Spravodajkyňa:

Ozlem YILDIRIM

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 18. 8. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	21. 12. 2023
Prijaté v pléne	17. 1. 2024
Plenárne zasadnutie č.	584
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	162/3/0

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV sa domnieva, že dôsledky zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia prehlbujú riziká a hrozby pre mier a európsku a medzinárodnú bezpečnosť. Zhoršovanie zmeny klímy vedie k častejším extrémnym poveternostným javom a spája sa s viacerými formami zhoršovania stavu životného prostredia. Dochádza ku kombinácii tejto dynamiky s problémami v oblasti poľnohospodárstva, hydrologických pomerov a infraštruktúry, ktoré postihujú obyvateľstvo mnohých krajín a predstavujú riziko, že sa stanú hnacou silou sociálnej, hospodárskej, inštitucionálnej a politickej destabilizácie.

1.2

Hoci EHSV môže len podporiť zámer Európskej komisie zohľadňovať problematiku klímy a bezpečnosti, treba poznamenať, že v dokumente, ktorý predložila, táto problematika nie je úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska. EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné investovať do vytvárania odolných reakcií, a to aj prípravou európskych rozhodovacích procesov na tieto druhy napätia v budúcnosti.

1.3

Európske inštitúcie by mali zvážiť začlenenie rýchlo sa meniacej biofyzikálnej reality (od ktorej závisí život a blahobyt ľudí) a politickej súdržnosti (členských štátov, ako aj susedných krajín a partnerov EÚ) do tvorby politík Spoločenstva.

1.4

EHSV pripomína základné poslanie európskeho projektu, konkrétne podporu a udržiavanie mieru, a opätovne zdôrazňuje jeho mimoriadny význam. Na dosiahnutie tohto cieľa musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o budovanie mieru. Táto podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Účelom zohľadnenia prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou je ich ochrana, keďže cieľom tohto prístupu je zachovať a podporovať základné práva vzhľadom na výzvy, ktorým by mohli jednotlivci aj spoločnosti čeliť v dôsledku neistoty spôsobenej zmenou klímy.

1.5

EHSV sa zasadzuje za posilnenie zohľadňovania prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornú súdržnosť Únie, bezpečnostné a obranné služby členských štátov, ktorých súčasťou bude trvalý dialóg s vedeckou obcou. Cieľom tohto dialógu je najmä umožniť EÚ prispôsobiť svoje politiky zhoršujúcej sa situácii v oblasti klímy a životného prostredia.

1.6

Tieto posilnenia budú musieť zahŕňať prínosy výskumu a inovácií v oblasti odolnosti, čím sa zlepší predvídavosť a účinnosť opatrení EÚ.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1

Komisia vo svojom oznámení o reakcii Európskej únie na „vplyv zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na mier, bezpečnosť a obranu“ okrem iného zdôrazňuje riziká a hrozby, ktoré dôsledky zmeny klímy predstavujú a budú predstavovať pre potravinovú bezpečnosť, zdravie a demografické zmeny. Podľa Komisie to prinesie riziká pre sociálnu súdržnosť, najmä v mestských oblastiach. Okrem toho čoraz rýchlejšie zvyšovanie hladiny oceánov a výrazné regionálne zmeny, najmä v Arktíde, budú mať vážne dôsledky pre všetky členské štáty.

2.2

Táto situácia, ktorú ešte zhoršila vojna na Ukrajine, navyše zintenzívňuje hospodársku súťaž, pokiaľ ide o prístup k zdrojom a technológiám potrebným na zelenú a energetickú transformáciu. Je preto naliehavo potrebné spoločné úsilie, pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a vykonávanie novej Zelenej dohody, a zároveň treba pripraviť EÚ a jej členské štáty na mnohé riziká narušenia spôsobeného rizikami a krízami vyplývajúcimi z prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou.

