European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2024/1769

22.3.2024

P9_TA(2023)0330

Parlamentarizmus, európske občianstvo a demokracia

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2023 o parlamentarizme, európskom občianstve a demokracii (2023/2017(INI))

(C/2024/1769)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 9, 10, 11, 15 a 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a články 15, 20 a 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016  (1) (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva“),

so zreteľom na svoje stanovisko zo 14. februára 2023 k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (2),

so zreteľom na svoje stanovisko zo 14. februára 2023 k návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania práva voliť a byť volený v komunálnych voľbách pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o práve iniciatívy Európskeho parlamentu (4),

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. mája 2022 k návrhu nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady (76/787/ESUO, EHS, Euratom) a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa občianstva EÚ (6) a na svoje uznesenie z 9. marca 2022 s návrhmi pre Komisiu o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom (7),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 6. apríla 2022 o vykonávaní opatrení zameraných na občiansku výchovu (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole (12),

so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO (13),

so zreteľom na závery predsedníctva v nadväznosti na Konferenciu predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), ktorá sa konala 24. – 25. apríla 2023 v Prahe (14),

so zreteľom na závery plenárneho zasadnutia LXIX. konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie, ktoré sa konalo14. – 16. mája 2023 v Štokholme (15),

so zreteľom na vyhlásenie z Léonu o parlamentarizme prijaté na konferencii pri príležitosti Medzinárodného dňa parlamentarizmu: Posilnenie parlamentov na posilnenie demokracie, ktoré sa konalo 30. júna – 1. júla 2023 v Léone (16),

so zreteľom na správu o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy (17),

so zreteľom na návrh Manifestu za federálnu Európu: suverénnu, sociálnu a ekologickú, ktorý prijala Spinelliho skupina 29. augusta 2022  (18),

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0249/2023),

A.

keďže EÚ a jej parlamenty čelia spoločným, bezprecedentným a zložitým výzvam, ktoré na jednej strane prinášajú vonkajšie faktory, ako súd útočná vojna Ruska proti Ukrajine, pandémia ochorenia COVID-19, klimatická a energetická kríza, dezinformácie, zahraničné zasahovanie a digitalizácia, a na druhej strane vnútornými faktormi, ako je nárast extrémov a politických aktérov, ktorí kladú polarizáciu, populizmus, nacionalizmus, obviňovanie a konfrontáciu pred hľadanie spoločných riešení; keďže v tejto súvislosti sa narúša dôvera občanov v politiku a tvorcov politických rozhodnutí;

B.

keďže je naliehavo potrebná spoločná definícia a chápanie liberálnej parlamentnej demokracie a politická vôľa na zvýšenie jej odolnosti, aby sa zabezpečilo fungovanie deľby moci a povzbudili občania k tomu, aby využívali svoje volebné právo vo všetkých voľbách;

C.

keďže európska demokracia môže získať ďalšiu legitimitu prostredníctvom zmien a prispôsobenia sa aktuálnemu vývoju; keďže je naliehavo potrebné, aby Európa zachovala, posilnila a rozvíjala liberálnu parlamentnú demokraciu vrátane parlamentarizmu, európskeho občianstva a participatívnych prvkov európskej demokracie s využitím všetkých nástrojov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy; keďže je potrebná reforma demokratických základov Únie, v prípade potreby prostredníctvom zmeny zmluvy;

D.

domnieva sa, že rozhodnutia by sa nemali prijímať bez demokratickej legitimity prostredníctvom súhlasu parlamentu; keďže Európsky parlament napriek tomu, že je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ, a preto je jadrom európskej liberálnej demokracie, ešte nemá všeobecné priame právo iniciatívy, ktoré by posilnilo jeho schopnosť zastupovať hlas občanov a odzrkadľovať obavy občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov;

E.

keďže v článku 15 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Európska rada nesmie vykonávať legislatívne ani výkonné funkcie; keďže určité aspekty systému rotujúceho predsedníctva Rady, ako aj úloha Rady pre všeobecné záležitosti bránia ich účinnému fungovaniu a je potrebné ich reformovať s cieľom zlepšiť legislatívny proces v rámci dvojkomorového systému;

F.

