27.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 264/1

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov

(2023/C 264/01)

Obsah

Úvod

Kľúčové prvky politiky v oblasti adaptácie

Kľúčové kroky vypracúvania alebo aktualizácie adaptačných stratégií/plánov

Krok 1:

Zriadenie inštitucionálneho rámca a zabezpečenie účasti zainteresovaných strán

Krok 2:

Vykonanie posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy

Krok 3:

Identifikácia a uprednostnenie možností adaptácie

Krok 4:

Vypracovanie akčného plánu a vykonávanie adaptačných opatrení

Krok 5:

Monitorovanie a hodnotenie

Príloha I –

Príklad vzoru adaptačnej stratégie

Príloha II –

Nové oblasti politiky v oblasti adaptácie

Spravodlivú odolnosť

Nesprávna adaptácia

Riešenia blízke prírode

Stresové testovanie v oblasti klímy

Úvod

Nedávne mimoriadne udalosti – lesné požiare, suchá, povodne a smrtiace vlny horúčav – v Európe aj vo svete ukázali, že dôsledky zmeny klímy zasahujú naše spoločnosti silnejšie a rýchlejšie, ako predpokladala veda. Zvýšený výskyt extrémnych výkyvov počasia a prírodných katastrof má čoraz väčší vplyv na fyzické a duševné zdravie ľudí, na zvyšok prírody a na hospodárske aktíva. V šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) (1) sa uvádza, že „adaptácia na globálnej úrovni je prevažne pomalá, izolovaná a postupná“ a že „aj pri znížení emisií, ktoré postačuje na splnenie cieľov Parížskej dohody, bude potrebná transformačná adaptácia“ (2).

Tieto udalosti, ako aj správa IPCC, žiaľ, poukazujú aj na nedostatočnú pripravenosť a nepomer medzi klimatickými hrozbami a zavedenými mechanizmami a štruktúrami reakcie. Hoci v odhadovaní budúcich klimatických rizík vládne neistota, to, aký bude v konečnom dôsledku stav teploty do roku 2100 – dobrý, zlý či veľmi zlý – v skutočnosti nič nemení na možnostiach, ktorým dnes čelí tvorba politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Ak chceme zvýšiť pripravenosť spoločnosti na silnejúce dôsledky zmeny klímy, verejný sektor musí jednoznačne zohrávať ešte väčšiu úlohu pri zabezpečení potrebnej odolnosti proti zmene klímy a udržateľných investícií. Takisto je potrebné ďalej rozvíjať a vytvárať správne regulačné podmienky a plánovacie kapacity na to, aby jednotlivé subjekty a trhy mohli postupovať s dôverou a istotou a nasmerovať investície do odolnosti.

V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 sa všetky členské štáty EÚ vyzývajú, aby prijali komplexné adaptačné stratégie. Komisia uverejnila aj usmernenia k vypracúvaniu adaptačných stratégií, ktoré majú členským štátom EÚ pomôcť pri príprave ich adaptačných stratégií. V rokoch 2013 až 2018 sa počet členských štátov EÚ s adaptačnými stratégiami prudko zvýšil z 15 na 25 a do roku 2020 vypracovali svoje stratégie všetky členské štáty EÚ. Tie sa však výrazne líšia rozsahom, realizáciou a spôsobom vykonávania.

Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy z roku 2018 sa zaoberá adaptáciou na zmenu klímy dvoma spôsobmi. Po prvé sa nimi stanovujú aktuálne povinnosti členských štátov EÚ týkajúce sa podávania správ o adaptácii na zmenu klímy. Po druhé sa v nich uvádza, že každý členský štát EÚ musí vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne v relevantných prípadoch stanoviť ďalšie ciele a úlohy, a to okrem iných rozmerov aj ciele týkajúce sa adaptácie.

V reakcii na vývoj situácie a s cieľom podnietiť štrukturálne zmeny sa v novej stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (2021) načrtli vyššie ambície a zahrnuli sa nové oblasti a priority, ktoré majú prispieť k ceste EÚ smerom k odolnosti proti zmene klímy, pričom sa v nej vyzýva k preskúmaniu usmernení z roku 2013 o vypracovaní adaptačných stratégií.

Okrem toho v júli 2021 nadobudol účinnosť európsky právny predpis v oblasti klímy. Zatiaľ čo dovtedy mali povinnosti vyplývajúce z nariadenia o riadení týkajúce sa adaptácie skôr procesný charakter, v právnom predpise v oblasti klímy sa stanovila „povinnosť“ adaptovať sa. Stanovila sa v ňom požiadavka zabezpečiť nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody. Právny predpis v oblasti klímy obsahuje ustanovenia o národných adaptačných stratégiách a plánoch (popri úrovni Únie) a formulujú sa v ňom očakávania týkajúce sa kvality politiky v oblasti adaptácie a jej výsledkov. Od Komisie sa v ňom vyžaduje, aby pravidelne posudzovala súlad príslušných vnútroštátnych opatrení s pokrokom pri adaptácii a vydala odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu EÚ nie sú v súlade so zaisťovaním pokroku pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy.

V súlade s týmito ustanoveniami je cieľom týchto usmernení:

—	podporovať členské štáty EÚ pri revízii ich adaptačných stratégií a vypracúvaní/revízii ich adaptačných plánov na riešenie výziev súvisiacich s adaptáciou, ktorým čelia, s prihliadnutím na rozdiely v ich administratívnych štruktúrach a spôsoboch plánovania v oblasti adaptácie, ktoré si už zvolili,

—

zdôrazniť kľúčové prvky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie kvalitnej politiky a výsledkov v oblasti adaptácie. Keďže dôsledky zmeny klímy si vyžadujú systémovejšiu a naliehavejšiu reakciu, adaptačné stratégie a plány, v ktorých nie sú integrované všetky oblasti politiky a ktoré nie sú začlenené do rozhodovania na všetkých úrovniach, už nie sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Tieto zásady sa preto vzťahujú na celkový národný rámec politiky v oblasti adaptácie, zatiaľ čo adaptačné stratégie a plány podporujú dosahovanie dobrých výsledkov v oblasti adaptácie,

—	poskytnúť príklad vzoru s náčrtom štruktúry stratégie, ktorý uľahčí prístup k týmto stratégiám a ich porovnávanie a zabezpečí porovnateľný prehľad o stave pripravenosti a plánovaných opatreniach na úrovni EÚ,

—	rozšíriť politiku v oblasti adaptácie o nové oblasti.

Okrem týchto usmernení podrobnejšie informácie a dobré príklady vykonávania zásad, procesov a možností presahujúcich rámec uvedený v týchto usmerneniach poskytuje nástroj na podporu adaptácie, ktorý vyvinula a spravuje Európska environmentálna agentúra (EEA).

Konkrétne spôsoby adaptácie a ukážky transformačných riešení sa vyvíjajú aj spolu s regionálnymi orgánmi v celej Európe prostredníctvom misie programu Horizont Európa s názvom Adaptácia na zmenu klímy, ktorá sa začala v septembri 2021.

Kľúčové prvky politiky v oblasti adaptácie

Je potrebné vypracovať silné adaptačné stratégie a plány, aby sa zabezpečilo, že spoločenská, politická a hospodárska pripravenosť bude neustále napredovať (v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy) a bude mať za cieľ zvládnuť klimatickú krízu (konečné praktické odôvodnenie). Úspešné vykonávanie stratégií a plánov je však podmienené odhodlaním zainteresovaných strán a zdrojmi, ktoré majú k dispozícii. Na (pre)formulovanie silných adaptačných stratégií a plánov, ktoré sa opierajú o podporný právny rámec, a na realizáciu vysokokvalitnej politiky v oblasti adaptácie sú nevyhnutné tieto prvky.

Niektoré z týchto prvkov predstavujú základné stavebné prvky politiky v oblasti adaptácie, zatiaľ čo iné sa týkajú skôr procesov a prostriedkov. Spoločne tvoria súbor predpokladov potrebných na dosiahnutie kvalitného výsledku v oblasti adaptácie so širšou, rýchlejšou a systémovejšou reakciou na zmenu klímy.

Čo (základné stavebné prvky)

Právne rámce stanovujúce „povinnosť adaptovať sa“ na vnútroštátnej úrovni vrátane záväzných, pravidelne aktualizovaných (odvetvových) cieľov týkajúcich sa adaptácie na meranie celkového pokroku pri budovaní odolnosti proti dôsledkom zmeny klímy.

Pravidelne aktualizované adaptačné stratégie a plány, ktoré tvoria rámec celkovej politiky v oblasti adaptácie a jej vykonávania na strategickej a operačnej úrovni (v súlade s cieľmi týkajúcimi sa adaptácie uvedenými v bode 1).

Priority politiky v oblasti adaptácie, v rámci ktorých sa určujú odvetvia alebo oblasti, ktoré majú byť zapojené a zahrnuté do plánovania v oblasti adaptácie, a vplyvy alebo riziká, ktoré v rámci plánovania v oblasti adaptácie treba riešiť. Tieto priority by mali byť stanovené na základe poradia cieľov a zámerov, po ktorých by mali nasledovať jasné spôsoby adaptácie predstavujúce postup na dosiahnutie týchto cieľov a zámerov prostredníctvom radu možností a opatrení (premietnutých do adaptačných stratégií a plánov v bode 2).

Pravidelne aktualizované a spoľahlivé posúdenia dôsledkov zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy založené na najnovších vedeckých poznatkoch o klíme s cieľom identifikovať skupiny obyvateľstva, základnú infraštruktúru (aktíva) a odvetvia (činnosti), ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy, určiť celkové strategické smerovanie politiky v oblasti adaptácie a neustále formovať rozhodovací proces (začlenené do bodov 1, 2 a 3).

Stresové testovanie (kritickej) infraštruktúry a systémov ako kľúčový vstup pre posúdenia rizika v oblasti zmeny klímy (začlenené v bode 4).

Ako (postupy a prostriedky)

Dostatok kvalifikovaných pracovníkov a finančných zdrojov vo všetkých súvisiacich inštitúciách a administratívnych útvaroch na koordináciu činností a vykonávanie opatrení na všetkých úrovniach riadenia (národnej, regionálnej, miestnej).

Zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán (súkromný sektor, mimovládne organizácie, určité komunity atď.), ktoré sú mimoriadne ohrozené/zraniteľné a/alebo majú poznatky/zdroje/kapacity potrebné na formovanie a/alebo vykonávanie adaptačných opatrení.

Viacúrovňová koordinácia a začleňovanie problematiky adaptácie pri plánovaní a vykonávaní adaptačných opatrení, a to horizontálne (napr. medzi ministerstvami) aj vertikálne (napr. s ostatnými úrovňami verejnej správy).

Priebežné monitorovanie a hodnotenie vykonávania adaptačných opatrení, ktoré zahŕňa procesy, ako aj účinky a výsledky, a pre ktoré sú k dispozícii potrebné nástroje. Infraštruktúra na monitorovanie výsledkov v oblasti adaptácie môže mať významné synergie s včasným varovaním.

Kľúčové kroky vypracúvania alebo aktualizácie adaptačných stratégií/plánov

Obrázok 1

Prehľad prípravných krokov pri vypracúvaní alebo aktualizácii adaptačnej stratégie/plánu

Zdroj:

Európska komisia.

Kľúčové kroky pri vypracúvaní alebo aktualizácii adaptačných stratégií a plánov sú zhrnuté na obrázku č. 1 a podrobnejšie sú opísané v nasledujúcich oddieloch.

Krok 1: Zriadenie inštitucionálneho rámca a zabezpečenie účasti zainteresovaných strán

Krok 1 týchto usmernení vám pomôže:

—	pripraviť proces pre stratégie adaptácie na zmenu klímy,

—	vytvoriť inštitucionálne rámce, ktoré zahŕňajú príslušné zainteresované strany,

—	zapojiť nižšiu úroveň štátnej správy,

—	mobilizovať zdroje na adaptáciu na zmenu klímy,

—	informovať o potrebe adaptácie,

—	začleniť politiku v oblasti klímy do odvetvových politík (začleňovanie problematiky adaptácie).

Vzhľadom na rastúci vplyv zmeny klímy v celej Európskej únii (EÚ) je posilnenie ambícií a účinnosti politík, stratégií a plánov v oblasti adaptácie na zmenu klímy nevyhnutné.

Prvým krokom k posilneniu ambícií by mohlo byť prijatie právneho rámca („právneho predpisu v oblasti klímy“) pre vnútroštátnu politiku v oblasti klímy, ktorým by sa stanovili záväzné, pravidelne aktualizované ciele týkajúce sa adaptácie na meranie celkového pokroku pri budovaní odolnosti. Vnútroštátne právne predpisy v oblasti klímy môžu takisto poskytnúť dodatočnú podporu rámcom politiky v oblasti adaptácie stanoveným v adaptačných stratégiách a plánoch.

V záujme dosahovania dobrých výsledkov v oblasti adaptácie je potrebné stratégie a plány pravidelne aktualizovať (3). Okrem toho v týchto dokumentoch treba klásť väčší dôraz na začleňovanie adaptácie na zmenu klímy do iných politík v príslušných odvetviach, označované aj pojmom „začleňovanie problematiky adaptácie“ (4), a zároveň sa jasnejšie zamerať na priame výsledky úsilia v oblasti adaptácie.

Pri vypracúvaní účinnej stratégie a/alebo plánu adaptácie na zmenu klímy je preto zapojenie všetkých úrovní verejnej správy a občianskej spoločnosti kľúčové. Na vypracovanie, koordináciu a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov je nevyhnutný dostatok kvalifikovaných pracovníkov, technických nástrojov a finančných zdrojov vo všetkých častiach súvisiacich inštitúcií a administratívnych útvaroch na všetkých úrovniach riadenia (národnej, regionálnej, miestnej).

Zabezpečenie koordinácie medzi susednými členskými štátmi EÚ je kľúčové pre účinné adaptačné opatrenia v pohraničných oblastiach, v ktorých sa vystavenie rizikám neobmedzuje len na jednu stranu hranice, ale ovplyvňuje oba susedné členské štáty EÚ. Z tohto dôvodu môžu byť adaptačné opatrenia v pohraničných regiónoch účinné len vtedy, ak sú zavedené spoločne.

Krok 1.a: Získanie podpory na vysokej úrovni

Politická podpora na vysokej úrovni, t. j. zo strany úradu predsedu vlády či prezidentskej kancelárie, je významným faktorom, ktorý pomáha mobilizovať subjekty verejnej správy a občianskej spoločnosti a zapojiť ich do začleňovania problematiky adaptácie na zmenu klímy. Zabezpečí sa ňou takisto dlhodobý záväzok na vysokej úrovni k adaptačným politikám, stratégiám a plánom.

Krok 1.b: Vytvorenie procesu

— Zriadenie vnútroštátnej medzirezortnej pracovnej skupiny pre adaptáciu

Adaptačné stratégie sú kľúčovými nástrojmi na zvýšenie pripravenosti spoločnosti na neodvratné dôsledky zmeny klímy a na ochranu najzraniteľnejších a najvýraznejšie zasiahnutých skupín obyvateľstva a odvetví. Tieto stratégie musia byť základom pre koordinovanú činnosť verejnej správy. Na zabezpečenie potrebného zapojenia a úspešného začlenenia adaptácie na zmenu klímy do rôznych odvetvových politík sa odporúča vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu alebo výbor, ktorý by pôsobil pod vedením úradu predsedu vlády (alebo rovnocenného orgánu). Táto skupina by mala byť zodpovedná za dohľad nad vypracúvaním stratégie a/alebo plánu adaptácie na zmenu klímy. Mala by mať aj jasný mandát na riadenie jej vykonávania.

Do tejto pracovnej skupiny by mali byť zapojené ministerstvá a/alebo agentúry pôsobiace v odvetviach so zvýšeným rizikom vyplývajúcim z dôsledkov zmeny klímy. Medzi kľúčové ministerstvá, ktoré by mali byť zapojené, patria ministerstvo pre zmenu klímy, ministerstvo životného prostredia/prírody, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo civilnej ochrany/vnútra, ministerstvo infraštruktúry, ministerstvo energetiky, ministerstvo hospodárstva/financií, ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo lesníctva, rybárstva, vodohospodárstva a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Aby sa zabezpečili koordinované opatrenia medzi susednými členskými štátmi EÚ v pohraničných regiónoch, mali by sa zapojiť aj cezhraniční aktéri. Odporúča sa, aby každý z určených orgánov verejnej správy vymenoval „úradníka pre adaptáciu“, ktorý bude zabezpečovať nepretržité zapojenie príslušných ministerstiev do plánovania v oblasti adaptácie.

— Zapojenie regionálnej a miestnej úrovne riadenia

V diskusiách o stratégiách a plánoch adaptácie na zmenu klímy je čoraz dôležitejším spojenie „myslite globálne, konajte lokálne“. Miestne a regionálne verejné správy sú kľúčovými hnacími silami adaptácie, pretože mnohé intervencie v oblasti adaptácie na zmenu klímy sa uskutočňujú na miestnej a regionálnej úrovni, a preto závisia od podmienok v danom kontexte. Miestne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zapojenia verejnosti a miestnych opatrení tým, že informujú ľudí o prínosoch adaptácie na zmenu klímy pre ich región. Okrem toho miestne samosprávy disponujú množstvom dôležitých informácií o potenciálnych územných adaptačných opatreniach na zmenu klímy, ktoré sú v ich oblasti realizovateľné. Medzirezortná pracovná skupina pre adaptáciu by preto mala zabezpečiť zmysluplné výmeny s orgánmi na nižšej úroveň štátnej správy s cieľom zahrnúť ich odborné znalosti do tvorby politiky v oblasti adaptácie a podporiť regionálne/miestne činnosti v súlade s národnou politikou v oblasti adaptácie. Malo by sa najmä zvážiť, ako zapojiť regionálnu a miestnu úroveň riadenia. Napríklad oslovením regionálnych združení alebo medziregionálnych sietí miestnych samospráv, ako je Dohovor primátorov a starostov, v rámci ktorého viac než 11 000 miestnych a regionálnych orgánov zastupujúcich 341 miliónov ľudí pripravuje svoje komunity na to, ako žiť s dôsledkami zmeny klímy.

— Identifikácia a zapojenie zainteresovaných strán

Zmena klímy spôsobí neistotu a bude mať dôsledky pre celú spoločnosť, čo zdôrazňuje, že pre medzirezortnú pracovnú skupinu je dôležité identifikovať všetky relevantné skupiny zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ktorých zapojenie je potrebné na vytvorenie spoľahlivých opatrení na adaptáciu na zmenu klímy. Účasť zainteresovaných strán zvýši kvalitu rozhodovacieho procesu o adaptácii na zmenu klímy tým, že sa zabezpečí zodpovednosť zainteresovaných strán za tento proces. To zase zlepší celkovú kvalitu stratégie alebo plánu adaptácie na zmenu klímy vytvoreného medzirezortnou pracovnou skupinou. V procese identifikácie skupín zainteresovaných strán môže byť užitočné rozlišovať medzi dvomi skupinami zainteresovaných strán – medzi aktérmi zmeny a tými, ktoré môže zmena klímy potenciálne zasahovať:

—

Jednou skupinou zainteresovaných strán sú možní aktéri zmeny, ktorí môžu prispieť k úsiliu vnútroštátnych a/alebo regionálnych/miestnych správnych orgánov poskytovaním dodatočných informácií, zdrojov alebo kapacít. Do tejto kategórie patria zainteresované strany, ako sú výskumné ústavy poskytujúce alebo rozširujúce vedomostné základne o adaptácii na zmenu klímy, súkromný sektor poskytujúci cenné informácie o lepšom prispôsobení politík v oblasti adaptácie alebo finančné prostriedky, cezhraničné subjekty, ktoré zabezpečujú lepšie pochopenie cezhraničných území a pohraničných regiónov, a mimovládne organizácie, najmä miestne organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť územia, vykonávať adaptačné opatrenia a informovať o potrebe adaptácie na zmenu klímy s cieľom uľahčiť zmenu na miestnej a regionálnej úrovni.

—

Ďalšou skupinou zainteresovaných strán, ktoré je potrebné zapojiť do procesu adaptácie na zmenu klímy, sú skupiny, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že ich zasiahne zmena klímy. Sú to väčšinou zraniteľné komunity (okrem iného vrátane sociálne vylúčených ľudí žijúcich v chudobe a ľudí, u ktorých existuje toto riziko, osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí a ľudí, ktorí už trpia zdravotnými problémami, tehotných žien, vysídlených osôb, sociálne marginalizovaných, exponovaných pracovníkov a detí) alebo obhajcovia a záujmové skupiny, ktoré zastupujú tieto zraniteľné komunity, ktoré by inak boli vylúčené z procesu účasti. Nerovnomerné vystavenie rôznych regiónov a sociálno-ekonomických skupín klimatickým vplyvom a ich citlivosť na tieto vplyvy zhoršujú už existujúce nerovnosti a zraniteľnosť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivú transformáciu, ktorá zníži nerovnomerné zaťaženie klimatickými rizikami a zabezpečí spravodlivosť pri rozdeľovaní prínosov adaptácie.

Koncepčným oddelením týchto dvoch skupín zainteresovaných strán sa má zabezpečiť dostatočné pokrytie z potrebných hľadísk, no malo by sa uznať a ceniť ich prekrývanie. Inými slovami, tí, ktorí sú mimoriadne zraniteľní voči zmene klímy, môžu byť takisto možnými aktérmi zmeny, aj keď sú ich zdroje v určitých ohľadoch obmedzené. Môžu dokonca disponovať zdrojmi, predovšetkým informáciami o tom, ako sa prejavuje zraniteľnosť voči zmene klímy a pravdepodobná účinnosť intervencií, ktoré sú ťažšie dostupné pre tých, ktorí nie sú v ich situácii. Okrem toho rodové rozdiely v správaní a postojoch týkajúcich sa zmeny klímy (5) takisto zdôrazňujú potrebu zabezpečiť vyváženú účasť mužov a žien na rozhodovacom procese a na vykonávaní. Deti sa zvyčajne nezapájajú do verejného rozhodovacieho procesu, no ich právo zúčastňovať sa na rozhodovacom procese vo všetkých záležitostiach, ktoré ovplyvňujú ich životy, je v skutočnosti riadne zakotvenou právnou zásadou. Keďže každá generácia detí zdedí škody na životnom prostredí spôsobené predchádzajúcimi generáciami, argument pre zapojenie mladších vekových skupín (6) do rozhodnutí o politike v oblasti zmeny klímy je mimoriadne silný.

Odporúča sa, aby sa medzirezortná pracovná skupina vopred dohodla na úlohe zainteresovaných strán, najmä v prípade, že zainteresované strany spolupracujú so štátnou správou na vykonávaní konkrétnych adaptačných opatrení.

Krok 1.c: Mobilizácia zdrojov

Príklad 1: verejno-súkromné partnerstvo pre novú protipovodňovú štvrť v španielskom Bilbau

Štvrť Zorrotzaurre v Bilbau sa nachádza na priemyselnom polostrove náchylnom na povodne. Vzhľadom na to, že v budúcnosti sa v dôsledku zmeny klímy predpokladá nárast extrémnych zrážok v celom Baskicku a potreba nového bývania pre obyvateľov Bilbaa, v súčasnosti prebieha rozsiahly projekt obnovy mesta, ktorého cieľom je prebudovať štvrť Zorrotzaurre na novú obytnú štvrť odolnú proti povodniam. Ochrana pred povodňami zahŕňa päť kľúčových opatrení: 1. otvorenie kanála Deusto (premena polostrova na ostrov); 2. vybudovanie protipovodňového múru; 3. zvýšenie úrovne terénu pre nové budovy o 1,5 metra; 4. inštaláciu nádrží na dažďovú vodu, ako aj 5. vytvorenie zelených verejných priestranstiev, ktoré dokážu absorbovať aj povodňovú vodu.

Na účely tohto projektu obnovy mesta bolo vytvorené verejno-súkromné partnerstvo na financovanie a riadenie plánovania. Náklady na práce spojené s prestavbou bude hradiť verejno-súkromné partnerstvo, t. j. vlastníci pozemkov v závislosti od ich vlastníckeho podielu.

Náklady na adaptáciu na zmenu klímy sa zvyšujú a vzhľadom na rastúcu naliehavosť adaptačných opatrení sa budú v nasledujúcich desaťročiach naďalej zvyšovať. Finančné prostriedky na adaptáciu by sa preto mali takisto primerane zvýšiť. Okrem toho by bolo vhodné identifikovať predpokladané alebo už vzniknuté náklady na neadaptáciu (t. j. finančné straty a škody spojené so zmenou klímy), keďže tým možno odôvodniť prerozdelenie existujúcich finančných prostriedkov na adaptáciu. To však môže byť pre miestne, regionálne a vnútroštátne orgány výzvou z dôvodu neistoty, pokiaľ ide o výšku potrebných finančných prostriedkov vzhľadom na často nepredvídateľné klimatické riziká a vplyvy klímy. Zatiaľ čo by sa mali preskúmať tradičné zdroje verejného a súkromného financovania, odporúča sa hľadať inovatívne nástroje financovania prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom (7). Dvomi príkladmi osvedčených postupov v súvislosti s inovatívnymi nástrojmi financovania sú:

1.	verejno-súkromné partnerstvo pre opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v Malmo a

2.	verejno-súkromné partnerstvo pre novú protipovodňovú štvrť v Bilbau, ktoré je stručne opísané v rámčeku s príkladom 1.

