Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľná recyklácia, využívanie druhotných surovín a spravodlivá transformácia v európskom hutníctve železných a neželezných kovov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 140/01)

Spravodajca:	Anastasis YIAPANIS
Spoluspravodajca:	Michal PINTÉR

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	9. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že nedostatok veľmi kvalitných druhotných surovín a nekonkurenčné ceny bránia väčšiemu využívaniu druhotných surovín, a požaduje vhodné politiky a možnosti financovania na vybudovanie úplne nových a technologickú modernizáciu existujúcich recyklačných prevádzok. Výbor je presvedčený, že by sa pri nových obehových podnikateľských modeloch mali uplatňovať daňové úľavy a daňové stimuly v rámci recyklačného hodnotového reťazca a s osobitným dôrazom na významnú úlohu malých a stredných podnikov (MSP) a začínajúcich podnikov, ktorú majú počas transformácie.

1.2.

EHSV požaduje ďalšie politiky, ktoré budú podporovať a financovať výskum a vývoj v procese nahrádzania kritických surovín, znižovania spotreby zdrojov, zlepšovania efektívnosti výrobkov a zlepšovania monitorovania, riadenia rizík a správy v oblasti kritických surovín na úrovni EÚ.

1.3.

Výbor víta, že vo februári 2021 bola vytvorená Globálna aliancia pre obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov (GACERE) (1), a je presvedčený o tom, že členstvo v tejto organizácii by sa malo rozšíriť.

1.4.

EHSV sa domnieva, že vo všetkých členských štátoch by sa mali ďalej rozvíjať účelové politiky a verejné investície na podporu udržateľného rozvoja a spravodlivej transformácie.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že rastie potreba pracovníkov špecializovaných na recykláciu, navrhovanie a výrobu výrobkov s predĺženou životnosťou, nakladanie s odpadom a moderné spôsoby triedenia. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti v priemysle zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri vykonávaní a monitorovaní Mechanizmu spravodlivej transformácie a výbor vyzýva na intenzívnejší dialóg a užšiu spoluprácu medzi orgánmi EÚ a verejnými orgánmi členských štátov a zainteresovanými priemyselnými subjektmi.

1.6.

EHSV je presvedčený, že v rámcovej smernici o odpadoch by sa na dosiahnutie ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo mali stanoviť a následne v celej EÚ harmonizovať relevantné kritériá.

1.7.

Vývoz odpadov by sa mal povoľovať len vtedy, ak sa v cieľovej krajine v plnej miere dodržiavajú environmentálne a sociálne normy so spoľahlivými a účinnými audítorskými postupmi, ktoré zahŕňajú sociálnych partnerov a relevantné mimovládne organizácie. Výbor žiada prísne monitorovanie problematiky klasifikácie a zavedenie vhodných a účinných ochranných postupov na pozastavenie vývozu v prípade nesplnenia požadovaných podmienok. EHSV okrem toho vyzýva Európsky parlament a Radu, aby uplatňovali rovnaké prísne kritériá, pokiaľ ide o environmentálne záväzky týkajúce sa vyvážaného odpadu do krajín OECD aj do ostatných krajín.

1.8.

Výbor berie na vedomie problém nezákonného vývozu šrotu z Európy a podozrivý spätný dovoz tovaru vyrobeného mimo EÚ a vyzýva na prísnejšie pohraničné kontroly.

1.9.

EHSV sa domnieva, že vďaka rýchlejším postupom pri interne prepravovanom odpade sa dosiahne lepšia obehovosť železných a neželezných kovových materiálov, čím sa zväčší ich konkurencieschopnosť a znížia emisie skleníkových plynov.

1.10.

Keďže konštrukčné návrhy ovplyvňujúce recyklovateľnosť výrobkov sú kľúčom k väčšej obehovosti a dostupnosti veľmi kvalitných druhotných surovín, EHSV žiada, aby sa používanie druhotných surovín a vedľajších produktov uznalo v nariadení o ekodizajne udržateľných výrobkov. Predĺženie životnosti výrobkov bude čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

1.11.

EHSV je presvedčený, že zavedenie minimálnych požiadaviek environmentálnej udržateľnosti a sociálnych požiadaviek v nariadení o stavebných výrobkoch spolu s označovaním a trhovými stimulmi by vytvorilo rovnaké podmienky pre udržateľné výrobky.

1.12.

Účasť odborníkov z odvetvia a ďalších relevantných zainteresovaných strán je nevyhnutná na zabezpečenie uplatňovania zásad obehovosti na všetkých úrovniach navrhovania výrobkov a výbor sa domnieva, že investície do výskumu a vývoja a verejno-súkromné partnerstvá sa musia podporovať, a to aj finančne.

1.13.

EHSV je presvedčený, že zelené verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu pri urýchľovaní zavádzania modelov obehového hospodárstva a podpore udržateľnosti a harmonizovaná normalizácia stavebných výrobkov v EÚ by poskytla ucelený rámec a zmenšila rozdiely medzi členskými štátmi.

1.14.

EHSV víta zámer Komisie podporiť niekoľko legislatívnych návrhov na zlepšenie opraviteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov, predĺženie ich životnosti, zavedenie energetického označovania a zabezpečenie dostupnosti opravárenských služieb pre spotrebiteľov.

1.15.

Výbor sa domnieva, že recyklovateľnosť obalových materiálov by sa mala zvážiť v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu s použitím poplatkov podľa ekologickosti.

2.   Úvodné pripomienky

2.1.

Európska komisia vo svojom oznámení Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy zdôraznila, že energeticky náročné priemyselné odvetvia sú pre európske hospodárstvo nevyhnutné, a preto ich treba podporovať, aby sa vytvorili nové trhy s takými klimaticky neutrálnymi a obehovými výrobkami, ako je oceľ (2). Takisto konštatovala, že prechodom EÚ na klimatickú neutralitu by sa terajšia závislosť od fosílnych palív mohla zmeniť na závislosť od surovín, ktoré pochádzajú zo zahraničia.

2.2.

Pandémia ochorenia COVID-19 jasne ukázala krehkosť európskych dodávateľských reťazcov a závislosť na strategických surovinách z krajín mimo EÚ. Nedostatok surovín stále pretrváva a zdá sa, že EÚ v rámci dvojakej transformácie nedokáže zväčšiť odolnosť hodnotových reťazcov a lepšie ich pripraviť na možné budúce otrasy.

2.3.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu sa dopyt po nerastných vstupoch do roku 2050 zvýši šesťnásobne. Keďže množstvá prvotných surovín sú v EÚ obmedzené a často sú tieto suroviny nedostupné, pozornosť sa musí sústrediť na zlepšenie recyklačných kapacít a schopností a vytvorenie skutočného trhu s druhotnými surovinami.

2.4.

EÚ, členské štáty a rôzne zainteresované priemyselné subjekty musia aj v súvislosti so snahou o dosiahnutie cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode zabezpečiť, aby nebola ohrozená konkurencieschopnosť priemyslu, jeho hodnotové reťazce, zamestnanci a spoločnosť ako celok. Preto je potrebné aktualizovať európsky recyklačný reťazec od odpadov po nové konečné výrobky a zamerať sa na účinnú a udržateľnú recykláciu, a to aj propagáciou metodiky priemyselnej symbiózy.

3.   Obehovosť, opätovné použitie a recyklácia, dostupnosť druhotných surovín

3.1.

EÚ presadzuje transformáciu hospodárstva na udržateľnejšie a obehovejšie hospodárstvo s potenciálom vytvoriť ďalších 700 000 pracovných miest (3). Hoci výsledky v prípade niektorých materiálov, ako je železo, zinok alebo platina, dosahujú hranicu možného, v prípade vzácnych zemín, ako je gálium alebo irídium, je príspevok kritických surovín skôr okrajový. Odhaduje sa, že každou tonou recyklovanej ocele sa zamedzí vypusteniu 1,5 tony emisií CO2 do ovzdušia. EHSV konštatuje, že práve nedostatok veľmi kvalitných druhotných surovín, ich všeobecne zlá dostupnosť a nekonkurenčné ceny bránia väčšiemu využívaniu druhotných surovín.

3.2.

Invázia Ruska na Ukrajinu zväčšila tlak na dodávky surovín pre priemysel EÚ a podpora recyklácie nebude stačiť na uspokojenie budúceho dopytu po surovinách. EHSV preto požaduje dodatočné opatrenia na podporu a financovanie výskumu a vývoja pri nahrádzaní kritických surovín, znižovaní spotreby zdrojov, zlepšovaní efektívnosti výrobkov atď. EHSV víta komplexný prístup v návrhu európskeho aktu o kritických surovinách, ktorý predložila Európska komisia, a domnieva sa, že EÚ musí zlepšiť monitorovanie, riadenie rizík a správu v oblasti kritických surovín. Výbor sa okrem toho domnieva, že vonkajšia činnosť EÚ v oblasti kritických surovín by sa mala posilniť prostredníctvom cielených strategických partnerstiev s tretími krajinami, dvojstranných/regionálnych obchodných dohôd a rokovaní, odvetvových dohôd, rozvojovej spolupráce a multilaterálnych iniciatív.

3.3.

EÚ by ako vedúca sila boja proti klimatickým zmenám mala byť schopná spracovať odpad vyprodukovaný na svojom území, a nie ho vyvážať. Vývoz železného odpadu (železného a oceľového šrotu) sa však v roku 2021 v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 113 %, pričom dosiahol 19,5 milióna ton a predstavoval viac ako polovicu (59 %) všetkého vývozu odpadov z EÚ. EHSV poukazuje na problém nezákonného vývozu šrotu z Európy a podozrivý opätovný dovoz tovaru vyrobeného mimo EÚ.

3.4.

V súvislosti s rastúcimi cenami energie a surovín EHSV zdôrazňuje, že v porovnaní s ťažbou surovín recyklácia znamená výrazné zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov. Výbor by preto uvítal prijatie vhodných politík na budovanie nových recyklačných a technologickú modernizáciu existujúcich prevádzok, a to aj prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti. EHSV sa domnieva, že by sa pri nových obehových podnikateľských modeloch mali v rámci hodnotových reťazcov uplatňovať daňové úľavy a daňové stimuly s osobitným dôrazom na významnú úlohu (MSP a začínajúcich podnikov, ktorú majú počas transformácie.

3.5.

Výbor víta, že vo februári 2021 bola vytvorená Globálna aliancia pre obehové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov. Je združením vlád, ktoré budú spolupracovať na zlepšovaní obehovosti a zabezpečení spravodlivej transformácie. EHSV sa domnieva, že členstvo v tejto inštitúcii by sa malo rozšíriť, keďže na zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi je potrebné zintenzívniť globálne úsilie.

4.   Spravodlivá transformácia

4.1.

Pri transformácii našich hospodárstiev na ekologické a digitálne hospodárstvo vznikajú v niektorých regiónoch a odvetviach aj osobitné sociálno-ekonomické ťažkosti, ako aj výzvy v oblasti zamestnanosti a kvalifikácií v hutníctve. Spoločnosti a pracovníci v EÚ potrebujú väčšiu podporu, aby dokázali splniť požiadavky nových podnikateľských modelov a boli lepšie pripravení na budúce výzvy a príležitosti. Pri prechode na obehové hospodárstvo navyše nesmie dôjsť k zhoršeniu pracovných podmienok. EHSV je presvedčený, že vo všetkých členských štátoch by sa mali ďalej rozvíjať účelové politiky a verejné investície na podporu udržateľného rozvoja a spravodlivej transformácie.

4.2.

EHSV podporil prijatie Mechanizmu spravodlivej transformácie ako súčasti investičného plánu Európskej zelenej dohody a považuje ho za dôležitý nástroj na zabezpečenie toho, aby sa pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo na nikoho nezabudlo. Schválenie Fondu na spravodlivú transformáciu (jeho prvého piliera) je významným krokom vpred.

4.3.

EHSV je presvedčený, že sociálni partneri, občianska spoločnosť a priemyselné organizácie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri vykonávaní a monitorovaní Mechanizmu spravodlivej transformácie a pri zvyšovaní povedomia verejných orgánov o osobitných potrebách občanov aj podnikov. Výbor by uvítal intenzívnejší dialóg a spoluprácu medzi orgánmi EÚ a verejnými orgánmi členských štátov, zainteresovanými priemyselnými subjektmi a relevantnými mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa priemyslom.

4.4.

Sociálni partneri na všetkých úrovniach zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri rokovaniach o stratégiách spravodlivej transformácie v zamestnaneckých radách alebo iných relevantných subjektoch sociálneho dialógu. Majú najlepšie postavenie na to, aby mapovali vytváranie a zánik pracovných miest a analyzovali a predvídali budúce potreby odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily. V súčasnosti sú najhľadanejší pracovníci špecializovaní na recykláciu, navrhovanie a výrobu výrobkov s predĺženou životnosťou, nakladanie s odpadom a moderné spôsoby triedenia.

5.   Odpady, rámcová smernica o odpadoch a nariadenie o preprave odpadu

5.1.

Odpady sú veľmi hodnotné, pokiaľ ide o získavanie druhotných surovín, príspevok k obehovému hospodárstvu EÚ a Európskej zelenej dohode, zmenšujú závislosť od dovážaných prvotných surovín, vďaka nim sa šetria prírodné zdroje a zároveň znižuje spotreba energie potrebnej na ťažbu a spracovanie prvotných surovín v Európe a znižujú sa aj emisie CO2 v hutníctve železných a neželezných kovov.

5.2.

Nadchádzajúca revízia rámcovej smernice EÚ o odpadoch, ktorej účelom je zlepšiť ochranu životného prostredia a verejného zdravia pred nepriaznivými účinkami nakladania s odpadom, zmenšiť objem odpadov, dosiahnuť rozsiahlejšie opätovné používanie, zlepšiť triedený zber na podporu prípravy na opätovné použitie a zabezpečiť kvalitnú recykláciu, je dôležitá pre domácnosti aj priemysel.

5.3.

EHSV je presvedčený, že v rámcovej smernici o odpadoch by sa na dosiahnutie ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo mali stanoviť a následne v celej EÚ harmonizovať relevantné kritériá. Rovnako je presvedčený, že na predchádzanie nejasnostiam, zdvojovaniu a prekrývaniu je potrebný súlad s inými právnymi predpismi, najmä s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov a právnymi predpismi členských štátov.

5.4.

Väčší objem vnútorne prepravovaných odpadov a rýchlejšie postupy zabezpečia nárast domácej recyklácie železných a neželezných materiálov, čím sa zlepší ich konkurencieschopnosť a prispeje sa k zníženiu s nimi súvisiacich emisií skleníkových plynov. Okrem toho Európska komisia odhaduje, že v odvetví recyklácie a opätovného použitia sa vytvorí 9 000 až 23 000 nových pracovných miest.

5.5.

EHSV už dospel k záveru, že „vývoz vysokokvalitného recyklovateľného odpadu […] poškodzuje udržateľnosť EÚ a oslabuje jej konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, pretože sa tým poskytujú cenné zdroje externým konkurentom“ (4). V záujme dokonalého využitia zvýšeného objemu domáceho odpadu výbor požaduje vytvorenie možností financovania výskumu a vývoja, aby sa vyvinuli špičkové technológie na opätovné použitie a recykláciu, a financovania rozvoja najmodernejších zariadení na spracovanie a recykláciu odpadu.

5.6.

Vývoz odpadov z EÚ by sa mal povoľovať len vtedy, ak sú environmentálne a sociálne normy v cieľovej krajine rovnocenné s normami v EÚ a v plnej miere sa dodržiavajú. Nedovolenému vývozu šrotu sa musí zabrániť sprísnením kontrol na hraniciach EÚ, zatiaľ čo vyvážaný odpad by mal podliehať prísnejším pravidlám transparentnosti a súvisiace informácie o nakladaní s ním a dodržiavaní noriem by sa mali sprístupniť verejnosti. EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa auditov externých prevádzok na spracovanie odpadov, ktoré by vykonávali tretie strany, a na úrovni krajín, a už vyzval na to, aby do postupov auditov boli zapojení „sociálni partneri a príslušné mimovládne organizácie“ (5).

5.7.

Výbor je presvedčený, že obzvlášť prísna kontrola by sa mala uskutočňovať v súvislosti s klasifikáciou v prípadoch, keď sa vývozcovia odpadu pokúsia preklasifikovať svoj vývoz bežného odpadu na vývoz materiálu, ktorý prestáva byť odpadom. Takéto riziko by mohlo úplne narušiť celú reformu vývozu odpadu navrhnutú Komisiou.

5.8.

Treba uprednostniť a vykonávať monitorovanie ex ante alebo účinnú následnú kontrolu miestnych podmienok spracovania odpadu a príslušných predpisov. EHSV žiada zavedenie vhodných a účinných ochranných postupov na pozastavenie vývozu v prípade nesplnenia požadovaných podmienok.

5.9.

EHSV požaduje skrátenie dvojročného prechodného obdobia uplatňovania revidovaného nariadenia o preprave odpadu. Navrhovaná 30-dňová lehota pre príslušné orgány tranzitu na vznesenie platných námietok v súvislosti s plánovanou prepravou odpadu na zhodnotenie by sa mala skrátiť na desať dní, aby sa zabezpečila funkčnosť a predišlo zbytočným oneskoreniam. EHSV okrem toho požaduje jasné obmedzenia, ktoré by týmto orgánom zabránili namietať proti tej istej preprave viac ako raz.

5.10.

Na zabezpečenie environmentálnej integrity EHSV okrem toho vyzýva Európsky parlament a Radu, aby uplatňovali rovnaké prísne kritériá, pokiaľ ide o environmentálne záväzky týkajúce sa vyvážaného odpadu do krajín OECD aj do ostatných krajín.

5.11.

Nedostatky v existujúcich postupoch presadzovania nariadenia o preprave odpadu spôsobili nárast prepravy nezákonného odpadu organizovanej zločineckými skupinami, ktorá podľa odhadov predstavuje 30 % všetkej prepravy odpadov v Európe (6). EHSV podporuje presadzovanie postupov kontroly a vyšetrovania a vyzýva na plnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Úniou v súlade s novou stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (7).

5.12.

Priemyselné zainteresované subjekty a mimovládne organizácie zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti nezákonným prepravám odpadu. Údaje, ktoré nemajú dôverný charakter, by sa mali sprístupniť všetkým zainteresovaným subjektom, keďže väčšia transparentnosť pomôže obmedziť nezákonné prepravy odpadu.

6.   Ekodizajn

6.1.

EHSV je presvedčený, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ stanovených v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo je potrebné zlepšiť právne predpisy o ekodizajne udržateľných výrobkov. Nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov predstavuje pre výrobcov z EÚ príležitosť, aby využitím spoločnej metódy posudzovania svoje výrobky odlíšili od výrobkov s horšími vlastnosťami. Len s účasťou odborníkov z odvetvia a iných relevantných zainteresovaných subjektov hodnotového reťazca je možné zabezpečiť, aby sa na všetkých úrovniach navrhovania výrobkov uplatňovala obehovosť, čím sa zabezpečí predchádzanie vzniku odpadov a splnenie požiadaviek minimálneho recyklovaného obsahu.

6.2.

EHSV žiada, aby sa do definície udržateľnosti zahrnuli sociálne aspekty, a nielen environmentálne požiadavky, ako je to v súčasnosti. Sociálne aspekty by mali byť v súlade s medzinárodnými pracovnými normami, ako je dodržiavanie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.

6.3.

Využívanie druhotných surovín a vedľajších produktov by sa malo uznať v nariadení o ekodizajne udržateľných výrobkov, keďže tieto suroviny a produkty môžu významne prispieť k dosiahnutiu cieľov klimatickej politiky EÚ. Rovnako je aj navrhovanie výrobkov a ich základných materiálov z hľadiska recyklovateľnosti kľúčom k zlepšeniu obehovosti a dostupnosti veľmi kvalitných druhotných surovín.

6.4.

Digitálny pas výrobku je dôležitým nástrojom na poskytovanie relevantných informácií o udržateľnosti výrobkov zákazníkom, pri ochrane práva duševného vlastníctva výrobcov, predchádzaní akémukoľvek zneužitiu údajov a zabraňovaní environmentálne klamlivej reklame. Na poskytovanie takýchto informácií na tradičnom aj online trhu je nevyhnutná rozsiahla, spoľahlivá a komplexná databáza.

6.5.

Predĺženie životnosti výrobkov bude navyše čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, najmä preto, že EÚ je často závislá od tretích krajín. EHSV je presvedčený, že sa musia zvýšiť investície do výskumu a vývoja a podporiť verejno-súkromné partnerstvá, čo zahŕňa aj poskytovanie finančnej podpory.

7.   Nariadenie o stavebných výrobkoch

7.1.

Revízia nariadenia o stavebných výrobkoch spolu s návrhom nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov je príležitosťou na zosúladenie udržateľnosti výrobkov s rovnakou úrovňou ambícií v rôznych sektoroch trhu so stavebnými výrobkami. Hoci sa v návrhu nariadenia o stavebných výrobkoch uznáva význam používania recyklovaných materiálov, používanie vedľajších produktov môže rovnako pomôcť zmenšiť závislosť od prvotných prírodných zdrojov, a preto sa musí zohľadniť v kritériách na posudzovanie vlastností výrobkov.

7.2.

EHSV je presvedčený, že zavedením minimálnych environmentálnych požiadaviek na udržateľnosť a sociálnych požiadaviek v kombinácii s označovaním a trhovými stimulmi by sa vytvorili rovnaké podmienky pre udržateľné výrobky a zabezpečilo by sa ich riadne uznanie.

7.3.

V kritériách zeleného verejného obstarávania by sa mali využívať prahové hodnoty vlastností stanovené v nariadení o stavebných výrobkoch. EHSV zastáva názor, že zelené obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu pri urýchľovaní zavádzania modelov obehového hospodárstva, podpore udržateľnosti a vytváraní trhu EÚ s udržateľnými výrobkami. EHSV je presvedčený, že harmonizovaná európska normalizácia stavebných výrobkov poskytne ucelený rámec v členských štátoch a zároveň zlepší transparentnosť, pokiaľ ide o trvácnosť, opraviteľnosť, bezpečnosť atď.

7.4.

EHSV zdôrazňuje, že metódy posudzovania, ktoré sa v súčasnosti používajú v stavebníctve, nie sú úplne harmonizované a môžu v EÚ spôsobiť rozdielne výsledky, a teda nedostatočnú porovnateľnosť. Predpokladom je zlepšenie konzistentnosti a porovnateľnosti posúdení environmentálnych vlastností stavebných výrobkov. Výbor sa domnieva, že vývoj metodiky environmentálnej stopy je pozitívny a môže pomôcť dosiahnuť tieto ciele (8).

7.5.

EHSV víta zámer Komisie podporiť niekoľko legislatívnych návrhov na zlepšenie opraviteľnosti výrobkov, predĺženie ich životnosti, zavedenie energetického označovania a zabezpečenie dostupnosti opravárenských služieb pre spotrebiteľov.

8.   Smernica o obaloch a odpadoch z obalov

8.1.

Je dôležité zabezpečiť, aby bol všetok obalový materiál uvedený na trh buď recyklovateľný, alebo opätovne použiteľný. Návrh recyklovateľnosti obalov by mal zohľadňovať nielen mieru recyklácie, ale aj schopnosť materiálov recyklovať bez straty vnútorných vlastností a rozsah nahradenia primárnych materiálov. Pomôže sa tým zabezpečiť vysokokvalitná recyklácia na konci životnosti. Recyklovateľnosť obalových materiálov by sa mala zvážiť v rámci systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu s použitím poplatkov podľa ekologickosti.

8.2.

Hoci recyklovaný obsah zohráva úlohu pri stimulovaní dopytu po recyklovaných materiáloch, v prípade obalov z ocele už existuje dobre fungujúci trh s druhotnými materiálmi, pričom miera recyklácie obalov z ocele už presahuje 84 %. Povinné zvýšenie recyklovaného obsahu preto môže mať v skutočnosti za následok zvýšenie emisií skleníkových plynov, ak sa šrot musí prepravovať na veľké vzdialenosti a odkloniť od iných zdrojových prúdov.

---

(1)  Global Alliance on Circular Economy and Resource Efficiency.

(2)  Oznámenie Európskej komisie o aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020, COM(2021) 350 final.

(3)  Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo – Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu.

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056 [COM(2021) 709 final — 2021/0367 (COD)] (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 95).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056 [COM(2021) 709 final — 2021/0367 (COD)] (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 95).

(6)  Otázky a odpovede týkajúce sa nových pravidiel EÚ o preprave odpadu.

(7)  Stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025.

(8)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/2279 z 15. decembra 2021 týkajúce sa používania metód environmentálnej stopy na meranie a oznamovanie environmentálnych vlastností produktov a environmentálneho správania organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 471, 30.12.2021, s. 1).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Riešenie štrukturálnych nedostatkov a posilnenie strategickej autonómie v odvetví polovodičov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 140/02)

Spravodajca:	Anastasis YIAPANIS
Spoluspravodajca:	Guido NELISSEN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	9. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	179/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV požaduje väčšiu transparentnosť a strategickejšie monitorovanie a riadenie v rámci dodávateľských reťazcov čipov, lepšie predpovedanie dostupnosti čipov a užšie partnerstvá v koordinácii s verejnými orgánmi na európskej úrovni.

1.2.

Výbor sa domnieva, že európska stratégia v oblasti polovodičov by mala podporovať všetky fázy hodnotového reťazca polovodičov s osobitným zameraním na navrhovanie a výrobu čipov a na konečnú fázu výrobného procesu Uplatňovanie aktu o čipoch sa musí dôkladne posúdiť a monitorovať prostredníctvom jasných ukazovateľov (kľúčových ukazovateľov výkonnosti) stanovených v spolupráci so zainteresovanými stranami z oblasti priemyslu a s Európskou radou pre polovodiče.

1.3.

EHSV obzvlášť znepokojuje súčasná závislosť EÚ v konečnej fáze výroby, najmä od Číny. Na to, aby sa vyriešil súčasný nedostatok, zabezpečili rovnaké podmienky a uspokojili potreby spoločnosti ako celku, je nevyhnutná medzinárodná spolupráca medzi vládami, polovodičovými klastrami a inštitúciami v oblasti výskumu a vývoja.

1.4.

Výbor oceňuje 43 miliárd EUR avizovaných v európskom akte o čipoch a plánované vytvorenie fondu pre čipy a žiada, aby sa v plnej miere využili európske plány obnovy a odolnosti.

1.5.

Výbor však konštatuje, že Európska komisia kladie príliš malý dôraz na význam surovín, obehovosť výrobných procesov a súčasnú závislosť od tretích krajín, a žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala zaručeniu prístupu ku kľúčovým surovinám používaným pri výrobe polovodičov.

1.6.

EHSV žiada o dôkladné preskúmanie platných dohôd o voľnom obchode a medzinárodných partnerstiev s jasným cieľom dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu a zvýšiť odolnosť Európy.

1.7.

Investície by sa mali zameriavať na oblasti, v ktorých je európska závislosť od zahraničných poskytovateľov technológií veľmi vysoká. V záujme zníženia rizika a skrátenia doby návratnosti investícií je potrebná verejná podpora (pričom sa treba vyhnúť priveľkým dotáciám) na úrovni EÚ a členských štátov pre investície do prelomových technológií, platforiem virtuálneho dizajnu, kapacít na navrhovanie najmodernejších čipov a priekopníckych zariadení (so zameraním na špičkové čipy).

1.8.

Výbor by uvítal ekonomicky efektívne, ale vyvážené rozdelenie finančných prostriedkov EÚ medzi členské štáty a regióny, ako aj medzi veľké podniky, startupy a MSP. EHSV tiež požaduje spoľahlivý akčný plán na prilákanie zahraničných investícií od popredných medzinárodných spoločností zameraných na polovodiče.

1.9.

Výbor sa domnieva, že každá politika v oblasti zručností by mala zohľadňovať vplyv urýchlenia inovácie na tempo vytvárania a rušenia pracovných miest a mali by do nej byť zapojení sociálni partneri z ekosystému polovodičov, akademická obec a príslušné výskumné centrá. Je potrebné vyvíjať značné úsilie na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovnej sily, pričom programy celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy musia pomôcť trhu práce EÚ získať základné špecifické zručnosti, najmä pokiaľ ide o pracovníkov z oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že mnohé inovácie, ktoré vyvinuli výskumno-technologické organizácie EÚ sa využívajú v iných častiach sveta, a domnieva sa, že odvetvia koncovej spotreby sa musia priblížiť k európskej výskumnej základni pre polovodiče.

1.11.

Výbor vyzýva, aby sa viac podporovali klastre v oblasti digitálnych technológií a lepšie využíval inovačný potenciál MSP zameraných na špičkové technológie. EHSV okrem toho požaduje jednotné právne predpisy, pokiaľ ide o daňové stimuly, ktoré podporujú investície do výskumu a vývoja, s osobitným zameraním na výskum a vývoj v oblasti navrhovania čipov.

1.12.

Výbor vyzýva, aby sa ďalej inovovalo a zabezpečila sa ochrana pred kybernetickými útokmi a lepšia pripravenosť na ďalšie inovatívne kybernetické hrozby.

2.   Výzvy pre stratégiu EÚ v oblasti polovodičov

2.1.

Digitálna revolúcia a neustále hľadanie prelomových technológií viedli k výraznému zvýšeniu dopytu po polovodičoch. Obdobie pandémie COVID-19 a obdobie obnovy po pandémii poznačili rozsiahle nedostatky v dodávateľskom reťazci, ktoré spolu so zvýšenými cenami energie a prekážkami brániacimi v dodávkach kľúčových surovín brzdia obnovu hospodárstva a znižujú priemyselnú produkciu v EÚ.

2.2.

Európske odvetvie mikroelektroniky (455 000 priamych pracovných miest) má vedúce postavenie vo svete v oblasti špecializovaných procesorov pre zabudované systémy, snímačov, rádiofrekvenčných čipov, výkonovej elektroniky, kremíkových doštičiek, chemických látok a zariadení na výrobu pokročilých čipov. EÚ má aj silnú výskumnú základňu vďaka svojim výskumným centrám a ambicióznym iniciatívam v oblasti výskumu a vývoja.

2.3.

Predpokladá sa, že dopyt po polovodičoch v automobilovom priemysle vzrastie do roku 2030 o 300 %, pričom sa očakáva, že do roku 2030 sa potreba čipov v odvetví priemyselnej elektroniky zdvojnásobí v dôsledku niektorých hlavných trendov, ako sú špičkové výrobné technológie priemyslu 4.0. Odvetvie komunikácií predstavuje 15 % dopytu po čipoch v EÚ, pričom nevyhnutné čipové komponenty komunikačných zariadení pre 5G sa navrhujú a vyrábajú najmä mimo EÚ. Zdravotná starostlivosť, energetika, letecký a kozmický priemysel, obrana, herný priemysel atď., to všetko sú odvetvia, ktoré sa technologicky vyvíjajú a v ktorých je zvýšený dopyt po vyspelých aj pokročilých čipoch pre výrobné procesy a výrobky. Čipy majú zásadný význam aj pre vývoj nových priemyselných aplikácií umelej inteligencie a internetu vecí, čo je trh, ktorý každoročne narastie o 50 %. Ak sa stratégia v oblasti čipov vybuduje na týchto existujúcich a vznikajúcich koncových trhoch, naštartuje to pozitívny kolobeh: kľúčové výrobné odvetvia v EÚ sa stanú konkurencieschopnejšími a posilnia sa kapacity v oblasti polovodičov v rámci EÚ.

2.4.

Na druhej strane je priemysel EÚ menej zastúpený na viacerých dôležitých koncových trhoch s polovodičmi, ako sú cloudové a dátové úložiská, osobná výpočtová technika, bezdrôtová komunikácia (smartfóny) a spotrebiteľské zariadenia (hry). Okrem toho, keďže na území EÚ je len 50 závodov na výrobu polovodičov, jej výrobná základňa je pomerne nízka a EÚ nemôže vyrábať čipy menšie ako 22 nm a má slabé postavenie, pokiaľ ide o navrhovanie a nástroje na automatizáciu návrhov. V dôsledku toho mala EÚ v roku 2021 v oblasti polovodičov obchodný deficit vo výške 19,5 miliardy EUR (dovoz predstavoval 51 miliárd EUR a vývoz 31,5 miliardy EUR) (1).

2.5.

Keďže dopyt po čipoch a ich využívanie budú v budúcnosti len prudko rásť, EHSV požaduje ambiciózne programy na zníženie emisií skleníkových plynov v tomto odvetví prostredníctvom energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a prelomových technológií.

3.   Konkurencieschopnosť a strategická autonómia

3.1.

Vzhľadom na množstvo rizík ovplyvňujúcich odvetvie polovodičov (štrukturálne nedostatky, riziká týkajúce sa dodávateľského reťazca, monopolná sila v kľúčových častiach hodnotového reťazca, geopolitické riziká) a ich dosah na širokú škálu odvetví, sa zvýšila informovanosť o nevyhnutnosti posilniť technologickú suverenitu Európy v tejto oblasti.

3.2.

Narušenia dodávok polovodičov majú veľmi negatívny vplyv na európske hospodárstvo a spoločnosť. Zložitosť dodávateľského reťazca polovodičov sťažuje identifikáciu a posudzovanie rizík súvisiacich s narušeniami, ako aj prijatie vhodných zmierňujúcich opatrení. EHSV zastáva názor, že hodnotový reťazec čipov možno posilniť väčšou transparentnosťou a zviditeľnením, zabezpečením strategickejšieho monitorovania a riadenia dodávateľského reťazca, lepším predpovedaním dostupnosti čipov a vytváraním užších partnerstiev na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca v koordinácii s verejnými orgánmi na európskej úrovni.

3.3.

EHSV domnieva, že v snahe zmierniť dlhodobé obavy týkajúce sa dodávok a čeliť celosvetovej konkurencii v navrhovaní a výrobe čoraz komplexnejších najmodernejších polovodičových komponentov by európska stratégia v oblasti polovodičov mala podporovať všetky fázy hodnotového reťazca polovodičov vrátane výskumu, navrhovania, výroby čipov, montáže, testovania a balenia.

3.4.

EHSV sa predovšetkým domnieva, že EÚ musí investovať do oblastí, v ktorých je európska závislosť od zahraničných poskytovateľov technológií veľmi vysoká, ako sú navrhovanie a automatizácia elektronického návrhu, výrobné kapacity a pokročilé balenie.

3.5.

Keďže polovodiče sa jednoznačne stali strategickou technologickou oblasťou a EÚ nemá výrobné kapacity ani pre bežne používané, ani pre špičkové čipy, musí podporovať investície do výroby čipov, pretože je to nevyhnutné na posilnenie odolnosti výroby v kľúčových odvetviach. Už aj tak vysoký dopyt európskych priemyselných odvetví po vyspelých čipoch (technológia 12 až 40 nm) totiž stále rastie. Zároveň sa predpokladá, že dopyt po špičkových čipoch (do 10 nm) bude rásť oveľa rýchlejšie z dôvodu posunu smerom k edge computingu a kvantovej výpočtovej technike, internetu vecí, automatizovanej jazde a umelej inteligencii. Tieto technológie radikálne menia mnohé priemyselné odvetvia, ako sú inžinierstvo, automobilový priemysel, elektronika, zdravotníctvo. obrana a obnoviteľné zdroje energie. Tieto odvetvia majú určite potenciál vytvoriť európsky trh na podporu európskej výroby špičkových uzlov v dlhodobom horizonte.

3.6.

Pokiaľ ide o priority z hľadiska investícií, výbor sa však domnieva, že investície by v prvom rade mali byť zamerané na kapacity v oblasti navrhovania najmodernejších čipov, pričom treba mať na pamäti, že Európe chýbajú kapacity v oblasti navrhovania pokročilých logických polovodičov.

3.7.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj konečnej fáze výroby (vrátane montáže, testovania a balenia), ktorá je náročnejšia na pracovnú silu a ktorá by sa mohla strategicky sústrediť v juhovýchodnej Európe, kde sú náklady na prácu väčšou konkurenčnou výhodou. EHSV znepokojujú rôzne riziká, ktorým je EÚ vystavená vzhľadom na svoju súčasnú závislosť v konečnej fáze výroby, najmä od Číny.

3.8.

Prvoradé je zaručiť prístup ku kľúčovým surovinám používaným pri výrobe polovodičov, ako sú chemické látky s vysokou čistotou (germánium, bór, indium), špeciálne plyny (neón, hélium, argón) a náhrady za kremík (napr. karbid kremíka v záujme lepšej hospodárnosti). Dopyt po týchto materiáloch sa bude len zvyšovať, keďže dopyt po čipoch narastá v dôsledku ich rastúcej zložitosti.

3.9.

Výbor konštatuje, že Európska komisia kladie príliš malý dôraz na význam surovín, obehovosť výrobných procesov a súčasnú závislosť od tretích krajín. EHSV uviedol, že „Komisia, členské štáty a priemysel by preto mali spoločne diskutovať o tom, ako možno diverzifikovať zdroje dodávok, a najmä o tom, ako možno kritické suroviny v mikroelektronike lepšie recyklovať ako súčasť industrializovaného obehového hospodárstva“ (2).

3.10.