2.3

V reakcii na tieto výzvy sa v dokumente navrhuje, aby EÚ zahrnula zber údajov o klíme a životnom prostredí do systému včasného varovania a analýzy konfliktov a aby prepojila siete a platformy EÚ na analýzu konfliktov. Okrem toho by sa prístup v oblasti klímy a bezpečnosti mal operatívne začleniť do vonkajších činností EÚ, najmä v regióne Sahel, Africkom rohu alebo malých ostrovných štátoch (1). Európa by tiež mala zvýšiť svoje investície do programov rozvoja, medzinárodnej spolupráce, udržiavania alebo budovania mieru a humanitárnej pomoci zreteľnejším začlenením otázok zmeny klímy a obrany.

2.4

V dokumente sa takisto navrhuje zintenzívniť adaptáciu obranných infraštruktúr a obranného priemyslu, ktoré sú vystavené zmene klímy v jednotlivých členských štátoch, ako aj prepojiť ako otázky obrany rôzne iniciatívy súvisiace s energetikou a obehovým hospodárstvom v rámci rozsahu pôsobnosti Európskej obrannej agentúry a zároveň rozvíjať neustálu výmena informácií s členskými štátmi o týchto otázkach.

2.5

Napokon by sa mali zosúladiť rôzne iniciatívy týkajúce sa ochrany prírodného prostredia, energetickej transformácie, kritických zdrojov a materiálov, aby sa dosiahli ciele EÚ v oblasti boja proti zmeny klímy.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV sa domnieva, že dôsledky zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia prehlbujú riziká a hrozby pre mier a európsku a medzinárodnú bezpečnosť. Zhoršovanie zmeny klímy vedie na všetkých úrovniach, od globálnej až po miestnu, k častejším extrémnym poveternostným javom a spája sa s viacerými formami zhoršovania životného prostredia vrátane krízy, pokiaľ ide o biodiverzitu, pôdu, kolobeh vody, nedostatok zdrojov a rozsiahle znečistenie chemickými vstupmi alebo plastami. Dochádza tak ku kombinácii tejto dynamiky s problémami v oblasti poľnohospodárstva, hydrologických pomerov a infraštruktúry, ktoré postihujú obyvateľstvo mnohých krajín a predstavujú riziko, že sa stanú hnacou silou sociálnej, hospodárskej, inštitucionálnej a politickej destabilizácie. To vedie k zvýšenej potravinovej neistote, z čoho vyplývajú nové zdravotné riziká (2) vyvolávajúce veľké obavy.

3.2

Pochopenie komplexných spojitostí, ktorými sú klíma a bezpečnosť prepojené, sa musí vnímať z hľadiska potenciálu rizík a kríz pre všetky krajiny na celom svete. Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú totiž celosvetové procesy. Ich dynamika a zhoršovanie sa teda uskutočňujú nepretržite na svetovej úrovni, čím sa spochybňuje možnosť riešiť prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou výlučne mimo svojho územia.

3.3

EHSV pripomína základné poslanie európskeho projektu, konkrétne podporu a udržiavanie mieru, a opätovne zdôrazňuje jeho mimoriadny význam. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o budovanie mieru, a to nielen vo svete, ale aj v samotnej Európe (3). So zohľadňovaním prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou súvisí rozvoj európskych politík a prideľovanie prostriedkov potrebných na zachovanie a podporu mieru. Je to o to dôležitejšie, že geopolitické napätie narastá.

3.4

Táto podpora mieru je neoddeliteľne spojená s ochranou a presadzovaním základných práv a demokracie. Účelom zohľadnenia prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou je ich ochrana (najmä „právo na život, bezpečnosť, integritu a slobodu“ a ďalšie základné práva, ktoré z toho vyplývajú), keďže cieľom tohto prístupu je zachovať a presadzovať základné práva vzhľadom na výzvy, ktorým by mohli jednotlivci aj spoločnosti čeliť v dôsledku neistoty spôsobenej zmenou klímy.

3.5

Tieto posilnenia budú musieť zahŕňať prínosy výskumu a inovácií v oblasti odolnosti, čím sa zlepší predvídavosť a účinnosť opatrení EÚ a jej legitímnosť vo vzťahu k štátom, spoločnostiam a obyvateľstvu. O to viac sa posilní európska legitimita, keďže prijaté opatrenia posilnia potravinovú bezpečnosť, ktorú priamo ohrozuje zhoršovanie zmeny klímy.

