15.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 56/1

ODPORÚČANIE KOMISIE

z 8. februára 2023,

o cieľoch Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám

(2023/C 56/01)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 5,

keďže:

(1)

Cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“), ktorý bol zriadený rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ, je posilňovať spoluprácu medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčovať koordináciu v oblasti civilnej ochrany v záujme zlepšovania účinnosti systémov predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.

(2)

Podľa článku 6 ods. 5 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ má Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanoviť a vypracovať ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany a má prijať odporúčania na ich stanovenie ako nezáväzného spoločného základu na podporu opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti v prípade katastrof, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny.

(3)	Geografická pôsobnosť cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám zahŕňa Úniu a jej členské štáty a štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Únie (2), podľa článku 4 ods. 4a a článku 4 ods. 12 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

(4)

Únia čelí čoraz častejším a vážnejším prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou. Zmenou klímy a zhoršovaním životného prostredia sa prehlbujú riziká ohrozujúce Úniu, keďže sa zvyšuje frekvencia a intenzita udalostí súvisiacich s počasím, škodlivé znečistenie, nedostatok vody a strata biodiverzity. Katastrofy majú okrem toho čoraz viac cezhraničné a medziodvetvové dôsledky. Navyše si vyberajú obete na ľudských životoch a škodia ľudskému zdraviu, podkopávajú hospodársku prosperitu a spôsobujú nenapraviteľné straty na životnom prostredí, biodiverzite a kultúrnom dedičstve. Odolnosť voči katastrofám by sa preto mala posilňovať na úrovni Únie, ako aj v členských štátoch. Ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám majú prispieť k posilneniu odolnosti voči katastrofám a zlepšiť schopnosť Únie a jej členských štátov odolávať účinkom súčasných a budúcich katastrof. Kľúčom k posilneniu odolnosti sú komplexné a integrované prístupy k riadeniu rizika katastrof.

(5)	Posilnenie odolnosti voči katastrofám by sa malo opierať o špecifické horizontálne zásady a prístupy.

(6)	V spolupráci s členskými štátmi sa stanovili ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám, ktoré sú pripojené k tomuto odporúčaniu.

(7)	Pri stanovovaní cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám sa osobitná pozornosť venovala špecifickým potrebám zraniteľných skupín. Ich potreby by sa mali zohľadniť pri plnení cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám, ako aj pri revízii týchto cieľov.

(8)

Pri plnení cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám a ich ďalšom vypracúvaní by sa malo zameriavať na synergie a komplementárnosť s príslušnými medzinárodnými rámcami v oblasti odolnosti, ako je sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof, a ďalšími odvetvovými iniciatívami Únie v oblasti budovania odolnosti, aby sa zlepšila celková schopnosť Únie a jej členských štátov odolávať účinkom prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

(9)

Spolupráca sa preto musí prehĺbiť a rozšíriť na vnútroštátne orgány a orgány na príslušnej nižšej úrovni nad rámec oblasti civilnej ochrany, ako aj na poskytovateľov základných služieb, a to aj v odvetví dopravy, a na zainteresované strany v súkromnom sektore, mimovládne subjekty, výskumných pracovníkov a expertov v oblasti kultúrneho dedičstva. Medziodvetvovú a cezhraničnú spoluprácu uľahčí to, ak sa údaje budú prístupným, interoperabilným a znovu použiteľným spôsobom včas sprístupňovať.

(10)	Takáto spolupráca môže zahŕňať aj civilno-vojenskú spoluprácu v súlade s rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ (3).

(11)

Príslušné orgány členských štátov, Komisia a príslušné agentúry Únie by v rámci svojich vlastných mandátov mali byť pripravené reagovať na rôzne druhy a rozsahy prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, vrátane priemyselných, námorných a iných havárií súvisiacich s dopravou, núdzových situácií v oblasti zdravia a krízových situácií, ktoré sú charakterizované neistotou, a rušivých udalostí, ktoré by mohli ohroziť operácie civilnej ochrany alebo kontinuitu činnosti.

(12)

Podľa článku 6 ods. 5 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ by ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám mali vychádzať zo súčasných a výhľadových scenárov vrátane vplyvov zmeny klímy na riziká katastrof, z údajov o minulých udalostiach a z medziodvetvového posúdenia vplyvov s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny. Zároveň sa má pri plánovaní zvládania katastrof a tvorbe scenárov, ktoré sú stanovené v článku 10 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, zohľadňovať práca vykonaná v súvislosti s cieľmi Únie týkajúcimi sa odolnosti voči katastrofám. Vypracúvanie cieľov a tvorba scenárov sú preto navzájom úzko prepojené. Zatiaľ čo scenáre poskytnú dôkazy a špecifické informácie o rizikách, o ktoré by sa mala opierať formulácia cieľov, ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám by mali zase určiť oblasti, ktoré sú dôležité pre odolnosť voči katastrofám, a zaistiť tak vstupné informácie na účely tvorby scenárov.

(13)	Ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám by sa preto mali neustále preskúmavať a revidovať, a to vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri ich vývoji a plnení, na nové okolnosti a na meniace sa potreby.

(14)	Podávaním správ podľa článku 34 ods. 2 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ by sa mali zabezpečiť pravidelné informácie, okrem iného o pokroku dosiahnutom v oblasti cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

PREDMET ÚPRAVY A ÚČEL

V súlade s článkom 6 ods. 5 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ sa v tomto odporúčaní stanovujú ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany, ako aj všeobecné zásady ich plnenia, podávania správ o nich a ich revízie.

Ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám predstavujú nezáväzný spoločný základ pre podporu činností v oblasti prevencie a pripravenosti v prípade katastrof, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny, s cieľom zlepšiť schopnosť Únie a jej členských štátov čeliť takýmto katastrofám a odolávať ich účinkom. V cieľoch sa určujú prioritné oblasti a súvisiace špecifické ciele na posilnenie odolnosti mechanizmu Únie a členských štátov voči katastrofám.

HORIZONTÁLNE ZÁSADY A PRÍSTUPY NA PODPORU ODOLNOSTI VOČI KATASTROFÁM

Situácia v oblasti rizík sa rýchlo mení. Vplyvy čoraz častejších a intenzívnejších prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou presahujú hranice a šíria sa naprieč odvetviami a spôsobujú straty na ľudských životoch a hospodárske škody. Aby sa zachovala schopnosť aktérov civilnej ochrany účinne zvládnuť široké spektrum budúcich rušivých udalostí, treba posilniť odolnosť voči katastrofám.

Posilnenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany by malo byť:

a)	komplexné: pokrývajúc celý cyklus zvládania katastrof, prevenciu, pripravenosť, reakciu a obnovu;

b)	anticipačné: znižujúc základné riziká katastrof tam, kde je to možné, a zabezpečujúc dostatočnú pripravenosť na účinnú a efektívnu reakciu na katastrofy;

medziodvetvové a cezhraničné: presadzujúc prístup, v rámci ktorého sa zohľadňujú vzájomné závislosti medzi viacerými rizikami, sa zabezpečuje súdržnosť medzi príslušnými oblasťami politiky a podporuje spolupráca medzi členskými štátmi, ktoré sú vystavené spoločným rizikám. Prostredníctvom spolupráce a koordinácie by sa mala podporovať súdržnosť, mali by sa optimalizovať synergie a presadzovať konzistentné opatrenia naprieč všetkými odvetviami, úrovňami riadenia vrátane regiónov, orgánov a zainteresovaných strán;

založené na vedomostiach a dôkazoch: opierajúc sa o dôkladné znalosti o rizikách katastrof vrátane hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov katastrof. Na tento účel by sa mal podporovať výskum a inovácie, ako aj výmena vedomostí vrátane výsledkov osvedčených postupov z oblastí výskumu, výmeny údajov, nepretržitého hodnotenia a vzdelávania;

e)	inkluzívne: aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne, zohľadňujúc špecifické potreby a príčiny zraniteľnosti ľudí, ako sú pohlavie, vek, hospodárska situácia, dosiahnuté vzdelanie a sociálne pomery, zdravotné postihnutie, a geografické vystavenie špecifickým rizikám;

f)	udržateľné: zohľadňujúc riešenia blízke prírode, vplyvy zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na riziká katastrof a prevenciu a zmierňovanie vplyvu katastrof na životné prostredie, pričom sa má osobitná pozornosť venovať minimalizácii vplyvu operácií civilnej ochrany na životné prostredie.