keďže je potrebné napraviť inštitucionálnu nerovnováhu, ktorá vznikla v priebehu rokov, a zvýšiť zodpovednosť výkonnej moci voči zákonodarnej, najmä udeliť Európskemu parlamentu kontrolné právomoci nad Európskou radou, ako aj zlepšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu; keďže vzťah medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorý sa často vykresľuje ako dvojkomorový legislatívny systém, nie vždy predstavuje skutočnú prax, ani nebol inštitucionalizovaný;

G.

keďže pretrvávanie jednomyseľného hlasovania v Rade sa stalo faktickou prekážkou napredovania európskej agendy a ďalšieho rozvoja a reformy európskej demokracie, keďže umožňuje jednej vláde členského štátu blokovať rozhodovanie EÚ, často na úkor európskych záujmov;

H.

keďže je dôležité, aby inštitúcie EÚ lepšie zohľadnili úlohu, ktorú v legislatívnom rámci zohrávajú Výbor regiónov (VR) a Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov a organizovanej občianskej spoločnosti;

I.

keďže predsedníctvo Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie (EUSC), ktorá sa konala 24. – 25. apríla 2023 v Prahe, vo svojich záveroch uvítalo iniciatívu Európskeho parlamentu v rámci Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) spoločne pokročiť v otázke úlohy parlamentov vo fungujúcej demokracii a zamyslieť sa nad možnými spôsobmi posilnenia moderného parlamentarizmu s cieľom informovať o výsledkoch v tejto oblasti na nasledujúcej EUSC v Madride (19); keďže LXIX. zasadnutie COSAC, ktoré sa uskutočnilo 14. – 16. mája 2023 v Štokholme, vzalo na vedomie tieto závery EUSC, najmä výzvu adresovanú COSAC, aby sa navrhla výmena osvedčených postupov a zamyslelo sa nad možnými spôsobmi posilnenia moderného parlamentarizmu (20);

J.

keďže na globálnej konferencii pri príležitosti Medzinárodného dňa parlamentarizmu, ktorá sa konala 30. júna a 1. júla 2023 v Leóne, sa prijalo vyhlásenie z Léonu o parlamentarizme; keďže toto vyhlásenie podporuje iniciatívu Európskeho parlamentu zameranú na vypracovanie charty o úlohe parlamentarizmu v účinnej demokracii; keďže konečné prijatie tejto charty sa očakáva na zasadnutí EUSC v Madride 21. – 23. apríla 2024 (21);

K.

keďže v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy sa vyzýva na posilnenie európskej demokracie, zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ s cieľom zabezpečiť schopnosť EÚ konať a na doplnenie a posilnenie zastupiteľskej demokracie zvýšením účasti občanov a ich prístupu k informáciám a zapojenia mládeže; keďže v záveroch Konferencie o budúcnosti Európy sa tiež vyzýva na posilnenie európskeho občianstva, napríklad prostredníctvom vypracovania štatútu európskeho občianstva, ktorým sa stanovia osobitné práva a slobody;

L.

keďže Konferencia o budúcnosti Európy a ďalšie existujúce úspešné projekty na zabezpečenie účasti občanov preukázali, že občania majú záujem pravidelne sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie; keďže Konferencia o budúcnosti Európy priniesla cenné skúsenosti s dialógom s občanmi vo veľkom meradle, ktoré bude treba využiť;

M.

keďže občianstvo EÚ a s ním spojené práva, ktoré zaviedla Maastrichtská zmluva a ktoré boli ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, sa realizovali len čiastočne; keďže mnohí európski občania si nie sú plne vedomí svojich práv vyplývajúcich z občianstva Únie;

N.

keďže občianstvo EÚ sa v súčasnosti udeľuje spolu s občianstvom členského štátu, s obmedzeným dohľadom samotnej EÚ;

O.

keďže viaceré členské štáty stále ponúkajú tzv. zlaté vízové programy a investorské programy ako prostriedky na získanie štátnej príslušnosti a následne aj občianstva EÚ;

P.

