Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Opatrenia potrebné na dosiahnutie pokroku v politickom rámci EÚ pre spravodlivú transformáciu

(prieskumné stanovisko na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ)

(C/2024/1576)

Spravodajca:	Rudy DE LEEUW
Spoluspravodajca:	Arnold PUECH d’ALISSAC

Žiadosť o konzultáciu	list budúceho belgického predsedníctva Rady EÚ, 10. 7. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	22. 11. 2023
Prijaté v pléne	14. 12. 2023
Plenárne zasadnutie č.	583
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	188/8/6

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ v tomto prieskumnom stanovisku predkladá šesť kľúčových prvkov politického rámca pre spravodlivú transformáciu s konkrétnymi krátkodobými a dlhodobými opatreniami.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že spravodlivá transformácia by mala byť jednou z priorít politického programu na budúce legislatívne obdobie EÚ a všetky inštitúcie EÚ by sa k nej mali zaviazať prostredníctvom holistického, medziodvetvového a koherentného prístupu. Navrhuje konkrétne opatrenia, ako je vypracovanie a prijatie „Agendy EÚ 2050“, vymenovanie komisára pre spravodlivú transformáciu v nasledujúcom legislatívnom období a zriadenie strediska pre monitorovanie spravodlivej transformácie.

1.3.

EHSV sa domnieva, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal vychádzať zo zásad environmentálnej udržateľnosti, z práva na dôstojný život a ochrany sociálnych hodnôt a byť zameraný na podporu udržateľného hospodárstva, ktoré zabezpečuje blahobyt všetkých v rámci možností našej planéty, a to aj pomocou komplexnej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj do roku 2050 a nevyhnutných reforiem európskeho semestra.

1.4.

EHSV sa domnieva, že politickým rámcom pre spravodlivú transformáciu by sa mal zachovať a ďalej rozvíjať európsky sociálny model, napríklad vytvorením európskej smernice o spravodlivej transformácii, a členské štáty by sa mali nabádať, aby modernizovali svoje systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom zaistiť spravodlivé spoločné využívanie prínosov zelenej transformácie a zaručiť vysokokvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby všeobecného záujmu.

1.5.

EHSV je presvedčený, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by sa mal navrhnúť a vykonávať prostredníctvom zmysluplného sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, občianskeho dialógu a zapojenia regionálnych a miestnych samospráv. Podporuje vypracovanie plánov spravodlivej transformácie na všetkých úrovniach, ako aj ochranu a odbornú prípravu pracovníkov.

1.6.

EHSV podčiarkuje, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal byť sprevádzaný politikami EÚ, ktoré podnikom umožnia stať sa konkurencieschopnými spravodlivým spôsobom, udržateľnými, silnejšími a odolnejšími a zohrávať úlohu pri zabezpečovaní spravodlivej transformácie, ktorá bude zameraná na ľudí, bude zároveň chrániť prírodu a životné prostredie a v ktorej sa zohľadnia miestne podmienky a využijú príležitosti.

1.7.

EHSV je presvedčený, že primerané investície do spravodlivej transformácie sú nevyhnutné na vykonávanie politického rámca pre spravodlivú transformáciu. Navrhuje preskúmať možnosť zavedenia tzv. zlatého pravidla a sociálnej a environmentálnej podmienenosti pre investície, ako aj uskutočniť reformu európskeho Paktu stability a rastu s cieľom monitorovať, koordinovať a uľahčovať výdavky a reformy potrebné na dosiahnutie cieľa spravodlivej transformácie.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV sa domnieva, že spravodlivá transformácia by mala byť jednou z priorít politického programu na nasledujúce legislatívne obdobie EÚ, a preto vyjadruje uznanie belgickému predsedníctvu Rady EÚ za to, že spravodlivú transformáciu stanovilo za prioritu. Vidí tiež príležitosť úspešne uplatniť nápady a návrhy uvedené v príslušných stanoviskách EHSV, ako je stanovisko na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 a stanovisko na tému Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť.

2.2.

EHSV víta žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska týkajúceho sa vytvorenia politického rámca EÚ pre spravodlivú transformáciu, ktorý by dokázal podporiť uhlíkovo neutrálne, environmentálne udržateľné a plne obehové spoločnosti a hospodárstva bez toxických látok do roku 2050 (1) tak, že sa ďalej neohrozia sociálno-ekonomické príležitosti zraniteľných regiónov a ľudí. V tomto stanovisku sa uvádza šesť hlavných prvkov takéhoto rámca a pre každý prvok sa predkladajú konkrétne opatrenia, ktoré sa majú navrhnúť a vykonávať na príslušných úrovniach a v súlade s rozdelením právomocí a so zásadou subsidiarity.

2.3.

EHSV sa domnieva, že doterajšie iniciatívy EÚ v oblasti spravodlivej transformácie sú prevažne čiastkovými doplnkami opatrení na ochranu klímy a životného prostredia v rámci Európskej zelenej dohody a zdôrazňuje, že „zelená dohoda“ nemôže existovať bez integrovanej „sociálnej dohody“ (2). V odporúčaní Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (3) sú členské štáty nabádané, aby prijali a realizovali zosúladené opatrenia ako súčasť politických balíkov pre spravodlivú transformáciu, avšak doposiaľ prijaté opatrenia neposkytujú EÚ komplexný a koordinovaný politický rámec, s ktorým by dokázala reagovať na túto obrovskú výzvu.

2.4.

EHSV je presvedčený, že úlohou politického rámca pre spravodlivú transformáciu by malo byť zabezpečenie blahobytu, dobrej kvality života a udržateľnej budúcnosti pre všetkých ľudí v EÚ v čase viacnásobných kríz. Zároveň by mal prispievať k napredovaniu v opatreniach v oblasti klímy a v ochrane a obnove životného prostredia, posilňovaniu sociálnej spravodlivosti, dodržiavaniu základných ľudských práv a boju proti chudobe, sociálnym a hospodárskym nerovnostiam, všetkým formám diskriminácie a ich prienikom. Transformácia by mala byť spravodlivá pre všetky zložky spoločnosti vrátane pracovníkov, podnikov a spotrebiteľov.

2.5.

EHSV sa domnieva, že cieľom politického rámca pre spravodlivú transformáciu by malo byť umožnenie úplného vykonávania Parížskej dohody (4), Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov (5) a jej cieľov udržateľného rozvoja (6), Európskeho piliera sociálnych práv a stratégie dlhodobej konkurencieschopnosti (7). V tripartitných a medzinárodne uznaných usmerneniach Medzinárodnej organizácie práce o spravodlivej transformácii (8) by sa mali stanoviť konkrétne možnosti pre formulovanie, vykonávanie a monitorovanie politického rámca pre spravodlivú transformáciu. EHSV tiež odporúča venovať osobitnú pozornosť právam budúcich generácií stanoveným v Charte základných práv Európskej únie (9).

3. Holistický, koordinovaný a integrovaný politický prístup je jadrom politického rámca pre spravodlivú transformáciu

3.1.

EHSV sa domnieva, že výhľadovo orientovaný politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal zabezpečiť, aby sa k spravodlivej transformácii zaviazali všetky inštitúcie EÚ a mal by zlepšiť súdržnosť vo všetkých oblastiach politiky stanovením jasných a merateľných cieľových hodnôt a zaistením súladu všetkých politík EÚ s hlavným cieľom spravodlivej transformácie. V tomto rámci by sa mal uplatňovať integrovaný prístup, ktorý by zahŕňal hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer, ako aj všetky ministerstvá a odvetvia. Politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal zohľadňovať aj ďalšie prebiehajúce transformácie a trendy, ako je digitálna transformácia, demografické zmeny a geopolitický vývoj, a mal by umožniť prispôsobenie sa špecifickým kontextom a výzvam namiesto uplatňovania univerzálneho prístupu.

Návrhy:

—

zaviesť sociálny rozmer do práce stredísk pre monitorovanie zmeny klímy a zriadiť stredisko EÚ pre monitorovanie spravodlivej transformácie zodpovedné za výskum, zber údajov, monitorovanie zapojenia zainteresovaných strán a vypracovanie porovnávacieho prehľadu spravodlivej transformácie, v ktorom sa na základe dohodnutého súboru zásad stanovia metodiky, ciele a procesy monitorovania. Stredisko by malo posudzovať a predvídať vnútorné a vonkajšie vplyvy a monitorovať procesy a stratégie spravodlivej transformácie využívaním kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov. Malo by skúmať a monitorovať zapojenie sociálnych partnerov do všetkých fáz transformácie a malo by poskytovať podrobné informácie o počtoch prepúšťaných a presúvaných pracovníkov, počtoch učňov a rekvalifikujúcich sa pracovníkov, o verejnom financovaní a o monitorovaní, presadzovaní a výsledkoch nepredvídaných udalostí,

—

uplatňovať viacsektorový prístup v rámci inštitúcií, ktorý by okrem iného zahŕňal začlenenie cieľov a zásad politického rámca pre spravodlivú transformáciu do programu príslušných ministerstiev, generálnych riaditeľstiev a zložení Rady, a podporovať lepšiu koordináciu medzi nimi, a to aj pomocou spoločného monitorovania a hodnotenia politík a opatrení v rámci pracovných skupín, spoločných zasadnutí Rady atď. a vychádzajúc z faktických a číselných údajov, ktoré poskytne stredisko pre monitorovanie spravodlivej transformácie,

—

vymenovať výkonného podpredsedu Európskej komisie a komisára pre Európsku zelenú dohodu za komisára pre spravodlivú transformáciu s mandátom na realizáciu spravodlivej transformácie v koordinácii a úzkej spolupráci s ostatnými generálnymi riaditeľstvami Európskej komisie a so zloženiami Rady vrátane európskeho semestra. Vymenovať stáleho spravodajcu pre spravodlivú transformáciu v Európskom parlamente, ktorý bude povinný podávať správy a dohliadne na to, aby sa spravodlivá transformácia začlenila do práce všetkých výborov a ich spisov,

—

revidovať nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (10) a európsky právny predpis v oblasti klímy s cieľom umožniť systémový prístup k dialógu o viacúrovňovom riadení a uľahčiť začlenenie úvah o spravodlivej transformácii do plánovania a tvorby politík v oblasti klímy a energetiky, ako aj do ďalších oblastí politiky vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky,

—

zabezpečiť súdržnosť politík z hľadiska medzinárodných vzťahov EÚ v snahe maximalizovať prínosy a obmedziť zaťaženie vyplývajúce z politického rámca pre spravodlivú transformáciu, pokiaľ ide o tretie krajiny, pričom sa zohľadnia spoločné, ale diferencované zodpovednosti a príslušné kapacity prostredníctvom vzájomne výhodných medzinárodných partnerstiev a dohôd vychádzajúcich z prístupu založeného na ľudských právach (11).

4. Politický rámec pre spravodlivú transformáciu umožňuje udržateľné hospodárstvo, ktoré zabezpečuje blahobyt pre všetkých v rámci možností našej planéty

4.1.

EHSV požadoval komplexnú stratégiu udržateľného rozvoja vo viacerých predchádzajúcich stanoviskách, ako je stanovisko na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (12) a stanovisko Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť (13). Politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal byť založený na rovnakých zásadách ako stratégia EÚ do roku 2050: na zásadách environmentálnej udržateľnosti, práve na dôstojný život a ochrane sociálnych hodnôt (14), pričom ekonomika umožňuje naplniť tento cieľ.

4.2.

EHSV poukazuje na to, že EÚ by mala navrhnúť a vykonávať kľúčovú stratégiu, ktorá vydláždi cestu pre rýchle postupné ukončenie využívania fosílnych palív a neprestávajúcej ťažby obmedzených zdrojov surovín, podporí väčšiu súdržnosť medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ, posilní hospodársku odolnosť a uľahčí rozsiahle verejné a súkromné investície potrebné na dosiahnutie spravodlivej transformácie. Politický rámec pre spravodlivú transformáciu musí k týmto cieľom prispievať okrem iného podporovaním činností obehového a dekarbonizovaného hospodárstva, ako sú opätovné použitie, oprava a recyklácia v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva EÚ (15), a jeho rozsah pôsobnosti by sa mal vzťahovať na všetky odvetvia hospodárstva, počnúc odvetviami s najvyššími emisiami uhlíka.

Návrhy:

—

posilniť Európsku zelenú dohodu s cieľom podporiť spravodlivú transformáciu (16) a zabezpečiť, aby na ňu nadväzovala komplexná stratégia EÚ pre udržateľný rozvoj zahŕňajúca zelenú a sociálnu dohodu, v ktorej sa bude predvídať a plánovať a ktorou sa bude vykonávať potrebná zelená transformácia spravodlivým a vyváženým spôsobom, pričom sa zmaximalizujú hospodárske a sociálne prínosy transformácie a zároveň sa zabezpečí, aby sa požadované príspevky spravodlivo rozdelili medzi všetky zložky spoločnosti,

—

posilniť zohľadňovanie environmentálneho a sociálneho rozmeru európskeho semestra preskúmaním sociálnej a environmentálnej podmienenosti a zabezpečiť, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny venovala náležitá pozornosť všetkým trom rozmerom, a zlepšiť sociálny prehľad s cieľom účinne monitorovať vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv,

reformovať Pakt stability a rastu v záujme toho, aby sa monitorovali, koordinovali a uľahčovali výdavky a reformy potrebné na dosiahnutie cieľa spravodlivej transformácie vrátane možnosti zavedenia tzv. zlatého pravidla pre investície (17), ktoré členským štátom umožní vyčleniť dostatočné zdroje na podporu spravodlivej transformácie a splnenie cieľov EÚ (18),

—

v nadväznosti na prácu Rady Európskej únie preskúmať možnosť zavedenia „rámca sociálnej konvergencie“ v kontexte európskeho semestra zameraného na podporu vzostupnej sociálnej konvergencie a plnenia sociálnych priorít. Tento rámec by mal byť zakotvený v Európskom pilieri sociálnych práv, ako to lídri EÚ opätovne potvrdili v Portskom vyhlásení z roku 2021 (19),

·	prijať ambicióznu stratégiu EÚ na udržateľné riadenie zdrojov a zníženie dopytu po energii a iných materiálnych zdrojoch podporovaním opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a dostatočnosti, pričom sa zabezpečí, aby to neúmerne nezaťažovalo ľudí s nízkymi a strednými príjmami,

—	nabádať členské štáty, aby prijali postupy zeleného rozpočtovania vrátane plánov postupného ukončenia priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá, čo vytvorí významný fiškálny priestor na podporu najmä energeticky chudobných ľudí a ľudí s nízkymi príjmami,

podporovať rozvoj silných národných stratégií zameraných na vytvorenie priaznivého prostredia pre sociálne hospodárstvo v členských štátoch, uspokojovať finančné potreby subjektov sociálneho hospodárstva a podporiť prechod na udržateľnejšiu a sociálne zodpovednú spotrebu aj cez verejné obstarávanie.

5. Európsky sociálny model a systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov sú základom politického rámca pre spravodlivú transformáciu

5.1.

EHSV je presvedčený, že riešenie sociálnych aspektov zelenej transformácie má zásadný význam pre jej úspech a udržateľný rozvoj a je v súlade s hodnotami a cieľmi EÚ. Politickým rámcom pre spravodlivú transformáciu by sa mal preto zachovať a ďalej rozvíjať európsky sociálny model a mala by sa zlepšovať sociálna spravodlivosť, rovnosť, začlenenie a nediskriminácia v EÚ.

Návrhy:

—	nabádať členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (20),

vykonávať nezávislý výskum s cieľom zlepšiť poznatky o príležitostiach a výzvach zelenej transformácie a získavať údaje porovnateľné v celej EÚ o potrebách zraniteľných osôb v oblastiach, ktorých sa týkajú politiky zelenej transformácie (napr. doprava, bývanie, dodávky energie, spotreba domácností, odpadové hospodárstvo, trh práce, vzdelávanie, prístup na internet, rozvoj miest a vidieka) a prispievať k vytvoreniu možností na získavanie takýchto údajov,

·	vykonávať posúdenia vplyvu s cieľom dôkladne zmerať pravdepodobné sociálne, distribučné, zdravotné a pracovné vplyvy klimatických opatrení alebo ich absencie,

prijať prierezový a rodovo citlivý prístup pri tvorbe a analýze politík s prihliadnutím na prierezové formy diskriminácie, ktorým čelia osoby na základe svojej etnickej príslušnosti a rasy, postavenia migranta alebo utečenca, sociálno-ekonomického zázemia, sexuálnej orientácie, náboženstva, veku, schopností, pohlavia atď., ktoré ich stavajú do mimoriadne zraniteľných situácií v kontexte klimatickej krízy a zelenej transformácie,

—	zabezpečiť zmysluplnú účasť osôb žijúcich v chudobe a vystavených sociálnemu vylúčeniu vrátane menšinových skupín na navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík a stratégií spravodlivej transformácie.

5.2.

EHSV zdôrazňuje, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal pomôcť pri predvídaní a riadení zmien súvisiacich so zelenou transformáciou a svetom práce a umožniť dôstojné, zmysluplné, udržateľné, inkluzívne, bezpečné a kvalitné pracovné miesta, ktoré sú geograficky a prakticky dostupné pre všetkých. Členské štáty by sa okrem toho mali nabádať k modernizácii systémov sociálneho zabezpečenia, aby tieto systémy zodpovedali dnešným sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam, a ich posilneniu na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov a prínosov zelenej transformácie.

Návrhy:

—	vypracovať európsku smernicu o spravodlivej transformácii sveta práce predvídaním a riadením zmien, pričom hlavnými zásadami budú sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie,

vykonať komplexné zmapovanie miery zamestnanosti na úrovni NUTS 3, ktorým sa podporia stratégie spravodlivej transformácie a zistí súčasná miera zamestnanosti, aké sú pracovné miesta a profily zručností, potenciálne straty pracovných miest a možnosti vytvárania pracovných miest vrátane nových pracovných miest a profilov zručností,

—	podporovať vytváranie aktívnych politík trhu práce vrátane bánk pracovných miest, programov sociálnej pomoci a záruk pracovných miest s cieľom presadzovať kvalitné zamestnanie, pracovné podmienky a príležitosti na rekvalifikáciu,

·	nabádať členské štáty, aby uľahčili transformáciu pracovníkom, ktorí môžu byť voči nej obzvlášť zraniteľní, a zabezpečili, že pracovníci prepustení v dôsledku transformácie budú dostávať dávky v nezamestnanosti a pri hľadaní zamestnania a rekvalifikácii sa im poskytne primeraná podpora,

—	uznať úlohu, ktorú môžu v rámci spravodlivej transformácie zohrávať také činnosti, ako je opatrovateľská starostlivosť, najmä práca v domácnosti, neformálne hospodárstvo, sociálne hospodárstvo, práca pre platformy, práca bez dokladov a práca osôb vo väzení,

·	monitorovať a hodnotiť systémy sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť ich primeranosť, najmä v prípade zraniteľných pracovníkov ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe,

—	posilniť systémy sociálnej ochrany prostredníctvom výskumu inovačných programov a vnútroštátnych opatrení, ako sú kolektívne vyjednávanie a primerané minimálne mzdy, prístup k sociálnej ochrane pre všetkých, sociálne programy pre nezamestnaných a ďalšie,

—	preskúmať možnosti navrhnutia iniciatív podobných európskemu nástroju dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (nástroj SURE) pre najviac postihnuté odvetvia,

—	prispôsobiť trh práce osobitným potrebám znevýhodnených pracovníkov podporovaním sociálnych podnikov pre pracovnú integráciu a rozšírením takých iniciatív, ako sú zóny nulovej nezamestnanosti, pričom sa zabezpečí, že účasť na takýchto programoch bude dobrovoľná bez negatívnych dôsledkov,

—	zabezpečiť, aby národné orgány spolupracovali s neziskovými a inými poskytovateľmi sociálnych služieb s cieľom identifikovať a podporovať zraniteľné domácnosti a jednotlivcov, ktorí využívajú dočasné opatrenia, ako sú ekopoukážky, priama podpora príjmu atď.

5.3.

EHSV opakuje svoju výzvu na zabezpečenie rovnakého prístupu pre všetkých ku kvalitnej odbornej príprave, vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, pokiaľ ide o nové, súčasné a budúce pracovné miesto, ako aj k demokratickej účasti a aktívnemu občianstvu. EHSV uznáva, že dosiahnutie udržateľnosti si vyžaduje nielen kvalifikovanú pracovnú silu, ale aj aktívne občianstvo, a vyzýva na holistický prístup k prioritám celoživotného vzdelávania (21), ktorý by zahŕňal dobré životné podmienky, udržateľnosť a občiansku výchovu spolu so zamestnaním a uznával vzdelávanie ku globálnemu občianstvu a vzdelávanie v oblasti udržateľnosti ako kľúčové nástroje na podporu spravodlivej transformácie.

Návrhy:

—

odstrániť nedostatok zručností v kritických odvetviach a zabezpečiť, aby systémy vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie boli prístupné pre všetky vekové skupiny osôb s akýmkoľvek zázemím a postavením v zamestnaní a aby tieto procesy zohľadňovali potreby trhu práce, vypracúvali sa spoločne so vzdelávajúcimi sa osobami a koordinovali so sociálnymi partnermi, a v prípade potreby s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami,

—

podporovať rozsiahle partnerstvá v oblasti zručností (napr. Pakt o zručnostiach (22)) na príslušných úrovniach medzi verejnými orgánmi, poskytovateľmi vzdelávania, priemyselnými odvetviami a sociálnymi partnermi, aby sa zapojili do mapovania zručností a získavania informácií o zručnostiach na podporu stratégií spravodlivej transformácie,

—	začleniť programy týkajúce sa zručností a vzdelávania a rozšíriť európsky program v oblasti zručností na kľúčové kompetencie,

—

nabádať členské štáty, aby po dohode so sociálnymi partnermi zaviedli systém kompenzácií založený na zručnostiach a určený pre spoločnosti, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky na zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov, a zabezpečiť, aby súčasné modely financovania, ako sú individuálne vzdelávacie účty a systémy plateného voľna na odbornú prípravu, podporovali odbornú prípravu zameranú na zelenú transformáciu,

—

aktualizovať učebné plány (23) a odborné vzdelávanie a prípravu o zručnosti potrebné na zelenú transformáciu (24) a zatraktívniť vedné, technologické, inžinierske a matematické odbory, ako aj manuálnu prácu a učňovskú prípravu spôsobom zohľadňujúcim rodové hľadisko a zároveň zabezpečiť odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

—	uznávať zručnosti a kvalifikácie utečencov a migrantov,

—

investovať do formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a presadzovať existujúce usmernenia a strategické rámce na uznávanie a validáciu prierezových kompetencií a zároveň podporovať pedagógov a poskytovateľov vzdelávania primeraným financovaním a príležitosťami na profesijný rozvoj,

—

s primeraným financovaním účinne rozvíjať a uplatňovať existujúce rámce kompetencií na úrovni EÚ, ako sú rámce LifeComp (25) a GreenComp (26) a kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie a okrem toho monitorovať tieto procesy prostredníctvom nástrojov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a akýchkoľvek následných opatrení.

5.4.

Vzhľadom na to, že spravodlivá transformácia si vyžaduje rýchle zmeny v našich energetických, mobilných, komunikačných a iných systémoch, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády investovali do udržateľnej a bezpečnej infraštruktúry a zabezpečili prístup ku kvalitným, cenovo dostupným a prístupným službám všeobecného záujmu, ktoré sú dobre organizované a financované.

Návrhy:

·	urýchliť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj lepšou transpozíciou legislatívnych rámcov EÚ týkajúcich sa verejného vlastníctva a vlastníctva zainteresovaných strán a energetických spoločenstiev,

urýchliť vlnu obnovy budov s osobitným dôrazom na domácnosti a nájomníkov s nízkymi príjmami, napr. prostredníctvom nenávratných grantov, konkurenčných úrokových sadzieb na podporu obnovy bytového fondu. Riziko vysťahovania obyvateľov v dôsledku renovácie budovy a zvýšenia nájomného by sa malo primerane riešiť,

·	posilniť efektívne, multimodálne čisté a cenovo dostupné systémy verejnej dopravy zvýšením investícií do plne integrovanej infraštruktúry, železničných koľajových vozidiel a personálu a prostredníctvom lepšej koordinácie na nižšej ako celoštátnej, národnej a medzinárodnej úrovni (27).

6. Sociálny dialóg, občiansky dialóg a účasť miestnych a regionálnych samospráv sú základom realizácie politického rámca pre spravodlivú transformáciu

6.1.

EHSV je pevne presvedčený, že zelená transformácia môže uspieť len vtedy, ak ju budú vo veľkej miere podporovať pracovníci, zamestnávatelia, jednotlivci a občianska spoločnosť vo všeobecnosti, a že ľudia musia byť súčasťou navrhovania a realizácie spravodlivej transformácie. EHSV zdôrazňuje zásadný význam účasti zástupcov pracovníkov a odborových zväzov na predvídaní a sociálne udržateľnom riadení zatvárania priemyselných podnikov a transformácie priemyslu v súlade s platnými pravidlami a upozorňuje na úlohu a zodpovednosť zamestnávateľov, podnikateľov a zapojenia súkromného sektora do riadenia spravodlivej transformácie a využívania jej prínosov (28), napríklad rekvalifikáciou a zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov a podporou diverzifikácie malých a stredných podnikov.

6.2.

Politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal preto podľa EHSV prispieť k navrhnutiu a vykonávaniu plánov spravodlivej transformácie na celoštátnej, regionálnej, odvetvovej a podnikovej úrovni a zabezpečiť, aby už v začiatočnej fáze boli do diskusií o zelenej transformácii účinne zapojení sociálni partneri (zástupcovia vedenia a odborových zväzov) (29). Musí sa to dosiahnuť prostredníctvom posilneného sociálneho dialógu (30), systémov kolektívneho vyjednávania (31) a demokratických procesov na pracoviskách v EÚ a členských štátoch, ako aj na celosvetovej úrovni. Musia sa pritom uplatňovať a posilniť existujúce štruktúry a mechanizmy vyjednávania a prípadne vytvoriť nové na základe spoločnej žiadosti sociálnych partnerov tam, kde neexistujú, a to všetko v súlade s vnútroštátnymi pravidlami a postupmi a pri náležitom rešpektovaní špecifík vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov a autonómie sociálnych partnerov

Návrhy:

·	posilniť a monitorovať uplatňovanie základných práv pracovníkov vytvárať odborové organizácie a vstupovať do nich bez obáv z odvetných opatrení a kolektívne vyjednávať, a to aj v novovzniknutých ekologických odvetviach,

—

podnecovať a podporovať podnikateľské subjekty a súkromné spoločnosti, aby na základe sociálneho dialógu vypracovali a vykonávali krátkodobé a dlhodobé plány spravodlivej transformácie na úrovni podnikov. Okrem týchto plánov by sa mali vypracovať skutočné plány dekarbonizácie s cieľom predvídať a riadiť zmeny na tejto úrovni a prispievať k odvetvovým a národným plánom poskytovaním primeraných informácií, konzultáciami a účasťou pracovníkov v súlade s platnými právnymi predpismi a postupmi, ako aj odbornou prípravou, rekvalifikáciou a zvyšovaním kvalifikácie pracovníkov. Mali by sa zohľadniť dlhodobé potreby v oblasti zamestnanosti a zručností a v prípade potreby by sa malo zabezpečiť interné preradenie na iné pracovné miesto, poradenstvo pri hľadaní nového zamestnania alebo iné podporné opatrenia,

podporovať vypracovanie dlhodobých dohôd o spravodlivej transformácii na územnej úrovni s cieľom revitalizovať postihnuté oblasti v spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane orgánov verejnej správy, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, aby sa nové priemyselné ekosystémy podporovali vyvážene a s prihliadnutím na miestnu históriu, kultúru, ambície a príležitosti,

nabádať členské štáty, aby vytvorili komisie pre spravodlivú transformáciu (32), ktoré umožnia regionálnym samosprávam, sociálnym partnerom a organizáciám občianskej spoločnosti zúčastňovať sa v prípade potreby na vypracovaní, vykonávaní a monitorovaní národných a regionálnych plánov spravodlivej transformácie,

·	uľahčiť vyjednávania o opatreniach sociálnej ochrany v rámci sociálneho dialógu s cieľom poskytnúť pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení zo zamestnania v dôsledku transformácie,

—	podporovať sociálny dialóg o otázkach, ako je odborná príprava, a opatrenia týkajúce sa času a finančných zdrojov v prospech pracovníkov.

6.3.

EHSV poukazuje na to, že okrem účinného zapojenia sociálnych partnerov by sa politický rámec pre spravodlivú transformáciu mal navrhnúť a vykonávať prostredníctvom inkluzívneho a demokratického modelu viacúrovňového riadenia, ktorý zabezpečí primeraný a informovaný občiansky dialóg a zohľadní potreby marginalizovaných skupín. EHSV tiež uznáva význam aktívnej a informovanej účasti orgánov územnej samosprávy ako úrovne verejnej správy, ktorá je najbližšie k ľuďom a zamestnávateľským odvetviam, ako aj význam rozšírenia ich spolupráce so sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou, jednotlivcami a miestnymi komunitami.

Návrhy:

—

podporovať uplatňovanie občianskeho dialógu pri tvorbe politík so zameraním na budovanie kapacít a zapájanie organizovanej občianskej spoločnosti do všetkých fáz politického cyklu, pričom sa prihliadne na začlenenie marginalizovaných a nedostatočne zastúpených skupín a ich oslovovanie, a vykonávať následné opatrenia a mechanizmy prevzatia zodpovednosti,

—	zaviesť procesy účasti verejnosti, prostredníctvom ktorých sa miestne zainteresované strany, ako sú občianska spoločnosť a miestne komunity, ktoré zastupujú občanov v celej ich rozmanitosti, zapoja do rozhodovania, a ďalej podporovať spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a verejným sektorom,

—	podporovať občiansku účasť zdola nahor, napríklad participatívne zostavovanie rozpočtu, zhromaždenia občanov, energetické rady mládeže, a zastupovať ľudí v celej ich rozmanitosti a venovať pozornosť rodovému a protirasistickému prístupu,

—

posilniť rámec riadenia Mechanizmu spravodlivej transformácie v záujme zabezpečenia komplexného zapojenia všetkých zainteresovaných strán do Fondu na spravodlivú transformáciu a ďalej rozvíjať Európsky klimatický pakt, aby sa vytvorila zmysluplná participatívna demokracia pri opatreniach v oblasti klímy,

—	zvážiť zjednodušenie predkladania európskych iniciatív občanov na jeho zefektívnenie,

—	zabezpečiť udržateľné a dlhodobé financovanie občianskej spoločnosti na európskej, národnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o pravidlá a postupy, a zaručiť otvorenosť občianskeho priestoru na uľahčenie a podporu práce občianskej spoločnosti,

—

podporovať spoluprácu s obcami na miestnych a regionálnych projektoch prostredníctvom verejných súťaží týkajúcich sa spravodlivej transformácie, aby sa rozvíjali činnosti, ako sú udržateľný cestovný ruch, obnova a konverzia ťažobných a priemyselných oblastí a projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,

—	poskytovať miestnym a regionálnym samosprávam najlepšie postupy týkajúce sa účasti na procesoch spravodlivej transformácie a vybaviť ich budovaním kapacít a finančnými zdrojmi na tento účel,

—	podporovať verejnú zodpovednosť za územné plány spravodlivej transformácie.

7. Silné a odolné udržateľné podniky sú predpokladom fungovania politického rámca pre spravodlivú transformáciu

7.1.

EHSV zdôrazňuje, že pri spravodlivej transformácii zohrávajú dôležitú úlohu priemyselné odvetvia a podniky, od veľkých spoločností až po mikropodniky, malé a stredné podniky, družstvá a subjekty sociálneho hospodárstva, pretože transformujú svoje vlastné činnosti a zároveň prispievajú k transformácii iných aktérov tým, že vytvárajú kvalitné pracovné miesta, poskytujú riešenia v oblasti klímy a životného prostredia a pomáhajú regiónom a miestnym komunitám rozvíjať sa a prosperovať. EHSV sa domnieva, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal byť sprevádzaný politikami EÚ, ktoré podnikom umožnia stať sa konkurencieschopnými spravodlivým spôsobom, udržateľnými, silnejšími a odolnejšími a zohrávať úlohu pri zabezpečovaní spravodlivej transformácie, ktorá bude zameraná na ľudí a v ktorej sa zohľadnia miestne podmienky a využijú príležitosti.

Návrhy:

—

zlepšiť prístup podnikov EÚ k bezpečnej energii z obnoviteľných zdrojov a obehovému využívaniu dodávok surovín a zaistiť pritom spravodlivé rozdelenie zdrojov, globálnu spravodlivú transformáciu a potreby budúcich generácií, presadzovať okrem toho dekarbonizáciu, obehovosť a udržateľné hospodárenie so zdrojmi podnikmi vo všetkých odvetviach, nielen v tých odvetviach alebo pri tých technológiách, ktoré sa označujú za „ekologické“ alebo „čisté“,

—

preskúmať a rozvíjať politiku EÚ v oblasti úniku uhlíka (ako je mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach – CBAM) tak, aby zahŕňala všetky relevantné odvetvia nevyhnutné pre otvorenú strategickú autonómiu EÚ a základné spoločenské funkcie, a zároveň zabezpečiť, aby to neznamenalo protekcionizmus, najmä voči rozvojovým krajinám,

—

posilniť jednotný trh a jeho riadne fungovanie v EÚ z hľadiska obchodu s výrobkami, technológiami a so službami, ktoré prispievajú k zelenej transformácii a urýchľujú ju. Mimo EÚ podporovať vývozné príležitosti podnikov z EÚ, aby na svetové trhy dodávali udržateľné výrobky a riešenia, a uľahčiť ich príspevok k partnerským programom EÚ s rozvojovými krajinami,

—

zabezpečiť, aby stabilný, predvídateľný a dlhodobý politický a regulačný rámec umožnil podnikom stať sa silnými a odolnými. Takýto rámec by zabezpečoval rovnaké podmienky pre podniky EÚ v rámci jednotného trhu a vo vzťahu k ich medzinárodným konkurentom, čím by sa zvýšila hospodárska bezpečnosť, odolnosť a suverenita EÚ,

—

vypracovať plány dekarbonizácie odvetví a podnikov v súlade s legislatívnym balíkom „Fit for 55“ a budúcim cieľom v oblasti klímy do roku 2040 a vytvoriť vhodné nástroje priemyselnej politiky na ochranu priemyslu a podnikov pred únikom uhlíka a investícií v súlade s plánmi spoločností v oblasti dekarbonizácie a spravodlivej transformácie,

—	poskytovať verejnú podporu na výrazné rozšírenie podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva a iniciatív vedených komunitou zameraných na sociálne ciele a spravodlivú ochranu životného prostredia,

—	zlepšiť dostupnosť vhodných poradenských služieb a platforiem spolupráce pre mikropodniky, malé a stredné podniky vrátane družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva s cieľom pomôcť im reagovať na výzvy dvojakej transformácie z hľadiska každodennej prevádzky, inovácie a rozvoja zručností (33).

8. Primerané investície do spravodlivej transformácie majú zásadný význam pre realizáciu politického rámca pre spravodlivú transformáciu

8.1.

EHSV zdôrazňuje, že politický rámec pre spravodlivú transformáciu by mal byť podporený dostatočnými finančnými zdrojmi, mobilizáciou verejných aj súkromných investícií a spravodlivým prerozdelením nákladov a prínosov transformácie. Mechanizmus spravodlivej transformácie (34) je cenným nástrojom na posilnenie a riadenie spravodlivej transformácie na regionálnej a odvetvovej úrovni, je však obmedzený veľkosťou a rozsahom pôsobnosti, a preto sa vzťahuje len na malú časť procesu transformácie. Cieľom Sociálno-klimatického fondu (35) je zabrániť regresívnym distribučným účinkom systému obchodovania s emisiami 2 (ETS 2) v prípade budov a cestnej dopravy, ale sumy vôbec nezodpovedajú potrebám.

Návrhy:

—

vytvoriť stratégiu financovania spravodlivej transformácie Európskou úniou, v ktorej sa bude vychádzať zo skúseností získaných z existujúcich fondov EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pripraví podmienky riadneho a sociálne spravodlivého financovania zelenej transformácie podľa vzoru prelomového nástroja NextGenerationEU. Táto stratégia financovania musí zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ nevyhnutné na zvládnutie výziev spravodlivej transformácie boli dostupné aj po skončení financovania obnovy v roku 2026 a dostatočné na dosiahnutie nového emisného cieľa EÚ do roku 2040,

—	podporiť revíziu viacročného finančného rámca, ktorú už navrhla Európska komisia, s cieľom zabezpečiť väčšiu flexibilitu rozpočtu EÚ, ktorý je pod tlakom v dôsledku mnohých kríz,

—

zvýšiť financovanie Mechanizmu spravodlivej transformácie a fondu a rozšíriť ho na ďalšie regióny a odvetvia, pričom sa uprednostnia tie najviac znečisťujúce identifikované na základe dôkladného posúdenia vplyvu cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040 a plánov sektorovej transformácie a dekarbonizácie,

—	zvýšiť financovanie v rámci Sociálno-klimatického fondu a znížiť podstatnú časť príjmov z cien uhlíka pre domácnosti,

—	zabezpečiť, aby financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a iné nástroje podporovali ciele spravodlivej transformácie,

—

zabezpečiť, aby sa v aktualizovaných národných energetických a klimatických plánoch primerane posúdili nedostatočné výdavky na spravodlivú transformáciu a riešili spôsoby nápravy, zmapovať všetky dotácie na fosílne palivá (explicitne aj implicitne) a zahrnúť časovo ohraničený plán ich postupného ukončenia sociálne spravodlivým spôsobom, aby sa verejné zdroje uvoľnili na spravodlivú transformáciu,

—

zabezpečiť súdržnosť a súčinnosť rôznych mechanizmov financovania (napríklad Nástroja Európskej únie na obnovu/Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Európskeho sociálneho fondu + (ESF+) a fondov politiky súdržnosti) a to, aby fondy EÚ uľahčovali, monitorovali a koordinovali politiku ekologických a sociálnych investícií potrebnú pre spravodlivú transformáciu a zároveň podporovali konvergenciu medzi členskými štátmi,

—	zabezpečiť, aby sa ďalšia generácia fondov politiky súdržnosti riadila zásadami spravodlivej transformácie a vychádzala z podrobnej analýzy zraniteľností rôznych oblastí Európy v kontexte spravodlivej transformácie,

—	priorizovať a monitorovať využívanie finančných prostriedkov EÚ a členských štátov predovšetkým v prospech tých, ktorí ich najviac potrebujú, a to cielenými opatreniami pre osoby v zraniteľných situáciách,

—	zabezpečiť riadne uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ v politikách v oblasti klímy a životného prostredia,

—

zosúladiť vykonávanie pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania s cieľmi spravodlivej transformácie a zabezpečiť, aby boli v členských štátoch splnené podmienky prístupu k verejnému financovaniu a aby sa tento prístup neumožnil spoločnostiam, ktoré si neplnia daňové povinnosti a nedodržiavajú právne predpisy v oblasti životného prostredia a zamestnanosti (36),

—	zabezpečiť, aby zdaňovanie znižovalo nerovnosť a usmerňovalo a nabádalo podniky a jednotlivcov k prijímaniu opatrení, ktoré prispejú k zelenej transformácii,

—

vzhľadom na význam technologických a sociálnych inovácií pri presadzovaní spravodlivej transformácie zabezpečiť rozsiahle verejné a súkromné investície do výskumu a inovácií vrátane účinných infraštruktúr pre výskum, vývoj a inovácie a inovačných ekosystémov, do ktorých budú zapojené podniky, odborové zväzy, univerzity a výskumné organizácie, ako aj ďalšie zainteresované strany.

V Bruseli 14. decembra 2023

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE

(1) https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20210128STO96607/ako-chce-eu-do-roku-2050-dosiahnut-obehove-hospodarstvo.

(2) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Bez sociálnej dohody žiadna zelená dohoda (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 23).

(3) Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35.

(4) https://unfccc.int/sites/default/files/resource/parisagreement_publication.pdf.

(5) https://sdgs.un.org/2030agenda.

(6) https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/sustainable-development-goals_en.

(7) https://commission.europa.eu/document/af444130-5a3e-44f2-bea6-5b9ddcb46012_en.

(8) https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@ed_emp/@emp_ent/documents/publication/wcms_432859.pdf.

(9) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(10) https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/governance-of-the-energy-union.html.

(11) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 11).

(12) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44.

(13) Ú. v. EÚ C 47, 11.2. 2020, s. 30.

(14) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

(15) https://environment.ec.europa.eu/topics/waste-and-recycling/waste-framework-directive_sk.

(16) Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spoločné riešenie existenčnej hrozby: sociálni partneri a občianska spoločnosť za zavedenie ambicióznych opatrení v oblasti klímy (Ú. v. EÚ C 75, 28.02.2023, s. 1).

(17) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022. s. 11).

(18) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ C, C/2023/870, 8.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/870/oj).

(19) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/05/08/the-porto-declaration/.

(20) Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35.

(21) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy propagovať z hľadiska celoživotného vzdelávania zručnosti, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 27).

(22) https://pact-for-skills.ec.europa.eu/index_sk.

(23) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Systémy vzdelávania podporujúce získavanie zručností požadovaných na trhu práce – aká transformácia je potrebná? (Ú. v. EÚ C 228, 5.7. 2019, s. 16).

(24) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 161).

(25) https://joint-research-centre.ec.europa.eu/lifecomp_en.

(26) https://joint-research-centre.ec.europa.eu/greencomp-european-sustainability-competence-framework_en.

(27) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Význam verejnej dopravy pre zelenú obnovu Európy (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 115).

(28) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo: regulačné požiadavky a úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti (Ú. v. EÚ C 56, 16.2. 2021, s. 10).

(29) https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_norm/---relconf/documents/meetingdocument/wcms_886647.pdf.

(30) https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/58/social-dialogue.

(31) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelené kolektívne vyjednávanie: osvedčené postupy a vyhliadky do budúcnosti (Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023. s. 27).

(32) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 101).

(33) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému MSP, podniky sociálneho hospodárstva, remeslá a slobodné povolania – Fit for 55 (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 1).

(34) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu a na tému Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 55).

(35) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 158).

(36) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ C, C/2023/870, 8.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/870/oj).

Za:	71
Proti:	112
Zdržalo sa:	17