30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o stave regiónov a miest v Európskej únii

(2022/C 498/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

SO ZRETEĽOM NA:

—

svoju Výročnú správu o stave regiónov a miest v EÚ založenú na inkluzívnom a faktickom prístupe a využití dôkazov vrátane regionálneho a miestneho barometra, ktorý odráža názory miestnych a regionálnych zástupcov, zapája viacerých partnerov a inštitúcie a poskytuje politickým činiteľom s rozhodovacou právomocou na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni dôkazy a kľúčové odporúčania týkajúce sa najnaliehavejších výziev na nasledujúci rok (1),

—	výsledok Konferencie o budúcnosti Európy a mnohé návrhy s bezprostredným významom pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré majú kľúčový význam pri riešení problémov občanov,

—	prejav predsedníčky Európskej komisie o stave Únie v roku 2022 zo 14. septembra 2022 a vyhlásenie o zámere adresované predsedníčke Európskeho parlamentu a českému predsedovi Rady EÚ,

KEĎŽE:

—

nezákonná a neodôvodnená vojna Ruska proti Ukrajine spôsobila a spôsobuje smrť a ničenie, pričom milióny ľudí musia opúšťať svoje domovy a sťahovať sa na iné miesto na Ukrajine, alebo do Európskej únie, a to najmä do jej východných členských štátov, pričom miestne a regionálne samosprávy sú prvou úrovňou poskytovania podpory,

—	mnohé domácnosti, malé a stredné podniky a miestne a regionálne samosprávy v celej EÚ okrem vplyvu klimatických zmien, dôsledkov pandémie COVID-19 a narušení obchodu výrazne zaťažuje aj vplyv vojny na Ukrajine vzhľadom na značný dodatočný tlak cien energií a potravín a neustále stúpajúcu infláciu,

zdôrazňuje, že jeho Výročná správa o stave regiónov a miest v EÚ znepokojujúco poukazuje na územné rozdiely v celej EÚ, ktoré sa stále zväčšujú v dôsledku účinkov pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine a zrýchľovania klimatických zmien.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že predsedníčka Európskej komisie vo svojom prejave o stave Únie neuznala aktívnu a ústrednú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri zvládaní týchto výziev, ani potrebu lepšieho viacúrovňového riadenia pri tvorbe politík EÚ a toho, aby sa súdržnosť stala celkovým cieľom EÚ, ako sa uvádza už v Maastrichtskej zmluve, ktorou sa zaviedla zásada subsidiarity a zriadil sa VR.

Upozorňuje na nerovnomerný vplyv inflácie na jednotlivé územia a na hrozbu, že táto inflácia bude ďalej zväčšovať doterajšie územné, sociálne a hospodárske rozdiely. Vyššie náklady na energie a dopravu majú väčší vplyv na zraniteľné skupiny občanov. Ľudia v regiónoch s nižšími príjmami neúmerne trpia nárastom cien základného tovaru a komodít a sú ohrození chudobou.

Zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce pre ďalšie posilnenie Európskej únie zo sociálneho, hospodárskeho a administratívneho hľadiska. Tretina obyvateľov EÚ žije v pohraničných regiónoch, kde sa často na druhej strane hranice nachádzajú väčšie mestá alebo hospodárske centrá. Tento nevyužitý potenciál v oblasti zdravotnej starostlivosti, krízového riadenia, energetických dodávok, mobility, vzdelávania a pracovnej sily sa musí lepšie využívať a samostatne podporovať.

Vyzýva Európsku úniu, aby mestá a regióny v EÚ a na Ukrajine podporovala pri zvládaní výziev vyplývajúcich z vojny. Obnova Ukrajiny je pre Európsku úniu nevyhnutnosťou, morálnou povinnosťou a zároveň investíciou. Musí sa uskutočňovať podľa zásady OECD „obnoviť k lepšiemu“ a musí zabezpečiť udržateľné, ekologické a digitálne prístupy v záujme integrovaného územného rozvoja. Obnova Ukrajiny a dôsledky vojny a pandémie v EÚ si budú vyžadovať jasnú zmenu priorít v rámci súčasného viacročného finančného rámca. Už teraz vidíme napätú hospodársku situáciu miest, regiónov a členských štátov v Únii. Obnova Ukrajiny zároveň musí ísť ruka v ruke s podporou miestnej demokracie založenej na pevných partnerstvách s miestnymi a regionálnymi samosprávami v Európskej únii. Decentralizovaný proces obnovy by tiež umožnil ukrajinským občanom zostať vo svojej krajine, čím by sa obmedzili ďalšie migračné toky. VR zároveň odmieta prekážky brániace prisťahovalectvu ukrajinských občanov a žiada o čo najskoršiu revíziu smernice Rady 2001/55/ES (2) o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť utečencom záruku pobytu na viac ako tri roky.

Domnieva sa, že podpora ukrajinských utečencov by mala byť stimulom na dosiahnutie reformy migračného a azylového systému EÚ založeného na solidarite, stimuloch na spravodlivé rozdelenie záťaže a dodržiavaní základných práv, ako aj na ochrane vonkajších hraníc. Je to o to naliehavejšie, že prudký nárast cien potravín na celom svete môže vyvolať prílev migrantov do miest a regiónov EÚ.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy postihuje aj prudký nárast cien energií pri poskytovaní verejných služieb a vplyv inflácie na verejné obstarávanie a mzdy. Miestne a regionálne samosprávy sa musia považovať za aktívnych partnerov v kampaniach za energetické úspory, nových projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj pohotovostných plánoch týkajúcich sa prerušení energetických dodávok, aby sa zohľadnili miestne podmienky a cezhraničné riešenia. V súvislosti s diverzifikáciou energetických zdrojov EÚ a zmenšením jej závislosti od tretích krajín poukazuje aj na potenciál miestnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň žiada prispôsobiť systémy financovania EÚ, verejné obstarávanie a pravidlá štátnej pomoci tak, aby miestne investičné plány zostali realizovateľné aj v časoch vysokej inflácie.

Vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby zaviedli mimoriadne opatrenia na podporu miestnych a regionálnych samospráv v ich úsilí o zmiernenie vplyvu energetickej krízy na domácnosti, zraniteľné komunity a miestne malé a stredné podniky a o zachovanie poskytovania verejných služieb, a to aj pridelením podielu na daňových príjmoch z neočakávaných ziskov energetických spoločností.

Vyzýva Európsku komisiu, aby pre celú EÚ bezodkladne navrhla cenový strop na dovoz všetkého plynu do Európskej únie a podporila oddelenie cien plynu a energie, čo by pomohlo zmierniť inflačný tlak.

10.

Vyzýva Európsku úniu, aby vypracovala politiku v oblasti zdravia, ktorá bude v súlade so zásadou subsidiarity, zlepší pripravenosť EÚ na krízy a jej schopnosť reagovať na ohrozenia zdravia a podporí prácu obcí a regiónov na zlepšovaní zdravia obyvateľstva, prevencii chorôb a odstraňovaní zdravotných rizík.

11.

Zastáva názor, že mestám a regiónom sa musí dať príležitosť čo najlepšie využívať nástroj Next Generation EU a zameriavať sa na dlhodobé investície. Na tento účel je potrebné prehodnotiť pravidlá správy hospodárskych záležitostí a predĺžiť obdobie uplatňovania opatrení v oblasti obnovy dovtedy, kým regióny EÚ nedosiahnu makroekonomický stav, ktorý mali pred pandémiou COVID-19.

12.

Domnieva sa, že pandémia COVID-19 a invázia Ruska na Ukrajinu brzdia riadnu obnovu miest a regiónov, a preto vyzýva Európsku komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zmenili rozpočtové pravidlá s cieľom predĺžiť lehoty na potvrdzovanie projektov REACT-EU v súlade s harmonogramom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa miestne a regionálne samosprávy mohli dôkladne zotaviť vďaka čo najlepšiemu využitiu finančných prostriedkov EÚ.

13.

V tejto súvislosti víta oznámenie predsedníčky Európskej komisie o účinnej implementácii preskúmania viacročného finančného rámca v polovici jeho trvania. Toto preskúmanie by malo konsolidovať politiku súdržnosti napriek súčasnej miere jej vykonávania a nízkemu finančnému plneniu, ktoré súvisí najmä s pandémiou COVID-19 a konkurenciou s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti. Zároveň by malo byť príležitosťou na vytvorenie nového európskeho fondu na zvládanie neočakávaných kríz na základe metodiky zdieľaného riadenia, počnúc vojnou na Ukrajine. Opakované používanie prostriedkov z politiky súdržnosti na financovanie reakcií na núdzové situácie skutočne obmedzuje schopnosť tejto politiky plniť úlohu zakotvenú v európskych zmluvách.

14.

Žiada, aby sa okamžite začali úvahy o budúcnosti politiky súdržnosti a uplatnil pri tom inkluzívny prístup zahŕňajúci všetky zainteresované subjekty a občanov. Spoločnou platformou na diskusiu a výmenu názorov bude Združenie pre súdržnosť, prostredníctvom ktorého budú inštitúcie EÚ zapojené do konštruktívneho dialógu s mestami a regiónmi. VR žiada, aby sa zásada „nenarúšať súdržnosť“ uplatňovala vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane vykonávania systematických posúdení územného vplyvu a odstraňovania rozdielov v rozvoji na územiach s osobitnými demografickými a geografickými výzvami, a vyzýva Európsku komisiu, aby s ním pri vymedzovaní tejto zásady úzko spolupracovala.

15.

Súhlasí s Európskym parlamentom, aby sa napredovalo v pakte ostrovov a v programe Európskej únie pre ostrovy za účasti hlavných zainteresovaných strán, konkrétne národných orgánov a regionálnych a miestnych samospráv, hospodárskych a sociálnych subjektov, občianskej spoločnosti, akademickej obce a mimovládnych organizácií, a to podľa vzoru paktu miest a budúceho vidieckeho paktu. Komisii zároveň pripomína, že je potrebné vypracovať štúdiu o rôznorodej situácii ostrovných území Európskej únie.

16.

Zdôrazňuje, že 43 % európskych občanov stavia miestne a regionálne samosprávy do centra klimatických opatrení (nárast o 10 % od roku 2019 do roku 2021, t. j. aj v čase obmedzení pohybu a oživenia v súvislosti s pandémiou COVID-19) a že 160 miest v 21 členských štátoch EÚ predložilo adaptačné akčné plány v rámci Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike. Vyzýva ostatné obce a regióny, aby sa riadili týmito príkladmi najlepších postupov.

17.

Domnieva sa, že adaptácia na klimatickú krízu a reakcia na ňu, ako aj ochrana a obnova životného prostredia sú kľúčovými prvkami budovania odolnejších a udržateľnejších spoločností a hospodárstiev, pričom je potrebné navrhnúť miestne opatrenia v súlade s osobitnými potrebami a charakteristikami území. Opakuje preto svoju výzvu, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam vykonávajúcim politiku stanovenú Európskou zelenou dohodou zabezpečil ľahší prístup k finančným prostriedkom EÚ.

18.

Žiada, aby Európska únia a jej členské štáty vyvíjali spoločné úsilie v boji proti klimatickým zmenám, keďže prírodné katastrofy postihujú takmer 50 miliónov ľudí v EÚ a za posledných štyridsať rokov spôsobili ekonomické straty v priemere 12 miliárd EUR ročne. Zároveň je čoraz dôležitejšie spájať klimatickú, environmentálnu a sociálnu politiku s cieľom zabezpečiť, aby sa pri urýchlení potrebnej ekologickej transformácie na nikoho a na žiadne miesto nezabudlo. V tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ochrany, revízie a prispôsobenia regionálnej a miestnej infraštruktúry tak, aby bola odolnejšia voči intenzívnejším poveternostným javom, ktoré majú vplyv na občanov, regionálne hospodárstva, kľúčové infraštruktúry a dodávateľské reťazce.

19.

Víta oznámenie predsedníčky Európskej komisie v jej správe o stave Únie o zdvojnásobení protipožiarnej kapacity EÚ.

20.

Berie na vedomie veľký záujem miest o účasť na misii EÚ zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá a vyzýva na inkluzívnejší prístup k digitálnej transformácii a transformácii mobility vrátane zintenzívnenia opatrení na podporu dekarbonizácie a prechodu na iné druhy dopravy v mestských oblastiach, ako aj prepojenia miest s vidiekom, aby sa zabránilo ďalšiemu zväčšovaniu regionálnych rozdielov.

21.

Žiada, aby nižšie úrovne verejnej správy boli prostredníctvom jeho členov plne začlenené do delegácie EÚ na 27. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 27) a 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite. Zdôrazňuje, že COP 27 bude príležitosťou formálne uznať úlohu miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o vyššiu úroveň ambícií a urýchlenie opatrení na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie, ako aj zodpovedajúce financovanie. Zároveň opakuje výzvu zohľadniť miestne a regionálne príspevky ako doplnok k vnútroštátne stanoveným príspevkom.

22.

Žiada dôkladnú revíziu nariadenia o riadení energetickej únie, aby bolo možné vytvoriť základ systematického zapájania miest a regiónov do plánovania a vykonávania národných energetických a klimatických plánov. Revízia by mala byť aj príležitosťou na vytvorenie komplexného rámca EÚ na boj proti energetickej chudobe a chudobe v oblasti mobility.

23.

Zdôrazňuje význam národných plánov obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri podpore ekologickej a digitálnej transformácie a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. Keďže mestá sú zodpovedné za takmer 75 % celosvetovej spotreby energie, 70 % celosvetových emisií CO2, 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a 90 % príslušných adaptačných opatrení a rýchlo rastie počet miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa zaviazali konať, musia sa tieto samosprávy stať plnohodnotnými partnermi pri vypracúvaní a vykonávaní iniciatív Európskej zelenej dohody, najmä v takých oblastiach politiky, ako je bývanie, obnova budov, energia z obnoviteľných zdrojov, udržateľná mobilita alebo ekologizácia miest, a v iniciatívach, ako je Nový európsky Bauhaus.

24.

V tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskej stratégie bývania zameranej na podporu cenovo dostupného, udržateľného, sociálneho a núdzového bývania. Touto stratégiou, ktorá musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, by sa mal do európskeho semestra a národných programov reforiem zaviesť najmä kvantitatívny národný cieľ verejných investícií do cenovo dostupného, udržateľného, sociálneho a núdzového bývania vo všetkých členských štátoch EÚ, uľahčiť prístup k súkromným investíciám zahrnutím cenovo dostupného, sociálneho a núdzového bývania do budúcej sociálnej taxonómie EÚ.

25.

Opätovne tvrdí, že miestne a regionálne samosprávy je potrebné zapojiť do hodnotenia a vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a národných plánov obnovy a odolnosti, aj na to, aby sa zabezpečil súlad vo využívaní fondov obnovy a európskych štrukturálnych a investičných fondov. Napriek právnemu základu nástroja v politike súdržnosti sa toto zapojenie v mnohých členských štátoch ukázalo ako príliš obmedzené, čo vytvára nástrahy pre účinné vykonávanie a riziko, že plánom stanoveným členskými štátmi budú chýbať synergie s regionálnymi a miestnymi prioritami a rozvojovými stratégiami.

26.

Poukazuje na pretrvávajúce a významné rozdiely v inováciách a na to, že z 20 regiónov s najväčšími výdavkami na výskum a vývoj je 19 rozvinutejších, zatiaľ čo dve tretiny z 50 regiónov s najnižšími výdavkami sú menej rozvinuté. Vyzdvihuje veľký potenciál činnosti v rámci pilotného projektu Partnerstvá pre regionálne inovácie, pokiaľ ide o podporu rozvoja miestnych riešení a vytváranie územných misií zdola nahor v rámci nového inovačného programu EÚ, pričom opätovne poukazuje na význam centier Európskeho výskumného priestoru.

27.

Zdôrazňuje úlohu digitálnej transformácie ako prierezového prvku pri prekonávaní rozdielov v Európe a potrebu digitálnej súdržnosti. Uplatnením nového prístupu k tvorbe politiky založeného na misiách musí politika súdržnosti naďalej slúžiť na podporu dlhodobých cieľov (Európskej únie) do budúcnosti. Udržateľná obnova a vytvorenie odolnej spoločnosti sa neobíde bez odstránenia veľkých rozdielov v digitalizácii komplexnými a inkluzívnymi stratégiami zahŕňajúcimi všetky úrovne verejnej správy.

28.

Zdôrazňuje, že v roku 2021 bola v EÚ priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov 13 %, čo v porovnaní s rokom 2020 predstavuje pokles o 0,9 percentuálneho bodu s významnými regionálnymi rozdielmi, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí je vyššia v španielskych, gréckych a talianskych regiónoch. V tejto súvislosti naliehavo žiada Európsku komisiu, aby predložila návrhy na riešenie dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ktoré v dôsledku krízy ešte stúpli. Rovnako zdôrazňuje naliehavosť odstránenia rozdielov medzi zamestnanými ženami a mužmi. Ďalej varuje pred rastúcim rizikom chudoby vrátane chudoby detí.

29.

Víta výzvu predsedníčky Európskej komisie na väčšiu solidaritu medzi generáciami a poukazuje na svoju vedúcu úlohu pri zapájaní mladých ľudí a mládežníckych organizácií do formovania budúcnosti Európy, najmä vypracovaním charty EÚ o mládeži a demokracii.

30.

Berie na vedomie, že v rokoch 2011 – 2020 sa na všetkých politických úrovniach od miestnej až po celoštátnu zvýšil podiel zvolených žien, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále predstavujú len tretinu zvolených politických zástupcov na všetkých úrovniach. V roku 2021 sa v EÚ len v 16 z 285 regionálnych zhromaždení dosiahla parita zvolených kandidátov. VR uznáva, že takisto ani zďaleka nemá vyvážený počet členov a členiek, a očakáva, že členské štáty sa týmto aspektom budú zaoberať. V tejto súvislosti začne úvahy o tom, ako dosiahnuť väčšiu účasť žien na jeho práci a ich väčší podiel na vedúcich miestach v ňom a v jeho zložení, a žiada členské štáty, aby organizovali iniciatívy zamerané na zlepšenie postavenia žien v miestnej a regionálnej politike s cieľom prekonať diskrimináciu v politike a odstrániť prekážky, ktoré ženy musia prekonávať, vrátane stereotypov.

31.

Naliehavo vyzýva členské štáty, aby za plnej účasti miestnych a regionálnych samospráv zaviedli všetky potrebné opatrenia na urýchlené dosiahnutie cieľa stanoveného v smernici EÚ o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Rovnako podčiarkuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty EÚ ratifikovali Istanbulský dohovor, zmluvu Rady Európy, ktorej cieľom je vytvoriť komplexný rámec na celoeurópskej úrovni na ochranu žien pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, stíhať ho a zabraňovať mu.

32.

Domnieva sa, že úloha miest a regiónov ako zamestnávateľov, poskytovateľov a objednávateľov sociálnych služieb je kľúčová pre sociálnu súdržnosť, rodovú rovnosť a zamestnanosť v Európe. Na zabezpečenie primeraného a účinného vplyvu opatrení pri vykonávaní akčného plánu k Európskemu pilieru sociálnych práv je potrebné intenzívne zapájať sociálnych partnerov, mestá a regióny do rozvoja a vykonávania iniciatív EÚ v sociálnej oblasti. Európsky semester tu zohráva kľúčovú úlohu a miestna a regionálna úroveň musí stáť za svojimi rozhodnutiami a zodpovedať za to, ako sa majú dosiahnuť spoločné ciele. Územný rozmer a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja by sa mali zahrnúť aj do reformy semestra.

33.

Podporuje výzvu Európskeho parlamentu a predsedníčky Európskej komisie zo správy o stave Únie, aby sa vytvoril konvent na revíziu zmlúv. VR by mal byť doň plne zapojený, aby tak mohol reprezentovať miestnych a regionálnych volených zástupcov, a je jednoznačne odhodlaný podporovať koncepciu aktívnej subsidiarity a viac spolupracovať s regionálnymi parlamentmi a združeniami miestnych a regionálnych samospráv. Viacúrovňové riadenie je nevyhnutnou súčasťou inkluzívneho a účinného rozhodovacieho procesu EÚ s osobitným dôrazom na regióny s legislatívnymi právomocami a ich legitímne právomoci. V tejto súvislosti víta avizovaný zámer Európskej komisie začleniť zhromaždenia občanov a iné postupy participatívnej demokracie do tvorby politiky EÚ, pričom však poukazuje na úlohu demokraticky zvolených zástupcov, ktorí sa zodpovedajú svojim voličom, a zaväzuje sa zohrávať aktívnu úlohu v týchto procesoch.

34.

Má v úmysle navrhnúť konkrétne opatrenia na zohľadnenie územného rozmeru v európskych politikách pri dosahovaní celkového cieľa súdržnosti EÚ, a to aj so zreteľom na návrhy Konferencie o budúcnosti Európy a osobitné potreby pohraničných a okrajových regiónov.

35.

Poveruje svojho predsedu, aby Výročnú správu o stave regiónov a miest v EÚ a toto uznesenie postúpil predsedníčke Európskeho parlamentu, predsedníčke Európskej komisie a predsedovi Európskej rady, ako aj najvyšším predstaviteľom 27 členských štátov EÚ, a nabáda regionálnych a miestnych volených politikov v Európe, aby správu poskytli občanom a miestnym médiám.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/State-of-Regions-and-Cities-2022.aspx?origin=spotlight.

(2) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/6

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava makroregionálnej stratégie pre Stredozemie

(2022/C 498/02)

Spravodajca:

Nikola DOBROSLAVIĆ (HR/EĽS)

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Príspevok makroregionálnych stratégií k územnej súdržnosti, miestnej demokracii a spolupráci na vonkajších hraniciach

sa domnieva, že makroregióny zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie a jej blízkeho susedstva, keďže vďaka nim dokážu cezhraničné oblasti lepšie riešiť osobitné a spoločné výzvy prostredníctvom komunikácie, spolupráce a realizácie;

zdôrazňuje, že tento prístup umožňuje väčšiu súdržnosť a doplnkovosť politík, opatrení a programov financovania vykonávaných na rôznych úrovniach verejnej správy vo vymedzenej geografickej oblasti. Makroregióny pritom tým, že podporujú viacúrovňové riadenie, prispievajú k väčšej účinnosti a vplyvu politík;

pripomína, že makroregionálne stratégie sú založené na viacúrovňovej zásade a že regióny EÚ a mimo nej musia zohrávať kľúčovú úlohu pri ich rozvoji, budovaní a vymedzovaní svojich spoločných cieľov spolu s členskými štátmi EÚ a ďalšími dotknutými krajinami;

konštatuje, že oblasť Stredozemia zahŕňa viacero kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, ako aj krajín mimo EÚ, a zdôrazňuje význam makroregiónov pri posilňovaní spolupráce naprieč hranicami EÚ. Táto spolupráca je potrebná na riešenie spoločných výziev a na zapojenie krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, do užšej a intenzívnejšej spolupráce s Úniou;

pripomína prijatie uznesenia Európskeho parlamentu z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia (1);

pripomína správu ARLEM na tému „Stratégia súdržnosti pre Stredozemie“ (2014), v ktorej sa uvádzajú východiskové body úvah o makroregionálnom riadiacom rámci pre Stredozemie podľa zásad viacúrovňového riadenia a progresívnej a geometricky variabilnej štruktúry;

takisto pripomína, že Rada Európskej únie (2) uviedla, že je otvorená zváženiu spoločných iniciatív zameraných na vytvorenie nových makroregionálnych stratégií;

Makroregión Stredozemia ako kľúčový nástroj na riešenie výziev v Stredozemí

poukazuje na jedinečné zdroje Stredozemia. Zahŕňa 46 000 km pobrežia a 22 pobrežných krajín a je domovom viac než 500 miliónov ľudí. Tretina obyvateľstva sa koncentruje v pobrežných oblastiach a so Stredozemným morom priamo súvisí približne 150 miliónov pracovných miest;

vyzdvihuje dôležitosť Stredozemného mora z hľadiska životného prostredia. Predstavuje iba 1 % svetového oceánu, no zodpovedá 20 % svetovej morskej produkcie (3). Takisto je jedným z hlavných zásobární morskej a pobrežnej biodiverzity, keďže sa v ňom nachádza 28 % endemických druhov, 7,5 % voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a 18 % celosvetovej morskej flóry;

10.

zdôrazňuje potenciál stredozemskej oblasti, ktorá predstavuje súvislú geografickú oblasť a jej obyvateľstvo má spoločné historické a kultúrne dedičstvo, čo vyplýva z dlhej tradície spolupráce a výmeny myšlienok, tovaru a osôb medzi troma brehmi;

11.

uznáva, že stredozemská oblasť musí reagovať na správne, sociálno-ekonomické, humanitárne, klimatické, bezpečnostné a environmentálne výzvy, ktoré si vyžadujú spoločné opatrenia;

12.

vyzdvihuje, ako sa zdôrazňuje v prvej hodnotiacej správe o Stredozemí týkajúcej sa zmeny klímy a životného prostredia v Stredozemí, ktorú vydala sieť stredozemských expertov na klimatické a environmentálne zmeny (MedECC), že všetky stredozemné subregióny sú ovplyvnené nedávnymi antropogénnymi zmenami v životnom prostredí a že medzi hlavné príčiny zmeny patrí klíma, nárast populácie, znečistenie, neudržateľné využívanie pôdy a mora a nepôvodné druhy. Vo väčšine oblastí sú zasiahnuté ekosystémy, ako aj živobytie ľudí (4);

13.

poukazuje na skutočnosť, že pri súčasnom tempe dosiahne do roku 2040 globálne otepľovanie v oblasti Stredozemia úroveň 2,2 stupňa oC, pričom región sa otepľuje o 20 % rýchlejšie ako je celosvetový priemer. Vplyv zmeny klímy je už teraz veľmi zjavný v podobe rastúceho počtu extrémnych prírodných javov. Spoločnosť v oblasti Stredozemia preto zmenou klímy trpí najviac (už teraz zodpovedá 50 % obyvateľstva sveta chudobného na vodu, pričom nedostatok vody má vplyv na potravinovú bezpečnosť; ohrozených je aj 49 z 51 kultúrnych pamiatok UNESCO). Väčšinu vplyvov zmeny klímy zhoršujú iné environmentálne výzvy, ako sú nadmerne intenzívna urbanizácia, poľnohospodárstvo, rybolov, cestovný ruch, degradácia pôdy, dezertifikácia a znečistenie (ovzdušia, pôdy, riek a oceánov);

14.

podobne, ako vo svojom stanovisku na tému Smerom k udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov v stredomorských ostrovných podmienkach, poukazuje najmä na veľmi veľkú environmentálnu zraniteľnosť ostrovov v Stredozemí v súvislosti s globálnym otepľovaním, ktoré už má hospodárske (rybolov, cestovný ruch atď.) a sociálne dôsledky (emigrácia atď.), a odporúča vypracovať osobitný prístup k vplyvu zmeny klímy na úrovni makroregiónov na tento typ území, v ktorom sa zohľadnia osobitné potreby súostroví a ostrovov a ktorým sa podporí intenzívnejšia spolupráca týchto území, členských štátov a Európskej únie pri zvládaní environmentálnych výziev a podpore udržateľného rozvoja;

15.

zdôrazňuje, že napriek očividným spoločným črtám sú pre oblasť Stredozemia typické veľké rozdiely v úrovni rozvoja. Tieto rozdiely vrátane nedostatkov v oblasti inštitucionálnych kapacít, prepojenosti infraštruktúr a obchodných vzťahov majú vplyv na stabilitu, prosperitu a bezpečnosť spoločnosti v Stredozemí;

16.

sa domnieva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 pripomína naliehavú potrebu koordinovaného prístupu a posilnenia spoločnej odolnosti voči epidémiám, hospodárskym otrasom a zmene klímy;

17.

sa domnieva, že stredozemský makroregión môže slúžiť aj ako koordinačný nástroj na riadenie migračných tokov, ktoré majú vplyv najmä na regionálne a miestne samosprávy na vonkajších hraniciach EÚ;

18.

pripomína, že vzhľadom na útok Ruska na Ukrajinu zohráva Stredozemie kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov vojny, prijímaní vysídleného obyvateľstva, pričom sa naďalej usiluje o pokrok pri budovaní mieru na svojich pobrežných územiach;

19.

vzhľadom na tieto výzvy potvrdzuje potrebu spojiť všetky tri brehy integrovanejším spôsobom s cieľom posilniť súdržnosť, zvýšiť význam regiónu v celej Európe a vo svete, ako aj jeho inovačný potenciál a prispievať k dobrým životným podmienkam ľudí a ochrane životného prostredia;

20.

v rámci tohto postupu uznáva kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sa výrazne mobilizujú prostredníctvom iniciatív a sietí, ako je Únia pre Stredozemie, ARLEM (Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv) a Aliancia pre spoluprácu v Stredozemí (MedCoopAlliance), ako aj komisia pre Stredozemie Konferencie okrajových prímorských regiónov;

21.

poukazuje na to, že všetky výzvy, ktorým čelí oblasť Stredozemia (zmena klímy, erózia, dezertifikácia, znečistenie plastmi, migrácia, nadmerný cestovný ruch atď.), sa sústreďujú na stredomorských súostroviach a ostrovoch, ktoré preto predstavujú ideálne pilotné územia na vykonávanie integrovaných politík udržateľného rozvoja v Stredozemí a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby pokročila v ostrovnej stratégii prispôsobenej pre danú oblasť;

22.

súhlasí s Európskou komisiou, že ciele Európskej zelenej dohody by sa mali prejaviť v úzkej spolupráci so susednými krajinami s rovnakými klimatickými a environmentálnymi výzvami;

23.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy na troch brehoch, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení vplyvu zmeny klímy, žiadajú „Zelenú dohodu pre Stredozemie (5)“;

24.

uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne samosprávy (samosprávy ju musia zohrávať) ako spojenci regiónov a krajín pri vykonávaní globálnych a regionálnych programov;

25.

takisto zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia, ktorou by sa podporovalo posilnenie politického dialógu, je kľúčová z hľadiska vykonávania nového programu pre Stredozemie, ako sa uvádza v oznámení Európskej komisie z februára 2021 Obnovené partnerstvo s južným susedstvom (6);

Smerom k integrovanej stratégii pre celú stredozemskú oblasť

26.

víta pozitívne výsledky a intenzívnejšiu spoluprácu, ktoré umožnil záväzok zainteresovaných strán v Stredozemí, najmä miestnych a regionálnych samospráv. Vyzýva tieto zainteresované strany, najmä miestne a regionálne samosprávy, aby túto spoluprácu zintenzívnili s cieľom pripraviť pôdu pre vytvorenie makroregionálnej stratégie pre Stredozemie;

27.

oceňuje veľký pokrok dosiahnutý na ceste k integrácii Stredozemia prostredníctvom stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) a stratégie pre morskú oblasť iniciatívy WestMED;

28.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlila napredovanie iniciatívy WestMED tým, že jej poskytne zdroje, pevnú štruktúru a dlhodobú konsolidačnú stratégiu, čím sa podporí makroregionálna integrácia v západnom Stredozemí;

29.

zdôrazňuje, že existujúce iniciatívy, programy spolupráce a kľúčoví aktéri viacúrovňového riadenia sa musia lepšie koordinovať, aby sa neoslabovali ich snahy a vplyv. Je preto potrebné, aby územia v Stredozemí konečne mali operačný nástroj, ktorý by im umožnil vytvoriť a vykonávať integrovanú stratégiu, konkrétny akčný plán a spoločné projekty v reakcii na spoločné priority, ktoré boli označené v rámci existujúcich inštitucionálnych rámcov spolupráce, ako je Únia pre Stredozemie, ARLEM a iniciatív ako napríklad medzi inými MedCoopAlliance alebo BLUEMED;

30.

sa domnieva, že v makroregionálnej stratégii pre Stredozemie sa tieto výzvy nebudú riešiť nahradením existujúcich stratégií, ale doplnením ich opatrení, a teda maximalizáciou ich vplyvu, hľadaním odpovedí na spoločné výzvy, ako sú výzvy vyplývajúce z boja proti zmene klímy a digitálnej transformácie, čím sa z nich vytvoria veľké príležitosti pre udržateľný rozvoj, a tak sa prispeje k spravodlivej a inkluzívnej zelenej transformácii využívaním spoločných príležitostí, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ľudskému rozmeru a príležitostiam pre mladých ľudí, čím sa uvoľní hospodársky potenciál regiónu v prospech občanov;

31.

zdôrazňuje, že na to, aby makroregionálna stratégia priniesla zmysluplné riešenia spoločných výziev, sa musí nevyhnutne vypracovať na úrovni stredozemskej oblasti a musí sa vzťahovať na tri podoblasti: západnú, východnú a jadransko-iónsku. Už od počiatku preto musí byť otvorená pre všetkých a jej konečným cieľom musí byť, aby sa vzťahovala na celú stredozemskú oblasť na troch brehoch;

32.

žiada, aby makroregionálna stratégia pre Stredozemie, rovnako ako každá námorná makroregionálna stratégia, venovala osobitnú pozornosť ostrovným územiam v súlade s článkom 174 ZFEÚ. Žiada, aby sa účinne zohľadnili osobitné charakteristiky a zraniteľnosť týchto území vytvorením silnejšieho partnerstva a prostredníctvom konkrétnych a koordinovaných opatrení medzi týmito územiami, členskými štátmi a Európskou úniou;

33.

poukazuje na skutočnosť, že k regionálnej integrácii by malo dochádzať postupne na základe dobrovoľného prístupu stredozemských národných, regionálnych a miestnych orgánov, a to vzhľadom na výzvy, ktoré predstavujú niektoré nestabilné bezpečnostné, politické a diplomatické situácie;

Kľúčové zásady viacúrovňového riadenia na úrovni Stredozemia

34.

navrhuje, aby riadenie budúcej makroregionálnej stratégie v Stredozemí v plnej miere odrážalo zásadu viacúrovňového riadenia so zapojením európskych, národných, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj ich príslušných združení a euroregiónov;

35.

sa domnieva, že v záujme fungovania makroregionálnej stratégie pre Stredozemie je potrebné, aby sa táto stratégia zakladala na spoľahlivej a reprezentatívnej štruktúre riadenia zahŕňajúcej: i) valné zhromaždenie na politickej úrovni s účasťou európskych, národných a regionálnych orgánov; ii) výkonnú radu, v ktorej sa zídu koordinujúci členovia z jednotlivých krajín zastúpených v stratégii a ktorá bude propagovať začlenenie miestnych a regionálnych samospráv, ako aj pozorovateľov zo sietí miestnych a regionálnych samospráv, ich príslušných združení a euroregiónov do rozhodovania a iii) tematické akčné skupiny na vytváranie a vykonávanie konkrétnych projektov spolupráce, ktoré zmobilizujú verejné a súkromné sociálno-ekonomické subjekty, akademickú obec a občiansku spoločnosť;

36.

navrhuje, aby sa na základe osvedčených postupov iniciatívy WestMED zaviedlo ročné rotujúce spolupredsedníctvo, ktoré budú vo dvojici vykonávať krajiny EÚ a partnerské krajiny a spolupracovať s úzkou podporou organizácií zastupujúcich miestne a regionálne samosprávy. Predsedníctvo by sa malo vyvíjať so zreteľom na minulú, súčasnú a budúcu predsednícku krajinu a zachovať rovnováhu medzi EÚ a partnerskými krajinami zastúpenými v stratégii, zatiaľ čo podpora zastupiteľskej organizácie regionálnych a miestnych samospráv by sa tiež striedala na rovnakom základe. Táto dynamika je kľúčová z hľadiska zabezpečenia, aby boli rôzne správne orgány v rámci makroregionálnej stratégie zohľadnené a prepojené, a poskytovania strategických usmernení pri činnostiach makroregiónu prostredníctvom ročných pracovných programov. Stratégiu by mal koordinovať a podporovať technický sekretariát (sekretariát makroregionálnej stratégie pre Stredozemie);

37.

navrhuje, aby sa v záujme zabezpečenia zlučiteľnosti s existujúcimi iniciatívami do vykonávania stratégie zapojili zástupcovia kľúčových medzinárodných a európsko-stredozemských inštitúcií, subjektov a iniciatív, ako je Únia pre Stredozemie, ARLEM a MedCoopAlliance, ako aj zástupcovia stratégie EUSAIR a iniciatívy WestMED. EZÚS tiež poskytujú vhodné vyhliadky ako „laboratóriá“ pre viacúrovňové riadenie na podporu cieľov nového programu pre Stredozemie;

Makroregionálna stratégia zameraná na prioritné výzvy

38.

sa domnieva, že makroregionálna stratégia pre Stredozemie by sa mala zameriavať na obmedzený počet spoločných výziev, ktoré sa budú postupne riešiť v priebehu času. Zdôrazňuje, že zelená a digitálna transformácia sú kľúčovými výzvami, ktoré by sa mali riešiť prioritne;

39.

vyzýva, aby sa v prvom kroku úsilie sústredilo na kľúčové výzvy – zmenu klímy, digitálnu transformáciu, životné prostredie a humanitárnu krízu, ako aj potrebnú zelenú transformáciu. Koordinované opatrenia na úrovni Stredozemia si naliehavo vyžadujú tieto priority: budúcnosť súostroví a ostrovov, pobrežné a mestské oblasti, znečistenie mora (najmä mikroplastmi a odpadovou vodou), ochrana biodiverzity, agroekológia, obehové hospodárstvo, riadenie a prevencia prírodných nebezpečenstiev a znižovanie emisií skleníkových plynov, adaptácia na zmenu klímy a reakcia na humanitárnu krízu, pričom sa zaručia základné práva a slobody;

40.

navrhuje, aby Európska komisia v krátkodobom horizonte prostredníctvom programu Interreg Euro-MED alebo iných relevantných existujúcich programov (vzhľadom na to, že makroregionálne stratégie sa riadia pravidlom 3 „nie“: žiadne nové právne predpisy, žiadne nové financovanie, žiadna nová inštitúcia) v roku 2024 podporila vytvorenie pilotného projektu v oblasti nulového znečistenia mora v Stredozemí a tematicky prispela k misii EÚ zameranej na oceány (7). Zámerom bude spoločná práca krajín a území, ktoré chcú vypracovať makroregionálnu stratégiu pre Stredozemie, a teda testovanie jej kľúčových zásad v spojení s konkrétnym cieľom;

41.

úsilie by sa potom mohlo rozšíriť na tieto výzvy v súvislosti s novým programom pre Stredozemie:

a)	podpora vyváženého a udržateľného hospodárskeho rozvoja prostredníctvom spoločných projektov zameraných na posilnenie výskumu, inovácie a udržateľného využívania prírodných zdrojov, ako aj prepojeného podnikania;

b)	integrácia modrého hospodárstva;

c)	podpora ľudského rozvoja vrátane kultúry a dedičstva, cestovného ruchu, vzdelávania, zdravotníctva, zamestnanosti, rozvoja mládeže, sociálneho začlenenia marginalizovaných skupín a pomoci pre utečencov, ako aj plnenie potrieb vyplývajúcich z migračných tokov, najmä na vonkajších hraniciach EÚ;

d)	zlepšenie prepojenia dopravou a digitálnou infraštruktúrou;

e)	zlepšenie potravinovej a energetickej sebestačnosti v Stredozemí so zreteľom na dôsledky zmeny klímy a vojny na Ukrajine spôsobenej Ruskom;

f)	posilnenie nástrojov a kapacít verejných a súkromných inštitúcií s cieľom zmierniť príčiny zmeny klímy a straty biodiverzity;

Operatívny akčný plán na základe existujúceho financovania

42.

sa domnieva, že makroregionálna stratégia pre Stredozemie musí nevyhnutne vychádzať z operatívneho akčného plánu, aby sa priority premietli do konkrétnych opatrení na úrovni Stredozemia. Miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú najbližšie k občanom, budú zapojené do vypracovania plánu s cieľom zabezpečiť, aby sa do tohto plánu riadne začlenil územný rozmer v záujme prispieť nielen k dosiahnutiu spoločnej vízie lepšieho, súdržného a udržateľného rozvoja v oblasti Stredozemia, ale aj k zapojeniu občianskej spoločnosti na troch brehoch Stredozemného mora;

43.

poukazuje na skutočnosť, že na podporu projektov v Stredozemí je možné zmobilizovať veľké množstvo finančných prostriedkov vrátane 7 miliárd EUR, ktoré Európska komisia poskytla v rámci Európskeho nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). Programy európskej územnej spolupráce fungujúce v Stredozemí (Next-MED, EUROMED, ADRION, MARITTIMO) takisto predstavujú významnú príležitosť na podporu projektov, ktoré by mohli prispieť k plneniu cieľov makroregionálnej stratégie;

44.

poukazuje na to, že na mnohých programoch, ktoré Európska komisia vykonáva priamo, ako je Horizont Európa, LIFE alebo Erasmus+, sa môžu zúčastniť tretie krajiny, takže sú zaujímavým zdrojom dodatočných finančných prostriedkov. Spolupráca v Stredozemí sa navyše priamo podporuje v rámci programov, ako napríklad Partnerstvo pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia (PRIMA), alebo dvojstranných nástrojov, ktoré Európska únia vytvorila v susedných krajinách;

45.

poukazuje na to, že v Stredozemí pôsobia aj darcovia, ako je Svetová banka alebo Európska investičná banka a inštitúcie ako Nadácia Anny Lindhovej, a môžu podporiť vznik spoločných projektov;

46.

napokon poukazuje na skutočnosť, že mnohé krajiny, regióny a mestá vykonávajú decentralizované programy spolupráce, ktoré môžu takisto prispieť k vykonávaniu väčších projektov spolupráce v Stredozemí;

47.

okrem toho zdôrazňuje, že vykonávanie programov európskej územnej spolupráce v rokoch 2021 – 2027 bude sprevádzať vytváranie riadiacich mechanizmov s cieľom uľahčiť koordináciu európskeho financovania dostupného v danej oblasti. Výbor sa domnieva, že to môže predstavovať praktický prínos k vypracovaniu makroregionálnej stratégie pre Stredozemie;

Závery

48.

víta nový impulz, ktorý sa spolupráci v Stredozemí dodal na Svetovom fóre pre Stredozemie, ktoré sa usporiadalo počas francúzskeho predsedníctva Rady EÚ;

49.

so záujmom očakáva nadchádzajúce predsedníctvo Európskej únie, ktoré v roku 2023 bude mať stredozemská krajina, konkrétne Španielsko, s nádejou, že sa opäť zameria na riadenie Stredozemia a možnosti jeho obnoveného makroregionálneho rámca riadenia a spolupráce;

50.

nabáda Európsku komisiu a členské štáty, aby podporili vypracovanie makroregionálnej stratégie pre Stredozemie a iných potrebných nových makroregionálnych stratégií;

51.

rovnako vyzýva Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby podporili stimul na vytvorenie makroregionálnej stratégie pre celé Stredozemie v záujme lepšieho, integrovaného a súdržného Stredozemia;

52.

vyzýva Európsku radu, aby túto otázku v roku 2022 postúpila Európskej komisii s cieľom vypracovať makroregionálnu stratégiu pre Stredozemie spolu s akčným plánom v záujme ich schválenia Radou a Európskym parlamentom počas španielskeho predsedníctva Rady EÚ v druhej polovici roka 2023.

V Bruseli 11. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) P7_TA (2012) 0269.

(2) 13424/20. Závery Rady o vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, 2. decembra 2020.

(3) Randone a kol. 2017, Reviving the Economy of the Mediterranean Sea: Actions for a Sustainable Future (Oživenie hospodárstva Stredozemného mora: opatrenia pre udržateľnú budúcnosť), Iniciatíva WWF pre Stredozemie.

(4) MedECC (2020) Climate and Environmental Change in the Mediterranean Basin – Current Situation and Risks for the Future (Klimatické a environmentálne zmeny v oblasti Stredozemného mora – súčasná situácia a budúce hrozby). First Mediterranean Assessment Report (Prvá hodnotiaca správa o Stredozemí) [Cramer, W., Guiot, J., Marini, K. (eds.)]. Union for the Mediterranean, Plan Bleu, UNEP/MAP, Marseille.

(5) Plenárne zasadnutie Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM), 23. januára 2020.

(6) JOIN(2021) 2 final. Pozri aj stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Obnovené partnerstvo s južným susedstvom. Nový program pre Stredozemie (Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 19).

(7) Misia EÚ: obnoviť naše oceány a vody.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/12

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úloha miest a regiónov EÚ pri obnove Ukrajiny

(2022/C 498/03)

Hlavný spravodajca:

Dario NARDELLA (SES/IT), primátor Florencie

Referenčné dokumenty:

Žiadosť českého predsedníctva Rady Európskej únie

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora a obnova Ukrajiny

COM(2022) 233 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

opätovne odsudzuje nevyprovokovanú vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine a ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva, demokratických zásad a zásad právneho štátu. Ide o nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neodôvodniteľnú agresiu voči ukrajinskému ľudu a útok na zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ktorú VR dôrazne podporuje. VR sa preto pripája ku globálnemu odsúdeniu tzv. referend, ktoré sa konali na územiach Ukrajiny okupovaných Ruskom koncom septembra 2022, pretože porušujú takmer všetky existujúce demokratické normy. Vyzýva členské štáty EÚ, európske inštitúcie a partnerské krajiny EÚ na jednotu pri podpore Ukrajiny, ktorá bojuje aj za našu slobodu a európske hodnoty. Pri tejto podpore a pri vyvíjaní tlaku na ruského agresora sú nevyhnutné konzistentné sankcie;

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že dôsledkom invázie Ruska je viac ako 10 000 prevažne civilných obetí a mnoho ďalších zranených, milióny vysídlených osôb na Ukrajine a v tretích krajinách. Odsudzuje skutočnosť, že ruskí agresori na okupovanej Ukrajine cielene útočia na miestnych a regionálnych zástupcov, ako aj novinárov a obhajcov ľudských práv, unášajú ich a väznia. VR sa pripája k žiadosti Kongresu miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy o ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie. Zdôrazňuje, že invázia Ruska spôsobila rozsiahle škody na ukrajinskej infraštruktúre a zanechala zničené budovy, školy, nemocnice, obytné budovy a kultúrne dedičstvo, pričom tieto škody podľa niektorých odhadov presahujú ako 750 miliárd EUR a predpokladá sa prudký pokles HDP o 35 % (podľa prognóz MMF). VR tiež zdôrazňuje, že ukrajinské hospodárstvo prišlo o 30 až 50 % svojej výrobnej kapacity, pričom straty sa koncentrujú v hospodársky dôležitých regiónoch východnej a južnej Ukrajiny;

sa domnieva, že obnova Ukrajiny je pre Európu nevyhnutnosťou a morálnou povinnosťou, ktorá si bude vyžadovať dodatočné zdroje nad rámec súčasného viacročného finančného rámca (VFR) EÚ, a potrebné bude možno aj aktivovane článku 122 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj nové financovanie mimo rozpočtu. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine VR podporuje myšlienku vykonať preskúmanie VFR v polovici trvania už v roku 2023;

zdôrazňuje, že z 9 miliárd EUR makrofinančnej pomoci EÚ prisľúbenej Ukrajine bolo doteraz dohodnutých len 6 miliárd EUR, v porovnaní s odhadovanými mesačnými potrebami vo výške 5 – 7 miliárd EUR. VR pripomína, že vzhľadom na vojnovú situáciu musí byť miera tvorby rezerv v rámci rozpočtu EÚ na úrovni 70 % na rozdiel od bežnej miery 9 % a že rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 už nemá dostatočné rezervy na financovanie pôžičiek. VR preto zdôrazňuje potrebu alternatívnych spôsobov financovania pomoci, a to aj prostredníctvom poskytovania ďalších verejných záruk členskými štátmi;

zdôrazňuje, že proces obnovy musí byť založený na prístupe zdola nahor so zapojením miestnych a regionálnych samospráv Ukrajiny a EÚ a musí byť súčasťou kontinuálnej reformy v oblasti decentralizácie Ukrajiny, ktorá výrazne pokročila už pred 24. februárom 2022. VR v tejto súvislosti poukazuje na odporúčania štúdie na tému „Výzvy a príležitosti zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do obnovy Ukrajiny“ (1), ktorá bola uverejnená v septembri 2022. Domnieva sa, že decentralizovaný proces obnovy je tiež najlepším spôsobom, ako poskytnúť ukrajinským občanom perspektívu zotrvania vo vlastnej krajine, a tým zmierniť ďalšie prisťahovalecké toky. VR zároveň odmieta umelé prekážky prisťahovalectva ukrajinských občanov a žiada, aby sa čoskoro zvážila revízia smernice Rady 2001/55/ES (2) o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť utečencom záruku pobytu na viac ako tri roky;

víta rozhodnutie Európskej rady udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Štatút kandidátskej krajiny by sa mal byť stimulom pre nové úsilie ukrajinskej vlády o reformy a obnova by mala byť príležitosťou na ďalšiu aproximáciu s normami a politikami EÚ. V tejto súvislosti VR zdôrazňuje, že dohoda o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ už pokrýva približne 70 % acquis EÚ; očakáva, že Ukrajina bude pokračovať v boji proti korupcii, ktorý bol v stanovisku Európskej komisie k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii označený za jednu zo siedmich oblastí naliehavých reforiem (3) a ktorý sa vyhodnotí do konca roka 2022. Reformy by mali poskytnúť aj záruky transparentného a spravodlivého rozdeľovania finančnej pomoci;

zdôrazňuje, že VR by aj v rámci zmiešaného poradného výboru mohol podniknúť kroky najmä na prípravu aproximácie s acquis v oblasti politiky súdržnosti EÚ s cieľom podporiť budovanie kapacít a dobrú správu vecí verejných prostredníctvom partnerského učenia sa a výmeny najlepších postupov;

Všeobecné zásady procesu obnovy Ukrajiny

víta vyhlásenie z Lugana, v ktorom sa uznáva návrh plánu obnovy a rozvoja vypracovaný Ukrajinou ako zastrešujúci rámec usmerňujúci proces obnovy, ktorý umožňuje koordinovanú účasť viacerých zainteresovaných strán a partnerstvá;

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pod vedením EÚ vytvorilo platformu na účinnú koordináciu medzi vládou Ukrajiny a všetkými jej bilaterálnymi, ako aj multilaterálnymi partnermi, organizáciami a medzinárodnými finančnými inštitúciami a darcami, pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie plánu obnovy a rozvoja Ukrajiny. V tejto súvislosti považuje za kľúčové plány Európskej komisie na zriadenie platformy pre obnovu Ukrajiny, ktorá by koordinovala všetky finančné prostriedky darcov určené na obnovu Ukrajiny za predpokladu, že platforma plne začlení zásadu partnerstva a zapojí Európsku alianciu miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny ako plnohodnotného partnera vo všetkých fázach plánovania a vykonávania;

10.

súhlasí s názorom, že proces obnovy Ukrajiny by sa mal diferencovať, a to pokiaľ ide o harmonogram, bezpečnostné riziko, mieru vystavenia jednotlivých regiónov vojne a osobitné výzvy v oblasti súdržnosti (4). Prvou fázou, pravdepodobne ešte počas trvania invázie, by mala byť reakcia na núdzové situácie, druhá fáza by mala byť venovaná obnove kritickej infraštruktúry a služieb a tretia príprave na dlhodobý udržateľný rast. Vo všetkých týchto troch fázach obnovy je dôležité zamerať sa na budovanie kapacít obcí, aby miestne samosprávy na Ukrajine samy dokázali koordinovať obnovu svojho územia;

11.

vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov vrátane jednotlivých členských štátov, aby v prvej fáze poskytli okamžité financovanie núdzovej pomoci s cieľom pomôcť ukrajinskému obyvateľstvu bezpečne prežiť budúcu zimu. V regiónoch v prvej línii by sa toto financovanie malo zameriavať na humanitárnu pomoc (potraviny, palivo, lieky, systémy na rozvod a úpravu pitnej vody…), poskytovanie dočasného bývania (stany, prefabrikované obytné bloky, vykurovacie systémy atď.), odmínovanie, ako aj logistickú podporu na udržanie prepojenia týchto regiónov a poskytnutie potrebných dopravných prostriedkov (autobusy, sanitné a hasičské vozidlá, kamióny, rýpadlá atď.). V relatívne bezpečných regiónoch a v regiónoch, ktoré sú pomerne vzdialené od bojov, by sa mala poskytnúť technická podpora s cieľom poskytovať služby a ubytovanie a umožniť začlenenie vnútorne vysídlených osôb, na premiestnenie priemyselných kapacít a na zabezpečenie dopravných koridorov pre humanitárnu pomoc a vývoz z Ukrajiny;

