Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Ukrajina: rok po ruskej invázii – perspektíva európskej občianskej spoločnosti

(2023/C 146/01)

Spravodajcovia:

Stefano MALLIA Oliver RÖPKE Séamus BOLAND

Právny základ	článok 52 ods. 4 rokovacieho poriadku
Prijaté v pléne	23. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	160/1/4

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR (EHSV)

V súvislosti s pristúpením Ukrajiny k EÚ

1.

poukazuje na to, že Ukrajinci naďalej umierajú za obranu demokracie a že je potrebné konkrétne a náležite reagovať na odhodlanie krajiny stať sa členským štátom EÚ;

2.

zdôrazňuje, že rozširovanie je vzájomne prospešný proces, pretože prispieva k stabilite EÚ, posilňuje jej geopolitické postavenie, podporuje mier, jej hodnoty a blaho jej národov (1) a prináša výhody pre všetkých prostredníctvom väčšieho jednotného trhu, pričom proces rozširovania zároveň podporí Ukrajinu pri posilňovaní demokracie, právneho štátu a ľudských práv;

3.

zdôrazňuje potrebu jednoty EÚ, pokiaľ ide o prístupový proces Ukrajiny, a navrhuje nasledovať príklad ďalších východoeurópskych krajín, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004 – 2013. Vyžaduje si to vytvoriť pracovné skupiny pre európsku integráciu pod záštitou jednotlivých ministerstiev, v rámci ktorých by úradníci absolvovali odbornú prípravu v oblasti harmonizácie so štandardmi, normami, postupmi a acquis Únie vo všeobecnosti;

4.

konštatuje, že hoci sa proces pristúpenia k EÚ musí rešpektovať, je jasné, že prístupový proces s Ukrajinou (tak ako so všetkými kandidátskymi krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva) sa musí viesť čo najpraktickejším spôsobom a na základe vykonávania príslušných reforiem v oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv, základných slobôd, trhového hospodárstva a vykonávania acquis Únie.

V súvislosti s osobitným medzinárodným tribunálom na prešetrenie zločinov agresie voči Ukrajine a sankciami voči Ruskej federácii

5.

plne podporuje uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa vyzýva na zriadenie osobitného medzinárodného tribunálu na prešetrenie zločinov agresie voči Ukrajine (2). Takýto tribunál by sa mal realizovať v úzkej spolupráci s Medzinárodným trestným súdom a OSN. Výbor tiež naliehavo vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej pomoci pri vyšetrovaní vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy;

6.

podporuje uznesenie Európskeho parlamentu o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus (3) a víta najmä doložku, v ktorej sa EÚ a jej členské štáty vyzývajú, aby vypracovali právny rámec EÚ na označenie štátov za sponzorov terorizmu a štátov, ktoré využívajú prostriedky terorizmu. Vykonávanie takéhoto právneho rámca EÚ by malo viesť k prijatiu významných reštriktívnych hospodárskych, politických, sociálnych a kultúrnych opatrení voči takýmto krajinám;

7.

vyjadruje podporu návrhu na zaradenie Vagnerovej skupiny na zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ;

V súvislosti s potrebou nepoľaviť v úsilí pomáhať Ukrajine

8.

zdôrazňuje, že ak by Ukrajina prehrala vojnu s Ruskom, malo by to katastrofálne dôsledky pre demokraciu na celom svete. EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, a nepoľaviť v úsilí pomáhať Ukrajine. EÚ má ako mierový projekt morálnu povinnosť podporovať Ukrajinu tak dlho a s tým, čo bude potrebné, a to aj, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc a infraštruktúru;

V súvislosti s rekonštrukciou a obnovou Ukrajiny

9.

poukazuje na to, že EÚ už teraz potrebuje navrhnúť plány a nástroje potrebné na obnovu Ukrajiny. Multiagentúrna platforma na koordináciu darcov pre Ukrajinu je silným signálom, že medzinárodné spoločenstvo stojí a bude naďalej stáť pri Ukrajine, no okrem toho, že sa zameriava na krátkodobú pomoc, musí venovať rovnakú pozornosť dlhodobej obnove Ukrajiny;

10.

zdôrazňuje, že plány rekonštrukcie a obnovy ukrajinskej spoločnosti a územia by mali zahŕňať spravodlivé pracovné podmienky, presadzovanie pracovného práva, podporu dôstojnej práce a práva na bezpečné a zdravé pracovné prostredie, ako aj príležitosti na odbornú prípravu pre všetkých;

11.

zdôrazňuje, že rekonštrukcia Ukrajiny bude mimoriadne náročnou úlohou a už teraz sa budú musieť zaviesť všetky potrebné ustanovenia, aby sa Ukrajinci mohli čo najskôr po skončení vojny vrátiť do normálneho života a budovať konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré bude zahŕňať zelenú, digitálnu a spravodlivú transformáciu a vytvárať prosperitu pre všetkých Ukrajincov. Okrem toho by tieto procesy mali zahŕňať podporu tvorby pracovných miest, ktoré Ukrajina stratila v dôsledku ruskej invázie;

12.

vyzýva na zapojenie sociálnych partnerov a organizácií organizovanej občianskej spoločnosti do navrhovania, vykonávania a monitorovania plánov rekonštrukcie a obnovy. Takéto zapojenie zaručí transparentnosť a spravodlivosť a zabezpečí, aby sa zdroje využívali tam, kde sú najviac potrebné;

13.

pripomína, že pomáhať ukrajinským podnikom v celej ich rozmanitosti prežiť v časoch vojny a podporovať ich pri budovaní základne pre prosperujúce hospodárstvo počas obnovy je v spoločnom záujme EÚ a Ukrajiny. Okrem pridruženia Ukrajiny k Programu pre jednotný trh je potrebné naďalej jej poskytovať prístup k ďalším kľúčovým programom EÚ. Potrebné sú nepretržité a lepšie podporné opatrenia pre podniky, pokiaľ ide o výmenu poznatkov, logistiku a prístup k priamemu a nepriamemu financovaniu;

14.

vyzýva na obnovenie sociálneho dialógu na Ukrajine v rámci stanného práva napriek výzvam, ktoré môže predstavovať. Sociálny dialóg je základným prvkom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a stane sa jedným z hlavných nástrojov konzultácií medzi vládou, zamestnávateľmi a pracovníkmi o otázkach týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej obnovy krajiny;

15.

víta pozitívne trojstranné dohody o reformách pracovného práva na Ukrajine a očakávané zlepšenie legislatívnych ustanovení o kolektívnych zmluvách a zdôrazňuje potrebu zapojiť expertov z Ukrajiny, MOP a EÚ do procesu vykonávania medzinárodných pracovných noriem a sociálnych a pracovných záruk;

V súvislosti s podporou občianskej spoločnosti a medziľudských kontaktov

16.

oceňuje solidaritu preukázanú organizáciami občianskej spoločnosti v EÚ a na Ukrajine, ktoré poskytli prvú pomoc a podporu tým, ktorí utekajú pred vojnou;

17.

zdôrazňuje význam vytvorenia mechanizmu EÚ na posilnenie postavenia ukrajinskej občianskej spoločnosti poskytovaním finančných prostriedkov a podporovaním jej účasti v sieťach občianskej spoločnosti EÚ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať poskytovaniu a koordinácii finančnej a administratívnej podpory platforme občianskej spoločnosti EÚ – Ukrajina v rámci Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a ďalším ukrajinským organizáciám občianskej spoločnosti vrátane zastrešujúcich sietí so sídlom v Bruseli a organizácií pôsobiacich v rámci ukrajinskej diaspóry;

18.

vyzýva na navýšenie rozpočtu v rámci programu Erasmus+ pre Ukrajinu v roku 2024 s cieľom umožniť, aby program mohlo využiť ďalších 1 000 záujemcov z Ukrajiny, vďaka čomu sa vytvorí a upevní prepojenie medzi EÚ a ukrajinskou občianskou spoločnosťou. V radoch ukrajinskej mládeže by sa prostredníctvom takýchto príležitostí na stáže a výmeny v rámci EHSV a iných inštitúcií EÚ zvýšila informovanosť o sociálnych a hospodárskych výhodách integrácie do EÚ.

---

(1)  Článok 3 Zmluvy o Európskej únii.

(2)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2023 o zriadení tribunálu na prešetrenie zločinov agresie voči Ukrajine (2022/3017(RSP)).

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2022 o uznaní Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus (2022/2896(RSP)).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Energetická politika a trh práce: dôsledky pre zamestnanosť v regiónoch, ktoré prechádzajú energetickou transformáciou

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2023/C 146/02)

Spravodajkyňa:

Maria del Carmen BARRERA CHAMORRO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	30. 1. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/43/20

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) konštatuje, že zintenzívnenie negatívnych účinkov núdzovej situácie v oblasti klímy, ako aj neistota a krízy vyplývajúce z novej geopolitickej situácie a situácie na trhu s energiou si vyžadujú, aby Európska únia drasticky urýchlila prechod na čistú energiu a posilnila energetickú nezávislosť Európy od nespoľahlivých dodávateľov a nestabilných fosílnych palív. Víta preto príslušné plány Európskej komisie (napr. REPowerEU a jeho dodatočné financovanie prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti).

1.2

EHSV tiež poukazuje na to, že environmentálne riziká (núdzová situácia v oblasti klímy) a riziká v oblasti energetiky (závislosť od fosílnych palív) ovplyvňujú hospodárske činnosti a všetky súvisiace politické opatrenia, čo rôznymi spôsobmi významne vplýva na najzraniteľnejšie regióny, hospodárske odvetvia, pracovníkov a skupiny obyvateľstva. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť regiónom zapojeným do spravodlivej transformácie, v ktorých je prepojenie medzi vývojom v odvetví energetiky a požiadavkami trhu práce intenzívnejšie a v ktorých budú potrebné špecifické politické opatrenia.

1.3

Najvýznamnejšie štúdie v tejto súvislosti dokazujú, že úspech zelenej transformácie vo všeobecnosti, a najmä energetickej transformácie, by mohol zvýšiť HDP (niektoré štúdie odhadujú jeho nárast o 5,6 % do roku 2050), úroveň zamestnanosti (MOP a agentúra IRENA odhadujú, že počet vytvorených pracovných miesta vzhľadom na vyššiu požadovanú kvalifikáciu stúpne štvornásobne k počtu zrušených pracovných miest) a ich kvalitu. Zníženie cien energie prostredníctvom navýšenia dostupných zdrojov energie, najmä obnoviteľných, identifikovaných a podporovaných prostredníctvom adekvátnej zelenej taxonómie EÚ zlepší prístup k týmto službám, ako aj k výrobe, čím sa vytvorí viac pracovných miest. Pracovné miesta vytvorené v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa pritom vo všeobecnosti ťažšie premiestňujú, čo bude prínosom pre mnohé regióny, najmä tie s vyšším rizikom vyľudňovania. Mali by sa zohľadniť aj pozitívne účinky pracovného prostredia na zdravie.

1.4

EHSV je však veľmi znepokojený vážnymi krátkodobými a strednodobými negatívnymi dôsledkami energetickej transformácie v hospodárskej a sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, ktoré ešte zhoršuje súčasná kríza spôsobená vojnou na Ukrajine a hospodárska situácia (vysoká inflácia). Rastúce ceny energie zasiahli najzraniteľnejšie domácnosti, ako aj mnohé podniky v celej EÚ. Vysoké účty za energiu zvyšujú náklady podnikov a vplývajú na ich produktivitu a zamestnanosť, v dôsledku čoho sú tieto podniky nútené pristúpiť k reštrukturalizácii. Toto dokazuje, že energetická politika a jej zmeny majú zásadný význam pre prispôsobenie sa a rovnováhu aktérov trhu práce, zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Trh s energiou sa preto musí čo najskôr stabilizovať a jeho budúcnosť sa musí riadiť novými pravidlami, ktoré zohľadnia dvojakú, zelenú a digitálnu transformáciu, odolnosť a konkurencieschopnosť.

1.5

EHSV navrhuje, aby – s cieľom napraviť alebo zmierniť tieto negatívne účinky energetickej transformácie v súčasnom kontexte nových núdzových situácií – členské štáty zvážili primerané spôsoby, ako lepšie začleniť politiky trhu práce do regulačných rámcov a politík v oblasti životného prostredia a energetiky (udržateľné stimuly pre udržateľné a vysokokvalitné pracovné miesta ako pridaná hodnota energetickej transformácie; finančné prostriedky na rozdelenie nákladov na procesy reštrukturalizácie, či už dočasné alebo trvalé; programy profesionálnej rekvalifikácie na zlepšenie zamestnateľnosti v dekarbonizovanom hospodárstve atď.), ako aj politík sociálneho zabezpečenia (záruky všeobecného prístupu k energetickým službám, poskytovanie prístupu k náhradnému príjmu a primeranému minimálnemu príjmu atď.). Táto integrácia v rámci národných opatrení na vykonávanie akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv by sa mala vždy realizovať prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania bez toho, aby bola dotknutá autonómia a rozmanitosť rôznych systémov pracovnoprávnych vzťahov každého štátu.

1.6

EHSV vzhľadom na značnú komplexnosť týchto výziev navrhuje, aby sa v rámci obnovenej politiky súdržnosti (hospodárskej, sociálnej a územnej) uprednostnilo prepojenie medzi otázkami energetickej transformácie, trhov práce a regionálneho rozvoja. Hoci je súvislosť medzi energetickou politikou EÚ a trhom práce v regionálnom kontexte relevantná pre všetky regióny EÚ, osobitne to platí v regiónoch zapojených do spravodlivej transformácie s vysokou mierou konvenčnej energetiky, čo má vplyv na nadväzujúce priemyselné odvetvia V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť užitočné ukazovatele, ako je napríklad ukazovateľ týkajúci sa potenciálu dekarbonizácie v oblasti zamestnanosti (DEP). EHSV opätovne vyjadruje svoje presvedčenie, že v záujme účinného plnenia cieľov politiky v oblasti klímy a cieľov energetickej transformácie, sa musí účinnejšie využívať Mechanizmus spravodlivej transformácie, pričom sa zohľadní tempo zlučiteľné so situáciou malých a veľkých podnikov Za týchto podmienok je potrebné vykonať nové doplnkové opatrenia na regionálnej úrovni, aby sa zachovalo čo najviac pracovných miest a zabezpečilo, že nové pracovné miesta budú kvalitné, a to vždy so skutočným alebo účinným využitím sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania a so zapojením subjektov sociálneho hospodárstva. Komisia musí podporovať tento rozsiahlejší sociálny rozmer. Všetky zvažované opatrenia alebo politiky musia byť vždy formulované spôsobom, ktorý rešpektuje charakteristiky vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, ako aj úlohy, právomoci a autonómiu sociálnych partnerov.

1.7

EHSV vyzýva Komisiu a Parlament, ako aj členské štáty a regióny EÚ, aby inovatívnejším a účinnejším spôsobom zapojili sociálnych partnerov a iné organizácie občianskej spoločnosti do navrhovania a vykonávania politík energetickej transformácie s vysokou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálnu ochranu, ako aj do monitorovania a hodnotenia týchto politík. Z príslušných prípadových štúdií vyplynulo, že v tejto oblasti existujú medzi jednotlivými územiami rozdiely, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom sociálneho dialógu a zapojenia sociálneho hospodárstva prijali opatrenia na uľahčenie vyváženejšieho územného a sociálno-ekonomického rozvoja. Napríklad možno podporovať konzultačné procesy a v prípade potreby sociálne dohody na zabezpečenie hospodárskej, pracovnej a sociálne spravodlivej energetickej transformácie.

1.8

EHSV uznáva, že v súčasnej geopolitickej kríze je potrebné posilniť verejné aj súkromné investičné politiky, ako aj politiky sociálnej kompenzácie vzhľadom na negatívne účinky na konkurencieschopnosť veľkých podnikov a MSP v EÚ, ako aj na najzraniteľnejšie domácnosti. Okrem iných mechanizmov sa nabáda na využívanie plánu REPowerEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom stabilizovať trhové podmienky a zabezpečiť univerzálnu ponuku pre európskych občanov. Túto potrebu a naliehavú situáciu je však nutné riešiť viacerými hospodárskymi a sociálnymi investičnými opatreniami (napr. podpora na kompenzáciu vyšších obchodných nákladov, záruka zdrojov na predchádzanie energetickej chudobe atď.), ale bez toho, aby sa znížili stanovené ciele v oblasti dekarbonizácie, pretože ďalšie spomalenie by malo v strednodobom a dlhodobom horizonte viac negatívnych účinkov ako ich zrýchlenie.

1.9

EHSV sa domnieva, že veľké podniky aj MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení cieľa energetickej transformácie, a to vzhľadom na náročné podmienky, pokiaľ ide o podporu udržateľnej kvalitnej zamestnanosti a sociálnej ochrany, ako aj zabezpečenie všeobecného prístupu k energetickým službám (napr. predchádzanie energetickej chudobe). EHSV však žiada, aby sa s cieľom riešiť najväčšie ťažkosti, ktorým čelia MSP, zlepšili, urýchlili a zjednodušili programy prístupu MSP k financovaniu, a to prostredníctvom podporných služieb a nepretržitej pomoci.

1.10

EHSV zároveň odporúča posilniť účasť výrobcov-spotrebiteľov (pasívnych spotrebiteľov energie, ktorí sa stávajú aktívnymi občanmi ako výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov) a občanov (energetických komunít) s cieľom urýchliť energetickú transformáciu v Európe.

1.11

EHSV sa domnieva, že územné plány energetickej transformácie by mali byť sprevádzané vhodnými sociálnymi dohodami alebo zmluvami. Prostredníctvom nich musia byť vytváranie a zachovanie udržateľných kvalitných pracovných miest a pomoc ľuďom nevyhnutnými podmienkami pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení plánovaných opatrení vrátane finančných prostriedkov získaných na podporu energetickej transformácie.

1.12

Súčasné skúsenosti v súvislosti so sociálnym dialógom a kolektívnym vyjednávaním v kontexte energetickej transformácie na makropolitickej úrovni však nie sú pozitívne. Vo väčšine krajín sa zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania, vykonávania a rozvoja politík súvisiacich s dvojakou transformáciou (digitálnou a zelenou) považuje za nedostatočné.

2.   Súvislosti a hlavné prvky

2.1

EHSV víta skutočnosť, že EÚ ako hlavný svetový emitent sa zaviazal dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom tento záväzok sa opätovne potvrdil na konferencii COP27 (7. – 8. novembra 2022), a to napriek pochybnostiam iných významných svetových emitentov. Zdôrazňuje však, že účinnosť opatrení prijatých na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva a energetického systému EÚ bude v nadchádzajúcich rokoch závisieť nielen od dosiahnutia tohto environmentálneho cieľa, ale aj od toho, či transformácia bude spravodlivá pre všetkých a podporí udržateľnú a prosperujúcu spoločnosť s moderným, konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje a vysokou úrovňou kvalitných pracovných miest.

2.2

EHSV vo svojom stanovisku na tému Strategická vízia energetickej transformácie s cieľom umožniť strategickú autonómiu EÚ (1) uznáva príležitosti na úspešnú realizáciu procesu dekarbonizácie energetiky. Varuje však aj pred sociálnymi a hospodárskymi rizikami vyplývajúcimi zo súčasnej energetickej krízy. Cyklické problémy, ktoré vytvárajú ďalší tlak a sťažujú plnenie stanovených cieľov v oblasti dekarbonizácie (vojna na Ukrajine, inflačná kríza atď.), sú znásobené štrukturálnymi problémami, ako je zmena klímy, ktorých negatívne účinky na EÚ a jej regióny sú čoraz viditeľnejšie.

2.3

EHSV si uvedomuje, že vysoké ceny plynu a elektrickej energie majú vážny vplyv na všetky podniky, ako aj na najzraniteľnejšie domácnosti. Inflačná špirála vedie k zatváraniu priemyselných závodov (napr. Slovalco na Slovensku) a poškodzuje konkurencieschopnosť mnohých podnikov.

2.4

EHSV tiež berie na vedomie správy nadácie Eurofound (2), podľa ktorých sa energetická chudoba zvýšila. Hoci členské štáty výrazne zintenzívnili úsilie o zavedenie sociálnych opatrení na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov nových kríz a núdzových situácií, ukázalo sa, že sú nedostatočné, a preto je dôležité posilniť sociálne ciele. Ako zdôraznila EEA, pri navrhovaní a vykonávaní balíkov politík a opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy treba zvážiť rozdelenie sociálnych vplyv a spôsob, ako zabezpečiť, aby boli spravodlivejšie v prípade, keď sú nevyhnutné (Exploring the social challenges of low carbon energy policies in Europe, október 2021 (3)).

2.5

EHSV žiada, aby sa vzhľadom na nové núdzové situácie rozšírili a posilnili cielené opatrenia na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov so zámerom kompenzovať najškodlivejšie hospodárske a sociálne vplyvy a dôsledky na zamestnanosť súvisiace s plnením ambicióznych cieľov v oblasti klímy bez toho, aby boli tieto ciele spochybnené. Domnieva sa tiež, že by mali byť súčasťou politiky súdržnosti. Na politiky súdržnosti v rámci politík EÚ v oblasti klímy už EHSV kládol dôraz vo svojom stanovisku (ECO/579 (4)) s cieľom poukázať na opatrenia, ktoré pomáhajú podnikom prispôsobiť sa požiadavkám energetickej transformácie vrátane následnej reštrukturalizácie, ako aj predchádzať situáciám energetickej chudoby.

2.6

Zo štrukturálnejšieho hľadiska je balík Fit for 55 zameraný na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ a spustenie iniciatív v snahe zaručiť, aby politiky EÚ zohľadnili ciele v oblasti klímy, na ktorých sa dohodli Rada a Európsky parlament, ako bolo prisľúbené v Európskej zelenej dohode a záväzne začlenené do európskych právnych predpisoch v oblasti klímy. EHSV sa preto domnieva, že opatrenia na boj proti núdzovej situácii v oblasti klímy môžu viesť k veľkým zmenám v hospodárstve a v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte negatívne ovplyvniť sociálnu situáciu, zamestnanosť a dobré životné podmienky, a to najmä v niektorých regiónoch. Rovnako ako nemožno dosiahnuť sociálny pokrok bez výraznej hospodárskej výkonnosti, ani udržateľný hospodársky rast sa nemôže zachovať bez zabezpečenia zelenej a energetickej, ako aj sociálnej a priemyselne spravodlivej transformácie.

2.7

Vplyvy na trhy práce budú dramatickejšie v určitých odvetviach a regiónoch s priemyselnými odvetviami s vysokými emisiami uhlíka, ktoré by mohli ukončiť svoju činnosť. Pri potrebnom urýchlení energetickej transformácie sa musí využiť „mechanizmus spravodlivej transformácie“. Keďže pozitívne vplyvy tejto transformácie nebudú automatické, EHSV je presvedčený, že na zabezpečenie úspešnej energetickej transformácie je nevyhnutné navrhnúť a realizovať inkluzívne investičné politiky (podmienené podporou udržateľných dôstojných pracovných miest) so zapojením podnikov a zohľadnením názorov zamestnancov a ich zástupcov na makroúrovni (EÚ a na vnútroštátnej úrovni), strednej úrovni (odvetvovej) a mikroúrovni (podniky, miestne jednotky).

2.8

EHSV sa domnieva, že za súčasných neistých a meniacich sa podmienok sú rámce energetickej únie a Zelenej dohody správne, ale nepostačujú na vykonávanie politík v oblasti klímy a energetiky, ktoré zabezpečia sociálnu a regionálnu súdržnosť prostredníctvom intenzívnych investícií do technologických inovácií, vytvárania udržateľných kvalitných pracovných miest, posilnenia ľudského kapitálu a vytvárania regionálneho sociálneho kapitálu. EHSV nabáda, aby sa na tento účel využívali osvedčené postupy (5). Pripomína, že existujú stratégie, ako napríklad projekty na výstavbu solárnych fariem v bývalých oblastiach ťažby hnedého uhlia v Portugalsku a Grécku alebo veľmi strategicky zameraná podpora pre výrobcov-spotrebiteľov v Litve. EHSV konštatuje, že tieto skúsenosti stále nepredstavujú rozšírený ani dominantný postup.

2.9

Podľa správy vypracovanej na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku sa náklady spojené s nedostatočnými ambíciami v týchto politikách spravodlivej energetickej transformácie odhadujú na 5,6 % HDP EÚ v roku 2050. EHSV súhlasí s názorom, že na to, aby sa zabránilo týmto nákladom, bude potrebné zaručiť úspech spravodlivej transformácie, a to aj pokiaľ ide o zamestnanosť. V správe sa v tejto súvislosti odporúča a kvantifikuje niekoľko opatrení EÚ (6): — ambiciózne úrovne financovania zo strany EÚ popri zdrojoch členských štátov na podporu inovácií v oblasti technológií čistej energie. EHSV sa už v tomto smere vyjadril vo svojom stanovisku INT/913, — celosvetové vedúce postavenie EÚ v mnohostrannej spolupráci v oblasti energetickej transformácie by vygenerovalo 94 miliárd EUR ročne, — nariadenie o taxonómii EÚ by objasnením pojmu zodpovedné investície do energetiky a podporou environmentálneho a sociálneho riadenia pomohlo zvýšiť HDP EÚ o 39 miliárd EUR ročne.

2.10

EHSV sa domnieva, že nielen veľké podniky, ale aj MSP sú nevyhnutnou súčasťou riešenia, aby sa dosiahlo konkurencieschopné, klimaticky neutrálne, obehové a inkluzívne hospodárstvo EÚ. Musia sa vytvoriť a zachovať vhodné podmienky financovania a podpory. Finančné prostriedky musia byť pre MSP dostupnejšie prostredníctvom zjednodušených a prispôsobených administratívnych postupov. Vytvorenie podporných služieb pre MSP uľahčí účinný prístup k týmto opatreniam a podporí vytváranie udržateľných podnikateľských ekosystémov vo všetkých regiónoch EÚ (NUTS I, II a III), nielen v tých, ktoré sa v súčasnosti považujú za regióny zapojené do spravodlivej transformácie (približne sto regiónov NUTS III a 31 regiónov NUTS II) (7).

2.11

EHSV víta zriadenie Fondu na spravodlivú transformáciu a Sociálno-klimatického fondu (8). Je však presvedčený, že tieto fondy neposkytnú celú finančnú podporu potrebnú na sociálne zodpovedné riešenie sociálno-ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. EHSV zdôrazňuje, že spravodlivá energetická transformácia nespočíva len vo financovaní, ale zahŕňa aj cieľ vytvárať kvalitné pracovné miesta, posilniť demokratickú účasť (aj na úrovni podnikov), a to pri rešpektovaní autonómie a rozmanitosti vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, a zachovať a ďalej zvyšovať konkurencieschopnosť európskych podnikov. EHSV vyzýva na prijatie konkrétnych opatrení na všetkých úrovniach vrátane fungovania európskeho semestra s cieľom zvýšiť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a sociálnych partnerov. Domnieva sa tiež, že je potrebné požadovať mechanizmy na monitorovanie a posudzovanie správneho využívania finančných prostriedkov na spravodlivú energetickú transformáciu prostredníctvom overovania dodržiavania cieľov v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti v podnikoch, ktoré využívajú tieto verejné finančné prostriedky.

2.12

EHSV vyzýva Komisiu, aby sa pri posudzovaní národných energetických a klimatických plánov, ako aj územných plánov spravodlivej transformácie členských štátov posilnili ciele v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, ako napríklad: — zahrnúť aktívne politiky trhu práce, ktoré uľahčujú zmenu zamestnania, a to prostredníctvom rekvalifikácie a investícií do vzdelávania v záujme vysokokvalitných zelených pracovných miest, — podporiť ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku dekarbonizácie, z finančných prostriedkov štátov a podnikov, ktoré sú príjemcami, s cieľom zabezpečiť, aby sa pri energetickej transformácii dosiahla v oblasti zamestnanosti pozitívna rovnováhu, — rozvíjať regionálny hospodársky potenciál energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj nových foriem účasti na výrobe elektrickej energie (napríklad vytváranie družstiev vlastnej spotreby s kapacitou vytvárať prebytky pre komunitu, podpora samostatnej zárobkovej činnosti v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov atď.), — účinný boj proti energetickej chudobe. Zabezpečenie prístupu všetkých obyvateľov k energetickým službám je zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv (zásada 20), EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov je nevyhnutné podporovať rozvoj územných plánov pre zamestnanosť a odborné zručnosti do budúcnosti s aktívnym zapojením všetkých zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov.

3.   Kontext a hlavný prínos medzinárodných vedeckých dôkazov o vplyve spravodlivej energetickej transformácie na zamestnanosť

3.1

EHSV konštatuje, že nahradenie konvenčných elektrární na fosílne palivá obnoviteľnými zdrojmi môže ovplyvniť zamestnanosť rôznymi spôsobmi. Mohlo by viesť k vzniku nových zelených pracovných miest v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a zároveň k presunu pracovných miest v iných odvetviach. Musí sa vziať do úvahy potenciálny nárast cien energie, ktorý by mohol potlačiť dopyt po pracovnej sile v energeticky náročných odvetviach a znížiť kúpnu silu domácností. Údaje potvrdzujú, že v dôsledku energetickej politiky zameranej na obnoviteľné zdroje energie sa vytvárajú, rušia alebo transformujú pracovné miesta v priemyselných krajinách.

3.2

EHSV konštatuje, že neexistuje celkový vedecký konsenzus o výslednom vplyve energetickej transformácie na zamestnanosť. V niektorých štúdiách sa poukazuje na prípady, keď nedošlo k žiadnemu čistému rastu zamestnanosti (Poľsko) alebo bol rast len veľmi mierny (Nemecko). MOP však odhaduje, že dekarbonizácia hospodárstva povedie k strate približne 6 miliónov pracovných miest, ale počet vytvorených pracovných miest sa zvýši štvornásobne, z 11 na 43 miliónov v roku 2030 v krajinách, ktoré sú členmi Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) (9). Podľa všetkých scenárov predložených Medzinárodnou agentúrou pre energiu (IEA) sa využívanie čistej energie zvýši, čím sa vykompenzujú straty pracovných miest v odvetviach fosílnych palív. Ak sa do roku 2050 dosiahne nulová bilancia emisií skleníkových plynov, 16 miliónov pracovníkov bude mať novú náplň práce súvisiacu s čistou energiou. V správe USA o energetike a zamestnanosti (USEER) (10) (2022) sa uvádzajú podobné odhady: zamestnanosť v energetike vzrástla vďaka čistej energii o 4 % (celková zamestnanosť sa zvýšila len o 2,8 %).

3.3

EHSV konštatuje niekoľko nerovnováh. Nové pracovné miesta v oblasti čistej energie nevznikajú vždy presne tam, kde sú pracovné miesta, ktoré majú nahradiť pracovné miesta, a vyžadujú si nové zručnosti. Vnútroštátne právne predpisy a ich energetické politiky by sa preto mali zamerať na zabezpečenie toho, aby budovanie kapacít pre transformáciu bolo úspešné a prinášalo čo najväčší úžitok väčšine. V odvetví energie z obnoviteľných zdrojov je podiel žien v pracovnej sile (32 %) vyšší ako v iných častiach odvetvia energetiky, hoci v sektore veternej energie je to len 21 %, čo dokazuje, že rodové stereotypy v tejto oblasti naďalej pretrvávajú. Preto vnútroštátne právne predpisy a ich vykonávacie politiky musia klásť dôraz na ciele rodovej rovnosti, pokiaľ ide o tieto nové pracovné miesta.

3.4

EHSV považuje za nevyhnutné uznať, že energetická transformácia nie je len otázkou technológií a verejných a súkromných investícií, ale aj zásadnou celosvetovou sociálnou výzvou. Preto sa musí zaručiť a podporovať účasť občianskej spoločnosti používateľov a pracovnej spoločnosti výrobcov (podnikov a pracovníkov, a to priamo a prostredníctvom ich zástupcov). Klimatické aspekty sa musia začleniť do všetkých druhov politík a rozhodnutí. EHSV sa zároveň domnieva, že politiky a rozhodnutia by sa mali navrhovať prostredníctvom postupov a prípadne dohôd o sociálnych konzultáciách medzi orgánmi na všetkých úrovniach a sociálnymi partnermi, pričom by sa mala plne rešpektovať autonómia a rozmanitosti štátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, ako aj inými reprezentatívnymi organizáciami občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla inkluzívna energetická transformácia pre pracovníkov, spotrebiteľov a širokú verejnosť.

3.5

EHSV konštatuje, že podľa vedeckej literatúry a na základe skúseností z konkrétnych prípadov, úspešných aj neúspešných, neexistuje jediný vopred určený spôsob transformácie a že to, ako energetická transformácia ovplyvňuje zamestnanosť a pracoviská, závisí od sociálnych podmienok, v ktorých sa zavádzajú technológie a uskutočňujú zmeny v energetickej transformácii. Z údajov v prípadových štúdiách na úrovni podniku (napr. Renault, Siemens Energy (11)) vyplýva, že zapojením zamestnancov viedlo prijatie zmien k pozitívnym výsledkom (vyššie pracovné zručnosti, produktivita a kvalita výrobkov).

3.6

Závery o sociálnom dialógu a kolektívnom vyjednávaní v kontexte energetickej transformácie na makropolitickej úrovni však nie sú pozitívne. Vo väčšine krajín sa zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania, vykonávania a rozvoja politík súvisiacich s dvojakou transformáciou (digitálnou a zelenou) považuje za nedostatočné. Zo skúseností niektorých krajín vyplýva, že tento nedostatok môže byť výsledkom dvoch základných výziev, ktorým čelia sociálni partneri: — inštitucionálne rámce sú veľmi rozdielne a vo všetkých týchto rámcoch chýbajú opatrenia na podporu sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pri formovaní sociálnych a pracovných práv súvisiacich so spravodlivou energetickou transformáciou (napr. Taliansko, Španielsko, Poľsko, Nemecko atď.), — partneri nie sú schopní riadne sa zúčastňovať na diskusiách o budúcnosti práce v oblasti energetickej transformácie, formulovať priority a účinne plniť svoje programy, a to napriek tomu, že existuje vnútroštátna legislatíva, ako napríklad v Španielsku, na podporu sociálnych konzultácií v záujme spravodlivej energetickej transformácie (zákon č. 7/2021).

4.   Všeobecné pripomienky

4.1

EHSV berie na vedomie analýzy, z ktorých vyplýva, že na riešenie výziev spojených s energetickou transformáciou z hospodárskeho a sociálneho hľadiska a hľadiska zamestnanosti môžu byť nevyhnutné tak politické, ako aj právne nástroje EÚ. Zároveň sa však domnieva, že existujúce nástroje (napr. smernica o európskych zamestnaneckých radách alebo smernica o všeobecnom rámci pre informovanie a porady so zamestnancami), ktoré sa vykonávajú vo všetkých členských štátoch, by sa mali účinne uplatňovať a presadzovať. Výbor žiada, aby sa na rôznych príslušných úrovniach podporili a prijali najvhodnejšie reformy zamerané na posilnenie sociálneho dialógu, ako aj začlenenie kolektívneho vyjednávania do týchto procesov spravodlivej energetickej transformácie s cieľom podporiť pozitívnu rovnováhu, pokiaľ ide o vytváranie udržateľných pracovných miest a ochranu pracovníkov, a zároveň zachovať primeranú hospodársku a podnikateľskú štruktúru vo všetkých členských štátoch a regiónoch pri súčasnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov.

4.2

Zo skúseností takisto vyplýva, že hospodárske zmeny a zmeny štruktúry zamestnania vyplývajúce z energetickej transformácie môžu byť z hľadiska spravodlivej sociálnej a profesijnej transformácie úspešné alebo neúspešné v závislosti od toho, či sa pri presune pracovných miest z neudržateľných činností z dôvodu ich uhlíkovej stopy na iné udržateľné pracovné miesta podstatne zachováva objem zamestnanosti. Interakcia medzi politikami v oblasti energetiky a zamestnanosti má vplyv aj na širšie regionálne prostredie alebo kontext, pričom vytvára príležitosti a prináša riziká (napr. výkupné ceny, zvyšovanie cien energie, ktoré ohrozuje pracovné miesta v priemysle, ako je to v prípade Nemecka a Španielska). EHSV konštatuje, že počet nových pracovných miest, ktoré vznikajú vďaka energetickej transformácii, je výrazne nižší a tieto pracovné miesta sú v porovnaní s predchádzajúcimi horšie platené, ako vyplýva z regionálnych skúseností, napríklad v banskej oblasti severného Španielska.

4.3

Z globálnejšieho hľadiska EHSV konštatuje, že podľa najvýznamnejších štúdií približne 45 % pracovníkov v oblasti energetiky na svete vykonáva vysokokvalifikované povolania, pričom v hospodárstve vo všeobecnosti je takýchto pracovníkov takmer 25 %. Táto možnosť však neexistuje všade a pre dotknutých pracovníkov sa musí zabezpečiť spravodlivá transformácia zameraná na ľudí, aby sa zabránilo tomu, že dekarbonizácia povedie k čistej nezamestnanosti, ako je to v prípade Poľska.

4.4

V súlade so správami agentúry IRENA a MOP (12) je EHSV presvedčený, že potenciál energie z obnoviteľných zdrojov vytvárať udržateľnú dôstojnú prácu je jasným ukazovateľom toho, že nie je potrebné rozhodovať sa medzi udržateľnosťou životného prostredia alebo tvorbou pracovných miest. Obe by sa mohli a mali realizovať súčasne tým, že sa vytvoria vhodné právne, politické a finančné podmienky a od všetkých podnikov, ktoré dostávajú finančné prostriedky, sa bude požadovať náležitá zodpovednosť a zabezpečí sa zapojenie všetkých zainteresovaných strán (území, sociálnych partnerov a občanov) do ich riadenia.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1

EHSV konštatuje, že energetický priemysel bude mať v rámci hospodárstva čoraz strategickejšie postavenie, pretože je kľúčovou hnacou silou pre všetky odvetvia. V súčasnej krízovej a meniacej sa situácii však prináša rôzne nerovnováhy a riziká, ktoré je potrebné riešiť primeranými investíciami, koherentnými politikami a novými štruktúrami riadenia, aby sa zabezpečilo zapojenie územného hospodárstva, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Územné plány energetickej transformácie by mali sprevádzať vhodné zmluvy alebo dohody o spravodlivom sociálnom partnerstve, v ktorých budú vytváranie a udržiavanie kvalitných udržateľných pracovných miest a podpora ľudí nevyhnutnými podmienkami pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení plánovaných opatrení vrátane finančných prostriedkov získaných na podporu energetickej transformácie.

5.2

EHSV pripomína, že jedným z kľúčových mechanizmov riadenia pri vykonávaní a monitorovaní pokroku dosiahnutého v rámci sociálne spravodlivej transformácie je európsky semester. EHSV už v minulosti uviedol, že vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv v cykle európskeho semestra spolu s jeho monitorovaním prostredníctvom sociálneho prehľadu predstavujú krok správnym smerom (13). Domnieva sa však, že by sa mal klásť väčší dôraz na interakciu medzi politikami v oblasti životného prostredia a práce s cieľom podporiť priaznivú konečnú bilanciu, aby sa vytvorili kvalitné udržateľné pracovné miesta, a zaručiť dostatočný príjem pre tých, ktorí prišli o prácu a nemôžu sa opätovne zamestnať. Musí sa posilniť úloha regiónov a ich sociálneho kapitálu, inteligentná špecializácia a program v oblasti ľudského kapitálu.

5.3

EHSV opakuje potrebu vykonávať príslušné acquis EÚ a členských štátov v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. V súlade s tým, čo už EHSV uviedol vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv („sociálny pilier“) v Göteborgu v novembri 2017, Európsky parlament, Rada a Komisia opätovne potvrdili svoj záväzok usilovať sa o spravodlivejšiu a vyváženejšiu Európu. Pilier by mal slúžiť ako kompas pre obnovenú vzostupnú konvergenciu smerom k zlepšeniu pracovných a životných podmienok a na usmerňovanie reforiem na trhoch práce a v sociálnych politikách (14).

5.4

EHSV konštatuje výrazné rozdiely v právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva európsky právny predpis v oblasti klímy. Napríklad vo francúzskych právnych predpisoch sa tento rozmer zapojenia podnikov a zastúpenia pracovníkov zdôrazňuje v interakcii medzi zelenou transformáciou a sociálno-pracovnými otázkami. V iných právnych predpisoch, napríklad v Taliansku alebo Španielsku a vo všetkých regiónoch východoeurópskych krajín, ktoré sú v procese spravodlivej transformácie, sa zase tieto povinnosti a práva spomínajú len okrajovo. EHSV napríklad berie na vedomie úspešné skúsenosti Francúzska (zákon č. 2021-1104), na základe ktorých bol pojem „výzvy zelenej transformácie“ zahrnutý do zákonníka práce spolu s právomocami v oblasti odvetvových dohôd, systémov výhľadového riadenia pracovných miest a zručností s cieľom riešiť výzvy špecifické pre zelenú a energetickú transformáciu (článok L 2242-20), ako aj práva odborových zväzov vydať varovanie v oblasti životného prostredia alebo verejného zdravia (L 4133-L 4133-4). EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na výmenu osvedčených postupov medzi jednotlivými členskými štátmi a regiónmi, a to pri dôslednom rešpektovaní autonómie a rozmanitosti rôznych európskych systémov pracovnoprávnych vzťahov.

5.5

EHSV trvá na tom, že hlavným predpokladom úspešnej transformácie je proaktívny a inkluzívny prístup, ktorým sa zabezpečia a podporia špecifické pracovné politiky a politiky na zaistenie dobrých podmienok. Úspešné politiky by malo charakterizovať ich zameranie na skutočné potreby trhu práce, a to najmä, ale nielen v regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté prechodom z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, alebo využívajú príležitosti, ktoré ponúkajú regióny bohaté na takéto zdroje. Fond na spravodlivú transformáciu je síce užitočný, no má svoje obmedzenia, ktoré treba vyriešiť, a neposkytuje komplexnú odpoveď na výzvy spravodlivej transformácie. Možno ho však podporiť ďalšími politickými opatreniami na úrovni členských štátov.

5.6

EHSV žiada, aby sa v snahe zlepšiť vzťah environmentálnej politiky a politiky v oblasti energetickej transformácie s politikou trhu práce a politikou sociálnej ochrany venovala väčšia pozornosť ukazovateľom udržateľnej zamestnanosti, ktoré sú k dispozícii pri navrhovaní a vykonávaní plánovaného Mechanizmu spravodlivej transformácie. Musí sa zohľadniť ukazovateľ týkajúci sa potenciálu dekarbonizácie v oblasti zamestnanosti (DEP) na rôznych úrovniach NUTS. Pokiaľ ide o údaje o vplyve novej energetickej krízy na zamestnanosť, Európsky monitor reštrukturalizácie (Eurofound) (15) ponúka rozsiahly súbor zaznamenaných skúseností.

5.7

EHSV tiež vyzýva na urýchlenie a zlepšenie vykonávania Mechanizmu spravodlivej transformácie (16). EHSV oceňuje vyčlenenie finančných prostriedkov vo výške 55 mld. EUR do roku 2027 pre regióny, ktoré sú najviac zasiahnuté energetickou transformáciou, aby sa dosiahol cieľ na nikoho nezabudnúť, čím sa vykompenzujú sociálno-ekonomické účinky transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo prostredníctvom troch pilierov: nový Fond na spravodlivú transformáciu (investície vo výške viac ako 25 mld. EUR), schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (15 mld. EUR pre súkromný sektor) a nový úverový nástroj pre verejný sektor (verejné investície vo výške 18,5 mld. EUR).

5.8

EHSV tiež považuje za vhodné, aby sa pri formalizácii územných plánov energetickej transformácie podporovali nielen dohody o transformácii (regionálne sociálne konzultácie), ale aj osvedčené postupy z kolektívneho vyjednávania a zapojenie pracovníkov do sociálne spravodlivej energetickej transformácie. V tejto súvislosti treba mať na pamäti, že prechod na obnoviteľnejšie zdroje energie zlepšuje kvalitu životného prostredia znižovaním emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, čo je prospešné pre zdravie a produktivitu práce.

5.9

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby ekologický rozmer Európy a energetická transformácia vytvárali pozitívne synergie s inkluzívnou transformáciou s cieľom prispieť k úspechu podnikov, zvýšeniu počtu kvalitných udržateľných pracovných príležitostí pre pracovníkov a blahobytu všetkých občanov v ekosystéme, ktorý rešpektuje zdravie planéty.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 102.

(2)  https://www.eurofound.europa.eu/sk/publications/customised-report/2022/the-cost-of-living-crisis-and-energy-poverty-in-the-eu-social-impact-and-policy-responses-background

(3)  https://www.eea.europa.eu/publications/exploring-the-social-challenges-of.

(4)  Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 54.

(5)  Pozri Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30 a Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 269.

(6)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2021/694222/EPRS_STU(2021)694222_EN.pdf.

(7)  https://ec.europa.eu/eurostat/web/nuts/background.

(8)  Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 158.

(9)  https://irena.org/-/media/Files/IRENA/Agency/Publication/2019/Jan/IRENA_Gender_perspective_2019.pdf.

(10)  https://www.energy.gov/policy/us-energy-employment-jobs-report-useer.

(11)  https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2022/733972/IPOL_STU(2022)733972_EN.pdf.

(12)  https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_823807.pdf.

(13)  Stanovisko EHSV na tému Doplňujúce úvahy – Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022 (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 35).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 159).

(15)  https://www.eurofound.europa.eu/observatories/emcc/european-restructuring-monitor.

(16)  https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/european-green-deal/finance-and-green-deal/just-transition-mechanism_sk.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora vývoja na trhu práce: ako udržať zamestnateľnosť, zvýšiť produktivitu a rozvíjať zručnosti, najmä v MSP

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2023/C 146/03)

Spravodajkyňa:

Marija MINČEVA

Žiadosť o konzultáciu	rozhodnutie predsedníctva, 18. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	30. 1. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	153/2/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky trh práce sa mení a prichádzajú nové výzvy vyplývajúce zo zrýchlenia technologického pokroku a z potreby udržateľného inteligentného rastu, k čomu sa pridávajú klimatické a demografické zmeny, starnutie obyvateľstva, migrácia a digitálna a zelená transformácia. V súvislosti s touto transformáciou treba správne pochopiť, aký druh zručností bude potrebný na budúce transformácie trhu práce, a to aj v MSP, s cieľom udržať zamestnateľnosť, prispieť k vysokej úrovni produktivity a zmenšiť nedostatok pracovnej sily.

1.2.

Rozvoj zručností a účinné uplatňovanie práva na celoživotné vzdelávanie a prístup k nemu musí byť neoddeliteľnou súčasťou obsiahlejších stratégií hospodárskeho rastu a plánov obnovy a odolnosti. Technologická revolúcia má výrazný vplyv na povahu práce a pracovných miest a urýchľuje trendy reštrukturalizácie zamestnanosti. Zamestnateľnosť teda priamo súvisí so schopnosťou zvyšovať kvalifikáciu a rekvalifikovať pracovníkov na podnikovej úrovni, aby boli schopní zvládať zmeny, ako aj s postojom ľudí k novým zručnostiam a príležitostiam a motiváciou rozvíjať ich.

1.3.

Rôzne faktory, ako napríklad starnúca spoločnosť a demografické trendy predstavujú množstvo výziev pri usmerňovaní zmien cyklov v pracovnom živote. Tie sa týkajú spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi rôznych generácií, motivácie a dostupnosti rovnakých možností odbornej prípravy a rozvoja zručností, príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu s cieľom prispieť k vyššej úrovni produktivity, zlepšeniu individuálnych odborných kapacít, zvládaniu generačných rozdielov, spolupráci a vzájomnej podpore generácií na pracovisku. Vzdelávanie dospelých má podstatný význam pri zvyšovaní úrovne zručností dospelých a jeho výsledkom môže byť celý rad osobných, spoločenských, hospodárskych a sociálnych prínosov.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s názorom, že „EÚ potrebuje revolúciu v oblasti zručností, ktorá ľuďom zaručí prosperitu“ (1), a vyzýva na mobilizáciu úsilia a účinnú spoločnú činnosť inštitúcií, podnikov, sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán v rámci Paktu pre zručnosti a dosiahnutie ambicióznych cieľov stanovených v jeho programe. V tejto súvislosti víta návrh Európskej komisie, „aby bol rok 2023 Európskym rokom zručností“ (2).

1.5.

Sociálni partneri sú kľúčovými aktérmi rozvoja ľudského potenciálu na dosiahnutie udržateľného rozvoja a udržanie zručností zamestnateľnosti. Ich úloha v správnom a efektívnom procese kolektívneho vyjednávania je kľúčová, pokiaľ ide o odstránenie rozdielu medzi ambíciami zamestnancov týkajúcimi sa ich profesionálnej kariéry a potrebami podnikov, ako aj pri uznávaní zručností, ale aj pokiaľ ide o zlepšovanie prepojenia systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy a služieb zamestnanosti s politikami rozvoja inovácií, priemyslu, obchodu a technológií. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú dôležitými nástrojmi na dosiahnutie týchto cieľov. Organizácie občianskej spoločnosti majú dobré predpoklady na to, aby poskytli priestor na neformálne a informálne vzdelávanie, ako aj zmysluplné zapojenie podnikových dobrovoľníkov do rozvoja kľúčových kompetencií. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ďalšie organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie pôsobiace v sociálnom podnikaní alebo pracujúce s rôznymi ohrozenými skupinami našej spoločnosti.

1.6.

Náležite chránené nové formy zamestnania vyplývajúce zo zmien povahy práce môžu ľuďom poskytnúť rozličné príležitostí stať sa podnikateľmi, diverzifikovať svoje príjmy a venovať sa povolaniam a činnostiam, ktoré im boli predtým nedostupné. Na udržanie zamestnateľnosti je v týchto podmienkach potrebná vhodná regulácia, a to aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, profesionálneho systému odborného vzdelávania schopného rozvíjať podnikateľské a odborné zručnosti podľa potrieb trhu práce, nových motivačných prístupov aj právnej a ekonomickej kultúry.

1.7.

Digitálna transformácia môže byť výzvou, pokiaľ ide o udržanie zamestnateľnosti a úspešnej realizácie veľkej časti našej spoločnosti na trhu práce. Môže tiež predstavovať riziko, že prispeje k znásobeniu nerovností v dôsledku rozdielov vo všeobecnom a odbornom vzdelávaní vrátane základnej a funkčnej gramotnosti, vekových prekážok, prístupu k moderným technológiám a rozsahu, v akom sa používajú v závislosti od zručností a príjmov. Jednou z najdôležitejších výziev v budúcnosti bude nepochybne schopnosť neustále aktualizovať digitálne zručnosti v závislosti od zmien na trhu práce a zavádzania nových technológií. EHSV v tejto súvislosti víta rozsiahle investície plánované v národných plánoch obnovy a odolnosti na podporu zlepšovania digitálnych zručností (3).

1.8.

Na to, aby bola zelená transformácia úspešná, budú potrební ľudia so správnymi zručnosťami a pracovné miesta s vhodným pracovným prostredím a ekologickými výrobnými systémami. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivej transformácie vo viacerých hospodárskych odvetviach, v ktorých dôjde k radikálnej transformácii súčasných pracovných miest. Jestvujú štyri skupiny zručností, ktoré sa považujú za osobitne významné pre ekologické povolania: inžinierske a technické zručnosti, vedecké zručnosti, zručnosti prevádzkového riadenia a monitorovacie zručnosti. EHSV podporuje opatrenia, ktoré sa už na úrovni EÚ prijali na podporu vzdelávania o environmentálnej udržateľnosti a zelenej transformácii v EÚ (4), a žiada, aby sa občanom a podnikom v EÚ ponúkli praktické riešenia.

1.9.

Budúce trhy práce si budú čoraz viac vyžadovať pokročilé kognitívne zručnosti vyššej úrovne, ktoré umožnia fungovanie a prijímanie rozhodnutí v nepredvídateľnom, neobvyklom a dynamicky sa meniacom prostredí. Kľúčový význam pre udržanie zamestnateľnosti v súčasných podmienkach majú aj tzv. metazručnosti, ktoré zlepšujú iné zručnosti, aktivujú ich získavanie a sú katalyzátorom rýchlejšieho učenia a úspešného celoživotného zdokonaľovania.

1.10.

V kontexte dynamicky sa meniacich potrieb trhu práce nadobúdajú kľúčovú úlohu informačné, prognostické a klasifikačné systémy pre oblasť zručností. Zároveň treba v jednotlivých krajinách zlepšiť navrhovanie a zavádzanie nástrojov na predvídanie kvalifikačných potrieb, pričom všetky zainteresované strany by mali byť do tohto procesu aktívne zapojené a v plnej miere využívať jeho výsledky.

1.11.

Zaradením zručností a kvalifikácií do centra európskej politickej diskusie sa musí stimulovať:

1.11.1.

mobilizácia vlád, podnikov, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu moderných komplexných národných a odvetvových kvalifikačných stratégií; vytváranie väčšieho počtu lepších možností vzdelávania a rozvoja; nábor a udržanie talentovaných ľudí, aby sa rozvíjali kľúčové digitálne, zelené a kognitívne schopnosti, tzv. mäkké zručnosti, schopnosť zvládať zmeny a poskytovanie väčších verejných a súkromných investícií;

1.11.2.

využívanie umelej inteligencie v systémoch zosúlaďovania hľadaných a ponúkaných zručností (AI-based skill matching systems) a zvyšovanie povedomia o existujúcich osvedčených postupoch v tejto oblasti, pričom môže ísť o systémy fungujúce vo verejných službách zamestnanosti aj v súkromnom sektore;

1.11.3.

urýchlenie modernizácie a integrácie odborného vzdelávania a prípravy, zvýšenie jeho príťažlivosti a zlepšenie kvality, flexibility a prispôsobivosti potrebám rôznych vekových kategórií a kategórií pracovníkov, potrebám trhu práce a nevyhnutnosti získavať kľúčové zručnosti s cieľom zaistiť zdravé konkurenčné prostredie, udržateľnosť a prechod na ekologické a digitalizované hospodárstvo;

1.11.4.

vytváranie podmienok a motivácia mladých ľudí k účasti na trhu práce prostredníctvom kariérneho poradenstva s cieľom umožniť im prístup k dobrým pracovným podmienkam a skutočnému kariérnemu rastu.

1.12.

Je potrebné nabádať MSP, aby pracovali v sieťach, ktoré budú spoločne pôsobiť, spoločne znášať náklady na výskum potrieb zručností a spájať svoje kapacity s cieľom reagovať na výzvy dvojakej transformácie a rozvoja zručností. Na ich udržateľné fungovanie sú mimoriadne dôležité podmienky miestnej komunity, v ktorej pôsobia, regionálne systémy zamestnanosti, podpora zo strany miestnych samospráv, prístup k novým technológiám, inovácie a služby centier odbornej excelentnosti.

1.13.

Hospodárske subjekty a ich zainteresované strany musia vo veľkej miere pracovať na predvídaní zručností. Podpora MSP je potrebná na uľahčenie rozvoja ich opatrení v oblasti odbornej prípravy a rozvoja ľudského kapitálu. Najmä systémy duálnej odbornej prípravy a učenie prácou sú osobitne prispôsobené potrebám MSP. V tejto súvislosti zohrávajú zásadnú úlohu sociálni partneri, a to v rámci sociálneho dialógu v ich odvetviach činnosti.

2.   Všeobecné pripomienky a súvislosti

2.1.

Pandémia COVID-19 nás voviedla do nového prostredia, v ktorom došlo k zmenám v správaní, postojoch a kultúre spoločnosti. Zmenili sa očakávania a správanie spotrebiteľov (viac komunikácie a interakcie on-line), ako aj podnikateľské modely a organizácia práce (viac telepráce a hybridných spôsobov práce). Zelená a digitálna transformácia dáva priestor na úpravu doterajších systémov a postupov vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby mohli poskytovať správne vedomosti, zručnosti a kompetencie.

2.2.

Zručnosti, kvalifikácie a zamestnanosť, meniaca sa povaha práce a rozvoj inkluzívneho trhu práce boli predmetom mnohých stanovísk EHSV, ktoré sú ešte stále aktuálne (5). Cieľom tohto stanoviska je analyzovať, aké druhy zručností sú potrebné na budúce transformácie trhu práce, ako udržať zamestnateľnosť a prispieť k vyššej produktivite, a majú sa ním tiež preskúmať účinné stratégie na zlepšenie rozvoja pracovnej sily a odstránenie nedostatku pracovnej sily, a to aj v prípade MSP.

2.3.

Stratégie rozvoja zručností musia byť súčasťou národných stratégií a plánov rastu v súčinnosti s priemyselným výskumom a hospodárskym rozvojom. Členské štáty EÚ by mali podporovať rozvoj odvetví s veľkou pridanou hodnotou, pomáhať pracovníkom a podnikom zvládať zmeny a držať krok s inováciami v technologickej, digitálnej a zelenej oblasti. To si bude vyžadovať ďalšie investície do zdrojov a plánovania, pokiaľ ide o systém vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý dokáže reagovať na nové výzvy a môže odstrániť nesúlad na trhu práce.

2.4.

EHSV sa domnieva, že udržanie stabilnej zamestnateľnosti je mnohostranný problém, ktorého hlavnými výzvami sú zmena povahy práce, pracovných miest a povolaní, potreba efektívneho uplatňovania práva na celoživotné vzdelávanie a rozvoj, digitalizácia, rastúci význam úlohy ľudského potenciálu a produktivity práce, zmena organizácie práce, demografické zmeny a potreba zabezpečiť nové modely rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s pružným pracovným časom a podpora politík v oblasti aktívneho starnutia (6). Je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie, aby ľudia chápali a mali správne informácie o význame odbornej prípravy pre ich profesionálny život, boli schopní a motivovaní využívať všetky príležitosti na celoživotné vzdelávanie bez ohľadu na štádium svojho života. V tomto zmysle je schopnosť udržať si zamestnanie priamo spojená s postojom a schopnosťou rozvíjať nové zručnosti v súlade s dynamikou trhu práce.

2.5.

Sociálni partneri sú kľúčovými aktérmi rozvoja a zachovania zručností zamestnateľnosti. Majú najlepšie predpoklady na podporu konvergencie, pokiaľ ide kariérno-profesionálne ambície zamestnancov a kvalifikačné potreby podnikov. Ich úloha, najmä prostredníctvom procesu správneho a efektívneho kolektívneho vyjednávania je dôležitá pri uznávaní zručností. EHSV sa domnieva, že v záujme zlepšenia celkových výsledkov na trhoch práce sa musí zlepšiť koordinácia systémov všeobecného a odborného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj služieb zamestnanosti s politikami rozvoja inovácií, priemyslu, obchodu a technológií, a takisto makroekonomickými politikami. To by mohlo byť obzvlášť účinné na miestnej úrovni.

2.6.

Zmeny v povahe práce vedú aj k rozvoju nových a flexibilných foriem pracovnoprávnych vzťahov a neštandardných modelov zamestnávania, ktoré menia štruktúru európskeho trhu práce. Náležite chránené nové formy pracovnej činnosti môžu ľuďom poskytnúť nové príležitosti stať sa podnikateľmi, diverzifikovať svoje príjmy a venovať sa povolaniam a činnostiam, ktoré im boli predtým nedostupné. Na druhej strane by nové formy práce mali poskytovať záruku prístupu k sociálnej ochrane, keďže to priamo súvisí s finančnou udržateľnosťou systémov sociálnej ochrany. Na udržanie zamestnateľnosti je v týchto podmienkach potrebná vhodná regulácia (aj prostredníctvom kolektívneho vyjednávania), nové motivačné prístupy, vhodná právna a ekonomická kultúra a ochota rozvíjať podnikateľské a odborné zručnosti zodpovedajúce meniacim sa okolnostiam.

2.7.

