Spravodajca:

Philip VON BROCKDORFF

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	195/7/10

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) konštatuje, že vplyv zelenej transformácie nebude v celej EÚ jednotný a bude sa výrazne líšiť v jednotlivých krajinách, ako aj v jednotlivých regiónoch členských štátov. Preto musia členské štáty venovať pozornosť sociálnym výzvam spôsobeným transformáciou, aby posilnili jej legitímnosť, udržali stabilitu a zabránili vzostupu populistickej opozície.

1.2

EHSV sa domnieva, že v posúdeniach vplyvu, ktoré Komisia vykonala na podporu niekoľkých legislatívnych aktov týkajúcich sa zelenej transformácie, sa uplatňuje najmä všeobecné hľadisko EÚ. Chýba im preto často hĺbka potrebná pre prístup podľa jednotlivých krajín a regiónov, ktorý by sa zameral na pravdepodobný vplyv na miestne hospodárstva a komunity (výnimkou je návrh týkajúci sa smernice o zdaňovaní energie).

1.3

EHSV sa tiež domnieva, že cielenejšia analýza by mala poskytnúť veľmi relevantné údaje o domácnostiach postihnutých zelenou transformáciou, čo by umožnilo vládam prijať vhodnejšie opatrenia na zmiernenie vplyvu prebiehajúceho procesu na chudobnejšie a zraniteľné domácnosti.

1.4

EHSV upozorňuje na dve hlavné riziká spojené so zelenou transformáciou, pokiaľ ide o nepriaznivé sociálne a hospodárske dôsledky, a to najmä: i) rastúce rozdiely v príjmoch a ii) premiestňovanie priemyselných odvetví a s nimi súvisiacich pracovných miest.

1.5

EHSV preto zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť spravodlivú transformáciu, ktorá bude schopná riešiť účinky prechodu na klimatickú neutralitu z hľadiska zamestnanosti, ako aj distribúcie. V tejto súvislosti EHSV vyzýva na prijatie redistributívnych opatrení, prostredníctvom ktorých by sa dokázali nasmerovať finančné zdroje v prospech domácností s nízkymi príjmami a zraniteľných skupín s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie tak, že sa zabráni ďalšiemu prehlbovaniu príjmových nerovností počas prebiehajúceho procesu.

1.6

Za predpokladu, že zdaňovanie v súvislosti so zelenou transformáciou je v právomoci členských štátov, EHSV zdôrazňuje význam vnútroštátnych fiškálnych opatrení, aby sa zelená transformácia stala udržateľnejšou a mala menší vplyv na najslabšie skupiny obyvateľstva.

1.7

Fiškálna politika by preto mala počas transformácie zahŕňať tri zložky: zásadu „znečisťovateľ platí“ s doplnkovými redistributívnymi opatreniami na podporu domácností s nízkymi príjmami, cielenú podporu príjmov a daňové úľavy na energeticky úsporné výrobky pre domácnosti. Tento prístup by pomohol i) podporiť nákup elektrických vozidiel; ii) stimulovať zavádzanie zelených technológií v domácnostiach a iii) zlepšiť energetickú účinnosť budov (treba pripomenúť, že cieľom revidovanej smernice o zdaňovaní energie (1) je aj zlepšenie energetickej efektívnosti a zároveň ochrana zraniteľných skupín). Odporúčaným optimálnym opatrením pre domácnosti s najnižšími príjmami, ktoré môžu mať nedostatočnú daňovú povinnosť a nemusia využívať daňové úľavy, je podpora príjmu.

1.8

EHSV sa tiež domnieva, že rozdeľovanie poukážok štátom, ktoré umožňujú nákupy a investície do zelených technológií a výrobkov, by mohlo pomôcť pri podpore zraniteľných skupín počas transformácie.

1.9

Daňové úľavy zavedené v Holandsku pre fyzické osoby, ktoré si zakúpia elektrické vozidlá, sú dobrým príkladom, ako motivovať k nákupu vozidiel šetrných k životnému prostrediu a zároveň minimalizovať možné narušenia spôsobené dotáciami, ktoré často zvýhodňujú dodávateľov na úkor spotrebiteľov (2).

1.10

EHSV sa tiež domnieva, že by sa mohli preskúmať skúsenosti členských štátov, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré zaviedli nižšie sadzby DPH na energeticky účinné výrobky, energeticky účinné technológie a renovácie domov zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti budov. DPH však zo svojej podstaty nie je progresívna. Na prispôsobenie takéhoto prístupu domácnostiam s nízkymi príjmami môžu byť potrebné sprievodné opatrenia, ako je paušálna náhrada, s cieľom zvýšiť využívanie tejto možnosti v uvedených domácnostiach. EHSV okrem toho poukazuje na to, že energetické spoločenstvá [smernica (EÚ) 2019/944 (3)] a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov [smernica (EÚ) 2018/2001 (4)] sa môžu stať kľúčovým nástrojom na pomoc občanom a zraniteľným skupinám pri zvládaní zelenej transformácie.

1.11

EHSV zdôrazňuje strategickú úlohu Fondu na spravodlivú transformáciu. Tento finančný nástroj by mal byť účinne zameraný na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov transformácie na hospodárstva EÚ, ktoré sú v súčasnosti vo veľkej miere závislé od fosílnych palív alebo činností spojených s vysokými emisiami skleníkových plynov, a predovšetkým na uľahčenie transformácie pre pracovníkov a domácnosti, na ktoré má súčasná zmena vplyv.

1.12

Ako sa už uviedlo v predchádzajúcich stanoviskách, EHSV poznamenáva, že Fond na spravodlivú transformáciu, aj keď je strategický, nemusí stačiť na podporu prebiehajúcich hospodárskych zmien, a preto by sa mal doplniť o primerane financovaný Sociálno-klimatický fond.

2.   Úvod a súvislosti

2.1

Zelená transformácia je obrovskou výzvou pre EÚ a budúce generácie, najmä teraz, keď dlhotrvajúca vojna na Ukrajine spôsobuje hospodársku neistotu vo všeobecnosti, ako aj konkrétne v sektore energetiky. EHSV sa domnieva, že ak má byť transformácia úspešná, je potrebný spoločenský konsenzus, ktorý možno dosiahnuť len vtedy, ak sa budú v celej EÚ účinne uplatňovať podporné opatrenia a zabráni sa vzostupu populistickej opozície.

2.2

EHSV pripomína, že v rámci Zelenej dohody sa zvýšil cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 % na minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a zároveň sa stanovil cieľ klimatickej neutrality do roku 2050.

2.3

Balík „Fit for 55“ obsahuje súbor politických návrhov na dosiahnutie cieľa do roku 2030, ku ktorým by EHSV rád prispel v snahe podporiť zelenú transformáciu, ktorá by bola na jednej strane plne pochopená a zdieľaná všetkými zainteresovanými stranami a na druhej strane by nadmerne nepoškodzovala domácnosti a zraniteľné skupiny.

2.4

Keďže je samozrejmé, že zelená transformácia prinesie v celej EÚ značné a veľmi očakávané výhody, v tomto stanovisku sa kladie dôraz na pravdepodobné nepriaznivé účinky prebiehajúcej zelenej transformácie v krátkodobom horizonte s osobitným dôrazom na sociálne vylúčenie a príjmové nerovnosti, pričom sa v ňom vyzýva na spravodlivú transformáciu, ktorá by bola primeraná pre domácnosti s nízkymi príjmami a zraniteľné skupiny.

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1

EHSV konštatuje, že dôsledky zelenej transformácie nebudú v celej EÚ rovnaké, ale naopak, budú sa v skutočnosti v jednotlivých krajinách, ba dokonca v rôznych regiónoch a oblastiach členských štátov výrazne líšiť v závislosti od viacerých hospodárskych a sociálnych premenných.

3.2

V tejto súvislosti EHSV poznamenáva, že regióny s vysokou závislosťou od fosílnych zdrojov uhlíka sú a budú mimoriadne zraniteľné voči vplyvom transformácie a potenciálnej strate pracovných miest. Preto budú musieť byť reakcie potrebné na podporu sociálnej súdržnosti v jednotlivých členských štátoch alebo dokonca v jednotlivých regiónoch značne odlišné, a to na základe rozdielnych miestnych podmienok v súlade so zásadou subsidiarity. EHSV však uznáva, že v revidovanej smernici o zdaňovaní energie sa navrhuje „prechodné“ obdobie a možnosť, aby členské štáty oslobodili zraniteľné domácnosti od dane z vykurovania na 10 rokov po zavedení revidovanej dane.

3.3

Z metodologického hľadiska sa EHSV domnieva, že v analýzach posúdenia vplyvu, ktoré doteraz vykonala Komisia, sa uplatňuje najmä všeobecné hľadisko EÚ a chýba im hĺbka, ktorú si vyžaduje prístup podľa jednotlivých krajín a regiónov, ktorý by sa mohol zamerať na pravdepodobný vplyv transformácie na miestne hospodárstva a spoločenstvá. V tejto súvislosti je návrh týkajúci sa smernice o zdaňovaní energie výnimkou, pretože sa predpokladal cielenou mikroanalýzou, ktorá by mala byť prijatá v širšej miere pri vykonávaní Zelenej dohody.

3.4

EHSV sa domnieva, že cielenejšia analýza, v ktorej by sa dokázali v plnej miere zohľadniť miestne špecifiká, by mala byť užitočná pri poskytovaní cenných informácií, najmä pokiaľ ide o domácnosti postihnuté zelenou transformáciou, čo by umožnilo vládam prijať vhodné opatrenia na zmiernenie vplyvu prebiehajúceho procesu na chudobnejšie domácnosti a zraniteľné skupiny, ktoré budú čeliť tým najkritickejším dôsledkom.

3.5

EHSV sa domnieva, že existujú dve hlavné riziká spojené so zelenou transformáciou, pokiaľ ide o nepriaznivé sociálne a hospodárske dôsledky: i) rastúce rozdiely v príjmoch a ii) premiestňovanie priemyselných odvetví a s nimi súvisiacich pracovných miest.

3.6

EHSV poukazuje na to, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné proti zmene klímy je mimoriadne náročný pre domácnosti a spoločenstvá s nízkymi príjmami, najmä v regiónoch, kde úroveň rozvoja zaostáva za mestskými oblasťami. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa transformácia podporila vhodným radom fiškálnych opatrení vrátane finančnej podpory s cieľom riešiť uvedené obavy.

3.7

Okrem toho by EHSV rád upozornil na možné dodatočné zaťaženie najslabších skupín obyvateľstva spôsobené transformáciou, najmä pokiaľ ide o ceny komodít, ktoré by sa mohli počas procesu transformácie výrazne zvýšiť. Transformácia by skutočne mohla spôsobiť zvýšenie cien energií a palív pre tých, ktorí si to môžu najmenej dovoliť, keďže sa do toho započítavajú vyššie ceny uhlíka. Takýto vplyv vyvoláva obavy najmä v súčasnom makroekonomickom kontexte, keď bola miera inflácie začiatkom tohto roka vo viacerých členských štátoch vysoká (5).

3.8

EHSV preto presadzuje potrebu uskutočniť spravodlivú transformáciu, ktorá by riešila účinky prechodu na klimatickú neutralitu z hľadiska zamestnanosti, ako aj distribúcie. Takýto prístup by sa mal považovať za neoddeliteľnú súčasť rámca zelenej transformácie a nielen za doplnkové nápravné opatrenia.

3.9

EHSV zdôrazňuje potrebu redistribučných opatrení, ktoré by umožnili nasmerovať finančné zdroje na pomoc domácnostiam s nízkymi príjmami a zraniteľným skupinám s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu a prehlbovaniu príjmových nerovností. Takéto opatrenia by mohli mať napríklad podobu ekologickej dane založenej na zásade „znečisťovateľ platí“, pričom osoby s príjmami nad stanovenou hranicou by platili vyššie sadzby za spotrebu energie s vysokými emisiami uhlíka.

3.10

Za predpokladu, že na základe zásady subsidiarity je zdaňovanie súvisiace so zelenou transformáciou v právomoci členských štátov, EHSV zdôrazňuje význam fiškálnych opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, aby sa zelená transformácia stala udržateľnejšou a mala menší vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva, prípadne aby sa zabránilo regresívnym účinkom, ktoré sú často spojené s ekologickými daňami.

3.11

EHSV sa domnieva, že fiškálna politika počas transformácie by mala zahŕňať tri zložky: zásadu „znečisťovateľ platí“ s doplnkovými redistributívnymi opatreniami na podporu domácností s nízkymi- príjmami, cielenú podporu príjmov a daňové úľavy na energeticky- úsporné výrobky pre domácnosti. Tento prístup by pomohol i) podporiť nákup elektrických vozidiel; ii) stimulovať zavádzanie zelených technológií v domácnostiach a iii) zlepšiť energetickú účinnosť budov. EHSV však uznáva, že cieľom revidovanej smernice o zdaňovaní energie je tiež zlepšiť energetickú účinnosť a zároveň chrániť zraniteľné skupiny. Odporúčaným optimálnym opatrením pre domácnosti s najnižšími príjmami, ktoré môžu mať nedostatočnú daňovú povinnosť a nemusia využívať daňové úvery, je podpora príjmu.

3.12

EHSV sa tiež domnieva, že rozdeľovanie poukážok štátom na investície do zelených technológií a nákup ekologických výrobkov by mohlo pomôcť podporiť zraniteľné skupiny počas transformácie.

3.13

Fiškálne opatrenia prijaté v Holandsku pre fyzické osoby, ktoré si zakúpia elektrické vozidlá, sú dobrým príkladom, ako motivovať k nákupu vozidiel novej generácie šetrných k životnému prostrediu, čím sa znižujú možné narušenia súvisiace s rozsiahlejšími subvenciami. Daňovo priaznivý prístup k elektrickým vozidlám sa v Holandsku vzťahuje aj na registráciu a cestné dane, čím sa dopĺňa priaznivý právny rámec. V tejto súvislosti by sa daňové úľavy mohli osobitne zamerať na domácnosti s nízkymi príjmami obyvateľov, ktorí by mali mať najväčšie problémy pri prechode na zelené technológie.

3.14

EHSV tiež domnieva, že by sa mohli ďalej rozvíjať a skúmať skúsenosti členských štátov, ako sú Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré zaviedli nižšie sadzby DPH na energeticky účinné výrobky, energeticky účinné technológie a renovácie domácností zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti budov. DPH však zo svojej podstaty nie je progresívna. Na prispôsobenie takéhoto prístupu domácnostiam s nízkymi príjmami môžu byť preto potrebné sprievodné opatrenia, ako je paušálna náhrada, s cieľom zvýšiť využívanie tejto možnosti v uvedených domácnostiach.

3.15

EHSV zdôrazňuje význam Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý nemožno podceňovať. Tento finančný nástroj by mal byť účinne zameraný na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov transformácie na hospodárstva EÚ, ktoré sú v súčasnosti vo veľkej miere závislé od fosílnych palív alebo priemyselných činností spojených s vysokými emisiami skleníkových plynov, a predovšetkým na uľahčenie transformácie pre pracovníkov a domácnosti, na ktoré má pripravovaná zmena vplyv.

3.16

Ako už EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku na tému Úverový nástroj pre verejný sektor a zmena nariadenia o Fonde na spravodlivú transformáciu (6), poznamenáva, že Fond na spravodlivú transformáciu (FST), hoci je dôležitý, nemusí byť dostatočný na podporu prebiehajúcich hospodárskych zmien, pokiaľ ide o jeho zdroje a rozsah. Fond na spravodlivú transformáciu by sa preto mal doplniť o primerane financovaný Sociálno-klimatickým fond tak, ako sa odporúča v stanovisku EHSV na tému Fond na prispôsobenie sa zmene klímy financovaný z Kohézneho fondu a nástroja Next Generation EU (7).

3.17

EHSV poukazuje na to, že cieľom takéhoto dodatočného fondu by mala byť ochrana skupín s nízkymi príjmami a zraniteľných skupín pred nepriaznivými vplyvmi transformácie za predpokladu, že tento fond bude spojený s osvedčenými postupmi zameranými na predchádzanie akémukoľvek prehlbovaniu príjmových nerovností. EHSV zároveň varuje, že pri jeho súčasnej organizácii a finančnej spôsobilosti (nehovoriac o odložení jeho vykonávania o jeden rok) je nepravdepodobné, že by Sociálno-klimatický fond stačil na účinnú podporu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, na čo už upozornili viaceré zainteresované strany. Ako príklad možno uviesť náklady na prechod z tradičných vozidiel na elektrické vozidlá, ktorý by sa bez daňových stimulov alebo finančnej podpory mohol pre domácnosti s nízkymi príjmami a zraniteľné domácnosti ukázať ako príliš nákladný, a teda príliš náročný (8).

3.18

EHSV preto navrhuje, aby zodpovedné orgány na európskej a miestnej úrovni vypracovali vhodné fiškálne politiky na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov transformácie bez toho, aby sa oslabili stimuly na zmeny v oblasti ekologických investícií a spotreby, ktoré si proces transformácie vyžaduje. Je dôležité doplniť takéto mechanizmy opatreniami, ktorými sa zaručí inkluzívne riadenie a aktívna účasť subjektov, na ktoré má zelená transformácia najväčší vplyv. EHSV však uznáva, že revidovaná smernica o zdaňovaní energie zahŕňa prechodné obdobia pre zdaňovanie vybraných výrobkov alebo investícií na zníženie spotreby energie.

3.19

EHSV by chcel pripomenúť všetkým inštitúciám zapojeným do zelenej transformácie význam sociálneho dialógu a užitočnosť účasti občianskej spoločnosti na európskej, vnútroštátnej, odvetvovej a regionálnej úrovni. Sociálny dialóg zohráva kľúčovú úlohu pri riadení a uľahčovaní zelenej transformácie, pričom zabezpečuje široké zapojenie všetkých zainteresovaných strán a zároveň chráni zraniteľné skupiny a úroveň zamestnanosti v celej EÚ.

3.20

EHSV poukazuje na to, že vo viacerých európskych krajinách už existuje progresívne zdaňovanie, cielené systémy sociálneho zabezpečenia a vhodné mechanizmy sociálneho dialógu, a preto by prijatie a ďalšie posilnenie takýchto politík mohlo vychádzať z existujúcich osvedčených postupov a mohlo by sa ukázať ako veľmi užitočný nástroj na zabránenie ďalšiemu prehlbovaniu nerovností a sociálneho vylúčenia.

3.21

EHSV je pevne presvedčený o tom, že ak sa v európskych krajinách vytvorí široké chápanie politík v oblasti klímy, ako aj ich politické a spoločenské prijatie, prispeje to k silnejšej a lepšej zelenej transformácii, ktorej, naopak, hrozí strata legitimity aj sily, ak by jej bremeno a nepriaznivé dôsledky mali neúmerný vplyv na chudobnejšie domácnosti.

3.22

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že vlády by sa mali po konzultácii s občianskou spoločnosťou pokúsiť znížiť vplyv zelenej transformácie na zamestnanosť v najviac postihnutých oblastiach EÚ aj prostredníctvom cielených a inovatívnych politík trhu práce vrátane programov odbornej prípravy a vzdelávania pre pracovníkov v odvetviach s vysokými emisiami oxidu uhličitého.

3.23

EHSV upozorňuje na riziko rastúcich regionálnych rozdielov v dôsledku procesu zelenej transformácie medzi vyspelejšími hospodárstvami v EÚ a hospodárstvami, ktoré sú stále silne závislé od odvetví s vysokými emisiami oxidu uhličitého. Rovnako by mohlo dôjsť k prehĺbeniu rozdielov a konkurenčných rozdielov medzi krajinami a mestskými oblasťami na jednej strane a okrajovými, vidieckymi a vzdialenými oblasťami na strane druhej.

3.24

EHSV zastáva názor, že zelená transformácia si vyžaduje realizáciu cieľov v oblasti klímy Európskej zelenej dohody a súčasné plnenie programu sociálnej spravodlivosti Európskeho piliera sociálnych práv. Zelená transformácia zahŕňa štrukturálne zmeny (pričom zmena sa očakáva na hospodárskej aj sociálnej úrovni). Na to, aby bola úspešná, ju musia sprevádzať sociálne opatrenia vrátane sociálnych investícií zameraných na uľahčenie klimatickej neutrality a dosiahnutie transformácie, ktorá umožní rozvoj dynamických a konkurencieschopných európskych podnikov schopných vytvárať napríklad ekologické pracovné miesta a generovať hospodársky rast.

3.25

EHSV preto zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce v rámci EÚ, ktorá by sa mala rozvíjať na základe účinného politického a sociálneho dialógu s cieľom vypracovať sprievodné hospodárske a sociálne politiky na podporu prebiehajúcej transformácie a náležite ju prispôsobiť rôznym sociálnym a hospodárskym podmienkam príslušných spoločenstiev.

3.26

Takýto prístup založený na spolupráci by sa mal uplatňovať aj vo vzťahu k európskym krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, aby sa zabránilo presunu podnikov a zamestnanosti do krajín, ktoré sa neusilujú o ekologickejší a udržateľnejší hospodársky rozvoj, ktorý presadzuje EÚ. To by mohlo mať negatívny vplyv na vnútorný trh, ako aj na samotnú zelenú transformáciu z hľadiska zníženej účinnosti a zvýšených nepriaznivých účinkov na najslabšie skupiny obyvateľstva.

3.27

EHSV tiež žiada, aby členské štáty prijali ďalšie opatrenia na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na odvrátenie zneužívania verejných finančných prostriedkov, keďže by sa tým poskytli dodatočné zdroje na financovanie distributívnych opatrení na podporu transformácie.

3.28

EHSV napokon poukazuje na to, že energetické spoločenstvá [smernica (EÚ) 2019/944] a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov [smernica (EÚ) 2018/2001] sa môžu stať kľúčovým nástrojom na pomoc občanom a zraniteľným skupinám pri zvládaní zelenej transformácie. Takéto spoločenstvá môžu mať akúkoľvek právnu formu (združenia, družstvá, partnerstvá, neziskové organizácie alebo malé/stredné podniky), čo uľahčuje ich občanom spolu s ostatnými účastníkmi trhu spájať sa a spoločne investovať do energetických aktív. To by mohlo prispieť k dekarbonizovanejšiemu a flexibilnejšiemu energetickému systému, keďže energetické spoločenstvá môžu občanom sprístupniť všetky vhodné trhy s energiou za rovnakých podmienok, ako majú ostatní účastníci, čím sa znížia ich náklady na energiu alebo sa dokonca umožnia potenciálne príjmy.

---

(1)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).

(2)  Holandsko stimuluje nákup vozidiel šetrných k životnému prostrediu. Podľa správy organizácie The Climate Group sú k dispozícii dotácie až do výšky 4 000 EUR na nákup alebo prenájom nových akumulátorových elektrických osobných automobilov a 5 000 EUR na ľahké úžitkové vozidlá. Existujú aj konkurenčné daňové stimuly, ako je nízka cestná daň, žiadna daň z nákupu a žiadna daň v prípade používania na súkromné účely. Pozri Netherlands: Taking action on zero emission vehicles.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(5)  Miera inflácie v posledných týždňoch poklesla.

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie [COM(2020) 453 final – 2020/0100 (COD)] Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu [COM(2020) 460 final – 2020/0006 (COD)] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 240).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Fond na prispôsobenie sa zmene klímy financovaný z prostriedkov politiky súdržnosti a nástroja NextGenerationEU (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 23).

(8)  Joanna Gill, Can Europe's new Social Climate Fund protect poor from rising carbon cost? (Môže nový Sociálno-klimatický fond EÚ ochrániť chudobných pred rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého?), Reuters, december 2022.

Spravodajca Philip VON BROCKDORFF

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/4/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že kolektívne vyjednávanie je základným nástrojom v pracovnoprávnych vzťahoch (samozrejme za predpokladu, že zamestnávatelia a odborové zväzy sú ochotní rokovať), a poukazuje na nedávny výskum, z ktorého vyplýva, že presiahnutie určitej úrovne počtu členov v odborových organizáciách prispieva k znižovaniu rozdielov v príjmoch v jednotlivých krajinách, čím sa zmierňujú zakorenené rozdiely medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti.

1.2.

EHSV poukazuje na dôležité zistenie v správe OECD, že koordinácia miezd je kľúčovým faktorom, ktorý pomáha sociálnym partnerom zohľadniť makroekonomické vplyvy dohôd o mzdových podmienkach na konkurencieschopnosť. EHSV takisto pripomína, že v spomínanej správe OECD sa zdôrazňuje úloha dynamického a silného kolektívneho vyjednávania pri podpore produktivity, konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

1.3.

EHSV zastáva názor, že odborové zväzy spolu s organizáciami zamestnávateľov naďalej zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Počet pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú dohody na úrovni podniku alebo odvetvové dohody, však naďalej klesá, čím sa oslabuje vyjednávacia sila odborových zväzov.

1.4.

Preto je potrebné nájsť spôsoby, ako posilniť postavenie odborových zväzov, zamestnávateľov a vlád na dynamickom trhu práce, a identifikovať možnosti, ako zabezpečiť životaschopnosť spoľahlivých a stabilných štruktúr sociálneho dialógu vrátane kolektívnej vyjednávacej sily a rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov, ako aj vnútroštátne pracovnoprávne vzťahy.

1.5.

EHSV zastáva názor, že je úlohou sociálnych partnerov, aby určili vhodné štruktúry pre sociálny dialóg vrátane kolektívneho vyjednávania a v prípade potreby tripartitného a bipartitného sociálneho dialógu. EHSV takisto uznáva, že vlády zohrávajú kľúčovú úlohu pri uznávaní významu kolektívneho vyjednávania tým, že vytvárajú priaznivé podmienky na uľahčenie jeho realizácie, na ochranu pred diskriminačnými praktikami a zabránenie pokusom o obmedzovanie pracovníkov pri uplatňovaní ich zákonného práva na účasť v odborových zväzoch.

1.6.

EHSV poukazuje na to, že v Európskom pilieri sociálnych práv sa uvádza, že sociálnych partnerov treba motivovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, rešpektujúc pri tom svoju autonómiu a právo na kolektívnu akciu (1).

1.7.

EHSV takisto konštatuje, že nové formy práce, ako je platformové hospodárstvo, vytvárajú nové výzvy pre pracovnoprávne vzťahy. Táto nová realita oslabila „tradičnú“ úlohu odborových zväzov ako inštitúcií, ktoré zastupujú organizovanú pracovnú silu, ako aj úlohu organizácií zamestnávateľov ako kľúčových zainteresovaných strán na trhu práce.

1.8.

EHSV poznamenáva, že inovácie na pracovisku sú rozhodujúce pre úspech každého podnikania, a preto odporúča, aby sa k inovačným procesom na pracovisku pristupovalo ako k súčasti kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu vo všeobecnosti.

1.9.

EHSV zastáva názor, že vzhľadom na intenzívnu celosvetovú hospodársku súťaž a zvýšené náklady na energiu bude pravdepodobne potrebné nájsť rovnováhu medzi faktormi spoločného záujmu, ako sú vyššie životné náklady pracovníkov, a zároveň uznať, že sociálny dialóg vrátane kolektívneho vyjednávania môže pomôcť zvýšiť produktivitu na pracovisku.

1.10.

EHSV sa takisto domnieva, že kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg môžu podporiť priemyselnú stratégiu v meniacich sa hospodárskych podmienkach v súlade s vnútroštátnymi pracovnoprávnymi vzťahmi. Môže sa síce vyžadovať určitá miera flexibility, no mala by byť predmetom dohody medzi sociálnymi partnermi bez toho, aby boli oslabené kolektívne práva alebo pracovné podmienky.

1.11.

EHSV poznamenáva, že najrozsiahlejšie a najstabilnejšie pokrytie kolektívnym vyjednávaním v Európe existuje v tých krajinách, ktorých systémy vyjednávania sa vyznačujú vyjednávaním viacerých zamestnávateľov, pri ktorom sa rokovania uskutočňujú najmä na úrovni odvetví alebo v niektorých prípadoch, ako napríklad v Belgicku, dokonca aj na medziodvetvovej úrovni.

1.12.

A napokon EHSV žiada vlády, aby vo vhodných prípadoch využívali verejné obstarávanie, ako doplnkový prostriedok na podporu a presadzovanie kolektívneho vyjednávania.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Kolektívne vyjednávanie je kľúčovým procesom v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorým sa stanovujú spravodlivé mzdy a pracovné podmienky vo všetkých hospodárskych odvetviach. Zahŕňa zamestnávateľov na jednej strane a odborové zväzy na strane druhej. Zatiaľ čo kolektívne vyjednávanie existuje už mnoho rokov, členstvo v odborových zväzoch v priebehu rokov neustále klesá. Z výskumu vyplýva, že s poklesom počtu členov v odborových zväzoch sa oslabuje vyjednávacia sila odborov, čo má vplyv na nadobudnuté práva pracovníkov a kolektívne vyjednávanie (2). Zároveň je dôležité, aby sa podniky zúčastňovali na činnosti príslušných združení zamestnávateľov s cieľom posilniť proces kolektívneho vyjednávania, pričom z výskumu vyplýva, že takéto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore dodržiavania právnych noriem, noriem v oblasti práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä v rámci neformálneho hospodárstva (3).

2.2.

Ďalej sa vo výskume takisto objasňuje význam odborových zväzov pri dosahovaní rovnováhy moci, ktorá podporuje sociálnu spravodlivosť a hospodársku prosperitu. Z empirických výsledkov vyplýva, že príjmová nerovnosť sleduje trajektóriou v tvare obráteného U vzhľadom na mieru hustoty odborových zväzov. Najskôr sa príjmová nerovnosť zvyšuje, keď sa viac zamestnaných osôb zapája do odborových zväzov, dosahuje vrchol trajektórie v tvare obráteného U, keď je hustota odborových zväzov v rozmedzí 35 až 39 percent, a potom nasleduje pokles príjmovej nerovnosti, kým sa hustota odborových zväzov naďalej zvyšuje. Z tohto výskumu teda vyplýva, že zvyšovanie počtu členov odborových zväzov nad stanovený rozsah prispieva k znižovaniu rozdielov v príjmoch v jednotlivých krajinách (4).

2.3.

Zatiaľ čo inovácie v podnikoch, konkurencieschopnosť a produktivita sú považované za kľúčové hnacie sily hospodárskeho rastu vo vysoko konkurenčnom globálnom prostredí, všetky tieto tri faktory sú vo veľkej miere závislé od vstupu práce a pridanej hodnoty, ktorú pracovníci poskytujú pri dosahovaní inovácií, konkurencieschopnosti a produktivity. Základom tohto všetkého je aktívna účasť a príspevok sociálnych partnerov.

2.4.

Ako EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku (5), vytváranie dlhodobej hodnoty zostáva povinnosťou výkonných riaditeľov prostredníctvom presadzovania dlhodobých záujmov, a preto by sa malo podporovať zvyšovanie zodpovednosti výkonných riaditeľov za udržateľnosť podnikov. Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG) to výslovne uznala vo svojich navrhovaných environmentálnych, sociálnych a správnych požiadavkách na zverejňovanie informácií podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, pričom oprávnené spoločnosti sú povinné sprístupniť svojim pracovníkom informácie o rozsahu pokrytia kolektívnym vyjednávaním a o sociálnom dialógu, keďže silná, angažovaná a oceňovaná pracovná sila sa považuje za jednu z kľúčových zásad dlhodobej udržateľnosti podniku (6).

2.5.

Hospodárska odolnosť a udržateľnosť nepriamo podporujú sociálnu súdržnosť, pretože odolnosť a udržateľnosť možno dosiahnuť len prostredníctvom uprednostnenia pridanej hodnoty, ktorú pracovná sila poskytuje hospodárstvu. Táto priorita prevláda v hospodárstvach, v ktorých kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg vo všeobecnosti prosperujú a vytvárajú rovnováhu hospodárskej sily, ktorá podporuje inovácie v podnikoch, konkurencieschopnosť a produktivitu založenú na technológiách a pracovnej sile.

2.6.

Napriek klesajúcej hustote odborových zväzov v EÚ EHSV zastáva názor, že odborové zväzy naďalej zohrávajú dôležitú, i keď v niektorých členských štátoch upadajúcu úlohu pri tvorbe hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Počet pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, však klesá. V niektorých členských štátoch vyvoláva obavy aj reprezentatívnosť zamestnávateľských organizácií. Je preto dôležité, aby sociálni partneri za pomoci podporného rámca našli spôsoby, ako zabezpečiť, aby kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg mohli slúžiť svojmu účelu ako relevantné a zmysluplné nástroje v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a postupmi. EHSV poukazuje na to, že kolektívne vyjednávanie je základným právom zakotveným v Ústave MOP (7). Kolektívne vyjednávanie je tiež prostriedkom, prostredníctvom ktorého môžu zamestnávatelia a ich organizácie a odborové zväzy stanoviť spravodlivé mzdy a pracovné podmienky a zároveň zohľadniť národné hospodárske a sociálne záujmy. V tomto kontexte sa EHSV odvoláva na Dohovor MOP č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať, ktoré je takisto základným právom pracovníkov aj zamestnávateľov, rovnako ako aj samotné právo na nezdružovanie. Dobré pracovné vzťahy takisto znamenajú ochotu zamestnávateľov a odborových zväzov vyjednávať. Z dôkazov vyplýva, že to tak nie je vždy (8).

2.7.

Cieľom tohto stanoviska je preto preskúmať dôvody a dôsledky spôsobov, ako zastaviť tento pokles, ako zdôrazniť úlohu odborových zväzov, zamestnávateľov a vlád na dynamickom trhu práce a identifikovať možnosti, ako zabezpečiť životaschopnosť spoľahlivých a stabilných štruktúr kolektívneho vyjednávania a zároveň rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov, ako aj vnútroštátne pracovnoprávne vzťahy.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Ako sa uvádza v stanovisku SOC/764 na tému Posilnenie sociálneho dialógu (9), úroveň angažovanosti a účinnosti sociálneho dialógu (a implicitne kolektívneho vyjednávania) sa v jednotlivých krajinách líši. EHSV však zastáva názor, že je úlohou sociálnych partnerov, aby sa dohodli na najvhodnejšej koncepcii kolektívneho vyjednávania pre kontext danej krajiny.

3.2.

EHSV uznáva, že vlády zohrávajú kľúčovú úlohu pri uznávaní významu kolektívneho vyjednávania tým, že vytvárajú priaznivé podmienky na uľahčenie jeho realizácie, na ochranu pred diskriminačnými praktikami a zabránenie pokusom o obmedzovanie pracovníkov pri uplatňovaní ich zákonného práva na účasť v odborových zväzoch. Tento trojstranný rámec by mal odrážať hlavné body vyplývajúce z odporúčania Komisie o posilnení sociálneho dialógu so zameraním na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a zároveň na zvýšenie prosperity a odolnosti Európy.

3.3.