12.

v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Európska komisia sa 16. septembra zaviazala poskytnúť v tejto prvej fáze 150 miliónov EUR na pomoc vnútorne vysídleným osobám na Ukrajine a 100 miliónov EUR na rekonštrukciu škôl zničených ruskými bombovými útokmi. Domnieva sa však, že tieto sumy sú do veľkej miery nedostatočné vzhľadom na potrebu rýchlej obnovy v prvej fáze, ktorá sa odhaduje na 17 miliárd EUR, pričom 3,4 miliardy EUR je potrebných už v roku 2022;

13.

sa domnieva, že druhá fáza procesu obnovy by sa mala venovať obnove kritickej infraštruktúry a služieb vrátane ústredného kúrenia, elektrickej energie, vody a kanalizácie, škôl, nemocníc a obytných budov. Programy verejných prác by umožnili zamestnať ľudí vo veľmi zničených oblastiach;

14.

navrhuje, aby sa v tretej fáze procesu obnovy položili základy dlhodobého udržateľného rastu založeného na stratégii integrovaného plánovania na územnej úrovni s využitím systémových prístupov na vytvorenie udržateľných, zelených, inteligentných a inkluzívnych území a v súlade so zásadou OECD „obnova k lepšiemu“. Táto fáza by sa mala zamerať najmä na dosiahnutie cieľa stanoveného ukrajinskou vládou, ktorým je zníženie všetkých emisií skleníkových plynov o 65 % do roku 2030. Akékoľvek investície do odvetvia energetiky by mali prispieť k dekarbonizácii a zníženiu závislosti Ukrajiny od fosílnych palív vzhľadom na to, že 30 % solárnej kapacity a 90 % zariadení na výrobu veternej energie je zničených alebo sa nachádzajú na územiach okupovaných ruskými silami. Investície by sa mali zamerať aj na obnovu systémov ústredného kúrenia v mnohých ukrajinských obciach, ktoré by sa nahradili modernými systémami ústredného kúrenia bez spaľovania fosílnych palív. V tejto fáze by bolo tiež veľmi dôležité obnoviť bytový fond, školy a nemocnice s cieľom prilákať ukrajinských utečencov a vysídlené osoby späť do ich predvojnových obydlí;

15.

naliehavo vyzýva Európsku úniu, členské štáty a medzinárodné finančné inštitúcie, aby poskytovali skôr granty než úvery, keďže Ukrajina pravdepodobne nebude schopná v krátkodobom horizonte splácať ďalšie dlhy. Úvery by zvýšili riziko dlhovej krízy v budúcnosti vzhľadom na to, že predvojnová Ukrajina už mala zahraničný dlh vo výške približne 130 miliárd EUR, čo zodpovedá 80 % HDP. Ak inštitúcie nemôžu poskytnúť granty, úvery by sa mali poskytovať s nulovými alebo s veľmi nízkymi úrokovými sadzbami, najmä na projekty zamerané na pomoc obciam;

16.

sa domnieva, že vzhľadom na začatý proces pristúpenia Ukrajiny k EÚ a s cieľom legitimizovať výraznú koordinačnú úlohu EÚ v stratégii obnovy by Európska komisia mala navrhnúť rozsiahly nástroj na obnovu Ukrajiny, ktorý sa môže vybudovať na rovnakom právnom základe ako Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti EÚ so splácaním od roku 2027. Tento nástroj by mal EÚ umožniť predbežné financovanie významného podielu (40 %) nákladov na rekonštrukciu a obnovu na Ukrajine, ktoré spoločne odhadli ukrajinská vláda, Európska komisia a Svetová banka, vo výške 349 miliárd EUR na obdobie od 24. februára do 1. júna 2022, pričom mimoriadne závažné dôsledky pocítili odvetvia bývania, dopravy, obchodu a priemyslu a devastácia sa týka najmä Černivskej, Doneckej, Luhanskej, Charkovskej, Kyjevskej a Zaporožskej oblasti;

17.

v tejto súvislosti víta skutočnosť, že skupina šiestich veriteľských krajín 20. júla oznámila ochotu pozastaviť splácanie dlhu, ktorý Ukrajina u týchto krajín má, do konca roka 2023;

18.

nabáda Európsku úniu a medzinárodné finančné inštitúcie, aby pripravili právne základy na využívanie ruských aktív zmrazených v rámci sankcií na proces obnovy Ukrajiny;

19.

trvá na tom, že pri riešení humanitárnej katastrofy na Ukrajine je dôležité konať rýchlo, a preto požaduje, aby bola podmienenosť primeraná a prispôsobená okolnostiam a založená na merateľných a overiteľných výsledkoch;

20.

zdôrazňuje, že proces obnovy by sa mal zakladať na zvyšovaní sociálnych a environmentálnych noriem a na ich aproximácii s acquis EÚ, a preto vyzýva ukrajinské orgány, aby v plnej miere prispôsobili svoje pracovno-právne predpisy normám, ktoré uviedla Medzinárodná organizácia práce;

21.

víta zásadu demokratickej účasti uvedenú vo vyhlásení z Lugana, v ktorom sa požaduje, aby bol proces obnovy celospoločenským úsilím vrátane zapojenia občanov vysídlených v rámci Ukrajiny a v zahraničí, miestnej samosprávy a uplatňovaním účinnej decentralizácie. VR takisto súhlasí s tým, že vo vyhlásení sa podporuje zapojenie viacerých zainteresovaných strán a kladie dôraz na integritu, transparentnosť a zodpovednosť ako na základné zásady úspešného vykonávania národného plánu obnovy a rozvoja;

Úloha miest a regiónov

22.

víta koncepciu prezidenta Zelenského pre obnovu a dlhodobý rozvoj Ukrajiny založenú na partnerstvách medzi mestami a regiónmi na Ukrajine a v EÚ, ako aj výzvu predsedu Európskej rady adresovanú VR, aby podporil plán obnovy Ukrajiny založený na praktickom a konkrétne zameranom prístupe v spolupráci medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami z Ukrajiny a EÚ;

23.

upozorňuje na Európsku alianciu miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny, ktorá vznikla 30. júna 2022 ako nástroj na zmapovanie miestnych a regionálnych potrieb na Ukrajine, koordináciu úsilia s mestami a regiónmi Európskej únie, ktoré sú pripravené využiť zdroje na podporu účinnej a udržateľnej obnovy Ukrajiny a na uľahčenie spolupráce jej hlavných partnerov s inštitúciami EÚ a v rámci platformy pre obnovu Ukrajiny, ako aj medzi EÚ a ukrajinskými miestnymi a regionálnymi samosprávami a združeniami, a predstaviť projekty obnovy ukrajinských miestnych samospráv;

24.

sa zaväzuje, že prostredníctvom aliancie uľahčí poskytovanie odborných znalostí pomocou partnerského a twinningového výmenného programu na budovanie kapacít, podporu dobrej správy vecí verejných a poskytovanie technickej pomoci ukrajinským mestám a regiónom s cieľom umožniť ukrajinským mestám a regiónom uskutočniť proces obnovy, ktorý by zahŕňal nielen udržateľnú obnovu infraštruktúry, ale aj sociálny rozmer, vzdelávanie, demokraciu a správu vecí verejných. VR zdôrazňuje, že hoci bilaterálne partnerské programy s mestami a regiónmi vrátane twinningových programov môžu byť vhodné pri určitom úsilí o budovanie kapacít a obnovu na miestnej úrovni, širšie investičné programy by mohli zahŕňať väčšiu skupinu miest a regiónov, ako aj informované zainteresované strany, a to aj s cieľom pripraviť aproximáciu modelov riadenia regionálnej politiky EÚ;

25.

vyzýva Európsku úniu, aby uznala kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv spolu so všetkými združeniami miestnych samospráv Ukrajiny a EÚ, ktoré sú súčasťou Európskej aliancie miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny (5), a očakáva osobitnú podporu na posilnenie kapacít miestnych samospráv Ukrajiny a ich združení, ktorá by mohla byť koordinovaná prostredníctvom budúcej platformy pre obnovu Ukrajiny;

26.

zdôrazňuje, že reformy, ktoré Ukrajina vykonala v oblasti decentralizácie a regionálneho rozvoja, významne prispeli ku konsolidácii miestnej demokracie, k posilneniu samosprávy a celkovej odolnosti miestnych komunít v krajine. Tieto reformy sa realizovali s výraznou podporou územných samospráv Európskej únie a ich združení, a to aj prostredníctvom programu U-LEAD s Európou, s cielenou podporou zo strany VR, a to v rámci jeho pracovnej skupiny pre Ukrajinu a prostredníctvom činností partnerskej spolupráce; úspešná realizácia týchto decentralizačných reforiem priblížila Ukrajinu k Európskej únii a jej hodnotám slobody, demokracie a právneho štátu;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že regióny EÚ susediace s Ukrajinou preukázali bezprecedentnú solidaritu tým, že prijali veľký počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou, a preto potrebujú aj koordinovanú a systematickú podporu Európskej únie;

28.

navrhuje rozvoj posilneného programu U-LEAD, ktorý sa stane kľúčovým multilaterálnym nástrojom na podporu miestnych komunít a podporu decentralizácie na Ukrajine. Tento program U-LEAD 2.0 by sa opieral o osobitný rozpočtový riadok na podporu kontinuálneho procesu decentralizácie na Ukrajine, budovanie kapacít miestnych a regionálnych samospráv, aby sa mohlo čo najskôr začať uplatňovať acquis EÚ v oblasti politiky súdržnosti. Išlo by o program partnerských výmen a program spoločných investičných projektov, ktorý by umožňoval úzke zapojenie miestnych a regionálnych samospráv EÚ a Ukrajiny do prípravy a realizácie procesu obnovy s podporou EÚ;

29.

pripomína rozsiahle partnerské výmeny, do ktorých sú zapojení členovia VR na Ukrajine, ale aj mimo nej, a trvá na tom, že VR a jeho partneri v aliancii – ako centrum EÚ pre partnerskú spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni – by mohli zohrávať úlohu pri mobilizácii miest a regiónov EÚ na podporu obnovy Ukrajiny;

30.

zdôrazňuje význam posilnenia postavenia miestnej samosprávy, aby spolu s centrálnou vládou Ukrajiny, EÚ a ostatnými medzinárodnými partnermi prevzala vedúcu úlohu pri oživovaní a obnove. VR opakovane žiada, aby sa nepretržite kládol dôraz na zlepšenie dobrej miestnej/regionálnej správy vecí verejných vrátane transparentnosti, boja proti korupcii, ochrany slobody miestnych médií a podpory elektronickej verejnej správy;

31.

požaduje jednoduchý mechanizmus zapojenia, odstránenie byrokratických prekážok a dostatočné zdroje, ktoré by umožnili inštitúciám EÚ, európskym obciam, regiónom, euroregiónom, európskym zoskupeniam územnej spolupráce a združeniam pomôcť ukrajinským partnerom pri ich úsilí o obnovu, ako aj inkluzívny prístup spájajúci obce a regióny s cieľom zachovať súdržnosť s tým, čo sa už doteraz zaviedlo v záujme udržateľného územného rozvoja Ukrajiny (na Ukrajine a v EÚ);

32.

upozorňuje na dôležitú úlohu stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, do ktorej je Ukrajina zapojená a ktorá poskytuje integrovaný rámec pre spoluprácu regionálnych a miestnych samospráv, pri pomoci Ukrajine v procese obnovy;

33.

v tejto súvislosti víta iniciatívu siete Eurocities, ktorá 19. augusta podpísala s príslušnými ukrajinskými samosprávami memorandum o porozumení na podporu udržateľnej obnovy ukrajinských miest (6), ktoré dopĺňa spoluprácu v rámci aliancie;

34.

víta záväzok Európskej komisie umožniť flexibilitu s cieľom pokračovať v programoch cezhraničnej spolupráce v rámci európskeho susedstva a v programoch nadnárodnej spolupráce Interreg, a najmä spolufinancovať vo výške 100 % cezhraničné programy s Ukrajinou a Moldavskom, ktorými sa realizujú projekty spolupráce narušené ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine;

35.

žiada, aby sa do procesu obnovy zahrnuli existujúce programy Interreg, do ktorých sú zapojené ukrajinské regióny;

36.

žiada účinný systém viacúrovňového riadenia založený na zásadách OECD týkajúcich sa verejných investícií na všetkých úrovniach verejnej správy;

37.

očakáva, že ukrajinské miestne a regionálne samosprávy budú mať prístup k programom EÚ, ako sú Horizont Európa a EU4Culture;

38.

pripomína, že aliancia vyzýva inštitucionálnych finančných partnerov, ako je EIB, najmä v rámci akčného plánu EIB a VR, EBOR, OECD a Rozvojovú banku Rady Európy, aby pripravili projekty na miestnej a regionálnej úrovni s podporou miestnych a regionálnych odborných znalostí EÚ;

39.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu primátorov a starostov a regionálnych lídrov na Ukrajine, pokiaľ ide o odolnosť národa, a oceňuje ich odvahu bojovať za naše hodnoty, ktorá je inšpiráciou pre všetkých Európanov a dodáva silný impulz miestnej demokracii a posilneniu postavenia na miestnej úrovni, ktoré musia byť kľúčovým prvkom obnovy Ukrajiny.

V Bruseli 11. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) https://cor.europa.eu/sk/engage/studies/Pages/default.aspx?from=01/01/2022&to=01/01/2023.

(3) Stanovisko Európskej komisie k žiadosti Ukrajiny o členstvo v Európskej únii, 17. júna 2022, COM(2022) 407.

(4) Pozri plán obnovy Ukrajiny (Blueprint for the Reconstruction of Ukraine) https://cepr.org/publications/books-and-reports/blueprint-reconstruction-ukraine.

(5) https://cor.europa.eu/sk/engage/Pages/European-Alliance-of-Cities-and-Regions-for-the-reconstruction-of-Ukraine.aspx.

(6) https://www.president.gov.ua/en/news/u-prisutnosti-prezidenta-pidpisano-memorandum-z-eurosities-s-77165.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/17

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu

(2022/C 498/04)

Spravodajkyňa:

Linda GAASCH (LU/Zelení), členka zastupiteľstva mesta Luxemburg

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu

COM(2021) 811 final

SWD(2021) 470 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

víta uverejnenie nového rámca pre mestskú mobilitu vzhľadom na potrebu naliehavých opatrení na podporu dekarbonizácie a prechodu na iné druhy dopravy v mestských oblastiach, ktoré sú naďalej zodpovedné za 23 % všetkých emisií uhlíka z dopravy;

zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu je potrebný účinný prístup viacúrovňového riadenia založeného na aktívnej subsidiarite. Vyzýva EÚ, aby na tento účel posilnila priamy dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami a aby v rámci aktívneho prístupu k subsidiarite posilnila možnosti financovania dostupné v rámci rozpočtu EÚ;

pripomína, že hospodársky rast mestských centier priamo súvisí s plynulosťou mobility a že táto plynulosť mobility závisí od pevnej nosnej siete verejnej dopravy. Zdôrazňuje, že preťaženie má vplyv na životné prostredie a spôsobuje tiež náklady vo výške 270 miliárd EUR ročne (1) na úrovni EÚ. Poukazuje na dlhodobé nedostatočné financovanie infraštruktúry verejnej dopravy v posledných desaťročiach a zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie EÚ s cieľom urýchliť transformáciu v oblasti mobility a podporiť miestne a regionálne samosprávy pri investíciách potrebných na splnenie cieľov EÚ týkajúcich sa udržateľnosti;

potvrdzuje svoju podporu intenzívnejšiemu zameraniu na plány udržateľnej mestskej mobility a cieľ harmonizovanejšieho prístupu v celej EÚ. Zdôrazňuje environmentálne a spoločenské prínosy aktívnej mobility, ako je chôdza a cyklistika, a to najmä v oblasti verejného zdravia, a vyzýva na ambiciózny prístup v pripravovaných aktualizovaných plánoch udržateľnej mestskej mobility. Požaduje integrovaný prístup k prideľovaniu priestoru a priestorovému plánovaniu založený na najlepších postupoch v tejto oblasti a komplexný prístup k bezpečnosti v mestských oblastiach. Poukazuje najmä na význam aktívneho zapojenia občanov, predovšetkým žien a osôb so zdravotným postihnutím, aby tak cítili väčšiu spoluzodpovednosť za zmeny pri prideľovaní priestoru, a tiež na význam zlepšenia verejnej dopravy v mestských oblastiach;

zdôrazňuje, že politické rozhodnutia v oblasti mobility majú na ženy a mužov odlišný vplyv, keďže ženy tradične využívajú verejnú dopravu viac ako muži, zatiaľ čo muži do väčšej miery používajú osobné automobily; vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby pred predložením budúcich politických návrhov posúdili ich rodový vplyv;

poukazuje na potrebu podporného rámca, ktorý by sprevádzal úsilie miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o internalizáciu externých nákladov a uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“, ako aj väčšej flexibility v súvislosti s rozpočtovými postupmi. V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť situáciu v krajinách východnej Európy, najmä v menej rozvinutých regiónoch. Tieto majú zvyčajne väčší počet vozidiel, ktoré viac znečisťujú životné prostredie (automobily, autobusy). Bolo by dôležité regulovať predaj viac znečisťujúcich vozidiel (norma Euro 1 až Euro 4) na úrovni EÚ, keďže tieto vozidlá sa presúvajú zo západoeurópskeho trhu na východoeurópsky trh. V tejto súvislosti by bolo tiež dôležité, aby chudobnejšie regióny a krajiny vytvorili systémy podpory, ktoré by im pomohli dosiahnuť rovnakú úroveň podmienok, aké sú v západnej Európe. Požaduje, aby sa k cenám benzínu rastúcim v dôsledku geopolitickej situácie zaujal prístup, ktorý je v súlade s cieľmi Únie v oblasti dekarbonizácie dopravy. V tejto súvislosti poukazuje na potenciál využívania verejných dotácií na zlepšenie ekologických služieb verejnej dopravy na podporu prechodu na iné druhy dopravy v mestských oblastiach, ako aj na boj proti vylúčeniu z mobility v prímestských a odľahlých vidieckych oblastiach;

Ústredná úloha aktívnej mobility

pripomína, že chôdza si nevyžaduje žiadne náklady, je zdravá a udržateľná. Zdôrazňuje, že bicyklovanie je klimaticky neutrálnou a dostupnou alternatívou dopravy, ktorú možno ľahko kombinovať s inými druhmi dopravy; nabáda preto Komisiu, aby podporovala opatrenia na zvýšenie informovanosti o výhodách aktívnej mobility v porovnaní s používaním osobných automobilov s osobitným dôrazom na úlohu aktívnej mobility pri prevencii chorôb súvisiacich so sedavým spôsobom života, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, nadváha alebo cukrovka;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek týmto výhodám zaberajú najväčšiu časť verejného priestoru určeného na mobilitu tie druhy dopravy, ktoré v mestách spôsobujú najväčšie znečistenie, t. j. osobné vozidlá na benzínový alebo naftový pohon; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prostredníctvom nového financovania nabádala miestne samosprávy, aby tento priestor znovu vyhradili pre aktívnejšiu mobilitu, ako je chôdza alebo cyklistika, a silnú, dobre štruktúrovanú a integrovanú verejnú dopravu;

poukazuje na to, že chôdza a bicyklovanie sú prínosom pre mikroekonomiku štvrte alebo komunity, keďže chodci a cyklisti majú tendenciu využívať podniky a služby, ktoré sa nachádzajú v menšom okruhu od ich bydliska; poukazuje tiež na to, že takéto presuny sú veľmi prospešné pre zdravie ľudí, najmä pri niektorých ochoreniach, ako sú srdcovo-cievne choroby, čo vedie k značným úsporám pre komunitu;

10.

vyzdvihuje úlohu, ktorú môže mikromobilita zohrávať ako flexibilné a cenovo dostupné riešenie pre prvý a posledný úsek cesty a mimo nich, zdôrazňuje význam dobrých podmienok dostupnosti pre aktívne druhy dopravy vrátane priestorov pre bezpečné odstavenie bicyklov pri uzloch verejnej dopravy (napr. stanice) a riešení v oblasti spoločného využívania dopravných prostriedkov na poslednom úseku cesty, a žiada, aby sa podporoval rozvoj mikromobility aj v prímestských a vidieckych oblastiach;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité motivovať jednotlivcov k nákupu bicyklov vrátane elektrických bicyklov, aby sa dosiahla dekarbonizácia a zmiernilo preťaženie. Opakuje potrebu podporiť postupné ukončenie opatrení aplikovaných v súkromnom sektore, ako sú príspevky na využívanie služobných automobilov na súkromné účely a nahradiť ich udržateľnejšími alternatívami mobility;

12.

žiada Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na stratégii EÚ v oblasti cyklistiky, o ktorej sa prvýkrát rokovalo na neformálnom zasadnutí Rady ministrov dopravy v roku 2015, s cieľom poskytnúť európsky rámec a usmernenia pre politiky v oblasti cyklistiky;

13.

odporúča podporovať aktívnu mobilitu znižovaním nerovností v oblasti prideľovania priestoru a zlepšovaním bezpečnosti a infraštruktúry na uliciach. Ďalej odporúča rozšíriť možnosti odstavenia bicyklov (na cieľovom, ako aj východiskovom mieste), verejné stanice s hustilkami, náradím a nabíjacími miestami a prevádzky na opravu bicyklov. Poukazuje na to, že náklady na výstavbu a udržiavanie kvalitných cyklistických trás sú oveľa nižšie ako náklady na výstavbu nových ciest a/alebo rozširovanie existujúcich ciest;

14.

zdôrazňuje, že mechanizmy, ako sú poplatky za preťaženie dopravy a zóny s mimoriadne nízkymi alebo nulovými emisiami, prispievajú k znižovaniu individuálnej automobilovej dopravy v mestách, znižujú znečistenie ovzdušia oxidmi dusíka a tuhými časticami, zlepšujú miestne verejné zdravie a môžu tiež predstavovať významný zdroj príjmov na rozvoj a zlepšenie verejnej dopravy a infraštruktúry a služieb aktívnej mobility; obmedzením individuálnej motorizovanej dopravy podporujú tiež intenzívnejší kontakt s bezprostredným okolím, vedú k sociálnej interakcii a zmenšeniu pocitu osamelosti a zároveň podporujú fyzickú a športovú činnosť;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie o TEN-T v súčasnosti neobsahuje ustanovenia týkajúce sa zariadení pre spoločné využívanie/odstavovanie bicyklov a priamych prístupových ciest k multimodálnym uzlom mestských uzlov siete TEN-T;

16.

navrhuje celoeurópsku stratégiu bezpečnej aktívnej mobility s cieľom podporiť koordinovanú európsku reakciu na výzvu, ktorou je zaistenie čo najväčšej bezpečnosti chodcov a cyklistov;

17.

požaduje ďalšiu emisnú triedu Euro pre osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy (Euro 7/VII) s cieľom znížiť emisie toxických znečisťujúcich látok (oxid dusíka, amoniak, oxid uhoľnatý a tuhé častice PM 10 a PM 2,5) a zabrániť každoročne desiatkam tisícov predčasných úmrtí; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európska komisia sa vo svojom pracovnom programe na rok 2022 rozhodla opäť odložiť návrhy týkajúce sa triedy Euro 7/VII, čo spochybňuje jej cieľ nulového znečistenia a jej záväzok voči Európskej zelenej dohode a ohrozuje schopnosť priemyslu plánovať technické zmeny;

Dostupná mobilita pre všetkých

18.

požaduje systém verejnej dopravy prístupný pre všetkých občanov zaistením inkluzívnosti už v štádiu navrhovania, najmä so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje výhody začlenenia používateľov od počiatočnej fázy plánovania infraštruktúry a dopravných služieb. Potvrdzuje význam prístupnosti načrtnutej v rámci európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2021 – 2030 a Európskeho aktu o prístupnosti. Poukazuje na význam projektov, ako je napríklad cena Access City;

19.

požaduje komplexnejší prístup s cieľom zabezpečiť prístupnosť počas celej cesty;

20.

zdôrazňuje, že v záujme sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti je nevyhnutné riešiť problém chudoby v oblasti mobility. Požaduje preto multimodálny a integrovaný prístup k boju proti vylúčeniu z mobility a zabezpečeniu rovnakého prístupu k mestským centrám. V tejto súvislosti víta záväzok Komisie stanovený v novom rámci pre mestskú mobilitu, t. j. bojovať proti nerovnostiam v prístupe k sieti verejnej dopravy vrátane zlepšenia prístupu k železničným staniciam. Požaduje aj dodatočnú podporu pre menšie mestá, prímestské oblasti a závislé vidiecke a horské oblasti s cieľom zabezpečiť prepojenosť týchto území a rovnaký prístup k prechodu na udržateľnú mobilitu pre ich občanov;

Posilnenie verejnej dopravy ako nosnej siete mestskej mobility

21.

víta zámer Komisie „spolupracovať s celoštátnymi a miestnymi správnymi orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami, aby sa zabezpečilo, že [verejná doprava] zostane nosnou sieťou mestskej mobility“; zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné koordinovať všetky dostupné nástroje a zdroje vrátane dôležitej úlohy záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme pri zabezpečovaní prepojenia s mestskými centrami;

22.

zdôrazňuje naliehavú potrebu celkového zvýšenia kapacity verejnej dopravy, pokiaľ ide o geografické pokrytie aj zvýšenú frekvenciu, aby sa mohol zvládnuť očakávaný nárast objemu cestujúcich. Poukazuje na chronické podfinancovanie v posledných desaťročiach a nedostatok investícií, ktorým čelia prevádzkovatelia verejnej dopravy, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov;

23.

zdôrazňuje, že verejnú dopravu musia dopĺňať alternatívne ponuky a multimodálne koncepcie a v tejto súvislosti vyzýva na flexibilné riešenia na prvom a poslednom úseku založené na dopyte. Zároveň zdôrazňuje význam podpory aktívnej mobility a najmä cyklistiky;

24.

poukazuje na potrebu zabezpečiť a rozšíriť udržateľnú infraštruktúru verejnej dopravy vrátane vhodných nabíjacích systémov pre elektrické autobusy, ktoré umožnia medzimestskú dopravu v nepriaznivých klimatických a terénnych podmienkach a zvýšia obslužnú rýchlosť;

25.

vyzýva na posilnenie multimodálnych uzlov s cieľom zabezpečiť plynulé presuny medzi rôznymi druhmi dopravy vrátane zlepšenia dostupnosti pre aktívnu mobilitu a poskytnutia bezpečných miest na odstavenie bicyklov v snahe urýchliť a zefektívniť prestup osôb a prekladanie tovaru;

26.

vyzdvihuje význam prímestských prepojení vrátane cezhraničných prepojení, keďže dochádzanie do zamestnania sa nekončí na hraniciach miest a musí sa uľahčiť aj vo vidieckych oblastiach a za hranicami jednotlivých štátov v pohraničných regiónoch, napríklad poskytovaním záchytných parkovísk, ktoré budú napojené na dopravnú sieť;

27.

poukazuje na potrebu opatrení na podporu zavádzania služieb verejnej dopravy na požiadanie, najmä v odľahlých a najvzdialenejších vidieckych oblastiach, a vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu pri testovaní takýchto riešení a navrhla systém financovania a subvencií pre tento typ služieb;

28.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny vzhľadom na svoje topografické podmienky a malú rozlohu čelia značnému dopravnému preťaženiu vo svojich hlavných mestách, najmä v pobrežných oblastiach. V týchto regiónoch sa však vypracúvajú projekty, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby sa doprava stala udržateľnejšou a ekologickejšou, a ktoré môžu slúžiť ako príklady osvedčených postupov pre ostatné regióny EÚ a ich susedné krajiny.

29.

zdôrazňuje význam predaja multimodálnych cestovných lístkov s cieľom čo najviac sprístupniť a zefektívniť udržateľné druhy dopravy pre používateľov a zároveň komplexne chrániť práva cestujúcich súvisiace s meškaním a inými nedostatkami v službách;

30.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť podpory spoločného verejného obstarávania pre prevádzkovateľov verejnej dopravy alebo miestne a regionálne samosprávy, ktoré chcú spojiť sily v tejto oblasti s cieľom dosiahnuť udržateľnejšie a štandardizovanejšie postupy nákupu. Požaduje obnovenie mechanizmu financovania EÚ na podporu obstarávania ekologických autobusov a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby rozpočtové pravidlá EÚ zodpovedali skutočnej situácii v oblasti nákupu železničných koľajových vozidiel;

31.

poukazuje na potrebu podporovať rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností prevádzkovateľov verejnej dopravy a miestnych a regionálnych samospráv v súvislosti s rastúcou digitalizáciou služieb a systémov verejnej dopravy;

32.

zdôrazňuje význam rozvoja a modernizácie železničnej infraštruktúry, najmä v oblastiach, v ktorých existujú dôkazy o výraznom zhoršení, a v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vypracovať schémy podpory;

Vízia nulovej úmrtnosti

33.

zdôrazňuje zásadný význam ambicióznejšieho prístupu k zabezpečeniu ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky s cieľom podporiť ďalší prechod na aktívne druhy dopravy;

34.

zdôrazňuje, že obnovený prístup k prideľovaniu cestného priestoru v mestských oblastiach bude mať najrozhodnejší vplyv na bezpečnosť zraniteľných účastníkov cestnej premávky a zároveň podporí zmenu správania a zníži znečistenie ovzdušia a hluk, ako aj preťaženie. Víta zámer Európskej komisie poskytnúť usmernenia v tejto oblasti v súvislosti s vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES (2) o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry;

35.

zdôrazňuje významný vplyv zavedenia celkového obmedzenia rýchlosti na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky v mestských oblastiach, ako to prvýkrát sformulovala Komisia vo svojom oznámení o obmedzení rýchlosti v Spoločenstve (3). Opakuje výzvu Európskeho parlamentu, aby Európska komisia vydala odporúčanie pre členské štáty (4), pokiaľ ide o obmedzenie rýchlosti na 30 km/hod. v mestských oblastiach na úsekoch ciest vhodných na tento účel, a zdôrazňuje, že vo viacerých mestách sa už táto zmena prístupu pozitívne prejavila tým, že sa znížil počet obetí dopravných nehôd, a vo všeobecnosti pozitívne ovplyvnila zdravie v mestách, ako bolo konštatované aj na 3 svetovej ministerskej konferencii o bezpečnosti cestnej premávky vo februári 2020 a následne Valným zhromaždením OSN;

36.

zdôrazňuje pozitívny vplyv „dní bez áut“ v mestách, keďže občanom poskytujú príležitosti na preskúmanie alternatívnych spôsobov dopravy a umožňujú im znovu naplno využívať verejné priestranstvá; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh s cieľom vyzvať mestá v EÚ, aby harmonizovane stanovili aspoň jeden deň ročne ako „deň bez áut“;

37.

zdôrazňuje potrebu projektovať ulice tak, aby bolo možné sa pohybovať po nich nízkou rýchlosťou a aby na nich boli najzraniteľnejší používatelia verejného priestoru lepšie viditeľní. Zdôrazňuje účinnosť opatrení zameraných na obmedzenie premávky, ako aj opatrení založených na „jemných stimuloch“(nudging);

38.

vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila vo svojich pripravovaných usmerneniach o kvalitnej infraštruktúre pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky.

Nadčasová mestská mobilita

39.

zdôrazňuje, že hoci nové technologické riešenia zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní kvality života v mestách, existujúce technológie, ako sú elektrické (nákladné) bicykle, elektrické kolobežky alebo trolejbusy či elektrické autobusy, električky a vlaky, by mali byť nosným pilierom v úsilí o rozvoj nákladnej a osobnej dopravy s nulovými emisiami;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť pokrok smerom k integrovanému predaju cestovných lístkov vo všetkých druhoch verejnej dopravy. Vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie štandardizovanej aplikácie EÚ v rámci spoločných pravidiel s cieľom uľahčiť prístup k využívaniu mestskej dopravy v mestách v celej EÚ a podporiť jej využívanie, čo bude mať pozitívny vplyv tak na železničný cestovný ruch, ako aj na dochádzanie do zamestnania;

41.

vyzýva na úzku a včasnú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami, pokiaľ ide o potenciálne využívanie európskych peňaženiek digitálnej identity prevádzkovateľmi dopravy a cestujúcimi, ako sa uvádza v novom rámci pre mestskú mobilitu;

42.

pripomína, že spoločná mobilita je spôsobom, ako obmedziť dopravu v mestách a vyriešiť problémy spojené s preťažením a že by sa mal podporovať jej rozvoj;

43.

poukazuje na to, že zber údajov je dôležitým prostriedkom plánovania dopravnej infraštruktúry, a preto by sa všetky zozbierané údaje mali sprístupniť všetkým príslušným aktérom. Hoci je dôležité umožniť ľahko použiteľné riešenia vrátane mobilných aplikácií typu all-in-one, musí sa zabezpečiť aj ochrana údajov a zaviesť spoločná a koordinovaná metodika zberu údajov na rôznych územiach s cieľom uľahčiť výmenu osvedčených postupov a porovnávanie spoľahlivých ukazovateľov mobility;

44.

zdôrazňuje, že pri navrhovaní politík udržateľnej mobility je potrebné náležite zohľadniť rodový rozmer a vziať do úvahy špecifické potreby žien a ich osobitnú zraniteľnosť voči chudobe v oblasti mobility, ako aj potreby iných skupín;

Plány udržateľnej mestskej mobility ako kľúčový nástroj dekarbonizácie mestskej mobility

45.

potvrdzuje, že podporuje intenzívnejšie zameranie na plány udržateľnej mestskej mobility v kontexte rámca pre mestskú mobilitu a ako povinnú požiadavku pre viac než 400 mestských uzlov vymedzených v navrhovanej revízii nariadenia o TEN-T. Mestá/obce, ktoré už vypracovali plány spĺňajúce požiadavky plánov udržateľnej mestskej mobility, by však mali mať možnosť tieto plány aj realizovať;

46.

podporuje tiež odporúčanie, aby mestá prijali plány udržateľnej mestskej mobility, avšak zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať také plány, ktoré možno rozšíriť na oblasti s viacerými obcami, ktoré fungujú ako metropolitné oblasti alebo mestské aglomerácie;

47.

víta zámer Komisie požiadať členské štáty, aby vykonávali dlhodobé programy na podporu plánov udržateľnej mestskej mobility s cieľom pomôcť pri budovaní kapacít a vykonávaní týchto plánov v súlade s usmerneniami EÚ pre plány udržateľnej mestskej mobility, a v tejto súvislosti vyzýva na povinnú úzku spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Rovnako vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úzku spoluprácu medzi plánovanými národnými programovými manažérmi plánov udržateľnej mestskej mobility a zástupcami miestnych a regionálnych samospráv a aby monitorovala fungovanie tejto spolupráce v praxi;

48.

zdôrazňuje, že prechod na ekologickú mobilitu v mestských oblastiach si vyžaduje, aby plány udržateľnej mestskej mobility účinne pokrývali funkčné oblasti ako celok. Vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby stimulovania lepšej prepojenosti a prístupu k službám mobility v predmestských, prímestských a okolitých vidieckych oblastiach;

49.

víta ohlásený zjednodušený súbor ukazovateľov a nástrojov referenčného porovnávania, ktorý sa má uverejniť do konca roka 2022, ako aj plánované opatrenie na podporu programu v rámci Nástroja na prepájanie Európy so zámerom podporiť mestské uzly TEN-T v tejto oblasti. Je však dôležité, aby práca na vývoji a monitorovaní ukazovateľov neviedla k nadmernému pracovnému zaťaženiu miest a obcí;

50.

zdôrazňuje potrebu harmonizovaného zberu údajov v kľúčových oblastiach (napr. dĺžka cyklistických chodníkov, počet denných používateľov, nehôd, typ sietí) v koordinácii s miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom získať lepšie podklady pre budúce rozhodovanie a vynakladanie investícií týkajúcich sa aktívnej mobility, a to aj v kontexte plánov udržateľnej mestskej mobility. Administratívne zaťaženie spojené so zberom, poskytovaním a uchovávaním údajov sa musí minimalizovať;

51.

poukazuje na nové ciele rámca pre mestskú mobilitu týkajúce sa začlenenia a prístupnosti a víta zavedenie ukazovateľa cenovej dostupnosti verejnej dopravy v súvislosti s aktualizovanými usmerňovacími dokumentami pre plány udržateľnej mestskej mobility. To môže pomôcť pri zmierňovaní potenciálnych rizík vyplývajúcich z chudoby v oblasti mobility;

52.

podporuje rozvoj plánov udržateľnej mestskej mobility, no zároveň trvá na tom, že v záujme dodržania zásady subsidiarity by Európska komisia mala v rámci prebiehajúcej a budúcej práce týkajúcej sa ukazovateľov plánov udržateľnej mestskej mobility posilniť priame konzultácie s európskymi mestami a ich združeniami. VR náležite berie na vedomie zapojenie približne 50 miest do nedávneho pilotného projektu o vývoji ukazovateľov udržateľnej mestskej mobility a zároveň poukazuje na to, že mnohé európske mestá už vypracovali kvalitné plány udržateľnej mestskej mobility s operačnými ukazovateľmi. VR by v budúcnosti mohol podporiť širší dosah a sprostredkovať priamejšie výmeny informácií medzi EÚ a miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom zabezpečiť, aby ukazovatele navrhované Európskou komisiou nevytvárali byrokraciu alebo zbytočnú záťaž pre miestne a regionálne samosprávy;

53.

víta zameranie nového rámca pre udržateľnú mobilitu na mestskú nákladnú dopravu a navrhovanú integráciu mestskej logistiky do plánov udržateľnej mestskej mobility, najmä vzhľadom na výrazný nárast elektronického obchodu a zmeny modelov distribúcie nákladu v dôsledku pandémie COVID-19. Poukazuje na významný potenciál riešení, technológií a vozidiel s nulovými emisiami pre mestskú logistiku. Podporuje používanie moderných nákladných bicyklov a bicyklových prívesov, keďže približne polovica všetkých motorových ciest na prepravu tovaru v európskych mestách by sa mohla presunúť na bicykle. Pripomína, že tento cieľ už stanovili ministri dopravy EÚ vo svojom vyhlásení z roku 2015 o cyklistike ako ekologicky vhodnom spôsobe dopravy;

54.

požaduje podporné opatrenia na propagáciu využívania mestskej železničnej dopravy v nákladnej doprave;

55.

víta zámer podporovať dialóg a spoluprácu medzi všetkými stranami vrátane miestnych samospráv a podporovať výmenu údajov o mestskej logistike ako základ pre monitorovanie pokroku a dlhodobé plánovanie. Vyzýva na aktívne zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o plánované požiadavky na podávanie správ v súvislosti so zjednodušenými ukazovateľmi udržateľnej mestskej mobility;

Financovanie

56.

zdôrazňuje, že rozsiahly prechod na verejné a aktívne druhy dopravy, ktorý predpokladá nový rámec pre mestskú mobilitu a stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, bude možný len s posilnenou a koordinovanou podporou verejných orgánov na úrovni EÚ, štátov a regiónov, ako aj miest a obcí, a najmä cielenejším financovaním;

57.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobnejší prehľad o dostupných zdrojoch financovania mestskej mobility a o spôsoboch, akými môžu miestne a regionálne samosprávy tieto zdroje získať. Zároveň zdôrazňuje zásadný význam dlhodobých stratégií a dlhodobých rozpočtov na zabezpečenie stabilného rámca pre plánovanie a investície v oblasti mestskej mobility;

58.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že finančné prostriedky dostupné na mestskú mobilitu v rámci nástrojov EÚ sú v praxi buď pomerne obmedzené, ťažko prístupné alebo nevhodné pre miestne a regionálne samosprávy a/alebo závisia od svojvoľných faktorov, ako je napríklad priaznivá spolupráca medzi celoštátnou úrovňou a úrovňou riadenia na nižšej ako celoštátnej úrovni. Žiada, aby sa v rámci budúceho VFR a v súlade s vnútroštátnymi predpismi s rovnakým cieľom zvýšili objemy financií v programoch a nástrojoch dostupných ako priame financovanie pre miestne a regionálne samosprávy;

59.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré aspekty pravidiel stanovených v systéme národných a regionálnych účtov v EÚ sa môžu v praxi ťažko zosúladiť s významnými investíciami miestnych a regionálnych samospráv do infraštruktúry, najmä s požiadavkou zaznamenávať takéto výdavky v jednom rozpočtovom roku, čo vytvára príliš vysoký deficit v príslušných regionálnych účtoch. Odporúča optimalizovať potenciál dostupných finančných prostriedkov EÚ tým, že sa miestnym a regionálnym samosprávam umožní zaznamenávať takéto výdavky vo svojich účtoch postupne počas životného cyklu infraštruktúry;

60.

poukazuje na to, že mnohé miestne a regionálne samosprávy očakávajú, že sa na úrovni EÚ prijmú prísnejšie opatrenia na podporu internalizácie externých nákladov v odvetví dopravy a systematickejšieho uplatňovania zásad „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“. Poukazuje na potrebu podporného rámca, ktorý by sprevádzal úsilie miestnych a regionálnych samospráv v tejto oblasti;

61.

trvá na tom, aby sa príjmy z dane z emisií CO2 nasmerovali do rozvoja železničnej alebo cyklistickej siete a iných projektov udržateľnej infraštruktúry, ktoré sú potrebné na transformáciu dopravného systému. Účinná a primeraná daň z emisií CO2 je vo všeobecnosti ústredným prvkom klimaticky vhodnej politiky mobility;

Riadenie a výmena najlepších postupov

62.

zdôrazňuje potrebu účinného prístupu viacúrovňového riadenia založeného na aktívnej subsidiarite. Víta zámer Komisie užšie zapojiť miestne a regionálne samosprávy do reformovanej expertnej skupiny pre mestskú mobilitu spolu so zástupcami členských štátov a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zapojila aj VR; zdôrazňuje tiež, že je potrebné posilniť účasť hlavných aktérov aktívnej mobility (chodcov a cyklistov), ako aj používateľov verejnej dopravy na plánovaní mestskej mobility;

63.

vyzýva na výmenu najlepších postupov so zameraním na primeranú infraštruktúru, ktorá poskytuje bezpečné a pohodlné priestory pre aktívnu mobilitu, ako je chôdza a cyklistika. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam oddelených jazdných pruhov pre chodcov a cyklistov;

64.

pokiaľ ide o bezpečnosť cestnej premávky, vyzýva na výmenu doterajších skúseností a najlepších postupov s cieľom zabezpečiť prístup, ktorý odštartuje zmenu v správaní;

65.

víta vysoký záujem miest EÚ o misiu Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá EÚ, čo odráža silný záväzok mnohých miest EÚ dosiahnuť prechod na ekologickú mobilitu, ale aj potrebu dodatočnej finančnej, technickej a strategickej podpory zo strany EÚ. Vyzýva Komisiu, aby zachovala túto dynamiku tým, že zabezpečí čo najaktívnejšie zapojenie všetkých miest EÚ, ktoré o to majú záujem;

66.

trvá najmä na tom, že misie Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá EÚ a 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest by nemali prehlbovať nerovnosti a rozdiely medzi najpokročilejšími a zaostávajúcimi mestami; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala cieľu misie, ktorým je podpora všetkých miest EÚ pri zelenej transformácii;

67.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby išli príkladom a prijali podobné programy ako 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest;

68.

vyzýva na celoeurópsku výmenu najlepších postupov v oblasti cenovej dostupnosti verejnej dopravy. Ďalej žiada Európsku komisiu, aby vypracovala štúdiu o uskutočniteľnosti zavedenia systému bezplatnej verejnej dopravy v celej EÚ s cieľom stimulovať prechod na iné druhy dopravy. Štúdia aby sa mala zaoberať sociálnymi a finančnými aspektmi vrátane súčasnej úlohy predaja cestovných lístkov pri kompenzácii zvýšených prevádzkových nákladov miestnych a regionálnych samospráv a prevádzkovateľov verejnej dopravy.

V Bruseli 11. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Osobitná správa EDA 06/2020: https://www.eca.europa.eu/en/Pages/DocItem.aspx?did=53246.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2008, s. 59).

(3) COM(86) 735 final.

(4) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2021 o rámci politiky EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na obdobie rokov 2021 – 2030 – Odporúčania na ďalšie kroky smerom k naplneniu vízie nulovej úmrtnosti (Vision Zero) (2021/2014(INI)) (Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 45).

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/24

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úloha VR pri podpore klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy pred konferenciami COP27 a COP28

(2022/C 498/05)

Spravodajca:

Olgierd GEBLEWICZ (PL/EĽS), maršálek Západopomoranského vojvodstva

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych samospráv pri napĺňaní klimatických ambícií so zameraním na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja v budúcnosti a pri plnení ustanovení Parížskej dohody s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 oC.

Vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uznaním úlohy týchto samospráv v dokumente Závery Rady o diplomacii EÚ v oblasti klímy: zrýchlenie uplatňovania výsledkov z Glasgowa z 21. februára 2022, pričom zdôrazňuje kľúčový význam klimatickej diplomacie a dosahu EÚ na tretie krajiny, pokiaľ ide o urýchlenie plnenia Glasgowského klimatického paktu prijatého na konferencii COP26.

Vyzýva národné vlády, aby do rokovaní o podmienkach celosvetových klimatických cieľov a definovania vnútroštátne stanovených príspevkov a národných adaptačných plánov skutočne zapojili svoje miestne a regionálne samosprávy, pretože ide o aktérov, ktorí zodpovedajú za plnenie medzinárodných vládnych prísľubov a záväzkov v praxi. Domnieva sa preto, že pri vnútroštátne stanovených príspevkoch, ktoré miestne a regionálne samosprávy neodobrili, existuje len malá šanca na ich úspešné vykonanie, a že pred ich prijatím by konferencia UNFCCC mala tento krok systematicky kontrolovať. V tejto súvislosti vyzýva národné vlády, aby do národných rokovacích delegácií na klimatický samit UNFCCC nominovali aj regionálnych a miestnych delegátov.

Poukazuje na to, že mestá a regióny majú poprednú úlohu pri riešení dôsledkov zmeny klímy, ako sú katastrofy súvisiace s klímou, sociálne vplyvy (napr. energetická chudoba a rastúce zdravotné problémy súvisiace s počasím, environmentálne problémy, ako je výrazná strata biodiverzity, ekosystémov a ich služieb) a existujúce nerovnosti, ktoré sa prehlbujú v dôsledku zmeny klímy. Zdôrazňuje, že pre splnenie národných klimatických cieľov je potrebná klimatická diplomacia nižších úrovní verejnej správy, pretože miestne a regionálne samosprávy pripravujú a vykonávajú podrobné plány adaptácie a zmierňovania, ktoré presne zohľadňujú miestne environmentálne podmienky, sociálno-ekonomické požiadavky a energetickú a klimatickú spravodlivosť.

Podčiarkuje, že úspešné klimatické opatrenia vykonávané mestami a regiónmi môžu byť v porovnaní s národnými cieľmi ambicióznejšie a nemusia narúšať rast ani územnú súdržnosť. Táto skutočnosť poukazuje na silný „demonštračný účinok“ a pôsobí ako pákový efekt na národné, regionálne a miestne politické skupiny, ktoré sa usilujú prijímať progresívnejšiu klimatickú politiku.

Považuje za mimoriadne dôležité podporovať klimatické siete miest a regiónov a posilňovať ich činnosti súvisiace s klimatickou diplomaciou nižších úrovní verejnej správy v záujme budovania kritickej politickej odolnosti v prípade zhoršenia situácie na národnej úrovni, a tým zabezpečiť dosiahnutie celosvetových klimatických cieľov.

Uznáva, že mestá a regióny spoluprácou s príslušnými miestnymi a regionálnymi zainteresovanými subjektmi vrátane podnikov, vysokých škôl a výskumných stredísk, organizácií občianskej spoločnosti a občanov prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti a akceptácii miestnych, regionálnych, národných i celosvetových klimatických opatrení verejnosťou a v rámci možností našej planéty umožňujú a podporujú zdravý život pre všetkých.

Pripomína, že klimatická agenda bola jednou z hlavných tém, ktorými sa zaoberali panelové diskusie občanov a plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy, pričom výsledkom je 49 návrhov doplnených podrobnými opatreniami. Občania EÚ požadujú urýchlenie zelenej transformácie, dôraz na vzdelávanie, lepšiu komunikáciu a riešenie sociálnej spravodlivosti (1).

Pripomína, že zmena klímy má výrazný rodový rozmer, pretože v celosvetovom meradle sú jej dôsledkami viac zasiahnuté ženy. Účasť žien vo vedúcich pozíciách na rokovaniach o klíme má preto zásadný význam z hľadiska účinnosti klimatických opatrení a klimatická diplomacia nižších úrovní verejnej správy môže pomôcť túto priepasť preklenúť vzhľadom na to, že úmerne viac žien je aktívnych v komunálnej politike.

10.

Zdôrazňuje, že mestá sú domovom mnohých mladých ľudí, ktorí zohrávajú vedúcu úlohu v aktivitách spojených so zmenou klímy a vytvárajú nové hnutia a iniciatívy, ako je napríklad iniciatíva študentských klimatických štrajkov vyvíjajúca nový druh tlaku na miestne a regionálne samosprávy a centrálnu vládu. Vďaka spolupráci s mládežníckymi organizáciami poskytujú mestá mladým ľuďom správne nástroje, platformy a miesta na vyjadrenie vlastných názorov prostredníctvom stretnutí organizovaných v uliciach alebo účasti na zasadnutiach mestského zastupiteľstva. Mestá a regióny v konečnom dôsledku aktívne formujú vedúce osobnosti zajtrajška, ktoré sú pripravené riešiť miestne problémy a zastupovať vlastnú komunitu.

11.

Poukazuje na to, že osobitný význam má zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do zisťovania príležitostí a rizík plánovaných klimatických opatrení v súvislosti so zamestnanosťou, príjmami a hospodárskou činnosťou rôznych pohlaví, vekových a profesijných skupín, ako aj v rôznych oblastiach podnikania.

12.

Je presvedčený, že mestá a regióny sú vzhľadom na svoju blízkosť k občanom nástrojom na dosiahnutie posilnenia postavenia komunity, sebaurčenia a dobrej správy vecí verejných. Klimatická diplomacia nižších úrovní verejnej správy priamo spája občanov s celosvetovými záležitosťami, čím sa prekonáva demokratický deficit v tradičnom procese tvorby politiky viacerých zainteresovaných strán, v ktorom občania nie sú zapojení do rozhodovania.

13.

Domnieva sa, že klimatická diplomacia nižších úrovní verejnej správy môže prispieť k prekonaniu osobitných výziev, ktorým čelí diplomacia vedená národnými vládami, ako sú časté patové situácie a rozdiely medzi Severom a Juhom.

14.

Poukazuje na medzinárodné združenia regiónov a obcí usilujúce o ochranu klímy, ako je Under2 Coalition, ktoré významne prispievajú k medzinárodnej klimatickej politike na nižších úrovniach verejnej správy, a preto by mali byť intenzívnejšie zapájané do rokovaní OSN. Vyzýva Komisiu, aby tieto aliancie zahrnula do svojej klimatickej diplomacie.

15.

Poukazuje na niekoľko úrovní, na ktorých aktéri nižších úrovní verejnej správy posúvajú medzinárodné aj úniové klimatické programy vpred:

a)	prijímanie progresívnych klimatických politík vo svojich jurisdikciách a zapojenie miestnych zainteresovaných subjektov a zástupcov rôznych skupín s cieľom podporiť vykonávanie;

b)	zapojenie ďalších aktérov z nižšej ako národnej úrovne do horizontálnej diplomacie, ktorí by sa zaviazali k ambicióznym klimatickým cieľom, čím by sa vytvorili širšie a silnejšie územné spoločenstvá s ambicióznymi klimatickými cieľmi;

c)	ovplyvňovanie národných politík v oblasti životného prostredia a klímy pomocou vertikálnej diplomacie a rozhodný hlas v diskusii o klimatických zmenách a pri rokovaniach národnej vlády; obmedzenie potenciálnych škôd v prípade nepriaznivých národných politík;

d)	propagácia práce UNFCCC v oblasti ochrany klímy na miestnej úrovni; príspevok k rokovaniam UNFCCC jasnou perspektívou;

e)	umožnenie občianskej participácie a dialógu veľkého počtu občanov z rôznych prostredí v snahe zintenzívniť klimatické opatrenia a posilniť záväzok pokračovať v klimatických politikách;

f)	spolupráca so štátmi na zlepšení národného merania, vykazovania a overovania, keďže miestne a regionálne samosprávy môžu poskytnúť podrobnejšie a presnejšie informácie;

g)	budovanie kapacít, inštitucionálna podpora alebo technická pomoc tretím krajinám.

16.

Poukazuje na hlavné výzvy spolupráce z hľadiska budúceho rozvoja klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ a tretích krajinách:

a)	závislosť od miery decentralizácie, politickej autonómie a miestnej demokracie;

b)	obmedzený právny rámec stanovujúci pravidlá vzájomnej spolupráce miest a regiónov, ako aj ich nerovnomerná a nedostatočná spolupráca s národnými vládami;

c)	nedostatočné financovanie a nedostatočné spolupráca miest a regiónov s finančnými inštitúciami;

d)	nedostatok odborných zamestnancov a nedostatočná technická podpora, nedostatočné budovanie kapacít a nedostatočné povzbudzovanie najmä menších a menej rozvinutých miest a regiónov;

e)	chýbajúce údaje o iniciatívach spolupráce, čo bráni riadnemu sledovaniu klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy a posudzovaniu jej celkového vplyvu a významu;

f)	nedostatočný štruktúrovaný pravidelný dialóg s nižšou úrovňou verejnej správy pri rokovaniach o klíme a počas zasadnutí COP;

g)	nedostatočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy vnútroštátne stanovených príspevkov.

17.

Vyzýva preto Európsku komisiu, aby sa zaoberala nedostatkami a obmedzeniami a pred nadchádzajúcimi konferenciami zmluvných strán v Egypte, Spojených arabských emirátoch a ďalšími podporovala klimatickú diplomaciu nižších úrovní verejnej správy, čiže miest a regiónov EÚ vo vzťahu k susedným a partnerským krajinám EÚ.

18.

Uznáva, že je dôležité zameriavať sa na veľké mestá vzhľadom na ich ekonomickú silu a skutočnosť, že majú výrazný podiel na klimatickej kríze a zároveň môžu prinášať kľúčové riešenia v boji proti nej. Charakter zmeny klímy si však vyžaduje odpoveď, ktorá dôsledne zahŕňa celé územie. Žiada preto, aby sa dôraz kládol aj na malé a stredne veľké mestá, ktoré sa v menšej miere zapájajú do sietí a diplomacie miest a ktoré sú na medzinárodnej úrovni menej uznávané. Okrem toho existujúce medzinárodné a lokálne vidiecke siete by sa mali využívať na uľahčenie výmeny poznatkov.

19.

Zdôrazňuje, že súostrovia a ostrovy na celom svete sú obzvlášť ohrozené zmenou klímy, a vyzýva na lepšiu výmenu poznatkov o klíme medzi ostrovmi EÚ, ako aj s ostatnými ostrovmi vo svete.

20.

Je pripravený slúžiť ako hlavná inštitúcia na koordináciu klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy v EÚ a jej susedných krajinách a ochotný prevziať na zasadnutiach COP väčšiu zodpovednosť, zohrávať koordinačnú úlohu a reprezentovať postoje regionálnych a miestnych samospráv z EÚ v partnerstve s krajinami západného Balkánu a Tureckom, ako aj v partnerstve s východnými a južnými susednými krajinami EÚ.

21.

V tejto súvislosti sa zaväzuje, že na konferencii UNFCCC predloží návrhy ARLEM a CORLEAP týkajúce sa klimatických otázok, a to prostredníctvom svojej účasti v oficiálnej delegácii EÚ. Žiada, aby miestne a regionálne samosprávy boli zahrnuté do všetkých fáz prípravy konferencie zmluvných strán a jej rokovaní.

22.

Vyzýva európske inštitúcie, medzinárodné finančné inštitúcie a všetkých medzinárodných partnerov vrátane miestnych a regionálnych samospráv v EÚ prispievajúcich k znovuvybudovaniu a obnove ukrajinských miest a obcí a priemyselných a energetických prevádzok zničených vojnou s Ruskom, aby svoje investície do obnovy nasmerovali na splnenie hlavných aspektov Parížskej dohody, ako aj cieľov Európskej zelenej dohody s cieľom dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie, energetickú sebestačnosť založenú na energii z obnoviteľných zdrojov, hospodárstvo bez emisií oxidu uhličitého, udržateľné poľnohospodárstvo, zachovanie a obnovu ekosystémov a biodiverzity.

23.

Oceňuje, že sa v rámci procesu UNFCCC vytvoril osobitný program – posilnený pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej rovnosti a jeho akčný plán pre rodovú rovnosť – na zamedzenie nedostatočne rodovo responzívnemu a rodovo citlivému uplatňovaniu klimatických politík a zabezpečiť, aby boli hlasy žien zohľadnené v celosvetovej diskusii a medzinárodných rokovaniach o zmene klímy, pričom obzvlášť oceňuje vymenovanie národných kontaktných osôb pre rodovú rovnosť a boj proti zmene klímy (NGCCFP) za každú stranu. Je pripravený spolupracovať v tejto oblasti s UNFCCC a ďalšími relevantnými partnermi.

24.

Chápe úlohu, ktorú mestá zohrávajú v kontexte globálnej klimatickej migrácie tým, že poskytujú pracovné miesta a prístrešie osobám, ktoré utekajú pred nepriaznivými a neprajnými environmentálnymi podmienkami. Miestne a regionálne samosprávy v súčasnosti čelia bezprecedentným hospodárskym a humanitárnym výzvam vyplývajúcim z dôsledkov zmeny klímy, keďže prijímajú klimatických utečencov, ktorí vyvíjajú tlak na už aj tak obmedzené zdroje, ktoré môžu mestá poskytnúť. Miestne a regionálne samosprávy môžu zároveň spolu s miestnymi organizáciami a inými zainteresovanými stranami včas reagovať na problémy, ako sú sociálne ťažkosti a ekologické katastrofy spôsobené prílevom ľudí do mestských oblastí.

Záväzok orgánov VR pre vonkajšie vzťahy v súvislosti s globálnym klimatickým programom

25.

Uznáva, že spolupráca európskych miestnych a regionálnych samospráv s ich partnermi v tretích krajinách zohráva dôležitú úlohu pri podpore klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy, a to vytváraním aliancií a propagovaním opatrení, rozširovaním a financovaním existujúcich a nových iniciatív, ktorými sa podporuje výmena poznatkov a najlepších postupov v európskych, národných, regionálnych a miestnych sieťach, ako aj vzájomnou spoluprácou miest, ktorej súčasťou sú partnerské preskúmania a činnosti vzájomného učenia, návštevy lokalít, ekologické partnerstvá, partnerské mentorstvo a poradenstvo.

26.

Poukazuje na to, že všetky jeho orgány a platformy pre vonkajšie vzťahy (ARLEM, CORLEAP, pracovné skupiny, zmiešané poradné výbory, partnerská spolupráca a fórum Mestá a regióny za medzinárodné partnerstvá) sa aktívne zapájajú do plnenia globálnych klimatických cieľov, ku ktorým sa zaviazali vo svojich akčných plánoch a pracovných programoch.

27.

Oceňuje významný a nedostatočne preskúmaný potenciál diplomacie nižších úrovní verejnej správy a želá si väčšie uznanie úlohy miest a regiónov v rámci UNFCCC, pričom v tejto súvislosti konštatuje, že zapojenie členov ARLEM a partnerov globálneho Juhu zabezpečilo na konferencii COP26 opätovné vloženie „viacúrovňovej spolupráce“ do znenia Glasgowského klimatického paktu.

ARLEM

28.

Uznáva, že klimatické opatrenia sú kľúčové pre prácu zhromaždenia ARLEM na Agende 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej OSN a jej cieľoch udržateľného rozvoja, ktorá podnietila ďalšiu spoluprácu miestnych a regionálnych samospráv v Stredozemí, t. j. diplomaciu nižších úrovní verejnej správy pri zvládaní spoločných problémov, ktoré zmena klímy spôsobuje na všetkých územiach.

29.

Oceňuje aktívnu účasť zhromaždenia ARLEM na súvisiacich ministerských konferenciách Únie pre Stredozemie, ako sú jej ministerské stretnutia venované modrej ekonomike, energetike, životnému prostrediu a zmene klímy, na ktorých zástupcovia ARLEM pravidelne zdôrazňujú úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri zmierňovaní dôsledkov zmeny klímy a adaptácii na ne.

30.

Oceňuje dlhodobú vzájomnú spoluprácu stredomorských, a najmä pobrežných miest v oblasti klimatických opatrení, ale poukazuje na to, že by sa mala podporovať širšia geografická spolupráca aj s miestnymi a regionálnymi samosprávami vo vnútrozemí.

CORLEAP

31.

Konštatuje, že priority Východného partnerstva v súvislosti s klimatickým programom sú zjavne zamerané na urýchlenie zelenej transformácie a zároveň majú smerovanie presadzované Parížskou dohodou, programom OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európskou zelenou dohodou. O Európsku zelenú dohodu je skutočný záujem a často sa považuje za súčasť rozsiahlejšieho úsilia členských štátov prijať národné zelené agendy v súlade s medzinárodnými záväzkami, najmä prostredníctvom vnútroštátne stanovených príspevkov a cieľov udržateľného rozvoja.

32.

Zdôrazňuje, že všetky intervenčné oblasti zelenej dohody možno nájsť aj v národných stratégiách krajín Východného partnerstva, pričom sú zamerané hlavne na energetiku.

33.

Zdôrazňuje potrebu podporovať financovaním a poskytovaním technickej pomoci tie krajiny Východného partnerstva, ktoré sa snažia diverzifikovať sa od ruských zdrojov energetických dodávok a uprednostňovať energiu získavanú čistým spôsobom.

34.

Upozorňuje na pokročilý záväzok miest a regiónov Východného partnerstva z trojice krajín Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko týkajúci sa zelenej agendy EÚ prostredníctvom dohôd o partnerstve a s uspokojením víta rozhodnutie Európskej komisie o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku.

35.

Konštatuje, že „východná odnož“ Dohovoru primátorov a starostov je významnou sieťou na uplatňovanie klimatických opatrení v krajinách Východného partnerstva. Táto odnož dohovoru získala 361 nových signatárov spomedzi miestnych samospráv, ktoré boli ochotné zaviazať sa k zníženiu emisií СO2 do roku 2030 o 30 % a zlepšeniu odolnosti adaptáciou na klimatické zmeny.

Partneri v rozširovaní

36.

Zdôrazňuje ústrednú úlohu zelených agend a udržateľnej prepojenosti v balíku z roku 2021, ktorý sa týka rozširovania, a podporuje vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, ktorý sa môže významnou mierou podieľať na zelenej transformácii v regióne (2).

37.

Uznáva, že na Balkáne je potenciál siete B40 Balkan Cities Network dôležitým míľnikom klimatickej diplomacie miest v tomto regióne, pričom medzi ich hlavné priority patrí udržateľný rozvoj a klimatické opatrenia. V súčasnosti zahŕňa 24 miest a jej cieľom je ďalej sa rozširovať v regióne.

Viacúrovňové riadenie

38.

Žiada vytvoriť dobre navrhnutý rámec viacúrovňového riadenia, v ktorom by sa načrtli pravidlá spolupráce na úrovni EÚ, členských štátov a nižších úrovní verejnej správy pri klimatickej diplomacii v rámci EÚ s ich potenciálnym využitím v partnerských krajinách. Vzhľadom na nedostatočnú podporu a začlenenie obcí a menších a menej rozvinutých regiónov by sa v tomto rámci mala osobitná pozornosť venovať takýmto nedostatočne zastúpeným miestnym a regionálnym samosprávam a mala by sa im zabezpečiť spravodlivá a rovnocenná účasť na tomto procese.

39.

Navrhuje zvážiť určenie klimatických vyslancov miestnych a regionálnych samospráv v orgánoch VR pre vonkajšie vzťahy, pričom by sa brali do úvahy vyslanci VR, ktorí už pôsobia pri Dohovore primátorov a starostov a v súvislosti s klimatickým paktom, a vytvorili by sa medzi nimi synergie, čím by sa im umožnila interná koordinácia ich príspevkov k činnosti oficiálnej delegácie VR na konferenciách zmluvných strán.

40.

Žiada zintenzívniť koordináciu medzi mestami a regiónmi s cieľom vydať pred podujatiami COP UNFCCC a globálnym hodnotením v roku 2023 spoločné vyhlásenia v úzkej spolupráci s globálnymi partnermi vrátane LGMA, ICLEI, Regions4, Under2 Coalition a Globálneho dohovoru primátorov a starostov. Nabáda miestne a regionálne samosprávy z členských štátov a partnerských krajín, najmä zo zhromaždenia ARLEM, z konferencie CORLEAP a z krajín západného Balkánu, aby organizovali multilaterálne stretnutia klimatických vyslancov miestnych a regionálnych samospráv so zástupcami členských štátov.

41.

Zdôrazňuje potenciálne prepojenie medzi klimatickou diplomaciou nižších úrovní verejnej správy a energetickou politikou EÚ, najmä význam energetickej bezpečnosti v rámci celosvetovej čistej a spravodlivej energetickej transformácie prostredníctvom vonkajšej energetickej politiky a diplomacie pri riešení energetickej krízy, ktorú prehĺbila nezákonná invázia Ruska na Ukrajinu, a existenčnej hrozby zmeny klímy.

42.

Vyzýva EÚ, aby pomocou špecializovaných partnerstiev zahŕňajúcich miestne a regionálne samosprávy zintenzívnila svoju angažovanosť na celom svete v oblasti energetickej bezpečnosti, energetickej transformácie smerom k modelu efektívnosti a obnoviteľnosti a v oblasti strategickej dostatočnosti.

43.

Zdôrazňuje úlohu miest a regiónov ako globálnych centier inovácií v oblasti klímy, ktoré vyvíjajú nové politiky a v porovnaní s vnútroštátne stanovenými príspevkami stanovujú ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií, adaptácie na klimatické zmeny a ich zmierňovania. Opakuje svoju výzvu, aby sa v záujme uznania, monitorovania a podporovania úsilia nižších orgánov verejnej správy pri znižovaní emisií CO2 vytvoril systém regionálne a miestne stanovených príspevkov, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne stanovené príspevky.

Inovačné centrum

44.

Zasadzuje sa za spoluprácu súkromného sektora, miestnych a regionálnych samospráv a zástupcov programu OSN pre klimaticky relevantné inovačné nápady s cieľom získať jedinečné a cezhraničné riešenia, ktoré umožnia posunúť vpred globálny klimatický program. Okrem toho môžu jednotlivé mestá a regióny zavádzať inovatívne politiky, ktoré sa v prípade úspechu môžu rozšíriť alebo zopakovať inde. V tejto súvislosti navrhuje nadviazať na také iniciatívy, ako je Innovate4Cities v rámci inovačného piliera Globálneho dohovoru primátorov a starostov.

45.

Zastupuje miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch a ich partnerské medzinárodné iniciatívy počas európskych a celosvetových diskusií o klimaticky relevantných inováciách a propaguje príklady úspešnej spolupráce EÚ s jej partnermi na klimatických inovačných riešeniach.

Financie

46.

Zdôrazňuje, že klimatická diplomacia a miestne a regionálne klimatické ambície si vyžadujú primerané financovanie a investície. V tomto ohľade považuje za dôležité, aby mali miestne a regionálne samosprávy prístup k priamemu financovaniu na realizáciu klimatických opatrení a adaptáciu na zmenu klímy.

47.

Poukazuje na potrebu synergie medzi verejnými a súkromnými zdrojmi financovania na celosvetovej, európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a požaduje väčšiu finančnú podporu miestnych a regionálnych samospráv EÚ a ich externých partnerov, a to aj priamo finančnými prostriedkami, čím sa urýchli klimatická diplomacia a plnenie cieľov Parížskej dohody.

48.

Žiada, aby financovanie opatrení na zmierňovanie klimatických zmien a adaptáciu na ne z prostriedkov EÚ bolo konkrétne a zamerané na regionálnu a miestnu úroveň. Osobitne vítané je zameranie misie EÚ na adaptáciu a dôraz na podporu 150 regiónov v súvislosti s adaptáciou, ale mohli by sa rozšíriť a zopakovať pri financovaní klimatických opatrení mimo EÚ a pomoci iným regiónom v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii.

49.

Poznamenáva, že mestá a regióny na celom svete sa vyznačujú rôznou mierou fungovania tzv. zelených trhov a investícií. Podporuje účasť na partnerských projektoch a sieťach, čo miestnym a regionálnym samosprávam umožní učiť sa od skúsenejších partnerov, pokiaľ ide o prístupy, ktoré sa používajú inde, a čerpať z toho inšpiráciu pre vlastné miestne alebo regionálne projekty. V tejto súvislosti je potrebné pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam pri príprave ich adaptačných klimatických stratégií, aby sa zlepšila ochrana a zväčšila odolnosť miestnych komunít a prirodzených biotopov.

Výskum

50.

Uznáva potrebu štruktúrovanejšieho prístupu k posudzovaniu prebiehajúcej medzinárodnej klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy a lepšieho zberu údajov v snahe plne pochopiť jej rozsah, najmä v regióne globálneho Juhu. Žiada o koordinačné úsilie a úplný prehľad súčasných miestnych a regionálnych multilaterálnych klimatických činností vykonávaných najmä miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ a na základe ich partnerských iniciatív.

51.

Žiada o poskytnutie súboru nástrojov a platformy na sebahodnotenie a vykazovanie činnosti miestnych a regionálnych samospráv v súvislosti s klimatickými opatreniami a medzinárodnou diplomaciou.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) V opatrení č. 11 v rámci návrhu č. 3 sa vyzýva na posilnenie vedúceho postavenia EÚ a prevzatie silnejšej úlohy a zodpovednosti za presadzovanie ambicióznych klimatických opatrení, spravodlivej transformácie a podpory pri riešení strát a škôd v medzinárodnom rámci.

(2) Balík týkajúci sa rozširovania 2021, CdR 109/2022.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/30

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava štrukturálneho začlenenia miest a regiónov do 27. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy

(2022/C 498/06)

Spravodajkyňa:	Alison GILLILAND (IE/SES), poslankyňa zastupiteľstva mesta Dublin
Referenčný dokument:	výhľadové stanovisko

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Zabezpečenie rýchlej a rozsiahlej reakcie na núdzovú situáciu v oblasti klímy účinným prepojením adaptačných a zmierňujúcich krokov prostredníctvom viacúrovňových opatrení

je hlboko znepokojený zisteniami šiestej hodnotiacej správy Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) (AR6), v ktorej sa zdôrazňuje, že klimatické riziká výrazne poškodili ekosystémy na celom svete, pričom sa ďalej potvrdzuje, že mnohé vplyvy zmeny klímy sú už nezvratné; berie na vedomie dôkazy uvedené v správe, v ktorej sa zdôrazňuje, že súčasné opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy sú často neúčinné z dôvodu nedostatočného financovania a slabého plánovania, čo by sa dalo riešiť prostredníctvom inkluzívnejšieho riadenia;

zdôrazňuje, že v správach IPCC sa miestne a regionálne samosprávy uznávajú ako kľúčoví aktéri pri zabezpečovaní riešení v oblasti adaptácie a zmierňovania; opätovne vyzdvihuje, že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za realizáciu 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy a 90 % opatrení na adaptáciu na jej účinky (1); poukazuje na to, že tieto riešenia musia poskytovať miestne a regionálne samosprávy a riešenia sa musia poskytovať v spolupráci s nimi ako priame reakcie na hrozby súvisiace so zmenou klímy, ktoré majú vplyv na obce, mestá a ich širšie regióny, a to všetko v rámci daných konkrétnych klimatických podmienok; zdôrazňuje tiež, že viac ako jednej miliarde ľudí v nízko položených oblastiach hrozí riziko, ako je zvyšovanie hladiny morí, klesanie pobrežia alebo záplavy pri vysokých prílivoch, zatiaľ čo v celosvetovom meradle žije 350 miliónov obyvateľov miest v ohrození nedostatkom vody;

v tejto súvislosti pripomína dohodu z COP26 o pokračovaní úsilia obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnou úrovňou (2) a vyzýva na rýchlejšie vykonávanie opatrení na ochranu klímy spolu s väčšou finančnou podporou a usmerneniami pre miestne a regionálne samosprávy;

opakuje svoju výzvu adresovanú Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), aby sa v partnerstve s Dohovorom OSN o biologickej diverzite (UNCBD) a Rozvojovým programom Organizácie Spojených národov (UNDP) pracovalo na jednotnom rámci pre klimatickú neutralitu a odolnosť, ochranu biodiverzity a udržateľný rozvoj, čím sa zabráni prekrývaniu stratégií; víta Edinburské vyhlásenie o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 (3), ktoré je príkladom inkluzívneho celovládneho prístupu;

opätovne zdôrazňuje úlohu EÚ, ktorá má stáť na čele úsilia v súvislosti s Európskou zelenou dohodou s cieľom stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie EÚ o dosiahnutie skutočnej klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň systematicky uplatňovať zásadu „nespôsobovať škodu“, snažiť sa zabrániť uhlíkovej odkázanosti na určitého dodávateľa a úniku uhlíka; víta cestu stanovenú európskym právnym predpisom v oblasti klímy a balíkom Fit for 55 a cielenými iniciatívami, ako sú misia EÚ zameraná na adaptáciu a misia EÚ zameraná na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá; zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť súčasnú geopolitickú krízu a jej hospodárske dôsledky, posilniť podporu a zároveň realizovať toto smerovanie; zdôrazňuje význam odstraňovania chudoby a riešenia sociálnych dôsledkov prechodu na čistú energiu, najmä v regiónoch, ktoré sú výrazne závislé od fosílnych palív, počas plnenia klimatických plánov a poskytovania dlhodobých riešení pre energetickú sebestačnosť;

zdôrazňuje, že cieľ globálnej energetickej bezpečnosti nemožno považovať za alternatívu k Parížskej dohode, a vyzýva zmluvné strany, aby urýchlili prechod na energetický systém plne založený na energii z obnoviteľných zdrojov a podporovali energetickú dostatočnosť; víta reakciu plánu REPowerEU na narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené nezákonnou inváziou Ruska na Ukrajine ako jasný signál, že opatrenia v oblasti klímy sa môžu a musia zrýchliť; zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie predpoklady na to, aby presadzovali spravodlivú, inkluzívnu a udržateľnú transformáciu vykonávaním opatrení na podporu najzraniteľnejších skupín zasiahnutých energetickou chudobou a chudobou z hľadiska mobility, budovaním partnerstiev na mobilizáciu podnikateľského sektora a občianskej spoločnosti a vývojom decentralizovaných inovatívnych riešení, ktoré výrazne zvýšia bezpečnosť dodávok a zároveň znížia straty pri prenose, ako aj emisie;

Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na základe účinného viacúrovňového riadenia

poukazuje na to, že v Glasgowskom klimatickom pakte sa zdôrazňuje naliehavá potreba viacúrovňových a kooperatívnych opatrení (4) a formálne sa v ňom uznáva dôležitá úloha zainteresovaných strán, ktoré nie sú zmluvnými stranami, vrátane občianskej spoločnosti, pôvodného obyvateľstva, miestnych spoločenstiev, mládeže, detí, miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o prispievanie k pokroku smerom k cieľu Parížskej dohody (5); upozorňuje preto, že úspech Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody závisí od skutočného zapojenia všetkých úrovní riadenia;

vyjadruje svoju pripravenosť spolupracovať s inštitúciami EÚ na ucelenej operačnej stratégii, ktorá sa má vypracovať pred konferenciou COP27; poukazuje na otvorenosť a túžbu po účinnej a pravidelnej konzultácii a spolupráci v prípravnej fáze, ako aj počas rokovaní;

vyzýva Európsku komisiu, aby na konferencii COP27 vyzdvihla miestne a regionálne samosprávy tým, že v spolupráci s ním väčšmi zviditeľní opatrenia EÚ v oblasti klímy na nižšej ako celoštátnej úrovni v rámci programu pavilónu EÚ a sprievodných podujatí;

10.

uznáva, že je dôležité, aby sa vlády jednotlivých štátov zaviazali plniť ciele z Paríža a Glasgowa, ako aj význam ich úlohy pri podpore miestnych a regionálnych samospráv; vyzýva Radu Európskej únie, aby vo svojich záveroch o prípravách na konferenciu COP27 formálne uznala kľúčovú úlohu nižších orgánov verejnej správy pri urýchľovaní spravodlivej klimatickej transformácie a zabezpečení jej sociálnej zlučiteľnosti s miestnymi a regionálnymi potrebami; vyzýva české predsedníctvo Rady EÚ, aby jeho prostredníctvom otvorilo dialóg s mestami a regiónmi;

11.

víta uznanie úlohy nižších orgánov verejnej správy v uznesení Európskeho parlamentu o konferencii COP26 a nabáda Európsky parlament, aby tento odkaz ďalej zdôraznil vo svojom uznesení o konferencii COP27; zdôrazňuje význam ráznych koordinovaných krokov medzi delegáciou Európskeho parlamentu a delegáciou VR na COP27 a vyzýva na spoločnú prípravu príslušných delegácií;

12.

vyzýva Európsku komisiu, české predsedníctvo a Európsky parlament, aby rozhodne podporili organizáciu prvého zasadnutia ministrov o bývaní a rozvoji miest na konferencii zmluvných strán UNFCCC o mestách a zmene klímy, pričom víta rozhodnutie výkonnej rady UN Habitat (6);

Posun od uznania úlohy miestnych a regionálnych samospráv k účinnému vykonávaniu viacúrovňových opatrení

13.

uznáva, že hoci sa Glasgowským klimatickým paktom nepodarilo zachytiť naliehavosť a rozsah potrebných krokov, úspešne sa ním odštartovala druhá fáza Parížskej dohody a uzavreli sa všetky nedoriešené otázky v súbore parížskych pravidiel dohody (7); je však naďalej hlboko znepokojený tým, že v súčasnosti predložené vnútroštátne stanovené príspevky nasmerovali svet na zvýšenie teploty o 2,5 oC;

14.

opakuje výzvy uvedené v záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy na urýchlenie vykonávania zelenej transformácie; ostáva znepokojený cenovou dostupnosťou energie pre občanov a podniky, najmä v čase súčasnej krízy; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť najzraniteľnejšie skupiny a územia pred akýmikoľvek neželanými negatívnymi vplyvmi energetickej transformácie a pripomína zistenia uvedené vo výhľadovej správe Európskej komisie za rok 2022;

15.

upozorňuje, že rozsah potrebných opatrení si vyžaduje integrované, viacúrovňové politiky a medziodvetvové riešenia; zdôrazňuje preto potrebu formálneho uznania úlohy miestnych a regionálnych samospráv v boji proti zmene klímy; zdôrazňuje tiež, že by sa mala podporiť účinná a systematická účasť miestnych a regionálnych samospráv, a to tak v prípravnej fáze, ako aj počas rokovaní;

16.

vyzdvihuje svoju úlohu ako inštitucionálneho zástupcu viac ako milióna miestnych a regionálnych lídrov a siete sietí; zdôrazňuje svoju jedinečnú pozíciu hnacej sily vykonávania opatrení v oblasti klímy na miestnej úrovni a svoju pripravenosť spolupracovať s európskymi inštitúciami a zmluvnými stranami Parížskej dohody a vytvárať s nimi partnerstvá v záujme ďalšej viacúrovňovej spolupráce na ceste ku konferencii COP27 a po nej;

17.

zdôrazňuje význam siete Under2 Coalition ako prvej globálnej klimatickej dohody pre miestne a regionálne samosprávy, ktorá sa vytvorila počas príprav Parížskej dohody; vyzdvihuje aktualizované a ambicióznejšie ciele tejto siete uvedené v memorande o porozumení z roku 2021 so záväzkom prijať opatrenia na dosiahnutie cieľa najviac 1,5-stupňového zvýšenia teploty a nulovej bilancie emisií do roku 2050 alebo skôr; vyzýva svojich členov, aby podpísali túto dohodu, a doterajších signatárov siete, aby sa pripojili k jej ambicióznejšiemu memorandu o porozumení z roku 2021;

18.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu Skupiny miestnych samospráv a obecných orgánov (skupina LGMA) pri zbližovaní názorov miestnych a regionálnych samospráv na celom svete a pri neustálom posilňovaní celosvetovej siete miestnych a regionálnych samospráv ochotných bojovať proti zmene klímy; nabáda všetky zmluvné strany UNFCCC, aby spolupracovali so skupinou LGMA a všetkými neštátnymi subjektmi s cieľom konštruktívne prispieť k procesu smerujúcemu ku konferencii COP27 a nadviazať intenzívnejšiu spoluprácu s priateľmi viacúrovňových opatrení UNFCCC;

Udržanie ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy a posilnenie kapacity zintenzívnením výskumu a inovácií

19.

pripomína, že približne 10 000 miestnych a regionálnych samospráv v celej Európe prijalo ambiciózne záväzky týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov a boja proti zmene klímy účasťou na iniciatívach, ako je Dohovor primátorov a starostov, vypracúvaním stratégií a opatrení v oblasti klímy, ako sú akčné plány pre udržateľnú energetiku a zmenu klímy (SECAP) a ďalšie miestne akčné plány v oblasti klímy podporované regionálnymi iniciatívami; zdôrazňuje, že 75 % z viac ako 11 000 signatárov Globálneho dohovoru primátorov a starostov si stanovilo ambicióznejšie ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov (8) ako ich príslušné národné vlády a viac ako 50 % zrýchľuje tempo, akým chcú znížiť svoje emisie a buduje kritickú politickú odolnosť voči zaostávaniu na národnej úrovni;

20.

zdôrazňuje, ako záväzok a činnosť miestnych a regionálnych samospráv dopĺňa a podporuje úsilie vyvíjané v medzinárodných procesoch, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a tiež ako sú na dosiahnutie národných a medzinárodných cieľov potrebné kroky miestnych a regionálnych samospráv; opätovne zdôrazňuje potrebu formálne začleniť regionálne a miestne stanovené príspevky, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne stanovené príspevky, a formálne uznať, monitorovať a podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov zo strany nižších orgánov verejnej správy na celom svete;

21.

odporúča, aby sa do rámca transparentnosti Parížskej dohody zaradila osobitná časť venovaná nižším orgánom verejnej správy s národnými inventarizačnými správami s cieľom posilniť zodpovednosť, posúdenie vplyvu a transparentnosť globálnych opatrení v oblasti klímy; podporuje prijatie a využívanie spoločného rámca podávania správ Globálneho dohovoru primátorov a starostov ako krok smerom k porovnateľnosti (9) miestneho a regionálneho úsilia;

22.

sa domnieva, že v EÚ by sa úloha a príspevky miestnych a regionálnych samospráv mali formalizovať tým, že sa začlenia do ustanovení nariadenia o riadení energetickej únie, a najmä tým, že sa regionálne a miestne stanovené príspevky stanú neoddeliteľnou súčasťou národných energetických a klimatických plánov (NEKP);

23.

zdôrazňuje, že mestá a regióny už podnecujú inovácie, zavádzajú technické a finančné riešenia a formujú inovatívne procesy riadenia; v tejto súvislosti víta spustenie globálneho inovačného centra UNFCCC na COP26, misie EÚ zameranej na adaptáciu a misie EÚ zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá, ako aj spustenie globálnej misie zameranej na transformáciu miest (10) a víta spoluprácu a synergie medzi nimi;

24.

zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce a integrácie na miestnej, regionálnej, národnej, európskej a celosvetovej úrovni v oblasti prístupu k údajom s cieľom poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam potrebný prístup k tvorbe politiky založenej na údajoch a na vedeckých poznatkoch;

25.

zdôrazňuje potrebu posilniť rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily v súlade s potrebou prispôsobiť odborné postupy k riešeniu zmeny klímy;

Podpora účinných a medziodvetvových adaptačných opatrení a riešenie strát a škôd

26.

víta pracovný program Glasgow – Šarm aš-Šajch pre globálny cieľ v oblasti adaptácie; zdôrazňuje, že výzvy v oblasti prispôsobenia sa môžu v jednotlivých krajinách a regiónoch značne líšiť a že miestne a regionálne samosprávy sú najvhodnejšími aktérmi na definovanie cieľov v oblasti prispôsobenia, pretože majú poznatky z prvej ruky o potrebách odolnosti a riešeniach konkrétnych lokalít;

27.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby zmluvné strany spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami na ďalšom začleňovaní adaptácie do miestneho, vnútroštátneho a regionálneho plánovania; žiada preto formálne začlenenie adaptačných príspevkov nižších orgánov verejnej správy s cieľom doplniť národné akčné plány a vnútroštátne stanovené príspevky;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať „nesprávnej adaptácii“ a vykonávaniu adaptačných opatrení, ktoré ďalej prehlbujú existujúce sociálne nerovnosti; zdôrazňuje tiež, že vplyv zmeny klímy neprimerane ovplyvňuje marginalizované a zraniteľné komunity;

29.

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za poskytovanie základných služieb a bezprostredných reakcií a pomoci svojim komunitám pri následkoch zmeny klímy, ako napríklad katastrofy súvisiace s klímou, sociálne vplyvy, ako je energetická chudoba a rastúce zdravotné problémy súvisiace s počasím, a existujúce nerovnosti, ktoré zmena klímy prehlbuje; zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatky v kapacite prostredníctvom informovaného miestne zodpovedného rozhodovania uľahčeného prístupom k vedeckým dôkazom, technológiám a miestnym poznatkom na podporu širokého uplatňovania adaptačných riešení; zdôrazňuje, že inovatívne riešenia blízke prírode sú kľúčovými nástrojmi na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej; a v súlade s Glasgowským klimatickým paktom nabáda zmluvné strany, aby zaujali integrovaný prístup k riešeniu biodiverzity v rámci národných, regionálnych a miestnych rozhodnutí o politike a plánovaní;

30.

víta vytvorenie Glasgowského dialógu o klíme o stratách a škodách; a pri absencii finančných tokov zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestne a regionálne samosprávy z rozvinutých aj rozvojových krajín identifikovali a nasadili alternatívne prostriedky na riešenie strát a škôd;

31.

pripomína príklady finančných prísľubov Škótska a Valónska na COP26 (11) s cieľom riešiť straty a škody; zdôrazňuje preto úlohu a prínos, ktorý môže klimatická diplomacia nižších úrovní verejnej správy a spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami na globálnom severe a globálnom juhu zaistiť pri zvyšovaní ambícií na rôznych úrovniach pred COP27 a COP28;

Zabezpečenie primeraného prístupu k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a podpora spravodlivej transformácie prostredníctvom spolupráce a angažovanosti

32.

zdôrazňuje, že je dôležité sprístupniť priame financovanie pre miestne a regionálne samosprávy na vykonávanie opatrení v oblasti klímy, ako aj potrebu, aby samosprávy spolupracovali so súkromným sektorom a finančnými inštitúciami s cieľom uvoľniť udržateľné investície; zdôrazňuje, že by sa malo vytvoriť priame prepojenie medzi prístupom k financovaniu a integrovaným rozvojom plánov a opatrení v spolupráci s miestnou a regionálnou úrovňou, aby sa podporilo vykonávanie, ktoré bude efektívne z hľadiska nákladov;

33.

v súlade s Parížskou dohodou uznáva „dôležitosť dostupnosti integrovaných, holistických a vyvážených netrhových prístupov (12) stranám, aby im pomohli pri koordinovanej a účinnej realizácii ich národne definovaných príspevkov“ pomocou dobrovoľnej spolupráce ako kľúčového nástroja; nabáda zainteresované strany z verejného a zo súkromného sektora a organizácie občianskej spoločnosti, aby sa aktívne zapájali do výskumu, vývoja a vykonávania netrhových prístupov;

34.

víta rozhodnutie COP26 posilniť Marrákešské partnerstvo pre globálne opatrenia v oblasti klímy ako priestor na podnietenie neštátnych subjektov, aby prijali okamžité opatrenia v oblasti klímy; víta rozšírenie kampaní Race to Zero a Race to Resilience ako kľúčových iniciatív na podporu a predstavenie ambicióznych opatrení v oblasti klímy zdola nahor, pričom sa zároveň uľahčuje podávanie správ a hodnotenie záväzkov zainteresovaných strán, ktoré nie sú stranami dohody;

35.

víta Glasgowský pracovný program pre opatrenia na zvýšenie angažovanosti v otázkach klímy (ACE) (13); vyjadruje pripravenosť pokračovať vo vykonávaní opatrení v rámci jeho šiestich prvkov – vzdelávanie, odborná príprava, osveta verejnosti, účasť verejnosti, prístup verejnosti k informáciám a medzinárodná spolupráca; vyzýva zmluvné strany, aby pokračovali v podpore týchto procesov;

36.

konštatuje, že zraniteľné skupiny sú tie, ktoré najviac trpia negatívnymi vplyvmi krízy súvisiacej s klímou; zdôrazňuje, že spravodlivá transformácia musí v plnej miere zohľadňovať sociálne účinky prostredníctvom adresnej podpory a financovania, ako sa požaduje aj v Agende 2030;

37.

zdôrazňuje, že správy IPCC uznávajú, že schopnosti žien prispôsobiť sa zmene klímy a bojovať proti nej sú často obmedzené v dôsledku ich úloh v domácnosti a spoločnosti, inštitucionálnych prekážok a sociálnych noriem; nabáda zmluvné strany, aby pokračovali v presadzovaní rodovej politiky v oblasti klímy prostredníctvom ďalšieho vykonávania pracovného programu z Limy o rodovej rovnosti a akčného plánu pre rovnosť pohlaví a zabezpečením rovnakého zastúpenia žien v rozhodovacích procesoch; je pevne presvedčený, že ženy by sa nemali považovať za zraniteľné príjemkyne, ale za účinné aktérky zmierňujúce zmeny klímy a prispôsobujúce sa jej;

38.

uznáva, že opatrenia v oblasti klímy si vyžadujú príspevok všetkých generácií; zdôrazňuje úlohu mladých ľudí pri podpore sociálneho pokroku a pri vyvolávaní politických zmien a potrebu zmysluplnej a informovanej účasti mladých ľudí na formulovaní politiky v oblasti klímy; je odhodlaný ďalej zapájať mladých volených politikov VR (YEP) do príprav COP27 na základe záverov Konferencie o budúcnosti Európy a cieľov Európskeho roka mládeže;

Posilnenie spolupráce a partnerstva s UNFCCC

39.

nabáda UNFCCC, aby spolupracoval so skupinou LGMA prostredníctvom svojej účasti na technických dialógoch v rámci prvého globálneho hodnotenia (GST); víta rozhodnutie Podporného orgánu pre vedecké a technologické poradenstvo (SBSTA) a Podporného orgánu pre vykonávanie (SBI) navrhnúť GST v duchu inkluzívnych, otvorených a celoročných dialógov Talanoa; vyzýva UNFCCC, aby do správ GST zahrnul, uznal a monitoroval záväzky v rámci Race to Resilience a Race to Zero s cieľom získať merateľný prehľad o pokroku na miestnej a regionálnej úrovni;

40.

víta zahrnutie prioritného zamerania na udržateľné mestá a urbanizáciu do programu COP27 egyptským predsedníctvom; hľadá príležitosti na spoluprácu s predsedníctvom s cieľom ďalej posilniť úlohu miestnych a regionálnych samospráv a je pripravený podporiť rozšírenie regionálnych týždňov UNFCCC pre klímu do Európy ako príležitosť na posilnenie zapojenia nižších orgánov verejnej správy a občianskej spoločnosti do procesu UNFCCC;

41.

zdôrazňuje svoju kľúčovú úlohu ako inštitucionálneho zástupcu európskych miest a regiónov; vyzýva preto sekretariát UNFCCC, aby s ním nadviazal štruktúrovanú spoluprácu s cieľom podporiť spoluprácu medzi týmito dvoma inštitúciami;

42.

víta komuniké zo stretnutia ministrov pre rozvoj G7 (14), v ktorom sa uznáva úloha miest a miestnych samospráv pri presadzovaní spravodlivej klimatickej a energetickej transformácie; poukazuje na otvorenosť podporovať prácu skupiny Urban7 zameranú na posilnenie viacúrovňovej spolupráce ako základnej zásady udržateľných a účinných opatrení v oblasti klímy pred konferenciou COP27;

43.

víta ohlásené zosúladenie medzi prioritami predsedníctiev COP27 a COP26 (zmierňovanie, prispôsobenie, financie a spolupráca) a prepojenie s ohlásenými prioritami zástupcov na vysokej úrovni (holistický prístup, odolnosť, financie, regionalizácia, lokalizácia); teší sa na podporu najefektívnejších synergií a komplementárnosti medzi týmito prioritami na ceste ku konferencii COP27 a na jej zasadnutí;

44.

konštatuje, že sociálne hnutia v mestách a regiónoch zvýšili informovanosť verejnosti o potrebe naliehavých a inkluzívnych opatrení v oblasti klímy; v súlade so závermi SBSTA a SBI o záležitostiach týkajúcich sa globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody nabáda svojich členov, aby organizovali miestne dialógy Talanoa (15) alebo podobné inkluzívne procesy na miestnej a regionálnej úrovni;

45.

sa zaväzuje, že počas dvoch týždňov konferencie COP27 bude pôsobiť ako priame spojenie a poskytovať svojim členom a miestnym a regionálnym samosprávam v Európe prístup k informáciám a pravidelné aktualizácie o pokroku v rokovaniach; víta partnerstvo a podporu iných inštitúcií EÚ pri pravidelnom poskytovaní týchto informácií, čím sa miestne a regionálne samosprávy približujú k medzinárodným rokovaniam.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Uznesenie VR na tému Ekologický dohovor v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami (Ú. v. EÚ C 79, 10.3.2020, s. 1).

(2) Glasgowský klimatický pakt, bod 15.

(3) Edinburské vyhlásenie o globálnom politickom rámci pre biodiverzitu po roku 2020.

(4) Glasgowský klimatický pakt, preambula, bod 9.

(5) Glasgowský klimatický pakt, bod 55.

(6) https://unhabitat.org/sites/default/files/2022/04/hsp-eb-2022-crp2-rev.3.pdf.

(7) Zatiaľ čo Parížska dohoda poskytla rámec pre medzinárodné opatrenia, súbor parížskych pravidiel uviedol túto dohodu do pohybu stanovením nástrojov a procesov, ktoré umožnia jej úplné, spravodlivé a účinné vykonávanie.

(8) Zdroj: 2021 Global Covenant of Mayors (GCoM) Impact Report.

(9) https://www.globalcovenantofmayors.org/our-initiatives/data4cities/common-global-reporting-framework/.

(10) http://mission-innovation.net/missions/urban-transitions-mission/.

(11) 2 milióny libier (2,6 milióna dolárov) a 1 milión EUR (1,1 milióna dolárov).

(12) Parížska dohoda, článok 6 ods. 8 (netrhové prístupy k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy).

(13) Glasgowský pracovný program pre opatrenia na zvýšenie angažovanosti v otázkach klímy.

(14) 220519-G7-Development-Ministers-Meeting-Communique.pdf (bmz.de)

(15) Talanoa dialógy s mestami a regiónmi sa začali v roku 2018 a ich cieľom bolo spojiť orgány miestnej a regionálnej samosprávy a národné ministerstvá zodpovedné za oblasť klímy, životného prostredia a urbanizácie, ako aj hostiteľské organizácie a zainteresované strany v oblasti klímy, aby zhodnotili, skonkretizovali a posilnili vnútroštátne stanovené príspevky.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/36

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Spravodlivá a udržateľná transformácia uhoľných regiónov a regiónov s energeticky náročnou výrobou

(2022/C 498/07)

Hlavná spravodajkyňa:	Sari RAUTIO (FI/EĽS), predsedníčka správnej rady, zdravotná oblasť Häme
Referenčný dokument:	žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ zo 16. júna 2022

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

víta zámer, ktorým je dosiahnuť, aby sa Európska únia stala do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Bude si to vyžadovať digitálnu a zelenú transformáciu v európskych obciach a regiónoch, ktorá zásadne ovplyvní spôsob práce a života ľudí;

konštatuje, že spravodlivá transformácia je v dôsledku vojny, ktorú rozpútalo Rusko vo februári 2022, ešte zložitejšia a naliehavejšia, pretože Európa musí v krátkom čase znížiť svoju závislosť od externých dodávok energie. Zdôrazňuje, že prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť sa musí uskutočniť so zreteľom na potreby najzraniteľnejších občanov, a to vytváraním nových pracovných miest a rovnakých príležitostí vo vidieckych regiónoch a regiónoch závislých od uhlia;

víta 74 plánov, ktoré predložili členské štáty a ktoré vychádzajú z rôznych charakteristík jednotlivých regiónov. Zdôrazňuje, že súčasná meniaca sa situácia vo svete viedla k energetickej kríze, ktorá prinútila niektoré členské štáty k nájdeniu dočasných flexibilných regionálnych opatrení v snahe dosiahnuť ciele programu;

poukazuje na ťažkopádne postupy schvaľovania plánov a zdôrazňuje, že niektoré regióny čelia problémom s včasným plánovaním a realizáciou projektov vzhľadom na skutočnosť, že väčšia časť celkových dostupných finančných prostriedkov pochádzajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bola naplánovaná na roky 2021 – 2023, čo poskytuje málo príležitostí na udržateľné vykonávanie projektov ku koncu programového obdobia. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia zatiaľ posúdila a schválila len zlomok programov, a vyzýva ju, aby zvážila predĺženie lehoty na čerpanie tých zdrojov vyčlenených na Fond na spravodlivú transformáciu, ktoré sú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

vzhľadom na túto skutočnosť zastáva názor, že časový rámec na implementáciu fondu by sa mal prehodnotiť, aby sa zabezpečil úspech fondu;

zdôrazňuje, že Fond na spravodlivú transformáciu by sa mal začleniť do politiky súdržnosti, aby sa v plnej miere mohli využiť synergie a účinky presahovania;

poukazuje na to, že spravodlivá transformácia sa musí zamerať na tie regióny, v ktorých sú zmeny intenzívnejšie a rizikovejšie, keďže členské štáty a regióny majú veľmi odlišné východiskové pozície. Konštatuje, že úspech fondu závisí od najväčších prijímajúcich krajín – Poľska a Nemecka –, na ktoré s 33 % pripadá približne jedna tretina celkových prostriedkov fondu. Významnými príjemcami prostriedkov z fondu sú aj Rumunsko, Česko a Bulharsko. Na uvedených päť členských štátov pripadá dovedna takmer 60 % zdrojov fondu. Úspech celého programu bude závisieť od včasného vykonania plánov týchto členských štátov (plány spravodlivej transformácie územia);

zdôrazňuje, že v súvislosti s FST je dôležité zohľadniť súčasnú rozsiahlu energetickú krízu. Tá predstavuje – aspoň z krátkodobého hľadiska – tiež vážnu hrozbu pre spravodlivú a zelenú transformáciu. Najmä energetika, energeticky náročné odvetvia, remeselná výroba a malé a stredné podniky čelia obrovským cenovým tlakom, ktoré vytvárajú dodatočný tlak na zelenú transformáciu. Výbor zdôrazňuje, že uhlíková neutralita, o dosiahnutie ktorej sa snaží priemysel, závisí aj od dostupnosti ekologickej elektrickej energie na výrobu vodíka a alternatívnych zdrojov energie ako náhrady za zemný plyn. Víta skutočnosť, že Fond na spravodlivú transformáciu môže zohrávať úlohu pri dosahovaní tohto cieľa;

poukazuje na to, že rozsah Fondu na spravodlivú transformáciu je menší než v prípade tradičných štrukturálnych fondov, niektoré ciele sa však prekrývajú. Vyzýva regióny, aby využívali synergie medzi programami politiky súdržnosti;

10.

požaduje, aby mal FST silnejšiu sociálnu zložku, ktorá by bola miestne orientovaným nástrojom a zahŕňala by intenzívne zapojenie sociálnych partnerov. Zasadzuje sa za zachovanie miestne orientovaného prístupu zdola nahor ako hlavného prvku fondu, keďže každý región predstavuje jedinečný sociálno-ekonomický ekosystém;

11.

konštatuje, že Fond na spravodlivú transformáciu má pevné základy a dobré ciele a zohráva dôležitú úlohu pre regióny, ale aj pre transformujúce sa odvetvia. Je preto potrebné, aby bol tento mechanizmus čo najpružnejší, pokiaľ ide o oprávnené operácie, aby sa dosiahla hospodárska diverzifikácia území. Pripomína, že prijaté nariadenie podporuje veľké podniky a podniky spadajúce do ETS, ktoré sú ako potenciálni príjemcovia zahrnuté do nariadenia o FST, čo predstavuje odlišný prvok vo vzťahu k štrukturálnym fondom. Zdôrazňuje, že budúci Fond na spravodlivú transformáciu by mal byť plne začlenený do nariadenia o spoločných ustanoveniach pri rešpektovaní zásady partnerstva a jeho rozpočet by mal dopĺňať súčasné financovanie politiky súdržnosti;

12.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rôzne regionálne procesy prechodu na uhlíkovú neutralitu by takéto zmeny fondu mali zahŕňať metodiku regionálneho prideľovania zdrojov v súlade s veľkým rozsahom pôsobnosti a kritériami geografického prideľovania jeho zdrojov, ktoré sú lepšie prispôsobené územnej rozmanitosti EÚ;

13.

požaduje jasný záväzok vytvoriť FST 2.0, ktorý bude zahŕňať väčšie spektrum regiónov čeliacich výzvam zelenej transformácie priemyslu a remeselných výrobných podnikov, a vyzýva na rozsiahlu diskusiu o rozsahu a veľkosti nástroja v súvislosti s prípravou budúceho viacročného finančného rámca;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že kombinovanie rozpočtových zdrojov EÚ z viacročného finančného rámca s príjmami z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (od roku 2021 do roku 2023) spôsobilo regiónom značné ťažkosti, pokiaľ ide o plánovanie i vykonávanie projektov, pretože väčšia časť celkových dostupných finančných prostriedkov pochádzajúcich z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bola naplánovaná na roky 2021 – 2023, čo poskytlo málo príležitostí na udržateľné vykonávanie projektov ku koncu programového obdobia;

15.

považuje za dôležité aktívne zapojiť všetky regióny EÚ do dosahovania cieľov v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 tak, aby sa na nikoho nezabudlo. Vyzýva súkromný sektor na aktualizáciu svojich plánov, aby sa zohľadnili energetické potreby a dlhodobý udržateľný rozvoj;

16.

sa domnieva, že okrem klimaticky prijateľnej výroby energie je v dôsledku súčasnej energetickej krízy a neistej celosvetovej politickej situácie čoraz závažnejšia aj otázka energetickej bezpečnosti. Tento aspekt sa týka najmä energeticky náročných priemyselných odvetví, ale v konečnom dôsledku ovplyvňuje aj spotrebu energie v domácnostiach;

17.

navrhuje, aby EÚ podporovala najmä regióny, ktoré sú najviac závislé od fosílnych palív v snahe zabrániť v súvislosti s budúcimi investíciami ešte väčším rozdielom. Zdôrazňuje, že dostupné finančné prostriedky EÚ pre regióny musia byť zamerané na čo najlepšie dosiahnutie ich cieľov;

18.

pripomína, že treba venovať osobitnú pozornosť špecifickým podmienkam ostrovov a najvzdialenejších regiónov, ktoré čelia vážnym sociálno-ekonomickým výzvam, a to najmä izolovaným regiónom a regiónom výrazne závislým od fosílnych palív;

19.

v tejto súvislosti poukazuje na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov, ktoré sú vzhľadom na svoju malú rozlohu, odľahlosť a izolovanosť výrazne závislé od fosílnych palív a nemajú možnosť sa pripojiť ku kontinentálnej sieti. Tieto regióny nespadajú pod rozsah pôsobnosti nariadenia o FST;

20.

si je vedomý toho, že FST sám osebe nevyrieši núdzový stav v oblasti klímy, môže však pri tom zohrávať dôležitú úlohu. Zdôrazňuje, že by sa mal využívať čo najefektívnejšie a v dostatočnom rozsahu na investovanie v rôznych regiónoch EÚ, aby sa dosiahla jeho plná účinnosť. Poukazuje na to, že pre subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej a regionálnej úrovni a pre odborníkov, ktorí pripravujú napríklad programovanie FST, je ťažké zaistiť prepojenie s veľkými investíciami ústrednej štátnej správy alebo s nimi nadviazať spoluprácu;

21.

konštatuje, že výroba a dodávky energie pre zákazníkov (priemysel a spotrebiteľov) sú často v rukách veľkých alebo dokonca nadnárodných spoločností, čo sťažuje spoluprácu z hľadiska regionálnych a miestnych samospráv;

22.

poukazuje na to, že napriek súčasnému intenzívnemu vývoju výrobkov a testovaniu nových technológií je zelená transformácia v energetike postupná a zásadné výsledky prinesie až v 30. rokoch 21. storočia;

23.

okrem toho poukazuje na skutočnosť, že Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine, ktorá bude zrejme trvať dlhšie, zvýšila význam zaistenia dodávok energie v celej Európe. Význam bezpečnosti dodávok sa musí v nadchádzajúcich rokoch zohľadňovať vo všetkých opatreniach energetickej politiky, aby sa dosiahol dlhodobý cieľ čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energie stanovený v Európskej zelenej dohode, ktorý je ako taký vítaný;

24.

zdôrazňuje, že ciele FST slúžia aj cieľom plánu REPowerEU, ktorý bol vypracovaný neskôr. Ciele REPowerEU by sa mali zohľadniť aj pri vykonávaní FST v členských štátoch a regiónoch;

25.

v záujme dosiahnutia čo najlepšej spravodlivej transformácie považuje za potrebné, aby sa existujúce finančné nástroje a postupy EÚ ďalej rozvíjali a prispôsobovali rôznym situáciám v snahe nájsť synergie medzi jednotlivými programami;

26.

poukazuje na to, že programy politiky súdržnosti sú neustále hodnotené. Vyzýva regionálne a miestne samosprávy, aby zabezpečili, že aj tieto programy prispejú k dosiahnutiu spravodlivej transformácie;

27.

trvá na tom, že sú potrebné jasné usmernenia týkajúce sa možných synergií medzi ESF+ a EŠIF a žiada Európsku komisiu, aby príslušným regiónom poskytla dodatočnú odbornú pomoc v snahe dosiahnuť ciele Fondu na spravodlivú transformáciu;

28.

pokiaľ ide o nástroje politiky súdržnosti, na znižovanie regionálnych rozdielov sú vhodné EFRR a ESF, pričom treba využiť synergie na dosiahnutie najlepších výsledkov s využitím zdrojov FST;

29.

konštatuje, že cieľom politiky súdržnosti EÚ je dosiahnuť lepšiu hospodársku, sociálnu a územnú rovnováhu v Európe. Politika súdržnosti musí položiť základy dlhodobého územného rozvoja, pomôcť prekonať náhle krízy a podporiť obnovu hospodárstva. Zdôrazňuje, že pri budovaní odolnosti voči krízam sú mimoriadne dôležité opatrenia prijaté na miestnej a regionálnej úrovni. Rovnako pripomína, že dlhodobé ciele politiky súdržnosti by sa nemali odkladať bokom argumentujúc krízou;

30.

poukazuje na to, že plánovanie FST by sa malo urýchliť s cieľom včas mobilizovať finančné prostriedky. Finančné prostriedky pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti boli sprístupnené do jedného roka. Európska komisia a členské štáty pracujú na FST už takmer tri roky. Ak sa program FST nespustí v roku 2022, existuje riziko, že celková ročná alokácia vo výške 25 % sprístupnených finančných prostriedkov sa stratí;

31.

zdôrazňuje, že Európska komisia by mala včas predložiť potrebné návrhy týkajúce sa kontinuity programovania FST v súlade s dlhodobejšími cieľmi v oblasti klímy. Vyzýva spoluzákonodarcu, aby do budúceho programu FST riadne zapojil regióny, a požaduje participatívnejšie prvky pri vykonávaní plánov spravodlivej transformácie územia, aby sa zabránilo centrálne riadeným rozhodnutiam bez zohľadnenia skutočných potrieb regiónov;

32.

na záver konštatuje, že je nevyhnutné začleniť ciele v oblasti udržateľného rozvoja do vykonávania všetkých nástrojov. Hľadanie najvhodnejších a najúčinnejších prostriedkov na regionálnej úrovni môže byť úspešné len vtedy, ak budú regióny a mestá zapojené do všetkých fáz plánovania a vykonávania.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/39

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Digitálna súdržnosť

(2022/C 498/08)

Spravodajca:

Gaetano Armao (IT/EĽS), podpredseda a člen regionálnej rady regiónu Sicília

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Úvod

na úvod pripomína, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť je jedným z hlavných cieľov stanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (článok 174), ktorým sa má konkrétne dosiahnuť harmonický a vyvážený rozvoj v celej Európskej únii (EÚ) a jej regiónoch;

zdôrazňuje, že koncepcia „digitálnej súdržnosti“ apeluje na uznanie dôležitej úlohy, ktorú technológia zohráva v našom živote, a vyžaduje si zohľadnenie cieľov súdržnosti v digitálnych právach, zásadách a politikách Únie, ako aj príslušnú revíziu článku 175 ZFEÚ;

pripomína, že vo svojej správe Výročný regionálny a miestny barometer EÚ 2021 zdôraznil význam koncepcie digitálnej súdržnosti ako kľúčového faktora pri vytváraní inkluzívnych spoločností v EÚ: „digitálna súdržnosť“ je dôležitým doplňujúcim rozmerom tradičnej koncepcie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vymedzenej v Zmluve o EÚ (1); Digitalizácia môže pomôcť zmenšovať sociálne a územné rozdiely tým, že zahŕňa aj občanov, ktorí by inak boli vylúčení z poskytovania určitých služieb alebo by sa im neposkytovali na adekvátnej úrovni;

pripomína, že podľa nedávnej prognostickej štúdie Európskeho výboru regiónov (2) koncepcia digitálnej súdržnosti (3) a vstupy potrebné na jej dosiahnutie v praxi znamenajú, že každý občan v Európe musí mať dôstojný prístup k internetu a digitálnym službám a že sa posilní zvrchovanosť a odolnosť digitálnej infraštruktúry EÚ;

zdôrazňuje, že EÚ musí pracovať na tom, aby digitálna transformácia bola čo najprístupnejšia pre všetkých občanov EÚ, a venovať osobitnú pozornosť tomu, aby menej rozvinutým regiónom, ako aj regiónom s trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením, ako sú súostrovia, najvzdialenejšie regióny, ostrovy, cezhraničné a horské regióny, pomohla urýchliť ich digitálnu transformáciu vzhľadom na jedinečné výzvy, ktorým čelia, a zároveň maximalizovať ich aktíva a význam partnerskej spolupráce;

uznáva, že hoci technológia je kľúčovým nástrojom, ktorý nám pomáha prispôsobiť sa náročným situáciám ovplyvňujúcim všetky sféry spoločnosti, vzhľadom na významnú úlohu digitálnych technológií, pokiaľ ide o reakciu na pandémiu COVID-19 a zvyšovanie odolnosti voči nej, sa odhalili nedostatky v digitálnej infraštruktúre a gramotnosti a ešte viac prehĺbila digitálnu priepasť v EÚ;

Výzvy, na ktoré sa treba zamerať

pripomína, že „digitálna priepasť“ je pojem, ktorý odkazuje na rôzne úrovne prístupu a využívania informačných a komunikačných technológií a konkrétnejšie na rozdiely v prístupe k digitálnym službám založeným na internete a v ich využívaní (4); zdôrazňuje, že vysokorýchlostné pripojenie pre všetkých v Európskej únii od miest až po vidiecke a vzdialené oblasti musí byť službou všeobecného záujmu, a preto sa k tomu musí náležite pristupovať;

zdôrazňuje, že digitálne formy komunikácie tiež prinášajú nové výzvy, pokiaľ ide o demokratické procesy. Pre mnohých ľudí sú najdôležitejším zdrojom správ sociálne médiá, ktorých prevádzkovatelia len zriedka overujú fakty. Digitálne diskusie na sociálnych médiách môžu spôsobiť spoločenskú polarizáciu a fragmentáciu. Možnosti ovplyvňovania najmä používaním algoritmov, ktorými sa usmerňuje správanie používateľov, sú veľmi veľké;

zdôrazňuje, že digitálna súdržnosť musí riešiť príčiny prehlbujúcej sa digitálnej priepasti v Únii a výzvy, ktorým čelia regióny, ktoré sa síce snažia preklenúť digitálnu priepasť, ale napriek tomu stále zaostávajú, hoci prehlbovanie digitálnej priepasti nie je oficiálne uznané za hrozbu pre súdržnosť EÚ;

10.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny, ostrovy, cezhraničné a horské regióny a regióny, ktoré čelia demografickým výzvam (5), majú špecifické zemepisné, hospodárske, demografické a sociálne charakteristiky, z ktorých pramenia osobité výzvy. Patrí medzi ne obmedzená veľkosť (pokiaľ ide o rozlohu, hustotu obyvateľstva, hospodárstvo), obmedzený miestny trh a ťažkosti pri dosahovaní úspor z rozsahu, vysoké náklady na dopravu, nedostatočne rozvinuté medziodvetvové vzťahy, nedostatky v podnikateľských zručnostiach, infraštruktúre a poskytovaní služieb podnikom (v porovnaní s pevninou) a obmedzené sociálne služby a služby odbornej prípravy pre občanov. Navyše súostrovia s dvojitým alebo trojitým ostrovným charakterom musia zvládnuť inú úroveň prekážok, ako sa to uvádza v nedávnom dokumente Európskeho parlamentu s názvom „Správa o ostrovoch EÚ a politike súdržnosti: súčasná situácia a budúce výzvy“ (6);

11.

je znepokojený, že existujúce rozdiely v digitálnej oblasti sa nezmenšujú, ale v skutočnosti sa zväčšujú v spojitosti s týmito kľúčovými zložkami digitálnej transformácie v EÚ (7):

—

na miestnej a regionálnej úrovni nie sú dostupné údaje o úrovni základných digitálnych zručností. Namiesto toho sa použil náhradný ukazovateľ, ktorý poukazuje na schopnosť jednotlivcov denne používať internet. Zatiaľ čo v niektorých západných členských štátoch EÚ sa digitálna priepasť medzi mestami a vidiekom z hľadiska digitálnych zručností zmenšuje (Nemecko, Švédsko, Holandsko, Belgicko), vo všetkých ostatných členských štátoch je stále výrazná;

—	v oblasti pripojiteľnosti a digitálnej infraštruktúry vidiecke oblasti stále zaostávajú, pokiaľ ide o pokrytie prístupovou sieťou novej generácie a celkové pokrytie domácností vysokokapacitnými sieťami;

—	digitálna transformácia podnikov sa meria počtom „jednorožcov“ (startupov s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 1 miliardu USD) nachádzajúcich sa v EÚ, pričom sa ukazuje, že sú vo veľkej miere sústredené v kontinentálnej časti Európy a v regiónoch hlavných miest;

—	pokiaľ ide o digitalizáciu verejných služieb, rozdiel medzi jednotlivcami žijúcimi v mestách a mestských oblastiach sa od roku 2019 do roku 2020 zväčšil;

—

nemožno zabúdať na osobitosť najvzdialenejších regiónov, ktorých jedinečná a zložitá situácia, ako je uznaná v článku 349 ZFEÚ, si vyžaduje, aby sa európske politiky prispôsobili ich špecifikám, a to nielen v záujme dodržiavania zásady hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ale aj digitálnej súdržnosti;

12.

konštatuje, že opatrenia, ktoré sa majú prijať na preklenutie digitálnej priepasti, zasahujú do viacerých oblastí politiky, čím sa digitálna súdržnosť stáva horizontálnym úsilím. Preto víta, že na Konferencii o budúcnosti Európy bola digitálna súdržnosť uznaná za komplementárnu k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (8). Domnieva sa, že digitálna súdržnosť je súčasťou hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a že sa k nej musí pristupovať ako k službe verejného záujmu;

13.

zdôrazňuje, že digitálna priepasť ovplyvňuje služby poskytované na miestnej úrovni v týchto oblastiach:

—	Zdravotná starostlivosť: chýbajúci prístup k službám elektronického zdravotníctva; znížená informovanosť a väčšie vystavenie ochoreniu COVID-19 a akejkoľvek budúcej pandémii v prípade osôb bez internetového pripojenia.

—	Vzdelávanie: nerovnaký prístup k vzdelávacím zdrojom; stagnácia vo vzdelávacom procese; študenti majú problém s technologickou podporou od svojho rodinného zázemia.

—

Ostatné kľúčové služby: zvýšenie finančného vylúčenia v dôsledku trendu smerom k bezhotovostnej spoločnosti; obyvateľstvo bez pripojenia má obmedzený prístup k štátnym príspevkom, ak sú dostupné výlučne prostredníctvom digitálnych služieb. Sociálno-ekonomické podmienky: prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi tými, ktorí mohli pracovať na diaľku pomocou digitálnych prostriedkov, a tými, ktorí nemohli pracovať.

—	Nárast sociálneho vylúčenia: digitálna priepasť by mohla ľuďom brániť zúčastňovať sa na sociálnych iniciatívach, ktoré sa uskutočňujú online, a uplatňovať si svoje demokratické práva.

14.

pri navrhovaní digitálnych služieb by orgány verejnej správy a iné organizácie, ktoré poskytujú digitálne služby, mali zohľadňovať prístup pre osoby s akýmkoľvek zmyslovým postihnutím alebo s nedostatočnými digitálnymi zručnosťami a zabezpečiť, aby tieto služby boli prístupné z pripojení s obmedzeniami prístupovej infraštruktúry;

15.

považuje za poľutovaniahodné, že začlenenie zásady digitálnej súdržnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa na žiadny región ani osobu nezabudlo, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a prístupnosť, nebolo formálne súčasťou návrhu Európskej komisie s názvom „Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí“ (9);

16.

víta cielené opatrenia, ako je nedávna zmena všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, zmena ustanovení o poskytovaní štátnej pomoci na pevné širokopásmové siete a prebiehajúca revízia usmernení pre širokopásmové siete. VR však žiada, aby sa lepšie objasnilo uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na digitálnu infraštruktúru a ich ďalšie zjednodušenie (10);

17.

poukazuje nato, že viac úspor CO2 možno dosiahnuť cieleným využívaním digitálnych riešení. Dôležitou výzvou je však rastúca spotreba energie dátových centier, koncových zariadení a prenosových sústav. Digitalizácia bez sociálno-environmentálneho rámca by znamenala nedbanlivosť. Treba sledovať samotnú digitalizáciu, aby sa obmedzila spotreba zdrojov a zabránilo sa spätným účinkom v prípadoch, keď zvýšenie efektívnosti vedie k zvýšenej spotrebe;

Dosahovanie digitálnej súdržnosti

18.

konštatuje, že digitálne zručnosti a digitálna infraštruktúra sú kľúčom k rozvoju všetkých ostatných rozmerov Digitálneho kompasu, a preto odporúča, aby Európska komisia podnikla potrebné kroky a zaviazala sa zabezpečiť cielenú dlhodobú stratégiu, zdroje a koordinačné mechanizmy, pričom by mala využiť rozsiahle projekty založené na spolupráci členských štátov v snahe zaistiť, aby každý občan disponoval aktuálnymi digitálnymi zručnosťami a infraštruktúrou;

19.

odporúča, aby sa náležité digitálne zručnosti stali súčasťou všetkých opatrení v rámci celoživotného vzdelávania s cieľom umožniť všetkým európskym občanom využívať všeobecné právo na prístup k internetu. Vzdelávanie by sa pritom nemalo chápať len v zmysle odbornej prípravy ako takej, ale malo by občanom umožniť aktívnu účasť a uvedomelé získavanie informácií;

20.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť digitálnym zručnostiam najzraniteľnejších skupín, ako sú starší ľudia, a zabezpečiť, aby mali aspoň základné zručnosti. Taktiež treba podporovať mladých ľudí v menej rozvinutých regiónoch, ktorých vzdelávacie výsledky boli najviac ovplyvnené krízou z dôvodu digitálnych rozdielov a nedostatočného prístupu k primeranému online vzdelávaniu vo viacerých regiónoch. Európske politiky by mali klásť väčší dôraz na regionálne rozdiely, najmä v prípade menej rozvinutých regiónov, pokiaľ ide o prideľovanie rozpočtových prostriedkov na vzdelávanie s cieľom reagovať na núdzovú situáciu v oblasti vzdelávania, ako to bolo v posledných rokoch. Obsah digitálneho vzdelávania by mal tiež zahŕňať možnosti pre deti národnostných menšín, aby sa tak zabezpečila rovnosť pre všetky sociálne skupiny;

21.

zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou digitálnej gramotnosti všetkých skupín obyvateľstva je aj dostatočná mediálna gramotnosť na posúdenie spoľahlivosti informácií, najmä z oblasti zdravia, financií a súčasného diania. Platí to najmä z dôvodu pribúdania takých javov, ako sú falošné správy a nenávistné prejavy;

22.

v nadväznosti na nedávno vydané Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí navrhuje, aby Európska komisia zaviedla komplexný rámec, právne akty a nástroje na presadzovanie európskych digitálnych práv a podporu užšej spolupráce s európskymi občanmi s cieľom zabezpečiť, aby boli digitálne zásady všeobecne akceptované a aby zodpovedali spoločenským potrebám. Naozaj by sa mala zvážiť revízia Charty základných práv EÚ z roku 2000, pričom by sa mali zohľadniť novo vyhlásené digitálne práva;

23.

víta odporúčanie, ku ktorému sa dospelo na Konferencii o budúcnosti Európy, pokiaľ ide o uznanie rovnakého prístupu k internetu za základné právo každého európskeho občana. V tejto súvislosti má kľúčový význam spoľahlivý prístup k internetu a digitálnym službám prostredníctvom autonómnej a odolnej digitálnej infraštruktúry EÚ. Mali by sa prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí spravodlivá a otvorená hospodárska súťaž a zabráni monopolom a všeobecnému zneužívaniu trhovej sily, odkázanosti na určitého dodávateľa, koncentrácii údajov a závislosti od tretích krajín v súvislosti s infraštruktúrou a službami;

24.

v súlade s odporúčaním predloženým v osobitných odporúčaniach Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie pre národné regulačné orgány (11) navrhuje, aby sa podporovalo spoločné využívanie infraštruktúry (medzi telekomunikačnými operátormi a inými poskytovateľmi služieb, ako sú elektroenergetické spoločnosti, železnice atď.) s cieľom znížiť náklady na zavádzanie širokopásmových sietí a posilniť odľahlé oblasti;

25.

poukazuje na to, že mnohé regióny majú dobré skúsenosti s verejno-súkromnými partnerstvami v oblasti rozvoja digitálnej infraštruktúry a zmenšovania digitálnej priepasti, a zdôrazňuje úlohu regionálnych digitálnych centier pri zavádzaní digitalizácie;

26.

dôrazne prízvukuje, že Európska komisia a členské štáty by mali využiť príležitosti, ktoré ponúka decentralizovaná práca, a podporovať život vo vidieckych oblastiach, na ostrovoch, v horských regiónoch a v oblastiach s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a rozptýleným obyvateľstvom a vyzdvihovať výhody života v týchto oblastiach, čo by mohlo viesť k environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľnejšiemu a cenovo dostupnejšiemu životu, ak sa okrem iných základných požiadaviek zaručí digitálna súdržnosť, čo znamená úplnú dostupnosť kľúčových digitálnych služieb;

27.

poukazuje na prínos výmeny príkladov najlepších postupov z rôznych európskych regiónov v súvislosti s politikami, ktoré umožňujú udržateľné možnosti decentralizovanej práce, na zabezpečenie toho, aby takáto práca bola trvalým prvkom pracovného prostredia, ktorý umožní zaistiť čo najväčší hospodársky, sociálny a environmentálny prínos;

28.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych škôl, univerzít, výskumných centier a miestnych a regionálnych ekosystémov pri zapájaní sa do centier digitálnych inovácií, či dokonca pri ich vedení, keďže tieto centrá často nie sú koordinované regionálnymi politikami, a preto sa často plytvá rozsiahlym know-how a vedomostným potenciálom. V tejto súvislosti sa musia zaviesť opatrenia na zabránenie úniku mozgov a decentralizovaná práca za spravodlivých podmienok môže byť súčasťou riešenia, najmä v znevýhodnených oblastiach;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac na podporu MSP pri digitalizácii. Zaostávajú za väčšími podnikmi s väčšími zdrojmi a je potrebné vytvoriť nový súbor zručností. Musí sa výrazne znížiť administratívna záťaž MSP, a najmä mikropodnikov, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom EÚ (nielen v súvislosti s digitálnymi technológiami). Administratívne požiadavky musia byť primerané veľkosti podniku a zároveň musia zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s vlastníkmi MSP, keď dostávajú finančné prostriedky EÚ (12). Európska komisia by mala vykonať test vplyvu súčasných postupov na MSP a predložiť návrhy na zníženie administratívnej záťaže, najmä pre mikropodniky (napr. výnimky z auditu);

30.

prideľovanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálne iniciatívy a najmä MSP by sa malo dôkladne monitorovať a malo by sa posúdiť, či je výška finančných prostriedkov pridelených MSP primeraná príspevku MSP k národnému (a regionálnemu) HDP;

Elektronická verejná správa, digitálna odolnosť

31.

súhlasí s tým, aby Európska komisia lepšou koordináciou a výmenou osvedčených postupov s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami podporovala cielenejšiu osvetovú kampaň zameranú na občanov o existujúcich platformách elektronickej účasti na úrovni EÚ a národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32.

navrhuje, aby členské štáty vyčlenili osobitné zdroje na zavádzanie verejno-súkromných partnerstiev, osvetové kampane a odbornú prípravu s cieľom pripraviť občanov, najmä mladšie generácie, podniky a verejný sektor na boj proti počítačovej kriminalite ako horizontálnemu problému digitálnej transformácie. Programy pokrízovej podpory by mali zahŕňať aj investície týkajúce sa digitálneho vzdelávania, širokopásmového pripojenia, získavania potrebného vybavenia, ako aj odbornej prípravy učiteľov na takéto situácie. Rovnako by sa malo riadne prehodnotiť riadenie obsahu v rámci digitálneho vzdelávania, pričom by sa zohľadnili výzvy a problémy, ktoré by mohli vyplynúť z používania digitálneho online obsahu;

33.

navrhuje, aby sa Európska komisia a členské štáty zaoberali nadnárodnými regulačnými prekážkami a prekážkami interoperability, ktoré bránia úplnému zavedeniu digitálneho jednotného trhu a rozvoju podnikania a technológií v Európe. Miestne a regionálne samosprávy by okrem toho mali pomôcť vypracovať spoločný model, napríklad prostredníctvom platformy pre širokopásmové pripojenie;

34.

odporúča, aby interoperabilita regionálnych a miestnych verejných informačných systémov s informačnými systémami na celoštátnej úrovni bola východiskom každej digitálnej iniciatívy, najmä ak už existujú normy EÚ v oblasti IKT alebo spoločné technické špecifikácie EÚ. Interoperabilita by mala byť vždy spojená s technologickou neutralitou riešení a služieb, aby sa zabránilo odkázanosti na určitého dodávateľa. Okrem toho by sa mal vykonať test vplyvu na MSP v prípade každej digitálnej verejnej služby, ktorá je na ne zameraná. Zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv by mali byť členmi príslušných výborov na národnej úrovni a mali by mať poradnú úlohu v kľúčových iniciatívach v oblasti interoperability;

35.

zdôrazňuje význam dostupnosti softvéru s otvoreným zdrojovým kódom. Okrem toho by sa otvorený prístup k údajom verejnej správy pre všetky súbory údajov s vysokou hodnotou, ktoré sú identifikované v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (13) o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora, mal takisto považovať za digitálne právo občanov EÚ na posilnenie ich postavenia. Mala by sa podporovať aj občianska veda a v tejto súvislosti by sa kľúčové komunity mali zmapovať na úrovni EÚ a zodpovedajúcim spôsobom využiť, okrem iného no nie výlučne aj na zhromažďovanie „miestnych“ údajov na monitorovanie digitálnej súdržnosti a odporúčaní o tom, ako to dosiahnuť;

36.

v súlade so svojím nedávnym stanoviskom k zákonu o umelej inteligencii trvá na tom, aby Európska komisia rozšírila posúdenie vplyvu týkajúce sa vplyvu technológií umelej inteligencie na občanov, najmä na zraniteľné skupiny, a to povinným zapojením miestnych a regionálnych samospráv a/alebo ich zástupcov do konzultácií a vymedzením prísnejších požiadaviek na transparentnosť a informácie pre vysokorizikové technológie umelej inteligencie (14);

Monitorovanie a meranie digitálnej priepasti

37.

zdôrazňuje, že Európska komisia spolu s členskými štátmi, Eurostatom, národnými štatistickými úradmi a JRC podporujú postupné, ale nepretržité zvyšovanie geografického členenia existujúcich údajov a rozširujú rozsah informácií tak, aby riadne zahŕňali aspekty digitálneho hospodárstva a digitálnej spoločnosti. Európsky výbor regiónov by mal byť zapojený ako kľúčový aktér do sprostredkúvania potrieb miestnych a regionálnych samospráv, pokiaľ ide o údaje a informácie a vhodné nástroje na meranie digitálnej vyspelosti;

38.

navrhuje vytvoriť spoľahlivý a komplexný systém miestnych digitálnych ukazovateľov na meranie digitálnej vyspelosti, ktorý by slúžil ako podklad pre rozhodovanie, a to aj ako kritériá na určenie zdrojov pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v zmysle platného všeobecného nariadenia;

39.

navrhuje, aby Európska komisia a Európsky výbor regiónov spolupracovali na vypracovaní Digitálneho kompasu, ktorý bude konkrétne zohľadňovať územný rozmer. To umožní prejsť od posudzovania pokroku v oblasti digitalizácie a digitálnej transformácie v Európe k zlepšovaniu digitálnej súdržnosti na celom území.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Výročný regionálny a miestny barometer EÚ, kapitola IV – Digitálna transformácia na miestnej a regionálnej úrovni, s. 63.

(2) Susanna Fontana, Fabio Bisogni (Fondazione FORMIT), Simona Cavallini, Rossella Soldi (Progress Consulting S.r.l.), Territorial foresight study in addressing the digital divide and promoting digital cohesion, 16. mája 2022 (predbežná verzia).

(3) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Digitálna Európa pre všetkých: ponúkať inteligentné a inkluzívne riešenia v praxi (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 83).

(4) OECD (2021), Bridging connectivity divides, OECD Digital Economy Papers, No 315, OECD Publishing, Paríž. Dostupné online: https://doi.org/10.1787/e38f5db7-en

(5) Na 362 ostrovoch s viac ako 50 obyvateľmi v 15 európskych krajinách žije celkovo 17,7 milióna ľudí. V týchto regiónoch je HDP na obyvateľa nižší ako 80 % priemeru EÚ a značná časť z nich stále patrí do kategórie nedostatočne rozvinutých regiónov (zdroj: https://www.regione.sicilia.it/la-regione-informa/estimation-insularity-cost-sicily).

(6) A9-0144/2022-159, https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2022-0144_SK.html

(7) Zdroj: Výročný regionálny a miestny barometer EÚ 2021, kapitola IV – Digitálna transformácia na miestnej a regionálnej úrovni, s. 69.

(8) Konferencia o budúcnosti Európy, Správa o konečnom výsledku, máj 2022, 12. návrh: Posilniť konkurencieschopnosť EÚ a ďalej prehĺbiť jednotný trh, opatrenie 14, s. 56.

(9) Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí, 26. januára 2022.

(10) Pozri správu RegHuB 21st Century Rules for 21st Century Infrastructure – Overcoming obstacles to transport, digital, and green infrastructure deployment dostupnú na adrese https://cor.europa.eu/en/engage/Documents/RegHub/RegHub%20report%20on%2021 %20century%20rules.pdf.

(11) iClaves – Esade, Study on post Covid measures to close the digital divide, záverečná správa, október 2021.

(12) Vykazovanie priamych osobných nákladov vlastníkov MSP, ktorí nepoberajú mzdu, a iných fyzických osôb, ktoré nedostávajú mzdu, je založené na jednotkových nákladoch, ktoré zodpovedajú mzde výskumných pracovníkov (https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/docs/2021-2027/common/guidance/unit-cost-decision-sme-owners-natural-persons_en.pdf).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 5).

(14) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky prístup k umelej inteligencii – akt o umelej inteligencii (Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2022, s. 60).

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/45

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

(2022/C 498/09)

Spravodajkyňa:

Nathalie SARRABEZOLLES (FR/SES), členka rady departementu Finistère

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ôsmej správe o súdržnosti: Súdržnosť v Európe do roku 2050

COM(2022) 34 final

SWD(2022) 24 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

víta uverejnenie 8. správy o súdržnosti, v ktorej sa uvádzajú jednak hlavné vývojové trendy, jednak územné rozdiely, ktoré európske regióny zaznamenali za posledné desaťročie, a ktorá kladie základy pre diskusiu o budúcnosti súdržnosti po roku 2027;

súhlasí s analýzou Európskej komisie, pokiaľ ide o jedinečný historický kontext, v ktorom sa nachádza Európska únia: pandémia COVID-19 a to, čo sa v správe označuje za hlavné nové trendy, o. i. zmena klímy a digitálna hyperkonektivita, sú novými zdrojmi nerovností medzi územiami a vytvárajú „geografiu nespokojnosti“ v Európe;

konštatuje, že pomalé oživenie procesu konvergencie v posledných rokoch skrýva veľmi odlišné trendy: viaceré menej rozvinuté regióny a prechodné regióny v južnej a severozápadnej Európe vykazujú nízky alebo negatívny rast. Zároveň sú pre regionálny rast na východe naďalej typické výrazné rozdiely medzi regiónmi hlavných miest a ostatnými regiónmi;

zdôrazňuje vplyv brexitu na európske hospodárstvo, najmä na medziregionálnu spoluprácu, ekosystémy výskumu a odbornej prípravy a demografiu v mnohých európskych regiónoch;

konštatuje, že vojna na Ukrajine ešte viac vyzdvihla potrebu súdržnosti na európskych hraniciach;

vyzýva Komisiu, aby už odteraz začala otvorenú a strategickú diskusiu o úlohe politiky súdržnosti po roku 2027 v kontexte európskych politík;

Politika súdržnosti ako politika dlhodobého rozvoja

sa domnieva, že regionálne rozdiely zistené v správe o súdržnosti plne posilňujú legitímnosť politiky súdržnosti, ako je vymedzená v zmluvách, t. j. ako znižovanie rozdielov v bohatstve a rozvoji medzi regiónmi Európskej únie;

víta preto analýzu vplyvu politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 na investície na celom území Európskej únie uvedenú v správe o súdržnosti;

konštatuje, že politika súdržnosti často zohrávala kľúčovú úlohu pri udržiavaní dostatočnej úrovne verejných investícií pri poklese vnútroštátnych investícií;

10.

pripomína, že pozitívny vplyv investícií podporovaných politikou súdržnosti sa preukázal z dlhodobého hľadiska, ako sa zdôrazňuje v kapitole 9 správy o súdržnosti;

11.

pripomína tiež, že programovacie opatrenia špecifické pre politiku súdržnosti umožňujú financovanie niektorých projektov do troch rokov po skončení programového obdobia, čo znemožňuje ich porovnanie s inými európskymi programami v rámci priameho riadenia;

12.

zdôrazňuje účinnosť politiky súdržnosti pri riešení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, najmä prostredníctvom opatrení flexibility zavedených od apríla 2020 [dva balíky Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII)];

13.

sa však domnieva, že je nevyhnutné zachovať zameranie politiky súdržnosti na posilnenie územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európe;

Vymedzenie koncepcie „výrazne nenarušiť súdržnosť“

14.

vidí možnosti zavedenia novej koncepcie v správe o súdržnosti, ktorej cieľom by bolo rozšíriť holistický prístup k politike súdržnosti na každú európsku verejnú politiku s územným dosahom;

15.

zdôrazňuje, že táto koncepcia plne podporuje iniciatívu Európskeho výboru regiónov preukázať úlohu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako základnej hodnoty Európskej únie;

16.

sa domnieva, že táto koncepcia by mohla umožniť, aby každá európska politika zohľadňovala rozmanitosť rôznych regionálnych podmienok v Európskej únii, zvýšila ich účinnosť a zlepšila viditeľnosť činnosti EÚ medzi občanmi;

17.

nesúhlasí však s mimoriadne reštriktívnym výkladom tejto koncepcie, podľa ktorej by sa táto zásada uplatňovala len na úrovni operačných programov, a dokonca nie na úrovni dohody o partnerstve; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby sa táto zásada „výrazne nenarušiť súdržnosť“ uplatňovala na všetky európske politiky s cieľom znížiť protisúdržné účinky niektorých európskych politík či programov;

18.

osobitne podporuje názor uvedený v správe o súdržnosti, že Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti by sa mala podporovať súdržnosť v Európe;

19.

vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby zabezpečili, že sa mechanizmus a jeho prípadný nástupca stane priamou súčasťou prístupu politiky súdržnosti na základe viacúrovňového riadenia a partnerstva;

20.

okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zosúladiť a prehĺbiť synergie medzi politikou súdržnosti a programom Horizont Európa s cieľom posilniť inovácie vo všetkých európskych regiónoch, a tak rozvíjať výskumné a inovačné kapacity regiónov, čo EÚ umožňuje konkurovať v celosvetovom meradle investovaním do regionálnej excelentnosti a môže regiónom so stredným príjmom pomôcť vymaniť sa z pasce rozvoja, v ktorej sa ocitli;

21.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že je dôležité, aby tieto regióny, ktoré uviazli v pasci rozvoja regiónov so stredným príjmom, mali osobitnú podporu, a to buď tak, že sa zaradia do kategórie prechodných regiónov, alebo prostredníctvom ľahšieho prístupu k nástrojom územnej spolupráce v oblasti inovácií;

22.

vyzýva na konsolidáciu prístupu založeného na stratégiách pre inteligentnú špecializáciu s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a inovačný ekosystém na základe miestne orientovaných politík a posilnenej územnej spolupráce;

23.

vyzýva Európsku komisiu, aby vymedzila koncepciu „výrazne nenarušiť súdržnosť“ a aby z nej urobila skutočný mechanizmus hodnotenia vplyvu európskych politík na súdržnosť v Európe; navrhuje, aby sa do tohto mechanizmu zahrnulo overovanie vplyvov na vidiecke oblasti („rural proofing“) navrhnuté v oznámení o dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti EÚ s cieľom zohľadniť osobitosti týchto oblastí; vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala osobitné usmernenia týkajúce sa praktického vykonávania tejto koncepcie, a to aj prostredníctvom právneho aktu po konzultácii s Európskym výborom regiónov;

Politika súdržnosti v centre dlhodobej európskej stratégie

24.

pripomína, že hoci je politika súdržnosti ústredným prvkom pri realizácii Európskej zelenej dohody a Európskeho piliera sociálnych práv, nie je súčasťou európskej dlhodobej stratégie ako takej na rozdiel od politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, ktorá bola priamo spojená s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020;

25.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby vypracovala novú dlhodobú európsku stratégiu do roku 2030, ktorá prepojí požiadavky zelenej a digitálnej transformácie a zároveň posilní hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala vytvoriť rámec pre všetky politiky a fondy EÚ na podporu investícií v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť súdržnosť“ zavedenou v správe o súdržnosti;

26.

ľutuje, že chýba mechanizmus na koordináciu a prepojenie medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a politikou súdržnosti, a že hrozí riziko prekrývania a efekt vylúčenia v prípade neexistencie skutočného mechanizmu na overenie doplnkovosti financovania z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

27.

zdôrazňuje, že je potrebné postaviť európske investičné politiky na rovnakú úroveň, aby sa zabránilo hospodárskej súťaži medzi rôznymi európskymi politikami v praxi, keďže pravidlá štátnej pomoci v súčasnosti predstavujú prekážku vykonávania politiky súdržnosti v porovnaní s ostatnými politikami;

28.

v tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu na dôkladnú úvahu s cieľom rozvinúť európsky legislatívny rámec pre štátnu pomoc tak, aby sa na projekty podporované z rôznych európskych programov a fondov vzťahovali rovnaké pravidlá;

Vymedzenie lepšieho začlenenia politiky súdržnosti do európskeho semestra

29.

konštatuje, že v správe o súdržnosti sa neuvádza prepojenie medzi politikou súdržnosti a rámcom správy hospodárskych záležitostí EÚ, a to napriek podstatnej úlohe európskeho semestra pri vykonávaní politiky súdržnosti v programovom období 2021 – 2027;

30.

víta začlenenie nového oddielu o územných rozdieloch do správ o jednotlivých krajinách v rámci jarného balíka európskeho semestra uverejneného v máji 2022 pod podmienkou, že toto začlenenie je zamerané výlučne na posilnenie územnej súdržnosti v Európe, a nie na presadenie štrukturálnych reforiem, ktoré vôbec nesúvisia s dlhodobými cieľmi politiky súdržnosti;

31.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí, ktorého cieľom je venovať v príslušných správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny väčšiu pozornosť výzvam z hľadiska územnej súdržnosti, ktoré ovplyvňujú európske územia a regióny;

32.

požaduje komplexnejšiu reflexiu zameranú na reformu súčasného rámca pre koordináciu hospodárskych politík, aby jednotlivé fázy európskeho semestra mohli zahŕňať zásadu „výrazne nenarušiť súdržnosť“ a lepšie zapojiť miestne a regionálne samosprávy;

33.

na základe 8. správy o súdržnosti konštatuje, že nedostatok verejných investícií v Európskej únii predstavuje skrytý dlh; znovu opakuje svoju už viackrát formulovanú požiadavku, a to zaviesť tzv. zlaté pravidlo spolufinancovania, t. j. aby sa verejné výdavky, ktoré vzniknú členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam pri spolufinancovaní v rámci štrukturálnych a investičných fondov v súlade s príslušnými limitmi EÚ pre spolufinancovanie, nepovažovali za verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky vymedzené v Pakte stability a rastu; zdôrazňuje, že verejné investície, ako sú investície určené na udržateľnú zelenú, digitálnu a sociálnu transformáciu a zachovanie európskej konkurencieschopnosti, sú dôležité pre budúce generácie, a preto by sa mali primerane riešiť, pokiaľ ide o verejné investície, a to aj prostredníctvom zmeny európskych účtovných pravidiel;

34.

opakuje svoju výzvu obsiahnutú v predchádzajúcich stanoviskách (1), aby sa vytvoril kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra. Tento kódex je potrebný na to, aby bol európsky semester transparentnejší, inkluzívnejší a demokratickejší, ale aj účinnejší vďaka zapojeniu územných samospráv. Tým sa zvyšuje osvojenie na miestnej a regionálnej úrovni, čím sa zasa zlepšuje vykonávanie želaných hospodárskych reforiem v členských štátoch;

Smerom k novému strategickému rámcu pre európske štrukturálne a investičné fondy…

35.

pozoruje určitý trend smerom k množeniu investičných fondov na európskej úrovni, z ktorých niektoré podliehajú priamemu riadeniu, niektoré zdieľanému riadeniu (ako sú európske štrukturálne a investičné fondy – EŠIF) alebo pri ich vykonávaní zohráva vedúcu úlohu štát (národné plány obnovy a odolnosti podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti);

36.

je znepokojený súčasným trendom zvyšovania presunu prostriedkov z EŠIF na iné politiky alebo programy, ako sú národné plány obnovy a odolnosti alebo programy v rámci priameho riadenia, ako je Horizont Európa; v tejto súvislosti dôrazne nesúhlasí s presunom finančných prostriedkov politiky súdržnosti a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti: cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na základe článku 175 ZFEÚ je doplniť úsilie v oblasti politiky súdržnosti o dosiahnutie cieľov článku 174 ZFEÚ, a nie naopak; okrem toho pripomína, že politika súdržnosti už významne prispieva k európskym ekologickým investíciám a podpore energetickej nezávislosti EÚ; dospel preto k záveru, že recentralizácia finančných prostriedkov EÚ presunom uvedených finančných prostriedkov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie je odôvodnená;

37.

konštatuje, že tento trend má dvojaký škodlivý účinok, ktorý na jednej strane prispieva k znižovaniu účinnosti politiky súdržnosti ako dlhodobej rozvojovej politiky a na druhej strane k jej degradovaniu na jednoduchú rozpočtovú položku vo viacročnom finančnom rámci Európskej únie;

38.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby vypracovala nový strategický rámec na obdobie po roku 2027 zameraný na partnerstvo a viacúrovňové riadenie, v ktorom by sa zaviedli všeobecné ustanovenia pre všetky investičné fondy EÚ s územným rozmerom, t. j. EŠIF, prípadný budúci Sociálno-klimatický fond, EPFRV a prípadne budúci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti;

39.

zdôrazňuje najmä potrebu opätovne začleniť EPFRV do tohto nového strategického rámca;

40.

žiada tiež, aby sa osobitná pozornosť venovala budúcnosti Európskeho sociálneho fondu (ESF) s cieľom začleniť silnejší územný rozmer a posilniť úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri jeho vykonávaní;

… ktorého cieľom by bolo skutočné zjednodušenie vykonávania EŠIF…

41.

konštatuje, že legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 obsahuje významné zjednodušujúce opatrenia, ako je rozšírenie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, ktoré sa budú musieť posúdiť po zavedení programu na roky 2021 – 2027;

42.

pripomína však, že nárast množstva fondov a pravidiel, lehôt a spôsobov čerpania finančných prostriedkov v rámci zdieľaného hospodárenia nedávno viedol k zvýšenej administratívnej záťaži pre riadiace orgány fondov, ktoré sú často na regionálnej úrovni;

43.

konštatuje, že táto administratívna záťaž vedie k oneskoreniam vo vykonávaní EŠIF, za ktoré sú regióny často považované za zodpovedné, čo oslabuje obraz politiky súdržnosti ako účinnej investičnej politiky v očiach európskych občanov;

44.

pripomína kľúčovú úlohu regiónov pri odstraňovaní prekážok pri vykonávaní EŠIF a ich prepájaní s miestne orientovaným prístupom s cieľom podporiť miestne orientované rozvojové stratégie;

45.

už teraz vyzýva Komisiu, aby začala dlhodobý proces reflexie za účasti riadiacich orgánov EŠIF na regionálnej úrovni s cieľom zjednodušiť pravidlá riadenia, kontroly a auditu, ktorý by viedol k skutočnej reforme v súvislosti s budúcim legislatívnym balíkom politiky súdržnosti na obdobie po roku 2027;

46.

v záujme obnovenia atraktívnosti EŠIF pre predkladateľov projektov opakuje svoju žiadosť o vykonávanie dohody o dôvere medzi Európskou komisiou a riadiacimi orgánmi pre politiku súdržnosti, aby programy s veľmi nízkou mierou zostatkových chýb v programovom období 2021 – 2027 mohli využívať zjednodušené pravidlá riadenia, kontroly a auditu v ďalšom programovom období;

… so zameraním na skutočné partnerstvo s regiónmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami založené na dôvere…

47.

konštatuje, že došlo k určitej centralizácii politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 a oslabeniu zásady partnerstva a úlohy regionálnych samospráv pri vymedzovaní investičných potrieb v operačných programoch;

48.

víta zámer vyjadrený v správe o súdržnosti posilniť viacúrovňové riadenie a zásadu partnerstva;

49.

podporuje nedávnu iniciatívu na vytvorenie európskeho spoločenstva pre partnerské postupy na roky 2021 – 2027, ktorá by mala viesť k významným zlepšeniam v európskom kódexe správania pre partnerstvo;

50.

zdôrazňuje jedinečný prístup politiky súdržnosti, v rámci ktorej sa operačné programy EŠIF zakladajú na analýze územných potrieb stanovených na miestnej úrovni a riadia sa plne participatívnym a demokratickým procesom na rozdiel od národných plánov obnovy podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré boli z veľkej časti navrhnuté bez zapojenia regiónov;

51.

vyzýva preto Komisiu, aby posilnila úlohu regiónov pri riadení štrukturálnych a investičných fondov a posilnila legislatívne ustanovenia súvisiace s partnerstvom, najmä vzhľadom na obdobie po roku 2027;

Politika súdržnosti ako prostriedok na zvrátenie demografického poklesu vo vnútrozemských, vidieckych a horských oblastiach

52.

vyjadruje znepokojenie nad postupným starnutím obyvateľstva, poklesom pôrodnosti a vyľudňovaním vnútrozemských oblastí, najmä vidieckych a horských oblastí;

53.

konštatuje, že hospodárske a sociálne narušenia, naposledy tie, ktoré boli spôsobené pandémiou COVID-19 a konfliktom na Ukrajine, ovplyvňujú budúce očakávania mladých ľudí;

54.

zdôrazňuje význam vymedzenia stratégie Európskej únie pre demografiu, v ktorej sa zohľadnia najmä príležitosti, ktoré ponúkajú toky legálnej migrácie v rámci našej Únie, a zároveň sa posilní spolupráca v oblasti nelegálneho prisťahovalectva a poskytne podpora a ochrana utečencom;

Osobitná pozornosť regiónom s trvalým geografickým znevýhodnením

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe o súdržnosti sa len povrchne venuje pozornosť výzvam, ktorým čelia regióny s trvalým geografickým znevýhodnením a najvzdialenejšie regióny;

56.

žiada, aby sa vo všetkých návrhoch reformy týkajúcich sa budúcnosti politiky súdržnosti venovala osobitná pozornosť regiónom s trvalým geografickým znevýhodnením v zmysle článku 174 ZFEÚ, konkrétne ostrovným regiónom, riedko osídleným regiónom, cezhraničným a horským regiónom, ako aj najvzdialenejším regiónom;

57.

zdôrazňuje dôležitú prácu, ktorú odviedol Európsky parlament v otázke súdržnosti ostrovov, a uznáva význam paktu európskych ostrovov;

58.

pokiaľ ide o vidiecke oblasti, víta skutočnosť, že v správe o súdržnosti sa uznáva možný negatívny vplyv demografickej transformácie na súdržnosť v Európe; vyzýva preto Európsku komisiu, aby v budúcnosti posilnila financovanie a nástroje v rámci politiky súdržnosti a strategických plánov SPP, najmä prostredníctvom minimálnych prahových hodnôt, ktoré by zohľadňovali celoeurópsky podiel obyvateľstva a územia vidieckych oblastí, pre územia uznané v článku 174, ako aj spoluprácu medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v záujme harmonického územného rozvoja, pričom obe tieto kategórie majú svoje komparatívne a doplnkové výhody;

59.

zdôrazňuje zároveň pozitívnu úlohu metropolitných oblastí pri zabezpečovaní súdržného rozvoja prostredníctvom rozdeľovania bohatstva a výhod v danej oblasti a vytvárania efektívnejších prepojení medzi mestom a vidiekom. Opakuje, že HDP na obyvateľa nevytvára komplexný pohľad na úroveň vyspelosti, a odporúča použiť metodiku indexu sociálneho pokroku s cieľom určiť najurgentnejšie výzvy, ktoré je potrebné v metropolitných oblastiach financovať z fondov politiky súdržnosti EÚ (2);

Posilnenie územnej spolupráce

60.

pripomína, že rozpočet vyčlenený na zložku územnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím výrazne znížil, čo oslabuje schopnosť EÚ konať pri riešení dôležitých výziev v oblasti súdržnosti v cezhraničných oblastiach;

61.

víta, že sa v správe o súdržnosti spomína posilnenie cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce; žiada, aby sa v budúcej politike súdržnosti na obdobie po roku 2027 v plnej miere zohľadnila rastúca potreba posilniť súdržnosť, zachovať existujúce mechanizmy spolupráce medzi územiami EÚ a reagovať na nové výzvy v oblasti spolupráce vznikajúce v súčasnom kontexte.

62.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že územia najviac zasiahnuté týmto znížením sú územia stanovené v článku 174 ZFEÚ, ktoré z dôvodu svojho prírodného a trvalého znevýhodnenia obzvlášť potrebujú posilniť svoju územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť vo vzťahu k ostatným územiam Európskej únie;

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Plán obnovy pre Európu v reakcii na pandémiu COVID-19: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej pomoci (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 160).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými víziami (Ú. v. EÚ C 275, 14.8.2019, s. 1).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 24).

(2) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Metropolitné regióny: výzvy a postavenie v rámci budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 79, 10.3.2020, s. 8).

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/51

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Cesta k úspechu v škole

(2022/C 498/10)

Spravodajkyňa:

Inga BĒRZIŅA (LV/Renew Europe), poslankyňa miestneho zastupiteľstva, Kuldīga

Referenčný dokument:

Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole

COM(2022) 316

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole

COM(2022) 316 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(2)

Európska komisia 30. septembra 2020 prijala oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025, kde je inkluzívnosť uvedená ako jeden z jeho šiestich rozmerov (1). Rada 18. februára 2021 prijala uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (2).

(2)

Zdôvodnenie

Navrhuje sa doplniť odkaz na stanovisko VR k oznámeniu Európskej komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 5

(Nové odôvodnenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy sa takisto vyzýva, aby EÚ zabezpečila, aby všetci európski občania mohli využívať výhody digitalizácie vďaka tomu, že získajú potrebné digitálne zručnosti a že sa im poskytnú príležitosti (1) . Európska komisia má v úmysle predložiť návrhy týkajúce sa odporúčania na zlepšenie poskytovania digitálnych zručností vo všeobecnom vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach (2) .

Zdôvodnenie

Mal by sa zdôrazniť význam využívania výhod digitalizácie vďaka tomu, že sa zabezpečí, aby všetci občania mali potrebné digitálne zručnosti a príležitosti.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(25)

Cieľ, ktorým je zníženie miery slabých výsledkov a predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy a podpora úspechu v škole, sa musí riešiť systematicky vzdelávaním a odbornou prípravou v celej EÚ. Jednotnosť politických opatrení, koordinácia s inými relevantnými oblasťami politiky (ako je zdravotníctvo, sociálne služby, zamestnanosť, bývanie, spravodlivosť, migrácia a začleňovanie) a účinná spolupráca medzi rôznymi aktérmi na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej, školskej) je na systémovej úrovni potrebná v záujme koordinovanej podpory detí, mladých ľudí a ich rodín. Súčasne by sa mali na úrovni školy podporovať celoškolské prístupy, ktoré zahŕňajú všetky oblasti činnosti (výučbu a vzdelávanie, plánovanie a riadenie, atď.) a zapájajú všetkých kľúčových aktérov: učiacich sa, vedúcich pracovníkov školy, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, rodičov a rodiny, ako aj miestne a širšie komunity (1) .

(25)

Cieľ, ktorým je zníženie miery slabých výsledkov a predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy a podpora úspechu v škole, sa musí riešiť systematicky vzdelávaním a odbornou prípravou v celej EÚ. Jednotnosť politických opatrení, koordinácia s inými relevantnými oblasťami politiky (ako je zdravotníctvo, sociálne služby, zamestnanosť, bývanie, spravodlivosť, migrácia a začleňovanie) a účinná spolupráca medzi rôznymi aktérmi na všetkých úrovniach ( európskej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej , ako aj školskej) v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia je na systémovej úrovni potrebná v záujme koordinovanej podpory detí, mladých ľudí a ich rodín. Súčasne by sa mali na úrovni školy podporovať celoškolské prístupy, ktoré zahŕňajú všetky oblasti činnosti (výučbu a vzdelávanie, plánovanie a riadenie, atď.) a zapájajú všetkých kľúčových aktérov: učiacich sa, vedúcich pracovníkov školy, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, rodičov a rodiny, ako aj miestne a širšie komunity (1).

Zdôvodnenie

Vzdelávanie a odborná príprava by sa zlepšili, ak by sa uplatňovali zásady a postupy viacúrovňového riadenia opísané v uznesení VR K Charte viacúrovňového riadenia v Európe (1).

Pozmeňovací návrh 4

Bod 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vypracovať alebo ďalej posilniť do roku 2025 integrovanú a komplexnú stratégiu pre úspech v škole na primeranej úrovni, a to v súlade so štruktúrou ich systému vzdelávania a odbornej prípravy, s cieľom odstraňovať podmienenosť vzdelávacích výstupov sociálno-ekonomickým postavením, podporovať inklúziu vo vzdelávaní (a to aj riešením segregácie vo vzdelávaní) a ďalej znižovať predčasné ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy a slabé výsledky v základných zručnostiach, ako sa navrhuje v politickom rámci v prílohe. Osobitná pozornosť by sa mala venovať všeobecnej pohode v škole, ktorá výrazne podmieňuje úspech vo vzdelávaní. Takáto stratégia by mala zahŕňať preventívne, intervenčné a kompenzačné opatrenia (vrátane opatrení, ktoré sú súčasťou záruky pre mladých ľudí), mala by byť založená na dôkazoch a mala by spájať všeobecné opatrenia a cielené a/alebo individualizované opatrenia pre učiacich sa, ktorí si vyžadujú dodatočnú pozornosť a podporu v inkluzívnom prostredí [napr. učiaci sa zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, s migrantským pôvodom (vrátane utečencov) alebo z rómskeho prostredia, učiaci sa s viditeľným a neviditeľným zdravotným postihnutím, osoby s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo problémami v oblasti duševného zdravia]. Zároveň by mala byť založená na štruktúrovanej spolupráci medzi aktérmi zastupujúcimi rôzne oblasti politiky, úrovne riadenia a úrovne vzdelávania, mala by ťažiť z primeraného financovania a mal by ju sprevádzať jasný plán vykonávania a hodnotenia.

Vypracovať alebo ďalej posilniť do roku 2025 integrovanú a komplexnú stratégiu pre úspech v škole na primeranej úrovni, a to v súlade so štruktúrou ich systému vzdelávania a odbornej prípravy a s prihliadnutím na príslušné decentralizované systémy , s cieľom odstraňovať podmienenosť vzdelávacích výstupov sociálno-ekonomickým postavením, podporovať inklúziu vo vzdelávaní (a to aj riešením segregácie vo vzdelávaní) a ďalej znižovať predčasné ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy a slabé výsledky v základných zručnostiach, ako sa navrhuje v politickom rámci v prílohe. Osobitná pozornosť by sa mala venovať všeobecnej pohode a environmentálnym a zdravotným podmienkam v škole a jej okolí , ktoré výrazne podmieňujú úspech vo vzdelávaní. Takáto stratégia by mala zahŕňať plánovacie, preventívne, intervenčné a kompenzačné opatrenia (vrátane opatrení, ktoré sú súčasťou záruky pre mladých ľudí), mala by byť založená na dôkazoch a mala by spájať všeobecné opatrenia a cielené a/alebo individualizované opatrenia pre učiacich sa, ktorí si vyžadujú dodatočnú pozornosť a podporu v inkluzívnom prostredí [napr. učiaci sa zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia, s migrantským pôvodom (vrátane utečencov) alebo z rómskeho prostredia, učiaci sa s viditeľným a neviditeľným zdravotným postihnutím, osoby s osobitnými vzdelávacími potrebami alebo problémami v oblasti duševného zdravia]. Zároveň by mala byť založená na štruktúrovanej spolupráci medzi aktérmi zastupujúcimi rôzne oblasti politiky, úrovne riadenia a úrovne vzdelávania, mala by ťažiť z primeraného financovania a mal by ju sprevádzať jasný plán vykonávania, hodnotenia a monitorovania .

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri realizácii vízie európskeho vzdelávacieho priestoru, keďže sú priamo a organicky prepojené s komunitami, v ktorých sa musia vykonávať vzdelávacie politiky vymedzené na európskej úrovni a na ktoré majú priamy vplyv (2).

Pozmeňovací návrh 5

Bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.	Kombinovať v súvislosti s integrovanou a komplexnou stratégiou preventívne, intervenčné a kompenzačné opatrenia, ako sú tie uvedené v politickom rámci v prílohe, na podporu:

3.	Kombinovať v súvislosti s integrovanou , inkluzívnou a komplexnou stratégiou preventívne, intervenčné a kompenzačné opatrenia, ako sú tie uvedené v politickom rámci v prílohe, na podporu:

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 6

Bod 3.3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.3.

škôl pri rozvoji „celoškolského prístupu“ k úspechu v škole, v ktorého rámci sa prostredníctvom spolupráce všetci členovia školskej komunity (vedúci pracovníci školy, učitelia, školitelia a ostatní pedagogickí zamestnanci, učiaci sa, rodičia a rodiny a miestna komunita), ako aj externé zainteresované strany aktívne zapájajú do podpory úspechu vo vzdelávaní u všetkých učiacich sa;

3.3.

škôl pri rozvoji „celoškolského prístupu“ k úspechu v škole, v ktorého rámci sa prostredníctvom spolupráce všetci členovia školskej komunity (vedúci pracovníci školy, učitelia, školitelia a ostatní pedagogickí zamestnanci, učiaci sa, rodičia a rodiny a miestna komunita vrátane miestnych a regionálnych samospráv ), ako aj externé zainteresované strany aktívne zapájajú do podpory úspechu vo vzdelávaní u všetkých učiacich sa;

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za školy a podporujú rozvoj „celoškolských prístupov“, a to aj uplatňovaním prístupu štvoritej špirály, modelu spolupráce, ktorý kladie veľký dôraz na ľudí a ich potreby, spolu so zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora a akademickou obcou.

Pozmeňovací návrh 7

Bod 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Optimalizovať využitie vnútroštátnych zdrojov a zdrojov EÚ na investície do infraštruktúry, odbornej prípravy, nástrojov a zdrojov s cieľom zvýšiť mieru inklúzie, rovnosti a všeobecnej pohody vo vzdelávaní, a to vrátane finančných prostriedkov a odborných znalostí EÚ na reformy a investície do infraštruktúry, nástrojov, pedagogiky a vytvárania zdravých vzdelávacích prostredí, najmä program Erasmus+, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky sociálny fond plus, Európsky fond regionálneho rozvoja, program Digitálna Európa, program Horizont Európa, Nástroj technickej podpory, Fond pre azyl, migráciu a integráciu atď., a zabezpečiť, že použitie finančných prostriedkov je v súlade s celkovou stratégiou.

Optimalizovať využitie miestnych, regionálnych a vnútroštátnych zdrojov a zdrojov EÚ na investície do infraštruktúry, odbornej prípravy, nástrojov a zdrojov s cieľom zvýšiť mieru inklúzie, rovnosti a všeobecnej pohody vo vzdelávaní, a to vrátane finančných prostriedkov a odborných znalostí EÚ na reformy a investície do infraštruktúry, nástrojov, pedagogiky a vytvárania zdravých vzdelávacích prostredí, najmä program Erasmus+, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Európsky sociálny fond plus, Európsky fond regionálneho rozvoja, program Digitálna Európa, program Horizont Európa, Nástroj technickej podpory, Fond pre azyl, migráciu a integráciu atď., a zabezpečiť, že použitie finančných prostriedkov je v súlade s celkovou stratégiou.

Zdôvodnenie

Navrhuje sa zapojiť aj miestnu a regionálnu úroveň.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Osobitná úloha regionálnych a miestnych samospráv

sa domnieva, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú kvalitné, inkluzívne a rovnako prístupné pre všetkých, bez ohľadu na osobné charakteristiky vzdelávajúcich sa osôb, rodinnú, kultúrnu a sociálno-ekonomickú situáciu, vytvárajú nielen cestu k úspechu v škole, ale sú prínosom aj na našej spoločnej ceste k sociálnej súdržnosti a udržateľnejšiemu hospodárstvu v Európskej únii;

vysoko oceňuje „celoškolský prístup“, ktorý podporuje Európska komisia a do ktorého majú byť zapojené aj miestne a regionálne samosprávy. Tento prístup je dôležitým predpokladom reformy politiky vzdelávania a odbornej prípravy a dosiahnutia takých kľúčových cieľov európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako je zníženie podielu žiakov so slabými výsledkami v oblasti základných zručností a boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a odbornej prípravy;

poukazuje na to, že politiky týkajúce sa predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy (3) sa často vykonávajú na miestnej a regionálnej úrovni, čo tejto úrovni umožňuje riešiť súvisiace problémy;

považuje za dôležité podporovať všeobecnú pohodu žiakov a zamestnancov škôl na mieste výučby znižovaním rozdielov vo vzdelávaní medzi vzdialenými, vidieckymi a mestskými oblasťami, ako aj rozdielov medzi vzdelávacími inštitúciami. Tento cieľ sa dá dosiahnuť len prostredníctvom primeraného financovania na podporu sociálnej a územnej súdržnosti a zavedením možnosti prijímať rozhodnutia založených na údajoch, v každom prípade sa kvalita decentralizovaného vzdelávacieho systému dá zlepšiť len uplatnením širokého, a nie len čisto rozpočtového prístupu;

zdôrazňuje význam zberu a analýzy údajov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Analýza takýchto údajov by mohla odhaliť spoločné trendy týkajúce sa predčasného ukončenia školskej dochádzky a viesť k navrhovaniu riešení na zvládnutie výziev na základe miestne orientovaného prístupu. Napríklad v Lotyšsku bol vyvinutý vnútroštátny interaktívny nástroj na zhromažďovanie informácií o žiakoch od okamihu, keď učiteľ zistí, že danému žiakovi hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky. Takto možno na miestnej a regionálnej úrovni vytvoriť širokú štatistickú základňu o príčinách a trendoch predčasného ukončovania školskej dochádzky;

vyzýva na rozsiahlejšie využívanie miestnych a regionálnych najlepších postupov s cieľom vybudovať výkonný digitálny ekosystém vzdelávania a podporiť udržateľnú digitálnu transformáciu. Bolo by to prínosom pre vysokokvalitné a inkluzívne všeobecné vzdelávanie a zároveň by sa posilnila digitálna súdržnosť s cieľom znížiť územné rozdiely. Napríklad francúzsky región Île-de-France vyvinul bezplatnú platformu na výučbu jazykov QIOZ s cieľom prispôsobiť sa podmienkam, ktoré vznikli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19;

Vplyv krízy na vzdelávacie systémy

poukazuje na to, že počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, sa za posledné desaťročie neustále znižoval. Existujú však obavy, že pandémia tento pozitívny trend zvráti (4). Vyplýva to zo zistení o pokroku dosiahnutom v školskom roku 2021 – 2022 a jeho súvislosti s obmedzeniami súvisiacimi s ochorením COVID-19. Napríklad v belgických regiónoch Valónsko a Brusel sa počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, zvýšil o 28 %, najmä od 7. po 12. ročník;

žiada, aby sa zohľadnil vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na duševné a fyzické zdravie a na celkovú pohodu žiakov. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť skutočnosti, že v dôsledku tejto krízy sa oslabila motivácia vzdelávať sa aj u skupín žiakov, ktorým predtým nehrozilo predčasné ukončenie školskej dochádzky, a že ňou boli takisto neprimerane zasiahnutí žiaci zo zraniteľného alebo znevýhodneného prostredia; Vyzýva preto na inovatívne motivačné činnosti pre deti, ktoré sa úspešne učia;

požaduje sociálne inkluzívne a psychologicky prispôsobené vzdelávanie pre všetky školopovinné ukrajinské deti žijúce v členských štátoch EÚ v dôsledku vojny na Ukrajine. Vyzýva tiež na vytvorenie prispôsobených a dobre navrhnutých programov jazykového vzdelávania (ako sú programy ponúkané vo flámskom regióne v Belgicku (5)) pre žiakov, ktorí nehovoria jazykom príslušného členského štátu EÚ, s cieľom podporiť ich integráciu a zlepšiť ich výsledky;

Závery

10.

súhlasí so záverom nezávislého hodnotenia (6) vykonávania odporúčania Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (7), že spolupráca medzi rôznymi úrovňami verejnej správy (európskou, vnútroštátnou, regionálnou, miestnou) zostáva obmedzená a roztrieštená. Je jednou z oblastí, v ktorých je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na riešenie problému predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä prostredníctvom spolupráce v rámci inovačného ekosystému;

11.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní a modernizácii vzdelávacích inštitúcií, podpore rovnakých príležitostí pre všetkých a budovaní bezpečného, inkluzívneho a efektívneho vzdelávacieho prostredia, pričom je potrebné venovať pozornosť aj čoraz častejšiemu šikanovaniu/kyberšikanovaniu. Zdôrazňuje význam dlhodobej podpory zo štrukturálnych fondov EÚ pre komunálne projekty na modernizáciu vzdelávacieho prostredia vzhľadom na vplyv ruskej vojny na Ukrajinu, energetickú krízu a prudký nárast inflácie na štátne a miestne rozpočty a na zaistenie kvality údržby existujúcej vzdelávacej infraštruktúry;

12.

žiada, aby sa pri riešení budúcich výziev uplatňoval „celoškolský prístup“. Jednou z otázok je generačná obmena učiteľského zboru a vytvorenie rozsiahleho motivačného programu pre učiteľov a zamestnancov škôl. V tejto oblasti už existujú príklady v jednotlivých miestnych a regionálnych samosprávach, ako sú štipendiá pre študentov záverečného ročníka učiteľských odborov, najmä budúcich učiteľov predmetov STEM alebo výchovných pracovníkov (psychológov, sociálnych pedagógov atď.). Zároveň by sa mali naďalej podporovať programy odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností učiteľov a v prípade potreby rekvalifikácia.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) COM(2020) 625 final.

(2) Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1.

(1) COM(2020) 625 final.

(2) Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 175, 7.6.2021, s. 6.

(1) Konferencia o budúcnosti Európy – Správa o konečnom výsledku – máj 2022, návrh č. 32 (s. 74).

(2) COM(2022) 404 final.

(1) Pozri vymedzenie v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(1) Ú. v. EÚ C 174, 7.6.2014, s. 1.

(2) Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (Ú. v. EÚ C 175, 7.5.2021, s. 6).

(3) Ukazovateľom EÚ „predčasné ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy“ (ELET) sa meria podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré dokončili najviac nižšie sekundárne vzdelávanie a ktoré už nepokračujú vo formálnom ani neformálnom vzdelávaní alebo odbornej príprave.

(4) Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021. Zhrnutie. Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru Európskej komisie. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021 https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/32aebf22-57db-11ec-91ac-01aa75ed71a1

(5) Onthaalonderwijs voor anderstalige kinderen (OKAN).

(6) Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru (2019), Donlevy, V., Day, L., Andriescu, M., Downes, P., Assessment of the Implementation of the 2011 Council Recommendation on Policies to Reduce Early School Leaving: final report, Úrad pre publikácie.

(7) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/57

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení v Európskej únii (revízia)

(2022/C 498/11)

Spravodajkyňa:

Martine PINVILLE (FR/SES), poslankyňa regionálneho zastupiteľstva Nouvelle-Aquitaine

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 a (EÚ) 2019/1753 a rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1754

COM(2022) 174 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2022) 174 final

2022/0115 (COD)

Pozmeňovací návrh 1

Článok 2

(Nový článok)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ciele

V tejto hlave sa stanovuje jednotný a výlučný systém zemepisných označení, ktorý chráni názvy remeselných a priemyselných výrobkov, ktorých kvalita, dobrá povesť alebo iné charakteristické znaky súvisia s miestom ich výroby, čím sa zabezpečuje:

že výrobcovia konajúci kolektívne majú potrebné právomoci a povinnosti na spravovanie svojho zemepisného označenia vrátane reakcie na spoločenský dopyt po autentických výrobkoch považovaných za súčasť dedičstva, ktoré sú výsledkom udržateľnej výroby v jej troch rozmeroch hospodárskej, environmentálnej a sociálnej hodnoty, a vrátane pôsobenia na trhu;

b)	spravodlivá hospodárska súťaž pre výrobcov v obchodnom reťazci;

c)	že spotrebitelia dostávajú spoľahlivé informácie a záruku pravosti takýchto výrobkov a môžu ich ľahko identifikovať na trhu vrátane elektronického obchodu;

d)	jednoduchý a efektívny zápis zemepisných označení do registra zohľadňujúci primeranú ochranu práv duševného vlastníctva a

e)	účinné presadzovanie a uvádzanie na trh v celej Únii a v elektronickom obchode zabezpečujúce celistvosť vnútorného trhu;

f)	miestny hospodársky rozvoj zaručujúci ochranu know-how a spoločného dedičstva.

Zdôvodnenie

Doplnenie tohto článku umožňuje zabezpečiť súlad s nariadením o zemepisných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a zdôrazniť, že nejde len o nástroj duševného vlastníctva, ale skôr o nástroj verejnej politiky.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 3

(Nový prvý veta)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„Zemepisné označenie“ remeselného alebo priemyselného výrobku je názov, ktorým sa identifikuje výrobok:

i)	pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo krajiny;

ii)	ktorého kvalitu, dobrú povesť alebo iné vlastnosti možno v podstatnej miere pripísať jeho zemepisnému pôvodu; a

iii)	ktorého aspoň jedna etapa výroby prebieha vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Zdôvodnenie

Je nevyhnutné vymedziť definíciu zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov a uviesť ju v tomto článku (podobne ako v prípade označení poľnohospodárskych výrobkov).

Pozmeňovací návrh 3

Článok 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 5

Požiadavky na zemepisné označenie

Aby názov remeselného a priemyselného výrobku spĺňal podmienky ochrany „zemepisného označenia,“ výrobok musí spĺňať tieto požiadavky:

a)	výrobok pochádza z konkrétneho miesta, regiónu alebo krajiny;

b)	jeho kvalitu, dobrú povesť alebo iné vlastnosti možno v podstatnej miere pripísať jeho zemepisnému pôvodu

c)	a aspoň jedna etapa výroby výrobku prebieha vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Zdôvodnenie

Vyplýva z pozmeňovacieho návrhu k článku 3.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Žiadosti o zápis zemepisných označení do registra podáva len skupina výrobcov výrobku („žiadajúca skupina výrobcov“), ktorého názov sa navrhuje na zápis do registra. Regionálne alebo miestne verejné subjekty môžu pomôcť pri príprave žiadosti a súvisiacom postupe.

1. Žiadosti o zápis zemepisných označení do registra môže podať skupina výrobcov („žiadajúca skupina výrobcov“), ktorej názov sa navrhuje na zápis do registra. Regionálne alebo miestne verejné subjekty môžu pomôcť pri príprave žiadosti a súvisiacom postupe.

2. Ak nie je možné, aby dotknutí výrobcovia z dôvodu svojej početnosti, zemepisného sídla alebo organizačnej charakteristiky vytvorili skupinu, na účely tejto hlavy sa za žiadajúcu skupinu výrobcov môže považovať orgán, ktorý určil členský štát. V prípade takéhoto zastupovania sa v žiadosti podľa článku 11 ods. 3 uvedú tieto dôvody zastupovania.

2. Ak nie je možné, aby dotknutí výrobcovia z dôvodu svojej početnosti, zemepisného sídla alebo organizačnej charakteristiky vytvorili skupinu, na účely tejto hlavy sa za žiadajúcu skupinu výrobcov môže považovať orgán, ktorý určil členský štát , napríklad regionálna alebo miestna samospráva . V prípade takéhoto zastupovania sa v žiadosti podľa článku 11 ods. 3 uvedú tieto dôvody zastupovania.

3. Jeden výrobca sa na účely tejto hlavy môže považovať za žiadajúcu skupinu výrobcov, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	dotknutá osoba je jediným výrobcom, ktorý chce podať žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra;

a)	dotknutá osoba je jediným výrobcom, ktorý chce podať žiadosť o zápis zemepisného označenia do registra;

b)	dotknutá zemepisná oblasť je vymedzená prírodnými charakteristikami bez odkazu na hranice pozemkov a má vlastnosti, ktoré sa značne líšia od vlastností susedných oblastí, alebo vlastnosti daného výrobku sa líšia od vlastností výrobkov vyrobených v susedných oblastiach.

b)	o zemepisné označenie sa môže uchádzať aj každý nový výrobca, ktorého výrobok spĺňa špecifikácie zemepisného označenia.

Zdôvodnenie

Žiadateľom o registráciu zemepisného označenia nemusí byť nevyhnutne skupina výrobcov. V tomto smere je potrebná väčšia pružnosť a miestne a regionálne samosprávy, ktoré už v niektorých krajinách túto úlohu plnia, by mali mať možnosť byť považované za žiadateľov. (Pozn. prekl.: Zmena v prvej vete ods. 3 sa netýka slovenského znenia. Ide o opravu vo francúzskom znení, kde bol pojem „jeden výrobca“ preložený termínom, ktorý sa dá chápať aj ako „izolovaný výrobca“, čo by mohlo mať geografickú interpretáciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti.)

Pozmeňovací návrh 5

Článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Remeselné a priemyselné výrobky, ktorých názvy sú zapísané do registra ako zemepisné označenie, musia spĺňať špecifikáciu výrobku, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

1. Remeselné a priemyselné výrobky, ktorých názvy sú zapísané do registra ako zemepisné označenie, musia spĺňať špecifikáciu výrobku, ktorá obsahuje aspoň tieto objektívne a nediskriminačné informácie:

a)	názov, ktorý sa má chrániť ako zemepisné označenie, ktorým môže byť buď zemepisný názov miesta výroby konkrétneho výrobku , alebo názov, ktorý sa používa pri obchodovaní alebo v bežnom jazyku na opis konkrétneho výrobku vo vymedzenej zemepisnej oblasti;

a)	názov, ktorý sa má chrániť ako zemepisné označenie, ktorým môže byť buď zemepisný názov miesta výroby konkrétneho výrobku a názov, ktorý sa používa pri obchodovaní alebo v bežnom jazyku na opis konkrétneho výrobku vo vymedzenej zemepisnej oblasti;

b)	opis výrobku, podľa potreby vrátane surovín;

b)	druh výrobku(-ov), na ktorý(-é) sa tento názov vzťahuje;

c)	špecifikácia vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorou sa vytvára súvislosť uvedená v písmene g);

c)	opis výrobku, podľa potreby vrátane surovín;

d)	dôkaz o tom, že výrobok pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti uvedenej v článku 5 písm. c);

d)	špecifikácia vymedzenej zemepisnej oblasti, ktorou sa vytvára súvislosť uvedená v písmene g);

e)	opis spôsobu výroby alebo získavania výrobku a v príslušných prípadoch používané tradičné spôsoby a osobitné postupy;

e)	dôkaz o tom, že výrobok pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti uvedenej v článku 5 písm. c);

informácie o balení, ak tak žiadajúca skupina výrobcov rozhodne a uvedie dostatočné odôvodnenie, ktoré je špecifické pre výrobok a v ktorom uvedie, prečo sa na zabezpečenie kvality, zaručenie pôvodu alebo zabezpečenie kontroly musí balenie vykonať vo vymedzenej zemepisnej oblasti, a to s prihliadnutím na právo Únie, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru a voľný pohyb služieb;

f)	opis spôsobu výroby alebo získavania výrobku a v príslušných prípadoch používané tradičné spôsoby a osobitné postupy;

g)	podrobnosti, na základe ktorých sa vytvára súvislosť medzi danou kvalitou, dobrou povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku a zemepisným pôvodom uvedeným v článku 5 písm. b);

h)	akékoľvek osobitné pravidlo týkajúce sa označovania predmetného výrobku;

h)	podrobnosti, na základe ktorých sa vytvára súvislosť medzi danou kvalitou, dobrou povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku a zemepisným pôvodom uvedeným v článku 5 písm. b);

i)	ďalšie uplatniteľné požiadavky, ak ich určili členské štáty, prípadne skupina výrobcov, pričom takéto požiadavky musia byť objektívne, nediskriminačné a v súlade s právnymi predpismi Únie.

i)	akékoľvek osobitné pravidlo týkajúce sa označovania predmetného výrobku;

j)	príslušný orgán kontroly výrobku;

k)	ďalšie uplatniteľné požiadavky, ak ich určili členské štáty, prípadne skupina výrobcov, pričom takéto požiadavky musia byť objektívne, nediskriminačné a v súlade s právnymi predpismi Únie.

Zdôvodnenie

—	Nemali by sa uznávať nové názvy, ktoré nijako nesúvisia s miestnym dedičstvom ani so zvykmi na danom území. Zemepisné označenie je súčasťou nehmotného dedičstva a jeho legitímnosť je potvrdená praxou a používaním.

—

Špecifikácia výrobku musí byť podrobnejšia a musí zahŕňať presnejšie vymedzenie príslušného výrobku podobne ako v prípade zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov. Kritérium „druh výrobku“ je súčasťou tejto definície a spresňuje, o akú skupinu výrobkov ide: keramika, porcelán, prírodný kameň atď.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Jednotný dokument obsahuje:

tieto hlavné body špecifikácie výrobku:

názov;

ii)	opis výrobku vrátane prípadných špecifických pravidiel balenia a označovania;

iii)	stručné vymedzenie zemepisnej oblasti;

1. Jednotný dokument obsahuje:

tieto hlavné body špecifikácie výrobku:

názov;

ii)	druh výrobku;

iii)	opis výrobku vrátane prípadných špecifických pravidiel balenia a označovania , ako aj opis hlavných etáp výrobného procesu ;

iv)	stručné vymedzenie zemepisnej oblasti;

Zdôvodnenie

Jednotný dokument predstavuje zhrnutie špecifikácií. Z tohto dokumentu bude vychádzať úrad EUIPO pri posudzovaní žiadostí o zemepisné označenie. Je preto nevyhnutné, aby v ňom boli obsiahnuté podstatné a relevantné informácie potrebné na posúdenie spisu na úrovni EÚ: informácie o druhu výrobku a postupe výroby sú potrebné pre správne pochopenie žiadosti o registráciu zemepisného označenia a na posúdenie toho, či sú splnené požadované kritériá.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 22

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Ak je podaná námietka, názov, ktorý je predmetom žiadosti o zápis do registra, sa nezapíše, ak:

a)	navrhované zemepisné označenie nie je v súlade s požiadavkami na ochranu stanovenými v tomto nariadení;

a)	navrhované zemepisné označenie nie je v súlade s požiadavkami na ochranu stanovenými v tomto nariadení;

b)	zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by bol v rozpore s článkom 37, 38 alebo 39;

b)	zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by bol v rozpore s článkom 35, 37, 38 alebo 39;

c)	zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by ohrozil existenciu úplne alebo čiastočne zhodného názvu alebo ochrannej známky alebo existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov predo dňom uverejnenia stanoveným v článku 18 ods. 3

c)	zápis navrhovaného zemepisného označenia do registra by ohrozil existenciu úplne alebo čiastočne zhodného názvu alebo ochrannej známky alebo existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov predo dňom uverejnenia stanoveným v článku 18 ods. 3

Zdôvodnenie

Doplnenie odkazu na článok 35 umožňuje v prípade námietok využiť všetky právne základy, ktoré sa uplatňujú na ochranu zemepisných označení. Cieľom je posilniť ochranu už uznaných zemepisných označení a zabrániť registrácii konkurenčných/neoprávnených zemepisných označení.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 23

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Úrad môže rozhodnúť, že predĺži prechodné obdobie udelené podľa odseku 1 najviac na 15 rokov alebo že umožní pokračovať v používaní najviac počas 15 rokov, ak sa dodatočne preukáže, že:

a)	názov v označení uvedený v odseku 1 sa v súlade s právnymi predpismi nepretržite a riadne používal aspoň 25 rokov pred podaním žiadosti o zápis príslušného zemepisného označenia do registra úradu;

b)	účelom použitia názvu v označení uvedenom v odseku 1 nikdy nebolo ťažiť z dobrej povesti názvu výrobku, ktorý bol zapísaný do registra ako zemepisné označenie, a

c)	spotrebiteľ nebol ani nemohol byť uvedený do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod daného výrobku.

5. V záujme prekonania dočasných ťažkostí súvisiacich s dlhodobým cieľom, ktorým je zabezpečiť, aby všetci výrobcovia výrobku označeného zemepisným označením v dotknutej oblasti dodržiavali súvisiacu špecifikáciu výrobku, môže členský štát udeliť prechodné obdobie na dosiahnutie súladu až do desať rokov s účinnosťou odo dňa podania žiadosti úradu pod podmienkou, že príslušné hospodárske subjekty uvádzali dané výrobky na trh v súlade s právnymi predpismi, pričom používali príslušné názvy nepretržite najmenej päť rokov pred podaním žiadosti orgánom daného členského štátu a uviedli túto skutočnosť vo vnútroštátnom námietkovom konaní uvedenom v článku 13.

5. V záujme prekonania dočasných ťažkostí súvisiacich s dlhodobým cieľom, ktorým je zabezpečiť, aby všetci výrobcovia výrobku označeného zemepisným označením v dotknutej oblasti dodržiavali súvisiacu špecifikáciu výrobku, môže členský štát udeliť prechodné obdobie na dosiahnutie súladu až do päť rokov s účinnosťou odo dňa podania žiadosti úradu pod podmienkou, že príslušné hospodárske subjekty uvádzali dané výrobky na trh v súlade s právnymi predpismi, pričom používali príslušné názvy nepretržite najmenej päť rokov pred podaním žiadosti orgánom daného členského štátu a uviedli túto skutočnosť vo vnútroštátnom námietkovom konaní uvedenom v článku 13.

Zdôvodnenie

Dĺžka prechodného obdobia by sa mala obmedziť, aby sa neoslabovala ochrana zemepisných označení a aby sa nelegitimizovali existujúce prípady neoprávneného použitia.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 26 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia, ktorým sa chránené zemepisné označenie zapisuje do registra, úrad do registra zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov Únie zapíše tieto údaje:

a)	zapísaný názov výrobku;

b)	trieda výrobku;

c)	odkaz na nástroj o zápise názvu;

d )	označenie krajiny alebo krajín pôvodu.

a)	zapísaný názov chráneného zemepisného označenia výrobku;

b)	typ výrobku;

c)	osoby oprávnené používať chránené zemepisné označenie ;

d)	odkaz na nástroj o zápise názvu;

e)	označenie krajiny alebo krajín pôvodu.

Zdôvodnenie

Objasnenie.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 29 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Úrad sa môže z vlastnej iniciatívy alebo na riadne odôvodnenú žiadosť členského štátu, tretej krajiny alebo ktorejkoľvek fyzickej či právnickej osoby s oprávneným záujmom rozhodnúť, že zruší zápis zemepisného označenia do registra, a to v týchto prípadoch:

a)	ak už nie je možné zabezpečiť súlad s požiadavkami špecifikácie výrobku;

b)	ak najmenej sedem po sebe nasledujúcich rokov nebol na trh umiestnený žiaden výrobok s daným zemepisným označením.

a)	ak už nie je možné zabezpečiť súlad s požiadavkami špecifikácie výrobku;

b)	ak najmenej desať po sebe nasledujúcich rokov nebol na trh umiestnený žiaden výrobok s daným zemepisným označením.

Zdôvodnenie

Zdá sa, že sedemročné obdobie bolo stanovené pomerne náhodne. Vzhľadom na možné ťažkosti v súvislosti s dodávateľskými reťazcami a možnosť vyčerpania zásob sa môže poskytnúť dlhšie obdobie na zrušenie.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 33

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
5. Poradný výbor pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu a z jedného zástupcu Komisie a ich príslušných náhradníkov.	5. Poradný výbor pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu, jedného zástupcu Komisie a uznávaného nezávislého experta na príslušný(-é) druh(-y) výrobku(-ov), prípadne aj zástupcu miestnych a regionálnych samospráv, a z ich príslušných náhradníkov.

Zdôvodnenie

Zloženie poradného výboru by malo zostať flexibilné a malo by umožňovať vymenúvanie nezávislých expertov, ktorých odborné znalosti by mohli pomôcť úradu EUIPO pri posudzovaní žiadostí.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 44 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. V prípade remeselných a priemyselných výrobkov s pôvodom v Únii, ktoré sa uvádzajú na trh so zemepisným označením, sa na označení a v reklamných materiáloch môže uviesť symbol Únie uvedený v odseku 1. Zemepisné označenie sa nachádza v rovnakom zornom poli ako symbol Únie.	2. V prípade remeselných a priemyselných výrobkov s pôvodom v Únii, ktoré sa uvádzajú na trh so zemepisným označením, sa na označení a v reklamných alebo komunikačných materiáloch musí uviesť symbol Únie uvedený v odseku 1. Zemepisné označenie sa nachádza v rovnakom zornom poli ako symbol Únie.

Zdôvodnenie

Je nevyhnutné povinne používať európske logo, aby spotrebitelia alebo zákazníci mohli tieto výrobky rozpoznať/identifikovať. Keďže označenie etiketou nie je pre všetky priemyselné a remeselné výrobky so zemepisným označením vhodným riešením, je lepšie odkazovať na „komunikačné materiály“.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 50 ods. 2 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	delegovaný subjekt pre certifikáciu výrobkov:

b)	delegovaný subjekt pre certifikáciu výrobkov alebo fyzická osoba :

i)	má potrebné odborné znalosti, vybavenie a infraštruktúru na vykonávanie úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované;

ii)	má dostatočný počet personálu s vhodnou kvalifikáciou a skúsenosťami;

iii)	je nestranný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov a predovšetkým sa nenachádza v situácii, ktorá môže, priamo alebo nepriamo, ovplyvniť jeho profesijnú nestrannosť pri vykonávaní týchto úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované, a

iv)	má dostatočné právomoci na vykonávanie úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované, a

i)	má potrebné odborné znalosti, vybavenie a infraštruktúru na vykonávanie úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované , a to aj pokiaľ ide o účtovníctvo podniku ;

ii)	má dostatočný počet personálu s vhodnou kvalifikáciou a skúsenosťami;

iii)	je nestranný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov a predovšetkým sa nenachádza v situácii, ktorá môže, priamo alebo nepriamo, ovplyvniť jeho profesijnú nestrannosť pri vykonávaní týchto úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované, a

iv)	má dostatočné právomoci na vykonávanie úloh úradnej kontroly, ktoré naň boli delegované,

ak sa úlohy úradnej kontroly delegujú na fyzické osoby, tieto fyzické osoby:

i)	majú potrebné odborné znalosti, vybavenie a infraštruktúru na vykonávanie úloh úradnej kontroly, ktoré na ne boli delegované;

ii)	majú vhodnú kvalifikáciu a skúsenosti;

iii)	konajú nestranne a nedochádza u nich ku konfliktu záujmov, pokiaľ ide o vykonávanie týchto úloh úradnej kontroly, ktoré na ne boli delegované, a

Zdôvodnenie

Požiadavky kladené na orgány alebo na fyzické osoby, na ktoré boli delegované úlohy úradných kontrol, by nemali byť odlišné.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

víta návrh Európskej komisie, ktorý reaguje na dôrazné požiadavky európskych miestnych a regionálnych samospráv. Zemepisné označenia priemyselných a remeselných výrobkov pomáhajú miestnym a regionálnym samosprávam chrániť svoje dedičstvo, zachovať pridanú hodnotu a pracovné miesta na určitom území a posilniť svoju identitu;

pripomína, že vo svojom stanovisku z októbra 2021 vyzval na vytvorenie osobitného systému na ochranu zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov, aby Európska únia mala komplexný právny rámec pre všetky zemepisné označenia, ktorý by im zabezpečil rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, o aké zemepisné označenia ide;

oceňuje, že predložený návrh vychádza zo skúseností so zemepisnými označeniami v poľnohospodárstve a agropotravinárskom odvetví a že sa uprednostňuje harmonizácia jednotlivých systémov;

opakuje svoju výzvu, aby sa zaviedol spoľahlivý mechanizmus na koordináciu činnosti príslušných útvarov Európskej komisie a úradu EUIPO s cieľom zabezpečiť súlad medzi týmito dvoma systémami;

odporúča, aby sa v právnom akte jasne vymedzili právomoci úradu EUIPO overovať zemepisné označenia tak, aby sa mu umožnilo včas si vybudovať odborné znalosti potrebné na posudzovanie žiadostí a ich oprávnenosti na základe požadovaných kritérií;

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spoločný register zemepisných označení s cieľom uľahčiť spotrebiteľom, výrobcom, štátom a miestnym a regionálnym samosprávam prístup k informáciám;

upriamuje však pozornosť spoluzákonodarcov na špecifickosť a rozmanitosť výrobkov a ekosystémov, ktorých sa tento návrh týka, v porovnaní s poľnohospodárskymi výrobkami, a vyzýva na obozretnosť, aby sa zabezpečilo, že sa to v celom návrhu riadne a koherentne zohľadní;

konštatuje, že navrhované vymedzenie pojmu „remeselné výrobky“ nezodpovedá postupom v niektorých členských štátoch, a preto vyzýva Európsku úniu, aby zvolila takú definíciu, ktorá bude zohľadňovať výrobné postupy používané v EÚ, či už sú úplne manuálne, mechanické alebo zmiešané;

pripomína, že pripisuje veľký význam inovácii a výskumu, ktoré by nemali byť blokované špecifikáciami ani príliš reštriktívnym výkladom pojmov „tradícia“ a „tradičný“;

10.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby v osobitných a opodstatnených prípadoch mohli o registráciu zemepisného označenia požiadať regionálne alebo miestne samosprávy;

11.

pripomína, že mnohé z nich už pomáhajú jednotlivým odvetviam, a to tak vo fáze štruktúrovania a vytvárania zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov, ako aj pri ich zavádzaní a propagácii;

12.

berie na vedomie, že existuje možnosť priamej registrácie, a vyzýva, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie v rámci všetkých postupov, bez ohľadu na to, či zahŕňajú vnútroštátnu registráciu alebo nie;

13.

pripomína, že je nevyhnutné zaviesť dôveryhodné kontroly, ktorými sa zabezpečí, že výrobcovia budú dodržiavať špecifikáciu výrobku, a zaistí sa bezpečnosť a dôvera spotrebiteľov. Opakuje, že v záujme zaručenia spoľahlivej a nezávislej kontroly za prijateľnú cenu by sa mali uprednostniť externé kontroly;

14.

je preto znepokojený kontrolným postupom založeným na vlastnom vyhlásení, ako ho navrhuje Európska komisia, ktorý neposkytuje dostatočné záruky z hľadiska kontroly a mohol by viesť k odchýlkam, ktoré by mohli poškodiť dôveryhodnosť tohto systému;

15.

zdôrazňuje, že v snahe o harmonizáciu systémov by sa mal zaujať prístup podobný tomu, ktorý sa uplatnil v prípade zemepisných označení v poľnohospodárstve a agropotravinárskom odvetví a ktorý sa osvedčil;

16.

opakuje, že postup registrácie by mal byť časovo obmedzený, a preto odporúča najmä špecifikovať maximálnu dĺžku trvania rozhodovacieho procesu v prípade vnútroštátnej a európskej žiadosti;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby náklady, najmä tie, ktoré súvisia s odvolaniami, ako je poplatok za odvolanie, neboli diskriminačné, aby k nim mal prístup každý držiteľ zemepisného označenia.

18.

zdôrazňuje, že na európskej úrovni treba navrhnúť opatrenia na podporu certifikácie, organizácie odborníkov a informačných a propagačných akcií v súvislosti so zemepisnými označeniami priemyselných a remeselných výrobkov. Takéto podporné opatrenia uľahčia zavedenie systému v rámci EÚ, vďaka čomu sa bude môcť na príslušných územiach zachovať a rozvíjať hospodárska činnosť, ktorú nemožno premiestniť inam;

19.

súhlasí s analýzou Komisie, pokiaľ ide o rešpektovanie zásady subsidiarity v tomto návrhu. Jeho cieľom je totiž vytvoriť pre zemepisné označenia priemyselných a remeselných výrobkov dobre fungujúci vnútorný trh, ktorého ochrana spadá do spoločných právomocí EÚ a jej členských štátov. Vzhľadom na množstvo rozdielnych pravidiel, ktoré boli vytvorené na vnútroštátnej úrovni a nie sú vzájomne uznávané, nemôžu členské štáty tento cieľ dosiahnuť samy. Keby sa zachovali len vnútroštátne prístupy, viedlo by to k právnej neistote pre výrobcov, bránilo by to transparentnosti trhu pre spotrebiteľov, narúšalo by to obchod v rámci Únie a otvorilo cestu nespravodlivej hospodárskej súťaži pri uvádzaní výrobkov so zemepisným označením na trh. Návrh Komisie predstavuje preto skutočnú európsku pridanú hodnotu.

V Bruseli 11. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/68

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Usmernenia pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)

(2022/C 498/12)

Spravodajkyňa:

Isabelle BOUDINEAU (FR/SES), poslankyňa regionálneho zastupiteľstva Nouvelle-Aquitaine

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1153 a nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1315/2013

COM(2021) 812 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Akčný plán na podporu diaľkovej a cezhraničnej osobnej železničnej dopravy

COM(2021) 810 final

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktorým sa menia nariadenie (EÚ) 2021/1153 a nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušuje nariadenie (EÚ) 1315/2013

COM(2022) 384 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2021) 812 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(4)

Realizáciou transeurópskej dopravnej siete sa vytvoria priaznivé podmienky, pokiaľ ide o infraštruktúrnu základňu, ktoré umožnia, aby sa všetky druhy dopravy stali udržateľnejšími, cenovo dostupnejšími a inkluzívnejšími, aby boli v multimodálnom dopravnom systéme široko dostupné udržateľné alternatívy a aby sa zaviedli správne stimuly na podporu prechodu, najmä zabezpečením spravodlivého prechodu v súlade s cieľmi uvedenými v odporúčaní Rady (EÚ) […] z […] o zabezpečení spravodlivého prechodu ku klimatickej neutralite.

(4)

Realizáciou transeurópskej dopravnej siete sa vytvoria priaznivé podmienky, pokiaľ ide o infraštruktúrnu základňu, ktoré umožnia, aby sa všetky druhy dopravy stali udržateľnejšími, cenovo dostupnejšími a inkluzívnejšími vo všetkých regiónoch Únie , aby boli v multimodálnom dopravnom systéme široko dostupné udržateľné alternatívy a aby sa zaviedli správne stimuly na podporu prechodu, najmä zabezpečením spravodlivého prechodu v súlade s cieľmi uvedenými v odporúčaní Rady (EÚ) […] z […] o zabezpečení spravodlivého prechodu ku klimatickej neutralite.

Zdôvodnenie

V úsilí o transformáciu by sa nemalo zabúdať na žiadny región v Európskej únii.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(16)	Vo fáze plánovania a budovania projektov by sa mali primerane zohľadňovať záujmy regionálnych a miestnych orgánov, ako aj záujmy dotknutej verejnosti, na ktorú bude mať projekt spoločného záujmu dosah.

(16)	Vo fáze plánovania a budovania projektov sa musia primerane zohľadňovať záujmy regionálnych a miestnych orgánov, ako aj záujmy dotknutej verejnosti, na ktorú bude mať projekt spoločného záujmu dosah.

Zdôvodnenie

Je nevyhnutné, aby miestne a regionálne samosprávy boli plne zapojené do plánovania projektov. Použitie podmieňovacieho spôsobu preto nie je odôvodnené.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 52

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(52)

Členské štáty by mali zaviesť vnútroštátny program podpory plánu udržateľnej mestskej mobility zameraný na podporu zavádzania plánov udržateľnej mestskej mobility a zlepšenie koordinácie medzi regiónmi, mestami a obcami. Mal by podporovať regióny a mestské oblasti pri vypracúvaní vysokokvalitných plánov udržateľnej mestskej mobility a posilniť monitorovanie a hodnotenie vykonávania plánu udržateľnej mestskej mobility prostredníctvom legislatívnych opatrení, usmernení, budovania kapacít, pomoci a prípadne finančnej podpory.

(52)

Zdôvodnenie

Európska komisia musí sprevádzať miestne samosprávy bez skúseností pri vypracúvaní plánov udržateľnej mestskej mobility, najmä uľahčovaním výmeny skúseností.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 66

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(66)

Európske dopravné koridory by mali pomôcť vybudovať infraštruktúru transeurópskej dopravnej siete takým spôsobom, aby sa odstránili úzke miesta, zvýšili cezhraničné prepojenia a zlepšila efektívnosť a udržateľnosť. Mali by prispieť k súdržnosti prostredníctvom zlepšenej územnej spolupráce. Koridory by mali sledovať aj širšie ciele dopravnej politiky a mali by uľahčovať interoperabilitu, modálnu integráciu a multimodálnu dopravu. Prístup spočívajúci v budovaní koridorov by mal byť transparentný a jednoznačný a riadenie takýchto koridorov by nemalo vytvárať ďalšie administratívne zaťaženie alebo ďalšie administratívne náklady. Mal by tiež podporovať vznik štruktúr integrovaného riadenia, ako sú európske zoskupenia územnej spolupráce, zameraných na urýchlenie realizácie cezhraničných úsekov. Európska komisia a členské štáty sa pri rozhodovaní o realizácii transeurópskej dopravnej siete radia s regiónmi a týmito zainteresovanými stranami.

Zdôvodnenie

Štruktúry integrovaného riadenia, ako sú európske zoskupenia územnej spolupráce, ukázali, že môžu prispieť k riešeniu problémov, s ktorými sa stretávame v oblasti cezhraničnej spolupráce, najmä pri realizácii cezhraničných úsekov TEN-T. Malo by sa na ne v nariadení odkazovať.

Pozmeňovací návrh 5

článok 3 písm. f)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

„mestský uzol“ je mestská oblasť, kde sú prvky dopravnej infraštruktúry transeurópskej dopravnej siete, ako sú prístavy vrátane terminálov osobnej dopravy, letísk, železničných staníc, autobusových staníc, logistických platforiem a zariadení a terminálov nákladnej dopravy umiestnených v mestskej oblasti a v jej okolí, spojené s ostatnými prvkami tejto infraštruktúry a s infraštruktúrou pre regionálnu a miestnu dopravu;

„mestský uzol“ je funkčná mestská oblasť, kde sú prvky dopravnej infraštruktúry transeurópskej dopravnej siete, ako sú prístavy vrátane terminálov osobnej dopravy, letísk, železničných staníc, autobusových staníc, logistických platforiem a zariadení a terminálov nákladnej dopravy umiestnených v mestskej oblasti a v jej okolí, spojené s ostatnými prvkami tejto infraštruktúry a s infraštruktúrou pre regionálnu a miestnu dopravu;

Zdôvodnenie

Funkčná mestská oblasť lepšie odráža integrovaný dopravný systém mesta a jeho zóny dochádzania a zohráva kľúčovú úlohu pri plánovaní mestských oblastí a dekarbonizácii príslušného dopravného systému. Pridanie slova „funkčné“ do vymedzenia mestských uzlov lepšie zodpovedá logike plánov udržateľnej mestskej mobility v článku 3 písm. o).

Pozmeňovací návrh 6

Článok 3 písm. l)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„multimodálny uzol osobnej dopravy“ je miesto prepojenia najmenej dvoch druhov osobnej dopravy, kde sú zabezpečené cestovné informácie, prístup k verejnej doprave a prestupy medzi rôznymi druhmi dopravy vrátane záchytných parkovísk P+R a aktívnych druhov dopravy a ktoré slúži ako rozhranie medzi mestskými uzlami a sieťami diaľkovej dopravy;

Zdôvodnenie

Tento pozmeňovací návrh by viedol k tomu, že by sa financovali projekty multimodálnych uzlov osobnej dopravy medzi mestskými uzlami a v rámci nich.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 3 písm. o)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

o)	„plán udržateľnej mestskej mobility“ (SUMP) je dokument na strategické plánovanie mobility, ktorého cieľom je zlepšiť prístupnosť a mobilitu v rámci funkčnej mestskej oblasti (vrátane zón dochádzky do práce) pre ľudí, podniky a tovar;

„plán udržateľnej mestskej mobility“ (SUMP) je dokument na strategické plánovanie mobility, ktorého cieľom je zlepšiť prístupnosť a mobilitu v rámci funkčnej mestskej oblasti (vrátane zón dochádzky do práce) pre ľudí, podniky a tovar; plány udržateľnej mestskej mobility môžu byť zahrnuté do existujúcich plánov a/alebo do širších plánov, ktoré zahŕňajú aj územné plány, napríklad vzhľadom na vzájomné prepojenia medzi využívaním pôdy a mobilitou;

Zdôvodnenie

Týmto pozmeňovacím návrhom sa zabezpečí, aby SUMP mohli vychádzať z existujúcich a/alebo širších plánov na miestnej a regionálnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 3 písm. z)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„námorný prístav“ je oblasť pevniny a vody pozostávajúca z takej infraštruktúry a zariadení, ktoré v zásade umožňujú prijímanie plavidiel, ich nakladanie a vykladanie, skladovanie tovaru, prevzatie a dodanie tohto tovaru a nalodenie a vylodenie cestujúcich, posádky a iných osôb, ako aj iná infraštruktúra, ktorá je potrebná pre prevádzkovateľov dopravy v prístave;

Zdôvodnenie

V nariadení by sa mali vymedziť námorné prístavy uvedením všetkých úloh, ktoré zohráva ich infraštruktúra, v snahe čo najlepšie reagovať na výzvy, ktorým čelia.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 4 ods. 2 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

viii)

prispôsobenia všeobecných noriem územným podmienkam;

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť kontinuitu siete a jej dokončenie v lehotách stanovených v článku 6 nariadenia je nevyhnutné prispôsobiť technické opatrenia výzvam, ktoré ich uplatňovanie môže predstavovať v určitých regiónoch, najmä tých, ktoré sú uvedené v odôvodnení 26 nariadenia: v najvzdialenejších regiónoch a ostatných odľahlých, ostrovných, okrajových a horských regiónoch alebo na riedko osídlených územiach, alebo v prípade izolovaných alebo čiastočne izolovaných sietí.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 8 ods. 2 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

b)	je ekonomicky uskutočniteľný na základe analýzy socioekonomických nákladov a prínosov;

b)	je ekonomicky uskutočniteľný na základe analýzy socioekonomických nákladov a prínosov , pričom by sa pri výklade pojmu uskutočniteľnosť mala zohľadniť sociálno-ekonomická situácia v členských štátoch a širší hospodársky vplyv projektov ;

Zdôvodnenie

V členských štátoch s podpriemernou osobnou a nákladnou dopravou sa železničné projekty vo všeobecnosti nepovažujú za uskutočniteľné, ak sa posudzujú len na základe analýzy nákladov a prínosov. Pri výklade pojmu uskutočniteľnosť sa musia zohľadniť osobitné okolnosti a širší vplyv projektov.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 15 ods. 3 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Komisia môže na žiadosť členského štátu, v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť iné výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 2. Každá žiadosť o výnimku je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu. Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

Komisia môže na žiadosť členského štátu , regionálnej samosprávy alebo skupiny príslušných orgánov , v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť iné výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 2. Každá žiadosť o výnimku je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu a príspevku k boju proti zmene klímy . Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť realizáciu siete v lehotách stanovených v článku 6 nariadenia je vhodné obmedziť administratívnu záťaž a uľahčiť udeľovanie výnimiek.

Pokrok v realizácii súhrnnej siete TEN-T nie je dostatočný na to, aby sa dospelo k záveru, že všetky uvedené požiadavky bude možné splniť do roku 2050. To by si vyžadovalo príliš veľkú mobilizáciu rozpočtových prostriedkov, keďže niektoré úseky nie sú vhodné na splnenie niektorých požiadaviek, ako je elektrifikácia všetkých železničných tratí. Je preto vhodné podporovať pokrok v realizácii siete a uľahčovať identifikáciu úsekov, na ktorých bude relevantnejšie prispôsobiť požiadavky nariadenia.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 16 ods. 2 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)	umožňovala prevládajúcu minimálnu traťovú rýchlosť 160 km/h pre osobné vlaky na tratiach osobnej dopravy rozšírenej základnej siete.

c)	umožňovala prevládajúcu priemernú minimálnu traťovú rýchlosť 160 km/h pre osobné vlaky na tratiach osobnej dopravy rozšírenej základnej siete.

