplatniteľný podľa článku 277 ZFEÚ, keďže je v rozpore so zásadou obozretnosti, článkami 168 a 191 ZFEÚ a článkami 35 a 37 Charty.

Ak by súd rozhodol, že napadnuté rozhodnutie (a vykonávajúce nariadenie 2023/918) sú založené na správnom výklade článku 17 nariadenia č. 1107/2009, je potrebné toto legislatívne ustanovenie na účely tohto konania vyhlásiť za neplatné podľa článku 277 ZFEÚ, keďže by bolo v rozpore so zásadou obozretnosti, článkami 168 a 191 ZFEÚ a článkami 35 a 37 Charty. Článok 17 nariadenia č. 1107/2009 by sa preto nemal uplatniť, a nemôže byť vhodným právnym základom napadnutého rozhodnutia, ktoré by malo byť z tohto dôvodu zrušené.

3.

Tretí žalobný dôvod je subsidiárnejšie založený na tom, že Komisia nesprávne rozhodla. že podmienky výslovne stanovené v článku 17 nariadenia č. 1107/2009 boli splnené.

Komisia sa dopustila pochybenia, keď sa domnievala, že podmienky na predĺženie výslovne stanovené v článku 17 nariadenia č. 1107/2009 boli splnené: