Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zaistenie dodávok liekov v Európe: úvahy o akte o kritických liekoch

(prieskumné stanovisko na žiadosť belgického predsedníctva)

(C/2024/1568)

Spravodajca:

Lech PILAWSKI

Spoluspravodajca:

Thomas STUDENT

Žiadosť Právny základ	žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ, 10.7.2023 článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	19.9.2023
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	9.11.2023
Prijaté v pléne	13.12.2023
Plenárne zasadnutie č.	583
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	169/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Výbor vyzýva na urýchlené vypracovanie rozsiahleho akčného plánu na prilákanie výroby účinných farmaceutických látok a hotových liekov do Európskej únie. Vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila nový, komplexný mechanizmus EÚ na podporu výroby účinných farmaceutických látok, trhu s účinnými farmaceutickými látkami a hotových liekov v EÚ. Hlavnou výhodou tohto nového potenciálneho rámca je, že by sa vďaka nemu mali prijať príslušné právne predpisy EÚ, ktoré zohľadňujú osobitný charakter výroby účinných látok a obchodovania s nimi.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje význam zmierňovania závislostí a zároveň zlepšovania odolnosti a strategickej autonómie EÚ. Odporúča preto zaviesť vhodné legislatívne opatrenia na zvýšenie súčasnej produkcie farmaceutických výrobkov v členských štátoch EÚ a na podporu kapacít celého dodávateľského reťazca európskej farmaceutickej výroby. V tejto súvislosti by Európska komisia mala spolu s členskými štátmi zaviesť vhodné administratívne a finančné stimuly na podporu existujúcich výrobcov liekov v EÚ a podporiť premiestnenie výroby z tretích krajín s cieľom zväčšiť našu odolnosť, pokiaľ ide o dostupnosť liekov.

1.3.

Plánované aktivity budú mať pozitívny vplyv aj na činnosti v oblasti výskumu a vývoja, trh práce, rozvoj nových trhových odvetví a obnovu dobrej povesti EÚ ako atraktívneho miesta na prácu.

1.4.

Prístup k účinným látkam a základným liekom sa stáva „zbraňou“ v geopolitických hrách, a preto musí byť EÚ pri výrobe týchto strategických zdrojov nezávislá. Kompenzácia rozdielu vo výrobných nákladoch medzi EÚ a Áziou je nevyhnutným nákladom na posilnenie bezpečnosti občanov EÚ a musí pochádzať z nových vyhradených finančných prostriedkov EÚ. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu dostupnosť týchto strategických zdrojov je potrebné, aby Európska komisia urýchlene konala a obnovila a prebudovala výrobu týchto produktov v rôznych geografických regiónoch EÚ.

1.5.

Medzi súčasné výzvy, ktorým farmaceutický priemysel čelí, patrí závislosť od Ázie pri výrobe účinných látok a liekov pre širokú verejnosť, t. j. generík, a rastúce výrobné náklady vrátane výdavkov na materiál a energiu. Rastú však obavy, že ďalšie zvyšovanie cien energií by mohlo viesť k problémom v tomto dodávateľskom reťazci, keďže čoraz väčší počet spoločností znižuje svoju výrobnú kapacitu, čo by mohlo mať vplyv na farmaceutickú výrobu.

1.6.

Na posilnenie európskeho farmaceutického priemyslu musíme znížiť závislosť od Ázie a USA, zvýšiť investičnú atraktívnosť, stimulovať úsilie v oblasti výskumu a vývoja a prehodnotiť cenovú politiku a vytvoriť finančnú a inštitucionálnu podporu s cieľom obnoviť výrobu účinných látok a základných liekov, t. j. generík, v EÚ. Je potrebné prijať opatrenia s ohľadom na európsky priestor pre zdravotné údaje. Európsky priestor pre zdravotné údaje pomôže EÚ dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom v celej Európe. Umožní občanom kontrolovať a využívať svoje zdravotné údaje vo svojej domovskej krajine či v iných členských štátoch.

1.7.

