Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dlhodobý odkaz Európskeho roka mládeže: uplatňovanie hľadiska mládeže a posilnenie jej postavenia

(2023/C 100/01)

Návrh predkladá predseda sekcie SOC Laurenţiu PLOSCEANU na žiadosť koordinačnej skupiny pre Európsky rok mládeže [(Katrīna LEITĀNE (predsedníčka), Neža REPANŠEK, Michael MCLOUGHLIN, Nicoletta MERLO, Mateusz Maciej SZYMANSKI, Florian MARIN, Pierre BOLLON, Dolores SAMMUT BONNICI a Davor MAJETIĆ)]

Právny základ	článok 50 rokovacieho poriadku
	Uznesenie
Dátum schválenia na plenárnom zasadnutí	15. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	150/0/1

Napriek neistote v súvislosti s vojnou na Ukrajine, pandémiou COVID-19 a klimatickou krízou sú mladí ľudia naďalej motorom európskeho projektu a ich kreativita, energia a nadšenie sú hnacou silou jeho udržateľnosti. Rozhodnutia prijaté dnes určujú náš svet zajtrajška. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby mladí ľudia mali vplyv na rozhodnutia týkajúce sa ich budúcnosti, keďže aj nepriame politiky môžu mať veľký vplyv a význam pre mladých ľudí a budúce generácie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v decembri 2021 vyhlásila rok 2022 za Európsky rok mládeže, pretože „Európa potrebuje všetkých svojich mladých ľudí“ a „naša Únia musí mať dušu a víziu, ktoré ich oslovia (1)“. Okrem toho, ako uviedla komisárka Mariya Gabrielová, „Európsky rok mládeže by mal priniesť zmenu paradigmy pokiaľ ide o to, ako začleňujeme mladých ľudí do politík a rozhodovania (2)“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vo svojom stanovisku o (3) stratégii EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 vyzýva na to, aby sa dôraz kládol na medzisektorový prístup s celostným pohľadom na mladých ľudí a ich potreby a práva, a zdôrazňuje, že „EHSV je presvedčený, že účasť mládeže na rozhodovacích procesoch by sa mala podporovať aj nad rámec jednorazových podujatí. Pri ďalšom rozvíjaní dialógu o mládeži treba navyše zlepšiť úlohu mládežníckych dobrovoľníckych organizácií a národných rád mládeže a využiť ďalšie možnosti. Inštitúcie EÚ by mali ísť v tejto súvislosti príkladom, pričom EHSV by mal zaujať popredné miesto spomedzi inštitúcií, ktoré posilňujú účasť mladých ľudí na úrovni EÚ.“

EHSV už niekoľko snaží o začlenenie hlasu mladých ľudí do svojej práce a do rozhodovacieho procesu EÚ štruktúrovaným a zmysluplným spôsobom, a to zahrnutím rôznych rozmerov, ako je klíma a udržateľnosť (4); zriadením okrúhlych stolov mládeže o klíme a udržateľnosti a zapojením delegáta mládeže do oficiálnej delegácie EÚ na zasadnutiach konferencie zmluvných strán UNFCCC, ako aj do delegácie EHSV; zdôrazňovaním úlohy vzdelávania pre udržateľný rozvoj (5); analýzou zamestnanosti a situácie na trhu práce a jeho právnej úpravy (6); začleňovaním mládeže do prípravy národných plánov obnovy (7), v ktorých sa vyzýva na lepšie zapájanie mládežníckych organizácií do vykonávacích a monitorovacích fáz plánov a do rozhodovacích procesov; politikou v oblasti mládeže na západnom Balkáne (8), v rámci ktorej EHSV vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala západný Balkán, pokiaľ ide o zlepšovanie účasti mládeže; uplatňovaním hľadiska mládeže vo všetkých oblastiach politiky na úrovni EÚ zavedením Mládežníckeho testu EÚ (9), ktorý zahŕňa aj konkrétne odporúčania a návrhy, a návrhom na posilnenie interného zapájania mladých ľudí a mládežníckych organizácií do práce EHSV.

EHSV zároveň privítal návrh (10) vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže a uviedol, že je pripravený zohrávať vedúcu úlohu v rámci Európskeho roka mládeže na základe svojich úspešných iniciatív, ako sú Vaša Európa, váš názor, okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti a mládežnícky delegát EHSV v programe COP. EHSV má jedinečné postavenie vhodné na uľahčovanie spolupráce s mládežníckymi sieťami. EHSV preto zriadil koordinačnú skupinu pre Európsky rok mládeže s cieľom zabezpečiť zastúpenie a viditeľnosť tejto iniciatívy v rámci výboru a koordinovať prebiehajúce iniciatívy týkajúce sa mládeže. Koordinačná skupina pre Európsky rok mládeže dostala mandát na posilnenie spolupráce s mládežníckymi organizáciami a mladými ľuďmi počas Európskeho roka mládeže i mimo neho a na spoluprácu s ostatnými inštitúciami EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť lepšiu prierezovú integráciu mladých ľudí do ich každodenných činností.

Koordinačná skupina pre Európsky rok mládeže vypracovala návrh uznesenia, v ktorom vyzýva inštitúcie EÚ a vlády členských štátov, aby zabezpečili dlhodobý odkaz Európskeho roka mládeže tým, že podporia zapojenie mládeže do tvorby politík a rozhodovania na všetkých úrovniach a podporia mechanizmy účasti mladých ľudí a mládežníckych organizácií. EHSV zároveň opätovne potvrdzuje svoj záväzok posilniť v rámci svojej práce angažovanosť mládeže a podporovať uplatňovanie hľadiska mládeže na všetkých úrovniach v záujme jednotnejšej a silnejšej Európy.

„Nemôžeme vždy budovať budúcnosť pre našu mládež, no môžeme budovať našu mládež pre budúcnosť.“ Franklin D. Roosevelt

1.   Dlhodobý odkaz Európskeho roka mládeže v EHSV

1.1.

EHSV sa domnieva, že všetky zainteresované strany musia nadviazať na rokovania v rámci Európskeho roka mládeže a musia k nim pristupovať otvorene. Je veľmi dôležité, aby tento rok zanechal konkrétne posolstvo, pričom práca na nadväzujúcich opatreniach bude pokračovať aj počas Európskeho roka zručností a neskôr. V stratégii EÚ pre mládež a v rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa tiež predpokladá, že sa podniknú dôležité kroky s cieľom štruktúrovanejšieho a zmysluplnejšieho zapojenia mladých ľudí do budovania budúcnosti Európy.

1.2.

EHSV sa domnieva, že organizácie občianskej spoločnosti, a najmä mládežnícke organizácie, majú zásadný význam, pokiaľ ide o určenie inovatívnych participatívnych nástrojov na začlenenie hľadiska mládeže do tvorby politík na všetkých úrovniach a vo všetkých politických oblastiach, a zdôrazňuje, že v spojitosti s posilňovaním aktívneho občianstva a ochranou základných ľudských práv a demokratických hodnôt zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti vo vzťahu k mladým ľuďom dôležitú úlohu.

1.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že občiansky priestor pre mládežnícke organizácie sa zmenšuje (11), a vyzdvihuje jeho demokratický význam. EHSV žiada, aby sa prijali opatrenia na posilnenie postavenia mládežníckych organizácií a poskytli udržateľné zdroje, vďaka ktorým sa zvýši schopnosť týchto organizácií zastupovať a obhajovať svoje práva a záujmy.

1.4.

EHSV vo svojich stanoviskách v posledných rokoch podčiarkuje úspešné iniciatívy zamerané na štruktúrovanú a zmysluplnú účasť mládeže (12) a zaväzuje sa rozvíjať nové iniciatívy s cieľom podporiť zapájanie mladých ľudí a ich vyhliadky do tvorby politík.

1.5.

EHSV sa domnieva, že aktívna účasť mládeže na tvorbe politík a rozhodovaní má zásadný význam pre budovanie budúcnosti Európy a vytváranie vízie, ktorá mladých ľudí osloví (segment 10). Nabáda preto inštitúcie EÚ, aby uplatňovali Mládežnícky test EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa celá tvorba politík na úrovni EÚ vnímala z pohľadu mládeže.

1.6.

EHSV v nadväznosti na návrhy predložené v stanovisku na tému Mládežnícky test EÚ vyzýva na začlenenie hľadiska mládeže do tvorby politík na všetkých úrovniach a na rozvoj spoločného prístupu k štruktúrovanému a zmysluplnému zapojeniu mládeže vo všetkých inštitúciách EÚ. Mali by vychádzať z týchto pilierov: — spoločné vytváranie iniciatív/projektov/podujatí súvisiacich s mládežou so zapojenými mládežníckymi organizáciami od samého začiatku, pričom sa zaručí, že budú mať možnosť vyjadriť sa ku každému kroku v rámci procesu, — spoločná zodpovednosť za iniciatívy/projekty/podujatia s mládežníckymi organizáciami, ktorým sa umožní, aby zohrávali vedúcu úlohu vzhľadom na ich priority a potreby, — posilnenie kapacít mládežníckych organizácií, pokiaľ ide o potrebné finančné zdroje a primerané nástroje na účasť, — vytváranie štruktúrovaných a zmysluplných nadväzujúcich procesov nad rámec ad hoc schôdzí a výziev na konzultácie.

1.7.

EHSV sa zaväzuje zriadiť v rámci svojej štruktúry stálu skupinu s cieľom vytvoriť transparentné a prierezové koordinačné mechanizmy na začlenenie hľadiska mládeže do svojej práce a ďalej skúmať a zvážiť možné spôsoby uplatňovania koncepcie Mládežníckeho testu EÚ pri svojej práci so zámerom rozvinúť konzistentný prístup k zapájaniu mládeže do EHSV.

1.7.1.

EHSV okrem toho vyzýva na vytvorenie štruktúry, ktorá bude zastupovať a/alebo zapájať mládežnícke organizácie vo všetkých inštitúciách EÚ, a/alebo prípadne platformy zainteresovaných strán, ako je Európska platforma pre obehové hospodárstvo, ktorá by patrila do pôsobnosti EHSV. Keďže dialóg EÚ s mládežou je najpodstatnejším participatívnym procesom Európy, do ktorého sa zapájajú osoby s rozhodovacou právomocou a mladí ľudia, ktorí diskutujú o otázkach a spoločne navrhujú riešenia, mohli by sa zároveň prijať ďalšie kroky na posilnenie tohto participatívneho mechanizmu, napríklad zavedením štruktúry spoločného riadenia (13), na čele ktorej by tiež stál EHSV.

1.8.

EHSV naliehavo vyzýva na väčšie zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov, od vypracúvania legislatívnych návrhov a iniciatív až po ich vykonávanie, monitorovanie a následné opatrenia. Tento prístup sa od roku 2021 uplatňuje v delegácii EÚ na zasadnutiach zmluvných strán UNFCC, na ktorých má delegácia aspoň jedného mladého delegáta. EHSV dôrazne odporúča, aby ostatné delegácie EÚ prijali podobný prístup a zohľadnili medzigeneračnú perspektívu.

1.9.

S cieľom posilniť vlastnú úlohu EHSV pri preklenutí priepasti medzi tvorcami politík a mládežníckymi organizáciami a mladými ľuďmi na vnútroštátnej aj európskej úrovni sa odporúča v prvom rade vytvoriť transparentný, štruktúrovaný a zmysluplný mechanizmus účasti mládeže na účinnej koordinácii legislatívnej činnosti, napríklad formou panelovej diskusie mládeže. Ďalej sa odporúča spolupracovať s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami a zapájať ich do svojej práce. Okrem toho by sa na všetkých úrovniach a vo všetkých členských štátoch mala zabezpečiť koordinácia a výmena osvedčených postupov v oblasti zapojenia mládeže a cielenejšia osvetová činnosť. V rámci EHSV a medzi členmi treba najmä posilňovať vzťahy s národnými mládežníckymi organizáciami a zamerať sa na miestne mládežnícke projekty.

1.10.

Vzhľadom na súčasné turbulentné geopolitické súvislosti je zároveň nevyhnutné zabezpečiť zapojenie mladých ľudí do oblastí týkajúcich sa udržateľnosti, bezpečnosti a budovania mieru. EHSV víta nedávno prijatý akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ a v roku 2023 k nemu prijme stanovisko z vlastnej iniciatívy. EHSV okrem toho vyzýva EÚ na ďalšiu podporu západného Balkánu pri zlepšovaní účasti mládeže so zohľadnením pozitívneho vzťahu medzi vzdelávacou mobilitou alebo mobilitou v odbornej príprave a občianskou a politickou angažovanosťou mladých ľudí. Rovnaká zásada by sa mala zohľadniť vo vzťahoch s Ukrajinou a Gruzínskom. EHSV trvá na posilnení spolupráce v spojitosti s politikami v oblasti mládeže s kandidátskymi krajinami.

1.11.

EHSV sa bude snažiť systematicky zohľadňovať hlas mladých ľudí vo svojich stanoviskách vrátane stanovísk z vlastnej iniciatívy a prieskumných stanovísk prijatých na žiadosť rotujúcich predsedníctiev alebo iných európskych inštitúcií. Vďaka svojim vynikajúcim vzťahom s nimi EHSV urobí všetko pre to, aby ich presvedčil, že tieto požiadavky by sa mali týkať aspektov súvisiacich s mladými ľuďmi.

2.   Smerovanie na nadchádzajúce roky: spoločne budovať lepšiu – ekologickejšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu – budúcnosť

2.1.

EHSV zdôrazňuje význam zvyšovania úrovne vedomostí a informovanosti mladých ľudí o európskych inštitúciách, fungujúcich mechanizmoch, oblastiach činnosti, konkrétnych príkladoch každodenných činností a príležitostiach na osobný a profesijný rozvoj mládeže. Počet európskych programov určených na výmenu skúseností a odbornej prípravy (Erasmus+, Discover EU atď.) by sa mal zvýšiť na miestnej aj externej úrovni, rovnako ako programy pod spoločným dohľadom s inými vzdelávacími inštitúciami v danej krajine a v zahraničí. EHSV bude podporovať a podnecovať svojich členov, aby organizovali iniciatívy na miestnej úrovni zamerané na mládež.

2.2.

EHSV poukazuje na potrebu vytvoriť a zaručiť všetkým mladým ľuďom rámec účasti na rozhodovacom procese na európskej a vnútroštátnej úrovni budovaním inštitúcií, ktoré sú otvorenejšie a ochotnejšie spolupracovať s mladými ľuďmi. Osobitne dôležité je umožniť znevýhodneným, zraniteľným a marginalizovaným mladým ľuďom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch. Prioritou by mala byť podpora účasti mladých ľudí na politických voľbách. Účasť mládeže prispieva aj k tvorivosti a inováciám. Mladí ľudia musia byť vypočutí a ich občianska účasť a zapojenie v rámci komunity by sa mali podporovať už v mladom veku.

2.3.

EHSV odporúča zaviesť programy druhej šance a programy gramotnosti pre osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a prijať opatrenia na zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky zabezpečením poradenstva, podpory a programov sociálnej ochrany určených mladým ľuďom z vidieckych oblastí a chudobných rodín s cieľom uľahčiť prístup k vzdelávaniu.

2.4.

Je potrebné dosiahnuť vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom zabezpečiť, aby mal každý jednotlivec poznatky, zručnosti, kompetencie a postoje, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti. Mladí ľudia musia mať zručnosti, ktoré im umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny na trhu práce (14), pričom sa treba zamerať na najzraniteľnejšie osoby. Kvalifikovaní pracovníci zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o zabezpečenie európskej konkurencieschopnosti, ako sa uznáva aj v návrhu Európskej komisie týkajúcom sa Európskeho roka zručností 2023 (15), ako aj o zabezpečenie dobrých pracovných podmienok, predvídateľnosti kariéry a prístupu k príležitostiam. Mala by sa povzbudzovať účasť vo vzdelávacích inštitúciách. V súvislosti s mládežou by malo byť prioritou vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. Takisto je potrebné pokročiť v reforme vzdelávania, riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zamerať sa na celoživotné vzdelávanie, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností (16).

2.5.

EHSV žiada, aby sa mladým ľuďom z vidieckych oblastí uľahčil prístup k vzdelávaciemu systému zabezpečením materiálnej a digitálnej infraštruktúry potrebnej pre vysokokvalitný vzdelávací proces, najmä v oblasti udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia.

2.6.

EHSV v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti nabáda členské štáty, aby vytvorili špecializovaný prístup do škôl pre ľudí so zriedkavými chorobami alebo ľudí, ktorí nemôžu navštevovať školu zo zdravotných dôvodov, a aby prioritne zaručili potrebnú infraštruktúru na zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelávaniu pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa na nikoho nezabudlo.

2.7.

Vzdelávanie je kľúčovým faktorom umožňujúcim plnenie všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja. EHSV preto podporuje prácu Európskej komisie zameranú na vzdelávanie orientované na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj a vyzýva členské štáty, aby zodpovedajúcim spôsobom zaviedli a transformovali vzdelávanie vo svojich krajinách (17).

2.8.

EHSV navrhuje, aby sa spolu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou usporiadali informačné a poradenské stretnutia alebo vypracovali vzdelávacie osnovy zamerané na vysvetlenie základných prvkov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť trhu práce, v ktorých by sa uvádzali pojmy ako zamestnávateľ, pracovná zmluva atď. V tejto súvislosti by sa mali vyčleniť dostatočné zdroje, najmä pre zraniteľných mladých ľudí a tých, ktorí majú atypické formy zamestnania. Rovnaké informácie by mali byť zamerané aj na mladých migrantov prichádzajúcich do neznámej krajiny, aby sa rýchlejšie začlenili do novej spoločnosti a jej vzdelávacích a pracovných systémov a kultúry. V celosvetovom meradle by sa mladým ľuďom malo poskytnúť viac prostriedkov na to, aby sa dozvedeli o témach, ako je finančné vzdelávanie, a čo je veľmi dôležité, aby získali rozsiahle znalosti o svojich právach ako občanov a pracovníkov. Toto všetko významne pomôže mladým ľuďom pripraviť sa na svoj budúci dospelý život.

2.9.

EHSV už uviedol, že podnikanie môže tiež zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o zlepšenie konkurencieschopnosti, inovácie a blahobytu, ako aj rozvoj sociálneho a zeleného hospodárstva, a to ešte viac v kontexte obnovy po pandémii. Podpora podnikateľského vzdelávania s cieľom rozvíjať podnikateľské zručnosti by mohol byť spôsob, ako vytvárať profesijné dráhy, najmä v radoch mladých ľudí (18).

2.10.

EHSV nabáda, aby sa hľadali vhodné riešenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť kontrolu cien nájomného a uľahčiť mobilitu na vzdelávacie alebo profesionálne účely a zaviesť tiež program výstavby sociálneho bývania pre mladých ľudí, najmä vo veľkých mestách a centrách hospodárskeho rozvoja.

2.11.

EHSV žiada, aby mladí ľudia mali lepší prístup ku kvalitným zdravotníckym službám, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí z vidieckych oblastí, a to zvýšením počtu nemocničných jednotiek alebo mobilných zariadení, ktoré poskytujú základné lekárske služby, a uskutočňovaním kampaní na zvýšenie povedomia vo vzdelávacích inštitúciách zameraných na témy ako je prevencia úrazov, poruchy stravovania, duševné zdravie a všeobecné vzdelávanie v oblasti zdravia a reprodukčné zdravie, ktoré sú dôležitými predmetmi. Mali by sa vypracovať konkrétne výskumné programy na pomoc mladým ľuďom v boji proti chorobám (ako je rakovina), keďže lieky navrhnuté pre dospelých sú pre nich často nevhodné.

2.12.

EHSV žiada, aby sa prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti v školách a so zapojením mládeže a občianskej spoločnosti zvyšovalo a nepretržite vyvíjalo úsilie zamerané na dopravnú výchovu, prevenciu pohlavne prenosných chorôb, prevenciu šikanovania a nenávistných prejavov, konzumácie tabaku, alkoholu a drog.

2.13.

EHSV navrhuje zabezpečiť, aby mladí ľudia mali prístup k systémom formálneho zastúpenia vo vzťahoch so zainteresovanými subjektmi na trhu práce, a v súvislosti so slobodou združovania a právom, ako aj slobodu združovania a právo pracovníkov a zamestnávateľov zakladať organizácie a vstupovať do nich podľa vlastného výberu pre všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí nemajú prácu alebo majú neisté pracovné miesta.

2.14.

EHSV vyzýva na posilnenie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, aby mohli zastupovať mládež a uľahčiť proces prechodu zo školy do aktívneho pracovného života, a zapojiť mládežnícke organizácie do inštitúcií sociálneho dialógu, kolektívneho vyjednávania a do tripartitných organizácií, ktoré majú zodpovednosť na trhu práce.

2.15.

EHSV požaduje modernizáciu a posilnenie inštitúcií pôsobiacich na trhu práce s cieľom prispôsobiť služby, ktoré poskytujú, špecifikám mladých ľudí, aby boli ľahko dostupné, dynamické, priateľské a menej byrokratické.

2.16.

EHSV žiada, aby sa zaručilo spravodlivé zaobchádzanie, pokiaľ ide o rovnosť príležitostí medzi ženami a mužmi, ale aj pokiaľ ide o mladých ľudí v porovnaní s inými vekovými kategóriami, najmä so zreteľom na mzdy, pracovné podmienky, odbornú prípravu a možnosti kariérneho postupu v práci. Práca stážistov, najmä mladých ľudí, by nemala znamenať vykorisťovanie a nemala by byť nástrojom na obchádzanie pracovnoprávneho vzťahu. Neplatené stáže alebo stáže bez nároku na odmenu môžu mať veľmi negatívny vplyv na skúsenosti mladých ľudí s trhom práce (19) a treba ich zakázať (20). Zastúpenie mládeže by sa malo ďalej posilňovať.

2.17.

EHSV sa domnieva, že je potrebné podporiť sociálne hospodárstvo, keďže tento sektor aktívne pomáha sociálne marginalizovaným mladým ľuďom a iným zraniteľným osobám, najmä prostredníctvom opatrení zameraných na zvyšovanie sebavedomia, komunikáciu atď.

2.18.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na situáciu, ktorú spôsobila pandémia v dôsledku nízkej dostupnosti zdravotníckych služieb, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom pomôcť mladým ľuďom odhaliť príznaky problémov v oblasti duševného zdravia a pohody a čo najväčším počtom kanálov šíriť správne informácie, aby bolo možné identifikovať hodnotné informácie a oddeliť ich od falošných prísľubov pomoci/podpory vrátane použitia zdravotníckych nástrojov v tomto smere.

2.19.

EHSV vyzýva na reformu systémov sociálnej ochrany a pracovnoprávnych predpisov s cieľom prispôsobiť ich novým skutočnostiam a formám práce a zabezpečiť, aby sa následné zmeny v oblasti práce mohli v budúcnosti rýchlejšie prispôsobiť a regulovať, a to pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych modelov pracovnoprávnych vzťahov a autonómie sociálnych partnerov.

2.20.

EHSV navrhuje, aby boli dôchodkové systémy a systémy sociálnej ochrany prepojené s hospodárskou a sociálnou realitou mladých ľudí a aby boli spravodlivé, inkluzívne a prispôsobené reálnej situácii na trhu práce, čím sa zabezpečí ochrana mladých ľudí, ktorí vykonávajú nové formy práce, a tých, ktorí nie sú zamestnaní. Prioritou musia byť kvalitné pracovné miesta pre všetkých mladých ľudí.

2.21.

EHSV poukazuje na to, že obdobie pandémie koronavírusu ukázalo, že okrem stability a predvídateľnosti zamestnanosti sú dôležité aj otázky v oblasti zdravia a bezpečnosti vrátane psychosociálnych rizík. Je potrebné nadviazať dialóg s mladými ľuďmi o tom, ako v budúcnosti predchádzať problémom v tejto oblasti. Na uľahčenie účasti mladých ľudí na trhu práce je dôležitá dostupnosť rôznych foriem zamestnania na základe noriem stability a kvality. Okrem toho sú potrebné opatrenia na posilnenie dohľadu nad podmienkami zamestnávania mladých ľudí vrátane posilnenia inšpekcií práce.

2.22.

EHSV požaduje ochranu práv mládeže a zabezpečenie sociálnej ochrany prostredníctvom rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ochranu práva na súkromný život a zachovanie priestoru na kolektívne vyjednávanie. Malo by sa podporovať hľadanie spôsobov, ako uľahčiť primeranú flexibilitu, pokiaľ ide o rozvrhnutie pracovného času na ukončenie štúdia.

2.23.

EHSV žiada, aby sa uplatňovala väčšia synergia medzi rôznymi nástrojmi zameranými na mládež, ako je záruka pre mladých ľudí a Záruka pre deti. Mladým ľuďom by sa mala poskytnúť skutočná záruka, ktorá im umožní mať predvídateľné kariérne vyhliadky. Verejné financovanie na podporu mladých ľudí na trhu práce by nemalo prispievať k neistote a zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do pomoci mladým ľuďom na trhu práce by malo naďalej zostať prioritou.

2.23.1.

EHSV sa snaží zabezpečiť, aby sa pre všetky deti a mladých ľudí, ktorým chýba náležitá rodičovská starostlivosť, zabezpečila primeraná a kvalitná náhradná starostlivosť, a aby súrodenci mohli zostať spolu, pokiaľ je to v ich najlepšom záujme, keďže vzťahy sú za týchto okolností ešte dôležitejšie,. Vo všeobecnosti je dôležité, aby podporné mechanizmy neskončili náhle, keď mladí ľudia dosiahnu vek 18 rokov.

2.24.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné primerane riešiť hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy, ktoré prináša súčasný hospodársky model, najmä pre mladých ľudí. Treba pritom pamätať na to, že pri vytváraní ekologickejších, spravodlivejších, inkluzívnych a udržateľných spoločností viac zameraných na blahobyt by sa mal zohľadňovať najmä záujem mládeže ako základného piliera budúcnosti. Mládež by mala byť prierezovou témou/cieľom investícií v rámci EŠIF.

2.25.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zabezpečiť, aby mladí ľudia mali možnosť založiť si rodinu. Pre stabilitu a budúcnosť Európy má zásadný význam zvýšiť úsilie a motivovať mladých ľudí, aby si založili rodinu a mali deti. Preto je v tejto súvislosti nevyhnutné zabezpečiť prístup k bývaniu, službám v oblasti starostlivosti o deti a pružnej sociálnej podpore vytvorením špecializovaného programu EÚ.

2.26.

EHSV dôrazne žiada, aby sa mladšej generácii poskytol skutočne demokratický a pluralitný verejný priestor na to, aby vyjadrili svoje názory bez strachu z vylúčenia alebo nenávisti. Zároveň je mimoriadne dôležité rozširovať poznatky a zvyšovať povedomie o manipulácii s informáciami a dezinformáciách.

---

(1)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/speech_21_4701.

(2)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_5226.

(3)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež [COM(2018) 269 final] (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 142).

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 38).

(6)  Informačná správa EHSV na tému Rovnaké zaobchádzanie s mladými ľuďmi na trhu práce (pripravované).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako zaručiť dôstojnú prácu pre mladých ľudí a zabezpečiť začlenenie ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, prostredníctvom vhodnej prípravy národných plánov obnovy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 27).

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mládežnícka politika na západnom Balkáne ako súčasť inovačnej agendy pre západný Balkán (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 44).

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mládežnícky test EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 46).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku mládeže 2022 [COM(2021) 634 final – 2021/0328(COD)], Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 122).

(11)  SAFEGUARDING20CIVIC20SPACE20FOR20YOUNG20PEOPLE20IN20EUROPE202020_v4.02028129.pdf (youthforum.org).

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež [COM(2018) 269 final] (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 142); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dosiahnuť štruktúrované zapojenie mladých v oblasti klímy a udržateľnosti v rozhodovacom procese EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 44); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku mládeže 2022 [COM(2021) 634 final – 2021/0328(COD)], Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 122); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mládežnícky test EÚ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 46.

(13)  Systém spoločného riadenia Rady Európy.

(14)  Pozri napríklad stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy propagovať z hľadiska celoživotného vzdelávania zručnosti, ktoré Európa potrebuje na vytvorenie spravodlivejšej, súdržnejšej, udržateľnejšej, digitálnejšej a odolnejšej spoločnosti (prieskumné stanovisko na žiadosť portugalského predsedníctva) (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 27), body 1.2 a 2.3.

(15)  Komisia začína s prípravou Európskeho roka zručností (europa.eu).

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Rovnaké zaobchádzanie s mladými ľuďmi na trhu práce (pripravované).

(17)  17. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 38).

(18)  Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príspevok EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2023 (Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 1), bod 4.14.

(19)  19. Informačná správa EHSV na tému Rovnaké zaobchádzanie s mladými ľuďmi na trhu práce (pripravované).

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ako zaručiť dôstojnú prácu pre mladých ľudí a zabezpečiť začlenenie ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, prostredníctvom vhodnej prípravy národných plánov obnovy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 27), bod. 1.9.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rodovo podmienené investície v národných plánoch obnovy a odolnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/02)

Spravodajkyňa:

Cinzia DEL RIO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	163/5/14

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) pripomína, že len väčšia a lepšia hospodárska a sociálna konvergencia v Európskej únii môže pomôcť zabezpečiť úplnú rodovú rovnosť a podporiť rovnaké príležitosti zameraním sa na opatrenia a stratégie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv.

1.2.

EHSV poukazuje na to, že väčšinu národných plánov obnovy a odolnosti vypracovali členské štáty bez ex ante posúdenia vplyvu jednotlivých investícií na odstránenie rodových nerovností a uľahčenie prístupu žien na trh práce a ich udržania sa na ňom. Len malý počet štátov zaujal strategický prístup prostredníctvom osobitných a prierezových opatrení a reforiem pri šiestich investičných osiach v rámci národného plánu obnovy a odolnosti. Metodika prijatá Európskou komisiou (EK) je založená na posúdení vplyvu vykonávania zavedených opatrení. EHSV preto odporúča, aby EK vo fáze hodnotenia stanovila porovnateľné špecifické ukazovatele na meranie zlepšenia v oblasti rovnakého odmeňovania, prístupu na trh práce, zosúladenia pracovného času a starostlivosti, podpory samostatnej zárobkovej činnosti žien.

1.3.

Medzi opatrenia zahrnuté v národných plánoch obnovy a odolnosti patria priame a nepriame kroky s rôznym vplyvom v krátkodobom alebo strednodobom až dlhodobom horizonte s cieľom podporiť prístup žien k zamestnaniu a ich udržanie v zamestnaní. Tieto opatrenia sa však javia neucelené a líšia sa v jednotlivých krajinách. EHSV považuje za prioritu, aby sa pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti zintenzívnili priame aj nepriame opatrenia, pre ktoré budú musieť existovať isté a trvalé investičné kanály s plánovaním zdrojov aj v strednodobom až dlhodobom horizonte.

1.4.

Pokiaľ ide o priame opatrenia na podporu zamestnanosti žien, EHSV sa domnieva, že stimuly na vytváranie stabilných a kvalitných pracovných miest pre ženy by mali mať prednosť pred inými príležitostnými stimulmi a mali by byť vylúčené zo zoznamu štátnej pomoci.

1.5.

EHSV žiada, aby sa posilnila doložka o udeľovaní bonusov podnikom, ktoré podporujú zamestnanosť žien, a to jej rozšírením na všetky projekty verejného obstarávania, a aby sa regulovali verejné výzvy na predkladanie ponúk pre vykonávacie subjekty, ktoré majú explicitne vymenované ciele v oblasti rodovej rovnosti.

1.6.

EHSV víta opatrenia na uľahčenie a podporu samostatnej zárobkovej činnosti stanovené v niektorých národných plánoch obnovy a odolnosti a dúfa, že podpora sa bude vzťahovať aj na odbornú prípravu v oblasti financií a riadenia a na prístup k finančným nástrojom.

1.7.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie o rodovej rovnosti, EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti je dôležité prijať opatrenia v daňovej oblasti tým, že sa daňovo zvýhodní druhý príjem v rodine, a to v prípade rodín s nízkym príjmom a menej majetných rodín s jedným rodičom.

1.8.

Nepriame opatrenia v národných plánoch obnovy a odolnosti zahŕňajú investície do služieb starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb. EHSV považuje za prioritu investovať zdroje do služieb na zosúladenie pracovného času a času venovaného dlhodobej starostlivosti, zaviesť doplnkové služby a sprístupniť ich pre domácnosti s nízkym príjmom.

1.9.

EHSV sa domnieva, že už nemožno odkladať konkrétne investície na podporu účasti žien v technických a vedeckých inštitútoch a na štúdiu vedecko-technických odborov (STEM) na univerzite, čo v strednodobom až dlhodobom horizonte môže podporiť zamestnanosť žien aj v odvetviach, v ktorých v súčasnosti dominujú muži.

1.10.

EHSV odporúča, aby sa národné plány obnovy a odolnosti plánovali koordinovane a komplementárne so všetkými ostatnými zdrojmi a programami EÚ, počnúc zdrojmi a programami určenými na súdržnosť a pre vidiecke oblasti. V hodnotení EK v rámci európskeho semestra s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny by sa tieto ciele mali zohľadniť z rodového hľadiska s novými ukazovateľmi, ktoré sú transparentné, dostupné a porovnateľné medzi jednotlivými krajinami a rozdelené podľa pohlavia.

1.11.

EHSV odporúča, aby sa rodové rozpočtovanie na všetkých úrovniach verejnej správy vo fáze európskeho semestra stalo povinným.

1.12.

Z dostupných údajov vyplýva, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti boli vo väčšine krajín zapojení slabo a len príležitostne. EHSV odporúča ich plné zapojenie do vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti na európskej, národnej aj miestnej úrovni.

2.   Úvod

2.1.

Cieľom tohto stanoviska je zdôrazniť reformy a investície s vplyvom na podporu rodovej rovnosti, ktoré plánujú členské štáty v národných plánoch obnovy a odolnosti, a to na základe dostupných informácií, ktoré aktualizujú aj Európska komisia, Európsky parlament (EP) a predsedníctvo Európskej únie. Treba poznamenať, že EIGE (Európsky inštitút pre rodovú rovnosť) vykonáva pre švédske predsedníctvo Rady EÚ v roku 2023 (1) štúdiu o rodovej rovnosti a uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti pri obnove po pandémii ochorenia COVID-19 týkajúcu sa opatrení plánovaných v národných plánoch obnovy a odolnosti s rodovým prístupom vo všetkých fázach národných plánov obnovy a odolnosti, od programovania po vykonávanie a hodnotenie, a o tom, do akej miery členské štáty považujú rodovú rovnosť za hybnú silu.

2.2.

Európska rada 21. júla 2020 vo svojich záveroch prijala plán Next Generation EU spolu s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027 (VFR na roky 2021 – 2027). VFR a NextGenerationEU zahŕňajú medzi svoje ciele podporu rovnakých príležitostí, pričom zabezpečujú, aby činnosti a akcie príslušných programov a nástrojov zahŕňali rodové hľadisko a mohli skutočne prispieť k dosiahnutiu rovnosti v súlade s európskou stratégiou.

2.3.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2) sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorého cieľom je podporovať obnovu po pandémii, presadzovať súdržnosť a investovať do zelenej a digitálnej transformácie. V nariadení sa výslovne uvádza, že národné plány obnovy a odolnosti musia podporovať rodovú rovnosť. EHSV súhlasí s vyjadreniami v nariadení o význame opatrení zameraných na boj proti rodovým nerovnostiam, keďže je v súlade s cieľmi Európskeho piliera sociálnych práv.

2.4.

EK vo svojom oznámení o ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2021 zo 17. septembra 2020 načrtla usmernenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám, ženám a mladým ľuďom, ktorí vstupujú na trh práce, a aby vytvorili kvalitné pracovné príležitosti.

2.5.

V delegovanom nariadení EÚ z 28. septembra 2021 sa stanovujú spoločné ukazovatele a podrobné prvky hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti, pričom sa určuje 14 ukazovateľov. Len štyri z identifikovaných ukazovateľov majú rodovo špecifickú klasifikáciu (3). Napríklad v prípade podporovaných podnikov riadených ženami neexistuje rozdelenie podľa rodu v ukazovateľoch 6 a 9.

2.6.

Vojna na Ukrajine v dôsledku ruskej agresie priniesla výrazné spomalenie, pričom vyhliadky rastu sú neisté, a to najmä pokiaľ ide o dodávky energie a prudký nárast nákladov, čo ovplyvňuje aj rozdelenie výdavkov a investícií národných rozpočtov. Táto neistota bude mať vplyv aj na vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti.

2.7.

Svet práce a spoločnosť ako celok sa usilujú zotaviť z krízy, pričom sa zameriavajú na dlhodobú hospodársku a sociálnu obnovu, na ktorej sú založené národné plány obnovy a odolnosti a ktorá sa nezaobíde bez prijatia rodovo orientovaného rámca na riešenie a prekonanie nerovností a rodových rozdielov, ktoré žiaľ prehĺbila kríza spôsobená ochorením COVID-19 v niektorých výrobných odvetviach, skupinách obyvateľstva a na niektorých územiach (4).

3.   Súvislosti, príprava financovania a pridelené zdroje v národných plánoch obnovy a odolnosti

3.1.

Európska komisia v júli predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o preskúmaní vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá sa zaoberá aj rodovými nerovnosťami (5) a v ktorej sa uvádza súčasný stav príspevkov prijatých od členských štátov na základe predložených národných plánov obnovy a odolnosti (6).

3.2.

Väčšina opatrení navrhovaných členskými štátmi má prierezové ciele a nie je nevyhnutne osobitne zameraná na rodovú rovnosť. Zo 129 navrhovaných opatrení sa doteraz začalo investovať len v 13 prípadoch. Nie všetky členské štáty plánujú reformy a zdroje, ktoré sa výslovne zameriavajú na rodové výzvy alebo uvádzajú ženy ako príjemcov. Slabé sú aj inovačné opatrenia v odvetviach s nízkou zamestnanosťou žien (7). Mnohé opatrenia sa sústreďujú na služby starostlivosti o deti, opatrovateľské služby a vzdelávanie. Zo správy Komisie vyplýva, že národné plány obnovy a odolnosti, v ktorých sa stanovuje strategický prístup prostredníctvom opatrení a reforiem zameraných na rodovú rovnosť, sa týkajú len niekoľkých krajín.

3.3.

Iné členské štáty uprednostňovali určité smerovania, ako sú opatrenia na podporu sociálnej a územnej súdržnosti, so zameraním na rovnaké príležitosti, ktoré často zahŕňa aj cieľ rodovej rovnosti, alebo opatrenia zamerané na zraniteľné skupiny, medzi ktoré často patria ženy a mladí ľudia. Napokon, opatrenia, ktoré majú sprevádzať zelenú a digitálnu transformáciu so zameraním na odbornú prípravu, pričom ženy v niektorých krajinách zaostávajú, pokiaľ ide o prístup k programom odbornej prípravy a rekvalifikácie. Treba uviesť, že väčšina členských štátov neoznačila rodovo motivované násilie za jednu z výziev v rámci opatrení na podporu rodovej rovnosti v národných plánoch obnovy a odolnosti.