Nedostatok finančných prostriedkov na adaptáciu na zmenu klímy je zrejmý najmä v prípade nižších úrovní riadenia, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie väčšiny adaptačných opatrení. Okrem toho, že finančné prostriedky sú ťažko dostupné, môže to vyplývať z nedostatku vlastných kapacít a odborných znalostí. Na zabezpečenie dostatočných kapacít a odborných znalostí potrebných na správu, ako aj na vykonávanie je potrebná cielená pomoc aj tým najmenším miestnym a regionálnym orgánom.

EÚ financuje adaptáciu na zmenu klímy prostredníctvom širokej škály nástrojov. Patria medzi ne:

—	program LIFE, hlavný nástroj EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a ochrany klímy,

—	program Horizont Európa, kľúčový program EÚ na financovanie výskumu a inovácie,

—	Európsky fond regionálneho rozvoja, najmä prostredníctvom projektov Interreg,

—	Kohézny fond, prostredníctvom investícií do životného prostredia a transeurópskych dopravných sietí,

—	Fond na spravodlivú transformáciu, ktorého cieľom je zmierňovanie negatívnych vplyvov transformácie na územia najviac postihnuté prechodom ku klimatickej neutralite a odolnosti.

Mnoho ďalších príkladov finančných nástrojov EÚ, ktoré by mohli pomôcť financovať adaptáciu, nájdete na tomto odkaze. Hoci však finančné prostriedky EÚ môžu do určitej miery pomôcť pri financovaní adaptačných opatrení, na odstránenie nedostatku finančných prostriedkov na adaptáciu je nevyhnutné vnútroštátne a súkromné financovanie.

Tieto finančné toky by sa mali zrýchliť a do rozpočtov, ako aj činností by sa mali zapájať ženy aj muži na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu.

Krok 1.d: Neustále informovanie o potrebe adaptácie a zvyšovanie informovanosti

Komunity v celej EÚ zažívajú extrémne a nestále výkyvy počasia. Nedostatočná komunikácia na tému klímy medzi akademickou obcou a vládami na jednej strane a komunitami na druhej strane môže viesť k nesprávnym opatreniam v oblasti adaptácie na zmenu klímy alebo dokonca k úplnej nečinnosti. Informovanosť treba dosiahnuť systematickejšou komunikáciou o klíme zrozumiteľným spôsobom vyjadrovania. To pomôže pripraviť komunitám podmienky na to, aby začali konať a zapojili sa do opatrení na adaptáciu na zmenu klímy. Rôzne cieľové skupiny (t. j. verejný sektor, komunity) si vyžadujú rôzne posolstvá vo vhodných formátoch, aby sa podnietili ku konaniu.

— Objasnenie terminológie

Vytvorenie spoločného jazyka, ktorý je prístupný všetkým zainteresovaným stranám, má zásadný význam pri komunikácii o adaptácii na zmenu klímy s cieľom dosiahnuť rovnaké chápanie. Glosár môže byť zostavený z pojmov vymedzených a dohodnutých na medzinárodnej úrovni, ako v prípade glosára Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) alebo glosára IPCC, a zároveň ho možno prispôsobiť miestnym charakteristikám a súvislostiam.

— Informovanie o zmene klímy a potrebe adaptácie

Výmena informácií o možných dôsledkoch zmeny klímy, a teda o potrebe adaptácie, ako aj zmierňovania, je základným predpokladom budovania odolnosti. Tieto posolstvá by sa mali zlepšovať tak, aby boli používateľsky ústretové a prispôsobené štýlom aj obsahom rôznym cieľovým skupinám, pričom by mali odrážať ich úlohy v politike v oblasti adaptácie (napr. súkromný sektor alebo širšia verejnosť), ich prostredie (napr. mestské alebo vidiecke prostredie, rod) a ich zraniteľnosť a vystavenie rizikám. Mali by sa zvážiť možné prekážky v prístupe k informáciám a odbornej príprave. Kľúčové je takisto informovať o prínosoch opatrení v oblasti adaptácie na zmenu klímy, aby sa zvýšila spoločenská akceptácia a podporili sa zmeny v správaní. Mnohé adaptačné opatrenia majú aj významné vedľajšie prínosy, ako napríklad adaptačné opatrenia blízke prírode, ktorými sa zvyšuje biodiverzita a znižuje znečistenie, vytváranie miestnych a kvalitných pracovných príležitostí alebo znižovanie emisií skleníkových plynov. Významnou, no často nedostatočne využívanou komunikačnou príležitosťou sú prínosy adaptácie k zdraviu a blahu: vysoká úroveň informovanosti o rastúcich zdravotných rizikách, ktoré sa týkajú každého, pomôže vysvetliť potrebu opatrení a zvýšiť ich akceptáciu.

Vnútroštátne, regionálne a miestne správne orgány by sa mohli zapojiť napríklad prostredníctvom seminárov a exkurzií s cieľom podporiť zapájanie sa do opatrení v oblasti klímy na základe faktov. Komunity by sa mali zapojiť prostredníctvom verejných konzultácií, výmeny informácií a interaktívnych a neformálnych spôsobov, ako sú výstavy, súťaže, online hry atď. Dôležitými partnermi sú aj organizácie občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie, ktoré slúžia ako most medzi zainteresovanými stranami a komunikáciou o klíme, a to prostredníctvom svojich existujúcich skúseností s adaptáciou na zmenu klímy na danom území a v dotknutých komunitách a zvyšovaním informovanosti o dôsledkoch zmeny klímy a potrebe adaptácie na zmenu klímy. Aby táto komunikácia účinne zasiahla komunity, musí sa podporovať vhodnými zdrojmi, prostredníctvom financovania a budovania kapacít.

Vynikajúcim kanálom na šírenie relevantných informácií sú vnútroštátne alebo regionálne webové portály alebo platformy, na ktorých sa zhromažďujú prispôsobené informácie o zmene klímy a adaptácii na ňu. S cieľom začleňovať problematiku zmeny klímy by tieto platformy mali byť prepojené s existujúcimi portálmi o odvetvových politikách (napr. znižovanie rizika katastrof, voda, zdravie, biodiverzita atď.). Ústrednú úlohu zohráva webové sídlo EÚ Climate-ADAPT, ktoré pomáha ľuďom získať prístup k údajom a informáciám o záležitostiach súvisiacich so zmenou klímy a s adaptáciou na zmenu klímy a vymieňať si tieto údaje a informácie. Vo väčšine európskych krajín boli vytvorené aj národné webové portály o adaptácii na zmenu klímy, ktoré ponúkajú príležitosť poučiť sa z príkladov osvedčených postupov z iných krajín alebo regiónov. Tie môžu inšpirovať k opatreniam v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Webové portály a platformy by však mali byť doplnené ďalšími komunikačnými aktivitami, aby sa zabránilo prehlbovaniu digitálnych rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ a aby sa každému zabezpečil prístup k informáciám.

Viac informácií o zriadení inštitucionálneho rámca a zabezpečení účasti zainteresovaných strán nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o príprave podmienok na adaptáciu.

Krok 2: Vykonanie posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy

Krok 2 týchto usmernení vám pomôže:

—	stanoviť základné prvky posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy,

—	posúdiť sociálne dôsledky zmeny klímy,

—	posúdiť cezhraničné a kaskádové riziká,

—	rozhodovať o kritériách „prijateľných“ rizík a uprednostniť potreby v oblasti adaptácie.

Po vytvorení základov na podporu plánu alebo stratégie adaptácie na zmenu klímy je druhým krokom posúdenie dôsledkov zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy. Cieľom tohto posúdenia je zistiť, aké budú potenciálne dôsledky zmeny klímy v určitej oblasti a aké riziká sú spojené s týmito dôsledkami v určitej oblasti alebo odvetví, ako aj uprednostniť riziká, ktoré si vyžadujú bezodkladnú reakciu.

Aby sa zabezpečila náležitá účinnosť stratégií alebo plánov na adaptáciu na zmenu klímy, osvedčeným postupom je pravidelná aktualizácia posúdenia, a to prinajmenšom súbežne s každou aktualizáciou stratégie/plánu. Medzi výhody takéhoto postupu patria:

—	sledovanie relevantných zmien existujúcich rizík a zraniteľností vrátane fyzických rizík ohrozujúcich infraštruktúru a sociálno-ekonomických a zdravotných vplyvov na komunity,

—	identifikácia nových, vznikajúcich rizík a zraniteľných miest, ktoré môžu mať v budúcnosti veľký hospodársky, sociálny a/alebo environmentálny vplyv,

—	identifikácia nových príležitostí, ktoré vznikajú v dôsledku zmeny klímy.

Toto posúdenie by malo vo všeobecnosti vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov o klíme s cieľom identifikovať skupiny obyvateľstva, základné infraštruktúry a odvetvia, ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy, určovať celkové strategické smerovanie politiky v oblasti adaptácie a neustále formovať rozhodovací proces.

Krok 2.a: Vypracovanie komplexnej metodiky na posúdenie dôsledkov zmeny klímy

Príklad 2: adaptácia na dôsledky vĺn horúčav v meniacej sa klíme vo švédskej obci Botkyrka

Vlny horúčav sú vo Švédsku v posledných desaťročiach čoraz častejšie, čo vedie k zvýšenej úmrtnosti. V roku 2010 boli v obci Botkyrka zaznamenané dlhodobo vysoké teploty, ktoré spôsobovali problémy starším ľuďom v domovoch dôchodcov a zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti. V obci Botkyrka sa vyvinulo rozsiahle úsilie na zníženie zdravotného rizika vĺn horúčav, čiastočne v rámci projektu realizovaného v rámci programu Climatools. Zamestnanci v domovoch pre seniorov, domovoch dôchodcov a zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti boli vyškolení o rizikách vĺn horúčav a o tom, čo treba robiť v prípade varovania pred vlnami horúčav. V prípade potreby môžu byť povolaní ďalší zamestnanci, aby sa zabezpečila ďalšia podpora na zabezpečenie riadnej starostlivosti. Počas vlny horúčav v roku 2018 bola preto obec oveľa lepšie pripravená a vybavená než v predchádzajúcich rokoch. Obec Botkyrka podporuje aj opatrenia zamerané na zlepšenie tepelného pohodlia vo vnútorných priestoroch a vytváranie „chladných miest“ v rôznych častiach mesta.

Metodika posúdenia je základom správneho odhadu rizík a zraniteľností. Takisto zabezpečuje, aby sa posúdenie mohlo v budúcnosti znova vykonať relatívne rýchlo, bez toho, aby sa zakaždým musela vypracovať nová metodika. Na zabezpečenie vierohodného posúdenia klimatických rizík a zraniteľností voči zmene klímou sa odporúčajú tieto prvky spoľahlivej metodiky:

—

Posúdenie by malo byť založené na najnovších vedeckých poznatkoch a vedomostiach, aby sa zaručila presnosť a relevantnosť súčasných predpovedí budúcich dôsledkov zmeny klímy. Súčasťou posúdenia by mali byť informácie o trendoch v súčasných klimatických podmienkach a najnovšie prognózy budúcich klimatických scenárov vrátane pomalého nástupu a mimoriadnych udalostí. Dostupné informácie o budúcich hrozbách a príležitostiach vo vašej krajine môžete zbierať a analyzovať na základe celého radu správ a posúdení zraniteľnosti, ktoré vykonal Medzivládny panel o zmene klímy, Európska environmentálna agentúra, Spoločné výskumné centrum alebo ktoré sa vykonali prostredníctvom výskumného programu Horizont Európa 2020.

—

Posúdenie by malo vychádzať z výsledkov stresového testovania, pričom by sa malo zamerať najmä na infraštruktúry a systémy poskytujúce kritické služby. Na základe stresových testov v oblasti klímy sa identifikujú potenciálne riziká v určitom odvetví alebo systéme (napríklad verejné zdravie, bezpečnosť vody alebo bezpečnosť potravín a potravinová bezpečnosť) v dôsledku rizík súvisiacich s klímou, ako sú povodne, horúčavy, sucho, búrky atď. Prvým krokom stresového testu je identifikácia potenciálnych klimatických nebezpečenstiev v určitej oblasti. Druhý krok spočíva v preskúmaní všeobecnej zraniteľnosti určitej oblasti odvetvia voči klimatickému nebezpečenstvu, ktoré možno doplniť hĺbkovým posúdením zraniteľnosti. Do úvahy by sa mali brať aj iné stresové testy a posúdenia zraniteľnosti uskutočnené s rozsiahlejším súborom rizík katastrof nesúvisiacich s klímou (8). Výsledky stresového testu sa môžu použiť na účely stratégie adaptácie na zmenu klímy. Využívanie „dialógov o rizikách“ v Holandsku je príkladom osvedčeného postupu, pokiaľ ide o premietanie týchto výsledkov do praxe. Viac informácií o stresovom testovaní a dialógoch o rizikách nájdete v prílohe II.

—

Posúdenie by sa malo vykonávať na východiskovej úrovni, ktorá by sa mala aktualizovať pri každej aktualizácii posúdenia. Pojem východisková úroveň v tejto súvislosti označuje referenčný bod súvisiaci so stavom klímy a zraniteľnosťou konkrétnej lokality v danej oblasti. Dôkladne navrhnuté východiskové úrovne sú nevyhnutné na meranie toho, čo sa dosiahlo vykonávaním v neskoršej fáze, a zlepšujú proces monitorovania a hodnotenia.

—	Posúdenie by malo prednostne zahŕňať kvantitatívne informácie týkajúce sa dôsledkov zmeny klímy (fyzické škody, vplyv na zdravie, hospodársky a fiškálny vplyv).

—

Posúdenie by malo obsahovať jasný časový rámec pre vykonanie samotného posúdenia a časový rámec pre očakávané klimatické riziká v budúcnosti. Napríklad možno očakávať diferencované vplyvy v krátkodobom (30. roky 21. storočia), strednodobom (50. roky 21. storočia) a dlhodobom horizonte (prvých 10 rokov 22. storočia).

—

Posúdenie by sa malo zaoberať medzerami v poznatkoch a neistotami, ktoré predstavujú osobitnú výzvu pri riešení rizík súvisiacich so zmenou klímy a s adaptáciou na ňu. V metodike stresových testov a návrhu adaptačných stratégií v širšom zmysle sa musí zohľadňovať rozsah medzier v poznatkoch. Explicitné formulovanie v poznatkoch a ich riešenie v stratégii adaptácie na zmenu klímy môže takisto podnietiť výmenu osvedčených postupov, výskum a sociálne vzdelávanie s cieľom zmierniť nedostatok poznatkov. Okrem toho je na riešenie neistôt nevyhnutné vypracovať takú politiku hodnotenia a politiku v oblasti adaptácie, v rámci ktorej sa nepredpokladá len jedna budúcnosť, ale niekoľko scenárov budúcnosti, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte.

Krok 2.b: Zohľadnenie sociálnych dôsledkov zmeny klímy

Zraniteľnosť voči dôsledkom zmeny klímy môžu významne ovplyvniť faktory nesúvisiace so zmenou klímy. Niektoré sociálne skupiny a zemepisné oblasti zmena klímy zasahuje neúmerne z dôvodu nerovnomerného vystavenia alebo už existujúcich zraniteľností voči dôsledkom zmeny klímy. Napríklad tehotné ženy, deti, starší ľudia a osoby s určitým zdravotným postihnutím sú z biologického hľadiska zraniteľnejšie voči mnohým dôsledkom zmeny klímy. Rovnako dôležité sú aj sociálne rizikové faktory. Napríklad finančné bohatstvo môže znamenať viac zdrojov na adaptáciu, pričom je pozoruhodné, že počet chudobných žien je v EÚ stále vyšší než počet chudobných mužov a existuje silná korelácia medzi chudobou žien a chudobou detí. Zmena klímy preto môže zhoršiť existujúce nerovnosti, ako aj vytvoriť nové. Podľa súhrnnej správy IPCC z roku 2023 s názvom Zhrnutie pre tvorcov politík „zraniteľnosť sa zhoršuje v dôsledku nerovnosti a marginalizácie súvisiacej napr. s pohlavím, etnickým pôvodom, nízkymi príjmami, neformálnymi osadami, so zdravotným postihnutím, s vekom a historickými a pretrvávajúcimi vzorcami nerovnosti, ako je napríklad kolonializmus, a to mnohokrát najmä v prípade pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít“.

Preto sa odporúča zahrnúť do posúdenia nielen fyzické dôsledky zmeny klímy, ale aj sociálne faktory a zohľadniť nielen „objektívne“ účinky zmeny klímy na rôzne sociálne skupiny a geografické oblasti, ale napríklad aj rodové rozdiely vo vnímaní rizika. Tým sa posilňuje vytváranie „spravodlivej odolnosti“ v stratégii posudzovania a adaptácie, ktorá sa považuje za kľúčovú pre rozvoj schopnosti adaptovať sa a využívať výhody, ktoré adaptačné opatrenia prinášajú zraniteľným komunitám. Význam spravodlivej odolnosti je podrobnejšie rozvinutý v prílohe II, pričom príklad osvedčeného postupu sa nachádza v rámčeku v predchádzajúcom texte.

Mimoriadne dôležitým sociálnym aspektom je vplyv na svet práce. Preto je potrebné v posúdeniach uviesť očakávané zmeny v pracovných metódach v rámci povolaní vrátane noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci navrhnutých so zohľadnením zmien vo fyzickom prostredí, zmien v odvetvovom zložení zamestnanosti, získavania nových zručností a rekvalifikácie pracovníkov v záujme spravodlivej odolnosti a vytvárania pracovných miest v oblastiach, ako je napríklad stavebníctvo, ktoré priamo prispievajú k adaptácii. Treba zabezpečiť, aby do plánovania všetkých uvedených zmien boli zapojení sociálni partneri.

Krok 2.c: Zohľadnenie cezhraničných a kaskádových rizík

Klimatické riziko je spoločnou realitou, pretože klimatické nebezpečenstvo sa nemusí nevyhnutne obmedzovať len na územie jedného členského štátu EÚ, ale môže sa vyskytovať na cezhraničnom území, a teda ovplyvňovať pohraničné regióny dvoch alebo viacerých susediacich členských štátov EÚ. Aj v prípade, že sa klimatické nebezpečenstvo vyskytne len na území jedného členského štátu EÚ, môže vyvolať celý reťazec dôsledkov, ktoré prekračujú hranice štátu a ovplyvňujú životy a živobytie ľudí v inom členskom štáte. Vzhľadom na územnú, hospodársku, environmentálnu a sociálnu závislosť medzi krajinami sa preto odporúča, aby sa v posúdení zohľadňovali cezhraničné a kaskádové riziká. Tak ako je klimatické riziko spoločnou zodpovednosťou, musí byť spoločnou zodpovednosťou aj adaptácia. V európskych regiónoch, ako napríklad v alpskom regióne, Karpatoch, severozápadnej Európe, juhovýchodnej Európe, oblasti Baltského mora a medzi krajinami povodia Dunaja, už prebiehajú cezhraničné činnosti zamerané na zmenu klímy a spoločné vypracúvanie adaptačných reakčných opatrení, ktoré sú podporované z finančných prostriedkov EÚ.

Adaptácia môže mať cezhraničné účinky, ktoré posilňujú odolnosť niektorých na úkor iných a v dôsledku ktorých sa zraniteľnosť prerozdeľuje namiesto toho, aby sa znižovala. Spravodlivá odolnosť sa teda nebuduje len na vnútroštátnej, ale aj na regionálnej, cezhraničnej a medzinárodnej úrovni. Úvahy, ktoré možno zohľadniť v prípade rozsiahlejšieho súboru krajín než len priamych susedov, zahŕňajú obchod, migráciu v dôsledku zmeny klímy, nestabilitu atď. Posúdenia rizík založené na týchto témach môžu slúžiť ako vedomostné základne pre navrhovanie konkrétnych adaptačných opatrení zameraných na budovanie odolnosti buď v rámci štátnych hraníc, alebo naprieč nimi. Posúdenia rizík týkajúce sa širšieho spektra rizík katastrof by sa v tejto súvislosti mali považovať aj za doplnkové posúdenia cezhraničných a kaskádových rizík.

Krok 2.d: Posúdenie a uprednostnenie identifikovaných dôsledkov a zraniteľností pre adaptačnú stratégiu

Na základe výsledkov posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy spolu s identifikovanými dôsledkami a zraniteľnosťami možno uprednostniť kľúčové nebezpečenstvá/odvetvia (9). Štruktúra tejto časti posúdenia by mala vychádzať z jedného z týchto smerov: mala by sa zamerať buď na kľúčové nebezpečenstvá a riziká v určitých odvetviach alebo oblastiach, alebo na kľúčové odvetvia alebo oblasti, ktoré budú zasiahnuté zmenou klímy v krátkodobom (30. roky 21. storočia), strednodobom (50. roky 21. storočia) alebo dlhodobom horizonte (prvých 10 okov 22. storočia). Osvedčeným postupom je zameranie sa na tieto oblasti alebo odvetvia:

—	odvetvia a/alebo oblasti mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy,

—	odvetvia a/alebo oblasti, ktorých činnosti sú kľúčové pre odolnosť iných odvetví,

—	odvetvia a/alebo oblasti, ktoré majú veľký význam pre národné hospodárstvo alebo verejné zdravie, hoci zmena klímy v čase posúdenia nepredstavuje významnú hrozbu.

Kritériá určujúce, ktoré riziká sa považujú za „prijateľné“ a ktoré nie, sú mimoriadne závislé od kontextu, no príkladom osvedčeného postupu je holandský prístup v rámci tzv. dialógov o rizikách uvedený v prílohe II.

Vo všeobecnosti však hlavnými problémami, ktoré si vyžadujú prioritnú reakciu, môžu byť vplyvy a riziká, ktoré:

—	sa vyskytujú v súčasnosti alebo ktorých nárast sa očakáva v dôsledku zmeny klímy, sociálno-ekonomického rozvoja alebo iných faktorov nesúvisiacich s klímou,

—	v prípade ktorých sa očakáva, že ovplyvnia kritickú infraštruktúru alebo systémy s dlhou životnosťou. Obavy týkajúce sa klimatických rizík súvisiacich s kritickou infraštruktúrou alebo systémami možno ďalej preveriť pomocou stresových testov, ktoré sa rozoberajú v prílohe II,

—	v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať nezvratný vplyv na systémy.

Príklad cieľa SMART 1: predchádzanie dôsledkom sucha v odvetví poľnohospodárstva a ich znižovanie

—	Tento cieľ je zameraný na špecifickú oblasť: poľnohospodárstvo alebo poľnohospodársku pôdu.

—

Je merateľný z hľadiska procesov aj výsledkov. Ukazovatele uvedené v nasledujúcich odsekoch predstavujú niekoľko príkladov, ako pristupovať k meraniu politických procesov a výsledkov, pričom sa pripúšťajú aj alternatívne prístupy a ukazovatele.

—

o Procesné ukazovatele opisujú administratívne, hospodárske, technologické alebo ekosystémové opatrenia, ktoré boli zavedené. Napríklad percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy v rámci podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky1, objem finančnej podpory poskytnutej na realizáciu technických opatrení na zníženie odparovania z pôdy alebo na zvýšenie efektívnosti využívania zavlažovacej vody atď.

—

o Ukazovatele výsledkov na meranie sucha v odvetví poľnohospodárstva sú často zložené ukazovatele, zvyčajne zostavené z ukazovateľov zrážok, evapotranspirácie a vlhkosti pôdy. Príkladom takéhoto zloženého ukazovateľa je kombinovaný indikátor sucha vyvinutý Európskym strediskom pre monitorovanie sucha, ktorý sa používa na zisťovanie a monitorovanie oblastí, ktoré sú zasiahnuté alebo ohrozené suchom v odvetví poľnohospodárstva. Alternatívnym prístupom môže byť zohľadnenie celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa zvýšila schopnosť prírodnej infraštruktúry obmedziť dôsledky zmeny klímy.

—	Cieľ je dosiahnuteľný vzhľadom na dostupné postupy riadenia a technické opatrenia.

—	Je relevantný pre konečný cieľ, ktorým je budovanie odolnosti.

—

Môže byť časovo ohraničený, prinajmenšom z hľadiska časového horizontu stratégie alebo akčného plánu. Okrem toho sa odporúča stanoviť kvantitatívne ciele v oblasti predchádzania dôsledkom sucha v odvetví poľnohospodárstva a ich zmiernenia na nasledujúcich päť až desať rokov. Hodnotenie by sa malo vykonávať každé dva roky s cieľom zhromaždiť údaje pre dvojročné správy o pokroku v adaptácii v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 sa očakáva, že normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (normy GAEC) sa budú vzťahovať na takmer 90 % poľnohospodárskej pôdy EÚ (Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2023 – 2027. 28 strategických plánov SPP v skratke, odkaz navštívený 10. 2. 2023).

Okrem toho by sa mali preskúmať špecifické oblasti alebo odvetvia, ktoré budú ovplyvnené viac než jedným rizikom, keďže vytvárajú vyšší dopyt po adaptácii.

Výsledky posúdenia by mali byť predložené tak, aby umožnili strategické smerovanie v zmysle dlhodobej vízie, strednodobých strategických cieľov alebo oblastí a krátkodobých špecifických cieľov. Ak je to možné, tieto ciele by mali byť špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené (metóda SMART). Posúdenie, či cieľ spĺňa podmienky metódy SMART, vždy závisí od kontextu, pričom v niektorých prípadoch nemusí byť možné splniť všetky kritériá. Napríklad merateľnosť cieľa závisí od existencie vhodnej metodiky a dostupnosti údajov. Niektoré príklady cieľov SMART sú však uvedené v rámčekoch v ďalej.

Príklad cieľa SMART 2: zníženie rizík súvisiacich s vysokou teplotou v mestskom prostredí

—	Tento cieľ je zameraný na špecifickú oblasť: mestské prostredie.