keďže napriek opatreniam vyplývajúcim zo smernice Rady 93/109/ES (22) a smernice Rady 94/80/ES (23), ktoré sa týkajú účasti občanov iných štátov Únie na voľbách do Európskeho parlamentu a komunálnych voľbách v krajine ich bydliska, sa občania iných štátov Únie stále stretávajú s mnohými prekážkami pri uplatňovaní svojich volebných práv vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Q.

keďže podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ majú občania právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a rozhodnutia sa musia prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom; keďže participatívna demokracia sa považuje za jeden zo spôsobov, ako zlepšiť politické povedomie a dialóg so všetkými občanmi Únie;

R.

keďže stále chýba povedomie o existujúcich participačných nástrojoch, ako sú európska občianska iniciatíva, petície Európskemu parlamentu, sťažnosti európskemu ombudsmanovi, verejné konzultácie a dialógy s občanmi; keďže na participatívnu demokraciu v EÚ má vplyv veľká roztrieštenosť participatívnych nástrojov a nedostatok následných opatrení, čo obmedzuje ich úspech a bráni im pri vytváraní komplexnej a efektívnej participatívnej infraštruktúry;

S.

keďže všetky opatrenia na posilnenie účasti občanov a demokracie sa musia zaoberať digitálnou priepasťou v EÚ a ťažkosťami, ktoré táto priepasť spôsobuje, aby bola táto účasť účinná;

T.

keďže nové občianske panely, ktoré Komisia navrhla v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy, majú obmedzený rozsah a nespĺňajú očakávania občanov vyjadrené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy;

U.

keďže referendum ako nástroj priamej demokracie nie je v súčasnosti na úrovni EÚ k dispozícii; keďže Európsky parlament opakovane požadoval hodnotenie využívania referend v celej EÚ o základných otázkach, ktoré by priniesli zmeny paradigmy v činnostiach a politikách EÚ, ako je reforma zmluvy;

V.

keďže dochádza k revolúcii v spotrebiteľských návykoch médií, najmä medzi mladými ľuďmi, čo môže negatívne ovplyvniť prístup k informáciám založeným na faktoch, ktoré sú dobre preskúmané, a zároveň zvýšiť dostupnosť nekvalitného a polarizovaného obsahu, a môže viesť k fragmentácii spoločností a oslabovaniu demokracií; keďže prístup k nezávislým, pluralitným a kvalitným mediálnym službám je základným kameňom dobre fungujúcej demokracie;

Parlamentarizmus

1.

uznáva, že v súčasnom období spoločných a bezprecedentných výziev je liberálna parlamentná demokracia pod tlakom a musí sa urýchlene zachovať, posilniť a ďalej rozvíjať; zdôrazňuje kľúčovú úlohu parlamentov v srdci európskej demokracie ako priamo volených komôr občanov, zákonodarcov a kontrolórov výkonnej moci; uznáva, že liberálna demokracia sa môže úspešne presadiť len vtedy, ak sa parlamentarizmus bude usilovať a fungovať; zdôrazňuje potrebu spoločného porozumenia, základných zásad a vymedzenia liberálnej parlamentnej demokracie; v tejto súvislosti víta iniciatívu Európskeho parlamentu vypracovať spolu s parlamentmi EÚ spoločnú chartu o úlohe parlamentov vo fungujúcej liberálnej demokracii;

2.

domnieva sa, že súčasný trend prechodu od „parlamentnej“ k „vládnej“ demokracii v rámci EÚ oslabuje všetky parlamenty v rámci rozhodovacieho procesu; s poľutovaním konštatuje narastajúcu nerovnováhu moci, ktorá sa presúva na Radu a Európsku radu, čo narúša inštitucionálnu štruktúru EÚ, ako bola ustanovená v zmluvách; v tejto súvislosti sa domnieva, že rovnováha by sa mala obnoviť v prospech demokratickej legitimity prostredníctvom rovnocenných práv Európskeho parlamentu; domnieva sa, že prax Európskej rady, ktorá spočíva v „zadávaní úloh Rade a Komisii“, presahuje rámec roly orgánu stanovujúceho strategické usmernenia, ktorú jej prisudzujú zmluvy, a teda je v rozpore s literou a duchom zmlúv; domnieva sa, že treba dodržiavať rozdelenie právomocí a zásadu subsidiarity, ako sa vymedzuje v zmluvách;

