ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 23

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 66
23. januára 2023


Obsah

Strana

 

II   Oznámenia

 

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

 

Európsky parlament
Rada
Európska komisia

2023/C 23/01

Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí

1


 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2023/C 23/02

Výmenný kurz eura – 20. januára 2023

8

2023/C 23/03

Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 19. januára 2022 o odmietnutí jej právomoci v zmysle článkov 1 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Vec C.1887 – Mediaset – článok 265 výzva na konanie) [oznámené pod číslom C(2022) 307]  ( 1 )

9

2023/C 23/04

Oznámenie o uplatňovaní systému registrovaných vývozcov Európskej únie zo strany Pobrežia Slonoviny na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Pobrežím Slonoviny a zo strany Madagaskaru na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a východnou a južnou Afrikou

19


 

V   Oznamy

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Európska komisia

2023/C 23/05

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.10959 – SATS / TEMASEK / PH 243WFS) ( 1 )

20

 

INÉ AKTY

 

Európska komisia

2023/C 23/06

Uverejnenie žiadosti o zmenu tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva podľa článku 28 ods. 3 a článku 34 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu Landwein, Qualitätswein, Kabinett/Kabinettwein, Spätlese/Spätlesewein, Auslese/Auslesewein, Strohwein, Schilfwein, Eiswein, Ausbruch/Ausbruchwein, Trockenbeerenauslese, Beerenauslese/Beerenauslesewein

22

2023/C 23/07

Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

24


 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


II Oznámenia

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

Európsky parlament Rada Európska komisia

23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/1


Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí

(2023/C 23/01)

Európsky parlament, Rada a Komisia slávnostne proklamujú toto spoločné vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí

Preambula

keďže:

(1)

Ako sa zakotvuje v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, Európska únia (EÚ) je „úniou hodnôt“, ktorá je založená na úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnom štáte a na rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Okrem toho je EÚ podľa Charty základných práv Európskej únie založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity. V charte sa tiež potvrdzujú práva vyplývajúce najmä z medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty.

(2)

Digitálna transformácia ovplyvňuje všetky aspekty života ľudí. Ponúka významné príležitosti pre lepšiu kvalitu života, hospodársky rast a udržateľnosť.

(3)

Digitálna transformácia tiež predstavuje výzvy pre naše demokratické spoločnosti, naše hospodárstva a jednotlivcov. Vzhľadom na zrýchľujúcu sa digitálnu transformáciu nastal čas, aby EÚ vysvetlila, ako by sa jej hodnoty a základné práva platné offline mali uplatňovať v digitálnom prostredí. Digitálna transformácia by nemala viesť k regresii práv. Všetko, čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online. Týmto vyhlásením nie sú dotknuté „offline politiky“, ako napríklad prístup ku kľúčovým verejným službám offline.

(4)

Parlament už viackrát vyzval na stanovenie etických zásad, ktoré by mali usmerňovať prístup EÚ k digitálnej transformácii a ktoré by mali zabezpečiť úplné rešpektovanie základných práv, ako sú ochrana údajov, právo na súkromie, nediskriminácia a rodová rovnosť, a zásad, ako sú ochrana spotrebiteľa, technologická neutralita a neutralita siete, dôveryhodnosť a inkluzívnosť. Vyzval aj na posilnenie ochrany práv používateľov v digitálnom prostredí, ako aj práv pracovníkov a práva odpojiť sa (1).

(5)

Na základe predchádzajúcich iniciatív, ako sú „Tallinnské vyhlásenie o elektronickej verejnej správe“ a „Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách“, vyzvali členské štáty v dokumente „Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia“ na vytvorenie modelu digitálnej transformácie vyzdvihujúceho ľudský rozmer digitálneho ekosystému, ktorého jadrom je digitálny jednotný trh. Členské štáty vyzvali na vytvorenie takého modelu digitálnej transformácie, ktorý zaručí, aby technológie pomáhali v situáciách, keď je potrebné prijať opatrenia v oblasti klímy a ochrany životného prostredia.

(6)

Vo vízii EÚ pre digitálnu transformáciu sa kladie hlavný dôraz na ľudí, posilňuje sa postavenie jednotlivcov a podporujú sa inovatívne podniky. V rozhodnutí o „politickom programe Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030“ sa stanovujú konkrétne digitálne ciele založené na štyroch základných bodoch (digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a digitalizácia verejných služieb). Únijná cesta digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstva zahŕňa najmä digitálnu suverenitu otvoreným spôsobom, rešpektovanie základných práv, zásadu právneho štátu a demokraciu, začlenenie, prístupnosť, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, zlepšovanie kvality života, dostupnosť služieb a rešpektovanie práv a ambícií každého človeka. Mala by prispieť k dynamickému a spravodlivému hospodárstvu a spoločnosti v EÚ, ktoré efektívne využívajú zdroje.

(7)

V tomto vyhlásení sa uvádzajú spoločné politické zámery a záväzky a pripomínajú práva, ktoré sú v kontexte digitálnej transformácie najrelevantnejšie. Vyhlásenie by tiež malo usmerňovať tvorcov politík v úvahách o ich vízii digitálnej transformácie: ľudia ako stredobod digitálnej transformácie; podpora solidarity a začlenenia prostredníctvom pripojiteľnosti, digitálneho vzdelávania, odbornej prípravy a zručností, spravodlivých a primeraných pracovných podmienok, ako aj prístupu k digitálnym verejným službám online; potvrdenie dôležitosti slobodnej voľby v interakciách s algoritmami a systémami umelej inteligencie a v spravodlivom digitálnom prostredí; podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore; zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenia postavenia v digitálnom prostredí, najmä v prípade detí a mladých ľudí, pri súčasnom zabezpečení súkromia a osobnej kontroly nad údajmi; podpora udržateľnosti. Jednotlivé kapitoly tohto vyhlásenia by mali tvoriť ucelený referenčný rámec a nemali by sa vykladať izolovane.

(8)

Toto vyhlásenie by malo slúžiť aj ako referenčný bod pre podniky a iných relevantných aktérov pri vývoji a zavádzaní nových technológií. V tejto súvislosti je dôležitá podpora výskumu a inovácie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj MSP a startupom.

(9)

Malo by sa výraznejšie posilniť demokratické fungovanie digitálnej spoločnosti a hospodárstva, a to pri plnom rešpektovaní právneho štátu, účinných prostriedkov nápravy a presadzovania práva. Toto vyhlásenie neovplyvňuje zákonné obmedzenia výkonu práv na účely ich zosúladenia s výkonom iných práv a ani obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné a primerané vo verejnom záujme.

(10)

Toto vyhlásenie vychádza predovšetkým z primárneho práva EÚ, najmä zo Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z Charty základných práv Európskej únie, ako aj zo sekundárneho práva a z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Zároveň vychádza z Európskeho piliera sociálnych práv a dopĺňa ho. Má deklaratívnu povahu, a preto nemá vplyv na obsah právnych noriem ani na ich uplatňovanie.

(11)

Únia by mala toto vyhlásenie presadzovať vo svojich vzťahoch s inými medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami, okrem iného aj tým, že bude tieto práva a zásady premietať do svojich obchodných vzťahov, a to s ambíciou, aby tieto zásady viedli medzinárodných partnerov k digitálnej transformácii, ktorá na celom svete stavia do centra pozornosti ľudí a ich všeobecné ľudské práva. Vyhlásenie by malo slúžiť najmä ako referencia pre aktivity v kontexte medzinárodných organizácií, ako je realizácia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ako aj prístup k správe internetu založený na účasti viacerých zainteresovaných strán.

(12)

Podpora a vykonávanie vyhlásenia je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov v rámci ich príslušných právomocí a pri plnom dodržiavaní práva EÚ. Komisia bude Parlamentu a Rade pravidelne podávať správy o dosiahnutom pokroku. Členské štáty a Komisia by mali pri spolupráci, ktorej cieľom je dosiahnutie všeobecných cieľov stanovených v rozhodnutí o „politickom programe Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030“, zohľadniť digitálne zásady a práva stanovené v tomto vyhlásení.

Vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí

Naším cieľom je podporovať európsky spôsob digitálnej transformácie, postaviť ľudí do centra pozornosti, stavať na európskych hodnotách a základných právach EÚ, opätovne potvrdiť všeobecné ľudské práva a dosiahnuť prínos pre všetkých jednotlivcov, podniky a spoločnosť ako celok.

Preto vyhlasujeme:

KAPITOLA I

Ľudia ako stredobod digitálnej transformácie

1.

Stredobodom digitálnej transformácie v Európskej únii sú ľudia. Technológie by mali slúžiť a prinášať výhody všetkým ľuďom žijúcim v EÚ a mali by im pomáhať pri napĺňaní ich ambícií, a to pri zaistení úplnej bezpečnosti a rešpektovania ich základných práv.

Zaväzujeme sa:

a)

posilniť demokratický rámec digitálnej transformácie, ktorá prináša výhody a zlepšuje život všetkým ľuďom žijúcim v EÚ;

b)

prijímať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa hodnoty EÚ a práva jednotlivcov uznané v práve EÚ rešpektovali tak online, ako aj offline;

c)

podporovať a zabezpečiť zodpovedné a dôsledné kroky zo strany všetkých verejných aj súkromných aktérov v digitálnom prostredí;

d)

aktívne podporovať túto víziu digitálnej transformácie, a to aj v našich medzinárodných vzťahoch.

KAPITOLA II

Solidarita a začlenenie

2.

Technológia by sa mala používať na zjednotenie ľudí, a nie na ich rozdelenie. Digitálna transformácia by mala prispieť k spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti a hospodárstvu v EÚ.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť, aby sa pri navrhovaní, vývoji, zavádzaní a používaní technologických riešení rešpektovali základné práva, umožnilo ich uplatňovanie a podporila solidarita a začlenenie;

b)

presadzovať takú digitálnu transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Mala by priniesť výhody všetkým ľuďom, mala by dosiahnuť rodovú rovnováhu a mala by zahŕňať najmä staršie osoby, osoby žijúce vo vidieckych oblastiach, osoby so zdravotným postihnutím, či marginalizované a zraniteľné osoby a osoby pozbavené volebného práva, ako aj tých, ktorí konajú v ich mene. Mala by tiež podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

c)

vytvoriť vhodné rámce na to, aby všetci účastníci trhu využívajúci výhody digitálnej transformácie prevzali svoju spoločenskú zodpovednosť a spravodlivo a primerane prispeli na náklady na verejné statky, služby a infraštruktúry v prospech všetkých osôb žijúcich v EÚ.

Pripojiteľnosť

3.

Každý by mal mať kdekoľvek v EÚ prístup k cenovo dostupnej a vysokorýchlostnej digitálnej pripojiteľnosti.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť prístup k vysokokvalitnej pripojiteľnosti s dostupným prístupom na internet pre všetkých v celej EÚ vrátane osôb s nízkym príjmom;

b)

chrániť a podporovať neutrálny a otvorený internet, kde obsah, služby a aplikácie nie sú bezdôvodne blokované alebo obmedzované.

Digitálne vzdelávanie, odborná príprava a zručnosti

4.

Každý má právo na vzdelanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie a mal by mať možnosť získať všetky základné a pokročilé digitálne zručnosti.