3.4.

Národné plány obnovy a odolnosti boli vytvorené na základe ex ante posúdenia hospodárskej a sociálnej situácie na národnej úrovni, vo všeobecnosti s už stanovenými výdavkovými prioritami, v ktorých sa nezohľadnil rodový rozmer či už z hľadiska pridelených zdrojov alebo z hľadiska preskúmania obsahu predložených investičných projektov. Pôvodný návrh nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti neobsahoval žiadny odkaz na rodovú rovnosť ako cieľ a neuvádzal ženy ako osobitnú cieľovú skupinu prijímateľov. Až následne sa na základe tlakov hospodárskeho a sociálneho partnerstva a organizácií občianskej spoločnosti zaviedol do nariadenia uverejneného vo februári 2021 v národných plánoch obnovy a odolnosti rodový rozmer. To je tiež dôvod, prečo sa rodový rozmer a rodové rozpočtovanie nenachádzajú vo všetkých národných plánoch obnovy a odolnosti, ale len v tých, ktoré pôvodne stanovili kvalitu výdavkov a investícií orientovanú na rodovú rovnosť.

3.5.

V Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa od členských štátov vyžaduje, aby uviedli, ako národné plány obnovy a odolnosti riešia rodové nerovnosti, ale hodnotenie vplyvu sa vykoná len s prihliadnutím na výkonnosť prijatých opatrení. Je preto dôležité, aby EK merala účinnosť plánovaných činností a investícií vo fáze hodnotenia a zapojila hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, pričom treba použiť porovnateľné špecifické ukazovatele. Doteraz zozbierané údaje neodrážajú skutočnú situáciu na národnej úrovni. Preto je v súčasnosti ťažké povedať, aký vplyv majú niektoré opatrenia na boj proti rodovej diskriminácii, najmä prierezové, na šesť pilierov.

3.6.

Zo zdrojov pridelených na národné plány obnovy a odolnosti dnes nie je možné získať jasný obraz o investíciách podporovaných nielen z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj z doplnkových vnútroštátnych verejných a súkromných zdrojov zameraných výlučne na rodovú rovnosť v rôznych oblastiach pracovného a spoločenského života. Až vo fáze vykonávania bude možné vyčísliť pridelené zdroje.

3.7.

Podľa správy Komisie o osobitných opatreniach v oblasti rodovej rovnosti stanovených v národných plánoch obnovy a odolnosti sa však percentuálny podiel opatrení výrazne líši, od 11 % vo Švédsku po menej ako 1 % v Chorvátsku, pričom niekoľko krajín nedosahuje ani 2 %, ale bolo by tiež potrebné zvážiť vplyv nepriamych opatrení stanovených v národných plánoch obnovy a odolnosti a priamych a nepriamych opatrení stanovených so zdrojmi EÚ v NextGenerationEU, ktoré dopĺňajú národné plány obnovy a odolnosti, ako je napríklad REACT-EU a EPFRV (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka).

3.8.

Podľa správy EK a prvých informácií zhromaždených inštitútom EIGE sa javí, že situácia sa v tejto súvislosti v jednotlivých krajinách líši a opatrenia sú rozdrobené. Nie všetky krajiny majú údaje rozčlenené podľa pohlavia, a to aj napriek tomu, že o to požiadala EK, aby mohla pravidelne a včas podávať správy o výdavkoch súvisiacich s rodovou rovnosťou v národných plánoch obnovy a odolnosti na základe niektorých spoločných prvkov.

3.9.

Keďže hĺbkové analýzy podľa pohlavia ex ante pri vypracovaní národných programov reforiem nie sú dostupné vo všetkých členských štátoch, neexistuje žiadne hodnotenie vplyvu opatrení na dodatočné a kvalitné pracovné miesta a na kvalifikované pracovné miesta. Rodovú rovnosť považuje za všeobecnú prierezovú zásadu 14 krajín (8). Len Španielsko uviedlo kritérium uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (gendermainstreaming) v celom národnom pláne obnovy a odolnosti. Taliansko zaviedlo osobitné opatrenia pre rodovú rovnosť a rozpracovalo vplyv opatrení aj z hľadiska zvýšenia zamestnanosti, pretrvávajú však pochybnosti o ich skutočnej účinnosti a kvalite zásahov (9). V iných krajinách sa na podporu rodovej rovnosti počítalo s nepriamymi opatreniami, ako sú investície do rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, investície do opatrovateľských služieb, podpora odbornej prípravy v odboroch STEM, zlepšenie pracovných podmienok a odborná príprava, ktoré budú mať vplyv v strednodobom až dlhodobom horizonte, ale v súčasnosti ich nemožno kvantifikovať. Okrem týchto investícií niektoré členské štáty počítajú s opatreniami, ako sú stimuly na prijímanie do zamestnania a stimuly pre podnikanie žien.

3.10.

Niektoré krajiny venovali osobitnú pozornosť rodovému obstarávaniu (gender procurement) (10) s opatreniami podmienenosti pre nábor žien a mladých ľudí v rámci verejných zákaziek uzavretých so zdrojmi z národného plánu obnovy a odolnosti. Bolo by žiaduce regulovať verejné výzvy na predkladanie ponúk pre vykonávajúce subjekty s výslovným uvedením cieľov v oblasti rodovej rovnosti.

3.11.

Medzi inovačné národné plány obnovy a odolnosti v tejto oblasti patria napríklad národné plány obnovy a odolnosti Španielska, Talianska a Francúzska. V národnom pláne obnovy a odolnosti Španielska sa prijal významný záväzok, že všetky verejné administratívne postupy musia mať rodové hľadisko. Národný plán obnovy a odolnosti Talianska zaviedol usmernenia o rovnakých príležitostiach v zmluvách financovaných z národného plánu obnovy a odolnosti, v ktorých sa stanovuje uplatňovanie opatrení týkajúcich sa odmeňovania a vzorových doložiek v oznámeniach o výberových konaniach diferencovaných podľa odvetvia, typu a povahy projektu, s povinnosťou zabezpečiť, aby 30 % prijatých pracovníkov tvorili mladí ľudia vo veku do 36 rokov a ženy. Od podnikov sa takisto požaduje certifikácia rodovej rovnosti. Na druhej strane sa vo francúzskom národnom pláne obnovy a odolnosti stanovili pre podniky nové ukazovatele na výpočet rovnosti v profesionálnej oblasti a pokroku prostredníctvom akčného plánu, zatiaľ čo v írskom a chorvátskom národnom pláne obnovy a odolnosti sa podnikom, ktoré prijímajú kritériá na podporu rodovej rovnosti, priznávajú finančné prémie (11).

3.12.

Zo správy EK z júla 2022 vyplýva, že diskusie s hospodárskymi a sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti počas prípravy národných plánov obnovy a odolnosti boli veľmi slabé a len príležitostné. Sociálni aktéri a iné organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili veľké obavy v súvislosti s účasťou na fáze vykonávania a monitorovania opatrení. Odborníci na rodové otázky sa domnievajú (12), že bez spoľahlivých, porovnateľných, cielených údajov rozčlenených podľa rodu, ale predovšetkým údajov vysokej kvality a pokrývajúcich rôzne oblasti a sektory, bude ťažké posúdiť vplyv opatrení. EHSV dôrazne odporúča, aby boli sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú podpore rovnosti príležitostí, užšie zapojení do vykonávania, hodnotenia a monitorovania národných plánov obnovy a odolnosti, a to zo strany európskych inštitúcií, ako aj národných a regionálnych inštitúcií.

4.   Kontextové hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti

4.1.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zaraďuje dosiahnutie rodovej rovnosti (gender equality) medzi 17 cieľov spolu s cieľmi stanovenými v oznámení EK Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (13) v oblasti rovnakého zastúpenia v rôznych hospodárskych odvetviach a rozdielu v odmeňovaní žien a mužov.

4.2.

Stratégia pre rodovú rovnosť zahŕňa politiky a opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti, a to aj pokiaľ ide o komunitu LGBTIQ (14) a musí byť referenčným bodom pre vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa spoločne so všetkými stranami vykonávali kľúčové opatrenia zamerané na zabezpečenie rovnakej účasti a príležitostí na trhu práce, zníženie rozdielov v odmeňovaní za rovnakú prácu a nedostatočný prístup k vyšším riadiacim pozíciám, ako aj dosiahnutie rodovej rovnováhy v rozhodovacom procese a politike. EHSV vyzýva na urýchlené prijatie a vykonávanie smernice o transparentnosti odmeňovania (15), v ktorej sa stanovujú nástroje a opatrenia na národnej úrovni s cieľom riešiť a odstraňovať rozdiely, a požaduje dôkladné monitorovanie príčin a zodpovedností.

4.3.

Cieľ vyššej účasti žien na trhu práce je potrebné riešiť štrukturálnym a komplexným spôsobom, pričom sa zohľadnia hospodárske, vzdelávacie, geografické, sociálne a kultúrne hľadiská, a to aj v odľahlých a vidieckych oblastiach. V tejto súvislosti by sa mal prijať integrovaný prístup, ktorý by začlenil príspevok všetkých európskych, národných a regionálnych inštitúcií do systému účinných mechanizmov sociálneho dialógu so všetkými aktérmi a na rôznych úrovniach.

4.4.

EHSV konštatuje, že na zvýšenie účasti žien na trhu práce je naliehavo potrebné, aby všetky členské štáty čo najskôr implementovali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 (16)], ktorou sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa dovolenky z rodinných dôvodov a pružných foriem organizácie práce pre pracovníkov a podporuje spravodlivé rozdelenie opatrovateľských povinností medzi rodičov, čím sa pomôžu odstrániť prekážky, ktoré bránia slobodnej voľbe materstva a rodičovstva v rodinách.

4.5.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 v rámci semestra týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať na zníženie rodových nerovností, priviedli niektoré členské štáty k tomu, aby do národných plánov obnovy a odolnosti začlenili rodový rozmer (17), avšak opatrenia nie sú rovnomerné v jednotlivých krajinách.

4.6.

V dôsledku pandémie a jej vplyvu na ženy boli odporúčania pre jednotlivé krajiny sporadické a príležitostné. V roku 2022 mali len tri krajiny, Rakúsko, Nemecko a Poľsko, odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa účasti žien na trhu práce a fungovania služieb starostlivosti o deti, zatiaľ čo ďalších 22 krajín dostalo odporúčania pre znevýhodnené skupiny (18), čo viedlo k nepriamym opatreniam týkajúcim sa zamestnanosti alebo postavenia žien, ktoré je ťažké vyčísliť. EHSV konštatuje, že so zreteľom na údaje o vplyve krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na hospodársku a sociálnu situáciu žien by boli vhodné špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti rodovej rovnosti, aby sa v národných plánoch obnovy a odolnosti požadovalo ucelené plánovanie ex ante, a to aj s cielenými investíciami.

4.7.

Inštitút EIGE vo viacerých správach zdôrazňuje nerovnomerné rozdelenie rodinných povinností, najmä v oblasti starostlivosti o deti a služieb dlhodobej starostlivosti o starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím (19). Tieto povinnosti sú jedným z hlavných dôvodov nízkej miery účasti žien na trhu práce (20). V dôsledku lockdownu a zatvorenia škôl sa situácia zhoršila. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v mnohých národných plánoch obnovy a odolnosti sa uznáva vzťah medzi neplatenými službami starostlivosti a opatreniami na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zaviedli sa osobitné opatrenia predovšetkým na posilnenie služieb starostlivosti o deti (21).

4.8.

Tieto služby sa musia sprístupniť aj chudobnejším domácnostiam, a to preskúmaním cenových kritérií s cieľom uľahčiť ich využívanie pre všetkých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore celodennej školskej dochádzky vo všetkých školách všetkých typov a úrovní so školskými a mimoškolskými aktivitami a zaviesť doplnkové služby v materských školách, ako sú aktivity pred vyučovaním a po škole, a zlepšeniu verejnej ponuky letných táborov pre deti a mládež. Ide o nepriame opatrenia, ktoré potrebujú isté a trvalé investičné kanály, ktoré, žiaľ, nie sú súčasťou národných plánov obnovy a odolnosti so strednodobým až dlhodobým plánovaním zdrojov.

4.9.

EHSV by uvítal odbornú prípravu zamestnancov úradov práce, ktorá sa týkala rodového hľadiska s cieľom rozvíjať a šíriť kultúru bez rodových stereotypov Zároveň je dôležité podporovať partnerstvá medzi podnikmi a pracovníkmi v zamestnaní a odbornej príprave s cieľom podporiť integráciu žien v odvetviach, v ktorých dominujú muži.

4.10.

EHSV podporuje myšlienku uprednostniť stimuly pre podniky, ktoré zamestnávajú ženy patriace do cieľovej skupiny aktívnych politík zamestnanosti a ponúkajú im stabilné pracovné zmluvy a dobré pracovné podmienky. Okrem toho sú dôležité stimuly na uľahčenie a podporu samostatnej zárobkovej činnosti, a to aj prostredníctvom cielenej podpory odbornej prípravy v oblasti financií a riadenia a prístupu k finančným nástrojom (22).

5.   Konkrétne hodnotenia

5.1.

Kríza tvrdo zasiahla ženy, ktoré sa často ocitli v pozícii, keď musia prijať prácu, ktorá je pod úrovňou ich kvalifikácie. Okrem toho nedobrovoľná práca na čiastočný pracovný úväzok je medzi pracovníčkami čoraz bežnejšia. S cieľom zvrátiť tento trend a zvýšiť účasť žien na trhu práce a podporiť kvalitné a kvalifikované pracovné miesta je prioritou posilniť priame a nepriame opatrenia v národných plánoch obnovy a odolnosti.

5.2.

S cieľom znížiť rodové rozdiely EHSV odporúča, aby sa národné plány obnovy a odolnosti plánovali koordinovane a komplementárne so všetkými ostatnými zdrojmi a programami EÚ, počnúc zdrojmi a programami na podporu súdržnosti.

5.3.

Existujúce rodové rozdiely a nerovnosti spôsobujú, že verejné politiky nie sú rodovo neutrálne, a preto je dôležité, aby všetky inštitúcie, európske, národné aj miestne, prijali rodové rozpočtovanie ako doplnkový dokument k daňovým politikám. EHSV preto odporúča, aby sa rodové rozpočtovanie vo fáze európskeho semestra stalo povinným (23).

5.4.

EHSV varuje pred rizikom, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v podobe, v akej bol navrhnutý, môže prehĺbiť rozdiely v niektorých výrobných odvetviach, ako napríklad v zelenom a digitálnom. Hoci rodová rovnosť je prierezovou prioritou bez konkrétnych a merateľných opatrení na podporu zamestnanosti žien, a to aj pokiaľ ide o vysokú kvalifikáciu v odvetviach s vysokou zamestnanosťou žien, hrozí, že sa ešte viac prehĺbia rozdiely v zamestnanosti žien a mužov, pričom hrozí ďalšia segregácia žien do zárobkových činností s nižším príjmom.

5.5.

Národné plány obnovy a odolnosti by mali zahŕňať porovnateľné ukazovatele na meranie zlepšení v oblasti rovnakého odmeňovania, prístupu na trh práce podľa odvetví, zosúladenia pracovného času a času venovaného starostlivosti, zvýhodnených úverov, stimulov na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a slobodných povolaní žien.

5.6.

Stimuly na trvalé zamestnávanie žien by mali mať prednosť pred inými stimulmi a mali by byť vylúčené zo zoznamu štátnej pomoci.

5.7.

Lepšie zosúladenie pracovného času a času venovaného starostlivosti je jedným z hlavných cieľov na využitie plného potenciálu žien vo svete práce a zlepšenie produktivity podnikov. EHSV sa preto domnieva, že prioritou je investovať zdroje do zosúladenia služieb práce a starostlivosti nielen s dodatočnými službami v materských školách a podporou progresívneho bezplatného vzdelávania pre domácnosti s nízkymi príjmami pre deti vo veku 0 – 3 rokov, ale aj zvýšením investícií do poskytovania služieb dlhodobej pomoci a starostlivosti.

5.8.

Dosiahnutie cieľov v oblasti služieb zosúlaďovania pracovného času a starostlivosti musí byť podporené náborom osôb s konkrétnymi zručnosťami a potrebou priebežnej odbornej prípravy pre všetkých, ktorí sú zapojení do týchto služieb, v ktorých v súčasnosti prevažujú ženy.

5.9.

EHSV poukazuje na význam rozšírenia doložky o udeľovaní bonusov za zamestnávanie žien na každé verejné obstarávanie s cieľom podporiť podniky, ktoré sa zaviazali vytvárať stabilné pracovné miesta, posilňovať sociálne začlenenie a znižovať rozdiely v zamestnanosti žien a mužov.

5.10.

Rodové rozdiely vo vedeckých odboroch sú veľmi výrazné a prehlbujú sa od vzdelávania v ranom detstve. Žiaľ, len niekoľko národných plánov obnovy a odolnosti obsahovalo opatrenia na zvýšenie účasti žien v technických a vedeckých inštitútoch a štúdiu odborov STEM na univerzitách. Preto sú potrebné osobitné investície do plánov odbornej prípravy s cieľom podporiť zapojenie dievčat do vedy, výskumu a vývoja, ako aj investície a nové formy podpory pre cielené projekty s cieľom zabezpečiť, aby sa zvýšila účasť žien na inovačných činnostiach. Tieto kroky budú mať pozitívny vplyv v strednodobom až dlhodobom horizonte, a preto ich treba naplánovať strategicky.

5.11.

EHSV považuje za dôležité konať aj v oblasti daní, a to aj na základe usmernení Komisie (24) a vnútroštátnych predpisov prostredníctvom daňového zvýhodnenia druhého zdroja rodinného príjmu, ktorý často predstavuje príjem žien pre rodiny s nízkym príjmom. Je tiež dôležité daňovo zvýhodniť príjem menej majetných domácností s jedným rodičom.

5.12.

Okrem opatrení stanovených v národných plánoch obnovy a odolnosti EHSV ako sprievodné politické opatrenia navrhuje povinnú certifikáciu rodovej rovnosti s cieľom znížiť rodové rozdiely a zlepšiť pracovné podmienky žien, bojovať proti rodovo motivovanému násiliu (25), šíriť prácu na diaľku prostredníctvom vyjednávania so sociálnymi partnermi a aktivovať platený dobrovoľný čiastočný úväzok na základe vnútroštátnej praxe a predpisov pre ženy, ktoré sa vracajú po materskej dovolenke.

5.13.

EHSV oceňuje prístup, ktorý Komisia zaujala v správe a v ktorej sa stanovuje monitorovanie opatrení národných plánov obnovy a odolnosti jednotlivých krajín z rodového hľadiska. Bude dôležité, aby misie Európskej komisie v rôznych členských štátoch zahŕňali osobitný dôraz na opatrenia v oblasti rodovej rovnosti a zabezpečili správu transparentných a prístupných údajov.

5.14.

EHSV odporúča plne zapojiť hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj občiansku spoločnosť do vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti, a to aj prostredníctvom špecializovaných „kontrolných stredísk“ na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť koordinované plánovanie iniciatív v oblasti rodovej rovnosti.

---

(1)  Štúdia inštitútu EIGE s názvom Gender equality and gender mainstreaming in the COVID-19 recovery, uverejnenie plánované na rok 2023.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(3)  Týmito ukazovateľmi sú: a) výskumníci pracujúci v podporovaných výskumných centrách; b) počet účastníkov vzdelávania a odbornej prípravy; c) počet osôb, ktoré majú zamestnanie alebo si ho hľadajú; d) počet mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorí dostávajú podporu.

(4)  Výskumná správa inštitútu EIGE z roku 2021 s názvom Gender equality and the socio-economic impact of the COVID-19 pandemic.

(5)  COM(2022) 383 final.

(6)  Holandsko predložilo národný plán obnovy a odolnosti neskôr než ostatné krajiny. Národný plán obnovy a odolnosti Maďarska je v súčasnosti pozastavený pre otázky týkajúce sa dodržiavania zásad právneho štátu.

(7)  Pozri poznámku pod čiarou 1 a článok PNRR Italia, Gender Gap e politiche per l’innovazione e la digitalizzazione nel PNRR: quali misure?, Marusca de Castris, Università degli Studi di Roma Tre, a Barbara Martini, Università di Roma Tor Vergata, september 2022.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(9)  Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(10)  Rodové verejné obstarávanie je inovačná stratégia, ktorú zaviedla EK na podporu investícií na podporu rovnosti prostredníctvom zavedenia osobitných rodovo citlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo požiadaviek na účasť na verejnom obstarávaní alebo kritériách na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú sociálne parametre. Cieľom rodového obstarávania je zvýšiť rodovú rovnosť na trhu práce, zlepšiť zastúpenie žien na najvyšších pozíciách a znížiť rozdiely v odmeňovaní.

V správe inštitútu EIGE Gender-responsive public procurement: the key to fair and efficient public spending in the EU uverejnenej v roku 2022 sa uvádza, ako dokáže verejné obstarávanie riešiť a podporovať rodovú rovnosť a zlepšovať efektívnosť a kvalitu verejných výdavkov, pričom sú uverejnené aj prípadové štúdie a odporúčania.

(11)  Údaje získané z analýzy inštitútu EIGE, pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(12)  Brífing Európskeho parlamentu uverejnený v apríli 2022 Gender equality in the Recovery and Resilience Facility, v ktorom sa uviedli obavy vyplývajúce z viacerých štúdií, ktoré na národnej úrovni uskutočnili výskumné centrá alebo univerzity.

(13)  Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 5. marca 2020 [COM(2020) 152 final].

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 [COM(2020) 698 final] (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 128).

(15)  O návrhu smernice o transparentnosti odmeňovania sa rokuje v rámci trialógu.

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

(17)  Správa Európskeho parlamentu na tému Country Specific Recommendations and Recovery and Resilience Plans – Thematic overview on gender-related issues, október 2021.

(18)  Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(19)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Úloha rodinných príslušníkov starajúcich sa o osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby: nárast tohto javu počas pandémie (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 75), v ktorom sa uvádzajú dôležité odporúčania týkajúce sa opatrení, ktoré treba prijať.

(20)  Správa EIGE s názvom Gender Mainstreaming – Gender stakeholder consultation uverejnená v roku 2019.

(21)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(22)  V španielskom národnom pláne obnovy a odolnosti sa vyčleňuje 36 miliónov EUR na pomoc podnikateľkám, ktoré zakladajú startupy. V talianskom národnom pláne obnovy a odolnosti sa mobilizuje 400 miliónov EUR na podporu účasti žien na podnikateľských činnostiach.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Investovanie zohľadňujúce rodovú otázku ako spôsob zlepšenia rodovej rovnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 16), v ktorom sa predkladajú návrhy na podnietenie investícií do podnikania žien.

(23)  Diskusný dokument Európskej komisie na tému Gender Budgeting Practices: Concepts and Evidence uverejnený v júni 2022.

(24)  Pozri poznámku pod čiarou č. 10.

(25)  Členské štáty boli vyzvané, aby ratifikovali Dohovor MOP č. 190 o násilí a obťažovaní na pracovisku, ktorý v súčasnosti ratifikovali len dve európske krajiny.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Investovanie zohľadňujúce rodovú otázku ako spôsob zlepšenia rodovej rovnosti v Európskej únii

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/03)

Spravodajkyňa:	Ody NEISINGH
Spoluspravodajkyňa:	Maria NIKOLOPOULOU

Žiadosť o konzultáciu	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	23. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	172/6/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV je pevne presvedčený, že v spolupráci s mužmi a so ženami a vytvorením vhodných podmienok pre podnikanie žien a s primeranými finančnými a legislatívnymi nástrojmi, ako je rodové rozpočtovanie, môžeme vytvoriť inkluzívny finančný ekosystém v EÚ a členských štátoch a rýchlejšie napredovať v uplatňovaní rodovej rovnosti.

1.2.

Pre uplatňovanie rodového hľadiska sú nevyhnutné údaje, posúdenia vplyvu a spoločné ukazovatele. Údaje a ukazovatele od členských štátov a medzi inštitúciami na úrovni EÚ si vyžadujú harmonizáciu, aby mohli pomôcť pri riešení rodových rozdielov. EHSV zdôrazňuje, že EÚ by mala zbierať rodovo rozčlenené údaje v európskom kontexte investícií a začleniť ich do ročného indexu rodovej rovnosti.

1.3.

Na urýchlenie budúceho rastu podnikania žien sa oplatí preskúmať úlohu podnikateľských anjelov, investovania do začínajúcich podnikov a „kruh darcovstva“.

1.4.

EHSV je pevne presvedčený, že zlepšením postavenia žien pri prijímaní finančných prostriedkov dôjde k pozitívnemu účinku prenosu výhod (tzv. trickle-down effect), ktorý povedie k lepším finančným a sociálnym výsledkom.

1.5.

V záujme vytvorenia priaznivých podmienok pre podnikateľky EHSV považuje za dôležité poskytnúť ženám viac príležitostí na nadväzovanie kontaktov a odbornú prípravu a viac mentorských programov. Okrem toho EHSV zdôrazňuje význam vzdelávania pri spochybňovaní rodových stereotypov vrátane stereotypných názorov podnikajúcich mužov a pri budovaní podnikateľskej kultúry, ktorá pripravuje ženy myslieť vo veľkom.

1.6.

EHSV odporúča, aby členské štáty zabezpečili prístup k dávkam v materstve a možnostiam rodičovskej dovolenky pre podnikateľky v súlade so zásadami stanovenými v odporúčaní Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty by mali začať vytvárať záujem dievčat o oblasti STEM v ranom štádiu, podporovať podnikateľky a ženské vzory v týchto odvetviach a investovať do programov zameraných na vzbudenie záujmu dievčat na stredných školách o oblasti STEM.

1.8.

EHSV odporúča uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo tým, že sa stanovia cielené opatrenia pre ženy a že sa rodové hľadisko zachová ako kritérium pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ a členských štátov a vo verejnom obstarávaní s cieľom podporiť a udržať ženské talenty na trhu práce.

1.9.

EHSV navrhuje, aby pestrosť zloženia tímov s osobitným zameraním na ženy bola kritériom na získanie verejných finančných prostriedkov. Je dôležité stanoviť osobitné normy, aby sa zabránilo tzv. pinkwashingu (1).

1.10.

EHSV odporúča, aby v strednodobom horizonte všetky európske orgány a členské štáty využívali nástroje rodového rozpočtovania na všetkých úrovniach rozpočtového postupu. Zapojenie občianskej spoločnosti a sociálny dialóg majú tiež zásadný význam pre odhalenie oblastí, ktoré treba riešiť prostredníctvom rozpočtu.

1.11.

Vo finančnom sektore pretrvávajú podvedomé predsudky, a preto sú dôležité kampane na zvyšovanie povedomia a odborná príprava investorov a poroty o podvedomých predsudkoch. Okrem toho sa EHSV domnieva, že všetky poroty európskych finančných inštitúcií by mali čo najskôr dosiahnuť rodovú rovnováhu, aby sa predišlo uprednostňovaniu sebepodobnosti (homofílii) alebo predsudkom typu „rovný rovného si hľadá“, a mali by absolvovať aj školenia o podvedomej zaujatosti.

1.12.

EHSV navrhuje, aby Európska komisia uverejnila posúdenie vplyvu ročného rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť a predložila ho ako prílohu, a aby vytvorila pracovnú skupinu, ktorá by sa zúčastňovala na rokovaniach, zosúladila by ciele EÚ v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a začlenila ich do budúceho VFR (2028 – 2034) a do preskúmania súčasného VFR v polovici trvania (2021 – 2027) (2).

1.13.

EHSV požaduje, aby sa finančné prostriedky EÚ stali dostupnejšie pre ženské organizácie, a to zjednodušením postupov a poskytovaním grantov na ich hlavnú činnosť.

1.14.

EHSV napokon požaduje ambicióznu víziu od Európskej komisie a európskych inštitúcií, pokiaľ ide o rodové rozpočtovanie a investovanie zohľadňujúce rodovú otázku, vrátane konkrétnych cieľov týkajúcich sa financovania žien, konkrétnych ukazovateľov výkonnosti, legislatívnych predpisov, aktualizovaných kritérií a (intenzívnych) programov na zlepšenie podnikania žien a prístupu k financovaniu (napr. špecializované granty pre ženy, vyhradené obmedzené partnerské financovanie pre fondy vlastnené a spoluvlastnené ženami, záruky za úvery alebo mikrofinancovanie, platformy spolufinancovania, rodové dlhopisy alebo mikroúvery).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je základným cieľom Európskej únie (EÚ) v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii a článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Napriek týmto právnym záväzkom zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi je pokrok v účinnom uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o financie a rozpočty, pomalý.

2.2.

Cieľom tohto stanoviska je zdôrazniť výzvy a príležitosti podnikania, verejných a súkromných investícií a rozpočtovania v súvislosti s rodovou rovnosťou a vyzvať európske inštitúcie a členské štáty, aby vypracovali ambicióznu víziu investovania zohľadňujúceho rodovú otázku a rodového rozpočtovania. Toto zameranie bude mať pozitívny vplyv na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o dosiahnutie rodovej rovnosti (cieľ č. 5) a zníženie nerovností (cieľ č. 10). Je tiež dôležité uznať, že na dosiahnutie rodovej rovnosti je potrebná spolupráca žien aj mužov pri presadzovaní rovnosti.

2.3.

Podľa Európskej komisie predstavujú ženy približne 52 % celkovej populácie v Európe, ale tvoria 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb a 30 % začínajúcich podnikateľov (3).

2.4.

Zakladateľské tímy zložené výlučne z mužov dostávajú takmer 92 % všetkého rizikového kapitálu investovaného v Európe. Pokiaľ ide o financovanie, v počiatočných fázach sa len 1 % finančných prostriedkov poskytuje spoločnostiam vedeným ženami a v neskorších fázach sa nikdy nezvýši na viac ako 30 %, hoci sa zistilo, že zakladateľské tímy zložené zo žien a zmiešané tímy dosahujú lepšie výsledky ako ich mužskí protihráči (4) (5) (6) (7).

2.5.

V marci 2017 OECD uviedla, že vo všetkých krajinách okrem Spojených štátov, Mexika, Grécka a Indonézie ženy menej často ako muži uvádzajú, že majú prístup k financovaniu potrebnému na začatie podnikania. Tento rodový rozdiel sa môže spájať s tým, že ženy majú nižšiu úroveň skúseností, pôsobia vo vysoko konkurenčných a nízkorastúcich sektoroch, ako aj s rodovo zaujatým úverovým hodnotením a rodovými stereotypmi v hodnoteniach investícií. Ženám často bráni aj obmedzený prístup k základným finančným službám (napr. šekové a sporiace účty) (8). Okrem toho je pravdepodobnejšie, že od čerpania úveru sa dajú odradiť skôr samostatne zárobkovo činné ženy než samostatne zárobkovo činní muži.

2.6.

Podľa stratégie Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 je z desiatich rozhodujúcich činiteľov v oblasti rizikového kapitálu a súkromných kapitálových spoločností len jedna žena, hoci 72 % partnerov niektorých súkromných fondov, ktoré boli identifikované ako fondy s rodovým zameraním, tvoria ženy. Zo zistení vyplýva, že v priemere 85 % komplementárov rizikového kapitálu sú muži a len 15 % tvoria ženy. Ak sú ženy partnermi, zvyčajne sú partnermi menších fondov.

2.7.

Pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila rodové a ekonomické nerovnosti. Zo sociálneho a z hospodárskeho hľadiska existuje jasný rozdiel v tom, ako koronavírus ovplyvnil rôzne pohlavia. Pandémia ochorenia COVID-19 mala vplyv aj na prístup žien k financiám. Európske údaje chýbajú, no Spojené štáty dokonca čelili prehlbovaniu už existujúcich rodových rozdielov vo financovaní rizikového kapitálu pre začínajúce podniky vedené ženami (9).

2.8.

Povedomie o investovaní zohľadňujúcom rodovú otázku na celom svete naďalej naberá na dynamike. Európsky investičný ekosystém pre podnikateľky a zakladateľky je však stále roztrieštený a chýba mu systémové a strategické rodové zameranie (10). Špeciálne fondy pre rodovú rovnosť sú zriedkavé a navyše takéto iniciatívy nepriťahujú viac podnikateliek. Približne 50 % finančných prostriedkov v Európskej únii pochádza z peňazí daňových poplatníkov. Spoločné úsilie na úrovni EÚ o vytvorenie rodovo diferencovanejšieho a rovnocennejšieho finančného ekosystému spolu so sprevádzaním počas celého procesu vytvárania podniku môže priniesť konsenzus a pomôcť prekonať prekážky brániace zmene.

2.9.

Keď hovoríme o investovaní zohľadňujúcom rodovú otázku, musíme si uvedomiť všetky prelínania s ďalšími nerovnosťami, ktoré ešte viac ovplyvňujú prístup k financovaniu, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, ženy s nízkym sociálno-ekonomickým postavením, mladé ženy, ženy s migrantským pôvodom, alebo prelínania so sexuálnou orientáciou, rasou atď.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

EHSV je pevne presvedčený, že zlepšením postavenia žien pri prijímaní finančných prostriedkov dôjde k pozitívnemu účinku prenosu výhod (tzv. trickle-down effect), ktorý povedie k lepším finančným a sociálnym výsledkom. Keď investorky rizikového kapitálu prijímajú rozhodnutia, je dvakrát pravdepodobnejšie, že investujú do ženských zakladajúcich tímov, čím sa zvýši ich zamestnanosť. Startupy, ktoré zakladajú ženy, zamestnávajú dvaapolkrát viac žien. Spoločnosti, ktoré založila žena a ktoré majú vo výkonnej funkcii ženu, zamestnávajú šesťkrát viac žien (11).

3.2.

Zber údajov má zásadný význam pre hodnotenie súčasnej situácie a navrhovanie stratégií na dosiahnutie pokroku. Napriek úsiliu v tejto súvislosti Európska komisia, Rada, OECD, Eurostat a EIGE zbierajú údaje o viacerých rodových aspektoch, ktoré si však vyžadujú harmonizáciu, aby mohli pomôcť pri riešení rodových rozdielov. Zber príslušných údajov musí byť pre členské štáty povinný. Použité metodiky a metriky by sa mali spojiť, aby sa získal ucelený obraz. Tiež by mali byť schopné využívať dodatočné údaje (sociálne, etnické predsudky a predsudky vyplývajúce z prierezového charakteru rodového hľadiska atď.) s cieľom umožniť monitorovanie a hodnotenie pokroku a politík. Okrem toho je potrebné vykonávať pravidelnejšie a lepšie analytické štúdie. EHSV zdôrazňuje, že EÚ by mala zbierať rodovo rozčlenené údaje v európskom kontexte investícií a začleniť ich do ročného indexu rodovej rovnosti.

3.3.

Rovnako dôležité je pozrieť sa na výšku transakcie („ticket size“, objem investície) a na úlohu podnikateľských anjelov a investovania do začínajúcich podnikov. Oplatí sa tiež preskúmať „kruh darcovstva“: ženy, do ktorých sa investuje, sa rozvíjajú a začínajú hromadiť svoj vlastný kapitál a samy sa stávajú podnikateľskými anjelmi. To by mohlo pozitívne urýchliť budúci rast podnikania žien a tento jav by sa mohol zintenzívniť prostredníctvom cielených propagačných kampaní zameraných na zvýšenie celkového pochopenia príležitostí a prínosu, ktoré môžu podnikateľskí anjeli poskytnúť, spolu s informáciami o tom, ako začať. Členské štáty by tiež mohli preskúmať daňové úľavy na podporu tohto cieľa.

3.4.

EHSV sa domnieva, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v EÚ sa dosiahne aktívnou podporou rodovej rovnosti pri tvorbe všetkých politík a rozhodovaní vrátane sociálnej politiky a politiky súdržnosti a politiky hospodárskej súťaže EÚ – a pri čerpaní rozpočtu EÚ. Stále chýbajú nevyhnutné predpoklady a účinné monitorovanie počas vykonávania s cieľom v prípade potreby napraviť politické opatrenia. Keďže vieme, že dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 nie sú rodovo neutrálne, EHSV opakuje svoju výzvu politikom na všetkých úrovniach, aby dodržiavali zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zahrnuli aspekt rodovej rovnosti do všetkých rozhodnutí, ako aj rozhodnutí o rozpočtovaní, investíciách, financovaní a verejnom obstarávaní. To zahŕňa aj rozpočtový cyklus viacročného finančného rámca na roky 2021 –2027 a plány obnovy a odolnosti a mali by sa zahrnúť posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, riadne záväzné ukazovatele, ako aj systémy monitorovania a hodnotenia (12).

3.5.

V nedávnej správe Dvora audítorov sa uvádza, že Komisia venovala malú pozornosť rodovej analýze politík a programov, ktoré Dvor audítorov preskúmal. V obmedzenej miere využívala údaje a ukazovatele rozčlenené podľa rodu a uverejnila málo informácií o celkovom vplyve rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť. V oblastiach, v ktorých boli podrobne stanovené právne požiadavky, to však uľahčilo začlenenie rodovej rovnosti do programov.

4.   Konkrétne opatrenia

4.1.   Vytvoriť živnú pôdu pre podnikateľky

4.1.1.

V záujme vytvorenia priaznivých podmienok pre podnikateľky EHSV považuje za dôležité poskytnúť ženám viac príležitostí na nadväzovanie kontaktov a odbornú prípravu a viac mentorských programov. Je veľmi dôležité, aby ženy rozvíjali „sieť kamarátok“ popri existujúcej „sieti kamarátov“, pretože ženy zvyčajne vytvárajú menšie, menej rozmanité siete. Dôležitú úlohu zohrávajú aj vzory a mentori: v talianskej štúdii 70 % dievčat uviedlo, že po stretnutí so vzorom vnímali svoju budúcnosť odlišne.

4.1.2.

Stereotypné názory na podnikanie vznikajú už v primárnom vzdelávaní. EHSV zdôrazňuje význam vzdelávania pri spochybňovaní rodových stereotypov vrátane stereotypných názorov podnikajúcich mužov a pri budovaní podnikateľskej kultúry, ktorá pripravuje ženy myslieť vo veľkom. V Európe pretrvávajú negatívne sociálne konotácie týkajúce sa podnikateliek a vedúcich pracovníčok. Školy tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkúvaní finančných a podnikateľských schopností a tieto zručnosti by sa mali zahrnúť do školských osnov už na základných školách a mali by sa posilňovať a rozvíjať v celom školskom systéme. Podnikateľské veľtrhy a iné programy, v ktorých by ženy mohli získať prístup k počiatočnému kapitálu, ako aj napríklad prístup „dievčatá vo vede“, by boli dobrým spôsobom na podporu podnikania žien už v ranom štádiu.

4.1.3.

„Syndróm podvodníka“ opisuje jav, keď ľudia pochybujú o svojich schopnostiach a majú pocit, že nie sú dosť dobrí v tom, čo robia. Tento syndróm je veľmi rozšírený medzi podnikateľkami. Práca na schopnostiach a sebaúcte žien počas vzdelávacieho procesu zredukuje tento jav a otvorí viac perspektív pre ich rozvoj (13).

4.1.4.

Do veľkej miery je prekážkou podnikania časová chudoba, ktorú ženy v súčasnosti zažívajú z dôvodu neplatených opatrovateľských povinností. Kultúrne zmeny, ako je spoločná zodpovednosť partnerov, pokiaľ ide o chod domácnosti a starostlivosť o deti a iné osoby, v kombinácii so systémovými opatreniami, ako je cenovo dostupná alebo bezplatná starostlivosť o deti a staršie osoby, majú kľúčový význam. EHSV odporúča, aby členské štáty zabezpečili prístup k dávkam v materstve a opatrenia zamerané na rodičovskú dovolenku pre podnikateľky v súlade so zásadami stanovenými v odporúčaní Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (14) (15).

4.1.5.

Programy odbornej prípravy v oblasti podnikania zamerané na ženy sa zvyčajne sústreďujú na trhy a odvetvia, v ktorých sú ženy už dobre zastúpené. Existujú odvetvia, v ktorých výrazne chýbajú podnikateľky, napríklad v oblastiach špičkových technológií a vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). EHSV zdôrazňuje, že členské štáty by mali začať vytvárať záujem dievčat o tieto oblasti v ranom štádiu, podporovať podnikateľky a ženské vzory v týchto odvetviach a investovať do programov zameraných na vzbudenie záujmu dievčat na stredných školách o oblasti STEM.

4.1.6.

Súčasná rodová nerovnováha na pracovnom trhu je takisto prekážkou budúceho snaženia žien. Ženy majú menej príležitostí na získanie riadnej odbornej prípravy v oblasti riadenia a podnikania a úspor, aby mohli začať podnikať. Mladé ženy sa preto stretávajú s väčším množstvom prekážok pri zakladaní podniku. Rozdiely v príjmoch mužov a žien alebo absencia spravodlivého odmeňovania môžu tiež obmedziť ich finančné zdroje. Keďže mnohé príležitosti financovania si vyžadujú súkromnú počiatočnú investíciu podnikateľa, EHSV sa domnieva, že odstránenie rozdielov v príjmoch žien a mužov a odstránenie rodovej nerovnováhy na trhu práce bude mať pozitívny vplyv na podnikanie žien.

4.1.7.

Ženy majú väčšiu tendenciu založiť podnik v udržateľných a sociálnych oblastiach s cieľom dosiahnuť merateľný pozitívny vplyv na spoločnosť a viesť sociálny startup (16) (17). Podniky pôsobiace v rámci sociálneho hospodárstva postavili do centra svojej činnosti hospodárske a sociálne potreby komunít a svojich pracovníkov, ako aj environmentálnu udržateľnosť. Investujú do dobrých podmienok na pracovisku a za ústredný prvok svojej podnikateľskej činnosti považujú hodnoty. Zvýšenie financovania projektov sociálneho hospodárstva a podpora vytvárania ekosystémov sociálnych podnikov preto budú mať pozitívny vplyv na hospodársku emancipáciu a rozvoj žien. Podobne aj podpora podnikania žien podporí rast sociálnych podnikov. V akčnom pláne Európskej komisie pre sociálne hospodárstvo sa uvádza, že „v sociálnom podnikaní prevažuje viac žien podnikateliek ako v bežnom podnikaní“. Neexistujú však žiadne cielené opatrenia na podporu podnikania žien, ani pokiaľ ide o sociálne podnikanie. EHSV odporúča uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo (18) tým, že sa stanovia cielené opatrenia pre ženy.

4.2.   Uskutočniť zmenu vo finančnom a investičnom odvetví

4.2.1.

EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní vhodných podmienok pre rodovo uvedomelý ekosystém. V rokoch 2006 až 2018 v Európe väčšina finančných prostriedkov série C pre podniky vedené ženami pochádzala zo štyroch krajín EÚ: Švédska, Nemecka, Španielska a Francúzska. V popredných krajinách podporuje úspech podnikania silný ekosystém a cielené opatrenia na podporu rodovej rovnosti. (19) EHSV odporúča, aby sa vytvorila európska sieť investorov zohľadňujúcich rodové hľadisko s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a propagovať existujúce príležitosti v oblasti financovania podnikania žien. Inšpiráciou pre zapojenie súkromného sektora by mohol byť kódex investovania do žien (Investing in Women Code) britskej obchodnej banky (British Business Bank), ktorý predstavuje záväzok firiem poskytujúcich finančné služby zlepšiť prístup podnikateliek k nástrojom, zdrojom a finančným prostriedkom (20).

4.2.2.

Približne jeden z desiatich rozhodujúcich činiteľov v oblasti rizikového kapitálu a súkromného kapitálu je žena. Je potrebné prilákať ženské talenty a zlepšiť kariérny rast žien vo finančnom a investičnom odvetví, aby sa súčasná mužská kultúra, v dôsledku ktorej je pre ženy neatraktívne zostať alebo začať v tomto odvetví, zmenila na inkluzívnu kultúru. Táto kultúra by mala merať aj návratnosť investícií nielen na základe ekonomických správ, ale aj prostredníctvom udržateľnosti a sociálnej návratnosti ich investícií. EHSV si preto želá, aby sa rozmanitosť manažérskych a zakladateľských tímov stala jedným z hlavných kritérií pre získanie verejných finančných prostriedkov vrátane verejných dôchodkových fondov, čo by stimulovalo nábor a udržanie ženských talentov vo finančnom a investičnom sektore. EHSV tiež navrhuje, aby si členské štáty vymieňali najlepšie postupy o metódach na podporu rozmanitosti tímov a tímov vedených ženami vo finančnom sektore. Mala by sa vytvoriť investičná známka excelentnosti alebo norma v investičnom sektore. Norma by mohla slúžiť ako jedno z kritérií pri podávaní žiadosti o verejné financovanie (21). Na rozdiel od jednorazového záväzku by sa norma mohla kontrolovať a každoročne prehodnocovať, aby sa zabránilo tzv. pinkwashingu.

4.2.3.

EHSV odporúča, aby Európska únia alebo členské štáty poskytli inštitúciám v súkromnom finančnom sektore prístup k technickej pomoci a odbornej príprave o investovaní zohľadňujúcom rodovú otázku.

4.2.4.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že ženy sú zvyčajne menej ochotné riskovať než muži, sú opatrnejšie a prejavujú menej agresívne konkurenčné správanie. EHSV navrhuje, aby sa toto menej rizikové správanie zohľadnilo vo finančných nástrojoch a pri budovaní špecifických produktov pre niektoré nízkorizikové projekty, ktoré si vyžadujú menej záruk a nižšie úrokové sadzby na poskytnutie úveru alebo na pokrytie vyššieho percentuálneho podielu počiatočného kapitálu pri poskytnutí dotácie. Predsudky pretrvávajú vo finančnom sektore, najčastejšie podvedome, napríklad tam, kde sa na reprezentáciu uprednostňujú muži alebo kde sa obsah napísaný ženami zameriava na sociálny vplyv, zatiaľ čo muži sa viac zameriavajú na financie a čísla. Kampane na zvyšovanie povedomia a odborná príprava investorov a poroty o podvedomých predsudkoch môžu mať mimoriadny význam pre zvyšovanie informovanosti o týchto predsudkoch. Rozhodujúce je aj zvyšovanie informovanosti v sektore o význame stabilných a odolných obchodných modelov, ktoré rastú pomaly, ale pevne, než zameranie sa na rýchly krátkodobý rast príjmov a oceňovanie.

4.3.   Rodové rozpočtovanie a investovanie zohľadňujúce rodovú otázku prostredníctvom verejného financovania

4.3.1.

Rozpočty odrážajú politické priority a sú najdôležitejším nástrojom hospodárskej politiky na transformáciu spoločností. Verejné politiky zohrávajú dôležitú úlohu pri vedení a vytváraní priaznivého prostredia pre investorov, a tým vytvárajú dôstojné pracovné miesta. Už dlho sa uznáva, že rodové rozpočtovanie, cielené financovanie posilnenia postavenia žien, vyčlenenie rozpočtov a regulácia rodovo responzívnych postupov a procesov verejného obstarávania ako prostriedku na vykonávanie rodového rozpočtovania sú nevyhnutnými nástrojmi na dosiahnutie rodovej rovnosti.

4.3.2.

Rodové rozpočtovanie je proces, prostredníctvom ktorého sa preskúmavajú verejné rozpočty s cieľom posúdiť, či prispievajú k väčšej rovnosti medzi ženami a mužmi, a sa zodpovedajúcim spôsobom pretvárajú tak, aby sa zabezpečilo, že k tomu prispievajú. Rodové rozpočtovanie si vyžaduje duálnu stratégiu alebo dvojaký prístup: uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých rozpočtoch a programoch a osobitné cielené financovanie na riešenie základných príčin rodovej nerovnosti. Rodový rozmer by sa mal začleniť do všetkých fáz rozpočtového cyklu, od rozpočtových návrhov (ex ante) a počas samotných výdavkov (ex nunc), až po hodnotenie a kontrolu skutočne vynaložených finančných prostriedkov (ex post). Údaje, posúdenia vplyvu a spoločné ukazovatele sú nevyhnutné pre uplatňovanie rodového hľadiska v celom rozpočtovom cykle: plánovanie, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie. Hoci pre členské štáty môže byť ťažké zbierať údaje rozčlenené podľa pohlavia, je to jediný spôsob ako napredovať a zaviesť riadne politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti.

4.3.3.

EHSV odporúča, aby v strednodobom horizonte všetky európske orgány a členské štáty využívali nástroje rodového rozpočtovania na všetkých úrovniach rozpočtového postupu. Zapojenie občianskej spoločnosti a sociálny dialóg majú tiež zásadný význam pre odhalenie oblastí, ktoré treba riešiť prostredníctvom rozpočtu. Rodová analýza je predpokladom rodového rozpočtovania a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo (finančných) politikách, najmä vo viacročnom finančnom rámci (VFR), v balíku Next Generation EU a európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať politike súdržnosti, ktorá je jedným zo základných nástrojov na nápravu nerovnováhy medzi krajinami a regiónmi. EHSV odporúča, aby sa v rámci politiky súdržnosti zhromažďovali údaje špecifické pre rodovú rovnosť podľa ukazovateľov, ktoré boli vypracované výslovne na tento účel.

4.3.4.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia začala interný program odbornej prípravy v oblasti rodového rozpočtovania, stále však len v malom rozsahu. EHSV by chcel, aby všetci ľudia pracujúci na príprave rozpočtov Európskej komisie a európskych finančných inštitúcií boli riadne vyškolení v oblasti investovania zohľadňujúceho rodovú otázku, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania. Táto odborná príprava na národnej úrovni je tiež zásadná pre plnenie cieľov v oblasti rodovej rovnosti.

4.3.5.

EHSV sa domnieva, že je dôležité vytvoriť špecializované fondy a finančné nástroje na podporu podnikania žien vrátane fondov rizikového a súkromného kapitálu vedených (a spoluvedených) a vlastnených ženami, ako aj preskúmať inovatívne riešenia financovania, ktoré riešia zlyhania trhu (napr. špecializované granty pre ženy, vyhradené obmedzené partnerské financovanie pre fondy vlastnené a spoluvlastnené ženami, záruky za úvery alebo mikrofinancovanie, platformy spolufinancovania, rodové dlhopisy alebo mikroúvery).

4.3.6.

Okrem toho sa EHSV domnieva, že na zmenšenie rodových rozdielov je potrebná aktualizácia kritérií investičných fondov. Napríklad, ak európske fondy, ako sú InvestEU a Európsky investičný fond, používajú „skúsenosti“ ako dôležité kritérium pri financovaní startupov, ale nie „rozmanitosť“, neposkytujeme ženám rovnaký prístup na kapitálový trh. EHSV navrhuje, aby bol plán rodovej rovnosti, ktorý zahŕňa stratégiu fondu zameranú na investovanie zohľadňujúce rodovú otázku a záväzok fondov dosiahnuť rodovú rovnosť, podmienkou pri posudzovaní fondov fondov (podielových fondov, ktoré investujú do iných podielových fondov), fondov rizikového kapitálu a fondov súkromného kapitálu pri podávaní žiadostí o verejné financovanie.

4.3.7.

Zásady rodového rozpočtovania a investovania zohľadňujúceho rodovú otázku by sa mali používať aj za európskymi hranicami v rámci mechanizmov vonkajšieho financovania vrátane politík rozvojovej spolupráce.

4.3.8.

Európska komisia by mala vykonať posúdenie vplyvu ročného rozpočtu EÚ na rodovú rovnosť a predložiť ho v podobe prílohy. Táto príloha k rozpočtu bude slúžiť ako dokument na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zameraný na prepracovanie rozpočtov v budúcnosti a v súvislosti s tým by Výbor EP pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) mohol vypracovať stanovisko. EHSV tiež odporúča, aby sa informácie a výskum zverejňovali v spolupráci s odborníkmi na rodové rozpočtovanie a mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti v dostatočnom predstihu pred parlamentným rozhodnutím o ročnom rozpočte s cieľom podporiť rozsiahle diskusie o rozpočtovej a makroekonomickej politike.

4.3.9.

EHSV konštatuje, že všetky poroty európskych finančných inštitúcií by mali čo najskôr dosiahnuť rodovú rovnováhu, aby sa predišlo uprednostňovaniu sebepodobnosti (homofílii) alebo predsudkom typu „rovný rovného si hľadá“, a mali by absolvovať aj školenia o podvedomej zaujatosti. Európska rada pre inovácie napríklad stanovila cieľ zvýšiť počet startupov vedených ženami v rámci svojho programu Accelerator zvýšením počtu členiek poroty o 50 % a pozvaním väčšieho počtu žien, aby prezentovali svoje podniky. Rada zvýšila percentuálny podiel ženami vedených startupov z 8 na 29 %.

4.3.10.

Navrhujeme tiež vymenovať riaditeľku pre podnikanie alebo predstaviteľku na vysokej úrovni v rámci Európskej komisie a ministerstiev členských štátov pre podnikanie s prierezovou úlohou pri zvyšovaní povedomia a podpore hospodárskych prínosov podnecovania väčšieho počtu žien, aby zakladali a rozvíjali podniky vrátane sociálnych podnikov.

4.3.11.

EÚ a členské štáty by mali podporovať úlohu verejných agentúr pre miestny alebo regionálny rozvoj na investičnom trhu a ich úlohu, pokiaľ ide o sociálny vplyv. Napríklad v Holandsku tieto agentúry regionálneho rozvoja investujú do startupov a vo veľkej miere oceňujú sociálny vplyv.

4.3.12.

Občianska spoločnosť a neziskové organizácie, ktoré pracujú na uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, sú v Európe vo všeobecnosti nedostatočne financované. EHSV požaduje, aby sa finančné prostriedky EÚ stali dostupnejšie pre ženské organizácie, a to zjednodušením postupov a poskytovaním grantov na ich hlavnú činnosť. Postupy udeľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov by sa mali viac zosúladiť s priamymi fondmi, aby sa zabránilo byrokracii.

4.3.13.

Napokon EHSV požaduje ambicióznu víziu od Európskej komisie a európskych inštitúcií, pokiaľ ide o rodové rozpočtovanie a investovanie zohľadňujúce rodovú otázku, vrátane konkrétnych cieľov týkajúcich sa financovania žien, konkrétnych ukazovateľov výkonnosti, legislatívnych predpisov, aktualizovaných kritérií a (intenzívnych) programov na zlepšenie podnikania žien a prístupu k financovaniu. EHSV odporúča vytvoriť pracovnú skupinu pre rodové rozpočtovanie v Európskej komisii, uplatniť hľadisko rodovej rovnosti v súčasnom VFR a ostatných finančných nástrojoch. S cieľom pripraviť sa na dôslednejšie uplatňovanie rodového hľadiska v budúcnosti EHSV navrhuje, aby sa medzi inštitúciami EÚ čo najskôr vytvorila pracovná skupina, ktorá by sa zúčastňovala na rokovaniach, zosúladila by ciele EÚ v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a začlenila ich do budúceho VFR.

---

(1)  Pinkwashing znamená predstieranie výraznej aktivity v oblasti rodovej rovnosti, pričom skutočnosť je opačná (podobne ako pojem greenwashing – environmentálne klamlivé vyhlásenia v oblasti udržateľnosti).

(2)  D’Alfonso, A. (2021). Multiannual financial framework for the years 2021 to 2027 (europa.eu) (brífing EPRS, PE 637.979). Výskumná služba Európskeho parlamentu. Európska komisia navrhla povinné preskúmanie fungovania VFR v polovici trvania, ktoré sa má vykonať do decembra 2023, s. 8.

(3)  https://www.eib.org/attachments/thematic/why_are_women_entrepreneurs_missing_out_on_funding_en.pdf.

(4)  Eurostat a Európska komisia. The State of European Tech report 2020, Atomico (2020).

(5)  Why are women entrepreneurs missing out on funding? Reflections and considerations – Executive summary (eib.org).

(6)  Funding women entrepreneurs: How to empower growth, 2020.

(7)  https://europeanwomeninvc.idcinteractive.net/8/.

(8)  COSME Programme Call for Proposals Encouraging community building around the issue of women entrepreneurship – Management and running of the WEgate platform.

(9)  Women-Led Startups Received Just 2,3 % of VC Funding in 2020 (hbr.org).

(10)  UN Women (2021) Investment with a gender lens in Europe.

(11)  https://www.kauffmanfellows.org/journal_posts/women-vcs-invest-in-up-to-2x-more-female-founders.

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Investície založené na rodovej rovnosti v národných plánoch obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2023, s. 8).

(13)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rodová rovnosť (prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C 443, 22.11. 2022, s. 63).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).

(15)  Odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, 8. novembra 2019.

(16)  The Value of Investing in Female Founders (Forbes, 2019).

(17)  Podľa agentúry S&P Global, ktorá sa pýtala investorov v 11 krajinách.

(18)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo [COM(2021) 778 final].

(19)  Funding Women Entrepreneurs Through MFF 2021-2027, vypočutie Európskeho parlamentu na tému Women & Investment, 19. apríla 2021.

(20)  https://www.british-business-bank.co.uk/investing-in-women-code/.

(21)  Dobrým príkladom je norma rozmanitosti pre rizikový kapitál, ktorá sa v súčasnosti používa v EÚ a USA: www.diversity.vc.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Informovanie o základných právach a právnom štáte

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/04)

Spravodajca:	Cristian PÎRVULESCU
Spoluspravodajca:	José Antonio MORENO DÍAZ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	23. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	199/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Ako sa uvádza v článku 2 ZEÚ, Európska únia je založená na spoločných hodnotách: na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, ľudských práv, pluralizmu, nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi pohlaviami. Právny štát a ľudské práva sú súčasťou európskej identity.

1.2.

V Charte základných práv, základnom a záväznom dokumente, sa navyše uvádza, že Únia je založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity a že je založená na zásadách demokracie a právneho štátu (1). Posilnenie uplatňovania Charty je povinnosťou, ako aj zmysluplným spôsobom ochrany ľudí a oboznámenia ich s dôležitosťou právneho štátu a ochrany základných práv. Hoci výbor podporuje všetko úsilie v tomto rozsahu, zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky inštitúcie EÚ aktívne a priamo informovali širokú verejnosť. Právny štát a základné práva sú kľúčové a musia sa stať súčasťou spoločnej občianskej a demokratickej kultúry na kontinente.

1.3.

Benátska komisia Rady Európy predkladá jasný popis kľúčových zásad, na ktoré sa vzťahuje právny štát: zákonnosť, právna istota, predchádzanie zneužívaniu právomocí, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia a prístup k spravodlivosti (2). Ide o jasné kritériá na posúdenie súladu akéhokoľvek konania štátu so zásadami právneho štátu, ktoré boli schválené Súdnym dvorom (3).

1.4.

EHSV vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby preukázali nulovú toleranciu voči porušovaniu zásad právneho štátu v členských štátoch. EÚ má zákonnú povinnosť presadzovať zásady právneho štátu a ochranu základných práv bez ohľadu na zámery rôznych politických aktérov, ktoré môžu byť v rozpore s týmto cieľom.

1.5.

EHSV poukazuje na rozsudok Súdneho dvora, podľa ktorého je rozpočet jedným z nástrojov, ktoré v praxi realizujú povinnosť všetkých členských štátov dodržiavať základné hodnoty EÚ vrátane zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv (4).

1.6.

Výročná správa Európskej komisie o právnom štáte je cenným nástrojom, ktorý môže zabrániť zhoršeniu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv. Dosiahnutie cieľov si však vyžaduje jej reformu. Mala by sa upraviť tak, aby zahŕňala všetky hodnoty podľa článku 2 ZEÚ, právne a/alebo finančné opatrenia v prípade, že sa v plnej miere neodvoláva na odporúčania pre jednotlivé krajiny, a piaty pilier venovaný monitorovaniu národného vývoja týkajúceho sa občianskeho priestoru (5).

1.7.

EHSV už zdôraznil, že občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zachovávaní demokracie v Európe a že len silná a rôznorodá občianska spoločnosť dokáže brániť demokraciu a slobodu a chrániť Európu pred autoritárstvom (6). Okrem toho, bez demokracie a základných práv nemôže existovať právny štát a naopak; tieto tri koncepty sú úzko prepojené (7). EHSV preto vyzýva všetky zainteresované strany, aby prestali hovoriť o tzv. neliberálnej demokracii, a to aj v rámci kritiky tohto konceptu. Demokracia nemôže existovať bez liberálnych zásad.

1.8.

Do úsilia o to, aby sa právny štát stal skutočnou realitou, by sa malo zapojiť viac zainteresovaných strán: sociálni partneri, profesijné organizácie, ako sú advokátske komory a združenia právnikov a miestne organizácie, ktoré pracujú so zraniteľnými osobami a komunitami s väčším rizikom ujmy, znevýhodnenia a diskriminácie.

1.9.

Právny štát a ľudské práva môžu niektorí vnímať ako príliš abstraktné, vzdialené, žargónové a právne formalistické pojmy. Účinné informovanie o právnom štáte si vyžaduje zameranie sa na spoločné hodnoty a súvisiace koncepty spravodlivosti. Prínosom môže byť aj prerozprávanie ľudského príbehu prostredníctvom ukázania ľudskej tváre a ľudí, ktorí sú za dôkazmi, ako aj štatistiky.

1.10.

EHSV vyzýva členské štáty, aby začlenili problematiku právneho štátu a základných práv do škôl a vyššieho vzdelávania. Občianska výchova by mala byť povinná, mala by začať čo najskôr a mala by sa vyučovať niekoľko rokov. Okrem toho je potrebné vyčleniť zdroje EÚ a vnútroštátne zdroje pre dôslednú odbornú prípravu učiteľov občianskej výchovy.

1.11.

Rámec ľudských práv vychádza zo zásady zodpovednosti, a preto si vyžaduje stanoviť toho, kto je zodpovedný za konkrétny výsledok a s cieľom vymedziť potrebnú zmenu politiky. Je tiež dôležité identifikovať otázky širokého záujmu širokej verejnosti, ako je prístup k energii, doprave, regionálnej rovnosti, práci, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a rôznym iným verejným službám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

1.12.

Ochrana ľudských práv a právny štát sa upevňujú prostredníctvom silného sociálneho štátu, bez ohľadu na rôzne formy, ktoré môže mať v rámci Európy. Túto vzájomnú prepojenosť uznáva Európsky pilier sociálnych práv, ktorý je základným nástrojom politiky na budovanie inkluzívnejšej Únie.

1.13.

Ľudové hnutia a ľudia trpiaci chudobou musia byť ústredným bodom demokratickej podpory ľudských práv. Neexistuje lepší spôsob, ako chrániť ľudské práva, najmä sociálne práva, než ten, aby boli hlasy ľudí najviac postihnutých nerovnosťou, chudobou a sociálnym vylúčením vypočuté vo verejnom priestore a v politických diskusiách.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV pripomína postoj, ktorý vyjadril vo svojom stanovisku SOC/598 (2018): „Zásada právneho štátu je vzájomne prepojená a neodlučiteľná od záruk, ktoré chránia pluralitnú demokraciu a dodržiavanie základných práv. Zásada právneho štátu zabezpečuje, že vlády dodržiavajú normy v oblasti základných práv, pluralitná demokracia zaručuje, že vlády budú vykonávať politiky, ktoré zlepšujú životné podmienky občanov. Presadzovanie zásady právneho štátu nie je samo osebe zárukou, že sa v právnom predpise uznávajú základné práva, ani že bude právny predpis vypracovaný v súlade s inkluzívnym a legitímnym procesom založeným na riadne podloženej, pluralitnej a vyváženej verejnej diskusii a účasti verejnosti. V záujme zabrániť uplatňovaniu obyčajnej ‚vlády podľa právnych predpisov‘ je nevyhnutné dodržiavať základné práva a normy v oblasti pluralitnej demokracie spolu so zásadou právneho štátu.“ (8)

2.2.

Ako sa uvádza v správach Komisie o právnom štáte z rokov 2021 a 2022, zachovanie dôvery občanov vo verejné inštitúcie a právny štát si okrem iného vyžaduje existenciu nezávislého súdneho systému vrátane účinného súdneho preskúmania, aby sa tak zabezpečil súlad s právom EÚ; silný verejný záväzok bojovať proti korupcii a zabezpečiť demokratickú zodpovednosť; pluralitu médií a slobodu médií vrátane transparentnosti vlastníctva médií; transparentné ústavné a inštitucionálne mechanizmy na zabezpečenie systému bŕzd a protiváh s aktívnou účasťou občianskej spoločnosti; a posilňovanie medzinárodnej spolupráce v oblasti udržateľného rozvoja, ľudských práv, demokracie a právneho štátu (9). V správe z roku 2022 Komisia tiež zdôrazňuje významné hrozby pre hodnoty EÚ a nariadenie ruskej agresie proti Ukrajine založenom na pravidlách – agresie, ktorá okrem európskej a globálnej bezpečnosti a stability hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje demokraciu, ako aj právny štát (10).

2.3.

Žiadna demokratická ani zastupiteľská norma neoprávňuje legitimizáciu porušovania zásad právneho štátu a základných práv. Inštitúcie EÚ, a najmä Európska komisia, musia využiť všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na obnovenie integrity zásad EÚ.

2.4.

Organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv zohrávajú pri monitorovaní situácie na mieste kľúčovú úlohu, najmä v prípade zhoršenia stavu právneho štátu a ohrozenia ľudských práv (11). Autoritárske vlády ohrozujú organizácie občianskej spoločnosti nielen zmenšovaním a presúvaním priestorov pre ich aktivity, ale aj osobnými hrozbami a prenasledovaním, finančnými obmedzeniami či nedostatočnou ochranou pred fyzickými alebo verbálnymi útokmi (12).

2.5.

Ako už bolo uvedené, celková kapacita organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv pracovať v rámci Charty základných práv by sa mala výrazne posilniť prostredníctvom balíka, ktorý obsahuje odbornú prípravu a prenos znalostí, organizačnú a finančnú podporu a ochranu pred útokmi a negatívnymi kampaňami (13). Na tento účel EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexnú európsku stratégiu občianskej spoločnosti, ktorá by usmernila spoluprácu, úsilie o budovanie kapacít a účinné informovanie o právnom štáte a základných právach.

2.6.

EHSV považuje prácu organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv za zásadnú pri pomoci zraniteľným skupinám vyrovnať sa s vážnymi výzvami v oblasti ich bezpečnosti, blahobytu a dôstojnosti. Všetci ľudia by sa raz mohli ocitnúť v zraniteľnej situácii. V mnohých prípadoch sa dôvody zraniteľnosti prekrývajú a vedú k štrukturálnej marginalizácii a diskriminácii.

2.7.

Právny štát a ochrana základných práv by sa mali zabezpečiť aj vo vzťahu k demokracii, najmä pokiaľ ide o podporu slobodných a spravodlivých volieb a silnej demokratickej účasti (14). Tí, ktorí spochybňujú právny štát, konajú aj proti politickej opozícii a nezávislým masmédiám. Akčný plán EÚ pre demokraciu je v tomto smere nevyhnutným krokom.

2.8.

Sociálni partneri zohrávajú pri informovaní o právnom štáte a základných právach významnú úlohu. Pracoviská sú ovplyvňované zhoršovaním politickej a právnej situácie v jednotlivých krajinách. Podniky, malé a stredné podniky a sociálne podniky nemôžu účinne fungovať, ak neexistuje právny štát a systémy ochrany základných práv. Sociálni partneri by sa mali zaviazať konať v záujme zlepšiť svoju integritu a efektívnosť. Pracovníci musia mať možnosť slobodne zakladať odbory a vstupovať do nich podľa vlastného výberu, pričom odborom sa musí umožniť pôsobiť slobodne (15). Pracovníci a zamestnávatelia majú právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy a v prípade konfliktu záujmov prijať kolektívne opatrenia na obranu svojich záujmov vrátane štrajku (16).

2.9.

Agentúra pre základné práva má významnú kapacitu na zhromažďovanie relevantných informácií. Vybudovala si rozsiahlu vedomostnú základňu, ktorú môžu využívať všetci zainteresovaní aktéri. Jej odbornosť sa zakladá na solídnosti, pričom by mala poskytnúť základ pre posilnenie svojho informačného rozmeru. Agentúre by sa malo poskytnúť viac zdrojov na zapojenie sa do verejnej komunikácie vo všetkých členských krajinách EÚ. Je potrebná väčšia spolupráca so špecializovanými inštitúciami, ako je Rada Európy a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR).

2.10.

EÚ je tiež globálnym aktérom, ktorého zodpovednosť za dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv stojí uprostred jej medzinárodnej identity a úlohy. Všetky vonkajšie politiky, programy, nástroje a činnosti by mali odrážať svoj kľúčový význam pre EÚ a význam pre demokratický a pokojný svet.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Pozitívny prístup a myslenie

3.1.1.

Na všetkých úrovniach by sa malo posilniť občianske vzdelávanie o zásadách demokracie, základných práv a právneho štátu. Komisia by tiež mala pokračovať vo zvyšovaní verejného povedomia prostredníctvom ambiciózneho komunikačného programu (17).

3.1.2.

Samotný mýtus o vzniku EÚ už nepostačuje na to, aby oslovil európskych občanov. EÚ by mala navrhnúť víziu o žiadúcej budúcnosti a oživiť kľúčové zásady, ktoré zohrávali významnú úlohu v rámci európskeho projektu (18), vrátane právneho štátu a ľudských práv. Je to obzvlášť dôležité v kontexte ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine.

3.1.3.

Rámec ľudských práv vychádza zo zásady zodpovednosti, a preto si vyžaduje opatrenia na vymedzenie toho, kto je zodpovedný za konkrétny výsledok a potrebnú zmenu politiky. Je tiež dôležité identifikovať otázky širokého záujmu širokej verejnosti, ako je prístup k doprave, energii, práci, bývaniu, zdravotnej starostlivosti a rôznym iným verejným službám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Treba ísť nad rámec kritiky situácie, ktorá nespĺňa normy v oblasti ľudských práv, a opísať budúcnosť, ktorú môžu právny štát a ľudské práva pomôcť vybudovať prostredníctvom inšpirácie ľudí k pozitívnym asociáciám (19).

3.1.4.

Bez demokracie a základných práv nemôže existovať právny štát a naopak; tieto tri koncepty sú úzko prepojené (20). EHSV preto vyzýva všetky zainteresované strany, aby prestali hovoriť o tzv. neliberálnej demokracii, a to aj v rámci kritiky tohto konceptu. Demokracia nemôže existovať bez liberálnych zásad. Neliberálna demokracia nie je alternatívnou ani obmedzenou formou demokracie. Neliberálna demokracia nie je demokracia.

3.2.   Nevyhnutné politiky a príslušné politické oblasti

3.2.1.

Ako už EHSV poznamenal, existuje súvislosť medzi vnímaným alebo skutočným nedostatkom prospechu z hospodárskej prosperity na jednej strane a negatívnym postojom k verejným inštitúciám a základným zásadám na strane druhej (21).

3.2.2.

Presadzovanie ľudských práv a právneho štátu si vyžaduje kroky na vymedzenie politík, ktoré môžu zlepšiť každodenný život ľudí.

3.2.3.

Ochrana ľudských práv a právny štát sa upevňujú prostredníctvom silného sociálneho štátu, bez ohľadu na rôzne formy, ktoré môže mať v rámci Európy. Túto vzájomnú prepojenosť uznáva Európsky pilier sociálnych práv, ktorý je základným nástrojom politiky na budovanie inkluzívnejšej Únie (22). Pracovníci musia mať právo na spravodlivú mzdu, ktorá im zabezpečí dôstojnú životnú úroveň (6. zásada Európskeho piliera sociálnych práv), a kto nemá dostatok prostriedkov, musí mať právo na primerané dávky minimálneho príjmu, ktoré zaručujú dôstojný život vo všetkých etapách života, a na účinný prístup k podpornému tovaru a službám (14. zásada) (23).

3.2.4.

Pandémia ochorenia COVID-19 je pripomienkou toho, aký dôležitý je univerzálny, dostupný a spravodlivý systém verejného zdravotníctva. EHSV pripomína svoj postoj vyjadrený v stanovisku SOC/691 (2022): „EÚ a jej členské štáty by sa mali zapojiť do hĺbkovej spoločenskej úvahy o pôvode krízy a dôvodoch, prečo bola väčšina európskych zdravotných systémov v dôsledku pandémie zatlačená na pokraj kolapsu. Roky úsporných politík viedli k všeobecnému trendu znižovania investícií v zdravotníctve a iných kľúčových sociálnych službách (pomoc závislým a zraniteľným osobám, opatrovateľské ústavy atď.), čím sa vytvorila časovaná bomba, ktorá vybuchla tvárou v tvár veľkej zdravotnej výzve“ (24).

3.2.5.

Pandémia nie je jedinou krízou, ktorá ovplyvňuje základné práva. Vojna na Ukrajine ohrozuje milióny ľudí na Ukrajine a na celom svete. Zmena klímy a s ňou spojené výzvy a katastrofy, ako sú požiare, priamo ovplyvňujú ľudí na celom kontinente. Mnohí Európania zápasia so zvýšenými cenami energie. Akčné nástroje Európy by sa mali zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať a prispôsobiť.

3.2.6.

Politiky, najmä politiky hospodárskych reforiem, by sa mali zakladať na systematických posúdeniach vplyvu ex ante a ex post na ľudské práva (25) s cieľom uľahčiť informované a inkluzívne diskusie na európskej a celoštátnej úrovni o rozhodcovskom konaní a úprave politických rozhodnutí (26).

3.2.7.

Väčší dôraz by sa mal klásť na kapitolu III (Rovnosť) a kapitolu IV (Solidarita) Charty základných práv, ktoré predstavujú kľúčové prvky demokratickej reputácie EÚ založenej na hodnotách (27). Všetky ľudské práva uznané v charte sú nedeliteľné, vzájomne prepojené a rovnako dôležité. Ako zdôraznil Európsky súd pre ľudské práva v prelomovom prípade, medzi sociálno-ekonomickými právami a občianskymi a politickými právami neexistuje jednoznačné rozdelenie (28).

3.2.8.

Ďalšia spolupráca medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi je potrebná na zabezpečenie toho, aby občania a osoby s povoleným pobytom mohli využívať všetky práva uznané v Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej sociálnej charte (v jej viacerých podobách) a príslušných dohovoroch OSN o ľudských právach. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní, výklade a vykonávaní práva EÚ náležite zohľadňovali Európsky pilier sociálnych práv a Európsku sociálnu chartu.

3.2.9.

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Európsku sociálnu chartu z roku 1996 (revidované znenie) a akceptovali postup kolektívnych sťažností Európskeho výboru pre sociálne práva.

3.2.10.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie umožniť prijímanie hospodárskych nápravných opatrení voči členským štátom, ktoré závažne a sústavne porušujú hodnoty uvedené v článku 2 ZEÚ (29). „Komisia musí vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje a dôsledne sledovať náznaky potenciálnych porušení. Komisia musí pritom uplatňovať prísne objektívne kritériá a posudzovať porušenia rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch“ (30).

3.3.   Demokratická podpora ľudských práv a význam prežívanej skúsenosti

3.3.1.

Podľa rozsiahleho prieskumu Agentúry pre základné práva si takmer deväť z desiatich ľudí v EÚ myslí, že ľudské práva sú dôležité pre vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti (31). Európania sa domnievajú, že ľudské práva môžu v ich živote zohrávať zmysluplnú úlohu.

3.3.2.

Skutočné dodržiavanie ľudských práv v celej Európe si vyžaduje opatrenia na zdôraznenie spôsobu, akým môžu ľudské práva – napríklad sociálne práva, ako je zamestnanie, sociálne zabezpečenie, bývanie, vzdelanie a zdravotná starostlivosť – priniesť zmenu všetkým ľuďom v ich každodennom živote, na mieste, na ktorom im najviac záleží, a v ich miestnych komunitách (32).

3.3.3.

Ľudové hnutia a ľudia trpiaci chudobou musia byť ústredným bodom demokratickej podpory ľudských práv. Neexistuje lepší spôsob, ako chrániť ľudské práva, najmä sociálne práva, než ten, aby boli hlasy ľudí najviac postihnutých nerovnosťou, chudobou a sociálnym vylúčením vypočuté vo verejnom priestore a v politických diskusiách. Prínosom môže byť aj prerozprávanie ľudského príbehu a ukázanie ľudskej tváre a ľudí, ktorí sú za dôkazmi, ako aj štatistiky. Dôsledné dodržiavanie sociálnych práv si vyžaduje nielen rozdielne politiky, ale aj inkluzívnejšie procesy na ich vypracovanie (33).

3.3.4.

Európska spoločnosť si nemôže dovoliť nečestnú binárnu voľbu medzi právami a demokraciou. Dodržiavanie ľudských práv si vyžaduje podporu prostredníctvom budovania a udržiavania hnutia za presadzovanie práv na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni.

3.3.5.

Skupiny občianskej spoločnosti musia viesť tento proces a verejné orgány v EÚ a členských štátoch musia napomáhať demokratickému presadzovaniu ľudských práv tým, že budú konať transparentne a rešpektovať úlohu občianskej spoločnosti pri vyvodzovaní zodpovednosti. Vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva by sa mali posilniť a mali by zvyšovať informovanosť o možných opravných prostriedkoch, ktoré majú občania k dispozícii.

---

(1)  Charta základných práv Európskej únie, (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391), Preambula.

(2)  Benátska komisia Rady Európy, Zoznam kritérií právneho štátu, prijatý na svojom 106. plenárnom zasadnutí, 2016.

(3)  Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 16. februára 2022 vo veci C-157/21, Poľsko/Parlament a Rada, EU:C:2022:98, ods. 325.

(4)  Poľsko/Parlament a Rada, C-157/21, ods. 130 – 131; Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 16. februára 2022 vo veci C-156/21, Maďarsko/Parlament a Rada, EU:C:2022:97, ods. 116 – 117.

(5)  Laurent Pech a Petra Bard, Správa o právnom štáte a o monitorovaní a presadzovaní hodnôt článku 2 ZEÚ zo strany EÚ, Správa pre Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre ústavné veci, február 2022, s. 12–13.

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odolná demokracia prostredníctvom silnej a rozmanitej občianskej spoločnosti(stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 24).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Európsky kontrolný mechanizmus právneho štátu a základných práv“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 8).

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch [COM(2018) 324 final — 2018/0136 (COD)] (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 173).

(9)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o právnom štáte 2021: Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii [COM/2021/700 final].

(10)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o právnom štáte 2022: Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii [COM/2022/500 final 93].

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade — Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii Súčasný stav a možné nasledujúce kroky [COM(2019) 163 final] (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 39).

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Populizmus a základné práva – prímestské a vidiecke oblasti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 53), bod 1.6.

(13)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ [COM(2020) 711 final] (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 50).

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu [COM(2020) 790 final] (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 56).

(15)  Článok 8 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

(16)  Článok 28 Charty základných práv EÚ.

(17)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre európsku demokraciu [COM(2020) 790 final] (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 56).

(18)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Populizmus a základné práva – prímestské a vidiecke oblasti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 53).

(19)  FRA, 10 kľúčov ako efektívne komunikovať ľudské práva, 2018; Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva, Tips for Effective Messaging about Economic & Social Rights („Tipy na účinné šírenie správ o hospodárskych a sociálnych právach“), 2019.

(20)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Európsky kontrolný mechanizmus právneho štátu a základných práv“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 8).

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Populizmus a základné práva – prímestské a vidiecke oblasti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 53).

(22)  Európska komisia, Európsky pilier sociálnych práv v 20 zásadách.

(23)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európska rámcová smernica o minimálnom príjme (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1).

(24)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vplyv pandémie COVID-19 na základné práva a právny štát v celej EÚ a budúcnosť demokracie (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 11).

(25)  Nezávislý expert OSN na účinky zahraničného dlhu a iných súvisiacich medzinárodných finančných záväzkoch štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, Hlavné zásady hodnotenia vplyvu ľudských práv na politiky hospodárskych reforiem, dok. A/HRC/40/57, 19. decembra 2018.

(26)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Populizmus a základné práva – prímestské a vidiecke oblasti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 53).

(27)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ [COM(2020) 711 final] (Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 50).

(28)  Airey/Írsko, rozsudok, meritum, sťažnosť č. 6289/73 (1979) Rozsudok ESĽP z 9. októbra 1979, ods. 26

(29)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vplyv pandémie COVID-19 na základné práva a právny štát v celej EÚ a budúcnosť demokracie (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 11).

(30)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Právny štát a Fond obnovy (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 27).

(31)  FRA, Many Europeans believe human rights can build a fairer society but challenges remain („Mnoho Európanov verí, že ľudské práva môžu viesť k spravodlivejšej spoločnosti, výzvy však pretrvávajú“), tlačová správa z 24. júna 2020.

(32)  Casla, Koldo a Barker, Lyle, Human Rights Local („Ľudské práva na miestnej úrovni“), Blog Centra pre ľudské práva – Univerzita v Essexe, 17. január 2022.

(33)  Casla, Koldo, Nothing about us, without us, is really for us („Nič o nás a bez nás nie je pre nás“), Global Policy, 14. októbra 2019.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Priemyselná stratégia pre odvetvie námorných technológií

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/05)

Spravodajca:	Anastasis YIAPANIS
Spoluspravodajca:	Christophe TYTGAT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny
Prijaté v sekcii	11. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	207/2/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vypracúva toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, aby poukázal na nedostatok odvetvových politických opatrení na podporu výziev a potrieb odvetvia námorných technológií, a predkladá konkrétne návrhy na okamžité opatrenia na posilnenie odolnosti európskeho námorného odvetvia a strategickej námornej autonómie Európy a opätovné získanie globálnej konkurencieschopnosti.

1.2.

Výbor je znepokojený budúcnosťou odvetvia námorných technológií v Európe, ktoré čelí nekalej hospodárskej súťaži, najmä z Ázie.

1.3.

EHSV žiada, aby sa námorné technológie čo najskôr považovali za strategické odvetvie EÚ a jeho činnosti za „kritickú infraštruktúru“, a požaduje námornú priemyselnú stratégiu a dostatok vyčlenených zdrojov v útvaroch Európskej komisie. Udržateľná európska námorná stratégia musí zohľadňovať a prehodnotiť vlastníctvo európskych prístavov a inej súvisiacej kritickej infraštruktúry.

1.4.

Výbor požaduje naliehavé opatrenia, ktoré stimulujú domáci dopyt po ekologických a technicky vyspelých plavidlách, vrátane programu EÚ na obnovu flotily a modernizáciu existujúcich plavidiel v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody, a aby sa okamžite investovalo do infraštruktúry a alternatívnych palív.

1.5.

EHSV požaduje osobitné doložky v bilaterálnych dohodách a dohodách o voľnom obchode, ktorými sa zabezpečí voľný prístup na trh pre námorné spoločnosti EÚ, zakážu obchodné prekážky, bude požadovať reciprocita a zabezpečí náležitá starostlivosť. Ak medzinárodné rokovania nebudú úspešné, EÚ musí zvážiť jednostranné opatrenia na vytvorenie vplyvu na svojich medzinárodných konkurentov.

1.6.

Výbor sa domnieva, že s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, zaručiť obrannú a strategickú námornú autonómiu EÚ a zabezpečiť pracovné miesta a kritické spôsobilosti by sa mali poskytnúť stimuly na premiestnenie výrobných zariadení do EÚ s technológiami vyrobenými v EÚ a na udržanie dodávateľských reťazcov a výroby čiastkových komponentov v EÚ.

1.7.

EHSV nalieha na Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli rozsiahle programy rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a odborného vzdelávania a prípravy (OVP) s hodnotením programov a certifikáciou zručností, ako aj s plným zapojením sociálnych partnerov a akademickej obce, a žiada finančnú podporu pre Pakt EÚ o zručnostiach (1) a pre kampane na zatraktívnenie odvetvia, a to aj pre ženy a mladých ľudí.

1.8.

EHSV požaduje, aby sa zvýšilo úsilie na zabezpečenie spravodlivej transformácie pre všetkých pracovníkov a MSP, na vytvorenie a konsolidáciu európskych zamestnaneckých rád a na splnenie najvyšších medzinárodných sociálnych noriem v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ a pravidlami MOP. EHSV sa domnieva, že európsky výbor pre sociálny dialóg v odvetí stavby lodí (SSDC) zohráva v tejto oblasti a pri posilňovaní odvetvia námorných technológií zásadnú úlohu.

1.9.

Prístup k bankovým úverom a verejnému financovaniu je pre spoločnosti zamerané na námorné technológie veľmi ťažký, najmä pre MSP. EHSV požaduje pravidlá taxonómie EÚ, ktoré podporujú udržateľné investície v námornom odvetví, podporujú jeho inkluzívnosť a zabezpečujú právnu istotu pre technologické investície.

1.10.

Výbor žiada, aby sa finančné prostriedky získané z porušovania pravidiel iniciatívy FuelEU Maritime (2) a z príjmov zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ (3) použili aj na financovanie odvetvia vodnej dopravy (4) a jeho dodávateľského reťazca, najmä odvetvia námorných technológií. EHSV požaduje zriadenie záručného fondu EÚ, ktorý by uľahčil prístup k financiám pre rizikové námorné investície.

1.11.

EHSV sa domnieva, že finančné nástroje EÚ a prístup na vnútorný trh by nemali využívať zahraničné spoločnosti, ktoré udržiavajú sociálny damping a narúšajú rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, ani by sa im nemali poskytovať. Z návratnosti investícií do týchto nástrojov by mali mať prospech európske spoločnosti.

1.12.

Na dosiahnutie kompletnej dekarbonizácie odvetvia námorných technológií je potrebný úplný prechod na alternatívne palivá a technológie. EHSV víta prijatie spoločne programovaného partnerstva v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami.

1.13.

Výbor sa domnieva, že „námorná expertná skupina“ a „európska priemyselná aliancia pre odvetvie námorných technológií“ by mohli pomôcť zlepšiť a znovu dosiahnuť globálnu konkurencieschopnosť odvetvia námorných technológií.

1.14.

Napokon EHSV je pripravený viac sa zapojiť do pomoci odvetviu námorných technológií pri riešení jeho problémov a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene zaviedli námornú priemyselnú stratégiu. EHSV je znepokojený tým, že bez súboru cielených nástrojov EÚ stratí svoje námorné schopnosti, know-how a pracovné miesta a stane sa úplne závislá od Ázie, pokiaľ ide o jej civilné a námorné plavidlá a platformy a námorné vybavenie a vybavenie na mori. Nevypracovať a nezaviesť urýchlene osobitnú námornú priemyselnú stratégiu by bola závažná politická chyba.

2.   Úvod

2.1.

EHSV vypracúva toto stanovisko z vlastnej iniciatívy v nadväznosti na stanovisko prijaté v roku 2018 CCMI/152 – Stratégia LeaderSHIP 2020 ako vízia pre odvetvie námorných technológií (5). Cieľom je zvýšiť povedomie o vážnych problémoch, ktorým čelí odvetvie námorných technológií v EÚ (6) , a o nedostatku odvetvových politických opatrení zo strany EÚ a vnútroštátnych verejných orgánov na podporu výziev a potrieb odvetvia. EHSV predkladá konkrétne návrhy opatrení na zabezpečenie konkurencieschopnosti a rastu a vytváranie podnikov pre odvetvie námorných technológií. Naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany, aby čo najskôr spoločne identifikovali a prijali politické opatrenia na záchranu a ochranu tohto strategického odvetvia s cieľom zabezpečiť obranu EÚ a ochranu pobrežia, námornú autonómiu, prístup k obchodu, modré hospodárstvo a celosvetové vedúce postavenie v námornej oblasti.

2.2.

EHSV zámerne sleduje štruktúru oznámenia Európskej komisie o iniciatíve LeaderSHIP (7), aby zdôraznil malý pokrok dosiahnutý v štyroch navrhovaných smeroch a upozornil na to, že v odvetví námorných technológií je potrebný okamžitý a cielený zásah, najmä vzhľadom na vplyv pandémie a vojny na Ukrajine.

3.   Zlepšenie prístupu na trh a spravodlivé trhové podmienky

3.1.

Očakáva sa nárast dopytu po potravinách, tovare a energii, čo si bude vyžadovať zvýšenú vodnú (námornú a vnútrozemskú vodnú) dopravnú infraštruktúru, spôsobilosti, plavidlá, technológie a riadenie logistiky. Rastie aj dopyt po vodnom a pobrežnom cestovnom ruchu a voľnočasových aktivitách.

3.2.

Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine poukázali na strategické riziká prílišnej závislosti EÚ od iných krajín a zároveň spôsobili nedostatok a viedli k ochromeniu dodávateľských reťazcov, ako aj zvýšeným cenám surovín a energie, čo vytvára dodatočný tlak na spoločnosti v odvetví námorných technológií. Vojna na Ukrajine takisto pripomenula EÚ dôležitosť kritických námorných vojenských spôsobilostí vrátane obchodných a námorných plavidiel a technológií na obranu, bezpečnosť a ochranu hraníc a pobrežia.

3.3.

Globálna konkurencia pre výrobcov z EÚ je tvrdá, spoločnosti z Ázie, najmä z Číny a Južnej Kórey, získavajú čoraz viac trhov vďaka silnej vládnej podpore, a to aj prostredníctvom zložitých schém štátnej pomoci, pričom uplatňujú nižšie sociálne a environmentálne normy. To im umožnilo získať si tradičné trhy EÚ a prilákať objednávky od európskych spoločností za ceny spôsobujúce ujmu. Súčasný nárast inflácie a vysoké ceny energií vytvárajú dodatočný tlak na európskych výrobcov. EHSV je znepokojený budúcnosťou odvetvia námorných technológií a je presvedčený, že sú potrebné okamžité opatrenia na posilnenie odolnosti európskeho námorného odvetvia, opätovné získanie globálnej konkurencieschopnosti, ochranu silnej pozície Európy v komplexnom odvetví stavby lodí a rekreačnej plavby a na zabezpečenie strategickej námornej autonómie Európy a námorných priemyselných spôsobilostí.

3.4.

Udržateľná európska námorná stratégia musí tiež zohľadňovať vlastníctvo európskych prístavov a inej súvisiacej kritickej infraštruktúry. V mnohých prípadoch ich totiž úplne alebo čiastočne kúpili čínske spoločnosti, ktoré sú úplne alebo čiastočne kontrolované čínskym štátom. Na zabezpečenie európskej strategickej autonómie je mimoriadne dôležité prehodnotiť vlastnícke štruktúry a tam, kde je to možné, znovu previesť prístavy a infraštruktúru do európskeho vlastníctva.

3.5.

EHSV požaduje odvetvovú stratégiu pre odvetvie námorných technológií s cieľom zvýšiť jeho globálnu konkurencieschopnosť a umožniť mu využiť obchodné príležitosti plynúce z dvojakej, ekologickej a digitálnej transformácie. Ak má EÚ v úmysle pokračovať v súťaži na tomto silne dotovanom a nevyváženom globálnom trhu, na ktorom jej hlavní konkurenti nedodržiavajú pravidlá WTO, je potrebné okamžite vyvinúť osobitné obchodné mechanizmy EÚ, zabezpečiť prístup k financovaniu, vypracovať programy odbornej prípravy a programy výskumu a vývoja. Okrem toho EHSV požaduje, aby sa námorné technológie považovali za strategické odvetvie EÚ, ako je to v USA, Číne, Japonsku alebo Južnej Kórei, a aby sa tomuto odvetviu pridelil dostatok ľudských a finančných zdrojov v rámci útvarov Európskej komisie.

3.6.

Európske odvetvie námorných technológií je základným pilierom obrany a dohľadu EÚ, prepravy tovaru, energie a cestujúcich a dosiahnutia politických cieľov EÚ v zmysle Európskej zelenej dohody a modrého hospodárstva. EHSV požaduje naliehavé opatrenia, ktoré podnietia domáci dopyt po ekologických a technicky vyspelých plavidlách, vrátane programu EÚ na obnovu flotily (napr. národných rybárskych flotíl, príbrežnej a kabotážnej flotily a rekreačných lodí) a modernizáciu existujúcich plavidiel v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody.

3.7.

EHSV poznamenáva, že konkurencieschopnosť odvetvia je priamo ovplyvnená Európskou zelenou dohodou, keďže predstavuje zmenu paradigmy pre celý vodný sektor. Jej vykonávanie povedie k rýchlejšiemu prijatiu alternatívnych palív a technológií. EHSV však poukazuje na to, že obmedzená infraštruktúra a dostupnosť alternatívnych palív bráni rýchlejšej transformácii, a preto požaduje okamžité investície v tejto súvislosti, napríklad zriadením osobitného námorného fondu EÚ. Mali by sa zohľadniť osobitné vlastnosti každého typu plavidla a vypracovať osobitné plány pre pohonné systémy, palivá a technológie s nulovými emisiami.

3.8.

EHSV je znepokojený obchodnými prekážkami v Ázii voči európskym spoločnostiam a žiada, aby sa súčasné a budúce bilaterálne dohody a dohody o voľnom obchode a hospodárske partnerstvá aktualizovali o doložky, ktorými sa zabezpečí voľný prístup na trh pre námorné spoločnosti EÚ, zakážu obchodné prekážky, bude požadovať reciprocita a zabezpečí náležitá starostlivosť.

3.9.

EHSV sa domnieva, že medzinárodné diskusie a dohody predstavujú najlepší spôsob, ako zabrániť obchodnému protekcionizmu, a žiada Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoje medzinárodné úsilie o dosiahnutie globálnych pravidiel. Alternatívne musí Európska komisia uplatniť jednostranné opatrenia – ak je to potrebné – na vytvorenie vplyvu na svojich medzinárodných konkurentov. EHSV považuje za najvyššiu prioritu konať proti zahraničnému subvencovaniu a cenotvorbe spôsobujúcej ujmu.

3.10.

Odvetvie námorných technológií je základným kameňom pre európske modré hospodárstvo, keďže stavia a modernizuje plavidlá, štruktúry a technológie, napr. pre rozvoj ekologických rybárskych flotíl, energie z obnoviteľných zdrojov na mori, akvakultúry a hlbokomorskej ťažby. Na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody bude musieť EÚ výrazne zvýšiť svoju priemyselnú kapacitu pre obnoviteľné zdroje energie na mori a pre iné alternatívne palivá. V opačnom prípade sa EÚ bude musieť spoliehať na zahraničné kapacity na rozvoj tohto strategického trhu a dosiahnutie vlastných cieľov Európskej zelenej dohody. V snahe predísť tomuto riziku EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby okamžite označila strategické odvetvie námorných technológií a jeho činnosti za „kritickú infraštruktúru“.

3.11.

Výbor je pevne presvedčený, že vedúce postavenie EÚ v hospodárstve možno dosiahnuť len so silnými výrobnými zariadeniami na pôde EÚ, pretože to je jediná možnosť, ako zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, zaručiť obranu EÚ a strategickú námornú autonómiu, chrániť občanov EÚ a zaistiť ich pracovné miesta. EHSV takisto požaduje osobitný program a stimuly pre výrobcov, ktorí chcú premiestniť svoje výrobné zariadenia do EÚ (relokalizácia).

4.   Zamestnanosť a zručnosti

4.1.

Odvetvie námorných technológií vytvára približne 1 milión pracovných miest v námorných regiónoch v celej Európe (8).

4.2.

Zavádzanie ekologizácie a digitalizácie a prijatie prelomových technológií si vyžaduje špecializáciu pracovnej sily. Z tohto dôvodu EHSV nalieha na Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali a okamžite zaviedli rozsiahle programy rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a odborného vzdelávania a prípravy, a to prostredníctvom hodnotenia programov a certifikácie zručností, s plným zapojením sociálnych partnerov a akademickej obce. Okrem toho EHSV požaduje konkrétnu finančnú podporu pre Pakt EÚ o zručnostiach a špecifické kampane, ktoré zatraktívnia toto odvetvie, a to aj pre ženy a mladých ľudí a osoby so zdravotným postihnutím a osobitnými schopnosťami. EHSV taktiež poukazuje na to, že odvetvie námorných technológií si vyžaduje pracovníkov s lepšími zručnosťami v oblasti robotiky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, snímania, automatizácie a 3D tlače, ako aj vysokokvalifikovaných inžinierov, okrem toho, že toto odvetvie osobitne potrebuje robotníkov (napr. zváračov, elektrikárov, potrubárov).

4.3.

Európske spoločnosti spĺňajú najvyššie medzinárodné sociálne normy v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ a pravidlami MOP. EHSV uznáva snahu európskych podnikov vytvárať a zvyšovať medzinárodné pracovné normy a dôležitosť dobrých pracovných podmienok, dôstojných platov a sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v tomto odvetví a požaduje zvýšené úsilie o vytvorenie a konsolidáciu európskych zamestnaneckých rád. Výbor navyše pripomína, že je potrebné, aby pracovníci vyslaní do iného členského štátu mali nárok na súbor základných práv platných v hostiteľskom členskom štáte v súlade so smernicou o vysielaní pracovníkov.

4.4.

Ako sa zdôrazňuje v stratégii LeaderSHIP 2020 (2013), odvetvie námorných technológií čelí ťažkostiam pri zabezpečovaní medzigeneračného prenosu know-how. EHSV je veľmi sklamaný, že sa doteraz neprijali žiadne konkrétne opatrenia (EÚ), a požaduje jasný plán na zabezpečenie spravodlivej transformácie, zatraktívnenie odvetvia námorných technológií a vytvorenie primeraných vzdelávacích a školiacich zariadení s novými učebnými osnovami a zručnosťami prispôsobenými novým trendom a obchodným modelom a ekologickej a digitálnej transformácii.. Rámec spravodlivej transformácie musí byť založený na sociálnom dialógu a poskytovať primerané zdroje na prilákanie novej pracovnej sily a podporu prechodu zo zamestnania do zamestnania, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov vrátane odbornej prípravy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti súvislosti s novými technológiami a postupmi. Všetky programy by sa mali hodnotiť a certifikovať s cieľom zjednotiť odbornú prípravu a zaručiť, že vychádza z rovnakých noriem.

4.5.

EHSV sa domnieva, že výbor pre sociálny dialóg zohráva pri posilňovaní odvetvia námorných technológií zásadnú úlohu. Kvalitný sociálny dialóg (napr. prostredníctvom ambicióznych spoločných opatrení), dohody a spolupráca medzi sociálnymi partnermi aj prostredníctvom tohto výboru sú nevyhnutné a mali by sa dodržiavať.

5.   Prístup k finančným prostriedkom

5.1.

EHSV považuje za nevyhnutné zachovať výrobné zariadenia v Európe a zabezpečiť ich konkurencieschopnosť a žiada, aby EÚ a členské štáty stanovili financovanie priemyslu za prioritu. Odvetvie námorných technológií čelí zvýšeným ťažkostiam v prístupe k bankovým úverom a verejnému financovaniu a vo veľmi obmedzenej miere je vystavené iným zdrojom financovania, pričom najviac sú postihnuté MSP. EHSV taktiež požaduje, aby sa zaviedli pravidlá taxonómie EÚ na podporu udržateľných investícií v námornom odvetví, ktoré na nikoho nezabudnú a zabránia akejkoľvek diskriminácii medzi subjektmi v tomto odvetví. Kritériá environmentálnej výkonnosti musia byť takisto zosúladené s právnymi predpismi EÚ a musia zabezpečiť právnu istotu pre technologické investície.

5.2.

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala finančne stimulovať majiteľov lodí EÚ, aby stavali plavidlá v Európe, a zároveň čo najviac udržiavali dodávateľské reťazce a výrobu čiastkových komponentov v EÚ. Mali by sa zohľadniť vyčlenené finančné prostriedky a výzvy na predloženie návrhov vzhľadom na skutočnosť, že námorné príležitosti sa v dohodách o partnerstve alebo národných plánoch obnovy a odolnosti takmer nespomínajú alebo neriešia.

5.3.

Výbor žiada, aby sa finančné prostriedky získané z porušovania pravidiel iniciatívy FuelEU Maritime, ako aj príjmy zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ použili tiež ako dodatočný špecializovaný zdroj financovania pre odvetvie námorných technológií, najmä pre výskum, vývoj a inovácie. EHSV je pripravený zapojiť sa do vytvárania nových politík a schém financovania EÚ a žiada inštitúcie EÚ, aby ho zahrnuli do všetkých budúcich rokovaní o tejto otázke.

5.4.

Keďže existujúce finančné nástroje nie sú buď dostatočné alebo prispôsobené kapitálovo náročným sektorom, EHSV opätovne vyzýva Európsku komisiu, „aby vytvorila nástroj financovania, ktorý prispeje k zvýšeniu investícií v sektore rizikového kapitálu, akým je európske odvetvie námorných technológií“ (9), pričom by sa malo „takisto zvážiť zriadenie programu financovania, ktorý by európskym zariadeniam na recykláciu umožnil likvidáciu väčších typov lodí“. EHSV požaduje zriadenie záručného fondu EÚ, ktorý uľahčí prístup k financovaniu pre rizikové námorné investície. Z finančných prostriedkov EÚ by sa mala podporiť aj demontáž a recyklácia plavidiel po dobe životnosti vrátane rekreačných a rybárskych lodí.

5.5.

Napokon, je neprijateľné, aby spoločnosti mimo EÚ, ktoré nedodržiavajú normy EÚ, mali stále prístup k finančným prostriedkom EÚ (napr. k financiám EIB) a na vnútorný trh. EÚ by preto mala prísne uplatňovať zásadu reciprocity a náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem EÚ, a zabezpečiť, aby finančné nástroje EÚ a prístup na vnútorný trh nevyužívali ani nemali k dispozícii spoločnosti, ktoré naďalej uplatňujú sociálny damping a narúšajú rovnaké podmienky na celom svete. Európska komisia by mala na zahraničné dotované lodenice a zahraničných dotovaných výrobcov námorného vybavenia uplatňovať nariadenie o zahraničných subvenciách a mala by zvážiť revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1035 (10) o stanovovaní podhodnotených cien plavidiel.

6.   Výskum, vývoj a inovácie

6.1.

Na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a vykonávanie priemyselnej stratégie EÚ je potrebný odvetvový prístup s konkrétnymi sektorovými politickými opatreniami. EHSV zdôrazňuje, že od teórie k praxi je dlhá cesta, a je veľmi sklamaný nedostatočnými opatreniami na podporu priemyselného pokroku EÚ. Výbor, sociálni partneri a miestni výrobcovia márne čakali na podnet na prechod tohto odvetvia k ekologickým plavidlám, alternatívnym palivám a technológiám, aby boli v súlade s balíkom Fit for 55 (11).

6.2.

Prijatie nových prevratných technológií (napr. inteligentné senzory pre lode aj prístavy, analýza údajov, internet vecí, cloud computing, umelá inteligencia) je nevyhnutné na udržanie náskoku pred konkurenciou. Tie umožnia integrovanejšie prepravné služby a dodávateľské reťazce, vyššiu bezpečnosť a energetickú efektívnosť a špičkový dizajn. EHSV však poukazuje na to, že miestni výrobcovia už investujú v priemere 9 % svojho ročného obratu do výskumu, vývoja a inovácií, a žiada, aby sa na týchto priekopníkov zamerali verejné politiky a zvýšila sa ich finančná podpora.

6.3.

Výbor takisto požaduje vystupňovať úsilie na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni o zvýšenie kapacít kybernetickej bezpečnosti, keďže kybernetické riziko narastie spolu s technologickým vývojom a zavedením automatizovaných procesov a plavidiel.

6.4.

Na dosiahnutie kompletnej dekarbonizácie odvetvia námorných technológií je potrebný úplný prechod na alternatívne palivá a technológie. Hoci je toto odvetvie energeticky najefektívnejším spôsobom dopravy, EHSV poukazuje na to, že stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o recykláciu, ekologické investície, prístavy s nulovými emisiami a odolné proti zmene klímy, infraštruktúru vodných ciest a zjednodušené prístavné logistické reťazce. EHSV požaduje podporu výskumu a inovácií v odvetví námorných technológií, keďže majú kľúčový význam pre rozvoj prelomových technológií a potenciálnych alternatívnych koncepcií pre námornú dopravu a pre konkurencieschopnosť odvetvia námorných technológií. V tejto súvislosti by sa malo usilovať o rozsiahlu spoluprácu s obranným priemyslom.

6.5.

Budúcnosť odvetvia námorných technológií závisí od zhromažďovania a správy údajov, pretože analýza údajov predstavuje dôležitú príležitosť na zlepšenie logistiky, prevádzky lodí, priestorového monitorovania veľkých morských oblastí a environmentálnych vlastností lodí.

6.6.

Ochrana know-how a duševného vlastníctva je pre odvetvie námorných technológií nevyhnutná. Poznatky z výskumu, vývoja a inovácií financovaných zo strany EÚ musia zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností v EÚ a byť prínosom pre spoločnosť. Ekologické a inteligentné námorné technológie vyvinuté prostredníctvom projektov EÚ by sa preto mali považovať za strategické pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ a malo by byť možné dočasne obmedziť prístup spoločností z krajín mimo EÚ k výsledkom týchto projektov v súlade s právnymi ustanoveniami programu Horizont Európa. Z financovania výskumu, vývoja a inovácií v rámci programu Horizont Európa by mali mať prospech aj ďalšie odvetvia vodnej dopravy, ktoré ešte nie sú zahrnuté do rozsahu existujúcich partnerstiev, ako je odvetvie rekreačných plavieb a jachtingu.

6.7.

Napokon EHSV poukazuje na to, že investície do výskumu, vývoja a inovácií môžu zabezpečiť vedúcu úlohu EÚ v celosvetovej hospodárskej súťaži, a preto víta prijatie spoločne programovaného partnerstva v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami.

7.   Záverečné pripomienky

7.1.

Podobne ako v prípade iných druhov dopravy sa výbor domnieva, že „námorná expertná skupina“ a „európska priemyselná aliancia pre odvetvie námorných technológií“ by mohli pomôcť zlepšiť a znovu dosiahnuť globálnu konkurencieschopnosť odvetvia námorných technológií.

7.2.

Ak sa neprijmú žiadne opatrenia na odvetvovej úrovni, toto stanovisko EHSV môže byť jednou z posledných výziev na okamžitú podporu odvetvia námorných technológií s cieľom chrániť trh, priemyselné spôsobilosti a pracovné miesta v Európe a bojovať za obnovenie stratených trhov. EHSV sa pričinil o zvýšenie informovanosti o potrebných politických opatreniach a je pripravený prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti tohto odvetvia. Ak inštitúcie EÚ a členské štáty neprijmú žiadne naliehavé opatrenia, EÚ by sa mohla stať plne závislou od ázijských spoločností pri navrhovaní, stavbe, modernizácii a údržbe civilných a námorných lodí a štruktúr, ako aj námorného vybavenia vrátane vybavenia a infraštruktúry na mori. Bola by to nielen veľká škoda, ale aj závažná politická chyba!

---

(1)  Pakt o zručnostiach.

(2)  Návrh iniciatívy FuelEU Maritime

(3)  Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(4)  Pojem „odvetvie vodnej dopravy“ treba chápať v širšom zmysle ako odvetvie, ktoré zahŕňa odvetvie námorných technológií, námornú dopravu, vnútrozemskú plavbu, rekreačnú plavbu a jachting a ich dodávateľské reťazce.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia LeaderSHIP 2020 ako vízia pre odvetvie námorných technológií – smerom k inovatívnemu, udržateľnému a konkurencieschopnému námornému odvetviu v roku 2020 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 8).

(6)  Odvetvie námorných technológií zahŕňa lodenice a celý dodávateľský reťazec výrobcov a dodávateľov námorných systémov a technológií a námorného vybavenia. Nezahŕňa poskytovateľov námorných služieb (napr. lodné spoločnosti, prístavné orgány a poskytovateľov prístavných služieb).

(7)  Stratégia LeaderSHIP 2020 – More: nové príležitosti pre budúcnosť.

(8)  A Future European Maritime Technology Industrial Policy.

(9)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Stratégia LeaderSHIP 2020 ako vízia pre odvetvie námorných technológií – smerom k inovatívnemu, udržateľnému a konkurencieschopnému námornému odvetviu v roku 2020 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 8).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1035 z 8. júna 2016 o ochrane proti stanovovaniu podhodnotených cien plavidiel (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 1).

(11)  „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Posilnenie postavenia mládeže na dosiahnutie udržateľného rozvoja prostredníctvom vzdelávania

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/06)

Spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	24. 11. 2022
Prijaté v pléne	15. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	126/1/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vyzýva členské štáty, aby opätovne potvrdili svoj záväzok, ktorý prijali na konferencii COP 26 (1) v súvislosti s tým, že klimatické opatrenia a udržateľný rozvoj sa stanú hlavnou zložkou učebných plánov. Je nevyhnutné uznať potrebu znova sa spolu s mládežou zamyslieť nad budúcnosťou a navrhnúť novú spoločenskú zmluvu, ktorá pozitívne zmení vzdelávanie.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že na dosiahnutie zmeny paradigmy je potrebný komplexný prierezový prístup, ktorým sa zabezpečí vzájomná spolupráca rôznych zainteresovaných subjektov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Mládežnícke organizácie a neformálne vzdelávanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podpore tohto plnenia.

1.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby sa v Európskom roku zručností 2023 naďalej zameriavala na potreby mladých ľudí, ako aj na udržateľný rozvoj a výzvy, ktorým mladí ľudia čelia v meniacom sa svete.

1.4.

EHSV víta koordinačnú úlohu Komisie pri podpore projektov, odbornej prípravy, výmen osvedčených postupov a komunikácie medzi učiteľmi v súvislosti s podporou plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja vo vzdelávaní. Prístupy a stratégie teoretického aj praktického vzdelávania o udržateľnom rozvoji by sa však mali vypracúvať na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a byť založené na dôslednom výskume a jasných akčných plánoch a vzdelávanie by malo zahŕňať monitorovanie umožňujúce neustále zlepšovanie a výmenu skúseností.

1.5.

EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálneho a občianskeho dialógu pri integrácii cieľov udržateľného rozvoja do všetkých úrovní vzdelávania, do formálneho aj neformálneho vzdelávania a do vzdelávania učiteľov, aby sa zabezpečilo, že všetky úrovne budú zahŕňať explicitné kompetenčné rámce umožňujúce konkrétne vzdelávacie ciele a hodnotiace postupy.

1.6.

EHSV poukazuje na to, že na boj proti klimatickým zmenám každý potrebuje príslušné znalosti, najmä pokiaľ ide o všetky aspekty udržateľnej spotreby a výroby, zodpovedný výber potravín a znižovanie plytvania potravinami, ako aj využívanie udržateľnej energie. Vzdelávanie detí by sa malo podporovať celoživotným vzdelávaním rodičov a občianskym vzdelávaním. Okrem toho by sa mala podporovať osveta pre všetkých, a to aj podporou organizácií vedených mládežou pôsobiacich v tejto oblasti.

1.7.

EHSV žiada, aby boli investície EÚ lepšie prepojené so vzdelávaním o udržateľnom rozvoji s využitím finančných zdrojov z EÚ z takých nástrojov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Erasmus+, Horizont, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond plus.

1.8.

EHSV vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili udržateľné a kvalitné verejné investície na začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do celoštátneho vzdelávania, a to nielen do teórie, ale aj do praxe, a to vypracovaním komplexných učebných osnov na vštepovanie zručností kritického myslenia a informované rozhodovanie.

1.9.

EHSV vyzýva členské štáty, aby učiteľom poskytovali účinnú podporu na zatraktívnenie tohto povolania. Hoci v Európe je obrovský nedostatok učiteľov, na vzdelávanie pre udržateľnosť sú potrební cenení učitelia so slušnými mzdami a dobrými pracovnými podmienkami. Na transformáciu sústavy vzdelávania je nevyhnutné zabezpečiť kvalitu počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy učiteľov, rovnosť a začlenenie do sústavy vzdelávania a odbornej prípravy a inovatívnu organizáciu škôl.

1.10.

EHSV žiada, aby sa mládež stala stredobodom vzdelávania a učenia. Dosiahnuť to možno zmenšením byrokracie v súvislosti s učiteľským povolaním, sústredením na inovatívnu pedagogiku a úzkou spoluprácou so študentmi. V tejto súvislosti je dôležité pripraviť všetkých učiteľov na efektívne využívanie nových technológií a na nové vzdelávacie kontexty, či už v učebných osnovách alebo v ich živote. Bolo by užitočné posúdiť uskutočniteľnosť vytvorenia špecializovanej online platformy alebo prehľadu na výmenu najlepších postupov.

1.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pracovala na zavedení európskeho ukazovateľa obmedzenia chudoby a predčasného ukončovania školskej dochádzky v súlade so vzdelávaním o udržateľnom rozvoji s cieľom odstraňovať rozdiely. Na tomto by sa mohlo pracovať súbežne s prípravou globálneho ukazovateľa.

2.   Súvislosti a kontext

2.1.   Potreba udržateľného rozvoja

2.1.1.

Politici, subjekty s rozhodovacou právomocou a zainteresované strany na všetkých úrovniach musia uznať, že je veľmi potrebná rozsiahla transformácia z lineárneho hospodárstva založeného na fosílnych palivách a náročného na zdroje na ekologické obehové hospodárstvo, ktorá však prináša veľké zmeny v živote a budúcich plánoch občanov, najmä mládeže a budúcich generácií.

2.1.2.

Vojna Ruska proti Ukrajine poukázala aj na neudržateľnú závislosť Európy od fosílnych zdrojov energie a posunula zelenú transformáciu do nového geopolitického kontextu. S cieľom znížiť našu závislosť je urýchlenie dekarbonizácie nevyhnutné a potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Vzhľadom na súčasné a budúce výzvy ukazuje Agenda 2030, jej 17 cieľov udržateľného rozvoja a záväzok nezabudnúť na nikoho a na žiadne miesto jedinečnú cestu k hospodárstvu zameranému na blahobyt, obnove k lepšiemu a dosiahnutiu spravodlivejšieho, primeranejšieho, inkluzívnejšieho, udržateľnejšieho a odolnejšieho sveta.

2.1.3.

V blízkej budúcnosti by EÚ mala ísť príkladom pri vytváraní hospodársky udržateľných postupov na dosiahnutie ekologickej a sociálne spravodlivej transformácie. EHSV žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby na dosiahnutie tohto cieľa zlepšili postavenie mladých ľudí a zapojili ich do rozhodovania, prispôsobili vzdelávanie a zamestnanosť a zmobilizovali ešte viac mladých ľudí. Podľa Svetového akčného programu pre mládež do roku 2000 a na ďalšie roky (2), ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 1995, sú mladí ľudia vo všetkých krajinách hlavným ľudským zdrojom rozvoja a kľúčovými činiteľmi sociálnej zmeny, hospodárskeho rozvoja a technologických inovácií. EHSV poukazuje na to, že mladí ľudia sú budúcimi lídrami. Je potrebné ich podporovať pri prístupe k progresívnym inováciám a plne integrovať do tvorby politík s cieľom posilniť udržateľný rozvoj.

2.1.4.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je analyzovať, či a ako sú ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja zakotvené v učebných plánoch členských štátov EÚ a preskúmať, či ich prístup možno považovať za transformatívne vzdelávanie na podporu udržateľného rozvoja (3). Okrem toho poskytuje odporúčania na podporu Európskej komisie a členských štátov, pokiaľ ide o podporu vytvárania príležitostí a prekonávanie prekážok v záujme ďalšieho rozvoja mládežníckej politiky, pričom sa zároveň zabezpečí, aby sa vzdelávanie pre udržateľný rozvoj začleňovalo už od raného štádia.

2.2.

Politické prostredie

2.2.1.

V roku 2015 Organizácia Spojených národov prijala ciele udržateľného rozvoja ako ambiciózny plán pre svet na spoločné riešenie zhoršovania životného prostredia a problémov sociálneho a hospodárskeho rozvoja. V rámci 17 cieľov udržateľného rozvoja so 169 súvisiacimi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, sa vzdelávanie kladie do stredobodu ich realizácie. Vzdelávanie je ľudským právom a vrátane vzdelávania pre udržateľnosť by malo byť dostupné každému. Podľa správy Unesco o plnení cieľov udržateľného rozvoja však verejné vzdelávanie nie je bezplatné pre všetkých a často nie je inkluzívne. Plnenie cieľa udržateľného rozvoja 4.7 sa preto ukázalo ako zložité. Okrem toho mnohé krajiny stále nie sú plne odhodlané urobiť z klimatických opatrení hlavnú zložku učebných plánov (4).

2.2.2.

V cieli udržateľného rozvoja 4.7 sa uvádza, že signatári musia do roka „zabezpečiť, aby všetci učiaci sa získali vedomosti a zručnosti potrebné na podporu udržateľného rozvoja, okrem iného prostredníctvom vzdelávania pre udržateľný rozvoj a udržateľný spôsob života, o ľudských právach, rodovej rovnosti, presadzovaní kultúry mieru a nenásilia, globálnom občianstve a ocenení kultúrnej rozmanitosti, ako aj o prínose kultúry k udržateľnému rozvoju“. Príslušné stanovisko EHSV na tému Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých je v súlade s týmto odporúčaním (5).

2.2.3.

V posledných rokoch sa politika EÚ čoraz viac zameriava na environmentálnu udržateľnosť. Európska zelená dohoda, ktorá sa začala plniť v roku 2019, je plánom Európskej komisie na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ, čím sa zdôrazňuje jej ambícia, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 (6).

2.2.4.

Európska komisia v rámci svojho plánu pre vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom prispieť k ekologickej transformácii navrhla celý rad iniciatív: po prvé, vytvorenie Koalície pre vzdelávanie v záujme klímy (7), po druhé, nedávno prijaté závery Rady o podpore angažovanosti mladých ľudí ako aktérov zmeny s cieľom chrániť životné prostredie (8) a odporúčanie Rady o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (9), po tretie, rozvoj európskeho rámca kompetencií v oblasti klimatických zmien a udržateľného rozvoja (10).

2.2.5.

Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport 4. – 5. apríla 2022 zdôraznila dôležitú úlohu športu vo vzdelávaní o environmentálnej udržateľnosti a odporučila nájsť spôsoby, ako podporiť vzdelávanie o udržateľnom rozvoji a budovanie zmyslu pre environmentálnu a občiansku zodpovednosť v rámci športových klubov, federácií a iných zainteresovaných subjektov v oblasti športu (11).

2.2.6.

Európsky rok mládeže 2022 je určený aj na podporu nových príležitostí a možností, ktoré ponúkajú zelená a digitálna transformácia. Obidve transformácie by mali byť inkluzívne a zamerané na integráciu mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby sa v Európskom roku zručností 2023 naďalej zameriavala na potreby mladých ľudí, ako aj na udržateľný rozvoj a výzvy, ktorým mladí ľudia čelia v meniacom sa svete.

2.2.7.

Dôležité je, aby sa investície EÚ lepšie prepojili so vzdelávaním o udržateľnom rozvoji s využitím finančných zdrojov EÚ z takých nástrojov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Erasmus+, Horizont, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond plus. Boj proti strate biodiverzity, znečisteniu a zmene klímy je jednou zo štyroch zastrešujúcich priorít nového programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027 spolu so začlenením a rozmanitosťou, digitálnou transformáciou a účasťou na demokratickom živote. EHSV víta, že v rámci programu Erasmus sa bude podporovať aj online mobilita s cieľom znížiť uhlíkovú stopu.

3.   Mládež, vzdelávanie a udržateľný rozvoj

3.1.

Pri rekvalifikácii a zvyšovaní kvalifikácie mladých ľudí je potrebné zohľadniť význam rozvoja zručností v oblasti zmierňovania klimatických zmien a adaptácii na ne, ako aj zručností súvisiacich s obehovým hospodárstvom. Sociálni partneri (zamestnávateľské organizácie a odborové zväzy) a organizácie občianskej spoločnosti musia zohrávať kľúčovú úlohu pri vymedzovaní kvalifikačných profilov povolaní a pracovných miest a noriem, a takisto pri začleňovaní aspektov udržateľnosti do učňovského vzdelávania a školení zamestnancov. Sociálni partneri a občianska spoločnosť pomáhajú mladým ľuďom prispôsobiť sa prechodu zo školy na pracovisko takým spôsobom, ktorý zahŕňa udržateľný rozvoj. Úloha sociálneho a občianskeho dialógu má zásadný význam a je potrebné ju posilniť.

3.2.

Mladí ľudia potrebujú digitálne a sociálne začlenenie, kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, stabilné zamestnanie, dobré pracovné podmienky, cenovo dostupné bývanie a podporu v každodennom boji proti zmene klímy. Je potrebný ďalší výskum a ďalšie údaje o vplyve klimatických zmien na krajiny, regióny a miestnu úroveň, aby sa zabezpečilo prepojenie s predpovedaním kvalifikačných potrieb a potreby pracovných miest. Hoci sa uznáva, že v Európe a na iných kontinentoch je závažná potravinová kríza, mladí ľudia sa musia dozvedieť o všetkých aspektoch udržateľnej výroby a spotreby, znižovania plytvania potravinami a zodpovednom výbere potravín.

3.3.

Nerovnosť by sa mala riešiť zavedením globálneho a európskeho ukazovateľa znižovania chudoby a predčasného ukončenia školskej dochádzky v súlade so vzdelávaním v oblasti udržateľného rozvoja. Vyľudňovanie vidieka v dôsledku nedostupných pracovných a vzdelávacích príležitostí má škodlivý vplyv na mladé rodiny. Predčasné ukončovanie školskej dochádzky je problémom v mestách aj na vidieku, a preto politiky zamestnanosti a na zabezpečenie spravodlivého hospodárskeho rastu musia byť účinné, aby sa zmenšil počet osôb, ktoré nie sú zamestnané, nevzdelávajú sa, ani nepripravujú na povolanie (NEET) (12).

3.4.

Účinné vykonávanie európskeho rámca kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy (13) a posilnenie európskeho rámca kvality pre stáže sú nevyhnutné v súvislosti so vzdelávaním o udržateľnom rozvoji.

3.5.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rozsah, zložitosť a bezprostrednosť tejto problematiky je potrebné zintenzívniť a lepšie koordinovať úsilie EÚ a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o zlepšenie vzdelávania o udržateľnosti, ktoré je teraz veľmi dôležité. Zahŕňa to aj vzdelávanie o využívaní energie z udržateľných zdrojov. Je potrebné dôsledne monitorovať a mapovať politiky EÚ a jej členských štátov v oblasti vzdelávania a krajiny a organizácie by si mali vymieňať osvedčené postupy. Stredobodom vzdelávania pre udržateľný rozvoj sú humanistické hodnoty týkajúce sa získavania vedomostí a vytvárania vyvážených praktických riešení pri zvážení environmentálnych a sociálnych dôsledkov.

3.6.

Učitelia a rodičia zohrávajú zásadnú úlohu vo vzdelávaní pre environmentálnu udržateľnosť. Učitelia a školitelia musia byť podporovaní kvalitnou počiatočnou a ďalšou odbornou prípravou v oblasti udržateľnosti. EHSV vo svojom stanovisku na tému Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých zdôraznil, že každý musí mať vedomosti potrebné na boj proti klimatickým zmenám (14). Celoživotné vzdelávanie rodičov a občianske vzdelávanie majú zásadný význam a mali by sa posilniť prostredníctvom osvety pre všetkých, a to aj podporou mládežníckych organizácií v tejto oblasti.

3.7.

EHSV vyzýva členské štáty, aby učiteľom poskytovali účinnú podporu na zatraktívnenie tohto povolania. Hoci v Európe je obrovský nedostatok učiteľov, na vzdelávanie pre udržateľnosť sú potrební cenení učitelia so slušnými mzdami a dobrými pracovnými podmienkami. Na transformáciu sústavy vzdelávania je nevyhnutné zabezpečiť kvalitu počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy pre učiteľov, rovnosť a začlenenie do sústavy vzdelávania a odbornej prípravy a inovatívnu organizáciu škôl vytvárajúcu kultúru mieru a bezpečnosti. Zlepšenie postavenia mládeže v záujme udržateľného rozvoja vzdelávaním si vyžaduje kvalifikovaných odborníkov vybavených rozmanitými a asertívnymi nástrojmi. Kvalifikovaní učitelia budú vedieť, ako vo svojej každodennej práci čo najlepšie využiť Parížsku deklaráciu (15) a Osnabrückú deklaráciu o odbornom vzdelávaní a príprave (16) na podporu občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie vo vzdelávaní.

3.8.

Mladí ľudia v Európe predstavujú neoceniteľný ľudský kapitál a zdroj inovačných myšlienok so svojou tvorivou predstavivosťou, nadšením a energiou a zohrávajú najväčšiu úlohu pri podpore udržateľného rozvoja v členských štátoch EÚ v súčasnosti a v blízkej budúcnosti. V tejto súvislosti majú členské štáty EÚ veľký zdroj nevyužitého potenciálu konať. Mládežnícke organizácie a neformálne vzdelávanie zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore udržateľného vzdelávania a učenia.

3.9.

EHSV žiada, aby sa mládež stala stredobodom vzdelávania a učenia. Dosiahnuť to možno zmenšením byrokracie v súvislosti s učiteľským povolaním, sústredením na inovatívnu pedagogiku a blízky vzťah so študentmi a prípravou všetkých učiteľov na využívanie nových technológií, na nové vzdelávacie kontexty, či už v učebných plánoch alebo v ich živote. Transformatívne vzdelávanie si vyžaduje zodpovedajúcich učiteľov a občanov a zodpovedajúce zručnosti. Učitelia a školitelia potrebujú dostatočný čas, priestor a zdroje na to, aby vo vzdelávaní pre environmentálnu udržateľnosť mohli v rámci učebného plánu uplatňovať praktický a prierezový prístup. Ide o prierezovú tému, ktorá sa týka všetkých disciplín vzdelávania a odbornej prípravy v interdisciplinárnom pedagogickom prístupe.

3.10.

EHSV vyjadruje potešenie nad tým, že mladí ľudia už prispievajú k udržateľnému rozvoju vo svojich krajinách a k medzinárodným klimatickým cieľom v duchu „environmentálnej vhodnosti“ a okrem toho sa aktívne zapájajú do medzinárodných sietí mládežníckych hnutí na ochranu prírody a boj proti klimatickým zmenám. Na doplnenie tohto musíme všetky sústavy vzdelávania upraviť tak, aby poskytovali priestor na transformatívne vzdelávanie, ktoré mladým ľuďom umožní nasmerovať svoje úsilie na dosiahnutie potrebnej transformačnej zmeny. Podľa nedávnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) transformatívne vzdelávanie je rozhodujúce, pretože pomáha podnecovať spoločné povedomie a kolektívnu činnosť (17).

4.   Udržateľný rozvoj sa musí vnímať ako nepretržitý a komplexný vzdelávací proces

4.1.

Je dôležité uznať, že udržateľný rozvoj štátu a spoločnosti nemôže existovať bez neprestajného učenia sa a získavania a pochopenia nových skúseností. V tejto súvislosti treba udržateľný rozvoj vnímať ako nepretržitý proces, prostredníctvom ktorého sa spoločnosť musí naučiť žiť udržateľnejším spôsobom z environmentálneho, hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska. Ak chceme zmeniť spôsob svojho života a svojej práce, má vzdelávanie pre udržateľnosť zásadný význam, keďže sprístupňuje informácie a zvyšuje povedomie, ale čo je ešte dôležitejšie, buduje schopnosť ľudí inovovať a zavádzať riešenia. S cieľom vzdelávať mladých ľudí, aby vedome pristupovali k najzložitejším otázkam udržateľného rozvoja, ktorým čelia komunity a štáty, je potrebné vypracovať komplexné učebné plány na získanie zručností kritického myslenia a informovaného rozhodovania.

4.2.

Na základe štúdií a výskumu, ktoré sa uskutočnili pre Európsku komisiu pri príprave návrhu odporúčania Rady týkajúcom sa učenia zameraného na environmentálnu udržateľnosť, len 13 členských štátov má jasnú definíciu vzdelávania o udržateľnom rozvoji alebo vzdelávania o environmentálnej udržateľnosti. Je poľutovaniahodné, že pojem „vzdelávanie pre udržateľný rozvoj“ a cieľ udržateľného rozvoja 4.7 sa v niektorých členských štátoch neuplatňujú, aj keď sa uznáva ako neoddeliteľná súčasť cieľa udržateľného rozvoja 4 týkajúceho sa kvalitného vzdelávania a ako kľúčový faktor umožňujúci plnenie všetkých ostatných cieľov udržateľného rozvoja. Analyzované správy o jednotlivých krajinách sa osobitne nezaoberali financovaním. Taliansko, ktoré začalo robiť prísľuby týkajúce sa vzdelávania o udržateľnom rozvoji, však jasne uviedlo, že nedostatočné financovanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vzdelávanie o udržateľnom rozvoji zastavilo. Keď sú vlády nútené robiť škrty v dôsledku hospodárskych, resp. energetických kríz, či prudkého nárastu životných nákladov, do príslušných výpočtov vstupuje vždy vzdelávanie, ako aj iné sociálne oblasti. Nedostatok investícií spôsobuje rôzne formy privatizácie a asymetrie v systémoch, negatívne vplýva na rovnosť a pedagogickú a akademickú slobodu.

4.3.

Podnetom na zamyslenie je aj to, či na úspešné vzdelávanie pre udržateľný rozvoj potrebujeme centralizovanú stratégiu pôsobiacu zhora nadol alebo či túto úspešnosť určujú iné činitele. Dánsko a Holandsko nemajú národnú stratégiu pre vzdelávanie pre udržateľný rozvoj, ale ich školy aktívne pracujú na tejto téme. Fínsko má národnú stratégiu, ale sú obavy, že vzdelávanie pre udržateľný rozvoj sa v jednotlivých školách líši. V Taliansku sa už toto vzdelávanie zahrnulo do celoštátnych učebných plánov, no pri jeho implementácii na regionálnej úrovni treba ešte zvládnuť niektoré výzvy. Francúzsko vypracovalo národnú stratégiu, ktorá je riadená miestnymi vzdelávacími orgánmi a implementovaná vo všetkých školách prostredníctvom národných učebných osnov a pedagogických projektov. Týmto spôsobom je zapojená každá úroveň, čo následne zabezpečuje jej úspech.

4.4.

Jednou z kľúčových otázok je priorizácia vzdelávania pre udržateľný rozvoj. OECD v spolupráci s Európskou komisiou nedávno uverejnila výskum mapujúci v krajinách EÚ a OECD znalosti mladých ľudí o environmentálnej udržateľnosti (18). Tento nový prístup k štúdiám a hodnoteniam by mohol byť dobrým signálom, pokiaľ ide o stanovenie priorít v súvislosti s rozhodnutím o vzdelávaní o udržateľnosti v členských štátoch. Mohlo by byť užitočné ďalej skúmať vzťah medzi opatreniami OSN na propagáciu vzdelávania pre udržateľný rozvoj a opatreniami OECD na podporu rozvoja politiky vzdelávania prostredníctvom Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) s cieľom zistiť, či existujú určité asymetrie v spôsobe, akým tieto dva súbory opatrení formujú vzdelávacie systémy.

4.5.

Jednou z potenciálnych prekážok je realizácia vzdelávania pre udržateľný rozvoj v krajinách s federálnym systémom. Zo správ členských štátov vyplýva, že stupeň koordinácie medzi príslušným spolkovým ministerstvom a regionálnymi orgánmi sa v jednotlivých členských štátoch líši, pričom Nemecko má s koordináciou ťažkosti, ale Rakúsko má sieť na reguláciu koordinácie. Spôsob, akým je rakúska spolková vláda zapojená do iniciatív zdola nahor, je príkladom, ktorý by mohli nasledovať iné krajiny.

4.6.

Je nevyhnutné, aby súčasné a budúce spoločnosti skúmali, hodnotili a opätovne vymedzovali vzdelávanie z hľadiska udržateľného vzdelávania a učenia, a to od predškolského až po vysokoškolské a ďalšie vzdelávanie tak, aby v konečnom dôsledku zahŕňalo zásady, vedomosti, zručnosti, presvedčenie a hodnoty spájané s udržateľnosťou vo všetkých troch oblastiach: ekológia, spoločnosť a hospodárstvo. Takýto proces by mal byť globálny, interdisciplinárny a zahŕňať miestne iniciatívy aj širokú verejnosť a mali by ho podporovať príslušné vlády a samosprávy. Pri vykonávaní v jednotlivých krajinách sa však musia zohľadňovať miestne charakteristiky a špecifické kultúrne črty.

4.7.

V rámci vzdelávania pre udržateľný rozvoj by sa mali šíriť vedomosti o životnom prostredí a jeho stave a malo by sa poukázať na existujúce možnosti prispôsobenia nášho hospodárstva takým spôsobom, ktorým sa bude stimulovať uprednostňovanie blahobytu ľudí a dobrý stav planéty a zároveň podporovať rovnosť generácií a zachovávať prírodné prostredie. V tomto prispôsobenom hospodárstve by sa mal klásť väčší dôraz na ekologicky vhodné hospodárenie, mali by sa poskytnúť príležitosti na podporu starostlivého rešpektovania prírodných a kultúrnych hodnôt a malo by sa zakladať na hodnotách ekologickej etiky zodpovednosti za ochranu životného prostredia pre súčasné a budúce generácie a za udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

4.8.

Transformatívne vzdelávanie pre udržateľný rozvoj by malo: — byť založené na zásadách a hodnotách, ktoré sú základom udržateľného rozvoja, — mať vplyv na všetky tri oblasti udržateľného rozvoja: životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo, — stimulovať celoživotné a prierezové vzdelávanie podporujúce udržateľné, rešpektujúce, zodpovedné, proaktívne a kritické spoločnosti, — zasadzovať sa za vysokokvalitné, aktívne podporované a holistické vzdelávanie vo svojich prístupoch, — podporovať prístupné vzdelávanie založené na právach, ktoré je rešpektujúce, inkluzívne a víta rozmanitosť, — byť zamerané globálne, ale zároveň aj na miestne problémy a kultúrne charakteristiky, — zahŕňať formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa, — zohľadniť vývojovú povahu koncepcie udržateľného rozvoja.

4.9.

Neexistujú žiadne univerzálne modely transformatívneho vzdelávania pre udržateľnosť, a preto si každá krajina bude s účinným zapojením príslušných sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných subjektov vrátane mládežníckych organizácií musieť určiť vlastné priority a opatrenia v oblasti udržateľného rozvoja a vzdelávania. Kolaboratívne vedenie škôl a občianske vzdelávanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní škôl s cieľom zlepšiť vzdelávanie v oblasti udržateľnosti. Mali by sa určiť ciele, hlavné smery činnosti a mechanizmy, pričom by sa mali zohľadniť miestne environmentálne, sociálne a hospodárske podmienky a kultúrne charakteristiky.

4.10.

Vytvorenie systému vzdelávania pre udržateľný rozvoj zahŕňa prechod od tradičného vzdelávania k modelu orientovanému na udržateľnosť, ktorý by mal byť založený na rozsiahlych medzidisciplinárnych vedomostiach podporených integrovaným prístupom k rozvoju spoločnosti, hospodárstva a životného prostredia. Takéto vzdelávanie by malo zahŕňať prácu na úrovni formálneho (školy, univerzity, inštitúcie pokročilej odbornej prípravy) a neformálneho vzdelávania (vytváranie stredísk odbornej prípravy, seminárov a okrúhlych stolov, využívanie médií atď.) a informálneho učenia sa (partnerské učenie prostredníctvom podujatí, mládežnícke výmeny, projekty vedené mládežou atď.). Programy vzdelávania a odbornej prípravy, pri ktorých sa integruje vzdelávanie pre environmentálnu udržateľnosť, musia byť prístupné a inkluzívne. Vlády musia v počiatočnom štádiu zohľadniť realitu mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia a zabezpečiť, aby našli spôsob, ako tieto skupiny začleniť.

---

(1)  Závery spolupredsedov zo samitu ministrov školstva a životného prostredia na konferencii COP 23 s názvom Learn for our Planet. Act for the climate (Učiť sa pre našu planétu. Konať pre klímu).

(2)  World programme of action for youth, OSN 2010.

(3)  Používajú sa rôzne pojmy. V stanovisku sa hovorí o „transformatívnom vzdelávaní na podporu udržateľného rozvoja“. V súčasnom kontexte sa však zameniteľne používajú aj označenia „vzdelávanie pre udržateľný rozvoj“ alebo „vzdelávanie pre environmentálnu udržateľnosť“. Pozri aj slovník pojmov v prílohe.

(4)  UNESCO Global education monitoring report, 2021/2: non-state actors in education: who chooses? who loses?.

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 1).

(6)  Európska zelená dohoda.

(7)  Education for Climate Coalition, Európska komisia.

(8)  Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade – Podpora angažovanosti mladých ľudí ako aktérov zmeny s cieľom chrániť životné prostredie (Ú. v. EÚ C 159, 12.4.2022, s. 9).

(9)  Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 1).

(10)  Bianchi, G., Pisiotis, U., Cabrera Giraldez, M. a Punie, Y. a Bacigalupo, M. (editori), GreenComp The European sustainability competence framework, EUR 30955 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022, ISBN 978-92-76-46485-3, doi:10.2760/13286, JRC128040.

(11)  Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade na tému Športová a pohybová aktivita, sľubný faktor, ktorý môže prispieť k zmene správania a dosiahnutiu udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 170, 25.4.2022, s. 1).

(12)  NEET je anglický akronym „Not in Education, Employment, or Training“ označujúci osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

(13)  Odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1).

(14)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príprava stratégie EÚ na zlepšenie ekologických zručností a kompetencií pre všetkých (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 1).

(15)  Promoting citizenship and the common values of freedom, tolerance and non-discrimination through education (Propagácia občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania) Eurydice.

(16)  Osnabrück Declaration on vocational education and training as an enabler of recovery and just transitions to digital and green economies (Vyhlásenie z Osnabrücku o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave ako prostriedku na oživenie a spravodlivý prechod k digitálnemu a zelenému hospodárstu) – osnabrueck_declaration_eu2020.pdf.

(17)  IPCC Sixth Assessment Report, Working Group III report: Climate Change 2022: Mitigation of Climate Change (Šiesta hodnotiaca správa IPCC, správa pracovnej skupiny III: Zmena klímy 2022: zmiernenie zmeny klímy), s. 2871.

(18)  Borgonovi, F., a kol., Young people‘s environmental sustainability competence: Emotional, cognitive, behavioural, and attitudinal dimensions in EU and OECD countries, (Kompetencia mladých ľudí v oblasti environmentálnej udržateľnosti: Emocionálne, kognitívne, behaviorálne a postojové dimenzie v krajinách EÚ a OECD), OECD Social, Employment and Migration Working Papers, č. 274, OECD Publishing, Paríž, Borgonovi, F. a kol., 2022, https://doi.org/10.1787/1097a78c-en. The environmental sustainability competence toolbox: From leaving a better planet for our children to leaving better children for our planet (Súhrn kompetencií pre environmentálnu udržateľnosť: Od lepšej planéty pre naše deti po lepšie deti pre našu planétu), OECD Social, Employment and Migration Working Papers, č. 275, OECD Publishing, Paríž 2022, https://doi.org/10.1787/27991ec0-en. Tieto dokumenty boli vypracované ako podklad pre nadchádzajúcu publikáciu OECD o kvalifikačných vyhliadkach na rok 2023.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európska iniciatíva občanov – Zachráňme včely a poľnohospodárov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/07)

Spravodajca:

Arnold PUECH D’ALISSAC

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	19. 5. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	24. 11. 2022
Prijaté v pléne	15. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Úspech tejto európskej iniciatívy občanov preukazuje vysoké očakávania občanov od Európskej komisie. EHSV by v prvom rade chcel zablahoželať organizátorovi a privítať angažovanosť občanov v súvislosti s týmto úspechom, keďže zozbierať všetky potrebné podpisy nie je ľahké. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby poskytla presné a konkrétne odpovede na požiadavky sformulované touto európskou iniciatívou občanov.

1.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavný návrh európskej iniciatívy občanov, ktorý spočíva v úplnom ukončení používania syntetických pesticídov do roku 2035, nie je zdôraznený vo zvolenom názve: Zachráňme včely a poľnohospodárov. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že Európska komisia momentálne vypracúva alebo už prijala niekoľko právnych aktov na podporu včiel, opeľovačov, biodiverzity, udržateľného používania pesticídov a na podporu poľnohospodárov pri agroekologickej transformácii. Uznáva však, že tieto opatrenia neumožnili plné dosiahnutie cieľov. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby prijala doplňujúce opatrenia na konkrétne a účinnejšie dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si stanovuje. Odporúča napríklad väčšiu podporu presného poľnohospodárstva, digitálneho poľnohospodárstva, biokontroly, robotiky, ale aj agroekológie.

1.3.

EHSV trvá na potrebe zohľadniť v zásadnom kontexte udržateľnosti potravinových systémov a potravinovej sebestačnosti všetky tri piliere udržateľnosti (environmentálny, sociálny a hospodársky) bez toho, aby zabúdalo na hospodársky rozmer, ktorý sa často odsúva stranou.

1.4.

EHSV ďalej vyzýva Európsku komisiu, aby pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vykonala posúdenie vplyvu a zhodnotila najmä náklady vyplývajúce z iniciatívy pre poľnohospodársku výrobu a hospodárstvo, v porovnaní s finančnými nákladmi poľnohospodárov v dôsledku straty biodiverzity.

2.   Kontext

2.1.   Európska iniciatíva občanov za poľnohospodárstvo šetrnejšie k včelám, ľuďom a životnému prostrediu

2.1.1.

Nástroj európskej iniciatívy občanov ponúka európskym občanom možnosť aktívne sa zúčastňovať na demokratickom procese Európskej únie (EÚ) tým, že Európsku komisiu požiadajú o predloženie nových právnych predpisov. Pokiaľ iniciatíva získa podporu aspoň jedného milióna občanov EÚ a dosiahne aspoň vo štvrtine členských štátov (1) potrebné prahové hodnoty, Európska komisia musí na európsku iniciatívu občanov reagovať.

2.1.2.

Európska iniciatíva občanov „Zachráňme včely a poľnohospodárov! Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie“ tieto prahové hodnoty dosiahla, a teda žiada Európsku komisiu, aby predložila právne akty zamerané na postupné zakázanie syntetických pesticídov do roku 2035, na obnovu biodiverzity a pomoc poľnohospodárom počas tejto transformácie.

2.2.   Kontext úbytku opeľovačov a straty biodiverzity v Európe

2.2.1.

Požiadavky sformulované touto európskou iniciatívou občanov súvisia s tým, že Európa čelí úbytku včiel. Podľa Európskeho červeného zoznamu včiel sa totiž populácia každého tretieho druhu včiel a motýľov znižuje a každému desiatemu hrozí vyhynutie (2).

2.2.2.

Lenže 84 % európskych plodín aspoň čiastočne opeľujú živočíchy (3) a 78 % voľne rastúcich rastlín v EÚ závisí od hmyzích opeľovačov (4). Ich ochrana je teda v súčasnom kontexte dôležitosti potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti zásadnou výzvou pre poľnohospodársku výrobu. Okrem toho, včely sú nevyhnutné na výrobu medu, pričom EÚ je v tejto oblasti sebestačná len na 60 %. Na uspokojenie dopytu sa musí spoliehať na dovoz (z toho 28 % pochádza z Číny), ktorý má nižšiu kvalitu ako európsky med.

2.2.3.

Podľa hodnotiacej správy Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) (5) o opeľovačoch, opeľovaní a potravinárskej výrobe patrí medzi hlavné faktory úbytku opeľovačov zmena využívania pôdy, intenzívne poľnohospodárske postupy a používanie pesticídov, znečistenie životného prostredia, exotické invázne druhy, patogény a zmena klímy.

2.2.4.

Rôznorodé zdroje potravy (nektár a peľ) v dostatočnom množstve počas celého roka sú tiež kľúčové pre správny vývoj včiel a zaručenie pravidelnejšej výroby medu pre včelárov (6).

2.2.5.

Úbytok včiel súvisí s celkovejšou stratou biodiverzity. V globálnej hodnotiacej správe o biodiverzite a ekosystémových službách platformy IPBES (7) z roku 2019 sa zhodnotila bezprecedentná strata biodiverzity.

2.2.6.

Po týchto správach platformy IPBES francúzsky Národný výskumný inštitút pre poľnohospodárstvo, potraviny a životné prostredie (INRAE) a Francúzsky výskumný inštitút pre využívanie mora (Ifremer) uverejnili v máji 2022 spoločný vedecký posudok o vplyve prípravkov na ochranu rastlín na biodiverzitu a ekosystémové služby (8). V tomto posudku sa zdôrazňuje viacrozmerná povaha straty biodiverzity, ako aj ťažkosti so stanovením relatívneho podielu prípravkov na ochranu rastlín na tomto úbytku z dôvodu vzájomnej závislosti rôznych faktorov. Vedecké poznatky naopak posudku umožnili stanoviť jasnú príčinnú súvislosť medzi používaním prípravkov na ochranu rastlín a úbytkom niektorých populácií: v prípade hmyzích opeľovačov.

2.3.   Európska komisia vypracúva alebo už prijala niekoľko právnych aktov na podporu včiel, udržateľného používania pesticídov, obnovy biodiverzity a na podporu poľnohospodárov pri agroekologickej transformácii

2.3.1.

Pokiaľ ide o ochranu včiel a opeľovačov, EÚ v roku 2018 spustila iniciatívu EÚ zameranú na opeľovače, ktorej cieľom je bojovať proti úbytku voľne žijúcich opeľovačov v EÚ. Zahŕňa desať opatrení rozdelených do troch prioritných tém: — zlepšenie vedomostí o úbytku opeľovačov, jeho príčinách a dôsledkoch, — riešenie príčin úbytku opeľovačov, — zvyšovanie informovanosti, zapojenie širokej verejnosti a podpora spolupráce. Európsky dvor audítorov však vo svojej osobitnej správe č. 15/2020 o ochrane voľne žijúcich opeľovačov v EÚ (9) konštatoval, že „to malo malý účinok na zastavenie poklesu a že iniciatívu bolo potrebné lepšie riadiť, aby dosiahla svoje ciele“. Európska komisia okrem toho vo svojej správe o vykonávaní tejto iniciatívy (10) sama uznala, že hoci bol pri vykonávaní opatrení iniciatívy dosiahnutý výrazný pokrok, ešte je potrebné vyvinúť úsilie na riešenie rôznych príčin úbytku.

2.3.2.

Pokiaľ ide o zníženie vplyvu a rizík prípravkov na ochranu rastlín, Európska komisia začala revíziu svojej smernice o udržateľnom používaní pesticídov, aby reagovala na veľký problém s jej obmedzenou účinnosťou, pokiaľ ide o zníženie ich používania a rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie, tým, že v júni 2022 predložila nový návrh nariadenia (11). Medzi hlavné vývojové trendy patria: — právne záväzné ciele na úrovni EÚ na zníženie používania chemických pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika, ako aj používania nebezpečnejších pesticídov o 50 % do roku 2030, — nové opatrenie na zaručenie toho, aby poľnohospodári vykonávali opatrenia integrovanej ochrany proti škodcom, — zákaz používania všetkých pesticídov, okrem stanovených výnimiek, v citlivých oblastiach.

2.3.3.

Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín v EÚ je prísne regulované. Právny rámec pre uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh EÚ je stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (12). V súlade s tým sa pred schválením účinnej látky na európskej úrovni vykonáva hodnotenie rizík, aby sa zabránilo možným nepriaznivým účinkom na zdravie alebo životné prostredie. Okrem toho sa v súčasnosti revidujú usmernenia o posudzovaní rizík prípravkov na ochranu rastlín pre včely (usmerňujúci dokument o včelách, angl. Bee Guidance Document (13)) s cieľom zohľadniť najnovší vedecký vývoj v tejto oblasti.

2.3.4.

Pokiaľ ide o obnovu biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach, EÚ sa môže oprieť o sústavu Natura 2000 (hoci sa netýka poľnohospodárskych oblastí) a o smernice o vtáctve (14) a biotopoch (15), ktoré tvoria základný kameň európskych právnych predpisov o ochrane prírody. Európska komisia okrem toho zaviedla stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (16). Táto stratégia obsahuje najmä opatrenia a záväzky zamerané na obnovu biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach bližšie rozvinuté v návrhu nariadenia o obnove prírody (17), ktorý Európska komisia predložila 22. júna 2022. Konkrétne článok 8 návrhu sa venuje záväznému cieľu pre členské štáty zvrátiť úbytok populácií opeľovačov do roku 2030 a článok 9 sa zaoberá záväzkami k obnove poľnohospodárskych ekosystémov, napríklad zabezpečiť, aby aspoň 10 % poľnohospodárskych plôch EÚ do roku 2030 zaberali krajinné prvky podporujúce vysokú biodiverzitu.

2.3.5.

Pokiaľ ide o podporu poľnohospodárov pri transformácii, nová SPP na roky 2023 – 2027 je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie ambicióznych cieľov Európskej zelenej dohody a podporu poľnohospodárov. V osobitnej správe Dvora audítorov v roku 2020 sa preukázalo, že príspevok súčasnej SPP neumožnil zastaviť pokles biodiverzity na poľnohospodárskej pôde (18). Dvor audítorov dospel k záveru, že „spôsob, akým Komisia sleduje výdavky na biodiverzitu z rozpočtu EÚ, je nespoľahlivý; vplyv priamych platieb v rámci SPP je obmedzený alebo neznámy; Komisia a členské štáty uprednostňujú opatrenia na rozvoj vidieka s menším vplyvom“. V novej SPP sa stanovujú nové opatrenia na zlepšenie jej vplyvu na životné prostredie, ako napríklad lepšia podmienenosť.

2.3.6.

Európske dokumenty a činnosti v iných odvetviach mimo poľnohospodárstva môžu takisto mať nepriamy účinok na podporu opeľovačov, napríklad balík právnych predpisov „Fit for 55“, pokiaľ ide o cieľ EÚ znížiť emisie CO2 o 55 % do roku 2030 (zmena klímy má vplyv aj na včely), akčný plán nulového znečistenia zameraný na odstránenie znečistenia ovzdušia, vody, pôdy, smernica o energii z obnoviteľných zdrojov či nová stratégia EÚ pre lesy s ambíciou Európskej komisie zasadiť do roku 2030 v celej Európe tri miliardy stromov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV poukazuje na význam Európskej iniciatívy občanov ako nástroja priamej účasti európskych občanov. Európska iniciatíva občanov je skutočne najúčinnejším nástrojom participatívnej demokracie na európskej úrovni. EHSV ako most medzi organizáciami občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami v priebehu rokov posilnil postavenie európskych iniciatív občanov a zvýšil ich viditeľnosť v každodennej práci európskych inštitúcií. Teší ho, že toto stanovisko bude prvé, ktoré sa prijme k európskej iniciatíve občanov skôr, ako odpovie Komisia, a vyzýva ju, aby presne odpovedala na predložené žiadosti poskytla presné odpovede.

3.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že hlavný návrh európskej iniciatívy občanov, ktorý spočíva v úplnom ukončení používania syntetických pesticídov do roku 2035, nie je zdôraznený vo zvolenom názve: Zachráňme včely a poľnohospodárov. Zdôrazňuje, že Európska komisia momentálne vypracúva alebo už prijala niekoľko právnych aktov, ktorými sa pokúsila reagovať na jej požiadavky, ale uznáva, že tieto opatrenia neumožnili úplné dosiahnutie cieľov. Preto pripomína Európskej komisii, aby prijala doplňujúce opatrenia na konkrétne a rýchlejšie dosiahnutie jej cieľov. EHSV však trvá na potrebe zohľadniť v zásadnom kontexte udržateľnosti potravinových systémov a potravinovej sebestačnosti všetky tri piliere udržateľnosti (environmentálny, sociálny a hospodársky) bez toho, aby zabúdalo na hospodársky rozmer, ktorý sa často odsúva stranou, a pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia vykonať posúdenie vplyvu a zhodnotiť najmä náklady vyplývajúce z iniciatívy pre poľnohospodársku výrobu a hospodárstvo.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Pokiaľ ide o cieľ Európskej iniciatívy občanov „do roku 2030 postupne znížiť používanie syntetických pesticídov v poľnohospodárstve v EÚ o 80 %, počnúc najnebezpečnejšími pesticídmi, a do roku 2035 upustiť od syntetických pesticídov úplne“:

4.1.1.

EHSV varuje pred návrhom stanoviť idealistické či nedosiahnuteľné ciele v príliš krátkych lehotách. Zdôrazňuje, že Európska komisia už navrhuje znížiť používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika, ako aj používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 % do roku 2030. Z celostnejšieho pohľadu je výbor proti stanoveniu cieľov v oblasti znižovania používania pesticídov bez toho, aby sa zohľadnilo, či sú k dispozícii účinné a dostupné alternatívne riešenia pre poľnohospodárov.

4.1.2.

EHSV zdôrazňuje, že regulačný rámec pre prípravky na ochranu rastlín v Európe patrí k najprísnejším na svete, pokiaľ ide o ciele, keďže jeho zásadou je absencia neprijateľných účinkov na životné prostredie.

4.1.3.

Keďže príčiny úbytku medonosných včiel a voľne žijúcich opeľovačov sú mnohoraké, podľa EHSV ukončenie používania pesticídov nemožno vnímať ako jediné alebo hlavné riešenie na zabezpečenie ich záchrany. Je dôležité bojovať proti všetkým príčinám ich úbytku. Napríklad v prípade včely medonosnej medzi profesionálnymi včelármi vzbudzuje obavy boj proti klieštikovi včeliemu a sršňovi ázijskému, pričom čakajú na nové riešenia na lepšiu ochranu svojich včiel.

4.1.4.

EHSV poukazuje na význam včely medonosnej, voľne žijúcich opeľovačov a iného hmyzu pre poľnohospodárstvo (opeľovanie plodín, prirodzená regulácia škodcov atď.). Uvádza príklad verejnoprospešných partnerstiev medzi poľnohospodármi a včelármi, ako napríklad „Adoptujte si úľ“ (19), ktoré zaviedli poľnohospodári. Poľnohospodári, ktorí si adoptujú úle, totiž mimoriadne dbajú na ochranu včiel, keď vykonávajú rastlinolekárske ošetrenia na ochranu svojich plodín. Treba rozvíjať aj opatrenia po vzore „ApiAlert“ (20) umožňujúce počítať úmrtnosť v úľoch a konkretizovať skutočné príčiny ich úmrtí.

4.2.

Pokiaľ ide o požiadavku Európskej iniciatívy občanov „obnoviť prírodné ekosystémy v poľnohospodárskych oblastiach tak, aby sa poľnohospodárstvo stalo hlavným faktorom pri obnove biodiverzity“:

4.2.1.

EHSV zdôrazňuje, že ľudská činnosť, ako napr. niektoré postupy v poľnohospodárstve, patrí medzi jednu z príčin úbytku opeľovačov a straty biodiverzity, ale poľnohospodárstvo môže byť aj riešením. Napríklad si želá, aby sa viac podporovali projekty ako opätovná výsadba živých plotov alebo rozvoj medonosných zdrojov poľnohospodármi, aby sa stali aktérmi pri záchrane včiel a biodiverzity. Okrem toho bude mimoriadne dôležité lepšie odmeňovať poľnohospodárov za ekosystémové služby, ktoré poskytujú, aby sa podporovali pri vykonávaní týchto druhov projektov.

4.2.2.

EHSV berie na vedomie silnú ambíciu Európskej komisie, aby sa poľnohospodárstvo stalo prostriedkom na obnovu biodiverzity, s cieľmi a opatreniami stratégie v oblasti biodiverzity a stratégie „Z farmy na stôl“ a s návrhom nariadenia o obnove prírody, a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rešpektovaním potravinovej sebestačnosti Európskej únie.

4.2.3.

EHSV sa domnieva, že treba tiež zhodnotiť dobrovoľné postupy poľnohospodárskych iniciatív na podporu opeľovačov či biodiverzity, ktoré sa v celej Európe množia. Napríklad vo Francúzsku organizácia FNSEA uverejnila výber z poľnohospodárskych iniciatív prospešných pre opeľovače (21). S cieľom šíriť osvedčené postupy typu „Api-Agri“ sa v ňom uvádzajú dobrovoľné iniciatívy prospešné pre opeľovače vo Francúzsku, pričom sa zhŕňajú inšpirujúce, pozitívne a pragmatické príklady. Podľa rovnakej zásady sa v Dánsku v roku 2018 začala komunikačná kampaň s názvom „10 bee-friendly recommendations for your farm“ (22). Propagujú sa v nej rôzne dobrovoľné iniciatívy, ktoré môžu poľnohospodári realizovať na úrovni poľnohospodárskeho podniku, napríklad vysadiť živé ploty, kvitnúce pásy, obmedziť unášanie postreku pri aplikácii prípravkov na ochranu rastlín postrekovaním za vhodných poveternostných podmienok (napr. pri slabom vetre) alebo používaním systémov na obmedzenie unášania.

4.2.4.

EHSV sa domnieva, že na obnovu prírodných ekosystémov v poľnohospodárskych oblastiach by sa Európska komisia mala opierať o súbor opatrení: zachovanie a obnova agroekologickej infraštruktúry, diverzifikácia plodín na podporu zavedenia rôznorodých plodín v krajine, rozvoj agrolesníctva, ekologického poľnohospodárstva a výrobkov s identifikačnými značkami kvality a pôvodu, zachovanie trvalých trávnych porastov, zníženie používania a vplyvu pesticídov atď.

4.3.

Pokiaľ ide o požiadavku Európskej iniciatívy občanov „uskutočniť reformu poľnohospodárstva, pri ktorej sa budú uprednostňovať drobné, rôznorodé a udržateľné poľnohospodárstva a ktorá bude podporovať rýchly rast agroekologického a ekologického poľnohospodárstva a umožní nezávislé vzdelávanie vedené poľnohospodármi a výskum poľnohospodárstva bez používania pesticídov a GMO“:

4.3.1.

EHSV poukazuje na existenciu správy 300 odborníkov z 23 členských štátov, ktorí analyzovali možné vplyvy budúcej SPP na ochranu a obnovu biodiverzity (23). Vedci vypracovali konkrétne návrhy na zlepšenie vplyvu SPP na biodiverzitu a podporu poľnohospodárov pri tejto transformácii. EHSV odporúča, aby sa nimi Európska komisia a členské štáty inšpirovali v rámci reformy SPP, ktorá je silným nástrojom reformy poľnohospodárstva.

4.3.2.

EHSV sa však domnieva, že agroekologickú transformáciu a zlepšenie biodiverzity nebude možné uskutočniť len z Bruselu prostredníctvom SPP, a zdôrazňuje aj dôležitosť miestnej úrovne. Na prispôsobenie sa osobitým črtám území sa musia rozvinúť aj miestne riešenia medzi poľnohospodármi a vlastníkmi pôdy.

4.3.3.

Okrem toho by EHSV chcel zdôrazniť, že sa prikláňa k výskumu účinných alternatív, aby sa poľnohospodári nezanechali bez riešenia. Chcel by preto ďalej podporovať presné poľnohospodárstvo, digitálne poľnohospodárstvo, biologickú kontrolu, robotiku, ale aj agrolesníctvo s primeranou finančnou zložkou na rozvoj výskumu, vytváranie inovácií a ich zavádzanie odvetviami a poľnohospodármi.

4.3.4.

EHSV uznáva dôležitosť včelárstva ako hospodárskeho odvetvia, ktoré najmä prispieva k rozvoju vidieka a udržaniu obyvateľstva na týchto územiach, v mnohých členských štátoch. S ohľadom na nedostatočnú výrobu medu v Európe sa podpora včelárstva a hospodárske zhodnocovanie medu a ďalších včelích produktov (peľ, vosk, materská kašička atď.) musia posilniť, aby sa zachovalo profesionálne včelárstvo šetrné k životnému prostrediu a schopné plniť potreby Európy v oblasti spotreby medu. EHSV považuje za dôležité, aby včelári vytvárali profesijné organizácie s cieľom lepšie sa organizovať a účinnejšie obhajovať záujmy európskeho včelárstva. Predovšetkým si želá, aby Európska komisia využila príležitosť, ktorú ponúka nadchádzajúca revízia smernice o mede, a posilnila označovanie a vysledovateľnosť medu s cieľom účinnejšie bojovať v tejto oblasti proti podvodom a dovozu z tretích krajín, ktoré nespĺňajú naše normy, čo oslabuje európsku produkciu medu.

4.3.5.

Napokon, aby bola ekologická transformácia pre európskych poľnohospodárov prijateľná, EHSV odporúča Európskej komisii, aby urýchlene konkretizovala uplatňovanie reciprocity noriem, aby sa obmedzili narušenia hospodárskej súťaže pre európskych poľnohospodárov.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 zo 17. apríla 2019 o európskej iniciatíve občanov (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 55).

(2)  Nieto a kol., 2014. Európsky červený zoznam včiel.

(3)  Williams, 1994. The dependence of crop production within the European Union on pollination by honeybees.

(4)  Ollerton a kol., 2011. How many flowering plants are pollinated by animals?

(5)  IPBES, 2016. Hodnotiaca správa o opeľovačoch, opeľovaní a potravinárskej výrobe.

(6)  Francúzsky technický a vedecký inštitút pre včely a opeľovanie, (ITSAP), 2015. Ressources alimentaires pour les abeilles (Zdroje potravy včiel).

(7)  IPBES, 2019. Globálna hodnotiaca správa o biodiverzite a ekosystémových službách.

(8)  INRAE a Ifremer, 2022. Impacts des produits phytopharmaceutiques sur la biodiversité et les services écosystémiques (Vplyv prípravkov na ochranu rastlín na biodiverzitu a ekosystémové služby).

(9)  Európsky dvor audítorov. Osobitná správa č. 15/2020.

(10)  COM(2021) 261 final.

(11)  COM(2022) 305 final.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(13)  EFSA, 2022. Revised guidance on the risk assessment of plant protection products on bees (Apis mellifera, Bombus spp. and solitary bees).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(15)  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(16)  COM(2020) 380 final.

(17)  COM(2022) 304 final.

(18)  Európsky dvor audítorov. Osobitná správa č. 13/2020.

(19)  Le Betteravier. Quand 14 agriculteurs de l’Aisne deviennent apiculteurs (Keď sa 14 poľnohospodári z departmentu Aisne stali včelármi).

(20)  20 Minutes. Toulouse: Pour suivre la mortalité des abeilles, BeeGuard met au point un compteur vidéo sur ses ruches connectées (Toulouse: Na sledovanie úmrtnosti včiel start-up BeeGuard vyvinul monitorovanie pripojených úľov pomocou videa).

(21)  EFSA, 2022. Recueil des initiatives agricoles favorables aux pollinisateurs (Výber z poľnohospodárskych iniciatív prospešných pre opeľovače).

(22)  Dánska rada pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, 2018. 10 bee-friendly recommendations for your farm.

(23)  Pe’er a kol., 2022. How can the European Common Agricultural Policy help halt biodiversity loss? Recommendations by over 300 experts.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Kríza cien potravín: úloha špekulácie a návrhy konkrétnych opatrení v súvislosti s vojnou na Ukrajine

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/08)

Spravodajca:

Peter SCHMIDT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	14. 7. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	24. 11. 2022
Prijaté v pléne	15. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	157/7/5

1.   Závery a odporúčania

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV):

1.1.

upozorňuje na celosvetovú krízu cien potravín, ktorú ešte zhoršila vojna na Ukrajine a ktorá viedla k narušeniu dodávok nevyhnutných potravín, ako je pšenica a slnečnicový olej; zdôrazňuje, že táto kríza nie je vyvolaná len konfliktom, ale aj štrukturálnymi a systémovými problémami, ktoré vedú k hladu a ohrozujú životy ľudí na celom svete. Potraviny by sa nemali považovať za finančné aktívum, pretože nie sú komoditou ako mnohé iné;

1.2.

hoci uznáva, že otázka cien potravín a špekulácií je veľmi zložitá, pričom treba ďalej preskúmať príčinnú súvislosť, súčasná štruktúra trhu s komoditami neprináša„udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme“, ani ciele spojené s udržateľným rozvojom, ambíciami v oblasti klímy a so spravodlivou transformáciou, ktoré sú zakotvené v Agende OSN 2030 a v Európskej zelenej dohode, ale aktívne pôsobí proti nim. Oslabuje úsilie zamerané na riešenie problematiky hladu, zabezpečenie spravodlivých príjmov pre poľnohospodárov a pracovníkov a spravodlivých cien pre spotrebiteľov, ako aj na ochranu malých a stredných spracovateľov potravín a maloobchodného sektora pred rizikami rastúcej inflácie. Preto sa musí zmeniť prostredníctvom regulácie, aby prispela k blahobytu ľudí a spoločenskému rozvoju v záujme plnenia cieľov udržateľného rozvoja. Keďže EÚ má už teraz najviac regulovaný trh, je zrejmé, že takáto regulácia by sa mala zaviesť na celosvetovej úrovni, aby bola účinná;

1.3.

zdôrazňuje potrebu zaoberať sa koncentráciou v potravinových reťazcoch a finančným vlastníctvom; zdôrazňuje, že celosvetový fyzický obchod s obilninami je vysokokoncentrovaný. Odhadom 70 % až 90 % svetového obchodu s obilninami kontrolujú štyri spoločnosti: Archer-Daniels-Midland, Bunge, Cargill a Louis Dreyfus. Tieto spoločnosti nielenže uplatňujú oligopol na celosvetový obchod s obilninami, ale aj na informácie o trhových fundamentoch, a sú takisto vysokofinancované;

1.4.

poznamenáva, že fondy obchodované na burze (ETF) a podielové fondy založené na indexe vrátane tých, ktoré sú osobitne spojené s potravinami a poľnohospodárstvom, predstavujú nové a vo veľkej miere využívané možnosti finančných investícií a zisku, zatiaľ čo bežní jednotlivci sa čoraz viac podieľajú na týchto investičných nástrojoch prostredníctvom svojich dôchodkových fondov a individuálnych dôchodkových sporiacich účtov. Nárast týchto kapitálových investičných fondov pracuje na pretváraní agropotravinárskych systémov tak, aby uprednostňovali potreby akcionárov pred inými sociálnymi a environmentálnymi cieľmi;

1.5.

poznamenáva, že vysoké a rýchlo rastúce ceny a utajovanie informácií o evidencii zásob vytvárajú neistotu a vyvolávajú strach a paniku. Strach a panika, najmä v časoch vysokej neistoty, napríklad v súvislosti s vojnou na Ukrajine, spôsobujú nadmerné cenové úrovne a volatilitu, keďže trh ovládajú špekulatívni obchodníci, ktorí chcú mať prospech z prudkého nárastu cien;

1.6.

vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zvýšili transparentnosť trhu, a to najmä: — podávaním správ o ESG a zverejňovaním nefinančných informácií o subjektoch zapojených do špekulácií. Je potrebné preskúmať úlohu ratingu ESG, pokiaľ ide o špekulácie s potravinami, — každý subjekt na celom svete by mal podávať správy do Informačného systému pre poľnohospodárske trhy (AMIS) vrátane krajín a súkromných subjektov, — ďalšou kontrolou mimoburzových (OTC) transakcií;

1.7.

zdôrazňuje, že trhy s komoditnými derivátmi poskytujú výrobcom a používateľom potravinových komodít kľúčové služby, konkrétne riadenie rizík a určovanie cien, a že fungovanie týchto trhov ohrozujú špekulatívne činnosti. Naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podnikli potrebné kroky na obmedzenie nadmerných špekulácií s komoditami, a to najmä:

1.7.1.

reguláciou trhu s futures: — znovu zaviesť regulovaný trh s potravinovými derivátmi, ktorý existoval niekoľko desaťročí až do konca minulého storočia a ktorý chráni úlohu futures na účel hedžingu. Futures sú z pohľadu poľnohospodárov dôležité na riadenie rizík. Umožňujú im stanoviť cenu za vstup aj výstup na daný čas v budúcnosti, — zaviesť prísne obmedzenia pohybu cien a denné obmedzenia pozícií, hneď ako obchodné činnosti na trhoch s komoditnými futures vykazujú abnormality (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi – MiFID II). Obmedzenia pozícií by sa mali upraviť tak, aby odrážali skutočný záujem obchodnej strany, pokiaľ ide o potrebu zaistiť rizikové expozície v reálnom čase, — obmedziť prístup k derivátom/hedžingu na kvalifikovaných a informovaných investorov a obchodníkov, ktorí sa skutočne zaujímajú o základné poľnohospodárske komodity, — zaviesť krátkodobé/strednodobé/dlhodobé zmluvné záväzky na zvýšenie stability, — motivovať banky a investičné spoločnosti, aby ukončili finančné špekulácie s potravinovými komoditami zavedením zvýšených kapitálových požiadaviek na zníženie pákového efektu;

1.7.2.

regulačnými indexmi (komoditné indexy a indexy potravín): — regulovať a zakázať komoditné indexové fondy a replikáciu prostredníctvom swapov a produktov obchodovaných na burze, keďže sa tým maximalizuje prepojenie medzi trhmi s energiou a potravinami; obmedzenia pozícií nefungujú pre obchodníkov s komoditným indexom/obchodníkov so swapmi, pretože sú synchronizované, — zastaviť poskytovanie verejných/podielových prostriedkov (1) subjektom zapojeným do špekulácií s potravinami – a žiadny verejný subjekt by nemal obchodovať s potravinovými derivátmi na špekulatívne účely, ktoré neslúžia verejnému záujmu, — zakázať mäkké komodity (napr. fondy, ETF) pridelené v portfóliách inštitucionálnych subjektov (napr. dôchodkové fondy, poistenia), — vzhľadom na potrebu regulovať tento trh sa v budúcich stanoviskách EHSV musia ďalej rozpracovať konkrétne odporúčania;

1.7.3.

riešením financializácie potravinárskeho sektora ako obrovskej lukratívnej činnosti na úkor ľudí: — zaviesť globálne neočakávané zdaňovanie nadmerných ziskov pred vyplácaním dividend a financovaním korporácií a daň zo špekulácií s potravinami (2) s cieľom obmedziť vysokofrekvenčné obchodovanie, — odstrániť oligopoly na všetkých úrovniach reťazca medzinárodného obchodu s potravinami a finančných záujmov.

2.   Kontext – kríza cien potravín v súvislosti s vojnou na Ukrajine

2.1.

Napriek nádeji, že svet sa z krízy dostane rýchlejšie a že potravinová bezpečnosť sa začne zotavovať z pandémie v roku 2021, hlad vo svete v roku 2021 ďalej narástol. Rozdiely vo vplyve pandémie a obnovy spolu s obmedzeným pokrytím a trvaním opatrení sociálnej ochrany viedli k prehĺbeniu nerovností, ktoré prispeli k ďalším neúspechom v roku 2021, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa nulového hladu do roku 2030 s mimoriadnym vplyvom na ženy a deti. Odhaduje sa, že v roku 2021 čelilo hladu 702 až 828 miliónov ľudí na svete (čo zodpovedá 8,9 % a 10,5 % svetovej populácie), čo je od roku 2019, pred pandémiou ochorenia COVID-19, celkovo o 150 miliónov ľudí viac (3).

2.2.

Prebiehajúca vojna na Ukrajine, do ktorej sú zapojení dvaja z najväčších svetových producentov základných obilnín, olejnín a hnojív, a ďalšie vonkajšie otrasy, narúšajú medzinárodné dodávateľské reťazce a tlačia nahor ceny obilia, hnojív a energií. Dochádza k tomu v čase, keď sa dodávateľské reťazce stále zotavujú z pandémie ochorenia COVID-19 a už teraz sú nepriaznivo ovplyvňované čoraz častejšími extrémnymi klimatickými javmi, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, a majú potenciálne znepokojujúce dôsledky pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť a výživu. Nejde o potravinovú núdzu, ale následkom konfliktu dochádza k dočasnému nedostatku potravín a vážnemu narušeniu potravinového dodávateľského reťazca a problémom s distribúciou (4) , a to aj tam, kde sa nachádzajú zásoby, ako aj k negatívnemu vplyvu na produkciu (zber a výsadbu/sejbu) na Ukrajine.

2.3.

V priebehu roka 2022 Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zaregistrovala rekordný index cien potravín s cenami o 34 % vyššími ako v predchádzajúcom roku. Je dôležité poznamenať, že index cien potravín FAO už v januári tohto roku dosiahol také vysoké úrovne, ako boli najvyššie hodnoty zaznamenané v roku 2008. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné, že otras na strane ponuky, ktorý postihol dve z hlavných krajín vyvážajúcich obilie na svete, destabilizuje svetové trhy na určitej úrovni. Rozsah a mieru súčasnej volatility cien však možno len čiastočne vysvetliť trhovými fundamentmi. Jedným zo základných nedostatkov potravinového systému, ktorý zmenil ukrajinskú krízu na globálnu krízu potravinovej bezpečnosti, je nepriehľadná a nefunkčná povaha trhov s obilninami (5).

2.4.

EHSV vo svojom uznesení na tému Ukrajina – od pomoci k obnove – návrhy európskej občianskej spoločnosti upozorňuje na celosvetovú krízu cien potravín, ktorú ešte zhoršila vojna na Ukrajine, a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby prijali potrebné opatrenia na obmedzenie špekulácií s komoditami a zvýšenie transparentnosti trhu. Európsky parlament tiež v dvoch nedávnych uzneseniach vyzval na prijatie opatrení na zabránenie nadmerným špekuláciám (6).

2.5.

Súčasná štruktúra trhu s komoditami neprináša „udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme“ (7) , ani ciele spojené s udržateľným rozvojom, ambíciami v oblasti klímy a so spravodlivou transformáciou, ktoré sú zakotvené v Agende OSN 2030 a v Európskej zelenej dohode. Neprispieva ani k podpore spravodlivých príjmov pre poľnohospodárov (8) a pracovníkov a k spravodlivým cenám pre spotrebiteľov, ani k ochrane spracovateľov potravín (najmä MSP) a maloobchodného sektora pred rizikami rastúcej inflácie.

3.   Úloha a dôsledky špekulácií s komoditami: trhy a mechanizmy

3.1.

Špekulácie sú investíciou v nádeji na budúci zisk s rizikom straty. Špekulácie s komoditami môžu mať tri formy: i) priamy nákup alebo predaj fyzickej komodity, ii) nákup alebo predaj zmluvy, v ktorej sa špecifikuje budúce nadobudnutie alebo dodanie komodity, a iii) nákup alebo predaj kapitálu alebo dlhu korporácie, ktorá vyrába komodity alebo s nimi obchoduje. Štandardizované komoditné zmluvy sa nazývajú „termínované kontrakty“ (futures) alebo „komoditné deriváty“ a obchoduje sa s nimi na „trhoch s komoditnými derivátmi“, čo sú regulované finančné trhy. Špekulácie s komoditami sa preto môžu uskutočňovať na fyzických aj finančných komoditných trhoch a nepriamo na akciových trhoch a trhoch s dlhopismi.

3.2.

Trhy s komoditnými derivátmi zaznamenali od začiatku 21. storočia veľký prílev likvidity od „netradičných“ investorov v dôsledku zmien v regulačných rámcoch, ktorými sa tieto trhy riadia. Príchod nových obchodníkov sa nazýva „financializácia“ komoditných trhov (9). Zatiaľ čo zvýšenie likvidity prispelo k hĺbke trhov s komoditnými derivátmi, čo sťažilo priamu manipuláciu s trhom, zaviedlo aj špekulatívny dopyt, ktorý nesúvisí s podmienkami na fyzickom komoditnom trhu, čo oslabuje schopnosť týchto trhov plniť kľúčové funkcie.

3.3.

Regulované trhy s komoditnými derivátmi vo svojej pôvodnej forme plnia dva hlavné účely: i) riadenie rizík pre výrobcov a používateľov komodít a ii) určovanie cien. Riadenie rizík sa dosahuje prostredníctvom hedžingu, čo znamená prijímanie kompenzačných pozícií na fyzickom a derivátovom trhu a tým stanovenie ceny komodity v čase umiestnenia hedžingu. Hedžing si vyžaduje úzky vzťah medzi trhmi s komoditnými futures a fyzickým trhom. Na zabezpečenie tohto úzkeho vzťahu sa fyzický obchod zvyčajne porovnáva s cenou derivátu. Aj keď tento postup zabezpečuje účinnosť hedžingu, zabezpečuje aj priamy prenos špekulatívnych pozícií na trhoch s derivátmi na fyzický trh.

3.4.

Futures sa obchodujú na rôzne mesiace splatnosti. Každé futures má dohodnutého kupujúceho a predávajúceho. Ponuky kupujúcich a predávajúcich sú spárované klíringovým ústavom burzy. Zodpovedajúca cena sa neplatí v plnej výške. Namiesto toho obaja obchodníci prevedú zálohu na maržový účet, ktorý je zaregistrovaný v klíringovom ústave. Zisky a straty sa preberajú priamo zo zábezpeky. Obchodovanie s komoditnými futures preto vo vysokej miere využíva pákový efekt.

3.5.

Keď sa futures blíži k dátumu splatnosti, obchodníci majú dve možnosti: i) podržať zmluvu a urýchliť (ako predávajúci) alebo prevziať (ako kupujúci) dodávku, alebo ii) zaujať kompenzačnú pozíciu na uzavretie zmluvy pred dátumom splatnosti. Prevažná väčšina všetkých komoditných futures sa vyrovnáva kompenzačnými pozíciami. Obchodovanie s komoditnými futures si preto nevyžaduje, aby obchodník vlastnil fyzickú komoditu, ktorú predáva, alebo aby vlastnil skladovaciu kapacitu na prevzatie fyzickej komodity, ktorú kupuje.

3.6.

Na registrovaných komoditných burzách môžu obchodovať iba brokeri. Brokeri obchodujú v mene svojich klientov a pre ich osobný zisk. Existuje veľký sekundárny trh, kde sa komoditné deriváty predávajú a prebaľujú mimo burzy. S futures sa obchoduje aj mimo regulovaných búrz, označovaných ako mimoburzové transakcie (Over The Counter), kde sa obchody dohodnú bez účasti klíringového ústavu. Vďaka tomu sú komoditné deriváty ľahko dostupné pre retailových investorov, najmä vo forme fondu obchodovaného na burze (ETF) pre konkrétne komodity alebo komoditné indexy (10).

3.7.

V dôsledku deregulácie trhov s komoditnými derivátmi a ich jednoduchého obchodovania sú tieto trhy vysoko likvidné a obchodovanie s komoditnými derivátmi výrazne prevyšuje obchodovanie s fyzickými komoditami. Likvidita je kľúčovou požiadavkou na určovanie cien. Určovanie cien je schopnosť trhu správne a včas zohľadniť informácie o fyzickom dopyte a podmienkach ponuky. Určovanie cien sa poskytuje len vtedy, ak všetci obchodníci zaujímajú pozície nezávisle a výlučne na základe svojich znalostí o fyzickom dopyte a podmienkach ponuky; tieto podmienky sa označujú ako „trhové fundamenty“. Určovanie cien narúšajú obchodníci, ktorí zaujímajú pozície, ktoré nesúvisia s trhovými fundamentmi.

3.8.

Nie všetci obchodníci zaujímajú pozície na základe trhových fundamentov (11). V akademickej literatúre sa rozlišuje medzi aktívnymi a pasívnymi obchodníkmi. Aktívni obchodníci sa ďalej delia na informovaných a neinformovaných obchodníkov. Aktívni a informovaní obchodníci sú obchodné spoločnosti s komoditami, ktoré v rámci svojej hlavnej činnosti obchodujú s komoditnými futures na hedžingové a špekulatívne účely, a špecializovaní správcovia finančných prostriedkov (napr. hedžové fondy), ktorí vykonávajú obchodné stratégie založené na informáciách o trhu.

3.9.

Aktívni a neinformovaní obchodníci (obchodníci s pozitívnou spätnou väzbou) sú správcovia finančných prostriedkov, ktorí vykonávajú obchodné stratégie založené na analýze štatistických modelov a slabých alebo žiadnych informáciách o trhu. Pasívni a neinformovaní obchodníci (indexoví obchodníci) sú inštitucionálni investori, ako sú dôchodkové fondy, ako aj drobní investori investujúci do ETF, ktorí sa usilujú o expozíciu širokému súboru cien komodít vrátane poľnohospodárskych komodít, ako aj energií, nerastných surovín a kovov na účely diverzifikácie portfólia. Expozícia sa dosahuje replikáciou komoditných indexov, podobných indexom akciových trhov.

3.10.

Replikácia indexu zahŕňa prevzatie len nákupných pozícií, ktoré sa prevedú na konci dátumu splatnosti futures. Indexoví obchodníci sú preto vo svojom stanovisku jednostranne zaujatí. Sú takisto synchronizovaní vo všetkých skupinách komodít, čo signalizuje silný dopyt v širokom spektre komodít a vedie k spoločnému pohybu medzi cenami rôznych skupín komodít, ktorý nesúvisí s trhovými fundamentmi (12).

3.11.

Takéto špekulatívne cenové signály môžu zhoršiť pozitívnu spätnú väzbu obchodníkov, ktorí odhadujú podporu trhu pre smerovanie cien. Stavením na konkrétne smerovanie ceny obchodníci s pozitívnou spätnou väzbou poskytujú svojou realizáciou ďalšiu podporu, čo vedie k špekulatívnym bublinám a vysokej volatilite cien. Špekulatívne bubliny môžu pretrvávať, najmä ak sú informácie o trhových fundamentoch obmedzené, teda v časoch vysokej neistoty, a ak na trhu dominujú neinformovaní a pasívni obchodníci.

3.12.

Zhromažďovanie informácií o trhu je nákladné a relatívne nákladnejšie ako štatistická analýza alebo rýchle prezeranie titulkov, najmä ak obchodníci investujú na viacerých trhoch súčasne. Informovaných obchodníkov je preto pomerne málo a zvyčajne ide o veľké obchodné spoločnosti, ktoré zhromažďujú informácie o trhu ako súčasť svojho podnikania s fyzickými komoditami. Vďaka tomu sú trhy s komoditnými derivátmi náchylné na pretrvávajúce špekulatívne bubliny, najmä v časoch neistoty a trhovej paniky.

3.13.

Celosvetový fyzický obchod s obilninami je vysoko koncentrovaný. Odhadom 70 % až 90 % svetového obchodu s obilninami kontrolujú štyri spoločnosti, ktoré vytvárajú nadmerný zisk: Archer-Daniels-Midland, Bunge, Cargill a Louis Dreyfus známe pod spoločným názvom ABCD (13) (ADM zaznamenal najvyšší zisk vo svojej takmer 120 rokov trvajúcej histórii s medziročným nárastom prevádzkových ziskov o 38 % (14)). Tieto spoločnosti uplatňujú oligopol nielen na celosvetový obchod s obilninami, ale aj na informácie o trhových fundamentoch vrátane skladovania. Uskladňovacie pozície sa držia na transakčné, preventívne alebo špekulatívne účely. Informácie o úrovniach skladovania sú starostlivo chránené pred konkurenciou. Ako obchodníci sa pozerajú dopredu, snažia sa nakupovať lacno a predávať draho.

3.14.

Spoločnosti ABCD sú takisto vysoko financializované. Archer-Daniels-Midland a Bunge sú kótované spoločnosti a podliehajú tlakom akcionárov, ktorí uprednostňujú krátkodobé zisky pred dlhodobými investíciami. Medzi akcionárov patria hedžové fondy (napr. Black Rock), investičné banky a vo veľkej miere aj inštitucionálni investori, ako sú dôchodkové fondy. Cargill a Louis Dreyfus sú súkromné spoločnosti, ktoré okrem obchodovania s obilninami zahŕňajú medzi svoje dcérske spoločnosti aj hedžové fondy, banky, spoločnosti zamerané na prepravu, nákladnú dopravu, skladovanie, nehnuteľnosti a infraštruktúru.

3.15.

Veľkí obchodníci s fyzickými komoditami obchodujú na trhoch s derivátmi aj na fyzickom trhu a využívajú vlastné sprostredkovateľské služby na priamy prístup na trhy s komoditnými derivátmi. Majú takisto značnú moc nad svojimi dodávateľmi a zákazníkmi. Táto moc im umožňuje odložiť platby, aby zvýšili hotovostné rezervy alebo oneskorili dodávky komodít, ak očakávajú, že sa ceny zmenia v ich prospech. Na rozdiel od výrobcov a spotrebiteľov sa fyzickým obchodníkom darí pri volatilite trhu, pretože veľké a rýchle zmeny cien vytvárajú príležitosti na predaj skladovacích a finančných pozícií s veľkými ziskami v krátkom časovom rozpätí.

3.16.

Vysoké a rastúce ceny a utajovanie informácií o evidencii zásob vyvolávajú strach a paniku. Strach a panika, najmä v časoch vysokej neistoty, napríklad v súvislosti s vojnou na Ukrajine, spôsobujú nadmerné cenové úrovne a volatilitu, keďže trh ovládajú špekulatívni obchodníci, ktorí chcú mať prospech z prudkého nárastu cien (15). Fyzickí obchodníci majú malý záujem zasahovať v krátkodobom a strednodobom horizonte, pretože vysoké ceny zvyšujú hodnotu ich špekulatívnych, ako aj ich transakčných skladovacích pozícií, ktoré predávajú s obrovským ziskom. Všetci obchodníci ABCD zaznamenali v roku 2021 rekordne vysoké alebo takmer rekordne vysoké zisky.

3.17.

Mimoriadne vysoké ceny spôsobujú strach z nedostatku a nedostupnosti dodávok a zvyšujú dopyt po preventívnom skladovom hospodárstve. Hromadenie potravinových komodít, či už hromadením dovozu, alebo zavedením zákazov vývozu, vytvára umelý nedostatok na fyzickom trhu, čím sa ďalej podporuje rast cien. Špekulatívne cenové výkyvy sú teda svojou realizáciou potvrdzované trhovými fundamentmi ex post. Počas potravinovej krízy v roku 2008 India reagovala na vysoké ceny obilnín zavedením zákazu vývozu ryže, čo viedlo k prudkému zvýšeniu cien ryže. V súčasnosti Čína hromadí veľké množstvá kukurice, ryže a pšenice pre obavy z nedostatku (16). Zatiaľ čo vlády, ktoré sa hromadia potravinové komodity, konajú špekulatívne, ich hromadenie vychádza zo strachu a túžby naplniť právo na výživu pre svojich občanov a nie zo ziskuchtivosti. To jasne odlišuje tieto aktivity od špekulácií finančných a fyzických obchodníkov. Hromadenie zo strany vlád a spotrebiteľov je reakciou na vysoké ceny potravín, nie príčinou, a neprispieva k potravinovej bezpečnosti a strategickej autonómii ani v EÚ, ani v rozvojových krajinách.

4.   Úloha environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) ratingových agentúr a obchodných spoločností

4.1.

V súčasnosti sa v národných environmentálnych značkách, ako je rakúska environmentálna značka UZ49 alebo nemecká environmentálna značka FNG, v procese ich hodnotenia výslovne nezohľadňujú špekulácie s potravinami. Deriváty, ktoré sa nepoužívajú výlučne na účely hedžingu, sú vo všeobecnosti zakázané. Environmentálne značky považujú dodávateľské reťazce v potravinárskom priemysle za príliš zložité na to, aby poskytovali jednoducho použiteľný súbor pravidiel. Medzi niektoré príklady patrí používanie hnojív, ktoré možno hodnotiť odlišne na základe ich uhlíkovej stopy, chýbajúce údaje na identifikáciu problémov týkajúcich sa zaberania pôdy a nedostatok transparentnosti v súvislosti so špekulatívnymi obchodnými aktivitami vo výročných správach atď. Zložitosť dodávateľských reťazcov nevedie k pevne kódovaným kritériám vylúčenia, ale k menej dôležitým „kontroverzným kritériám“, v prípade ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že ich ratingové agentúry budú interpretovať výrazne odlišne. Národné environmentálne značky nezahŕňajú do procesu hodnotenia explicitne implementované kritériá spojené s mäkkými komoditami. Kontroverzné kritériá zamerané na riadenie zohrávajú v celkovom procese ratingu malú úlohu z dôvodu možnosti rôznych výkladov. Tieto kontroverzné kritériá sa týkajú najmä podnikateľskej etiky, kde do hry vstupuje špekulatívne obchodovanie, nedostatok transparentnosti, zaberanie pôdy atď. Jedna environmentálna značka napríklad skúma „kvalitu ESG“ fondu, keď sa používajú deriváty komodít, ale proces a jeho možné výsledky zostávajú nejasné a nie sú verejne zdokumentované.

4.2.

Kľúčovou zložkou ratingu ESG je hodnotenie správy a riadenia spoločnosti (vlastníctvo, kontrola, predstavenstvo, účtovníctvo atď.) a podnikového správania (obchodná etika a daňová transparentnosť) potravinárskeho priemyslu. Chýbajú však ukazovatele, ako je percento špekulatívneho obchodovania s mäkkými komoditami vykonávaného pokladničnými správami, alebo transparentné informácie o úrovniach skladovania v skladovacích zariadeniach a len zriedka sa na ne vzťahujú kritériá riadenia.

4.3.

Ratingové agentúry hodnotia trh s potravinami ako zraniteľnejší než iné sektory. Potravinársky priemysel je v porovnaní s ostatnými odvetviami ESG vystavený vyššiemu ako priemernému klimatickému riziku, keďže agropotravinársky sektor prispieva k problémom súvisiacim s klímou, ako je zvýšenie teploty, suchá, povodne atď., a zároveň je nimi ohrozený. Hoci sa priemerný rating ESG spoločností potravinárskeho priemyslu za posledných päť rokov zvýšil, v skupine potravinárskych výrobkov dominuje vysoký podiel spoločností s ovládajúcim akcionárom s veľkou prevahou rodinného vlastníctva. Táto podniková štruktúra so sebou prináša riziká v oblasti správy a riadenia spoločnosti spojené so zložitou vlastníckou štruktúrou s rôznorodými hlasovacími právami: zmluvy o výkone správy/transakcie medzi spoločnosťou a ovládajúcim vlastníkom alebo subjektmi vlastnenými tou istou ovládajúcou osobou. Uprednostňovanie osobného obohatenia dominantného vlastníka pred zabezpečením udržateľných ziskov môže vystaviť menšinových investorov rizikám rozhodnutí, ktoré výrazne zvýhodňujú rodinné skupiny. V potravinárskom priemysle prevláda kontrolované vlastníctvo: 58,4 % spoločností, ktoré tvoria index MSCI ACWI, má akcionára alebo skupinu akcionárov, ktorá kontroluje 30 % alebo viac hlasovacích práv.

4.4.

Väčšina spoločností v potravinárskom priemysle (60 %) je uvedená ako spoločnosť s vyšším ratingovým investičným stupňom ESG (BBB). Takmer dve z každých desiatich zložiek majú vysoký alebo veľmi vysoký rating ESG. Tento vývoj vedie k veľkému prílevu správcov aktív do akcií potravinárskeho priemyslu. Ceny potravín sú na najvyššej úrovni za posledných desať rokov a ich rast môže pretrvávať. Investori však majú čoraz odmietavejší prístup k odvetviam, ktoré porušujú princípy ESG, ako je napríklad priemysel palmového oleja. Narastá dopyt po skladbe portfólia v súlade s ESG na základe komodít. Od septembra 2008 do septembra 2011 vzrástol index FAO o 12 %, čo je viac ako inflácia. Vplyv prudkého nárastu cien potravín na zásoby sa vyznačoval týmito charakteristikami: po prvé, jeho vplyv bol široký. Rast cien potravín mal pozitívny vplyv na výrobcov potravín, spracovateľov potravín a spoločnosti obchodujúce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom (FMCG). Tentoraz bude ESG kľúčovým určujúcim faktorom pri rozhodovaní o alokácii aktív. Nedostatočná výkonnosť akcií palmového oleja počas rastu cien palmového oleja v roku 2021 je príkladom toho, že tieto nové úvahy majú vplyv na ceny akcií. Ako sa však uvádza v bodoch 4.1 až 4.4, tieto hodnotenia ESG sa nevzťahujú na otázku špekulácií s potravinami. Ak vezmeme do úvahy napríklad vysoko špekulatívne obchodovanie alebo nadmerné hromadenie zásob fyzických komodít, ktoré v rámci podnikateľskej etiky a riadenia spoločnosti nútia zvyšovať úroveň cien, treba tomu prispôsobiť aj celkový rating ESG. V tejto súvislosti môže byť priemerný rating ESG pre potravinársky priemysel, ako aj pre spoločnosti poskytujúce finančné prostriedky príliš vysoký. Túto otázku treba podrobnejšie preskúmať.

4.5.

Vysoká a rýchlo sa zvyšujúca úroveň koncentrácie v agropotravinárskom sektore posilňuje priemyselný potravinový a poľnohospodársky model, zhoršuje jeho sociálny a environmentálny vplyv a prehlbuje existujúcu nerovnováhu síl (17). Giganti v oblasti správy aktív, konkrétne BlackRock, Vanguard, State Street, Fidelity a Capital Group, spoločne vlastnia významné podiely podnikov, ktoré dominujú v rôznych častiach agropotravinárskych dodávateľských reťazcov. Pri spoločnom posúdení týchto päť spoločností spravujúcich aktíva vlastní približne 10 % až 30 % akcií popredných firiem v agropotravinárskom sektore. Podniky s najvyšším stupňom vlastníctva veľkých spoločností spravujúcich aktíva sú tie, ktoré dominujú vo vysokokoncentrovaných segmentoch trhu vrátane poľnohospodárskych vstupov, obchodovania s komoditami a spracovaných a balených potravín (18). Tieto podnikové stratégie môžu spoločne viesť k širším účinkom, ako je väčšia nerovnosť v potravinovom systéme, oslabenie inovácií v sektore a zvýšenie trhovej a politickej sily medzi poprednými firmami v sektore. Ďalší výskum je potrebný na vybudovanie pevného základu, na ktorom možno formulovať politické smery napredovania v prípade kapitálových investícií do potravinárskeho a poľnohospodárskeho sektora.

4.6.

V prípade kapitálových investícií do agropotravinárskeho sektora sú významné viaceré aspekty financializácie. Fondy obchodované na burze a podielové fondy založené na indexe vrátane tých, ktoré sú osobitne spojené s potravinami a poľnohospodárstvom, predstavujú nové možnosti finančných investícií a zisku, zatiaľ čo bežní jednotlivci sa čoraz viac podieľajú na týchto investičných nástrojoch prostredníctvom svojich dôchodkových fondov a individuálnych dôchodkových sporiacich účtov (19). Nárast týchto kapitálových investičných fondov pracuje na pretváraní agropotravinárskych systémov tak, aby uprednostňovali potreby akcionárov pred inými sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Vaneck Vectors Agribusiness ETF je napríklad najväčší poľnohospodársky indexový fond. Za posledných desať rokov dosiahol ročný priemer 8,32 %. Jeho čistá hodnota aktív sa medzitým v rokoch 2020 a 2021 zvýšila na 32 %.

5.   Súčasný regulačný rámec: výzvy a prekážky

5.1.

Smernicou MiFID II (2014/65/EÚ) sa stanovili komplexné požiadavky na zverejňovanie a podávanie správ s cieľom obmedziť nadmerné špekulatívne obchodovanie a podporiť transparentnosť. Navrhlo sa obmedzenie pozícií na obchodné miesto nielen pri obchodovaní s cennými papiermi, ale aj rozšírení na ekvivalentné mimoburzové transakcie. Spoločnosti sú takisto povinné poskytovať miestam a regulačným orgánom denné správy o pozíciách.

5.2.

Tieto opatrenia, najmä reštrikcie týkajúce sa pozícií, sú užitočné, ale ich účinnosť pri potláčaní nadmerných špekulácií na finančných trhoch je obmedzená. Sú úzko spojené s otázkou úlohy takýchto špekulácií pri tvorbe cien. Kritika obmedzení pozícií zo strany občianskej spoločnosti a akademickej obce nesúvisí výlučne s (možným) nedostatočným vykonávaním obmedzení pozícií, ale aj s regulačnými problémami, ako sú i) frekvencia kontroly, ii) zohľadnenie indexových fondov pri určovaní obmedzení pozícií a iii) pravidlá regulačných orgánov týkajúce sa výnimiek. Regulačné orgány musia čeliť otázkam, kedy dôjde k obmedzeniu pozícií a prečo silný prílev kapitálu do poľnohospodárskych komodít za posledné dva roky nevyvolal poplach. Zásadný význam má aj zvýšená transparentnosť regulačných orgánov.

5.3.

Všetky transakcie by sa mali oznamovať vnútroštátnym orgánom hneď, ako k nim dôjde: oznamovanie transakcií v reálnom čase (alebo čo najbližšie k nemu) by sa malo zaviesť pre všetky komoditné deriváty vrátane OTC zmlúv na všetkých významných burzách. Čo najviac obchodov by sa malo uskutočniť na transparentných platformách a všetky OTC zmluvy by mali byť registrované. Na rôzne druhy protistrán by sa mali vzťahovať primerané požiadavky na zverejňovanie: účastníci trhu a pozície by mali byť kategorizované podľa typu subjektu (napr. banka alebo fyzický obchodník) a činnosti (napr. špekulatívne alebo hedžingové) a mali by podliehať príslušným požiadavkám na zverejnenie a príslušným regulačným obmedzeniam.

5.4.

Komisia pre obchodovanie s komoditnými futures (CFTC) napríklad zverejňuje iba týždenné údaje o obchodných pozíciách, hoci existujú denné údaje.

5.5.

Mali by sa zaviesť obmedzenia týkajúce sa toho, o koľko sa ceny môžu zvýšiť alebo znížiť v priebehu dňa, a burza by mala mať právo uzavrieť trh v prípade prekročenia limitov. Mali by sa zaviesť časovo viazané vnútrodenné cenové limity, spočiatku stanovené na opatrnej, ale primeranej úrovni, ktoré by sa mohli po monitorovaní postupne sprísniť v prípade akýchkoľvek nepriaznivých dôsledkov, ako je nízka likvidita.

5.6.

Okrem toho by sa mali upraviť obmedzenia pozícií tak, aby sa znížil vplyv jediného aktéra na ceny. Obmedzenia pozícií ex ante by sa mali zhromažďovať na všetkých finančných trhoch. Mali by sa zaviesť aj obmedzenia týkajúce sa toho, koľkokrát sa môžu zmluvy meniť počas jedného dňa.

5.7.

Mimoburzové obchody by mali byť regulované a transakcie by sa mali registrovať v klíringovom ústave na účely dohľadu. Registrované burzy by takisto mali mať právo ukončiť obchodovanie, ak nie je možné zabezpečiť poradie na trhu. Žiadny obchodník by nemal považovať burzu za zodpovednú za akékoľvek straty vzniknuté v dôsledku zastavenia obchodovania, ktoré patrí do regulačnej právomoci búrz.

5.8.

Obmedzenia kumulovaných pozícií by sa mali zaviesť pre všetky typy zmlúv o derivátoch a mali by sa uplatňovať na všetky protistrany: akékoľvek výnimky z obmedzení pozícií by sa mali obmedziť na podniky, ktoré obchodujú priamo s fyzickými komoditami a využívajú komoditné trhy na zaistenie rizík, ktoré sú kľúčové na ich obchodnú činnosť.

5.9.

Mal by sa zaviesť daňový režim s cieľom obmedziť využívanie pasívnych špekulácií, fondov obchodovaných na burze a vysokofrekvenčného obchodovania na trhoch s poľnohospodárskymi derivátmi. Daň z finančných transakcií by sa mohla použiť aj na obmedzenie nadmerných špekulácií pri získavaní finančných prostriedkov na rozvoj a boj proti zmene klímy. Môže však byť príliš ťažké zdaňovať transakcie, ktoré sa objavia v priebehu milisekúnd. Vďaka automatizovanému obchodovaniu je priemerná dĺžka trvania obchodu osem sekúnd. Bolo by vhodnejšie zdaniť burzu ako subjekt na základe vymedzených kritérií namiesto zamerania sa na každý obchodný vstup a výstup.

5.10.

V dôsledku krízy na Ukrajine sa ceny pšenice na niektorých miestnych trhoch líšia, pričom rozdiel medzi hotovostnými cenami a referenčnými futures na Chicagskej burze prudko klesá, keďže nákupcovia pšenice sa bránia najvyšším cenám od roku 2008. Môže ísť o okrajových poľnohospodárov, ktorí už teraz zápasia s najhoršou infláciou nákladov poľnohospodárskych podnikov za posledné roky. Tento scenár spotového trhu, ktorý vidíme v dôsledku vojny, poškodzuje súčasnú schopnosť poľnohospodárov predávať svoju starú a dokonca aj novú pšenicu na trhu. Niektorí pestovatelia tvrdia, že ich ponuky boli stiahnuté z obilných síl. Futures na pšenicu sú v absurdnom režime. Futures a hotovosť sa výrazne líšia.

5.11.

S cieľom uviesť diskusiu o ďalšej regulácii do súvislosti treba poznamenať, že EÚ už má najviac regulované finančné trhy. Je zrejmé, že ak má byť takáto regulácia účinná, mala by sa zaviesť na celosvetovej úrovni.

5.12.

Na záver možno konštatovať, že k dynamike cien na trhu pre termínované obchody s komoditami, a teda k zvyšovaniu cien potravín neprispievajú len špekulácie na finančnom trhu, ale sú významným faktorom. Je potrebná hlbšia analýza regulačných nástrojov a ich fungovania a možného prispôsobenia počas krízy.

6.   Cesta vpred: návrhy opatrení občianskej spoločnosti

6.1.

EHSV vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zvýšili transparentnosť trhu, najmä podávaním správ o ESG a zverejňovaním nefinančných informácií o subjektoch zapojených do špekulácií. Je potrebné preskúmať úlohu ratingu ESG z hľadiska špekulácie s potravinami. Predovšetkým je potrebné preskúmať metodiky ratingových agentúr pri posudzovaní potravinárskeho priemyslu a účastníkov potravinárskeho sektora vo všeobecnosti. V súčasnosti sa ratingy ESG zhodujú na menej ako 50 %. To vedie k chybným hodnoteniam, ktoré majú významný vplyv na prílev agrofondov.

6.2.

Každý subjekt na celom svete by mal podávať správy do Informačného systému pre poľnohospodárske trhy (AMIS) vrátane krajín a súkromných subjektov, podľa možnosti prostredníctvom FAO. Čím viac vieme o potravinových rezervách, tým lepšie. Informácie o uskladnení/tokoch zásob na celom svete sú nevyhnutné. Mimoburzové transakcie by sa takisto mali ďalej kontrolovať. Všetky mimoburzové produkty musia byť zúčtované a registrované prostredníctvom klíringového ústavu. Regulačné orgány majú k dispozícii údaje o pozíciách rozčlenené podľa klientov.

6.3.

EHSV zdôrazňuje, že trhy s komoditnými derivátmi poskytujú kľúčové služby výrobcom a používateľom potravinových komodít, konkrétne riadenie rizík a určovanie cien, a že fungovanie týchto trhov ohrozujú špekulatívne činnosti. EHSV preto naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podnikli potrebné kroky na obmedzenie nadmerných špekulácií s komoditami, a to najmä:

6.3.1.

reguláciou trhu s futures pre potravinové deriváty, ktorý existoval niekoľko desaťročí až do konca minulého storočia a ktorý chráni úlohu futures na účel hedžingu. Medzi ďalšie odporúčané opatrenia patrí: — zaviesť prísne obmedzenia pohybu cien a denné obmedzenia pozícií, hneď ako obchodné činnosti na trhoch s komoditnými futures vykazujú abnormality (MiFID II). Obmedzenia pozícií by sa mali upraviť tak, aby odrážali skutočný záujem obchodnej strany, pokiaľ ide o potrebu zaistiť rizikové expozície v reálnom čase. Pomohla by väčšia transparentnosť a efektívnejšie uplatňovanie obmedzení pozícií, — obmedziť prístup k derivátom/hedžingu na kvalifikovaných a informovaných investorov a obchodníkov, ktorí sa skutočne zaujímajú o základné poľnohospodárske komodity, — zaviesť krátkodobé/strednodobé/dlhodobé zmluvné záväzky na zvýšenie stability, — motivovať banky a investičné spoločnosti, aby ukončili finančné špekulácie s potravinovými komoditami zavedením zvýšených kapitálových požiadaviek na zníženie pákového efektu, Príklady veľkých finančných inštitúcií (ako Deutsche Bank, ERSTE Bank, Raiffeisen Austria atď.), ktoré zakazujú obchodovanie, pokiaľ ide o špekulácie s potravinami prostredníctvom derivátov, ukazujú, že tieto subjekty môžu tomu prispôsobiť svoje riadenie, — silnejšia regulácia v prípade anomálií. Burzy by mali zaviesť pravidlá, ktoré obmedzia destabilizujúci vplyv vysokofrekvenčného obchodovania (20), — mali by sa posilniť a spružniť mechanizmy monitorovania a sankcií za zneužívanie trhovej sily, aby sa zabezpečila včasná reakcia.

6.3.2.

Reguláciou indexov (komoditné indexy a indexy potravín), najmä reguláciou a zákazom fondov komoditných indexov a replikácie prostredníctvom swapov a produktov obchodovaných na burze, keďže sa tým maximalizuje prepojenie medzi trhmi s energiou a potravinami. Obmedzenia pozícií nefungujú pre obchodníkov s komoditnými indexmi/obchodníkov so swapmi, pretože sú synchronizované. Verejné finančné prostriedky pre subjekty zapojené do špekulácií s potravinami by sa takisto mali zastaviť – a žiadny verejný subjekt by nemal obchodovať s potravinovými derivátmi na špekulatívne účely, ktoré neslúžia verejnému záujmu. Mal by sa zaviesť aj zákaz mäkkých komodít (napr. fondov, ETF) pridelených v portfóliách inštitucionálnych subjektov (napr. dôchodkové fondy, poistenia). Vzhľadom na potrebu regulovať tento trh sa v budúcich stanoviskách EHSV musia ďalej rozpracovať konkrétne odporúčania.

6.3.3.

Riešením financializácie potravinárskeho sektora ako obrovskej lukratívnej činnosti na úkor ľudí, napr. zavedením neočakávaného zdanenia nadmerných ziskov pred vyplácaním dividend korporácií a dane zo špekulácií s potravinami (21) s cieľom obmedziť vysokofrekvenčné obchodovanie, ako aj prelomením oligopolov na všetkých úrovniach reťazca a finančných záujmov.

---

(1)  Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

(2)  Daň z finančných transakcií výlučne na špekulácie s potravinami – stanovisko EHSV na tému Daň z finančných transakcií, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES [COM(2011) 594 final] (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 55).

(3)  FAO, IFAD, Unicef, WFP a WHO (2022), In Brief – The state of food security and nutrition in the world – Repurposing food and agricultural policies to make healthy diets more affordable, Rím, FAO.

(4)  Štatistiky FAO.

(5)  IPES Food.

(6)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o riešení potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách [2021/2208(INI)] (Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 149) a uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2022 o potrebe naliehavého akčného plánu EÚ na zaistenie potravinovej bezpečnosti v EÚ aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu [2022/2593(RSP)] (Ú. v. EÚ C 361, 20.9.2022, s. 2).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci [COM(2018) 173 final] (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165).

(9)  The Financialization of Commodity Markets, Trade and Development Report (kapitola II), Unctad, 2009, Ženeva; Price Formation in Financialized Commodity Markets: The Role of Information, Unctad, 2011.

(10)  Heidorn, T., van Hüllen, S., Loayza-Desfontaines, Y., Riedler, J., Schmaltz, Ch. a Schröder, M.: Flankierende Ansätze zur Verbesserung der Markttransparenz und Bekämpfung von Marktmissbrauch im Rohstoffterminhandel (Sprievodné prístupy k zlepšeniu transparentnosti trhu a boju proti zneužívaniu trhu pri obchodovaní s komoditnými futures), 2014, spolkové ministerstvo financií (BMF), Berlín, Mannheim.

(11)  van Huellen, S.: Approaches to Price Formation in Financialized Commodity Markets, Journal of Economic Surveys, 2020. 34(1): 219-237, DOI: 10.1111/joes.12342.

(12)  van Huellen, S.: How financial investment distorts food prices: evidence from U.S. grain markets, Agricultural Economics, 2008. 49(2): 171-181. DOI: 10.1111/agec.12406.

(13)  Murphy, S., Burch, D. a Clapp, J.: Cereal Secrets: The World’s Largest Gain Traders and Global Agriculture, 2012, výskumná správa Oxfam.

(14)  Zo správy akcionárov za finančný rok december 2020 až december 2021.

(15)  IFPRI.

(16)  Článok uverejnený spoločnosťou Bloomberg.

(17)  Správa IPES Food.

(18)  Clapp, J.: The rise of financial investment and common ownership in global agrifood firms, Review of International Political Economy, 2019.

(19)  https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09692290.2019.1597755.

(20)  https://www.welthungerhilfe.de/welternaehrung/rubriken/wirtschaft-menschenrechte/befeuert-finanzspekulation-die-globale-ernaehrungskrise.

(21)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES [COM(2011) 594 final] (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 55).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sociálno-ekonomická situácia v Latinskej Amerike po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 – úloha občianskej spoločnosti v procese obnovy

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/09)

Spravodajca:

Josep PUXEU ROCAMORA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	16. 11. 2022
Prijaté v pléne	15. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	159/2/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vyvíjané úsilie by sa malo zameriavať na zlepšenie dialógu a posilnenie spolupráce medzi oboma regiónmi z hľadiska horizontálneho a viacúrovňového dialógu.

1.2.

Vzťah medzi dvoma regiónmi sa posilňuje na základe spoločných hodnôt a cieľov. Musí však byť atraktívny aj z hľadiska zdrojov, transferu technológií a výsledkov, ako aj pokiaľ ide o jeho sociálny rozmer.

1.3.

V rámci geopolitickej hospodárskej súťaže medzi EÚ a Latinskou Amerikou umožní vytvorenie strategickej autonómie posilniť spoluprácu týchto dvoch regiónov, potvrdiť záväzok k multilateralizmu a posilniť medzinárodnú prítomnosť a dôležitosť v strategických otázkach.

1.4.

Jedným z najvýznamnejších aspektov zraniteľnosti v Latinskej Amerike je nízka kvalita pracovných miest. Obnova by sa mala zamerať na podporu vytvárania väčšieho počtu formálnych a dôstojných pracovných miest, zlepšenie odbornej prípravy a odvetvových politík, ako aj na podporu minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania v rámci sociálneho dialógu.

1.5.

Európa a Latinská Amerika sa zaviazali k demokracii a zásadám právneho štátu, ako aj k environmentálnej udržateľnosti, čo znamená, že občianskej spoločnosti treba zabezpečiť ochranu a poskytnúť záruky, aby mohla zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji a prekonávaní kríz a aby sa mohol podporovať dialóg potrebný na dosiahnutie novej spoločenskej zmluvy.

1.6.

Je nevyhnutné zachovať zásadu „na nikoho nezabudnúť“ a prehodnotiť chápanie zraniteľnosti nielen z hľadiska príjmu, ale aj z hľadiska jej vplyvu na rôzne skupiny obyvateľstva: ženy, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby či deti. Slobodne a demokraticky organizované občianske spoločnosti sú najlepším nástrojom na to, aby toto tvrdenie prestalo byť len vyhlásením a stalo sa skutočnosťou.

1.7.

Sociálne napätie v Latinskej Amerike a ohrozenie demokracie na celom svete zvýrazňujú potrebu prehodnotiť rozvoj prostredníctvom viacerých a lepších politík, rozsiahlejšej inklúzie a pluralizmu a pochopenia rozsiahlych zdrojov nespokojnosti s cieľom nasmerovať ich k sociálnemu blahobytu. Európa a Latinská Amerika môžu byť partnermi v aliancii za demokraciu, udržateľnosť, sociálnu spravodlivosť a multilateralizmus (1).

1.8.

Európa a Latinská Amerika by mali byť partnermi v aliancii na obranu demokracie, dosiahnutie spravodlivejších a rovnoprávnejších hospodárstiev a spoločností, ktoré posilňuje multilateralizmus a v plnom rozsahu sa ujíma ochrany životného prostredia. Táto aliancia si vyžaduje plné uznanie a zapojenie jeho organizovaných občianskych spoločností, organizácií pre ľudské práva, odborových zväzov a podnikateľských organizácií, environmentálnych združení a iných.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Po skončení expanzívneho cyklu surovín došlo v Latinskej Amerike k postupnému hospodárskemu spomaleniu. Pred krízou spôsobenou koronavírusom dosahoval rast v priemere len 0,3 %. Roky 2014 – 2020 boli v skutočnosti obdobím s najnižším hospodárskym rastom za posledných sedem desaťročí, zatiaľ čo verejný dlh dosiahol rekordnú úroveň.

2.2.

Zdravotná kríza spôsobená pandémiou koronavírusu mala v tomto regióne ťažké následky, pričom počet prípadov nákazy a úmrtí prekračoval celosvetový priemer. Znamenalo to veľkú záťaž pre systémy zdravotnej starostlivosti, ktoré už mali problém vyrovnať sa s endemickými chorobami a dokonca aj primárnou starostlivosťou (2). Kríza spôsobená ochorením COVID-19 len poukázala na negatívne účinky politík vykonávaných počas desaťročí (okrem iného škrty v rozpočtoch na zdravotníctvo, zníženie počtu zamestnancov, zníženie investícií do infraštruktúry), ktoré sa ukázali ako neúčinné pri riešení výziev spojených s touto pandémiou.

2.3.

So zreteľom na krízu spôsobenú pandémiou zavádzala väčšina krajín v predstihu opatrenia na obmedzenie mobility a pripravila pomoc a transfery pre zraniteľné sektory. Okrem toho sa zaviedli bezprecedentné proticyklické fiškálne a menové politiky (3). Napriek tomu došlo v dôsledku štrukturálnych nedostatkov a obmedzeného fiškálneho priestoru pre opatrenia v rámci reakcie k vysokým stratám na ľudských životoch, hospodárskym stratám a zhoršeniu situácie v oblasti sociálneho začlenenia.

2.4.

Priemerná inflácia v regióne sa zvyšuje: v roku 2021 dosiahla úroveň 9,8 % a v roku 2022 sa pod vplyvom vojny očakáva 11,2 % (4). Tým sa prehlbujú nedostatky, ktoré obmedzujú rozvoj.

2.5.

Latinská Amerika čelí tzv. pasciam rozvoja (5)

2.5.1.

Pasca produktivity si vyžaduje diverzifikované hospodárske štruktúry a sofistikovanejšie výrobky a služby. Návrat k výrobe primárneho sektora nezabezpečuje riadnu integráciu do globálnych hodnotových reťazcov a vytvára málo stimulov na investovanie. Pandémia navyše zasiahla najmä mikropodniky a MSP, ktoré majú väčšie ťažkosti pri zavádzaní nových technológií, zatiaľ čo vojna oslabuje odvetvie poľnohospodárstva.

2.5.2.

Na prekonanie pasce sociálnej zraniteľnosti je potrebné zlepšiť orgány zodpovedné za otázky práce a sociálnej ochrany tam, kde je potrebné vytvoriť viac formálnych inkluzívnych a kvalitnejších pracovných miest, aby sa prelomil začarovaný kruh zraniteľnosti, nestabilných príjmov a slabej sociálnej ochrany.

2.5.3.

Na vyriešenie inštitucionálnej pasce sú potrebné lepšie inštitúcie a politiky, ktoré by obnovili dôveru, zlepšili kvalitu verejných služieb a reagovali na túžby strednej triedy a zabezpečili silu odolávať populistickým a autoritárskym impulzom.

2.5.4.

Pasca environmentálnej zraniteľnosti je založená na vychýlení výroby smerom k odvetviam náročným na zdroje a znamená vysoké náklady na prispôsobenie modelu, ktorý sa vyznačuje vysokými emisiami uhlíka a využívaním neobnoviteľných zdrojov.

2.6.

Štrukturálne problémy a pasce rozvoja (6) majú vplyv na oživenie hospodárskej a pracovnej činnosti. HDP tohto regiónu sa v roku 2020 znížil o 6,8 % (7). V roku 2021 bol priemerný rast 6,1 % a v roku 2022 sa očakáva, že región porastie len o 2,1 %, čo sa považuje za nedostatočné na kompenzáciu zhoršovania štrukturálnych rozdielov. Situáciu zhoršuje kríza spôsobená ruskou agresiou voči Ukrajine, nárast cien fosílnych palív, poľnohospodárskych vstupov a potravín, hoci niektoré krajiny posilnili svoje dodávky primárneho vývozného tovaru.

3.   Sociálny a hospodársky vplyv pandémie a vojny

3.1.

Z 22 miliónov pracovných miest, ktoré v roku 2020 zanikli, treba ešte obnoviť 4,5 miliónov, a to najmä najmenej kvalifikovaných pracovných miest, a podporiť zamestnanosť žien, mladých ľudí a neformálne zamestnávanie. V rokoch 2019 až 2020 sa miera zamestnanosti žien znížila z 51,4 % (2019) na 46,9 % (2020). Strata pracovných miest v domácnosti (20,9 %) zasiahla v roku 2019 celkovo 11 až 13 miliónov žien (8).

3.2.

Región stratil z hľadiska odstraňovania chudoby viac ako desaťročie, pričom hrozí, že stratí ďalšie desaťročie (9). V roku 2021 dosiahla miera chudoby 32,1 % a miera extrémnej chudoby 13,8 %. Počet chudobných ľudí dosiahol úroveň 201 miliónov a počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa zvýšil z 81 na 86 miliónov.

3.3.

Zdravotná kríza a inflácia zvýrazňujú zraniteľnosť veľkej časti obyvateľstva so stredným príjmom, ktorá sa vyznačuje nízkou úrovňou príspevkov do sociálneho zabezpečenia a nízkym pokrytím nepríspevkového sociálneho zabezpečenia (10). Neformálne hospodárstvo sa oslabilo, no stále vytvára 140 miliónov pracovných miest, najmä pre pracovníkov v poľnohospodárstve, ženy a mladých ľudí. To znamená väčšiu zraniteľnosť, menšiu sociálnu mobilitu a menšie daňové výnosy a ochranu zo strany štátu.

3.4.

Pandémia mala veľký dosah na deti a mladých ľudí v dôsledku obmedzenia ochrany poskytovanej prezenčným vzdelávaním: 114 miliónov detí nechodilo do školy – v niektorých krajinách až dva roky. Nedostatočná pripojiteľnosť, chýbajúce digitálne zručnosti a schopnosť rodín reagovať na nútenú digitalizáciu vzdelávania vytvára priepasť medzi vysokopríjmovými a nízkopríjmovými študentmi, čo zodpovedá dvom rokom vzdelávania (11). Okrem toho sa zvýšila záťaž žien v oblasti opatrovateľskej práce. Zasiahnutých je aj približne 85 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím. Nedostatok dostupných informácií, ako aj diskriminácia v oblasti zdravotnej starostlivosti spôsobujú zhoršenie krehkého sociálneho začleňovania, ktoré je ohrozené aj infláciou.

3.5.

Vzhľadom na obmedzenú ponuku, ktorá sa sústreďovala na severnú pologuľu, získavali krajiny Latinskej Ameriky prístup k vakcínam prostredníctvom dvojstranných rokovaní: 93 miliónov dávok dostali z programu COVAX, EÚ vyviezla viac ako 130 miliónov dávok a ďalších 10 miliónov dávok darovali členské štáty (12). Napriek ťažkostiam sa v regióne dosiahlo, že dvomi dávkami je zaočkovaných v priemere 63,3 % populácie. Zatiaľ čo v niektorých krajinách tento údaj dosahuje 89 %, v iných nepredstavuje ani 1 % obyvateľstva (13).

4.   Vyhrotené sociálne nepokoje

4.1.

Sociálne nepokoje, ktoré v roku 2019 otriasli viacerými krajinami, sa úplne nevyriešili. Napätie sa v niektorých prípadoch zintenzívnilo a v dôsledku rastúcich cien potravín sa bude ďalej vyostrovať. Hnev občanov súvisí s nízkou kvalitou verejných politík, korupciou, zraniteľnosťou stredných vrstiev, so sociálnym vylúčením a s neistotou. Spoločenské očakávania, ktoré vznikli v prvom desaťročí 21. storočia, sa nenaplnili, čím sa prehĺbila priepasť medzi občanmi a inštitúciami. Výsledky regionálneho volebného cyklu v rokoch 2020 – 2022 ukazujú trend zmien, ktorý predstavuje pre zvolených prezidentov veľké výzvy.

4.2.

Tento región charakterizuje jedna z najvyšších mier nerovnosti. Kým v rokoch 2019 až 2020 vrstvy s vyšším stredným a vysokým príjmom poklesli o 1 %, vrstvy s nižším stredným a stredným príjmom sa poklesli o 3,5 %; medzitým počet sektorov s nízkymi príjmami (s príjmami nižšími ako 1,8-násobok hranice chudoby) vzrástol o 4,7 % a počet chudobného alebo extrémne chudobného obyvateľstva o 3,3 % (14).

4.3.

Ďalším faktorom nespokojnosti je neistota, ktorej čelia obyvatelia Latinskej Ameriky, najmä v mestách. Násilie by určite mohlo súvisieť s organizovanou trestnou činnosťou, nezákonným obchodovaním a neschopnosťou štátov potlačiť ich (15). Nejde však len o trestné činy, existuje aj sociálne násilie spojené s extrémnou chudobou, ktoré si vyžaduje verejné politiky na vytváranie dôstojnej práce a zmeny v kvalitnom vzdelávaní pre všetkých; a existuje aj politické násilie, ktoré podnecuje na diskreditáciu protivníka a ktorého cieľom je zachovať si moc. Takisto sa počas pandémie a vĺn protestov zvýšilo veľmi znepokojujúce násilie voči odborárom, novinárom, ochrancom životného prostredia alebo ľudských práv a násilie zo strany orgánov.

4.4.

Po poslednom zasadnutí Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, na ktorom sa zdôraznila potreba väčšej ochrany justičných pracovníkov, by bolo užitočné vyhodnotiť projekt COPLA (Corte Penal Latino Americana y del Carribe).

4.5.

Štrukturálnym problémom je zraniteľnosť voči zmene klímy: tento región je jedným z najviac zasiahnutých, pričom hospodárske dôsledky môžu dosiahnuť objem 85 852 miliónov EUR ročne. Tieto dôsledky by sa mali posudzovať v ich sociálnom rozmere vrátane potravinovej neistoty a čoraz častejšie sa opakujúcich katastrof.

4.6.

Neistota, chudoba a prítomnosť autoritárskych režimov vyvolali značný pohyb osôb naprieč kontinentom. Zraniteľnosť týchto migračných a azylových procesov spôsobila humanitárnu krízu, bez dostatočnej reakcie, pričom táto kríza si vyžaduje a ktorá si vyžaduje regionálny prístup.

4.7.

Demokracie sú v zraniteľnej situácii. Demokracia je ohrozená, elity, strany a parlamenty trpia krízou legitimity a dôvery, čo spolu s vnímaním korupcie, vysokou mierou politickej fragmentácie a polarizácie spôsobilo, že mechanizmy kolektívneho rozhodovania a sociálneho a politického vyjednávania nepostačujú (16). V súčasnej situácii celosvetovej nestability sa ešte viac kladie dôraz na hrozbu autoritárstva a potrebu posilňovania demokracií.

5.   Smerom k novej spoločenskej zmluve

5.1.

Napriek nespokojnosti a nízkej dôvere v systém sú občania ochotní navrhovať politické zmeny, a to tak v uliciach, ako aj pri voľbách. V týchto mobilizačných procesoch zohrávajú dôležitú úlohu mladí ľudia a ženy, ktorých zapojenie do politického priestoru je cenným prínosom. Je nevyhnutné podporovať model inštitucionalizovaného sociálneho dialógu, ktorý už existuje v Európe, a upevniť existujúcu spoluprácu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Medzinárodným združením hospodárskych a sociálnych rád.

5.2.

Občania musia byť aktérmi procesov transformácie, pričom sa posilnia mechanizmy rokovaní a občianskej participácie a zaručí sa ich dostupnosť a ochrana. Je potrebné obnoviť dôveru prostredníctvom vypracovania otvorených a inkluzívnych politík, zabezpečiť jasné komunikačné stratégie a zaviesť systémy odmeňovania. Takisto je nevyhnutné posilniť pocit zodpovednosti, ako aj hodnotenie politík a ich vplyvov.

5.3.

Novú spoločenskú zmluvu možno dosiahnuť: prostredníctvom horizontálnych dohôd medzi sociálno-ekonomickými skupinami, medzi územiami a medzi generáciami; podporovaním odolných a udržateľných výrobných stratégií, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné miesta a zelenú a digitálnu transformáciu. Rovnako sú potrebné rozsiahle a účinné systémy sociálnej ochrany a udržateľnejší model financovania rozvoja. Malo by sa tým zabezpečiť dodržiavanie práv, dôstojné pracovné miesta, životné minimum a kolektívne vyjednávanie, univerzálna sociálna ochrana a to, že sociálny dialóg zabezpečí spravodlivé prechodné opatrenia v oblasti klímy a technológií.

5.4.

Táto spoločenská zmluva si vyžaduje stabilnú a fiškálne udržateľnú politiku verejných výdavkov. Z krátkodobého hľadiska sú dôležité iniciatívy v oblasti medzinárodnej spolupráce, zvýšenie a nasmerovanie likvidity do krajín so strednými príjmami a odpustenie dlhov pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ako aj posilnenie verejných príjmov zlepšením efektívnosti výberu. V strednodobom horizonte je potrebné posilniť progresívne a efektívne zdaňovanie, aby sa pokryli trvalé výdavky aktívnej sociálnej politiky. Rovnako bude potrebné dosiahnuť medzinárodný konsenzus na reštrukturalizáciu verejného dlhu. Z dlhodobého hľadiska sa musí zvýšiť podiel daní, digitálneho výberu a ekologického zdaňovania. Rovnako je potrebná medzinárodná spolupráca na zníženie daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam (17).

5.5.

V tejto súvislosti je rozvoj sociálneho trhového hospodárstva v regióne nevyhnutný vzhľadom na jeho dôležitú úlohu pri rozvoji inkluzívneho a odolného produktívneho a pracovného systému, pre ktorý je potrebné vytvoriť spravodlivé trhy a distribučné kanály (18). Je dôležité uznať a posilniť úlohu domácich poradných skupín pri monitorovaní dohôd o voľnom obchode (19).

6.   Aliancia s Európskou úniou

6.1.

Politika rozvojovej spolupráce EÚ uznáva potrebu uplatňovať nové spôsoby nad rámec paradigiem sever – juh a poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a prijímať nové formy viacúrovňového partnerstva viacerých subjektov (20). Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDCI) – reaguje na potrebu zlepšiť flexibilitu prideľovania finančných prostriedkov na základe geografického a tematického hľadiska a riešiť globálne výzvy a spoločný plán cieľov udržateľného rozvoja. Cieľom stratégie Global Gateway je prepojiť svet inteligentným, čistým a bezpečným spôsobom v digitálnom, energetickom a dopravnom sektore a posilniť zdravotnícke, vzdelávacie a výskumné systémy. Cieľom týchto zmien je poskytnúť EÚ potrebné zdroje a nástroje na zosúladenie jej hodnôt a záujmov v komplexnejšom, spornom a prepojenom medzinárodnom scenári.

6.2.

S cieľom sformulovať stratégie bola spustená iniciatíva Team Europe (Tím Európa), ktorej cieľom je spojiť úsilie európskych inštitúcií, členských štátov a ich vykonávacích agentúr spolu s rozvojovými finančnými inštitúciami.

6.3.

V rámci európskej spolupráce sa vyvinulo úsilie s cieľom prekročiť rámec stupnice podľa príjmu na obyvateľa a prijala sa koncepcia „transformačného rozvoja“, ktorá je vhodnejšia pre charakteristiky a potreby regiónu. Stále je však prítomná výzva zlepšiť dialóg a schopnosť sprostredkovať silu vzťahov a ich výhody.

6.4.

V súčasnej situácii s mnohými mimoriadne vážnymi výzvami na celosvetovej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni je dôležité poukázať na to, že Európa a Latinská Amerika by mohli byť ideálnymi partnermi v aliancii na obranu demokracie, dosiahnutie spravodlivejších a rovnoprávnejších hospodárstiev a spoločností, ktoré posilňuje multilateralizmus a v plnom rozsahu sa ujíma ochrany životného prostredia. Treba zdôrazniť, že táto aliancia by nebola životaschopná bez plného uznania a zapojenia jej organizovaných občianskych spoločností, organizácií pre ľudské práva, odborových zväzov a podnikateľských organizácií, environmentálnych združení a iných.

7.   Podpora obnovy s občianskou spoločnosťou

7.1.

V roku 2020 došlo k zmenám v štruktúre pôvodu priamych zahraničných investícií. Do roku 2019 boli hlavnými investormi v regióne európske podniky, ktoré predstavovali 55 % priamych zahraničných investícií. V roku 2020 však európske investície klesli o 49 % a vnútroregionálne o 35 % v porovnaní so 4 % poklesom investícií Spojených štátov (21) a rastom čínskych investícií.

7.2.

Európska stratégia na prekonanie krízy je založená na zlepšení jej hospodárskeho modelu prostredníctvom Európskej zelenej dohody a fondov nástroja NextGenerationEU. Tieto aspekty sú kľúčové pre biregionálnu stratégiu a vytvorenie nástrojov na podporu energetickej, digitálnej, zelenej a sociálnej transformácie, ktorá povedie k rozsiahlym výhodám pre obidva regióny.

7.3.

Nevyhnutne sa musia posilniť obchodné vzťahy s Európou prostredníctvom už podpísaných dohôd alebo dohôd s Mercosurom, Čile a Mexikom. Tieto dohody nielen posilňujú obchod, ale vplývajú aj na kvalitu zamestnanosti a jej sociálnu funkciu, transfer technológií a prechod na udržateľnosť. Cieľom je propagovať obchodné partnerstvo, ktoré sa od ostatných partnerov odlišuje kvalitou a dlhodobou udržateľnosťou, ale aj návratnosťou, na rozdiel od iných dravých a nezodpovedných modelov medzinárodných vzťahov. Obchodné dohody sa však musia zameriavať na ľudí a ich základné práva, dôstojnú prácu a solidaritu s tými najzraniteľnejšími, rešpektovanie životného prostredia a obranu demokracie a musia byť schopné účinne presadzovať práva. Hlavnými aspektmi sú:

7.4.

Prilákanie investícií, ktoré podporujú dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, s mnohostranným regulačným rámcom, ktorý pomôže dosiahnuť tento cieľ, so zameraním na kvalitu života ľudí, dôstojné pracovné miesta, začlenenie, udržateľnosť a obranu demokracie. Na dosiahnutie spoločných cieľov je tiež potrebná ďalšia spolupráca na projektoch a pozitívne vykonávanie európskeho Strategického kompasu.

7.4.1.

Digitalizácia ako príležitosť na rozvoj. Latinská Amerika sa nachádza na strednej úrovni rozvoja digitalizácie, ale jej tempo rastu je najnižšie spomedzi rozvíjajúcich sa krajín. V digitálnej oblasti sa Digitálna aliancia EÚ – krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku spojená s položením transatlantického optického kábla (EllaLink) prelína so stratégiou pripojenia Európskej únie Global Gateway. Dôrazná podpora procesov digitalizácie musí posilniť ich sociálny rozmer a podporiť posilnenie podnikov.

7.4.2.

Podporovať formálnu ekonomiku a vyhýbať sa neformálnosti práce (22). Vo viacstranných dohodách sú zahrnuté osobitné doložky, ktoré si vyžadujú súlad s dohodami MOP, ako aj zaručenie práv, zamedzenie detskej práce a posilnenie inšpekcie práce. Tieto doložky majú pozitívny vplyv na budovanie kapacít v andských krajinách, s ktorými boli podpísané dohody (23).

7.4.3.

Priamo podporovať zlepšovanie, kvalitu a pokrytie vzdelávania na všetkých úrovniach a podporovať posilňovanie sietí v oblasti vzdelávania a vedy s Európou. Veľkým prínosom je program Erasmus Mundus, ktorý možno využiť vo väčšej miere v snahe prepojiť univerzity.

7.4.4.

EÚ začala od roku 2021 proces preskúmania svojej obchodnej politiky a posilnenia svojho prístupu k obchodu a udržateľnému rozvoju. Potvrdila, že jej cieľom je otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika, ktorú musí sprevádzať uplatňovanie hľadiska udržateľného rozvoja. To musí ísť popri podpore konkurencieschopnosti medzi výrobnými odvetviami a hospodárskymi subjektmi (veľkými, strednými a malými) ruka v ruke s presadzovaním hodnôt a zásad, ako sú demokracia a všetky ľudské, kultúrne, rodové, environmentálne, pracovné a odborové práva. Organizovaná občianska spoločnosť oboch regiónov by sa mala aktívne zapájať do posilňovania svojich vzťahov prostredníctvom virtuálnych a/alebo osobných tematických stretnutí s ambicióznejším harmonogramom a plánom vykonávania.

7.4.5.

Cieľom Európskej únie je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a viesť globálne úsilie o ochranu a ekologickú obnovu planéty (24). Presadzovanie týchto cieľov v rámci európskej obchodnej politiky smerom k ambicióznejšej spolupráci v oblasti životného prostredia (25) je dôležité v rámci obchodných vzťahov s Latinskou Amerikou a na posilnenie občianskej spoločnosti, ktorá čelí mnohým hrozbám v dôsledku zraniteľnosti voči zmene klímy, ako aj v dôsledku konfrontácie s násilnými aktérmi. Nevyhnutne dôležité je chrániť ľudí, ktorí bránia ľudské práva, odborárov, novinárov a naliehať na vlády Latinskej Ameriky, aby sa zaviazali zaručiť ich integritu.

7.4.6.

Iniciatíva Tím Európa podporuje úsilie proti odlesňovaniu v Amazónii a v rámci novej fázy programu EUROCLIMA+ sa vyčlení 140 miliónov EUR na podporu záväzkov Parížskej dohody. Latinská Amerika však vyčlenila iba 15 % fiškálnych investícií na oživenie hospodárstva po pandémii a z tohto menej ako 6,9 % na zelenú obnovu. Je nevyhnutné podporovať región s cieľom vytvárať environmentálne dane, verejné výdavky a súkromné investície. Je tiež žiaduce posilniť alianciu pre zodpovedné riadenie strategických surovín a zabezpečiť udržateľný prenos technológií z európskych odborných znalostí a poznatkov.

7.4.7.

Partnerstvo Európskej únie s Latinskou Amerikou si vyžaduje dosiahnuť dohodu s Mercosurom, spoločným trhom so 780 miliónmi spotrebiteľov, čo by mohlo zvýšiť HDP Brazílie o 1,5 % alebo Paraguaja až o 10 %. Aspekty ochrany životného prostredia musia byť krokom vpred, ktorý určí smer pre novú generáciu biregionálnych partnerstiev. Je potrebné dosiahnuť pokrok pri hľadaní životaschopných systémov, ktoré by zahŕňali osvedčenia o ochrane životného prostredia pre niektoré výroby a zrkadlové doložky. Úspech EÚ pri formulovaní tohto rozmeru bude predstavovať strategické posilnenie jej vízie globálneho rozvoja a strategického potenciálu.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľné dodávateľské reťazce a dôstojná práca v medzinárodnom obchode (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 197); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 11).

(2)  Unesco (2021), COVID-19 y vacunación en América Latina y el Caribe: desafíos, necesidades y oportunidades (COVID-19 a očkovanie v Latinskej Amerike a Karibiku: výzvy, potreby a príležitosti).

(3)  OECD (2021), Perspectivas económicas de América Latina 2020 (Hospodársky výhľad pre Latinskú Ameriku 2020).

(4)  Údaje MMF.

(5)  OECD (2022), Perspectivas económicas de América Latina 2021 (Hospodársky výhľad pre Latinskú Ameriku 2020).

(6)  Tamže

(7)  ECLAC (2021), Estudio económico de América Latina y el Caribe (Hospodársky prieskum Latinskej Ameriky a Karibiku).

(8)  MOP (2022), Panorama Laboral (Prostredie v oblasti zamestnania); CEPAL, 2021, Panorama Social de América Latina (Sociálne prostredie v Latinskej Amerike).

(9)  ECLAC (2021), op. cit.

(10)  Nieto Parra, (2020), Desarrollo en transición en América Latina en tiempos de la COVID-19 (Transformačný rozvoj v Latinskej Amerike v časoch pandémie COVID-19), Fundación Carolina.

(11)  Unesco (2021), La educación en América Latina y el caribe ante la Covid 19 (Vzdelávanie v Latinskej Amerike a Karibiku počas pandémie COVID-19).

(12)  2. decembra 2021 – Stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ a Latinskej Ameriky a Karibiku: Spájanie síl v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19 – tlačová správa predsedu Charlesa Michela a predsedníčky Ursuly von der Leyen, 2. decembra 2021.

(13)  Our World in Data.

(14)  ECLAC (2021), op. cit.

(15)  UNODC (2019) Estudio Mundial sobre el homicidio (Svetová štúdia o vraždách).

(16)  IDEA Int. (2021) El estado de la democracia en las Américas 2021 (Stav demokracie v krajinách Latinskej Ameriky 2021).

(17)  ECLAC (2021), Panorama Fiscal de América Latina 2021 (Daňové prostredie v Latinskej Amerike 2021).

(18)  Európska komisia (2021), Európsky akčný plán v oblasti sociálneho hospodárstva.

(19)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Udržateľné dodávateľské reťazce a dôstojná práca v medzinárodnom obchode (prieskumné stanovisko) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 197); stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový rámec pre dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody, ktorý zaručí efektívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a zvyšovanie povedomia verejnosti (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 11).

(20)  Sanahuja, J. A. a Ruiz Sandoval, E. (2019), La Unión Europea y la Agenda 2030 en América Latina: políticas de cooperación en una región de „desarrollo en transición“ (Európska únia a Agenda 2030 v Latinskej Amerike: politiky spolupráce v regióne transformačného rozvoja), Fundación Carolina; Nuevo Consenso Europeo de Desarrollo (CED) 2017 (Nový Európsky konsenzus o rozvoji 2017), viacročný finančný rámec 2021 – 2027, 2018.

(21)  Správa ECLAC 2021, Inversión Extranjera Directa en América Latina 2021 (Priame zahraničné investície v Latinskej Amerike 2021).

(22)  Pozri: Európsky konsenzus o rozvoji (2006); oznámenie Európskej komisie o podpore dôstojnej práce pre všetkých (2006); Program zmien, Európska komisia (2011); nový Európsky konsenzus o rozvoji (2017); Pracovný dokument – Podpora dôstojnej práce na celom svete: zodpovedné globálne hodnotové reťazce za spravodlivú, udržateľnú a odolnú obnovu po kríze COVID-19, Európska komisia (2020); nový Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) Európskej únie (2020).

(23)  Fairlie Reinoso, A. (2022) Nuevos retos para el Acuerdo Comercial Multipartes de la Unión Europea con Perú, Colombia y Ecuador (Nové výzvy pre viacstrannú obchodnú dohodu Európskej únie s Peru, Kolumbiou a Ekvádorom); Fundación Carolina-EULAC.

(24)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final/2.

(25)  Giles Carnero, R. (2021) La oportunidad de una cláusula ambiental de elementos esenciales en acuerdos comerciales de la Unión Europea con Estados terceros: a propósito del Acuerdo Unión Europea-Mercosur (Vhodnosť environmentálnej doložky základných prvkov v obchodných dohodách Európskej únie s tretími krajinami: dohoda medzi Európskou úniou a Mercosurom); Fundación Carolina DT. 44.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitálna transformácia v európsko-stredozemskom regióne

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2023/C 100/10)

Spravodajkyňa:

Dolores SAMMUT BONNICI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	16. 11. 2022
Prijaté v pléne	14. 12. 2022
Plenárne zasadnutie č.	574
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/0/3

1.   Závery

1.1.

Digitálna transformácia prináša revolúciu do každého aspektu života s výraznými ziskmi z hľadiska efektívnosti a umožňuje používateľom dosiahnuť plnohodnotnejší život. V období po pandémii ochorenia COVID-19 sa považuje za pilier odolnosti a od začiatku pandémie sa exponenciálne zrýchlila, najmä vďaka opatreniam EÚ v digitálnej oblasti, ktoré sa v stratégii na zmiernenie dôsledkov pandémie ukázali ako účinné.

1.2.

Výhody digitalizácie sú dobre známe v špecifických sektoroch, ako sú elektronické vzdelávanie, elektronické zdravotníctvo, elektronická verejná správa, agropodnikanie, elektronická justícia a elektronické bankovníctvo. Mnohé vlády v regióne Stredozemného mora podporujú tieto sektory, ale toto úsilie nie je v celom regióne homogénne a môže viesť k ešte hlbšej digitálnej priepasti medzi krajinami. Poskytnutie infraštruktúry na podporu týchto technológií je preto kľúčové.

1.3.

Digitálna priepasť, pokiaľ ide o prístup a používanie, existuje nielen medzi rôznymi stredomorskými krajinami, ale aj v rámci krajín v regióne, pričom horšie na tom sú vidiecke a vzdialené oblasti, neformálni pracovníci, ženy a staršie osoby. Je preto nevyhnutné vyvinúť úsilie na preklenutie digitálnej priepasti na úrovni regiónov aj štátov, aby sa neprehlbovali existujúce nerovnosti.

1.4.

Digitálna pripojiteľnosť sa stáva právom každého človeka. V pláne generálneho tajomníka OSN pre digitálnu spoluprácu sa už stanovil súbor cieľov do roku 2030. Naopak „právo odpojiť sa“ je v súčasnosti predmetom diskusií a vo viacerých európskych krajinách už aj realitou.

1.5.

Digitálne zručnosti sú nevyhnutné, a preto by sa mali začleniť do vzdelávacích programov zameraných na mladých ľudí v regióne vzhľadom na ich vysokú nezamestnanosť. Účinná politika trhu práce v regióne by mala byť zameraná na to, aby sa mladí ľudia stali nielen používateľmi, ale aj výrobcami technológií. Zamestnanie aj podnikanie v tejto oblasti sú veľmi sľubnými profesijnými dráhami.

1.6.

Na ochranu používateľov pred digitálnymi rizikami, ako sú kybernetické útoky, a na zabezpečenie toho, aby mechanizmy ochrany údajov rešpektovali ľudské práva na digitálne súkromie, je potrebný pevný právny rámec. Indexom kybernetickej bezpečnosti, ktorý zverejňuje Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), sa meria záväzok krajín v oblasti kybernetickej bezpečnosti na globálnej úrovni. Index vo všeobecnosti vykazuje vyššie úrovne bezpečnosti v severnom Stredozemí, pričom spomedzi krajín južného Stredozemia má najlepšie výsledky Egypt.

1.7.

Je takisto potrebné zabezpečiť spravodlivý a konkurencieschopný digitálny trh so zreteľom na digitálnych gigantov. Medzi digitálnymi právnymi rámcami krajín severného a južného Stredozemia sú značné rozdiely. Možno konštatovať, že chýba nezávislý orgán, ktorý by bol zodpovedný za podporu digitálnej transformácie v južnom Stredozemí.

1.8.

EHSV výslovne zdôrazňuje, že dohovory OSN o ľudských právach a základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sa musia ambiciózne uplatňovať vo všetkých štátoch stredozemského regiónu, aby digitálna transformácia mohla skutočne pomôcť zabezpečiť prosperujúci ekologický, hospodársky a sociálny rozvoj.

2.   Úvod

2.1.

Digitálna transformácia ovplyvňuje každý aspekt nášho života, od spotreby až po prácu a výrobu. V reakcii na globálnu pandémiu ochorenia COVID-19 sa táto transformácia v uplynulých rokoch bezprecedentne zrýchlila. V dôsledku digitalizácie, ktorá sa považuje za jeden z hlavných pilierov obnovy na oboch brehoch Stredozemného mora, si ľudia osvojujú digitálne nástroje rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Telepráca a práca na diaľku sa stávajú realitou a elektronický obchod a platformová ekonomika rastú bezprecedentným tempom, čím kompenzujú odstávky podnikov v dôsledku pandémie. Na druhej strane sa však touto rýchlou transformáciou môžu prehĺbiť nerovnosti, keďže najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré čelia digitálnemu vylúčeniu, zasiahla pandémia najviac.

2.2.

Hlavné ciele tohto dokumentu sú: — posúdiť súčasný stav digitálnej transformácie v európsko-stredozemskom regióne, programy a dosiahnutý pokrok, — zdôrazniť potenciálne výhody digitalizácie a najmä nové príležitosti pre MSP prostredníctvom elektronického obchodu, elektronického vzdelávania, elektronickej správy vecí verejných, elektronického zdravotníctva a digitálneho bankovníctva, — identifikovať prekážky digitalizácie, pričom hlavné prekážky súvisia s digitálnou infraštruktúrou a prístupom, digitálnou priepasťou v rámci krajiny (vidiek/mesto, ženy/muži, mládež/staršie osoby) a medzi krajinami (sever/juh), nedostatkom základných digitálnych zručností a digitálnou gramotnosťou. Digitálna transformácia teda môže viesť k zvýšeniu nerovnosti v krajine a takisto k rozdielom v modeloch rozvoja medzi krajinami v regióne, — zdôrazniť riziká spojené s digitalizáciou, od rizík súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, digitálnou suverenitou, ochranou údajov, digitálnym pirátstvom až po občiansku slobodu.

3.   Základné informácie

3.1.

V súčasnosti žijeme v období rýchlej digitalizácie a digitálne nástroje môžeme nájsť v každom aspekte nášho života, okrem iného vrátane zdravia, práce, správy vecí verejných, vzdelávania a podnikania. Digitálne zručnosti sú v novom svete práce nevyhnutné na zabezpečenie pracovných príležitostí a sú odmeňované vyššími príjmami. Digitálna ekonomika sa skladá z kľúčových sektorov IT/IKT, ako sú výroba hardvéru, softvéru a IT poradenstvo, informačné služby a telekomunikácie, digitálna ekonomika v užšom slova zmysle vrátane digitálnych služieb a platformovej ekonomiky a digitalizovaná ekonomika v širšom slova zmysle, ktorá zohľadňuje elektronické podniky, elektronický obchod, Priemysel 4.0, presné poľnohospodárstvo a algoritmickú ekonomiku, pričom hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a gig ekonomika sú v popredí digitálnej ekonomiky (1).

3.2.

Digitalizácia bola na vzostupe ešte pred pandémiou ochorenia COVID-19 s hlavnými najnovšími trendmi v digitálnych technológiách v oblasti blockchainu, dátovej analýzy, umelej inteligencie (AI), 3D tlače, internetu vecí, automatizácie a robotiky, cloud computingu (2), ako aj systémov na sledovanie a diaľkové monitorovanie.

3.3.

Tento trend smerujúci k rýchlemu zavádzaniu digitálnych nástrojov a technológií sa nazýva štvrtá priemyselná revolúcia a má skvelý potenciál zvýšiť globálny príjem a kvalitu života.

3.4.

Keďže viac ako 30 % populácie na celom svete používa platformy sociálnych médií, možno digitalizáciu považovať aj za dvojsečnú zbraň, ktorá môže posilniť sociálnu súdržnosť a spojiť rôzne kultúrne zázemia, alebo pôsobiť ako nástroj na šírenie extrémnych myšlienok, ideológií a falošných správ.

3.5.

Počet jednotlivcov používajúcich internet v posledných desaťročiach v regióne stúpa. V roku 2020 dosiahol ich podiel až 93,2 % v Španielsku, 90,8 % na Cypre, 90,1 % v Izraeli, 86,9 % na Malte, 86,6 % v Slovinsku, 84,1 % v Maroku, 77,7 % v Turecku, 77,6 % v Čiernej Hore a 71,9 % v Egypte. Najnižšiu hodnotu v regióne zaznamenáva Alžírsko, kde v roku 2018 internet používalo 49 % obyvateľstva (najnovšie dostupné údaje, databáza ukazovateľov Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ITU World Telecommunication/ICT Indicators). Už len tieto hodnoty poukazujú na regionálne rozdiely, pokiaľ ide o digitálny prístup. Treba poznamenať, že na vnútroštátnej úrovni majú vidiecke a vzdialené oblasti oveľa nižšie úrovne pripojiteľnosti.

3.6.

Stredomorské členské štáty EÚ podporili digitálnu transformáciu a rozšírili svoje virtuálne politiky vrátane digitálneho jednotného trhu (3) a programu Digitálna Európa (4). Európska komisia zverejnila v marci 2021 dokument o európskom digitálnom desaťročí, kde načrtla digitálne ciele do roku 2030 a víziu európskej digitálnej transformácie (5). Jedným z nástrojov digitálneho desaťročia je centrum digitalizácie pre rozvoj (Digital for Development, D4D) (6) spustené v decembri 2020 s cieľom harmonizovať a koordinovať digitálne iniciatívy medzi členskými štátmi (7). Okrem toho je digitalizácia hlavným pilierom v rámci nového programu pre Stredozemie, ktorý Európska komisia navrhla vo februári 2021. Cieľom nového programu je predovšetkým ekologická, digitálna, odolná a spravodlivá obnova riadená Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížskou dohodou o zmene klímy a Európskou zelenou dohodou (8).

3.7.

Pandémia ochorenia COVID-19 mala dôsledky na pracovné správanie a prinútila ľudí k práci na diaľku. Hoci má telepráca niekoľko nevýhod, prináša aj množstvo výhod, počnúc ušetrením času vynaloženého na dochádzanie do zamestnania, cez nižšie emisie a pozitívne účinky na životné prostredie až po lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, najmä v prípade rodičov (9). Možnosti telepráce sú na každom brehu Stredozemného mora odlišné. Mnohí pracovníci z juhu majú menšie možnosti telepráce, pretože nemajú prístup k potrebným nástrojom alebo jednoducho vykonávajú práce, ktoré nemožno vykonať na diaľku. Shireen Al Azzawi (2021) vypracovala index „schopnosti telepráce“ pre arabské krajiny, pričom zistila značné rozdiely v možnostiach telepráce v celom regióne. Potvrdzuje, že najzraniteľnejší pracovníci nemajú možnosť pracovať na diaľku, a preto ich pandémia zasiahla najviac (10). Skúsenosti Európy s rozsiahlym zavádzaním telepráce ukazujú, že je dôležité zaviesť právny rámec pre „právo odpojiť sa“, aby sa rešpektovala hranica medzi osobným a pracovným životom (11).

3.8.

Digitalizácia viedla k vzostupu platformovej ekonomiky a gig ekonomiky. Aj keď v rámci platformovej ekonomiky existuje veľa príležitostí, zároveň narastajú obavy, pokiaľ ide o pracovné podmienky a najmä o obmedzené sociálne zabezpečenie, rozdrobený pracovný čas a nízku úroveň príjmov, a prebieha boj za zabezpečenie kolektívnych práv (12). V tejto súvislosti sa v deklarácii MOP o budúcnosti práce prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku (2019) požadujú politiky a opatrenia zamerané na výzvy a príležitosti digitálnej transformácie práce vrátane práce pre platformy.

3.9.

Rýchlo napredujúca digitálna transformácia, najmä v hospodárskom a pracovnom živote, má prirodzene silný vplyv na všetky spoločensko-kultúrne štruktúry. Počas Arabskej jari tak bolo možné pozorovať, že sa nástroje digitálnej komunikácie využívali predovšetkým na úspešné organizovanie občianskeho odporu a spoluprácu medzi aktivistami. Ďalší vývoj však ukázal, že v krajinách, v ktorých neboli vytvorené žiadne udržateľné demokratické štruktúry, sa opäť rozmohlo potláčanie základných slobôd vrátane práva na slobodu prejavu v digitálnych médiách, ako aj práv pracovníkov vrátane práva na slobodu združovania, ktoré je v platformovom a gigovom hospodárstve ešte dôležitejšie. Napríklad nezávislé organizácie občianskej spoločnosti, ako sú odborové zväzy, mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv alebo organizácie zamestnávateľov a ich aktivisti, sú prenasledované len preto, že si uplatňujú základné slobody alebo vyjadrujú nesúhlasné názory. Okrem toho sú opakovane blokované webové stránky domácich a medzinárodných správ a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti. Dohovory OSN o ľudských právach a dohovory MOP sa v niektorých štátoch stredozemského regiónu často uplatňujú len formálne, ale nie riadne.

3.10.

Digitalizácia je kľúčová pre rozvoj MSP (13). Jej prínosy siahajú od nižších nákladov, úspory času a zdrojov a vyššej efektívnosti až po lepšiu integráciu dodávateľského reťazca a diferenciáciu produktov (14). Výhľad OECD pre MSP a podnikanie na rok 2019 (15) poskytuje o týchto prínosoch podrobnejší obraz. Jedným príkladom je analýza veľkých dát, ktorá v kombinácii so senzormi, aplikáciami, cloud computingom a 3D tlačou umožňuje väčšie prispôsobenie.

3.11.

Hoci má digitalizácia pre MSP mnoho výhod, čelia mnohým prekážkam, pričom jednou z najdôležitejších je nedostatočný prístup k financiám (16). Druhou veľkou prekážkou je nedostatočný prístup k digitálnym zručnostiam, vzdelávaniu a odbornej príprave, pričom zavádzanie digitálnych obchodných modelov a technológií si vyžaduje finančné investície aj interné digitálne zručnosti. Index digitálnej pripravenosti pre MSP vypracovalo Euro-stredomorské združenie ekonómov (EMEA) na základe prieskumu zameraného na MSP z južného Stredozemia. Z výsledkov vyplýva, že úroveň pripravenosti na digitálnu transformáciu závisí od kapacity infraštruktúry, telekomunikácií a technologického pokroku dosiahnutého na úrovni krajiny, ale aj od kapacity firiem na mikroúrovni; väčšie firmy sú na digitalizáciu lepšie pripravené a mladšie firmy ju s väčšou pravdepodobnosťou uskutočnia (17).

3.12.

Nevýhodou digitalizácie je strata pracovných miest v dôsledku automatizácie v niektorých hospodárskych odvetviach. Občianska spoločnosť môže zohrávať dôležitú úlohu v úsilí pomáhať pracovníkom pri zvyšovaní úrovne zručností, aby sa zabezpečilo, že digitálna transformácia bude spravodlivou transformáciou a že sa v súlade s akčným plánom EÚ „na nikoho nezabudne“.

3.13.

S cieľom podporiť digitalizáciu a navrhnúť najefektívnejšie politiky je mimoriadne dôležité merať a monitorovať digitálnu transformáciu pomocou spoľahlivých a merateľných ukazovateľov. Od roku 2014 Európska komisia vytvorila index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) (18), ktorý ukazuje pokrok v oblastiach digitalizácie v členských štátoch, ale aj pretrvávajúcu digitálnu priepasť (19). Index DESI môže byť základom na vytvorenie referenčného monitorovacieho rámca pre stredomorské krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

Hlboký vplyv digitálnej transformácie pociťuje spoločnosť aj hospodárstvo. Hoci región južného Stredozemia čelí výzvam v súvislosti so zabezpečením všeobecnej prístupnosti a zlepšovaním digitálnych zručností občanov, nie je žiadnou výnimkou, pokiaľ ide o urýchlenie digitálnej transformácie a jej využívanie v mnohých oblastiach.

4.2.

V dôsledku opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov sa zintenzívnil elektronický obchod. Online nakupovanie je všeobecne rozšírené, pričom vzrástol elektronický obchod medzi podnikmi a zákazníkmi (B2C) aj medzi podnikmi (B2B). Generálny riaditeľ najväčšieho afrického operátora elektronického obchodu Jumia oznámil štvornásobný nárast predaja potravín, najmä v Tunisku a Maroku, kde obmedzenia pohybu viedli k 100 % nárastu predaja (20).

4.3.

Elektronické vzdelávanie prekvitalo rýchlym tempom, keďže pandémia ochorenia COVID-19 viedla k zatvoreniu škôl. Vlády dokonca zaviedli niektoré platformy elektronického vzdelávania, ako napríklad platformu „Darsak“ v Jordánsku. Niektoré krajiny, ako napríklad Egypt (21), zaviedli hybridný systém. Online platformy sa stávajú veľmi obľúbenými, a to aj pre konkrétne projekty, ktoré majú zaistiť spojenie s miestnymi profesijnými združeniami, samosprávami a kľúčovými subjektmi (22). Časť finančných prostriedkov EÚ by mala byť konkrétne nasmerovaná na vzdelávanie/odbornú prípravu v oblasti zvyšovania úrovne digitálnych zručností a na to, aby mladí ľudia mohli rozvíjať svoje elektronické kompetencie a študovať IT a umelú inteligenciu, čo im v budúcnosti zaistí prácu.

4.4.

Predpokladá sa, že elektronická verejná správa zníži byrokraciu a bremeno administratívnych postupov, čo povedie k efektívnemu a jednoduchému poskytovaniu verejných služieb. Okrem toho môže byť nástrojom demokratizácie a zvýšiť aktívnu účasť občanov. Zlepšenie elektronickej verejnej správy je prioritou členských štátov EÚ a tvorí jeden z pilierov indexu DESI. Týmto smerom sa uberá aj región južného Stredozemia. Maroko dosiahlo výrazný pokrok vo svojej národnej iniciatíve v oblasti elektronickej verejnej správy (23). V roku 2019 spustil Egypt okrem iného systém elektronických platieb na výber daní a platenie účtov. V januári 2020 jordánske ministerstvo pre digitálnu ekonomiku presunulo svoju infraštruktúru informačných a komunikačných technológií (IKT) do cloudu, aby rozšírilo služby pre občanov (24).

4.5.

Elektronické zdravotníctvo je nákladovo efektívny spôsob získavania a poskytovania potrebnej podpory. Riešenia elektronického zdravotníctva zohrali kľúčovú úlohu v boji proti ochoreniu COVID-19. Tieto riešenia využívajú telemedicínu a mobilné zdravotnícke aplikácie. V posledných dvoch rokoch sa analýza veľkých údajov pre epidemiologický dohľad ukázala ako užitočná v boji proti pandémii. Napríklad v Tunisku skupina lekárov (25) spustila digitálnu platformu pre online konzultácie Tobba.tn.

4.6.

Digitálne bankovníctvo je efektívnym nástrojom na to, aby sa finančné začlenenie stalo realitou, pričom mobilné bankovníctvo už v minulosti preukázalo svoju úlohu. Finančno-technologické riešenia môžu podporiť digitálnu transformáciu a zlepšiť finančné začlenenie. Tieto služby sú čoraz rozšírenejšie a ich cieľom je úplne eliminovať používanie šekov a hotovostných transakcií, čo by mohlo viesť k vylúčeniu starších ľudí, ktorí nemusia mať potrebné digitálne zručnosti.

4.7.

Elektronická justícia uľahčuje prístup k právnym službám a znižuje náklady na súdne pojednávania, podania atď. a čas potrebný prístup k nim.

4.8.

Vzhľadom na súčasný vplyv globálneho otepľovania, zmenšujúci sa potravinový dodávateľský reťazec a vyššie ceny potravín sa poľnohospodársky priemysel môže stať konkurencieschopnejším a efektívnejším pomocou uplatňovania presného poľnohospodárstva a využívania veľkých dát a technológie blockchainu. To môže viesť k vysokej efektívnosti v hospodárení s vodou a pôdnymi živinami, ako aj v boji proti nákazám vďaka pokročilému monitorovaniu teploty a menšej potrebe pracovnej sily (26), a teda poslúžiť ako nástroj na zmierňovanie klimatických problémov.

4.9.

Spôsoby používania internetu sa v jednotlivých stredomorských krajinách líšia. V krajinách južného Stredozemia prevažuje používanie internetu prostredníctvom mobilných telefónov a sociálnych médií. Na rozdiel od krajín severného Stredozemia však online nakupovanie nie je príliš bežné. Dalo by sa to do určitej miery vysvetliť finančným vylúčením a nízkym podielom vlastníctva bankových účtov na juhu (27).

5.   Prekážky brániace digitalizácii

5.1.

Jednou z hlavných prekážok digitalizácie je digitálna priepasť, ktorá existuje nielen medzi krajinami, najmä medzi stredomorskými krajinami (v rámci Indexu pripravenosti siete-NRI z roku 2021 existujú značné rozdiely (28)). Rôzne skupiny obyvateľstva v jednotlivých krajinách nemajú rovnakú úroveň prístupu k technologickým nástrojom. Rozdiel existuje medzi mužmi a ženami, vidieckymi a mestskými oblasťami, mladými ľuďmi a staršími osobami. Z obchodného hľadiska existuje digitálna priepasť založená na veľkosti a sektore činnosti, pričom menšie firmy – na rozdiel od väčších firiem – čelia premršteným nákladom nielen z hľadiska materiálu, ale aj, a to predovšetkým, z dôvodu potreby zvyšovať úroveň zručností pracovníkov. Príčinou digitálneho vylúčenia môžu byť aj iné sociálno-ekonomické faktory, ako napríklad úroveň príjmu a vzdelania.

5.2.

Väčšina krajín južného susedstva má značné nedostatky v pokrytí mobilným internetom. Tento problém vzniká najmä v geograficky veľkých krajinách, akými sú Alžírsko a Líbya a v menšej miere aj v Egypte. Investície do digitálnej infraštruktúry a budovania stabilného vysokorýchlostného internetového pripojenia sú kľúčové vo vidieckych oblastiach, kde môže byť digitalizácia potenciálnou hybnou silou inkluzívneho rastu (29).

5.3.

Digitálna negramotnosť, ktorá je rozšírenejšia medzi ľuďmi s nižšou úrovňou vzdelania, je často zdôrazňovaná ako ďalšia prekážka digitalizácie. Preto je nevyhnutné prepracovať programy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby zahŕňali životne dôležité digitálne zručnosti pre budúci trh práce. Digitalizácia sa považuje aj za súčasť zvyšovania úrovne zručností zamestnancov.

5.4.

Pohlavie je ďalším faktorom ovplyvňujúcim digitálnu gramotnosť, pričom muži majú vo všeobecnosti lepší prístup k digitálnym nástrojom, a teda aj lepšie znalosti digitálnych zručností. V Tunisku používa internet 72,5 % mužov, zatiaľ čo u žien je to 61,1 %. Niektoré krajiny už tento rozdiel vyrovnali. Napríklad v Slovinsku je menší ako 2 percentuálne body, keďže internet používa 87,2 % mužov a 86 % žien. Na druhej strane v Turecku je rozdiel v prístupe k internetu medzi mužmi a ženami väčší a dosahuje 11,2 percentuálneho bodu (ukazovatele Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ITU World Telecommunication/ICT Indicators). Členské štáty EÚ sa zaviazali preklenúť rodovú priepasť v digitálnych zručnostiach do roku 2030 vypracovaním politík na podporu dievčat, aby študovali v odboroch IKT, a monitorovaním pokroku prostredníctvom hodnotiacej tabuľky Ženy v digitálnej dobe (WiD).

6.   Riziká spojené s digitalizáciou

6.1.

Rastúce obavy z toho, že vlády, podniky a občania postupne strácajú kontrolu nad svojimi údajmi, prinášajú do centra pozornosti problém „technologickej suverenity“. Ovplyvňuje to aj schopnosť krajín inovovať a schopnosť formovať právne predpisy v digitálnom prostredí (30). Tieto obavy sú opodstatnené, pretože Európa a oblasť Stredozemného mora zaostávajú v investíciách do umelej inteligencie, zatiaľ čo zahraniční giganti sociálnych médií získavajú svojou prítomnosťou čoraz väčší vplyv.

6.2.

Niektoré stredomorské krajiny sa zdráhajú pustiť do rýchlej digitálnej transformácie. Politická neochota je spôsobená strachom zo straty kontroly nad obyvateľstvom, čo vedie k filtrovaniu a cenzúre. Digitálne nástroje však môžu organizáciám občianskej spoločnosti umožniť šíriť svoje názory a presadzovať demokraciu. Tuniské Kvarteto pre národný dialóg, ktoré v roku 2015 získalo Nobelovu ceny za mier, je príkladom toho, akú dôležitú úlohu môžu organizácie občianskej spoločnosti zohrávať pri pokojnej transformácii spoločnosti.

6.3.

Keďže digitalizácia pripravuje pôdu pre sociálny a hospodársky rozvoj, nezávislý orgán by mal zaviesť primeraný digitálny regulačný rámec, pričom by sa mali podporovať zásady digitálnych práv, ako je neutralita internetu.

6.4.

Rýchla digitalizácia zvyšuje riziko kybernetických hrozieb. Úloha orgánov je kľúčová pri vytváraní dobre navrhnutého legislatívneho rámca na ochranu používateľov. V súčasnosti prijali zákony o kybernetickej bezpečnosti Maroko, Tunisko, Alžírsko a Egypt. V týchto zákonoch však chýbajú prvky na ochranu údajov (31). Je nevyhnutné chrániť citlivé osobné údaje, ako sú údaje týkajúce sa zdravia a pod.

6.5.

Ochrana údajov sa stáva jednou z najdôležitejších oblastí digitálnej transformácie. Otázka vlastníctva a ochrany obrovského množstva údajov je jednou z priorít agendy tvorcov politiky. Ide o reakciu na prudký nárast analýzy veľkých dát a na to, že platformy sociálnych médií získavajú bezprecedentnú moc a vplyv. Tvrdí sa, že regulačný rámec v južnom susedstve je stále nedostatočne vyvinutý a právne predpisy pre nové technológie sa neprijímajú dostatočne rýchlo (32). Existujú krajiny, ktoré dokonca vyjadrujú nedostatok politickej vôle pokročiť v tejto veci. Táto otázka je ešte naliehavejšia v prípade citlivých údajov, napríklad pokiaľ ide o zdravotné aplikácie a platformy. Pozoruhodný je skepticizmus v južných krajinách, kde ešte stále nemusia byť zavedené právne predpisy v oblasti GDPR a podobná ochrana súkromia. V Európe je cieľom aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch vybudovať bezpečnejší digitálny priestor pre používateľov a zároveň podporiť inovácie a konkurencieschopnosť.

6.6.

Digitálne pirátstvo je ďalšou nástrahou digitalizácie. Digitalizované výtvory podliehajúce právam duševného vlastníctva sa dajú veľmi ľahko a lacno kopírovať a distribuovať vo veľkom rozsahu. Kreatívne podniky budú týmto javom viac trpieť a pri absencii účinných právnych predpisov sa obchodné modely umelcov a kreatívnych pracovníkov stanú neudržateľnými.

6.7.

Digitalizácia môže viesť k občianskemu útlaku. V niektorých krajinách sú digitálne práva atakované úradmi, keďže digitalizácia sa považuje za prostriedok dohľadu. Napríklad v dôsledku pandémie sa na monitorovanie šírenia vírusu použili aplikácie na sledovanie polohy, čo vyvolávalo obavy v súvislosti s ľudskými právami (33). Možné sledovanie každej digitálnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu a môže sa použiť ako prostriedok útlaku. Podľa správy o slobode internetu Freedom of Net report za rok 2021 je na prvom mieste Francúzsko so 78 bodmi zo 100, nasleduje Taliansko (76), Tunisko (63), Maroko (53), Libanon (51), Jordánsko (47), Turecko (34) a Egypt (26) (34).

6.8.

Pretrvávajúca digitálna priepasť môže potenciálne viesť k výraznejším nerovnostiam a rozdielom v rámci stredomorského regiónu. Niektorým krajinám chýba digitálna infraštruktúra (pokrytie alebo prístup k pevnému širokopásmovému pripojeniu) alebo niektoré vzdialené a vidiecke oblasti môžu jednoducho zostať bez pokrytia alebo sietí 4G/5G. Ďalšie rozdiely spôsobuje nedostatok digitálnych zručností medzi obyvateľstvom a digitálna negramotnosť. Najmä nízka úroveň digitálnej gramotnosti je bežnejšia v krajinách na juhu, hlavne medzi ženami a staršími osobami (35).

6.9.

Vznik technologických gigantov vytvára prekážku pre spravodlivú hospodársku súťaž na digitálnych trhoch. Daňové úniky spôsobujú, že trhy sú nespravodlivé pre miestne vznikajúce MSP, u ktorých je veľmi nepravdepodobné, že prežijú. Prispieva to tiež k úniku mozgov v digitálnej oblasti. Ďalším rizikom spojeným s technologickými gigantmi je ich schopnosť pohlcovať nových aktérov, čo vytvára monopoly a bráni vytváraniu digitálnych centier v Európe a oblasti Stredozemného mora. Dôvodom môže byť chýbajúci regulačný rámec a dokonca aj daňové medzery pre nadnárodné spoločnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú spravodlivú hospodársku súťaž.

6.10.

Nedostatočné uplatňovanie dohovorov OSN o ľudských právach a dohovorov MOP v niektorých štátoch stredozemského regiónu je prekážkou pre vznik nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, nezávislých odborových zväzov a združení zamestnávateľov, čo ohrozuje udržateľnú digitálnu transformáciu. EHSV preto výslovne zdôrazňuje, že dohovory OSN o ľudských právach a dohovory MOP sa musia ambiciózne uplatňovať vo všetkých štátoch Stredozemia, aby digitálna transformácia mohla skutočne pomôcť zabezpečiť prosperujúci ekologický, hospodársky a sociálny rozvoj.

6.11.

Okrem toho vojna na Ukrajine predstavuje veľkú hrozbu pre krajiny v celom regióne a mohla by byť spojená s vyšším rizikom kybernetických útokov.

---

(1)  Bukht, R. a Heeks, R., Defining, conceptualising and measuring the digital economy (Definovanie, konceptualizácia a meranie digitálnej ekonomiky), Development Informatics Working Papers, č. 68, 2017.

(2)  Digital economy report 2019 (Správa o digitálnej ekonomike 2019), Unctad.

(3)  Cieľom digitálneho jednotného trhu je zlepšiť prístup, kvalitu a bezpečnosť pripojenia v rámci členských štátov. https://ec.europa.eu/eurostat/cache/infographs/ict/bloc-4.html.

(4)  Európske digitálne desaťročie spočíva na štyroch hlavných pilieroch, ktoré zahŕňajú zručnosti, infraštruktúru, verejnú správu a podnikanie: https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/find-funding/eu-funding-programmes/digital-europe-programme_sk.

(5)  https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/europes-digital-decade-digital-targets-2030_sk.

(6)  Centrum digitalizácie pre rozvoj (Digital for Development, D4D).

(7)  Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(8)  Obnovené partnerstvo s južným susedstvom, Európska komisia, 2021.

(9)  Working from home: From invisibility to decent work, MOP, 2021.

(10)  Al Azzawi, S., Lives Versus Livelihoods: Who Can Work from Home in MENA? (Životy verzus živobytie: Kto môže pracovať z domu v MENA?), pracovný dokument, Economic Research Forum, č. 1471, 2021.

(11)  Briefing EPRS o práve odpojiť sa, PE 642.847 – júl 2020.

(12)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšie pracovné podmienky pre silnejšiu sociálnu Európu: plné využitie prínosov digitalizácie pre budúcnosť práce [COM(2021) 761 final] — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy [COM(2021) 762 final] (Ú. v. EÚ C 290, 29.7. 2022, s. 95).

(13)  Informačná správa EHSV na tému Digitalizácia a MSP v stredozemskom regióne.

(14)  Kergroach, S., Giving momentum to SME digitalization, Journal of the International Council for Small Business, zv. 1, č. 1, 2020, s. 28 – 31.

(15)  OECD SME and Entrepreneurship Outlook 2019.

(16)  Informačná správa EHSV na tému Prístup k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou v období rokov 2014 – 2020: príležitosti a výzvy.

(17)  Ayadi, R. a Forouheshfar, Y., MSMEs digitalization in the Mediterranean: A new digital preparedness index, EMANES working paper, 2022, bude uverejnené čoskoro.

(18)  https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk/policies/desi.

(19)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_5481.

(20)  Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.

(21)  El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(22)  V tomto projekte sa napríklad navrhuje, aby vlastníkom platformy boli EÚ, obce, univerzity, spoločnosti alebo ministerstvá školstva v Turecku, Maroku, Egypte a Alžírsku:

Akpınar P., van Heukelingen, N., Babüroğlu O.N. a Durukan, F.R., A new formula for collaboration: Turkey, the EU & North Africa (Nový vzor spolupráce: Turecko, EÚ a Severná Afrika), 2022.

(23)  Digital Government Review of Morocco, OECD, 2018.

(24)  El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(25)  El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(26)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Energetická a digitálna transformácia vidieckych oblastí (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 59).

(27)  El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(28)  https://networkreadinessindex.org/nri-2021-edition-press-release/.

(29)  Smart Cities and Inclusive Growth, OECD, 2020.

(30)  Briefing EPRS na tému Technologická suverenita pre Európu (PE 651.992 – júl 2020).

(31)  Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(32)  Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.

(33)  Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(34)  https://freedomhouse.org/policy-recommendations/internet-freedom.

(35)  Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.