EHSV poukazuje na to, že v Európskom pilieri sociálnych práv (10) sa uvádza, že sociálnych partnerov treba motivovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách, rešpektujúc pri tom svoju autonómiu a právo na kolektívnu akciu. Okrem toho EHSV žiada, aby sa pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti a sociálnej politiky konzultovalo so sociálnymi partnermi. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že konzultácie sa v celej EÚ neuplatňujú s rovnakým presvedčením a odhodlaním. EHSV takisto poznamenáva, že v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a v prípade potreby sa dohody uzavreté medzi sociálnymi partnermi vykonávajú na úrovni EÚ a jej členských štátov. Táto zásada predpokladá, že sa poskytne minimálna úroveň ochrany.

3.4.

Svet práce sa neprestajne mení a nové pracovné postupy formujú pracovný život miliónov Európanov. Nové formy práce ako súčasť platformového hospodárstva predstavujú obrovské výzvy pre pracovné vzťahy. EHSV sa domnieva, že táto nová realita ovplyvnila odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov a obe strany sa musia rýchlo prispôsobiť tejto skutočnosti a zároveň chrániť základné práva pracovníkov v súlade so smernicou o pracovníkoch platforiem, ktorú navrhla Komisia.

3.5.

Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúce pre samotnú existenciu a relevantnosť odborových zväzov a zabezpečenie rovnováhy moci medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. EHSV sa domnieva, že kolektívne vyjednávanie, ako aj sociálny dialóg vo všeobecnosti, by mali podporovať aj na inovácie na pracovisku s cieľom zvýšiť produktivitu a riešiť možné zmeny pracovných postupov, ktoré majú vplyv na blaho a pracovný život pracovníkov. EHSV uznáva, že to predstavuje ďalšiu výzvu pre odborové zväzy. Zamestnávatelia by však, samozrejme, mali byť naďalej zodpovední za rozhodnutia prijaté na úrovni podniku. Odporúča, aby sa popri rešpektovaní národných systémov pracovnoprávnych vzťahov uznala úloha odborových zväzov v inovačných procesoch na pracovisku ako súčasť významnej úlohy sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

3.6.

Je dôležité zdôrazniť zistenia v správe OECD (11), v ktorej sa opakovane zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie je kľúčovým pracovným právom, ktoré môže takisto zlepšiť výkonnosť na pracovisku. V spomínanej správe sa však so znepokojením konštatuje, že toto právo je pod tlakom všeobecného oslabovania pracovnoprávnych vzťahov a vzniku nových a často neistých foriem zamestnania. Potvrdzuje sa v nej, že kolektívne vyjednávanie v EÚ je pod tlakom a že je veľmi potrebné konať na politickej úrovni. V správe sa uvádzajú všetky potrebné dôkazy na posilnenie kolektívneho vyjednávania tak, aby bolo pružnejšie a lepšie reagovalo na meniaci sa svet práce. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu, ktorá zohľadní spoločné záujmy, ako sú vyššie životné náklady pracovníkov a zintenzívnenie svetovej hospodárskej súťaže, a zároveň uznať, že kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg môžu zvýšiť produktivitu prostredníctvom inovácie na pracovisku a podpory rozvoja zručností. Okrem toho kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg by mohli podporiť priemyselnú stratégiu v meniacich sa hospodárskych podmienkach na základe vnútroštátnych pracovnoprávnych vzťahov. Flexibilita, na ktorej sa dohodli sociálni partneri, by síce mohla slúžiť ako prostriedok na prispôsobenie sa meniacim podmienkam a na vyváženie potrieb podnikov a pracovníkov, no nemala by sa uplatňovať s rizikom oslabenia kolektívnych práv alebo na úkor pracovných podmienok. Pracovná flexibilita, ktorá je riadne regulovaná legislatívou alebo kolektívnym vyjednávaním, zároveň znamená prínos tak pre pracovníkov, ako aj pre zamestnávateľov.

3.7.

Pokiaľ ide o dohody na úrovni podniku a odvetvové dohody v procese kolektívneho vyjednávania, neexistuje žiadny vzorec na určenie toho, či je jedna forma viac uplatniteľná ako druhá. V záujme zvýšenia pokrytia kolektívnym vyjednávaním, ako sa uvádza v smernici o primeraných minimálnych mzdách (12), je úlohou sociálnych partnerov v jednotlivých členských štátoch vykonať analýzu silných a slabých stránok obidvoch foriem dohôd a určiť, či najlepším spôsobom zvýšenia pokrytia kolektívnym vyjednávaním sú odvetvové dohody, dohody na úrovni podniku alebo kombinácia oboch. Z výskumu napríklad vyplýva, že najväčšie a najstabilnejšie pokrytie kolektívnym vyjednávaním v Európe existuje v tých krajinách, ktorých systémy vyjednávania sa vyznačujú vyjednávaním viacerých zamestnávateľov, pri ktorom sa rokovania uskutočňujú najmä na úrovni odvetví alebo v niektorých prípadoch, ako napríklad v Belgicku, dokonca aj na medziodvetvovej úrovni (13). Samozrejme, úsilie o rozšírenie pokrytia musí zohľadňovať okolnosti, ktoré prevládajú v každej krajine.

3.8.

EHSV uznáva, že zvyšovanie počtu členov odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií bude naďalej mimoriadnou výzvou, a hoci sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie majú a mali by mať dobrovoľnú povahu, odporúčame, aby sociálni partneri v jednotlivých členských štátoch riešili túto výzvu skúmaním vhodných metód na zabezpečenie udržateľného členstva vo svojich organizáciách.

3.9.

EHSV uznáva, že vnútroštátne systémy pracovnoprávnych vzťahov sú veľmi rôznorodé a odrážajú odlišnú hospodársku a politickú situáciu v členských štátoch. Podľa poznámky Komisie (14) sa kolektívne vyjednávanie vyznačuje posunom k decentralizovanému vyjednávaniu na úrovni podnikov. Z dôkazov vyplýva, že pokrytie kolektívnym vyjednávaním býva vyššie tam, kde je vyjednávanie centralizované, kde je vyššia miera organizovanosti zamestnávateľov a kde sa v praxi uplatňuje rozširovanie dohôd na strany, ktoré nie sú signatármi.

3.10.

EHSV takisto zdôrazňuje dôležité zistenie v správe OECD, že koordinácia miezd zohráva kľúčovú úlohu pri napomáhaní sociálnych partnerov zohľadniť situáciu v hospodárskom cykle a makroekonomické vplyvy dohôd o mzdových podmienkach na konkurencieschopnosť (15). Okrem toho EHSV zastáva názor, že proces vyjednávania bude závisieť od okolností, ktoré prevládajú na úrovni podniku, či už ide o malý, alebo veľký podnik.

3.11.

EHSV naliehavo vyzýva sociálnych partnerov, aby zvýšili význam systémov kolektívneho vyjednávania tým, že posúdia, ako by kolektívne vyjednávanie na všetkých úrovniach mohlo vyváženým spôsobom zabezpečiť pridanú hodnotu pre pracovníkov a zamestnávateľov vo všetkých odvetviach hospodárstva a spoločnosti. V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na najnovšiu výhľadovú správu OECD o zamestnanosti, v ktorej sa zdôrazňuje úloha dynamického a silného kolektívneho vyjednávania pri podpore produktivity, konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

3.12.

EHSV poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú alebo by mohli zohrávať vlády pri zapájaní zamestnávateľov a odborových zväzov do užšej spolupráce a pri podpore makroekonomických politík. Vlády sú, samozrejme, samy významnými zamestnávateľmi a často vyjednávajú s odborovými zväzmi, ktoré zastupujú pracovníkov, čo v niektorých členských štátoch môže určiť vzor pre celé hospodárstvo. Okrem toho vlády zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vhodných podmienok pre sociálny zmier, cenovú stabilitu, zvýšenú produktivitu a nediskriminačné modely zamestnanosti. V záujme dosiahnutia týchto cieľov a rešpektujúc nezávislosť sociálnych partnerov EHSV žiada, aby sa posilnilo kolektívne vyjednávanie s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pre podniky a pracovníkov. Ako jedno z opatrení odporúča, aby vlády využívali vo vhodných prípadoch verejné obstarávanie ako doplnkový prostriedok na podporu a presadzovanie kolektívneho vyjednávania, ako sa uvádza v dvoch predchádzajúcich stanoviskách EHSV (16).

3.13.

Ako už bolo uvedené, v kolektívnom vyjednávaní môže byť potrebná dohodnutá flexibilita. EHSV sa však domnieva, že akékoľvek dohodnuté zmeny kolektívnych dohôd musia vyvážiť záujmy oboch strán a byť prínosom pre obe z nich. Hoci by sa mali podporovať dohody na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni, EHSV uznáva, že pokiaľ ide o rokovania na úrovni podnikov, pracovná flexibilita, ktorá je riadne regulovaná legislatívou alebo kolektívnym vyjednávaním, môže byť prínosom prínos tak pre pracovníkov, ako aj pre zamestnávateľov. Takéto rokovania by sa mali opierať o vzájomnú dôveru a účinné rokovacie štruktúry, pričom sa zabezpečí, aby sa pracovné podmienky nezhoršili. V tejto súvislosti je v rámci možností potrebné nájsť kompromis, vďaka ktorému budú decentralizované systémy lepšie organizované a umožnia, aby sa v odvetvových dohodách stanovili všeobecné rámcové podmienky, pričom podrobné ustanovenia sa ponechajú na rokovania na úrovni podniku. Z výskumu skutočne vyplýva, že hybridné systémy kolektívneho vyjednávania, ktoré zahŕňajú koordinované odvetvové a viacúrovňové systémy, vedú k lepším výsledkom pre pracovníkov aj pre podniky (17).

---

(1)  Zásada č. 8.

(2)  Schnabel, C. (2020). Union membership and collective bargaining: trends and determinants (Členstvo v odborových zväzoch a kolektívne vyjednávanie: trendy a determinanty) (s. 1 – 37). Springer International Publishing.

(3)  MOP (2013). The informal economy and decent work: A policy resource guide supporting transitions to formality (Neformálna ekonomika a dôstojná práca: Sprievodca politickými zdrojmi podporujúcimi prechod k formalite). Medzinárodný úrad práce.

(4)  Montebello, R., Spiteri, J., & Von Brockdorff, P. (2022). Trade unions and income inequality: Evidence from a panel of European countries (Odborové zväzy a príjmová nerovnosť: Dôkazy z vybratých európskych krajín). International Labour Review.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Bez sociálnej dohody žiadna zelená dohoda (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 23),

(6)  https://www.efrag.org/?AspxAutoDetectCookieSupport=1.

(7)  Potvrdzuje sa to opäť aj v Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998.

(8)  Pisarczyk, Ł. (2023). Towards rebuilding collective bargaining? Poland in the face of contemporary challenges and changing European social policy. (Smerom k obnove kolektívneho vyjednávania? Poľsko čelí súčasným výzvam a mení európsku sociálnu politiku.) Industrial Relations Journal.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa posilnenia sociálneho dialógu v Európskej únii [COM(2023) 38 final – 2023/0012 (NLE)] – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilnenie sociálneho dialógu v Európskej únii: využitie jeho plného potenciálu na riadenie spravodlivej transformácie [COM(2023) 40 final] (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 87).

(10)  Zásada č. 8.

(11)  https://www.oecd.org/employment/negotiating-our-way-up-1fd2da34-en.htm.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33).

(13)  https://www.etui.org/services/facts-figures/benchmarks/what-s-happening-to-collective-bargaining-in-europe.

(14)  https://commission.europa.eu/system/files/2016-03/social-dialogue-involvement-of-workers_en.pdf.

(15)  https://www.oecd.org/employment/negotiating-our-way-up-1fd2da34-en.htm.

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu/Rady) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 159) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Verejné obstarávanie ako nástroj na vytváranie hodnôt a dôstojnej v práce v oblasti poskytovania upratovacích služieb a údržby budov (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 30).

(17)  Braakmann, N., & Brandl, B. (2016). The efficacy of hybrid collective bargaining systems: An analysis of the impact of collective bargaining on company performance in Europe (Účinnosť hybridných systémov kolektívneho vyjednávania: Analýza vplyvu kolektívneho vyjednávania na výkonnosť podnikov v Európe).

Spravodajca:

Felipe MEDINA MARTÍN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	26. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	151/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Cieľom tohto stanoviska EHSV je posúdiť vplyv energetickej krízy na európske podniky, ich pracovníkov a všetkých európskych občanov po pandémii ochorenia COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. EHSV konštatuje, že v celom hospodárstve vznikli rozsiahle problémy, ako napríklad: neúmerné zvyšovanie výrobných nákladov, reorganizácia dodávateľských reťazcov, ťažkosti so zásobovaním potravinami a iným tovarom, zvyšovanie investičných nákladov alebo strata kúpnej sily európskych domácností.

1.2.

EHSV je znepokojený vysokou mierou inflácie v Európe v dôsledku nákladov na energiu, suroviny, ako aj cien za služby a priemyselné výrobky. Inflácia v Európe je na najvyššej úrovni od zavedenia eura. EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli kontrolné mechanizmy, ako sú mechanizmy zahrnuté v dokumente, ktorý vypracovala Európska organizácia spotrebiteľov. Malo by to zahŕňať napríklad úplné vykonávanie opatrení stanovených v návrhu nariadenia Rady, v ktorom sa stanovuje zásadná reforma a úprava koncepcie trhu s elektrinou. EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonávali už prijaté akty EÚ, ako je balík opatrení v oblasti čistej energie, ktorý pomáha urýchliť zelenú transformáciu a prehĺbiť vnútorný trh.

1.3.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na obrovské zvýšenie nákladov v dôsledku vojny na Ukrajine a energetickej krízy je naliehavo potrebné zreformovať revidovaný dočasný krízový rámec EÚ. Okrem toho odporúča uplatňovať rámec dočasnej štátnej pomoci tak, aby sa pomoc ustanovená v nariadení o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie a v rámci obnovy a odolnosti vzťahovala na všetky odvetvia zasiahnuté energetickou krízou s osobitným dôrazom na kľúčové odvetvia, aby sa neohrozila schopnosť mnohých podnikov prežiť, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu na životné náklady spotrebiteľov a aby sa spotrebitelia mohli i naďalej každodenne dostať k základným výrobkom. EHSV okrem toho opätovne vyzýva na zavedenie pravidla vyrovnaného rozpočtu, tzv. zlatého pravidla, s cieľom umožniť potrebné verejné investície.

1.4.

EHSV sa domnieva, že domácnosti a kľúčové odvetvia by mali mať prospech z plánov na zníženie vplyvu vysokých cien energie. Hoci v niektorých sektoroch boli zaznamenané veľmi vysoké zisky s výrazným nárastom o 26,8 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, počet vyhlásení konkurzu v EÚ dosiahol v porovnaní s referenčnou hodnotou 100 za rok 2015 hodnotu 113,1, čo je historicky najvyššia zaznamenaná úroveň podľa indexu, ktorý Eurostat používa na meranie rozsahu konkurzov v EÚ. EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť, že domácnosti a kľúčové odvetvia sa dokážu naďalej bez prerušenia zásobovať energiou počas zavádzania opatrení na zníženie dopytu v čase špičky. Ako upozorňuje ECB (1), niektoré spoločnosti, najmä v odvetví energetiky, zároveň zvýšili svoje zisky pod zámienkou súčasnej inflácie. Zisky v tomto odvetví naďalej poháňali infláciu v EÚ, čo sa musí riešiť.

1.5.

Energetická kríza mala na hospodárstvo vplyv v podobe vysokej inflácie, slabého hospodárskeho rastu, silného tlaku na verejné financie a kúpnu silu domácností a podnikov, ako aj straty vonkajšej hospodárskej konkurencieschopnosti. EHSV na základe odporúčaní ECB navrhuje zaviesť kritérium „zeleného trojitého T“, aby boli budúce intervencie prispôsobené, cielené a odolné voči transformácii (tailored, targeted and transition-proof). Neselektívne cenové opatrenia, ako napríklad cenový strop potravín, by len predĺžili obdobie vysokej inflácie z dlhodobého hľadiska.

1.6.

Pretrvávajúca vysoká inflácia, najmä z dôvodu cien energie, spôsobuje všeobecnú stratu kúpnej sily európskych pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov, čo ovplyvňuje životné podmienky mnohých domácností, domáci dopyt a rast. To spolu s udržiavaním menovej politiky zvyšovania úrokových sadzieb negatívne ovplyvňuje aj mnohé podniky. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg v odvetví energetiky je dôležitý s cieľom nájsť vhodné riešenia na vnútroštátnej úrovni.

1.7.

EHSV vyzýva vlády, aby podporovali zavádzanie opatrení na úsporu energie a energetickú efektívnosť v podnikoch a domácnostiach, vďaka čomu sa bude môcť trvalo znížiť dopyt po energii. V tejto súvislosti by sa malo uprednostňovať rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov (vytvorením potrebných právnych a daňových podmienok vrátane zavedenia pravidla vyrovnaného rozpočtu, tzv. zlatého pravidla, pre investície) v snahe znížiť našu závislosť od fosílnych palív. Súčasná situácia by sa mala využiť ako páka na urýchlenie dekarbonizácie hospodárstva EÚ. Tieto opatrenia by mali sprevádzať záruky, že výroba nebude delokalizovaná, ako podmienka poskytnutia finančnej pomoci. Nastal čas uskutočniť potrebné investície (a zaviesť fiškálne rámcové podmienky) do európskej energetickej transformácie s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív. EHSV sa ďalej domnieva, že by sa malo pokračovať v navrhovaných zmenách plánu REPowerEU s cieľom zefektívniť a urýchliť udeľovanie povolení na budovanie infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. EHSV v tejto súvislosti nalieha na EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako zabezpečiť, aby cena zaplatená za prebytočnú energiu dodávanú do siete umožnila realizovateľné investície s cieľom maximalizovať kapacitu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jej spoločné využívanie v prípade, že výroba presahuje potreby výrobcu. Prepracovanie koncepcie trhu s energiou musí byť zahrnuté do dlhodobého programu Európskej komisie, aby sa predišlo budúcim prerušeniam dodávok energie a prehnaným cenám.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Vlna inflácie v Európe je všeobecná a možno v nej jasne rozlíšiť dve fázy. Prvá fáza vznikla v období obnovy po obmedzení pohybu obyvateľstva v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Súbežné oživenie všetkých odvetví spôsobilo prekážky v dodávateľských reťazcoch, ktoré zvýšili náklady na suroviny a nákladnú dopravu. Ceny surovín vzrástli medzi januárom 2020 a marcom 2022 o 101 % (2) a náklady na prepravu v rovnakom období o 545 % (3).

2.2.

Druhú fázu inflácie vyvolala útočná vojna Ruska proti Ukrajine a následná vojna od februára 2022. Pri tejto príležitosti sa šok sústredil na energiu a niektoré produkty, ktorých hlavnými dodávateľmi do EÚ boli Rusko a Ukrajina: zemný plyn, pšenica, slnečnicový olej a hnojivá. Od februára do apríla 2022 sa ceny týchto komodít zvýšili o 18,6 %, 16,8 %, 38,6 % a 16,7 % (4). Následne boli tieto náklady pod kontrolou, hoci aj v marci 2023 bol index cien komodít MMF o 40,9 % vyšší ako úrovne z januára 2020, pričom náklady na dopravu sa zvýšili o 3,6 %.

2.3.

Tieto udalosti sa vo svetovom a európskom hospodárstve prejavili vo forme inflácie. Medziročná variačná miera harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) (5) v eurozóne dosiahla v októbri 11,5 % (Eurostat). Takéto hodnoty neboli dosiahnuté od minulého storočia a hoci v posledných mesiacoch (v marci 2023 bola miera 8,3 %) mierne klesli, dajú sa len veľmi ťažko výrazne znížiť. Dôkazom toho, že cenový šok nie je dočasný, ako sa pôvodne predpokladalo, je to, že základná inflácia (z ktorej je vylúčená energia) má vo väčšine Európy stúpajúci trend. To môže znamenať, že menová politika, ktorú zaviedla ECB, neprináša očakávané výsledky.

3.   Vplyv inflácie na európske hospodárstvo

3.1.

EHSV konštatuje, že hospodárske vyhliadky sa zhoršili po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Hospodárske prognózy na nadchádzajúce roky predpovedajú (6) v porovnaní s rokom 2022 spomalenie, hoci tieto vyhliadky sa v priebehu mesiacov zlepšujú. Zatiaľ čo Európska komisia odhadovala zvýšenie HDP pre EÚ ako celok o 0,8 % v roku 2023 a mierne zvýšenie o 1,6 % v roku 2024, v nedávnych prognózach z jari sa tieto hodnoty zvýšili na 1,0 % a 1,7 %. Zároveň sa očakáva, že inflácia bude postupne klesať, hoci nižším tempom než sa pôvodne predpokladalo (9,2 % v roku 2022, 6,7 % v roku 2023, 3,1 % v roku 2024). Trh práce bude pod tlakom z dôvodu nízkeho rastu a verejný dlh narastá okrem iného v dôsledku rýchleho zvyšovania úrokových sadzieb zo strany ECB, čo bude vyvíjať fiškálny tlak vo väčšine členských štátov.

3.2.

Vysoká inflácia najviac postihuje 96,5 milióna Európanov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V Eurobarometri uvádza 41 % respondentov ceny, infláciu a životné náklady ako jeden z najdôležitejších problémov, ktorým ich krajina čelí, pred zdravím (32 %) a ekonomickou situáciou (19 %).

3.3.

Dodávky plynu z Ruska do EÚ boli v dôsledku prijatých politických opatrení takmer úplne prerušené a znížené dodávky sa vo väčšej alebo menšej miere dotkli takmer polovice členských štátov. Rastúca inflácia a ceny základných výrobkov, nedostatok pracovnej sily a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov negatívne ovplyvňujú potravinové aj nepotravinové dodávateľské reťazce v Európe. Podľa hospodárskeho výhľadu OECD sa globálny rast v roku 2023 prudko spomalí na približne 2,2 %.

3.4.

Podľa ECB zvýšenie cien energie je zodpovedné za dve tretiny inflačného diferenciálu v eurozóne. Komisia uvádza, že rozpätie zisku v odvetví energetiky medzi rokmi 2019 a 2022 sa zvýšilo o 54 %, pričom mzdy vzrástli len o 6 %. Všeobecná strata kúpnej sily európskych pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov ovplyvňuje nielen životné podmienky mnohých domácností, ale ak sa neprijmú nápravné opatrenia, mohla by zasiahnuť aj domáci dopyt a rast, a teda aj iné hospodárske odvetvia. Táto situácia je spôsobená tiež pokračovaním menovej politiky zvyšovania úrokových sadzieb. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg v odvetví energetiky je dôležitý s cieľom nájsť vhodné riešenia na vnútroštátnej úrovni.

3.5.

Zároveň so všeobecným nárastom spotrebiteľských cien v Európe sa mzdy správali menej volatilným spôsobom, čo znížilo kúpnu silu európskych občanov, najmä tých najzraniteľnejších, ktorí nemajú nástroje na ochranu pred infláciou. Skutočne už možno pozorovať zmeny v správaní spotrebiteľov v dôsledku straty kúpnej sily domácností, ktoré čelia veľkej kríze životných nákladov spojenej s prudkým nárastom účtov za energiu a vplyvom inflácie. Nástroje, ktoré členské štáty uplatňujú na ochranu zraniteľných domácností, sa veľmi líšia a v niektorých prípadoch môže byť ich účinnosť obmedzená. Európska komisia by mala zvážiť preskúmanie minimálnych noriem, ktoré by regulačné orgány a tvorcovia politík mali uplatňovať na ochranu a podporu zraniteľných domácností.

3.6.

Jedným z odvetví, ktoré najviac pociťujú kombinovaný vplyv pandémie a vojny, je výroba potravín – poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a potravinársky priemysel – a ich distribúcia konečnému spotrebiteľovi. Blízkosť vojny a jej vplyv na trhy s energiou a surovinami spôsobuje rozdiely v cenách poľnohospodárskych výrobkov medzi Európou a medzinárodnými trhmi, kde európske ceny zaznamenali najvyšší rast. Podľa prehľadu cien komodít z apríla 2023 je teda miera rastu cien väčšiny európskych poľnohospodárskych výrobkov vyššia ako miera rastu cien vo svete, najmä v prípade mäsových výrobkov. Tento vývoj má tri dôležité účinky. Prvým je, že európski obyvatelia musia čeliť väčšej inflácii, pokiaľ ide o súbor základných komodít. Druhým je, že sa oslabuje konkurencieschopnosť európskych potravinových výrobkov na medzinárodnej scéne, a tretím, že ceny vyplácané poľnohospodárom vzrástli v dôsledku vyšších výrobných nákladov.

3.7.

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobila obrovské výzvy v potravinovom dodávateľskom reťazci nad rámec špirály nákladov na energiu: konkrétne zvýšené ceny kľúčových vstupov (krmivá, hnojivá) a nedostatok určitých komodít (napr. rastlinných olejov alebo pšenice) potrebných na zachovanie plne funkčného dodávateľského reťazca. Domino efekt rastúcich nákladov vedie častokrát k rozhodnutiu znížiť výrobu hnojív, čo bude ďalej vyvíjať tlak na zvyšovanie cien. Suchá zaznamenané počas leta 2022 a doposiaľ v roku 2023 v celej Európe, spôsobujú väčší tlak na ceny tým, že znižujú dostupnú ponuku.

3.8.

Niektoré základné odvetvia vrátane podnikov a pracovníkov, ktorí nemôžu ukončiť svoju činnosť bez ohľadu na situáciu, čelia dvojitej záťaži: menšiemu počtu spotrebiteľov ochotných platiť a rastúcim nákladom, najmä závratne vysokým účtom za energie. Podniky v poľnohospodársko-potravinárskom sektore sa snažili obmedziť nárast nákladov, aby spotrebiteľom zabezpečili konkurencieschopné ceny, a teraz sa obávajú spotrebiteľskej krízy (Hidalgo, M., 2023 (7); Eurocommerce, 2023). Vláda Španielska vo svojej nedávno zverejnenej (8) prvej správe strediska pre monitorovanie marží uviedla, že v potravinovom reťazci sa marže od roku 2021 znížili o 25 %, takže je jasné, že vývoj ziskových rozpätí je veľmi rôznorodý.

Ako upozorňuje ECB (9), niektoré spoločnosti, najmä v odvetví energetiky, zároveň zvýšili svoje zisky pod zámienkou súčasnej inflácie. Zisky v tomto odvetví naďalej poháňali infláciu v EÚ, čo sa musí riešiť.

3.9.

Národná banka Španielska (Banco de España) (10) poukazuje na veľmi pozitívne účinky, ktoré mala tzv. iberská výnimka alebo iberský mechanizmus na systém stanovovania cien na trhu s elektrinou. Zmieňuje sa aj o pozitívnom, aj keď obmedzenejšom vplyve zníženia DPH na ceny potravín a palív, hoci dodáva, že toto opatrenie by bolo spojené s nižšími nákladmi, keby sa zameralo na pomoc nízkopríjmovým rodinám. Národná banka Španielska takisto poukazuje na pozitívny vplyv, ktorý malo zvýšenie minimálnej medziodvetvovej mzdy, dôchodkov a životného minima španielskou vládou na zmiernenie účinkov inflácie na nízkopríjmové domácnosti.

4.   Vplyv zvýšenia nákladov na energiu na ziskovosť európskych podnikov

4.1.

Veľkoobchodné ceny elektriny a plynu sa od začiatku roka 2021 zvýšili až pätnásťnásobne, čo malo vážny vplyv na spotrebiteľov a podniky. Európske vlády v reakcii na to začali vykonávať súbor politík. Jeden typ politiky je zameraný na zmiernenie vplyvu zvýšených nákladov na spotrebiteľov a podniky. Cieľom ďalšieho druhu opatrení je stabilizovať a znížiť veľkoobchodné ceny a zaručiť energetickú bezpečnosť. EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v súlade s jeho odporúčaniami uvedenými v stanovisku TEN/793 (11) uskutočnili komplexnú reformu koncepcie trhu s elektrinou a systému výpočtu cien elektrickej energie.

4.2.

Spôsob, akým sa ceny energie prenášajú na náklady podnikov, sa značne líši: po prvé, prostredníctvom samotných nákladov na dodávku elektrickej energie, po druhé, nepriamo prostredníctvom vplyvu na zvyšok dodávateľského reťazca a po tretie, finančnými dôsledkami, ktoré môžu vzniknúť. Napríklad v štúdii Národnej banky Španielska uverejnenej na jar 2022 (12) sa odhaduje, že kumulatívne zvýšenie nákladov podnikov na energiu o 25 % bude mať za následok zníženie ich hrubej pridanej hodnoty o 1,6 % v roku 2023. To je však priemerný účinok; v správe sa uvádza, že niektoré odvetvia zasiahla táto situácia viac ako iné. Najväčší prospech z nej má sektor ťažby ropy a zemného plynu, zatiaľ čo odvetvia, ktoré zrejme budú najviac zasiahnuté, sú: rybolov a akvakultúra, pozemná doprava, námorná a vnútrozemská vodná doprava, obchod s motorovými vozidlami a ich oprava, poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat, vzdelávanie, letecká doprava, realitná činnosť, výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, zdravotníctvo a sociálne služby a ubytovacie a pohostinské služby. Niektoré z týchto odvetví preukázali počas pandémie svoj význam pre hladké fungovanie hospodárstva EÚ. Mnohé z najviac postihnutých odvetví nie sú v rámci svojej výrobnej činnosti energeticky náročné, ale sú veľkými spotrebiteľmi.

4.3.

Okrem priameho a nepriameho vplyvu na hrubú pridanú hodnotu (marže) podnikov je ďalším dôsledkom zvýšená finančná zraniteľnosť. V správe Národnej banky Španielska sa uvádzajú odvetvia, ktoré sú najviac zasiahnuté. Existuje skupina obzvlášť zraniteľných odvetví, ktoré sú nielen nadmerne zadlžené, ale v roku 2023 majú aj zápornú ziskovosť: obchod s motorovými vozidlami a ich oprava; pozemná a potrubná doprava; rybolov a akvakultúra; poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat; a textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky priemysel.

4.4.

Keďže kumulatívne zásoby zemného plynu v Európe sa znižujú – objem uskladnený v máji 2023 bol 68 % (13) – pri riadení našej energetickej politiky budeme čeliť ďalším výzvam. Rozdiel medzi množstvami, ktoré boli predtým dodávané z Ruska, a tými, ktoré dodávajú alternatívni dodávatelia, sa ešte nepodarilo vyrovnať, takže je nepravdepodobné, že by sa ceny v krátkodobom horizonte znížili. Došlo k výraznému zníženiu dopytu. Vysoké ceny energie vedú k nižšej konkurencieschopnosti nášho priemyslu a našich dodávateľských reťazcov, preto sa uprednostňuje outsourcing činností mimo územia EÚ, a tým sa znižuje strategická nezávislosť bloku. Vplyv na domácnosti, najmä na tie najzraniteľnejšie, je obzvlášť výrazný, pričom rastie percento ľudí ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe. Potrvá to minimálne do roku 2024 (14). S cieľom riešiť uvedené problémy EHSV odporúča súbor opatrení vrátane záruk lokalizácie spojených s finančnou podporou, ďalších opatrení na úsporu energie a energetickú účinnosť pre podniky s cieľom znížiť dopyt, ako aj vrátane rozsiahlych investícií a nevyhnutných rozpočtových rámcových podmienok pri rozširovaní výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív.

4.5.

V dôsledku prudkého nárastu nákladov na energiu sa mnohé podniky a domácnosti čoraz viac ocitajú v situácii, ktorá potenciálne ohrozuje ich existenciu. Hoci zima bola pomerne teplá, nemôžeme očakávať, že environmentálne podmienky budú pre nás vždy priaznivé. Z tohto dôvodu by sa mali prijať opatrenia na ochranu obzvlášť zraniteľných domácností s osobitnými opatreniami pre ne v tejto oblasti.

4.6.

Masívne zvýšenie obchodných nákladov v kombinácii s neochotou spotrebiteľov míňať môže v prípade podnikov dokonca niekedy viesť k nevyhnutnej relokácii. Nemôžu to však robiť podniky, ktoré zákazníkom a zvyšku dodávateľského reťazca poskytujú základné služby a ktoré nemôžu jednoducho zastaviť svoju prevádzku z dôvodu zvýšenia cien energie.

4.7.

Hoci sa počas pandémie ochorenia COVID-19 veľké množstvo odvetví a ich pracovníci považovali za kľúčových, toto uznanie výrazne chýbalo počas súčasnej energetickej krízy. Členské štáty doteraz mnohým z týchto odvetví neposkytli osobitnú podporu. Podniky patriace do týchto odvetví a ich zamestnanci sa snažili chrániť spotrebiteľov na úkor vlastných marží a je pre nich ťažké preniesť na zákazníkov všetky náklady spojené s prehnaným nárastom účtov za energie. Tento stav sa nedá dlhodobo udržať. EHSV sa takisto domnieva, že ochrana ľudí zo strany vlád neprebieha s rovnakou intenzitou ako v čase pandémie.

4.8.

Mnohé podniky uskutočňujú početné investície s cieľom znížiť spotrebu energie a zväčšiť kapacitu na zlepšenie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov. EHSV sa domnieva, že podniky môžu pôsobiť aj ako urýchľovače elektrifikácie dopravy a nahradiť vykurovanie plynom, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri energetickej transformácii a pri plnení cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. To si však bude vyžadovať priaznivý regulačný rámec, ako napríklad udeľovanie povolení a boj proti demotivačným cenovým faktorom pri výrobe väčšieho množstva energie.

4.9.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť záväzky plánu REPowerEU a energetickej hospodárnosti budov s podporou a schopnosťou prevádzkovateľov znášať náklady na súvisiace značné investície. Tieto opatrenia budú dôležité na zníženie závislosti od fosílnych palív, ale povinnosti musia byť spojené s dostupnosťou financovania, tak verejného, ako aj súkromného. Prepracovanie koncepcie trhu s energiou musí byť zahrnuté do dlhodobého programu Európskej komisie, aby sa predišlo budúcim prerušeniam dodávok energie a prehnaným cenám, a treba uvažovať o odbornej príprave pracovnej sily, ktorá bude pôsobiť v tomto odvetví.

V rovnakom duchu sa EHSV domnieva, že oba programy by mali odrážať aj praktické aspekty týkajúce sa dostupnosti vybavenia a kvalifikovanej pracovnej sily v rámci povinností inštalovať rýchlonabíjacie stanice pre vozidlá alebo budovať infraštruktúru pre alternatívne palivá. Je potrebné zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky vyplatené na základe nových návrhov mohli použiť na zabezpečenie toho, aby sa táto transformácia mohla uskutočniť v stanovenom termíne.

