Spravodajca:

Carlos Manuel TRINDADE

Žiadosť o konzultáciu	Rada Európskej únie, 9. 6. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	5. 9. 2023
Prijaté v pléne	20. 9. 2023
Plenárne zasadnutie č.	581
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	197/2/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov. Tieto usmernenia sú užitočnou referenciou pri vytváraní kvalitných pracovných miest v environmentálne a sociálne udržateľnom a konkurencieschopnom hospodárstve. Koordinácia politík zamestnanosti a monitorovanie sociálnych ukazovateľov členských štátov sú kľúčové z hľadiska podpory vzostupnej konvergencie členských štátov a zmenšovania sociálnych a hospodárskych rozdielov.

1.2.

EHSV vyzýva členské štáty, aby v oblasti fungovania trhu práce uplatňovali zásadu vzostupnej konvergencie, a Komisiu, aby vytvorila postup na zavedenie tejto zásady.

1.3.

EHSV varuje pred pretrvávajúcou politickou nestabilitou a vysokými úrovňami inflácie a úrokových sadzieb, v dôsledku ktorých sa znižuje kúpna sila občanov a konkurencieschopnosť podnikov, čo má vplyv na investičné rozhodnutia v súkromnom aj vo verejnom sektore. Tieto ťažkosti by mohli ohroziť vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti v členských štátoch, ako aj realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a plnenie cieľových hodnôt na rok 2030.

1.4.

EHSV sa domnieva, že za týchto okolností je ešte dôležitejšie prijať opatrenia na posilnenie úlohy sociálnych partnerov a zlepšenie ich zapojenia do navrhovania a zavádzania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a hospodárstva vrátane budovania ich kapacít.

1.5.

EHSV vyzýva členské štáty, aby vytvárali priaznivé prostredie, a to aj pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

1.6.

EHSV opakuje svoje obavy v súvislosti s obnovením fiškálnych pravidiel v roku 2024, čím by sa ukončilo ich pozastavenie v uplynulých rokoch. V tejto súvislosti EHSV poukazuje na svoje nedávne postoje v súvislosti so zmenami fiškálneho rámca EÚ, ktorý by mal najmä: a) posilniť verejné investície; b) umožniť väčšiu cyklickú voľnosť a c) umožniť väčšiu flexibilitu a diferenciáciu podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o postup úprav dlhu, a zároveň zaistiť fiškálnu udržateľnosť (1).

1.7.

EHSV je pevne presvedčený, že úsporné opatrenia nie sú riešením, ako sa už ukázalo v minulosti. Potrebným riešením sú naopak udržateľné verejné politiky založené na solidarite podobné tým, ktoré sa vykonávali počas pandémie a na začiatku vojny.

1.8.

EHSV sa zasadzuje za uľahčenie prístupu na trh práce, a to najmä zvýšením miery účasti žien, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, neaktívnych osôb, občanov s nízkou úrovňou zručností, osôb z krajín mimo EÚ a osôb z iných zraniteľných skupín. Tým by sa podporila hospodárska a sociálna udržateľnosť podnikov a prispelo by sa k zvýšeniu kvalifikácií zamestnancov a k zlepšeniu pracovných podmienok. Tento cieľ možno dosiahnuť plným využívaním digitálnych technológií a prijatých nástrojov v oblasti environmentálnej udržateľnosti a podporou celoživotného vzdelávania. EÚ a členské štáty by mali posilniť udržateľnú zamestnanosť vo vidieckych regiónoch, najmä zvýšením konkurencieschopnosti MSP a mikropodnikov a regionálnej produkcie, napríklad prostredníctvom podpory podnikov sociálneho hospodárstva a podnikania vrátane adekvátnej daňovej politiky a podporných fondov.

1.9.

EHSV konštatuje, že je kľúčové rozšíriť ponuku pracovnej sily a zlepšiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zručnostiam a ku kompetenciám. To znamená, že každý členský štát musí byť schopný zabezpečiť účinnú koordináciu investičných opatrení na účely odbornej prípravy a trhu práce, ktoré sa stanovujú v rámci národných plánov obnovy a odolnosti a štrukturálnych fondov. V kontexte rýchleho technologického rozvoja a zelenej transformácie je ešte dôležitejšie uznať a zabezpečiť právo na celoživotné vzdelávanie a účinný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a k prispôsobovaniu zručností. Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín a uznávanie kvalifikácií môžu byť dôležitými nástrojmi na riešenie nedostatku pracovnej sily a zlepšenie integrácie do trhu práce.