—

—	Procesné ukazovatele opisujú administratívne, hospodárske, technologické alebo ekosystémové opatrenia, ktoré boli zavedené. Napríklad konkrétne úpravy predpisov týkajúcich sa územného plánovania, objem finančnej podpory poskytnutej na ekologizáciu mestských oblastí atď.

—

Ukazovatele výsledkov môžu merať:

—

Celkové vystavenie mestských oblastí vysokým teplotám. Napríklad odchýlka priemernej mesačnej teploty od dlhodobého mesačného normálu, počet tropických nocí (keď teplota neklesne pod 20 °C), počet dní s vlnou horúčav atď., ktoré v porovnaní s údajmi z mimomestských oblastí poskytujú užitočné informácie.

—	Schopnosť mestských oblastí adaptovať sa na vysoké teploty. Napríklad percentuálny podiel zelených plôch v mestskom prostredí, priemerná vzdialenosť k najbližšej zelenej ploche1, podiel budov vybavených aktívnym alebo pasívnym chladením, podiel budov s nainštalovanou tepelnou izoláciou atď.

—	Citlivosť mestských oblastí na vysoké teploty. Napríklad percentuálny podiel mestských oblastí klasifikovaných ako veľmi náchylné na prehriatie atď. Pokiaľ ide o údaje o využívaní pôdy, ako užitočné zdroje sa osvedčili služby pozorovania Zeme, napríklad Copernicus alebo Landsat.

Dôležitou skupinou ukazovateľov na meranie rizík súvisiacich s vysokými teplotami nielen v mestskej krajine sú ukazovatele týkajúce sa zdravia. Napríklad zraniteľnosť voči vystaveniu horúčavám alebo vystavenie zraniteľných skupín obyvateľstva vlnám horúčav, ktoré boli predstavené v správe organizácie Lancet Countdown o zdraví a zmene klímy v Európe z roku 2022. Ďalšie ukazovatele súvisiace s klímou a so zdravím, ktoré sú relevantné pre Európu, sú k dispozícii na stránke Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia.

—	Cieľ je dosiahnuteľný vzhľadom na dostupné možnosti adaptácie.

—	Je relevantný pre konečný cieľ, ktorým je budovanie odolnosti.

—

Môže byť časovo ohraničený, prinajmenšom z hľadiska časového horizontu stratégie alebo akčného plánu. Okrem toho sa odporúča stanoviť kvantitatívne ciele v záujme zníženia rizík súvisiacich s vysokou teplotou v mestskom prostredí na nasledujúcich päť až desať rokov. Hodnotenie by sa malo vykonávať každé dva roky s cieľom zhromaždiť údaje pre dvojročné správy o pokroku v adaptácii v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

Napríklad mestská aliancia IUCN presadzuje pravidlo 3-30-300: každý by mal mať možnosť vidieť zo svojho bydliska aspoň tri stromy (primeranej veľkosti), v každej štvrti by mal mať korunový zápoj aspoň 30 % pokrytie a vzdialenosť k najbližšej zelenej ploche (aspoň jeden hektár) by mala byť maximálne 300 metrov. [Promoting health and wellbeing through urban forests – Introducing the 3-30-300 rule (Podpora zdravia a pohody prostredníctvom mestských lesov – Zavedenie pravidla 3-30-300), odkaz navštívený 10. 2. 2023].

Príklad cieľa SMART 3: posilnenie ochrany kritických služieb a kritickej infraštruktúry

—	Tento cieľ je zameraný na špecifickú oblasť: kritické služby a kritická infraštruktúra, t. j. dodávky energie a vody, doprava atď.

—

—	Procesné ukazovatele opisujú, ktoré administratívne, hospodárske, technologické alebo ekosystémové opatrenia boli zavedené. Napríklad v odvetví energetiky diverzifikácia dodávateľských reťazcov s cieľom riešiť viaceré typy narušení, premiestnenie najzraniteľnejších zariadení atď.

—

Ukazovateľmi výsledkov, napríklad v odvetví dopravy, možno merať:

—

Vystavenie vrátane percentuálneho podielu všetkých nehôd súvisiacich s poveternostnými faktormi, percentuálneho podielu všetkých výdavkov na údržbu ciest určených na odstraňovanie škôd na infraštruktúre spôsobených poveternostnými vplyvmi, percentuálneho podielu cestnej siete E nachádzajúcej sa v oblastiach náchylných na povodne Q20 1 atď.

—	Schopnosť adaptácie vrátane rozsahu infraštruktúry pokrytej systémami monitorovania a varovania, percentuálny podiel vozidiel mestskej hromadnej dopravy vybavených klimatizáciou v časti pre cestujúcich atď.

—	Citlivosť vrátane rozsahu infraštruktúry, na ktorú sa vzťahuje technické usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy v období 2021 – 2027, percentuálny podiel vnútrozemskej vodnej dopravy na celkovej výkonnosti dopravy atď.

—	Cieľ je dosiahnuteľný vzhľadom na dostupné možnosti adaptácie.

—	Je relevantný pre konečný cieľ, ktorým je budovanie odolnosti.

—

Môže byť časovo ohraničený, prinajmenšom z hľadiska časového horizontu stratégie alebo akčného plánu. Okrem toho sa odporúča stanoviť kvantitatívne ciele na posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry na nasledujúcich päť až desať rokov. Hodnotenie by sa malo vykonávať každé dva roky s cieľom zhromaždiť údaje pre dvojročné správy o pokroku v adaptácii v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

1	Záplavy, ktoré sa opakujú každých 20 rokov.

Neoddeliteľnou súčasťou každej stratégie adaptácie na zmenu klímy je vykonanie posúdení rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy. Okrem bežných úvah o metodike, ako sú neistoty a časové rámce, je nevyhnutné zohľadniť sociálne dôsledky zmeny klímy podporovaním spravodlivej odolnosti a cezhraničného a kaskádového charakteru rizík súvisiacich so zmenou klímy. Iba tak je možné docieliť náležité posúdenie a uprednostnenie vplyvov a zraniteľností s cieľom zabezpečiť komplexnú stratégiu adaptácie na zmenu klímy.

Viac informácií o vykonávaní posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľností voči zmene klímy nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o posudzovaní rizík a zraniteľnosti súvisiacich so zmenou klímy.

Krok 3: Identifikácia a uprednostnenie možností adaptácie

Krok 3 týchto usmernení vám pomôže:

—	identifikovať možnosti adaptácie,

—	posúdiť a uprednostniť možnosti adaptácie,

—	predísť nesprávnej adaptácii,

—	riešiť neistotu týkajúcu sa dôsledkov zmeny klímy.

Nasledujúcim krokom pri vypracovaní adaptačnej stratégie a/alebo plánu je identifikácia potenciálnych možností adaptácie, zozbieranie relevantných informácií o týchto možnostiach a uprednostnenie týchto možností na základe najväčšieho prínosu alebo zabránenia najväčším stratám.

Krok 3.a: Identifikácia možností adaptácie a vytvorenie portfólia možností

S cieľom riešiť už identifikované problémy vyplývajúce z negatívnych dôsledkov súvisiacich so zmenou klímy možno identifikovať príslušné možnosti adaptácie a zhromaždiť ich v portfóliu. Možnosti adaptácie môžu vychádzať z rôznych zdrojov, ako sú prehľady literatúry (napr. platforma CLIMATE-ADAPT, výsledky projektov, existujúce politiky), konzultácie s vedeckými odborníkmi a/alebo kolegami z iných orgánov a zo zapojenia zainteresovaných strán. Pri aktualizácii stratégie adaptácie na zmenu klímy by sa mali úspešne vykonané adaptačné opatrenia opätovne použiť a uprednostniť, zatiaľ čo neúspešne vykonané opatrenia by sa mali prehodnotiť a upraviť.

Možnosti adaptácie nie sú zamerané len na predchádzanie vystaveniu klimatickým rizikám alebo ich znižovanie, a to aj budovaním protipovodňovej ochrany. Možnosti adaptácie môžu zahŕňať aj akceptovanie dôsledkov zmeny klímy a strát stiahnutím sa z danej oblasti. Prípadne sa možnosti adaptácie môžu zamerať aj na využitie nových príležitostí v dôsledku zmeny klímy vrátane odlišných (či dokonca lepších) poľnohospodárskych podmienok. Finančná adaptácia sa môže týkať dohôd o rozdelení rizika, na základe ktorých sa riziko prenáša prostredníctvom poistenia proti katastrofám, zachovania rizika podľa jasne stanovených podmienok či absorbovania časti vplyvu prostredníctvom osobných finančných rezerv.

Viac informácií o identifikácii možností adaptácie a vytvorení portfólia možností nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o identifikácii možností adaptácie.

Krok 3.b. Posúdenie a uprednostnenie možností adaptácie

Príklad 3: zelené strechy vo švajčiarskom Bazileji – kombinácia zmierňovacích a adaptačných opatrení

Švajčiarsky Bazilej má najväčšiu plochu zelených striech na obyvateľa na svete, a to 5,71 m2 na obyvateľa v roku 2019. Iniciatívy zamerané na zvýšenie počtu zelených striech v Bazileji spočiatku vychádzali z programov na úsporu energie a následne z ochrany biodiverzity. Bazilej podporoval zelené strechy prostredníctvom investícií do stimulačných programov, v rámci ktorých sa poskytovali subvencie na inštaláciu zelených striech. Programy boli financované z Fondu na úsporu energie, ktorý tvoril 5 % účtov za energie všetkých zákazníkov v kantóne Bazilej. V roku 2002 bola prijatá novela bazilejského zákona o výstavbe a stavebníctve. V tomto zákone sa vyžaduje, aby všetky nové a rekonštruované ploché strechy boli okrem príslušných usmernení o dizajne aj pokryté zeleňou. Túto požiadavku v roku 2010 sprísnila ďalšia právna úprava, ktorou sa zelené strechy nariadili pre všetky ploché strechy, ak sú súčasťou modernizácie budovy, a vo všetkých nových budovách s plochými strechami. Očakáva sa, že stratégia zelených striech v Bazileji prinesie výhody v oblasti adaptácie v podobe nižších teplôt a zníženého povrchového odtoku.

Po stanovení možností adaptácie vám môžu kritériá pomôcť posúdiť tieto možnosti a uprednostniť ich na základe miestneho kontextu. Do stratégie by sa mali zahrnúť možnosti, ktoré najúčinnejšie a najefektívnejšie prispievajú k dosiahnutiu cieľov a zámerov v oblasti adaptácie. Účinnosť možnosti adaptácie možno stanoviť v závislosti od jej typu. Napríklad preskúmaním potenciálu možnosti znížiť konkrétne riziko (riziká) vrátane naliehavosti klimatického nebezpečenstva alebo rizika, ktoré má možnosť zmierniť. Efektívnosť možnosti adaptácie možno stanoviť prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov, ktorú možno vykonať aj v nepeňažnom vyjadrení.

Pri posudzovaní možností adaptácie je potrebné venovať osobitnú pozornosť všeobecnejším sociálnym (rovnaká ochrana, prínosy pre zdravie a blaho), hospodárskym (záťaž vyplývajúca z adaptácie) a environmentálnym (negatívne presahujúce účinky, ako aj vedľajšie prínosy spolu so zmierňovaním zmeny klímy a inými environmentálnymi cieľmi) cieľom a ďalším aspektom, aby sa znížil počet prípadov nesprávnej adaptácie. Podrobnejšie sa o tom hovorí v prílohe II. Pri iných možnostiach adaptácie, ktoré majú transformačný charakter – ako je presídlenie skupiny ľudí v rámci určitej nízko položenej oblasti – by sa mali zvážiť aj prekážky a celková realizovateľnosť, ako aj spoločenská akceptácia, sociálne dôsledky a rozpočtové obmedzenia.

Možnosti adaptácie môžu priniesť vedľajšie prínosy v iných oblastiach, ako je biodiverzita, zmierňovanie zmeny klímy, obehové hospodárstvo alebo ľudské zdravie a blaho; takéto možnosti by sa mali uprednostniť. Ako príklad vedľajších prínosov možno uviesť prechod na obehové hospodárstvo, ktorý poskytuje príležitosť na adaptáciu na zmenu klímy tým, že znižuje našu potrebu zdrojov a zachováva hodnotu existujúcich výrobkov a materiálov, najmä vzhľadom na nedostatok a nestálosť cien. Obehové hospodárstvo prispieva aj k obnove prírody a ekosystémových služieb.

Výsledky posúdenia predstavujú základ pre uprednostnenie možností adaptácie. Toto uprednostnenie by malo byť ideálne založené na analýzach s viacerými kritériami.

Budúce dôsledky zmeny klímy v určitých oblastiach alebo odvetviach sú neisté. To však neznamená, že správnou reakciou je nečinnosť v oblasti adaptácie. Rozhodovanie sa v neistej situácii môže uľahčiť zameranie sa na možnosti adaptácie, ktoré minimalizujú riziká spojené s ich vykonávaním, a to aj v prípade, že čelia súvisiacej neistote týkajúcej sa rizík a prínosov týchto možností:

—	„Bezrizikové možnosti“ sú v súčasných klimatických podmienkach nákladovo efektívne a oplatia sa bez ohľadu na rozsah budúcich klimatických zmien, a to aj vyhýbaním sa výstavbe vo vysoko rizikových oblastiach alebo navrhovaním budov tak, aby boli v letných mesiacoch odolné proti teplu.

—	„Nízkorizikové možnosti“ sú relatívne nízkonákladové a prinášajú pomerne veľké výhody v predpokladaných budúcich klimatických podmienkach, a to aj prostredníctvom povinného zachytávania dažďovej vody a recyklácie sivej vody v prípade nových projektov.

—

„Možnosti výhodné pre všetky strany“ prispievajú k adaptácii na klimatické nebezpečenstvo a zároveň k dosiahnutiu iného sociálneho, environmentálneho alebo hospodárskeho cieľa vrátane riešení blízkych prírode, ako sú inštalácia zelených striech a zelených stien, ktoré zvyšujú biodiverzitu, či intenzívnejšia výsadba stromov na otvorených priestranstvách. Príklad osvedčeného postupu nájdete v rámčeku s príkladom 3.

—	„Flexibilné alebo adaptívne možnosti riadenia“ možno prispôsobiť ľahko a s nízkymi nákladmi, ak sa klimatické podmienky v porovnaní s pôvodnými prognózami zmenia.

—	„Možnosti s viacerými prínosmi“ môžu prispievať k viacerým cieľom, ako je zmierňovanie, zníženie rizika katastrof, environmentálne riadenie alebo udržateľnosť.

Riešenia blízke prírode často ponúkajú účinné, nákladovo efektívne a prispôsobiteľné možnosti, ktoré sú podrobnejšie opísané v prílohe II.

Viac informácií o uprednostnení možností adaptácie nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o posudzovaní možností adaptácie.

Krok 4: Vypracovanie akčného plánu a vykonávanie adaptačných opatrení

Krok 4 týchto usmernení vám pomôže:

—	premeniť možnosti adaptácie na adaptačné opatrenia,

—	vytvoriť akčný plán pre adaptáciu,

—	pripraviť podmienky na vykonávanie prostredníctvom spôsobov adaptácie.

Pomocou akčného plánu pre adaptáciu sa navrhované možnosti adaptácie premietajú do konkrétnych adaptačných opatrení, ktoré možno vykonať. V pláne sa vo všeobecnosti podrobne opisuje, čo je potrebné urobiť (kto to má urobiť a kedy), potreby, pridelenie a dostupnosť zdrojov. Akčné plány pre adaptáciu sú preto neoddeliteľnou súčasťou každej adaptačnej stratégie, pretože uľahčujú vykonávanie adaptačných opatrení. Akčný plán na rozdiel od stratégie adaptácie na zmenu klímy zvyčajne pokrýva kratší časový horizont a pravidelne sa reviduje. Na vykonávanie jednej stratégie adaptácie na zmenu klímy sa preto môžu vzťahovať viaceré akčné plány.

Krok 4.a: Základné prvky akčného plánu pre adaptáciu

Príklad 4: začleňovanie problematiky adaptácie do hospodárenia s vodami na ochranu pred povodňami v talianskej obci Isola Vicentina

Talianska obec Isola Vicentina podpísala v roku 2014 iniciatívu EÚ Mayors Adapt a odvtedy začala vypracúvať plán obecného hospodárenia s vodami s cieľom začleniť adaptáciu na zmenu klímy do svojich politík v oblasti hospodárenia s vodami. V tomto pláne sa analyzovalo každé povodie, rieka a potok pretekajúce obcou, pričom sa vyhodnotil ich maximálny prietok vody a veľkosť povodňovej vlny s rôznymi obdobiami opakovania (5, 10, 20, 30, 100 a 300 rokov). Zistené kritické problémy boli východiskom pre plánovanie preventívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie pripravenosti, ako aj približne 50 presných ochranných opatrení, ako napríklad: i) prijatie regulačného rámca pre správu a údržbu malých súkromných priekop; ii) jedna z troch plánovaných plôch na zadržiavanie vody je v súčasnosti vo výstavbe a iii) identifikácia 10-hektárovej pilotnej oblasti na simuláciu toho, ako možno ochranou lesných porastov zvýšiť odolnosť územia obce proti povodniam a zosuvom pôdy.

—

Kroky a spôsoby vykonávania so zohľadnením neistoty, pokiaľ ide o dôsledky zmeny klímy v krátkodobom (30. roky 21. storočia), strednodobom (50. roky 21. storočia) a dlhodobom horizonte (prvých 10 rokov 22. storočia). Štruktúra akčného plánu pre adaptáciu môže vychádzať zo spôsobov adaptácie, pričom schéma vykonávania každej možnosti adaptácie pozostáva z radu opatrení smerujúcich ku konečnému cieľu týkajúcemu sa adaptácie. Spôsoby adaptácie sa preto podobajú rozhodovaciemu stromu a keďže opatrenia sa môžu vykonávať postupne, umožňujú flexibilné plánovanie politiky. Extrémne výkyvy počasia spôsobené klímou alebo zmeny v predpokladanej budúcej klíme môžu aktivovať mechanizmus preskúmania, aby sa zistilo, či spôsob adaptácie stále spĺňa daný cieľ v oblasti adaptácie.

Obrázok 2

Príklad spôsobu adaptácie v oblasti riadenia vodných zdrojov

Zdroj:

Kingsborough a kol., 2016.

—

Nástroje, ktoré ponúkajú vstupné body pre vykonávanie a začleňovanie problematiky adaptácie, t. j. začlenenie adaptácie do iných odvetvových politík a nástrojov. Adaptácia by sa nemala uskutočňovať izolovane od existujúcich politík. Preto by sa malo podporovať vytváranie prepojení medzi adaptáciou a existujúcimi nástrojmi. Mali by sa využívať synergie s existujúcimi vnútroštátnymi politikami a nástrojmi. Medzi kľúčové nástroje, ktoré majú slúžiť ako vstupné body pre začlenenie adaptácie, patria: právne predpisy, existujúce stratégie, normy, nástroje plánovania, hodnotiace rámce, programy v oblasti výskumu a vývoja, siete a pracovné skupiny. Toto začleňovanie problematiky adaptácie by sa však nemalo obmedziť len na stanovenie cieľov, možností a opatrení špecifických pre jednotlivé odvetvia v adaptačnej stratégii. Za osvedčený postup sa považuje preskúmanie súladu všetkých relevantných opatrení s cieľmi a so zámermi v oblasti adaptácie, ako aj príspevku každej politiky k adaptačným riešeniam. Príklad osvedčeného postupu je uvedený v rámčeku s príkladom 4.

Dôležitou prierezovou oblasťou politiky je makrofiškálny aspekt adaptácie na zmenu klímy. Zmena klímy má makrofiškálny význam, pretože má vplyv na verejné výdavky aj príjmy. V národných fiškálnych rámcoch v členských štátoch EÚ sa však zmena klímy a súvisiace fiškálne riziká zohľadňujú len v obmedzenej miere a väčšinou majú podobu rozpočtových opatrení na zvládnutie nákladov na katastrofy súvisiace s klímou. Na zlepšenie fiškálnej/finančnej odolnosti proti zmene klímy by sa v rámci plánovania rozpočtu, riadenia a inštitucionálnych opatrení mohli viac zohľadňovať fiškálne riziká a straty súvisiace s klímou. Tento cieľ by podporilo aj politické úsilie o preklenutie medzery v ochrane klímy, t. j. podielu nepoistených strát, pretože môže obmedziť fiškálne náklady na zmenu klímy, a tým chrániť zdroje, ktoré možno investovať do adaptácie.

Ďalšou významnou oblasťou politiky, ktorá má veľký význam pre vykonávanie adaptácie a začleňovanie problematiky adaptácie, je riadenie rizík katastrof a úloha civilnej ochrany. Orgány civilnej ochrany nielenže ako prvé reagujú na očakávané čoraz závažnejšie katastrofy súvisiace s klímou (povodne, búrky, lesné požiare atď.), ale v ich právomoci je aj širšie spektrum rizík katastrof, pričom sa zaoberajú inými prírodnými katastrofami (napr. zemetrasenia, sopečné erupcie), ako aj technologickými a spoločenskými rizikami (napr. kybernetické hrozby, hybridné hrozby, priemyselné havárie). Dôležitá je úzka súčinnosť pri vypracúvaní akčných plánov a ich vykonávaní vrátane prideľovania zdrojov na adaptačné a preventívne opatrenia a zohľadňovania fiškálnej odolnosti. Očakáva sa, že opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy a opatrenia na predchádzanie nebezpečenstvám súvisiacim s klímou budú do veľkej miery rovnaké. Je však dôležité zohľadniť aj ďalšie aspekty prevencie katastrof, aby sa zabezpečila maximálna synergia medzi opatreniami (napr. adaptácia budov na zmenu klímy, v prípade potreby aj so zohľadnením seizmickej bezpečnosti) a aby sa zásady „nespôsobovať škodu“ a predchádzať nesprávnej adaptácii zohľadňovali v širšej perspektíve odolnosti proti katastrofám a spoločnosti.

—

Odhad investičných potrieb pre adaptačný plán alebo stratégiu. Odporúča sa zahrnúť prehľad potrebných verejných a súkromných investícií alebo nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť (vrátane zdroja financovania) na vykonávanie opatrení stanovených v akčnom pláne pre adaptáciu alebo adaptačnej stratégii na základe posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy. Odhad potrieb alebo nákladov na investície do adaptácie by podporil rozhodnutia prijaté v akčnom pláne pre adaptáciu alebo adaptačnej stratégii a musí byť v súlade so všetkými odhadmi a informáciami o adaptácii na zmenu klímy predloženými v rámci národných energetických a klimatických plánov členských štátov (10).

—

Plánovanie zdrojov potrebných na vykonávanie adaptácie, pokiaľ ide o ľudské, finančné a vedomostné zdroje. Odporúča sa mať vyhradený rozpočet na adaptáciu, ktorý by mal byť súčasťou komplexného národného rozpočtu na opatrenia v oblasti zmeny klímy. Tento komplexný rozpočet by mal pokrývať adaptáciu, ako aj zmierňovanie a mali by sa v rámci neho skúmať synergie medzi nimi.

—

Úlohy a povinnosti vykonávajúcich subjektov na všetkých úrovniach, čo zahŕňa organizáciu komunikácie, spolupráce a koordinácie medzi zainteresovanými stranami. Adaptácia na zmenu klímy sa týka celej spoločnosti, a preto si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach riadenia a vo všetkých sektoroch spoločnosti. Na vnútroštátnej úrovni by sa mali adaptačné politiky v prípade potreby zosúladiť s úrovňou EÚ a nadnárodnou úrovňou a zároveň by sa malo podporovať budovanie odolnosti proti zmene klímy na nižšej ako celoštátnej úrovni. Nižšia ako celoštátna úroveň môže zase poskytovať vnútroštátnej úrovni poznatky, pomocou ktorých možno identifikovať hlavné výzvy alebo prekážky v oblasti adaptácie a monitorovať a hodnotiť úsilie v oblasti adaptácie. Okrem toho je potrebné riešiť aj nedostatok zručností na vykonávanie adaptačných opatrení zabezpečením odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie na všetkých úrovniach riadenia, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni.

—

Potenciálne prekážky, rozpory a synergie spojené s vykonávaním. Prekážky môžu súvisieť s nedostatočnou spoločenskou akceptáciou navrhovaného opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy alebo s nedostatkom finančných prostriedkov. Mohli by vzniknúť rozpory s určitými hospodárskymi alebo sociálnymi cieľmi danej oblasti, čo si vyžaduje podrobné konzultácie so zainteresovanými stranami. Ako už bolo uvedené, mohli by sa dosiahnuť aj synergie so stratégiami zmierňovania zmeny klímy alebo so súčasne existujúcimi sociálnymi cieľmi.

—

Mali by sa riešiť medzery v poznatkoch a neistoty, napríklad potenciálne dôsledky zmeny klímy v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Medzery v poznatkoch a neistoty by však nemali byť dôvodom na nečinnosť.

Akčné plány pre adaptáciu sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov opísaných v stratégii adaptácie na zmenu klímy. Je veľmi dôležité, aby akčný plán zahŕňal flexibilitu v záujme zmierňovania rizík spojených s neistotami a začleňovanie problematiky adaptácie na zabezpečenie riadneho zavedenia adaptácie na zmenu klímy vo všetkých odvetviach a vrstvách spoločnosti. Iba tak možno stratégiou adaptácie na zmenu klímy komplexne a presne vykonávať adaptačné opatrenia.

Viac informácií o vypracovaní akčného plánu nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o vykonávaní adaptácie.

Krok 5: Monitorovanie a hodnotenie

Krok 5 týchto usmernení vám pomôže:

—	stanoviť cieľ a účel systému monitorovania a hodnotenia,

—	zapojiť do procesu hodnotenia zainteresované strany,

—	vymedziť ukazovatele systému monitorovania a hodnotenia.

Monitorovanie a hodnotenie prebiehajúceho úsilia v oblasti adaptácie je potrebné na zachovanie zodpovednosti a zlepšenie celkovej politiky v oblasti adaptácie. Hoci predstavujú posledný krok v cykle plánovania v oblasti adaptácie, malo by sa o nich diskutovať v rámci predchádzajúcich fáz tvorby politiky. Jasná formulácia cieľov týkajúcich sa adaptácie, zámerov, možností a opatrení, ktoré možno „ľahko“ merať a monitorovať a pri ktorých možno hodnotiť pokrok a následne o ňom informovať, umožňuje cielenejší systém monitorovania a hodnotenia. Problém adaptácie v porovnaní s inými politikami spočíva v tom, že úspešnou adaptáciou sa predchádza negatívnym dôsledkom zmeny klímy. Skutočné prínosy preto nie sú vždy viditeľné či merateľné.

Uplatňovaná prax sa zameriava na monitorovanie a hodnotenie procesov stanovených v politikách v oblasti adaptácie, pričom sa v rámci nich odpovedá na otázku „Čo sa robí?“. Na získanie ucelenej predstavy o celkovej účinnosti a efektívnosti politiky v oblasti adaptácie je však čoraz dôležitejšie pochopiť účinky a výsledky týchto procesov a súvisiacich adaptačných opatrení, v rámci ktorých sa odpovedá na otázku „Ako to mení naše zraniteľnosti a riziká?“. Zameranie sa na účinky a výsledky politík v oblasti adaptácie môže takisto pomôcť určiť, či je stratégia/plán dostatočne ambiciózny na to, aby významne prispel k budovaniu odolnosti, a zaoberať sa novými problémami, ktoré si v budúcnosti budú vyžadovať väčšiu pozornosť.

Na rozdiel od uplatňovanej praxe by sa mali monitorovať a hodnotiť nielen fyzické, ale aj sociálne účinky a výsledky adaptačných opatrení vrátane ich rozloženia v rámci rôznych skupín obyvateľstva. Je to dôležité na zabezpečenie toho, aby sa adaptačné opatrenia zameriavali na zraniteľné komunity a podporovali ich a aby nemali neplánované účinky prehlbujúce nerovnosti alebo vytvárajúce nové nerovnosti.

Krok 5.a: Stanovenie cieľa a účelu monitorovania a hodnotenia

Príklad 5:„Mückenatlas“: vedecký projekt občanov zameraný na sledovanie komárov v Nemecku

O pôvodcoch chorôb prenášaných na zvieratá a ľudí uštipnutím komárom sa v EÚ dostali do novín, keďže najmä v južnej Európe boli zaznamenané prípady horúčky dengue, chikungunya a vírusu západonílskej horúčky. Rozšírenie druhov komárov prenášajúcich patogény týchto chorôb (ako sú vírusy, baktérie a parazity, ktoré môžu spôsobovať ochorenia) však bolo zdokumentované aj v severnejších krajinách EÚ vrátane Nemecka. Uznáva sa, že jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomuto šíreniu, je zmena klímy. Riešenie potenciálnych zdravotných rizík si vyžaduje kombináciu opatrení v oblasti dohľadu, prevencie a znižovania výskytu. Nemecký „Mückenatlas“ („Atlas komárov“) je príkladom toho, ako môže vedecký projekt občanov prispieť nielen k výskumu, ale aj dopĺňať tradičné metódy monitorovania a fungovať ako systém včasného varovania. Do projektu sa zapájajú ľudia, ktorí posielajú vzorky komárov, ktoré odborníci následne identifikujú a použijú na výskum. Projekt „Mückenatlas“ tak prispieva k poznatkom o pôvodných a inváznych druhoch komárov a súvisiacich ochoreniach v Nemecku a jeho cieľom je vytvoriť informačnú základňu pre tvorcov politík a výskumníkov na posúdenie budúcich rizík.

Prvým krokom pri vytváraní systému monitorovania a hodnotenia je stanovenie jeho cieľa a účelu, pretože toto rozhodnutie má vplyv na koordináciu a organizáciu práce.

Monitorovanie a hodnotenie môžu slúžiť na viaceré účely, z ktorých najvýznamnejším je sledovanie pokroku a výkonnosti politiky v oblasti adaptácie s cieľom formovať a zlepšovať tvorbu politiky. Je vhodné zamerať sa nielen na samotnú adaptačnú stratégiu alebo plán, ale aj na príslušné odvetvové politiky. V tomto ohľade je prvým krokom kontrola, či a do akej miery je adaptácia začlenená v odvetvových politikách. Druhým krokom je pravidelné monitorovanie opatrení súvisiacich s adaptáciou, ktoré sú už v odvetvových politikách formulované.

Vedľajším účelom monitorovania a hodnotenia môže byť zvýšenie zodpovednosti v rámci verejnej správy, zlepšenie vedomostnej základne, získavanie nových poznatkov na prispôsobenie prebiehajúcich alebo pripravovaných procesov alebo zvyšovanie informovanosti o potrebe adaptácie.

Krok 5.b: Rozhodovanie o tom, koho zapojiť do procesu

Pre účinné monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie je nevyhnutné rozhodnúť, kto prevezme celkovú zodpovednosť za monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie, objasniť úlohy jednotlivých aktérov a vytvoriť mechanizmy vertikálnej a horizontálnej koordinácie s rôznymi aktérmi naprieč odvetviami a administratívnymi úrovňami.

Celková zodpovednosť za monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie zvyčajne spočíva v zodpovednosti za koordináciu procesu a podávaní správ o výsledkoch. Orgán zodpovedný za monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie môže byť ten istý ako orgán koordinujúci národnú politiku v oblasti adaptácie alebo subjekt nezávislý od subjektov zodpovedných za plánovanie a vykonávanie politiky v oblasti adaptácie. Oba prístupy majú svoje výhody. Na jednej strane úzke prepojenie medzi monitorovaním, podávaním správ a hodnotením a tvorbou politiky môže napríklad uľahčiť získavanie nových poznatkov a využívanie výsledkov monitorovania a hodnotenia pri tvorbe a revízii politiky. Na druhej strane môže byť najmä pri hodnotiacich činnostiach vhodná nezávislosť.

Zapojenie zainteresovaných strán, najmä tých, ktoré boli identifikované v kroku 1, a regionálnej a miestnej úrovne správy má zásadný význam nielen pre monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie s cieľom získať relevantné kvantitatívne a kvalitatívne informácie, údaje a poznatky, ale aj pre výklad a vyvodenie relevantných posolstiev z dostupných údajov, pomocou ktorých možno zodpovedať otázky „ako“ a „prečo“.

Krok 5.c: Vymedzenie ukazovateľov a prístupov so zmiešanými metódami

Pri monitorovaní a hodnotení adaptácie sa odporúča kombinovať kvantitatívne a kvalitatívne metódy, pretože tento prístup je pravdepodobne flexibilnejší a umožňuje využívať rôzne zdroje údajov a informácií, ktoré možno porovnaním skontrolovať, aby sa zabezpečilo, že celkový opis pokroku a výkonnosti adaptácie je spoľahlivý, ucelený a zasadený do kontextu. Tento prístup môže takisto pomôcť prekonať niektoré obmedzenia kvantitatívnych alebo kvalitatívnych údajov používaných izolovane, ako aj poskytnúť informácie a dôkazy z viacerých zdrojov.

Kvantitatívne ukazovatele a súbory ukazovateľov poskytujú vyčísliteľné, zdanlivo jednoznačné dôkazy o pokroku a výkonnosti. Pri určovaní vhodných ukazovateľov na monitorovanie a hodnotenie procesu aj výsledkov sa odporúča:

—	Využiť už existujúce ukazovatele, ak zodpovedajú celkovému cieľu systému monitorovania a hodnotenia.

—	Uistiť sa, že súbor ukazovateľov poskytuje ucelený a spoľahlivý obraz o pokroku a výkonnosti v oblasti adaptácie.

—	Zohľadniť a jasne uviesť všetky základné predpoklady, obmedzenia a neistoty vyplývajúce z povahy ukazovateľov.

—	Využiť kombináciu ukazovateľov procesu, výstupu a výsledkov, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť a meral pokrok v dôležitých alebo rozhodujúcich opatreniach, a nie v druhoradých otázkach.

—	Zvážiť dostupné zdroje, ako aj prístup k údajom, ich pravidelnú dostupnosť a ucelenosť.

Hoci sa v rámci súboru ukazovateľov musí posúdiť primeranosť každého jednotlivého ukazovateľa, každý ukazovateľ by mal spĺňať tieto kritériá:

—	Platný: meria ukazovateľ výsledok?

—	Presný: zhodujú sa zainteresované strany na tom, čo presne ukazovateľ meria?

—	Praktický, cenovo dostupný, jednoduchý: sú informácie dostupné za primeranú cenu? Budú sa môcť ľahko zbierať a analyzovať?

—	Spoľahlivý: je to dôsledná mierka v čase?

—	Citlivý: keď sa výsledok zmení, zachytí ukazovateľ tieto zmeny?

—	Jasná sme si istí, či je zvýšenie dobré alebo zlé?

—	Užitočný: budú informácie užitočné pre rozhodovanie, zodpovednosť a získavanie nových poznatkov?

—	Uznávaný: súhlasia zainteresované strany s tým, že tento ukazovateľ má zmysel používať?

Krok 5.d: Informovanie o výsledkoch s cieľom formovať politiku a prax

Aby sa výsledky monitorovania a hodnotenia čo najlepšie využili na zlepšenie celkovej politiky v oblasti adaptácie, treba o zisteniach v správnom čase a vhodným spôsobom informovať širokú škálu prijímateľov rozhodnutí. Príklad osvedčeného postupu zapojenia zainteresovaných strán a informovania prijímateľov rozhodnutí o výsledkoch je opísaný v rámčeku s príkladom 5.

Na posilnenie využívania výsledkov monitorovania a hodnotenia pri tvorbe politík sa odporúča:

—	dohodnúť sa na spôsobe použitia výsledkov ešte pred vyvinutím systému monitorovania a hodnotenia,

—	zapojiť zainteresované strany do tvorby alebo revízie stratégie a akčného plánu a prediskutovať s nimi predbežné výsledky s cieľom vymeniť si názory na to, ako možno tieto výsledky interpretovať a informovať o nich,

—	zlepšiť komunikáciu o monitorovaní, podávaní správ a hodnotení pomocou rôznych prostriedkov a zameraním sa na cieľové skupiny a daný kontext,

—	zamerať sa na šírenie informácií, zvyšovanie informovanosti a budovanie kapacít,

—	využiť výsledky monitorovania a hodnotenia na to, aby sa adaptácia stala prioritou politického programu na všetkých úrovniach riadenia.

Monitorovanie a hodnotenie účinnosti a efektívnosti vykonávaných opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je nevyhnutné na zabezpečenie preskúmania fyzických a sociálnych účinkov opatrení na adaptáciu na zmenu klímy s cieľom posúdiť, či je potrebné stratégiu adaptácie na zmenu klímy aktualizovať.

Viac informácií o monitorovaní a hodnotení nájdete aj v časti nástroja na podporu adaptácie o monitorovaní a hodnotení adaptácie.

(1) Príspevok pracovnej skupiny II s názvom Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Zmena klímy v roku 2022: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť).

(2) Podľa súhrnnej správy IPCC (2023) AR6 s názvom Zhrnutie pre tvorcov politík transformačnú zmenu podporujú „adaptačné a zmierňovacie opatrenia, v rámci ktorých sa uprednostňuje rovnosť, sociálna spravodlivosť, klimatická spravodlivosť, prístupy založené na právach a inkluzívnosť“. Takisto sa považujú za opatrenia, ktoré „vedú k udržateľnejším výsledkom, zmenšujú kompromisy […] a podporujú rozvoj odolný proti zmene klímy“.

(3) Článok 5 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy: Členské štáty pravidelne aktualizujú stratégie a súvisiace aktualizované informácie zahrnú do správ, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(4) Začleňovanie problematiky adaptácie musí byť koncipované ako obojsmerný proces: mal by sa v rámci neho zohľadňovať aj príspevok iných odvetvových politík k adaptačným opatreniam.

(5) Z literatúry napríklad vyplýva, že muži majú tendenciu menej sa zaujímať o zmenu klímy než ženy, keď sú krajiny bohatšie. Pozri napr. Bush a Clayton (2023).

(6) Viaceré osvedčené postupy a usmernenia sa nachádzajú v článku Children’s participation in public decision-making – Why should I involve children? (Účasť detí na verejnom rozhodovacom procese – Prečo by som mal zapájať deti?).

(7) Ďalšie možnosti sa otvárajú prostredníctvom činností v rámci adaptácie na zmenu klímy na základe delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy.

(8) Pokiaľ ide o posúdenia rizík, scenáre a ciele v oblasti odolnosti voči katastrofám vypracované podľa mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.

(9) Posúdenie rizík však možno ešte viac prehĺbiť tým, že sa stanovia a uprednostnia potrebné adaptačné opatrenia.

(10) Oddiel 3.6. oznámenia Komisie o usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 – 2030 obsahuje usmernenia k odhadom investičných potrieb, a to aj pre adaptačné opatrenia. To isté usmernenie možno použiť pre akčné plány pre adaptáciu a adaptačné stratégie, a to aj na zabezpečenie súladu s národnými energetickými a klimatickými plánmi.

PRÍLOHA I

Príklad vzoru adaptačnej stratégie

Tento vzor je príkladom štruktúry komplexnej adaptačnej stratégie. Do určitej miery by sa mohol použiť aj na adaptačný plán (pozri časť IV prílohy I o vykonávaní). Informácie o obsahu jednotlivých častí nie sú vyčerpávajúce.

I. Úvod (približne 10 % celkovej dĺžky)

a) Základné informácie o stratégii

—	Celý názov stratégie, jej zameranie/rozsah, časový rámec, systém pravidelných aktualizácií atď.

b) Kontext stratégie/plánu

—	Kto, kedy a prečo rozhodol o vypracovaní tejto stratégie.

—	Ako táto stratégia odráža stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

—	Ktoré ďalšie strategické dokumenty a právne predpisy EÚ súvisia so stratégiou a ako.

—	Ktoré ďalšie vnútroštátne strategické dokumenty súvisia so stratégiou a ako.

—	Stav politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy pred vypracovaním stratégie.

c) Zodpovedné orgány

—	Kto bude stratégiu vykonávať.

—	Kto bude podporovať vypracúvanie/vykonávanie/monitorovanie a hodnotenie stratégie prostredníctvom konzultácií, komunikácie, poskytovania údajov atď.

d) Cieľové skupiny

—	Koho sa vykonávanie dotkne/môže sa dotknúť.

—	Kto musí dodržiavať stratégiu pri svojej každodennej práci/činnosti.

e) Terminológia

—	Vysvetlenie kľúčových pojmov použitých v stratégii.

II. Analytická časť (približne 15 % celkovej dĺžky)

a) Posúdenie zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy na základe najnovších vedeckých poznatkov

—	Informácie o minulých a súčasných vplyvoch klímy a klimatických rizikách.

—	Prognózy budúceho vývoja rôznych klimatických premenných a nebezpečenstiev na základe rôznych klimatických scenárov.

—	Výsledky stresového testovania v rámci rôznych klimatických scenárov.

—	Budúce prognózy sociálno-ekonomického vývoja a iných faktorov a megatrendov nesúvisiacich s klímou, ktoré by mohli mať významný vplyv na zraniteľnosť voči zmene klímy.

b) Posúdenie pokroku

—	Informácie o doterajšom prístupe k adaptácii na zmenu klímy a jej prepojení so zmierňovaním zmeny klímy.

—	Hodnotenie predchádzajúcej adaptačnej stratégie/plánu z hľadiska procesov a pokroku v znižovaní zraniteľnosti a posilňovaní odolnosti, ideálne na základe komplexného súboru ukazovateľov.

c) Vypracovanie scenára nezmeneného prístupu

—	Informácie o budúcom vývoji, ak sa stratégia nevykoná.

d) Zhrnutie kľúčových analýz

—	Zhrnutie ďalších kľúčových analýz dôležitých pre pochopenie problému a jeho vývoja alebo ako odôvodnenie opatrení zvolených na riešenie tohto problému.

III. Strategická časť (približne 45 % celkovej dĺžky)

a) Vízia a hlavné strategické smerovanie (približne 15 % tohto oddielu)

—

Logika intervencie a hierarchia zámerov/cieľov

—	pUrčenie toho, čo a ako treba dosiahnuť, stanovením strategického smerovania.

—	Vysvetlenie hierarchie strategických a špecifických cieľov.

—

Vízia a strategické oblasti/odvetvia

—	Informácie o vízii stratégie.

—	Informácie o strategických oblastiach/odvetviach: ako súvisia týmto problémom, aké sú medzi nimi hlavné prepojenia, aké kompromisy alebo potenciálne rozpory môžu tieto prepojenia so sebou priniesť.

—

Strategické ciele

—	Opis strategických cieľov a ich vzťahu k vízii/ku globálnemu cieľu stratégie.

—	Vplyvy, prínosy a cieľové hodnoty týkajúce sa strategických cieľov.

b) Opis zámerov/cieľov v rámci každej strategickej oblasti/odvetvia (približne 30 % tohto oddielu)

—

Opis špecifických cieľov a ich očakávaných vplyvov

—	Prehľad špecifických cieľov a ich vzťah k strategickým cieľom a iným cieľom.

—	Vplyvy, prínosy a cieľové hodnoty týkajúce sa špecifických cieľov.

—

Prehľad možností adaptácie

—	Opis možností adaptácie na dosiahnutie konkrétnych cieľov vychádzajúci z najnovších poznatkov, pričom sa uprednostňujú riešenia blízke prírode a riešenia založené na ekosystémoch.

—	Náklady, prínosy a vplyvy vykonávania jednotlivých opatrení.

—

Výsledky a výstupy vykonávania, ukazovatele

—	Očakávané výsledky a výstupy jednotlivých opatrení, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie.

—	Ukazovatele na monitorovanie a hodnotenie opatrení.

Obrázok 3

Príklad hierarchie špecifických cieľov a možností adaptácie v rámci konkrétneho strategického cieľa

IV. Vykonávacia časť – akčný plán (približne 25 % celkovej dĺžky)

a) Riadenie vykonávania

—	Informácie o tom, kto je zodpovedný za vykonávanie.

—	Informácie o systéme a štruktúre riadenia vykonávania (úlohy, povinnosti a mandáty jednotlivých aktérov).

—	Stanovte aktivačné body, ktoré by viedli k zmenám vo vykonávaní vrátane spôsobu, akým by sa tieto zmeny vykonali.

b) Plán vykonávania

—	Uprednostnenie pracovných oblastí.

c) Harmonogram vykonávania

—	Harmonogram vykonávania jednotlivých opatrení vrátane zodpovednosti, kontinuity vykonávania, míľnikov atď.

d) Rozpočet a finančné zdroje

—	Odhadované investičné potreby pre vybraný akčný plán vrátane investičných potrieb, ktoré by boli pokryté v rámci verejných rozpočtov a ktoré by boli pokryté v rámci mobilizácie súkromných finančných prostriedkov.

—	Informácie o rozpočte na vykonávanie stratégie a dostupných finančných zdrojoch.

e) Systém monitorovania a hodnotenia

—	Informácie o tom, kto je zodpovedný za monitorovanie a hodnotenie.

—	Informácie o systéme priebežného monitorovania a hodnotenia procesu vykonávania a pokroku pri dosahovaní cieľov.

—	Plán monitorovania a hodnotenia stratégie so zreteľom na súčasné povinnosti v oblasti podávania správ.

V. Zhrnutie (približne 5 % celkovej dĺžky)

—	Stručné zhrnutie kľúčových činností, krokov a míľnikov stanovených vo vykonávaní stratégie.

VI. Príloha

Príloha stratégie zvyčajne obsahuje podkladové dokumenty vypracované vo fáze tvorby stratégie. Môže ísť napr. o analytické dokumenty (ako sú SWOT analýzy (1) alebo analýzy nákladov a prínosov) alebo dokumenty poskytujúce podrobnejšie informácie o vykonávaní stratégie (ako je podrobnejší harmonogram alebo komplexný súbor ukazovateľov).

(1) Analýzy na identifikáciu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb.

PRÍLOHA II

Nové oblasti politiky v oblasti adaptácie

Spravodlivú odolnosť

Zmena klímy sa často najviac dotýka najzraniteľnejších skupín spoločnosti, a preto by sa pri posúdeniach dôsledkov zmeny klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy nemali zanedbávať neprimerané dôsledky na znevýhodnené skupiny ľudí a zemepisné oblasti. Na dosiahnutie spravodlivej odolnosti je nevyhnutné zabrániť nerovnomernému zaťaženiu a na nikoho nezabudnúť.

—

Nerovnomerné zaťaženie: niektoré sociálne skupiny a zemepisné oblasti zmena klímy zasahuje neúmerne z dôvodu nerovnomerného vystavenia alebo už existujúcich zraniteľností voči dôsledkom zmeny klímy, rozdielnych hospodárskych a politických kapacít alebo rozdielneho prístupu k verejným službám a infraštruktúre. V tomto ohľade môže zmena klímy zhoršiť existujúce nerovnosti, ako aj vytvoriť nové.

—

Napríklad skupiny s nízkymi príjmami sú často viac vystavené a zraniteľné voči teplu, pretože môžu žiť v domoch, ktoré nie sú vhodne izolované, a nemajú peniaze na dodatočnú ochranu pred teplom, napr. na krémy na ochranu pred slnečným žiarením. Okrem toho môžu žiť v husto obývaných štvrtiach, kde chýbajú zelené verejné priestory. Rovnako aj skupiny žijúce v nízko položených oblastiach a v blízkosti riečnych korýt trpia povodňami výraznejšie a môžu mať nižšiu schopnosť presťahovať sa z dôvodu nižšej ceny ich bývania.

—	Okrem toho dôsledky zmeny klímy výraznejšie zasahujú niektoré povolania a pracovníkov z dôvodu ich vystavenia (napr. teplotnému stresu) alebo fyzickej záťaže, napríklad pracovníci v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve či stavebníctve.

—

Na nikoho sa nezabudne: náklady a prínosy možností adaptácie by sa mali spravodlivo rozdeliť.

—

Keďže opatrenia na ochranu pred povodňami môžu byť mimoriadne nákladné, príkladom „nespravodlivého“ prístupu k adaptácii môžu byť opatrenia v oblasti riadenia povodní, ktoré zvýhodňujú bohatých jednotlivcov s nehnuteľnosťami v oblastiach ohrozených povodňami na úkor komunít s menším vplyvom na politický život a/alebo s nižšími ohrozenými ekonomickými hodnotami.

Úvahy o spravodlivej odolnosti je však dôležité zahrnúť do každého kroku plánovania v oblasti adaptácie na zmenu klímy, napr. pri identifikácii relevantných zainteresovaných strán, ktoré majú byť zahrnuté do procesu, pri vykonávaní posúdenia rizík súvisiacich so zmenou klímy a zraniteľnosti voči zmene klímy, posudzovaní možností adaptácie, monitorovaní a hodnotení úsilia v oblasti adaptácie atď.

Existuje priestor na to, aby sa v politike v oblasti adaptácie zohľadňovalo a riešilo nielen nerovnomerné zaťaženie spôsobené zmenou klímy. Napríklad uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spočíva v začleňovaní rodového hľadiska do prípravy, navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík, regulačných opatrení a výdavkových programov s cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi a bojovať proti diskriminácii.

Viac informácií o spravodlivej odolnosti nájdete aj na stránke venovanej politike spravodlivej odolnosti na platforme Climate-ADAPT.

Nesprávna adaptácia

Každé úsilie v oblasti adaptácie prebieha v rámci neustále sa meniacich podmienok a je spojené s vysokou mierou neistoty. Preto je adaptácia nepretržitý proces, ktorého výsledky možno len ťažko predpovedať. V niektorých prípadoch môže úsilie v oblasti adaptácie viesť k nepredvídaným, nezamýšľaným negatívnym dôsledkom, tzv. nesprávnej adaptácii.

IPCC vymedzuje pojem nesprávna adaptácia ako „činnosti, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku nepriaznivých dôsledkov súvisiacich s klímou, a to aj prostredníctvom zvýšených emisií skleníkových plynov, zvýšenej alebo prenesenej zraniteľnosti voči zmene klímy, nespravodlivejších dôsledkov alebo zníženia blaha v súčasnosti alebo v budúcnosti“.

Miera úspešnosti úsilia v oblasti adaptácie je vo veľkej miere závislá od kontextu a môže sa pohybovať od prechodu na scenáre odolné proti zmene klímy na jednej strane až po ešte väčšiu zraniteľnosť cieľovej skupiny voči zmene klímy na strane druhej.

Obrázok 4

Spektrum reakcií od adaptácie po nesprávnu adaptáciu

Zdroj:

Schipper, 2020

Napriek neistote a dôležitosti kontextu boli identifikované niektoré všeobecné typy nesprávnej adaptácie, ktoré pomáhajú odhaliť potenciálne prípady nesprávnej adaptácie.

Schipper (2020) rozlišuje tri všeobecné kategórie nesprávnej adaptácie: infraštruktúrnu, inštitucionálnu a behaviorálnu nesprávnu adaptáciu. Posledné dve kategórie zdôrazňujú najmä dôležitosť zohľadnenia nielen fyzických, ale aj sociálnych dôsledkov možností adaptácie.

Barnett a O'Neill (2010) rozlišujú päť typov nesprávnej adaptácie:

1.	Zvyšovanie emisií skleníkových plynov. Známym príkladom tohto typu nesprávnej adaptácie je používanie klimatizácie alebo iných energeticky náročných technológií.

2.	Neprimerané zaťaženie tých najzraniteľnejších. Vyššie ceny vody majú napríklad neprimeraný vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré platia za vodu väčšiu časť svojich príjmov a majú menšie možnosti, pokiaľ ide o zníženie spotreby vody.

Vysoké alternatívne náklady (t. j. ekonomické, sociálne alebo environmentálne náklady sú v porovnaní s alternatívami vysoké).

Napríklad výstavba priehrady prináša vysoké ekonomické, sociálne a environmentálne náklady v podobe nákladov na výstavbu a údržbu, presídlenie obyvateľstva a zmeny v riečnom ekosystéme.

Znížená motivácia adaptovať sa (napr. podporovaním zbytočnej závislosti od iných, podnecovaním správania zameraného na poberanie renty alebo odmeňovaním nečinnosti).

Napríklad poistenie alebo subvencie by mali byť navrhnuté tak, aby predstavovali stimuly na adaptáciu. V prípade poľnohospodárstva môžu kompenzácie z poistenia úrody a/alebo subvencie na úrodu inak odrádzať poľnohospodárov pestujúcich plodiny od adaptačných opatrení namiesto toho, aby hľadali alternatívne prístupy k predchádzaniu neúrode a odkázanosti na poistenie a subvencie bez toho, aby zvážili riziká súvisiace s pestovaním jednotlivých plodín.

Závislosť od daného spôsobu (zúženie výberu možností adaptácie, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti).

Napríklad odsoľovacie zariadenia a iné rozsiahle infraštruktúrne stavby zaväzujú kapitál a inštitúcie k trajektóriám, ktoré v budúcnosti možno len ťažko zmeniť, čím sa znižuje pružnosť reakcie na nepredvídané zmeny environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok a zužuje sa portfólio možností adaptácie.

Aby sa tvorcovia politík v maximálnej miere vyhli nesprávnej adaptácii, musia plne pochopiť kontext situácie, ktorú riešia. To znamená pochopiť, aké sú príčiny (nie príznaky) zraniteľnosti a ktorých kľúčových aktérov a zainteresované strany treba vypočuť. Takisto by sa ich úvahy nemali obmedzovať len na časový rámec politiky alebo projektu a mali by zohľadňovať vzájomnú prepojenosť ciest rozvoja a závislosť rôznych skupín od infraštruktúry alebo inštitucionálnych štruktúr.

Riešenia blízke prírode

V Európskej zelenej dohode vo všeobecnosti a v konkrétnych politikách EÚ v oblasti adaptácie a biodiverzity sa vyzýva k väčšiemu úsiliu o zavádzanie riešení blízkych prírode oveľa rýchlejšie a vo väčšom rozsahu, než je tomu v súčasnosti.

OSN vymedzuje pojem „riešenie blízke prírode“ ako opatrenia na ochranu, zachovanie, obnovu, udržateľné využívanie a riadenie prírodných alebo upravených suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov, ktorými sa efektívnym a adaptívnym spôsobom riešia spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy pri súčasnom zabezpečovaní dobrých životných podmienok ľudí, ekosystémových služieb, odolnosti a prínosov pre biodiverzitu“ (1).

V šiestej hodnotiacej správe IPCC (2) sa zdôrazňuje, že na zníženie zraniteľnosti ekosystémov Zeme a zachovanie ich odolnosti proti zmene klímy je potrebné zachovať, chrániť, obnovovať a riadiť ich značnú časť. Zdôrazňuje sa v nej aj veľký potenciál riešení blízkych prírode, pokiaľ ide o účinné zníženie klimatických rizík a súčasné zlepšenie dobrých životných podmienok ľudí, najmä zraniteľných a marginalizovaných skupín. Ekosystémy na celom svete majú zásadný význam pre ochranu komunít a prírody pred klimatickými vplyvmi, ako sú povodne a rozširovanie púští.

Riešenia blízke prírode vo všeobecnosti prinášajú do miest, krajiny a morskej krajiny čoraz rozmanitejšie, prírodnejšie a prirodzenejšie prvky a procesy. Sú prínosom pre biodiverzitu, podporujú poskytovanie celého radu ekosystémových služieb a môžu prispievať k plneniu cieľov v oblasti obnovy a ochrany ekosystémov.

Riešenia blízke prírode sa môžu realizovať samostatne alebo sa môžu začleňovať do iných adaptačných opatrení v kombinácii s technologickými alebo infraštruktúrnymi riešeniami.

Najlepšie výsledky prinášajú vtedy, keď sa pri ich realizácii náležite zohľadňuje zložitosť ekosystémov a predpokladané účinky zmeny klímy na ne, ale aj špecifický miestny kontext a rôzne záujmy a hodnoty, ktoré sú s nimi spojené. Preto je dôležité zapojiť zainteresované strany a komunity vo všetkých fázach, aby sa zabezpečila podpora a spoločná zodpovednosť. To môže výrazne uľahčiť priaznivý regulačný rámec, technické normy, kolaboratívne riadenie, prenos poznatkov, budovanie kapacít a dostatočné financovanie.

Podľa EEA (2021) riešenia blízke prírode, ktorými sa znižuje vystavenie klimatickým nebezpečenstvám a citlivosť na ne a zvyšuje sa schopnosť adaptácie na riešenie takýchto rizík, zahŕňajú rôzne úrovne intervencie:

1.	Zachovanie a obnova (vrátane obnovy divočiny) prírodných ekosystémov v lokalitách, v ktorých poskytujú ekosystémové služby dôležité pre adaptáciu a riadenie rizika katastrof (napr. ochrana a obnova mokradí na udržanie ochrany ľudských sídiel pred extrémnymi výkyvmi počasia).

2.	Udržateľné riadenie a zabezpečenie odolnosti riadených ekosystémov proti zmene klímy s cieľom poskytovať viacero ekosystémových služieb (napr. diverzifikácia poľnohospodárskej krajiny a lesov).

3.	Vytváranie nových umelých ekosystémov pre konkrétne potreby v oblasti adaptácie (napr. zelené strechy alebo hybridné riešenia v oblasti riadenia pobrežia).

Ako však uvádzajú Eggermont a kol. (2015), hranice medzi týmito tromi typmi nie sú jednoznačné, pretože na tejto škále existujú hybridné riešenia v priestore aj v čase. Napríklad v kontexte krajinnej oblasti môže byť na splnenie cieľov multifunkčnosti a udržateľnosti potrebné zmiešanie chránených a obhospodarovaných území; vybudovaná mokraď sa môže vytvoriť ako nový ekosystém, no keď sa uchytí, môže sa následne chrániť a skúmať ako prírodný ekosystém.

Stresové testovanie v oblasti klímy

V reakcii na haváriu jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku Európska rada na svojom zasadnutí 24. a 25. marca 2011 vyhlásila, že „by sa mala posúdiť bezpečnosť všetkých jadrových elektrární EÚ na základe komplexného a transparentného posúdenia rizika a bezpečnosti – tzv. stresových testov“. Tieto stresové testy pozostávali z dvoch prvkov: i) hodnotenie odolnosti jadrovej elektrárne, keď čelí súboru (hypotetických) mimoriadnych situácií (3), a ii) overenie zvolených preventívnych a zmierňujúcich opatrení vrátane dostupných rezerv (4). Po desiatich rokoch možno metodiku týchto stresových testov extrapolovať na širší súbor európskych stresových testov v oblasti klímy s cieľom identifikovať riziká a slabé miesta v oblasti súvisiacej s dôsledkami zmeny klímy. Podobne ako v prípade jadrových stresových testov, ktorých cieľom bolo zamerať sa na opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na predídenie zlyhaniu jadrového reaktora po prírodnej katastrofe, ako aj na zmierňujúce opatrenia, aj stresové testy v oblasti klímy by sa mali zamerať na opatrenia, ktoré by sa mohli prijať pred extrémnymi výkyvmi počasia spôsobenými klímou a ktoré by znížili riziko ich vplyvu. Nasledujúce kroky budú návodom na vykonanie prispôsobeného stresového testu v oblasti klímy.

Krok 1: Vymedzenie nebezpečenstiev v stresovom teste v oblasti klímy špecifickom pre daný kontext

Podstatou stresového testu v oblasti klímy je identifikácia možných rizík vo vymedzenej oblasti v dôsledku klimatických nebezpečenstiev vrátane povodní, horúčav, sucha, búrok atď. Uskutočňuje sa zbieraním a vytváraním informácií o účinkoch zmeny klímy (stres) a o zraniteľnosti systémov a objektov voči týmto účinkom. Osobitná pozornosť sa venuje kľúčovým klimatickým rizikám – predovšetkým (kľúčovej) infraštruktúre, ale aj bezpečnosti vody, potravinovej bezpečnosti, verejnému zdraviu, biodiverzite a ekosystémom atď. Osvedčeným postupom je začať stresové testovanie kritickej infraštruktúry v určenej oblasti, ktorá je nevyhnutná pre iné kritické systémy, ako sú potraviny, voda a zdravie. Klimatické riziká a nebezpečenstvá sú do veľkej miery priestorovo rozptýlené, líšia sa nielen na vnútroštátnej alebo nižšej než celoštátnej úrovni, ale aj od dediny k dedine, od ulice k ulici či dokonca od domu k domu. Identifikácia priestorového rozsahu stresového testu v oblasti klímy a s ním spojených nebezpečenstiev by preto mala byť prvoradá.

Krok 2: Preskúmanie všeobecných zraniteľností

Druhý krok zahŕňa preskúmanie zraniteľností súvisiacich s vopred určenými klimatickými nebezpečenstvami pomocou verejne dostupných poznatkov, ako sú národné alebo miestne mapy. Táto „blesková kontrola“ umožňuje rýchle zhromaždenie základných informácií, ktoré poskytujú prvé údaje o vplyvoch klímy a zraniteľností v určitej oblasti. Výsledky sú vhodné na zvyšovanie informovanosti a poskytovanie informácií príslušným zainteresovaným stranám, ktoré sa zatiaľ dostatočne nevenujú adaptácii na zmenu klímy.

Krok 2.a: Hĺbkové posúdenie zraniteľnosti

Informácie získané v kroku 2 sú v mnohých prípadoch nedostatočne konkrétne na identifikáciu zraniteľných miest na miestnej úrovni. V takejto situácii by bolo užitočné vytvoriť prispôsobené informácie na základe dodatočných údajov a modelových výpočtov pre konkrétnu oblasť.

Krok 3: Od stresového testu k stratégii adaptácie na zmenu klímy

Po vykonaní stresového testu je ďalším krokom premietnutie týchto informácií do stratégie adaptácie na zmenu klímy pre dané odvetvie alebo oblasť. Predtým, než sa začneme zaoberať možnosťami premietnutia týchto výsledkov, je dôležité poznamenať, čo stresový test prináša a čo neprináša:

—	V stresovom teste nemožno uspieť ani neuspieť. Jeho cieľom je identifikovať potenciálne zraniteľné miesta a riziká v oblasti, ktoré môžu tvoriť vstupné údaje pre plány alebo stratégie adaptácie na zmenu klímy.

—	Štandardizovaný stresový test neobsahuje podrobné kontrolné zoznamy. Namiesto toho je jeho cieľom podporiť prispôsobené stratégie alebo plány adaptácie na zmenu klímy.

—	V rámci stresového testu sa neprikazujú normy pre adaptáciu, ale poskytujú sa vstupné údaje pre diskusiu o tom, aké úrovne rizík sú prijateľné a aké nie.

—	Stresový test nezahŕňa náklady na určité adaptačné opatrenia; tento úkon súvisiaci s rozpočtom by sa mal vykonať neskôr, keď bude možné porovnať adaptačné opatrenia.

—	V rámci stresového testu sa neposudzujú ani neukladajú opatrenia – to sa deje v spolupráci so zainteresovanými stranami, ako vyplýva z nasledujúceho praktického príkladu.

Praktický príklad: holandská prax začleňovania stresových testov do plánov adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom dialógov o rizikách

V Holandsku všetky obce, regionálne vodohospodárske podniky, provincie a ústredná verejná správa spolupracujú na programe Delta, programe adaptácie na zmenu klímy. V rámci územného plánovania programu Delta, ktorého cieľom je, aby Holandsko bolo do roku 2050 odolné proti zmene klímy a vode, sa všetky strany dohodli, že v spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami vykonajú stresový test v oblasti klímy. Stresový test sa zameral na sucho, horúčavy, zamokrenie pôdy a povodne v mestách/povodne v dôsledku zrážok. V ďalšom kroku sa zaviazali usporiadať dialógy o rizikách a zahrnúť výsledky stresových testov a dialógov o rizikách do prípravy vykonávacích programov. Do roku 2021 vykonali stresový test všetky pracovné regióny. Okrem toho takmer všetky pracovné regióny začali viesť dialógy o rizikách a čoraz viac obcí a pracovných regiónov stanovilo program vykonávania adaptácie na zmenu klímy.

Dialóg o rizikách je opakujúci sa proces pozostávajúci z viacerých rozhovorov o klimatických rizikách. Interné dialógy o rizikách prebiehajú medzi štátnymi zamestnancami na (nižšej než) celoštátnej úrovni, zatiaľ čo externé dialógy o rizikách sa vedú medzi národnými vládami a inými stranami, ako sú obyvatelia a podniky. Dialóg o rizikách má dva ciele:

1.	Zvyšovanie informovanosti o zraniteľnosti určitej oblasti voči zmene klímy. Účastníci môžu počas dialógu o rizikách diskutovať o výsledkoch stresového testu v oblasti klímy a zvážiť, ktoré riziká považujú za prijateľné a ktoré nie.

2.	Dialógy takisto podporujú diskusie o tom, ako znížiť zraniteľnosť pomocou konkrétnych opatrení.

Holandská vláda vytvorila plán na vytvorenie dialógov o rizikách, ktoré následne poskytujú informácie na účely stratégií a plánov na adaptáciu na zmenu klímy.

Tabuľka 1

Prehľad procesu dialógu o rizikách

Príprava	Vedenie dialógu	Závery
Prečo? Kto? Ako, v akej podobe? Aké sú kľúčové klimatické riziká? O akých témach diskutovať? Ako zorganizovať dialóg? Ako informovať zainteresované strany? Kedy? Kto je zodpovedný za tento proces?	Sú témy prepojené? Koho dôsledky zasahujú? Aké riešenia existujú? Príležitosti? Nové riziká? Ako sa dostať na rovnakú úroveň? Kto vedie tento proces? Ako zabezpečiť, aby boli všetci neustále zapojení?	Čo sa spoločne dohodlo? Čo je výsledkom dialógu o rizikách? Kto čo robí a prečo? Treba dialóg zopakovať? Ako informovať o výsledkoch? Aké komunikačné metódy sa použijú?

Neexistuje podrobný plán dialógu o rizikách, pretože závisí od mnohých faktorov, ako sú rozsah, čas a kapacita. V Holandsku sa v súčasnosti uskutočnilo niekoľko dialógov o rizikách založených na stresových testoch, ktoré sú zhrnuté v prehľade a mape. Holandská vláda poskytuje obciam, regiónom a iným správnym orgánom aj zoznam organizácií, ktoré môžu pomôcť uľahčiť dialógy o rizikách, s príkladmi dialógov o rizikách, ktoré sa už uskutočnili.

(1) Mnohostranne dohodnuté vymedzenie pojmu „riešenie blízke prírode“ prijaté na piatom zasadnutí Environmentálneho zhromaždenia Programu OSN pre životné prostredie 2. marca 2022 (UNEP/EA.5/Res.5), odkaz navštívený 13. 4. 2023.

(2) Príspevok pracovnej skupiny II s názvom Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Zmena klímy v roku 2022: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť), odkaz navštívený 13. 4. 2023.

(3) Hlavnými témami preskúmania boli prírodné spúšťacie udalosti vrátane zemetrasenia, cunami a extrémnych výkyvov počasia, strata bezpečnostných systémov a riadenie vážnych havárií.

(4) Pozri takisto špecifikácie stresových testov EÚ, odkaz navštívený 13. 4. 2023.

27.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 264/44

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2023/C 264/10)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Atlantique“

PGI-FR-A1365-AM02

Dátum oznámenia: 27. 4. 2023

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Zníženie minimálneho skutočného obsahu alkoholu na 9 obj. %

Zníženie skutočného obsahu alkoholu by malo pomôcť uspokojiť požiadavky nových trhov s vínami s nižším obsahom alkoholu, ktoré sú „sviežejšie“ a prístupné.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod 4 jednotného dokumentu.

2. Doplnenie odrôd Sauvignac B a Touriga nacional

Dopĺňajú sa dve nové odrody: odroda Sauvignon B, ktorá je odolná voči múčnatke viničovej, peronospóre viniča a čiernej hnilobe viniča, a odroda Touriga nacional, ktorá je prispôsobená zmene klímy.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod 7 jednotného dokumentu.

3. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

4. Úradný zemepisný kódex

Zoznam obcí v zemepisnej oblasti bol aktualizovaný na základe úradného zemepisného kódexu z roku 2022.

Ide o čisto formálnu zmenu a zemepisná oblasť sa nemení.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod 6 jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy) na zápis do registra

Atlantique

2. Druh zemepisného označenia

CHZO – chránené zemepisné označenie

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

Ide o tiché červené, ružové a biele vína. Minimálny skutočný obsah alkoholu je 9 obj. %.

STRUČNÝ OPIS

Vína s chráneným zemepisným označením „Atlantique“ sú tiché červené, ružové a biele vína.

Tiché vína s chráneným zemepisným označením „Atlantique“ majú minimálny skutočný obsah alkoholu 10,5 obj. %.

Celkový obsah (maximálny alebo minimálny) oxidu siričitého, celkový obsah prchavých kyselín a celková kyslosť, celkový obsah alkoholu sú stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva. Červené vína obsahujú vláčne a harmonické taníny. Sú vyvážené, elegantné a vyznačujú sa ovocnou vôňou. Biele a ružové vína vyjadrujú úplnú sviežosť a arómy odrôd, z ktorých sú vyrobené. Prejavujú sa značnou jemnosťou.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

Z hľadiska enologických postupov musia vína spĺňať požiadavky stanovené na úrovni Spoločenstva a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

5.2. Maximálne výnosy

120 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia a výroba vín s chráneným zemepisným označením „Atlantique“ sa uskutočňujú na území týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z 18. februára 2022):

Departement Charente, obce:

Abzac, Les Adjots, Agris, Aigre, Alloue, Ambérac, Ambernac, Anais, Angeac-Champagne, Angeac-Charente, Angeduc, Angoulême, Ansac-sur-Vienne, Ars, Asnières-sur-Nouère, Aubeterre-sur-Dronne, Aunac-sur-Charente, Aussac-Vadalle, Baignes-Sainte-Radegonde, Balzac, Barbezières, Barbezieux-Saint-Hilaire, Bardenac, Barret, Barro, Bassac, Bazac, Beaulieu-sur-Sonnette, Bécheresse, Bellevigne, Bellon, Benest, Bernac, Berneuil, Bessac, Bessé, Bioussac, Birac, Blanzaguet-Saint-Cybard, Boisbreteau, Boisné-La Tude, Bonnes, Bonneuil, Bors (Canton de Tude-et-Lavalette), Bors (Canton de Charente-Sud), Le Bouchage, Bouëx, Bourg-Charente, Bouteville, Boutiers-Saint-Trojan, Brettes, Bréville, Brie, Brie-sous-Barbezieux, Brie-sous-Chalais, Brigueuil, Brillac, Brossac, Bunzac, Cellefrouin, Cellettes, Chabanais, Chabrac, Chadurie, Chalais, Challignac, Champagne-Vigny, Champagne-Mouton, Champmillon, Champniers, Chantillac, La Chapelle, Charmé, Charras, Chasseneuil-sur-Bonnieure, Chassenon, Chassiecq, Chassors, Châteaubernard, Châteauneuf-sur-Charente, Châtignac, Chazelles, Chenon, Cherves-Châtelars, Cherves-Richemont, La Chèvrerie, Chillac, Chirac, Claix, Cognac, Combiers, Condac, Condéon, Confolens, Coteaux-du-Blanzacais, Coulgens, Coulonges, Courbillac, Courcôme, Courgeac, Courlac, La Couronne, Couture, Criteuil-la-Magdeleine, Curac, Deviat, Dignac, Dirac, Douzat, Ébréon, Échallat, Écuras, Édon, Empuré, Épenède, Les Essards, Esse, Étagnac, Étriac, Exideuil-sur-Vienne, Eymouthiers, La Faye, Feuillade, Fléac, Fleurac, Fontclaireau, Fontenille, La Forêt-de-Tessé, Fouquebrune, Fouqueure, Foussignac, Garat, Gardes-le-Pontaroux, Genac-Bignac, Gensac-la-Pallue, Genté, Gimeux, Gond-Pontouvre, Les Gours, Le Grand-Madieu, Grassac, Graves-Saint-Amant, Guimps, Guizengeard, Gurat, Hiersac, Hiesse, Houlette, L'Isle-d'Espagnac, Jarnac, Jauldes, Javrezac, Juignac, Juillac-le-Coq, Juillé, Julienne, Lachaise, Ladiville, Lagarde-sur-le-Né, Laprade, Lessac, Lesterps, Lésignac-Durand, Lichères, Ligné, Lignières-Ambleville, Linars, Le Lindois, Londigny, Longré, Lonnes, Louzac-Saint-André, Lupsault, Lussac, Luxé, La Magdeleine, Magnac-Lavalette-Villars, Magnac-sur-Touvre, Maine-de-Boixe, Mainzac, Mainxe-Gondeville, Manot, Mansle, Marcillac-Lanville, Mareuil, Marillac-le-Franc, Marsac, Marthon, Massignac, Mazerolles, Médillac, Mérignac, Merpins, Mesnac, Les Métairies, Mons, Montboyer, Montbron, Montmérac, Montemboeuf, Montignac-Charente, Montignac-le-Coq, Montjean, Montmoreau, Montrollet, Mornac, Mosnac-Saint-Simeux, Moulidars, Moulins-sur-Tardoire, Mouthiers-sur-Boëme, Mouton, Moutonneau, Mouzon, Nabinaud, Nanclars, Nanteuil-en-Vallée, Nercillac, Nersac, Nieuil, Nonac, Oradour, Oradour-Fanais, Orgedeuil, Oriolles, Orival, Paizay-Naudouin-Embourie, Palluaud, Parzac, Passirac, Pérignac, Pillac, Les Pins, Plassac-Rouffiac, Pleuville, Poullignac, Poursac, Pranzac, Pressignac, Puymoyen, Puyréaux, Raix, Ranville-Breuillaud, Reignac, Réparsac, Rioux-Martin, Rivières, La Rochefoucauld-en-Angoumois, La Rochette, Ronsenac, Rouffiac, Rougnac, Rouillac, Roullet-Saint-Estèphe, Roussines, Rouzède, Ruelle-sur-Touvre, Ruffec, Saint-Adjutory, Saint-Amant-de-Boixe, Saint-Amant-de-Nouère, Saint-Aulais-la-Chapelle, Saint-Avit, Saint-Bonnet, Saint-Brice, Saint-Christophe, Saint-Ciers-sur-Bonnieure, Saint-Claud, Saint-Coutant, Saint-Cybardeaux, Saint-Félix, Saint-Fort-sur-le-Né, Saint-Fraigne, Saint-Front, Saint-Genis-d'Hiersac, Saint-Georges, Saint-Germain-de-Montbron, Saint-Gourson, Saint-Groux, Saint-Laurent-de-Céris, Saint-Laurent-de-Cognac, Saint-Laurent-des-Combes, Saint-Martial, Saint-Martin-du-Clocher, Saint-Mary, Saint-Maurice-des-Lions, Saint-Médard, Saint-Même-les-Carrières, Saint-Michel, Saint-Palais-du-Né, Saint-Preuil, Saint-Quentin-sur-Charente, Saint-Quentin-de-Chalais, Saint-Romain, Saint-Saturnin, Sainte-Sévère, Saint-Séverin, Saint-Simon, Saint-Sornin, Sainte-Souline, Saint-Sulpice-de-Cognac, Saint-Sulpice-de-Ruffec, Saint-Vallier, Saint-Yrieix-sur-Charente, Salles-d'Angles, Salles-de-Barbezieux, Salles-de-Villefagnan, Salles-Lavalette, Saulgond, Sauvagnac, Sauvignac, Segonzac, Sers, Sigogne, Sireuil, Souffrignac, Souvigné, Soyaux, Suaux, La Tâche, Taizé-Aizie, Taponnat-Fleurignac, Le Tâtre, Terres-de-Haute-Charente, Theil-Rabier, Torsac, Tourriers, Touvérac, Touvre, Triac-Lautrait, Trois-Palis, Turgon, Tusson, Val-d'Auge, Val-de-Bonnieure, Val des Vignes, Valence, Vars, Vaux-Lavalette, Vaux-Rouillac, Ventouse, Verdille, Verneuil, Verrières, Verteuil-sur-Charente, Vervant, Vibrac, Le Vieux-Cérier, Vieux-Ruffec, Vignolles, Villebois-Lavalette, Villefagnan, Villejoubert, Villiers-le-Roux, Villognon, Vindelle, Vitrac-Saint-Vincent, Voeuil-et-Giget, Vouharte, Voulgézac, Vouthon, Vouzan, Xambes, Yviers, Yvrac-et-Malleyrand.