Zdôvodnenie

Zavedenie tejto technickej požiadavky, ktorá by bola príliš nákladná, neprináša významnú pridanú hodnotu. Zdá sa rozumnejšie podporovať realistickejší a účinnejší prístup s cieľom zabezpečiť včasnú realizáciu siete a poskytnúť užívateľom siete účinné a efektívne spojenia.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 16 ods. 5 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Komisia môže na žiadosť členského štátu, v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť iné výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odsekoch 2 až 4. Každá výnimka je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu. Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

Komisia môže na žiadosť členského štátu , regionálnej samosprávy alebo skupiny príslušných orgánov , v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť iné výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odsekoch 2 až 4. Každá výnimka je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu a príspevku k boju proti zmene klímy . Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť realizáciu siete v lehotách stanovených v článku 6 nariadenia je vhodné obmedziť administratívnu záťaž a uľahčiť udeľovanie výnimiek.

Mnohé železničné úseky základnej siete a rozšírenej základnej siete nie sú vhodné na plnenie stanovených požiadaviek. Ich realizácia nie je možná z dôvodu osobitných geografických alebo značných fyzických obmedzení, ktoré bránia ich vykonaniu alebo spôsobujú dodatočné náklady, ktoré nemožno odôvodniť.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 17 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6. Komisia môže na žiadosť členského štátu, v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 až 5. Každá žiadosť o výnimku je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu. Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

6. Komisia môže na žiadosť členského štátu , regionálnej samosprávy alebo skupiny príslušných orgánov , v riadne odôvodnených prípadoch, prostredníctvom vykonávacích aktov udeliť výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odsekoch 1 až 5. Každá žiadosť o výnimku je založená na analýze socioekonomických nákladov a prínosov a posúdení vplyvu na interoperabilitu. Výnimka musí byť v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 a v prípade potreby musí byť koordinovaná a dohodnutá so susednými členskými štátmi.

Zdôvodnenie

Zavedenie ERTMS nie je možné dosiahnuť včas na určitých úsekoch siete, najmä z dôvodu rozsahu investícií, ktoré by si vyžadovalo. S cieľom zabezpečiť realizáciu siete v lehotách stanovených v článku 6 nariadenia je vhodné obmedziť administratívnu záťaž a uľahčiť udeľovanie výnimiek, ak neovplyvnia interoperabilitu siete na európskej úrovni.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 19 písm. g)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

g)	vývoj inovatívnych technológií alternatívnych palív pre železnice, ako je vodík pre úseky, ktoré sú vyňaté z požiadavky na elektrifikáciu.

g)	vývoj inovatívnych technológií pre železničné koľajové vozidlá, ako aj v oblasti alternatívnych palív pre železnice, ako je vodík , biopalivá alebo vlaky na akumulátory pre úseky, ktoré sú vyňaté z požiadavky na elektrifikáciu.

Zdôvodnenie

Úseky, ktoré sú vyňaté z požiadavky na elektrifikáciu, sa musia vnímať ako priestor na vývoj inovatívnych technologických riešení, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy. V tejto súvislosti musí Európska únia zaujať technologicky neutrálny prístup, aby sa ubezpečila, že vyvinuté technológie budú klimaticky a ekonomicky efektívnejšie.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 28 ods. 1 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

xi)	infraštruktúry pre chodcov a cyklistov;

Zdôvodnenie

Vysokokvalitnú cestnú infraštruktúru pre diaľkovú dopravu musí sprevádzať rozvoj infraštruktúry pre cyklistov a chodcov, najmä v mestských uzloch.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 33 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Komisia môže na žiadosť členského štátu v riadne odôvodnených prípadoch udeliť prostredníctvom vykonávacích aktov výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. a), b), c) a g). Každá žiadosť o výnimku vychádza z analýzy socioekonomických nákladov a prínosov alebo súvisí s posúdením konkrétnych geografických alebo významných fyzických obmedzení vrátane absencie železničného systému na danom území.

2. Komisia môže na žiadosť členského štátu , regionálnej samosprávy alebo skupiny príslušných orgánov v riadne odôvodnených prípadoch udeliť prostredníctvom vykonávacích aktov výnimky v súvislosti s požiadavkami uvedenými v odseku 1 písm. a), b), c) a g). Každá žiadosť o výnimku vychádza z analýzy socioekonomických nákladov a prínosov alebo súvisí s posúdením konkrétnych geografických alebo významných fyzických obmedzení vrátane absencie železničného systému na danom území.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť kontinuitu siete, ako aj realizáciu v lehotách stanovených v článku 6 nariadenia je nevyhnutné prispôsobiť technické opatrenia výzvam, ktoré môže ich uplatňovanie spôsobiť v niektorých regiónoch.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 35 ods. 3 posledný odsek

Text navrhnutý Európskou komisiou	Navrhovaná zmena
Členské štáty budú konzultovať s prepravcami, prevádzkovateľmi dopravy a logistiky, ktorí pôsobia na ich území. Vo svojej analýze zohľadnia výsledky konzultácií.	Členské štáty budú konzultovať s miestnymi a regionálnymi samosprávami mestských uzlov, prepravcami, prevádzkovateľmi dopravy a logistiky, ktorí pôsobia na ich území. Vo svojej analýze zohľadnia výsledky konzultácií.

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy majú komplexnú zodpovednosť za multimodálne terminály nákladnej dopravy a ich požiadavky na dopravnú infraštruktúru TEN-T (článok 37), a preto by sa s nimi malo konzultovať pri príprave akčných plánov pre multimodálnu sieť terminálov nákladnej dopravy.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 37 ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

5. Komisia môže na žiadosť členského štátu v riadne odôvodnených prípadoch udeliť výnimky z povinností podľa odsekov 1 až 4 prostredníctvom vykonávacích aktov, ak investície do infraštruktúry nemožno odôvodniť z hľadiska socioekonomických nákladov a prínosov, najmä ak sa terminál nachádza v priestorovo obmedzenom priestore , najmä v mestských uzloch . Výnimky by mali byť možné aj v mestských uzloch, ak dopyt na trhu neumožňuje splnenie stanovených požiadaviek týkajúcich sa terminálov.

Zdôvodnenie

Logistické platformy a multimodálne uzly v mestských uzloch (ako sa uvádza v článku 40) sa musia vyrovnať s veľmi vysokým tlakom na pôdu a obmedzeným priestorom. Ich situáciu komplikuje vykonávanie určitých technických požiadaviek stanovených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. V takých prípadoch by prioritou mali byť misie mestskej logistiky, ktorých realizácia si nevyžaduje príliš veľké rozšírenie.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 40 písm. b) bod ii) posledný odsek

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

zber údajov o mestskej mobilite za mestský uzol a ich predkladanie Komisii týkajúcich sa prinajmenšom emisií skleníkových plynov, dopravného preťaženia, nehôd a zranení, podielu jednotlivých druhov dopravy a prístupu k službám mobility, ako aj údaje o znečistení ovzdušia a hlukom v mestách. Následne sa tieto údaje predkladajú každý rok;

[…]

Komisia prijme najneskôr do jedného roka po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vykonávací akt, ktorým sa stanoví metodika zberu údajov členskými štátmi uvedených v písmene b) bode ii). Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3

informovanie Komisie o pokroku, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní plánov udržateľnej mestskej mobility;

[…]

Zdôvodnenie

Hoci je pochopiteľné, že Komisia chce zaviesť dôkladné monitorovanie vykonávania plánov udržateľnej mestskej mobility, vykonávanie ročného zberu údajov takéhoto rozsahu sa zdá byť nevhodné. Okrem toho ich zostavenie povedie k inflácii štúdií, čo je pre miestne a regionálne samosprávy príliš zaťažujúce. Malo by sa dbať na to, aby príprava plánov udržateľnej mestskej mobility a súvisiacich ukazovateľov nevytvárali zbytočnú administratívnu záťaž pri dosahovaní cieľov TEN-T. Navrhuje sa preto zjednodušiť monitorovanie vykonávania týchto plánov a zároveň zachovať povinnosť informovať o ich pokrokoch.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 40 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

d)	do 31. decembra 2040: rozvoj aspoň jedného multimodálneho terminálu nákladnej dopravy, ktorý umožňuje dostatočnú prekládkovú kapacitu v rámci mestského uzla alebo v jeho blízkosti.

d)	do 31. decembra 2040: rozvoj aspoň jedného multimodálneho terminálu nákladnej dopravy, ktorý umožňuje dostatočnú prekládkovú kapacitu s cieľom zabezpečiť mestskú logistiku a posledný úsek v rámci mestského uzla alebo v jeho blízkosti.

Zdôvodnenie

Zdá sa byť riskantné nariadiť zriadenie multimodálnych terminálov nákladnej dopravy bez toho, aby sa vzala do úvahy dynamika tokov na regionálnej úrovni a čo najlepšie reagovalo na potreby podnikov pri súčasnom zohľadnení pozemkových a technických možností územia. Navrhuje sa preto zdôrazniť úlohu, ktorú tieto platformy zohrávajú z hľadiska mestskej logistiky.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 44 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	podporu a presadzovanie dekarbonizácie dopravy prostredníctvom prechodu na vozidlá, plavidlá a lietadlá s nulovými a nízkymi emisiami a na iné inovatívne a udržateľné dopravné a sieťové technológie, ako je tzv. hyperloop;

a)	podporu a presadzovanie dekarbonizácie dopravy prostredníctvom prechodu na vozidlá, plavidlá , železničné koľajové vozidlá a lietadlá s nulovými a nízkymi emisiami a na iné inovatívne a udržateľné dopravné a sieťové technológie, ako je tzv. hyperloop;

Zdôvodnenie

Treba podporovať technologické inovácie pre všetky druhy dopravy, aby sa dosiahli ciele Európskej zelenej dohody. Inovácie sú tiež možné a žiadúce v železničnom sektore, najmä v úsekoch vyňatých z uplatňovania technických noriem.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 44 písm. a)

(Nové písmeno)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	podporu výskumu a vývoja ekologických a inovačných alternatívnych riešení na územiach vyňatých z technických opatrení TEN-T, ako sú ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

Zdôvodnenie

Ak výnimky udelené určitým územiam podľa nariadenia alebo na požiadanie umožňujú zabezpečiť riadnu realizáciu TEN-T prispôsobením sa územným výzvam, mal by sa podporiť vznik alternatívnych technologických alebo energetických riešení tým, že sa z týchto území stanú inovačné laboratóriá.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 52 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. „Fórum pre koridor“ formálne zriadi európsky koordinátor, ktorý mu predsedá. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na členstve vo fóre pre koridor, pokiaľ ide o ich časť európskeho dopravného koridoru, a zabezpečia zastúpenie riadenia nákladnej železničnej dopravy.	2. „Fórum pre koridor“ formálne zriadi európsky koordinátor, ktorý mu predsedá. Dotknuté členské štáty sa dohodnú na členstve vo fóre pre koridor, pokiaľ ide o ich časť európskeho dopravného koridoru, a zabezpečia zastúpenie riadenia nákladnej železničnej dopravy , miestnych a regionálnych samospráv, podnikov a priemyslu, ako aj mestských uzlov TEN-T .

Zdôvodnenie

Regionálne samosprávy poskytujú významnú časť spolufinancovania projektov TEN-T a navyše majú právomoci v oblasti plánovania siete a riadenia služieb hromadnej dopravy na regionálnej úrovni. Sú tiež nenahraditeľným kanálom na sprostredkovanie potrieb občanov v oblasti mobility. Preto by mali byť zapojené do riadenia koridorov TEN-T.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 52 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6. Európsky koordinátor sa môže v súvislosti s pracovným plánom a jeho vykonávaním radiť s regionálnymi a miestnymi orgánmi, manažérmi infraštruktúry, prevádzkovateľmi dopravy, najmä s tými, ktorí sú členmi riadenia nákladnej železničnej dopravy, dodávateľským priemyslom, používateľmi dopravy a zástupcami občianskej spoločnosti. Európsky koordinátor zodpovedný za systém ERTMS okrem toho úzko spolupracuje so Železničnou agentúrou Európskej únie a so spoločným podnikom pre európske železnice a európsky koordinátor pre európsky námorný priestor úzko spolupracuje s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou.

6. Európsky koordinátor sa v súvislosti s pracovným plánom a jeho vykonávaním radí s miestnymi orgánmi, manažérmi infraštruktúry, prevádzkovateľmi dopravy, najmä s tými, ktorí sú členmi riadenia nákladnej železničnej dopravy, dodávateľským priemyslom, používateľmi dopravy a zástupcami občianskej spoločnosti. Európsky koordinátor zodpovedný za systém ERTMS okrem toho úzko spolupracuje so Železničnou agentúrou Európskej únie a so spoločným podnikom pre európske železnice a európsky koordinátor pre európsky námorný priestor úzko spolupracuje s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou.

Zdôvodnenie

Všetci koordinátori zaviedli mechanizmy na konzultácie so všetkými príslušnými aktérmi v rámci ich rozsahu pôsobnosti. Túto skutočnosť treba zohľadniť.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 53 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Pracovný plán sa vypracuje v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi a po porade s fórom pre koridor a riadením nákladnej železničnej dopravy alebo konzultačným fórom pre horizontálne priority. Pracovný plán európskych dopravných koridorov schvália dotknuté členské štáty. Komisia pre informáciu predloží pracovný plán Európskemu parlamentu a Rade.

2. Pracovný plán sa vypracuje v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi a regionálnymi samosprávami a po porade s fórom pre koridor a riadením nákladnej železničnej dopravy alebo konzultačným fórom pre horizontálne priority. Pracovný plán európskych dopravných koridorov schvália dotknuté členské štáty. Komisia pre informáciu predloží pracovný plán Európskemu parlamentu a Rade.

Zdôvodnenie

Regionálne samosprávy musia byť vzhľadom na svoju úlohu pri vykonávaní pracovného plánu a svoj vplyv na svojich územiach zapojené do jeho prípravy.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 56 ods. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	vylúči zo súhrnnej siete námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že ich priemerný objem dopravy za posledných šesť rokov nedosahuje 85 % príslušnej hraničnej hodnoty;

začne postup monitorovania pred tým, než vylúči zo súhrnnej siete námorné prístavy a letiská, ak sa preukáže, že ich priemerný objem dopravy za posledných šesť rokov nedosahuje 85 % príslušnej hraničnej hodnoty . V rámci postupu monitorovania Komisia v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi zohľadní kvalitatívne ukazovatele a prípadné cyklické faktory, ktoré môžu vysvetliť pokles objemu dopravy v infraštruktúre. Zmeny v objeme dopravy v dôsledku dočasných alebo výnimočných faktorov nie sú dôvodom na vylúčenie zo siete;

Zdôvodnenie

Vzhľadom na investície do integrácie TEN-T a na účinný proces, ktorý so sebou prináša, najmä pokiaľ ide o ekologizáciu infraštruktúry, sa považuje za vhodnejšie vyhnúť sa vylúčeniu námorných prístavov alebo letísk zo súhrnnej siete. Keďže dynamika tokov sa neustále vyvíja, sieť musí zostať prispôsobivá. Namiesto vylúčenia sa preto odporúča začať postup monitorovania, ktorý umožní podrobnejšie posúdenie dynamiky v príslušnom námornom prístave alebo na príslušnom letisku s cieľom rozhodnúť, či sa zo siete vylúči alebo nie.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 57

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 57

Zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán

Vo fáze plánovania a budovania projektu sa podľa potreby musia dodržiavať vnútroštátne postupy týkajúce sa zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti, ktorých sa týka projekt spoločného záujmu, a konzultácie s nimi. Komisia v tejto súvislosti podporí výmenu osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o konzultáciu a začlenenie osôb v zraniteľných situáciách.

Článok 57

Zapojenie verejných a súkromných zainteresovaných strán

Vo fáze plánovania a budovania projektu sa musia dodržiavať vnútroštátne postupy týkajúce sa zapojenia regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti, ktorých sa týka projekt spoločného záujmu, a konzultácie s nimi. Komisia v tejto súvislosti podporí výmenu osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o konzultáciu a začlenenie osôb v zraniteľných situáciách.

Zdôvodnenie

Regionálne a miestne samosprávy musia byť zapojené, ak sa ich týka rozvoj projektu spoločného záujmu.

Pozmeňovací návrh 29

Príloha V bod 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

Efektívne fungovanie TEN-T: Plán udržateľnej mestskej mobility by mal náležite zohľadňovať vplyv rôznych mestských opatrení na dopravné toky v osobnej aj nákladnej doprave na transeurópskej dopravnej sieti s cieľom zabezpečiť plynulý tranzit, obchvat alebo prepojenie cez mestské uzly a okolo nich, vrátane vozidiel s nulovými emisiami. Zahŕňa najmä opatrenia na zmiernenie preťaženia, zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a odstránenie úzkych miest ovplyvňujúcich dopravné toky na TEN-T.

Zdôvodnenie

Vzájomné pôsobenie regionálnych a miestnych dopravných tokov pre cestujúcich a náklad s dopravnými tokmi v medzinárodných koridoroch TEN-T je obojstranné, a mal by sa zohľadniť vplyv opatrení, aby sa zabezpečil plynulý dopravný systém s efektívnymi spojeniami na prvom a poslednom úseku.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

oceňuje celkovú kvalitu návrhu Komisie. Domnieva sa, že je nevyhnutné mať k dispozícii nariadenie, ktoré umožní vytvoriť stratégiu plánovania dopravnej infraštruktúry na európskej úrovni. Len tým sa zabezpečí uspokojivá úroveň súdržnosti, koordinácie a interoperability;

sa domnieva, že nadnárodný rozmer TEN-T prináša výraznú európsku pridanú hodnotu. Miestne a regionálne samosprávy potvrdzujú sociálno-hospodársky prínos cezhraničných projektov na ich územiach;

berie na vedomie geopolitické dôsledky ruskej agresie na Ukrajine a potrebu riešiť zraniteľnosť európskeho dopravného systému, ktorý je teraz čiastočne odpojený od svetového trhu, najmä od trhu s potravinami; podporuje pozastavenie európskych investícií v rámci siete TEN-T pre projekty zahŕňajúce Rusko a Bielorusko, žiada však, aby sa rozvíjali lepšie železničné spojenia s Ukrajinou, najmä na podporu prepravy základných surovín. Preto je vítané plánované zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

víta ciele TEN-T; zdôrazňuje význam prínosu nariadenia k boju proti zmene klímy, najmä tým, že podporuje rozvoj najpríkladnejších druhov dopravy v tejto oblasti. Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa dopravná infraštruktúra prispôsobila vplyvu zmeny klímy a vzniku nových rizík;

Územná súdržnosť

víta, že územná súdržnosť bola opäť potvrdená ako prioritný cieľ pre celú základnú sieť, rozšírenú základnú sieť a súhrnnú sieť. Konštatuje v tejto súvislosti, že TEN-T sa riadi odporúčaním z ôsmej správy o súdržnosti, podľa ktorej by každá politika EÚ mala prispieť k európskej súdržnosti;

odporúča Komisii, aby vymedzila zásadu „výrazne nenarušiť súdržnosť“, ktorá sa uvádza v ôsmej správe o súdržnosti, s cieľom umožniť monitorovať jej uplatňovanie na TEN-T, a najmä na projekty spoločného záujmu;

sa domnieva, že TEN-T musí zohľadňovať rozmanitosť výziev, ktorým čelia regióny EÚ. V tejto súvislosti víta pozornosť venovanú vidieckym, vzdialeným, horským, riedko osídleným, okrajovým, ostrovným a najvzdialenejším regiónom a pripomína, že aj regióny, ktoré nepatria do týchto kategórií sa musia zaoberať veľkou rozmanitosťou území a čeliť rôznym výzvam;

pripomína, že dosiahnutie cieľa územnej súdržnosti si vyžaduje, aby sieť ako celok vytvorila pevné a účinné spojenie so sekundárnymi dopravnými sieťami nad rámec TEN-T;

uznáva význam spoločných a ambicióznych technických opatrení na zabezpečenie kontinuity a interoperability siete. Pripomína však, že rozmanitosť európskych regiónov sťažuje dodržanie harmonogramu vykonávania technických noriem stanovených v návrhu Komisie, najmä požiadaviek na minimálnu rýchlosť, elektrifikáciu či gabarit železničných úsekov, ktorých realizácia by si vyžadovala príliš veľké investície;

10.

poukazuje na to, že okrem hlavných európskych dopravných osí základnej a rozšírenej siete môže k rozvoju cezhraničných železničných spojení významne prispieť aj premostenie chýbajúcich regionálnych prepojení. Lepším prepojením pohraničných regiónov sa Európa viditeľne sceľuje a poskytuje občanom príležitosť, aby mohli využívať cezhraničnú mobilitu šetrnú ku klíme;

Riadenie

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy aktívne prispievajú k plánovaniu a financovaniu dopravných infraštruktúr na svojich územiach, z ktorých niektoré sú súčasťou TEN-T. Žiada preto, aby boli lepšie zapojené do systému riadenia TEN-T, najmä ich plným zapojením do fóra pre koridor nad rámec úlohy pozorovateľa, ktorá im v súčasnosti prislúcha;

12.

uznáva však, že napriek týmto možným zlepšeniam návrh Európskej komisie rešpektuje zásadu subsidiarity: transeurópska dopravná sieť skutočne prináša nepopierateľnú pridanú hodnotu cez hranice členských štátov tým, že zosúlaďuje plánovacie úsilie štátov, regiónov a miest, najmä prostredníctvom posilnenej úlohy pridelenej mestským uzlom v návrhu nariadenia;

13.

konštatuje, že existuje mnoho príkladov cezhraničných úsekov, ktorých realizáciu negatívne ovplyvňuje nedostatočná politická pozornosť na vnútroštátnej úrovni, nedostatočná koordinácia a zložité nekoordinované administratívne postupy;

14.

žiada, aby sa výrazne posilnilo riadenie siete TEN-T s cieľom uľahčiť jej realizáciu, najmä pokiaľ ide o chýbajúce cezhraničné prepojenia. víta v tejto súvislosti návrhy Komisie, ktorých cieľom je posilniť úlohu koordinátorov a podporiť koordináciu národných plánov s európskymi politikami;

15.

sa domnieva, že zlúčenie koridorov základnej siete a koridorov železničnej nákladnej dopravy v rámci európskych dopravných koridorov výrazne zlepšuje riadenie siete a malo by viesť k lepšej koordinácii a realizácii. Vyjadruje prekvapenie nad tým, že zosúladenie, ku ktorému dospela Komisia vo svojom návrhu, sa netýka námorných prístavov nachádzajúcich sa v koridoroch železničnej nákladnej dopravy;

Mestské uzly

16.

pripomína, že udržateľnosť mestskej mobility spolu s udržateľnosťou diaľkovej dopravy je kľúčovým prvkom na dosiahnutie cieľov TEN-T a všeobecnejšie cieľov Európskej zelenej dohody;

17.

zdôrazňuje, že v tretej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa politiky mestského plánovania vrátane mestskej mobility vnímajú ako príležitosť na zníženie emisií skleníkových plynov. Pripomína v tejto súvislosti význam aktívnej mobility, ktorej rozvoj si vyžaduje súdržnú infraštruktúru na úrovni mestských uzlov;

18.

konštatuje, že je potrebné zaviesť plány udržateľnej mestskej mobility. Domnieva sa, že tieto plány prispievajú k posilneniu modelu viacúrovňového riadenia začlenením stratégií plánovania mobility a územného plánovania na miestnej a regionálnej úrovni do TEN-T;

19.

poukazuje na to, že pre riedko osídlené regióny a ostrovné regióny by sa mal prijať prístup viac prispôsobený ich osobitostiam;

20.

navrhuje, aby sa v rámci kritérií pre plány udržateľnej mestskej mobility zdôraznila flexibilita v záujme úspešného začlenenia týchto plánov do existujúcich plánov. Mestské uzly by nemali byť zaťažené rozsiahlym poskytovaním údajov a súvisiacimi postupmi. Keďže počet mestských uzlov rastie, musia sa náležite zvýšiť finančné prostriedky EÚ, ktoré sú na to vyčlenené;

Druhy dopravy

21.

pripomína, že vodná a železničná doprava predstavujú príkladné druhy dopravy z hľadiska zmeny klímy. Podporuje preto ich rozvoj v rámci TEN-T;

22.

víta významné zlepšenia v riadení železničnej infraštruktúry. Zdôrazňuje, že je ešte potrebné vynaložiť úsilie z hľadiska interoperability a kontinuity, aby sa dosiahla efektívna železničná sieť pre nákladnú a osobnú dopravu na európskej úrovni;

23.

víta posilnenie námorného piliera TEN-T a najmä rozšírenie oprávnenosti na financovanie na všetky námorné úseky medzi prístavmi TEN-T, čo by malo umožniť uľahčenie rozvoja kabotáže s cieľom podporiť prechod z cestnej dopravy na námornú, ako aj prepojenia ostrovných a najvzdialenejších regiónov;

Financovanie TEN-T

24.

pripomína, že realizácia TEN-T v stanovených lehotách je prioritou pre miestne a regionálne samosprávy. Zdôrazňuje však, že rozpočet Nástroja na prepájanie Európy je naďalej nízky vzhľadom na výšku súm, ktoré sa majú mobilizovať, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé regióny nemôžu využiť štrukturálne fondy na vyplnenie tejto finančnej medzery. Pri posudzovaní ekonomickej uskutočniteľnosti projektov spoločného záujmu by sa okrem analýzy nákladov a prínosov mali zohľadniť aj rôzne sociálno-ekonomické a geografické podmienky v členských štátoch, ako sú vzdialenosti a objemy dopravy, ako aj širší hospodársky vplyv projektov. Okrem toho sa musí náležite zohľadniť, či je možné splniť časové a finančné požiadavky uložené členským štátom;

25.

konštatuje, že v tretej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa odporúča podporovať klimaticky efektívnejšie možnosti mobility. Vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že neexistuje mechanizmus na podporu prechodu na druhy dopravy, ktoré sú najpriaznivejšie z hľadiska zmeny klímy;

26.

zdôrazňuje nevyhnutnosť finančne podporovať údržbu TEN-T počas celého životného cyklu projektov a potrebu zaručiť dlhodobú udržateľnosť financovania dopravnej infraštruktúry;

Akčný plán na podporu diaľkovej a cezhraničnej osobnej železničnej dopravy

27.

vyjadruje potešenie z toho, že akčný plán podporuje vytvorenie jednotného európskeho rámca a odstránenie zostávajúcich prekážok cezhraničnej a diaľkovej železničnej dopravy;

28.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu nočných vlakov pri dosahovaní cieľov akčného plánu;

29.

sa domnieva, že v záujme podpory diaľkovej a cezhraničnej osobnej železničnej dopravy je nevyhnutné rozvíjať stimulačné a finančné nástroje na európskej úrovni a zabezpečiť rovnaké podmienky s leteckou dopravou;

30.

zdôrazňuje záujem miestnych a regionálnych samospráv o dosiahnutie týchto cieľov. Bude teda venovať pozornosť plánovanému legislatívnemu návrhu Komisie, ktorého cieľom je uľahčiť používateľom využívanie železničných lístkov.

V Bruseli 11. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/83

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Energetický balík o plyne, vodíku a emisiách metánu

(2022/C 498/13)

Spravodajca:

Jakub CHEŁSTOWSKI (EKR/PL), maršálek Sliezskeho vojvodstva

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom

COM(2021) 803 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom

COM(2021) 804 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942

COM(2021) 805 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom

COM(2021) 803 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Rovnako je účelom tejto smernice vytvoriť regulačný rámec, ktorý pre všetkých účastníkov trhu bude vytvárať možnosti a stimuly, aby pri plánovaní činností zohľadňovali prechodnú úlohu fosílneho plynu v snahe predísť odkázanosti na určitého dodávateľa a zabezpečiť postupné a včasné vyradenie fosílneho plynu, predovšetkým vo všetkých relevantných priemyselných sektoroch a na účely vykurovania.

[…] Rovnako je účelom tejto smernice vytvoriť regulačný rámec, ktorý pre všetkých účastníkov trhu bude vytvárať možnosti a stimuly, aby zohľadňovali prechodnú úlohu fosílneho plynu s cieľom prispôsobiť novovybudovanú infraštruktúru zemného plynu nízkouhlíkovým a obnoviteľným plynom, v snahe predísť odkázanosti na určitého dodávateľa počas jej amortizácie a zabezpečiť postupné a včasné vyradenie fosílneho plynu, predovšetkým vo všetkých relevantných priemyselných sektoroch a na účely vykurovania.

Zdôvodnenie

S cieľom zvýšiť využívanie dekarbonizovaných plynov je nevyhnutné, aby investičné plány pre novú plynárenskú infraštruktúru vrátane plynovodov, terminálov LNG a zásobníkov plynu zohľadňovali taký spôsob navrhovania a výstavby infraštruktúry, aby bola už od začiatku prevádzky prispôsobená dekarbonizovaným plynom.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Nízkouhlíkové palivá, napríklad nízkouhlíkový vodík, však môžu pri energetickej transformácii zohrať určitú úlohu, predovšetkým v krátkodobom a strednodobom horizonte v snahe rýchlo znížiť emisie existujúcich palív a podporiť zavádzanie obnoviteľných palív, akým je obnoviteľný vodík. Dôležitým obnoviteľným palivom na splnenie cieľov v oblasti klímy je aj biometán, ktorý je pomerne dobre kompatibilný so súčasnou infraštruktúrou zemného plynu (priamo využiteľné [alternatívne] palivo) a EÚ má veľký vnútorný potenciál na jeho výrobu. V snahe konsolidovať rozvoj trhu s biometánom by sa členské štáty mali zamerať najmä na investície v súlade so zásadami kaskádového využívania biomasy s cieľom výrazne zvýšiť výrobu bioplynu a biometánu z existujúceho odpadu v rozptýlenej forme v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a komunálne hospodárstvo. Malo by sa vylúčiť pestovanie rastlín na výlučné použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu, ako aj výstavba zariadení na výrobu bioplynu, ktoré sú závislé od zachovania masového chovu hospodárskych zvierat. Na podporu transformácie je potrebné stanoviť prahovú hodnotu zníženia emisií skleníkových plynov platnú pre nízkouhlíkový vodík a syntetické plynné palivá.

Zdôvodnenie

Rozvoj odvetvia bioplynu a biometánu je z krátkodobého hľadiska dôležitý pre čiastočné zníženie závislosti od dodávok zemného plynu z Ruska, ako aj pre rozvoj miestnych energetických spoločenstiev v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo alebo komunálne hospodárstvo, kde sa odpad môže transformovať na výrobný substrát. Malo by sa však výslovne objasniť, že spaľovať možno len biometán, ktorý už existuje. Pestovanie rastlín určených na zásobovanie zariadení na výrobu bioplynu a zachovanie masového chovu hospodárskych zvierat s výlučným cieľom získať bioplyn a biometán na energetické účely sa musia vylúčiť, pretože spomaľujú zelenú transformáciu.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Hoci je elektrifikácia kľúčovým prvkom zelenej transformácie, domácnosti budú naďalej odoberať zemný plyn vrátane rastúceho objemu obnoviteľného plynu.

[…] Hoci je elektrifikácia kľúčovým prvkom zelenej transformácie, domácnosti budú naďalej odoberať zemný plyn vrátane rastúceho objemu obnoviteľného plynu. S cieľom umožniť domácnostiam odber a využívanie obnoviteľných plynov by členské štáty v spolupráci s Európskou komisiou mali so zainteresovanými účastníkmi trhu začať dialóg o technologickej dostupnosti vhodných odberných zariadení, ako aj o možných nákladoch na ich zavádzanie.

Zdôvodnenie

Rozvinutý trh s dekarbonizovanými plynmi bude musieť zohľadniť maloobchodných odberateľov, ktorými budú domácnosti a časť MSP. Bez modernizácie alebo nákupu nových vykurovacích a chladiacich zariadení budú mať koncoví odberatelia technické ťažkosti alebo nebudú schopní prejsť z fosílnych palív na dekarbonizované plyny.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 108

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Regulačné orgány a ACER by mali poskytovať informácie o trhu s vodíkom v snahe zabezpečiť transparentnosť vrátane aspektov, ako sú dodávky a dopyt, infraštruktúra transportu, kvalita služby, cezhraničný obchod, spotrebiteľské ceny, trhová likvidita. Transparentnosť trhu by mala zahŕňať aj podrobné určenie nákladov na vybudovanie novej infraštruktúry pre dekarbonizované plyny vo všetkých členských štátoch. Národné regulačné orgány by preto v spolupráci s vnútroštátnymi prevádzkovateľmi sietí mali vypracovať podrobné ekonomické výpočty budúcich investičných nákladov na rozšírenie infraštruktúry pre dekarbonizované plyny. Vďaka tomu bude možné realisticky naplánovať rozvoj siete, odhaliť prípadné medzery vo financovaní a vytvoriť príležitosti pre zostavenie tarifnej politiky, z ktorej budú mať prospech tak prevádzkovatelia, ako aj odberatelia.

Zdôvodnenie

Náklady na budovanie infraštruktúry pre dekarbonizované plyny sa môžu v jednotlivých členských štátoch značne líšiť. Mala by sa zohľadniť perspektíva miestnych nákladov s cieľom riadne naplánovať rozvoj trhu s nízkouhlíkovými a obnoviteľnými plynmi.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 4 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.

[…] Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok zemného plynu pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov v domácnosti alebo chránených odberateľov podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) 2017/1938. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.

V prípade dlhodobého výrazného zvýšenia cien sa môžu intervencie, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 4 a 5, rozšíriť na inú skupinu odberateľov, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom energetickej chudoby.

Zdôvodnenie

Návrh Komisie je príliš obmedzený v prípade prudkého zvýšenia cien. Zmena sa týka možnosti doplniť kategóriu chránených odberateľov, ako sú vymedzení v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 8 ods. 11

(Nový odsek)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

11. S cieľom môcť preukázať koncovým odberateľom, aké množstvo energie v energetickom mixe daného dodávateľa obnoviteľných a nízkouhlíkových palív pochádza z obnoviteľných zdrojov v pomere k množstvu energie uvádzanej na trh a dodávanej spotrebiteľom na základe zmlúv, členské štáty zabezpečia, aby sa na žiadosť výrobcu obnoviteľných a nízkouhlíkových palív mohli vydávať potvrdenia o pôvode v súlade s článkom 19 ods. 7 písm. b) bod ii) smernice (EÚ) 2018/2001 v súvislosti s plynom vrátane bioplynu, biometánu, vodíka, amoniaku, metanolu a syntetických plynných palív. Okrem toho je nevyhnutné, aby si koncoví odberatelia uvedomovali význam zelenej transformácie a aby boli informovaní o rozmanitosti obnoviteľných alebo nízkouhlíkových palív a svojom práve žiadať záruku pôvodu.

Zdôvodnenie

Rozvoj prepojeného európskeho trhu s nízkouhlíkovými a obnoviteľnými palivami si bude vyžadovať používanie nástrojov na poskytovanie informácií o pôvode plynov vyrábaných a dodávaných koncovým odberateľom.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 10 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví odberatelia mali právo na dodávky plynov od dodávateľa, ak s tým dodávateľ súhlasí, bez ohľadu na to, v akom členskom štáte je dodávateľ zaregistrovaný, pokiaľ dodávateľ dodržiava platné obchodné pravidlá a pravidlá vyvažovania. Členské štáty v tejto súvislosti prijmú všetky opatrenia, aby administratívne postupy nediskriminovali dodávateľov, ktorí sú už zaregistrovaní v inom členskom štáte.

[…] Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví odberatelia mali právo na dodávky plynov od dodávateľa, ak s tým dodávateľ súhlasí, bez ohľadu na to, v akom členskom štáte je dodávateľ zaregistrovaný, pokiaľ dodávateľ dodržiava platné obchodné pravidlá a pravidlá vyvažovania , ako aj požadované povolenia, ktoré na základe článku 7 ods. 2 udeľujú regulačné orgány členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje dodávka plynu. Členské štáty v tejto súvislosti prijmú všetky opatrenia, aby administratívne postupy nediskriminovali dodávateľov, ktorí sú už zaregistrovaní v inom členskom štáte.

Zdôvodnenie

Požiadavka, aby dodávatelia spĺňali normy v členských štátoch, zaisťuje bezpečnosť dodávok pre odberateľov. Zvyšná časť ustanovenia zaručuje, že takéto normy nebudú diskriminačné.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 26

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Členské štáty umožnia prístup pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny na trh a k infraštruktúre bez ohľadu na to, či sú zariadenia na výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov pripojené k distribučnej a prepravnej sieti , ak sa považujú za prospešné na základe národných plánov rozvoja siete podľa článku 51 . Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli potrebné mechanizmy na zaručenie spravodlivého a primeraného rozdelenia nákladov súvisiacich s pripojením nových zariadení na výrobu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.

Zdôvodnenie

Cieľom zavedenia kompenzačných mechanizmov je zabezpečiť, aby sa náklady neprenášali nespravodlivo na ostatných užívateľov siete, a zaručiť rovnaké podmienky na trhu. Mali by sa pripojiť len tie zariadenia, ktorých pripojenie do distribučných a prenosových sústav predstavuje jasnú pridanú hodnotu, keďže dlhodobo by sa dôraz mal klásť na udržateľný rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a najmä na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 51 ods. 2 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	uvádza všetky investície, ktoré už boli schválené, a nové investície, ktoré sa budú musieť zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch;

uvádza všetky investície, ktoré už boli schválené, a nové investície, ktoré sa budú musieť zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch spolu s podrobnou ekonomickou analýzou vrátane nákladov na výstavbu alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry pre nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny a uvedením existencie prípadných medzier vo financovaní v porovnaní s konvenčnou infraštruktúrou zemného plynu;

Zdôvodnenie

Dlhodobé plánovanie rozvoja nízkouhlíkovej a obnoviteľnej plynárenskej infraštruktúry musí zahŕňať podrobné plánovanie nákladov. Ponechanie podrobných hospodárskych otázok na výhradnú zodpovednosť prevádzkovateľov prepravných a distribučných plynárenských sietí môže viesť k ťažkostiam pri presadzovaní investičných cieľov.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 72 ods. 4 písm. f)

(Nové písmeno)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

vytvoriť experimentálne regulačné prostredia s cieľom udeľovať cielené a dočasné výnimky z národných, regionálnych alebo miestnych legislatívnych rámcov pre inovačné investície do nízkouhlíkových a obnoviteľných plynov. Cieľom vytvorenia takéhoto experimentálneho regulačného prostredia je urýchliť investície do nízkouhlíkových a obnoviteľných plynov, najmä v tých členských štátoch, v ktorých tieto investície nebudú plne v súlade s existujúcimi právnymi a regulačnými rámcami. Zároveň by to mohlo uľahčiť následné prispôsobenie regulačného prostredia.

Zdôvodnenie

Odporúča sa vytvoriť experimentálne regulačné prostredia, ktoré umožnia udeliť dočasnú výnimku z národných, regionálnych alebo miestnych legislatívnych rámcov inovačným investíciám, pre ktoré ešte nebolo vytvorené zodpovedajúce právne prostredie.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a vodíkom

COM(2021) 804 final

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 42

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Popri zabezpečení harmonizovaného prístupu ku kvalite plynu pre cezhraničné prepojovacie body by mala byť zachovaná flexibilita členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie noriem kvality plynu v ich domácich sieťach zemného plynu. Na zabezpečenie vysoko integrovaného, interoperabilného a transparentného trhu s nízkouhlíkovými a obnoviteľnými plynmi, ktorých objem v sústave zemného plynu bude nevyhnutne čoraz väčší, budú potrebné potvrdenia o pôvode. Účelom takýchto potvrdení bude certifikovať zdroj výroby plynu a potvrdiť vytvorenú uhlíkovú stopu s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia a koncoví odberatelia mohli obchodovať štandardizovaným spôsobom, a zdokumentovať dosiahnuté zníženia emisií CO2.

Zdôvodnenie

Bez potvrdenia o pôvode nebude možné certifikovať zdroj výroby a potvrdiť uhlíkovú stopu daného plynu, čo znemožní vykonávanie politík v oblasti klímy a nefinančné vykazovanie.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 43 ods. 1 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)	identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity.

c)	identifikuje investičné medzery, obzvlášť pokiaľ ide o cezhraničné kapacity , ako aj o systémové prepojenia s tretími krajinami, z ktorých sa budú dovážať nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny na pokrytie celkového dopytu Európskej únie po energii .

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť kontinuitu výroby v priemyselných odvetviach a energetickú bezpečnosť EÚ na novom trhu s nízkouhlíkovými a obnoviteľnými plynmi by kľúčovým bodom plánovania malo byť zaistenie dovozu požadovaných objemov vodíka z krajín mimo EÚ, aby sa udržateľne a bezpečne pokryli celkové energetické potreby EÚ.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 43 ods. 4

(Nový odsek)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

—

4. V záujme vypracovania správneho, realistického a uskutočniteľného desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu by ACER, ENTSO pre plyn a ENTSO pre elektrinu mali začať proces konzultácií s národnými regulačnými orgánmi o nákladoch na výstavbu alebo modernizáciu infraštruktúry pre nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Týka sa to najmä presného plánovania investičných a prevádzkových výdavkov na nové aktíva, ako sú vodíkové terminály, elektrolyzéry a vodíkové siete.

Zdôvodnenie

Pozri vyššie.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 60 ods. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	investície prispievajú k dekarbonizácii;

b)	investície prispievajú k dekarbonizácii a takisto zabezpečujú, že novovybudovaná infraštruktúra zemného plynu bude navrhnutá tak, aby bola už od začiatku svojej prevádzky vhodná aj pre obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, čím sa minimalizuje riziko odkázanosti na určitého dodávateľa ;

Zdôvodnenie

Pozri vyššie.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942

COM(2021) 805 final

Pozmeňovací návrh 15

Článok 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

—

Posúdenie dlhodobého potenciálu obnoviteľných zdrojov plynu ako základ pre optimalizáciu rozvoja prepravnej a distribučnej siete

1. Členské štáty sú zodpovedné za posúdenie potenciálu výroby biometánu na miestnej úrovni na celom svojom území v rámci svojich vnútroštátnych stratégií v oblasti bioplynu a biometánu. Toto posúdenie by sa malo vykonať do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Môže vychádzať z existujúcich posúdení.

2. Biomasa zohľadnená v tomto posúdení zahŕňa biomasu ako surovinu, ktorá je vymedzená v článku 2 smernice 2018/2001 (vrátane prílohy IX) a spĺňa kritériá EÚ v oblasti udržateľnosti.

3. Vo fáze návrhu posúdenia členské štáty konzultujú s príslušnými regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prepravných a distribučných sietí s cieľom stanoviť:

a)	územnú jednotku, v rámci ktorej sa vykonáva posúdenie výrobného potenciálu,

b)	pokiaľ ide o vymedzenie posudzovanej biomasy, geografickú blízkosť k existujúcim sieťam zemného plynu;

4. Pri posudzovaní, zlepšovaní existujúceho posúdenia a následných aktualizáciách členské štáty konzultujú s regionálnymi a miestnymi samosprávami, ako aj s prevádzkovateľmi prepravných a distribučných sietí. Môžu konzultovať aj s inými relevantnými subjektmi.

Zdôvodnenie

Posúdenie dlhodobého potenciálu výroby bioplynu a biometánu je predpokladom nákladovo efektívneho plánovania posilnenia siete s cieľom začleniť rastúce objemy biometánu do plynárenských sietí.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 3 ods. 3

(Nový článok)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

—

3. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) spolu s národnými regulačnými orgánmi vykoná podrobný výpočet investičných a prevádzkových nákladov súvisiacich so znižovaním emisií metánu v každom členskom štáte. Prvý výpočet sa dokončí do … [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a bude aktualizovaný každé tri roky. Výpočet investičných a prevádzkových nákladov je základom pre plánovanie tarifnej politiky a politiky financovania.

Zdôvodnenie

Vykonávanie analýz úniku metánu, podávanie správ o emisiách metánu, ako aj potenciálne nové investície vedúce k zníženiu emisií metánu by mali zohľadňovať systémové náklady, ktoré nesmú viesť k zaťaženiu koncových odberateľov alebo k zvýšeniu energetickej chudoby v regiónoch.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 10 ods. 4

(Nový odsek)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	4. Komisia v spolupráci s medzinárodným strediskom pre monitorovanie emisií metánu prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví pre celú EÚ metodiku monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu na účely plnenia povinností stanovených v kapitolách 3, 4 a 5 tohto nariadenia.

Zdôvodnenie

S cieľom začať vyvíjať koordinované úsilie na zníženie emisií metánu je potrebné zaviesť jednotnú metodiku monitorovania, vykazovania a overovania, ktorá bude platiť pre celý sektor a umožní pôvodcom emisií podávať správy transparentne a porovnateľne.

Pozmeňovací návrh 18

Články 12, 14, 17, 18, 25, 26, 27, 28 a 29

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Články 12, 14, 17, 18, 25, 26, 27, 28 a 29

V článku 12 predĺženie záväzných lehôt o 12 mesiacov.

V článku 14 predĺženie záväzných lehôt o 9 mesiacov.

V článku 17 predĺženie záväzných lehôt o 9 mesiacov.

V článku 18 predĺženie záväzných lehôt o 12 mesiacov.

V článku 25 predĺženie záväzných lehôt o 12 mesiacov.

V článku 26 predĺženie záväzných lehôt o 9 mesiacov.

V článku 27 predĺženie záväzných lehôt o 9 mesiacov.

V článku 28 predĺženie záväzných lehôt o 12 mesiacov.

V článku 29 predĺženie záväzných lehôt o 12 mesiacov.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

zdôrazňuje, že je potrebné chrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami a zaručiť im bezpečnosť dodávok energie. Je to obzvlášť dôležité v súčasnej geopolitickej situácii.

V záujme dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody, 8. environmentálneho akčného plánu a v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy by Únia mala čo možno najrýchlejšie a zároveň s ohľadom na energetickú bezpečnosť ukončiť používanie fosílnych palív vrátane zemného plynu a dosiahnuť vysoko energeticky účinné hospodárstvo založené prevažne na obnoviteľných zdrojoch energie. Preto je potrebné urýchlene vytvoriť spoločný rámec pre postupné vyraďovanie zemného plynu.

Konštatuje, že zavádzanie vodíkového hospodárstva priamo závisí od včasného vybudovania a transformácie vodíkovej infraštruktúry. Realizácia mnohostranných projektov a iniciatív v dynamickom prostredí si vyžaduje vhodný právny rámec EÚ na zabezpečenie potrebnej istoty plánovania investícií.

Zdôrazňuje, že čoraz väčšie prenikanie dekarbonizovaných plynov by nemalo mať vplyv na kvalitu plynu pre koncových odberateľov.

Upozorňuje na potrebu vykonať analýzu nákladov na rozvoj infraštruktúry s cieľom zabezpečiť hospodársky predvídateľnú energetickú transformáciu. Na rozvoj infraštruktúry pre dekarbonizované plyny môžu byť potrebné dodatočné analýzy nákladov, ako aj štúdie vplyvu tejto transformácie v najvzdialenejších regiónoch vzhľadom na ich osobitné charakteristiky, ktoré sú náležite zakotvené v článku 349 ZFEÚ.

Vyzýva, aby sa predchádzalo vzniku uviaznutých aktív. Najmä novovybudované plynové aktíva by mali byť navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že v budúcnosti budú môcť spoluspaľovať alebo spracúvať vysoké koncentrácie dekarbonizovaných plynov.

Odporúča vytvoriť experimentálne regulačné prostredia s cieľom zabezpečiť rozvoj integrovaného trhu s dekarbonizovanými plynmi v prípade, že na vnútroštátnej úrovni chýbajú dostatočné odvetvové právne predpisy.

Upozorňuje na možnosť vydávania potvrdení o pôvode pre nízkouhlíkové a obnoviteľné plyny, ktoré zabezpečia transparentný obchod na trhu.

Odporúča vytvoriť plán dovozu dekarbonizovaných plynov do EÚ s cieľom zachovať energetickú bezpečnosť a uspokojiť budúci dopyt.

10.

Žiada, aby sa rozšírili právomoci ENTSOG v oblasti rozvoja trhu s nízkouhlíkovými a obnoviteľnými plynmi namiesto toho, aby sa na tento účel zriadila samostatná sieť ENNOH.

11.

Výbor kritizuje navrhované prísne pravidlá vertikálneho a horizontálneho oddelenia vlastníctva vodíkovej siete. Sú v rozpore s cieľom krátkodobých a rozsiahlejších investícií do vodíkovej siete, ktorá bude efektívne vybudovaná a prevádzkovaná z existujúcej siete zemného plynu. Žiada preto, aby sa požiadavky z hľadiska oddelenia stanovené pre elektrickú energiu a plyn, najmä na úrovni distribučnej siete, zachovali aj pre vodík. Upozorňuje na možnosť ponechať rozvoj vodíkovej prepravnej siete na prevádzkovateľov prepravných sietí. Návrh, aby vodíkovú prepravnú sieť prevádzkovala samostatná spoločnosť nezávislá od prevádzkovateľa prepravnej plynárenskej siete, nemusí byť prospešný pre dynamiku energetickej transformácie.

12.

Vyzýva na vytvorenie surovinovej základne pre bioplyn a biometán. Zabezpečenie dodávok biopalív bude dôležité z hľadiska optimálneho využívania potenciálu regiónov v súvislosti s týmito plynmi. Zároveň žiada vylúčiť pestovanie rastlín na výlučné použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu, ako aj výstavbu zariadení na výrobu bioplynu, ktoré sú závislé od zachovania masového chovu hospodárskych zvierat.

13.

Vyzýva na posúdenie dlhodobého potenciálu výroby bioplynu a biometánu na regionálnej úrovni, na základe ktorého bude možné určiť potenciál regionálneho rozvoja ekosystému dekarbonizovaných plynov.

14.

Odporúča zaviesť spoločnú metodiku merania emisií metánu, ktorá umožní začať vyvíjať koordinované úsilie na zníženie emisií metánu v EÚ.

15.

Upozorňuje na to, že metán ako palivo pre kogeneračné jednotky sa má používať len vo výnimočných prípadoch a prechodne.

16.

Odporúča zohľadniť náklady vynaložené na úsilie o zníženie emisií metánu v EÚ. Európska komisia by mala v tejto súvislosti zohľadniť potrebné náklady, ktoré znášajú členské štáty, a v tejto súvislosti naplánovať finančnú pomoc, ktorú budú môcť priamo využiť koncoví odberatelia, najmä v menej rozvinutých regiónoch a v regiónoch s vysokým dopytom po teple.

17.

Vyzýva, aby sa v právnych predpisoch EÚ plne uznalo a podporovalo využívanie bioplynu aj v doprave s cieľom znížiť emisie z hľadiska životného cyklu. V súčasnosti sa v taxonómii EÚ udržateľných činností považuje za udržateľnú činnosť výroba bioplynu, ale nie jeho využívanie v doprave.

18.

Pripomína, že právomoci miestnych a regionálnych samospráv v Európskej únii sa líšia a že rozhodnutia by sa mali prijímať na tej úrovni verejnej správy, kde je to najúčinnejšie. Konštatuje, že predložené legislatívne návrhy sú v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/94

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky akt o čipoch na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe

(2022/C 498/14)

Spravodajca:

Thomas Gottfried SCHMIDT (DE/EĽS), minister regionálneho rozvoja, Sasko

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch)

COM(2022) 46 final

Prílohy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch)

COM(2022) 46 final, prílohy 1 až 3

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2085, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa, pokiaľ ide o spoločný podnik pre čipy

COM(2022) 47 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akt o čipoch pre Európu

COM(2022) 45 final

Odporúčanie Komisie o spoločnom súbore nástrojov Únie na riešenie nedostatku polovodičov a mechanizme EÚ na monitorovanie polovodičového ekosystému

COM(2022) 782 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe (akt o čipoch)

COM(2022) 46 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(1)

Polovodiče sú základom akéhokoľvek digitálneho zariadenia: od smartfónov a automobilov cez kritické aplikácie a infraštruktúry v odvetviach zdravotníctva, energetiky, komunikácií a automatizácie po väčšinu ostatných priemyselných odvetví. Hoci polovodiče sú nevyhnutné pre fungovanie nášho moderného hospodárstva a spoločnosti, Únia zaznamenala bezprecedentné narušenia ich dodávok. Aktuálny nedostatok dodávok je znakom trvalých a závažných štrukturálnych nedostatkov v hodnotovom a dodávateľskom reťazci Únie v odvetví polovodičov. Narušenia odhalili dlhodobé zraniteľnosti v tejto súvislosti, najmä silnú závislosť od tretích krajín vo výrobe a v navrhovaní čipov.