Jednou z výziev, ktorým ako pacienti a systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ čelíme, je odpad z liekov. Európska komisia by preto mala zvážiť opatrenia na boj proti tomuto javu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a jav nedostatku liekov by sa mali prijať opatrenia na lepšie riadenie dostupnosti liekov. Z tohto pohľadu stojí za to presadzovať myšlienku lekárenskej starostlivosti a lekárne ako miesta koordinovanej starostlivosti o pacienta.

1.8.

Na zachovanie cenovo dostupnej liečby pre pacientov nesmie rámec duševného vlastníctva brzdiť vývoj generických a biologicky podobných liekov a ich uvádzanie na trh, a teda sťažovať cenovú konkurenciu. EHSV preto dôrazne podporuje diskusiu o spravodlivej tvorbe cien a transparentnosti nákladov na výskum a vývoj liekov.

1.9.

Európska komisia by mala zvážiť aj zvýšenie nezávislosti v oblasti lekárskeho využitia osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok.

1.10.

Akt o kritických liekoch, ktorý by mal mať formu nariadenia EÚ, by poskytol zastrešujúci regulačný rámec pre:

1.	legislatívny rámec stanovujúci proces výberu účinných farmaceutických látok, ktorých výroba sa má relokalizovať do Európy;

2.	mechanizmus financovania na rozvoj priemyselnej infraštruktúry na výrobu účinných látok a hotových liekov v Európe (výskum a vývoj, investície do infraštruktúry a technológie a prevádzkové náklady počas obdobia financovania);

3.	príslušné usmernenia EÚ o tvorbe cien na európskom trhu pre hotové výrobky a o úhrade, aby účinné farmaceutické látky a hotové lieky vyrobené v Európe mohli byť konkurencieschopné.

2. Kontext stanoviska

2.1.

V oznámení Európskej komisie o farmaceutickej stratégii pre Európu sa farmaceutický priemysel EÚ opisuje ako „silný a konkurencieschopný“ priemysel, ktorý poskytuje 800 000 priamych pracovných miest, obchodný prebytok vo výške 109,4 miliardy EUR a významný príspevok k investíciám do výskumu (viac ako 37 miliárd EUR v roku 2019) (1). EÚ je druhým najväčším farmaceutickým trhom na svete (2). Žiaľ, EÚ v posledných rokoch zaznamenala pokles konkurencieschopnosti, čo viedlo k premiestneniu výroby, pracovných miest a klinického výskumu a vývoja do Ázie a USA. Za posledné dve desaťročia sa rozdiel v investíciách medzi USA a EÚ zvýšil z 2 miliárd EUR na ohromujúcich 25 miliárd EUR, čo predstavuje tisícpercentné zvýšenie rozdielu. V dôsledku toho Európa prišla o dôležité farmaceutické know-how a došlo k rastúcej závislosti od iných regiónov, najmä Ázie, a zároveň zápasila s problémami dodávateľského reťazca v sektore farmaceutických výrobkov.

2.2.

Zdravie a život európskych pacientov by nemali závisieť od dovozu účinných farmaceutických látok a základných liekov z iných regiónov sveta. Aby sa zabezpečila čo najväčšia dostupnosť týchto strategických zdrojov, je potrebné, aby Európska komisia urýchlene konala s cieľom obnoviť a prebudovať výrobu týchto produktov v rôznych geografických regiónoch EÚ.

2.3.

EHSV obzvlášť znepokojuje súčasná závislosť EÚ od dodávok účinných látok z tretích krajín. Nedostatok liekov sa v európskych krajinách za posledné desaťročie zvýšil, pričom situácia sa zhoršila počas pandémie ochorenia COVID-19. Objavili sa obavy, že outsourcing výroby účinných farmaceutických látok a hotových liekov do Ázie mohol viesť k ďalším narušeniam vo farmaceutickom dodávateľskom reťazci. Skúsenosti z pandémie ochorenia COVID-19 ukázali, že v prípade krízy majú krajiny so silným lokálnym farmaceutickým priemyslom tendenciu koncentrovať produkciu svojich domácich hráčov na národnom trhu, a tým znižovať zahraničný dopyt. Zložitá, globalizovaná, ale nedostatočne diverzifikovaná farmaceutická výroba a dodávateľské reťazce už v skutočnosti nepriaznivo ovplyvňujú Európu, a ak sa neprijmú nápravné opatrenia, je pravdepodobné, že sa tak bude diať aj v budúcnosti. Narastajúca nestabilita medzinárodných vzťahov môže túto hrozbu len zhoršiť.

