European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C

C/2023/443

1.12.2023

P9_TA(2023)0104

Udržateľný kolobeh uhlíka

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2023 o udržateľnom kolobehu uhlíka (2022/2053(INI))

(C/2023/443)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11), ktorá sa konala 30. novembra – 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko), a na Parížsku dohodu prijatú rozhodnutím 1/CP.21 na COP21, a najmä na jej článok 2, článok 6 ods. 2 a článok 6 ods. 4,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja OSN,

—

so zreteľom na správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), najmä na jeho osobitnú správu z 8. októbra 2018 o globálnom otepľovaní o 1,5 oC a šiestu hodnotiacu správu (AR6) a jej syntetickú správu o ňom s názvom Zmena klímy 2021: Prírodovedecký základ, zverejnenú 9. augusta 2021,

—

so zreteľom na správy IPCC s názvom Zmena klímy 2022: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, zverejnenú 28. februára 2022, a Zmena klímy 2022: Zmierňovanie zmeny klímy, zverejnenú 4. apríla 2022, jeho osobitnú správu z 24. septembra 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a z 8. augusta 2019 o zmene klímy a pôde;

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2021 o udržateľnom kolobehu uhlíka (COM(2021)0800),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. decembra 2021 s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka – uhlíkové poľnohospodárstvo (SWD(2021)0450),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. decembra 2021 s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka pre klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 (SWD(2021)0451),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (1), najmä na jeho článok 32,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) (3),

—

so zreteľom na svoje stanovisko (4) zo 14. júla 2021 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa dodržiavania záväzkov, stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030 a záväzok spoločne dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, a nariadenie (EÚ) 2018/1999, pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmania (COM(2021)0554),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 20. októbra 2021 na rovnakú tému (5),

—

so zreteľom na príručku s technickými usmerneniami Komisie s názvom Setting up and implementing result-based carbon farming mechanisms in the EU (Vytvorenie a zavedenie mechanizmov uhlíkového poľnohospodárstva v EÚ, založených na výsledkoch), ktorá bola zverejnená 29. apríla 2021,

—

so zreteľom oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2021 na rovnakú tému (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 (COM(2021)0572),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2021 na rovnakú tému (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 na rovnakú tému (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 17. decembra 2020 na rovnakú tému (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. marca 2021 s názvom Akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby (COM(2021)0141) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 na rovnakú tému (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. novembra 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030: Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy (COM(2021)0699) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2021 na rovnakú tému (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (COM(2020)0667) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 na rovnakú tému (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (14),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Odporúčania pre členské štáty týkajúce sa ich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku (COM(2020)0846),

—

so zreteľom na listy Komisie s pripomienkami k strategickým plánom SPP členských štátov,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 12/2021 s názvom Zásada „znečisťovateľ platí“: Nejednotné uplatňovanie environmentálnych politík a opatrení EÚ,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov 16/2021 s názvom Spoločná poľnohospodárska politika a klíma: Polovica výdavkov EÚ v oblasti klímy vyčlenených na poľnohospodárstvo, ale emisie z poľnohospodárskych podnikov neklesajú,

—

so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o medzerách v oblasti emisií z roku 2021 zverejnenú 26. októbra 2021  (15),

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019  (16),

—

so zreteľom na príručku Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) z roku 2021 pre tvorbu projektov modrého uhlíka v Európe a Stredozemí,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Uhlíkové poľnohospodárstvo – príprava poľnohospodárstva na rok 2030, ktorú si vyžiadal Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a ktorá bola zverejnená 30. novembra 2021  (17),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Udržateľný kolobeh uhlíka (NAT/846-EESC-2021),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A9-0066/2023),

A.

keďže prechod na udržateľné potravinové systémy v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody o klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 by sa mal stať ústrednou súčasťou poľnohospodárskej a potravinovej politiky; keďže uhlíkové poľnohospodárstvo má potenciál prispieť k cieľom EÚ v oblasti klímy a biodiverzity, ako aj podporiť udržateľnú výrobu potravín;

B.

keďže rôzne uhlíkové cykly reagujú odlišne, a preto by sa k nim malo pristupovať ku každému zvlášť; keďže biologické záchyty uhlíka sa musia vo väčšej miere využívať spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu a ekosystémové služby; keďže pre reakciu na viaceré globálne krízy má obnova prírody zásadný význam; keďže systémy uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré môžu príjemcovia dobrovoľne využívať, môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy a biodiverzity a zabezpečiť, aby ich vykonávanie bolo menej byrokratické;

C.

keďže dobrovoľné trhy s uhlíkom sú nestabilné a nedokázali motivovať pôdohospodárov ponukou spravodlivej ceny za jednotku uloženého uhlíka;

D.

keďže zabránenie najhorším dôsledkom zmeny klímy bude spočívať predovšetkým v čo najrozsiahlejšej minimalizácii emisií skleníkových plynov, a to aj pomocou technológií, ako je zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS), ak iné možnosti zmiernenia zmeny klímy nie sú možné, ako aj v odstraňovaní oxidu uhličitého (CO2), ktorý je už v atmosfére, takými technológiami, ako je odstraňovanie CO2;