1.10.

Pokiaľ ide o zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu, EHSV zdôrazňuje názory, ktoré už vyjadril predtým, a to (2): — každý členský štát musí prijať opatrenia v oblasti bezpečnosti a prevencie rizík ako základ podpory rozšírenejšej kultúry prevencie, ktorá je základným prvkom šírenia a zdieľania „pracovnej kultúry“, — sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú dôležitým pilierom udržateľnosti a odolnosti európskych hospodárstiev, v niektorých členských štátoch je však stále potrebný národný regulačný a inštitucionálny rámec na uľahčenie a podporu systémov pracovnoprávnych vzťahov.

1.11.

Pokiaľ ide o otázku presadzovania rovnakých príležitostí pre všetkých, podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, EHSV opakuje dôležitosť navrhnutia účinných politík začleňovania vrátane vhodných opatrení zameraných na nízko kvalifikované alebo neaktívne osoby s cieľom podporiť ich účasť na trhu práce a ich zamestnateľnosť, keďže je kľúčové prijať opatrenia na predchádzanie riziku „novej chudoby“ u pracovníkov s nízkymi príjmami v spojení s inými koherentnými stratégiami boja proti chudobe. EHSV takisto potvrdzuje vyjadrené názory, a to najmä (3):

1.11.1.

Na to, aby sa odstránila chudoba zamestnaných osôb sa musia súčasne uplatňovať rôzne politické nástroje a opatrenia, na ktorých sa dohodnú sociálni partneri. Okrem dôstojných miezd vrátane primeraných minimálnych miezd môžu tieto politické nástroje zahŕňať dobre navrhnuté dočasné finančné stimuly sprevádzané cielenými a účinnými opatreniami na získavanie a zlepšovanie zručností. Členské štáty by sa mali v týchto postupoch podporovať.

1.11.2.

Osobitne dôležitá je cielená podpora dlhodobo nezamestnaných a/alebo neaktívnych osôb, pretože zväčšuje ich šance na návrat na trh práce a je dôležitým činiteľom udržania pracovných miest. Keďže pandémia vážne zasiahla najmä mladých ľudí, sú nevyhnutné osobitné opatrenia.

1.11.3.

Na zníženie miery nečinnosti je potrebné vyvinúť úsilie na to, aby sa na trh práce vrátili ľudia, ktorí sú od neho najviac vzdialení. Je to obzvlášť dôležité v súčasnom kontexte vážneho nedostatku pracovnej sily v celej EÚ. Členské štáty, najmä tie, ktoré sú podľa sociálneho prehľadu považované za krajiny so slabými výsledkami, by sa cielene konzistentným využívaním zdrojov EÚ mali nabádať k tomu, aby podporili vytvorenie rámca umožňujúceho zamestnávateľom zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, alebo k tomu, aby podľa možnosti vytvárali príležitosti pre samostatne zárobkovo činné osoby. V tejto súvislosti majú kľúčový význam subjekty sociálneho hospodárstva.

2.   Všeobecné pripomienky a súvislosti

2.1.

Jarný balík európskeho semestra zahŕňa oznámenie o jeho hlavných prvkoch, správy a odporúčania pre každý z 27 členských štátov (4).

2.2.

Návrh usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov vypracovaný Európskou komisiou je v roku 2023 rovnaký ako v roku 2022, keďže kontext zostáva nezmenený, a to najmä prvky, ktoré sa týkajú invázie Ruska na Ukrajinu.

2.3.

V kontexte vyplývajúcom z pandémie a vojny na Ukrajine bola výkonnosť EÚ lepšia, ako sa očakávalo, a napriek očakávanému pomalšiemu rastu v roku 2023 (1,0 % v roku 2023 v porovnaní s 3,5 % v roku 2022) sa podľa prognózy na rok 2024 odhaduje rast na úrovni 1,7 %. Pokračujúca vojna a pretrvávajúca inflácia však viedli k značným stratám kúpnej sily (5) a zostávajú výzvou pre podniky, najmä MSP a mikropodniky.

2.4.

Prudké zvýšenie úrokových sadzieb malo vplyv na úroveň investícií, najmä v prípade MSP a mikropodnikov, ako aj na náklady na bývanie, čo ovplyvnilo konkurencieschopnosť podnikov a kúpnu silu domácností a znížilo schopnosť európskeho hospodárstva vytvárať pracovné miesta a zabezpečovať dôstojnú životnú úroveň, a to mohlo ohroziť dosahovanie európskych cieľových hodnôt na rok 2030.

2.5.

EHSV opätovne potvrdzuje, že „[h]oci sú politiky zamestnanosti členských štátov zamerané na zabezpečenie inkluzívnosti a spravodlivosti, mali by odrážať aj hospodársky a sociálny vývoj. Vplyv politík zamestnanosti by sa mal dôkladne posúdiť, aby sa nimi stimulovalo udržateľné oživenie namiesto nižšej miery zamestnanosti, horšej kvality pracovných miest a nižšej kúpnej sily jednotlivcov. Väčšia pozornosť by sa mala venovať nedostatku pracovnej sily a chýbajúcim zručnostiam a mali by nasledovať osobitné politické odporúčania a iniciatívy v súlade s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv.“ (6)

2.6.

EHSV konštatuje (7), že vzostupná konvergencia členských štátov v súvislosti s fungovaním trhu práce sa nerealizovala, a vyzýva členské štáty, aby vykonali usmernenia pre politiky zamestnanosti a zabezpečili, aby sa táto konvergencia dosiahla.

2.7.

EHSV konštatuje, že usmernenia pre politiky zamestnanosti priamo súvisia s kritériami Paktu stability a rastu (PSR), ktorými sú strop deficitu v členských štátoch na úrovni 3 % HDP a strop verejného dlhu v členských štátoch na úrovni 60 % HDP. Účinnosť týchto pravidiel bola v rokoch 2020 – 2022 a v roku 2023 pozastavená v nadväznosti na pandémiu a vojnu na Ukrajine, v dôsledku ktorej sa zvýšili ceny energie a potravín, čo viedlo k vysokej inflácii a zvýšeniu úrokových sadzieb, takže bola negatívne ovplyvnená dlhová služba, deficity a verejné investície v členských štátoch.

2.8.

Pretrvávajúca neistota, inflácia a vysoké úrokové sadzby sú dôvodom na pokračovanie vo verejných politikách, ktorými sa podporujú domácnosti a podniky, čo môže mať za následok, že verejné výdavky sa zvyšujú alebo prinajmenšom neklesajú. EHSV vyzýva na zhodnotenie účinnosti verejných politík, ako aj na predkladanie návrhov na potenciálne úspory/prerozdelenie s cieľom zabezpečiť, aby boli dobre navrhnuté a dosahovali sa nimi očakávané výsledky.

2.9.

Ak sa však pravidlá PSR v roku 2024 obnovia, ako plánuje navrhnúť Komisia (8), EHSV na základe minulých skúseností vyjadruje vážne obavy v súvislosti s úspornými opatreniami a ich potenciálnym vplyvom na vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti.

2.10.

V navrhovaných nových pravidlách (9) sa predpokladá, že Komisia predloží referenčný postup fiškálnej úpravy na štyri roky na základe svojej metodiky analýzy udržateľnosti dlhovej služby. Každý členský štát predloží strednodobý plán, v ktorom sa stanoví jeho fiškálna trajektória spolu s prioritnými záväzkami v oblasti verejných investícií a reforiem, ktorými sa spoločne zabezpečí udržateľné a postupné znižovanie dlhu a udržateľný a inkluzívny rast, pričom sa zabráni procyklickej fiškálnej politike, ako aj širšie reformné a investičné záväzky vrátane záväzkov týkajúcich sa zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti a vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom poskytnúť členským štátom usmernenia pri vypracúvaní ich strednodobého fiškálneho štrukturálneho plánu Komisia predloží technickú trajektóriu s cieľom zabezpečiť, aby sa deficit verejných financií znížil a udržal sa pod referenčnou hodnotou 3 % HDP EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že na základe nového pravidla, ktoré plánuje zaviesť Komisia, sa bude od členských štátov s deficitom nad úrovňou 3 % HDP vyžadovať, aby znižovali svoj deficit aspoň o 0,5 % HDP ročne. To by znamenalo, že všetkých 14 dotknutých členských štátov bude budúci rok musieť znížiť svoje výdavky, presmerovať ich a/alebo zvýšiť dane.

