9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/13

Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33

(2023/C 49/10)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Quarts de Chaume“

PDO-FR-A0829-AM02

Dátum oznámenia: 14. 11. 2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Úradný zemepisný kódex

Aktualizovali sa obce v zemepisnej oblasti a oblasti v bezprostrednej blízkosti podľa úradného zemepisného kódexu.

Táto aktualizácia nemá vplyv na rozsah vymedzenej zemepisnej oblasti.

Jednotný dokument sa mení v bodoch 6 a 9.

2. Vzdialenosť medzi krami

Minimálna vzdialenosť medzi krami v tom istom rade sa zmenšuje z 1 m na 0,90 m.

Cieľom tejto zmeny je umožniť zvýšenie hustoty výsadby viniča bez zmeny vzdialenosti medzi radmi.

Doplnilo sa aj osobitné ustanovenie pre vinič vysadený na svahoch so sklonom väčším ako 10 %, v prípade ktorého je povolená minimálna vzdialenosť medzi krami 0,80 m.

Týmto doplnením sa zohľadňuje osobitný prípad, keď je vinič vysadený na svahoch s výrazným sklonom, čo si vyžaduje osobitné úpravy pri výsadbe (vysádzanie rovnobežne so svahom a nie kolmo naň).

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

3. Rez

Pravidlá rezu sa zjednotili s označeniami z oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire.

Cieľom tohto zjednotenia je zlepšiť poznatky prevádzkovateľov a zjednodušiť kontrolu. Táto zmena umožňuje vinohradníkom prispôsobiť sa obdobiam mrazov, ktoré sa vyskytujú čoraz neskôr.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

4. Zrelosť

Minimálny prirodzený obsah alkoholu je 18 %. Aby sa zohľadnili ťažkosti pri kvasení muštov bohatých na cukry, nestanovuje sa obmedzenie pre skutočný obsah alkoholu a v špecifikácii sa už nestanovuje minimum.

Jednotný dokument sa mení v bode 4.

5. Prechodné opatrenia

Prechodné opatrenia, ktorých platnosť uplynula, sa vypustili.

Jednotný dokument sa nemení.

6. Označovanie

Pravidlá označovania sa spresnili a zosúladili v rámci označení oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Jednotný dokument sa mení v bode 9.

7. Redakčné zmeny

V špecifikácii sa vykonalo niekoľko redakčných úprav.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

8. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Quarts de Chaume

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

STRUČNÝ OPIS

Ide o tiché biele vína vyrobené z hrozna zozbieraného v štádiu prezretosti, ktoré majú tieto hlavné analytické vlastnosti:

Vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 18 obj. %.

Obsah skvasiteľných cukrov (glukóza + fruktóza) po fermentácii je v týchto vínach vyšší ako 85 g/l.

Celkový obsah oxidu siričitého a celková kyslosť sú v súlade s právnymi predpismi EÚ.

Ide o sladké biele vína vyrobené výlučne z odrody Chenin B. Sú silné a jemné zároveň, majú veľkú aromatickú komplexnosť a v ich chuti sa prejavuje veľká harmónia medzi sladkosťou a nervozitou často podčiarknutá náznakom horkosti. Tieto vína majú vynikajúcu schopnosť vyzrievania.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)	25
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

Osobitný enologický postup

Používanie závitkového dopravníka, lisovacieho čerpadla, alebo kontinuálneho lisu je zakázané.

Akýkoľvek postup obohacovania je zakázaný. – Akékoľvek tepelné spracovanie zozbieraného hrozna pri teplote nižšej ako –5 °C je zakázané. Používanie drevených čipsov je zakázané.

Vína dozrievajú najmenej do 1. júla roku nasledujúceho po zbere.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

2. Hustota

Pestovateľské postupy

Minimálna hustota výsadby viniča je 5 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi nesmie byť väčšia ako 2 m a vzdialenosť medzi krami v jednom rade nesmie byť menšia ako 0,90 m.

Chránené označenie pôvodu možno uplatniť v prípade úrody z vinohradníckych pozemkov, na ktorých je vzdialenosť medzi krami v tom istom rade menšia ako 0,90 m, ale najmenej 0,80 m a so sklonom svahu väčším ako 10 %.

3. Rez a vyväzovanie viniča

Pestovateľské postupy

Používa sa krátky, dlhý alebo zmiešaný rez, s najviac 12 očkami na ker.

Vo fenologickej fáze, ktorá zodpovedá 11 alebo 12 listom (oddelené púčiky kvetov), je počet plodonosných výhonkov na jeden ker menší alebo rovný 10.

Výška listovej steny sa rovná minimálne 0,6-násobku vzdialenosti medzi radmi, pričom výška listovej steny sa meria medzi spodnou hranicou lístia stanovenou na minimálnu výšku 0,40 metra nad zemou a vrchnou hranicou zaštipnutia zálistkov stanovenou najmenej na 0,20 metra nad najvyšším dvojdrôtím.

4. Zavlažovanie

Pestovateľské postupy

Zavlažovanie je zakázané.

5. Zber

Pestovateľské postupy

Vína sa vyrábajú z hrozna, ktoré sa zberá ako prezreté.

Hrozno sa zberá ručne postupným triedením.

6. Preprava zozbieraného hrozna

Pestovateľské postupy

Používanie závitovkových samovyprázdňovacích korieb a samovyprázdňovacích korieb vybavených lopatkovým čerpadlom je zakázané.

Výška hrozna v nádobách používaných na prepravu úrody môže byť najviac 1 m.

5.2. Maximálne výnosy

25 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Všetky kroky výroby sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti, ktorej obvod zahŕňa územie tejto obce v departemente Maine-et-Loire podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021: Rochefort-sur-Loire

7. Muštové odrody

Chenin B

8. Opis súvislostí

8.1.

a) Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisnou oblasťou nachádzajúcou sa v samom srdci Anjou prechádza príkry svah, ktorý sa tiahne od východu na západ ponad rieku Layon. Celá oblasť sa rozprestiera na území obce Rochefort-sur-Loire. Pozemky presne vymedzené na zber hrozna zaberajú plochu okolo 40 hektárov s orientáciou na juh na úpätí tohto strmého svahu. Vymedzený pozemok v nadmorskej výške od 25 do 75 metrov sa nachádza v spodnej časti svahu uprostred meandra rieky Layon, nad ktorou sa týči.

Vymedzené pozemky spočívajú prevažne na bridlicovom podloží brioveru, čo je špecifikum danej lokality, lebo táto geologická vrstva charakteristická pre ľavý breh rieky Layon sa vyskytuje iba na niekoľkých miestach na pravom brehu. V hornej časti vymedzeného pozemku sa lokálne vyskytujú zlepence, veľmi erodované štrkové konglomeráty riečneho pôvodu. Silno erodované pôdy na mnohých miestach odhaľujú skalnaté podložie, ale najčastejšie je vinič vysadený na veľmi tenkej vrstve hlinitej pôdy. Tieto veľmi plytké pôdy majú obmedzenú využiteľnú zásobu vody a sklon zaisťuje vynikajúce odvodňovacie vlastnosti.

Podnebie zemepisnej oblasti je rovnako ako v prípade podnebia zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Coteaux du Layon“ mierne oceánske. Zemepisná oblasť, ktorá ťaží z „föhnového“ efektu a ktorú na západe pred oceánskou vlhkosťou chráni vyšší reliéf masívu Mauges, má ročný úhrn zrážok okolo 600 milimetrov, zatiaľ čo na masíve Mauges je to 800 milimetrov. Malé údolie „Bézigon“ vytvorené meandrom rieky Layon má priaznivé podmienky na tvorbu ranných hmiel, ktoré na jeseň zahaľujú vinice až do neskorých ranných hodín. Vďaka uvedenému prírodnému prostrediu je oblasť chránená pred severným, východným a západným vetrom a má veľa slnečného svitu, ktorý umožňuje jarný ohrev štrkových pôd. Výskyt dubov cezmínových pozdĺž celého svahu, akácií a iných mandľovníkov je tým najkrajším vyjadrením „anjouskej miernosti“ (douceur angevine).

b) Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Vinohrad vďačí za svoje meno starobylým zvyklostiam. V roku 1028 odkázal Foulques Nerra opátstvu Ronceray d’Angers majetok v obci Rochefort-sur-Loire. Mníšky z opátstva vedomé si významu tohto miesta dokázali konať tak, aby ho čo najlepšie zhodnotili. V 15. storočí páni z Guerche, držitelia „léna Chaume“, platili mníškam „najlepšou štvrtinou úrody pozbieranej na zadnej strane otočenej na juh.“ Vďaka tomu, že vinohrad počas niekoľkých storočí vlastnilo opátstvo Ronceray, uchovalo sa množstvo dokumentov týkajúcich sa vín vyrobených na „léne Chaume“, o čom svedčí pozvánka z 23. septembra 1674, ktorej cieľom bolo stanoviť začiatok zberu. Tieto vína boli v 17. a 18. storočí veľmi vyhľadávané holandskými obchodníkmi, ktorých výsadnými miestami zásobovania boli vinohrady na brehu rieky Layon.

Francúzska revolúcia umožnila získať sídla v zemepisnej oblasti aj civilným osobám. Vinohrady sa reštrukturalizovali a rozdelili sa medzi viacerých vlastníkov. Títo vlastníci sa zamerali na kvalitu vín. Začiatkom 20. storočia pán Mignot, majiteľ „Château de Bellerive“, opakovane odsúdil škodlivé účinky dlhého rezu na odrodu Chenin B.

Vinohradníci takisto veľmi rýchlo pochopili dôležitosť zberu tejto odrody v pokročilom štádiu zrelosti a podľa osobitných postupov. Gróf Odart v roku 1845 vo svojom „Traité des cépages“ (Rozprava o muštových odrodách) uvádza: „Treba tiež doplniť podmienku jeho zberu len v pokročilej zrelosti, ako tej, ktorú zvykne dosiahnuť v deň Všetkých svätých, kedy na šupke zmäknutej dažďami začína vznikať hniloba.“ Snaha o prezretie je teda neoddeliteľným znakom požadovanej úrody. Jullien vo svojom diele „Topographie de tous les vignobles connus“ z roku 1816 uvádza, že: „V dobrých ročníkoch sa zber vykonáva opakovane; z prvých dvoch zberov, ktoré tvorí iba najzrelšie hrozno, sa vyrobí víno dodávané do zahraničia; víno z tretieho zberu slúži na domácu spotrebu…“.

V dekréte o uznaní chráneného označenia pôvodu „Quarts de Chaume“ z 10. augusta 1954 sa poukazuje na históriu tejto lokality a snahu o kvalitu a autentickosť, ktorá viedla výrobcov po celé generácie.

8.2.

2. Údaje o kvalite a vlastnostiach výrobku

Vína s chráneným označením pôvodu „Quarts de Chaume“ sú sladké biele vína vyrobené výlučne z odrody Chenin B. Sú silné a jemné zároveň, majú veľkú aromatickú komplexnosť a v ich chuti sa prejavuje veľká harmónia medzi sladkosťou a nervozitou často podčiarknutá náznakom horkosti. Tieto vína majú vynikajúcu schopnosť vyzrievania.

3. Príčinný vzťah

Južný typ oceánskeho podnebia v kombinácii s mimoriadne priaznivou topografickou situáciou, výnimočnou orientáciou na úpätí svahu a plytkými štrkovými pôdami, ktoré sú pozostatkami erózie brioverských bridlíc, dáva tejto lokalite potenciál potrebný k produkcii skvelých vín. „Quarts de Chaume“ je jedna z vyvolených lokalít pôvodnej odrody Chenin B. Táto odroda tu rozvíja celý svoj potenciál, ktorý sa prejavuje mimoriadnou silou a eleganciou. Viniču vedenému so snahou o dosahovanie malých výnosov je venovaná mimoriadna starostlivosť pestovateľov.

Výnimočnosť lokality spočíva v jej polohe uprostred meandra rieky Layon. Skoro ráno zanechávajú jesenné hmly jemné kvapôčky na šupke úplne dozretého hrozna, čím pomáhajú plesni Botrytis cinerea usadiť sa. Huba, ktorá je pôvodcom „ušľachtilej hniloby“, sa pod vplyvom tepla slnečných lúčov šíri na zlatých strapcoch a zapríčiňuje tak koncentráciu cukru v bobuliach a rozvoj aromatickej komplexnosti. V niektorých ročníkoch sa koncentrácia cukru pri suchšom závere jesene dosahuje zhrozienkovatením vplyvom jednoduchého mechanického pôsobenia vetra a tepla, ktoré vysušuje hrozno. Hrozno s minimálnym obsahom cukru 298 gramov na liter sa potom zbiera ručne postupným triedením na tom istom pozemku.

Vo vinohradníckej oblasti Anjou sa v priebehu času objavili lokality, ktoré pravidelne produkujú výnimočné vína, ako je „Quarts de Chaume“. Rozprestierajú sa v privilegovanej oblasti s optimálnymi topografickými, pôdnymi a klimatickými podmienkami. Tieto lokality známe a pomenované už niekoľko storočí sú predmetom maximálnej starostlivosti výrobcov pri pestovaní viniča, ako aj vo vinárskej výrobe. Rok čo rok produkujú originálne vína, ktoré sa už niekoľko storočí radia na čelo klasifikácie vín z Anjou pod označením „cru“. Už v 15. storočí bola úroda z „léna Chaume“ mimoriadne žiadaná. Táto povesť bola najskôr miestneho rozsahu a svedčí o nej starostlivosť, ktorú jej venovala opátka z Ronceray a jej mníšky a farár z farnosti Rochefort, ktorý okolo roku 1690 bez váhania s presnosťou požadoval svoj nárok: „plný sud vína z Chaulme, ktorý mi pán z Guerche dáva z devätnástich, ktoré vyberá z Chaulme“.

Povesť vína sa rozšírila prostredníctvom rieky Layon, ako vodnej a obchodnej cesty. Jej splavnosť umožnila Holanďanom na konci 18. storočia zásobovať sa týmito vínami, ktoré veľmi dobre znášali prepravu po mori. V 19. storočí sa chvála vín „Quarts de Chaume“ objavuje vo viacerých písomnostiach. Anglický geograf William Guthries (1708 – 1770) v preklade svojho „Nouvelle Géographie Universelle“ z roku 1802 spomína vo svojej klasifikácii „cru des Quarts de chaume“. Maisonneuve vo svojej knihe „L’Anjou, ses vignes et ses vins“ z roku 1925 označuje vína „Quarts de Chaume“ ako „perly Layonu“.

Vína sa nechávajú dozrievať niekoľko mesiacov, čo im zabezpečuje vynikajúcu skladovateľnosť a pomáha posilňovať aromatickú komplexnosť, ktorá sa prejavuje pri degustácii. Označenie „grand cru“, ktorým sa víno aktuálne označuje, svedčí o zvládnutí postupov a know-how a o pevne ukotvenej a po celé generácie budovanej historickej povesti.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a zrenie vín, tvorí územie týchto obcí departementu Maine-et-Loire podľa oficiálneho zemepisného kódexu z roku 2021: Aubigné-sur-Layon, Beaulieu-sur-Layon, Bellevigne-en-Layon, Brissac Loire Aubance (len pre územie delegovaných obcí Brissac-Quincé a Vauchrétien), Chalonnes-sur-Loire, Chaudefonds-sur-Layon, Chemillé-en-Anjou (len pre územie delegovanej obce Chanzeaux), Denée, Doué-en-Anjou (len pre územie delegovaných obcí Brigné a Les Verchers-sur-Layon), Mauges-sur-Loire (len pre územie delegovaných obcí Montjean-sur-Loire a La Pommeraye), Mozé-sur-Louet, Savennières, Soulaines-sur-Aubance, Terranjou (len pre územie delegovaných obcí Chavagnes a Notre-Dame-d'Allençon), Val-du-Layon.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Písmo použité pri uvádzaní nepovinných označení na etiketách, ktorých používanie môžu podľa ustanovení Únie regulovať členské štáty, nesmie byť vyššie, širšie ani hrubšie ako dvojnásobok veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Názov chráneného označenia pôvodu môže byť doplnený o tradičné označenie „grand cru“ v súlade s ustanoveniami stanovenými v špecifikácii výrobku.

Názov chráneného označenia pôvodu možno doplniť zemepisným označením „Val de Loire“ podľa pravidiel stanovených v špecifikácii pre použitie tohto zemepisného označenia. Zemepisné označenie „Val de Loire“ musí byť uvedené písmom, ktorého veľkosť na výšku ani na šírku nesmie presahovať dve tretiny veľkosti znakov tvoriacich názov chráneného označenia pôvodu.

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že:

—	ide o miestny názov zapísaný v katastri,

—	uvádza sa v hlásení o úrode.

Písmo použité pri uvádzaní názvu katastrálneho územia nesmie byť vyššie ani širšie ako polovica veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-f1846582-d0b3-45b0-89bc-e063ecf4008c

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/20

(2023/C 49/11)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Grignan-les-Adhémar“

PDO-FR-A0929-AM02

Dátum oznámenia: 11. 11. 2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Oblasť v bezprostrednej blízkosti

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť IV bod 3 – Oblasť v bezprostrednej blízkosti.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti bola revidovaná s cieľom vypustiť obce, v ktorých sa neuskutočňuje vinohradnícka činnosť a v ktorých sa už nevyrába víno, a zároveň podporiť geografickú kontinuitu a súvislosť medzi produkciou a spracovaním hrozna.

—	vypustenie troch obcí, v ktorých sa neuskutočňuje vinohradnícka činnosť (horské obce): Comps, Orcinas, Chaudebonne,

—	vypustenie obce Morières-les-Avignon,

—	doplnenie obce Travaillan, v ktorej sa uskutočňuje významná vinohradnícka činnosť a susedí s existujúcou oblasťou v bezprostrednej blízkosti.

Tieto zmeny sa prenášajú do bodu Dodatočné podmienky jednotného dokumentu.

2. Odrodová skladba

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť V – Odrodová skladba, ako aj časť IX – Spracovanie, výroba, zrenie, balenie, skladovanie.

—	V prípade ružových vín sa Cinsaut N stáva hlavnou odrodou popri odrodách Syrah N a Grenache N. V prípade červených vín nedochádza k žiadnej zmene.

—	V prípade bielych vín sú odrody rozdelené na hlavné odrody (Viognier B, Grenache B, Marsanne B) a doplnkové odrody (Bourboulenc B, Clairette B).

Tieto zmeny v rozdelení odrôd podľa farby vína sa netýkajú jednotného dokumentu a zoznamu odrôd, z ktorých sa môžu vyrábať vína s uvedeným označením.

—	Zavedenie maximálneho percentuálneho podielu 10 % bielych odrôd na výrobu červených vín a 20 % bielych odrôd na výrobu ružových vín.

—	Zastúpenie hlavných odrôd v zmiešaných vínach je stanovené minimálnym percentuálnym podielom 70 %.

—	Zavedenie ustanovenia, ktoré umožňuje, aby malé poľnohospodárske podniky s rozlohou menšou ako 1,5 ha, ktoré nevyrábajú víno, nepodliehali pravidlám týkajúcim sa podielu odrôd v poľnohospodárskom podniku.

—	Zavedenie päťročnej výnimky, ktorá umožňuje poľnohospodárskym podnikom zosúladiť sa s pravidlami týkajúcimi sa podielu odrôd v prípade neúmyselnej zmeny štruktúry (vyvlastnenie, dedičstvo).

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

3. Minimálna hustota výsadby

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť VI – Starostlivosť o vinice s cieľom vypustiť výnimku, ktorá umožňuje, aby minimálna hustota výsadby na určitých starých pozemkoch, na ktoré odkazuje INAO, bola 3 300 krov/ha namiesto 4 000.

Tieto pozemky prešli reštrukturalizáciou a teraz sa riadia všeobecnými pravidlami.

Táto výnimka sa zároveň vypúšťa v bode Vinárske výrobné postupy jednotného dokumentu.

4. Pravidlá rezu

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť VI – Starostlivosť o vinice s cieľom zmeniť pravidlá rezu.

Povolené sú krátke rezy (kordón Royat a Gobelet) s maximálne 12 očkami na ker.

S cieľom zohľadniť formovanie kordónu sa zavádza ustanovenie, ktorým sa počas jeho zapestovania povoľuje Guyotov rez. Tento Guyotov rez je rozšírený na všetky pozemky, na ktorých sa pestujú odrody Syrah a Viognier, a to bez obmedzenia veku, pričom je obmedzený na jednoduchý Guyotov rez s rovnakým počtom očiek na ker ako pri krátkych rezoch (maximálne 12 očiek). Účelom tohto rezu je bojovať proti chradnutiu krov a zmierniť krehkosť krov počas prechodu stroja na zber hrozna.

Tieto zmeny sa prenášajú do bodu Vinárske výrobné postupy jednotného dokumentu.

5. Pravidlá vyväzovania

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa menia v časti VI – Starostlivosť o vinice pravidlá vyväzovania s cieľom spresniť, že vyväzovanie je povinné v prípade odrôd Marsanne B, Marselan N, Roussanne B, Syrah N a Viognier B, t. j. drôtenka musí pozostávať aspoň z jedného nosného drôtu a jedného dvojdrôtia („zastrkávanie a vyväzovanie“).

Toto ustanovenie sa prenáša do bodu Vinárske výrobné postupy jednotného dokumentu.

V časti XI špecifikácie výrobku sa stanovuje prechodné opatrenie s cieľom spresniť, že povinnosť vyväzovania sa nevzťahuje na starý vinič vysadený pred rokom 2011. Vína vyrobené na týchto pozemkoch majú obmedzenejší výnos.

V tom istom odseku sa vypúšťa osobitné ustanovenie o výške listovej steny uplatniteľné na staré pozemky, na ktoré odkazuje INAO. Tieto pozemky prešli reštrukturalizáciou a sú v súlade so všeobecným pravidlom (pozri bod Hustota výsadby).

Tieto ustanovenia sa netýkajú jednotného dokumentu.

6. Obsah cukru v hrozne a minimálny prirodzený obsah alkoholu

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť VII – Zber, preprava a zrelosť hrozna.

Vzhľadom na úrovne zrelosti zaznamenané v tejto južnej oblasti sa navrhuje zvýšiť obsah cukru v hrozne s cieľom zvýšiť minimálny prirodzený obsah alkoholu na 12 obj. % v prípade červených vín a na 11,5 obj. % v prípade ružových a bielych vín (namiesto 11 obj. %). Tieto zmeny sa preniesli do bodu Opis vín jednotného dokumentu.

Minimálny obsah cukru v hrozne sa zodpovedajúcim spôsobom preniesol do špecifikácie výrobku. Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

7. Výnos

V kapitole I špecifikácie výrobku s označením „Grignan-les-Adhémar“ sa mení časť VIII – Výnosy.

Maximálny povolený výnos vín sa znižuje zo 60 na 58 hl/ha. Táto zmena sa prenáša do bodu Maximálne výnosy jednotného dokumentu.

Základný ročný výnos vín sa zvyšuje zo 45 na 48 hl/ha v prípade červených vín a zo 45 na 52 hl/ha v prípade ružových vín s cieľom umožniť zvýšenie výroby červených a ružových vín pri zachovaní vlastností CHOP. V prípade bielych vín zostáva na úrovni 52 hl/ha. Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

8. Povinné hlásenia a hlavné kontrolované body

Kapitoly II a III špecifikácie výrobku s označením „Grignan-Les-Adhémar“ sa menia s cieľom zjednodušiť plán kontroly označenia, postupy hlásenia o uplatnení nároku, balenia a kontroly hlavných kontrolovaných bodov pri výrobe vín a zosúladiť ich s nimi.

Táto aktualizácia špecifikácie výrobku sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Grignan-les-Adhémar

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

1. Analytický opis

STRUČNÝ OPIS

Vína s označením pôvodu „Grignan-les-Adhémar“ sú tiché červené, ružové alebo biele vína. Červené vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 12 obj. % a biele a ružové vína 11,5 obj. %.

Vína majú po fermentácii obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) maximálne:

—	biele a ružové vína: 4 g/l

—	červené vína s prirodzeným obsahom alkoholu maximálne 14 obj. %: 3 g/l

—	červené vína s prirodzeným obsahom alkoholu vyšším ako 14 obj. %: 4 g/l

Pri plnení do fliaš majú vína obsah prchavých kyselín maximálne:

—	18,37 miliekvivalentov na liter v prípade červených vín, – 14,28 miliekvivalentov na liter v prípade bielych a ružových vín.

—	Pri plnení do fliaš majú červené vína:

index celkových polyfenolov (DO 280 nm) najmenej 40,

zmenenú intenzitu farby (DO 420 nm + DO 520 nm + DO 620 nm) vyššiu ako 5,

maximálny obsah kyseliny jablčnej 0,4 gramu na liter.

Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

Ostatné analytické kritériá zodpovedajú hodnotám stanoveným v európskych právnych predpisoch.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

2. Organoleptický opis

STRUČNÝ OPIS

Organoleptické vlastnosti všetkých týchto výrobkov sa vzťahujú na veľkú skupinu vín z údolia rieky Rhône, keďže sa tu vyskytujú podobné pôdy a odrodová skladba.

Červené vína sa vyznačujú jedinečnosťou, najmä vďaka prítomnosti odrody Grenache N, ktorá je tu vysadená s obmedzenou zrelosťou a vínam dodáva jemnosť, ovocnú eleganciu a zaoblenosť. Zmes dopĺňa odroda Syrah N, aby sa zabezpečila tanínová štruktúra, intenzita farby a jemnosť rastlinných a kvetinových aróm. Tieto červené vína sa môžu piť ako mladé vína a majú potenciál archívnych vín vzhľadom na podiel odrody Syrah N, ktorá je významná pre toto chránené označenie pôvodu z južnej časti vinohradov údolia rieky Rhône.

Ružové vína získavané lisovaním alebo metódou saignée sú ovocné a elegantné s bledoružovou až svetločervenou farbou. V ústach sa vyznačujú sviežosťou a poddajnosťou a prevládajú v nich arómy červeného ovocia.

Biele vína sa získavajú zo zmesi, na jednej strane z južných odrôd ako Bourboulenc B, Grenache B, Clairette B a na druhej strane zo severnejších odrôd ako Marsanne B, Roussanne B alebo Viognier B. Táto paleta odrôd ponúka viacero kombinácií a dodáva suchým bielym vínam výrazné intenzívne arómy (kvetinové, ovocné, minerálne atď.) a kyslosť v ústach, ktorá je vždy vyvážená ich zaoblenosťou.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

Pestovateľské postupy

Hustota výsadby

—	Minimálna hustota výsadby je 4 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie presiahnuť 2,5 m.

– Vzdialenosť medzi krami v tom istom rade nesmie byť menšia ako 1 m a väčšia ako 1,50 m.

Pravidlá rezu

Všeobecné ustanovenia:

—	Vinič je vedený krátkym rezom (vedenie Gobelet, kordón Royat) najviac s 12 očkami na ker.

—	Počas zapestovania do kordónu Royat, ktoré je obmedzené na dva roky, je povolený Guyotov rez.

—	V prípade pozemkov vysadených od 1. augusta 2022 výška kordónu nesmie presiahnuť 70 cm.

Osobitné ustanovenia:

—	V prípade odrôd Viognier B a Syrah N sa môže vykonať aj jednoduchý Guyotov rez najviac s 10 očkami na ťažni a maximálne dvojočkovým čapíkom.

Pravidlá vyväzovania

Odrody Marsanne B, Marselan N, Roussanne B, Syrah N a Viognier B sa povinne vyväzujú, t. j. drôtenka musí pozostávať aspoň z jedného nosného drôtu a jedného dvojdrôtia („zastrkávanie a vyväzovanie“).

Možno povoliť zavlažovanie.

Osobitný enologický postup

—	Pri červených vínach je zahusťovanie hroznového muštu povolené, pričom počiatočný objem sa nesmie znížiť o viac ako 10 %.

—	Používanie enologického aktívneho uhlia pri výrobe ružových vín je u príslušného vinára povolené výlučne vtedy, ak ide o mušty vyrobené lisovaním a ak sa dodrží pomer, ktorý nesmie u dotknutého hospodárskeho subjektu prekročiť 20 % celkového vyrobeného objemu pre daný zber.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

5.2. Maximálne výnosy

58 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia a výroba vín sa uskutočňujú na území týchto obcí v departemente Drôme: Allan, La Baume-de-Transit, Chamaret, Chantemerle-lès-Grignan, Châteauneuf-du-Rhône, Clansayes, Colonselle, Donzère, Grignan, La Garde-Adhémar, Les Granges-Gontardes, Malataverne, Montségur-sur-Lauzon, Réauville, La Roche-Saint-Secret-Béconne, Roussas, Salles-sous-Bois, Saint-Paul-Trois-Châteaux, Saint-Restitut, Solérieux, Valaurie.

7. Muštové odrody

Bourboulenc B – Doucillon blanc

Carignan N

Cinsaut N – Cinsault

Clairette B

Grenache N

Grenache blanc B

Marsanne B

Marselan N

Mourvèdre N – Monastrell

Roussanne B

Syrah N – Shiraz

Viognier B

8. Opis súvislostí

8.1. Prírodné a ľudské faktory, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť s označením „Grignan-les-Adhémar“ leží v srdci regiónu Drôme Provençale, ktorý tvorí prechodné územie a križovatku medzi súčasným regiónom Dauphiné a regiónom Comtat, Centrálnym masívom a alpským predhorím. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Rhône južne od mesta Montélimar a severne od mesta Bollène v departemente Drôme a rozprestiera sa na území 21 zahrnutých obcí medzi riekou Rhône na západe a oblasťou Enclave des Papes na východe. Strieda sa tu niekedy rovný, inokedy kopcovitý terén, ktorý sa však vyznačuje miernou nadmorskou výškou priemerne 200 metrov.

Podložie celej zemepisnej oblasti sa skladá prevažne z útvarov pochádzajúcich zo stredného miocénu. Na východe (obce Grignan a Colonzelle) sú to slieňovité piesky a sliene na molasových laviciach nazývaných „Molasses de Grignan“. V centrálnej časti tieto helvétske usadeniny striedajú žltkasté piesky a pieskovce (Saffres) v obci Valréas. Vznikli tu ľahké, viac či menej hlboké piesočnaté pôdy, ktoré sú chudobné na zásoby nerastných surovín.

Na juhu sa obec La Baume-de-Transit vyznačuje wurmskými terasami s ílovito-vápencovým a kamenistými pôdami, ktoré vznikli z usadenín rieky Aygues, kým na západe sa nachádzajú riečne terasy rieky Rhône.

Na severe sa staršie riečne terasy opierajú o vápencové kopce, ktoré ohraničujú údolie rieky Rhône a sú sčasti pokryté vápencovými sutinami z týchto svahov. Na týchto územiach s chudobnými a neúrodnými pôdami prevládala krovinatá vegetácia (Bois des Mattes). Vinič sa tu začal pestovať pomerne nedávno, v 60. až 70. rokoch 20. storočia.

Celkové podnebie tohto územia predstavuje klimatické rozhranie. Je stredomorského typu, pričom je viac či menej zoslabené tým, že prechádza na sever tejto oblasti, ktorá sa zhoduje so severnou hranicou oblasti pestovania olivovníka a odrody Grenache N.

Zrážky sú nepravidelné, ročné priemery sa pohybujú od 700 do 1 000 milimetrov.

Teploty sú mierne a priemerná ročná teplota dosahuje približne 13 °C s významným slnečným svitom v trvaní približne 2 500 hodín za rok. Frekvencia vetra (prevažne mistrál) zvyšuje suchosť svahov, na ktorých sa často pestuje vinič.

Toto podnebie je ďalej ovplyvnené kontinentálnymi vplyvmi spôsobenými pásmom kopcov, ktoré uzatvárajú údolie rieky Rhône, čo sa prejavuje chladnejšími zimami.

Toto umiestnenie vinohradu v hraničnom podnebnom pásme vytvára rozličné miestne podmienky v závislosti od výškových a topografických podmienok.

Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Spomedzi mnohých rímskych nálezísk, ktoré potvrdzujú prítomnosť viniča a vína v tomto regióne, je hlavným prvkom slávnej histórie miestneho vinohradu bezpochyby objav pozostatkov významného vinárskeho podniku v obci Donzère v srdci tohto územia v roku 1983.

Od svojho založenia v staroveku tento vinohrad naďalej prekvitá. V roku 1850 dosiahla jeho celková plocha 2 500 hektárov. Rovnako ako ostatné francúzske vinohrady ho však v roku 1885 plnou silou zasiahla kríza fyloxéry. Napriek tejto relatívnej strate záujmu o pestovanie viniča sa jadro dynamických vinohradníkov verných vinárskym tradíciám regiónu zameralo na kvalitné vinohradníctvo.

V roku 1962 tak bola na Národnom inštitúte pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité) podaná žiadosť o uznanie vín z regiónu ako označenia pôvodu vína najvyššej kvality „Coteaux du Tricastin“.

Táto žiadosť bola oficiálne prijatá vyhláškou z 13. marca 1964, v ktorej sa stanovili podmienky výroby.

O desať rokov neskôr výrobcovia upravili svoju odrodovú skladbu v súlade s vinohradníckymi podmienkami, prispôsobili a zdokonalili výrobné postupy a 27. júla 1973 získali uznanie chráneného označenia pôvodu.

V 70. až 80. rokoch sa vinohrad obnovil a výroba v rokoch 1976 až 1983 rýchlo narástla z 53 000 hektolitrov na 78 000 hektolitrov.

Zmena názvu chráneného označenia pôvodu z „Coteaux du Tricastin“ na „Grignan-les-Adhémar“, ktorú výrobcovia dlho požadovali, bola sformalizovaná vyhláškou zo 16. novembra 2010.

V roku 2010 sa vinohrad rozprestieral na ploche 2 600 hektárov s priemernou výrobou 55 000 hektolitrov rozdelenou medzi štyridsať súkromných vínnych pivníc a 12 družstevných pivníc. Vína s chráneným označením pôvodu „Grignan-les-Adhémar“ sa vyrábajú v troch farbách, i keď väčšinu vyrobených objemov tvoria červené vína, ktoré sa na objeme výroby v roku 2008 podieľali približne 75 %.

V nedávno vysadených vinohradoch sa postupne rozširuje výroba suchých bielych vín, ktorých podiel na objeme výroby v uvedenom roku dosiahol 7 %.

8.2. Príčinný vzťah

Medzi regiónmi Dauphiné a Provensálsko na ľavom brehu rieky Rhône vznikol vinohrad, ktorý využíva stredomorské vplyvy regiónu Drôme Provençale. Tento vinohrad tvoria často južné odrody, ktoré sú vysadené na hranici zrelosti a ktoré sa vyznačujú osobitnou originalitou spojenou s výsadbou, ktorú udržiavajú výrobcovia uprednostňujúci stredné nadmorské výšky a najslnečnejšie polohy.

Veľmi starý pôvod tohto vinohradu, a najmä know-how spojené s výrobou vína je preukázaný od predrímskej Galie vďaka objavu jednej z najstarších „vinárskych víl“ staroveku.

Toto know-how sa odovzdávalo v priebehu dejín na celom území Trikastíncov a generáciám výrobcov sa napriek vážnym hrozbám podarilo vinohrad zachovať. Fyloxéra viedla k tomu, že tu vznikli zväzy výrobcov, ktorí sa naučili záväzne uplatňovať spoločné pravidlá umožňujúce rozvoj kvalitnej výroby.

Pokrok v tejto spolupráci zvýraznilo postupné uznanie vín získavaných z tohto vinohradu ako označenia pôvodu vína najvyššej kvality, potom chráneného označenia pôvodu „Coteaux du Tricastin“, a to v čase, keď sa požiadavkami dopytu jednako mohla odôvodniť skôr intenzifikácia výroby než kvalitný výber spojený s pôvodom.

Všetky vína pochádzajú zo zberov hrozna zo starostlivo vybraných pozemkov a zo zmesí niekoľkých odrôd vysadených na pozemkoch s chudobnými, často priepustnými a teplými pôdami. Vďaka týmto vlastnostiam získavajú červené vína, ktoré sú poddajné, ovocné a predsa robustné, svoju originalitu a suché biele vína, ktoré sa vyznačujú južným charakterom, získavajú širokú škálu intenzívnych aróm; ružové vína sú rovnaké ako červené vína: poddajné a ovocné.

Kvalita a dobrá povesť týchto vín má dlhú tradíciu, aj keď sa ich identita časom mení podľa čiastkových názvov, ktoré zvýrazňujú buď názov konkrétnej obce, alebo názov regiónu.

Na základe želania, ktoré výrobcovia vyjadrovali niekoľko rokov, sa v roku 2010 názov chráneného označenia pôvodu zmenil na „Grignan-les-Adhémar“, pričom súvislosť medzi srdcom tejto zemepisnej oblasti a vínami sa preorientovala na obec Grignan, ktorej história je spätá s rodinou „Adhémar de Grignan“. François de Castellane Adhémar, gróf z Grignanu, guvernér Provensálska v 17. storočí a od roku 1669 manžel dcéry Madame de Sévigné prispel k tomu, aby meno jeho rodiny a obce Grignan boli neoddeliteľné.

V diele Histoire naturelle de la province de Dauphiné, ktoré napísal Faujas de Saint-Fonds v roku 1781, sa spomínajú vína s dobrou povesťou známe ako „vins de Donzère“, ktoré sa vyrábajú v rovnomennej obci: „najznámejšie časti sú les Roussettes, le Suel, la Figerasse a Javalin, ktoré tvoria rozmanité úbočia rozprestierajúce sa na ploche asi dva kilometre na pôde bohatej na kamene a naplavený štrk.“ A ďalej: „Na nížine Grès… sa tiež vyrábajú dobré vína, tak ako v častiach Opplilias, Borillon a Lerminas, ktorých víno sa musí zmiešať s vínom z nížiny Grès.“ Ďalej sa dozvedáme, že tieto vína sú už uznávané a oceňované aj mimo danej zemepisnej oblasti a niekedy aj oveľa ďalej: „Vína z Donzère sa vyvážajú do Paríža, Lyonu, Grenoble, le Velay a le Vivarais; neboja sa ani cesty po mori, pretože víno bolo už predtým poslané do Konštantínopolu, kde zožalo veľký úspech.“ V tom istom diele autor uvádza, že z odrôd vysadených v tom období (Clairette, Picardan, Rosani) „sa vyrába lahodné biele víno“.

V roku 1896 sa vína z obcí Allan, Roussas a La Garde-Adhémar vďaka oznámeniu o vinohrade Château-Bizard, ktorý sa nachádzal v obci Allan, zaradili na rovnakú úroveň ako ostatné vína nazývané „la côte du Rhône“. Vína z obce Allan spomína aj Jullien vo svojom diele La Topographie des vignobles français (1822). Autor ich radí hneď za vína „Ermitage“ a „Côte-Rôtie“. V diele Le traité de viticulture (1895) na strane 811 autor G. Foex spomína vinohrad v obci Allan a uvádza analógie medzi vínom, ktoré z neho pochádza, a vínom „Châteauneuf-du-Pape“.

Obec Grignan, jadro zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu, ktorá sa veľmi často spomína v histórii tohto vinohradu, vďaka kvalitatívnemu úsiliu výrobcov znovu získala dobrú vinohradnícku povesť. Odráža sa to predovšetkým vo veľkom počte udalostí, ktoré sa tam konajú, ako aj vo vytvorení značky vín „Grignan-les-Adhémar“.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín, zahŕňa územie týchto obcí:

—	departement Ardèche: Alba-la-Romaine, Aubignas, Bidon, Bourg-Saint-Andéol, Gras, Larnas, Ruoms, Saint-Just, Saint-Marcel-d’Ardèche, Saint-Martin-d’Ardèche, Saint-Montan, Saint-Remèze, Saint-Thomé, Le Teil, Valvignières, Viviers,

—

departement Drôme: Aleyrac, Arpavon, Aubres, La Bégude-de-Mazenc, Bouchet, Châteauneuf-de-Bordette, Condorcet, Curnier, Dieulefit, Espeluche, Eyrolles, Eyzahut, Mirabel-aux-Baronnies, Montaulieu, Montboucher-sur-Jabron, Montbrison, Montélimar, Montjoux, Montjoyer, Nyons, Le Pègue, Piégon, Pierrelatte, Les Pilles, Le Poët-Laval, Pont-de-Barret, Portes-en-Valdaine, Puygiron, Rochebaudin, Rochefort-en-Valdaine, Rochegude, Rousset-les-Vignes, Salettes, Saint-Ferréol-Trente-Pas, Saint-Gervais-sur-Roubion, Saint-Maurice-sur-Eygues, Saint-Pantaléon-les-Vignes, Sainte-Jalle, Souspierre, Suze-la-Rousse, Taulignan, Teyssières, La Touche, Tulette, Valouse, Venterol, Vesc, Vinsobres,

—	departement Gard: Pont-Saint-Esprit, Saint-Paulet-de-Caisson,

—

departement Vaucluse: Bollène, Buisson, Cairanne, Entrechaux, Faucon, Gigondas, Grillon, Lagarde-Paréol, Lamotte-du-Rhône, Lapalud, Montdragon, Mornas, Puyméras, Rasteau, Richerenche, Roaix, Sablet, Séguret, Saint-Marcellin-lès-Vaison, Saint-Romain-en-Viennois, Saint-Roman-de-Malegarde, Sainte-Cécile-les-Vignes, Travaillan, Vacqueyras, Vaison-la-Romaine, Valréas, Villedieu, Violès, Visan.

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu možno uvádzať názov väčšej zemepisnej jednotky „Vignobles de la Vallée du Rhône“ podľa podmienok uvedených v dohode podpísanej medzi relevantnými organizáciami výrobcov.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-f57bb70c-e0a8-44c0-bc75-3aeca81c658d

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/28

(2023/C 49/12)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Cabernet d’Anjou“

PDO-FR-A1005-AM02

Dátum oznámenia: 11. 11. 2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Úradný zemepisný kódex

Aktualizovali sa obce v zemepisnej oblasti a oblasti v bezprostrednej blízkosti podľa úradného zemepisného kódexu.

Táto aktualizácia nemá vplyv na rozsah vymedzenej zemepisnej oblasti.

Jednotný dokument sa mení v bodoch 6 a 9.

2. Vymedzená pozemková oblasť

Doplnili sa dátumy, ku ktorým príslušný vnútroštátny orgán schválil zmenu vymedzenej pozemkovej oblasti v rámci zemepisnej oblasti výroby. Vymedzenie pozemkov spočíva v tom, že sa v rámci zemepisnej oblasti výroby určia pozemky vhodné na výrobu vína s chráneným označením pôvodu.

Táto zmena nemá vplyv na jednotný dokument.

3. Vzdialenosť medzi krami

Minimálna vzdialenosť medzi krami v tom istom rade sa zmenšuje z 1 m na 0,90 m.

Cieľom tejto zmeny je umožniť zvýšenie hustoty výsadby viniča bez zmeny vzdialenosti medzi radmi.

Doplnilo sa aj osobitné ustanovenie pre vinič vysadený na svahoch so sklonom väčším ako 10 %, v prípade ktorého je povolená minimálna vzdialenosť medzi krami 0,80 m.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

4. Pravidlá rezu

Pravidlá rezu sa zjednotili s označeniami z oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

5. Súvislosť

Súvislosť sa mení tak, že odkaz na rok 2018 sa nahrádza odkazom na rok 2021 a v dôsledku zlúčenia niektorých obcí sa mení ich počet.

Jednotný dokument sa mení v bode 8.

6. Prechodné opatrenia

Vypúšťajú sa prechodné opatrenia, ktorých platnosť sa skončila.

V nadväznosti na nové vymedzenie pozemkov v niektorých obciach sa doplnilo prechodné opatrenie.

Jednotný dokument sa nemení.

7. Označovanie

Pravidlá označovania sa spresnili a zosúladili v rámci označení oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Jednotný dokument sa mení v bode 9.

8. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

9. Redakčné zmeny

V špecifikácii sa vykonalo niekoľko redakčných zmien.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Cabernet d'Anjou

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

4. Opis vína (vín)

STRUČNÝ OPIS

Tiché ružové vína, ktoré majú tieto analytické vlastnosti: Vína musia mať minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %. Obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) vo vínach po fermentácii je väčší alebo rovný 10 gramom na liter. Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %. Obsah prchavých kyselín, celkový obsah kyselín a celkový obsah oxidu siričitého stanovujú predpisy Spoločenstva, ale každá nebalená dávka vína, na ktorú možno uplatniť označenie „skoré“ alebo „nové“, má obsah prchavých kyselín nižší ako alebo rovný 10,2 miliekvivalentu na liter. Vína obsahujú skvasiteľné cukry a majú vyššiu alebo nižšiu cukornatosť. Intenzívne arómy svedčia o osobitosti týchto odrôd. Výrazne sa však prejavuje ovocie (broskyňa, jahoda, citrusové plody atď.). V ústach sa vyznačujú dômyselnou vyváženosťou medzi sviežosťou a guľatosťou. Majú intenzívnu aromatickú perzistenciu.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	10
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

1. Hustota výsadby – vzdialenosť

Pestovateľské postupy

Minimálna hustota výsadby viniča je 4 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie byť väčšia ako 2,50 m a vzdialenosť medzi krami v jednom rade nesmie byť menšia ako 0,90 m.

Na pozemky vinohradov s hustotou výsadby viniča menšou ako 4 000 krov na hektár, ale väčšou ako alebo rovnou 3 300 krom na hektár sa z hľadiska úrody vzťahuje právo na chránené označenie pôvodu, ak sa dodržia ustanovenia týkajúce sa pravidiel vyväzovania výhonkov a výšky lístia stanovené v tejto špecifikácii. Na týchto pozemkoch nesmie byť vzdialenosť medzi radmi viniča väčšia ako 3 m a vzdialenosť medzi krami viniča v jednom rade nesmie byť menšia ako 1 m.

2. Pravidlá rezu

Pestovateľské postupy

Používa sa krátky, dlhý alebo zmiešaný rez. Rez viniča sa vykonáva najviac na 12 očiek na ker. Rez možno vykonávať na dve dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 12.

3. Zavlažovanie

Pestovateľské postupy

Zavlažovanie je zakázané.

4. Osobitný enologický postup

Používanie vinárskeho aktívneho uhlia – samostatne alebo v prípravkoch – je zakázané.

Používanie kúskov dreva je zakázané.

Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13 obj. %.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

5. Výška listovej steny a vyväzovanie

Pestovateľské postupy

Vinohradnícke pozemky s hustotou výsadby viniča menšou ako 4 000 krov na hektár, ale najmenej 3 300 krov na hektár musia navyše spĺňať tieto pravidlá vyväzovania: minimálna výška stĺpikov nad zemou je 1,9 metra, vyväzovanie zahŕňa štyri úrovne drôtov, minimálna výška najvyššieho dvojdrôtia je 1,85 m nad zemou.

5.2. Maximálne výnosy

1.	69 hektolitrov vína na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Všetky kroky výroby vín, na ktoré možno uplatniť chránené označenie pôvodu „Cabernet d’Anjou“, sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti, ktorá zahŕňa územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—

departement Deux-Sèvres: Brion-près-Thouet, Loretz-d’Argenton, Louzy, Plaine-et-Vallées (len pre územie delegovanej obce Oiron), Saint-Cyr-la-Lande, Sainte-Verge, Saint-Martin-de-Mâcon, Saint-Martin-de-Sanzay, Thouars (len pre územie delegovaných obcí Mauzé-Thouarsais, Sainte-Radegonde a bývalej obce Thouars), Tourtenay, Val en Vignes (len pre územie delegovaných obcí Bouillé-Saint-Paul, Cersay a Saint-Pierre-à-Champ),

—

departement Maine-et-Loire: Allonnes, Angers, Antoigné, Artannes-sur-Thouet, Aubigné-sur-Layon, Beaulieu-sur-Layon, Bellevigne-en-Layon, Bellevigne-les-Châteaux, Blaison-Saint-Sulpice, Bouchemaine, Brain-sur-Allonnes, Brissac Loire Aubance (len pre územie delegovaných obcí Alleuds, Brissac-Quincé, Charcé-Saint-Ellier-sur-Aubance, Chemellier, Coutures, Luigné, Saint-Rémy-la-Varenne, Saint-Saturnin-sur-Loire a Vauchrétien), Brossay, Cernusson, Chalonnes-sur-Loire, Champtocé-sur-Loire, Chaudefonds-sur-Layon, Chemillé-en-Anjou (len pre územie delegovaných obcí Chanzeaux, La Jumellière a Valanjou), Cizay-la-Madeleine, Cléré-sur-Layon, Le Coudray-Macouard, Courchamps, Denée, Dénezé-sous-Doué, Distré, Doué-en-Anjou, Épieds, Fontevraud-l'Abbaye, Les Garennes sur Loire, Gennes-Val-de-Loire (len pre územie delegovaných obcí Chênehutte-Trèves-Cunault, Gennes, Grézillé, Saint-Georges-des-Sept-Voies a Le Thoureil), Huillé-Lézigné (len pre územie delegovanej obce Huillé), Ingrandes-Le Fresne sur Loire (len pre územie bývalej obce Ingrandes), Jarzé Villages (len pre územie delegovanej obce Lué-en-Baugeois), Louresse-Rochemenier, Lys-Haut-Layon, Mauges-sur-Loire (len pre územie delegovaných obcí La Chapelle-Saint-Florent, Le Mesnil-en-Vallée, Montjean-sur-Loire, La Pommeraye, Saint-Florent-le-Vieil, Saint-Laurent-de-la-Plaine a Saint-Laurent-du-Mottay), Mazé-Milon (len pre územie delegovanej obce Fontaine-Milon), Montilliers, Montreuil-Bellay, Montsoreau, Mozé-sur-Louet, Mûrs-Erigné, Orée d'Anjou (len pre územie delegovaných obcí Bouzillé, Champtoceaux, Drain, Landemont, Liré a La Varenne), Parnay, Passavant-sur-Layon, La Possonnière, Le Puy-Notre-Dame, Rives-de-Loir-en-Anjou (len pre územie delegovanej obce Villevêque), Rochefort-sur-Loire, Rou-Marson, Sainte-Gemmes-sur-Loire, Saint-Georges-sur-Loire, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Just-sur-Dive, Saint-Macaire-du-Bois, Saint-Melaine-sur-Aubance, Saumur, Savennières, Soulaines-sur-Aubance, Souzay-Champigny, Terranjou, Tuffalun, Turquant, Les Ulmes, Val-du-Layon, Varennes-sur-Loire, Varrains, Vaudelnay,

—	departement Vienne: Berrie, Curçay-sur-Dive, Glénouze, Pouançay, Ranton, Saint-Léger-de-Montbrillais, Saix, Ternay, Les Trois-Moutiers. Kartografická dokumentácia zemepisnej oblasti je sprístupnená na webovom sídle inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité.

7. Muštové odrody

Cabernet franc N

Cabernet-Sauvignon N

8. Opis súvislostí

8.1.

1. Informácie o zemepisnej oblasti

a) Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť sa rozprestiera na dvoch veľkých geologických celkoch, pričom vinohrad zaberá najmä svahy riek a niektoré plošiny: na západe sa predkambrické a paleozoické podložie pripája k Armorickému masívu; na východe mezozoické a kenozoické podložie Parížskej panvy pokrýva starobylé podložie. Táto geologická osobitosť odlišuje západnú časť zemepisnej oblasti, ktorá sa vyznačuje výskytom bridlíc, najmä kryštalických a miestne sa nazýva „Anjou noir“ (Čierny Anjou), od východnej časti zemepisnej oblasti, ktorá sa vyznačuje výskytom kriedových tufov (Saumur) a miestne sa nazýva „Anjou blanc“ (Biely Anjou).

Pôda na pozemkoch vymedzených na zber hrozna má pôvod v rôznych geologických útvaroch. Hoci sa tieto pôdy rôznia, vo všeobecnosti sú chudobné a majú neveľké zásoby vody. Vyznačujú sa aj dobrými tepelnými vlastnosťami.

Zemepisná oblasť je charakteristická miernym oceánskym podnebím s pomerne malými teplotnými rozdielmi vzhľadom na relatívnu blízkosť Atlantického oceánu na jednej strane, na úlohu tepelného regulátora, ktorú zohráva rieka Loire a jej prítoky na strane druhej a napokon umiestnenie vinohradu na stráňach. Často sa hovorí o „douceur angevine“ (miernosti regiónu Anjou), ktorá sa prejavuje najmä v zime, počas dlhej jari a na jeseň, zatiaľ čo v letnom období prevládajú veľmi vysoké teploty. Členité terény orientované na severozápad/juhovýchod plnia ochrannú úlohu pred západnými vetrami, ktoré často prinášajú vlhkosť. Zemepisná oblasť má preto málo zrážok a využíva priaznivý vplyv južného vetra Föhn. Vďaka vyšším členitým terénom v Choletais a Mauges je chránená pred oceánskou vlhkosťou. Ročné zrážky sa pohybujú okolo 585 milimetrov, pričom v Choletais je to takmer 800 milimetrov.

b) Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Nepretržitá existencia vinohradu v oblasti Anjou je potvrdená od 1. storočia nášho letopočtu. Vinohradom sa tu darí, ako o tom svedčí týchto niekoľko riadkov z básne od Apollónia (6. storočie): „Neďaleko Bretónska leží na skale mesto, bohaté vďaka bohyni Ceres a bohovi Bakchovi, ktorého názov pochádza z gréckeho mena Andégave (Angers).“ Hoci sa vinohrad v Anjou rozvíjal pod záštitou kláštorov priamo na brehoch Loiry a v okolí mesta Angers počas celého stredoveku, dobrú povesť si získal najmä od 12. a 13. storočia. Vďaka vplyvu kráľovstva Henricha II a Eleonóry Akvitánskej sa „víno z Anjou“ dostáva na tie najvýznamnejšie stoly.

Rozmach výroby vína nastáva od 16. storočia vďaka príchodu holandských obchodníkov, ktorí hľadajú vína pre svoju krajinu a kolónie. Holanďania sa ním hojne zásobujú a v 18. storočí obchod prekvitá až natoľko, že sa v rámci podpory prepravy na rieke Layon, ktorá preteká touto zemepisnou oblasťou, vybuduje kanál. Vynikajúca povesť „vín z Anjou“ však vyvolávala chamtivosť a zaviedli sa mnohé dane (poplatok na prehradenie, za balenie, za predaj vína, za osminu, za prevoz atď.), ktoré mali nepriaznivé dôsledky pre obchod. Počas plienenia za občianskej vojny v departemente Vendée bol vinohrad zničený. Prosperita sa obnovuje počas 19. storočia. V roku 1881 sa vinohrad rozprestiera na ploche 45 000 hektárov, z toho 10 000 hektárov sa zachovalo aj po invázii fyloxéry v roku 1893.

8.2.

„Anjou“ vďačí za svoju povesť hlavne výrobe bielych vín pochádzajúcich z odrody Chenin B. Pestovanie odrody Cabernet franc N a onedlho odrody Cabernet-Sauvignon N sa však po kríze spôsobenej fyloxérou rozmáha. Na začiatku 20. storočia sa vinifikácia orientuje najmä na výrobu tzv. rouget, čo je miestny názov ľahkého vína podávaného v kaviarňach. Ide o prvú fázu premeny vinohradu v regióne Anjou. V spojení s odrodami Grolleau N a Grolleau gris G, z ktorých sa vyrábajú vína typu „clairet“ a slabo sfarbené vína, ako aj odrodami Gamay N a Pineau d’Aunis N nastáva rozvoj dôležitej výroby emblematických ružových vín, ktoré sú známe a uznávané pod chráneným označením pôvodu „Cabernet d’Anjou“ a „Rosé d’Anjou“. Druhá fáza tejto premeny sa opiera o skúsenosť, ktorú nadobudli výrobcovia pri obhospodarovaní tejto skupiny rastlín. Pozorovanie a analýza optimálneho súladu medzi odrodou a miestami jej výsadby, zhodnotenie potenciálu úrody hrozna a ovládanie vinárskych techník viedli od 60. rokov 20. storočia k rozvoju výroby červených vín.

2. Údaje o kvalite a vlastnostiach výrobkov

Ružové vína obsahujú skvasiteľné cukry a majú vyššiu alebo nižšiu cukornatosť. Ich aromatický prejav je intenzívny, pričom sa v každom z týchto vín odrážajú osobitosti ich vlastných odrôd. Výrazne sa však prejavuje ovocie (broskyňa, jahoda, citrusové plody atď.). V ústach sa vyznačujú dômyselnou vyváženosťou medzi sviežosťou a guľatosťou. Majú intenzívnu aromatickú perzistenciu.

3. Príčinný vzťah

Spojenie severného vinohradu zasadeného do špecifickej krajiny, mierneho podnebia a originálnych geologických a pôdnych podmienok dodáva vínam chuťovú jedinečnosť, ktorá sa prejavuje v sviežosti vín.

Rôznorodosť vinohradníckych oblastí s rôznymi geologickými a pôdnymi podmienkami umožnila pestovateľom nájsť pre každú odrodu hrozna, ktorá sa tu nachádza, optimálne podmienky vyjadrenia. Vinári pozorujú a analyzujú správanie svojho viniča, vďaka čomu dokážu určiť správne umiestnenie vinohradu. Zatiaľ čo odrody viniča Grolleau N, Grolleau gris G alebo Pineau d’Aunis N rastú na pahorkoch a pieskovo-štrkových plošinách a sú vhodné na výrobu ružových vín s ovocnou arómou, odrody Cabernet franc N a Cabernet-Sauvignon N obľubujú plytké alebo hnedé pôdy a regulovaný prísun vlahy a umožňujú výrobu guľatých ružových vín s dobrou aromatickou perzistenciou.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre pestovanie viniča a výrobu vín, na ktoré možno uplatniť chránené označenie pôvodu „Cabernet d’Anjou“, tvorí územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—	departement Indre-et-Loire: Saint-Nicolas-de-Bourgueil,

—	departement Loire-Atlantique: Ancenis-Saint-Géréon (len pre územie delegovanej obce Ancenis), Le Loroux-Bottereau, Le Pallet, La Remaudière, Vair-sur-Loire (en pre územie delegovanej obce Anetz), Vallet,

—	departement Maine-et-Loire: Orée d'Anjou (en pre územie delegovanej obce Saint-Laurent-des-Autels), Saint-Martin-du-Fouilloux.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Chránené označenie pôvodu sa môže doplniť označením „skoré“ alebo „nové“ podľa ustanovení stanovených v špecifikácii.

Názov chráneného označenia pôvodu môže byť doplnený zemepisným označením „Val de Loire“ v súlade s pravidlami stanovenými v špecifikácii. Zemepisné označenie „Val de Loire“ musí byť uvedené písmom, ktorého veľkosť na výšku ani na šírku nesmie presahovať dve tretiny veľkosti znakov tvoriacich názov chráneného označenia pôvodu.

Na vínach s označením „skoré“ alebo „nové“ musí byť povinne uvedený ročník.

Vína môžu na svojich etiketách uvádzať názov užšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že – ide o miestny názov zapísaný v katastri, – figuruje vo vyhlásení o úrode. Písmo používané pri uvádzaní tejto katastrálnej jednotky nesmie byť vyššie, širšie ani hrubšie ako polovica veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-cea1d3f7-577f-445e-9e58-b708a8d13eb8

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/35

(2023/C 49/13)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Anjou“

PDO-FR-A0820-AM03

Dátum oznámenia: 11.11.2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Úradný zemepisný kódex

Aktualizovali sa obce v zemepisnej oblasti a oblasti v bezprostrednej blízkosti podľa úradného zemepisného kódexu.

Táto aktualizácia nemá vplyv na rozsah vymedzenej zemepisnej oblasti.

Jednotný dokument sa mení v bodoch 6 a 9.

2. Vymedzená pozemková oblasť

Uvedená zmena sa netýka jednotného dokumentu.

3. Sceľovanie

Pravidlá sceľovania červených vín týkajúce sa doplnkových odrôd Grolleau a Pineau d'Aunis sa zmenili tak, aby sa uprednostnila odroda Grolleau, ktorá má zaujímavé vlastnosti, najmä v kontexte zmeny klímy.

Jednotný dokument sa nemení.

4. Vzdialenosť medzi krami

Minimálna vzdialenosť medzi krami v jednom rade sa zmenšuje z 1 m na 0,90 m.

Cieľom tejto zmeny je umožniť zvýšenie hustoty výsadby viniča bez zmeny vzdialenosti medzi radmi.

Doplnilo sa aj osobitné ustanovenie pre vinič vysadený na svahoch so sklonom väčším ako 10 %, v prípade ktorého je povolená minimálna vzdialenosť medzi krami 0,80 m.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

5. Pravidlá rezu

Pravidlá rezu sa zjednotili s označeniami z oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

6. Enologické aktívne uhlie

V prípade šumivých ružových vín sa ruší zákaz používania enologického aktívneho uhlia.

V prípade šumivých bielych a ružových vín sa ruší zákaz používania kúskov dreva.

Táto zmena umožní v prípade potreby ošetrenie určitých kontaminácií a prispeje k zlepšeniu štruktúry základných vín určených na druhotné kvasenie vo fľaši.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

7. Súvislosť

Súvislosť sa mení tak, že odkaz na rok 2018 sa nahrádza odkazom na rok 2021 a v dôsledku zlúčenia niektorých obcí sa mení ich počet.

Jednotný dokument sa mení v bode 8.

8. Prechodné opatrenia

Vypúšťajú sa prechodné opatrenia, ktorých platnosť sa skončila.

V nadväznosti na nové vymedzenie pozemkov v niektorých obciach sa doplnilo prechodné opatrenie.

Jednotný dokument sa nemení.

9. Označovanie

Pravidlá označovania sa spresnili a zosúladili v rámci označení oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Jednotný dokument sa mení v bode 9.

10. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

11. Redakčné úpravy

V špecifikácii sa vykonalo niekoľko redakčných úprav.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Anjou

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

5.	Akostné šumivé víno

4. Opis vína (vín)

1. Tiché biele vína

STRUČNÝ OPIS

Tieto vína majú: – minimálny prirodzený obsah alkoholu 11 obj. %, – pri suchých vínach obsah skvasiteľných cukrov po fermentácii najviac 3 g/l, ktorý sa môže zvýšiť na najviac 8 g/l, ak celková kyslosť vyjadrená v gramoch kyseliny vínnej na jeden liter nie je nižšia ako obsah skvasiteľných cukrov o viac ako 2 g/l. Celkový obsah alkoholu vo vínach nesmie po obohatení prekročiť 12,5 obj. %. Obsah prchavých kyselín, celková kyslosť a celkový obsah oxidu siričitého zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ. Tiché biele vína sú vo všeobecnosti suché vína, ale niekedy môžu obsahovať skvasiteľné cukry a môžu sa označovať ako „demi-sec“ (polosuché), „moelleux“ (polosladké) alebo „doux“ (sladké). Ich aromatický prejav je vo všeobecnosti intenzívny, odhaľujúci arómy kvetov (hloh, orgován, lipa, verbena, harmanček atď.) a ovocnejšie tóny (citrusy, slivka, hruška, sušené ovocie atď.). Chuť je guľatá, plná, v závere svieža a jemná.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	9,5
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

2. Tiché červené vína

STRUČNÝ OPIS

Vína majú: – minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %, – obsah skvasiteľných cukrov po fermentácii najviac 3 g/l, – v prípade vín s označením „gamay“ doplneným prívlastkom „primeur“ alebo „nouveau“ je obsah skvasiteľných cukrov po fermentácii najviac 2 g/l. Malolaktická fermentácia je u červených vín povinne ukončená. Obsah kyseliny jablčnej v červenom víne uvádzanom na trh v sudoch alebo vo víne vo fáze balenia predstavuje najviac 0,4 g/l. Celkový obsah alkoholu vo vínach nesmie po obohatení prekročiť 12,5 obj. %. Obsah prchavých kyselín, celková kyslosť a celkový obsah oxidu siričitého zodpovedajú hodnotám stanoveným v predpisoch EÚ, ale každá nebalená šarža vína, ktorú možno označiť prívlastkom „primeur“ alebo „nouveau“, má obsah prchavých kyselín najviac 10,2 miliekvivalentu na liter. Červené vína musia vyzrievať aspoň do 15. januára roku nasledujúceho po roku zberu. Tiché červené vína sa vyznačujú dobrou tanínovou štruktúrou. Ich aromatický prejav je pomerne intenzívny a evokuje najmä tóny červeného ovocia. Ich štruktúra je zreteľná, dominovať však musí ľahkosť. Tieto lahodné vína sú určené na degustáciu do troch rokov od zberu. Červené vína s označením „gamay“ sú svieže, živé a lahodné. Majú typické, najčastejšie ovocné arómy. Všeobecne sú cenené ako mladé vína.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

3. Šumivé vína

STRUČNÝ OPIS

Šumivé vína sú biele alebo ružové. Základné vína určené na výrobu šumivých bielych a ružových vín majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %. Základné vína určené na výrobu šumivých vín, ktoré neboli nijako obohacované, majú maximálny skutočný obsah alkoholu najviac 12 obj. %. Základné vína, ktoré neboli nijako obohacované, majú obsah skvasiteľných cukrov (glukózy + fruktózy) najviac 24 gramov na liter. Základné vína, ktoré boli obohacované, majú obsah skvasiteľných cukrov (glukózy + fruktózy) najviac 5 gramov na liter. V prípade základných vín určených na výrobu šumivých bielych a ružových vín, ktoré boli obohacované, nesmie celkový obsah alkoholu prekročiť 11,6 obj. %. V prípade vín po druhotnom kvasení a pred pridaním expedičného likéru nesmie celkový obsah alkoholu po obohatení prekročiť 13 obj. %. Obsah prchavých kyselín, celková kyslosť a celkový obsah oxidu siričitého zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ. Šumivé vína sú biele alebo ružové. Vyznačujú sa jemnosťou, ktorá je prítomná nielen pri perlení, ale aj v aromatickom prejave a v štruktúre chuti.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

1. Hustota výsadby – vzdialenosť

Pestovateľské postupy

2. Pravidlá rezu

Pestovateľské postupy

Používa sa krátky, dlhý alebo zmiešaný rez:

—

tiché biele vína (všetky odrody), tiché červené vína (odrody Cabernet Franc N, Cabernet-Sauvignon N, Gamay N, Pineau d’Aunis N): Rez viničov sa vykonáva najviac na 12 očiek na jednu rastlinu. Rez možno vykonávať na dve dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 12.

—	Tiché červené vína (odroda Grolleau N): Rez viničov sa vykonáva najviac na 10 očiek na jednu rastlinu. Rez možno vykonávať na dve dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 12.

—	biele a ružové šumivé vína (odrody Chenin B, Gamay N, Grolleau G, Grolleau N, Pineau d’Aunis N): Rez viničov sa vykonáva najviac na 12 očiek na jednu rastlinu.

Rez možno vykonávať na štyri dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 12.

3. Pravidlá rezu

Pestovateľské postupy

Používa sa krátky, dlhý alebo zmiešaný rez:

—	biele a ružové šumivé vína (odrody Cabernet Franc N, Cabernet-Sauvignon N, Chardonnay B, Sauvignon B): Rez viničov sa vykonáva najviac na 14 očiek na jednu rastlinu.

4. Zavlažovanie

Pestovateľské postupy

Zavlažovanie je zakázané.

5. Obohacovanie

Osobitný enologický postup

V prípade červených vín sa povoľujú subtraktívne techniky obohacovania a maximálna úroveň čiastočnej koncentrácie v porovnaní s použitým objemom je stanovená na 10 %.

Celkový obsah alkoholu v tichých vínach nesmie po obohatení prekročiť 12,5 obj. %.

Základné vína určené na výrobu šumivých bielych a ružových vín, ktoré boli obohacované, majú obsah skvasiteľných cukrov ≤ 5 g/l a celkový obsah alkoholu ≤ 11,6 obj. %.

6. Používanie drevených čipsov

Osobitný enologický postup

V prípade tichých bielych vín je použitie drevených čipsov zakázané.

V prípade červených vín a šumivých vín je použitie drevených čipsov zakázané s výnimkou etapy vinifikácie.

Základné vína určené na výrobu ružových šumivých vín sa môžu získavať maceráciou alebo metódou „saignée“.

Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

7. Výška listovej steny a vyväzovanie

Pestovateľské postupy

Vinohradnícke pozemky s hustotou výsadby viniča menšou ako 4 000 krov na hektár, ale najmenej 3 300 krov na hektár musia navyše spĺňať tieto pravidlá vyväzovania: minimálna výška stĺpikov nad zemou je 1,90 metra, vyväzovanie zahŕňa štyri úrovne drôtov, minimálna výška vrchného drôtu je 1,85 metra nad zemou.

5.2. Maximálne výnosy

1. Tiché biele vína

65 hektolitrov vína na hektár

2. Tiché červené vína

65 hektolitrov vína na hektár

3. Biele a ružové šumivé vína

76 hektolitrov vína na hektár

4. Vína s označením „gamay“

72 hektolitrov vína na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Všetky kroky výroby vín, na ktoré možno uplatniť chránené označenia pôvodu „Anjou“, „Cabernet d’Anjou“ a „Rosé d’Anjou“, sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti, ktorá zahŕňa územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—

departement Deux-Sèvres: Brion-près-Thouet, Loretz-d’Argenton, Louzy, Plaine-et-Vallées (len pre územie delegovanej obce Oiron), Saint-Cyr-la-Lande, Sainte-Verge, Saint-Martin-de-Mâcon, Saint-Martin-de-Sanzay, Thouars (len pre územie delegovaných obcí Mauzé-Thouarsais, Sainte-Radegonde a de l’ancienne commune de Thouars), Tourtenay, Val en Vignes (len pre územie delegovaných obcí Bouillé-Saint-Paul, Cersay a Saint-Pierre-à-Champ),

—

—	departement Vienne: Berrie, Curçay-sur-Dive, Glénouze, Pouançay, Ranton, Saint-Léger-de-Montbrillais, Saix, Ternay, Les Trois-Moutiers.

Kartografická dokumentácia zemepisnej oblasti je sprístupnená na webovom sídle inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité.

Všetky kroky výroby vín, na ktoré možno uplatniť označenie „gamay“, sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti, ktorá zahŕňa územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—

departement Deux-Sèvres: Brion-près-Thouet, Loretz-d’Argenton, Louzy, Saint-Cyr-la-Lande, Sainte-Verge, Saint-Martin-de-Sanzay, Thouars (len pre územie delegovaných obcí Mauzé-Thouarsais, Sainte-Radegonde a bývalej obce Thouars), Val en Vignes (len pre územie delegovaných obcí Bouillé-Saint-Paul, Cersay a Saint-Pierre-à-Champ),

—

departement Maine-et-Loire: Allonnes, Angers, Aubigné-sur-Layon, Beaulieu-sur-Layon, Bellevigne-en-Layon, Blaison-Saint-Sulpice, Bouchemaine, Brain-sur-Allonnes, Brissac Loire Aubance (len pre územie delegovaných obcí Alleuds, Brissac-Quincé, Charcé-Saint-Ellier-sur-Aubance, Chemellier, Coutures, Luigné, Saint-Rémy-la-Varenne, Saint-Saturnin-sur-Loire a Vauchrétien), Cernusson, Chalonnes-sur-Loire, Champtocé-sur-Loire, Chaudefonds-sur-Layon, Chemillé-en-Anjou (len pre územie delegovaných obcí Chanzeaux, La Jumellière et Valanjou), Cléré-sur-Layon, Denée, Dénezé-sous-Doué, Doué-en-Anjou (len pre územie delegovaných obcí Brigné, Concourson-sur-Layon, Doué-la-Fontaine, Forges, Montfort, Saint-Georges-sur-Layon a Les Verchers-sur-Layon), Les Garennes sur Loire, Gennes-Val-de-Loire (len pre územie delegovaných obcí Chênehutte-Trèves-Cunault, Gennes, Grézillé, Saint-Georges-des-Sept-Voies a Le Thoureil), Huillé-Lézigné (len pre územie delegovanej obce Huillé), Ingrandes-Le Fresne sur Loire (len pre územie delegovanej obce Ingrandes), Jarzé Villages (len pre územie delegovanej obce Lué-en-Baugeois), Louresse-Rochemenier, Lys-Haut-Layon, Mauges-sur-Loire (len pre územie delegovaných obcí La Chapelle-Saint-Florent, Le Mesnil-en-Vallée, Montjean-sur-Loire, La Pommeraye, Saint-Florent-le-Vieil, Saint-Laurent-de-la-Plaine a Saint-Laurent-du-Mottay), Mazé-Milon (len pre územie delegovanej obce Fontaine-Milon), Montilliers, Mozé-sur-Louet, Mûrs-Erigné, Orée d'Anjou (len pre územie delegovaných obcí Bouzillé, Champtoceaux, Drain, Landemont, Liré a La Varenne), Passavant-sur-Layon, La Possonnière, Rives-de-Loir-en-Anjou (len pre územie delegovanej obce Villevêque), Rochefort-sur-Loire, Sainte-Gemmes-sur-Loire, Saint-Georges-sur-Loire, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Macaire-du-Bois, Saint-Melaine-sur-Aubance, Savennières, Soulaines-sur-Aubance, Terranjou, Tuffalun, Val-du-Layon, Varennes-sur-Loire.

Kartografická dokumentácia zemepisnej oblasti je sprístupnená na webovom sídle inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité.

7. Muštové odrody

Cabernet Franc N

Cabernet-Sauvignon N

Chenin B

Gamay N

Grolleau N

Grolleau Gris G

Pineau d'Aunis N

8. Opis súvislostí

8.1. Tiché vína

Historicky sa zemepisná oblasť spája s bývalou provinciou Anjou, pričom v roku 2021 sa rozprestiera hlavne v južnej polovici departementu Maine-et-Loire (68 obcí) a v severných oblastiach departementov Deux-Sèvres (11 obcí) a Vienne (9 obcí). Niekoľko „ostrovčekov“ sa zachovalo na severe departementu Maine-et-Loire ako pozostatky z obdobia, keď sa vinič pestoval v celom departemente.

8.2. Vins tranquille

Pozorovanie a analýza optimálneho súladu medzi odrodou a miestami jej výsadby, zhodnotenie potenciálu úrody hrozna a ovládanie vinárskych techník viedli od 60. rokov 20. storočia k rozvoju výroby červených vín.

Produkciu tichých vín s chráneným označením pôvodu „Anjou“ tvoria biele, ružové a červené vína.

Biele víno je vo všeobecnosti suché, ale niekedy môže obsahovať skvasiteľné cukry a môže sa označovať ako „demi-sec“ (polosuché), „moelleux“ (polosladké) alebo „doux“ (sladké). Jeho aromatický prejav je vo všeobecnosti intenzívny, odhaľujúci arómy kvetov (hloh, orgován, lipa, verbena, harmanček atď.) a ovocnejšie tóny (citrusy, slivka, hruška, sušené ovocie atď.). Jeho chuť je guľatá, plná, v závere svieža a jemná.

Červené vína sa vyznačujú dobrou tanínovou štruktúrou. Ich aromatický prejav je pomerne intenzívny a evokuje najmä tóny červeného ovocia. Ich štruktúra je zreteľná, dominovať však musí ľahkosť. Tieto lahodné vína sú určené na degustáciu do troch rokov od zberu.

Červené vína s označením „gamay“ sú svieže, živé a lahodné. Majú typické, najčastejšie ovocné arómy. Všeobecne sú cenené ako mladé vína.

Rôznorodosť vinohradníckych oblastí s rôznymi geologickými a pôdnymi podmienkami umožnila pestovateľom nájsť pre každú odrodu hrozna, ktorá sa tu nachádza, optimálne podmienky vyjadrenia. Vinári pozorujú a analyzujú správanie svojho viniča, vďaka čomu dokážu určiť správne umiestnenie vinohradu. Pokiaľ ide o odrodu Chenin B, oblasť Anjou ako celok jej umožňuje vyjadriť hlavné vlastnosti v prípade suchého bieleho vína, slnečné stráne orientované na juh jej zas umožňujú prejaviť komplexnosť u vína s pokročilejšou zrelosťou a ak sú v závere jesene priaznivé klimatické podmienky, môže byť táto odroda zdrojom polosladkých alebo sladkých vín.

Zatiaľ čo odrody viniča Grolleau N, Grolleau gris G alebo Pineau d’Aunis N rastú na pahorkoch a pieskovo-štrkových plošinách a sú vhodné na výrobu ružových vín s ovocnou arómou, odrody Cabernet franc N a Cabernet-Sauvignon N obľubujú plytké alebo hnedé pôdy a regulovaný prísun vlahy a umožňujú výrobu guľatých ružových vín s dobrou aromatickou perzistenciou alebo červených vín, ktorých mierna zemitosť sa zjemňuje krátkym obdobím dozrievania stanoveným v špecifikácii.

A napokon odrode Gamay N sa darí na pozemkoch s pôdami vyvinutými na predkambrických horninách v srdci oblasti „Anjou noir“, okrem oblasti „Anjou blanc“, ako o tom svedčí zemepisná jednotka, ktorá je v rámci zemepisnej oblasti vymedzená konkrétnejšie v špecifikácii pre červené vína s označením „gamay“.

Know-how výrobcov nadobudnuté skúsenosťami niekoľkých generácií sa premieta aj do výberu technických postupov výroby a sceľovania odrôd v závislosti od cieľa výroby a od ročníka. Rozmanitosť výroby je výhodou pri presadzovaní sa na rôznych trhoch. Nielen na vnútroštátnej úrovni, kde tieto vína vyhľadávajú najmä obyvatelia mesta Angers a jeho okolia alebo francúzskych bretónskych a normandských regiónov, ale aj za štátnymi hranicami, keďže vína nesúce chránené označenia pôvodu „Anjou“, „Cabernet d'Anjou“ a „Rosé d'Anjou“ sa významnou mierou podieľajú na postavení regiónu „Val de Loire“ ako siedmeho najväčšieho francúzskeho vývozcu.

8.3. Šumivé vína

Výroba šumivých vín vychádza z historickej výroby tichých bielych vín. V 15. storočí si výrobcovia všimli, že víno, ktoré naplnili do fliaš v zime, po druhotnom kvasení, ktoré je spojené s návratom prvého tepla, perlí, pričom si zachováva svoju aromatickú jemnosť. Zvládnutie druhotného kvasenia vo fľaši buď zo skvasiteľných cukrov čiastočne prekvaseného muštu alebo pridaním tirážneho likéru viedlo najskôr k výrobe „perlivých“ vín a na začiatku 19. storočia prispelo k rozvoju výroby šumivých vín, čomu napomohla existencia veľkých pivníc vyhĺbených v kriedovom tufe, v ktorých sa vína môžu uchovávať a nechávať zrieť pri nízkej a konštantnej teplote.

Šumivé vína sa vyznačujú jemnosťou, ktorá je prítomná nielen pri perlení, ale aj v aromatickom prejave a v štruktúre chuti.

Výroba šumivých vín zapadá do rovnakého kontextu. Výrobcovia zistili, že vína naplnené do fliaš a uchovávané v pivnici mohli prejsť na konci zimy ďalšou fermentáciou. Empirické osvojenie si tohto „spontánneho druhotného kvasenia“ viedlo najskôr k výrobe „perlivých“ vín, a to najmä z odrody Chenin B. Táto neskorá odroda dodáva vlastnosti, sviežosť a jemné arómy, vďaka ktorým sa zvlášť hodí na výrobu šumivých vín. Tieto zručnosti sa uplatňovali od začiatku 19. storočia, najmä na podnet Jeana-Baptista Ackermana, keď sa na výrobu šumivých vín začalo využívať „druhotné kvasenie vo fľaši“.

Osobitná pozornosť sa venuje zberu. Zberom sa zaručuje optimálna zrelosť a správna vyváženosť medzi cukrom a kyslosťou, ktorá je nevyhnutná na zaručenie sviežosti, správne druhotné kvasenie a dobrý potenciál starnutia. Výrobu týchto vín, ktorá si vyžaduje rozsiahle skladovacie priestory a manipuláciu v ideálnych podmienkach, pokiaľ ide o svetlo, vlhkosť vzduchu a teplotu, pozitívne ovplyvňuje aj prítomnosť podzemných pivníc, najmä v srdci oblasti „Anjou blanc“. Uvedené prísne pravidlá a technické postupy boli použité pri modrých odrodách viniča, takže sa pri väčšej tajnosti vyrábali ružové šumivé vína.

Vďaka viac než storočným skúsenostiam majú dnes výrobcovia šumivých vín dokonale zvládnuté know-how, ktoré využívajú pri vytváraní zloženia svojich cuvée. Vyzrievanie vín na kvasničných kaloch trvajúce najmenej deväť mesiacov prispieva k rozvoju ich komplexnosti.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec

právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky

Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín, ktoré môžu niesť chránené označenia pôvodu „Cabernet d’Anjou“ a „Rosé d’Anjou“, vinifikáciu, výrobu a dozrievanie tichých vín, ktoré môžu niesť chránené označenie pôvodu „Anjou“ a vinifikáciu, výrobu, dozrievanie a balenie šumivých vín, ktoré môžu niesť chránené označenie pôvodu „Anjou“, tvorí územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—	departement Indre-et-Loire: Saint-Nicolas-de-Bourgueil,

—	departement Loire-Atlantique: Ancenis-Saint-Géréon (len pre územie bývalej obce Ancenis), Le Loroux-Bottereau, Le Pallet, La Remaudière, Vair-sur-Loire (len pre územie delegovanej obce Anetz), Vallet,

—	departement Maine-et-Loire: Orée d'Anjou (len pre územie delegovanej obce Saint-Laurent-des-Autels), Saint-Martin-du-Fouilloux.

Oblasť v bezprostrednej blízkosti – označenie „gamay“

Právny rámec

právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky

Oblasť v bezprostrednej blízkosti vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu a výrobu vín, ktoré môžu niesť označenie „gamay“, tvorí územie týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—	departement Deux-Sèvres: Saint-Martin-de-Mâcon, Tourtenay,

—	departement Indre-et-Loire: Saint-Nicolas-de-Bourgueil,

—	departement Loire-Atlantique: Ancenis-Saint-Géréon (len pre územie bývalej obce Ancenis), Le Loroux-Bottereau, Le Pallet, La Remaudière, Vair-sur-Loire (len pre územie delegovanej obce Anetz), Vallet,

—

departement Maine-et-Loire: Antoigné, Artannes-sur-Thouet, Bellevigne-les-Châteaux, Brossay, Cizay-la-Madeleine, Le Coudray-Macouard, Courchamps, Distré, Doué-en-Anjou (len pre územie delegovanej obce Meigné), Épieds, Fontevraud-l’Abbaye, Montreuil-Bellay, Montsoreau, Orée d'Anjou (len pre územie delegovanej obce Saint-Laurent-des-Autels), Parnay, Le Puy-Notre-Dame, Rou-Marson, Saint-Just-sur-Dive, Saint-Martin-du-Fouilloux, Saumur, Souzay-Champigny, Turquant, Les Ulmes, Varrains, Vaudelnay,

—	departement Vienne: Berrie, Curçay-sur-Dive, Glénouze, Pouançay, Ranton, Saint-Léger-de-Montbrillais, Saix, Ternay, Les Trois-Moutiers.

Balenie

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

balenie vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky

Šumivé vína sa vyrábajú výhradne druhotným kvasením vo fľašiach.

Skladovanie vo fľašiach na kaloch nesmie trvať kratšie ako deväť mesiacov.

Šumivé vína sa vyrábajú a uvádzajú na trh vo fľašiach, v ktorých prebehlo druhotné kvasenie, s výnimkou vín predávaných vo fľašiach s objemom najviac 37,5 centilitrov alebo viac ako 150 centilitrov.

Označovanie

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Názov chráneného označenia pôvodu môže byť doplnený zemepisným označením „Val de Loire“ v súlade s pravidlami stanovenými v špecifikácii.

Zemepisné označenie „Val de Loire“ musí byť uvedené písmom, ktorého veľkosť na výšku ani na šírku nesmie presahovať dve tretiny veľkosti znakov tvoriacich názov chráneného označenia pôvodu.

Označenie „gamay“

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Za názvom chráneného označenia pôvodu nasleduje označenie „gamay“ v prípade vín, ktoré spĺňajú osobitné podmienky stanovené pre toto označenie v špecifikácii.

Na etiketách sa označenie „gamay“ musí nachádzať za názvom chráneného označenia pôvodu a uvádza sa písmom rovnakej farby, ktorého výška ani šírka nesmie prekračovať dve tretiny veľkosti písma chráneného označenia pôvodu.

Označenie „gamay“ môže byť doplnené prívlastkom „primeur“ alebo „nouveau“ v prípade vín, ktoré spĺňajú osobitné podmienky stanovené pre tieto označenia v špecifikácii.

Vína s prívlastkom „primeur“ alebo „nouveau“ sa musia označiť ročníkom.

Tiché biele vína

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Pri tichých bielych vínach sa v obchodnej dokumentácii, povoleniach na prevoz a na etikete povinne uvádza prívlastok „demi-sec“ (polosuché), „moelleux“ (polosladké) alebo „doux“ (sladké), ktorý zodpovedá obsahu skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) vo víne, tak ako sa vymedzuje v predpisoch EÚ. Tieto údaje sa musia na etiketách nachádzať v tom istom zornom poli, v ktorom je uvedený názov chráneného označenia pôvodu.

Menšia zemepisná jednotka

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že ide o miestny názov zapísaný v katastri a je uvedený v hlásení o úrode. Písmo používané pri uvádzaní tejto katastrálnej jednotky nesmie byť vyššie, širšie ani hrubšie ako polovica veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-cea1d3f7-577f-445e-9e58-b708a8d13eb8

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/47

(2023/C 49/14)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Crémant de Loire“

PDO-FR-A0391-AM02

Dátum oznámenia: 11.11.2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Úradný zemepisný kódex

Obce zemepisnej oblasti sa aktualizovali v súlade s úradným zemepisným kódexom.

Táto aktualizácia nemá vplyv na rozsah vymedzenej zemepisnej oblasti.

Jednotný dokument sa mení v bode 6.

2. Vymedzená pozemková oblasť

Doplnili sa zasadnutia, na ktorých bolo schválené vymedzenie oblasti.

Cieľom tejto zmeny je doplniť dátum, ku ktorému príslušný vnútroštátny orgán schválil zmenu vymedzenej pozemkovej oblasti v rámci zemepisnej oblasti výroby. Vymedzenie pozemkov spočíva v tom, že sa v rámci zemepisnej oblasti výroby určia pozemky vhodné na výrobu vína s chráneným označením pôvodu.

Uvedená zmena nemá vplyv na jednotný dokument.

3. Vzdialenosť medzi krami

Minimálna vzdialenosť medzi krami v tom istom rade sa zmenšuje z 1 m na 0,90 m.

Cieľom tejto zmeny je umožniť zvýšenie hustoty výsadby viniča bez zmeny vzdialenosti medzi radmi.

Doplnilo sa aj osobitné ustanovenie pre vinič vysadený na svahoch so sklonom väčším ako 10 %, v prípade ktorého je povolená minimálna vzdialenosť medzi krami 0,80 m.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

4. Pravidlá rezu

Pravidlá rezu sa zjednotili s označeniami z oblasti Anjou Saumur v regióne Val de Loire.

Jednotný dokument sa mení v bode 5.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť sa mení tak, že odkaz na rok 2018 sa nahrádza odkazom na rok 2021 a v dôsledku zlúčenia niektorých obcí sa mení ich počet.

Jednotný dokument sa mení v bode 8.

6. Označovanie

Spresnil sa regulačný rámec pre nepovinné údaje.

Jednotný dokument sa mení v bode 9.

7. Prechodné opatrenia

Vypúšťajú sa prechodné opatrenia, ktorých platnosť sa skončila.

Doplnilo sa prechodné opatrenie týkajúce sa obcí, v ktorých bolo vymedzenie pozemkov schválené v novembri 2020.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

8. Redakčné úpravy

V špecifikácii sa vykonalo niekoľko redakčných úprav.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

9. Odkaz na kontrolný orgán

Odkaz na kontrolný orgán sa preformuloval v záujme jeho zosúladenia s formuláciou používanou v iných špecifikáciách výrobkov. Ide o výlučne formálnu zmenu.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov výrobku

Crémant de Loire

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

5.	Akostné šumivé víno

4. Opis vína (vín)

1. Vlastnosti

STRUČNÝ OPIS

Ide o akostné ružové a biele šumivé vína. Vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 9 obj. %. Základné vína, ktoré sa vôbec neobohacovali, majú maximálny prirodzený obsah alkoholu 12 obj. % a maximálny obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) 24 gramov na liter. Základné vína, ktoré sa obohacovali, majú po fermentácii obsah skvasiteľných cukrov (glukózy a fruktózy) menší ako 5 gramov na liter. Pri základných vínach nesmie celkový obsah alkoholu po obohatení prekročiť 11,6 obj. %. Vína majú pred degoržovaním tlak oxidu uhličitého meraný pri teplote 20 °C najmenej 4 bary a po degoržovaní celkový obsah oxidu siričitého maximálne 150 miligramov na liter. Obsah prchavých kyselín a celkový obsah oxidu siričitého zodpovedajú hodnotám stanoveným v predpisoch EÚ. Vo vínach po druhotnom kvasení a pred pridaním expedičného likéru a v prípade obohacovania muštu neprekračuje celkový obsah alkoholu 13 obj. %. Celková kyslosť a obsah prchavých kyselín zodpovedajú hodnotám stanoveným v predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

2. Opis

STRUČNÝ OPIS

Víno „Crémant de Loire“ je prevažne biele a v menšej miere ružové šumivé víno. Vyznačuje sa pravidelným šumením tvoreným radom drobných, jemných a pretrvávajúcich bubliniek. Často evokuje arómy bielych kvetov zmiešané s náznakmi ovocia, ako je broskyňa alebo marhuľa. Jemná a harmonická chuť výrazne spája pocit sviežosti a jemnosti.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

1. Hustota výsadby – vzdialenosť medzi krami (1)

Pestovateľské postupy

Viniče nachádzajúce sa v rámci zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Anjou“: – Minimálna hustota výsadby viniča je 4 000 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie byť väčšia ako 2,50 m a vzdialenosť medzi krami viniča v jednom rade nesmú byť menšie ako 0,90 m. Chránené označenie pôvodu možno uplatniť v prípade úrody z vinohradníckych pozemkov, na ktorých je vzdialenosť medzi krami v tom istom rade menšia ako 0,90 m, ale najmenej 0,80 m a so sklonom svahu väčším ako 10 %. – Vinohradnícke pozemky, na ktorých je hustota výsadby viniča menšia ako 4 000 krov na hektár, ale najmenej 3 300 krov na hektár, pokiaľ ide o ich úrodu, sú oprávnené používať chránené označenie pôvodu za predpokladu, že sú dodržané osobitné ustanovenia špecifikácie výrobku týkajúce sa pravidiel vyväzovania a výšky listovej plochy. Na týchto pozemkoch nesmie byť vzdialenosť medzi radmi viniča väčšia ako 3 m a vzdialenosť medzi krami v jednom rade nesmie byť menšia ako 1 m.

2. Hustota výsadby – vzdialenosť medzi krami (2)

Pestovateľské postupy

b)	Viniče nachádzajúce sa v rámci zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Touraine“: Minimálna hustota výsadby viniča je 4 500 krov na jeden hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie byť väčšia ako 2,10 m a vzdialenosť medzi krami viniča v tom istom rade nesmie byť menšia ako 0,90 m.

c)	Viniče nachádzajúce sa v rámci zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Cheverny“: Minimálna hustota výsadby viniča je 4 500 krov na hektár. Vzdialenosť medzi radmi viniča nesmie presiahnuť 2,10 m. Vzdialenosť medzi krami v tom istom rade sa pohybuje v rozmedzí od 0,90 metra do 1,20 metra.

3. Pravidlá vyväzovania viniča

Pestovateľské postupy

—

Vinice nachádzajúce sa v rámci zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Anjou“: Výška listovej steny sa rovná minimálne 0,6-násobku vzdialenosti medzi radmi, pričom výška listovej steny sa meria medzi spodnou hranicou lístia stanovenou na minimálnu výšku 0,40 metra nad zemou a vrchnou hranicou zaštipnutia zálistkov stanovenou najmenej na 0,20 metra nad najvyšším dvojdrôtím. Vinohradnícke pozemky, na ktorých je hustota výsadby viniča menšia ako 4 000 krov na hektár, ale najmenej 3 300 krov na hektár, musia okrem toho spĺňať tieto pravidlá vedenia viniča: minimálna výška stĺpikov nad zemou je 1,90 metra, konštrukcia na vedenie viniča musí pozostávať zo 4 úrovní drôtov, horný drôt musí byť vo výške aspoň 1,85 metra nad zemou.

—

Viniče nachádzajúce sa v rámci zemepisnej oblasti chráneného označenia pôvodu „Touraine“ a „Cheverny“: Výška listovej plochy sa musí sa rovnať aspoň 0,6-násobku vzdialenosti medzi radmi; meria sa od spodnej hranice listovej plochy (najmenej 0,30 m nad zemou), po hornú hranicu rezu (najmenej 0,20 m nad najvyšším dvojdrôtím).

4. Pravidlá rezu

Pestovateľské postupy

Používa sa krátky, dlhý alebo zmiešaný rez.

Chenin B, Grolleau N, Grolleau gris G, Orbois B a Pineau d’Aunis N: Používa sa rez najviac s 12 očkami na ker. Rez možno vykonávať na štyri dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 12.

Cabernet Franc N, Cabernet-Sauvignon N, Chardonnay B a Pinot Noir N: Používa sa rez najviac so 14 očkami na ker. Rez možno vykonávať na štyri dodatočné očká na ker za predpokladu, že vo fenofáze 11 alebo 12 rozvinutých listov (oddelené púčiky kvetov) je počet rodivých letorastov na ker v danom roku najviac 14.

5. Zavlažovanie

Pestovateľské postupy

Zavlažovanie je zakázané.

6. Zber

Pestovateľské postupy

Vína sa vyrábajú z ručne zozbieraného hrozna. Používanie stroja na zber hrozna je zakázané.

Hrozno sa prepravuje v priepustných nádobách. Nádoby nesmú mať rozmer väčší ako 1,20 × 1,20 m na stranu, pričom hrozno je maximálne do výšky 0,40 m. Čas medzi zberom hrozna a lisovaním nesmie byť dlhší ako 24 hodín.

Osobitný enologický postup

a)	Pri základných vínach nesmie celkový obsah alkoholu po obohatení prekročiť 11,6 obj. %. Vo vínach po druhotnom kvasení a pred pridaním expedičného likéru a v prípade obohacovania muštu neprekračuje celkový obsah alkoholu 13 obj. %.

b)	Okrem vyššie uvedeného ustanovenia musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni Spoločenstva a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

c)	Lisovacie zariadenia musia spĺňať kritériá týkajúce sa príjmu zozbieraného hrozna, lisov a vedenia lisovania, napĺňania lisov, rozdelenia štiav a hygieny tak, ako sa stanovujú v špecifikácií.

Hrozno sa vysype celé do lisu. Základné vína sa získavajú v rozmedzí do 100 litrov muštov na 150 kilogramov spracovaného hrozna.

5.2. Maximálne výnosy

80 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Všetky kroky výroby vín sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti, ktorá zahŕňa územie týchto obcí na základe úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—

departement Deux-Sèvres: Brion-près-Thouet, Loretz-d’Argenton, Louzy, Plaine-et-Vallées (len pre územie delegovanej obce Oiron), Saint-Cyr-la-Lande, Sainte-Verge, Saint-Martin-de-Mâcon, Saint-Martin-de-Sanzay, Thouars (len pre územie delegovaných obcí Mauzé-Thouarsais, Sainte-Radegonde a bývalú obec Thouars), Tourtenay, Val en Vignes (len pre územie delegovaných obcí Bouillé-Saint-Paul, Cersay a Saint-PierreàChamp),

—

departement Indre-et-Loire: Amboise, Anché, Artannes-sur-Indre, Athée-sur-Cher, Avoine, Avon-les-Roches, Azay-le-Rideau, Azay-sur-Cher, Beaumont-en-Véron, Benais, Bléré, Bossay-sur-Claise, Bourgueil, Brizay, Candes-Saint-Martin, Cangey, Chambray-lès-Tours, Chançay, Chanceaux-sur-Choisille, La Chapelle-sur-Loire, Chargé, Cheillé, Chemillé-sur-Indrois, Chenonceaux, Chinon, Chisseaux, Chouzé-sur-Loire, Cinais, Cinq-Mars-la-Pile, Civray-de-Touraine, Coteaux-sur-Loire (bývalé územia delegovaných obcí Ingrandes-de-Touraine, Saint-Michel-sur-Loire a Saint-Patrice), Couziers, Cravant-les-Côteaux, La Croix-en-Touraine, Crouzilles, Dierre, Draché, Épeigné-les-Bois, Esvres, Fondettes, Francueil, Genillé, Huismes, L’Île-Bouchard, Joué-lès-Tours, Langeais (bývalé územie delegovanej obce Langeais), Larçay, Lémeré, Lerné, Lignières-de-Touraine, Ligré, Limeray, Lussault-sur-Loire, Luynes, Luzillé, Marçay, Montlouis-sur-Loire, Montreuil-en-Touraine, Mosnes, Nazelles-Négron, Neuillé-le-Lierre, Noizay, Panzoult, Parçay-Meslay, Pocé-sur-Cisse, Pont-de-Ruan, Razines, Restigné, Reugny, Rigny-Ussé, Rivarennes, Rivière, La Roche-Clermault, Rochecorbon, Saché, Saint-Avertin, Saint-Benoît-la-Forêt, Sainte-Maure-de-Touraine, Saint-Étienne-de-Chigny, Saint-Germain-sur-Vienne, Saint-Martin-le-Beau, Saint-Nicolas-de-Bourgueil, Saint-Ouen-les-Vignes, Saint-Règle, Savigny-en-Véron, Savonnières, Sazilly, Seuilly, Souvigny-de-Touraine, Tavant, Theneuil, Thilouze, Thizay, Tours, Vallères, Véretz, Vernou-sur-Brenne, Villaines-les-Rochers, Vouvray,

—

departement Loir-et-Cher: Angé, Blois, Candé-sur-Beuvron, Cellettes, Chailles, Châteauvieux, Châtillon-sur-Cher, Chaumont-sur-Loire, Chémery, Cheverny, Chissay-en-Touraine, Chitenay, Choussy, Contres, Cormeray, Couddes, Couffy, Cour-Cheverny, Faverolles-sur-Cher, Feings, Fougères-sur-Bièvre, Fresnes, Huisseau-sur-Cosson, Mareuil-sur-Cher, Maslives, Méhers, Mesland, Meusnes, Monteaux, Monthou-sur-Bièvre, Monthou-sur-Cher, Les Montils, Montlivault, Mont-près-Chambord, Montrichard Val de Cher (bývalé územia delegovaných obcí Bourré a Montrichard), Muides-sur-Loire, Noyers-sur-Cher, Oisly, Ouchamps, Pontlevoy, Pouillé, Rilly-sur-Loire, Saint-Aignan, Saint-Claude-de-Diray, Saint-Dyé-sur-Loire, Saint-Georges-sur-Cher, Saint-Julien-de-Chédon, Saint-Laurent-Nouan, Saint-Romain-sur-Cher, Sambin, Sassay, Seigy, Seur, Soings-en-Sologne, Thenay, Thésée, Tour-en-Sologne, Valaire, Valencisse (bývalé územia delegovaných obcí Chambon-sur-Cisse a Molineuf),Vallières-les-Grandes, Valloire-sur-Cisse (bývalé územie delegovanej obce Chouzy-sur-Cisse), Veuzain-sur-Loire (bývalé územie delegovanej obce Onzain), Vineuil,

—

departement Maine-et-Loire: Allonnes, Angers, Antoigné, Artannes-sur-Thouet, Aubigné-sur-Layon, Beaulieu-sur-Layon, Bellevigne-en-Layon, Bellevigne-les-Châteaux, Blaison-Saint-Sulpice, Bouchemaine, Brain-sur-Allonnes, Brissac Loire Aubance (pour le seul territoire des communes déléguées des Alleuds, Brissac-Quincé, Charcé-Saint-Ellier-sur-Aubance, Chemellier, Coutures, Luigné, Saint-Rémy-la-Varenne, Saint-Saturnin-sur-Loire et Vauchrétien), Brossay, Cernusson, Chalonnes-sur-Loire, Champtocé-sur-Loire, Chaudefonds-sur-Layon, Chemillé-en-Anjou (pour le seul territoire des communes déléguées de Chanzeaux, La Jumellière et Valanjou), Cizay-la-Madeleine, Cléré-sur-Layon, Le Coudray-Macouard, Courchamps, Denée, Dénezé-sous-Doué, Distré, Doué-en-Anjou, Épieds, Fontevraud-l'Abbaye, Les Garennes sur Loire, Gennes-Val-de-Loire (pour le seul territoire des communes déléguées de Chênehutte-Trèves-Cunault, Gennes, Grézillé, Saint-Georges-des-Sept-Voies et Le Thoureil), Huillé-Lézigné (pour le seul territoire de la commune déléguée de Huillé), Ingrandes-Le Fresne sur Loire (pour le seul territoire de l’ancienne commune d'Ingrandes), Jarzé Villages (pour le seul territoire de la commune déléguée de Lué-en-Baugeois), Louresse-Rochemenier, Lys-Haut-Layon, Mauges-sur-Loire (pour le seul territoire des communes déléguées de La Chapelle-Saint-Florent, Le Mesnil-en-Vallée, Montjean-sur-Loire, La Pommeraye, Saint-Florent-le-Vieil, Saint-Laurent-de-la-Plaine et Saint-Laurent-du-Mottay), Mazé-Milon (pour le seul territoire de la commune déléguée de Fontaine-Milon), Montilliers, Montreuil-Bellay, Montsoreau, Mozé-sur-Louet, Mûrs-Erigné, Orée d'Anjou (pour le seul territoire des communes déléguées de Bouzillé, Champtoceaux, Drain, Landemont, Liré et La Varenne), Parnay, Passavant-sur-Layon, La Possonnière, Le Puy-Notre-Dame, Rives-de-Loir-en-Anjou (pour le seul territoire de la commune déléguée de Villevêque), Rochefort-sur-Loire, Rou-Marson, Sainte-Gemmes-sur-Loire, Saint-Georges-sur-Loire, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Just-sur-Dive, Saint-Macaire-du-Bois, Saint-Melaine-sur-Aubance, Saumur, Savennières, Soulaines-sur-Aubance, Souzay-Champigny, Terranjou, Tuffalun, Turquant, Les Ulmes, Val-du-Layon, Varennes-sur-Loire, Varrains, Vaudelnay,

—	departement Vienne: Berrie, Curçay-sur-Dive, Glénouze, Pouançay, Ranton, Saint-Léger-de-Montbrillais, Saix, Ternay, Les Trois-Moutiers.

Kartografické dokumenty znázorňujúce zemepisnú oblasť sú dostupné na webovom sídle inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité.

7. Muštové odrody

Cabernet franc N

Cabernet-Sauvignon N

Chardonnay B

Chenin B

Grolleau N

Grolleau gris G

Orbois B

Pineau d'Aunis N

Pinot noir N

8. Opis súvislostí

8.1.

a) Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť sa rozprestiera na zvlnenej plošine, ktorá geologicky zodpovedá prvohorným útvarom výbežkov Armorického masívu a mladším útvarom z obdobia druhohôr a v menšej miere treťohôr od juhozápadného pásma Parížskej panvy. Zemepisná oblasť lemuje na takmer 200 kilometroch rieku Loire a jej prítoky Vienne, Indre a Cher. V roku 2021 sa rozprestiera na území 246 obcí, z ktorých niektoré sú známe svojimi zámkami.

Vymedzené pozemky na zber hrozna sa vyznačujú bridlicovými alebo ílovito-bridlicovými pôdami v západnej časti a ílovito-vápencovými pôdami (obdobie cénomanienske, turónske, senónske a eocénske) vo východnej časti. Tieto pôdy sú osobitné tým, že majú skromné potrebné zásoby vody a dobré odvodňovacie schopnosti.

Turónske geologické podložie je základné. Z neho sa vytvoril tuf, ktorého ťažba v mnohých lomoch umožnila vybudovanie zámkov na rieke Loire a vo všeobecnosti všetkých architektonických stavieb v regióne, pričom sa tu zachovali nespočetné dutiny. Tieto lomy sa stali pivnicami so stálou teplotou a vlhkosťou na pestovanie húb a skladovanie vína.

Podnebie je oceánske s malými rozdielmi. Východné pásmo, ktorému zodpovedá vinársky región Sologne, zaznamenáva väčší kontinentálny vplyv s mierne vyššou kumuláciou ročných zrážok než vo zvyšku zemepisnej oblasti, a to od 550 milimetrov do 650 milimetrov. Na západe, kde je vplyv oceánskeho podnebia najsilnejší, sú teploty pravidelné, zimy nie sú veľmi chladné a letné teplá zostávajú mierne. Naopak, smerom na východ sa teplotné výkyvy zväčšujú. V tejto všeobecnej súvislosti hydrografická sieť tvorená riekou Loire a jej prítokmi zohráva úlohu tepelného regulátora.

b) Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

História vinohradu je relatívne stará a rozvíja sa v súvislosti s rozvojom mnohých kláštorov a opátstiev, ktoré sú v regióne veľmi rozšírené. Svätý Gregor Toursky vo svojom diele „Histoire de France“ (História Francúzska) opisuje v 6. storočí rozšírené pestovanie viniča v tejto oblasti a používanie „nadháňačiek“ na vyháňanie vtákov v čase dozrievania hrozna. Vinohrad zaznamenáva svoj plný rozmach v 17. a 18. storočí vďaka rozvoju obchodu, ktorý priniesli Holanďania. Títo disponujú veľkým loďstvom a využívajú rieku Loire na prepravu zásob najmä bieleho vína z obcí Ponts-de-Cé, Saumur, Vouvray, čím sa rozvíja trh s akostným vínom, známym ako „víno na more“.

Výroba šumivých vín sa datuje od začiatku 19. storočia a vychádza z historickej skutočnosti, že vína vyrobené v oblasti Saumur z odrody Chenin B majú schopnosť druhotného kvasenia. Jean-Baptiste Ackerman si čoskoro uvedomil túto osobitosť a zvláštnu podobnosť s vínom „Champagne“ a od roku 1811 rozvíjal výrobu šumivých vín podľa tradičného postupu. V roku 1838 komisia poverená preskúmaním výrobkov predstavených na priemyselnej výstave v meste Angers vyhlásila: „Tieto vína sú dokonale číre a priezračné; ich pena je biela, živá a perlivá… Preukázalo sa, že u nás dokážeme vyrobiť vína, ktoré sa vyrovnajú vínam Champagne.“

V priebehu necelého polstoročia presvedčili tieto prvé výsledky mnohých podnikateľov, aby nasledovali odporúčania komisie. Rodia sa nové výrobné podniky „Veuve Amiot“, „Bouvet-Ladubay“, „Langlois-Château“, „Monmousseau“. Vyhĺbené dutiny na ťažbu tufu sa stávajú miestami určenými na výrobu šumivých vín. Hĺbia sa aj chodby s jediným cieľom, a to uskladniť fľaše. Roky 1845 – 1875 znamenajú pre výrobcov šumivých vín nové obchodné príležitostí vďaka nárastu životnej úrovne vo Francúzsku a rozvoju železníc. V roku 1874 sa vyviezli do celej Európy 4 milióny fliaš a v 20. storočí nastal rozmach dobrej povesti šumivých vín regiónu Val de Loire.

Chránené označenie pôvodu „Crémant de Loire“ bolo uznané dekrétom zo 17. októbra 1975. Výrobcovia už dlho preukazujú opodstatnenosť uznania suroviny v rámci výroby šumivých vín. Pravidlami stanovenými v tomto dekréte preukazujú svoj vzťah k ručnému zberu, plneniu lisu celým hroznom, jemnému lisovaniu, ako aj dôležitému obdobiu skladovania „na latách“.

V roku 2009 sa ročne vyrobilo 13 miliónov fliaš.

8.2.

2. Informácie o kvalite a vlastnostiach výrobku

3. Príčinný vzťah

Vinohrad sa rozvinul pod vplyvom hydrografickej siete rieky Loire na približne 200 kilometroch. Mezoklimatické zmeny v rámci zemepisnej oblasti a veľmi rôzne pôdne vlastnosti umožnili výrobcom podporiť výsadbu jednotlivých odrôd podľa ich charakteristických vlastností. Tieto rôznorodé vinohradnícke podmienky predstavujú významné tromfy pre zmesi vo výrobe najlepších vín cuvée.

Keďže vína pochádzajúce z odrody Chenin B môžu prejsť druhotným kvasením, výrobcovia najmä v Saumur a Vouvray sa naučili zvládať prirodzené druhotné kvasenie vo fľaši. S týmto úspechom a s vedomím, že vyrobia výrobok s dobrým menom, výrobcovia udržiavajú a rozvíjajú postupy, ktoré umožňujú zabezpečiť bezchybnú kvalitu. Prítomnosť pivníc vyhĺbených v tufe bola faktorom priaznivým pre rozvoj výroby týchto vín, ktorá si vyžaduje veľké temperované priestory na skladovanie a manipuláciu.

Cieľom výrobných podmienok spojených so zberom úrody, najmä s prepravou zozbieraného hrozna, bolo dodržať celistvosť hrozna až do fázy lisovania a obmedziť oxidačné javy. Lisovanie vykonávané v zdravom prostredí, s primeraným materiálom a podľa presne stanovených pravidiel pomeru medzi hmotnosťou spracovaného zozbieraného hrozna a objemom vyťaženého muštu, zaručuje kvalitu a čistotu takto získaných štiav. Vďaka viac ako storočným skúsenostiam majú výrobcovia šumivých vín dokonalé know-how, pokiaľ ide o zloženie ich najlepších vín cuvée. Dlhé obdobie zrenia umožňuje vínu rozvinúť jeho aromatické vlastnosti, komplexnosť a jemnosť.

Istý vinár v regióne Anjou v 80. rokoch 20. storočia povedal: „Víno ‚Crémant de Loire‘ je výsledkom použitých moderných postupov s cieľom čo najlepšie slúžiť tradícii.“ Dobré meno tohto bieleho alebo ružového šumivého vína, ktoré má svoj pôvod vo Val de Loire a ktoré je určené na vnútroštátny trh, ako aj na vývoz, neprestáva rásť.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Označovanie

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky

Písmo použité pri uvádzaní nepovinných údajov, ktorých používanie môžu podľa ustanovení Únie regulovať členské štáty, nesmie byť vyššie ani širšie ako dvojnásobok veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Názov chráneného označenia pôvodu sa môže doplniť zemepisným označením „Val de Loire“. Toto zemepisné označenie musí byť uvedené písmom, ktoré nesmie byť vyššie ani širšie ako dve tretiny veľkosti písma, ktorým je uvedený názov chráneného označenia pôvodu.

Názov chráneného označenia pôvodu sa uvádza na zátke v časti nachádzajúcej sa v hrdle fľaše.

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že:

—	ide o názov miesta uvedený v katastri nehnuteľností,

—	je uvedená v hlásení o úrode.

Písmo používané pri uvádzaní tohto miestneho katastrálneho názvu nesmie byť vyššie ani širšie ako polovica veľkosti písma názvu chráneného označenia pôvodu.

Balenie

Právny rámec

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky

balenie vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky

Vína sa vyrábajú druhotným kvasením v sklených fľašiach.

Stáčanie do sklenených fliaš, v ktorých prebieha druhotné kvasenie, sa vykonáva po 1. decembri roku, ktorý nasleduje po zbere.

Obdobie uchovávania vo fľašiach na kaloch nesmie byť kratšie ako 9 mesiacov.

Vína sa vyrábajú a predávajú vo fľašiach, vo vnútri ktorých prebiehalo druhotné kvasenie, s výnimkou vín predávaných vo fľašiach s objemom maximálne 37,5 centilitrov alebo väčším ako 150 centilitrov

Vína sa uvádzajú na spotrebiteľský trh po uplynutí minimálneho obdobia zrenia 12 mesiacov od dátumu stáčania.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-fbd01859-710c-4b01-bc35-12c58579e127

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/56

(2023/C 49/15)

Toto oznámenie sa uverejňuje v súlade s článkom 17 ods. 5 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (1).

OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ŠTANDARDNEJ ZMENY

„Côtes du Jura“

PDO-FR-A0155-AM01

Dátum oznámenia: 10. 11. 2022

OPIS A DÔVODY SCHVÁLENEJ ZMENY

1. Zemepisná oblasť

V kapitole I časti IV bode 1 špecifikácie výrobku sa slová „sú zabezpečené“ nahrádzajú slovami „sa uskutočňujú“ a za slovo „Jura“ sa dopĺňajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021“.

Táto redakčná úprava umožňuje zosúladiť zemepisnú oblasť s verziou úradného zemepisného kódexu vydaného inštitútom INSEE platnou v roku 2021, odkazmi na ňu a zároveň poskytnúť právnu istotu vymedzeniu zemepisnej oblasti.

Zoznam obcí tvoriacich zemepisnú oblasť a ich názvy sa aktualizovali bez toho, aby sa zmenil rozsah zemepisnej oblasti s cieľom zohľadniť administratívne zmeny uvedené v úradnom zemepisnom kódexe.

Jednotný dokument sa mení v bode 6.

Súčasne sa v časti IV bode 1 dopĺňa veta, ktorej cieľom je informovať o tom, že kartografické dokumenty o zemepisnej oblasti sú dostupné na webovom sídle Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité, INAO).

2. Oblasť v bezprostrednej blízkosti

V kapitole I časti IV bode 3 špecifikácie výrobku sa za slová „týchto obcí“ dopĺňajú slová „podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021“.

Táto formálna zmena umožňuje určiť oblasť v bezprostrednej blízkosti odkazom na znenie úradného zemepisného kódexu francúzskeho štatistického úradu INSEE platné v roku 2021 a poskytnúť tak vymedzeniu oblasti v bezprostrednej blízkosti právny základ.

Doplnením tohto odkazu sa zabezpečuje právna istota, pokiaľ ide o vymedzenie oblasti v bezprostrednej blízkosti.

Zoznam obcí tvoriacich oblasť v bezprostrednej blízkosti a ich názvy sa aktualizovali bez toho, aby sa zmenil rozsah s cieľom zohľadniť administratívne zmeny.

V dôsledku tejto zmeny sa mení bod „Doplňujúce podmienky“ jednotného dokumentu.

3. Odrodová skladba

V kapitole I časti V bode 1 špecifikácie výrobku sa doplnili odrody na účely adaptácie Aligoté B, Chenin B, Enfariné B, Gringet B, Marsanne B, Roussane B, Sacy B, Béclan N, Franc noir de Haute-Saône N a Gamay N do odrodovej skladby nasledovných vín:

—	tiché biele vína: Aligoté B, Chenin B, Enfariné N, Gringet B, Marsanne B, Roussane B et Sacy B,

—	tiché červené a ružové vína: Béclan N, Enfariné N, Franc noir de Haute-Saône N a Gamay N,

—	tiché vína oprávnené používať označenie „vin jaune“ (žlté víno): Enfariné N a Gringet B.

Príslušný národný výbor Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité) rozhodol povoliť možnosť zaviesť odrody na účely adaptácie na zmenu klímy alebo spoločenské očakávania, pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu plodín, pre tie označenia, pri ktorých sa k žiadosti predloží spisová dokumentácia.

Tieto muštové odrody, pochádzajúce čiastočne z regiónu Jura, môžu byť výhodou v kontexte globálneho otepľovania. Niektoré z nich sú neskoré a môžu sa prispôsobiť rizikám mrazu, iné poskytujú viac kyslosti, čo umožňuje vyrábať vyváženejšie vína. Sú aspoň tak odolné voči chorobám ako odrody už povolené na označenie. Cieľom zavedenia týchto odrôd je tiež zdôrazniť špecifické vlastnosti vín, na ktoré sa vzťahuje toto označenie.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

4. Pravidlá týkajúce sa podielu v poľnohospodárskom podniku

V kapitole I časti V bode 2 špecifikácie výrobku sa dopĺňa ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že podiel odrôd na účely adaptácie je obmedzený na 5 % odrodovej skladby podniku a má sa posudzovať na všetkých pozemkoch, na ktorých sa pestuje víno s CHOP.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

5. Pravidlá rezu

V kapitole I časti VI bode 1 písm. b) špecifikácie výrobku sa zmenili ustanovenia o reze viniča s cieľom zahrnúť odrody, ktoré sú predmetom záujmu na účely adaptácie.

Mení sa bod „Osobitné enologické postupy“ jednotného dokumentu.

6. Celkové pestovateľské podmienky viniča

V kapitole I časti VI bode 1 písm. f) špecifikácie sa s cieľom obmedziť vplyv pestovania viniča na životné prostredie uvádza, že syntetické minerálne dusíkaté hnojivá sú obmedzené na 40 jednotiek na hektár ročne.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

7. Iné pestovateľské postupy

V kapitole I časti VI bode 2 špecifikácie výrobku sa s cieľom zachovať vlastnosti fyzikálneho a biologického prostredia uvádza, že v prípade pozemkov so sklonom viac ako 15 % sa musí zasiata alebo spontánna vegetácia udržiavať mechanickým alebo fyzickým spôsobom minimálne na úseku jedného medziriadku z dvoch. Týmto ustanovením sa nahrádza obmedzenie dĺžky riadkov v prípade pozemkov so sklonom viac ako 15 %.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

8. Zber

V kapitole I časti VII bode 1 písm. a) špecifikácie výrobku sa vypúšťa ustanovenie týkajúce sa stanovenia dátumu začiatku zberu. Toto ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na to, že v špecifikácii výrobku sa uvádzajú minimálne obsahy cukru v hrozne, čo umožňuje prevádzkovateľom zbierať hrozno v závislosti od jednotlivých špecifík daného roka a ich geografickej situácie.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

9. Výnos

V kapitole I časti VIII bode 2 písm. a) špecifikácie výrobku sa strop výnosu tichých bielych vín zvýšil zo 72 na 78 hl/ha. Táto zmena umožní vinohradníkom využívať produktívne roky v kontexte klesajúceho priemerného objemu produkcie.

Jednotný dokument sa mení v bode „Maximálne výnosy“.

10. Zmes odrôd viniča

V kapitole I časti IX bode 1 písm. a) sa uvádza, že odrody na účely adaptácie nesmú spolu alebo samostatne predstavovať viac ako 10 % konečného sceľovania vín.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

11. Obeh vín medzi oprávnenými skladovateľmi

V kapitole 1 časti IX bode 5 špecifikácie výrobku sa vypúšťa písmeno b) o dátume uvedenia vín do obehu medzi oprávnenými skladovateľmi.

S cieľom umožniť včasné transfery vína, najmä obchodníkom, sa vypúšťa dátum, od ktorého je možný obeh vín medzi oprávnenými skladovateľmi.

V časti IX bode 5 sa mení nadpis, pričom sa vynecháva spojenie „obehu výrobkov a“.

Názov v písmene a) časti IX bodu 5 sa vypúšťa.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku sa netýkajú jednotného dokumentu.

12. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

V kapitole I časti X bode 3 špecifikácie výrobku sa vypúšťajú slová „obmedzenie dĺžky riadkov“. Táto zmena je v súlade so zmenou bodu „Iné pestovateľské postupy“ v bode 2 časti VI kapitoly I špecifikácie výrobku.

Mení sa bod „Súvislosť so zemepisnou oblasťou“ jednotného dokumentu.

13. Povinné hlásenia

V kapitole II časti I bode 2 špecifikácie výrobku sa konečný dátum hlásenia o uplatnení nároku zmenil tak, aby bol v súlade s lehotou hlásenia o úrode.

Táto zmena sa netýka jednotného dokumentu.

14. Hlavné kontrolované body a metódy hodnotenia

V kapitole III časti I špecifikácie výrobku sa zmenila tabuľka hlavných kontrolovaných bodov, aby sa zohľadnili nové redakčné pravidlá.

Tieto zmeny špecifikácie výrobku sa netýkajú jednotného dokumentu.

15. Odkazy na kontrolný orgán

V kapitole III časti II špecifikácie výrobku sa aktualizovala adresa kontrolného orgánu uvedeného v prvom odseku.

Druhý odsek, v ktorom sa uvádza kontrolný orgán, sa vypustil s cieľom dosiahnuť súlad s novými redakčnými pravidlami v tejto časti špecifikácií.

Tretí odsek sa zmenil a štvrtý odsek sa vypustil s cieľom zohľadniť nové redakčné pravidlá.

Tieto zmeny sa netýkajú jednotného dokumentu.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov (názvy)

Côtes du Jura

2. Druh zemepisného označenia

CHOP – chránené označenie pôvodu

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

15.	Víno zo zhrozienkovateného hrozna

4. Opis vína (vín)

1. Tiché biele vína

STRUČNÝ OPIS

Hlavným produktom je suché biele víno, ktoré sa vyrába najmä zo zmesi odrôd Chardonnay B a Savagnin B. Pestrá škála aróm je najčastejšie založená na tónoch minerálov a silicitu a ovocných tónoch s veľkou sviežosťou. Biele vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. % a po obohatení celkový obsah alkoholu nepresahuje 14 obj. %. Vo fáze balenia a uvádzania na spotrebiteľský trh je obsah skvasiteľných cukrov (glukóza + fruktóza) vo vínach najviac 3 gramy na liter.

Ostatné analytické vlastnosti zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

2. Tiché červené a ružové vína

STRUČNÝ OPIS

Červené alebo ružové vína ponúkajú komplexnú aromatickú paletu. Odroda Poulsard N, z ktorej sa tieto vína vyrábajú, im dodáva charakteristickú svetlo rubínovú farbu a ovocné arómy. S odrodou Pinot noir N je farba tmavšia a aromatické tóny pripomínajú červené ovocie. S odrodou Trousseau N sú vína viac tanínové, často farebnejšie s prevažne živočíšnymi tónmi. Počas zrenia červených (alebo ružových) vín arómy často prechádzajú do tónov lesného porastu, humusu a húb. Červené a ružové vína majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10 obj. %. Celkový obsah alkoholu vo vínach po obohatení nesmie prekročiť 13,5 %. Pri plnení do fliaš a uvedení na spotrebiteľský trh majú červené vína obsah kyseliny jablčnej maximálne 0,4 gramu na liter. Vo fáze balenia a uvádzania na spotrebiteľský trh je obsah skvasiteľných cukrov (glukóza + fruktóza) vo vínach najviac 3 gramy na liter.

Ostatné analytické vlastnosti zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

3. Vína s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ (slamové víno)

STRUČNÝ OPIS

Víno s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ je sladké víno s arómami kandizovaného ovocia pripomínajúce slivky alebo kandizovaný pomaranč, alebo s medovými arómami. Arómy a chute sa líšia nielen v závislosti od jeho pôvodu, ale aj od odrôd viniča, z ktorých pochádza, a know-how každého výrobcu alebo pivničného majstra. Vína s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ majú minimálny skutočný obsah alkoholu 14 obj. % a celkový obsah alkoholu najmenej 19 obj. %. Vo fáze balenia a uvádzania na spotrebiteľský trh majú vína s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ obsah prchavých kyselín nižší ako 25 miliekvivalentov na liter.

Ostatné analytické vlastnosti zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

4. Vína s doplneným tradičným pojmom „vin jaune“ (žlté víno)

STRUČNÝ OPIS

Víno s doplneným tradičným pojmom „vin jaune“ sa vyznačuje najmä neporovnateľnou a komplexnou „žltou chuťou“, ktorá je kombináciou aromatických tónov orechov, jabĺk, kandizovaného ovocia a korenín a jeho krásnou zlatohnedou farbou. Vína s doplneným tradičným pojmom „vin jaune“ majú minimálny prirodzený obsah alkoholu 10,5 obj. %. Vo fáze balenia a uvádzania na spotrebiteľský trh je obsah skvasiteľných cukrov (glukóza + fruktóza) vo vínach najviac 3 gramy na liter.

Ostatné analytické vlastnosti zodpovedajú hodnotám stanoveným v právnych predpisoch EÚ.

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálna celková kyslosť
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

5. Vinárske výrobné postupy

5.1. Osobitné enologické postupy

Pestovateľské postupy

– Minimálna hustota výsadby viniča je 5 000 krov na hektár s výnimkou viniča vysadeného na terasách. V prípade viniča, ktorý nie je vysadený na terasách, a terás s menej ako dvomi radmi viniča nesmie dispozičná plocha krov presiahnuť 2 m2. Táto plocha sa vypočíta vynásobením vzdialenosti medzi radmi a vzdialenosti medzi krami v každom rade. Vzdialenosť medzi radmi takéhoto viniča nesmie presiahnuť 2 m.

—	Je povolený len jednoduchý alebo dvojitý Guyotov rez a krátky rez (s vedením kordón Royat).

—

V prípade odrôd Chardonnay B, Poulsard N, Savagnin B, Trousseau N, Aligoté B, Chenin B, Enfariné N, Gringet B, Marsanne B, Roussane B, Sacy B, Bissan N, Franc noir de Haute-Saône N a Gamay N je počet očiek nižší alebo sa rovná 20 očkám na ker a 120 000 očkám na hektár. Počet očiek rezaných jednoduchým alebo dvojitým Guyotovým rezom je najviac 10 na jednom ťažni, a to najviac s dvomi čapíkmi po dvoch očkách.

—	V prípade odrody Pinot noir N je počet očiek najviac 80 000 očiek na hektár. Počet očiek rezaných jednoduchým alebo dvojitým Guyotovým rezom je najviac 8 na jednom ťažni, a to najviac s dvomi čapíkmi po dvoch očkách.

—	Vína, ktoré môžu byť doplnené tradičným pojmom „vin de paille“, sú vyrábané z hrozna zberaného ručne triedením. Osobitný enologický postup

Osobitný enologický postup

Celkový obsah alkoholu po obohatení neprekračuje vo vínach tieto hodnoty: červené a ružové vína 13,5 obj. %, biele vína 14 obj. %.

Pri výrobe ružových vín je zakázané používať enologické aktívne uhlie, či už samostatne, alebo v prípravkoch. Používanie kúskov dreva je zakázané pri výrobe všetkých vín. V prípade červených vín je povolené zahusťovanie hroznového muštu. Maximálna úroveň čiastočnej koncentrácie je stanovená na 10 %. Okrem uvedených ustanovení musia vína z hľadiska enologických postupov spĺňať požiadavky stanovené na úrovni EÚ a v zákonníku poľnohospodárstva a morského rybolovu.

5.2. Maximálne výnosy

1. Tiché biele vína

78 hektolitrov na hektár

2. Tiché červené a ružové vína

66 hektolitrov na hektár

3. Vína s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ (slamové víno)

20 hektolitrov na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Zber hrozna, vinifikácia, výroba a vyzrievanie vín sa uskutočňujú na území týchto obcí departementu Jura podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021: Abergement-le-Grand, Abergement-le-Petit, Aiglepierre, Arbois, Arlay, Les Arsures, Augea, Aumont, Balanod, Baume-les-Messieurs, Beaufort, Bersaillin, Blois-sur-Seille, Brainans, Bréry, Buvilly, Césancey, La Chailleuse (len územie bývalej obce Saint-Laurent-La-Roche), Champagne-sur-Loue, La Chapelle-sur-Furieuse, Château-Chalon, Chevreaux, Chille, Chilly-le-Vignoble, Conliège, Courbouzon, Cousance, Cramans, Cuisia, Darbonnay, Digna, Domblans, L’Etoile, Frébuans, Frontenay, Gevingey, Gizia, Grange-de-Vaivre, Grozon, Ladoye-sur-Seille, Lavigny, Lons-le-Saunier, Le Louverot, Macornay, Mantry, Marnoz, Mathenay, Maynal, Menétru-le-Vignoble, Mesnay, Messia-sur-Sorne, Miéry, Moiron, Molamboz, Monay, Montagna-le-Reconduit, Montaigu, Montain, Montholier, Montigny-lès-Arsures, Montmorot, Mouchard, Nevy-sur-Seille, Orbagna, Pagnoz, Pannessières, Passenans, Perrigny, Le Pin, Plainoiseau, Les Planches-près-Arbois, Poligny, Port-Lesney, Pretin, Pupillin, Quintigny, Revigny, Rotalier, Ruffey-sur-Seille, Saint-Amour, Saint-Cyr-Montmalin, Saint-Didier, Saint-Jean-d’Etreux, Saint-Lamain, Saint-Lothain, Sainte-Agnès, Salins-les-Bains, Sellières, Les Trois Châteaux, Toulouse-le-Château, Tourmont, Trenal, Vadans, Val-Sonnette (len územie bývalých obcí Grusses, Vercia et Vincelles), Vaux-sur-Poligny, Vernantois, Le Vernois, Villeneuve-sous-Pymont, Villette-lès-Arbois, Voiteur.

Kartografická dokumentácia znázorňujúca zemepisnú oblasť je k dispozícii na webovom sídle INAO.

7. Muštové odrody

Chardonnay B

Pinot noir N

Poulsard N – Ploussard

Savagnin blanc B

Trousseau N

8. Opis súvislostí

8.1. Opis prírodných faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Zemepisná oblasť označenia „Côtes du Jura“ je súčasťou prírodnej oblasti Revermont:

—	na východe vápencová vyvýšenina známa ako Premier Plateau (prvá plošina) jurského masívu s priemernou nadmorskou výškou 550 m,

—

na západe planina, východný okraj Bressanskej priekopy.

Vinohrady sú rozmiestnené na 80-kilometrovom páse, ktorého šírka sa pohybuje od 2 do 5 kilometrov. Sú zväčša orientované na západ a nachádzajú sa v nadmorskej výške 300 až 450 metrov.

Vinohrady pokrývajú zložité pásmo vrchov tiahnuce sa zo severu na juh, pričom ich chráni vyšší terén, ktorý dominuje krajine a týči sa 50 až 100 metrov nad údoliami, ktoré sa medzi nimi nachádzajú. Vplýva to priamo z vysúvania Jury ponad planinu Bresse v dôsledku alpínskeho vrásnenia.

—	Vyšší terén je formácia s rovnými bokmi tvoriaca okraj jurskej plošiny Premier Plateau. Z geologického hľadiska sa skladá z tvrdého vápencového skalného podložia z obdobia strednej jury nad hrubým súborom slieňov a ílov z obdobia triasu a liasu.

—

Vrchy sú tvorené úlomkami odlomenými z plošiny a presunutými na prešmyky. Spravidla sa rozkladajú skôr v smere zo severu na juh, dva až tri kilometre, v porovnaní s 0,5 až jedným kilometrom v smere z východu na západ. Vďaka svojej vysokej odolnosti voči erózii sa mohli tieto vápencové úlomky ďalej dvíhať z krajiny zemepisnej oblasti. Údolia majú naproti tomu slienité podložie. Predstavujú hmotu hustých súborov slieňov v základni hlbokých viac ako 200 metrov, ktoré boli počas vysúvania po častiach vytláčané a presúvané po planine Bresse.

Väčšina pozemkov vymedzených na zber hrozna sa nachádza na stredných a nižších svahoch pod lesným previsom plošiny, ako aj na exponovanejších bokoch úpätia, na ktoré dopadá väčšie množstvo slnečných lúčov.

Vápenec je všadeprítomný. Táto priepustná a rozpustná hornina viničom veľmi prospieva, a to najmä odrodám v oblasti Jura. Pôdy na svahoch susediacich s vápencovou plošinou predstavujú relatívne pestrú zmes slieňov, ílov a vápencovej sutiny.

Zemepisná oblasť sa nachádza v chladnom prímorskom podnebí s bohatými zrážkami a výraznými pevninskými vplyvmi. medzi ne patrí široké rozpätie ročných teplôt s priemerom 10,5 °C a horúce a vlhké letá. Ročný úhrn zrážok prevyšuje 1 000 milimetrov, pričom zrážky sú rovnomerne rozložené počas roka. Jesenné obdobie je však pomerne suché, s vetrami.

8.2. Opis ľudských faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Vinohrady v oblasti Jura existujú už od rímskych čias a početné svedectvá o tom pochádzajú už od roku 1000. V 1. storočí n. l. sa v jednej z písomností Plínia Mladšieho podáva správa o preslávených vínach zo „Sekvanska“, ako sa kedysi táto oblasť nazývala. Jean de CHALON v roku 1272 zostavil pravidlá pestovania viniča v Jure, aby sa zachovala kvalita tamojších vín.

Koncom 19. storočia sa vinice rozprestierali na ploche 20 000 hektárov v celom departemente. Po tom, ako boli vinohrady v oblasti Jura na konci 19. storočia zničené v dôsledku napadnutia fyloxérou a následne zasiahnuté vojnami a hospodárskymi krízami 20. storočia, dochádzalo k ich obnove vďaka snahe a krokom jednotlivých výrobcov.

Odrody viniča z oblasti Jura sa tu pestujú už niekoľko storočí. Pre oblasť Jura sú typické tieto tri odrody: Poulsard N, o ktorom existujú v oblasti Jura písomné záznamy z roku 1620; Trousseau N, ktorého prítomnosť v oblasti Jura možno s istotou vysledovať do roku 1732 a Savagnin B, o ktorom existujú záznamy z roku 1717. Dve odrody pochádzajú zo susednej vinárskej oblasti Burgundsko: Chardonnay B, ktoré sa v oblasti Jura vyskytuje od roku 1717, a Pinot noir N, o ktorom existuje najstaršia písomná zmienka z roku 1385 pod názvom „Savagnin noir“.

Biele vína sa obyčajne nechávajú pomerne dlho vyzrievať, aby sa výraznejšie prejavili ich špecifické aromatické vlastnosti.

Výroba vín s doplneným tradičným pojmom „vin jaune“ je špecifická pre oblasť Jura, pričom jej pôvod je nejasný. Podľa výrobcov z oblasti Jura musí takáto výroba spĺňať prísne pravidlá: výber odrody Savagnin B, zachovanie prirodzeného vývinu endogénnych mikrobiálnych kmeňov, ktoré sú zodpovedné za „flor“, vyzrievanie bez dolievky atď. Hrozno sa zbiera pri optimálnej zrelosti a potom sa z neho vyrába suché biele víno. Víno následne minimálne 6 rokov zreje v dubových sudoch bez dolievky. Počas tohto dlhého obdobia zrenia sa na povrchu vína prirodzene vytvára vrstva kvasiniek (floru). Tá počas zrenia zabezpečuje kontrolovanú oxidáciu. Nakoniec sa „vin jaune“ plní do špeciálnej fľaše s obsahom 62 centilitrov nazývanej „Clavelin“.

Výroba vín s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ je takisto charakteristická pre oblasť Jura. S cieľom dosiahnuť vysokú koncentráciu cukru v pomerne vlhkom a chladnom podnebí, počas najmenej šiestich týždňov, hrozienkovatenie vybraných strapcov prebieha mimo kra. Strapce sú zavesené na železných drôtoch alebo rozložené na malých perforovaných prepravkách alebo sitách, ktoré sa skladujú v suchých a vetraných, nie však vykurovaných, budovách. Následne sa pomalým lisovaním s veľmi nízkou výlisnosťou získava mušt, ktorý je veľmi bohatý na cukor a pomaly kvasí.

V roku 2009 bola ročná výroba vín s chráneným označením pôvodu „Côtes du Jura“ pri rozlohe 526 hektárov približne 12 800 hektolitrov bielych vín, 6 250 hektolitrov červených alebo ružových vín, 600 hektolitrov vín s doplneným tradičným pojmom „vin jaune“ a 450 hektolitrov vín s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“.

8.3. Príčinný vzťah

Špecifické vlastnosti vín s chráneným označením pôvodu „Côtes du Jura“ súvisia najmä s vymedzenými pozemkami so slienitými pôdami (ílovito-vápencovými), ktoré sú pokryté vápencovými sutinami, ale aj so sklonom vinohradov a ich orientáciou. Pod povrchom zostáva vinič v chlade, zatiaľ čo na povrchu hustá kamenná sutina prispieva k zohrievaniu pôdy a k odvodňovaniu. Vďaka kombinácii týchto pôdnych a topografických faktorov má táto zemepisná oblasť optimálne podmienky na výrobu aromatických bielych vín, pre ktoré je príznačná ovocnosť a mineralita, zatiaľ čo ich sviežosť je zárukou dobrého potenciálu na zrenie.

Vinohradník zabezpečuje optimálne vedenie viniča a kontrolu vitality a produkčného potenciálu, ktoré sa odrážajú v postupoch umožňujúcich kontrolované výnosy. Prijíma postupy, ktoré prispievajú k ochrane pôdy (pásy trávnatej pokrývky atď.), s cieľom znižovať bežné riziká erózie vinohradov rozprestierajúcich sa na strmých svahoch a pôdach pokrytých suťou.

Južná, juhozápadná alebo západná expozícia vinohradníckych pozemkov zabezpečuje dostatočný prísun slnečného svitu a ochranu pred chladnými vetrami z východu a zo severu.

Veľký teplotný rozdiel medzi zimou a letom napomáha pri tvorbe vrstvy kvasiniek (floru), ktorá umožňuje výrobu „žltého vína“. Tradícia veľmi dlhého vyzrievania bez dolievky, ktorá sa uvádza v špecifikácii výrobku, prispieva k špecifickosti „vin jaune“. Počas vyzrievania sa arómy koncentrujú a stávajú sa komplexnejšími.

Relatívne sucho počas veternej jesene napomáha hrozienkovatenie hrozna určeného na výrobu „vin de paille“. Minimálne obdobie vyzrievania do 15. novembra tretieho roka nasledujúceho po roku zberu, z toho najmenej 18 mesiacov v drevenom sude, prispieva ku komplexnosti aróm a dozrievaniu vín.

Slieňovité podložie v oblasti Jura je pre odrodu Chardonnay B prirodzeným prostredím, vďaka ktorému získava jedinečný prejav, iný ako majú odrody v susedných vinohradoch.

Odrody Trousseau N a Savagnin B sú vysadené na menších plochách ako ostatné odrody, pretože majú veľmi vysoké požiadavky na kvalitnú pôdu. Prvá odroda potrebuje veľmi horúce štrkovité pôdy, druhá pôdy kamenisté na povrchu, ale dostatok chladu pod povrchom.

Výrobcovia dokázali vysádzať odrody na svojej obľúbenej pôde na základe dlhodobého pozorovania, ako vinič reaguje na rozmanité pôdne a klimatické podmienky.

Skutočnosť, že biele vína sa tradične nechávajú dlho vyzrievať, často bez dolievky, prispieva k tomu, aby sa prejavili ich špecifické vlastnosti.

Jedným z prvých uznávaných vinárskych spolkov bol spolok „Société de Viticulture du Jura“ založený v roku 1907. Významne prispel k zavedeniu chránených označení pôvodu a k vytvoreniu Národného inštitútu pre osvedčovanie pôvodu a kvality (Institut national de l’origine et de la qualité). Chránené označenie pôvodu „Côtes du Jura“ sa uznáva od roku 1937, čo je dôkazom jeho dobrej povesti.

9. Ďalšie základné podmienky (balenie, označovanie, iné požiadavky)

Oblasť v bezprostrednej blízkosti

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

výnimka pre výrobu vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Oblasť v bezprostrednej blízkosti, ktorá je vymedzená na základe výnimky pre vinifikáciu, výrobu a vyzrievanie vín, pozostáva z územia týchto obcí podľa úradného zemepisného kódexu z roku 2021:

—

departement Doubs: Arc-et-Senans, Bartherans, Brères, Buffard, By, Cademène, Cessey, Charnay, Châtillon-sur-Lison, Chay, Chenecey-Buillon, Chouzelot, Courcelles, Cussey-sur-Lison, Echay, Epeugney, Fourg, Goux-sous-Landet, Lavans-Quingey, Liesle, Lombard, Mesmay, Montrond-le-Château, Myon, Palantine, Paroy, Pessans, Quingey, Rennes-sur-Loue, Ronchaux, Rouhe, Rurey, Samson, Le Val,

—

Departement Jura: Abergement-lès-Thésy, Aresches, Augerans, Augisey, Bans, Barretaine, Belmont, bESAin, Biefmorin, Bletterans, Blye, Bois-de-Ghent, Bonnefontaine, Bornay, Bracon, Briod, Cernans, Chamblay, Chamole, Champrougier, Kapitola Voland, La Charme, La Chassagne, La Châtelaine, Chatelay, Le Chateley, Châtillon, Chaumergy, Chaussenans, Chaux-Champagny, La Chaux-en-Bresse, Chemenot, Chêne-Sec, Chilly-sur-Salins, Chissey-sur-Loue, Clucy, Colonne, Commenailles, Condamine, Cosges, Courbette, Courlans, Courlaoux, Desnes, Les Deux-Fays, Dournon, Ecleux, Fay-en-Monla, La Ferté, Le fied, Fontainebrux, Foulenay, Francheville, Geraise, Germigney, Geruge, Graye-et-Charnay, Hauteroche, Ivory, Ivrey, Larnaud, Lemuy, Loisia, Lombard, La Loye, La Marre, Molain, Montbarrey, Montmarlon, Mont-sous-Vaudrey, Nance, Neuvilley, Nogna, Ounans, Oussières, Picarreau, Plasne, Poids-de-Fiole, Pla d’Héry, Pont du Navoy, Publy, Recanoz, Relans, repots, Rosay, Rye, Saint-Maur, Saint-Thiébaud, Saizenay, Santans, Sergenaux, Sergenon, Souvans, Thésy, Thoissia, Trenal (len pre časť zodpovedajúcu územiu bývalej obce Mallerey), Val-d’Epy (len pre časť zodpovedajúcu územiam bývalých obcí Nantey, Val d’Epy a Senaud), Val-Sonnette (len pre časť zodpovedajúcu územiu bývalej obce Bonnaud), Vaudrey, Verges, Véria, Vers-SubSellière, Vevy, La Vieille-Loye, Villeneuve-d’Aval, Villerserine, Villers-Farlay, Villers-les-Bois, Villevieux, Le Villey, Vincent-FROIDEVILLE.

Označovanie

Právny rámec:

vnútroštátne právne predpisy

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Názov chráneného označenia pôvodu „Côtes-du-Jura“ možno doplniť tradičným pojmom „vin de paille“.

Názov chráneného označenia pôvodu „Côtes-du-Jura“ možno doplniť tradičným pojmom „vin jaune“.

Pri vínach s doplneným tradičným pojmom „vin de paille“ (slamové víno) sa nevyhnutne uvádza aj označenie ročníka.

Na etiketách vín s chráneným označením pôvodu sa môže uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky za predpokladu, že:

—	ide o miestny názov zapísaný v katastri,

—	figuruje vo vyhlásení o úrode.

Písmo používané pri uvádzaní názvu tejto katastrálnej jednotky nesmie byť vyššie ani širšie ako polovica veľkosti písma tvoriaceho názov chráneného označenia pôvodu.

Balenie

Právny rámec:

právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky:

dodatočné ustanovenia o označovaní

Opis podmienky:

Fľaša nazývaná „Clavelin“ alebo „fľaša na žlté víno“ s obsahom približne 62 cl je určená len na balenie vín s označením pôvodu s tradičným označením „vin jaune“ (žlté víno).

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-40d171ab-4187-40be-86f4-fcc155a4eca8

(1) Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 2.

9.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

C 49/67

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2023/C 49/16)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Euskal Sagardoa / Sidra del País Vasco“

EÚ č.: PDO-ES-2309 – 11. 5. 2017

CHOP (X) CHZO ( )

1. Názov

„Euskal Sagardoa / Sidra del País Vasco“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

3.2. Opis výrobku

Výrobok „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ je nápoj získavaný z alkoholového a jablčno-mliečneho kvasenia jablčnej šťavy. Počas procesu výroby tohto nápoja, ktorý je nefiltrovaný a len prirodzene sýtený, sa nepridávajú žiadne cukry ani voda.

Organoleptické vlastnosti:

Agroenvironmentálne laboratórium Fraisoro (Provinčné zastupiteľstvo provincie Gipuzkoa) zistilo tieto osobitné vlastnosti a opísalo ich v správe o organoleptických rozdieloch medzi ciderom „Sidra Natural Vasca“ a ostatnými cidermi:

—	Farba závisí od odrôd jabĺk použitých na výrobu cidera, pričom sa pohybuje od slamovožltej po starozlatú.

—	Má zakalený vzhľad s veľmi malými bublinkami oxidu uhličitého zmiešanými s kvapalinou. Keďže ostatné cidery sú filtrované, bývajú priehľadné. Filtráciou sa odstraňujú aj viaceré mikroorganizmy a značný podiel prirodzene sa vyskytujúceho oxidu uhličitého.

—

Vo vôni sú arómy prchavých látok, ktoré možno nájsť v odrodách jabĺk použitých vo výrobnom procese. Keď sa jablká oberajú v ideálnom čase zrelosti, majú arómy zeleného ovocia. Ak sa oberajú po tomto čase, majú sladké arómy rôznej intenzity alebo arómy pripomínajúce jablkový kompót. V závislosti od typu kvasenia, zrelosti alebo použitých kvasiniek môžu mať aj iné druhy aróm, ako sú kvetinové, ovocné alebo korenisté tóny s rôznymi stupňami intenzity, špecifickosti a komplexnosti. Jedným z charakteristických aspektov je výskyt aróm a chutí v dôsledku prchavých kyselín (kyselina octová).

—	V chuti sa objavujú arómy prchavých látok v cideri a rovnováha medzi sladkou, kyslou, pikantnou a horkou príchuťou.

—	Rovnováha medzi sladkosťou, kyslosťou, horkosťou a trpkosťou (suchosťou) a plnosť cidera sa hodnotia spoločne.

Fyzikálne a chemické vlastnosti:

Obsah prchavých kyselín (vyjadrený ako kyselina octová): < 2,2 g/l; obsah alkoholu (v/v): > 5 %; celkový obsah oxidu siričitého: < 100 mg/l; celkový obsah sušiny: > 14 g/l. Súčet glukózy a fruktózy ≤ 0,2 g/l. Táto posledná hodnota je osobitnou vlastnosťou cidera „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“, keďže väčšina glukózy a fruktózy sa premenila na alkohol.

3.3. Suroviny

Všetky odrody jabĺk povolené na výrobu „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ sa získavajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti a považujú sa za pôvodné odrody, t. j. miestne odrody, ktoré sa prispôsobili klimatickým a pôdnym podmienkam tejto zemepisnej oblasti. Uskutočnilo sa niekoľko štúdií s cieľom určiť pôvod a vlastnosti odrôd muštových jabĺk v Baskicku vrátane genetických testov DNA odrôd so zjavne nevyvrátiteľnými výsledkami (Toki Pommes. Projekt realizovaný euroregiónom Euskadi-Nouvelle Aquitaine-Navarra a univerzitou Universidad Pública de Navarra – UPNA).

Zistilo sa, že 76 odrôd (ktoré predstavujú 85 % z celkovej obrábanej plochy) zo 106 pôvodných odrôd jabĺk má jedinečnú DNA. Odrody označené hviezdičkou (*) sa momentálne analyzujú.

Všetky tieto odrody jabĺk sú pomerne homogénne a možno ich klasifikovať ako kyslé, horké a kyslo-horké s rôznymi stupňami intenzity. Vďaka skutočnosti, že jablká sa oberajú v správnom čase a miešajú sa v požadovaných pomeroch, je tento cider špecifický a výrazný.

Týchto 24 odrôd je najrozšírenejších.

1.	Azpeiti Sagarra

Ibarra*

13.

Mokote

19.	Udare Marroi

2.	Bostkantoi

Limoi

14.

Mozoloa

20.

Urdin

Errezila*

Manttoni

15.

Patzuloa

21.

Urtebete

Gezamina

10.

Merabi

16.

Saltxipi

22.	Urtebi Haundi

Goikoetxe

11.

Mikatza

17.

Txalaka

23.	Urtebi Txiki

Haritza

12.

Moko

18.	Txori Sagarra

24.	Verde Agria

Týchto 82 odrôd sú ostatné odrody:

1.	Aia Sagarra

22.

Dominixe

43.

Moliua*

64.

Txistu

Altza

23.

Enpan

44.	Musugorri*

65.	Txori Haundia*

3.	Ama Birjina

24.

Errege

45.	Muxu zabala

66.	Txori Sagarra

4.	Ami Sagarra*

25.

Geza Zuri

46.

Odixa

67.

Txotixe

Añarregi

26.	Gaza Gorri

47.

Orkola*

68.	Txurten Luze

Andoain

27.

Gazi Zuri

48.	Horri Zarratue

69.

Udare

Añarre*

28.

Gazia

49.	Oru Sagarra*

70.	Udare Txuria

8.	Aranguren*

29.

Gaziloka

50.	Ostro Beltza

71.

Ugarte

Arantzate

30.	Gezamina beltza*

51.

Palazio

72.	Urdan Iturri

10.

Areso*

31.

Goozti*

52.

Palancaya

73.

Urkola*

11.	Arimasagasti

32.	Gorri Txikia

53.	Patzulo Gorria

74.

Zubieta*

12.

Astarbe

33.

Greñas*

54.

Perran

75.	Zuri Txikixe

13.	Azpuru Garratza

34.

Illunbe*

55.	Piku Sagarra

76.	Pelestrina*

14.	Azpuru Sagarra

35.

Itxausti*

56.

Potrokilo

77.	Kanpandoja*

15.	Berandu Erreineta

36.	Manzana de Quesillo*

57.	Sagar Beltza

78.

Telleri

16.

Berrondo

37.

Martiku

58.	Sagar Gorria

79.

Bizi*

17.	Billafrankie

38.

Maximela

59.	Sagar Txuria*

80.

Zuzen*

18.	Bizkai Sagarra

39.

Mendiola*

60.

Saluetia*

81.

Legor*

19.

Burgo

40.

Merkalina

61.

Santa Ana

82.	San Francisco*

20.

Burdin

41.	Mila Sagarra

62.

Sulei*

21.

Buztin

42.

Mocetas*

63.

Txarbia

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

—	Pestovanie jabĺk povolených pôvodných odrôd.

—	Zber a dodanie do prevádzky na výrobu ciderov.

—

Stupne v prevádzke na výrobu ciderov:

—	Umývanie jabĺk.

—	Extrahovanie šťavy: drvenie a lisovanie.

—	Kvasenie v nádobách: šťavy začínajú prechádzať procesom alkoholového kvasenia (cukry sa menia na etanol a oxid uhličitý) a jablčno-mliečneho kvasenia (premena kyseliny jablčnej na kyselinu mliečnu).

—	Zrenie a dokončovanie v nádobe.

3.5. Špecifické pravidlá balenia

Fľašovanie sa musí uskutočňovať v oblasti vymedzenej v oddiele 4 s cieľom zachovať fyzikálno-chemické a organoleptické vlastnosti výrobku. Keďže cidery sa nefiltrujú ani nestabilizujú a vzhľadom na to, že prirodzene sa vyskytujúci oxid uhličitý je jednou z vlastností výrobku, pred fľašovaním sa odporúča minimalizovať operácie, ktoré zahŕňajú prenos, prepravu alebo presun cidera. Tieto operácie majú negatívny vplyv na zabezpečenie kvality a majú nepriaznivý účinok na prirodzene sa vyskytujúci oxid uhličitý. Z tohto dôvodu sa fľašovanie tradične vykonáva v tých istých prevádzkach, v ktorých sa cider vyrába.

Na jednej strane sa tým zabezpečuje zachovanie kvality a vlastností výrobku a na druhej strane sa umožňuje lepšie monitorovanie a vysledovateľnosť výrobku.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Riadiaci orgán vedie aktualizovaný register spracovateľských spoločností. Tento subjekt povoľuje všetkým spoločnostiam, ktoré sa vyhlásili za výrobcov „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“, bez výnimky používať očíslované etikety s logom označenia na výrobkoch spĺňajúcich požiadavky stanovené v špecifikácii. Logo označenia sa musí povinne uvádzať na všetkých fľašiach.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť, v ktorej sa pestujú jablká a vyrába cider, zahŕňa tieto okresy:

—	Bizkaia: okresy Uribe-Kosta-Mungialdea, Lea-Artibai, Busturialdea, Arratia-Amorebieta, Durangaldea, Encartaciones a Nerbioi-Ibaizabal.

—	Gipuzkoa: okresy Buruntzaldea, Oarsoaldea, Donostialdea, Goierri, Tolosaldea, Bajo Deba, Alto Deba, Urola-Kosta a Bidasoaldea.

—	Álava/Araba: západné údolia provincie Álava, podoblastí Llanada Alavesa, Laguardia-Rioja Alavesa a Montaña Alavesa.

Na priloženej mape sú znázornené oblasti, v ktorých sa pestujú jablká používané na výrobu „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti

Autonómne spoločenstvo Baskicko je hornaté územie s výdatnými zrážkami (priemerný ročný úhrn zrážok je 1 080 mm) a miernymi teplotami (priemer 12,5 °C).

Pôdy sú ílovité, s priemerným obsahom ílu a siltu vyšším ako 65 % – 70 %.

Podnebie a vlastnosti pôdy zohrali rozhodujúcu úlohu pri vývoji rôznych odrôd jabĺk. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že 76 odrôd jabĺk má jedinečnú DNA, ktorá je výsledkom prispôsobenia sa rastlinných druhov prostrediu.

Existuje vedecký konsenzus, že faktorom, ktorý najviac ovplyvnil rozšírenie rastlín a rôznych typov vegetácie, ako aj faktorom, ktorý má najväčší vplyv na obmedzenia ich rozšírenia, je podnebie. Podobne fyzikálne a chemické vlastnosti pôd takisto podmieňujú spôsob vývoja a rozšírenia rastlinných druhov. Tým sa vysvetľuje, prečo sa v oblasti výroby „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ vyvinuli špecifické odrody jabĺk. Ďalším vplyvným faktorom je genetický výber výrobného sektora v priebehu storočí, keďže vďaka tomu došlo k diverzifikácii druhu jablka, ktorý je najvhodnejší pre dané prostredie, a k diverzifikácii konečného výsledku, ktorý si želal výrobca cidera v závislosti od sladkosti, kyslosti alebo horkosti každej odrody.

5.2. Špecifickosť výrobku

„Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ sa charakterizuje na základe svojich organoleptických vlastností, ktoré do veľkej miery závisia od vlastností suroviny a chýbajúcej filtrácie počas výrobného procesu. Vo vedeckom článku s názvom Characterization of Spanish ciders by means of chemical and olfactometric profiles and chemometrics (Charakterizácia španielskych ciderov prostredníctvom chemických a olfaktometrických profilov a chemometrie), ktorý sa zaoberal charakterizáciou španielskych ciderov, sa dospelo k záveru, že na základe ich prchavých zložiek a olfaktometrických profilov je možné jasne odlíšiť cidery z Astúrie od ciderov z Baskicka.

Vo vedeckom článku s názvom Chemometric classification of Basque and French ciders based on their total polyphenol contents and CIELab parameters (Chemometrická klasifikácia baskických a francúzskych ciderov na základe ich celkového obsahu polyfenolov a parametrov CIELab), v ktorom sa porovnávajú baskické a francúzske cidery, sa dospelo k záveru, že hodnoty všeobecných parametrov v cideroch, ako sú odhadovaný celkový obsah polyfenolov podľa metódy Folin-Ciocalteu a chromatické parametre CIELAb (L*, a*, b*), ako aj určité chemometrické techniky umožňujú rozlišovať medzi baskickými a francúzskymi cidermi s presnosťou približne na 90 %.

S cieľom určiť špecifický chuťový profil baskických ciderov ako odlišný od iných výrobkov v rovnakej kategórii degustačná komisia preskúmala cidery zo Spojeného kráľovstva, francúzske cidery z Bretónska a Normandie, z Nemecka a USA. Tieto ostatné cidery sú priezračnejšie a ich bublinky oxidu uhličitého sú menej zmiešané s tekutinou, čím sa vytvára krémová pena. Ich sfarbenie sa takisto líši od sfarbenia „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“, pretože sa vyrábajú zo zmesi iného ovocia a stolových jabĺk. Pokiaľ ide o vôňu a chuť, obsahujú arómy a chute odrôd stolových jabĺk, rôzneho ovocia alebo pridané arómy a neobsahujú prchavé kyseliny (kyselinu octovú), ktorá je charakteristická pre baskické cidery.

V prípade ciderov z Astúrie degustačná komisia zistila aj tieto rozdiely v porovnaní s prírodnými baskickými cidermi:

—	z prírodných ciderov z Astúrie sa veľmi rýchlo stráca oxid uhličitý,

—	majú priezračnejší vzhľad,

—	nemajú rovnako sviežu vôňu a chuť, sú ľahšie, menej olejnaté a krémové, čo znamená, že sú výrazne trpkejšie.

5.3. Príčinná súvislosť. Súvislosť medzi prírodnými a ľudskými faktormi, surovinou a konečným výrobkom

Zo štúdií týkajúcich sa pôvodných jabĺk používaných na výrobu cidera vyplynulo, že tieto odrody majú špecifické polyfenolické profily, ktoré úzko súvisia s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami výrobku. Vo vedeckom článku s názvom Polyphenolic profile in cider and antioxidant power (Polyfenolický profil v cideri a antioxidačná sila) z decembra 2014 sa meral polyfenolický profil jednoodrodových ciderov od muštu po cider. Zistilo sa, že každá odroda má charakteristický polyfenolický profil, ktorý úzko súvisí s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami a ktorý vplýva na konečný výrobok.

Pri výrobe „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ je zásadné aj tradičné know-how výrobcov, keďže ovplyvňuje čas zberu jabĺk (rôzne stupne zrelosti v surovine) a miešanie určitých odrôd jabĺk. Systém výroby, drvenie, lisovanie, mikroorganizmy, ktoré sa podieľajú na procese kvasenia, vyzrievanie na kaloch a miešanie rôznych odrôd jabĺk z rôznych nádob majú mimoriadny význam pre vymedzenie konečného profilu charakteristického pre cider „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“.

V dôsledku reliéfu v Baskicku sú sady malé a rozptýlené po celej vymedzenej zemepisnej oblasti. To viedlo aj k vzniku nových odrôd jabĺk, ktoré sa v priebehu storočí pestovali v rôznych sadoch. Výsledkom kombinácie mierneho vlhkého podnebia a ílovitých pôd sú profily s výraznou kyslosťou a polyfenolmi v jablkách, čo sú aspekty, ktoré sú pre „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“ kľúčové. Odborné poznatky výrobcov sú nevyhnutné, pokiaľ ide o výrobnú metódu, vlastností výrobku (nefiltrovaný, bez pridaného cukru a vody a s obsahom len prirodzene sa vyskytujúceho oxidu uhličitého) a režim rodenia jabloní. Schopnosť vybrať z dostupných odrôd správne odrody a určiť, kedy dozrievajú, s cieľom dosiahnuť určitú hodnotu pH a obsah polyfenolov, je pre výrobok rozhodujúca, pretože tieto aspekty zabezpečujú stabilitu a trvanlivosť výrobku, ktorý sa nemôže filtrovať ani stabilizovať. Okrem toho množstvo dusíka v jablkách spolu s dostupnými kvasinkami má vplyv na alkoholové aj na jablčno-mliečne kvasenie výrobku. Tieto aspekty majú priamy vplyv na celkové kvasenie cukrov a tvorbu prirodzene sa vyskytujúceho oxidu uhličitého vo výrobku, pričom oba faktory sú rozhodujúce pre zabezpečenie kvality a primeranej trvanlivosti.

Je teda zrejmé, že vlastnosti vymedzenej oblasti určujú vlastnosti jabĺk používaných na výrobu „Euskal Sagardoa/Sidra del País Vasco“. Patria medzi ne fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré jablká dodávajú tomuto cideru, vďaka čomu sa odlišuje od iných podobných prírodných ciderov, ako to potvrdili rôzne štúdie Baskickej univerzity [Analysis of different cider apple varieties during ripening, using nuclear magnetic spectroscopy (Analýza rôznych odrôd muštových jabĺk počas dozrievania pomocou jadrovej magnetickej spektroskopie). Júl 2002, s. 2. Gloria L. del Campo Martínez a kol.], v ktorých sa uvádza, že „chemické zloženie jabĺk závisí od odrody, podnebia, stupňa zrelosti a použitých pestovateľských postupov“.

Odkaz na špecifikáciu výrobku (článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

Špecifikácia výrobku: https://euskalsagardoa.eus/pliego-de-condiciones/?lang=es.

Webové sídlo pre prístup k bibliografickým odkazom:

https://euskalsagardoa.eus/bibliografia-de-interes/?lang=es

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 49

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 66 9. februára 2023

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2023/C 49/01	Výmenný kurz eura – 8. februára 2023	1
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2023/C 49/02	Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k podpísaniu, predbežnému vykonávaniu a uzavretiu Dohody medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o prístupe seychelských rybárskych plavidiel do vôd Mayotte (Úplné znenie stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov https://edps.europa.eu)	2
	INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU
	Dozorný výbor EZVO
2023/C 49/03	Oznámenie Dozorného úradu EZVO o úrokových sadzbách na vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách pre štáty EZVO platných od 1. novembra 2022 – Uverejnené v súlade s pravidlami pre referenčné a diskontné sadzby stanovenými v časti VII usmernení Dozorného úradu EZVO o štátnej pomoci a článkom 10 rozhodnutia Dozorného úradu EZVO č. 195/04/COL zo 14. júla 2004	4

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska komisia
2023/C 49/04	Cielené výzvy na predkladanie návrhov v roku 2023 v rámci pracovného programu na rok 2023 programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (2021 – 2027)	5
	SÚDNE KONANIA
	Európska komisia
2023/C 49/05	Žiadosť o poradné stanovisko Súdu EZVO, ktorú 26. septembra 2022 predložil Verwaltungsgerichtshof des Fürstentums Liechtenstein vo veci RS/Steuerverwaltung des Fürstentums Liechtenstein (Vec E-11/22)	6
2023/C 49/06	Žiadosť o poradné stanovisko Súdu EZVO, ktorú 26. septembra 2022 predložil Verwaltungsgerichtshof des Fürstentums Liechtenstein vo veci Maximilian Maier (Vec E-12/22)	7
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA SPOLOČNEJ OBCHODNEJ POLITIKY
	Európska komisia
2023/C 49/07	Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení	8
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2023/C 49/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.11013 – CINVEN VII / OTPP / GROUP.ONE / DOGADO) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	9
2023/C 49/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10971 – ILS / DANX / JV) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	11
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2023/C 49/10	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	13
2023/C 49/11	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	20
2023/C 49/12	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	28
2023/C 49/13	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	35
2023/C 49/14	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	47
2023/C 49/15	Uverejnenie oznámenia o schválení štandardnej zmeny špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 17 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33	56
2023/C 49/16	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	67

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0735
JPY	Japonský jen	140,81
DKK	Dánska koruna	7,4421
GBP	Britská libra	0,88800
SEK	Švédska koruna	11,3423
CHF	Švajčiarsky frank	0,9881
ISK	Islandská koruna	151,50
NOK	Nórska koruna	11,0260
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	23,782
HUF	Maďarský forint	388,73
PLN	Poľský zlotý	4,7385
RON	Rumunský lei	4,8975
TRY	Turecká líra	20,2164
AUD	Austrálsky dolár	1,5416
CAD	Kanadský dolár	1,4389
HKD	Hongkongský dolár	8,4265
NZD	Novozélandský dolár	1,6971
SGD	Singapurský dolár	1,4220
KRW	Juhokórejský won	1 351,40
ZAR	Juhoafrický rand	18,9129
CNY	Čínsky juan	7,2841
IDR	Indonézska rupia	16 227,39
MYR	Malajzijský ringgit	4,6144
PHP	Filipínske peso	58,817
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	35,973
BRL	Brazílsky real	5,5644
MXN	Mexické peso	20,2984
INR	Indická rupia	88,5940

	Island	Lichtenštajnsko	Nórsko
1.11.2022 –	5,08	–0,45	2,38


	(1) Text s významom pre EHP