|
Úradný vestník |
SK Séria C |
|
C/2024/1897 |
29.2.2024 |
Žaloba Dozorného úradu EZVO podaná 20. decembra 2023 proti Nórsku
(Vec E-16/23)
(C/2024/1897)
Dozorný úrad EZVO, ktorý zastupuje Marte Brathovde, Erlend Møinichen Leonhardsen, Hildur Hjörvar a Melpo-Menie Joséphidès, splnomocnení zástupcovia Dozorného úradu EZVO, Avenue des Arts 19H, B-1000 Brusel, Belgicko, podal 20. decembra 2023 na Súd EZVO žalobu proti Nórsku.
Dozorný úrad EZVO žiada Súd EZVO, aby:
|
1. |
Vyhlásil, že Nórsko tým, že ponechalo v platnosti oddiel 112 ods. 1 písm. c) zákona o prisťahovalectve, ako aj príslušné usmernenie, ktoré sa vykladá a uplatňuje v takom zmysle, že deti, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EHP a majú vďaka primárnym poskytovateľom starostlivosti dostatočné zdroje, nemôžu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38/ES využívať výhody práva na pobyt a byť sprevádzané ich primárnymi poskytovateľmi starostlivosti, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38/ES, ako sa vykladá v súlade so základným právom na rodinný život; |
|
2. |
nariadil Nórsku uhradiť trovy tohto konania. |
Právna a skutková podstata veci a právny základ žaloby:
|
— |
Touto žalobou Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) žiada, aby Súdny dvor vyhlásil, že Nórsko tým, že ponechalo v platnosti oddiel 112 ods. 1 písm. c) zákona o prisťahovalectve, ako aj príslušné usmernenie, ktoré sa vykladá a uplatňuje v takom zmysle, že deti, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EHP a majú vďaka primárnym poskytovateľom starostlivosti dostatočné zdroje, nemôžu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38/ES (ďalej len „smernica“) využívať výhody práva na pobyt a byť sprevádzané ich primárnymi poskytovateľmi starostlivosti, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38/ES, ako sa vykladá v súlade so základným právom na rodinný život. |
|
— |
Dozorný úrad informoval listom z 9. decembra 2019 nórsku vládu o začatí konania týkajúceho sa žaloby proti Nórsku v súvislosti s uznaním práv detí na pobyt podľa práva EHP v Nórsku. Konanie vo veci sa začalo na základe žaloby dozornému úradu z 15. novembra 2019. Dozorný úrad a nórska vláda odvtedy vedú v tejto veci rozsiahle dialógy. |
|
— |
Dozorný úrad zaslal 30. septembra 2020 Nórsku formálnu výzvu, v ktorej dospel k záveru, že Nórsko tým, že ponechalo v platnosti právne ustanovenia, ako je oddiel 112 ods. 1 písm. c), oddiel 113 ods. 3 a oddiel 114 ods. 3 zákona o prisťahovalectve, ako aj príslušne obežníky, ktoré sa vykladajú a uplatňujú v takom zmysle, že deti, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EHP a majú vďaka primárnym poskytovateľom starostlivosti dostatočné zdroje, nemôžu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice využívať výhody práva na pobyt, ako aj nevlastné deti štátnych príslušníkov EHP nemajú nárok na zachovanie práva na pobyt podľa článku 12 ods. 3 smernice 2004/38/ES, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 12 ods. 3 smernice, ako sa vykladá v súlade so základným právom na rodinný život a so zásadou právnej istoty. |
|
— |
Nórska vláda odpovedala listom z 30. novembra 2020, pričom okrem iného pripomenula stanovisko Odvolacej komisie pre prisťahovalectvo týkajúci sa existujúcich rozdielov medzi právom EÚ a právom EHP, pokiaľ ide o právo na voľný pohyb a pobyt detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi EHP. |
|
— |
Dozorný úrad vydal 7. júla 2021 Nórsku odôvodnené stanovisko, v ktorom trvá na svojom postoji uvedenom vo formálnej výzve. Dozorný úrad požiadal Nórsko, aby prijalo potrebné opatrenia na splnenie toho, čo sa od neho v odôvodnenom stanovisku vyžaduje, do 7. októbra 2021 (termín na splnenie tejto povinnosti). |
|
— |
Nórska vláda odpovedala listom zo 6. októbra 2021, v ktorom tvrdí, že rodič, ktorý je štátny príslušník tretej krajiny a ktorého dieťa je maloletá osoba s únijným občianstvom, sa nemôže domáhať odvodeného práva na pobyt len na základe smernice, pretože takéto osoby nepatria do osobnej pôsobnosti článku 2 ods. 2 smernice. Nórsko uviedlo, že takéto právo možno odvodiť len z článku 21 ZFEÚ v spojení so smernicou. Nórska vláda preto dospela k záveru, že ak Dohoda o EHP neobsahuje ustanovenie rovnocenné s článkom 21 ZFEÚ, nie je isté, či rodič, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, môže odvodiť práva na pobyt podľa smernice a jej článku 7 ods. 2. |
|
— |
Nórsko vo svojej odpovedi na odôvodnené stanovisko zo 6. septembra 2021 informovalo dozorný úrad aj o prijatí obežníka AI-5/2021, ktorým sa riaditeľstvo pre prisťahovalectvo poveruje, aby uznalo, že nevlastné deti štátnych príslušníkov EHP patria do pôsobnosti článku 12 ods. 3 smernice. Dozorný úrad dospel na základe týchto zmien k záveru, že nedošlo k ďalšiemu k porušeniu článku 12 ods. 3 smernice. |
|
— |
Dozorný úrad uvádza, že nórska vláda neuznala nezávislé právo na pobyt detí v súlade s právom EHP a ich právo byť sprevádzaný primárnymi poskytovateľmi starostlivosti podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice po termíne na splnenie tejto povinnosti, a preto predkladá túto žalobu Súdnemu dvoru. |
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1897/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)