Zaväzujeme sa:

a)

podporovať vysokokvalitné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu, a to aj s cieľom preklenúť digitálne rodové rozdiely;

b)

podporovať iniciatívy, ktoré umožnia všetkým učiacim sa osobám a učiteľom získať a vymieňať si potrebné digitálne zručnosti a kompetencie vrátane mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, aby sa mohli aktívne podieľať na hospodárstve, živote spoločnosti a demokratických procesoch;

c)

presadzovať a podporovať úsilie vybaviť všetky inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnou pripojiteľnosťou, infraštruktúrou a nástrojmi;

d)

dať každému možnosť prispôsobiť sa zmenám, ktoré so sebou prináša digitalizácia práce, v podobe zlepšenia a získania nových zručností.

Spravodlivé a primerané pracovné podmienky

5.

Každý má právo na spravodlivé, primerané, zdravé a bezpečné pracovné podmienky a primeranú ochranu tak v digitálnom prostredí, ako aj na pracovisku, bez ohľadu na svoje postavenie v zamestnaní, formu alebo trvanie zamestnania.

6.

Odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov zohrávajú dôležitú úlohu v digitálnej transformácii, najmä pokiaľ ide o vymedzenie spravodlivých a primeraných pracovných podmienok, a to aj v súvislosti s používaním digitálnych nástrojov pri práci.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť, aby sa každý mohol odpojiť a využívať záruky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v digitálnom prostredí;

b)

zabezpečiť, aby digitálne nástroje v pracovnom prostredí žiadnym spôsobom neohrozovali fyzické a duševné zdravie pracovníkov;

c)

zabezpečiť rešpektovanie základných práv pracovníkov v digitálnom prostredí vrátane ich práva na súkromie a práva združovať sa, práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, ako aj ochranu pred protiprávnym a neopodstatneným sledovaním;

d)

zabezpečiť, aby používanie umelej inteligencie na pracovisku bolo transparentné, aby sa pri tom uplatňoval prístup založený na riziku a aby sa prijali zodpovedajúce preventívne opatrenia na zachovanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia;

e)

zabezpečiť najmä to, aby bol pri dôležitých rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na pracovníkov, zaručený ľudský dohľad a aby boli pracovníci vo všeobecnosti informovaní o tom, že komunikujú so systémami umelej inteligencie.

Digitálne verejné služby online

7.

Každý človek by mal mať online prístup ku kľúčovým verejným službám v EÚ. Od nikoho by sa nemalo vyžadovať, aby pri prístupe k digitálnym verejným službám a ich využívaní poskytoval údaje častejšie, ako je potrebné.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť, aby sa ľuďom žijúcim v EÚ ponúkla možnosť využívať prístupnú, dobrovoľnú, zabezpečenú a dôveryhodnú digitálnu identitu, ktorá im umožní prístup k širokej škále online služieb;

b)

zaručiť širokú dostupnosť a opakované použitie informácií verejného sektora;

c)

uľahčovať a podporovať plynulý, bezpečný a interoperabilný prístup v celej EÚ k digitálnym verejným službám navrhnutým tak, aby účinne uspokojovali potreby ľudí, a to najmä vrátane digitálnych služieb v oblasti zdravotníctva a starostlivosti, najmä prístupu k elektronickým zdravotným záznamom.

KAPITOLA III

Slobodná voľba

Interakcia s algoritmami a systémami umelej inteligencie

8.

Umelá inteligencia by mala slúžiť ako nástroj pre ľudí s konečným cieľom zvýšiť kvalitu ich života.

9.

Každý by mal byť schopný využívať výhody algoritmických systémov a systémov umelej inteligencie, a to aj na základe vlastných, informovaných rozhodnutí v digitálnom prostredí, a zároveň byť chránený pred rizikami a ujmou v oblasti zdravia, bezpečnosti a základných práv.

Zaväzujeme sa:

a)

podporovať dôveryhodné a etické systémy umelej inteligencie zamerané na človeka počas ich vývoja, zavádzania a používania v súlade s hodnotami EÚ;

b)

zaručiť primeranú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o využívanie algoritmov a umelej inteligencie, ako aj to, aby ľudia boli schopní ich používať a aby boli pri interakcii s nimi informovaní;

c)

zabezpečiť, aby boli algoritmické systémy založené na vhodných dátových súboroch s cieľom zabrániť diskriminácii a umožniť ľudský dohľad nad všetkými výsledkami, ktoré majú vplyv na bezpečnosť ľudí a ich základné práva;

d)

zabezpečiť, aby sa technológie, ako je umelá inteligencia, nepoužívali s cieľom neumožniť osobám vlastné rozhodnutie, napríklad v otázkach zdravia, vzdelávania, zamestnania a súkromného života;

e)

poskytovať záruky a prijímať vhodné opatrenia, a to aj presadzovaním dôveryhodných noriem, ktorými sa zabezpečí, aby umelá inteligencia a digitálne systémy boli vždy bezpečné a aby sa pri ich používaní vždy rešpektovali základné práva;

f)

prijímať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri výskume v oblasti umelej inteligencie dodržiavali najprísnejšie etické normy a príslušné právo EÚ.

Spravodlivé digitálne prostredie

10.

Každý by mal mať možnosť skutočne a slobodne sa rozhodnúť, ktoré online služby využije, a to na základe objektívnych, transparentných, ľahko prístupných a spoľahlivých informácií.

11.

Každý by mal mať možnosť v digitálnom prostredí spravodlivo súťažiť a prichádzať s inováciami. Z toho by mali mať prospech aj podniky vrátane MSP.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť bezpečné a chránené digitálne prostredie založené na spravodlivej hospodárskej súťaži, v ktorom sú chránené základné práva, zabezpečené práva používateľov a ochrana spotrebiteľa na digitálnom jednotnom trhu a dobre vymedzená zodpovednosť platforiem, najmä veľkých aktérov a strážcov prístupu;

b)

podporovať interoperabilitu, transparentnosť, otvorené technológie a normy ako spôsob ďalšieho posilnenia dôvery v technológie, ako aj schopnosti spotrebiteľov prijímať autonómne a informované rozhodnutia.

KAPITOLA IV

Angažovanosť v digitálnom verejnom priestore

12.

Každý by mal mať prístup k dôveryhodnému, rozmanitému a viacjazyčnému digitálnemu prostrediu. Prístup k rozmanitému obsahu prispieva k pluralitnej verejnej diskusii a účinnej účasti na demokracii nediskriminačným spôsobom.

13.

Každý má právo na slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj na slobodu zhromažďovania a združovania v digitálnom prostredí.

14.

Každý by mal mať možnosť prístupu k informáciám o tom, kto vlastní alebo kontroluje mediálne služby, ktoré používa.

15.

Online platformy, najmä veľmi veľké online platformy, by mali podporovať slobodnú demokratickú diskusiu online. Veľmi veľké online platformy by vzhľadom na úlohu svojich služieb pri formovaní verejnej mienky a diskusie mali zmierňovať riziká vyplývajúce z fungovania a využívania týchto služieb, a to aj v súvislosti so zavádzajúcimi a dezinformačnými kampaňami, a chrániť slobodu prejavu.

Zaväzujeme sa:

a)

pokračovať v ochrane všetkých základných práv online, najmä práva na slobodu prejavu a práva na informácie vrátane slobody a plurality médií;

b)

podporovať rozvoj a čo najlepšie využívanie digitálnych technológií s cieľom stimulovať angažovanosť a demokratickú účasť jednotlivcov;

c)

prijať primerané opatrenia na boj proti všetkým formám nezákonného obsahu pri plnom rešpektovaní základných práv vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie bez stanovenia akejkoľvek všeobecnej povinnosti monitorovania alebo zavedenia cenzúry;

d)

vytvoriť digitálne prostredie, v ktorom sú ľudia chránení pred dezinformáciami a manipuláciou s informáciami a inými formami škodlivého obsahu vrátane obťažovania a rodovo motivovaného násilia;

e)

podporovať účinný prístup k digitálnemu obsahu, ktorý odráža kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v EÚ;

f)

posilniť postavenie jednotlivcov, aby mohli slobodne prijímať konkrétne rozhodnutia, a zaväzujeme sa obmedzovať zneužívanie zraniteľných miest a predsudkov, najmä cielenou reklamou.

KAPITOLA V

Bezpečnosť, ochrana a posilnenie postavenia

Chránené, bezpečné a zabezpečené online prostredie

16.

Každý by mal mať prístup k digitálnym technológiám, produktom a službám, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli bezpečné a chránené a aby chránili súkromie, čo vedie k vysokej úrovni dôvernosti, integrity, dostupnosti a pravosti spracúvaných informácií.

Zaväzujeme sa:

a)

prijímať ďalšie opatrenia na podporu vysledovateľnosti produktov a zabezpečenie toho, aby sa na digitálnom jednotnom trhu ponúkali len produkty, ktoré sú bezpečné a sú v súlade s právnymi predpismi EÚ;

b)

chrániť záujmy ľudí, podnikov a verejných inštitúcií pred kybernetickobezpečnostnými rizikami a kybernetickou kriminalitou vrátane porušenia ochrany údajov a krádeže totožnosti alebo manipulácie s ňou. To zahŕňa požiadavky na kybernetickú bezpečnosť pripojených produktov uvádzaných na jednotný trh;

c)

bojovať proti tým, ktorí sa v rámci EÚ snažia oslabiť bezpečnosť online a integritu digitálneho prostredia alebo propagujú násilie a nenávisť digitálnymi prostriedkami, a vyvodzovať voči nim zodpovednosť.

Súkromie a osobná kontrola nad údajmi

17.

Každý má právo na súkromie a ochranu svojich osobných údajov. Právo na ochranu osobných údajov zahŕňa vlastnú kontrolu jednotlivcov nad tým, ako sa ich osobné údaje používajú a komu sa poskytujú.

18.

Každý má právo na dôvernosť svojej komunikácie a informácií na svojich elektronických zariadeniach a nikto nesmie byť vystavený opatreniam nezákonného online dohľadu, nezákonného neustáleho sledovania alebo zachytávania údajov.

19.

Každý jednotlivec by mal mať možnosť rozhodnúť o svojom digitálnom odkaze a o tom, čo sa po jeho smrti stane s jeho osobnými kontami a informáciami, ktoré sa ho týkajú.

Zaväzujeme sa:

a)

zabezpečiť, aby mal každý účinnú kontrolu nad svojimi osobnými a inými ako osobnými údajmi v súlade s pravidlami EÚ o ochrane údajov a príslušným právom EÚ;

b)

účinne zabezpečiť, aby jednotlivci mohli ľahko prenášať svoje osobné a iné ako osobné údaje medzi rôznymi digitálnymi službami v súlade s právami na prenosnosť;

c)

účinne chrániť komunikáciu pred neoprávneným prístupom tretích strán;

d)

zakázať protiprávnu identifikáciu, ako aj protiprávne uchovávanie záznamov o aktivite.

Ochrana a posilnenie postavenia detí a mladých ľudí v digitálnom prostredí

20.

Deti a mladí ľudia by mali byť schopní prijímať bezpečné a informované rozhodnutia a prejavovať svoju tvorivosť v digitálnom prostredí.

21.

Materiály a služby primerané veku by mali zlepšiť skúsenosti, pohodu a účasť detí a mladých ľudí v digitálnom prostredí.

22.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať právu detí a mladých ľudí na ochranu pred všetkými trestnými činmi páchanými alebo uľahčenými prostredníctvom digitálnych technológií.

Zaväzujeme sa:

a)

poskytovať príležitostí všetkým deťom a mladým ľuďom na získanie potrebných zručností a kompetencií vrátane mediálnej gramotnosti a kritického myslenia s cieľom aktívne a bezpečne sa orientovať v digitálnom prostredí a zapájať sa doň a prijímať informované rozhodnutia;

b)

podporovať pozitívne skúsenosti detí a mladých ľudí v bezpečnom digitálnom prostredí primeranom ich veku;

c)

chrániť všetky deti a mladých ľudí pred škodlivým a nezákonným obsahom, využívaním, manipuláciou a zneužívaním online a zabrániť tomu, aby sa digitálny priestor používal na páchanie trestnej činnosti alebo na jej uľahčovanie;

d)

chrániť všetky detí a mladých ľudí pred nezákonným sledovaním, profilovaním a cielením, najmä na komerčné účely;

e)

zapájať detí a mladých ľudí do rozvoja digitálnych politík, ktoré sa ich týkajú.

KAPITOLA VI

Udržateľnosť

23.

V snahe zabrániť závažnému poškodeniu životného prostredia a podporovať obehové hospodárstvo by sa digitálne produkty a služby mali navrhovať, vyrábať, používať, opravovať, recyklovať a zneškodňovať tak, aby sa zmiernil ich negatívny vplyv na životné prostredie a spoločnosť a aby sa zabránilo predčasnému zastaraniu.

24.

Každý by mal mať prístup k presným a ľahko zrozumiteľným informáciám o vplyve digitálnych produktov a služieb na životné prostredie, ich spotrebe energie, možnosti ich opravy a ich životnosti tak, aby sa na základe nich mohol zodpovedne rozhodnúť.

Zaväzujeme sa:

a)

podporovať rozvoj a využívanie udržateľných digitálnych technológií, ktoré majú minimálny negatívny environmentálny a spoločenský vplyv;

b)

stimulovať udržateľné spotrebiteľské rozhodnutia a obchodné modely a podporovať udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v rámci globálnych hodnotových reťazcov digitálnych produktov a služieb, a to aj s cieľom bojovať proti nútenej práci;

c)

podporovať vývoj, zavádzanie a aktívne využívanie inovačných digitálnych technológií s pozitívnym vplyvom na životné prostredie a klímu s cieľom urýchliť zelenú transformáciu;

d)

presadzovať normy a označenia udržateľnosti pre digitálne produkty a služby.


(1)  2020/2216(INI); 2020/2018(INL); 2020/2019(INL); 2020/2022(INI); 2020/2012(INL); 2020/2014(INL); 2020/2015 (INI); 2020/2017 (INI); 2019/2186(INI); 2019/2181(INL); 2022/2266 (INI).


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/8


Výmenný kurz eura (1)

20. januára 2023

(2023/C 23/02)

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,0826

JPY

Japonský jen

140,86

DKK

Dánska koruna

7,4391

GBP

Britská libra

0,87600

SEK

Švédska koruna

11,1655

CHF

Švajčiarsky frank

0,9962

ISK

Islandská koruna

154,30

NOK

Nórska koruna

10,7135

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

23,922

HUF

Maďarský forint

395,88

PLN

Poľský zlotý

4,7100

RON

Rumunský lei

4,9258

TRY

Turecká líra

20,3566

AUD

Austrálsky dolár

1,5619

CAD

Kanadský dolár

1,4583

HKD

Hongkongský dolár

8,4775

NZD

Novozélandský dolár

1,6852

SGD

Singapurský dolár

1,4311

KRW

Juhokórejský won

1 336,47

ZAR

Juhoafrický rand

18,5770

CNY

Čínsky juan

7,3425

IDR

Indonézska rupia

16 367,67

MYR

Malajzijský ringgit

4,6395

PHP

Filipínske peso

58,958

RUB

Ruský rubeľ

 

THB

Thajský baht

35,455

BRL

Brazílsky real

5,6271

MXN

Mexické peso

20,4865

INR

Indická rupia

87,8170


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/9


Zhrnutie rozhodnutia Komisie

z 19. januára 2022

o odmietnutí jej právomoci v zmysle článkov 1 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1)

(Vec C.1887 – Mediaset – článok 265 výzva na konanie)

[oznámené pod číslom C(2022) 307]

(Text s významom pre EHP)

(2023/C 23/03)

1.   

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola 19. novembra 2021 doručená výzva na konanie (ďalej len „výzva na konanie“) od spoločnosti MFE – MEDIAFOREUROPE N.V., bývalá spoločnosť Mediaset N.V., (ďalej len „spoločnosť Mediaset“, Holandsko) na základe článku 265 ZFEÚ so žiadosťou, aby Komisia rozhodla, či má právomoc preskúmať navrhovanú koncentráciu týkajúcu sa spoločností Télévision Française 1 S.A. (ďalej len „spoločnosť TF1“, Francúzsko) a Métropole Télévision S.A. (ďalej len „spoločnosť M6“, Francúzsko) (ďalej len „transakcia“).

1.   STRANY A TRANSAKCIA

2.

Spoločnosť TF1 je pod výlučnou kontrolou spoločnosti Bouygues S.A. (ďalej len „spoločnosť Bouygues“), ktorá má 43,7 % podiel v spoločnosti TF1. Spoločnosť Bouygues pôsobí v sektore stavebníctva, telekomunikácií a médií. Hlavnou činnosťou spoločnosti TF1 je veľkoobchodné poskytovanie televíznych kanálov, a to priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spoločností. Spoločnosť TF1 prevádzkuje aj iné činnosti súvisiace s jej hlavnou činnosťou televízneho vysielateľa vrátane produkcie audiovizuálneho a kinematografického obsahu, nadobúdania audiovizuálnych práv, marketingu reklamného priestoru, editovania a distribúcie DVD a hudobných CD, rozvoja príslušenstva k anténam a rozvoja digitálnych a interaktívnych služieb.

3.

Spoločnosť M6 je pod výlučnou kontrolou spoločnosti RTL Group S.A. (ďalej len „spoločnosť RTL“), ktorá má 48,26 % podiel v spoločnosti M6 a je pod výlučnou kontrolou spoločnosti Bertelsmann SE & Co. KGaA (ďalej len „spoločnosť Bertelsmann“), ktorá má 76,28 % podiel v spoločnosti RTL. Hlavnou činnosťou spoločnosti M6 je veľkoobchodné poskytovanie televíznych kanálov, a to priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spoločností. Spoločnosť M6 okrem toho prevádzkuje rad činností súvisiacich s jej hlavnou činnosťou televízneho vysielateľa vrátane produkcie audiovizuálneho a kinematografického obsahu, nadobúdania audiovizuálnych práv, marketingu reklamného priestoru, editovania a distribúcie DVD a hudobných CD, rozvoja príslušenstva k anténam a rozvoja digitálnych služieb. A napokon spoločnosť M6 kontroluje rádiovú skupinu RTL France, ktorá má viacero licencií na vysielanie rádiových programov vo Francúzsku a rozvíja rôzne činnosti spojené s prevádzkovaním týchto rádiových služieb.

4.

[Opis transakcie]. Po uskutočnení transakcie bude mať spoločnosť Bouygues v držbe približne 30 % kapitálu zlúčeného subjektu, zatiaľ čo spoločnosť Bertelsmann bude mať prostredníctvom spoločnosti RTL v držbe približne 16 % kapitálu zlúčeného subjektu.

2.   SKUTKOVÝ STAV A POSTUP

5.

Dňa 17. mája 2021 oznámili spoločnosti TF1, M6, Bouygues a RTL, že podpísali dohodu o začatí výlučných rokovaní o fúzii činností spoločností TF1 a M6. Spoločnosti Bouygues a RTL podpísali 17. mája 2021 dve memorandá o porozumení. Po podpísaní týchto memoránd o porozumení nasledovalo 8. júla 2021 podpísanie rámcovej dohody medzi spoločnosťami Bouygues a RTL a dohody o podnikovej kombinácii medzi spoločnosťami TF1 a M6 (ďalej len „dohody“). Spoločnosti Bouygues a RTL sa dohodli aj na návrhu akcionárskej dohody, ktorá sa má uzavrieť pri dokončení transakcie (ďalej len „akcionárska dohoda“).

6.

Francúzsky úrad na ochranu hospodárskej súťaže (ďalej len „úrad ADLC“) zaslal 29. októbra 2021 dotazník viacerým účastníkom trhu, vrátane spoločnosti Mediaset, s cieľom získať ich stanoviská k danej transakcii. V úvode dotazníka poukazuje úrad ADLC na skutočnosť, že „[d]otazník sa týka navrhovanej fúzie medzi spoločnosťami TF1 a [M6]. [Zlúčený subjekt] je pod výlučnou kontrolou spoločnosti [Bouygues]“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v úvode testu trhu uvádza, že „[transakcia] podlieha schváleniu [úradom ADLC], ktorý je vo Francúzsku nezávislým správnym orgánom zodpovedným za reguláciu hospodárskej súťaže“.

7.

Spoločnosť Mediaset zaslala Komisii 19. novembra 2021 výzvu na konanie. Spoločnosť Mediaset v rozpore so záverom úradu ADLC najmä tvrdí, že zlúčený subjekt bude pod spoločnou kontrolou spoločností Bouygues a Bertelsmann, a preto bude mať význam pre celú EÚ.

3.   VÝZNAM PRE CELÚ EÚ

3.1.   Právny rámec

8.

V zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia o fúziách má Komisia výlučnú právomoc posúdiť koncentrácie s významom pre celú Úniu. V článku 1 nariadenia o fúziách sa stanovujú dva alternatívne súbory limitov na určenie toho, či má koncentrácia význam pre celú Úniu.

9.

V zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia o fúziách má koncentrácia význam pre celú Úniu, ak i) spoločný celkový celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie je vyšší ako 5 000 miliónov EUR; a ii) celkový obrat v rámci Únie každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie je vyšší ako 250 miliónov EUR, pokiaľ každý z účastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci Únie v jedinom členskom štáte.

10.

Koncentrácia, ktorá nedosahuje limity stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia o fúziách, má význam pre celú Úniu v zmysle článku 1 ods. 3, ak: i) spoločný celkový celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie je vyšší ako 2 500 miliónov EUR; ii) v každom z najmenej troch členských štátov je spoločný celkový celosvetový obrat všetkých účastníkov koncentrácie vyšší ako 100 miliónov EUR; iii) v každom z najmenej troch členských štátov posudzovaných na účely písmena ii) je celkový obrat každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie vyšší ako 25 miliónov EUR a iv) celkový obrat v rámci Únie každého z najmenej dvoch účastníkov koncentrácie je vyšší ako 100 miliónov EUR; pokiaľ každý z účastníkov koncentrácie nedosahuje viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci Únie v jednom a tom istom členskom štáte.

11.

Na účely určenia právomoci sú účastníkmi koncentrácie tie podniky, ktoré sa podieľajú na koncentrácii, t. j. fúzii alebo nadobudnutí kontroly, ako sú stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia o fúziách (2).

12.

V kontexte nadobudnutia výlučnej kontroly sú účastníkmi koncentrácie nadobúdajúci podnik aj cieľový podnik (3).

13.

V kontexte nadobudnutia spoločnej kontroly nad novovytvoreným spoločným podnikom, do ktorého jeden podnik vloží predtým existujúcu dcérsku spoločnosť alebo podnikateľskú jednotku, nad ktorými vykonával predtým výlučnú kontrolu, sa za účastníka koncentrácie považuje každá zo spoločností nadobúdajúcich kontrolu nad novovytvoreným spoločným podnikom. V tomto prípade je obrat vloženej dcérskej spoločnosti alebo podniku súčasťou obratu prvotnej materskej spoločnosti (4).

3.2.   Obrat

14.

Spoločnosť Bouygues mala v roku 2020 celosvetový obrat 34 700 miliónov EUR, obrat v Únii [údaj o obrate] miliónov EUR a obrat vo Francúzsku [údaj o obrate] miliónov EUR. Spoločnosť Bouygues teda dosahuje vo Francúzsku viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci Únie.

15.

Spoločnosť Bertelsmann dosiahla v roku 2020 celosvetový obrat 17 300 miliónov EUR, obrat v Únii [údaj o obrate] miliónov EUR a obrat vo Francúzsku [údaj o obrate] miliónov EUR. Spoločnosť Bertelsmann teda nedosahuje vo Francúzsku viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci Únie.

16.

Spoločnosť M6 dosiahla v roku 2020 celosvetový obrat 1 274 miliónov EUR, obrat v Únii [údaj o obrate] miliónov EUR a obrat vo Francúzsku [údaj o obrate] miliónov EUR. Spoločnosť M6 teda dosahuje vo Francúzsku viac ako dve tretiny svojho celkového obratu v rámci Únie.

17.

Komisia poznamenáva, že bez ohľadu na to, či sa zohľadnia obraty spoločností i) Bouygues a M6 alebo ii) Bouygues a Bertelsmann, limity stanovené v článku 1 ods. 2 písm. a) a b) sú prekročené. Ak sa však zohľadní len obrat spoločností Bouygues a M6, transakcia by nemala význam pre celú Úniu, pretože spoločnosti Bouygues a M6 dosahujú viac ako dve tretiny svojho obratu v rámci Únie vo Francúzsku. Ak sa zohľadní obrat spoločností Bouygues a Bertelsmann, transakcia by mala význam pre celú Úniu, pretože spoločnosť Bertelsmann nedosahuje vo Francúzsku viac ako dve tretiny svojho obratu v rámci Únie.

18.

Je preto potrebné určiť účastníkov koncentrácie pri danej transakcii.

3.3.   Účastníci koncentrácie pri danej transakcii

19.

Úrad ADLC a spoločnosť Bouygues sa domnievajú, že zlúčený subjekt bude pod výlučnou kontrolou spoločnosti Bouygues (5). V takom prípade by účastníkmi koncentrácie boli spoločnosti Bouygues a M6 a koncentrácia by nemala význam pre celú Úniu.

20.

Spoločnosť Mediaset naopak tvrdí, že zlúčený subjekt bude pod spoločnou kontrolou spoločností Bouygues a Bertelsmann (6). V takom prípade by účastníkmi koncentrácie boli spoločnosti Bouygues a Bertelsmann (7) a koncentrácia by mala význam pre celú Úniu.

21.

S cieľom určiť rozsah účastníkov koncentrácie pri danej transakcii je najprv potrebné určiť povahu kontroly, ktorá bude vykonávaná nad zlúčeným subjektom.

3.3.1.   Povaha kontroly nad zlúčeným subjektom

3.3.1.1.   Úvod do riadiacej štruktúry zlúčeného subjektu

22.

Po uskutočnení transakcie bude mať spoločnosť Bouygues v držbe približne 30 % kapitálu zlúčeného subjektu, zatiaľ čo spoločnosť Bertelsmann bude mať prostredníctvom spoločnosti RTL v držbe približne 16 % kapitálu zlúčeného subjektu.

23.

Pokiaľ ide o valné zhromaždenie zlúčeného subjektu (ďalej len „valné zhromaždenie“), v článku 2.5 akcionárskej dohody sa uvádza, že spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa pred valným zhromaždením dohodnú na spoločnej pozícii k všetkým bodom programu. V prípade nezhody bude musieť spoločnosť Bertelsmann v zásade hlasovať podľa pokynu spoločnosti Bouygues.

24.

Predstavenstvo zlúčeného subjektu (ďalej len „predstavenstvo“) bude zložené z 12 členov. Spoločnosť Bouygues bude mať právo vymenovať štyroch členov predstavenstva vrátane generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva (ďalej len „generálny riaditeľ“) (8) a navrhnúť dvoch nezávislých členov predstavenstva. Spoločnosť Bertelsmann bude mať právo vymenovať dvoch členov predstavenstva vrátane podpredsedu predstavenstva a navrhnúť [počet nezávislých členov predstavenstva navrhnutých spoločnosťou Bertelsmann]. V súlade s článkom 2.1.4 akcionárskej dohody sa rozhodnutia predstavenstva prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov. Pri rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas generálny riaditeľ. V článku 2.1.2 akcionárskej dohody sa uvádza, že spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa budú musieť dohodnúť na spoločnej pozícii k všetkým bodom programu zasadnutia predstavenstva. V prípade nezhody bude musieť spoločnosť Bertelsmann v zásade hlasovať podľa pokynu spoločnosti Bouygues.

3.3.1.2.   Tvrdenia spoločnosti Mediaset

25.

Spoločnosť Mediaset sa z ďalej uvedených dôvodov domnieva, že zlúčený subjekt bude pod spoločnou kontrolou spoločností Bouygues a Bertelsmann.

26.

Po prvé, spoločnosť Mediaset tvrdí, že štruktúra transakcie vedie k záveru, že spoločnosti Bouygues a Bertelsmann budú vykonávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom. Konkrétne podľa spoločnosti Mediaset nebude spoločnosť Bouygues schopná vykonávať výlučnú kontrolu nad zlúčeným subjektom, pretože bude kontrolovať len 30 % základného imania zlúčeného subjektu. Spoločnosť Mediaset zdôrazňuje, že po uzavretí transakcie bude mať spoločnosť Bertelsmann (prostredníctvom spoločnosti RTL) v držbe 16 % kapitálu zlúčeného subjektu. Spoločnosť Bertelsmann bude preto druhým najväčším akcionárom zlúčeného subjektu.

27.

Po druhé, spoločnosť Mediaset tvrdí, že spoločnosť Bertelsmann bude kľúčovým a strategickým akcionárom zlúčeného subjektu. Spoločnosť Mediaset sa domnieva, že najmä z rozhovoru s Thomasom Rabem, prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti Bertelsmann, a s Olivierom Roussatom, generálnym riaditeľom spoločnosti Bouygues, je zjavné, že spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa považujú za dlhoročných partnerov s rovnakým názorom na trhy (9). Odzrkadlilo sa to v prezentácii pre investorov, v ktorej spoločnosti TF1 a M6 tvrdili, že spoločnosť RTL zostane dlhodobým strategickým akcionárom (10). Podľa spoločnosti Mediaset o tom svedčí aj realizácia spoločného postupu v zmysle článku L.233-10 francúzskeho obchodného zákonníka (11). Existencia takéhoto spoločného postupu je okrem toho faktorom, ktorý úrad ADLC používa pri posudzovaní povahy kontroly vykonávanej jedným alebo viacerými podnikmi nad iným podnikom (12).

28.

Po tretie, spoločnosť Mediaset tvrdí, že spoločnosť Bertelsmann bude mať významné zastúpenie v riadiacich orgánoch zlúčeného subjektu (13). Spoločnosť Mediaset poznamenáva, že prvým generálnym riaditeľom zlúčeného subjektu by bol Nicolas de Tavernost, súčasný prezident spoločnosti M6. Spoločnosť Mediaset ďalej poznamenáva, že počet členov predstavenstva, ktorých majú mať samostatne spoločnosti Bouygues a Bertelsmann (podľa spoločnosti Mediaset má mať spoločnosť Bouygues štyroch a spoločnosť Bertelsmann dvoch členov predstavenstva), neumožňuje spoločnosti Bouygues ani spoločnosti Bertelsmann konať samostatne, keďže predstavenstvo bude zložené z 12 členov (14).

29.

A nakoniec spoločnosť Mediaset tvrdí, že spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa dohodli na spoločnej stratégii, ako to preukazuje tlačová správa a prezentácie pre investorov (15).

3.3.1.3.   Tvrdenia úradu ADLC a spoločnosti Bouygues

30.

Úrad ADLC a spoločnosť Bouygues sa domnievajú, že transakcia je štruktúrovaná takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že spoločnosť Bouygues bude mať výlučnú kontrolu nad zlúčeným subjektom (16).

31.

Pokiaľ ide o valné zhromaždenie, spoločnosť Bouygues zdôraznila, že podľa článku 2.5 akcionárskej dohody sa búdu musieť spoločnosti Bouygues a Bertelsmann navzájom poradiť pred každým valným zhromaždením, aby sa pokúsili určiť spoločnú pozíciu ku každému bodu programu. V prípade nezhody medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann bude mať prednosť pozícia navrhnutá spoločnosťou Bouygues a spoločnosť Bertelsmann bude povinná hlasovať za rozhodnutia navrhnuté spoločnosťou Bouygues (17). Analýza historických mier účastí na valných zhromaždeniach spoločností TF1 a M6 by viedla k záveru, že kumulované hlasovacie práva spoločností Bouygues a Bertelsmann by obom podnikom poskytli de facto väčšinu na valných zhromaždeniach.

32.

Pokiaľ ide o predstavenstvo, spoločnosť Bouygues poznamenáva, že v článku 2.1.1 akcionárskej dohody sa uvádza, že predstavenstvo zlúčeného subjektu bude zložené z 12 členov, z ktorých polovicu vymenuje spoločnosť Bouygues vrátane predsedu predstavenstva s rozhodujúcim hlasom (18).

33.

Podobne ako pri príprave valných zhromaždení, spoločnosť Bouygues uvádza, že akcionárska dohoda vyžaduje zosúladenie medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann pred každým zasadnutím predstavenstva (19). V prípade nezhody medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann bude mať prednosť pozícia navrhnutá spoločnosťou Bouygues a spoločnosť Bertelsmann bude musieť zosúladiť svoje hlasovanie s hlasovaním spoločnosti Bouygues (20). Spoločnosť Bertelsmann sa môže odkloniť od pozície spoločnosti Bouygues len za výnimočných okolností. Konkrétne v článku 2.1.2 akcionárskej dohody sa uvádza, že spoločnosť Bertelsmann sa nebude musieť riadiť pozíciou spoločnosti Bouygues, ak sa spoločnosť Bertelsmann alebo jeden z jej zástupcov v predstavenstve domnieva, že rozhodnutie by bolo nezákonné alebo v rozpore s podnikovým záujmom zlúčeného subjektu (21). Spoločnosť Bouygues takisto tvrdí, že článok 2.1.4 akcionárskej dohody obsahuje zoznam záležitostí, pri ktorých sa od spoločnosti Bertelsmann nebude požadovať, aby zosúladila svoje hlasovanie s pozíciou spoločnosti Bouygues, ale malo by sa to týkať len výnimočných rozhodnutí, ktoré pravdepodobne ovplyvnia hodnotu zlúčeného subjektu a ktoré sú určené na ochranu záujmov menšinového akcionára (22).

34.

A nakoniec spoločnosť Bouygues uvádza, že bude vykonávať výlučnú kontrolu nad všetkými strategickými rozhodnutiami zlúčeného subjektu vrátane jeho podnikateľského plánu a rozpočtu, investícií a vymenúvania manažérov. V tejto súvislosti spoločnosť Bouygues zdôrazňuje, že skutočnosti, z ktorých vychádzala spoločnosť Mediaset, aby dospela k záveru, že medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann je spoločná stratégia, sú založené na tlačových správach, ktoré neobsahujú celý obsah dohôd a akcionárskej dohody (23).

3.3.1.4.   Posúdenie Komisie

A)   Právny rámec

35.

V konsolidovanom oznámení o právomoci sa stanovuje, že spoločná kontrola existuje, ak dva alebo viac podnikov alebo osôb má možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad iným podnikom. Rozhodujúci vplyv Komisia zvyčajne chápe ako právomoc blokovať rozhodnutia, ktoré určujú strategické obchodné správanie podniku. Podniky, ktoré nadobúdajú spoločnú kontrolu nad iným podnikom, preto musia dosiahnuť spoločnú dohodu o obchodnej politike spoločného podniku a musia spolupracovať (24).

36.

Komisia používa niekoľko kritérií na určenie existencie spoločnej kontroly.

37.

Hoci spoločná kontrola môže existovať, ak dva podniky majú rovnaké hlasovacie alebo menovacie práva v rozhodovacích orgánoch, Komisia to nepovažuje za nevyhnutnú podmienku. Spoločná kontrola môže preto existovať aj v prípade, ak neexistuje rovnosť medzi dvoma materskými spoločnosťami, pokiaľ ide o hlasy alebo zastúpenie v rozhodovacích orgánoch. To je najmä prípad, keď menšinoví akcionári majú ďalšie práva, ktoré im umožňujú vetovať rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre strategické obchodné správanie spoločného podniku (25). Práva veta, ktoré vedú k spoločnej kontrole, sa zvyčajne týkajú rozhodnutí o takých otázkach ako rozpočet, obchodný plán, významné investície alebo vymenovanie vrcholového manažmentu.

38.

Komisia sa okrem toho domnieva, že spoločné vykonávanie hlasovacích práv môže viesť k spoločnej kontrole. Preto aj pri nedostatku osobitných práv veta môžu dva podniky alebo viac podnikov nadobúdajúcich menšinové vlastníctvo akcií v inom podniku získať spoločnú kontrolu (26). To môže nastať, ak menšinové vlastníctva akcií spolu predstavujú prostriedok na kontrolu cieľového podniku. Takáto koncentrácia môže vyplývať z právne záväznej dohody alebo byť preukázaná na základe faktických okolností, najmä ak medzi menšinovými akcionármi existuje silný spoločný záujem (27).

39.

A nakoniec Komisia zvažuje ďalšie faktory vrátane existencie rozhodujúceho hlasu (28). Aby existovala spoločná kontrola, nemala by mať rozhodujúci hlas len jedna materská spoločnosť, keďže by to mohlo viesť k výlučnej kontrole spoločnosťou, ktorá má rozhodujúci hlas (29). V praxi však spoločná kontrola môže existovať, ak má tento rozhodujúci hlas obmedzenú dôležitosť a účinnosť (30).

B)   Práva veta spoločnosti Bertelsmann v zlúčenom subjekte

40.

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcich odsekoch (22) – (24) a pokiaľ nie je stanovené inak, spoločnosť Bertelsmann bude musieť hlasovať v rovnakom duchu ako spoločnosť Bouygues, a to na zasadnutí predstavenstva aj na valnom zhromaždení.

41.

Za výnimočných okolností sa v článku 2.1.4 akcionárskej dohody stanovuje mechanizmus, ktorý spoločnosti Bertelsmann […] umožňuje hlasovať proti návrhu pri stanovenom počte záležitostí (31). Komisia sa domnieva, že tento mechanizmus je podobný právu veta spoločnosti Bertelsmann pri týchto záležitostiach. [Podrobnosti o akcionárskej dohode] (32). Spoločnosť Bertelsmann bude mať teda právo veta pri záležitostiach uvedených v článku 2.1.4 akcionárskej dohody.

42.

V prvom rade sa v článku 2.1.4 akcionárskej dohody uvádza zoznam záležitostí, pri ktorých bude mať spoločnosť Bertelsmann výnimočne právo veta. Týka sa to najmä zmeny stanov, nahradenia audítorov, akejkoľvek zmeny politiky rozdelenia dividend, akejkoľvek zmeny pravidiel riadenia, akéhokoľvek zvýšenia základného imania, významného zvýšenia dlhu a záväzku zlúčeného subjektu vo vzťahu k akejkoľvek novej činnosti, ktorá nepatrí do jeho predmetu podnikania. Pokiaľ ide o tieto práva veta, Komisia poznamenáva, že v súlade s odsekom 66 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa tieto záležitosti netýkajú strategických rozhodnutí zlúčeného subjektu. Právo veta spoločnosti Bertelsmann sa uplatňuje na záležitosti, ktoré sa týkajú existencie zlúčeného subjektu, a preto jej ako také nemôže priznávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom. Tieto práva veta zodpovedajú skôr právam veta, ktoré sa zvyčajne udeľujú menšinovým akcionárom na ochranu ich finančných záujmov ako investorov v spoločnom podniku.

43.

V článku 2.1.4 akcionárskej dohody sa spoločnosti Bertelsmann udeľujú aj práva veta v súvislosti s určitými druhmi investícií. Spoločnosť Bertelsmann si najmä ponechá právo nepostupovať podľa návrhu spoločnosti Bouygues, pokiaľ ide o i) akúkoľvek investíciu, predaj alebo nadobudnutie akcií, podnikov a aktív v sume presahujúcej [výška limitu] EUR za transakciu; ii) akékoľvek nadobudnutia práv na audiovizuálny obsah presahujúce [výška limitu] EUR za transakciu ročne; iii) akékoľvek dojednanie o obchodnej distribúcii presahujúce [výška limitu] EUR za transakciu ročne; iv) vytvorenie akéhokoľvek spoločného podniku alebo partnerstva, alebo akúkoľvek inú záruku na sumu presahujúcu [výška limitu] EUR; a akékoľvek začatie súdneho sporu týkajúceho sa sumy presahujúcej [výška limitu] EUR. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že počas posledných desiatich rokov spoločnosť M6 nikdy neprekročila limity stanovené v akcionárskej dohode a spoločnosť TF1 ich prekročila len veľmi výnimočne (33). Práva veta spoločnosti Bertelsmann jej preto ako také nepriznávajú právo veta pri bežnom vykonávaní podnikateľskej činnosti zlúčeného subjektu. Vzhľadom na stanovené sumy tieto práva veta zodpovedajú právam, ktoré zvyčajne chránia menšinových akcionárov.

44.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa preto Komisia domnieva, že spoločnosť Bertelsmann nebude vykonávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom z dôvodu práv veta stanovených v článku 2.1.4 akcionárskej dohody.

45.

Prvého generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu vymenujú spoločnosti Bouygues a Bertelsmann (34). Bude jedným zo štyroch členov predstavenstva, ktorých menuje spoločnosť Bouygues. V rámci obdobia, počas ktorého sa nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (ďalej len „obdobie lock-up“), (35) spoločnosť Bouygues môže na základe diskusií so spoločnosťou Bertelsmann, pričom však spoločnosť Bertelsmann nemá právo vetovať konečné rozhodnutie, prepustiť generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu. Pokiaľ ide o vymenovanie budúcich generálnych riaditeľov, spoločnosť Bouygues bude musieť navrhnúť zoznam […] kandidátov […]. Spoločnosť Bertelsmann bude môcť vetovať jedného z kandidátov na zozname (36). Spoločnosť Bouygues bude mať teda posledné slovo pri výbere [generálneho riaditeľa], ak sa spoločnosť Bertelsmann nedomnieva, že existujú závažné etické obavy, pokiaľ ide o daného kandidáta (37). […] (38). Z toho vyplýva, že počas obdobia lock-up aj po jeho uplynutí spoločnosť Bouygues bude mať posledné slovo, pokiaľ ide o vymenovanie a prepustenie generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu. Spoločnosť Bertelsmann bude mať právo veta len pri […] a pri vymenovaní kandidáta, v súvislosti s ktorým existujú podľa spoločnosti Bertelsmann závažné etické obavy. Okrem toho nebude mať spoločnosť Bertelsmann žiadne právo veta pri odvolaní generálneho riaditeľa. Práva veta spoločnosti Bertelsmann sú pri procese vymenovania generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu teda podobné právu na konzultáciu, ktoré je kompatibilné s právami zvyčajne udeľovanými na bežnú ochranu záujmov menšinových akcionárov. Komisia takisto poznamenáva, že spoločnosť Bouygues bude môcť bezodkladne odvolať prvého generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu.

46.

Komisia sa preto domnieva, že spoločnosť Bertelsmann nebude vykonávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom z dôvodu jej účasti na vymenovaní a odvolaní generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu.

47.

Pokiaľ ide o obchodný plán a rozpočet, Komisia poznamenáva, že článkom 2.2.1 akcionárskej dohody sa ustanovuje revízna komisia zodpovedná za prípravu rozpočtu a podnikateľského plánu, ktorá bude zložená z riaditeľa vymenovaného spoločnosťou Bouygues a riaditeľa vymenovaného spoločnosťou Bertelsmann (39). [Spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa dohodnú na prvom obchodnom pláne] (40). Navyše v budúcich podnikateľských plánoch, voči ktorým môže spoločnosť Bertelsmann namietať len vtedy, ak sa domnieva, že nie sú v súlade s firemným záujmom zlúčeného subjektu, (41) sa budú musieť rešpektovať ciele v oblasti výnosov, synergií a investovania dohodnuté medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann […] (42). Preto, [pokiaľ ide o budúce podnikateľské plány, spoločnosť Bouygues bude môcť presadiť svoje rozhodnutie v predstavenstve vďaka svojmu rozhodujúcemu hlasu] (43). Tieto budúce podnikateľské plány a rozpočty predstavujú strategické rozhodnutia zlúčeného subjektu.

48.

Komisia sa teda domnieva, že spoločnosť Bertelsmann nebude vykonávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom vzhľadom na mechanizmus prerokovania a prijímania budúcich podnikateľských plánov a rozpočtov zlúčeného subjektu.

49.

Komisia preto poznamenáva, že spoločnosť Bertelsmann nemá práva veta pri strategických rozhodnutiach zlúčeného subjektu.

C)   Spoločné vykonávanie hlasovacích práv

50.

Pokiaľ ide o valné zhromaždenia, okrem vyhradených záležitostí uvedených v článku 2.1.4 akcionárskej dohody [uvedené v predchádzajúcich odsekoch (42) – (44)], spoločnosť Bertelsmann nebude môcť odporovať spoločnosti Bouygues.

51.

Pokiaľ však ide o predstavenstvo, navyše k vyhradeným záležitostiam stanoveným v článku 2.1.4 akcionárskej dohody a vymenovaniu generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu (uvedené v predchádzajúcich odsekoch (42) – (46)) má spoločnosť Bertelsmann právo namietať proti akémukoľvek rozhodnutiu, ktoré spoločnosť Bertelsmann považuje za nezákonné alebo v rozpore s podnikovým záujmom zlúčeného subjektu (článok 2.1.2 akcionárskej dohody).

52.

Výnimka pre podnikový záujem uvedená v článku 2.1.2 akcionárskej dohody nepodlieha osobitným podmienkam. Ako však vysvetlila spoločnosť Bouygues, i) výnimka pre podnikový záujem je obvyklá a nie je špecifická pre audiovizuálny sektor; ii) má sa uplatňovať len v extrémnych situáciách; iii) keďže jej cieľom je vyhnúť sa osobnej občianskoprávnej a/alebo trestnoprávnej zodpovednosti členov predstavenstva vymenovaných spoločnosťou Bertelsmann (44). V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že výnimka pre podnikový záujem je obmedzená vo svojej vecnej pôsobnosti.

53.

Z toho vyplýva, že spoločnosť Bertelsmann nebude schopná de jure vykonávať rozhodujúci vplyv nad zlúčeným subjektom podľa podmienok akcionárskej dohody. Komisia však potrebuje posúdiť, či by mohlo de facto existovať aj spoločné vykonávanie hlasovacích práv.

54.

Komisia poznamenáva, že spoločnosť Bertelsmann má know-how v audiovizuálnom sektore nad rámec činností zlúčeného subjektu. Okrem toho, aj keby spoločnosť Bertelsmann nemohla presadiť svoju pozíciu, spoločnosti Bouygues a Bertelsmann sa budú musieť pokúsiť dohodnúť na spoločnej hlasovacej pozícii pred každým zasadnutím predstavenstva alebo valným zhromaždením zlúčeného subjektu. Vzhľadom na to môžu spoločnosti Bouygues a Bertelsmann vystupovať ako jeden subjekt v rozhodovacích orgánoch zlúčeného subjektu. Okrem toho prvý generálny riaditeľ zlúčeného subjektu bude naďalej zohrávať viacero úloh v rámci spoločnosti Bertelsmann (45).

55.

Komisia však poznamenáva, že spoločnosť Bouygues má svoje vlastné vedomosti v audiovizuálnom sektore a v tejto súvislosti nebude závislá od spoločnosti Bertelsmann. Navyše spoločnosť Bertelsmann nebude mať významné obchodné vzťahy so zlúčeným subjektom (46). A napokon spoločnosť Bouygues si ponecháva právo odvolať generálneho riaditeľa zlúčeného subjektu bez toho, aby mohla spoločnosť Bertelsmann proti tomu namietať.

56.

Z toho vyplýva, že neexistuje žiaden dôkaz na podporu existencie silného spoločného záujmu medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann.

57.

Komisia sa domnieva, že ak neexistuje takýto spoločný záujem, možný výskyt meniacich sa spojenectiev medzi menšinovými akcionármi zvyčajne vylučuje predpoklad de facto spoločnej kontroly. V tejto veci Komisia konštatuje, že je možné, že spoločnosť Bouygues a iní menšinoví akcionári môžu hlasovať v rozpore s pozíciou spoločnosti Bertelsmann na zasadnutí predstavenstva aj valného zhromaždenia.

58.

Komisia okrem toho poznamenáva, že v prípade nezhody medzi spoločnosťami Bouygues a Bertelsmann je spoločnosť Bertelsmann povinná ponechať si svoje vlastníctva akcií len počas obdobia lock-up [trvanie obdobia, počas ktorého sa nesmú vyplácať ani predávať cenné papiere (lock-up)]. Na konci tohto obdobia bude môcť spoločnosť Bertelsmann predať svoje akcie, pričom spoločnosti Bouygues poskytne predkupné právo na [hodnota účastí] akcií. Zvyšná časť akcií sa môže voľne predať, [pokiaľ výber kupujúceho nevyvolá obavy z narušenia hospodárskej súťaže]. Komisia sa teda domnieva, že v prípade nezhody by existencia zlúčeného subjektu nebola ovplyvnená.

59.

Komisia preto dospela k záveru, že dohody a akcionárska dohoda nespôsobujú vznik de facto spoločného vykonávania hlasovacích práv v zlúčenom subjekte.

D)   Existencia rozhodujúceho hlasu

60.

V každom prípade v odseku 82 konsolidovaného oznámenia o právomoci sa uvádza, že existencia spoločnej kontroly znamená, že ani jednej z materských spoločností nie je udelený rozhodujúci hlas, keďže by to viedlo k výlučnej kontrole spoločnosťou, ktorá má rozhodujúci hlas.

61.

V tejto veci bude mať spoločnosť Bouygues kontrolu nad polovicou členov predstavenstva vrátane generálneho riaditeľa, (47) ktorý bude mať rozhodujúci hlas. V tomto zmysle sa zdá, že hlas spoločnosti Bertelsmann nie je potrebný na prijatie pozície spoločnosti Bouygues v predstavenstve, pokiaľ nejde o vyhradené záležitosti v zmysle článku 2.1.4 akcionárskej dohody (ktorými sa nedá priznať spoločná kontrola). Podobne aj na valnom zhromaždení bude môcť spoločnosť Bertelsmann namietať proti pozícii spoločnosti Bouygues len pri vyhradených záležitostiach v zmysle článku 2.1.4 akcionárskej dohody (ktorými sa nedá priznať spoločná kontrola).

62.

Preto vzhľadom na rozhodujúci hlas spoločnosti Bouygues nebude spoločnosť Bertelsmann vykonávať spoločnú kontrolu nad zlúčeným subjektom.

E)   Výlučná kontrola nad zlúčeným subjektom

63.

Ako už bolo uvedené, Komisia poznamenáva, že spoločnosť Bouygues bude mať právomoc vymenovať polovicu členov predstavenstva zlúčeného subjektu. Vzhľadom na ustanovenia francúzskeho obchodného zákonníka (48) bude mať generálny riaditeľ zlúčeného subjektu, ktorého vymenuje spoločnosť Bouygues, rozhodujúci hlas v prípade rovnosti hlasov. V tomto zmysle bude môcť spoločnosť Bouygues presadzovať svoje rozhodnutia v predstavenstve zlúčeného subjektu. Komisia poznamenáva, že tieto práva priznávajú spoločnosti Bouygues výlučnú kontrolu nad zlúčeným subjektom.

64.

Navyše podľa ustanovení článku 2.5 akcionárskej dohody a s výnimkou záležitostí vyhradených v zmysle článku 2.1.4 akcionárskej dohody (ktorými sa nedá priznať spoločná kontrola) spoločnosť Bertelsmann bude musieť hlasovať na valných zhromaždeniach v rovnakom duchu ako spoločnosť Bouygues. V tomto zmysle bude spoločnosť Bouygues skutočne kontrolovať približne 46 % hlasovacích práv na valnom zhromaždení zlúčeného subjektu. Podľa historických konsolidovaných štatistík predložených spoločnosťou Bouygues to predstavuje viac ako polovicu hlasovacích práv skutočne zastúpených na valnom zhromaždení (49). V dôsledku toho Komisia poznamenáva, že aj spoločnosť Bouygues bude de facto vykonávať výlučnú kontrolu nad zlúčeným subjektom. V tejto tabuľke sa uvádzajú historické konsolidované štatistiky o miere účasti na valných zhromaždeniach spoločností TF1 a M6 od roku 2019.

Tabuľka 1:

Historické konsolidované štatistiky o miere účasti na valných zhromaždeniach spoločností TF1 a M6

Rok

Konsolidovaná miera účasti

Odhadovaná miera vlastníctva akcií spoločnosťou Bouygues

Vlastníctvo akcií spoločnosťou Bouygues vo vzťahu k celkovej konsolidovanej miere účasti

2021

[…] %

46  %

[Viac ako polovica] %

2020

[…] %

46  %

[Viac ako polovica] %

2019

[…] %

46  %

[Viac ako polovica] %

Zdroj:

Odpoveď spoločnosti Bouygues na prvú žiadosť o informácie, otázka 3.

65.

Komisia sa teda domnieva, že spoločnosť Bouygues bude vykonávať výlučnú kontrolu nad zlúčeným subjektom právne aj fakticky.

F)   Záver, pokiaľ ide o povahu kontroly nad zlúčeným subjektom

66.

Z uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že zlúčený subjekt bude pod výlučnou kontrolou spoločnosti Bouygues.

3.3.2.   Záver, pokiaľ ide o účastníkov koncentrácie pri danej transakcii

67.

Komisia sa domnieva, že z dôvodu výlučnej povahy kontroly spoločnosti Bouygues nad zlúčeným subjektom sú spoločnosti Bouygues (vrátane spoločnosti TF1) ako nadobúdajúci podnik a M6 ako cieľový podnik účastníkmi koncentrácie pri danej transakcii.

3.4.   Záver, pokiaľ ide o význam transakcie pre celú EÚ

68.

Keďže spoločnosti Bouygues a M6 dosahujú viac ako dve tretiny svojho obratu vo Francúzsku, Komisia sa domnieva, že transakcia nepredstavuje koncentráciu s významom pre celú Úniu.

4.   Záver

69.

Komisia nemá právomoc posúdiť danú transakciu.

70.

Toto rozhodnutie sa oznámi spoločnosti Mediaset a zverejní v úradnom vestníku bez uvedenia akýchkoľvek dôverných informácií či obchodných tajomstiev.

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 (ďalej len „nariadenie o fúziách“). Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa s platnosťou od 1. decembra 2009 zaviedli určité zmeny, ako je nahradenie pojmu „Spoločenstvo“ pojmom „Únia“ a pojmu „spoločný trh“ pojmom „vnútorný trh“. V tomto rozhodnutí sa používa terminológia ZFEÚ.

(2)  Konsolidované oznámenie Komisie o právomoci podľa nariadenia o fúziách (Ú. v. EÚ C 95, 16.4.2008, s. 1), odsek 129 (ďalej len „konsolidované oznámenie o právomoci“).

(3)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 134.

(4)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 139.

(5)  Pozri analýzu úradu ADLC z 3. decembra 2021 o uplatniteľnosti nariadenia o fúziách na transakciu, s. 7, a pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 7.

(6)  Výzva na konanie, strany 2 – 5.

(7)  Vrátane spoločnosti M6.

(8)  Prvým generálnym riaditeľom zlúčeného subjektu bude Nicolas de Tavernost, súčasný prezident spoločnosti M6.

(9)  Výzva na konanie, strana 3.

(10)  Výzva na konanie, strana 3.

(11)  Výzva na konanie, strana 3.

(12)  Výzva na konanie, strana 3.

(13)  Výzva na konanie, strana 3.

(14)  Výzva na konanie, strany 3 – 4.

(15)  Výzva na konanie, strana 4.

(16)  Pozri analýzu úradu ADLC z 3. decembra 2021 o uplatniteľnosti nariadenia o fúziách na transakciu, s. 7, a odpoveď spoločnosti Bouygues na žiadosť Komisie o pripomienky (ďalej len „pripomienky spoločnosti Bouygues“), príloha 1, strana 4.

(17)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 3.

(18)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 6.

(19)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 7.

(20)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 7.

(21)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 4.

(22)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strany 7 – 8.

(23)  Pripomienky spoločnosti Bouygues, príloha 1, strana 9.

(24)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 62.

(25)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 65.

(26)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 74.

(27)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odseky 74 – 76.

(28)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 82.

(29)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 82.

(30)  Konsolidované oznámenie o právomoci, odsek 82.

(31)  Táto povinnosť sa nevzťahuje na nezávislých členov predstavenstva navrhnutých spoločnosťou Bouygues alebo spoločnosťou Bertelsmann.

(32)  Francúzsky obchodný zákonník, článok L.225-37.