3.

je pevne presvedčený, že v demokracii musia byť parlamenty súčasťou každého rozhodovacieho procesu; vyjadruje presvedčenie, že Európskemu parlamentu ako jedinej priamo volenej inštitúcii EÚ by sa malo udeliť všeobecné priame právo legislatívnej iniciatívy, právo na vyšetrovanie a plná právomoc, pokiaľ ide o rozpočet, a že by ako občianska komora EÚ mal byť hnacou silou strategických priorít európskeho legislatívneho programu; v tejto súvislosti žiada o zmenu článku 225 a článku 226 ZFEÚ;

4.

pripomína svoj návrh, aby sa Rada transformovala na skutočne legislatívnu komoru znížením počtu zložení Rady prostredníctvom rozhodnutia Európskej rady, aby sa vytvoril skutočne dvojkomorový legislatívny systém zahŕňajúci Európsky parlament a Radu, pričom Komisia bude pôsobiť ako výkonný orgán; domnieva sa, že systém rotujúceho predsedníctva Rady EÚ by sa mal reformovať s cieľom zvýšiť efektívnosť legislatívneho procesu v rámci dvojkomorového systému; navrhuje, aby sa Rada pre všeobecné záležitosti stala legislatívnou radou, ktorá zasadá verejne, podobne ako plénum Európskeho parlamentu, a aby sa všetky ostatné zloženia Rady stali transparentnými prípravnými štruktúrami s pravidelnými schôdzami, ktoré sa budú konať verejne, podobne ako fungovanie výborov v Európskom parlamente;

5.

pripomína svoju dlhodobú výzvu, aby Rada z jednomyseľnosti prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vždy, keď je to podľa zmlúv možné v krátkodobom horizonte, a to napríklad aktivovaním rôznych premosťovacích doložiek v zmluvách a trvalo prostredníctvom zmien zmlúv, aby sa odstránili prekážky legislatívnej činnosti, posilnila schopnosť EÚ konať a aby sa rozhodovací proces EÚ stal efektívnejším, účinnejším a demokratickejším;

6.

domnieva sa, že je potrebné, aby Európsky parlament posilnil svoje funkcie politickej kontroly nad Komisiou vrátane zavedenia možnosti iniciovať návrhy na vyslovenie nedôvery voči jednotlivým komisárom;

7.

zdôrazňuje, že mimoriadne legislatívne postupy, pri ktorých sa Európskemu parlamentu udeľuje právo legislatívnej iniciatívy na základe zmlúv, by mali zahŕňať vzájomnú výmenu názorov o stanovení legislatívneho harmonogramu pre príslušné iniciatívy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce medzi všetkými tromi inštitúciami; v tejto súvislosti očakáva, že medziinštitucionálne rozhovory medzi Európskym parlamentom a Radou o tak potrebnej reforme európskeho volebného zákona, ako aj o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu získajú nový impulz;

8.

vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby naďalej zlepšovali metódy spolupráce s VR a EHSV, a to aj v predlegislatívnej fáze, s cieľom zabezpečiť, aby ich stanoviská a posúdenia bolo možné zohľadňovať v priebehu celého legislatívneho procesu; navrhuje najmä posilnenie neformálnych výmen na úrovni výborov, ako aj na úrovni politických skupín medzi príslušnými aktérmi troch inštitúcií, a aby boli spravodajcovia VR a EHSV v náležitých prípadoch pozývaní zúčastniť sa na posudzovaní návrhov správ v rámci parlamentných výborov a debrífingov výborov týkajúcich sa medziinštitucionálnych rokovaní;

9.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu parlamentov ako ústredného prvku demokracie a rešpektovanie jasného rozdelenia právomocí medzi rôzne úrovne európskej liberálnej demokracie, t. j. na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ s cieľom zabezpečiť demokratickú legitimitu a efektívny rozhodovací proces a posilniť dôveru a spoluprácu medzi parlamentmi na rôznych úrovniach; v tejto súvislosti pripomína, že národné parlamenty majú najlepšie predpoklady na to, aby poverovali a kontrolovali činnosť svojich vlád v európskych záležitostiach, a že európska exekutíva podlieha demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu, čo tiež zaručuje jej legitimitu; zdôrazňuje potrebu pravidelného politického dialógu a výmeny názorov medzi parlamentmi s cieľom zvýšiť informovanosť o parlamentnej činnosti a rozhodnutiach a zlepšiť ich chápanie, napríklad v rámci EUSC a COSAC;