(1)

Polovodiče sú základom akéhokoľvek digitálneho zariadenia: od smartfónov , elektrobicyklov a automobilov cez kritické aplikácie a infraštruktúry v odvetviach zdravotníctva, energetiky, komunikácií a automatizácie po väčšinu ostatných priemyselných odvetví. Hoci polovodiče sú nevyhnutné pre fungovanie nášho moderného hospodárstva a spoločnosti, ako aj pre zelenú transformáciu, o ktorú sa usilujeme, Únia zaznamenala bezprecedentné narušenia ich dodávok. Aktuálny nedostatok dodávok je znakom trvalých a závažných štrukturálnych nedostatkov v hodnotovom a dodávateľskom reťazci Únie v odvetví polovodičov. Narušenia odhalili dlhodobé zraniteľnosti v tejto súvislosti, najmä silnú závislosť od tretích krajín vo výrobe a v navrhovaní čipov.

Zdôvodnenie

Priemyselné odvetvia a technológie, ktoré sú kľúčové pre zelenú transformáciu, potrebujú čipy. Tie sú zabudované napríklad v motoroch, ovládačoch a displejoch moderných elektrobicyklov či vo fotovoltických meničoch. Bez čipov sa zelená transformácia neuskutoční.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(3)

Tento rámec sleduje dva ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu Únie a zaistiť prispôsobenie priemyslu štrukturálnym zmenám v dôsledku rýchlych inovačných cyklov a potreby udržateľnosti. Druhým cieľom, ktorý je samostatný a dopĺňa prvý cieľ, je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu stanovením jednotného právneho rámca Únie na zvýšenie odolnosti Únie a bezpečnosti dodávok v oblasti polovodičových technológií.

(3)

Tento rámec sleduje dva ciele. Prvým cieľom je zabezpečiť podmienky potrebné pre konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu Únie a pri súčasnom zohľadnení kritérií udržateľnosti zaistiť prispôsobenie priemyslu štrukturálnym zmenám rôznych odvetví a dotknutých regionálnych ekosystémov v dôsledku rýchlych inovačných cyklov a potreby udržateľnosti. Druhým cieľom, ktorý je samostatný a dopĺňa prvý cieľ, je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu stanovením jednotného právneho rámca Únie na zvýšenie odolnosti Únie a bezpečnosti dodávok v oblasti polovodičových technológií.

Zdôvodnenie

Dodržiavanie cieľov udržateľného rozvoja je kľúčovým aspektom, ktorý by sa mal zahrnúť.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)

V záujme prekonania obmedzení súčasného roztriešteného úsilia o verejné a súkromné investície, uľahčenia integrácie, vzájomného obohacovania a návratnosti investícií v rámci prebiehajúcich programov a uplatňovania spoločnej strategickej vízie Únie v oblasti polovodičov ako prostriedku realizácie ambície Únie a jej členských štátov zabezpečiť vedúcu úlohu v digitálnom hospodárstve by iniciatíva Čipy pre Európu mala uľahčiť lepšiu koordináciu a užšie synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnych úrovniach, lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami súkromného sektora a ďalšie spoločné investovanie s členskými štátmi. Príprava realizácie iniciatívy Čipy pre Európu spočíva v zhromažďovaní prostriedkov z Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zo súkromného sektora. Úspech iniciatívy možno teda budovať len na spoločnom úsilí členských štátov s Úniou, aby sa umožnili značné kapitálové náklady aj široká dostupnosť zdrojov virtuálneho navrhovania, testovania a overovania a difúzia poznatkov, zručností a kompetencií. Z hľadiska špecifickosti dotknutých akcií by sa ciele iniciatívy, najmä aktivity „fondu pre čipy“ mali prípadne podporovať aj prostredníctvom nástroja kombinovaného financovania v rámci Fondu InvestEU.

(13)

V záujme prekonania obmedzení súčasného roztriešteného úsilia o verejné a súkromné investície, uľahčenia integrácie, vzájomného obohacovania a návratnosti investícií v rámci prebiehajúcich programov a uplatňovania spoločnej strategickej vízie Únie v oblasti polovodičov ako prostriedku realizácie ambície Únie a jej členských štátov zabezpečiť vedúcu úlohu v digitálnom hospodárstve by iniciatíva Čipy pre Európu mala uľahčiť lepšiu koordináciu na všetkých úrovniach riadenia a medzi nimi a užšie synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnych úrovniach (vrátane centrálne riadených programov EÚ a programov EÚ v rámci zdieľaného riadenia) , lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami súkromného sektora a ďalšie spoločné investovanie s členskými štátmi. Príprava realizácie iniciatívy Čipy pre Európu spočíva v zhromažďovaní prostriedkov z Únie, členských štátov , regiónov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zo súkromného sektora. Úspech iniciatívy možno teda budovať len na spoločnom úsilí členských štátov s Úniou, aby sa umožnili značné kapitálové náklady aj široká dostupnosť zdrojov virtuálneho navrhovania, testovania a overovania a difúzia poznatkov, zručností a kompetencií. Z hľadiska špecifickosti dotknutých akcií by sa ciele iniciatívy, najmä aktivity „fondu pre čipy“ mali prípadne podporovať aj prostredníctvom nástroja kombinovaného financovania v rámci Fondu InvestEU.

Zdôvodnenie

Začlenenie regionálneho rozmeru.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(15)

Iniciatíva by mala vychádzať zo silnej vedomostnej základne a posilňovať synergie s akciami, ktoré Únia a členské štáty v súčasnosti podporujú prostredníctvom programov a akcií v oblasti výskumu a inovácie v oblasti polovodičov a oblasti vývoja časti dodávateľského reťazca, najmä programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (1), s cieľom do roku 2030 posilniť Úniu ako globálneho aktéra v polovodičových technológiách a ich uplatňovaní s rastúcim globálnym podielom na výrobe. Na doplnenie týchto aktivít by iniciatíva úzko spolupracovala s ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane Priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie.

(15)

Iniciatíva by mala vychádzať zo silnej vedomostnej základne a posilňovať synergie s akciami, ktoré Únia, členské štáty a regióny v súčasnosti podporujú prostredníctvom programov a akcií v oblasti výskumu a inovácie v oblasti polovodičov a oblasti vývoja časti dodávateľského reťazca, najmä programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (1), s cieľom do roku 2030 posilniť Úniu ako globálneho aktéra v polovodičových technológiách a ich uplatňovaní s rastúcim globálnym podielom na výrobe. Na doplnenie týchto aktivít by iniciatíva úzko spolupracovala s ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane Priemyselnej aliancie pre procesory a polovodičové technológie , ako aj stratégiami pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni .

Zdôvodnenie

Začlenenie regionálneho rozmeru.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(19)

Integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ by mali byť schopné vyrábať polovodiče, ktoré sú v Únii jedinečné a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému na vnútornom trhu. Faktor oprávňujúci označiť výrobu za priekopnícke zariadenie by sa mohol týkať technologického uzla, podkladového materiálu, napr. karbidu kremíka a nitridu gália, a inej inovácie výrobku, ktorá môže poskytnúť lepšiu výkonnosť, technológiu výrobného procesu alebo energetické a environmentálne vlastnosti. V Únii by sa ešte nemalo fyzicky nachádzať zariadenie s porovnateľným potenciálom v priemyselnom rozsahu ani by sa nemalo plánovať jeho vybudovanie v rámci Únie okrem zariadení na výskum a vývoj alebo výrobných prevádzok malého rozsahu.

(19)

Integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ by mali byť schopné vyrábať polovodiče, ktoré sú v Únii jedinečné a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému na vnútornom trhu. Faktor oprávňujúci označiť výrobu za priekopnícke zariadenie by sa mohol týkať technologického uzla, podkladového materiálu, napr. karbidu kremíka, nitridu gália , nitridu kremíka, fosfidu inditého a inej inovácie výrobku a materiálu , ktorá môže poskytnúť lepšiu výkonnosť, technológiu výrobného procesu alebo energetické a environmentálne vlastnosti. V Únii by sa ešte nemalo fyzicky nachádzať zariadenie s porovnateľným potenciálom v priemyselnom rozsahu ani by sa nemalo plánovať jeho vybudovanie v rámci Únie okrem zariadení na výskum a vývoj alebo výrobných prevádzok malého rozsahu.

Zdôvodnenie

Nitrid kremíka (SiN) je ideálnou platformou pre aplikácie fotonických integrovaných obvodov (PIC), ktoré majú široký spektrálny rozsah a ultranízku stratu vĺn. Vďaka tomu sú veľmi vhodné pre detektory, spektrometre, biosenzory a kvantové počítače. V záujme konzistentnosti je lepšie uviesť aj fosfid inditý.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 2 ods. 1, bod 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(10)

„priekopnícke zariadenie“ je priemyselné zariadenie schopné vyrábať polovodiče vrátane začiatočnej (front-end) alebo konečnej (back-end) fázy alebo oboch fáz, ktoré sa fyzicky ešte nenachádza v Únii ani sa neplánuje postaviť v rámci Únie, napríklad pokiaľ ide o technologický uzol, podkladový materiál, akým je karbid kremíka a nitrid gália, a ďalšie inovácie výrobkov, ktoré môžu priniesť lepšiu výkonnosť, inováciu procesov alebo energetické a environmentálne vlastnosti;

(10)

„priekopnícke zariadenie“ je priemyselné zariadenie schopné vyrábať polovodiče vrátane začiatočnej (front-end) alebo konečnej (back-end) fázy alebo oboch fáz, ktoré sa fyzicky ešte nenachádza v Únii ani sa neplánuje postaviť v rámci Únie, napríklad pokiaľ ide o technologický uzol, podkladový materiál, akým je karbid kremíka a nitrid gália , fosfid inditý, nitrid kremíka a ďalšie súvisiace inovácie výrobkov a materiálov , ktoré môžu priniesť lepšiu výkonnosť, inováciu procesov alebo energetické a environmentálne vlastnosti;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 7

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Iniciatíva je zriadená počas trvania viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027.	1. Iniciatíva je počiatočne zriadená počas trvania viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027. Je potrebné jej pokračovanie vo viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034.

Zdôvodnenie

Obdobie do konca súčasného viacročného finančného rámca (VFR) v roku 2027 nie je dostatočné na dosiahnutie cieľov, ktoré stanovil samotný akt o čipoch pre Európu. Už v tomto texte by sa malo zakotviť predĺženie iniciatívy.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 4 ods. 2 písm. b) bod 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

posilnením technologických schopností v oblasti technológií výroby čipov novej generácie, a to integráciou činností v oblasti výskumu a inovácií a prípravou vývoja budúcich technologických uzlov vrátane špičkových uzlov s rozmerom menej ako dva nanometre, procesu s použitím plne vyčerpaného kremíka (FD-SOI) na izolante s rozmerom 10 nanometrov a menej, ako aj 3D heterogénnych systémov zapracovania a pokročilého balenia;

Zdôvodnenie

Zameranie Komisie na štruktúry menšie než 10 nanometrov je príliš úzke a nezodpovedá potrebám spotrebiteľského priemyslu EÚ.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 8 ods. 2 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

d)	uľahčovanie prenosu odborných znalostí a know-how medzi členskými štátmi a regiónmi, podpora výmeny zručností, znalostí a osvedčených postupov a podpora spoločných programov;

uľahčovanie prenosu odborných znalostí a know-how medzi členskými štátmi a regiónmi, podpora výmeny zručností, znalostí a osvedčených postupov, podpora spoločných programov a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami navzájom, ako aj medzi univerzitami, podnikmi, vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, napríklad prostredníctvom celoeurópskeho systému výmeny výskumných pracovníkov a laboratórnych miest na odbornú prípravu a udržanie pedagogických a odborných pracovníkov ;

Zdôvodnenie

Európska sieť kompetenčných centier v oblasti polovodičov by sa mala zaoberať aj otázkami odbornej prípravy a výučby.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 8 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Členské štáty určia prostredníctvom otvoreného a súťažného konania kandidátov na kompetenčné centrá v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postup zriaďovania kompetenčných centier vrátane podmienok účasti, ako aj ďalšie úlohy a funkcie centier v súvislosti s vykonávaním akcií v rámci iniciatívy, postup vytvorenia siete a spôsob prijímania rozhodnutí o výbere subjektov tvoriacich sieť. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 33 ods. 2

3. Členské štáty určia prostredníctvom otvoreného a súťažného konania kandidátov na kompetenčné centrá v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi, administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami so zapojením regionálnych a miestnych orgánov . Cieľom je dosiahnuť synergie s európskymi centrami digitálnych inovácií a podporiť vytváranie centier excelentnosti v regiónoch EÚ, ktoré by sa mali začleniť do príslušného regionálneho priemyselného ekosystému, poskytovať prístup všetkým príslušným aktérom v celej Únii a umožňovať posilnenú medziregionálnu spoluprácu. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví postup zriaďovania kompetenčných centier vrátane podmienok účasti, ako aj ďalšie úlohy a funkcie centier v súvislosti s vykonávaním akcií v rámci iniciatívy, postup vytvorenia siete a spôsob prijímania rozhodnutí o výbere subjektov tvoriacich sieť. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 33 ods. 2

Zdôvodnenie

Všetky MSP a startupy v EÚ by mali mať prístup k týmto centrám. To môže uľahčiť regionálna úroveň, ktorá podporuje regionálne priemyselné ekosystémy.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 9 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Zložky iniciatívy uvedené v článku 5 bode a) až d) sa zveria spoločnému podniku pre čipy uvedenému v nariadení Rady XX/XX, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2021/2085, a zapracujú sa do pracovného programu spoločného podniku pre čipy.	1. Zložky iniciatívy uvedené v článku 5 bode a) až d) sa zveria spoločnému podniku pre čipy uvedenému v nariadení Rady XX/XX, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2021/2085, a zapracujú sa do pracovného programu spoločného podniku pre čipy. Členské štáty sú povinné zahrnúť do spoločného podniku pre čipy príslušné regióny s ekosystémami polovodičov.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 10 ods. 2

[Nové písmeno e)]

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

e)	podporuje priemyselné dodávateľské reťazce v EÚ.

Zdôvodnenie

Integrované výrobné zariadenia by mali prispieť k posilneniu priemyslu EÚ; pri tom by mal zohrávať úlohu dopyt priemyslu po polovodičoch.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 11 ods. 2

[Nové písm. e)]

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

e)	podporuje priemyselné dodávateľské reťazce v EÚ.

Zdôvodnenie

Aj otvorené zákazkové továrne EÚ by mali prispieť k posilneniu priemyslu EÚ; pri tom by mal zohrávať úlohu dopyt priemyslu po polovodičoch.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 12 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Každý podnik alebo každé konzorcium podnikov (ďalej len „žiadateľ“) môže Komisii predložiť žiadosť o uznanie plánovaného zariadenia žiadateľa za integrované výrobné zariadenie alebo otvorenú zákazkovú továreň EÚ. Platí to aj pre podniky, ktoré sú nevyhnutné na výrobu polovodičov alebo ktoré vyrábajú novátorské vstupné produkty alebo výrobné zariadenia. Kritériá stanovené v článkoch 11 a 12 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Zdôvodnenie

V záujme dosiahnutia cieľov aktu o čipoch pre Európu by sa za oprávnenú mala považovať aj výroba vstupných produktov, ako sú doštičky alebo výrobné zariadenia v EÚ. Kritériá by sa mali uplatňovať zodpovedajúcim spôsobom.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 15 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Členské štáty vyzvú hlavných používateľov polovodičov a iné relevantné zainteresované strany, aby poskytli informácie týkajúce sa výrazného kolísania dopytu a známych narušení ich dodávateľského reťazca. S cieľom uľahčiť výmenu informácií členské štáty zabezpečia mechanizmus a administratívny mechanizmus pre tieto aktualizácie.

2. Členské štáty vyzvú hlavných používateľov polovodičov a iné relevantné zainteresované strany vrátane subjektov z podobne zmýšľajúcich štátov , aby poskytli informácie týkajúce sa výrazného kolísania dopytu a známych narušení ich dodávateľského reťazca. S cieľom uľahčiť výmenu informácií členské štáty zabezpečia mechanizmus a administratívny mechanizmus pre tieto aktualizácie.

Zdôvodnenie

Posúdenie situácie len na základe európskych a amerických údajov je neúplné, a preto nepresvedčivé. Preto by mali byť zahrnuté aj spoločnosti z podobne zmýšľajúcich partnerských krajín v Ázii.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 19 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
2. Komisia môže po konzultácii s Európskou radou pre polovodiče obmedziť opatrenia stanovené v článkoch 21 a 22 na určité kritické odvetvia, ktorých činnosť je narušená alebo ktorých činnosti hrozí narušenie v dôsledku polovodičovej krízy.	2. Komisia bude na základe výsledkov konzultácie s Európskou radou pre polovodiče povinná obmedziť opatrenia stanovené v článkoch 21 a 22 na tie kritické odvetvia, ktorých činnosť je narušená alebo ktorých činnosti hrozí narušenie v dôsledku polovodičovej krízy.

Zdôvodnenie

Intervenčné opatrenia prijaté Komisiou by mali byť vždy čo najmiernejšie.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 19 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

4. Použitie opatrení uvedených v odseku 1 je primerané a obmedzuje sa na opatrenia nevyhnutné na riešenie závažných narušení základných spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností v Únii a musí byť v najlepšom záujme Únie. Pri použití týchto opatrení je potrebné predísť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu MSP.

Zdôvodnenie

Núdzový súbor nástrojov predstavuje značné riziko, že zabráni investíciám a zakladaniu nových podnikov. Európska komisia musí jasne uviesť, že tieto opatrenia sú určené ako posledná možnosť a že sa im v čo najväčšej možnej miere zabráni.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 21 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Ak je to potrebné a primerané s cieľom zabezpečiť fungovanie všetkých alebo určitých kritických sektorov, Komisia môže integrovaným výrobným zariadeniam alebo otvoreným zákazkovým továrňam EÚ uložiť povinnosť prijať a uprednostniť objednávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii (ďalej len „prioritná objednávka“). Táto povinnosť má prednosť pred všetkými povinnosťami plnenia podľa súkromného alebo verejného práva.

1. Ak je to potrebné , technicky vykonateľné a primerané na zabezpečenie fungovania všetkých alebo určitých kritických sektorov, Komisia môže integrovaným výrobným zariadeniam alebo otvoreným zákazkovým továrňam EÚ uložiť povinnosť prijať a uprednostniť objednávku výrobkov dôležitých v krízovej situácii (ďalej len „prioritná objednávka“).

Zdôvodnenie

V krátkodobom horizonte je takmer nemožné zmeniť výrobu polovodičov. Rozhodujúcim kritériom by preto mala byť realizovateľnosť vykonávania. Článok o prioritných zmluvách by mal byť vypracovaný tak, aby neodrádzal potenciálnych investorov od investovania v EÚ. Okrem toho existujú pochybnosti o tom, nakoľko by to bolo právne vymáhateľné.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 24 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Európska rada pre polovodiče sa skladá zo zástupcov členských štátov a predsedá jej zástupca Komisie.	1. Európska rada pre polovodiče sa skladá zo zástupcov členských štátov s patričným odborným profilom a predsedá jej zástupca Komisie.

Zdôvodnenie

Európska rada pre polovodiče by mala byť odborným, a nie čisto politickým orgánom.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 24 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Každé národné kontaktné miesto uvedené v článku 26 ods. 3 vymenuje do Európskej rady pre polovodiče zástupcu na vysokej úrovni . Ak je to vhodné vzhľadom na funkciu a odborné znalosti, členský štát môže mať v súvislosti s rôznymi úlohami Európskej rady pre polovodiče viac než jedného zástupcu. Každý člen Európskej rady pre polovodiče má svojho náhradníka.

2. Každé národné kontaktné miesto uvedené v článku 26 ods. 3 vymenuje do Európskej rady pre polovodiče odborne spôsobilého zástupcu. Ak je to vhodné vzhľadom na funkciu a odborné znalosti, členský štát môže mať v súvislosti s rôznymi úlohami Európskej rady pre polovodiče viac než jedného zástupcu. Každý člen Európskej rady pre polovodiče má svojho náhradníka. Členské štáty sú povinné zapojiť regióny s ekosystémami polovodičov. Európsky výbor regiónov vysiela do Európskej rady pre polovodiče svojho zástupcu.

Zdôvodnenie

Regióny s príslušnými ekosystémami polovodičov (napr. členovia Silicon Europe) a Európsky výbor regiónov by sa vzhľadom na svoju úlohu pri podpore regionálnych priemyselných ekosystémov vrátane MSP, ako aj vedy a výskumu mali zapojiť do práce rady.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 26 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6. Členské štáty v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia vždy, keď je to potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány konzultovali s inými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj s relevantnými zainteresovanými stranami a spolupracovali s nimi. Komisia podporuje výmenu skúseností medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

6. Členské štáty v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia vždy, keď je to potrebné, aby príslušné vnútroštátne orgány konzultovali s inými relevantnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj s relevantnými zainteresovanými stranami a spolupracovali s nimi. Komisia podporuje výmenu skúseností medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Zdôvodnenie

Zapojenie regionálnych a miestnych samospráv.

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 2021/2085, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa, pokiaľ ide o spoločný podnik pre čipy

COM(2022) 47 final

Pozmeňovací návrh 22

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(7)

Na činnosti financované z prostriedkov spoločného podniku pre čipy by sa mal vzťahovať jeden pracovný program, ktorý by mala prijať správna rada. Pred prípravou každého pracovného programu by rada verejných orgánov, pri zohľadnení odporúčaní Európskej rady pre polovodiče a vstupných informácií od ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesy a polovodičové technológie (1), mala vymedziť časť pracovného programu týkajúcu sa činností budovania kapacít a výskumných a inovačných činností vrátane odhadov zodpovedajúcich výdavkov na ne. Na tento účel by rada verejných orgánov mala zahŕňať len Komisiu a verejné orgány z členských štátov. Na základe tohto vymedzenia by mal výkonný riaditeľ následne vypracovať pracovný program vrátane činností budovania kapacít a výskumných a inovačných činností a odhadov zodpovedajúcich výdavkov na ne.

(7)

Na činnosti financované z prostriedkov spoločného podniku pre čipy by sa mal vzťahovať jeden pracovný program, ktorý by mala prijať správna rada. Pred prípravou každého pracovného programu by rada verejných orgánov, pri zohľadnení odporúčaní rady súkromných členov a Európskej rady pre polovodiče a vstupných informácií od ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesy a polovodičové technológie (1), mala vymedziť časť pracovného programu týkajúcu sa činností budovania kapacít a výskumných a inovačných činností vrátane odhadov zodpovedajúcich výdavkov na ne. Na tento účel by rada verejných orgánov mala zahŕňať len Komisiu a verejné orgány z členských štátov. Na základe tohto vymedzenia a strategického výskumného a inovačného programu by mal výkonný riaditeľ následne vypracovať pracovný program vrátane činností budovania kapacít a výskumných a inovačných činností a odhadov zodpovedajúcich výdavkov na ne. Rozpočet na výskumné a inovačné činnosti spoločného podniku pre čipy by sa mal rovnať prinajmenšom odhadovanej výške rozpočtu spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie. Mal by sa prevziať aj rozsah pôsobnosti a pracovné metódy.

Zdôvodnenie

Rada verejných orgánov by nemala vopred definovať program výskumu a inovácií, pretože by sa tým obmedzili rozhodovacie právomoci správnej rady. Výskumné a inovačné činnosti, pracovné metódy a rozpočet spoločného podniku pre čipy by mali byť pokračovaním spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 1, bod 7 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

a)	V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

dosiahnuť líderstvo Únie, pokiaľ ide o vedeckú excelentnosť a inovácie v oblasti nových technológií komponentov a systémov, a to aj v činnostiach týkajúcich sa nižších TRL; a podporovať aktívne zapojenie MSP, ktoré predstavujú najmenej jednu tretinu z celkového počtu účastníkov nepriamych akcií a ku ktorým by malo smerovať najmenej 20 % verejného financovania vyčleneného na akcie v oblasti výskumu a inovácií “;

„b)

dosiahnuť líderstvo Únie, pokiaľ ide o vedeckú excelentnosť a inovácie v oblasti nových technológií komponentov a systémov, a to aj v činnostiach týkajúcich sa nižších TRL; a podporovať aktívne zapojenie MSP, ktoré vo vzťahu k akciám v oblasti výskumu a inovácií predstavujú najmenej jednu tretinu z celkového počtu účastníkov nepriamych akcií a ku ktorým by malo smerovať najmenej 20 % verejného financovania“;

Zdôvodnenie

Nie je realistické, aby MSP tvorili jednu tretinu účastníkov činností v oblasti budovania kapacít, ako sa uvádza v novom článku 126 ods. 1 písm. g) až j). Podiel MSP vo výške jednej tretiny počtu účastníkov by sa preto mal vzťahovať len na časť venovanú akciám v oblasti výskumu a inovácií, ako aj 20 % podiel na verejnom financovaní.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 1 bod 7 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

c)	V odseku 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

c)	V odseku 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

zabezpečiť súdržnosť medzi strategickým výskumným a inovačným programom spoločného podniku pre čipy , vstupnými informáciami od ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesory a polovodičové technológie a politikami Únie tak, aby technológie elektronických komponentov a systémov boli účinným príspevkom.“

„f)	zabezpečiť súdržnosť medzi strategickým výskumným a inovačným programom spoločného podniku pre čipy a politikami Únie tak, aby technológie elektronických komponentov a systémov boli účinným príspevkom.“;

Zdôvodnenie

Spoločný podnik pre čipy nie je schopný zabezpečiť požadovaný súlad s činnosťami tretích strán.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 1 bod 9

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
9. V článku 129 sa odsek 3 nahrádza takto:	9. V článku 129 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Odchylne od článku 28 ods. 4 súkromní členovia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti a prepojené subjekty poskytli finančný príspevok vo výške minimálne 26 331 000 EUR na administratívne náklady spoločného podniku pre čipy. Podiel celkového ročného príspevku súkromných členov na administratívnych nákladoch spoločného podniku pre čipy je 35 %.“	„3. Odchylne od článku 28 ods. 4 súkromní členovia poskytnú alebo zabezpečia, aby ich konštituenti a prepojené subjekty poskytli finančný príspevok vo výške až 26 331 000 EUR na administratívne náklady spoločného podniku pre čipy. Podiel celkového ročného príspevku súkromných členov na administratívnych nákladoch spoločného podniku pre čipy je nanajvýš 35 %.“

Zdôvodnenie

Toto znenie by mohlo viesť k závažným nejasnostiam. Nie je jasné, ktorá limitná hodnota sa uplatňuje: nižšia hodnota minimálne 26 331 000 EUR alebo vyššia hodnota nanajvýš 35 %. Komisia medzitým potvrdila, že slovo „minimálne“ v návrhu Komisie bola chyba v písaní. Táto chyba bola opravená v kompromisnom znení predsedníctva Rady z 25. mája.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 1 bod 13

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
13. Vkladá sa tento článok 134a:	13. Vkladá sa tento článok 134a:
„Článok 134a Dodatočné úlohy výkonného riaditeľa Okrem úloh uvedených v článku 19 výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čipy vypracuje a po zohľadnení vymedzenia rady verejných orgánov uvedeného v článku 137 písm. f) , ako aj vstupných informácií od relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesory a polovodičové technológie, predloží správnej rade na prijatie pracovný program spoločného podniku s cieľom vykonávať strategický výskumný a inovačný program.“	„Článok 134a Dodatočné úlohy výkonného riaditeľa Okrem úloh uvedených v článku 19 výkonný riaditeľ spoločného podniku pre čipy vypracuje a po zohľadnení vymedzenia rady verejných orgánov uvedeného v článku 137 písm. f) predloží správnej rade na prijatie pracovný program spoločného podniku s cieľom vykonávať strategický výskumný a inovačný program.“

Zdôvodnenie

Tieto príspevky sú už zohľadnené pri stanovovaní časti pracovného programu radou verejných orgánov, a preto ich nie je potrebné opätovne uvádzať.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 1 bod 15 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	Dopĺňajú sa tieto písmená f) a g):

a)	Dopĺňajú sa tieto písmená f) a g):

„f)

pred vypracovaním každého pracovného programu vymedzí časť pracovného programu týkajúcu sa činností budovania kapacít a výskumných a inovačných činností vrátane odhadov zodpovedajúcich výdavkov, pričom zohľadní odporúčania Európskej rady pre polovodiče a vstupné informácie od ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesory a polovodičové technológie;

g)	vyberá návrhy zodpovedajúce činnostiam budovania kapacít v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 17 ods. 2 písm. u).“;

„f)

pred vypracovaním každého pracovného programu vymedzí časť pracovného programu týkajúcu sa činností budovania kapacít vrátane odhadov zodpovedajúcich výdavkov, pričom zohľadní odporúčania rady súkromných členov, Európskej rady pre polovodiče a vstupné informácie od ostatných relevantných zainteresovaných strán vrátane prípadných plánov vypracovaných Alianciou pre procesory a polovodičové technológie;

g)	vyberá návrhy zodpovedajúce činnostiam budovania kapacít v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 17 ods. 2 písm. u).“;

Zdôvodnenie

Rada verejných orgánov by nemala vopred definovať program výskumu a inovácií, pretože by sa tým obmedzili rozhodovacie právomoci správnej rady. Rada verejných orgánov by však mala zohľadniť odporúčania rady súkromných členov týkajúce sa budovania kapacít s cieľom zabezpečiť priemyselnopolitickú relevantnosť.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Význam aktu o čipoch pre Európu

dôrazne prízvukuje, že úspech aktu o čipoch pre Európu má zásadný význam pre EÚ ako celok, členské štáty a všetky miestne a regionálne samosprávy, pretože zabezpečenie priemyselnej výroby vo všetkých regiónoch Európy závisí od bezpečných dodávok polovodičov; rozhodne sa pri tom stavia za jednoznačné zaujatie pozície EÚ v celosvetovej hospodárskej súťaži;

víta návrh aktu o čipoch, ktorý predložila Komisia, ako kľúčový krok k posilneniu EÚ, jej priemyslu a bezpečnosti. Je dôležité, aby sa akt o čipoch zaoberal otázkami strategickej autonómie a vedúceho postavenia EÚ v oblasti technológií. EÚ musí zostať globálnym aktérom v oblasti polovodičov. Preto je správne stanoviť ambiciózny cieľ zvýšiť podiel EÚ na trhu s výrobou polovodičov zo súčasných 10 % na 20 % do roku 2030;

súhlasí s cieľmi znížiť hlavné strategické závislosti v oblasti výroby polovodičov, dodávateľských reťazcov a dodávok surovín a vstupov rozšírením a diverzifikáciou, rozšíriť výrobu polovodičov v Európe a zachovať a posilniť vedúce postavenie vo výskume a vývoji; Zároveň sa vyslovuje za to, aby sa do rozsahu pôsobnosti nariadenia COM(2022) 46 final zahrnula výroba štruktúr väčších než 10 nanometrov, po ktorých existuje dopyt v spotrebiteľskom priemysle EÚ. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam ochrany know-how a patentovej ochrany, aby jednotlivé krajiny neboli znevýhodnené;

víta návrh aktu o čipoch, a to aj v záujme rýchleho a konzistentného vykonávania Európskej zelenej dohody: bez spoľahlivej dodávky polovodičov nie je možné dosiahnuť ambiciózne ciele EÚ v oblasti životného prostredia a klímy, zvýšiť energetickú autonómiu a splniť ciele v oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

poukazuje na to, že posilnenie výroby polovodičov musia zároveň sprevádzať opatrenia na zníženie spotreby energie a zdrojov, ako aj škodlivých účinkov na životné prostredie v celom hodnotovom reťazci, a takisto zaistenie dodržiavania kritérií udržateľnosti a začlenenie využívania udržateľných zdrojov energie a mechanizmov na účinné využívanie vodných zdrojov do výrobných zariadení. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať týmto energetickým a environmentálnym vplyvom v rámci inovačných technológií novej generácie (napr. integrovanej fotonike a špecializovaným heterogénnym systémom);

poukazuje na to, že okrem bezpečných dodávok kritických surovín sa musí využiť aj potenciál obehového hospodárstva. Zhodnocovanie surovín a materiálov z prístrojov a zariadení má zásadný význam. To sa musí zohľadniť už pri vývoji výrobkov využívajúcich polovodiče. V regiónoch by sa mali rozvíjať vhodné zručnosti a zodpovedajúco by sa mali navrhnúť kritériá oprávnenosti;

poukazuje na to, že nevýhoda EÚ v porovnaní s tretími krajinami, pokiaľ ide o prírodné zdroje, robí EÚ vo veľkej miere závislou od dodávateľov z krajín mimo EÚ, pokiaľ ide o dovoz kritických surovín. Nabáda Európsku komisiu, aby riešila túto strategickú závislosť zintenzívnením svojej práce a požiadaviek na obehovosť čipov, najmä pokiaľ ide o dizajn a opätovné použitie materiálu, a aby ďalej prehlbovala obchodné vzťahy EÚ s dôležitými medzinárodnými partnermi;

v súlade so svojím stanoviskom o akčnom pláne pre kritické suroviny víta nové ťažobné činnosti v EÚ s cieľom vytvoriť existujúce zásoby kritických surovín. Zdôrazňuje, že nová ťažba surovín pre špičkové technológie v EÚ musí byť založená na výsledkoch výskumno-vývojových projektov inovatívnej ťažby s malým negatívnym vplyvom;

konštatuje, že vzhľadom na vysokú nepriamu závislosť miestneho hospodárstva majú miestne a regionálne samosprávy spoločný záujem na bezpečných dodávkach polovodičov; z tohto dôvodu a vzhľadom na ich blízkosť k ekosystémom polovodičov by sa im mala zveriť ústredná úloha pri vykonávaní aktu o čipoch pre Európu; okrem toho konštatuje, že všetky regióny bez ohľadu na to, či v nich sú alebo nie sú ekosystémy polovodičov, budú mať prospech z aktu o čipoch;

10.

vzhľadom na aktuálnu situáciu poukazuje na význam bezpečných energetických dodávok pre priemysel výroby polovodičových súčiastok. Týka sa to hlavne potrebných množstiev elektrickej energie a stability sietí. Sú faktorom z hľadiska umiestnenia súčasných prevádzok, ale aj pre budovanie nových;

Strategické ciele Európy v sektore polovodičov

11.

vyzýva podniky, aby vo väčšej miere zohľadňovali svoje potreby polovodičov a súvisiace potrebné dodávateľské reťazce v neustále sa meniacom geostrategickom prostredí a aby sa vyhli jednostrannej závislosti v záujme diverzifikácie rizík; v medzinárodnom prostredí musí EÚ lepšie vyzdvihnúť svoje výhody ako bezpečného miesta výroby („bezpečného prístavu“);

12.

vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Radou a Európskym parlamentom jasne zdôraznila význam aktu o čipoch pri zabezpečovaní európskej priemyselnej základne a aby od členských štátov a hospodárstva požadovala dodatočné finančné príspevky;

13.

nabáda, aby sa zdroje dostupné prostredníctvom aktu o čipoch strategicky využívali na rozšírenie existujúcich polovodičových klastrov a ekosystémov malého i veľkého rozsahu, ako aj na ich prepájanie. Najväčšiu šancu presadiť sa v budúcnosti na svetovom trhu s polovodičmi bude mať EÚ vtedy, ak nadviaže na existujúce silné stránky a rozvinie ich, čím sa vzájomná závislosť obmedzí na „krajiny s podobným zmýšľaním“ a zároveň sa zníži jednostranná závislosť od tretích krajín;

14.

víta vytvorenie európskeho fondu pre čipy; konštatuje, že druhý pilier aktu o čipoch by mal byť v zásade technologicky otvorený a že finančné prostriedky sa musia mobilizovať čo najskôr;

15.

potvrdzuje, že dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu ako veľmi úspešný nástroj naďalej zohráva dôležitú úlohu v akte o čipoch; poukazuje však na to, že EÚ a členské štáty musia konať rýchlejšie vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti povolení a podpory, aby sa zodpovedajúco potrebám mohli podporiť priemyselné podniky vrátane MSP;

16.

zdôrazňuje kľúčový význam nových technológií pre ďalší rozvoj Európy ako centra výroby polovodičov, aby mohla zostať konkurencieschopná na celosvetovej úrovni v oblasti technológií: pri vykonávaní aktu o čipoch pre Európu sa musí dbať o to, aby sa otvorene a rýchlo reagovalo na používanie nových materiálov, ako sú nitrid gália, fosfid inditý, karbid kremíka a nitrid kremíka, a na využívanie nových postupov, ktoré umožnia vývoj a výrobu čipov novej generácie; patria sem napríklad fotonické čipy, ktoré sú nevyhnutné na vybudovanie autonómnej a udržateľnej siete pre dátovú komunikáciu, telekomunikáciu a kvantovú komunikáciu a pre autonómnu jazdu, a kvantové čipy, ktoré umožňujú analýzy oveľa väčšieho množstva údajov, vykonávajú výkonnejšie výpočty rýchlejšie a vykonávajú podrobné simulácie, ale aj hybridné čipy a heterogénne systémy, kde je integrácia fotonických funkcií do elektronických integrovaných obvodov jednou z kľúčových otázok pre budúcnosť polovodičového priemyslu;

17.

sa domnieva, že je potrebné, aby sa Európa viac zamerala na navrhovanie polovodičov a vybudovala si preto vlastné dizajnové kapacity;

Financovanie aktu o čipoch

18.

kritizuje plánovaný pridelený objem finančných prostriedkov na akt o čipoch, ktorý je príliš nízky; pochybuje o tom, či je financovanie pre celkový balík dostatočné na to, aby umožnilo presadiť sa v medzinárodnej hospodárskej súťaži pri zriaďovaní nových výrobných zariadení. Zdôrazňuje, že nové iniciatívy si zaslúžia nové finančné zdroje, a vyjadruje poľutovanie nad presmerovaním finančných prostriedkov z úspešných programov, ako sú Horizont Európa a program Digitálna Európa;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť finančného krytia aktu o čipoch a zabezpečila primerané financovanie všetkých troch pilierov; Komisia by sa pri tom mala inšpirovať podobnými iniciatívami z celého sveta;

20.

sa domnieva, že na vykonávanie aktu o čipoch by sa malo použiť viac nových finančných prostriedkov, a preto tiež vyzýva Radu, Parlament a Komisiu, aby poskytli primerané finančné prostriedky EÚ a členských štátov a náležite upravili viacročný finančný rámec. Keďže strategické ciele aktu o čipoch siahajú do obdobia po roku 2030, sektor polovodičov musí mať veľkú prioritu pri revízii VFR, ako aj v budúcom VFR;

21.

sa domnieva, že je potrebné vytvoriť ďalšie stimuly na zabezpečenie toho, aby okrem fondov EÚ poskytli potrebné finančné prostriedky aj členské štáty a regióny, ako aj podniky; pripomína, že je dôležité, aby Komisia uľahčila financovanie v súlade s právom Únie. Toto financovanie musí byť viazané na dodržiavanie environmentálnych, sociálnych a správnych požiadaviek podnikmi;

22.

vyzýva regióny a podniky, aby zapojili Európsku investičnú banku (EIB) do financovania nových projektov v celom hodnotovom reťazci, a domnieva sa, že EIB môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k úspechu aktu o čipoch;

Podpora a právne predpisy EÚ v oblasti štátnej pomoci z regionálneho hľadiska

23.

vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní a schvaľovaní podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ veľkoryso vykladala kritérium „prvý svojho druhu v Európe“, keďže neexistuje tradičná konkurenčná situácia v oblasti polovodičov relevantných pre hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

24.

vyzýva Komisiu, aby okrem zmien a zjednodušení právnych predpisov a postupov v oblasti štátnej pomoci zvážila ďalšie zjednodušenia, ako je udeľovanie daňových odpisov, s cieľom uľahčiť zakladanie spoločností v celom hodnotovom reťazci polovodičov v Európe;

25.

považuje za potrebné, aby sa podľa zásady „prvý svojho druhu“ umožnila podpora nielen výrobných zariadení, ako sú integrované výrobné zariadenia a otvorené zákazkové továrne EÚ, ale aj výroba vstupov, ako sú doštičky alebo výrobné zariadenia, ktoré sú rovnako dôležité pre dosiahnutie cieľov;

26.

víta opatrenia stanovené v článku 14 na urýchlenie vnútroštátnych postupov plánovania a schvaľovania v prospech integrovaných výrobných zariadení a otvorených zákazkových tovární EÚ;

27.

poukazuje na to, že na zabezpečenie dodávok polovodičov sú relevantné nielen výrobné závody pre samotné polovodiče, ale aj dodávateľské a odberateľské výrobné závody, takže aj tieto miesta musia byť zahrnuté do úsilia na uľahčenie a zrýchlenie postupov, aby sa zabránilo potenciálnym priškrteniam tokov;

Výskum a vývoj z regionálneho hľadiska

28.

obhajuje široké vymedzenie EÚ v oblasti výskumu a vývoja so zapojením zákazníkov a používateľov a zastáva názor, že vývojové a inovačné ciele by sa nemali zameriavať len na ďalšiu miniaturizáciu uzlov;

29.

súhlasí s obavami prostredia výskumu a vysokoškolského vzdelávania, že prerozdelenie finančných prostriedkov na programy Horizont Európa a Digitálna Európa, ako je stanovené v akte o čipoch, oslabuje iné oblasti, čím sa zintenzívňuje súperenie o zostávajúce finančné prostriedky, a preto očakáva, že finančné prostriedky presunuté z programov Digitálna Európa a Horizont Európa budú opäť k dispozícii na programy počas obdobia financovania;

30.

upozorňuje na administratívne problémy spolufinancovania projektov na národnej alebo regionálnej úrovni a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že to nebude prekážkou účasti na výskumných projektoch; najmä rámcové podmienky by mali byť navrhnuté tak, aby umožňovali spolufinancovanie projektov z národných alebo regionálnych programov;

31.

vyzýva regióny s príslušnými klastrami, aby sa aktívne zapájali do spoločného podniku pre čipy ako nástupcu spoločného podniku KDT a spoločného podniku ECSEL;

32.

vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem „pilotná linka“. Prístup k pilotným linkám musí byť široký a otvorený, aby sa do nich mohli zapojiť klastre, vzdelávacie a výskumné inštitúcie a podniky, najmä MSP. Prístup MSP k pilotným linkám by sa mohol umožniť prostredníctvom programu Horizont Európa, ako aj decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných a regionálnych orgánov so skúsenosťami s podporou startupov a MSP pri ich zakladaní, raste a konsolidácii, ako sú agentúry regionálneho rozvoja;

33.

žiada, aby sa existujúce siete, ako sú Aliancia pre procesory a polovodičové technológie, úzko začlenili do mechanizmu koordinácie v oblasti polovodičov. Všetky siete by mali byť otvorené pre nových aktérov, keďže k tomu môžu významne prispieť aj siete, ako je iniciatíva Vanguard alebo sieť európskych centier digitálnych inovácií;

34.

navrhuje, aby sa zvážilo, do akej miery a akými opatreniami možno zabezpečiť ochranu know-how vyvinutého v EÚ, napr. v súvislosti s rozšírenou ochranou patentov; v tejto súvislosti by mali zohrávať úlohu aj bezpečnostné aspekty;

Zabezpečenie kvalifikovaných pracovníkov a odborné vzdelávanie a príprava

35.

vyzýva členské štáty, miestne a regionálne samosprávy a podniky, aby kládli oveľa väčší dôraz na zabezpečenie kvalifikovaných pracovníkov: kvalifikované vzdelávanie a odborná príprava významne prispievajú k úspechu Európy ako výrobcu polovodičov a sú kľúčovým kritériom pre investičné rozhodnutia; všeobecné a odborné vzdelávanie a príprava v regiónoch zohrávajú kľúčovú úlohu. Dievčatá a ženy by sa mali intenzívnejšie získavať pre vzdelávanie v technických odboroch týkajúcich sa polovodičových súčiastok;

36.

sa preto domnieva, že zabezpečenie kvalifikovaných pracovníkov je jedným z kľúčov k úspechu. Potrebná je koordinovaná stratégia na odbornú prípravu mladých ľudí a udržanie učiteľov na univerzitách a vo výskumných inštitúciách, a preto podporuje intenzívnejšiu výmenu výskumných pracovníkov medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi, ako aj spoločné využívanie laboratórnych infraštruktúr v celej EÚ;

37.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú strategické kapacity na podporu synergií medzi politikami v oblasti výskumu a vývoja, vzdelávania, zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy, ktoré budú nevyhnutné na prilákanie a udržanie talentovanej pracovnej sily;

38.

odporúča vytvoriť program stáží zameraný na polovodičové odvetvie, ktorého spoločnými realizátormi a financovateľmi by boli priemysel, členské štáty a EÚ a ktorý by obsahoval štipendijný systém s povinnosťou pracovať v tomto odvetví v Európe počas určitého minimálneho obdobia. Okrem toho odporúča Komisii, aby zvážila vytvorenie osobitných programov na prilákanie kvalifikovaných odborníkov z tretích krajín s vyspelým polovodičovým odvetvím;

39.

odporúča vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) pre polovodiče a navrhuje vytvoriť „polovodičovú akadémiu“ podľa vzoru tzv. batériovej akadémie za účasti priemyslu a výskumných inštitúcií;

40.

poukazuje na význam zachovania úspešných začínajúcich podnikov pre rozvoj ekosystémov polovodičov, aby sa mohli vyvíjať a aby sa nestratilo know-how;

41.

ďalej odporúča samostatne podporovať v rámci programu Horizont Európa, napríklad jeho vetvy „digitalizácia, priemysel a kozmické lety“, vývoj inovatívnych konštrukcií čipov, aby si EÚ pri navrhovaní inovatívnych čipov a technológií zachovala svoje vedúce postavenie a zmenšila vzájomné závislosti, v ktorých je s inými časťami sveta;

Vplyv aktu o čipoch na mestá a regióny

42.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy budú mať v prípade zriaďovania výroby v oblasti polovodičov značné problémy a potrebujú spoľahlivý rámec, ako aj podporu zo strany členských štátov a Komisie;

43.

vyzýva Komisiu, aby pamätala na vplyv nových výrobných miest na miestne a regionálne samosprávy; vytvorenie rámca pre lokalizáciu a vykonávanie sprievodných opatrení by sa malo chápať ako regionálny rozvoj, a preto treba umožniť spolufinancovanie z EFRR a ESF;

44.

konštatuje, že to najmä umožní členským štátom s úmerne nižšími vnútroštátnymi zdrojmi dosiahnuť príslušný pákový efekt. Malo by byť tiež možné podporiť rozvoj existujúcich zoskupení výrobných zariadení;

45.

žiada, aby bol akt o čipoch funkčne prepojený s inými kľúčovými politikami a projektmi EÚ, ako je REACH, akčný plán pre kritické suroviny, nová priemyselná stratégia, akčný plán pre obehové hospodárstvo alebo stratégia v oblasti umelej inteligencie. Regióny by mali tu zohrávať významnú úlohu a zapájať sa do tohto procesu;

46.

upozorňuje, že na výrobu polovodičov je potrebná technologická otvorenosť a používanie určitých nebezpečných chemikálií a že ich výroba, dovoz alebo používanie upravujú právne predpisy EÚ o chemických látkach. V posúdení rizika podľa v článku 16 treba zohľadniť, nakoľko môžu európske hospodárske subjekty prekonať legislatívne prekážky týkajúce sa chemikálií a udržať látky bezpečne dostupné na trhu EÚ;

Odolnosť a reakcia na krízu

47.

konštatuje, že navrhovanie a výroba polovodičov z EÚ môže prispieť aj k bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry v miestnych a regionálnych samosprávach (energetické siete, zdravotná starostlivosť, doprava, správa, verejné inštitúcie);

48.

navrhuje, aby sa namiesto „núdzového súboru nástrojov“ vytvoril „súbor nástrojov na prevenciu“, keďže krátkodobé zasahovanie do výroby polovodičov nie je možné z dôvodu jej zložitosti, pokiaľ ide o kombináciu rôznych integrovaných obvodov v konečných výrobkoch a jej rozsiahly medzinárodný dodávateľský reťazec, a preto je nevhodné ako reakcia na krízu. Spolupráca a koordinácia by mali mať vždy prednosť pred intervenciou. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zachovaniu výroby polovodičov a súvisiacej potrebnej dostupnosti vstupných a vedľajších výrobkov;

49.

vyzýva Komisiu, aby presnejšie a právne jasnejšie vymedzila krízovú situáciu, stanovené práva na intervenciu a konkrétne opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade krízy vzhľadom na množstvo rôznych príčin, ktoré môžu viesť k nedostatkom a problémom s dodávkou, a aby objasnila, že sa to môže uplatniť len ako posledná a primeraná možnosť. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že navrhovaný mechanizmus reakcie na krízu by mohol odrádzať od investícií;

50.

navrhuje, aby sa väčší dôraz kládol na zabezpečenie dostupnosti určitých druhov polovodičov a s tým súvisiaci (poprípade spoločný) nákup kritických surovín (napr. paládia, neónu, C4F6, lítia, gália, kremíka) a vstupov (napr. doštičiek) potrebných na tento účel;

51.

žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy začlenené do koordinačného mechanizmu v oblasti polovodičov, pretože môžu cenným spôsobom prispieť k plánovanému nadväzovaniu kontaktov prostredníctvom miestnych znalostí o výskume, priemysle a polovodičových klastroch;

52.

žiada, aby sa pri vymenúvaní členov rady pre polovodiče dbalo na to, že bude odborným, a nie politickým orgánom. Akceptovanie orgánu a jeho práce vo veľkej miere závisí od dôvery v jeho členov. Priemysel a VR by preto mali byť zastúpené aj vhodnými odbornými znalosťami;

53.

podporuje cieľ vytvoriť celkový obraz o hodnotových reťazcoch polovodičov, závislostiach a požiadavkách v odvetví polovodičov; má však pochybnosti o tom, či výsledné množstvá údajov môžu byť spracované bezpečným a cieleným spôsobom; upozorňuje na skutočnosť, že bez spoľahlivých údajov od neeurópskych aktérov nebude k dispozícii zmysluplný obraz;

54.

odporúča rýchle prijatie a vykonávanie aktu o čipoch pre Európu a vyzýva Európsku komisiu, Radu Európskej únie a Európsky parlament, aby zohľadnili jeho odporúčania a dosiahli dohodu ešte počas českého predsedníctva Rady EÚ;

55.

víta, že Komisia vykonala analýzu subsidiarity v súvislosti s návrhom aktu o čipoch, a súhlasí s tým, že ciele návrhu nemôžu dosiahnuť členské štáty konajúce samostatne, keďže problémy majú cezhraničný charakter a neobmedzujú sa len na jednotlivé členské štáty alebo na určitú skupinu členských štátov. Preto podporuje analýzu Európskej komisie, podľa ktorej opatrenia na úrovni Únie môžu jednoznačne najlepšie podnietiť európskych aktérov k spoločnej vízii a stratégii vykonávania.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).

(1) Aliancia sa uvádza v oznámení Komisie z 5. mája 2021 s názvom „Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy“.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/114

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revidovaná správa schengenského priestoru

(2022/C 498/15)

Spravodajkyňa:

Antje GROTHEER (DE/SES), podpredsedníčka Krajinského snemu spolkovej krajiny Brémy

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu

[COM(2021) 890 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

[COM(2021) 891 final]

Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ

[JOIN(2021) 32]

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice

COM(2021) 891

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(3)

Schengenský priestor čelí v posledných rokoch bezprecedentným výzvam, ktoré sa vzhľadom na svoju povahu neobmedzujú na územie jedného členského štátu. Tieto výzvy zdôraznili skutočnosť, že udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v schengenskom priestore je spoločnou zodpovednosťou, čo si vyžaduje spoločné a koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni Únie. Zdôraznili aj medzery v existujúcich pravidlách upravujúcich fungovanie schengenského priestoru na vonkajších aj vnútorných hraniciach, ako aj potrebu vytvoriť silnejší a robustnejší rámec umožňujúci účinnejšiu reakciu na výzvy, ktorým schengenský priestor čelí.

