Spravodajca:

Rudolf KOLBE

Žiadosť o konzultáciu	a) Rada Európskej únie, 6. 9. 2023 Európska komisia, 2. 6. 2023 b) Rada Európskej únie, 6. 9. 2023 Európska komisia, 2. 6. 2023 c) Európsky parlament, 11. 9. 2023 Rada Európskej únie, 7. 9. 2023 d) Európsky parlament, 12. 6. 2023 Rada Európskej únie, 12. 6. 2023 e) Európsky parlament, 11. 9. 2023 Rada Európskej únie, 7. 9. 2023 f) Európsky parlament, 15. 6. 2023 Rada Európskej únie, 21. 6. 2023
Právny základ	a) článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie b) článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie c) článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie d) článok 114 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie e) článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie f) článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4. 9. 2023
Prijaté v pléne	20. 9. 2023
Plenárne zasadnutie č.	581
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	220/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta plány Európskej komisie prijať opatrenia v oblasti dodatkových ochranných osvedčení a osobitne plán vytvoriť nové centralizované dodatkové ochranné osvedčenie nielen v prípade „tradičných“ európskych patentov, ale aj európskych patentov s jednotným účinkom (jednotné patenty). Sú kľúčové z hľadiska vytvorenia harmonizovanejšieho patentového systému v rámci EÚ. Tieto návrhy týkajúce sa centralizovaného postupu získavania dodatkových ochranných osvedčení, ako aj návrhy zamerané na zlepšenie už existujúcich nariadení týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení pre lieky a prípravky na ochranu rastlín sú veľmi vítané. V návrhoch síce stále treba objasniť niektoré podrobnosti (pozri časť 3), no celková koncepcia bola prijatá pozitívne.

1.2.

Návrh centralizovaného systému v oblasti patentov nevyhnutných pre normy má potenciál účinne podporovať transparentnosť a predvídateľnosť v súvislosti s týmito patentmi. Veľkou výzvou v rámci tohto projektu však bude vytvorenie primeraných postupov a riadenia na účely stanovenia nevyhnutnosti a spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok pre daný patent nevyhnutný pre normu, a to z dôvodu jeho technickej a právnej zložitosti. EHSV preto žiada, aby sa Komisia projektom ďalej zaoberala (na základe možnosti 4) a zvážila ďalšie zapojenie expertov a príslušných orgánov vrátane Jednotného patentového súdu (pozri časť 5).

1.3.

Nové návrhy týkajúce sa dodatkových ochranných osvedčení a primeraný a transparentný prístup k patentom nevyhnutným pre normy budú mať významné prínosy pre inovačné MSP v EÚ. Tieto návrhy môžu byť súčasťou vylepšeného systému duševného vlastníctva EÚ, ktorý vytvorí podmienky pre konkurencieschopné investície do inovačných MSP v EÚ vrátane umožnenia startupom z EÚ priniesť na trh svoje inovačné nápady, a to tak na jednotný trh, ako aj na trhy mimo neho.

1.4.

Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 a spôsob, akým ju EÚ úspešne zvládla, ukázali, že zabezpečením dostupnosti produktov dôležitých v krízovej situácii (ako sú vakcíny proti ochoreniu COVID-19) sa nezasiahlo do patentov na tieto produkty a technológie. Je relevantné a veľmi dôležité, aby sa v rámci patentového systému zaviedol systém udeľovania nútených licencií, ktorý bude transparentný a spravodlivý pre všetky zainteresované strany (nositeľov práv, potenciálnych nadobúdateľov licencie a verejnosť) a ktorým sa budú chrániť základné práva (pozri aj body 2.5 a 4). Súčasný návrh tieto kritériá nespĺňa: nie je v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach (EDĽP) ani s minimálnymi normami, ktoré sa vyžadujú v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) (1). Súčasným návrhom týkajúcim sa udeľovania nútených licencií na účely krízového riadenia sa nevytvára systém spravodlivého a transparentného konania (2), v ktorom by mal majiteľ patentu postavenie plnohodnotnej strany (3), ani sa ním neprinášajú konkrétne právne prostriedky nápravy (4). V prípade takéhoto aktu týkajúceho sa vyvlastnenia to nie je primerané.

1.5.

EHSV odporúča, aby sa udeľovaním nútených licencií na účely krízového riadenia v prípade európskych a jednotných patentov zaoberal súd, ktorý je spôsobilý aj z technického hľadiska, ako je Jednotný patentový súd, a to na základe transparentného právneho a procesného rámca, ktorý by sa mal vypracovať na základe článku 5 časti A ods. 2 a 4 Parížskeho dohovoru, článku 31 Dohody TRIPS a so zreteľom na vnútroštátnu judikatúru. Nútené licencie v prípade národných patentov a úžitkových vzorov by mali udeľovať vnútroštátne orgány a súdy, ktoré už boli zriadené v súvislosti so žiadosťami o nútené licencie na účely krízového riadenia, pričom by sa mali riadiť príslušnou smernicou EÚ v oblasti nútených licencií na účely krízového riadenia, ktorá bude zodpovedať právnym predpisom a praxi, pokiaľ ide o konanie na Jednotnom patentovom súde.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Jednotné patenty a Jednotný patentový súd by mali byť viac začlenené do týchto návrhov. Sudcovia Jednotného patentového súdu, najmä technicky kvalifikovaní sudcovia, sú najvhodnejšími osobami na riešenie zložitých technických a právnych otázok spojených so všetkými troma projektmi. Títo sudcovia majú značné vedomosti o postupoch v oblasti patentov a príslušných technologických oblastiach (či už ide o patenty týkajúce sa liekov a prípravkov na ochranu rastlín na účely dodatkových ochranných osvedčení a nútených licencií na účely krízového riadenia, alebo patenty týkajúce sa informačných technológií na účely patentov nevyhnutných pre normu). Jednotný patentový súd už v skutočnosti má výlučnú právomoc rozhodovať o platnosti dodatkových ochranných osvedčení a patentov nevyhnutných pre normy. Jednotný patentový súd má takisto výlučnú právomoc, pokiaľ ide o „súvisiacu obhajobu“ odporcu v prípadoch porušenia patentu vrátane vzájomných návrhov týkajúcich sa licencií (5), čo zahŕňa licencie na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Udeľovanie nútených licencií na účely krízového riadenia by sa teda mohlo zaradiť medzi právomoci Jednotného patentového súdu. Jednotný patentový súd by navyše mohol slúžiť ako príslušný odvolací orgán, pokiaľ ide o odvolania proti rozhodnutiam Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v rámci prvostupňového konania týkajúcim sa dodatkových ochranných osvedčení (čo sa dá v prípade dodatkových ochranných osvedčení pre jednotné patenty zaviesť okamžite a jednoducho) alebo patentov nevyhnutných pre normy. Tieto odvolania sa môžu zaviesť podobným spôsobom ako už existujúce odvolacie konanie týkajúce sa otázok spojených s článkom 32 ods. 1 písm. i) Dohody o jednotnom patentovom súde (6). Jednotný patentový súd (ktorý stojí na „čele patentovej jurisdikcie“) by mal byť zapojený a v plnej miere začlenený do súčasných projektov. Tým sa takisto zabezpečí, aby sa nevytvoril systém rozdvojený medzi EUIPO a Jednotný patentový súd.

2.2.

EUIPO predstavuje hlavné centrum pre registráciu ochranných známok EÚ a dizajnov Spoločenstva a pre súvisiace otázky týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva (7). EUIPO až doteraz nebol zapojený do významných otázok týkajúcich sa patentov. Súčasťou týchto návrhov je možnosť, aby sa v rámci EUIPO zaviedli administratívne postupy potrebné v súvislosti so všetkými troma projektmi. Dotknuté projekty (dodatkové ochranné osvedčenia, patenty nevyhnutné pre normy a nútené licencie na účely krízového riadenia) môžu zahŕňať zložité technické a právne otázky, napríklad: a) či výrobok (pre ktorý sa žiada dodatkové ochranné osvedčenie) je chránený platným základným patentom [článok 3 ods. 1 písm. a) návrhov týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení; táto otázka sa objavila v značnom počte vecí na Súdnom dvore Európskej únie]; b) či je patent patentom nevyhnutným pre normu [článok 20 návrhu týkajúceho sa patentov nevyhnutných pre normu vrátane kontrol nevyhnutnosti v hlave V: „aspoň jeden patentový nárok [musí] spĺňať aspoň jednu požiadavku alebo odporúčanie týkajúce sa normy s uvedením názvu normy, verzie (a/alebo vydania) a pododdielu“; c) určovanie spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (hlava VI návrhu týkajúceho sa patentov nevyhnutných pre normu) alebo d) či je vyvlastnenie nositeľa práv prostredníctvom nútenej licencie na účely krízového riadenia odôvodnené, „je prísne [obmedzené] na príslušné činnosti produktov dôležitých v krízovej situácii v Únii“ a či je poplatok za nútenú licenciu na účely krízového riadenia „primeraný“ (články 4 a 5 súčasného návrhu týkajúceho sa nútených licencií na účely krízového riadenia). Takéto otázky zvyčajne riešia správne orgány a súdy vo vnútroštátnych konaniach, na ktorých sa zúčastňujú technicky a právne kvalifikovaní sudcovia, úradníci a zástupcovia.

2.3.

Zatiaľ čo takáto účasť špecializovaného personálu sa môže do praxe uviesť prostredníctvom vytvorenia „prieskumových komisií“, ako sa navrhuje v článku 17 návrhov týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení, pretože na účasť sú oprávnení experti v oblasti dodatkových ochranných osvedčení zo stanovených národných patentových úradov, plánované „kompetenčné centrum“, ktoré sa má zriadiť v rámci EUIPO na účely vykonávania kontrol nevyhnutnosti a určovania spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok zatiaľ v navrhovanej podobe neposkytuje nástroje a personál, ktoré sa vyžadujú na účely plánovaných úloh, pretože požiadavky na kvalifikovaných hodnotiteľov a zmierovateľov neboli uspokojivo vymedzené.

2.4.

Jazykové systémy navrhované v prípade týchto projektov sú zložité. Postupy týkajúce sa patentov, najmä tie, ktoré zahŕňajú posudzovanie rozsahu ochrany daného patentu [napríklad kontroly nevyhnutnosti (v prípade patentov nevyhnutných pre normu) a určovanie, či výrobok patrí pod základný patent (v prípade dodatkových ochranných osvedčení)], ani zďaleka nie sú jednoduché a v prípade požiadavky prekladu sa ich zložitosť ešte zvyšuje. Zatiaľ čo strojový preklad je už v patentovej oblasti veľkým prínosom [odôvodnenia 11 až 13 nariadenia Rady (EÚ) č. 1260/2012 (8)], výmena procesných vyjadrení v priebehu postupu preskúmania alebo v priebehu postupu s účasťou viac než jednej strany (napríklad v postupe týkajúcom sa postavenia) si vyžaduje jasný a transparentný jazykový režim. V patentovej oblasti sa už osvedčil systém troch jazykov Európskeho patentového úradu (EPÚ), teda nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Keďže všetky jednotné patenty sa udeľujú v jednom z týchto troch jazykov, vhodným systémom pre všetky tri projekty takisto môže byť používanie jazykov EPÚ alebo iba angličtiny. Užívatelia systému, pre ktorých inak praktický jazykový systém predstavuje dodatočnú záťaž, ako napríklad malé a stredné podniky znevýhodnené z dôvodu jazykového systému, môžu mať nárok na primeranú kompenzáciu.

2.5.

Počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že je dôležité, aby mali inovačné spoločnosti v EÚ (ako je spoločnosť BioNTech, ktorá vyvinula úspešnú mRNA vakcínu proti ochoreniu COVID-19) prístup k silnému patentovému systému umožňujúcemu okrem iného náležité financovanie v počiatočných fázach vývoja ich inovačných koncepcií (ako je vývoj technológie mRNA na účely vakcín). Bez takýchto záruk založených na duševnom vlastníctve a bez náležitého finančného investičného prostredia by sa prostriedky a vývoj, ktoré viedli k rýchlemu a úspešnému poskytnutiu produktov dôležitých v krízovej situácii, nemohli zabezpečiť.

3.   Konkrétne pripomienky k návrhom týkajúcim sa dodatkových ochranných osvedčení

3.1.

Tieto návrhy týkajúce sa dodatkových ochranných osvedčení môžu byť vhodné na prekonanie problematickej judikatúry, ako je: a) judikatúra založená na veci Medeva (C-322/10: „účinné zložky, ktoré nie sú uvedené v nárokoch základného patentu“ nemôžu byť „výrobkami“ oprávnenými na ochranu v podobe dodatkového ochranného osvedčenia); b) judikatúra Súdneho dvora Európskej únie založená na veci Smithkline [C-181/95: držiteľa povolenia na uvedenie na trh (ktorý do tohto výrobku významne investoval) možno jednoducho obísť] alebo c) otázka, za akých okolností možno na rovnaký „výrobok“ udeliť viac než jedno dodatkové ochranné osvedčenie [judikatúra Súdneho dvora Európskej únie založená na veci C-482/07 (vec AHP Manufacturing)]. Systém je vďaka tomu predvídateľnejší, čo je obzvlášť prospešné pre inovačné MSP.

3.2.

S cieľom zaistiť uskutočnenie zámerov v odôvodneniach sa predkladajú tieto návrhy. V záujme prekonania judikatúry založenej na veci Medeva (C-322/10) by sa malo do vymedzenia pojmu „základný patent“ v článku 2 návrhov nariadení zahrnúť príslušné ustanovenie týkajúce sa rozsahu ochrany (v prípade európskych aj jednotných patentov), konkrétne článok 69 Európskeho patentového dohovoru (Rozsah ochrany):   „ ‚základný patent‘ je patent, ktorý v rozsahu ochrany, ako sa vymedzuje v článku 69 Európskeho patentového dohovoru vrátane Protokolu o výklade ustanovenia článku 69, chráni výrobok ako taký, spôsob získavania výrobku alebo spôsob použitia výrobku a ktorý jeho majiteľ určil na účely konania o udelenie osvedčenia“. Pojem „prísne“ v odôvodneniach 16 a 18 revidovaných existujúcich nariadení týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení by sa preto mal odstrániť.

3.3.

V odôvodneniach k týmto návrhom sa uvádza judikatúra Súdneho dvora Európskej únie založená na veci Smithkline (C-181/95) (dodatkové ochranné osvedčenie sa neudeľuje bez súhlasu držiteľa povolenia na uvedenie na trh). V návrhoch nariadení však nie sú zahrnuté žiadne ustanovenia na ochranu práv držiteľa povolenia na uvedenie na trh. Musia sa teda uviesť ustanovenia na zohľadnenie týchto práv, napr. ako problém v rámci postupu preskúmania alebo aspoň ako dôvod na vznesenie námietky (tento dôvod by sa mal potom obmedziť na držiteľa povolenia na uvedenie na trh alebo jeho právneho nástupcu).

3.4.

Cieľom týchto návrhov týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení je stanoviť použitie „všetkých jazykov EÚ“ na účely centralizovaných žiadostí o dodatkové ochranné osvedčenia. Hoci to môže byť uskutočniteľné v prípade žiadosti [s výnimkou dobrovoľného vyhlásenia v súvislosti s článkom 3 ods. 1 písm. a) (9)], tento jazykový režim nie je vhodný na účely postupu ako celku. V praxi môžu byť právne argumenty (ktoré sú často technicky prepojené) po podaní počiatočnej žiadosti v postupe udeľovania dodatkových ochranných osvedčení zložité (a ich automatický preklad do všetkých jazykov EÚ môže byť oveľa náročnejší než preklad zoznamu výrobkov a služieb v prípade ochrannej známky EÚ alebo dizajnu Spoločenstva). To osobitne platí so zreteľom na možnosť tretích strán predkladať pripomienky, zabezpečovať dôkazy alebo začať konanie o námietke proti udeleniu dodatkového ochranného osvedčenia. V návrhoch by sa malo navyše takisto uviesť právne vymedzenie a dôsledky „overeného strojového prekladu“.

3.5.

Nájsť právne a technicky kvalifikovaných zamestnancov na uskutočňovanie postupov plánovaných v rámci týchto návrhov týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení je v súvislosti s týmito návrhmi veľkou výzvou. Ešte väčšou výzvou je zaviesť primerané odvolacie konanie na EUIPO a Všeobecnom súde. Súčasné odvolacie senáty EUIPO majú najvyššiu právomoc, pokiaľ ide o riešenie otázok týkajúcich sa ochranných známok EÚ a dizajnov Spoločenstva. Nemajú žiadne právomoci v oblasti patentov ani dodatkových ochranných osvedčení. Je preto potrebné stanoviť možnosť začať spravodlivé a primerané odvolacie konanie v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie EUIPO v prípade otázok týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení, na ktoré bude dohliadať orgán s vysokou úrovňou právomocí v oboch oblastiach (patenty a dodatkové ochranné osvedčenia), ako je Jednotný patentový súd (pozri body 2.1 a 2.2).

3.6.

Vo veciach dodatkových ochranných osvedčení zvyčajne vystupujú kvalifikovaní vnútroštátni a európski patentoví zástupcovia, pretože tieto otázky si vyžadujú dôkladnú kvalifikáciu a chápanie právnych aj technických (chemických/biologických) podrobností jednotlivých prípadov dodatkových ochranných osvedčení. Preto sa musí zabezpečiť právo na plnohodnotné zastupovanie klientov v oblasti dodatkových ochranných osvedčení v postupe zameranom na získanie centralizovanej ochrany v podobe dodatkového ochranného osvedčenia bez zbytočných ďalších nákladov. Zatiaľ čo to nie je problematické v postupe na EUIPO vrátane odvolacích senátov EUIPO (alebo na Jednotnom patentovom súde), do súčasných návrhov týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení sa musí zahrnúť právo na pokračujúce zastupovanie kvalifikovaným patentovým zástupcom na Všeobecnom súde v konaniach o odvolaní proti rozhodnutiam odvolacích senátov EUIPO (10) a v ďalších konaniach na Súdnom dvore Európskej únie. Hoci kvalifikovaní patentoví zástupcovia vždy mali a stále majú právo vystupovať ako zástupcovia vo svojich veciach týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení na Súdnom dvore Európskej únie (ako zástupcovia v prejudiciálnych konaniach na Súdnom dvore Európskej únie podľa článku 267 ZFEÚ), toto právo by malo byť výslovne k dispozícii aj v prípade Všeobecného súdu. Vylúčenie patentových zástupcov z možnosti zastupovať na súdoch EÚ (a potreba najať si v tejto pokročilej fáze advokáta) by viedlo k veľmi nespravodlivému výsledku a k vysokým dodatočným nákladom, v dôsledku ktorých by inovačné MSP značne utrpeli. Spoločne s Jednotným patentovým súdom sa navyše vytvorila osobitná kvalifikácia na vysokej úrovni pre patentových zástupcov (európske osvedčenie pre patentové sporové konanie, ktoré držiteľom umožňuje zastupovať klientov na Jednotnom patentovom súde, ako aj v prípade návrhov Jednotného patentového súdu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore Európskej únie v súvislosti s dodatkovými ochrannými osvedčeniami podľa článku 267 ZFEÚ). Títo držitelia ako zástupcovia teda musia mať plný prístup ku všetkým možným stupňom konania podľa týchto návrhov.

4.   Konkrétne pripomienky k návrhu týkajúcemu sa udeľovania nútených licencií na účely krízového riadenia

4.1.

Ako sa už uvádza vyššie (bod 1.4), počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že patentová ochrana nebráni rýchlemu zavedeniu vakcín. Možnosť urobiť to však bola založená na mnohých rokoch predchádzajúceho vývoja rôznych platforiem pre vakcíny vrátane tradičných platforiem pre vakcíny, ale aj inovačných platforiem, napríklad pokiaľ ide o mRNA vakcíny. Zabezpečenie silných a efektívnych patentov, ako aj efektívneho a vyváženého prostredia na presadzovanie patentov bolo a je kľúčové z hľadiska inovačného postupu a bude kľúčové z hľadiska celého budúceho vývoja potrebného na riešenie a prekonávanie budúcich výziev, ako sú zmena klímy, budúce pandémie atď., pomocou nových technológií.

4.2.

V rámci patentového systému sa zaviedli protiváhy na obmedzenie patentovej ochrany v prípade potreby. Tradičným nástrojom na zabezpečenie takejto protiváhy bol systém nútených licencií (11) vytvorený na medzinárodnej úrovni prostredníctvom revízie Parížskeho dohovoru v Haagu v roku 1925 (12) s cieľom zmierniť predtým plánovaný nástroj zameraný proti nepoužívaniu patentovaného vynálezu, ktorým bol zánik. Zánik patentu bol od tej chvíle možný iba v prípade, že udelenie nútených licencií by nebolo postačilo na zamedzenie takéhoto zneužitia (t. j. nevyužívania patentovaných vynálezov).

4.3.

Všetky štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru, teda zaviedli vhodné a vyvážené systémy udeľovania nútených licencií (13). Keďže udeľovanie nútených licencií na účely krízového riadenia je vo vážnom rozpore s vlastníckym právom, ide o akt vyvlastnenia. Na konaní týkajúcom sa nútených licencií na účely krízového riadenia sa teda musia zúčastňovať dotknuté subjekty (minimálne majiteľ patentu ako potenciálny poskytovateľ nútenej licencie na účely krízového riadenia) a žiadateľ o nútenú licenciu na účely krízového riadenia ako potenciálny nadobúdateľ tejto licencie.

4.4.

Je preto relevantné a veľmi dôležité, aby sa v rámci patentového systému zabezpečil systém nútených licencií, ktorý bude transparentný, rýchly a spravodlivý pre všetky zainteresované strany. To si vyžaduje, aby boli prvostupňové a odvolacie súdy odborne spôsobilé z hľadiska technického a právneho výkladu patentov. Jednotný patentový súd na základe svojho rokovacieho poriadku vytvoril systém patentového sporového konania, ktorého cieľom je vydávať odborne spôsobilé prvostupňové rozhodnutia v lehote jedného roka, čo je takisto prijateľný časový rámec v prípade postupov udeľovania nútených licencií na účely krízového riadenia.

4.5.

EHSV preto odporúča, aby sa udeľovaním nútených licencií na účely krízového riadenia v prípade európskych a jednotných patentov zaoberal Jednotný patentový súd alebo súd s porovnateľnými technickými a špecializovanými právnymi spôsobilosťami na základe transparentného právneho a procesného rámca, ktorý by sa mal vypracovať na základe článku 5 písm. A ods. 4 Parížskeho dohovoru (14), článku 31 Dohody TRIPS a so zreteľom na vnútroštátnu judikatúru. Stanovené vnútroštátne orgány a súdy by mali udeľovať nútené licencie v prípade národných patentov a úžitkových vzorov, pričom by sa mali riadiť príslušnou smernicou EÚ, ktorá bude zodpovedať právnym predpisom a praxi, pokiaľ ide o konanie na Jednotnom patentovom súde.

5.   Konkrétne pripomienky k návrhu týkajúcemu sa patentov nevyhnutných pre normu

5.1.

Ako sa už uviedlo v bode 1.2, určiť, či je daný patent patentom nevyhnutným pre normu, nie je jednoduché. Podľa súčasného návrhu sa táto úloha (ktorá si často vyžaduje stovky hodín práce v rámci súdneho konania) plní prostredníctvom diskusie medzi hodnotiteľom EUIPO a majiteľmi patentov nevyhnutných pre normy. Akýkoľvek údajný porušovateľ, ktorý nie je súčasťou hodnotenia, bude môcť napadnúť tieto výsledky na súde. Ak navyše hodnotiteľ nesúhlasí s majiteľom, musí existovať možnosť odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu EUIPO. Aj v tomto prípade (pozri body 2.1 a 3.5) sa má Jednotný patentový súd určiť ako príslušný odvolací orgán.

5.2.

V súčasnom návrhu sa neuvádza, koľko zdrojov je potrebných na jedno hodnotenie, keďže ich uhrádzajú používatelia systému. Ide o ďalšiu prácu, ktorá bude predstavovať záťaž pre majiteľov patentov nevyhnutných pre normy, keďže budú musieť vykonávať ďalšie hodnotenie patentov, ktoré sa možno nikdy podrobne nepoužijú v rámci rokovania o udelení licencie alebo v sporovom konaní. Aj tu treba položiť otázku, kde úrad EUIPO nájde odborníkov na vykonávanie tejto činnosti.

5.3.

EHSV berie na vedomie hlavu VIII návrhu týkajúceho sa patentov nevyhnutných pre normy, v ktorej sa stanovuje odborná príprava, poradenstvo a podpora pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ako aj osobitné spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky pre tieto podniky, a veľmi ich víta.

---

(1)  Postupmi sa musí zaručiť spravodlivé konanie vrátane práva na účinný prostriedok nápravy (články 6 a 13 EDĽP; články 42 a 59 Dohody TRIPS).

(2)  Článok 7 ods. 7 súčasného návrhu týkajúceho sa udeľovania nútených licencií.

(3)  Majiteľ patentu má len „možnosť vyjadriť sa“, článok 7 ods. 3 súčasného návrhu týkajúceho sa udeľovania nútených licencií.

(4)  V článku 21 súčasného návrhu týkajúceho sa udeľovania nútených licencií sa vymedzuje len preskúmanie „pokút“ a „penále“ Súdnym dvorom Európskej únie bez uvedenia podrobností o tom, kto môže konať alebo začať takéto preskúmanie a za akých okolností.

(5)  Článok 32 ods. 1 písm. a) Dohody o jednotnom patentovom súde.

(6)   „Konania súvisiace s rozhodnutiami Európskeho patentového úradu pri plnení úloh uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012“.

(7)  Prostredníctvom Európskeho strediska pre sledovanie.

(8)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012 , ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov (Ú. v. EÚ L 361, 31.12.2012, s. 89).

(9)  Pokiaľ ide o to, prečo a ako je výrobok chránený základným patentom.

(10)  Článok 28 ods. 6 týchto návrhov týkajúcich sa centralizovaného dodatkového ochranného osvedčenia a článok 29 ods. 6 revidovaných existujúcich nariadení týkajúcich sa dodatkových ochranných osvedčení.

(11)  Na základe pôvodného návrhu Ratkowského už z roku 1870: Zur Reform des Patentrechts. Vermittelnde Vorschläge (1870), Viedeň.

(12)  Zavedením súčasných odsekov 2 až 4 v rámci článku 5 písm. A Parížskeho dohovoru.

(13)  Vrátane požiadaviek vymedzených v článkoch 30 a 31 Dohody TRIPS.

(14)  S určitými úpravami, pokiaľ ide o absolútne lehoty v článku 5 písm. A ods. 4 Parížskeho dohovoru.