Departement Charente-Maritime, obce:

Agudelle, Aigrefeuille-d'Aunis, Allas-Bocage, Allas-Champagne, Anais, Andilly, Angliers, Angoulins, Annepont, Annezay, Antezant-la-Chapelle, Arces, Archiac, Archingeay, Ardillières, Ars-en-Ré, Arthenac, Arvert, Asnières-la-Giraud, Aujac, Aulnay, Aumagne, Authon-Ébéon, Avy, Aytré, Bagnizeau, Balanzac, Ballans, Ballon, La Barde, Barzan, Bazauges, Beaugeay, Beauvais-sur-Matha, Bedenac, Belluire, Benon, Bercloux, Bernay-Saint-Martin, Berneuil, Beurlay, Bignay, Biron, Blanzac-lès-Matha, Blanzay-sur-Boutonne, Bois, Le Bois-Plage-en-Ré, Boisredon, Bords, Boresse-et-Martron, Boscamnant, Bougneau, Bouhet, Bourcefranc-le-Chapus, Bourgneuf, Boutenac-Touvent, Bran, La Brée-les-Bains, Bresdon, Breuil-la-Réorte, Breuillet, Breuil-Magné, Brie-sous-Archiac, Brie-sous-Matha, Brie-sous-Mortagne, Brives-sur-Charente, Brizambourg, La Brousse, Burie, Bussac-sur-Charente, Bussac-Forêt, Cabariot, Celles, Cercoux, Chadenac, Chaillevette, Chambon, Chamouillac, Champagnac, Champagne, Champagnolles, Champdolent, Chaniers, Chantemerle-sur-la-Soie, La Chapelle-des-Pots, Charron, Chartuzac, Le Château-d'Oléron, Châtelaillon-Plage, Chatenet, Chaunac, Le Chay, Chenac-Saint-Seurin-d'Uzet, Chepniers, Chérac, Cherbonnières, Chermignac, Chevanceaux, Chives, Cierzac, Ciré-d'Aunis, Clam, Clavette, Clérac, Clion, La Clisse, La Clotte, Coivert, Colombiers, Consac, Contré, Corignac, Corme-Écluse, Corme-Royal, La Couarde-sur-Mer, Coulonges, Courant, Courcelles, Courcerac, Courçon, Courcoury, Courpignac, Coux, Cozes, Cramchaban, Cravans, Crazannes, Cressé, Croix-Chapeau, La Croix-Comtesse, Dampierre-sur-Boutonne, La Devise, Doeuil-sur-le-Mignon, Dolus-d'Oléron, Dompierre-sur-Charente, Dompierre-sur-Mer, Le Douhet, Échebrune, Échillais, Écoyeux, Écurat, Les Éduts, Les Églises-d'Argenteuil, L'Éguille, Épargnes, Esnandes, Les Essards, Essouvert, Étaules, Expiremont, Fenioux, Ferrières, Fléac-sur-Seugne, Floirac, La Flotte, Fontaine-Chalendray, Fontaines-d'Ozillac, Fontcouverte, Fontenet, Forges, Le Fouilloux, Fouras, Geay, Gémozac, La Genétouze, Genouillé, Germignac, Gibourne, Le Gicq, Givrezac, Les Gonds, Gourvillette, Grandjean, Le Grand-Village-Plage, La Grève-sur-Mignon, Grézac, La Gripperie-Saint-Symphorien, Le Gua, Le Gué-d'Alleré, Guitinières, Haimps, L'Houmeau, Île-d'Aix, La Jard, Jarnac-Champagne, La Jarne, La Jarrie, La Jarrie-Audouin, Jazennes, Jonzac, Juicq, Jussas, Lagord, La Laigne, Landes, Landrais, Léoville, Loire-les-Marais, Loiré-sur-Nie, Loix, Longèves, Lonzac, Lorignac, Loulay, Louzignac, Lozay, Luchat, Lussac, Lussant, Macqueville, Marans, Marennes-Hiers-Brouage, Marignac, Marsais, Marsilly, Massac, Matha, Les Mathes, Mazeray, Mazerolles, Médis, Mérignac, Meschers-sur-Gironde, Messac, Meursac, Meux, Migré, Migron, Mirambeau, Moëze, Mons, Montendre, Montguyon, Montils, Montlieu-la-Garde, Montpellier-de-Médillan, Montroy, Moragne, Mornac-sur-Seudre, Mortagne-sur-Gironde, Mortiers, Mosnac, Le Mung, Muron, Nachamps, Nancras, Nantillé, Néré, Neuillac, Neulles, Neuvicq, Neuvicq-le-Château, Nieul-lès-Saintes, Nieul-le-Virouil, Nieul-sur-Mer, Nieulle-sur-Seudre, Les Nouillers, Nuaillé-d'Aunis, Nuaillé-sur-Boutonne, Orignolles, Ozillac, Paillé, Pérignac, Périgny, Pessines, Le Pin, Pisany, Plassac, Plassay, Polignac, Pommiers-Moulons, Pons, Pont-l'Abbé-d'Arnoult, Port-des-Barques, Port-d'Envaux, Les Portes-en-Ré, Pouillac, Poursay-Garnaud, Préguillac, Prignac, Puilboreau, Puy-du-Lac, Puyravault, Puyrolland, Réaux sur Trèfle, Rétaud, Rivedoux-Plage, Rioux, Rochefort, La Rochelle, Romazières, Romegoux, La Ronde, Rouffiac, Rouffignac, Royan, Sablonceaux, Saint-Agnant, Saint-Aigulin, Saint-André-de-Lidon, Saint-Augustin, Saint-Bonnet-sur-Gironde, Saint-Bris-des-Bois, Saint-Césaire, Saint-Christophe, Saint-Ciers-Champagne, Saint-Ciers-du-Taillon, Saint-Clément-des-Baleines, Sainte-Colombe, Saint-Coutant-le-Grand, Saint-Crépin, Saint-Cyr-du-Doret, Saint-Denis-d'Oléron, Saint-Dizant-du-Bois, Saint-Dizant-du-Gua, Saint-Eugène, Saint-Félix, Saint-Fort-sur-Gironde, Saint-Froult, Sainte-Gemme, Saint-Genis-de-Saintonge, Saint-Georges-Antignac, Saint-Georges-de-Didonne, Saint-Georges-de-Longuepierre, Saint-Georges-des-Agoûts, Saint-Georges-des-Coteaux, Saint-Georges-d'Oléron, Saint-Georges-du-Bois, Saint-Germain-de-Lusignan, Saint-Pierre-la-Noue, Saint-Germain-de-Vibrac, Saint-Germain-du-Seudre, Saint-Grégoire-d'Ardennes, Saint-Hilaire-de-Villefranche, Saint-Hilaire-du-Bois, Saint-Hippolyte, Saint-Jean-d'Angély, Saint-Jean-d'Angle, Saint-Jean-de-Liversay, Saint-Julien-de-l'Escap, Saint-Just-Luzac, Saint-Laurent-de-la-Prée, Saint-Léger, Sainte-Lheurine, Saint-Loup, Saint-Maigrin, Saint-Mandé-sur-Brédoire, Saint-Mard, Sainte-Marie-de-Ré, Saint-Martial, Saint-Martial-de-Mirambeau, Saint-Martial-de-Vitaterne, Saint-Martial-sur-Né, Saint-Martin-d'Ary, Saint-Martin-de-Coux, Saint-Martin-de-Juillers, Saint-Martin-de-Ré, Saint-Médard, Saint-Médard-d'Aunis, Sainte-Même, Saint-Nazaire-sur-Charente, Saint-Ouen-d'Aunis, Saint-Ouen-la-Thène, Saint-Palais-de-Négrignac, Saint-Palais-de-Phiolin, Saint-Palais-sur-Mer, Saint-Pardoult, Saint-Pierre-d'Amilly, Saint-Pierre-de-Juillers, Saint-Pierre-de-l'Isle, Saint-Pierre-d'Oléron, Saint-Pierre-du-Palais, Saint-Porchaire, Saint-Quantin-de-Rançanne, Sainte-Radegonde, Sainte-Ramée, Saint-Rogatien, Saint-Romain-de-Benet, Saint-Saturnin-du-Bois, Saint-Sauvant, Saint-Sauveur-d'Aunis, Saint-Savinien, Saint-Seurin-de-Palenne, Saint-Sever-de-Saintonge, Saint-Séverin-sur-Boutonne, Saint-Sigismond-de-Clermont, Saint-Simon-de-Bordes, Saint-Simon-de-Pellouaille, Saint-Sorlin-de-Conac, Saint-Sornin, Sainte-Soulle, Saint-Sulpice-d'Arnoult, Saint-Sulpice-de-Royan, Saint-Thomas-de-Conac, Saint-Trojan-les-Bains, Saint-Vaize, Saint-Vivien, Saint-Xandre, Saintes, Saleignes, Salignac-de-Mirambeau, Salignac-sur-Charente, Salles-sur-Mer, Saujon, Seigné, Semillac, Semoussac, Semussac, Le Seure, Siecq, Sonnac, Soubise, Soubran, Soulignonne, Souméras, Sousmoulins, Surgères, Taillant, Taillebourg, Talmont-sur-Gironde, Tanzac, Taugon, Ternant, Tesson, Thaims, Thairé, Thénac, Thézac, Thors, Le Thou, Tonnay-Boutonne, Tonnay-Charente, Torxé, Les Touches-de-Périgny, La Tremblade, Trizay, Tugéras-Saint-Maurice, La Vallée, Vanzac, Varaize, Varzay, Vaux-sur-Mer, Vénérand, Vergeroux, Vergné, La Vergne, Vérines, Vervant, Vibrac, Villars-en-Pons, Villars-les-Bois, La Villedieu, Villedoux, Villemorin, Villeneuve-la-Comtesse, Villexavier, Villiers-Couture, Vinax, Virollet, Virson, Voissay, Vouhé, Yves.

Departement Dordogne, obce:

Abjat-sur-Bandiat, Agonac, Ajat, Alles-sur-Dordogne, Allas-les-Mines, Allemans, Angoisse, Anlhiac, Annesse-et-Beaulieu, Antonne-et-Trigonant, Archignac, Aubas, Audrix, Augignac, Auriac-du-Périgord, Azerat, La Bachellerie, Badefols-d'Ans, Badefols-sur-Dordogne, Baneuil, Bardou, Bars, Bassillac et Auberoche, Bayac, Beaumontois en Périgord, Beaupouyet, Beauregard-de-Terrasson, Beauregard-et-Bassac, Beauronne, Beleymas, Berbiguières, Bergerac, Bertric-Burée, Besse, Beynac-et-Cazenac, Biras, Biron, Boisse, Boisseuilh, Bonneville-et-Saint-Avit-de-Fumadières, Borrèze, Bosset, Bouillac, Boulazac Isle Manoire, Bouniagues, Bourdeilles, Le Bourdeix, Bourg-des-Maisons, Bourg-du-Bost, Bourgnac, Bourniquel, Bourrou, Bouteilles-Saint-Sébastien, Bouzic, Brantôme en Périgord, Brouchaud, Le Bugue, Le Buisson-de-Cadouin, Bussac, Busserolles, Bussière-Badil, Calès, Calviac-en-Périgord, Campagnac-lès-Quercy, Campagne, Campsegret, Capdrot, Carlux, Carsac-Aillac, Carsac-de-Gurson, Carves, La Cassagne, Castelnaud-la-Chapelle, Castels et Bézenac, Cause-de-Clérans, Celles, Cénac-et-Saint-Julien, Chalagnac, Chalais, Champagnac-de-Belair, Champagne-et-Fontaine, Champcevinel, Champniers-et-Reilhac, Champs-Romain, Chancelade, Chantérac, Chapdeuil, La Chapelle-Aubareil, La Chapelle-Faucher, La Chapelle-Gonaguet, La Chapelle-Grésignac, La Chapelle-Montabourlet, La Chapelle-Montmoreau, La Chapelle-Saint-Jean, Chassaignes, Château-l'Évêque, Châtres, Cherval, Cherveix-Cubas, Chourgnac, Cladech, Clermont-de-Beauregard, Clermont-d'Excideuil, Colombier, Coly-Saint-Amand, Comberanche-et-Épeluche, Condat-sur-Trincou, Condat-sur-Vézère, Connezac, Conne-de-Labarde, La Coquille, Corgnac-sur-l'Isle, Cornille, Les Coteaux Périgourdins, Coubjours, Coulaures, Coulounieix-Chamiers, Coursac, Cours-de-Pile, Coutures, Coux et Bigaroque-Mouzens, Couze-et-Saint-Front, Creyssac, Creysse, Creyssensac-et-Pissot, Cubjac-Auvézère-Val d'Ans, Cunèges, Daglan, Doissat, Domme, La Dornac, Douchapt, Douville, La Douze, Douzillac, Dussac, Échourgnac, Église-Neuve-de-Vergt, Église-Neuve-d'Issac, Escoire, Étouars, Excideuil, Eygurande-et-Gardedeuil, Eymet, Eyraud-Crempse-Maurens, Eyzerac, Les Eyzies, Fanlac, Les Farges, Faurilles, Faux, La Feuillade, Firbeix, Le Fleix, Fleurac, Florimont-Gaumier, Fonroque, La Force, Fossemagne, Fougueyrolles, Fouleix, Fraisse, Gabillou, Gageac-et-Rouillac, Gardonne, Gaugeac, Génis, Ginestet, Gout-Rossignol, Grand-Brassac, Granges-d'Ans, Grignols, Grives, Groléjac, Grun-Bordas, Hautefaye, Hautefort, Issac, Issigeac, Jaure, Javerlhac-et-la-Chapelle-Saint-Robert, Jayac, La Jemaye-Ponteyraud, Journiac, Jumilhac-le-Grand, Lacropte, Lalinde, Lamonzie-Montastruc, Lamonzie-Saint-Martin, Lamothe-Montravel, Lanouaille, Lanquais, Le Lardin-Saint-Lazare, Larzac, Lavalade, Lavaur, Les Lèches, Léguillac-de-l'Auche, Lembras, Lempzours, Limeuil, Limeyrat, Liorac-sur-Louyre, Lisle, Lolme, Loubejac, Lunas, Lusignac, Lussas-et-Nontronneau, Manzac-sur-Vern, Marcillac-Saint-Quentin, Mareuil en Périgord, Marnac, Marquay, Marsac-sur-l'Isle, Marsalès, Mauzac-et-Grand-Castang, Mauzens-et-Miremont, Mayac, Mazeyrolles, Ménesplet, Mensignac, Mescoules, Meyrals, Mialet, Milhac-de-Nontron, Minzac, Molières, Monbazillac, Monestier, Monfaucon, Monmadalès, Monmarvès, Monpazier, Monsac, Monsaguel, Montagnac-d'Auberoche, Montagnac-la-Crempse, Montagrier, Montaut, Montazeau, Montcaret, Montferrand-du-Périgord, Montignac, Montpeyroux, Monplaisant, Montpon-Ménestérol, Montrem, Mouleydier, Moulin-Neuf, Mussidan, Nabirat, Nadaillac, Nailhac, Nanteuil-Auriac-de-Bourzac, Nantheuil, Nanthiat, Nastringues, Naussannes, Négrondes, Neuvic, Nontron, Orliac, Parcoul-Chenaud, Paulin, Paunat, Paussac-et-Saint-Vivien, Pays de Belvès, Payzac, Pazayac, Pechs-de-l'Espérance, Périgueux, Petit-Bersac, Peyrignac, Peyzac-le-Moustier, Pezuls, Piégut-Pluviers, Le Pizou, Plaisance, Plazac, Pomport, Pontours, Port-Sainte-Foy-et-Ponchapt, Prats-de-Carlux, Prats-du-Périgord, Pressignac-Vicq, Preyssac-d'Excideuil, Prigonrieux, Proissans, Queyssac, Quinsac, Rampieux, Razac-d'Eymet, Razac-de-Saussignac, Razac-sur-l'Isle, Ribagnac, Ribérac, La Rochebeaucourt-et-Argentine, La Roche-Chalais, La Roque-Gageac, Rouffignac-Saint-Cernin-de-Reilhac, Rouffignac-de-Sigoulès, Rudeau-Ladosse, Sadillac, Sagelat, Saint-Agne, Saint-Amand-de-Vergt, Saint-André-d'Allas, Saint-André-de-Double, Saint-Antoine-de-Breuilh, Saint-Aquilin, Saint-Astier, Saint-Aubin-de-Cadelech, Saint-Aubin-de-Lanquais, Saint-Aubin-de-Nabirat, Saint Aulaye-Puymangou, Saint-Avit-de-Vialard, Saint-Avit-Rivière, Saint-Avit-Sénieur, Saint-Barthélemy-de-Bellegarde, Saint-Barthélemy-de-Bussière, Saint-Capraise-de-Lalinde, Saint-Capraise-d'Eymet, Saint-Cassien, Saint-Cernin-de-Labarde, Saint-Cernin-de-l'Herm, Saint-Chamassy, Saint-Crépin-d'Auberoche, Saint-Crépin-et-Carlucet, Sainte-Croix, Sainte-Croix-de-Mareuil, Saint-Cybranet, Saint-Cyprien, Saint-Cyr-les-Champagnes, Saint-Estèphe, Saint-Étienne-de-Puycorbier, Sainte-Eulalie-d'Ans, Saint-Félix-de-Bourdeilles, Saint-Félix-de-Reillac-et-Mortemart, Saint-Félix-de-Villadeix, Sainte-Foy-de-Belvès, Sainte-Foy-de-Longas, Saint-Front-d'Alemps, Saint-Front-de-Pradoux, Saint-Front-la-Rivière, Saint-Front-sur-Nizonne, Saint-Geniès, Saint-Georges-Blancaneix, Saint-Georges-de-Montclard, Saint-Géraud-de-Corps, Saint-Germain-de-Belvès, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Germain-du-Salembre, Saint-Germain-et-Mons, Saint-Géry, Saint-Geyrac, Saint-Hilaire-d'Estissac, Saint-Julien-Innocence-Eulalie, Saint-Jean-d'Ataux, Saint-Jean-de-Côle, Saint-Jean-d'Estissac, Saint-Jory-de-Chalais, Saint-Jory-las-Bloux, Saint-Julien-de-Lampon, Saint-Just, Saint-Laurent-des-Hommes, Saint-Laurent-des-Vignes, Saint-Laurent-la-Vallée, Saint-Léon-d'Issigeac, Saint-Léon-sur-l'Isle, Saint-Léon-sur-Vézère, Saint-Louis-en-l'Isle, Saint-Marcel-du-Périgord, Saint-Marcory, Saint-Martial-d'Albarède, Saint-Martial-d'Artenset, Saint-Martial-de-Nabirat, Saint-Martial-de-Valette, Saint-Martial-Viveyrol, Saint-Martin-de-Fressengeas, Saint-Martin-de-Gurson, Saint-Martin-de-Ribérac, Saint-Martin-des-Combes, Saint-Martin-l'Astier, Saint-Martin-le-Pin, Saint-Maime-de-Péreyrol, Saint-Méard-de-Drône, Saint-Méard-de-Gurçon, Saint-Médard-de-Mussidan, Saint-Médard-d'Excideuil, Saint-Mesmin, Saint-Michel-de-Double, Saint-Michel-de-Montaigne, Saint-Michel-de-Villadeix, Sainte-Mondane, Sainte-Nathalène, Saint-Nexans, Sainte-Orse, Saint-Pancrace, Saint-Pantaly-d'Excideuil, Saint-Pardoux-de-Drône, Saint-Pardoux-et-Vielvic, Saint-Pardoux-la-Rivière, Saint-Paul-de-Serre, Saint-Paul-la-Roche, Saint-Paul-Lizonne, Saint-Perdoux, Saint-Pierre-de-Chignac, Saint-Pierre-de-Côle, Saint-Pierre-de-Frugie, Saint-Pierre-d'Eyraud, Saint-Pompont, Saint-Priest-les-Fougères, Saint Privat en Périgord, Saint-Rabier, Sainte-Radegonde, Saint-Raphaël, Saint-Rémy, Saint-Romain-de-Monpazier, Saint-Romain-et-Saint-Clément, Saint-Saud-Lacoussière, Saint-Sauveur, Saint-Sauveur-Lalande, Saint-Seurin-de-Prats, Saint-Séverin-d'Estissac, Saint-Sulpice-de-Roumagnac, Saint-Sulpice-d'Excideuil, Sainte-Trie, Saint-Victor, Saint-Vincent-de-Connezac, Saint-Vincent-de-Cosse, Saint-Vincent-Jalmoutiers, Saint-Vincent-le-Paluel, Saint-Vincent-sur-l'Isle, Saint-Vivien, Salagnac, Salignac-Eyvigues, Salles-de-Belvès, Salon, Sanilhac, Sarlande, Sarlat-la-Canéda, Sarliac-sur-l'Isle, Sarrazac, Saussignac, Savignac-de-Miremont, Savignac-de-Nontron, Savignac-Lédrier, Savignac-les-Églises, Sceau-Saint-Angel, Segonzac, Sergeac, Serres-et-Montguyard, Servanches, Sigoulès-et-Flaugeac, Simeyrols, Singleyrac, Siorac-de-Ribérac, Siorac-en-Périgord, Sorges et Ligueux en Périgord, Soudat, Soulaures, Sourzac, Tamniès, Teillots, Temple-Laguyon, Terrasson-Lavilledieu, Teyjat, Thénac, Thenon, Thiviers, Thonac, Tocane-Saint-Apre, La Tour-Blanche-Cercles, Tourtoirac, Trélissac, Trémolat, Tursac, Urval, Val de Louyre et Caudeau, Vallereuil, Valojoulx, Vanxains, Varaignes, Varennes, Vaunac, Vélines, Vendoire, Verdon, Vergt, Vergt-de-Biron, Verteillac, Veyrignac, Veyrines-de-Domme, Veyrines-de-Vergt, Vézac, Villac, Villamblard, Villars, Villefranche-de-Lonchat, Villefranche-du-Périgord, Villetoureix, Vitrac.