10.

pripomína, že je potrebné zlepšiť uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality v práci inštitúcií EÚ, najmä prostredníctvom spolupráce s národnými parlamentmi v súlade s výsadami, ktoré sú už obsiahnuté v súčasných zmluvách, a zabezpečiť významnejšiu úlohu zástupcov na národnej a miestnej úrovni v procese s cieľom dosiahnuť „aktívnu subsidiaritu“ v záujme toho, aby sa podporila väčšia zodpovednosť za politiky EÚ; ďalej navrhuje, aby sa posilnila „aktívna subsidiarita“ prostredníctvom postupu, ktorým sa národným parlamentom poskytne právo predkladať návrhy Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti podporuje program Budovanie Európy s predstaviteľmi miestnych samospráv, ktorým sa vytvára európska sieť miestnych volených politikov zameraná na komunikáciu s Európskou úniou;

11.

zdôrazňuje, že prítomnosť parlamentu znamená dynamickú parlamentnú demokraciu; zdôrazňuje, že digitalizácia a pandémia prispeli k digitálnej transformácii parlamentov a umožnili poslancom, ktorí by inak boli vylúčení, zúčastňovať sa na parlamentnom živote; zdôrazňuje, že digitalizované procesy by nemali nahrádzať hlasovanie, rozpravy a rokovania za prítomnosti, s výnimkou prípadov za osobitných okolností; zdôrazňuje, že rozšírené využívanie digitálnych možností má potenciál prispieť k lepšiemu politickému porozumeniu medzi parlamentmi na národnej, regionálnej a európskej úrovni, zvýšiť komunikáciu, výmenu informácií a informovanosť, znížiť emisie z dopravy a cestovania a posilniť kontakty s občanmi;

12.

je veľmi znepokojený rýchlym a rozsiahlym vývojom cielených dezinformačných kampaní a zneužívaním generatívnej umelej inteligencie s cieľom zabrániť občanom prijímať informované rozhodnutia a v konečnom dôsledku oslabiť demokratické procesy v Únii; vyzýva národné parlamenty členských štátov, aby v rámci medziparlamentnej spolupráce COSAC zaviedli pravidelné výmeny informácií s Európskym parlamentom o ochrane svojich demokracií pred zahraničným zasahovaním a manipuláciou s informáciami; vyzýva na koordinovanú stratégiu EÚ na riešenie hrozieb pre nezávislosť médií a na zriadenie významného a stáleho fondu EÚ na podporu redakčných a spravodajských médií;

13.

zdôrazňuje potrebu posilniť dôveru voličov vo volebné procesy tým, že sa zabezpečí, aby všetky voľby boli slobodné a spravodlivé; v tejto súvislosti vyzýva Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby počas volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024 zorganizovala volebné pozorovateľské misie; nabáda členské štáty, aby opäť využili túto možnosť;

Európske občianstvo

14.

vyzýva na vytvorenie štatútu občianstva EÚ, v ktorom sa objasnia a upevnia práva a slobody súvisiace s občianstvom, ktoré spájajú občanov v Únii; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli konkrétne kroky na rozšírenie práv a slobôd súvisiacich s občianstvom v súlade s postupom podľa článku 25 ZFEÚ; zdôrazňuje, že štatút zviditeľní zásady a hodnoty Únie a zároveň poskytne občanom nové prostriedky na ich ochranu a presadzovanie;

15.

zdôrazňuje, že účinný dialóg s občanmi a aktívna účasť občanov sú úzko prepojené s európskym rozmerom výchovy k občianstvu; zdôrazňuje preto potrebu posilniť európsku dimenziu výchovy k občianstvu v rámci učebných osnov a mimoškolských aktivít, aby sa zabezpečilo, že občania budú aktívni a informovaní, aby sa mohli plne zúčastňovať na občianskom a spoločenskom živote na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, ako aj na demokratickom živote Únie; vyzýva Komisiu, aby vytvorila komplexnú európsku stratégiu na posilnenie občianskych kompetencií v EÚ a vypracovala podporné opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakého prístupu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by v takejto stratégii mali zohrávať občianska spoločnosť, univerzity a iné výskumné organizácie;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie informovali občanov Únie, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi daného štátu (t. j. občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi), o ich práve voliť alebo byť volený v komunálnych a európskych voľbách; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť rozšírenie takéhoto „mobilného“ práva občanov EÚ voliť a byť volený aj na regionálne a národné voľby v členských štátoch; poukazuje na to, že Rada a Komisia môžu tieto práva zaviesť prostredníctvom postupu uvedeného v článku 25 ZFEÚ, pričom z dlhodobého hľadiska by mali byť zakotvené v článku 22 ZFEÚ prostredníctvom zmeny zmluvy; zdôrazňuje potrebu kampaní na zvyšovanie informovanosti o týchto právach za účasti občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že je nutné odstrániť všetky administratívne prekážky a diskrimináciu, ktoré stále existujú, aby sa zabezpečili rovnaké možnosti pre všetkých mobilných občanov Únie, a to najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny;

17.

opakuje svoju výzvu na zavedenie harmonizovaného veku pre právo voliť a byť volený vo všetkých členských štátoch s cieľom zabrániť diskriminácii; odporúča zaviesť minimálny vek na účasť vo voľbách 16 rokov bez toho, aby boli dotknuté existujúce ústavné poriadky, aby sa zohľadnili súčasné práva a povinnosti, ktoré mladí ľudia v Európe už majú v niektorých členských štátoch;

18.

pripomína, že Európsky parlament sústavne vyjadruje znepokojenie nad tým, že každý vnútroštátny systém, ktorý zahŕňa priamy alebo nepriamy predaj občianstva EÚ, narúša koncepciu európskeho občianstva; vyzýva príslušné členské štáty, aby skoncovali s takýmito praktikami;

19.

vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty odopierajú svojim občanom právo voliť v národných parlamentných voľbách, ak žijú v zahraničí; naliehavo vyzýva tieto členské štáty, aby skoncovali s touto formou odňatia volebného práva;

Doplnenie zastupiteľskej demokracie zlepšením účasti občanov

20.

opätovne pripomína, že v súlade so zakladajúcim textom Konferencie o budúcnosti Európy sa Európsky parlament, Rada a Komisia zaviazali účinne nadviazať na závery konferencie, a to v rámci svojich právomocí a v súlade so zmluvami; vyzýva na rýchle a dôsledné vykonávanie výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré zahŕňajú 49 návrhov a 326 konkrétnych opatrení, ktoré predložili európske panelové diskusie občanov Konferencie o budúcnosti Európy; pripomína svoju výzvu na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv;

21.

domnieva sa, že jedným zo spôsobov, ako splniť očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o pravidelnejšie a zmysluplnejšie zapojenie sa do demokratického života Únie (24), je zlepšiť a rozvíjať participatívne mechanizmy v rámci EÚ;

22.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť a rozvíjať komplexnú infraštruktúru účasti v EÚ s lepším prepojením a integráciou existujúcich participatívnych nástrojov a lepšími spôsobmi trvalej účasti; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť roztrieštenosť infraštruktúry účasti EÚ vytvorením jednotného kontaktného miesta pre všetky európske participatívne nástroje s inštitucionálnym rámcom vytvoreným na správu centrálneho uzla a jeho vzťahov s občanmi;

23.

zdôrazňuje, že mechanizmy a nástroje priamej alebo participatívnej demokracie môžu dopĺňať, ale nie nahradiť zastupiteľskú liberálnu parlamentnú demokraciu v čoraz zložitejšom svete, v ktorom je potrebné hľadať životaschopné a demokratické kompromisy; poznamenáva, že mechanizmy priamej alebo participatívnej demokracie môžu byť užitočnými nástrojmi, ak sú splnené určité požiadavky; navrhuje najmä, aby sa zvýšila účinnosť existujúcich európskych participatívnych nástrojov prostredníctvom povinných a zmysluplných následných opatrení;

24.

pripomína, že zlepšenie a zvýšenie účasti je možné len vtedy, ak sa bude riešiť najmä problém diskriminácie vyplývajúci z digitálnej priepasti a ťažkostí, ktoré vytvára pre účinnú účasť na demokratickom živote v Únii; opakuje, že digitálne aplikácie na podporu účasti občanov by mali byť jednoduché a intuitívne;

25.

navrhuje inštitucionalizáciu reprezentatívnych poradných procesov účasti na základe modelu európskych panelových diskusií občanov Konferencie o budúcnosti Európy; domnieva sa, že tzv. mini verejnosť s náhodne vybranými účastníkmi zastupujúcimi podskupiny sociálno-ekonomickej štruktúry Únie, a tým aj celé spektrum spoločnosti, je potrebné organizovať spôsobom, ktorý pomáha predchádzať nerovnakému prístupu k účasti na demokratickom živote Únie tým, že občanom, ktorí by inak túto možnosť nemali, ponúkne spôsob, ako vyjadriť svoju víziu;

26.

domnieva sa, že je dôležité posilniť aktívne občianstvo a efektívnu účasť občanov na úrovni EÚ prostredníctvom získavania konkrétnych vedomostí o EÚ a európskom rozmere diskutovaných tém; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa nedostatočnou znalosťou politík a rozhodovania EÚ medzi širokou verejnosťou prostredníctvom lepšieho vzdelávania o EÚ v školách; požaduje najmä cielené školenia a nepretržitý konzultačný proces, v rámci ktorého sa občanom počas panelových diskusií poskytnú potrebné informácie, v prípade potreby doplnené prostredníctvom podpory odborníkov, aby sa mohli zúčastniť na otvorených diskusiách, ktoré môžu viesť k odporúčaniam a záverom;

27.

navrhuje najmä vytvorenie štruktúrovaného mechanizmu v súlade s acquis EÚ s názvom Európska Agora, ktorý by fungoval na ročnom základe a diskutoval o prioritách EÚ na nadchádzajúci rok, pričom výsledky diskusií by sa mali predkladať 9. mája 2023 ako vstup pre konzultačný proces o ročnom pracovnom programe Komisie (CAWP); konštatuje, že tieto výsledky by mali zahŕňať aj návrh konkrétnej témy Európskeho roka v nasledujúcom ročnom cykle; navrhuje, aby boli zástupcovia Európskeho parlamentu pravidelne informovaní o vývoji týchto rokovaní s cieľom zohľadniť ho pri parlamentnej činnosti;

28.

zdôrazňuje, že občania, ktorí sa zúčastňujú na Európskej Agore, prediskutujú počas roka obsah súvisiaci s konkrétnou témou európskeho roka a ich návrhy a závery by mali byť predložené koncom roka; domnieva sa, že by sa mali stanoviť rôzne možnosti nadväzujúcich opatrení zo strany Európskeho parlamentu, pričom by sa mala zohľadniť veľkosť väčšiny, ktorá podporuje tieto závery v rámci panelovej diskusie, a že tieto následné opatrenia by mohli zahŕňať rozpravy, vypočutia, parlamentné otázky alebo správy;

29.

navrhuje, aby sa v rámci mládežníckej zložky Agory vytvorilo Európske zhromaždenie mládeže, ktoré by mohlo monitorovať aj uplatňovanie „kontroly zo strany mládeže“ počas celého legislatívneho procesu EÚ, ako požaduje Konferencia o budúcnosti Európy; navrhuje, aby sa Európsky parlament spojil s Výborom regiónov a Hospodárskym a sociálnym výborom s cieľom vytvoriť mechanizmus so zástupcami, ako sú mladí miestni zvolení politici, zástupcovia mládežníckej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorí by mali úzko spolupracovať s Európskym zhromaždením mládeže pri vykonávaní kontroly zo strany mládeže; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do politickej diskusie o budúcnosti Európy treba zapojiť najmä mladých ľudí, lebo dnes prijímané rozhodnutia určia, ako bude vyzerať ich budúcnosť;

30.