E.

keďže zlepšenie odstraňovania uhlíka treba dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov v celej EÚ a ich odstraňovaním v EÚ najneskôr do roku 2050 a potom dosiahnuť záporné emisie; keďže treba výrazne znížiť závislosť EÚ od fosílnych palív; keďže odstraňovanie uhlíka je naďalej viac limitované ako jeho absolútne znižovanie, ale môže vyvážiť nevyhnutné emisie vtedy, keď nie sú možnosti priameho znižovania emisií;

F.

keďže zabezpečenie dostupnosti prírodných surovín (t. j. potravín a biomasy) je hlavným cieľom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

G.

keďže biogénne kolobehy uhlíka sú prírodné procesy, ktoré sú výrazne ovplyvnené ľudským zásahom a musia byť udržateľné, aby sa odstránil uhlík z atmosféry; keďže politiky by mali rozlišovať medzi cyklom fosílneho a biogénneho uhlíka s cieľom čo najskôr znížiť emisie fosílneho uhlíka na nulu;

H.

keďže krátky cyklus odstraňovania s využitím suchozemských záchytov a dlhý cyklus odstraňovania s využitím geologického ukladania sa líšia dobou skladovania, a to desiatky až stovky rokov pre suchozemské záchyty a tisícky až milióny rokov v prípade geologického ukladania; keďže odstraňovanie s krátkym a dlhým cyklom je tiež spojené s rozdielnym rizikom opätovného uvoľnenia alebo úniku, nákladmi a dobou zavádzania;

I.

keďže pôda je veľmi zložitý ekosystém, v ktorom mikroorganizmy medzi sebou a s rastlinami interagujú mnohorakými spôsobmi; keďže z nedávneho pokroku vo vedách o pôde vyplynulo, že život v pôde je hlavnou hybnou silou funkcií pôdy vrátane kolobehu uhlíka; keďže pôdne organizmy zohrávajú dôležitú úlohu pri ukladaní uhlíka do pôdy;

J.

keďže v celej EÚ majú zásoby uhlíka v pôde v súčasnosti znepokojivý zostupný trend v dôsledku viacerých faktorov; keďže dobré zdravie pôdy m vplyv na schopnosť produkovať potraviny, filtrovať vodu a absorbovať uhlík, čím prispieva nielen k stabilizácii klímy, ale aj k zaisteniu potravinovej bezpečnosti a obnove biodiverzity;

K.

keďže prognóza skutočnej kapacity poľnohospodárskej pôdy na zmierňovanie zmeny klímy je veľmi náročná vzhľadom na obrovskú rozmanitosť možných scenárov vyplývajúcich z kombinácie postupov obhospodarovania, ich možnej oblasti použitia a interakcií s inými sociálno-ekonomickými faktormi; keďže regeneratívne poľnohospodárstvo ako prístup k výrobe potravín a obhospodarovaniu pôdy by mohlo tieto výzvy zmierniť a podporiť prechod na vysoko odolný poľnohospodársky systém založený na primeranom hospodárení na pozemkoch a pôde;

L.

keďže trvalé trávne porasty sú spolu s rašeliniskami hlavnými poľnohospodárskymi záchytmi uhlíka a ich plocha sa naďalej zmenšuje, pretože pravidlá podmienenosti SPP umožňujú rozoranie 5 % týchto plôch v každom programovom období na základe aktualizácie východiskového roka a riadenia tohto opatrenia na príliš agregovanej úrovni;

M.

keďže model rodinných poľnohospodárskych podnikov má pre budúcnosť poľnohospodárstva a vidieckych komunít v EÚ zásadný význam; keďže počet poľnohospodárskych podnikov v EÚ sa v relatívne krátkom období 2005 – 2016 znížil približne o štvrtinu, z čoho prevažnú väčšinu tvorili malé rodinné poľnohospodárske podniky;

N.

keďže postupy sekvestrácie uhlíka, ako je napríklad uhlíkové poľnohospodárstvo, môžu prispieť k dostupnosti nových miestnych pracovných príležitostí, rozvoju vidieka a k lepšiemu sociálnemu začleneniu vidieckych oblastí;

O.

keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 12 „zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby“ do roku 2030 zahŕňa aj ciele na zníženie odpadu z potravín vo všetkých fázach poľnohospodárskej výroby, spracovania, pozberovej úpravy až po skladovanie, distribúciu a spotrebu;

P.

keďže morské a sladkovodné ekosystémy ako miesta rozmnožovania a biotopy pre širokú škálu morských a suchozemských druhov sú vysoko produktívne a zohrávajú dôležitú ekologickú úlohu pri kolobehu živín a uhlíka pri ochrane pobrežia, pri udržiavaní živobytia a zabezpečovaní životnej úrovne miestnych komunít;

Q.

keďže na zabezpečenie včasnej komercializácie a zavedenia technológií zachytávania, odstraňovania a ukladania uhlíka, ako aj potrebnej infraštruktúry CO2 sa bude vyžadovať účinný a spoľahlivý regulačný rámec a primerané financovanie;

R.