2.4.

Rastúca závislosť od surovín na výrobu liekov dovážaných z Ázie viedla k čiastočnej strate vlastnej výrobnej kapacity. Do polovice 90. rokov 20. storočia dodávali Európa a Spojené štáty 90 % látok používaných v celosvetovej farmaceutickej výrobe. Dnes je toto číslo len 20 %. Okrem toho je mimoeurópska výrobná kapacita pre účinné farmaceutické látky a materiály súvisiace s účinnými farmaceutickými látkami sústredená v jedinom regióne a len v niekoľkých výrobných zariadeniach. V roku 2019 bolo 40 % svetových účinných farmaceutických látok dovezených z Číny a viac ako 50 % svetových účinných farmaceutických látok bolo vyrobených menej ako piatimi výrobcami, ktorí sú certifikovaní v súlade s monografiami Európskeho liekopisu (CEP) (3). Okrem toho veľká väčšina svetových výrobcov účinných farmaceutických látok závisí od Číny, pokiaľ ide o dodávky medziproduktov potrebných na výrobu účinných farmaceutických látok (4). Niekoľko technológií potrebných na výrobu surovín už nie je v EÚ dostupných (5). Zostávajúca produkcia EÚ zahŕňa niekoľko jedinečných účinných farmaceutických látok (zostávajú len jeden alebo dvaja výrobcovia). Ďalšie postupné vyraďovanie týchto výrobných kapacít spôsobí, že preskupenie bude mimoriadne zložité, nákladné a časovo náročné.

2.5.

V Európe sa väčšina výrobných zariadení nachádza v týchto krajinách (6):

—	Taliansko (63 lokalít),

—	Nemecko (54 lokalít),

—	Španielsko (44 lokalít),

—	Francúzsko (43 lokalít).

Celkovo je v Európe približne 440 lokalít na výrobu účinných farmaceutických látok, ktoré produkujú celkovo 554 účinných farmaceutických látok (7).

2.6.

Viaceré politické dokumenty (vrátane niektorých zadaných alebo vypracovaných Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou) a štúdie skúmali výrobu účinných farmaceutických látok v Európe (často označovanú ako miestna výroba) ako potenciálne riešenie na zabránenie alebo aspoň zmiernenie nedostatku liekov. V dokumentoch sa uznalo, že obnovenie výroby účinných farmaceutických látok by bolo zložité a zahŕňalo by vysoké náklady (najmä investičné a mzdové náklady) a regulačné zmeny. Napriek tomu bolo toto riešenie vnímané priaznivo, nielen ako spôsob posilnenia dodávateľského reťazca a zníženia prerušení, ale aj ako prostriedok na zlepšenie kvality.

2.7.

Farmaceutický priemysel už teraz podlieha najvyšším normám ochrany životného prostredia. Je potrebné zdôrazniť, že kladenie ďalších požiadaviek v tejto oblasti by nemalo predstavovať prekážku rozvoja a hospodárskej súťaže.

2.8.

Farmaceutický odpad je nežiaducim javom z každého pohľadu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a jav nedostatku liekov by sa mali prijať opatrenia na lepšie riadenie dostupnosti liekov. Z tohto pohľadu stojí za to presadzovať myšlienku lekárenskej starostlivosti a lekárne ako miesta koordinovanej starostlivosti o pacienta.

3. Kľúčové postupy

3.1.

Farmaceutický priemysel v EÚ čelí viacerým štrukturálnym problémom. Výskum a vývoj v týchto sektoroch zaznamenal alarmujúci pokles, najmä v kritických oblastiach. Okrem toho je ohrozená bezpečnosť životne dôležitých poznatkov z výskumu a vývoja pre obavy zo špionáže. Okrem týchto výziev predstavuje cenová regulácia farmaceutických výrobkov v EÚ ďalší dôležitý problém, najmä z pohľadu obnovy a rozvoja existujúceho priemyslu vyrábajúceho účinné látky a základné lieky, t. j. generiká, zabezpečujúceho bezpečnosť liekov pre občanov EÚ.