3.6

Vzhľadom na nové slučky celosvetovej spätnej väzby by európske inštitúcie mali zvážiť začlenenie rýchlo sa meniacej biofyzikálnej reality (od ktorej závisí život a blahobyt ľudí) a politickej súdržnosti (členských štátov aj partnerov EÚ) do tvorby politík Spoločenstva a svojich vonkajších vzťahov s regionálnymi partnerskými organizáciami, ako aj s medzinárodnými organizáciami.

3.7

To vedie k určeniu nových priorít, najmä pokiaľ ide o solidaritu v oblasti civilnej ochrany. Pokiaľ ide o prevenciu, pripravenosť, varovanie, plánovanie a operačné spôsobilosti, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany už nie je dostatočne účinný a jeho rozsah pôsobnosti už nie je dostatočne široký na to, aby reagoval na katastrofy spojené so zmenou klímy a viacerými rizikami, ktoré sa vyskytujú v rámci Únie aj mimo nej (4). EHSV sa domnieva, že je potrebné lepšie identifikovať a zdokonaliť činnosti EÚ po katastrofách, ku ktorým dochádza mimo jej územia. Zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité rozvíjať operačnú spoluprácu, a to harmonizáciou odbornej prípravy, kompatibilitou materiálu a vybavenia, jasnou štruktúrou velenia a jej efektívnosťou. Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany sa okrem zvyčajnej činnosti v prípade prírodných katastrof bude v budúcnosti určite využívať aj pri zvládaní iných rizikových situácií, ako sú pandémie, pomoc ľuďom vo vojnových zónach, závažné priemyselné riziká, rozsiahle znečistenie morí, dôsledky kybernetických útokov na elektrické alebo vodovodné siete a iné prvky základnej infraštruktúry.

3.8

EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné investovať do vytvárania odolných reakcií, a to aj prípravou európskych rozhodovacích procesov na tieto druhy napätia v budúcnosti. EHSV sa zasadzuje za posilnenie zohľadňovania prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou vytvorením proaktívnych rozhraní medzi inštitúciami zodpovednými za vonkajšie vzťahy, vnútornú súdržnosť Únie, bezpečnostné a obranné služby členských štátov, ktorých súčasťou bude trvalý dialóg s vedeckou obcou a organizáciami občianskej spoločnosti. Cieľom tohto dialógu je najmä umožniť EÚ, aby postupne prispôsobila svoje politiky zhoršujúcej sa situácii v oblasti klímy a životného prostredia, a to predovšetkým vďaka vedeckým poznatkom.

4.   Konkrétne pripomienky

Bezpečnosť a prevencia

4.1

Hoci EHSV môže len podporiť zámer Komisie zohľadňovať problematiku klímy a bezpečnosti, treba poznamenať, že táto problematika nie je v predloženom dokumente úplne jasne vymedzená z geografického, politického ani vojenského hľadiska.

4.2

Zdá sa tiež, že navrhovaný dokument je poznačený epistemologickým rozporom. Hoci sa zdá, že zohľadňovanie problematiky klímy a bezpečnosti má zásadný význam, v dokumente sa nepoukazuje na jej meniacu sa povahu, keďže smerujeme k rýchlemu a neustálemu zhoršovaniu situácie, čo môže navyše spôsobiť vážne napätie medzi členskými štátmi. Možno len predvídať, že trvalá kombinácia častejšieho výskytu extrémnych poveternostných javov, narušenia kolobehu sladkej vody, krízy biodiverzity a čoraz rýchlejšieho stúpania hladiny oceánov spolu s geopolitickými hrozbami vrátane hrozieb spôsobených vojnou na Ukrajine povedie k novým druhom napätia v jednotlivých členských štátoch a medzi nimi (5), ako aj na medzinárodnej scéne.

4.3

Pri riešení týchto výziev môže Európa využiť hlavné tromfy v podobe výskumných a prognostických centier, o ktoré sa pri svojich úvahách môžu oprieť tak európske orgány, ako aj orgány členských štátov. Napríklad centrum Stockholm Resiliency Center vyvíja metodiku na posudzovanie deviatich „planetárnych medzí“, vykonáva pravidelnú diagnostiku stavu zemského systému, ktorá sa môže použiť na vymedzenie výziev politík v oblasti klimatickej bezpečnosti. To isté platí pre mnohých vedcov a laboratóriá, ktorí sa podieľajú na činnosti IPCC, či už ako členovia alebo spolupracovníci.

