Žaloba podaná 5. februára 2024 – Coöperatieve Rabobank/Komisia

(Vec T-57/24)

(C/2024/2172)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Coöperatieve Rabobank U.A. (Utrecht, Holandsko) (v zastúpení: R. Wesseling a F. Brouwer, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2023) 7811 z 22. novembra 2023 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP [vec AT.40512 – Dlhopisy denominované v eurách (EDB)] (ďalej len „rozhodnutie“) na základe článku 263 ZFEÚ,

—	subsidiárne čiastočne zrušil článok 1 rozhodnutia na základe články 263 ZFEÚ a znížil pokutu uloženú v článku 2 rozhodnutia na základe článku 261 ZFEÚ,

—	v každom prípade znížil výšku pokuty uloženej v článku 2 rozhodnutia na základe článku 261 ZFEÚ,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne alebo subsidiárne primeranú časť trov konania na základe článku 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia nesprávne právne posúdila, nedostatočne odôvodnila a/alebo nesprávne posúdila dôkazy, keď dospela k záveru, že Rabobank sa dopustila konania, ktorého cieľom bolo obmedzenie a/alebo narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ. Konkrétne,

—	Komisia nedokázala na požadovanej právnej úrovni preukázať, že všetka komunikácia v rozhodnutí obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa,

—	tvrdenia Komisie nesprávne zahŕňajú komunikáciu, ktorá sa týka len obchodov protistrany medzi Rabobank a Deutsche Bank.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia nesprávne právne posúdila, nedostatočne odôvodnila a/alebo nesprávne posúdila dôkazy, keď dospela podľa článku 101 ZFEÚ k záveru, že a) konanie sledovalo jediný cieľ alebo celkový plán a b) údajné porušenie bolo počas relevantného obdobia nepretržité. Konkrétne,

—	Komisia nepreukázala, že všetka komunikácia sledovala protisúťažný plán uvedený v rozhodnutí,

—	Komisia v dostatočnej miere nepreukázala, že jednotlivé prípady údajného protisúťažného kontaktu predstavujú nepretržité, trvajúce porušenie, ktoré trvá viac ako 10 rokov.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia svojou metodikou stanovenia pokuty porušila článok 23 nariadenia č. 1/2003, usmernenia k pokutám a zásadu proporcionality. Konkrétne,

—	Komisia nemá žiadny základ pre uloženie pokuty za obdobia, počas ktorých bolo porušenie prerušené,

—	pokuta v rozhodnutí je neprimeraná závažnosti a hospodárskemu významu údajného porušenia, ktoré spočíva vo veľmi malom počte údajne protisúťažných kontaktov rozložených na veľmi dlhé obdobie,

—	ukazovateľ „hodnoty predaja“ v rozhodnutí výrazne nadhodnocuje príjmy Rabobank, a teda hospodársky význam údajného porušenia, čím sa odchyľuje od koncepcie „hodnoty predaja“ a povinnosti použiť „najlepšie dostupné údaje“ v usmerneniach o pokutách.