Zavádzanie digitálnych technológií a ich vplyv na povahu a organizáciu práce môže predstavovať vážne výzvy, pokiaľ ide o udržanie zamestnateľnosti na dosiahnutie úspechov na trhu práce. Digitalizácia môže prispieť k riziku znásobeniu súčasných nerovností v dôsledku obrovských rozdielov vo vzdelávaní vrátane základnej a funkčnej gramotnosti, vekových prekážok, prístupu k moderným technológiám, ako aj rozsahu, v akom sa používajú v závislosti od zručností a príjmov. Keďže mladá generácia je v značnej miere digitálne zameraná a starší ľudia majú tendenciu uprednostňovať analogické spôsoby práce, rôzne generácie si môžu byť navzájom prospešné. EHSV víta rozsiahle investície do digitálnych zručností prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti.

2.8.

Medzi zelené zručnosti patria vedomosti, schopnosti, hodnoty a postoje potrebné na život v udržateľnej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, na jej rozvoj a podporu (7). Zelená transformácia si bude vyžadovať zmeny vo výrobných procesoch a podnikateľských modeloch a nevyhnutne zmení požadované zručnosti a úlohy spojené s mnohými existujúcimi povolaniami a bude výzvou na programy zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pre pracovníkov. Na to, aby bola úspešná, budú potrební ľudia so správnymi zručnosťami. EHSV berie na vedomie politickú reakciu na túto situáciu a žiada, aby sa občanom a podnikom EÚ ponúkli praktické riešenia.

2.9.

Nezvratné demografické tendencie, úbytok pracovnej sily a nárast očakávanej strednej dĺžky života pri narodení si vyžadujú podporu nových politík organizácie práce, medzigeneračných výmenných programov, nových modelov pracovného a súkromného života s dohodnutým pružným pracovným časom a opatrení, ktoré môžu prispieť k lepšej produktivite práce a podporiť aktívne starnutie. V súvislosti so zamestnateľnosťou vzniká pri riadení zmien v pracovnom živote množstvo problémov a výziev. Týkajú sa spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s príslušníkmi rôznych generácií na trhu práce, kultúry chápania veku, riadenia v súvislosti s generačnými rozdielmi a sociálnym kapitálom. Prístup k rovnakým príležitostiam pre všetkých, pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností pomáha udržať zamestnateľnosť a prispieva k vyššej produktivite vo všetkých fázach života, zlepšiť spoluprácu a vzájomnú podporu generácií na pracovisku.

2.10.

Dôležitou súčasťou akéhokoľvek budúceho reťazca v ponuke zručností je aj prilákanie migrantov s určitými zručnosťami. Oznámenie Komisie o získavaní zručností a prilákaní talentov do EÚ je pozitívnym krokom týmto smerom.

3.   Zručnosti potrebné na budúce transformácie trhu práce

3.1.

Zručnosti sú základom schopnosti spoločnosti, podnikov a jednotlivcov prosperovať v čoraz prepojenejšom a rýchlo sa meniacom svete. Budúcnosť práce bude odlišná pre ľudí s rozdielnymi úrovňami vzdelania a kvalifikácie. Dopyt po pracovných miestach vyžadujúcich nízku kvalifikáciu bude postupne klesať, hoci pomerne veľa sa ich zachová. Niektoré pracovné úlohy súvisiace s fyzickými schopnosťami, manuálnymi zručnosťami, numerickými zručnosťami alebo schopnosťami obsluhovať zákazníkov sú najviac ohrozené transformáciou alebo zánikom z dôvodu zavádzania automatizácie a inteligentných systémov. Remeselné alebo umelecké povolania však zostanú zachované a zvyšovanie zodpovedajúcej kvalifikácie je nevyhnutné na účasť na hospodárskom a sociálnom rozvoji. Z dôvodu digitálnej a zelenej transformácie bude dopyt po vysokej úrovni vzdelania a zručností značne stúpať, zatiaľ čo pracovné miesta vyžadujúce strednú úroveň kvalifikácie zostanú dočasne stabilné, ale veľká časť z nich sa zmení v súlade s potrebami trhu práce.

3.2.

V kontexte dynamicky sa meniacich potrieb trhu práce nadobúdajú kľúčovú úlohu informačné, prognostické a klasifikačné systémy pre oblasť zručností. EHSV víta tendenciu vytvárania a rozvoja európskych taxonómií a slovníkov zručností a kompetencií, ako je ESCO, rámec digitálnych kompetencií DigComp 2.2, DigCompEdu, rámec elektronických kompetencií, DISCO, EU Occupation, GreenComp atď., ktoré významne prispievajú k transparentnosti dopytu po zručnostiach na trhu práce, prenosnosti kvalifikácií a prijatiu kompetenčného prístupu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja ľudských zdrojov. Výbor zároveň zastáva názor (8), že navrhovanie a zavádzanie nástrojov na predvídanie kvalifikačných potrieb v jednotlivých krajinách nie je na požadovanej úrovni a nie všetky zainteresované strany sú do tohto procesu aktívne zapojené alebo nie vždy v plnej miere využívajú jeho výsledky.

3.3.

Sociálni partneri zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní stratégií rozvoja zručností na základe údajov z odborných a územných monitorovacích stredísk. Preto je sociálnych partnerov nevyhnutné zapájať od začiatku procesu, aby sa zabránilo nesúladu medzi skutočnými potrebami európskych zamestnávateľov a zamestnancov.

3.4.

Digitálne zručnosti budú v budúcnosti nepochybne patriť medzi najdôležitejšie zručnosti. Vo všetkých odvetviach európskeho hospodárstva výrazne rastie potreba špecializovaných a vysoko rozvinutých digitálnych zručností.

3.5.

Rastie aj dopyt po zručnostiach získaných vo vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických študijných odboroch (STEM) a po interdisciplinárnych kombináciách zručností, čiže po tzv. hybridných, prierezových a medzifunkčných zručnostiach. Čoraz viac sa budú oceňovať odborné znalosti, výskumné a prognostické zručnosti, schopnosť komplexnej analýzy a výkladu komplexných informácií, ako aj technologické zručnosti. Podľa Všeobecného indexu zelených zručností jestvujú štyri skupiny zručností, ktoré sú osobitne významné pre ekologické povolania: inžinierske a technické zručnosti, vedecké zručnosti, zručnosti prevádzkového riadenia a monitorovacie zručnosti (9).

3.6.

Budúce ekonomiky a trhy práce si budú čoraz viac vyžadovať pokročilé kognitívne zručnosti vyššej úrovne, ktoré umožnia fungovanie a prijímanie rozhodnutí v nepredvídateľnom, neobvyklom a dynamicky sa meniacom prostredí. Najčastejšie ide o analytické, tvorivé, inovatívne, neštandardné, systémové, koncepčné, strategické, abstraktné, autonómne a kritické myslenie. Kľúčový význam pri udržiavaní zamestnateľnosti v súčasných podmienkach majú aj tzv. metazručnosti, ktoré zlepšujú iné zručnosti, aktivujú ich získavanie a sú katalyzátorom rýchlejšieho učenia a úspešného celoživotného zdokonaľovania.

3.7.

Stroje a algoritmy nenahradia na trhu práce potrebu netechnických osobnostných zručností (soft skills). Budúcnosť práce a zmena profilov pracovných miest si budú vyžadovať množstvo sociálno-komunikačných a behaviorálnych zručností a schopností, z ktorých najnáročnejšími budú: emocionálna inteligencia, empatia, budovanie vzťahov, udržiavanie kontaktov, účinná komunikácia, asertívnosť, práca v kolektíve, štýl a organizácia práce, podnikateľská etiketa, medzikultúrna tolerancia, vedenie rokovaní, zvládanie konfliktov a iné.

3.8.

Z hľadiska potrieb na trhu práce do popredia vystupujú aj mnohé medzifunkčné a behaviorálne zručnosti súvisiace s osobnou efektívnosťou. Najhľadanejšie sú v tejto súvislosti podnikateľské zručnosti a schopnosť pracovať v kolektíve, schopnosť rozhodovania a riešenia problémov, orientácia na výsledky, práca na viacerých úlohách zároveň, flexibilita a prispôsobivosť, iniciatívnosť, vynaliezavosť, zodpovednosť, sebakontrola, rozvážnosť, cit pre detaily, zvládanie nejednoznačnosti, napätia a stresu, časový manažment atď.

4.   Rozvoj pracovnej sily pre inkluzívny trh práce a vysokú produktivitu

4.1.

Na to, aby európsky trh práce mohol zvládnuť budúce výzvy, musí byť v prvom rade inkluzívny, zabezpečovať rovnaké podmienky a vytvoriť podmienky pre investície do dobre fungujúcich systémov zamestnanosti, ktoré by mohli prispieť k vyššej produktivite a usmerniť efektívne politiky v oblasti odbornej prípravy a zručností, spolu so spoľahlivými politikami trhu práce. Napriek rozdielnym tradíciám a zvyklostiam v členských štátoch sa EHSV domnieva, že je potrebné:

4.1.1.

optimalizovať systémy monitorovania, analyzovania a prognózovania potrieb zručností na trhu práce,

4.1.2.

zintenzívniť zapojenie sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán, pričom osobitnú pozornosť treba venovať schopnosti podnikov vypracovávať interné postupy na identifikáciu kvalifikačných nedostatkov, potrieb odbornej prípravy a prijatia opatrení na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie vlastnej pracovnej sily;

4.1.3.

uplatňovať moderné prístupy a informačné technológie na upevňovanie a systematizáciu vo všetkých odvetviach a regiónoch a poskytovať dostupné analytické údaje o zručnostiach s cieľom zabezpečovať odbornú prípravu a získavanie kvalifikácie zodpovedajúco potrebám trhu práce; napr. platformy na získavanie informácií o talentoch (talent intelligence platforms) môžu na jednej strane integrovať rôzne informácie o pracovníkoch (ich zručnosti, schopnosti, skúsenosti, želania odborného rozvoja, demografia, potreby odbornej prípravy, príležitosti na rozvoj) a potrebách zamestnávateľov;

4.1.4.

spolu so sociálnymi partnermi vykonávať strategické posúdenie výziev a dôsledkov pre pracovné miesta, povolania, kvalifikácie, činnosti a zručnosti súvisiace s prechodom na ekologické a digitalizované hospodárstvo a rozvíjať vhodné formy kvalifikácie a rekvalifikácie a investície do rozvoja zručností a podpory ľudí postihnutých zmenou alebo prechodom na ekologické pracovné miesta;

4.1.5.

analyzovať prekážky, ktoré mladých ľudí odrádzajú od získania kvalifikácie a zručností v odboroch STEM, prijímať cielené opatrenia na zatraktívnenie vzdelávania a kariéry v týchto odboroch u dievčat a žien;

4.1.6.

prijať opatrenia na vytvorenie flexibilných operatívnych a odolných systémov OVP, ktoré dokážu obstáť v budúcnosti a pritiahnuť mladých ľudí a podporiť ich vstup na meniaci sa trh práce a zároveň zabezpečia, aby aj dospelí mali prístup k programom odbornej prípravy, ktoré budú prispôsobené ekologickej a digitálnej transformácii;

4.1.7.

zabezpečiť, aby sociálni partneri zohrávali aktívnejšiu strategickú úlohu pri urýchľovaní cyklu vytvárania a ponuky nových kvalifikácií, aktualizácii učebných plánov, mechanizmov financovania a auditu kvality; venovať osobitnú pozornosť mikrokvalifikáciám, ich normám kvality a možnostiam ich uznávania a začlenenia do sietí obsiahlejších kvalifikácií a rozšíreniu praxe vytvárania odvetvových výborov, aj na územnej úrovni s účasťou sociálnych partnerov a vzdelávacích inštitúcií s cieľom odstrániť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a pružne vytvárať mikrokvalifikácie, ktoré budú uspokojovať potreby podnikov v oblasti odbornej prípravy;

4.1.8.

nabádať k využívaniu kolektívneho vyjednávania na zabezpečenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a na uľahčenie začlenenia do trhu práce, a to aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, preskúmania možností na platené študijné voľno podľa vnútroštátnej praxe a stanovenia minimálneho počtu hodín odbornej prípravy za rok; poskytovať stimuly na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, zabezpečiť uznávanie kvalifikácií vo všetkých členských štátoch EÚ; rozvoj systémov riadenia znalostí na úrovni organizácie, uzatváranie zmlúv o mentorstve so skúsenými zamestnancami na dôchodku atď.;

4.1.9.

rozvíjať politiky zabezpečujúce rovnaké možnosti vzdelávania a rozvoja, čoho predpokladom je:

4.1.9.1.

uskutočnenie troch krokov stanovených v odporúčaní EÚ z roku 2016 s názvom Získavanie nových zručností – nové príležitosti pre dospelých: hodnotenie zručností; poskytovanie individualizovanej ponuky vzdelávania; potvrdzovanie a uznávanie nadobudnutých zručností;

4.1.10.

venovať osobitnú pozornosť tým kategóriám pracovníkov, ktorí sú najčastejšie vylúčení zo vzdelávania, ale ho práve z tohto dôvodu najviac potrebujú: ľudia s nízkou kvalifikáciou; ľudia vo veku nad 45 rokov; ľudia so zdravotným postihnutím; ženy, ktoré sa vracajú do práce po dlhej neprítomnosti z dôvodu rodinných a opatrovateľských povinností; migranti a utečenci. Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci týmto zraniteľným skupinám s ich potrebami v oblasti odbornej prípravy.

5.   Výzvy, ktorým MSP čelia pri rozvoji zručností potrebných na budúce transformácie trhu práce

5.1.

Mikropodniky, malé a stredné podniky tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ. Približne 24 miliónov MSP vytvára pridanú hodnotu viac ako 4 bilióny EUR a zamestnáva viac ako 90 miliónov ľudí, čo predstavuje veľmi dôležitý zdroj podnikateľského ducha a inovácií, ktoré majú rozhodujúci význam, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu (10). Význam MSP sa vždy uznával, ale pandémia COVID-19 ukázala, nakoľko na ne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä v kontexte krízy, ktorá je príčinou neistej finančnej situácie obrovského počtu MSP a ohrozuje milióny pracovných miest.

5.2.

MSP čelia rovnakým výzvam ako ostatné podniky, ale majú osobitné problémy v súvislosti so zlepšovaním prístupu na trhy a k financovaniu, zavádzaním inovácií, digitalizáciou, prechodom na klimaticky neutrálne podnikateľské modely a prechodom z lineárnej na obehovú výrobu.

5.3.

V dôsledku obmedzených zdrojov, nedostatočných odborných znalostí a regionálneho charakteru svojich prevádzok má prevažná väčšina MSP vážne ťažkosti pri získavaní talentov, výbere, odbornej príprave, rozvoji, motivovaní a udržaní zamestnancov. Len približne 40 % MSP má vypracované písomné stratégie a plány riadenia ľudských zdrojov. Vzhľadom na svoje obmedzené finančné kapacity a ťažkosti so zastupovaním zamestnancov neprítomných počas externej odbornej prípravy majú MSP v porovnaní s priemerom EÚ nižší podiel vo využívaní prezenčných foriem odborného vzdelávania.

5.4.

Prevažná väčšina MSP pôsobí na určitých špecializovaných trhoch a/alebo v netradičných hospodárskych odvetviach, kde si povaha práce vyžaduje osobitné odborné zručnosti, ktoré je potrebné získavať a rozvíjať v reálnom praktickom prostredí. Pre obmedzené ľudské zdroje je často potrebné mať také pracovné miesta, ktoré si vyžadujú širšiu špecializáciu a prenosné hybridné zručnosti, čo súvisí s potrebou zosúladiť väčší okruh funkčných povinností.

5.5.

Osobitné potreby v oblasti zručností v MSP sa týkajú najmä technologického podnikania, rozpoznávania podnikateľských príležitostí, posudzovania a riadenia rizík, zdrojov financovania, vypracovania podnikových stratégií, podnikateľských projektov a plánov, uplatňovania inovačných obchodných modelov, využívania digitálnych technológií, digitálnych značiek a digitálneho marketingu, konania v súlade s normatívnym rámcom, personálneho riadenia, ekologického hospodárstva, využívania obnoviteľných zdrojov energie a obehového hospodárstva.

5.6.

Vzhľadom na technickú povahu povolaní vykonávaných vo veľkom počte MSP s jedinečným know-how najmä na špecializovaných trhoch, je odborná príprava na pracovisku primeranou odpoveďou na ich potreby zručností. Rovnako nevyhnutná je aj odborná príprava na pracovisku, aby bolo možné zvládnuť výzvy digitálnej a zelenej transformácie. Tento druh odbornej prípravy uľahčuje rozvoj zručností v MSP vďaka zjednodušenej organizácii internej odbornej prípravy a odovzdávaniu vedomostí v rámci podniku. Na riešenie problému zachovania úrovne výroby počas neprítomnosti pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na kurzoch odbornej prípravy, by zamestnávatelia mali mať k dispozícii vhodné formy odbornej prípravy a nástroje ad hoc, ako napríklad spoločné využívanie programov odbornej prípravy na odvetvovej alebo územnej úrovni, kto podporujú synergie medzi MSP, pričom by zároveň mali mať aj prístup k cieleným opatreniam finančnej podpory.

5.7.

Hospodárske subjekty a ich zainteresované strany musia vo veľkej miere pracovať na predvídaní zručností. V súvislosti s týmto očakávaním musia v odvetviach a profesijných sektoroch kľúčovú úlohu zohrávať sociálni partneri prostredníctvom sociálneho dialógu.

---

(1)  Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť, COM(2020) 274 final.

(2)  Pozri prejav predsedníčky Ursuly von der Leyenovej o stave Únie 2022, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/SPEECH_22_5493.

(3)  https://ec.europa.eu/economy_finance/recovery-and-resilience-scoreboard/assets/thematic_analysis/scoreboard_thematic_analysis_digital_skills.pdf

(4)  GreenComp: the European sustainability competence framework.

Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa zabezpečenia spravodlivého prechodu na klimatickú neutralitu (2022/C 243/04).

Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (2022/C 243/01).

(5)  Štúdia strediska pre monitorovanie práce na tému Budúcnosť práce: zabezpečenie celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy zamestnancov z roku 2022 a stanoviská: Budúcnosť práce – získanie primeraných vedomostí a zručností potrebných pre pracovné miesta v budúcnosti z roku 2017, Udržateľné financovanie celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností v kontexte nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily z roku 2019, Meniaci sa svet práce a dlhovekosť/starnutie obyvateľstva – predpoklady na to, aby starší pracovníci zostávali aktívni v novom svete práce z roku 2019, Digitalizácia, umelá inteligencia a rovnosť – ako posilniť EÚ v celosvetovej súťaži v oblasti zručností a vzdelávania budúcnosti a zároveň zabezpečiť sociálne začlenenie z roku 2019, Odborná príprava: efektívnosť systémov na účely predvídania a zosúladenia zručností a potrieb trhu práce a úloha sociálnych partnerov a jednotlivých zainteresovaných strán z roku 2020, Návrh odporúčania Rady týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť z roku 2020, Ako prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy propagovať z hľadiska celoživotného vzdelávania zručnosti, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti z roku 2020, Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu z roku 2020, Priemyselné ekosystémy, strategická autonómia a dobré životné podmienky z roku 2021, Zmiešané učenie z roku 2021, Balík opatrení v oblasti vysokoškolského vzdelávania z roku 2022 a iné.

(6)  https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/active-ageing

http://erc-online.eu/wp-content/uploads/2017/03/With-signatures_Framework-agreement-on-active-ageing.pdf

(7)  Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj

(8)  Pozri napr. Skill needs anticipation: systems and approaches. Analysis of stakeholder survey on skill needs assessment and anticipation. MOP – Ženeva, 2017, ISBN: 978-92-2-130248-3 (https://www.cedefop.europa.eu/files/2223_en.pdf).

Uznesenie Rady o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030, (2021/C 504/02).

(9)  http://www.nber.org/papers/w21116

(10)  https://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/63/small-and-medium-sized-enterprises

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230, pokiaľ ide o okamžité úhrady v eurách

[COM(2022) 546 final – 2022/0341 (COD)]

(2023/C 146/04)

Spravodajca:

Christophe LEFÈVRE

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 21. 11. 2022 Rada Európskej únie, 16. 11. 2022
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. 1. 2023
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	64/0/1
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	146/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta toto nariadenie o okamžitých úhradách v eurách, keďže v posledných rokoch výbor vydal stanovisko k retailovým platbám (1) a stanovisko k európskemu hospodárskemu a finančnému systému (2) s cieľom prispieť k jednotnému finančnému trhu, zjednodušiť cezhraničné operácie a zabezpečiť finančné operácie medzi spotrebiteľmi, podnikmi a MSP.

1.2.

EHSV zastáva názor, že dostupnosť služieb pre európskych spotrebiteľov a podniky má zásadný význam pre úspech okamžitých platieb v EÚ. Čím viac poskytovateľov (3) ich začne ponúkať, tým úspešnejšie budú okamžité platby v EÚ. Možnosť realizovať okamžité platby v eurách bude k dispozícii pre všetkých občanov a podnikateľov, ktorí majú bankový účet v EÚ a v krajinách EHP. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby okamžité platby v eurách boli cenovo dostupné, bezpečné a bez prekážok spracovávané v celej EÚ.

1.3.

EHSV zastáva názor, že odosielajúca banka by nemala požadovať poplatok za kontrolu zhody medzi medzinárodným číslom bankového účtu (IBAN) a menom príjemcu, ale že by tento mal byť zahrnutý v cene samotnej okamžitej platby. EHSV odporúča, aby poskytovatelia platobných služieb neúčtovali za okamžité platby v eurách viac než za pravidelné úhrady v eurách, najmä ak sa režim kontroly IBAN rozšíri na všetky platby v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

1.4.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa kontrola IBAN neobmedzovala na okamžité platby, ale aby sa rozšírila aj na klasické úhrady, kým ich nebudú poskytovať poskytovatelia platobných služieb.

1.5.

Inštitúcie elektronických peňazí a platobné inštitúcie sú nateraz vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Táto výnimka by sa mala zrušiť, keď tieto inštitúcie budú mať zaručený prístup k platobným systémom po zmene smernice o konečnom zúčtovaní (98/26/EC) (4). Nariadenie by sa malo vzťahovať na nebankových poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ich ponuka platobných služieb zahŕňa prevádzkovanie platobného účtu a vykonávanie úhrad. Dovtedy je potrebné objasniť, ako sa uplatňujú pravidlá kontroly IBAN a zodpovednosti, keď sa tieto okamžité platby realizujú prostredníctvom tretích strán.

1.6.

Keďže sa však týmto nariadením upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (5), musí sa objasniť, že investičné služby sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6) [článok 3 písm. i) druhej smernice o platobných službách].

1.7.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala: — umožniť, aby zákazníci boli upozorňovaní na nezhodu medzi menom príjemcu platby a IBAN, a to povinne a bez osobitného poplatku, — zabezpečiť, aby v prípade zistenia nezhody počas spracovania kontroly IBAN prijímajúcou bankou táto banka informovala o situácii odosielajúcu banku, — zaistiť, aby v prípade, ak sa zistí nezhoda, no spotrebiteľ sa napriek tomu rozhodne potvrdiť okamžitú platbu, odosielajúca banka už neniesla zodpovednosť, ak príjemca nie je správny, — navrhnúť cielené opatrenia na zlepšenie boja proti podvodom, keďže IBAN ovplyvní iba povolené push platby (APP).

1.8.

EHSV s cieľom predísť rozdielnym výkladom uplatňovania sankcií odporúča, aby sa do nariadenia zahrnuli a vysvetlili tieto ustanovenia na zabezpečenie jednotného uplatňovania práva EÚ: — Ako by poskytovatelia platobných služieb pôsobiaci vo viacerých krajinách mali takéto situácie posudzovať a aké kroky by títo poskytovatelia mali podniknúť? — Ako sa budú takéto informácie vymieňať v rámci EÚ? — Ako bude v takýchto prípadoch riešená otázka náhrady škody? — Používať len jeden zoznam osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, prijatý prostredníctvom nariadení Rady podľa článku 215 ZFEÚ. Mal by byť daný okamžite k dispozícii poskytovateľom platobných služieb. Tieto informácie by mali predstavovať oficiálny zoznam osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ (reštriktívne opatrenia).

1.9.

Európska komisia by mala formulovať dôvodovú časť nariadenia podrobne a tak, aby bola zahrnutá všeobecná pozícia EÚ a aby sa poskytol výklad sankcií uplatniteľných na tovar a služby, pokiaľ ide o sankcie, ktoré sa vzťahujú okrem iného na dovoz, vývoz, prepravu, či zákaz určitého tovaru atď.

1.10.

Poskytovatelia platobných služieb by mohli efektívnejšie monitorovať sankcie tým, že by mali interné monitorovacie zoznamy a právo odkazovať na zoznamy iných krajín (USA, Spojené kráľovstvo atď.), čím by sa znížili riziká ohrozenia reputácie a riziká korešpondenčného bankovníctva (súčasná prax na trhu). Medzi osobitné opatrenia patria: — vytvoriť interné monitorovacie zoznamy, ktoré by štandardne zahŕňali subjekty zapojené do porušovania sankcií alebo vykazujúce sankčné riziká, položky s dvojakým použitím atď., — používať zoznam vydaný príslušným národným orgánom v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

1.11.

EHSV podporuje myšlienku umožniť inštitúciám elektronických peňazí a platobným inštitúciám, aby sa zúčastňovali na platobných systémoch ako priami účastníci, a tiež vidí potenciál v rozšírení návrhu EK o okamžitých platbách o sedem členských štátov EÚ mimo eurozóny, ktoré sú súčasťou jednotného európskeho trhu.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Okamžité platby sú formou úhrady, pri ktorej finančné prostriedky prechádzajú z účtu platiteľa na účet príjemcu v priebehu niekoľkých sekúnd, a to kedykoľvek, vo dne aj v noci a v ktorýkoľvek deň v roku. Tým sa okamžité platby odlišujú od iných úhrad, ktoré poskytovatelia platobných služieb spracúvajú iba počas pracovného času, pričom finančné prostriedky sa príjemcovi pripíšu najneskôr na konci ďalšieho pracovného dňa.

2.2.

V EÚ už systém pre okamžité úhrady v eurách existuje. Jeho súčasťou sú viaceré platobné systémy, ktoré ponúkajú okamžité vyrovnanie, ako aj systém okamžitých SEPA úhrad.

2.3.

Komisia vo svojom oznámení z 24. septembra 2020 (7) oznámila navrhovanú legislatívu, v ktorej sa od poskytovateľov platobných služieb v EÚ vyžaduje, aby do konca roku 2021 ponúkali okamžité úhrady v eurách. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 20. januára 2021 (8) zopakovala význam svojej stratégie retailových platieb a digitálnych inovácií vo financiách. Následne do svojho pracovného programu na rok 2022 zahrnula iniciatívu týkajúcu sa okamžitých úhrad (9).

2.4.

Možnosť realizovať okamžité platby v eurách bude k dispozícii pre všetkých občanov a podnikateľov, ktorí majú bankový účet v EÚ a v krajinách EHP bez ohľadu na to, či je účet vedený v eurách alebo mene niektorého z členských štátov EÚ. Cieľom návrhu je zabezpečiť, aby okamžité platby v eurách boli cenovo dostupné, bezpečné a bez prekážok spracovávané v celej EÚ. Tento návrh podporí inovácie a hospodársku súťaž na trhu platieb EÚ v plnom súlade s existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa sankcií a boja proti finančnej trestnej činnosti. Prispeje to aj k širším cieľom Komisie v oblasti digitalizácie a otvorenej strategickej autonómie. Táto iniciatíva je v súlade s prioritou Komisie vytvoriť hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí a vytvára atraktívnejšie investičné prostredie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV v posledných rokoch vypracoval stanovisko k platbám (10) a stanovisko k európskemu hospodárskemu a finančnému systému (11) s cieľom prispieť k jednotnému finančnému trhu, zjednodušiť cezhraničné operácie a zabezpečiť finančné operácie medzi spotrebiteľmi, podnikmi a MSP.

3.2.

Okamžité platby predstavovali koncom roka 2022 niečo vyše 13 % (12) všetkých úhrad v eurách. Pritom: — jeden z troch poskytovateľov platobných služieb v EÚ neponúka okamžité platby v eurách, — majitelia 70 miliónov platobných účtov v eurozóne nemajú možnosť posielať peniaze a prijímať okamžité platby v eurách, — až 9,4 % cezhraničných okamžitých platieb v eurách je odmietnutých zo strany poskytovateľov platieb z dôvodu neefektívneho preverovania sankcií.

3.3.

Z analýzy Európskej komisie vyplýva, že až 200 miliárd EUR, ktoré sú v súčasnosti zablokované vo finančnom systéme, sa uvoľní denne na produktívne použitie, čo vedie k ekonomickým výhodám v rozmedzí od 1,34 do 1,84 miliardy EUR ročne. V tomto hodnotení sa nezohľadňuje zvyšujúca sa inflácia v Európe v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a pandémie COVID-19, ktorá v niektorých krajinách dosahuje 10 až 30 %.

3.4.

Pre spotrebiteľov, podniky, MSP a maloobchodníkov predstavuje okamžitá platba bezpečnejšiu transakciu, pretože peniaze dostanú okamžite. Pri dodatočnom výbere platby, t. j. pri cezhraničných európskych platbách, úspora nákladov na nepotrebné platobné záruky zlepšila riadenie peňažného toku.

3.5.

Okamžité platby tiež rozšíria možnosti platobných prostriedkov v kamenných predajniach (tzv. predajné miesto). V kamenných predajniach je zatiaľ možné platiť len v hotovosti alebo kartou. Pre cezhraničné transakcie sa v praxi používajú iba medzinárodné kartové režimy. Vďaka tejto legislatíve bude možné používať okamžité platby na cezhraničné platby.

3.6.

EHSV víta: — požiadavku, aby poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú službu bežných úhrad v eurách, ponúkali zasielanie a prijímanie okamžitých platieb v eurách, — požiadavku, aby sa preverovanie sankcií uskutočňovalo formou veľmi častého porovnávania klientov so sankčnými zoznamami EÚ (ako sa to už deje v niektorých členských štátoch pri domácich platbách), a nie v prípade každej transakcie, — požiadavku, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali službu, ktorá by umožnila upozornenie zákazníkov v prípade, že sa zistí nezhoda medzi menom príjemcu a IBAN, ktoré uviedol platiteľ.

3.7.

EHSV odporúča, aby poskytovatelia platobných služieb neúčtovali za okamžité platby v eurách viac než za pravidelné úhrady v eurách, najmä ak sa režim kontroly IBAN rozšíri na všetky platby v rámci SEPA.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Keďže týmto nariadením sa mení nariadenie (EÚ) č. 260/2012, rozsah pôsobnosti zostáva nezmenený. Nie je však jasné, či sa tieto nové pravidlá vzťahujú aj na investičné služby. Tieto služby sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/2366 [článok 3 písm. i) druhej smernice o platobných službách]. Bolo by užitočné objasniť túto výnimku. Kontrola zhody medzi IBAN a menom príjemcu je úlohou pre prijímajúcu banku, ktorá musí z tohto dôvodu zrealizovať investície. Táto banka však nevie, kto je odosielateľ a nemá s ním žiadny vzťah. V dôsledku toho táto banka nemôže od odosielateľa požadovať poplatok. Odosielajúca banka by mohla od odosielateľa požadovať poplatok, ale to by bolo nelogické, keďže prácu vykonáva väčšinou prijímajúca banka. EHSV zastáva názor, že odosielajúca banka by za túto službu nemala požadovať poplatok, ale tento by mal byť v každom prípade zahrnutý v cene samotnej okamžitej platby a nemal by sa účtovať osobitne ako poplatok za transakciu, pretože by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na ochotu platiteľov využívať službu, a tým aj na bezpečnosť transakcií platiteľov. — EHSV má tiež pochybnosti, či je kontrola IBAN čisto voliteľnou službou, pre ktorú sa musí spotrebiteľ rozhodnúť pri každej transakcii alebo pre všetky transakcie. V niektorých situáciách (napr. mobilná platba) to môže byť veľmi zložité a môže to tiež zhoršiť pohodlnosť služby pre platiteľa – pri každej inicializácii úhrady by bol nútený sa rozhodnúť a zbytočne klikať viackrát, než je potrebné. — EHSV sa zasadzuje za to, aby sa kontrola IBAN neobmedzovala na okamžité platby, ale aby sa rozšírila aj na klasické úhrady, kým ich nebudú poskytovať poskytovatelia platobných služieb. — Inštitúcie elektronických peňazí a platobné inštitúcie sú nateraz vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Táto výnimka by sa mala zrušiť, keď tieto inštitúcie budú mať zaručený prístup k platobným systémom po zmene smernice o konečnom zúčtovaní. Nariadenie by sa malo vzťahovať na nebankových poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ich ponuka platobných služieb zahŕňa prevádzkovanie platobného účtu a vykonávanie úhrad. Dovtedy je potrebné objasniť, ako sa uplatňujú pravidlá kontroly IBAN a zodpovednosti, keď sa tieto okamžité platby realizujú prostredníctvom tretích strán.

4.2.

EHSV zastáva názor, že pre úspech okamžitých platieb v EÚ je kľúčová dostupnosť služieb pre európskych spotrebiteľov a podniky. Preto čím viac poskytovateľov platobných služieb začne ponúkať okamžité platby, tým úspešnejšie budú tieto platby v EÚ. EHSV z tohto dôvodu podporuje myšlienku umožniť inštitúciám elektronických peňazí a platobným inštitúciám, aby sa zúčastňovali na platobných systémoch ako priami účastníci, a tiež vidí potenciál v rozšírení návrhu EK o okamžitých platbách o sedem členských štátov EÚ mimo eurozóny, ktoré sú súčasťou jednotného európskeho trhu.

4.3.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia by okrem navrhovaného nariadenia mala: — umožniť, aby zákazníci boli okamžite elektronicky upozorňovaní na nezhodu medzi menom príjemcu platby a IBAN alebo akýmkoľvek iným identifikátorom použitým zo strany platiteľa. Táto služba musí byť povinná a bez osobitného poplatku, — zabezpečiť, aby v prípade zistenia nezhody počas spracovania kontroly IBAN prijímajúcou bankou táto banka informovala o situácii odosielajúcu banku. Odosielajúca banka teda informuje svojho spotrebiteľa o tejto nezhode a platobná transakcia sa pozastaví, — zaistiť, aby v prípade, ak sa zistí nezhoda, no spotrebiteľ sa napriek tomu rozhodne potvrdiť okamžitú platbu, bolo spotrebiteľovi úplne jasné, že ak neuviedol správneho príjemcu, odosielajúca banka už nenesie zodpovednosť, ak príjemca nie je správny, — navrhnúť cielené opatrenia na zlepšenie boja proti podvodom, keďže IBAN ovplyvní iba povolené push platby (APP). Môže sa to uskutočniť v koordinácii s vývojom systému žiadostí o platbu zriadeného Európskou platobnou radou, ktorá je tiež správcom systému okamžitých SEPA úhrad.

5.   Sankcie

5.1.

Veľmi vysoký podiel cezhraničných platieb v eurách poskytovatelia platobných služieb neoprávnene odmietajú z dôvodu problémov pri overovaní uplatňovania pokút. Verejné orgány zodpovedné za presadzovanie sankcií poskytujú poskytovateľom platobných služieb informácie o spoločnostiach, na ktoré sa vzťahujú sankcie na základe kontroly alebo vlastníctva. Žiaľ, nie je nezvyčajné, že orgány verejnej moci v rôznych krajinách majú rôzne výklady kritérií alebo dôvodov na zmenu vlastníctva a majú odlišné názory na uplatňovanie sankcií voči takýmto spoločnostiam. V dôsledku toho môže spoločnosť podliehať sankciám v jednej krajine, ale nie v inej. Preto by bolo dôležité: a) zahrnúť a vysvetliť ustanovenia nariadenia s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva EÚ: — ako by poskytovatelia platobných služieb pôsobiaci vo viacerých krajinách mali takéto situácie posudzovať a aké kroky by títo poskytovatelia mali podniknúť, — ako sa budú takéto informácie vymieňať v rámci EÚ, — ako bude v takýchto prípadoch riešená otázka náhrady škody. b) V dôvodovej časti nariadenia podrobne špecifikovať všeobecnú pozíciu EÚ a poskytnúť výklad sankcií uplatniteľných na tovary a služby, ako je ich použitie zo strany EÚ v prípade tovarov a služieb, t. j. sankcií, ktoré sa vzťahujú okrem iného na dovoz, vývoz, prepravu, zákaz určitého tovaru.

5.2.

Poskytovatelia platobných služieb by mohli efektívnejšie monitorovať sankcie tým, že by mali interné monitorovacie zoznamy a právo odkazovať na zoznamy iných krajín (USA, Spojené kráľovstvo atď.), čím by sa znížili riziká ohrozenia reputácie a riziká korešpondenčného bankovníctva (súčasná prax na trhu). Medzi osobitné opatrenia patria: — vytvoriť interné monitorovacie zoznamy, ktoré by štandardne zahŕňali subjekty zapojené do porušovania sankcií alebo vykazujúce sankčné riziká, položky s dvojakým použitím atď., — používať zoznam vydaný príslušným národným orgánom v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

5.3.

Európska únia môže mať iný výklad ako krajiny mimo EÚ, pokiaľ ide o sankcie. EHSV s cieľom dosiahnuť súlad s vnútornou a zahraničnou politikou odporúča, aby sa od členských štátov vyžadovala povinnosť zabezpečiť, že orgány dohľadu okamžite sprístupnia poskytovateľom platobných služieb spadajúcich pod rozsah pôsobnosti ich dohľadu informácie o osobách alebo subjektoch navrhnutých v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami EÚ prijatými prostredníctvom nariadení Rady podľa článku 215 ZFEÚ. Tieto informácie by mali predstavovať oficiálny zoznam osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ (reštriktívne opatrenia). Zoznam by mal byť vydaný príslušným národným orgánom v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 72

(2)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 41

(3)  Poskytovateľ platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb v zmysle prílohy I k smernici (EÚ) 2015/2366 (druhá smernica o platobných službách), napríklad úverová inštitúcia, platobná inštitúcia alebo inštitúcia elektronických peňazí.

(4)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(7)  COM(2020) 592 final z 24. septembra 2020.

(8)  COM(2021) 32 final z 19. januára 2021.

(9)  COM(2021) 645 final z 19. októbra 2021.

(10)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 72

(11)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 41

(12)  https://www.europeanpaymentscouncil.eu/what-we-do/sepa-instant-credit-transfer

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zbere a výmene údajov týkajúcich sa služieb krátkodobého prenájmu ubytovania a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724

[COM(2022) 571 final – 2022/0358 (COD)]

(2023/C 146/05)

Spravodajca:

Marinel Dănuț MUREȘAN

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 21. 11. 2022 Rada Európskej únie, 1. 12. 2022
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. 1. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	190/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Navrhované nariadenie reaguje na očakávanie čestných zainteresovaných strán, že trh s krátkodobým prenájmom ubytovania bude regulovaný a zosúladený s ostatnými nariadeniami na úrovni EÚ.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) odporúča zaviesť technické nástroje navrhnuté v tomto nariadení s cieľom vytvoriť čestné konkurenčné prostredie pre činnosti spojené s krátkodobým prenájmom ubytovania, poskytovať bezpečnejšie, transparentnejšie a korektnejšie služby v tejto oblasti a vnútroštátnym a miestnym orgánom poskytnúť účinné nástroje na vyváženie činností týkajúcich sa krátkodobého prenájmu ubytovania v súlade s konkrétnymi situáciami a potrebami v jednotlivých regiónoch EÚ.

1.3.

V tomto nariadení sa nestanovuje, kto a čo sa bude uvádzať pri registrácii v národnom digitálnom registri, keďže existujú konkrétne situácie, pokiaľ ide o: — informácie o hostiteľovi (vlastník, zástupca vlastníka, nájomca/podnájomca, maklérska spoločnosť, správa alebo údržba ubytovacích zariadení); — informácie o ubytovacích zariadeniach (úplne alebo len čiastočne v systéme krátkodobého prenájmu ubytovania, s platenými zariadeniami, spoločnými atď.); — maximálny prijateľný počet osôb v ubytovacom zariadení (aby sa zabránilo preťaženiu osobami nad normálnou kapacitou ubytovania).

1.3.1.

Registrácia v národnom digitálnom registri, ktorá má byť na úrovni EÚ jednotná, sa musí zjednodušiť a spružniť, aby sa uľahčilo dodržiavanie predpisov vo všetkých konkrétnych situáciách a aby sa zabezpečila správna a efektívna správa týchto informácií s cieľom zaistiť správny súlad, čím sa čo najviac obmedzí vyhýbanie sa zápisom na tomto mieste.

1.4.

EHSV navrhuje, aby Komisia v tomto nariadení odporučila vnútroštátnym a/alebo miestnym orgánom pravidelne vykonávať posúdenia vplyvu činností týkajúcich sa krátkodobého prenájmu ubytovania, pokiaľ ide o: — skutočný potenciál miestneho cestovného ruchu, — zhoršenie blahobytu obyvateľov, — sociálny vplyv v oblasti prenájmov, — vplyv na trh s nehnuteľnosťami v danej oblasti, — sociálny vplyv životných nákladov v regióne, — vplyv na zamestnanosť, — vplyv na znečisťovanie životného prostredia, — vplyv na rešpektovanie miestnych tradícií, — vplyv na priame a nepriame podnikanie v regióne.

1.4.1.

To všetko preto, aby úrady mohli v počiatočnom štádiu prijať vhodné opatrenia s cieľom vyhnúť sa extrémnym situáciám.

1.5.

Týmto nariadením sa vnútroštátnym a miestnym orgánom neukladajú podmienky udeľovania povolení v nadväznosti na registráciu v národnom digitálnom registri, pričom sa im ponecháva možnosť podmieniť povolenie konkrétnymi miestnymi podmienkami, a odporúča sa, aby sa v rámci postupu udeľovania povolení nekládli umelé obmedzenia a neodrádzalo sa od bežného vykonávania činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania. Domnievame sa, že systém poistných zmlúv uzavretých hostiteľom pre svoje ubytovacie zariadenie, ktorý pokrýva väčšinu rizík v spojitosti s činnosťami v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania, by mohol úspešne nahradiť požiadavky na povolenie, keďže poisťovne by implicitne overovali, či sú v čase posudzovania poistenia splnené stanovené podmienky.

1.6.

Keďže toto nariadenie nekladie prísne požiadavky na informácie poskytované hostiteľmi pri registrácii v národnom digitálnom registri, ani na informácie na podávanie správ z platforiem orgánom, prostredníctvom normalizovaného prístupu týkajúceho sa informácií požadovaných o celej škále činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania sa pod vedením európskych inštitúcií tak, ako sú uvedené, podporia vnútroštátne a miestne orgány pri prijímaní rozhodnutí v súlade so záujmami príslušných spoločenstiev, uľahčí sa výmena informácií medzi orgánmi, zlepší dodržiavanie právnych predpisov a umožní sa prijať vhodné opatrenia vyplývajúce z analýzy na úrovni EÚ, ako aj v danom regióne.

1.7.

Navrhujeme však, aby Komisia odporučila vnútroštátnym a/alebo miestnym orgánom monitorovať vplyv činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania, pokiaľ ide o: — výrazné zníženie ponuky dlhodobého prenájmu ubytovania na iné účely ako v rámci cestovného ruchu, — obmedzenú dostupnosť ponúk prenájmu ubytovania pre ľudí s nižšími príjmami v podmienkach zvýšených trhových cien v dôsledku dopytu na trhu s krátkodobým prenájmom ubytovania, — zmenu životných podmienok obyvateľov v dôsledku „turistického znečistenia hlukom“, nevhodné správanie turistov, neprispôsobenie sa turistov „pravidlám spolužitia s obyvateľmi“ (rešpektovanie miestnych tradícií, udržiavanie primeraných/hygienických/čistých verejných priestranstiev a zberných miest a triedenie odpadu), — dodatočné potrebné podmienky týkajúce sa ochrany historických, architektonických a prírodných pamiatok, — účinky na trh práce ako celok.

1.7.1.

Návrh umožní zaujať otvorený prístup k týmto výzvam v prospech všetkých aktérov zapojených do činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania, pričom prijaté opatrenia nespôsobia výrazné narušenie alebo vyhýbanie sa dodržiavaniu predpisov, pretože prostredníctvom nich sa bezprostredne dosiahne harmonická akceptácia krátkodobého prenájmu ubytovania zo strany obyvateľov.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa v tomto nariadení od online platforiem vyžadovalo, aby zákazníkom poskytovali relevantné informácie nielen o registrácii hostiteľa v národnom digitálnom registri alebo všeobecný prehľad o zariadení, ale aj informácie týkajúce sa zodpovednosti hostiteľov a platformy, informácie o zabezpečení zdravotných a bezpečnostných podmienok pre zákazníkov, konkrétnych požiadavkách, ktoré majú zákazníci spĺňať v obvode zariadenia a v obytných priestoroch obyvateľov, a o niektorých miestnych tradíciách, ktoré sú dôležité pre všetkých účastníkov na tomto trhu, ako aj pre spoločenstvá a miestne samosprávy.

1.9.

V nariadení sa predpokladá, že na vnútroštátnej úrovni sa začne vykonávať až dva roky po jeho prijatí. Domnievame sa, že akákoľvek online platforma, ktorá vznikne po tomto dvojročnom termíne, sa dá vytvoriť oveľa ľahšie vďaka interoperabilite a výmene údajov bez potreby ich manuálneho zberu. EHSV preto odporúča, aby bol manuálny zber údajov dobrovoľný na úrovni správcov online platforiem, ako sú spoločnosti, mikropodniky a malé podniky. EHSV takisto odporúča, aby vnútroštátne a miestne orgány monitorovali dodržiavanie ohlasovania/predkladania údajov všetkých platforiem, ktoré sprostredkúvajú alebo uľahčujú služby v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania, a sankcionovali akékoľvek chýbajúce nahlasovanie alebo nahlasovanie zo strany manažérov online platforiem alebo iných platforiem uľahčujúcich služby spojené s krátkodobým prenájmom.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa v nariadení špecifikovalo, že inštitúcie EÚ budú nepretržite informovať všetkých aktérov zapojených do činnosti spojenej s krátkodobým prenájmom ubytovania, a to priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych a miestnych orgánov, a o všetkých konkrétnych udalostiach prebiehajúcich alebo plánovaných v rámci aktivít v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania, ktoré môžu ovplyvniť hospodársku, sociálnu, environmentálnu a bezpečnostnú situáciu občanov v jednotlivých regiónoch, s cieľom včas prijať doplňujúce opatrenia, aby sa predišlo neželaným udalostiam (hospodárske krízy, závážné sociálne krízy, veľké sociálne hnutia, rastúca miera chudoby obyvateľstva a nárast počtu bezdomovcov, veľké škody na životnom prostredí, verejnom zdraví atď.) a všetkým ďalším udalostiam, ktoré nútia orgány prijať opatrenia ovplyvňujúce činnosti v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Krátkodobý prenájom obytných nehnuteľností sa v EÚ rýchlo rozvíja, a to najmä vďaka platformovému hospodárstvu. Krátkodobo prenajaté obytné nehnuteľnosti predstavujú približne štvrtinu všetkých ubytovacích zariadení cestovného ruchu v EÚ a ich počet sa v celej EÚ výrazne zvyšuje. Návrh Komisie je kľúčovým opatrením v rámci spôsobov transformácie cestovného ruchu uverejnených vo februári 2022. Tento návrh bol oznámený v stratégii Komisie pre MSP v marci 2020 s cieľom podporiť vyvážený a zodpovedný rozvoj kolaboratívneho hospodárstva na jednotnom trhu.

2.2.

Cieľom navrhovaného nového rámca je: — zosúladiť požiadavky na registráciu pre hostiteľov a ich krátkodobo prenajaté nehnuteľnosti, keď ich zavedú vnútroštátne orgány, — objasniť predpisy, ktoré zaručia označenie a kontrolu evidenčných čísel, — zefektívniť výmenu údajov medzi online platformami a verejnými orgánmi, — umožniť opätovné použitie údajov v súhrnnej forme, — vytvoriť účinný implementačný rámec.

2.3.

Navrhované nariadenie je v súlade s inými právnymi nástrojmi, ako je napr.: — akt o digitálnych službách, — smernica o službách, — smernica o elektronickom obchode, — nariadenie o vzťahoch medzi platformami a podnikmi, — návrh aktu o údajoch, — všeobecné nariadenie o ochrane údajov, — nariadenie o jednotnej digitálnej bráne a spadá pod predpisy stanovené v smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC7) (1).

2.4.

Cieľom nariadenia je vytvoriť harmonizovaný a jednotný rámec pre služby v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania (short-term accommodation rentals – STR) na vytváranie a výmenu údajov v celej Európskej únii, čím sa zabráni šíreniu rozdielnych požiadaviek na údaje a žiadostí o ne na jednotnom trhu.

2.5.

V navrhovanom nariadení sa takisto podporuje, aby online platformy normalizovali a zjednodušili postupy zaznamenávania a prenosu údajov a interoperabilitu prenášaných údajov, pretože sa tým zavedie harmonizovaný rámec a zároveň sa zníži fragmentácia, sémantické nejednoznačnosti a administratívna záťaž.

2.6.

V nariadení sa od hostiteľov vyžaduje, aby sa vopred zaregistrovali v národnom digitálnom registri, čo uľahčí transparentnejšie a presnejšie informovanie zákazníkov online platforiem určených pre krátkodobý prenájom ubytovania, zvýši sa právna istota obchodovaných služieb, zlepší sa výmena užitočných informácií a podporí sa bezproblémové riadenie takýchto služieb v jednotlivých regiónoch.

2.7.

Toto nariadenie ponúka spoločný rámec na úrovni Európskej únie, pokiaľ ide o informácie a spracúvanie údajov, pričom vnútroštátnym a miestnym orgánom poskytuje vysledovateľnosť údajov, ktoré potrebujú na vypracovanie a zachovanie pravidiel týkajúcich sa služieb v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania a zároveň na dodržiavanie pravidiel a prijímanie informovaných politických reakcií v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ.

2.8.

V nariadení sa zohľadňujú finančné a administratívne ťažkosti, s ktorými sa môžu mikropodniky a malé podniky prevádzkujúce online platformy stretnúť pri prispôsobovaní týchto platforiem požiadavkám nariadenia týkajúcim sa automatickej interoperability výmeny údajov, pričom sa ponúkajú alternatívne riešenia, ktoré si nevyžadujú značné náklady.

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

Toto nariadenie je v súlade s uvedenými nariadeniami EÚ a podporuje rozvoj čestnejšieho a vyváženejšieho konkurenčného prostredia pre túto dôležitú a dynamickú oblasť podnikania, ktoré si vyžaduje aj primeranejšiu úroveň dodržiavania právnych predpisov v daňovej oblasti pre všetkých (hostiteľských) aktérov na trhu s krátkodobým prenájmom ubytovania, pričom je „hybnou silou“ rozvoja rôznorodých podnikov v EÚ.

3.2.

Európske a vnútroštátne inštitúcie musia monitorovať a regulovať túto neustále sa rozvíjajúcu oblasť s cieľom zabezpečiť harmonickú integráciu činností služieb v bezprostrednom okolí krátkodobého prenájmu ubytovania s prírodným prostredím, čím nepriamo prispievajú k udržateľnému rozvoju miestneho podnikateľského prostredia v súlade s rešpektovaním sociálnej a hospodárskej taxonómie.

3.3.

Týmto nariadením sa vnútroštátnym a miestnym orgánom neukladajú podmienky udeľovania povolení. Je skôr na nich, aby povolenie zodpovedalo osobitným miestnym podmienkam. Malo by byť možné zohľadniť osobitnú sociálnu a bytovú situáciu, všeobecnú sociálnu situáciu, spolužitie s obyvateľmi, životné prostredie a podnikanie v príslušných regiónoch, pričom sa však odporúča, aby sa v procese udeľovania povolení nekládli umelé obmedzenia a neodrádzalo sa od bežného vykonávania činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania.

3.3.1.

Týmto nariadením sa nestanovujú prísne predpisy týkajúce sa informácií požadovaných od hostiteľov pri registrácii v národnom digitálnom registri a pri oznamovaní informácií od platforiem. Pre vnútroštátne a miestne orgány tým vznikajú príležitosti aj riziká, pokiaľ ide o to, ako spravovať objem údajov požadovaných pri registrácii hostiteľov, ich povoľovaní, podávaní správ zo strany platforiem s cieľom efektívne ich využívať bez toho, aby bol dotknutý vývoj a vykonávanie činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania. Komisia však odporúča normalizovať úroveň požadovaných informácií, čo môže uľahčiť veľmi potrebnú výmenu informácií medzi orgánmi.

3.4.

Európske inštitúcie by spolu s vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi mali regulovať podmienky bežného zavádzania a rozvoja činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania, ktoré musia byť v súlade so sociálnou a hospodárskou taxonómiou, ochranou životného prostredia, ochranou pamiatok a prírodou v záujme harmonickej integrácie činností spojených s krátkodobým prenájmom ubytovania na danom mieste.

3.5.

Keďže klientov platforiem tvoria občania EÚ a tretích krajín, ktorí sledujú rôzne ciele cestovania a cestovného ruchu, je dôležité, aby sa uplatňovaním tohto nariadenia stimulovali a zachovali rovnaké podmienky so spravodlivými cenami a vyváženou ponukou pre všetky formy ubytovania (tradičné: hotely/penzióny, ubytovne a netradičné: hostitelia, súkromné osoby), bez toho, aby to viedlo k zníženiu ponuky v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania alebo zvýšeniu nákladov na krátkodobý prenájom ubytovania.

3.6.

V tomto nariadení by sa malo stanoviť, že akékoľvek konkrétne dodatočné pravidlá alebo pravidlá týkajúce sa dodržiavania predpisov, ktoré vyžadujú vnútroštátne a miestne orgány, sa majú požadovať od hostiteľov postupne a včas, aby nespôsobili obmedzenie ponuky v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania na týchto trhoch a aby sa činnosti, ktoré sú s nimi spojené, nepreorientovali na menej oficiálne druhy činností v tejto oblasti, čo by ovplyvnilo trh s priamymi a nepriamymi pracovnými miestami v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania, priame a súvisiace podnikanie v tomto odvetví a dobrovoľné dodržiavanie právnych predpisov zo strany hostiteľov.

3.7.

Rýchly rozvoj cestovného ruchu a špecializované online platformy vytvorili nové príležitosti pre hostiteľov a zákazníkov/turistov, ale okrem veľkých obchodných príležitostí pre tieto komunity priniesli aj mnohé výzvy, pokiaľ ide o: — výrazné zníženie ponuky dlhodobého prenájmu ubytovania na iné účely ako v rámci cestovného ruchu, — obmedzenú dostupnosť ponúk prenájmu bývania pre ľudí s nižšími príjmami v podmienkach zvýšených trhových cien v dôsledku dopytu na trhu pre krátkodobý prenájom ubytovania, — zmenu životných podmienok obyvateľov v dôsledku „turistického znečistenia hlukom“, nevhodné správanie turistov, neprispôsobenie sa turistov „pravidlám spolužitia s obyvateľmi“ (rešpektovanie miestnych tradícií, udržiavanie primeraných/hygienických/čistých verejných priestranstiev a zberných miest a triedenie odpadu), — doplňujúce podmienky týkajúce sa ochrany historických, architektonických a prírodných pamiatok, — nedostatok pracovnej sily, vysoké náklady na prácu.

3.7.1.

EHSV je znepokojený týmto javom v niektorých regiónoch EÚ a uvedomuje si, že to nie je účelom nariadenia navrhnutého Komisiou. EHSV si želá, aby sa tieto dôležité občianske a sociálne aspekty zohľadnili v odporúčaniach/nariadeniach.

3.8.

EHSV konštatuje, že v tomto nariadení sa nestanovuje, kto a čo sa bude uvádzať pri registrácii v národnom digitálnom registri, keďže existujú konkrétne situácie, pokiaľ ide o: — informácie o hostiteľovi (vlastník, zástupca vlastníka, nájomca/podnájomca, maklérska spoločnosť, správa alebo údržba ubytovacích zariadení); — informácie o ubytovacích zariadeniach (úplne alebo len čiastočne v systéme krátkodobého prenájmu ubytovania, s platenými zariadeniami, spoločnými atď.); — maximálny prijateľný počet osôb v ubytovacom zariadení (aby sa zabránilo preťaženiu osobami nad normálnou kapacitou ubytovania).

3.8.1.

Všetky uvedené náležitosti je potrebné vopred objasniť a postúpiť orgánom, ktoré tento národný digitálny register zavádzajú a vedú, aby sa zabezpečilo riadne a účinné spravovanie týchto informácií, zaistil sa správny súlad, znížila fragmentácia pri výmene informácií a zabezpečilo jednotné vykonávanie na úrovni EÚ.

3.9.

EHSV zároveň konštatuje, že toto nariadenie ponecháva podmienky schvaľovania ubytovania v oblasti krátkodobého prenájmu na vnútroštátne a miestne orgány. Ide o aspekt, ktorý môže priniesť efektívnosť a konkrétnosť vzhľadom na špecifické miestne podmienky tak, aby sa zabránilo prijímaniu príliš byrokratických opatrení pri schvaľovaní, ktoré tieto orgány požadujú.

3.10.

Týmto nariadením sa online platformám neukladajú požiadavky, pokiaľ ide o úroveň informácií o ubytovaní alebo hostiteľoch, zodpovednosť strán, ktorá sa má zákazníkom oznámiť, ani požiadavky týkajúce sa informácií, ktoré sa majú oznamovať zákazníkom o podmienkach, ktoré sa majú dodržiavať v mieste ubytovania, pričom o týchto požiadavkách rozhodujú platformy alebo vnútroštátne a miestne orgány. Pre účastníkov na trhu s prenájmom krátkodobého ubytovania, ako aj pre spoločenstvá a miestne samosprávy by bolo užitočné, aby sa mohli spoľahnúť na jednotnú úroveň dodržiavania pravidiel, ktorá zákazníkom poskytuje pravdivé informácie o ubytovaní, záruku dodržiavania zdravotných a bezpečnostných požiadaviek a poistenie týkajúce sa zodpovednosti zainteresovaných strán a pravidiel, ktoré sú zákazníci povinní dodržiavať v priestoroch ubytovania a v jeho okolí.

3.11.

Nariadenie rešpektuje právne predpisy Európskej únie, no na vnútroštátnej úrovni sa začne vykonávať až dva roky po jeho prijatí. Domnievame sa, že akákoľvek online platforma, ktorá vznikne po tomto dvojročnom termíne, sa bude dať vytvoriť oveľa ľahšie vďaka interoperabilite a výmene údajov bez potreby ich manuálneho zberu. Platformám sa preto odporúča, aby sa prostredníctvom tohto nariadenia manuálny zber údajov uskutočňoval na dobrovoľnom základe na úrovni správcov online platforiem, ako sú spoločnosti, mikropodniky a malé podniky, a aby vnútroštátne a miestne orgány monitorovali dodržiavanie predpisov, pokiaľ ide o nahlasovanie/predkladanie údajov všetkých platforiem, ktoré sprostredkúvajú alebo uľahčujú služby v oblasti krátkodobého prenájmu ubytovania.

---

(1)  Smernicou Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1), sa rozšíril rámec EÚ pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti. Členské štáty musia túto smernicu transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 31. januára 2022 a nové ustanovenia musia uplatňovať od 1. januára 2023.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd

[COM(2022) 541 final – 2022/0345 (COD)]

(2023/C 146/06)

Spravodajca:

Stojan ČUKANOV

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 19. 1. 2023 Rada, 24. 1. 2023
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	3. 2. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	198/1/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje víziu Komisie aktualizovať pravidlá EÚ pre komunálne odpadové vody a pripraviť ich na nasledujúce dve desaťročia, pričom sa bude zaoberať nielen čistením odpadových vôd, ale aj aspektmi energetiky a obehového hospodárstva, ako aj zlepšením riadenia.

1.2.

EHSV uznáva čistú vodu ako strategický zdroj na zabezpečenie fungovania našej spoločnosti a odolného hospodárstva EÚ, ako aj zdroj pre životné prostredie a ľudské zdravie, a preto sa domnieva, že je potrebné k nej pristupovať s náležitou starostlivosťou. Približne 60 % správnych území povodí EÚ je cezhraničných a vyžaduje si cezhraničnú spoluprácu. Nedávna ekologická katastrofa na rieke Odra by mala slúžiť ako varovný príklad neúspešnej spolupráce a nedostatočnej transparentnosti.

1.3.

EHSV zastáva názor, že znečistenie sa musí vždy riešiť predovšetkým pri zdroji, ale uznáva, že čistenie komunálnych odpadových vôd je dôležitým posledným filtrom na ochranu vodných recipientov s prínosom pre životné prostredie, ľudské zdravie a spoločnosť.

1.4.

Mikropolutanty, ako sú farmaceutické rezíduá, vyvolávajú čoraz väčšie obavy o kvalitu vody. EHSV preto víta návrh, aby vo vybratých čistiarňach komunálnych odpadových vôd prebehlo dodatočné čistenie na ich odstránenie, a zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na „prelomenie“ starých noriem prostredníctvom nových inovatívnych metód čistenia.

1.5.

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zaistiť cenovú dostupnosť vodohospodárskych služieb EHSV dôrazne podporuje návrh na rozšírenú zodpovednosť výrobcu, v rámci ktorej by sa od výrobcov vyžadovalo, aby hradili náklady na odstraňovanie mikropolutantov, ktoré vznikajú z ich produktov, z odpadových vôd, ale výnimky musia byť prísne obmedzené, aby bola zodpovednosť efektívna.

1.6.

Ak sa smernica rozšíri na aglomerácie s ekvivalentom od 1 000 obyvateľov, musí existovať priestor pre decentralizované riešenia prostredníctvom malých závodov s osobitným zreteľom na funkčnosť.

1.7.

Prepad z odľahčovacích komôr je ohniskom znečistenia vrátane génov antimikrobiálnej rezistencie, mikroplastov a toxických látok, ktoré ohrozujú vodný život, ľudské zdravie a stav rekreačných vôd. Smernicou by sa mal zaviesť limit pre ich výskyt a nahlasovanie verejnosti by malo poskytnúť úplný obraz o zaťažení znečisťujúcimi látkami prenášaných prepadom. Odtok z miest vo forme znečistených dažďových vôd (vrátane snehu) z mestských oblastí, napr. cesty, by mal byť zhromaždený a náležite upravený pred vypustením do vodných recipientov.

1.8.

Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus, pričom sa predpokladá zvýšený výskyt prívalových dažďov a sucha. Preventívne opatrenia, ako sú modro-zelené riešenia, ktoré zachytávajú a zadržiavajú dažďovú vodu napr. prostredníctvom vegetačných striech alebo dažďových záhrad, znižujú zaťaženie kanalizácie (čím sa znižuje riziko prepadu z odľahčovacích komôr) a prinášajú mnoho vedľajších výhod pre mestské oblasti.

1.9.

EHSV vyjadruje obavy, že hoci sú voda a sanitácia verejnými službami, niekedy ich poskytujú súkromné spoločnosti. Je potrebné prijať pravidlá a predpisy, aby sa zabezpečilo, že verejné služby nebudú prevádzkované na účel dosiahnutia zisku a že príjmy sa budú investovať do údržby a zlepšovania príslušných služieb.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že voda je životne dôležitým, ale čoraz vzácnejším zdrojom. Dve tretiny európskych občanov považujú kvalitu a/alebo množstvo vody vo svojej krajine za vážny problém (1). Na úspešné vykonávanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 „zabezpečiť dostupnosť vody a sanitárnych opatrení pre všetkých“ a na zabránenie budúcim krízam je potrebné tieto obavy riešiť s náležitou naliehavosťou. Zabezpečenie cenovej dostupnosti vody by malo byť prioritou pre všetky členské štáty.

1.11.

EHSV tiež vyzýva európske inštitúcie, aby sa začali zaoberať vodou ako prioritnou témou a pripravili „modrú dohodu EÚ“, čo je radikálny krok smerom k predvídaniu potrieb, zachovaniu vodných zdrojov a primeranému zvládaniu súvisiacich problémov prostredníctvom komplexného a koordinovaného plánu, v ktorom sa stanovia ambiciózne ciele a opatrenia na dosiahnutie vopred dohodnutých míľnikov. EHSV predloží konkrétne návrhy na vypracovanie modrej dohody EÚ v priebehu roka 2023.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Navrhuje sa, aby sa rozsah pôsobnosti smernice rozšíril tak, aby pokrýval aglomerácie s ekvivalentom od 1 000 obyvateľov, čo znamená, že aj malé mestá budú povinné zbierať a čistiť komunálne odpadové vody a na tento účel môžu požiadať o finančné prostriedky z EÚ. Komisia vypracuje nové normy pre decentralizované zariadenia a členské štáty budú musieť zabezpečiť lepšie monitorovanie a kontrolu takýchto zariadení.

2.2.

Prepad z odľahčovacích komôr a odtok vody z miest boli identifikované ako dôležité zostávajúce zdroje nečistených komunálnych odpadových vôd a od členských štátov sa bude vyžadovať, aby vytvorili integrované plány riadenia komunálnych odpadových vôd na zníženie znečistenia z týchto zdrojov. Prioritou by mali byť preventívne opatrenia, ako sú modro-zelené riešenia a optimalizácia existujúcich systémov pomocou digitálnych techník.

2.3.

Na obmedzenie emisií živín sa zavedú nové limity na odstraňovanie dusíka a fosforu ako prvý krok pre väčšie zariadenia s ekvivalentom nad 100 000 obyvateľov, a potom pre stredne veľké zariadenia s ekvivalentom nad 10 000 obyvateľov v oblastiach, kde je eutrofizácia naďalej problémom. Požiadavka na odstraňovanie mikropolutantov bude platiť aj pre všetky veľké prevádzky a stredne veľké prevádzky, kde je ohrozené životné prostredie alebo ľudské zdravie. S cieľom obmedziť zaťaženie neupraviteľnými látkami, čo posilní možnosti cirkulácie, vznikajú členským štátom nové povinnosti, a to zaoberať sa vypúšťaním z iných ako domácich zdrojov do kanalizácie pri zdroji.

2.4.

Na pokrytie nákladov na požadovanú modernizáciu a monitorovanie na odstránenie mikropolutantov a na stimuláciu vývoja výrobkov šetrnejších k životnému prostrediu sa zavedie rozšírená zodpovednosť výrobcu, v rámci ktorej sa bude vyžadovať, aby výrobcovia liečiv a výrobkov podľa pravidiel EÚ o kozmetike finančne prispievali.

2.5.

Bol zavedený nový cieľ energetickej neutrality pre sektor odpadových vôd do roku 2040, čo znamená, že energia spotrebovaná týmto sektorom na vnútroštátnej úrovni by mala zodpovedať množstvu obnoviteľnej energie, ktorú vyprodukuje.

2.6.

V návrhu sa stanovuje rok 2040 ako konečný termín pre úplný súlad s predbežnými termínmi na zabezpečenie pokroku.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Čistá voda je jedným z našich najvzácnejších zdrojov, ktorý má zásadný význam pre fungovanie ekosystémov a našej spoločnosti, ako aj pre sociálno-ekonomickú činnosť. Poľnohospodárstvo, výroba energie a odvetvie cestovného ruchu sú do veľkej miery závislé od prístupu k čistej vode. Organizácia Spojených národov uznáva prístup k čistej vode a sanitácii ako základnú ľudskú potrebu pre zdravie a dobré životné podmienky medzi cieľmi udržateľného rozvoja (2). Napriek tomu je sladká voda pod tlakom mnohých činností a predpokladá sa, že tento tlak sa po zmene klímy zvýši.

3.2.

Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd je kľúčovým právnym predpisom EÚ, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi nevyčistených odpadových vôd. V platnosti je už viac ako 30 rokov a od jej prijatia sa kvalita európskych riek, jazier a morí výrazne zlepšila, hoci dve tretiny útvarov povrchovej vody stále nie sú v dobrom stave. Krajiny EÚ zriadili zberné systémy a čistiarne odpadových vôd s pomocou finančných prostriedkov EÚ. V celej EÚ je vysoká úroveň dodržiavania smernice, pričom podľa súčasného rozsahu pôsobnosti smernice sa zbiera 98 % odpadových vôd a 92 % je uspokojivo čistených.

3.3.

Súčasná revízia má potenciál aktualizovať smernicu riešením zostávajúcich zdrojov nevyčistených odpadových vôd a nových znečisťujúcich látok, ako aj zlepšením energetických aspektov a aspektov obehového hospodárstva pri čistení odpadových vôd v súlade so Zelenou dohodou a s digitalizáciou Európy. EHSV však vyzýva európske inštitúcie, aby zahrnuli odpadové vody do širšej vízie, začali sa zaoberať vodou ako prioritnou témou a pripravili „modrú dohodu EÚ“, čo predstavuje radikálne úsilie vo vzťahu k predvídaniu potrieb, zachovaniu vodných zdrojov a primeranému zvládaniu súvisiacich problémov prostredníctvom komplexného a koordinovaného plánu, v ktorom sa stanovia ambiciózne ciele a opatrenia na dosiahnutie vopred dohodnutých míľnikov. EHSV predloží konkrétne návrhy na vytvorenie modrej dohody EÚ v priebehu roka 2023.

3.4.

Do odvetvia vodného hospodárstva treba výrazne investovať. OECD odhaduje, že všetky členské štáty okrem Nemecka musia zvýšiť výdavky aspoň o 25 %, aby splnili požiadavky platnej smernice (3). Tento odhad však nezohľadňuje náklady na údržbu kanalizácie. Nové pravidlá si budú vyžadovať dodatočné investície a je mimoriadne dôležité, aby sa financovanie rozšírilo z taríf za vodu a verejného rozpočtu tak, aby zahŕňalo aj tie odvetvia, ktoré prispievajú k znečisťovaniu komunálnych odpadových vôd, aby bol prístup k vode a sanitácii pre domácnosti cenovo dostupný.

3.5.

Čistenie odpadových vôd je nákladné a vyžaduje si vstup vo forme zdrojov a energie. Znečistenie musí byť vždy v prvom rade riešené pri zdroji a musí byť uprednostňované pred riešeniami na konci reťazca. Politické opatrenia by preto mali v prvom rade čo najviac obmedziť emisie škodlivých látok do životného prostredia a spoločnosti. Čistenie komunálnych odpadových vôd funguje ako posledný filter na ochranu vodných recipientov a na splnenie cieľov právnych predpisov EÚ o vode. EHSV preto vyzýva na väčšiu synergiu so stratégiami mestského rozvoja (Urbánna agenda pre EÚ, Ľubľanská dohoda, rôzne tematické partnerstvá atď.).

3.6.

Malo by sa vynaložiť väčšie úsilie na podporu posilnenia postavenia občanov v otázkach týkajúcich sa zberu, čistenia a nakladania s komunálnymi odpadovými vodami. Široká verejnosť by nemala byť zapojená do čistenia odpadových vôd len z hľadiska informácií, ale aj z hľadiska účasti: vo všetkých členských štátoch by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré občanom umožnia podávať správy o zistených nedostatkoch pri zbere a/alebo čistení komunálnych odpadových vôd, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať nezákonnému priemyselnému vypúšťaniu.

3.7.

Európa má veľký potenciál stať sa lídrom v poskytovaní riešení pre odvetvie čistenia odpadových vôd, od moderných technológií čistenia až po energetické riešenia. Rozvoj odvetvia odpadových vôd predstavuje možnosť pre inovácie a technológie, ako aj príležitosť na export znalostí a prilákanie mladých podnikateľov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Komunálne odpadové vody sú stopou spoločnosti a našich modelov spotreby a výroby. Zahŕňajú komplexnú zmes odpadových vôd z domácností, odtokov vody z ulíc a budov a priemyselných a iných nedomácich odpadových vôd, ktoré si vyžadujú náležité čistenie, aby nepredstavovali hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie ani neovplyvňovali rekreačné vody. Pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pracovníkov zapojených do systému komunálnych odpadových vôd by mali byť kľúčovou prioritou.

4.2.

Celkový cieľ na rok 2040 s priebežnými cieľmi stanovuje jasné smerovanie k čisteniu odpadových vôd na nasledujúce dve desaťročia. Máme však obmedzené znalosti o rizikách pre vodný život, ktoré predstavujú zmesi chemikálií v povrchových vodách, pričom mnohé z týchto chemikálií pochádzajú z výrobkov používaných v našich vlastných domovoch. Okrem toho výstavba, údržba a prevádzka zberu a čistenia odpadových vôd sú spojené s vysokými finančnými nákladmi a nákladmi na emisie skleníkových plynov. Preskúmania a hodnotenia kľúčových častí smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o splaškových kaloch predstavujú príležitosť na modernizáciu a zlepšenie súdržnosti v celom odvetví a pomáhajú plniť ambície Európskej zelenej dohody.

4.3.

Antimikrobiálna rezistencia je čoraz väčším problémom spoločnosti a komunálne odpadové vody, či už čistené alebo nie, sú ohniskom jej šírenia (4). Antimikrobiálna rezistencia je spôsobená nielen nadmerným užívaním antibiotík, ale aj inými antimikrobiálnymi látkami, ako sú fungicídy, antivírusové látky, paraziticídy, ako aj niektoré dezinfekčné prostriedky a antiseptiká, ktoré sa všetky používajú v mestskom prostredí, najmä v nemocniciach. Ak sa neprijmú opatrenia, napríklad obmedzenie nadmerného používania antimikrobiálnych látok, predpokladá sa, že do roku 2050 zomrie 10 miliónov ľudí ročne na infekciu rezistentnú na antibiotiká, varuje správa OSN (5).

4.4.

Odtok vody z miest je hlavnou cestou pre vstup toxických, biologicky neodbúrateľných a nových kontaminantov do vodných ekosystémov vrátane plastových zvyškov, uhľovodíkov, detergentov, hormónov, rozpúšťadiel, patogénov, pesticídov, ťažkých kovov a umelých nanomateriálov (6). Napriek tomu, že je odtoková voda z miest znečistená, často sa s ňou z dôvodu chýbajúceho monitorovania zaobchádza ako s čistou dažďovou vodou a neupravuje sa pred jej vypustením do vodných recipientov. To predstavuje veľké riziko pre ekosystémy; napríklad v súvislosti s toxickou látkou (6PPD-chinón) v pneumatikách automobilov bola pozorovaná akútna úmrtnosť u lososov (7).

4.5.

Prepad z odľahčovacích komôr je ohniskom pre mikropolutanty, antimikrobiálnu rezistenciu (8), mikroplasty a odpad a vstupuje do vodných recipientov. Predstavuje hrozbu pre životné prostredie a ľudské zdravie, ale aj pre odvetvie cestovného ruchu, ktoré závisí od čistých rekreačných vôd. Zaťaženie kanalizácie dažďovou vodou je možné znížiť zavedením modro-zelených riešení, ktoré zadržiavajú vodu a nechávajú ju infiltrovať do zeme vrátane vegetačných striech, odstraňovania nepriepustných plôch a dažďových záhrad. Nielenže sú nákladovo efektívnym spôsobom zadržiavania dažďovej vody, ale prinášajú aj mnoho vedľajších výhod pre mestské oblasti vrátane zníženia rizika záplav, zníženia tepelných ostrovov a zvýšenia biodiverzity a blahobytu v meste. Dosiahnutie prechodu na efektívnejšie čistenie odpadových vôd a obehové hospodárstvo si vyžaduje zmeny nielen v regulačných a inštitucionálnych prístupoch, ale aj v tom, ako my ako občania oceňujeme našu individuálnu a kolektívnu zodpovednosť za hospodárenie s odpadovými vodami.

4.6.

EHSV podporuje zavedenie povinných integrovaných plánov čistenia komunálnych odpadových vôd s cieľom znížiť prepad z odľahčovacích komôr a znečistenie z odtokovej vody z miest. No hoci je zámer plánov riadenia komunálnych odpadových vôd dobrý, hrozí, že sa stanú prázdnymi schránkami, pretože obsah a cieľ (zníženia prepadov z odľahčovacích komôr na 1 % prietoku v suchom počasí) sú len orientačné. Správne hospodárenie s dažďovou vodou je kľúčové nielen na zabránenie znečisteniu vodných recipientov, ale aj na prispôsobenie miest meniacemu sa podnebiu, kde intenzívne dažde a dlhotrvajúce vlny tepla budú súčasťou nového normálu, keďže extrémne poveternostné javy a iné klimatické riziká sú čoraz častejšie a závažnejšie v celej Európe.

4.7.

Ukázalo sa, že pokročilá („kvartérna“) úprava znižuje zaťaženie vodných recipientov širokou škálou škodlivých látok (9). Nové požiadavky, aby veľké a vybraté stredne veľké prevádzky monitorovali a odstraňovali mikropolutanty, sú preto vítané. Pozornosť by sa však mala venovať nákladom a účinkom odstraňovania získaným rôznymi technikami, ako je ozonizácia alebo aktívne uhlie. Primerané financovanie výskumu a vývoja nových technológií a programy vzdelávania prevádzkových zamestnancov harmonizované s EÚ pomôžu predchádzať novým znečisťujúcim látkam a odstraňovať ich.

4.8.

Zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcu je veľkým krokom vpred pre zásadu „znečisťovateľ platí“ a vítanou reakciou na zistenie Európskeho dvora audítorov, že náklady na znečistenie stále z veľkej časti znášajú daňoví poplatníci (10). Je to takisto v súlade s integráciou zásady „znečisťovateľ platí“ do právnych predpisov v oblasti životného prostredia, posilnením režimu environmentálnej zodpovednosti na úrovni EÚ a lepšou ochranou finančných prostriedkov EÚ pred použitím na financovanie projektov, ktoré by mal financovať znečisťovateľ.

4.9.

Eutrofizácia zostáva v EÚ problémom, pričom zasiahnutých je viac ako 30 % riek, jazier a pobrežných vôd a 81 % morských vôd EÚ a za posledné desaťročie sa dosiahol len malý pokrok (11). Je preto pozitívne, že sa aktualizovali a zharmonizovali ustanovenia, aby sa zabezpečilo, že znižovať živiny budú musieť všetky veľké prevádzky do roku 2035 a stredne veľké prevádzky vypúšťajúce do oblastí citlivých na eutrofizáciu do roku 2040. Hoci sú lehoty vzhľadom na výzvy a ich implementáciu, investičnú kapacitu odvetvia a životnosť existujúcich aktív veľmi ambiciózne, mnohé členské štáty už majú takéto požiadavky na odstraňovanie živín zavedené a EHSV víta harmonizáciu v celej EÚ.

4.10.

Malé aglomerácie boli pri hodnotení smernice o čistení komunálnych odpadových vôd identifikované ako významné aglomerácie, ktoré predstavujú významný podiel zostávajúcich zdrojov nevyčistených odpadových vôd a vyvíjajú tlak na vodné útvary (12). Hoci by bolo pozitívne, keby sa vyčistilo viac odpadových vôd, návrh prináša niekoľko výziev, pretože výstavba nových kanalizačných potrubí predstavuje značné náklady v riedko osídlených oblastiach a na jej realizáciu je potrebná intenzívna finančná podpora. Mali by sa podporovať decentralizované riešenia a dobre fungujúce jednotlivé systémy. Suché (kompostovacie) toalety znižujú spotrebu pitnej vody na splachovanie a môžu podporovať obehové hospodárstvo vracaním ľudských výkalov do pôdy bez zložitých, drahých a energeticky náročných systémov zberu, čerpania a úpravy. WHO vypracovala takéto usmernenia pre bezpečné opätovné použitie odpadových vôd, exkrementov a sivej vody (13).

4.11.

Únik z kanalizačného potrubia je často prehliadaným a zväčša neohláseným zdrojom neupravených odpadových vôd, ktorý ohrozuje podzemné vody. To môže predstavovať významný podiel znečistenia životného prostredia z mestských systémov (14). Problém bude pravdepodobne narastať so starnutím kanalizačnej siete. Je potrebné riadne monitorovanie a kvantifikácia úniku z kanalizácie, ktoré by sa mali zahrnúť do smernice ako požiadavka.

4.12.

Čistenie odpadových vôd si vyžaduje značné množstvo energie a často môže predstavovať významný podiel výdavkov obcí na elektrinu. Odpadová voda zároveň obsahuje energiu v rôznych formách vrátane chemickej, kinetickej a tepelnej, ktorá by sa mala zbierať, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív v súlade s cieľmi EÚ. Je pozitívne, že energetická efektívnosť sa rieši s cieľom dosiahnuť energetickú neutralitu tohto sektora do roku 2040.

4.13.

Sektor odpadových vôd má veľký potenciál stať sa továrňou na zdroje. V EÚ už existujú čistiarne odpadových vôd, ktoré majú pozitívnu energetickú bilanciu vďaka technológiám na úsporu energie a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, napr. prostredníctvom anaeróbneho rozkladu čistiarenského kalu a následného využitia vyrobeného bioplynu (15). Ďalším potenciálom je dvojité využitie oblastí čistiacich zariadení pokrytím fotovoltickými elektrárňami, ktoré by sa malo podporovať.

4.14.

Desať miliónov ľudí v EÚ stále nemá prístup k sanitácii. Preto je vítané, že sa v návrhu od členských štátov vyžaduje, aby do roku 2027 zlepšili prístup k sanitácii, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny, vrátane bezplatného poskytovania verejných toaliet. Požiadavka by sa však mala posilniť tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať, aby v ranom štádiu mestského plánovania zabezpečili prístup k sanitácii pre všetkých a zvážili cenovú dostupnosť a sociálny aspekt vodohospodárskych služieb. To zahŕňa dlhý životný cyklus zariadení na zber a čistenie odpadových vôd a ich prirodzenú nepružnosť z hľadiska prispôsobenia alebo modernizácie.

4.15.

V záujme dosiahnutia cenovej dostupnosti vodohospodárskych služieb musia byť výnimky zo schém rozšírenej zodpovednosti výrobcu prísne obmedzené. Výnimka pre výrobky uvádzané na trh v množstve menšom ako dve tony ročne by sa mala vypustiť, keďže niektoré látky sú majú účinok aj pri malých množstvách, a minimálne by sa malo objasniť, že dve tony sa vzťahujú na trh EÚ, a nie na národnú úroveň. Malo by sa takisto zabezpečiť, aby sa rozšírená zodpovednosť výrobcu vzťahovala na online maloobchodníkov.

4.16.

Náklady na čistenie odpadových vôd tvoria významný podiel výdavkov za vodu, ale mnohí používatelia vody si neuvedomujú službu, ktorú čistenie odpadových vôd poskytuje, ani to, do akej miery je čistenie odpadových vôd v ich oblasti dobre vykonávané. Nové ustanovenie o oznamovaní informácií verejnosti je preto vítané, pretože by zabezpečilo šírenie aktuálnych informácií o percentách vyčistených (a nevyčistených) odpadových vôd v danej oblasti, ako aj o množstve znečisťujúcich látok vypúšťaných čistiarňami komunálnych odpadových vôd a jednotlivými systémami, ako aj cez prepady z odľahčovacích komôr a odtokových vôd z miest.

---

(1)  European Water Association (EWA), Water Manifesto.

(2)  OSN, ciele udržateľného rozvoja, cieľ 6: zabezpečiť dostupnosť vody a sanitárnych opatrení pre všetkých.

(3)  OECD, Financing Water Supply, Sanitation and Flood Protection (Financovanie zásobovania vodou, sanitácie a ochrany pred povodňami).

(4)  UNEP, How drug-resistant pathogens in water could spark another pandemic (Ako by patogény odolné voči liekom vo vode mohli vyvolať ďalšiu pandémiu).

(5)  UNEP, Environmental Dimensions of Antimicrobial Resistance (Environmentálne rozmery antimikrobiálnej rezistencie).

(6)  Lapointe a kol., Sustainable strategies to treat urban runoff needed (Potreba udržateľných stratégií na úpravu odtokových vôd z miest), Nature Sustainability 5, 2022, s. 366-369.

(7)  Tian a kol., A ubiquitous tire rubber–derived chemical induces acute mortality in coho salmon (Všadeprítomná chemikália pochádzajúca z gumy pneumatík vyvoláva akútnu úmrtnosť lososa kisuč) Science, zv. 371, 2021, s. 185-189.

(8)  EAWAG, Monitoring antibiotic resistance in wastewater (Monitorovanie antibiotickej rezistencie v odpadových vodách).

(9)  Wilhelm a kol., Does wastewater treatment plant upgrading with activated carbon result in an improvement of fish health? (Má modernizácia čistiarne odpadových vôd aktívnym uhlím za následok zlepšenie zdravia rýb?), Aquatic Toxicology, zv. 192, 2017, s. 184-197.

(10)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa 12/2021: Zásada „znečisťovateľ platí“: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia.

(11)  Európska komisia, Správa o vykonávaní smernice Rady 91/676/EHS.

(12)  Európska komisia, hodnotenie smernice Rady 91/271/EHS.

(13)  WHO, Guidelines for the safe use of wastewater, excreta and greywater (Usmernenia pre bezpečné používanie odpadových vôd, výkalov a sivej vody).

(14)  Nguyen & Venohr, Harmonised assessment of nutrient pollution from urban systems including losses from sewer exfiltration: a case study in Germany (Harmonizované hodnotenie znečistenia živinami z mestských systémov vrátane strát z kanalizácie: prípadová štúdia v Nemecku), Environmental Science and Pollution Research, zv. 28, 2021.

(15)  Pozri napríklad Marselisborg WWTP – from wastewater plant to power plant (Čistiareň odpadových vôd Marselisborg – od čistiarne odpadových vôd k elektrárni).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

[COM(2022) 540 final – 2022/0344 (COD)]

(2023/C 146/07)

Spravodajca:

Arnaud SCHWARTZ

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 19. 1. 2023 Rada, 24. 1. 2023
Právny základ	článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	3. 2. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	156/01/06

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) dôrazne podporuje návrh Európskej komisie doplniť niekoľko kľúčových látok znečisťujúcich vodu do zoznamov prioritných látok pre povrchové a podzemné vody, ktoré sa použijú na posúdenie chemického stavu podľa rámcovej smernice o vode. Členské štáty budú musieť monitorovať ich prítomnosť vo vode a zabezpečiť, aby sa neprekračovali normy kvality. Návrh sa oneskoril o niekoľko rokov a je vítaným pokusom o aktualizáciu hodnotenia chemického stavu vody.

1.2.

EHSV poukazuje na to, že čistá voda má zásadný význam pre našu spoločnosť a životné prostredie, ako aj pre sociálno-ekonomické činnosti. Silný rámec ochrany vody zameraný na zníženie znečistenia pri zdroji prinesie výhody pre ekosystémy, rekreačných používateľov vody a priemysel a zabezpečí čistú a cenovo dostupnú pitnú vodu.

1.3.

Hoci s touto iniciatívou sú spojené určité náklady, napríklad pri čistení odpadových vôd, EHSV zdôrazňuje, že prínosy spojené s neznečistenou vodou nad nimi prevažujú, napríklad tým, že sa zabráni vystaveniu škodlivým chemikáliám a zníži sa potreba úpravy na dosiahnutie noriem pre pitnú vodu. Zmena spôsobov používania škodlivých látok s cieľom znížiť ich prítomnosť vo vode môže priniesť aj súvisiace prínosy, ako napríklad zníženie vystavenia pracovníkov v poľnohospodársko-potravinárskom odvetví škodlivým pesticídom.

1.4.

Malo by sa urobiť viac na v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku. EHSV žiada, aby sa vypracovali osobitné usmernenia pre priemyselné odvetvia, ktoré vo výrobných procesoch využívajú vodu s rôznymi látkami.

1.5.

EHSV odporúča členským štátom, aby vynaložili väčšie úsilie na zber, spracovanie a interpretáciu údajov o vode a zaradili potreby environmentálnych údajov medzi svoje priority. Dôležité je znížiť oneskorenie údajov a zabezpečiť osobitné ukazovatele vo všetkých členských štátoch.

1.6.

Viac ako 60 % európskych vôd stále nie je podľa rámcovej smernice o vode (1) v dobrom chemickom stave. Táto skutočnosť však neposkytuje úplný obraz o danej problematike, keďže v súčasnom hodnotení sa nezohľadňujú účinky chemických zmesí, ktoré sa môžu prejaviť aj vtedy, keď sú znečisťujúce látky prítomné na „bezpečnej“ úrovni. Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie, pokiaľ ide o hodnotenie a monitorovanie vplyvu zmesí látok na životné prostredie a ľudské zdravie.

1.7.

Zakázané pesticídy sa v európskych vodách stále vyskytujú. EHSV zdôrazňuje, že monitorovacie opatrenia vrátane ukončenia nezákonného používania a výnimiek musia zostať v platnosti v členských štátoch, v ktorých sa zistia nadmerné množstvá, a to aj v prípade, že tieto látky boli na úrovni EÚ vyradené zo zoznamu prioritných látok.

1.8.

Voda je životne dôležitý, ale čoraz vzácnejší zdroj. Dve tretiny európskych občanov považujú kvalitu a/alebo množstvo vody vo svojej krajine za vážny problém (2). Na úspešné vykonávanie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 „zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých“ a na zabránenie budúcej kríze je potrebné tieto obavy riešiť s náležitou naliehavosťou. Prioritou členských štátov by malo byť uľahčenie prístupu k primeraným prostriedkom, vybaveniu a ľudským zdrojom, ako aj konsolidácia kontrolných inštitúcií a zvýšenie počtu kontrolných inšpektorov.

1.9.

EHSV zároveň vyzýva európske inštitúcie, aby sa začali zaoberať vodou ako prioritnou témou a aby prijali modrú dohodu EÚ, čo je radikálny krok smerom k predvídaniu potrieb, zachovaniu vodných zdrojov a adekvátnemu riešeniu súvisiacich problémov prostredníctvom komplexného a koordinovaného plánu, v ktorom sa stanovia ambiciózne ciele a opatrenia na dosiahnutie vopred dohodnutých míľnikov. EHSV predloží konkrétne návrhy na vytvorenie modrej dohody EÚ v priebehu roka 2023.

2.   Súvislosti

2.1.

Cieľom revízie zoznamov látok znečisťujúcich povrchové a podzemné vody, ktoré predložila Komisia v návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa rámcová smernica o vode, smernica o environmentálnych normách kvality a smernica o podzemných vodách, je riešiť dva hlavné problémy: — Zoznamy prioritných látok sú neúplné a neaktuálne a neposkytujú primeranú ochranu ekosystémov a zdravia ľudí pred rizikami, ktoré predstavuje znečistenie vody. — Rozdiely v znečisťujúcich látkach a normách kvality stanovených na vnútroštátnej úrovni sú príliš veľké. Vykazovanie údajov je zaťažujúce, pretože nezodpovedá súčasnému technologickému stavu. Postup preskúmania zoznamov prioritných látok je príliš zdĺhavý.

2.2.

Pokiaľ ide o povrchové vody, v revízii sa navrhuje doplniť do zoznamu prioritných látok pre povrchové vody 24 jednotlivých látok (pesticídy, lieky a priemyselné chemikálie) a skupinu 24 perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (PFAS), ako aj zmeniť environmentálnu normu kvality pre 16 látok, ktoré už sú uvedené v zozname, a odstrániť štyri látky, ktoré už nepredstavujú hrozbu pre celú EÚ. Okrem toho sa zavádza prahová hodnota pre pesticídy v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa podzemných vôd.

2.3.

Pokiaľ ide o podzemné vody, navrhuje sa, aby sa do prílohy I k smernici o podzemných vodách doplnila skupina 24 PFAS, dve antibiotiká a súbor metabolitov pesticídov s prahovými hodnotami pre celú EÚ. Okrem toho sa zavádza prahová hodnota pre lieky. Do prílohy II k smernici o podzemných vodách sa dopĺňa jeden liek, čo znamená, že členské štáty musia zvážiť stanovenie vnútroštátnej prahovej hodnoty.

2.4.

Komisia vypracuje metodiku na monitorovanie mikroplastov a génov antimikrobiálnej rezistencie s cieľom zaradiť ich v budúcnosti do zoznamu znečisťujúcich látok.

2.5.

V snahe zlepšiť monitorovanie látok znečisťujúcich podzemnú vodu sa postup „kontrolného zoznamu“ stal povinným pre monitorovanie podzemných vôd.

2.6.

Normy pre znečisťujúce látky regulované na úrovni povodia boli harmonizované a budú zahrnuté do hodnotenia chemického stavu.

2.7.

Členské štáty sú počas dvoch rokov povinné monitorovať estrogénne látky pomocou metód založených na účinkoch súbežne s konvenčným chemickým monitorovaním troch estrogénnych látok. Vymedzenie environmentálnej normy kvality v rámcovej smernici o vode sa mení tak, aby zahŕňalo spúšťacie hodnoty založené na účinkoch používané na monitorovanie založené na účinkoch.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Viac ako 20 rokov po prijatí rámcovej smernice o vode je znečistenie vody v Európe aj naďalej rozšíreným problémom s negatívnym vplyvom na vodné organizmy, rekreačné využívanie vody a zásobovanie pitnou vodou. Týka sa aj poľnohospodárstva a priemyslu. Dve tretiny útvarov povrchovej vody a jedna štvrtina útvarov podzemnej vody v Európe stále nie sú v dobrom chemickom stave (3), ale tento stav sa posudzuje len na základe malej podskupiny znečisťujúcich látok a neodráža sa v ňom plný rozsah znečistenia vody.

3.2.

Znečistenie vody predstavuje pre spoločnosť veľké náklady, ktoré sa odhadujú na 22 miliárd EUR ročne, pričom sa zohľadňuje len znečistenie živinami (4). Napriek tomu, že zásada „znečisťovateľ platí“ je zakotvená v zmluvách EÚ, stále nie je dobre implementovaná, čo znamená, že náklady na znečistenie vo veľkej miere znášajú daňoví poplatníci (5). Vystavenie ľudí a životného prostredia škodlivým látkam má závažné dôsledky a sanácia a úprava kontaminovanej vody sú nákladné. Všetko úsilie sa preto musí zamerať na predchádzanie znečisteniu pri zdroji.

3.3.

Hrozba kombinovaných účinkov chemických látok na vodné organizmy a zdravie ľudí je všeobecne uznávaným problémom a nedostatky súčasného rámca monitorovania a podávania správ boli jednými z kľúčových bodov, ktoré treba vyriešiť v rámci prebiehajúcej revízie. Mali by sa zohľadniť zistenia a odporúčania vedeckej obce, napr. v rámci projektov EÚ SOLUTIONS a NORMAN.

3.4.

Preskúmanie zoznamov látok znečisťujúcich povrchové vody by sa malo vykonať každé štyri roky a látok znečisťujúcich podzemné vody každých šesť rokov. Súčasná revízia prichádza neskoro, keďže posledná revízia zoznamu látok znečisťujúcich povrchové vody bola vykonaná v roku 2013 a látok znečisťujúcich podzemné vody v roku 2014. To znamená, že nové prioritné látky budú súčasťou hodnotenia chemického stavu len 4. cyklu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia s navrhovaným dátumom dosiahnutia súladu do roku 2033. Vzhľadom na zlú kvalitu vody v Európe a skutočnosť, že sa už preukázalo, že navrhované látky vyvolávajú obavy z hľadiska vody v celej EÚ, EHSV dôrazne žiada, aby sa bezodkladne prijali opatrenia na zníženie koncentrácie týchto a iných znečisťujúcich látok vo všetkých vodách EÚ. EÚ musí rýchlejšie reagovať na vedecké poznatky o znečistení vody a na základe nich musí podniknúť právne kroky a uplatniť riešenia. Zásadný význam má aj prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a členské štáty a Európska únia by mali zabezpečiť efektívne a rýchlejšie súdne a správne konania (6).

3.5.

EHSV podporuje doplnenie nových znečisťujúcich látok do zoznamu prioritných látok pre povrchové a podzemné vody. V súvislosti so zoznamami sa vyžaduje nielen to, aby členské štáty obmedzili uvoľňovanie týchto látok do životného prostredia, ale aj, aby zavádzali opatrenia podľa iných smerníc (7). Ak však zoznamy nie sú aktuálne alebo sú príliš zúžené, environmentálne opatrenia môžu byť obmedzené. Rovnako aj znečisťujúce látky sa vo veľkej miere pridávajú ako jednotlivé látky, pričom sa nezohľadňujú účinky chemických zmesí.

3.6.

EHSV víta skutočnosť, že látky PFAS boli pridané ako skupina 24 látok s prahovou hodnotou pre skupinu, a tiež víta zavedenie prahovej hodnoty pre pesticídy v povrchových vodách a prahovej hodnoty pre lieky v podzemných vodách. Hoci niektoré z týchto prahových hodnôt môžu byť príliš vysoké na to, aby mali ochranný účinok, je to v súlade s ambíciou stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti regulovať látky ako celok. Takéto prahové hodnoty by sa však mali vypracovať aj pre ostatné skupiny látok vrátane bisfenolov, pyretroidov a neonikotinoidov.

3.7.

Hoci pesticídy sú zakázané, môžu byť aj naďalej prítomné v životnom prostredí, kde ohrozujú vodné organizmy a ľudské zdravie, a to buď v dôsledku zákonných výnimiek, nezákonného používania alebo preto, že látka sa ťažko rozkladá. Veľká väčšina pesticídov zistených vo vode v niektorých členských štátoch nie je povolená, vrátane DDT, lindánu, atrazínu a endosulfánu (8). Je veľmi dôležité, aby naďalej pokračovalo monitorovanie a úsilie o zníženie ich prítomnosti.

3.8.

Navrhuje sa tiež vypustiť článok 16 rámcovej smernice o vode, pretože už nie je aktuálny. Je to však pravda len čiastočne, pretože jeho vypustenie by viedlo k zrušeniu 20-ročnej lehoty na postupné rušenie prioritných nebezpečných látok. Povinnosť postupného rušenia, ktorá je jedným z hlavných cieľov rámcovej smernice o vode, je vykonateľná len vtedy, ak je spojená s jasnou lehotou. Už podľa platnej rámcovej smernice o vode sa povinnosť postupného rušenia vo veľkej miere nebrala do úvahy. Čím menej je ustanovenie konkrétne, tým viac sa ho orgány budú snažiť obchádzať. To by spôsobilo vážne oslabenie.

3.9.

V súlade so zásadou „jedna látka – jedno posúdenie“ v rámci stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti sa v návrhu priznáva ústredná úloha Európskej chemickej agentúre (ECHA), ktorá má prebrať viacero povinností od GR ENVI a Spoločného výskumného centra (JRC) týkajúcich sa identifikácie látok znečisťujúcich vodu a s nimi súvisiacich noriem kvality. Vzhľadom na to, že ECHA sa zaoberá predovšetkým chemikáliami regulovanými nariadením o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), ktoré nezahŕňa pesticídy a lieky, EHSV vyzýva agentúru ECHA, aby posilnila svoje (právne a technické) kapacity v oblasti liekov a pesticídov, aby bola pripravená na plnenie svojich nových úloh. EHSV tiež odporúča, aby ECHA v tejto súvislosti spolupracovala s kvalifikovanými partnermi, a to aj na regionálnej úrovni, napr. s univerzitami a ich laboratóriami.

3.10.

V záujme ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku by sa malo urobiť viac, napríklad v poľnohospodársko-potravinárskom sektore. EHSV v tejto súvislosti žiada, aby sa vypracovali osobitné usmernenia pre priemyselné odvetvia, ktoré vo výrobných procesoch využívajú vodu s rôznymi látkami.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV víta skutočnosť, že údaje z monitorovania a výsledný stav by sa mali sprístupniť Európskej environmentálnej agentúre a verejnosti aspoň raz ročne, a nie každých šesť rokov, ako tomu bolo v minulosti. Poskytne sa tým aktuálnejší obraz o stave európskych vôd a pokroku pri dosahovaní cieľa rámcovej smernice o vode.

4.2.

EHSV víta ustanovenie o používaní metód monitorovania estrogénnych látok založených na účinkoch. Zachytí sa tak účinok všetkých estrogénnych látok s podobnými účinkami a nie iba troch estrogénnych látok monitorovaných konvenčnými chemickými technikami. Zatiaľ čo zahrnutie spúšťacích hodnôt do vymedzenia environmentálnej normy kvality otvára možnosť zaviesť v budúcom hodnotení chemického stavu monitorovanie účinkov zmesí, Komisia by mala byť splnomocnená predkladať delegované akty s cieľom vyžadovať ďalšie používanie monitorovania založeného na účinkoch.

4.3.

Normy kvality pre glyfozát boli stanovené pred vydaním konečného stanoviska Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká (SCHEER) bez toho, aby bolo uvedené, že sa po konečnom vedeckom stanovisku zrevidujú, čo znamená, že príspevok občianskej spoločnosti sa v rámci konzultácie SCHEER nezohľadňuje. Výbor SCHEER by mal zohľadňovať názory občianskej spoločnosti (9) na toto konečné stanovisko. Nie je to príliš neskoro, pretože proces revízie environmentálnych noriem kvality pre glyfozát stále prebieha, ako sa vyžaduje v rámcovej smernici o vode. A to by malo byť základom návrhu Komisie na stanovenie prahových hodnôt v povrchových vodách.

4.4.

EHSV sa domnieva, že žiadne jednotlivé environmentálne normy kvality pre pesticídy by nemali byť vyššie ako navrhovaný parameter „celkový obsah pesticídov“ (0,5 μg/l) (10). Preto by sa navrhovaná environmentálna norma kvality pre vnútrozemské povrchové vody, ktoré sa nepoužívajú na odber pitnej vody (86,7 μg/l), nemala zaviesť. EHSV namiesto toho na základe prístupu predbežnej opatrnosti odporúča, aby sa navrhovaná environmentálna norma kvality pre povrchové vody používané na odber pitnej vody (0,1 μg/l) vzťahovala na všetky vnútrozemské povrchové vody. Environmentálna norma kvality pre „ostatné povrchové vody“ by sa mala následne zmeniť na 0,01 μg/l v súlade s postupom, na základe ktorého sa pre „ostatné povrchové vody“ používajú v porovnaní s „vnútrozemskými povrchovými vodami“ prahové hodnoty nižšie o jeden rád.

4.5.

Individuálna prahová hodnota pre pesticídy v podzemných vodách je založená na tom, čo bolo možné analyzovať analytickými technikami v 90. rokoch 20. storočia (11). Odvtedy sa dosiahol technický pokrok a teraz je možné zistiť nižšie koncentrácie. V povrchových vodách sú už pre viaceré pesticídy stanovené nižšie prahové hodnoty. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pri revízii látok znečisťujúcich povrchové a podzemné vody nepreskúmala individuálnu prahovú hodnotu pesticídov. Pri podzemných vodách sa pre prípravky na ochranu rastlín uplatňuje prahová hodnota 0,1 μg/l svojvoľne stanovená na základe analytických techník. V súčasnosti existujú lepšie techniky, ktoré umožňujú získať vedecké informácie na stanovenie prahových hodnôt na základe skutočného rizika spojeného s rôznymi látkami.

4.6.

Naďalej chýbajú ukazovatele na monitorovanie stavu systémov podzemných vôd, ako je teplota, a to napriek tomu, že veda už poskytuje spoľahlivé zdroje na stanovenie príslušných kritérií. EHSV si kladie otázku, prečo Komisia do svojho návrhu nezahrnula takéto relevantné kritériá. Takéto kritériá by sa mali doplniť do prílohy I k smernici o podzemných vodách v súlade s odôvodnením 20 a článkom 4 ods. 5 smernice o podzemných vodách a mali by byť v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa podzemných vôd uvedenými v uznesení Európskeho parlamentu o vykonávaní právnych predpisov o vode (17. 12. 2020).

---

(1)  Európska environmentálna agentúra (EEA), správa č. 9/2021, European waters: Assessment of status and pressures 2018.

(2)  European Water Association (EWA), Water Manifesto.

(3)  EEA, správa č. 9/2021, Drivers of and pressures arising from selected key water management challenges: A European overview.

(4)  Európska Komisia, Green taxation and other economic instruments – Internalising environmental costs to make the polluter pay.

(5)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa 12/2021: Zásada „znečisťovateľ platí“: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Uplatňovanie Aarhuského dohovoru – prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 66).

(7)  Napríklad povolenia podľa nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín sa musia preskúmať, ak je ohrozený chemický stav podľa rámcovej smernice o vode.

(8)  Správa organizácií PAN Europe a Ecologistas en Acción, Ríos hormonados: Contamination of Spanish Rivers with Pesticides.

(9)  Joint NGO analysis of the Commission's proposal for a revised list of priority substances for surface and groundwater.

(10)  COM(2022)540, Príloha I.

(11)  Pozri pripomienky EMA v dokumente Guideline on assessing the environmental and human health risks of veterinary medicinal products in groundwater a EEA v dokumente ETC/ICM Report 1/2020: Pesticides in European rivers, lakes and groundwater – Data assessment.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

[COM(2022) 542 final – 2022/0347 (COD)]

(2023/C 146/08)

Spravodajca:

Kęstutis KUPŠYS

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 19. 1. 2023 Rada, 24. 1. 2023
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	3. 2. 2023
Prijaté v pléne	22. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	145/9/12

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Čisté ovzdušie je základným ľudským právom, a preto Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) rozhodne víta návrh na revíziu smerníc o kvalite okolitého ovzdušia. EHSV odporúča, aby sa najneskôr do roku 2030 plne zosúladili normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia (aj pre ozón vo forme limitných hodnôt) s aktualizovanými globálnymi usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre kvalitu ovzdušia a vymedzil sa silný podporný rámec založený na limitných hodnotách, mechanizmoch presadzovania a jasných pravidlách riadenia. Znižovanie znečistenia ovzdušia má veľké vedľajšie prínosy pre zmierňovanie zmeny klímy, energetickú bezpečnosť a biodiverzitu a zvyšuje odolnosť obyvateľstva voči pandémiám.

1.2.

EHSV víta prístup Komisie zameraný na pomer prínosov a nákladov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že za najdôležitejší ukazovateľ, ktorý treba pri revízii zohľadniť, sa považuje tento pomer, a nie maximálna ochrana ľudského života a zdravia. To znamená, že uprednostňovanou možnosťou politiky je „užšie zosúladenie“ namiesto „úplného zosúladenia“. Okrem oxidu dusičitého sa návrh podľa všetkého usiluje dosiahnuť súlad s usmerneniami WHO z roku 2005 a nie s najnovšími usmerneniami uverejnenými v septembri 2021.

1.3.

Normy čistého ovzdušia tvoria právny rámec, ale znižovanie emisií patrí do rozsahu pôsobnosti iných legislatívnych balíkov. EHSV je presvedčený o tom, že ambiciózne stanovené a včas presadzované limitné hodnoty a pravidlá podľa smerníc o kvalite okolitého ovzdušia spolu s účinnými odvetvovými opatreniami povedú k rozhodným opatreniam na národnej a miestnej úrovni.

1.4.

Občania by mali konať tiež a mali by byť informovaní o tom, že ich životný štýl, konanie, spotrebiteľské návyky a úrovne znečistenia spolu súvisia. Lepšie informovaní ľudia sú oveľa viac motivovaní konať a dlhodobé zmeny správania sa dosahujú ľahšie. EHSV preto vyzýva, aby sa v rámci programu Horizont Európa zvýšili finančné prostriedky na občianske vedecké projekty súvisiace so znečistením.

1.5.

Výbor dôrazne podporuje právo na odškodnenie osôb, ktoré utrpeli škodu na zdraví v dôsledku znečistenia ovzdušia, a sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré porušili pravidlá prijaté v danom v členskom štáte.

2.   Kontext

2.1.

Znečistenie okolitého (vonkajšieho) ovzdušia je hlavnou environmentálnou príčinou nepriaznivých účinkov na zdravie v EÚ. Odhaduje sa, že v jeho dôsledku dochádza každoročne k viac ako 300 000 predčasným úmrtiam (1). WHO uvádza, že znečistenie ovzdušia v mestách aj vo vidieckych oblastiach spôsobuje každoročne 4,2 milióna predčasných úmrtí na celom svete (2). Príčinou sú kumulatívne účinky znečistenia ovzdušia na verejné zdravie. Napríklad vystavenie jemným časticiam (PM) s priemerom menším alebo rovným 2,5 mikrometrov (PM2,5) spôsobuje mnohé zdravotné problémy vrátane kardiovaskulárnych a respiračných ochorení a rakoviny. Znečistenie ovzdušia poškodzuje aj životné prostredie a spôsobuje acidifikáciu, eutrofizáciu a úbytok plodín.

2.2.

V celej EÚ sú bežne zaznamenávané prekročenia limitných hodnôt kvality ovzdušia (3), pričom koncentrácie výrazne prevyšujú najnovšie odporúčania WHO (4).

2.3.

V smerniciach o kvalite okolitého ovzdušia (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (6)) sa stanovujú pravidlá riadenia znečisťovania ovzdušia a normy kvality ovzdušia EÚ pre 12 látok znečisťujúcich ovzdušie: oxid siričitý (SO2); oxid dusičitý (NO2)/oxidy dusíka (NOx), tuhé častice (PM10 a PM2,5), ozón (O3), benzén (C6H6), olovo (Pb), oxid uhoľnatý (CO), arzén (As), kadmium (Cd), nikel (Ni) a benzoa)pyrén (C20H12).

2.4.

Pri kontrole vhodnosti (7) sa dospelo k záveru, že súčasné smernice o kvalite okolitého ovzdušia pomohli znížiť znečistenie ovzdušia. Počet predčasných úmrtí, ktoré možno pripísať znečisteniu ovzdušia, je o 70 % nižší v porovnaní s 90. rokmi 20. storočia. Znečistenie ovzdušia v Európe je však ešte stále príliš vysoké, čo má negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.

2.5.

Najviac škodlivé pre ľudské zdravie v Európe sú znečisťujúce látky PM2,5, NO2 a prízemný ozón. Európska únia súbežne so svojím úsilím o dosiahnutie klimatickej neutrality má v úmysle dosiahnuť cieľ nulového znečistenia najneskôr do roku 2050. Cieľom súčasnej revízie smerníc o kvalite ovzdušia je zatiaľ okrem iného: — zaviesť prísnejšie normy kvality ovzdušia, ktoré budú viac zosúladené s novými usmerneniami WHO, — podporovať právo na čisté ovzdušie a zlepšiť prístup k spravodlivosti, — zaviesť účinnejšie sankcie a režimy náhrad v prípade porušenia pravidiel týkajúcich sa kvality ovzdušia, — sprísniť pravidlá monitorovania a modelovania kvality ovzdušia na podporu preventívnych opatrení a cielených opatrení, — objasniť požiadavky na vymedzenie, prijatie a vykonávanie zákonných a účinných plánov kvality ovzdušia zameraných na prevenciu a nápravu porušovania právnych predpisov, — zlepšiť prístup k verejným informáciám a ich kvalitu.

3.   Všeobecné pripomienky

Cesta k nulovému znečisteniu

3.1.

Právo na čisté ovzdušie je medzinárodne uznávaným základným ľudským právom (8). EHSV preto rozhodne víta návrh na revíziu smerníc o kvalite okolitého ovzdušia. Ukázalo sa, že právne predpisy EÚ v oblasti kvality ovzdušia sú kľúčovým a základným nástrojom na znižovanie znečistenia ovzdušia v EÚ.

3.2.

Miera zosúladenia noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia s najnovšími usmerneniami WHO je vecou politickej voľby a závisí od ambícií na národnej úrovni a úrovni miest. Komisia preskúmala tri scenáre (a zodpovedajúce možnosti politiky) a opísala ich vo svojej správe o posúdení vplyvu (9). Voľba spomedzi týchto scenárov je politickým a nie „čisto vedeckým“ rozhodnutím. Uvedené tri možnosti sa odlišujú rôznymi úrovňami ambícií – „úplné zosúladenie“ (I-1), „užšie zosúladenie“ (I-2) a „čiastočné zosúladenie“ (I-3).

3.3.

EHSV víta prístup Komisie zameraný na pomer „prínosov a nákladov“, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že za najdôležitejší ukazovateľ, ktorý treba pri revízii zohľadniť, sa považuje tento pomer, a nie maximálna ochrana ľudského života a zdravia, čo vedie k možnosti politiky I-2 („užšie zosúladenie“). Okrem NO2 je teda cieľom návrhu dosiahnuť súlad s usmerneniami WHO z roku 2005 a nie s novými usmerneniami uverejnenými v roku 2021.

3.4.

EHSV naliehavo vyzýva na čo najskoršie posúdenie pokroku a preskúmanie cieľov a na úplné zosúladenie noriem EÚ v oblasti kvality ovzdušia s aktualizovanými usmerneniami WHO najneskôr do roku 2030. Súčasne s týmto zosúladením by sa mal zabezpečiť spoľahlivý podporný rámec založený na limitných hodnotách, mechanizmoch presadzovania a jasných pravidlách kontroly.

Hranice súčasného návrhu

3.5.

Je poľutovaniahodné, že väčšina členských štátov stále nespĺňa súčasné normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia ani neprijíma účinné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, o čom svedčí počet prebiehajúcich postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Očakáva sa teda, že revíziou sa nielen stanoví správna úroveň ambícií v súlade s vedeckými dôkazmi, aby sa podnietili rozhodnejšie iniciatívy, ale že sa ňou aj zlepšia pravidlá vykonávania a presadzovania s cieľom lepšie pomáhať členským štátom a príslušným orgánom a usmerňovať ich.

3.6.

EHSV žiada, aby sa v právnych predpisoch týkajúcich sa ľudského zdravia a ochrany životného prostredia odstránili prípadné medzery. Články 16 a 17 obsahujú pravidlá, podľa ktorých sa dodržiavanie povinností nevzťahuje na zimný posyp, zimné solenie a prírodné zdroje znečistenia ovzdušia. Podľa názoru EHSV je tento prístup v rozpore s cieľmi právnych predpisov. Prírodné a človekom vytvorené zdroje kombinujú a zosilňujú účinok znečisťujúcich látok. Opomínaním prírodných zdrojov znečistenia ovzdušia by sme naďalej ohrozovali životy ľudí.

3.7.

Podobne v súlade s článkom 29 majú členské štáty stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre fyzické a právnické osoby, ktoré v danom členskom štáte porušili pravidlá. Ide o krok správnym smerom, ktorý výbor dôrazne podporuje. Je totiž mimoriadne dôležité disponovať fungujúcim režimom sankcií v prípade nedodržania noriem. Takisto plne súhlasí s ustanoveniami článku 28 o práve na náhradu škody pre osoby, ktoré v dôsledku znečistenia ovzdušia utrpeli ujmu na zdraví (aj keď len čiastočne). Výbor požaduje, aby sa stanovila jasná, striktne racionálna súvislosť medzi zdrojom znečisťujúcej látky a znečisťovateľom, čím sa objasní zodpovednosť a sankcie. Žiada tiež, aby sa podrobnejšie objasnili ustanovenia o plánoch kvality ovzdušia a súvisiacich nápravných opatreniach (vrátane finančných sankcií) v prípade nedodržania noriem kvality ovzdušia v stanovenej lehote.

3.8.

Osobitný dôraz by sa mal klásť na ozón. Podľa odhadov EEA je každoročne 24 000 predčasných úmrtí spôsobených vystaveniu ozónu (10). Ozón je znečisťujúca látka, ktorá nie je priamo produkovaná primárnymi zdrojmi. Vytvára sa prostredníctvom série komplexných reakcií v atmosfére vyvolaných energiou prenesenou do molekúl oxidu dusičitého, keď absorbujú svetlo zo slnečného žiarenia (11). Účinky prízemného ozónu („toxického“ ozónu) na zdravie sú dobre známe: nedávny epidemiologický výskum ukázal, že vystavenie ozónu je spojené so zvýšenou úmrtnosťou a chorobnosťou (12) a s vážnym poškodením prírody a plodín. Zatiaľ nie sú zavedené žiadne účinné opatrenia na rýchle zníženie emisií prekurzorov ozónu, ako je metán, a to aj napriek nedávnemu uverejneniu akčného plánu EÚ pre metán v rámci globálneho záväzku o metáne. EHSV však víta zámer preskúmať počas revízie smernice o národných záväzkoch znižovania emisií v roku 2025 možné začlenenie metánu medzi regulované znečisťujúce látky.

3.9.

V článku 13 Komisia navrhuje, aby sa takmer pre všetky látky, ktoré znečisťujú ovzdušie, v súčasnosti uplatňované „cieľové hodnoty“ zmenili na „limitné hodnoty“ s výnimkou ozónu, na ktorý sa stále vzťahujú len „cieľové hodnoty“. Táto výnimka je odôvodnená komplexnou povahou jeho tvorby v atmosfére, čo komplikuje úlohu posudzovania uskutočniteľnosti dodržiavania prísnych limitných hodnôt.

3.10.

Podľa názoru EHSV takéto „cieľové hodnoty“ nebudú dostatočne motivovať členské štáty a príslušné orgány k znižovaniu prízemného ozónu – jednej z troch najnebezpečnejších znečisťujúcich látok. Existujú riešenia na zníženie toxického ozónu. K zníženiu koncentrácií ozónu prispeje zníženie prekurzorov ozónu, ako sú NO2, nemetánové prchavé organické zlúčeniny a emisie metánu. Zlepšenie emisných noriem vozidiel, zníženie používania alebo zákaz rozpúšťadiel, farieb alebo postrekovačov s vysokým obsahom prchavých organických zlúčenín, skutočné zníženie emisií metánu z energetiky, odpadu a poľnohospodárstva (najväčší prispievateľ) sú účinnými spôsobmi, ako následne znížiť prízemný ozón. Tieto známe nástroje by sa mali v plnej miere využívať. EHSV odporúča, aby sa normy EÚ pre ozón vo forme „limitnej hodnoty“ plne zosúladili s globálnymi usmerneniami WHO pre kvalitu ovzdušia z roku 2021.

3.11.

Okrem návrhu Komisie by sa mali zaviesť ďalšie monitorovacie miesta pre ultrajemné častice (UFP), čierny uhlík a amoniak. Navrhovaná hustota nie je dostatočná na to, aby umožnila vypracovanie epidemiologických štúdií. Monitorovacie miesta sa musia plánovať tak, aby ich údaje boli dostatočné na primerané informovanie miestnych zdravotníckych orgánov o zdravotných rizikách, ktoré predstavuje miestne znečistenie, vrátane nových znečisťujúcich látok vzbudzujúcich obavy, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny obyvateľstva a veľmi znečistené oblasti.

Špecifické sektorové opatrenia

3.12.

Pokiaľ ide o článok 10 návrhu, výbor odporúča, aby každý členský štát zriadil aspoň jednu monitorovaciu „superlokalitu“ pre každé mesto s viac ako 250 000 obyvateľmi na mestskom pozaďovom mieste. Členské štáty, ktoré nemajú mestá s viac ako 250 000 obyvateľmi, musia zriadiť aspoň jednu monitorovaciu „superlokalitu“ na mestskom pozaďovom mieste.

3.13.

WHO okrem čisto lekárskych usmernení odporúča chrániť prírodu, zachovať čisté ovzdušie a investovať do čistej energie, aby sa zabezpečila rýchla a zdravá energetická transformácia, čo prinesie aj vedľajšie výhody v boji proti zmene klímy. Taktiež odporúča budovať zdravé mestá vhodné pre život, a to podporovaním čistejšej a aktívnejšej mobility, akou je verejná doprava, chôdza a cyklistika; zastavením používania peňazí daňových poplatníkov na dotovanie fosílnych palív, ktoré spôsobujú znečistenie ovzdušia, a podporovaním zdravého stravovania.

3.14.

Týmito akčnými bodmi by sa mal riadiť aj rozhodovací proces na úrovni EÚ. Európska zelená dohoda a príslušné rozsiahle iniciatívy, ako napríklad balík Fit for 55 alebo plán REPowerEU, by sa mali prijať a vykonávať so zreteľom na ochranu verejného zdravia a životného prostredia (13) a v záujme cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, zaistenia bezpečnosti dodávok energie a s prihliadnutím na geopolitické hľadiská.

3.15.

Z tohto dôvodu sa EHSV domnieva, že návrh možno ďalej vylepšiť. Nedostatky návrhu Komisie jasne spočívajú v tom, že neprekračuje rámec toho, čo je v súčasnosti technicky kvantifikovateľné. Vplyvy politických opatrení sú modelované na maximálne technicky uskutočniteľné zníženia, pričom už v základnom scenári existuje potenciálne podhodnotenie. Ďalšie prísne odvetvové právne predpisy (napr. v odvetviach dopravy, vykurovania domácností a agropotravinárstva) by nepochybne pomohli pri dosahovaní čistejšieho ovzdušia: — regulovať všetky znečisťujúce látky, ktoré poškodzujú ľudské zdravie, životné prostredie a klímu, — stanoviť prísne emisné limity pre sporáky a kotly v rámci revízie noriem ekodizajnu, — zaistiť, aby aj agropotravinárske odvetvie prispievalo k dosiahnutiu úrovní stanovených v usmerneniach WHO do roku 2030, najmä znížením emisií amoniaku a metánu, — propagovať verejnú dopravu a odrádzať od používania osobných automobilov, — znížiť emisné limity EÚ pre vozidlá na celosvetovo najnižšiu možnú úroveň (a konať čo najskôr) a zároveň postupne vyradiť motory s vnútorným spaľovaním, — zlepšiť testovanie, schvaľovanie a certifikáciu vozidiel, — monitorovať emisie na ceste, napr. pomocou technológie diaľkového snímania, — harmonizovať európsky rámec (14) pre zóny s nízkymi/nulovými emisiami a zaviesť jednotný celoeurópsky portál na kontrolu a registráciu vozidiel pri vstupe do týchto zón.

3.16.

Pravidlá týkajúce sa čistého ovzdušia tvoria právny rámec, ale znižovanie emisií patrí do rozsahu pôsobnosti iných legislatívnych balíkov. EHSV sa domnieva, že koncepcia zóny s nízkymi emisiami/nulovými emisiami ponúka dokonalý príklad „najlepšieho postupu“. Napríklad nízkoemisná zóna v Bruseli by pravdepodobne nevznikla, keby neexistovali normy na presadzovanie opatrení na dosiahnutie tohto cieľa. Keďže v budúcnosti tieto normy bude spĺňať čoraz viac miest, hlavné ciele sa budú musieť aktualizovať na základe vedeckých údajov, aby sa kvalita ovzdušia neustále zlepšovala.

3.17.

Opísaný proces vytvára účinný cyklus opatrení a dôsledkov. Ambiciózne stanovené a včas presadzované limitné hodnoty a pravidlá podľa smerníc o kvalite okolitého ovzdušia spolu s účinnými odvetvovými opatreniami povedú k rozhodným opatreniam na národnej a miestnej úrovni. Tým sa uľahčí dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti čistého ovzdušia. EHSV sa domnieva, že v posúdení vplyvu a návrhu sa v plnej miere neprihliada na všetky možnosti, ktoré sa v tomto reťazci opatrení dajú dosiahnuť. Ak by sa pri pôvodnom plánovaní návrhu tieto možnosti zohľadnili, tak by sa ako ďalší postup bola mohla zvoliť možnosť „úplného zosúladenia“ (I-1) namiesto menej ambiciózneho „užšieho zosúladenia“ (I-2).

Zvyšovanie povedomia verejnosti

3.18.

Napriek zlepšeniu kvality ovzdušia od 90. rokov považujú európski občania kvalitu ovzdušia naďalej za závažný problém. Väčšina Európanov (viac ako 80 %) považuje zdravotné problémy – ako sú ochorenia dýchacích ciest, astma a kardiovaskulárne ochorenia – za vážne problémy spôsobené znečistením ovzdušia vo svojej krajine (15).

3.19.

Hoci väčšina Európanov (60 %) sa nepovažuje za dobre informovaných, takmer polovica účastníkov prieskumu (47 %) sa domnieva, že kvalita ovzdušia sa za posledných 10 rokov zhoršila. Napriek tomu, že sa počet ľudí vystavených vysokému znečisteniu ovzdušia neustále znižuje, osoby vystavené tomuto znečisteniu stále trpia vážnymi zdravotnými problémami a nemajú žiadne hmatateľné dôkazy o zlepšení kvality okolitého ovzdušia.

3.20.

Zatiaľ nie je jasné, do akej miery by boli občania ochotní proaktívne konať s cieľom priamo alebo nepriamo zlepšiť kvalitu okolitého ovzdušia. Zvyšovanie informovanosti má však dvojaký účinok:

3.20.1.

Po prvé, Európania by mali byť informovaní o tom, že ich životný štýl, konanie, spotrebiteľské návyky a úrovne znečistenia spolu súvisia. Ak by si verejnosť bola jasne vedomá tejto súvislosti, lepšie by akceptovala zavádzanie politických opatrení týkajúcich sa zmeny správania.

3.20.2.

Po druhé, účinnosť takýchto politických opatrení by bola oveľa vyššia a priniesla by kumulatívne výsledky, ak by občania vedeli o výsledkoch zmeny svojho správania. Hoci lepšiu kvalitu ovzdušia možno jasne vidieť „voľným okom“ najmä v mestskom prostredí, vedecké údaje prezentované interaktívne a ľahko zrozumiteľným spôsobom môžu uľahčiť účinný cyklus. Lepšie informovaní ľudia sú oveľa viac motivovaní konať a dlhodobé zmeny správania sa dosahujú ľahšie.

3.21.

Občianska veda je rozhodujúcim faktorom pri formovaní verejnej mienky o všetkých otázkach súvisiacich so znečistením a ich vplyve na životy občanov. EHSV poukazuje na úspech iniciatív, ako je „CurieuzeNeuzen“ (16), ktorá urýchlila akceptáciu nízkoemisných zón verejnosťou vo viacerých mestách v Belgicku, a žiada, aby sa v rámci programu Horizont Európa poskytol väčší objem finančných prostriedkov na projekty občianskej vedy súvisiace so znečistením.

4.   Osobitné pripomienky týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré vyvolávajú obavy

Ultrajemné častice

4.1.

Ultrajemné častice sú častice s priemerom menším alebo rovným 0,1 μm (100 nm). Tieto častice pochádzajú z prírodných alebo antropogénnych zdrojov, ako sú spaľovacie činnosti. Napriek rastúcemu počtu dôkazov o účinkoch UFP na zdravie súčasné smernice o kvalite okolitého ovzdušia tieto znečisťujúce látky neupravujú. EHSV berie na vedomie rastúce snahy premeniť existujúce poznatky o účinkoch na zdravie na politické odporúčania, je však potrebné zhromaždiť ďalšie informácie o tejto otázke.

4.2.

EHSV preto žiada, aby sa prostredníctvom programu Horizont Európa prijali dodatočné cielené opatrenia na systematické financovanie výskumu UFP. Hoci neexistujú žiadne osobitné ukazovatele pre UFP, spustenie kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti by mohlo mať zmysel, aby boli európski občania informovaní o „nových“ rizikách, ktoré predstavuje táto málo známa kategória znečisťujúcich látok.

Čierny uhlík

4.3.

Čierny uhlík (BC) sú jemné častice vznikajúce spaľovaním fosílnych palív alebo biomasy. BC má nepriaznivé účinky na zdravie, vyvoláva choroby srdca alebo pľúc, ale je aj urýchľovačom zmeny klímy, pretože jedna tona BC má na globálne otepľovanie až 1 500-krát vyšší vplyv ako jedna tona CO2.

4.4.

EHSV berie do úvahy odkazy na štúdie, ktoré poskytla WHO (17) a v ktorých sa uvádzajú štatisticky významné účinky expozície čiernemu uhlíku na zdravie na úrovni od 1,08 do 1,15 μg/m3. WHO však tieto úrovne vo svojom odporúčaní týkajúcom sa osvedčených postupov nepodporuje. Podľa názoru EHSV by to nemalo byť zámienkou na to, aby sa v súvislosti s čiernym uhlíkom nepodnikali žiadne kroky. Podobne by sa mali prijať opatrenia na zníženie expozície ultrajemným časticiam, ako sú PM2,5 a PM10. Ak sa bude čakať ďalšie tri roky alebo ďalších päť rokov na dôkazy získané z niektorých výskumných projektov financovaných EÚ alebo na iný usmerňovací dokument WHO, bude to mať za následok stratu tisícov životov občanov a urýchlenie klimatickej krízy.

Amoniak

4.5.

Amoniak (NH3) je anorganická zlúčenina dusíka a vodíka. Vysoká úroveň znečistenia amoniakom poškodzuje pľúca a je príčinou úmrtnosti. NH3 významne prispieva k nadmerným koncentráciám sekundárnych častíc. Takisto vplyvom acidifikácie a eutrofizácie zhoršuje stav životného prostredia a poškodzuje biodiverzitu. Zníženie amoniaku možno dosiahnuť v agropotravinárskom odvetví, doprave a odvetviach, ktoré používajú rozpúšťadlá a iné podobné výrobky.

4.6.

WHO nevydala žiadne odporúčania týkajúce sa koncentrácií amoniaku v okolitom ovzduší v súvislosti s jeho účinkami na zdravie. Jeho vplyv na zdravie a životné prostredie je však dobre zdokumentovaný (18), keďže emisie amoniaku prispievajú k tvorbe sekundárnych častíc PM2,5, pre ktoré existujú usmernenia WHO pre kvalitu ovzdušia. Odborníci navrhli dlhodobú kritickú úroveň pre vegetáciu (vyššie rastliny) na úrovni 3 μg/m3.

4.7.

Nedávny návrh na revíziu smernice o priemyselných emisiách (19), jej ambicióznejší cieľ znížiť priemyselné emisie a rozšírenie jej rozsahu pôsobnosti na najväčšie chovy hospodárskych zvierat v EÚ môžu významne prispieť k zníženiu emisií amoniaku, pretože hlavným zdrojom emisií NH3 je poľnohospodárstvo a približne tri štvrtiny emisií v EÚ sú spôsobené hospodárením s hnojom z chovu hospodárskych zvierat (20). Smernica o priemyselných emisiách by sa však mala uplatňovať primeraným a nákladovo efektívnym spôsobom, aby sa zabránilo ďalšiemu zvýšeniu výrobných nákladov v agropotravinárskom sektore (21).

4.8.

Podľa názoru EHSV je na zabezpečenie živobytia, zdravia a dobrých životných podmienok jednotlivcov potrebný aj spoľahlivý podporný mechanizmus pre zraniteľné osoby a priemyselné odvetvia, aby boli v praxi dostupné praktické riešenia, pokiaľ ide o emisie NH3 uvoľňované pri chove hospodárskych zvierat. Táto podpora by mala zahŕňať financovanie už známych technologických inovácií a ďalšieho výskumu. Celkovo by sa podniky s chovom hospodárskych zvierat mali nabádať, aby uskutočňovali zmeny šetrné k životnému prostrediu a zdraviu, pričom sa musí zachovať dôležitá funkciu dodávok tovaru pre obyvateľstvo (22).

---

(1)  Health impacts of air pollution in Europe (Vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie v Európe), EEA.

(2)  Ambient (outdoor) air pollution (Znečistenie okolitého (vonkajšieho) ovzdušia), WHO.

(3)  Europe's air quality status 2022 (Stav kvality ovzdušia v Európe v roku 2022), EEA.

(4)  Globálne usmernenia pre kvalitu ovzdušia, WHO.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3).

(7)  Air Policy (Politika v oblasti ovzdušia), CIRCABC.

(8)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Spojených národov A/76/L.75 a stanovisko NAT/824.

(9)  Kvalita ovzdušia – revízia pravidiel EÚ, Európska komisia.

(10)  Health impacts of air pollution in Europe (Vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie v Európe), EEA.

(11)  Globálne usmernenia pre kvalitu ovzdušia, WHO.

(12)  Health Effects of Ozone in the General Population (Účinky ozónu na zdravie celkovej populácie), Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA).

(13)  Osobitná pozornosť by sa mala venovať novým emisným normám pre vozidlá Euro 7, keďže cestná doprava je hlavnou príčinou znečistenia okolitého ovzdušia v mestských oblastiach. Mnohé zainteresované strany (napr. Transport & Environment) uvádzajú, že očakávania týkajúce sa normy Euro 7 sa nenaplnili.

(14)  EHSV konštatuje, že stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu [COM(2020) 789 final] zahŕňa záväzok Komisie začať špecializovanú štúdiu o riešeniach, ktoré umožnia zaviesť účinnejšie a používateľsky ústretovejšie systémy obmedzenia prístupu vozidiel do miest, pričom treba dodržiavať zásadu subsidiarity.

(15)  Attitudes of Europeans towards Air Quality (Postoje Európanov ku kvalite ovzdušia), Eurobarometer. V oznámení COM(2021) 44 final sa zohľadňuje súvislosť medzi rakovinou a znečistením. EHSV považuje za potrebné, aby sa do budúcich prieskumov Eurobarometra doplnila otázka týkajúca sa postojov k rakovine (a tiež cukrovke a demencii) ako dôsledku znečistenia ovzdušia.

(16)  CurieuzeNeuzen in Vlaanderen. Podobné kampane viedli skupiny občianskej spoločnosti v Nemecku, Írsku, Taliansku, Litve, Poľsku, na Slovensku a v niekoľkých ďalších krajinách EÚ.

(17)  Health effects of black carbon (Účinky čierneho uhlíka na zdravie), Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

(18)  Towards Cleaner Air, Scientific Assessment Report 2016 (Smerom k čistejšiemu ovzdušiu, vedecká hodnotiaca správa), Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(20)  76,2 % v roku 2020 podľa vnútroštátnej tabuľky emisií látok znečisťujúcich ovzdušie.

(21)  Stanovisko EHSV na tému Revízia smernice o priemyselných emisiách a nariadenia o E-PRTR (Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 130).

(22)  Stanovisko EHSV na tému Revízia smernice o priemyselných emisiách a nariadenia o E-PRTR (Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 130).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ

[COM(2022) 583 final]

(2023/C 146/09)

Spravodajca:	Krister ANDERSSON
Spoluspravodajkyňa:	Dominika BIEGON

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 19. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	1. 2. 2023
Prijaté v pléne	23. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	202/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) s potešením víta oznámenie Komisie, v ktorom sa opisujú usmernenia týkajúce sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí.

1.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné rýchlo dosiahnuť dohodu pred tým, než členské štáty začnú rozpočtové procesy na rok 2024. Ako konštatovala Komisia, je naliehavo potrebná úzka koordinácia rozpočtových a štrukturálnych politík, ako aj účinný hospodársky a fiškálny dohľad, čo by podporilo inkluzívny rast a pomohlo Európskej centrálnej banke (ECB) dosiahnuť jej dohodnuté ciele.

1.3.

EHSV súhlasí s Komisiou, že v členských štátoch chýbajú obozretné politiky v hospodársky priaznivých obdobiach (1), kým zároveň fiškálne pravidlá v niektorých členských štátoch zužujú fiškálny manévrovací priestor počas hospodárskych poklesov.

1.4.

EHSV oceňuje plán Komisie udržiavať referenčné hodnoty. Kritérium deficitu na úrovni 3 % HDP pôsobí ako politický a trhový signál. Celkovo EHSV zdôrazňuje, že fiškálno-štrukturálne plány musia zabezpečovať, aby pomery dlhu k HDP začali klesať alebo zostali na obozretných úrovniach.

1.5.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby sa už neuplatňovalo prísne pravidlo jednej dvadsatiny, keďže by mohlo nadmerne zaťažiť členské štáty s vysokým dlhom, čo by malo negatívny vplyv na rast a samotnú udržateľnosť dlhovej služby. Ako primerané sa javí aj štvorročné obdobie, po ktorom sa priebežne zhodnotia referenčné fiškálne úpravy, pričom toto obdobie v prípade potreby možno predĺžiť o ďalšie tri roky.

1.6.

EHSV víta, že Komisia sa zameriava na čisté primárne výdavky ako hlavný parameter hodnotenia novej správy hospodárskych záležitostí.

1.7.

EHSV poukazuje na to, že fiškálna politika je tradičnou oblasťou parlamentnej politiky, keďže ovplyvňuje celú štruktúru výdavkov a príjmov štátu. Kľúčom k úspechu reformovaného rámca je zodpovednosť za proces.

1.8.

EHSV zastáva názor, že v záujme ľudí, podnikov a vlád je naliehavo potrebná rozumná reforma európskej správy hospodárskych záležitostí. Je preto dôležité rozvíjať ďalšie opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na posilnenie zodpovednosti za pravidlá, čím sa zabezpečí, aby všetky vlády boli odhodlané prijať revidovaný rámec.

1.9.

EHSV považuje za prvoradé, aby sa v nadchádzajúcich návrhoch právnych predpisov stanovili minimálne normy pre dohľad národných parlamentov a zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vypracovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné náležité pravidlá na zabezpečenie dôsledného presadzovania. Vo výnimočných prípadoch, keď sa uvažuje o sankciách, musia byť tieto sankcie účinné a vykonávané transparentným spôsobom. Pravidlá musia pre všetky členské štáty platiť rovnako, aby sa zachovala dôveryhodnosť.

1.11.

EHSV víta skutočnosť, že zvýšená kvalita a väčšie množstvo verejných investícií sa uvádzajú ako faktor na zváženie v procese dosahovania udržateľnosti dlhovej služby. Okrem toho víta predĺženie postupu úprav, ktoré sa môže udeliť najviac na tri roky.

1.12.

Na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ treba úplne prepracovať kapitálový základ a rozšíriť verejné a súkromné investície. V minulosti EHSV žiadal opatrenia na odstránenie obrovského nedostatku investícií (2). Zdôrazňuje, že môžu byť potrebné ďalšie iniciatívy na zabezpečenie toho, aby sa mobilizoval dostatočný súkromný a verejný kapitál na ekologickú transformáciu a sociálnu súdržnosť.

1.13.

Na zabezpečenie transparentnosti a uľahčenie účinného monitorovania vykonávania strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov musia členské štáty predkladať výročné správy o pokroku a podrobne opisovať stav vykonávania reforiem a investícií. Tieto správy a hodnotenia Komisie a Rady vykonávané v súvislosti s ročným dohľadom by sa mali sprístupniť verejnosti.

2.   Základné informácie

2.1.

V oznámení Európskej komisie sa stanovujú všeobecné zásady pre reformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ (3). V záujme zlepšenia súčasného rámca sa iniciatíva Komisie zameriava na posilnenie udržateľnosti dlhovej služby a podporu udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom investícií a reforiem.

2.2.

Čisté primárne výdavky, čiže výdavky pod kontrolou vlády, budú kvalifikované ako hlavný ukazovateľ zvažovaný Komisiou. Čisté primárne výdavky budú takisto základom na stanovenie postupov fiškálnych úprav a vykonávanie ročného fiškálneho dohľadu s cieľom zjednodušiť súčasné pravidlá.

2.3.

Okrem toho Komisia vyvinie referenčný postup fiškálnych úprav pre každý členský štát na obdobie štyroch rokov na základe metodiky stanovenej na analýzu a posúdenie udržateľnosti dlhu. Postupom úprav by sa malo zabezpečiť, aby sa pomery dlhu k HDP členských štátov, ktoré čelia osobitným výzvam v oblasti dlhu, znižovali, pričom sa zabezpečí, aby deficit neprekročil 3 % HDP stanovené v pravidlách zmluvy.

2.4.

Komisia bude sústavne monitorovať vykonávanie plánov a od členských štátov vyžadovať predkladanie výročných správ o pokroku pri uplatňovaní ich plánov v záujme efektívnejšej a transparentnejšej monitorovacej činnosti. Postup pri nadmernom deficite sa zachová, pokým postup pri nadmernom deficite na základe dlhu sa posilní a spustí, keď sa členský štát s dlhom prekračujúcim 60 % HDP odkloní od schváleného vývoja výdavkov.

2.5.

Strednodobý prístup, ktorý Komisia prijala, umožní rozlišovať medzi členskými štátmi na základe výziev súvisiacich s udržateľnosťou ich dlhu. Vzhľadom na zaťaženie členských štátov s vysokým dlhom sa súčasná referenčná hodnota znižovania pomeru dlhu k HDP (tzv. pravidlo jednej dvadsatiny) nahradí dohľadom väčšmi založeným na riziku s cieľom predísť nepriaznivým účinkom na rast a samotnú udržateľnosť dlhovej služby.

2.6.

Komisia má v úmysle posilniť mechanizmy presadzovania ako nevyhnutný doplnok dohľadu založeného na riziku. Nástroje presadzovania budú zahŕňať: a) účinné finančné sankcie, ktoré sa uľahčia, a pravdepodobnosť ich uplatnenia sa zvýši tým, že sa zníži ich výška; b) sankcie za poškodenie dobrého mena v prípade postupu pri nadmernom deficite alebo ďalších odchýlok; iii) makroekonomickú podmienenosť financovania EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV s potešením víta oznámenie Komisie, v ktorom sa opisujú usmernenia týkajúce sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí. Zároveň konštatuje, že ešte treba vymedziť množstvo podrobností, čo umožňuje len predbežné posúdenie.

3.2.

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné rýchlo dosiahnuť dohodu pred tým, než členské štáty začnú rozpočtové procesy na rok 2024. Ako konštatovala Komisia, je naliehavo potrebná úzka koordinácia rozpočtových a štrukturálnych politík, ako aj účinný hospodársky a fiškálny dohľad, čo by podporilo inkluzívny rast a zmenšilo sociálnu a ekonomickú nerovnováhu, aby sa v koordinácii s inštitucionálnou činnosťou Európskej centrálnej banky dosiahli jej dohodnuté ciele.

3.3.

EHSV oceňuje holistický prístup Komisie zameraný na národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány zahŕňajúce fiškálne, reformné a investičné ciele na jednom mieste. Takéto plány poskytujú členským štátom väčšiu flexibilitu spravodlivým spôsobom a s rámcami založenými na riziku, ktoré sa v polovici trvania zhodnotia.

3.4.

EHSV podporuje ambíciu a kľúčové prvky iniciatívy Komisie zameranej na zlepšenie národnej zodpovednosti, zjednodušenie rámca, prechod na rozsiahlejšie strednodobé zameranie spolu so silnejším a jednotnejším presadzovaním (4).

3.5.

EHSV súhlasí s Komisiou, že v členských štátoch chýbajú obozretné politiky v hospodársky priaznivých obdobiach (5), kým zároveň fiškálne pravidlá v niektorých členských štátoch zužujú fiškálny manévrovací priestor počas hospodárskych poklesov. Konštatuje, že roky s pozitívnymi výsledkami v oblasti rastu by sa mali spájať so znižovaním pomeru dlhu k HDP, čím sa vytvorí priestor na využívanie fiškálnej flexibility v rokoch recesie. V čase, keď členské štáty čelia stagnácii alebo hlbokej recesii, je zároveň potrebná fiškálna voľnosť. EHSV sa domnieva, že návrh Komisie predstavuje krok správnym smerom, ktorý členským štátom v budúcnosti umožní viesť dôveryhodné proticyklické politiky.

3.6.

EHSV oceňuje plán Komisie udržiavať referenčné hodnoty, keďže jasne vyčíslené pravidlá pôsobia ako politický a trhový signál. Prahová hodnota deficitu na úrovni 3 % HDP je skutočne pevne stanovená v zmluve, dobre známa a jednotne uplatniteľná na všetky krajiny EÚ. EHSV súhlasí s Komisiou, že fiškálno-štrukturálne plány musia zabezpečovať, aby pomery dlhu k HDP začali klesať alebo zostali na obozretných úrovniach.

3.7.

Podľa EHSV môžu byť krátkodobé odchýlky od uvedenej prahovej hodnoty potrebné na splnenie obrovských investičných potrieb, ktoré sa v súčasnosti spájajú s ekologickou a digitálnou transformáciou, alebo na umožnenie postupu úprav, ktorý nemá negatívny vplyv na rast.

3.8.

EHSV sa domnieva, že strednodobý rámec, ktorý predkladá Komisia, je rozumný a možno vďaka nemu rozlišovať medzi veľmi odlišnými úrovňami pomeru dlhu členských štátov k HDP, čo umožňuje modulárne prístupy zamerané na rôznorodé situácie v členských štátoch, keď môžu pomery dlhu k HDP kolísať od 60 % po viac než 150 %. V tejto súvislosti podporuje návrh Komisie, aby sa už neuplatňovalo prísne pravidlo jednej dvadsatiny, keďže by mohlo nadmerne zaťažiť členské štáty s vysokým dlhom, čo by malo negatívny vplyv na rast a samotnú udržateľnosť dlhovej služby. Vzhľadom na súčasné a predvídateľné hospodárske a medzinárodné podmienky sa ako primerané javí aj štvorročné obdobie, po ktorom sa priebežne zhodnotia referenčné fiškálne úpravy, pričom toto obdobie v prípade potreby možno predĺžiť o ďalšie tri roky.

3.9.

EHSV víta, že Komisia sa zameriava na čisté primárne výdavky ako hlavný parameter hodnotenia novej správy hospodárskych záležitostí. V tejto súvislosti žiada, aby sa do národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov začlenili cielené, strategické a dobre navrhnuté verejné investície v súlade s prioritami EÚ. Takéto investície by mali tvoriť väčší podiel výdavkov verejnej správy a podporovať inkluzívny a udržateľný rast.

3.10.

EHSV súhlasí s Komisiou, že treba zvýšiť kvalitu verejných výdavkov. Na národnej úrovni by sa mali uprednostňovať reformy a investície posilňujúce rast a mal by sa vykonávať dôveryhodný postup znižovania dlhu po pandémii a v časoch medzinárodného napätia.

3.11.

EHSV podporuje návrh Komisie, že sú potrebné spoľahlivé únikové doložky na riešenie výnimočných situácií, keď by nebolo možné reálne dodržiavať schválený postup úprav. Prísne dodržiavanie dohodnutého viacročného vývoja čistých primárnych výdavkov by umožnilo, aby bola fiškálna politika proticyklická, vykazovala klesajúci pomer dlhu k HDP v dobrých časoch, umožňovala potrebnú politickú reakciu v ťažkých časoch, a tým aj ochranu tých najzraniteľnejších (6).

3.12.

EHSV poukazuje na to, že fiškálna politika je tradičnou oblasťou parlamentnej politiky, keďže ovplyvňuje celú štruktúru výdavkov a príjmov štátu. Kľúčom k úspechu reformovaného rámca je zodpovednosť za proces. EHSV považuje za prvoradé, aby sa v nadchádzajúcich návrhoch právnych predpisov stanovili minimálne normy pre dohľad národných parlamentov a zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vypracovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov. Parlamenty a organizovaná občianska spoločnosť, ako aj miestne a regionálne samosprávy by mali byť účinne zapojené, pretože zodpovednosť za strednodobé plány fiškálno-štrukturálnych reforiem bude silná, len ak sa primerane zapoja všetky príslušné zainteresované strany (7). Vlády by sa za svoje fiškálne a reformné politiky mali zodpovedať národným parlamentom.

3.13.

V prípade zmeny vlády musia byť možné zmeny strednodobých štrukturálnych plánov, ak sa neohrozí strednodobá stabilita. Ak vlády zavedú nové diskrečné príjmové opatrenia a súčasne zachovajú celkovú udržateľnosť dlhu, malo by byť možné prispôsobenie vývoja výdavkov bez toho, aby sa muselo znovu prejsť celým procesom schvaľovania štrukturálno-fiškálnych plánov.

3.14.

EHSV konštatuje, že ak by sa zaviedli návrhy Komisie, samotná Komisia by mala väčší vplyv na fiškálnu politiku členských štátov (8). Zároveň by vzrástla záväznosť odporúčaní pre jednotlivé krajiny, keďže ich nedostatočné vykonávanie by mohlo viesť k zníženiu financovania EÚ a obmedzujúcejšiemu postupu úprav. Vzrástol by aj význam európskeho semestra. Je preto dôležité posilniť zapojenie národných parlamentov a organizácií občianskej spoločnosti, aby sa zvýšila zodpovednosť za systém založený na pravidlách. Dôležitá je funkcia Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a kontroly, najmä pri presadzovaní a nápravných opatreniach. Zároveň sa musí dodržiavať zásada subsidiarity a rozdelenie právomocí stanovené v zmluvách.

3.15.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie zlepšiť v prípade odchýlok účinnosť finančných sankcií a mechanizmov presadzovania v súvislosti s poškodzovaním dobrého mena. Vzhľadom na vyššiu flexibilitu, ktorú by členské štáty mali pri vykonávaní svojich fiškálnych, investičných a štrukturálnych reforiem v rámci národných fiškálno-štrukturálnych plánov, by sa uplatniteľné pravidlá mali v prípade nesúladu účinne presadzovať. Podporovala by sa teda konsolidácia verejných financií v dobrých časoch, čím by sa dlh stával udržateľnejším.

3.16.

EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné náležité pravidlá na zabezpečenie dôsledného presadzovania. Vo výnimočných prípadoch, keď sa uvažuje o sankciách, musia byť tieto sankcie účinné a vykonávané transparentným spôsobom. Pravidlá musia pre všetky členské štáty platiť rovnako, aby sa zachovala dôveryhodnosť. Súčasťou analýzy presadzovania by mali byť možné sociálne dôsledky a účinky na vývoj udržateľnosti dlhu.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Keďže sa navrhuje, aby sa plány čistých primárnych výdavkov stali hlavným parametrom hodnotenia, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné mať jasné a transparentné pravidlá výpočtu primárnych výdavkov. Diskrečné príjmové opatrenia, ako aj cyklické výdavky na nezamestnanosť sa preto musia objektívne a jasne vymedziť na základe dohody všetkých členských štátov.

4.2.

Hoci vylúčenie cyklických výdavkov na nezamestnanosť v plánoch výdavkov môže byť pochopiteľné, nesmie členským štátom brániť v uspokojovaní akejkoľvek potreby zlepšiť fungovanie trhu práce s cieľom znížiť štrukturálnu nezamestnanosť, keďže takéto náklady, aj keď nie sú vylúčené, môžu strednodobo podstatne zvýšiť rast a zamestnanosť, čím sa zlepší udržateľnosť dlhu. Zároveň je strednodobo potrebné podporovať dobré pracovné podmienky. Je dôležité, aby pravidlá boli jasné a spoľahlivé a aby zabezpečili, že členské štáty neuplatňujú žiadnu formu „kreatívneho účtovníctva“.

4.3.

EHSV víta skutočnosť, že zvýšená kvalita a väčšie množstvo verejných investícií sa uvádzajú ako faktor na zváženie v procese dosahovania udržateľnosti dlhovej služby. Okrem toho víta predĺženie postupu úprav, ktoré sa môže udeliť najviac na tri roky, za predpokladu, že členské štáty podporia svoje plány súborom reforiem a investícií na podporu udržateľného rastu a udržateľnosti dlhovej služby.

4.4.

Na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ treba úplne prepracovať kapitálový základ a rozšíriť verejné a súkromné investície. V minulosti EHSV vyzval na zavedenie zlatého pravidla pre verejné investície na zabezpečenie odstránenia obrovského nedostatku investícií. To nie je súčasťou návrhu Komisie. Ten však zahŕňa dôležité prvky na posilnenie verejných investícií. V skutočnosti však nie je možné vyčísliť verejné investície, ktoré sa vytvoria, keďže veľa bude závisieť od rokovaní medzi Komisiou a členskými štátmi o fiškálno-štrukturálnych plánoch. EHSV preto zdôrazňuje, že môžu byť potrebné ďalšie iniciatívy na zabezpečenie toho, aby sa mobilizoval dostatočný súkromný a verejný kapitál na ekologickú transformáciu a sociálnu súdržnosť.

4.5.

Z dôvodu prístupu založeného na rizikách, ktorý navrhuje Európska komisia, sa analýza udržateľnosti dlhovej služby stane v budúcom rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ kľúčovou. EHSV poukazuje na to, že nastavenie podrobností analýzy udržateľnosti dlhovej služby vrátane toho, či do nej zahrnúť riziká súvisiace s klímou alebo nie, je vysoko politickou otázkou, o ktorej by sa malo dôkladne diskutovať s príslušnými zainteresovanými stranami. O konečných parametroch tejto analýzy sa musí rozhodnúť demokratickým a transparentným spôsobom. Nezávislé fiškálne inštitúcie by mohli zohrať dôležitú úlohu pri posudzovaní vhodnosti základných predpokladov tým, že sa zapoja do diskusie a poskytnú informácie národným parlamentom.

4.6.

Na zabezpečenie transparentnosti a uľahčenie účinného monitorovania vykonávania strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov musia členské štáty predkladať výročné správy o pokroku a podrobne opisovať stav vykonávania reforiem a investícií. Tieto správy a hodnotenia vykonané Komisiou a Radou v súvislosti s ročným dohľadom by sa mali sprístupniť verejnosti.

4.7.

EHSV sa domnieva, že zámer venovať zvýšenú pozornosť premenným súvisiacim s tokom v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sa musí špecifikovať a vyčísliť v nasledujúcich krokoch reformy správy hospodárskych záležitostí, aby bol tento postup symetrický, funkčný a transparentný.

4.8.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť a vyvinúť vhodný proces prvého skríningu nerovnováh v správe o mechanizme varovania a určiť, či sa nerovnováhy vyskytujú v hĺbkových preskúmaniach. Odporúčania by sa mali posúdiť s ohľadom na hybné sily európskeho rastu a ich vplyv na hospodársky rozvoj. Treba podrobne uviesť zmysel potreby výhľadovejšieho dohľadu s cieľom rýchlo odhaliť a vyriešiť vznikajúce nerovnováhy.

4.9.

EHSV zdôrazňuje význam prísnych pravidiel schopných fungovať v meniacich sa hospodárskych podmienkach a potrebu záväzku a zodpovednosti členských štátov. S cieľom zvýšiť investície a úrovne produktivity v celej EÚ sa reforma fiškálneho rámca nesmie odkladať.

4.10.

EHSV zastáva názor, že v záujme ľudí, podnikov a vlád je naliehavo potrebná rozumná reforma európskej správy hospodárskych záležitostí. Je preto dôležité rozvíjať ďalšie opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na posilnenie zodpovednosti za pravidlá, čím sa zabezpečí, aby všetky vlády boli odhodlané prijať revidovaný rámec.

4.11.

EHSV konštatuje, že mnohé postupy stanovené v návrhu Komisie sa musia podrobne rozpracovať. Očakáva teda, že v roku 2023 bude môcť vyjadriť svoje názory a odporúčania v súvislosti s podrobnejšími návrhmi.

---

(1)  COM(2022) 583 final, s. 3.

(2)  Stanovisko EHSV na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(3)  COM(2022) 583 final.

(4)  COM(2022) 583 final, s. 1.

(5)  COM(2022) 583 final, s. 3.

(6)  COM(2022) 583 final, s. 16.

(7)  EHSV berie na vedomie kritiku slabého zapojenia občianskej spoločnosti v rámci nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

(8)  EHSV uznáva, že pre životaschopnosť menovej únie sú potrebné určité fiškálne podmienky a stabilita.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke: Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2023

[COM(2022) 780 final]

(2023/C 146/10)

Hlavný spravodajca:

Gonçalo LOBO XAVIER

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 19. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	23. 2. 2023
Plenárne zasadnutie č.	576
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	196/2/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta kľúčové politické priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2023, ktorými sa realizujú štyri rozmery konkurencieschopnej udržateľnosti. Je zrejmé, že vzhľadom na súčasnú situáciu a scenáre by sa v krátkodobom horizonte mali podporovať ohrozené domácnosti s cieľom chrániť ich pred najhoršími dôsledkami energetickej krízy, pričom by sa v Európskej únii mala vo všeobecnosti naďalej podporovať energetická efektívnosť. EHSV sa domnieva, že strednodobé a dlhodobé politiky by mali urýchliť digitálnu a ekologickú transformáciu. Zastáva tiež názor, že Únia musí vyvážiť dopyt po dodávkach energie a zároveň zaistiť energiu na zimné obdobie a zabrániť vyšším nákladom. Je nevyhnutné podporovať opatrenia, ktoré zvýšia efektívnosť vo všetkých oblastiach. To sa musí uskutočniť pri zachovaní integrity jednotného trhu a zabezpečení makroekonomickej finančnej stability a koherentnej fiškálnej a menovej politiky.

1.2.

EHSV si uvedomuje, že v roku 2023 bude cyklu európskeho semestra dominovať efektívne vykonávanie plánov obnovy a odolnosti. V týchto plánoch sa bude klásť veľký dôraz na politické programy členských štátov, ktoré musia poskytnúť príležitosť na oživenie ich hospodárstiev. EHSV víta úsilie Európskej komisie organizovať dialógy s členskými štátmi začiatkom roka 2023. Tieto dialógy by mohli mať formu podrobnej diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom ovplyvniť odporúčania pre jednotlivé krajiny. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že tieto dialógy podporia lepšie vykonávanie plánov obnovy a odolnosti a pomôžu zabezpečiť, aby sa akékoľvek obavy lepšie riešili a identifikovali prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

1.3.

EHSV naliehavo žiada spravodlivé pracovné podmienky, efektívnu hospodársku súťaž a lepšie zohľadnenie obáv občianskej spoločnosti v záujme lepšieho fungovania jednotného trhu. Vzhľadom na vojnu a energetickú krízu sú tieto prvky ešte dôležitejšie. EHSV podporuje výzvu, aby sa prijali opatrenia na posilnenie jednotného trhu. Nazdáva sa, že nedávne otrasy poukazujú na význam dobrej koordinácie zdravých fiškálnych politík a budovania fiškálnych rezerv počas priaznivých období, ktoré sa môžu využiť počas hospodárskeho poklesu, a zároveň riešiť sociálne deficity, ktoré môžu strednodobo nepriaznivo ovplyvniť hospodársky rast. Fiškálne politiky by mali byť zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti postupnou konsolidáciou, ako aj investíciami a reformami podporujúcimi udržateľný rast.

1.4.

EHSV vyzýva na lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi a odvážne rozhodnutia, ktoré vytvárajú stimuly na zabránenie energetickej závislosti EÚ, najmä od Ruska. Takáto závislosť by mohla ohroziť záujmy Únie a treba ju rozhodne riešiť.

1.5.

EHSV požaduje umiernený, realistický a vyvážený prístup k riešeniu inflácie s cieľom zapojiť všetkých do hľadania takého riešenia, ktoré bude prínosom pre celú Úniu. Orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia byť rozhodne aktívne pri zabezpečovaní transparentnosti cien a musia byť ostražité pri akýchkoľvek prípadných zlyhaniach trhu. Vlády musia byť opatrné a zabezpečiť, aby ich vyhlásenia boli založené na najlepšej empirickej analýze s cieľom zabrániť neodôvodnenej kritike obchodných subjektov, pretože to môže viesť ku konfliktu medzi občanmi, podnikmi a sociálnymi partnermi. EHSV sa tiež domnieva, že tento problém možno vyriešiť len vtedy, ak budú vzájomne spolupracovať vlády, podniky a organizovaná občianska spoločnosť. EHSV je presvedčený, že pri využívaní finančných a iných dostupných verejných zdrojov sa členské štáty musia jasne a neúnavne zameriavať na efektívnosť a spravodlivosť. Má to zásadný význam pre zabezpečenie nových a kvalitných investícií.

1.6.

EHSV bude naďalej argumentovať tým, že konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou (sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti), Európskym parlamentom a národnými parlamentmi musia zohrávať významnejšiu úlohu počas celého cyklu európskeho semestra, aby sa posilnila zodpovednosť členských štátov. EHSV sa domnieva, že procesu semestra, ako aj vykonávaniu plánov obnovy a odolnosti by prospela lepšia a organizovanejšia účasť organizácií, ktoré zastupuje. Počas diskusií o vykonávaní politiky je potrebné hľadieť na veci reálne.

1.7.

EHSV si tiež uvedomuje potrebu investovať do zručností a priemyselnej agendy, aby sa skutočne využili existujúce európske aktíva, konkrétne investície do inovácií a vedy, ktoré sa musia používať v prospech občanov.

1.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby lepšie komunikovala s občanmi. Rozhodné, spoľahlivé a spoločné vystupovanie v súvislosti s výzvami a spôsob, akým sa Únia mobilizuje s cieľom pracovať na zvládnutí týchto výziev, majú zásadný význam pre občanov a zabráni nedorozumeniam v súvislosti s európskym projektom. Investovanie do lepšej komunikácie (a EHSV týmto nemyslí reklamu) by mohlo byť zaujímavou zmenou v rétorike proti európskemu projektu a malo by byť prioritou. V tejto súvislosti víta aj iniciatívu Komisie predložiť v tomto roku oznámenie o posilnení sociálneho dialógu v EÚ a návrh odporúčania Rady o úlohe sociálneho dialógu na národnej úrovni. Lepšia komunikácia a konzultácia s organizovanou občianskou spoločnosťou sú nevyhnutné a sú navzájom prepojené.

2.   Kontext

2.1.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Európa prechádza najťažším obdobím za posledných 70 rokov. Musí reagovať na mnohé zložité hospodárske a sociálne výzvy v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorá naďalej vyčerpáva európske hospodárstvo a má za následok prudký nárast účtov za energiu, vysokú mieru inflácie, nedostatok dodávok, vyššie úrovne dlhu a rastúce náklady na úvery a pôžičky. Preto je načase prijať rozhodnutia s cieľom určiť budúce smerovanie jedného z najúspešnejších globálnych projektov sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho pokroku

2.2.

Komisia 22. novembra 2022 prijala jesenný balík európskeho semestra 2023 v snahe navrhnúť spôsoby ako spoločne prekonať tieto výzvy a posilniť naše hospodárstva v dlhodobom horizonte koordináciou hospodárskych, fiškálnych, pracovných a sociálnych politík. Účelom je zabezpečiť primerané a cenovo dostupné dodávky energie, zachovať hospodársku a finančnú stabilitu a chrániť ohrozené domácnosti a podniky, stimulovať rast a tvorbu kvalitných pracovných miest a dokončiť dvojakú transformáciu.

2.3.

V ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2023 sa načrtávajú politické priority na nadchádzajúci rok a stanovuje sa program na posilnenie tejto koordinácie s cieľom zmierniť negatívny vplyv, riešiť súčasné výzvy a zvýšiť sociálnu a hospodársku odolnosť a zároveň podporiť udržateľný a inkluzívny rast v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. V záujme podpory konkurencieschopnej udržateľnosti sú stanovené štyri priority: podpora environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability.

2.4.

Program hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti by sa mal zamerať na podporu občanov a podnikov pri riešení výziev, ktoré vznikli v dôsledku rastu nákladov na energiu a dodávok energie, a zároveň na pokračovanie v úsilí o podporu udržateľného rastu a ekologickej a digitálnej transformácie, ako aj na zvýšenie sociálnej spravodlivosti a hospodárskej odolnosti.

2.5.

Podľa tejto zásady sa na jar 2023 očakávajú návrhy odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom správy o jednotlivých krajinách sa zameriavajú na: — stručný, ale ucelený prehľad hospodárskeho a sociálneho vývoja a výziev, na ktoré musia reagovať členské štáty; — prehľad stavu vykonávania národných plánov podpory obnovy a odolnosti; — pokračovanie v umiernenom prístupe k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny.

2.6.

Pokiaľ ide o eurozónu, Komisia identifikovala päť odporúčaní na rok 2023: a) koordinovať fiškálnu politiku; b) zachovať miernu verejných investícií; c) monitorovať mzdové a sociálne politiky; d) zlepšiť podnikateľské prostredie; e) zachovať makrofinančnú stabilitu.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Európsky semester a zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti

3.1.1.

Európsky semester ostáva hlavným, dobre zavedeným rámcom pre účinnejšie koordinačné politiky medzi členskými štátmi. Takáto koordinácia sa vyplatila, keďže obnova EÚ po pandémii COVID-19 bola najrýchlejšia od povojnového rozmachu a naše trhy práce sa ukázali ako odolné s rekordne vysokou zamestnanosťou. V rámci európskeho semestra a vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (vrátane jeho dodatočnej zložky REPowerEU) bude EHSV aj naďalej zásadne podieľať na transformácii, aby sa dosiahla konkurencieschopná udržateľnosť. V súlade s tým sa bude EHSV naďalej zasadzovať za to, aby konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou zohrávali dôležitejšiu úlohu počas celého cyklu európskeho semestra s cieľom zohľadniť rôzne záujmy v spoločnosti a posilniť zodpovednosť členských štátov.

3.1.2.

EHSV v súčasnosti uskutočňuje konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou v členských štátoch, aby od nich získal odporúčania v tomto smere (1). Preto víta iniciatívu Komisie – ohlásenú v júli 2022 (2) – predložiť v tomto roku oznámenie o posilnení sociálneho dialógu v EÚ a návrh odporúčania Rady o úlohe sociálneho dialógu na národnej úrovni.

3.1.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby rozšírila a poskytla jasný rámec pre existujúce fóra v rámci európskeho semestra v záujme informovať a zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti počas celého cyklu semestra, aby sa skutočne stali relevantnými aktérmi pri koordinácii fiškálnych, hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti na úrovni EÚ.

3.2.   Geopolitická kríza – vojna na Ukrajine

3.2.1.

Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu predstavujú pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ početné nové hospodárske ťažkosti, ktoré ovplyvňujú jej celkovú hospodársku a sociálnu stabilitu a dodávky energie. EÚ sa musí aj naďalej usilovať o konkurencieschopnú udržateľnosť a súčasne o sociálnu a hospodársku odolnosť. V blízkej budúcnosti budú potrebné podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu ruskej agresie proti Ukrajine na Európanov a podniky v EÚ, a to najmä na malé a stredné podniky a ľudí s nízkymi a strednými príjmami.

3.2.2.

Najdôležitejším faktorom je energetická kríza: v kombinácii s veľmi vysokou úrovňou inflácie bude mať z dlhodobého hľadiska závažné dôsledky. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že je potrebné prijať okamžité opatrenia na zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu situácie v krátkodobom a strednodobom horizonte a zároveň spravodlivo riadiť ekologickú transformáciu. V mnohých krajinách úroveň výroby energie nezodpovedá úrovni jej spotreby.

3.2.3.

EHSV sa domnieva, že niektoré vlády, ktoré zatiaľ nezaviedli plány na výrobu energie z vlastných zdrojov, musia ešte len preskúmať možnosť zvýšenia výroby a využitia daných podmienok a zdrojov dostupných v niektorých krajinách, ako je slnečná energia, energia z vĺn a veterná energia. Jedným z dôvodov sú príliš zložité alebo nesprávne koncipované právne predpisy a nadmerná byrokracia, ktoré naďalej pretrvávajú v mnohých členských štátoch. To neuľahčuje ekologickú výrobu energie napriek jej obrovskému potenciálu. Musíme mať odvahu vynaložiť potrebné spoločné úsilie. To si vyžaduje investície, najmä zo strany súkromného sektora. Verejné investície však budú naďalej zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody, ako aj pri ochrane našej budúcej prosperity a konkurencieschopnosti a posilňovaní strategickej autonómie EÚ. Tento aspekt by sa mal odzrkadliť aj v politike súdržnosti.

3.3.   Inflácia

3.3.1.

Vysoká miera inflácie spôsobená najmä prudko rastúcimi cenami energií má veľmi negatívny vplyv na pracovníkov a podniky, finančnú stabilitu, paritu kúpnej sily a hospodársku a sociálnu stabilitu. Inflácia vo svete a v EÚ je zložitým javom, pokiaľ ide o jej pôvod aj riešenia. Jej najbezprostrednejšími a najdôležitejšími faktormi sú výpadky dodávok v procese rýchleho zotavenia z recesie spôsobenej pandémiou v kontexte expanzívnej menovej politiky v kombinácii s energetickou krízou, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Inflácia ovplyvňuje všetky hospodárske subjekty a sociálne skupiny, najmä tie najslabšie a najviac znevýhodnené. Pracovníci a spotrebitelia sledujú, ako klesá ich kúpna sila a v mnohých podnikoch dochádza k zníženiu ziskových marží. Prudký nárast svojich ziskov zaznamenávajú len špekulanti a niektoré hospodárske odvetvia, ako napríklad odvetvie energetiky. S cieľom vyrovnať sa s infláciou prijali členské štáty rôzne prístupy na jej kontrolu, napríklad kroky na zabránenie zvyšovaniu cien v potravinárskom sektore, úsilie o udržanie rovnováhy miezd v kombinácii s hospodárskymi politikami. Stále sme ďaleko od dosiahnutia našich cieľov a od riešenia, ktoré by ochránilo hospodársky a sociálny blahobyt.

3.3.2.

Orgány na ochranu hospodárskej súťaže musia byť rozhodne aktívne pri zabezpečovaní transparentnosti cien a musia byť ostražité pri akýchkoľvek prípadných zlyhaniach trhu. Vlády musia byť opatrné a zabezpečiť, aby ich vyhlásenia boli založené na najlepšej empirickej analýze s cieľom zabrániť neodôvodnenej kritike obchodných subjektov, pretože to môže viesť ku konfliktu medzi občanmi, podnikmi a sociálnymi partnermi.

3.3.3.

Boj proti inflácii musí byť najvyššou prioritou koordinovanej európskej hospodárskej politiky medzi inštitúciami EÚ a národnými vládami. Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky musia pri sprísňovaní menovej politiky zohľadniť skutočnosť, že inflačný proces nie je spôsobený nadmerným dopytom, a zabrániť tomu, aby ich rozhodnutia viedli k novej recesii. EHSV nabáda ECB, aby znížila jadrovú infláciu bez ohrozenia hospodárskeho oživenia EÚ. Vzhľadom na uvedené riziká by ECB mala pri normalizácii menovej politiky postupovať obozretne (3). EÚ a národné vlády musia zaviesť opatrenia na pomoc najviac znevýhodneným skupinám obyvateľstva a najviac zasiahnutým podnikom. Konzultácie tripartity, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sa musia stať kľúčovými nástrojmi na riešenie inflačnej krízy prostredníctvom spravodlivého rozdelenia zaťaženia a na navrhovanie opatrení na jej prekonanie v rôznych odvetviach hospodárstva. EHSV preto podporuje opatrenia, ako je napríklad cenová brzda v odvetví energetiky s cieľom zmierniť inflačné tendencie.

3.4.   Environmentálne ciele EÚ a energetická kríza

3.4.1.

EHSV sa naďalej zasadzuje za to, čo obhajoval v posledných mesiacoch: napriek novým krízam nemôžeme upustiť od cieľov stanovených na úrovni EÚ, ktorými sú dekarbonizácia a environmentálna udržateľnosť. Musíme posilniť podniky a pracovníkov a pomôcť všetkým občanom reagovať na ťažkosti, aby sme mohli plniť naše dlhodobé environmentálne ciele.

3.4.2.

EHSV preto podporuje opatrenia na koordináciu cien energie, ktorými sa zmiernia inflačné tendencie. Jednou z priorít hospodárskej politiky EÚ by mali byť nižšie ceny energií. EHSV podporuje zastropovanie cien elektrickej energie a plynu a poukazuje na to, že v predchádzajúcich stanoviskách a uzneseniach vyzval na naliehavú reformu systému marginálnych aukcií na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou vzhľadom na to, že je sám o sebe inflačný. Zásadný význam pre dosiahnutie tohto cieľa majú investície do ekologicky vyrábanej energie.

3.4.3.

Komisia predstavila plán REPowerEU, ktorým je zabezpečiť nezávislosť EÚ od ruských dodávok plynu a ropy. EHSV ho privítal a súhlasil s prístupom založeným na štyroch pilieroch, ktorý sa zameriava na úsporu energie, diverzifikáciu dovozu plynu a nahradenie fosílnych palív urýchlením využívania energie z obnoviteľných zdrojov a riešení v oblasti financovania (4). EHSV zároveň žiada, aby sa bezpečnosť dodávok zaručila s čo najprijateľnejšími nákladmi pre spotrebiteľov aj priemysel. Poukazuje na to, že úprava národných plánov obnovy a odolnosti zo strany členských štátov s cieľom predložiť osobitnú kapitolu venovanú REPowerEU je pre ne ďalšou príležitosťou na konzultácie s organizovanou občianskou spoločnosťou a zohľadnenie jej názorov.

3.4.4.

EHSV zdôrazňuje, že na zabezpečenie dostatočného súkromného a verejného kapitálu na ekologickú transformáciu môžu byť potrebné ďalšie iniciatívy. Okrem toho sa domnieva, že prioritou musí byť lepšia koordinácia použitia existujúcich finančných prostriedkov. Osveta v tejto otázke by veľmi pomohla pri mobilizovaní občanov plniť spoločný cieľ.

3.5.   Sociálna a hospodárska kríza/nedostatok zručností a kvalifikovaných ľudí

3.5.1.

Hoci miera nezamestnanosti v EÚ je len 6 %, pretrvávajú ťažkosti pri hľadaní ľudí so zručnosťami potrebnými na obnovu a odolnosť nášho hospodárstva a na dosiahnutie našich cieľov dvojakej transformácie. V niektorých krajinách je značný nedostatok kvalifikovaných ľudí pre mnohé dôležité pracovné miesta, v neposlednom rade preto, že mnohí mladí ľudia opúšťajú svoje krajiny a odchádzajú za prácou inam. Je potrebné podporovať odbornú prípravu na tieto dôležité miesta, avšak značný počet kvalifikovaných pracovníkov po jej absolvovaní odchádza. V záujme posilnenia autonómnej stratégie EÚ chceme vrátiť niektoré výrobné linky do Európy, ale na prácu v týchto továrňach v Európe nemáme kvalifikovaných ľudí. Situáciu treba riešiť priebežne.

3.5.2.

EHSV zdôrazňuje, že poskytovanie kvalitných pracovných miest je jedným z najlepších spôsobov, ako prilákať ľudí s vysokou kvalifikáciou. Okrem toho poskytovanie spravodlivých miezd, zabezpečenie formálnych pracovných vzťahov s cieľom vyhnúť sa neistým pracovným podmienkam, ponúkanie rozsiahlych programov zvyšovania úrovne zručností, zabezpečenie vynikajúcich podmienok v oblasti zdravia a bezpečnosti a snaha o rodovú rovnováhu spolu s primeranou sociálnou ochranou na národnej úrovni sú nielen cieľmi samy osebe, ale aj základom priaznivého hospodárskeho a politického rozvoja. EHSV okrem toho vyzýva na zodpovedné využívanie vyvážených a kombinovaných politík (medzi verejnými a súkromnými systémami odbornej prípravy s cieľom lepšie využívať dostupné finančné zdroje) v kontexte odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností.

3.6.   Verejný a súkromný dlh a investície

3.6.1.

EÚ čelí naliehavej a rastúcej potrebe verejných a súkromných investícií na dosiahnutie cieľov Zelenej dohody a digitálnej transformácie, urýchlenie energetickej transformácie a riešenie nových výziev strategickej autonómie. Na jednej strane musí Únia prekonať investičný deficit za posledné desaťročie a na druhej strane musí väčšina členských štátov znížiť svoj verejný deficit a verejný dlh. Musí sa to vykonať veľmi vyvážene, avšak rozhodne.

3.6.2.

Výbor sa zároveň domnieva, že pred akýmkoľvek mimoriadnym navýšením prostriedkov EÚ na verejné investície a podporu súkromných investícií je nevyhnutné, aby sa v plnej miere využili všetky existujúce zdroje v rôznych programoch – štrukturálne fondy a kohézne fondy, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, InvestEU atď. Na tento účel by sa mala zabezpečiť čo najväčšia miera flexibility pri ich využívaní – tak z hľadiska cieľov, ako aj lehôt na vykonávanie – ktorá by bola vždy v súlade s dôsledným monitorovaním ich riadneho vykonávania. EHSV sa nazdáva, že myšlienka spoločných projektov medzi členskými štátmi by mohla predstavovať zaujímavú cestu ako stimulovať investície a štrukturálne reformy.

3.6.3.

EHSV zdôrazňuje, že treba pokročiť pri dobudovaní kapitálových trhov a bankovej únie s cieľom zaručiť dobre fungujúci finančný sektor a trhy, ktoré majú zásadný význam pre financovanie veľmi veľkých investícií potrebných na ekologickú a digitálnu transformáciu. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie pri súčasnom vytvorení programu udržateľného financovania by konsolidovalo možnosti financovania, podporilo investičné úsilie a zvýšilo odolnosť.

3.6.4.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 aj ruská invázia mali výrazný negatívny vplyv na vonkajšiu rovnováhu. EHSV vyzýva na zvýšenie investícií ako hlavnej hybnej sily konkurencieschopnosti EÚ.

3.6.5.

EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali efektívnejšie využívať zdroje, ktoré sú už k dispozícii, pred tým, ako požiadajú o nové. Okrem toho požaduje väčšiu flexibilitu využívania finančných prostriedkov EÚ, aby ich bolo možné presmerovať, ak sa nemôžu použiť na pôvodný účel alebo ak je potrebné prispôsobiť ich čerpanie sociálnym, hospodárskym, environmentálnym alebo obranným výzvam. Tam, kde je to potrebné, by EÚ mala tiež vytvoriť vhodné podmienky a nástroje na zvýšenie verejných investícií a uľahčenie väčšej mobilizácie súkromných investícií. Musí sa to uskutočniť v záujme dosiahnutia spoločných strategických cieľov a cieľov autonómie a bez toho, aby sa narušilo fungovanie jednotného trhu EÚ alebo jeho rovnováha. EHSV okrem toho zdôrazňuje potrebu efektívnejšieho využívania pridelených finančných prostriedkov. Členské štáty sa musia zaviazať, že vysvetlia, kde a ako ich vynakladajú. V súvislosti s fiškálnou udržateľnosťou EHSV poukazuje aj na účinný výber daní. Napríklad agresívne daňové plánovanie a podvody spôsobujú vážne škody vo verejných rozpočtoch. Najlepším základom fiškálnej stability je vo všeobecnosti udržateľný a inkluzívny rast. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti budú na dokončenie priemyselného plánu Zelenej dohody a dosiahnutie strategickej energetickej a priemyselnej autonómie pri rešpektovaní základných zásad jednotného trhu potrebné dodatočné európske finančné prostriedky, ako sa navrhuje v uznesení EHSV prijatom v máji 2022 (5).

---

(1)  Výsledky budú zhrnuté a jasné odporúčania sformulované v stanovisku z vlastnej iniciatívy, ktoré sa predloží na plenárnom zasadnutí v apríli 2023.

Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy na tému Odporúčania EHSV týkajúce sa dôkladnej reformy európskeho semestra, ECO/600, ktoré má byť predložené na prijatie v apríli 2023.

(2)  Správa o preskúmaní vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – 29. 7. 2022.

(3)  Stanovisko EHSV na tému Dodatočné úvahy – Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 43).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Plán REPowerEU prijaté 21. septembra 2022 (Ú. v. EÚ C 486, 21.12. 2022, s. 185).

(5)  Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 1.

Korigendum k podnadpisu „575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 14. 12. 2022 – 15. 12. 2022“ v oddiele I (Uznesenia, odporúčania a stanoviská) pod nadpisom „EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR“

( Úradný vestník Európskej únie C 140 z 21. apríla 2023 )

(2023/C 146/11)

Na titulnej strane a na strane 1, v podnadpise:

namiesto:

„575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 14. 12. 2022 – 15. 12. 2022“

má byť:

„575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 24. 1. 2023 – 25. 1. 2023“.

Korigendum k podnadpisu „575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 14. 12. 2022 – 15. 12. 2022“ v oddiele III (Prípravné akty) pod nadpisom „EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR“

( Úradný vestník Európskej únie C 140 z 21. apríla 2023 )

(2023/C 146/12)

Na titulnej strane a na strane 28, v podnadpise:

namiesto:

„575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 14. 12. 2022 – 15. 12. 2022“

má byť:

„575. PLENÁRNE ZASADNUTIE EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU, 24. 1. 2023 – 25. 1. 2023“.