CIELE ÚNIE TÝKAJÚCE SA ODOLNOSTI VOČI KATASTROFÁM

Posilnenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany si vyžaduje opatrenia v týchto oblastiach:

a)	predvídanie – zlepšenie posúdenia rizika, predvídania a plánovania riadenia rizika katastrof;

b)	príprava – zvýšenie informovanosti obyvateľstva o rizikách a jeho pripravenosti na ne;

c)	varovanie – zlepšenie včasného varovania;

d)	reakcia – posilnenie kapacity mechanizmu Únie v oblasti reakcie;

e)	zabezpečenie – zabezpečenie spoľahlivého systému civilnej ochrany.

Ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám, ktoré sú vymenované v odseku 5, sú vysvetlené v prílohe k tomuto odporúčaniu.

Členské štáty a Komisia sa vyzývajú, aby v rámci mechanizmu Únie prijali potrebné kroky a opatrenia na dosiahnutie cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám. Vyzývajú sa, aby podporovali spoluprácu s vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a zainteresovanými stranami zo súkromného sektora.

Vyzývajú sa, aby zabezpečili synergie a komplementárnosť s príslušnými medzinárodnými, európskymi alebo vnútroštátnymi rámcami, stratégiami, plánmi a programami odolnosti s cieľom ešte viac posilniť celkovú schopnosť Únie a členských štátov odolávať účinkom katastrof.

Najmä v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ majú členské štáty pri ďalšom rozvíjaní a zlepšovaní plánovania riadenia rizika katastrof na vnútroštátnej úrovni a príslušnej nižšej úrovni, a to aj pokiaľ ide o zahraničnú spoluprácu, zohľadňovať ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám a riziká súvisiace s katastrofami, ktoré majú alebo môžu mať cezhraničné účinky na viaceré krajiny.

10.

Členské štáty sa vyzývajú, aby sa zúčastňovali na partnerskom preskúmaní posudzovania spôsobilosti na riadenie rizík uvedenom v článku 6 ods. 1 písm. e) rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ s cieľom podporovať plnenie cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám.

11.

Komisia by prostredníctvom vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany zriadenej v súlade s článkom 13 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ a prostredníctvom ďalších opatrení v rámci mechanizmu Únie mala podporovať plnenie cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám.

PRESKÚMAVANIE A PODÁVANIE SPRÁV

12.

Ciele Únie týkajúce sa odolnosti voči katastrofám by sa mali neustále preskúmavať a revidovať vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri ich plnení a v dôsledku nových okolností a meniacich sa potrieb, pričom by sa mala zohľadňovať tvorba scenárov a plánovanie zvládania katastrof uvedené v článku 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

13.

Na účely podávania správ každé dva roky podľa článku 34 ods. 2 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ sa vyzýva na úzku spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom vytvoriť metodiku na monitorovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám. Takáto metodika by mala zahŕňať analýzu súčasného stavu a východiskovej situácie v každej z oblastí, na ktoré sa vzťahujú ciele, a určenie vhodných ukazovateľov.

14.

Členské štáty sa vyzývajú, aby Komisii poskytli príslušné informácie o plnení cieľov Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám.

V Bruseli 8. februára 2023

Za Komisiu

Janez LENARČIČ

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.

(2) So zreteľom na článok 28 ods. 1 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ sa má odkaz na členské štáty chápať ako odkaz zahŕňajúci zúčastnené štáty, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 12 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Island, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko sa zúčastňujú na mechanizme Únie.

(3) Využitie vojenských prostriedkov pod civilným velením ako poslednej možnosti môže predstavovať významný prínos k reakcii na katastrofy. V prípadoch, keď sa na podporu operácií v oblasti civilnej ochrany považuje za vhodné použiť vojenské kapacity, by sa spolupráca s ozbrojenými silami mala riadiť podmienkami, postupmi a kritériami stanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi, aby sa sprístupnili vojenské kapacity mechanizmu Únie, ktoré sú relevantné pre ochranu civilného obyvateľstva, a mala by byť v súlade s príslušnými medzinárodnými usmerneniami.

PRÍLOHA

Cieľ Únie týkajúci sa odolnosti voči katastrofám č. 1: Predvídanie – zlepšenie posudzovania rizika, predvídania a plánovania riadenia rizika katastrof

Správne pochopenie existujúcich a nových rizík je predpokladom pre prevenciu nepriaznivých následkov katastrof alebo ich zmiernenie. Členské štáty a Komisia by preto mali naďalej zlepšovať svoju spôsobilosť identifikovať a posudzovať riziká katastrof, najmä riziká s možnými cezhraničnými a medziodvetvovými vplyvmi. Vďaka celoeurópskym scenárom katastrof by sa mala zlepšiť schopnosť Únie predvídať budúce krízy a riziká ohrozujúce životy a zdravie. Členské štáty a Komisia by mali vychádzať aj z posúdení rizík, ktoré sú špecifické pre jednotlivé odvetvia a viaceré odvetvia (1) . Členské štáty a Komisia by mali prijať anticipačné opatrenia tým, že prijmú konkrétne preventívne opatrenia a opatrenia na zaistenie pripravenosti a plánovanie riadenia rizík na úrovni Únie a na vnútroštátnej a primeranej nižšej úrovni. Členské štáty by mali využiť podporu dostupnú v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) a iných fondov Únie (2) na presadzovanie inteligentných investícií do prevencie katastrof s cieľom chrániť občanov pred katastrofami, prispôsobiť sa zmene klímy a urýchliť zelenú transformáciu.

Cieľ: Do roku 2030 zlepšiť spôsobilosť Únie a členských štátov identifikovať a posudzovať relevantné riziká katastrof s možnými cezhraničnými a medziodvetvovými vplyvmi a používať tieto informácie na posilnenie činností v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne vrátane stratégií znižovania rizík, predvídania katastrof, plánovania riadenia rizík, ako aj činnosti v oblasti reakcie.

Na podporu a monitorovanie plnenia tohto cieľa by sa mali sledovať tieto špecifické ciele:

Špecifické ciele

1.1.

Zlepšiť v celej Únii spôsobilosť tvoriť scenáre:

Do konca roka 2023 by mala Komisia v spolupráci s členskými štátmi dokončiť vypracovanie kľúčových cezhraničných medziodvetvových scenárov týkajúcich sa 16 hlavných nebezpečenstiev, ktorým je Únia vystavená.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ich scenáre katastrof začlenili do celoeurópskych scenárov.

Scenáre by mali zaistiť vstupné informácie na účely následnej prevencie a pripravenosti Únie a členských štátov vrátane stratégií na znižovanie rizika katastrof, predvídania katastrof a plánovania riadenia rizík katastrof a činností v oblasti reakcie.

Po roku 2023 by sa scenáre mali podľa potreby neustále aktualizovať a rozširovať.

1.2.

Zlepšiť posudzovanie rizika:

Komisia by mala ďalej zdokonaľovať prehľad Únie o rizikách prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, a to v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (3) s cieľom poskytnúť komplexný európsky pohľad na riziko katastrof. Prehľad Únie o rizikách katastrof by mal vychádzať z posudzovaní rizík v oblasti civilnej ochrany na vnútroštátnej, nižšej ako vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni a z príslušných posudzovaní rizík v celej Únii (4), ako aj z posudzovaní rizík jednotlivých a viacerých odvetví vykonaných v súlade s právom Únie.

Posudzovanie rizika na úrovni Únie by malo vychádzať zo zlepšenej identifikácie a medziodvetvovej analýzy kľúčových a nových rizík, ich kaskádových účinkov, obzvlášť ohrozených alebo zraniteľných oblastí a skupín, a malo by zohľadňovať oblasti v Únii, ktoré čelia podobným rizikám.

