24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/2

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Minden (Nemecko) 1. marca 2023 – N. A. K., E. A. K., Y. A. K./Bundesrepublik Deutschland

(Vec C-123/23, Khan Yunis (1))

(2023/C 261/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Minden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: N. A. K., E. A. K., Y. A. K.

Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32/EÚ (2) v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa má žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná v tomto členskom štáte zamietnuť ako neprípustná, ak žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá bola predtým podaná v inom členskom štáte, tento iný členský štát právoplatne zamietol ako nedôvodnú?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Minden (Nemecko) 28. marca 2023 – M.E.O./Spolková republika Nemecko

(Vec C-202/2023, Baabda u. a. (1))

(2023/C 261/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Minden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: M.E.O.

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32/EÚ (2) v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa má žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná v tomto členskom štáte zamietnuť ako neprípustná, ak žiadateľ už predtým podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte a tento iný členský štát konanie zastavil, lebo žiadateľ odstúpil od žiadosti podanej v tomto členskom štáte?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Má sa článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32/EÚ v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa má žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná v tomto členskom štáte zamietnuť ako neprípustná, ak žiadateľ už predtým podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte a tento iný členský štát konanie zastavil, lebo žiadateľ odstúpil od žiadosti podanej v tomto inom členskom štáte, hoci tento iný členský štát môže konanie o azyle na svojom území ešte opätovne otvoriť, ak o to žiadateľ v tomto inom členskom štáte požiada?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Je v práve Únie stanovené, aký okamih je pri rozhodovaní o žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodujúci na určenie toho, či je ešte možné opätovne otvoriť konanie o azyle, ktoré bolo predtým v inom členskom štáte zastavené, alebo sa táto otázka riadi len vnútroštátnym právom?

V prípade, ak na tretiu otázku treba odpovedať v tom zmysle, že právo Únie obsahuje zodpovedajúce ustanovenia:

Aký okamih je podľa ustanovení práva Únie pri rozhodovaní o žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodujúci na určenie toho, či je ešte možné opätovne otvoriť konanie o azyle, ktoré bolo predtým v inom členskom štáte zastavené?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/5

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 4. apríla 2023 – Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl

(Vec C-217/23, Laghman (1))

(2023/C 261/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl

Ďalší účastník konania: A N

Prejudiciálne otázky

Má sa výraz „táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95/EÚ (2) vykladať tak, že v predmetnej krajine má skupina jednoznačnú identitu iba v prípade, keď ju okolitá spoločnosť vníma ako odlišnú, alebo je potrebné, aby sa existencia „jednoznačnej identity“ posúdila samostatne a nezávisle od otázky, či okolitá spoločnosť vníma skupinu ako odlišnú?

Keď treba podľa odpovede na prvú otázku existenciu „jednoznačnej identity“ posúdiť samostatne:

2.	Podľa akých kritérií treba posúdiť existenciu „jednoznačnej identity“ v zmysle článku 10 ods.1 písm. d) smernice 2011/95/EÚ? Bez ohľadu na odpovede na prvú a druhú otázku:

3.	Treba pri posúdení, či je skupina v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95/EÚ vnímaná ako odlišná „od okolitej spoločnosti“, vychádzať z pohľadu prenasledovateľa, alebo spoločnosti ako celku, alebo podstatnej časti spoločnosti krajiny alebo časti krajiny?

4.	Podľa akých kritérií sa riadi posúdenie, či je v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95/EÚ skupina vnímaná ako „odlišná“?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Smernica európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Rumunsko) 5. apríla 2023 – trestné konanie proti Ș.C.F. a H.F.I.

(Vec C-219/23, Dudea (1))

(2023/C 261/12)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Bucureşti.

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Obvinení: Ș.C.F., H.F.I.

Účastník občianskoprávneho konania: Ministerul Investițiilor și Proiectelor Europene

Zodpovedný za náhradu škody: H.A. SRL

Za účasti: Ministerul public – Parchetul de pe lângă Înalta Curte de Casație și Justiție – Direcția Națională Anticorupție

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (2), vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, v spojení s článkom 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave premlčania trestnej zodpovednosti, vyplývajúcej z uplatnenia vnútroštátneho štandardu ochrany základných práv v súlade s rozhodnutiami Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko), pokiaľ ide o zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť uplatniť v prejednávaných veciach na základe zásady mitior lex pravidlo týkajúce sa prerušenia premlčacej lehoty ako pravidlo trestného práva hmotného, [účinné] po tom, čo nastali skutkové okolnosti sporu vo veci samej, a ktoré v súlade s nálezmi ústavného súdu stanovuje neprerušenie plynutia premlčacej lehoty, zatiaľ čo pravidlo účinné v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, ktoré predchádzalo týmto nálezom, jasne, presne, predvídateľne a dostupne upravovalo prípady prerušenia plynutia premlčacej lehoty, v prípade ktorých osobitná premlčacia lehota neuplynula, pričom uplatnenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy môže ohroziť prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie a zabrániť účinnému a odstrašujúcemu sankcionovaniu trestných činov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, a majú sa uvedené ustanovenia vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym súdom ukladajú povinnosť neuplatniť túto vnútroštátnu právnu úpravu v rámci trestných konaní, ktorých predmetom sú takéto trestné činy, ak jej uplatnenie spôsobuje vyššie uvedené účinky a uplatniť, pokiaľ ide o prerušenie plynutia premlčacej lehoty, právnu normu s jasným, presným, predvídateľným a dostupným obsahom účinnú v čase skutkových okolností, ktoré bráni vzniku týchto účinkov?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49; Mim. vyd. 19/001, s. 9.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Braşov (Rumunsko) 11. apríla 2023 – trestné konanie proti L.D.

(Vec C-223/23, Redu (1))

(2023/C 261/13)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Braşov

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

L.D.

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 2 ZEÚ, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 4 [odsek 3] ZEÚ v spojení s odôvodneniami 2, 15 a 22 a [s] článkom 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (2), z hľadiska povinnosti členského štátu prijať všetky vhodné a potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, v kontexte voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES (3) s odkazom na článok 49 ods. 1 poslednej vety Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej odsúdený odvolateľ prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku žiada o zrušenie právoplatného rozsudku v trestnej veci, ktorým bol odsúdený za trestný čin vedenia motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu, čo by mu umožnilo opätovne vykonávať oprávnenie viesť motorové vozidlo, čo zahŕňa slobodu pohybu po celej Európskej únii, s odvolaním sa na uplatnenie zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by bolo uplatniteľné v priebehu konania vo veci samej a ktorým by sa stanovila kratšia premlčacia doba, ktorá by uplynula pred vydaním rozhodnutia vo veci, ale jej uplynutie by bolo zistené až po tomto okamihu rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý vyhlásil za protiústavné znenie zákona týkajúceho sa prerušenia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol na upravenie znenia zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí ústavného súdu –, v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky skrátila na polovicu a trestné stíhanie [obvineného] v predmetnej veci bolo následne zastavené?

Majú sa článok 2 ZEÚ týkajúci sa hodnôt právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v spoločnosti charakterizovanej spravodlivosťou a článok 4 [ods. 3] ZEÚ o zásade lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, pokiaľ ide o záväzok zabezpečiť efektívnosť rumunského súdneho systému, s odkazom na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, v ktorej sa zakotvuje zásada uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, vykladať vo vzťahu k vnútroštátnemu súdnemu systému ako celku v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odvolateľ domáha mimoriadnym opravným prostriedkom zrušenia právoplatného odsudzujúceho rozsudku za trestný čin vedenia motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu, čo by mu umožnilo opätovne vykonávať oprávnenie viesť motorové vozidlo, čo zahŕňa slobodu pohybu po celej Európskej únii, s odvolaním sa na uplatnenie zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by bolo uplatniteľné v priebehu konania vo veci samej a ktorým by sa stanovila kratšia premlčacia doba, ktorá by uplynula pred vydaním rozhodnutia vo veci, ale jej uplynutie by bolo zistené až po tomto okamihu rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorý vyhlásil za protiústavné znenie zákona týkajúceho sa prerušenia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol na upravenie znenia zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že toto znenie bolo naďalej účinné v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí ústavného súdu –, v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia ústavného súdu, prakticky skrátila na polovicu a trestné stíhanie [obvineného] v predmetnej veci bolo následne zastavené?

V prípade kladnej odpovede, a iba ak nemožno poskytnúť výklad v súlade s právom Únie, má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, na základe ktorých sú všeobecné vnútroštátne súdy viazané rozhodnutiami vnútroštátneho ústavného súdu a záväznými rozhodnutiami najvyššieho vnútroštátneho súdu a nemôžu z tohto dôvodu, pod hrozbou spáchania disciplinárneho previnenia, neuplatňovať ex offo judikatúru vyplývajúcu z týchto rozhodnutí, aj keď sa domnievajú, vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora, že táto judikatúra je v rozpore s článkom 2 ZEÚ, článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s odôvodneniami 2, 15 a 22 a článkom 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch, z hľadiska povinnosti členského štátu prijať všetky vhodné a potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES s odkazom na článok 49 [odsek 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ako je to vo veci samej?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Ú. v. EÚ L 403, 2006, s. 18.

(3) Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Bulharsko) 12. apríla 2023 – trestné konanie proti SS, IP, ZI, DD, HYA

(Vec C-229/23, HYA u. a.)

(2023/C 261/14)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski gradski săd.

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

SS, IP, ZI, DD, HYA.

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 15 ods. 1 smernice 2002/58 (1) v spojení s článkom 47 ods. 2 Charty a v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku zo 16. februára 2023 vo veci C-349/21 (2) a s ohľadom na jedenáste odôvodnenie smernice, na článok 52 ods. 1 a článok 53 Charty, ako aj na zásadu ekvivalencie, vykladať tak, že vnútroštátny súd je povinný:

—

neuplatniť vnútroštátne právne predpisy (článok 121 ods. 4 Ústavy, článok 174 ods. 4 NPK a článok 15 ods. 2 ZSRS), ako ani výklad článku 8 ods. 2 EDĽP zo strany ESĽP v rozsudku vo veci č. 70078/12, podľa ktorých je v súdnom povolení potrebné výslovne písomne uviesť dôvody (na počúvanie, odpočúvanie a uchovávanie telekomunikácie bez súhlasu používateľov), a to bez ohľadu na existenciu odôvodnenej žiadosti, na základe ktorej bolo povolenie udelené, pričom dôvod na neuplatnenie spočíva v tom, že v prípade krížového čítania žiadosti a povolenia možno konštatovať, 1. z akých dôvodov presne dospel súd s ohľadom na skutkové a právne okolnosti konkrétneho prípadu k názoru, že sú splnené zákonné požiadavky; a 2. vo vzťahu ku ktorým osobám a ktorému komunikačnému prostriedku bolo súdne povolenie udelené;

—

v rámci posúdenia, či telekomunikáciu, ktorá je predmetom konania, treba vylúčiť ako dôkaz, neuplatniť vnútroštátny právny predpis (článok 105 ods. 2 NPK) alebo uskutočniť jeho výklad v súlade s právom Únie v tej časti, v ktorej sa požaduje dodržanie vnútroštátnych procesných noriem (v tomto prípade článok 174 ods. 4 NPK a článok 15 ods. 2 ZSRS), a namiesto toho uplatniť pravidlo, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku zo 16. februára 2023 vo veci C-349/21?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514).

(2) ECLI:EU:C:2023:102.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Gent (Belgicko) 18. apríla 2023 – Belgische Staat/Federale Overheidsdienst Financiën/L BV

(Vec C-243/23, Drebers (1))

(2023/C 261/15)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van beroep te Gent

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Belgische Staat/Federale Overheidsdienst Financiën

Odporca v odvolacom konaní: L BV

Prejudiciálne otázky

Bránia články 187 a 189 smernice Rady 2006/112/ES (2) z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty právnej úprave ako je tá, o ktorú ide v konaní vo veci samej (konkrétne článok 48 § 2 a článok 49 WBTW v spojení s článkom 9 KB č. 3 van 10. december 1969, met betrekking tot de aftrekregeling voor de toepassing van de belasting over de toegevoegde waarde), podľa ktorej sa v prípade rekonštrukčných prác na existujúcej budove použije predĺžená lehota na úpravu odpočítanej dane (15 rokov) len vtedy, keď po ukončení prác ide podľa kritérií vnútroštátneho práva o „novú budovu“ v zmysle článku 12 tejto smernice, hoci ekonomická životnosť zásadne rekonštruovanej budovy (ktorá sa však na základe administratívnych kritérií vnútroštátneho práva nepovažuje za „novú budovu“ v zmysle článku 12) je totožná s ekonomickou životnosťou novej budovy, ktorá je podstatne dlhšia ako lehota 5 rokov stanovená v článku 187 smernice 2006/112, čo vyplýva okrem iného z toho, že vykonané práce sa odpisujú počas obdobia 33 rokov, ktoré zodpovedá dobe odpisovania nových budov?

Má článok 187 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priamy účinok, takže zdaniteľná osoba, ktorá na budove vykonala práce a tieto práce neviedli k tomu, že rekonštruovaná budova sa na základe kritérií vnútroštátneho práva má klasifikovať ako „nová budova“ v zmysle článku 12 tejto smernice, pričom však tieto práce sú spojené s ekonomickou životnosťou, ktorá je totožná s ekonomickou životnosťou adekvátnych nových budov, na ktoré sa vzťahuje lehota na opravu daňového priznania v trvaní 15 rokov, sa môže dovolávať použitia lehoty na úpravu odpočítanej dane v trvaní 15 rokov?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Dortmund (Nemecko) 20. apríla 2023 – ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein-Westfalen GmbH/Land Nordrhein-Westfalen

(Vec C-253/23, ASG)

(2023/C 261/16)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Dortmund

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ASG 2 Ausgleichsgesellschaft für die Sägeindustrie Nordrhein-Westfalen GmbH

Žalovaná: Land Nordrhein-Westfalen

Prejudiciálne otázky

Má sa právo Únie, predovšetkým článok 101 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 47 Charty, ako aj článok 2 bod 4, článok 3 ods. 1 smernice 2014/104/EÚ (1), vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu a uplatňovaniu práva členského štátu, ktorým sa osobe, ktorá mohla utrpieť škodu v dôsledku porušenia článku 101 ZFEÚ – stanoveného so záväzným účinkom na základe článku 9 smernice 2014/104/EÚ alebo vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá – zabráni postúpiť svoje pohľadávky – najmä v prípadoch hromadných alebo rozptýlených škôd – schválenému poskytovateľovi právnych služieb do úschovy, aby ich presadil spoločne s nárokmi iných údajných poškodených v rámci následnej žaloby, ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody, najmä preto, že nevedú k rozhodnutiam o plnení alebo nie sú uskutočniteľné z iných procesných dôvodov alebo sú objektívne neprimerané z ekonomických dôvodov, a teda ak by najmä vymáhanie malej škody bolo prakticky nemožné alebo nadmerne náročné?

Má sa právo Únie vždy vykladať týmto spôsobom, že sa predmetné nároky na náhradu škody musia uplatniť bez predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie alebo vnútroštátnych orgánov so záväzným účinkom v zmysle vnútroštátnych ustanovení založených na článku 9 smernice 2014/104/EÚ vo vzťahu k údajnému porušeniu (tzv. „samostatná žaloba“), ak neexistujú iné rovnocenné zákonné alebo zmluvné možnosti spojenia nárokov na náhradu škody na účely občianskoprávneho stíhania (z dôvodov už uvedených v prvej otázke), a najmä ak by inak porušenie článku 101 ZFEÚ nebolo vôbec stíhané, t. j. ani prostredníctvom verejnoprávneho, ani prostredníctvom súkromnoprávneho vymáhania?

Ak sa aspoň na jednu z týchto dvoch otázok odpovie kladne, platí, že sa príslušné normy nemeckého práva – v prípade vylúčenia výkladu v súlade s európskym právom – nesmú použiť, čo by malo za následok, že postúpenia pohľadávok sú z tohto hľadiska v každom prípade účinné a je možný účinný výkon práva?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Ustavni sud Republike Hrvatske (Chorvátsko) 28. apríla 2023 – E.P./Ministarstvo financija Republike Hrvatske, Samostalni sektor za drugostupanjski upravni postupak

(Vec C-277/23, Ministarstvo financija)

(2023/C 261/17)

Jazyk konania: chorvátčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Ustavni sud Republike Hrvatske

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľka: E.P.

Ďalší účastník konania: Ministarstvo financija Republike Hrvatske, Samostalni sektor za drugostupanjski upravni postupak

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 18, 20 a 21 a článok 165 ods. 2 druhá zarážka Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 2016, s. 1) vykladať v tom zmysle, že bránia predpisom členského štátu, podľa ktorých rodič stráca nárok na zvýšenie ročnej základnej nezdaniteľnej sumy na účely dane z príjmu za nezaopatrené dieťa, lebo toto dieťa poberalo podporu na účely mobility študentov, ktorá prekračuje stanovený fixný limit príjmov, a to ako nezaopatrený študent, ktorý využil svoju slobodu odísť na účely vzdelávania do iného členského štátu a zdržiavať sa na jeho území, pričom na základe vnútroštátnych vykonávacích právnych aktov využil opatrenia v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 50), na účely realizácie mobility študentov z členského štátu s nižšími alebo strednými priemernými životnými nákladmi do členského štátu s vyššími priemernými životnými nákladmi v podobe, v akej tieto opatrenia boli stanovené na základe kritérií Európskej komisie podľa článku 18 ods. 7 tohto nariadenia?

Má sa článok 67 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72) vykladať v tom zmysle, že bráni predpisom členského štátu, podľa ktorých rodič stráca nárok na zvýšenie ročnej základnej nezdaniteľnej sumy na účely dane z príjmu za nezaopatreného študenta, ktorý počas svojho študijného pobytu v inom členskom štáte poberal podporu na účely mobility študentov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 50)?

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 28. apríla 2023 – M.M., ako dedič M.R./Ministero della Difesa

(Vec C-278/23, Biltena (1))

(2023/C 261/18)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: M.M., ako dedič M.R.

Odporca: Ministero della Difesa

Prejudiciálne otázky

Má sa doložka 5 „Opatrenia proti nezákonnému konaniu [zneužitiu – neoficiálny preklad]“ rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktorá tvorí prílohu k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 (2), vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je talianska právna úprava obsiahnutá v článku 2 ods. 1 zákona č. 1023/1969 a v článku 1 ministerskej vyhlášky z 20. decembra 1971, ktorá stanovuje vymenovanie civilných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami štátnej správy na ročné obdobie (v zmysle článku 7 ministerskej vyhlášky z 20. decembra 1971„najviac na jeden školský rok“) pre vyučovanie nevojenských predmetov v školách, inštitúciách a organizáciách námorníctva a vojenského letectva bez toho, aby boli uvedené objektívne dôvody odôvodňujúce obnovenie tohto vymenovania (výslovne uvedené v článku 4 tej istej ministerskej vyhlášky, ktorá stanovuje zníženie mzdy pri druhom vymenovaní), maximálna celková dĺžka trvania zmlúv na dobu určitú a maximálny počet obnovení a bez toho, aby týmto pedagógom bola stanovená možnosť získať náhradu škody, ktorá im prípadne vznikla v dôsledku takéhoto obnovovania, keďže navyše neexistuje možnosť ich prijatia na stále pracovné miesta v uvedených školách?

Môžu potreby súvisiace s organizáciou systému inštitúcií, škôl a organizácii vojenského námorníctva a letectva predstavovať objektívne dôvody v zmysle doložky 5 bodu 1 [rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktorá tvorí prílohu] k smernici 1999/70/ES z 28. júna 1999 a teda viesť k tomu, že právna úprava, akou je uvedená talianska právna úprava, ktorá pre vymenovanie pracovníkov, ktorí nie sú zamestnaní v týchto vojenských inštitúciách, školách a organizáciách za pedagógov, nestanovuje podmienky využívania prace na dobu určitú v súlade so smernicou 1999/70/ES a pripojenou rámcovou dohodou, a nestanovuje právo na náhradu škody, sa stane zlučiteľnou s právom Únie?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/12

Odvolanie podané 30. apríla 2023: Polskie sieci elektroenergetyczne S.A., RTE Réseau de transport d’électricité, Svenska kraftnät, TenneT TSO BV proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 15. februára 2023 vo veci T-606/20, Austrian Power Grid a iní/ACER

(Vec C-281/23 P)

(2023/C 261/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Polskie sieci elektroenergetyczne S.A., RTE Réseau de transport d’électricité, Svenska kraftnät, TenneT TSO BV (v zastúpení: M. Levitt, avocat, B. Byrne, a D. Jubrail, solicitors)

Ďalší účastník konania: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)

Návrhy odvolateliek

—	úplne alebo čiastočne zrušil napadnutý rozsudok,

—	úplne alebo čiastočne zrušil rozhodnutie odvolacej rady ACER zo 16. júla 2020 vo veci A-001 – 2020 (konsolidované) (ďalej len „rozhodnutie odvolacej rady“), a

—	zaviazal ACER na náhradu trov konania, ktoré odvolateľky vynaložili v súvislosti s týmto odvolaním a konaním na Všeobecnom súde.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody.

Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odvolacia rada neporušila svoju povinnosť vykonať úplné preskúmanie základného rozhodnutia ACER č. 02/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s automatickou aktiváciou. V čase prijatia rozhodnutia odvolacej rady, odvolacia rada pochopila svoje právne záväzky tak, že neukladá povinnosť úplného preskúmania zložitých technických posúdení. Toto chápanie, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa premietlo do výslovného znenia rozhodnutia odvolacej rady. Všeobecný súd nemohol opätovne vykladať výslovné znenie rozhodnutia odvolacej rady, aby dospel k záveru – v priamom rozpore s týmto znením –, že odvolacia rada vykonala úplné preskúmanie.

Po druhé Všeobecný súd nesprávne uplatnil články 21 a 37 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 (1) z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave, pri posudzovaní právneho základu „potrebných“ funkcií platformy podľa článku 21. Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil dvoch konkrétnych nesprávnych právnych posúdení. Po prvé na rozdiel od terminológie a štruktúry nariadenia Komisie 2017/2195 Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že riadenie kapacity prostredníctvom výpočtu medzioblastnej kapacity je požadovanou funkciou platformy, na ktorú sa vzťahuje článok 21, pretože článok 37 vyžaduje, aby prevádzkovatelia prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“) vykonávali proces priebežnej aktualizácie medzioblastnej kapacity. Po druhé Všeobecný súd nerešpektoval rozdiel medzi právnymi povinnosťami PPS pri vykonávaní „potrebných“ funkcií platformy podľa článku 21 a ich právami (obsiahnutými v tom istom ustanovení) navrhovať ďalšie funkcie platformy.

(1) Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 6.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/13

(Vec C-282/23 P)

(2023/C 261/20)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Ďalší účastník konania: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)

Návrhy odvolateliek

—	úplne alebo čiastočne zrušil napadnutý rozsudok,

—	úplne alebo čiastočne zrušil rozhodnutie odvolacej rady ACER zo 16. júla 2020 vo veci A-002 – 2020 (konsolidované) (ďalej len „rozhodnutie odvolacej rady“), a

—	zaviazal ACER na náhradu trov konania, ktoré odvolateľky vynaložili v súvislosti s týmto odvolaním a konaním na Všeobecnom súde.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody.

Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že odvolacia rada neporušila svoju povinnosť vykonať úplné preskúmanie základného rozhodnutia ACER č. 03/2020 z 24. januára 2020 o rámci vykonania európskej platformy na výmenu regulačnej energie z rezerv na obnovenie frekvencie s manuálnou aktiváciou. V čase prijatia rozhodnutia odvolacej rady, odvolacia rada pochopila svoje právne záväzky tak, že neukladá povinnosť úplného preskúmania zložitých technických posúdení. Toto chápanie, ktoré je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa premietlo do výslovného znenia rozhodnutia odvolacej rady. Všeobecný súd nemohol opätovne vykladať výslovné znenie rozhodnutia odvolacej rady, aby dospel k záveru – v priamom rozpore s týmto znením –, že odvolacia rada vykonala úplné preskúmanie.

Po druhé Všeobecný súd nesprávne uplatnil články 20 a 37 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195 (1) z 23. novembra 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave, pri posudzovaní právneho základu „potrebných“ funkcií platformy podľa článku 20. Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil dvoch konkrétnych nesprávnych právnych posúdení. Po prvé na rozdiel od terminológie a štruktúry nariadenia Komisie 2017/2195 Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že riadenie kapacity prostredníctvom výpočtu medzioblastnej kapacity je požadovanou funkciou platformy, na ktorú sa vzťahuje článok 20, pretože článok 37 vyžaduje, aby prevádzkovatelia prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“) vykonávali proces priebežnej aktualizácie medzioblastnej kapacity. Po druhé Všeobecný súd nerešpektoval rozdiel medzi právnymi povinnosťami PPS pri vykonávaní „potrebných“ funkcií platformy podľa článku 20 a ich právami (obsiahnutými v tom istom ustanovení) navrhovať ďalšie funkcie platformy.

(1) Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 6.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Nemecko) 3. mája 2023 – HE/Bundesrepublik Deutschland

(Vec C-288/23, El Baheer (1))

(2023/C 261/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: HE

Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland

Prejudiciálne otázky

V prípade, že členský štát nemôže využiť právomoc, priznanú článkom 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ (2), zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu, že postavenie utečenca bolo priznané v inom členskom štáte, keďže životné podmienky v tomto členskom štáte by žiadateľa vystavili vážnemu riziku neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 4 Charty základných práv, má sa článok 3 ods. 1 druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (3), článok 4 ods. 1 druhá veta a článok 13 smernice 2011/95/EÚ (4), ako aj článok 10 ods. 2 a 3 a článok 33 ods. 1 a 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ, vykladať v tom zmysle, že už priznané postavenie utečenca bráni členskému štátu vo vykonaní preskúmania jemu podanej žiadosti o medzinárodnú ochranu s otvoreným výsledkom a ukladá mu povinnosť priznať žiadateľovi postavenie utečenca bez toho, aby preskúmal hmotnoprávne podmienky tejto ochrany?

Pokiaľ je odpoveď na prvú otázku taká, že členský štát nie je viazaný priznaním postavením utečenca v inom členskom štáte a že členský štát musí preskúmať žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá mu bola podaná, s otvoreným výsledkom:

Bránia okolnosti v uznávajúcom členskom štáte, v ktorom by žiadateľ bol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu v zmysle článku 4 Charty základných práv, uloženiu povinnosti žiadateľovi bezodkladne odísť na územie uznávajúceho členského štátu podľa článku 6 ods. 2 prvej vety smernice 2008/115/ES (5), v dôsledku čoho môže členský štát bez predchádzajúceho uloženia povinnosti podľa článku 6 ods. 2 prvej vety smernice 2008/115/ES vydať rozhodnutie o návrate podľa článku 6 ods. 2 druhej vety smernice 2008/115/ES v spojení s odsekom 1 tohto článku do krajiny pôvodu žiadateľa?

Majú sa okolnosti v uznávajúcom členskom štáte zohľadňovať oddelene, t. j. majú sa uplatniť kritériá ako v prípade rozhodnutia podľa článku 33 ods. 2 písm. a) smernice 2013/32/EÚ alebo možno zohľadniť skutočnosť, že žiadateľovi po otvorenom preskúmaní členským štátom nebola priznaná ochrana v tomto členskom štáte, a teda má na výber, či sa vráti do iného členského štátu, ktorý mu priznal postavenie utečenca alebo do svojej krajiny pôvodu?

Pokiaľ sa na druhú otázku odpovie tak, že žiadateľ musí byť podľa článku 6 ods. 2 prvej vety smernice 2008/115/ES povinný bezodkladne odísť na územie uznávajúceho členského štátu:

Je možné, aby sa uložila povinnosť žiadateľa podľa článku 6 ods. 2 prvej vety smernice 2008/115/ES bezodkladne odísť na územie uznávajúceho členského štátu a vydalo rozhodnutie o návrate do krajiny pôvodu žiadateľa podľa článku 6 ods. 2 druhej vety tejto smernice v spojení s odsekom 1 tohto článku v jednom správnom rozhodnutí?

Pokiaľ sa na druhú otázku odpovie tak, že žiadateľ podľa článku 6 ods. 2 prvej vety smernice 2008/115/ES nie je povinný bezodkladne odísť na územie uznávajúceho členského štátu:

Bráni zásada zákazu vyhostenia (článok 18, článok 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, článok 5 smernice 2008/115/ES, článok 21 ods. 1 smernice 2011/95/EÚ) rozhodnutiu o návrate do krajiny pôvodu žiadateľa podľa článku 6 ods. 2 druhej vety smernice 2008/115/ES v spojení s odsekom 1 tohto článku, ak žiadateľovi bolo priznané postavenie utečenca v inom členskom štáte, ale členský štát, v ktorom sa v súčasnosti zdržiava a v ktorom podal žiadosť o azyl, dospel v rámci otvoreného konania k záveru, že žiadateľovi by nemala byť priznaná ochrana?

Pokiaľ sa na štvrtú otázku odpovie tak, že zásada zákazu vyhostenia bráni rozhodnutiu o návrate:

Má sa zásada zákazu vyhostenia (článok 18, článok 19 ods. 2 Charty základných práv, článok 5 smernice 2008/115/ES, článok 21 ods. 1 smernice 2011/95/EÚ) skúmať už pri vydávaní rozhodnutia o návrate podľa článku 6 ods. 2 druhej vety smernice 2008/115/ES v spojení s odsekom 1 tohto článku, v dôsledku čoho nie je možné vydať rozhodnutie o návrate, alebo je potrebné vydať rozhodnutie o návrate podľa článku 6 ods. 2 druhej vety smernice 2008/115/ES v spojení s odsekom 1 tohto článku a následne odložiť odsun podľa článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2008/115/ES?

(1) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).

(4) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 17. mája 2023 – G GmbH/Hauptzollamt H

(Vec C-307/23, G GmbH)

(2023/C 261/22)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: G GmbH

Žalovaný a odporca v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Hauptzollamt H

Prejudiciálna otázka

Majú sa náklady na vyhotovenie grafických návrhov etikiet, ku ktorému došlo na colnom území Únie, pripočítať k prevodnej hodnote podľa článku 32 ods. 1 písm. a) bodu ii) Colného kódexu (1) alebo podľa článku 32 ods. 1 písm. b) bodu iv) Colného kódexu, ak kupujúca so sídlom na colnom území Únie bezplatne poskytne tieto grafické návrhy v elektronickej podobe dodávateľom v tretej krajine?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/16

Uznesenie Súdneho dvora (deviata komora) z 23. mája 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Bistriţa – Rumunsko) – LO/Ministerul Public – Parchetul de pe lângă Judecătoria Bistriţa, RS, TU a VW

(Vec C-56/23 (1), Riaman (2))

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 53 ods. 2 a článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Požiadavka uviesť skutkový rámec sporu vo veci samej - Neuvedenie dostatočných spresnení - Zjavná neprípustnosť)

(2023/C 261/23)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Judecătoria Bistriţa

Účastníci konania

Žalobca: LO

za účasti: Ministerul Public – Parchetul de pe lângă Judecătoria Bistriţa, RS, TU a VW

Výrok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Bistriţa (Súd prvej inštancie Bystrica, Rumunsko) rozhodnutím zo 7. decembra 2022, je zjavne neprípustný.

(1) Dátum podania 3.2.2023

(2) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/16

Žaloba podaná 24. mája 2023 – Európska komisia/Slovinská republika

(Vec C-318/23)

(2023/C 261/24)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, M. Escobar Gómez, U. Babovič a A. Kraner, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovinská republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Slovinská republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora vo veci C–140/14, Komisia/Slovinsko, v časti týkajúcej sa parcely č. 115/1 v obci Teharje (Bukovžlak), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,

—	uložiť Slovinskej republike povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 4 500 eur za každý deň odo dňa vyhlásenia rozsudku v tomto konaní až do dňa, keď Slovinská republika vykoná rozsudok vo veci C–140/14 v časti týkajúcej sa parcely č. 115/1 v obci Teharje (Bukovžlak),

—

uložiť Slovinskej republike povinnosť zaplatiť Komisii dennú paušálnu pokutu vo výške 500 eur, vynásobenú počtom dní od vyhlásenia rozsudku vo veci C–140/14 až do dňa, keď Slovinská republika vykoná uvedený rozsudok v časti týkajúcej sa parcely č. 115/1 v obci Teharje (Bukovžlak), alebo do dňa vyhlásenia rozsudku v tomto konaní, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to až do výšky minimálnej paušálnej sumy 280 000 eur,

—	uložiť Slovinskej republike povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Súdny dvor v rozsudku C–140/14 konštatoval, že skládkovanie odpadu na parcele č. 115/1 v obci Teharje (Bukovžlak) sa má považovať za protiprávne a že Slovinsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 a článku 36 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (1), článku 5 ods. 3 písm. e) a článku 6 smernice 1999/31/ES (2) v spojení s rozhodnutím Rady 2003/33/ES (3) a z článkov 7 až 9, 11 a 12, ako aj príloh I až III smernice Rady 1999/31/ES tým, že najprv povolila skládkovanie nepovoleného odpadu na tomto mieste a následne neprijala žiadne opatrenie na jeho zneškodnenie.

Slovinská republika oznámila Európskej komisii individuálne opatrenia na výber optimálnej metódy zneškodňovania odpadu a na realizáciu prác, ktorými vykoná rozsudok vo veci C-140/14 v časti týkajúcej sa parcely č. 115/1 v obci Teharje (Bukovžlak). Na tento účel Slovinská republika zaslala Európskej komisii plán, podľa ktorého sa konečná realizácia sanačných opatrení uskutoční od prvého polroka 2020 do 3. novembra 2021.

Keďže lehoty stanovené v pláne neboli dodržané, Komisia 8. júna 2018 zaslala Slovinskej republike úradnú výzvu. Slovinská republika vo svojej odpovedi na uvedenú výzvu výslovne ubezpečila Komisiu, že sanačné práce sa zrealizujú v počiatočnej lehote stanovenej v pláne, tieto práce sa však nezrealizovali. Protiprávna skládka odpadu, ktorá bola vytvorená a udržiavaná v rozpore s platnými právnymi predpismi Únie, naďalej existuje napriek rozsudku Súdneho dvora, v ktorom sa konštatovala jej existencia, a predstavuje riziko pre životné prostredie a zdravie ľudí. Európska komisia sa teda rozhodla podať žalobu na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3).

(2) Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228).

(3) Rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 27; Mim. vyd. 15/007, s. 314).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/17

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Korneuburg – Rakúsko) – Austrian Airlines AG/TW

[Vec C-49/22 (1), Austrian Airlines (Repatriačný let)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Článok 5 ods. 1 písm. a) - Zrušenie letu - Článok 8 ods. 1 - Povinnosť poskytnúť pomoc - Pojem „presmerovanie“ - Náhrada cestujúcim v leteckej doprave v prípade zrušenia letu - Pandémia Covid-19 - Repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci konzulárnej pomoci - Let uskutočnený rovnakým prevádzkujúcim leteckým dopravcom a v rovnakom čase ako zrušený let - Náklady, ktoré nesie cestujúci a ktoré presahujú čisté náklady na tento let)

(2023/C 261/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Korneuburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Austrian Airlines AG

Žalovaný: TW

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci konzulárnej pomoci v nadväznosti na zrušenie letu nepredstavuje „presmerovan[ie] za porovnateľných prepravných podmienok na… konečné cieľové miesto“ v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcemu, ktorého let bol zrušený.

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

cestujúci, ktorý sa musel sám v dôsledku zrušenia svojho spiatočného letu zaregistrovať na repatriačný let organizovaný členským štátom v rámci opatrenia konzulárnej pomoci a z tohto dôvodu zaplatil tomuto štátu povinný príspevok na pokrytie nákladov, nemá nárok na náhradu týchto výdavkov zo strany prevádzkujúceho leteckého dopravcu na základe tohto nariadenia.

Naproti tomu takýto cestujúci sa môže pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že prevádzkujúci letecký dopravca si nesplnil jednak svoju povinnosť nahradiť letenku za cenu, za ktorú bola kúpená, za nevykonanú časť alebo nevykonané časti cesty alebo ktoré vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu už naďalej neslúžia účelu a jednak svoju povinnosť poskytnúť pomoc, vrátane jeho informačnej povinnosti, podľa článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to na účely získania náhrady od tohto prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Takáto náhrada sa však musí obmedziť na to, čo je vzhľadom na okolnosti každého prípadu nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania uvedeného prevádzkujúceho leteckého dopravcu.

(1) Ú. v. EÚ C 191, 10.5.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/18

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña – Španielsko) – Prestige and Limousine, SL/Área Metropolitana de Barcelona, Asociación Nacional del Taxi (Antaxi), Asociación Profesional Elite Taxi, Sindicat del Taxi de Catalunya (STAC), Tapoca VTC1 SL, Agrupació Taxis Companys

(Vec C-50/21 (1), Prestige and Limousine)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 49 ZFEÚ - Článok 107 ods. 1 ZFEÚ - Služby prenájmu osobných vozidiel s vodičom (PVV) - Systém povoľovania zahŕňajúci získanie popri povolení umožňujúcom poskytovať služby mestskej a medzimestskej dopravy na celom vnútroštátnom území aj druhú prevádzkovú licenciu na umožnenie poskytovania služieb mestskej dopravy v metropolitnej oblasti - Obmedzenie počtu licencií na služby PVV na tridsatinu licencií na taxislužby)

(2023/C 261/26)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Cataluña

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Prestige and Limousine, SL

Žalovaní: Área Metropolitana de Barcelona, Asociación Nacional del Taxi (Antaxi), Asociación Profesional Elite Taxi, Sindicat del Taxi de Catalunya (STAC), Tapoca VTC1 SL, Agrupació Taxis Companys

Výrok rozsudku

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ nebráni právnej úprave uplatniteľnej na aglomeráciu, ktorá jednak stanovuje, že na výkon činnosti služieb prenájmu osobných vozidiel s vodičom v tejto aglomerácii sa vyžaduje osobitné povolenie popri vnútroštátnom povolení vyžadovanom na poskytovanie mestských a medzimestských služieb prenájmu osobných vozidiel s vodičom, a jednak, že počet licencií na také služby je obmedzený na tridsatinu licencií na taxislužby vydaných pre uvedenú aglomeráciu, pokiaľ tieto opatrenia nemôžu predstavovať záväzok poskytnúť štátne prostriedky v zmysle tohto ustanovenia.

Článok 49 ZFEÚ nebráni právnej úprave uplatniteľnej v aglomerácii, ktorá stanovuje, že na výkon činnosti služieb prenájmu osobných vozidiel s vodičom v tejto aglomerácii sa vyžaduje osobitné povolenie popri vnútroštátnom povolení vyžadovanom na poskytovanie mestských a medzimestských služieb prenájmu osobných vozidiel s vodičom, ak je toto osobitné povolenie založené na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, ktoré vylučujú akúkoľvek svojvoľnosť a neduplikujú kontroly, ktoré už boli vykonané v rámci vnútroštátneho povoľovacieho konania, ale zodpovedajú osobitným potrebám tejto aglomerácie.

Článok 49 ZFEÚ bráni právnej úprave uplatniteľnej v aglomerácii, ktorá stanovuje obmedzenie počtu licencií na služby prenájmu osobných vozidiel s vodičom na tridsatinu licencií na taxislužby vydané pre uvedenú aglomeráciu, pokiaľ nie je preukázané, že toto opatrenie je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov riadnej správy dopravy, premávky a verejného priestoru tejto aglomerácie, ako aj ochrany jej životného prostredia koherentným a systematickým spôsobom, ani že nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(1) Ú. v. EÚ C 228, 14.6.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/19

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny – Poľsko) – E./Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu

(Vec C-322/22 (1), Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zásada lojálnej spolupráce - Zásada efektivity - Daň vybraná členským štátom v rozpore s právom Únie - Rozpor konštatovaný po vydaní rozsudku Súdneho dvora - Právo na zaplatenie úrokov z preplatku - Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca nárok na zaplatenie úrokov na obdobie do tridsiatich dní po uverejnení rozsudku Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie)

(2023/C 261/27)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Naczelny Sąd Administracyjny

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: E.

Žalovaný: Dyrektor Izby Administracji Skarbowej we Wrocławiu

za účasti: Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców

Výrok rozsudku

Zásada efektivity v spojení so zásadou lojálnej spolupráce sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade, že je žiadosť o vrátenie preplatku podaná po uplynutí lehoty 30 dní od uverejnenia rozsudku Súdneho dvora, z ktorého vyplýva konštatovanie rozporu predmetného zdanenia s právom Únie, v Úradnom vestníku Európskej únie, obmedzuje dobu úročenia preplatku dlžného dotknutému daňovníkovi do tridsiateho dňa po tomto uverejnení, dokonca aj vylučuje akékoľvek úročenie v prípade, že uvedený preplatok vznikol daňovníkovi po uvedenom tridsiatom dni.

(1) Ú. v. EÚ C 359, 19.9.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/20

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Union fédérale des consommateurs –Que choisir (UFC – Que choisir), Consommation, logement et cadre de vie (CLCV)/Premier ministre, Ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance

(Vec C-407/21 (1), UFC – Que choisir a CLCV)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby - Smernica (EÚ) 2015/2302 - Článok 12 ods. 2 až 4 - Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb - Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti - Pandémia COVID-19 - Refundácia platieb dotknutých cestujúcich za balíky služieb - Refundácia vo forme peňažnej sumy alebo ekvivalentná refundácia vo forme dobropisu („poukaz“) - Povinnosť poskytnúť cestujúcemu refundáciu do 14 dní po ukončení príslušnej zmluvy - Dočasná výnimka z tejto povinnosti - Úprava časových účinkov rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v súlade s vnútroštátnym právom a zrušuje vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s uvedenou povinnosťou)

(2023/C 261/28)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir), Consommation, logement et cadre de vie (CLCV)

Žalovaní: Premier ministre, Ministre de l’Économie, des Finances et de la Relance

Výrok rozsudku

Článok 12 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak je organizátor tohto balíka cestovných služieb v dôsledku ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb povinný podľa tohto ustanovenia refundovať dotknutému cestujúcemu všetky platby za uvedený balík služieb, za takúto refundáciu sa považuje len vrátenie týchto platieb vo forme peňažnej sumy.

Článok 12 ods. 2 až 4 smernice 2015/2302 v spojení s článkom 4 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sú organizátori balíkov cestovných služieb dočasne oslobodení v kontexte vzniku celosvetovej zdravotnej krízy, ktorá bráni plneniu zmlúv o balíku cestovných služieb, od povinnosti poskytnúť dotknutým cestujúcim do 14 dní po ukončení zmluvy refundáciu všetkých platieb uskutočnených na základe ukončenej zmluvy, a to aj v prípade, keď je cieľom takejto právnej úpravy zabrániť tomu, aby bola platobná schopnosť týchto organizátorov z dôvodu veľkého počtu očakávaných žiadostí o refundáciu zasiahnutá do takej miery, že by ohrozila ich existenciu, a zachovať tak životaschopnosť dotknutého odvetvia.

Právo Únie, najmä zásada lojálnej spolupráce stanovená v článku 4 ods. 3 ZEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o žalobe o neplatnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s článkom 12 ods. 2 až 4 smernice 2015/2302, upraviť časové účinky svojho rozhodnutia, ktorým bola táto vnútroštátna právna úprava zrušená.

(1) Ú. v. EÚ C 357, 6.9.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/21

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 8. júna 2023 – Rada Európskej únie/Laurent Pech, Švédske kráľovstvo

(Vec C-408/21 P) (1)

(Odvolanie - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Článok 4 ods. 2 tretia zarážka - Ochrana právneho poradenstva - Článok 4 ods. 3 prvý pododsek - Ochrana rozhodovacieho procesu - Odmietnutie poskytnúť úplný prístup k právnemu stanovisku právneho odboru Rady Európskej únie)

(2023/C 261/29)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Dumitriu-Segnana, K. Pavlaki a E. Rebasti, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Laurent Pech (v zastúpení: pôvodne G. Andraos, avocat, O. Brouwer, advocaat, M. Hall, advokat a B. A. R. T. Verheijen, advocaat, neskôr G. Andraos, O. Brouwer, T. C. van Helfteren, advocaten a M. Hall, advokat), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne O. Simonsson, H. Eklinder, J. Lundberg, C. Meyer-Seitz, A. M. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson a H. Shev, neskôr O. Simonsson, H. Eklinder, C. Meyer-Seitz, A. M. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson a H. Shev, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Francúzska republika (v zastúpení: pôvodne A.-L. Desjonquères, A.-C. Drouant a E. Leclerc, neskôr A.-L. Desjonquères a E. Leclerc, splnomocnení zástupcovia), Európska komisia (v zastúpení: C. Ehrbar a P. Stancanelli, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Laurent Pech.

3.	Francúzska republika, Švédske kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 51, 31.1.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/22

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 8. júna 2023 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Specializiran nakazatelen săd – Bulharsko) – trestné konania proti VB (C-430/22), VB (C-468/22)

(Spojené veci C-430/22 a C-468/22 (1), VB (Informovanie osoby odsúdenej v neprítomnosti) a i.)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v trestných veciach - Smernica (EÚ) 2016/343 - Článok 8 ods. 4 - Právo byť prítomný na súdnom konaní - Konanie v neprítomnosti - Návrh na opätovné prejednanie veci súdom - Oznámenie osobe odsúdenej v neprítomnosti o jej práve na opätovné prejednanie veci súdom)

(2023/C 261/30)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Specializiran nakazatelen săd

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

VB (C-430/22), VB (C-468/22)

za účasti: Specializirana prokuratura

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť, aby v prípade odsúdenia v neprítomnosti, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, výslovne v odsudzujúcom rozsudku upozornil na právo na nové súdne konanie.

(1) Ú. v. EÚ C 408, 24.10.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/22

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Olt – Rumunsko) – OZ/Lyoness Europe AG

(Vec C-455/21 (1), Lyoness Europe)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Článok 2 písm. b) - Pojem „spotrebiteľ“ - Zmluva o členstve vo vernostnom systéme umožňujúcom získať určité finančné výhody pri nadobúdaní tovarov a služieb od obchodníkov, ktorí sú tretími osobami)

(2023/C 261/31)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Olt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: OZ

Žalovaná: Lyoness Europe AG

Výrok rozsudku

Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pod pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia spadá fyzická osoba, ktorá sa stala členom v systéme zavedenom obchodnou spoločnosťou a umožňujúcom okrem iného získavať určité finančné výhody v rámci toho, ako táto fyzická osoba alebo iné osoby, ktoré sa na tomto systéme zúčastňujú na základe odporúčania, nadobúdajú tovar a služby od obchodných partnerov tejto spoločnosti, pokiaľ uvedená fyzická osoba koná s cieľom, ktorý sa nevzťahuje na jej obchody, podnikanie alebo povolanie.

(1) Ú. v. EÚ C 452, 8.11.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/23

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato – Taliansko) – Fastweb SpA, Tim SpA, Vodafone Italia SpA, Wind Tre SpA/Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni

(Vec C-468/20 (1), Fastweb a i. (Intervaly fakturácie))

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Elektronické komunikačné siete a služby - Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES - Článok 49 ZFEÚ - Sloboda usadiť sa - Článok 56 ZFEÚ - Slobodné poskytovanie služieb - Vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva národnému regulačnému orgánu právomoc uložiť poskytovateľom telefónnych služieb povinnosť spočívajúcu v minimálnom intervale obnovy ponúk a minimálnom intervale fakturácie - Ochrana spotrebiteľa - Zásada proporcionality - Zásada rovnosti zaobchádzania)

(2023/C 261/32)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Fastweb SpA, Tim SpA, Vodafone Italia SpA, Wind Tre SpA

Žalovaný:Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni

za účasti: Telecom Italia SpA, Vodafone Italia SpA, Associazione Movimento Consumatori, U.Di.Con – Unione per la Difesa dei Consumatori, Wind Tre SpA, Assotelecomunicazioni (Asstel), Eolo SpA, Coordinamento delle associazioni per la tutela dell’ambiente e dei diritti degli utenti e consumatori (Codacons), Associazione degli utenti per i diritti telefonici – A.U.S. TEL ONLUS, Altroconsumo, Federconsumatori

Výrok rozsudku

Články 49 a 56 ZFEÚ, ako aj článok 8 ods. 1 prvý pododsek, článok 8 ods. 2 písm. a), článok 8 ods. 4 písm. b) a d) a článok 8 ods. 5 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ako aj články 20 až 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá priznáva národnému regulačnému orgánu právomoc prijať rozhodnutie ukladajúce jednak operátorom mobilných telefónnych služieb povinnosť uplatňovať interval obnovy obchodných ponúk a interval fakturácie, ktorý nesmie byť kratší ako štyri týždne, a jednak operátorom pevných telefónnych služieb a súvisiacich služieb interval obnovy takýchto ponúk a interval fakturácie stanovený na mesačnom alebo viacmesačnom základe, pod podmienkou, že obe kategórie predmetných služieb sa vzhľadom na predmet a cieľ vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, nachádzajú v rozdielnych situáciách, pod podmienkou, že obe dotknuté kategórie služieb sa z hľadiska predmetu a cieľa tejto vnútroštátnej právnej úpravy nachádzajú v odlišných situáciách.

(1) Ú. v. EÚ C 257, 4.7.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/24

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. júna 2023 – Európska komisia/Slovenská republika

(Vec C-540/21) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Balíky cestovných služieb a spojené cestovné služby - Smernica (EÚ) 2015/2302 - Článok 12 ods. 2 až 4 - Ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb - Neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti - Pandémia COVID-19 - Refundácia platieb uskutočnených dotknutým cestujúcim v súvislosti s balíkom cestovných služieb - Refundácia vo forme peňažnej sumy alebo vo forme náhradného balíka cestovných služieb - Povinnosť poskytnúť tomuto cestujúcemu refundáciu najneskôr 14 dní po ukončení predmetnej zmluvy - Dočasná výnimka z tejto povinnosti)

(2023/C 261/33)

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lindenthal, I. Rubene, A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika (v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne V. Pasternak Jørgensen a M. Søndahl Wolff, neskôr Søndahl Wolff, splnomocnené zástupkyne)

Výrok rozsudku

Slovenská republika si tým, že prijala zákon č. 136/2020 Z. z. z 20. mája 2020, ktorým vložila § 33a do zákona č. 170/2018 Z. z. z 15. mája 2018 o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 12 ods. 2, článku 12 ods. 3 písm. b) a článku 12 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS, v spojení s článkom 4 smernice 2015/2302.

2.	Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 431, 25.10.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/24

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio – Taliansko) – Azienda Nazionale Autonoma Strade SpA (ANAS)/Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti

(Vec C-545/21 (1), ANAS)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Štrukturálne fondy Európskej únie - Nariadenie (EÚ) č. 1083/2006 - Článok 2 bod 7 - Pojem „nezrovnalosť“ - Článok 98 ods. 1 a 2 - Finančné opravy zo strany členských štátov v súvislosti so zistenými nezrovnalosťami - Uplatniteľné kritériá - Smernica 2004/18/ES - Článok 45 ods. 2 prvý pododsek písm. d) - Pojem „vážne profesionálne pochybenie“)

(2023/C 261/34)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Azienda Nazionale Autonoma Strade SpA (ANAS)

Žalovaný: Ministero delle Infrastrutture e dei Trasporti

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 7 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „nezrovnalosť“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa konanie, ktoré možno kvalifikovať ako „korupčné konanie“ v rámci postupu verejného obstarávania na uskutočnenie prác spolufinancovaných zo štrukturálneho fondu Európskej únie, a v súvislosti s ktorým sa začalo správne alebo súdne konanie, a to aj v prípade, ak sa nepreukáže, že takéto konanie malo skutočný vplyv na postup výberu uchádzača, a ak nie je konštatovaná žiadna skutočná škoda pre rozpočet Únie.

Článok 98 ods. 1 a 2 nariadenia 1083/2006

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade „nezrovnalosti“, ako je definovaná v článku 2 bode 7 tohto nariadenia, sú členské štáty povinné na účely určenia uplatniteľnej finančnej opravy vykonať individuálne posúdenie, najmä s ohľadom na zásadu proporcionality, pričom zohľadnia najmä povahu a závažnosť zistených nezrovnalostí, ako aj ich finančný dosah na dotknutý fond.

(1) Ú. v. EÚ C 452, 8.11.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/25

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation – Francúzsko) – BNP Paribas SA/TR

(Vec C-567/21 (1), BNP Paribas)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Články 33 a 36 - Uznanie rozsudku vydaného v členskom štáte - Incidenčné uplatnenie na súde iného členského štátu - Účinky tohto rozsudku v štáte pôvodu - Prípustnosť žaloby podanej v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, po prijatí uvedeného rozsudku - Vnútroštátne procesné pravidlá vyžadujúce sústredenie nárokov v rámci jedného konania)

(2023/C 261/35)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: BNP Paribas SA

Žalovaný: TR

Výrok rozsudku

Článok 33 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s článkom 36 tohto nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby uznanie rozsudku o pracovnej zmluve, ktorý bol vydaný v členskom štáte pôvodu, v členskom štáte, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, malo za následok neprípustnosť návrhov podaných na súd členského štátu, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, z dôvodu, že právna úprava členského štátu pôvodu stanovuje procesné pravidlo sústredenia všetkých nárokov týkajúcich sa tejto pracovnej zmluvy, bez toho, aby boli dotknuté procesné pravidlá členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie, ktoré sa môžu uplatniť po vykonaní takéhoto uznania.

(1) Ú. v. EÚ C 471, 22.11.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/26

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla Warszawy-Woli w Warszawie – Poľsko) – I.S., K.S./YYY. S.A.

(Vec C-570/21 (1), YYY. (Pojem spotrebiteľ))

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Dvojúčelová zmluva - Článok 2 písm. b) - Pojem „spotrebiteľ“ - Kritériá)

(2023/C 261/36)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Rejonowy dla Warszawy-Woli w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: I.S., K.S.

Žalovaná: YYY. S.A.

Výrok rozsudku

Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na osobu, ktorá uzavrela zmluvu o úvere určenú na účely čiastočne súvisiace s jej obchodnou činnosťou a čiastočne nesúvisiace s touto činnosťou spoločne s iným dlžníkom, ktorý nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti, ak je obchodný účel natoľko obmedzený, že v celkovom kontexte tejto zmluvy neprevláda.

Článok 2 písm. b) smernice 93/13

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely určenia, či sa na určitú osobu vzťahuje pojem „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia, a konkrétnejšie, či obchodný účel zmluvy o úvere, ktorú táto osoba uzavrela, je natoľko obmedzený, že v celkovom kontexte tejto zmluvy neprevláda, je vnútroštátny súd povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti súvisiace s touto zmluvou, tak kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej povahy, akými sú najmä rozdelenie požičaného kapitálu medzi obchodnú činnosť a neobchodnú činnosť, a v prípade viacerých dlžníkov skutočnosť, že iba jeden z nich sleduje obchodný účel alebo že veriteľ podmienil poskytnutie úveru určeného na spotrebiteľské účely čiastočným určením požičanej sumy na splatenie dlhov spojených s obchodnou činnosťou.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 17.1.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/27

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato – Taliansko) – NN/Regione Lombardia

[(vec C-636/21 (1), Regione Lombardia (Opatrenia na podporu trhu súvisiace s chorobami zvierat)]

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Spoločná organizácia trhov - Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 - Článok 220 - Opatrenia na podporu trhu súvisiace s chorobami zvierat - Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1323 - Výnimočné opatrenia na podporu trhu v sektoroch vajec a hydinového mäsa v Taliansku - Vnútroštátna právna úprava - Podmienka poskytnutia pomoci - Poľnohospodárske subjekty pôsobiace na predmetnom trhu v deň podania žiadosti - Miera voľnej úvahy členských štátov)

(2023/C 261/37)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: NN

Žalovaný: Regione Lombardia

Výrok rozsudku

Článok 220 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007, v spojení s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1323 z 2. augusta 2019 o výnimočných opatreniach na podporu trhu v sektoroch vajec a hydinového mäsa v Taliansku

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá sa vykladá a uplatňuje tak, že obmedzuje okruh príjemcov podporných opatrení stanovených v tomto druhom nariadení len na poľnohospodárske subjekty, ktoré ku dňu podania žiadosti o podporu ešte pôsobili v sektore hydiny.

(1) Ú. v. EÚ C 2, 3.1.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/27

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Cluj – Rumunsko) – SC Zes Zollner Electronic SRL/Direcţia Regională Vamală Cluj – Biroul Vamal de Frontieră Aeroport Cluj Napoca

(Vec C-640/21 (1), Zes Zollner Electronic)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colná únia - Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 - Colný kódex Únie - Nadbytočné množstvo tovaru zistené po prepustení tovaru - Článok 173 - Oprava colného vyhlásenia - Iný tovar, ako tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení, ktoré sa má opraviť - Článok 174 - Zrušenie platnosti colného vyhlásenia - Článok 42 - Sankcie uložené príslušnými colnými orgánmi - Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446)

(2023/C 261/38)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SC Zes Zollner Electronic SRL

Žalovaný: Direcţia Regională Vamală Cluj – Biroul Vamal de Frontieră Aeroport Cluj Napoca

Výrok rozsudku

Články 173 a 174 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nie sú uplatniteľné v prípade, keď deklarant po podaní svojho colného vyhlásenia a po prepustení tovaru zistí, že predmetom uvedeného vyhlásenia malo byť aj nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré bolo pôvodne predmetom tohto vyhlásenia, keďže:

—	na jednej strane žiadosť o opravu colného vyhlásenia na základe prvého z týchto ustanovení nemožno prijať, ak smeruje k zmene tohto vyhlásenia tak, aby sa vzťahovalo na nadbytočné množstvo tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré je v ňom uvedené, a

—	na druhej strane žiadosť o zrušenie platnosti colného vyhlásenia na základe druhého z týchto ustanovení nemožno prijať, ak bola táto žiadosť podaná po prepustení tovaru bez toho, aby patrila medzi prípady určené Európskou komisiou za uplatnenia článku 175 tohto nariadenia.

Nariadenie č. 952/2013, a najmä jeho článok 42, článok 139 ods. 1 a článok 158 ods. 1,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak deklarant po prepustení tovaru zistí, že množstvo dovezeného tovaru je vyššie ako množstvo, ktoré uviedol vo svojom colnom vyhlásení, je povinný podať nové colné vyhlásenie týkajúce sa tohto nadbytočného množstva. Ak sú v prípade takéhoto oneskoreného vyhlásenia colné orgány povinné uplatniť vnútroštátnu právnu úpravu stanovujúcu sankcie v súlade s článkom 42 tohto nariadenia, musia na účely právnej kvalifikácie prípadne spáchaného porušenia a na prípadné určenie sankcií súvisiacich s porušením colnej právnej úpravy, ktoré sa majú uložiť, zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane, ak je to potrebné, dobrej viery deklaranta, aby sa zabezpečilo, že tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 7.2.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/28

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 8. júna 2023 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Warszawie – Poľsko) – LM/KP

((vec C-654/21 (1), LM (Vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti))

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochranná známka Európskej únie - Spory pred vnútroštátnym súdom - Právomoc súdov pre ochranné známky Európskej únie - Nariadenie (EÚ) 2017/1001 - Článok 124 - Žaloba o porušení práv - Článok 128 - Vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti - Predmet tohto návrhu - Článok 129 ods. 3 - Procesné pravidlá, ktorými sa riadi rovnaký typ žaloby týkajúci sa národnej ochrannej známky - Zásada procesnej autonómie)

(2023/C 261/39)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Warszawie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: LM

Žalovaný: KP

Výrok rozsudku

Článok 124 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie v spojení s jeho článkom 128 ods. 1 tohto nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie sa môže týkať všetkých práv, ktoré majiteľovi tejto ochrannej známky vyplývajú zo zápisu tejto ochrannej známky, bez toho, aby bol tento vzájomný návrh, pokiaľ ide o jeho predmet, obmedzený rámcom sporu definovaným žalobou o porušení práv.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 7.2.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/29

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 8. júna 2023 – PAO Severstal (C-747/21 P), Novolipetsk Steel PJSC (NLMK) (C-748/21 P)/Európska komisia, Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL

(Spojené veci C-747/21 P a C-748/21 P) (1)

(Odvolanie - Dumping - Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1328 - Dovoz niektorých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii - Konečné antidumpingové clo - Nariadenie (EÚ) č. 1225/2009 - Článok 18 ods. 1 - Potrebné informácie - Neexistencia - Článok 9 ods. 4 - „Pravidlo nižšieho cla“ - Cieľová cena - Ziskové rozpätie výrobného odvetvia Európskej únie - Stanovenie - Výber posledného reprezentatívneho roka - Článok 2 ods. 9 - Výpočet vývoznej ceny - Ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie - Uplatnenie na základe analógie - Výpočet rozpätia cenového podhodnotenia - Odôvodnenie)

(2023/C 261/40)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: PAO Severstal (C-747/21 P), Novolipetsk Steel PJSC (NLMK) (C-748/21 P) (v zastúpení: M. Krestiyanova a N. Tuominen, avocată)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne K. Blanck a J.-F. Brakeland, neskôr J.-F. Brakeland, splnomocnení zástupcovia), Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL

Výrok rozsudku

1.	Odvolania sa zamietajú.

2.	PAO Severstal je povinná nahradiť trovy konania vo veci C-747/21 P.

3.	Steel ABLV(NLMK) je povinná nahradiť trovy konania vo veci C-748/21 P.

(1) Ú. v. EÚ C 73, 14.2.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/30

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – TC/Parlament

(Vec T-309/21) (1)

(„Inštitucionálne právo - Právna úprava týkajúca sa výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu - Príspevok na asistenta poslanca Parlamentu - Vymáhanie vrátenia neoprávnene vyplatených súm - Primeraná lehota - Dôkazné bremeno - Právo byť vypočutý - Ochrana osobných údajov - Článok 9 nariadenia (EÚ) 2018/1725 - Článok 26 služobného poriadku“)

(2023/C 261/41)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobca: TC (v zastúpení: D. Aukštuolytė, advokátka)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: M. Ecker a S. Toliušis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žalobca na základe článku 263 ZFEÚ navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu zo 16. marca 2021, ktorým sa voči nemu konštatuje pohľadávka vo výške 78 838,21 eura neoprávnene vyplatená ako výdavky na asistenta a nariaďuje sa vymáhanie jej vrátenia, a jednak oznámenia o dlhu č. 7010000523 z 31. marca 2021

Výrok rozsudku

Konanie o žalobe o neplatnosť v rozsahu, v akom je jej predmetom jednak návrh na zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu zo 16. marca 2021, ktorým sa voči TC konštatuje pohľadávka za sumu neoprávnene vyplatenú ako výdavky na asistenta a ktorým sa nariaďuje vymáhanie vrátenia tejto sumy, a jednak oznámenia o dlhu č. 7010000523 z 31. marca 2021 v rozsahu, v akom sa týkajú odmien, sociálnych nákladov a cestovných výdavkov súvisiacich so zamestnaním A v období od 1. apríla do 22. novembra 2016 v sume 28 083,67 eura, sa zastavuje.

Vyššie uvedené rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu zo 16. marca 2021 a oznámenie o dlhu č. 7010000523 z 31. marca 2021 sa v rozsahu, v akom sa týkajú vymáhania vrátenia od TC vo vzťahu k odmenám, sociálnym nákladom a cestovným výdavkom súvisiacim so zamestnaním A v období od 22. mája 2015 do 31. marca 2016 v sume 50 754,54 eura, sa zrušujú.

3.	Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 320, 9.8.2021.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/30

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Vallegre/EUIPO – Joseph Phelps Vineyards (PORTO INSÍGNIA)

(Vec T-33/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie PORTO INSÍGNIA - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie INSIGNIA - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2023/C 261/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vallegre, Vinhos do Porto, SA (Sabrosa, Portugalsko) (v zastúpení: E. Armero Lavie, G. Marín Raigal a J. Oria Sousa Montes, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: E. Nicolás Gómez, M. Eberl a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Joseph Phelps Vineyards LLC (St. Helena, Kalifornia, Spojené štáty) (v zastúpení: S. Reinhard, advokát)

Predmet veci

Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 26. októbra 2021 (vec R 894/2021-5)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Vallegre, Vinhos do Porto, SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 14.3.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/31

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – DDR Kultur/EUIPO – Groupe Canal+ (THE PLANET)

(Vec T-47/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie THE PLANET - Staršia obrazová ochranná známke Európskej únie PLANÈTE + - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b)nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2023/C 261/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DDR Kultur UG (haftungsbeschränkt) (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: I. Yeboah, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Bosse a D. Gája, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Groupe Canal+ (Issy-les-Moulineaux, Francúzsko) (v zastúpení: M. Georges Picot a C. Cuny, advokátky)

Predmet veci

Svojou žalobou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 25. novembra 2021 (vec R 2385/2020-2)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 25. novembra 2021 (vec R 2385/2020-2) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila DDR Kultur UG (haftungsbeschränkt) v konaní pred Všeobecným súdom.

3.	Groupe Canal+ znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 128, 21.3.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/32

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Brooks England/EUIPO – Brooks Sports (BROOKS ENGLAND)

(Vec T-63/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie BROOKS ENGLAND - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie BROOKS - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001) - Riadne používanie staršej ochrannej známky - Článok 43 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 47 ods. 2 nariadenia 2017/1001)“)

(2023/C 261/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Brooks England Ltd (Smethwick, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Feltrinelli a K. Manhaeve, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: T. Klee a D. Gája, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Brooks Sports, Inc. (Seattle, Washington, Spojené štáty) (v zastúpení: C. Spintig a S. Pietzcker, advokáti)

Predmet veci

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. novembra 2021 (vec R 2432/2020-4)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Brooks England Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 148, 4.4.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/32

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Roxtec a Wallmax/EUIPO – Wallmax a Roxtec (Zobrazenie modrého štvorca obsahujúceho osem čiernych sústredných kruhov)

(Spojené veci T-218/22 a T-219/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o neplatnosť - Obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca modrý štvorec obsahujúci osem čiernych sústredných kruhov - Absolútny dôvod neplatnosti - Označenie pozostávajúce výlučne z tvaru výrobku potrebného na dosiahnutie technického výsledku - Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2023/C 261/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa vo veci T-218/22: Roxtec a Wallmax (Karlskrona, Švédsko) (v zastúpení: J. Olson a J. Adamsson, advokáti)

Žalobkyňa vo veci T-219/22: Wallmax Srl (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: F. Ferrari, L. Goglia a G. Rapaccini, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: E. Markakis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom vo veci T-218/22: Wallmax (Miláno) (v zastúpení: F. Ferrari, L. Goglia a G. Rapaccini, advokáti)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom vo veci T-219/22: Roxtec (Karlskrona) (v zastúpení: J. Olson a J. Adamsson, advokáti)

Predmet veci

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa vo veci T-218/22 a žalobkyňa vo veci T-219/22 žiadajú zrušenie rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 10. februára 2022 (vec R 1093/2021-2)

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Roxtec AB, Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Wallmax Srl znášajú svoje vlastné trovy konania vo veci T-218/22.

3.	Wallmax znáša svoje vlastné trovy konania vo veci T-219/22.

(1) Ú. v. EÚ C 237, 20.6.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/33

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Chocolates Lacasa Internacional/EUIPO – Esquitino Madrid (Conguitos)

(Vec T-339/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásení neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie Conguitos - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie Conguitos - Absolútny dôvod neplatnosti - Nedostatok dobrej viery - Článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. b), nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Relatívny dôvod neplatnosti - Neoprávnený prospech vyplývajúci z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena staršej ochrannej známky - Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001] - Článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001]“)

(2023/C 261/46)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Chocolates Lacasa Internacional, SA (Utebo, Španielsko) (v zastúpení: J.-B. Devaureix, J. Vicente Martínez a E. Seijo Veiguela, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája a J. Crespo Carrillo, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Mariano Esquitino Madrid (Elche, Španielsko) (v zastúpení: I. Temiño Ceniceros a F. Ortega Sánchez, advokáti)

Predmet veci

Svojou žalobou opierajúcou sa o článok 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 21. marca 2022 (vec R 601/2021-5)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Chocolates Lacasa Internacional, SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 284, 25.7.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/34

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Cassa Centrale/EUIPO – Bankia (BANQUÌ)

(Vec T-368/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie BANQUÌ - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie Bankia - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky“)

(2023/C 261/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano SpA (Trento, Taliansko) (v zastúpení: J. Graffer, G. Locurto a A. Ottolini, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Ringelhann a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Bankia, SA (Madrid, Španielsko)

Predmet veci

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 11. apríla 2022 (vec R 1318/2021-1)

Výrok rozsudku

Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 11. apríla 2022 (vec R 1318/2021-1) sa zrušuje v rozsahu, v akom zamietlo odvolanie podané spoločnosťou Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano SpA v časti, v ktorej prihláška slovnej ochrannej známky BANQUÌ ako ochrannej známky Európskej únie označovala tovary patriace do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na zápis ochranných známok, z 15. júna 1957, v revidovanom a zmenenom znení.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano a EUIPO znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 303, 8.8.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/35

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Société des produits Nestlé/EUIPO – European Food (FITNESS)

(Vec T-519/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o zrušení rozhodnutí alebo výmaze zápisov - Zrušenie rozhodnutia obsahujúceho zrejmú chybu pripísateľnú EUIPO - Článok 103 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Neexistencia zrejmej chyby“)

(2023/C 261/48)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. Jaeger-Lenz, A. Lambrecht, a A-C Salger, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: V. Ruzek, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: European Food SA (Păntășești, Rumunsko) (v zastúpení: I. Speciac, advokátka)

Predmet veci

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 27. júna 2022 (vec R 894/2020-1)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 27. júna 2022 (vec R 894/2020-1) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Société des produits Nestlé SA.

3.	European Food SA znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 398, 17.10.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/35

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Sanity Group/EUIPO – AC Marca Brands (Sanity Group)

(Vec T-541/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Sanity Group - Staršia obrazová ochranná známka Európskej únie SANYTOL - Relatívny dôvod zamietnutia - Poškodenie do dobrého mena - Článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2023/C 261/49)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sanity Group GmbH (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: B. Koch a V. Wolf, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: T. Klee, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: AC Marca Brands, SL (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: D. Pellisé Urquiza a J. C. Quero Navarro, advokáti)

Predmet veci

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. júna 2022 (vec R 2107/2021-1)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sanity Group GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 408, 24.10.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/36

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2023 – Laboratorios Ern/EUIPO – BRM Extremities (BIOPLAN)

(Vec T-543/22) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie BIOPLAN - Staršia národná ochranná známka BIOPLAK - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia podobnosti tovarov - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2023/C 261/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Laboratorios Ern, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: S. Correa Rodríguez, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: BRM Extremities Srl (Miláno, Taliansko)

Predmet veci

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 6. júna 2022 (vec R 2147/2021-5)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 408, 24.10.2022.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/36

Žaloba podaná 26. apríla 2023 – WS/EUIPO

(Vec T-221/23)

(2023/C 261/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: WS (v zastúpení: H. Tettenborn, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil výberové konanie EXT/22/08/AD6/DTD-Business Analyst,

—

subsidiárne zrušil rozhodnutie výberovej komisie vo výberovom konaní EXT/22/08/AD6/DTD-Business Analyst z 30. júna 2022 o tom, že žalobcova prihláška nepostupuje do ďalšieho konania, a to v jeho konečnej podobe po tom, ako EUIPO 16. januára 2023 zamietol žalobcovu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku z 28. septembra 2022,

—

uložil EUIPO povinnosť zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu škody, a to v sume ponechanej na voľnú úvahu Všeobecného súdu, z titulu morálnej a nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi v dôsledku rozhodnutia výberovej komisie vo výberovom konaní EXT/22/08/AD6/DTD-Business Analyst, napadnutom v žalobnom návrhu 1,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že EUIPO porušil svoju povinnosť postupovať v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a), d) a f) a článkom 4 ods. 2, článkom 17 ods. 3 a článkom 33 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725, (1) s článkom 5 ods. 1 písm. a), d) a f) a článkom 5 ods. 2, článkom 15 ods. 3 a článkom 32 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679, (2) a s oznámením o vyhlásení výberového konania.

—	Žalobca toto tvrdenie odôvodňuje predovšetkým tým, že uvádza, že EUIPO, resp. výberová komisia riadne neposúdili jeho vhodnosť na pracovné miesto, keď nepoužili posledné verzie dokumentov, ktoré poskytol.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že sa výberová komisia dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení, keď jeho odpovediam na otázky 1 až 5 v rámci Talent Screener nepridelila maximálne dosiahnuteľný počet bodov.

—	Svoje tvrdenie odôvodňuje tým, že načrtáva a vysvetľuje schopnosti a skúsenosti, ktoré uviedol v odpovediach na tieto otázky.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 116, 2016, s. 1).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/37

Žaloba podaná 3. mája 2023 – LW/Komisia

(Vec T-232/23)

(2023/C 261/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: LW (v zastúpení: S. Birenbaum-De Guchteneere a M. Tournay, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil hodnotiacu správu za rok 2020,

—	v prípade potreby zrušil rozhodnutie odvolacieho hodnotiteľa z 13. júla 2022, ktorým sa potvrdila hodnotiaca správa za rok 2020 a zamietlo sa odvolanie z 11. marca 2022 (zapísané pod č. 507857),

—	v prípade potreby zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu z 24. januára 2023, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná prostredníctvom oznámenia zo 7. septembra 2022 (zapísaná pod č. R/422/22),

—	uložil náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 43 služobného poriadku, článku 2 ods. 3 rozhodnutia Komisie C(2013) 8985 zo 16. decembra 2013 týkajúce sa všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku a podmienok uplatňovania článku 44 prvého odseku služobného poriadku (ďalej len „VVU“, článkov 5, 6 a 7 VVU, na zjavne nesprávnom posúdení, na zneužití právomoci a porušení zásady riadnej správy veci verejných.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ, článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, článku 25 služobného poriadku, na porušení povinnosti odôvodnenia, na zjavnej nesprávnosti a na porušení zásady riadnej správy veci verejných.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, článku 1d ods. 1 služobného poriadku a na porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/38

Žaloba podaná 15. mája 2023 – Acampora a i./Komisia

(vec T–261/23)

(2023/C 261/53)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Roberto Acampora (Neapol, Taliansko) a 172 ďalších (v zastúpení: E. Iorio, advokátka)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil explicitné rozhodnutie Európskej komisie z 27. januára 2023 [EMPL.C.1/BPM/kt (2023) 633265], zamietajúce žiadosť o prístup GestDem č. 2023/0263 k doplňujúcej výzve z 15. júla 2022, ktorú Európska komisia zaslala Talianskej republike, a k jej následnej odpovedi v konaní o nesplnení povinnosti 2016/4081 týkajúcom sa zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej služby honorárnych sudcov s právom Európskej únie, ako aj k odpovedi Talianska,

—	zrušil implicitné rozhodnutie Európskej komisie z 15. marca 2023 zamietajúce opakovanú žiadosť vo vzťahu k explicitnému rozhodnutiu, pričom sa v ňom uvádza, že z administratívnych dôvodov nie je schopná odpovedať na opakovanú žiadosť a nemôže uviesť, či a kedy bude poskytnutá explicitná odpoveď,

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť v prípade námietky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na prípustnosti žaloby. Žalobcovia konajú v rámci výkonu všeobecného práva občanov Únie na transparentnosť aktov inštitúcií s cieľom získať potrebné informácie, ktoré zaručuje všetkým občanom Únie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1).

Oboznámenie sa s doplňujúcou výzvou a odpoveďou Talianska by okrem iného poskytlo žalobcom konkrétny prospech z výkonu ich práva na informácie tým, že by po približne siedmich rokoch spoznali dôvody, pre ktoré ešte Komisia nevydala žiadne odôvodnené stanovisko. Komisia najprv 27. januára 2023 prijala explicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu a následne 15. marca 2023 prijala implicitné rozhodnutie o zamietnutí, v ktorom uviedla, že z administratívnych dôvodov nemôže odpovedať na opakovanú žiadosť vo vzťahu k rozhodnutiu z 27. januára 2023 a že nevie, či a kedy odpovie. Proti implicitným rozhodnutiam, ktoré predstavujú zápornú odpoveď v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001, možno podať žalobu na Všeobecnom súde.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad v oblasti prístupu k aktom inštitúcií Európskej únie stanovených v článku 1 druhom odseku Zmluvy o Európskej únii, článku 42 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v článku 1 a článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia (ES) č. 1049/2001 – existencia všeobecného záujmu na prístupe k doplňujúcej výzve z 15. júla 2022.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodniť akty európskych inštitúcií. Komisia porušila zásady týkajúce sa odôvodnenia, pretože uviedla len veľmi všeobecné a stereotypné informácie o dôvodoch, pre ktoré by zverejnenie doplňujúcej výzvy z 15. júla 2022 a odpovede Talianska narušilo spomenutú „klímu dôvery“, pričom odpovedala prostredníctvom stereotypného formulára, do ktorého bolo vložených málo a navyše stručných údajov umožňujúcich žalobcom a Všeobecnému súdu skutočné preskúmanie zákonnosti dôvodov odmietnutia, ktoré nie je dostatočne odôvodnené, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré údajne bránili aspoň čiastočnému sprístupneniu aktov, zatiaľ čo doplňujúci list už bol čiastočne sprístupnený v rámci balíka porušení z 15. júla 2022, hoci len spôsobom neumožňujúcim pochopiť obsah a dôvody doplňujúcich výhrad sformulovaných voči Taliansku.

Explicitné rozhodnutie z 27. januára 2023, ktoré obsahuje napadnuté zamietnutie prístupu, jasne neuvádza dôvody, na ktorých sa zakladá, ich právny základ, skutkové okolnosti a spôsob, akým boli zohľadnené rôzne relevantné záujmy, keďže odmietnutie má vplyv na výkon práv upravených v článkoch 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie, a teda vzhľadom na to, že prijatý akt ukladá žalobcom obmedzenie práva priznaného Zmluvou spočívajúce v zásahu do týchto práv, odôvodnenie musí byť dôkladnejšie, presnejšie a detailnejšie, aby boli z neho jasne zrozumiteľné zvolené rozhodnutia. Implicitné rozhodnutie z 15. marca 2023 je úplne neodôvodnené a odkazuje sine die na rozhodnutie Komisie.

Odmietnutie prístupu k uvedeným dokumentom je ešte viac neodôvodnené, ak sa vezme do úvahy, že dodatočná výzva z 15. júla 2022 je neformálne uverejnená na facebookovej stránke, ktorú sledujú tisíce honorárnych sudcov.

(1) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/39

Žaloba podaná 30. mája 2023 – Hexal/Komisia

(Vec T-299/23)

(2023/C 261/54)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hexal AG (Holzkirchen, Nemecko) (v zastúpení: Rechtsanwalt A. Meier)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba, ktorá sa týka vykonávacieho rozhodnutia Komisie [C(2023)3067 (final)] z 2. mája 2023, ktorým sa mení povolenie na uvedenie lieku na humánne použitie „Tecfidera – fumarat dimetyl“ udelené rozhodnutím C(2014) 601 final, obsahuje dva žalobné dôvody.

Žalobkyňa svojím prvým žalobným dôvodom tvrdí poukazuje na zjavné porušenie článku 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004 (1), keďže nová terapeutická indikácia Tecfidera nebola schválená v prvých ôsmich rokoch po udelenia povolenia, ale až neskôr.

Svojím druhým žalobný dôvodom žalobkyňa tvrdí, že pri výklade rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom v spojených veciach C-438/21 P až C-440/21 P (2) došlo k zjavne nesprávnemu právnemu posúdeniu a Komisia teda nesprávne dospela k záveru, že Tecfidera nie je súčasťou celého povolenia na uvedenie lieku Fumaderm na trh.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1).

(2) Rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia a i./Pharmaceutical Works Polpharma, C-438/21 P až C-440/21 P, EU:C:2023:213.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/40

Žaloba podaná 30. mája 2023 – Red Bull a i./Komisia

(Vec T-306/23)

(2023/C 261/55)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Red Bull GmbH (Fuschl am See, Rakúsko), Red Bull France SASU (Paríž, Francúzsko), Red Bull Nederland BV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: advokáti H. Wollmann, F. Urlesberger, J. Schindler a F. Dethmers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C (2023) 1689 final z 8. marca 2023, ktorým sa nariaďuje inšpekcia,

—	zrušil všetky opatrenia, ktoré nariadila Komisia v rámci inšpekcie; najmä aby vyhlásil za neprípustné pokračovanie inšpekcie a aby Komisii uložil povinnosť vrátiť všetky kópie dokumentov, ktoré vyhotovili a odovzdali úrady v rámci inšpekcie a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod: Zjavná nedôvodnosť rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia

Článok 1 rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, musí byť zrušený, keďže výhrady obsiahnuté v tomto rozhodnutí sú zjavne nedôvodné. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že predpoklady Komisie týkajúce sa skutkových okolností by boli správne (quod non), vzhľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, na vlastné usmernenia Komisie a na verejne prístupné informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii pred vydaním rozhodnutia o inšpekcii, tieto predpoklady by nepredstavovali porušenie článku 101 alebo článku 102 ZFEÚ.

2.	Druhý žalobný dôvod: Nedostatočné indície potrebné na vydanie rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia Komisia podľa všetkého v čase vydania svojho rozhodnutia nedisponovala dostatočnými informáciami o protisúťažnom správaní, ktoré by mohli odôvodniť inšpekciu.

Tretí žalobný dôvod: Nedostatočné odôvodnenie a nedostatočná konkrétnosť rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia

Článok 1 rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, musí byť zrušený, keďže nie je dostatočne odôvodnený a obsahuje príliš široký a nešpecifický opis predmetu inšpekcie, ktorý žalobkyniam neumožňuje oboznámiť sa s ich povinnosťami súčinnosti počas inšpekcie.

Štvrtý žalobný dôvod: Porušenie zásady proporcionality

Článok 1 rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje inšpekcia, a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, ktoré Komisia počas inšpekcie prijala, musia byť z dôvodu porušenia zásady proporcionality zrušené. To platí najmä pre pokračovanie časovo obmedzenej a Komisiou nariadenej inšpekcie v priestoroch žalovanej v Bruseli, ktorá neprimerane zasahuje do práv žalobkýň.

Piaty žalobný dôvod: Porušenie podstatných procesných náležitostí a práva na obhajobu

Komisia nezabezpečila, že kompetentné rakúske úrady budú mať k dispozícii prostriedky, aby mohli vykonávať im prislúchajúce kontrolné právomocí nad dodržiavaním základných práv žalobkýň počas inšpekcie. Komisia tým porušila podstatné procesné predpisy a právo žalobkýň na obhajobu. Navyše Komisia nerešpektovala právo žalobkýň na právnu pomoc zo strany advokáta, zakotvené v Charte základných práv.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/41

Žaloba podaná 5. júna 2023 – Aliud Pharma/Komisia

(Vec T-309/23)

(2023/C 261/56)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aliud Pharma GmbH (Laichingen, Nemecko) (v zastúpení: Rechtsanwalt P. von Czettritz)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba, ktorá sa týka článkov 1, 2 a 3 vykonávacieho rozhodnutia Komisie [C(2023)3067 (final)] z 2. mája 2023, ktorým sa mení povolenie na uvedenie lieku na humánne použitie „Tecfidera – fumarat dimetyl“ udelené rozhodnutím C(2014) 601 final, obsahuje dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení a prekročení právomoci pri výklade rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom v spojených veciach C-438/21 P až C-440/21 P (1).

V tomto rozsudku Súdny dvor preskúmal posúdenie Výboru pre lieky na humánne použitie (CHMP) z roku 2013 a rozhodnutie Komisie z 30. januára 2014. Medzičasom však už existovalo nové vedecké posúdenie, ktoré vykonal CHMP v súvislosti dvoch látok nachádzajúcich sa v lieku, z 11. novembra 2021 a ktoré Súdny dvor vôbec nezohľadnil, keď skúmal otázku, či rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky (EMA) o neschválení z 30. júla 2018 bolo odôvodnené. Na základe tejto hodnotiacej správy je však jasné, že látka nie je v zásade účinná, ale pomocná látka, a preto liek spadá pod celkové schválenie prvého povolenia.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení pri udelení dodatočného roka ochrany uvedenia na trh v súlade s článkom 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004 (2).

Článok 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004 stanovuje, že nová terapeutická indikácia, ktorá má významný klinický prínos v porovnaní s existujúcimi terapiami, musí byť schválená počas prvých ôsmich rokov po udelení prvého povolenia, čo nie je prípad v tejto veci, keďže prvé povolenie bolo udelené 30. januára 2014 a nová indikácia bola schválená až 13. mája 2022. Podmienka predchádzajúca predĺženiu ochrany uvedenia na trh o jeden rok v súlade s článkom 14 ods. 11 nariadenia (ES) č. 726/2004 tak nebola splnená.

(1) Rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia a i./Pharmaceutical Works Polpharma, C-438/21 P až C-440/21 P, EU:C:2023:213.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1).

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/42

Žaloba podaná 7. júna 2023 – Naturgy Energy Group/EUIPO – Global Power Service (gps global power service)

(Vec T-312/23)

(2023/C 261/57)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Naturgy Energy Group, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. Mora Cortés, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Global Power Service SpA (Verona, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie gps global power service – Prihláška č. 18 001 007

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 1. marca 2023 vo veci R 505/2022-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním zamieta odvolanie vo veci R 505/2022-4, a povolil zápis spornej ochrannej známky v celom rozsahu, vo vzťahu ku všetkým prihlasovaným tovarom a službám,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania (v prípade, že vstúpi do konania o tejto žalobe) znášať trovy konania, vrátane trov súvisiacich s konaním pred operačným oddelením a pred štvrtým odvolacím senátom EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/43

Žaloba podaná 8. júna 2023 – Adeva/EUIPO – Sideme (MAISON CAVIST.)

(Vec T-313/23)

(2023/C 261/58)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Adeva (Mitry-Mory, Francúzsko) (v zastúpení: S. Drillon, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Société Industrielle d’Equipement Moderne SA (Sideme) (Levallois-Perret, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie MAISON CAVIST. – Ochranná známka Európskej únie č. 18 293 519

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 31. marca 2023 vo veci R 1623/2022–2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamietlo odvolanie podané spoločnosťou Adeva,

—	v celom rozsahu zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie MAISON CAVIST. č. 18 293 519, ktorý podala spoločnosť Sideme.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/43

Žaloba podaná 8. júna 2023 – Tiendanimal/EUIPO (CRIADORES)

(Vec T-314/23)

(2023/C 261/59)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tiendanimal Comercio Electronico de Articulos para Mascotas, SL (Malaga, Španielsko) (v zastúpení: T. González Martínez, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie CRIADORES – prihláška č. 18 186 334

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 27. marca 2023 vo veci R 798/2021-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	povolil zápis spornej ochrannej známky pre triedy 5 a 31.

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

Porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c), a článku 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/44

Žaloba podaná 9. júna 2023 – Pfriem/EUIPO – U-Control (UC)

(Vec T-316/23)

(2023/C 261/60)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Hanns Pfriem (Schweinfurt, Nemecko) (v zastúpení: M. Pütz Poulalion, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: U-Control Srl (Torrile, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: medzinárodný zápis obrazovej ochrannej známky UC – medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 1 569 179

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. marca 2023 vo veci R 1404/2022-4

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	vyhovel námietke č. B3146448 v celom jej rozsahu a zamietol spornú prihlášku vo vzťahu ku všetkým predmetným tovarom a službám, subsidiárne, vrátil vec odvolaciemu senátu na opätovné preskúmanie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie,

—	porušenie článku 27 ods. 2 v spojení s článkom 8 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 33 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/45

Žaloba podaná 12. júna 2023 – J&B/EUIPO – Ergün (J&B BRO)

(Vec T-318/23)

(2023/C 261/61)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: J&B Ltd (Road Town, Britische Jungferninseln) (v zastúpení: C. Thomas a B. Reiter, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Engin Ergün (Solingen, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Európskej únie J&B BRO – prihláška č. 18 310 846

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 12. apríla 2023 vo veci R 2012/2022-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zamietol námietku,

—	uložil EUIPO povinnosť znášať trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/45

Žaloba podaná 12. júna 2023 – The Not Company/EUIPO (NOT MILK)

(Vec T-320/23)

(2023/C 261/62)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: The Not Company SpA (Santiago, Čile) (v zastúpení: I. Valdelomar Serrano, J. Rodríguez Fuensalida y Carnicero, P. Ramells Higueras, A. Figuerola Moure a P. Muñoz Moreno, abogados)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie NOT MILK – prihláška č. 18 508 169

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 28. marca 2023 vo veci R 2233/2022-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	potvrdil, že v napadnutom rozhodnutí bol nesprávne uplatnený článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	pokračoval v konaní o prihláške ochrannej známky pre triedy 29 a 32 a pristúpil k jej následnému zápisu.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/46

Žaloba podaná 12. júna 2023 – VN/Komisia

(Vec T-322/23)

(2023/C 261/63)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: VN (v zastúpení: A. Champetier a S. Rodrigues, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	určil, že predmetná žaloba je prípustná a dôvodná, a následne:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2022, ktoré bolo nahradené rozhodnutím z 8. septembra 2022 o vyplácaní plnej výšky rodinných prídavkov matke syna žalobcu od 1. septembra 2015,

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 8. septembra 2022 s výnimkou časti rozhodnutia týkajúcej sa vyplácania žalobcovi príspevku na vzdelanie jeho syna,

—

podľa zásady, v súlade s ktorou Súdny dvor nemôže inštitúciám ukladať príkazy, vyplatiť žalobcovi zodpovedajúcu sumu (príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na domácnosť, príspevok na predškolské vzdelávanie od 1. septembra 2015 do 31. augusta 2016),

—	spätne za obdobie od 1. apríla 2015 do júna 2023, (pričom administratíva už žalobcovi vyplácala uvedené príspevky počas piatich mesiacov, a to od apríla 2015 do septembra 2015 vrátane),

—	zvýšenú o úroky od novembra 2015 stanovené podľa priemernej ročnej úrokovej sadzby vo výške verejnej úrokovej sadzby ECB za rok 2022,

—	a do budúcna od júla 2023,

—	a v prípade, že to považuje za potrebné, zrušil rozhodnutie Komisie z 2. marca 2023, ktorým sa zamieta sťažnosť žalobcu zo 4. novembra 2022,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 1 a 2 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a zjavne nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení týchto článkov, keďže neexistuje rozhodnutie súdu o zverení syna žalobcu do starostlivosti matky.

1.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/47

Žaloba podaná 13. júna 2023 – J. García Carrión/EUIPO – Calipso (LimoLife)

(Vec T-324/23)

(2023/C 261/64)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: J. García Carrión, SA (Jumilla, Španielsko) (v zastúpení: J. Mora Cortés, abogado)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Calipso SRL (Afumati, Rumunsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie LimoLife – prihláška č. 18 352 014

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 7. marca 2023 vo veci R 1258/2022-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa vyhovelo odvolaniu R 1258/2022-1, ktorým bola zamietnutá námietka č. B 3 142 838 a v celom rozsahu zapísaná napadnutá ochranná známka pre všetky napadnuté výrobky,

—	uložil EUIPO a vedľajšieho účastníka konania (ak sa zúčastní konania a vstúpi do konania) povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov konania pred oddelením operácií a pred prvým odvolacím senátom EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

24.7.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 261/49

Korigendum k oznámeniu v úradnom vestníku vo veci T-302/22

( Úradný vestník Európskej únie C 276 z 18. júla 2022 )

(2023/C 261/66)

Oznámenie v úradnom vestníku vo veci T-302/22, Vinokurov/Rada, má znieť takto:

Žaloba podaná 23. mája 2022 – Vinokurov/Rada

(Vec T-302/22)

(2022/C 276/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Alexander Semenovich Vinokurov (Moskva, Rusko) (v zastúpení: É. Épron a J. Choucroun, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu o neplatnosť za prípustnú a dôvodnú;

—	čiastočne zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/397 (1) z 9. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, v rozsahu, v akom sa týka Alexandra Vinokurova;

—

čiastočne zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/396 (2) z 9. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, v rozsahu, v akom sa týka Alexandra Vinokurova;

—	uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť všetky trovy konania;

—	vyhradil žalobcovi všetky ostatné práva, nároky, dôvody a žaloby.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na neuvedení dostatočne presných a konkrétnych dôvodov na podporu napadnutého aktu. Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobca najmä tvrdí, že dôvody Rady sa vzťahujú na odvetvia činností, zatiaľ čo kritériá uvedené v rozhodnutí SZBP 2022/397 sa týkajú len určitých osôb. Žalobca tiež poukazuje na nepresnosť, pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa poskytnutia podstatných príjmov, a na skutočnosť, že použitie odôvodnenia nezodpovedá žiadnemu relevantnému kritériu, na ktoré poukázala Rada. Žalobca sa napokon domnieva, že dôvod týkajúci sa podpory alebo vykonávania činností alebo politík sa odlišuje od relevantného kritéria, ktorým je „materiálna alebo finančná“ podpora vlády Ruskej federácie.

Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa mala dopustiť Rada vzhľadom na relevantné kritériá, ktoré použila, a to najmä materiálnu alebo finančnú podporu ruským orgánom s rozhodovacou právomocou, získavanie výhod od vlády Ruskej federácie alebo poskytovanie podstatného zdroja príjmov tejto vláde.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality z dôvodu, že rozšírenie kritérií zahrnutia umožňuje sankcionovať osoby, ktoré nie sú spojené so situáciou na Ukrajine. Tvrdí sa preto, že Rada sa zameriava na poskytovanie podstatných zdrojov príjmov v určitých odvetviach činnosti, ale neberie do úvahy ani podiel žalobcu na trhu v týchto odvetviach, ani jeho kapitálovú účasť v uvedených spoločnostiach.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení práva žalobcu na obhajobu a na účinnú súdnu ochranu.

(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/397 z 9. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 31).

(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/396 z 9. marca ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 1).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 261

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 24. júla 2023

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2023/C 261/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1

	Korigendá
2023/C 261/66	Korigendum k oznámeniu v úradnom vestníku vo veci T-302/22 ( Ú. v. EÚ C 276, 18.7.2022 )	49