Výbor sa domnieva, že uplatňovanie aktu o čipoch sa musí dôkladne posúdiť a monitorovať, a požaduje jasné kľúčové ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku. Tieto ukazovatele sa musia stanoviť v spolupráci so zainteresovanými stranami z oblasti priemyslu a s Európskou radou pre polovodiče.

4.   Zapojenie zainteresovaných strán z EÚ, medzinárodná spolupráca a strategické partnerstvá

4.1.

Výbor sa domnieva, že Aliancia pre procesory a polovodičové technológie, ktorú Komisia zriadila v júli 2021, zohráva veľmi dôležitú úlohu pri identifikácii existujúcich nedostatkov vo výrobnom procese a zavádzaní technológií v EÚ. V rámci aliancie by sa malo podrobne diskutovať o posilnení odolnosti EÚ a zaistení bezpečnosti dodávateľských reťazcov, pričom by sa do diskusie mali zapojiť sociálni partneri z ekosystému polovodičov, akademická obec a príslušné výskumné centrá.

4.2.

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa vyriešil súčasný nedostatok a zabezpečila vzájomná dôvera v snahe dosiahnuť rovnaké podmienky, je nevyhnutná medzinárodná spolupráca medzi vládami, polovodičovými klastrami a inštitúciami v oblasti výskumu a vývoja. Okrem toho posilnenie ekosystému polovodičov v Európe povedie k vzájomným závislostiam v rámci globálnych hodnotových reťazcov, čo bude zase stimulom pre medzinárodné rokovania a posilní všeobecnú odolnosť celého odvetvia. EHSV však už vyjadril jednoznačný názor, že sa treba „vyhnúť pretekom o dotácie a finančné prostriedky sa musia vynakladať efektívne bez vytvárania nadmerných kapacít a narušení trhu“ (3).

4.3.

EHSV žiada o dôkladné preskúmanie platných dohôd o voľnom obchode a medzinárodných priemyselných partnerstiev s jasným cieľom dosiahnuť otvorenú strategickú autonómiu a zvýšiť odolnosť Európy v čoraz zložitejšom geopolitickom kontexte. Mali by sa zintenzívniť diskusie v rámci Európskej rady pre polovodiče a mal by sa zvýšiť počet jej členov prizvaním zainteresovaných strán z oblasti priemyslu a reprezentatívnych sociálnych partnerov z EÚ, ako aj najdôležitejších výskumných centier.

4.4.

Diskusie na európskych fórach sa musia zamerať aj na uskutočnenie navrhovaného zrýchlenia postupov udeľovania povolení pre nové zariadenia, čo by mohlo byť významným stimulom pre rokovania o značných zahraničných investíciách (4), ktoré by podnietili okamžitý dopyt. Čo je dôležitejšie, znížením administratívnej záťaže a zavedením regulačných nástrojov vo všetkých členských štátoch sa zníži fragmentácia a zabezpečí predvídateľnosť budúcich investícií.

5.   Financovanie

5.1.

EHSV oceňuje 43 miliárd EUR avizovaných v európskom akte o čipoch a plánované vytvorenie fondu pre čipy, žiada však, aby sa podrobne objasnilo, ako sa tieto verejné a súkromné prostriedky získajú a pridelia. Výbor ďalej zdôrazňuje, že by sa mali plne využiť európske plány obnovy a odolnosti, z ktorých rozpočtu sa má vyčleniť 20 % na digitálnu transformáciu v členských štátoch.

5.2.

EHSV sa domnieva, že je potrebná verejná podpora na úrovni EÚ a členských štátov pre investície do prelomových technológií, platforiem virtuálneho dizajnu a priekopníckych zariadení (so zameraním na špičkové čipy), aby sa znížilo riziko a skrátila doba návratnosti investícií v prípade zariadení, ktoré treba vybudovať od základov.

5.3.

Keďže navrhovaná Európska rada pre polovodiče bude pozostávať zo zástupcov členských štátov, EHSV sa obáva, že členské štáty budú medzi sebou súperiť v snahe získať väčší podiel finančných prostriedkov. Výbor by preto uvítal ekonomicky efektívne, ale vyvážené rozdelenie finančných prostriedkov EÚ medzi členské štáty a regióny, ako aj medzi veľké podniky, startupy a MSP, aby sa na nikoho nezabudlo. Okrem toho pokiaľ ide o spoločný podnik pre čipy, EHSV už uviedol, že by sa mali navrhnúť osobitné kritériá a že dôležitú úlohu „by pritom mali zohrávať sociálno-politické kritériá, ako je postoj dotknutého podniku, pokiaľ ide o sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie, uprednostňovanie spolupráce s dodávateľmi so sídlom v Únii, ale aj počet dodatočných udržateľných pracovných miest vytvorených investíciami a kvalita pracovných podmienok“ (5).

5.4.

Vytvorením navrhovaného fondu pre čipy sa zvýši dostupnosť úverov a financovania rizikového kapitálu a uľahčí ďalší rast malých inovačných podnikov zameraných na polovodiče. Je však potrebný plnohodnotný európsky trh s rizikovým kapitálom, ktorý týmto spoločnostiam pomôže preklenúť hluché obdobie medzi demonštráciou technológie a jej uvedením na trh. EHSV požaduje praktické usmernenia, najmä pre startupy a MSP, v súvislosti s tým, ako môžu získať tieto finančné prostriedky.

5.5.

Výbor by napokon uvítal spoľahlivý akčný plán aj na prilákanie zahraničných investícií, najmä od popredných medzinárodných spoločností zameraných na polovodiče, s cieľom prilákať na územie EÚ nielen kapitál, ale aj know-how.

6.   Zručnosti

6.1.

Digitálne zručnosti sa stali kľúčovým nehmotným aktívom digitálnej priemyselnej revolúcie a dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily dôležitým aspektom investičných rozhodnutí, pričom nedostatok zručností vážne spomaľuje využívanie digitálnych kapacít. Digitálne vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti verejnosti o spoločenskom dosahu digitálnych aplikácií (o výhodách aj rizikách spojených s koncentráciou moci alebo rešpektovaním súkromia) sú pre spotrebiteľov a občiansku spoločnosť kľúčovými nástrojmi, ktoré im umožnia zodpovedne prispieť k budúcemu vývoju v ekosystéme čipov a pomôžu prilákať mladšiu generáciu. EHSV taktiež žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala tomu, že je potrebné chrániť zdravie pracovníkov vo výrobe čipov, ktorí sú vystavení účinkom nebezpečných látok.

6.2.

Počet neobsadených pracovných miest pre inžinierov, odborníkov v oblasti dizajnu a technikov v súčasnosti narastá alarmujúcou rýchlosťou. EHSV víta nedávno vytvorené partnerstvo v oblasti zručností pre digitálny ekosystém (Skills Partnership for the Digital Ecosystem). Toto partnerstvo by ako súčasť Európskeho programu v oblasti zručností malo pomôcť dosiahnuť ciele programu pre digitálne desaťročie (zabezpečiť, aby malo 80 % ľudí základné digitálne zručnosti, znížiť rodové rozdiely a dosiahnuť, aby do roku 2030 pracovalo v oblasti IKT 20 miliónov odborníkov), ciele programu EÚ v oblasti zručností a Európskeho piliera sociálnych práv (účasť 60 % dospelých na kurzoch odbornej prípravy).

6.3.

Každá politika v oblasti zručností by mala zohľadňovať vplyv urýchlenia inovácie na tempo vytvárania a rušenia pracovných miest, ako aj transformáciu trhu práce v dôsledku technologického vývoja v oblasti umelej inteligencie. Hrozí, že zaniknú najmä pracovné miesta, na ktoré stačí nízka a stredná kvalifikácia (nahradia ich digitálne nástroje a automatizácia), zatiaľ čo dopyt po pokročilých digitálnych zručnostiach bude len rásť. EHSV sa domnieva, že na zvládnutie týchto výziev bude potrebné značné úsilie z hľadiska zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovnej sily, najmä v prípade pracovníkov, ktorých technologické zručnosti sú zastarané. Okrem toho programy celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy musia pomôcť trhu práce EÚ, aby sa špecializoval zabezpečením nevyhnutných odborných zručností. Bude preto mimoriadne dôležité, aby mali študenti prístup k najmodernejšiemu vybaveniu v oblasti navrhovania a výroby a k odbornej príprave v praxi.

6.4.

Výbor sa tiež domnieva, že EÚ potrebuje koherentný legislatívny rámec, ktorý pomôže prilákať zahraničných pracovníkov špecializovaných na polovodiče. EHSV oceňuje oznámenie Komisie o získavaní zručností a prilákaní talentov do EÚ (6) a domnieva sa, že ho musia dopĺňať programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, a to aj pre pracovníkov z oblasti STEM.

6.5.

Na druhej strane sa EHSV obáva, že celosvetový nedostatok zručností povedie k boju o talenty, ktorého dôsledkom bude interný (v rámci EÚ) alebo medzinárodný únik mozgov. EHSV preto so záujmom očakáva pripravované oznámenie Únik mozgov – zmierňovanie problémov spojených s úbytkom obyvateľstva.

7.   Výskum, vývoj a inovácia

7.1.

EHSV upozorňuje, že mnohé inovácie, ktoré vyvinuli tieto organizácie v EÚ, sa preberajú v iných častiach sveta, čo neprispieva k posilneniu výrobnej základne EÚ. EHSV sa preto domnieva, že výskumno-technologické organizácie EÚ musia spájať celú priemyselnú základňu a dostupné know-how v oblasti polovodičov, modernizovať a budovať polovodičové pilotné linky a tiež skúmať a využívať budúce príležitosti v kľúčových oblastiach, ako je edge computing, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť. V tejto súvislosti bude kľúčové, aby sa odvetvia koncovej spotreby priblížili k európskej výskumnej základni.

7.2.

Výbor požaduje dlhodobé inovačné plány, ktoré pomôžu podporiť digitálnu transformáciu, keďže umožňujú proaktívny prístup k stimulovaniu investícií do výskumu a vývoja v oblasti dlhodobejších strategických cieľov, a vyriešiť nedostatky v ekosystéme polovodičov. Okrem toho žiada, aby sa lepšie využíval inovačný potenciál MSP zameraných na špičkové technológie, keďže tieto podniky sú často vysoko špecializované, pružné a aktívne na okrajových trhoch s vysokou hodnotou.

7.3.

EHSV zdôrazňuje, že treba zaistiť lepšiu ochranu cenného duševného vlastníctva spoločností, ktoré je súčasťou čipov, a víta jasné pravidlá avizované v akte o čipoch. Budúca činnosť Európskej rady pre polovodiče musí zahŕňať včasné konzultácie so zainteresovanými stranami z oblasti priemyslu týkajúce sa účinnej ochrany práv duševného vlastníctva EÚ.

7.4.

Výbor sa domnieva, že by sa mali osobitné investície nasmerovať do výskumu a vývoja v oblasti navrhovania čipov, keďže toto odvetvie má najväčší podiel na pridanej hodnote a môže posilniť ekonomické argumenty pre vyspelejšie výrobné kapacity. V tejto súvislosti by sa malo prihliadať aj na biohospodárstvo, ktoré zaznamenáva výrazný rozvoj a má široké možnosti uplatnenia v budúcnosti. Komisia by mala preskúmať možnosti na prijatie jednotnejších právnych predpisov v oblasti daňových stimulov na podporu investícií do výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o budúce konzorciá zahŕňajúce veľké spoločnosti, MSP, startupy a spin-off podniky výskumných inštitúcií.

7.5.

Kybernetická bezpečnosť sa stala jednou z prioritných tém pre mnohé priemyselné odvetvia, ako je automobilový priemysel, inžinierstvo, komunikácie, zdravotná starostlivosť, letecký a kozmický priemysel a obrana. EHSV vyzýva, aby sa ďalej inovovalo a zabezpečila sa ochrana pred kybernetickými útokmi a lepšia pripravenosť na ďalšie inovatívne kybernetické hrozby. Výbor podporuje návrh na vytvorenie aktu EÚ o kybernetickej odolnosti, ktorým sa zavedú nové požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ktorý pomôže výrobcom a spotrebiteľom lepšie pochopiť kybernetické hrozby. EHSV taktiež vyzýva, aby sa ešte viac posilnila úloha Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť.

---

(1)  Pracovný dokument útvarov Európskej komisie – A Chips Act for Europe.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch) [COM(2022) 46 final – 2022/0032 (COD)] (Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 34).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akt o čipoch pre Európu [COM(2022) 45 final] (Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 23).

(4)  Napríklad prebiehajúce rokovania so spoločnosťami Intel z USA, Samsung z Južnej Kórey a TSMC z Taiwanu.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch) [COM(2022) 46 final – 2022/0032 (COD)] (Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s. 34).

(6)  COM(2022) 657 final – Oznámenie Komisie Získavanie zručností a prilákanie talentov do EÚ.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – COVID-19: Úloha občianskej spoločnosti pri obnove a odolnosti euro-stredozemského regiónu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 140/03)

Spravodajca:

Angelo PAGLIARA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	20. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	183/0/5

1.   Úvod

1.1.

Kríza spôsobená pandémiou tvrdo zasiahla euro-stredozemský región, prehĺbila existujúce problémy a priniesla nové výzvy, ktoré sa pridávajú k predchádzajúcim. Sociálno-ekonomické dôsledky tejto skutočnosti pravdepodobne zväčšia rozdiely, najmä v krajinách so slabými hospodárskymi a výrobnými systémami.

1.2.

Monitorovací výbor Euromed v rámci EHSV sa rozhodol, že sa zameria na úlohu občianskej spoločnosti pri obnove a odolnosti euro-stredozemského regiónu.

1.3.

Do prípravy správy sa zapojili organizácie občianskej spoločnosti z tohto regiónu a hospodárske a sociálne rady rôznych krajín. Osobitná a úzka spolupráca prebiehala s Hospodárskou, sociálnou a environmentálnou radou Maroka, ktorá spoluorganizovala samit Euromed v roku 2021.

1.4.

Táto informačná správa má vďaka zapojeniu občianskej spoločnosti na oboch brehoch Stredozemného mora významný prínos.

1.5.

Dopĺňa predchádzajúce informačné správy na témy Vzdelávanie a odborná príprava v regióne Euromed, Digitalizácia a MSP v stredozemskom regióne a Udržateľný rozvoj v stredozemskom regióne (1).

2.   Závery

2.1.

Občianska spoločnosť na celom svete okamžite zareagovala na pandémiu, pracovala v prvej línii a poskytovala pomoc a podporu obyvateľom. Aj v euro-stredozemskej oblasti bola pri zmierňovaní nepriaznivých účinkov pandémie COVID-19 mala občianska spoločnosť kľúčovú úlohu.

2.2.

Organizácie občianskej spoločnosti v euro-stredozemskom regióne podporili činnosť vlád poskytovaním základných služieb a zdravotnej starostlivosti. Distribuovali osobné ochranné prostriedky a pomáhali pri šírení životne dôležitých informácií, najmä v odľahlých oblastiach. Ich práca mala takisto prvoradý význam pri zmierňovaní vplyvu pandémie na najohrozenejšie vrstvy spoločnosti, ako sú ženy, mladí ľudia, prisťahovalci a osoby so zdravotným postihnutím.

2.3.

Aktívna účasť občianskej spoločnosti upevnila solidaritu v euro-stredozemskom regióne. Mnohé organizácie občianskej spoločnosti v južnom susedstve zohrali úlohu pri vytváraní skupín občianskej solidarity, experimentovali s inovatívnymi postupmi a zintenzívnili svoju prácu v oblasti poskytovania informácií a koordinácie online.

2.4.

EHSV je pevne presvedčený, že spravodlivá a rovnocenná hospodárska a sociálna obnova je možná len zapojením sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, súkromného sektora a najmä MSP. Obnova stredozemskej oblasti a rozvoj udržateľných a odolných sociálno-ekonomických modelov sa musia riadiť takými zásadami, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu, ochrana demokratických hodnôt a sociálnych a ľudských práv, uplatňovanie základných dohovorov MOP a spoločný záväzok dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a klimatickej neutrality.

2.5.

EHSV víta prijatie nového programu pre Stredozemie a zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky opatrenia na podporu obnovy slúžili dvojitému cieľu rozvoja a zlepšenia kvality života obyvateľov tohto regiónu.

2.6.

V stredozemskej oblasti sa v súčasnosti sústreďuje množstvo sociálnych, politických, environmentálnych, geopolitických a prisťahovaleckých výziev, ktoré sú kľúčovými výzvami nielen pre Európu, ale aj pre svet ako celok. EHSV sa domnieva, že narastajúce mnohorozmerné výzvy v tejto oblasti možno zvládnuť len prostredníctvom obnoveného a účinného multilateralizmu podporovaného Európskou úniou.

2.7.

Vplyv zmeny klímy ovplyvňuje aj stredozemskú oblasť v podobe dezertifikácie, nedostatku vody a zvyšovania teplôt. Súčasná kríza vyústila do potreby zlepšiť spoločnú odolnosť a začať nové iniciatívy spolupráce v oblasti životného prostredia a digitalizácie. EHSV považuje za užitočné, aby sa vzhľadom na zvyšujúcu sa informovanosť občianskej spoločnosti a prostredníctvom väčšej účasti zainteresovaných strán rozšírili a posilnili iniciatívy, ako je WestMED, ktoré by pomohli dosiahnuť klimatické a environmentálne ciele prostredníctvom modelov modrého hospodárstva zameraných na vytváranie pracovných miest a ochranu ekosystému a rozmanitosti.

2.8.

Desať rokov po Arabskej jari Európska únia obnovila svoju stratégiu spolupráce s krajinami stredozemského susedstva. V tejto súvislosti považuje EHSV nový program pre Stredozemie za kľúčový nástroj sociálnej a hospodárskej obnovy regiónu po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19. Obnovený partnerský záväzok sa jednoznačne musí týkať nielen hospodárskych a sociálnych, ale aj environmentálnych, demografických a prisťahovaleckých výziev, pričom musí plne zodpovedať pokroku EÚ a jej základným hodnotám. Situácia zdravotníckych systémov sa v mnohých častiach regiónu ukázala ako nestabilná a kríza spôsobená pandémiou je dôležitou skúškou, ktorá by mohla zasiahnuť aj politickú stabilitu.

2.9.

V programoch obnovy a rekonštrukcie stredozemskej oblasti by sa osobitný dôraz mal klásť na rýchlu obnovu cestovného ruchu a najmä malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako polovicu zamestnancov v EÚ. Pretrvávajúci vplyv krízy vrátane štrukturálnej nezamestnanosti – najmä mladých ľudí a žien – by mal vážne sociálne dôsledky.

2.10.

Rozvoj ľudského kapitálu pracovnej sily je obzvlášť dôležitý pre udržateľný rozvoj stredozemských partnerov EÚ. Treba podporovať odbornú prípravu zamestnancov najmä v cestovnom ruchu. EHSV okrem toho konštatuje, že problém „úniku mozgov“ z južných partnerských krajín do najrozvinutejších priemyselných krajín je hlavnou prekážkou najmä digitálnej transformácie hospodárstiev týchto partnerských krajín. Členské štáty Európskej únie by preto mali uľahčiť krátkodobé a strednodobé pracovné povolenia v EÚ pre samostatne zárobkovo činné osoby aj zamestnancov, najmä v odvetví IT. Komisia by okrem toho mala podporovať realizáciu digitálnych projektov v partnerských krajinách, aby najmä technici IT našli dobré pracovné príležitosti vo svojich domovských krajinách.

2.11.

EÚ musí využiť existujúce nástroje a programy spolupráce na zlepšenie svojho dialógu s krajinami v južnom susedstve. EHSV odporúča čo najrozsiahlejšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do inkluzívneho sociálneho a občianskeho dialógu na všetkých úrovniach, ktorý zohľadňuje osobitné charakteristiky a úlohy rôznych zainteresovaných subjektov a zdôrazňuje ich príspevok k navrhovaniu a realizácii politiky a opatrení potrebných na zvládnutie vplyvu súčasných zmien a kríz, začínajúc dôsledkami zmeny klímy.

2.12.

Odhaduje sa, že mnohé krajiny v južnom susedstve zažijú pokles HDP na obyvateľa a budú musieť čeliť rastúcim sociálnym a hospodárskym rizikám, ako aj rizikám chudoby. Preto sú potrebné plány hospodárskej a finančnej obnovy s opatreniami, ktoré môžu riešiť aj problémy súvisiace s rastúcou sociálnou neistotou.

2.13.

Hospodárska obnova mnohých krajín v stredozemskom susedstve do veľkej miery závisí od účinnosti riadnej očkovacej kampane, a preto EHSV odporúča posilniť nástroj COVAX a maximálnu logistickú a dodávateľskú podporu európskymi inštitúciami, a to aj prostredníctvom bilaterálnych dohôd. EHSV zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité podporovať partnerské krajiny v južnom Stredozemí pri zriaďovaní autonómnych zariadení na výrobu vakcín a liekov vo svojich krajinách. V tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby sa vážne diskutovalo o uvoľnení patentov na vakcíny a lieky na boj proti pandémiám.

2.14.

EHSV sa domnieva, že aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do obnovy po pandémii COVID-19 bude nápomocné pri dosahovaní cieľov, akými sú zlepšenie kvality života ľudí a rozvoj nového modelu udržateľného rozvoja. Vyzýva preto európske inštitúcie, aby prostredníctvom partnerstva s južným susedstvom ešte viac posilnili všetky nástroje na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti.

2.15.

Organizácie občianskej spoločnosti boli v čele podpory zdravotnej a sociálnej reakcie na pandémiu a ich praktické zapojenie pomohlo zmierniť sociálne a zdravotné dôsledky pre obyvateľstvo. Ako však už EHSV zdôraznil, ich schopnosť reagovať na potreby spoločnosti je ovplyvnená skutočnosťou, že zdroje sú často obmedzené a môžu kolísať. EHSV je presvedčený o potrebe posilniť podporné mechanizmy pre organizácie občianskej spoločnosti, čiastočne s cieľom lepšie chrániť najohrozenejšie skupiny obzvlášť ťažko postihnuté pandémiou, ako sú mladí ľudia, ženy, migranti a osoby so zdravotným postihnutím.

2.16.

EHSV žiada, aby európske inštitúcie podnikli ďalšie kroky na podporu mieru, demokracie a dodržiavania ľudských práv v konfliktných oblastiach v stredozemskom susedstve. Podmienky, ktoré má obyvateľstvo v oblastiach konfliktu, sa v dôsledku pandémie ďalej zhoršili a na zabezpečenie úplného mierového plánu je potrebné vynaložiť značné úsilie.

2.17.

Vzhľadom na určite ťažké zotavenie z krízy spôsobenej pandémiou naberajú na význame prebiehajúce obchodné rokovania EÚ s Marokom a Tuniskom, ako aj nadchádzajúce rokovania s Jordánskom. EÚ by mala viac zohľadňovať existujúce asymetrie a primerane vyjsť v ústrety svojim južným obchodným partnerom. EHSV žiada lepšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do rokovaní a formálne zakotvenie v zmluvách, ktoré im umožní pozitívne prispievať k obchodným vzťahom medzi partnerskými krajinami, najmä s cieľom zabezpečiť vykonávanie povinných kapitol o udržateľnosti pripravovaných obchodných dohôd.

2.18.

EHSV okrem toho navrhuje, aby organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri boli zodpovední nielen za kapitoly o udržateľnosti, ale aj za celý rozsah obchodných a investičných dohôd v rámci ich formálne štruktúrovaného zapojenia.

2.19.

EHSV znovu pripomína, že EÚ by časť svojich prostriedkov v rámci pomoci obchodu mala nasmerovať na podporu účasti a budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o udržateľné obchodné a investičné úsilie.

2.20.

EHSV už v minulosti vyzval na zlepšenie digitálnych zručností na obidvoch brehoch Stredozemného mora. Po prijatí novej stratégie pre Stredozemie a vzhľadom na obnovu po pandémii poukazuje na potrebu zvýšiť investície do digitálnej infraštruktúry a podporiť digitálnu transformáciu MSP ako hnacej sily zamestnanosti a sociálneho rozvoja, a to aj zapojením sociálnych partnerov, pričom sa uznáva potenciál kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu na rôznych úrovniach.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Kríza spôsobená pandémiou zhoršila ťažkosti stredozemského susedstva: 25 rokov po Barcelonskom vyhlásení a desať rokov po Arabskej jari zostávajú výzvy v Stredozemí kolosálne. Európska únia a jej partneri v stredozemskom regióne sa nedávno rozhodli novým ambicióznym programom pre Stredozemie obnoviť a posilniť spoluprácu.

3.2.

Je založený na presvedčení, že iba spoločnou prácou a v duchu partnerstva možno úspešne zvládnuť strategické výzvy budúcnosti v záujme obidvoch strán. Program zahŕňa prispôsobený hospodársky investičný plán na podporu sociálno-ekonomickej obnovy stredozemského susedstva v rokoch 2021 – 2027. Ako oznámil vysoký predstaviteľ Josep Borrell, spoločným cieľom je vybudovať mierové, bezpečné, demokratickejšie, environmentálne uvedomelejšie, prosperujúce a inkluzívne južné susedstvo.

3.3.

V nedávnej štúdii Bridging the Sea uverejnenej v rámci programu Med Dialogue for Rights and Equality sa zistilo, že takmer 63 % organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v južnom susedstve sa zaoberalo otázkami, ako je upevnenie demokracie a práv, zatiaľ čo viac ako 53 % sa okrem iného zaoberalo zápasom so sociálno-ekonomickými rozdielmi (2). Je čoraz dôležitejšie, aby tieto organizácie boli informované o ekologických a environmentálnych problémoch a venovali im pozornosť. Uvedené čísla potvrdzujú, že existujú pevné základy a že je potrebné zintenzívniť podporu občianskej spoločnosti, aby bolo možné lepšie zvládnuť výzvy budúcnosti.

3.4.

Občianska spoločnosť v južnom susedstve za posledné dve desaťročia rozšírila svoju prítomnosť. Jej aktívny prístup umožnil zmiernenie sociálnych a zdravotných dôsledkov pre obyvateľstvo, no zároveň vyzdvihol potrebu opatrení na zlepšenie kapacít a schopností občianskej spoločnosti lepšie fungovať.

3.5.

Stredozemská oblasť rovnako ako zvyšok sveta zažila v dôsledku pandémie COVID-19 vážny hospodársky a sociálny šok. Sociálne a zdravotné dôsledky ešte zhoršila nedostatočná infraštruktúra verejného zdravotníctva, najmä v najnestabilnejších krajinách. Kríza spôsobená pandémiou znásobila krízy, ktoré už existovali v mnohých krajinách, čo je výsledkom série faktorov, ako sú už aj tak neisté hospodárske a sociálne trajektórie, vysoká nezamestnanosť a dôsledky konfliktov v určitých oblastiach, ako sú Líbya a Sýria.

3.6.

Vlády v stredozemskom regióne okamžite zareagovali, aj keď veľmi odlišnými spôsobmi, aby zabránili šíreniu pandémie zavedením podporných opatrení pre pracovníkov a podniky, a to aj v spolupráci so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, hoci často neboli dostatočne zapojené a v niektorých prípadoch neboli zapojené vôbec. Na potlačenie vplyvov pandémie takmer všetky krajiny v stredozemskej oblasti zaviedli obmedzenia pohybu, napríklad v Maroku, Egypte, Jordánsku a Libanone, zákazy vychádzania a cestovné obmedzenia.

3.7.

V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou mnohé vlády v tejto oblasti zaviedli expanzívne politiky na riešenie hospodárskej krízy a podporu konkrétnych odvetví stimuláciou výroby a zavedením daňových a ekonomických výhod a opatrení na prilákanie investícií.

3.8.

Pandémia vyvolala nepriaznivé hospodárske dôsledky v celom stredozemskom regióne, a to nielen v dôsledku takých faktorov, ako je znížený vnútorný a vonkajší dopyt a klesajúca spotreba, ale aj v dôsledku zhoršujúcej sa finančnej situácie a situácie verejného dlhu. Od vypuknutia krízy spôsobenej pandémiou vyčlenili vlády regiónu dodatočné zdroje do zdravotníckych a hospodárskych systémov na podporu určitých odvetví. V dôsledku toho sa výrazne zvýši deficit verejných financií takmer všetkých krajín v stredozemskom regióne.

3.9.

Odvetvie dopravy bolo tvrdo zasiahnuté obmedzeniami pohybu, ktoré zabránili medzinárodnému cestovaniu alebo ho obmedzili, čím sa cestovný ruch stal jedným z odvetví najviac postihnutých pandémiou. OECD odhaduje pokles v tomto odvetví o 45 až 70 % a pokles medzinárodného cestovného ruchu o 60 až 80 % (3). Cestovný ruch je pre stredozemské krajiny jedným z hlavných hospodárskych odvetví a podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (Unctad) budú Egypt a Maroko patriť medzi krajiny, ktoré budú celosvetovo najviac zasiahnuté (4).

3.10.

Mikropodniky, malé a stredné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby patria medzi dôležité zložky hospodárstva krajín na južnom pobreží Stredozemného mora. Zaznamenali výrazné zníženie obratu a väčšina z nich bola nútená znížiť počet zamestnancov. V tejto súvislosti budú potrebné štrukturálne opatrenia, ktoré pomôžu MSP dostať sa z krízy a rásť a inovovať zvládnutím dvojitej výzvy digitalizácie a dekarbonizácie.

3.11.

Hoci kríza spôsobená pandémiou v stredozemskom regióne zasiahla všetky sociálne skupiny, najhoršie boli zasiahnutí najmä: mladí ľudia v dôsledku zhoršenia situácie na trhu práce a opatrení na obmedzenie pohybu týkajúcich sa vysokých aj ostatných škôl; ženy zamestnané v niektorých oblastiach, napríklad v južnom susedstve, predovšetkým v neformálnom hospodárstve, poľnohospodárstve a cestovnom ruchu, ktorý je vážne zasiahnutý opatreniami na obmedzenie pohybu; najohrozenejšie skupiny, ako sú neformálni pracovníci a utečenci, ktorí často nie sú príjemcami opatrení sociálnej ochrany, a osoby so zdravotným postihnutím v dôsledku často nekvalitných služieb.

3.12.

V niektorých častiach južného susedstva faktory, ako je nedostatok vody a nevhodné hygienické zariadenia, zhoršili vplyv pandémie, najmä v sociálne najizolovanejších vrstvách obyvateľstva, konfliktných oblastiach a utečeneckých táboroch.

4.   Výzvy a príležitosti

4.1.

Ako zdôraznil generálny tajomník Únie pre Stredozemie, súčasná zdravotná kríza v posledných rokoch ohrozuje sociálno-ekonomický pokrok tejto oblasti (5). Kríza je však aj príležitosťou na zlepšenie integrácie a zvýšenie odolnosti hospodárstiev.

4.2.

Úloha občianskej spoločnosti v euro-stredozemskom regióne je mimoriadne dôležitá pri budovaní spravodlivejšej a inkluzívnejšej spoločnosti po pandémii. Podobne je aktívne zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti kľúčové na zabezpečenie toho, aby sa na nikoho nezabudlo, a na účinné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ako sa to zdôraznilo na sociálnom samite v Porte (6).

4.3.

Ochorenie COVID-19 a s ním súvisiace opatrenia ohrozujú udržateľnosť občianskej spoločnosti. Vlády a mnohí darcovia pozastavili granty a zmrazili financovanie, čím presmerovali prostriedky na pomoc pri pandémii COVID-19. Výsledok ohrozuje už aj tak krehkú udržateľnosť organizácií občianskej spoločnosti, možnosť pokračovať v službe komunitám a pracovné miesta mnohých pracovníkov občianskej spoločnosti, hoci od organizácií občianskej spoločnosti sú veľké očakávania. EHSV zdôrazňuje, že granty na organizačnú udržateľnosť a základné podporné financovanie sú kľúčové pre organizácie občianskej spoločnosti, aby sa prispôsobili rýchlo sa meniacim situáciám a pokračovali v činnosti počas krízy.

4.4.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že Stredozemné more je jednou z častí sveta, ktoré sú najviac ohrozené vplyvom zmeny klímy. Ochorenie COVID-19 nepriaznivo ovplyvnilo sociálnu situáciu a rozvoj, takže je naliehavo potrebné prijať stratégiu udržateľného rozvoja a ekologického hospodárstva.

4.5.

Prijatie plánov obnovy v stredozemskej oblasti predstavuje potenciálnu príležitosť na zabezpečenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja regiónu. Je nevyhnutné prepojiť rozvojové príležitosti s dodržiavaním takých zásad, ako je solidarita, odstraňovanie rozdielov a ochrana a rešpektovanie zásad právneho štátu. Ak sa majú dosiahnuť všetky ciele, je nevyhnutné aktívne zapojenie občianskej spoločnosti.

4.6.

Budúce plány postkovidovej obnovy by spolu s hospodárskym rastom mali v južnom susedstve zaujať dôležité miesto v opatreniach na obmedzenie environmentálnych problémov spojených so zmenou klímy, nedostatkom vody, dezertifikáciou a znečistením. Opatrenia na zachovanie a ochranu životného prostredia by mohli mať pozitívny vplyv na stredozemský región vďaka diverzifikácii hospodárstva a vytváraniu kvalitných pracovných miest. V tejto súvislosti EHSV upozorňuje na veľmi veľký potenciál získavania energie z obnoviteľných zdrojov (najmä slnečnej a veternej energie) v južných partnerských krajinách a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali udržateľnejšie spoločné investície do tejto oblasti.

4.7.

EHSV už zdôraznil, že je potrebné podporiť spravodlivú transformáciu v stredozemskej oblasti, a to čiastočne z dôvodu jej prínosu v oblasti zdravia, vzdelávania a rodovej rovnosti. Na zabezpečenie obnovy, ktorá bude účinne prispôsobená zásadám transformácie a digitalizácie, bude kľúčové podporovať zlepšovanie informovanosti a rozvoj konkrétneho podnikateľského zmýšľania a digitálnych zručností. EHSV podporuje výzvu južných partnerských krajín, aby sa EÚ a jej členské štáty v Stredozemí viac angažovali vo výskumno-vývojovej spolupráci.

4.8.

Obnova južného susedstva v situácii, ktorá sa vyznačuje vysokým podielom zamestnanosti v neformálnom hospodárstve úzko súvisí aj s rozvojom účinného modelu odbornej prípravy a vzdelávania. EHSV opakuje, že je potrebné zlepšiť odborné zručnosti, najmä mladých ľudí a žien, aby ich bolo možné využiť v národnom a nadnárodnom prostredí ako súčasť prístupu tzv. obehového mozgu. Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu aj pri zlepšovaní zručností neformálnym vzdelávaním, organizovaním pracovných stretnutí a odbornej prípravy a podporou sociálneho hospodárstva. Ako už bolo zdôraznené počas regionálneho dialógu Únie pre Stredozemie so sociálnymi partnermi, výbor okrem iného poukazuje na potrebu zapojenia sociálnych partnerov pri odstraňovaní nesúladu medzi ponukou a dopytom na trhu práce.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti [COM(2020) 408 final – 2020/0104 (COD)] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej pomoci [COM(2020) 409 final – 2020/0103 (COD)] (Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 132). ECO/515 – Nariadenie o investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Núdzová situácia po pandémii COVID-19: koncepcia nového modelu multilaterálnych vzťahov (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 53).

(2)  https://meddialogue.eu/wp-content/uploads/2021/02/Publication-Bridging-the-sea.pdf.

(3)  https://read.oecd-ilibrary.org/view/?ref=124_124984-7uf8nm95se&title=Covid-19_Tourism_Policy_Responses&_ga=2.143901749.1647750476.1622806508-1692148678.1622806341.

(4)  https://unctad.org/system/files/official-document/ditcinf2020d3_en.pdf.

(5)  UfM Foreign Affairs Ministers set priority areas for stronger cooperation and integration in the Euro-Mediterranean region – Únia pre Stredozemie (ufmsecretariat.org).

(6)  https://www.2021portugal.eu/en/porto-social-summit/porto-social-commitment/.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Strategický kompas EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 140/04)

Spravodajca:	Christian MOOS
Spoluspravodajca:	Peter CLEVER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14. 7. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	20. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	163/1/5

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1.

Strategický kompas je dôležitým krokom vpred. Je to súbor veľmi dôležitých konkrétnych projektov a opatrení, ktoré posilňujú európsku bezpečnosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že sa musí rozšíriť s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu pre európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku a že do tohto procesu sa musí zapojiť občianska spoločnosť.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že bezpečnosť ďaleko presahuje rámec obrany a že komplexná bezpečnostná stratégia EÚ by sa mala zamerať aj na civilné a preventívne aspekty s cieľom podporiť a doplniť konkrétne obranné opatrenia.

1.3.

EHSV zdôrazňuje preventívny význam sociálnej spravodlivosti, hospodárskych vyhliadok a environmentálnej udržateľnosti. Sociálny mier a hospodárska stabilita sú dôležitými predpokladmi toho, aby sa nesiahalo k násiliu. Obmedzenie globálneho otepľovania a zvládanie jeho dôsledkov má zásadný význam pre zachovanie spoločenského poriadku a mieru vo svete.

1.4.

V Strategickom kompase sa dostatočne nezohľadňuje úloha, ktorú európska občianska spoločnosť môže a musí zohrávať v úsilí o získanie väčšej odolnosti voči hybridným útokom a systematickému oslabovaniu súdržnosti a solidarity v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi zo strany nepriateľských síl.

1.5.

Civilná a preventívna bezpečnostná politika je úzko prepojená s vojenskou obrannou spôsobilosťou. Vojenskú obrannú spôsobilosť treba považovať za nevyhnutnú podmienku bezpečnosti a vzhľadom na jej odstrašujúci účinok aj za prevenciu.

1.6.

EHSV sa domnieva, že Strategický kompas poskytuje príliš pozitívny obraz o európskej bezpečnostnej a obrannej politike.

1.7.

NATO je nielen strategickým partnerom EÚ, ale aj jej kľúčovým garantom bezpečnosti. Európania musia do NATO priniesť väčšiu pridanú hodnotu prostredníctvom opatrení, ktoré posilňujú ich vlastnú strategickú akcieschopnosť. EÚ a NATO ešte plne nevyužili svoj potenciál spolupráce. Posilnenie európskeho piliera bezpečnosti a obrany znamená posilnenie NATO.

1.8.

V konečnom dôsledku musí EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť a vytvoriť európsku obrannú úniu ako európsky pilier NATO a zabezpečiť, aby bola plne rešpektovaná a zlučiteľná s neutralitou niektorých jej členských štátov.

1.9.

EÚ by si mala lepšie uvedomiť kľúčový význam transatlantického partnerstva pre NATO, a tým aj pre európsku bezpečnosť.

1.10.

Príliš veľa členských štátov EÚ dlho zanedbávalo svoje záväzky v oblasti obrany a obrannej spôsobilosti, čo viedlo k tomu, že ich ozbrojené sily sú absolútne nedostatočne vyzbrojené, nepripravené a nedostatočne interoperabilné.

1.11.

Členské štáty EÚ musia lepšie koordinovať rozvoj spôsobilostí a plánovanie obrany na vnútroštátnej úrovni a v oveľa väčšej miere sa spoliehať na spoločné obstarávanie. Účinnejšia európska obranná spôsobilosť sa musí dosiahnuť prostredníctvom výrazne lepšej koordinácie vnútroštátnych priemyselných politík.

1.12.

Európsku akcieschopnosť treba posilniť zavedením väčšinového hlasovania v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1.13.

Ako dôležitý dodatočný prvok Strategického kompasu sa musí určiť úloha, ktorú môže zohrávať európska občianska spoločnosť, pokiaľ ide o solidaritu, spoluprácu a odolnosť.

1.14.

EHSV navrhuje organizovať verejné fóra pre strategické diskusie na európskej a vnútroštátnej úrovni.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy skúma vplyv Strategického kompasu a snaží sa politicky hodnotiť jeho európske ciele a možnosti z hľadiska občianskej spoločnosti. EHSV víta iniciatívy Európskej únie zamerané na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany.

2.2.

Občianska spoločnosť nie je v otázkach bezpečnosti len pasívnym pozorovateľom a jej hlas sa musí vypočuť. V prípade konfliktu sú civilné inštitúcie tvrdo zasiahnuté a civilné obyvateľstvo znáša ničivé následky vojny.

2.3.

Z pohľadu občianskej spoločnosti sa Strategický kompas príliš úzko zameriava na bezpečnosť s osobitným dôrazom na obranu. EHSV zdôrazňuje, že bezpečnosť ďaleko presahuje rámec obrany a že bezpečnostná stratégia EÚ by sa na civilné a preventívne aspekty mala zameriavať vo väčšej miere ako to robí teraz Strategický kompas.

2.4.

Európska únia (EÚ) je a musí zostať protipólom násilia a vojny. Musí lepšie využívať svoje politické, materiálne a kultúrne zdroje, aby prispela k mierovému riešeniu konfliktov a zabránila vojenskej eskalácii, pretože práve táto oblasť môže byť zdrojom jej významnej potenciálnej pridanej hodnoty, ako aj jej vplyvu v dnešnom svete. EÚ musí zefektívniť svoje úsilie o návrat k účinným mnohostranným dohodám o kontrole zbraní, dodržiavanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a záväzok v oblasti jadrového odzbrojenia.

2.5.

Multilaterálny poriadok založený na pravidlách má zásadný význam pre ochranu univerzálnych ľudských práv. EÚ musí spolu so svojimi podobne zmýšľajúcimi partnermi na celom svete urobiť všetko pre to, aby sa posilnil a prípadne opätovne nastolil a obnovil multilaterálny poriadok založený na pravidlách. Tvrdá mocenská politika a „právo silnejšieho“ sú nezlučiteľné s demokraciou a zásadami právneho štátu. Bezpečnosť by bez slobody nemala zmysel. Bezpečnosť je zároveň dôležitým predpokladom slobody.

2.6.

Civilná a preventívna bezpečnostná politika nie je v rozpore s vojenskou obrannou spôsobilosťou. Naopak, vojenskú spôsobilosť treba považovať za nevyhnutnú podmienku bezpečnosti a vzhľadom na jej odstrašujúci účinok aj za prevenciu.

2.7.

Politické a finančné investície do bezpečnosti a obrany si vyžadujú riadne a seriózne posúdenie a) systémových a b) materiálnych silných a slabých stránok EÚ, ako aj jej schopnosti i) zaistiť vlastnú bezpečnosť, ii) vybudovať stabilitu vo svojom susedstve, iii) zabezpečiť globálne obchodné trasy a prístup ku kritickému tovaru a materiálom a v neposlednom rade iv) prostredníctvom svojich členských štátov byť spoľahlivým a jednoznačne odhodlaným partnerom v alianciách, ktoré majú zásadný význam, a to nielen pre bezpečnosť Európy.

2.8.

Bezpečnosť a slobodu nemožno dosiahnuť len prostredníctvom vojenskej spôsobilosti. Vyžaduje si celostný sociálny, hospodársky a environmentálny prístup a lepšiu informovanosť a predvídanie. Prioritou musí byť preventívna politika a riešenie konfliktov diplomatickými a civilnými prostriedkami, pričom využitie vojenskej sily musí zostať poslednou možnosťou. To však zahŕňa aj vierohodnú vojenskú spôsobilosť a nepochybnú ochotu využiť ju, ak je to nevyhnutné. EÚ musí rozhodnejšie sledovať svoje záujmy.

2.9.

Konečným cieľom globálneho bezpečnostného systému je zachovanie spravodlivého mieru a najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa je multilateralizmus. Ten je však pod čoraz väčším tlakom a EHSV opakovane poukazuje na odporúčania zo správy o globálnom mieri za rok 2022, v ktorej vyzýva na prijatie opatrení na posilnenie globálnej štruktúry mieru (1).

2.10.

Vykonávanie opatrení na posilnenie obrannej spôsobilosti a zvýšenie bezpečnosti si vyžaduje väčšiu medziinštitucionálnu súdržnosť, nesmú sa vykonávať žiadne nekoordinované akcie a potrebné sú najmä pevné záväzky členských štátov.

2.11.

Ruská invázia na Ukrajinu, návrat vojny do Európy a tvrdá mocenská politika potvrdzujú, že sú potrebné účinné kapacity v oblasti odstrašovania. Hoci veľmocenská politika nikdy nebola cieľom EÚ, teraz, keď Rusko a Čína spochybňujú medzinárodný systém, musí sa prispôsobiť rastúcej systémovej konkurencii medzi hlavnými mocnosťami. Rusko otvorene porušuje Chartu OSN a Čína porušuje univerzálne ľudské práva, ako možno jasne vidieť v Sin-ťiangu a Hongkongu.

2.12.

USA, Kanada a ďalšie demokracie vo svete sú dôležitými partnermi, pokiaľ ide o vykonávanie toho, k čomu sa všetky členské štáty Organizácie Spojených národov formálne a dobrovoľne zaviazali. Sú to univerzálne ľudské práva. To znamená práva, od ktorých sa nikde a nikdy nemožno odchýliť.

2.13.

EÚ by si mala lepšie uvedomiť kľúčový význam transatlantického partnerstva, najmä vzťahy medzi EÚ a USA, pre NATO a tým aj pre európsku bezpečnosť. Hoci USA sa v posledných rokoch čoraz viac zameriavajú na ázijský a tichomorský región, agresia Ruska potvrdzuje, že globálny poriadok sa musí naďalej zabezpečovať, prípadne aj brániť, a to aj v Európe.

2.14.

NATO nie je len strategickým partnerom EÚ, ale zabezpečuje aj vojenskú obranu Európy. Preto by európsky pilier obrany mal byť koncipovaný tak, aby sa s NATO vzájomne dopĺňal. Invázia Ruska na Ukrajinu a medzinárodný bezpečnostný poriadok to v každom ohľade potvrdzujú. Užšia európska spolupráca v oblasti obrany môže NATO posilniť a zlepšiť schopnosť Európy konať v tom zmysle, aby účinnejšie prispievala k vlastnej bezpečnosti a regionálnej stabilite.

2.15.

Hoci EÚ ako politické spoločenstvo a NATO ako aliancia sa v mnohých ohľadoch výrazne líšia, majú čoraz viac spoločných menovateľov, a to nielen so zreteľom na hodnoty a ciele. Po pristúpení Fínska a Švédska k NATO bude 23 krajín členmi oboch organizácií. Európania môžu a musia do aliancie priniesť väčšiu pridanú hodnotu prostredníctvom opatrení, ktoré posilňujú ich vlastnú strategickú akcieschopnosť. V konečnom dôsledku musí EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť a vytvoriť európsku obrannú úniu ako európsky pilier NATO, ktorá bude v plnej miere rešpektovať neutralitu niektorých jej členských štátov.

2.16.

Príliš veľa členských štátov už príliš dlho zanedbávalo svoju obrannú spôsobilosť. Výdavky na obranu sú sčasti nedostatočne využité, ale najmä neefektívne, čo viedlo k tomu, že ozbrojené sily v mnohých členských štátoch EÚ sú absolútne nedostatočne vybavené, nie sú pripravené a interoperabilné. Keďže tieto členské štáty EÚ sú aj členmi NATO, zanedbávajú tak svoje spojenecké záväzky.

2.17.

Obranná spôsobilosť Európy závisí nielen od výšky rozpočtových prostriedkov, ktoré boli na tento účel vyčlenené, ale predovšetkým od ich efektívneho využívania. V EÚ existujú v súčasnosti rôzne zbraňové systémy, čo vedie k duplicite, vysokým nákladom a neefektívnosti. Členské štáty EÚ musia lepšie koordinovať rozvoj spôsobilostí a plánovanie obrany na vnútroštátnej úrovni a v oveľa väčšej miere sa spoliehať na spoločné obstarávanie. Mali by sa prijať jednotné politiky v oblasti verejného obstarávania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom dosiahnuť potrebné úspory z rozsahu na zníženie nákladov a vyvinúť dostatočnú aktivitu na zabezpečenie existencie vznikajúcich startupov (2) Súčasná prax na európskom obrannom trhu je odrazom vysokých nákladov nejednotného postupu na úrovni EÚ.

2.18.

Napriek stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO), koordinovanému ročnému hodnoteniu obrany (CARD) a Európskemu obrannému fondu (EDF) dosiahla EÚ pri vytváraní účinných spoločných štruktúr na zaistenie vlastnej bezpečnosti príliš malý pokrok. V súlade s tým sa vo Vyhlásení z Versailles z marca 2022 na základe rozhodnutia hláv štátov a predsedov vlád z decembra 2021 uvádza, že „Európska únia prevezme väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a že v oblasti obrany bude pokračovať v strategickom postupe a zvýši svoju schopnosť konať samostatne.“

2.19.

Schopnosť EÚ konať v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky by sa posilnila odklonom od jednomyseľných rozhodnutí (možnosť každého členského štátu blokovať všetky ostatné) v Rade v oblasti zahraničnej politiky. Ako prechodné riešenie by sa mohla zvážiť dočasná skúšobná fáza hlasovania kvalifikovanou väčšinou alebo superkvalifikovanou väčšinou (t. j. vyššie prahové hodnoty pre kvalifikovanú väčšinu). Súdržnému postupu členských štátov však v prvom rade nebráni inštitucionálny rámec. Členské štáty súčasný rámec skôr obchádzajú, nevyužívajú jeho potenciál a nenechajú sa doň integrovať.

2.20.

Európa, ako garant bezpečnosti, možno potrebuje nový naratív a konkrétne činy, riadené občianskou spoločnosťou a stimulované angažovanosťou, s cieľom posilniť európsku identitu a solidaritu bez toho, aby hrozilo, že nacionalizmus vystrieda európsky šovinizmus. Účasť verejnosti by mala byť otvorená, transparentná a inkluzívna.

3.   Pozitívne aspekty Strategického kompasu

3.1.

Cieľ Strategického kompasu dosiahnuť väčšiu bezpečnosť prostredníctvom budovania kapacít („act“), lepšej pripravenosti („secure“), cielených investícií („invest“) a rozsiahlejšej spolupráce („partner“), ako aj posilňovania partnerstiev a spojenectiev, je zvolený vhodne.

3.2.

Cieľom Strategického kompasu je opätovne potvrdiť odhodlanie Európy dodržiavať zásady Charty Organizácie Spojených národov, obnoviť mier a brániť slobodu v Európe.

3.3.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, Strategický kompas označuje Čínu za „systémového rivala“. Dôvodom je jej masívne porušovanie univezálnych ľudských práv, neustále ohrozovanie Taiwanu a jej podpora ruského agresora. V Strategickom kompase sa zdôrazňuje, že Čína a Rusko spochybňujú medzinárodný poriadok. Rozširujú svoje jadrové arzenály a vyvíjajú nové zbrojné systémy.

3.4.

Zdôrazňuje sa v ňom aj nebezpečná erózia štruktúry kontroly zbraní a nepriaznivý vplyv tohto „právneho vákua“ na bezpečnosť EÚ.

3.5.

EÚ má legitímne záujmy vo všetkých regiónoch sveta. Strategický kompas systematicky nepokrýva všetky tieto oblasti, ale správne sa v ňom uvádza, že ako sa ukázalo najmä na západnom Balkáne, európska nečinnosť predstavuje výzvu pre iné mocnosti, aby zaplnili tento priestor.

3.6.

V Strategickom kompase sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ konala oveľa dôraznejšie a odhodlanejšie a aby sa členské štáty mohli spoľahnúť na vzájomnú podporu. Preto sa vyzdvihuje význam článku 42 ods. 7 ZEÚ. EÚ by mala objasniť, že toto primárne právo je v súlade s povinnosťou poskytovať pomoc podľa článku 5 Zmluvy o NATO.

3.7.

Lepšia pripravenosť a interoperabilita sú v Strategickom kompase označené ako priority, ktoré musia byť v súlade s NATO. EÚ je v Strategickom kompase prezentovaná ako kľúčový aktér lepšej európskej obrany. Oznamuje sa v ňom, že odstráni kritické nedostatky v spôsobilosti, posilní odolnosť európskych spoločností a prinesie stabilitu do európskeho susedstva. Prvým krokom je vytvorenie kapacity rýchleho nasadenia (Rapid Deployment Capacity) pozostávajúcej z jednotky 5 000 vojakov, ktorá má byť plne akcieschopná do roku 2025. EHSV poukazuje na to, že je najvyšší čas prezentovať výsledky, keďže EÚ si už pred viac ako dvomi desaťročiami stanovila v tejto súvislosti ambicióznejšie ciele, ktoré neboli dodnes splnené.

3.8.

Hoci sa v Strategickom kompase neodkazuje na zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej politiky, vyzýva sa v ňom na konštruktívne zdržanie sa hlasovania, aby mohli členské štáty, ktoré o to prejavia záujem, napredovať. V tejto súvislosti by sa mohol viac využívať článok 44 ZEÚ, aby na základe delegovania Rady mohli členské štáty, ktoré si to želajú a ktoré majú na tento účel potrebné kapacity, spolupracovať v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).

3.9.

Cieľom Strategického kompasu je zmysluplne kombinovať civilné a vojenské misie a operácie v oblasti SBOP. Zdôrazňuje sa význam civilných misií SBOP v kontexte nevojenských reakcií. Cieľom Strategického kompasu je užšia spolupráca medzi SBOP a zainteresovanými stranami EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

3.10.

EHSV víta skutočnosť, že v Strategickom kompase sa uplatňuje prístup zameraný na opatrenia a stanovujú sa v ňom konkrétne návrhy a kroky, ako aj cieľové dátumy a čiastkové ciele, ktoré má Rada EÚ a Európska rada pravidelne skúmať.

3.11.

V Strategickom kompase sa takisto zdôrazňujú dôležité opatrenia na lepšie zavedenie koncepcie rodovej rovnosti, mieru a bezpečnosti a klimatickej efektívnosti do misií a operácií v rámci SBOP. EÚ konkrétne do roku 2023 posilní svoju sieť poradcov pre univerzálne ľudské práva a rodové otázky vo svojich misiách a pri operáciách v rámci SBOP a vďaka vykonávaniu plánu EÚ v oblasti zmeny klímy a obrany sa vojenský sektor stane klimaticky neutrálnym.

4.   Kritické pripomienky ku kompasu

4.1.

Strategický kompas je veľmi ambiciózny dokument obsahujúci viac ako 80 konkrétnych opatrení, ktoré sa majú prijať do roku 2025. V tejto súvislosti je potrebná silná politická vôľa členských štátov, inak hrozí, že dokument bude skôr odrážať takú EÚ, ktorej chýba právomoc v oblasti zahraničnej politiky a obrany.

4.2.

Strategický kompas sa vyznačuje užším vymedzením bezpečnosti, ale bezpečnosť je viac ako len obrana. Na predchádzanie vojenským konfliktom je nevyhnutná väčšia prevencia a predvídanie. Dokument je zameraný na vymedzenie súboru konkrétnych projektov a opatrení. EHSV to víta. Príliš málo sa v ňom však poukazuje na konkrétne geografické oblasti a neuvádza sa s dostatočnou presnosťou, v ktorých oblastiach chce EÚ presadzovať stabilitu a bezpečnosť v súlade so svojimi hodnotami a cieľmi aj mimo svojho územia, napríklad v bezprostrednom susedstve. Treba ho rozšíriť s cieľom vytvoriť komplexnú stratégiu vrátane zapojenia občianskej spoločnosti.

4.3.

Strategický kompas poskytuje pomerne pozitívny obraz o súdržnosti bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a jej potenciálnych kapacitách, napr. sa v ňom uvádza, že sila EÚ pri predchádzaní vonkajším konfliktom a krízam a ich riešení spočíva v jej schopnosti nasadzovať vojenské aj civilné prostriedky. V kompase sa ale neuvádzajú konkrétne úspešné príklady. Nereálna analýza však nemôže byť pevným základom pre bezpečnostnú stratégiu. To, že EÚ sa označuje za dôsledného lídra mnohostranných riešení a samu seba v kompase výslovne chváli, napr. v súvislosti s prevzatím zodpovednosti za globálnu bezpečnosť, svedčí o tom, že jej chýba schopnosť poctivo bilancovať.

4.4.

EÚ možno investovala veľa politických a finančných zdrojov do multilateralizmu, avšak minimálne do útoku Ruska sledovali členské štáty koordinované európske zahraničnopolitické ciele len vtedy, ak to bolo priamo v ich vlastnom národnom záujme. Tento zásadný nedostatok v strategickom predvídaní možno ilustrovať na niekoľkých príkladoch, ako sú okrem iných tieto: proces rozširovania na západnom Balkáne, reakcie Európanov na vojnu v Líbyi, závislosť od dodávok energie, surovín a iných dodávok, zastúpenie Európy v Organizácii Spojených národov, ako aj rôzny rozsah investícií do národných vojenských kapacít vo vzťahu k HDP.

4.5.

V Strategickom kompase sa uznáva, že NATO je dôležité pre európsku bezpečnosť, čo však nestačí. V kompase sa hovorí o strategickom partnerstve s NATO, komplementárnosti a rozhodovacej nezávislosti. Len niekoľko štátov však naďalej ostáva neutrálnymi, t. j. nie sú členmi NATO, pričom aliancia je viac než len strategický partner Európy. Je a zostane jediným skutočným garantom bezpečnosti Európy na nepredvídateľne dlhé obdobie. EÚ však môže pomôcť Európanom lepšie organizovať svoj príspevok k európskej bezpečnosti tým, že združí svoje obranné kapacity a upustí od národných politík v prospech spoločného európskeho prístupu. Napriek mnohým dobrým prístupom v Strategickom kompase, EÚ ani NATO doteraz plne nevyužili potenciál svojej spolupráce.

4.6.

Koncepcia európskej strategickej autonómie sa musí jasne vymedziť, keď sa uplatňuje na otázky bezpečnosti a obrany, ako je to v prípade Strategického kompasu. Strategická autonómia neznamená, že EÚ koná osamotene, ale že sa stane lepším partnerom schopným v prípade potreby konať, a to aj vtedy, keď podpora nemusí byť dostupná. Nesmie znamenať vyrovnanie odstupu od svetových mocností, ako to už EHSV zdôraznil vo svojom stanovisku o transatlantických vzťahoch. USA sú a zostávajú najdôležitejším spojencom a partnerom Európy. EÚ by však mala ísť cestou znižovania strategickej závislosti, a to aj v sektoroch bezpečnosti a obrany, ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Plán pre bezpečnostné a obranné technológie (3).

4.7.

Jednostranná európska závislosť sa musí znížiť, a to nielen v oblasti obrany. Má to zásadný význam pre európsku bezpečnosť. EHSV sa však domnieva, že vzájomná závislosť, najmä medzi podobne zmýšľajúcimi partnermi, je nielen prospešná, ale aj nevyhnutná podmienka multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách.

4.8.

Pokiaľ ide o budúcu vojenskú spôsobilosť EÚ, „sily rýchlej reakcie“ zmienené v Strategickom kompase sú v súlade s koncepciami rýchleho nasadenia menších ozbrojených síl v rámci medzinárodne koordinovaných misií. Toto úsilie však nemožno vnímať nezávisle od primeraného príspevku Európy k svojej vlastnej bezpečnosti v rámci NATO. Európske úsilie musí slúžiť ako efektívny európsky pilier NATO. V súčasnosti nie je jasné, ako môžu členské štáty EÚ a NATO vyčleniť dostatočné zdroje pre sily rýchleho nasadenia NATO, ako aj pre sily rýchlej reakcie EÚ, ak je potrebné tieto zdroje aktivovať súčasne. Okrem toho niektoré opatrenia predložené v súvislosti s rýchlo nasaditeľnými jednotkami nespĺňajú požiadavky stanovené v rozhodnutiach, ktoré sa už prijali pred desaťročiami (Helsinki 1999).

4.9.

V Strategickom kompase sa nezohľadňuje úloha, ktorú občianska spoločnosť v Európe môže a musí zohrávať v spojitosti so získaním väčšej odolnosti voči systematickému oslabovaniu súdržnosti a solidarity v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi zo strany nepriateľských síl.

4.10.

Posilnenie postavenia EÚ ako garanta demokratickej bezpečnosti a bezpečnosti v oblasti právneho štátu si vyžaduje nielen silné alebo silnejšie inštitúcie EÚ a lepšie predvídanie zo strany členských štátov, ale aj rozsiahle cezhraničné spoločenské aliancie, ktoré sú nemysliteľné bez silnej a dynamickej celoeurópskej organizovanej občianskej spoločnosti a plne angažovaných európskych sociálnych partnerov.

4.11.

Nepriateľské útoky zahŕňajú nielen vojenské operácie, ale aj dezinformácie, kybernetické útoky, ekonomické vydieranie atď. V Strategickom kompase sa uvádza, že sa vytvorí súbor hybridných nástrojov pre koordinovanú reakciu na hybridné hrozby a súbor nástrojov proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu zo zahraničia, a tiež sa posilní súbor nástrojov kybernetickej diplomacie. Tento kľúčový aspekt však treba v Strategickom kompase podrobnejšie rozpracovať. EÚ naliehavo potrebuje zaujať medziinštitucionálny prístup k boju proti takýmto útokom a zasahovaniu, do ktorého musí byť zapojená reprezentatívna občianska spoločnosť, s cieľom položiť základy účinnej solidarity, spolupráce a odolnosti medzi občanmi EÚ, najmä na miestnej úrovni, na ktorej sú účinky takýchto útokov citeľné najbezprostrednejšie.

4.12.

Bezpečnosť Európy neohrozujú len možné vojenské útoky v tradičnom zmysle slova. Kybernetické útoky na súkromné podniky, verejné inštitúcie a kritickú infraštruktúru a ich sabotáž treba takisto považovať za hybridné vojnové útoky, ktoré môžu spôsobiť obrovské škody. Tento aspekt sa v Strategickom kompase zanedbáva, najmä pokiaľ ide o účinnú ochranu a protiopatrenia.

5.   Opätovné nastavenie kompasu

5.1.

EHSV v plnej miere súhlasí s tým, že EÚ musí počítať s čoraz agresívnejšími revizionistickými mocnosťami, ktoré porušujú Chartu OSN. Multilaterálny poriadok založený na pravidlách možno obnoviť, ak liberálne demokracie budú stáť za svojimi zásadami, budú ich presadzovať prostredníctvom svojich diplomatických, civilných a vojenských kapacít, odolajú pokušeniam a nebudú ustupovať pred tlakom a hrozbami autoritárskych mocností.

5.2.

Európske politiky musia slúžiť cieľu predchádzať ozbrojeným konfliktom. Malo by sa tiež pamätať na to, že svet je oveľa menej pokojný, než sa zdalo po skončení studenej vojny. Európska spoločnosť preto potrebuje dosiahnuť politický konsenzus o tom, ako účinne budovať svoju obranu proti potenciálnym agresorom a predovšetkým budovať svoje kapacity v oblasti civilnej ochrany. Zásadný význam má rozsiahlejšia verejná diskusia a aktívna účasť aktérov občianskej spoločnosti.

5.3.

Transatlantické partnerstvo si vyžaduje oveľa viac politických investícií. Hoci presahuje rámec NATO, je základným pilierom aliancie. Európania musia vynaložiť väčšie úsilie na zachovanie a prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a USA. Stabilné partnerstvo s USA, a to tak z hľadiska obchodných vzťahov, ako aj z hľadiska bezpečnosti, je mimoriadne dôležité.

5.4.

Európskym cieľom je svet bez jadrových zbraní. Kým sa to nedosiahne, pre európsku bezpečnosť je naďalej nevyhnutná americká záruka jadrovej bezpečnosti pre Európu, jadrové odstrašenie NATO a francúzske odstrašujúce sily.

5.5.

Európski partneri sa musia urýchlene zamerať na zvýšenie efektívnosti svojich výdavkov na zbrojenie. To možno dosiahnuť okrem iného prostredníctvom oveľa väčšej interoperability ich vnútroštátnych konvenčných vojenských systémov. Členské štáty musia prekonať súčasné ťažkosti a nedorozumenia týkajúce sa ich nákupov naliehavo potrebných krátkodobých obranných prostriedkov a nájsť spoločný prístup k posilneniu svojich obranných systémov zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prostredníctvom spoločného obstarávania a spoločných projektov spolupráce. Spoločné európske projekty by nemali vylučovať blízkych spojencov a partnerov, no ich prístup na európsky trh v oblasti obrany musí byť striktne založený na reciprocite.

5.6.

Podiel výdavkov na obranu v rámci HDP je dôležitý, pretože bol dohodnutý medzi západnými spojencami – pacta sunt servanda! Pokiaľ ide o efektívne kapacity, je dôležitejšie ich presne vymedziť a včas dosiahnuť. Či si to vyžaduje, aby bol podiel HDP presne vo výške 2 % alebo viac, je druhoradé. Rozhodujúce je, aby potenciálny agresor považoval náklady na útok za príliš vysoké. EÚ musí stavať na svojich nástrojoch a inštitúciách, ako sú PESCO, CARD, EDF a Európsky mierový nástroj, s cieľom zefektívniť výdavky členských štátov na obranu.

5.7.

Verejné obstarávanie v oblasti obrany a štruktúry európskeho obranného priemyslu majú zásadný význam pre európsku bezpečnosť. Nevzťahujú sa na ne len trhové pravidlá. Európsku bezpečnosť však nesmú ohrozovať nákladné a neúčinné kompromisy. Spoločné projekty by sa mali určovať podľa schopnosti konkurencieschopných a inovatívnych priemyselných odvetví dodávať, a nie podľa vnútroštátnych kvót pre projekty spolupráce.

5.8.

Do Strategického kompasu boli zaradené mnohé dôležité aspekty bezpečnosti, no nehovorí sa v ňom dostatočne o spravodajských informáciách. EÚ by ho mala aktualizovať tak, že bude obsahovať jasnú analýzu európskych spravodajských spôsobilostí a konkrétne návrhy na ich zlepšenie.

5.9.

Národné obranné sily sa musia zefektívniť, t. j. musia sa vytvoriť efektívne spoločné veliteľské štruktúry, ktoré v konečnom dôsledku tvoria základ pre spoločné európske ozbrojené sily. Je nevyhnutné zriadiť Vojenský štáb Európskej únie a Európsku obrannú agentúru.

6.   Prínos občianskej spoločnosti k bezpečnosti a obrane Európy

6.1.

Strategický kompas je dôležitým krokom vpred. Mal by sa rozšíriť tak, aby zahŕňal európsku stratégiu zahraničnej politiky, ktorá sa vyznačuje širšou koncepciou bezpečnosti, a to aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a aktívne zapájal občiansku spoločnosť.

6.2.

Na predchádzanie vojenským konfliktom je nevyhnutná lepšia spravodajská činnosť, väčšia prevencia a predvídanie. Mnohé členské štáty EÚ musia viac investovať do svojej obrannej spôsobilosti a väčšina z nich s tým začala. Musí ísť o dlhodobú angažovanosť, ktorá si vyžaduje podporu občianskej spoločnosti. Európsky pilier NATO musí zabezpečiť vojenské odstrašovanie, ale EÚ musí zvýšiť svoju spôsobilosť, a to aj prostredníctvom vlastných vojenských prostriedkov, so zámerom konkrétne preventívne prispievať k regionálnemu mieru a stabilite.

6.3.

EÚ by mala podporovať členské štáty, ako sa to navrhuje v Strategickom kompase, pri zlepšovaní ich spolupráce s cieľom znížiť neúčinnú fragmentáciu a nákladnú duplicitu ich obrannej spôsobilosti. Pokiaľ však EÚ nemá skutočnú právomoc v oblasti obrany, svoje obmedzené zdroje by mala naďalej investovať najmä do civilných politík a mechanizmov, aby tým umožnila predchádzať konfliktom. Práve v tejto oblasti môže občianska spoločnosť dosiahnuť skutočnú zmenu prostredníctvom svojich sociálnych a hospodárskych sietí a svojho silného potenciálu, pokiaľ ide o verejnú a kultúrnu diplomaciu.

6.4.

Slobodná a dynamická občianska spoločnosť môže byť automatickým stabilizátorom v čase krízy, ktorá ovplyvňuje európsku bezpečnosť. Preukázalo sa to napríklad v súvislosti s ruskou agresiou, keď milióny občanov EÚ v mnohých členských štátoch prijímajú ukrajinských utečencov a pomáhajú im, pričom výnimočnú ochotu pomôcť prejavujú najmä v členských štátoch EÚ susediacich s Ukrajinou. Komplexný prístup k bezpečnosti musí zahŕňať aj európsku pripravenosť na núdzové situácie a nepretržitú podporu organizácií občianskej spoločnosti.

6.5.

EHSV zdôrazňuje význam sociálnej spravodlivosti, hospodárskych vyhliadok a environmentálnej udržateľnosti pre bezpečnosť. Sociálny mier je dôležitým predpokladom toho, aby sa nesiahalo k násiliu. Obmedzenie globálneho otepľovania a zvládanie jeho dôsledkov má zásadný význam pre zachovanie spoločenského poriadku a mieru vo svete.

6.6.

EHSV navrhuje organizovať verejné fóra so strategickými diskusiami, aby občianska spoločnosť mohla prispieť k rozvoju Európy, ktorá chráni pred nepriateľskými útokmi a posilňuje svoju odolnosť voči útokom zameraným na oslabenie morálky a politickej stability v rámci členských štátov a medzi nimi. V boji svetových mocností o výhody nie je rozhodujúca vojenská alebo ekonomická sila, ale základné charakteristiky spoločnosti (4).

6.7.

EHSV, jeho sekcia pre vonkajšie vzťahy (REX) a, so zreteľom na obranný priemysel, aj poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) (5), môžu zohrávať kľúčovú úlohu v dialógu o bezpečnosti v Európe a vo svete prebiehajúcom medzi politickou úrovňou a spoločnosťou. EHSV bude naďalej požadovať pravidelnú aktualizáciu Strategického kompasu a dôkladné posúdenie nových súvisiacich iniciatív, ako je obranný balík.

6.8.

Ruská agresia a systémová rivalita s Čínou poukazujú na to, že EÚ nesmie strácať čas a musí sa prispôsobiť geopolitickej realite. V liberálnych demokraciách to možno dosiahnuť len v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a s jej politickou podporou.

---

(1)  Common Security – For our shared future, (Spoločná bezpečnosť – Pre našu spoločnú budúcnosť), Štokholm, 2022.

(2)  Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie [COM(2022) 61 final], bod 4 deviaty odsek.

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie [COM(2022) 61 final] (Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 112).

(4)  Mazarr, M. J.: What Makes a Power Great. The Real Drivers of Rise and Fall, Foreign Affairs, júl/august 2022, s. 52.

(5)  https://www.eesc.europa.eu/sk/sections-other-bodies/sections-commission/consultative-commission-industrial-change-ccmi.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení pravidiel mimozmluvnej občianskoprávnej zodpovednosti umelej inteligencii (smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu)

[COM(2022) 496 final – 2022/0303 (COD)]

(2023/C 140/05)

Hlavný spravodajca:

Wautier ROBYNS DE SCHNEIDAUER

Konzultácia	Európsky parlament, 6. 10. 2022
	Rada Európskej únie, 14. 10. 2022
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Rozhodnutie predsedníctva	20. 9. 2023
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	154/1/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV od svojej priekopníckej činnosti v roku 2017 rozvíja svoje názory na umelú inteligenciu, pričom trvá na tom, že je potrebné, aby ľudský dohľad nad aplikáciami umelej inteligencie zahŕňal aj zodpovednosť a vzbudzoval dôveru v takéto technológie. Vo svojom stanovisku z roku 2019 (1) vyzval na jasné pravidlá vrátane zodpovednosti fyzických alebo právnických osôb v prípade zneužívania (alebo pravdepodobného) zneužívania.

1.2.

EHSV víta a podporuje návrh Komisie na zlepšenie práv obetí, ktoré utrpeli akúkoľvek škodu, prípustnú podľa vnútroštátneho práva, v dôsledku takéhoto neoprávneného používania umelej inteligencie, a to zavedením osobitných práv popri existujúcich vnútroštátnych právnych predpisoch o mimozmluvnej zodpovednosti alebo objektívnej zodpovednosti, ustanoveniach smernice o zodpovednosti za výrobky a trestnom práve.

1.3.

EHSV uznáva, že tomuto cieľu najlepšie slúži minimálna harmonizácia, je však opatrný vzhľadom na riziko rozdielnych výkladov zúčastnených strán zapojených do vývoja a dodávateľského reťazca a sudcov. Trvá preto na jasnom právnom vymedzení pojmov a potrebe ďalšieho posilnenia požadovanej odbornosti osôb, ktoré budú musieť uplatňovať tieto nové právne predpisy v celej EÚ a ktoré budú mať náležité digitálne znalosti. Konečným cieľom Komisie by mala byť snaha o rozvoj čo najjednotnejšieho uplatňovania systému zodpovednosti v celej EÚ.

1.4.

Okrem úlohy verejných orgánov v oblasti dohľadu berie EHSV na vedomie interakciu medzi pravidlami prevencie a bezpečnosti na jednej strane a možnosťami nápravy na strane druhej, a to s cieľom zabezpečiť dodržiavanie noriem EÚ a vnútroštátnych noriem týkajúcich sa zodpovedného rozvoja umelej inteligencie. Vyzýva na vytvorenie siete orgánov alternatívneho riešenia sporov s cieľom uľahčiť obetiam uplatňovanie svojich práv a zhromaždiť viac dôkazov o výsledkoch smernice.

1.5.

EHSV oceňuje rovnováhu, ktorú smernica nastoľuje medzi právami obetí a záujmami vývojárov umelej inteligencie. To umožňuje využívať výhody digitálnej transformácie a stanoviť normu pre tretie krajiny, ktoré zvažujú túto cestu.

1.6.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vývoj v oblasti finančných záruk alebo poistenia zodpovednosti za umelú inteligenciu s náležitým ohľadom na ich dostupnosť a rozsah, keďže takýto nový rámec by mal poskytovať právnu istotu prevádzkovateľom aj poisťovateľom. Dôkazy o incidentoch sú kľúčové na posúdenie toho, či sú v tejto súvislosti potrebné opatrenia: dokumentovanie a nahlasovanie týchto incidentov má preto zásadný význam.

1.7.

EHSV vyzýva Komisiu, aby do svojej komunikačnej stratégie zahrnula práva priznané obetiam škôd spôsobených umelou inteligenciou s cieľom zvýšiť dôveru v digitálnu transformáciu.

1.8.

Vzhľadom na rýchlosť technologického vývoja podporuje EHSV zámer preskúmať tieto právne predpisy ihneď, ako to bude odôvodnené. Domnieva sa, že päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice by bolo príliš neskoro, a odporúča, aby sa toto preskúmanie vykonalo po troch rokoch. EHSV je ochotný podieľať sa na tomto preskúmaní a posúdiť skúsenosti organizácií občianskej spoločnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o spätnú väzbu od koncových používateľov v súvislosti s dôkazným bremenom a potenciálne odlišnými vymedzeniami oprávnených škôd podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

1.9.

Keďže používanie umelej inteligencie môže viesť k citlivým politickým rozhodnutiam, ktoré by sa nemali nechať len na strany zapojené do dodávateľského reťazca umelej inteligencie, EHSV tiež žiada, aby bol zapojený a konzultovaný, pokiaľ ide o stanovovanie etických noriem.

2.   Zhrnutie návrhu

2.1.

Návrh smernice o mimozmluvnej zodpovednosti v súvislosti s umelou inteligenciou (ďalej len „smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu“) vychádza z bielej knihy Komisie o umelej inteligencii z roku 2020, jej súbežnej správy o bezpečnosti a zodpovednosti v oblasti umelej inteligencie a z návrhu aktu o umelej inteligencii z roku 2021, ktorý sa zameriava na prevenciu a bezpečnosť. Súvisí s revíziou smernice o zodpovednosti za výrobky z roku 1985 („revidovaná smernica o zodpovednosti za výrobky“), ktorá bola predložená v ten istý deň ako smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu skúmaná v tomto stanovisku. Oba návrhy umožňujú žalobcom uplatniť si nároky voči určitým stranám s určitými rozdielmi v rozsahu pôsobnosti oboch nástrojov.

2.2.

Účelom smernice o zodpovednosti za umelú inteligenciu je stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa niektorých aspektov mimozmluvnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prostredníctvom systémov umelej inteligencie. Jej cieľom je zlepšiť fungovanie jednotného trhu a zaviesť širšiu ochranu obetí (či už jednotlivcov alebo podnikov) a posilniť dôveru v umelú inteligenciu prostredníctvom harmonizovaných pravidiel. Týka sa to napríklad porušenia súkromia, straty údajov alebo škôd spôsobených bezpečnostnými problémami. Nové pravidlá napríklad uľahčia získanie náhrady škody v prípade, že niekto bol diskriminovaný v rámci procesu prijímania zamestnancov, v ktorom boli využité technológie umelej inteligencie, a to aj napriek tomu, že pretrváva niekoľko (právnych) prekážok. S cieľom odstrániť pretrvávajúcu právnu neistotu odporúča EHSV právne vymedziť rozhodnutie, ktoré prijímajú stroje využívajúce umelú inteligenciu.

2.3.

Touto smernicou Komisia po prvý raz navrhuje cielenú harmonizáciu vnútroštátnych pravidiel zodpovednosti za umelú inteligenciu, čím sa obetiam škôd súvisiacich s umelou inteligenciou uľahčí získanie náhrady. V súlade s cieľmi bielej knihy o umelej inteligencii a s návrhom aktu o umelej inteligencii z roku 2021, ktorý predložila Komisia a v ktorom sa stanovujú zásady právneho štátu prostredníctvom rámca pre spoľahlivosť a dôveru v umelú inteligenciu, nové pravidlá zabezpečia, aby obete mali spravodlivú ochranu, ak by boli poškodené produktmi alebo službami umelej inteligencie, ako keby bola škoda spôsobená za akýchkoľvek iných okolností.

2.4.

Smernicou sa zavádza harmonizovaný právny rámec, ktorý rieši zložitosť systémov umelej inteligencie od laboratória až po uvedenie na trh a zjednodušuje právny proces pre obete ujmy spôsobenej systémami umelej inteligencie prostredníctvom dvoch hlavných právnych inovácií, ktoré spĺňajú existujúce potreby, pričom sa v nej dbá na to, aby sa neohrozil alebo nezmaril technologický pokrok v Európe: — po prvé, ak sa zistí relevantné nedodržiavanie (povinnosti náležitej starostlivosti podľa) právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov a zdá sa, že príčinná súvislosť so systémom umelej inteligencie (výstupom) je dostatočne pravdepodobná, vyvrátiteľná „domnienka príčinnej súvislosti“ bude riešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú obete, keď musia podrobne vysvetliť, ako bola ujma spôsobená konkrétnou chybou alebo opomenutím, čo môže byť pri snahe pochopiť zložité systémy umelej inteligencie obzvlášť ťažké. Osobitné ustanovenia sa vzťahujú na poskytovateľov vysokorizikových systémov umelej inteligencie (pozri bod 4.1), osoby konajúce v ich mene a používateľov. Návrhom sa znižuje závažnosť domnienky, keď systém umelej inteligencie používa neprofesionálny používateľ, ktorý nezasahoval do prevádzky systému umelej inteligencie, — po druhé, zatiaľ čo v rámci zodpovednosti za výrobky je jednoduchšie určiť, na koho treba podať žalobu, prostredie umelej inteligencie je zložitejšie. Podľa navrhovanej smernice budú mať obete k dispozícii viac nástrojov na uplatnenie právnej nápravy, a to prostredníctvom práva na prístup k dôkazom od podnikov a dodávateľov, v prípadoch, keď ide o vysokorizikovú umelú inteligenciu a keď je to potrebné na získanie takýchto dôkazov, a prostredníctvom primeraného opatrenia. Obete budú môcť získať od súdu príkaz, ktorým sa poskytne prístup k informáciám potrebným na určenie príčiny ujmy a fyzickej alebo právnickej osoby žalovateľnej v súvislosti s touto ujmou. Ak sú dôkazy ľahko dostupné, domnienka sa už neuplatňuje, čo predstavuje vážny podnet na sprístupnenie takýchto informácií.

Prostredníctvom týchto dvoch opatrení navrhovaná smernica pomáha obetiam dosiahnuť nápravu individuálne alebo kolektívne (v prípade potreby) bez toho, aby sa zrušila koncepcia príčinnej súvislosti.

3.   Záruka technologického vývoja zameraného na človeka

3.1.

EHSV si uvedomuje prínosy a potenciálne riziká, ktoré umelá inteligencia zahŕňa. Jej používanie by sa nemalo obmedzovať len na zvyšovanie produktivity nahrádzaním úloh vykonávaných ľuďmi a znižovaním nákladov. Tento vývoj si vyžaduje, aby sa pozornosť venovala rizikám súvisiacim s jej vplyvom na zdravie v dôsledku zmenených pracovných podmienok a práv, ako je právo na súkromie, a aby sa prehodnotila rovnováha medzi strojom a človekom na pracovisku, keďže by sa mala uprednostniť ľudská kontrola. Ďalej treba brať náležitý ohľad na možné pretrvávanie ľudských predsudkov a zaujatosti vo fungovaní strojov. Zodpovednosť za počiatočný návrh a konečnú zodpovednosť za jej možné zlyhania by mali naďalej niesť ľudia, ako to uznala expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu vo svojich etických usmerneniach. Mnohé ďalšie vývojové trendy sú v súčasnosti menej zdokumentované, napríklad vplyv nanotechnológií na životné prostredie. EHSV sa domnieva, že tak prevádzkovatelia umelej inteligencie, ako aj iné zainteresované strany, napríklad konzultanti a poisťovatelia v oblasti riadenia rizík, a tiež verejné orgány a zástupcovia pracovníkov by mali monitorovať potenciálny vplyv prostredníctvom analýzy rizík, auditu a bezpečnostného inžinierstva na základe testov v prostredí podobnom reálnemu svetu. Ako EHSV uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2), uvítal by certifikačné postupy, ktorými sa zaistí bezpečnosť a súlad s ľudskými záujmami.

3.2.

EHSV si uvedomuje skutočnosť, že aplikácie umelej inteligencie sú vystavené zlyhaniam a nepriateľským kybernetickým aktivitám a odkazuje na svoje nedávne stanoviská k aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) (3) a k návrhom smernice o kybernetickej bezpečnosti a odolnosti kritických subjektov (4). Tieto riziká a hrozby sú zjavne odôvodnením pre existujúce právne predpisy týkajúce sa prevencie a monitorovania, ako aj pre budúce kroky, keďže sa môžu objaviť nové zraniteľné miesta.

3.3.

EHSV podporuje zámer držať krok s rýchlym vývojom v budúcnosti a preskúmať účinky smernice na základe dôkazov, čo povedie k aktualizácii v závislosti od nevyhnutnosti a primeranosti. Domnieva sa, že päťročné obdobie stanovené v návrhu je príliš dlhé, a navrhuje konať skôr, najneskôr však tri roky po nadobudnutí účinnosti smernice. Trvá na zapojení občianskej spoločnosti do tohto hodnotenia, keďže EHSV jedinečným spôsobom sprostredkúva občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podnikov, pričom treba venovať náležitú pozornosť základným ľudským právam vrátane práv pracovníkov, ako aj hospodárskym príležitostiam a prekážkam.

4.   Ochrana základných hodnôt EÚ

4.1.

EHSV podporuje prístup, ktorý Komisia zaujala v akte o umelej inteligencii a v ktorom sa rozlišuje medzi zakázaným používaním umelej inteligencie, ako je systém „sociálneho hodnotenia“ občanov zo strany obťažujúcich vlád, vysokorizikovými aplikáciami zo strany podnikov vrátane hodnotenia v procese náboru zamestnancov a hodnotenia zásluh, či kritickými infraštruktúrami a technickými zariadeniami používanými v zdravotnej starostlivosti a veľkým počtom menej rizikových činností. EHSV požaduje jednoznačné vymedzenie vysokorizikových činností. EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa potenciálne škody na životnom prostredí stali jedným z faktorov, ktoré treba zahrnúť do kategórie s vysokým rizikom. EHSV konštatuje, že obetiam by sa mala priznať náhrada škody bez ohľadu na klasifikáciu rizikových a menej rizikových aplikácií umelej inteligencie.

4.2.

V súlade so svojím stanoviskom o bielej knihe o umelej inteligencii z roku 2020 opakuje EHSV svoju odhodlanosť zasadzovať sa za ochranu základných práv a ľudský dohľad vo fáze konečného rozhodovania ako základné kamene zodpovedného rozvoja umelej inteligencie v Európskej únii. Voľbám a rozhodnutiam strojov môže chýbať ľudské pochopenie neželaných dôsledkov, najmä ak sa tieto voľby a rozhodnutia týkajú zraniteľných osôb, ako sú deti alebo starší ľudia.

4.3.

EHSV zdôrazňuje význam dôvery verejnosti vo vývoj umelej inteligencie, pokiaľ ide o ochranu súkromia, spravodlivé zaobchádzanie a nápravu, ak je to vhodné. Cieľom navrhovanej smernice je zabezpečiť aspoň rovnakú náhradu škody spôsobenej alebo čiastočne spôsobenej používaním systémov umelej inteligencie, ako je náhrada škody spôsobená v situáciách, keď systémy umelej inteligencie nie sú zapojené. Je dôležité, aby sa Komisia, členské štáty a používatelia systémov umelej inteligencie spoločne usilovali sprostredkovať toto posolstvo širokému publiku.

5.   Uľahčenie odškodnenia obetí škôd spôsobených umelou inteligenciou

5.1.

V smernici o zodpovednosti za umelú inteligenciu sa stanovuje zvýšená ochrana občanov, pracovníkov a hospodárskych subjektov pred škodami uznanými vo vnútroštátnom právnom prostredí týchto obetí, pričom sa táto ochrana rozširuje nad rámec len fyzického zranenia a materiálnych strát – ako sa stanovuje v návrhu smernice o zodpovednosti za výrobky. Toto rozšírenie umožňuje náhradu čisto hospodárskych škôd spôsobených napríklad v prípadoch nespravodlivej diskriminácie, odopretia prístupu k starostlivosti alebo vzdelávaniu, nesprávneho profilovania políciou alebo v dôsledku straty údajov. EHSV trvá na tom, že je potrebné jasne vymedziť oprávnené škody, aby sa zabránilo neželaným rozdielnym výkladom podľa vnútroštátnej judikatúry, a zaistiť na tento účel pre odborníkov z praxe vrátane národných sudcov odbornú prípravu s využitím primeraných prostriedkov. EHSV poukazuje na možnosť vnútroštátnych súdov požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke v prípadoch, v ktorých sa výklad môže líšiť.

5.2.

EHSV sa domnieva, že prístup k náprave a odškodneniu pre občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podniky sa v rámci Európskej únii líši. Dobrá vôľa vo vzťahu k žalobcom, procesné pravidlá a náklady spojené s uplatnením nároku prostredníctvom súdneho systému, ako aj miera, do akej sú žalobcovia v konaniach týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti krytí proti výdavkom na právnu ochranu sa v jednotlivých členských štátoch a sociálnych triedach výrazne líšia. EHSV preto – a ako už uviedol vo všeobecnejšom stanovisku k nariadeniu o umelej inteligencii (5) – podporuje vytvorenie ľahko dostupných, bezplatných a povinných systémov alternatívneho riešenia sporov vo veciach týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti v aplikáciách umelej inteligencie na vnútroštátnej úrovni. To by malo byť spojené s celoeurópskou koordináciou, napríklad v oblasti finančných služieb (FIN-NET), a to v spolupráci s príslušnými zastupiteľskými orgánmi občianskej spoločnosti. Takéto služby by prispeli k posúdeniu účinkov smernice tým, že by sledovali mimosúdne urovnania, na ktoré boli upozornené.

5.3.

EHSV víta snahy o to, aby sa obetiam poskytlo viac prostriedkov, čo by im umožnilo požiadať o spravodlivé odškodnenie v prípade, že utrpia škody spôsobené aplikáciami umelej inteligencie. V opačnom prípade by to pre ne mohlo byť nedostupné alebo zložité a nákladné z dôvodu neprehľadnosti a zložitosti aplikácií umelej inteligencie. Mnohí občania a spotrebitelia sú podozrievaví v súvislosti s „robotmi“ a algoritmami. EHSV odporúča, aby sa v rámci komunikačnej stratégie Komisie prijali opatrenia na posilnenie dôvery občanov, najmä prostredníctvom návodov v široko využívaných sociálnych médiách.

5.4.

Obete škôd spôsobených systémami umelej inteligencie si budú môcť uplatniť domnienku, že prevádzkovatelia nedodržiavajú požiadavky EÚ alebo vnútroštátne predpisy. Skutočnosť, že prevádzkovatelia budú musieť zaznamenávať svoje dodržiavanie týchto pravidiel, slúži ako ochrana proti nedbanlivému správaniu.

6.   Integrácia nových právnych zásad do jednotného trhu

6.1.

Smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu prichádza v čase, keď je zodpovednosť za zlyhania umelej inteligencie na legislatívnom programe viacerých členských štátov. EHSV chápe prístup, ktorý v tejto fáze spočíva v zaistení vnútroštátnych právnych zásad, a podporuje používanie smernice s cieľom zabrániť nadmerným nezrovnalostiam v zásadách zodpovednosti v celej EÚ, ako aj umožniť členským štátom optimalizovať ochranu, ktorú považujú za potrebnú a primeranú vo všeobecnom záujme. Upozorňuje tvorcov politík na nevýhodu roztriešteného právneho prostredia, ktoré bráni realizácii skutočného jednotného digitálneho trhu, naďalej zachováva rozdiely medzi európskymi občanmi a podnikmi a mohlo by brániť európskym technologickým inováciám. Domnieva sa, že riziko nesprávneho výkladu zásady všeobecného záujmu by sa nemalo podceňovať, keďže postupy na napadnutie tejto zásady sú ťažkopádne a súvisiace právomoci neprekračujú rámec predmetnej otázky v jednotlivých konaniach pred Súdnym dvorom.

6.2.

EHSV si je vedomý toho, do akej miery sa vnútroštátne právne režimy uplatniteľné na nároky na občianskoprávnu zodpovednosť v jednotlivých členských štátoch stále líšia, a v priebehu rokov venoval veľkú pozornosť úsiliu o prekonanie týchto rozdielov, napríklad prostredníctvom alternatívneho režimu k vnútroštátnym normám („28. režim“). V tejto súvislosti chápe výber právneho nástroja, ktorý v tejto fáze navrhla Komisia, ale poukazuje na riziko, že viaceré pojmy by mohli viesť k rôznym výkladom v rámci rôznych vnútroštátnych právnych systémov. EHSV trvá na tom, že ako konečný cieľ by sa Komisia mala usilovať o čo najjednotnejšie uplatňovanie systému zodpovednosti v celej EÚ.

6.3.

EHSV zdôrazňuje právo žalovanej strany, najmä vrátane (malých) maloobchodníkov podať žalobu proti svojmu poskytovateľovi alebo príslušným zainteresovaným stranám dodávateľského reťazca, ako aj povinnosť týchto strán niesť zodpovednosť za dôsledky ich nedbanlivého alebo pravdepodobne protiprávneho správania. Títo dodávatelia by v takýchto prípadoch mali byť právne viazaní poskytnúť náhradu škody takýmto žalovaným stranám.

7.   Podpora konkurencieschopnosti európskeho vývoja v oblasti umelej inteligencie

7.1.

EHSV považuje právnu istotu za hospodársky stimul pre európsky výskum a vývoj zo strany vedeckých centier, verejných orgánov a podnikov, ktorý prispieva k priekopníckym inováciám v globálnom prostredí. Navrhovaná smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu poskytuje včasné usmernenia potrebné na to, aby inovátori získali väčšiu dôveru v súvislosti s právnymi rizikami, najmä keď pracujú cezhranične, keďže rôzne jurisdikcie majú svoje vlastné režimy zodpovednosti. Bude to obzvlášť užitočné pre startupy a MSP, ktoré nemajú rovnaký prístup k právnemu poradenstvu ako väčšie podniky. Nový rámec môže takisto pomôcť vývojárom zavádzať nové aplikácie umelej inteligencie s lepším pochopením právnych dôsledkov, čo bude prínosom pre stratégiu EÚ pre digitálnu a zelenú transformáciu.

7.2.

Navrhovaná smernica o zodpovednosti za umelú inteligenciu v tejto fáze nezahŕňa povinné poistenie aplikácií umelej inteligencie. Vzhľadom na to, že aplikácie umelej inteligencie sa stále v plnej miere vyvíjajú, najmä pokiaľ ide o zložité systémy, bolo by ťažké stanoviť ratingové metódy vzhľadom na nedostatok predchádzajúcich skúseností, ktoré by boli primerane spoľahlivé na to, aby boli dostatočne reprezentatívne pre budúce škody a nároky, najmä vzhľadom na skutočnosť, že výskyt škôd a nárokov by mohol byť vzájomne prepojený a mohol by spôsobiť opakovanie zlyhaní, a teda eskaláciu závažnosti incidentov a hromadenie strát. Kapacita poisťovní a zaisťovní je pritom v súčasnosti obmedzená. EHSV preto chápe rozhodnutie Komisie nezaoberať sa ďalej otázkou, či, pre ktoré činnosti a do akej miery by sa v tomto štádiu malo zaviesť povinné poistenie alebo iné finančné záruky, vyzýva však Komisiu, aby pozorne sledovala dostupnosť a rozsah poistenia. Na posúdenie toho, či sú potrebné dodatočné opatrenia, ako je objektívna zodpovednosť alebo povinné poistenie, je potrebný systém monitorovania poskytujúci prehľad o incidentoch týkajúcich sa systémov umelej inteligencie.

7.3.

EHSV konštatuje, že viaceré riziká podliehajú povinnému poisteniu alebo iným finančným zárukám podľa vnútroštátneho práva alebo práva EÚ. Konkrétnejšie to platí v prípade používania motorových vozidiel, kde sa uskutočňuje vývoj autonómnych vozidiel. V takýchto prípadoch, keď sa povinné poistenie vzťahuje nielen na správanie vodiča alebo cestujúcich, ale aj na poruchu vybavenia, konkrétne v autopilotnom režime, je náhrada škody vo väčšine prípadov (6) zaručená obetiam podľa súčasných právnych predpisov a zmlúv. Poisťovne môžu v prípade potreby požadovať náhradu svojich výdavkov od výrobcov. Tým by sa mali znížiť náklady pre motoristov a ekonomické ťažisko príslušných skupín poistenia by sa malo presunúť z trhu B2C (business-to-consumer) na model B2B (business-to-business). EHSV preto zastáva názor, že nie sú potrebné žiadne ďalšie významné legislatívne opatrenia v oblastiach, v ktorých už povinné poistenie existuje alebo sa má zaviesť na úrovni EÚ. EHSV však bude pozorne sledovať etické rozhodnutia v otázkach, ako je predchádzanie zrážkam a scenáre riadenia havárií.

7.4.

EHSV sa domnieva, že obmedzenia týkajúce sa dodržiavania predpisov a riadenia rizík zakotvené v smernici o zodpovednosti za umelú inteligenciu, ako aj domnienka, ktorá kladie bremeno vyvrátenia na poskytovateľov, osoby konajúce v ich mene a používateľov systémov umelej inteligencie, predstavujú primerané opatrenia zamerané na správne úrovne rizika poškodenia spôsobeného aplikáciami umelej inteligencie.

7.5.

Pokiaľ ide o prístup k dôkazom, EHSV súhlasí s opatreniami prijatými na ochranu obchodného tajomstva, ktoré sú dôležitým aspektom konkurencieschopnosti európskych inovátorov, ako aj dôverných informácií, ak sú uplatňované zákonným spôsobom a pri náležitom rešpektovaní stanovených práv, ako sú napríklad zákonom uznané výsady oznamovateľov, ktoré existujú na pracovisku.

7.6.

EHSV sa nazdáva, že prijatie umiernenej domnienky namiesto objektívnej zodpovednosti uľahčuje vývoj technológií umelej inteligencie v Európskej únii a mohlo by potvrdiť úlohu EÚ ako globálneho tvorcu noriem, keďže iné krajiny môžu dobre zosúladiť svoje právne predpisy s týmto režimom. Tento aspekt by mal byť tiež súčasťou budúceho preskúmania spolu s objasnením pojmov, ktoré by mohli byť potrebné na základe tejto prvej skúsenosti.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka[COM(2019) 168 final] (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka [COM(2019) 168 final] (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 64).

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 [COM(2020) 595 final – 2020/0266 (COD)] — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2006/43/ES, 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/65/EÚ, (EÚ) 2015/2366 a (EÚ) 2016/2341 [COM(2020) 596 final – 2020/0268 (COD)] (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 38).

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 a návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov [COM(2020) 823 final – 2020/0359(COD) – COM(2020) 829 final – 2020/0365(COD)] (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 170).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie [COM(2021) 206 final – 2021/106 (COD)] (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 61).

(6)  Osoba za volantom je oprávnená podať žalobu podľa právnych predpisov o zodpovednosti za výrobok.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti za chybné výrobky

[COM(2022) 495 final – 2022/0302 (COD)]

(2023/C 140/06)

Hlavná spravodajkyňa:

Emilie PROUZET

Žiadosť o konzultáciu	Európsky parlament, 17. 10. 2022 Rada, 28. 10. 2022
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Rozhodnutie predsedníctva	20. 9. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	156/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva význam systému občianskoprávnej zodpovednosti prezentovaný v návrhu Komisie, ktorý každému občanovi poskytuje prostriedky na získanie náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku chybovosti výrobku. Tento systém má ešte väčší význam vzhľadom na to, že dôsledky vznikajúcich rizík sa čoraz častejšie riešia na súde.

1.2.

Podstatou systému objektívnej zodpovednosti je obnoviť rovnováhu medzi právami výrobcu a právami prípadnej obete. EHSV vyzýva spoluzákonodarcov a vnútroštátne orgány, aby pri prijímaní a transpozícii tohto návrhu zachovali dosiahnutú rovnováhu.

1.3.

EHSV teda podporuje potrebu zaručiť právnu istotu pre všetkých: navrhovateľovi tým, že bude mať prístup k zjednodušenému právnemu rámcu na získanie náhrady škody, a výrobcovi, ktorý môže pokračovať v inovácii, pričom si uvedomuje svoje povinnosti a svoje riziká zahrnie do rozpočtu.

1.4.

EHSV uznáva, že revízia danej smernice reaguje na množstvo spotrebiteľských požiadaviek, či už ide o identifikáciu zodpovedného subjektu, prístup k informáciám a náhradu škody, alebo rozšírenie rozsahu pôsobnosti na digitálnu a psychickú ujmu.

1.5.

EHSV uznáva potrebu prispôsobiť tento systém výzvam digitálnej oblasti a podporuje opatrenia na ich riešenie odporúčané v posudzovanom návrhu. Výbor teda podporuje rozhodnutie Európskej komisie zahrnúť v tomto návrhu umelú inteligenciu do systému objektívnej zodpovednosti a v súbežnom návrhu smernice do systému subjektívnej zodpovednosti. Okrem toho zdôrazňuje potrebu zachovať pri vymedzovaní zodpovednosti za výrobok technologickú neutralitu.

1.6.

EHSV žiada, aby bol návrh v súlade s acquis communautaire, pokiaľ ide o vymedzenie a hierarchiu zodpovednosti, ale aj aby sa konzistentne zjednodušil vo vzťahu s právnymi predpismi, ktorých prijatie prebieha.

1.7.

EHSV tiež vyzýva na väčšiu konzistentnosť pri formulovaní tej istej povinnosti, ktorá je v jednotlivých právnych textoch uvedená odlišne. EHSV odporúča, aby sa opatrenia skôr zjednodušili než zdvojili, a to najmä odkazom na už existujúce povinnosti alebo ich rozšírením.

2.   Kontext

2.1.

Zámerom návrhu revízie smernice o zodpovednosti za výrobky a smernice o pravidlách zodpovednosti za umelú inteligenciu je aktualizovať európsky systém objektívnej zodpovednosti z roku 1985. Cieľom obidvoch návrhov je prispôsobiť tento rámec transformácii v digitálnej oblasti a v oblasti udržateľnosti. Nové pravidlá teda majú poskytnúť výrobcom právnu istotu potrebnú na inováciu a navrhovateľovi krytie nových škôd a chýb, zabezpečenie vyhľadania zodpovedného subjektu v Európe, a tým získania náhrady škody na súde.

2.2.

V praxi sa v smernici ukladá členským štátom povinnosť zaviesť konkrétny systém občianskoprávnej zodpovednosti. V tomto rámci môže každá fyzická osoba získať náhradu škody v prípade majetkovej ujmy súvisiacej so škodou, ktorá vznikla v dôsledku chybovosti výrobku. Veľká väčšina nárokov podľa smernice o zodpovednosti za výrobky sa a priori týka fyzickej ujmy a v niektorých prípadoch závažnej majetkovej ujmy. Nároky s veľmi nízkou hodnotou sa vo všeobecnosti riešia uzavretím zmieru. Ustanovenia smernice o zodpovednosti za chybné výrobky sa teda uplatňujú v rámci mimosúdneho vyrovnania, postupu alternatívneho riešenia sporov alebo online riešenia sporov (alternative dispute resolution/online dispute resolution) alebo súdneho konania (1). EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme lepšieho posúdenia riešených prípadov zhromaždila viac informácií a štatistických údajov o prípadoch, ktoré sa riešia alternatívne alebo online.

2.3.

Žaloby týkajúce sa zodpovednosti za chybné výrobky patria medzi žaloby, ktorých počet sa v EÚ najrýchlejšie zvyšuje. Na základe súdnych rozsudkov založených na tomto druhu konania, ako aj nedávnych diskusiách o vznikajúcich rizikách možno identifikovať výrobky a škody, na ktoré sa v súčasnosti zameriava pozornosť: azbest, vakcíny, pesticídy, bisfenol A, opioidy (2), ale aj elektromagnetické vlny pre elektrocitlivé osoby alebo strach z ochorenia na rakovinu v dôsledku vystavenia nebezpečnej látke (3). V dôsledku znásobenia vznikajúcich rizík v posledných rokoch je takýto systém nevyhnutný. EHSV si uvedomuje budúce výzvy, na ktoré by sa tento systém mohol uplatniť, a vyzýva všetky zainteresované strany v súvislosti s týmito právnymi predpismi, aby zohľadnili tieto okolnosti.

2.4.

Ďalej je veľmi dôležité, aby sa v tomto novom znení podarilo zachovať právny rámec, ktorý poskytuje právnu istotu všetkým subjektom (navrhovateľom aj odporcom). Treba zabezpečiť, aby sa nespochybnili základy nášho acquis communautaire (vymedzenie, občianske právo atď.).

2.5.

Musíme dbať aj na to, aby tento postup zaručil rovnováhu medzi našimi európskymi cieľmi podpory „priemyselnej a technologickej inovácie“ a „ochrany spotrebiteľov a ich práva na spravodlivú nápravu spôsobenej škody“. Ako pripomenula Komisia (4), navrhnutý rámec nesmie narušiť vykonávanie nedávno prijatej priemyselnej stratégie EÚ. EÚ taktiež musí súbežne poskytovať spotrebiteľom a všeobecnejšie európskym občanom najvyššiu úroveň ochrany.

2.6.

Napokon, cieľom posudzovanej smernice je harmonizovať právne predpisy členských štátov, pričom táto harmonizácia je o to dôležitejšia, že situácie, na ktoré sa vzťahuje tento systém zodpovednosti, vo všeobecnosti presahujú hranice členských štátov. Preto je nevyhnutná maximálna harmonizácia, ktorá musí zahŕňať jasné a riadne vymedzené opatrenia, aby bola optimálna.

3.   Všeobecné pripomienky k potrebe zabezpečenia súladu návrhu s acquis communautaire

3.1.

Veľmi veľký rozsah pôsobnosti, ktorý treba konzistentne vykonávať na vnútroštátnej úrovni. Návrh smernice je prospešný pre každú fyzickú osobu, ktorá utrpela škodu z dôvodu chybovosti výrobku a ktorá chce získať náhradu od výrobcu výrobku. Nejde tu teda o spotrebiteľa alebo koncového používateľa, o vzťahy medzi podnikmi alebo medzi podnikom a spotrebiteľom, a napriek tomu smernicu v jej pôvodnej verzii niektoré členské štáty použili vo veciach sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo medzi pracovníkmi, na ktoré sa vzťahujú iné systémy než systém objektívnej zodpovednosti. EHSV upriamuje pozornosť orgánov na vykonávanie a správnu transpozíciu tohto systému.

3.2.

Niektoré vymedzenia sa musia objasniť, aby bol systém konzistentný. V článku 4 sa musia navzájom prepojiť vymedzenia komponentu, výrobcu a výrobku, lebo sú všetky uvedené v článku 7, v ktorom sa vymedzuje zodpovednosť hospodárskeho subjektu. V článku 4 ods. 10 by sa malo vo vymedzení uvedenia do prevádzky odkazovať na prvé použitie koncovým používateľom ako v modrej príručke a ďalších harmonizačných právnych predpisoch. Dátum prvého použitia je dôležitý, lebo určuje premlčacie lehoty. Napokon, v článku 6 treba uviesť, že pojem používanie výrobku musí byť v súlade s európskymi právnymi predpismi. Na nesprávne použitie výrobku sa totiž nemožno odvolávať s cieľom posúdiť a dokázať jeho chybovosť. Na takéto použitie sa neodvoláva pri posudzovaní súladu a bezpečnosti výrobkov, na ktoré sa vzťahujú európske harmonizačné právne predpisy, napríklad v oblasti hračiek. Ako sa pripomína v modrej príručke, harmonizačné právne predpisy sa uplatňujú v prípade, že použitie výrobkov, ktoré sú sprístupnené na trhu alebo uvedené do prevádzky, zodpovedá ich zamýšľanému účelu. V každom prípade výrobca nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho použitia výrobku.

3.3.

Hierarchia zodpovednosti medzi hospodárskymi subjektmi musí byť primeraná ich úlohe v reťazci. EHSV víta skutočnosť, že do návrhu sú zahrnuté jednotlivé subjekty zodpovedné za súlad a bezpečnosť, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2019/1020 (5) a v návrhu nariadenia o digitálnych službách (6). V návrhu sa tak zodpovednosť za súlad a bezpečnosť výrobku dáva do súladu so systémom zodpovednosti za chybné výrobky. V článku 7 ods. 2 sa však nedodržiava hierarchia úloh a zodpovednosti stanovených v európskom rámci pre harmonizované výrobky (7). V záujme konzistentnosti by sa mal tento odsek revidovať, aby sa jasne vyjadrila štandardná hierarchia subjektov, a nie ich spoločná zodpovednosť.

4.   Posúdenie opatrení, ktorých cieľom je reagovať na požiadavky prípadných obetí

4.1.

Vyhľadanie zodpovedného subjektu na účely náhrady škody je odteraz zaručené viacerými opatreniami. Po prvé, výrobca výrobku a výrobca komponentu, ktorý spôsobil chybovosť výrobku, môžu niesť spoločnú zodpovednosť. EHSV oceňuje, že táto dvojitá zodpovednosť je súčasťou odporúčaní organizácie BEUC (8). Po druhé, uplatňuje sa hierarchia zodpovednosti medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca chybného výrobku. Ak prvý zodpovedný subjekt nie je dostupný, zodpovednosť nesie subjekt v nasledujúcom segmente dodávateľského reťazca. Ak výrobca nie je z EÚ, zodpovednosť sa prenáša na dovozcu prípadne na splnomocneného zástupcu. Takisto zodpovednosť distribútora a trhu závisí od toho, či sú schopní poskytnúť informácie o svojich dodávateľoch/obchodníkoch.

4.2.

EHSV uznáva, že tieto dve opatrenia umožňujú lepšie určiť zodpovedný subjekt na európskom trhu, a teda poskytnúť prístup k náhrade škody.

4.3.

Okrem toho sú povinnosti distribútora v súlade s povinnosťami uvedenými v revidovanom znení smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (9) a v revidovaných právnych predpisoch týkajúcich sa harmonizovaných výrobkov (pravidlá vysledovateľnosti).

4.4.

To isté platí pre trhy. V legislatíve, ktorá sa týka digitálnych služieb sa zavádza povinnosť „poznať svojich obchodníkov“, čo znamená najmä mať k dispozícii kontaktné údaje výrobcu a zodpovednej osoby v EÚ. Okrem toho sa v článku 5 ods. 3 tej istej smernice – t. j. pôvodný návrh legislatívy o digitálnych službách – vymedzujú aj podmienky, na základe ktorých platformy prichádzajú o výnimky zo zodpovednosti v prípade chýbajúcich informácií o predajcovi. Porovnateľná povinnosť je uvedená v súhrnnej smernici: ak informácie požadované podľa smernice (EÚ) 2019/2161 (10) o ochrane spotrebiteľa nie sú poskytnuté, platforma preberá zodpovednosť za ochranu spotrebiteľov, ktorú spravidla nesie predajca. Hoci sú povinnosti porovnateľné, v návrhu nie sú úplne rovnako prevzaté. EHSV teda vyzýva na väčšiu konzistentnosť pri formulovaní tej istej povinnosti.

4.5.

V tomto novom systéme je odteraz takisto možné získať náhradu za škody, ktoré vznikli v dôsledku chybovosti digitálnych služieb. Európska komisia na to reaguje konkrétne vo svojom súbežnom návrhu o zodpovednosti za umelú inteligenciu. Zároveň vo svojom návrhu prináša používateľom mnoho opatrení v súvislosti s chybovosťou „digitálneho komponentu“: — do vymedzení komponentu (článok 4 ods. 3), súvisiacich služieb (článok 4 ods. 4) a výrobcu (článok 4 ods. 11) budú zahrnuté/sa budú vzťahovať na aplikácie a iné softvéry „začlenené do výrobku, prípadne s takýmto výrobkom prepojené“, — majetkové ujmy spôsobené stratou alebo poškodením údajov sú uznané ako škody, pri ktorých vzniká nárok na náhradu škody, — výrobca súvisiacich služieb nebude vyňatý zo zodpovednosti pod zámienkou, že chyba neexistovala v čase, keď bol výrobok uvedený na trh.

4.6.

EHSV podporuje opatrenia určené na začlenenie digitálnej oblasti do posudzovaného návrhu. Vyzýva však spoluzákonodarcov, aby zohľadnili súbežné právne predpisy, ktoré boli nedávno prijaté alebo sa o nich rokuje, najmä všeobecné nariadenie o ochrane údajov (11), návrh o zodpovednosti za umelú inteligenciu, akt o umelej inteligencii, akt o údajoch, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernica NIS 2 (12) a akt o kybernetickej odolnosti. Treba zabezpečiť konzistentnosť a predísť zdvojeniu právnych opatrení.

4.7.

Návrh prináša riešenie problémov pri získavaní alebo chápaní technických informácií viacerými spôsobmi. Príslušný právny rámec sa uplatňuje, keď výrobok spôsobil materiálnu škodu osobe alebo na jej majetku. Tieto výrobky sú často vedecky alebo technologicky zložité. V roku 1985 Európska komisia reagovala na zložitosť dotknutých výrobkov zavedením objektívnej zodpovednosti do občianskeho práva. V tomto rámci musí navrhovateľ dokázať chybovosť výrobku, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi, aby mohol získať spravodlivú náhradu škody. Chyba výrobcu sa nemusí dokazovať. Už v preambule Európska únia uznala, že objektívna zodpovednosť je nevyhnutná, aby bolo možné čeliť súčasnej narastajúcej úlohe techniky. Už toto začlenenie do občianskeho práva predstavovalo významné zjednodušenie pre navrhovateľa. Pri prebiehajúcom procese revízie právnych predpisov však spotrebiteľské organizácie odporučili zájsť ešte ďalej a preniesť dôkazné bremeno alebo zrušiť výnimku pre vedecké poznatky. Komisia neprevzala tieto dve opatrenia, ale predložila nové návrhy, aby vyhovela požiadavkám spotrebiteľov.

4.8.

Posudzovaný návrh teda zahŕňa nové opatrenia týkajúce sa poskytovania dôkazov a predpokladu o chybovosti alebo príčinnej súvislosti. V súvislosti s prvým bodom ide predovšetkým o vytvorenie tohto práva na európskej úrovni. V súčasností má väčšina členských štátov podobné pravidlá. Pri druhom bode ide o kodifikáciu judikatúry, ktorá sa považuje za priaznivú pre navrhovateľa a ktorú posudzujeme v bode 5.

4.9.

Návrh Komisie rieši aj situácie, keď škoda vznikne niekoľko rokov alebo desaťročí po zakúpení výrobku alebo jeho uvedení na trh. Prináša dve rôzne odpovede. V prípade digitálnej oblasti (súvisiacej so službami) neexistuje výnimka spojená s pravdepodobnosťou, že chybovosť neexistovala pri uvedení na trh alebo do prevádzky. Okrem toho sa javí ako dosť zložité odôvodniť výnimku na základe najnovšieho technologického vývoja. Napokon pre nebezpečné látky spôsobujúce oneskorenú fyzickú ujmu je premlčacia lehota stanovená na 15 rokov.

5.   Posúdenie opatrení reagujúcich na požiadavky podnikov

5.1.

Pojem podstatná zmena je v tomto systéme veľmi dôležitý a je potrebné ho vymedziť a objasniť. Podstatná zmena výrobku zahŕňa zodpovednosť jej pôvodcu a predĺženie premlčacej lehoty. EHSV preto žiada, aby sa tento pojem objasnil na základe modrej príručky (13).

5.2.

Posúdenie prípadov, keď sa jeden z troch prvkov (chybovosť/škoda/príčinná súvislosť) nemusí dokazovať. V článku 9 sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby bol navrhovateľ povinný dokázať chybovosť, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Je teda potrebné dokázať majetkovú ujmu súvisiacu s majetkovou alebo nemajetkovou škodou, ktorá vznikla osobe alebo na osobnom majetku, alebo so stratou/s poškodením údajov A chybovosť výrobku alebo jedného z jeho komponentov (predmet/služba) A súvislosť medzi nimi, s výnimkou dvoch prípadov. Treba uviesť, že dôkazné bremeno je stanovené v rámci súdneho konania, ktoré sa už začalo. Žaloba bola teda posúdená ako dostatočne prípustná a škoda dostatočne významná, aby mala súkromná osoba záujem podať návrh na súd (čo je finančne nákladné a priori pre navrhovateľa).

5.2.1.

Po prvé v článku 9 o dôkaznom bremene sa v odseku 3 spresňujú prípady, keď sa príčinná súvislosť medzi škodou a chybovosťou predpokladá, to znamená, keď sa stanoví, že výrobok je chybný a škoda je takého druhu, ktorý zvyčajne zodpovedá danej chybe. V takom prípade sa po dokázaní chybovosti musí stanoviť len majetková ujma spojená so škodou. Dôkaz príčinnej súvislosti je prípustný na základe domnienok. Toto ustanovenie sa ponáša aj na uznanie možnosti chybovosti. V tejto súvislosti výrobca, ktorý zistil chybovosť vo výrobku, bude musieť stiahnuť z trhu alebo prevziať späť od používateľa všetky výrobky tej istej šarže. Takéto konanie by viedlo k výraznému plytvaniu.

5.2.2.

Po druhé v článku 9 ods. 4 sa spresňujú prípady, keď sa dôkaz o chybovosti a príčinnej súvislosti zakladá na pravdepodobnosti. Môže to nastať v prípadoch, keď súd rozhodne o tom, že navrhovateľ čelí v dôsledku technickej alebo vedeckej zložitosti mimoriadnym ťažkostiam pri dokazovaní prvkov. V dôsledku toho musí navrhovateľ dokázať, že výrobok prispel k vzniku škody, A pravdepodobnosť chybovosti alebo súvislosti medzi chybovosťou a škodou. V tomto prípade sa nemusí vedecky dokázať ani chybovosť ani príčinná súvislosť.

5.2.3.

Na posúdenie tohto ustanovenia treba vychádzať z judikatúry, na ktorej sa zakladá. Vo veci Sanofi Pasteur (14) sa súdy domnievajú, že pri neexistencii vedeckého konsenzu možno dôkaz o chybovosti vakcíny a príčinnej súvislosti medzi chybou a chorobou preukázať na základe závažných, presných a zhodných prvkov. Postup sa výrazne zjednodušil pre navrhovateľa, ktorý musí napokon predložiť súbor faktických, a nie vedeckých prvkov. EHSV uznáva, že v niektorých zložitých prípadoch musí pojem „pravdepodobnosť chybovosti“ posúdiť súd bez toho, aby to viedlo k automatickej domnienke príčinnej súvislosti.

---

(1)  Pozri odhady uvedené v rámci posúdenia vplyvu, ktoré vypracovala Európska komisia.

(2)  Táto látka je predmetom diskusií, najmä vo Švédsku. Treba poznamenať, že vo Francúzsku sa v priebehu desiatich rokov pred vypuknutím pandémie COVID-19 užívanie opioidov zvýšilo o viac než 150 %.

(3)  Francúzsko uznáva náhradu škody spôsobenej úzkosťou na základe obáv osoby z budúceho vypuknutia choroby. Zdá sa, že Španielsko a Taliansko ho chcú nasledovať. K tomuto uznaniu došlo v roku 2019 v prípade vystavenia účinkom azbestu a potom sa rozšírilo na každú nebezpečnú látku alebo výrobok. V dôsledku toho bol azbest v roku 1997 zakázaný a dvadsať rokov neskôr sú naše podniky naďalej vystavené značnému riziku, že sa od nich bude požadovať náhrada škody.

(4)  V januári 2020 Európska komisia v rámci vypočutia, ktoré organizovala v súvislosti s revíziou smernice o zodpovednosti za výrobky, pripomenula, že táto problematika je mimoriadne dôležitá pre posilnenie priemyselnej kapacity EÚ, jej nezávislosti v oblasti technológií a schopnosti poskytnúť konkurenčnú výhodu výrobcom, čo im umožní inovovať a konkurovať Číne a Spojeným štátom.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

(6)  COM(2020) 825 final – 2020/0361 (COD).

(7)  i) výrobca usadený v Únii; ii) dovozca (podľa vymedzenia usadený v Únii), ak výrobca nie je usadený v Únii; iii) splnomocnený zástupca (podľa vymedzenia usadený v Únii) s písomným splnomocnením od výrobcu na plnenie úloh v mene výrobcu, alebo iv) poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii, ak neexistuje výrobca, dovozca alebo splnomocnený zástupca usadený v Únii.

(8)  Európska organizácia spotrebiteľov – www.beuc.eu.

(9)  Smernica 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 7).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80).

(13)  Výrobok, ktorý po uvedení do prevádzky prešiel podstatnými zmenami alebo generálnou opravou, sa musí považovať za nový výrobok, ak: i) sa zmení jeho pôvodný výkon, účel alebo typ, pričom táto zmena sa v počiatočnom posúdení rizika nepredpokladala; ii) sa zmenila povaha nebezpečenstva alebo sa zvýšila úroveň rizika v spojitosti s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie a iii) výrobok je sprístupnený (alebo uvedený do prevádzky, ak do rozsahu pôsobnosti platných právnych predpisov patrí aj uvedenie do prevádzky). To sa posúdi v jednotlivých prípadoch, a najmä so zreteľom na ciele právnych predpisov a typ výrobkov, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava.

(14)  Rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2017, N. W a i. proti Sanofi Pasteur MSD SNC a i., C-621/15, ECLI:EU:C:2017:484.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii v oblasti starostlivosti

[COM(2022) 440 final]

(2023/C 140/07)

Spravodajkyňa:	Kinga JOÓ
Spoluspravodajkyňa:	Zoe TZOTZE-LANARA

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 27. 10. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	11. 1. 2023
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	169/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrhy uvedené v európskej stratégii v oblasti starostlivosti týkajúce sa opatrení na úrovni EÚ a jednotlivých štátov s cieľom posilniť infraštruktúru v oblasti starostlivosti v Európe na základe celospoločenského prístupu. Oceňuje tiež výzvu vyjadrenú prostredníctvom návrhov Rady na zlepšenie kvality služieb poskytovaných počas celého života.

1.2.

EHSV opakuje svoj návrh, aby sa zaviedla európska záruka starostlivosti v snahe zabezpečiť všetkým, ktorí žijú v EÚ, prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti počas celého života. Úspešné uplatňovanie tohto nástroja by pomohlo vyriešiť nedostatky v starostlivosti a presadiť dôstojné pracovné podmienky pre opatrovateľov vrátane poskytovateľov neformálnej starostlivosti.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rodiny pri plnení ich základnej úlohy. Zahŕňa to aj investície nad rámec sociálnych politík a v komunitách. Náležite podporované rodiny so všetkými rozdielmi, ktoré medzi nimi sú, pôsobia ako záchranná sieť a sú hlavnými prvkami udržateľného systému starostlivosti založeného na solidarite. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v reakcii na otrasy by mala byť prioritou cenová dostupnosť a kontinuita služieb starostlivosti.

1.4.

EHSV zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní osvety pomocou zhromažďovania a šírenia kľúčových prvkov osvedčených postupov medzi sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o nástroje a infraštruktúru, ako aj pri informovaní o nových formách služieb starostlivosti. Žiada, aby sa vyčlenili osobitné prostriedky na mapovanie potrieb príjemcov a poskytovateľov starostlivosti, ako aj opatrovateľov v domácnosti.

1.5.

Pri uplatňovaní stratégie by sa mal klásť prvoradý dôraz na rodovú rovnosť, a to aj prostredníctvom opatrení na boj proti škodlivým rodovým stereotypom, ktoré sú v sektoroch formálnej a neformálnej starostlivosti rozšírené. EHSV opakuje, že by sa malo vyvinúť úsilie s cieľom podnietiť väčší počet mužov, aby sa pridali k pracovnej sile v oblasti starostlivosti, a zabezpečiť lepšie rozdelenie starostlivosti v domácnostiach.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaujať celoživotný prístup a podporovať zdravé a aktívne starnutie a zároveň predchádzať diskriminácii na základe veku a iným formám diskriminácie, zneužívaniu starších ľudí, zlému zaobchádzaniu a stereotypom a zabezpečiť ochranu pred týmito javmi. EHSV vyzýva na vypracovanie európskej stratégie pre starších ľudí.

1.7.

EHSV žiada, aby sa na uspokojenie rastúceho dopytu po rôznych typoch starostlivosti využili všetky prostriedky: treba zabezpečiť primerané finančné zdroje na infraštruktúru v oblasti starostlivosti a pre opatrovateľov, aby sa posilnil rast a zvýšila zamestnanosť. Je nevyhnutné zapojiť celú škálu poskytovateľov starostlivosti v rámci silných rámcov na zabezpečenie kvality. Členské štáty musia podnecovať vytváranie kvalitných pracovných miest a zaistiť, aby pracovné miesta v oblasti sociálnej starostlivosti boli atraktívne, primerane platené a oceňované a aby ponúkali dobré kariérne vyhliadky.

1.8.

EHSV podporuje lepšie poskytovanie údajov o účasti detí na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a dostupnosť komplexnejších informácií pri navrhovaní a zavádzaní reforiem.

1.9.

EHSV žiada, aby inštitúcie EÚ vytvorili rodovo vyváženú expertnú skupinu na vysokej úrovni pre dlhodobú starostlivosť s cieľom formalizovať spoluprácu a prepojiť všetkých aktérov a ich organizácie v záujme spoluvytvárania budúcich služieb starostlivosti (1). Taktiež sa odporúča, aby sa na celom cykle politiky zmysluplne podieľali aj príjemcovia a poskytovatelia starostlivosti, ako aj ich organizácie.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že treba vziať do úvahy mobilitu pracovníkov v oblasti starostlivosti a migráciu pracovnej sily z krajín mimo EÚ spolu s nástrojmi na zosúladenie dopytu a ponuky a uznávaním kvalifikácií, a konštatuje, že v stratégii sa dostatočne neprihliada na vysoký počet neregistrovaných pracovníkov, ktorí už poskytujú starostlivosť v Európe.

1.11.

EHSV vyzýva na strednodobé preskúmanie odporúčaní na základe monitorovania barcelonských cieľov a všeobecných cieľov reforiem dlhodobej starostlivosti v nadväznosti na cyklus financovania EÚ.

2.   Ciele a rozsah stanoviska

2.1.

EHSV víta návrhy uvedené v európskej stratégii v oblasti starostlivosti týkajúce sa opatrení na úrovni EÚ a jednotlivých štátov s cieľom posilniť infraštruktúru v oblasti starostlivosti v Európe a podporovať príjemcov starostlivosti (od narodenia až po starobu) aj poskytovateľov starostlivosti (formálnej a neformálnej). Oceňuje, že sa v oznámení uplatňuje analytický prístup k identifikovaniu nedostatkov, prekážok a problematických oblastí, ktoré bránia poskytovaniu kvalitnej integrovanej starostlivosti.

2.2.

Táto stratégia je v súlade s akčným plánom Európskej komisie na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2021 a poskytuje užitočné usmernenia pre členské štáty, pokiaľ ide o dostupnú, primeranú a kvalitnú starostlivosť, ktorá umožní uspokojiť rastúce a rozmanité požiadavky na starostlivosť, spolu s ambicióznymi cieľmi v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a spoľahlivými nástrojmi riadenia na monitorovanie opatrení v oblasti dlhodobej starostlivosti. Vychádza z existujúcich rámcov EÚ (2), ktoré jej dávajú prierezový charakter potrebný na riešenie nedostatkov v oblasti starostlivosti a presadzovanie práv opatrovateľov a príjemcov starostlivosti.

2.3.

K dispozícii sú mnohé štúdie a stanoviská, v ktorých možno nájsť usmernenia pre uplatňovanie stratégie a tiež poznatky a údaje o rôznych aspektoch starostlivosti vrátane rodových (3) (4), ako aj o nákladoch na neformálnu starostlivosť (5) (6), systémoch dlhodobej starostlivosti v Európe (7), pracovnej sile a podmienkach zamestnávania (8) (9).

2.4.

Európsky parlament zdôraznil význam prístupnosti a dostupnosti verejnej starostlivosti, ako aj to, že všetci by mali mať právo na skutočný výber, pokiaľ ide o služby starostlivosti, ktoré sú vhodné pre nich a ich rodiny (rodinná starostlivosť, komunitná starostlivosť, starostlivosť zameraná na pacienta, individuálna starostlivosť alebo iné formy starostlivosti) (10).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV oceňuje, že sa v stratégii uznáva, že zodpovednosť za starostlivosť nesie celá spoločnosť, a nie len rodiny, a víta oba návrhy na odporúčania Rady, v ktorých sa požaduje vyššia kvalita služieb počas celého života. Podporuje zmenu spoločenskej paradigmy, pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa v EÚ oceňuje a poskytuje starostlivosť, pričom treba preklenúť rôzne kultúrne aspekty a národné rozdiely.

3.2.

Cieľom stratégie je upriamiť diskusiu o európskej starostlivosti na udržateľný model starostlivosti založený na ľudských právach, ktorý posilní rodovú rovnosť vo formálnej a neformálnej starostlivosti a zaručí ľudskú dôstojnosť, nezávislý život a začlenenie do komunity. Pandémia COVID-19 preverila odolnosť a primeranosť systémov starostlivosti v celej EÚ a odhalila štrukturálne problémy, ako je nedostatočné financovanie a nedostatok zamestnancov.

3.3.

Účinná stratégia si vyžaduje transformačný a ambiciózny prístup, pričom sa do centra pozornosti musia dostať základné práva a potreby príjemcov a poskytovateľov starostlivosti, a to aj prostredníctvom ich plnej a zmysluplnej účasti na konzultáciách a rozhodovaní.

3.4.

EHSV zdôrazňuje, že neoddeliteľnou súčasťou uplatňovania stratégie by mali byť preventívne, habilitačné a rehabilitačné opatrenia. Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie na včasnú intervenciu, zdravé a aktívne starnutie, preventívne opatrenia a podporu autonómie, čím sa môže minimalizovať potreba dlhodobej starostlivosti a zlepšiť začlenenie do spoločnosti a aktívne občianstvo, najmä prostredníctvom vytvorenia komplexnej európskej stratégie pre starších ľudí.

3.5.

EHSV pripomína skúsenosti s úspornými opatreniami počas nedávnej finančnej a hospodárskej krízy a zdôrazňuje, že v reakcii na súčasné otrasy spojené s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a prudkým nárastom nákladov na život musí byť prioritou cenová dostupnosť a kontinuita služieb starostlivosti.

3.6.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v celej stratégii je vítané. V sektore formálnej a neformálnej starostlivosti prevládajú ženy. 29 % žien (v porovnaní so 6 % mužov) v EÚ tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo nepôsobia aktívne na trhu práce alebo pracujú na čiastočný úväzok, sú opatrovateľské povinnosti (11). Odhaduje sa, že toto nevyvážené rozdelenie opatrovateľských povinností stojí 242 miliárd EUR ročne (12). Odporúčania prinášajú užitočné usmernenia pre členské štáty v súvislosti s tým, ako odstrániť rodové stereotypy a rodové rozdiely v odmeňovaní, dôchodkoch a starostlivosti.

3.7.

EHSV vyzdvihuje význam rodinnej a neformálnej starostlivosti ako súčasti udržateľných systémov starostlivosti. a vyzýva na rýchle zmapovanie potrieb a reálneho poskytovania tohto typu starostlivosti. Je potrebné uznať jej poskytovateľov za partnerov pri zabezpečovaní kontinuity starostlivosti, zabezpečiť im komplexnú podporu, ako sú možnosti odbornej prípravy so systémami potvrdzovania zručností, zaistiť im účasť na trhu práce a spoločenskom živote prostredníctvom kombinácie zdrojov, služieb a úpravy pracovného času (v súvislosti so smernicou o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom) a zároveň im zaručiť prístup k sociálnym právam, respitnej starostlivosti a službám v oblasti duševného zdravia (13).

3.8.

EHSV oceňuje, že sa kladie dôraz na lepšiu ochranu práv opatrovateľov. Vyzýva členské štáty, aby odstránili rozdiely v presadzovaní pracovného práva EÚ, ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189, v ktorom sa stanovujú normy pre dôstojné pracovné podmienky pracovníkov v domácnosti, a podnikli kroky na reguláciu situácie opatrovateľov bývajúcich v domácnosti (14) vrátane migrujúcich a mobilných pracovníkov; Konštatuje však, že stratégia dostatočne nezohľadňuje vysoký počet neregistrovaných pracovníkov, ktorí už poskytujú starostlivosť v Európe, a že by sa mala zameriavať na všetkých opatrovateľov žijúcich v EÚ bez ohľadu na ich migračný a pobytový status.

3.9.

EHSV oceňuje záväzok zlepšiť pracovné podmienky v oblasti starostlivosti zabezpečením zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a potvrdzovania zručností, zvýšením miezd, presadzovaním sociálnych a pracovných práv, upriamením pozornosti na fyzické a psychosociálne zdravotné riziká a odstránením rizík násilia a obťažovania na pracovisku. Vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor MOP č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce. Sociálni partneri a vlády musia spolupracovať, aby skoncovali s neistými formami opatrovateľskej práce a vytvorili silné regulačné a finančné rámce, ako aj rámce pre kolektívne vyjednávanie. V dôsledku nedostatku kvalifikovaných pracovníkov takmer vo všetkých členských štátoch by mohlo dôjsť k zníženiu noriem v oblasti zdravia a starostlivosti, najmä vzhľadom na demografické zmeny, mobilitu pracovníkov a starnutie obyvateľstva.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV opakuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť osobitnú európsku záruku starostlivosti (15) ako základný prvok úspešného vykonávania stratégie založenej na kombinácii politík, postupov a nástrojov financovania, aby sa zabezpečilo, že opatrenia stratégie budú plne začlenené do vnútroštátnych právnych, politických a finančných rámcov, ako aj do rámcov týkajúcich sa služieb. Pre zabezpečenie zlepšenia v tomto sektore má zásadný význam stanovenie noriem rovnako ako ich monitorovanie (16).

4.2.

Európsku stratégiu v oblasti starostlivosti by mal dopĺňať štruktúrovaný európsky plán vykonávania a systémy financovania. Verejné investície do starostlivosti sú v mnohých členských štátoch nedostatočné. Štrukturálne a investičné fondy EÚ (ESF+, EFRR), ako aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej podpory sa musia využiť na pomoc členským štátom v konkrétnych oblastiach súvisiacich so starostlivosťou (od navrhovania politiky až po zavádzanie služieb a monitorovanie vplyvu), najmä prostredníctvom sociálne zodpovedného verejného obstarávania.

4.3.

Rozhodujúci význam bude mať hodnotenie pokroku a vplyvu na príjemcov a poskytovateľov starostlivosti. Osobitné technické usmernenia pre budovanie monitorovacích a hodnotiacich rámcov by mohli vnútroštátnym ministerstvám pomôcť konkrétnymi odporúčaniami týkajúcimi sa vytvárania udržateľných modelov služieb starostlivosti, merania vplyvu a ukazovateľov. Monitorovanie zo strany Európskej komisie by malo zahŕňať správy o politike aj o financovaní a požiadavku strednodobého preskúmania odporúčaní. Odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra by mali byť lepšie zacielené, aby pomohli členským štátom uprednostniť primerané financovanie starostlivosti, ktoré treba považovať za produktívnu a udržateľnú investíciu, a nie za finančnú záťaž.

4.4.

Po prijatí oboch odporúčaní Rady by sa opatrenia a usmernenia mali urýchlene začleniť do vnútroštátnych politických a právnych rámcov. EHSV vyzdvihuje dôležitú úlohu národných koordinátorov dlhodobej starostlivosti v snahe zabezpečiť koherentnosť a zohľadniť starostlivosť nielen v sociálnej a zdravotnej politike, ale aj v iných oblastiach, v rámci iných ministerstiev a úrovní verejnej správy (bývanie, doprava, energetika, hospodárstvo atď.).

4.5.

Nežiaduci výber rizík, komercializácia a honba za príjmom a ziskom na úkor starostlivosti a zdravia môžu prehĺbiť nerovnosti v prístupe k starostlivosti. Na predchádzanie nekalým praktikám a zabezpečenie silných záruk vysokokvalitných služieb a správneho využitia finančných prostriedkov sú potrebné primerané kontrolné postupy. Dlhodobá starostlivosť a vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve si na úrovni členských štátov vyžadujú silné systémy sociálnej ochrany a kvalitné verejné služby založené na solidarite, sociálnych investíciách a subjektoch sociálneho hospodárstva (napr. vzájomné spoločnosti), aby sa pre komunitnú a domácu starostlivosť poskytovanú primerane vyškolenými opatrovateľmi (17) zabezpečili rôzne typy systémov financovania a spoločného znášania nákladov. Na financovanie týchto služieb by sa mali zvážiť alternatívy sociálnych príspevkov (18). Zahrnutie dobrovoľnej podpory od neziskových organizácií, ktoré sú prospešné pre opatrovateľské a zdravotnícke systémy, je taktiež na zváženie, nie však ako opatrenie na zníženie nákladov.

4.6.

Pokiaľ ide o právomoci štátov a subsidiaritu, Európska komisia by mala zaistiť, aby vysokokvalitné služby starostlivosti vytvorené členskými štátmi boli inkluzívne. Stratégia musí najmä prostredníctvom silných a záväzných rámcov kvality zaručiť, aby všetky osoby, ktoré potrebujú starostlivosť, mali úplný a rovnaký prístup k službám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať skupinám, ktoré sú zvyčajne vylúčené, ako sú Rómovia, migranti a ďalší, a dôsledku rôznych typov diskriminácie, ktoré sa prelínajú a majú štrukturálny charakter. Znamená to tiež, že infraštruktúra starostlivosti musí byť dostupná aj vo vzdialených oblastiach a oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva.

4.7.

Investície do digitálnej infraštruktúry môžu uľahčiť účinné plánovanie a poskytovanie starostlivosti, ako aj uchovávanie, výmenu a poskytovanie informácií medzi rôznymi poskytovateľmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti a umožniť účinné monitorovanie kvality a rovnakého prístupu. Viaceré riešenia, ako sú asistenčné technológie, preventívne opatrenia, robotika, telezdravotníctvo a ďalšie, môžu, ak sú plne inkluzívne a prístupné, zvýšiť dosah, kontinuitu, koordináciu a kvalitu služieb starostlivosti.

4.8.

V navrhovanom odporúčaní o dlhodobej starostlivosti sa uvádza, že systémy musia zabezpečovať aj potreby podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom sa jasne odkazuje na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Komisia by mala zaistiť, aby sa pri využívaní finančných prostriedkov EÚ v rámci stratégie rešpektoval cieľ deinštitucionalizácie a podporovalo začlenenie prostredníctvom rozvoja komunitných služieb s dobre vyškolenou pracovnou silou (19). EHSV opakuje, že je potrebné pomáhať deťom a rodičom so zdravotným postihnutím (20), a oceňuje, že sa na to kladie dôraz v odporúčaní o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve.

5.   Zavedenie odporúčania o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve do praxe

5.1.

EHSV podporuje revíziu barcelonských cieľov v snahe zlepšiť dostupnosť prístupnej, cenovo dostupnej, inkluzívnej a kvalitnej starostlivosti o deti. Členské štáty, ktoré tieto ciele dosiahli alebo prekročili, by sa mali viac sústrediť na zabezpečenie noriem kvality a rozvoj rôznych foriem vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v závislosti od rôznych vekových skupín. Ciele v oblasti zvýšenia dostupnosti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve musia ísť ruka v ruke s rámcami na zabezpečenie kvality a dôstojnými pracovnými podmienkami. Členské štáty by mali vypracovať ukazovatele na monitorovanie prístupu k modelom starostlivosti podľa vnútroštátnych preferencií a rozdielov a zároveň plniť ciele, normy kvality a iné normy týkajúce sa revidovaných cieľov.

5.2.

EHSV víta výzvu zabezpečiť, aby všetky deti mali právny nárok na prístup ku kvalitným službám, ako aj vzájomné prepojenie stratégie a Európskej záruky pre deti, pričom sa presadzuje jej viacgeneračný prístup, ktorý má zásadný význam pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a pre blaho rodiny. Bezplatný prístup rodín v núdzi k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve musí dopĺňať súbor opatrení, ktoré zahŕňajú bezplatnú stravu, bezplatné hygienické potreby (napr. plienky) a pomoc s fyzickým a duševným vývojom (jemné motorické zručnosti, rečová a jazyková terapia atď.).

5.3.

EHSV oceňuje, že sa v dokumente spomínajú rámce EÚ pre rovnosť a deti v zraniteľných situáciách v snahe vytvoriť inkluzívne systémy rešpektujúce všetky formy rodiny. Opatrenia, ktoré sa majú zaviesť, by mali zahŕňať osvetu a odbornú prípravu pre zamestnancov zameranú na práva používateľov služieb, integráciu a stereotypy. EHSV obzvlášť oceňuje návrhy na zabezpečenie primeraného pomeru počtu zamestnancov k počtu detí, kontinuálnu odbornú prípravu zamestnancov a zahrnutie časových požiadaviek medzi ukazovatele, čo je obzvlášť dôležité pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré majú k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve často len čiastočný prístup.

5.4.

Ťažiskom opatrení na zavedenie odporúčania Rady do praxe musia byť osvedčené modely vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré musia byť podporované politikami na nižších úrovniach správy a rámcami financovania, pričom treba vyčleniť osobitné finančné prostriedky na mapovanie potrieb príjemcov a poskytovateľov starostlivosti a testovať nové formy služieb starostlivosti. Hlavný dôraz by sa mal i naďalej klásť na práva detí. Deti v ranom veku potrebujú zdravé a priaznivé prostredie, bez ohľadu na to, či im ho zabezpečuje rodinná alebo profesionálna starostlivosť. Preto musia byť dostupné rôzne modely starostlivosti (denné centrá, jasle na pracovisku, opatrovateľské a asistenčné služby, skupinové aktivity, mimoškolská starostlivosť), z ktorých si možno vybrať so zreteľom na vývojové potreby dieťaťa v rôznom veku.

6.   Zavedenie odporúčania o dlhodobej starostlivosti do praxe

6.1.

EHSV požaduje dôrazné plány vykonávania, ktoré by pokrývali celé spektrum dlhodobej starostlivosti. Európska komisia by mala formalizovať spoluprácu vytvorením expertnej skupiny na vysokej úrovni pre dlhodobú starostlivosť, ktorá by združovala sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, národných koordinátorov, príjemcov dlhodobej starostlivosti, najmä staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, a ďalších príslušných expertov a odborníkov z praxe. S cieľom zabezpečiť podklady pre prácu skupiny by sa mohla vytvoriť online verejná platforma na zhromažďovanie údajov a výskum a na podporu výmeny osvedčených postupov.

6.2.

EHSV prijal viacero stanovísk o dlhodobej starostlivosti v EÚ (21), v ktorých zdôraznil, že je potrebné investovať do vysokokvalitnej, udržateľnej a prístupnej starostlivosti pre všetkých. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné maximalizovať komplementárnosť a súčinnosť medzi všetkými poskytovateľmi opatrovateľskej a zdravotnej starostlivosti vo verejnom aj súkromnom sektore (ziskového aj neziskového charakteru), aby sa každému zaistili potrebné služby, pričom by sa mali zohľadniť osvedčené postupy v členských štátoch.

6.3.

EHSV víta skutočnosť, že v návrhu o dlhodobej starostlivosti sa uznáva význam subjektov sociálneho hospodárstva ako poskytovateľov služieb. EHSV nabáda Komisiu, aby ďalej skúmala možnosti, ako vytvoriť štruktúrované spôsoby komunikácie medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a európskymi inštitúciami v priestore politiky dlhodobej starostlivosti.

6.4.

EHSV poukazuje na význam rôznych iniciatív v rámci zelenej a digitálnej transformácie s cieľom využiť plný potenciál technológií na inkluzívnejšie a udržateľnejšie vytváranie, premenu a renováciu bytového fondu.

6.5.

Osvedčené modely dlhodobej starostlivosti môžu zahŕňať štruktúrovanejšiu a efektívnejšiu domácu starostlivosť, ako aj nové alternatívy bývania, ako sú chránené bývanie, bývanie pod dohľadom alebo komunitné bývanie, jednotky spoločného bývania alebo iné alternatívy, a to v závislosti od potrieb a preferencií príjemcov starostlivosti a na základe zákonne schválených rámcov kvality. Mali by sa zvážiť aj iné typy modelov starostlivosti, aby sa vďaka integrovanému prístupu pokrylo celé spektrum starostlivosti, napr. podpora duševného zdravia, rodinné centrá, podporné skupiny rodičov a podpora krátkodobého bývania, takým spôsobom, ktorý umožní ľahšie prejsť od jedného modelu k druhému, s rôznou intenzitou alebo povahou požadovaných služieb, bez toho, aby sa narušila kontinuita starostlivosti.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spoluvytváranie služieb všeobecného záujmu ako príspevok k participatívnejšej demokracii v EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 76).

(2)  Európska stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, Záruka pre deti, európska stratégia v oblasti práv dieťaťa, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, stratégia pre rodovú rovnosť a ďalšie relevantné iniciatívy v rámci Európskeho piliera sociálnych práv.

(3)  Gender inequalities in care and pay in the EU (Rodové nerovnosti v starostlivosti a platoch v EÚ): https://eige.europa.eu/publications/gender-inequalities-care-and-pay-eu.

(4)  Index rodovej rovnosti: https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2022.

(5)  What if care work were recognised as a driver of sustainable growth? (Čo keby sa opatrovateľská práca uznala za hnaciu silu udržateľného rastu?): https://epthinktank.eu/2022/09/07/what-if-care-work-were-recognised-as-a-driver-of-sustainable-growth/.

(6)  Study on exploring the incidence and costs of informal long-term care (Štúdia zameraná na preskúmanie výskytu neformálnej dlhodobej starostlivosti a nákladov na ňu): https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8423&furtherPubs=no.

(7)  2021 Long-term care in the EU (Dlhodobá starostlivosť v EÚ v roku 2021): https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8396.

(8)  Long-term care workforce: Employment and working conditions (Pracovná sila v oblasti dlhodobej starostlivosti: zamestnanosť a pracovné podmienky): https://www.eurofound.europa.eu/nb/publications/customised-report/2020/long-term-care-workforce-employment-and-working-conditions.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia v oblasti pracovnej sily v zdravotníctve a starostlivosti pre budúcnosť Európy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s, 37).

(10)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. júna 2022Správa Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti.

(11)  EIGE, tamže.

(12)  Výskum EP, tamže.

(13)  European Charter for Family Carers (Európska charta pre rodinných opatrovateľov): https://coface-eu.org/european-charter-for-family-carers/.

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Práva opatrovateľov bývajúcich v domácnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7).

(15)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia v oblasti pracovnej sily v zdravotníctve a starostlivosti pre budúcnosť Európy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s, 37).

(16)  OECD. 2019. Improving healthcare quality in Europe – Characteristics, effectiveness and implementation of different strategies.

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv sociálnych investícií na zamestnanosť a verejné rozpočty“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 21).

(18)  Event report: European Care systems: Solidarity and sustainability – friends or foes? (Správa o podujatí: Európske systémy starostlivosti: Solidarita a udržateľnosť – priatelia či nepriatelia?): https://www.aim-mutual.org/mediaroom/event-report-european-care-systems-solidarity-and-sustainability-friends-or-foes/.

(19)  Európska expertná skupina pre prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, EU Guidance on independent living and inclusion in the community (Usmernenia EÚ týkajúce sa nezávislého života a začlenenia do komunity) a EU funds Checklist to promote independent living and deinstitutionalisation (Kontrolný zoznam fondov EÚ na podporu nezávislého života a deinštitucionalizácie).

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha rodinných príslušníkov starajúcich sa o osoby so zdravotným postihnutím: nárast tohto javu počas pandémie (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 75).

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov [COM(2017) 252 final] — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ [COM(2017) 253 final — 2017/0085 (COD)] (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44), Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Práva opatrovateľov bývajúcich v domácnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zabezpečenie všeobecného prístupu k dlhodobej starostlivosti a trvalo udržateľné financovanie systémov dlhodobej starostlivosti o staršie osoby (Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 103). Brožúra (Economic, technological and social changes in advanced health services for the elderly) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Hospodárska, technologická a sociálna transformácia moderných služieb zdravotnej starostlivosti pre staršie osoby(stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 10). Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový model starostlivosti o staršie osoby: ponaučenie z pandémie ochorenia COVID-19 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody

[COM(2022) 304 final – 2022/0195 (COD)]

(2023/C 140/08)

Spravodajca:

Arnold PUECH D’ALISSAC

Žiadosť o konzultáciu	Rada Európskej únie, 11. 7. 2022 Európsky parlament, 14. 7. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	10. 1. 2023
Prijaté v pléne	25. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	201/4/11

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV súhlasí s Komisiou a Európskym parlamentom, že prístup a opatrenia, ktoré sa doteraz prijali na podporu biodiverzity, nie sú účinné, a víta všeobecný zámer zintenzívniť úsilie o obnovu prírody s cieľom zastaviť stratu biodiverzity a nasmerovať biodiverzitu v Európe k obnove. Členské štáty teda budú mať právne záväzné povinnosti. EHSV konštatuje, že prijatý prístup je v súlade s rozhodnutiami COP 15 v Montreale.

1.2.

EHSV má však niekoľko pripomienok a obáv v súvislosti s formuláciou cieľov a metodiky, ktoré vymedzila Komisia. Najzávažnejším nedostatkom je, že sa takmer vôbec neberie do úvahy hospodársky vplyv opatrení, ktoré sa musia nevyhnutne prijať, na užívateľov pôdy, najmä súkromných. EHSV už vo svojom stanovisku na tému Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 poukázal na to, „že ochrana biodiverzity nesmie pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov predstavovať záťaž z hospodárskeho hľadiska. Poskytovanie tohto ‚verejného statku a verejných hodnôt‘ sa pre poľnohospodárov musí skôr stať zaujímavou príjmovou príležitosťou. Domnieva sa, že v novom pláne hospodárskej obnovy by sa mohol klásť konkrétny dôraz na túto otázku pomocou investícií do personálu a vybavenia zameraných na ochranu v rámci tejto stratégie“ (1). Komisia ani členské štáty nezohľadnili toto odporúčanie. V predchádzajúcich stanoviskách EHSV okrem iného kritizoval katastrofálne nedostatočné financovanie opatrení sústavy Natura 2000. Je pevne presvedčený, že aj tento nový prístup, ktorý teraz prijala Komisia, zlyhá, ak nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky. Tie sú nevyhnutné na kompenzáciu finančných strát (a tiež na odmeňovanie služieb v oblasti biodiverzity), ktoré vzniknú užívateľom pôdy, keď budú uplatňovať extenzívnejšie formy využívania pôdy, aby preukázateľne dosiahli väčšiu „biodiverzitu“. EHSV preto vyzýva na vytvorenie európskeho fondu zameraného na biodiverzitu a na preskúmanie nových spôsobov pre rôzne politiky EÚ (SPP, energetika, bývanie, doprava atď.) s cieľom prispieť k dosiahnutiu záväzných cieľov nariadenia.

1.3.

Pokiaľ ide o finančné aspekty, EHSV žiada, aby sa vopred posúdila presná plocha poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných tokov, na ktorú sa vzťahujú návrhy nariadenia. Okrem toho upozorňuje Komisiu na potrebu vyčleniť finančné prostriedky najmä na kompenzáciu poľnohospodárov a vlastníkov lesov, ktorým hrozí úplná strata produkčných plôch.

1.4.

Hoci je obnova prírody v chránených územiach potrebná z dôvodu ich zhoršujúceho sa stavu, nie všetky obnovené územia sa musia a môžu stať chránenými územiami. Aj keď výbor považuje za „nevyhnutné“, aby „časť chránených oblastí podliehala prísnej ochrane (s bezzásahovou správou)“ (2), ešte dôležitejšie je na všetkých územiach zabezpečiť také spôsoby využívania, ktorými sa zachováva biodiverzita. Pri väčšine území je potrebné zamerať sa na rehabilitáciu ekosystémov tak, aby sa nevylučovalo vykonávanie určitej a prispôsobenej hospodárskej činnosti. Extenzívne poľné a lesné hospodárstvo v skutočnosti prispelo k vysokej úrovni biodiverzity, ktorú je v súčasnosti potrebné chrániť. Tieto extenzívne formy poľného a lesného hospodárstva, od ktorých sa v súčasnosti čoraz viac upúšťa z dôvodu ich nedostatočnej ekonomickej životaschopnosti, by sa preto mali ďalej podporovať (3).Rehabilitácia je preto možno vhodnejším vedeckým a politickým pojmom vhodným na zabezpečenie rovnováhy medzi životom a produkciou. EHSV preto odporúča pojem „obnova“ nahradiť pojmom „rehabilitácia“ (4), a to najmä preto, že príroda nie je niečím statickým, čo by sa dalo „obnoviť“ do pôvodného stavu, ako zničený dom alebo pokazené auto. Z mnohých štúdií totiž vyplýva, že renaturalizačné opatrenia, napríklad v prípade rašelinísk, spôsobujú v mnohých prípadoch značné náklady bez toho, aby boli naozaj vhodné na dosiahnutie skutočnej úplnej obnovy „pôvodného stavu“. Toto zistenie vedie k sémantickej reflexii: cieľom nariadenia by nemala byť obnova prirodzeného stavu prostredí, ale obnova ich ekosystémových služieb, a tým aj podpora udržateľného a multifunkčného využívania príslušných oblastí. Keďže človek prírodné prostredie menil celé roky, je vedecky nemožné dosiahnuť „obnovu prírody“. Progresívna zmena klímy môže byť tiež faktorom, prečo už nie je možné úplne dosiahnuť podmienky niektorých ekosystémov z minulosti. Naopak, zabezpečenie udržateľnosti prostredí podporou životaschopnosti ekosystémových služieb je realistickým cieľom. EHSV by uvítal vhodný politický rámec, v čom je dokument Komisie sklamaním.

1.5.

Pevný harmonogram a nemenné štandardné hodnoty nie sú vzhľadom na nepredvídateľnosť prírody úplne vhodné. Stanovenie prísnych lehôt pre členské štáty je vhodné len z hľadiska administratívnych a plánovacích podmienok, ktoré sa majú stanoviť. Je však potrebný flexibilný prístup, aby sa zohľadnili skutočné potreby, podmienky, príležitosti, stav výroby a príjmov a východiská v každej prírodnej oblasti. V navrhovanom nariadení chýba jasné stanovenie priorít a rozdelenie opatrení zameraných na obnovu, ktoré mali urobiť členské štáty, a preto hrozí, že kvalitné výsledky sa nedosiahnu nákladovo efektívnym spôsobom. Rozhodovanie na úrovni členských štátov je jednoznačne opodstatnenou zásadou, pretože zabezpečuje aj rešpektovanie práv vlastníkov pôdy a odráža zásady subsidiarity a proporcionality.

1.6.

Dokument Komisie je sklamaním, pokiaľ ide o celkové posúdenie vplyvu, ktoré by sa malo zamerať najmä na hospodárske, sociálne a potravinové otázky. EHSV preto požaduje doplňujúce posúdenie vplyvu.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa do 10 % pokrytia zahrnuli aj priľahlé oblasti, ktoré boli pôvodne neproduktívne, ale ktoré takisto majú celkový význam pre biodiverzitu. EHSV zdôrazňuje, že v texte sa stanovujú pre poľnohospodárov obzvlášť ambiciózne ciele, a pripomína, že je dôležité vziať do úvahy všetky prírodné prostredia priaznivé pre dané druhy. Do zlepšovania našich ekosystémov je však dôležité zapojiť celú spoločnosť. EHSV v tejto súvislosti pripomína zásadu proporcionality opatrení (spravodlivé rozdelenie zaťaženia, ale aj výhod) medzi jednotlivé subjekty.

1.8.

EHSV podporuje stanovený cieľ, pretože sa týka strategickej ambície pre budúcnosť EÚ, a je odporúčaním posilniť ciele podporou, a to najmä prostredníctvom rozsiahlej poľnohospodárskej činnosti, obnovy všetkých vodných prostredí vrátane opätovného zavlaženia rašelinísk pri súčasnom zabezpečení sociálnej a hospodárskej udržateľnosti poľného a lesného hospodárstva.

1.9.

EHSV si uvedomuje, že v Európe potrebujeme úplne novú politiku v oblasti vodného hospodárstva. Po stáročia uplatňovaná politika čo najrýchlejšieho odvádzania vody z krajiny mala mnoho negatívnych dôsledkov na biodiverzitu, ale medzitým, čiastočne v dôsledku zmeny klímy, bol zjavný aj negatívny vplyv na lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo (sucho/požiare) a na obyvateľov (záplavy). EHSV preto zdôrazňuje, že voda sa musí vrátiť do prírody, resp. byť tam zadržiavaná, pričom sa nesmie zabúdať na to, že ľudská činnosť zostáva prospešná v mnohých situáciách, najmä pokiaľ ide o udržiavanie riek.

1.10.

EHSV odporúča obmedziť záber pôdy na úkor prírodných oblastí. Podporuje tiež vytváranie plôch mestskej zelene a nahrádzanie mestských nepriepustných plôch priepustnými plochami s cieľom úspešne zmierniť vplyv zmeny klímy do roku 2030.

1.11.

EHSV podporuje vytvorenie ochranného mechanizmu v rámci spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o ciele obnovy morského prostredia. Podporuje aj vytvorenie európskej finančnej podpory s cieľom podnietiť hľadanie inovatívnych riešení a zlepšovanie znalostí týkajúcich sa týchto ekosystémov.

1.12.

EHSV zdôrazňuje, že v kontexte obnovy prírody sa musí plne zohľadniť hospodárska a sociálna perspektíva. Uznanie a zabezpečenie hospodárskej a sociálnej udržateľnosti je nevyhnutným predpokladom prijateľnosti navrhovaných právnych predpisov a ich úspešného vykonávania, keďže výsledky budú vo veľkej miere závisieť od motivácie, podpory a budúceho zapojenia vlastníkov pôdy a iných aktérov na mieste. Je mimoriadne dôležité rešpektovať práva vlastníkov pozemkov prostredníctvom otvorenej komunikácie, aktívneho zapojenia a plnej finančnej kompenzácie všetkých prípadných hospodárskych strát. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje potenciál prístupov založených na dobrovoľných krokoch a hospodárskych stimuloch.

1.13.

EHSV odporúča, aby sa vytvoril európsky mechanizmus na podporu vzniku a zavádzania lesníckych odvetví vo všetkých fázach od výsadby po spracovanie stromu, čo umožní zvýšiť hospodársku hodnotu agrolesníctva.

1.14.

EHSV varuje pred rizikom negatívnych vplyvov na generačnú výmenu v poľnohospodárstve a opakovane odporúča (5) zlepšiť príťažlivosť dedín a vidieckych oblastí tým, že sa zabezpečia možnosti pokračovať v hospodársky životaschopnom živobytí, ktoré bude založené na udržateľnom využívaní prírodných zdrojov.

2.   Úvod

2.1.

V globálnom kontexte vedeckých zistení, ktoré varujú pred dôsledkami globálneho otepľovania pre budúcnosť našich spoločností, Európska komisia prejavila svoj záväzok prostredníctvom vypracovania stratégie biodiverzity a jej ambicióznych cieľov pre všetky členské štáty do roku 2030 a 2050. Komisia 22. júna 2022 prijala návrh nariadenia o obnove prírody. Zatiaľ čo ochrana a obnova prírody v rámci EÚ sa doteraz riadili najmä smernicami o biotopoch a vtáctve a cieľmi z Aiči, Komisia zvolila nový záväzný rámec, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie opatrení zameraných na obnovu členskými štátmi.

2.2.

V rámci EÚ práca Európskej environmentálnej agentúry potvrdila, že 81 % chránených biotopov je v súčasnosti v zlom stave. Len 9 % z nich zaznamenalo zlepšenie. Okrem toho 84 % rašelinísk, ktoré sú nevyhnutné na zachytávanie a ukladanie uhlíka, ako aj na filtrovanie vody, je v zlom stave ochrany a za posledné desaťročie došlo k poklesu populácií sladkovodných rýb o 71 % a populácií obojživelníkov o 60 %. Viac ako polovica svetového HDP však závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje, a viac ako 75 % celosvetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi (6).

2.3.

Okrem toho navrhovaný právny predpis EÚ patrí do rámca Dekády OSN pre obnovu ekosystémov, ktorú vedú UNEP a Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Ide o široké globálne hnutie na urýchlenie projektov obnovy a zabezpečenie toho, aby bol svet na ceste k udržateľnej budúcnosti. Obnova poškodených ekosystémov je kľúčom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, najmä tých, ktoré sa týkajú zmeny klímy, odstraňovania chudoby a potravinovej bezpečnosti.

2.4.

Prístup Komisie, ktorý bol pôvodne založený na stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 obsahujúcej dobrovoľné ciele, sa rýchlo posilnil prostredníctvom návrhov záväzných textov pre členské štáty. Takisto ako medzinárodné spoločenstvo, aj Komisia bola nútená rýchlo reagovať na zistenia poklesu biodiverzity a dôsledky zdôraznené aj v nedávnych publikáciách IPCC. Uprostred medzinárodných rokovaní v rámci Dohovoru o biologickej diverzite sa preto Komisia rozhodla hrať vedúcu úlohu s cieľom priviesť Európu na cestu obnovy všetkých jej ekosystémov do roku 2050.

2.5.

Cieľom návrhu je teda uložiť členským štátom právne záväzné ciele. Celkovým cieľom je prispieť k nepretržitej, dlhodobej a trvalej obnove biologicky rozmanitej a odolnej prírody vo všetkých suchozemských a morských oblastiach EÚ, a to prostredníctvom obnovy ekosystémov. Členské štáty preto budú musieť bezodkladne zaviesť účinné opatrenia na obnovu, ktoré sa zamerajú na jednotlivé oblasti a ktoré budú do roku 2030 spoločne pokrývať aspoň 20 % pevninských a morských oblastí Únie a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

2.6.

Tieto ustanovenia zohľadňujú ciele stanovené v smerniciach o biotopoch a vtáctve, v rámcovej smernici o vode, v rámcovej smernici o morskej stratégii, v nariadení o inváznych nepôvodných druhoch, v cieľoch SPP, v cieľoch iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače alebo aj v novej stratégii EÚ pre lesy do roku 2030 a sú s nimi spojené.

2.7.

Tento text, ktorý sa má začleniť priamo do celoštátnych politík členských štátov, prináša inovácie tým, že sa zaoberá otázkami klímy a otázkami súvisiacimi s biodiverzitou. Hoci boli politici už dlho upozorňovaní na výzvy globálneho otepľovania, vedci len nedávno zdôraznili priamu súvislosť medzi zmenou klímy a hlavnými vplyvmi na biodiverzitu. Pomerne bezprecedentným spôsobom Komisia podporuje zohľadnenie týchto otázok ako celku a prekračuje rámec doteraz vykonávaných sektorových politík.

3.   Analýza návrhu nariadenia

3.1.

Návrh vyvoláva určité množstvo zásadných otázok a obáv z hľadiska výberu cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v obmedzenom časovom rámci, ako aj výberu vymedzení a ukazovateľov. Niektoré opatrenia napríklad vychádzajú z pojmov odvodených z práva prírody. Na lepšie pochopenie by sa naň preto malo v návrhu nariadenia odkazovať. Okrem toho by sa malo objasniť, v akom rozsahu sa zachováva subsidiarita členských štátov, pokiaľ ide o určitý obsah. Najmä pokiaľ ide o článok 10, ktorý obsahuje ukazovatele obnovy lesných ekosystémov, treba poznamenať, že zodpovednosť za lesné hospodárstvo prevažne nesú členské štáty (7).

3.2.

Sformulovanie stanoviska k návrhu nariadenia zameraného na obnovu stavu ekosystémov členských štátov bez presnej znalosti výziev a úsilia, ktoré členské štáty čakajú, má svoje obmedzenia. Návrh textu totiž počíta s vytvorením a vykonávaním „národných plánov obnovy prírody“, ktoré budú vypracované na základe najnovších národných vedeckých analýz.

3.3.

Pojmy zvolené v návrhu nariadenia majú najväčší význam v tom, že harmonizujú a určujú pre členské štáty základ cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť. Hoci pojmy ako „dobrý stav“, „priaznivá referenčná plocha“ a „dostatočná kvalita a kvantita biotopu druhu“ by mali vychádzať zo spoločne dohodnutého vedeckého jazyka, ich skutočné vykonávanie má svoje obmedzenia. V skutočnosti sa za týmito vedeckými pojmami skrývajú politické úvahy. Ako vybrať „priaznivú referenčnú plochu“? Kto určí „dostatočnú kvalitu a kvantitu biotopu druhu“? Neexistencia predchádzajúcej referenčnej štandardnej hodnoty obmedzuje jasnosť cieľov a formuláciu informovaného stanoviska k textu. EHSV zdôrazňuje, že pri kvantifikácii podľa článku 11 návrhu nariadenia je správne zohľadniť stratu biodiverzity za predchádzajúce obdobie (Komisia svojvoľne navrhuje 70 rokov), ako aj predpokladané zmeny environmentálnych podmienok. Treba sa vyhnúť riziku, že rozdiely medzi členskými štátmi EÚ vo vykonávaní navrhovaných opatrení nakoniec spôsobia narušenie hospodárskej súťaže medzi poľnohospodármi v EÚ. Okrem toho, ak sa v návrhu textu stanovuje neprestajné zlepšovanie ekosystémov, ktorého úspešnosť sa má po roku 2030 preskúmavať každé tri roky. Čo však s ekosystémami, ktorých rehabilitácia si bude možno vyžadovať viac alebo menej času? Je otázne, či v týchto krátkych vykazovaných obdobiach možno merať významné zlepšenia. Budú potom členské štáty odsúdené, zatiaľ čo príroda jednoducho potrebuje viac času na svoj vývoj?

3.4.

EHSV sa domnieva, že pri obnove je dôležité uprednostniť oblasti nachádzajúce sa v existujúcej sieti chránených oblastí, najmä lokality sústavy Natura 2000, s cieľom uvoľniť plný potenciál týchto oblastí. Tým sa najlepšie podporí cieľ dosiahnuť dobrý stav biotopov uvedených v prílohe I k smernici o biotopoch. Zameranie opatrení na obnovu na chránené oblasti nielenže zabezpečuje dlhodobé prínosy opatrení na obnovu, ale pomáha tiež predchádzať možným protichodným záujmom pri využívaní pôdy. EHSV sa preto domnieva, že veľmi široká a prísna požiadavka, aby sa nezhoršoval stav biotopov, ktoré sa nachádzajú aj mimo sústavy chránených oblastí, je nevyvážená a neprimeraná.

3.5.

Mechanizmus zodpovednosti členských štátov pri uplatňovaní opatrení zameraných na obnovu a dosahovaní cieľov obsahuje málo podrobností týkajúcich sa monitorovania plnenia cieľov. Táto nedostatočná presnosť vyvoláva obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť opatrení medzi členskými štátmi, rôznymi odvetviami a skupinami obyvateľov. Hoci rozhodnutie zvoliť formu nariadenia predstavuje skutočné výhody z hľadiska harmonizácie úsilia členských štátov a zachovania rovnakých podmienok, neponecháva členským štátom dostatočný priestor na rozhodovanie o obnove na základe ich národných potrieb a okolností. Napriek tomu, že ciele musí dopĺňať mechanizmus monitorovania a podávania správ, treba minimalizovať akúkoľvek ďalšiu administratívnu záťaž. V čo najväčšej miere by sa mali využívať existujúce mechanizmy členských štátov a EÚ na priebežné hodnotenie a podávanie správ o pokroku.

4.   Výzvy pre poľnohospodárstvo a lesníctvo EÚ

4.1.   Všeobecné ciele obnovy poľnohospodárskych ekosystémov

EHSV konštatuje, že väčšina cieľov obnovy sa týka súkromnej poľnohospodárskej pôdy. Úspešná realizácia cieľov bude preto možná len s úplným súhlasom poľnohospodárov. Dodatočné regulačné požiadavky týkajúce sa hospodárenia, ktoré bude potrebné zaviesť, ak sa má zvýšiť biodiverzita na poľnohospodárskej pôde, budú predstavovať ďalšie obmedzenia už aj tak prísne regulovaných poľnohospodárskych činností. EHSV zdôrazňuje (8), že ochrana biodiverzity nesmie pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov predstavovať záťaž z hospodárskeho hľadiska. Poskytovanie tohto „verejného statku a verejných hodnôt“ sa pre poľnohospodárov musí skôr stať zaujímavou príjmovou príležitosťou. Úspech cieľov obnovy bude nevyhnutne závisieť od pevnej a trvalej podpory mužov a žien, ktorí pracujú na zabezpečovaní výživy Európy. Práve tu je návrh Komisie sklamaním, keďže túto kľúčovú hospodársku otázku opomína rovnako ako predchádzajúce stratégie a akčné programy Komisie v oblasti biodiverzity. Takže sa dá očakávať zlyhanie aj tohto nariadenia.

4.2.   Cieľ opätovného zavlaženia odvodnených rašelinísk stanovený v článku 9 nariadenia

Tento cieľ bude mať významný hospodársky vplyv na pracovné činnosti a týka sa najmä niektorých regiónov v niektorých členských štátoch. V prípade týchto regiónov by navrhovaný cieľ mohol byť príliš ambiciózny z hľadiska vyváženia rôznych cieľov. EHSV poukazuje na to, že ďalšie produktívne využívanie obnovených a opätovne zavlažených rašelinísk alternatívnymi spôsobmi si vyžaduje hospodársku životaschopnosť. Okrem toho, pokiaľ ide o harmonogram na dosiahnutie tohto cieľa, sa v roku 2012 v štúdii vykonanej výskumnými pracovníkmi na viac ako 620 lokalitách. v ktorých sa uskutočnila ekologická obnova mokradí, zistilo, že aj po sto rokoch umožnili tieto činnosti v porovnaní s vhodným nepoškodeným referenčným ekosystémom v priemere obnoviť len 65 až 70 % pôvodnej biodiverzity a rôznych hydrologických a ekologických funkcií (filtrácia vody, ukladanie uhlíka). To vyvoláva otázky, pokiaľ ide o časový rámec obnovy predpokladaný harmonogramom Komisie a ekologický cieľ. Kým však rašeliniská predstavujú len 3 % zemského povrchu, zachytávajú tretinu oxidu uhličitého zachyteného v pôde. Predstavujú preto strategické odvetvie najvyššieho významu v boji proti zmene klímy.

4.3.   Cieľ obnovy prirodzeného prepojenia riek stanovený v článku 7

Nepriaznivá zmena klímy a problémy s hospodárením s vodami vytvárajú čoraz viac poškodené životné prostredie. Voda má význam a hodnotu nielen z hľadiska prírody, ale je aj výzvou pre udržateľnosť, a teda bezpečnosť. Niekedy ide o odčerpanie prebytočnej vody, inokedy o jej zadržiavanie a napomáhanie prirodzeným kolobehom. EHSV súhlasí s tým, že v záujme obnovenia prirodzeného prepojenia riek a prirodzených funkcií súvisiacich záplavových oblastí je možné pod prísnym technickým dohľadom transformovať bariéry brániace pozdĺžnemu a bočnému prepojeniu povrchových vôd. EHSV však upozorňuje na riziko povodní, ktoré môže byť dôsledkom odstránenia vodohospodárskej infraštruktúry. Obnova biodiverzity si vyžaduje vodu, takže strategické zásahy môžu poskytnúť príležitosť hospodáriť s vodou a nasmerovať ju do oblastí, ktoré ju potrebujú. Je potrebné zachovať vodu v krajine a zabrániť jej príliš rýchlemu odtekaniu. Leto 2022 bolo pre Európu jasným príkladom rizík sucha, ktorým čelíme. EHSV odporúča viesť dialóg na túto tému za účasti organizácií občianskej spoločnosti. Rovnako odporúča povzbudiť členské štáty, aby realizovali projekty zelenej infraštruktúry, ktoré môžu pomôcť spojiť zlepšenie protipovodňovej ochrany a ochranu citlivých vodných oblastí dôležitých pre biodiverzitu v celej Európe s rozvojom hospodárstva a cestovného ruchu. V tejto súvislosti pripomína prípad takých riek, ako je Dunaj alebo Labe, kde povodne spôsobili značné škody (9).

4.4.   Cieľ zvrátiť úbytok opeľovačov

EHSV môže len podporiť toto opatrenie, ktoré predstavuje veľkú výzvu pre potravinovú bezpečnosť. Výbor však konštatuje, že v návrhu nariadenia sa nestanovuje žiadne opatrenie týkajúce sa dostupných zdrojov potravy pre opeľovače. Dlhodobú životaschopnosť týchto druhov nemožno zabezpečiť bez vybudovania dostatočnej medonosnej infraštruktúry, ktorá by zaručila udržateľný zdroj potravy pre opeľovače. Nevyhnutné sú aj miesta pre úle a netoxické prostredie.

4.5.   Poľnohospodárske ciele uvedené v článku 9 nariadenia

EHSV vyjadruje znepokojenie nad cieľom pokryť 10 % poľnohospodársky využívaných plôch v EÚ krajinnými prvkami s vysokým stupňom rozmanitosti. Je obzvlášť problematické, že podľa prílohy IV sa tieto plochy nesmú využívať v poľnohospodárskej výrobe (vrátane pastvy a produkcie krmovín). Nemalo by sa zabúdať na to, že v mnohých oblastiach je to práve pestovanie (najmä pastva na vysokohorských pasienkoch, senových alebo trávnych lúkach), ktoré v prvom rade umožňujú veľkú biologickú diverzitu. Preto je prehnané hneď na začiatku vylúčiť spravovanie týchto oblastí a táto podmienka by sa mala vypustiť. Začiatok roka 2022 nám osobitne pripomenul dôležitosť potravinovej sebestačnosti pri riešení mnohých budúcich rizík. Ak by sa však 10 % využívanej poľnohospodárskej plochy zameralo na tento účel, síce by to zabezpečilo zlepšenie biodiverzity, ktorá je nevyhnutná pre poľnohospodársku produktivitu, ale viedlo by to aj k značnej strate výnosov. Bolo by preto vhodné nezameriavať cieľ 10 % len na poľnohospodárske pozemky, ale rozptýliť ho aj na ich okolie. Napríklad okraje ciest a okraje poľných ciest sú pre biodiverzitu veľmi zaujímavé. Na týchto plochách by sa mohli nachádzať kvetinové pásy priaznivé pre opeľovače a užitočné organizmy. Okrem toho budú tieto krajinné prvky plne účinné len vtedy, ak budú usporiadané v sieti. Zo štúdií teda vyplýva, že je výhodnejšie vysadiť niekoľko kvetinových pásov v sieti ako jeden veľký ostrov kvetov. Napokon, EHSV takisto pripomína, že rovnakú pozornosť treba venovať všetkým prírodným prostrediam, aby z nich mali úžitok všetky druhy žijúce v rôznych prostrediach. Napríklad cíbik chochlatý či škovránok poľný nemajú zo živého plotu či okraja cesty prakticky žiadny úžitok. Politika ochrany sa preto musí vzťahovať na celú plochu alebo využitie plochy mimo poľnohospodárskych a lesných plôch, pričom sa zohľadnia rôzne potreby našich spoločností.

4.6.   Ciele lesného hospodárstva uvedené v článku 10 nariadenia

Obnova degradovaného lesného prostredia v Európe je hlavnou výzvou pre adaptáciu našich spoločností na zmenu klímy a prínos hospodárskych činností k dosiahnutiu cieľov biodiverzity. Všeobecné ciele navrhovaných nariadení, ktoré sú už presadzované na medzinárodnej úrovni, sú súčasťou globálneho prístupu v celosvetovom meradle. EHSV odobruje politickú vôľu Komisie povzbudiť členské štáty, aby obnovili svoje lesné prostredie (10). Zdôrazňuje však, že vzhľadom na heterogénne podmienky v európskych lesoch sa opatrenia na obnovu môžu prispôsobovať miestnym podmienkam, pokiaľ to nenaruší hospodársku súťaž medzi európskymi vlastníkmi lesov. Poukazuje aj na to, že je dôležité začleniť túto obnovu do krajinného kontextu dotknutých zemepisných oblastí a zohľadniť klimatické katastrofy, ktorým Európa v súčasnosti čelí (požiare, megapožiare atď.). Využívanie pôdy v krajine je vzájomne prepojené, a preto musí spĺňať environmentálne aj sociálno-ekonomické požiadavky. Opatrenia na zalesňovanie na úkor poľnohospodárskej pôdy môžu napríklad spôsobiť hospodárske straty pre miestne komunity a nemusia byť udržateľné, zatiaľ čo začlenenie pôvodných druhov stromov (11) do agrolesníckeho prístupu by mohlo byť vhodnejšie a dosiahnuť podporu na miestnej úrovni. Preto je dôležité orientovať členské štáty na také prístupy, ktoré v sebe spájajú ochranu prírodných zdrojov a hospodársky rozvoj. Dosiahnutie cieľa v oblasti lesného hospodárstva nebude možné bez trvalej podpory vzniku a zavádzania odvetví vo všetkých fázach od výsadby po spracovanie stromu, čo umožní zvýšenie hospodárskej hodnoty agrolesníctva.

5.   Výzvy pre mestské komunity EÚ

5.1.

Výzva navrátenia prírody do miest je základným cieľom, ktorý EHSV podporuje. O význame ekologizácie našich európskych miest pre blaho našich spoluobčanov a pre životaschopnosť našej biodiverzity niet pochýb. Horúce teploty, ktoré Európa zažila v júli 2022, sú pripomienkou zásadnej úlohy stromov pri znižovaní teploty v mestách. Stromy totiž umožňujú znížiť povrchovú teplotu až o 12 oC.

5.2.

Okrem toho dnes európske mestá zaberajú značné územia a bránia pohybu druhov a poškodzujú ich biotopy. Je nevyhnutné viesť členské štáty k opatreniam na obmedzenie zástavby prírodných oblastí. Tieto opatrenia by sa nemali opierať o programy navrhujúce výmenu území.

5.3.

Napokon, cieľ obnovy biodiverzity by sa mal v mestách posilniť prostredníctvom vytvorenia zelenej infraštruktúry ako integrálnej súčasti rozvoja oblastí biotopov. Parky, aleje alebo vegetačné strechy a steny predstavujú nákladovo efektívne zlepšovanie kvality mestskej klímy. V tejto súvislosti EHSV pripomína odporúčania uvedené v stanovisku NAT/607 (12).

6.   Výzvy pre morské prostredie EÚ

6.1.

Ciele obnovy morského prostredia sú nevyhnutné na zachovanie biodiverzity vzhľadom na počet druhov a ekosystémov, ktoré obsahuje, a ich strategický význam v súvislosti so zmenou klímy. EHSV podporuje ciele navrhnuté na obnovu tohto prostredia, v ktorom sa ukázalo, že ľudská činnosť viedla k nerovnováhe v ekosystémoch. Okrem ochrany druhov a obnovy biotopov je potrebné prijať aj opatrenia pre zodpovedný rybolov a na zníženie znečistenia. EHSV podporuje vytvorenie ochranného mechanizmu v rámci spoločnej rybárskej politiky, pokiaľ ide o riadenie negatívnych vplyvov na životné prostredie. Dosiahnutie cieľov pre morské prostredie si skutočne vyžaduje, aby sa členské štáty dohodli na spoločnom riadení rybolovných zdrojov. Vzhľadom na dôležitosť opatrení v prospech tohto prostredia by však Komisia mala mať možnosť zasahovať, aby zabezpečila dosiahnutie cieľov ochrany a obnovy.

6.2.

EHSV okrem toho zdôrazňuje zásadnú úlohu morského prostredia v boji proti zmene klímy. Zachovanie schopnosti oceánov zachytávať uhlík je pre našu budúcnosť strategické. V dôsledku toho musí EÚ poskytnúť finančnú podporu inováciám a výskumu, aby sa podporilo hľadanie inovatívnych riešení a zlepšenie znalostí o týchto ekosystémoch. Pri prácach sa napríklad preukázala dôležitosť pobrežných plytčín, ktoré predstavujú nevyhnutné biotopy pre mnohé druhy rýb, ktoré v nich vyrastajú, kým sa nepremiestnia do oblastí, kde žijú v dospelosti. Tieto oblasti sú však často poškodzované zástavbou pobrežných oblastí (prístavy, hrádze a pod.), a preto si vyžadujú hľadanie nových riešení. V prístave Toulon a starom prístave v La Seyne-sur-Mer sa preto uskutočnili pokusy spočívajúce v upevnení umelých útesov a umelej vegetácie pod vodou. Celkovou ekologickou výzvou tejto akcie je oživenie ekologických funkcií pobrežného prostredia.

7.   Finančné výzvy obnovy prírody

7.1.

EHSV zdôrazňuje pozoruhodnú politickú vôľu, ktorú Komisia preukázala týmto ambicióznym a inovatívnym nariadením pre EÚ. Pripomína však, že politická vôľa narazí na svoje hranice, keď ju nepodporia finančné ambície zodpovedajúce záväzkom. V tejto súvislosti poskytuje práca Komisie zameraná na ďalšie špecifikovanie potenciálnych nákladov na obnovu ekosystémov prvú víziu záväzku, ktorý budú musieť členské štáty preukázať, no napriek tomu vyvoláva otázky. Tieto práce totiž naznačujú pomer nákladov a prínosov 1: 8 pre zachovanie biodiverzity, ale neinformujú nás o hospodárskom, sociálnom a kultúrnom vplyve dosiahnutia cieľov. Aký bude hospodársky a sociálny vplyv zavedených opatrení zameraných na obnovu na pôdu? EHSV požaduje, aby sa vopred posúdila presná plocha poľnohospodárskej pôdy, lesov a vodných tokov, na ktorú sa vzťahujú návrhy nariadenia. Takisto pripomína poznámky uvedené v stanovisku NAT/786 (13), v ktorých sa požaduje, aby finančné potreby zodpovedali výzvam. Napríklad v rámci sústavy Natura 2000, ktorá v Európe ponúka jedinečnú príležitosť na zlepšenie kvality pozoruhodných prírodných biotopov, sa poskytuje len 20 % prisľúbených prostriedkov potrebných na tieto opatrenia. EHSV venuje osobitnú pozornosť finančným záväzkom oznámeným Komisiou. Pripomína, že je dôležité poskytovať finančné prostriedky zodpovedajúce úrovni očakávaní, inak dodatočná regulácia neprinesie žiadne výsledky.

7.2.

EHSV varuje pred rizikom chýbajúcej generačnej výmeny v poľnohospodárstve. Stanovenie cieľov nezlučiteľných s realitou poľnohospodárskeho života povedie k veľkým finančným ťažkostiam pre toto odvetvie, ktoré už teraz zápasí s prípravou nových odborníkov. Komisia musí venovať osobitnú pozornosť finančnému vplyvu na tieto poľnohospodárske podniky s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť a zároveň podporovať rozvoj postupov, ktoré zohľadňujú klimatické otázky.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 259).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 259).

(3)  Informačná správa EHSV na tému Prínosy extenzívneho chovu hospodárskych zvierat a organických hnojív v kontexte Európskej zelenej dohody.

(4)  Rehabilitovať znamená zamerať sa na obnovu určitých ekologických funkcií.

(5)  Informačná správa EHSV na tému Hodnotenie vplyvu SPP na generačnú výmenu a informačná správa EHSV na tému Hodnotenie vplyvu SPP na územný rozvoj vidieckych oblastí.

(6)  IP/22/3746.

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Klimatická spravodlivosť (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22) a Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Diskusný dokument „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“ [COM(2019) 22 final] (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 95).

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 259).

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“ COM(2013) 249 final (Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 153).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond [COM/2021/568 final – 2021/0206(COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 158).

(11)  Strom, ktorý rastie v oblasti, kde sa jeho druh rozšíril bez ľudskej pomoci.

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“ COM(2013) 249 final (Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 153).

(13)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final] (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 259).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní ekologického krmiva pre spoločenské zvieratá

[COM(2022) 659 final — 2022/0390 (COD)]

(2023/C 140/09)

Spravodajca:

Arnaud SCHWARTZ

Žiadosť o konzultáciu	Rada Európskej únie, 8. 12. 2022
Právny základ	článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	10. 1. 2023
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	187/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh nariadenia o označovaní ekologického krmiva pre spoločenské zvieratá a vyzýva na jeho urýchlené prijatie s cieľom zabezpečiť kontinuitu s požiadavkami platnými pred nadobudnutím účinnosti nového nariadenia o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (1).

1.2.

EHSV sa domnieva, že odvetvie krmív pre spoločenské zvieratá môže prispieť k cieľom Európskej zelenej dohody a že tieto nové opatrenia týkajúce sa označovania umožnia rozvoj a posilnenie tohto odvetvia, a to tak predajom výrobkov spotrebiteľom, ktorým záleží na ekologickom pôvode kupovaných výrobkov, ako aj možnosťou vytvárať pridanú hodnotu pre vedľajšie produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. Toto odvetvie tak bude môcť, aj keď v malom rozsahu, prispieť k dosiahnutiu cieľa, aby sa do roku 2030 minimálne 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom, ako sa vyžaduje v stratégii Z farmy na stôl, stratégii v oblasti biodiverzity a v akčnom pláne EÚ pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby.

1.3.

EHSV nabáda Komisiu a európske inštitúcie, aby informovali o uvedenom novom nariadení a jeho cieľoch v záujme toho, aby sa ešte viac zvýšil dopyt spotrebiteľov a dôvera v ekologické výrobky.

1.4.

Vzhľadom na to, že krmivo pre spoločenské zvieratá je určené na predaj spotrebiteľom, EHSV odporúča zapojiť toto odvetvie do legislatívnej činnosti týkajúcej sa udržateľnosti potravinových výrobkov, ako je označovanie udržateľných potravinových výrobkov, environmentálne vlastnosti výrobkov a udržateľné obaly, a viesť s ním konzultácie (2).

2.   Kontext

2.1.

Nadobudnutím účinnosti nového nariadenia EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (3)1. januára 2022 sa zaviedli prísne požiadavky na označovanie potravín, krmív a krmív z ekologickej poľnohospodárskej výroby pre spoločenské zvieratá. V minulosti sa krmivo pre spoločenské zvieratá, najmä krmivo pre mačky a psy, mohlo označovať ako ekologické na základe vnútroštátnych pravidiel alebo súkromných noriem aj v prípade, že ekologické neboli všetky poľnohospodárske zložky. Od 1. januára 2022 však už takéto označovanie nie je možné.

2.2.

Európska komisia preto 28. novembra 2022 uverejnila návrh nariadenia o označovaní ekologického krmiva pre spoločenské zvieratá (4) so zámerom stanoviť osobitné pravidlá označovania krmiva pre spoločenské zvieratá. Cieľom je, aby krmivá pre spoločenské zvieratá, najmä krmivo pre mačky a psy, mohli byť označené logom ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, ak spĺňajú prísne kritériá vymedzené európskym zákonodarcom.

2.3.

Navrhované pravidlá označovania ekologického krmiva pre spoločenské zvieratá odrážajú pravidlá označovania uplatniteľné na potraviny: na to, aby mohlo byť krmivo pre spoločenské zvieratá označené za ekologické a označené logom ekologickej poľnohospodárskej výroby Európskej únie, musí byť aspoň 95 % hmotnosti poľnohospodárskych zložiek ekologického pôvodu (ak bude menej ako 95 % poľnohospodárskych zložiek ekologického pôvodu, odkaz na ekologický pôvod sa bude môcť použiť iba v zozname zložiek v súvislosti s ekologickými zložkami s uvedením celkového percentuálneho podielu ekologických zložiek v pomere k celkovému množstvu poľnohospodárskych zložiek).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV pripomína, že podporuje akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ (5). Zároveň uznáva význam ekologického poľnohospodárstva pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody a najmä pri realizácii opatrení zameraných na ešte väčšie zvýšenie dopytu po ekologických výrobkoch a dôvery spotrebiteľov v takéto výrobky.

3.2.

EHSV v tejto súvislosti uznáva, že je potrebné čo najskôr prijať predmetný návrh nariadenia s cieľom umožniť používanie loga ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ pri krmive pre spoločenské zvieratá, ktoré neobsahuje 100 % (ale aspoň 95 % hmotnosti) ekologických zložiek, čo zodpovedá reálnej situácii pri určitých výrobkoch. EHSV však žiada, aby sa tento typ regulačného aktu v budúcnosti zaviedol súbežne s nadobudnutím účinnosti základného textu, aby sa tak predišlo právnym medzerám, ktoré by boli na úkor výrobcov, ako aj spotrebiteľov a kupujúcich.

3.3.

EHSV podporuje navrhované pravidlá označovania ekologických krmív pre spoločenské zvieratá vzhľadom na vysokú úroveň požadovaných ekologických výrobkov (95 % hmotnosti) a podobnosť s pravidlami uplatňovanými na potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby, čo uľahčuje jednotné používanie loga EÚ a orientáciu spotrebiteľov, ktorým sú tieto dva typy výrobkov určené.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že napriek nízkemu podielu ekologických výrobkov v tomto odvetví sektor krmív pre spoločenské zvieratá rýchlo rastie (3,1 % ročný rast, pričom 46 % európskych domácností vlastní aspoň jedno spoločenské zviera (6)). Podľa samotného odvetvia vplyvom trendu smerom k „humanizácii“ spoločenských zvierat mnohí majitelia spoločenských zvierat vyhľadávajú potraviny, ktoré odrážajú ich vlastné preferencie, čo vedie k nákupu vysokokvalitných výrobkov vrátane výrobkov ekologickej poľnohospodárskej výroby (7). EHSV preto víta tieto nové opatrenia týkajúce sa označovania, ktoré môžu stimulovať trh s ekologickým krmivom pre spoločenské zvieratá, a to tak predajom výrobkov spotrebiteľom, ktorým záleží na ekologickom pôvode kupovaných výrobkov, ako aj možnosťou vytvárať pridanú hodnotu pre vedľajšie produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby.

3.5.

EHSV sa preto domnieva, že uvedené nové opatrenia týkajúce sa označovania môžu prispieť, aj keď v malom rozsahu, k dosiahnutiu cieľa, aby sa do roku 2030 minimálne 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom, ako sa vyžaduje v stratégii Z farmy na stôl, stratégii v oblasti biodiverzity a v akčnom pláne EÚ pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby.

3.6.

EHSV víta uplatňovanie opatrení týkajúcich sa poskytovania povinných informácií o pôvode potravín, pokiaľ ide o suroviny používané v krmive pre spoločenské zvieratá, prostredníctvom označení „Poľnohospodárstvo EÚ“, „Poľnohospodárstvo mimo EÚ“, „Poľnohospodárstvo EÚ/mimo EÚ“, „Poľnohospodárstvo + názov krajiny“ alebo „Poľnohospodárstvo + názov krajiny a regiónu“.

3.7.

EHSV nabáda Komisiu a európske inštitúcie, aby informovali o uvedenom novom nariadení a jeho cieľoch v záujme toho, aby sa ešte viac zvýšil dopyt spotrebiteľov a dôvera v ekologické výrobky.

3.8.

EHSV sa napokon domnieva, že opatrenia týkajúce sa označovania by mali umožniť začatie alebo dokonca rozšírenie dialógu s výrobcami krmív pre spoločenské zvieratá s cieľom zabezpečiť, aby si toto odvetvie osvojilo zásady udržateľných potravinových systémov a aby sa rozvinul prínos týchto výrobcov k cieľom Európskej zelenej dohody.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava rámca označovania udržateľnosti potravín, ktorý spotrebiteľom umožní vyberať si udržateľnejšie potraviny (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 97).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1).

(4)  Návrh nariadenia o označovaní ekologického krmiva pre spoločenské zvieratá [COM(2022) 659 final].

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby [COM(2021) 141 final] (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 114).

(6)  Zdroj: FEDIAF (Európska federácia výrobcov krmiva pre spoločenské zvieratá) – https://europeanpetfood.org/about/statistics/.

(7)  Zdroj: FEDIAF (Európska federácia výrobcov krmiva pre spoločenské zvieratá) – https://europeanpetfood.org/pet-food-facts/pet-food-trends/.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny

[COM(2022) 782 final]

(2023/C 140/10)

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Stanovisko na základe žiadosti	Európska komisia: 19. 12. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	21. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	169/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV podporuje odporúčania, ktoré navrhla Komisia, a predkladá niekoľko ďalších doplňujúcich návrhov.

1.2.

EHSV pripomína závery zo svojho predchádzajúceho stanoviska (1), ktoré bolo veľkou väčšinou hlasov schválené na plenárnom zasadnutí v októbri 2022.

1.3.

EHSV odporúča, aby sa obe pásma spotreby stanovili tak, aby boli chránené všetky domácnosti, ktoré čelia veľkým problémom pri platení účtov za energiu. EHSV sa domnieva, že politika obidvoch úrovní by sa mala vzťahovať tak na osoby pod hranicou chudoby, ako aj na osoby v spodnej úrovni strednej triedy, ktoré z dôvodu nízkych príjmov nebudú môcť platiť svoje účty za energiu za trhové ceny.

1.4.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby členské štáty využívali dočasný krízový rámec štátnej pomoci (State Aid Temporary Crisis Framework), a odporúča, aby členské štáty využili všetky možné prostriedky na pomoc podnikom vo všeobecnosti a najmä malým a stredným podnikom.

1.5.

EHSV odporúča, aby sa menová politika využívala obozretne, pretože pokiaľ infláciu spôsobujú vonkajšie faktory, menová politika môže mať v tomto zložitom kontexte cyklický účinok.

1.6.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby krajiny eurozóny prepojili fiškálnu politiku s menovou politikou Európskej centrálnej banky. Je to dôležité pre úspech menovej politiky pri obmedzovaní inflácie.

1.7.

EHSV sa domnieva, že dobudovanie únie kapitálových trhov a bankovej únie bude dôležitým krokom pri prehlbovaní hospodárskej a menovej únie, a odporúča, aby členské štáty vyvinuli úsilie na urýchlenie tohto procesu.

1.8.

EHSV odporúča, aby členské štáty urýchlene implementovali smernicu o minimálnych mzdách na vnútroštátnej úrovni. Mohla by sa tým zvýšiť úroveň minimálnej mzdy, vytvoriť záchranná sieť pre ľudí s nízkymi príjmami a zároveň by sa zachovala kúpna sila miezd v tomto období vysokej inflácie.

1.9.

Komisia odporúča, aby členské štáty využili príležitosť sociálneho dialógu a zapojili sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania politík potrebných na zmiernenie dôsledkov krízy. EHSV dôrazne podporuje návrh Komisie.

2.   Kontext

2.1.

Obnovu hospodárskeho rastu v eurozóne a v Európskej únii v roku 2021 náhle prerušila vojna Ruskej federácie proti Ukrajine. Značná závislosť eurozóny od dovozu fosílnych palív z Ruskej federácie vytvorila v kontexte sankcií EÚ neistotu, ktorá výrazne ovplyvňuje dodávateľské reťazce. Tieto faktory vyvolali energetickú krízu a následne spôsobili vysokú infláciu, ktorej čelí eurozóna a Európska únia.

2.2.

Hoci inflácia mierne klesla z 10,6 % v októbri na 10,0 % v novembri, problémy s dodávkami palív počas chladných období a následná energetická kríza ju môžu v ďalšom období urýchliť.

2.3.

Európska centrálna banka použila menovú politiku na opätovné dosiahnutie udržateľných parametrov inflácie (cieľ 2 % v strednodobom horizonte), ale jej úsilie sa môže ukázať ako nedostatočné vzhľadom na vonkajšie faktory, ktoré viedli ku kríze, ale aj so zreteľom na ťažkosti spojené s prepojením menovej politiky s roztrieštenou fiškálnou politikou v členských štátoch.

2.4.

Táto viacnásobná kríza sa prekrýva s klimatickou krízou, ktorej čelí Európska únia. Takisto došlo k výraznému poklesu, pokiaľ ide o dynamiku konvergencie, a dokonca k fragmentácii a rastúcim rozdielom medzi niektorými odvetviami, ale aj medzi hospodárstvami členských štátov eurozóny.

2.5.

Energetická kríza viedla k strate konkurencieschopnosti mnohých odvetví a spoločností pôsobiacich na jednotnom trhu.

2.6.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako aj politika súdržnosti významne prispeli k pomoci členským štátom eurozóny udržať úroveň investícií potrebných na dosiahnutie cieľov Zelenej dohody. Treba sa však viac usilovať o rýchlejší prechod na čisté emisie a výrazne znížiť energetickú závislosť.

2.7.

Európska komisia v tomto mimoriadne zložitom a náročnom kontexte predložila 22. novembra svoj návrh odporúčania Rady o hospodárskej politike eurozóny na rok 2023 (2).

3.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV súhlasí s odporúčaniami Komisie, ale považuje za potrebné, aby sa zvážili aj tieto návrhy:

3.2.

EHSV pripomína závery stanoviska ECO/590 (3), ktoré bolo veľkou väčšinou hlasov schválené na plenárnom zasadnutí v októbri 2022.

3.3.

V súvislosti s energetickou krízou spôsobí zima 2022 – 2023 domácnostiam a podnikom v Európskej únii veľké problémy. Európska komisia navrhuje politiku ochrany pre najzraniteľnejšie osoby založenú na dvoch úrovniach. To znamená, že až do určitej úrovne spotreby energie bude zraniteľný spotrebiteľ platiť cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena. Členské štáty by mali politiku dvoch úrovní navrhnutú Komisiou na ochranu zraniteľných domácností v kontexte energetickej krízy uplatňovať inkluzívnym spôsobom. EHSV odporúča, aby sa obe pásma spotreby stanovili tak, aby boli chránené všetky domácnosti, ktoré čelia veľkým problémom pri platení účtov za energiu. EHSV sa domnieva, že politika obidvoch úrovní by sa mala vzťahovať tak na osoby pod hranicou chudoby, ako aj na osoby v spodnej úrovni strednej triedy, ktoré z dôvodu nízkych príjmov nebudú môcť platiť svoje účty za energiu za trhové ceny.

3.4.

Komisia sa domnieva, že členské štáty by mali podnikom poskytovať podporu, aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa, a to aj prostredníctvom dočasného krízového rámca štátnej pomoci (State Aid Temporary Crisis Framework). EHSV podporuje návrh Komisie a odporúča, aby členské štáty využili všetky možné prostriedky na pomoc podnikom vo všeobecnosti a najmä malým a stredným podnikom.

3.5.

Inflácia spôsobená zvýšením cien zemného plynu a energetickou krízou dosiahla najvyššiu úroveň v októbri 2022 od zavedenia eura, a to 10,6 %. Európska centrálna banka zareagovala včas, využila menovú politiku na obmedzenie rastu inflácie a umožnila návrat pod 2 % (strednodobý cieľ). EHSV odporúča, aby sa menová politika využívala obozretne, pretože pokiaľ infláciu spôsobujú vonkajšie faktory, menová politika môže mať v tomto zložitom kontexte cyklický účinok.

3.6.

Mzdy v eurozóne sa v roku 2022 mierne zvýšili, ale zostali výrazne pod úrovňou inflácie. EHSV súhlasí s Európskou komisiou, ktorá odporúča, aby členské štáty v súlade so svojou vnútroštátnou praxou a modelom kolektívneho vyjednávania konali v prospech zachovania kúpnej sily miezd, najmä v prípade zraniteľných zamestnancov s nízkymi mzdami. EHSV odporúča, aby členské štáty urýchlene implementovali smernicu o minimálnych mzdách na vnútroštátnej úrovni. Mohla by sa tým zvýšiť úroveň minimálnej mzdy, vytvoriť záchranná sieť pre ľudí s nízkymi príjmami a zároveň by sa zachovala kúpna sila miezd.

3.7.

EHSV podporuje návrh Komisie, aby krajiny eurozóny prepojili fiškálnu politiku s menovou politikou Európskej centrálnej banky. Je to dôležité pre úspech menovej politiky pri obmedzovaní inflácie. Výbor sa domnieva, že Komisia a členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie, pokiaľ ide o vykonávanie prvého piliera navrhnutého v inkluzívnom rámci OECD. Členské štáty, ktoré po snahách vynaložených počas pandémie COVID-19, čelia vysokému verejnému dlhu a následne majú menší manévrovací priestor v oblasti fiškálnych politík v čase krízy, by mohli získať vyššie príjmy.

3.8.

EHSV podporuje návrh Komisie pokračovať v úsilí o dobudovanie únie kapitálových trhov a bankovej únie. Domnieva sa, že dokončenie týchto dvoch politických projektov bude dôležitým krokom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie.

3.9.

V súvislosti s touto viacnásobnou krízou musia členské štáty konať, aby obmedzili negatívne účinky na domácnosti a podniky. Komisia odporúča, aby členské štáty využili príležitosť sociálneho dialógu a zapojili sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania politík potrebných na zmiernenie dôsledkov krízy. EHSV dôrazne podporuje návrh Komisie.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dodatočné úvahy – Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny [COM(2021) 742 final] (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 43).

(2)  Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny [COM(2022) 782 final].

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dodatočné úvahy – Odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny [COM(2021) 742 final] (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 43).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerovanie k udržateľnej modrej planéte – spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov

[JOIN(2022) 28 final]

(2023/C 140/11)

Spravodajca:

Stefano PALMIERI

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 25. 11. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 6. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	20. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	184/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Správa oceánov by sa nemala považovať len za „námornú záležitosť“. Morské prostredie predstavuje komplexný systém z hľadiska sektorov, právnych predpisov, zainteresovaných strán na rôznych úrovniach (miestnej, regionálnej, celosvetovej) a rozmerov. Je prepojené s činnosťami, politikami a opatreniami na pevnine, a vyžaduje si podporu pre rozhodnutia založenú na vedomostiach, ako aj medziodborový integrovaný prístup a vedeckú diplomaciu. EHSV víta navrhované vytvorenie Medzivládneho panelu pre udržateľnosť oceánov (IPOS).

1.2.

EHSV víta určovanie chránených morských oblastí, podporuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality a udržateľnú demontáž lodí.

1.3.

Rozhodnutiami a zásahmi sa musí zaistiť súdržnosť rôznych politík a dohôd, ako aj transparentné hodnotenie uskutočniteľnosti a vplyvov. EHSV podporuje úlohu EÚ ako legislatívneho aktéra a pri posilňovaní sietí a partnerstiev na celosvetovej úrovni, pričom sa zameriava na úlohu výskumu a inovácie.

1.4.

EHSV požaduje finančné odradzovanie od používania lacných vlajok (napr. vytvorenie špecifického fondu ktorý by tvorili záruky na demontáž lodí) a navrhuje rozšíriť mechanizmus kompenzácie uhlíka tak, aby zahŕňal širokú škálu znečisťujúcich látok, ktoré majú vplyv na morský ekosystém.

1.5.

EHSV víta prístup nulovej tolerancie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu a vedľajších úlovkov a nabáda EÚ, aby podporovala čestných prevádzkovateľov pri dosahovaní udržateľnej ochrany a riadenia rybolovných zdrojov. EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľný drobný rybolov a priemyselný rybolov s nízkym vplyvom, akvakultúru s nulovým vplyvom a algikultúru (pestovanie rias) s cieľom zaručiť environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť regiónov.

1.6.

Pri hlbokomorskej ťažbe sú naďalej potrebné spoľahlivé vedecké zistenia, aby sa vyhodnotili jej dlhodobé vplyvy na životné prostredie. EHSV víta, že Komisia zaujala postoj predbežnej opatrnosti a požaduje moratórium na povoľovanie ťažobných licencií Medzinárodným orgánom pre morské dno (ISBA). EHSV vyzýva na vytvorenie medzinárodných nezávislých vedeckých panelov, ktoré by poskytovali podporu pri rozhodovaní a intervenciách založenú na poznatkoch.

1.7.

Vplyvy nevybuchnutej munície, nových znečisťujúcich látok a prírodných katastrof môžu zmeniť využívanie námorného priestoru a následné hospodárske/geopolitické scenáre. EHSV víta úsilie Komisie riešiť tieto výzvy.

1.8.

Bezpečnosť a ochrana na mori majú zásadný význam. Je potrebná generačná výmena zručností a technológií, ako aj dôstojné životné a pracovné podmienky. EHSV vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 z roku 2007 (1) a zabezpečili jeho účinnú transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov EÚ (2). EHSV víta smernicu Rady (EÚ) 2017/159 (3) a žiada, aby sa rozšíril rozsah pôsobnosti tohto postupu s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky a chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov v odvetví morského rybolovu.

1.9.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby najvzdialenejšie regióny (4) – vzhľadom na svoje geografické charakteristiky – zohrávali kľúčovú úlohu v rámci správy oceánov, ako sa vymedzuje v dokumente COM(2022) 198 final (5), ale vôbec nespomína v dokumente JOIN(2022) 28 final.

1.10.

V záujme novej a posilnenej medzinárodnej správy oceánov, ktorú propaguje EÚ, EHSV vyzýva na účinné a transparentné zapojenie rôznych zainteresovaných strán do rozvoja podpory politiky založenej na vedomostiach, ako aj do komunikácie a osvety, a to v každej fáze tohto procesu, od konzultácií a spoločného navrhovania plánov až po ich realizáciu a záverečné hodnotenie. Na zvládnutie zložitosti výziev by sa mohli prijať nové formy organizačnej štruktúry.

1.11.

EHSV vyzýva na rozsiahle šírenie poznatkov o morskom práve medzi všetkými občanmi EÚ. Na reguláciu rôznych oblastí právomoci (pobrežné hranice, hospodárske zóny, ochrana morských zdrojov, vymedzenie pojmu „bezpečný prístav“ atď.) je potrebné medzinárodné právo, najmä na objasnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa záchrany a pomoci na mori, ktorými sa kodifikujú pojmy nebezpečenstva a metódy pátrania a záchrany (6). EHSV žiada, aby sa toto pravidlo riadne presadzovalo, pričom potvrdzuje základnú zásadu, že ľudia v núdzi na mori sa musia bez akýchkoľvek pochybností a podmienok zachrániť a dostať do bezpečného prístavu.

1.12.

Vzhľadom na geopolitický a environmentálny význam Arktídy EHSV víta záväzok EÚ plne vykonávať Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu, úsilie o určovanie chránených morských oblastí v Arktíde a zákaz ťažby uhľovodíkov (7).

1.13.

EHSV konštatuje, že plánované investície zamerané na riešenie výziev v oblasti správy oceánov nie sú dostatočne ambiciózne, a preto žiada, aby sa zriadil primeraný fond pre oceány na podporu námorných výziev.

2.   Všeobecné pripomienky k referenčnému rámcu

2.1.

Jednou z hlavných výziev súvisiacich s morskými a námornými otázkami je súdržnosť medzi opatreniami na rôznych úrovniach (celosvetovej, národnej, regionálnej a miestnej) a medzi sektormi. Mnohé rozporuplné požiadavky môžu ohroziť zásahy a drasticky znížiť vplyv.

2.2.

Správa oceánov si vyžaduje podporu rozhodnutí založenú na vedomostiach. Vplyv ľudí na morské prostredie sa neobmedzuje len na činnosti na mori (ťažba, rybolov, doprava), ale zahŕňa aj činnosti na pevnine, ktoré vedú k znečisteniu v širšom meradle (odpad, pesticídy, antibiotiká, fosfáty, plasty, výbušniny atď.). Je preto kľúčové začleniť oceány nielen do cieľa udržateľného rozvoja č. 14, ale aj do tých cieľov, ktoré sa týkajú priemyselnej výroby a kolektívneho správania. Zdravý a produktívny morský ekosystém si vyžaduje integrovanejší prístup vrátane aspektov, ktoré sa neobmedzujú len na morské a námorné otázky.

2.3.

V posledných rokoch, keď sa v mnohých súvislostiach objavila zložitosť, boli vyvinuté nové spôsoby správy, ktoré sú primárne poháňané vedou o trhu a sieťach. Komplexné systémy sa ťažko kontrolujú a ich dynamika sa nedá ľahko predvídať v dlhodobom horizonte. Oceány predstavujú komplexný systém, v ktorom obrovský rozdiel v pravidlách medzi pobrežnými a prímorskými oblasťami, spory na úrovni národnej vlády a súkromného sektora naznačujú, že na riešenie výziev by mohlo byť potrebné prijať obnovenú vedeckú diplomaciu. EHSV uznáva potrebu vyvinúť vhodné nástroje riadenia a politické rozhrania ako iniciatívy na integráciu rôznych a vzájomne prepojených rozmerov.

2.4.

EHSV podporuje úlohu EÚ ako legislatívneho činiteľa a pri posilňovaní sietí a partnerstiev na celosvetovej úrovni pri riešení úlohy výskumu a inovácií, poskytovaní riešení a usmernení a pri presadzovaní konkrétnych iniciatív.

3.   Hodnotenie oznámenia Komisie

Zameriame sa na štyri oblasti návrhu: 1. Posilnenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov; 2. Cesta k udržateľnosti oceánov do roku 2030; 3. Zaisťovanie bezpečnosti a ochrany na mori; 4. Získavanie poznatkov o oceánoch.

3.1.   Posilnenie rámca pre medzinárodnú správu oceánov

3.1.1.

EHSV víta záväzok Komisie podporovať najvyššie medzinárodné normy týkajúce sa transparentnosti, dobrej správy a začlenenia zainteresovaných strán do medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodný orgán pre morské dno (ISBA) a Svetová obchodná organizácia (WTO).

3.1.2.

EHSV opätovne potvrdzuje úlohu EÚ v legislatívnej oblasti, a to aj prostredníctvom vedeckej diplomacie a posilňovania sietí a partnerstiev na celosvetovej úrovni. Výbor zdôrazňuje najmä potrebu zaviesť systém na monitorovanie a prijímanie vhodných zásahov. Určenie chránených morských oblastí a „ďalších účinných opatrení zameraných na ochranu oblastí“ (OECM) s cieľom 30 % do roku 2030 je vítané všade tam, kde sa uznáva ich význam pre fungovanie oceánskeho systému a prijímanie zásahov vychádza z analýzy účinnosti a efektívnosti každej konkrétnej oblasti, pričom sa zohľadnia náklady, zodpovednosti, časové harmonogramy a monitorovanie.

3.1.3.

EHSV konštatuje, že napriek určitému technologickému pokroku v posledných rokoch sú v oblastiach vyťažených pred mnohými desaťročiami údajne stále viditeľné dlhodobé vplyvy hlbokomorskej ťažby a ekosystém sa stále zotavuje (8). EHSV víta, že sa k problematike pristupuje s predbežnou opatrnosťou a požaduje moratórium na povoľovanie ťažobných licencií zo strany ISBA. EHSV vyzýva ISBA, aby vytvorila nezávislý medzinárodný vedecký panel s cieľom transponovať analýzu založenú na poznatkoch do presne vymedzených politických rozhodnutí. EHSV takisto navrhuje podporovať investície do výskumu a vývoja alternatívnych riešení pre materiály vyťažené z morského dna.

3.1.4.

Drobný pobrežný rybolov a akvakultúra sú životne dôležité faktory pre prežitie mnohých pobrežných komunít a pre zachovanie ich kultúrneho dedičstva. Odvetvie rybolovu vo všeobecnosti, a najmä tradičný a drobný rybolov najviac doplatili na hospodársku krízu, a preto dnes toto odvetvie potrebuje osobitnú stratégiu na obnovenie stabilnej pozície na trhu (9). EHSV požaduje vhodné opatrenia na posilnenie týchto činností, diverzifikáciu zdrojov príjmov miestnych komunít (napr. pobrežný cestovný ruch a rekreačné vodné činnosti), podporu preorientovania kariéry, pomoc znevýhodneným miestnym regiónom a environmentálnu udržateľnosť (10).

3.1.5.

EHSV víta prístup nulovej tolerancie nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a nabáda EÚ, aby podporovala čestných prevádzkovateľov smerom k udržateľnej ochrane a riadeniu rybolovných zdrojov. Výbor opätovne potvrdzuje úlohu EÚ v dialógoch o rybolove s krajinami mimo EÚ s cieľom podporiť dodržiavanie medzinárodných záväzkov. V tejto súvislosti EHSV uznáva dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva ako významný príspevok k pevnému rámcu s mnohými partnerskými krajinami mimo EÚ.

3.1.6.

Arktída čelí drastickým zmenám, ktoré môžu viesť k ohrozeniu životného prostredia a geopolitickej rovnováhy. EHSV víta záväzok EÚ plne vykonávať Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu, úsilie o určovanie chránených morských oblastí v Arktíde a zákaz ťažby uhľovodíkov (11).

3.1.7.

EHSV uznáva ťažkosti pri vykonávaní opatrení v oblastiach mimo jurisdikcie jednotlivých štátov, pričom zdôrazňuje potrebu zaručiť súdržnosť medzi rôznymi partnerstvami a dohodami a podporuje úsilie EÚ v prebiehajúcich rokovaniach o dohode o šírom mori.

3.2.   Cesta k udržateľnosti oceánov do roku 2030

3.2.1.

EHSV víta záväzky a úsilie o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. EÚ má v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) významnú úlohu v globálnom legislatívnom a prevádzkovom procese, ktorého cieľom je dekarbonizácia námorného a rybárskeho odvetvia.

3.2.2.

EHSV uznáva, že boj proti znečisťovaniu morí je výzvou. Vzájomné prepojenie rôznych zdrojov vrátane zdrojov na pevnine spolu s rôznorodosťou zainteresovaných strán a legislatívnymi hranicami robia rámec zložitejším. Výbor zdôrazňuje potrebu riešiť rôznorodosť znečisťujúcich látok a podporovať účinné zásahy. EHSV zdôrazňuje potrebu súdržnosti a zapojenia aspektov nad rámec správy oceánov (napr. tých, ktoré sa riešia v rámci akčného plánu nulového znečistenia, stratégie biodiverzity a stratégie Z farmy na stôl (12)), ktoré majú silný vplyv na znečistenie morí (13).

3.2.3.

Nevybuchnutá munícia (UXO) zahŕňa konvenčné výbušné aj chemické zbrane odhodené do mora. Nepopierateľné hrozby vyplývajúce z UXO na mori sa v minulosti podceňovali. Tento problém si vyžaduje naliehavú stratégiu, keďže dopyt po námornom priestore zo strany hospodárskych odvetví sa zvyšuje a väčšina munície je vystavená korózii, a spája sa s ňou únik toxických, karcinogénnych, mutagénnych a teratogénnych látok. Potrebné sú odhaľovacie, monitorovacie a zmierňujúce zásahy s využitím spoločných európskych vedomostí a technologickej podpory (14).

3.2.4.

EHSV víta úsilie Komisie znížiť vplyvy munície odhodenej do mora na životné prostredie a poznamenáva, že riziká sa neobmedzujú len na UXO z prvej a druhej svetovej vojny, ale týkajú sa aj iných konfliktov (napr. na Balkáne a Ukrajine) a neobmedzujú sa len na možnú toxicitu uvoľnených látok, ale aj na náhodnú detonáciu alebo samodetonáciu.

3.2.5.

EHSV uznáva negatívny environmentálny vplyv rybárskeho výstroja na ekosystém a poznamenáva, že náklady na mnohé navrhované riešenia nie sú udržateľné alebo ich účinky sú na celosvetovej úrovni zanedbateľné. EHSV vyzýva na zavedenie nových technológií/materiálov na zmiernenie problémov spolu s kompenzačnými opatreniami a prispôsobenými kampaňami, aby si rybári uvedomili príležitosti (15).

3.2.6.

Nadmerné využívanie rybolovných zdrojov a vedľajšie úlovky sa považujú za skutočné problémy na celosvetovej úrovni. Odvetvie rybolovu má veľký vplyv na mnohé druhy, preto existujú oprávnené obavy, že by to mohlo ohroziť udržateľnosť niektorých druhov, čo by ohrozilo rovnováhu celého morského ekosystému. Na druhej strane činnosť miestnych rybárov predstavuje významný aspekt kultúr na danom území a udržateľného hospodárstva, ktoré občanom poskytujú zdravé potraviny v rámci udržateľného procesu z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Antropogénny tlak na populácie rýb možno znížiť podporovaním akvakultúry s nulovým vplyvom (vrátane pestovania rias).

3.2.6.1.

Na základe týchto aspektov EHSV požaduje a) prísnejšie kontroly a sankcie v súvislosti s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom; b) monitorovanie a reguláciu odvetvia rybolovu spôsobom, ktorý eliminuje nadmerné využívanie rybolovných zdrojov a vedľajšie úlovky a podporuje účinnú udržateľnosť tohto odvetvia; c) propagáciu a podporu akvakultúry a pestovania rias s nulovým vplyvom vrátane aspektov kŕmenia a spotreby energie; d) poskytovanie ekonomickej kompenzácie pracovníkom počas prechodných fáz smerom k transformácii technológií a výrobných systémov.

3.2.7.

Námorná doprava predstavuje viac ako 90 % svetového obchodovaného nákladu a tvorí základ svetového hospodárstva. Oceánske lode môžu mať vplyv ako významný zdroj znečistenia aj na konci svojej životnosti. Majitelia lodí v krajinách s vysokými príjmami často maskujú skutočnú identitu lodí prostredníctvom ich registrácie v daňových rajoch, a to aj preto, aby sa vyhli environmentálnym pravidlám. V tejto súvislosti medzinárodné a regionálne snahy zlyhali v boji proti tomuto správaniu (16). Krajiny s lacnou vlajkou sa stále využívajú aj v štátoch EÚ ako posledná vlajka s cieľom uniknúť pravidlám a ušetriť peniaze. EHSV navrhuje považovať demontáž lodí za významný zdroj znečistenia morí a žiada EÚ, aby a) prijala kroky na zabezpečenie prísnejšej záväznej regulácie; b) monitorovala aktivity, aby sa predišlo akýmkoľvek okľukám s cieľom obísť ochranu životného prostredia; c) zaviedla finančné odradzovanie od používania lacných vlajok, napr. vytvorenie špecifického fondu, ktorý by tvorili záruky – počas celej životnosti plavidla – s cieľom zaručiť dodržiavanie noriem EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti, a to aj mimo jurisdikcie EÚ.

3.3.   Zaisťovanie bezpečnosti a ochrany na mori

3.3.1.

EHSV chváli EÚ za posilnenie svojej úlohy garanta námornej bezpečnosti v rámci svojich hraníc aj mimo nich. EHSV vyzýva EÚ, aby vzhľadom na nedávny geopolitický vývoj identifikovala potenciálne námorné oblasti záujmu a zamerala sa na vznikajúce priority.

3.3.2.

EHSV víta úsilie EÚ o podporu a realizáciu akýchkoľvek zásahov na zvýšenie bezpečnosti na mori. Výbor vyzýva EÚ, aby rozšírila škálu odvetví zapojených do činností na mori, ktoré môžu ohroziť životné prostredie a ľudské zdravie, vrátane cestovného ruchu, demontáže a výstavby lodí, energetiky a akvakultúry. EHSV takisto vyzýva, aby sa v rôznych sektoroch logistiky, ktorá tvorí rámec morských a námorných činností (napr. lodenice, prístavy, lode atď.) dôraz kládol na modernizáciu technológií (napr. ekologický pohon), pracovných priestorov a zlepšenie pracovných podmienok.

3.3.3.

EHSV odporúča zabezpečiť regulačný súlad medzi opatreniami týkajúcimi sa ochrany morských ekosystémov a pravidlami upravujúcimi bezpečnosť a pracovné podmienky na mori, a to prostredníctvom posúdení vplyvu týkajúcich sa: i) zamestnanosti, ii) miezd, iii) technológií, iv) dôstojných životných a pracovných podmienok a v) odbornej prípravy pracovníkov. Takisto požaduje lepšiu koordináciu medzi rôznymi organizačnými jednotkami orgánov verejnej správy na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť integrované riadenie tohto sektora (17).

3.3.4.

EHSV vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 a poskytli prostriedky potrebné na jeho správnu transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov a jeho uplatňovanie. EHSV víta smernicu Rady (EÚ) 2017/159 (18) a žiada, aby sa začalo pracovať na rozšírení jej pôsobnosti aj na kumulatívne účinky dlhodobých vplyvov na ľudské zdravie. EHSV okrem toho poukazuje na potrebu skutočne ambicióznych právnych predpisov EÚ o udržateľnosti podnikov a nútenej práci (19).

3.3.5.

EHSV považuje za nevyhnutné vypracovať všeobecné zásady a praktické usmernenia pre spravodlivé služby týkajúce sa práce v týchto odvetviach vrátane: a) dostatočného a primeraného poradenstva pre majiteľov rybárskych plavidiel a (cezhraničné) služby trhu práce; b) štandardných zmlúv na (cezhraničné) služby týkajúce sa trhu práce; c) dostatočného a primeraného poradenstva pre rybárov, ktorí hľadajú zamestnanie na palube (zahraničných) rybárskych plavidiel; a d) mechanizmov podávania sťažností (20).

3.3.6.

S poznatkami o mori a oceánoch a bezpečnosťou na mori sa spája nevyhnutné rozsiahle šírenie poznatkov o morskom práve a jeho skutočné presadzovanie. Na reguláciu rôznych oblastí právomoci (pobrežné hranice, hospodárske zóny, ochrana morských zdrojov, vymedzenie pojmu „bezpečný prístav“ atď.) je potrebné medzinárodné právo, najmä na objasnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa záchrany a pomoci na mori, ktorými sa kodifikujú pojmy nebezpečenstva a metódy pátrania a záchrany.

3.3.7.

Prírodné katastrofy (povodne, cunami, extrémne udalosti) môžu mať vplyv na morské prostredie, čo má za následok nepriame riziká pre ľudskú činnosť a zdravie. EHSV zdôrazňuje potrebu riešiť prírodné katastrofy ako možné zdroje rizík pre životné prostredie a pre činnosti na mori vo všeobecnosti.

3.4.   Získavanie poznatkov o oceánoch

3.4.1.

EHSV uznáva zložitosť oceánskeho systému, pokiaľ ide o vzájomne prepojené environmentálne premenné a rozmanitosť zainteresovaných strán, právnych predpisov, kultúr a miestnych kapacít. EHSV požaduje účinné a transparentné zapojenie rôznych disciplín a odborných znalostí (dátová a sieťová veda, veda komplexných systémov, psychológia, sociológia, ekonómia) do rozvoja podpory politiky založenej na vedomostiach (ako sa navrhuje pre Medzivládny panel o udržateľnosti oceánov).

3.4.2.

Poznatky a skúsenosti z praxe ukazujú nové spôsoby správy na riešenie problémov vyplývajúce z komplexnosti pomocou samoorganizujúcich sa štruktúr, v ktorých bola decentralizovaná organizácia úspešne vytvorená. EHSV vyzýva na rozšírenie osvedčených postupov a modelov na všetky odvetvia modrej ekonomiky vrátane tých, ktoré môžu zabezpečiť nové pracovné miesta a rast (napr. cestovný ruch, potápanie atď.), ako aj na verejný sektor. Prideľovanie finančných prostriedkov na udržateľné modré hospodárstvo by malo zabezpečiť sociálne a hospodárske výhody pre súčasné a budúce generácie, obnoviť a chrániť rozmanitosť, produktivitu, odolnosť a vlastnú vnútornú hodnotu morských ekosystémov a podporovať čisté technológie, obnoviteľné zdroje energie a recykláciu (21).

3.4.3.

Občianska spoločnosť a miestne zainteresované strany by mali byť zapojené do každej fázy procesu, od konzultácií a spoločného navrhovania plánov až po implementáciu a záverečné hodnotenie. Poznanie oceánov má zásadný význam pre spoločenskú transformáciu smerom k integrovanej udržateľnosti systému. Organizačné štruktúry a procesy by mali uprednostňovať sociálny rozmer a vedeckú podporu smerom k integrovanej udržateľnosti, zlepšovanie a financovanie opatrení na presadzovanie a podporu sociálneho dialógu, zvýšenie bezpečnosti, zlepšenie pracovných podmienok, vytváranie kvalitných pracovných miest, rozvoj zručností pracovníkov a zabezpečenie generačnej výmeny (22).

3.4.4.

EHSV oceňuje prax EÚ vymieňať si námorné údaje a výsledky pozorovania oceánov. Uznáva význam námorných služieb a ich vplyv na hospodárstvo, ako aj náklady na námorné infraštruktúry, ktoré si vyžadujú obrovské investície z vnútroštátnych fondov. Výbor poznamenáva, že pri modelovaní zložitosti morského ekosystému sú stále problémy s pochopením ekosystému a jeho prepojenia s ľudskou činnosťou. EHSV vyzýva EÚ, aby podporovala otvorený prístup k údajom a ich opakované použitie, a to aj financovaním inovatívnych prístupov s cieľom poskytnúť efektívne posúdenie dobrého environmentálneho stavu (23).

3.4.5.

EHSV zdôrazňuje potrebu prijať vedeckú metodológiu v prístupe k vedeckej diplomacii a rokovaniam. Výbor požaduje zavedenie odbornej prípravy pre konečných používateľov a manažérov aj na miestnej úrovni, aby sa dosiahla efektívna udržateľnosť a uskutočniteľnosť opatrení.

4.   Problematické aspekty

4.1.

Koncepcia správy sa spája so širokou škálou rôznych javov, od rozhodovacích procesov až po nástroje politiky. Rozsiahlosť pojmu správy mohla prispieť k jeho veľkej popularite a s najväčšou pravdepodobnosťou k jeho zneužívaniu. Oceány nepoznajú politické hranice a sú takisto úzko späté s využívaním pôdy. Problémy nemôžu vyriešiť jednotlivé krajiny samy a vyžadujú si nadnárodný prístup po uskutočniteľnom a efektívnom rozdelení úsilia a zodpovednosti, s prijatím spoločne navrhnutých systémov, spoločných akčných plánov a zásahov, ktoré spájajú miestne úsilie do komplexných regionálnych rámcov. Na zabezpečenie organizačných štruktúr pre rôzne rozmery nemožno prijať jednotný spôsob správy. V tejto súvislosti EHSV poznamenáva, že podpora rozhodovania založená na vedomostiach, vedecká diplomacia a súdržné právne predpisy v jednotlivých krajinách a odvetviach sú kľúčové pre riešenie zložitosti námorných problémov.

4.2.

Neustály dopyt po námornom priestore zo strany hospodárstva zvyšuje zložitosť oceánskeho systému z hľadiska vzájomne prepojených environmentálnych premenných. Do navrhovania a implementácie zásahov, ktoré môžu byť udržateľné z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, vstupuje pestrá paleta zainteresovaných strán, právnych predpisov, kultúr a miestnych kapacít. EHSV požaduje transparentné prijatie vedeckej metodiky pri zapájaní rôznych disciplín (dátová a sieťová veda, veda komplexných systémov, psychológia, sociológia, ekonómia atď.) pri vytváraní podpory správy oceánov založenej na vedomostiach.

4.3.

Otázkou zásadného významu pre budúcnosť mnohých odvetví zapojených do aktivít na mori je „generačná výmena“. Niektoré aspekty, ktoré sa zdajú byť vzdialené od správy, nepriamo prispievajú k úspechu efektívneho riadenia činností na mori. Mnohé iniciatívy zamerané na uľahčenie modernizácie technológií, odborné vzdelávanie a zlepšovanie pracovných podmienok sú užitočné, ale vyžadujú si aj sprievodné opatrenia a prijateľnú návratnosť investovaného kapitálu (24).

4.4.

Udržateľné činnosti sú naďalej hlavným cieľom prínosnej správy oceánov a všetkým odvetviam by sa malo umožniť, aby to dosiahli. EHSV požaduje financovanie opatrení zameraných na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok, napr. v oblasti odbornej prípravy, poradenských služieb, podpory ľudského kapitálu, sociálneho dialógu, zdravia a bezpečnosti. EHSV vyzýva spoluzákonodarcov, aby uprednostnili sociálny rozmer pri prijímaní organizačných štruktúr a procesov (t. j. správy) prostredníctvom posilnenia a financovania opatrení na presadzovanie a podporu sociálneho dialógu, bezpečnosti, pracovných podmienok a zručností.

4.5.

EHSV konštatuje, že plánované investície zamerané na riešenie výziev v oblasti správy oceánov sú nedostatočne ambiciózne. Boj proti zdrojom znečistenia, zmierňujúce zásahy a riadenie činností na mori vo všetkých odvetviach si vyžadujú primerané finančné úsilie, štrukturálne opatrenia a zapojenie občianskej spoločnosti. EHSV víta úsilie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a stimulovanie subjektov s najlepšími výsledkami, ako aj inovácií (25). Môže sa tým podporiť ambícia dekarbonizovať odvetvie námornej dopravy a zriadiť Fond pre oceány na podporu námorných výziev. EHSV tiež žiada, aby sa mechanizmus kompenzácie uhlíka rozšíril na environmentálne a sociálne aspekty.

4.6.

Najvzdialenejšie regióny môžu vzhľadom na svoje geografické charakteristiky zohrávať zásadnú úlohu pri využívaní všetkých príležitostí v oblasti oceánov, morí a morských zdrojov, ktoré sa musia uprednostniť, pretože majú potenciál posilniť hospodárstva, vytvárať kvalitné pracovné miesta a zabezpečiť blahobyt občanov (26). Vzhľadom na všetky tieto dôvody sa EHSV domnieva, že osobitná úloha, ktorú môžu najvzdialenejšie regióny zohrávať pri vykonávaní správy oceánov, by sa mala posilniť, najmä pokiaľ ide o: a) misiu s názvom Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030; b) zber a monitorovanie údajov o rybolove; c) boj proti nezákonnému a neselektívnemu rybolovu a podporu udržateľného rybolovu; d) výmenu poznatkov v oblasti námorného priestorového plánovania (27).

4.7.

Poznanie oceánov prispelo k informovaniu o námorných problémoch a môže pomôcť presadiť riešenia. Plastom sa venovala značná pozornosť v médiách i politike, ale ide len o jeden z mnohých výziev v oblasti morí a oceánov. Väzby medzi námornými problémami a využívaním pôdy a spotrebiteľským správaním sa často zanedbávajú. EHSV požaduje komplexnejšiu a transparentnejšiu komunikáciu o oceánoch, ktorá by takisto spájala právne predpisy a zásahy na mori aj na pevnine. Dúfajme, že to pripraví pôdu pre transformáciu priemyselnej výroby a vytváranie nových technológií a pracovných miest, ktoré sú viac zamerané na udržateľnosť životného prostredia.

4.8.

Nedávna vojna na Ukrajine zmenila politický scenár a upriamila pozornosť na neočakávané núdzové situácie (dodávky energie, inflácia). Neočakávané výzvy (ako bezpečnosť plynovodov Nord Stream a munície odhodenej do Čierneho mora, ako aj geopolitický strategický význam Arktídy) si vyžadujú ďalšie úsilie na prijatie vhodných spoločných zásahov. Hoci vojna ovplyvnila aj počet migrantov na západobalkánskej trase, tlak na priechodoch na trasách cez Stredomorie zostáva vysoký, čo zaťažuje prijímacie kapacity niektorých krajín EÚ a vystavuje ľudí riziku incidentov. EHSV vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie pri financovaní iniciatív na podporu námornej bezpečnosti v situácii, ktorá sa podľa očakávania zhorší v dôsledku klimatických a hospodárskych tlakov.

---

(1)  Dohovor MOP č. 188 o práci v odvetví rybolovu z roku 2007.

(2)  V súčasnosti dohovor č. 188 neratifikovalo 167 štátov, z ktorých 19 sú členmi EÚ vrátane významných pobrežných krajín: Cyprus, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

(3)  Smernica Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá 21. mája 2012 medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (Cogeca), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) (Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12).

(4)  Najvzdialenejšie regióny zahŕňajú ostrovy, súostrovia a jedno kontinentálne územie (Francúzska Guyana). Deväť z týchto regiónov sa nachádza v západnom Atlantiku, Karibskej oblasti, amazonskom pralese a Indickom oceáne: Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Svätý Martin, Réunion a Mayotte (Francúzsko), Azory (Portugalsko) a Kanárske ostrovy (Španielsko).

(5)  Oznámenie Komisie Ľudia na prvom mieste, zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu a využívanie potenciálu najvzdialenejších regiónov EÚ, COM(2022)198 final.

(6)  Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori, 29. apríla 1979, Hamburg; Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, 10. decembra 1982, Montego Bay; Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori, 25. mája 1980.

(7)  Spoločné oznámenie EK/ESVČ Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde, JOIN(2021) 27 final.

(8)  Pozri https://www.jpi-oceans.eu/en/ecological-aspects-deep-sea-mining.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 67).

(10)  https://oceans-and-fisheries.ec.europa.eu/publications/communication-commission-towards-strong-and-sustainable-eu-algae-sector_en.

(11)  Spoločné oznámenie Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde, JOIN(2021) 27 final.

(12)  Smernica 2005/35/ES, Smernica (EÚ) 2019/883. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 11). Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica 2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116).

(13)  Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, 2011; hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, 2011.

(14)  Pozri: https://www.jpi-oceans.eu/en/munition-sea.

(15)  Pozri dobrovoľné usmernenia FAO týkajúce sa označovania rybárskeho výstroja, regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a regionálne morské dohovory.

(16)  Pozri Wan a kol., Marine Policy, 2021.

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 67).

(18)  Smernica Rady (EÚ) 2017/159 z 19. decembra 2016, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá 21. mája 2012 medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (Cogeca), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (Europêche) (Ú. v. EÚ L 25, 31.1.2017, s. 12).

(19)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 67). Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 [COM(2022) 71 final]. Návrh nariadenia o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie [COM(2022) 453 final].

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 67).

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 [COM(2018) 390 final – 2018/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104).

(22)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 [COM(2018) 390 final – 2018/0210 (COD)] (Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104).

(23)  https://jpi-oceans.eu/en/science-good-environmental-status.

(24)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálny rozmer rybárstva (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 67).

(25)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a nariadenie (EÚ) 2015/757 [COM(2021) 551 final – 2021/0211 (COD)] – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sa má umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy pre systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii do roku 2030 [COM(2021) 571 final – 2021/0202 (COD)] (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 175). Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Fungovanie systému obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) v záujme miest a regiónov (Ú. v. EÚ C 301, 5.8.2022, s. 116). Správa Európskeho parlamentu: Revízia systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, prijatá 22. júna 2022.

(26)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prínos najvzdialenejších regiónov pre EÚ (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 44).

(27)  COM(2022) 198 final.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast

[COM(2022) 409 final]

(2023/C 140/12)

Spravodajkyňa:

Tanja BUZEK

Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 26. 7. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13. 7. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	20. 12. 2022
Prijaté v pléne	24. 1. 2023
Plenárne zasadnutie č.	575
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	158/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie ako dôležitý krok správnym smerom. Otvorený obchodný systém založený na pravidlách je čoraz dôležitejší a zároveň využíva potenciál obchodu na podporu udržateľného rozvoja.

1.2.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby obchodná politika získala potrebnú politickú legitimitu, podporu a pomoc pri úspešnom uzatváraní obchodných dohôd. Zdravé oživenie hospodárstva si vyžaduje globálnu spoluprácu s obchodnými partnermi a súčasťou tohto balíka je aj udržateľnosť.

1.3.

EHSV podporuje komplexné preskúmanie, ktorým sa stanovuje nová referenčná hodnota pre obchod a udržateľný rozvoj, a oceňuje, že Komisia sa riadila viacerými jeho odporúčaniami v akčných bodoch, najmä pokiaľ ide o posilnenie úlohy občianskej spoločnosti a domácich poradných skupín.

1.4.

EHSV vidí ďalšie príležitosti na posilnenie domácich poradných skupín, a to tak na úrovni dohody, ako aj pokiaľ ide o jej vykonávanie. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa neprijímajú žiadne opatrenia zamerané na dôkladnejšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesu rokovaní.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že sú potrebné jasnejšie a podrobnejšie ustanovenia o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom lepšie vymedziť plány a pomôcť obom obchodným partnerom lepšie pochopiť, čo sa od nich očakáva. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že spravodlivá transformácia nie je zastrešujúcou koncepciou.

1.6.

EHSV víta novú politickú orientáciu, ktorá siaha od prístupu viac orientovaného na výsledky, cez zvýšenú transparentnosť a posilnenú úlohu občianskej spoločnosti až po cielenú podporu, a zároveň zvyšuje mieru angažovanosti zahrnutím možnosti obchodných sankcií ako krajného riešenia.

1.7.

EHSV považuje tieto prvky za „súčasť balíka“ vo všetkých dohodách, ktorý sa musí vykonávať prostredníctvom cieleného prístupu pre jednotlivé krajiny s prispôsobenými cieľmi. Očakáva sa, že Komisia ich bude v čo najväčšej miere vykonávať v rámci rôznych obchodných systémov a obchodných dohôd vrátane existujúcich dohôd.

1.8.

EHSV víta cieľ začleniť udržateľnosť do budúcich obchodných dohôd a zdôrazňuje aspekty environmentálnej a sociálnej udržateľnosti vo verejnom obstarávaní. Uznáva, že v záujme koherentného a vzájomne sa posilňujúceho účinku je nevyhnutné tento prístup zosúladiť s inými autonómnymi nástrojmi.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila mnohostrannú osvetu a podľa možnosti koordinovala pokrok a vykonávanie stratégie v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja s partnermi.

2.   Súvislosti

2.1.

EÚ zahrnula ustanovenia o obchode a udržateľnom rozvoji do svojich obchodných dohôd počnúc Dohodou o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u a EÚ až po dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou. Všetky obchodné dohody novej generácie odvtedy zahŕňajú kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji a postupne rozširujú rozsah ich pôsobnosti.

2.2.

Tieto dohody vo veľkej miere ťažia z monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti. Domáce poradné skupiny v EÚ a partnerských krajinách, ktoré spájajú odborné znalosti environmentálnych, pracovných a podnikateľských organizácií, poskytujú stranám poradenstvo o vykonávaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Počnúc dohodou so Spojeným kráľovstvom sa ich rozsah pôsobnosti rozšíril na celú dohodu. EHSV, ktorý zabezpečuje sekretariát pre všetky domáce poradné skupiny EÚ, zvýšil svoju podporu z organizačného aj politického hľadiska vrátane iniciovania a organizovania výročnej schôdze všetkých domácich poradných skupín. Európska komisia tiež uznala úlohu EHSV vo svojej výročnej správe o vykonávaní a presadzovaní za rok 2022.

2.3.

Komisia v júni 2022 po otvorenej verejnej konzultácii stanovila svoju novú stratégiu v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v dokumente s názvom Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast. V rámci tohto preskúmania sa uprednostňuje aktívnejšia spolupráca s partnermi, cielený prístup k obchodu a udržateľnému rozvoju zameranému na jednotlivé krajiny, zosúlaďovanie udržateľnosti nad rámec kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, dôkladnejšie monitorovanie vykonávania záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, posilnenie úlohy občianskej spoločnosti a dôraznejšie presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji prostredníctvom zahrnutia možnosti zavádzať obchodné sankcie. Komisia opätovne potvrdzuje rovnaké záväzky vo všetkých kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji a zasadzuje sa za to, aby sa vykonávanie jej cieľov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja lepšie prispôsobilo výzvam, potrebám a kapacitám každej z nich.

2.4.

Európsky parlament a Rada vyjadrili podporu novému prístupu a konkretizovali svoje očakávania (1). V uznesení Európskeho parlamentu sa výslovne zohľadňuje stanovisko EHSV na tému Obchod a udržateľný rozvoj novej generácie – preskúmanie 15-bodového akčného plánu (2).

3.   Stanovenie novej referenčnej hodnoty pre obchod a udržateľný rozvoj

3.1.

Integrovaný prístup k obchodu a udržateľnosti je novou normou, ktorá je už viditeľná vo viacerých medzinárodných obchodných dohodách, a to aj mimo vlastnej obchodnej siete EÚ. EHSV podporuje vyváženú a transparentnú obchodnú politiku, ktorá podporuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi medzinárodnými obchodnými subjektmi a zabezpečuje, aby sa na všetkých vzťahovali rovnaké pravidlá a environmentálne, sociálne a pracovné normy a aby bol obchodný rámec vzájomne výhodný.

3.2.

EHSV už dlho vyzýva na to, aby sa udržateľnosť stala jednou z hnacích síl obchodnej politiky, a to vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú musí obchod zohrávať pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Víta komplexný prístup Komisie a s ním súvisiacu verejnú konzultáciu, ktorá poskytla porovnávaciu analýzu ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji a osvedčených postupoch v dohodách o voľnom obchode s vybranými tretími krajinami a umožnila, aby do celého procesu na dvojstranných a širších stretnutiach bola zapojená občianska spoločnosť. Táto dôkladná analýza potvrdzuje, že Komisia je tentoraz odhodlaná dospieť k správnemu riešeniu.

3.3.

EHSV podporuje ambíciu Komisie začleniť udržateľnosť do budúcich obchodných dohôd a usilovať sa o širšie záväzky partnerských krajín v súvislosti s kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji. Toto úsilie zamerané na dosiahnutie cieľov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja však musia podporovať obchodní partneri prostredníctvom technickej pomoci, budovania kapacít, stimulov, finančnej pomoci a rozvoja politických nástrojov vo všeobecnosti.

3.4.

V oznámení sa zdôrazňuje šesť politických priorít a kľúčových akčných bodov. EHSV považuje všetky zavedené prvky za „súčasť balíka“ vo všetkých dohodách. Tieto prvky by sa mali zmysluplne využívať a vykonávať prostredníctvom cieleného prístupu zohľadňujúceho špecifiká jednotlivých krajín, ktorých hlavné zásady sú ciele šité na mieru.

3.5.

EHSV oceňuje, že Komisia sa riadila viacerými svojimi odporúčaniami, najmä pokiaľ ide o možnosť obchodných sankcií ako krajné riešenie, podrobné a časovo ohraničené plány prepojené s monitorovaním zo strany občianskej spoločnosti a kolektívne horizontálne monitorovanie v rámci útvarov EÚ a inštitucionálnych a medzinárodných aktérov. EHSV predovšetkým víta posilnenie úlohy občianskej spoločnosti, a najmä domácich poradných skupín, čo sa zohľadňuje vo viacerých akčných bodoch.

3.6.

EHSV očakáva, že nová referenčná hodnota pre obchod a udržateľný rozvoj sa zohľadní vo všetkých budúcich obchodných dohodách EÚ vrátane tých, o ktorých sa práve rokuje. Mala by tiež byť základom pre modernizáciu všetkých platných dohôd o voľnom obchode, najmä dohôd prvej generácie, ktoré nezahŕňajú kapitoly týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja, s tým, že by sa mali čo najskôr začať uplatňovať doložky o preskúmaní. Tieto nové zásady by sa mali v čo najväčšej miere zohľadniť aj v uzavretých, ale zatiaľ neratifikovaných dohodách o voľnom obchode. Ak z časových dôvodov nie je možné opätovne otvoriť dohody o voľnom obchode, ktoré už boli uzatvorené, mohli by sa zohľadniť ustanovenia, ktoré umožnia Výboru pre obchod prijať rozhodnutia o zmene kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji tak, ako to bolo v prípade kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci dohody s Novým Zélandom.

3.7.

EHSV očakáva, že sa tento postup bude uplatňovať, najmä pokiaľ ide o Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou (CETA) a včasné preskúmanie týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja, na ktorom sa obe strany dohodli v spoločnej listine o výklade. EHSV, ako aj domáce poradné skupiny EÚ a Kanady už dlho naliehajú, aby partneri splnili tento záväzok v snahe o účinnejšiu vymožiteľnosť kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ktorý nie je súčasťou rozsiahlejšej modernizácie dohody po určitom čase. EHSV víta skutočnosť, že v prípade Nového Zélandu sa už uplatnil nový prístup vrátane zámeru zohľadniť začlenenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia medzi základné zásady a práva pri práci Medzinárodnej organizácie práce (MOP). EHSV tiež pozitívne hodnotí návrhy, ktoré EÚ nedávno predložila v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami s Indiou.

3.8.

EHSV víta zamýšľaný cieľ zefektívniť udržateľnosť, najmä aspekty udržateľnosti vo verejnom obstarávaní. Tie by sa mali zamerať na environmentálne aj sociálne prvky. Víta uprednostňovanie prístupu na trh pre environmentálne tovary a služby, ako aj pre suroviny a energetický tovar, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie uhlíkovo neutrálneho hospodárstva. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa venuje len obmedzená pozornosť širšiemu rozmeru environmentálne udržateľného obchodu a vplyvu na prácu a ľudské práva. Rovnako vyjadruje poľutovanie nad tým, že spravodlivá transformácia nie je zastrešujúcou koncepciou, keďže v samotnej Parížskej dohode sú zakotvené požiadavky spravodlivej transformácie pracovnej sily a vytvárania dôstojných a kvalitných pracovných miest. V nedávnych spoločných záveroch Fóra občianskej spoločnosti EÚ – Kórea (3) sa ako najlepší postup uznalo zriadenie pracovnej skupiny sociálnych partnerov pre spravodlivú námornú transformáciu v medzinárodnom námornom priemysle.

3.9.

Obchodné dohody EÚ sa v čoraz rozsiahlejšej miere dopĺňajú autonómnymi opatreniami EÚ v oblasti environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti, pričom najnovším z nich je mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) spolu s návrhmi týkajúcimi sa náležitej starostlivosti, odlesňovania a zákazu výrobkov vyrobených nútenou prácou. EHSV víta toto zosúladenie vnútornej a obchodnej politiky s cieľom dosiahnuť skutočnú zmenu v praxi a súhlasí s tým, že EÚ musí byť ambiciózna pri navrhovaní dodatočných autonómnych nástrojov na podporu udržateľnosti. Zdôrazňuje, že je dôležité spoločne zvážiť všetky nástroje v záujme jednotného prístupu k obchodnej politike v prospech podnikov, pracovníkov a občianskej spoločnosti. Tieto autonómne opatrenia by však nemali obmedzovať snahy o uzatváranie, vykonávanie a presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ale mali by sa vzájomne posilňovať.

3.10.

EÚ takisto začleňuje ustanovenia o udržateľnosti do jednostranných preferencií prostredníctvom svojho všeobecného systému preferencií (VSP). EHSV víta nedávny návrh Komisie týkajúci sa nového nariadenia EÚ a nabáda spoluzákonodarcov, aby začlenili oznámenie o obchode a udržateľnom rozvoji do nového nariadenia. EHSV sa domnieva, že systém VSP musí byť transparentnejší a mal by profitovať z verejne dostupných plánov založených na analýze nedostatkov. Okrem toho by sa malo posilniť zapojenie občianskej spoločnosti a príloha by sa mala aktualizovať so zreteľom na to, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) bola zaradená medzi základné dohovory MOP.

3.11.

Na 12. ministerskej konferencii bola udržateľnosť prvýkrát zaradená do súboru pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a to prostredníctvom disciplín týkajúcich sa škodlivých dotácií na rybolov v celosvetovom meradle, ktoré sa zameriavajú na environmentálnu udržateľnosť. EHSV už dlho vyzýva na to, aby sa presadzovala užšia spolupráca medzi WTO a MOP s cieľom podporiť dôstojnú prácu a pracovné normy prostredníctvom obchodných nástrojov. EHSV odporúča ďalej podporovať novú stratégiu v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v rámci WTO a budovať spojenectvá so zámerom prehlbovať spoluprácu v súlade s jej cieľmi. Ako prvý krok v tomto smere a nad rámec dvojstranných záväzkov by EÚ mala zvolať mnohostrannú konferenciu o obchode a udržateľnom rozvoji s partnermi dohôd o voľnom obchode a podobne zmýšľajúcimi krajinami s cieľom vymieňať si skúsenosti s vykonávaním a presadzovaním ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách a spoločne uvažovať o ustanoveniach novej generácie.

4.   Od slov k činom: zavádzanie nového prístupu k obchodu a udržateľnému rozvoju a odstraňovanie nedostatkov

Spolupráca s partnerskými krajinami zameraná na výsledky a priority

4.1.

EHSV víta individualizovaný prístup ku kapitolám o obchode a udržateľnom rozvoji vrátane včasnej analýzy nedostatkov s cieľom určiť priority pre jednotlivé krajiny a plány vykonávania. Táto činnosť by mala zahŕňať spoluprácu s príslušnými orgánmi vrátane inštitúcií EÚ, medzinárodných organizácií, ako sú MOP a OSN, ale rovnako aj občianskej spoločnosti a domácich poradných skupín.

4.2.

Takéto individualizované plány už boli vypracované, napr. v súvislosti s paktom udržateľnosti medzi EÚ a Bangladéšom, a boli zahrnuté do dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom. Oba prípady svedčia o včasnom zapojení MOP a preukázali, že inštitucionálny subjekt, ktorý spolupracuje s obidvomi obchodnými stranami a poskytuje informácie v teréne, je jedinečným prínosom. Dohoda s Vietnamom umožnila pozitívny vedľajší efekt, keď domáce poradné skupiny požadovali rovnaký plán pre plnenie záväzkov v oblasti životného prostredia.

4.3.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že je dôležité posilniť plány ako páku, ktorou sa motivuje úsilie pred vykonávaním a že je potrebné, aby tieto plány boli špecifické, konkrétne, verejné, časovo ohraničené a vzájomne dohodnuté s obchodným partnerom, a tak slúžili ako nástroj na dôkladnejšie monitorovanie, vykonávanie a prípadné presadzovanie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja.

4.4.

EHSV očakáva, že základom pre konštruktívne a užšie zapojenie občianskej spoločnosti bude rozsiahlejšie zverejňovanie, ktoré sa bude týkať aj plánov a ich vykonávania.

Väčší dôraz na vykonávanie a presadzovanie

4.5.

EHSV považuje posilnenie vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji za vítaný krok vpred, ktorý spĺňa očakávania podnikov a iných obchodných partnerov, pokiaľ ide o rovnaké podmienky, ako aj želanie podnikov, odborových zväzov, občianskej spoločnosti a spotrebiteľov zvýšiť udržateľnosť prostredníctvom obchodu.

4.6.

Oba aspekty však budú funkčné len v tej miere, ako presne budú tieto kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji stanovené. Hoci plány môžu byť nápomocné, rovnako dôležité je jasnejšie vymedzenie povinností v dohode. Výraz „nepretržité a trvalé úsilie“ sa už v prvom konaní o porušení povinností v spojitosti s obchodom a udržateľným rozvojom s Kóreou ukázal ako príliš vágny. Objasnenie a presné stanovenie záväzkov je prínosom aj pokiaľ ide o to, aby zmluvné strany chápali, čo sa od nich očakáva, a pomáha im počas celého procesu vykonávania.

4.7.

V súvislosti s prebiehajúcou reformou Colného kódexu Únie (CKÚ) EHSV vo všeobecnosti konštatuje, že obchodné pravidlá uplatňujú prevažne vnútroštátne colné orgány, pričom nedostatočné jednotné vykonávanie a nedostatočné zdroje a budovanie kapacít môže narušiť hospodársku súťaž a účinné presadzovanie.

4.8.

EHSV víta vytvorenie funkcie hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu a prepracovaný návrh jednotného kontaktného miesta ako dôležité kroky vedúce k účinnejšiemu plneniu záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja a vybavovaniu sťažností. Preto víta záväzok Komisie prikladať rovnaký význam údajným porušeniam ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji. Jednotné kontaktné miesto sa spolu s uvedeným zavedením plánov s referenčnými hodnotami môže stať kľúčovým nástrojom na dôslednejšie dodržiavanie záväzkov kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji.

4.9.

EHSV tiež víta revíziu operačných usmernení k jednotnému kontaktnému miestu, žiada však ďalšie objasnenie. Stále nie je jasné, aké sú dôkazné normy, v akej miere bude jednotné kontaktné miesto zhromažďovať dôkazy o tvrdeniach a aký druh nápravných opatrení môžu sťažovatelia očakávať. K dnešnému dňu bola prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podaná len jedna sťažnosť týkajúca sa porušenia predpisov o obchode a udržateľnom rozvoji a EHSV konštatuje, že v predbežnom posúdení došlo k oneskoreniu. Z toho vyplýva, že je dôležité zakotviť jednotné kontaktné miesto do budúcich kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a že aktualizované usmernenia môžu pomôcť budúcim sťažovateľom.

4.10.

EHSV konštatuje, že sankcie sa obmedzujú na závažné porušenia základných záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, konkrétne základných zásad a práv MOP pri práci, ako aj Parížskej dohody. Je však potrebné objasniť, aký má Komisia prístup k určeniu toho, čo predstavuje závažné porušenie, a k vymedzeniu sankcií, a navrhuje, aby Komisia preskúmala, či tieto aspekty možno prepojiť s plánmi.

4.11.

EHSV opätovne vyzýva Komisiu, aby spolu s obchodnými partnermi preskúmala inovatívne nástroje rýchlej reakcie v súvislosti s konkrétnymi prípadmi porušenia na úrovni spoločností, ako sa to v súčasnosti úspešne uplatňuje v rámci Dohody o voľnom obchode medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA).

5.   Príležitosti na ďalšie posilňovanie domácich poradných skupín

5.1.

Domáce poradné skupiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní fungovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a prispievajú k pozitívnej dynamickej spolupráci a dialógu obchodných partnerov. Členovia domácej poradnej skupiny zastupujú organizácie, ktoré nadviazali kontakty s partnermi z občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. Môžu tak prispieť cennými skúsenosťami z miestnej úrovne, ktoré politici a štátni zamestnanci nemajú. Domáce poradné skupiny tiež predstavujú nevyužitý zdroj praktických poznatkov o prierezových otázkach v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, ktorý by sa mal v plnej miere zúročiť.

5.2.

EHSV je najdôraznejším zástancom posilnenia úlohy domácich poradných skupín a tlmočí konkrétne návrhy občianskej spoločnosti (4). Podporuje tak ambicióznejšie zapojenie domácich poradných skupín do všetkých fáz životného cyklu obchodných dohôd. Po prvé treba venovať zvýšenú pozornosť zriaďovaniu domácich poradných skupín, najmä v partnerských krajinách s obmedzeným občianskym priestorom, kde spolupráca medzi vládou a občianskou spoločnosťou nie je samozrejmosťou.

5.3.

Obchodní partneri môžu zaujať rôzne prístupy k zapojeniu občianskej spoločnosti. EHSV však opakuje, že ciele udržateľného rozvoja, a najmä cieľ č. 17, ktoré prijali všetky členské štáty OSN a ktoré sa teda vzťahujú na obchodných partnerov EÚ, uznávajú rozhodujúcu úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri realizácii globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj. Toto očakávanie sa musí jasne premietnuť do ducha a inštitucionálneho rámca dohôd.

5.4.

EHSV sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby sa o ustanoveniach rámca domácich poradných skupín viedli informovanejšie rokovania. Ak dohoda nebude jasne vymedzená, je pravdepodobné, že domáce poradné skupiny budú mať v nadchádzajúcich rokoch problémy. Úloha domácich poradných skupín by sa mala opísať konkrétnejšie a strany by mali niesť zodpovednosť za to, že určené orgány domácich poradných skupín plnia svoj účel, a to najmä ak táto úloha bude zverená existujúcim orgánom. Na základe ponaučení vyplývajúcich zo zriadenia domácich poradných skupín, napríklad v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, musia štruktúry jasne podporovať a uľahčovať rámec spolupráce medzi domácimi poradnými skupinami, ako aj ich interakciu s Výborom pre obchod a udržateľný rozvoj. To, čo v dohode nie je výslovne stanovené, sa bude ťažko realizovať v praxi. Ponaučenia vyplývajúce z dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou ukazujú, že účasť akademickej obce, najmä v domácich poradných skupinách partnerských krajín, je naďalej problematická, pokiaľ ide o reprezentatívnosť a skutočné zapojenie občianskej spoločnosti.

5.5.

EHSV sa ďalej domnieva, že zverená monitorovacia úloha domácich poradných skupín, pokiaľ ide o konkrétne vykonávanie, by sa mala zamerať na všetky otázky, ktoré majú vplyv na udržateľnosť v dohodách o voľnom obchode. Takáto úloha musí vo svojej podstate zahŕňať dohľad nad plánmi vykonávania a zmysluplnejší prístup k spoločným výborom. K plneniu úloh napomôže zapojenie domácich poradných skupín do stanovovania priorít pre jednotlivé krajiny a do pracovných programov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. EHSV na druhej strane súhlasí s očakávaním, že organizácie občianskej spoločnosti by mali poskytovať včasné a riadne a fakticky podložené príspevky, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu, stanovenie priorít a riešenie otázok týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja.

5.6.

Skutočná výmena názorov medzi členmi domácej poradnej skupiny z EÚ a partnerských krajín sa musí rozvíjať prostredníctvom pokračujúcich diskusií a kontaktov. Prvoradý význam má častejšie organizovanie schôdzí domácich poradných skupín z EÚ a partnerských krajín a mala by sa zvážiť spolupráca v rámci špecializovaných tematických podskupín alebo cielených seminárov. Ďalším prínosom by bola spolupráca s vládami oboch obchodných partnerov nad rámec každoročných fór občianskej spoločnosti medzi jednotlivými zasadnutiami. Postupnosť spoločných zasadnutí by mala umožniť domácim poradným skupinám zmysluplne informovať zástupcov fóra občianskej spoločnosti a Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj a prispievať k nim prostredníctvom spoločných vyhlásení a v súčinnosti s predsedami a podpredsedami domácich poradných skupín, ktorí vo Výbore pre obchod a udržateľný rozvoj prezentujú názory, ako je to už zavedené v rámci dohody CETA a dohody s Kóreou.

5.7.

EHSV sa domnieva, že domácim poradným skupinám a podporným sekretariátom domácich poradných skupín EHSV by sa mali prideliť dostatočné finančné zdroje a poskytnúť technická pomoc, aby mohli riadne plniť svoje úlohy a napĺňať očakávania. Podobne budú musieť útvary Komisie vyčleniť dostatočné zdroje potrebné na to, aby sa účinne presadil posilnený prístup k obchodu a udržateľnému rozvoju. Mali by sa dôkladne posúdiť predbežné skúsenosti so zahrnutím celej obchodnej dohody nad rámec obchodu a udržateľného rozvoja, ako je to v dohode o obchode a spolupráci so Spojeným kráľovstvom. Rozšírenie členstva domácej poradnej skupiny v rámci celej dohody by mohlo mať neželané dôsledky, pokiaľ ide o požadované know-how domácej poradnej skupiny v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja.

5.8.

EHSV víta užšiu spoluprácu expertnej skupiny pre obchod a udržateľný rozvoj s členskými štátmi, ako aj vlastnú ambíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o užšiu spoluprácu domácich poradných skupín vrátane každoročnej diskusie s ich zástupcami. Za dôležitú súčasť kolektívneho monitorovania považuje EHSV tiež pravidelnú intenzívnu výmenu informácií medzi monitorovacími skupinami Európskeho parlamentu a stálymi spravodajcami a príslušnými domácimi poradnými skupinami.

5.9.

EHSV však poukazuje na významný nedostatok týkajúci sa životného cyklu dohôd, konkrétne na výraznejšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesu rokovaní. Výbor predložil návrhy na novú metodiku rokovaní (5), ktorou sa stanovuje nový plán s cieľom zabezpečiť, aby boli organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri skutočne zapájaní do rokovaní. Cieľom tohto návrhu je zaistiť transparentnosť rokovaní o dohode a zároveň zabezpečiť ich dôvernosť.

5.10.

V tejto súvislosti EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho opakovaná výzva na opätovné vytvorenie expertnej skupiny pre dohody o voľnom obchode nebola v oznámení zohľadnená, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby takéto opatrenie prijala. Jej vytvorenie sa považovalo za kľúčový krok v stratégii Komisie na zlepšenie spolupráce s občianskou spoločnosťou v obchodnej politike a na zvýšenie transparentnosti a predstavovalo logické pokračovanie poradnej skupiny pre TTIP. Svojim vymenovaným členom z európskych organizácii, podnikov, odborových zväzov a občianskej spoločnosti umožňovala viesť rokovania o všetkých obchodných dohodách EÚ a poskytovala podnety ku kľúčovým návrhom EÚ, ako je reforma WTO, keďže išlo o skupinové diskusné fórum formulujúce zmysluplné a seriózne názory na obchodnú politiku EÚ, pokiaľ ide o prepájanie výziev a príležitostí, ktoré ponúkajú obchodné dohody pre rôzne záujmové skupiny, ktoré zastupuje, a v miere, v akej to nebolo možné v rámci ad hoc dialógu s občianskou spoločnosťou. So zvýšeným zameraním na vykonávanie a presadzovanie programu EÚ v oblasti obchodu by obnovená expertná skupina mohla poskytnúť aj hodnotné smerovanie a poradenstvo ako stály orgán.

---

(1)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2022 o výsledku preskúmania pätnásťbodového akčného plánu pre obchod a udržateľný rozvoj, ktoré uskutočnila Komisia (2022/2692(RSP)) a Závery Rady o preskúmaní obchodu a udržateľnosti, 17. októbra 2022.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Obchod a udržateľný rozvoj novej generácie – preskúmanie 15-bodového akčného plánu (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40).

(3)  Spoločné závery domácej poradnej skupiny Kórei a domácej poradnej skupiny EÚ, september 2022.

(4)  Neoficiálny dokument o domácich poradných skupinách EÚ, október 2021.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 290, 29.7. 2022, s. 11).