2.11.

EHSV v tomto kontexte upozorňuje na skutočnosť, že by sa malo predísť tomu, aby v EÚ vzniklo rovnaké hospodárske a sociálne prostredie ako počas krízy z roku 2008, keď sa v niektorých členských štátoch ako riešenie uplatňovali úsporné opatrenia. To viedlo ku konkurzu mnohých MSP, zníženiu počtu pracovných miest, nižším mzdám, väčšej chudobe a nedostatočne financovaným verejným službám, čo malo vplyv na prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Teraz, o 15 rokov neskôr, v kontexte ďalšej vonkajšej krízy v podobe vojny by úsporné opatrenia mohli mať závažný vplyv na vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti, ako aj na zelenú a digitálnu transformáciu a vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv.

2.12.

V súčasnom rámci EHSV vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila tieto návrhy: i) preskúmať, či by bolo možné zaviesť pri verejných investíciách tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície s cieľom umožniť členským štátom vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na podporu zelenej a digitálnej transformácie a plnenie cieľov EÚ; ii) zachovať úspešné mechanizmy solidarity EÚ, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti; iii) zabezpečiť, aby sa v členských štátoch dodržiavali podmienky prístupu k verejnému financovaniu a aby podniky, ktoré si neplnia daňové povinnosti a nedodržiavajú pracovnoprávne predpisy, nemali prístup k verejnému financovaniu.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

3.1.1.

Členské štáty by sa mali osobitne zamerať na aktívnu podporu udržateľného sociálneho trhového hospodárstva a uľahčovanie a podporu investícií do vytvárania kvalitných pracovných miest a v záujme plnenia cieľových hodnôt v oblasti zamestnanosti na rok 2030 využívať potenciál spojený so zelenou a s digitálnou transformáciou. Takisto by sa mali zamerať na zvýšenie miery účasti žien, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, neaktívnych osôb, občanov s nízkou úrovňou zručností, osôb z tretích krajín a osôb z iných zraniteľných skupín (10) a pritom zabezpečiť, aby sa sprístupnili primerané služby a opatrenia na podporu zamestnanosti.

3.1.2.

V roku 2021 malo päť členských štátov mieru neaktivity vyššiu než 30 % (11), čo je neprijateľné. EHSV vyzýva na rýchlu reakciu členských štátov a na navrhnutie účinných opatrení s cieľom znížiť mieru neaktivity a priviesť späť na trh práce viac osôb.

3.1.3.

EHSV je presvedčený, že členské štáty by mali urýchliť vykonávanie plánov obnovy a odolnosti a využiť dostupné nástroje financovania na zvýšenie verejných a súkromných investícií. Z hľadiska účinnosti a pridanej hodnoty navrhovaných riešení je kľúčové zapojenie vnútroštátnych sociálnych partnerov do vykonávania týchto plánov. EHSV sa domnieva, že prostredníctvom verejných finančných prostriedkov by sa malo podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest s osobitným zameraním na mladých ľudí, ženy a osoby so zdravotným postihnutím a že prístup k týmto finančným prostriedkom by mal byť priamo naviazaný na túto skutočnosť.

3.1.4.

Inflácia a úrokové sadzby vedú k poklesu hospodárskeho rastu aj reálnych miezd vo väčšine členských štátov (12), v dôsledku čoho sú počty chudobných pracujúcich v Európe stále vysoké. EHSV podporuje výzvu adresovanú členským štátom, aby monitorovali a zmierňovali vplyv inflačných tlakov, najmä na energiu, potraviny a kúpnu silu domácností, a zároveň bojovali proti energetickej chudobe a podporovali opatrenia v oblasti spotreby energie a energetickej efektívnosti. Členské štáty by mali podporovať kolektívne vyjednávanie a vývoj miezd vrátane zákonných minimálnych miezd, čím sa zaručí kúpna sila, najmä v prípade pracovníkov s nízkou mzdou, a zároveň sa bude rešpektovať autonómia sociálnych partnerov a vnútroštátnych postupov.