keďže Londýnsky protokol (18) zakazuje cezhraničnú prepravu CO2 po mori; keďže pozmeňujúci návrh z roku 2009 týkajúci sa tohto obmedzenia prijalo len päť členských štátov;

I.    Všeobecne

1.

 zdôrazňuje, že vplyv prírodných a priemyselných riešení odstraňovania uhlíka na vyrovnávanie emisií skleníkových plynov je obmedzený a nemal by byť na úkor ambicióznych cieľov zmierňovania zmeny klímy, ktoré si vyžadujú podstatné zníženie emisií; zdôrazňuje, že cieľom EÚ je dať prednosť rýchlemu a predvídateľnému znižovaniu emisií a súčasne posilniť odstraňovanie emisií prírodnými záchytmi v súlade s európskym klimatickým právnym predpisom; uznáva potenciál iniciatívy za udržateľný kolobeh uhlíka prispieť k cieľu EÚ týkajúceho sa čistého odstráneného uhlíka v objeme aspoň 310 megaton (Mt) do roku 2030 pri súčasnom zohľadnení zásady „nespôsobovať významnú škodu“, ako sa uvádza v oznámení Komisie o udržateľnom kolobehu uhlíka, ako aj potreby vyvarovať sa dvojitého zápočtu a zabezpečiť environmentálnu integritu;

2.

 varuje pred mnohými scenármi IPCC, ktoré vo veľkej miere vychádzajú z budúceho odstraňovania CO2; domnieva sa, že vzhľadom na mnohé neistoty spojené s týmito technológiami a riziká, ktoré väčšina z nich predstavuje pre využívanie pôdy, vodné zdroje, ochranu biodiverzity a potravinovú bezpečnosť, by sa mali uprednostniť scenáre, ktoré odstraňovanie CO2 minimalizujú, ako napríklad scenáre s nízkym dopytom po energii; vyzýva nezávislú poradnú radu EÚ pre zmenu klímy, aby pri posudzovaní toho, aký by mohol byť rozpočet EÚ kompatibilný s emisiami skleníkových plynov v súlade s cieľom s 1,5 oC, tieto scenáre uprednostnila a dôkladne zvážila využívanie možností a technológií na sociálne, environmentálne a ekonomicky vedomé odstraňovanie CO2;

3.

 zdôrazňuje, že EÚ by okrem znižovania emisií mala usilovať aj o dosiahnutie záporných emisií, aby sa zamedzilo závislosti od budúcich záporných emisií, ktoré sa možno nikdy nedosiahnu; trvá na tom, že nulové čisté emisie by nemali byť konečným klimatickým cieľom EÚ, ale odrazovým mostíkom na ceste k dosiahnutiu čistých záporných emisií; víta plán vytýčený Komisiou na dosiahnutie čistých záporných emisií aj odstraňovaním uhlíka; vyzýva Komisiu, aby stanovila zoznam postupov s najvyšším absorpčným potenciálom ako dôležitý vstupný materiál pre poľnohospodárov a aby ďalej investovala do vývoja dostupných a cenovo prijateľných technológií na odstraňovanie uhlíka; trvá na tom, že odstraňovanie by sa malo započítavať do samostatného cieľa odstraňovania, aby sa zabezpečilo, že nebude spomaľovať úsilie o dekarbonizáciu celého hospodárstva;

4.

 zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo by mali mať významnú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti odstraňovania uhlíka vo využívaní pôdy a rovnako ako všetky hospodárske odvetvia by mali prispievať k cieľu EÚ v oblasti klimatickej neutrality; zdôrazňuje, že zdravé prírodné ekosystémy môžu predstavovať dôležitý zdroj dlhodobého odstraňovania;

5.

 konštatuje, že čisté odstraňovanie zo suchozemských ekosystémov v EÚ má v poslednom desaťročí klesajúcu tendenciu, ktorá je do veľkej miery spôsobená zhoršovaním situácie v lesných ekosystémoch, ako sa zdôrazňuje v oznámení; konštatuje, že zvyšovanie odolnosti lesných a poľnohospodárskych ekosystémov je absolútne nevyhnutné na vyrovnanie sa s dôsledkami zmeny klímy v EÚ a zachovanie šance na dosiahnutie našich klimatických cieľov;

6.

 zdôrazňuje, že každé odvetvie musí v prvom rade nezávisle znižovať vlastné emisie CO2 a využívať kapacitu ukladania iných odvetví, ako je poľnohospodárstvo a lesníctvo, najmä v prípade emisií, ktoré nie je možné znížiť, a dočasne emisií, ktoré sa znižujú veľmi ťažko, aby sa dosiahli klimatické ciele do roku 2050 a naštartovali obchodné modely uhlíkového poľnohospodárstva; domnieva sa, že odvetvia a zariadenia s emisiami, ktoré sa nedajú znížiť, môžu započítať kapacitu ukladania iných odvetví na pomoc dosiahnutia vlastného cieľa klimatickej neutrality len vtedy, ak sa použijú osvedčenia o odstránení uhlíka; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba zabrániť tomu, aby priemysel svoje emisie kompenzoval prostredníctvom uhlíkových certifikátov;

