Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 27. júla 2023 žiadosť Európskeho parlamentu a 11. septembra 2023 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 133 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý stanovuje, že Európsky parlament a Rada ustanovia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci ECB, opatrenia potrebné na používanie eura ako jednotnej meny, pričom takéto opatrenia sa prijmú po porade s ECB. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1

ECB víta navrhované nariadenie, ktoré sa bude uplatňovať v členských štátoch, ktorých menou je euro. ECB jednoznačne podporuje zavedenie pravidiel týkajúcich sa postavenia eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla v celej eurozóne v sekundárnom práve Únie. Takýmito pravidlami sa zlepší potrebná právna istota, pokiaľ ide o pojem „zákonné platidlo“ v práve Únie, čo je postavenie priznané eurobankovkám v primárnom práve Únie a eurominciam v sekundárnom práve Únie (2). Pravidlami stanovenými v navrhovanom nariadení sa zabezpečí aj súlad s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení digitálneho eura (3) (ďalej len „navrhované nariadenie o digitálnom eure“), ktoré obsahuje pravidlá týkajúce sa postavenia digitálneho eura ako zákonného platidla, pričom sa zohľadnia existujúce rozdiely. Navrhované nariadenie prispeje k zabezpečeniu toho, aby digitálne euro v prípade, že bude emitované, dopĺňalo, ale nenahrádzalo eurobankovky a euromince.

1.2

ECB osobitne víta opatrenia stanovené v navrhovanom nariadení, ktoré sa týkajú povinnosti členských štátov, ktorých menou je euro, zabezpečiť dostatočný a účinný prístup k hotovosti. ECB vždy vítala návrhy vnútroštátnych právnych predpisov zamerané na ochranu dostupnosti hotovosti (4). ECB sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom, že prístup k hotovosti je nevyhnutný na zachovanie účinnosti jej postavenia ako zákonného platidla. Ak občania nebudú mať prístup k hotovosti, nebudú ju môcť používať ako platobný prostriedok a prostriedok na uchovávanie hodnoty (5).

1.3

ECB má podľa zmluvy výlučné právo povoľovať vydávanie eurobankoviek v Únii (6). Eurobankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov ktorých menou je euro, sú jedinými bankovkami s postavením zákonného platidla v eurozóne (7). Postavenie euromincí ako zákonného platidla je zakotvené v sekundárnom práve Únie (8). V sekundárnom práve Únie však neexistuje právne záväzné vymedzenie pojmu „zákonné platidlo“.

1.4

Súdny dvor sa zaoberal pojmom „zákonné platidlo“ vo svojom rozsudku, kde poukázal na odporúčanie Komisie 2010/191/EÚ (9), v ktorom sa uvádza, že ak existuje povinnosť platiť, zákonné platidlo – eurobankovky a euromince – by malo znamenať: a) povinné akceptovanie týchto bankoviek a mincí (10); b) akceptovanie ich nominálnej hodnoty a c) možnosť splniť nimi platobné povinnosti.

1.5

Súdny dvor tiež uviedol, že pojem „zákonné platidlo“ uvedený v článku 128 ods. 1 zmluvy je pojmom práva Únie, ktorý si vyžaduje v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad (11). Článok 133 Zmluvy oprávňuje normotvorcu Únie prijať právne predpisy upravujúce postavenie bankoviek a mincí denominovaných v eurách ako zákonného platidla, pokiaľ je to potrebné na používanie eura ako jednotnej meny. Takáto výlučná právomoc vylučuje akúkoľvek právomoc členských štátov v danej oblasti okrem prípadov, ak konajú na základe splnomocnenia udeleného Úniou prijať takéto pravidlá alebo ak je to nevyhnutné na vykonanie aktov Únie (12).

1.6

Ako sa uvádza v dôvodovej správe k navrhovanému nariadeniu (13), v rámci diskusií v expertnej skupine pre euro ako zákonné platidlo (ELTEG) sa potvrdila existencia právnej neistoty v súvislosti s postavením eurovej hotovosti ako zákonného platidla a rozdielne uplatňovanie zásad zákonného platidla v eurozóne. V rámci týchto diskusií sa tiež prejavili obavy týkajúce sa vplyvu zníženia geografického pokrytia bankomatmi a zníženia hotovostných služieb v bankových pobočkách na prístup k hotovosti (14).

1.7

Navrhované nariadenie prispeje k zabezpečeniu, aby bola eurová hotovosť dostupná, a to aj v okrajových regiónoch, a akceptovaná pri platbách v celej eurozóne, čím sa posilní hotovostná stratégia Eurosystému (15). Napriek digitalizácii hospodárstva Únie a rastúcemu využívaniu elektronických platobných prostriedkov zohráva hotovosť v spoločnosti naďalej dôležitú úlohu (16). Možnosť platiť v hotovosti je naďalej obzvlášť dôležitá pre určité skupiny v spoločnosti, ktoré z rôznych legitímnych dôvodov môžu uprednostňovať používanie hotovosti pred inými spôsobmi platby alebo nemajú prístup k bankovým službám a elektronickým platobným prostriedkom. Medzi tieto skupiny patria občania so zdravotným postihnutím, prisťahovalci, sociálne zraniteľní občania, starší ľudia, maloleté osoby a iné osoby s obmedzeným prístupom k digitálnym platobným službám alebo bez prístupu k nim (17).

1.8

Hotovosť je navyše užitočná ako platobný nástroj, pretože je všeobecne akceptovaná, rýchla a uľahčuje kontrolu nad výdavkami platiteľa. Navyše je v súčasnosti jediným platobným nástrojom, ktorý občanom umožňuje vyrovnať transakciu v peniazoch centrálnej banky, ktorá sa okrem toho vyrovná okamžite, a zároveň zabezpečuje zachovanie súkromia (18). Eurová hotovosť ako peniaze centrálnej banky zabezpečuje konvertibilitu peňazí komerčných bánk, čím sa občania ubezpečujú o použiteľnosti peňazí komerčných bánk ako platobného prostriedku a o ich funkcii ako uchovávateľa hodnoty. Eurová hotovosť preto zohráva svoju úlohu pri udržiavaní finančnej stability a transmisii menovej politiky.

2.   Jednoznačný zákaz ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti

2.1

ECB sa stotožňuje s obavami uvedenými v navrhovanom nariadení, ktoré sa týkajú „ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti“ maloobchodníkmi alebo poskytovateľmi služieb. Častý výskyt takýchto situácií by vážne narušil postavenie eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla (19). Do navrhovaného nariadenia by sa malo zahrnúť nové ustanovenie, v ktorom by sa výslovne uviedlo, že ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti sú zakázané.

2.2

ECB tiež navrhuje zmeniť vymedzenie pojmu ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti v navrhovanom nariadení (20) a uviesť, že zahŕňa praktiky neakceptovania hotovosti (napr. označenia „žiadna hotovosť“ na vchodoch do obchodov alebo na predajných miestach), ako aj zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté (napr. typové zmluvy). Okrem toho by sa v ustanovení navrhovaného nariadenia o výnimkách zo zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí (21) malo stanoviť, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie predchádzajúcej dohody medzi platiteľom a príjemcom platby o inom platobnom prostriedku ako platbe v hotovosti nesie príjemca platby.

2.3

V navrhovanom nariadení sa uvádza, že ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti patria do jeho rozsahu pôsobnosti (22). Pojem „ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti“ sa vymedzuje ako situácie, keď maloobchodník a poskytovateľ služieb jednostranne vylúčia hotovosť ako platobný prostriedok a platiteľ a príjemca platby sa slobodne nedohodnú na platobnom prostriedku v prípade predaja (23). Ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti teda nie sú prípadmi, pri ktorých existuje vopred uzavretá a individuálne dohodnutá dohoda medzi platiteľom a príjemcom platby o inom platobnom prostriedku ako platbe v hotovosti, ktorá by predstavovala platnú výnimku zo zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí (24). Zatiaľ čo vopred dohodnuté vylúčenia platieb v hotovosti by si vyžadovali skutočné rokovanie, ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti predstavujú podmienku pre platiteľa na vyrovnanie peňažného dlhu voči príjemcovi platby, o ktorej nie je možné rokovať.

2.4

V navrhovanom nariadení sa však takisto stanovuje, že členské štáty monitorujú úroveň ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti na celom svojom území (25). V odôvodneniach navrhovaného nariadenia sa uvádza, že ak členský štát dospeje k záveru, že ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti narúšajú zásadu povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí, mal by prijať opatrenia na nápravu situácie. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zákaz ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti na celom jeho území alebo jeho časti (26).

2.5

Znenie niektorých ustanovení navrhovaného nariadenia naznačuje, že ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti nepredstavujú predchádzajúcu dohodu medzi platiteľom a príjemcom platby o použití iných platobných prostriedkov ako platby v hotovosti, takže by sa mala uplatňovať zásada povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí (27). V jednom z týchto ustanovení (28) sa jasne uvádza, že keď maloobchodník alebo poskytovateľ služieb jednostranne vylúči hotovosť ako platobný prostriedok, napríklad zavedením označenia „žiadna hotovosť“, platiteľ a príjemca platby sa slobodne nedohodnú na platobnom prostriedku. Z toho vyplýva, že ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti by neboli vyňaté zo zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí. Preto by predstavovali porušenie navrhovaného nariadenia.

2.6

Tento výklad je však ťažko zlučiteľný s povinnosťou členských štátov monitorovať úroveň ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti na celom svojom území a zakázať ich na celom svojom území alebo na jeho časti, ak úroveň akceptovania platieb v hotovosti na ich území alebo na jeho časti narúša zásadu povinného akceptovania eurovej hotovosti. Ak ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti porušujú navrhované nariadenie, členské štáty by mali skôr presadzovať súlad s navrhovaným nariadením vrátane stanovenia pravidiel, pokiaľ ide o sankcie, ako aj ukladania sankcií za tieto vylúčenia platieb v eurovej hotovosti (29), a nie monitorovať, do akej miery sú tieto nezákonné situácie na ich území rozšírené.

2.7

Jednoznačným zákazom ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti by sa potom nahradila povinnosť uložená členským štátom monitorovať úroveň ex ante jednostranných vylúčení platieb v hotovosti na ich území a zabezpečilo by sa jasné vymedzenie rozsahu a účinkov eurovej hotovosti ako zákonného platidla (30).

3.   Ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti subjektmi verejného sektora

3.1

Navrhovaným nariadením sa z rozsahu jeho uplatňovania nevylučujú osobitné kategórie platiteľov alebo príjemcov platby (31). Zároveň sa v jeho odôvodneniach uznáva (32), že, ako uviedol Súdny dvor (33), členské štáty môžu v zásade obmedziť povinnosť akceptovať hotovosť v súlade so svojimi právomocami a ak sú splnené určité podmienky (napr. dôvody verejného záujmu, proporcionalita). V tejto súvislosti má ECB za to, že praktiky neakceptovania hotovosti, ktoré uplatňujú subjekty verejného sektora (napr. verejné nemocnice a verejné múzeá), nie sú ako také platnými výnimkami z povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí, ktoré zaviedli členské štáty konajúce v rámci svojich právomocí. Keďže tieto praktiky nie sú regulovanými spôsobmi plnenia peňažných záväzkov (34) upravenými v právnych predpisoch členského štátu, ale skôr jednostrannými praktikami, predstavujú praktiky neakceptovania hotovosti, ktoré uplatňujú subjekty verejného sektora, ex ante jednostranné vylúčenia platieb v hotovosti, ako sú vymedzené v navrhovanom nariadení (35). Odôvodnenia navrhovaného nariadenia (36) by sa preto mali upraviť tak, aby sa uviedlo, že do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia patria aj praktiky neakceptovania hotovosti, ktoré uplatňujú subjekty verejného sektora, a preto sú zakázané.

4.   Rôzne

4.1

Navrhované nariadenie sa uplatňuje na „vyrovnávanie peňažných dlhov, pokiaľ sa majú úplne alebo čiastočne vyrovnať v hotovosti, ak existuje platobná povinnosť“ (37). ECB má za to, že slovné spojenie „pokiaľ sa majú úplne alebo čiastočne vyrovnať v hotovosti“ predstavuje právo platiteľa rozhodnúť sa pre platbu v hotovosti, ak sú k dispozícii iné platobné prostriedky. Toto slovné spojenie však možno chápať aj ako neurčité obmedzenie zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí (38). Mohlo by sa to chápať tak, že len určité peňažné dlhy možno vyrovnať v hotovosti. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti preto ECB v tejto súvislosti navrhuje navrhované nariadenie zmeniť.

4.2

Okrem toho, pokiaľ ide o výnimky zo zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí, v navrhovanom nariadení sa stanovuje, že príjemca platby bude oprávnený odmietnuť eurovú hotovosť, „ak k odmietnutiu dôjde dobromyseľne a ak sa takéto odmietnutie zakladá na oprávnených a dočasných dôvodoch v súlade so zásadou proporcionality so zreteľom na konkrétne okolnosti, ktoré príjemca platby nemôže ovplyvniť“ (39). ECB má za to, že bolo stanovených niekoľko kumulatívnych podmienok na uplatnenie výnimky dobromyseľnosti, aby bolo v súvislosti s touto výnimkou pre príjemcu platby náročné odôvodniť odmietnutie akceptovania hotovosti. ECB víta tento prístup.

4.3

ECB má za to, že nemať hotovosť na vydávanie (40) je veľmi špecifickým „oprávneným dôvodom“, na základe ktorého možno odmietnuť eurobankovky a euromince, ktorý nie je charakteristický pre všeobecné chápanie výnimky dobromyseľnosti. Tento konkrétny dôvod však nemožno použiť na určenie toho, čo predstavuje „konkrétne okolnosti, ktoré príjemca platby nemôže ovplyvniť“ v iných situáciách. V skutočnosti je otázne, či ide v takomto prípade o okolnosť, ktorú príjemca platby nemôže ovplyvniť, a ak by sa považovala za indikatívny príklad, bolo by to v rozpore s celkovým zámerom zákonodarcu stanoviť podmienky tak, aby bolo náročné uplatniť výnimku na základe dobromyseľnosti zo zásady povinného akceptovania eurobankoviek a euromincí stanovenej v navrhovanom nariadení.

4.4

V navrhovanom nariadení sa navyše Komisia splnomocňuje prijímať všeobecne záväzné vykonávacie akty týkajúce sa súboru spoločných ukazovateľov, ktoré musia členské štáty použiť na monitorovanie akceptovania platieb v hotovosti a prístupu k hotovosti na celom svojom území (41). Výslovne sa v ňom uvádza, že Komisia bude pri príprave príslušných vykonávacích aktov konzultovať s ECB. Doterajšia práca Eurosystému v tejto oblasti by mala v čo najväčšej miere slúžiť ako podklad pre vymedzenie spoločných ukazovateľov. Navrhovaným nariadením sa Komisia takisto splnomocňuje prijať vykonávacie akty určené členskému štátu, ak sa domnieva, že nápravné opatrenia navrhnuté členským štátom sú nedostatočné alebo že akceptácia platieb v hotovosti alebo prístup k hotovosti nie sú primerane zabezpečené (42). V takomto prípade však chýba podobná úprava týkajúca sa konzultácie s ECB. Povinnosť konzultovať s ECB vyplýva zo skutočnosti, že príslušné akty by sa v rozsahu, v akom sa nimi vykonáva navrhované nariadenie, zakladali na článku 133 zmluvy, ktorý výslovne upravuje potrebu konzultovať s ECB. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa v navrhovanom nariadení mala výslovne upraviť povinnosť konzultovať s ECB pred tým, ako Komisia prijme vykonávacie akty určené konkrétnemu členskému štátu.

4.5

ECB napokon víta skutočnosť, že sa v navrhovanom nariadení nachádza ustanovenie o vzájomnej zameniteľnosti eurobankoviek a euromincí a digitálneho eura za nominálnu hodnotu (43). Takáto zameniteľnosť je prirodzeným dôsledkom postavenia eurovej hotovosti a digitálneho eura ako zákonného platidla. ECB však navrhuje použiť pojem „zastupiteľnosť“ namiesto pojmu „zameniteľnosť“, pretože lepšie odráža myšlienku, že eurová hotovosť a digitálne euro sú tou istou menou (t. j. eurom), aj keď v dvoch rôznych formách. ECB berie na vedomie skutočnosť, že príslušný článok navrhovaného nariadenia o digitálnom eure v tejto súvislosti odráža znenie zodpovedajúceho článku v navrhovanom nariadení (44), a upozorňuje spoluzákonodarcov na potrebu zachovať tieto dve ustanovenia zosúladené počas celého legislatívneho procesu. V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle EUR-Lex.

---

(1)  COM(2023) 364 final.

(2)  Článok 128 ods. 1 tretia veta zmluvy a článok 16 tretia veta Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“); Článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1).

(3)  COM(2023) 369 final.

(4)  Pozri napr. odsek 3.3 stanoviska CON/2022/40, odsek 7.2 stanoviska CON/2021/9, odsek 2.4 stanoviska CON/2020/21 a odsek 9.2 stanoviska CON/2020/13. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webových stránkach EUR-Lex.

(5)  Pozri oddiel 1 stranu 1 a oddiel 3 stranu 5 dôvodovej správy k navrhovanému nariadeniu a zásadu 6 skupiny ELTEG III v záverečnej správe expertnej skupiny pre euro ako zákonné platidlo (Euro Legal Tender Expert Group - ELTEG) zo 6. júla 2022, ktorá je dostupná v anglickom jazyku na webovom sídle Komisie www.ec.europa.eu.

(6)  Článok 128 ods. 1 prvá veta zmluvy a článok 16 prvá veta štatútu ESCB.

(7)  Článok 128 ods. 1 tretia veta zmluvy a článok 16 tretia veta štatútu ESCB.

(8)  Článok 11 nariadenia (ES) č. 974/98.

(9)  Odporúčanie Komisie 2010/191/EÚ z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla (Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 70).

(10)  Súdny dvor ďalej objasnil, že postavenie zákonného platidla nevyžaduje absolútne akceptovanie, ale len principiálne akceptovanie eurobankoviek a euromincí. Členské štáty môžu zaviesť obmedzenia povinnosti akceptovať eurobankovky a euromince, ak konajú v rámci svojich právomocí a ak sa dodržia určité podmienky. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, veci C-422/19 a C-423/19, EU:C:2021:63, body 55 a 56 a 67 až 70. ECB preto pozorne sleduje vývoj vnútroštátnych právnych predpisov, ktorých cieľom je obmedziť možnosti platieb v hotovosti, a tým zasahovať do práva občanov na platby v hotovosti. Pozri napríklad stanoviská CON/2023/13, CON/2022/43, CON/2022/33 a CON/2019/39.

(11)  Pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 2021, Hessischer Rundfunk, veci C-422/19 a C-423/19, EU:C:2021:63 (ďalej len „rozsudok v spojených veciach C-422/19 a C-423/19“), bod 45.

(12)  Pozri rozsudok v spojených veciach C-422/19 a C-423/19, body 50 až 52.

(13)  Pozri oddiel 3 stranu 4 dôvodovej správy k navrhovanému nariadeniu a záverečnú správu expertnej skupiny pre euro ako zákonné platidlo (ELTEG) zo 6. júla 2022, ktorá je dostupná v anglickom jazyku na webovom sídle Komisie www.ec.europa.eu.

(14)  Pozri zásadu 6 skupiny ELTEG III v záverečnej správe skupiny odborníkov na euro ako zákonné platidlo (ELTEG) zo 6. júla 2022, ktorá je dostupná v anglickom jazyku na webovom sídle Komisie www.ec.europa.eu.

(15)  Pozri dokument „Hotovostná stratégia Eurosystému“ dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(16)  Pozri napr. odseky 2.4 a 2.7 stanoviska CON/2019/46, odseky 2.1 a 2.2 stanoviska CON/2021/18 a odsek 4.7 Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 16. februára 2022 k návrhu smernice a nariadenia o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu CON/2022/5 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1). ECB vyjadrila svoju neutralitu, pokiaľ ide o rôzne platobné prostriedky, čo znamená, že neuprednostňuje jeden nástroj pred iným. Pozri odsek 2.1 stanoviska CON/2015/55.

(17)  Pozri napríklad odsek 2.10 stanoviska CON/2022/9.

(18)  Pozri odsek 2.4 stanoviska CON/2017/8, odsek 2.1 stanoviska CON/2019/41, odsek 9.2.1 stanoviska CON/2020/13, odsek 2.3 stanoviska CON/2020/21, odsek 7.2.1 stanoviska CON/2021/9 a odsek 2.1 stanoviska CON/2021/18.

(19)  Pozri list prezidenta ECB poslancovi Európskeho parlamentu Chrisovi MacManusovi o zákonnosti jednostranného odmietnutia obchodníkov akceptovať hotovostné platby od zákazníkov (L/CL/23/130), 23. júna 2023, dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(20)  Pozri článok 3 bod 4 navrhovaného nariadenia.

(21)  Pozri článok 5 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(22)  Pozri článok 2 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(23)  Pozri článok 3 bod 4 navrhovaného nariadenia.

(24)  Pozri článok 5 ods. 1 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(25)  Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.

(26)  Pozri odôvodnenie 6 navrhovaného nariadenia.

(27)  Pozri článok 3 bod 4 a článok 5 ods. 1 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(28)  Pozri článok 3 bod 4 navrhovaného nariadenia.

(29)  Pozri článok 12 bod a článok 13 ods. 1 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(30)  Pozri články 7 a 9 navrhovaného nariadenia.

(31)  Pozri článok 2 navrhovaného nariadenia.

(32)  Pozri odôvodnenia 4 a 11 navrhovaného nariadenia.

(33)  Pozri rozsudok v spojených veciach C-422/19 a C-423/19, body 55 a 56 a 67 až 70.

(34)  Pozri rozsudok v spojených veciach C-422/19 a C-423/19, body 56 a 58.

(35)  Pozri článok 3 bod 4 navrhovaného nariadenia.

(36)  Pozri najmä odôvodnenie 11 navrhovaného nariadenia.

(37)  Pozri článok 2 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(38)  Pozri článok 4 navrhovaného nariadenia.

(39)  Pozri článok 5 ods. 1 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(40)  Pozri článok 5 ods. 2 bod ii) navrhovaného nariadenia.

(41)  Pozri článok 9 ods. 2 navrhovaného nariadenia.

(42)  Pozri článok 9 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(43)  Pozri článok 15 navrhovaného nariadenia.

(44)  Pozri článok 12 navrhovaného nariadenia o digitálnom eure a článok 15 navrhovaného nariadenia.