Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Spoluspravodajkyňa:	Carole DESIANO

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 18. 7. 2023
Právny základ	články 292, 149 a článok 153 písm. h) a j) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3. 10. 2023
Prijaté v pléne	25. 10. 2023
Plenárne zasadnutie č.	582
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	214/2/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta a plne podporuje návrh Európskej komisie na odporúčania pre členské štáty s cieľom podporiť vnútroštátne ekosystémy sociálneho hospodárstva. Navrhuje, aby ich Rada bezodkladne schválila, aby sa mohli v členských štátoch v plnej miere vykonávať.

1.2.

EHSV odporúča, aby Komisia a členské štáty využili odborné znalosti národných štatistických úradov a Eurostatu na vybudovanie spoľahlivej a pravidelne aktualizovanej databázy týkajúcej sa veľkosti a rozloženia subjektov sociálneho hospodárstva.

1.3.

EHSV pripomína, že je potrebné začleniť štúdium sociálneho hospodárstva do programov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, a žiada, aby sa podnikli kroky na vytvorenie národných kompetenčných centier pre odbornú prípravu v oblasti sociálneho hospodárstva v členských štátoch EÚ.

1.4.

Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú subjekty sociálneho hospodárstva v európskom hospodárstve, keďže prispievajú k vytváraniu približne 8 % HDP a 13 miliónov pracovných miest, EHSV navrhuje, aby sa v odporúčaní členským štátom zohľadnili ustanovenia európskej priemyselnej stratégie týkajúce sa ekosystému sociálneho a miestneho hospodárstva, a vyzýva členské štáty, aby zahrnuli sociálne hospodárstvo do priemyselných politík na vnútroštátnej úrovni.

1.5.

EHSV považuje sociálny dialóg za základný prvok európskej politiky a vzhľadom na význam podnikov sociálneho hospodárstva z hľadiska zamestnanosti nabáda členské štáty a Európsku komisiu, aby uznali úlohu organizácií sociálneho hospodárstva v sociálnom dialógu.

1.6.

Vzhľadom na rastúci význam pracovných miest v subjektoch sociálneho hospodárstva EHSV odporúča, aby boli všetci pracovníci v tomto odvetví chránení kolektívnymi zmluvami podpísanými odborovými organizáciami, a preto si želá, aby organizácie zastupujúce sociálne hospodárstvo boli čoraz viac zapájané do sociálneho dialógu.

1.7.

EHSV pripomína ustanovenia akčného plánu pre sociálne hospodárstvo a požaduje, aby sa prijali sociálne zodpovedné a inovatívne riešenia v oblasti verejného obstarávania s cieľom odstrániť prekážky, ktoré sťažujú účasť podnikov sociálneho hospodárstva na verejnom obstarávaní, a odporúča zaviesť kritériá, ktorými sa odmení dosiahnutý sociálny vplyv, ako aj kritériá územnej blízkosti.

1.8.

Vzhľadom na rastúci význam merania vplyvu podnikov sociálneho hospodárstva EHSV odporúča, aby Komisia a členské štáty prijali podporné opatrenia, ktoré umožnia subjektom sociálneho hospodárstva vybaviť sa vhodnými nástrojmi na meranie sociálneho vplyvu. Účinný systém merania sociálneho vplyvu môže byť cenným nástrojom na zlepšenie hodnotenia účinkov podnikov sociálneho hospodárstva na hospodársku súťaž.

1.9.

S cieľom zlepšiť spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a subjektmi a podnikmi sociálneho hospodárstva EHSV navrhuje zaviesť osobitné opatrenia na usmernenie a podporu verejnej správy pri získavaní nástrojov na podporu rozvoja sociálneho hospodárstva, najmä prostredníctvom ich účasti na riadení služieb všeobecného záujmu.

1.10.

EHSV odporúča, aby európske inštitúcie a členské štáty propagovali zavedenie daňových systémov, ktoré podporujú sociálne hospodárstvo, a to zjednodušením administratívnych požiadaviek a zvážením zavedenia vhodných daňových opatrení, v rámci ktorých sa uznáva ich funkcia všeobecného záujmu a ich schopnosť dosahovať ciele zamerané na spoločné statky, ktoré si zaslúžia uznanie v daňovom rámci.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV víta odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva, ako bolo oznámené v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvom ktorý bol zverejnený v decembri 2021. V súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv je cieľom tohto odporúčania podporiť prístup na trh práce a sociálne začlenenie usmerňovaním členských štátov pri presadzovaní podporných politických a regulačných rámcov pre sociálne hospodárstvo alebo opatrení, ktoré uľahčujú jeho rozvoj. Preto by bolo žiaduce, aby sa ciele tohto odporúčania začlenili do procesu európskeho semestra.

2.2.

Cieľom navrhovaného odporúčania je stimulovať spravodlivý a udržateľný hospodársky a priemyselný rozvoj a prispieť k územnej súdržnosti vo všetkých členských štátoch, ako aj posilniť rast hospodárskej demokracie podporou kultúry solidarity. Sociálne hospodárstvo je solidárne hospodárstvo, ktorého spôsob fungovania a hospodársky rozvoj je prispôsobený všetkým oblastiam ľudskej činnosti. Sociálne hospodárstvo môže odpovedať aj na otázku mladších generácií o zmysle práce.

2.3.

Koncepcia sociálneho hospodárstva obsiahnutá v odporúčaní má tú výhodu, že poskytuje členským štátom užitočný referenčný rámec, ktorý sa môže spoločne využívať. Je v súlade s uznesením o dôstojnej práci a sociálnom a solidárnom hospodárstve zo 110. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP), s odporúčaním Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o sociálnom a solidárnom hospodárstve a sociálnej inovácii a s rezolúciou OSN o podpore sociálneho a solidárneho hospodárstva v záujme udržateľného rozvoja. Sociálne hospodárstvo prispieva k dosahovaniu väčšiny cieľov udržateľného rozvoja, a to najmä k cieľu odstrániť chudobu (cieľ č. 1) a k cieľu zabezpečiť dôstojnú prácu a hospodársky rast (cieľ č. 8).

2.4.

EHSV oceňuje prácu Európskej únie v snahe dosiahnuť vysokú úroveň konvergencie medzi hlavnými medzinárodnými inštitúciami. EHSV sa cíti v plnej miere zapojený do tohto úsilia, keďže prostredníctvom početných stanovísk, ktoré prijal, prispel k podpore určitej „diplomacie“ sociálneho hospodárstva. Preto je naďalej dôležité, aby sa členské štáty zaviazali urobiť to isté. EÚ by mala začleniť sociálne hospodárstvo do stratégií medzinárodnej rozvojovej spolupráce ako formu podnikania vhodnú na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja.

2.5.

Vplyv sociálneho hospodárstva výrazne presahuje rámec zamestnanosti a sociálneho začlenenia, pretože mnohé subjekty sociálneho hospodárstva sú kľúčovými aktérmi v rôznych odvetviach všeobecného záujmu: spomeňme si na úlohu spoločností vzájomnej pomoci v oblasti sociálnej ochrany, nadácií pri podpore kultúry darcovstva a správe základných služieb, združení pri podpore dobrovoľníckej práce, ochrane práv, riadení kultúrnych činností, ochrane životného prostredia a nehmotného majetku. Sociálne hospodárstvo sa musí vzhľadom na svoj prierezový rozmer vnímať ako spojenec inštitúcií pri presadzovaní mnohých politík, ako je vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, európska stratégia pre rodovú rovnosť, urýchlenie digitálnej a zelenej transformácie a podpora priemyselnej stratégie EÚ.

2.6.

EHSV si uvedomuje, že je ťažké zaoberať sa mnohými rozmermi sociálneho hospodárstva, ktoré sa týka všetkých oblastí činnosti a takmer všetkých odvetví hospodárstva, a preto považuje za nevyhnutné, aby Rada prijala odporúčanie a aby sa toto odporúčanie vykonalo v členských štátoch EÚ.

2.7.

V odporúčaní sa uznáva podporná funkcia a zásadná úloha sociálneho hospodárstva v spravodlivom, inkluzívnom a udržateľnom hospodárskom a priemyselnom rozvoji, ako aj jeho príspevok k územnej súdržnosti a podpore sociálnych inovácií. Sociálne hospodárstvo je hospodárstvo založené na solidarite a spolupráci, pre ktoré je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky ako pre tradičné podniky, aby bolo možné reagovať na konkrétne sociálne a environmentálne výzvy, ktorým EÚ čelí. EHSV sa nazdáva, že vymedzenie subjektov sociálneho hospodárstva, ako sa navrhuje v bode 4 návrhu odporúčania, by malo zahŕňať aj podniky sociálneho hospodárstva, ktoré majú charakteristiky v ňom stanovené, a to aj v prípade, keď na základe zmluvy podliehajú riadeniu a koordinácii zo strany materskej spoločnosti (za predpokladu, že táto spoločnosť má charakteristiky podniku sociálneho hospodárstva), ak je súčasťou povinností tejto spoločnosti podporovať a zachovávať ich sociálne charakteristiky a úlohy.

2.8.