3.1.5.

EHSV potvrdzuje pozície uvedené v stanovisku SOC/737 (13), pokiaľ ide o potrebu neustále investovať do kultúry prevencie úrazov, chorôb z povolania a rizík na pracovisku (bod 3.1.6), minimálne mzdy (bod 3.1.7) a autonómiu sociálnych partnerov a kolektívne vyjednávanie (bod 3.1.8).

3.2.   Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšovanie prístupu k zamestnaniu, ako aj celoživotného získavania zručností a kompetencií

3.2.1.

EHSV opätovne podporuje výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby v snahe dosiahnuť hlavý cieľ EÚ v oblasti zručností na rok 2030 presadzovali udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudský kapitál prostredníctvom podpory celoživotného získavania zručností a reakcie na súčasné a budúce potreby trhu práce. Takisto súhlasí s výzvou adresovanou členským štátom, aby modernizovali svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a investovali do nich s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy, ako aj prístup k digitálnym, jazykovým a podnikateľským zručnostiam. Zatiaľ čo sa svet práce mení, naďalej sú dôležité zručnosti ako riešenie problémov, tvorivosť a inovatívnosť.

3.2.2.

Na základe spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2023 možno zdôrazniť niektoré aspekty súčasnej situácie vrátane týchto:

3.2.2.1.

Miera predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy v roku 2021 dosiahla 9,7 %, pričom existovali rozdiely medzi členskými štátmi, regiónmi a v prípade najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva, kde je miera najvyššia.

3.2.2.2.

Sociálno-ekonomické rozdiely sa naďalej prejavujú v nerovnosti vzdelávacích výstupov: 22 % 15-ročných žiakov nedosahuje minimálne vzdelávacie štandardy (v čítaní, matematike a prírodných vedách). Táto úroveň je vyššia než európske cieľové hodnoty na rok 2023, v súlade s ktorými sa má dosiahnuť úroveň nižšia ako 15 %. V prípade najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva je rozpätie väčšie a v týchto prípadoch by k hľadaniu riešení mohlo prispieť učenie sa a oživenie tradičných povolaní a zručností.

3.2.2.3.

Úroveň digitalizácie ôsmakov (vo veku 13 rokov) je stále nedostatočná a dosahujú slabé výsledky v oblasti počítačovej a informačnej gramotnosti na úrovni nižšej ako 15 %, pričom u dievčat je vývoj pozitívnejší (rádovo 10 percentuálnych bodov).

3.2.2.4.

Napriek nárastu v oblasti terciárneho vzdelávania, ktorého miera v roku 2021 v EÚ dosiahla 41,2 %, pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi a rodové rozdiely.

3.2.2.5.

Účasť na odbornej príprave dospelých je vo všetkých členských štátoch vyššia v prípade osôb s najvyššou úrovňou vzdelania a klesá v prípade osôb s najnižšou úrovňou vzdelania, pričom existujú rozdiely medzi členskými štátmi, mestskými a vidieckymi oblasťami, ako aj v prípade najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva, kde sú rozdiely zásadné. EHSV je presvedčený, že vo vidieckych oblastiach by sa malo posilniť využívanie technológií prostredníctvom náležitej infraštruktúry, čím by sa podporilo online vzdelávanie a odborná príprava, ako aj potenciálne podnikanie na diaľku.

3.2.2.6.

V roku 2021 malo základné digitálne zručnosti len 54 % dospelých obyvateľov EÚ, čo je výrazne pod cieľovou hodnotou 80 % na rok 2030.

3.2.2.7.

Situácia mladých ľudí sa zlepšila, hoci často za cenu neistého zamestnávania s nízkou kvalitou: miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov klesla z 19,1 % (3. štvrťrok 2020) na 15,3 % (3. štvrťrok 2022). Táto miera je takmer trikrát vyššia ako miera u osôb vo veku 25 – 74 rokov (5,2 %), pričom rozdiely medzi členskými štátmi pretrvávajú. EHSV považuje za dôležité aktualizovať rámec kvality pre stáže, aby podporoval vstup mladých ľudí na trh práce.

3.2.2.8.

Miera mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, zostala na úrovni 13,1 %, pričom rozdiely medzi členskými štátmi pretrvávajú. Rozdiely sú medzi mužmi a ženami (14,5 % v porovnaní s 11,8 %), ako aj medzi mladými ľuďmi z tretích krajín a štátnymi príslušníkmi (24,7 % v porovnaní s 12,3 %). EHSV zastáva názor, že rozdiely v zamestnanosti medzi vidieckymi a mestskými oblasťami sa musia vyriešiť prostredníctvom vhodných verejných politík. EHSV uznáva veľký potenciál duálneho vzdelávania, pokiaľ ide o povzbudzovanie a posilnenie vstupu mladých ľudí na trh práce, a vyzýva členské štáty, aby tento nástroj posilnili a zaviedli.

3.2.2.9.

Rodové rozdiely v miere zamestnanosti sú v EÚ naďalej vysoké (78,5 % v prípade mužov a 67,7 % v prípade žien); rozdiel v odmeňovaní žien a mužov stále predstavuje 13 % (2020).

3.2.2.10.

Miera zamestnanosti starších osôb (vo veku 55 – 64 rokov) v roku 2021 dosiahla 60,5 % (o 1,3 percentuálneho bodu viac než v roku 2020 a o 15,4 percentuálneho bodu viac než pred desiatimi rokmi). Konštatuje, že v staršej populácii bol nárast zamestnanosti žien vyšší ako u mužov. Medzi členskými štátmi EÚ sú veľké rozdiely (severné krajiny EÚ dosahujú miery nad úrovňou 70 %, pričom v iných krajinách sú tieto miery pod úrovňou 50 %).

3.2.2.11.

Rozdiel v miere zamestnanosti štátnych príslušníkov a osôb z tretích krajín v EÚ predstavuje 10,8 percentuálneho bodu (74,2 % v porovnaní s 63,4 %), pričom medzi členskými štátmi existujú rozdiely (14). Konštatuje, že zatiaľ čo u osôb s vysokou úrovňou vzdelania nie sú v miere zamestnanosti takmer žiadne rozdiely, u osôb s nízkou úrovňou vzdelania je miera zamestnanosti štátnych príslušníkov 54,7 %. EHSV vyzýva členské štáty, aby využívali kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín na riešenie nedostatku pracovnej sily a zabezpečili dôstojné pracovné podmienky, podmienky bývania, ako aj iné sociálne podmienky a prístup k občianstvu, keď sú na to splnené príslušné podmienky.

3.2.2.12.

Účasť osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce by sa mohla značne zvýšiť, keďže rozdiel v miere zamestnanosti dosahuje až 23 percentuálnych bodov, pričom rozdiely medzi členskými štátmi sú výrazné. EHSV zdôrazňuje, že základným predpokladom zvýšenia zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím je, aby mali zručnosti, ktoré zamestnávatelia potrebujú, a to často v kontexte miestnych trhov práce. Nové príležitosti na zjednodušenie ich prístupu na trh práce takisto prináša práca na diaľku. EHSV vyzýva členské štáty, aby túto situáciu napravili.

3.2.3.

EHSV potvrdzuje pozície uvedené v stanovisku SOC/737, pokiaľ ide o potrebu celoživotných zručností a odbornej prípravy (bod 3.2.1), závažný nedostatok pracovnej sily a investície do vzdelávania dospelých (bod 3.2.4), potrebu zlepšiť zručnosti vo všetkých členských štátoch (bod 3.2.7) a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov (bod 3.2.9).

3.3.   Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

3.3.1.

EHSV podporuje výzvu adresovanú členským štátom, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi s cieľom stanoviť spravodlivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľov a pracovníkov. Mali by navrhnúť vhodné politiky a opatrenia s cieľom obmedziť segmentáciu a neistotu na trhoch práce a predchádzať im, bojovať proti nedeklarovanej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Členské štáty by mali spolu so sociálnymi partnermi zlepšovať fungovanie trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu (15).

3.3.2.

Na základe spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2023 možno zdôrazniť niektoré aspekty súčasnej situácie vrátane týchto:

3.3.2.1.

Dočasné zamestnanie osôb vo veku 20 – 60 rokov dosiahlo úroveň 11,2 %, pričom sa zaznamenali rozdiely medzi členskými štátmi. Niektoré členské štáty vykazujú vysoký podiel dočasnej práce (viac ako 15 %) a zároveň nízku mieru prechodu na trvalé pracovné zmluvy (menej ako 30 %).

3.3.2.2.

Dočasná agentúrna práca je najviac rozšírená medzi mladými ľuďmi vo veku 15 – 24 rokov (48,9 %), čo je o 37 percentuálnych bodov viac ako v prípade osôb vo veku 25 – 24 rokov a o 42,7 percentuálneho bodu viac ako v prípade osôb vo veku 55 – 64 rokov. Miery sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a pohybujú sa na úrovni od 3 % do 55 %. Rodový rozdiel v dočasnej práci sa mierne zvýšil a situácia v jednotlivých členských štátoch je rozdielna.

3.3.2.3.

Podiel nedobrovoľne dočasne zamestnaných osôb dosiahol 7,8 % a medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdiely.

3.3.2.4.

Práca na kratší pracovný čas dosahovala úroveň 17,2 %, pričom medzi členskými štátmi sú významné rozdiely. Vo všeobecnosti je značná časť práce na kratší pracovný čas v členských štátoch nedobrovoľná. EHSV sa domnieva, že by sa mali odstrániť prekážky, ktoré ľuďom bránia vybrať si iné možnosti. Mali by sa im poskytnúť prostriedky na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a služby na podporu rodín. Obzvlášť dôležitá je dostupnosť starostlivosti o deti a staršie osoby.

3.3.2.5.

Samostatná zárobková činnosť (bez zamestnancov) v EÚ v roku 2020 predstavovala 9 % celkovej zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov. Situácia je v jednotlivých členských štátoch rôzna.

3.3.2.6.

Digitálne platformy rozšírili svoje podnikanie v EÚ, pričom sa odhaduje, že ich príjmy vzrástli z 3 miliárd EUR v roku 2016 na 14 miliárd EUR v roku 2020 (4,7-násobný nárast). Ich súhrnné príjmy sa v rovnakom období zvýšili z 2,6 miliardy EUR na 6,3 miliardy EUR (2,4-násobný nárast). Deväť z desiatich platforiem v EÚ klasifikuje svojich pracovníkov ako samostatne zárobkovo činné osoby. Ako konštatuje Európska komisia (16): „Odhaduje sa však, že až 5,5 milióna ľudí pracujúcich cez digitálne pracovné platformy je falošne označených za samostatne zárobkovo činné osoby a nemajú nárok na práva a ochranu zamestnancov, ktoré sa vzťahujú na ostatných. V týchto situáciách často čelia zlým pracovným podmienkam a/alebo nedostatočnému prístupu k sociálnej ochrane.“Niektoré členské štáty prijali legislatívne opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok v rámci platforiem a v iných členských štátoch sociálni partneri dohodli kolektívne zmluvy pre jednotlivé odvetvia.

3.3.2.7.

Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní a prevencii zlých pracovných podmienok a v boji proti nedeklarovanej práci zohrávajú inšpektoráty práce a odborové zväzy. EHSV sa domnieva, že v tejto oblasti treba vykonať ešte omnoho viac práce, a to najmä v odvetviach náročných na pracovnú silu, pre ktoré je typické masové zamestnávanie prisťahovalcov. EHSV v tejto súvislosti víta kvalitnú prácu Európskeho orgánu práce.

3.3.2.8.

Počas pandémie sa v EÚ etablovala práca na diaľku a členské štáty využívali rôzne prostriedky na reguláciu tejto formy práce vrátane právnych predpisov, odvetvového kolektívneho vyjednávania, podnikových kolektívnych zmlúv a individuálnych zmlúv medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. Konštatovali sa riziká spojené s prácou na diaľku, ako je dlhý pracovný čas, izolácia, nerovnováha medzi pracovným a rodinným životom a psychosociálne riziká. Práca na diaľku však ponúka aj mnoho príležitostí, najmä v tom, že uľahčuje prístup na trh práce pre tých, ktorí sú od neho najviac vzdialení, napríklad osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby žijúce vo vidieckych oblastiach. Ak sa práca na diaľku správne riadi a odmeňuje, mohla by viesť k zlepšeniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

3.3.2.9.

Dlhodobá nezamestnanosť v EÚ v roku 2021 dosiahla 2,8 %. Situácia je v jednotlivých členských štátoch rôzna.

3.3.2.10.

V roku 2021 poberalo 42,2 % krátkodobo nezamestnaných v EÚ dávky v nezamestnanosti, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi naďalej existovali výrazné rozdiely (v niektorých miera poberania dávok presahovala 50 % a v iných bola nižšia ako 25 %).

3.3.2.11.

Kľúčovú úlohu zohrávajú verejné služby zamestnanosti, no je dôležité, aby sa posilnili ich kapacity a činnosti. Takisto by sa mala podporovať ich spolupráca so súkromnými službami zamestnanosti a sociálnymi službami. EHSV sa domnieva, že by sa mali ďalej rozvíjať vzťahy so sociálnymi partnermi.

3.3.3.

EHSV potvrdzuje pozície uvedené v stanovisku SOC/737, pokiaľ ide o úlohu sociálnych partnerov pri transformácii trhu práce a sociálny dialóg (body 3.3.2 a 3.3.4).

3.4.   Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

3.4.1.

EHSV súhlasí s výzvou Komisie adresovanou členským štátom, aby podporovali inkluzívne trhy práce prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých, najmä pre skupiny, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené. Malo by sa zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti, dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám vrátane bývania, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (17). EHSV vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup k službám na podporu zamestnanosti, a to aj rozšírením využívania podporovaných foriem práce, pokračujúcou podporou sociálneho podnikania.

3.4.2.

EHSV sa domnieva, že inkluzívne trhy práce si vyžadujú, aby sociálni partneri, služby zamestnanosti a občianska spoločnosť vo všeobecnosti spolupracovali s cieľom osloviť neaktívne osoby a (opätovne) ich začleniť do trhu práce. Najlepším spôsobom odstraňovania chudoby sú kvalitné pracovné miesta a aktuálne zručnosti, ktoré sa neustále rozvíjajú, čo prispieva k osobnému naplneniu a zabezpečuje úplnú účasť na sociálnom živote a uplatňovanie práv všetkých občanov.

3.4.3.

EHSV potvrdzuje pozície uvedené v stanovisku SOC/737, pokiaľ ide o podporu rovnakých príležitostí pre všetkých a inkluzívnych trhov práce (bod 3.4.1), prispôsobený prístup k zraniteľným skupinám (bod 3.4.2), boj proti chudobe detí (bod 3.4.5) a starnutie obyvateľstva a sociálne zabezpečenie (bod 3.4.7).

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [COM(2021) 282 final – 2021/0137 (NLE)] (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 97).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [COM(2022) 241 final] (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 161).

(4)  COM(2023) 600 final, 24. 5. 2023; COM(2023) 599 final, 24. 5. 2023.

(5)  Spoločná správa o zamestnanosti, 2023, [COM(2022) 783 final], s. 21.

(6)   Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 161.

(7)  Spoločná správa o zamestnanosti, 2023, COM(2022) 783 final.

(8)  COM(2023) 600 final, s. 10.

(9)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 [COM(2023) 240 final – 2023/0138 (COD)].

(10)  Usmernenie č. 5.

(11)  Odbor výskumu Statista Economically inactive population in Europe by country 2022 (Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo v Európe podľa krajín za rok 2022) a Spoločná správa o zamestnanosti [COM(2022) 783 final], s. 24.

(12)  Len Poľsko, Maďarsko a Bulharsko zaznamenali v období od roku 2021 do 3. štvrťroka 2022 reálny zisk; Spoločná správa o zamestnanosti, s. 41.

(13)   Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 161.

(14)  Spoločná správa o zamestnanosti, [COM(2022) 783 final].

(15)  Usmernenie č. 7.

(16)  Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2023.

(17)  Usmernenie č. 8.