Departement Gironde, obce:

Abzac, Aillas, Ambarès-et-Lagrave, Ambès, Andernos-les-Bains, Anglade, Arbanats, Arcachon, Arcins, Arès, Arsac, Artigues-près-Bordeaux, Les Artigues-de-Lussac, Arveyres, Asques, Aubiac, Audenge, Auriolles, Auros, Avensan, Ayguemorte-les-Graves, Bagas, Baigneaux, Balizac, Barie, Baron, Le Barp, Barsac, Bassanne, Bassens, Baurech, Bayas, Bayon-sur-Gironde, Bazas, Beautiran, Bégadan, Bègles, Béguey, Belin-Béliet, Bellebat, Bellefond, Belvès-de-Castillon, Bernos-Beaulac, Berson, Berthez, Beychac-et-Caillau, Bieujac, Biganos, Les Billaux, Birac, Blaignac, Blaignan-Prignac, Blanquefort, Blasimon, Blaye, Blésignac, Bommes, Bonnetan, Bonzac, Bordeaux, Bossugan, Bouliac, Bourdelles, Bourg, Bourideys, Le Bouscat, Brach, Branne, Brannens, Braud-et-Saint-Louis, Brouqueyran, Bruges, Budos, Cabanac-et-Villagrains, Cabara, Cadarsac, Cadaujac, Cadillac, Cadillac-en-Fronsadais, Camarsac, Cambes, Camblanes-et-Meynac, Camiac-et-Saint-Denis, Camiran, Camps-sur-l'Isle, Campugnan, Canéjan, Capian, Caplong, Captieux, Carbon-Blanc, Carcans, Cardan, Carignan-de-Bordeaux, Cars, Cartelègue, Casseuil, Castelmoron-d'Albret, Castelnau-de-Médoc, Castelviel, Castets et Castillon, Castillon-la-Bataille, Castres-Gironde, Caudrot, Caumont, Cauvignac, Cavignac, Cazalis, Cazats, Cazaugitat, Cénac, Cenon, Cérons, Cessac, Cestas, Cézac, Chamadelle, Cissac-Médoc, Civrac-de-Blaye, Civrac-sur-Dordogne, Civrac-en-Médoc, Cleyrac, Coimères, Coirac, Comps, Coubeyrac, Couquèques, Courpiac, Cours-de-Monségur, Cours-les-Bains, Coutras, Coutures, Créon, Croignon, Cubnezais, Cubzac-les-Ponts, Cudos, Cursan, Cussac-Fort-Médoc, Daignac, Dardenac, Daubèze, Dieulivol, Donnezac, Donzac, Doulezon, Les Églisottes-et-Chalaures, Escaudes, Escoussans, Espiet, Les Esseintes, Étauliers, Eynesse, Eyrans, Eysines, Faleyras, Fargues, Fargues-Saint-Hilaire, Le Fieu, Floirac, Flaujagues, Floudès, Fontet, Fossès-et-Baleyssac, Fours, Francs, Fronsac, Frontenac, Gabarnac, Gaillan-en-Médoc, Gajac, Galgon, Gans, Gardegan-et-Tourtirac, Gauriac, Gauriaguet, Générac, Génissac, Gensac, Gironde-sur-Dropt, Giscos, Gornac, Goualade, Gours, Gradignan, Grayan-et-l'Hôpital, Grézillac, Grignols, Guillac, Guillos, Guîtres, Gujan-Mestras, Le Haillan, Haux, Hostens, Hourtin, Hure, Illats, Isle-Saint-Georges, Izon, Jau-Dignac-et-Loirac, Jugazan, Juillac, Labarde, Labescau, La Brède, Lacanau, Ladaux, Lados, Lagorce, La Lande-de-Fronsac, Lamarque, Lamothe-Landerron, Lalande-de-Pomerol, Landerrouat, Landerrouet-sur-Ségur, Landiras, Langoiran, Langon, Lansac, Lanton, Lapouyade, Laroque, Lartigue, Laruscade, Latresne, Lavazan, Lège-Cap-Ferret, Léogeats, Léognan, Lerm-et-Musset, Lesparre-Médoc, Lestiac-sur-Garonne, Les Lèves-et-Thoumeyragues, Libourne, Lignan-de-Bazas, Lignan-de-Bordeaux, Ligueux, Listrac-de-Durèze, Listrac-Médoc, Lormont, Loubens, Louchats, Loupes, Loupiac, Loupiac-de-la-Réole, Lucmau, Ludon-Médoc, Lugaignac, Lugasson, Lugon-et-l'Île-du-Carnay, Lugos, Lussac, Macau, Madirac, Maransin, Marcenais, Marcheprime, Margaux-Cantenac, Margueron, Marimbault, Marions, Marsas, Martignas-sur-Jalle, Martillac, Martres, Masseilles, Massugas, Mauriac, Mazères, Mazion, Mérignac, Mérignas, Mesterrieux, Mios, Mombrier, Mongauzy, Monprimblanc, Monségur, Montagne, Montagoudin, Montignac, Montussan, Morizès, Mouillac, Mouliets-et-Villemartin, Moulis-en-Médoc, Moulon, Mourens, Naujac-sur-Mer, Naujan-et-Postiac, Néac, Nérigean, Neuffons, Le Nizan, Noaillac, Noaillan, Omet, Ordonnac, Origne, Paillet, Parempuyre, Pauillac, Les Peintures, Pellegrue, Périssac, Pessac, Pessac-sur-Dordogne, Petit-Palais-et-Cornemps, Peujard, Le Pian-Médoc, Le Pian-sur-Garonne, Pineuilh, Plassac, Pleine-Selve, Podensac, Pomerol, Pompéjac, Pompignac, Pondaurat, Porchères, Le Porge, Porte-de-Benauge, Portets, Le Pout, Préchac, Preignac, Prignac-et-Marcamps, Pugnac, Puisseguin, Pujols-sur-Ciron, Pujols, Le Puy, Puybarban, Puynormand, Queyrac, Quinsac, Rauzan, Reignac, La Réole, Rimons, Riocaud, Rions, La Rivière, Roaillan, Romagne, Roquebrune, La Roquille, Ruch, Sablons, Sadirac, Saillans, Saint-Aignan, Saint-André-de-Cubzac, Saint-André-du-Bois, Saint-André-et-Appelles, Saint-Androny, Saint-Antoine-du-Queyret, Saint-Antoine-sur-l'Isle, Saint-Aubin-de-Blaye, Saint-Aubin-de-Branne, Saint-Aubin-de-Médoc, Saint-Avit-de-Soulège, Saint-Avit-Saint-Nazaire, Saint-Brice, Saint-Caprais-de-Bordeaux, Saint-Christoly-de-Blaye, Saint-Christoly-Médoc, Saint-Christophe-des-Bardes, Saint-Christophe-de-Double, Saint-Cibard, Saint-Ciers-d'Abzac, Saint-Ciers-de-Canesse, Saint-Ciers-sur-Gironde, Sainte-Colombe, Saint-Côme, Sainte-Croix-du-Mont, Saint-Denis-de-Pile, Saint-Émilion, Saint-Estèphe, Saint-Étienne-de-Lisse, Sainte-Eulalie, Saint-Exupéry, Saint-Félix-de-Foncaude, Saint-Ferme, Sainte-Florence, Sainte-Foy-la-Grande, Sainte-Foy-la-Longue, Sainte-Gemme, Saint-Genès-de-Blaye, Saint-Genès-de-Castillon, Saint-Genès-de-Fronsac, Saint-Genès-de-Lombaud, Saint-Genis-du-Bois, Saint-Germain-de-Grave, Saint-Germain-d'Esteuil, Saint-Germain-du-Puch, Saint-Germain-de-la-Rivière, Saint-Gervais, Saint-Girons-d'Aiguevives, Sainte-Hélène, Saint-Hilaire-de-la-Noaille, Saint-Hilaire-du-Bois, Saint-Hippolyte, Saint-Jean-de-Blaignac, Saint-Jean-d'Illac, Saint-Julien-Beychevelle, Saint-Laurent-Médoc, Saint-Laurent-d'Arce, Saint-Laurent-des-Combes, Saint-Laurent-du-Bois, Saint-Laurent-du-Plan, Saint-Léger-de-Balson, Saint-Léon, Saint-Loubert, Saint-Loubès, Saint-Louis-de-Montferrand, Saint-Macaire, Saint-Magne, Saint-Magne-de-Castillon, Saint-Maixant, Saint-Mariens, Saint-Martial, Saint-Martin-Lacaussade, Saint-Martin-de-Laye, Saint-Martin-de-Lerm, Saint-Martin-de-Sescas, Saint-Martin-du-Bois, Saint-Martin-du-Puy, Saint-Médard-de-Guizières, Saint-Médard-d'Eyrans, Saint-Médard-en-Jalles, Saint-Michel-de-Castelnau, Saint-Michel-de-Fronsac, Saint-Michel-de-Rieufret, Saint-Michel-de-Lapujade, Saint-Morillon, Saint-Palais, Saint-Pardon-de-Conques, Saint-Paul, Saint-Pey-d'Armens, Saint-Pey-de-Castets, Saint-Philippe-d'Aiguille, Saint-Philippe-du-Seignal, Saint-Pierre-d'Aurillac, Saint-Pierre-de-Bat, Saint-Pierre-de-Mons, Saint-Quentin-de-Baron, Saint-Quentin-de-Caplong, Sainte-Radegonde, Saint-Romain-la-Virvée, Saint-Sauveur, Saint-Sauveur-de-Puynormand, Saint-Savin, Saint-Selve, Saint-Seurin-de-Bourg, Saint-Seurin-de-Cadourne, Saint-Seurin-de-Cursac, Saint-Seurin-sur-l'Isle, Saint-Sève, Saint-Sulpice-de-Faleyrens, Saint-Sulpice-de-Guilleragues, Saint-Sulpice-de-Pommiers, Saint-Sulpice-et-Cameyrac, Saint-Symphorien, Sainte-Terre, Saint-Trojan, Saint-Vincent-de-Paul, Saint-Vincent-de-Pertignas, Saint-Vivien-de-Blaye, Saint-Vivien-de-Médoc, Saint-Vivien-de-Monségur, Saint-Yzan-de-Soudiac, Saint-Yzans-de-Médoc, Salaunes, Salleboeuf, Salles, Les Salles-de-Castillon, Samonac, Saucats, Saugon, Saumos, Sauternes, La Sauve, Sauveterre-de-Guyenne, Sauviac, Savignac, Savignac-de-l'Isle, Semens, Sendets, Sigalens, Sillas, Soulac-sur-Mer, Soulignac, Soussac, Soussans, Tabanac, Le Taillan-Médoc, Taillecavat, Talais, Talence, Targon, Tarnès, Tauriac, Tayac, Le Teich, Le Temple, La Teste-de-Buch, Teuillac, Tizac-de-Curton, Tizac-de-Lapouyade, Toulenne, Le Tourne, Tresses, Le Tuzan, Uzeste, Val-de-Livenne, Val de Virvée, Valeyrac, Vayres, Vendays-Montalivet, Vensac, Vérac, Verdelais, Le Verdon-sur-Mer, Vertheuil, Vignonet, Villandraut, Villegouge, Villenave-de-Rions, Villenave-d'Ornon, Villeneuve, Virelade, Virsac, Yvrac.

Departement Lot-et-Garonne, obce:

Allons, Ambrus, Antagnac, Anzex, Argenton, Auriac-sur-Dropt, Baleyssagues, Barbaste, Beaupuy, Beauziac, Bouglon, Boussès, Bruch, Buzet-sur-Baïse, Calignac, Cambes, Casteljaloux, Castelnau-sur-Gupie, Caubeyres, Caubon-Saint-Sauveur, Cocumont, Couthures-sur-Garonne, Damazan, Durance, Duras, Escassefort, Esclottes, Espiens, Fargues-sur-Ourbise, Feugarolles, Gaujac, Grézet-Cavagnan, Guérin, Houeillès, Jusix, Labastide-Castel-Amouroux, Lachapelle, Lagupie, Lavardac, Lévignac-de-Guyenne, Leyritz-Moncassin, Loubès-Bernac, Marcellus, Marmande, Mauvezin-sur-Gupie, Meilhan-sur-Garonne, Moncaut, Montagnac-sur-Auvignon, Montesquieu, Monteton, Montgaillard-en-Albret, Montpouillan, Moustier, Nérac, Pardaillan, Peyrière, Pindères, Pompiey, Pompogne, Poussignac, Puch-d'Agenais, Razimet, La Réunion, Romestaing, Ruffiac, Saint-Astier, Saint-Avit, Sainte-Bazeille, Sainte-Colombe-de-Duras, Sainte-Colombe-en-Bruilhois, Sainte-Gemme-Martaillac, Saint-Géraud, Saint-Jean-de-Duras, Saint-Laurent, Saint-Léon, Saint-Martin-Curton, Saint-Martin-Petit, Saint-Pierre-de-Buzet, Saint-Pierre-sur-Dropt, Saint-Sauveur-de-Meilhan, Saint-Sernin, Samazan, Sauméjan, La Sauvetat-du-Dropt, Savignac-de-Duras, Sérignac-sur-Garonne, Seyches, Soumensac, Thouars-sur-Garonne, Vianne, Villefranche-du-Queyran, Villeneuve-de-Duras, Virazeil, Xaintrailles.

7. Muštové odrody

Abondant B

Abouriou B

Alicante Henri Bouschet N

Aligoté B

Alphonse Lavallée N

Altesse B

Alvarinho - Albariño

Aléatico N

Aramon N

Aramon blanc B

Aramon gris G

Aranel B

Arbane B

Arinarnoa N

Arriloba B

Arrouya N

Arrufiac B - Arrufiat

Artaban N

Aubin B

Aubin vert B

Aubun N - Murescola

Auxerrois B

Bachet N

Barbaroux Rs

Baroque B

Biancu Gentile B

Blanc Dame B

Bouchalès N

Bouillet N

Bouquettraube B

Bourboulenc B - Doucillon blanc

Brachet N - Braquet

Bronner B

Brun Fourca N

Brun argenté N - Vaccarèse

Béclan N - Petit Béclan

Béquignol N

Cabernet blanc B

Cabernet cortis N

Cabernet franc N

Cabernet-Sauvignon N

Caladoc N

Calitor N

Camaralet B

Carcajolo N

Carcajolo blanc B

Carignan N

Carignan blanc B

Carmenère N

Castets N

Chardonnay B

Chasan B

Chasselas B

Chasselas rose Rs

Chatus N

Chenanson N

Chenin B

Cinsaut N - Cinsault

Clairette B

Clairette rose Rs

Clarin B

Claverie B

Codivarta B

Colombard B

Colombaud B - Bouteillan

Corbeau N - Douce noire

Cot N - Malbec

Counoise N

Courbu B - Gros Courbu

Courbu noir N

Crouchen B - Cruchen

César N

Danlas B

Duras N

Durif N

Egiodola N

Ekigaïna N

Elbling B

Etraire de la Dui N

Fer N - Fer Servadou, Braucol, Mansois, Pinenc

Feunate N

Floreal B

Folignan B

Folle blanche B

Franc noir de Haute-Saône N

Fuella nera N

Furmint B

Gamaret

Gamay Fréaux N

Gamay N

Gamay de Bouze N

Gamay de Chaudenay N

Ganson N

Gascon N

Genovèse B

Goldriesling B

Gouget N

Graisse B

Gramon N

Grassen N - Grassenc

Grenache N

Grenache blanc B

Grenache gris G

Gringet B

Grolleau N

Grolleau gris G

Gros Manseng B

Gros vert B

Jacquère B

Johanniter B

Joubertin

Jurançon blanc B

Jurançon noir N - Dame noire

Knipperlé B

Lauzet B

Len de l'El B - Loin de l'Oeil

Liliorila B

Listan B - Palomino

Lival N

Macabeu B - Macabeo

Mancin N

Manseng noir N

Marsanne B

Marselan N

Mauzac B

Mauzac rose Rs

Mayorquin B

Melon B

Merlot N

Merlot blanc B

Meslier Saint-François B - Gros Meslier

Meunier N

Milgranet N

Molette B

Mollard N

Monarch N

Mondeuse N

Mondeuse blanche B

Monerac N

Montils B

Morrastel N - Minustellu, Graciano

Mourvaison N

Mourvèdre N - Monastrell

Mouyssaguès

Muresconu N - Morescono

Muscadelle B

Muscardin N

Muscaris B

Muscat Ottonel B - Muscat, Moscato

Muscat cendré B - Muscat, Moscato

Muscat d'Alexandrie B - Muscat, Moscato

Muscat de Hambourg N - Muscat, Moscato

Muscat à petits grains blancs B - Muscat, Moscato

Muscat à petits grains roses Rs - Muscat, Moscato

Mérille N

Müller-Thurgau B

Nielluccio N - Nielluciu

Noir Fleurien N

Négret de Banhars N

Négrette N

Ondenc B

Orbois B

Pagadebiti B

Pascal B

Perdea B

Persan N

Petit Courbu B

Petit Manseng B

Petit Meslier B

Petit Verdot N

Picardan B - Araignan

Pineau d'Aunis N

Pinot blanc B

Pinot gris G

Pinot noir N

Pinotin N

Piquepoul blanc B

Piquepoul gris G

Piquepoul noir N

Plant droit N - Espanenc

Portan N

Poulsard N - Ploussard

Prior N

Prunelard N

Précoce Bousquet B

Précoce de Malingre B

Raffiat de Moncade B

Ribol N

Riminèse B

Rivairenc N - Aspiran noir

Rivairenc blanc B - Aspiran blanc

Rivairenc gris G - Aspiran gris

Romorantin B - Danery

Rosé du Var Rs

Roublot B

Roussanne B

Roussette d'Ayze B

Sacy B

Saint Côme B

Saint-Macaire N

Saint-Pierre doré B

Saphira B

Sauvignac

Sauvignon B - Sauvignon blanc

Sauvignon gris G - Fié gris

Savagnin blanc B

Savagnin rose Rs

Sciaccarello N

Segalin N

Select B

Semebat N

Semillon B

Servanin N

Servant B

Solaris B

Soreli B

Souvignier gris Rs

Syrah N - Shiraz

Tannat N

Tempranillo N

Terret blanc B

Terret gris G

Terret noir N

Tibouren N

Tourbat B

Touriga nacional N

Tressot N

Trousseau N

Téoulier N

Ugni blanc B

Valdiguié N

Velteliner rouge précoce Rs

Verdesse B

Vermentino B - Rolle

Vidoc N

Viognier B

Voltis B

8. Opis súvislostí

Zemepisná oblasť výroby sa rozprestiera na všetkých departementoch Charente, Charente-Maritime, Dordogne, Gironde a západnej časti departementu Lot-et-Garonne.

Názov tohto chráneného zemepisného označenia úzko súvisí s blízkosťou Atlantického oceánu, ktorý lemuje zemepisnú oblasť na západe na 250 kilometroch. Oblasť obmývajú veľtoky a rieky: Garonne, Dordogne, Charente, Lot a ich početné prítoky a od západu na východ v jej strede ju formuje široké ústie rieky Gironde, pričom tento región sa vyznačuje miernym oceánskym podnebím značne ovplyvňovaným blízkosťou vodných útvarov a teplým Golfským prúdom. Zimy sú mierne a vlhké a letá teplé, suché a slnečné. Priemerný slnečný svit je približne 1 950 hodín ročne. Klimatické podmienky sú úplne priaznivé na pestovanie viniča. Prímorské podnebie možno vďaka prílivom, ktoré stúpajú po ústiach riek, a prevládajúcim západným morským vetrom pociťovať viac ako sto kilometrov od ústí riek. Oceánske podnebie sa zmierňuje smerom na východ a stáva sa viac kontinentálnym, s chladnejšími zimami a teplejšími letami.

Rozlišujú sa tri hlavné druhy pôdy, ktoré sú veľmi priaznivé na výsadbu vinohradov: hnedé ílovito-vápencové pôdy na vápencovom substráte, vylúhované ílovito-piesočnaté pôdy (známe ako „boulbènes“), ktoré pochádzajú z prekrývania veterných naplavenín na „pieskoch, íloch a štrkoch regiónu Périgord“ a aluviálne štrkovité, ílovité, piesočnaté pôdy a naplaveniny v rôznych pomeroch zodpovedajúcich starým a novým terasám veľtokov a riek. Oblasť výroby je vďaka širokému prístupu na more už od staroveku otvorená obchodu. Pod rímskym vplyvom sa na juhozápade Francúzska objavuje pestovanie viniča. V stredoveku rozmach vinohradníctva úzko súvisí s tým, že Akvitánsko vlastní anglická koruna. Dobrá povesť vín, ktoré často nesú názov riečnych prístavov, v ktorých sa nakladajú na lode, výrazne rastie v celej Európe. Veľké prístavy, ako sú Bordeaux alebo La Rochelle, sa zapájajú do námorného obchodu s vínami a destilátmi z celého regiónu.

Prevažná časť vinárskej výroby sa v regióne zameriava na chránené označenia pôvodu. V súvislosti so zavedením oblastí výroby a v rámci vymedzenia segmentácie vín vyrobených v rozsiahlych vinárskych oblastiach sa vyvinuli vína s označením „Atlantique“ a tvoria tak základ tejto novej segmentácie. Prvý zber úrody sa konal v roku 2006.

CHZO „Atlantique“ sa vyrába vo všetkých troch farbách s prevahou červených vín (50 %), pričom biele a ružové vína predstavujú rovnaký pomer (25 %). Používané odrody sú prevažne tradičné odrody na juhozápade, ktoré predstavujú, pokiaľ ide o červené a ružové vína, odrody Merlot N, Cabernet-sauvignon N, Cabernet franc N a Cot N (alebo Malbec), a pokiaľ ide o biele vína, odrody Sauvignon B, Sémillon B a Ugni blanc B. Možnosť výsadby odrôd z iných vinohradov sa ponechala na výrobcov, čím sa umožnilo prispôsobenie a kvalitatívny vývoj výroby, ako aj výroba vín z odrôd s názvami, ktoré spotrebiteľ ľahko rozpozná.

Vyrobené vína sú vláčne, aromatické, s ovocnou vôňou. Výroba chráneného zemepisného označenia „Atlantique“ je priemerne 25 000 hektolitrov za rok, pokiaľ ide o jeho prvé štyri roky výroby. Vinohrady sa už 2 000 rokov nachádzajú v celej zemepisnej oblasti chráneného zemepisného označenia „Atlantique“, čo je z historického hľadiska dôkazom vhodnosti tohto regiónu na výrobu vín.

Tieto vína sa vo veľkej miere predávajú lokálne a sú určené na podporu cestovného ruchu na pobreží Atlantického oceánu. Biele a ružové vína sú svojou sviežosťou vhodné najmä na rýchlu spotrebu v lete spolu s ustricami z obce Marennes alebo Arcachon a inými výrobkami z juhozápadu Francúzska. Červené vína, ktoré sú pre tento región Francúzska špecifickejším výrobkom, dopĺňajú škálu vín s označením pôvodu vyrobených na tom istom území a všeobecne známych na celom svete. Podnebie zmierňované blízkosťou Atlantického oceánu vedie k výrobe vyvážených, sviežich a elegantných vín a vín, ktoré v plnom rozsahu vyjadrujú typické vlastnosti odrôd, z ktorých sa vyrábajú. Tieto výrobky umožňujú spotrebiteľovi ľahký prístup k vínam tohto regiónu a ponúkajú možnosť objavovať mnohé chránené označenia pôvodu s typickými vlastnosťami, ktoré tvoria pestrú ponuku vín na tomto území.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (1)

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín s chráneným zemepisným označením „Atlantique“ pozostáva z územia týchto obcí (podľa úradného zemepisného kódexu z 18. februára 2022):

Departement Corrèze, obce:

Albignac, Allassac, Arnac-Pompadour, Astaillac, Aubazines, Ayen, Beaulieu-sur-Dordogne, Benayes, Beynat, Beyssac, Beyssenac, Bilhac, Branceilles, Brignac-la-Plaine, Brive-la-Gaillarde, Chabrignac, La Chapelle-aux-Brocs, La Chapelle-aux-Saints, Chartrier-Ferrière, Chasteaux, Chauffour-sur-Vell, Chenailler-Mascheix, Collonges-la-Rouge, Concèze, Cosnac, Cublac, Curemonte, Dampniat, Donzenac, Estivals, Estivaux, Jugeals-Nazareth, Juillac, Lagleygeolle, Lanteuil, Larche, Lascaux, Ligneyrac, Liourdres, Lissac-sur-Couze, Lostanges, Louignac, Lubersac, Malemort, Mansac, Marcillac-la-Croze, Meyssac, Montgibaud, Nespouls, Noailhac, Noailles, Nonards, Objat, Orgnac-sur-Vézère, Palazinges, Perpezac-le-Blanc, Perpezac-le-Noir, Le Pescher, Puy-d'Arnac, Queyssac-les-Vignes, Rosiers-de-Juillac, Sadroc, Saillac, Saint-Aulaire, Saint-Bazile-de-Meyssac, Saint-Bonnet-la-Rivière, Saint-Bonnet-l'Enfantier, Saint-Cernin-de-Larche, Saint-Cyprien, Saint-Cyr-la-Roche, Saint-Eloy-les-Tuileries, Sainte-Féréole, Saint-Julien-le-Vendômois, Saint-Julien-Maumont, Saint-Martin-Sepert, Saint-Pantaléon-de-Larche, Saint-Pardoux-Corbier, Saint-Pardoux-l'Ortigier, Saint-Robert.

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Chránené zemepisné označenie „Atlantique“ možno doplniť o tieto prívlastky:

názov jednej alebo viacerých odrôd,

prívlastky „primeur“ alebo „nouveau“.

Ak sa na etikete namiesto slov „chránené zemepisné označenie“ uvádza tradičný pojem „Vin de pays“ (vidiecke víno), na etikete sa musí uvádzať logo CHZO Európskej únie.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (2)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Saint-Solve, Saint-Sornin-Lavolps, Saint-Viance, Segonzac, Ségur-le-Château, Sérilhac, Sioniac, Troche, Tudeils, Turenne, Ussac, Varetz, Vars-sur-Roseix, Végennes, Vigeois, Vignols, Voutezac, Yssandon.

Departement Gers, obce:

Arblade-le-Haut, Avensac, Avezan, Ayguetinte, Ayzieu, Bajonnette, Bascous, Beaucaire, Beaumont, Béraut, Berrac, Bétous, Bezolles, Bivès, Blaziert, Bonas, Bourrouillan, Bretagne-d'Armagnac, Brugnens, Cadeilhan, Campagne-d'Armagnac, Cassaigne, Castelnau-d'Arbieu, Castelnau d'Auzan Labarrère, Castelnau-sur-l'Auvignon, Castéra-Lectourois, Castéra-Verduzan, Castéron, Castet-Arrouy, Castex-d'Armagnac, Caupenne-d'Armagnac, Caussens, Cazaubon, Cazeneuve, Céran, Cézan, Condom, Courrensan, Cravencères, Dému, Eauze, Espas, Estang, Estramiac, Flamarens, Fleurance, Fourcès, Gaudonville, Gavarret-sur-Aulouste, Gazaupouy, Gimbrède, Gondrin, Goutz, Homps, Le Houga, L'Isle-Bouzon, Justian, Labrihe, Lagarde, Lagardère, Lagraulet-du-Gers, Lalanne, Lamothe-Goas, Lannemaignan, Lannepax, Lanne-Soubiran, Larée, Larressingle, Larroque-Engalin, Larroque-Saint-Sernin, Larroque-sur-l'Osse, Laujuzan, Lauraët, Lectoure, Lias-d'Armagnac, Ligardes, Loubédat, Luppé-Violles, Magnan, Magnas, Maignaut-Tauzia, Manciet, Mansempuy, Mansencôme, Maravat, Marguestau, Marsolan, Mas-d'Auvignon, Mauléon-d'Armagnac, Maupas, Mauroux, Mauvezin, Miradoux, Miramont-Latour, Monclar, Monfort, Monguilhem, Monlezun-d'Armagnac, Montestruc-sur-Gers, Montréal, Mormès, Mouchan, Mourède, Nogaro.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (3)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Noulens, Panjas, Pauilhac, Perchède, Pergain-Taillac, Pessoulens, Peyrecave, Pis, Plieux, Pouy-Roquelaure, Préchac, Puységur, Ramouzens, Réans, Réjaumont, La Romieu, Roquepine, Roques, Rozès, Saint-Antoine, Saint-Antonin, Saint-Avit-Frandat, Saint-Brès, Sainte-Christie-d'Armagnac, Saint-Clar, Saint-Créac, Sainte-Gemme, Saint-Griède, Saint-Léonard, Saint-Martin-d'Armagnac, Saint-Martin-de-Goyne, Sainte-Mère, Saint-Mézard, Saint-Orens, Saint-Orens-Pouy-Petit, Saint-Paul-de-Baïse, Saint-Puy, Sainte-Radegonde, Salles-d'Armagnac, Sarrant, La Sauvetat, Séailles, Sempesserre, Sérempuy, Sion, Solomiac, Sorbets, Taybosc, Terraube, Toujouse, Tournecoupe, Urdens, Urgosse, Valence-sur-Baïse.

Departement Landes, obce:

Aire-sur-l'Adour, Arboucave, Arengosse, Argelouse, Artassenx, Arthez-d'Armagnac, Arue, Arx, Aubagnan, Audignon, Aureilhan, Aurice, Bahus-Soubiran, Banos, Bascons, Bas-Mauco, Bats, Baudignan, Belhade, Bélis, Benquet, Betbezer-d'Armagnac, Bias, Biscarrosse, Bordères-et-Lamensans, Bostens, Bougue, Bourdalat, Bourriot-Bergonce, Bretagne-de-Marsan, Brocas, Buanes, Cachen, Callen, Campagne, Campet-et-Lamolère, Canenx-et-Réaut, Castandet, Castelnau-Tursan, Castelner, Cauna, Cazalis, Cazères-sur-l'Adour, Cère, Classun, Clèdes, Commensacq, Coudures, Créon-d'Armagnac, Duhort-Bachen, Dumes, Escalans, Escource, Estigarde, Eugénie-les-Bains, Eyres-Moncube, Fargues, Le Frêche, Gabarret, Gaillères, Garein, Gastes, Geaune, Geloux, Grenade-sur-l'Adour, Hagetmau, Haut-Mauco.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (4)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Herré, Hontanx, Horsarrieu, Labastide-Chalosse, Labastide-d'Armagnac, Labouheyre, Labrit, Lacajunte, Lacquy, Lacrabe, Laglorieuse, Lagrange, Larrivière-Saint-Savin, Latrille, Lauret, Lencouacq, Lesperon, Liposthey, Losse, Lubbon, Lucbardez-et-Bargues, Lüe, Luglon, Lussagnet, Luxey, Maillas, Maillères, Mano, Mant, Mauries, Maurrin, Mauvezin-d'Armagnac, Mazerolles, Mézos, Mimizan, Miramont-Sensacq, Momuy, Monget, Monségur, Montaut, Mont-de-Marsan, Montégut, Montgaillard, Montsoué, Morcenx-la-Nouvelle, Morganx, Moustey, Onesse-Laharie, Ousse-Suzan, Parentis-en-Born, Parleboscq, Payros-Cazautets, Pécorade, Perquie, Peyre, Philondenx, Pimbo, Pissos, Pontenx-les-Forges, Poudenx, Pouydesseaux, Pujo-le-Plan, Puyol-Cazalet, Renung, Retjons, Rimbez-et-Baudiets, Roquefort, Sabres, Saint-Agnet, Saint-Avit, Sainte-Colombe, Saint-Cricq-Chalosse, Saint-Cricq-Villeneuve, Sainte-Eulalie-en-Born, Sainte-Foy, Saint-Gein, Saint-Gor, Saint-Julien-d'Armagnac, Saint-Justin, Saint-Loubouer, Saint-Martin-d'Oney, Saint-Maurice-sur-Adour, Saint-Paul-en-Born, Saint-Perdon, Saint-Pierre-du-Mont, Saint-Sever, Samadet, Sanguinet, Sarbazan, Sarraziet, Sarron, Saugnacq-et-Muret, Le Sen, Serres-Gaston, Serreslous-et-Arribans, Solférino, Sorbets, Sore, Trensacq, Uchacq-et-Parentis, Urgons, Vert, Vielle-Tursan, Vielle-Soubiran, Le Vignau, Villeneuve-de-Marsan, Ychoux, Ygos-Saint-Saturnin.

Departement Lot, obce:

Albas, Anglars-Juillac, Arcambal, Les Arques, Aujols, Bach.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (5)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Beauregard, Bélaye, Belfort-du-Quercy, Bellefont-La Rauze, Belmont-Sainte-Foi, Berganty, Blars, Boissières, Porte-du-Quercy, Bouziès, Cabrerets, Cahors, Caillac, Calamane, Calvignac, Cambayrac, Carnac-Rouffiac, Cassagnes, Castelfranc, Castelnau Montratier-Sainte Alauzie, Catus, Cazals, Cénevières, Cézac, Cieurac, Concots, Cras, Crayssac, Crégols, Cremps, Douelle, Duravel, Escamps, Esclauzels, Espère, Flaujac-Poujols, Floressas, Fontanes, Francoulès, Frayssinet-le-Gélat, Gigouzac, Gindou, Goujounac, Grézels, Les Junies, Labastide-du-Vert, Labastide-Marnhac, Laburgade, Lacapelle-Cabanac, Lagardelle, Lalbenque, Lamagdelaine, Laramière, Lauzès, Lendou-en-Quercy, Lentillac-du-Causse, Lherm, Lhospitalet, Limogne-en-Quercy, Lugagnac, Luzech, Marminiac, Mauroux, Maxou, Mechmont, Mercuès, Le Montat, Montcabrier, Montcléra, Montcuq-en-Quercy-Blanc, Montdoumerc, Montgesty, Montlauzun, Nadillac, Nuzéjouls, Orniac, Parnac, Les Pechs du Vers, Pern, Pescadoires, Pomarède, Pontcirq, Pradines, Prayssac, Promilhanes, Puy-l'évêque, Sabadel-Lauzès, Saillac, Saint-Caprais, Saint-Cirq-Lapopie, Barguelonne-en-Quercy, Saint-Denis-Catus, Saint Géry-Vers, Saint-Martin-Labouval, Saint-Martin-le-Redon, Saint-Médard, Saint-Paul-Flaugnac, Saint-Pierre-Lafeuille, Saint-Vincent-Rive-d'Olt, Sauliac-sur-Célé, Sauzet, Sénaillac-Lauzès, Sérignac, Soturac, Tour-de-Faure, Touzac, Trespoux-Rassiels, Varaire, Vaylats, Vidaillac, Villesèque, Vire-sur-Lot.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (6)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Departement Lot-et-Garonne, obce:

Agen, Agmé, Agnac, Aiguillon, Allemans-du-Dropt, Andiran, Armillac, Astaffort, Aubiac, Bajamont, Bazens, Beaugas, Birac-sur-Trec, Boé, Bon-Encontre, Boudy-de-Beauregard, Bourgougnague, Bourran, Brax, Brugnac, Cahuzac, Calonges, Cancon, Casseneuil, Castelmoron-sur-Lot, Castelnaud-de-Gratecambe, Castillonnès, Caudecoste, Caumont-sur-Garonne, Cavarc, Clairac, Clermont-Dessous, Colayrac-Saint-Cirq, Coulx, Cuq, Douzains, Estillac, Fals, Fauguerolles, Fauillet, Ferrensac, Fieux, Fongrave, Foulayronnes, Fourques-sur-Garonne, Francescas, Fréchou, Frégimont, Galapian, Gontaud-de-Nogaret, Grateloup-Saint-Gayrand, Hautesvignes, Labretonie, Lafitte-sur-Lot, Lagarrigue, Lagruère, Lalandusse, Lamontjoie, Lannes, Laparade, Laperche, Laplume, Lasserre, Lauzun, Lavergne, Layrac, Longueville, Lougratte, Marmont-Pachas, Le Mas-d'Agenais, Mézin, Miramont-de-Guyenne, Moirax, Monbahus, Monclar, Moncrabeau, Monheurt, Montastruc, Montauriol, Montignac-de-Lauzun, Montignac-Toupinerie, Monviel, Moulinet, Nicole, Nomdieu, Pailloles, Le Passage, Pinel-Hauterive, Pont-du-Casse, Port-Sainte-Marie, Poudenas, Puymiclan, Puysserampion, Réaup-Lisse, Roquefort, Roumagne, Saint-Barthélemy-d'Agenais, Saint-Colomb-de-Lauzun, Saint-Etienne-de-Fougères, Saint-Hilaire-de-Lusignan, Saint-Léger, Sainte-Marthe, Sainte-Maure-de-Peyriac, Saint-Maurice-de-Lestapel, Saint-Nicolas-de-la-Balerme.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (7)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Saint-Pardoux-du-Breuil, Saint-Pardoux-Isaac, Saint-Pastour, Saint-Pé-Saint-Simon, Saint-Quentin-du-Dropt, Saint-Salvy, Saint-Sixte, Saint-Vincent-de-Lamontjoie, Saumont, Sauveterre-Saint-Denis, Ségalas, Sénestis, Sérignac-Péboudou, Sos, Taillebourg, Tombebéuf, Tonneins, Tourtrès, Varès, Verteuil-d'Agenais, Villebramar, Villeton.

Departement Deux-Sèvres, obce:

Aiffres, Aigondigné, Alloinay, Amuré, Arçais, Ardin, Asnières-en-Poitou, Aubigné, Augé, Avon, Azay-le-Brûlé, Beaussais-Vitré, Beauvoir-sur-Niort, Béceleuf, Bessines, Beugnon-Thireuil, Bougon, Le Bourdet, Brieuil-sur-Chizé, Brioux-sur-Boutonne, Brûlain, Le Busseau, Caunay, Celles-sur-Belle, Champdeniers, La Chapelle-Bâton, La Chapelle-Pouilloux, Chauray, Chef-Boutonne, Chenay, Chérigné, Cherveux, Chey, Chizé, Clussais-la-Pommeraie, Coulon, Coulonges-sur-l'Autize, Cours, Couture-d'Argenson, La Crèche, Echiré, Ensigné, Epannes, Exireuil, Exoudun, Faye-sur-Ardin, Fenioux, Fontenille-Saint-Martin-d'Entraigues, Fontivillié, Fors, Les Fosses, La Foye-Monjault, François, Fressines, Frontenay-Rohan-Rohan, Germond-Rouvre, Granzay-Gript, Juillé, Juscorps, Lezay, Limalonges, Lorigné, Loubigné, Loubillé, Luché-sur-Brioux, Lusseray, Magné, Mairé-Levescault, Maisonnay, Marcillé, Marigny, Mauzé-sur-le-Mignon, Melle, Melleran, Messé, Montalembert, La Mothe-Saint-Héray, Nanteuil, Niort, Paizay-le-Chapt, Pamplie, Pamproux, Périgné, Pers, Plaine-d'Argenson, Pliboux, Prahecq.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (8)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Prailles-La Couarde, Prin-Deyrançon, Puihardy, La Rochénard, Rom, Romans, Saint-Christophe-sur-Roc, Saint-Coutant, Sainte-Eanne, Saint-Gelais, Saint-Georges-de-Rex, Saint-Hilaire-la-Palud, Saint-Laurs, Saint-Maixent-de-Beugné, Saint-Maixent-l'école, Saint-Martin-de-Bernegoue, Saint-Martin-de-Saint-Maixent, Saint-Maxire, Sainte-Néomaye, Sainte-Ouenne, Saint-Pompain, Saint-Rémy, Saint-Romans-des-Champs, Saint-Romans-lès-Melle, Sainte-Soline, Saint-Symphorien, Saint-Vincent-la-Châtre, Saivres, Salles, Sansais, Sauzé-Vaussais, Sciecq, Scillé, Secondigné-sur-Belle, Séligné, Sepvret, Soudan, Souvigné, Surin, Valdelaume, Val-du-Mignon, Vallans, Vançais, Le Vanneau-Irleau, Vanzay, Vernoux-sur-Boutonne, Le Vert, Villefollet, Villemain, Villiers-en-Bois, Villiers-en-Plaine, Villiers-sur-Chizé, Vouillé, Xaintray.

Departement Vendée, obce:

Les Achards, L'Aiguillon-la-Presqu'île, L'Aiguillon-sur-Vie, Angles, Antigny, Apremont, Auchay-sur-Vendée, Avrillé, Barbâtre, La Barre-de-Monts, Bazoges-en-Pareds, Beaulieu-sous-la-Roche, Beauvoir-sur-Mer, Benet, Le Bernard, Bois-de-Céné, La Boissière-des-Landes, Bouillé-Courdault, Bouin, Le Boupère, Bourneau, Brem-sur-Mer, Bretignolles-sur-Mer, Breuil-Barret, La Caillère-Saint-Hilaire, Cezais, Chaillé-les-Marais, La Chaize-Giraud, Challans, Champagné-les-Marais, Le Champ-Saint-Père, La Chapelle-aux-Lys, La Chapelle-Hermier, La Chapelle-Palluau.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (9)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

La Chapelle-Thémer, Chasnais, La Châtaigneraie, Châteauneuf, Chavagnes-les-Redoux, Cheffois, Coëx, Commequiers, Curzon, Damvix, Doix lès Fontaines, L'Epine, Falleron, Faymoreau, Le Fenouiller, Fontenay-le-Comte, Foussais-Payré, Froidfond, La Garnache, Le Girouard, Givrand, Le Givre, Grand'Landes, Grosbreuil, Grues, Le Gué-de-Velluire, La Guérinière, L'Hermenault, L'Ile-d'Elle, L'Ile-d'Olonne, L'Ile-d'Yeu, Jard-sur-Mer, La Jaudonnière, La Jonchère, Lairoux, Landeronde, Landevieille, Le Langon, Liez, Loge-Fougereuse, Longèves, Longeville-sur-Mer, Luçon, Maché, Les Magnils-Reigniers, Maillé, Maillezais, Marillet, Marsais-Sainte-Radégonde, Martinet, Le Mazeau, La Meilleraie-Tillay, Menomblet, Mervent, Monsireigne, Montournais, Montreuil, Moreilles, Mouilleron-Saint-Germain, Moutiers-les-Mauxfaits, Mouzeuil-Saint-Martin, Nalliers, Nieul-le-Dolent, Noirmoutier-en-l'Ile, Notre-Dame-de-Monts, Notre-Dame-de-Riez, L'Orbrie, Palluau, Le Perrier, Petosse, Pissotte, Poiroux, Pouillé, Pouzauges, Puy-de-Serre, Puyravault, Réaumur, La Réorthe, Rives-d'Autise, Les Sables-d'Olonne, Saint-Aubin-la-Plaine, Saint-Avaugourd-des-Landes, Saint-Benoist-sur-Mer, Saint-Christophe-du-Ligneron, Saint-Cyr-des-Gâts, Saint-Cyr-en-Talmondais, Saint-Denis-du-Payré, Saint-Etienne-de-Brillouet, Saint-Etienne-du-Bois, Sainte-Flaive-des-Loups, Sainte-Foy.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (10)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Sainte-Gemme-la-Plaine, Saint-Georges-de-Pointindoux, Saint-Gervais, Saint-Gilles-Croix-de-Vie, Sainte-Hermine, Saint-Hilaire-de-Riez, Saint-Hilaire-des-Loges, Saint-Hilaire-de-Voust, Saint-Hilaire-la-Forét, Saint-Jean-de-Beugné, Saint-Jean-de-Monts, Saint-Juire-Champgillon, Saint-Julien-des-Landes, Saint-Laurent-de-la-Salle, Saint-Maixent-sur-Vie, Saint-Martin-de-Fraigneau, Saint-Martin-des-Fontaines, Saint-Martin-Lars-en-Sainte-Hermine, Saint-Mathurin, Saint-Maurice-des-Noues, Saint-Maurice-le-Girard, Saint-Mesmin, Saint-Michel-en-l'Herm, Saint-Michel-le-Cloucq, Saint-Paul-Mont-Penit, Saint-Pierre-du-Chemin, Saint-Pierre-le-Vieux, Sainte-Radégonde-des-Noyers, Saint-Révérend, Saint-Sigismond, Saint-Sulpice-en-Pareds, Saint-Urbain, Saint-Valérien, Saint-Vincent-sur-Graon, Saint-Vincent-sur-Jard, Sallertaine, Sérigné, Sèvremont, Soullans, La Taillée, Tallud-Sainte-Gemme, Talmont-Saint-Hilaire, La Tardière, Thiré, Thouarsais-Bouildroux, La Tranche-sur-Mer, Triaize, Vairé, Les Velluire-sur-Vendée, Vix, Vouillé-les-Marais, Vouvant, Xanton-Chassenon.

Departement Vienne, obce:

Adriers, Anché, Angles-sur-l'Anglin, Antigny, Asnières-sur-Blour, Asnois, Availles-Limouzine, Béthines, Blanzay, Bouresse, Bourg-Archambault.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (11)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Brigueil-le-Chantre, Brion, Brux, La Bussière, Champagné-le-Sec, Champagné-Saint-Hilaire, Champniers, La Chapelle-Bâton, Chapelle-Viviers, Charroux, Chatain, Château-Garnier, Chaunay, Chauvigny, Civaux, Civray, Coulonges, La Ferrière-Airoux, Fleix, Gençay, Genouillé, Gouex, Haims, L'Isle-Jourdain, Jouhet, Journet, Joussé, Lathus-Saint-Rémy, Lauthiers, Leignes-sur-Fontaine, Lhommaizé, Liglet, Linazay, Lizant, Luchapt, Lussac-les-Châteaux, Magné, Mauprévoir, Mazerolles, Millac, Montmorillon, Moulismes, Moussac, Mouterre-sur-Blourde, Nalliers, Nérignac, Paizay-le-Sec, Payroux, Persac, Pindray, Plaisance, Pressac, Queaux, Romagne, Saint-Gaudent, Saint-Germain, Saint-Laurent-de-Jourdes, Saint-Léomer, Saint-Macoux, Saint-Martin-l'Ars, Saint-Maurice-la-Clouère, Saint-Pierre-de-Maillé, Saint-Pierre-d'Exideuil, Sainte-Radégonde, Saint-Romain, Saint-Savin, Saint-Saviol, Saint-Secondin, Saulgé, Savigné, Sillars, Sommières-du-Clain, Surin, Thollet, La Trimouille, Usson-du-Poitou, Valdivienne, Valence-en-Poitou, Verrières, Le Vigeant, Villemort, Voulême, Voulon.

Departement Haute-Vienne, obce:

Aixe-sur-Vienne, Ambazac, Arnac-la-Poste, Augne, Aureil, Azat-le-Ris, Balledent, La Bazeuge, Beaumont-du-Lac, Bellac, Berneuil, Bersac-sur-Rivalier.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (12)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Bessines-sur-Gartempe, Beynac, Les Billanges, Blanzac, Blond, Boisseuil, Bonnac-la-Côte, Bosmie-l'Aiguille, Breuilaufa, Le Buis, Bujaleuf, Burgnac, Bussière-Galant, Les Cars, Chaillac-sur-Vienne, Le Chalard, Châlus, Chamboret, Champagnac-la-Rivière, Champnétery, Champsac, La Chapelle-Montbrandeix, Chaptelat, Château-Chervix, Châteauneuf-la-Forét, Châteauponsac, Le Châtenet-en-Dognon, Cheissoux, Chéronnac, Cieux, Cognac-la-Forêt, Compreignac, Condat-sur-Vienne, Coussac-Bonneval, Couzeix, La Croisille-sur-Briance, La Croix-sur-Gartempe, Cromac, Cussac, Dinsac, Dompierre-les-Églises, Domps, Le Dorat, Dournazac, Droux, Eybouleuf, Eyjeaux, Eymoutiers, Feytiat, Flavignac, Folles, Fromental, Gajoubert, La Geneytouse, Glandon, Glanges, Gorre, Les Grands-Chézeaux, Isle, Jabreilles-les-Bordes, Janailhac, Javerdat, La Jonchère-Saint-Maurice, Jouac, Jourgnac, Ladignac-le-Long, Laurière, Lavignac, Limoges, Linards, Lussac-les-églises, Magnac-Bourg, Magnac-Laval, Mailhac-sur-Benaize, Maisonnais-sur-Tardoire, Marval, Masléon, Meilhac, Meuzac, La Meyze, Moissannes, Montrol-Sénard, Mortemart, Nantiat, Nedde, Neuvic-Entier, Nexon, Nieul, Nouic, Oradour-Saint-Genest, Oradour-sur-Glane, Oradour-sur-Vayres, Pageas, Le Palais-sur-Vienne, Panazol, Pensol, Peyrat-de-Bellac, Peyrat-le-Château, Peyrilhac, Pierre-Buffière, La Porcherie, Rancon, Razès, Rempnat, Rilhac-Lastours, Rilhac-Rancon, Rochechouart, La Roche-l'Abeille, Royères, Roziers-Saint-Georges.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti (13)

Právny rámec:

Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Saillat-sur-Vienne, Saint-Amand-le-Petit, Saint-Amand-Magnazeix, Sainte-Anne-Saint-Priest, Saint-Auvent, Saint-Bazile, Saint-Bonnet-Briance, Saint-Bonnet-de-Bellac, Saint-Brice-sur-Vienne, Saint-Cyr, Saint-Denis-des-Murs, Saint-Gence, Saint-Genest-sur-Roselle, Saint-Georges-les-Landes, Saint-Germain-les-Belles, Saint-Gilles-les-Foréts, Saint-Hilaire-Bonneval, Saint-Hilaire-la-Treille, Saint-Hilaire-les-Places, Saint-Jean-Ligoure, Saint-Jouvent, Saint-Julien-le-Petit, Saint-Junien, Saint-Junien-les-Combes, Saint-Just-le-Martel, Saint-Laurent-les-églises, Saint-Laurent-sur-Gorre, Saint-Léger-la-Montagne, Saint-Léger-Magnazeix, Saint-Léonard-de-Noblat, Sainte-Marie-de-Vaux, Saint-Martial-sur-Isop, Saint-Martin-de-Jussac, Saint-Martin-le-Mault, Saint-Martin-le-Vieux, Saint-Martin-Terressus, Saint-Mathieu, Saint-Maurice-les-Brousses, Saint-Méard, Saint-Ouen-sur-Gartempe, Saint-Pardoux-le-Lac, Saint-Paul, Saint-Priest-Ligoure, Saint-Priest-sous-Aixe, Saint-Priest-Taurion, Saint-Sornin-la-Marche, Saint-Sornin-Leulac, Saint-Sulpice-Laurière, Saint-Sulpice-les-Feuilles, Saint-Sylvestre, Saint-Victurnien, Saint-Vitte-sur-Briance, Saint-Yrieix-la-Perche, Saint-Yrieix-sous-Aixe, Les Salles-Lavauguyon, Sauviat-sur-Vige, Séreilhac, Solignac, Surdoux, Sussac, Tersannes, Thouron, Val d'Issoire, Val-d'Oire-et-Gartempe, Vaulry, Vayres, Verneuil-Moustiers, Verneuil-sur-Vienne, Veyrac, Vicq-sur-Breuilh, Videix, Le Vigen, Villefavard.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-1db0da02-46fc-4e90-95af-b544f83dd5cd

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 264

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 27. júla 2023

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2023/C 264/01	Oznámenie Komisie – Usmernenia k adaptačným stratégiám a plánom členských štátov	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2023/C 264/02	Oznámenie určené dotknutým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady (SZBP) 2020/1999 a v nariadení Rady (EÚ) 2020/1998 o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv	32
2023/C 264/03	Oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady (SZBP) 2020/1999, zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2023/1500, a v nariadení Rady (EÚ) 2020/1998, vykonávanom vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2023/1495, o reštriktívnych opatreniach proti závažnému porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv	34
2023/C 264/04	Rozhodnutie Rady z 25. júla 2023, ktorým sa vymenúva jedna náhradníčka Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za Maďarsko	35
2023/C 264/05	Rozhodnutie Rady z 25. júla 2023, ktorým sa vymenúva jedna náhradníčka správnej rady Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) za Holandsko	37
2023/C 264/06	Rozhodnutie Rady z 25. júla 2023, ktorým sa vymenúva jedna členka a jeden náhradník správnej rady Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za Maďarsko	39
	Európska komisia
2023/C 264/07	Nová národná strana obehových euromincí	41
2023/C 264/08	Výmenný kurz eura – 26. júla 2023	42
	Európsky úrad pre výber pracovníkov
2023/C 264/09	Oznámenie o verejnom výberovom konaní	43

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2023/C 264/10	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	44
2023/C 264/11	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	63
2023/C 264/12	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	67

Členský štát	Náhradník/Náhradníčka
Maďarsko	pani Sára FELSZEGHI

	Korigendá
	Korigendum k otvorenej výzve na predkladanie návrhov – GP/DVQ/ReferNet_FPA/001/23 – ReferNet – Európska sieť odborných informácií o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) strediska Cedefop ( Ú. v. EÚ C 243, 10.7.2023 )	70

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1059
JPY	Japonský jen	155,30
DKK	Dánska koruna	7,4517
GBP	Britská libra	0,85695
SEK	Švédska koruna	11,5313
CHF	Švajčiarsky frank	0,9549
ISK	Islandská koruna	145,50
NOK	Nórska koruna	11,2000
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,050
HUF	Maďarský forint	384,13
PLN	Poľský zlotý	4,4200
RON	Rumunský lei	4,9288
TRY	Turecká líra	29,8020
AUD	Austrálsky dolár	1,6401
CAD	Kanadský dolár	1,4620
HKD	Hongkongský dolár	8,6308
NZD	Novozélandský dolár	1,7814
SGD	Singapurský dolár	1,4682
KRW	Juhokórejský won	1 410,55
ZAR	Juhoafrický rand	19,5801
CNY	Čínsky juan	7,9109
IDR	Indonézska rupia	16 639,98
MYR	Malajzijský ringgit	5,0313
PHP	Filipínske peso	60,421
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	37,910
BRL	Brazílsky real	5,2401
MXN	Mexické peso	18,6702
INR	Indická rupia	90,7231

Analýza soli „Achill Island Sea Salt“
Prvok		v mg/kg
As	arzén	< 0,01
B	bór	6,9
Cd	kadmium	< 0,040
Ca	vápnik	682
Cr	chróm	< 0,20
Co	kobalt	< 0,050
Cu	meď	< 0,10
Fe	železo	1,3
Pb	olovo	< 0,050
Mg	horčík	5 690
Mn	mangán	< 0,10
Ni	nikel	< 0,20
K	draslík	3 000
Se	selén	< 5,0
Na	sodík	364 000
Zn	zinok	0,86