Členské štáty majú rôzne tradície a používajú rôznu terminológiu, pokiaľ ide o organizácie, ktoré tvoria sociálne hospodárstvo. Táto rôznorodosť východísk si vyžaduje rôzne prístupy k podpore sociálneho hospodárstva. EHSV verí, že koncepcia sociálneho hospodárstva uvedená v odporúčaní pomôže zvýšiť úroveň konvergencie vnútroštátnych právnych rámcov jednotlivých krajín.

2.9.

Vzhľadom na rôznorodosť vnútroštátnych rámcov by Európska komisia mala osobitne podporovať tie členské štáty, ktoré ešte nezaviedli vnútroštátny legislatívny rámec.

2.10.

Aby členské štáty mohli čo najlepšie prijať a vykonávať odporúčanie, je potrebné zvýšiť povedomie o sociálnom hospodárstve a jeho prínose, najmä prostredníctvom výskumu a zhromažďovania konzistentných a aktuálnych údajov. V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby Európska komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi, Eurostatom a sieťami sociálneho hospodárstva. Vyzýva na konsolidáciu pravidelne zbieraných údajov o sociálnom hospodárstve s cieľom zhromažďovať údaje a štatistiky z monitorovacích stredísk rôznych členských štátov a zabezpečiť ich presnosť a porovnateľnosť s cieľom podporiť vytvorenie európskeho monitorovacieho strediska pre sociálne hospodárstvo.

2.11.

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné zahrnúť štúdium sociálneho hospodárstva do vzdelávacích programov na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, podporovať rozvoj národných kompetenčných centier odbornej prípravy v oblasti sociálneho hospodárstva a podporovať šírenie vzdelávania a podnikania aj v rámci podnikov sociálneho hospodárstva. Učebné plány by mali vždy zohľadňovať určitú prepojenosť medzi tradičnými podnikmi a podnikmi sociálneho hospodárstva a možnosť prechodu z tradičného podniku do podniku sociálneho hospodárstva a naopak. Z tohto hľadiska sú zaujímavé dva návrhy, a to akadémia pre politiky v prospech podnikania mladých ľudí, ktorú iniciovali EÚ a OECD, a portál sociálneho hospodárstva.

2.12.

Pokiaľ ide o portál sociálneho hospodárstva, EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby doplnili a aktualizovali údaje vložené na túto platformu tak, aby odrážali skutočnú situáciu v jednotlivých krajinách. Okrem týchto iniciatív výbor navrhuje, aby sa zvážilo aj zriadenie európskeho programu Erasmus pre sociálne hospodárstvo s cieľom podporiť kolektívne podnikanie mladých ľudí.

2.13.

EHSV považuje za nevyhnutné zdôrazniť význam sociálneho hospodárstva, keďže uľahčuje prístup znevýhodnených a nedostatočne zastúpených skupín na trh práce. Jeho úloha sa však neobmedzuje len na znevýhodnených pracovníkov: sociálne hospodárstvo pomáha podporovať aj pracovníkov, ktorých formy zamestnania nie sú „tradičné“, a to podporovaním kolektívneho podnikania prostredníctvom družstiev a iných foriem podnikov sociálneho hospodárstva.

2.14.

V európskej priemyselnej stratégii, ktorú zverejnila Komisia, sa po prvýkrát uznáva osobitosť sociálneho hospodárstva jeho začlenením do jedného zo 14 ekosystémov európskej priemyselnej politiky. Výrobný a priemyselný rozmer sociálneho hospodárstva sa však v odporúčaní, ktoré sa javí ako oveľa lepšie štruktúrované zo sociálneho hľadiska, dostatočne nezohľadňuje. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že by sa mala venovať väčšia pozornosť úlohe, ktorú v priemyselnom sektore zohrávajú družstvá a podniky sociálneho hospodárstva, a to nielen z hľadiska ich schopnosti chrániť zamestnanosť vďaka mechanizmu odkúpenia podniku zamestnancami, ale aj preto, že prispeli k podpore produktívnych, efektívnych a konkurencieschopných priemyselných podnikov s participatívnym riadením, čo je inkluzívny model, ktorý umožňuje dosiahnuť vysoký stupeň prerozdelenia vytvorenej hodnoty.

2.15.

EHSV sa domnieva, že podnikanie v sociálnom hospodárstve je účinným prostriedkom na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a samostatného podnikania a na boj proti nelegálnej práci, pretože zabraňuje roztrieštenosti a rozptylu, ktoré niekedy sprevádzajú niektoré formy samostatnej zárobkovej činnosti. V tejto súvislosti musia členské štáty podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie v podnikoch sociálneho hospodárstva, rovnako ako v každom podniku, aby sa naďalej zlepšovali a zaručovali spravodlivé pracovné podmienky pre pracovníkov vrátane spravodlivej mzdy pri súčasnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

2.16.