7.

 zdôrazňuje, že udržateľná výroba potravín je cieľom poľnohospodárstva na zaistenie potravinovej bezpečnosti a že dostupnosť udržateľných obnoviteľných surovín je cieľom lesného hospodárstva a poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že zmena klímy a strata biodiverzity výrazne ovplyvňujú tieto odvetvia, a tým aj potravinovú bezpečnosť; zdôrazňuje, že strata biodiverzity a nedostatočná odolnosť na prispôsobenie sa zmene klímy už majú vplyv na produkčnú kapacitu potravinového systému a lesného hospodárstva v EÚ;

8.

 zdôrazňuje, že postupy a úsilie o odstraňovanie uhlíka by nemali zasahovať do práva ľudí žiť v zdravom prostredí, kam patrí aj zachovanie zdravej pôdy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné politiky na ochranu tohto práva;

9.

 vyzýva priemysel, aby predložil inovatívne riešenia a iniciatívy zamerané na postupné vyraďovanie fosílneho uhlíka a znižovanie emisií uhlíka; podporuje ďalšie presadzovanie technologických riešení napríklad prostredníctvom finančných stimulov na zachytávanie a využívanie CO2 a výrobu udržateľných syntetických palív alebo iných nefosílnych uhlíkových produktov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s priemyslom a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zapojené do postupov a technológií odstraňovania uhlíka, predložila konkrétne riešenia a iniciatívy na nahradenie fosílneho uhlíka udržateľnými tokmi recyklovaného uhlíka;

10.

 uznáva hodnotu priemyselných riešení pri sekvestrácii uhlíka, ako aj ich prínos k znižovaniu emisií uhlíka; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať a stimulovať riešenia blízke prírode, ako sú rôznorodé pralesovité porasty, vrátenie vody do odvodnených mokradí a rašelinísk, agrolesníctvo a obnova lesa, keďže iniciatívy uhlíkového poľnohospodárstva by nemali uprednostňovať len modely priemyselného poľnohospodárstva;

11.

 zdôrazňuje, že zabezpečenie zdravej pôdy je nevyhnutné na zlepšenie úrodnosti pôdy, zvýšenie adaptačnej schopnosti a zníženie emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že ochrana a obnova pôdy sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov EÚ a medzinárodných cieľov v oblasti klímy a biodiverzity a na prechod na udržateľné potravinové systémy; zdôrazňuje preto, že by navrhovaný právny predpis EÚ o zdraví pôdy by sa nemal oneskoriť, pretože k týmto cieľom bude smerovať spoločný legislatívny rámec;

12.

 zdôrazňuje, že sekvestrácia uhlíka v pôde, ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity sú úzko prepojené a prispievajú k zvýšeniu odolnosti pôdy a adaptácii na zmenu klímy zlepšením štruktúry pôdy, zvýšením schopnosti zadržiavať vodu a pozitívnym vplyvom na rastliny a plodiny, pričom zároveň znižujú riziko erózie pôdy; vyzýva preto členské štáty, aby do národných strategických plánov SPP zaradili dôslednú ochranu pôdy;

13.

 zdôrazňuje, že zvyšovanie obsahu uhlíka v pôde prináša viaceré výhody vrátane lepšej kvality a úrodnosti pôdy, zvýšenej odolnosti voči patogénom, zvýšenej odolnosti voči extrémnym výkyvom počasia a lepšej výživovej kvality; okrem toho konštatuje, že nárast organickej hmoty v degradovaných pôdach prinesie dostatok živín na zachovanie výnosov plodín, a preto trvá na udržateľnom hospodárení na pôde, a pripomína význam agroekologických postupov zlepšujúcich sekvestráciu uhlíka v pôde, ako sú krycie plodiny, striedanie plodín, ekologické poľnohospodárstvo, udržiavanie trávnych porastov (bez orby), premeny ornej pôdy na trvalé trávne porasty, extenzifikácia chovu hospodárskych zvierat v určitých oblastiach, zmiešané poľnohospodárstvo spájajúce systémy chovu hospodárskych zvierat a pestovania plodín a agrolesníctvo;

14.

 v tejto súvislosti berie na vedomie vysokú intenzitu CO2 z výroby chemických hnojív a vyzýva Komisiu, aby európskym poľnohospodárom a členským štátom umožnila a podporila používanie prírodného alebo spracovaného hnoja namiesto chemických hnojív;

15.

 zdôrazňuje, že zvýšené odstraňovanie uhlíka vo výrobkoch musí vychádzať zo spoľahlivých metodík započítavania uhlíka, ktoré v plnej miere zohľadňujú predbežnú absorpciu biogénneho uhlíka do biomasy; žiada, aby sa stimulovalo používanie inovatívnych udržateľných, obehových a dlhodobých produktov z biouhlíka, ktoré zmierňujú zmenu klímy zachytávaním uhlíka v obehovom biohospodárstve, v prípade potreby aj vhodnou zmenou príslušného legislatívneho rámca EÚ a zohľadnením nepriamych emisií a emisií z dodávateľského reťazca súvisiacich so sekvestráciou, výrobou biomasy, prepravou, rafináciou, zachytávaním a ukladaním v súvislosti s týmito emisiami; okrem toho požaduje, aby sa pri tejto podpore využívala politika na podporu biometánu v rámci RePowerEU – návrh Komisie na ukončenie závislosti od ruských fosílnych palív do roku 2030 – v súlade s kritériami udržateľnosti a s využitím digestátov získaných na odstraňovanie uhlíka; zdôrazňuje, že európsky model uhlíkového poľnohospodárstva by mal byť realistický a primeraný a mal by sa vzťahovať na príslušné bioprodukty a inovačné výrobky vrátane výrobkov z vedľajších produktov a zvyškov, ktoré majú skutočne vedecky dokázaný a overiteľný účinok sekvestrácie uhlíka, ktorý sa opiera o spoľahlivý súbor recenzovaných vedeckých poznatkov; vyzýva Komisiu, aby tiež revidovala metodiku environmentálnej stopy výrobku (PEF), aby ju zosúladila so svetovo uznávanými zásadami a transparentne zohľadnila prínosy a kompromisy vo všetkých fázach hodnotového reťazca výrobkov;

16.

 domnieva sa, že ambiciózny cieľ 20 % podiel udržateľných nefosílnych zdrojov uhlíka v chemických a plastových výrobkoch by mal platiť aj pre dovoz;

II.    Uhlíkové poľnohospodárstvo

17.

 zdôrazňuje, že rastúci záujem o uhlíkové poľnohospodárstvo by mal byť príležitosťou pre poľnohospodárov transformovať svoj obchodný model a lepšie odmeňovať poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú transformácie na agroekologické a udržateľné agrolesnícke postupy; vyzýva Komisiu, aby rozšírila vymedzenie postupov uhlíkového poľnohospodárstva tak, aby okrem opatrení na sekvestráciu uhlíka na poli zahŕňali aj zmierňujúce opatrenia v poľnohospodárskom podniku; zdôrazňuje význam zabezpečenia sociálnej, environmentálnej a ekonomickej integrity uhlíkového poľnohospodárstva, s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť, dôstojný príjem pre poľnohospodárov a obmedzený vplyv na životné prostredie; domnieva sa, že uhlíkové poľnohospodárstvo môže byť dobrovoľnou činnosťou, a preto by finančné odmeny za uhlíkové poľnohospodárstvo mali kompenzovať dodatočné úsilie poľnohospodárov a lesníkov nad rámec ich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ a členských štátov; konštatuje, že iniciatívy v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva možno financovať zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a/alebo iných nástrojov verejného financovania, ako je štátna pomoc, súkromné iniciatívy ako napríklad trhovo orientované riešenia, systém obchodovateľných uhlíkových kreditov alebo kombináciou týchto možností financovania, príspevkami zo súkromných trhových programov uhlíkového poľnohospodárstva; domnieva sa, že uhlíkové poľnohospodárstvo by sa malo rozvíjať na základe dôveryhodného a účinného politického rámca zohľadňujúceho potrebu jasného súboru pravidiel pre tých poľnohospodárov a lesníkov, ktorí sa rozhodnú uplatňovať postupy uhlíkového poľnohospodárstva; trvá na tom, že úspešná realizácia uhlíkového poľnohospodárstva závisí od celostného riadenia všetkých zásobníkov uhlíka v pôde, materiáloch a vegetácii, pričom sa integrujú toky CO2, metánu a oxidu dusného pre pôdu aj hospodárske zvieratá; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivú výstupnú cenu a odmenu pre poľnohospodárske podniky; zdôrazňuje, že stimuly pre uhlíkové poľnohospodárstvo nesmú viesť k negatívnym vedľajším účinkom, ako sú zábery pôdy veľkými podnikmi s úmyslom využívať pôdu na účely kompenzácie uhlíka, a nie na skutočné znižovanie emisií; zdôrazňuje všeobecnú zásadu, že príjemcovia platieb za odstraňovanie uhlíka by mali byť zodpovední za svoje emisie skleníkových plynov;

18.

 zdôrazňuje, že treba zohľadniť predchádzajúcu prácu a úsilie priekopníkov v tejto oblasti a nezabúdať na rôzne východiskové pozície členských štátov a poľnohospodárov, a trvá na zabezpečení spravodlivých príležitostí v oblasti uhlíkového poľnohospodárstva pre poľnohospodárov a lesníkov v celej EÚ; zdôrazňuje, že účinný systém uhlíkového poľnohospodárstva by nemal trestať tých, ktorí sa snažia urobiť prvý krok smerom k udržateľnejším postupom uhlíkového poľnohospodárstva;

19.

 vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitnú situáciu mladých poľnohospodárov, ako je nedostatok kapitálu a prístupu k poľnohospodárskej pôde, s cieľom zabrániť nepriaznivým vedľajším účinkom návrhu uhlíkového poľnohospodárstva, ktoré by mohli byť na úkor podnikania mladých ľudí v poľnohospodárstve a generačnej výmeny;

20.

 zdôrazňuje, že za cenný príspevok k riešeniu prebiehajúcej zmeny klímy by sa mala považovať sekvestrácia uhlíka v pôde a biomase; zdôrazňuje, že pôda a lesné hospodárstvo majú prirodzenú maximálnu kapacitu ukladania uhlíka; poukazuje na to, že sekvestrácia uhlíka môže závisieť od mnohých vonkajších faktorov, ktoré poľnohospodári nemajú vždy pod kontrolou a mohli by ohroziť dobu odstraňovania; opakuje, že odstraňovanie skleníkových plynov prirodzenými záchytmi uhlíka sa ťažko vyčísľuje, je potenciálne reverzibilné a že riziko zvrátenia odstraňovania prirodzenými záchytmi uhlíka sa ďalej zvyšuje zmenou klímy; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť jasné vymedzenie trvalosti a pravidiel zodpovednosti za možné zvrátenie;

21.

 konštatuje, že niektoré nástroje SPP môžu stimulovať postupy sekvestrácie uhlíka; požaduje začlenenie uhlíkového poľnohospodárstva do pripravovaných národných strategických plánov SPP v súlade s posúdeniami a potrebami členských štátov, aby sa zabezpečilo primerané zohľadnenie miestnych prírodných podmienok a ďalších okolností; zdôrazňuje, že uhlíkové poľnohospodárstvo sa musí vykonávať tak, aby bolo v súlade s platnými a pripravovanými právnymi predpismi, právnymi predpismi o obnove prírody, právnymi predpismi EÚ o zdraví pôdy, ako aj rámcom pre udržateľné potravinové systémy;

22.

 odporúča Komisii, ako aj verejným a súkromným iniciatívam, aby zvyšovali informovanosť o cenných spoločných environmentálnych prínosoch, ktoré môžu poskytnúť postupy uhlíkového poľnohospodárstva; trvá na tom, že uhlíkové poľnohospodárstvo môže pomôcť s transformáciou na agroekologické uhlíkové poľnohospodárstvo na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

23.

 žiada Komisiu, aby pôdohospodárom sprístupnila overené údaje o emisiách a odstraňovaní na úrovni poľnohospodárskych podnikov a umožnila prístup založený na dosiahnutých výsledkoch v dostatočnom predstihu pred rokom 2026, aby sa mohli použiť v rámci plánovaného právneho predpisu o udržateľných potravinových systémoch, ako aj v budúcej revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky;

III.    Modrý uhlík

24.

 zdôrazňuje, že modré uhlíkové hospodárstvo má veľký potenciál prispieť po dôkladnom výskume k ukladaniu CO2 v pobrežných regiónoch s cieľom zabrániť poškodeniu pobrežného ekosystému a malo by skutočne priniesť veľa výhod; odporúča Komisii, aby zhromaždila viac údajov o sekvestrácii a ukladaní modrého uhlíka; v tejto súvislosti vyzýva verejný a súkromný sektor na prispenie na tento účel a na obnovu morskej biodiverzity;

25.

 pripomína potrebu mapovania morských a sladkovodných ekosystémov a poznamenáva, že je to nevyhnutné pre monitorovanie účinnosti politík a pre stanovenie priorít budúcich opatrení a že je dôležité, aby bolo možné určiť vývoj biotopu a jeho rozšírenie alebo degradáciu porovnaním s referenčnými rokmi;

26.

 opakuje pozíciu Európskeho parlamentu (19) k rozšíreniu pôsobnosti nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) (20) o emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie z morských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov vrátane deltových mokradí na základe najnovších vedeckých dôkazov o týchto tokoch a ich príčinách a aby sa na tieto emisie a odstraňovanie uplatnili osobitné ciele;

27.

 zdôrazňuje, že ambiciózna stratégia obehového hospodárstva je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie udržateľného kolobehu uhlíka odolného proti zmene klímy tým, že sa uhlík udrží v kolobehu; zdôrazňuje potrebu jednoznačného vymedzenia recyklovaného uhlíka; vyjadruje znepokojenie nad tým, že oznámenie spája oneskorené emisie, recykláciu uhlíka a odstraňovanie bez dostatočnej prehľadnosti ich úloh a potrieb;

IV.    CCS a CCU

28.

 domnieva sa, že technológie, ako je priame zachytávanie vzduchu spojené s trvalým uskladnením, ktoré sú vedecky dokázané a environmentálne bezpečné, môžu mať úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že prioritou musí vždy byť znižovanie emisií pri zdroji; zdôrazňuje, že treba robiť viac pre výrazné zníženie environmentálnej stopy súčasných technológií zachytávania uhlíka, najmä pokiaľ ide o spotrebu energie a vody;

29.

 zdôrazňuje že riešenia spočívajúce na technológiách zachytávania a ukladania uhlíka a zachytávania a využívania uhlíka, môžu v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodli tieto technológie využívať, zohrávať určitú úlohu pri dekarbonizácii, najmä pri zmierňovaní emisií z procesov v priemysle.

30.

 vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinný a spoľahlivý systém na sledovanie zachyteného CO2 rozlišujúci medzi zachytávaním uhlíka na mieste a z atmosféry s cieľom zabrániť dvojitému započítavaniu a zabezpečiť integritu odstraňovania;

31.

 zdôrazňuje, že skladovanie uhlíka nie je povolené vo všetkých členských štátoch a že členské štáty majú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či geologické ukladanie CO2 na svojom území povolia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočne zdokumentovali dlhodobé účinky ukladania uhlíka v regiónoch s geologickými úložiskami a podporili výskum na získanie viac údajov o celkovom vplyve na životné prostredie, energetickej účinnosti, spoločenskej prijateľnosti, hospodárskych nákladoch a riziku únikov a geologických porúch pred ich rozsiahlym zavedením; dôrazne odporúča Komisii, aby objasnila otázku zodpovednosti v prípade zvrátenia v odstraňovaní uhlíka, ktoré by poškodilo ľudské zdravie, klímu alebo životné prostredie;

32.

 víta plán Komisie preskúmať potreby cezhraničnej infraštruktúry CO2 a zmapovať príslušné priemyselné zoskupenia, ktoré by mohli mať prospech z otvorených a multimodálnych sietí na prepravu CO2 do geologických úložísk; vyjadruje podporu iniciatíve Komisie na vytvorenie cezhraničnej siete pre rozvoj infraštruktúry CO2 na úrovni EÚ, regiónov aj členských štátov do roku 2030 a na ďalšie obdobie, pričom do tohto úsilia zapojí všetky relevantné verejné a súkromné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby prijala plán s jasnými krokmi a míľnikmi na rozvoj infraštruktúry na ukladanie a prepravu CO2 potrebný na dosiahnutie dlhodobého klimatického cieľa EÚ, ktorým je dosiahnutie uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050;

33.

 domnieva sa, že prechod z fosílnych zdrojov energie na priemyselné využívanie zdrojov energie v biomase má účinok presahovania s negatívnymi vplyvmi na množstvo uhlíka uloženého v pôde; opakuje, že z hľadiska zmeny klímy pretrváva zvýšenie emisií až do skončenia doby návratnosti, čo v prípade energetických plodín môže trvať celé stáročia; konštatuje, že v súvislosti s cieľmi Parížskej dohody obmedziť otepľovanie na 1,5o C sa viac ako desaťročná doba návratnosti stala nepodstatnou a kontraproduktívnou (21); vyzýva na politické opatrenia, ktoré posilnia odstraňovanie a ukladanie uhlíka v ekosystémoch konkurenčnými stimulmi pre pôdohospodárov;

34.

 zdôrazňuje, že odvetvia, v ktorých sa ťažko znižujú emisie, sa môžu stať menej závislými od fosílneho uhlíka („defosilizácia“) využívaním obnoviteľného uhlíka biogénneho pôvodu (RCBO); podporuje a presadzuje, aby sa RCBO získaval udržateľným spôsobom a podľa možnosti pochádzal z biogénnych odpadových materiálov; podporuje, aby sa RCBO používal ako surovina, a nie ako palivo v priemyselných odvetviach, v ktorých sa ťažko znižujú emisie;

35.

 uznáva, že prírodnými materiálmi sa v stavebníctve môžu nahradiť konvenčné materiály s vyššou uhlíkovou náročnosťou; uznáva, že na to aby životný cyklus týchto materiálov neohrozoval existujúcu zásobu uhlíka a nepoškodzoval biodiverzitu, netreba zabúdať na kompromisy;

V.    Nový regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka

36.

 berie na vedomie návrh Komisie na nariadenie o vytvorení certifikačného rámca EÚ pre odstraňovanie uhlíka, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú kvalitu odstraňovania uhlíka v EÚ (22) a vytvoriť certifikačný systém riadenia EÚ s cieľom zabrániť environmentálne klamlivej reklame správnym uplatňovaním a presadzovaním kritérií rámca kvality EÚ spoľahlivým a harmonizovaným spôsobom v celej EÚ;

37.

 berie na vedomie zámer Komisie zaviesť rámec na identifikáciu činností, ktorými sa jednoznačne odstraňuje uhlík z atmosféry; zdôrazňuje, že tento nový rámec monitorovania, vykazovania a overovania by mal byť základom ďalších opatrení na stimulovanie týchto nových druhov činností odstraňovania uhlíka po preukázaní svojej účinnosti a spoľahlivosti pri dosahovaní udržateľných a dlhodobých záchytov;

VI.    Financovanie kolobehu uhlíka

38.

 zdôrazňuje, že opatrenia na zvýšenie odstraňovania uhlíka, či už v prírodných záchytoch alebo použitím technológií, môžu byť financované z verejných a/alebo zo súkromných zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že by sa mohlo preskúmať financovanie z hodnotového reťazca;

39.

 pripomína, že verejné finančné prostriedky v rámci SPP, príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a finančné prostriedky z iných programov EÚ, ako sú program LIFE, Kohézny fond, program Horizont Európa, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Fond na spravodlivú transformáciu, už môžu podporovať sekvestráciu uhlíka a prístupy pozitívne k biodiverzite v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a mali by sa ďalej sústreďovať na uvedený účel;

40.

 vyzýva Komisiu, aby prehodnotila súčasné možnosti financovania s cieľom odmeniť postupy, ktorých prínos pre klímu a životné prostredie je vedecky preukázaný a ktoré vedú k udržateľnému a dlhodobému zvyšovaniu sekvestrácie uhlíka do pôdy a iných biogénnych úložísk uhlíka a zároveň zabezpečujú s tým súvisiace spoločenské prínosy: zdôrazňuje, že by sa mal odporúčať výskum a inovácie udržateľného kolobehu uhlíka a financovať napríklad z rôznych finančných nástrojov EÚ, ako sú programy LIFE a Horizont Európa, alebo Inovačného fondu;

41.

 víta zvýšený záujem Európskej investičnej banky o financovanie iniciatív v oblasti klímy a životného prostredia; vyzýva na vytvorenie osobitného finančného nástroja plne kompatibilného s cieľmi Európskej zelenej dohody pre udržateľné, bezpečné, spoľahlivé a trvalé odstraňovanie uhlíka a jasné výsledky obnovy ekosystémov, ktoré prinesú viacero výhod a pri súčasnej minimalizácii rizík; žiada, aby sa tento nástroj zameral najmä na malých prevádzkovateľov, keďže vo všeobecnosti nemajú prístup k tradičným finančným službám;

VII.    Výmena poznatkov a spolupráca

42.

 zdôrazňuje potrebu zvýšenej spolupráce a výmeny informácií a odporúčaných postupov medzi zainteresovanými stranami na podporu lepších poznatkov a hlbšieho porozumenia príležitostí a rizík pri vykonávaní iniciatív zameraných na kolobeh uhlíka;

43.

 žiada, aby poradenské služby v lesníctve a poľnohospodárstve, napríklad poľnohospodársky vedomostný a inovačný systém (ďalej len „AKIS“), prispeli rozsiahlejšími vedomosťami a informáciami k podpore udržateľných postupov na podporu sekvestrácie uhlíka pri podpore biodiverzity a obnove prírody a zabezpečili ľahký prístup k týmto informáciám, ako aj k informáciám o prípadnom použití digitálnych riešení; ďalej vyzýva AKIS, aby spustil digitálnu platformu na výmenu poznatkov s technickým poradenstvom pre pôdohospodárov a spätnú väzbu pre členské štáty;

44.

 domnieva sa, že pre efektívnosť a udržateľnosť uhlíkového poľnohospodárstva je nevyhnutné riešiť medzery v poznatkoch, najmä u poľnohospodárov a lesníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili prenos znalostí cielenými programami odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj prístupom k špecializovaným poradenským službám s cieľom zvýšiť zavádzanie uhlíkového poľnohospodárstva u pôdohospodárov, poľnohospodárov a lesníkov; zdôrazňuje prínosy družstiev z hľadiska investícií a synergií zameraných na zvýšenie odstraňovania CO2; vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch rozvoja vidieka na roky 2023 – 2027 priradili primeranú sumu zdrojov poradenskej a technickej pomoci; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi urýchlila poskytovanie poradenstva a technických usmernení, ktoré musia zohľadňovať miestne okolnosti;

45.

 trvá na tom, že treba posilniť medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami s cieľom presadzovať udržateľné odstraňovanie uhlíka na svetovej úrovni a prispieť k cieľom Parížskej dohody; odporúča medzinárodnú politickú spoluprácu s cieľom poskytnúť primerané finančné prostriedky na ochranu a obnovu ekosystémov;

o

o o

46.

 poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)   Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1.

(2)   Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22.

(3)   Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1.

(4)  Prijaté texty, P9_TA(2022)0233.

(5)   Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 2.

(6)   Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.

(7)   Ú. v. EÚ C 184, 5.5.2022, s. 105.

(8)   Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 11.

(9)   Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 156.

(10)   Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 22.

(11)   Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38.

(12)   Ú. v. EÚ C 371, 15.9.2021, s. 75.

(13)   Ú. v. EÚ C 506, 15.12.2021, s. 38.

(14)   Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.

(15)  Program OSN pre životné prostredie. Emissions Gap Report (Správa o medzerách v oblasti emisií) 2021: The Heat Is On – A World of Climate Promises Not Yet Delivered, Nairobi, 2021.

(16)  Medzivládna platforma IPBES. Summary for policymakers of the global assessment report on biodiversity and ecosystem services of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services (Zhrnutie celosvetovej hodnotiacej správy o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, určené pre tvorcov politík), 2019.

(17)  Štúdia Európskeho parlamentu, Uhlíkové poľnohospodárstvo – príprava poľnohospodárstva na rok 2030, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 2021.

(18)  Dohovor OSN z roku 1996 o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z roku 1972.

(19)  Prijaté texty, P9_TA(2023)0066.

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(21)  ESAC, Environmentálni odborníci EASAC vyzývajú na prijatie medzinárodných opatrení na obmedzenie systémov lesnej bioenergie poškodzujúcich klímu.

(22)  Návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje certifikačný rámec Únie pre odstraňovanie uhlíka (COM(2022)0672).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/443/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)