opakuje svoju dlhodobú výzvu na posúdenie možnosti zmeny zmlúv EÚ s cieľom umožniť celoeurópske referendá o základných otázkach, ktoré iniciujú zmeny paradigmy v činnostiach a politikách Európskej únie, ako je napríklad reforma zmlúv EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že výsledok referenda by sa mal prijať len vtedy, ak bude v prospech dvojnásobnej väčšiny, čo predstavuje väčšinu členských štátov a väčšinu voličov, ktorí sa zúčastňujú na hlasovaní; navrhuje, že takéto celoeurópske referendum by sa mohlo zorganizovať v priebehu volieb do Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom dodatočného hlasovania o predmetnej základnej ústavnej otázke; pripomína, že každé európske referendum by sa v ideálnom prípade malo konať v rovnaký deň v celej Únii;

31.

navrhuje zavedenie celoeurópskych online konzultácií s občanmi, ktoré by organizoval Európsky parlament; verí, že ak sa všetkým občanom poskytne možnosť vyjadriť svoj názor na aktuálne európske záležitosti, zvýši sa tým ich dôvera v európsky rozhodovací proces a porozumenie tohto procesu; domnieva sa, že tento nový participatívny mechanizmus posilňuje úlohu EP vo vzťahu k ostatným inštitúciám;

32.

pripomína potenciál uplatňovania európskeho občianstva prostredníctvom online nástrojov, ako sú online konzultácie a online zber podpisov na podporu európskych iniciatív občanov; pripomína, že elektronická identifikácia môže uľahčiť používanie takýchto nástrojov na európskej úrovni, ako aj poskytnúť rôzne možnosti, pokiaľ ide o prístup k verejným službám; vyzýva členské štáty, aby zaviedli nástroje elektronickej demokracie na miestnej a vnútroštátnej úrovni a náležite ich začlenili do politického procesu;

33.

vyzýva, aby program Digitálna Európa (DIGITAL) a ďalšie programy zamerané na podporu digitálnej transformácie v EÚ medzi svoje ciele zaradili zjednodušenie prístupu k administratíve prostredníctvom rôznych služieb alebo využívanie aplikácií na podporu účasti občanov; vyzýva na výskum a investície zamerané na uľahčenie takéhoto prístupu s cieľom minimalizovať digitálnu priepasť a maximalizovať sociálnu a demokratickú kvalitu;

o

o o

34.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade Európskej únie, Komisii, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Rade Európy.

(1)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P9_TA(2023)0037.

(3)  Prijaté texty, P9_TA(2023)0038.

(4)   Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 112.

(5)   Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 171.

(6)   Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 6.

(7)   Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 97.

(8)   Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 6.

(9)   Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

(10)   Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 109.

(11)   Ú. v. EÚ C 434, 15.11.2022, s. 31.

(12)   Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 57.

(13)   Ú. v. EÚ C 443, 15.11.2022, s. 39.

(14)  https://parleu2022.cz/wp-content/uploads/2023/04/EUSC-Prague-Presidency-Conclusions-final-EN-1.pdf

(15)  https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/download/file/8a8629a88827df1e018828991e660000/Contribution%20adopted%20by%20the%20LXIX%20COSAC.pdf

(16)  https://www.congreso.es/backoffice_doc/prensa/notas_prensa/ 99181_1688138271277.pdf

(17)  https://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20220509RES29121/ 20220509RES29121.pdf

(18)  https://thespinelligroup.eu/wp-content/uploads/2022/10/20220912_Proposal-Manifesto-for-a-Federal-Europe-political-social-and-ecological.pdf

(19)  https://parleu2022.cz/wp-content/uploads/2023/04/EUSC-Prague-Presidency-Conclusions-final-EN-1.pdf

(20)  https://secure.ipex.eu/IPEXL-WEB/conferences/cosac

(21)  https://www.congreso.es/backoffice_doc/prensa/notas_prensa/ 99181_1688138271277.pdf

(22)  Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34).

(23)  Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov Únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31.12.1994, s. 38).

(24)  BertelsmannStiftung, Next level citizen participation in the EU. (Ďalšia úroveň angažovanosti občanov v EÚ. Institutionalising European Citizens’ Assemblies (Inštitucionalizácia zhromaždení európskych občanov), 2022.


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1769/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)