Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zjednotení za demokraciu

(2023/C 184/01)

Spravodajcovia:

Stefano MALLIA (MT – I) Oliver RÖPKE (AT – II) Séamus BOLAND (IE – III)

Právny základ	článok 50 rokovacieho poriadku
Prijaté v pléne	23. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za, proti, zdržalo sa)	181/0/5

Na oboch stranách hraníc EÚ sú pod tlakom obnova po pandémii, demokratické hodnoty, občiansky priestor, sloboda médií, diverzita, ako aj liberálna demokracia, pričom od začiatku vojny na európskej pôde došlo k zhoršeniu: menej ako 50 % svetovej populácie žije v demokratickom systéme.

Keďže svet je naďalej svedkom brutálnej vojny na Ukrajine a jej ničivých dôsledkov z humanitárneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska, EHSV vyzýva na posilnenie demokracie a demokratických hodnôt.

Pozoruhodné zmobilizovanie organizácií občianskej spoločnosti EÚ, ktoré ponúkajú humanitárnu, logistickú a zdravotnú pomoc ukrajinskému ľudu, takisto poukázalo na význam dobre prepojenej, efektívnej a dynamickej občianskej spoločnosti. Aj mimo Ukrajiny sme svedkami občianskych hnutí, ktoré bojujú za demokraciu v Iráne, Bielorusku a Moldavsku. Ich posilnenie posilňuje demokracie.

Teraz je viac než v minulosti dôležité investovať do zvyšovania odolnosti demokracií a ich schopnosti lepšie chrániť naše základné práva, budovať dlhodobý mier a stabilitu a napokon aj zaručiť prosperitu pre všetkých.

Je nepochybné, že by sme sa mali zapojiť do spoločných úvah o nových prístupoch k posilneniu štruktúr participatívnej demokracie. Silná, nezávislá a rôznorodá občianska spoločnosť je dôležitejšia než kedykoľvek v minulosti ako kľúčová zložka na zabezpečenie aktívneho občianstva a odolnej demokracie, ktorá môže chrániť právny štát, základné práva, slobodu prejavu a integritu nášho demokratického spôsobu života. Demokracia v EÚ je neoddeliteľne a neodvolateľne spojená s koncepciami rovnosti, spravodlivosti, dodržiavania ľudských práv a nediskriminácie, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ.

V časoch zložitých zmien a výziev môže byť deliberatívna/participatívna demokracia súčasťou širšieho obrazu o systémovej zmene, ktorá je potrebná. Mnoho príkladov potvrdzuje, že ak sa táto demokracia bude účinne uplatňovať, môže tvorcom politík umožniť prijímať ťažké rozhodnutia o najnáročnejších problémoch verejnej politiky a posilniť dôveru medzi občanmi a vládou. Nevyhnutným predpokladom je zabezpečiť, aby zohľadňovala rozmanitosť názorov a právo na ich slobodné vyjadrenie. Participatívna demokracia však nie je všeliekom. Demokratické spoločnosti musia reagovať na rôznorodé výzvy, ktoré si vyžadujú rôzne metódy účasti. Demokratická správa vecí verejných si preto vyžaduje využívanie rôznych mechanizmov na rôzne účely, aby sa využili ich silné a slabé stránky.

Musíme sa spoločne usilovať o novú rovnováhu medzi zastupiteľskou demokraciou, participatívnou demokraciou a priamou demokraciou.

V záveroch Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022, ktoré sa týkajú európskej demokracie, konkrétne v návrhoch 36 a 39, sa stanovujú ciele zvýšiť účasť občanov a posilniť štruktúry participatívnej demokracie a deliberatívnych opatrení. Vzhľadom na výsledky Konferencie o budúcnosti Európy a dôležitú úlohu, ktorú už zohráva Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), by EHSV chcel načrtnúť rôzne možnosti, ktoré by mohli poskytnúť návod na inštitucionálne reformy, aby čo najlepšie slúžili cieľom EHSV.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) v tejto súvislosti a v nadväznosti na Dni občianskej spoločnosti 2023:

1.

vyzýva na účinné vykonávanie článku 11 Zmluvy o EÚ vrátane európskej stratégie pre občiansku spoločnosť a európskeho štatútu združení s cieľom prepojiť rôzne prvky skutočne emancipujúceho a inkluzívneho priestoru s cieľom obnoviť angažovanosť a zaviesť štruktúrovaný občiansky dialóg medzi inštitúciami EÚ, a to najmä prostredníctvom pozývania organizovanej občianskej spoločnosti na sociálne summity a konferencie na vysokej úrovni. Ak má mať sektor občianskej spoločnosti zmysluplnejšie a širšie zapojenie, dôležité sú aj zdroje. Pre organizácie občianskej spoločnosti sú potrebné lepšie možnosti financovania a spravodlivé a transparentné politické rámce na budovanie kapacít vrátane cezhraničnej ochrany s cieľom budovať kapacitu a odolnosť všetkých organizácií občianskej spoločnosti vrátane mládežníckych organizácií, sociálneho hospodárstva a dobrovoľníckeho sektora, ako aj prístup k flexibilným a udržateľným zdrojom, či už súkromným alebo verejným;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kľúčovú úlohu organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov pri podpore deliberatívnej demokracie, ktorá dopĺňa zastupiteľskú demokraciu, s cieľom ďalej posilňovať občiansky dialóg vo všetkých členských štátoch a na úrovni EÚ. Sila a moc európskych demokracií sú založené na pevnej a rozsiahlej spolupráci medzi EÚ a jej členskými štátmi, ktorá musí pomôcť budovať kapacity organizácií občianskej spoločnosti, keďže nezávislé organizácie občianskej spoločnosti sú „strážcami spoločného blaha“, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri hľadaní udržateľných riešení, podpore spoločenských inovácií a budovaní vzájomnej dôvery v rámci spoločností. Organizácie občianskej spoločnosti takisto pomáhajú identifikovať procesy, poskytujú odborné znalosti na zvýšenie rozmanitosti diskusií a uľahčujú participatívnu demokraciu, ako sa stanovuje v zmluvách;

3.

vyzýva na holistický a kooperatívny prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave v snahe reagovať na súčasné výzvy. Európska politika v oblasti zručností by sa mala formovať spoločne s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi, ktorí majú politický kapitál, konkrétne znalosti a chápu súčasné potreby a nedostatky. V tejto súvislosti vyzýva, aby bol rok 2025 vyhlásený za Európsky rok dobrovoľníkov, pretože tento sektor zohráva veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji neformálnych zručností;

4.

zdôrazňuje, že skutočnou oporou participatívnej a deliberatívnej demokracie sú prierezové kompetencie: spolupráca, kritické myslenie, riešenie problémov, demokratické a kolektívne riadenie, riešenie konfliktov, občianska výchova a mediálna gramotnosť. Tieto zručnosti sú kľúčové pre boj proti antidemokratickým trendom, podporu európskych hodnôt a prekonanie súčasných sociálno-ekonomických a politických rozdielov a zároveň umožňujú organizáciám občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom spoločne navrhovať politiky prostredníctvom konzultačných alebo participatívnych prostriedkov s cieľom dospieť k zodpovednosti, transparentnosti a aktívnemu občianstvu;

5.

je odhodlaný pomáhať pri ďalšom rozvoji nástrojov na posilnenie participatívnej a deliberatívnej demokracie, ako sú európska iniciatíva občanov a online verejné konzultácie EÚ, ktoré musia byť plne prístupné širokej verejnosti, pričom o nich musí verejnosť vedieť;

6.

zdôrazňuje význam volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024 a kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore účasti voličov a proeurópskeho cítenia, ako aj v boji proti neúčasti a dezinformáciám. EHSV vyzýva európske politické rodiny, aby vo svojich volebných prejavoch zdôraznili úlohu, ktorú majú organizácie občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokratického života;

7.

opätovne zdôrazňuje svoju ochotu spolu s organizáciami širšej občianskej spoločnosti a inštitúciami EÚ pôsobiť sprostredkovateľ diskusie o európskom projekte aj občanmi, ktorí ešte nie sú presvedčení, a osloviť ich v ich komunitách, na ich územiach, v ich mestách a obciach. Preto je nevyhnutné vytvoriť možnosti účasti na verejných diskusiách a podporovať účasť na všetkých úrovniach;

8.

Komisia by mala v rámci svojej internej štruktúry vypracovať ustanovenia pre kontaktné osoby zodpovedné za občiansky dialóg. Mala by tiež nabádať členské štáty, aby posilnili štruktúry občianskeho dialógu a podporovali ich vytváranie tam, kde ešte neexistujú, a to využitím európskych finančných prostriedkov. Táto iniciatíva by zvýšila informovanosť a zlepšila kvalitu občianskeho dialógu, čím by pomohla Komisii a členským štátom lepšie pochopiť výhody, ktoré môže dobre fungujúci občiansky dialóg priniesť pri tvorbe politík. Občiansky dialóg by navyše posilnili výskumné a monitorovacie činnosti, čo by viedlo k vytypovaniu a výmene najlepších postupov;

9.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zapojenie mladých ľudí a mládežníckych organizácií je obzvlášť dôležité pri mobilizácii prvovoličov a mladých voličov. V záujme dosiahnutia plnohodnotnej reprezentatívnosti je potrebné podporovať riešenia, ktoré v tejto súvislosti umožňujú široké zapojenie a podporujú rovnosť príležitostí. Je potrebné osloviť tých, ktorí sú najviac vzdialení od centier, kde sa prijímajú rozhodnutia, a zapojiť sa do diskusií s nimi. Nevyhnutnou sa javí byť širšia účasť na miestnej úrovni;

10.

okrem toho vyzýva Európsky parlament, Európsku radu a členské štáty, aby urýchlene zmenili a doplnili akt o voľbách z roku 1976 s cieľom objasniť zásady univerzálnosti, priamej povahy a tajnosti volieb. Umožnilo by to vykonávanie noriem v celej EÚ, čím by sa osobám so zdravotným postihnutím zaručili hlasovacie práva.

EHSV na základe uvedených odporúčaní a Konferencie o budúcnosti Európy:

11.

považuje nedávno podpísaný protokol o spolupráci s Európskou komisiou (27. októbra 2022) za obnovený politický záväzok prispievať k európskemu politickému programu a k hlavnému cieľu, ambíciám (1) a túžbam Európy, a to dosiahnuť konkurencieschopnú, hospodársky prosperujúcu, sociálne inkluzívnu a environmentálne udržateľnú Európsku úniu a zároveň zabezpečiť, aby bol prechod na klimatickú neutralitu, digitalizáciu a demografické zmeny sociálne spravodlivý a primeraný, a dosiahnuť úspechy Európskej zelenej dohody a digitálneho desaťročia do roku 2030 pre všetkých Európanov. Európska únia sa tiež musí riadiť Európskym pilierom sociálnych práv a programom konkurencieschopnosti, politickými plánmi, ktorými sa zabezpečí, že sa na nikoho nezabudne;

12.

je pripravený pôsobiť ako kľúčové centrum pre účasť občanov a organizovanej občianskej spoločnosti vrátane budúcich panelových diskusií občanov, pričom v súčasnosti je jeho legitimita väčšia než kedykoľvek v minulosti. Úlohou takéhoto centra by bolo znásobiť účinok prebiehajúcich konzultácií s občanmi, ktoré organizuje Európska komisia a iné inštitúcie, a tiež systematicky získavať spätnú väzbu od európskej organizovanej občianskej spoločnosti o všetkých hlavných prioritách a politikách európskej politickej agendy. Pomôže to zvýšiť dôveru verejnosti v projekt a inštitúcie EÚ tým, že občania získajú efektívnu úlohu pri verejnom rozhodovaní. EHSV by bol sprievodcom, ktorý by usmerňoval, kontroloval, navrhoval, organizoval, riadil a uľahčoval deliberatívne postupy s pomocou externých odborníkov a zástupcov organizácií občianskej spoločnosti. Táto ponuka vychádza najmä zo záverečnej správy Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022, v ktorej sa výslovne vyzýva na „posilnen[ie] inštitucionálnej úlohy výboru a jeho splnomocnen[ie], aby fungoval ako sprostredkovateľ a garant činností participatívnej demokracie, akými sú štruktúrované dialógy s organizáciami občianskej spoločnosti a panelové diskusie občanov“. V tejto súvislosti by sa odporúčania uvedené v stanoviskách EHSV z vlastnej iniciatívy a prieskumných stanoviskách na žiadosť Komisie mali v prípade potreby preskúmať prostredníctvom hodnotenia politík EÚ;

13.

zastáva názor, že panelové diskusie občanov a konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti by sa mohli zamerať na stanovenie programu, ako je príprava pracovného programu Komisie, alebo by mohli byť spojené so životným cyklom kľúčových legislatívnych priorít. Príspevok občanov by mohol byť najužitočnejší v predlegislatívnej fáze na prerokovanie a vypracovanie odporúčaní pred niektorými najdôležitejšími (legislatívnymi) návrhmi. Na tento účel by sa mohli uskutočniť konzultácie s panelovými diskusiami občanov a organizáciami občianskej spoločnosti na základe ročného plánu a harmonogramu, ktoré stanoví EHSV v spolupráci s európskymi inštitúciami. To by mohlo zahŕňať konkrétne žiadosti Európskej komisie, Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie, samotného EHSV alebo jeho partnerskej organizácie, Európskeho výboru regiónov;

14.

opakuje, že cyklus činnosti by sa mohol začať prejavom o stave Únie a vyhlásením o zámere so zreteľom na ročný pracovný program Európskej komisie na nasledujúci rok. Konzultácie by prebehli v prvej polovici nasledujúceho roka;

15.

ako doplnok k nástrojom na posilnenie právneho štátu bude naďalej ostatným inštitúciám EÚ navrhovať zriadenie každoročného fóra EÚ o základných právach, ľudských právach a právnom štáte. Toto fórum zlepší monitorovanie tým, že umožní rozhodovacím orgánom EÚ dostávať včasné varovania od organizovanej občianskej spoločnosti a miestnych organizácií zo všetkých členských štátov EÚ, pokiaľ ide o úplné a transparentné uplatňovanie článku 2 Zmluvy o EÚ. Výbor okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby do nadchádzajúceho preskúmania akčného plánu pre európsku demokraciu zahrnula kapitolu o občianskej spoločnosti. EHSV bude takisto zohrávať dôležitú úlohu pri monitorovaní prístupových procesov kandidátskych krajín a podporovať zmysluplnú diskusiu so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie európskych hodnôt vrátane hodnôt, ktoré sa týkajú národnostných a etnických menšín;

16.

spustí Európsky týždeň občianskej spoločnosti s cieľom posilniť jej úlohu ako domu európskej občianskej spoločnosti a rozšíriť dosah jej hlavných iniciatív, ako sú Dni občianskej spoločnosti, Deň európskej iniciatívy občanov, Vaša Európa, váš názor a Cena pre občiansku spoločnosť. Táto iniciatíva združí kľúčových aktérov v európskych a vnútroštátnych organizáciách občianskej spoločnosti a poskytne fórum pre dialóg o otázkach, ktoré sa týkajú zainteresovaných strán občianskej spoločnosti na európskej úrovni. EHSV sa bude usilovať o posilnenie aktivít na miestnej úrovni s cieľom čo najviac osloviť tých, ktorí majú obmedzené možnosti zúčastniť sa na diskusiách o európskych otázkach, a zabezpečiť, aby sa ich názory zohľadnili pri rozhodovaní.

---

(1)  Články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Akčný plán pre mládež (YAP) v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2022 – 2027

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 184/02)

Spravodajca:	Michael MCLOUGHLIN
Spoluspravodajkyňa:	Tatjana BABRAUSKIENĖ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	22. 9. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	6. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	157/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Hoci Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ, poukazuje na to, že pri zavádzaní a realizácii sa môžu objaviť problémy, ktoré si budú vyžadovať monitorovanie a dohľad. EHSV vyjadruje želanie aktívne sa podieľať na vykonávaní akčného plánu pre mládež.

1.2.

EHSV sa domnieva, že odborné znalosti a skúsenosti mládežníckych organizácií v EÚ a na celom svete sú dôležitým zdrojom pri realizácii plánu, a to pre Európsku komisiu aj pre delegácie EÚ. Domnieva sa tiež, že všetkým zamestnancom EÚ, ktorí pracujú s mladými ľuďmi, by sa mali poskytnúť základné znalosti o témach, ako sú priestory vhodné pre mládež, konzultačné zručnosti a metódy práce s mládežou.

1.3.

EHSV by chcel, aby sa počas realizácie plánu neprestajne venovala pozornosť najviac marginalizovaným mladým ľuďom vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím a aby všetku činnosť zameranú na líderstvo dopĺňal rovnaký dôraz na podporu mládeže v praxi v miestnych komunitách. Postupy v oblasti líderstva a participácie by mali byť navrhnuté tak, aby zabezpečili angažovanosť na miestnej úrovni a postupy zdola nahor s cieľom vychovať lídrov spätých s každodenným životom.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že zber a monitorovanie údajov sú kľúčovou výzvou pre vykonávanie akčného plánu pre mládež a že by malo ísť o pravidelné podávanie správ Európskou komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), príslušnými finančne podporovanými agentúrami a organizáciami občianskej spoločnosti v súlade s mapovaním a analýzou nedostatkov v medzinárodných údajoch o mládeži, ktoré nedávno vykonala Európska komisia (1).

1.5.

EHSV víta a podporuje prepojenie s prácou Organizácie spojených národov (OSN) a jej agentúr v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o program Mládež, mier a bezpečnosť a akúkoľvek súčinnosť s Výborom pre práva dieťaťa.

1.6.

EHSV sa domnieva, že hlavné politiky EÚ v oblasti mládeže, ako sú Erasmus+ a záruka pre mladých ľudí, môžu byť užitočné pri práci zameranej na zapojenie mládeže a politiky v oblasti mládeže. Pri využívaní takýchto štruktúr by sa mala venovať pozornosť nezávislosti postupov podávania žiadostí a otázkam, ako sú víza a jazyky.

1.7.

EHSV odporúča Rade podnecovať členské štáty EÚ, aby mali svoje vlastné plány zamerané na podobné otázky ako akčný plán pre mládež a spolupracovali s občianskou spoločnosťou, najmä s mládežníckymi organizáciami. Okrem toho by sa mali naďalej budovať a posilňovať existujúce prepojenia a partnerstvá v rámci občianskej spoločnosti medzi členskými štátmi EÚ a cieľovými krajinami, najmä medzi mládežníckymi organizáciami.

1.8.

EHSV takisto odporúča, aby sa podporovali cieľové krajiny a aby sa im poskytli nástroje, ktoré im umožnia mať vlastné konkrétne politiky v oblasti mládeže a vytvoriť národné rady mládeže alebo rovnocenné subjekty. Komisia by sa zároveň mala pri podpore cieľových krajín riadiť zásadami ľudských práv.

1.9.

EHSV sa domnieva, že by sa malo vytvoriť prepojenie medzi akčným plánom pre mládež a Európskym rokom zručností, aby sa zabezpečilo, že táto práca bude v partnerských krajinách prioritou.

1.10.

EHSV zastáva názor, že činnosti týkajúce sa vzdelávania by sa mali zameriavať na rovnosť, najmä na ochranu mladých dievčat, a že stratégie by mali zabezpečiť zapojenie osôb, ktoré je najťažšie osloviť. Všetky štipendijné možnosti by mali byť otvorené a transparentné a mali by obsahovať premyslené metódy na povzbudenie osôb, ktoré je najťažšie osloviť.

1.11.

EHSV vyjadruje pevné presvedčenie, že by sa mala podporovať občianska angažovanosť vo všetkých organizáciách občianskej spoločnosti, ako sú mládežnícke organizácie, odbory a skupiny mladých podnikateľov.

1.12.

EHSV sa domnieva, že obchodná politika EÚ musí preskúmať svoj vplyv na mladých ľudí a prepojenie s nimi, najmä v rámci kapitol o obchode a udržateľnosti a dohôd o hospodárskom partnerstve.

1.13.

EHSV odporúča, aby sa v súlade so štúdiou Európskej komisie pri práci s mladými ľuďmi v rámci vonkajšej činnosti rozvinuli pre mladých ľudí konkrétne komunitné služby v oblasti duševného zdravia a ciele, ktoré sa budú týkať počtu výstupov, ako aj zlepšenia stavu duševného zdravia.

1.14.

EHSV sa domnieva, že boj proti detskej práci by mal byť dôležitou súčasťou akčného plánu pre mládež, aby v 21. storočí bola detská práca konečne už len históriou.

2.   Podkladové informácie: príslušné činnosti EHSV

2.1.

V októbri 2018 prijal EHSV svoje stanovisko k novej stratégii EÚ pre mládež (2), v ktorom zdôraznil, že je potrebné zaujať k mládeži medziodvetvový prístup a venovať väčšiu pozornosť zamestnanosti, duševnému zdraviu, rovnosti a vzdelávaniu. V tejto súvislosti takisto zdôraznil význam politík vonkajšej činnosti EÚ.

2.2.

V septembri 2020 EHSV prijal stanovisko na tému Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ (3). Okrem iného žiadal, aby boli zvolané okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti, aby v oficiálnej delegácii EÚ na stretnutiach Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC COP) bol aj delegát mládeže a aby sa v stanoviskách EHSV o klíme a udržateľnosti zohľadňovali názory mladých ľudí.

2.3.

V stanovisku na tému Mládežnícka politika na západnom Balkáne ako súčasť inovačnej agendy pre západný Balkán (4) prijatom v júli 2022 EHSV vyzval vlády krajín západného Balkánu, aby sa riadili kľúčovými politickými dokumentmi EÚ v oblasti mládeže a ďalej investovali do mládežníckych politík založených na dôkazoch, ktorými sa budú riešiť problémy spojené s rozvojom mládeže, pričom treba zabezpečiť dostatočné a transparentné rozpočtové zdroje.

2.4.

EHSV má jedinečné postavenie na to, aby uľahčil spoluprácu s mládežníckymi sieťami. Zriadil koordinačnú skupinu pre Európsky rok mládeže, ktorá dostala mandát na posilnenie spolupráce s mládežníckymi organizáciami a mladými ľuďmi počas Európskeho roka mládeže i mimo neho a na spoluprácu s ostatnými inštitúciami EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť lepšiu prierezovú integráciu mladých ľudí do ich každodenných činností. V septembri 2022 EHSV prijal stanovisko na tému Mládežnícky test EÚ (5) a žiadal o štruktúrovanejšiu, zmysluplnejšiu a cielenejšiu účasť mládeže.

3.   Všeobecné pripomienky k akčnému plánu pre mládež

3.1.

EHSV veľmi oceňuje spoločné oznámenie s názvom Akčný plán pre mládež (YAP) v rámci vonkajšej činnosti EÚ na roky 2022 – 2027, ktoré predstavuje dôležitý krok vo vonkajšej činnosti a politike v oblasti mládeže, keďže sa konečne uznáva možná súčinnosť medzi nimi. Okrem toho takýto vývoj v rámci Európskeho roka mládeže znamená, že sa uznáva aj to, že mládež a životy mladých ľudí pretínajú všetky oblasti politiky a že zohľadnenie tejto skupiny musí byť súčasťou všetkých politických činností, nielen „tradičných“ oblastí spojených s mladými ľuďmi.

3.2.

Vojna na Ukrajine má naďalej vážny vplyv na civilné obyvateľstvo, najmä na deti, dospievajúcich a mladých ľudí. Akčný plán pre mládež na Ukrajine, ako aj v iných oblastiach sveta zasiahnutých konfliktmi, by mal byť zameraný na zvýšenie odolnosti mládeže, podporu občianskej angažovanosti mladých ľudí a posilnenie ich postavenia, aby sa stali tvorcami zmien vo svojich komunitách, najmä vzhľadom na obnovu po skončení konfliktu.

3.3.

Oznámenie je takisto vhodne situované do sveta po pandémii ochorenia COVID-19 a uznáva sa v ňom, že táto kríza najviac zasiahla mladých ľudí, ich vzdelávanie a slobodu pohybu. Hoci sa v Európe uznáva vplyv ochorenia COVID-19 na mladých ľudí, celosvetovo sa mu venuje menej pozornosti, najmä v rozvojových krajinách a v nestabilných štátoch.

3.4.

V podstate podporujeme koncepciu, že všetky vnútorné politiky týkajúce sa mládeže by sa mali dať preniesť do našich vonkajších vzťahov, pričom by sa mali zohľadniť špecifické miestne/regionálne súvislosti, v ktorých sa vonkajšia činnosť uskutočňuje. V tejto súvislosti by sme chceli podporiť, aby sa mládežnícky test pre politiky EÚ odporúčal aj tým, ktorí vykonávajú akčný plán pre mládež.

3.5.

EHSV takisto víta skutočnosť, že akčný plán pre mládež vychádza z Európskeho piliera sociálnych práv a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, v ktorých sa zdôrazňuje potreba rovnakej, plnej a zmysluplnej účasti mladých ľudí na verejnom a politickom živote. Mladí ľudia – hoci stoja v popredí zmien – sú stále príliš často nedostatočne zastúpení, čo je v rozpore so základnými právami, ktoré majú. EHSV oceňuje akčný plán pre mládež pre jeho vysokú úroveň ambícií a jasné zameranie na opatrenia. Oceňuje aj to, že sa v pláne uznávajú medzigeneračné rozmery dnešných globálnych výziev.

3.6.

V oznámení sa spájajú všetky hlavné politické činnosti týkajúce sa mládeže v rôznych oblastiach. Pri jeho realizácii bude dôležité mať určitý všeobecný dohľad, najmä vzhľadom na rôzne realizačné agentúry a rôznorodosť príslušných politík. Mali by sa na ňom podieľať aj osoby zodpovedné za mládež a vzdelávanie, mládežnícke organizácie a samotní mladí ľudia, ako aj subjekty poskytujúce pomoc a iné celoštátne orgány členských štátov EÚ, finančne podporované agentúry a organizácie občianskej spoločnosti. Podobne sa pri realizácii budú musieť zohľadniť jednotlivé finančné zdroje, subjekty a ukazovatele. Celkovo to bude náročné, ale účinný systém dohľadu prinesie svoje ovocie a mohol by byť modelom spoločnej realizácie politiky.

3.7.

Je potrebné zlepšiť zber údajov pre mládež takmer vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti. Pri zavádzaní akčného plánu pre mládež sa treba zamerať na túto náročnú oblasť, ako sa uvádza v mapovaní a analýze nedostatkov v medzinárodných údajoch o mládeži, ktorú nedávno vykonala Európska komisia. Môže byť ťažké rozčleniť výstupy a výsledky a rozlíšiť presný príspevok určitého programu alebo určitej iniciatívy k výsledku. Preto si všetky zásahy zamerané na mládež vyžadujú dlhodobú analýzu.

3.8.

EÚ a všetky jej inštitúcie by mali spolupracovať so Spojeným kráľovstvom, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia a mládežnícke organizácie v tejto krajine neprídu o ducha spolupráce, medzikultúrne vzdelávanie a nadobudnuté skúsenosti z programu Erasmus+, ani o iné formy spolupráce. Treba preskúmať všetky príležitosti na optimalizáciu potenciálu obnovy vzťahov s organizáciami občianskej spoločnosti v Spojenom kráľovstve a mali by sa navrhnúť a podporiť nové (6).

Líderstvo a účasť

3.9.

Akčný plán pre mládež sa do značnej miery zameriava na líderstvo a účasť. Toto je vítané a je to vo veľkej miere v súlade s osvedčenými postupmi pri práci s mladými ľuďmi. EHSV sa však domnieva, že pri ďalšom rozvíjaní takéhoto prístupu vo vonkajšej činnosti EÚ bude potrebný veľmi dôkladný a premyslený postup. Dokonca aj v rámci EÚ a jej členských štátov máme v participatívnej praxi i napriek veľkému úsiliu pred sebou ešte dlhú cestu. Líderstvo mládeže vo všeobecnosti vychádza z dobrej miestnej práce v priaznivom prostredí. Vďaka tomu vyrastajú mladí ľudia, ktorí dokážu vyjadriť svoje názory, ale na základe kontaktov so svojimi rovesníkmi a skúseností s miestnymi problémami, ako je životné prostredie, doprava, vzdelanie, duševné zdravie, sociálna pomoc a mnohé ďalšie. Túto prácu často uľahčujú organizácie občianskej spoločnosti. Dúfame, že tematické programy v oblasti občianskej spoločnosti a ľudských práv a demokracie sa môžu zamerať na tieto potreby.

3.10.

Pre správnu prax v tejto oblasti musí byť preto prítomných viacero súvisiacich faktorov. Program Erasmus+ sa stále snaží uprednostňovať mladých ľudí s obmedzenými možnosťami, čim sa de facto uznáva, že popredný program má v tejto oblasti ešte veľa práce. V oblasti medziľudských kontaktov a mobility zohrávajú administratívne aspekty, ako sú víza, rozhodujúcu úlohu, aby účastníci nemali v tejto súvislosti žiadne problémy, a tu je potrebný spoločný prístup. V prípade rozvojových krajín, nestabilných štátov alebo dokonca totalitných krajín sú tieto problémy jednoznačne väčšie. V konečnom dôsledku musí byť všetka plánovaná práca v oblasti líderstva a účasti postavená na miestnych a komunitných skúsenostiach.

3.11.

Musíme si dávať pozor, aby sme nezvrátili proces, ak budeme najprv pracovať s „lídrami“ a bez skutočnej podpory zdola. Toto líderstvo nemôžu vytvoriť financujúce subjekty a medzinárodné mimovládne organizácie, je potrebné zabezpečiť kvalitné prepojenia na miestnej úrovni. Preto potrebujeme transparentný výber, otvorené a inkluzívne metódy a záruky proti ovládnutiu štátom a inými subjektmi, najmä v nestabilných štátoch. Angažovanosť, účasť a líderstvo sú kľúčové a náš prístup musí pomôcť vybudovať infraštruktúru, aby sa to dalo dosiahnuť. Dlhodobá podpora mládežníckych organizácií a občianskej spoločnosti sa musí uprednostniť pred krátkodobými prístupmi založenými na projektoch. Angažovanosť s líderstvom mládeže si vyžaduje aj stratégie zamerané na to, ako pristupovať k neustále sa meniacej skupine, ktorá je prechodná, ktorá rastie a rozvíja sa a v určitej fáze bude potrebovať alebo chcieť ísť ďalej.

3.12.

Miestnym organizáciám, ktoré pôsobia v teréne, by sa mala poskytnúť zmysluplná podpora, aby sa mohli vnútorne rozvíjať a stať sa relevantnými subjektmi vo svojich miestnych komunitách. Dúfame, že práca poradného zboru mládeže pre medzinárodné partnerstvá v tomto smere a platforma pre dialóg s mládežníckymi organizáciami ako súčasť politického fóra o rozvoji sa budú touto otázkou zaoberať. Okrem toho môže podpora odborových zväzov a odborových mládežníckych organizácií pomôcť povzbudiť a podnietiť mladých ľudí k demokratickému zapojeniu na ich pracovisku. Národné rady mládeže môžu poskytnúť dobrú infraštruktúru na rozhodovanie o tom, s kým budú spolupracovať v partnerských krajinách, pokiaľ sú nezávislé, rovnako ako iniciatívy, ako je iniciatíva tzv. veľkej šestky mládežníckych organizácií – hnutie Global Youth Mobilization (7).

Metódy realizácie

3.13.

Akčný plán pre mládež obsahuje početné a vítané odkazy na program Erasmus+. V tejto súvislosti sa oznámenie neusiluje o „znovuobjavenie Ameriky“. Štruktúry a procesy programu môžu a mali by byť v prípade potreby použité v našich vonkajších vzťahoch. Pri realizácii môže byť užitočné rozčleniť podčasti programu ako mládež, školy, odborné vzdelávanie a príprava a vysokoškolské vzdelávanie. Mali by sa odstrániť prekážky, ako sú víza, nedostatok finančných prostriedkov a jazykové bariéry, a realizácia by sa mala zamerať na vzájomné učenie, rozvoj zručností a skúsenosti. Ak sa využívajú národné agentúry, mali by byť dôkladne preverené, aby sa zabezpečilo rešpektovanie náležitých subjektov občianskej spoločnosti a ich nezávislosti.

3.14.

Počiatočné odborné vzdelávanie a príprava uľahčujú zamestnateľnosť mladých ľudí v budúcnosti a ich účasť na celoživotnom vzdelávaní. Politiky a osvedčené postupy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podporujú sociálne začlenenie a integráciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, do trhu práce.

3.15.

V oznámení sa vytvárajú užitočné prepojenia medzi vonkajšou činnosťou EÚ a právami dieťaťa, pre ktoré EÚ nedávno vypracovala stratégiu. Pri realizácii akčného plánu pre mládež by pomohlo aj väčšie prepojenie s Dohovorom o právach dieťaťa (UNCRC) z roku 1989, napríklad prostredníctvom využitia správ štátov Ženevského výboru. Mnoho mladých ľudí má menej ako 18 rokov a zásady uvedené v UNCRC môžu slúžiť ako usmernenia, ale práca EÚ s mládežou ide aj za hranicu tohto veku. Nemali by sme vždy automaticky vnímať 18 rokov ako hraničný vek.

3.16.

Na vykonávanie akčného plánu pre mládež na národnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni je potrebné uplatniť prístup Tím Európa. EÚ by sa preto mala prispôsobiť špecifickým potrebám a podmienkam v jednotlivých regiónoch. EHSV sa domnieva, že by bolo prospešné, keby partnerstvá pomáhali vyplniť medzery v poznatkoch a údajoch o mládeži, najmä v tých, ktoré sa týkajú prioritných oblastí rozvoja digitálnych zručností, zmeny klímy a Zelenej dohody. EHSV by chcel byť v nasledujúcich mesiacoch informovaný o tom, ako sa budú realizovať rôzne opatrenia, a je pripravený sa zapojiť.

3.17.

Boli by sme uvítali vyššiu odozvu počas konzultačného procesu v súvislosti s akčným plánom pre mládež a väčšiu reprezentatívnosť medzi odpoveďami. Preto je potrebné poskytnúť mladým ľuďom všetky relevantné informácie o dôležitých témach, ktoré im umožnia prijímať informované rozhodnutia a vhodne a zmysluplne prispievať k procesu tvorby politiky. V tomto zmysle môžu pomôcť nástroje, ako je značka kvality Európskej agentúry pre informácie a poradenstvo (ERYICA).

4.   Konkrétne pripomienky k častiam akčného programu pre mládež

4.1.

Ustanovenia akčného plánu pre mládež predstavujú súhrn množstva prebiehajúcich aktivít, pričom výzvy pri ich realizácii budú obrovské, najmä po pandémii ochorenia COVID-19. Prístup k vzdelaniu a rodová rovnosť sú rozhodujúce a v tejto oblasti sa dosiahol pokrok.

Vzdelávanie

4.2.

Pri zavádzaní akčného plánu pre mládež je potrebné silné prepojenie s Európskym rokom zručností. EHSV poukazuje na význam potrieb rozvoja zručností, najmä v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj zručností súvisiacich s obehovým hospodárstvom, duševným a fyzickým zdravím, sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami, vrátane oblasti rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie mladých ľudí (8). Úloha sociálneho a občianskeho dialógu má zásadný význam a je potrebné ju posilniť.

4.3.

Do vzdelávania bude opäť zapojených viacero zainteresovaných strán, takže sú potrebné jasné ciele a opatrenia. Je nevyhnutné neustále sa zameriavať na osoby, ktoré je najťažšie osloviť, najmä v najchudobnejších a najnestabilnejších štátoch. Záväzok vyčleniť na vzdelávanie 10 % výdavkov z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) –Globálna Európa Európskej komisie a z prostriedkov humanitárnej pomoci je vítaný a radi by sme videli záväzky iných agentúr a štátov. Dlhodobé riešenia v oblasti vzdelávania musia prísť od vlád v cieľových krajinách a miestne organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať dôležitú úlohu. Medzinárodné spoločenstvo nemôže byť z dlhodobého hľadiska hlavným subjektom. Dúfame, že samit o transformácii vzdelávania pomôže v tejto veci dosiahnuť pokrok.

4.4.

Ustanovenia o štipendiách a trustových fondoch sú vítané, ale musíme venovať pozornosť otázkam výberu a zabezpečiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti. Je dôležité, aby sa pri vytváraní týchto príležitostí vymedzili transparentné, spravodlivé a inkluzívne postupy výberu účastníkov akademických programov, pričom by sa mal uprednostniť prístup k jednotlivcom s obmedzenými možnosťami.

4.5.

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a boj proti nezamestnanosti je kľúčová maximalizácia hodnoty ľudského kapitálu a zároveň rešpektovanie udržateľného rozvoja. To si vyžaduje pracovnú silu, ktorá bude disponovať celým radom prierezových zručností a dokáže sa prispôsobiť. Politika vzdelávania a odbornej prípravy sa musí rozvíjať a realizovať v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a musí sa zameriavať viac na zručnosti než na kvalifikáciu. Pomôže to znížiť nesúlad medzi zručnosťami.

Mládežnícke organizácie

4.6.

V oznámení sa stanovujú viaceré fóra a orgány na zapojenie mladých ľudí. Platforma v politickom fóre o rozvoji je vítaná, pokiaľ zabezpečí priame miestne spojenia s mládežníckymi organizáciami, ktoré sú nezávislé, samy sa organizujú a v ideálnom prípade ich vedú mladí ľudia.

4.7.

Oznámenie obsahuje aj vítané zmienky o zapájaní mládežníckych organizácií do komunikácie. Zavádzaniu akčného plánu pre mládež by prospela interakcia s rôznymi modelmi práce s mládežou, ktoré sa v EÚ uplatňujú v praxi. Táto prax môže byť rovnako dôležitá ako názory mladých ľudí, pretože buduje kapacity všetkých mladých ľudí na miestnej úrovni a vychádzajú z nej mládežnícki lídri spätí s miestnymi skúsenosťami. Prostredníctvom partnerstva EÚ/Rada Európy a sektora dobrovoľníckej mládežníckej práce je k dispozícii množstvo dôkazov a modelov.

4.8.

Mládežnícke organizácie môžu byť obrovským zdrojom pri realizácii plánu. Členské štáty EÚ by sa mali povzbudzovať, aby svoj mládežnícky sektor v tejto oblasti zapojili do národných akčných plánov. Mali by sme uprednostniť osvedčené modely a prácu mládežníckych organizácií EÚ v oblasti rozvoja, konfliktov a ľudských práv napríklad pred americkými modelmi „rozvoja mládeže“, ktoré sa často mechanicky preberajú v rozvojových krajinách a iných regiónoch a často sa nezakladajú na rovnakých hodnotách. Dobre by to fungovalo so záväzkom mať riešenia prispôsobené konkrétnym regiónom.

4.9.

Zavádzanie záväzkov v oblasti vzdelávania by sa malo týkať aj informálnych a neformálnych systémov v komunitách, organizáciách občianskej spoločnosti a organizáciách pracujúcich s mládežou. Vymedzenia Unesco a Rady Európy tu poskytujú dobré usmernenie spolu s prácou v kapitole Erasmus+ pre mládež. Musíme uznať obrovské výhody vzdelávania mimo školy, ktoré je celoživotné a prierezové, a to pre všetkých.

4.10.

Politický dialóg je dôležitý a ciele v akčnom pláne pre mládež sú ambiciózne, ale nemali by sme zanedbávať mládežnícku politiku v každej krajine a povinnosti vlád, ako aj potrebu skutočného dobrovoľníckeho sektora a občianskej spoločnosti. Pri zavádzaní akčného plánu pre mládež sa musí podporiť aj rozvoj politiky v oblasti práce s mládežou, rozvoj národných rád mládeže alebo podobných orgánov a prístupy, ako je mládežnícky test EÚ a iné.

4.11.

Mládežnícke organizácie už majú kontakty po celom svete, ako to dokazuje činnosť tzv. veľkej šestky mládežníckych organizácií sveta a pri zavádzaní plánu by sa to malo zohľadniť, malo by sa stavať na už existujúcej práci a ísť vzorom pre ďalšie iniciatívy. Mali by sme si takisto dávať pozor na prílišné obmedzovanie v otázkach účasti. Nie je jasné, či sa pri výbere tém pre fond na posilnenie postavenia mládeže využili participatívne procesy. Mladí ľudia si nemusia vždy vyberať otázky, ktoré iní považujú za dôležité, najmä v rozvojovom svete alebo v nestabilných štátoch, kde môžu byť dôležitejšie praktickejšie aspekty.

4.12.

Ustanovenia o budovaní kapacít pre mládežnícke organizácie sú veľmi vítané a mala by ich sprevádzať účinná podpora na iniciovanie miestnych hnutí v partnerských krajinách po celom svete, pri čom môžu delegácie EÚ zohrávať kľúčovú úlohu. V prípade potreby by sa tu mali ponúkať partnerstvá s organizáciami EÚ a práca sa musí monitorovať. Je dôležité uľahčiť vytváranie a posilňovanie sietí s organizáciami z EÚ aj s organizáciami mimo nej.

Efektívna realizácia

4.13.

Do tejto práce je zapojených veľa subjektov, politík a zdrojov financovania, ako sú delegácie EÚ, rôzne generálne riaditeľstvá Komisie, ESVČ, Rada EÚ a členské štáty a rôzne rozpočty určené na pomoc. Pri zavádzaní akčného plánu pre mládež sa musí zabezpečiť zrozumiteľnosť a riadna medzisektorová spolupráca, aby sa nakoniec zabezpečilo silné zameranie na cieľovú skupinu, pričom treba poskytnúť dostatočné rozpočtové zdroje.

4.14.

Koncepcie vytvárania kontaktov môžu stavať na existujúcej práci a vychádzať z twinningu a iných iniciatív programu Erasmus+ (pre mládež). Dobré modely pre mládežnícke projekty v cieľových krajinách môžu poskytnúť aj projekty Erasmus+ zamerané na účasť mládeže (bez nadnárodného rozmeru).

4.15.

Mladí ľudia sú budúcimi lídrami a tvorcami zmien a sú dôležitými partnermi v úsilí o úspešné dosiahnutie cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížskej dohody o zmene klímy a digitálnej transformácie. Akčný plán pre mládež by mal zabezpečiť, aby vonkajšia činnosť EÚ posilnila postavenie mladých ľudí na politickej, sociálnej a hospodárskej úrovni. EHSV je pripravený splniť svoju úlohu v tejto súvislosti v súlade so záväzkom reagovať na odporúčanie Konferencie o budúcnosti Európy posilniť inštitucionálnu úlohu výboru a jeho postavenie ako sprostredkovateľa a garanta činností participatívnej demokracie, ako je štruktúrovaný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a občianske panely.

4.16.

V akčnom pláne pre mládež sa kladie dôraz na prechod z detstva do dospelosti, čo je veľmi vítané a v súlade s hodnotami práce s mládežou v EÚ. Dôležité by tu bolo, aby sa mladí ľudia naučili, aké sú ich občianske práva a povinnosti, získali finančnú gramotnosť, ovládali cudzie jazyky a mali poznatky o udržateľnosti našej planéty a podnikaní. EHSV takisto víta prepojenie s programom OSN Mládež, mier a bezpečnosť a výzvu na širšiu spoluprácu s OSN. Pri realizácii akčného plánu pre mládež si musíme byť vedomí toho, ako veľmi sú mladí ľudia vo všeobecnosti vzdialení od rozhodovania v mnohých oblastiach.

4.17.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 (2015) o mládeži, mieri a bezpečnosti je dôležitým nástrojom pre angažovanosť mladých ľudí na celom svete. Vymedzuje sa v nej päť kľúčových oblastí činnosti: účasť, ochrana, prevencia, partnerstvá a rezignácia a opätovné začlenenie. V tejto prelomovej rezolúcii sa signatárske strany vyzývajú, aby poskytli mladým ľuďom väčší hlas pri rozhodovaní na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni a aby zvážili vytvorenie mechanizmov, ktoré by mladým ľuďom umožnili zmysluplne sa podieľať na mierových procesoch. Tým, ktorí chcú realizovať tento program na miestnej a národnej úrovni, by sa mala poskytnúť podpora. Množstvo synergií by sa vytvorilo vďaka prepojeniu a koordinácii s Fondom na posilnenie postavenia mládeže.

Rodová rovnosť

4.18.

EHSV sa domnieva, že využitie potenciálu mladých ľudí a podpora rodovej rovnosti sú kľúčom k udržateľnému rozvoju. Cieľom vonkajšej činnosti EÚ je posilniť postavenie mladých ľudí na politickej, sociálnej a hospodárskej úrovni a pomôcť im zapájať sa do rozhodovania a tvorby politiky zmysluplným a inkluzívnym spôsobom. EHSV považuje posilnenie postavenia dievčat a mladých žien za nevyhnutné na zabezpečenie udržateľného rozvoja a oceňuje, že sa v akčnom pláne pre mládež kladie dôraz na zabezpečenie rodovej rovnosti a ukončenie diskriminácie. EHSV poukazuje na to, že akčný plán pre mládež by sa mal pretaviť do zmysluplných, strategických a dlhodobých opatrení, ktoré budú rovnako prospešné pre mladých mužov aj mladé ženy. To zahŕňa vypracovanie stratégií, ktoré podporujú uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti.

4.19.

Je dôležité dosiahnuť, aby sa zvýšil počet mladých ľudí, najmä mladých žien, so schopnosťami v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a digitálnymi zručnosťami, vzbudiť záujem dievčat o STEM už v ranom veku, podporovať podnikateľky a ženské vzory v týchto odvetviach a investovať do programov, ktoré pomôžu vzbudiť záujem dievčat na stredných školách o tieto predmety.

Duševné zdravie

4.20.

EHSV oceňuje, že sa v oznámení spomína duševné zdravie, a dúfa, že sa na tento aspekt bude pri realizácii akčného plánu pre mládež neustále prihliadať. Keďže zdravotnícke systémy sú všade na svete slabé, malo by sa spresniť zavádzanie zlepšení v tejto oblasti, ktoré by boli ústretovejšie voči mládeži.

Osoby so zdravotným postihnutím

4.21.

EHSV sa okrem toho domnieva, že v oznámení je rovnako dôležitý odkaz na mladých ľudí so zdravotným postihnutím a mal by mať popredné miesto aj pri realizácii akčného plánu pre mládež. Na mladých ľudí so zdravotným postihnutím sa pri podpore lepšieho postavenia a demokratickej účasti mládeže často zabúda, pričom táto skupina by mala byť súčasťou vykonávania akčného plánu pre mládež.

Hospodárske príležitosti

4.22.

Kľúčom k budúcim hospodárskym príležitostiam pre mladých ľudí budú správne zručnosti. Podnikatelia a startupy budú potrebovať podporu vrátane financií a úverov, keďže sa objaví veľa príležitostí, v neposlednom rade v digitálnej oblasti, a to najmä v rozvojových krajinách.

4.23.

V oblasti hospodárskych príležitostí je dobrým príkladom model záruky pre mladých ľudí, ktorý je vhodne upravený, aby poskytoval príležitosti tým, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Na to, aby sa program dôstojnej práce stal skutočnosťou, bude potrebné vzdelávanie zamerané na pracovné a sociálne práva.

4.24.

V rámci akčného plánu pre mládež by sa mali preskúmať aj otázky ako obchod, napríklad v kapitolách o udržateľnosti v dohodách o voľnom obchode, a malo by sa presadzovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, ako sú mládežnícke organizácie. Mladí ľudia sú naďalej najviac zraniteľní z hľadiska detskej práce a iných foriem zlého zaobchádzania. Boj proti detskej práci by preto mal byť dôležitou súčasťou akčného plánu pre mládež, aby v 21. storočí bola detská práca konečne už len históriou. Na tento účel je potrebné vytvoriť finančné zdroje, aby pracujúce deti už neboli závislé od svojho príjmu. Na druhej strane sa musí obmedziť fungovanie podnikov, ktoré využívajú detskú prácu vo svojom globálnom výrobnom reťazci.

4.25.

Mladí ľudia sú často prví, kto sa vydá na nebezpečnú cestu s cieľom emigrovať do Európy alebo inde. V záujme zabezpečiť, aby mladí ľudia neboli nútení podniknúť nebezpečné, často nelegálne cesty cez medzinárodné hranice, by mal akčný plán pre mládež zahŕňať aktívnu spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vytvoriť humanitárne koridory a programy presídľovania pre mladých ľudí, aby sa mohli do Európy dostať bezpečne a legálne.

---

(1)  Kalantaryan, S., Mcmahon, S., Ueffing, P., Youth in external action, JRC130554, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.

(2)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 142.

(3)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44.

(4)  Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 44.

(5)  Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 46.

(6)  Informačná správa EHSV na tému Vykonávanie dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ vrátane protokolu o Írsku a Severnom Írsku.

(7)  https://globalyouthmobilization.org/.

(8)  Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 38.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha mladých ľudí v zelenej transformácii

(prieskumné stanovisko na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2023/C 184/03)

Spravodajkyňa:

Nicoletta MERLO

Žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ	list zo 14. novembra 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	8. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	152/00/01

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je presvedčený, že mladí ľudia môžu a musia zohrávať kľúčovú úlohu v kontexte zelenej transformácie. Domnieva sa, že je nevyhnutný nový model riadenia, ktorý je inkluzívnejší a schopný zabezpečiť aktívne zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov a prekonať existujúce prekážky.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mládežnícke organizácie zohrávali vedúcu úlohu v rozhodovacom procese a pri príprave a šírení projektov týkajúcich sa udržateľnosti a životného prostredia, a to aj tým, že im bude zaručená potrebná finančná podpora.

1.3.

EHSV považuje za nevyhnutné neprestajne monitorovať účinky, ktoré verejné investície vrátane investícií súvisiacich so zelenou transformáciou majú a v budúcnosti budú mať na mladých ľudí, a to prostredníctvom posúdenia hospodárskeho, politického a sociálneho vplyvu politík, ktoré sa majú realizovať, pomocou ukazovateľov pred ich schválením, počas schvaľovania a po ich schválení.

1.4.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli opatrenia a mechanizmy s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie názorov mládeže vo všetkých oblastiach politiky a vytvoriť priestor, ktorý je schopný zaručiť aktívnu účasť mladých ľudí prostredníctvom úplného prijatia Mládežníckeho testu EÚ.

1.5.

EHSV považuje za kľúčové prepojiť iniciatívy a politiky, ktoré budú prijaté v rámci Európskeho roka zručností, s témou zelenej transformácie, udržateľného rozvoja a výzvami, ktorým mladí ľudia čelia v rýchlo sa meniacom svete.

1.6.

EHSV považuje za nevyhnutné zvážiť vzdelávanie a rozvoj zručností, ktoré mladí ľudia v tejto oblasti očakávajú, s využitím prierezového prístupu, ktorý je schopný poskytnúť teoretické a praktické zručnosti, a to aj prostredníctvom zavádzania a zlepšovania prechodu zo školy do zamestnania a odbornej učňovskej prípravy, ako aj zapojenia sociálnych partnerov. Odborná príprava o týchto témach by mala byť takisto štrukturálna, a to tak, že sa bude navrhovať a rozvíjať na základe území a ich potrieb v širšom rámci na vnútroštátnej úrovni.

1.7.

EHSV považuje za potrebné začať vyučovať problematiku udržateľnosti a ochrany životného prostredia už od útleho veku, a to prijatím inovatívnych vzdelávacích nástrojov, ktoré zohľadňujú ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj a dosahovanie súvisiacich cieľov. Kľúčom k tomu je kvalitné vzdelávanie pre všetkých a dôstojná práca pre tých, ktorí ho poskytujú.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa školy zapájali do témy zelenej transformácie v súčinnosti s miestnymi samosprávami a mimoškolskými aktivitami, najmä s mládežníckymi organizáciami a organizovanou občianskou spoločnosťou, čím by sa zvýšila informovanosť a účasť bežných občanov. EHSV v tejto súvislosti kladne hodnotí skúsenosti s projektom Zelený Erasmus a teší sa na jeho realizáciu.

1.9.

EHSV sa domnieva, že je dôležité investovať do učenia sa na pracovisku a podporovať odbornú prípravu na pracovisku, kvalitné stáže a učňovskú prípravu, ktoré sú schopné vytvoriť účinný dialóg medzi potrebami trhu a individuálnymi zručnosťami mladých ľudí s cieľom vybaviť mladších aj starších pracovníkov schopnosťami umožňujúcimi riadiť inovácie, ktoré priniesla zelená transformácia. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie môžu v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu.

1.10.

EHSV považuje za nevyhnutné disponovať holistickými politikami v oblasti odbornej prípravy, ktoré sú integrované s priemyselnými politikami, koordinované s inými stratégiami rozvoja a podrobne naplánované na územnej a miestnej úrovni v úzkom kontakte so sociálnymi partnermi, aby sa zabezpečilo, že zelená transformácia bude spravodlivou transformáciou, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne.

1.11.

EHSV sa domnieva, že rodová rovnosť musí byť neoddeliteľnou súčasťou zelenej transformácie, aby sa zabezpečila primeraná účasť žien v odvetviach spojených so zelenou transformáciou. Členské štáty by mali investovať viac zdrojov do kariérového poradenstva pre mladých ľudí v školách a do ich podpory pri nástupe do práce prostredníctvom účinných verejných služieb zamestnanosti, ktoré sú primerane prepojené s výrobnou štruktúrou danej oblasti.

1.12.

Mladí podnikatelia môžu zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji inovácií, a to aj v oblasti zelenej transformácie. EHSV sa domnieva, že týchto mladých ľudí treba povzbudzovať prostredníctvom špecifického vzdelávania a podpory inovatívnych projektov a zabezpečením primeranej finančnej podpory.

1.13.

EHSV považuje za prioritu, aby členské štáty investovali značné zdroje počnúc zdrojmi z národných plánov obnovy a odolnosti, do podpory podnikov, ktoré potrebujú zmeniť svoje činnosti, do nového zaradenia prepustených pracovníkov a do podpory podnikateľov, najmä mladých podnikateľov, ktorí majú v úmysle investovať do ekologických podnikov, aby sa zabezpečilo, že zelená transformácia bude zároveň spravodlivou transformáciou a že sa predíde zatváraniu spoločností s následnou stratou pracovných miest.

2.   Kontext stanoviska

2.1.

Toto prieskumné stanovisko si vyžiadalo švédske predsedníctvo Rady EÚ s cieľom preskúmať úlohu mladých ľudí v zelenej transformácii.

2.2.

„Zelená transformácia“ znamená prechod hospodárstva a spoločnosti EÚ smerom k dosiahnutiu klimatických a environmentálnych cieľov najmä prostredníctvom politík a investícií v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, v ktorom sa stanovuje povinnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, s Európskou zelenou dohodou a Parížskou dohodou, ktoré zabezpečia, že táto transformácia bude spravodlivá a inkluzívna pre všetkých.

2.3.

Vzhľadom na tieto veľké výzvy je dôležité poznamenať, že generáciou, ktorá je najcitlivejšia a uvedomuje si potrebu konať v záujme dosiahnutia environmentálnej udržateľnosti, je práve generácia mladých ľudí. Ak dnes existuje nejaká otázka, ktorá dokáže vytvoriť účinné prepojenie medzi citlivosťou a hodnotami mladých ľudí a otvorenými otázkami našej doby, s vysokým inovačným potenciálom, pokiaľ ide o modely výroby a spotreby, tak je to práve otázka životného prostredia, podpory zdravia a ochrany biodiverzity planéty.

2.4.

V posledných rokoch zmobilizovali opatrenia v oblasti klímy veľký počet mladých ľudí v celej Európe a na územnej, vnútroštátnej a európskej úrovni vyrástlo množstvo environmentálnych a sociálnych hnutí, ktoré tvoria mladí ľudia, ktorí demonštrujú a požadujú hmatateľné opatrenia od vlád a tvorcov politík s cieľom chrániť životné prostredie a dosiahnuť klimatickú neutralitu.

2.5.

Rok 2022 bol vyhlásený za Európsky rok mládeže nielen preto, aby oslávil a podporil mladých ľudí, generáciu, ktorá je najviac nepriaznivo ovplyvnená pandémiou, a vzbudil v nich novú nádej, silu a vieru v budúcnosť, ale aj ako príležitosť poukázať na to, ako zelená a digitálna transformácia ponúkajú nové vyhliadky a príležitosti.

3.   Zapojenie mládeže do zelenej transformácie

3.1.

Na dosiahnutie spravodlivej zelenej transformácie je nevyhnutná implementácia Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom Európskej zelenej dohody, a to aj zavedením nového modelu riadenia, ktorý je inkluzívnejší a schopný aktívne zapájať mladých ľudí do rozhodovacích procesov.

3.2.

Rozhodnutia, ktoré dnes politickí lídri prijmú v súvislosti so zmenou klímy a inými environmentálnymi otázkami, budú mať dôsledky najmä na dnešnú mladú generáciu a budúce generácie. Mladí ľudia majú právo vyjadriť sa k otázkam, ktoré sa ich týkajú, ako sa uvádza v Agende 2030, ktorá v rámci svojich cieľov udržateľného rozvoja uznáva mladých ľudí ako „rozhodujúcich činiteľov zmeny“.

3.3.

Hoci sa čoraz viac uznáva úloha mladých ľudí pri budovaní udržateľnejšieho, inkluzívnejšieho a ekologickejšieho sveta a napriek vyhláseniu roka venovaného mládeži je zrejmé, že v skutočnosti je pre mladých ľudí stále ťažké byť aktívnou súčasťou rozhodovacích orgánov.

3.4.

V posledných rokoch sme aj napriek vysokej miere aktivizmu mládeže v problematike zmeny klímy svedkami narastajúcej nespokojnosti a straty dôvery mladých ľudí voči politickým inštitúciám, čo sa premieta do poklesu ich aktívnej účasti v politických stranách a rastúcej neúčasti v politických voľbách ako voličov aj ako kandidátov. Predstavuje to hrozbu pre demokratický systém a prekážku pre rozvoj politík zameraných na budúcnosť, začínajúc tými, ktoré sú potrebné na zvládnutie výziev v oblasti zmeny klímy a ktoré sú schopné reagovať na rôzne citlivé otázky a potreby. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že prioritou by mala byť podpora účasti mládeže na politickom dianí a iných rozhodovacích procesoch a že by sa mali preskúmať všetky možnosti v záujme realizovateľnosti účinnosti na všetkých úrovniach.

3.5.

Ako východiskový bod by bolo dôležité identifikovať a prekonať sociálne, ekonomické a kultúrne prekážky plnej účasti mladých ľudí, ktoré môžu byť spôsobené aj nedostatočnou informovanosťou alebo ťažko dostupnými informáciami o mechanizmoch účasti a zastupovania mládeže. Ďalší aspekt, ktorý by sa mal zdôrazniť, sa týka nových, často neformálnych spôsobov, akými sa dnes mladí ľudia zapájajú a vedú dialóg, často prostredníctvom využívania technológií a sociálnych médií, a ktoré by sa mali brať do úvahy, pretože sú schopné mobilizovať celé generácie.

3.6.

Udržateľnosť je hlboko zakorenená v pohľade mladých ľudí na svet a ich rozhodovacích procesoch, no s veľkou dávkou pragmatizmu. Mládežnícke organizácie, ktoré zastupujú záujmy a cítenie miliónov mladých ľudí v Európe, môžu preto zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby mladšia generácia mala nielen svoj hlas v inštitúciách a občianskej spoločnosti, ale aby mala aj príležitosť zmysluplne a kvalifikovane prispieť k rozhodovaciemu procesu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni (1).

3.7.

Z týchto dôvodov EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť príležitosti pre všetky najreprezentatívnejšie mládežnícke organizácie počnúc tými, ktoré zastupujú najzraniteľnejších mladých ľudí a tých, ktorí žijú v najokrajovejších a vidieckych oblastiach, aby sa mohli zapojiť do tvorby politiky a rozvíjať nápady v otázkach udržateľnosti.

3.8.

Mládežnícke organizácie môžu plniť mnohé funkcie a zohrávať kľúčovú úlohu pri šírení a realizácii projektov týkajúcich sa životného prostredia a udržateľnosti. Z tohto dôvodu EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby týmto združeniam poskytli štrukturálnu finančnú podporu prostredníctvom primeraných a špecifických zdrojov, aby mali mládežnícke organizácie vhodné podmienky na zabezpečenie a rozvoj zapojenia mladých ľudí do zelenej transformácie.

3.9.

Samotné zapojenie však nestačí. Všetky verejné politiky musia zohľadniť vplyv, ktorý budú mať na mladých ľudí a ich očakávania vrátane očakávaní budúcich generácií. Preto sa musí vykonať ex ante, in itinere a ex post hodnotenie všetkých investícií vrátane tých, ktoré súvisia so zelenou transformáciou, aby sa pomocou ukazovateľov s istotou stanovili hospodárske, politické a sociálne vplyvy týchto investícií na mladé generácie.

3.10.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zaviedli opatrenia a mechanizmy s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie názorov mládeže vo všetkých oblastiach politiky a súčasne vytvoriť priestor, aby mohli mladí ľudia koherentne a na základe kompetencií prispieť k riešeniu výziev, ktorým čelia, prostredníctvom úplného prijatia Mládežníckeho testu EÚ (2).

3.11.

Pre planétu aj pre ďalší rozvoj našich členských štátov je potrebné posilniť postavenie mladých ľudí v rámci štyroch pilierov: zapojenie do procesov zmeny; možnosť zohrávať aktívnu úlohu uplatňovaním zodpovednosti pri individuálnych a kolektívnych rozhodnutiach; zlepšenie vedomostí o prebiehajúcich transformáciách a nevyhnutných dôsledkoch zelenej a digitálnej transformácie a rozvoj zručností s cieľom kvalifikovane zasahovať.

4.   Zelená transformácia vo vzdelávaní a na trhu práce

4.1.

Rok 2023 bol vyhlásený za Európsky rok zručností. EHSV považuje za kľúčové prepojiť iniciatívy a politiky, ktoré budú prijaté v tomto kontexte, s témou zelenej transformácie, udržateľného rozvoja a výzvami, ktorým mladí ľudia čelia v rýchlo sa meniacom svete.

4.2.

V kontexte stavu núdze v oblasti klímy a životného prostredia by sa vzdelávanie o udržateľnosti malo stať prioritou škôl. Pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby študenti boli klimaticky gramotní a mali vedomosti a zručnosti potrebné na to, aby sa mohli zapojiť do zeleného hospodárstva. Existuje mnoho prístupov, ktoré môžu učitelia a školy použiť na preskúmanie týchto otázok so študentmi, ale to si vyžaduje aj kvalitné vzdelávanie pre všetkých a dôstojnú prácu pre tých, ktorí ho poskytujú. EHSV považuje za nevyhnutné zabezpečiť primerané financovanie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom poskytnúť podporu projektom a iniciatívam na podporu a realizáciu výučby a vzdelávania v oblasti životného prostredia a udržateľnosti.

4.3.

Téma zelenej transformácie a stratégie udržateľného rozvoja sú absolútne prierezové. Preto je potrebné zvážiť vzdelávanie a rozvoj zručností, ktoré mladí ľudia v tejto oblasti očakávajú, s využitím prierezového prístupu, ktorý je schopný poskytnúť teoretické a praktické zručnosti, a to aj prostredníctvom zavádzania a zlepšovania prechodu zo školy do zamestnania a odbornej učňovskej prípravy. Odborná príprava o týchto témach by mala byť takisto štrukturálna, a to tak, že sa bude navrhovať a rozvíjať na základe území a ich potrieb v širšom rámci na vnútroštátnej úrovni a so zreteľom na celoživotné vzdelávanie.

4.4.

Výučba detí o otázkach udržateľnosti a ochrany životného prostredia by sa mala začať už v ranom veku, a to v predškolskom veku, a pokračovať v špecializovaných programoch počas celého štúdia. Je preto dôležité, aby aj učitelia absolvovali špecifickú prípravu a aby mali zaručené možnosti priebežne aktualizovať svoje zručnosti.

4.5.

Zavedenie spôsobov zelenej a kultúrnej transformácie do vzdelávacích procesov znamená opätovné potvrdenie výchovno-vzdelávacej úlohy škôl, ktorým je zverená úloha podporovať občianske smerovanie schopné naučiť študentov obývať svet novým a udržateľným spôsobom. Študenti sa tak stávajú protagonistami zmeny, ktorá ich nasmeruje k novému modelu spoločnosti, ktorý kladie životné prostredie do stredobodu pozornosti a umožňuje im experimentovať a šíriť nové životné štýly, ktoré sú v rovnováhe s prírodou.

4.6.

Súčasný kontext, ktorý sa neprestajne a rýchlo mení, si vyžaduje inovatívne vzdelávacie nastavenia vytvorením novej ekologickej abecedy, ktorá je v súlade s cieľmi Agendy 2030 a sústreďuje sa na metódy zavádzania obehového hospodárstva a nástroje, ktoré ponúka filozofia zohľadňovania životného cyklu (3) prihliadajúca na ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj a dosahovanie súvisiacich cieľov.

4.7.

EHSV zdôrazňuje, že na boj proti zmene klímy každý potrebuje vedomosti, najmä pokiaľ ide o všetky aspekty udržateľnej spotreby a výroby, zodpovedný výber potravín, znižovanie plytvania potravinami a využívanie udržateľnej energie. Vzdelávanie mladých ľudí by sa malo podporovať celoživotným vzdelávaním rodičov a občianskym vzdelávaním (4).

4.8.

Úspech zelenej transformácie bude preto závisieť od schopnosti škôl spolupracovať v súčinnosti s miestnymi samosprávami a mimoškolskými aktivitami, najmä s mládežníckymi organizáciami a organizovanou občianskou spoločnosťou, čím sa zvýši informovanosť a účasť bežných občanov. EHSV v tejto súvislosti kladne hodnotí skúsenosti s projektom Zelený Erasmus a teší sa na jeho realizáciu.

4.9.

Informovanosť, vedomosti a pozitívne vedenie v otázkach ochrany životného prostredia majú ešte väčší ohlas medzi mladšou generáciou, t. j. generáciou Z alebo „Gen Z“ (mladší ako 25 rokov), a osobami s vyšším vzdelaním a silnejšími kultúrnymi nástrojmi. Znamená to, že informovanosť a kvalifikované informácie sa budú nevyhnutne zvyšovať a upevňovať, ale aj to, že potrebné pozitívne reakcie možno posilniť zlepšením vzdelávania mladých ľudí a posilnením ich ľudského kapitálu v sociálnej a ekonomickej oblasti. Naopak, nízke vzdelanie a zložitý vstup do sveta práce nielen spomaľujú príspevok k súčasnému rastu krajiny, ale aj oslabujú úlohu mladých ľudí ako aktívnych účastníkov nových procesov rastu, ktoré väčšmi zodpovedajú výzvam doby, v ktorej žijú.

4.10.

Transformácia nemôže existovať bez zručností. Je nevyhnutné vybaviť mladších aj starších pracovníkov zručnosťami umožňujúcimi riadiť inovácie spôsobené zelenou transformáciou, ktorá má a v budúcnosti nevyhnutne bude mať významný vplyv na svet práce. EHSV sa domnieva, že je dôležité investovať do učenia sa na pracovisku. Učenie sa na pracovisku, t. j. súbor postupov odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré sa odohrávajú v pracovných kontextoch, najmä vo forme učňovskej prípravy, predstavuje rozhodujúci prínos pre (znovu)nadobudnutie technických aj prierezových zručností. Odborná príprava na pracovisku, stáže a učňovská príprava sú tri formy, ktoré svojím vlastným a rôznorodým spôsobom pomáhajú vytvárať účinný dialóg medzi potrebami trhu a individuálnymi zručnosťami mladých ľudí. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

4.11.

Zelená transformácia musí byť spravodlivou transformáciou, ktorá zabezpečí rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov a kvalitné pracovné miesta pre všetkých, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne. Z tohto dôvodu považuje EHSV za nevyhnutné, aby politiky v oblasti odbornej prípravy boli holistické, integrované s priemyselnými politikami, koordinované s inými stratégiami rozvoja a podrobne naplánované na územnej a miestnej úrovni v úzkom kontakte so sociálnymi partnermi.

4.12.

V súčasnosti existujú dôkazy o nedostatku takéhoto holistického prístupu a o slabom šírení zelených zručností, a v dôsledku toho aj zelených pracovných miest, najmä medzi osobami, ktoré majú nižšie vzdelanie a nižšiu úroveň zručností. Hrozí riziko vytvorenia novej polarizácie: medzi tými, ktorí majú zelené zručnosti, a teda majú vynikajúcu zamestnateľnosť v scenároch otvorených zelenou transformáciou, a tými, ktorí namiesto toho zostávajú vylúčení z týchto procesov odbornej prípravy, majú obmedzené zručnosti a často vykonávajú prevádzkové úlohy, ktorým hrozí, že zaniknú v dôsledku kombinovaného efektu zelenej transformácie a priemyselnej automatizácie.

4.13.

Neoddeliteľnou súčasťou stratégií zeleného hospodárstva musí byť aj rodová rovnosť. Mladé ženy sú nedostatočne zastúpené v technologických a vedeckých oblastiach, pretože si s menšou pravdepodobnosťou zvolia špecializované vzdelávanie v týchto odvetviach z dôvodu rodových stereotypov, podľa ktorých sa určité zamestnania považujú za čisto mužské. Aby sa zabezpečila primeraná účasť žien v odvetviach, ktoré prechádzajú a v blízkej budúcnosti prejdú veľkým vývojom v dôsledku zelenej transformácie, je potrebné odstrániť tieto stereotypy, pričom môže kľúčovú úlohu zohrávať kariérové poradenstvo v škole. EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali investovať viac zdrojov do ponuky kariérového poradenstva pre mladých ľudí v školách a do ich podpory pri nástupe do práce prostredníctvom účinných verejných služieb zamestnanosti, ktoré sú primerane prepojené s výrobnou štruktúrou danej oblasti.

4.14.

Rozvoj inovácií je kľúčom k úspechu zelenej transformácie. Povzbudzovanie mladých ľudí s podnikateľským duchom v inovačnom procese prostredníctvom špecifického vzdelávania a podpory inovatívnych projektov a zabezpečením primeranej finančnej podpory je preto kľúčovým aspektom, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov.

4.15.

Zelená transformácia v Európskej únii by mohla do roku 2030 vytvoriť 1 milión nových pracovných miest, ale podľa posúdenia vplyvu (5) Európskej environmentálnej agentúry by 500 000 až 2 milióny ľudí mohli prísť o zamestnanie. EHSV považuje za prioritu, aby členské štáty investovali značné zdroje počnúc zdrojmi z národných plánov obnovy a odolnosti, do podpory podnikov, ktoré potrebujú zmeniť svoje činnosti, do nového zaradenia prepustených pracovníkov a do podpory podnikateľov, najmä mladých podnikateľov, ktorí majú v úmysle investovať do ekologických podnikov.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44).

(2)  Stanovisko EHSV na tému Mládežnícky test EÚ (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 46).

(3)  https://www.lifecycleinitiative.org/starting-life-cycle-thinking/what-is-life-cycle-thinking/.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 38).

(5)  https://www.eea.europa.eu/policy-documents/swd-2020-176-final-part.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Výstavba z dreva na zníženie emisií CO2 v stavebníctve

(prieskumné stanovisko na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ)

(2023/C 184/04)

Spravodajca:	Rudolf KOLBE
Spoluspravodajca:	Sam HÄGGLUND

Žiadosť o konzultáciu	švédske predsedníctvo Rady EÚ, 14. 11. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14. 12. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	7. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	153/2/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje stavebné materiály na biologickej báze za dôležitý prvok ekologickej transformácie. Zväčšovanie podielu dreva v stavebníctve na zníženie emisií uhlíka sa musí podporovať aktívnym a udržateľným obhospodarovaním lesov v EÚ a nesmie sa mu brániť politickými obmedzeniami.

1.2.

Vzhľadom na to, že úlohou verejného sektora je ísť príkladom, vyzýva EHSV členské štáty, aby pri verejných budovách zväčšili rozsah využívania dreva, ktoré je pod celkovým priemerom.

1.3.

EHSV sa tiež domnieva, že dôležitým prostriedkom na využitie potenciálu drevostavieb sú také opatrenia na podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti alternatívnych stavebných materiálov, ktoré budú ľahko dostupné pre MSP.

1.4.

EHSV navrhuje, aby sa z hľadiska kvality projektovania skúmala nevyhnutnosť prekážok výstavby z dreva vyplývajúcich z formálnych, právnych a technických požiadaviek, a konštatuje, že treba umožniť také inovácie, ktoré budú zodpovedať technickému vývoju nielen dodržiavaním noriem, ale aj použitím „rovnocenných alternatívnych riešení“.

1.5.

Keďže používaniu obnoviteľných stavebných materiálov bránia aj rozdielne stavebné právne predpisy, EHSV požaduje opatrenia na ich zjednotenie, pričom za dôležitú hnaciu silu považuje iniciatívu Nový európsky Bauhaus.

1.6.

EHSV odporúča, aby sa na kvalifikované posúdenie udržateľnosti počas životnosti budov a porovnávanie vplyvov na životné prostredie dôsledne využívalo posudzovanie ich celého životného cyklu.

1.7.

EHSV zdôrazňuje význam minimálnych noriem pre emisie uhlíka počas celej životnosti budov a zodpovedajúce povinné nahlasovanie týchto emisií v celom stavebníctve.

1.8.

EHSV považuje smernicu o energetickej hospodárnosti budov za dôležitý politický nástroj na stanovenie požiadaviek na znižovanie emisií uhlíka počas životnosti budov. Vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala taký systém certifikácie týchto emisií, ktorý v plnej miere zohľadní úlohu výrobkov z dreva pri kompenzácii emisií.

1.9.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnil transfer know-how, ktorý je plánovaný v rámci Akadémie NEB, a zaistila sa aj primeraná ponuka ďalšieho vzdelávania v členských štátoch EÚ. Školenia a ďalšie vzdelávanie o používaní nových udržateľných stavebných postupov a materiálov potrebujú všetky osoby zapojené do realizácie stavebných zámerov: architekti, projektanti, inžinieri, technici, odborníci na informačné technológie i stavební robotníci.

1.10.

EHSV sa domnieva, že predpokladom dosiahnutia klimatických cieľov a podpory výstavby z dreva sú postupy verejného obstarávania založené na kvalite, v ktorých sa zohľadňujú kritériá udržateľnosti a posudzovania životného cyklu, ako aj výber vhodných postupov verejného obstarávania umožňujúcich inovačné riešenia. EHSV preto požaduje väčšiu právnu záväznosť zaistenia kvality hospodárskej súťaže a klimaticky priaznivého verejného obstarávania, ako aj opatrenia na zodpovedajúce vyškolenie verejných obstarávateľov.

1.11.

EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do iniciatívy Wood POP rakúskej a fínskej vlády, ktorej cieľom je zmobilizovať verejné a súkromné subjekty pôsobiace v drevárstve na celoštátnej a regionálnej úrovni a podporiť presmerovanie investícií do udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály a hodnotových reťazcov založených na využívaní dreva.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Tradícia výstavby z dreva sa opiera o stáročné dejiny inovácií. Využívanie udržateľných materiálov bolo okrem iného zahrnuté medzi nápady v iniciatíve Nový európsky Bauhaus (1).

2.2.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že z hľadiska ekologickej transformácie majú mimoriadny význam (stavebné) materiály, ktoré sú inovatívne, majú biologický pôvod a sú vyrobené udržateľne výrobnými postupmi s nízkou úrovňou emisií CO2. Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) o budovách vzniká v súčasnosti v súvislosti s budovami 33 % celosvetových emisií CO2 (údaj z roku 2021) (2). Väčšina týchto emisií je priamo alebo nepriamo spôsobených prevádzkou budov, ale 6,4 % (údaj z roku 2021) vzniká pri výstavbe a výrobe stavebných materiálov. Pritom sa nezohľadňuje doprava, búranie a inžinierske stavby. Emisie spôsobené dopravou sa započítavajú do emisií odvetvia dopravy. Dá sa teda vychádzať z toho, že skutočné emisie v dôsledku výstavby budú vyššie. Podľa Komisie pripadá v EÚ na budovy približne 40 % spotreby energie a približne jedna tretina emisií skleníkových plynov. Zníženie týchto emisií sa dosahuje najmä opatreniami v rámci energetickej obnovy budov, rastúcim podielom využívania obnoviteľných zdrojov energie a obnovou vykurovacích zariadení. Na druhej strane však rastie počet obydlí a úžitková plocha bytových jednotiek.

2.3.

EHSV zdôrazňuje obrovský význam lesov pre životy ľudí na celom svete. Napríklad 400 miliárd stromov v Európe absorbuje takmer 9 % európskych emisií skleníkových plynov. EHSV si uvedomuje, že odlesňovanie je obrovský celosvetový problém, ale lesných zdrojov v EÚ pribúda. V rokoch 1990 až 2020 sa plocha lesov zväčšila o 9 % a objem dreva v európskych lesoch o 50 % (3). EHSV plne podporuje všetky snahy Európskej komisie riešiť tento celosvetový problém a zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v podpore zdravých a rozrastajúcich sa lesov v EÚ. Zväčšovanie podielu dreva v stavebníctve na zníženie emisií uhlíka treba podporovať aktívnym a udržateľným obhospodarovaním lesov v celej EÚ a nesmie sa mu brániť politickými obmedzeniami.

2.4.

EHSV preto konštatuje, že využívanie potenciálu výstavby z dreva (výstavby z masívnych aj nemasívnych konštrukcií) na ochranu klímy musí byť neoddeliteľne späté s udržateľným obhospodarovaním lesov. V rámci rakúskeho projektu CareforParis (4), na ktorom spolupracovalo Spolkové centrum výskumu lesa (BFW), Univerzita pôdnej kultúry (BOKU), Wood K Plus a Spolkový úrad životného prostredia, boli vypracované a analyzované rôzne scenáre obhospodarovania lesov. Predpokladajú sa v nich rôzne klimatické zmeny a adaptačné stratégie pre rakúske lesy a poukazuje sa na možný vývoj až do roku 2150. Presnejšie sa analyzovala bilancia lesov a produktov z vyťaženého dreva z hľadiska emisií CO2 a zabránenie týmto emisiám používaním výrobkov z dreva. Rast lesov spoločne s využívaním dreva a obmedzovaním emisií skleníkových plynov vďaka používaniu výrobkov z vyťaženého dreva zabezpečuje pozitívnu bilanciu z hľadiska skleníkových plynov. Európske lesy sú dôležitým úložiskom uhlíka. V Európe sa v rokoch 2010 až 2020 v lesnej biomase každoročne sekvestrovalo v priemere 155 miliónov ton uhlíka. V EÚ28 predstavovala táto sekvestrácia 10 % hrubých emisií skleníkových plynov (5). Z hľadiska ochrany klímy je dôležitejšie nahradiť fosílne suroviny vrátane energetických surovín drevom (čiže materiálová aj energetická náhrada) a obmedziť tak emisie. Zabezpečenie dreva na nahradenie materiálov, ktoré počas životného cyklu spôsobujú viac emisií, je preto dôležitým opatrením na ochranu klímy.

2.5.

Energia, ktorá sa musí použiť na výrobu, skladovanie, prepravu, zabudovanie a v konečnom dôsledku likvidáciu materiálov, resp. stavebných výrobkov a celých budov sa označuje pojmom „vynaložená energia“. V porovnaní s inými konvenčnými stavebnými materiálmi drevo viaže uhlík ešte predtým, ako sa použije ako stavebný materiál (strom pozostáva z približne 50 % čistého uhlíka). Pri pohľade na emisnú bilanciu dreva sú rozhodujúce také činitele, ako je pôvod, prepravná vzdialenosť a spôsob spracovania, ako aj opätovná použiteľnosť. Z porovnania rovnocenných budov so zohľadnením celého životného cyklu vyplýva, že na rozdiel od iných stavebných materiálov má drevo lepšie hodnoty z hľadiska spomínanej vynaloženej energie, emisií skleníkových plynov, znečistenia ovzdušia a vody a iných ukazovateľov vplyvu. Aktuálne ročné množstvá výrobkov z dreva (čiže drevo použité ako materiál) zabraňujú už len svojím substitučným účinkom približne 10 % celkových ročných emisií skleníkových plynov.

2.6.

Výstavbou z dreva sa môže konkrétne ušetriť až 40 % emisií CO2 v porovnaní s výstavbou z betónu. Ak použijeme prepočet z objemu na hmotnosť, ktorý odporúča Hagauer a kol. (2009), zodpovedá 1 plnometer suchého dreva (zmesi dreva ihličnatých a listnatých stromov) 417 kg (6). Za predpokladu, že podiel uhlíka je 50 %, CO2 ekvivalent je 0,765 tony na plnometer. Z toho vyplýva, že jeden milión plnometrov ďalšieho spracovaného dreva viaže v trvalých výrobkoch 0,765 milióna ton CO2.

2.7.

Podiel drevostavieb v posledných rokoch vzrástol. Napríklad v Rakúsku ich podiel za 20 rokov stúpol o viac ako 70 % a z hľadiska úžitkovej plochy realizovanej v roku 2018 dosiahol 24 % (7). Z toho 53 % bolo v odvetví bývania, 11 % v obchodnej a priemyselnej výstavbe a 29 % predstavovali účelové poľnohospodárske budovy. Na porovnanie: podiel verejných stavieb bol len 7 %. Vo Švédsku a Fínsku je 90 % všetkých nových rodinných domov z dreva a približne 20 % novovybudovaných viacbytových domov má drevenú konštrukciu.

2.8.

Zahusťovanie mestskej zástavby je dôležitým nástrojom v boji proti klimatickým zmenám a nevyhnutne ide ruka v ruke so zväčšovaním výšky budov. Súčasné projekty ukazujú, že drevostavby môžu byť veľmi vysoké. Príkladom je kultúrne centrum Sara (8) vo Švédsku s 20 poschodiami a výškou 75 m alebo Ascent Tower (9) v Milwaukee s hornými 18 poschodiami z dreva.

2.9.

Dnešné systémy výstavby z dreva možno ľahko prispôsobiť tak, aby poskytovali komplexné riešenia na obnovu budov, vďaka ktorým vzniknú kvalitné byty a je možné dosiahnuť výrazné úspory energie. Pri renovačných projektoch sa nielenže využíva ľahko dostupná mestská infraštruktúra, ale zároveň odpadá spotreba vynaloženej energie, ktorá je už obsiahnutá v existujúcom fonde budov.

2.10.

V zásade sa musí uprednostniť využívanie existujúcich rezerv namiesto pridávania nových budov, lebo znamená efektívnejšie využívanie zdrojov ponúkaných mestom. Výhodou je rýchlosť montáže a výstavby spájaním komponentov, lepší pomer nosnosti a hmotnosti v porovnaní s inými materiálmi, a tým pomerne nízke vlastné zaťaženie pôsobiace na jestvujúcu konštrukciu.

2.11.

Okrem toho je drevo vhodné na viacnásobné použitie. Niekoľkonásobné použitie zvyšuje tvorbu hodnoty, znižuje spotrebu zdrojov a zabezpečuje viazanie CO2 počas dlhšieho obdobia.

2.12.

Formálne, právne a technické požiadavky na kvalitu projektovania drevostavieb sú pomerne prísnejšie a rozsiahlejšie ako v prípade iných druhov stavieb. Táto úroveň zložitosti bráni zväčšeniu trhového podielu výstavby z dreva. Normalizácia komponentov, spojov a stavebných zostáv môže pomôcť pri realizácii a zabezpečiť hospodárnosť a kvalitu. Jednou z existujúcich iniciatív je databáza dataholz.eu, ktorá v Nemecku a Rakúsku online ponúka schválené prefabrikované nadstavby a stavebné zostavy. EHSV v zásade konštatuje, že treba umožniť, aby inovácie aj vo všetkých oblastiach drevárstva zodpovedali technickému vývoju, a to nielen prostredníctvom platných noriem, ale aj použitím „rovnocenných alternatívnych riešení“.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV konštatuje, že vďaka normalizácii, presnosti a kvalite sú systémy výstavby z dreva vhodné na výstavbu nových aj renováciu existujúcich budov a na zahustenie mestskej zástavby. Medzi ich mnohé výhody patrí prispôsobivosť, vysoká úroveň prefabrikácie, skrátenie času výstavby a nižšia hmotnosť v porovnaní s inými materiálmi.

3.2.

Podstatným kritériom posudzovania budov je vplyv na životné prostredie počas ich celého životného cyklu. Na životné prostredie vplýva výstavba (výroba a preprava použitých stavebných výrobkov), používanie a demontáž (vrátane recyklácie alebo likvidácie stavebných výrobkov). Vplyvy na životné prostredie sa zaznamenávajú prostredníctvom posúdenia životného cyklu (EN 15804:15.02.2022).

3.3.

Posudzovanie životného cyklu je vhodným nástrojom na posúdenie udržateľnosti stavebných výrobkov. EHSV odporúča, aby sa v prípade budov dôsledne používal nástroj na posudzovanie životného cyklu na kvalifikované posudzovanie udržateľnosti počas celého životného cyklu s cieľom preukázať a porovnať vplyvy na životné prostredie.

3.4.

Požiadavky podľa stavebných predpisov boli v posledných rokoch upravené tak, že umožňujú používanie obnoviteľných stavebných materiálov. Možnosti výstavby z dreva sa rozšírili najmä z hľadiska protipožiarnej ochrany. Táto téma je aj predmetom prebiehajúcich projektov.

3.5.

Vo výskumnom projekte TIMpuls, na ktorom sa pracuje pod vedením Technickej univerzity v Mníchove, sa v súčasnosti skúmajú požiare vo viacposchodových drevených budovách (10). Účelom je získať podklady na vytvorenie jednotného súboru pravidiel výstavby drevených výškových budov.

3.6.

Z výsledkov nedávneho výskumu a realizovaných projektov vyplýva, že drevostavby z hľadiska požiarnej bezpečnosti určite nezaostávajú za inými druhmi stavebných konštrukcií a majú ďalšie výhody z hľadiska seizmickej bezpečnosti (11).

3.7.

Odlišné právne predpisy, dokonca aj v rámci jedného členského štátu, často vytvárajú zbytočné prekážky. EHSV preto žiada ďalšiu harmonizáciu stavebných právnych predpisov, aby sa zabezpečilo rovnaké posudzovanie všetkých stavebných materiálov.

3.8.

EHSV vyzýva členské štáty, aby pri verejných budovách zväčšili rozsah využívania dreva, ktorý je pod celkovým priemerom. Úlohou verejného sektora je ísť príkladom pri využívaní potenciálu výstavby z dreva na dosiahnutie klimatických cieľov. Najmä výnimočné inovatívne budovy postavené z dreva sa môžu stať znakom určitej identity a byť impulzom na väčšie využívanie dreva.

3.9.

V postupoch verejného obstarávania často dochádza k tomu, že také kritériá, ako je biohospodárstvo, udržateľnosť, náklady na životný cyklus, negatívne klimatické vplyvy a ďalšie, sa pri identifikácii najlepšieho uchádzača o zákazku vôbec nezohľadňujú alebo sa zohľadňujú len v malej miere, čo ide na úkor riešení z oblasti výstavby z dreva. EHSV preto žiada ambicióznejší záväzok zahrnúť do verejného obstarávania kritériá na dosiahnutie klimatických cieľov.

3.10.

Projektovanie v prípade prefabrikovaných drevených konštrukcií musí takmer úplne zodpovedať realizácii, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku interpretácie a zabezpečila sa jednoznačná porovnateľnosť. Aby sa získali výhody z hľadiska technicko-ekonomickej optimalizácie a času realizácie, je potrebné zohľadniť širokú škálu výrobkov a vplyv výrobných, logistických a montážnych postupov v skoršej fáze, než je tomu v prípade výstavby s menším rozsahom prefabrikácie (12). Dá sa to dosiahnuť včasným zahrnutím informácií o uchádzačoch, a to výberom vhodného postupu verejného obstarávania, ako je architektonická súťaž alebo súťažný dialóg, alebo tým, že obstarávateľ do výberového konania zapojí špecializovaných projektantov.

3.11.

EHSV zdôrazňuje význam iniciatívy Nový európsky Bauhaus pri podpore kvalitných klimaticky priaznivých stavebných materiálov, a tým aj využívaní dreva v stavebníctve. V súčasnosti je podiel dreva ako stavebného materiálu v EÚ len 3 %, takže ani zďaleka nie je využitý potenciál výstavby z dreva na zmiernenie klimatických zmien. EHSV preto považuje podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti alternatívnych stavebných materiálov v rámci tejto iniciatívy za dôležitý prvok využívania tohto potenciálu.

3.12.

V mnohých prípadoch možnosti využitia dreva používateľmi v stavebníctve ešte nie sú všade dostatočne známe. Príčinou obmedzeného využívania dreva sú často nedostatočné znalosti. EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa v Európe uskutočnil transfer know-how, ktorý je plánovaný v rámci Akadémie NEB, a zároveň konštatuje, že je v členských štátoch potrebné zaistiť aj primeranú ponuku odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania. Školenia a ďalšie vzdelávanie v oblasti používania nových udržateľných stavebných postupov a materiálov budú potrebovať všetky kategórie zamestnancov zapojených do realizácie stavebných zámerov: architekti, projektanti, inžinieri, technici, odborníci na informačné technológie i stavební robotníci. Ekologickú transformáciu je možné dosiahnuť iba s vhodne vyškolenými ľuďmi.

3.13.

EHSV víta spoločný európsky sociálny projekt RESILIENTWOOD realizovaný pod vedením Európskeho zväzu drevospracujúceho priemyslu (CEI-Bois) a Európskeho zväzu pracovníkov stavebníctva a drevospracujúceho priemyslu (EFBH), ktorého účelom je vypracovať odporúčania a usmernenia pre podniky, inštitúcie odborného vzdelávania a verejné orgány s cieľom prilákať mladých ľudí do drevospracujúceho priemyslu EÚ, prispôsobiť sa technologickým zmenám a ďalej školiť pracovníkov.

3.14.

EHSV sa domnieva, že je dôležité zverejňovať technické informácie, aby sa všetkým zainteresovaným poskytli najnovšie technické poznatky o výstavbe z dreva, a stanoviť konštrukčné a stavebno-fyzikálne normy na jej uľahčenie.

3.15.

Hlavným právnym predpisom EÚ v sektore budov je smernica o energetickej hospodárnosti budov. Vyžaduje sa v nej, aby členské štáty EÚ stanovili úrovne hospodárnosti svojich budov, strategicky naplánovali dekarbonizáciu fondu budov realizáciou dlhodobých stratégií obnovy a vykonávali aj ďalšie opatrenia. Táto smernica je preto jednoznačným politickým nástrojom na stanovenie požiadaviek a jasných spúšťacích mechanizmov na zníženie emisií uhlíka počas celej životnosti budov.

3.16.

Ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov musia byť v súlade s cieľmi klimatickej neutrality a musia sa v nich určiť najdôležitejšie a najnaliehavejšie opatrenia, ktoré sa majú prijať do roku 2050. Je síce dôležité zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, avšak bez jasného chápania celkovej uhlíkovej stopy budov je riziko, že opatrenia nebudú optimálne.

3.17.

EHSV víta nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov navrhnuté na jar 2022 ako dôležitý krok smerom k ekologickejším a obehovým výrobkom. Aj pri výstavbe z dreva možno veľmi dobre použiť stanovenie minimálnych kritérií, ako je zmenšenie environmentálnej a klimatickej stopy výrobkov, a vytvoriť tak hospodárske príležitosti na inovácie, hoci v súčasnosti nie sú zahrnuté v nariadení.

3.18.

Povinné podávanie správ o emisiách uhlíka počas životného cyklu v stavebníctve uľahčí zber údajov a referenčné porovnávanie a umožní tomuto odvetviu rozvíjať potrebné schopnosti a kapacity. Je potrebné zaviesť a postupne sprísňovať záväzné minimálne normy pre emisie uhlíka počas životného cyklu. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala taký systém certifikácie týchto emisií, ktorý v plnej miere zohľadní úlohu výrobkov z dreva pri kompenzácii emisií.

3.19.

EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby sa komplexne zapojili do novej iniciatívy Wood POP rakúskej a fínskej vlády, pri ktorej ide o platformu na podporu politického dialógu o využívaní dreva a ktorej cieľom je zmobilizovať dôležité verejné a súkromné subjekty pôsobiace v drevárstve na celoštátnej a regionálnej úrovni a zároveň podporiť presmerovanie investícií do udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály a hodnotových reťazcov založených na využívaní dreva.

3.20.

EHSV vo svojom doplňujúcom stanovisku CCMI/205 na tému Priemysel 5.0 v sektore výstavby z dreva zdôrazňuje, že využívanie dreva ako stavebného materiálu je veľkou príležitosťou, keďže ide o udržateľnú a nákladovo efektívnu alternatívu k tradičným materiálom, ako je betón a oceľ. Ďalším prínosom je vysoká produktivita práce, ktorá umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie stavebné práce. Výstavba z dreva okrem toho ponúka pracovné príležitosti na vidieku. Prináša aj environmentálne výhody, keďže drevo je obnoviteľným zdrojom a v porovnaní s inými materiálmi sa pri jeho spracovaní a počas celého životného cyklu produkuje menej emisií oxidu uhličitého. Výstavba z dreva navyše podporuje zachovanie a udržiavanie lesov, čím prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 73, Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 73.

(2)  Buildings – Sectorial overview, https://www.iea.org/reports/buildings, IEA 2022.

(3)  https://foresteurope.org/wp-content/uploads/2016/08/SoEF_2020.pdf.

(4)  Weiss P., Braun M., Fritz D., Gschwantner T., Hesser F., Jandl R., Kindermann G., Koller T., Ledermann T., Ludvig A., Pölz W., Schadauer K., Schmid B. F., Schmid C., Schwarzbauer P., Weiss G.: Endbericht zum Projekt CareforParis, Klima- und Energiefonds Wien 2020.

(5)  https://foresteurope.org/wp-content/uploads/2016/08/SoEF_2020.pdf.

(6)  Hagauer, D., Lang B., Pasteiner C., Nemesthoty K., 2009, Empfohlene Umrechnungsfaktoren für Energieholzsortimente bei Holz- bzw. Energiebilanzberechnungen, Spolkové ministerstvo poľného a lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva, oddelenie V/10 – Energetika a environmentálne hospodárstvo, Viedeň (vlastným nákladom).

(7)  Stingl, R., Praxmarer, G. O., Teischinger, A.: Holzbauanteil in Österreich. Eine statistische Erhebung aller Hochbauvorhaben in den Jahren 1998 – 2008 – 2018, Univerzita pôdnej kultúry vo Viedni na objednávku združenia proHolz Austria.

(8)  Sara Cultural Centre, Skellefteå, Švédsko, White Arkitekter 2021.

(9)  Ascent Tower, Milwaukee, WIEHAG Österreich 2021.

(10)  www.cee.ed.tum.de/hbb/forschung/laufende-forschungsprojekte/timpuls (posledný náhľad 23. 1. 2023).

(11)  Pozri výskumný projekt Erdbebensicherheit von Holzgebäuden Bernskej odbornej vysokej školy z roku 2020 venovaný seizmickej bezpečnosti drevostavieb, www.bfh.ch/de/forschung/referenzprojekte/erdbebensicherheit-holzgebaeude (posledný náhľad 23. 1. 2023).

(12)  Pozri výskumný projekt leanWOOD – Neue Kooperations- und Prozessmodelle für das vorgefertigte Bauen mit Holz, Vysoká škola v Luzerne, 2017.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe)

[COM(2022) 720 final – 2022/0379 (COD)]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilnenej politike interoperability vo verejnom sektore – Prepojenie verejných služieb, podpora verejných politík a zabezpečenie prínosu pre verejnosť – Smerom k „interoperabilnej Európe“

[COM(2022) 710 final]

(2023/C 184/05)

Spravodajca:

Vasco DE MELLO

Žiadosť o konzultáciu	a) Európsky parlament, 21. 11. 2022 b) Rada Európskej únie, 25. 11. 2022
Právny základ	a) článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) b) článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	10. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	200/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa rovnako ako Komisia domnieva, že interoperabilita medzi verejnými službami je základnou požiadavkou na vytvorenie jednotného digitálneho trhu.

1.2.

Dosiahnutie tohto cieľa však nesmie viesť k tomu, aby členské štáty zaviedli politiku úplnej digitalizácie verejných služieb na úkor tých služieb, ktoré sa poskytujú osobne, a to predovšetkým s ohľadom na najzraniteľnejšie skupiny občanov. Odborná príprava v oblasti digitálnych zručností by mala byť dostupná pre všetkých, ale najmä pre tieto skupiny obyvateľstva.

1.3.

Namiesto znižovania počtu zamestnancov bude vývoj a prevádzka digitálnych služieb spočiatku vytvárať potrebu dodatočných zamestnancov. Predpokladom úspešnej digitálnej transformácie je adekvátny počet zamestnancov.

1.4.

EHSV víta, že digitalizácia verejných služieb počas pandémie výrazne pokročila.

1.5.

EHSV podporuje vytvorenie modelu riadenia tejto politiky, ktoré by zabezpečovali dva kľúčové orgány, a to riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu a spoločenstvo pre interoperabilnú Európu.

1.6.

EHSV víta skutočnosť, že v oznámení sa predpokladá vývoj experimentálnych riešení umožňujúcich partnerstvá medzi verejným sektorom a inovatívnymi technologickými spoločnosťami a startupmi s cieľom vytvoriť inovačné experimentálne riešenia, ktoré by sa mohli uplatňovať vo verejných službách a vzájomne medzi týmito službami využívať.

1.7.

EHSV považuje za dôležité, aby sa v budúcich programoch financovania projektov interoperability verejných služieb podmienilo udelenie finančných prostriedkov prijatím zásad a štruktúr, ktoré sú stanovené v európskom rámci interoperability.

1.8.

EHSV síce víta skutočnosť, že tento proces sa začleňuje do kontextu dvojakej transformácie, no varuje, že niektoré technologické riešenia digitalizácie by mohli byť vysoko energeticky náročné.

1.8.1.

EHSV sa domnieva, že ochrana údajov nesmie byť pri náležitej opatrnosti prekážkou vytvárania nových interoperabilných riešení, či už verejnými službami alebo súkromnými subjektmi.

1.8.2.

EHSV sa zároveň domnieva, že prístup občanov, podnikov, ako aj iných verejných služieb k údajom by mal podliehať rôznym úrovniam povolenia, aby sa zaručila ich dôvernosť a aby sa poskytovali len tie údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné.

2.   Súvislosti

2.1.

Vytvorenie vnútorného trhu, čiže priestoru voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu, si vyžaduje odstránenie všetkých existujúcich vnútroštátnych prekážok.

2.2.

Európska únia sa od svojho vzniku a čoraz naliehavejšie po vytvorení jednotného trhu snaží odstrániť všetky druhy prekážok, ktoré môžu brániť vytvoreniu skutočného vnútorného trhu.

2.3.

Na to, aby existoval skutočný vnútorný trh, je potrebné, aby mali občania a podniky v členských štátoch jednoduchý a rýchly prístup k verejným službám a interakciu s nimi, či už na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni.

2.4.

Existencia otvoreného priestoru, akým je európsky priestor, si však zároveň vyžaduje výmenu údajov a spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy na všetkých úrovniach.

2.5.

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Komisia snaží podnikať kroky, ktoré by umožnili zavedenie a udržanie interoperability (1), či dokonca vzájomného prepojenia medzi rôznymi verejnými službami členských štátov (2).

2.6.

Táto potreba sa časom prehĺbila, keďže vnútorný trh prešiel na nový, digitálny spôsob fungovania (3).

2.7.

Digitalizácia priniesla skutočnú revolúciu, a to tak v návykoch občanov, ako aj v spôsobe fungovania podnikov a verejnej správy.

2.8.

V posledných rokoch sa mnohé verejné služby v členských štátoch, ktoré sa poskytovali len osobne, začali poskytovať aj digitálne, čo je obrovskou výhodou pre občanov, podniky aj samotné verejné služby. Umožnilo im to dosiahnuť obrovské úspory, a to pokiaľ ide o pracovný čas, ako aj finančné náklady.

2.9.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 urýchlila tento trend, keď preukázala, že interoperabilita medzi rôznymi európskymi verejnými službami by sa mohla stať užitočným nástrojom na uplatňovanie voľného pohybu osôb, ako bolo napríklad používanie digitálneho COVID preukazu.

2.10.

Európska únia uznáva, že digitalizácia verejného sektora by vzhľadom na jeho podiel na HDP (4) mohla byť kľúčovým faktorom európskeho procesu digitalizácie, a to nielen z dôvodu pákového efektu vo vzťahu k iným odvetviam, ale aj ako hlavný faktor v tomto procese v kontexte európskeho hospodárstva.

2.11.

V dôsledku toho sa v plánoch obnovy a odolnosti predpokladajú verejné investície do digitalizácie verejnej správy v celkovej výške 47 miliárd EUR.

2.12.

Európska únia, prostredníctvom Komisie a vlád členských štátov, časom uznala potrebu prehĺbiť interoperabilitu a vzájomné prepojenie vnútroštátnych verejných služieb, ako aj ich prepojenie so službami Európskej únie (5), aby občania a podniky v celej Únii mali prístup k týmto službám bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

2.13.

Hoci interoperabilita medzi verejnými službami nie je novou témou (6), cieľom predkladaného oznámenia je vytvoriť formálnejší, stabilnejší a bezpečnejší rámec spolupráce, ktorý povedie k ďalšiemu prehĺbeniu existujúceho prepojenia medzi digitálnymi systémami rôznych vnútroštátnych verejných služieb navzájom a so službami Európskej únie (7). Povedie to k posilneniu tohto cieľa, aby bola do roku 2030 miera digitalizácie verejných služieb v Európskej únii na úrovni 100 %, ako sa navrhuje v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob [COM(2021) 118 final].

2.14.

Na tento účel sa v oznámení stanovujú tieto kľúčové piliere vykonávania koherentného prístupu v tejto oblasti: — vytvorenie štruktúry riadenia interoperability pozostávajúcej z dvoch orgánov (riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu a spoločenstvo pre interoperabilnú Európu), ktorá má umožniť orgánom verejnej správy spolupracovať na všeobecnej (európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni), ako aj na odvetvovej úrovni (spravodlivosť, doprava, vnútorné záležitosti, zdravie, ekológia atď.), ako aj so súkromnými zainteresovanými stranami – s mandátom na dosiahnutie dohody o spoločných riešeniach interoperability (napr. rámce, otvorené špecifikácie, otvorené normy, aplikácie alebo usmernenia), — zavedenie povinného posúdenia vplyvu na cezhraničnú interoperabilitu, ktoré by sa mohlo realizovať v prípade zmeny alebo zavedenia informačného systému informačného systému služieb vo verejnom záujme, — spoločné vytvorenie ekosystému riešení interoperability pre verejný sektor EÚ (zavedenie katalógov uznaných prostriedkov interoperability, ktoré môžu správne orgány opakovane používať alebo ktoré sa môžu opakovane používať pri tvorbe politík, napríklad digitálne nástroje, špecifikácie alebo riešenia), aby orgány verejnej správy na všetkých úrovniach v EÚ a iné zainteresované strany mohli prispieť k takýmto riešeniam, zlepšovať ich a opakovane používať, čo umožní spoločne inovovať a vytvárať verejnú hodnotu, — podmienenie poskytovania určitých finančných prostriedkov Európskej únie na vytvorenie alebo posilnenie vnútroštátnych informačných systémov používaním riešení a zásad vopred vymedzených Európskou úniou (8).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa rovnako ako Komisia domnieva, že interoperabilita medzi verejnými službami je základnou požiadavkou na vytvorenie jednotného digitálneho trhu a na odstránenie pretrvávajúcich prekážok na fyzickom trhu (9).

3.2.

Stanovenie cieľa, aby bolo v celej Európskej únii do roku 2030 poskytovaných digitálne 100 % verejných služieb si vyžaduje urýchlenie a modernizáciu transeurópskej siete, ktorá tieto služby spája a ktorá využíva spoločné prvky na technickej, sémantickej, právnej a organizačnej úrovni.

3.3.

Dosiahnutie tohto cieľa by však nemalo mať za následok takú vnútroštátnu politiku, ktorá by viedla k úplnej digitalizácii verejných služieb na úkor služieb poskytovaných osobne. Mali by sa zohľadniť najzraniteľnejšie skupiny občanov, keďže každý by mal mať prístup k verejným službám poskytovaným osobne. Odborná príprava v oblasti digitálnych zručností by mala byť dostupná pre všetkých, ale najmä pre tieto skupiny obyvateľstva.

3.4.

Namiesto znižovania počtu zamestnancov bude vývoj a prevádzka digitálnych služieb spočiatku vytvárať potrebu dodatočných zamestnancov. Predpokladom úspešnej digitálnej transformácie je adekvátny počet zamestnancov.

3.5.

Digitalizácia by mala slúžiť na poskytovanie lepších verejných služieb.

3.6.

Ako EHSV zdôraznil vo svojom predchádzajúcom stanovisku, nemôže „[…] ísť o nahradenie ľudí nástrojmi IT, ale o poskytnutie času ľuďom, aby sa venovali úlohám s väčším prínosom[…]“ (10).

3.7.

Digitalizácia a využívanie umelej inteligencie nie sú prostriedkom na legitimizáciu celoplošného znižovania počtu pracovných miest. Odstránenie rutinných úloh v dôsledku digitalizácie by malo viesť k tomu, že zamestnanci budú mať viac času na náročnú prácu a poradenstvo pre ľudí.

3.8.

V roku 2030 bude určite existovať menšina občanov vylúčených z informačných činností, ktorí budú mať prístup len k verejným službám poskytovaným osobne (11). Analógový prístup osôb k využívaniu verejných služieb nesmie byť v priebehu digitalizácie sťažený ani uzavretý.

3.9.

EHSV preto víta skutočnosť, že cieľom predkladaného oznámenia je prehĺbiť a zlepšiť úroveň interoperability verejného sektora vytvorením právneho rámca vymedzeného na úrovni EÚ (12).

3.10.

EHSV uznáva, že toto prehĺbenie interoperability prinesie obrovské výhody pre občanov, najmä cezhraničných pracovníkov, ako aj pre podniky a samotné orgány verejnej správy členských štátov.

3.11.

Na to, aby boli tieto výhody skutočne účinné, ako uznáva Komisia, však nestačí stanoviť technické pravidlá umožňujúce prepojenie služieb. Potrebné sú primerané vnútroštátne verejné investície na všetkých úrovniach.

3.12.

Nevyhnutná je koordinácia na legislatívnej úrovni, ako aj na úrovni sietí odvetvových služieb, aby sa zabránilo tomu, že výsledky dosiahnuté interoperabilitou nebudú zmarené zbytočnou byrokraciou, a zároveň, že občania alebo podniky nebudú musieť opakovane poskytovať rovnaké údaje rôznym verejným službám, čo by viedlo k zdvojovaniu postupov a spôsobilo zbytočné náklady.

3.13.

Na vnútroštátnej úrovni by nemali existovať žiadne prekážky pre digitálne verejné služby, ktoré by znemožňovali cezhraničné využívanie, či už pokiaľ ide o ich pripojiteľnosť a interoperabilitu s občanmi a podnikmi z iných členských štátov alebo s inými verejnými službami patriacimi do iných členských štátov (13).

3.14.

EHSV víta, že digitalizácia verejných služieb počas pandémie a období s obmedzeným pohybom výrazne pokročila.

3.15.

V tejto súvislosti víta, že cieľom skúmaného oznámenia je zaistiť súlad medzi všetkými politikami interoperability, a to tak na úrovni vnútroštátnych politík, ako aj na úrovni európskych odvetvových politík, čo sa dosiahne podporou používania spoločných modelov, spoločných technických špecifikácií a iných riešení, ktoré možno využívať spoločne.

3.16.

Z rovnakých dôvodov EHSV podporuje zásadu opakovaného použitia a prenosu prvkov a údajov rôznymi verejnými službami na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

3.17.

EHSV zároveň vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o používanie jazykov v oblasti interoperability verejných služieb. Jazykový režim by nemal byť byrokratickou prekážkou a musí sa zabezpečiť, aby sa výmena údajov a informácií uskutočňovala v jazyku, ktorému rozumejú všetci.

3.18.

EHSV podporuje vytvorenie a inštitucionalizáciu modelu riadenia tejto politiky, ktoré by zabezpečovali dva kľúčové orgány, a to riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu, ktorému bude predsedať Komisia a ktorý sa bude skladať zo zástupcov všetkých členských štátov, jedného zástupcu Výboru regiónov a jedného zástupcu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, a spoločenstvo pre interoperabilnú Európu, v ktorom budú zástupcovia občianskej spoločnosti a súkromného sektora (14) (15).

3.19.

EHSV považuje za dôležité zapojiť občiansku spoločnosť, najmä sociálnych partnerov, do vymedzenia politík interoperability, a to nielen preto, že občania a podniky sú konečnými adresátmi tejto politiky, ale aj preto, že občianska spoločnosť môže prispieť k tejto politike novými technologickými riešeniami, ktoré by verejný sektor nebol schopný zaistiť.

3.20.

EHSV sa domnieva, že zapojenie občianskej spoločnosti by sa malo uskutočňovať na rôznych úrovniach a Komisia by mala nabádať a podnecovať členské štáty, aby toto zapojenie propagovali na rôznych úrovniach – národnej, regionálnej a miestnej.

3.21.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia vytvorila jednotné miesto prístupu s cieľom sústrediť a centralizovať všetky poznatky a riešenia týkajúce sa interoperability, ktoré môžu poskytovať verejné aj súkromné subjekty.

3.22.

EHSV sa rovnako ako Komisia domnieva, že verejné služby EÚ by mali znížiť svoju závislosť od digitálnej infraštruktúry poskytovanej tretími krajinami, pretože to ohrozuje európsku digitálnu suverenitu.

3.23.

Preto zdôrazňuje, že podľa Komisie by sa otvorené systémy mali využívať prednostne v otvorenom zdrojovom kóde, čo umožňuje spoločné využívanie riešení medzi programátormi.

3.24.

EHSV v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v oznámení sa predpokladá a podporuje vývoj experimentálnych riešení umožňujúcich partnerstvá medzi verejným sektorom a inovatívnymi technologickými spoločnosťami a startupmi s cieľom vytvoriť inovačné experimentálne riešenia, ktoré by sa po úspešnej skúšobnej fáze mohli uplatňovať vo verejných službách a vzájomne medzi týmito službami využívať.

3.25.

EHSV považuje za dôležité, aby sa v budúcich programoch financovania projektov interoperability verejných služieb podmienilo udelenie finančných prostriedkov prijatím zásad a štruktúr, ktoré sú stanovené v európskom rámci interoperability.

3.26.

Takáto podmienenosť by bola dobrým spôsobom, ako priviesť verejné služby k tomu, aby sa dobrovoľne zaviazali prijímať spoločné normy v oblasti interoperability.

3.27.

EHSV vyjadruje prekvapenie, že na rozdiel od predchádzajúcich oznámení (16) sa v tomto oznámení neuvádzajú výhody, ktoré môže priniesť interoperabilita európskych verejných systémov v boji proti podvodom, čo by mohlo viesť k zvýšeniu efektívnosti a príjmov členských štátov.

3.28.

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že interoperabilitu systémov by malo sprevádzať využívanie umelej inteligencie, ktorá by mohla pomôcť verejným službám analyzovať údaje a zároveň by umožnila vydávať upozornenia a varovania, ktoré by sa zasielali rôznym verejným službám v členských štátoch.

3.29.

Napokon dve záverečné poznámky o zelenej transformácii a ochrane údajov:

3.29.1.

Jedným z cieľov oznámenia je začleniť stratégiu interoperability verejných systémov nielen do stratégie digitálnej transformácie, ale aj do stratégie zelenej transformácie.

3.29.2.

EHSV poukazuje na to, že niektoré IT riešenia môžu byť vysoko energeticky náročné, hoci sú veľmi účinné.

3.29.3.

Je to tak v prípade technológie blockchain, ktorá je síce veľmi účinná z hľadiska bezpečnosti, napríklad citlivých údajov, ale je náročná na spotrebu energie.

3.29.4.

EHSV víta spôsob, akým sa v tejto súvislosti dosiahla v oznámení regulácia experimentálnych regulačných prostredí.

3.29.5.

EHSV sa domnieva, že ochrana údajov nesmie byť pri náležitej opatrnosti prekážkou vytvárania nových interoperabilných riešení, či už verejnými službami alebo súkromnými subjektmi.

3.29.6.

EHSV sa zároveň domnieva, že prístup občanov, podnikov, ako aj iných verejných služieb k údajom by mal podliehať rôznym úrovniam povolenia, aby sa zaručila ich dôvernosť a aby sa poskytovali len tie údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné.

3.29.7.

Týmto spôsobom by sa dalo vyhnúť takým otázkam, aké sa nedávno objavili v súvislosti a prístupnosťou údajov obsiahnutých v centrálnom registri konečných užívateľov, ktoré už boli predmetom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie.

---

(1)  Interoperabilita verejného sektora je definovaná ako „to, čo umožňuje správnym orgánom spolupracovať a zabezpečiť fungovanie verejných služieb naprieč hranicami, odvetviami a organizačnými ohraničeniami“. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilnenej politike interoperability vo verejnom sektore – Prepojenie verejných služieb, podpora verejných politík a zabezpečenie prínosu pre verejnosť –Smerom k „interoperabilnej Európe“

(2)  Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES Komisia spustila iniciatívu zameranú na interoperabilitu verejných služieb pozostávajúcu zo skupiny zásad, vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami.

(3)  Pri budovaní digitálneho vnútorného trhu je naliehavo potrebné odstraňovať prekážky jeho fungovania a zároveň vytvárať mechanizmy, ktoré zabránia vytváraniu nových prekážok.

(4)  Podľa údajov Eurostatu za rok 2022 predstavuje verejný sektor 53,1 % európskeho HDP – Government finance statistics – Statistics Explained (europa.eu).

(5)  Pozri napríklad záverečné vyhlásenia z medzirezortných stretnutí v Tallinne (2017), Berlíne (2020), Lisabone (2021) a Štrasburgu (2022).

(6)  V roku 2010 Komisia predložila oznámenie Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb [COM(2010) 744], ktoré bolo predmetom stanoviska EHSV TEN/448 – 449. Jeho vykonávanie sa uskutočnilo prostredníctvom programu pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) – rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES, ktorý v roku 2015 nahradil program ISA2 – rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 a program Digitálna Európa – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694.

(7)  Komisia v tomto návrhu uznáva, že doteraz uplatňovaný dobrovoľný prístup nepostačuje na dosiahnutie navrhovaných cieľov interoperability.

(8)  Pozri dôvodovú správu návrhu nariadenia, ako aj Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilnenej politike interoperability vo verejnom sektore – Prepojenie verejných služieb, podpora verejných politík a zabezpečenie prínosu pre verejnosť – Smerom k „interoperabilnej Európe“.

(9)  EHSV už vo svojom stanovisku TEN/635 na tému Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania poukázal na význam interoperability pre dokončenie jednotného digitálneho trhu (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 176).

(10)  Pozri stanovisko EHSV na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy, a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb (Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 92).

(11)  Toto znepokojenie už EHSV vyjadril v predchádzajúcich stanoviskách (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 176).

(12)  EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyjadril svoju podporu všetkým projektom Európskej únie zameraným na dosiahnutie cieľov digitálnej transformácie Európskej únie (Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 13).

(13)  Jednou z oblastí, ktorá by sa mohla zmeniť na prekážku cezhraničnej interoperability verejných služieb, je problematika osobných údajov.

(14)  Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu bude poverený úlohou navrhovať opatrenia, poskytovať podporu a poradenstvo a monitorovať európske politiky interoperability, zatiaľ čo spoločenstvo pre interoperabilnú Európu združí subjekty občianskej spoločnosti, ktoré by pomohli výboru pre interoperabilitu pri hľadaní a definovaní nových riešení, ktoré môže navrhnúť.

(15)  Možnosť, ktorú v súčasnosti zvolila Komisia, je v súlade s odporúčaniami EHSV uvedenými v predchádzajúcich stanoviskách (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 176).

(16)  Pozri prílohu k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa harmonizujú určité aspekty insolvenčného práva

[COM(2022) 702 final – 2022/0408 (COD)]

(2023/C 184/06)

Spravodajkyňa:	Sandra PARTHIE
Spoluspravodajca:	Philip VON BROCKDORFF

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 26. 1. 2023 Rada Európskej únie, 30. 1. 2023
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	10. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	207/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že riadne navrhnutý režim platobnej neschopnosti by mal pomôcť životaschopným podnikom zostať v prevádzke a zabrániť ich predčasnej likvidácii. Cieľom by malo byť nájsť rovnováhu medzi predčasnou platobnou neschopnosťou a príliš neskoro začatými konaniami. Transparentnosť konaní, ako aj jednoduchý prístup k informáciám o výkonnosti podniku sú v tejto súvislosti kľúčovými faktormi. Okrem toho by riadne navrhnutý režim platobnej neschopnosti mal veriteľov odrádzať od vydávania vysokorizikových úverov a manažérov a akcionárov od využívania takýchto úverov, ako aj od prijímania iných neuvážených finančných rozhodnutí (1).

1.2.

EHSV sa domnieva, že reformy insolvečného konania zamerané na podporu reštrukturalizácie dlhu a vnútornej reorganizácie pomáhajú zachovať pracovné miesta a zároveň znížiť mieru neúspechu malých a stredných podnikov, ako aj likvidáciu ziskových podnikov. Uvítal by však návrhy na riešenie zostávajúceho problému platobnej neschopnosti fyzických osôb.

1.3.

EHSV pochybuje o tom, či návrh, ktorý sa prezentuje ako dôležitý krok pri odstraňovaní príslušných medzier na zlepšenie únie kapitálových trhov EÚ, môže skutočne naplniť toto očakávanie. Návrh neposkytuje harmonizované vymedzenie dôvodov platobnej neschopnosti a poradia pohľadávok, ktoré sú kľúčom na dosiahnutie väčšej efektívnosti a obmedzenia existujúcej fragmentácie vnútroštátnych predpisov o platobnej neschopnosti.

1.4.

EHSV preto naliehavo vyzýva Komisiu, Parlament a Radu, aby zrevidovali návrh uvedený v článku 27 s cieľom uložiť zmluvným stranám, napr. dodávateľom podniku, ktorý vstupuje do insolvenčného konania, povinnosť podpisovať nesplnené zmluvy, ktoré sú potom postúpené nadobúdateľovi podniku bez súhlasu protistrany. To ich totiž umelo viaže na zmluvného partnera, ktorého si nikdy nevybrali, ani nepreverili, a obmedzuje ich podnikateľskú slobodu. Obmedzenie zmluvných práv týkajúcich sa ukončenia zmluvy v prípade platobnej neschopnosti oslabí ochotu životne dôležitých dodávateľov poskytovať úvery, najmä v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré čelia finančným ťažkostiam.

1.5.

EHSV však víta návrh zaviesť osobitný postup na uľahčenie a urýchlenie likvidácie mikropodnikov, ktorý týmto podnikom umožní nákladovo efektívnejšie insolvenčné konanie. Tieto opatrenia podporujú aj riadnu likvidáciu mikropodnikov „bez aktív“, čím sa rieši problém, že niektoré členské štáty odmietajú prístup k insolvenčnému konaniu, ak je predpokladaná hodnota uspokojených pohľadávok nižšia ako trovy súdneho konania. EHSV zdôrazňuje, že ide približne o 90 % prípadov platobnej neschopnosti v EÚ, a preto považuje tento postup za veľmi významný.

1.6.

Hoci EHSV súhlasí s týmto osobitným postupom, upozorňuje na to, že požiadavky na vykonávanie týchto úloh súdmi môžu spôsobiť nadmerné zaťaženie súdnictva členských štátov, ak ich súdy budú zodpovedné za posúdenie toho, či je mikropodnik skutočne platobne neschopný, a za vedenie potrebných zdĺhavých konaní zahŕňajúcich speňaženie majetku a rozdelenie výnosov. EHSV preto odporúča obrátiť sa na iných príslušných aktérov, ako sú správcovia konkurznej podstaty, aby sa odbremenilo súdnictvo (2).

1.7.

Napokon by EHSV chcel poukázať na to, že výsledkom neefektívnych konkurzných konaní môžu byť vyššie úrovne nesplácaných úverov, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu a majú vplyv aj na úvery, infláciu a reálny HDP. EHSV zastáva názor, že efektívne režimy platobnej neschopnosti a práv veriteľov/dlžníkov sú jedným z doplnkových nástrojov arzenálu tvorcov politiky na obmedzenie nárastu nesplácaných úverov zväčšením pravdepodobnosti splácania úverov a rýchlejšou úpravou úrovní nesplácaných úverov.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

Cieľom návrhu je zmenšiť rozdiely vo vnútroštátnom insolvenčnom práve, a teda riešiť otázku menej efektívnych rámcov platobnej neschopnosti v niektorých členských štátoch, v ktorých sa takéto rozdiely vyskytujú, zväčšiť transparentnosť insolvenčných konaní vo všeobecnosti a zmenšiť prekážky voľného pohybu kapitálu. Harmonizáciou cielených aspektov právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti sa návrh zameriava najmä na zníženie nákladov na informácie a vzdelávanie pre cezhraničných investorov. Očakáva sa, že jednotnejšie právne predpisy v oblasti platobnej neschopnosti by tak mali rozšíriť výber financovania dostupného spoločnostiam v celej Únii.

2.2.

Cieľom súčasného návrhu je odstrániť určité medzery v predchádzajúcich právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti, t. j. v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 (3) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (4), najmä pokiaľ ide o vymáhanie majetku z likvidovanej konkurznej podstaty, efektívnosť konaní a predvídateľné a spravodlivé rozdelenie získanej hodnoty medzi veriteľov. Patria sem otázky súvisiace s odporovacími žalobami, vyhľadávaním majetku, povinnosťami a zodpovednosťami štatutárnych orgánov, predajom spoločnosti ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti „postupom pre-pack“, so spúšťacím mechanizmom platobnej neschopnosti, s osobitným režimom platobnej neschopnosti pre mikropodniky a malé podniky, ako aj s poradím pohľadávok a výbormi veriteľov.

2.3.

Zistilo sa, že v rámci existujúcich vnútroštátnych pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti v členských štátoch existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o čas potrebný na likvidáciu spoločnosti a hodnotu zostatku, ktorý možno vymôcť. V niektorých členských štátoch to vedie k zdĺhavým insolvenčným konaniam a nízkej priemernej zostatkovej hodnote v prípadoch likvidácie. Podľa Európskej komisie to predstavuje prekážku pre úniu kapitálových trhov a cezhraničné investície v rámci EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh Komisie na väčšiu transparentnosť a dostupnosť informácií týkajúcich sa pravidiel cezhraničných insolvenčných konaní. Domnieva sa však, že tento návrh je len prvým krokom k zblíženiu režimov platobnej neschopnosti v členských štátoch EÚ. Uvítal by aj návrhy na riešenie zostávajúceho problému platobnej neschopnosti fyzických osôb.

3.2.

EHSV zdôrazňuje, že riadne navrhnutý režim platobnej neschopnosti by mal pomôcť životaschopným podnikom zostať v prevádzke a zabrániť ich predčasnej likvidácii. Mal by takisto odrádzať veriteľov od vydávania vysokorizikových úverov a manažérov a akcionárov od využívania takýchto úverov, ako aj od prijímania iných neuvážených finančných rozhodnutí (5). Spoločnosť zasiahnutá dočasným hospodárskym poklesom alebo nesprávnym rozhodnutím stále môže zlepšiť svoje fungovanie, ak sa hospodárska situácia zlepší alebo ak spoločnosť prijme nápravné opatrenia. Ak sa tak stane, je to prínosné pre všetky zainteresované strany. Veritelia môžu získať späť väčšiu časť svojich investícií, viac pracovníkov si zachová pracovné miesta a zachová sa sieť dodávateľov a zákazníkov.

3.3.

EHSV v tejto súvislosti poukazuje na štúdie, z ktorých vyplýva, že účinné reformy práv veriteľov sú spojené s nižšími nákladmi na úvery, lepším prístupom k úverom, lepším vymáhaním veriteľov a účinnejším zachovaním pracovných miest (6). Malo by sa posilniť aj právo na spolupôsobenie veriteľského výboru s prípadnou účasťou zástupcu zamestnancov. Ak na konci insolvenčného konania môžu veritelia získať späť väčšinu svojich investícií, môžu pokračovať v investovaní do spoločností a zlepšovaní prístupu spoločností k úverom. Podobne, ak konkurzný režim rešpektuje absolútnu prioritu pohľadávok, zabezpečení veritelia môžu pokračovať v poskytovaní úverov a zachová sa dôvera v konkurzný systém (7).

3.4.

EHSV sa domnieva, že reformy insolvenčného konania zamerané na podporu reštrukturalizácie dlhu a vnútornej reorganizácie pomáhajú zachovať pracovné miesta a znižujú mieru neúspechu malých a stredných podnikov, ako aj likvidáciu ziskových podnikov.

3.5.

Výrazné rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti platobnej neschopnosti sa často uvádzajú ako prekážky pre cezhraničné investície, takisto ako daňové predpisy. EHSV sa domnieva, že väčšia miera konvergencie právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti by pomohla dosiahnuť lepšie fungovanie kapitálových trhov, čím by sa uľahčili investície v celej EÚ. Návrh však neharmonizuje hlavné aspekty právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti, ako je harmonizované vymedzenie dôvodov platobnej neschopnosti a poradia pohľadávok, ktoré sú kľúčom na dosiahnutie väčšej efektívnosti a obmedzenia existujúcej fragmentácie vnútroštátnych predpisov o platobnej neschopnosti. Neprispieva to ani k dosiahnutiu veľmi potrebného, hoci ambiciózneho cieľa, ktorým je únia kapitálových trhov.

3.6.

EHSV však zdôrazňuje svoju neochvejnú podporu otvorenejšiemu kapitálovému trhu v celej EÚ, ktorý spoločnostiam poskytuje širší prístup k investíciám, a uznáva zistenia Komisie a Svetovej banky (8), že zvýšenie miery vymáhania majetku v kontexte väčšej účinnosti platobnej neschopnosti a práv veriteľov rozširuje prístup európskych spoločností k úverom.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV uznáva, že insolvenčné konania sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, pričom vnútroštátne právne predpisy uprednostňujú buď prístup zameraný viac na „dlžníka s právom nakladať s majetkom“, alebo prístup zameraný viac na „práva veriteľa“, alebo prístup, ktorý uprednostňuje zamestnanosť a právne predpisy v oblasti zamestnanosti. To vedie k rôznym preferenciám, pokiaľ ide o likvidáciu spoločností, poradie pohľadávok veriteľov a úlohy riaditeľov spoločností, správcov a súdov. Pri navrhovaní politík sa musia zohľadniť aj rozdiely medzi akcionármi a držiteľmi dlhu. Zatiaľ čo akcionári väčšinou reagujú na nástroje prevencie a racionalizácie, držitelia dlhu reagujú viac na dostupnosť nástrojov na reštrukturalizáciu. EHSV sa domnieva, že návrhy Komisie sú prvým krokom ku konvergencii v celej EÚ, stále však neprinášajú skutočnú harmonizáciu a neriešia zostávajúci problém platobnej neschopnosti fyzických osôb.

4.2.

EHSV podporuje názor Komisie, že vnútroštátne právne predpisy v oblasti platobnej neschopnosti sú pre zahraničných investorov kľúčovým faktorom. Poukazuje však na to, že miera platobnej neschopnosti pri cezhraničnom poskytovaní úverov nepresahuje 20 % všetkých prípadov a že z údajov za krajiny G20 vyplýva, že účinný systém vymáhateľných práv zvyšuje len úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) z 2 % na 3 % HDP. Okrem toho významná časť priamych zahraničných investícií je skôr dôsledkom fúzií a akvizícií existujúcich korporácií než investícií do nových podnikov.

4.3.

EHSV preto varuje pred prílišným očakávaním vplyvu konvergencie právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti na investície. Uznáva však, že zabezpečenie účinného právneho rámca vymáhateľných práv veriteľov a väčšej transparentnosti pre všetkých potenciálnych investorov v oblasti právnych predpisov v oblasti platobnej neschopnosti a rovnakých informácií o právnej situácii môže mať pozitívny vplyv na zahraničné investície. Istota týkajúca sa pravidiel týkajúcich sa práv veriteľov a dlžníkov a väčšia harmonizácia postupov na odstránenie kolaterálu v členských štátoch by takisto znížili riziká a poskytli by ďalší impulz pre cezhraničné investície a vnútorný obchod.

4.4.

EHSV sa okrem toho domnieva, že veľmi dôležité je poskytovať investorom informácie a transparentnosť v otázkach súvisiacich s odporovacími žalobami, vyhľadávaním majetku, povinnosťami a zodpovednosťami štatutárnych orgánov, predajom spoločnosti ako podniku s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti „postupom pre-pack“, so spúšťacím mechanizmom platobnej neschopnosti, s osobitným režimom platobnej neschopnosti pre mikropodniky a malé podniky, ako aj s poradím pohľadávok a výbormi veriteľov.

4.5.

EHSV takisto víta skutočnosť, že v návrhu sa zavádza osobitný postup na uľahčenie a urýchlenie likvidácie mikropodnikov, ktorý týmto podnikom umožní nákladovo efektívnejšie insolvenčné konanie. Tieto opatrenia podporujú aj riadnu likvidáciu mikropodnikov „bez aktív“, čím sa rieši problém, že niektoré členské štáty odmietajú prístup k insolvenčnému konaniu, ak je predpokladaná zostatková hodnota nižšia ako trovy súdneho konania. EHSV zdôrazňuje, že ide približne o 90 % prípadov platobnej neschopnosti v EÚ, a preto považuje tento postup za veľmi významný.

4.6.

Hoci EHSV súhlasí s týmto osobitným postupom, upozorňuje na to, že požiadavky na vykonávanie týchto úloh vnútroštátnymi súdmi v súlade s článkom 12ff smernice môžu viesť k nadmernému zaťaženiu vnútroštátnych súdnych systémov, ak budú zodpovedné za posúdenie toho, či je mikropodnik skutočne platobne neschopný, a za vedenie potrebných zdĺhavých konaní. Výbor sa domnieva, že by to čiastočne zmarilo účel navrhovaného právneho predpisu. EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (9) uviedol, že systematické využívanie súdov nemusí byť uprednostňovanou možnosťou, a odporučil zriadiť nové orgány, ktoré by prevzali zodpovednosť za túto úlohu. Účinné zapojenie správcov konkurznej podstaty sa ukázalo byť prospešné najmä pre zle organizovaných mikropodnikateľov v zjednodušenom konkurznom konaní a EHSV sa domnieva, že zapojenie týchto správcov by sa malo dôkladne zvážiť (10).

4.7.

EHSV tiež odporúča, aby správcovia mali v prípade oprávnených záujmov priamy a rýchly prístup k vnútroštátnym registrom majetku bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte boli vymenovaní. Poukazuje aj na to, že takéto registre ešte neboli vytvorené vo všetkých členských štátoch, a naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby túto situáciu urýchlene napravili.

4.8.

V záujme efektívnosti EHSV víta návrh postupov pre-pack, v rámci ktorých sa predaj podniku dlžníka (alebo jeho časti) pripraví a dohodne pred formálnym začatím insolvenčného konania. Tým sa umožní uskutočniť predaj a získať výťažok zo speňaženia majetku krátko po začatí formálneho insolvenčného konania, ktoré má za cieľ likvidáciu spoločnosti. EHSV však varuje pred návrhom v článku 27 uložiť zmluvným stranám, napr. dodávateľom podniku, ktorý vstupuje do insolvenčného konania, povinnosť podpisovať nesplnené zmluvy, ktoré sa potom postúpia nadobúdateľovi podniku bez súhlasu protistrany. To ich totiž umelo viaže na zmluvného partnera, ktorého si nikdy nevybrali, ani nepreverili, a obmedzuje ich podnikateľskú slobodu. Ešte viac to platí o pracovníkoch, ktorých právo na slobodnú voľbu povolania nesmie byť porušené nútenou zmenou zamestnávateľa. EHSV preto vyzýva Komisiu, Parlament a Radu, aby tento návrh zrevidovali. Okrem toho by sa malo aj počas postupu pre-pack posilniť prípadné spolupôsobenie veriteľského výboru a kontrola z jeho strany.

4.9.

EHSV takisto poukazuje na to, že smernica sa v skutočnosti nezaoberá otázkou zbližovania stanovených poradí pohľadávok, ani neobsahuje definíciu dôvodov insolventnosti. Keďže ide o kľúčovú požiadavku pre harmonizované insolvenčné konania, EHSV vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia v tejto veci nepokročila.

4.10.

Ani spúšťacie faktory platobnej neschopnosti nie sú v návrhu dostatočne zohľadnené, a to aj napriek opačným tvrdeniam uvedeným v oznámení o smernici. V návrhu sa uvádza, že dva zvyčajné spúšťacie faktory v členských štátoch na začatie štandardného insolvenčného konania sú test zastavenia platieb a test súvahy.

4.11.

S cieľom zjednodušiť insolvenčné konania, čo EHSV v zásade podporuje, sa v smernici navrhuje, aby sa ako kritérium na začatie zjednodušeného likvidačného konania stanovila neschopnosť splácať dlhy v čase ich splatnosti. Namiesto poskytnutia usmernenia o tom, ako vymedziť konkrétne podmienky, za ktorých je toto kritérium splnené, sa v návrhu od členských štátov žiada, aby samy vymedzili tento bod, čím sa stráca možnosť dosiahnutia súdržnosti v celej EÚ.

4.12.

EHSV takisto konštatuje, že banky sú zvyčajne hlavnými finančnými sprostredkovateľmi a majú zásadný význam pre stabilný finančný systém. Nesplácané úvery narúšajú ziskovosť a môžu ohroziť platobnú schopnosť bánk. Režimy platobnej neschopnosti a práv veriteľov/dlžníkov (ICR) sú jedným z doplnkových nástrojov v rámci súboru nástrojov tvorcov politiky s cieľom obmedziť rast nesplácaných úverov a pomôcť pri ich riešení, keď dosiahnu problematickú úroveň. Z analýzy na úrovni spoločností vyplýva, že reformy režimov platobnej neschopnosti, ktoré znižujú prekážky reštrukturalizácie podnikov a osobné náklady spojené so zlyhaním podnikania, môžu znížiť podiel utopeného kapitálu v tzv. zombie spoločnostiach. Tieto zisky sa čiastočne realizujú reštrukturalizáciou slabých spoločností, čo následne podnecuje prerozdelenie kapitálu do produktívnejších spoločností.

4.13.

EHSV napokon odporúča, aby Komisia zverejňovala pravidelné štatistiky o prípadoch platobnej neschopnosti podľa príslušného nariadenia o insolvenčnom konaní, aby bolo možné z času na čas posúdiť účinnosť zavedeného systému.

---

(1)  Svetová banka, Resolving Insolvency (Riešenie platobnej neschopnosti), konzultované 3. januára 2023.

(2)  The World Bank, Principles for effective Insolvency and Creditor/debtor Regimes, revidované vydanie 2021, zásady c6.1 a c19.6.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 18).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).

(5)  Svetová banka, Resolving Insolvency (Riešenie platobnej neschopnosti), konzultované 3. januára 2023.

(6)  Svetová banka, Resolving Insolvency (Riešenie platobnej neschopnosti), konzultované 3. januára 2023.

(7)  Svetová banka, Resolving Insolvency (Riešenie platobnej neschopnosti), konzultované 3. januára 2023.

(8)  How Insolvency and Creditor/Debtor Regimes Can Help Address Nonperforming Loans – EFI Note-Finance (Ako môžu režimy platobnej neschopnosti a veriteľov/dlžníka pomôcť riešiť nesplácané úvery – finančná správa EFI). Washington, DC: Svetová banka.

(9)  Vrátane stanoviska EHSV na tému Platobná neschopnosť podnikov (Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 21).

(10)  The World Bank, Principles for effective Insolvency and Creditor/debtor Regimes, revidované vydanie 2021, zásady c6.1 a c19.6.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch Spoločenstva a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2246/2002

[COM(2022) 666 final — 2022/0391 (COD)]

a Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnej ochrane dizajnov (prepracované znenie)

[COM(2022) 667 final – 2022/0392 (COD)]

(2023/C 184/07)

Spravodajca:

Ferre WYCKMANS

Žiadosť o konzultáciu	a) Rada, 21. 12. 2022 b) Európsky parlament, 12. 12. 2022 Rada, 21. 12. 2022
Právny základ	a) článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie b) články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	148/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že účinný systém ochrany dizajnov je priaznivý pre spotrebiteľov a širokú verejnosť tým, že podporuje spravodlivú hospodársku súťaž a poctivý obchodný styk. Prispieva takisto k hospodárskemu rozvoju stimulovaním tvorivosti v priemysle, v rámci výrobkov, obchodných činností a vývozu.

1.2.

Vo väčšine členských štátov musí byť dizajn zapísaný na národnom úrade priemyselného vlastníctva, aby bol chránený zákonom. Podľa posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy a typu dizajnu môže byť tento dizajn chránený aj autorským právom ako nezapísaný dizajn alebo ako umelecké dielo. V niektorých členských štátoch sa ochrana priemyselného dizajnu a ochrana autorských práv kumulujú, v iných členských štátoch sa navzájom vylučujú. Za určitých okolností môže byť dizajn chránený aj podľa práva o nekalej súťaži, ale podmienky ochrany a rozsah existujúcich práv a prostriedkov nápravy sa môžu výrazne líšiť.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prispôsobiť právny rámec pre dizajny digitálnemu veku s cieľom podporiť obnovu a odolnosť EÚ a stimulovať inovácie a konkurencieschopnosť. Súhlasí s novým vymedzením pojmu dizajn v návrhu smernice. Dizajn nadobúda väčší význam vzhľadom na technologický pokrok, keďže sa pojem výrobok rozširuje na technologické dizajny, ktoré nie sú začlenené do fyzických predmetov.

1.4.

EHSV takisto podporuje obmedzenie ochrany na tie znaky vonkajšej úpravy, ktoré sú v prihláške na zápis viditeľne uvedené, pretože sa tým zvyšuje právna istota ochrany.

1.5.

EHSV víta skutočnosť, že návrh nariadenia prijíma riešenie, ktoré stanovil Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 20. decembra 2017 vo veci Acacia (1), v ktorom objasnil výklad pojmu „ustanovenie o opravách“, najmä preto, že zlepšuje ochranu spotrebiteľa.

1.6.

EHSV si však nemyslí, že zlúčením poplatku za zverejnenie s poplatkom za zápis sa zníži celková výška splatných poplatkov, keďže poplatky za obnovu sa podľa návrhu výrazne zvyšujú. Toto opatrenie preto nie je pre MSP a jednotlivých pôvodcov dizajnu také priaznivé, ako sa uvádza. EHSV by preto privítal nižšie poplatky pre MSP a jednotlivých pôvodcov dizajnu, prípadne poplatky úmerné ich obratu.

1.7.

EHSV sa domnieva, že zjednodušenie vyplývajúce zo zrušenia požiadavky „jednotnosti triedy“ je potrebné, ale nedostatočné, keďže stále existuje potreba zlepšiť použiteľnosť systémov zápisu dizajnov na webových sídlach národných úradov priemyselného vlastníctva a Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO, ďalej len „úrad“). Na splnenie tejto výzvy by úrady mohli využívať odborné znalosti zástupcov pre priemyselné vlastníctvo, a tým uľahčiť MSP a jednotlivým pôvodcom dizajnu ochranu ich dizajnov.

1.8.

EHSV sa domnieva, že nie je vhodné použiť článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na vypracovanie pravidiel týkajúcich sa sporov a odvolaní proti rozhodnutiam úradu, keďže cieľom delegovaného aktu je len doplniť základný akt a musí sa týkať len nepodstatných prvkov. Ustanovenia, ktoré sa v návrhu nariadenia plánujú prijať prostredníctvom delegovaného aktu, sa však týkajú práv stanovených v hlave VI Charty základných práv týkajúcich sa spravodlivosti, najmä článku 47 o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Preto ich nemožno považovať za nepodstatné prvky.

1.9.

EHSV odporúča, aby sa takéto ustanovenia vymedzili v nariadení ako takom.

2.   Kontext

2.1.

V pozitívnom práve sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES (2) (ďalej len „smernica“) čiastočne harmonizujú vnútroštátne právne predpisy o právnej ochrane dizajnov a nariadením Rady (ES) č. 6/2002 (3) (ďalej len „nariadenie“) sa zavádza samostatný systém ochrany jednotných práv v celej Európskej únii pre zapísané dizajny EÚ a nezapísané dizajny EÚ pod podmienkou, že tieto dizajny spĺňajú podmienky ochrany, a to že musia byť nové a mať osobitý charakter. Ak dizajn nie je zapísaný, majiteľ môže mať ťažkosti s preukázaním existencie práva na dizajn. Okrem toho je lehota ochrany obmedzená na tri roky a rozsah práv vyplývajúcich zo zapísaného dizajnu je menší.

2.2.

Nariadenie bolo zmenené v roku 2006, aby sa zohľadnilo pristúpenie EÚ k haagskemu systému medzinárodného zápisu dizajnov, ktorého cieľom bolo zaviesť jednotný, jednoduchý, cenovo dostupný a centralizovaný postup zápisu dizajnov v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO).

2.3.

Nariadením sa z ochrany dizajnu EÚ vynímajú náhradné diely na opravy, lebo v tejto veci nebolo možné dosiahnuť dohodu počas prípravy smernice. Keďže Rada návrh na revíziu smernice nepodporila, Komisia ho v roku 2014 stiahla.

2.4.

Súčasný návrh nadväzuje na tento neúspech a je výsledkom oznámenia Komisie z 25. novembra 2020 s názvom Maximálne využitie inovačného potenciálu EÚ – Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ, ktoré bolo uverejnené v nadväznosti na reformu práva ochrannej známky. Cieľom návrhu je, aby bol viac prispôsobený digitálnemu veku, prístupnejší a efektívnejší pre jednotlivých pôvodcov dizajnu, MSP, priemyselné odvetvia, cenovo dostupnejší a jednoduchší a aby zvýšil právnu istotu systému ochrany.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Priemyselný dizajn pozostáva z okrasného aspektu predmetu. Môže byť trojrozmerný alebo dvojrozmerný. Úspešný dizajn harmonicky spája funkciu a tvar. Či už ide o stoly, alebo telefóny, vďaka dizajnu je predmet príťažlivý alebo je uprednostňovaný pred iným.

3.2.

Priemyselný dizajn sa vzťahuje na rôzne priemyselné a remeselné výrobky, ako sú technické alebo lekárske nástroje, hodinky, šperky, luxusné výrobky, potreby pre domácnosť, elektrické spotrebiče, vozidlá, architektonické štruktúry, textilné výrobky, výrobky na voľný čas atď.

3.3.

Priemyselným dizajnom sa zvyšuje trhová hodnota výrobku tým, že dodáva predmetu príťažlivosť a lákavosť. Ochrana dizajnu preto prispieva k zabezpečeniu návratnosti investícií.

3.3.1.

EHSV sa domnieva, že účinný systém ochrany je preto prínosom pre spotrebiteľov a širokú verejnosť tým, že podporuje spravodlivú hospodársku súťaž a poctivý obchodný styk.

3.3.2.

Podporuje aj hospodársky rozvoj stimulovaním tvorivosti v priemysle a priemyselnej výrobe, ako aj rozvoj obchodných činností a vývozu.

3.4.

Vo väčšine členských štátov musí byť dizajn zapísaný na národnom úrade priemyselného vlastníctva, aby bol chránený zákonom. V závislosti od posudzovaných vnútroštátnych právnych predpisov a typu dizajnu môže byť dizajn chránený aj autorským právom ako nezapísaný dizajn alebo ako umelecké dielo.

3.5.

V niektorých členských štátoch sa ochrana dizajnu ako priemyselného dizajnu a ochrana na základe autorských práv prekrývajú, zatiaľ čo v iných sa navzájom vylučujú. Dizajn môže byť dizajn chránený aj podľa práva o nekalej súťaži, ale podmienky ochrany a rozsah existujúcich práv a prostriedkov nápravy sa môžu líšiť.

3.6.

Vzhľadom na ciele Únie v oblasti podpory obnovy a odolnosti a podpory inovácií a konkurencieschopnosti sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné prispôsobiť právny rámec pre dizajny digitálnemu veku. Súhlasí s navrhnutým novým vymedzením pojmu dizajn, pretože je dôležité vzhľadom na technologický pokrok, keďže sa pojem výrobok rozširuje na technologické dizajny, ktoré nie sú začlenené do fyzických predmetov.

3.7.

EHSV takisto podporuje posilnenie právnej istoty obmedzením ochrany na znaky vonkajšej úpravy, ktoré sú viditeľne uvedené v prihláške na zápis.

3.8.

Podporuje aj prispôsobenie rozsahu práv vyplývajúcich zo zápisu dizajnu tak, aby sa pokryli problémy spojené so zavádzaním technológií 3D tlače, ako aj doplnenie práva majiteľov dizajnov, podobne ako v prípade práva ochrannej známky, práva majiteľov práv zabrániť tranzitu falšovaných výrobkov cez územie Únie alebo ich umiestneniu do colnej situácie bez toho, aby boli v nej prepustené do voľného obehu, a to s cieľom bojovať proti falšovaniu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.    Ustanovenie o opravách a ochrana spotrebiteľa

4.1.1.

Ochrana náhradných dielov (ďalej len „súčasti zloženého výrobku“) podľa práva dizajnu bola predmetom mnohých návrhov. Táto ochrana nadobudnutá na základe nariadenia je doplnená výnimkou nazývanou „ustanovenie o opravách“ s cieľom obmedziť monopol výrobcov alebo výrobcov pôvodného zariadenia (najmä motorových vozidiel) na trhu s náhradnými dielmi (článok 110). V tomto „ustanovení o opravách“ sa stanovuje, že majiteľ dizajnu náhradného dielu nesmie uplatňovať monopol ani brániť tretej osobe uviesť na trh náhradné diely na opravu výrobku a obnovu jeho pôvodnej vonkajšej úpravy.

4.1.2.

Výrobca zloženého hotového výrobku (vozidlo, hodinky, mobilný telefón atď.) často riadi celý výrobný reťazec. Je preto pravdepodobné, že bude mať dvojitý zisk, a to najskôr na trhu predaja hotového výrobku, ale aj na trhu s predajom náhradných dielov.

4.1.3.

Podľa behaviorálnej ekonómie sa však zistilo, že väčšina spotrebiteľov sa rozhoduje na základe predajnej ceny primárneho výrobku bez toho, aby sa zaujímali o predajnú cenu sekundárnych služieb. Sú teda viazaní svojou počiatočnou investíciou a nútení zaplatiť cenu, ktorú by za iných okolností neakceptovali.

4.1.4.

EHSV konštatuje, že táto situácia môže spôsobiť problémy v oblasti práva hospodárskej súťaže, pretože pôvodný výrobca/zostavovateľ s právom na dizajn má významnú konkurenčnú výhodu, ktorá môže v konečnom dôsledku poškodiť spotrebiteľa: — vo vzťahu k zákazníkom, lebo mu umožňuje stanovovať vysoké ceny alebo viazaný predaj, — vo vzťahu k opravárom s cieľom ovládnuť trh alebo určovať podmienky pre opravovne, ktorým bude dodávať diely, — vo vzťahu k dodávateľom vzhľadom na to, že by im mohol zakázať zásobovať nezávislé opravovne alebo zakázať nezávislým dodávateľom napodobňovať jeho diely na zásobovanie trhu s opravárenskými službami.

4.1.5.

S cieľom zabrániť monopolizácii sekundárnych trhov sa zákonodarca EÚ rozhodol obmedziť práva, ktoré možno získať na náhradné diely. — Prvé obmedzenie sa niekedy označuje ako výnimka z „povinnosti úpravy“ (must match) (článok 8 ods. 2). Vonkajšia úprava výrobku, ktorý je potrebný na spojenie s iným výrobkom, nemôže byť chránená. — Druhé obmedzenie sa týka ochrany dielov, ktoré nie sú viditeľné.

4.1.6.

Súčasť, ktorá nie je pri bežnom používaní výrobku viditeľná, nemôže byť chránená zapísaním dizajnu (článok 4 ods. 2). Ide napríklad o: — hodinový strojček, — vnútornú časť väčšiny motorov domácich spotrebičov, — motor vozidla (ktorý sa nepovažuje za viditeľný pri bežnom používaní vozidla, aj keď je motor ľahko viditeľný po zdvihnutí kapoty).

4.1.7.

Náhradné diely, ktoré možno chrániť, sú preto tie, ktoré neobsahujú žiadny mechanizmus prepojenia a sú viditeľné. Podľa nariadenia je teda možné chrániť veľký počet dielov. Napríklad v prípade vozidla ide o: — svetlomety, — blatníky, — kapotu a dvere (ale nie pánty), — volant.

4.1.8.

Výrobok, ktorý nie je chránený zapísaním dizajnu, teda môže byť reprodukovaný akýmkoľvek konkurenčným výrobcom náhradných dielov a dodávaný na trh s opravárenskými službami.

4.1.9.

Uplatňovanie týchto ustanovení však vyvolalo určité otázky. EHSV preto víta skutočnosť, že v návrhu nariadenia sa zohľadňuje riešenie stanovené Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku z 20. decembra 2017 vo veci Acacia, v ktorom objasnil výklad pojmu „ustanovenie o opravách“.

4.1.10.

EHSV poukazuje na to, že odvolací súd v Paríži uplatnil toto riešenie v praxi vo svojom rozsudku z 11. septembra 2018 vo veci č. 2017/01589 v prípade ráfikov predávaných v internetovom obchode. Predajca sa nemohol odvolávať na „ustanovenie o opravách“, pretože tieto ráfiky boli ponúknuté „na účely estetickej personalizácie vozidiel“ a „tuningu“. Konštatovalo sa teda, že sporné ráfiky sú falšované, a predajca bol sankcionovaný za falšovanie dizajnov.

4.1.11.

Niektoré členské štáty liberalizovali trh s náhradnými dielmi. Francúzskym zákonom o klíme a odolnosti č. 2021-1104 z 22. augusta 2021 sa od 1. januára 2023 otvára trh na predaj určitých náhradných automobilových dielov.

4.1.12.

Cieľom opatrenia je znížiť ceny na tomto trhu. V rokoch 2019 až 2020 sa ceny zvýšili v priemere o 8 %, čiastočne z dôvodu technickej zložitosti rôznych dielov, ako sú motory elektrických zrkadiel, snímače nainštalované v čelných sklách atď. V štátoch, ktoré sú v tejto oblasti najliberálnejšie, nie je toto odvetvie vysoko rozvinuté na rozdiel od Nemecka, v ktorom pôsobia významní výrobcovia automobilov, ale kde je trh už otvorenejší. Vo Francúzsku budú môcť výrobcovia pôvodných zariadení od 1. januára 2023, či už ide o prvotnú montáž (montáž nového vozidla) alebo nezávislých výrobcov, uvádzať na trh zasklievacie diely. Výrobcovia pôvodných zariadení, ktorí sa zúčastnili na prvotnej montáži iných viditeľných náhradných dielov (optických dielov, spätných zrkadiel atď.), budú preto môcť obchodovať s dielmi ako výrobcovia.

4.2.    Náklady na ochranu dizajnu

4.2.1.

Úrad EUIPO má online systém podávania prihlášok na zápis dizajnu, v ktorom sa uvádzajú bežné náklady začínajúce sa sumou 350 EUR. EHSV pripomína, že zapísaný dizajn EÚ je platný počas počiatočného obdobia piatich rokov odo dňa podania prihlášky a že ho možno každých päť rokov obnoviť počas obdobia najviac 25 rokov.

4.2.2.

Okrem nákladov na podanie existujú tri druhy poplatkov: — poplatok za zápis vo výške 230 EUR a ďalší poplatok za zápis vo výške 115 EUR za druhý až desiaty ďalší zápis a 50 EUR po desiatom zápise, — poplatok za zverejnenie vo výške 120 EUR, ktorý sa môže zvýšiť o 60 EUR za druhé až desiate ďalšie zverejnenie a o 30 EUR po desiatom zverejnení, — poplatok za odklad zverejnenia vo výške 40 EUR, ktorý sa môže zvýšiť o 20 EUR za dva až desať dizajnov a o 10 EUR za viac ako desať dizajnov.

4.2.3.

Výška poplatkov závisí od dvoch faktorov: — počet dizajnov, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, — či ide o odklad zverejnenia dizajnu, alebo nie.

4.2.4.

Ich štruktúra zodpovedá tomuto modelu: — základný poplatok za jeden dizajn alebo za prvý dizajn hromadnej prihlášky, — znížený poplatok za druhý až desiaty dizajn, — ďalšie zníženie poplatku od jedenásteho dizajnu.

4.2.5.

V navrhovanom nariadení sa stanovuje zníženie nákladov za prvú obnovu zápisu na 70 EUR (po piatich rokoch) a zvýšenie na 140 EUR v prípade druhej obnovy zápisu (po desiatich rokoch), na 280 EUR v prípade tretej obnovy zápisu (po 15 rokoch) a na 560 EUR v prípade štvrtej obnovy zápisu (po 20 rokoch). Súčet poplatkov za prvé dve obnovy zápisu zostáva rovnaký ako súčasný poplatok, t. j. spolu 210 EUR, ale poplatky za ďalšie obnovy zápisu sa drasticky zvyšujú.

4.2.6.

Tento návrh preto nie je pre MSP a jednotlivých pôvodcov dizajnu taký priaznivý, ako sa uvádza. EHSV preto požaduje nižšie poplatky pre MSP a jednotlivých pôvodcov dizajnu, prípadne poplatky úmerné ich obratu.

4.2.7.

EHSV si zároveň nemyslí, že zmenou štruktúry poplatkov, ktoré spočívajú v zlúčení poplatkov za zverejnenie a zápis, sa znížia celkové náklady na poplatky.

4.3.    Zrušenie požiadavky „jednotnosti triedy“

4.3.1.

Aj keď sa zápis môže týkať viacerých dizajnov, musia byť nevyhnutne určené na to, aby boli zabudované alebo použité na výrobky patriace do tej istej „triedy“ na základe požiadavky „jednotnosti triedy“. Tieto triedy sú usporiadané zoznamoch podľa medzinárodného triedenia priemyselných vzorov (locarnské triedenie).

4.3.2.

Locarnské triedenie podľa článku 2 ods. 1 Locarnskej dohody má len administratívnu povahu a zahŕňa: — zoznam tried a podtried, — abecedný zoznam výrobkov, ktoré tvoria priemyselné dizajny, s uvedením tried a podtried, do ktorých sú zatriedené, — vysvetlivky.

4.3.3.

Cieľom zrušenia požiadavky „jednotnosti triedy“ uvedeného v návrhu nariadenia, ktoré by podnikom umožnilo podávať viac prihlášok na zápis dizajnov spojením viacerých dizajnov do jednej a tej istej hromadnej prihlášky bez toho, aby sa museli obmedziť na výrobky patriace do tej istej locarnskej triedy, je podnietiť MSP a jednotlivých pôvodcov dizajnu, aby zapisovali svoje dizajny na ich ochranu.

4.3.4.

EHSV sa domnieva, že zjednodušenie vyplývajúce zo zrušenia požiadavky „jednotnosti triedy“ je potrebné, ale nedostatočné, keďže stále existuje potreba zlepšiť použiteľnosť systémov zapisovania dizajnov na webových sídlach národných úradov priemyselného vlastníctva a úradu EUIPO.

4.3.5.

Na splnenie tejto výzvy by úrady mohli využívať odborné znalosti zástupcov pre priemyselné vlastníctvo, a tým uľahčiť MSP a jednotlivým pôvodcom dizajnu ochranu ich dizajnov.

4.3.6.

Títo zástupcovia pre priemyselné vlastníctvo budú, samozrejme, naďalej pomáhať majiteľom práv pri využívaní ich dizajnov a zastupovaní v súdnych sporoch.

4.4.    Delegovanie právomoci a prijímanie delegovaných aktov

4.4.1.

V návrhu nariadenia sa stanovuje, že ustanovenia týkajúce sa sporov týkajúcich sa práva dizajnu sa prijmú v delegovaných aktoch. Ide o: — späť vzatie a zmenu dizajnu (články 47a a 47b), — vyhlásenie výmazu (článok 53a), — odvolacie konanie proti rozhodnutiam úradu (článok 55a), — ústne konanie pred odvolacími senátmi úradu (článok 64a), — dokazovanie (článok 65a), — oznamovanie rozhodnutí a predvolaní (článok 66a), — postup oznámení adresovaných úradu (článok 66d), — výpočet a trvanie lehôt (článok 66f), — obnovenie konania pred úradom (článok 67c), — odborné zastúpenie pred úradom v prípade sporu (článok 78a), — platenie poplatkov a platieb (článok 106aa).

4.4.2.

EHSV sa domnieva, že nie je vhodné použiť článok 290 ZFEÚ na vypracovanie pravidiel týkajúcich sa sporov a odvolaní proti rozhodnutiam úradu, keďže cieľom delegovaného aktu je len doplniť základný akt a musí sa týkať len nepodstatných prvkov. Plánované ustanovenia sa však týkajú práv stanovených v hlave VI Charty základných práv týkajúcich sa spravodlivosti, najmä článku 47 o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Preto ich nemožno považovať za nepodstatné prvky základného aktu.

---

(1)  Spojené veci C-397/16 a C-435/16.

(2)  Smernica 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, 28.10.1998, s. 28).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Správa o strategickom výhľade za rok 2022 – Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte

[COM(2022) 289 final]

(2023/C 184/08)

Spravodajca:

Angelo PAGLIARA

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 27. 10. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	10. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	204/0/3

Preambula

Správa Európskej komisie a nasledujúce stanovisko boli vypracované v období vyznačujúcom sa sociálnymi, geopolitickými a hospodárskymi dôsledkami súvisiacimi s pokračujúcou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine. Strategické rozhodnutia, ktoré Európska únia prijíma v týchto mesiacoch, ovplyvnia nielen dosiahnutie cieľov spojených so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou, ale aj odolnosť a strategickú autonómiu Únie.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) si uvedomuje zásadnú úlohu občianskej spoločnosti pri identifikácii a interpretácii megatrendov, a teda význam jej zapojenia v počiatočnom štádiu procesu strategického výhľadu EÚ. Prostredníctvom tohto stanoviska má preto v úmysle prispieť k príprave správy o strategickom výhľade na rok 2023, ktorá sa sústredí na strategické usmernenia zamerané na upevnenie úlohy EÚ vo svete.

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala v rozvíjaní agendy strategického výhľadu, a žiada, aby bol do tohto procesu vo väčšej miere zapojený od samého začiatku. Väčšie zapojenie EHSV ako sprostredkovateľa záujmov sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti by zlepšilo analytické a prognostické kapacity a pomohlo by identifikovať trendy a možné riešenia.

1.2

EHSV dúfa, že koncepcia agendy strategického výhľadu, ako aj činnosť Európskej komisie budú orientované na vytvorenie nového modelu rozvoja zohľadňujúceho hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť.

1.3

Keďže dosiahnutie dvojakej transformácie závisí aj od vôle a správania ľudí, EHSV odporúča Komisii, aby venovala pozornosť aj obavám spoločnosti a prípadnej neochote ľudí akceptovať navrhované zmeny.

1.4

Správa opisuje, ako by mala vyzerať budúcnosť a zdroje potrebné na jej realizáciu, avšak nezaoberá sa dostatočne podrobne rizikami a hrozbami. EHSV vyzýva Komisiu, aby tiež jasnejšie opísala riziká a zanalyzovala možnosti a scenáre v prípade, že sa želané ciele nesplnia, a to najmä v časti týkajúcej sa dostupnosti surovín, kovov vzácnych zemín, vodných zdrojov a možných súvisiacich otázok.

1.5

Aktuálne geopolitické výzvy budú mať vplyv na systémy zásobovania a odolnosť európskeho agropotravinárskeho sektora. Nedávne udalosti súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 a vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine narušili náš distribučný systém a v krátkodobom horizonte by sa podobná situácia mohla ľahko zopakovať. EHSV víta odporúčanie čo najviac znížiť závislosť od dovozu krmív, hnojív a ďalších vstupov a navrhuje vymedziť otvorenú strategickú autonómiu, pokiaľ ide o potravinové systémy, na základe potravinárskej výroby, pracovnej sily a obchodu, pričom celkovým cieľom by malo byť zaistiť všetkým občanom EÚ potravinovú bezpečnosť prostredníctvom udržateľných, odolných a spravodlivých dodávok zdravých potravín.

1.6

V správe o strategickom výhľade sa nezohľadňuje strategický význam silného, súdržného a inovatívneho európskeho priemyselného systému, ktorý dokáže vytvárať kvalitné pracovné miesta. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala konkrétne prognózy týkajúce sa budúcnosti európskej priemyselnej politiky, a odporúča, aby sa prijali vhodné hospodárske politiky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu európskeho priemyslu z dlhodobého hľadiska a v tejto súvislosti podporiť verejné a súkromné investície.

1.7

Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine, energetická kríza a nová hospodárska a geopolitická realita budú mať vplyv na priebeh dvojakej transformácie. EHSV víta odhodlanie EÚ dosiahnuť vytýčené ciele, ale zároveň vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli všetky potrebné nástroje na posilnenie strategickej energetickej autonómie, podporu európskeho priemyselného systému a pomoc podnikom a pracovníkom vychádzajúc zo skúseností získaných počas pandemickej krízy prijatím nástroja podľa vzoru programu SURE.

1.8

EHSV víta skutočnosť, že v správe sa viac odkazuje na sociálny rozmer a, ako už žiadal vo svojom stanovisku z roku 2021, vyzýva Komisiu, aby v rámci strategickej analýzy vypracovala osobitné nástroje prognózovania vplyvu uvedených transformácií na systémy sociálneho zabezpečenia a následne navrhla osobitné opatrenia na zmiernenie sociálnych účinkov dvojakej transformácie.

1.9

EHSV sa domnieva, že na posilnenie úlohy EÚ ako globálneho aktéra musí EÚ presadzovať svoje hodnoty a pokračovať v spolupráci s tretími krajinami, posilňovať spoločnú vonkajšiu politiku, hľadať spoločné riešenia a zabezpečiť, aby naša spolupráca a obchod boli prínosom pre hospodárske a sociálne práva národov týchto krajín, najmä pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Vzhľadom na ruskú vojenskú agresiu na ukrajinskom území a jej dôsledky pre hospodársky, sociálny a priemyselný systém – z hľadiska technológie, obchodu, investičných noriem a zmien v priemyselnej štruktúre – je ešte potrebnejšie investovať do zelenej a digitálnej transformácie aj so zreteľom na presadzovanie európskej strategickej autonómie. Z týchto dôvodov EHSV víta strategické úvahy o vzájomných vzťahoch medzi zelenou a digitálnou transformáciou a ich schopnosť navzájom sa posilňovať.

2.2

Striedajúce sa krízy – najprv pandémia a po nej vojna – viedli k zvýšenému záujmu obyvateľstva o bezpečnosť v rôznych aspektoch života v snahe o väčšiu ochranu. V tejto súvislosti je pri dosahovaní cieľov dvojakej transformácie potrebné venovať veľkú pozornosť možným negatívnym hospodárskym a sociálnym dôsledkom, ako aj dôsledkom vo všetkých ostatných oblastiach, a to aj poskytnutím vhodných politických nástrojov. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na to, že európski občania, najmä najzraniteľnejšie skupiny, by sa mohli viac stavať proti zmene vyplývajúcej z týchto transformácií, ak by mali pocit, že ich dôsledky týchto transformácií poškodzujú.

2.3

Väčšie zapojenie EHSV ako sprostredkovateľa záujmov sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti vo forme príspevku k činnostiam v rámci agendy strategického výhľadu by posilnilo analytické a prognostické kapacity, a tým by umožnilo lepšie identifikovať trendy.

2.4

EHSV rozvíja kapacity organizovanej občianskej spoločnosti v oblasti strategického výhľadu jednak zapájaním svojich členov – a prostredníctvom nich aj národných organizácií, ktoré členovia zastupujú, – jednak zapájaním občianskej spoločnosti na úrovni EÚ prostredníctvom svojej kontaktnej skupiny, v ktorej sú zastúpené najväčšie siete a organizácie občianskej spoločnosti na úrovni EÚ. Konkrétne uľahčuje dialóg a konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou, zvyšuje povedomie o význame strategického výhľadu a poskytuje aj konkrétne nástroje na jeho realizáciu. Štruktúrované zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti zastúpenej v EHSV takisto umožní ľahšie začleniť rôzne rozmery (priemyselné, sociálne, hospodárske, environmentálne aspekty atď.) do strategického programu holistickým spôsobom.

2.5

Z týchto dôvodov má EHSV veľký záujem o spoluprácu s Európskou komisiou na cykle strategického výhľadu už v začiatočnej fáze tohto procesu s cieľom zvýšiť jeho participatívnosť. Príkladom je vypočutie, na ktorom EHSV zhromaždil názory organizácií občianskej spoločnosti, ako aj odborníkov s cieľom zamyslieť sa nad výzvami a príležitosťami, ktorým bude EÚ čeliť pri transformácii na sociálne a hospodársky udržateľnú Európu. EHSV v celom tomto stanovisku ponúka podnety a návrhy týkajúce sa kľúčových aspektov, na ktoré by sa Európska komisia mala zamerať vo svojej nasledujúcej správe.

2.6

Vzhľadom na výzvy a príležitosti, ktorým bude Európa čeliť v nadchádzajúcich desaťročiach, sa význam strategického výhľadu zvýši. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rozvíjaní agendy strategického výhľadu tým, že posilní jeho zapojenie vo fáze analýzy a prípravy správy.

2.7

V správe sa primerane nezohľadňuje skutočnosť, že digitálna priepasť medzi rôznymi európskymi regiónmi ohrozuje dosiahnutie cieľov dvojakej transformácie. V nasledujúcej strategickej správe sa musia zohľadniť tieto rozdiely a možné dôsledky zo sociálneho hľadiska a z hľadiska dostupných príležitostí.

2.8

EHSV si uvedomuje, že digitálne technológie môžu pozitívne ovplyvniť dosahovanie cieľov v oblasti klímy a zvýšiť energetickú bezpečnosť, a že zelená transformácia môže takisto transformovať digitálny sektor a hospodárstvo. V tejto súvislosti víta, že v správe sa na viacerých miestach vyzýva na investície do technológií a politiky vhodné na dosiahnutie cieľov, a súhlasí s tým, že sa v nej poukazuje na nevyhnutnosť prijať opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti na ochranu strategických technológií.

2.9

V správe o strategickom výhľade za rok 2022 sa viackrát poukazuje na otázku energetických potrieb vyplývajúcich z digitalizácie a otázku spotreby vyvolanej prevádzkou sietí, systémov a zariadení, ktoré sú vyvážené väčšou efektívnosťou a udržateľnosťou procesov, na ktoré sa vzťahujú (poľnohospodárstvo, logistika, cloud computing atď.). Ako príhodné sa javia upozornenia na potrebu zlepšiť energetickú účinnosť a obnoviť väčší dôraz Európy na obehové hospodárstvo tohto sektora (od prístupu ku kritickým surovinám až po nakladanie s elektronickým odpadom a rozvoj pokročilých digitálnych technológií).

2.10

Jasnejšie by sa však malo poukázať na prínosy digitálnej transformácie z hľadiska udržateľnosti a úspor energie (dematerializácia a „nahradzovanie“), aby sa tak prispelo k tomu, že občania a tvorcovia politík lepšie akceptujú hodnotu a vplyv týchto hlbokých transformačných procesov.

2.11

Medzi zmenami súvisiacimi s digitalizáciou sa vôbec nespomínajú kryptomeny ani digitálne meny. V skutočnosti sa ich čoraz väčšie rozšírenie priamo spája so všadeprítomnosťou digitalizačných procesov a s rozvojom technológie blockchainu, ktorej toky unikajú regulačným kapacitám štátov a ponechávajú široký priestor pre fungovanie nelegálneho hospodárstva. EHSV preto poukazuje na potrebu venovať v správe o strategickom výhľade priestor opisu a analýze používania kryptomien a digitálnych mien a nabáda Komisiu, aby prijala a zaviedla jednotný regulačný rámec v súlade so závermi skupiny G20.

2.12

EHSV oceňuje, že správa o strategickom výhľade sa venuje úvahám o poľnohospodárstve, pretože na rozdiel od mnohých iných oblastí sa úloha európskej politiky a kľúčový význam jej opatrení pre budúci rozvoj stávajú základným prvkom samotnej prognózy. V správe sa v tomto prípade špecifikujú opatrenia, ktoré má EÚ prijať s cieľom zabrániť rizikovému zhoršeniu situácie, čo vo všeobecnosti nie je prípad ostatných analyzovaných oblastí.

2.13

Potravinové systémy v EÚ by mali byť diverzifikovanejšie, mala by sa posilniť pracovná sila v poľnohospodárstve najmä zvýšením atraktívnosti povolania pre mladých ľudí a zabezpečením dôstojných pracovných podmienok a miezd a mali by sa zosúladiť obchodné politiky s normami EÚ v oblasti potravinovej udržateľnosti a konkurencieschopnosti. Treba sa zaoberať aj koncentráciou v potravinových reťazcoch a finančným vlastníctvom, ako aj transparentnosťou trhu, aby sa zabezpečilo, že budúce krízy nebudú prehlbované prílišnými špekuláciami v oblasti komodít.

2.14

EHSV by chcel zdôrazniť, že v súčasnom geopolitickom kontexte je prístup ku kritickým surovinám kľúčový nielen pre dosiahnutie cieľov dvojakej transformácie, ale predovšetkým pre zachovanie a posilnenie európskeho priemyselného systému, ako aj pre sociálnu a hospodársku odolnosť a odolnosť v oblasti zamestnanosti. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby Komisia vykonala podrobnejšiu a dôkladnejšiu analýzu (a to aj z geopolitického hľadiska) s použitím vhodných nástrojov analýzy a prognóz.

2.15

EHSV poukazuje na to, že voda a vodné zdroje, na ktoré sa v správe viackrát odkazuje, predstavujú nielen problém, ale aj potenciál, najmä pokiaľ ide o zlepšenie efektívnosti využívania vody, riadenie zdrojov a osvetové kampane o zodpovednej spotrebe. Najmä modré hospodárstvo zohráva významnú úlohu a má čoraz väčší potenciál v hospodárstve EÚ a svetovom hospodárstve, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, zabezpečovanie blahobytu a zdravie ľudí. EHSV sa domnieva, že treba využiť tieto príležitosti, ktoré pokrývajú širokú škálu sektorov a operácií od tých tradičných po novo vznikajúce, v maximálnom rozsahu a súčasne minimalizovať nepriaznivý vplyv na klímu, biodiverzitu a životné prostredie.

2.16

EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci dvojakej transformácie vo väčšej miere zohľadnila možné zmeny scenára vyplývajúce z vojny na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o dodávky energie a kritických surovín.

2.17

EHSV súhlasí s výzvou, že európske politiky je potrebné prispôsobiť novému hospodárskemu modelu v snahe posilniť investície v záujme väčšieho blahobytu a zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho priemyselného a hospodárskeho systému. V tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie osobitných prognóz týkajúcich sa budúcnosti európskej priemyselnej politiky, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie úplnej strategickej autonómie.

2.18

EHSV podporuje odporúčanie zvýšiť verejné a súkromné investície v záujme dosiahnutia cieľov transformácie. Poukazuje však na to, že ekonomické rozhodnutia na úrovni EÚ, a najmä vyhliadky spojené s ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb, môžu mať negatívny vplyv na investície.

2.19

EHSV víta výzvu na spravodlivú transformáciu a väčší dôraz na sociálnu súdržnosť a úlohu sociálneho dialógu v porovnaní s predchádzajúcou správou. EHSV tiež dúfa, že sa dôraz kladený na sociálny rozmer a kvalita práce stanú prioritnými prvkami európskej agendy, a pozmení sa tak hierarchia dôležitosti, v ktorej majú stále druhoradé miesto.

2.20

EHSV oceňuje, že v správe o strategickom výhľade za rok 2022 sa venuje pozornosť zmenám vyvolaným dvojakou transformáciou, pokiaľ ide o trh práce a ekonomickú situáciu najzraniteľnejších skupín spoločnosti (rodiny, komunity), a že sa v nej zároveň kladie dôraz na potrebu primeraných zdrojov na sociálnu intervenciu. EHSV takisto vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala problému chudoby a sociálneho vylúčenia.

2.21

EHSV vyzýva EÚ, aby zohľadnila starnutie obyvateľstva a demografické zmeny, ako aj následné zvýšenie predvídateľného dopytu po starostlivosti na jednej strane a nedostatok zdravotníckych pracovníkov na strane druhej. EÚ musí zabezpečiť, aby starostlivosť zostala prístupná a cenovo dostupná a aby sa nestala luxusom.

2.22

EHSV poukazuje na to, že správa o strategickom výhľade za rok 2022 sa zaoberá otázkou zrýchlenia hybridizácie pracovísk spôsobeného procesmi digitalizácie len všeobecne (okrem iného jej zaradením do odseku o digitalizácii a dopyte po doprave), takisto ju prezentuje ako dôsledok jednoduchého procesu technologickej transformácie a naopak prehliada otázku jej účinkov na pracovné podmienky a pracovnoprávne vzťahy, ako aj na súvisiace regulačné požiadavky.

2.23

EHSV konštatuje, že prístup použitý v správe o strategickom výhľade sa môže ukázať ako príliš ekonomistický, zameraný na hospodársku súťaž a trh, ktoré sú prezentované ako skutočné spojivo medzi európskymi činnosťami, záujmami a stratégiami. Občianskej spoločnosti a pracovníkom sa pripisuje komplementárna úloha, pričom sa nezohľadňuje v dostatočnej miere skutočnosť, že dvojaká transformácia má schopnosť vytvárať nové a väčšie bohatstvo a môže uľahčiť rozvoj nových modelov, ktoré dokážu zredukovať zraniteľnosti a umožnia spoločnosti profitovať z dosiahnutých výhod.

2.24

EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme lepšieho pochopenia očakávaní a názorov občanov uskutočnila osobitný prieskum Eurobarometra o témach, ktorými sa bude zaoberať budúca správa o strategickom výhľade. Je to dôležité aj pre predvídanie budúceho prijatia opatrení, ktoré sa navrhnú v prognostickej analýze.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Cesta k silnejšiemu zúčtovaciemu systému v EÚ

[COM(2022) 696 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) 2017/1131, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín a na zlepšenie efektívnosti zúčtovacích trhov Únie

[COM(2022) 697 final – 2022/0403 (COD)]

(2023/C 184/09)

Spravodajca:

Florian MARIN

Žiadosť o konzultáciu	Rada, 31. 1. 2023 Európsky parlament: 1. 2. 2023 Európska komisia, 8. 2. 2023
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	2. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	201/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1

Výbor víta návrh nariadenia (1) a úsilie Komisie zabezpečiť strategickú autonómiu našich kapitálových trhov, zvýšiť vnútornú zúčtovaciu kapacitu a posilniť bezpečnosť a odolnosť zúčtovacieho systému EÚ. Výbor sa domnieva, že pre finančnú stabilitu kapitálových trhov EÚ je nevyhnutné disponovať konkurencieschopným a účinným zúčtovacím systémom.

1.2

EHSV navrhuje, aby klíringové ústavy so sídlom v EÚ navrhli a vypracovali svoje kapacitné rámce a investovali do ich zlepšovania s cieľom povzbudiť účastníkov trhu, aby zúčtovávali svoje operácie v EÚ.

1.3

Výbor sa domnieva, že hneď po brexite sa mal vypracovať komplexný plán na podporu prechodu na klíringové spoločnosti so sídlom v EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad pomalým rozhodovacím procesom, pokiaľ ide o trh s derivátmi v hodnote 81 biliónov EUR. EHSV očakával jasnejší postoj k znižovaniu expozície voči centrálnym protistranám Spojeného kráľovstva a konkrétnejšie pravidlá a stimuly na podporu prechodu na centrálne protistrany so sídlom v EÚ.

1.4

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné mať k dispozícii konkrétne údaje o zúčtovacom systéme EÚ, ktoré zahŕňajú všetky triedy a objemy aktív, a je presvedčený, že by sa v tomto smere malo urobiť viac. Vzťah medzi zozbieranými údajmi a dynamikou rizika by sa mal pravidelne posudzovať, aby bolo možné presne pochopiť riziká pre finančnú stabilitu. EHSV oceňuje, že modely rizík musia okrem finančného rizika zohľadňovať aj sociálne riziká, riziká v oblasti správy a environmentálne riziká centrálnych protistrán a že tieto riziká by v rámci rôznych scenárov a analýz rizík mali byť rovnako dôležité.

1.5

EHSV požaduje komplexné hodnotenie prípadných dodatočných nákladov Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a iných orgánov EÚ, pokiaľ ide o pracovnú silu, IT systémy, spoločné dohliadacie tímy a navrhovaný spoločný monitorovací mechanizmus.

1.6

Vzhľadom na dodatočné právomoci zverené orgánu ESMA na základe zmien nariadenia EMIR z roku 2019 a tohto návrhu nariadenia by EHSV v súvislosti s činnosťou orgánu ESMA uvítal zavedenie systému bŕzd a protiváh. Výbor navrhuje, aby orgán ESMA urobil viac v snahe zabezpečiť, že podstatnú časť služieb poskytovaných jeho klientom z EÚ budú zúčtovávať centrálne protistrany EÚ.

1.7

Pokiaľ ide o transakcie v rámci skupiny, výbor oceňuje rozhodnutie, aby subjekty z krajín uvedených na zozname jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, a z krajín uvedených na zozname vysokorizikových jurisdikcií na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, neboli oslobodené od zúčtovacích povinností a maržových požiadaviek.

1.8

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevykonala komplexné posúdenie existujúceho rámca a toho, ako sa zmenila atraktívnosť trhu EÚ v posledných rokoch vzhľadom na skutočnosť, že toto nariadenie bolo naposledy zmenené pred viac ako tromi rokmi. Výbor víta zavedenie článku 7b a žiada orgán ESMA, aby rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia predložil správu o hlavných dôvodoch využívania centrálnych protistrán z krajín mimo EÚ.

1.9

Výbor odporúča, aby centrálne protistrany z EÚ boli transparentné, pokiaľ ide o ich poplatky, požiadavky na doplnenie marže a opatrenia v obdobiach napätia na trhu, aby sa zlepšila predvídateľnosť pre všetkých účastníkov trhu.

1.10

EHSV žiada Komisiu, aby vysvetlila konkrétne vymedzenie pojmu „naliehavo“ v navrhovaných zmenách článku 20, a žiada spoluzákonodarcov, aby stanovili, ktoré výnimky sa považujú za „naliehavé“ rozhodnutia.

1.11

EHSV podporuje navrhované zmeny článku 23 týkajúce sa vytvorenia spoločných dohliadacích tímov a spoločného monitorovacieho mechanizmu. Výbor navrhuje, aby bola občianska spoločnosť zapojená do monitorovacieho mechanizmu zriadeného podľa článku 23c a aby bol EHSV súčasťou spoločného monitorovacieho mechanizmu ako pozorovateľ.

1.12

EHSV sa domnieva, že päťročná lehota, po ktorej má Komisia preskúmať uplatňovanie nariadenia, je príliš dlhá. Zároveň sa domnieva, že by sa malo urobiť viac pre skrátenie času potrebného na udelenie povolení alebo rozšírenie činností a služieb, ako aj na vybudovanie centrálnej databázy. EHSV požaduje väčšiu interoperabilitu v rámci európskeho zúčtovacieho systému, ako aj zníženie administratívnej záťaže a jednoduchšie riešenia v oblasti prístupu.

1.13

Výbor schvaľuje zvýšenú transparentnosť v rámci zmien článku 38, ktorými sa stanovuje, že zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, musia svojich klientov a potenciálnych klientov informovať o maržových modeloch a možných stratách či iných nákladoch.

2.   Základné informácie

2.1

Únia kapitálových trhov, ktorú v roku 2015 rozbehla Európska komisia, je ambicióznym dlhodobým projektom zameraným na zabezpečenie voľného toku kapitálu v Únii, jednej zo štyroch základných slobôd jednotného trhu. Brexit priniesol prudké oslabenie celosvetovej úlohy Európy na kapitálových trhoch, keďže jej podiel na celosvetovej aktivite sa znížil z 22 % pred brexitom len na 14 % (2). Tridsať rokov po spustení jednotného trhu, dvadsať rokov po zavedení eura a sedem rokov po rozbehnutí iniciatívy na vytvorenie únie kapitálových trhov má EÚ pred sebou ešte stále dosť práce, kým sa jej podarí vytvoriť jednotný kapitálový trh.

2.2

Nariadeniami EMIR Refit (3) a EMIR 2.2 (4) sa zabezpečila zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o centrálne protistrany z tretích krajín, zaviedli sa zmeny v zúčtovacom mandáte a udelili sa dodatočné právomoci orgánu ESMA, orgánu dohľadu EÚ. Týmto návrhom nariadenia sa udeľuje orgánu ESMA ešte viac právomocí. Keďže zúčtovacia kapacita je dôležitou súčasťou únie kapitálových trhov, európske finančné trhy sú vystavené riziku nadmernej závislosti od služieb poskytovaných centrálnymi protistranami z tretích krajín, najmä v Spojenom kráľovstve. V rámci dohody o brexite umožnila EÚ zúčtovateľom zo Spojeného kráľovstva pokračovať v poskytovaní služieb účastníkom trhu EÚ do konca júna 2022. Tento termín bol predĺžený o tri roky z dôvodu ohrozenia stability finančného trhu so zámerom poskytnúť dostatok času na postupný presun zúčtovacích operácií do EÚ.

2.3

Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť väčšiu stabilitu, predvídateľnosť a proporcionalitu pre všetky hospodárske subjekty so zúčtovacími povinnosťami a zaviesť požiadavky, na základe ktorých budú účastníci trhu povinní deklarovať, do akej miery sú pri spracúvaní transakcií s derivátmi závislí od tretích krajín. Navrhované zmeny sa zameriavajú aj na opatrenia na zatraktívnenie centrálnych protistrán EÚ a na zníženie administratívnej záťaže a podporu centrálneho zúčtovania v EÚ tým, že orgánom vykonávajúcim zúčtovanie ukladajú povinnosť mať aktívny účet v centrálnych protistranách EÚ a miestnym orgánom poskytujú potrebné právomoci na dohľad nad rizikom súvisiacim s cezhraničnými transakciami.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV už dlho požaduje legislatívu, ktorá by posilnila kapitálové trhy EÚ a urobila ich stabilnejšími a atraktívnejšími (5). Vzhľadom na nedávny geopolitický vývoj (ruská invázia na Ukrajinu, zvýšené ceny energií, geopolitické napätie v mnohých častiach sveta a pandémia ochorenia COVID-19) a bezprostredné účinky na hospodárske prostredie EHSV zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene konať s cieľom zabezpečiť a zvýšiť stabilitu finančných trhov EÚ. EHSV sa domnieva, že pre finančnú stabilitu kapitálových trhov EÚ je kľúčové, aby disponovali konkurencieschopným a účinným zúčtovacím systémom.

3.2

Výbor víta návrh nariadenia a zámer Komisie usilovať sa zabezpečiť strategickú autonómiu našich kapitálových trhov, vybudovať našu vnútornú zúčtovaciu kapacitu a zaručiť väčšiu bezpečnosť a odolnosť zúčtovacieho systému. Pri posilňovaní zúčtovacieho trhu EÚ by sa mali zohľadniť náklady vytvorené migráciou kapitálu zo zúčtovacích trhov mimo EÚ, potreba chrániť prístup založený na riziku a vzájomná závislosť medzi finančnými trhmi mimo EÚ a v EÚ.

3.3

Návrh na zmenu nariadenia EMIR prichádza po dramatickom zvýšení cien energií v Európe, ktoré zapríčinil najmä neodôvodnený útok Ruska na Ukrajinu. Viedlo to k nestabilite na zúčtovacích trhoch, pričom niektoré spoločnosti neboli schopné poskytnúť kolaterál pre svoje zmluvy o derivátoch. EHSV naliehavo žiada, aby konsolidácia odvetvia klíringu v EÚ bola aj naďalej prioritou. V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti zúčtovacieho systému EÚ by sa mala zvážiť cena, likvidita, riziko, marže, regulácia a efektívnosť. Výbor súhlasí s tým, že je potrebné skrátiť čas na udelenie povolení alebo rozšírenie činností a služieb, ako aj na vybudovanie centrálnej databázy.

3.4

Výbor sa domnieva, že centrálne protistrany so sídlom v EÚ musia navrhnúť a vypracovať kapacitné rámce a investovať do ich zlepšovania s cieľom presvedčiť účastníkov trhu, aby zúčtovávali svoje operácie v EÚ, a to najmä posilnením svojich technológií a prevádzkových schopností, zabezpečením lepšej spolupráce medzi účastníkmi trhu a zlepšením postupov riadenia rizík. Aby sa zlepšila predvídateľnosť, centrálne protistrany musia byť transparentné, pokiaľ ide o ich poplatky, požiadavky na doplnenie marže a opatrenia počas období napätia na trhu.

3.5

Stabilné kapitálové trhy si vyžadujú vyvážený a stabilný trh práce. EHSV oceňuje, že modely rizík musia okrem finančného rizika zohľadňovať aj sociálne riziká, riziká v oblasti správy a environmentálne riziká centrálnych protistrán a že tieto riziká by v rámci rôznych scenárov a analýz rizík mali byť rovnako dôležité.

3.6

EHSV oceňuje konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila začiatkom roka 2022, stretnutia so zástupcami členských štátov a Európskeho parlamentu, výborov pre finančné služby a hospodárskych a finančných výborov, ako aj bilaterálne stretnutia s príslušnými zainteresovanými stranami.

3.7

EHSV vyjadruje sklamanie z toho, že lehota na neobmedzený prístup klíringových ústavov so sídlom v Spojenom kráľovstve k zainteresovaným stranám so sídlom v EÚ sa predĺžila o tri roky do 30. júna 2025. Domnieva sa, že hneď po brexite sa mal vypracovať dôkladný plán na stimulovanie prechodu na klíringové spoločnosti so sídlom v EÚ. Výbor kritizuje nedostatočnú reakciu v minulosti, obmedzené konzultácie a pomalý rozhodovací proces týkajúci sa trhu s derivátmi v hodnote 81 biliónov EUR.

3.8

Európske banky majú prospech z multimenových možností trhu Spojeného kráľovstva a prechod na európske klíringové ústavy by viedol k zúčtovaniu v eurách, čo by znamenalo značné náklady pre bankový systém. Hoci EHSV podporuje tento prechod a domnieva sa, že sa musí uskutočniť čo najskôr, upozorňuje, že je potrebné poskytnúť správne stimuly, aby sa zabránilo presunu bánk na iné trhy. Mali by sa zohľadniť cielenejšie a lepšie prispôsobené stimuly, ktoré pomôžu upevniť klíringový sektor v EÚ.

3.9

Vzhľadom na skutočnosť, že mnoho subjektov na trhu EÚ zúčtováva svoje transakcie s derivátmi v iných krajinách, EHSV očakával jasnejší postoj k tomuto trendu a konkrétnejšie pravidlá a stimuly, ktoré by podnietili využívanie služieb centrálnych protistrán so sídlom v EÚ. Výbor očakával, že aspoň verejné subjekty budú povinné zúčtovávať v EÚ, a požaduje jasnú víziu, ako túto závislosť čo najskôr ukončiť.

3.10

EHSV sa domnieva, že pri rozvoji zúčtovacích činností v EÚ by sa mal zohľadňovať celý dodávateľský reťazec v prospech účastníkov trhu. Pri znižovaní expozície voči centrálnym protistranám Spojeného kráľovstva by sa mala starostlivo riadiť likvidita trhu, pričom treba mať na zreteli dlhodobejšiu perspektívu a zaistiť štandardizáciu požiadaviek na prístup na zúčtovací trh EÚ. Je potrebné vziať do úvahy prípravu klientov na zúčtovanie a vykonať rôzne simulácie v prospech týchto klientov. Výbor sa zároveň domnieva, že orgán ESMA by mal opatrenia náležite prispôsobiť malým a stredne veľkým účastníkom trhu.

3.11

EHSV zdôrazňuje, akú dôležitú úlohu zohrávajú centrálne protistrany z tretích krajín v rámci finančnej stability EÚ. Je nevyhnutné znížiť riziká koncentrácie a zabezpečiť, aby vzťahy s týmito centrálnymi protistranami boli založené na transparentnom, predvídateľnom a primeranom prístupe orientovanom na riziko. Vďaka tomuto návrhu nariadenia získa orgán ESMA ešte viac právomocí, pričom EHSV by v súvislosti s činnosťou orgánu ESMA uvítal zavedenie systému bŕzd a protiváh.

3.12

EHSV sa domnieva, že na získanie jasného obrazu na účely monitorovania je dôležité mať k dispozícii konkrétne údaje o zúčtovacom systéme EÚ. Tieto údaje musia byť porovnateľné a musia zahŕňať všetky triedy a objemy aktív. Zber správnych údajov na získanie presného obrazu o rizikách pre finančnú stabilitu má zásadný význam a súčinnosť medzi zozbieranými údajmi a dynamikou rizika by sa mala systematicky zohľadňovať. EHSV sa domnieva, že v tomto smere treba zintenzívniť úsilie.

3.13

Mala by sa zohľadniť väčšia súčinnosť medzi zúčtovacími činnosťami a jednotným európskym miestom prístupu. Jednotné európske miesto prístupu podporuje financie založené na údajoch a výrazne zlepšuje prístup spoločností, podnikov a finančných inštitúcií k údajom a informáciám subjektov, pričom zároveň prispôsobuje hospodárstvo digitálnej budúcnosti, posilňuje digitálnu nezávislosť, zvyšuje rýchlosť toku informácií a vytvára spoločné normy so zameraním na údaje, technológie a infraštruktúru (6).

3.14

EHSV schvaľuje návrh zmierniť pravidlá nariadenia EMIR o derivátoch a umožniť akceptovanie bankových záruk a akreditívov ako vysoko likvidného kolaterálu, keďže tieto bezhotovostné alternatívy zaisťujú likviditu trhu a vo veľkom rozsahu sa už využívajú na vyspelejších kapitálových trhoch, ako je ten americký. EHSV podporuje väčšiu úlohu centrálnych bánk pri ochrane spotrebiteľov v EÚ.

3.15

EHSV podporuje zmeny navrhované v článkoch 11, 14, 15 a 17, pokiaľ ide o štvormesačné obdobie vykonávania pre nefinančné protistrany, od ktorých sa po prvý raz vyžaduje výmena kolaterálu, a pokiaľ ide o kratšie a menej zložité postupy pre centrálne protistrany na rozšírenie ich produktov. Výbor víta navrhované zmeny, pretože zefektívnia proces rozširovania činností a služieb a udeľovania a zamietania povolení. V rámci európskeho zúčtovacieho systému je potrebná väčšia interoperabilita, ako aj zníženie administratívnej záťaže a jednoduchšie riešenia v oblasti prístupu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV nesúhlasí s vyhlásením Európskej komisie, že „táto legislatívna iniciatíva nebude mať žiadny vplyv na výdavky Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) ani iných orgánov Európskej únie“, a domnieva sa, že náklady sa zvýšia v oblastiach, ako sú pracovná sila, IT systémy, spoločné dohliadacie tímy a navrhovaný spoločný monitorovací mechanizmus. Výbor konštatuje, že v navrhovanej zmene článku 90 Komisia žiada orgán ESMA, aby vypracoval správu o „personálnych a finančných potrebách“. EHSV preto žiada, aby sa dôkladne posúdili dodatočné náklady a vypočítal a oznámil odhadovaný vplyv na rozpočet.

4.2

EHSV berie na vedomie a schvaľuje návrh Komisie zaviesť požiadavku, aby všetci účastníci trhu, na ktorých sa vzťahujú zúčtovacie povinnosti, mali účet u centrálnych protistrán EÚ. Žiada orgán ESMA, aby po konzultácii s Európskym orgánom pre bankovníctvo, Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, Európskym výborom pre systémové riziká a Európskym systémom centrálnych bánk určil významnú časť služieb poskytovaných ich klientom z EÚ, ktoré sú označené ako služby so značným systémovým významom a ktoré musia byť zúčtovávané centrálnymi protistranami EÚ.

4.3

Výbor víta zámer žiadať od účastníkov trhu, aby nahlasovali presné číselné údaje a závislosť od zahraničných zúčtovateľov. Výbor očakáva, že orgán ESMA urýchlene vypracuje technické normy, v ktorých sa špecifikujú tieto informácie, že bude vypracovaná podrobná správa rok po nadobudnutí účinnosti a že sa nariadenie EMIR zodpovedajúcim spôsobom zmení.

4.4

Pokiaľ ide o transakcie v rámci skupiny, EHSV oceňuje, že subjekty z krajín, ktoré sú uvedené na zozname nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely a na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nie sú oslobodené od zúčtovacích povinností a maržových podmienok. Výbor plne podporuje správne opatrenia týkajúce sa týchto jurisdikcií a domnieva sa, že tieto subjekty predstavujú veľkú hrozbu pre finančný systém EÚ.

4.5

Aj keď digitálna aktualizácia znamená dodatočné rozpočtové potreby, EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa poskytli digitálne investície na podporu navrhovaných aktualizácií nariadenia EMIR. Výbor oceňuje návrh pokročilého IT nástroja na predkladanie dokumentov týkajúcich sa dohľadu online, ktorý bude prístupný všetkým príslušným orgánom.

4.6

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevykonala dôkladné hodnotenie existujúceho rámca vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie bolo naposledy zmenené pred viac ako tromi rokmi. Okrem toho, aby tieto zmeny boli vhodné na daný účel, výbor očakáva cielenú analýzu toho, ako sa zmenila atraktívnosť trhu EÚ v posledných rokoch, najmä v súvislosti s nedávnym závažným geopolitickým vývojom.

4.7

Výbor odporúča, aby technické normy vypracované podľa článku 7 boli transparentné a inkluzívne. Do úvahy by sa mala vziať aj možnosť zaviesť zmeny s cieľom urýchlene prispôsobiť tieto normy. Pre správcov aktív je dôležité, aby sa zabezpečili nástroje na porovnávanie cien, pokiaľ ide o realizačné náklady, zúčtovacie náklady a náklady zúčtovacích členov.

4.8

Výbor víta zavedenie článku 7b, v ktorom sa uvádza, že poskytovatelia zúčtovacích služieb sú povinní podávať správy o rozsahu zúčtovania v centrálnej protistrane mimo EÚ a o povinnosti informovať svojich klientov o možnosti zúčtovania predmetných zmlúv v centrálnej protistrane EÚ. Výbor žiada orgán ESMA, aby zaviedol štandardný postup podávania správ, ktorý by sa mal používať vo všetkých členských štátoch, a odporúča, aby sa rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia predložila správa o hlavných dôvodoch používania centrálnych protistrán mimo EÚ. K spoločnému prístupu k pokutám pre účastníkov trhu by sa malo takisto pristupovať obozretne, aby sa zabezpečila proporcionalita na jednotnom trhu.

4.9

Výbor žiada Komisiu, aby objasnila presný význam slova „naliehavo“ v navrhovaných zmenách článku 20, a žiada spoluzákonodarcov, aby sa dohodli a špecifikovali, ktoré výnimky spadajú pod „naliehavé“ rozhodnutie.

4.10

EHSV schvaľuje navrhované zmeny článku 23 týkajúce sa zriadenia spoločných dohliadacích tímov a spoločného monitorovacieho mechanizmu, konštatuje však, že budú mať vplyv na rozpočet, keďže tieto orgány budú musieť prijať viac zamestnancov, a to aj v prípade orgánu ESMA. EHSV navrhuje, aby bola občianska spoločnosť zapojená do monitorovacieho mechanizmu zriadeného podľa článku 23c, najmä pokiaľ ide o budúce politické rozhodnutia.

4.11

Náležité posúdenie prepojení, previazaností a rizík koncentrácie v rámci výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami (článok 24a) si vyžaduje aj zapojenie občianskej spoločnosti, pričom EHSV by mal byť súčasťou spoločného monitorovacieho mechanizmu ako pozorovateľ. Treba mať na zreteli, že je potrebné obmedziť prekrývanie kompetencií veľkého počtu orgánov zapojených do zúčtovacieho systému. Spolupráca medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi by mala byť účinná a prispôsobená dynamike trhových rizík.

4.12

Päťročná lehota pre Komisiu na dôkladné preskúmanie uplatňovania nariadenia po nadobudnutí jeho účinnosti sa javí ako veľmi dlhá vzhľadom na časový úsek medzi jednotlivými zmenami nariadenia EMIR. EHSV okrem toho očakával správu Komisie o uplatňovaní nariadení EMIR Refit a EMIR 2.2, ktorá sa mala podľa dohody predložiť 2. januára 2023, Komisia však v súčasnosti navrhuje jej zrušenie. Výbor je proti tomuto návrhu a domnieva sa, že by to mohlo viesť k tomu, že zmeny nariadenia EMIR sa vôbec nezhodnotia vzhľadom na následné zmeny, ktoré sa už v nariadení EMIR urobili.

4.13

Výbor napokon schvaľuje zvýšenú transparentnosť, ktorú ponúka návrh na zmenu článku 38, pokiaľ ide o povinnosť zúčtovacích členov a klientov, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, informovať svojich klientov a potenciálnych klientov o maržových modeloch a možných stratách alebo ďalších nákladoch, ak by centrálna protistrana prijala opatrenia na ozdravenie. EHSV sa domnieva, že k zlepšeniu transparentnosti v rámci zúčtovacieho systému EÚ by mali prispieť aj zúčtovací členovia.

---

(1)  COM(2022) 697 final.

(2)  Správa – Nová vízia pre kapitálové trhy EÚ.

(3)  Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2019, s. 42.

(4)  Ú. v. EÚ L 322, 12.12.2019, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20.

(6)  Ú. v. EÚ C 290, 29.7. 2022, s. 58.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

[COM(2022) 707 final – 2022/0413 (CNS)]

(2023/C 184/10)

Spravodajca: Petru Sorin DANDEA

Spoluspravodajca: Benjamin RIZZO

Žiadosť o konzultáciu	Rada, 7. 2. 2023
Právny základ	článok 113, článok 115 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	2. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	208/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa smernice DAC 8, ktorý sa považuje za dôležitý krok smerom k zlepšeniu a doplneniu súčasnej smernice DAC.

1.2.

EHSV považuje navrhované zlepšenia smernice DAC za účinné pri odrádzaní od nedodržiavania fiškálnych pravidiel zo strany držiteľov kryptoaktív, čím sa posilní boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, v súlade s niekoľkými predchádzajúcimi iniciatívami Komisie.

1.3.

EHSV sa domnieva, že iniciatíva Komisie je plne v súlade so zásadou spravodlivého a účinného zdaňovania, ktorá je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva a ktorej cieľom je zabezpečiť, aby každý prispieval svojím spravodlivým dielom a aby sa mu dostalo rovnakého a primeraného zaobchádzania bez ohľadu na druh držaných aktív.

1.4.

EHSV konštatuje, že celosvetové úsilie o reguláciu kryptoaktív a ich využívania je kľúčom k úspešnému riešeniu rastúcich problémov a dôsledkov s celosvetovým rozsahom, ktoré sa s takýmito aktívami spájajú. Pokračujúca práca na úrovni OECD a G20 s cieľom dosiahnuť globálnu dohodu o transparentnosti kryptomien je v tomto ohľade kľúčová a EHSV vyzýva Komisiu, aby na medzinárodnej scéne zohrávala aktívnu úlohu.

1.5.

EHSV oceňuje, že lepšie a účinnejšie zdaňovanie kryptoaktív pomôže zvýšiť daňové pokrytie a posilniť národné rozpočty, čo umožní nasadenie dodatočných zdrojov zameraných na všeobecné blaho a investičné priority Komisie (zelená transformácia a digitalizácia).

1.6.

EHSV sa domnieva, že systém oznamovania daňového identifikačného čísla (ďalej len „DIČ“) je najúčinnejšou metódou dodržiavania predpisov na zabezpečenie účinnosti nových pravidiel. Z tohto dôvodu dôrazne podporuje návrh Komisie týkajúci sa DIČ, pretože prispieva k predchádzaniu možným chybám, čím sa zvyšuje právna istota a predvídateľnosť systému.

1.7.

EHSV sa domnieva, že oznamovacie povinnosti by sa nemali obmedzovať len na výmeny a prevody kryptoaktív, ale by sa aspoň v počiatočnej fáze mali v záujme transparentnosti a istoty rozšíriť na celkovú držbu kryptomien, aj keď je jasné, že zdaňovanie by sa malo vzťahovať len na skutočné zisky.

1.8.

EHSV zdôrazňuje potrebu účinných a primeraných sankcií, pričom rozhodnutie o konkrétnych výškach sankcií, ktoré sa majú uložiť, sa ponechá na členské štáty. Odporúča tiež, aby Komisia po implementácii smernice podala správu o sankčných systémoch zavedených členskými štátmi a v prípade potreby poskytla usmernenia o možných zmenách.

1.9.

EHSV očakáva, že sankcie a opatrenia na zabezpečenie dodržiavania predpisov budú schopné nájsť správnu rovnováhu medzi účinnosťou pravidiel a primeraným odstrašujúcim účinkom na jednej strane a proporcionalitou na strane druhej. Proporcionalita by sa mohla zabezpečiť napríklad primeraným zohľadnením počtu transakcií zapojených do porušení, ktoré vykonala daná spoločnosť.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že osobitné ustanovenia a záruky týkajúce sa ochrany údajov zahrnuté v návrhu smernice a v súlade s pravidlami všeobecného nariadenia o ochrane údajov by sa mali náležite uplatňovať a dodržiavať podľa prísnych noriem, aby sa v plnej miere chránili základné práva jednotlivcov, ktorých údaje sa budú zhromažďovať, vymieňať a ukladať.

1.11.

EHSV odporúča, aby Komisia do svojho návrhu zahrnula pravidlá na zlepšenie spolupráce medzi daňovými orgánmi, na ktoré sa už vzťahuje súčasný text, a orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu nezákonných činností a terorizmu. V tejto súvislosti opakuje, že verejné orgány, v tomto prípade daňové orgány, potrebujú primerané zdroje, pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, ako aj veľmi kvalitné digitálne technológie a normy.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Cieľom návrhu Komisie týkajúceho sa smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ (1)(ďalej len smernica „DAC 8“) (2), je aktualizovať súčasnú smernicu (ďalej len „smernica DAC“) s cieľom rozšíriť rozsah oznamovania a výmeny informácií medzi daňovými úradmi tak, aby zahŕňali príjmy alebo výnosy získané prostredníctvom kryptoaktív používateľmi s bydliskom v Európskej únii. Daňové úrady v súčasnosti nemajú potrebné informácie na monitorovanie výnosov získaných prostredníctvom kryptoaktív, s ktorými sa ľahko obchoduje cez hranice.

2.2.

Cieľom legislatívnej iniciatívy je zaviesť väčšiu daňovú transparentnosť v oblasti kryptoaktív prostredníctvom osobitných ustanovení o oznamovaní a výmene informácií na účely priamych daní. Návrhom sa spresňujú aj existujúce platné ustanovenia s cieľom zabrániť vzniku medzier a posilniť právny rámec.

2.3.

Smernica DAC 8 je v súlade s definíciami stanovenými v nariadení o trhoch s kryptoaktívami (ďalej len „nariadenie MiCA“) (3), čo samo osebe neposkytuje základ pre daňové orgány na zhromažďovanie a výmenu informácií potrebných na zdanenie príjmov z kryptoaktív. Smernica DAC 8 však vychádza zo skúseností s nariadením MiCA a opiera sa o požiadavku udeľovania povolení zavedenú týmto nariadením, čím predchádza ďalšej administratívnej záťaži pre poskytovateľov služieb kryptoaktív.

2.4.

Návrh je v súlade s nedávno schváleným rámcom OECD pre vykazovanie kryptoaktív (ďalej len „CARF“) (4), ako aj so zmenami spoločného štandardu oznamovania. Takéto štandardy schválila aj skupina G20. Počas konzultácie Komisie väčšina členských štátov podporila zosúladenie rozsahu pôsobnosti právneho rámca EÚ s prácou vykonanou v OECD.

2.5.

Aby sa zlepšila schopnosť členských štátov odhaľovať a potláčať daňové podvody, daňové úniky a obchádzanie daňových povinností, všetci oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív budú musieť bez ohľadu na svoju veľkosť alebo sídlo nahlasovať transakcie svojich klientov s bydliskom v EÚ. Zahŕňa to domáce aj cezhraničné transakcie. V niektorých prípadoch sa budú oznamovacie povinnosti vzťahovať aj na nezameniteľné tokeny (NFT). Podrobné pravidlá týkajúce sa povinností, ktoré majú splniť oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, sú stanovené v prílohe VI.

2.6.

Transakcie podliehajúce oznamovaniu zahŕňajú výmenné transakcie a prevody kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu. Domáce aj cezhraničné transakcie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti návrhu a sú agregované podľa typu kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

2.7.

Finančné inštitúcie budú oznamovať elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk, pričom sa rozšíri rozsah automatickej výmeny cezhraničných záväzných stanovísk pre majetné fyzické osoby. Takýmito fyzickými osobami sú osoby, ktoré vlastnia minimálne 1 000 000 EUR vo finančnom či investovateľnom majetku alebo v spravovaných aktívach. Členské štáty si budú vymieňať informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách vydaných, zmenených alebo obnovených medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2025.

2.8.

Návrhom sa neobmedzí schopnosť členských štátov formovať svoj systém zabezpečenia dodržiavania predpisov. Stanoví sa však a bude presadzovať spoločná minimálna úroveň sankcií za vážne nedodržiavanie predpisov, ako je úplná absencia oznamovania napriek administratívnym upomienkam.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta a podporuje návrh Komisie týkajúci sa smernice DAC 8, pretože predstavuje dôležitý krok smerom k zlepšeniu a skompletizovaniu smernice DAC na základe odporúčaní Európskeho dvora audítorov, ktorý upozornil, že „ak má daňovník v držbe finančné prostriedky v elektronických kryptomenách, príslušná platforma alebo iný elektronický poskytovateľ služieb pre takýchto zákazníkov v rámci daného portfólia nemá povinnosť vykazovať žiadne takéto sumy ani nadobudnuté zisky daňovým orgánom. Finančné prostriedky, ktoré sú v držbe prostredníctvom takýchto elektronických nástrojov, teda ostávajú z veľkej časti nezdanené“ (5).

3.2.

EHSV považuje navrhované zlepšenia smernice DAC za účinný nástroj na odrádzanie od nedodržiavania fiškálnych pravidiel zo strany držiteľov kryptoaktív, čím sa posilní boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, v súlade s niekoľkými iniciatívami, ktoré prijala Komisia v posledných rokoch.

3.3.

EHSV oceňuje rozsiahlu a podrobnú konzultáciu, ktorú uskutočnila Komisia k danému návrhu, do ktorej boli zapojené všetky zainteresované strany, ako aj cielenejšie publikum prevádzkovateľov z jednotlivých odvetví, s ktorými Komisia konzultovala samostatne. Členské štáty zároveň mohli vyjadriť svoje stanovisko a vyzvať Komisiu, aby úzko spolupracovala v súlade s prebiehajúcou prácou OECD. Vďaka konzultáciám bol legislatívny proces transparentnejší a zmysluplnejší, a to aj napriek veľmi technickému charakteru návrhu.

3.4.

EHSV zdôrazňuje, že celosvetové úsilie o reguláciu kryptoaktív a ich využívania je nevyhnutné pre úspešné riešenie rastúcich problémov a dôsledkov s celosvetovým rozsahom, ktoré sa s takýmito aktívami spájajú. V tejto súvislosti sú pokračujúca práca a rokovania na úrovni OECD a G20 s cieľom dosiahnuť globálnu dohodu o transparentnosti v oblasti kryptomien kľúčové a EHSV nabáda Komisiu, aby na medzinárodnej scéne zohrávala vedúcu úlohu.

3.5.

EHSV sa domnieva, že iniciatíva Komisie je plne v súlade so zásadou spravodlivého a účinného zdaňovania, ktorá je základným kameňom európskeho sociálneho trhového hospodárstva a ktorej cieľom je zabezpečiť, aby každý prispieval svojím spravodlivým dielom a aby sa mu dostalo rovnakého a primeraného zaobchádzania bez ohľadu na druh držaných aktív alebo akceptované spôsoby platby.

3.6.

EHSV oceňuje, že lepšie a účinnejšie zdaňovanie kryptoaktív pomôže zvýšiť daňové pokrytie a posilniť národné rozpočty, čo umožní nasadenie dodatočných zdrojov zameraných na všeobecné blaho a investičné priority Komisie (zelená transformácia a digitalizácia).

3.7.

EHSV plne súhlasí s Komisiou, že väčšia transparentnosť zredukuje nezrovnalosti a súčasnú neopodstatnenú diferenciáciu v právnom rámci a zaobchádzaní, ktorá v súčasnosti používateľom kryptoaktív „poskytuje výhodu v porovnaní s tými, ktorí do kryptoaktív neinvestujú“, čím vznikne prekážka nielen pre „cieľ spočívajúci v spravodlivom zdaňovaní“, ale aj pre správne fungovanie jednotného trhu a skutočne rovnaké podmienky činnosti.

3.8.

EHSV podporuje kombinované uplatňovanie článku 113 Zmluvy o fungovaní EÚ (pretože vymieňané informácie by sa mohli použiť aj na účely DPH) a článku 115 Zmluvy o fungovaní EÚ ako právneho základu na podporu návrhu. Aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov ovplyvňujúcich fungovanie jednotného trhu, zakotvená v článku 115, je skutočne relevantná pre konkrétny prípad, keďže kryptoaktíva možno použiť na viacero účelov. Na celom jednotnom trhu by sa preto malo predchádzať nezrovnalostiam vo všeobecnom právnom rámci a nástrojoch presadzovania, pretože môžu škodiť jeho konsolidácii.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do súčasného návrhu zahrnuli oznamovaciu povinnosť pre fyzické osoby, ktoré majú v držbe kryptoaktíva. To by zaručene zvýšilo účinnosť a rozsah uplatňovania tohto návrhu.

4.2.

EHSV sa domnieva, že systém oznamovania daňového identifikačného čísla (ďalej len „DIČ“) je najúčinnejšou metódou dodržiavania predpisov s cieľom zabezpečiť účinnosť nových pravidiel. Z tohto dôvodu EHSV dôrazne podporuje návrh Komisie týkajúci sa DIČ, pretože prispieva k posilňovaniu účinnosti návrhu, keďže DIČ ako jedinečný identifikačný kód umožňuje predchádzať chybám, čím prispieva k právnej istote a predvídateľnosti systému.

4.3.

EHSV konštatuje, že väčšina členských štátov už má zavedené právne predpisy alebo aspoň administratívne usmernenia na zdaňovanie príjmov získaných prostredníctvom investícií do kryptoaktív, príslušným orgánom však často chýbajú potrebné informácie na to, aby ich mohli uviesť do praxe. Právnu istotu a zrozumiteľnosť preto možno zabezpečiť len riešením neefektívnosti jednotlivých štátov prostredníctvom legislatívnej iniciatívy EÚ zameranej na podporu účinnej a efektívnej spolupráce medzi daňovými orgánmi.

4.4.

EHSV sa domnieva, že oznamovacie povinnosti by sa nemali obmedzovať len na výmeny a prevody kryptoaktív, ale mali by sa v záujme transparentnosti a istoty rozšíriť, aspoň v tejto súčasnej počiatočnej fáze, na celkovú držbu kryptomien, aj keď je jasné, že zdaňovanie by sa malo vzťahovať len na skutočné zisky.

4.5.

EHSV zdôrazňuje potrebu účinných a primeraných sankcií, pričom rozhodnutie o konkrétnych výškach sankcií, ktoré sa majú uložiť, sa ponechá na členské štáty. Zdá sa, že minimálne prahové hodnoty majú potenciál zvýšiť účinnosť nových pravidiel o zdaňovaní kryptomien. EHSV očakáva, že sankciami a opatreniami na zabezpečenie dodržiavania predpisov bude možné nájsť správnu rovnováhu medzi účinnosťou pravidiel a primeraným odstrašujúcim účinkom na jednej strane a proporcionalitou na strane druhej. Proporcionalita by sa mohla zabezpečiť napríklad primeraným zohľadnením počtu transakcií zapojených do porušení, ktoré vykonala daná spoločnosť.

4.6.

Okrem toho by Komisia po implementácii smernice mala podať správu o sankčných systémoch v členských štátoch a poskytnúť usmernenia o potrebných zmenách systému sankcií a opatrení na zabezpečenie dodržiavania predpisov.

4.7.

EHSV zdôrazňuje, že osobitné ustanovenia a záruky týkajúce sa ochrany údajov zahrnuté v návrhu smernice a v súlade s pravidlami a zásadami všeobecného nariadenia o ochrane údajov by sa mali dôsledne uplatňovať a dodržiavať podľa prísnych noriem, aby sa v plnej miere chránili základné práva jednotlivcov, ktorých údaje sa budú zhromažďovať, vymieňať a ukladať.

4.8.

EHSV opäť žiada členské štáty primerane investovať do ich daňových orgánov a ďalších zapojených správnych orgánov, aby mali kapacity potrebné na plnenie úlohy lepšej spolupráce v oblasti daní.

4.9.

EHSV napokon odporúča, aby Komisia do svojho návrhu zahrnula požiadavku na spoluprácu medzi daňovými orgánmi, na ktoré sa už vzťahuje súčasný text, a orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu nezákonných činností a terorizmu, keďže v posledných rokoch sa objavilo niekoľko prípadov využívania kryptoaktív na nezákonné účely a na účely prania špinavých peňazí. V tejto súvislosti opakuje, že verejné orgány, v tomto prípade daňové orgány, potrebujú primerané zdroje, pokiaľ ide o kvalifikovaných pracovníkov, ako aj veľmi kvalitné digitálne technológie a normy.

---

(1)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(2)  COM(2022) 707 final.

(3)  COM(2020) 593 final.

(4)  Crypto-Asset Reporting Framework and Amendments to the Common Reporting Standard (Rámec vykazovania kryptoaktív a zmeny spoločného štandardu oznamovania), OECD, 8. 10. 2022.

(5)  Európsky dvor audítorov (2021), Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní. Výmena informácií sa zintenzívnila, ale niektoré informácie sa stále neoznamujú.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Smerom k smernici o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie

[COM(2022) 249 final]

Návrh rozhodnutia Rady o doplnení porušenia reštriktívnych opatrení Únie k oblastiam trestnej činnosti stanoveným v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

[COM(2022) 247 final]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie

[COM/2022/684 final]

(2023/C 184/11)

Spravodajca:

José Antonio MORENO DÍAZ

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 26. 7. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	8. 3. 2023
Prijaté v pléne	22. 3. 2023
Plenárne zasadnutie č.	577
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	141/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta rozhodnutie zahrnúť porušenie sankcií do zoznamu trestných činov podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ a návrh smernice na aproximáciu vymedzení a minimálnych sankcií vo vnútroštátnych právnych predpisoch za porušenie sankcií.

1.2.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že uvedené rozhodnutie nebolo predmetom plnej demokratickej diskusie vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z dôvodu aktivácie postupu pre naliehavé prípady. Výbor je rovnako znepokojený v súvislosti so skutočnosťou, že návrhu smernice, ktorý predložila Komisia, nepredchádzalo posúdenie vplyvu. EHSV okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu smernice o vymedzení trestných činov a trestov za porušenie sankcií, ktorý predložila Komisia, sa medzi konzultovanými zainteresovanými stranami neuvádza Európsky hospodársky a sociálny výbor.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby pri vypracúvaní smernice rozšírili humanitárnu výnimku a vyňali humanitárne agentúry a ich personál z trestnej zodpovednosti, zosúladili toto ustanovenie so súčasnou medzinárodnou praxou a zároveň zabezpečili vhodné mechanizmy na predchádzanie zneužívaniu na kriminálne alebo politické účely.

1.4.

EHSV podporuje zavedenie primeraných záruk a ochrany oznamovateľov a novinárov, ktorí poukazujú na pokusy vyhnúť sa sankciám, na ktorých by sa mala vzťahovať uvedená výnimka.

1.5.

Výbor naliehavo vyzýva Komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby zabezpečili, že súkromný sektor a organizácie občianskej spoločnosti dostanú primerané informácie a proaktívnu podporu pri prispôsobovaní sa novým právnym predpisom a pri plnení nových požiadaviek.

1.6.

EHSV nabáda Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby zabezpečili, že členské štáty budú mať okrem podpory harmonizácie právnych predpisov primerané administratívne kapacity, dostatočné finančné prostriedky a vyškolený personál na odhaľovanie, stíhanie a trestanie porušení sankcií, čo by sa mohlo podporiť spoluprácou medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny najlepších postupov v oblasti odhaľovania a stíhania.

1.7.

EHSV víta skutočnosť, že v návrhu smernice sa trvá na dodržiavaní zásady neretroaktivity a zdôrazňuje potrebu zaručiť obvineným osobám práva na riadny proces a iné záruky v oblasti ľudských práv.

1.8.

EHSV je naďalej znepokojený tým, že také závažné a bežné trestné činy, ako sú rodovo motivované násilie a trestné činy z nenávisti, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ ako „európske trestné činy“ (Eurocrime), pričom zdôrazňuje, že geopolitické požiadavky by nemali mať prednosť pred ochranou a dobrými životnými podmienkami našich občanov.

2.   Základné informácie

2.1.

Sankcie v oblasti zahraničnej politiky (alebo reštriktívne opatrenia v žargóne EÚ) schvaľuje Rada Európskej únie v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Majú podobu záväzných právnych predpisov s priamym účinkom vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.2.

Na rozdiel od právnych predpisov o sankciách, ktoré sa prijímajú centrálne a sú uplatniteľné v celej EÚ, je vykonávanie a presadzovanie sankcií decentralizované: za monitorovanie toho, či podniky a občania dodržiavajú zákazy, udeľovanie výnimiek, ukladanie sankcií za porušenia a ich vyšetrovanie a stíhanie sú zodpovedné orgány členských štátov. To sa vzťahuje na všetky sankcie s výnimkou zákazov vstupu, o ktorých rozhodujú priamo štátne orgány.

2.3.

Decentralizovaný charakter systému na vykonávanie sankcií EÚ vedie k fragmentácii (1): vnútroštátne právne predpisy sa líšia, pokiaľ ide o vymedzenie a rozsah porušení reštriktívnych opatrení, a trestov, ktoré z týchto porušení môžu vyplynúť. Rovnako existujú rozdiely v administratívnych kapacitách na vyšetrovanie. Okrem toho jednotlivé vnútroštátne orgány disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o udelení alebo neudelení výnimky z humanitárnych dôvodov.

2.4.

Výskum potvrdil výrazné rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní sankcií v jednotlivých členských štátoch EÚ (2). Nedávna štúdia Európskej siete pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy, trestných činov proti ľudskosti a vojnových zločinov (Sieť pre vyšetrovanie genocídy) poukázala na značné rozdiely v trestoch za porušenie sankcií medzi členskými štátmi EÚ (3).

2.5.

Komisia má v tejto súvislosti určité právomoci v oblasti dohľadu: zabezpečuje, aby si všetky členské štáty plnili svoje povinnosti vyplývajúce z nariadenia EÚ o sankciách, ako napríklad zavedenie primeraných trestov. Podobne ako v iných oblastiach správy EÚ je Komisia oprávnená začať postup v prípade nesplnenia povinnosti voči každému členskému štátu, ktorý si tieto povinnosti neplní, hoci doteraz sa takéto kroky neurobili. Komisia takisto podporuje vykonávanie sankcií vydávaním usmernení, napr. pre udeľovanie výnimiek.

2.6.

Hoci je zrejmé, že takémuto systému hrozí už z jeho podstaty fragmentácia, Komisia začala len nedávno podnikať určité kroky (4) na zlepšenie vykonávania a presadzovania sankcií EÚ. Komisia síce obnovila svoju činnosť v tejto oblasti ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, avšak nový impulz na posilnenie vykonávania a presadzovania opatrení priniesla vlna sankcií práve v reakcii na túto inváziu.

2.7.

V rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/2332 (5) sa porušenie reštriktívnych opatrení EÚ vymedzuje ako jedna z oblastí trestnej činnosti spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ a všeobecne známych ako „európske trestné činy“, čím sa Komisii umožnilo navrhnúť právne predpisy v záujme aproximácie vymedzenia trestných činov a sankcií v členských štátoch (6).

2.8.

Tento návrh je odôvodnený tým, že porušovanie môže prispieť k pretrvávaniu hrozieb pre mier a bezpečnosť, ako aj pre právny štát, demokraciu a ľudské práva v tretích krajinách, a často má cezhraničný rozmer. Konkrétne sa uvádza, že v prípade porušovania reštriktívnych opatrení ide „o mimoriadne závažnú oblasť trestnej činnosti, keďže môže podporovať hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť, narúšať upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv a spôsobovať výrazné hospodárske, sociálne a environmentálne škody“ (7). Jednotlivcom a podnikom, ktoré by chceli tieto opatrenia obísť, umožňuje súčasná situácia zvoliť si z rôznych možností tú najvýhodnejšiu a súčasne bráni vytvoreniu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty z EÚ.

2.9.

Rada Európskej únie dosiahla 30. júna 2022 dohodu na tomto znení a požiadala Európsky parlament, aby udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady o doplnení porušení reštriktívnych opatrení Únie do oblastí trestnej činnosti stanovených v článku 83 ods. 1 ZFEÚ (8). Európsky parlament vyjadril svoj súhlas v rámci naliehavého postupu 7. júla 2022 (9). Rozhodnutie bolo prijaté 28. novembra 2022 (10).

2.10.

Komisia predložila 2. decembra 2022 návrh smernice na stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení (11).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Identifikácia porušenia reštriktívnych opatrení ako oblasti trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ je pozitívnym krokom, ktorý pomôže harmonizovať typizáciu porušení sankcií a súvisiacich trestov v celej EÚ a zlepšiť vykonávanie a presadzovanie reštriktívnych opatrení.

3.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby pri navrhovaní a prijímaní predloženej smernice a ďalších hmotnoprávnych sekundárnych právnych predpisov o stanovení minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení zohľadnili obavy uvedené v nasledujúcom oddiele.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Európsky parlament udelil súhlas s návrhom rozhodnutia Rady prostredníctvom naliehavého postupu. To znamená, že Európsky parlament udelil súhlas bez predchádzajúceho rokovania vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Závažný geopolitický kontext, ma základe ktorého bol tento návrh prijatý, by nemal odvádzať pozornosť od potreby podrobovať legislatívne návrhy primeranej demokratickej kontrole. Normy demokratickej zodpovednosti by sa mali zachovať. EHSV opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o predložený návrh smernice o stanovení minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení.

4.2.

Zároveň sa v návrhu smernice uvádza, že Komisia nevykonala posúdenie vplyvu, pričom poukazuje na „naliehavú potrebu vyvodiť zodpovednosť voči fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa podieľajú na porušovaní reštriktívnych opatrení Únie“ (12). Hoci výbor uznáva vhodnosť urýchlenia prijatia smernice o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, domnieva sa, že relatívna naliehavosť harmonizácie vymedzení pojmov a sankcií neodôvodňuje vynechanie posúdenia vplyvu, ktoré by malo sprevádzať prípravu smernice. A to najmä preto, že jednotlivci a právnické osoby, ktoré sa dopustili porušenia sankcií, už môžu byť braní na zodpovednosť podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov, čo znamená, že oneskorenie pri prijímaní smernice nespôsobí, že porušenia ostanú nepotrestané. EHSV preto podporuje vykonávanie pravidelného hodnotenia vplyvu a po prijatí smernice odporúča jeho rýchle zavedenie.

4.3.

Hoci výbor víta rozsiahle konzultácie, ktoré Komisia uskutočnila so širokým spektrom zainteresovaných strán, vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa medzi nimi v návrhu smernice Komisie o vymedzení trestných činov a trestov za porušenie reštriktívnych opatrení nespomína Európsky hospodársky a sociálny výbor.

4.4.

Pozornosť venovaná odhaľovaniu, stíhaniu a trestaniu porušení reštriktívnych opatrení by mala byť sprevádzaná porovnateľným úsilím o usmernenie hospodárskych subjektov a subjektov občianskej spoločnosti pri vykonávaní týchto reštriktívnych opatrení. Nedostatky pri vykonávaní týchto opatrení sú často spôsobené nedostatočnou informovanosťou zainteresovaných strán v súkromnom sektore, a to aj napriek úsiliu národných orgánov o zaistenie tejto informovanosti (13). Treba mať na pamäti, že väčšinu hospodárskych subjektov EÚ tvoria malé a stredné podniky (MSP), ktoré často nie sú oboznámené s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov o reštriktívnych opatreniach, keďže hospodárske opatrenia v rámci reštriktívnych opatrení boli v minulosti zriedkavé (14). EHSV víta súčasné úsilie Komisie o zlepšenie podpory poskytovanej hospodárskym subjektom a nabáda ju, aby v tom pokračovala (15).

4.5.

Mali by sa prijať primerané opatrenia na ochranu humanitárnej činnosti v jurisdikciách podliehajúcich sankciám. Zodpovednosť za možné porušenia reštriktívnych opatrení zostáva naďalej dôvodom na obavy pre humanitárne subjekty, ktoré poskytujú pomoc jurisdikciám závažne zasiahnutých týmito opatreniami (16). Tieto subjekty neustále upozorňujú na to, že je ťažké zaručiť, aby počas ich činnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov o reštriktívnych opatreniach, a poukazujú aj na negatívne dôsledky toho, že v očiach bojujúcich strán sú spájané s reštriktívnymi opatreniami Západu (17). V dôsledku nedávno prijatej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2664 v decembri 2022 (18), ktorá obsahuje všeobecnú výnimku umožňujúcu poskytovanie finančných prostriedkov a služieb humanitárnym organizáciám (19) a ktorú orgány USA rýchlo vykonali (20), sa pretrvávajúce úzko špecifické humanitárne doložky v právnych predpisoch EÚ menia na výnimku, čím sa dostávajú do centra pozornosti. S cieľom zabezpečiť, aby sankčný rámec nenarúšal humanitárnu činnosť, by sa znenie navrhovanej smernice malo posilniť. V súčasnosti vylučuje z kriminalizácie len „poskytovanie humanitárnej pomoci osobám v núdzi“ (21). EHSV podporuje prijatie širšej humanitárnej výnimky s vylúčením trestnej zodpovednosti v rámci sankčných režimov EÚ pre všetkých zamestnancov nestranných humanitárnych organizácií. Takouto doložkou by sa zabezpečil súlad právnych rámcov sankcií EÚ s medzinárodným humanitárnym právom (MHP). Zároveň by mali existovať ustanovenia na zabránenie možnému zneužívaniu na trestné alebo politické účely. Ochrana vzťahujúca sa na humanitárnych aktérov by sa mala rozšíriť aj na investigatívnych novinárov.

4.6.

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice nielen v súvislosti s prijímaním právnych predpisov, ale aby venovala pozornosť aj zabezpečeniu dostatočných administratívnych, finančných, technologických a ľudských zdrojov a primeranej odbornej prípravy s cieľom umožniť vnútroštátnym správnym, justičným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní vykonávať nové právne predpisy. Bez vhodného vybavenia, personálneho obsadenia a finančných prostriedkov samotná harmonizácia právnych predpisov pravdepodobne nesplní svoje poslanie odhaľovať, stíhať a trestať porušenia sankcií. EHSV okrem toho nabáda Komisiu, aby vypracovala kritériá, ktoré bude uplatňovať pri monitorovaní, s cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám určité smerovanie.

4.7.

Ak odsúdenie v trestnom konaní umožňuje konfiškáciu majetku, značná časť príjmov by sa mala prideliť na odškodnenie obetí a v prípade v súčasnosti platných sankcií voči ruským cieľom za ich vojnu na Ukrajine na povojnové úsilie o obnovu Ukrajiny. EHSV podporuje túto požiadavku v súlade so svojím stanoviskom (22) k návrhu smernice o vymáhaní majetku a konfiškácii, ktorý predložila Komisia. Ďalej nabáda Komisiu, aby spolupracovala so špecializovanými organizáciami občianskej spoločnosti na vymedzení pojmu obete a na návrhu mechanizmov, ktorými by sa príjmy z obchádzania sankcií nasmerovali k obetiam alebo k sociálnym investíciám, z ktorého majú tieto obete priamy prospech. V záujme zodpovednosti sa EHSV zasadzuje za zvýšenie transparentnosti zverejnením údajov o skonfiškovanom majetku a jeho následnom určení.

4.8.

Navrhovaná smernica by mala obsahovať aj primerané ustanovenia na ochranu oznamovateľov a investigatívnych novinárov, ktorí odhalia praktiky obchádzania. Ich kľúčová úloha ako mechanizmu včasného varovania si zasluhuje ochranu. EHSV v tejto súvislosti podporuje návrh Komisie rozšíriť ochranu poskytovanú podľa smernice (EÚ) 2019/1937 (23) na oznamovanie porušení reštriktívnych opatrení EÚ a na osoby, ktoré takéto porušenia nahlasujú.

4.9.

Ako sa uvádza v súčasnom znení smernice, mali by sa prijať ustanovenia na zachovanie zásady zákazu retroaktivity trestných sankcií v súlade so zásadou „nulla poena sine lege“. EHSV zdôrazňuje potrebu zaručiť obvineným osobám práva na riadny proces a garantovať im iné záruky v oblasti ľudských práv.

4.10.

EHSV napokon vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že zatiaľ čo k zaradeniu porušení reštriktívnych opatrení medzi „európske trestné činy“ došlo rýchlo, také závažné a bežné trestné činy, ako sú trestné činy z nenávisti a rodovo motivované násilie, nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 83 ods. 1 ZFEÚ. Geopolitické požiadavky by sa nemali uprednostňovať na úkor zanedbávania iných trestných činov, ktoré majú bezprostredný význam pre našich občanov.

4.11.

Na záver treba pripomenúť, že cieľom harmonizácie trestov je zlepšiť dôveryhodnosť sankcií prijatých v rámci SZBP. Z tohto hľadiska by sa členské štáty mali snažiť dodržiavať zákazy udeľovania víz s rovnakou dôslednosťou, aká sa očakáva od občanov a prevádzkovateľov z EÚ (24).

---

(1)  Portela, C., Implementation and Enforcement, in N. Helwig a kol., Sharpening EU sanctions policy, správa FIIA č. 63, Fínsky inštitút medzinárodných vzťahov, Helsinki. Štúdia, ktorú nechal vypracovať Úrad predsedu vlády Fínska, 2020, s. 107.

(2)  Druláková, R. a Přikryl, P., The implementation of sanctions imposed by the European Union, Central European Journal of International and Security Studies, zv. 10, č. 1, 2016, s. 134.

(3)  Sieť pre vyšetrovanie genocídy, Prosecution of sanctions (restrictive measures) violations in national jurisdictions: a comparative analysis (Stíhanie porušenia sankcií (reštriktívnych opatrení) v jurisdikciách štátov: porovnávacia analýza), 2021.

(4)  Oznámenie Európskej komisie – Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti [COM(2021) 32 final].

(5)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2332 z 28. novembra 2022 o určení porušenia reštriktívnych opatrení Únie za oblasť trestnej činnosti, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 308, 29.11.2022, s. 18).

(6)  Oznámenie Európskej komisie – Smerom k smernici o trestných sankciách za porušenie reštriktívnych opatrení Únie [COM(2022) 249 final].

(7)  Toto znenie z oznámenia Komisie COM(2022) 249 final, strana 4, je zohľadnené v preambule odseku 10 rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/2332 (Ú. v. EÚ L 308, 29.11.2022, s. 18).

(8)  Rada Európskej únie, tlačová správa, 30. júna 2022.

(9)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu. TA/2022/0295.

(10)  Ú. v. EÚ L 308, 29.11.2022, s. 18.

(11)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o vymedzení trestných činov a sankcií v súvislosti s porušením reštriktívnych opatrení Únie [COM(2022) 684 final].

(12)  COM(2022) 684 final.

(13)  Druláková, R. a Zemanová, S., Why the implementation of multilateral sanctions does (not) work: lessons learnt from the Czech Republic, European Security, zv. 29, č. 4, 2020, s. 524.

(14)  Portela, C., Sanctions in EU foreign policy, in N. Helwig a kol., Sharpening EU sanctions policy, správa FIIA č. 63, Fínsky inštitút medzinárodných vzťahov, Helsinki. Štúdia, ktorú nechal vypracovať Úrad predsedu vlády Fínska, 2020, s. 23.

(15)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1506 z 9. septembra 2022 o činnosti Európskej únie na podporu vývoja nástrojov informačných technológií na zlepšenie šírenia informácií o reštriktívnych opatreniach Únie (Ú. v. EÚ L 235, 12.9.2022, s. 30).

(16)  Portela, C., What if the EU made sanctions compatible with humanitarian aid?, in F. Gaub (ed.) What if…? Fourteen Scenarios for 2021, EUISS: Paris, 2020.

(17)  Debarre, A., Safeguarding humanitarian action in sanctions regimes, New York: International Peace Institute, 2019.

(18)  Rezolúcia Organizácie Spojených národov č. 2664, S/RES/2664(2022).

(19)  V normatívnom bode 1 v S/2664/Res (2022) sa uvádza, že zaisťovanie finančných prostriedkov alebo tovarov a služieb potrebných na zabezpečenie včasného poskytnutia humanitárnej pomoci zo strany Spojených národov alebo mimovládnych organizácií alebo iných subjektov, ktoré doplnili jednotlivé výbory zriadené touto Radou, je povolené a nie je porušením zmrazenia aktív uloženého touto Radou alebo jej sankčnými výbormi.

(20)  Ministerstvo financií USA, tlačová správa, Treasury Implements Historic Humanitarian Sanctions Exceptions, 20. decembra 2022.

(21)  COM(2022) 684 final.

(22)  Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 105.

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.

(24)  Mangas Martin, A., Sobre la vinculatoriedad de la PESC y el espacio aéreo como territorio de un estado (Comentario al auto del TS español de 26 de noviembre de 2020, sala de lo penal" (Komentár k rozsudku Španielskeho najvyššieho súdu z 26. novembra 2020, trestný senát). Revista General de Derecho Europeo, 53, 2021.