—

so zreteľom na petíciu č. 0699/2021,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 a články 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 24, 153, 173 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 1422) (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Najskôr myslieť v malom – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o riešení necolných a nedaňových prekážok na jednotnom trhu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie (COM(2018)0219),

—

so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP z júla 2020 s názvom Territorial supply constraints in the EU retail sector (Územné prekážky zásobovania v maloobchode EÚ),

—

so zreteľom na článok 227 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Výboru pre petície bola doručená petícia č. 0699/2021, v ktorej sa navrhuje vytvorenie Európskeho hlavného mesta miestneho obchodu a maloobchodu;

B.

keďže návrhy predkladateľa petície by mohli slúžiť ako inšpirácia pre postup výberu Európskeho hlavného mesta miestneho obchodu a maloobchodu;

C.

keďže maloobchod je veľmi dôležitým ekosystémom v hospodárstve EÚ, ktorý tvorí 11,5 % pridanej hodnoty EÚ a priamo zamestnáva viac ako 29 miliónov ľudí; keďže jeho výkonnosť je kľúčová pre rozpočty domácností aj pre dodávateľov, keďže spotrebitelia míňajú na nákupy v priemere 30 % svojho rozpočtu;

D.

keďže malé a stredné podniky (MSP) vrátane rodinných podnikov sú základom európskeho hospodárstva; keďže predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú približne 100 miliónov ľudí (7);

E.

keďže MSP v oblasti maloobchodu majú zásadný význam pre miestne komunity v mestách i na vidieku, sú súčasťou sociálnej štruktúry a priamo prispievajú k udržiavaniu centier miest a obcí ako čulých oblastí, v ktorých sa služby na splnenie potrieb občanov poskytujú v malej vzdialenosti od ich domova; keďže MSP v oblasti maloobchodu takisto pomáhajú riešiť problém vyľudňovania vidieka; keďže MSP v oblasti maloobchodu priamo prispievajú k prosperite, inkluzívnosti a blahobytu občanov, k miestnemu kultúrnemu životu a dedičstvu miest a obcí EÚ, ako aj k poskytovaniu značného počtu pracovných príležitostí v týchto komunitách, čo následne vytvára pre spotrebiteľov lepšie možnosti;

F.

keďže na druhej strane nedostatočný miestny obchod prispieva k sociálnemu, hospodárskemu a fyzickému úpadku mestských centier a štvrtí a zároveň vedie do začarovaného kruhu zhoršovania bezpečnosti; keďže chýbajúce maloobchodné služby sa považujú za jeden z dôvodov vyľudňovania vidieckych oblastí;

G.

keďže miestny obchod umožňuje ponúkať spotrebiteľom osobnejšie a priamejšie služby;

H.

keďže maloobchodný ekosystém vážne zasiahla kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19; keďže MSP čelili bezprecedentnému otrasu svetového hospodárstva, keď boli obchody buď zatvorené, alebo obmedzené prísnymi preventívnymi opatreniami; keďže, po druhé, odvetvie čelí tlakom v dôsledku súčasnej krízy vrátane konfliktu na Ukrajine a zvyšovania nákladov na energie; keďže životaschopnosť mnohých MSP, často rodinných mikropodnikov, je ohrozená a ohrozené sú aj pracovné miesta;

I.

keďže pre MSP je často veľmi ťažké udržať si konkurenčnú pozíciu v kontexte globalizácie celého maloobchodného hodnotového reťazca, ktorú vedú veľké spoločnosti; keďže medzi vedľajšie dôsledky patrí štandardizácia obchodnej ponuky a mestskej krajiny, vyprázdňovanie mestských centier, zvyšovanie ekologickej stopy a vplyv na pracovné podmienky; keďže posilnenie miestneho obchodu by mohlo pomôcť s riešením týchto dôsledkov;

J.

keďže s rýchlym rozvojom elektronického obchodu prechádza maloobchodný sektor v súčasnosti dramatickou transformáciou, pričom maloobchod prostredníctvom viacerých kanálov, ktorý spája offline a online predaj, prináša pre tento sektor nové príležitosti aj výzvy;

K.

keďže inflácia v eurozóne naďalej prudko stúpa; keďže ceny energií a pohonných hmôt sa naďalej zvyšujú tempom, ktoré výrazne prevyšuje priemernú infláciu, zostávajú veľmi nestabilné a patria k hlavným dôvodom zatvárania MSP; keďže tieto faktory spôsobujú, že MSP a mikropodniky v oblasti maloobchodu sú mimoriadne zraniteľné;

L.

keďže na malých obchodníkov často nepriaznivo vplývajú veľké predajné platformy, ktoré ponúkajú nižšie ceny, pretože presunuli svoje výrobné náklady do tretích krajín;

M.

keďže na zabezpečenie rovnocenného a spravodlivého maloobchodu v celej EÚ je nevyhnutné zaviesť digitálne siete s veľmi vysokou kapacitou do všetkých regiónov EÚ; keďže podľa Európskeho dvora audítorov existujú v EÚ stále vážne nedostatky v zavádzaní týchto sietí, ktoré môžu prehĺbiť digitálnu priepasť a ohroziť udržateľnosť miestnych predajní v riedko osídlených oblastiach v porovnaní s predajňami vo veľkých mestách;

N.

keďže cieľom oznámenia Komisie s názvom Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie je posilniť konkurencieschopnosť maloobchodného sektora;

O.

keďže iniciatíva na revitalizáciu maloobchodu, ktorú predložila Komisia, podporuje digitalizáciu a modernizáciu MSP v sektore maloobchodu; keďže jedným z najdôležitejších krokov pre tvorcov politiky EÚ je podporiť schopnosť drobných maloobchodníkov prispôsobiť sa týmto zmenám;

P.

keďže Komisia privítala návrh predkladateľov petície zaviesť Európske hlavné mesto miestneho obchodu a maloobchodu a bude sa zaoberať možnosťami riešenia konkrétnych otázok, na ktoré poukazujú; keďže prioritou je zabezpečiť, aby podporné programy Komisie boli účinné, Komisia najmä bude považovať za dôležité nezameriavať sa len na zvyšovanie informovanosti, ale priamo prispievať k riešeniu výziev, ktorým čelia maloobchodné MSP, a mať na ne pozitívny vplyv;

Q.

keďže tento návrh by mohol posilniť prebiehajúcu prácu v mestách v rámci priemyselnej politiky a politiky v oblasti MSP, najmä Výzvu pre inteligentné mestá, ktorá združuje aktívnu komunitu 136 miest z 21 krajín s cieľom využiť najmodernejšie technológie a podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu odolnosť;

R.

keďže budovanie silnej maloobchodnej komunity môže byť veľmi užitočné pre tých, ktorí chcú modernizovať a zlepšiť tak svoje konkurenčné postavenie;

S.

keďže dodržiavanie administratívnych formalít zaťažuje MSP viac ako väčšie spoločnosti vzhľadom na ich obmedzené finančné a ľudské zdroje;

T.

keďže úloha regulovať maloobchodný sektor leží predovšetkým na pleciach členských štátov; keďže pri každom posudzovaní prekážok, ktorým čelí maloobchodný sektor, by sa malo okrem iného vychádzať zo skúseností a pohľadu podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov; keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby existujúce predpisy nemali neprimeraný vplyv na MSP a mikropodniky a nebránili ich činnosti;

U.

keďže maloobchod je odvetvím, ktoré prostredníctvom daní významne prispieva k financovaniu verejných výdavkov na verejné služby pre všetkých občanov;

V.

keďže cieľom tohto návrhu je podporiť miestny maloobchod a prispieť k spoločnému povedomiu o jeho hospodárskom a sociálnom význame;

W.

keďže tovar predávaný v rámci miestneho obchodu často pochádza od regionálnych alebo vnútroštátnych dodávateľov, čo pomáha znižovať uhlíkovú stopu výrobkov; keďže výroba v rámci hraníc EÚ je zárukou noriem kvality a pracovných podmienok;

X.

keďže podpora MSP v oblasti maloobchodu a miestneho obchodu v EÚ má zásadný význam pre posilnenie hospodárstva EÚ, skrátenie dodávateľských reťazcov a zvýšenie ich pružnosti a bezpečnosti;

Y.

keďže podpora miestneho obchodu prispieva k zelenej transformácii v sektore obchodu s výrobkami s krátkym dodávateľským reťazcom; keďže je potrebné zvýšiť informovanosť verejnosti o dôležitosti miestneho obchodu a obchodu v blízkosti zákazníkov, aby sa prispelo k boju proti zmene klímy;

Z.

keďže je potrebné propagovať a chrániť výrobky a služby z miest, obcí a regiónov Európskej únie s cieľom posilniť ich dedičstvo a jednotný európsky trh; keďže ak sa Komisia bude riadiť návrhom z petície, bude môcť lepšie sledovať a vymedzovať chránené zemepisné označenia s cieľom propagovať naše výrobky na vnútornom trhu i na celom svete a chrániť ich pred konkurenciou falšovaných výrobkov;

AA.

keďže väčšina politík a právnych predpisov EÚ sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni a dnes zahŕňajú takmer všetky politické, hospodárske a sociálne oblasti;

AB.

keďže podľa údajov Eurostatu sa objem maloobchodu v EÚ v auguste 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021 znížil o 1,3 % (8);

AC.

keďže Komisia už riadi programy na podporu vytvárania a udržateľnosti pracovných miest a miestnych hospodárskych činností, ktoré by mohli a mali pomôcť pri realizácii tohto návrhu, ako je Európska rada pre inovácie, Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) a programy Erasmus+;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 9 a 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na verejné vypočutie z 27. októbra 2022, ktoré zorganizoval Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa pri príležitosti 30. výročia jednotného trhu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o posilnení jednotného trhu: budúcnosť voľného pohybu služieb (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 13 za rok 2022 s názvom Voľný pohyb v EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19: Obmedzený dohľad nad kontrolami na vnútorných hraniciach a nekoordinované opatrenia členských štátov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Dlhodobý akčný plán, ako v úzkej koordinácii s členskými štátmi zlepšiť vykonávanie a presadzovanie pravidiel jednotného trhu (COM(2020)0094),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti normalizácie: Stanovenie globálnych noriem na podporu odolného, zeleného a digitálneho jednotného trhu EÚ (COM(2022)0031),

—

so zreteľom na pracovný dokumentov útvarov Komisie z 26. septembra 2022 s názvom Pomocná ruka siete SOLVIT na jednotnom trhu: oslava 20. výročia (SWD(2022)0325),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2022 s názvom Presadzovanie práva EÚ pre Európu, ktorá prináša výsledky (COM(2022)0518),

—

so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 16. januára 2023 k 30. výročiu jednotného trhu,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

A.

keďže pred 30 rokmi viedla spoločná vízia, spoločné úsilie a odhodlanie európskych inštitúcií a členských štátov v úzkej spolupráci s európskymi spotrebiteľmi, podnikmi, pracovníkmi a občianskou spoločnosťou k vytvoreniu jednotného trhu EÚ, ktorý chráni sociálne normy, a tým predstavuje významný krok v histórii európskej integrácie a jej stále užšej cezhraničnej spolupráce;

B.

keďže jednotný trh je dnes najväčším vnútorným trhom na svete, ktorý vytvára 56 miliónov pracovných miest v Európe a 25 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ, a vytvoril vysoké normy ochrany spotrebiteľa;

C.

keďže po troch desaťročiach jednotný trh naďalej čelí zmenám; keďže nedávne nedostatky v zásobovaní vyplývajúce z viacerých kríz zdôrazňujú potrebu urobiť z jednotného trhu nástroj, ktorý posilní odolnosť EÚ a urýchli prechod na plne obehové hospodárstvo do roku 2050;

D.

keďže je naďalej potrebné pokračovať v riešení fragmentácie, najmä zavedením spoločných politík EÚ na podporu globálnej a vnútornej konkurencieschopnosti Európy a spravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom posilniť jej geopolitický vplyv a zároveň uznať osobitnú úlohu služieb vo verejnom záujme;

E.

keďže len sociálna a konkurencieschopná Európa bude schopná podporiť hospodársku obnovu a udržateľný rast, zamestnanosť a inovácie, prispieť k uskutočneniu zelenej a digitálnej transformácie a umožniť „otvorenú strategickú autonómiu“;

F.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a brexit predstavujú vážne výzvy pre integritu jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru a osôb a hladké fungovanie dodávateľských reťazcov;

G.

keďže vojenská agresia Ruska proti Ukrajine teraz ešte viac zdôrazňuje význam jednoty a spolupráce medzi členskými štátmi;

H.

keďže z výskumu vyplýva, že ďalšie opatrenia v oblasti uľahčenia voľného pohybu tovaru by mohli výrazne podporiť obchod v rámci EÚ s potenciálnym hospodárskym prínosom od 228 do 372 miliárd EUR ročne;

I.

keďže z výskumu tiež vyplýva, že ďalšie opatrenia v odvetviach služieb by mohli byť prospešné, a to v dlhodobom horizonte s dodatočným HDP vo výške 279 až 457 miliárd EUR ročne; keďže sa odhaduje, že úspechy EÚ na jednotnom digitálnom trhu prispeli k hospodárskemu rastu v EÚ každoročne sumou 177 miliárd EUR;

J.

keďže rozvoj dobre fungujúceho jednotného trhu s tovarom a službami je neoddeliteľnou súčasťou cesty k otvorenejšej strategickej autonómii a väčšej odolnosti prostredníctvom udržateľného rozvoja; keďže jednotný digitálny trh je základom európskeho technologického ekosystému, ktorý môže podporiť rast a zároveň prispieť k podpore demokratických zásad, občianskych slobôd a otvoreného internetu;

K.

keďže na Konferencii o budúcnosti Európy boli predložené návrhy na zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstva EÚ a na posilnenie jednotného trhu vrátane opatrení v oblasti digitalizácie na konsolidáciu hospodárstva a jednotného trhu spravodlivým a udržateľným spôsobom, na posilnenie jednotného digitálneho trhu pre spoločnosti všetkých veľkostí a na to, aby sa Európa stala svetovým lídrom v digitálnej transformácii zameranej na človeka;

L.

keďže jednotný trh sa vždy vyvíjal a rástol v reakcii na výzvy, ktorým čelil; keďže je potrebné ho opäť transformovať a aktualizovať, aby mohol riešiť nové výzvy a zostať hnacou silou európskej integrácie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a všeobecnú poznámku č. 25 (2021) Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k digitálnemu prostrediu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. apríla 2008 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na využívanie videohier (COM(2008)0207),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 2022 s názvom Digitálne desaťročie pre deti a mládež: nová Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (stratégia BIK+) (COM(2022)0212),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 1. marca 2002 o ochrane spotrebiteľov, najmä mladých ľudí, prostredníctvom označovania určitých videohier a počítačových hier podľa vekovej kategórie (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. decembra 2021 s názvom Usmernenie k výkladu a uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. decembra 2021 s názvom Usmernenie k výkladu a uplatňovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov (7),

—

so zreteľom na kontrolu vhodnosti spotrebiteľského práva EÚ v oblasti digitálnej spravodlivosti, ktorú Komisia začala výzvou na predloženie dôkazov spustenou 17. mája 2022,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, pokiaľ ide o používanie videohier (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o ochrane detí v digitálnom svete (11),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 28. marca 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (12),

—

so zreteľom na závery Rady z 13. apríla 2022 na tému budovanie európskej stratégie pre ekosystém kultúrneho a kreatívneho priemyslu (13),

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie z júla 2020 s názvom Loot boxes in online games and their effect on consumers, in particular young consumers (Lootboxy v online hrách a ich vplyv na spotrebiteľov, najmä mladých spotrebiteľov),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A9-0300/2022),

A.

keďže videohry hrajú všetky vekové skupiny v Európe, pričom 50 % európskej populácie vo veku od 6 do 64 rokov hrá videohry a najpočetnejšia veková skupina je vo veku 45 až 64 rokov; keďže videohry hrá 73 % detí vo veku 6 až 10 rokov, 84 % 11- až 14-ročných a 74 % mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov (14);

B.

keďže európske odvetvie videohier je najrýchlejšie rastúcim kultúrnym a kreatívnym odvetvím v Európe s odhadovanou veľkosťou európskeho trhu 23,3 miliardy EUR v roku 2020 a s vyšším celosvetovým obratom v porovnaní s hudobnými a filmovými spoločnosťami (15), keďže toto odvetvie predstavuje významný potenciál pre rast a vytváranie pracovných miest na európskom digitálnom jednotnom trhu; keďže odvetvie videohier je jediným kultúrnym a kreatívnym odvetvím, ktoré počas krízy COVID-19 zaznamenalo nárast obratu (16);

C.

keďže videohry majú v porovnaní s počítačovými programami jedinečnú kreatívnu hodnotu, ako to uznal Súdny dvor EÚ (17), a sú chránené smernicou 2009/24/ES (18) o právnej ochrane počítačových programov a smernicou 2001/29/ES (19) o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, na ktorých je založený hodnotový reťazec;

D.

keďže napriek svojej ústrednej úlohe v európskom kultúrnom a kreatívnom ekosystéme je odvetvie videohier stále zanedbávané zo strany politikov v porovnaní s inými mediálnymi odvetviami, najmä filmami a inými audiovizuálnymi produktmi, ktoré vo všeobecnosti dostávajú viac finančných prostriedkov a používajú sa ako vzor na formovanie nariadení a politík týkajúcich sa videohier, pričom tento prístup nezohľadňuje rozdiely medzi nimi;

E.

keďže európske odvetvie videohier tvoria najmä malé a stredné podniky (MSP) a startupy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii a raste tohto odvetvia (20);

F.

keďže odvetvie videohier má úplný hodnotový reťazec založený na inovácii a kreativite, v ktorom sa široká škála zručností spája s know-how; keďže technologický vývoj v odvetví online videohier je čoraz dôležitejší a prenáša sa aj do iných sektorov a priemyselných odvetví, ako sú výstavba, dizajn, maloobchod, vzdelávanie, marketing, virtuálna/rozšírená realita a online nakupovanie;

G.

keďže niektoré spoločnosti v odvetví používajú obsah vytvorený maloletými a malými deťmi; keďže by sa mali zaviesť opatrenia na ochranu maloletých a malých detí pred komerčným využívaním ako tvorcov obsahu online hier (21);

H.

keďže videohry sú popri iných zábavných činnostiach jednou z najpopulárnejších foriem zábavy v Európe, keďže podľa štúdie Eurobarometra z roku 2019 27 % Európanov hrá hry online aspoň raz mesačne v porovnaní so 48 %, ktorí streamujú hudbu, a 47 %, ktorí sledujú filmy alebo televízne programy na online platformách;

I.

keďže fungovanie online hier sa spolieha na pripojenie, aby mohli poskytovať stabilný a vysokokvalitný zážitok; keďže miera spokojnosti Európanov s rýchlosťou nahrávania a sťahovania v rámci ich internetového pripojenia sa v rámci Európy líši, pričom v niektorých členských štátoch presahuje 90 % a v iných dosahuje len 65 % (22); keďže vo vidieckych oblastiach je nespokojnosť s internetovým pripojením o 30 % vyššia ako v mestských oblastiach;

J.

keďže online videohry sa môžu hrať na najrozličnejších zariadeniach a existuje viacero funkcií, možností dizajnu a mechanizmov na ich využívanie, ako je režim viacerých hráčov, systémy hlasového četu v reálnom čase, online nakupovanie, rozšírená realita, virtuálna realita, bezplatný alebo platený sťahovateľný obsah, predplatné alebo tzv. lootboxy, ktoré môžu formovať zážitok hráčov z hry; keďže nie všetky videohry umožňujú interakciu s ďalšími hráčmi; keďže existujú nástroje rodičovskej kontroly na znemožnenie akejkoľvek interakcie s hráčmi;

K.

keďže takzvané lootboxy obsahujúce zjavne náhodné predmety sú zvyčajne prístupné prostredníctvom hry alebo je možné ich voliteľne zaplatiť skutočnými peniazmi; keďže sa môžu predávať pomocou foriem hier, bežne známych ako temné vzorce, ktoré by mohli mať negatívne psychologické a finančné dôsledky prostredníctvom nechcených alebo nekontrolovaných nákupov, najmä pre maloletých a malé deti; keďže v Holandsku prebieha súdny spor o opatreniach, ktoré sa majú uplatniť na lootboxy; keďže aj Slovensko skúma vhodné opatrenia, ktoré treba prijať; keďže tento nedostatok harmonizovaného prístupu vedie k fragmentácii trhu s videohrami v rámci EÚ; keďže na európskej úrovni neexistujú žiadne osobitné mechanizmy ochrany spotrebiteľa, ktoré by zabezpečili ochranu všetkých hráčov, najmä neplnoletých a malých detí, pokiaľ ide o platené lootboxy;

L.

keďže herný priemysel sa v posledných desaťročiach vyvinul z arkádového a krabicového modelu príjmov na dnes široko využívaný obchodný model typu hry ako služby, „zaplať a vyhraj“ alebo freemium; keďže napriek stúpajúcim nákladom na vývoj sa ceny hier stabilizovali v dôsledku možnosti rozloženia týchto nákladov prostredníctvom rozšírení hier; poznamenáva však, že konečné náklady na rozšírenú hru sa môžu časom výrazne zvýšiť;

M.

keďže niektoré online videohry sú založené na speňažovaní používateľov prostredníctvom zberu údajov a reklám, čo motivuje používateľov vrátane maloletých a malých detí, aby strávili čo najviac času pri hrách;

N.

keďže nadmerný čas strávený hraním online videohier, umocnený manipulatívnym dizajnom, môže viesť k vzniku závislosti a poruche v dôsledku hrania počítačových hier, ako je vymedzená v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) (23);

O.

keďže pri hraní videohier môže dôjsť k problémom v oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä v prípade maloletých a malých detí, a to bez ohľadu na množstvo času stráveného hraním;

P.

keďže maloletí a malé deti pod dohľadom svojich rodičov a opatrovníkov majú právo zúčastňovať sa na digitálnom svete spôsobom, ktorý je v súlade s rozvíjajúcimi sa schopnosťami dieťaťa;

Q.

keďže v článku 31 Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa uvádza, že všetky deti majú právo na hru a slobodnú a plnú účasť na kultúrnom živote a činnostiach podľa svojho veku;

R.

keďže nákupy v rámci hry môžu hráčom umožniť napríklad získať kozmetické predmety, ako sú vzhľady, alebo obsah, ktorý im poskytne hernú výhodu, možnosť vyhnúť sa reklame, odstrániť časovače ochladzovania alebo vyhnúť sa nadmernému čakaniu a opakovaniu úkonov (tzv. grinding);

S.

keďže väčšina rodičov používa určitý nástroj rodičovskej kontroly; keďže väčšina rodičov je znepokojená časom, ktorý ich dieťa trávi hraním videohier, a rizikami vystavenia škodlivému obsahu, zastrašovaniu, kontaktu s cudzími dospelými a nakupovania v rámci hry;

T.

keďže mnohí rodičia v Európe poznajú systém Celoeurópskych informácií o hrách (PEGI) a označenie PEGI považujú za užitočné na rozhodnutie, či hru kúpia pre svoje deti (24);

U.

keďže údaje z odvetvia naznačujú, že čas strávený hraním videohier je celkovo stabilný, pričom Európania strávili hraním videohier v priemere 9 hodín týždenne v roku 2021, 9,5 hodiny v roku 2020, 8,6 hodiny v roku 2019, 8,8 hodiny v roku 2018 a 9,2 hodiny v roku 2017 (25); keďže čas venovaný videohrám je naďalej kratší ako čas venovaný iným činnostiam pred obrazovkou, ako je pozeranie televízie, ktoré v roku 2020 zaberalo v priemere 25 hodín týždenne;

V.

keďže zdravie je stavom úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nie len absenciou ochorenia alebo slabosti; keďže duševné zdravie a pohoda sú vzájomne prepojené otázky a mali by sa zohľadňovať vo všetkých oblastiach, ako sú vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť a sociálne začlenenie; keďže videohry môžu byť dôležitým nástrojom na podporu duševného zdravia a pohody a môžu sa využívať na dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach, ako aj na pomoc pri rozvíjaní zručností, ktoré sú nevyhnutné v digitálnej spoločnosti a pri budovaní digitálneho jednotného trhu;

W.

keďže v roku 2019 ženy tvorili 20 % ľudí zamestnaných v odvetví videohier; keďže nedostatočné zastúpenie žien je dobre známym a systémovým problémom v odboroch vedy, technológie, inžinierstva a matematiky vrátane odvetvia videohier, a to v samotnom odvetví, ako aj v hypersexualizovanom zobrazení mnohých ženských postáv v dizajne hry; keďže 37 % hráčok zažíva obťažovanie z dôvodu svojho rodu v online hrách pre viacerých hráčov (26); keďže napriek úsiliu, ktoré sa vynaložilo v oblasti pravdivého, rovnocenného a nestereotypného zobrazovania žien vo videohrách, musí sa v tomto úsilí ešte pokračovať a zároveň treba dosiahnuť rovnaké zastúpenie žien na všetkých pozíciách v tomto hodnotovom reťazci, ako aj pokrok v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a diskriminácii;

X.

keďže v roku 2020 jednu pätinu populácie EÚ tvorili osoby so zdravotným postihnutím; keďže Únia sa zaviazala zlepšiť ich sociálnu a ekonomickú situáciu, a to aj online; keďže existujú určité zdravotné postihnutia, ktoré môžu byť pre online videohry obzvlášť veľkým problémom, napríklad farbosleposť, zrakové problémy alebo poruchy pohyblivosti rúk; keďže farbosleposť postihuje 10 % mužskej populácie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21 a 36,

—

so zreteľom na správu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 14. júna 2022 s názvom Správa o SZBP – Naše priority v roku 2022,

—

so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a Európska rada 24. marca 2022,

—

so zreteľom na závery Rady z 24. a 25. marca 2022,

—

so zreteľom na Vyhlásenie z Versailles z 11. marca 2022,

—

so zreteľom na závery Rady z 23. a 24. júna 2022 o širšej Európe, Ukrajine, žiadostiach Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska o členstvo, západnom Balkáne, hospodárskych otázkach, Konferencii o budúcnosti Európy a vonkajších vzťahoch,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. októbra 2022 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2022 (COM(2022)0528),

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z 2. marca 2022 s názvom Agresia proti Ukrajine (A/RES/ES-11/L.1) a z 12. októbra 2022 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny: obrana princípov Charty Organizácie Spojených národov (A/RES/ES-11/L.5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2021 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2021 (COM(2021)0644),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov zo 7. apríla 2022 s názvom Pozastavenie práv Ruskej federácie byť súčasťou Rady pre ľudské práva (A/RES/ES-11/L.4),

—

so zreteľom na správu z 9. mája 2022 o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj a zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528 (3),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2021 o pandémii ochorenia COVID-19, krízovom riadení a odolnosti, bezpečnosti a obrane, vonkajších aspektoch migrácie a vonkajších vzťahoch,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie (4),

—

so zreteľom na strategickú koncepciu NATO, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád NATO na samite NATO v Madride 29. júna 2022,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000, ktorá stanovila program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. novembra 2020 o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III s názvom Ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2022 o vyhliadkach na riešenie v podobe dvoch štátov pre Izrael a Palestínu (5),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO, ktoré 10. januára 2023 podpísali predseda Európskej rady, predsedníčka Komisie a generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0292/2022),

A.

keďže nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine s podporou Lukašenkovho režimu v Bielorusku priniesla vojnu späť na európsky kontinent a spôsobila veľkú skazu a utrpenie; keďže Rusko na Ukrajine pácha vojnové zločiny; keďže celá táto situácia výrazne ohrozuje európsku a globálnu bezpečnosť a je pre ňu aj naďalej veľkou skúškou; keďže Rusko použilo vyhrážky jadrovými zbraňami; keďže to má negatívny vplyv na globálne dodávateľské reťazce a vo viacerých oblastiach sveta bola narušená potravinová bezpečnosť; keďže nezákonná útočná vojna Ruska proti Ukrajine vyvolala hospodársku neistotu, viedla k prudkému nárastu cien energie, zhoršila klimatickú krízu a má veľký potenciál ďalej destabilizovať mnohé členské štáty a tretie krajiny, najmä na západnom Balkáne a vo Východnom partnerstve, a preto výrazne zmenila geopolitický kontext spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP); keďže útočná vojna proti Ukrajine bola súčasťou Putinovho plánu na pretvorenie euroatlantickej bezpečnostnej štruktúry; keďže tento plán bol zmarený vďaka hrdinskej obrane ukrajinskej armády; keďže od roku 2014 nebola EÚ schopná plne využiť svoje nástroje spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) na účinnú podporu boja Ukrajiny proti Rusku, aj keď tento rok sú viditeľné určité zlepšenia; keďže EÚ bude vnímaná ako úspešný a dôveryhodný globálny aktér len vtedy, keď ďalej rozšíri svoje spôsobilosti a posilní svoju politickú vôľu zaistiť bezpečnosť vo svojom bezprostrednom susedstve;

B.

keďže východné susedstvo a západný Balkán potrebujú mierové riešenie konfliktov, lepšiu stabilitu a bezpečnosť a väčšiu vzájomnú spoluprácu; keďže bezpečnosť v týchto regiónoch je veľmi ohrozená inváziou Ruska na Ukrajinu a možnosťou rozšírenia tejto agresie do susedných krajín; keďže destabilizácia nášho bezprostredného susedstva ohrozuje stabilitu, mier a bezpečnosť EÚ;

C.

keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine poukazuje na potrebu dôraznejšieho, ambicióznejšieho, dôveryhodnejšieho, strategickejšieho a jednotnejšieho pôsobenia EÚ na svetovej scéne a podčiarkuje nevyhnutnosť, aby si EÚ samostatne stanovila vlastné strategické ciele a vyvinula a využila kapacity na ich dosiahnutie; keďže je opäť jasne vidieť, že Európa sa musí prednostne zamerať na dosiahnutie energetickej nezávislosti;

D.

keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine je varovným signálom pre EÚ, pretože predstavuje bezprostrednú hrozbu pre európsky a globálny bezpečnostný poriadok a bezpečnosť EÚ a jej členských štátov; keďže invázia Ruska na Ukrajinu urýchlila proces vedúci k novému geopolitickému vymedzeniu SZBP a vonkajšej činnosti EÚ vo všeobecnosti, ktoré charakterizuje odvážna vízia vedená záujmami Únie v novej geopolitickej realite, skutočná vôľa konať a transatlantická spolupráca v záujme dosiahnutia strategicky významných výsledkov; keďže vzhľadom na ruskú agresiu požiadali Fínsko a Švédsko o členstvo v NATO; keďže tento konflikt ukazuje, že je naliehavo potrebné, aby členské štáty definovali spoločné vnímanie hrozieb a prejavili skutočnú solidaritu s členskými štátmi v prvej línii; keďže táto vojna opätovne potvrdila úlohu NATO ako základu európskej bezpečnosti a poukázala na nevyhnutnosť pevnej transatlantickej väzby;

E.

keďže je nevyhnutné, aby sa Únia zamerala na svoje kľúčové slabiny, napríklad na až donedávna prílišnú závislosť od Ruska a Čínskej ľudovej republiky (ČĽR), a posilnila svoju odolnosť a pripravenosť so zreteľom na hrozby vychádzajúce z totalitných a nedemokratických režimov;

F.

keďže ruská invázia tiež podčiarkuje potrebu, akcentovanú aj vo výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorej mali hlavné slovo občania, aby členské štáty preukázali potrebnú politickú vôľu transformovať SZBP na plnohodnotnú európsku politiku;

G.

keďže potenciál rýchlych, účinných a efektívnych opatrení v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, stanovených v Lisabonskej zmluve, sa za posledné desaťročie z dôvodu nedostatočnej politickej vôle členských štátov využíva len vo veľmi obmedzenej miere; keďže z dôvodu meniaceho sa európskeho bezpečnostného prostredia je najvyšší čas začať používať všetky nástroje stanovené v Zmluve o EÚ, najmä pokiaľ ide o SBOP; keďže Lisabonská zmluva obsahuje prvky, ako sú vojenský počiatočný fond podľa článku 41 ods. 3 písm. b), možnosť vytvoriť malú skupinu s ambicióznejšími cieľmi v oblasti bezpečnosti a obrany podľa článku 44 a vymedzenie skutočne európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania podľa článku 42 ods. 3, ktoré existujú od decembra 2009;

H.

keďže v konkrétnych oblastiach politiky by sa na prechod od požiadavky jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou mohli okamžite použiť tzv. premosťovacie doložky; keďže hrozby, ktorým je v súčasnosti vystavená európska bezpečnosť, si vyžadujú okamžitú úpravu niektorých pracovných metód;

I.

keďže Rada konala rýchlo a jednotne a doteraz prijala deväť balíkov sankcií voči Rusku ako odpoveď na jej vojenské akcie na Ukrajine vrátane sankcií voči jednotlivcom, ako sú zmrazenie aktív a cestovné obmedzenia, hospodárske sankcie zamerané na finančný, obchodný, energetický, dopravný, technologický a obranný sektor, obmedzenia voči médiám, diplomatické opatrenia, obmedzenia hospodárskych vzťahov s okupovaným Krymom a Sevastopoľom a oblasťami Donecka a Luhanska, ktoré nie sú kontrolované vládou, a opatrenia týkajúce sa hospodárskej spolupráce, pričom všetky tieto sankcie sú prejavom solidarity a jednoty, ale na zastavenie agresora nestačia;

J.

keďže obmedzovanie slobody médií a rozširovanie dezinformačných kampaní, zahraničné zásahy a útoky na novinárov sú celosvetovým trendom, ktorý sa najvýraznejšie prejavuje v upadajúcich demokraciách a neoblomných totalitných štátoch; keďže na medzinárodnej úrovni vyvolávajú znepokojenie dôsledky, ktoré to prináša pre ľudské práva, demokraciu, účasť verejnosti a rozvoj; keďže EÚ musí posilniť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnerskými krajinami s cieľom podporovať a chrániť slobodu médií a slobodu prejavu a bojovať proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu v tretích krajinách;

K.

keďže pretrvávajúca nestabilita a nepredvídateľnosť v oblasti bezpečnosti na hraniciach EÚ a v jej blízkom susedstve sú priamou hrozbou pre bezpečnosť EÚ a jej členských štátov;

L.

keďže vláda Ruskej federácie na pokyn Vladimíra Putina pokračuje v medzinárodných teroristických aktoch namierených proti politickým oponentom a suverénnym štátom, ktoré od roku 2014 vyvrcholili inváziou a okupáciou Ukrajiny;

M.

keďže globálne dôsledky neospravedlniteľnej invázie Ruskej federácie na Ukrajinu sú znásobené prebiehajúcou bezprecedentnou pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá sa začala vo Wu-chane v ČĽR; keďže návrat vojny v plnom rozsahu na európsky kontinent, hospodárska nestabilita a zámerná inštrumentalizácia energetickej nestability Ruskou federáciou majú za následok bezprostrednú geopolitickú neistotu pre občanov Európskej únie, kandidátskych členských štátov a potenciálnych kandidátskych členských štátov, ako aj pre partnerov na celom svete;

N.

keďže podmienkou strategickej autonómie je schopnosť Únie vykonávať všetky záležitosti strategického významu pre EÚ bez zbytočného spoliehania sa na schopnosti tretích štátov a aktérov, a to aj tým, že sa odstránia zraniteľné miesta, ktoré Úniu vystavujú vnútornému rozdeleniu a núteným ústupkom autoritárskym aktérom; keďže dosiahnutie strategickej autonómie umožní Únii ďalej posilňovať svoju vonkajšiu činnosť na základe sily, účinnejšie realizovať a presadzovať svoje záujmy založené na hodnotách a posilniť svoj príspevok ku globálnemu multilateralizmu, mierovému riešeniu konfliktov a rozvoju demokracie, právneho štátu a základných práv na celom svete; keďže EÚ nebude schopná brániť sa alebo byť dôveryhodným aktérom bez skutočných investícií do obrany členských štátov; keďže napriek pokračujúcej ruskej agresii voči Ukrajine od roku 2014 zrealizovalo rozhodnutie vedúcich predstaviteľov NATO vyčleniť minimálne 2 % HDP na výdavky na obranu len niekoľko spojencov, ktorí sú členskými štátmi, najmä spojencov na východnom krídle; keďže dosiahnutie tejto prahovej hodnoty svedčí o skutočnej vôli posilniť európsku bezpečnosť a zároveň pozíciu EÚ;

O.

keďže dobrovoľný vstup európskych štátov do EÚ zostáva najúspešnejším nástrojom zahraničnej politiky Únie; keďže 23. júna 2022 udelili európski lídri Ukrajine a Moldavskej republike štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a uznali európsku perspektívu Gruzínska; keďže 15. decembra 2022 udelila Európska rada Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a Kosovská republika predložila žiadosť o členstvo v EÚ;

P.

keďže SZBP Únie sa riadi hodnotami demokracie a právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásadách rovnosti a solidarity a dodržiavaní zásad Charty OSN a medzinárodného práva; keďže hodnoty Únie zakotvené v článku 2, článku 3 ods. 5 a článku 21 Zmluvy o EÚ sú jej bezprostredným záujmom; keďže autokratický tlak na tieto demokratické hodnoty sa naďalej zvyšuje, čím sa oslabuje kontrola zneužívania moci, zvyšuje sa počet a závažnosť prípadov porušovania ľudských práv a zužuje sa priestor pre občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a demokratické opozičné hnutia; keďže podľa organizácie Freedom House bol rok 2021 už 16. rokom kontinuálneho úpadku demokracie na celom svete;

Q.

keďže zmena klímy stále závažnejšie vplýva na rôzne stránky ľudského života, ako aj na rozvojové príležitosti, celosvetový geopolitický poriadok a globálnu stabilitu; keďže dôsledkami zmeny klímy budú najviac zasiahnuté krajiny s menším počtom zdrojov na prispôsobenie sa tejto zmene; keďže zahraničná politika EÚ by sa mala viac zameriavať na podporu multilaterálnych činností, a to spoluprácou na konkrétnych otázkach súvisiacich s klímou, budovaním strategických partnerstiev a posilňovaním spolupráce a spoločných činností medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane veľkých prispievateľov ku globálnemu znečisteniu;

R.

keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý vychádza z medzinárodného práva a multilaterálnych inštitúcií, je stále viac ohrozovaný zvnútra aj zvonka; keďže autokratické štáty sa samostatne alebo spoločným postupom snažia podkopať multilaterálne organizácie a agentúry, ako aj medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv, rozvrátiť jeho význam kooptáciou alebo obísť či zmariť jeho vykonávanie, pričom zároveň podporujú ďalšie rozširovanie autokratických noriem v EÚ a v tretích štátoch, a to aj využívaním diplomatických, hospodárskych alebo vojenských stimulov a nátlaku a dezinformačných kampaní; keďže invázia Ruska na Ukrajinu a jeho úmyselné vojnové zločiny sú útokom na základy mnohostranného globálneho poriadku založeného na pravidlách;

S.

keďže EÚ musí v reakcii na krízy zlepšiť svoju schopnosť prijímať rýchle a účinné rozhodnutia, najmä v rámci SZBP, vystupovať jednotne a konať ako skutočne globálny aktér;

13.

14.

so zreteľom na uvedené sa domnieva, že pred príslušnými rozhodnutiami Rady by bolo vhodné, aby Európsky parlament usporiadal plenárnu rozpravu a prijal uznesenie, ktorým by politicky schválil takúto operáciu, ako aj jej ciele, prostriedky a trvanie;

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

135.

136.

137.

138.

139.

140.

141.

142.

143.

144.

145.

146.

147.

148.

149.

150.

151.

152.

153.

154.

155.

156.

157.

158.

159.

160.

161.

162.

163.

164.

165.

166.

167.

168.

169.

170.

171.

172.

173.

174.

175.

176.

177.

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej kapitolu 2 oddiel 2 o ustanoveniach o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (1) (EDF),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (2),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia 19. júla 2022, o posilnení európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní (EDIRPA) (COM(2022)0349),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov (3),

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prijatí paktu o civilnej SBOP, ktoré Rada pre zahraničné veci prijala 19. novembra 2018,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj (4),

—

so zreteľom na rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/748 (5), (SZBP) 2021/749 (6) a (SZBP) 2021/750 (7) zo 6. mája 2021 o účasti Kanady, Nórskeho kráľovstva a Spojených štátov amerických na projekte PESCO Vojenská mobilita,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/1143 z 12. júla 2021 o vojenskej výcvikovej misii Európskej únie v Mozambiku (EUTM Mozambique) (8),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/638 z 13. apríla 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/486/SZBP o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (9),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1968 zo 17. októbra 2022, ktorým sa zriaďuje vojenská pomocná misia na podporu Ukrajiny (EUMAM Ukraine) (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1970 zo 17. októbra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/452/SZBP o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Georgia) (11),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. októbra 2021 a 24. – 25. marca, 30. – 31. mája a 23. – 24. júna 2022,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2022,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/2444 z 12. decembra 2022 o vojenskej partnerskej misii Európskej únie v Nigeri (EUMPM Niger) (12),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1970 zo 17. októbra 2022 (13), ktorým sa zriaďuje monitorovacia kapacita EÚ v Arménsku, a na jej rozhodnutie z 19. decembra 2022 o nasadení prechodného pomocného plánovacieho tímu v Arménsku,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Versailles prijaté na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád 11. marca 2022,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam a z 24. januára 2022 o bezpečnostnej situácii v Európe,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017, z 25. júna 2018, zo 17. júna 2019, z 10. decembra 2019, zo 17. júna 2020, z 12. októbra 2020, 20. novembra 2020, zo 7. decembra 2020 a z 10. mája 2021 o SBOP,

—

so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o mládeži v rámci vonkajšej činnosti,

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. apríla 2021 o obnovenom partnerstve s južným susedstvom – nový program pre Stredozemie,

—

so zreteľom na závery Rady z 18. októbra 2021 o Bosne a Hercegovine/operácii EUFOR Althea,

—

so zreteľom na závery Rady z 24. januára 2022 o posunutí strategického partnerstva EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie na vyššiu úroveň: priority na roky 2022 – 2024,

—

so zreteľom na závery Rady z 21. februára 2022 o predĺžení a posilnení vykonávania koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive,

—

so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2022 o vývoji prístupu Európskej únie ku kybernetickej bezpečnosti,

—

so zreteľom na zasadnutie Rady pre zahraničné veci zo 16. mája 2022 a zasadnutie Rady pre zahraničné veci s ministrami obrany zo 17. mája 2022,

—

so zreteľom na globálnu stratégiu s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

—

so zreteľom na Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý schválila Rada 21. marca 2022 a Európska rada 25. marca 2022,

—

so zreteľom na plán Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) v oblasti zmeny klímy a obrany zo 6. novembra 2020 a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2022 o tomto pláne (14),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. marca 2014 s názvom Za otvorené a bezpečné svetové oceány: prvky stratégie námornej bezpečnosti Európskej únie (JOIN(2014)0009),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2022 s názvom Príspevok Komisie k európskej obrane (COM(2022)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2022 s názvom Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie (COM(2022)0061),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 18. mája 2022 s názvom Analýza nedostatku investícií do obrany a ďalší postup (JOIN(2022)0024),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. februára 2021 s názvom Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom (COM(2021)0070),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2022 s názvom Akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0 (JOIN(2022)0048),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2022 s názvom Politika EÚ v oblasti kybernetickej obrany (JOIN(2022)0049),

—

so zreteľom na druhý ročný pracovný program Európskeho obranného fondu na rok 2022, ktorý Komisia prijala 25. mája 2022,

—

so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu v Madride vydané hlavami štátov a predsedami vlád členských krajín NATO, ktorí sa zúčastnili na stretnutí Severoatlantickej rady v Madride 29. júna 2022,

—

so zreteľom na žiadosti Švédska a Fínska o vstup do NATO, ktoré boli spoločne predložené 18. mája 2022, a na podpísanie prístupových protokolov Fínska a Švédska spojencami NATO 5. júla 2022,

—

so zreteľom na strategickú koncepciu NATO 2022, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád NATO na samite NATO v Madride 29. júna 2022,

—

so zreteľom na tri spoločné vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO podpísané 8. júla 2016, 10. júla 2018 a 10. januára 2023,

—

so zreteľom na spoločný súbor 74 návrhov na vykonávanie spoločného vyhlásenia z Varšavy schválený Radou EÚ a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

—

so zreteľom na siedmu správu z 20. júna 2022 o pokroku vo vykonávaní spoločného súboru návrhov schválených Radou EÚ a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

—

so zreteľom na príslušné správy a odporúčania prijaté Parlamentným zhromaždením NATO (PZ NATO),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 15. júna 2021 s názvom Na ceste k obnovenému transatlantickému partnerstvu,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických a PK/VP z 3. decembra 2021 o začatí dialógu medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane, ako aj na následné stretnutia v rámci tohto dialógu,

—

so zreteľom na neodôvodnenú a nevyprovokovanú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, na protiprávnu inváziu a anexiu Krymu a Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ako aj na okupáciu gruzínskych regiónov Abcházsko a Južné Osetsko a regiónu Podnesterska Moldavskej republiky,

—

so zreteľom na nové technológie ako umelá inteligencia, vesmírne spôsobilosti a kvantová výpočtová technika, ktoré sú novými príležitosťami pre ľudstvo, ale prinášajú aj nové výzvy v oblasti obrany a zahraničnej politiky, ktoré si vyžadujú jasnú stratégiu a konsenzus medzi spojencami,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, najmä na jej článok 2 ods. 4 zakazujúci použitie sily a článok 51 o prirodzenom práve na individuálnu a kolektívnu sebaobranu,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS),

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000), č. 1889 (2013), č. 2122 (2013), č. 2242 (2015) a č. 2493 (2019) o ženách, mieri a bezpečnosti a na rezolúcie č. 2250 (2015), 2419 (2018) a 2535 (2020) o mládeži, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Cypre,

—

so zreteľom na Helsinský záverečný akt z konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o budovaní kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie (17),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 26. novembra 2019 k návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie na základe rámca Únie (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vykonávaní smernice 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti (smernica o verejnom obstarávaní) a smernice 2009/43/ES o transfere výrobkov obranného priemyslu (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o spolupráci medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2021 (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2021 (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2022 o záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 24. – 25. marca 2022 vrátane aktuálneho vývoja vojny proti Ukrajine a sankcií EÚ proti Rusku a ich vykonávania (27),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a PK/VP z 8. júna 2022 o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ po ruskej útočnej vojne proti Ukrajine (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2022 o bezpečnosti v oblasti Východného partnerstva a úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (29),

—

so zreteľom na odporúčanie zo 14. septembra 2022 Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o obnovenom partnerstve s južným susedstvom – nový program pre Stredozemie,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2022 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj na poskytovanie podpory Ukrajine na rok 2023 (makrofinančná pomoc +) (30),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0296/2022),

A.

keďže Európa čelí najzložitejšej kombinácii vojenských aj nevojenských hrozieb od konca studenej vojny, ktoré ešte zvýraznila nevyprovokovaná, neodôvodnená a nezákonná útočná vojna Ruska proti Ukrajine; keďže medzi nevojenské hrozby patria dezinformácie, kybernetické útoky, útoky na kritickú infraštruktúru, vraždy, sabotáže, hospodársky tlak, vydieranie potravinami a energiami, účelové využívanie migrácie a podvratný politický vplyv; keďže akékoľvek úmyselné narušenie aktívnej európskej energetickej infraštruktúry je neprijateľné a malo by viesť k čo najsilnejšej reakcii; keďže ruská invázia na Ukrajinu je útokom na medzinárodný poriadok založený na pravidlách; keďže táto útočná vojna je útokom na európsku bezpečnostnú architektúru vybudovanú po druhej svetovej vojne a skončení studenej vojny, na ktorej sa Rusko zúčastňovalo; keďže prezident Putin vo svojej vojne proti Ukrajine a vo svojej agresii voči Európe a Západu zámerne zvolil eskaláciu na základe iniciatív, ako je zinscenovanie fiktívnych referend na okupovaných ukrajinských územiach, anexia území Luhanska, Donecka, Chersonu a Záporožia, čiastočná mobilizácia ruských síl a opakované a stupňujúce sa hrozby vrátane hrozby použitia jadrových zbraní; keďže dekrét prezidenta Vladimíra Putina z 21. septembra 2022 o čiastočnej mobilizácii v Ruskej federácii spôsobil migračný tlak, pretože ruskí občania začali utekať zo svojej krajiny cez hranice s Gruzínskom, Kazachstanom a pobaltskými krajinami, ale predovšetkým keďže Putin v dôsledku brutálnej agresie voči Ukrajine a genocídy páchanej na Ukrajincoch spôsobil nepredstaviteľné utrpenie, čo viedlo k najväčšej vlne utečencov od druhej svetovej vojny; keďže Ukrajina bráni nielen svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť, ale aj spoločné európske hodnoty demokracie; keďže neboli zavedené žiadne prísne a účinné opatrenia, ktoré by odradili Rusko od agresie voči Ukrajine; keďže Rusko sa opakovane vyhráža Ukrajine, ako aj NATO a členským štátom EÚ jadrovou vojnou;

B.

keďže víťazstvo Ukrajiny je tiež otázkou dôveryhodnosti EÚ a jej bezpečnostnej a obrannej politiky;

C.

keďže EÚ musí v reakcii na tieto hrozby naliehavo zefektívniť zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku aby mohla brániť svoje záujmy, hodnoty a občanov, a to v rámci svojich hraníc aj mimo nich, a predovšetkým vo svojom susedstve, zabezpečiť mier, ľudskú bezpečnosť, udržateľný rozvoj a demokraciu a podporovať svojich partnerov; keďže cieľom Strategického kompasu je poskytnúť EÚ potrebné strategické usmernenia a realistické a operačné nástroje na prechod na koherentnú a dôveryhodnú obrannú politiku, a tak z nej spraviť účinného a schopného garanta bezpečnosti a asertívneho globálneho aktéra; keďže nastala nová situácia, keď je naliehavo potrebné posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti EÚ, a to aj nadviazaním na bezprecedentnú podporu Ukrajiny, najmä prostredníctvom Európskeho mierového nástroja, a zaručením doplnkovosti s NATO; keďže v dôsledku hybridnej agresie Ruska je potrebné koncipovať obranu slobodnej Európy komplexným a mnohostranným spôsobom tak, aby zahŕňala všetky kritické oblasti, od zlepšenia tradičných vojenských kapacít až po ochranu kritickej civilnej infraštruktúry, dodávateľských reťazcov a energetických zariadení, ako aj aktívny boj proti dezinformáciám a kybernetickým hrozbám; keďže agresia Ruska voči Ukrajine zdôraznila nedostatok investícií do bezpečnosti a obrany v mnohých členských štátoch EÚ a NATO; keďže NATO vyslalo na svoje východné krídlo tisíce ďalších obranných pozemných, vzdušných a námorných síl; keďže NATO pomáha koordinovať žiadosti o pomoc v mene Ukrajiny; keďže výbuch, ktorý poškodil plynovody Nord Stream, bol cieleným útokom na kritickú infraštruktúru EÚ; keďže Bielorusko sa stalo spolupáchateľom ruskej vojny proti Ukrajine;

D.

keďže Rada pre zahraničné veci 12. decembra 2022 rozhodla o zvýšení celkového finančného stropu Európskeho mierového nástroja o 2 miliardy EUR v roku 2023 s možnosťou ďalšieho zvýšenia v neskoršej fáze;

E.

keďže v decembri 2022 sa Európsky parlament a Rada dohodli na podpornom balíku vo výške 18 miliárd EUR, ktorý sa má previesť Ukrajine na jej podporu počas roka 2023;

F.

keďže podľa Strategického kompasu „silnejšia a schopnejšia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje aj ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a je doplnkom k NATO, ktoré zostáva základom kolektívnej obrany jeho členov. Oboje ide ruka v ruke“;

G.

keďže integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam zabezpečuje koherentné využívanie rôznych kapacít EÚ, v rámci ktorého by jej bezpečnostná a obranná politika mala dopĺňať ďalšie civilné nástroje s cieľom prispieť k bezpečnosti ľudí a udržateľnému mieru v Európe a širšom svete;

H.

keďže Čínska ľudová republika zvýšila svoje výdavky na obranu za posledné desaťročie približne o 600 % a využíva vojenskú moc na zastrašovanie a ohrozovanie svojich susedov, najmä Taiwanu, ako nedávno preukázali vojenské manévre po návšteve predsedníčky Snemovne reprezentantov Spojených štátov Nancy Pelosiovej na Taiwane v auguste 2022; keďže k nebezpečným vojenským akciám a provokáciám Číny dochádza aj naďalej každodenne; keďže Čínska ľudová republika sa nestavia jasne proti ruskej útočnej vojne proti Ukrajine, ktorá je porušením základných zásad medzinárodného práva; keďže rusko-čínska vojenská spolupráca sa v roku 2022 výrazne zvýšila, ako ukázali viaceré spoločné vojenské cvičenia;

I.

keďže koncom decembra 2022 Japonsko a Južná Kórea, dvaja významní partneri EÚ, zdôraznili vo svojich aktualizovaných bezpečnostných stratégiách potrebu spolupráce s EÚ; keďže Japonsko okrem toho oznámilo zdvojnásobenie výdavkov na obranu na 2 % hrubého domáceho produktu (HDP); keďže Japonsko aj Južná Kórea čelia trojitej bezpečnostnej výzve vyplývajúcej z hrozieb, ktoré predstavujú Rusko, Čína a Severná Kórea; keďže v roku 2022 Severná Kórea vykonala viac ako 90 raketových skúšok, čo je zďaleka najvyšší počet, a šíria sa nepotvrdené informácie aj o siedmom jadrovom teste, prvom od roku 2017, čo by vážne zhoršilo regionálnu a globálnu bezpečnosť;

J.

keďže východné susedstvo a západný Balkán potrebujú mierové riešenie konfliktov, lepšiu stabilitu a bezpečnosť a intenzívnejšiu vzájomnú spoluprácu; keďže ruská invázia na Ukrajine negatívne ovplyvňuje bezpečnosť v týchto regiónoch;

K.

keďže arktický región je čoraz dôležitejší z hľadiska geopolitiky, hospodárskeho rozvoja a dopravy a zároveň čelí výzvam spojeným so zmenou klímy, militarizáciou a migráciou; keďže rastúca vojenská činnosť a posilňovanie prítomnosti Ruska v Arktíde sú alarmujúce;

L.

keďže vplyv Ruska v Afrike je čoraz silnejší, najmä v dôsledku zvýšeného pôsobenia Wagnerovej skupiny na tomto kontinente; keďže Wagnerova skupina má čoraz silnejšie postavenie v krajinách, ako sú Mali a Stredoafrická republika; keďže Wagnerova skupina údajne spáchala zverstvá na Ukrajine, v Mali, Líbyi, Sýrii a Stredoafrickej republike; v Mali jej postavenie posilňuje to, že orgány odmietajú spolupracovať so západnými partnermi (vrátane výcvikovej misie Európskej únie (EUTM) v Mali), regionálnymi organizáciami a viacrozmernou integrovanou stabilizačnou misiou Organizácie Spojených národov v Mali (MINUSMA);

M.

keďže fragmentácia priemyslu podľa národných línií rozvoja a obstarávania európskych vojenských spôsobilostí stojí ročne 25 až 100 miliárd EUR a má značný vplyv na celkovú konkurencieschopnosť odvetvia obrany; keďže členské štáty zaobstarali v roku 2020 spoločne len približne 11 % svojho celkového vybavenia a 8 % v roku 2021 napriek spolufinancovaniu prostredníctvom programov financovaných z rozpočtu EÚ, ako je prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu, a napriek ich záväzku dosiahnuť 35 % spoločného obstarávania v oblasti obrany; keďže od roku 1999 do roku 2021 sa kombinované výdavky EÚ na obranu zvýšili o 20 % v porovnaní so 66 % v Spojených štátoch, 292 % v Rusku a 592 % v Číne; keďže členské štáty sa dohodli na väčších a lepších výdavkoch na obranu, ktoré by sa mali v prvom rade nasmerovať do iniciatív spolupráce a ktoré by mali byť v súlade so záväzkami členov NATO z EÚ v oblasti výdavkov na obranu; keďže EÚ musí ďalej podporovať výskum, technologický rozvoj a inovácie v oblasti bezpečnosti a obrany; keďže ambícia EÚ stať sa schopným bezpečnostným aktérom sa zrodila pred viac ako 20 rokmi, zatiaľ čo výsledky v oblasti spôsobilostí, interoperability a nákladovo efektívnej spolupráce sú naďalej pomerne slabé napriek vytvoreniu rôznych štruktúr a procesov, ako sú Európska obranná agentúra, plán rozvoja spôsobilostí, stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO), útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (ďalej len „MPCC“) a koordinované ročné hodnotenie obrany (CARD); keďže od roku 2017 sa začalo celkovo 61 projektov PESCO bez toho, aby niektorý z nich dosiahol hmatateľné výsledky; keďže Komisia a ESVČ navrhli posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom aktu o spoločnom obstarávaní (EDIRPA), čo je krátkodobý nástroj EÚ zameraný na stimulovanie spoločného obstarávania s cieľom uspokojiť naše najkritickejšie potreby; keďže okrem vlastných investícií členských štátov bude z rozpočtu EÚ podporený sumou 500 miliónov EUR; keďže Komisia má v roku 2023, po dokončení EDIRPA, predložiť do tretieho štvrťroka 2022 nariadenie o zriadení európskeho investičného programu v oblasti obrany (EDIP) stanovujúce podmienky, ktoré budú musieť členské štáty spĺňať pri spoločnom obstarávaní, pričom budú môcť zároveň využívať oslobodenie od DPH a finančnú podporu EÚ; keďže obrana je naďalej jednou z kľúčových kompetencií členských štátov;

N.

keďže SBOP má 12 civilných misií a osem vojenských operácií, pri ktorých je na troch kontinentoch nasadených približne 5 000 osôb; keďže len tri z nich sú operácie s výkonným mandátom (Atalanta, operácia námorných síl pod vedením Európskej únie v Stredozemí IRINI (EU NAVFOR MED IRINI), EUFOR Althea); keďže misie a operácie SBOP sa vyznačujú pomalým rozhodovacím procesom a nadmerným mikroriadením zo strany Rady, čo zhoršuje aj skutočnosť, že činnosti odbornej prípravy a poskytovanie vojenského vybavenia partnerom nie sú dostatočne koordinované ktoré znásobuje nedostatočná koordinácia medzi činnosťami odbornej prípravy a poskytovaním vojenského vybavenia partnerom; keďže celkový počet osôb nasadených členskými štátmi v posledných rokoch nepretržite klesá a na misie a operácie neustále negatívne vplýva to, že členské štáty neplnia prísľub poskytnúť dostatočný vojenský alebo civilný personál; keďže takéto operačné zlyhania bránia celkovej účinnosti misií a operácií SBOP; keďže misie a operácie SBOP výrazne posilňujú odolnosť a stabilitu európskeho susedstva; keďže pakt o civilnej SBOP je kľúčovým nástrojom na posilnenie civilnej SBOP; keďže misie a operácie SBOP EÚ sú často terčom hybridných hrozieb vrátane dezinformácií, čo ohrozuje ich účinnosť pri stabilizácii krajiny, v ktorej sú nasadené, a namiesto toho posilňuje už existujúcu nestabilitu, z ktorej majú prospech iba tretie štáty so zlými úmyslami; keďže cieľom operácie EUFOR Althea je zaručiť uplatňovanie Daytonskej dohody dojednanej v roku 1995 a naďalej zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti a stability Bosny a Hercegoviny a regiónu; keďže Bezpečnostná rada OSN predĺžila mandát operácie EUFOR Althea o ďalší rok; keďže pokračovanie operácie EUFOR Althea je v najlepšom záujme Bosny a Hercegoviny a regiónu; keďže pomocná hraničná misia EÚ v Líbyi a EU NAVFOR MED IRINI prispievajú k udržateľnému mieru, bezpečnosti a stabilite vykonávaním zbrojného embarga, ktoré na Líbyu uvalila Bezpečnostná rada OSN, a bojujú proti nedovoleným zbraniam a obchodovaniu s ľuďmi;

O.

keďže konflikty neúmerne postihujú ženy a dievčatá a okrem iného zintenzívňujú rodovo motivované násilie, čo dokazuje aj neopodstatnená útočná vojna Ruska proti Ukrajine; keďže účasť žien na udržiavaní mieru a vojenských operáciách by sa mala podporovať a posilňovať; keďže ženy tvoria 24 % účastníkov civilných misií SBOP a len 5 % vojenských misií a 6 % vojenských operácií (31); keďže začlenenie rodového hľadiska do bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ je vzhľadom na význam rodovej rovnosti a prínos žien k mierovým procesom nevyhnutné;

P.

keďže partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj udržateľná spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany sú základnými nástrojmi na podporu ambície EÚ stať sa globálnym aktérom; keďže spolupráca medzi EÚ a NATO a ďalšie partnerstvá, napríklad s OSN, OBSE, Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom, Kanadou, Nórskom, Ukrajinou, Gruzínskom, krajinami západného Balkánu, Japonskom, Austráliou, ako aj s Africkou úniou a niektorými africkými krajinami, predstavujú neoddeliteľný pilier SBOP;

Q.

keďže kultúrne dedičstvo má univerzálny rozmer ako svedectvo histórie, ktoré nemožno oddeliť od identity národov a ktoré musí medzinárodné spoločenstvo chrániť a zachovávať pre budúce generácie; keďže kultúrna rozmanitosť zohráva dôležitú úlohu pri presadzovaní predchádzania konfliktom, zmierenia a boja proti extrémizmu;

R.

keďže údaje a nové technológie, ako je umelá inteligencia, sú čoraz dôležitejšie pri udržiavaní vojenskej konkurencieschopnosti a používajú sa pri vývoji nových alebo posilnených vojenských spôsobilostí, ako sú kybernetické zbrane založené na umelej inteligencii, drony a autonómne alebo poloautonómne zbrane a vozidlá, ako aj spravodajské nástroje a nástroje situačného povedomia, ktoré majú transformačný vplyv na vojenské operácie a stratégiu;

S.

keďže aktívna úloha Európskeho parlamentu pri formovaní politík SBOP posilňuje demokratické základy EÚ; keďže Európsky parlament môže legitímne vykonávať politickú kontrolu a dohľad nad výkonnou mocou na úrovni EÚ; keďže v súvislosti s Európskym mierovým nástrojom a Európskym rozvojovým fondom chýbajú formálne kontrolné právomoci; keďže diplomacia Európskeho parlamentu je osvedčeným a doplnkovým prostriedkom na posilnenie strategickej komunikácie a viditeľnosti a účinnosti misií a operácií SBOP;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.