Spravodajca:	Ioannis VARDAKASTANIS
Spoluspravodajkyňa:	Milena ANGELOVA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	18. 7. 2023
Prijaté v pléne	21. 9. 2023
Plenárne zasadnutie č.	581
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	223/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vzhľadom na prierezový charakter vody a skutočnosť, že nedostatok vody je celosvetovým problémom, je potrebný spoločný a komplexný prístup v celosvetovom meradle. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) preto žiada, aby sa vo veľkej miere uplatňoval prístup na základe spojitosti (1) a aby sa pri rozvoji a realizácii modrej diplomacie v plnej miere zohľadňovali skúsenosti a najlepšie postupy členských štátov, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych komunít.

1.2.

Z dôvodu rastúceho nedostatku vody na celom svete sa voda chápe ako strategické bezpečnostné aktívum, ktoré poskytuje výhodné pozície tým štátom, ktoré ho vlastnia. Na tento účel by EÚ mala zamerať zvýšené úsilie na modrú diplomaciu a zefektívniť ju vo svojej zahraničnej politike a vonkajších vzťahoch vrátane susedskej, obchodnej a rozvojovej politiky. V správe o globálnych rizikách Svetového ekonomického fóra sa identifikuje nedostatok vody ako jedna z najpravdepodobnejších hrozieb s najzávažnejším vplyvom. Voda by sa však mohla stať nástrojom mieru a rozvoja. Preto je potrebná rozhodná modrá diplomacia.

1.3.

Keďže zmena klímy má veľký vplyv na stav vôd, klimatická diplomacia a modrá diplomacia sú úzko prepojené. Popri prvoradej podpore globálnych opatrení na boj proti zmene klímy musí EÚ v rámci svojej adaptačnej stratégie zamerať svoje úsilie na spoluprácu pri riešení dôsledkov klimatickej krízy. Modrá diplomacia je tiež neodmysliteľne spojená so zdravotnou diplomaciou EÚ, keďže primerané, prístupné a cenovo dostupné služby v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH) sú nevyhnutnou podmienkou pre verejné zdravie a ľudský rozvoj.

1.4.

Voda nie je obyčajnou komoditou, ale verejným statkom, ktorý je nevyhnutný pre ľudský život. EÚ by mala podporovať ľahký a nepretržitý prístup k cenovo dostupnej vode pre každého na celom svete a uľahčovať udržateľné hospodárenie s vodou a nakladanie s odpadovými vodami prostredníctvom spolupráce v oblasti infraštruktúry, technológií a odborných znalostí ako súčasti hospodárskych partnerstiev a rozvojovej spolupráce. Stratégia Global Gateway je v tejto súvislosti (2) vynikajúcim nástrojom, a to aj vzhľadom na ciele Európskej stratégie hospodárskej bezpečnosti (3), a najmä na jej prioritu, pokiaľ ide o vytváranie partnerstiev a ďalšie posilňovanie spolupráce s krajinami na celom svete.

1.5.

Pridelenie primeraných verejných a súkromných finančných prostriedkov na zlepšenie existujúcich zariadení a infraštruktúry a výstavbu nových je základnou podmienkou zabezpečenia na medzinárodnej úrovni spravodlivého prístupu k čistej vode a sanitácii pre celú globálnu populáciu. Zlepšenie hospodárenia s vodou si vyžaduje investície do výskumu, inovácií a výmeny poznatkov, ako aj do zavádzania nových a pokročilých technológií vrátane digitálnych vodohospodárskych riešení. Vyžaduje si to aj zlepšenie infraštruktúry na ochranu pred povodňami a ochranu vody. Viac pozornosti je potrebné venovať aj opatreniam na medzinárodnej úrovni zabezpečujúcim bezpečnosť kritickej infraštruktúry vrátane kybernetickej bezpečnosti a ochrany pred prírodnými katastrofami a fyzickými útokmi, ako ukázali nedávne konflikty.

1.6.

EÚ by mala zvýšiť povedomie o kľúčovej úlohe vody a zlepšiť chápanie vzájomného prepojenia medzi rôznymi úlohami vody a vzájomnou závislosťou rôznych aktérov. Malo by sa zriadiť Európske centrum pre vodu, ktoré by pomáhalo členským štátom aj iným krajinám v núdzi v európskom susedstve aj mimo neho.

1.7.

Európske centrum pre vodu by malo poukazovať na prípady, keď je spolupráca medzi členskými štátmi EÚ, ktoré majú spoločné rieky a jazerá, výnimočne dobrá a keď nedosahuje požadovanú úroveň, ako aj odporúčať politické nástroje na podporu politických cieľov modrej dohody.

1.8.