EHSV zastáva názor, že je nevyhnutné zapojiť subjekty sociálneho hospodárstva do digitálnej transformácie s cieľom zlepšiť prístup k digitálnym nástrojom a novým technológiám pre všetkých obyvateľov Európy, a najmä pre znevýhodnené osoby, predovšetkým prostredníctvom digitálnych nástrojov vyvinutých slobodnými prevádzkovateľmi s otvoreným zdrojovým kódom alebo s ich pomocou. Hlavným dôvodom je snaha EÚ o konsolidáciu európskeho digitálneho sveta založeného na demokratickej účasti a skutočne transparentnom vlastníctve údajov.

3.   Návrhy verejných politík pre sociálne hospodárstvo

3.1.

EHSV nabáda členské štáty, aby podporovali meranie sociálneho vplyvu ako nástroj na zlepšenie osvedčených hospodárskych postupov založených na dôkazoch. Napriek tomu treba mať na pamäti, že je dôležité navrhovať merania a hodnotenia v spolupráci so zainteresovanými stranami z oblasti sociálneho hospodárstva, aby sa zabezpečilo, že osobitné kritériá pre sociálne hospodárstvo sa nebudú obchádzať prostredníctvom bežnej ekonometrie určenej pre bežné podniky.

3.2.

Vzhľadom na rastúci význam hodnotenia a merania sociálneho vplyvu je vhodné, aby členské štáty uznali značné náklady spojené s vykonávaním primeraného a spoľahlivého hodnotenia a merania vplyvu. Preto je nevyhnutné uznať náklady, ktoré znášajú subjekty sociálneho hospodárstva, aby bolo možné merať ich vplyv. Platí to najmä v prípade, keď dostávajú verejné finančné prostriedky alebo keď sú zodpovedné za vykonávanie intervencií verejného obstarávania, pričom hodnotiace činnosti sa musia výslovne plánovať a financovať.

3.3.

EHSV víta odporúčania týkajúce sa štátnej pomoci a prepojenia medzi subjektmi sociálneho hospodárstva, službami všeobecného záujmu a pravidlami štátnej pomoci, ako sa uvádza aj v stanovisku INT/1016 (1). Vzhľadom na to, že ich hlavným cieľom nie je maximalizovať zisky, ktoré sa majú rozdeliť investorom, a že prebytky sa prevažne opäť investujú do samotnej činnosti, majú podniky sociálneho hospodárstva pozitívny sociálny vplyv z hľadiska zamestnanosti, územného rozvoja a sociálnej súdržnosti.

3.4.

Otázka prístupu k verejnému obstarávaniu je kľúčová. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť inovatívne kritériá, ktoré majú skutočnú netrhovú hodnotu, ako sú spoločné statky, pridaná hodnota vytvorená v sociálnej oblasti (zamestnanosť, začlenenie a integrácia zraniteľných osôb) a v ekologickej oblasti (vplyv na životné prostredie) alebo územná blízkosť. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, kritériá ako „najnižšia cena“ alebo nedostatočná pozornosť venovaná sociálnemu vplyvu dodávateľov doteraz sťažovali účasť podnikov sociálneho hospodárstva na verejných súťažiach. EHSV oceňuje a uznáva prácu, ktorú Európska komisia v posledných rokoch vykonala s cieľom zlepšiť smernice o verejnom obstarávaní, ale v niektorých členských štátoch je vykonávanie ustanovení, ako sú vyhradené zákazky a sociálne doložky, stále neuspokojivé.

3.5.

EHSV podporuje prijímanie sociálne zodpovedných a inovatívnych riešení vo verejnom obstarávaní. V súčasnosti je v mnohých krajinách stále hlavným pravidlom kritérium „najnižšej ceny“, čo vytvára negatívny tlak na subjekty sociálneho hospodárstva a ohrozuje mzdy, pracovné podmienky a kvalitu poskytovaných služieb.

3.6.

Vzhľadom na to, že mnohé činnosti inštitúcií sociálneho hospodárstva sa uskutočňujú na úrovni miestnych komunít, je nevyhnutné investovať do neustáleho zlepšovania spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami a inštitúciami sociálneho hospodárstva. Do odporúčania by sa preto mal zahrnúť osobitný odsek o miestnej a decentralizovanej správe.

4.   Prístup subjektov sociálneho hospodárstva k financiám a daňové politiky

4.1.

