—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1480 zo 7. septembra 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli), 8-hydroxychinolín, amidosulfurón, bensulfurón, bifenox, chlórmekvát, chlorotolurón, klofentezín, klomazón, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflufenikán, dimetachlór, esfenvalerát, etofenprox, fenoxaprop-P, fénpropidín, fenpyrazamín, fludioxonyl, flufenacet, flumetralín, fostiazát, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, parafínové oleje, parafínový olej, penkonazol, pikloram, prohexadión, propachizafop, prosulfokarb, chizalofop-P-etyl, chizalofop-P-tefuryl, nátrium-5-nitroguajakolát, nátrium-o-nitrofenolát, nátrium-p-nitrofenolát, síra, tebufénpyrad, tetrakonazol, tri-alát, triflusulfurón a tritosulfurón (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (2), a najmä na jeho článok 17, prvý odsek a článok 21,

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (3),

—

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 (5) o prípravkoch na ochranu rastlín,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. októbra 2019, 26. novembra 2020 a 6. októbra 2021, v ktorých vzniesol námietku proti predchádzajúcim predĺženiam obdobia platnosti schválenia účinných látok chlorotolurón a difenokonazol (6),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže účinná látka 8-hydroxychinolín bola schválená v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 993/2011 (7);

B.

keďže účinná látka chlórtolurón bola 1. marca 2006 zaradená do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (8) smernicou Komisie 2005/53/ES (9) a považuje sa za schválenú podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a postup na obnovenie schválenia chlórtolurónu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (10) prebieha od roku 2013;

C.

keďže účinná látka difenokonazol bola 1. januára 2009 zaradená do prílohy I k smernici 91/414/EHS smernicou Komisie 2008/69/ES (11) a považuje sa za schválenú podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

D.

keďže obdobie schválenia 8-hydroxychinolínu už bolo predĺžené o jeden rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1449 (12) a teraz opäť vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1480, ktorým sa predlžuje obdobie platnosti schválenia do 31. decembra 2023;

E.

keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky chlórtolurón už bolo predĺžené o jeden rok na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 533/2013 (13) a následne od roku 2017 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2017/1511 (14), (EÚ) 2018/1262 (15), (EÚ) 2019/1589 (16), (EÚ) 2020/1511 (17), (EÚ) 2021/1449 a v teraz opäť vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1480, čím sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 31. októbra 2023, ktoré bude siedmym predĺžením obdobia pôvodného schválenia;

F.

keďže obdobie platnosti difenokonazolu už bolo trikrát predĺžené o jeden rok na základe vykonávacích nariadení (EÚ) 2019/1589, (EÚ) 2020/1511 a (EÚ) 2021/1449 a teraz vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1480, čím sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 31. decembra 2023;

G.

keďže Komisia nevysvetlila dôvody predĺženia a uviedla len, že: „keďže hodnotenie uvedených účinných látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

H.

keďže v roku 2015 výbor pre hodnotenie rizík Európskej chemickej agentúry (ECHA) vydal stanovisko, že 8-hydroxychinolín by sa mal klasifikovať ako látka s reprodukčnou toxicitou kategórie 1B (18);

I.

keďže v roku 2016 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo svojom partnerskom preskúmaní hodnotenia rizika pesticídu 8-hydroxychinolín identifikoval niekoľko nedostatkov v údajoch a dve kritické oblasti, ktoré vzbudzujú obavy: na jednej strane sa má 8-hydroxychinolín klasifikovať ako reprodukčná toxicita kategórie 1B; na druhej strane by látka nespĺňala žiadne z prechodných ustanovení týchto schvaľovacích kritérií (bod 3.6.5 týkajúci sa ľudského zdravia na posúdenie vlastností narúšajúcich endokrinný systém), keďže spolu s klasifikáciou boli v dostupných štúdiách pozorované nepriaznivé účinky na endokrinné orgány (19);

J.

keďže v roku 2017 bol 8-hydroxychinolín vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2065 (20) zaradený na „zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, a pretože je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (21) klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B;

K.

keďže podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 má chlórtolurón harmonizovanú klasifikáciu ako veľmi toxický pre vodné organizmy, veľmi toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami pri podozrení, že spôsobuje rakovinu (Karc. 2) a podozrení, že poškodzuje nenarodené dieťa (Repr. 2);

L.

keďže chlórtolurón sa vo vedeckých publikáciách spája s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém (22);

M.

keďže v roku 2015 bol chlórtolurón vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/408 zaradený na „zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, a pretože spĺňa kritériá, podľa ktorých ho možno považovať za perzistentnú a toxickú látku;

N.

keďže Európsky parlament už vo svojich uzneseniach z 10. októbra 2019, z 26. novembra 2020 a zo 6. októbra 2021 vyjadril nesúhlas s predchádzajúcim predĺžením obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu;

O.

keďže Komisia vo svojich odpovediach (23) na predchádzajúce námietky proti predĺženiu obdobia platnosti schválenia chlórtolurónu odkazuje len na „štúdiu, z ktorej vychádza posúdenie vplyvov vypracované pred prijatím nariadenia Komisie (EÚ) 2018/605“ (24), v ktorej „chlórtolurón nebol identifikovaný ako potenciálny endokrinný disruptor“, ale neuvádza, že táto štúdia neviedla k odstráneniu chlórtolurónu zo zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť;

P.

keďže po prijatí delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2100 (25) a nariadenia (EÚ) 2018/605 Komisia poverila úrad EFSA a agentúru ECHA vypracovaním harmonizovaných usmernení s cieľom zabezpečiť, aby sa kritériá týkajúce sa endokrinných disruptorov prijaté Úniou dôsledne uplatňovali na hodnotenie biocídov a pesticídov v Únii; keďže však tieto usmernenia, ktorých súčasťou sú nové testy OECD, boli uverejnené v júni 2018 (26), ale neboli použité na posúdenie vlastností chlórtolurónu narúšajúcich endokrinný systém;

Q.

keďže chlórtolurón preto nebol podrobený riadnemu posúdeniu, ktoré by umožnilo nepovažovať ho za endokrinný disruptor;

R.

keďže návrh hodnotiacej správy o obnovení v súvislosti s chlórtolurónom mal byť predložený do roku 2016, ale bol predložený až o tri roky neskôr, v roku 2019, a o ďalšie tri roky neskôr ho EFSA zjavne stále neposúdil;

S.

keďže je podozrenie, že difenokonazol používaný samostatne, ako aj v kombinácii s rôznymi azolmi, ako je penkonazol, vyvoláva u húb Aspergillus fumigatus (27) rezistenciu voči triazolu;

T.

keďže rezistencia huby Aspergillus fumigatus voči triazolu je vo verejnom zdraví čoraz väčším problémom (28); keďže z údajov z niekoľkých štúdií (29) jasne vyplýva, že za zlyhanie liečby pacientov, ktorým v klinickom prostredí nebola nikdy podávaná azolová liečba, sú zodpovedné poľnohospodárske azoly;

U.

keďže sa zistilo, že každý štvrtý pacient prijatý do intenzívnej starostlivosti pre zdravotné problémy súvisiace s ochorením COVID-19 je infikovaný hubou Aspergillus fumigatus, pričom 15 % z nich malo diagnostikovaný jej rezistentný variant; keďže títo pacienti sú takmer neliečiteľní a ich miera prežitia sa odhaduje len na 20 % (30);

V.

keďže predĺženie obdobia platnosti schválenia látok, ktoré vedú k rezistencii voči antimykotikám, je zo zdravotného hľadiska neprijateľné;

W.

keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

X.

keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa v ich prípade neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadne neprijateľné účinky na životné prostredie;

Y.

keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v tomto prípade je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

Z.

keďže článok 17 nariadenia (ES) č. 1107/2009 nemožno chápať tak, že umožňuje predĺženie schválenia účinnej látky na neobmedzené obdobie, ale mal by sa skôr chápať tak, že stanovuje obmedzené a výnimočné predĺženie na niekoľko mesiacov alebo najviac na jeden rok, aby sa zabránilo akémukoľvek prerušeniu uvádzania fytosanitárnych výrobkov na trh a ich predaja, s náležitým ohľadom na požiadavku dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktorá je hlavným cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zároveň základnou zásadou zakotvenou v primárnom práve Únie, konkrétne v článkoch 35 a 37 Charty základných práv Európskej únie a v článkoch 168 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

AA.

keďže súčasný výklad článku 17 nariadenia (ES) č. 1107/2009 zo strany Komisie je v rozpore so všeobecnými cieľmi tohto nariadenia a zámerom spoluzákonodarcov;

AB.

keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a povinnosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, keď sa zistí, že by mohlo byť poškodené zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení manažmentu rizík, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

AC.

keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že existujú náznaky, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

AD.

keďže identifikácia troch účinných látok ako látok, ktoré sa majú nahradiť, neprispela k žiadnemu zmierneniu rizika z dôvodu nedostatočného vykonávania systému povinnej náhrady zo strany členských štátov, ako sa stanovuje v článku 50 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

AE.

keďže Komisia sa vo svojej stratégii Z farmy na stôl a stratégii biodiverzity zaviazala do roku 2030 znížiť celkové používanie a riziko chemických pesticídov o 50 % a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %;

AF.

keďže nebezpečnejšie pesticídy sú definované ako pesticídy obsahujúce účinné látky, ktoré spĺňajú hraničné kritériá stanovené v bodoch 3.6.2 až 3.6.5 a 3.8.2 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 alebo sú identifikované ako látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s kritériami uvedenými v bode 4 uvedenej prílohy, čo zahŕňa účinné látky 8-hydroxychinolín, chlórtolurón a difenokonazol, ako aj etofenprox, flufenacet, lenacil, nikosulfurón, nikosulfurón a tri-alát, v súvislosti s ktorými sa vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/1480 predlžujú obdobia platnosti schválenia o jeden rok bez toho, aby sa vykonalo riadne opätovné posúdenie ich rizík;

AG.

keďže neustále predlžovanie obdobia platnosti schválenia týchto najnebezpečnejších chemických pesticídov bez riadneho, úplného a včasného opätovného posúdenia ich nebezpečných vlastností je kontraproduktívne pre dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody;

AH.

keďže podľa článku 4 ods. 7 a bodu 3.6.4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinná látka nemôže byť schválená, ak je reprodukčne toxická kategórie 1B, s výnimkou prípadov, ak je na základe zdokumentovaných dôkazov zahrnutých v žiadosti potrebná účinná látka na kontrolu vážneho nebezpečenstva pre zdravie rastlín, ktoré nemožno zastaviť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, pričom v týchto prípadoch sa musia prijať opatrenia na zmiernenie rizika, aby sa zabezpečilo, že sa expozícia ľudí a životného prostredia účinnej látke minimalizuje, alebo ak je vystavenie ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľné, t. j. ak sa prípravok používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (31);

AI.

keďže podľa článku 4 ods. 7 a bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinná látka nemôže byť schválená, ak sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, s výnimkou prípadov, ak je na základe zdokumentovaných dôkazov zahrnutých v žiadosti potrebná účinná látka na kontrolu vážneho nebezpečenstva pre zdravie rastlín, ktoré nemožno zastaviť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, pričom v týchto prípadoch sa musia prijať opatrenia na zmiernenie rizika, aby sa zabezpečilo, že sa expozícia ľudí a životného prostredia účinnej látke minimalizuje, alebo ak je vystavenie ľudí tejto účinnej látke v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľné, t. j. ak sa prípravok používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 396/2005;

AJ.

keďže je neprijateľné, aby sa látky, ktoré pravdepodobne spĺňajú hraničné kritériá pre účinné látky, naďalej mohli používať v Únii, čím sa ohrozuje zdravie verejnosti a životného prostredia;

AK.

keďže žiadatelia môžu zneužívať skutočnosť, že Komisia medzi svoje pracovné metódy zaradila okamžité automatické predlžovanie období platnosti schválenia účinných látok bez dokončenia opätovného posúdenia rizík, a úmyselne predlžovať opätovné posúdenie poskytovaním neúplných údajov a požadovaním ďalších výnimiek a osobitných podmienok, čo vedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože zatiaľ bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

AL.

keďže vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné predĺženie obdobia platnosti schválenia o čas trvania postupu na základe článku 17 nariadenia sa nepoužije v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako sú flumioxazín, tiakloprid, chlórtolurón a dimoxystrobín;

AM.

keďže po predchádzajúcich predĺženiach v roku 2021 niekoľkých účinných látok vrátane 8-hydroxychinolínu, chlórtolurónu a difenokonazolu sa podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/1449 predĺžila len jedna z 39 látok, na ktoré sa vzťahuje toto vykonávacie nariadenie, zatiaľ čo podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa predĺžili obdobia schválenia až 46 látok, pričom mnohé z nich sa predlžujú tretíkrát, štvrtýkrát, piatykrát, šiestykrát alebo dokonca siedmykrát;

AN.

keďže prístup Komisie k predĺženiu obdobia platnosti schválenia 46 účinných látok, hoci ten istý vykonávací akt obmedzuje možnosti námietky členských štátov vo výbore voči niektorým z týchto účinných látok vzbudzujúcich osobitné obavy vrátane 8-hydroxychinolínu, chlórtolurónu a difenokonazolu;

AO.

keďže mimovládne organizácie Európska akčná sieť proti pesticídom a Pollinis predložili žiadosti o vnútorné preskúmanie s cieľom namietať proti zákonnosti opakovaného predĺženia obdobia platnosti schválenia účinných látok dimoxystrobín a boskalid, pričom v prípade dimoxystrobínu bola podaná žaloba o neplatnosť (32);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

—

so zreteľom na Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie (11997D/PRO/02),

—

so zreteľom na článok 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), podľa ktorého Únia musí vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý „zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach“,

—

so zreteľom na článok 21 ods. 1 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

—

so zreteľom na článok 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie vrátane jej článku 45, v ktorom sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

—

so zreteľom na návrhy rozhodnutí Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku z 29. septembra 2010 (14142/10) a z 8. júla 2011 (14142/1/10),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady zo 7. decembra 2011 o rámci pre úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku (14302/3/11),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. a 10. júna 2011, 22. a 23. septembra 2011, 25. a 26. októbra 2012, 7. a 8. marca 2013 a 5. a 6. decembra 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2011 o vstupe Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru (2),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 9. decembra 2011 a 1. a 2. marca 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1908 z 12. októbra 2017 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a v Rumunsku (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/934 z 25. júna 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2021 s názvom Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru (COM(2021)0277),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (COM(2021)0891),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2022 s názvom Správa o stave Schengenu za rok 2022 (COM(2022)0301),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 (5),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 23. júna 2022 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Chorvátskej republike (10624/22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí ochorenia COVID-19 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2021 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru (8),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis pri vstupe do Európskej únie v roku 2007; keďže Bulharsko vydalo v roku 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL), ktorú tvoria odborníci z členských štátov Schengenu; keďže Rumunsko vydalo v rokoch 2007 a 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných skupinou SCH-EVAL;

B.

keďže odborníci skupiny SCH-EVAL a Rada vo svojich záveroch z 9. a 10. júna 2011 potvrdili ukončenie procesu schengenského hodnotenia Bulharska a Rumunska a stav pripravenosti oboch krajín na vykonávanie všetkých ustanovení schengenského acquis; keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 8. júla 2011 overila, že podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis boli splnené vo všetkých oblastiach, konkrétne v oblasti ochrany údajov, vzdušných hraníc, pozemných hraníc, policajnej spolupráce, Schengenského informačného systému, námorných hraníc a víz; keďže dokončenie procesu schengenského hodnotenia znamenalo pre obe krajiny okrem výzvy v podobe riadenia vonkajších hraníc Európskej únie aj zásadnú reštrukturalizáciu ich systémov hraničného dozoru a investovanie do zvyšovania kapacít orgánov presadzovania práva; keďže podľa aktu o pristúpení z roku 2005 je úspešné dokončenie postupov schengenského hodnotenia jediným predpokladom pre úplné uplatňovanie schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže pripravenosť Bulharska a Rumunska na plné uplatňovanie schengenského acquis uznali pri viacerých príležitostiach hlavy štátov a predsedovia vlád v Rade, ako aj Komisia a Európsky parlament, naposledy v správe Komisie o stave Schengenu za rok 2022 a v uznesení Európskeho parlamentu z 8. júla 2021 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru;

C.

keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 navrhla úplné uplatňovanie schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku a zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže Európsky parlament vo svojej pozícii z 8. júna 2011 schválil toto rozhodnutie a požiadal Radu o opätovnú konzultáciu, ak by ho mala v úmysle podstatne zmeniť;

D.

keďže Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci prijatie rozhodnutia Rady opakovane odložila;

E.

keďže rozhodnutím Rady z 12. októbra 2017 bol Bulharsku a Rumunsku udelený pasívny prístup k vízovému informačnému systému; keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 18. apríla 2018 navrhla úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch;

F.

keďže ani v akte o pristúpení z roku 2005, ani v schengenskom hodnotiacom mechanizme sa nezabezpečuje stanovenie rozdielnych časových rámcov pre zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže všetky predchádzajúce rozšírenia schengenského priestoru boli stanovené jediným právnym aktom;

G.

keďže Rada konzultovala s Európskym parlamentom svoj návrh rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Chorvátskej republike (10624/22); keďže Európsky parlament na tomto návrhu rozhodnutia Rady ešte pracuje;

H.

keďže schengenský priestor je jedinečným mechanizmom a jedným z najväčších úspechov Európskej únie, ktorý uľahčuje voľný pohyb osôb v schengenskom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach; keďže toto bolo umožnené prostredníctvom rôznych kompenzačných opatrení, ako je zriadenie Schengenského informačného systému (na posilnenie výmeny informácií) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu s cieľom overovať vykonávanie schengenského acquis členskými štátmi a posilňovať vzájomnú dôveru vo fungovanie schengenského priestoru;

I.

keďže všetky členské štáty, ktoré patria do schengenského priestoru, sú povinné dodržiavať schengenské acquis, a to aj pokiaľ ide o základné práva v súlade s článkom 4 Kódexu schengenských hraníc (9);

J.

keďže zachovanie kontroly na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore má vážny vplyv na život európskych občanov, najmä mobilných pracovníkov a všetkých osôb, ktoré využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a vážne podkopáva ich dôveru v európske inštitúcie a integráciu; keďže to má za následok priame prevádzkové a investičné náklady pre cezhraničných a mobilných pracovníkov, turistov, prepravcov cestnej nákladnej dopravy a verejnú správu, čo má negatívny dosah na hospodárstva členských štátov a fungovanie vnútorného trhu EÚ vrátane negatívneho vplyvu na životné prostredie v dôsledku veľkého počtu pomaly sa pohybujúcich kamiónov čakajúcich na hraničných priechodoch; keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade Bulharska a Rumunska má predovšetkým negatívny vplyv na zásadu rovnosti a nediskriminácie v EÚ, ako aj na vývoz z oboch členských štátov a dovoz do nich a na prepravné operácie z a do niektorých z najväčších juhoeurópskych civilných a nákladných prístavov, čo znamená stratu prínosov a zvýšenie výdavkov;

K.

keďže úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku by posilnilo schengenský priestor a pomohlo by zabezpečiť rovnaké práva pre všetkých občanov v rámci neho;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

—

so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. novembra 2017 (1), 28. marca 2019 (2), 16. decembra 2019 (3) a 29. apríla 2021 (4) o dodržiavaní zásad právneho štátu na Malte,

—

so zreteľom na vypočutia, výmeny názorov a návštevy delegácií, ktoré uskutočnila monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci od 15. novembra 2017,

—

so zreteľom na výmenu listov medzi predsedom monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva a predsedom vlády Malty,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2293 (2019) z 26. júna 2019 s názvom Vražda Daphne Caruanovej Galiziovej a zásady právneho štátu na Malte a za jej hranicami: zabezpečiť, aby vyšla najavo celá pravda,

—

so zreteľom na správu o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2293 (2019), ktorú 8. decembra 2020 schválil Výbor pre právne veci a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie č. 993/2020 z 8. októbra 2020 k desiatim aktom a návrhom zákonov, ktorými sa vykonávajú legislatívne návrhy, ktoré sú predmetom stanoviska CDL-AD(2020)006,

—

so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Malty 11. – 16. októbra 2021,

—

so zreteľom na list komisárky Rady Európy pre ľudské práva z 23. septembra 2022 adresovaný predsedovi vlády Malty a na odpoveď predsedu vlády Malty zo 4. októbra 2022,

—

so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte za rok 2022 (COM(2022)0500),

—

so zreteľom na správu o služobnej ceste Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) po návšteve jeho delegácie pre právny štát vo Vallette na Malte v dňoch 23. – 25. mája 2022,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Únia je založená na spoločných hodnotách, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, čiže na úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, teda na hodnotách, ktoré sú spoločné členským štátom a ktoré musia dodržiavať kandidátske krajiny, ak chcú pristúpiť k Únii, ako súčasť kodanských kritérií, ktoré nemožno po pristúpení ignorovať ani nanovo vykladať; keďže demokracia, právny štát a základné práva predstavujú vzájomne sa posilňujúce hodnoty, ktorých narušenie môže predstavovať pre Úniu a práva a slobody jej občanov systémovú hrozbu;

B.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich plniť;

C.

keďže charta je súčasťou primárneho práva EÚ; keďže sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií sú zakotvené v článku 11 charty a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“);

D.

keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ, článku 47 charty a článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby moci;

E.

keďže novinári, najmä investigatívni novinári, ale nielen oni, sú čoraz častejšie cieľom tzv. strategických žalôb proti verejnej účasti v EÚ aj mimo nej, ktorých jediným cieľom je mariť ich prácu, vyhýbať sa kontrole verejnosti a brániť tomu, aby orgány boli brané na zodpovednosť; keďže to má negatívny vplyv na slobodu médií;

F.

keďže členské štáty by mali podporovať vytvorenie mechanizmov včasného varovania a rýchlej reakcie, aby sa zabezpečilo, že novinári a ostatné mediálne subjekty budú mať v prípade ohrozenia okamžitý prístup k ochranným opatreniam; keďže takéto mechanizmy by mali podliehať zmysluplnému dohľadu občianskej spoločnosti a mali by zaručovať ochranu oznamovateľov a zdrojov, ktoré si želajú zostať v anonymite;

G.

keďže v záujme zabránenia beztrestnosti sú členské štáty povinné prijať všetky potrebné opatrenia na postavenie páchateľov trestných činov proti novinárom a iným mediálnym subjektom pred súd; keďže vyšetrovanie a trestné stíhanie by malo zohľadňovať všetky rôzne – skutočné a potenciálne – úlohy v týchto trestných činoch, ako sú autori, podnecovatelia, páchatelia a spolupáchatelia, a trestnú zodpovednosť, ktorá vyplýva z každej z týchto úloh;

H.

keďže maltská protikorupčná investigatívna novinárka a blogerka Daphne Caruanová Galiziová bola 16. októbra 2017 zavraždená pri útoku bombou umiestnenou v automobile; keďže bola obeťou obťažovania a početných hrozieb v podobe výhražných telefonátov, listov a textových správ, ako aj podpaľačského útoku na svoj dom; keďže nájomný vrah sa k vražde priznal a 16. marca 2021 na súde vypovedal, že dva roky pred zavraždením Daphne Caruanovej Galiziovej existoval iný plán na jej vraždu puškou AK-47; keďže v prvý deň ich súdneho procesu 14. októbra 2022 sa dvaja ďalší obvinení páchatelia priznali pred súdom a boli odsúdení na 40 rokov odňatia slobody;

I.

keďže vyšetrovanie vraždy, ktoré viedli maltské orgány pomocou Europolu, viedlo k identifikácii, obvineniu a prebiehajúcemu súdnemu procesu s niekoľkými podozrivými osobami a jedným z potenciálnych organizátorov vraždy, majiteľom dubajskej spoločnosti 17 Black Ltd. a bývalému členovi predstavenstva spoločnosti ElectroGas Malta Ltd., zodpovednej za výrobu väčšiny maltskej elektrickej energie, ktorý bol 20. novembra 2019 zatknutý pri zjavnom pokuse o útek z Malty; keďže do vyšetrovania bol zapojený aj Federálny vyšetrovací úrad USA;

J.

keďže Spojené arabské emiráty (SAE) boli použité na zakrytie transakcií údajne spojených s korupciou, ktorú Daphne Caruanová Galiziová v čase svojej vraždy odhaľovala;

K.

keďže spoločnosť 17 Black Ltd. so sídlom v Dubaji bola uvedená ako spoločnosť, z ktorej mali získať finančné prostriedky spoločnosti so sídlom v Paname, ktoré vlastnil bývalý vedúci kancelárie bývalého predsedu vlády Malty a bývalý minister cestovného ruchu, predtým minister energetiky; keďže sa naďalej odhaľujú prepojenia medzi spoločnosťou 17 Black Ltd. a mnohými verejnými projektmi na Malte;

L.

keďže vedúci kancelárie bývalého predsedu vlády Malty a bývalý minister cestovného ruchu, predtým minister energetiky, a ich rodiny boli Ministerstvom zahraničných vecí USA označení za osoby zapojené do významnej korupcie, a preto im bol zakázaný vstup do USA;

M.

keďže Daphne Caruanová Galiziová odhalila, že banka Pilatus Bank bola vybraná pre podozrivé transakcie zahŕňajúce maltské a azerbajdžanské politicky exponované osoby; keďže maltský policajný komisár v auguste 2020 verejne vyhlásil, že v blízkej budúcnosti budú vznesené obvinenia voči osobám zapojeným do trestnej činnosti v banke Pilatus Bank; keďže po 26 mesiacoch bolo vznesené obvinenie len voči jednej osobe a zdá sa, že vyšetrovanie sa zastavilo; keďže osoby, ktoré boli do prípadu zapletené, mohli voľne vstupovať do krajiny a vycestovať z nej napriek tomu, že bol na ne vydaný zatykač; keďže bývalému pracovníkovi Maltského úradu pre hazardné hry, ktorý cestoval na dovolenku s bývalým predsedom vlády Malty, bolo povolené opustiť Maltu napriek tomu, že na neho bol vydaný európsky zatykač, a následne bol zadržaný po príchode do Talianska;

N.

keďže dvaja partneri dnes už neexistujúcej spoločnosti Nexia BT, ktorá je prepojená s firmou Mossack-Fonseca a ktorých Daphne Caruanová Galiziová a Panama Papers označili za osoby, ktoré navrhli štruktúry na pranie špinavých peňazí s cieľom uľahčiť korupciu, boli obvinení len v prípade niektorých obvinení vznesených voči nim, s výnimkou škandálu ElectroGas;

O.

keďže dohoda o bezpečnosti dodávok skvapalneného zemného plynu medzi spoločnosťou ElectroGas Malta Ltd. a maltskou vládou, ktorú podpísal bývalý minister cestovného ruchu, ktorý bol v roku 2015 ministrom energetiky, bola roky utajovaná a odhalila ju až v septembri 2022 nadácia Daphne Caruanovej Galiziovej a jedno z médií; keďže súčasná generálna prokurátorka bola kritizovaná za to, že vo svojej predchádzajúcej funkcii námestníčky generálneho prokurátora umožnila podpísanie tejto zmluvy bez ďalšieho schválenia vládou alebo parlamentom; keďže v čase vraždy Daphne Caruanová Galiziová vyšetrovala rozsiahlu schránku interných dokumentov spoločnosti ElectroGas Malta Ltd;

P.

keďže z niektorých záznamov predložených v súdnom konaní a výpovede jedného z údajných páchateľov vyplynulo, že bývalý vedúci kancelárie bývalého predsedu vlády Malty bol zapletený do plánovania a financovania vraždy; keďže bol 20. marca 2021 spolu s viacerými svojimi obchodnými partnermi zatknutý a obvinený z prania špinavých peňazí, podvodov, korupcie a falšovania v samostatnej veci, na ktorú sa vo svojej práci zameriavala Daphne Caruanová Galiziová;

Q.

keďže nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej sa začalo koncom roka 2019 a bolo ukončené 29. júla 2021; keďže rada pre verejný prieskum uverejnila správu so súborom záverov a odporúčaní o posilnení právneho štátu, dodržiavaní slobody tlače, slobody prejavu a ochrany novinárov, o právnej reforme na ústavnej úrovni a o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa slobody médií; keďže rada tiež konštatovala, že „hoci neexistujú dôkazy o tom, že by štát ako taký zohral nejakú úlohu pri vražde pani Caruanovej Galiziovej, (…) štát by mal niesť zodpovednosť za vraždu tým, že vytvoril atmosféru beztrestnosti, ktorá vznikla na najvyšších úrovniach v jadre administratívy v Castille (5) a rozšírila sa do ďalších subjektov, ako sú regulačné inštitúcie a polícia, čo viedlo ku kolapsu právneho štátu“;

R.

keďže maltská vláda navrhla niekoľko reforiem, ktoré sa majú zaoberať niektorými z týchto odporúčaní, vrátane návrhu právnych predpisov na posilnenie slobody médií a návrhu zákona proti zneužívaniu strategických žalôb proti verejnej účasti; keďže reformy maltského justičného systému, ktoré sa začali v roku 2020, sa naďalej vykonávajú;

S.

keďže v poslednom Monitorovaní plurality médií sa celkové riziko pre pluralitu médií na Malte hodnotí ako „stredné“, ale riziko pre redakčnú a politickú nezávislosť ako „vysoké“;

T.

keďže maltský spravodajský portál The Shift News čelil 40 samostatným právnym odvolaniam zo strany verejných orgánov proti žiadostiam o slobodný prístup k informáciám týkajúcim sa verejných výdavkov zo strany nezávislých médií;

U.

keďže reforma súdnictva, ktorú uskutočnili maltské orgány, bola spomenutá v prejave o stave Únie v roku 2021;

V.

keďže výbor expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Moneyval) uznal výrazný pokrok Malty v oblasti dodržiavania noriem Finančnej akčnej skupiny, považoval Maltu za vyhovujúcu a po 12 mesiacoch ju vyradil zo sivého zoznamu;

W.

keďže monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva parlamentného výboru LIBE vyjadrila vo svojej správe z misie po návšteve delegácie LIBE pre právny štát na Malte v dňoch 23. – 25. mája 2022 okrem iného znepokojenie nad pomalým pokrokom v nadväznosti na vraždu Daphne Caruanovej Galiziovej a nad vykonávaním odporúčaní verejného vyšetrovania, pričom uznala, že súdne konanie stále prebieha;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (1) (ďalej len „smernica o právach obetí“),

—

so zreteľom na hodnotenie vykonávania smernice o právach obetí v pracovnom dokumente útvarov Komisie – hodnotenie (SWD(2022)0180) (2) a jeho zhrnutie z 28. júna 2022 (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2021 s názvom Inkluzívnejšia Európa s vyššou mierou ochrany: rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti a jeho prílohu (COM(2021)0777),

—

so zreteľom na výsledky prieskumu o LGBTI EÚ, ktorý v roku 2019 iniciovala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 20. mája 2022 o boji proti nenávistným prejavom (CM/Rec(2022)16) (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity (CM/Rec(2010)5) (7) a na správu o jeho vykonávaní za rok 2020 (8),

—

so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) č. 15 o boji proti nenávistným prejavom (9),

—

so zreteľom na monitorovaciu správu Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii o Slovenskej republike (10),

—

so zreteľom na pripomienku komisárky Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach s názvom Hrdosť verzus nedôstojnosť: politická manipulácia homofóbie a transfóbie v Európe (11),

—

so zreteľom na správu komisárky Rady Európy pre ľudské práva po jej návšteve Slovenskej republiky v čase od 15. do 19. júna 2015,

—

so zreteľom na správu Komisie o právnom štáte 2022;

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z 20. mája 2022 s názvom Pravicový extrémizmus v EÚ (12),

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v stredu 12. októbra 2022 na Slovensku v centre Bratislavy krajne pravicový ozbrojený radikál inšpirovaný teroristami, ktorí vyznávajú ideológiu nadradenosti bielej rasy, surovo zavraždil dvoch mladých ľudí, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, a ďalšiu osobu zranil; keďže k streľbe došlo pred známym gay barom Tepláreň, jedným z veľmi mála podnikov LGBTIQ+ v meste; keďže streľba bola úmyselným a plánovaným útokom výslovne zameraným na komunitu LGBTIQ+ so zámerom zabiť viac osôb vrátane vysokých úradníkov; keďže slovenská polícia klasifikovala tento čin ako teroristický útok a vyšetrovanie ešte prebieha; keďže ak by bol potvrdený ako teroristický útok, bol by to prvý teroristický útok na komunitu LGBTIQ+ v EÚ;

B.

keďže vrah, radikalizovaný 19-ročný študent z Bratislavy, bol po útoku niekoľko hodín na úteku; keďže o incidente pred streľbou, počas nej a po nej aktívne komunikoval prostredníctvom rôznych sociálnych médií; keďže niekoľko hodín pred streľbou sa na jeho účte objavil manifest zameraný proti Židom a proti osobám LGBTIQ+; keďže na tom istom účte je v polovici augusta 2022 údajný vrah zobrazený pred barom Tepláreň; keďže pol hodiny po vražde držiteľ účtu napísal, že konal z nenávisti, spomenul gay bar a že nič neľutuje; a krátko pred polnocou sa na účte objavilo: „Čaute, vidíme sa na druhej strane“; keďže radikalizovaný 19-ročný študent sa objavil na fotografiách, ktoré ho spájajú s medzinárodnou antifeministickou a mizogýnskou ideológiou a hnutím incel;

C.

keďže komunita LGBTIQ+ na Slovensku je predmetom vyjadrení a násilia prameniacich v nenávisti, ktorú rozdúchavali aj mnohí slovenskí politici; keďže verbálne a fyzické útoky na komunitu LGBTIQ+ na Slovensku sú časté a rozšírené a jej členovia sa nemôžu cítiť bezpečne a akceptovaní spoločnosťou; keďže po tragickej udalosti sa na sociálnych médiách objavili nenávistné komentáre, ktoré vraždy ospravedlňovali alebo sa z nich vysmievali;

D.

keďže atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám; keďže národná rada v júni 2014 zmenila ústavu krajiny tak, aby párom rovnakého pohlavia výslovne odoprela právo uzavrieť manželstvo a následnú právnu ochranu; keďže referendum proti LGBTIQ+ osobám sa konalo vo februári 2015 po tom, ako konzervatívna Aliancia za rodinu s podporou cirkvi zhromaždila 400 000 podpisov a vyzvala na hlasovanie o prísnejšej legislatíve proti LGBTIQ+ osobám; keďže v máji 2022 člen vládnucej koaličnej strany navrhol zákon, ktorého cieľom je zakázať dúhovú vlajku v štátnych a verejných budovách; keďže v septembri poslanci parlamentu predložili ďalší legislatívny návrh, ktorého cieľom je zakázať všetky zmienky o komunite queer v školách, reklame a televízii; keďže na slovenských školách neexistuje povinná, veku primeraná komplexná výchova v otázkach vzťahov a sexu;

E.

keďže v piatok 14. októbra 2022 sa v Bratislave stretol veľký počet ľudí vrátane slovenskej prezidentky a predsedu vlády, aby svojím pochodom odsúdili nenávisť voči LGBTIQ+ osobám; keďže podobné podujatia sa konali v celej krajine a v niekoľkých ďalších členských štátoch ako kampaň za práva komunity LGBTIQ+ na Slovensku; keďže slovenská prezidentka zopakovala svoju dlhodobú výzvu politikom, aby nešírili nenávisť; keďže na Prezidentskom paláci bola po prvýkrát vyvesená dúhová vlajka vedľa slovenskej a európskej a kancelária parlamentu dala nasvietiť Bratislavský hrad na pamiatku obetí vraždy;

F.

keďže trestný čin motivovaný predsudkami, známy ako trestný čin z nenávisti alebo trestný čin zo zaujatosti, sa týka nielen osôb, ktoré sú jeho terčom, ale aj komunity a spoločnosti ako takej; keďže členské štáty majú pozitívnu povinnosť zabezpečiť ochranu práv na ľudskú dôstojnosť, integritu, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a ich presadzovanie v praxi;

G.

keďže vylučujúce a stigmatizujúce vyjadrenia voči LGBTIQ+ osobám založené na predsudkoch sa stávajú čoraz bežnejšou normou, čo vedie k ďalšiemu násiliu a dehumanizácii a k tomu, že páchatelia nepociťujú vinu a nemajú zábrany;

H.

keďže druhý prieskum EÚ o LGBTI osobách v roku 2019 ukázal neradostný obraz EÚ z hľadiska diskriminácie LGBTIQ+ osôb, pričom za roky od prvého prieskumu o LGBTI osobách (2012) nastal len malý pokrok; keďže v porovnaní s rokom 2012 už v roku 2019 nastal pokles v počte osôb, ktoré polícii nahlásili najčastejšie prípady fyzických alebo sexuálnych útokov motivovaný nenávisťou; keďže podiel respondentov, ktorí zažili útok motivovaný nenávisťou, predstavuje v Slovenskej republike každú desiatu osobu; keďže ECRI vo svojej monitorovacej správe o Slovenskej republike za rok 2020 uviedla, podľa štúdií približne 1 – 8 % obyvateľstva Slovenskej republiky tvoria LGBTI osoby; keďže ECRI pripustila úlohu politiky v zosilnení vyjadrení proti LGBTIQ+ osobám, najmä prostredníctvom kampaní proti LGBTIQ+ osobám, zmeny ústavy brániacej manželstvu osôb rovnakého pohlavia a ďalších politických iniciatív s otvorenou diskrimináciou LGBTIQ+ osôb; keďže ECRI s poľutovaním vzala na vedomie negatívnu dynamiku posledných rokov, ktorá súvisí s obmedzeným pokrokom v rovnosti LGBTIQ+ osôb;

I.

keďže Európsky súd pre ľudské práva nedávno vydal niekoľko rozsudkov v prípadoch súvisiacich s trestným činom z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám: vo veci Stoyanova/Bulharsko týkajúcej sa ukrutnej vraždy 26-ročného geja vo verejnom parku, na základe ktorého má Bulharsko zreformovať trestný zákon s cieľom kvalifikovať takéto násilné trestné činy (motivované domnelou alebo skutočnou sexuálnou orientáciou) ako „závažné“ (13); vo veci Sabalić/Chorvátsko týkajúcej sa trestného činu z nenávisti voči lesbičke, kedy sa pripustilo, že pokiaľ orgány nezaujmú rozhodný postoj, incidenty motivované predsudkami budú vnímané ľahostajne, čo je rovnaké ako tichý súhlas s trestnými činmi z nenávisti či dokonca zhovievavosť voči nim zo strany úradov (14); a vo veci Beizaras a Levickas/Litva, s uznaním pozitívnej povinnosti vyšetriť v mene štátu homofóbne vyjadrenia na internete, ktoré podnecovali k nenávisti a násiliu (15);

J.

keďže v roku 2022 Výbor ministrov Rady Európy prijal odporúčanie o boji proti nenávistným prejavom a v súčasnosti pripravuje odporúčanie o boji proti trestným činom z nenávisti na rok 2023; keďže v roku 2010 Výbor ministrov Rady Európy prijal prelomové odporúčanie členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

K.

keďže v roku 2021 komisárka Rady Európy pre ľudské práva varovala pred obetovaním LGBTIQ+ menšín ako taktikou ultrakonzervatívnych a nacionalistických politikov obhajujúcich tzv. tradičné hodnoty, aby si posilnili vlastnú základňu a získali alebo si udržali moc; keďže toto vyvoláva vážne obavy z legalizácie nenávisti zo strany politikov výmenou za potenciálne politické výhody; keďže podľa komisárky pre ľudské práva je obetovanie LGBTIQ+ osôb prejavom rozšíreného odporu voči ľudským právam a právnemu štátu, ktoré sú základnými hodnotami EÚ, a útoku na ne;

L.

keďže v správe o právnom štáte 2022, ktorú Európska komisia uverejnila v júli 2022, sa vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie, pokiaľ ide o financovanie činností organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa týkajú otázok rodovej rovnosti a práv LGBTIQ+ osôb, a verbálne útoky na obhajcov ľudských práv v týchto oblastiach, ako aj vyplácanie finančných prostriedkov prostredníctvom systémov verejných dotácií, ktoré naďalej vylučujú organizácie zaoberajúce sa touto problematikou;

M.

keďže smernica o právach obetí vyžaduje, aby sa v prípade obetí trestných činov z nenávisti vykonalo individuálne posúdenie, ktoré by identifikovalo osobitné potreby ochrany a podpory, napríklad pokiaľ ide o ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo vyjadrenie, pričom obete trestných činov z nenávisti sú označené za obzvlášť zraniteľné obete;

N.

keďže v decembri 2021 Komisia uverejnila návrh rozhodnutia Rady s cieľom doplniť nenávistné prejavy a trestné činy do zoznamu trestných činov EÚ, ktoré sú kodifikované v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade; keďže Maďarsko, Poľsko a Česko stále odmietajú toto rozhodnutie podporiť;

O.

keďže v roku 2020 nezávislý expert OSN pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu v súvislosti s pandémiou skonštatoval, že „nenávistné prejavy podnecujúce násilie voči LGBT osobám sú na vzostupe“, a naliehavo vyzval štáty, aby chránili LGBTIQ+ osoby pred násilím a diskrimináciou a stíhali páchateľov (16); keďže v roku 2019 v stratégii a akčnom pláne Organizácie Spojených národov proti nenávistným prejavom boli nenávistné prejavy označené za „ohrozenie demokratických hodnôt, sociálnej stability a mieru“ (17);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

—

so zreteľom na 26. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP26), 16. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP16), ako aj tretie zasadnutie konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň zasadnutím zmluvných strán Parížskej dohody (CMA3), ktoré sa konalo v Glasgowe v Spojenom kráľovstve od 31. októbra do 13. novembra 2021, a na Glasgowský klimatický pakt prijatý 13. novembra 2021,

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala Organizácia Spojených národov, a na ciele udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2021 o Konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy 2021 v Glasgowe v Spojenom kráľovstve (COP26) (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o globálnom otepľovaní o 1,5 oC, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde, jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a jeho šiestu hodnotiacu správu (AR6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2020 o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 17. septembra 2020 o Európskom roku zelenších miest 2022 (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o úlohe EÚ pri ochrane a obnove svetových lesov (8),

—

so zreteľom na súhrnnú správu UNFCCC o vnútroštátne stanovených príspevkoch podľa Parížskej dohody zo 17. septembra 2021,

—

so zreteľom na najnovšiu správu Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) z 26. októbra 2021 o medzerách v oblasti emisií za rok 2021 s názvom The Heat is on, správu o medzerách v oblasti adaptácie za rok 2021 z 1. novembra 2021 s názvom The Gathering Storm a správu o medzerách v oblasti produkcie z 20. októbra 2021,

—

so zreteľom na hlavnú správu Medzinárodnej agentúry pre energiu (ďalej len „IEA“) z marca 2022 s názvom Global Energy Review: CO2 Emissions in 2021,

—

so zreteľom na správu IEA z mája 2021 s názvom Net Zero by 2050 – A Roadmap for the Global Energy Sector a jej správu o perspektívach energetických technológií 2020,

—

so zreteľom na správu sekretariátu Fóra Organizácie Spojených národov o lesoch o globálnych cieľoch týkajúcich sa lesov za rok 2021,

—

so zreteľom na sieť zo Santiaga pre straty a škody,

—

so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030,

—

so zreteľom na správy Svetovej meteorologickej organizácie (ďalej len „WMO“) z apríla 2021 o stave globálnej klímy v roku 2020 a z mája 2022 o stave globálnej klímy v roku 2021,

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Úradu Organizácie Spojených národov pre znižovanie rizika katastrof (ďalej len „UNDRR“) z roku 2022 o znižovaní rizika katastrof (GAR2022),

—

so zreteľom na prvú správu Stáleho výboru pre financie UNFCCC o určení potrieb rozvojových krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, v súvislosti s vykonávaním dohovoru a Parížskej dohody z roku 2021,

—

so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“) z 31. mája 2019, ako aj na svoju správu zo seminára z 29. októbra 2020 o biodiverzite a pandémii,

—

so zreteľom na prijaté závery Rady z 21. februára 2022 o diplomacii EÚ v oblasti klímy: zrýchlenie uplatňovania výsledkov z Glasgowa,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy (9),

—

so zreteľom na dohodnuté závery zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW66) s názvom Dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat v kontexte politík a programov v oblasti zmeny klímy, životného prostredia a znižovania rizika katastrof na rok 2022,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2022 o financovaní opatrení v oblasti klímy v súvislosti s 27. konferenciou zmluvných strán UNFCCC (COP 27), ktorá sa uskutoční 6. – 18. novembra 2022 v Šarm aš-Šajchu,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2021 o vode vo vonkajšej činnosti EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Vytváranie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

—

so zreteľom na správu UNEP z 18. februára 2021 s názvom Pomeriť sa s prírodou – vedecká koncepcia na riešenie núdzových situácií v oblasti klímy, biodiverzity a znečistenia,

—

so zreteľom na správu UNEP zo 6. mája 2021 s názvom Celosvetové hodnotenie metánu: Prínosy a náklady zmierňovania emisií metánu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. júna 2022 o implementácii a plnení cieľov udržateľného rozvoja (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2020 o stratégii EÚ na zníženie emisií metánu (COM(2020)0663),

—

so zreteľom na správu zo spoločného seminára IPBES a IPCC o biodiverzite a zmene klímy z 10. júna 2021,

—

so zreteľom na otázky Komisii a Rade týkajúce sa konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy 2022 v Šarm aš-Šajchu v Egypte (COP27) (O-000041/2022 – B9-0027/2022 and O-000042/2022 – B9-0028/2022),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016; keďže do septembra 2022 predložilo Organizácii spojených národov 193 zo 197 zmluvných strán UNFCCC svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení;

B.

keďže Organizácia spojených národov vyhlásila stav núdze v oblasti klímy a životného prostredia a zaviazala sa urýchlene prijať konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude príliš neskoro; keďže strata biodiverzity a zmena klímy spolu súvisia, navzájom sa posilňujú a predstavujú rovnaké ohrozenie života na našej planéte a ako také by sa mali spoločne bezodkladne riešiť;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty predložili 17. decembra 2020 svoj aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok k UNFCCC, ktorý zaväzuje EÚ k záväznému cieľu dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to bez prispenia medzinárodných kreditov; keďže tento cieľ bol zakotvený do práva Únie nariadením (EÚ) 2021/1119;

D.

keďže podľa správy UNEP o medzerách v oblasti emisií za rok 2021 záväzky, ktoré doteraz prijali signatári Parížskej dohody, nebudú stačiť na dosiahnutie spoločného cieľa a povedú k zvýšeniu globálnej teploty o 2,7 oC do konca tohto storočia, čo dokazuje aj to, že svet je stále nebezpečne vzdialený od naplnenia ambícií Parížskej dohody; keďže prirodzené spätné väzby by mohli ešte viac zhoršiť globálne otepľovanie; keďže zvýšené vlny horúčav, suchá a záplavy už prekračujú hranice tolerancie rastlín a zvierat, čo spôsobuje masovú úmrtnosť, napr. stromov a koralov; keďže k týmto extrémom počasia dochádza súčasne, čo spôsobuje kaskádové vplyvy, ktoré je čoraz ťažšie zvládnuť (12); keďže mnohé národné plány v oblasti klímy odkladajú konkrétne kroky na obdobie po roku 2030 a mnohé zmluvné strany UNFCCC ešte neprijali dostatočné opatrenia, aby vôbec začali plniť svoje vnútroštátne stanovené príspevky;

E.

keďže podľa 6. hodnotenia IPCC si obmedzenie otepľovania na približne 1,5 oC bez akéhokoľvek prekročenia vyžaduje, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli vrchol najneskôr do roku 2025 a do roku 2030 sa znížili o 43 % pod úrovne z roku 2019, pričom zároveň by sa metán mal znížiť približne o tretinu; keďže aj optimistický scenár obmedzenia priemernej globálnej teploty na 1,5 oC by mal nezvratný nepriaznivý vplyv na ľudské systémy a ekosystémy a výrazne by prestihol a znížil ich adaptačné kapacity, čo by viedlo k stratám a škodám; keďže podľa Svetovej meteorologickej organizácie v súčasnosti existuje takmer 50 % riziko dočasného prekročenia 1,5 oC v období rokov 2022 – 2026; keďže podľa IEA nebolo globálne oživenie hospodárstva po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 želaným udržateľným oživením; keďže zvýšenie celosvetových emisií CO2 o viac ako 2 miliardy ton v roku 2021 bolo v histórii najväčším medziročným zvýšením v absolútnom vyjadrení a bolo vyššie ako kompenzácia poklesu emisií spôsobeného pandémiou v predchádzajúcom roku a vyplývajúceho z obmedzenia hospodárskych činností; keďže uhlie sa podieľalo viac ako 40 % na celkovom náraste celosvetových emisií CO2 v roku 2021;

F.

keďže väčšina emisií zo syntetických dusíkatých hnojív vzniká po ich aplikovaní do pôdy a vstupe do atmosféry ako oxid dusný (N2O) – trvalý skleníkový plyn s 265-krát väčším potenciálom globálneho otepľovania ako CO2 a keďže výroba syntetických dusíkatých hnojív predstavovala 35,2 % celkových emisií súvisiacich s dusíkatými hnojivami, zatiaľ čo emisie v teréne predstavovali 62,4 % a doprava predstavovala zvyšných 2,4 %; keďže štyria najväčší producenti emisií (Čína, India, USA a EÚ) spoločne predstavovali 63 % celkových emisií;

G.

keďže podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energiu o perspektívach energetických technológií si dosiahnutie nulovej bilancie emisií vyžaduje výrazné urýchlenie vývoja a zavádzania čistých technológií („cleantech“); keďže polovica dekarbonizácie potrebná na dosiahnutie nulovej bilancie do roku 2050 bude pochádzať z technológií, ktoré sú v súčasnosti vo vývoji v laboratórnej alebo demonštračnej fáze;

H.

keďže energetická kríza upriamila pozornosť na otázku energetickej bezpečnosti a potrebu zníženia dopytu po energii a diverzifikovaného energetického systému a vytvorila vyšší dopyt po existujúcich a čoskoro dostupných riešeniach v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti; keďže nezákonná ruská vojenská invázia na Ukrajinu a jej následky ešte naliehavejšie zdôraznili potrebu rýchlej transformácie globálneho energetického systému; keďže nadmerné spoliehanie sa na fosílne palivá a nestabilita na svetových trhoch s energiou zdôrazňujú potrebu uprednostniť v Európe aj na celom svete investície do energetickej efektívnosti a sebestačnosti, dekarbonizácie, dlhodobého uskladňovania energie, zavádzania inovačných čistých technológií, obnoviteľných zdrojov energie, riešení v oblasti inteligentných sietí a udržateľných technológií s nulovými emisiami a vyvinúť sociálno-ekonomický model, ktorý je zlučiteľný so zdravým životným prostredím pre budúce generácie a v rámci planetárnych medzí; keďže by sa mal podporovať výskum na podporu inovácie a vývoj nových ekologických technológií, pretože môžu zohrávať úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy, ako aj udržateľnom hospodárskom raste a konkurencieschopnosti EÚ;

I.

keďže IPCC naliehavo vyzval svet, aby udržal globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5 oC, ale v roku 2020 bolo otepľovanie už približne 1,2 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; keďže podľa IPCC ľudský vplyv jednoznačne ohrieva atmosféru, oceán a pôdu a vplyvy zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou sa pociťujú vo zvýšenej frekvencii extrémnych poveternostných javov vrátane vĺn horúčav, sucha, záplav, zimných búrok, hurikánov a prírodných požiarov; keďže v rokoch 2000 až 2019 postihli povodne, suchá a búrky na celom svete takmer 4 miliardy ľudí, čo si vyžiadalo viac ako 300 000 životov; keďže výskyt týchto extrémnych udalostí predstavuje radikálnu zmenu od obdobia 1980 – 1999, pričom frekvencia povodní sa zvýšila o 134 %, búrok o 40 % a súch o 29 % (13);

J.

keďže je vedecky dokázané prepojenie zdravotných, environmentálnych a klimatických kríz; keďže extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity, degradácia pôdy a nedostatok vody nútia ľudí sťahovať sa a majú dramatický vplyv na ich zdravie; keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je zmena klímy najväčšou zdravotnou hrozbou, ktorej ľudstvo čelí, a v rokoch 2030 až 2050 spôsobí ďalších približne 250 000 úmrtí ročne (14), keďže v dôsledku znečistenia ovzdušia dochádza vo svete približne k siedmim miliónom predčasných úmrtí a keďže náklady na priame škody na zdraví vrátane duševného zdravia budú podľa odhadov do roku 2030 rásť na 2 až 4 miliardy USD ročne;

K.

keďže z globálnej hodnotiacej správy UNDRR (GAR 2022) vyplýva, že v posledných dvoch desaťročiach došlo každý rok k 350 až 500 katastrofám stredného až veľkého rozsahu, pričom sa predpokladá, že do roku 2030 dosiahne počet katastrof 560 ročne alebo 1,5 katastrofy denne;

L.

keďže zmena klímy je hlavným faktorom zhoršovania životného prostredia, pretože negatívne vplýva na potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok vody, prístup k prírodným zdrojom a poškodzuje zdravie ľudí; keďže nedostatok vody, záplavy a suchá sú v Európe kľúčové riziká a nedostatok vody postihuje prostredníctvom kaskádových účinkov a účinkov presahovania viaceré odvetvia v celej EÚ; keďže zlepšenia v oblasti efektívneho využívania vody sú kľúčovými možnosťami adaptácie; keďže by sa mali zaviesť digitálne riešenia s cieľom zabezpečiť odolnú a ekologickú spoločnosť v Európe i mimo nej; keďže by sa mali mobilizovať všetky zainteresované strany a odvetvia s cieľom dosiahnuť spoločnosť inteligentne hospodáriacu s vodou, a to súčasným riešením adaptácie na zmenu klímy, potravinovej a vodnej bezpečnosti, ochrany biodiverzity a konkurencieschopného hospodárstva efektívne využívajúce zdroje; keďže EÚ a členské štáty by mali tento prístup rozvíjať najmä prostredníctvom európskej susedskej politiky, vonkajšej činnosti EÚ a programov Organizácie Spojených národov;

M.

keďže sa predpokladá, že s klímou súvisiace riziká pre zdravie, živobytie, potravinovú bezpečnosť, zásobovanie vodou a hospodársky rast budú v prípade globálneho oteplenia o 2 oC oveľa vyššie; keďže sa predpokladá, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 oC namiesto 2 oC zníži vplyv na suchozemské, sladkovodné a pobrežné ekosystémy a zachová viac ich služieb pre ľudí; keďže je preto nevyhnutné pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 oC nad predindustriálnou úrovňou;

N.

keďže v preambule k Parížskej dohode sa uznáva „dôležitosť zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov vrátane oceánov“ a keďže v článku 4 ods. 1 písm. d) UNFCCC sa zdôrazňuje, že jeho zmluvné strany musia podporovať udržateľné obhospodarovanie, ochranu a posilňovanie záchytov a rezervoárov všetkých skleníkových plynov vrátane biomasy, lesov a oceánov, ako aj iných suchozemských, pobrežných a morských ekosystémov; keďže v správe IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách sa zdôrazňuje, že udržateľné využívanie prírody bude nevyhnutné na adaptáciu na nebezpečné antropogénne zasahovanie do klimatického systému a na jeho zmiernenie;

O.

keďže zachovanie oceánov má zásadný význam pre ich úlohu v rámci klimatického systému, ako je využívanie a prerozdeľovanie prírodného a antropogénneho CO2 a tepla, ako aj podpora ekosystémov; keďže z osobitnej správy IPCC z roku 2019 o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme vyplýva, že od roku 1970 sa oceány postupne oteplili a absorbovali viac ako 90 % nadmerného tepla v klimatickom systéme; keďže otepľovanie oceánov ovplyvňuje pobrežné ekosystémy, čo vedie k zintenzívneniu morských horúčav, acidifikácii, strate kyslíka, prenikaniu slanej vody a zvýšeniu hladiny mora;

P.

keďže v Glasgowskom klimatickom pakte sa uznáva dôležitá úloha zainteresovaných strán, ktoré nie sú zmluvnými stranami, vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít, mládeže, detí, miestnych a regionálnych samospráv a ďalších zainteresovaných strán pri prispievaní k pokroku pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody a zdôrazňuje sa naliehavá potreba viacúrovňových a kooperatívnych opatrení;

Q.

keďže zmena klímy priamo alebo nepriamo ohrozuje aj uplatňovanie ľudských práv vrátane práv na život, vodu a hygienu, výživu, zdravie a bývanie; keďže schopnosť ľudí prispôsobiť sa zmene klímy je neoddeliteľne spätá s ich prístupom k základným ľudským právam a so zdravím ekosystémov, od ktorých závisí ich živobytie a blaho; keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu by mohlo byť viac ako 200 miliónov ľudí nútených migrovať v dôsledku zmeny klímy; keďže rozsah vnútornej klimatickej migrácie bude najväčší v najchudobnejších a najzraniteľnejších regiónoch; keďže celosvetové opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by mohli dramaticky spomaliť nárast počtu vnútorných klimatických migrantov až o 80 % menej do roku 2050 (15);

R.

keďže posledných sedem rokov (2015 až 2021) predstavuje najteplejšie roky od začiatku meraní; keďže hladina morí tiež dosiahla v roku 2021 novú rekordnú výšku; keďže celosvetovo sa hladina mora medzi rokmi 2013 a 2021 zvyšovala v priemere o 4,5 mm ročne a vo viacerých regiónoch podľa WMO stúpa hladina mora „podstatne rýchlejšie“ než celosvetový priemer; keďže na najvyššej úrovni grónskeho ľadovca bol v roku 2021 prvýkrát zaznamenaný dážď;

S.

keďže najbohatšie 1 % svetovej populácie vytvorí v roku 2030 emisie zo spotreby na obyvateľa, ktoré budú stále 30-krát vyššie ako celosvetová úroveň na obyvateľa, zatiaľ čo stopa najchudobnejšej polovice svetovej populácie by mala zostať niekoľkokrát pod touto úrovňou (16);

T.

keďže väčšina rozvojových krajín prispieva k emisiám skleníkových plynov do atmosféry, ktoré spôsobujú zmenu klímy, v minimálnej miere; keďže vplyv zmeny klímy v rozvojových krajinách sa zvýšil; keďže zdroje, ktoré môžu mobilizovať na adaptačné opatrenia na riešenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy a dosiahnutie odolnosti proti zmene klímy a udržateľného rozvoja, sú zjavne nedostatočné;

U.

keďže v prvej správe UNFCCC o určení potrieb strán rozvojových krajín sa uvádza, že náklady na potreby rozvojových krajín na realizáciu vnútroštátne stanovených príspevkov predstavujú 5,8 až 5,9 bilióna USD, z čoho 502 miliárd USD sa považuje za potreby, ktoré si vyžadujú medzinárodné zdroje financovania;

V.

keďže v roku 2020 organizácia Global Witness zaznamenala 227 vrážd ochrancov pôdy a životného prostredia, z ktorých 71 % pracovalo na ochrane svetových lesov pred odlesňovaním a priemyselným rozvojom, zatiaľ čo iní zomreli pre ich prácu na ochrane riek, pobrežných oblastí a oceánov; keďže v roku 2020 bolo násilie voči ochrancom pôdy a životného prostredia prevažne sústredené v krajinách globálneho Juhu a menej ako 1 % všetkých zaznamenaných smrtiacich útokov bolo zdokumentovaných na globálnom Severe; keďže v rokoch 2015 až 2019 sa viac ako tretina všetkých smrteľných útokov zamerala na pôvodné obyvateľstvo, hoci pôvodné komunity tvoria len 5 % svetovej populácie (17);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

—

so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu, jej článok 3 a na jej Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na preambulu Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o agresii Ruska proti Ukrajine (1),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 8. júna 2022 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ po útočnej vojne Ruska proti Ukrajine (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia vedúcich predstaviteľov Európskeho parlamentu zo 16. a z 24. februára 2022 o Ukrajine,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o situácii umelcov a oživení kultúry v EÚ (4),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2021 o oživení, odolnosti a udržateľnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov,

—

so zreteľom na otázku Komisii o solidarite s Ukrajinou v oblasti kultúry a mechanizme spoločnej núdzovej odozvy v záujme kultúrnej obnovy v Európe (O-000030/2022 – B9-0026/2022),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

A.

keďže vojna Ruska proti Ukrajine je pokusom o vyhubenie identity a kultúry zvrchovaného národa, a to aj prostredníctvom strategických a cielených aktov ničenia na miestach kultúrneho dedičstva (5), čo je vojnovým zločinom podľa Haagskeho dohovoru (6) z roku 1954, ktorého signatármi sú obe krajiny;

B.

keďže útok proti Ukrajine je tiež útokom na našu spoločnú európsku identitu, naše hodnoty a spôsob života, ktoré charakterizuje otvorená spoločnosť založená na demokracii, dodržiavaní ľudských práv, dôstojnosti, právneho štátu a kultúrnej rozmanitosti; keďže mimoriadne škodlivé dôsledky pociťujú milióny ľudí na celom svete, od strát na životoch až po nedostatok potravín, pokles celosvetových dodávok energie a rastúcu infláciu a migračné toky; keďže Rusko využíva tieto plánované dôsledky ako politické a strategické hrozby;

C.

keďže invázia Ruska na Ukrajinu ohrozuje aj umelcov a pracovníkov v kultúre, novinárov a akademických pracovníkov, šíri atmosféru strachu a nedôvery na úkor slobody umenia, kvalitných správ, nezávislosti médií a prístupu k informáciám, akademickej slobody a slobody prejavu vo všeobecnosti;

D.

keďže nezákonné ničenie kultúrneho dedičstva a rabovanie a pašovanie kultúrnych statkov a artefaktov predstavuje veľkú hrozbu pre identitu všetkých Ukrajincov a menšín v krajine a po skončení konfliktu bude prekážkou národného zmierenia;

E.

keďže rozsiahle dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 si vyžiadali značnú daň vo všetkých aspektoch nášho života a životného prostredia, najmä v celom kultúrnom ekosystéme, pre ktorý už boli typické krehké organizačné a finančné štruktúry a často neisté pracovné podmienky, ako aj ohrozená sloboda umeleckého prejavu; keďže kultúrne a kreatívne odvetvia a priemysel sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ešte stále úplne nezotavili;

F.

keďže tieto veľké krízy nielenže spochybnili strategickú autonómiu Únie, ale odhalili aj jej veľký potenciál vybudovať silný pocit príslušnosti k Európe, navrhovať spoločné reakcie na naliehavé potreby a upevniť podporu európskej integrácie;

G.

keďže kultúra zostáva dôležitým nositeľom vzájomného porozumenia a udržiavania zmieru medzi skupinami obyvateľstva;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 19. decembra 2019 o porušovaní ľudských práv vrátane slobody náboženstva v Burkine Faso (1), zo 16. septembra 2020 o bezpečnostnej spolupráci EÚ a Afriky v regióne Sahel, v západnej Afrike a v Africkom rohu (2) a zo 17. februára 2022 o politickej kríze v Burkine Faso (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie komisárky pre medzinárodné partnerstvá Jutty Urpilainenovej v mene podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prednesené 4. októbra 2022 v Európskom parlamente v Štrasburgu a následnú rozpravu,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. a 5. októbra 2022 o štátnom prevrate v Burkine Faso a situácii v krajine,

—

so zreteľom na vyhlásenia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ďalej len „ECOWAS“) z 30. septembra, 1. októbra a 2. októbra 2022 o situácii v Burkine Faso a na misiu ECOWAS do Burkiny Faso 4. októbra 2022,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Komisie Africkej únie z 30. septembra 2022, v ktorom odsúdil druhé násilné prevzatie moci v Burkine Faso,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 1. októbra 2022 o situácii v Burkine Faso,

—

so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov zo 7. októbra 2022 o situácii v Burkine Faso,

—

so zreteľom na protokol spoločenstva ECOWAS o demokracii a dobrej správe vecí verejných,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 9. marca 2020 s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (JOIN(2020)0004),

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „AKT“) a EÚ z 11. marca 2021 o demokracii a dodržiavaní ústavy v krajinách EÚ a AKT,

—

so zreteľom na ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na cieľ č. 16 týkajúci sa podpory spravodlivých, mierových a inkluzívnych spoločností v záujme udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv Organizácie Spojených národov, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na Ústavu Burkiny Faso,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou (Dohoda z Cotonou) (4),

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

—

so zreteľom na Dohovor Africkej únie o ochrane osôb vysídlených v rámci krajiny v Afrike a pomoci pre ne,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na protokol k nemu z roku 1967,

—

so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 30. septembra 2022 členovia armády Burkiny Faso pod vedením kapitána Ibrahima Traorého uskutočnili štátny prevrat a zvrhli prezidenta – podplukovníka Paula-Henriho Sandaoga Damibu; keďže bývalý prezident Damiba prevzal moc pri prevrate 24. januára 2022, ktorým bol zvrhnutý prezident Roch Kaboré, ktorý bol demokraticky zvolený v novembri 2020; keďže podobne ako bývalý prezident Damiba, aj súčasný prezident Ibrahim Traoré odôvodnil prevrat neschopnosťou orgánov obmedziť zhoršovanie bezpečnostnej situácie;

B.

keďže po prevrate v januári 2022 armáda na základe sprostredkovateľského úsilia spoločenstva ECOWAS súhlasila s prechodným obdobím do júla 2024, keď sa majú konať demokratické voľby; keďže EÚ dôrazne podporovala spoločenstvo ECOWAS v jeho sprostredkovateľskom úsilí a vyvinula značné úsilie na výrazné posilnenie spolupráce, a to aj v oblasti obrany a bezpečnosti; keďže spoločenstvo ECOWAS odsúdilo prevrat v Burkine Faso v septembri 2022 a považuje ho za nevhodný vzhľadom na pokrok, ktorý sa dosiahol v úsilí o zabezpečenie riadneho návratu k ústavnému poriadku do 1. júla 2024; keďže prevrat zo septembra 2022 odsúdila aj Africká únia, EÚ a Organizácia Spojených národov;

C.

keďže podľa dezinformačnej kampane sa bývalý prezident Damiba uchýlil pod francúzsku ochranu, čo francúzske orgány, ako aj bývalý prezident Damiba a súčasný prezident Ibrahim Traoré okamžite a dôrazne popreli; keďže hneď po prevrate vypukli demonštrácie proti Francúzsku a za posilnenie vojenskej spolupráce s Ruskom; keďže došlo k vandalským útokom na francúzske veľvyslanectvo a konzulát v Ouagadougou, ako aj na kancelárie Francúzskeho inštitútu v Ouagadougou a Bobo Dioulasso; keďže v krajine bolo zaznamenaných viacero ďalších útokov na európske inštitúcie a symboly;

D.

keďže 2. októbra 2022 bývalý prezident Damiba po mediácii s tradičnými náčelníkmi ponúkol svoju demisiu; keďže svoju demisiu podmienil siedmimi podmienkami, medzi ktorými bola aj potreba dodržiavať dohodu so spoločenstvom ECOWAS počas prechodného obdobia 24 mesiacov; keďže súčasný prezident Ibrahim Traoré prijal všetky tieto podmienky;

E.

keďže 4. októbra 2022 spoločenstvo ECOWAS vyslalo misiu na vyšetrenie prevratu zo septembra 2022 a viedlo rozhovory s novým vedením; keďže po stretnutí s delegáciou ECOWAS prezident Traoré vyjadril svoj zámer rešpektovať harmonogram prechodného obdobia, ktorý jeho predchodca dohodol so spoločenstvom ECOWAS; keďže prezident Traoré sa tiež zaviazal dodržiavať medzinárodné záväzky Burkiny Faso, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv;

F.

keďže 15. októbra 2022 bol kapitán Ibrahim Traoré jednomyseľne vymenovaný Národným zhromaždením za prezidenta a bola prijatá charta o prechodnom období;

G.

keďže ústava, ktorej platnosť bola po 30. septembri 2022 pozastavená, bola obnovená tzv. základným zákonom, ktorý 5. októbra 2022 prijalo Vlastenecké hnutie za ochranu a obnovu a ktorý zaručuje dodržiavanie medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorých je Burkina Faso zmluvnou stranou, ako aj kontinuitu štátu do následného prijatia charty o prechodnom období;

H.

keďže 7. októbra 2022 sa prezident Traoré stretol s celým diplomatickým zborom v Ouagadougou, aby opätovne potvrdil svoju ochotu spolupracovať so všetkými partnermi Burkiny Faso; keďže prezident Traoré sa vyjadril, že Burkina Faso považuje EÚ len za „jedného z mnohých“ partnerov;

I.

keďže Jevgenij Prigožin, šéf ruskej súkromnej vojenskej organizácie Wagnerova skupina, privítal septembrový prevrat; keďže Wagnerova skupina naďalej rozširuje svoju činnosť v regióne Sahel a v západnej Afrike a je známe, že v tomto regióne spáchala mnohé vojnové zločiny;

J.

keďže Burkina Faso čelí od roku 2015 stupňujúcej sa vlne násilia pripisovanej bojovníkom skupín, ako sú Skupina na podporu islamu a moslimov napojená na al-Káidu a Islamský štát Veľkej Sahary, pri ktorej zahynuli tisíce ľudí; keďže 26. septembra 2022 bolo pri útoku na zásobovací konvoj v blízkosti Gaskindé zabitých 37 ľudí; keďže k zodpovednosti za útok, ktorý sa považuje za jeden zo spúšťačov nedávneho prevratu a v dôsledku ktorého je podľa odborovej organizácie nezvestných 70 vodičov nákladných vozidiel, sa prihlásila skupina napojená na al-Káidu; keďže približne 40 % územia Burkiny Faso je v súčasnosti vystavených násiliu páchanému ozbrojenými povstaleckými skupinami a v dôsledku blokády týmito skupinami aj nedostatku potravín, vody, elektrickej energie a základnej zdravotnej starostlivosti; keďže časť obyvateľstva a niektorí politickí lídri spochybňujú operáciu Barkhane v regióne Sahel;

K.

keďže v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v krajine bolo vnútorne vysídlených 1,9 milióna ľudí, pričom viac ako polovicu z nich tvoria deti; keďže spomedzi vnútorne vysídlených osôb sú obzvlášť závažne ohrozované ženy a mladí ľudia, ktorí sa okrem iného stretávajú so sexuálnym a pracovným vykorisťovaním, rodovo motivovaným násilím, núteným náborom a obchodovaním s ľuďmi; keďže prítomnosť vnútorne vysídlených osôb a utečencov môže viesť ku konfliktu s miestnym obyvateľstvom, pokiaľ ide o obmedzené prírodné zdroje, ak sa neprijmú primerané opatrenia na zabezpečenie bývania, zamestnania a potravín;

L.

keďže výcvik burkinského personálu prebiehal v rámci výcvikovej misie EÚ v Mali a misie EÚ na budovanie kapacít v regióne Sahel, ale po prevrate zo septembra 2022 bol pozastavený a nedosiahol svoj hlavný cieľ;

M.

keďže k októbru 2022 potrebuje humanitárnu pomoc v Burkine Faso 4,9 milióna ľudí vrátane 3,4 milióna ľudí, ktorí čelia vážnej potravinovej neistote;

N.

keďže rastie nespokojnosť a kritika v súvislosti s nedostatočnou schopnosťou predchádzajúcich vlád riešiť obrovské bezpečnostné, sociálne a hospodárske výzvy v Burkine Faso spôsobené šírením teroristických útokov;

O.

keďže na roky 2014 – 2020 bola Burkine Faso zo všetkých nástrojov financovania EÚ pridelená viac ako 1 miliarda EUR; keďže v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) je na roky 2021 – 2024 naplánovaná podpora EÚ vo výške 384 miliónov EUR;

P.

keďže dianie v regióne Sahel má význam a dôsledky pre zvyšok Afriky aj pre Európu; keďže Burkina Faso má kľúčový regionálny význam, pretože má strategickú polohu spájajúcu Sahel s pobrežnými štátmi západnej Afriky;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

—

so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0301/2022),

—

so zreteľom na článok 129 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0239/2022),

A.

keďže prostredníctvom listu z 24. augusta 2022 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Laimy Liucije Andrikienėovej do funkcie členky Dvora audítorov;

B.

keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu posúdil kvalifikáciu Laimy Liucije Andrikienėovej, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od Laimy Liucije Andrikienėovej životopis a odpovede na písomné otázky, ktoré jej boli adresované;

C.

keďže výbor následne usporiadal 6. októbra 2022 vypočutie Laimy Liucije Andrikienėovej, počas ktorého kandidátka predniesla úvodné vyhlásenie a potom odpovedala na otázky, ktoré kládli členovia výboru;

1.

2.

—

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09279/1/2022 – C9-0282/2022),

—

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0798),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci do druhého čítania (A9-0237/2022),

1.

2.

3.

4.

5.

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2022)0241),

—

so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0199/2022),

—

so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0243/2022),

1.

2.

3.

4.

5.

6.