4.4

Okrem toho si neustále zhoršovanie zmeny klímy a stavu životného prostredia vyžaduje rýchle a proaktívne zapojenie tak Európskej environmentálnej agentúry, ako aj európskych výskumných centier a sietí do rozhodovania európskych orgánov s cieľom informovať o prijatých rozhodnutiach a objasňovať ich.

Medzinárodná spolupráca

4.5

Okrem toho, keďže otázky klímy a bezpečnosti predstavujú globálne výzvy, mali by byť predmetom globálneho prístupu, najmä v kontexte výskumu, a ďalej by sa mali analyzovať a riešiť na rôznych úrovniach. Musí sa preto posilniť medzinárodná spolupráca, pričom nevyhnutnou hybnou silou na účinné riešenie prepojenia klímy a bezpečnosti je pevný multilaterálny rámec, a najmä partnerstvo medzi EÚ a OSN, ktoré je potrebné prehĺbiť.

4.6

Hoci EHSV uznáva ciele, javí sa ako potrebné poukázať na to, že otázky klímy a bezpečnosti sa neobmedzujú len na vonkajšie vzťahy EÚ, ale dávajú do spojitosti vonkajší a vnútorný rozmer európskeho územia. Disponibilné finančné, logistické, vojenské, bezpečnostné, humanitárne, zdravotnícke, vedecké, technické, priemyselné a poľnohospodárske zdroje však do veľkej miery závisia od skutočných spôsobilostí členských štátov.

4.7

Javí sa preto ako potrebné, aby problematika klímy a bezpečnosti bola predmetom osobitného stáleho dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi, a to tým skôr, že súvisiace hrozby, najmä bezpečnostné a vojenské, môžu riešiť len príslušné ministerstvá v rámci každého členského štátu. V konečnom dôsledku sú výzvy v oblasti koordinácie a rozvoja spoločných politík a cieľov o to strategickejšie. Členské štáty by mali predvídať zneužívanie problematiky životného prostredia a zmeny klímy ako vojnovej zbrane s cieľom pripraviť sa na takýto strategický vývoj. Tak má skutočná koordinácia rôznych úrovní a služieb v Európe zásadný význam a môže byť príležitosťou na lepšiu spoluprácu.

4.8

Okrem toho niektoré obzvlášť citlivé regióny, napríklad Afrika, Karibik a Tichomorie, sú už teraz vystavené ozbrojeným konfliktom v dôsledku dialektiky klímy a bezpečnosti, čo ohrozuje ich hospodársky rozvoj. Tieto konflikty však prehlbujú aj zhoršovanie environmentálnych podmienok a obmedzujú prístup k prírodným zdrojom, ako je voda. Pri zohľadňovaní tohto prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou je preto nevyhnutné silnejšie strategické partnerstvo s určitými regiónmi.

4.9

V tejto súvislosti musí EÚ posilniť svoju schopnosť, pokiaľ ide o bezpečnosť, humanitárnu podporu a medzinárodnú spoluprácu. Tieto posilnenia budú musieť zahŕňať prínosy výskumu a inovácií v oblasti odolnosti, čím sa zlepší predvídavosť a účinnosť opatrení EÚ a jej legitímnosť vo vzťahu k štátom, spoločnostiam a obyvateľstvu. O to viac sa posilní európska legitimita, keďže prijaté opatrenia posilnia potravinovú bezpečnosť, ktorú priamo ohrozuje zhoršovanie zmeny klímy.

4.10

Potravinový rozmer prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou je mimoriadne dôležitý, pretože výrazne oslabuje súdržnosť spoločností. Vzhľadom na veľkú zložitosť prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou a súvislosť medzi zberom údajov, analýzou, prognózou a politikou je však potrebné posilniť prognostickú kapacitu tým, že sa prepojí s kapacitou včasného varovania. Toto posilnenie kapacít prognózy a včasného varovania umožní posilniť adaptáciu na zmenu klímy od európskej úrovne až po miestnu úroveň. Na miestnej úrovni budú môcť miestne a regionálne samosprávy konkrétne zahrnúť tieto kapacity do svojich plánov mestského a územného rozvoja s cieľom obmedziť ich vplyv na kolobeh vody a predchádzať súvisiacim rizikám.

