1.

Má sa článok 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (2), vykladať tak, že palubný lístok cestujúceho môže predstavovať iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou?

2.

Má sa článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 vykladať tak, že cestujúci, ktorí majú palubný lístok na príslušný let a nepreukáže sa žiadna mimoriadna okolnosť, sa majú považovať za cestujúcich s potvrdenou rezerváciou na príslušný let?

3.

Má sa článok 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 vykladať tak, že cestujúci je povinný preukázať platbu za let, alebo letecký dopravca, ktorý aby sa vyhol zodpovednosti, musí preukázať, že cestujúci cestoval bezplatne alebo za znížené cestovné?

4.

Má sa článok 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 vykladať tak, že ak si cestujúci zakúpil balík dovolenkových služieb v cestovnej kancelárii a tento subjekt zaplatil za let leteckému dopravcovi, potom sa let považuje za zaplatený?

5.

Má sa článok 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 vykladať tak, že ak tretia osoba zakúpi balík dovolenkových služieb pre cestujúcich, v rámci ktorého cestovná kancelária platí charterovému leteckému dopravcovi trhovú cenu, nejde o prípad „cestujúcich, ktorí sa prepravujú za znížené cestovné“ bez ohľadu na vyrovnanie medzi treťou osobou a cestujúcimi?