Členské štáty by mali ďalej primerane zlepšovať posudzovanie rizika na vnútroštátnej a nižšej úrovni a posudzovanie v prípade cezhraničného rizika. Posudzovania rizík v členských štátoch by sa mali riadiť prístupom zameraným na viacnásobné nebezpečenstvo. Členské štáty by mali zaradiť preskúmanie nových rizík a posudzovanie cezhraničných rizík, vplyvov zmeny klímy a kaskádových účinkov. Posudzovania rizík na vnútroštátnej, nižšej ako vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni v oblasti civilnej ochrany by mali vychádzať z posudzovaní rizík vykonávaných v súvisiacich oblastiach politiky a mali by ich podporovať.

1.3.

Zlepšiť spôsobilosť predvídať:

Členské štáty a Komisia by mali okrem vytvárania scenárov, ako sú monitorovanie situácie, analýza a výskum, ďalej posilňovať prognostické činnosti a činnosti predvídania rizika, aby umožnili včasnú identifikáciu súčasných a nových rizík a výziev a podporili vykonávanie adaptívnych opatrení v oblasti prevencie a pripravenosti na hroziace rušivé udalosti.

1.4.

Zlepšiť plánovanie riadenia rizík:

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa posudzovanie potrieb a nedostatkov kapacít mechanizmu Únie zakladalo na medziodvetvových posúdeniach rizík a scenároch a aby sa uplatňoval prístup zameraný na viacnásobné nebezpečenstvo.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa stratégie, rámce alebo plány riadenia rizík na vnútroštátnej úrovni a prípadne na nižších úrovniach riadili prístupom zameraným na viacnásobné nebezpečenstvo. Stratégie, rámce alebo plány by mali vychádzať z relevantných scenárov, cezhraničnej a medziodvetvovej spolupráce a mali by zabezpečiť adaptáciu, prevenciu a pripravenosť.

Členské štáty by mali ďalej na základe lepšej spolupráce v cezhraničných oblastiach vypracúvať plány riadenia rizík pre cezhraničné riziká.

Na tento účel by Komisia a členské štáty mali primerane zohľadniť vplyvy zmeny klímy, kaskádové účinky katastrof a špecifické potreby zraniteľných skupín.

1.5.

Zlepšiť spôsobilosť civilnej ochrany vypracúvať preventívne opatrenia:

Orgány civilnej ochrany členských štátov by mali zlepšiť svoje preventívne činnosti vrátane opatrení v záujme „obnovy k lepšiemu“ po katastrofách (5) s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami.

Cieľ Únie týkajúci sa odolnosti voči katastrofám č. 2: Príprava – zvýšenie informovanosti obyvateľstva o rizikách a jeho pripravenosti na ne

Obyvateľstvo, ktoré je informované o rizikách a pripravené na ne, je kľúčovou zložkou odolnosti voči katastrofám, pretože jednotlivci a spoločenstvá sú často prvými postihnutými a prvými, ktorí na katastrofy reagujú. Informovanosť verejnosti o rizikách a dostatočné vedomosti o tom, ako predchádzať katastrofám, ako sa na ne pripraviť a ako na ne reagovať, výrazne znižujú negatívne dôsledky katastrof. Prostredníctvom tohto cieľa by sa mala zvýšiť informovanosť verejnosti o rizikách katastrof a preventívnych opatreniach; zlepšiť sebaobrana jednotlivcov a spoločenstiev, ich správanie a pripravenosť reagovať na katastrofy a podporiť kultúra prevencie rizík a dôvera v orgány civilnej ochrany. Členské štáty by mali s podporou Komisie zintenzívniť úsilie v oblasti verejnej komunikácie s cieľom integrovať prevenciu katastrof a pripravenosť na ne do každodenného života občanov a podporovať občiansku angažovanosť a dobrovoľnícke iniciatívy zamerané na prevenciu katastrof a pripravenosť na ne. Členské štáty by mali primerane spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a partnermi vrátane súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti, a to aj v cezhraničnom kontexte.

Cieľ: Do roku 2030 podstatne zvýšiť úroveň informovanosti obyvateľov Únie v každom z členských štátov o rizikách katastrof a ich pripravenosť na tieto katastrofy.

Na podporu a monitorovanie plnenia tohto cieľa by sa mali sledovať tieto špecifické ciele:

Špecifické ciele

2.1.

Zvýšiť celkovú úroveň informovanosti o rizikách:

Členské štáty by mali ďalej rozvíjať stratégie na zvyšovanie informovanosti o rizikách a zintenzívniť opatrenia na zvyšovanie informovanosti o rizikách, aby sa zabezpečilo, že sa medzi obyvateľstvom zvýši úroveň informovanosti o regionálnych a kľúčových vnútroštátnych rizikách. Stratégie na zvyšovanie informovanosti o rizikách by sa mali primerane vzťahovať aj na sezónnych obyvateľov.

Komisia by mala podporovať opatrenia členských štátov na zvyšovanie informovanosti o rizikách a v prípade potreby by ich mala dopĺňať opatreniami na zvyšovanie informovanosti o rizikách na úrovni Únie.

—	Do roku 2030 by malo byť 90 % obyvateľov Únie (6) dobre informovaných o rizikách katastrof vo svojom regióne.

2.2.

Zlepšiť prístup verejnosti k informáciám o rizikách katastrof:

Orgány Únie a členských štátov by mali zabezpečiť, aby malo obyvateľstvo Únie jednoduchý prístup k informáciám o rizikách katastrof a ich možných vplyvoch.

Orgány Únie a členských štátov by mali pri poskytovaní informácií o rizikách katastrof zohľadňovať špecifické potreby a situáciu zraniteľných skupín a osôb so zdravotným postihnutím.

2.3.

Zvýšiť medzi obyvateľstvom informovanosť o opatreniach zameraných na predchádzanie rizikám a na zaistenie pripravenosti na tieto riziká, ako aj prijímanie týchto opatrení:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby obyvateľstvo vrátane zraniteľných skupín a osôb so zdravotným postihnutím bolo lepšie informované o opatreniach na predchádzanie rizikám a opatreniach, ktoré môžu vykonať v prípade najčastejších katastrof. V dôsledku toho by sa mal zvýšiť podiel obyvateľstva, ktoré prijalo opatrenia zamerané na predchádzanie rizikám a na zaistenie pripravenosti na tieto riziká.

Komisia by mala podporovať verejné opatrenia členských štátov zamerané na predchádzanie rizikám a na zaistenie pripravenosti na tieto riziká a dopĺňať ich príslušnými opatreniami na úrovni Únie.

2.4.

Zlepšiť medzi obyvateľstvom kultúru prevencie rizík:

Členské štáty by mali prijať opatrenia:

a)	na zabezpečenie toho, aby sa medzi obyvateľstvom zlepšila informovanosť o predchádzaní rizikám, dôvera v príslušné orgány civilnej ochrany a chápanie poslania civilnej ochrany;

b)	na zabezpečenie schopnosti obyvateľstva posudzovať spoľahlivosť informácií o rizikách katastrof vrátane schopnosti identifikovať hodnoverné zdroje takýchto informácií a výstrah;

c)	na posilnenie zapojenia verejnosti do civilnej ochrany a účasti dobrovoľníkov na nej.

Komisia by mala podporovať opatrenia členských štátov na zlepšenie kultúry prevencie rizík a dopĺňať ich príslušnými opatreniami na úrovni Únie.

Cieľ Únie týkajúci sa odolnosti voči katastrofám č. 3: Varovanie – zlepšenie včasného varovania

Účinné systémy včasného varovania a monitorovania sú rozhodujúce pre predvídanie katastrof a prípravu na ne. Pomáhajú subjektom verejného sektora a ľuďom ohrozeným katastrofami včas konať s cieľom minimalizovať zranenia, straty na životoch a škody na majetku, životnom prostredí a kultúrnom dedičstve. Systémy včasného varovania by sa mali na úrovni Únie a v členských štátoch pravidelne posudzovať a zdokonaľovať. Mali by sa posilniť kľúčové funkcie systémov včasného varovania, ako sú predpovedanie, odhaľovanie, monitorovanie nebezpečenstiev a ich vplyvu a včasné a ľahko zrozumiteľné varovanie obyvateľstva vrátane zraniteľných skupín. Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) by malo aktívnejšie podporovať členské štáty a na požiadanie pomáhať orgánom civilnej ochrany rýchlymi posúdeniami vplyvu odhalených alebo predpovedaných udalostí.

Cieľ: Do roku 2030 zvýšiť účinnosť a interoperabilitu systémov včasného varovania v Únii s cieľom umožniť včasnú a účinnú reakciu na katastrofy a vyhnúť sa ich nepriaznivým vplyvom alebo ich znížiť, pričom sa osobitná pozornosť venuje posilneniu včasného varovania v prípade rizík s cezhraničnými vplyvmi na viaceré krajiny a kľúčových vnútroštátnych rizík.

Na podporu a monitorovanie plnenia tohto cieľa by sa mali sledovať tieto špecifické ciele:

Špecifické ciele

3.1.

Zlepšiť spôsobilosť predpovedania, odhaľovania a monitorovania:

Komisia, najmä ERCC, príslušné agentúry Únie a členské štáty by mali zlepšiť svoju schopnosť predpovedať, odhaľovať a monitorovať nebezpečenstvá a vplyvy, a to aj prostredníctvom lepšej koordinácie v prípade cezhraničných rizík a lepšej integrácie a interoperability systémov.

Tam, kde je to potrebné, by sa mali do systémov odhaľovania a predvídania integrovať aspekty zmeny klímy a degradácie životného prostredia.

3.2.

Zlepšiť varovanie verejnosti:

Členské štáty by mali zlepšiť svoje systémy varovania verejnosti, aby umožnili lepšie oznamovanie v oblasti rizík, núdzových situácií a kríz o očakávaných vplyvoch a opatreniach, ktoré sa majú prijať. Mala by sa podporovať koordinácia medzi príslušnými orgánmi a službami. Mali by sa jasne vymedziť stanovené toky informácií a zodpovednosti. Varovanie verejnosti v členských štátoch by malo vychádzať z posilnených opatrení týkajúcich sa varovania pri cezhraničných katastrofách.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri varovaní verejnosti zohľadňovali viacjazyčné potreby obyvateľstva, aby bolo inkluzívne a prispôsobené špecifickým potrebám zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

Výstrahy by sa mali dostať k ohrozenému obyvateľstvu včas a účinne.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby obyvateľstvo jasne pochopilo verejné výstražné signály a správy.

Cieľ Únie týkajúci sa odolnosti voči katastrofám č. 4: Reakcia – posilnenie kapacity reakcie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany

Žiadosti o pomoc sú čoraz častejšie a zvyšuje sa rozmanitosť potrieb v oblasti reakcie. Mechanizmus Únie by mal byť pripravený reagovať na nové riziká a možný nárast katastrof presahujúcich hranice viacerých krajín. Mechanizmus Únie by sa preto mal posilniť prostredníctvom primeraných druhov a primeraného množstva zdrojov, aby bolo možné naďalej účinne podporovať členské štáty pri reakcii na katastrofy, ktoré presahujú ich vnútroštátne možnosti. Potreby kapacity v oblasti reakcie týkajúce sa mechanizmu Únie by sa mali pravidelne revidovať. Komisia spolu s členskými štátmi by mala podľa potreby naďalej rozvíjať príslušné kapacity v oblasti reakcie, a to v rámci európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany a rezervy rescEU.

Cieľ: Do roku 2024 ďalej rozvíjať kapacitu mechanizmu Únie v oblastiach reakcie na prírodné požiare, povodne, potreby pátracích a záchranných operácií, chemické, biologické, rádiologické a jadrové udalosti (ďalej len „CBRN“) a núdzové situácie v oblasti zdravia. Okrem toho sa do roku 2024 tento cieľ a jeho špecifické ciele budú ďalej rozvíjať a pridajú sa kapacity v oblastiach, ako sú núdzové ubytovanie, núdzové dodávky energie a doprava.

Na podporu a monitorovanie plnenia tohto cieľa by sa mali sledovať tieto špecifické ciele:

Špecifické ciele (7)

4.1.

V oblasti reakcie na prírodné požiare (8):

Mechanizmus Únie by mal byť schopný reagovať súčasne na potreby v šiestich členských štátoch, kde sa presiahnu vnútroštátne kapacity, a to pomocou kapacít leteckého hasenia lesných požiarov minimálne počas jedného dňa a maximálne počas siedmich dní.

Zároveň by mechanizmus Únie mal byť schopný reagovať súčasne na potreby v štyroch členských štátoch, v ktorých došlo k presiahnutiu vnútroštátnych kapacít v oblasti reakcie, a to pomocou pozemných kapacít na boj proti prírodným požiarom minimálne počas siedmich dní a maximálne počas 14 dní.

Okrem toho by mechanizmus Únie mal byť schopný nasadiť protipožiarne poradenské a hodnotiace tímy na účely taktického poradenstva v prípade dvoch súbežných žiadostí o pomoc v dôsledku prírodných požiarov.

4.2.

V oblasti reakcie na povodne:

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný reagovať na povodeň, ktorá súčasne postihne najmenej tri členské štáty, v ktorých došlo k presiahnutiu vnútroštátnych kapacít v oblasti reakcie. Takáto reakcia by mala pokrývať prinajmenšom celkovú kapacitu čerpania minimálne 20 000 m3 vody/hodinu počas až 21 dní.

Okrem toho by mechanizmus Únie mal byť schopný zabezpečiť kontrolu šírenia povodní, nakladanie s odpadom, posudzovanie priehrad a pátracie a záchranné operácie v zaplavených oblastiach.

4.3.

V oblasti pátracej a záchrannej reakcie:

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný vykonávať pátracie a záchranné operácie súčasne v minimálne štyroch členských štátoch, a to v rôznych prostrediach a v prípade rôznych druhov katastrof. Takáto reakcia zahŕňa operácie počas 24 hodín denne počas siedmich dní v stredne ťažkých podmienkach pátrania a záchrany v mestách a počas desiatich dní v ťažkých podmienkach pátrania a záchrany v mestách.

Ďalšia kapacita by mala byť použiteľná pre špecifické pátracie a záchranné operácie v horách a jaskyniach, ako aj pre odborníkov v oblastiach vulkanológie, seizmológie, posudzovania priehrad a stavebného inžinierstva.

4.4.

V oblasti reakcie na chemické, biologické, rádiologické a jadrové riziká:

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný reagovať súčasne na žiadosti troch členských štátov týkajúce sa potrieb dekontaminácie minimálne počas 14 dní nepretržite pre celkovo 500 osôb vrátane 50 zranených osôb, 15 000 m2 vonkajších plôch a 200 m2 vnútorných plôch za hodinu, a to za predpokladu, že dekontamináciu možno vykonať vodou vrátane spôsobilosti dekontaminovať kritické zariadenia alebo dôkazy.

Okrem toho by mechanizmus Únie mal byť prinajmenšom schopný reagovať súčasne na žiadosti dvoch členských štátov o monitorovanie rádiologického a jadrového žiarenia minimálne počas 10 dní nepretržite pre celkovo 100 osôb, 10 vozidiel, 10 000 m2 vonkajších plôch a 1 000 m2 vnútorných plôch za hodinu.

Mechanizmus Únie by mal okrem toho zabezpečiť spôsobilosť poskytovania špecifického poradenstva v oblasti chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík, a to prostredníctvom nasadenia alebo podpory na diaľku.

4.5.

V oblasti reakcie na ohrozenie zdravia (9):

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný reagovať súčasne na žiadosti troch členských štátov týkajúce sa potreby liečiť celkovo 800 ambulantných pacientov denne minimálne počas dvoch týždňov, a to prostredníctvom tímu urgentnej zdravotnej starostlivosti typu 1 (EMT1): moduly ambulantnej urgentnej zdravotnej starostlivosti, a zriadiť operačné sály pre celkovo 60 hospitalizovaných pacientov, a to prostredníctvom tímu urgentnej zdravotnej starostlivosti typu 2 (EMT2): moduly nemocničnej chirurgickej pohotovosti. Takáto reakcia zahŕňa minimálnu kapacitu na vykonávanie 45 menších chirurgických operácií denne počas dvoch týždňov.

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný reagovať súčasne na žiadosti piatich členských štátov týkajúce sa potrieb lekárskej evakuácie s celkovou kapacitou 24 pacientov v intenzívnej starostlivosti a 200 pacientov v neintenzívnej starostlivosti denne, ako aj šiestich pacientov s vysokoinfekčnými chorobami denne, a to maximálne počas 14 dní.

Mechanizmus Únie by mal byť prinajmenšom schopný reagovať súčasne na žiadosti troch členských štátov týkajúce sa analýz v mobilných laboratóriách vrátane možných chemických, biologických, rádiologických a jadrových kapacít s celkovou kapacitou 150 vzoriek denne, a to maximálne počas 14 dní.

Okrem toho by mal mechanizmus Únie v spolupráci s Úradom pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) zabezpečiť na účely riešenia závažných cezhraničných ohrození zdravia dostupnosť kritických zdravotníckych protiopatrení a prístup k nim, pričom ide najmä o terapeutiká a zdravotnícke pomôcky.

Mechanizmus Únie by mal byť okrem toho schopný poskytovať špecifické poradenstvo v oblastiach verejného zdravia a epidemiológie, a to prostredníctvom fyzickej prítomnosti príslušných odborníkov na mieste alebo prostredníctvom odbornej podpory na diaľku.

Cieľ Únie týkajúci sa odolnosti voči katastrofám č. 5: Zabezpečenie – zabezpečenie spoľahlivého systému civilnej ochrany

Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) a orgány civilnej ochrany v členských štátoch by mali pokračovať v posilňovaní kontinuity svojej činnosti. Okrem toho by mali plánovanie kontinuity svojej činnosti prispôsobiť medziodvetvovým a cezhraničným katastrofám. Na tento účel by mali ERCC a orgány civilnej ochrany v členských štátoch zabezpečiť medziodvetvovú a cezhraničnú spoluprácu a podporovať partnerstvá s partnermi, ako sú súkromný sektor, občianska spoločnosť a dobrovoľnícke organizácie. Mechanizmus Únie by mal podporovať vykonávanie záťažových testov na testovanie kontinuity činnosti centier pohotovostných operácií a spolupracovať s členskými štátmi pri nadväzujúcich krokoch v súvislosti so získanými poznatkami a odporúčaniami.

Cieľ: Do roku 2027 zabezpečiť kontinuitu činnosti ERCC a protistrán v oblasti civilnej ochrany v členských štátoch a zachovať ich základné funkcie, a to aj v prípade závažných okolností katastrofických scenárov s kaskádovými medziodvetvovými a cezhraničnými vplyvmi, súbežných a opakujúcich sa katastrof, dlhotrvajúcich núdzových situácií a nových, vznikajúcich rizík katastrof.

Na podporu a monitorovanie plnenia tohto cieľa by sa mali sledovať tieto špecifické ciele:

Špecifické ciele

5.1.

Zlepšiť spôsobilosť plánovania kontinuity činnosti:

ERCC a protistrany z členských štátov by mali pravidelne revidovať plány a postupy, aby boli flexibilnejšie a schopné prispôsobiť sa očakávaným dôsledkom súčasných a budúcich katastrof. Plány a postupy by mali vychádzať zo scenárov a analýzy vplyvov. V náležitých prípadoch by sa mali vzťahovať na otázky ako: riadenie zamestnancov, pravidelná odborná príprava a cvičenia, riadenie dodávateľského reťazca a potreby vybavenia, vytváranie zásob, redundancie, odolnosť a bezpečnosť systémov informačných a komunikačných technológií (IKT).

5.2.

Zlepšiť spôsobilosť medziodvetvovej koordinácie:

ERCC a protistrany z členských štátov by mali:

primerane posilniť medziodvetvovú spoluprácu a interoperabilitu postupov s cieľom umožniť rýchle, účinné a efektívne rozšírenie opatrení reakcie príslušnými orgánmi civilnej ochrany, inými relevantnými službami a partnermi vrátane poskytovateľov základných služieb, organizácií občianskej spoločnosti, dobrovoľníkov a akademickej obce;

b)	udržovať a vytvárať medziodvetvové siete a dohody medzi orgánmi a s príslušnými partnermi v období medzi katastrofami.

5.3.

Zlepšiť spôsobilosť cezhraničnej koordinácie:

ERCC a protistrany z členských štátov by mali:

a)	posilniť cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu postupov, systémov a nástrojov s cieľom umožniť efektívnu a účinnú výmenu informácií, uľahčiť operatívnu podporu rozhodovania a podporu hostiteľskej krajiny;

b)	udržovať a vytvárať cezhraničné dohody medzi orgánmi civilnej ochrany a inými relevantnými službami.

5.4.

Zlepšiť spôsobilosť oznamovania rizík katastrof a riadenia informácií:

ERCC a protistrany z členských štátov by mali:

a)	posilniť interoperabilitu systémov a postupov, ktorými sa podporuje reakcia civilnej ochrany a koordinácia opatrení reakcie medzi príslušnými orgánmi a partnermi;

b)	zabezpečiť, aby sa komunikačnými systémami a systémami a postupmi v oblasti riadenia informácií podporovalo koherentné oznamovanie rizík, núdzových situácií a kríz medzi príslušnými orgánmi a príslušnými externými partnermi.

5.5.

Zlepšiť spôsobilosť hodnotenia po katastrofe:

ERCC a protistrany z členských štátov by mali:

po každej katastrofe systematicky vyhodnocovať získané poznatky. Získané poznatky by sa mali týkať celého cyklu zvládania katastrof (prevencia, pripravenosť, reakcia a obnova). Poznatky by sa mali získavať od orgánov civilnej ochrany, a prípadne aj ďalších príslušných orgánov, služieb a partnerov zapojených do zvládnutia posudzovanej katastrofy;

b)	zabezpečiť, aby sa získané poznatky primerane rozšírili a implementovali v celom cykle zvládania katastrof.

(1) Posúdenia rizík na rôznych úrovniach riadenia a vykonávané rôznymi subjektmi v závislosti od prípadu sa nachádzajú napríklad v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164); nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 z 23. novembra 2022 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 6.12.2022, s. 26); smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1); smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(2) Príslušné fondy Únie sú napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, fondy kohéznej politiky, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Nástroj technickej podpory, program Horizont Európa a program LIFE.

(3) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(4) Posudzovania rizík na úrovni Únie zahŕňajú napríklad európske posudzovanie rizík súvisiacich s klímou, pozri bod 14 oznámenia Komisie „Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“ [COM(2021) 82 final z 24. februára 2021].

(5) „Obnova k lepšiemu“ po katastrofe znamená zohľadnenie možnej prevencie, znižovania rizika katastrofy, ekologizácie a iných zásad a hlavných vlastností udržateľného rozvoja, a to namiesto toho, aby sa iba obnovovalo rovnakým spôsobom ako pred katastrofou.

(6) Na základe definície obyvateľstva v prieskumoch Eurobarometra v oblasti civilnej ochrany: obyvatelia členského štátu starší ako 15 rokov.

(7) Vymedzenie špecifických cieľov vychádza z minimálnych technických požiadaviek na kapacity reakcie v daných oblastiach vymedzených v príslušných vykonávacích rozhodnutiach Komisie, ako aj z operačných skúseností a odbornej spätnej väzby členských štátov v súvislosti s nasadením týchto kapacít.

(8) Vzhľadom na problémy s výrobou sa očakáva, že kapacita leteckého hasenia lesných požiarov by mala byť úplná do roku 2030.

(9) Ciele reakcie na ohrozenie zdravia nezahŕňajú kapacitu tímu urgentnej zdravotnej starostlivosti typu 2 (EMT2) rezervy rescEU, ktorá je vo vývoji a očakáva sa, že bude plne funkčná po roku 2024.

15.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 56/19

Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2023/C 56/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Nordhessische Ahle Wurscht / Nordhessische Ahle Worscht“

EÚ č.: PGI-DE-02173 – 18. 5. 2016

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Názov (názvy)

„Nordhessische Ahle Wurscht / Nordhessische Ahle Worscht“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Nordhessische Ahle Wurscht“ je vzduchom sušená alebo vzduchom sušená a údená tvrdá bravčová klobása, ktorá sa vyrába v regióne severné Hesensko. Z hľadiska konzistencie a pocitu v ústach je trochu drobivá a jemnejšia ako typické tvrdé klobásy. Tento jemný pocit v ústach je zachovaný bez ohľadu na úroveň sušenia alebo zrenia klobásy. Predáva sa ako „mäkká“, „pevná“ alebo „tvrdá“ podľa stupňa zrenia. Klobása „Nordhessische Ahle Wurscht“ sa vyrába v týchto podobách: „Feldkieker“, „Dürre Runde“ a „Stracke“.

Pokiaľ ide o chemické požiadavky, usmernenia týkajúce sa mäsa a mäsových výrobkov sa uplatňujú podľa príslušnej formy:

„Stracke“ a „Dürre Runde“: hodnoty analýzy: mäsová bielkovina bez bielkovín spojivového tkaniva: najmenej 12 %; mäsová bielkovina bez bielkovín spojivového tkaniva, ako percentuálny podiel mäsovej bielkoviny: histometricky najmenej 65 obj. %, chemicky najmenej 75 %;

„Feldkieker“: hodnoty analýzy: mäsová bielkovina bez bielkovín spojivového tkaniva: najmenej 12,5 %; mäsová bielkovina bez bielkovín spojivového tkaniva, ako percentuálny podiel mäsovej bielkoviny: histometricky najmenej 70 obj. %, chemicky najmenej 80 %.

Veľkosť a hmotnosť výrobku „Nordhessische Ahle Wurscht“ sa líši v závislosti od jeho formy. Po naplnení váži čerstvá klobása „Stracke“ od 500 g do 3 000 g, „Dürre Runde“ od 350 g do 1 000 g a „Feldkieker“ od 800 g do 3 000 g. Klobása stratí sušením počas procesu zrenia minimálne 30 % svojej hmotnosti. Klobása je spočiatku tmavočervená s viditeľnými bielymi tukovými škvrnami. Počas jej zrenia sa červená farba zintenzívňuje.

Chuť sa vyznačuje jemnou kyslosťou a výraznou vyzretou vôňou.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Pri výrobe „Nordhessische Ahle Wurscht“ sa kladú osobitné požiadavky na kvalitu mäsa. Klobása sa vyrába prevažne zo suchého, pevnejšieho bravčového mäsa zo starších zvierat. Ošípané sa vykrmujú dlhšie ako zvyčajne, osobitne na výrobu „Nordhessische Ahle Wurscht“. V čase zabitia musia mať ošípané priemernú živú hmotnosť najmenej 125 kg alebo priemernú jatočnú hmotnosť najmenej 100 kg (priemerná jatočná hmotnosť v Nemecku v roku 2016 bola približne 94 kg).

Je dokázané, že dlhé prepravné trasy spôsobujú zvieratám stres, čo má vplyv na kvalitu mäsa pri zabití. Uvoľňovaním hormónu adrenalín u ošípaných sa mení vývoj hodnoty pH mäsa po zabití a jeho absorpcia vody. Obidva faktory majú rozhodujúci vplyv na zrenie klobásy a jej konzistenciu, a teda aj na kvalitu „Nordhessische Ahle Wurscht“. Štandardný čas prepravy z farmy na bitúnok je preto obmedzený na dve hodiny. Zabíjanie sa uskutočňuje výlučne v rámci zemepisnej oblasti.

Ošípané sa nerozlišujú podľa plemena, ale podľa hmotnosti jatočného tela, keďže ošípané vykrmované v severnom Hesensku sú prevažne krížence veľkého množstva plemien.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Zabíjanie sa uskutočňuje výlučne v rámci zemepisnej oblasti. Mäso sa krája a spracováva vo výrobnom závode v zemepisnej oblasti. Proces zrenia a následné sušenie prebiehajú vo vhodných prostrediach v zemepisnej oblasti.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

–

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

V súlade s právnymi požiadavkami. Okrem toho sa meno a adresa výrobcu uvádza buď na etikete klobásy, na priamo pripevnenom štítku, alebo podobným spôsobom.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisnou oblasťou je severné Hesensko s týmito vidieckymi oblasťami: Hersfeld-Rothenburg, Kassel, Marburg-Biedenkopf, Schwalm-Eder, Waldeck-Frankenberg, Werra-Meißner a mesto Kassel.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť so zemepisnou oblasťou vyplýva z povesti a charakteristickej kvality klobásy „Nordhessische Ahle Wurscht“, ktorú možno pripísať spracovaniu mäsa čerstvo zabitých ošípaných. Výroba náplne do klobásy sa musí dokončiť najneskôr 12 hodín po zabití. Vyrába sa z vykosteného bravčového mäsa s nízkym obsahom šliach, ktoré sa získava z celého zvieraťa. Bravčové mäso preto musí byť veľmi kvalitné. To zahŕňa napríklad používanie starších ošípaných s vyššou jatočnou hmotnosťou, čím sa „Nordhessische Ahle Wurscht“ odlišuje od výroby všetkých ostatných druhov klobás dostupných v Hesensku.

Ďalším faktorom je proces zrenia, ktorý prebieha v špeciálne upravených miestnostiach, ktoré sa dodnes tradične stavajú z hliny. Špecifická klíma zlepšuje kvalitu výrobku „Nordhessische Ahle Wurscht“. Bežné sú aj miestnosti známe ako „Wurschthimmel“ („klobásové baldachýny“). Klobásy v nich pri dozrievaní visia zo stropu. Vhodné sú aj klimatické komory a klimatické miestnosti, v ktorých sa využívajú technologické zariadenia na regulovanie teploty a vlhkosti. Tieto rôzne metódy zrenia sa často aj kombinujú.

Chuť sa vyznačuje jemnou kyslosťou a výraznou vyzretou vôňou. Tvorí sa znižovaním hodnoty pH počas zrenia mäsa, použitím soli a dusičnanu draselného a pomalým zrením v špecifickej klíme miestností určených na zrenie. Hlavnými používanými koreninami sú čierne korenie, muškátový oriešok a ďalšie miestne príchute v závislosti od oblasti, ako je rasca, horčičné semienko a cesnak. Pridanie miestnych príchutí nemá vplyv na typické vlastnosti, vzhľad ani textúru výrobku „Nordhessische Ahle Wurscht“.

Významná povesť výrobku vyplýva z jeho dlhej tradície a osobitej chuti, ako aj trendu regionálnej výroby a návratu k tradičným výrobkom. Odráža sa v mnohých publikáciách a podujatiach na oslavu výrobku „Nordhessische Ahle Wurscht“.

Autor Heinrich Keim zahrnul do svojho diela Nordhessisches Küchenbrevier (Sprievodca kuchyňou severného Hesenska) popri zbierke receptov zahŕňajúcich „Nordhessische Ahle Wurscht“ aj „Nordhessische Wurstologie“ (katalóg klobás severného Hesenska). Vo svojom diele Nordhessische Ahle Worscht: Eine Wurst mit Kultstatus („Nordhessische Ahle Worscht“: kultová klobása) venoval tejto klobásovej špecialite celú esej.

„Nordhessische Ahle Wurscht“ zohráva naďalej významnú úlohu nielen v literatúre. V súvislosti s touto klobásovou špecialitou severného Hesenska sa rozvinuli mnohé činnosti. Na zachovanie pôvodného postupu jej výroby boli založené rôzne spoločnosti. Prvou bola spoločnosť Förderverein Nordhessische Ahle Wurscht e.V. v roku 2005. V roku 2004 združenie Slow Food Germany pridalo výrobok „Nordhessische Ahle Wurscht“ do svojho zoznamu „Ark of Taste“, aby podporilo jeho tradičný spôsob výroby a zabezpečilo ho ako kultúrne bohatstvo.

Na základe iniciatívy mäsiarskych cechov sa v roku 2011 uskutočnili prvé majstrovstvá „Nordhessische Ahle Wurscht“, na ktorých 130 cechov zo severného Hesenska predstavilo viac ako 300 klobás a súťažilo o ceny. Odvtedy sa súťaž koná každé dva roky. O výsledkoch tejto súťaže sa rozsiahlo publikuje, napríklad v Deutsche Handwerks Zeitung alebo v regionálnom denníku Hessisch-Niedersächsische Allgemeine.

Od roku 2011 združenie Förderverein Nordhessische Ahle Wurscht e.V. organizuje každoročné podujatie „Deň Nordhessische Ahle Wurscht“.

Dobrá povesť, ktorú má „Nordhessische Ahle Wurscht“ v regióne i mimo neho, pramení zo skutočnosti, že ide o tradičný výrobok, ktorý sa v tejto zemepisnej oblasti vyrába po stáročia a medzičasom sa stal kultovým.

Veľké časti severného Hesenska sa v minulosti vyznačovali lesmi a poľnohospodárstvom, a tak je tomu aj dnes. Ošípané mohol chovať takmer ktokoľvek, keďže boli vyhnané do lesa na výkrm, takže dokrmovanie často nebolo potrebné. S tým spojené domáce zabíjanie významne prispelo k podpore vidieckeho obyvateľstva.

V publikácii Ahle Wurscht – Das europäische Schmeckewöhlerchen der Grimm-Heimat Nordhessen (Ahle Wurscht – európska pochúťka z domova bratov Grimmovcov) sa sledujú počiatky výrobku „Nordhessische Ahle Wurscht“ až do rímskych čias a ku kmeňu Hermanduri, ktorý konzervoval narezané mäso pomocou soli zo slanej rieky (pravdepodobne z Werry) a obchodoval s ním s Rimanmi.

Domáce zabíjanie a chýbajúce chladenie viedli k tomu, že čerstvo zabité mäso sa muselo okamžite spracovať. To je dôvod špeciálnej konzistencie klobásy „Nordhessische Ahle Wurscht“.

Tradícia výroby „Nordhessische Ahle Wurscht“ existuje dodnes. Po pokračujúcom úpadku domáceho zabíjania zachovali tradíciu výroby tvrdej klobásy etablovaní mäsiari. Znalosti týkajúce sa výroby klobás severného Hesenska sú stále rozšírené. Každý mäsiar má stále svoje vlastné korenie na výrobu „Nordhessische Ahle Wurscht“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku

https://register.dpma.de/DPMAregister/geo/detail.pdfdownload/40957

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

15.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 56/23

(2023/C 56/10)

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Haricot de Soissons“

EÚ č.: PGI-FR-02805 – 11.10.2021

CHOP ( ) CHZO (X)

1. Názov:

„Haricot de Soissons“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.6. Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Haricot de Soissons“ je sušená veľkozrnná biela fazuľa botanického druhu Phaseolus coccineus, ktorá má tieto vlastnosti:

—	veľké semená s hmotnosťou tisícich semien viac ako 1 400 g,

—	obličkovitý tvar,

—	jednotná biela až slonovinová farba,

—	dĺžka najmenej 17 mm a šírka najmenej 10 mm,

—	obsah vlhkosti v rozmedzí 12 až 17 %.

Predáva sa len ako sušená fazuľa.

Po máčaní aspoň na 12 hodín si pri varení udržiava veľmi dobrú konzistentnosť.

Hlavnými organoleptickými vlastnosťami fazule po uvarení je jej mäkká, v ústach sa rozplývajúca textúra a jemná šupka, ktorá je chuťovo nepostrehnuteľná.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

–

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Fázy výroby od sejby po zber a mlátenie sa vykonávajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti „Haricot de Soissons“.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Fazuľa „Haricot de Soissons“ sa balí do spotrebiteľských predajných jednotiek.

Balenie fazule zozberanej v priebehu viacerých rokov do jednej šarže je zakázané. Výrobok sa uchováva na suchom tmavom mieste.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Okrem povinných údajov vyžadovaných podľa pravidiel týkajúcich sa označovania a uvádzania potravín na trh musí etiketa v tom istom zornom poli obsahovať registrovaný názov výrobku a logo CHZO Európskej únie.

Na etikete musia byť okrem toho uvedené aj slová „Phaseolus coccineus“.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť chráneného zemepisného označenia „Haricot de Soissons“ sa nachádza na území týchto okresov a obcí departementu Aisne:

—	celé územie okresov Château-Thierry, Laon a Soissons,

—

obce: Archon, Autels, Berlise, Brunehamel, Chaourse, Chéry-lès-Rozoy, Clermont-les-Fermes, Cuiry-lès-Iviers, Dagny-Lambercy, Dizy-le-Gros, Dohis, Dolignon, Grandrieux, Lislet, Montcornet, Montloué, Morgny-en-Thiérache, Noircourt, Parfondeval, Raillimont, Renneval, Résigny, Rouvroy-sur-Serre, Rozoy-sur-Serre, Sainte-Geneviève, Soize, Thuel, Vigneux-Hocquet, Ville-aux-Bois-lès-Dizy, Vincy-Reuil-et-Magny.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť so zemepisnou oblasťou spočíva v dobrej povesti a jedinečných vlastnostiach fazule „Haricot de Soissons“, ktoré sú výsledkom prírodných a ľudských faktorov v uvedenej zemepisnej oblasti. Jej pestovanie je dobre prispôsobené na pôdne a klimatické podmienky, vďaka ktorým má vlastnosti, ktorými je známa a ktoré zodpovedajú očakávaniam spotrebiteľov vrátane gastronómov.

Oblasť výroby tvoria roviny a údolia v departemente Aisne. Obec Soissons sa nachádza uprostred oblasti výroby.

Hlavnou črtou zemepisnej oblasti je polooceánske podnebie s kontinentálnym vplyvom vyznačujúce sa častými zrážkami (priemerne 123 dní ročne), ktorých množstvo však zodpovedá priemeru (približne 700 mm ročne), ako aj všeobecne miernymi teplotami a obmedzeným rozsahom teplôt. Vlny horúčav a tuhé zimy sú sa tu teda vyskytujú len zriedkavo.

Riziko mrazov na jeseň možno zvládať pravidlami zberu, ktoré uplatňujú výrobcovia.

Zemepisná oblasť sa vyznačuje takmer všadeprítomnými vodnými tokmi a mokraďami. Krajinu tak pretínajú údolia riek Aisne, Ailette, Marne a Serre.

Pôdy v zemepisnej oblasti sú jemnozrnné a bohaté na živiny. Plnia filtračnú funkciu, nie sú náchylné na tvorbu skrývky ani zhutňovanie a majú dobrú schopnosť zadržiavania vody.

Departement Aisne je výrobou sušenej fazule známy už od 18. storočia. V oblasti sa pestovalo viacero druhov a odrôd fazule určenej na sušenie; v súčasnosti však výrobcovia, ktorí disponujú znalosťami a zručnosťami zdedenými po predkoch, pestujú už len fazuľu „Haricot de Soissons“.

Výrobcovia uplatňujú tieto znalosti a zručnosti vo všetkých fázach pestovania fazule „Haricot de Soissons“:

—	Semená sa vysievajú na pozemkoch zvolených na základe ich agronomických vlastností v období, ktoré umožňuje zabrániť postihnutiu plodín mrazom. Vzdialenosťou medzi radmi sa podporuje prevzdušnenie a optimálne oslnenie rastliny.

—	Fazuľa „Haricot de Soissons“ pochádza z odrôd druhu Phaseolus coccineus. Ide o popínavú rastlinu, ktorá sa vyznačuje odolnosťou a životaschopnosťou.

—	Používaním opôr sa dosahuje vertikálny rast plodiny.

—	Optimálne obdobie zberu úrody nastáva v čase, keď sú struky suché a majú prevažne hnedú farbu. Zber úrody sa vykonáva buď zberaním strukov v jednom alebo viacerých cykloch, alebo zberaním celej plodiny aspoň tri týždne po odrezaní stoniek.

—	Kvalita a celistvosť fazuľových plodov sa uchováva mlátením, triedením a skladovaním.

Fazuľa „Haricot de Soissons“ sa vyznačuje veľkými semenami obličkovitého tvaru s jednotnou bielou až slonovinovou farbou a obsahom vlhkosti v rozmedzí 12 až 17 %.

Jedinečnými vlastnosťami fazule „Haricot de Soissons“ sú:

—	tenká šupka, ktorá je po máčaní aspoň na 12 hodín a následnom varení nepostrehnuteľná,

—	vynikajúce vlastnosti v uvarenom stave,

—	mäkká a v ústach sa rozplývajúca textúra po uvarení.

Vlastnosti fazule „Haricot de Soissons“ sú prepojené s prírodnými faktormi oblasti a odbornými znalosťami výrobcov.

Jemná šupka a jednotná biela až slonovinová farba fazule „Haricot de Soissons“ sú výsledkom kombinácie mierneho tepla počas vegetačného cyklu, ako aj intenzívneho rastu, a to najmä v dôsledku pestovania v ľahkých pôdach, ktoré sa rýchlo zahrievajú a majú dobrú schopnosť zadržiavania vody.

Pôdy majú pomerne dobre vyváženú štruktúru, pričom obsah ílu nepresahuje 45 % a obsah piesku nepresahuje 75 %, čo je ideálne na sejbu a pestovanie fazule „Haricot de Soissons“.

Pestovanie s oporami umožňuje plodine rast do plnej výšky, ako aj optimálne využitie slnečného svitu a prevzdušnenia. Vďaka tomu možno využiť časté zrážky bez toho, aby rastlinu napadli ochorenia.

Zber strukov v jednom alebo viacerých cykloch alebo celej plodiny aspoň tri týždne po odrezaní stoniek je opodstatnené kvitnutím rastliny od júna do septembra. Znalosti o štádiu zrelosti fazule zabezpečujú jej mäkkosť a v ústach sa rozplývajúcu textúru, ako aj nepostrehnuteľnú šupku po uvarení.

Oddelenie plodov od strukov mlátením predstavuje časť odborných znalostí, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie celistvosti fazule bez jej poškodenia alebo narušenia.

Povesť fazule „Haricot de Soissons“ sa budovala niekoľko storočí.

Obchod so sušenou fazuľou sa rozvíjal vďaka výrobcom a obchodníkom v okolí oblasti Soissons, ktorí prispeli k rozvoju tohto výrobku. „Táto malá administratívna jednotka (généralité Soissons) je bohatá na rôzne druhy plodín. Konkrétne ide o potraviny, ako sú semená všetkých druhov, s ktorými sa obchoduje vo veľkom, zeleninu, ako je fazuľa, ktorá sa vyváža do značne vzdialených oblastí, a artičoky, ktoré sa posielajú do Paríža.“ (Správa z 22. februára 1787 o manufaktúre, priemysle a obchode v généralité Soissons).

V roku 1804 francúzsky gastronomický kritik Grimod de la Reynière spomína historickú povesť fazule „Haricot de Soissons“: „Soissons sa považuje za región Francúzska, v ktorom sa pestuje najlepšia fazuľa.“ Rovnako sa v inventári Conseil National des Arts Culinaires uvádza, že „biela fazuľa z oblasti Soissons bola v 18. storočí medzi Parížanmi jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny.“

V štatistikách ministerstva poľnohospodárstva z roku 1928 sa uvádza, že väčšina výrobcov používa druh Phaseolus coccineus, ktorý sa prispôsobil prírodným podmienkam regiónu.

V inventári kulinárskeho dedičstva Francúzska (Albin Michel/CNAC – región Pikardia – vydanie z roku 1999) sa uvádzajú miestne výrobky a tradičné recepty, a fazuľa „Haricot de Soissons“ figuruje medzi jedinečnými výrobkami regiónu.

Fazuľa „Haricot de Soissons“ sa objavuje v Larousse gastronomique (vydanie z roku 1996, vypracované pod dohľadom výboru pre gastronómiu, ktorému predsedal Joël Robuchon), referenčnom diele o gastronómii, jej dejinách a kulinárskych technikách.

V súčasnosti vyrábajú fazuľu „Haricot de Soissons“ nezávislí výrobcovia a družstvo zriadené v roku 2003, ktorého členmi je viac ako 80 % výrobcov.

Dobré meno fazule „Haricot de Soissons“ je zdokumentované v tlači a turistických materiáloch departementu Aisne.

Fazuľu „Haricot de Soissons“ ponúkajú vo svojich jedálnych lístkoch aj gurmánske reštaurácie. Napríklad šéfkuchár Lucas Vannier ponúka filé zo zubatice zlatočelej s prílohou v podobe prívarku z fazule „Haricot de Soissons“ a nakladaných paradajok.

Festival fazule „Haricot de Soissons“, ktorý mesto Soissons založilo v roku 2005, je veľmi úspešný a priláka 50 000 až 60 000 návštevníkov. Jeho súčasťou sú rôzne podujatia a degustácie.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://extranet.inao.gouv.fr/fichier/CDC-Haricot-de-Soissons-propre.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 56

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 15. februára 2023

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Európska komisia
2023/C 56/01	Odporúčanie Komisie z 8. februára 2023, o cieľoch Únie týkajúcich sa odolnosti voči katastrofám	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2023/C 56/02	Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 – Prijatie návrhu Komisie na vhodné opatrenia podľa článku 108 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo strany všetkých členských štátov [Podľa článku 32 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie]	12
2023/C 56/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.10924 – PROXIMUS / ETHIAS / JV) ( 1 )	13

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2023/C 56/04	Výmenný kurz eura – 14. februára 2023	14
	Rada
2023/C 56/05	Oznámenie určené Zimbabwe Defence Industries, subjektu, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2011/101/SZBP, zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2023/339, a v nariadení Rady (ES) č. 314/2004 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Zimbabwe	15
	Európska komisia
2023/C 56/06	Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách platných od 1. marca 2023[Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004]	16

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0759
JPY	Japonský jen	142,14
DKK	Dánska koruna	7,4514
GBP	Britská libra	0,88125
SEK	Švédska koruna	11,1010
CHF	Švajčiarsky frank	0,9870
ISK	Islandská koruna	153,30
NOK	Nórska koruna	10,8778
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	23,749
HUF	Maďarský forint	382,45
PLN	Poľský zlotý	4,7623
RON	Rumunský lei	4,9010
TRY	Turecká líra	20,2779
AUD	Austrálsky dolár	1,5411
CAD	Kanadský dolár	1,4332
HKD	Hongkongský dolár	8,4457
NZD	Novozélandský dolár	1,6962
SGD	Singapurský dolár	1,4270
KRW	Juhokórejský won	1 362,59
ZAR	Juhoafrický rand	19,1656
CNY	Čínsky juan	7,3314
IDR	Indonézska rupia	16 303,53
MYR	Malajzijský ringgit	4,6786
PHP	Filipínske peso	58,992
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	36,387
BRL	Brazílsky real	5,5552
MXN	Mexické peso	20,0122
INR	Indická rupia	89,1227

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2023/C 56/07	OZNÁMENIE – VEREJNÁ KONZULTÁCIA – Nadobudnutie platnosti Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čilskou republikou o zmene dodatku I k Dohode o obchode s alkoholickými nápojmi a aromatizovanými nápojmi (príloha VI), ktorá je pripojená k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej	17
2023/C 56/08	OZNÁMENIE – VEREJNÁ KONZULTÁCIA – Nadobudnutie platnosti Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Čilskou republikou o zmene dodatkov I, II, V a VIII k Dohode o obchode s vínami (príloha V), ktorá je pripojená k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Čilskou republikou na strane druhej	18
2023/C 56/09	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	19
2023/C 56/10	Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	23

Od	Do	AT	BE	BG	CY	CZ	DE	DK	EE	EL	ES	FI	FR	HR	HU	IE	IT	LT	LU	LV	MT	NL	PL	PT	RO	SE	SI	SK	UK
1. 3. 2023	…	3,06	3,06	1,10	3,06	7,43	3,06	2,92	3,06	3,06	3,06	3,06	3,06	3,06	15,10	3,06	3,06	3,06	3,06	3,06	3,06	3,06	7,62	3,06	8,31	2,96	3,06	3,06	3,52
1. 2. 2023	28. 2. 2023	2,56	2,56	0,79	2,56	7,43	2,56	2,92	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	15,10	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	7,62	2,56	8,31	2,44	2,56	2,56	2,77
1. 1. 2023	31. 1. 2023	2,56	2,56	0,36	2,56	7,43	2,56	2,92	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	15,10	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	2,56	7,62	2,56	8,31	2,44	2,56	2,56	2,77


	(1) Text s významom pre EHP