4.11

EHSV takisto opakuje, že je naliehavo potrebné účinne vykonávať Európsku zelenú dohodu, Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja, ktoré musia zostať prioritou EÚ, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy prepojenia medzi klímou a bezpečnosťou. Ozbrojené sily, ako aj obranný priemysel, ktorý zostáva odvetvím s vysokými emisiami skleníkových plynov, sa musia tiež zapojiť do úsilia o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

4.12

Túto zložitosť vystihuje otázka migrácie. Európska únia je obzvlášť znepokojená otázkou migračných tokov zo Sahelu, z Blízkeho východu a zo Strednej Ázie. Tieto toky sú spôsobené množstvom veľmi zložitých sociálnych, politických, geopolitických, vojenských a environmentálnych faktorov, ktorých význam sa líši v závislosti od oblastí a období. Všetky tieto situácie, ako aj migračné toky navyše rýchlo zhoršuje zmena klímy. Je preto nevyhnutné, aby do politiky, v ktorej sa zohľadňuje prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou, boli plne začlenené etické otázky týkajúce sa rešpektovania ľudskej dôstojnosti a hodnôt Únie a aby bola predmetom širokej a účinnej koordinácie medzi zúčastnenými inštitúciami a subjektmi (6).

Sociálna súdržnosť, začlenenie a uplatňovanie hľadiska občianskej spoločnosti

4.13

Zohľadnenie tohto prepojenia by mohlo byť príležitosťou na ešte väčšie zapojenie občianskej spoločnosti vzhľadom na jej skúsenosti, ktorými by mohla podporiť početné výmeny skúseností a iniciatívy zdola nahor, čo by pomohlo prehĺbiť európsku súdržnosť vo všetkých jej rozmeroch. Aj sociálny dialóg a jeho zainteresované strany preto musia byť súčasťou zohľadňovania problematiky klímy a bezpečnosti.

4.14

Ako už EHSV pri viacerých príležitostiach zdôraznil, zmena klímy prehlbuje existujúce sociálne nerovnosti. Zmenšením jej vplyvu sa takisto musí umožniť obmedzenie prehlbovania sociálnych a spoločenských nerovností. Cieľom klimatickej spravodlivosti, ktorá je neoddeliteľne spätá s prepojením medzi klímou a bezpečnosťou, je teda zmierniť tieto javy, ako sú nerovnosti a chudoba.

4.15

Dôsledky zmeny klímy mimoriadne výrazne vplývajú na ženy najmä preto, že ich práca slúži na zmiernenie sociálnych vplyvov v najchudobnejších regiónoch. Ťažké to majú najmä ženy so zdravotným postihnutím. EHSV preto osobitne odporúča zohľadniť túto rodovú nerovnosť v prepojení medzi klímou a bezpečnosťou, aby sa zabránilo javom, ako je vylúčenie celých skupín obyvateľstva, ktoré už nemajú prístup k dôstojným, slušným a bezpečným životným podmienkam.

4.16

Okrem toho je dôležitý medzigeneračný účinok, a preto je potrebné zohľadniť najmä dve skupiny populácie: mládež a najstarších občanov (s osobitným zameraním na deti, ktoré obzvlášť trpia pri extrémnych klimatických javoch).

---

(1)  Jean-Michel Valantin, Géopolitique d’une planète déréglée, Paríž, Le Seuil, 2017, uprav. vydanie. 2022.

(2)  Tim Sweins, Marleen de Han, Hugo van Maanen, Unpacking the Climate security Nexus, the seven pathologies linking climate change to violent conflicts, The Hague Centre for Strategic Studies, marec 2022.

(3)   Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 31.

(4)   Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 30.

(5)  David Wallce-Wells, La Terre inhabitable, Paríž, Garnier Flammarion, 2021.

(6)  Harald Welzer, Les Guerres du climat, Mourir au XXIosiècle, Paríž, Gallimard, 2009.