(3)

Schengenský priestor čelí v posledných rokoch bezprecedentným výzvam, ktoré sa vzhľadom na svoju povahu neobmedzujú na územie jedného členského štátu. Tieto výzvy zdôraznili skutočnosť, že udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti v schengenskom priestore je spoločnou zodpovednosťou, čo si vyžaduje spoločné a koordinované opatrenia medzi členskými štátmi, ako aj na úrovni Únie. Zdôraznili aj medzery v existujúcich pravidlách upravujúcich fungovanie schengenského priestoru , a to i na vonkajších aj vnútorných hraniciach, ako aj potrebu vytvoriť silnejší a robustnejší rámec umožňujúci účinnejšiu reakciu na výzvy, ktorým schengenský priestor čelí.

Zdôvodnenie

Fungovanie schengenského priestoru nezávisí výhradne od pravidiel týkajúcich sa kontroly na vonkajších i vnútorných hraniciach. Text odôvodnenia by sa tomu mal prispôsobiť.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(4)

Kontrola hraníc na vonkajších hraniciach je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, aj Únie ako celku. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zabezpečovali vysokú úroveň riadenia svojich vonkajších hraníc, a to aj posilnením spolupráce medzi pohraničnou strážou, políciou, colnými a ďalšími relevantnými orgánmi. Únia poskytuje aktívnu podporu poskytovaním finančných prostriedkov cez agentúry, najmä cez európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, a riadením schengenského hodnotiaceho mechanizmu. S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy, ktoré sa v poslednom čase objavujú na vonkajších hraniciach, je potrebné posilniť pravidlá uplatniteľné na vonkajších hraniciach.

(4)

Kontrola hraníc na vonkajších hraniciach je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, aj Únie ako celku. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zabezpečovali vysokú úroveň riadenia svojich vonkajších hraníc, a to aj posilnením spolupráce medzi pohraničnou strážou, políciou, colnými a ďalšími relevantnými orgánmi. Únia poskytuje aktívnu podporu poskytovaním finančných prostriedkov cez agentúry, najmä cez európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, a riadením schengenského hodnotiaceho mechanizmu. S cieľom lepšie reagovať na nové výzvy, ktoré sa objavujú na vonkajších hraniciach, je potrebné efektívne a účinne vykonávať pravidlá uplatniteľné na vonkajších hraniciach.

Zdôvodnenie

Pravidlá týkajúce sa vonkajších hraníc sú v súčasnosti v súlade s medzinárodnými normami a vďaka pomernej flexibilite ponúkajú príslušným orgánom dostatočné nástroje na vykonávanie účinnej kontroly hraníc citlivej z hľadiska ochrany, pričom ich treba v plnej miere vykonávať, aby sa účinne a efektívne využil ich potenciál.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(8)

Ďalej je potrebné posilniť pravidlá a záruky v práve Únie, aby mohli členské štáty rýchlo konať v snahe potlačiť prípady inštrumentalizácie migrantov. Takáto inštrumentalizácia by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina podnecuje neregulárne migračné toky do Únie aktívnym podporovaním alebo uľahčovaním príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice členských štátov, pokiaľ takéto konanie poukazuje na úmysel destabilizovať Úniu ako celok alebo členský štát a pokiaľ povaha takéhoto konania môže ohroziť základné funkcie štátu vrátane jeho územnej celistvosti , udržiavania verejného poriadku alebo zaručenia jeho národnej bezpečnosti.

(8)

Ďalej je potrebné efektívne a účinne uplatňovať pravidlá a záruky v práve Únie, aby mohli členské štáty rýchlo konať v snahe potlačiť prípady inštrumentalizácie migrantov. Takáto inštrumentalizácia by sa mala chápať tak, že sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina alebo subjekt pod záštitou tretej krajiny aktívne podporuje značný počet štátnych príslušníkov tretích krajín v snahe pokúsiť sa neregulárne masovo vstúpiť na územie členského štátu EÚ so zámerom destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ je príslušný členský štát schopný preukázať, že povaha takéhoto konania ohrozuje základné funkcie štátu, udržiavanie verejného poriadku alebo zaručenie jeho národnej bezpečnosti a ak Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov .

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(9)

Inštrumentalizácia migrantov sa môže vzťahovať na situácie, v ktorých tretia krajina podporuje alebo uľahčuje neregulárne cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na svoje vlastné územie v snahe dosiahnuť vonkajšiu hranicu členských štátov, ale rovnako sa môže vzťahovať aj na aktívne podporovanie alebo uľahčovanie neregulárneho cestovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už v danej tretej krajine nachádzajú. Inštrumentalizácia migrantov môže zahŕňať aj uloženie donucovacích opatrení, ktorých účelom je zabrániť štátnym príslušníkom tretích krajín v tom, aby opustili pohraničné oblasti inštrumentalizujúcej tretej krajiny iným smerom ako cez členský štát.

(9)

Inštrumentalizácia migrantov sa môže vzťahovať na situácie vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b) , v ktorých tretia krajina aktívne uľahčuje neregulárne cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín smerujúcich do Európskej únie na svoje vlastné územie v snahe dosiahnuť vonkajšiu hranicu členských štátov, ale rovnako sa môže vzťahovať aj na aktívne uľahčovanie neregulárneho cestovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už v danej tretej krajine nachádzajú. Inštrumentalizácia migrantov môže zahŕňať aj uloženie donucovacích opatrení, ktorých účelom je zabrániť štátnym príslušníkom tretích krajín v tom, aby opustili pohraničné oblasti inštrumentalizujúcej tretej krajiny iným smerom ako cez členský štát. Situácie, keď sú neštátne subjekty zapojené do organizovanej trestnej činnosti, najmä prevádzačstva, by sa nemali považovať za inštrumentalizáciu migrantov, ak cieľom nie je destabilizovať Úniu alebo členský štát. Za inštrumentalizáciu by sa ďalej nemali považovať ani operácie humanitárnej pomoci.

Zdôvodnenie

Na účely právnej istoty je potrebný odkaz na ustanovenie, v ktorom sa vymedzuje inštrumentalizácia.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(10)

Únia by mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. V prípade potreby ho možno doplniť uložením reštriktívnych opatrení zo strany Únie.

(10)

Únia by mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. Doplniť by sa malo primeranými preventívnymi opatreniami zo strany Únie vzťahujúcimi sa na tretie krajiny, ktoré využívajú inštrumentalizujúce tretie krajiny a krajiny pôvodu inštrumentalizovaných migrantov .

Zdôvodnenie

Prevencia má zásadný význam, pokiaľ ide o všetko úsilie zamerané na riešenie inštrumentalizácie. Delegácie EÚ by mali pravidelne vypracúvať situačné správy v krajinách pôvodu inštrumentalizovaných skupín migrantov a v inštrumentalizujúcich tretích krajinách a predkladať ich Komisii, na základe ktorých možno prijať preventívne opatrenia.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(11)

Okrem týchto opatrení je zároveň potrebné ďalej posilniť súčasné pravidlá týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc a hraničného dozoru. S cieľom poskytnúť členskému štátu, ktorý čelí inštrumentalizácii migrantov, ďalšiu pomoc, sa nariadením (EÚ) XXX/XXX dopĺňajú pravidlá kontroly hraníc stanovením osobitných opatrení v oblasti azylu a návratu , a to pri súčasnom dodržiavaní základných práv dotknutých osôb, najmä zabezpečením dodržiavania práva na azyl a poskytovaním potrebnej pomoci zo strany agentúr OSN a iných príslušných organizácií.

(11)

Je potrebné v plnej miere vykonávať súčasné pravidlá týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc a hraničného dozoru, a to pri súčasnom dodržiavaní základných práv osôb žiadajúcich o azyl , najmä zabezpečením dodržiavania práva na azyl a poskytovaním potrebnej pomoci zo strany agentúr OSN a iných príslušných organizácií , predovšetkým pre maloletých bez sprievodu .

Zdôvodnenie

Prijatie nariadenia o inštrumentalizácii je podmienené prijatím návrhov nariadenia o konaní o azyle, ako aj prepracovaním smernice o podmienkach prijímania a smernice o návrate v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, ktoré sú predmetom prebiehajúcich rokovaní alebo sú pozastavené z dôvodu patovej situácie. Odkaz na nariadenie (EÚ) XXX/XXX v navrhovanom Kódexe schengenských hraníc je odkazom na akt, ktorého prijatie je neisté, ktorého obsah sa pravdepodobne zmení v priebehu legislatívneho procesu a ktorý je navyše podmienený prijatím iných návrhov v rámci nového paktu. Okrem toho sa v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k navrhovanému Kódexu schengenských hraníc, neposudzoval potenciálny vplyv navrhovaných ustanovení reagujúcich na inštrumentalizáciu. Tento odkaz preto v súčasnej podobe ohrozuje prijatie samotného návrhu o Schengene a je v rozpore s právnou istotou, usmerneniami Európskej komisie o lepšej právnej regulácii a Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z roku 2016. Okrem toho veľký počet maloletých bez sprievodu v oblastiach, ktoré sú vystavené najväčšiemu migračnému tlaku, si vyžaduje a zaslúži si záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie ich práv, ich ochranu a koordináciu potrebnej pomoci zo strany všetkých zúčastnených strán.

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(12)

Najmä v situácii inštrumentalizácie by malo byť možné, aby dotknutý členský štát obmedzil v prípade potreby uzavretím niektorých hraničných priechodov pohraničný styk na minimum a aby zároveň zaručoval skutočný a účinný prístup ku konaniam o medzinárodnej ochrane. Pri každom takomto rozhodnutí by sa malo zohľadniť, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. Okrem toho by sa pri všetkých takýchto obmedzeniach mali v plnej miere zohľadňovať práva občanov Únie, štátnych príslušníkov tretích krajín požívajúcich právo na voľný pohyb podľa medzinárodnej dohody a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie alebo sú držiteľmi dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov. Takéto obmedzenia by sa zároveň mali uplatňovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie záväzkov súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(12)

Najmä v situácii inštrumentalizácie tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b), by malo byť možné, aby dotknutý členský štát obmedzil v prípade potreby uzavretím niektorých hraničných priechodov pohraničný styk na minimum a aby zároveň zaručoval skutočný a účinný prístup ku konaniam o medzinárodnej ochrane. Pri každom takomto rozhodnutí by sa malo zohľadniť, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. Okrem toho by sa pri všetkých takýchto obmedzeniach nemali obmedzovať práva občanov Únie, štátnych príslušníkov tretích krajín požívajúcich právo na voľný pohyb podľa medzinárodnej dohody a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie alebo sú držiteľmi dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov. Takéto obmedzenia by sa zároveň mali uplatňovať spôsobom, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie záväzkov súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na obmedzenie počtu prekročení hraníc budú mať negatívny vplyv na prístup k azylu na vonkajších hraniciach EÚ a môžu byť v rozpore s celkovým cieľom schengenského priestoru, ktorým je zachovanie neexistencie vnútorných hraníc. Mali by sa preto používať len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď sa uznalo, že dochádza k inštrumentalizácii. Možnosť uplatňovať reštriktívne opatrenia by nemala byť na úkor výkonu práva na voľný pohyb občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(14)

Na základe článku 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896 sa od výkonného riaditeľa Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vyžaduje odporučiť členskému štátu, aby požiadal agentúru o iniciovanie, vykonanie alebo prispôsobenie podpory, ktorú agentúra poskytuje, s cieľom riešiť identifikované hrozby a výzvy na vonkajších hraniciach, ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Potreba podpory zo strany agentúry môže byť zjavná najmä v situáciách, keď Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vykonala osobitné posúdenie zraniteľnosti v súvislosti s inštrumentalizáciou migrantov. Na základe výsledkov takéhoto posúdenia zraniteľnosti alebo v prípade priradenia kritického stupňa vplyvu k jednému alebo viacerým úsekom vonkajších hraníc výkonný riaditeľ s ohľadom na relevantné prvky v plánoch členského štátu pre prípad nepredvídaných udalostí, analýzu rizík vykonanú agentúrou a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu by mal v súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896 odporučiť dotknutému členskému štátu, aby požiadal agentúru o iniciovanie, vykonanie alebo prispôsobenie podpory, ktorú agentúra poskytuje. Touto právomocou výkonného riaditeľa nie je dotknutá všeobecná podpora, ktorú môže agentúra poskytovať členským štátom.

(14)

Zdôvodnenie

Vypustený text opakuje presné znenie článku 41 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (1), a preto je nadbytočný.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(15)

Okrem toho v prípade inštrumentalizácie migrantov by dotknutý členský štát mal posilniť kontrolu hraníc, podľa potreby aj prostredníctvom ďalších opatrení zabraňujúcich prípadom neoprávneného prekračovania hranice a nasadením ďalších zdrojov a technických prostriedkov, s cieľom zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice . Takéto technické prostriedky by mohli zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky. Používanie takýchto technických prostriedkov, najmä akýchkoľvek technológií schopných zhromažďovať osobné údaje, sa musí zakladať na jasne vymedzených ustanoveniach vnútroštátneho práva a vykonávať v súlade s nimi.

(15)

Okrem toho v prípade inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b) a ako uznáva Európska rada, by dotknutý členský štát mal posilniť hraničný dozor prostredníctvom nasadenia dodatočných zdrojov a technických prostriedkov vrátane moderných technológií s cieľom riešiť pokusy o hromadné nelegálne prekročenie hraníc . Takéto technické prostriedky by mohli zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky. Používanie takýchto technických prostriedkov, najmä akýchkoľvek technológií schopných zhromažďovať osobné údaje, sa musí zakladať na jasne vymedzených ustanoveniach vnútroštátneho práva a vykonávať v súlade s nimi a s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia by sa mali použiť len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď Európska rada oficiálne uznala, že dochádza k inštrumentalizácii. Okrem toho by používanie technických prostriedkov nemalo byť v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(16)

Komisia by mala byť splnomocnená vymedziť v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia primerané normy pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o nové technológie, ktoré môžu členské štáty v konkrétnej reakcii na prípady inštrumentalizácie migrantov používať, a to s prihliadnutím na druh hraníc (pozemné, námorné alebo vzdušné), stupeň vplyvu priradený každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a ďalšie relevantné faktory.

(16)

Komisia by mala byť splnomocnená vymedziť v delegovaných aktoch prijatých podľa tohto nariadenia primerané spoločné normy pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o nové technológie, ktoré môžu členské štáty v konkrétnej reakcii na hrozby, výzvy a zraniteľné miesta na vonkajších hraniciach používať, a to s prihliadnutím na druh hraníc (pozemné, námorné alebo vzdušné), stupeň vplyvu priradený každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a ďalšie relevantné faktory.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnenia 8.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 17

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(17)

V priestore bez kontroly vnútorných hraníc by mali mať osoby možnosť voľne a bezpečne sa pohybovať medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že zákazom kontroly na vnútorných hraniciach nie je dotknutá právomoc členských štátov vykonávať kontroly na svojom území, a to aj na svojich vnútorných hraniciach, na iné účely, ako je kontrola hraníc. Malo by sa najmä objasniť, že príslušné vnútroštátne orgány vrátane zdravotníckych orgánov alebo orgánov presadzovania práva majú v zásade naďalej možnosť vykonávať kontroly pri výkone verejných právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve.

(17)

V priestore bez kontroly vnútorných hraníc by mali mať osoby možnosť voľne a bezpečne sa pohybovať medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že zákazom kontroly na vnútorných hraniciach nie je dotknutá právomoc členských štátov vykonávať kontroly na svojom území, a to aj na svojich vnútorných hraniciach, na iné účely, ako je kontrola hraníc. Malo by sa najmä objasniť, že príslušné orgány na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane zdravotníckych orgánov alebo orgánov presadzovania práva majú v zásade naďalej možnosť vykonávať kontroly pri výkone verejných právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve.

Zdôvodnenie

V záujme zohľadnenia rozdielov v organizácii verejnej správy a súvisiacich právomociach v jednotlivých členských štátoch by sa mali do textu zahrnúť všetky úrovne verejnej správy.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(18)

Hoci sa zákaz kontroly vnútorných hraníc vzťahuje aj na kontroly s rovnocennými účinkami, kontroly vykonávané príslušnými orgánmi by sa nemali považovať za rovnocenné výkonu hraničných kontrol, pokiaľ ich cieľom nie je kontrola hraníc, pokiaľ sa zakladajú na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, a to aj pokiaľ sa zameriavajú na boj proti neoprávnenému pobytu a cezhraničnej trestnej činnosti súvisiacej s neregulárnou migráciou, pokiaľ sa plánujú a vykonávajú spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch, ako sú prístavy, vlakové alebo autobusové stanice a letiská, či priamo v prostriedku verejnej dopravy, a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík.

Zdôvodnenie

Súčasné pravidlá už umožňujú prijatie takýchto opatrení. Nemalo by sa naznačovať, že v rámci navrhovaných zmien bude možné vykonávať viac bezpečnostných a iných kontrol. Väčšie množstvo kontrol by malo nepriaznivý vplyv najmä na regióny s vnútornými hranicami. Bezpečnostné opatrenia na základe analýzy rizík by sa nemali obmedzovať len na tieto regióny.

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(20)

Boj proti neoprávnenému pobytu a cezhraničnej trestnej činnosti súvisiacej s neregulárnou migráciou, ako je obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo a podvody v oblasti dokladov a iné formy cezhraničnej trestnej činnosti, by mohol zahŕňať najmä opatrenia umožňujúce overenie totožnosti, štátnej príslušnosti a pobytového statusu osôb za predpokladu, že takéto overovanie nie je systematické a vykonáva sa na základe analýzy rizík.

Zdôvodnenie

V článku 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje cieľ „zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc“. Okrem toho boj proti neoprávnenému pobytu je už upravený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (2) (smernica o návrate) a nemal by sa spájať s kontrolami na vnútorných hraniciach. Rámec boja proti cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj proti obchodovaniu s ľuďmi je podobne regulovaný v iných legislatívnych aktoch (3). Okrem toho toto ustanovenie ponecháva priestor na nedodržiavanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého sa Kódex schengenských hraníc musí vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou členský štát pod hrozbou sankcie vyžaduje od osoby, aby pri vstupe na územie tohto členského štátu cez vnútornú hranicu predložila cestovný pas alebo preukaz totožnosti, ak je opätovné zavedenie kontroly vnútorných hraníc, v súvislosti s ktorou sa táto povinnosť ukladá, v rozpore s týmto ustanovením (spojené veci C-368/20 a C-369/20).

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(24)

Je potrebné zabezpečiť, aby kontroly vykonávané členskými štátmi pri výkone vnútroštátnych právomocí boli naďalej v plnej miere zlučiteľné s priestorom, ktorý je bez kontroly vnútorných hraníc. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora platí, že čím viac skutočností poukazuje na to, že kontroly vykonávané členskými štátmi vo svojich pohraničných oblastiach majú rovnocenný účinok ako kontrola hraníc, a to vzhľadom na cieľ týchto kontrol, ich územnú pôsobnosť a možné rozdiely v porovnaní s kontrolami vykonávanými na zvyšnom území dotknutého členského štátu, tým väčšia je potreba prísnych a podrobných pravidiel a obmedzení, pokiaľ ide o podmienky výkonu policajných právomocí členských štátov v pohraničnej oblasti.

(24)

Je potrebné zabezpečiť, aby kontroly vykonávané členskými štátmi pri výkone vnútroštátnych právomocí boli naďalej v plnej miere zlučiteľné s priestorom, ktorý je bez kontroly vnútorných hraníc. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora platí, že čím viac skutočností poukazuje na to, že kontroly vykonávané členskými štátmi vo svojich pohraničných oblastiach majú rovnocenný účinok ako kontrola hraníc, a to vzhľadom na cieľ týchto kontrol, ich územnú pôsobnosť a možné rozdiely v porovnaní s kontrolami vykonávanými na zvyšnom území dotknutého členského štátu, tým väčšia je potreba prísnych a podrobných pravidiel a obmedzení, pokiaľ ide o podmienky výkonu policajných alebo iných verejných právomocí členských štátov v pohraničnej oblasti.

Zdôvodnenie

V záujme konzistentnosti s inými časťami návrhu.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(25)

Je potrebné prijať opatrenia na riešenie neoprávnených pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. S cieľom posilniť fungovanie schengenského priestoru by členské štáty mali mať možnosť prijať ďalšie opatrenia na boj proti neregulárnym pohybom medzi členskými štátmi a na boj proti neoprávneným pobytom. V prípade, že vnútroštátne orgány presadzovania práva členského štátu zadržia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín na vnútorných hraniciach v rámci cezhraničnej policajnej operačnej spolupráce, tieto orgány by mali mať možnosť odoprieť takýmto osobám právo vstúpiť na ich územie alebo právo na tomto území zostať a odovzdať ich členskému štátu, z ktorého na toto územie vstúpili. Členský štát, z ktorého osoba priamo prišla, by mal byť následne povinný prijať zadržaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

(25)	Je potrebné prijať opatrenia na riešenie neoprávnených pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdôvodnenie

Navrhované možnosti priameho odovzdávania osôb nie sú v súlade s medzinárodnými a európskymi právnymi normami týkajúcimi sa pohybu osôb v schengenskom priestore. Takéto opatrenia by bolo tiež veľmi ťažké zosúladiť s normami stanovenými dublinským systémom na rozdelenie zodpovednosti a ešte väčšmi by prispievali k nerovnomernému rozdeleniu zodpovednosti za azyl a neregulárnu migráciu, čo by bolo v rozpore so správnym uplatňovaním zásady subsidiarity a s cieľom spoločného európskeho prístupu. Navrhovaný postup by ešte väčšmi prispieval k rozdielnym postupom a hrozilo by riziko porušovania základných práv.

Pozmeňovací návrh 16

Odôvodnenie 26

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(26)

Postup, na základe ktorého môže členský štát odovzdať zadržaných neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín do členského štátu, z ktorého osoba priamo prišla, by sa mal uskutočniť rýchlo, ale mali by sa naň vzťahovať záruky a mal by sa vykonávať pri plnom dodržiavaní základných práv a zásady nediskriminácie zakotvenej v článku 21 charty, aby sa predišlo rasovému profilovaniu. Orgány by mali mať možnosť vykonať overenie relevantných informácií, ktoré majú orgány okamžite k dispozícii a ktoré sa týkajú pohybu dotknutých osôb. Takéto informácie môžu zahŕňať objektívne prvky, ktoré by orgánom umožnili dospieť k záveru, že dotknutá osoba nedávno pricestovala z iného členského štátu, ako je držba dokladov vrátane potvrdení o platbe alebo faktúr preukazujúcich nedávnu cestu z iného členského štátu. Štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, by sa malo poskytnúť písomné odôvodnené rozhodnutie. Hoci by príslušné rozhodnutie malo byť okamžite vykonateľné, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny by sa mal poskytnúť účinný prostriedok nápravy vo forme odvolania sa proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo vo forme preskúmania takéhoto rozhodnutia. Tento prostriedok nápravy by nemal mať odkladný účinok.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnenia 25. Okrem toho sa zdá, že časť o právnych prostriedkoch nápravy nie je v súlade s článkom 47 Charty základných práv.

Pozmeňovací návrh 17

Odôvodnenie 27

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(27)

Konanie o odovzdaní stanovené v tomto nariadení by nemalo mať vplyv na existujúcu možnosť členských štátov vrátiť neregulárnych štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s dvojstrannými dohodami alebo dojednaniami uvedenými v článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES (ďalej len „smernica o návrate“), ak sú takéto osoby odhalené mimo blízkosti vnútorných hraníc. S cieľom uľahčiť uplatňovanie takýchto dohôd a doplniť cieľ ochrany priestoru bez vnútorných hraníc by členské štáty mali mať možnosť uzatvárať nové dohody alebo dojednania a aktualizovať existujúce dohody alebo dojednania. Všetky takéto zmeny alebo aktualizácie nových dohôd alebo dojednaní by sa mali oznámiť Komisii. Ak členský štát prijal späť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa postupu stanoveného v tomto nariadení alebo na základe dvojstrannej dohody alebo dojednania, od dotknutého členského štátu by sa malo vyžadovať, aby vydal rozhodnutie o návrate v súlade so smernicou o návrate. S cieľom zabezpečiť súlad medzi novými postupmi stanovenými v tomto nariadení a existujúcimi pravidlami týkajúcimi sa návratu štátnych príslušníkov tretích krajín sa preto vyžaduje cielená zmena článku 6 ods. 3 smernice o návrate.

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnení 25 a 26. Rozsiahle uplatňovanie dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi, ktoré by bolo potrebné na realizáciu takéhoto odovzdávania, môže okrem toho narúšať európsku solidaritu. Navyše, v súlade so stanoviskom právneho servisu Rady Európskej únie (6357/21, 19. 2. 2021), v ktorom sa podrobne vysvetľuje tzv. variabilná geometria medzi schengenským a dublinským acquis v súvislosti s návrhmi v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, by sa ustanovenia týkajúce sa návratov mohli opätovne zahrnúť do návrhu prepracovaného znenia smernice o návrate (ako ho navrhla Komisia v roku 2018, pričom tento návrh je v súčasnosti predložený Rade). Prípadne by takéto ustanovenia mohli byť súčasťou návrhu na zmenu smernice o návrate. Zahrnutie zmeny smernice o návrate prostredníctvom revidovaného Kódexu schengenských hraníc nie je v súlade so záväzkom Európskej komisie k lepšej právnej regulácii.

Pozmeňovací návrh 18

Odôvodnenie 29

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(29)

Závažné ohrozenie verejného zdravia alebo vnútornej bezpečnosti môžu okrem toho spôsobiť aj rozsiahle neoprávnené pohyby neregulárnych migrantov medzi členskými štátmi, ak takáto situácia vytvára tlak na celkové zdroje a kapacity zodpovedných vnútroštátnych útvarov, pričom iné prostriedky stanovené v tomto nariadení nie sú dostatočné na riešenie týchto prílevov a pohybov. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť opierať sa o objektívne a kvantifikované správy o neoprávnených pohyboch vždy, keď sú k dispozícii, najmä ak ich pravidelne vypracúvajú príslušné agentúry Únie v súlade so svojimi príslušnými mandátmi. Členský štát by mal mať možnosť použiť v posúdení rizík informácie poskytnuté agentúrami, aby preukázal výnimočný charakter identifikovanej hrozby spôsobenej neoprávneným pohybom a odôvodnil tak obnovenie kontroly vnútorných hraníc.

Zdôvodnenie

Situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi by sa nemala považovať za takú vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, ktorá by odôvodňovala opätovné zavedenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach jednotlivých členských štátov, pretože jej zahrnutie do všeobecného rámca nie je zlučiteľné s cieľom návrhu a je v rozpore s ním, ako aj s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity. Pohyby medzi členskými štátmi, ktoré sa môžu totiž dotknúť väčšiny členských štátov, je potrebné riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28, a podliehajú vykonávaciemu rozhodnutiu Rady.

Pozmeňovací návrh 19

Odôvodnenie 34

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(34)

S cieľom zabezpečiť súlad so zásadou proporcionality by sa rozhodnutie Rady malo prijať na obmedzené obdobie najviac šiestich mesiacov, ktoré sa môže predĺžiť pod podmienkou pravidelného preskúmania na návrh Komisie, pokiaľ sa zistí, že hrozba pretrváva. Počiatočné rozhodnutie by malo zahŕňať posúdenie očakávaného vplyvu prijatých opatrení vrátane ich negatívnych vedľajších účinkov s cieľom určiť, či je kontrola na vnútorných hraniciach odôvodnená alebo či by sa namiesto nej mohli účinne uplatňovať menej reštriktívne opatrenia. V následných rozhodnutiach by mal byť zohľadnený vývoj identifikovanej hrozby. Členské štáty by mali obnovenie kontroly vnútorných hraníc v súlade s rozhodnutím Rady bezodkladne oznámiť Komisii a členským štátom.

(34)

S cieľom zabezpečiť súlad so zásadou proporcionality by sa rozhodnutie Rady malo prijať na obmedzené obdobie najviac šiestich mesiacov, ktoré sa môže predĺžiť na celkovo najviac 24 mesiacov pod podmienkou pravidelného preskúmania na návrh Komisie, ak sa zistí, že hrozba pretrváva. Počiatočné rozhodnutie by malo zahŕňať posúdenie očakávaného vplyvu prijatých opatrení vrátane ich negatívnych vedľajších účinkov s cieľom určiť, či je kontrola na vnútorných hraniciach odôvodnená alebo či by sa namiesto nej mohli účinne uplatňovať menej reštriktívne opatrenia. V následných rozhodnutiach by mal byť zohľadnený vývoj identifikovanej hrozby. Členské štáty by mali obnovenie kontroly vnútorných hraníc v súlade s rozhodnutím Rady bezodkladne oznámiť Komisii a členským štátom.

Zdôvodnenie

Kontroly na vnútorných hraniciach vykonávané od roku 2015 ukazujú, že je potrebné stanoviť pevnú hornú hranicu, aby sa zabránilo kvázi trvalým kontrolám na vnútorných hraniciach na základe tej istej hrozby. Počiatočné obdobie šiestich mesiacov a navrhované maximálne obdobie 24 mesiacov pre takéto kontroly vychádza z celkového cieľa hľadať v takýchto situáciách skôr európske ako vnútroštátne riešenia. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť, že v prípade výskytu hrozby novej povahy by existujúce pravidlá umožňovali opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. apríla 2022, spojené veci C-368/20 a C-369/20).

Pozmeňovací návrh 20

Odôvodnenie 35

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(35)

Obnovenie kontroly vnútorných hraníc by malo zostať možné aj v prípade, že pretrvávajú závažné nedostatky v riadení vonkajších hraníc, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Obdobia, keď členské štáty zaviedli kontroly hraníc z dôvodu, že si to vyžadovala naliehavosť situácie, alebo keď Rada prijme rozhodnutie odporučiť obnovenie kontroly, pretože hrozba sa dotýka značného počtu členských štátov, by sa nemali zahrnúť do dvojročného obdobia, ktoré sa uplatňuje pri obnovení kontrol na základe závažných nedostatkov na vonkajších hraniciach.

(35)

Obnovenie kontroly vnútorných hraníc by malo zostať možné aj v prípade, že pretrvávajú závažné nedostatky v riadení vonkajších hraníc, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Obdobia, keď členské štáty zaviedli kontroly hraníc z dôvodu, že si to vyžadovala naliehavosť situácie, alebo keď Rada prijme rozhodnutie odporučiť obnovenie kontroly, pretože hrozba sa dotýka značného počtu členských štátov, by sa mali zahrnúť do dvojročného obdobia, ktoré sa uplatňuje pri obnovení kontrol na základe závažných nedostatkov na vonkajších hraniciach.

Zdôvodnenie

V platnosti by malo zostať maximálne obdobie dvoch rokov, aby bolo možné čo najskôr prijať koordinované európske opatrenia na riešenie závažných nedostatkov v riadení vonkajších hraníc.

Pozmeňovací návrh 21

Odôvodnenie 38

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(38)

S cieľom obmedziť škodlivé dôsledky vyplývajúce z obnovenia kontroly vnútorných hraníc by každé rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc malo byť v prípade potreby sprevádzané zmierňovacími opatreniami. Takéto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania tranzitu tovaru a osôb pracujúcich v doprave a námorníkov, a to vytvorením „zelených jazdných pruhov“. Na účely zohľadnenia potreby zabezpečiť pohyb osôb, ktorých činnosti môžu byť nevyhnutné na zachovanie dodávateľského reťazca alebo poskytovanie základných služieb, by členské štáty navyše mali uplatňovať aj existujúce usmernenia pre cezhraničných pracovníkov45. V tejto súvislosti by sa v pravidlách upravujúcich obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach malo prihliadať na usmernenia a odporúčania, ktoré boli počas pandémie COVID-19 prijaté ako solídna záchranná sieť pre jednotný trh, aby sa zaistilo, že ich budú členské štáty v náležitých prípadoch uplatňovať ako zmierňovacie opatrenia počas obnovenia kontroly vnútorných hraníc. Mali by sa stanoviť najmä opatrenia, ktoré zabezpečia neprerušené fungovanie jednotného trhu a ochránia záujmy cezhraničných regiónov a partnerských miest, ako napr. povolenia alebo výnimky pre obyvateľov cezhraničných regiónov.

(38)

S cieľom obmedziť škodlivé dôsledky vyplývajúce z obnovenia kontroly vnútorných hraníc by každé rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc malo byť v prípade potreby sprevádzané zmierňovacími opatreniami. Takéto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania tranzitu tovaru a osôb pracujúcich v doprave a námorníkov, a to vytvorením „zelených jazdných pruhov“. Na účely zohľadnenia potreby zabezpečiť pohyb osôb, ktorých činnosti môžu byť nevyhnutné na zachovanie dodávateľského reťazca alebo poskytovanie základných služieb, by členské štáty navyše mali uplatňovať aj existujúce usmernenia pre cezhraničných pracovníkov45. V tejto súvislosti by sa v pravidlách upravujúcich obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach malo prihliadať na usmernenia a odporúčania, ktoré boli počas pandémie COVID-19 prijaté ako solídna záchranná sieť pre jednotný trh, aby sa zaistilo, že ich budú členské štáty v náležitých prípadoch uplatňovať ako zmierňovacie opatrenia počas obnovenia kontroly vnútorných hraníc. Mali by sa stanoviť najmä opatrenia , v cezhraničných regiónoch s prihliadnutím na stanovisko orgánov miestnych a regionálnych samospráv , ktoré zabezpečia neprerušené fungovanie jednotného trhu a ochránia záujmy cezhraničných regiónov a partnerských miest, ako napr. povolenia alebo výnimky pre obyvateľov cezhraničných regiónov.

Zdôvodnenie

Treba zabezpečiť, aby sa zmierňujúce opatrenia navrhovali v spolupráci a koordinácii s príslušnými orgánmi v cezhraničných regiónoch, ktorých sa budú týkať.

Pozmeňovací návrh 22

Odôvodnenie 45

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(45)

Členské štáty by mali byť naďalej povinné predložiť po zrušení kontroly Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, aby sa umožnila následná analýza rozhodnutia o dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Ak sa kontrola vykonáva počas dlhšieho obdobia, takáto správa by sa mala predložiť aj po dvanástich mesiacoch a následne každý rok, ak sa kontrola výnimočne naďalej vykonáva, a to počas celého obdobia jej vykonávania . V správe by sa malo uviesť najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a dodržiavania kritérií obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia by mala vo vykonávacom akte prijať vzor a sprístupniť ho online.

(45)

Členské štáty by mali byť naďalej povinné predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pravidelné správy o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v priebehu vykonávania takejto kontroly a záverečnú správu po zrušení tejto kontroly , aby sa umožnila priebežná aj následná analýza rozhodnutia o dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Ak sa kontrola vykonáva počas dlhšieho obdobia, priebežné správy o posúdení by sa mali predložiť po každých šiestich mesiacoch a následná záverečná správa by sa mala predložiť potom, ako boli zrušené kontroly vnútorných hraníc . V správe by sa malo uviesť najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a dodržiavania kritérií obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach. Komisia by mala vo vykonávacom akte prijať vzory a sprístupniť ich online.

Zdôvodnenie

Posudzovanie by malo byť priebežné. Keďže kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť obmedzené na maximálne 24 mesiacov, nie je potrebné počítať s viacerými následnými správami o posúdení v prípade, že sa tieto kontroly predĺžia na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov. Priebežné správy o posúdení by sa však mali predkladať na konci každého šesťmesačného obdobia a po ukončení kontrol na vnútorných hraniciach by sa mala vydať následná záverečná správa.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 1, bod. 1 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

b)	Dopĺňajú sa tieto body 27 až 30:

b)	Dopĺňajú sa tieto body 27 až 30:

„27.

‚inštrumentalizácia migrantov‘ sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina podnecuje neregulárne migračné toky do Únie aktívnym podporovaním alebo uľahčovaním pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín k vonkajším hraniciam, na svoje územie alebo zo svojho územia a následne smerom k týmto vonkajším hraniciam, pokiaľ takéto konanie poukazuje na úmysel tretej krajiny destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ povaha takéhoto konania môže ohroziť základné funkcie štátu vrátane jeho územnej celistvosti , udržiavania verejného poriadku alebo zaručenia jeho národnej bezpečnosti;

„27.

‚inštrumentalizácia migrantov‘ sa vzťahuje na situáciu, keď tretia krajina alebo subjekt pod záštitou tretej krajiny aktívne podporuje značný počet štátnych príslušníkov tretích krajín v snahe pokúsiť sa neregulárne masovo vstúpiť na územie členského štátu EÚ so zámerom destabilizovať Úniu alebo členský štát, pokiaľ je príslušný členský štát schopný preukázať, že povaha takéhoto konania ohrozuje základné funkcie štátu, udržiavanie verejného poriadku alebo zaručenie jeho národnej bezpečnosti a ak Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov .

28.	‚nevyhnutná cesta‘ je cesta súvisiaca s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, s prihliadnutím na všetky príslušné medzinárodné záväzky Únie a členských štátov, uvedenou v prílohe XI;

28.	‚nevyhnutná cesta‘ je cesta súvisiaca s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, s prihliadnutím na všetky príslušné medzinárodné záväzky Únie a členských štátov, uvedenou v prílohe XI;

29.	‚cesta, ktorá nie je nevyhnutná‘ je cesta na iné účely ako nevyhnutná cesta;

29.	‚cesta, ktorá nie je nevyhnutná‘ je cesta na iné účely ako nevyhnutná cesta;

30.	‚dopravné uzly‘ sú letiská, námorné alebo riečne prístavy, vlakové alebo autobusové stanice.“

30.	‚dopravné uzly‘ sú letiská, námorné alebo riečne prístavy, vlakové alebo autobusové stanice.“

Zdôvodnenie

Navrhované vymedzenie pojmu inštrumentalizácia je príliš široké a nejasné, pričom existuje riziko, že mnohé rozdielne situácie sa budú považovať za zlučiteľné s touto definíciou. Je to tiež v rozpore s usmerneniami o lepšej právnej regulácii, keďže v sprievodnom posúdení vplyvu [SWD(2021) 462 final] sa pripúšťa, že sa v ňom nerieši inštrumentalizácia neregulárnej migrácie. V odôvodnení 12 návrhu sa vyžaduje, aby každé operačné rozhodnutie dotknutého členského štátu zohľadnilo, či Európska rada uznala, že Únia alebo jeden či viaceré jej členské štáty čelia situácii inštrumentalizácie migrantov. V súlade s odôvodnením 10 návrhu by Únia mala mobilizovať všetky nástroje zo svojho súboru diplomatických, finančných a operačných opatrení, aby podporila členské štáty, ktoré čelia inštrumentalizácii. Ako prostriedok riešenia javu inštrumentalizácie by sa malo uprednostniť diplomatické úsilie Únie alebo dotknutého členského štátu. Preto je potrebný politický konsenzus na úrovni EÚ o tom, či situácia predstavuje inštrumentalizáciu. Pri vymedzení treba zohľadniť pozitívnu pozíciu Európskej rady vzhľadom na závažnosť reštriktívnych opatrení, ktoré boli v dôsledku toho uložené jednotlivcom, a so zreteľom na to, že návrh Komisie je odpoveďou na žiadosť Európskej rady (EUCO 17/21), ktorá sa bezodkladne zišla s cieľom umožniť, aby mohli dotknuté členské štáty urýchlene konať. Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia, ktoré majú členské štáty k dispozícii v rôznych iných situáciách, súčasný právny rámec smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (4) a 2013/33/EÚ (5) im už poskytuje flexibilitu pri určovaní miest, kde by sa mali podávať žiadosti o azyl, pri predlžovaní lehôt na registráciu a pri úprave materiálnych podmienok prijímania.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 1, bod 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(2)	V článku 5 sa dopĺňa nový odsek 4:

(2)	V článku 5 sa dopĺňa nový odsek 4:

„4. Ak si to vyžadujú okolnosti, členské štáty môžu v situácii inštrumentalizácie migrantov obmedziť počet hraničných priechodov oznámených v súlade s odsekom 1 alebo ich otváracie hodiny .

„4. Za prísne obmedzených a presne vymedzených okolností členské štáty môžu v situácii inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v bode 27 článku 1 ods. 1 písm. b), obmedziť počet hraničných priechodov oznámených v súlade s odsekom 1.

Každé obmedzenie prijaté v súlade s prvým pododsekom sa vykonáva spôsobom, ktorý je primeraný a ktorý v plnej miere zohľadňuje práva:

a)	osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie;

a)	osôb, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie;

štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice Rady 2003/109/ES, osôb, ktoré odvodzujú svoje právo na pobyt z iných nástrojov práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo ktoré sú držiteľmi národných dlhodobých víz, ako aj ich príslušných rodinných príslušníkov;

c)	štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o medzinárodnú ochranu.“

štátnych príslušníkov tretích krajín žiadajúcich o medzinárodnú ochranu. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby bol pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu otvorený a prístupný dostatočný počet registračných miest vrátane hraničných priechodov s cieľom zaručiť účinnú ochranu pred vyhostením alebo vrátením vrátane práva podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a aby boli zavedené primerané záruky pre zaobchádzanie so zraniteľnými osobami.“

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na obmedzenie počtu prekročení hraníc budú mať negatívny vplyv na právo podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a môžu viesť k nezákonnému vyhosteniu alebo vráteniu na vonkajších hraniciach EÚ a môžu byť v rozpore s celkovým cieľom schengenského priestoru, ktorým je zachovanie neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach. Preto by sa mali využívať len ako posledná možnosť. Zníženie noriem EÚ v oblasti azylového práva nevyrieši geopolitickú krízu. Namiesto toho sa oslabí obraz EÚ vo svete ako spoločenstva hodnôt.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 1, bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.	Článok 13 sa nahrádza takto:

3.	Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Hraničný dozor

1. Hlavným účelom hraničného dozoru je odhaľovať prípady neoprávneného prekračovania hranice a zabraňovať im, bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekročili hranicu neoprávnene. Osoba, ktorá prekročila hranicu neoprávnene a ktorá nemá právo zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu, sa zadrží a postupuje sa voči nej v súlade so smernicou 2008/115/ES.

2. Pri výkone hraničného dozoru používa pohraničná stráž pevne umiestnené alebo mobilné jednotky. Dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa osobám zabránilo v neoprávnenom prekračovaní hraníc mimo hraničných priechodov a vo vyhýbaní sa kontrolám na hraničných priechodoch a aby sa osoby od takéhoto konania odradili.

3. Dozor mimo hraničných priechodov vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sú prispôsobené existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám. Jeho súčasťou sú časté a náhle zmeny času sledovania a nasadenie ďalších metód alebo techník s cieľom účinne odhaľovať prípady neoprávneného prekračovania hranice a zabraňovať im.

4. Dozor vykonávajú pevne umiestnené alebo mobilné jednotky, ktoré plnia svoje úlohy hliadkovaním alebo svojim rozmiestnením na miestach, o ktorých je známe, že sú citlivé alebo ktoré sa ako citlivé vnímajú, pričom cieľom takéhoto dozoru je zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice alebo zadržať osoby, ktoré prekračujú hranicu neoprávnene. Dozor možno vykonávať aj technickými prostriedkami vrátane elektronických prostriedkov, zariadení a systémov na sledovanie.

5. V situácii inštrumentalizácie migrantov dotknutý členský štát podľa potreby zintenzívni hraničný dozor s cieľom reagovať na zvýšenú hrozbu . Členský štát predovšetkým podľa potreby posilní zdroje a technické prostriedky na zabránenie neoprávnenému prekročeniu hranice .

5. V situácii inštrumentalizácie migrantov tak, ako je vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) bode 27 a ako uznáva Európska rada, dotknutý členský štát v prípade potreby zintenzívni hraničný dozor s cieľom riešiť nárast pokusov o hromadné nelegálne prekročenie hraníc . Na tento účel členský štát podľa potreby posilní zdroje a technické prostriedky na zvýšenie hraničného dozoru .

Uvedené technické prostriedky môžu zahŕňať moderné technológie vrátane dronov a snímačov pohybu, ako aj mobilné jednotky, ktorých cieľom je zabrániť prípadom neoprávneného prekračovania hranice do Únie.

6. Bez toho, aby bola dotknutá podpora, ktorú môže Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž poskytnúť členským štátom, môže agentúra v situácii inštrumentalizácie migrantov vykonať posúdenie zraniteľnosti uvedené v článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 s cieľom poskytnúť dotknutému členskému štátu potrebnú podporu. Výkonný riaditeľ Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na základe výsledkov uvedeného posúdenia alebo akéhokoľvek iného relevantného posúdenia zraniteľnosti alebo na základe priradenia kritického stupňa vplyvu dotknutému úseku hranice v zmysle článku 35 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2019/1896 vydá pre každý dotknutý členský štát odporúčanie v súlade s článkom 41 ods. 1 uvedeného nariadenia.

6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalších opatrení upravujúcich dozor vrátane vypracovania noriem pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o využívanie technológií na sledovanie a monitorovanie na vonkajších hraniciach, a to s prihliadnutím na druh hraníc, stupne vplyvu priradené každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ)2019/1896 a na iné relevantné faktory.“

7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalších opatrení upravujúcich dozor vrátane vypracovania noriem pre hraničný dozor, najmä pokiaľ ide o využívanie technológií na sledovanie a monitorovanie na vonkajších hraniciach, a to s prihliadnutím na druh hraníc, stupne vplyvu priradené každému úseku vonkajších hraníc v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2019/1896 a na iné relevantné faktory.“

Zdôvodnenie

Navrhované opatrenia na zintenzívnenie hraničného dozoru by sa mali použiť len ako posledná možnosť a len v prípadoch, keď Európska rada oficiálne uznala, že dochádza k inštrumentalizácii. Vypustený text s odkazom na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž opakuje presné znenie článku 41 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896, a preto je nadbytočný.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 1, bod 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

5.	Článok 23 sa nahrádza takto:

5.	Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Výkon verejných právomocí

Absenciou kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nie sú dotknuté:

a)	výkon policajných právomocí alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov na ich území, vrátane ich pohraničných oblastí vnútorných hraníc, ktoré im boli udelené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ výkon uvedených právomocí nemá účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

a)	výkon policajných právomocí alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov na ich území, vrátane ich pohraničných oblastí vnútorných hraníc, ktoré im boli udelené podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ výkon uvedených právomocí nemá účinok rovnocenný hraničným kontrolám.

Výkon právomocí príslušnými orgánmi sa nemôže považovať za rovnocenný výkonu hraničných kontrol, najmä keď opatrenia:

i)	nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)	zakladajú sa na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku a ich cieľom je predovšetkým:

i)	nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)	zakladajú sa na všeobecných informáciách a skúsenostiach príslušných orgánov vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku a ich cieľom je predovšetkým:

—	bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti,

—	bojovať proti neoprávnenému pobytu v súvislosti s neregulárnou migráciou alebo

—	bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti,

—	bojovať proti neoprávnenému pobytu v súvislosti s neregulárnou migráciou, za predpokladu, že overovanie totožnosti, štátnej príslušnosti a pobytového statusu je nesystematické a vykonáva sa na základe neustálej analýzy rizík , alebo

—	zamedziť šíreniu infekčnej choroby s epidemickým potenciálom zistenej Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb;

—	zamedziť šíreniu infekčnej choroby s epidemickým potenciálom zistenej Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb;

iii)	plánujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a to aj pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch alebo priamo v prostriedku verejnej dopravy a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík;

iv)	vykonávajú sa podľa potreby na základe technológií na monitorovanie a sledovanie, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na danom území, na účely riešenia ohrození verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa stanovuje v bode ii);

iii)	plánujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach, a to aj pokiaľ sa vykonávajú v dopravných uzloch alebo priamo v prostriedku verejnej dopravy a pokiaľ sa vykonávajú na základe analýzy rizík;

iv)	vykonávajú sa podľa potreby na základe technológií na monitorovanie a sledovanie, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na danom území, na účely riešenia ohrození verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa stanovuje v bode ii);

b)	možnosť členského štátu vykonávať bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v dopravných uzloch príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, ich príslušnými orgánmi alebo dopravcami za predpokladu, že takéto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

b)	možnosť členského štátu vykonávať bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v dopravných uzloch príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, ich príslušnými orgánmi alebo dopravcami za predpokladu, že takéto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

c)	možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

c)	možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

možnosť členského štátu uložiť právnymi predpismi štátnym príslušníkom tretích krajín povinnosť nahlásiť svoju prítomnosť na jeho území podľa ustanovení článku 22 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len ‚Schengenský dohovor‘);

e)	kontroly údajov o cestujúcich v príslušných databázach osôb cestujúcich v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré môžu na bezpečnostné účely vykonávať príslušné orgány podľa uplatniteľného práva.“

e)	kontroly údajov o cestujúcich v príslušných databázach osôb cestujúcich v priestore bez kontroly na vnútorných hraniciach, ktoré môžu na bezpečnostné účely vykonávať príslušné orgány podľa uplatniteľného práva.“

Zdôvodnenie

Zosúladenie znenia so znením odôvodnenia 20. Kontroly zamerané na boj proti neregulárnej migrácii cez hranice sú samy osebe kontrolami, ktorých cieľom je dosiahnuť výsledok hraničných kontrol, a preto ich nemožno vyňať z toho, aby sa považovali za kontroly na vnútorných hraniciach. Doplnenie tohto ustanovenia je neopodstatneným rozšírením článku 23 v súčasnosti platného Kódexu schengenských hraníc. Jedným z hlavných úspechov Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Vzhľadom na vplyv, ktorý takéto krajné opatrenie môže mať na všetky osoby, ktoré majú právo sa pohybovať v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, by sa podmienky a postupy na obnovu takýchto opatrení mali stanoviť tak, aby mali výnimočný charakter, boli opodstatnené a aby sa rešpektovala zásada proporcionality.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 1, bod 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

6.	Vkladá sa tento článok 23a:

„Článok 23a

Postup pri odovzdávaní osôb zadržaných na vnútorných hraniciach

1. Tento článok sa uplatňuje na zadržanie štátneho príslušníka tretej krajiny v blízkosti vnútorných hraníc za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky na vstup stanovené v článku 6 ods. 1;

b)	na štátneho príslušníka tretej krajiny sa nevzťahuje odchýlka stanovená v článku 6 ods. 5 písm. a);

c)	štátny príslušník tretej krajiny je zadržaný v rámci cezhraničnej policajnej operačnej spolupráce, najmä počas spoločných policajných hliadok;

existujú zjavné náznaky, že štátny príslušník tretej krajiny pricestoval priamo z iného členského štátu, a to na základe informácií, ktoré majú zadržiavajúce orgány bezprostredne k dispozícii, vrátane vyhlásení dotknutej osoby, dokladu totožnosti, cestovných alebo iných dokladov, ktoré mala táto osoba pri sebe, alebo výsledkov vyhľadávania uskutočneného v príslušných vnútroštátnych databázach a databázach Únie.

2. Príslušné orgány členského štátu môžu na základe zistenia, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nemá právo zdržiavať sa na jeho území, rozhodnúť o okamžitom odovzdaní osoby do členského štátu, z ktorého táto osoba na dané územie vstúpila alebo sa usilovala vstúpiť, v súlade s postupom stanoveným v prílohe XII.

3. Ak členský štát uplatňuje postup uvedený v odseku 2, od prijímajúceho členského štátu sa vyžaduje, aby prijal všetky opatrenia potrebné na prijatie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s postupmi stanovenými v prílohe XII.

4. Od [jedného roka po nadobudnutí účinnosti nariadenia] a následne každý rok členské štáty predkladajú Komisii údaje zaznamenané v súlade s bodom 3 prílohy XII týkajúce sa uplatňovania odsekov 1, 2 a 3.“

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnení 25 až 27.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 1, bod 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

8.	Článok 25 sa nahrádza takto:

8.	Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Všeobecný rámec pre dočasné obnovenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach

1. