European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C


C/2023/1058

15.12.2023

P9_TA(2023)0130

Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. mája 2023 o novom rámci EÚ pre mestskú mobilitu (2022/2023(INI))

(C/2023/1058)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII, ako aj na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 5 ods. 3,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2021 s názvom Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu (COM(2021)0811),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. decembra 2021 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej siete (COM(2021)0812), a najmä na jeho odôvodnenie 52 a článok 40 o požiadavkách na mestské uzly,

—

so zreteľom na balík Komisie „Fit for 55“ zo 14. júla 2021 o plnení Európskej zelenej dohody,

—

so zreteľom na balík opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013 a na jeho hodnotenie (SWD(2021)0048),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (2) (nariadenie o spoločných ustanoveniach),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2338 zo 14. decembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy (7),

—

so zreteľom na program Digitálna Európa,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2022 s názvom Ľudia na prvom mieste, zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu a využívanie potenciálu najvzdialenejších regiónov EÚ (COM(2022)0198),

—

so zreteľom na novú Lipskú chartu o transformačnej sile miest pre spoločné dobro, ktorá bol prijatá na neformálnom zasadnutí ministrov 30. novembra 2020,

—

so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa stanovuje mestská agenda pre EÚ, ktorý ministri EÚ zodpovední za mestské záležitosti schválili 30. mája 2016,

—

so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 11 týkajúci sa udržateľných miest a komunít,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2022 o výzvach pre mestské oblasti v období po skončení pandémie ochorenia COVID-19 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (12),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Novému rámcu EÚ pre mestskú mobilitu (13),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0108/2023),

A.

keďže skupiny s osobitnými potrebami zahŕňajú osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou, staršie osoby, ženy, deti alebo osoby sprevádzajúce deti, ktoré naplno uplatňujú svoje právo na mobilitu, štúdium, hru a prácu;

B.

keďže verejná doprava znamená tradičné služby, ako sú železničné siete, siete metra, električkové alebo autobusové siete;

C.

keďže hromadná doprava znamená verejnú dopravu a nové služby založené na zdieľaní, doprave na požiadanie, flexibilných nových obchodných modeloch a inej mobilite, ktoré hromadne prepravujú viac cestujúcich;

D.

keďže mikromobilita zahŕňa zariadenia osobnej mobility s elektrickým a neelektrickým pohonom, ako sú bicykle, elektrické bicykle, elektrické kolobežky, hoverboardy, jednokolky a iné;

E.

keďže aktívna mobilita zahŕňa prepravu osôb alebo tovaru, ktorá môže byť poháňaná ľudskou fyzickou činnosťou alebo kombináciou elektrického motora a ľudskej sily, ako sú elektrické bicykle;

F.

keďže cieľom návrhu Komisie na zmenu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) je vybudovať v celej EÚ udržateľnú, účinnú, prístupnú a multimodálnu dopravnú sieť vrátane vypracovania plánov udržateľnej mestskej mobility pre mestá;

G.

keďže v rámci EÚ pre mestskú mobilitu, ktorý navrhla Komisia, sa uvádza, že na celoštátnej a miestnej úrovni by sa mal klásť dôraz na rozvoj hromadnej dopravy, najmä verejnej dopravy, a aktívnu mobilitu a na to, aby sa stali stredobodom úsilia o dosiahnutie udržateľnej mestskej mobility;

H.

keďže každý rámec pre mestskú mobilitu sa musí zameriavať na verejné záujmy, uspokojovať potreby ľudí a podporovať hospodársky a sociálny rozvoj členských štátov tak, aby sa mestská mobilita plánovala a integrovala do rôznych odvetví hospodárstva a aby bola zameraná na zmenu kolektívneho správania s cieľom vybudovať udržateľnejšie mestá s lepšou kvalitou života prostredníctvom rôznych cenovo dostupných, prístupných, účinných, inteligentných a udržateľných dopravných riešení;

I.

keďže Európska environmentálna agentúra varovala, že emisie z dopravy sa v rokoch 2013 až 2019 zvýšili a – s výnimkou poklesu v roku 2020 v dôsledku obmedzení pohybu zavedených v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 – sa predpokladá, že emisie z dopravy budú stále rásť;

J.

keďže nedostatok zamestnancov a neistota pracovných miest ohrozujú hospodársku udržateľnosť odvetvia dopravy a následne aj udržateľnosť rámcov pre mestskú mobilitu;

K.

keďže organizácia dopravy v meste závisí od interakcie s okolitým prostredím;

L.

keďže z Horizontu Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie sa na obdobie 2021 – 2023 poskytne 359,3 milióna EUR na jeho misiu zameranú na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá s cieľom dosiahnuť do roku 2030 celkovo 100 klimaticky neutrálnych miest v EÚ (14); keďže výskumné a inovačné činnosti, ktoré navrhuje EK na dosiahnutie tohto cieľa, sa budú okrem iného zaoberať ekologickým územným plánovaním;

M.

keďže celkové náklady spoločnosti na dopravu sa odhadujú na 987 miliárd EUR ročne; keďže tento údaj možno rozdeliť na náklady na životné prostredie (44 %), nehody (29 %) a náklady na dopravné preťaženie (27 %); keďže súkromné automobily predstavujú 565 miliárd EUR týchto nákladov, ale poplatky z daní, pokiaľ ide o pohonné hmoty a vlastníctvo, a mýta pokrývajú iba necelú polovicu týchto nákladov (267 miliárd EUR), čo poukazuje na to, že externé náklady na dopravu sa ešte musia plne internalizovať; keďže tieto negatívne externality neúmerne ovplyvňujú osoby s nižšími príjmami (15);

N.

keďže 75 % celkových emisií CO2 vzniká v mestách (16), približne 23 % emisií z dopravy v EÚ pochádza z mestských oblastí, 70 % občanov EÚ v súčasnosti žije v mestách a predpokladá sa, že tento podiel dosiahne v roku 2050 takmer 84 %, takže mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody;

O.

keďže dopravné preťaženie stojí EÚ približne 270 miliárd EUR ročne a je preto jednou z najväčších výziev pre mestskú mobilitu, pričom znečistenie ovzdušia, hluk a teplo v mestách postihujú väčšinu Európanov;

P.

keďže revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov (16) by mala členským štátom uľahčiť pokrok smerom k zelenej transformácii prostredníctvom ustanovení o zavádzaní infraštruktúry elektromobility – vrátane rýchlejšieho zavádzania nabíjacích bodov – a ustanovení o parkovacích miestach pre bicykle;

Q.

keďže elektromobilita je v súčasnosti v rôznych štádiách vývoja v členských štátoch a regiónoch v celej EÚ, mali by sa zaviesť osobitné výnimky a flexibilita s cieľom umožniť členským štátom a regiónom s menej rozvinutým trhom s elektromobilitou dosiahnuť pokrok smerom k zelenej transformácii; keďže by sa malo vynaložiť osobitné úsilie na zabezpečenie toho, aby kapacita energetickej siete spĺňala potreby súčasných a budúcich elektrických vozidiel a aby sa zohľadnilo plánovanie rezervy kapacity na pripojenie k sieti.

R.

keďže v posledných mesiacoch došlo k bezprecedentnému nárastu cien ropy a budúci trend je nejasný; keďže je mimoriadne dôležité znížiť spotrebu fosílnych palív; keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu je zníženie rýchlosti účinným opatrením na dosiahnutie tohto cieľa;

S.

keďže verejná doprava zamestnáva dva milióny ľudí na miestnych bezpečných pracovných miestach v komunitách v celej EÚ a ponúka celé spektrum kariérnych dráh a pracovných príležitostí, pričom zamestnanci pochádzajú z mnohých rôznych prostredí; keďže počas pandémie musela značná časť týchto zamestnancov čerpať nútenú dovolenku a mnohí sa rozhodli toto odvetvie opustiť, najmä v členských štátoch s nízkymi dávkami sociálneho zabezpečenia a slabým pokrytím kolektívnym vyjednávaním;

T.

keďže nedostatok pracovnej sily vo verejnej doprave nedávno viedol k obmedzeniu dopravných služieb vrátane rušenia nočných a víkendových služieb a k rušeniu trás; keďže to má negatívny vplyv na inkluzívnu mobilitu, čo ohrozuje sociálnu súdržnosť a prístup k pracovným miestam, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti pre najzraniteľnejších používateľov, ktorých mobilita úplne závisí od verejnej dopravy; keďže chudoba v oblasti mobility v celej EÚ rastie;

U.

keďže efektívny pohyb osôb, služieb a tovaru vrátane mestskej nákladnej dopravy a logistiky má zásadný význam pre fungovanie mestských hospodárstiev a v mestách EÚ sa pozorujú inovatívne riešenia a najlepšie postupy, keďže udržateľné mestské logistické plány môžu zohrávať dôležitú úlohu vzhľadom na nárast objemu nákladnej dopravy a logistiky;

V.

keďže v dôsledku pandémie vzrástli v roku 2020 dodávky spotrebiteľom v rámci elektronického obchodu o 25 % a nárast dodávok na poslednom úseku a jeho vplyv v mestských oblastiach bude pravdepodobne pokračovať;

W.

keďže autobusová doprava predstavuje 40 % hromadnej cestnej dopravy v EÚ;

X.

keďže mobilita je kľúčovým a nevyhnutným prvkom sociálno-ekonomického začlenenia a rozhodujúcim štrukturálnym faktorom rozvoja spoločnosti a schopnosti spájať jednotlivcov, komunity, výrobné odvetvia a odvetvia služieb a rôzne regióny a kultúry, a je aj faktorom podpory územnej a sociálnej súdržnosti, hospodárskej dynamiky, ako aj kvality a rovnováhy životného prostredia;

Y.

keďže politiky mestskej dopravy by sa mali posunúť od jednoduchého poskytovania mobility k zabezpečeniu dostupnosti služieb, pričom by sa mal klásť väčší dôraz na cenovo dostupný prístup pre všetkých bez ohľadu na príjem, vek, zdravie alebo polohu (napr. mestskú, prímestskú alebo vidiecku);

Z.

keďže je potrebné presadzovať hromadnú dopravu, a najmä verejnú dopravu, a to aj na predmestiach, pokiaľ ide o zvýšenie kapacity, geografické pokrytie, frekvencie a cenovú dostupnosť;

AA.

keďže systémy verejnej dopravy musia byť prístupné pre všetkých občanov, najmä pre používateľov zo skupín s osobitnými potrebami;

AB.

keďže rôzne mestá a členské štáty EÚ v reakcii na súčasnú energetickú krízu prijali opatrenia, ako napríklad zníženie ceny cestovných lístkov na verejnú dopravu;

AC.

keďže nové služby založené na nových pružných obchodných modeloch služieb mobility so spoločným využívaním a dopravou na požiadanie dopĺňajú tradičné služby verejnej dopravy; keďže tieto služby prispievajú k znižovaniu emisií uhlíka, zlepšovaniu kvality ovzdušia a znižovaniu hluku a dopravného preťaženia, zmierňujú nedostatok parkovacích miest v mestských oblastiach a posilňujú prepojenie s predmestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami;

AD.

keďže účinné multimodálne riešenia, v ktorých sa kombinujú rôzne dopravné riešenia, ako je hromadná doprava, individuálna mobilita a aktívna mobilita, spolu s potrebnou infraštruktúrou vrátane centier mobility, môžu pomôcť zlepšiť kvalitu a účinnosť investícií do životného prostredia v mestách a zároveň zabezpečiť celkové prínosy pre kvalitu života ľudí; keďže Komisia by mala v tejto súvislosti navrhnúť multimodálny balík;

AE.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila výzvy, ktorým čelia systémy mestskej mobility, ale slúžila aj ako katalyzátor na to, aby boli odolnejšie, inteligentnejšie, bezpečnejšie, udržateľnejšie a prístupnejšie, pričom mnohé mestá v celej Európe urýchlili vykonávanie svojich plánov mobility počas pandémie a zaviedli opatrenia na uľahčenie obmedzenia sociálnych kontaktov, ktoré podporili aktívnu mobilitu, čo viedlo k výraznému nárastu chôdze a cyklistiky a zavádzaniu cyklistickej infraštruktúry;

AF.

keďže pravidlá a požiadavky na aktívnu mobilitu, mikromobilitu a nové formy mobility s nulovými a nízkymi emisiami sú stále v počiatočnom štádiu alebo sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo má významný vplyv na bezpečnosť občanov a spôsobuje aj nevyužitie príležitostí pre používateľov v rôznych členských štátoch a k neistote pre prevádzkovateľov;

AG.

keďže aktívna mobilita má značný potenciál prispieť k prekonaniu problémov spojených s mestskými oblasťami, zlepšeniu kvality ovzdušia, zníženiu dopravného preťaženia a zlepšeniu zdravia jednotlivcov;

AH.

keďže zlepšenie multimodálnej mobility a zariadení inteligentnej infraštruktúry vrátane železničnej dopravy, riešení car-poolingu a infraštruktúry inteligentnej mobility by mohlo mať významný prínos pre cestovný ruch, pohostinskú a ubytovaciu infraštruktúru v mestskom prostredí;

AI.

keďže Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že v roku 2018 bolo dlhodobé vystavenie tuhým časticiam s priemerom 2,5 mikrónov alebo menej (PM 2,5) v Európe príčinou približne 417 000 predčasných úmrtí, z ktorých približne 379 000 bolo v EÚ28; keďže prahové hodnoty EÚ sú výrazne nad usmerneniami WHO pre väčšinu znečisťujúcich látok, pričom osobitné znepokojenie vyvoláva to, že neexistuje denný limit pre častice PM 2,5; keďže podobne ako v prípade ochorenia COVID-19 to predstavuje núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia, ktorá si vyžaduje okamžité opatrenia;

AJ.

keďže Komisia uverejnila tematickú príručku o plánoch udržateľnej mestskej mobility, ktorá sa osobitne zameriava na bezpečnosť cestnej premávky a mikromobilitu v procese vypracúvania a vykonávania plánov udržateľnej mestskej mobility;

AK.

keďže v posledných rokoch sa dosiahli len obmedzené zlepšenia, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v EÚ, a každý rok približne 22 600 ľudí prichádza o život na cestách EÚ a približne 120 000 ľudí je vážne zranených; keďže k 39 % úmrtí na cestách v EÚ dochádza v mestských oblastiach a cieľ EÚ znížiť počet úmrtí na cestách v rokoch 2010 až 2020 o polovicu nebol splnený;

AL.

keďže zraniteľní účastníci cestnej premávky, ako sú chodci, cyklisti a užívatelia dvojkolesových motorových vozidiel, sú vystavení najväčšiemu riziku a predstavujú približne 70 % celkových smrteľných prípadov v mestských oblastiach;

AM.

keďže osvedčené postupy a stimuly, ako sú obmedzenia rýchlosti a osobitná odborná príprava vodičov, by mohli pomôcť znížiť počet vážnych nehôd a úmrtí;

AN.

keďže počet nehôd zahŕňajúcich cyklistiku a iné formy mikromobility a aktívnej mobility predstavuje vážny dôvod na obavy; keďže na dosiahnutie cieľa EÚ zakotveného vo vízii nulovej úmrtnosti je potrebné ďalšie úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby sa zlepšila ochrana všetkých používateľov;

AO.

keďže prístupnosť miest zohráva kľúčovú úlohu pri tom, aby skupiny s osobitnými potrebami, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou, staršie osoby alebo osoby sprevádzajúce deti, mohli naplno uplatňovať svoje právo na mobilitu, štúdium a prácu;

AP.

keďže využívanie umelej inteligencie v mestskej mobilite má potenciál výrazne zlepšiť bezpečnosť, ochranu a efektívnosť, posilniť začlenenie zraniteľných skupín, znížiť dopravné preťaženie, znížiť znečistenie ovzdušia a znečistenie hlukom, znížiť náklady a dekarbonizovať odvetvie dopravy;

AQ.

keďže subsidiarita a proporcionalita sú kľúčové zásady, ktorými sa riadi výkon právomocí EÚ, a preto by sa mali vždy a vo všetkých oblastiach politiky EÚ dodržiavať;

AR.

keďže mobilita a doprava by mali pritiahnuť ľudí do oblastí aj mimo nich, aby sa umožnilo využívanie a rozvoj – a to aj v oblasti cestovného ruchu – turistickej alebo hospodárskej oblasti, ktorá sa sústreďuje okolo jedného alebo viacerých veľkých miest;

Posilnenie rámca pre mestskú mobilitu: nová kapitola o bezpečnosti, prístupnosti a ochrane cestnej premávky v mestách v EÚ

1.

zdôrazňuje, že mestská mobilita má zásadný význam pre kvalitu života ľudí a fungovanie hospodárstva; poukazuje na to, že na splnenie ambicióznych hospodárskych, environmentálnych, digitálnych, zdravotných a spoločenských cieľov EÚ treba, aby sa mestská mobilita v EÚ riadila inteligentnými, zdravými, cenovo dostupnými, konkurencieschopnými, udržateľnými, plynulými a multimodálnymi dopravnými riešeniami vrátane železničnej dopravy, udržateľnej autobusovej a autokarovej dopravy, riešení car-poolingu, aktívnej mobility a mikromobility; zdôrazňuje, že tieto dopravné riešenia by mali zlepšiť životné podmienky miest a ich životné prostredie a viesť k vyššej úrovni spokojnosti;

2.

pripomína, že všetky nové opatrenia by mali vychádzať z výsledkov komplexných posúdení vplyvu, v ktorých sa zohľadnia hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky, ako aj rôzne potreby používateľov v oblasti mobility, pričom posúdenie environmentálnych vlastností rôznych riešení mestskej dopravy by malo byť založené na emisiách počas životného cyklu a príslušných environmentálnych ukazovateľoch;

3.

zdôrazňuje, že občania sú ochotní prejsť na inteligentné a udržateľné druhy dopravy, najmä pokiaľ ide o ich každodennú mobilitu, pričom hlavnými podmienkami zmeny sú náklady, dostupnosť a rýchlosť; domnieva sa, že zapojenie a účasť občanov na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ (a to aj pri navrhovaní plánov udržateľnej mestskej mobility) je nevyhnutné na zabezpečenie potrebnej verejnej podpory, a to tým, že sa všetky zainteresované strany združia pri plánovaní vysokokvalitných služieb, ktoré spĺňajú potreby a očakávania všetkých;

4.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili systémy mestskej dopravy, ktoré sú bezpečné, prístupné, inkluzívne, cenovo dostupné, inteligentné, odolné a udržateľné;

5.

podporuje všetky snahy o zlepšenie prístupnosti miest a vyzýva členské štáty, aby prijali rýchle a ambiciózne opatrenia na zvýšenie inkluzívnosti miest;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problémy dopravnej chudoby a nerovnosti v prístupe k dopravným sieťam, keďže ovplyvňujú každodenný život miliónov ľudí s nižšími príjmami a používateľov zo skupín s osobitnými potrebami; domnieva sa, že riešenie súvisiacich otázok prepojenia medzi vidieckymi, prímestskými a mestskými oblasťami by malo byť pre mestá prioritou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nerovnosti v prístupe k dopravným sieťam a podporovali menšie mestá a prímestské oblasti s cieľom zabezpečiť prepojenie týchto oblastí; zdôrazňuje potrebu multimodálneho a integrovaného prístupu k boju proti vylúčeniu z mobility a dopravnej chudobe s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k mestským centrám;

7.

vyzýva členské štáty a mestá, aby zvážili možnosť ponúkať „poukážky na udržateľnú mobilitu“ alebo systémy mobility so zníženou cenou pre udržateľnú hromadnú dopravu, najmä verejnú dopravu, ktoré by skupiny príjemcov vymedzené na základe osobitných kritérií (zraniteľní používatelia dopravy, osoby trpiace dopravnou chudobou atď.) mohli slobodne rozdeliť medzi druhy udržateľnej mobility, ktoré si zvolia;

8.

domnieva sa, že príjmy z uhlíkových daní súvisiacich s mobilitou by sa mali použiť na financovanie udržateľných dopravných riešení pre osoby trpiace dopravnou chudobou;

9.

zdôrazňuje, že každý druh dopravy má odlišný vplyv na každodenný život ľudí a každý druh dopravy zohráva svoju úlohu pri dosahovaní všeobecne podporovaného prechodu na udržateľné druhy dopravy vrátane hromadnej dopravy, udržateľnej súkromnej mobility a aktívnej mobility; zdôrazňuje, že prechod na udržateľnú dopravu nemožno jednoducho nanútiť ľuďom a regiónom, ale musí byť podporovaný používateľmi a prispôsobený individuálnym a geografickým potrebám pri dodržaní zásady subsidiarity; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zvýšenie informovanosti verejnosti prostredníctvom kampaní a iných iniciatív s cieľom získať podporu ľudí; v tejto súvislosti zdôrazňuje deň bez áut ako spôsob, ako predstaviť alternatívne možnosti; nabáda Komisiu, aby zaviedla harmonizovaný každoročný „deň bez áut v EÚ“; žiada, aby sa v rámci udržateľných plánov poskytli výhody tým, ktorí si zvolia udržateľné dopravné riešenia na dochádzanie do zamestnania;

10.

zdôrazňuje, že všetkým používateľom (z mestských, prímestských a vidieckych oblastí) by sa mal udeľovať rovnaký význam a mali by byť stredobodom procesu plánovania mestskej dopravy, pričom uznáva, že potreby používateľov v oblasti mobility a individuálne okolnosti a preferencie nie sú homogénne; požaduje preto diferencovanú škálu inteligentných a udržateľných možností mobility, a nie univerzálne riešenie, a to vrátane udržateľných aktívnych druhov dopravy a hromadnej dopravy, ktoré sa osvedčili ako schopné zlepšiť mobilitu a obývateľnosť v mestských oblastiach a prispieť k dosiahnutiu sociálnych, hospodárskych, klimatických a environmentálnych cieľov EÚ a jej cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050;

11.

požaduje finančnú, fiškálnu a regulačnú podporu využívania riešení mobility s nulovými a nízkymi emisiami, ako sú efektívne, spoľahlivé, presné, inkluzívne a cenovo dostupné služby hromadnej dopravy, najmä podporu verejnej dopravy, individuálnej mobility, intermodálnych prestupných bodov a systémov a iných druhov dopravy, ako sú nové služby mobility, aktívne formy mobility a dopravy, ktoré prinášajú na trh rôzne flexibilné možnosti, s cieľom posilniť hospodársku súťaž a zlepšiť životné podmienky v mestách a zároveň poskytnúť občanom, najmä obyvateľom miest, lepšie, zdravšie a hodnotnejšie, inkluzívnejšie, cenovo dostupnejšie, účinnejšie a udržateľnejšie riešenia;

12.

žiada, aby bola hromadná doprava, a najmä verejná doprava prístupná, dobre organizovaná a cenovo dostupná a aby ponúkala občanom kvalitu a pohodlnú službu „od dverí k dverám“; konštatuje, že podiel ekologických vozidiel vo vozovom parku, ako aj inteligentné a udržateľné druhy dopravy, ako sú električky, sú dôležitým faktorom pri znižovaní znečistenia ovzdušia, emisií uhlíka a dopravného preťaženia;

13.

zdôrazňuje význam verejnej dopravy nielen pri riešení klimatických výziev, ale aj pre jej sociálno-ekonomický rozmer, konkrétne pri zabezpečovaní sociálnej súdržnosti a bezpečnej a kvalitnej miestnej zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vysokokvalitnej, modernizovanej, interoperabilnej, dostupnej a rozšírenej siete hromadnej dopravy prostredníctvom riadneho plánovania so zapojením miestnych aktérov, obcí a širokej verejnosti, zriadením prevádzkovateľov a investovaním do vedeckého výskumu a inovácií;

14.

zdôrazňuje význam rovnakých podmienok medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi dopravy a medzi jednotlivými druhmi dopravy, ktoré umožnia spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj potrebu ďalšej komplementárnosti medzi dopravnými službami;

15.

uznáva prínosy inteligentných a udržateľných alternatívnych riešení mobility v rámci služieb hromadnej dopravy, ako sú spoločne využívané vozidlá, jazdy na zavolanie, elektrické bicykle a kolobežky a iné formy mikromobility; domnieva sa, že takéto druhy dopravy by mohli mať doplnkový charakter a mohli by používateľom poskytnúť širšiu škálu možností v závislosti od ich potrieb v oblasti mobility;

16.

požaduje lepšiu prístupnosť, spoľahlivosť a prepojenosť medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami, najmä v regiónoch s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ, ako aj multimodálne uzly osobnej dopravy, a ďalej žiada, aby bol zaručený neobmedzovaný prístup k inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, zdravej a cenovo dostupnej doprave vrátane zdieľanej dopravy pre všetkých s cieľom chrániť súdržnosť a konzistentnosť dopravných politík EÚ; v tejto súvislosti so znepokojením konštatuje, že prímestské a vidiecke oblasti, najmä riedko osídlené územia, trpia nedostatkom efektívnych, cenovo dostupných a prepojených dopravných riešení a infraštruktúry vrátane infraštruktúry pre alternatívne palivá, čo obmedzuje sociálno-ekonomické vyhliadky týchto oblastí a ich občanov; zdôrazňuje príležitosť rozvíjať a zavádzať spoločné dopravné služby a dopravné služby na požiadanie pre prímestské a vidiecke oblasti ako spôsob znižovania emisií skleníkových plynov alebo zlepšovania dopravných podmienok a vyzýva na výmenu najlepších postupov;

17.

v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musia mestské, predmestské a regionálne vlaky a ich spoľahlivá obsluha, čo sa týka frekvencie a presnosti, zohrávať ďalej, pokiaľ ide o každodennú dochádzku do zamestnania z mestských oblastí;

18.

zdôrazňuje, že silná a vymáhateľná ochrana práv cestujúcich v prípade meškania a iných nedostatkov v službách (ako je zrušenie spoju, reakcia na sťažnosti, osobitné potreby cestujúcich) prispieva k uľahčeniu mobility cestujúcich a k tomu, aby boli druhy dopravy, ako je železničná doprava, atraktívnejšie a používateľsky ústretovejšie;

19.

zdôrazňuje skúsenosti viacerých miest EÚ, v ktorých sú systémy verejnej dopravy bezplatné, pričom dochádza k nárastu počtu cestujúcich, ako aj k výraznému poklesu automobilovej dopravy; žiada, aby sa vypracovali štúdie na posúdenie vplyvu týchto systémov, najmä pokiaľ ide o rozdiely v počte cestujúcich, trvaní cesty, počte dopravných nehôd a obetí alebo vplyvoch na zmenu klímy;

20.

poukazuje na to, že zaistenie bezpečnosti cestnej premávky pre najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky má významný vplyv na správanie sa v doprave; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúci rámec EÚ pre mestskú mobilitu musí zahŕňať systémové opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky s osobitným zameraním na zraniteľných účastníkov cestnej premávky; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie zainteresované strany, aby prijali opatrenia založené na bezpečnostných normách EÚ, ktoré by mohli zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky, ako je zabezpečenie kvalitnej odbornej prípravy, dodržiavanie obmedzení pracovného času vodičov a iných pracovných podmienok a sociálnych noriem týkajúcich sa zvládania únavy a bezpečnosti, zlepšenie infraštruktúry pre chôdzu a cyklistiku, zavedenie prostriedkov na odhaľovanie a nahlasovanie udalostí alebo podmienok súvisiacich s bezpečnosťou, a zároveň aby do stredu návrhu mobility vždy postavili všetkých účastníkov cestnej premávky, ako aj zohľadňovali zraniteľných používateľov a používateľov zo skupín s osobitnými potrebami; naliehavo vyzýva miestne orgány, aby prijali prístup bezpečného systému a stanovili ciele v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

21.

poznamenáva, že prekročenie rýchlosti je kľúčovým faktorom približne v prípade 30 % smrteľných dopravných nehôd a priťažujúcim faktorom pri väčšine nehôd; v tejto súvislosti berie na vedomie potenciál nižšej rýchlosti v obytných oblastiach, ako je používanie obmedzení rýchlosti 30 km/h, pre zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a zníženie spotreby energie; poznamenáva, že u mužov je vyššia pravdepodobnosť než u žien, že sa stanú účastníkmi autonehody, ale u žien, ktoré sa stanú účastníčkami autonehody, je o 47 % vyššia pravdepodobnosť vážneho zranenia, o 71 % vyššia pravdepodobnosť mierneho zranenia a o 17 % vyššia pravdepodobnosť úmrtia; v tejto súvislosti zdôrazňuje používanie vhodných ženských figurín pri nárazových testoch automobilov s cieľom zlepšiť bezpečnosť na cestách pre ženy;

22.

v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky zdôrazňuje význam aktívnych a pasívnych bezpečnostných prvkov v súkromných vozidlách a vo vozidlách hromadnej dopravy a zdôrazňuje význam dostupnosti mobilnej siete v členských štátoch, keďže je potrebná pre núdzové tlačidlá;

23.

podporuje všetky snahy o zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky pri dosahovaní cieľov vízie nulovej úmrtnosti a vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila ciele a opatrenia EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do usmernení o plánoch udržateľnej mestskej mobility monitorovaním a presadzovaním najlepších postupov;

24.

zdôrazňuje význam začatia informačných kampaní na zvýšenie informovanosti a vzdelávania v oblasti bezpečnosti cestnej premávky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri spoznávaní a učení sa o pravidlách a kultúre cestnej premávky od mladého veku, čo významne prispieva k zvýšeniu úrovne bezpečnosti cestnej premávky; vyzýva preto na zlepšenie a posilnenie úlohy škôl; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej investovali do zvyšovania informovanosti a odbornej prípravy v školách a pre širokú verejnosť;

25.

vyzýva Komisiu, aby prispôsobila požiadavky a metódy skúšok z vedenia motorových vozidiel v smernici o vodičských preukazoch (17) s cieľom lepšie vyškoliť budúcich vodičov na ich interakciu so zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky v mestskom prostredí v súlade s víziou nulovej úmrtnosti, ako je zlepšenie vyučovacích metód, prispôsobenie najnovšiemu technologickému vývoju a predĺženie praktickej časti kurzu;

26.

žiada, aby bola mestská doprava prístupnejšia, spoľahlivejšia, cenovo dostupnejšia, zdravšia, bezpečnejšia a inkluzívnejšia, a v tejto súvislosti podporuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a Európsky akt o prístupnosti (18); v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby navrhla usmernenia týkajúce sa prístupnosti, inkluzívnosti, cenovej dostupnosti, udržateľnosti, bezpečnosti a ochrany všetkých používateľov dopravy a osôb, ktoré dopravu nepoužívajú, a najmä skupín s osobitnými potrebami; požaduje komplexnejší prístup s cieľom zabezpečiť prístupnosť počas celej cesty;

27.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať okrem inej politiky aj riešenia v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie; odporúča zavádzanie umelej inteligencie a digitálnych technológií vo verejnej doprave, ako sú tlačidlá SOS a iné systémy, ktoré zlepšujú bezpečnosť a ochranu, čo bude mať tiež pozitívny vplyv na bezpečnosť hromadnej dopravy pre používateľov, ktorí sú v súčasnosti zraniteľní, ako sú ženy;

28.

konštatuje, že v prípade prístupnosti môže umelá inteligencia a digitalizácia významne prispieť zvukovými signálmi vo verejnej doprave a infraštruktúre, zavádzaním inteligentných súkromných vozidiel, virtualizáciou pred cestou, bezpečným alebo inteligentným prechádzaním križovatkami či asistenčnými robotmi;

29.

uznáva úsilie Komisie, ale konštatuje, že na zlepšenie prístupu k metru, železničnej doprave, autobusom, električkám a spoločne využívaným riešeniam v oblasti mobility je potrebná ambicióznejšia a konzistentnejšia európska politika a právne predpisy; pripomína, že fyzické prekážky sú stále jedným z hlavných dôvodov problémov s prístupnosťou pre používateľov zo skupín s osobitnými potrebami; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť ďalšie otázky prístupnosti, ako je dostupnosť parkovacích miest určených pre osoby so zdravotným postihnutím, prísna politika a primerané presadzovanie predpisov pri zneužívaní parkovacích miest a vytváraní dočasných prekážok, ako sú zle zaparkované zariadenia mikromobility a iné vozidlá, prístupnosť mestskej infraštruktúry pre chôdzu a cyklistiku vrátane kvality a prístupnosti chodníkov a bezpečné a prístupné cestné priechody;

30.

žiada, aby sa cyklistika stala prístupnejšou pre ľudí zo skupín s osobitnými potrebami; konštatuje, že zvýšené priechody pre chodcov a cyklistov na križovatkách zlepšujú bezpečnosť, ako aj prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou, a to tým, že pri prekračovaní vozoviek na križovatkách používatelia nemusia meniť úroveň terénu a použiť schodík alebo rampu;

31.

berie na vedomie rýchly vznik nových foriem mobility a mikromobility, ako sú bicykle, elektrické bicykle, elektrické kolobežky, hoverboardy, jednokolesové vozidlá a iné zariadenia osobnej mobility poháňané elektrickým a neelektrickým pohonom; uznáva ich potenciál ako riešení „prvého a posledného úseku“ pri poskytovaní služieb „od dverí k dverám“, zatraktívnení hromadnej dopravy a umožnení občanom dostať sa do destinácií alebo cestovať z destinácií, ktoré sú v súčasnosti nedostatočne obsluhované verejnou dopravou; zdôrazňuje, že tieto formy mobility by sa však mali riadne začleniť do mestskej mobility, prezentovať a riešiť v jej rámci, a to aj pokiaľ ide o politiky bezpečnosti a dodržiavania predpisov na všetkých úrovniach riadenia;

32.

zdôrazňuje však, že je znepokojený vážnymi nedostatkami regulácie mikromobility v mnohých členských štátoch a roztrúsenými opatreniami prijatými v európskych mestách, pretože tento stav neuľahčuje tento druh dopravy a predstavuje riziko z hľadiska bezpečnosti ľudí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi a európskymi mestami na vypracovaní spoločných minimálnych odporúčaní, najlepších postupov a požiadaviek v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v mestách;

33.

konštatuje, že tieto spoločné minimálne odporúčania, najlepšie postupy a požiadavky by zahŕňali odporúčania o bezpečnom používaní zariadení osobnej mobility s elektrickým a neelektrickým pohonom, pričom by sa zohľadnili rôzne možné ustanovenia, ako napríklad osobitné vzdelávanie alebo odborná príprava, prístupy k parkovaniu (voľne dostupné a vyhradené parkovacie zóny), obmedzenia rýchlosti a vekové požiadavky, požiadavky na prilbu a iné ochranné vybavenie, ako aj pravidlá prepravy detí, zákaz jazdy pod vplyvom omamných látok atď.; konštatuje, že tieto požiadavky by sa mali plynulo prispôsobiť rôznym úrovniam riadenia nezávisle od plánovania a vykonávania plánov udržateľnej mestskej mobility a bez toho, aby bola ohrozená zásada subsidiarity; dôrazne nabáda členské štáty, aby v spolupráci s mestami pokračovali v prispôsobovaní svojich vnútroštátnych právnych predpisov a začali informačné kampane zamerané na zvýšenie povedomia a vzdelania v záujme bezpečnosti cestnej premávky; zdôrazňuje, že vzdelávanie na školách zohráva významnú úlohu pri spoznávaní a učení sa pravidiel cestnej premávky;

34.

zdôrazňuje problém „náhodného parkovania“ elektrických kolobežiek a elektrických bicyklov, najmä na chodníkoch, ktorý treba riešiť, pretože sa týka najmä chodcov a cyklistov, ako aj používateľov invalidných vozíkov a rodičov s kočíkmi;

35.

v tejto súvislosti konštatuje, že nedostatočné presadzovanie právnych predpisov ohrozuje aj bezpečnosť a ochranu cestnej premávky a všetkých jej účastníkov; žiada, aby sa dôraz kládol na presadzovanie existujúcich pravidiel s cieľom zabezpečiť koexistenciu druhov dopravy, ktoré sa vzájomne rešpektujú;

36.

vyzýva tiež Komisiu, aby harmonizovala technické normy a požiadavky na jednotlivé druhy dopravy z hľadiska mikromobility; požaduje revíziu právnych predpisov o označení CE a ich uplatňovania a analýzu toho, či zahrnutie týchto vozidiel do nariadenia o typovom schvaľovaní (19) môže ponúknuť riešenie;

Aktívna mobilita

37.

domnieva sa, že aktívna mobilita zahŕňa prepravu buď osôb, alebo tovaru a môže byť poháňaná buď ľudskou fyzickou činnosťou, alebo kombináciou elektrického motora a ľudskej sily, ako je to v prípade elektrických bicyklov;

38.

zdôrazňuje, že aktívna mobilita predstavuje hodnotné, účinné a prístupné riešenie „od dverí k dverám“ v oblasti cestovania a dochádzania do zamestnania podporované ľuďmi, ktoré môže účinne prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj prispieť k dekarbonizácii dopravy, nižším emisiám a znečisťovaniu ovzdušia a zníženiu dopravného preťaženia, a preto by sa mala podporovať v každom rámci pre mestskú mobilitu, aby sa zabezpečili cenovo dostupné, prístupné a udržateľné dopravné riešenia;

39.

nabáda preto miestne orgány, aby investovali do bezpečnej infraštruktúry pre chôdzu a cyklistiku a aby ju budovali, s cieľom začleniť spoločne využívané bicykle a elektrické bicykle do dopravných systémov v mestských oblastiach; nabáda členské štáty, aby poskytovali stimuly na nákup bicyklov vrátane elektrických bicyklov; s cieľom podporiť multimodalitu nabáda na vytvorenie súčinnosti medzi cyklistikou, chôdzou a inými druhmi dopravy, ako je sprístupnenie väčšieho počtu priestorov pre bicykle vo vlakoch a zabezpečenie bezpečnejších parkovacích plôch pre bicykle na staniciach a v uzloch mobility;

40.

nabáda Komisiu, aby urobila viac na podporu aktívnej mobility v celej EÚ a aby predložila osobitnú stratégiu pre cyklistiku a aby rok 2024 vyhlásila za Európsky rok cyklistiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v priemyselnej stratégii EÚ uznala dodávateľský reťazec bicyklov v EÚ.

Mestská infraštruktúra a mestské uzly TEN-T

41.

zdôrazňuje, že plánovanie mestskej infraštruktúry by malo prispieť k inteligentnej a udržateľnej transformácii dopravy, umožniť multimodalitu a zabezpečiť kvalitu života v mestách a prepojenie medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami v rámci ich hospodárskych, vzdelávacích, turistických a kultúrnych spádových oblastí; vyzýva na plánovanie infraštruktúry s cieľom uľahčiť vytváranie multimodálnych uzlov na úrovni mestských uzlov a zdôrazňuje, že infraštruktúra by mala zahŕňať prístupové trasy a spojenie na poslednom úseku s multimodálnymi uzlami osobnej dopravy vrátane prístupových trás, ako sú mosty, tunely alebo podjazdy, v prípade aktívnych druhov dopravy;

42.

zdôrazňuje, že plánovanie mestskej infraštruktúry by sa malo rozvíjať v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a zahŕňať bezpečnostné normy pre infraštruktúru pre cyklistiku a chôdzu a iné spôsoby aktívnej mobility; nabáda členské štáty a miestne orgány, aby vybudovali bezpečnú infraštruktúru pre aktívnu mobilitu a aby náležite zohľadňovali kontinuitu a bezpečnosť cestnej a cyklistickej infraštruktúry, ak sa buduje nová infraštruktúra alebo sa modernizuje existujúca infraštruktúra;

43.

nabáda členské štáty, miestne orgány a mestské siete, aby spojili svoje sily s cieľom podporovať a vykonávať plány udržateľnej mestskej mobility, aby sa zlepšila kvalita života vo všetkých európskych mestách, a to pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity; nabáda členské štáty, aby podporovali miestne orgány pri vypracúvaní a vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility;

44.

zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility a podporuje harmonizovanejší prístup v celej EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pripravované aktualizované usmernenia o plánoch udržateľnej mestskej mobility by mali lepšie zahŕňať všetky udržateľné druhy dopravy vrátane aktívnej mobility a jej infraštruktúry, pričom by mali vychádzať z najlepších postupov v tejto oblasti a z komplexného bezpečnostného prístupu v mestských oblastiach; podporuje začlenenie parkovacích zariadení pre bicykle alebo nabíjacích zariadení pre elektrické bicykle do plánov udržateľnej mestskej mobility;

45.

podporuje zapojenie a účasť občanov a ďalších zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni pri navrhovaní plánov udržateľnej mestskej mobility, pretože je to nevyhnutné na zabezpečenie potrebnej podpory verejnosti, a to tým, že sa všetky zainteresované strany združia pri plánovaní vysokokvalitných služieb, ktoré spĺňajú potreby a očakávania všetkých;

46.

zdôrazňuje, že plány udržateľnej mestskej mobility by mali predstavovať nielen opatrenia na integráciu rôznych druhov dopravy a podporu udržateľných druhov dopravy, ale aj na hodnotenie ich cenovej dostupnosti a prístupnosti pre používateľov dopravy, pričom by sa mali zohľadniť rôzne potreby v oblasti dopravy a mobility, ktoré majú rôzne skupiny;

47.

žiada, aby plány udržateľnej mestskej mobility odrážali rozdielne modely mobility a potreby skupín s osobitnými potrebami; zdôrazňuje, že aktívne zapojenie skupín s osobitnými potrebami do týchto plánov má veľký význam;

48.

nabáda ďalšie členské štáty, aby do svojich plánov udržateľnej mestskej mobility začlenili bezbariérový prístup k službám mestskej dopravy; opätovne pripomína potrebu lepšie začleniť ciele a opatrenia EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do usmernení o plánoch udržateľnej mestskej mobility monitorovaním a podporou najlepších postupov;

49.

zdôrazňuje, že nový rámec pre mestskú mobilitu na európskej úrovni musí zohľadňovať všetky jej úrovne; zdôrazňuje, že plány udržateľnej mestskej mobility sa musia začleniť do obecného a územného plánovania miest a koordinovať sa s ním; nabáda regióny, aby podporovali túto koordináciu medzi svojimi územiami a obcami prostredníctvom stimulov, ktoré podporujú toto prepojenie medzi plánmi udržateľnej mestskej mobility a mestským a územným plánovaním; vyzýva Komisiu, aby zvýšila ambície a vypracovala plány mestskej mobility na regionálnej úrovni; pričom bude v plnej miere dodržiavať zásadu proporcionality;

50.

zdôrazňuje, že transeurópska dopravná sieť (ďalej len „TEN-T“) sa opiera o intermodálnu mestskú dopravu s cieľom uľahčiť prvý a posledný úsek pre cestujúcich aj nákladnú dopravu, v ktorej by sa mal zvýšiť podiel udržateľných druhov dopravy vrátane aktívnej mobility;

51.

zdôrazňuje potrebu posilniť intermodálnu mobilitu s cieľom prepojiť ľudí s pracovnými miestami, vzdelávaním a voľným časom a rozšíriť spravodlivý prístup k mobilite a dopravným službám medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami;

52.

požaduje výrazne lepšie prepojenie letísk, vertiportov a námorných prístavov s mestami a mestskými uzlami s cieľom umožniť plynulé a multimodálne riešenia v oblasti dopravy a mobility; v tejto súvislosti zdôrazňuje mimoriadny význam železničnej infraštruktúry a interoperability;

53.

víta prácu, ktorú vykonáva Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) v súvislosti s vertiportmi, ktorých rozvoj je kľúčom k zavedeniu služieb mestskej leteckej mobility;

54.

víta návrh Komisie týkajúci sa silnejšej podpory mestských uzlov TEN-T vrátane uzlov a spojení umiestnených v okrajových a odľahlých regiónoch EÚ, ktorá je potrebná na vyriešenie chýbajúcich prepojení a nedostatočných prepojení, ktoré zostávajú hlavnou výzvou; zdôrazňuje najmä potrebu posilniť bezproblémové prepojenie medzi vidieckymi, horskými, prímestskými a mestskými oblasťami, pričom nosný prvok interoperabilnej infraštruktúry predstavujú udržateľné druhy dopravy, ako sú železničná a vnútrozemská vodná doprava a intermodálne uzle; zdôrazňuje význam prepojenia s vysokokvalitnou hromadnou dopravou, najmä verejnou dopravou a aktívnou mobilitou a individuálnou mobilitou;

55.

v tejto súvislosti víta vypracovanie plánov udržateľnej mestskej mobility spájajúcich mestské uzly, pretože môžu zahŕňať opatrenia na prepojenie udržateľných druhov dopravy s inými druhmi dopravy; v tejto súvislosti sa domnieva, že sieť EuroVelo by sa mala účinne začleniť do siete TEN-T s cieľom hľadať synergie medzi oboma sieťami a pri budovaní alebo modernizácii infraštruktúry TEN-T v mestských uzloch by sa mala venovať náležitá pozornosť umožneniu cyklistiky;

56.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli mestské uzly vybavené inteligentnými a udržateľnými prepojeniami medzi vysokorýchlostnými hlavnými traťami vysokorýchlostných vlakov, ich stanicami a obchvatmi a vnútromestským prostredím s cieľom zachovať neprerušenú kontinuitu pozdĺž hlavných sieťových tratí tam, kde je to možné, a zároveň zachovať integrované riešenia mobility v metropolitných oblastiach a jednoduché a inteligentné riešenia prepojenia s centrami miest, mestskými a prímestskými oblasťami;

57.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila súčasný zoznam mestských uzlov o ďalšie mestá nachádzajúce sa v koridoroch TEN-T, ako sa dohodlo s členskými štátmi, a aby poskytla väčšiu podporu s cieľom pomôcť novým mestským uzlom vytvárať a aktualizovať ich plány udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že lepšie zapojenie miestnych orgánov do riadenia a plánovania koridorov TEN-T a vymedzenie príslušných kritérií na posudzovanie plánov udržateľnej mestskej mobility by sa mohlo zlepšiť vytvorením mechanizmov spolupráce;

58.

pripomína, že mestské oblasti v najvzdialenejších regiónoch čelia štrukturálnym obmedzeniam a osobitným výzvam v oblasti dopravy a že v týchto regiónoch treba zabezpečiť územnú kontinuitu a prepojenosť; opakuje svoju výzvu Komisii, aby na tento účel vypracovala osobitný program podľa vzoru programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (program POSEI) v poľnohospodárstve s cieľom kompenzovať štrukturálne nevýhody týchto regiónov v doprave;

59.

zdôrazňuje, že vnútrozemské vodné cesty sú jedným z najekologickejších druhov dopravy a stále majú do veľkej miery nevyužitý potenciál prepravy značného množstva tovaru po celej EÚ vrátane mestských oblastí, ako sa uvádza v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu; zdôrazňuje preto, že doprava na vnútrozemských vodných cestách môže zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy;

60.

zdôrazňuje, že ďalší rozvoj infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest má zásadný význam pre budovanie inteligentnej, udržateľnej a konkurencieschopnej mestskej dopravy;

61.

vyzýva na výrazné zvýšenie podielu vnútrozemskej vodnej dopravy v mestskej doprave zlepšením jej odolnosti, efektívnosti a udržateľnosti podporou a stimulovaním ich využívania a umožnením dostatočných investícií s cieľom zmierniť preťaženie ciest, zvýšiť bezpečnosť a znížiť emisie;

62.

žiada členské štáty, aby nabádali svoje miestne orgány, aby do svojich plánov udržateľnej mestskej mobility zahrnuli cieľ lepšieho využívania vnútrozemských vodných ciest v mestách a aby predložili konkrétne návrhy na podporu logistiky na našich vnútrozemských vodných cestách a zohľadnili konečné dodávky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posilnila zber údajov o mestskej mobilite, pokiaľ ide o vodnú osobnú a nákladnú dopravu, a zdôrazňuje potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy na poslednom úseku v udržateľnej mestskej logistike;

63.

vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dokončenie základnej siete vnútrozemských vodných ciest TEN-T do roku 2030, odstránenie chýbajúcich prepojení a umožnenie kvalitnej a modálne prepojenej fyzickej a digitálnej infraštruktúry v mestskom rámci vrátane zlepšenia železničných spojení v prístavoch;

64.

požaduje opatrenia EÚ na odstránenie legislatívnych, administratívnych a cezhraničných prekážok, ktoré bránia multimodálnej doprave v rámci európskeho hospodárstva, vypracované v spolupráci so zainteresovanými stranami; konštatuje, že táto multimodálna vízia by sa mala rozpracovať v budúcom Integrovanom európskom akčnom programe pre vnútrozemskú vodnú dopravu (NAIADES); požaduje ďalšie stimuly na rozvoj intermodálnych prístavných platforiem;

65.

poukazuje na význam miestnej dopravy, pretože predstavuje konkrétne 93 % ciest cestujúcich v železničnej doprave na regionálnych tratiach;

66.

požaduje zvýšenie podielu železničnej mobility a nákladnej železničnej dopravy a jej prepojenia s inými druhmi dopravy v rámci mestskej dopravy; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie existujúceho regulačného rámca a zníženie technologických a prevádzkových prekážok; zdôrazňuje, že úplná integrácia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) sa má dokončiť do roku 2030, čím sa stáva naliehavou záležitosťou;

67.

zdôrazňuje význam rovnakých podmienok pre poskytovateľov železničnej dopravy a ich rovnakého prístupu k mestskej infraštruktúre, ako aj preskúmanie prístupu na trať s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy v rámci mestskej dopravy, v plnom súlade so štvrtým železničným balíkom, vrátane poskytovania služieb vo verejnom záujme, a zabezpečiť udržateľné, cenovo dostupné a atraktívne dopravné riešenia pre cestujúcich a náklad;

68.

zdôrazňuje prínosy synergií medzi cyklistikou a železničnou dopravou, ktoré umožňujú životne dôležité riešenia na poslednom úseku a cestovanie vo voľnom čase; v tejto súvislosti podporuje dostatočnú prístupnosť železničných staníc na tento účel, ako aj zabezpečenie dostatočného množstva bezpečných parkovacích miest na staniciach a uzloch mobility;

69.

domnieva sa, že pohraničné mestá by mali byť schopné poskytovať efektívnu a plynulú cezhraničnú každodennú dopravu, riešiť chýbajúce prepojenia a úzke miesta a taktiež zabezpečiť lepšiu a udržateľnejšiu prepojenosť medzi európskymi hlavnými mestami a veľkými mestami; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä to, že služby vysokorýchlostných železníc aj nočných vlakov by sa mali lepšie zavádzať, najmä v oblastiach, kde takéto služby v súčasnosti chýbajú; zdôrazňuje, že jednou z hlavných konkurenčných výhod železničnej dopravy je, že môže poskytnúť prepojenie medzi centrami miest; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky príslušné orgány, aby odstránili všetky existujúce prekážky a zriadili medzi európskymi mestami tieto prepojenia medzi centrami, kde ešte nie sú;

70.

zdôrazňuje prípady mimoriadne dlhého čakania na hranici v železničnej doprave, ale najmä cestnej nákladnej doprave, ktoré v niektorých prípadoch spôsobujú narušenie systémov mestskej mobility a všetkých druhov dopravy; zdôrazňuje, že takéto udalosti negatívne ovplyvňujú pohraničné mestá a oblasti a majú priamy vplyv na kvalitu ovzdušia a hluk a zároveň zhoršujú zdravie európskych občanov; zvyšujú riziko dopravných nehôd a poškodzujú infraštruktúru; vyzýva preto na zavedenie celoeurópskej normy priemerného jednominútového času na vybavenie a kontrolu ťažkých úžitkových vozidiel na hraniciach EÚ, ako aj opatrení v prípade ich nesúladu;

71.

zdôrazňuje, že ambície a ciele mestskej mobility si vyžadujú primerané a dlhodobé financovanie a že je to ešte dôležitejšie vzhľadom na bezprecedentne vysokú infláciu a zrýchlený posun smerom k nezávislosti od fosílnych palív, ktorý okrem iného spôsobuje energetická kríza vyvolaná nezákonnou a neodôvodnenou ruskou útočnou vojnou voči Ukrajine, a ktorý poháňajú aj iné nefinančné nástroje podpory; v tejto súvislosti požaduje kombináciu dostatočných verejných, súkromných, vnútroštátnych a európskych finančných prostriedkov a urýchlené vykonávanie príslušných existujúcich programov a projektov EÚ; ďalej požaduje ambiciózne financovanie mestskej mobility s cieľom zlepšiť pripojiteľnosť, efektívnosť, cenovú dostupnosť, intermodalitu a udržateľnosť, a to nad rámec viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027; vyzýva na ďalšie financovanie intermodálnej prepojenosti medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami vrátane železničnej dopravy a na digitalizovanejšie železničné koľajové vozidlá a infraštruktúru s cieľom bojovať proti vyľudňovaniu v týchto oblastiach;

72.

zdôrazňuje, že plánovanie investícií do miest by malo podporovať multimodálne riešenia pre všetkých používateľov vrátane hromadnej dopravy;

73.

vyzýva na ďalšie zapojenie Európskej investičnej banky (skupina EIB) s cieľom umožniť zvýšenie dostupných finančných prostriedkov vrátane priameho prideľovania prostriedkov miestnym orgánom, ak je to možné, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám menších miest a obcí;

74.

zdôrazňuje prínosy úniovej podpory administratívnej kapacity a odbornej prípravy pre regionálne a miestne orgány v rámci mechanizmov a možností financovania;

Zelená a digitálna transformácia mestskej dopravy

75.

konštatuje, že mestské oblasti trpia dôsledkami znečistenia ovzdušia; pripomína, že vystavenie znečisteniu ovzdušia, napríklad jemným tuhým časticiam, zvyšuje počet predčasných úmrtí v Európe; vyzýva členské štáty, aby urobili viac pre zlepšenie kvality ovzdušia v mestách;

76.

konštatuje, že miestne orgány v európskych mestských oblastiach zavádzajú rôzne politické opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, hluku a dopravného preťaženia vo svojich mestách, a to od nízkoemisných zón až po vyhradené časy na zásobovanie nákladnou dopravou, emisné nálepky, plány premávky atď.; v tejto súvislosti uznáva pridanú hodnotu výmeny najlepších postupov medzi mestami a na európskej úrovni;

77.

zdôrazňuje ďalšie výhody zníženia dopravného preťaženia, najmä pokiaľ ide o umožnenie prístupu pre pohotovostné vozidlá, ako sú policajné vozidlá, sanitky a požiarne motory;

78.

konštatuje, že dekarbonizácia je často efektívnejšia v mestských oblastiach, okrem iného vzhľadom na väčšiu hustotu obyvateľstva, a preto by sa dekarbonizácia mala v týchto oblastiach uskutočniť rýchlejšie;

79.

víta miestne iniciatívy na riešenie emisií hluku z dopravy (napríklad používanie hlukových radarov v Paríži) vzhľadom na negatívny vplyv na ľudské zdravie a biodiverzitu; domnieva sa, že Komisia by mala identifikovať a podporovať takéto iniciatívy, a to aj prostredníctvom svojich usmernení k plánom udržateľnej mestskej mobility, a členské štáty by mali takéto nástroje zavádzať vo väčšej miere;

80.

víta miestne iniciatívy na riešenie emisií hluku z dopravy (napríklad používanie hlukových radarov v Paríži) vzhľadom na negatívny vplyv na ľudské zdravie a biodiverzitu; domnieva sa, že Komisia by mala identifikovať a podporovať takéto iniciatívy prostredníctvom svojich usmernení k plánom udržateľnej mestskej mobility a členské štáty by mali takéto nástroje zavádzať vo väčšej miere;

81.

konštatuje, že v európskych mestských oblastiach sa čoraz viac využívajú predpisy o prístupe vozidiel do mestských oblastí, s cieľom znížiť dopravné zápchy a znečistenie, a to aj obmedzením prístupu pre ťažké nákladné vozidlá; konštatuje, že aj systémy predpisov o prístupe vozidiel do mestských oblastí sú často založené na normách Euro pre vozidlá; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh nových prísnejších noriem Euro 7;

82.

zdôrazňuje, že mestské oblasti musia zostať prístupné pre všetkých, keďže obmedzenie prístupu konkrétnych vozidiel alebo používateľov do mestskej oblasti môže viesť k diskriminácii medzi občanmi, pričom realizácia týchto zón výrazne zaťažuje každodennú mobilitu občanov s nízkymi strednými príjmami a občanov z prímestských a vidieckych oblastí a ich sociálno-ekonomické postavenie; domnieva sa, že žiadne skupiny občanov by nemali byť penalizované za to, že ich doprava by sa stala neefektívnou alebo mobilita sama osebe nemožnou, čo by mohlo viesť aj k ďalšej urbanizácii;

83.

zdôrazňuje význam inteligentných riešení, ktoré budú vodičov lepšie informovať o dodržiavaní určitých pravidiel konzistentným spôsobom, najmä pokiaľ ide o cezhraničné presadzovanie; konštatuje, že spoločné európske normy a technologické riešenia môžu umožniť plynulý prístup do všetkých takýchto zón a že tieto normy by mali byť založené na údajoch a mali by umožňovať predpisy o prístupe vozidiel do mestských oblastí v zónach, v ktorých sa preukázalo, že počet emisií je mimoriadne vysoký; zdôrazňuje, že predpisy o prístupe vozidiel do mestských oblastí by mali byť sprevádzané posúdeniami vplyvu, ako aj konzultáciami s verejnosťou a inými zainteresovanými stranami, informovaním a oznamovaním súvisiacich hospodárskych faktorov; zdôrazňuje, že miestne orgány by mali informovať Komisiu pred zavedením predpisov o prístupe vozidiel do mestských oblastí;

84.

zdôrazňuje, že takéto opatrenia by vďaka prínosom v týchto zónach, ktorými je zlepšenie kvality ovzdušia a zníženie dopravného preťaženia, pomohli vyvážiť nedostatky týchto zón, ktoré predstavuje diskriminácia, ďalšia fragmentácia jednotného európskeho dopravného priestoru, dodatočné náklady na mestskú logistiku alebo potenciálny vplyv na miestny cestovný ruch;

85.

podporuje začlenenie rozmeru udržateľnej nákladnej dopravy do plánov udržateľnej mestskej mobility s cieľom urýchliť udržateľné plány mestskej logistiky a riešenia s nulovými a nízkymi emisiami pre mestskú nákladnú dopravu vrátane železničnej, vnútrozemskej vodnej dopravy, vozových parkov s nulovými a nízkymi emisiami a nákladných bicyklov prostredníctvom cyklistickej logistiky, a to pri využití nových distribučných modelov, dynamických trás a multimodálnych spojení;

86.

zdôrazňuje, že mestská logistika by sa mala považovať za neoddeliteľnú súčasť mestského plánovania s cieľom zabezpečiť efektívnosť služieb mestskej nákladnej dopravy a zabrániť narušeniu pre ostatných účastníkov;

87.

zdôrazňuje význam začlenenia multimodálnych terminálov nákladnej dopravy do systému a infraštruktúry mestskej dopravy; zdôrazňuje potenciál spoločných uzlov zberu balíkov pre všetkých prevádzkovateľov dopravy, prístupných všetkým typom používateľov a dostupných v dostatočnom počte na uľahčenie bezpečného zberu balíkov, s cieľom znížiť dopravu spojenú s doručovaním tovaru prostredníctvom spojení na poslednom úseku v rámci miest;

88.

zdôrazňuje význam dekarbonizácie mestskej logistiky, urýchlenia prechodu na mestskú logistiku s nulovými a nízkymi emisiami v kontexte rastúceho dopytu po elektronickom obchode, a to prostredníctvom vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, železníc a vnútrozemských vodných ciest; nabáda miestne orgány, aby preskúmali aj potenciál a možnosti prepravy tovaru s využitím v ich mestskej logistike alternatívnych riešení, ako sú bicykle, nákladné bicykle a elektrické bicykle;

89.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi zabezpečili verejnú dostupnosť nabíjacích bodov a čerpacej infraštruktúry pre alternatívne palivá (v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach) spôsobom, ktorý zohľadní osobitosti všetkých kategórií vozidiel podľa nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá s cieľom prispieť k rýchlejšiemu zavádzaniu udržateľných dopravných riešení; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou s cieľom vytvoriť stimuly pre jednotlivcov a podniky, aby využívali druhy dopravy s nulovými alebo nízkymi emisiami, ako sú odporúčania týkajúce sa zjednodušeného legislatívneho postupu pri územnom plánovaní a udeľovaní povolení;

90.

zdôrazňuje význam alternatívnych palív v oblasti mobility s nulovými a nízkymi emisiami, ako aj obehového hospodárstva, s cieľom dosiahnuť ambiciózne environmentálne ciele EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že prechod na vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, najmä elektrické, má veľký potenciál znížiť emisie skleníkových plynov inkluzívnym a cenovo dostupnejším spôsobom; zdôrazňuje preto, že optimalizácia regulačného prostredia na úrovni EÚ má zásadný význam pre podporu odvetvia dodatočnej modernizácie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali s cieľom vytvoriť rôzne finančné, fiškálne a regulačné stimuly, ktoré umožnia súkromným a komerčným používateľom prejsť na alternatívy s nulovými a nízkymi emisiami;

91.

nabáda miestne orgány, aby zabezpečili nabíjaciu infraštruktúru pre elektrické bicykle a nákladné bicykle; zdôrazňuje, že infraštruktúra nabíjacích bodov a čerpacích staníc pre alternatívne palivá by mala byť súčasťou multimodálnych uzlov a terminálov;

92.

zdôrazňuje, že nepoužívané a zastarané zariadenia železničnej a verejnej dopravy náročné na priestor, ako sú stanice, plochy, sklady a nepoužívané mechanické dielne, aj keď sú stále vo vlastníctve spoločnosti, by mohli ponúknuť funkčné riešenia pre činnosti s priamym prínosom pre miestne komunity, ako sú neziskové iniciatívy, farmárske trhy a iné rozsiahle iniciatívy v oblasti solidarity, a zároveň zabezpečiť udržateľné využívanie verejných priestorov v mestskom prostredí;

93.

zdôrazňuje, že umelá inteligencia a digitalizácia sú nástroje, ktoré možno použiť na zlepšenie všeobecnej efektívnosti dopravného systému ich zavádzaním do vozidiel, systémov riadenia dopravy a optimalizovaných služieb založených na inteligentných dopravných systémoch (IDS) s cieľom zlepšiť vhodnosť a spoľahlivosť plánovania hromadnej dopravy, znížiť emisie skleníkových plynov, skrátiť čas a náklady na cestovanie a zmierniť dopravné preťaženie a zároveň podstatne zlepšiť predvídateľnosť služieb a spokojnosť zákazníkov; zároveň konštatuje, že doprava môže byť bezpečnejšia, efektívnejšia a udržateľnejšia a cenovo dostupná; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu chrániť bezpečnosť a dôvernosť všetkých vytvorených a zozbieraných údajov;

94.

podporuje zavádzanie najnovších technológií vozidiel, ako sú najmodernejšie osobné vozidlá, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu v mestskej doprave poskytovaním inteligentných, udržateľných, bezpečných, cenovo dostupných a účinných riešení v oblasti individuálnej a hromadnej dopravy a logistiky s cieľom rozvíjať a zavádzať kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu a umožniť efektívnejšie aktuálne riadenie dopravy; zdôrazňuje, že dostupné technológie umožňujú plynulú multimodálnu integráciu vrátane systému jedného cestovného lístka, za predpokladu, že jednotlivé subjekty si riadne vymieňajú údaje o cestovných poriadkoch a údaje v reálnom čase; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum a investície do inteligentnej mobility a súvisiaceho zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie s cieľom prispieť k rozvoju inovačných dopravných riešení;

95.

podporuje vybavenie kritických cestných úsekov a miest nehôd (napr. tunelov, mostov, veľkých preťažených oblastí) primeranými IDS a zdôrazňuje, že poskytovanie služieb IDS na miestach a v oblastiach s kritickými cestnými úsekmi povedie k rýchlym výsledkom, pokiaľ ide o bezpečnosť a efektívnosť cestnej premávky;

96.

zdôrazňuje, že autonómne vozidlá vybavené systémami umelej inteligencie, ktoré skenujú svoje okolie a okamžite reagujú, môžu výrazne znížiť ľudskú chybu a môžu významne prispieť k zníženiu počtu nehôd a úmrtí, ak sa zavedú s primeranými bezpečnostnými zárukami; domnieva sa preto, že vzhľadom na skutočnosť, že pokrok v znižovaní úmrtnosti na cestách v EÚ posledné dve desaťročia stagnoval, môžu byť dôležitým nástrojom na urýchlenie pokroku smerom k vízii nulovej úmrtnosti;

97.

domnieva sa, že je potrebné poskytnúť miestny politický rámec a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré budú schopné podporovať subjekty pôsobiace v priemysle a v oblasti mobility, ktoré zavádzajú inovatívne a udržateľné obchodné modely a nové technológie mestskej mobility, ako je prevádzkovanie autonómnych vozidiel; konštatuje, že to možno uľahčiť zosúladením predpisov o politikách vstupu do miest s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a nižšie náklady;

98.

požaduje vypracovanie vhodného právneho, etického a politického rámca na využívanie umelej inteligencie v udržateľnej a inteligentnej mobilite a doprave a v oblasti údajov používateľa;

99.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plne autonómne vozidlá alebo vysoko automatizované vozidlá budú na trhu dostupné v nadchádzajúcich rokoch a že je potrebné čo najskôr zaviesť príslušné regulačné rámce, ktorými sa zaistí ich bezpečné fungovanie a poskytne jasný režim upravujúci zodpovednosť, s cieľom riešiť vyplývajúce zmeny vrátane interakcie medzi autonómnymi vozidlami a infraštruktúrou a ostatnými účastníkmi;

100.

zdôrazňuje, že digitálne riešenia sa musia zavádzať inkluzívnym a participatívnym spôsobom, aby sa dosiahla prístupná doprava pre všetky skupiny používateľov a musia zabezpečiť mechanizmy ľudskej kontroly a zabrániť diskriminácii na základe digitálnych zručností a prístupu k technológiám;

101.

požaduje naliehavú modernizáciu fyzickej a digitálnej infraštruktúry v mestách s cieľom zaistiť bezpečné zavedenie automatizovanej jazdy, ako aj harmonizáciu dopravných pravidiel vo všetkých členských štátoch a miestnych orgánoch;

102.

zdôrazňuje rastúci potenciál leteckej mobility v mestských oblastiach, najmä pokiaľ ide o potenciálne využívanie bezpilotných lietadiel širokou verejnosťou;

103.

zdôrazňuje, že bezpilotné vzdušné prostriedky treba považovať za súčasť rámca pre mobilitu, a preto by sa ich bezpečnosť a ochrana mali regulovať, a že pred prijatím akéhokoľvek opatrenia alebo plánu v tejto oblasti by sa malo vykonať komplexné posúdenie vplyvu o mestskej leteckej mobility, s cieľom riadne vyhodnotiť ich prínosy a potenciálne obavy, pokiaľ ide o bezpečnosť, hluk, súkromie alebo práva týkajúce sa bývania;

104.

poukazuje na to, že aspekty cestnej dopravy sú čoraz dôležitejšie vzhľadom na ich veľký vplyv na hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a údajov; v tejto súvislosti víta návrh Komisie na zlepšenie 19 ukazovateľov udržateľnej mestskej mobility do roku 2022;

105.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia neustále monitorovala rôzne faktory určujúce kvalitu služieb mestskej dopravy s cieľom vyhodnotiť vykonávanie platných príslušných právnych predpisov a riešiť ich nedostatky; nabáda vnútroštátne orgány, aby si s Komisiou pravidelne vymieňali štatistické informácie vrátane informácií o poskytovaní hromadnej dopravy, kvalite ovzdušia, nehodách v oblasti mestskej mobility, tokoch cestujúcich, vzorcoch dochádzania do zamestnania, údajoch o aktívnej mobilite vrátane údajov z cyklistických logistických centier spoločností, ktoré používajú nákladné bicykle vo svojom dodávateľskom reťazci, car-poolingu a ďalších vznikajúcich druhoch mobility;

106.

zdôrazňuje, že je dôležité pridať sociálno-ekonomické údaje v rámci rozsahu zberu údajov a ich predkladať Komisii podľa mestských uzlov a že tieto údaje by mali zahŕňať prístupnosť, cenovú dostupnosť alebo používateľskú ústretovosť verejných a súkromných služieb mobility a iných;

107.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali európske mestá pri prekonávaní výziev súvisiacich so zberom údajov a podporovali výmenu údajov o európskej doprave a mobilite medzi členskými štátmi, ktoré sú riadené prostredníctvom spoločného verejného dátového priestoru;

108.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rýchle zavádzanie ekologických riešení integrovanej mobility zameraných na používateľov v záujme ľudí a tovaru, súkromných a verejných zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby sa nové riešenia mobility navrhovali podľa potrieb ľudí a poskytovali všetkým občanom prístup k novej generácii čistých, bezpečných, cenovo dostupných a spravodlivých možností cestovania; zdôrazňuje význam zapojenia verejných a súkromných zainteresovaných strán do spolupráce a konštruktívneho dialógu medzi spoločnosťou, miestnymi orgánmi a podnikmi s cieľom dosiahnuť túto udržateľnú mobilitu ľudí a prepravu tovaru v mestských oblastiach;

109.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili interoperabilné informácie o premávke v reálnom čase v celej EÚ, ktoré by mali byť dostupné poskytovateľom služieb a vývojárom, s cieľom uľahčiť občanom a prevádzkovateľom logistiky vytváranie internetových stránok s informáciami o cestovaní, online plánovačov ciest a iných aplikácií a služieb;

110.

vyzýva na ďalší rozvoj a vykonávanie multimodálnych digitálnych služieb mobility – ako je mobilita ako služba – v celej Európe, ktoré integrujú hromadnú dopravu, ako aj iné riešenia „prvého a posledného úseku“, ako sú služby na zdieľanie mikromobility, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky pre poskytovateľov dopravy a jednotlivé druhy dopravy; zdôrazňuje, že mobilita ako služba je životne dôležitým nástrojom pre multimodálne uzly, ktorá integruje všetky služby mobility a parkovanie, a teda poskytuje informácie o najlepších dostupných službách s prihliadnutím na náklady na cestovanie a jeho čas a zahŕňa ambíciu s nulovými a nízkymi emisiami a umožňuje predaj jednotných cestovných lístkov;

111.

súhlasí s názorom, že je potrebné urobiť viac na podporu multimodálnych informačných systémov a inteligentného predaja cestovných lístkov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby cestujúci mohli bezproblémovo vyhľadávať, vyberať a nakupovať služby mobility; zdôrazňuje, že v záujme podpory multimodálneho predaja cestovných lístkov by sa mali zvážiť a podporovať odvetvové riešenia;

112.

zdôrazňuje význam používateľsky ústretového multimodálneho predaja cestovných lístkov a spôsobov platby; konštatuje, že v štúdii Eurobarometra z roku 2019 sa zistilo, že pre osobnú mobilitu by bol najužitočnejší nástroj jednotného predaja cestovných lístkov pre všetky mestské cesty v ktoromkoľvek európskom meste; dôrazne vyzýva Komisiu, aby neodďaľovala žiadne ďalšie legislatívne návrhy, ktoré prisľúbila a ktoré sa týkajú mestskej mobility, najmä multimodálneho predaja cestovných lístkov; zdôrazňuje, že zavedenie multimodálneho predaja cestovných lístkov je mimoriadne dôležité na to, aby boli udržateľné druhy dopravy pre používateľov čo najprístupnejšie a najúčinnejšie; nabáda členské štáty, aby prispôsobili svoje vnútroštátne právne predpisy a začali informačné kampane a riešenia integrovanej mobility vrátane integrovaného predaja cestovných lístkov;

113.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby cestujúci mohli bezproblémovo používať svoje riešenie mestskej mobility a pripájať sa k možnostiam cestovania na dlhé vzdialenosti; domnieva sa, že na dosiahnutie plynulého predaja cestovných lístkov v takýchto prípadoch by sa mali podporovať odvetvové riešenia a mali by sa považovať za východiskový bod pri zlepšovaní multimodálneho predaja cestovných lístkov na mestskú a diaľkovú dopravu;

114.

zdôrazňuje význam inteligentného riadenia parkovísk vrátane záchytných parkovísk P+R a intermodálnych parkovísk na krátky čas potrebný, aby cestujúci vystúpili/nastúpili, pretože to má značný potenciál z hľadiska zníženia emisií, zabránenia preťaženiu a úspory času; žiada, aby sa zlepšilo používanie inteligentných mobilných aplikácií na parkovanie s cieľom uľahčiť prístup na parkovacie plochy a k zariadeniam záchytných parkovísk P+R a zvýšiť ich dostupnosť a rozsah spôsobov platenia;

115.

nabáda regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili bezpečné parkovacie miesta pre bicykle a zariadenia na úschovu bicyklov v blízkosti miesta odjazdu a príjazdu vrátane parkovania pre bicykle s väčšími rozmermi, ako sú trojkolesové bicykle (a to aj pre osoby s obmedzenou pohyblivosťou) a nákladné bicykle, priestory vybavené nabíjacími bodmi určené pre elektrické bicykle a elektrické nákladné bicykle, a ak je to možné, miesta na opravu, na železničných staniciach, na letiskách a v námorných prístavoch, ako aj v nových, obnovených a existujúcich budovách; nabáda na rozvoj a podporu projektov ponúkajúcich bezpečnú úschovu bicyklov pre občanov, ktorí nemajú možnosť súkromnej úschovy; uznáva, že rozšírenie elektrických bicyklov si vyžaduje prísnejšie bezpečnostné normy, pokiaľ ide o úschovu; konštatuje rastúci počet krádeží elektrických bicyklov; zdôrazňuje, že Komisia by mala v tejto súvislosti poskytovať podporu miestnym a regionálnym orgánom;

o

o o

116.

poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich parlamentom.

(1)   Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38.

(2)   Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159.

(3)   Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.

(4)   Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 94.

(5)   Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17.

(6)   Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 116.

(7)   Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 22.

(8)   Ú. v. EÚ C 342, 6.9.2022, s. 2.

(9)   Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 45.

(10)   Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 2.

(11)   Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 31.

(12)   Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.

(13)   Ú. v. EÚ C 498, 30.12.2022, s. 17.

(14)  Európska komisia, Horizont Európa.

(15)  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 6/2020 o udržateľnej mestskej mobilite v EÚ.

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(17)  Smernica Rady Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 18).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).


ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1058/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)