3.2.

Na posilnenie európskeho farmaceutického priemyslu musíme znížiť závislosť od Ázie a USA, zatraktívniť investície, stimulovať úsilie v oblasti výskumu a vývoja a prehodnotiť cenovú politiku a vytvoriť finančnú a inštitucionálnu podporu s cieľom obnoviť výrobu účinných látok a základných liekov, t. j. generík, v EÚ.

3.3.

Súčasné pravidlá nepodporujú výrobu liekov v Európe. Európski výrobcovia sú vytláčaní z domácich a zahraničných trhov v dôsledku zvyšovania nákladov na prevádzku podniku, inflácie a potreby dodržiavať prísne environmentálne normy, čo vedie k strate cenovej konkurencieschopnosti a objemu predaja. Nedostatok podpory pre európskych výrobcov spôsobuje, že výroba účinných farmaceutických látok a hotových liekov je pre európskych výrobcov nerentabilná v porovnaní s ich čínskymi alebo indickými konkurentmi.

3.4.

Na posilnenie európskeho farmaceutického sektora potrebujeme finančnú a inštitucionálnu podporu výroby účinných látok a základných liekov, t. j. generík, v EÚ, viac verejno-súkromných partnerstiev, pracovné normy, dotácie, zvýšenú podporu výskumu a vývoja (najmä v oblasti účinných látok a populačných liekov, t. j. generík), udržateľný právny rámec, podporu pre podnikateľov, „európske“ ceny, doložky o umiestnení vo verejnom obstarávaní, transparentnosť, záťažové testy dodávateľského reťazca, strategické rezervy vytvárané a dopĺňané z produkcie EÚ, obmedzenú byrokraciu a atraktívne prostredie pre výskumných pracovníkov, pracovníkov a podnikateľskú činnosť.

3.5.

Inovácia sa netýka len najdrahších liekov, na ktoré sa vzťahuje patentová ochrana. Podľa definície OECD inovácie nemožno považovať len za technický prínos. Sociálno-ekonomický prínos je rovnako dôležitý a uvedenie ekvivalentného (generického a biologicky podobného) lieku na trh mení jeho štruktúru, čím sa liečba stáva dostupnejšou a podporuje sa hospodársky rast krajiny. Obmedzené chápanie inovácií pripravuje európsky farmaceutický priemysel o možnosť rozšíriť svoje kompetencie a vybudovať si konkurenčnú výhodu, čo sa prejavuje v strate prínosov v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj v celom hospodárstve. Mnohé inovácie zahŕňajú aj zmenu výrobných technológií tak, aby boli menej energeticky náročné, ekologickejšie alebo nákladovo efektívnejšie. Inováciou sú aj nové formy podávania liekov alebo kombinácia viacerých liečivých látok v jednom výrobku. Zvyšuje sa tým kvalita života pacientov a zlepšuje dodržiavanie lekárskych odporúčaní.

3.6.

Na návrat výroby účinných farmaceutických látok a hotových liekov do Európy v rozsahu potrebnom na zaistenie bezpečnosti liekov v EÚ sú potrebné osobitné investície. Náklady na výrobu jednej účinnej látky v závislosti od požadovanej technológie syntézy sa odhadujú na 50 až 180 miliónov EUR s časovým rámcom od troch do šiestich rokov.

3.7.

Akt o kritických liekoch, ktorý by mal mať formu nariadenia EÚ, by poskytol zastrešujúci regulačný rámec pre:

1.	legislatívny rámec stanovujúci proces výberu účinných farmaceutických látok, ktorých výroba sa má relokalizovať do Európy;

2.	mechanizmus financovania na rozvoj priemyselnej infraštruktúry na výrobu účinných látok a hotových liekov v Európe (výskum a vývoj, investície do infraštruktúry a technológie a prevádzkové náklady počas obdobia financovania);

3.	príslušné usmernenia EÚ o tvorbe cien na európskom trhu pre hotové výrobky a o úhrade, aby účinné farmaceutické látky a hotové lieky vyrobené v Európe mohli byť konkurencieschopné.