V tejto súvislosti EHSV víta pracovný dokument Komisie o daňových rámcoch prijatých v rôznych krajinách pre subjekty sociálneho hospodárstva, ktorý umožňuje porovnať rôzne prístupy. Výbor nabáda Komisiu, aby pokračovala v tejto nevyhnutnej práci a podporovala výskum zameraný na posudzovanie účinkov podporných opatrení porovnávaním daňových výhod poskytovaných subjektom sociálneho hospodárstva s prínosmi, ktoré činnosti oslobodené od dane prinášajú verejným financiám.

4.2.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby daňové systémy podporovali sociálne hospodárstvo zjednodušením administratívnych postupov a zvážením vhodných daňových opatrení, ktoré uznávajú jeho funkciu všeobecného záujmu a jeho schopnosť dosahovať ciele zamerané na spoločné statky, ktoré si zaslúžia uznanie v daňovom rámci.

4.3.

EHSV si uvedomuje, že hlavnú právomoc v oblasti zdaňovania majú vlády štátov do takej miery, že každé opatrenie prijaté členskými štátmi sa musí oznámiť Európskej komisii, aby sa zabezpečil súlad s pravidlami štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. EHSV však podporuje potrebu uplatňovať odlišné pravidlá na subjekty sociálneho hospodárstva vzhľadom na ciele všeobecného záujmu, ktoré sledujú. Vymedzenie fiškálnych opatrení schopných uznať funkciu všeobecného záujmu podnikov sociálneho hospodárstva, najmä tých, ktoré poskytujú služby všeobecného záujmu, ako je sociálna pomoc, vzdelávanie a boj proti chudobe, by sa malo zamerať na tri hlavné rozmery: i) dane z príjmu z činností, ii) zníženie príspevkov na mzdy znevýhodnených pracovníkov zamestnaných v subjekte, iii) DPH zo sociálnych a vzdelávacích služieb.

4.4.

EHSV uznáva, že je dôležité, aby podniky sociálneho hospodárstva využívali oslobodenie od dane z prevádzkových prebytkov, ak ich opäť investujú na dosiahnutie svojich štatutárnych cieľov, a zdôrazňuje, že tieto daňové výhody sú v skutočnosti nevyhnutným opatrením na obnovenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

4.5.

Návrhy uvedené v odporúčaní, a najmä dva pracovné dokumenty venované téme zdaňovania, by mala Komisia zohľadniť pri vykonávaní iniciatívy „Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT)“, ktorej cieľom je navrhnúť spoločný legislatívny rámec pre zdaňovanie podnikov v EÚ, aby sa pri výpočte základu dane venovala osobitná pozornosť podnikom sociálneho hospodárstva, zabezpečili sa rovnaké a primerané podmienky a zohľadnili ciele verejného záujmu.

4.6.

EHSV sa domnieva, že na všetkých úrovniach sa musia vytvoriť rovnaké podmienky prístupu k finančným prostriedkom, či už verejným alebo súkromným. Iniciatívy sociálneho hospodárstva by mali mať možnosť využívať rôzne zdroje financovania, ako je to v prípade tradičných podnikov. Treba preto podporovať dlhodobé investície a trpezlivý kapitál, ako už EHSV navrhol vo svojom stanovisku INT/965 (2). Bolo by tiež užitočné zaviesť osobitnú podporu podobnú „koeficientu na podporu malých a stredných podnikov“ v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR) s cieľom znížiť percentuálny podiel kapitálu vyčleneného na úvery pre subjekty sociálneho hospodárstva.

4.7.

EHSV žiada, aby bolo odporúčanie príležitosťou uznať jedinečnú rozmanitosť európskeho finančného a bankového ekosystému, uznať a chrániť kľúčovú úlohu, ktorú na miestnej úrovni zohrávajú banky, ktoré možno označiť za subjekty sociálneho hospodárstva, ich celkový význam na vnútroštátnej úrovni a pridanú hodnotu, ktorú vytvárajú pre miestne komunity, ako aj pozitívny vplyv lepších zručností v bankovom sektore na spoločnosť ako celok. Úloha, ktorú družstevné úverové banky, vzájomné banky a etické banky zohrávajú pre subjekty sociálneho hospodárstva, je v tomto smere rozhodujúca a je v súlade so zásadou sociálneho trhového hospodárstva zakotvenou v Zmluve o EÚ.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Pracovný dokument útvarov Komisie – Hodnotenie pravidiel štátnej pomoci na zdravotnícke a sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu a nariadenia o pomoci de minimis v súvislosti s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu [SWD(2022) 388 final] (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 155).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Inovačné finančné nástroje v kontexte rozvoja podnikov so sociálnym vplyvom (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022. s. 39).