(33)  Spoločnosť Bouygues potvrdzuje, že spoločnosť TF1 prekročila tieto limity len trikrát od roku 2011 a spoločnosť M6 ich neprekročila nikdy. Spoločnosť Bouygues navyše v odpovedi na prvú žiadosť o informácie potvrdila, že prípadná konsolidácia historických údajov medzi skupinami TF1 a M6 nevedie k žiadnemu ďalšiemu prekročeniu limitov stanovených v článku 2.1.4 (pozri prvú žiadosť o informácie, odpoveď na otázku 2 a prílohu). Komisia sa preto domnieva, že limity sú dostatočne vysoké na to, aby neposkytovali spoločnosti Bertelsmann právo veta pri strategických rozhodnutiach zlúčeného subjektu.

(34)  Akcionárska dohoda, článok 2.3.

(35)  V článku 3.2 akcionárskej dohody sa uvádza, že s výnimkou mimoriadnych okolností si spoločnosť Bertelsmann bude musieť ponechať svoje podiely v zlúčenom subjekte počas [určitého obdobia] (ďalej len „obdobie lock-up“).

(36)  Akcionárska dohoda, článok 2.3.

(37)  Akcionárska dohoda, článok 2.1.2.

(38)  Akcionárska dohoda, článok 2.3.

(39)  Akcionárska dohoda, článok 2.2.1.

(40)  Akcionárska dohoda, článok 2.2.1. Navyše spoločnosť Bouygues vo svojej odpovedi na prvú žiadosť o informácie potvrdila, že na základe dohôd má spoločnosť Bouygues možnosť zmeniť podnikateľský plán v krátkodobom horizonte a odvolať prvý rozpočet [pozri prvú žiadosť o informácie, odpoveď na otázku 5 písm. b)].

(41)  Akcionárska dohoda, článok 2.1.2.

(42)  Akcionárska dohoda, článok 2.2.1.

(43)  Pozri ďalej odsek (61).

(44)  Pozri prvú žiadosť o informácie, odpoveď na otázku 1.

(45)  Výzva na konanie, strana 3.

(46)  Spoločnosť Bouygues vo svojej odpovedi na prvú žiadosť o informácie potvrdila, že vnútroskupinové vzťahy medzi spoločnosťami M6 a Bertelsmann majú zaniknúť [pozri prvú žiadosť o informácie, odpoveď na otázku 4 písm. b)]. Spoločnosť Bouygues však zdôrazňuje, že zlúčený subjekt tak, ako akýkoľvek iný podnik, by mohol získavať obsah alebo služby od dcérskych spoločností spoločnosti Bertelsmann za trhových podmienok.

(47)  Všeobecný súd už rozhodol, že na účely nariadenia o fúziách nezávislí zástupcovia vymenovaní akcionárom budú musieť nevyhnutne zohľadňovať stanoviská osoby, ktorá ich vymenovala (pozri rozsudok Všeobecného súdu z 23. februára 2006 vo veci T-282/02 Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, bod 74). Keďže neexistujú dôkazy o opaku, Komisia sa domnieva, že dvaja nezávislí členovia predstavenstva zlúčeného subjektu vymenovaní spoločnosťou Bouygues budú konať v súlade so záujmami spoločnosti Bouygues.

(48)  Francúzsky obchodný zákonník, článok L.225-37.

(49)  Pozri prvú žiadosť o informácie, odpoveď na otázku 3.


23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/19


Oznámenie o uplatňovaní systému registrovaných vývozcov Európskej únie zo strany Pobrežia Slonoviny na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Pobrežím Slonoviny a zo strany Madagaskaru na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a východnou a južnou Afrikou

(2023/C 23/04)

Toto oznámenie sa vydáva na účely informovania colných orgánov, dovozcov a hospodárskych subjektov podieľajúcich sa na dovoze výrobkov do Európskej únie s pôvodom v:

Pobreží Slonoviny na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Pobrežím Slonoviny (ďalej len „dočasná DHP“) a

Madagaskare na základe dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a východnou a južnou Afrikou (ďalej len „DDHP EÚ – VJA“)

Na doplnenie oznámenia 2022/C 452/06 z 29. novembra 2022Pobrežie Slonoviny informovalo Európsku komisiu, že v súlade s jeho obežníkom č. 2226/MBPE/DGD zo 16. novembra 2022 sú vývozcovia z Pobrežia Slonoviny registrovaní v systéme registrovaných vývozcov Európskej únie (ďalej len „systém REX“). Preto sa na výrobky s pôvodom v Pobreží Slonoviny pri dovoze do EÚ vzťahuje od 2. decembra 2022 preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa dočasnej DHP len po predložení vyhlásenia o pôvode, ktoré v súlade s článkom 21 protokolu č. 1 vyhotovil:

i)

vývozca z Pobrežia Slonoviny zaregistrovaný v systéme REX alebo

ii)

ktorýkoľvek vývozca z Pobrežia Slonoviny pre akúkoľvek zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých balení obsahujúcich pôvodné výrobky, ktorých celková hodnota nepresahuje 6 000 EUR.

V nadväznosti na oznámenie, ktorým Madagaskar informoval Výbor pre colnú spoluprácu DDHP EÚ – VJA o aktivácii článku 18 ods. 3 protokolu 1 k DDHP EÚ – VJA (1), a bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 18 ods. 2 a článku 29 protokolu 1, sa na výrobky s pôvodom v Madagaskare pri dovoze do EÚ vzťahuje od 1. januára 2023 preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa DDHP EÚ – VJA len po predložení fakturačného vyhlásenia, ktoré v súlade s článkom 23 protokolu 1 vyhotovil:

i)

vývozca z Madagaskaru zaregistrovaný v systéme REX alebo

ii)

ktorýkoľvek vývozca z Madagaskaru pre akúkoľvek zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých balení obsahujúcich pôvodné výrobky, ktorých celková hodnota nepresahuje 6 000 EUR.

Od tohto dátumu sa článok 18 ods. 1 písm. a) a b) prestáva uplatňovať na dovoz výrobkov s pôvodom v Madagaskare do EÚ.


(1)  Zmeneného rozhodnutím Výboru pre DHP EÚ – VJA č. 1/2020 zo 14. januára 2020.


V Oznamy

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Európska komisia

23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/20


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10959 – SATS / TEMASEK / PH 243WFS)

(Text s významom pre EHP)

(2023/C 23/05)

1.   

Komisii bolo 16. januára 2023 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii.

Toto oznámenie sa týka týchto podnikov:

WFS Global Holdings S.A.S. („WFS“, Francúzsko),

SATS Ltd („SATS“, Singapur), pod kontrolou podniku Temasek Holdings (Private) Limited („Temasek“, Singapur).

Podnik SATS získa prostredníctvom podniku SATS International SAS v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách výlučnú kontrolu nad celým podnikom WFS.

Koncentrácia sa uskutočňuje prostredníctvom kúpy akcií.

2.   

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

WFS poskytuje najmä služby manipulácie s nákladom (vrátane jeho uskladnenia, ďalších služieb súvisiacich s nákladom, globálnej logistiky leteckej nákladnej dopravy a správy nákladných terminálov). Okrem toho poskytuje WFS služby pozemnej obsluhy (vrátane služieb na odbavovacej ploche a služieb prepravy osôb a batožiny) a mimo EHP aj inžinierske služby a údržbu letiskových zariadení a zariadení palivovej infraštruktúry v Severnej Amerike,

SATS poskytuje služby pozemnej obsluhy, manipulácie s nákladom a iné služby súvisiace s leteckou dopravou, najmä v Ázii. V konečnom dôsledku je pod kontrolou investičnej spoločnosti Temasek, ktorá pôsobí najmä v Singapure a zvyšku Ázie. Investuje vo viacerých odvetviach vrátane finančných služieb, dopravy a priemyslu, telekomunikácií, médií a technológií, spotrebiteľského a realitného trhu atď. Temasek kontroluje aj spoločnosť Singapore Airlines, ktorá poskytuje služby osobnej a nákladnej leteckej dopravy, služby letiskových salónikov, technické služby, údržbu a opravy, ako aj spoločnosť Gategroup, ktorá okrem iného poskytuje letové stravovacie služby, maloobchodné služby na palube, palubné stravovacie vybavenie a súvisiace služby, letiskové salóny a maloobchodné služby na letiskách.

3.   

Na základe predbežného posúdenia sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o fúziách. Tým však nie je dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci.

4.   

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby jej predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr 10 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Vždy je nutné uviesť túto referenčnú značku:

M.10959 – SATS / TEMASEK / PH 243WFS

Pripomienky možno Komisii zaslať e-mailom, faxom alebo poštou. Použite tieto kontaktné údaje:

E-mail: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu

Fax +32 22964301

Poštová adresa:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).


INÉ AKTY

Európska komisia

23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/22


Uverejnenie žiadosti o zmenu tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva podľa článku 28 ods. 3 a článku 34 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu „Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Beerenauslese/Beerenauslesewein“

(2023/C 23/06)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku podľa článku 22 ods. 1 a článku 27 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/34 (1). Odôvodnené námietky sa musia Komisii doručiť do dvoch mesiacov odo dňa tohto uverejnenia.

Žiadosť o zmenu týkajúca sa tradičného pojmu

„Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Beerenauslese/Beerenauslesewein“

Dátum doručenia: 21. júla 2022

Počet strán (vrátane tejto strany): 3

Jazyk žiadosti o zmenu: nemčina

Číslo spisu: Ares(2022)5310562

Tradičné pojmy, pri ktorých sa žiada o zmenu: „Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Beerenauslese/Beerenauslesewein“

Žiadateľ: Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Regionen und Wasserwirtschaft

Úplná adresa (názov ulice a číslo domu, mesto a PSČ, krajina):

Stubenring 1

1010 Wien

Österrreich

Štátna príslušnosť: Rakúsko

Telefón, fax, e-mail:

Tel. +43 171100602840

E-mail: abt-27@bml.gv.at

Opis zmeny: Z vymedzenia uvedených tradičných pojmov sa vypustil maximálny hektárový výnos.

Objasnenie dôvodov zmeny: Rakúsko chráni tradičné pojmy „Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“ a „Beerenauslese/Beerenauslesewein“ prostredníctvom rakúskeho zákona o víne zo 17. novembra 2009 (2). V rámci týchto pojmov sa v súčasnosti stanovuje maximálny výnos vo výške 9 000 kg/ha. Tradičné pojmy sa však môžu používať len v spojení s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, v ktorého špecifikácii už musí byť vymedzený maximálny výnos. Je preto vhodné vypustiť maximálny výnos uvedený vo vymedzení uvedených tradičných pojmov.

Meno podpisujúceho subjektu: Bundesministerium für Land- und Forstwirtschaft, Regionen und Wasserwirtschaft


(1)  Ú. v. EÚ L 9, 11.1.2019, s. 46.

(2)  Bundesgesetz über den Verkehr mit Wein und Obstwein (Weingesetz 2009).


23.1.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 23/24


Uverejnenie jednotného dokumentu zmeneného na základe schválenia nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

(2023/C 23/07)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade s článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1)

Žiadosť o schválenie tejto nepodstatnej zmeny je uverejnená v databáze Komisie eAmbrosia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„MANTECADAS DE ASTORGA“

EÚ č.: PGI-ES-0311-AM01 – 19. 02. 2021

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov

„Mantecadas de Astorga“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Španielsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.    Druh výrobku

Trieda 2.3. Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky, čajové pečivo a iné pekárske výrobky

3.2.    Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Mantecadas de Astorga“ sú cukrovinky vyrobené pečením zmesi z týchto základných zložiek: viacúčelová pšeničná múka, slepačie vajcia, mliekarenské maslo, masť a cukor.

Musia mať tieto morfologické, organoleptické a fyzikálno-chemické vlastnosti:

a)

Morfologické vlastnosti:

Mantecadas sa vždy vyrábajú v malých otvorených obaloch z potravinárskeho kraftového papiera štvorcového tvaru so zahnutými stranami.

Pri pečení sa zmes zväčší a vytvorí zaoblený tvar bez ostrých hrán, ktorý preteká cez hornú časť obalu a vytvára efekt kvapkania známy ako lágrima de la mantecada (slza mantecada). Táto časť výrobku môže byť tmavohnedá, ale nikdy nie spálená.

Spodná časť obalu musí byť jemne zhnednutá, ale nie spálená.

Po upečení musí každá mantecada v obale vážiť od 25 g do 35 g.

b)

Organoleptické vlastnosti:

Vrchná časť výrobku musí byť tvrdá, zlatohnedá a zaoblená s viditeľnými zrnkami cukru na povrchu.

Cukrovinka sa musí dať z obalu ľahko vybrať, pričom na obale môže zostať prilepených niekoľko tmavohnedých omrviniek, no nesmie vyzerať, že je nasiaknutý tukom.

Vnútro cukrovinky musí byť mäkké a penové.

Farba odrobiniek sa môže meniť od svetlobéžovej po žltú v závislosti od farby použitého masla a vajec.

Chuť je prevažne sladká s výraznou chuťou a vôňou masla a vajec; cukor na povrchu musí byť pri konzumácii badateľný. Tuková zložka cukroviniek mantecada vytvára v ústach určitú vlhkosť, vďaka čomu sa výrobok zdá ešte nadýchanejší. Vnútro cukrovinky je na podnebí jemné a hladké.

c)

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

obsah vlhkosti: minimálne 13 % a maximálne 19 %

bielkoviny: minimálne 6 %

tuky: minimálne 20 % a maximálne 27 %

sacharidy (glukóza): minimálne 45 %

popol: maximálne 1,70 %

aktivita vody (aw): minimálne 0,7 a maximálne 0,9

3.3.    Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

„Mantecadas de Astorga“ sa vyrábajú výlučne z týchto zložiek v uvedených pomeroch: viacúčelová pšeničná múka so silou od 100 do 150 ergov a pomerom pevnosti a ťažnosti (P/L) od 0,28 do 0,60 (30 % [±4 %]), slepačie vajcia v škrupine alebo pasterizované (23 % [±3 %]), tuk (23 % [±3 %]) vo forme mliekarenského masla a masti (6 % – 7,8 %) a cukor vo forme bieleho cukru (20 % [±4 %]). Voliteľne môže byť pridané malé množstvo ďalších zložiek, ako sú med, glukózový sirup, dextróza, invertný cukor alebo iné rôzne druhy cukru (nie viac ako 3 % z celkového množstva cukru); takisto maslová príchuť, zvlhčovadlá, kypriace látky, emulgátory a povolené konzervačné látky.

3.4.    Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky fázy výroby, konkrétne prevzdušňovanie tuku, vyšľahanie vajec a cukru, príprava zmesi, dávkovanie, posypanie povrchu cukrom a pečenie, sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.5.    Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Výrobok musí byť zabalený v tom istom (registrovanom) zariadení, v ktorom sa vyrába, do drevených debničiek, plechoviek alebo kartónových škatúľ, buď predbalený, alebo voľne ložený v plastových vreciach. Obal môže byť uzavretý mnohými rôznymi spôsobmi.

3.6.    Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Na každom balení, v ktorom sa výrobok distribuuje na spotrebu, musí byť očíslovaná etiketa s osvedčením, na ktorej musí byť uvedený symbol CHZO EÚ a názov „Mantecadas de Astorga“ spolu s príslušným logom CHZO.

Tieto etikety sa musia pripevniť v baliarni takým spôsobom, aby ich nebolo možné použiť viackrát.

Vlastné logo CHZO:

Image 1

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Výrobok, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Mantecadas de Astorga“, sa vyrába a balí v týchto obciach provincie León:

Astorga, Brazuelo, San Justo de la Vega a Valderrey.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

O ochranu výrobku „Mantecadas de Astorga“ sa žiada z dôvodu jeho povesti založenej na osobitnom spôsobe výroby a tradičnej receptúre, ktoré sú špecifické pre vymedzenú zemepisnú oblasť a používajú sa dodnes.

K jeho popularite do značnej miery prispel ľudský faktor, najmä práca cajilleras (tvorkýň obalov). Tieto dámy vyrábali cajillas, papierové obaly, v ktorých sa mantecadas zvyčajne piekli. V starom opevnenom meste Astorga sú vyobrazené na nástennej maľbe, ktorá bola zhotovená v roku 2016 a je kópiou fotografie z roku 1927, ktorú si fotia všetci návštevníci. Je to dôkaz silného spojenia medzi mantecadas a mestom.

Charakteristiky výrobku vyplývajú aj z jeho zemepisného pôvodu, t. j. zo špecifických miestnych znalostí, vďaka ktorým sa tradičná receptúra používa dodnes. Použitie masla je najvýraznejším aspektom výroby mantecada a práve tým sa mantecadas odlišujú od iných druhov španielskych piškót (bollos, bizcochosmagdalenas), ktoré sa zvyčajne vyrábajú s inými tukmi a/alebo olejmi, a nadobúdajú svoju žltú farbu a charakteristickú maslovú vôňu.

Dôležitá je aj receptúra, ktorá sa mení podľa toho, či je bohatšia na vajcia a maslo, a dôležité sú aj špeciálne znalosti každého pekára o dokonalom zložení a spôsobe použitia, ktoré sa dodnes odovzdávali z pokolenia na pokolenie.

Konečnou jedinečnou charakteristikou je naplnenie zmesi do obalov a pečenie pri miernej teplote, aby sa zabezpečilo, že pretečú a vytvorí sa „slza mantecada“.

Nedávne odkazy potvrdzujúce reputáciu „Mantecadas de Astorga“:

15. júla 2021 program RTVE (Radiotelevisión Española) España Directo (34 min., 30 s.) priniesol reportáž o mantecadas. Hovorilo sa o nich ako o sladkosti, ktorá medzinárodne preslávila leónske mesto Astorga, a bolo ukázané, ako sa vyrábajú podľa receptúry starej viac ako 200 rokov a používanej dodnes (https://www.rtve.es).

Povesť leónskych mantecadas je zdôraznená aj v článku v Condé Nast Traveler s názvom „Por qué León debería ser Capital Gastronómica 2018“, uverejnenom 13. októbra 2017, v ktorom sa argumentuje v prospech provincie León: „pre jeho botillo del Bierzo, cecina de León, lechazo, ternera del Bierzo, mantecadas de Astorga, (…)“.

Je potrebné uviesť, že výrobok je uvedený v rôznych oficiálnych katalógoch kvalitných potravinárskych výrobkov, ako je Inventario Español de Productos Tradicionales [Španielsky zoznam tradičných výrobkov], ktorý vydalo Ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a potravinárstva v roku 1996, a Inventario de Productos Agroalimentarios de Calidad de Castilla y León [Zoznam vysokokvalitných agropotravinových výrobkov z Kastílie a Leónu], ktorý vydala vláda autonómneho spoločenstva Kastílie a Leónu (2001).

Correos, španielsky poskytovateľ všeobecných poštových služieb, vydal v roku 2006 poštovú pečiatku na pripomenutie druhého výročia udelenia CHZO „Mantecadas de Astorga“ s vlastným logom a symbolom.

Existuje aj veľa historických odkazov na „Mantecadas de Astorga“:

prvý bibliografický odkaz pochádza z 18. storočia a naznačuje sa v ňom, že jedným z možných zdrojov receptúry „Mantecadas de Astorga“ by mohol byť Juan de la Mata, „dvorný cukrár pochádzajúci z Matalavilla, v obci Sil de Arriba, Montañas a Leónskeho kráľovstva a diecézy Oviedo“, ktorého kniha Arte de Repostería [Cukrárenské umenie] vydaná v Madride v roku 1747 Antóniom Martínom, obsahuje recept. Novšie vydanie vyšlo vo vydavateľstve La Olmeda, Burgos, v roku 1992.

Záznamy z roku 1805, ktoré sa nachádzajú v archívoch diecézy Astorga, hovoria o „Mantecadas de Astorga“ ako o sladkostiach, ktoré sa jedávali na Vianoce a ktoré piekli cukrári Máximo Matheo a Francisco Calbo.

Existuje veľa odkazov, ktoré naznačujú, že recept pochádza od mníšky z kláštora Sancti Spiritus v Astorge, ktorá neskôr kláštor opustila a výrobok spopularizovala. Podľa niektorých verzií mohlo ísť o Maríu Josefu Gonzáles Prieto, ktorá sa 9. novembra 1851 vydala za Tomása Rubia.

Diccionario Doméstico. Tesoro de las familias o Repertorio Universal de Conocimientos útiles [Domáci slovník, rodinný tezaurus a kompendium užitočných vedomostí] od Dona Balbina Cortésa y Moralesa (1876) obsahuje receptúru „Mantecadas de Astorga“ a hovorí o nich ako o slávnej sladkosti.

Almanach Bailly-Bailliere z roku 1891, ktorý na strane 1495 odkazuje na mesto Astorga, hovorí o 12 tamojších továrňach na mantecada.

Almanach Riera z roku 1901 na strane 1167 odkazuje na 11 tovární na mantecada v Astorge.

Nový almanach Bailly-Bailliere z roku 1916 odkazuje na strane 3179 na deväť výrobcov mantecada v Astorge a dokonca obsahuje reklamy na dvoch z nich. O Astorge sa hovorí, že ide o mesto „známe výrobou čokolád a mantecadas“.

Podľa mestskej obchodnej komory bolo španielskymi železnicami v roku 1930 (španielska severná a západná železničná spoločnosť) prepravených 188 710 kg „Mantecadas de Astorga“.

Benito Pérez Galdós (1843-1920) v jednom zo svojich najreprezentatívnejších románov Fortunata y Jacinta (1886 – 1887) spomína Mantecadas de Astorga a La Maragatería:

 

„(…) Zvonku videla Jacinta sudy s olivami v pyramídach s výškou jedného poschodia, oltáre z marcipánových škatúľ, trofeje z hrozienok a víťazné oblúky vyzdobené strapcami datlí. (…) Ďalej boli mantecadas z Astorgy požehnané jeho Svätosťou Piom IX. (…)“

 

„(…) Don Pedro Manuel de Jáuregui (…). Rodák z provincie León dostal prepravky s vajíčkami a inými výrobkami z hydiny. (…) Počas vianočných sviatkov dostával Jáuregui aj zásielky mantecadas z Astorgy a všetci obchodní zástupcovia z La Maragatería, ktorí boli v Madride, chodili k nemu domov po objednávky a platby. (…)“

Odkaz na uverejnenie špecifikácie výrobku

https://www.itacyl.es/documents/20143/342640/1_%2830-09-20%29+3+-+Pliego+Mant++Modif.pdf/4cf68d91-ad5e-f535-f31f-1a901b22ee85?t=1603287920636


(1)  Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.