3.8.

Európska komisia by mala zvážiť aj zvýšenie nezávislosti v oblasti lekárskeho využitia osobných ochranných prostriedkov a zdravotníckych pomôcok.

3.9.

3.10.

EHSV preto dôrazne podporuje diskusiu o spravodlivej tvorbe cien a transparentnosti nákladov na výskum a vývoj liekov.

3.11.

Je potrebné prijať opatrenia s ohľadom na európsky priestor pre zdravotné údaje. Európsky priestor pre zdravotné údaje pomôže EÚ dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom v celej Európe. Umožní občanom kontrolovať a využívať svoje zdravotné údaje vo svojej domovskej krajine či v iných členských štátoch.

4. Finančný mechanizmus na vybudovanie priemyselnej infraštruktúry na výrobu účinných farmaceutických látok a základných liekov

4.1.

Mechanizmus by bol navrhnutý ako európsky fond pre účinné farmaceutické látky a základné lieky, spravovaný ústredným orgánom EÚ [táto právomoc môže byť delegovaná na existujúcu inštitúciu/agentúru, napr. Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)], s podporou a finančným záväzkom členských štátov, Európskej investičnej banky, ako aj súkromných subjektov (banky, investičné fondy atď.).

4.2.

Fond by financoval rozvoj infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch pre vybraté strategické účinné farmaceutické látky a základné lieky prideľovaním zdrojov podľa osobitných pravidiel (napr. počet obyvateľov, kapacita, existujúce priemyselné technológie a kapacita infraštruktúry).

4.3.

Výroba účinných látok a populačných liekov podporovaná z európskych fondov by mala podliehať geografickej diverzifikácii a diverzifikácii vo vzťahu k vonkajším hrozbám, ako sú ozbrojené konflikty v blízkosti hraníc EÚ. Okrem toho musí ísť o dlhodobé investície, ktoré skutočne zvýšia a zabezpečia celkovú odolnosť EÚ.

5. Mechanizmus financovania obchodu s účinnými farmaceutickými látkami a základnými liekmi v Európe

5.1.

Vzhľadom na osobitnú povahu trhu s účinnými farmaceutickými látkami, najmä na cenovú konkurencieschopnosť výrobkov ponúkaných mimoeurópskymi hospodárskymi subjektmi, má zmysel vytvoriť mechanizmus financovania európskeho obchodného trhu pre účinné farmaceutické látky a základné lieky vyrábané v Európe.

5.2.

Tento mechanizmus môže byť založený na nasledujúcom:

Základným nástrojom by bolo rozhodnutie o stanovení minimálnej ceny hotového lieku na základe účinných farmaceutických látok a základných liekov vyrobených v Európe, za vykonanie ktorého by bol zodpovedný poisťovateľ/platiteľ. Rozhodnutie by sa vydalo na žiadosť európskeho výrobcu účinných farmaceutických látok a základných liekov na základe jasných a transparentných kritérií potvrdzujúcich pôvod účinných farmaceutických látok a základných liekov v EÚ. Minimálna cena by sa poskytovala na určité obdobie pre konkrétny výrobok a nemohla by podliehať politike konkurenčných cenových zliav dodávateľa z krajín mimo EÚ.

2.	Register rozhodnutí EÚ o stanovení minimálnych cien takýchto liekov by bol dostupný online a mal by štatút verejného registra.

Vzhľadom na špecifickú povahu trhu by nebolo vhodné, aby sa v právnych predpisoch striktne vymedzoval pojem „európske účinné farmaceutické látky“. Namiesto toho by mali stanoviť hraničné podmienky pre takúto klasifikáciu, ktorá by sa mohla prispôsobiť kategórii výrobkov v rozhodnutiach udeľujúceho orgánu. S ohľadom na túto skutočnosť možno predpokladať, že požiadavky na kvalifikáciu výrobku ako európskej účinnej farmaceutickej látky by sa sprísnili s rozvojom európskej výroby účinných farmaceutických látok a s klesajúcou závislosťou od mimoeurópskych medziproduktov.

5.3.

Tento kľúčový mechanizmus na zabezpečenie obchodu s účinnými farmaceutickými látkami a základnými liekmi v EÚ, ako je opísaný vyššie, by sa mohol ďalej posilniť:

1.	uprednostňovaním vo verejných obstarávaniach (necenové kritériá) pre európske účinné farmaceutické látky a základné lieky. Podrobné usmernenia k obstarávaniu by vydala Európska komisia;

2.	intervenčnými nákupmi – prostredníctvom fondu – účinných farmaceutických látok a základných liekov od daného výrobcu alebo výrobcov v prípade trhových situácií, ako sú vymedzené v právnych predpisoch EÚ o bezpečnosti liekov;

3.	uprednostňovaním rýchlejšieho vstupu liekov do systému úhrad;

4.	povinnosťou európskych výrobcov liekov nakupovať európske účinné farmaceutické látky a základné lieky (určité percentuálne pásmo) alebo mať na sklade určité percento európskych účinných farmaceutických látok a základných liekov s možnosťou postupného sprísňovania tejto povinnosti podľa vývoja trhu;

5.	priamymi dotáciami výrobcom účinných farmaceutických látok a základných liekov – výrobné dotácie;

6.	spoločnými európskymi nákupmi liekov, ktoré pochádzajú z výroby v EÚ.

6. Inštitucionálne riešenia

6.1.

Navrhuje sa, aby sa právomoci existujúcej decentralizovanej agentúry alebo útvaru Európskej komisie [napr. HERA alebo Európska agentúra pre lieky (EMA)] rozšírili tak, aby zahŕňali aj správu fondu. Argumentom v prospech tohto návrhu je, že niektoré úlohy HERA sa môžu v niektorých ohľadoch prekrývať s cieľmi fondu, ako je rozhodovanie o umiestnení výroby účinných farmaceutických látok a základných liekov v Európe s prihliadnutím na súčasné technológie a výrobné kapacity.

6.2.

Ďalšou úlohou by bola spolupráca s EMA na vymedzení kritických liekov na liečbu pacientov v EÚ v blízkej budúcnosti. Tento zoznam by pomohol identifikovať kritériá oprávnenosti na investičnú podporu, ktoré sa vzťahujú na určité molekuly na konkrétnom mieste v Európe.

6.3.

Európa by mala ísť príkladom v tom, ako by mala uprednostňovať prilákanie výskumných pracovníkov narodených v Európe zo Spojených štátov a iných regiónov a investovať do študentov, ktorí študujú v zahraničí. Okrem toho je akt o čipoch iniciatívou, ktorú stojí za to zopakovať, aby sa právomoci a strategické odvetvia vrátili späť do EÚ.

6.4.

Európska komisia musí urýchlene prijať opatrenia na posilnenie zdravia a bezpečnosti občanov EÚ. Žiaľ, treba poznamenať, že opatrenia, ktoré ešte neboli prijaté, sú už oneskorené, a preto žiadame, aby bol legislatívny pracovný plán Komisie urýchlene doplnený o príslušné právne predpisy a aby sa urýchlene začal legislatívny proces v tejto oblasti.

V Bruseli 13. decembra 2023

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Farmaceutická stratégia pre Európu [COM(2020) 761 final, 25. novembra 2020].

(2) COM(2020) 761 final.

(3) Pracovný dokument Improving the security of medicines supply in Europe (Zlepšenie bezpečnosti dodávok liekov v Európe).

(4) Pracovný dokument Improving the security of medicines supply in Europe (Zlepšenie bezpečnosti dodávok liekov v Európe).

(5) COM(2020) 761 final.

(6) Potential measures to facilitate the productions of active pharmaceutical ingredients (APIs) (Potenciálne opatrenia na uľahčenie výroby účinných farmaceutických látok), tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky. Autori: Stefan FISCHER, Verena KNOLL, Frank ALLEWELDT, Sabine VOGLER. PE 740.070 – marec 2023.

(7) Potential measures to facilitate the productions of active pharmaceutical ingredients (APIs) (Potenciálne opatrenia na uľahčenie výroby účinných farmaceutických látok).