EÚ by tiež mala posilniť a uľahčiť siete modrej diplomacie vzhľadom na to, že modrá diplomacia si vyžaduje spoluprácu medzi rôznymi aktérmi: zástupcami vlády, vodohospodárskymi orgánmi a agentúrami, akademickou obcou a výskumnými inštitúciami, súkromným sektorom, sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

1.9.

EÚ by mala vypracovať osobitné nástroje na podporu spolupráce a spoločných politík v oblasti hospodárenia s vodami v cezhraničných oblastiach jazier a povodiach riek, v rámci hraníc EÚ a za nimi.

1.10.

EÚ by mala považovať ochranu mokradí a biodiverzity za nevyhnutnú súčasť modrej diplomacie a EHSV žiada, aby sa začlenili do strategických priorít modrej diplomacie.

1.11.

Udržateľný manažment cezhraničných riek, jazier a mokradí v juhovýchodnej Európe by sa mal pokladať za prioritu vzhľadom na ich veľký význam alebo ochranu európskej biodiverzity.

1.12.

EHSV podporuje skutočnosť, že jedným z kľúčových strategických cieľov modrej diplomacie by mala byť modernizácia zmluvného rámca OSN týkajúceho sa otázok súvisiacich s vodou vzhľadom na nedávny medzinárodný vývoj, klimatickú a vodnú krízu.

1.13.

Zatiaľ čo hlavným cieľom modrej diplomacie je predchádzať napätiu a konfliktom súvisiacim s vodou, je evidentná potreba, aby EÚ súčasne prispievala k riešeniu konfliktov. EÚ má nielen možnosť pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi stranami zapojenými do konfliktov, ale mohla by tiež zohrávať významnú úlohu pri spolupráci pri obnove po skončení konfliktu.

1.14.

EHSV odporúča, aby sa prijali dodatočné opatrenia na zabránenie využívaniu vody ako zbrane, čo bolo opäť zaznamenané pri nedávnych konfliktoch. Najzávažnejšou z nich je kríza v Novej Kachovke, ktorej negatívne sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky sa ešte len musia analyzovať.

1.15.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ aktívne využívala svoj potenciál na dosiahnutie mieru a udržateľnosti a bola hnacou silou inovácií a zmien v regiónoch Stredozemia a severnej Afriky a Blízkeho východu, kde sú cezhraničné vody často predmetom sporov, ktoré ešte viac zhoršuje zmena klímy a dezertifikácia. V tejto súvislosti by sa mala oceniť práca Únie pre Stredozemie a jej expertnej skupiny pre vodu a rozvíjať užšia spolupráca a synergie.

1.16.

EHSV víta dobrovoľné záväzky EÚ prijaté počas Konferencie OSN o vode a vyzýva EÚ, aby naďalej využívala svoje existujúce politické nástroje na hľadanie dlhodobých účinných a efektívnych riešení.

1.17.

Makroregionálna stratégia v stredozemskom meradle by skutočne mohla podporiť väčšiu súdržnosť v povodí na základe zásad postupného a dobrovoľného prístupu, spoločného viacúrovňového riadenia a variabilnej geometrie reagujúcej na potreby a územné špecifiká. Ako doplnok k rámcom, iniciatívam a programom, ktoré už v tejto oblasti existujú, by zastrešujúca makroregionálna stratégia umožnila väčšiu súdržnosť a integráciu medzi týmito opatreniami, ktoré už existujú, a zároveň by umožnila komplementárnosť, racionálnejšie využívanie zdrojov a efektívnu spoločnú prácu pri hľadaní spoločného základu pre hospodársku, sociálnu a environmentálnu súdržnosť a riešení spoločných výziev.

1.18.

V rámci modrej diplomacie by sa mali vypracovať strategické priority v regiónoch, v ktorých je veľký nedostatok vody a konflikty súvisiace s vodou, ako sú regióny Stredozemia a severnej Afriky a Blízkeho východu, kde členské aj nečlenské štáty EÚ čelia bezprecedentným problémom súvisiacim s vodou. Vzhľadom na naliehavý charakter nedostatku vody je nevyhnutné, aby sa v rámci modrej dohody vyvinul jasný stredozemský rozmer a aby sa zamerala v súvislosti s vodou na región severnej Afriky a Blízkeho východu.

1.19.

Modrá diplomacia by tiež mala venovať osobitnú pozornosť situácii v subsaharskej Afrike, najmä v susedných regiónoch Sahel, Africký roh, povodia cezhraničných riek Níl, Niger a Kongo, oblasti cezhraničných jazier, ako sú Veľké africké jazerá a Čadské jazero, a rozvíjať proaktívne nástroje na predchádzanie nárastu migračných tokov do Európskej únie súvisiacich s vodnou krízou.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Zo všetkých prírodných zdrojov sa voda stala najvzácnejšou. Globálny nedostatok vody je vážnou výzvou pre pokračujúci ľudský rozvoj a dosiahnutie niekoľkých cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Napriek tomu, že tri štvrtiny našej planéty tvorí voda, väčšina z hojnosti vody na Zemi nie je využiteľná a iba 2,5 % tvorí sladká voda, z čoho je menej ako 1 % ľahko prístupné. Okrem toho sladkovodné útvary neustále čelia znižovaniu kvality a kvantity.

2.2.

EHSV vyhlásil, že voda nie je obyčajnou komoditou, ale verejným statkom, ktorý je zásadný pre ľudský život. Ľahký a cenovo dostupný prístup k vode, sanitácii a hygiene pre všetkých (WASH) je nevyhnutný pre verejné zdravie a ľudský rozvoj. V roku 2010 Valné zhromaždenie OSN výslovne uznalo ľudské právo na vodu a sanitáciu a rezolúciami Rady pre ľudské práva (43/32) schválenými v roku 2020 sa zaručuje právo na prístup k vode počas konfliktov, ako je napríklad konflikt medzi Palestínou a Izraelom. V súčasnosti však približne 2,2 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k pitnej vode a základným vodohospodárskym službám a stále viac ako polovica globálnej populácie nemá prístup k bezpečnej sanitácii.

2.3.

V súčasnosti sa vyčerpáva 30 % globálnych zásob podzemnej vody a narastajú obavy o kvalitu podzemnej vody. Zhruba 3,6 miliardy ľudí čelí nedostatočnému prístupu k vode aspoň počas jedného mesiaca v roku a očakáva sa, že toto číslo sa do roku 2050 zvýši na viac ako 5 miliárd. Do roku 2050 sa tiež očakáva nárast dopytu po vode o 55 % a približne 1/3 svetovej populácie nebude mať prístup ku kvalitnej pitnej vode.

2.4.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry k nedostatku vody dochádza vtedy, keď dopyt po vode počas určitého obdobia prekročí dostupné množstvo alebo keď je jej používanie obmedzené z dôvodu nízkej kvality. Keďže globálna populácia neustále rastie a voda je čoraz vzácnejšia, nie je ťažké predvídať konflikty súvisiace s vodou a geopolitickú nestabilitu na celom svete.

2.5.

S otázkami súvisiacimi s vodou, sanitáciou a hygienou je spojený tiež silný rodový a sociálny rozmer. Bez bezpečne riadených služieb v oblasti vody, sanitácie a hygieny sú ženy, dievčatá a deti zraniteľnejšie voči zneužívaniu, útokom a chorobám, čo ovplyvňuje ich schopnosť študovať, pracovať a žiť dôstojne. Je všeobecne známe, že ženy a dievčatá sú neúmerne zasiahnuté nedostatkom služieb v oblasti vody, sanitácie a hygieny, ale ich názory a potreby sa často nezohľadňujú pri navrhovaní a zavádzaní politík, čo spôsobuje ich trvalú marginalizáciu.

2.6.

Služby v oblasti vody, sanitácie a hygieny musia byť globálne inkluzívnejšie aj z hľadiska dostupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím. Sociálne a fyzické bariéry môžu ohroziť zdravie a dôstojnosť ľudí so zdravotným postihnutím a absencia primeraných zariadení by mohla ďalej ovplyvniť vzťahy, zápis do škôl a zamestnanosť. To platí aj pre iné zraniteľné skupiny.

2.7.

Ako prierezový zdroj je sladká voda nevyhnutná aj pre širokú škálu hospodárskych odvetví vrátane poľnohospodárstva, priemyslu, cestovného ruchu, energetiky a dopravy. Voda tak výrazne prispieva k vytváraniu bohatstva a pracovných miest. V regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté nedostatkom vody, by tempo rastu mohlo do roku 2050 klesnúť až o 6 % HDP.

2.8.

Nedostatok vody ohrozuje odolnosť niektorých oblastí sveta, spôsobuje nerovnosti a vyvoláva obavy o potravinovú bezpečnosť. Nedostatok vody a dezertifikácia často vedú k sekuritizácii dodávok vody. Nerovný prístup k vode podnecuje sociálnu nestabilitu a následne vedie k miestnym a medzinárodným konfliktom a napätiu. Opäť práve tí najchudobnejší budú nedostatkom vody a dezertifikáciou trpieť najviac. Od roku 2010 došlo na celom svete k viac ako 466 konfliktom z dôvodu kontroly vodných zdrojov, pričom väčšina z nich vznikla v Afrike a na Blízkom východe. Môže to viesť aj k vojne a posilneniu migračných vĺn smerom na globálny sever, najmä do Európskej únie.

2.9.

Zmena klímy tiež zvyšuje frekvenciu, intenzitu, rozsah a trvanie sucha v mnohých častiach sveta. Podľa predpovedí môžu suchá do roku 2050 postihnúť viac ako tri štvrtiny svetovej populácie (4). V rôznych správach OSN sa odhaduje, že do roku 2050 prinúti kombinácia problémov a konfliktov súvisiacich s vodou a klímou približne miliardu ľudí migrovať. Najmä na globálnom juhu je prístup k vode značne obmedzený. To ďalej podporí vysídľovanie a migráciu smerom na globálny sever. EHSV preto žiada, aby sa s cieľom zabrzdiť tento vývoj namiesto prijímania opatrení proti samotným utečencom riešili základné príčiny (vrátane nedostatku vody).

2.10.

Konflikty sú často spojené s odklonom na zavlažovanie alebo pre priemysel, zvládaním nedostatku a so záplavami, znečistením alebo s plavbou. Nedostatok vody spôsobený extrémnymi udalosťami a rastúci nedostatok vody však už viedli ku konfliktom o prístup k vodným zdrojom a ich kontrolu na celom svete. Klimatická kríza túto situáciu ešte zhorší. V mnohých prípadoch, keďže cezhraničné vody predstavujú 60 % svetových tokov sladkej vody a 153 krajín má územie v rámci aspoň jedného cezhraničného povodia a oblasti jazera, konflikty alebo spory zahŕňajú dve alebo viac krajín. EHSV preto požaduje nástroje na celosvetové riešenie nedostatku vody a predchádzanie konfliktom.

2.11.

Strany konfliktu, najmä na Blízkom východe, čoraz viac využívajú vodu ako zbraň. Sýrska občianska vojna sa stala negatívnym príkladom. Sýrska vláda zastavila dodávky vody miliónom civilistov, ISIS pravidelne odopieral vodu komunitám pod svojou kontrolou a Turecko bolo obvinené zo zastavenia prevádzky vodárne Alúk. V januári 2022 Rusko bombardovalo vodáreň v Idlibe (5).

2.12.

Ako sa, žiaľ, ukázalo pri nedávnej ruskej invázii na Ukrajinu, zadržiavanie vody alebo kontaminácia boli použité ako vojnová zbraň (6). V meste Mariupoľ ruské ozbrojené sily zámerne odstrihli ukrajinské obyvateľstvo od prístupu k pitnej vode, pričom využili hrozbu dehydratácie, aby prinútili obyvateľstvo vzdať sa a odopreli mu prístup k najzákladnejším potrebám. Zničenie priehrady Nova Kachovka ešte viac zhoršilo celkovú krízu.

3.   Modrá diplomacia a politické opatrenia

3.1.

Nedostatok vody a súvisiace napätie a využívanie vody ako zbrane predstavujú rastúcu hrozbu pre medzinárodný mier a stabilitu. Voda by sa však mohla stať nástrojom mieru a rozvoja. Preto je potrebná konkrétna modrá diplomacia.

3.2.

Modrá diplomacia (tiež známa ako vodná diplomacia alebo hydrodiplomacia) je opisovaná ako „dynamický, politicky orientovaný proces, ktorého cieľom je predchádzať napätiu súvisiacemu s vodou v spoločných vodách, zmierňovať a riešiť ho súčasným využívaním diplomatických nástrojov súvisiacich s vodou a know-how a mechanizmov spolupráce vo viacerých smeroch diplomacie“ (7).

3.3.

Výzvy súvisiace s vodou zdôrazňujú význam medzinárodných riadiacich štruktúr pri riadení vodných zdrojov a predchádzaní napätiu súvisiacemu s vodou. Nedávna Konferencia OSN o vode do roku 2023 (8) bola vzácnou príležitosťou na mobilizáciu všetkých zúčastnených strán a na výmenu informácií o najlepších postupoch a opatreniach, ktoré sa už vykonali, ako aj o dobrovoľnom záväzku k ďalším krokom (9). EHSV považuje za dôležité zabezpečiť pokračujúcu celosvetovú spoluprácu v tejto oblasti a riadnu realizáciu doteraz stanovených cieľov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj rozvoju regionálnych riadiacich štruktúr so zameraním na cezhraničné povodia riek a oblasti jazier.

3.4.

Dohovor OSN o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (dohovor o vode) (10), prijatý v Helsinkách v roku 1992, a Dohovor OSN o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov z roku 1997 (11) sú jedinečné medzinárodné právne nástroje s dôležitým cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie cezhraničných vodných zdrojov prostredníctvom spolupráce. Okrem toho ďalšie medzinárodné dohody, napríklad Protokol o vode a zdraví (12) a nedávno dohodnutá zmluva OSN o šírom mori, sú dôležitými nástrojmi, ktoré je potrebné v plnej miere a rýchlo zaviesť.

3.5.

Parížska dohoda o zmene klímy a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj ponúkajú cenné usmernenia o tom, ako možno modrú diplomaciu rozvíjať globálne. Cieľ udržateľného rozvoja č. 6 sa zameriava najmä na čistú vodu a sanitáciu a okrem iného zahŕňa ciele pre hospodárenie s cezhraničnými vodami a pre medzinárodnú spoluprácu. Vzhľadom na naliehavosť včasného vykonania cieľa udržateľného rozvoja č. 6, jeho čiastkových cieľov a vo všeobecnosti Parížskej dohody, by stratégia Global Gateway aj nástroj NDICI – Globálna Európa mohli byť v tomto smere konkrétnymi a účinnými nástrojmi.

3.6.

Predchádzanie problémom a napätiu súvisiacim s vodou by sa malo považovať za najdôležitejšiu akciu v rámci modrej diplomacie. Na tento účel by EÚ mala prispieť k udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi v celosvetovom meradle. Vodné hospodárstvo a úloha integrovaného manažmentu vodných zdrojov sa uznávajú ako kľúčové procesy pre koordinovaný rozvoj a udržateľné hospodárenie s vodou, pôdou a so súvisiacimi zdrojmi.

3.7.

Je tiež nevyhnutné vypracovať medzinárodné politiky na podporu šetrného a efektívneho využívania vody vo všetkých sektoroch hospodárstva a spoločnosti, na zníženie znečistenia podzemných a povrchových vôd, ako aj na obnovu znečistených a znehodnotených vôd.

3.8.

Pokiaľ ide o prepojenie vody a klímy, práca Svetovej meteorologickej organizácie má veľký význam a hodnotu, pretože organizuje, podporuje a urýchľuje dôležité projekty regionálnej spolupráce – napr. monitorovanie a správu údajov, riešenie systémov včasného varovania a analýzu klimatických zmien a ich vplyvu na vodu – ktoré sú dôležitými súčasťami modrej diplomacie.

3.9.

Vodné zdroje súvisia aj s ochranou biodiverzity. Zatiaľ čo voda je nevyhnutná na udržanie prírodných procesov a zachovanie prosperujúcich a zdravých ekosystémov, zdravá pôda a ekosystémy ponúkajú prirodzené dlhodobé ukladanie sladkej vody. Rozšírené riadenie a obnova suchozemských a vodných systémov poskytujú udržateľné riešenia v oblasti hospodárenia s vodami a je možné ich zaviesť rýchlo, za relatívne nízke náklady a so skromnými technologickými požiadavkami.

3.10.

Okrem toho je modrá diplomacia neodmysliteľne spojená so zdravotnou diplomaciou EÚ, keďže primerané služby v oblasti vody, sanitácie a hygieny sú nevyhnutnou podmienkou verejného zdravia. Keďže voda je verejným statkom, je nevyhnutné zabezpečiť primeranú verejnú infraštruktúru a zariadenia, aby sa umožnil ľahký prístup k čistej, bezpečnej a cenovo dostupnej vode pre všetkých. Náležitá pozornosť by sa mala venovať aj správnemu nakladaniu s odpadovými vodami.

3.11.

Na tento účel by EÚ mala podporovať celosvetový prístup k cenovo dostupnej vode pre každého a uľahčovať udržateľné hospodárenie s vodou prostredníctvom spolupráce v oblasti infraštruktúry, technológií a odborných znalostí ako súčasti hospodárskych partnerstiev a rozvojovej spolupráce. Stratégia Global Gateway je v tomto smere vynikajúcim nástrojom (13).

3.12.

Pridelenie primeraných finančných prostriedkov na zlepšenie existujúcich zariadení a infraštruktúry a tam, kde je to vhodné, na výstavbu nových je základnou podmienkou zabezpečenia spravodlivého prístupu k čistej vode pre všetkých obyvateľov sveta. Pre dlhodobé investície do hospodárenia s vodou a vodohospodárskej infraštruktúry je potrebné verejné aj súkromné financovanie (vrátane fondov EÚ a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a financovania z EIB a EBOR). Prostredníctvom svojho európskeho južného susedstva sa EÚ zapája do akcií súvisiacich s vodou, ktoré pomáhajú mobilizovať finančné prostriedky na hospodárenie s vodou, efektívne využívanie vody, sanitáciu a opätovné využívanie odpadových vôd, odstraňovanie znečistenia (najmä znečistenia plastmi) a adaptáciu na zmenu klímy.

3.13.

Nové technológie majú potenciál priniesť významné výsledky v sektore hospodárenia s vodou. Zlepšenie hospodárenia s vodou si vyžaduje výskum a inovácie, výmenu údajov a znalostí a zároveň aj pokračujúcu podporu prechodu na digitálne riešenia v oblasti vody. EÚ sa zaviazala podporovať výskum v oblasti hospodárenia s vodou vrátane medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií ako v prípade Partnerstva pre výskum a inovácie v oblasti Stredozemného mora (PRIMA) (dostupnosť vody pre poľnohospodárstvo) s financovaním vo výške 494 miliónov EUR na roky 2018 – 2024.

3.14.

EÚ by tiež mala zvýšiť povedomie o kľúčovej úlohe vody pri vytváraní udržateľného rozvoja z hospodárskeho, zo sociálneho a z environmentálneho hľadiska. Predovšetkým je potrebné lepšie pochopiť vzájomné prepojenie medzi rôznymi úlohami vody a vzájomnú závislosť rôznych aktérov. Prepojenie voda-energia-potrava predstavuje typickú spojitosť, ktorá by sa mala hodnotiť ako celok. Na druhej strane by EÚ mohla pomôcť identifikovať riziká súvisiace s vodou, ako aj napätie medzi rôznymi aktérmi.

3.15.

Okrem zvyšovania informovanosti môže EÚ podporovať odbornú prípravu a zlepšovanie technických a manažérskych kapacít organizácií pôsobiacich v sektore hospodárenia s vodou a vodného hospodárstva vo všeobecnosti. EÚ by tiež mohla zohrávať aktívnejšiu úlohu pri posilňovaní a uľahčovaní sietí modrej diplomacie vzhľadom na to, že si to vyžaduje spoluprácu medzi rôznymi aktérmi: zástupcami vlády, vodohospodárskymi orgánmi a agentúrami, akademickou obcou a výskumnými inštitúciami, súkromným sektorom a organizáciami občianskej spoločnosti, pričom treba využiť aj potenciál ženských aktérov.

3.16.

Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní nových nástrojov, programov alebo stratégií v oblasti výziev súvisiacich s vodou. Iniciatívy ako „Right2Water“, prvá európska iniciatíva občanov, ktorá vníma vodu ako nástroj v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky (14), poukazujú na hodnotu občianskej mobilizácie. Cieľom Európskeho klimatického paktu je stať sa živým priestorom na výmenu informácií, diskusiu a podnikanie krokov v súvislosti s klimatickou krízou zapojením občanov, ich organizácií a podnikov.

3.17.

Pokiaľ ide o napredovanie modrej diplomacie pri vykonávaní obchodných dohôd uzavretých medzi EÚ a tretími stranami, domáce poradné skupiny EHSV zahŕňajú cenné nástroje, pretože spájajú obchodné organizácie, odborové zväzy a environmentálne organizácie.

3.18.

EHSV poukazuje na to, že voda je verejný statok, a preto by mala byť dostupná pre každého za prijateľnú cenu. S rastúcim nedostatkom vodných zdrojov sa uplatňuje obchodný prístup k vode. Hoci by takýto prístup ponúkal určité výhody pri prerozdeľovaní vzácnych zdrojov, mali by sa prijať opatrenia na zabezpečenie sebestačnosti všetkých regiónov – s využitím obchodných dohôd a rokovaní a zohľadnením skutočnosti, že voda je verejným statkom, a nie len komoditou, a ak to bude potrebné prijatím právnych predpisov po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami.

3.19.

Okrem tradičných medzinárodných dohovorov o vode a cieľov udržateľného rozvoja existuje množstvo bilaterálnych, regionálnych a globálnych orgánov, nástrojov a procesov, v rámci ktorých môže EÚ prispieť k vodnej diplomacii.

3.20.

Cezhraničné rieky v Európe vyvolávajú množstvo problémov týkajúcich sa znečistenia vody a spoločného využívania vody, ktoré je potrebné riešiť. Ako sa preukázalo v prípadoch Dunajskej komisie, Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne (CCNR), Medzinárodnej komisie pre povodie rieky Sáva a Komisie pre rieku Mosela, existuje bohatá zbierka európskych skúseností súvisiacich s riekami, ktoré by sa dali využiť v oblasti modrej diplomacie EÚ.

3.21.

So zreteľom na európske skúsenosti, vedecké poznatky a zdroje súvisiace s vodou a sanitáciou –ako súčasť úsilia EÚ o aktívnu modrú diplomaciu – by sa malo zriadiť Európske centrum pre vodu, ktoré bude priamo podliehať GR pre životné prostredie a ESVČ, s cieľom pomôcť členským štátom, ako aj iným krajinám riešiť otázky súvisiace s vodou v európskom susedstve a mimo neho.

3.22.

Výmena informácií o postupoch a skúsenostiach členských štátov v oblasti modrej diplomacie je pre EÚ dôležitým spôsobom, ako posilniť svoj vplyv. Fínsko napríklad spustilo projekt „Spolupráca v oblasti vody a mier – fínska vodná cesta“ (15), ktorého cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti fínskej vodnej diplomacie na medzinárodnej úrovni, posilniť medzinárodné cezhraničné dohody a ich vykonávanie, identifikovať potreby odbornej prípravy v oblasti vodnej diplomacie a budovania kompetencií a reagovať na ne a prehĺbiť spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sprostredkovania mieru a v odvetví vodného hospodárstva.

4.   Stredozemie a región Blízkeho východu a severnej Afriky

4.1.

Stredozemie sa otepľuje o 20 % rýchlejšie ako globálny priemer a už teraz čelí veľkým problémom súvisiacim s nedostatkom vody. Existujú rozsiahle dôkazy o tom, že zmena klímy ovplyvní Stredozemné more rôznymi spôsobmi, odvetvia rybolovu, ako aj biodiverzita budú ohrozené inváznymi druhmi, región bude suchší a teplejší a intenzita extrémnych udalostí a období sucha sa zvýši. Stredozemské členské štáty EÚ sú čoraz viac ohrozené dezertifikáciou, ktorá postihuje predovšetkým pobrežné a ostrovné regióny.

4.2.

Napriek výrazným subregionálnym rozdielom čelí celý región Blízkeho východu a severnej Afriky podobným výzvam. Hnacou silou rizík súvisiacich s vodou v týchto krajinách sú okrem iného rastúca populácia a dopyt po vode, zmena klímy a zastarané systémy hospodárenia s vodami. Okrem toho zlá správa vecí verejných, korupcia a opakujúce sa konflikty takmer znemožňujú zavedenie protiopatrení.

4.3.

Veľké regióny subsaharskej Afriky čelia významným problémom súvisiacim s nedostatkom vody. Nedostatočná medzinárodná reakcia pravdepodobne povedie k migračným vlnám a vnútroštátnym a medzinárodným konfliktom.

4.4.

Keďže mnohé odvetvia potrebujú vodu, aby boli produktívne, napr. poľnohospodárstvo a energetika, nedostatok vody môže ohroziť celé odvetvia hospodárstva Stredozemia a štátov severnej Afriky a Blízkeho východu, ktoré výrazne prispievajú k HDP. EHSV zdôrazňuje, že tieto odvetvia musia zintenzívniť svoje úsilie o čo najefektívnejšie využívanie a opätovné využívanie vody.

4.5.

Nekontrolovaný rast cestovného ruchu môže mať významný vplyv na nedostatok vody v Stredozemí. Očakáva sa, že objem prichádzajúcich cestujúcich z celého sveta bude v nadchádzajúcich rokoch naďalej narastať, čo povedie k vysokému antropogénnemu tlaku, ktorý v kombinácii so závažnými zmenami vo využívaní pôdy bude mať priamy vplyv na spotrebu vody a pôdy a degradáciu ekosystémových služieb.

4.6.

Zatiaľ čo krajiny ako Malta, Izrael a Španielsko sa stali lídrami v oblasti hospodárenia s vodou a politiky efektívneho využívania vody, regionálna spolupráca v tejto oblasti je stále nedostatočná. Stredozemská stratégia pre udržateľný rozvoj však poskytuje integračný politický rámec pre všetky zainteresované strany na prenesenie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na regionálnu, subregionálnu, národnú a miestnu úroveň v Stredozemí. Únia pre Stredozemie a jej expertná skupina pre vodu tiež poskytujú cennú platformu na výmenu informácií a podporu spoločných cieľov a skúseností krajín ako Jordánsko, Maroko a Palestína súvisiacich s nedostatkom vody, napríklad pokiaľ ide o opatrenia na zvýšenie odolnosti s cieľom prispôsobiť sa otrasom zmeny klímy.

4.7.

Keďže cezhraničné vody regiónu Stredozemia a regiónu severnej Afriky a Blízkeho východu často viedli k sporom, ktoré ešte viac prehĺbili problémy spôsobené zmenou klímy a dezertifikáciou, EÚ má potenciál stať sa hybnou silou zmeny na medzinárodnej a regionálnej úrovni a využiť svoje existujúce nástroje politiky EÚ na hľadanie dlhodobých účinných a efektívnych riešení. V rámci nástroja NDICI – Globálna Európa vyčlenila EÚ viac ako 380 miliónov EUR, čím v spolupráci s krajinami, organizáciami povodí a regionálnymi orgánmi prispela k stratégii Global Gateway, pokiaľ ide o opatrenia cezhraničného hospodárenia s vodou.

4.8.

Európska únia sa v rámci svojho pokračujúceho partnerstva s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP) v oblasti klímy a environmentálnej bezpečnosti zaviazala k prepojeniu bezpečnosti a vody v cezhraničnej spolupráci v oblasti hospodárenia s vodou. Dohovor OSN o vodných tokoch z roku 1997 a dohovor o vode z roku 1992 by mohli byť užitočnými usmerneniami pre cezhraničnú spoluprácu.

4.9.

Cezhraničné povodia riek Níl, Jordán, Orontes, Tigris-Eufrat a Evros/Marica pritiahli celosvetovú pozornosť z dôvodu sporov o prideľovanie vody na pitie, zavlažovanie a výrobu elektriny. Tieto spory predstavujú výzvu pre regionálny mier a stabilitu.

4.10.

Oblasti cezhraničných jazier, ako je Mŕtve more, Ochrid, Prespa a Scutari, tiež pritiahli značnú pozornosť vzhľadom na svoju úlohu pri ochrane biodiverzity a hrozby degradácie spôsobené neudržateľným poľnohospodárstvom, nezákonným rybolovom a rozvojom cestovného ruchu.

4.11.

V regióne Stredozemia a regióne severnej Afriky a Blízkeho východu sa nachádzajú niektoré z najvýznamnejších mokradí sveta, ktorých ochrana si zasluhuje osobitnú pozornosť, pokiaľ ide o biodiverzitu, ako aj nezákonný rybolov a vodné zdroje.

4.12.

Spolupráca medzi členskými štátmi EÚ so spoločnými riekami, ako je Portugalsko a Španielsko, Grécko a Bulharsko, nedosahuje požadovanú úroveň.

4.13.

Spolupráca medzi členskými štátmi EÚ a kandidátskymi krajinami EÚ so spoločnými riekami (ako je Grécko a Albánsko a Grécko a Severné Macedónsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina) má ešte veľké medzery. Zároveň existujú dva osvedčené postupy, ktoré si zaslúžia uznanie: 1. Spolupráca medzi krajinami, do ktorých zasahuje akviferový systém Dinárskeho krasu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Čierna Hora), ktorá umožňuje lepšie národné a regionálne prístupy hospodárenia k tomuto jedinečnému zdroju sladkej vody, ktoré sa majú vyvinúť s cieľom riešiť ochranu súvisiacich ekosystémov a zlepšiť kvalitu vody (UNESO IHP 2016). Zachovanie vypúšťania podzemných vôd do mora udržiava cenné ekosystémy na rozhraní pevniny a morského prostredia. 2. Rámcová dohoda o povodí rieky Sáva z roku 2002, prvý povojnový multilaterálny rámec, ktorý prijali krajiny bývalej Juhoslávie, ukazuje, ako môže regionálna spolupráca v oblasti vody poháňať a upevňovať úsilie o budovanie mieru.

4.14.

Politický rámec Únie pre Stredozemie v oblasti vodného hospodárstva do roku 2030 a jeho štyri pracovné skupiny: spojitosť Voda-energia-potraviny-ekosystémy (WEFE), Voda, zamestnanosť a migrácia (WEM), Voda, hygiena a sanitácia a opatrenia v oblasti vodného hospodárstva a zmeny klímy (WCCA), ktoré boli vyvinuté spoločne s rôznymi aktérmi občianskej spoločnosti vrátane Global Water Partnership – Mediterranean and Inter-Islamic Network on Water Resources Development and Management (INWRDAM), ktoré spájajú štáty zo severu a juhu Stredozemného mora (Taliansko-Turecko, Grécko-Libanon, Malta-Egypt) a podporujú spoločnú politiku v oblasti hospodárenia s vodami, sú veľmi vítané a predstavujú žiarivý príklad pre tento región aj mimo neho.

---

(1)  Tento prístup bol zavedený politickým rámcom Únie pre Stredozemie v oblasti vodného hospodárstva do roku 2030.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Global Gateway (stanovisko z vlastnej iniciatívy) [JOIN(2021) 30 final] (Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 27).

(3)  JOIN(2023) 20 final, Brusel, 20.6.2023.

(4)  https://www.un.org/en/observances/desertification-day

(5)  https://syriaaccountability.org/too-little-water-too-much-war-wheat-shortages-in-syria/.

(6)  https://www.unicef.org/press-releases/14-million-people-without-running-water-across-war-affected-eastern-ukraine.

(7)  Keskinen a kol. 2021, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0022169421007873.

(8)  https://sdgs.un.org/conferences/water2023.

(9)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7443-2023-INIT/en/pdf.

(10)  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=XXVII-5&chapter=27&clang=_en.

(11)  https://unece.org/environment-policy/water/un-watercourses-convention.

(12)  https://unece.org/environment-policy/water/protocol-on-water-and-health/about-the-protocol/introduction.

(13)  https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/stronger-europe-world/global-gateway_sk

(14)  https://right2water.eu/.

(15)  https://sdgs.un.org/partnerships/water-cooperation-and-peace-finnish-water-way-water-diplomacy-project.