---

(1)  Štúdia ECB o inflácii, 2023.

(2)  Index cien primárnych komodít MMF. K dispozícii na adrese: https://www.imf.org/en/Research/commodity-prices.

(3)  Freightos Baltic Index. K dispozícii na adrese: https://fbx.freightos.com/.

(4)  Index cien primárnych komodít MMF. K dispozícii na adrese: https://www.imf.org/en/Research/commodity-prices.

(5)  Eurostat, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat.

(6)  https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/spring-2023-economic-forecast-improved-outlook-amid-persistent-challenges_sk.

(7)  Margins and profits of Spanish food retailers in 2022.

(8)  OME Informe Trimestral 2023T3 (bde.es).

(9)  Štúdia ECB o inflácii, 2023.

(10)  https://www.bde.es/f/webbe/SES/Secciones/Publicaciones/PublicacionesAnuales/InformesAnuales/22/Files/InfAnual_2022_En.pdf.

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/943 a (EÚ) 2019/942, ako aj smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944 s cieľom zlepšiť koncepciu trhu s elektrinou v Únii [COM(2023) 148 final – 2023/0077 (COD)] (Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 112).

(12)  K dispozícii na adrese: https://www.bde.es/f/webbde/Secciones/Publicaciones/InformesBoletinesRevistas/InformesEstabilidadFinancera/22/IEF_2022_1_Rec1_4.pdf.

(13)  Informácie dostupné na adrese: https://agsi.gie.eu/data-overview/eu.

(14)   EIU (2023): Energy crisis will erode Europe’s competitiveness in 2023 (Energetická kríza naruší v roku 2023 konkurencieschopnosť Európy). K dispozícii na adrese: https://www.eiu.com/n/energy-crisis-will-erode-europe-competitiveness-in-2023/.

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	29. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	190/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Voda je nevyhnutná pre život, životné prostredie a hospodárstvo, a preto je verejným statkom, ktorý musí byť nielen prístupný a cenovo dostupný pre všetkých, ale predovšetkým si ho treba vážiť a chrániť ho. V dôsledku vplyvu človeka a zmeny klímy sa nedostatok vody prehlbuje – globálne, ako aj v Európe, kde nedostatok vody postihuje približne 20 % územia a 30 % populácie (1). Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta komplexnú právnu úpravu EÚ, ktorá bola v tejto oblasti zavedená (2), a požaduje jej rýchle a účinné vykonávanie, aby sa zabezpečila efektívna spotreba vody a aby mal každý občan EÚ prístup k vode.

1.2.

EHSV žiada, aby sa navrhli a urýchlene zaviedli konkrétne opatrenia na zvýšenie informovanosti o efektívnej spotrebe vody a na podporu technologických inovácií v záujme zvýšenia efektívnosti využívania vody vo výrobných systémoch, ako aj stratégie zamerané na minimalizáciu odpadu a recykláciu. V súlade s uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí“ vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, že všetky zainteresované strany budú dodržiavať stanovené pravidlá (3).

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité informovať spotrebiteľov, zvyšovať ich povedomie, stimulovať a usmerňovať ich, aby si osvojili efektívnu spotrebu vody. Tvorcovia politík, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a všetky zainteresované strany nesú spoločnú zodpovednosť za to, aby sa poskytovali jasné informácie o hodnote vody a jej stope, podporovalo sa používanie spotrebičov efektívne využívajúcich vodu, aby sa spotrebitelia motivovali osvojiť si správanie zamerané na šetreniu vodou a aby sa neúnavne pracovalo na tom, aby sa v ňom zdokonaľovali.

1.4.

EHSV vyzýva EÚ, členské štáty, príslušné orgány, poskytovateľov vodohospodárskych služieb a všetky strany zapojené do tohto procesu, aby sa v rámci svojich právomocí snažili neustále zlepšovať dostupnosť, prístupnosť a efektívnu spotrebu vody. Kľúčovými prvkami tohto procesu sú lepšia ochrana zdrojov pitnej vody, prechod na obehové vodohospodárstvo, zabezpečenie verejných dodávok vody za spravodlivú cenu za služby a predchádzanie problému nedostatočného prístupu k vode.

1.5.

EHSV navrhuje, aby sa urýchlene zaviedli nasledujúce opatrenia s cieľom zvýšiť efektívnu spotrebu vody a informovanosť spotrebiteľov o ich vodnej stope a prispieť k vytvoreniu spoločnosti inteligentne hospodáriacej s vodou (4):

1.5.1.   Opatrenia s cieľom povzbudzovať a viesť spotrebiteľov k efektívnej spotrebe vody

1.5.1.1.

Jasné informovanie o hodnote vody (zo strany príslušných orgánov a poskytovateľov vodohospodárskych služieb). Komunikačné kampane zamerané na zmenu dlhodobého správania by sa mali viesť s cieľom poučiť spotrebiteľov o hodnote vody a vodohospodárskych služieb a tiež v súvislosti s krátkodobými núdzovými opatreniami v reakcii na krízové situácie spôsobené zmenou klímy (sucho, povodeň). Jednou z dôležitých cieľových skupín sú deti. Malo by sa stať normou, že sa namiesto pitnej vody používa voda z iných, menej obvyklých zdrojov (napríklad dažďová voda, ak je to možné, na polievanie záhrad, umývanie áut atď.).

1.5.1.2.

Propagovanie energeticky úsporných spotrebičov/zariadení (opatrenia realizujú: EÚ a členské štáty). Domácnosti dnes používajú mnoho spotrebičov/zariadení, ktoré spotrebúvajú vodu. Spotreba vody mnohých z nich sa v posledných rokoch vzhľadom na technologický pokrok značne znížila, čo podporuje celkovo klesajúci trend spotreby vody na obyvateľa. Sú potrebné ďalšie stimuly, ktoré budú motivovať výrobcov, aby pokračovali v inováciách na zlepšenie efektívnosti využívania vody, a zákazníkov, aby ich kupovali a používali. Všetky takéto spotrebiče/zariadenia by mali mať štítok s informáciami o spotrebe vody.

1.5.1.3.

Informovanie spotrebiteľov o ich vodnej stope (opatrenia realizujú: EÚ a členské štáty). Skutočná spotreba vody v domácnostiach ďaleko presahuje spotrebu pitnej vody. Každý spotrebovaný výrobok a služba obsahuje určité množstvo vody (5) a často sa podstatná časť vodnej stopy spotrebiteľa nachádza mimo jeho domovského regiónu/krajiny alebo dokonca EÚ. Rozhodnutia spotrebiteľov majú preto vplyv na regionálne, národné a globálne využívanie vody. Vodná stopa je efektívnym parametrom zo vzdelávacieho hľadiska – nedávno bola zaradená aj do programov vyvinutých mnohými zariadeniami pre školy. Na internete je k dispozícii veľa kalkulačiek na vypočítanie stopy, do ktorých môže spotrebiteľ vložiť svoje údaje a zistiť, aká je jeho stopa. Spotrebitelia by o nich mali byť informovaní prostredníctvom informačných kampaní.

1.5.2.   Opatrenia zamerané na zlepšenie dostupnosti, prístupnosti a efektívnosti využívania vody

1.5.2.1.

Zabezpečenie verejného zásobovania vodou (opatrenia realizujú členské štáty a poskytovatelia vodohospodárskych služieb). V rámci holistického prístupu by sa mali prijať opatrenia na zlepšenie účinnosti a odolnosti systému zásobovania a distribúcie pitnej vody, napríklad prostredníctvom lepšej kontroly úniku, v prípade potreby vytvorením alternatívnych zdrojov pitnej vody a iných vhodných opatrení. V záujme ochrany verejného zdravia a blahobytu by členské štáty mali zvážiť aj opatrenia, ktorými zabezpečia, aby v obdobiach akútneho nedostatku vody malo verejné zásobovanie vodou prednosť pred inými spôsobmi využívania vody.

1.5.2.2.

Zabezpečenie spravodlivej ceny za vodohospodárske služby založenej na plnej návratnosti nákladov a zároveň zaručenie cenovej dostupnosti pre zraniteľné skupiny (opatrenia realizujú príslušné orgány). Podľa smernice 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zohľadnili zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, aspoň pokiaľ ide o priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo. Podľa údajov Komisie a OECD sa úplná návratnosť nákladov na vodohospodárske služby dosahuje len v deviatich členských štátoch (6). Vo väčšine prípadov sa obmedzuje na domácnosti. Zatiaľ čo členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie prístupnosti a cenovej dostupnosti vodohospodárskych služieb pre najzraniteľnejšie skupiny (7), je dôležité, aby výška poplatku za vodu odrážala skutočné náklady na vodohospodárske služby. V kombinácii s presným meraním spotreby to zabezpečí, že spotrebitelia budú lepšie informovaní o nákladoch na vodohospodárske služby. Členské štáty by mali prediskutovať možnosť spoplatňovania na základe „hodnoty vody“, čím by sa zabezpečilo zachovanie tohto vzácneho zdroja aj pre budúce generácie. Poplatky za vodu by mohli obsahovať cenové signály na zvýšenie efektívnosti využívania vody. Napríklad by sa mohli zvýšiť, keď sa v domácnosti prekročí určitý objem spotreby na hlavu, alebo keď je dodávka vody ohrozená dočasným nedostatkom vody.

1.5.2.3.

Efektívne meranie spotreby vody zvýšením presnosti merania (opatrenia realizujú členské štáty, obce a dodávatelia vody): — zabezpečiť efektívne meranie spotreby vody presnými vodomermi a politiku obnovy vodomerov, aby koncoví užívatelia poznali svoju skutočnú spotrebu; — kontrolovať spotrebu zo súkromných studní s cieľom obmedziť spotrebu vody priamo z podzemnej vody; — používať inteligentné meranie, ktoré umožní upozorňovať koncových používateľov na vysokú alebo abnormálnu spotrebu a slabý prietok, ktorý môže byť dôsledkom vnútorného úniku.

1.5.2.4.

Informovanie spotrebiteľov o ich vodnej stope (opatrenia realizujú: EÚ a členské štáty). Zdroje pitnej vody musia byť chránené pred antropologickou kontamináciou. Aby sa to zabezpečilo, akčný plán EÚ pre nulové znečistenie sa musí dôsledne realizovať uplatňovaním zásad predbežnej opatrnosti a kontroly pri zdroji, v súlade so zásadou znečisťovateľ platí, na všetky látky vzbudzujúce obavy, ktoré sa môžu dostať do zdrojov pitnej vody. Kontaminanty pochádzajú aj z priemyselných zdrojov (PFAS, liečivá, dezinfekčné prostriedky atď.) alebo poľnohospodárskych zdrojov (pesticídy, dusičnany). EÚ reviduje príslušné legislatívne akty, ktoré môžu zabrániť znečisteniu pri zdroji, vrátane smernice 2010/75/EÚ (8), nariadenia (ES) č. 1907/2006 (9), smernice 2009/128/ES (10), nariadenia 726/2004 (11) a smernice 2001/83/ES (12). Je potrebné zabezpečiť, aby tieto budúce pravidlá účinne chránili naše vodné zdroje.

1.5.2.5.

Prechod na obehové používanie vody (opatrenia realizujú: EÚ, členské štáty a poskytovatelia vodohospodárskych služieb). Efektívne využívanie vody možno zvýšiť opätovným použitím vody. Na jednej strane by bolo treba podnecovať domácnosti, aby, ak je to možné, zbierali dažďovú vodu a využívali ju na vhodné účely vrátane polievania záhrady a čistenia. Na druhej strane sa musia prijať účinné opatrenia kontroly pri zdroji, aby sa zabezpečilo, že odpadová voda produkovaná domácnosťami nebude obsahovať kontaminanty, ktoré by mohli ohroziť opätovné použitie vyčistenej odpadovej vody na zavlažovanie a iné účely.

1.5.2.6.

Adaptácia na zmenu klímy (opatrenia realizujú členské štáty, obce a subjekty zodpovedné za odpadové vody). Zmena klímy ovplyvňuje regióny rôzne. Je dôležité prispôsobiť opatrenia miestnym podmienkam. Vo všeobecnosti bude potrebné prehodnotiť mestské plánovanie premenou miest na „špongiové mestá“ (13). Zlepší sa tým mestská klíma, umožní vsakovanie dažďovej vody a zníži počet prípadov preťaženia kombinovanej kanalizácie.

1.5.2.7.

Zabezpečenie dobrej správy vecí verejných (opatrenia realizujú členské štáty, regióny a obce). Na dosiahnutie zmeny sú potrebné jasné a efektívne riadiace štruktúry. To by malo posilniť spoluprácu medzi všetkými aktérmi a pomôcť určiť zodpovednosť. Opatrenia by mali vychádzať z presných predpovedí regionálnych vplyvov zmeny klímy a vývoja modelov dopytu po vode (poľnohospodárstvo, priemysel, demografický vývoj atď.) na nasledujúce desaťročia.

1.5.2.8.

Orgány verejnej správy ako lídri (opatrenia realizujú členské štáty a obce). Orgány verejnej správy vrátane inštitúcií EÚ, ktoré sú zodpovedné za navrhovanie a vykonávanie politických opatrení a praktických krokov, by mali ísť príkladom a znížiť svoju vodnú stopu.

2.   Predpoklad

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je súčasťou hlavnej iniciatívy EHSV na rok 2023, ktorej cieľom je zaoberať sa vodou ako dôležitou prioritou na európskej a globálnej úrovni. Skúmajú sa v ňom opatrenia potrebné na zabezpečenie efektívnejšej spotreby vody v EÚ spotrebiteľmi, pričom sa zohľadňujú environmentálne otázky, medzery v poznatkoch a súčasný stav súvisiacich technológií. EHSV v ňom predkladá nápady, ako optimalizovať spotrebu vody v domácnostiach a jej vypúšťanie, pričom vychádza z komplexnej vízie úlohy spotrebiteľov a ich potrieb z hľadiska množstva a kvality vody, a predkladá konkrétne návrhy v tejto súvislosti.

2.2.

Voda je nevyhnutná pre život, životné prostredie a hospodárstvo, a preto je verejným statkom, ktorý si treba vážiť a ktorý treba chrániť. Vodné zdroje Európy sú však ohrozené v dôsledku zmeny klímy – v mnohých povodiach (a najmä v Stredozemí (14)) klesajú celkové zrážky a dochádza k dlhším obdobiam sucha, pričom vo väčšine regiónov je viac silných dažďov s katastrofálnymi záplavami. Okrem toho sa môže stať, že v dôsledku stúpajúcej hladiny mora slaná voda prenikne do sladkovodných akviferov.

2.3.

Rastie nerovnováha medzi dostupnosťou miestnych zdrojov a dopytom po vode zo strany koncových užívateľov, preto sa vynára vážna hrozba, že v budúcnosti bude nedostatok vody. Zatiaľ čo dostupnosť vody určujú základné faktory, ako sú zrážky, geografia, klimatické trendy a kontaminácia, spotreba a dopyt po vode sú určované najmä ľudským správaním. Okrem toho ľudské činnosti, vrátane činností domácností, ovplyvňujú kvalitu dostupných vodných zdrojov. V dôsledku znečistenia vodného prostredia spôsobeného človekom sa znižuje dostupnosť využiteľných vodných zdrojov a zvyšujú náklady a environmentálny dosah úpravy vody na úroveň kvality požadovanú pre určité činnosti (pitná voda, priemyselné využitie, zavlažovanie atď.). Podľa štúdií (15) je nedostatok pokročilého monitorovania kvality vody vo vodných útvaroch EÚ jednou z hlavných príčin ekologických katastrof spôsobených znečistením vody.

2.4.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) postihuje nedostatok vody každý rok v priemere približne 20 % európskeho územia a 30 % celkovej populácie (16). EEA konštatuje, že vodný stres nastáva, keď nie je k dispozícii dostatok vody na uspokojenie požiadaviek životného prostredia a našej spoločnosti a hospodárstva, pokiaľ ide o množstvo alebo kvalitu. Nedostatok vody je všeobecný pojem spájajúci sucho, kvantitatívny nedostatok, kvalitu vody a dostupnosť vody (17).

2.5.

Voda na pitie predstavuje približne 10 % celkovej spotreby vody. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov predstavujú 58 % a dodávky elektrickej energie, plynu, pary a klimatizácia 18 % (18).

2.6.

Pokiaľ ide o odber vody, voda na pitie predstavuje asi 20 % z celkového množstva. K celkovému ročnému odberu (19) najviac prispieva odber na chladenie pri výrobe elektriny (20) (32 %) a odber pre poľnohospodárstvo (28 %).

2.7.

Vzhľadom na to, že kontaminácia vodných zdrojov živinami (dusík a fosfor) a mnohými nebezpečnými látkami (ako sú látky s kumulatívnymi karcinogénnymi alebo mutagénnymi vlastnosťami) predstavuje vážne riziko pre zdravie a životné prostredie a že potrebné čistenie vody je nákladné a náročné na zdroje, EHSV vyzýva na rýchle vykonávanie v súčasnosti platných komplexných právnych predpisov EÚ. Opakuje, že cieľom priemyselných a poľnohospodárskych politík EÚ musí byť znižovať emisie znečisťujúcich látok a zároveň podporovať rast a konkurencieschopnosť. Keďže voda je verejným statkom, EHSV žiada, aby bola pitná voda voľne dostupná pre všetkých občanov EÚ prostredníctvom ľahko prístupných fontánok a zdrojov vody vo verejných priestoroch v súlade so smernicou (EÚ) 2020/2184 a aby sa v prípade koncesií na minerálnu vodu vynaložilo úsilie na sprístupnenie zdroja pre verejnosť.

2.8.

Hoci sa toto stanovisko zameriava najmä na spotrebu a dostupnosť vodných zdrojov, venuje sa v ňom pozornosť aj riešeniu problémov súvisiacich s kvalitou, pretože ovplyvňujú skutočnú využiteľnosť tohto zdroja. Cieľom politiky je preto predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu a chrániť a zlepšovať stav vodných ekosystémov, zabezpečiť postupné znižovanie znečistenia podzemných vôd a zabrániť ich ďalšiemu znečisťovaniu.

2.9.

Aby sa pre súčasné a budúce generácie zabezpečila voda dostatočnej kvality a v dostatočnom množstve, je potrebné zabezpečiť všeobecnú informovanosť o všetkých problémoch a ich základných príčinách. Každý občan/spotrebiteľ si musí byť vedomý významu vody a jej hodnoty ako obmedzeného zdroja, pričom je potrebné rozvíjať široké povedomie o problémoch súvisiacich s vodnými zdrojmi a podľa toho prijímať opatrenia, počnúc od súkromnej sféry. Práve na tento účel nedávna smernica (EÚ) 2020/2184 odporúča členským štátom opatrenia na podporu rastúceho povedomia o kvalite a spotrebe pitnej vody.

2.10.

Je potrebné zvážiť množstvo faktorov a aspektov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú význam a vplyv spotreby vody v domácnostiach, vrátane: — rôznych účelov priamej spotreby vody: napr. pitie, umývanie, polievanie atď.; — miesta priamej spotreby vody: napr. doma, v práci, pri koníčkoch atď.; — druhov spotrebovanej vody: napr. podzemná voda, povrchová voda, opätovne použitá voda atď.; — nepriamej spotreby vody: voda používaná na výrobu tovarov a služieb; — priamych odpadových vôd: množstvo a kvalita (živiny, organické látky, chemikálie atď.); — nepriamych odpadových vôd: odpadové vody vznikajúce pri výrobe tovarov a služieb; — geografického nedostatku vody a aspektov kvality súvisiacich s priamou aj nepriamou spotrebou (v rozsahu od miestnej po globálnu).

3.   Indikátory spotreby vody

3.1.

Zatiaľ čo celkový prístup k optimalizácii spotreby vody by mal byť komplexný, použitých ukazovateľov by malo byť čo najmenej a mali by byť čo najjednoduchšie. Pridaná hodnota zvyšovania počtu ukazovateľov alebo používania komplikovaných agregovaných ukazovateľov (ako sú stopy a indexy) nemusí byť vysoká vo vzťahu k zdrojom potrebným na ich monitorovanie, analýzu a spracovanie. Je preto kľúčové nájsť najrelevantnejšie a najvplyvnejšie ukazovatele, berúc do úvahy účel potrebných informácií. Malo by sa rozlišovať medzi ukazovateľmi, ktoré používajú ekonómovia/vedci/tvorcovia politiky na určenie problémov, vypracúvanie stratégií a meranie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov, a ukazovateľmi používanými na účely komunikácie so spotrebiteľmi. Na účely politiky je dôležité vyhodnotiť sériu ukazovateľov priamo alebo nepriamo spojených so spotrebou vody, ktoré umožnia hodnotenie účinnosti politiky, s osobitnou pozornosťou na konzistentnosť a kontinuitu monitorovania parametrov. Ukazovatele, ktoré používa EEA, sú v tejto súvislosti príkladom.

3.2.

Vývoj ukazovateľov EEA sa riadil potrebou identifikovať malý počet ukazovateľov relevantných pre politiku, ktoré sú stabilné (ale nie statické) v čase a ktoré môžu poskytnúť odpovede na vybrané prioritné otázky (environmentálne, sociálne, ekonomické atď.).

3.3.

Najdôležitejším ukazovateľom na meranie spotreby vody spotrebiteľmi (domácnosťami) je spotreba vody v litroch na obyvateľa za deň (l/obyv./deň). Dostupné údaje ukazujú veľké rozdiely v rozsahu od 77 do 220 l/obyv./deň (21).

3.4.

Opatrenia na stimuláciu efektívnej spotreby vody musia zohľadňovať celý vodný cyklus a zahŕňať kvalitatívne aj kvantitatívne aspekty. Nemali by sa zaoberať len odberom/spotrebou pitnej vody, ale mali by zahŕňať aj výhody obehovej vody (opätovné využitie vody) a rozvíjať pochopenie, že voda je tiež súčasťou spotrebovaných produktov a služieb. Domácnostiam to pomôže lepšie pochopiť, ako ich rozhodnutia z hľadiska spotreby vplývajú na kvalitu a množstvo vodných zdrojov v ich regióne, krajine a na celom svete. Taktiež to pomôže občanom vytvoriť kultúru povedomia o všetkých aspektoch ich individuálnych vzorcov spotreby vody – domácich aj zahraničných – a uvedomiť si, ako môžu svoju spotrebu zefektívniť. Úloha organizácií občianskej spoločnosti má kľúčový význam, keďže pomáhajú občanom pri výbere a realizácii stratégií na zvýšenie efektívnosti a účinnosti ich spotreby.

3.5.

Zatiaľ čo efektívna spotreba vody je nevyhnutnosťou vo všetkých častiach Európy, naliehavosť je väčšia v oblastiach trpiacich nedostatkom vody alebo častejšími suchami. Efektívnosť systému zásobovania vodou by mala byť zahrnutá do celkovej stratégie s cieľom zabezpečiť holistický prístup. Možné riešenia by sa mali nájsť aj v stratégiách dodávateľov vody, ktoré sú zamerané viac do budúcnosti, vrátane hodnotenia rizík v zásobovacích systémoch a manažmentu rizík, manažmentu únikov, alternatívnych zdrojov vody atď.

3.6.

Hoci teoreticky by sa mohlo použiť množstvo iných ukazovateľov (téma vody je na to veľmi vhodná), treba vziať do úvahy, že nielen vyhľadávanie dodatočných údajov, ale aj ich validácia a šírenie si vyžadujú značnú prácu. Tieto ďalšie činnosti patria do kompetencie európskych centrálnych štruktúr, ale aj členských štátov a ich príslušných agentúr alebo prevádzkových spoločností, ktoré takéto údaje vyhľadávajú a vytvárajú. Nie vždy platí, že ak sa do už aj tak veľkého orchestra pridajú ešte jedny husle, nevyhnutne sa zlepší kvalita hudby. Namiesto toho, aby sa pridávali nové ukazovatele, by sa preto radšej mali čo najlepšie využiť tie existujúce.

---

(1)  Správa EEA č. 12/2021 s názvom Water resources across Europe – confronting water stress: an updated assessment (Vodné zdroje v celej Európe – čelíme nedostatku vody: aktualizované hodnotenie), 2021

(2)  Balík Fit for 55, rámcová smernica o vode, smernica o pitnej vode, nariadenie o opätovnom využívaní vody atď.

(3)  Napríklad https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_14_1151 a https://www.politico.eu/article/italy-biggest-steel-mill-mockery-eu-environmental-rules/.

(4)  https://watereurope.eu/wp-content/uploads/WE-Water-Vision-2023_online.pdf.

(5)  Sieť vodnej stopy, hodnotenie vodnej stopy, konzultované 22. mája 2023.

(6)  OECD, Background note: Cost recovery (Základná poznámka: Návratnosť nákladov), apríl 2022.

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa ustanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).

(12)  Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67).

(13)   „Špongiové mestá“ sú mestské oblasti s bohatými prírodnými plochami (napr. stromy, jazerá a parky) alebo iné dobré projekty zamerané na absorpciu dažďov a predchádzanie povodniam.https://climatechampions.unfccc.int/what-are-sponge-cities-and-how-can-they-prevent-floods/, konzultované 7. júna 2023.

(14)  V správe IPCC [(Cross-Chapter Paper 4: Mediterranean Region. In: Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Vplyvy, adaptácia a zraniteľnosť Prierezový dokument 4: Stredomorský región. Stredomorský región)] sa uvádza, že oblasť Stredozemného mora je hotspot pre klimatické riziká, ktoré sú do veľkej miery vzájomne prepojené.

(15)  Európska environmentálna agentúra, Pollution in Europe’s rivers (Znečistenie v európskych riekach).

(16)  Správa EEA č. 12/2021 s názvom Water resources across Europe – confronting water stress: an updated assessment (Vodné zdroje v celej Európe – čelíme nedostatku vody: aktualizované hodnotenie), 2021

(17)  Tamže.

(18)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa 12/2021: Zásada „znečisťovateľ platí“: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia (na základe údajov EEA).

(19)  EEA, Water abstraction by source and economic sector (Odber vody podľa zdroja a sektora hospodárstva), 1. júna 2022.

(20)  Vplyv využívania vody v chladiacich zariadeniach na dostupnosť zdrojov však nie je veľmi jasný. Voda sa zvyčajne odoberá z povrchových vodných útvarov alebo z mora a zvyčajne sa všetka (alebo takmer všetka) vracia do týchto vodných útvarov.

(21)  Eureau, Správa vodohospodárskych služieb v Európe, 2020

Spravodajkyňa:

Antje Sabine GERSTEIN

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 20. 1. 2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	29. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	196/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje prístup Európskej komisie, podľa ktorého sa za východiskový bod revízie nariadenia o označovaní textílií považuje najmä možnosť nových technológií digitálneho označovania, nových vláknových technológií a ich klasifikácie a nových recyklačných technológií, čím sa uznáva nový, rozsiahly regulačný kontext EÚ pre textílie vo všeobecnosti.

1.2.

Spotrebitelia majú rôzne očakávania, pokiaľ ide o množstvo podrobných informácií, ktorú majú poskytovať etikety textílií. Revízia nariadenia o označovaní textílií musí splniť tieto rôzne očakávania tým, že v prvom rade poskytne základné a ľahko zrozumiteľné informácie a zároveň poskytne ďalší prístup k podrobnejším informáciám.

1.3.

Vzhľadom na to, že textilný sektor je jedným z najviac globalizovaných odvetví, sa EHSV domnieva, že je nanajvýš dôležité, aby sa Európska komisia usilovala o celoeurópske a globálne zosúladenie požiadaviek na označovanie, pokiaľ ide o označenia pôvodu, pokyny týkajúce sa starostlivosti, veľkosť a zloženie vlákien.

1.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby MSP v tomto odvetví. V snahe zabrániť ďalšiemu presunu podnikov do zahraničia a vzhľadom na skutočnosť, že toto odvetvie zamestnáva 1,3 milióna zamestnancov v celej EÚ, musia nové požiadavky nariadenia o označovaní textílií poskytovať dostatočnú flexibilitu na riešenie potrieb a kapacít MSP, aby sa zamestnanosť a zručnosti v tomto odvetví hospodárstva nielen zachovali, ale aby sa mohli ďalej rozvíjať.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

V stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií sa oznámilo, že sa preskúma nariadenie o označovaní textílií [nariadenie (EÚ) č. 1007/2011 (1)], v ktorom sa vyžaduje, aby boli textílie predávané na trhu EÚ označené etiketou s jasnou identifikáciou zloženia vlákien a s uvedením akýchkoľvek netextilných častí živočíšneho pôvodu. Komisia v rámci tohto preskúmania v stratégii uvádza možnosť zaviesť povinné zverejňovanie iných druhov informácií, napr. parametrov týkajúcich sa udržateľnosti a obehovosti, veľkosti výrobkov, a podľa vhodnosti aj informácií o krajine, v ktorej sa uskutočňujú výrobné procesy („vyrobené v/na“).

2.2.

EHSV v tomto stanovisku skúma možnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti súčasného nariadenia zvážením určitých prvkov, ktoré sú už uvedené v článku 24 nariadenia, na preskúmanie a ďalších parametrov udržateľnosti a obehovosti v súlade so súčasnými legislatívnymi návrhmi, ako je legislatívny návrh o požiadavkách na ekodizajn udržateľných výrobkov. V stanovisku sa zohľadní priemyselná perspektíva vrátane nákladov a lepšej výmeny informácií v celom hodnotovom reťazci, ako aj hľadisko spotrebiteľov, aby sa zabezpečili správne, presné a jasné informácie.

2.3.

EHSV podporuje prístup Európskej komisie, podľa ktorého sa za východiskový bod revízie nariadenia o označovaní textílií považuje najmä možnosť nových technológií digitálneho označovania, nových vláknových technológií a ich klasifikácie a nových recyklačných technológií, čím sa uznáva nový, rozsiahly regulačný kontext EÚ pre textílie vo všeobecnosti vrátane iniciatívy Európskej komisie o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia (2).

2.4.

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že mnohé aspekty textilného odvetvia sa už riešia vo veľmi zložitých horizontálnych regulačných návrhoch, ktoré sa väčšinou už nachádzajú v legislatívnom procese. Sociálna zodpovednosť podnikov a otázky súvisiace s prácou sa riešia v smernici o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a v nariadení o nútenej práci. Smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov a smernica o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia budú čoskoro regulovať oznamovanie tvrdení o udržateľnosti, zatiaľ čo revidovaná rámcová smernica o odpade sa bude zaoberať základnými koncepciami týkajúcimi sa nakladania s odpadom po skončení životnosti.

2.5.

Spotrebitelia majú rôzne očakávania, pokiaľ ide o množstvo podrobných informácií, ktoré majú poskytovať etikety textílií. Revízia nariadenia o označovaní textílií musí splniť tieto rôzne očakávania tým, že v prvom rade poskytne základné a ľahko zrozumiteľné informácie a zároveň poskytne ďalší prístup k podrobnejším informáciám, napríklad prostredníctvom dobrovoľného poskytovania štandardizovaných informácií o výrobnom procese.

2.6.

EHSV poukazuje na to, že revízia nariadenia o označovaní textílií je iniciatívou REFIT, ktorej jasným cieľom je zjednodušiť právne predpisy EÚ, zabezpečiť, aby boli vhodné na daný účel a menej nákladné pre podniky a spotrebiteľov. V prípade podnikov to musí zahŕňať zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj regulačnú zrozumiteľnosť a konzistentnosť. Pre spotrebiteľov sú potrebné presné, komplexné a porovnateľné informácie o textilných výrobkoch. EHSV zdôrazňuje význam maximálnej harmonizácie s cieľom pomôcť odvetviu úspešne prejsť na komplexnú obehovosť.

2.7.

EHSV žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia týkajúce sa systému klasifikácie vlákien, keďže súčasný systém nie je dostatočne pružný na to, aby riešil vývoj inovatívnych vlákien, ktoré majú často menší vplyv na životné prostredie ako konvenčné vlákna. Pre mnohých výrobcov nových vlákien je tento stav frustrujúci, pretože nemôžu presne označiť svoje vlákna. Okrem toho tieto nové vlákna ešte nemôžu byť uvedené na textilných etiketách, a preto ich identifikácia zostáva pre recyklátorov obrovskou výzvou, ktorá v súčasnosti brzdí obehovosť v tomto odvetví. EHSV poukazuje na to, že táto regulačné vákuum má negatívny vplyv aj na vnímanie spotrebiteľov, keďže niektoré výrobky môžu byť v skutočnosti oveľa udržateľnejšie, ako sa uvádza na súčasných označeniach.

2.8.

EHSV sa domnieva, že je nanajvýš dôležité, aby sa Európska komisia usilovala o celoeurópske a globálne zosúladenie požiadaviek na označovanie, pokiaľ ide o označenia pôvodu, pokyny týkajúce sa starostlivosti, veľkosť a zloženie vlákien. Textilný sektor je jedným z najviac globalizovaných odvetví. Odevy vyrobené na ktoromkoľvek mieste sú určené pre viaceré zemepisné oblasti na celom svete (EÚ, USA atď.) s mnohými odlišnými požiadavkami na označovanie (3). Je potrebné prípadne zvážiť globálne požiadavky na označovanie a globálne harmonizované normy.

2.9.

Požiadavka maximálnej harmonizácie súvisí s jasnou politickou požiadavkou EHSV, aby sa zabránilo ďalšiemu ohrozeniu vnútorného trhu, keďže sa zdá, že požiadavky na označovanie v jednotlivých členských štátoch sú čoraz rôznorodejšie. EHSV sa preto domnieva, že je nevyhnutné a nadišiel správny čas, aby Európska komisia navrhla revíziu nariadenia o označovaní textílií v roku 2023, ktorý je 30. výročím jednotného trhu.

2.10.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby MSP v tomto odvetví. V snahe zabrániť ďalšiemu presunu podnikov do zahraničia a vzhľadom na skutočnosť, že toto odvetvie poskytuje pracovné miesta pre 1,3 milióna zamestnancov v celej EÚ (4), musia nové požiadavky nariadenia o označovaní textílií poskytovať dostatočnú flexibilitu na riešenie potrieb a kapacít MSP, aby sa zamestnanosť a zručnosti v tomto odvetví hospodárstva nielen zachovali, ale aby sa mohli ďalej rozvíjať. Napríklad všeobecná kontrola zhody vykonávaná certifikačným orgánom nie je uskutočniteľná pre MSP, ktoré sú oporou priemyselnej textilnej výroby v EÚ. Rozumným prístupom by bolo uvažovať o postupoch „samocertifikácie“, ako sú vnútorné kontroly výroby stanovené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES (5), prostredníctvom ktorých MSP informujú spotrebiteľov a poskytujú im záruky.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Klasifikácia vlákien

3.1.1.

V posledných rokoch sa v textilnom priemysle vyvinulo niekoľko nových vlákien s preukázateľnou nižšou environmentálnou stopou v porovnaní s tradičnejšími možnosťami vlákien. Hoci tieto materiály môžu mať za základ podobnú surovinu, ich výrobné technológie a vlastnosti sa často výrazne líšia od technológií a vlastností konvenčných vlákien. Nové vlákna sa v súčasnosti neuznávajú v existujúcich všeobecných klasifikáciách vlákien v prílohe I. Inovatívne druhy vlákien sa preto zatrieďujú pod rôznymi názvami vlákien alebo ako „iné vlákna“. Vzhľadom na zelenú a obehovú transformáciu by sa v revidovanom nariadení o označovaní textílií malo umožniť, aby sa vlákna s osobitnými vlastnosťami uznávali ako také v prílohe I. Predpokladaná revízia nariadenia o označovaní textílií by sa mala lepšie prispôsobiť tak, aby odrážala dynamický pokrok v oblasti inovatívnych vlákien.

3.1.2.

Široká škála nových druhov vlákien s osobitnými vlastnosťami sa už približuje komercializácii alebo bude v budúcnosti dostupná na trhu. Súčasný proces aktualizácie prílohy I však nie je transparentný a pre žiadateľov je neistý. EHSV preto odporúča, aby orgány EÚ posúdili a zrevidovali spôsoby, ako zabezpečiť väčšiu transparentnosť a technickú presnosť procesu aktualizácie.

3.2.   Tolerancia pre vláknové zloženie

3.2.1.

Vzhľadom na prechod na obehové hospodárstvo textilný priemysel čoraz viac využíva recyklované vlákna a materiály pri výrobe odevov. Súčasné nariadenie nie je úplne vhodné na presné označovanie zloženia vlákien obsahujúceho recyklovaný obsah, čo bráni prechodu na obehové hospodárstvo. V článku 20 ods. 3 sa povoľuje maximálna odchýlka 3 % medzi obsahom vlákna uvedeným na etikete a vláknovým zložením stanoveným na základe testovania príslušným orgánom. Súčasný stav technického vývoja technológie triedenia a recyklácie textílií však vytvára rozdiely vo vláknovom zložení, ktoré niekedy prekračujú úroveň tolerancie 3 %. Dôvodom je, že najmä pri mechanickej recyklácii nie je možné úplne zabezpečiť, aby východisková surovina na recykláciu neobsahovala nečistoty z iných textilných materiálov. To si vyžaduje, aby sa v revidovanom nariadení o označovaní textílií preskúmala vyššia tolerancia zloženia. Na základe príspevkov odborníkov EHSV odporúča, aby aktualizovaná úroveň bola 3 – 5 %. Zvýšená úroveň tolerancie by mala zohľadňovať len existujúce obmedzenia recyklačných technológií, nemala by ospravedlňovať zlú výrobnú prax. Mierne zvýšenie úrovní tolerancie je vítaným krokom pri odstraňovaní prekážok zavádzania recyklovaných materiálov vo výrobe odevov.

3.3.   Harmonizácia s globálnymi normami a postupmi

3.3.1.   Harmonizácia skúšobných noriem

3.3.1.1.

Textilný priemysel je vysoko globálny priemysel, ktorý často uplatňuje medzinárodné normy. Revízia nariadenia o označovaní textílií je príležitosťou na zosúladenie metód testovania zloženia vlákien s globálnymi normami. V súčasnosti sú podľa článku 19 na testovanie vláknového zloženia povolené len normy EÚ (EN). Vo väčšine prípadov sú normy EN veľmi podobné medzinárodným normám ISO, ale menšie existujúce rozdiely v parametroch metód vedú k nezrovnalostiam medzi výsledkami skúšok podľa ISO a EN. Vzhľadom na globálne hodnotové reťazce tohto odvetvia sa v ňom vo veľkej miere uplatňujú a uprednostňujú normy ISO. V dôsledku toho podniky čelia zvýšenému testovaniu výrobkov určených na európsky trh, čo výrazne zvyšuje náklady. EHSV preto odporúča, aby sa v revidovanom nariadení o označovaní textílií akceptovali normy ISO ako akceptované skúšobné normy. EHSV si navyše uvedomuje, že v oblasti inovácií týkajúcich sa nových metód zisťovania vláknového zloženia sa v súčasnosti dosahuje veľký pokrok. Európska komisia by mala pri revízii nariadenia o označovaní textílií tento pokrok zohľadniť.

3.3.2.   Harmonizácia s medzinárodnými normami a obchodnými pravidlami

3.3.2.1.

EHSV podporuje myšlienku zmeniť nariadenie o označovaní textílií na súbor pravidiel harmonizovaných noriem pre viacero požiadaviek (klasifikácia nových vlákien, testovanie zloženia vlákien, triedenie podľa veľkosti, pokyny týkajúce sa starostlivosti). Tieto normy by mali mať podľa možnosti celosvetový dosah. To by viedlo k väčšej harmonizácii požiadaviek na označovanie v rámci jednotného trhu, ako aj so zvyškom sveta.

3.3.2.2.

Vzhľadom na globálny rozsah textilného odvetvia je nevyhnutné zvážiť medzinárodné zosúladenie a spoluprácu pri revízii nariadenia o označovaní textílií. Európska komisia by mala zabezpečiť súlad so Svetovou colnou organizáciou a súčasnú revíziu kódov harmonizovaného systému (HS), ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody WTO o technických prekážkach obchodu, ktoré sa týkajú používania medzinárodných noriem.

3.4.   Digitálne označovanie

3.4.1.

EHSV rozhodne víta zámer Európskej komisie zaviesť digitalizáciu označovania zloženia v revidovanom nariadení o označovaní textílií. EHSV okrem toho v súvislosti s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov víta iniciatívy v oblasti digitálneho označovania a komunikácie so spotrebiteľmi, ako je digitálny pas výrobku. Je však veľmi dôležité, aby Európska komisia zosúladila tieto iniciatívy v digitálnej oblasti s cieľom vytvoriť súdržný a účinný politický rámec.

3.4.2.

Fyzické etikety v súčasnosti nie sú z viacerých dôvodov také účinné, ako je želané. Etikety sú často odstrihnuté po nákupe výrobku. Text na etiketách sa môže zmyť v dôsledku opakovaného prania. Okrem toho je vytváranie veľkých fyzických etikiet vo viacerých rôznych jazykoch nákladné a prispieva k tvorbe plastového odpadu. Text je malý a obsahuje niekoľko prekladov, čo tiež sťažuje spotrebiteľom porozumenie.

3.4.3.

Digitálne etikety by podnikom uľahčili situáciu a zlepšili by poskytovanie informácií spotrebiteľom tým, že by im ponúkli jasný text v príslušných jazykových verziách. Naďalej je potrebné poskytovať informácie menej technologicky zdatným spotrebiteľom, ale existujú iné možnosti, napríklad poskytovaním informácií na požiadanie na mieste predaja. V záujme trvácnosti dokáže nezmazateľné označenie typu „nosič údajov“ zaručiť jednoduchý prístup k digitálnym informáciám.

3.4.4.

Aj keď sa Komisia rozhodne ponechať niektoré informácie na fyzických etiketách, tento prístup by mal viesť k celkovému výraznému zníženiu veľkosti štítku. EHSV podporuje názor Komisie, že by sa malo sťažiť odstraňovanie fyzických etikiet alebo fyzických nosičov digitálnych informácií. Neabrazívne metódy označovania sú už k dispozícii. Metódy, ktorými sa sťaží odstrihávanie etikiet, by mali zabezpečiť trvanlivosť informácií (napr. informácie vytlačené priamo na materiáli sa môžu zmyť) a nemali by znižovať funkčnosť výrobku (napr. úplné všitie etikiet do odevov by mohlo znížiť ich funkčnosť).

3.4.5.

Európska komisia by mala posúdiť, ako možno digitálny pas výrobku uplatňovať v kontexte digitálneho označovania podľa revidovaného nariadenia o označovaní textílií. V snahe umožniť konzistentnosť a uľahčiť vykonávanie by sa digitálna etiketa podľa nariadenia o označovaní textílií mohla umiestniť na ten istý nosič údajov ako digitálny pas výrobku.

3.5.   Výnimka z označovania pre niektoré druhy výrobkov

3.5.1.

V prílohe V k súčasnému nariadeniu o označovaní textílií sa z povinnosti označovania vyníma 42 druhov textilných výrobkov. Ide o malé predmety (napríklad remienky na hodinky), v prípade ktorých by pridanie etikety znížilo funkčnosť výrobku. Prístup založený na zozname však neposkytuje jasné usmernenie o tom, ako by mali prevádzkovatelia označovať výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe V, ale ktorých funkčnosť sa takisto znižuje v dôsledku etikety. EHSV odporúča, aby sa v revidovanom nariadení objasnilo, ako správne označovať výrobky (ako sú pančuchy a ponožky), v ktorých prípade povinné označovanie obmedzuje funkčnosť výrobku. Napríklad súčasný prístup založený na zozname by sa mohol nahradiť vymedzením výrobkov oslobodených od povinného označovania.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

(2)  COM(2023) 166 final – 2023/0085(COD).

(3)  Príkladmi takýchto požiadaviek sú kanadské nariadenia o označovaní textílií a reklame (TLAR) a americký zákon o identifikácii textilných vlákien.

(4)  https://euratex.eu/wp-content/uploads/EURATEX_FactsKey_Figures_2022rev-1.pdf.

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. ES L 218, 13.8.2008, s. 82).

Spravodajca:

Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ	List, 8. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prieskumné stanovisko
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	189/01/02

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Demografickú výzvu, ktorej čelí európska spoločnosť, treba riešiť pomocou politík, ktoré prinesú zmenu paradigmy, zviditeľnia staršie osoby a namiesto doterajšej koncepcie založenej na starostlivosti budú presadzovať posilnenie ich postavenia a odbúranie stereotypov spojených s vekom. V záujme zvládnutia súčasnej demografickej výzvy je potrebné odstrániť prekážky a využiť príležitostí spojené so starnutím obyvateľstva.

1.2.

Medzi staršími ľuďmi je i naďalej vysoká miera nezamestnanosti a hrozí im väčšie riziko diskriminácie, izolácie a nerovnosti v prístupe k dôstojným príjmom, čo bráni aktívnemu starnutiu. Keďže miera zamestnanosti starších pracovníkov v EÚ je i naďalej nižšia ako priemer, je potrebné zaviesť opatrenia na prispôsobenie pracovných miest, odbornú prípravu a podporu zamestnanosti až do oficiálneho veku odchodu do dôchodku.

1.3.

Systémy zdravotnej starostlivosti, prevencie a osvety zameranej na zdravie zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí podporiť dlhovekosť v dobrom psychickom a fyzickom stave. V tejto súvislosti je prístupnosť – najmä doma a v okolí domova – rozhodujúcim faktorom, aby sa predišlo úrazom a zraneniam, ktoré vedú k závislosti a zhoršovaniu fyzického či psychického stavu a bránia aktívnemu a zdravému životu (1).

1.4.

Na podporu zdravého a aktívneho starnutia sú potrebné investície do výskumu, vývoja a inovácií vrátane vývoja technológií, produktov a služieb, ktoré sú prístupné pre všetkých a spĺňajú širokú škálu potrieb seniorov.

1.5.

Európska komisia predložila 27. januára 2021 zelenú knihu o starnutí. Jedným z najväčších nedostatkov zelenej knihy Komisie je prístup, pri ktorom sa pozornosť sústreďuje na vek a staršie osoby sa vnímajú ako náklady alebo výdavky pre spoločnosť, pričom sa opomína sociálny a hospodársky prínos, ktorý sa dosiahne ich aktívnejším začlenením, ako aj emocionálny rozmer starnutia.

1.6.

Keďže doteraz nebola navrhnutá žiadna komplexná politika zameraná na starnutie alebo výlučne na staršie osoby, musí EÚ prijať novú európsku stratégiu pre seniorov, ktorej hlavným cieľom bude chrániť všetky ich práva a zaistiť ich plnohodnotnú účasť na živote spoločnosti a hospodárstve. Nová európska stratégia pre seniorov pomôže dosiahnuť potrebnú zmenu prístupu v súčasných aj budúcich politikách týkajúcich sa veku a starších osôb.

1.7.

V rámci stratégie sa vytvoria návrhy a opatrenia zamerané na rovnosť a nediskrimináciu, rodový rozmer, práva a prístup k nim, účasť na živote spoločnosti, zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu, dôstojné príjmy a sociálne začlenenie. Okrem toho na základe nej vypracujú členské štáty svoje národné plány zamerané na starnutie, ktoré budú zahŕňať konkrétne ciele a ukazovatele.

1.8.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby do konca súčasného funkčného obdobia urýchlene predložila novú stratégiu, ktorú by dopĺňala záruka pre seniorov – podobná záruke pre mladých ľudí alebo záruke pre deti – slúžiaca ako nástroj na zavedenie novej stratégie do praxe.

1.9.

EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali novú záruku, ktorá by im umožnila využívať na podporné programy pre staršie osoby rôzne rámce financovania EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus, a aby zohľadňovali demografiu ako kľúčový prvok v procese európskeho semestra a pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

1.10.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene sformulovali, vypracovali, podpísali, uplatňovali v praxi a monitorovali európske vyhlásenie v súvislosti so staršími osobami, ktoré bude odrážať záväzok vypracovať počas súčasného funkčného obdobia (2019 – 2024) európsku stratégiu pre seniorov.

1.11.

Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (2), EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyhlásila Európsky rok seniorov ako formu uznania základných práv starších osôb a prístupu k nim a vyjadrenie prínosu seniorov pre spoločnosť.

1.12.

EHSV vyzdvihuje úlohu sociálnych partnerov a sociálneho dialógu v súlade s autonómnou rámcovou dohodou európskych sociálnych partnerov o aktívnom starnutí a medzigeneračnom prístupe (3).

1.13.

EHSV nabáda, aby sa začali konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä s organizáciami zastupujúcimi seniorov, s ich príbuznými a profesijnými organizáciami, ktoré ich podporujú, ako aj s organizáciami zameranými na rovnosť, organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, poskytovateľmi služieb, organizáciami sociálneho hospodárstva atď.

1.14.

EHSV žiada, aby verejno-súkromné partnerstvá slúžili ako doplnkový prostriedok, ktorý pomôže využiť potenciál aktívnej účasti starších ľudí v oblastiach, ako je kultúra, vzdelávanie, šport, cestovný ruch atď.

1.15.

So zámerom podporiť výmenu osvedčených postupov, technické zručnosti a konkrétne opatrenia v oblastiach, na ktoré sa bude stratégia zameriavať, EHSV vyzýva na vytvorenie európskej agentúry pre staršie osoby, starnutie a demografickú výzvu (4).

1.16.

EHSV nabáda na koordináciu medzi členskými štátmi a medzi verejnou správou a súkromným sektorom, pokiaľ ide o verejných ochrancov práv starších osôb (ombudsmanov). Môžu pomôcť starším ľuďom pri styku s orgánmi verejnej správy, prijímať ich sťažnosti týkajúce sa diskriminácie na základe veku, uľahčovať im prístup k základným službám a zaručiť im minimálny príjem (5).

1.17.

EHSV naliehavo žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni prijal dohovor OSN o právach starších osôb, aby sa im v pokročilom veku zaručili rovnaké ľudské práva, a to podľa vzoru Dohovoru OSN o právach dieťaťa alebo Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), pričom sa zabezpečí aktívna účasť organizácií občianskej spoločnosti zastupujúcich seniorov a príslušných zainteresovaných strán.

1.18.

EHSV oceňuje, že sa v rámci GR Európskej komisie pre spravodlivosť vytvorilo oddelenie zamerané na rovnosť a nediskrimináciu na základe veku, a žiada Komisiu, aby vytvorila osobitný útvar pre otázky súvisiace so starnutím a s demografickou výzvou, ktorý pomôže koordinovať politiky týkajúce sa starších osôb.

1.19.

Na podporu všetkých týchto opatrení a v snahe ukázať, že EHSV podporuje rozvoj politík pre staršie osoby, uznáva, že je užitočné zvážiť vytvorenie skupiny ad hoc v EHSV, ktorá by realizovala iniciatívy súvisiace so starnutím a demografickými výzvami a príležitosťami, a to v súlade so stanoviskom EHSV na tému Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie COVID-19 (7).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Demografická výzva (zvýšenie dlhovekosti a pokles plodnosti v uplynulých desaťročiach) je spolu so zmenou klímy a technologickou revolúciou v súvislosti s umelou inteligenciou ústrednou otázkou novej konfigurácie pre budúcnosť spoločnosti.

2.2.

Odhaduje sa, že v období od začiatku roka 2019 do roka 2050 sa počet obyvateľov krajín EÚ vo veku nad 65 rokov zvýši z 90,5 milióna na 129,8 milióna. Počas tohto obdobia počet osôb vo veku 75 až 84 rokov vzrastie v EÚ približne o 56,1 % a počet osôb vo veku 65 až 74 rokov o 16,6 %. Naopak, osôb vo veku do 55 rokov bude v roku 2050 v EÚ podľa odhadov o 13,5 % menej.

2.3.

Miera zamestnanosti starších pracovníkov je však v EÚ stále pod priemerom. V roku 2019 bolo zamestnaných len 59,1 % osôb vo veku 55 až 64 rokov v porovnaní so 73,1 % všetkých osôb vo veku od 20 do 64 rokov. Osoby v preddôchodkovom veku (55 až 64 rokov) patria medzi kategórie s najvyššou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ.

2.4.

Priemerný vek odchodu do dôchodku je v EÚ okolo 65 rokov a stredná dĺžka života približne 84 rokov, čo znamená, že väčšina ľudí prežije približne dvadsať rokov na dôchodku. Preto je potrebné podporovať dlhovekosť v dobrom zdraví.

2.5.

Podľa správy Eurobarometra o diskriminácii v EÚ z roku 2019 je diskriminácia na základe veku spolu s rodovou diskrimináciou najčastejšou formou diskriminácie v EÚ.

2.6.

Staršie osoby sú skupinou, ktorej hrozí väčšie riziko zdravotného postihnutia, keďže starnutím sa výskyt zdravotného postihnutia zvyšuje, pričom 48,5 % ľudí so zdravotným postihnutím má 65 a viac rokov.

2.7.

Zatiaľ čo miera náhrady mzdy dôchodkom predstavuje v EÚ celkovo 58 % (8), odhaduje sa, že v mnohých krajinách majú starší ľudia v rukách 40 % bohatstva a podiel na kúpnej sile, ktoré sú nerovnomerne rozložené medzi ženami a mužmi a medzi jednotlivými príjmovými skupinami. To znamená, že seniori majú značný potenciál ako významní spotrebitelia.

2.8.

Starší spotrebitelia predstavujú veľkú časť hospodárstva a ich podiel na spotrebe bude ďalej narastať. Očakáva sa, že strieborná ekonomika bude v celej EÚ rásť približne o 5 % ročne a v roku 2025 dosiahne objem 5,7 bilióna EUR (9).

2.9.

EÚ musí vytvoriť účinné stratégie, ktoré musia zohľadňovať demografickú dynamiku a hospodársky rozvoj každého regiónu, ako aj príležitosti, ktoré môže priniesť strieborná ekonomika (10).

3.   Nová politika EÚ zameraná na práva starších osôb

3.1.

V roku 2002 na poslednom svetovom zhromaždení na tému starnutia predstavila OSN medzinárodný akčný plán pre problematiku starnutia, prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa uznáva, že staršie osoby prispievajú k rozvoju spoločnosti, a zriadila otvorenú pracovnú skupinu pre starnutie.

3.2.

Európska komisia predložila 27. januára 2021Zelenú knihu o starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti (11), v ktorej položila základy pre budúce podporné politiky v záujme starších osôb.

3.3.

V zelenej knihe sa dospelo k záveru, že zdravé a aktívne starnutie má pozitívny vplyv na trh práce, mieru zamestnanosti a systémy sociálnej ochrany, a tým aj na rast a produktivitu hospodárstva.

3.4.

Zelená kniha potvrdzuje, že je potrebné prijať vo všetkých oblastiach politiky konkrétne a rozhodné opatrenia na pomoc starším ľuďom, ale neobsahuje konkrétny program iniciatív, ktoré by EÚ a členské štáty mali vypracovať.

3.5.

Nové politiky EÚ musia priniesť zmenu paradigmy, zviditeľniť staršie osoby a namiesto doterajšej koncepcie založenej na starostlivosti presadzovať posilnenie ich postavenia a odbúranie stereotypov spojených s vekom.

4.   Vytvoriť európsku stratégiu

4.1.

Hoci zelená kniha bola ďalším krokom smerom k plneniu záväzkov prijatých v madridskom akčnom pláne pred dvoma desaťročiami, zároveň poukázala na niekoľko nedostatkov, ktoré je potrebné odstrániť, keďže zatiaľ nebola navrhnutá žiadna komplexná politika zameraná na starnutie alebo výlučne na staršie osoby.

4.2.

Jedným z najväčších nedostatkov zelenej knihy Komisie je prístup, pri ktorom sa pozornosť sústreďuje na vek a staršie osoby sa vnímajú ako náklady alebo výdavky pre spoločnosť, pričom sa ignoruje sociálny a hospodársky prínos, ktorý sa dosiahne ich aktívnejším začlenením. V zelenej knihe sa vek neustále spája s úpadkom, pasivitou a zraniteľnosťou. Na to, aby sa potenciál starnutia mohol využiť, je nevyhnutné zaujať prístup založený na ľudských právach, blahobyte, prínose starších osôb pre spoločnosť a hospodárstvo a nástrojoch, ktoré tento ich prínos umožnia.

4.3.

V posledných rokoch boli predložené a prediskutované viaceré iniciatívy úzko súvisiace s vekom, ako sú európska stratégia v oblasti starostlivosti, akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, záväzky, ktoré členské štáty prijali v súvislosti s iniciatívou OSN týkajúcou sa vplyvu ochorenia COVID-19 na starších ľudí, a tiež rôzne závery Rady EÚ o ľudských právach, účasti a životných podmienkach seniorov v ére digitalizácie (12), o začleňovaní otázky starnutia do verejných politík (13) alebo o obnove po pandémii COVID-19 so zreteľom na ľudské práva (14).

4.4.

Nová európska stratégia pre seniorov prispeje k potrebnej zmene prístupu v súčasných aj budúcich politikách zameraných na vek a na seniorov, pričom sa zdôraznia ľudské, sociálne a hospodárske príležitosti a zlepšia vyhliadky na občiansku účasť a zapojenie, keďže intelektuálny, hospodársky a sociálny kapitál starších osôb ostáva často nevyužitý. Stratégia bude podporovať solidaritu medzi generáciami a prístup založený na cykle života s cieľom predchádzať výzvam súvisiacim s vekom a zmierňovať ich, čím sa napraví súčasný prístup, v rámci ktorého sa starnutie vníma len z hľadiska nákladov.

4.5.

Umožní tiež upevniť základné zásady iniciatív, ktoré EÚ a medzinárodné organizácie vypracovali od podpísania madridského akčného plánu v roku 2002, a zároveň sa v nej navrhnú konkrétne opatrenia a plány na vypracovanie politík zameraných na staršie osoby.

4.6.

Európskou stratégiou pre seniorov sa vykryštalizuje medzigeneračný pakt založený na úcte a solidarite medzi generáciami, ktorého hlavným cieľom bude prístup ku kvalitnému celoživotnému vzdelávaniu, dôstojnému zamestnaniu a rozvinutým systémom sociálnej ochrany všeobecného charakteru (15).

4.7.

Okrem toho bude stratégia slúžiť nielen starším ľuďom, ale všetkým obyvateľom vrátane opatrovateľov starších osôb, pričom bude zahŕňať aj prípravu mladších generácií na ich vlastné starnutie.

5.   Piliere novej európskej stratégie pre seniorov

5.1.

Nová európska stratégia by sa mala zaoberať výzvami, ktorým čelia všetci starší ľudia ako heterogénna skupina, a zároveň by mala podporovať politické opatrenia potrebné na to, aby sa mohli využiť všetky príležitosti, ktoré ponúka aktívne a zdravé starnutie.

5.2.

Európska stratégia by sa mala zakladať na opatreniach, ktoré ľuďom pomôžu pripraviť sa na dôsledky pokročilého veku, predchádzať im a anticipovať ich, ako aj z opatrení zameraných na participáciu a aktívne občianstvo, napríklad pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie, zdravé starnutie a aktívnu účasť. Tieto opatrenia sú najlepšou investíciou, aby sa minimalizovali nerovnosti súvisiace s vekom a tiež sociálna a hospodárska záťaž spojená so starnutím (16). Stratégia povzbudí ľudí, aby urobili vhodné kroky so zreteľom na dôsledky svojho starnutia.

5.3.

Ako súčasť stratégie by členské štáty mali vypracovať svoje národné plány zamerané na starnutie, s konkrétnymi cieľmi a ukazovateľmi na posudzovanie účinnosti podporných politík pre staršie osoby. Navrhnú aj konkrétne opatrenia na podporu cieľov a pilierov európskej stratégie.

5.4.   Rovnosť a nediskriminácia

5.4.1.

Rovnosť a nediskriminácia na základe veku sú základné zásady pevne stanovené v zmluvách a európskych právnych predpisoch. Stereotypizácia a diskriminácia ľudí staršieho veku (tzv. ageizmus) však pretrvávajú v mnohých sférach nášho života a bránia plnej účasti starších osôb na živote našej spoločnosti.

5.4.2.

Budúca stratégia pre seniorov by preto mala:

5.4.2.1.

posilniť rovnosť bez ohľadu na vek ako základnú zásadu a ako rozmer, ktorý sa má zahrnúť do všetkých politík EÚ, a podporiť prijatie smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (17);

5.4.2.2.

obsahovať návrhy konkrétnych opatrení na zvyšovanie informovanosti o diskriminácii na základe veku, o starších ľuďoch a ich právach, ako aj o príležitostiach spojených s ich začlenením, a podporovať pozitívne vnímanie veku;

5.4.2.3.

zabezpečiť, aby členské štáty a vnútroštátne a európske súdy dôsledne a nestranne uplatňovali smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní, a navrhnúť usmernenia na lepšie vymedzenie zásady vekovej rovnosti v otázkach týkajúcich sa práce;

5.4.2.4.

venovať osobitnú pozornosť starším ženám, ktoré majú dlhšiu strednú dĺžku života ako muži, môžu zostať dlhšie aktívne a sú viac vystavené diskriminácii alebo osamelosti;

5.4.2.5.

navrhnúť opatrenia na riešenie mnohorakých a prierezových foriem diskriminácie v starobe, okrem iného vrátane problémov, ktorým čelia staršie ženy, staršie osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby LGBTI+, starší Rómovia alebo migranti;

5.4.2.6.

napraviť skutočnosť, že v súčasnosti sú staršie osoby vylúčené z údajov, štatistík a prieskumov verejnej mienky, ktoré vypracúvajú verejné orgány vrátane Eurostatu alebo Eurobarometra, odstrániť vekové obmedzenia v prieskumoch, vekovú segmentáciu v rámci kategórie „staršie osoby“ či problém nedostatku informácií o senioroch žijúcich v zariadeniach; zabezpečiť, aby sa údaje zbierali, rozčleňovali, analyzovali, používali a šírili na základe všetkých vekových kategórií a iných charakteristík a aby členské štáty zbierali primerané, porovnateľné a spoľahlivé údaje.

5.4.2.7.

zaručiť, aby Agentúra pre základné práva vo svojej práci lepšie zohľadňovala aspekty spojené s diskrimináciou na základe veku a ľudské práva starších osôb.

5.5.   Účasť na živote spoločnosti

5.5.1.

Podpora účasti starších osôb, najmä na hospodárskom živote, bude mať rozhodujúci význam, aby sa mohli využiť príležitostí, ktoré ponúka ich väčšie začlenenie zo sociálneho aj hospodárskeho hľadiska.

5.5.2.

V záujme plnej aktívnej účasti seniorov by sa v rámci novej stratégie mali na vhodnej úrovni právomocí navrhnúť konkrétne iniciatívy s cieľom:

5.5.2.1.

zabezpečiť prístupnosť zastavaného prostredia – vrátane prístupnosti vlastnej domácnosti – a digitálnych služieb a tovaru, pričom by sa malo zaistiť uplatňovanie a monitorovanie právnych nástrojov, ako sú Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídel, právne predpisy o prístupnosti dopravy alebo rôzne povinnosti súvisiace s prístupnosťou obsiahnuté v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

5.5.2.2.

podporovať iniciatívy a politiky, ktoré sú v súlade s článkom 19 uvedeného dohovoru OSN, a zabezpečiť ľuďom v každom veku nezávislý spôsob života a začlenenie do komunity;

5.5.2.3.

podporovať koncepciu „Cities for All“ (Mestá pre všetkých), t. j. modely inteligentného, ekologického a inkluzívneho územného plánovania, ako riešenie, ktoré umožní zamedziť rizikám izolácie a nechcenej samoty tak v mestách, ako aj na vidieku. Dizajn pre všetkých, mobilita a medziľudské vzťahy sú pre spoločenský život nevyhnutné;

5.5.2.4.

tam, kde je to potrebné, odstrániť prekážky, pre ktoré sú starší ľudia vylúčení z demokratických alebo konštitučných procesov, ako sú voľby do Európskeho parlamentu, keďže ide o značnú volebnú silu s plnými právami;

5.5.2.5.

preklenúť digitálnu priepasť a vykoreniť digitálnu chudobu vďaka finančnej podpore a iniciatívam na zlepšenie infraštruktúry, podporného vybavenia a odbornej prípravy v záujme zvýšenia digitálnej gramotnosti vo všetkých vekových kategóriách, pričom by sa mala zachovať povinnosť, aby základné tovary a služby zostali prístupné aj mimo digitálnej sféry;

5.5.2.6.

zabezpečiť okrem verejnej dopravy aj ďalšie základné služby, ako je starostlivosť, zdravotníctvo, bývanie, kultúra, voľnočasové aktivity, aktívna účasť na živote spoločnosti atď.;

5.5.2.7.

podporiť odporúčania Európskej komisie na boj proti osamelosti a zabezpečiť, aby v kontexte súčasných demografických zmien boli služby sociálnej a dlhodobej starostlivosti prístupné, cenovo dostupné, integrované, opierajúce sa o komunitu a používateľsky ústretové; podporovať členské štáty zhromažďovaním a prenosom osvedčených postupov prostredníctvom novej európskej agentúry pre staršie osoby, starnutie a demografickú výzvu (18);

5.5.2.8.

navrhnúť opatrenia na ochranu práv starších spotrebiteľov, pretože sa podľa európskeho acquis považujú za zraniteľných spotrebiteľov;

5.5.2.9.

navrhnúť opatrenia na propagovanie dobrovoľníckej činnosti s prínosom pre seniorov a ponúkať programy mentorstva starším ľuďom, ktorí chcú odovzdať svoje pracovné skúsenosti mladším generáciám;

5.5.2.10.

investovať do výskumu a vývoja na podporu zdravého a aktívneho starnutia, vrátane vývoja technológií, výrobkov a služieb, ktoré budú prístupné pre všetkých a navrhnuté s priamym zapojením starších osôb a ktoré umožnia reagovať na veľmi rozmanité potreby starších osôb, a tiež vrátane podpory sociálnych inovácií;

5.5.2.11.

pokračovať vo vykonávaní akčného plánu digitálneho vzdelávania, ktorý pomôže členským štátom vytvoriť podmienky na rozvoj pokročilých a špecializovaných digitálnych zručností v rámci celoživotného vzdelávania (19), a nie len v súvislosti s účasťou na trhu práce, a položiť základy pre špecifické opatrenia zamerané na staršie osoby a ich prostredie.

5.6.   Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava

5.6.1.

Súčasná demografická výzva si vyžaduje, aby sa odstránili prekážky a využili príležitosti na začlenenie starších osôb do trhu práce, vrátane tých, ktorí si želajú pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Stratégia by mala podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť zamestnanosť seniorov.

5.6.2.

Stratégia by mala byť založená na pružnom modeli, v rámci ktorého by sa medzi vzdelávaním, prácou, starostlivosťou o rodinu a neaktivitou/dôchodkom vyskytovali viaceré prechodné obdobia v rôznych fázach života, aj po dosiahnutí zákonného veku odchodu do dôchodku. Služby pomoci a starostlivosti pre všetky generácie vrátane starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti by mali osobám všetkých vekových kategórií, ženám aj mužom, zaručiť možnosti aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti. Stratégia by mala zahŕňať osobitné opatrenia na pomoc neformálnym opatrovateľom vzhľadom na to, že pri starostlivosti o staršie osoby zohrávajú kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti by sa mohli vypracovať osobitné odporúčania v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života, mzdovej kompenzácie alebo finančnej podpory, diverzifikovanej ponuky, pokiaľ ide o výpomoc alebo respitnú starostlivosť o rodinných príslušníkov, ktorí sa nezaobídu bez pomoci, ako aj v oblasti prístupu k poradenstvu a službám odbornej prípravy atď.

5.6.3.

V tejto súvislosti by v európskej stratégii bolo treba v súlade s právomocami členských štátov:

5.6.3.1.

posúdiť dôsledky výnimiek založených na veku, ktoré sú zahrnuté v smernici o zamestnanosti a smernici o minimálnej mzde, navrhnúť usmernenia pre uplatňovanie zásad vekovej rovnosti v zamestnaní a v prípade potreby určiť ďalšie spôsoby, ako zlepšiť vykonávanie týchto smerníc, alebo konkrétne zmeny v záujme jeho zlepšenia a predchádzať diskriminácii starších osôb, ktoré chcú zostať na trhu práce;

5.6.3.2.

pomocou osobitných programov podporovať medzigeneračné mentorstvo;

5.6.3.3.

v budúcom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci bojovať proti fyzickým a psychosociálnym rizikám, ako je stres a vyhorenie, a predchádzať im v súlade so súčasnými politikami;

5.6.3.4.

podporovať podnikavosť seniorov posúdením existujúcich prekážok, ako je strata nároku na dôchodok, uľahčovať prístup k financovaniu a podporovať inkubátory pre medzigeneračné spolupodnikanie alebo prevody podnikov starších podnikateľov a zamestnávateľov na mladších (20) či podnecovať iniciatívy v oblasti sociálneho hospodárstva;

5.6.3.5.

podporovať sociálne hospodárstvo ako odvetvie, ktoré sa zameriava na človeka a na výhody pre spoločnosť a môže starším ľuďom ponúknuť nové pracovné a podnikateľské príležitosti (21);

5.6.3.6.

podporovať a zlepšiť dostupnosť programov Erasmus+ a vzdelávacích technológií pre staršie osoby, pričom treba plne využiť medzigeneračný dosah týchto programov a poskytnúť starším ľuďom príležitosti na vzdelávanie a akademickú mobilitu, a to aj na miestach, kam sa vzdelávanie dostane len ťažko, ako sú zariadenia dlhodobej starostlivosti. Mali by sa plne využiť aj príležitosti, ktoré ponúkajú mikrocertifikáty a nástroje digitálneho vzdelávania, ako sú hromadné otvorené online kurzy (MOOC);

5.6.3.7.

navrhnúť opatrenia na zlepšenie finančnej gramotnosti starších osôb, ktoré by mohli umožniť využiť neaktívne zdroje a pomôcť zlepšiť konkurencieschopnosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju zručností starších osôb, aby mohli konať ako informovaní investori a aby sa zabránilo nevhodným finančným investíciám alebo neprimeranej spotrebe;

5.6.3.8.

vypracovať návrhy na predchádzanie úniku mozgov všetkých generácií, či už do iného členského štátu alebo mimo EÚ, pričom treba vychádzať z Európskeho programu v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (22).

5.7.   Dôstojné príjmy a sociálne začlenenie

5.7.1.

V roku 2019 bolo v EÚ 15,1 % dôchodcov nad 65 rokov ohrozených chudobou. V rokoch 2010 až 2019 bol v EÚ medzi osobami nad 65 rokov, ktoré poberajú dôchodok a hrozí im chudoba, podiel žien o 3 až 4 percentuálne body vyšší ako podiel mužov.

5.7.2.

V snahe napraviť túto situáciu a čo najviac znížiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia starších osôb, a to v súlade s výlučnými právomocami členských štátov a so zreteľom na úlohu sociálnych partnerov, by sa v rámci stratégie mali podporovať dôstojné príjmy pre seniorov a navrhnúť iniciatívy, ktoré umožnia:

5.7.2.1.

vytvoriť dôchodkové systémy na poskytovanie primeraných dôchodkov, aby dôchodcovia neboli závislí od podpory v podobe minimálneho príjmu, ako sa uvádza v stanovisku EHSV o odporúčaní Rady týkajúcom sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie (23); v súlade s tým spolu s členskými štátmi posúdiť možnosť konvergentných opatrení s cieľom zabezpečiť všetkým seniorom minimálny príjem a pomôcť im zostať v zamestnaní, ak si to želajú;

5.7.2.2.

vytvoriť záruku pre seniorov, ktorá ich ochráni pred chudobou a umožní im žiť dôstojný a participatívny život aj vo veku nad 65 rokov a bude zahŕňať osobitnú podporu pre osoby staršie ako 75/80 rokov v súlade so špecifikami členských štátov;

5.7.2.3.

zabezpečiť, že dôchodky zostanú dlhodobo primerané, pričom by sa v prípade potreby mala zaručiť valorizácia dôchodkov v závislosti od životných nákladov a mali by sa zohľadniť osobitné výdavky starších osôb (napr. zdravotná či dlhodobá starostlivosť);

5.7.2.4.

znížiť rodové rozdiely v dôchodkoch a v prípade potreby podporiť zavedenie kreditov za starostlivosť v systémoch sociálnej ochrany alebo daňových systémoch;

5.7.2.5.

vytvoriť rámec, ktorý všetkým zaručí nárok na dôchodok, mužom aj ženám, samostatne zárobkovo činným osobám a osobám v nových formách zamestnania, ako je sociálne hospodárstvo, osobám so zdravotným postihnutím (vrátane osôb v chránenom zamestnaní) aj osobám vylúčeným z trhu práce;

5.7.2.6.

navrhnúť opatrenia s cieľom upozorniť na násilie páchané na starších ľuďoch, najmä na ženách, a zlé zaobchádzanie s nimi a bojovať proti týmto javom.

---

(1)  Príkladom môže byť plán s cieľom zabrániť pádom, ktorý bol vypracovaný vo Francúzsku: Plan antichute des personnes âgées.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(3)   European social partners’ autonomous framework agreement on active ageing and an inter-generational approach (2017).

(4)  Friends of Europe.

(5)   Current and future challenges for ombudsman institutions, Network in Focus 2019 (europa.eu).

(6)  Ako sa uvádza v správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva o presadzovaní a ochrane ľudských práv starších osôb z marca 2022.

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(8)  Eurostat.

(9)  Silver Economy Study: How to stimulate the economy by hundreds of millions of Euros per year | Shaping Europe’s digital future (europa.eu).

(10)  European Commission Atlas of Demography.

(11)  COM(2021) 50 final.

(12)  Závery Rady o ľudských právach, účasti a životných podmienkach seniorov v ére digitalizácie (2020).

(13)  Závery Rady o začleňovaní otázky starnutia do verejných politík (2021).

(14)  Závery Rady o obnove po pandémii COVID-19 so zreteľom na ľudské práva (2021).

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(16)  Správa WHO o Desaťročí zdravého starnutia, 2021 – 2030.

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zlepšenie rovnosti v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)(Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 56) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu“ [KOM(2008) 426 v konečnom znení] (doplňujúce stanovisko) (Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19).

(18)  Oznámenie Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu, COM(2023) 298 final.

(19)  Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa zlepšenia rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a odbornej príprave, COM(2023) 206 final.

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prevody podnikov ako forma podpory udržateľného nárastu obnovy v sektore MSP (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 9).

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

(22)  COM(2020) 274 final.

(23)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu zabezpečujúceho aktívne začlenenie [COM(2022) 490 final – 2022/0299 (NLE)] (Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 64), a odporúčanie Rady týkajúce sa primeraného minimálneho príjmu (Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1).

Spravodajca:	Andrés BARCELÓ DELGADO
Spoluspravodajkyňa:	Monika SITÁROVÁ

Žiadosť o konzultáciu španielskeho predsedníctva Rady EÚ	list z 8. decembra 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	13. 12. 2022
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	22. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je pevne presvedčený, že dekarbonizácia priemyslu EÚ musí byť spojená so zlepšenou digitalizáciou.

1.2.

Inovácie sú nevyhnutné, ak sa má priemysel úplne dekarbonizovať, keďže mnohé technológie sa ešte stále vyvíjajú.

1.3.

EÚ nemôže dosiahnuť dekarbonizáciu bez intenzívneho zapojenia pracovníkov a sociálneho dialógu, pričom najvyššou prioritou v záujme splnenia cieľov musia byť programy rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie. Sociálny dialóg a zapojenie zástupcov pracovníkov musia zohrávať úlohu v programoch rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie, ktoré budú predpokladom úspechu nových technológií a pracovných metód.

1.4.

EÚ musí identifikovať technológie, ktoré si vyžadujú osobitnú podporu na rozvoj výrobných činností, ako aj navrhnúť dodatočné opatrenia.

1.5.

Je potrebné vyvinúť techniky zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého s cieľom znížiť emisie v odvetviach, ktoré sú náročné na znižovanie emisií, ako sú rafinérie a cementárenské odvetvie; samotný uhlík sa môže použiť ako surovina pre e-palivá.

1.6.

Americký zákon o znižovaní inflácie (IRA) predstavuje pre EÚ a jej priemysel vážny problém. Návrh Komisie o emisne neutrálnom priemysle by mohol byť účinnou odpoveďou na hrozbu masívneho premiestnenia priemyselných činností z EÚ do tretích krajín. V návrhoch EÚ sa nesmie prehliadať sociálna podmienenosť IRA.

1.7.

Priemyselné podniky potrebujú pri procese dekarbonizácie verejnú podporu (napr. zvýšenie prahovej hodnoty de minimis, preskúmanie daňových politík), musia však dodržiavať aj zásady jednotného trhu.

1.8.

EHSV konštatuje, že súčasné príklady digitálnych dvojčiat v priemysle, ako sa uvádza v stanovisku CCMI/206, sú povzbudivé, pokiaľ ide o zlepšenie výkonnosti priemyslu.

1.9.

EHSV naliehavo vyzýva európske orgány a členské štáty, aby urýchlili postupy udeľovania povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselných činností. Súčasné zdĺhavé postupy pri získavaní povolení, ako aj nadmerná byrokracia odrádzajú od nových investícií.

1.10.

EHSV víta iniciatívu vodíkovej banky a dúfa, že pomôže zaviesť vodíkovú technológiu, najmä v odvetviach náročných na znižovanie emisií.

1.11.

Súčasná infraštruktúra sa musí dôsledne udržiavať, aby sa mohli rozvíjať nové priemyselné procesy. Je potrebné vypracovať osobitné programy infraštruktúry, ktoré budú sprevádzať dekarbonizáciu priemyslu.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Budúce španielske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Dekarbonizácia európskeho priemyslu a úloha digitalizácie a inovácií v tomto procese.

2.2.

EHSV už v minulosti vydal stanovisko z vlastnej iniciatívy o technológiách dekarbonizácie so zameraním na odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS (1).

2.3.

Európska spoločnosť prijala potrebné a radikálne rozhodnutie dosiahnuť úplnú dekarbonizáciu do roku 2050. Toto rozhodnutie bude mať najväčší vplyv na priemysel a pre niektoré priemyselné činnosti bude veľmi ťažké prispôsobiť sa.

2.4.

Niektoré priemyselné odvetvia v posledných rokoch uskutočnili veľké investície a budú nútené pristúpiť k ešte radikálnejším zmenám na dosiahnutie cieľa nulovej bilancie. Európska spoločnosť ich preto musí podporovať pri prechode z fosílnych palív na klimaticky neutrálnu výrobu.

2.5.

Pre niektoré priemyselné činnosti, ktoré sú náročné na znižovanie emisií, je potrebné prijať technológie na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. V budúcnosti by sa emisie CO2 mohli využiť na výrobu tovaru s vysokou pridanou hodnotou.

2.6.

Vzhľadom na mieru závislosti EÚ od tretích krajín, pokiaľ ide o dodávky niektorých čistých technológií, je pre EÚ mimoriadne náročné dosiahnuť svoj cieľ 40 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Európa je vo veľkej miere závislá od dovozu, pokiaľ ide o čisté technológie. Zároveň sa zavádzanie týchto technológií bude musieť výrazne urýchliť, aby sa dosiahli ciele balíka Fit for 55. EÚ musí identifikovať technológie, ktoré si vyžadujú osobitnú podporu na rozvoj výrobných činností, a navrhnúť dodatočné opatrenia.

2.7.

Európsky priemysel je pod neustálym tlakom medzinárodnej konkurencie, čo si vyžaduje rýchlu reakciu a nepretržitý rozvoj a prispôsobovanie podnikov, aby bolo naďalej ziskové vyrábať v EÚ. Už teraz ide o dôležitý faktor modernej výroby, ale vďaka novým digitálnym technológiám môžu výrobné spoločnosti priniesť významné zlepšenia v oblasti efektívnosti a využiť úplne nové príležitosti na vývoj výrobkov, služieb a obchodných modelov.

2.8.

Nevyhnutou podmienkou splnenia cieľa dekarbonizácie je digitálna transformácia, s ktorou sa počíta v Európskej zelenej dohode.

2.9.

Bez ľudí nie je možné dosiahnuť nič. Európska pracovná sila je vysoko kvalifikovaná, pokiaľ ide o súčasné technológie, ale musí sa preškoliť, aby využila príležitosť, ktorú ponúkajú nové technológie, ktoré sa budú vyvíjať a zavádzať v blízkej budúcnosti.

2.10.

Podľa všeobecne uznávanej zásady „na nikoho nezabudnúť“ je potrebné venovať osobitnú pozornosť miestnym spoločenstvám, v ktorých sa nachádzajú priemyselné zariadenia, vzhľadom na zmeny, ktoré nastanú v nasledujúcich rokoch, a vplyv, ktorý tieto zmeny budú mať z krátkodobého hľadiska na zamestnanosť v príslušných oblastiach.

3.   Nové prostredie v EÚ a inde

3.1.

Európska únia musí medzitým čeliť novým výzvam, ktoré prináša vykonávanie nového amerického zákona o znižovaní inflácie (2), čo môže byť stimulom na premiestnenie veľkej časti európskeho priemyselného hodnotového reťazca do USA, najmä tých častí, ktoré súvisia s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými technológiami. Americký zákon o znižovaní inflácie pozostáva zo zmesi grantov, daňových stimulov a záruk za úvery, ktoré sprevádzajú rôzne sociálne a hospodárske podmienky. Dobropisy na daň z príjmov právnických osôb tvoria väčšinu právnych predpisov vo výške približne 216 miliárd USD.

3.2.

Daňové úľavy na výrobu sú k dispozícii aj pre projekty v oblasti veternej a slnečnej energie. Podniky, ktoré chcú získať prístup k týmto výrobným úverom, musia spĺňať požiadavky na domáci obsah: železo, oceľ a výrobky vyrábané v zariadeniach na výrobu elektrickej energie sa musia vyrábať na domácom trhu. Všetky procesy výroby železa a ocele sa musia uskutočňovať v Spojených štátoch; vyrobené výrobky sa považujú za vyrobené na domácom trhu, ak prahový percentuálny podiel celkových výrobných nákladov na výrobky pochádza z ťažobných, priemyselných alebo výrobných procesov so sídlom v USA. Táto prahová hodnota predstavuje 40 % a v roku 2026 sa zvýši na 55 %.

3.3.

Komisia navrhla nové právne predpisy na riešenie problému americkej a čínskej konkurencie v Európskej únii. EHSV pripravuje na túto tému stanovisko.

3.4.

EHSV uznáva, že návrh smeruje správnym smerom; na splnenie ambiciózneho cieľa je však sotva primeraný a sú potrebné zlepšenia legislatívneho procesu.

3.5.

Rozdiel medzi cenami plynu v Európe a v USA je obrovský, a to aj napriek nedávnemu poklesu európskych cien. Niektorí podobne zmýšľajúci dodávatelia uplatňujú prístup „alternatívnych nákladov“ vo vzťahu k dodávkam a cenám zemného plynu a EÚ, ktorá sa už takmer zbavila závislosti od ruského plynu, sa teraz dostala do ešte drahšieho rámca cien plynu a elektriny. To oslabuje konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, ako aj zavádzanie elektrifikácie.

3.6.

Dekarbonizácia zvýši dopyt po elektrine. EHSV požaduje klimaticky neutrálnu technológiu, ktorá uprednostňuje cenovo dostupné bezuhlíkové dodávky energie a energetickú bezpečnosť.

3.7.

Európske spoločnosti musia kupovať uhlíkové certifikáty v súlade s rámcom ETS. Ceny uhlíkových certifikátov sú vyššie ako 80 EUR a cenová prirážka za spotové ceny elektrickej energie v dôsledku rastúcich nákladov na uhlíkové certifikáty je približne 40 EUR. Ostatní hlavní obchodní partneri EÚ, až na niekoľko výnimiek, nemajú takýto druh cien uhlíka, a preto bude pre priemysel EÚ v budúcnosti ťažké konkurovať na medzinárodných trhoch, a to aj s ochranným mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach pre jednotný trh.

3.8.

Dodávky cenovo dostupnej dekarbonizovanej energie sú kľúčom na rozvoj nových priemyselných činností v Európe. Vplyv aktu o emisne neutrálnom priemysle (NZIA) na ceny energie bude v krátkodobom horizonte obmedzený a jeho dlhodobý vplyv zostáva neistý. Ambícia znížiť závislosť Európy od dovážanej energie a znížiť jej volatilitu na svetových trhoch sa nenaplní zo dňa na deň. Priemysel však potrebuje okamžité riešenia na vyrovnanie sa s cenami energií, ktoré sú v Európe stále vyššie ako v mnohých iných častiach sveta. Priemyselný plán EÚ v kontexte Zelenej dohody bude úspešný len vtedy, ak EÚ zreformuje svoju energetickú politiku, najmä prostredníctvom revidovanej smernice o koncepcii trhu s elektrinou, ktorá nestráca čas na zabezpečenie dodávok cenovo dostupnej nízkouhlíkovej elektriny zodpovedajúcej rastúcej potrebe elektrifikácie.

3.9.

Zdá sa, že EÚ je uväznená medzi dvoma prístupmi: usiluje sa zblížiť s USA a udržať si silnú priemyselnú stopu v Európe a zároveň sa snaží dodržiavať pravidlá WTO, ktoré sú niekedy v úplnom rozpore s americkým prístupom.

3.10.

Ďalšou výzvou, na ktorú musí EÚ reagovať, je udržanie jednotného trhu EÚ. Ako zdôraznila Komisia, flexibilita v súvislosti so štátnou pomocou sa sústredila v dvoch členských štátoch, ktoré zodpovedajú za viac ako 70 % celkového počtu povolení, ktoré Komisia poskytla v rámci prechodnej výnimky (v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a ruskou vojnou proti Ukrajine).

3.11.

Európske inštitúcie a členské štáty sa musia vyhýbať poskytovaniu nadmernej štátnej pomoci podnikom s cieľom chrániť jednotný trh, ktorý je základným kameňom Európskej únie. S cieľom umožniť MSP, aby sa stali digitalizovanými a podporovali inovácie, by sa však minimálna prahová hodnota mohla zvýšiť, pretože takmer nenarúša hospodársku súťaž. Skúsenosti získané v rámci centra digitálnych inovácií (3) sa musia šíriť v celej EÚ.

4.   Úloha inovácií

4.1.

Inovácie sú kľúčom k tomu, aby EÚ mohla dosiahnuť nulovú bilanciu emisií, pričom na trh treba uviesť viac komerčne dostupných technológií. Úloha inovácií v podnikoch je kľúčovým nástrojom na zavádzanie nových a zelených technológií, ktoré sú technicky aj ekonomicky životaschopné.

4.2.

Na druhej strane, potreba podporovať spravodlivý trh so „skutočným a spoľahlivým environmentálnym tovarom“ s využitím verejného obstarávania ako hlavnej hybnej sily musí prispieť k rozšíreniu využívania nových zelených technológií.

4.3.

Európe chýbajú suroviny, navrhovaným nariadením o kritických surovinách sa však podporia recyklované suroviny pre priemysel vyrobené na domácom trhu. Hlavnou konkurenčnou výhodou priemyslu EÚ je jeho technologická spôsobilosť a vysokokvalifikovaná pracovná sila, čo mu umožňuje byť lídrom na svetových trhoch.

4.4.

Túto konkurenčnú výhodu teraz spochybňujú tretie krajiny, keďže jediným spôsobom na udržanie vedúceho postavenia je chrániť inovácie, nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou životného prostredia, ľudí a inovácií a urýchliť regulačné povolenia, a to nielen v „osobitných oblastiach“, ako sa uvádza v návrhu Komisie, ale aj inde. Existujú zjavné príklady neodôvodnených oneskorení pri poskytovaní povolení na rozvoj nových priemyselných zariadení.

4.5.

MSP sú oporou európskej výroby a s cieľom stimulovať dekarbonizáciu sa im musí venovať osobitná pozornosť prostredníctvom osobitných programov na podporu účinnej inovácie a digitalizácie.

4.6.

Keďže dekarbonizácia si bude vyžadovať obrovské investície, EHSV navrhuje, aby inštitúcie EÚ na poskytnutie primeranej podpory procesu dekarbonizácie využívali finančné prostriedky z Fondu na spravodlivú transformáciu a nástroja NextGenerationEU.

4.7.

Súčasná infraštruktúra nie je primeraná na nevyhnutné zmeny v priemysle a spoločnosti a EHSV dôrazne vyzýva verejné orgány, aby spustili program na zachovanie a zlepšenie infraštruktúry potrebnej na bezproblémové zavádzanie nových technológií.

4.8.

Zdá sa, že vodík je najlepšou voľbou na dekarbonizáciu priemyselných odvetví, ktoré sú náročné na znižovanie emisií a ktoré nie sú oprávnené na úplnú elektrifikáciu. Nedávna iniciatíva EÚ týkajúca sa vodíkovej banky by pomohla správne zaviesť túto technológiu z hľadiska množstva a ceny. Niektoré regionálne skúsenosti s inováciami v oblasti vodíka sú veľmi užitočné, pretože spájajú veľké podniky, výskumné centrá, univerzity a MSP.

5.   Úloha digitalizácie

5.1.

Digitalizácia a inovácie významne prispievajú k dekarbonizácii európskeho priemyslu. Priemysel, v ktorom sa digitálne technológie a fyzická výroba tovaru zbližujú, možno v skutočnosti považovať za kľúčového aktéra v digitálnej transformácii a dekarbonizácii priemyslu, pretože podporuje modernizáciu priemyselných procesov, výrobkov a obchodných modelov s pozitívnym vplyvom na produktivitu.

5.2.

Technológie, ako sú snímače, komunikácia medzi strojmi, analýza údajov a robotika, vytvárajú príležitosti pre výrobné podniky. Vďaka optimalizácii výroby a automatizácii môžu nové technológie umožniť európskym podnikom súťažiť s krajinami s tradične nižšími výrobnými nákladmi.

5.3.

Mnohé odvetvia už boli výrazne automatizované a ďalej ich ovplyvňujú digitálne technológie, napríklad inteligentná robotika na montáž, počítače na riadenie procesov v chemickom odvetví a 3D tlač na výrobu komponentov a náhradných dielov. Druhá vlna digitálnej transformácie poháňaná umelou inteligenciou, priemyselným internetom vecí a veľkými dátami bude pravdepodobne vyvolávať väčšie ťažkosti a môže spôsobiť nerovnosti medzi podnikmi a medzi regiónmi EÚ.

5.4.

Pomocou snímacej technológie možno výrobu monitorovať a optimalizovať, napríklad nepretržitým monitorovaním využívania výrobných zariadení, energetických vstupov, potreby surovín a náhradných dielov, kvality výrobkov a emisií. Analýza zhromaždených údajov môže podniku poskytnúť prehľad o tom, ktoré procesy fungujú optimálne a ktoré možno zlepšiť, ako aj o klimatickej stope.

5.5.

Digitalizácia má veľký potenciál na zníženie vplyvu priemyslu na klímu, digitalizácia a spracovanie údajov však musia zohľadniť klimatické hľadisko.

6.   Rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie

6.1.

Zelená a digitálna transformácia sa musí vnímať ako príležitosť na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest a zároveň na prilákanie rozmanitosti do priemyslu, a najmä hľadanie talentovaných žien, podporu otvorenosti voči kvalifikovaným pracovníkom z tretích krajín a intenzívne úsilie o zatraktívnenie priemyslu pre mladých ľudí.

6.2.

Európska komisia predložila rozsiahly katalóg iniciatív vypracovaných v rámci Európskeho programu v oblasti zručností vrátane Paktu o zručnostiach a Európskeho roka zručností 2023. Vytvoria sa alebo rozšíria partnerstvá v oblasti zručností. Na podporu programov zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie v strategických odvetviach v záujme zelenej transformácie sa vytvoria akadémie pre emisne neutrálny priemysel. Štátna pomoc a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu by mali takisto poskytnúť dodatočné finančné zdroje na podporu cieľov v oblasti zručností, pričom z rozpočtu EÚ a nástroja NextGenerationEU sa už poskytuje 64,8 miliardy EUR na podporu programu EÚ v oblasti zručností. Niektoré súčasné projekty v rámci programu Erasmus+, ako napríklad ESSA (4), sú veľmi sľubné.

6.3.

Sociálny dialóg je kľúčom na účinné zavádzanie nových technológií a na uľahčenie akceptácie budúcich zmien v pracovných procesoch zo strany spoločnosti a pracovníkov.

6.4.

V záujme využitia digitálnych technológií vo výrobe v plnom rozsahu je však dôležité zamerať sa nielen na technológie, ale skôr pozerať sa na podnik a organizáciu ako celok. Na to, aby bola digitalizácia zvládnuteľná, je potrebná digitálna stratégia a akčné plány.

6.5.

Výzvou je zabezpečiť, aby digitálna transformácia viedla k väčšiemu sociálnemu pokroku bez toho, aby sa na niekoho zabudlo. Pracovníci musia byť schopní predvídať dôsledky nového technologického vývoja a ovplyvňovať rozhodnutia zamestnávateľov prostredníctvom lepšieho práva na účasť. Je potrebné prediskutovať dôsledky digitálnych technológií a zhodnúť sa na riešeniach na všetkých úrovniach: podnikovej, odvetvovej, národnej a európskej.

6.6.

Je nutné náležite rekvalifikovať a zvýšiť kvalifikáciu pracovnej sily EÚ, aby získala nové zručnosti potrebné na zvládnutie nových požiadaviek na pracovné miesta. Súčasné zručnosti sa musia v rámci sociálneho dialógu posúdiť z hľadiska toho, či sú hodnotné pre budúci vývoj alebo nie.

6.7.

Udržiavanie živého a účinného sociálneho dialógu zaručene prispeje k lepšiemu zavádzaniu a akceptácii nových technológií, čím sa minimalizujú sociálne náklady.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha technológií na odstraňovanie uhlíka pri dekarbonizácii európskeho priemyslu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 53).

(2)  Zákon o znižovaní inflácie z roku 2022.

(3)  https://european-digital-innovation-hubs.ec.europa.eu/

(4)  https://www.estep.eu/essa/

Spravodajca:

Javier GARAT PÉREZ

Žiadosť o konzultáciu	list španielskeho predsedníctva Rady, 30/01/2023
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	28. 6. 2023
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	38/6/1
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	155/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta stratégiu týkajúcu sa energetickej transformácie v odvetví rybolovu a akvakultúry v EÚ (1). EHSV uznáva potrebu znížiť emisie CO2 a plne podporuje hľadanie udržateľných, obnoviteľných a komerčne životaschopných alternatív energie, ako aj zníženie energetickej závislosti od tretích krajín. EHSV vyzýva spoločnosť, podniky a najmä odvetvie rybolovu, aby prispeli k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

1.2.

EHSV pripomína, že odvetvie rybolovu je súčasťou riešenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy: rybári zaisťujú jednu z najzdravších živočíšnych bielkovín s jednou z najnižších uhlíkových stôp. Podľa údajov Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (Unctad) budú totiž emisie z tohto odvetvia v roku 2023 predstavovať 0,1 % až 0,5 % celosvetového objemu. Európska flotila znížila od roku 1990 svoje emisie o 50 % (2). Pre našu spoločnosť ide preto o kľúčové strategické odvetvie, ktoré má zásadný význam z hľadiska zásobovania obyvateľstva a podpory zdravej výživy. EHSV však vyzýva na pokračovanie úsilia o zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií.

1.3.

EHSV požaduje primeraný a realistický harmonogram dekarbonizácie, v ktorom by boli technologický, logistický a legislatívny vývoj vo vzájomnom súlade. V opačnom prípade dôjde k neúmernému zvýšeniu nákladov (ktoré sa nemôžu premietnuť do predajnej ceny rýb, pretože by sa stali luxusným tovarom), stratám v podnikaní, neistote a nezamestnanosti. Náklady na transformáciu nesmú byť pre zamestnávateľov a pracovníkov v rôznych námorných odvetviach neúnosné a rovnako sa nesmie na nikoho zabudnúť.

1.4.

EHSV uznáva, že vývoj a globálna dostupnosť alternatívnych a inovatívnych ekologických technológií, nových palív a uhlíkovo neutrálnych zdrojov energie je najväčšou výzvou, ktorej čelí odvetvie rybolovu. Vývoj takýchto palív a potrebnej infraštruktúry je nevyhnutný na to, aby sa dekarbonizácia stala realitou. Za prechodné riešenie považuje EHSV hybridizáciu, hoci tá neznamená okamžitý odklon od fosílnych palív.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že európske a národné vlády môžu pri riešení klimatických výziev využiť súbor energetických riešení. V súčasnosti je 100 % rybárskych plavidiel poháňaných naftou. Podľa odborníkov sú palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá, ktoré nie sú vyrobené z rastlín najživotaschopnejšiou krátkodobou alternatívou pre odvetvie rybolovu na odklon od fosílnych palív, hoci ich ceny sú v súčasnosti takmer dvojnásobne vyššie ako ceny nafty a ich dostupnosť je naďalej veľmi nízka. Zatiaľ čo letecká doprava sa vydala na samostatnú cestu s rozvojom udržateľných leteckých palív a keďže pre odvetvia, ako napríklad lodná a cestná doprava, sú vhodnejšie iné technológie, ako napríklad vodík a elektrina, než pre rybárske plavidlá, EHSV požaduje jasný politický signál, ktorým by sa rybárske plavidlá uprednostnili pred lodnou a cestnou dopravou. EHSV upozorňuje, že pokiaľ sa tieto alternatívne palivá nevyvinú, nebude možné dosiahnuť ambiciózne ciele stanovené v Európskej zelenej dohode, či v balíku Fit for 55 (3).

1.6.

EHSV sa domnieva, že obrovské náklady na dekarbonizáciu takého ťažko elektrifikovateľného odvetvia, akým je odvetvie rybolovu, ďaleko presahujú možnosti európskeho financovania. Výzvou bude, ako udržať odvetvie rybolovu a jeho príspevok k potravinovej bezpečnosti pri živote. Je nevyhnutné mať k dispozícii inštitucionálnu podporu a cielené finančné a úverové opatrenia, ku ktorým budú mať prístup všetky členské štáty a ich flotily. V tomto zmysle je EHSV znepokojený súčasnými obmedzeniami Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktorý, ako uznala aj samotná Komisia, nie je vhodný na túto transformáciu. EHSV okrem toho žiada, aby sa na pokrytie týchto nákladov preskúmali iné zdroje financovania, ako napríklad Európska investičná banka, využitie príjmov z ciel na úpravu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a mobilizácia zdrojov súvisiacich so zdaňovaním energie ich presunutím do odvetvia rybolovu. pripomína, že priemerný vek európskej flotily je 31,5 roka (4) a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla osobitný núdzový fond, ktorý urýchli dekarbonizáciu; Výbor tiež požaduje väčšiu komplementaritu medzi existujúcimi politikami a kohéznymi fondmi a fondmi regionálneho rozvoja s cieľom pomôcť nasmerovať finančné prostriedky a zabrániť hospodárskej súťaži medzi regiónmi.

1.7.

EHSV pripomína, že akákoľvek zmena zdroja energie si bude vyžadovať plavidlá s úplne novou konštrukciou a zvýšenou kapacitou na palube („hrubá tonáž“), aby sa do nich zmestili nové stroje. Takémuto pokroku však bráni vymedzenie a obmedzenia rybolovnej kapacity stanovené v spoločnej rybárskej politike. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby prehodnotila vymedzenie rybolovnej kapacity, aby bolo možné zavádzať nové technológie súvisiace s prechodom na nové zdroje energie.

1.8.

Výbor žiada, aby EÚ nezavádzala dane z pohonných hmôt (z nafty) používaných na rybolovné operácie, pokiaľ nebudú komerčne dostupné nové technológie pohonu a legislatívny rámec neumožní modernizáciu, inštaláciu a používanie takýchto technológií.

1.9.

EHSV víta návrh Komisie na vytvorenie nového multilaterálneho partnerstva pre energetickú transformáciu. EHSV považuje za nevyhnutné viesť konzultácie nielen s odvetvím rybolovu, ale aj s odborovými zväzmi pracovníkov, technickými odborníkmi, lodenicami, inžiniermi a prístavmi, aby sa našli konkrétne, praktické a udržateľné riešenia. EHSV požaduje komplexný plán ako posilniť európsku kapacitu na budovanie rybárskych plavidiel šetrných k životnému prostrediu, ktorý by mal zvážiť mimoriadne výhodný daňový režim pre lodenice.

1.10.

EHSV vyzýva najmä na podporu pilotných projektov v oblasti nových zdrojov energie, vytváranie inovatívnych hodnotových reťazcov v námornom priemysle, priblíženie nových, neznámych technológií používateľom, vytváranie udržateľných pracovných miest prostredníctvom rozvoja nových priemyselných činností a podporu obehového hospodárstva. EHSV okrem toho žiada vyčlenenie prostriedkov na školenie posádok, aby dokázali bezpečne a efektívne pracovať s novými technológiami na palube. Jediným spôsobom, ako spravodlivo odolávať vplyvom transformácie, je zabrániť neprimeranému zaťaženiu pracovníkov alebo podnikov.

1.11.

EHSV by chcel využiť príležitosť, ktorú ponúka toto prieskumné stanovisko, na to, aby sa problém dekarbonizácie začlenil do širšieho strategického rámca. V záverečnej kapitole sa načrtáva vízia budúcnosti udržateľného odvetvia rybolovu EÚ, ktorá by mala usmerňovať budúcu prácu výboru.

2.   Základné informácie

2.1.

Európska komisia uverejnila 21. februára 2023 stratégiu energetickej transformácie odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. V stratégii sa zdôrazňuje potreba čo najskôr znížiť závislosť od fosílnych palív a prejsť na obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje energie v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v EÚ.

2.2.

Komisia konštatuje, že energia je jednou z hlavných zložiek prevádzkových nákladov odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. Vyššie ceny energií viedli k tomu, že ceny lodného plynového oleja sa v roku 2022 v porovnaní s priemernými cenami v roku 2021 viac ako zdvojnásobili, čím sa ekonomická životaschopnosť flotily EÚ a akvakultúry dostala pod obrovský tlak. V tejto súvislosti nebolo pri cenách energie z roku 2022 ziskových približne 40 % pobrežnej flotily, 66 % flotily na otvorenom mori a 87 % diaľkovej flotily. V dôsledku toho sa veľká časť odvetvia rybolovu a akvakultúry musela spoliehať na finančnú podporu od členských štátov a dostupné finančné nástroje zo strany EÚ, aby mohla naďalej fungovať.

2.3.

Európska komisia v tejto súvislosti poukazuje na štrukturálnu zraniteľnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry v EÚ. V snahe zmeniť túto situáciu sa v oznámení navrhuje niekoľko opatrení: — inovačné technológie a postupy pre energetickú transformáciu, — regulačný a finančný rámec pre rybolov a akvakultúru a energetická transformáciu, — identifikácia a riešenie výziev a prekážok spojených s energetickou transformáciou, — umožnenie energetickej transformácie v odvetví rybolovu: vytvorenie platforiem a vypracovanie štúdií.

3.   Všeobecné pripomienky

Emisie

3.1.

EHSV sa pripája k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnu stopu a zdôrazňuje potrebu urýchliť energetickú transformáciu a dekarbonizáciu odvetvia rybolovu. Táto transformácia musí byť vyvážená, aby sa bremeno adaptácie rozdelilo medzi všetky subjekty spôsobom, ktorý nenaruší prevádzkovú spôsobilosť. Okrem toho musí byť cenovo dostupná a zohľadňovať špecifiká flotily (najmä veľkosť a prevádzku plavidla), aby tak výrobná štruktúra bola schopná zaviesť nové technológie vedúce k novým pohonným metódam.

3.2.

Zatiaľ čo emisie skleníkových plynov z odvetvia lodnej dopravy v posledných rokoch celosvetovo vzrástli, emisie z rybárskej flotily EÚ sa vďaka lepšej energetickej efektívnosti (pozri príklady v bodoch 4.11 a 4.12) a zmenšeniu flotily znížili až o 50 % (5). Pokiaľ ide o tento posledný bod, napriek rozšíreniu EÚ bol počet plavidiel EÚ v roku 2020 73 716 (6) v porovnaní so 103 834 v roku 1996, t. j. o 30 000 rybárskych plavidiel menej za 25 rokov, pričom aktívnych bolo len 56 111 (75 % s dĺžkou do 12 metrov). V celosvetovom porovnaní sú európske údaje ešte nižšie, pričom svetová flotila mala v roku 2020 podľa odhadov 4,1 milióna rybárskych plavidiel (7). Najväčšiu rybársku flotilu na svete s odhadovanými 564 000 plavidlami má Čína. Pokiaľ ide o rybolovnú produkciu, Čína sa v roku 2020 podieľala na celosvetových úlovkoch takmer 15 %, zatiaľ čo EÚ sa na celosvetových úlovkoch podieľala 4 %. Preto je nevyhnutné zachovať modernú a konkurencieschopnú európsku rybársku flotilu.

3.3.

EHSV sa domnieva, že na posúdenie pokroku v znižovaní emisií CO2 z flotily je nevyhnutné stanoviť taký referenčný rok, ktorý nebude penalizovať toto odvetvie, uzná jeho úsilie a naďalej ho bude podnecovať k neutralite. EHSV oceňuje pokrok, ktorý flotila EÚ dosiahla od roku 1990 na ceste ku klimatickej neutralite. Preto sa domnieva, že stanovenie roku 2005 alebo 2008 ako referenčného roku na zníženie emisií v odvetví rybolovu by jednoducho neuznalo dosiahnutý pokrok a znevýhodnilo by toto odvetvie vzhľadom na špecifiká a obmedzenia spojené s odvetvím rybolovu.

Prechod na obnoviteľné zdroje energie a zdroje s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka

3.4.

Odvetvie rybolovu je plne závislé od fosílnych palív, čo znamená, že akékoľvek riešenie sa musí posudzovať zo strednodobého až dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na potrebu bojovať proti zmene klímy a využiť technologický pokrok v iných odvetviach je však nevyhnutné urýchlene začať hľadať riešenia pre odvetvie rybolovu s podporou núdzového fondu, ktorý urýchli dekarbonizáciu.

3.5.

EHSV vyzdvihuje zmiešané riešenia, ako je zavedenie hybridných motorov, doplnkových alebo pomocných existujúcich technológií obnoviteľných zdrojov energie (slnečná, veterná, elektrická energia), ako aj využívanie pokročilých alternatívnych palív (nevyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín) ako reálnejších opatrení v krátkodobom horizonte.

3.6.

EHSV vyzdvihuje palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá z hľadiska ich kompatibility s konvenčnými spaľovacími motormi a existujúcimi systémami zásobovania a ich výroby. Okrem toho sa môžu distribuovať s využitím existujúcich priemyselných zariadení, ako sú rafinérie. Zvyšujú takisto energetickú nezávislosť Európy, pretože sa vyrábajú z domácich surovín, na rozdiel od ropy alebo nerastných surovín potrebných na výrobu batérií. Tieto palivá takisto prinášajú veľké príležitosti na vytváranie pracovných miest a priemyselného bohatstva a ich úloha môže byť kľúčová pre ekonomickú dynamiku Európy. Treba však mať na pamäti, že palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá sú v súčasnosti drahšie ako nafta a ich dostupnosť je naďalej veľmi nízka.

3.7.

EHSV zdôrazňuje, že niektoré nové alternatívne zdroje pohonu, ako napríklad elektrická energia, zdraželi ešte pred nevyprovokovanou inváziou Ruska na Ukrajinu. EÚ preto musí mať na pamäti, že prechod z fosílnych palív na iné obnoviteľné zdroje energie nemusí vždy viesť k nižším nákladom.

Potreba obnovy flotily a vhodných mechanizmov financovania

3.8.

Okrem potreby odstrániť medzery v technologických znalostiach a inováciách je pre európsku rybársku flotilu obmedzujúci aj ďalší faktor v podobe priemerného veku plavidiel, ktorý presahuje 30 rokov. Lodiarskym spoločnostiam to do veľkej miery bráni uvažovať o možných investíciách do modernizácie. EHSV sa domnieva, že jednoduchá výmena motora nie je na takýchto starých plavidlách ani postačujúca, ani uskutočniteľná. Preto je nevyhnutné vypracovať plán obnovy flotily Únie s cieľom zavŕšiť proces smerom k udržateľnému rybolovu pomocou moderných plavidiel 21. storočia. Táto stratégia by takisto pomohla zlepšiť sociálno-ekonomické perspektívy flotily.

3.9.

EHSV víta návrh Komisie vypracovať osobitnú príručku a databázu o financovaní z prostriedkov EÚ na účely energetickej transformácie. Program EÚ Horizont Európa však v súčasnosti neobsahuje osobitnú výzvu na predkladanie návrhov v oblasti rybolovu. Okrem toho v rámci nového fondu ENRAF existujú výrazné obmedzenia financovania, keďže poskytuje len nízku mieru podpory na investície do flotily a dotácie sú podmienené veľkosťou plavidla (napr. opatrenia na financovanie výmeny motorov sú obmedzené na plavidlá s dĺžkou menšou ako 24 m). Financovanie je okrem toho do veľkej miery podmienené faktormi, ako sú rovnováha flotily, absencia závažných porušení a rybolovná kapacita, ktorá sa, žiaľ, stále meria nedostatočne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje EHSV za nevyhnutné vytvoriť osobitný fond a úverové linky na modernizáciu a obnovu flotily.

Prekážky spojené s energetickou transformáciou

3.10.

Alternatívne zdroje energie si spravidla vyžadujú viac priestoru a predstavujú ďalšie bezpečnostné riziko na palube. Na rozdiel od lodnej dopravy sa však odvetvie rybolovu musí vyrovnať s kapacitnými obmedzeniami v EÚ, pokiaľ ide o hrubú tonáž (priestornosť), čo plavidlám ešte viac sťažuje inštaláciu nových technológií a investície. V tejto súvislosti treba poznamenať, že uplatňovanie niektorých dekarbonizačných technológií na malých rybárskych plavidlách je ešte zložitejšie.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že nedostatočné vymedzenie rybolovnej kapacity v spoločnej rybárskej politike (SRP) vo všeobecnosti bráni nielen modernizácii flotily s cieľom zaviesť nové technológie, ale aj sociálnym a bezpečnostným zlepšeniam. Do rybolovnej kapacity sa v súčasnosti započítava aj priestor na palube pre kuchyňu, kabíny, toalety alebo rekreačné priestory, ktorý nemá nič spoločné s kapacitou na lov alebo skladovanie rýb. SRP je v jasnom rozpore s požiadavkami stanovenými v sociálnych právnych predpisoch (8), ako je Dohovor MOP o práci v odvetví rybolovu (C188).

3.12.

EHSV sa domnieva, že stratégia energetickej transformácie by mala zohľadniť tieto faktory a navrhnúť príslušnú revíziu kapacitných opatrení, aby sa umožnilo zavedenie nových technológií a modernizácia flotily. Novými opatreniami, ktoré by sa mohli použiť, sú „čistá tonáž“ alebo vzorce používané v Nórsku a na Islande, ktoré z výpočtu vylučujú oblasti pre voľný čas pracovníkov a oblasti odpočinku v závislosti od faktorov, ako je pridelená kvóta alebo veľkosť plavidla. Táto revízia by takisto uľahčila začlenenie potrebných zlepšení v oblasti životných podmienok, aby sa odvetvie stalo atraktívnejším pre mladú pracovnú silu, riešila generačnú priepasť a uľahčilo začlenenie žien do odvetvia rybolovu.

Zdaňovanie tradičných palív

3.13.

Vzhľadom na to, že stavba nových lodí bude pre majiteľov lodí v EÚ znamenať ekonomické riziko, žiada EHSV prijatie politík, ktoré zabezpečia právnu istotu pre lodiarske spoločnosti. Je preto dôležité zmraziť zavedenie nových daní na tradičné rybárske palivo (naftu), kým nie sú komerčne dostupné nové technológie pohonu a palív a kým nie sú dobre zavedené legislatívne rámce na riešenie potrebnej obnovy. V opačnom prípade by to tento sektor iba penalizovalo.

Partnerstvo pre energetickú transformáciu v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ

3.14.

Toto odvetvie nemá žiadne usmernenia týkajúce sa realizácie dekarbonizácie, a to ani od poskytovateľov technológií, ani od tvorcov politík. EHSV preto víta iniciatívu Komisie vytvoriť skupinu expertov, ktorá by poskytovala poradenstvo o rôznych dostupných alternatívach, budúcom vývoji, trhu atď. Osobitne dôležité by bolo určiť technológie, ktoré sú pre jednotlivé segmenty flotily a regióny najvhodnejšie, pričom môže byť potrebné kombinovať rôzne zdroje energie. Okrem toho bude užitočné uskutočniť informačné a osvetové kampane v námornom priemyselnom reťazci s cieľom podporiť dekarbonizáciu.

Modré hospodárstvo

3.15.

Modré hospodárstvo zahŕňa všetky hospodárske činnosti, ktoré závisia od mora. Jednotlivé odvetvia, ktoré tvoria modré hospodárstvo, sú vzájomne závislé (rybolov, biotechnológie, lodná doprava, námorná doprava, akvakultúra, lodenice, dodávateľský reťazec, logistika a doprava), pretože sú založené na spoločných zručnostiach a spoločnej infraštruktúre (prístavy, logistické a elektrické distribučné siete) a na udržateľnom využívaní morských zdrojov. EHSV zdôrazňuje potrebu holistickej stratégie dekarbonizácie, ktorá sa snaží nájsť synergie medzi jednotlivými článkami reťazca. Okrem toho EHSV požaduje primerané ľudské zdroje a zručnosti na projektovanie, stavbu a prevádzku moderných plavidiel. Prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily je nevyhnutnosťou.

4.   Osobitné pripomienky

Pokročilé palivá

4.1.

EHSV zdôrazňuje potenciál pokročilých palív, ktoré sa nevyrábajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín v oblasti obehového hospodárstva, boja proti vyľudňovaniu pobrežných vidieckych oblastí a, samozrejme, posilnenia energetickej nezávislosti EÚ. V súlade s cieľmi EÚ v oblasti neutrality CO2 môžu byť čisté emisie CO2 týchto alternatívnych palív pri spaľovaní v motoroch nulové, ak sa vyrábajú elektrinou z obnoviteľných zdrojov.

4.2.

Komisia z rôznych dôvodov obmedzuje používanie rastlinných biopalív, čo EHSV vo viacerých stanoviskách uvítal. Neexistuje však jasná stratégia rozvoja a zavádzania alternatívnych palív, ktorá by bola dôležitá nielen pre odvetvie rybolovu, ale aj pre iné odvetvia. Chýba aj prioritizácia, pokiaľ ide o to, ktoré z odvetví, ktoré sa ťažko dekarbonizujú (medzi ktoré patrí rybolov) by mali mať prednostný prístup k takýmto palivám. To komplikuje úsilie v odvetví rybolovu čo najrýchlejšie dosiahnuť pokrok v dekarbonizácii. EHSV poukazuje na to, že palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá sú rozumným riešením na ceste k dekarbonizácii v odvetviach, ktoré sa ťažko elektrifikujú, ako je napríklad rybolov. Pokročilé alternatívne palivá, ktoré sa nevyrábajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín budú drahšie z dôvodu nedostatku a náročnejšej technológie. Ako už EHSV zdôraznil (9), je preto potrebné znížiť cenový rozdiel medzi fosílnymi a alternatívnymi palivami a zabezpečiť väčšiu cenovú prístupnosť a dostupnosť čistejších palív.

4.3.

EHSV poukazuje na to, že v súčasnosti dostupná bionafta pochádza z plodín (palmový, repkový, sójový a slnečnicový olej), ktoré nie sú vhodné na úplnú dekarbonizáciu, a navyše nie je dostatok surovín. Riešením (ktoré zatiaľ nie je k dispozícii) by bolo miešanie súčasnej nafty s rastúcim množstvom elektronafty, syntetického paliva vyrobeného zo zeleného elektrolytického vodíka a zachyteného CO2. Tieto e-palivá sa vyrábajú z oxidu uhličitého, ktorý bol predtým zachytený z atmosféry, alebo z priemyselných procesov, pri ktorých vzniká CO2, pred jeho uvoľnením.

4.4.

Spočiatku sa udržateľné pokročilé palivá nebudú vyrábať v dostatočnom množstve, aby sa uspokojil dopyt v odvetví rybolovu. Odhaduje sa, že v roku 2050 sa celosvetovo spotrebuje 50 miliónov ton (námorná doprava dnes spotrebuje približne 300 miliónov ton a ťažká cestná doprava približne 900 miliónov ton). Dovtedy by však mali byť nákladné vozidlá elektrifikované, takže možno predpokladať, že celkové množstvo bude určené na námorné použitie. V roku 2020 sa v odvetví rybolovu v Európe spotrebovalo približne 1,9 miliardy litrov lodnej nafty. Je potrebné prijať politické rozhodnutia, aby sa zabezpečilo, že k takémuto stanoveniu priorít dôjde.

4.5.

EHSV preto žiada, aby sa urýchlil vývoj a výroba pokročilých palív, ktoré nie sú vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín (10), a jasné politické rozhodnutie, ktorým sa rybárskym plavidlám poskytne prednostný prístup k týmto pokročilým palivám za prijateľnú cenu.

Alternatívy dekarbonizácie: alternatívne pohonné systémy

4.6.

Na celom svete boli vyvinuté rôzne energetické iniciatívy, väčšina z nich sú však pilotné projekty, ktoré sú spojené s mnohými problémami pri ich inštalácii a využívaní v odvetví rybolovu. Ďalšou výzvou, ktorú je potrebné prekonať, je nevyhnutnosť vytvoriť v Európe a v rybárskych prístavoch tretích krajín infraštruktúru na dobíjanie rybárskych plavidiel, podobne ako je to v prípade pozemných vozidiel. EHSV v tejto súvislosti víta pilotné projekty na dobíjanie na otvorenom mori pomocou bójí alebo veterných parkov na mori (11). Elektrickej alebo hybridnej lodi to umožní dobíjať batérie bez toho, aby sa musela priblížiť k prístavu.

4.7.

Skvapalnený zemný plyn (LNG) ako lodné palivo je už realitou, pretože sa vyrába a je preň vybudovaná infraštruktúra, a to najmä v Európe. Z nedávnej štúdie (12) však vyplynulo, že hoci motory na skvapalnený zemný plyn vypúšťajú o 25 % menej CO2 ako nafta na jednotku výkonu motora, tento plyn je z veľkej časti tvorený metánom, ktorý má oveľa väčší skleníkový efekt ako CO2. V štúdii sa odhaduje, že za obdobie sto rokov by prínosy využívania LNG z hľadiska emisií skleníkových plynov predstavovali len 15 %. LNG je preto dôležitým krokom vpred, ale nemožno ho považovať za definitívne dlhodobé riešenie. Okrem toho by sa musel miešať s biometánom a e-metánom, čo sú vzácne a drahé palivá. Nádrže sú trikrát väčšie ako zvyčajne a sú nainštalované na palube, čo spôsobuje kapacitné a bezpečnostné problémy.

4.8.

Aj keď amoniak nie je životaschopnou alternatívou ako pohonná hmota, EHSV uznáva jeho význam v procese dekarbonizácie. Chladenie amoniakom sa vo veľkej miere používa na veľkých rybárskych plavidlách, najmä na tých, ktoré zmrazujú alebo spracúvajú úlovky na palube. Tento zdroj energie je šetrný k životnému prostrediu, pretože nemá žiadny známy vplyv na ozónovú vrstvu. Je to však plyn, preto je nevyhnutné posilniť bezpečnosť rybárskych plavidiel a zabrániť únikom.

4.9.

Ani využitie vodíka (H2) sa v odvetví rybolovu nezdá byť realizovateľné a pre obchodné lode je to dokonca ťažké. Hlavným dôvodom je, že by si to vyžadovalo štvornásobne väčšie skladovacie nádrže ako v prípade fosílnych palív. Osobitnú zmienku si však zaslúžia motory na vodíkové palivové články. Ide o elektrochemické zariadenie, ktoré priamo premieňa chemickú energiu na elektrickú. Elektrochemický proces, ktorý prebieha, je vysoko účinný a má minimálny vplyv na životné prostredie, najmä ak sa elektrolýza (ktorá si vyžaduje energiu) vyrába zo slnečných alebo z veterných zdrojov. EHSV považuje za zaujímavé preskúmať možnosti vývoja tejto technológie pre rybárske plavidlá vrátane jej využitia ako pomocnej energie na palube.

4.10.

V prípade novopostavených lodí podporuje EHSV skúmanie a zavádzanie technologických riešení, ktoré sú uplatniteľné pre obchodné lode. Napríklad sa zdá, že by sa mohlo dať používať metanol v duálnych motoroch s predpokladom používania nafty a pridávania metanolových zmesí, keď bude k dispozícii zelený metanol. Ďalšie technológie a oblasti zlepšenia, ktoré by mohli fungovať, sú rybárske lode s plachtami, zlepšená hydrodynamika, zdokonalené pohonné systémy, napríklad prechod na elektrické mechanizmy namiesto mechanicko-hydraulických, a ľahká konštrukcia a materiály (napr. nekovové dvere vlečných sietí).

4.11.

Treba takisto poznamenať, že odvetvie rybolovu už desaťročia spolupracuje s vedeckou komunitou na zlepšovaní konštrukcie a účinnosti rybárskeho výstroja. V mnohých inovatívnych rybolovných technikách sa už dosiahol veľký technický pokrok, ktorý je výsledkom zvýšenej selektívnosti, zníženia kontaktu s morským dnom a/alebo navigačného odporu, ako aj zníženia spotreby paliva (13). Príkladom inovatívneho výstroja sú polopelagické vlečné siete s vodiacimi štítmi, ktoré môžu eliminovať kontakt s morským dnom tým, že sú nasadzované 2 – 5 metrov od dna. Táto technika má podstatne menší vplyv na bentické ekosystémy a menší vedľajší úlovok. Táto nová technológia takisto znižuje spotrebu paliva, a tým aj znečistenie a emisie skleníkových plynov.

4.12.

EHSV pripomína, že zníženie ekologickej stopy rybolovu nebude závisieť len od opatrení súvisiacich s pohonom. Na tento účel by EÚ mala investovať do nového komerčného využitia morských produktov (farmaceutických produktov, kozmetických produktov atď.) s cieľom maximálne využiť ulovené ryby. EÚ by mala zároveň stimulovať podniky, aby nakupovali materiály, ktoré možno recyklovať, podporovať iniciatívy obehového hospodárstva na palube lodí s cieľom opätovne využívať odpad a financovať programy na zber morského odpadu, ako je napríklad Fishing for litter (Výlov odpadkov) (14). Zlepšenie stavu zásob rýb viedlo aj k zníženiu rybolovného úsilia, a tým aj času rybolovu a spotreby paliva. Zníženie emisií možno dosiahnuť aj optimalizáciou riadenia plavidiel a logistiky (5 – 50 % zníženie emisií skleníkových plynov) a optimalizáciou ciest (1 – 10 % zníženie emisií skleníkových plynov) (15).

4.13.

EHSV konštatuje, že niektoré nové technológie ponúkajú rybárskym lodiam obmedzenú autonómiu. Napríklad súčasné prototypy poháňané elektrickou energiou ponúkajú autonómiu na päť až šesť hodín, čo by nestačilo na celodenný rybolov (ktorý by mohol trvať až dvanásť až štrnásť hodín), nehovoriac o niekoľkotýždňových prílivoch. Rovnako dôležité je aj zlepšenie konštrukcie a účinnosti lode.

5.    „Priatelia rýb a rybárov“: vízia pre budúcnosť odvetvia udržateľného rybolovu v EÚ

5.1.

V posledných rokoch Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval strategické vízie vo viacerých oblastiach: komplexná potravinová politika (16), udržateľný rozvoj vidieka a miest (17) a hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky (18). Nastal čas, aby EHSV vypracoval aj dlhodobú komplexnú víziu odvetvia udržateľného rybolovu EÚ, ktorá by spolu so všetkými snahami v oblasti biodiverzity, udržateľnej potravinovej politiky, zdravia a blahobytu, dobrých pracovných podmienok, udržateľného rozvoja vidieka a miest a strategickej autonómie mala EÚ zaviazať k dekarbonizácii odvetvia s cieľom zabezpečiť hospodársku životaschopnosť potrebnú na plnenie Európskej zelenej dohody a vykonávanie Agendy 2030. V súlade so stratégiou FAO pre modrú transformáciu a v kontexte širšej výzvy EHSV na vypracovanie modrej dohody EÚ výbor zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť a udržateľne zvýšiť prínos vodných potravinových systémov k zdravému, výživnému a cenovo dostupnému stravovaniu pre všetkých s konečným cieľom znížiť závislosť trhu EÚ od dovozu rýb.

5.2.

EHSV by chcel využiť príležitosť, ktorú ponúka toto prieskumné stanovisko, na to, aby sa problém dekarbonizácie začlenil do širšieho strategického rámca. Komplexný prístup k odvetviu udržateľného rybolovu by sa mal uplatňovať v rámci týchto šiestich osí:

5.2.1.   Biodiverzita

V súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 14 o „Život pod vodou“ a v súvislosti s historickou dohodou COP15 o biodiverzite (19) EHSV opätovne potvrdzuje svoj neochvejný záväzok zachovať zdravé a produktívne populácie rýb, ako aj podporovať ďalšie aspekty týkajúce sa biodiverzity v odvetví rybolovu. Všetky komerčne využívané druhy by mali dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY) alebo vyššie úrovne v čo najkratšom možnom čase v súlade so zachovaním dlhodobej hospodárskej životaschopnosti rôznych rybárskych flotíl. V tejto súvislosti by vedci vykonávajúci hodnotenia Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) a Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) mali byť vybavení potrebnými zdrojmi, ktoré im umožnia doplniť chýbajúce údaje. Ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, pri riadení populácií rýb sa systematicky uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti vrátane zníženia úlovkov, ak to tak odporučia vedci. V prípade potreby budú programy šrotovného s primeranými rozpočtovými zdrojmi na prispôsobenie veľkosti flotily dostupným rybolovným možnostiam zahŕňať možnosti rekvalifikácie členov posádky.

5.2.2.   Dekarbonizácia

Odvetvie rybolovu EÚ by sa malo zaviazať k dosiahnutiu neutrálnej rovnováhy z hľadiska CO2 v roku 2050 splnením cieľov energetickej transformácie stanovených Európskou úniou a podporovaných inováciami a technológiami. Komplexná štúdia o súčasnom stave techniky a dostupných technológiách je prvým krokom k nájdeniu individuálneho riešenia (namiesto jedného) pre každý segment flotily.

5.2.3.   Spravodlivé odmeňovanie, bezpečnosť a pracovné podmienky

Rybári dostanú potrebné nástroje a usmernenia s cieľom zamerať sa na nadchádzajúcu transformáciu, ku ktorej v každom prípade dôjde. Pomoc však musia dostať tak počas procesov dekarbonizácie, ako aj počas širších procesov štrukturálnej transformácie. Prioritou je renovovať rybárske plavidlá s cieľom zlepšiť obývateľnosť, životné podmienky a bezpečnosť na palube, čím sa toto odvetvie zatraktívni a následne sa umožní generačná výmena. Medzi ďalšie potrebné zlepšenia súvisiace s dekarbonizáciou patrí prechod od pohonných a pomocných systémov na vyspelejšie a efektívnejšie systémy a používanie moderného, energeticky účinného selektívneho rybárskeho výstroja, ktorý nemá negatívny alebo má len zanedbateľný vplyv na zdravie a biodiverzitu širšieho ekosystému. To si vyžaduje komplexnú štúdiu na úrovni EÚ o technológiách dostupných pre energetickú transformáciu v odvetví rybolovu a akvakultúry a o ich príslušných nákladoch a prínosoch pre každý segment flotily a špecifiká jednotlivých štátov. Nemenej dôležité sú rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, aby tak pracovníci v námornom priemysle boli odborne vyškolení boli pripravení na energetickú transformáciu (v súlade s európskym programom v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnou spravodlivosťou a odolnosťou). Vzhľadom na neistú hospodársku situáciu odvetvia rybolovu v mnohých častiach Európy a neustále zmenšovanie flotily by sa mali vypracovať strategické plány a nástroje na zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia a podporu jeho rozvoja a inovácií s cieľom prispieť k primeranej životnej úrovni tých, ktorí sú závislí od rybolovných činností.

5.2.4.   Vidiecke a vzdialené pobrežné oblasti

Hoci sa môže uskutočniť diverzifikácia a čiastočná premena na iné odvetvia činnosti, ako je rekreačný rybolov alebo iné odvetvia udržateľného cestovného ruchu, ak to umožňuje priestorové plánovanie, je nepopierateľné, že odvetvie rybolovu zostáva hlavným zdrojom zamestnanosti a príjmov v mnohých pobrežných regiónoch a oblastiach, a to nielen pre personál na palube, ale aj pre pracovníkov vo všetkých súvisiacich odvetviach a službách. Ukončenie rybolovu by znamenalo nielen úpadok a postupné vyľudňovanie týchto regiónov, ale aj nenapraviteľnú stratu kultúrneho dedičstva, ktoré definuje a určuje samotnú podstatu našich európskych spoločností. Všetky zúčastnené strany musia pracovať spôsobom, ktorý vedie k pozitívnejšiemu naratívu odvetvia rybolovu. Vnútrozemská akvakultúra môže okrem toho ponúknuť nové hospodárske príležitosti pre vidiecke oblasti.

5.2.5.   Zdravé a udržateľné stravovanie

Udržateľný rybolov poskytuje živočíšne bielkoviny nielen s najnižšou uhlíkovou stopou, ale aj s vynikajúcimi výživovými vlastnosťami. Hoci súčasné modely spotreby mäsa Európanov by mali uprednostňovať kvalitu pred kvantitou, nie je to tak v prípade príjmu rýb, ktorý je vo väčšine prípadov nižší ako sa odporúča z hľadiska výživy. Verejné orgány by mali uprednostňovať podporu konzumácie rýb za prijateľné ceny pre celé obyvateľstvo, napríklad propagovaním menej známych druhov. Na ryby, ktoré sú základom zdravej a vyváženej stravy (20), by mala vzťahovať znížená DPH.

5.2.6.   Strategická autonómia a úloha akvakultúry

Európska únia dováža tri štvrtiny objemu rýb, ktoré spotrebuje. Okrem obchodnej nerovnováhy vzniká problém nerovnakých záruk zdravotnej bezpečnosti pri týchto dovozoch, ktoré nepodliehajú vysledovateľnosti „zo siete až na tanier“. Na riešenie tohto nedostatku by EÚ mala využívať bilaterálne a multilaterálne obchodné nástroje, aby sa tak zaistil len dovoz morských plodov udržateľne vyprodukovaných v tretích krajinách, ktorých normy sú rovnocenné s normami EÚ, čím sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž za rovnakých podmienok. Podobne aj odvetvie akvakultúry má nepopierateľný potenciál uspokojiť požiadavky trhu EÚ s rybami. Udržateľný rast možno dosiahnuť poskytnutím priestoru pre nové operácie prostredníctvom primeraného priestorového plánovania a zjednodušením procesu vydávania povolení, ktorý často prebieha na viacerých oddeleniach, alebo dokonca na rôznych úrovniach (národnej, regionálnej, miestnej) verejnej správy. Ak si chce EÚ zabezpečiť svoju potravinovú sebestačnosť, je potrebné využiť každú príležitosť na udržateľné zvýšenie produkcie rýb a morských plodov.

---

(1)  COM(2023) 100 final

(2)  Pozri ročné údaje o emisiách, ktoré Európska komisia každoročne predkladá Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Kjótsky protokol) podľa usmernení vymedzených IPCC, v ktorých sa uvádza vývoj emisií v rokoch 1990 až 2020 v tonách CO2, CH4 a N2O pre odvetvie rybolovu EÚ (pozri tabuľky 1.Aa)s4, 3s1 a 3s2, 1.Aa)s3, 1.D).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES [COM(2021) 562 final – 2021/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(4)  https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/facts-and-figures/facts-and-figures-common-fisheries-policy/fishing-fleet_en.

(5)  https://ebcd.org/wp-content/uploads/2021/11/Je%CC%81ro%CC%82me-UAPF.pptx.

(6)  https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/bba413d1-484c-11ed-92ed-01aa75ed71a1.

(7)  https://www.fao.org/3/cc0461en/online/sofia/2022/capture-fisheries-production.html.

(8)  Štúdia sociálneho vplyvu obmedzení hrubej tonáže a výkonu pohonu a možných alternatív vykonaná v rámci projektu sociálneho dialógu.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES [COM(2021) 562 final – 2021/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie silného a udržateľného sektoru rias v EÚ [COM(2022) 592 final] (Ú. v. EÚ C 228, 29.6.2023, s. 126).

(11)  https://www.maersksupplyservice.com/2022/01/25/maersk-supply-service-launches-venture-company-stillstrom/.

(12)  https://theicct.org/sites/default/files/publications/LNG%20as%20marine%20fuel%2C%20working%20paper-02_FINAL_20200416.pdf.

(13)  https://www.ices.dk/news-and-events/news-archive/news/Pages/InnovativeFishingGear.aspx.

(14)  https://fishingforlitter.org/.

(15)  Odporúčanie Poradnej rady pre Severné more (NSAC), ref. 17-2122. Odporúčanie Poradnej rady pre Severné more (NSAC) o dekarbonizácii rybárskej flotily.

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerom ku komplexnej stratégii udržateľného rozvoja vidieka a miest (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 105 4.3.2022, s. 49).

(18)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

(19)  Rozhodnutie 15/4. Globálny rámec pre biodiverzitu z Kunmingu a Montrealu

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora zdravého a udržateľného stravovania v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, p. 9).

Spravodajca:

Florian MARIN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	27. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	181/6/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor považuje prístup k bezpečnej, čistej a kvalitnej vode za základné právo a rovnako považuje za absolútne neprijateľné, že v EÚ sú ešte stále ľudia, ktorí nemajú prístup k vode.

1.2.

Rozvoj vodohospodárstva v EÚ by mal byť inkluzívny, dobre regulovaný, transparentný, vo veľkej miere digitalizovaný, odolný, udržateľný, predvídateľný a bezpečný, pričom by mal na prvé miesto klásť ľudí a vytvárať pridanú hodnotu. Je nevyhnutné, aby všetky priemyselné odvetvia spravodlivo znášali náklady spoločnosti na svoju spotrebu vody.

1.3.

Výbor vyzýva inštitúcie EÚ, aby európskej modrej dohode prisúdili rovnaký význam a venovali jej rovnakú pozornosť ako Európskej zelenej dohode tak, aby sa obe dohody vzájomne dopĺňali

1.4.

Budúci regulačný rámec modrého hospodárstva EÚ musí: — byť založený na princípe hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky; — prierezovo integrovať sociálnu podmienenosť a územnú solidaritu; — zabezpečiť rovnováhu medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi záujmami; — využívať nadnárodné inovatívne modely riadenia, ktoré podporujú financovanie, regulujú zapojenie súkromného sektora, zlepšujú hospodárenie s vodnými zdrojmi a stimulujú konkurencieschopnosť EÚ; — zahŕňať kolaboratívne obchodné modely a princípy hospodárstva spoločného využívania zdrojov; — zahŕňať inštitucionálny rámec, ktorý nebude zaťažovať konkurencieschopnosť hospodárskych činností EÚ na svetovom trhu; — ponúkať väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti udržateľnosti.

1.5.

EHSV požaduje: — posun v súčasnom hospodárskom modeli smerom k udržateľnejšiemu modelu, v ktorom sa bude zdaňovať nadmerná spotreba a ktorý bude plne v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja; — posúdenie cien vody v členských štátoch v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“; — úpravu základných ekonomických koncepcií, ako sú pravidlá trhu, ekonomická životaschopnosť alebo produktivita, aby sa zohľadnili mnohostranné hodnoty vody; — právne predpisy o mechanizme EÚ na zadržiavanie vody počas období s vyššími zrážkami zosúladené vo všetkých členských štátoch; — dlhodobú stratégiu na zväčšenie odolnosti voči nedostatku vody; — prenesenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu aj na hospodárenie so zostatkovou vodou; — riešenie problému stratovej vody (1) uprednostňovaním priebežnej údržby; iniciatívy na výrazné obmedzenie únikov vody a výskum nových technológií na ich zisťovanie; — dôkladné a okamžité posudzovanie podzemných kanalizácií vo všetkých členských štátoch vrátane centralizácie údajov na úrovni EÚ; — prispôsobenie pravidiel štátnej pomoci charakteristikám vodohospodárskych investícií; — ceny, v ktorých sa zohľadňuje dlhodobá bezpečnosť dodávok vody; — investície do vhodných pracovných podmienok, kvalitných pracovných miest a odbornej prípravy a osobitné činnosti v tejto oblasti, zamerané najmä na mladšiu generáciu.

1.6.

EHSV uznáva, že pri dosahovaní zmeny na klimaticky neutrálne priemyselné odvetvia by sa mali zohľadniť aj priemyselné emisie do vôd, nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a z toho vyplývajúce sociálne náklady pre spoločnosť, a vyzýva na vypracovanie osobitných noriem týkajúcich sa využívania vody v rôznych hospodárskych odvetviach, ako je poľnohospodárstvo alebo priemysel. To sa dá dosiahnuť vytvorením expertnej skupiny, ktorá bude poverená vypracovať usmernenia pre jednotlivé odvetvia týkajúce sa využívania vody.

1.7.

EHSV navrhuje: — vypracovať európsku modrú dohodu a program EÚ v oblasti vodného hospodárstva v synergii s Urbánnou agendou pre EÚ (2), Ľubľanskou dohodou (3) a Dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti (4); — racionalizáciu spotreby vody vykonávaním týchto opatrení: — cenovo odlíšiť spotrebu v domácnostiach a základných verejných službách od spotreby vo výrobe; — systém stanovovania cien, ktorý účinne odrádza od neudržateľnej spotreby a zároveň stimuluje spotrebu na výrobné účely; — aby návrh ceny zahŕňal minimálnu požiadavku na bezplatnú vodu na zabezpečenie ľudských práv; — zabezpečiť úplnú transparentnosť nákladov a cien vody vo vzťahu k všetkým zainteresovaným stranám; — verejné plánovanie výlučne na úrovni povodia (vrátane podzemných vôd) tak, aby bol chránený všeobecný záujem EÚ a aby sa zabezpečilo zachovanie požadovaného ekologického vodného toku v pôvodnom vodnom útvare; — prijať a posilniť regulačné rámce týkajúce sa koncesných zmlúv o dodávkach vody, aby sa s vodou hospodárilo skôr ako s verejným statkom než s komoditou, s ktorou možno obchodovať. Ceny pre obyvateľstvo by mali odrážať skutočnosť, že voda je verejným statkom; — venovať osobitnú pozornosť cezhraničným vodohospodárskym projektom a zabezpečiť ich financovanie; — výmenu významných vodohospodárskych inovácií medzi členskými štátmi a podporu experimentovania zdola nahor s prihliadnutím na špecifickosť a zložitosť vodohospodárskej problematiky;

1.8.

Výbor považuje finančné prostriedky EÚ za nevyhnutné na udržateľnú transformáciu vodohospodárstva a požaduje: — aby členské štáty pri prerozdeľovaní prostriedkov v rámci rôznych programov považovali vodohospodárske investície za významnú prioritu; — zlepšiť vzájomnú doplnkovosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (5), Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU, Interreg Europe a iných fondov; — osobitnú výzvu na predkladanie návrhov a usmernení, v ktorých sa zohľadňuje zložitosť a špecifickosť vodohospodárskej problematiky; — špecializovaný operačný program pre vodu a integrované územné investície do modrého hospodárstva; — aby sa v programovom období 2028 – 2034 vodohospodárstvo uznalo za strategickú prioritu a aby sa prípadne vypracoval osobitný operačný program pre vodu; — fond na transformáciu modrého hospodárstva; — zabezpečenie technickej pomoci členským štátom pri realizácii vodohospodárskych projektov.

1.9.

Výbor považuje za kľúčové začleniť do kritérií hodnotenia investícií súvisiacich s vodným hospodárstvom odolnosť, pretože v spojení s optimálnymi investíciami do opatrení na zmenšenie rizika môže znížiť náklady spojené so zotavovaním z nepredvídateľných udalostí.

1.10.

Medzi Európskou komisiou, Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) by mala existovať účinná koordinácia a komplementarita, pokiaľ ide o financovanie vodohospodárskych investícií spolu so spoločnými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti v strategickom rámci EÚ.

2.   Politický a strategický rámec

2.1.

Rozvoj vodohospodárstva by mal byť inkluzívny, dobre regulovaný a transparentný, pričom by sa mali zohľadňovať mnohé rozdiely medzi regiónmi a komunitami. Mal by tiež byť vo veľkej miere digitalizovaný, odolný, udržateľný, predvídateľný a bezpečný, zaisťovať komplementárnosť medzi priemyselnými odvetviami a aktérmi, klásť ľudí na prvé miesto, chrániť život a vytvárať pridanú hodnotu prostredníctvom prispôsobeného prístupu v udržateľnom a spravodlivom prostredí.

2.2.

EHSV zdôrazňuje význam nových pohľadov na politické rámce, inštitucionálne opatrenia a investičné plánovanie vrátane väčšej transparentnosti iniciatív v oblasti udržateľnosti a vytvorenia presných usmernení a klasifikácií pre udržateľné a inovatívne investície. Keďže udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov je jedným zo šiestich environmentálnych cieľov stanovených v nariadení o taxonómii (6), je potrebný osobitný delegovaný akt pre udržateľné využívanie vody (ekologické označenia, obnova ekosystému). EHSV zdôrazňuje spoločné hodnoty EÚ, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a uvádza v Protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ (7).

2.3.

Osobitosť vody si vyžaduje, aby sa vodohospodárstvo regulovalo s plným rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a práv, prierezovým začleňovaním sociálnych podmienok, spravodlivosti a základných potrieb ľudí a spoločnosti. EHSV požaduje súdny systém prispôsobený vodohospodárstvu s rýchlymi postupmi na riešenie sporov súvisiacich s vodou vybudovaný v spolupráci s medzinárodnými organizáciami. Mali by sa zriadiť špecializované nadnárodné a viacodvetvové monitorovacie štruktúry a riadiace orgány na efektívnejšiu a primeranejšiu kontrolu vodohospodárskeho podnikania a využívania vody vo všeobecnosti. Úloha štátu vo verejnom sektore by sa mala rozšíriť, keď trh nie je schopný zaručiť spravodlivý prístup k vode pre každého.

2.4.

EHSV dospel k záveru, že vo všetkých členských štátoch by sa mali zriadiť osobitné inštitúcie s cieľom zabezpečiť prijímanie informovaných rozhodnutí o využívaní vody a zodpovedné a efektívne využívanie vody. Na to, aby občania mohli v plnej miere vykonávať demokratickú kontrolu, je potrebné zabezpečiť, aby poznali kolobeh vody a jej cenu Výbor žiada, aby európska modrá dohoda mala rovnakú úroveň dôležitosti a pozornosti ako Európska zelená dohoda.

3.   Modré hospodárstvo

3.1.

EHSV sa domnieva, že budúcnosť vodohospodárstva by mala byť založená na princípe hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky, a žiada, aby sa v základných ekonomických koncepciách, ako sú pravidlá trhu, ekonomická životaschopnosť alebo produktivita, zohľadňovali rôzne hodnoty vody. Konkurencieschopnosť by sa mala nanovo vymedziť tak, aby zabezpečovala prosperitu s ohľadom na potreby ľudí a spravodlivý prístup k vode pre ľudí, komunity a priemysel. Sociálne aspekty by sa mali do vodohospodárstva začleňovať prierezovo.

3.2.

Existuje jasná potreba zmeny paradigmy v riadení s cieľom konsolidovať vodohospodárstvo vrátane dosiahnutia rovnováhy medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi záujmami. Nevyhnutné sú inovatívne nadnárodné modely riadenia, ktoré podporujú financovanie, regulujú etické zapojenie súkromného sektora, zlepšujú hospodárenie s vodnými zdrojmi a stimulujú konkurencieschopnosť EÚ.

3.3.

K tlaku na vodohospodárske podnikateľské modely prispievajú účinky zmeny klímy, emisie skleníkových plynov, rýchla urbanizácia, migrácia, nárast populácie v priemyselných mestských oblastiach a priemyselné činnosti, ale aj inovatívne odvetvia, ako je modré biohospodárstvo, biotechnológie a odsoľovanie vody. Podniky by mali začleňovať kolaboratívne podnikateľské modely a princípy hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby mohli lepšie reagovať na súčasné spoločenské a environmentálne výzvy súvisiace s vodou. Musí sa zintenzívniť interakcia a spolupráca medzi miestnymi, regionálnymi, národnými a medzinárodnými inštitúciami s ohľadom na mnohé typy zainteresovaných subjektov vodohospodárstva a medziodvetvový dialóg.

3.4.

Výbor naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila spravodlivý rámec hospodárskej súťaže pre spoločnosti so sídlom v EÚ, pokiaľ ide o ich globálnych partnerov, a zlepšila uplatňovanie medzinárodných dohôd o hospodárskej spolupráci, pracovných podmienkach a ochrane životného prostredia.

4.   Ekonómia vody

4.1.

EHSV sa domnieva, že súčasný hospodársky model, ktorý podporuje spotrebu vody prostredníctvom daní a stimulov, by sa mal zmeniť, aby sa stal udržateľnejším modelom, ktorý je plne v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Využívanie vody by malo byť nielen udržateľné, ale malo by tiež prispievať k obnove prírody z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. EHSV žiada globálnu fiškálnu dohodu o financovaní úsilia v oblasti klímy a vodohospodárskych investícií.

4.2.

Mala by sa uľahčiť jasná a účinná súvislosti medzi rôznymi daňami zo spotreby vody na miestnej, národnej a európskej úrovni. EHSV požaduje: — rozvoj systému zdaňovania podzemných a povrchových vôd založeného na zníženiach dane na uľahčenie prístupu k vode pre každého človeka a priemyselného subjektu; — posúdenie cien vody v členských štátoch v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“; — zavedenie daní a prirážok za neudržateľné využívanie vody a zároveň stimulovanie udržateľného využívania vody; — revíziu smernice EÚ o priemyselných emisiách (8), pokiaľ ide o vplyv na vodné ekosystémy v EÚ.

4.3.

EÚ čelí zvýšenému dopytu po vode, čo je situácia, ktorá bude v budúcnosti ešte výraznejšia. Rozdiely medzi ponukou vody a dopytom po nej môžu viesť buď k nedostatku vody, alebo k záplavám, ktoré môžu mať ničivé následky. Nerovnováha medzi ponukou vody a dopytom po nej má negatívny vplyv na priemyselné odvetvia, spotrebiteľov a občanov. Pokrok pri dosahovaní klimaticky neutrálnych priemyselných odvetví by mal zohľadňovať priemyselné emisie do vôd (9), ako aj nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a z toho vyplývajúce sociálne náklady pre spoločnosť. Je nevyhnutné, aby priemyselné odvetvia spravodlivo znášali náklady spoločnosti na emisie do vôd

4.4.

EHSV požaduje, aby sa vo všetkých členských štátoch zosúladili právne predpisy týkajúce sa mechanizmu EÚ na zadržiavanie vody počas období s vyššími zrážkami, najmä výstavbou nádrží a systémov dopĺňania podzemných vodonosných vrstiev. Požaduje aj dlhodobú stratégiu na zväčšenie odolnosti voči nedostatku vody, v ktorej by sa zohľadnili regionálne klimatické špecifiká a priemyselné charakteristiky.

4.5.

Pri reštrukturalizácii tvorby cien vody v Európe sa musí brať do úvahy rozdelenie záťaže súvisiacej s ekosystémovými službami medzi zainteresované strany a diferencovaný prístup pri uplatňovaní zásady cenotvorby na základe celkových nákladov. Jedným z prístupov je, že voda používaná v domácnostiach a základných verejných službách by mala byť výrazne lacnejšia než voda používaná na výrobné činnosti. Cenové stimuly by mali zohľadňovať prepojenie medzi cenotvorbou na základe hraničných nákladov a ekonomickou efektívnosťou, spravodlivosťou a udržateľnosťou a mali by byť súčasťou väčšieho balíka, ktorý bude podporovať udržateľnú spotrebu vody.

4.6.

Výbor požaduje úplnú transparentnosť nákladov a cien vody voči všetkým zainteresovaným stranám. EHSV požaduje regulované ceny v určitých presne vymedzených situáciách a vyžaduje starostlivé monitorovanie, aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia v domácnostiach využijú služby, za ktoré platia. Malo by sa zabrániť špekuláciám s vodou.

4.7.

EHSV poznamenáva, že vplyv znečistenia a nadmerného využívania podzemných vôd predstavuje neúmerne vysokú záťaž pre chudobných a sociálne odkázaných ľudí. Poplatky za vodu sa musia hodnotiť veľmi pozorne, pretože môžu mať rušivé účinky, vytvárať tzv. vodnú chudobu a sociálne napätie medzi obyvateľstvom. EHSV žiada, aby sa na úrovni EÚ začala konštruktívna diskusia o návrhu spravodlivej ceny vody. Návrh ceny by mal zahŕňať minimálnu požiadavku na bezplatnú vodu na zaistenie ľudských práv. V štruktúre cien by sa mali zohľadňovať súčasné a budúce spoločenské, klimatické a priemyselné výzvy. EHSV navrhuje, aby sa v návrhu cien prierezovo zohľadňovala dlhodobá bezpečnosť dodávok vody.

4.8.

EHSV sa domnieva, že rozšírená zodpovednosť výrobcu by sa mala rozšíriť na hospodárenie so zostatkovou vodou, a podporuje súčasnú revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (10) (11). Mala by sa zaviesť synergia systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov a požiadaviek na ekodizajn a informácie. Mali by sa uskutočňovať špecializované kampane na zvyšovanie povedomia spotrebiteľov spájajúce rôznorodé zainteresované strany, aby pochopili a uznali udržateľné využívanie vody.

4.9.

S cieľom zabezpečiť primeranú údržbu vodohospodárskych systémov a zvýšenie dodávok vody je nevyhnutné riešiť problém stratovej vody, a to tak, že sa uprednostnia prebiehajúce iniciatívy v oblasti údržby zamerané na výrazné zníženie únikov vody. Na riadne financovanie takýchto iniciatív je potrebné zaviesť „zlaté pravidlo“ pre verejné investície. EHSV zdôrazňuje, že zle riadená a nedostatočne financovaná údržba spolu s neprimeranou správou aktív spôsobujú značné hospodárske straty. Nové technológie na zisťovanie únikov sa musia vyvinúť okamžite a na to by sa mala pripraviť špecializovaná podpora.

4.10.

Výbor je znepokojený nedostatočným hodnotením stavu podzemných kanalizácií v mnohých členských štátoch a požaduje dôkladné a okamžité vyhodnotenie vrátane centralizácie údajov na úrovni EÚ. Náklady v prípade, že sa nezasiahne, sú oveľa vyššie ako náklady na opravy kanalizačných sietí.

5.   Regionálne vodohospodárske aspekty

5.1.

Prístup k bezpečnej, čistej a kvalitnej vode je základným právom a je životne dôležitý pre zdravie, dôstojnosť a prosperitu každého. Výbor považuje za absolútne neprijateľné, že v EÚ sú ešte stále ľudia, ktorí nemajú prístup k vode.

5.2.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa problematika vody začlenila do všetkých súvisiacich politík (energetická, obchodná, priemyselná, poľnohospodárska politika atď.) a aby členské štáty zabezpečili synergie medzi investíciami do rôznych odvetví, v ktorých sa využíva voda, ako je rozvoj miest, potravinárstvo, poľnohospodárstvo a energetika. Voda je mimoriadne dôležitá pre rozvoj miest a vidieka.

5.3.

EHSV navrhuje, aby sa v úzkej synergii s Urbánnou agendou pre EÚ vypracovala aj európska modrá dohoda a program EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktoré budú založené na partnerstve v oblasti vodohospodárskych investícií, spolu s tematickým partnerstvom týkajúcim sa vody v súlade s Ľubľanskou dohodou a v plnej komplementárnosti s Dlhodobou víziou pre vidiecke oblasti. Dôležité je zabezpečenie územnej solidarity, prispôsobené viacstranné riadiace štruktúry na odstránenie rozdielov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a konsolidáciu regionálnych vodohospodárskych prevádzkovateľov.

5.4.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať ostrovom v oblasti Stredozemia a najvzdialenejším regiónom, ktoré čelia nedostatku dodávok vody počas príznačných období sucha z dôvodu ich geografickej polohy. Pre tieto oblasti sa musia zabezpečiť potrebné dodávky vody prostredníctvom takého systému, ktorý zaručí dodávky pre rodiny a hospodárske subjekty.

5.5.

EHSV navrhuje verejné plánovanie výlučne na úrovni povodia (vrátane podzemných vôd) tak, aby bol chránený všeobecný záujem EÚ a aby sa zabezpečilo zachovanie požadovaného ekologického vodného toku v pôvodnom vodnom útvare. Opatrenia a vodohospodárske investície vykonané s cieľom chrániť oblasti pred záplavami, predvídať suchá a chrániť splavnosť alebo zadržiavať viac vody by sa mali zamerať aj na zvýšenie biodiverzity a rešpektovanie geomorfologických vlastností povodia.

5.6.

EHSV navrhuje, aby bolo právo na využívanie vody vzhľadom na jej verejný charakter presne vymedzené, merané a monitorované, pričom by sa mali zohľadniť všetky právne formy, ako sú koncesie, povolenia, licencie, zmluvné práva a priame vlastníctvo, ako aj rešpektovanie vody ako spoločného statku. Práva na využívanie vody by mali byť ľahko merateľné v presne vymedzených podmienkach.

5.7.

EHSV odporúča, aby EÚ prijala a posilnila regulačné rámce týkajúce sa koncesných zmlúv o dodávkach vody, aby sa s vodou hospodárilo skôr ako s verejným statkom než s komoditou, s ktorou možno obchodovať. Ceny pre obyvateľstvo by mali odrážať aj to, že voda je verejným statkom pri plnom rešpektovaní článku 14 ZFEÚ a protokolu č. 26 pripojeného k ZEÚ a ZFEÚ. Požaduje aj reštriktívne pravidlá s cieľom chrániť vodné zdroje EÚ pred využívaním v záujme subjektov mimo EÚ.

6.   Financovanie z prostriedkov EÚ

6.1.

EHSV požaduje väčšiu synergiu, pokiaľ ide o výzvy na predkladanie návrhov a operačných programov s cieľom riešiť špecifiká vodohospodárskych investícií a maximalizovať kvalitné čerpanie fondov EÚ určených na vodohospodárstvo a modré hospodárstvo. Na úrovni výzvy na predloženie návrhov a pri programovaní by sa mali zohľadniť sezónne a cyklické charakteristiky vodohospodárskych činností. Výbor vyzýva členské štáty, aby pri prerozdeľovaní v rámci rôznych programov považovali vodohospodárske investície za dôležitú prioritu a na prispôsobenie pravidiel štátnej pomoci charakteristikám vodohospodárskych investícií.

6.2.

EHSV považuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (12) za nedostatočný na podporu rozvoja a transformácie modrého hospodárstva. Je naliehavo potrebné diverzifikovať oprávnené činnosti, zlepšiť vzájomnú doplnkovosť EŠIF (13), Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU, Interreg Europe a ďalších fondov; Okrem toho by sa v rámci zásady súťaže medzi vodohospodárskymi projektmi EŠIF mali zohľadňovať základné potreby, ktoré voda uspokojuje.

6.3.

EHSV konštatuje, že miestny rozvoj vedený komunitou, rybárske miestne akčné skupiny a integrované územné investície sú nástroje, ktoré len čiastočne plnia vodohospodárske investičné potreby. Požaduje osobitný operačný program pre vodu a integrované územné investície do modrého hospodárstva, súvzťažnosť medzi rôznymi výzvami na predkladanie návrhov a posúdenie vplyvu investícií do vodohospodárskej infraštruktúry financovaných z fondov EÚ. EHSV navrhuje, aby sa zriadil fond na transformáciu modrého hospodárstva, a to buď tak, že sa zaistí tematická koncentrácia existujúcich fondov, alebo sa pridajú nové fondy. Fond by sa mal vyhradiť pre regióny s nedostatkom vody a mal by sa z neho financovať prechod na udržateľné hospodárenie s vodami, pričom by sa malo zabrániť rozdielom v prístupe k vode a mali by sa podporiť ciele EÚ do roku 2050, ktoré sa budú v plnej miere dopĺňať s Fondom na spravodlivú transformáciu.

6.4.

EHSV dospel k záveru, že odvetvia vodného hospodárstva by mali byť v programovom období 2028 – 2034 budúceho VFR uznané za strategické a že vzhľadom na svoju uznávanú úlohu hlasu organizovanej občianskej spoločnosti EÚ by mal byť zapojený do platformy inteligentnej špecializácie pre udržateľné modré hospodárstvo (14). Navrhuje, aby sa na programové obdobie 2028 – 2034 doplnila povinná podmienka ex ante.

7.   Financovanie prechodu na nové udržateľné podnikateľské modely

7.1.

EHSV odporúča členským štátom, aby preskúmali, ako možno strategicky využiť verejné rozpočty a nástroje na zmiernenie rizika, ako sú záruky a nástroje na zvýšenie kreditnej kvality, na zlepšenie profilu rizika a návratnosti investícií a prilákanie komerčného financovania, hromadného financovania (crowdfunding) a kapitálových investícií. Výbor sa obáva, že prideľovanie verejných financií bude v niektorých členských štátoch problematické z dôvodu súčasnej úrovne verejného dlhu, zvýšených úrokových sadzieb a zhoršenia úverového ratingu štátu. EHSV konštatuje, že financovanie súkromných investícií do výstavby vodovodných sietí môže odrádzať riziko korupcie a regulačnej neistoty, ako aj skutočnosť, že takéto investície majú strednodobý až dlhodobý časový horizont.

7.2.

EHSV sa domnieva, že udržateľné vodohospodárske investície by sa mali zvýšiť využívaním udržateľných finančných nástrojov, ako sú zelené dlhopisy, sociálne dlhopisy a zelené úvery, spolu s jednotnými vymedzeniami udržateľnosti v rôznych jurisdikciách a vyššou úrovňou normalizácie a transparentnosti údajov. Navrhuje reguláciu modrých dlhopisov na investície do vodohospodárstva na úrovni EÚ spolu s prispôsobenými investičnými nástrojmi pre vodohospodárstvo určenými pre malé a stredné podniky (napr. prostredníctvom sezónnych úverov). Žiada Eurostat, aby venoval osobitnú kapitolu a štatistiku údajom o vodohospodárstve.

7.3.

Začlenenie faktorov environmentálno-sociálneho riadenia (ESG (15)) do investičného rozhodovania umožňuje širšiu škálu investičných príležitostí a podporuje finančnú stabilitu. EHSV požaduje investície do infraštruktúry, vhodných pracovných podmienok, kvalitných pracovných miest a odbornej prípravy a vyzýva na osobitné činnosti a kampane zamerané na znalosti o vode, určené najmä mladšej generácii. Zabezpečenie predvídateľného a dlhodobého kariérneho postupu a primeraných miezd je kľúčové pre udržanie ľudských zdrojov vo vodohospodárstve.

7.4.

Členské štáty musia chápať, propagovať a podporovať vodohospodárske investície vrátane využívania fondov technickej pomoci a Komisia by mala v tejto súvislosti poskytnúť osobitnú podporu, najmä pokiaľ ide o príležitosti na opätovné využívanie vody. EHSV považuje za kľúčové nasmerovať finančné zdroje na projekty, ktoré znižujú spotrebu vody a umožňujú opätovné využitie vody vo všetkých členských štátoch v súlade s článkom 9 rámcovej smernice o vode (16).

7.5.

Medzi Európskou komisiou, EIB a EBOR by mala existovať účinná koordinácia a komplementarita, pokiaľ ide o financovanie vodohospodárskych investícií. To zahŕňa vypracovanie spoločných kľúčových ukazovateľov výkonnosti v strategickom rámci EÚ, ako aj cyklické monitorovanie v rámci európskeho semestra. Verejné banky v celej EÚ majú tiež dôležitú úlohu, pokiaľ ide o vodohospodárske investície, a mala by sa konsolidovať spolupráca zainteresovaných strán so súkromnými bankami.

8.   Investície

8.1.

Investičné rozhodnutia v EÚ musia nasledovať po dôkladnom vyhodnotení dlhodobého dopytu po vode, dostupnosti vodných zdrojov a možností financovania, pričom sa musia brať do úvahy aj výzvy, ktoré prináša adaptácia na zmenu klímy. Výbor sa domnieva, že v rámci dlhodobého investičného plánovania by sa mali kvantifikovať aj špecifické demografické trendy a toto plánovanie by malo byť zosúladené s iniciatívami v iných odvetviach, ako je mestské plánovanie, využívanie pôdy alebo poľnohospodárstvo. Pri zlepšovaní vodohospodárskych zariadení by mala zohľadňovať aj maximalizácia ukladania uhlíka vodohospodárskymi opatreniami. EHSV nalieha na členské štáty, aby zaviedli synchronizované iniciatívy územného plánovania a systémy analýzy veľkých dát. Pri investíciách a financovaní vo vodohospodárstve by mali integrovaným spôsobom zohľadňovať prevádzkové náklady.

8.2.

EHSV žiada, aby sa vytvorili špecializované normy týkajúce sa využívania vody v rôznych hospodárskych odvetviach, napríklad v poľnohospodárstve alebo priemysle, vytvorením skupiny odborníkov na vypracovanie odvetvových usmernení o využívaní vody, do ktorej by patril aj EHSV.

8.3.

Inovácie a technológie sú kľúčom k zvýšeniu efektívnosti vodohospodárstva. Výmena významných vodohospodárskych inovácií medzi členskými štátmi a podpora experimentovania zdola nahor sú kľúčové. Je potrebné ďalšie úsilie na vyhodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych nákladov a prínosov rôznych investičných možností, od miestnej úrovne až po úroveň povodia, národnú, cezhraničnú a dokonca aj globálnu úroveň. Zavádzanie inovatívnych technológií, ako sú nízkonákladové satelitné monitorovacie systémy, ktorými sa sledujú kritické parametre vody, môže zlepšiť zber a analýzu údajov o vode. V tejto súvislosti by sa malo brať do úvahy zapojenie členských štátov.

8.4.

Na to, aby sa získal primeraný dlhodobý kapitál v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, projekty týkajúce sa prírodného kapitálu súvisiace s vodou, ktoré znášajú väčšie štrukturálne riziká, si často vyžadujú zmenšenie týchto rizík. Je potrebné dôkladne zvážiť vyššie náklady, nižšie príjmy a finančné straty spojené s rizikami súvisiacimi s vodou. Mali by sa tiež využiť tradičné úvery a granty, rizikový kapitál, súkromný a verejný kapitál a dôchodkové a investičné fondy. Možnosť environmentálne klamlivých vyhlásení pretrváva v dôsledku chýbajúcich zosúladených noriem pre zelené dlhopisy a investičné fondy zohľadňujúce problematiku životného prostredia, sociálnej oblasti a správy vecí verejných.

8.5.

Komisia musí podporovať využívanie všetkých príslušných fondov EÚ a príležitostí na partnerstvo prostredníctvom sociálnych partnerov a sietí organizácií občianskej spoločnosti, aby oslovila všetky zainteresované strany, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky. Zmiešané financovanie môže zohrávať dôležitú úlohu v dôsledku nízkej návratnosti projektov vodohospodárskej infraštruktúry, ale napriek tomu sú spoločnosti poskytujúce vodohospodárske služby stále dobrým investičným nástrojom.

8.6.

EHSV považuje za kľúčové začleniť odolnosť do kritérií hodnotenia investícií súvisiacich s vodohospodárstvom. Odolnosť môže znížiť náklady spojené so zotavovaním z nepredvídateľných udalostí, ako sú búrky, záplavy, požiare, suchá, kybernetické útoky alebo pandémie, ak sa spoja s optimálnymi investíciami do opatrení na zmenšenie rizík. Osobitná pozornosť a financovanie by sa mali venovať cezhraničným vodohospodárskym projektom.

8.7.

Nedostatočné investície a nedostatočná efektívnosť výdavkov na vodohospodárske projekty sú hlavným dôvodom, prečo EÚ a zvyšok sveta nedosahuje výrazný pokrok pri dosahovaní 6. cieľa udržateľného rozvoja v oblasti vody a hygieny. EHSV zdôrazňuje, že Európa má príležitosť premeniť vodohospodárske výzvy na nové vyhliadky technologického rozvoja, spoločenského pokroku a podnikateľského rastu s konečným cieľom dosiahnuť bezpečné a odolné hospodárstvo s plnou zamestnanosťou, produktívnymi pracovnými príležitosťami a kvalitnými pracovnými miestami pre všetkých. EÚ sa môže stať svetovým lídrom v oblasti opätovného využívania vody.

---

(1)  Stratová voda je voda, ktorá sa stráca v systéme distribúcie vody a nikdy sa nedostane na miesto určenia. Ide o vodu, ktorá sa ani nevyužíva, ani sa za ňu neplatí, čo ovplyvňuje miestne hospodárstva aj dostupné miestne zdroje.

(2)  Urbánna agenda pre EÚ.

(3)  Ľubľanská dohoda a viacročný pracovný program – obnova mestskej agendy pre EÚ.

(4)  Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti: za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti EÚ.

(5)  Európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 – 2020.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(7)   Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 307.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(9)  Industrial pollutant releases to water in Europe, Európska environmentálna agentúra

(10)  Návrh revidovanej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.

(11)  Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(12)  Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond.

(13)  Európske štrukturálne a investičné fondy na roky 2014 – 2020.

(14)  https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/blue-growth.

(15)  Environmental social governance.

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

Spravodajcovia:

Kinga JOÓ a Carlos Manuel TRINDADE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	21. 6. 2023
Prijaté v pléne	13. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	171/19/22

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV v plnej miere podporuje rezolúcie OSN, v ktorých sa potvrdzuje, že voda je základným ľudským právom (1) a má zásadný význam pre plnohodnotný život a uplatňovanie všetkých ľudských práv (2). Všeobecné zásady práva na prístup k vode sa stanovujú v cieľoch udržateľného rozvoja OSN (cieľ č. 6) a v zásade č. 20 Európskeho piliera sociálnych práv Európskej únie. V kontexte zmeny klímy nadobúda nedostatočný prístup k vode väčší význam a na jeho riešenie sú nevyhnutné verejné politiky. V prípade nedostatku vody je najviac zasiahnuté zraniteľné obyvateľstvo.

1.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby pri všetkých politikách týkajúcich sa vody a pri riešení nedostatočného prístupu k vode uplatňovali prístup založený na ľudských právach, čím sa zároveň dosiahne súlad s Európskym pilierom sociálnych práv. Vodohospodárske a sanitačné služby by mali byť udržateľné, spravodlivé, efektívne, vysokokvalitné a cenovo dostupné pre všetkých a osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným sociálnym skupinám.

1.3.

EHSV sa domnieva, že všeobecný prístup ku kvalitnej pitnej vode a k sanitácii za spravodlivé ceny pre obyvateľstvo by sa nemal považovať len za komoditu, ale za verejný statok, a preto by sa nemal riadiť pravidlami jednotného trhu.

1.4.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby presadzovala spoločný prístup k pochopeniu nedostatočného prístupu k vode na úrovni EÚ a vypracovala komplexné vymedzenie pojmu „nedostatočný prístup k vode“, ktoré umožní hmatateľné a spoločné chápanie tohto javu (3) a v rámci ktorého si každý členský štát môže vypracovať vlastné vymedzenie pojmu v závislosti od svojich podmienok v súlade s európskym vymedzením.

1.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia k monitorovaniu prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným vodohospodárskym a sanitačným službám (4), ako aj k monitorovaniu ich priestorových, sociálnych a rodových rozdielov na úrovni členských štátov a EÚ, a aby zmapovala súčasný stav a pravidelne sledovala vývoj. Údaje by mali byť spoľahlivé, platné a verejne dostupné. Je to nevyhnutné aj na dosiahnutie súladu s článkom 16 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (5) (ďalej len smernica o pitnej vode) a EHSV očakáva, že sa prijme návrh Európskej komisie na prepracovanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (6), ktorou sa zavedie článok 19 o prístupe k sanitácii.

1.6.

EHSV navrhuje Komisii, aby nadchádzajúca revízia smernice o pitnej vode zahŕňala záruku všeobecného prístupu k vodohospodárskym a sanitačným službám, ako je stanovené v cieli udržateľného rozvoja OSN č. 6. EHSV odporúča Komisii, aby prijala spoločné usmernenia pre stanovovanie cien vody a sanitácie, v rámci ktorých by členské štáty mohli rozvíjať svoje regulačné rámce závislé od kontextu. Takéto usmernenia by mali rešpektovať ľudské právo na vodu a zásadu nezhoršovania kvality, podobne ako to odporúča OSN v oblasti ľudských práv a prístupu k pitnej vode a sanitácii.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že platenie za vodohospodárske a sanitačné služby by nemalo ohroziť uspokojovanie ostatných sociálnych potrieb. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala prehľad opatrení uplatňovaných vo všetkých členských štátoch v súvislosti s cenovou dostupnosťou, a konkrétne tých, ktoré sa vzťahujú na zraniteľných spotrebiteľov. Na základe tohto prehľadu vyzývame Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia pre členské štáty na identifikáciu domácností, ktoré majú problémy s cenovou dostupnosťou, konkrétnejšie zraniteľných spotrebiteľov, a opatrení na ich riešenie. Týmito usmerneniami by sa malo zabezpečiť, aby žiadny používateľ v zraniteľnej situácii nebol odpojený od dodávky vody (7). Opatrenia by mali vychádzať z celostného pohľadu na situáciu dotknutých domácností a mali by uplatňovať nástroje sociálnej politiky, opatrenia politiky bývania a osobitné opatrenia týkajúce sa vodohospodárskych a sanitačných služieb spôsobom špecifickým pre daný kontext. Pri financovaní týchto opatrení by sa mala zohľadniť zásada solidarity; okrem verejného financovania by sa mali preskúmať aj inovatívne formy financovania, ako napríklad zriadenie osobitných fondov zahrnutých do účtov za vodu.

1.8.

EHSV odporúča, aby EÚ prijala a posilnila regulačné rámce týkajúce sa koncesných zmlúv o dodávkach vody, aby sa s vodou hospodárilo ako s verejným statkom, a nie ako s komoditou, s ktorou možno obchodovať. Tieto regulačné rámce by mali: a) byť v súlade s ľudskými právami; b) podporovať udržateľnosť vodných ekosystémov; c) byť vypracované a vykonávané transparentným spôsobom za účasti verejnosti; d) doplniť rámec koncesných práv o verejné inštitúcie, aby výmenou za spravodlivú náhradu opäť získali práva na používanie vody a prerozdeľovali ich v čase kríz spôsobených suchom používateľom v núdzových situáciách.

1.9.

EHSV konštatuje, že medzi verejným a súkromným hospodárením s vodami je zásadný rozdiel a v oboch možno nájsť dobré aj zlé príklady. Súkromné hospodárenie s vodami však pre svoje zameranie na zisk môže len ťažko spĺňať základnú požiadavku univerzálnosti služieb, t. j. požiadavku poskytovať služby 100 % obyvateľstva. EHSV sa domnieva, že verejné hospodárenie s vodami ponúka lepšie záruky univerzálneho prístupu k vodovodným a kanalizačným systémom za spravodlivú cenu a s primeranými kvalitatívnymi normami, ako aj lepšie záruky obnovy a ochrany ekosystémov.

1.10.

EHSV sa domnieva, že EÚ a všetky členské štáty by mali prijať environmentálnu víziu a vypracovať programy na financovanie distribútorov vody, aby sa dosiahlo zníženie únikov a strát, ktoré sú jedným z najväčších problémov pri riadení vodných zdrojov. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili a podporili nové a inovatívne technické riešenia v oblasti nedostatku vody, ako je napríklad väčšie využívanie odpadovej vody z domácností a čistenej odpadovej vody a decentralizované malé čistiarne odpadových vôd.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli verejné finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry s osobitným zreteľom na vlastníkov nehnuteľností s nedostatkom zdrojov a sociálne znevýhodnené mestské a vidiecke štvrte, ktoré si vyžadujú dlhodobú obnovu infraštruktúry. Mal by sa zvážiť rozvoj vodohospodárskej a sanitárnej infraštruktúry súvisiaci s vlnou obnovy. Okrem toho by sa pri priestorovom plánovaní malo zohľadňovať environmentálne, ekonomicky a sociálne udržateľné poskytovanie vodohospodárskych a sanitačných služieb.

1.12.

EHSV poukazuje na to, že v Európe existuje mnoho povodí zahŕňajúcich viacero členských štátov, a preto odporúča prijať politický a technický rámec riadenia a zapojiť občiansku spoločnosť v každom z existujúcich povodí v EÚ (pozri body 6.4 a 6.5). EHSV navrhuje, aby Komisia posúdila výkonnosť manažmentu povodí a zaviedla politické, technické a participačné mechanizmy na jej zlepšenie. Komisia by mala zriadiť radu pre povodia, ktorá by zastupovala všetky zainteresované strany ako orgán, ktorý by pomáhal so správou povodia, a prevziať na seba úlohu sprostredkovateľa v cezhraničných konfliktoch.

1.13.

EHSV odporúča Komisii: — regulovať poľnohospodárske a priemyselné projekty s mimoriadne intenzívnym využívaním vody v súvislosti s nadväzujúcimi environmentálnymi a sociálnymi problémami a v niektorých prípadoch vypracovať pre tieto projekty fázu postupného ukončovania, nájsť riešenia pre dotknuté podniky, pracovníkov a územia a vyčleniť potrebné finančné prostriedky na dosiahnutie rovnováhy v rámci nájdeného riešenia, — vypracovať právne predpisy na zabezpečenie minimálneho prietoku, ktorý sa dostane do mora, — zabezpečiť, aby v prípade krízy spôsobenej nedostatkom vody EÚ prijala núdzové plány, v rámci ktorých by bol prioritou prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu.

1.14.

EHSV navrhuje, aby EÚ vypracovala politiky na ochranu spotrebiteľov a zabezpečila, aby mal každý prístup k bezpečnej pitnej vode za primeranú cenu a k riadnym kanalizačným systémom. Do týchto politík by sa mali zapájať rôzne zainteresované strany (spotrebitelia, pracovníci, podniky) v konzultačných orgánoch.

1.15.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zvyšovanie informovanosti obyvateľov EÚ o hodnote vody a o dôležitosti prístupu k vode a sanitácii pre všetkých. Potenciál komunikácie a vzdelávania v súvislosti so zvyšovaním informovanosti by sa mal využiť na podporu udržateľnejšieho využívania vodohospodárskych a sanitačných služieb (8), pričom cieľovou skupinou by mali byť deti a mladí ľudia ako kľúčové subjekty udržateľného využívania týchto služieb v budúcnosti. Zvyšovanie informovanosti by však malo zahŕňať všetky vekové skupiny. V prípade domácností s nedostatočným prístupom k vode by sa zvyšovanie informovanosti malo začleniť do ostatných opatrení na zlepšenie prístupu domácností ku kvalitným a k cenovo dostupným vodohospodárskym a sanitačným službám.

1.16.

EHSV zdôrazňuje, že politiky EÚ a členských štátov v oblasti vodného hospodárstva by mali byť doplnené systematickými prieskumami požiadaviek na personál v odvetví vodného hospodárstva vrátane potrebnej kvalifikácie, rozvoja pracovnej sily a riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto prieskumy by sa mali vykonávať v spolupráci so sociálnymi partnermi v tomto odvetví.

2.   Úvod a rozsah stanoviska

2.1.

Voda má zásadný význam pre všetky aspekty života. Okrem toho je kľúčovou súčasťou udržateľného rozvoja a je nevyhnutná pre mier našej civilizácie. Zmena klímy už prehĺbila problémy súvisiace s vodou a v budúcnosti ich bude prehlbovať v ešte väčšom rozsahu. Nedostatočné zásobovanie sladkou vodou vytvára čoraz väčší tlak na ľudské komunity, najmä na zraniteľné skupiny.

2.2.

V roku 2010 (9) Valné zhromaždenie OSN výslovne uznalo ľudské právo na vodu a sanitáciu, čo sa opätovne zdôraznilo na konferencii OSN o vode v roku 2023 (10). OSN takisto uznáva, že čistá pitná voda a sanitácia sú nevyhnutné na uplatňovanie všetkých ľudských práv. Medzi 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN dohodnutých na medzinárodnej úrovni patrí aj cieľ č. 6 – „Zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých“. Okrem týchto globálnych záväzkov sa v zásade č. 20 Európskeho piliera sociálnych práv stanovuje, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane vody a sanitácie“.

2.3.

EÚ vytvorila komplexný právny a riadiaci rámec na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi a dosiahla pokrok v jeho vykonávaní (11), (12). V predchádzajúcich stanoviskách EHSV sa odporúča spojiť problémy týkajúce sa vody s bojom proti chudobe a so snahou o jej odstránenie (13), podporovať dodávky vody a sanitáciu ako základné verejné služby pre všetkých (14) a podporovať prístup k pitnej vode pre zraniteľné osoby, resp. obyvateľov izolovaných zemepisných oblastí, ako aj okrajových alebo znevýhodnených vidieckych oblastí (15).

2.4.

V tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy sa upozorňuje na aktuálne výzvy týkajúce sa prístupu k čistej vode a sanitácii. Skúmajú sa v ňom takisto opatrenia, ktoré je potrebné prijať na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, ako aj úloha organizovanej občianskej spoločnosti v riešení nedostatočného prístupu k vode a jeho dôsledkov, najmä na najzraniteľnejšie skupiny. V neposlednom rade sa v ňom skúmajú spôsoby zmiernenia sociálnych, politických a hospodárskych dôsledkov nedostatočného prístupu k vode a jeho vplyvu na ľudské zdravie.

2.5.

Nedostatočný prístup k vode je v EÚ prítomný napriek tomu, že situácia v EÚ je z celosvetového hľadiska relatívne priaznivá. Nedostatočný prístup ku kvalitnej a k cenovo dostupnej vode a sanitácii, ktorý možno označiť pojmom chudoba v oblasti vody, každodenne zažívajú milióny občanov EÚ. Inými slovami, miliónom Európanov je upierané právo na prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej vode a k sanitácii.

2.6.

Nedostatočný prístup k vode má však ďalekosiahle sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky vrátane zdravotných rizík na úrovni jednotlivca aj komunity, zníženia zamestnateľnosti a zhoršenia miestneho hospodárstva, sociálneho vylúčenia, znečistenia životného prostredia, presunov/migrácie obyvateľstva a politickej nestability. Tieto dôsledky sú značne neúmerné podielu domácností na spotrebe vody a produkcii odpadových vôd v porovnaní s priemyslom a poľnohospodárstvom. Odzrkadľuje sa to na skutočnosti, že prvá úspešná európska iniciatíva občanov sa týkala prístupu k vode a sanitácii, pričom sa v nej požadovalo zaručenie vodohospodárskych a sanitačných služieb pre všetkých v EÚ, uprednostňovanie ľudských práv pred trhovými záujmami v oblasti zásobovania vodou a zvýšené úsilie EÚ o zabezpečenie všeobecného prístupu k vode a sanitácii (16). Riešenie nedostatočného prístupu k vode je nevyhnutné na dosiahnutie politických priorít Európskej komisie s osobitným zreteľom na Zelenú dohodu a jej prísľub, že sa na nikoho nezabudne.

2.7.

V smernici o pitnej vode sa členským štátom ukladá povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k pitnej vode pre zraniteľné a marginalizované skupiny. Neuznáva sa v nej však univerzálne právo na prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitácii v zmysle cieľov udržateľného rozvoja. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby toto uznanie zahrnula do ďalšej revízie smernice o pitnej vode.

2.8.

EHSV s poľutovaním konštatuje, že dostupné údaje sú obmedzené a roztrieštené, čo sťažuje získanie komplexného prehľadu o rozsahu a charakteristikách tohto javu.

3.   Prístup ku kvalitnej vode a k sanitácii

3.1.

V EÚ 2,2 % jej obyvateľov, t. j. približne 9,8 milióna ľudí, nepoužíva bezpečne upravenú pitnú vodu z bezpečného zdroja dostupného v ich bydlisku (17). Ďalšie 2 %, približne 9,4 milióna ľudí, majú prístup len k základným službám v oblasti zásobovania pitnou vodou mimo svojho bydliska (18). Približne 450 000 ľudí s pobytom v EÚ (19) nemá prístup ani k základným službám v oblasti zásobovania pitnou vodou. 6,7 milióna ľudí v EÚ, teda 1,5 % obyvateľstva, žije bez sanitačných zariadení, t. j. v domácnosti, ktorá nemá ani vaňu, ani sprchu, ani interiérový splachovací záchod, zatiaľ čo 84,5 milióna ľudí, teda 19 % obyvateľstva, žije bez prístupu aspoň k sekundárnej úprave odpadových vôd (20).

3.2.

Nedostatočným prístupom k vode trpia najmä zraniteľné osoby a domácnosti. — U domácností žijúcich v chudobe je viac než trikrát vyššia pravdepodobnosť, že nemajú sanitárne zariadenia (21). — Nedostatočný prístup k vode, sanitácii a hygiene (tzv. WASH) neúmerne viac zasahuje ženy, a to v rôznych ohľadoch, napríklad v dôsledku ich neúmerne veľkej úlohy pri vykonávaní domácich prác a v dôsledku problémov súvisiacich s udržiavaním hygieny počas menštruácie. — Neúmerne sú zasiahnuté deti, pretože sú náchylnejšie na následky nedostatočnej hygieny. — Osoby žijúce so zdravotným postihnutím alebo špecifickými potrebami sú takisto viac vystavené dôsledkom nedostatočného prístupu k vode. — Nedostatočný prístup k vode, sanitácii a hygiene má vážne následky pre ľudí bez domova, najmä tých, ktorí prespávajú na ulici, z dôvodu ich extrémnej chudoby v oblasti bývania. — Najväčšiu európsku etnickú menšinu, Rómov, výrazne postihuje nedostatočný prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode a sanitácii. Každý tretí Róm žije v obydlí bez vody z vodovodu (22) a len o niečo viac ako polovica má interiérový splachovací záchod alebo sprchu (23). Existujú príklady marginalizovaných komunít s nadmerným zastúpením Rómov, ktorým sú odopierané dokonca aj základné služby v oblasti zásobovania pitnou vodou, a to prostredníctvom uzatvárania verejných vodovodov (24), a ktorí bývajú v oblastiach zasiahnutých kontamináciou podzemných vôd v dôsledku hospodárskych činností (25). — Migranti, najmä migranti bez dokladov v núdzovom a neformálnom ubytovaní, môžu byť obzvlášť vystavení zlému prístupu k vodohospodárskym a sanitačným službám. — Nedostatočný prístup k cenovo dostupnej vode a sanitácii môže mať vplyv na rodinné podniky zraniteľných domácností, čo spôsobuje sociálne a ekonomické problémy.

3.3.

Významným, hoci nie jediným, faktorom sociálne rôznorodého prístupu sú aj priestorové rozdiely vo vodárenskej a sanitačnej infraštruktúre. V mnohých oblastiach sa infraštruktúrne a sociálne problémy prelínajú. V mimoriadne znevýhodnenej situácii môžu byť marginalizované vidiecke komunity. Okrem toho v mestských častiach s nedostatočnými zdrojmi s dlhodobou potrebou rekonštrukcie prispieva k nedostatočnému prístupu k vode a k environmentálnym problémom nekvalitná infraštruktúra.

3.4.

Priestorové rozloženie dopytu po službách v oblasti zásobovania vodou a sanitácie zároveň ovplyvňujú demografické zmeny. Urbanizácia zvyšuje tlak na tieto služby v mnohých husto obývaných mestských oblastiach. V iných častiach EÚ, a to najmä, no nie výlučne, vo vidieckych oblastiach, pokles počtu obyvateľov prináša výzvy pre prevádzku sietí.

3.5.

Hoci uvedené problémy s nedostatočným prístupom k vodohospodárskym a sanitačným službám postihujú predovšetkým sociálne skupiny, oveľa väčší podiel obyvateľstva EÚ – v priemere 30 % – zažíva určitú formu nedostatku vody, t. j. nesúlad medzi dopytom a ponukou vody (26). Obyvatelia južnej Európy čelia počas celého roka vážnym problémom spôsobeným nedostatkom vody. V iných častiach Európy sa nedostatok vody vyskytuje len príležitostne a v špecifických problémových oblastiach. Celkovo 8 miliónov ľudí v Európe žije v oblastiach s vysokou frekvenciou výskytu sucha alebo nedostatku vody (27). Predpokladá sa, že zmena klímy spôsobí ďalšie sezónne zníženie dostupnosti vody vo väčšine častí Európy.

3.6.

Okrem toho, zmena klímy spôsobujúca zmenu hydrologických cyklov, zrážok a teplôt je hlavným faktorom ovplyvňujúcim nedostatok vody a vo viacerých ohľadoch má priamy vplyv na prístup k vode, sanitácii a hygiene. Suchá, stúpanie teploty či dokonca extrémne zrážky znižujú dostupnosť a kvalitu vody a poškodzujú infraštruktúru, čo vedie k ťažkostiam s udržiavaním hygienických a sanitačných návykov. Zvyšovanie hladiny morí môže znížiť dostupnosť pitnej vody v dôsledku záplav a prieniku slanej vody. Dôkazov týkajúcich sa konkrétne Európy je veľmi málo, no na základe celosvetových trendov možno odôvodnene predpokladať, že zmena klímy má neprimeraný vplyv na zraniteľné osoby, domácnosti a komunity (28).

3.7.

Množstvo vody spotrebovanej v domácnostiach sa v závislosti od členského štátu výrazne mení a pohybuje sa v rozmedzí od 77 do 220 litrov na osobu denne (29). Vo východných členských štátoch býva spotreba nižšia než v západných členských štátoch, pričom najväčšími spotrebiteľmi sú niektoré južné členské štáty. Existujú však aj výnimky (30).

3.8.

Hoci je kvalita vody v EÚ vo všeobecnosti dobrá, v niektorých oblastiach problémy s kvalitou pretrvávajú, čo dokazujú konania v prípade nedodržiavania predpisov vedené proti niektorým členským štátom na základe smernice o pitnej vode. Okrem toho nedostatočný prístup k bezpečne riadenej pitnej vode, najmä k základným vodohospodárskym službám, so sebou prináša vysoké riziko používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná.

3.9.

Spokojnosť s kvalitou pitnej vody je celkovo vysoká, hoci nie je všeobecná. Z údajov z prieskumu z polovice roka 2010 vyplýva, že 82 % obyvateľov EÚ považuje kvalitu pitnej vody v oblasti, kde žijú, za dobrú (31), pričom približne 7 % s tým nesúhlasí. Všeobecné hodnotenie pitnej vody v EÚ bolo oveľa menej priaznivé, pričom len 27 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že v EÚ je celkovo dobrý prístup k nezávadnej a čistej vode.

3.10.

Hoci prevažná väčšina obyvateľov EÚ používa vodu z vodovodu na umývanie, osobnú hygienu a varenie, podiel ľudí, ktorí vodu z vodovodu pijú, je o niečo nižší. V polovici druhého desaťročia 21. storočia viac než 90 % respondentov uviedlo, že používa vodu z vodovodu na varenie, zatiaľ čo len 55 % uviedlo, že vždy pije vodu z vodovodu priamo, pričom ďalších 10 % vždy pije vodu z vodovodu po tom, ako ju prefiltruje.

3.11.

V posledných desaťročiach prešla voda procesom komodifikácie a vodohospodárske a sanitačné služby procesom privatizácie a financializácie. V posledných rokoch sa tieto procesy spochybňujú a už existujú príklady obcí, ktoré znova prevzali kontrolu nad vodohospodárskymi službami. Voda je nevyhnutná pre život, je spoločným statkom a ľudským právom. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že vodohospodárske a sanitačné služby ako služby verejného záujmu by mali podliehať jasnej regulácii, ktorá zaručí plnenie povinnosti poskytovať služby, aby sa zabezpečilo, že hospodárenie s vodou a nakladanie s odpadovými vodami sa všeobecne dosiahne za prijateľnú cenu a s dostatočnou kvalitou služieb. Komisia by mala zachovať výnimky týkajúce sa vody a odpadových vôd v smernici o udeľovaní koncesií (2014/23/EÚ) (32), ktoré boli udelené na základe úspešnej európskej iniciatívy občanov s názvom Right2Water. EHSV odporúča, aby Komisia vyňala vodohospodárske služby z pravidiel jednotného trhu.

4.   Cenová dostupnosť

4.1.

Cenová dostupnosť vodohospodárskych a sanitačných služieb je pre obyvateľov EÚ čoraz väčším problémom, okrem iného v dôsledku nedávneho zvýšenia cien energie, a očakáva sa, že výdavky na tieto služby sa budú zvyšovať. Hoci vo všeobecnosti náklady na vodohospodárske a sanitačné služby nepredstavujú pre domácnosti nadmernú záťaž, pre domácnosti s nízkymi príjmami často platí opak, pričom počet dotknutých domácností sa pravdepodobne zvýši. Ak použijeme hraničnú hodnotu 3 %, v 13 krajinách EÚ čelí problémom s cenovou dostupnosťou vodohospodárskych a sanitačných služieb najchudobnejších 5 % obyvateľstva a v niektorých krajinách je postihnutých dokonca až najchudobnejších 10 % obyvateľstva (33). Takýto prístup k meraniu problémov s cenovou dostupnosťou však zároveň môže byť diskutabilný a ťažko merateľný a nemusí poukazovať na celý rozsah tohto problému, keďže nezohľadňuje domácnosti s nedostatočnou spotrebou, rozdiely v cenách vody (34) a relatívnu príjmovú situáciu domácností.

4.2.

Cena služieb v oblasti zásobovania vodou a sanitácie vo veľkej miere vykazuje priestorové rozdiely medzi krajinami a v rámci krajín (35) a vzhľadom na nedostatok podrobných štatistík si o nej nemožno urobiť komplexný prehľad. Distribučné systémy vo vidieckych oblastiach sa však vyznačujú dlhšími sieťami a vyššími prevádzkovými nákladmi, čo vedie k vyšším sadzbám.

4.3.

Okrem nižšieho príjmu môžu byť zraniteľné domácnosti náchylnejšie na problémy s cenovou dostupnosťou z dôvodu horšej kvality, menej účinného vybavenia a dlhšieho času stráveného doma. Neúmerne viac zasiahnuté sú marginalizované ženy, deti a mladí ľudia, ako aj nezamestnaní.

4.4.

Hoci si prevládajúce problémy s cenovou dostupnosťou vyžadujú cielené a účinné sociálne opatrenia, v súčasnosti nemožno získať komplexný prehľad opatrení členských štátov EÚ zameraných na riešenie problémov s cenovou dostupnosťou, a to ani opatrení týkajúcich sa zraniteľných spotrebiteľov. Okrem toho nie je k dispozícii komplexný prehľad možnosti alebo nemožnosti prerušenia poskytovania služieb, ani prehľad minimálnych služieb. V prípade niektorých krajín sú však k dispozícii čiastkové informácie (36), ktoré ukazujú rôzne takéto opatrenia zamerané na riešenie problémov s cenovou dostupnosťou.

4.5.

Rámcovou smernicou o pitnej vode sa prehĺbila koncepcia zásady „znečisťovateľ platí“, a to prostredníctvom cieľa plného pokrytia nákladov, aby sa zaručilo zdravie ekosystémov. Uplatňovanie tejto zásady je však v rozpore so zásadou všeobecného prístupu ku kvalitnej pitnej vode za prijateľné ceny a v praxi má vážne sociálne dôsledky, a to najmä zvyšovanie nerovností, keďže najchudobnejšie obyvateľstvo buď čelí neúmerne vyšším sadzbám, alebo sa naň uvedená zásada nevzťahuje. EHSV sa domnieva, že zásada všeobecného prístupu ku kvalitnej pitnej vode za prijateľné ceny by mala byť kľúčová a mala by sa zohľadňovať spolu s environmentálnymi záujmami, na ktorých je založená zásada „znečisťovateľ platí“ a zásada plného pokrytia nákladov.

4.6.

V záujme dodržiavania ľudského práva na vodu, ochrany ekosystémov a sociálnych záujmov je štruktúra taríf za vodu dôležitou pákou pre cenovú dostupnosť, efektívnosť, spravodlivosť a ochranu vody. Na tento viacnásobný účel existujú rôzne tarifné štruktúry vrátane štruktúry, ktorú navrhol osobitný spravodajca (37) pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu na 76. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (38).

5.   Udržateľnosť

5.1.

Výbor sa v tomto stanovisku nezaoberá environmentálnymi problémami, ako sú prienik slanej vody či znečistenie, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku príčinou sociálnych problémov. Zameriava sa na ľudské činnosti, ktoré vedú k nadmernému využívaniu a spôsobujú konflikty v súvislosti s využívaním. Najznámejším podobným problémom je, keď niekto svojím využívaním vody bráni vo využívaní inej strane. Právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy sa snažia riešiť túto situáciu prostredníctvom manažmentu povodí (39), ktorý sa v celej Európe vykonáva v rôznom rozsahu a priniesol rôzne výsledky.

5.2.

Nadmerné využívanie vedie k zvyšovaniu nedostatku vody a zhoršovaniu jej kvality a kvality služieb. Zhoršovanie kvality vody však vedie aj k zvyšovaniu jej nedostatku, nie však v zmysle nedostatku množstva vody ako takej, ale znižovaním množstva vody vhodnej na akýkoľvek účel alebo prinajmenšom zvyšovaním finančných prostriedkov potrebných na to, aby táto voda znova spĺňala prijateľné normy. Pri riešení problému nadmerného využívania by sme sa mali zamerať na príčiny, a nie na dôsledky, o ktorých sa hovorilo v predchádzajúcom bode. Nadmerné využívanie spôsobuje environmentálne problémy, ktoré sú príčinou sociálnych problémov, pretože ľudské činnosti závisia od ekosystémov, najmä tých zdravých.

5.3.

Objavuje sa osobitný problém, a to rozvoj mimoriadne intenzívnych poľnohospodárskych a priemyselných projektov v oblastiach s nedostatkom vody, pričom tieto projekty sú možné len vďaka prenosu vody z iných povodí a nadmernému využívaniu povrchových vôd, čo vedie k nadväzujúcim environmentálnym a sociálnym problémom. Napríklad nadmerné využívanie rieky vedie k zníženiu množstva sedimentov a živín, ktoré sa dostávajú do mora, v dôsledku čoho sa zvyšuje degradácia pobrežných oblastí a znižuje populácia rýb. Nadmerné využívanie celkovo vedie k vyčerpaniu ekosystémov, čo najviac postihuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

5.4.

Pokles rybolovu a potenciálne aj pokles cestovného ruchu na pobreží vedie k sociálnym problémom. Zatiaľ čo problémy s degradáciou pobrežia môžeme prostredníctvom veľkých investícií zmierniť s cieľom udržať cestovný ruch, v prípade populácií rýb to neplatí. Na druhej strane, ak EÚ prijme právne predpisy s cieľom zastaviť projekty spôsobujúce nadmerné využívanie, bude musieť čeliť nezamestnanosti pracovníkov, ktorí sú do nich zapojení.

5.5.

Úniky a straty (40) nepredstavujú nadmerné využívanie, no predstavujú neefektívne a neprijateľné využívanie vody. Tento problém si však vyžaduje jedinečnú víziu. Pokiaľ ide o úniky a straty, hlavnou víziou distribútorov vody určenej na ľudskú spotrebu je hospodárska vízia (41). Úniky a straty sa riešia, len pokiaľ nie je drahšie ďalej ich riešiť, než s nimi žiť. Táto hranica sa zvyčajne pohybuje na úrovni 15 % únikov a strát (42). Je možná aj iná vízia a v súčasnosti, keď nedostatok rastie, je takáto vízia nutne potrebná, ak chceme prekročiť úroveň 15 %.

6.   Riadenie

6.1.

EHSV konštatuje, že celosvetová distribúcia vody a sanitácia sú v právomoci obcí, pričom jednej alebo viacerým obciam poskytujú služby rôzne typy distribútorov (spoločnosti alebo obecné služby). Ďalej konštatuje, že v Európskej únii a na celom svete je prevažná väčšina ľudí zásobovaná verejnými vodohospodárskymi spoločnosťami. Okrem rôznych foriem, ktoré môžu mať distribútori vody, existuje jeden kľúčový rozdiel: verejné a súkromné riadenie. V rámci každého z nich existujú rôzne typy riadenia. Možno nájsť dobré aj zlé príklady verejného a súkromného riadenia. Pre súkromné riadenie, ktoré sa zameriava na zisk, však môže byť problematické splniť požiadavky univerzálnosti služieb, čo je rozmer, ktorý efektívne, za prijateľnú cenu a s dostatočnou kvalitou služieb môže lepšie dosiahnuť verejná služba. EHSV konštatuje, že tento záver podporujú príklady, keď za posledné dve desaťročia prešli vodohospodárske a sanitačné služby späť do správy obcí.

6.2.

Ak chceme zabezpečiť kvalitu služieb, cenovú dostupnosť a univerzálnosť služieb, najlepším prostriedkom na udržanie distribúcie vody a sanitácie na ceste k dosiahnutiu cieľa udržateľného rozvoja č. 6 v kontexte rastúceho nedostatku a zvyšujúcich sa cien je účasť všetkých zainteresovaných strán na úrovni riadenia a v regulačných orgánoch. Na úrovni distribútorov vody je príkladom úspechu Córdoba, v ktorej má mestská spoločnosť EMACSA spoločné predstavenstvo so zainteresovanými stranami, čo je príkladom participatívneho riadenia (43). Aby sa zabezpečila účinnejšia regulácia, regulačné orgány by mali mať predstavenstvo, ktorého členmi by boli zainteresované strany, namiesto jednej osoby na čele.

6.3.

Medzinárodné rieky a vodné plochy môžu byť zdrojom napätia a v konečnom dôsledku aj konfliktov medzi štátmi, a to aj v rámci EÚ. EHSV navrhuje, aby sa EÚ zapojila do segmentu správy povodí, do ktorého je zapojených viacero členských štátov, a stanovila všeobecné zásady, hmatateľné ciele a kvalifikované monitorovanie, čo je najlepší spôsob, ako prispieť k hospodáreniu s vodou v čase jej nedostatku, ktorý vyvoláva krízy rôzneho druhu.

6.4.

V súčasnosti je model riadenia vodných zdrojov (rozptýlenosť a nedostatok hierarchických dozorných orgánov a byrokratická neprehľadnosť) neefektívny. Nutne treba nájsť nový model riadenia vodných ekosystémov, a to najmä tých, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov. V odvetví vodohospodárstva existuje množstvo orgánov, ktoré sú zodpovedné za rôzne fázy vodného cyklu a ktoré majú protichodné vízie a ciele a niekedy sa ich povinnosti prekrývajú. EHSV navrhuje Komisii, aby vypracovala rámec pre správu povodí v spolupráci s politickými a technickými orgánmi na úrovni povodia s cieľom zabezpečiť pri maximálnej účinnosti všeobecné politické usmernenia a technické riadenie, ako aj zapojenie všetkých zainteresovaných strán prostredníctvom účinných mechanizmov účasti.

6.5.

EHSV konkrétne navrhuje model riadenia, ktorý je politický aj technický, demokratický aj otvorený a ktorý smeruje k uplatňovaniu zásady všeobecného prístupu ku kvalitnej pitnej vode za dostupné ceny pre občanov. EHSV navrhuje zaviesť „riadiace výbory“ zložené z členov zastupujúcich všetky zainteresované krajiny, ktorých úlohou by bolo politické riadenie a riešenie prípadných konfliktov záujmov medzi krajinami. Týmto výborom pre správu povodí, ktoré by mali vykonávať technickú správu povodí, by mal pomáhať technický výbor zložený z odborníkov. Tento „riadiaci výbor“ by mal verejne a prísne stanoviť hierarchiu povinností medzi ním a rôznymi subjektmi pôsobiacimi v krajinách, ktoré sú súčasťou povodia, aby nedochádzalo k nezlučiteľnosti a nejasnostiam, pokiaľ ide o povinnosti. Popri „výbore pre správu povodí“ by mala pôsobiť „poradná rada“. Túto radu budú tvoriť organizácie občianskej spoločnosti, najmä environmentálne, klimatické a spotrebiteľské organizácie a sociálni partneri, a jej úlohou bude viesť štruktúrovaný občiansky dialóg s „riadiacim výborom“ a pomáhať pri riešení prípadných konfliktov záujmov.

---

(1)  https://www.ohchr.org/en/water-and-sanitation.

(2)  https://digitallibrary.un.org/record/687002.

(3)  Pozri tiež Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Boj proti energetickej chudobe a odolnosť EÚ: výzvy z hospodárskeho a sociálneho hľadiska (prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 88).

(4)  Na doplnenie monitorovania, ktoré je stanovené v smernici o pitnej vode [smernica (EÚ) 2020/2184].

(5)   Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1. [Členské štáty] „identifikujú osoby bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín a dôvody takéhoto nedostatočného prístupu“, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32020L2184.

(6)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd [COM(2022) 541 final, 2022/0345 (COD)]

(7)  Pozri takisto: https://www.aquapublica.eu/article/news/access-water-and-sanitation-must-be-priority-commission-action-plan-implement-pillar.

(8)  Ako sa okrem iného zdôrazňuje aj v posolstvách a politických odporúčaniach Budapeštianskeho samitu o vode z roku 2016 (https://www.budapestwatersummit.hu/hu/Vilagtalalkozo/Letoltheto_dokumentumok) a v Budapeštianskej výzve zo samitu o vode z roku 2019 (https://www.budapestwatersummit.hu/en/Summit/Budapest_Appeal).

(9)  Rezolúcia 64/292: The human right to water and sanitation (Ľudské právo na prístup k vode a sanitácii) (2010), https://www.un.org/waterforlifedecade/human_right_to_water.shtml.

(10)  https://sdgs.un.org/sites/default/files/2023-03/Closing%20press%20release_waterconference_FINAL_24Mar.pdf.

(11)  Prepracované znenie smernice o pitnej vode (2018).

(12)  Návrh na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd (2022).

(13)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Začlenenie vodohospodárskej politiky do ostatných oblastí európskej politiky“ (prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 43).

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ [COM(2014) 177 final] (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 33).

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) [COM(2017) 753 final – 2017/0332(COD)] (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107).

(16)  https://right2water.eu/.

(17)  https://data.worldbank.org/indicator/SH.H2O.SMDW.ZS?locations=EU, referenčný rok: 2020. Percentuálny podiel ľudí, ktorí nepoužívajú pitnú vodu z bezpečného zdroja dostupného v ich bydlisku, ktorý by bol k dispozícii v prípade potreby a nie je znečistený fekáliami a prioritnými chemickými látkami. Bezpečné zdroje vody zahŕňajú vodu z vodovodu, vrty alebo rúrkové studne, chránené kopané studne, chránené pramene a balenú alebo dodávanú vodu.

(18)  https://data.worldbank.org/indicator/SH.H2O.BASW.ZS?locations=EU, referenčný rok: 2020. Tento ukazovateľ zahŕňa ľudí využívajúcich základné vodohospodárske služby, ako aj ľudí využívajúcich bezpečne riadené vodohospodárske služby. Základné služby v oblasti zásobovania pitnou vodou sa vymedzujú ako pitná voda z bezpečného zdroja za predpokladu, že čas odberu nie je dlhší ako 30 minút tam a späť. Bezpečné zdroje vody zahŕňajú vodu vedenú potrubím, vrty alebo rúrkové studne, chránené kopané studne, chránené pramene a balenú alebo dodávanú vodu.

(19)  Eurostat, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_06_10/default/table?lang=en. https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/demo_pjan/default/table?lang=en.

(20)  Eurostat, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/sdg_06_20/default/table?lang=en. https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/demo_pjan/default/table?lang=en.

(21)  https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_mdho05/default/table?lang=en.

(22)  https://fra.europa.eu/sk/content/fra-opinions-eu-midis-ii-roma.

(23)  https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200918STO87401/roma-what-discrimination-do-they-face-and-what-does-eu-do.

(24)  http://www.errc.org/uploads/upload_en/file/thirsting-for-justice-march-2017.pdf.

(25)  https://eeb.org/wp-content/uploads/2020/04/Pushed-to-the-Wastelands.pdf.

(26)  https://www.eea.europa.eu/publications/water-resources-across-europe-confronting.

(27)  Prvé vypočutie na tému Čas na Modrú dohodu, 27. februára 2023.

(28)  https://www.preventionweb.net/understanding-disaster-risk/risk-drivers/poverty-inequality.

(29)  Eureau, The governance of water services in Europe (Riadenie vodohospodárskych služieb v Európe), 2020 https://www.eureau.org/resources/publications/5268-the-governance-of-water-services-in-europe-2020-edition-2/file

(30)  https://smartwatermagazine.com/news/locken/water-ranking-europe-2020.

(31)  https://circabc.europa.eu/sd/a/0070b535-5a6c-4ee4-84ba-6f6eb1682556/Public%20Consultation%20Report.pdf.

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

(33)  https://www.eesc.europa.eu/sites/default/files/files/blue_deal_fiasconaro.pdf.

(34)  https://www.oecd-ilibrary.org/sites/e1b8a4b6-en/index.html?itemId=/content/component/e1b8a4b6-en.

(35)  https://www.eureau.org/resources/publications/eureau-publications/5824-europe-s-water-in-figures-2021/file.

(36)  https://www.wareg.org/documents/affordability-in-european-water-systems/, https://www.oecd.org/env/resources/15425332.pdf.

(37)  Jeho návrhom je odstupňovaná tarifa, pričom jej prvý krok by mal byť cenovo dostupný a za určitých okolností dokonca bezplatný, v súlade s ľudským právom na vodu. Druhým krokom by mal byť poplatok na pokrytie nákladov a tretí krok by mal zahŕňať oveľa vyššie ceny, čím by sa vytvárali krížové dotácie základného použitia z luxusu a predchádzalo nadmernému využívaniu. EECS sa domnieva, že hodnoty každého kroku by mali byť vymedzené každým členským štátom alebo dokonca jednotlivými vodohospodárskymi a sanitačnými službami.

(38)   Risks and impacts of the commodification and financialization of water on the human rights to safe drinking water and sanitation (Riziká a vplyvy komodifikácie a financializácie vody na ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu), správa, ktorú na 76. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN predložil osobitný spravodajca pre ľudské práva na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu Pedro Arrojo Agudo, A/76/159.

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 327, 22.12.2000, s. 1) (rámcová smernica o vode).

(40)  Celkovo sa úniky a straty týkajú fyzicky stratenej vody a vody, ktorá nebola fakturovaná, pričom treba mať na pamäti, že podiel vody, ktorý sa nefakturuje, je však povolený. Podrobnejšie informácie nájdete vo vodnej bilancii.

(41)  V tomto odseku straty nezahŕňajú nefakturovanú povolenú spotrebu.

(42)  Toto je typická cieľová hodnota používaná v Portugalsku. Iné krajiny EÚ môžu mať iné cieľové hodnoty, no samotná hodnota nemá na rozvíjanie našej myšlienky žiadny význam.

(43)  Enrique Ortega de Miguel a Andrés Sanz Mulas, Water Management in Córdoba (Spain): a Participative, efficient and Effective Public Model in Reclaiming Public Water (Hospodárenie s vodami v španielskej Cordóbe: participatívny, efektívny a účinný verejný model), Reclaiming Public Water, vyd. TNI, 2005.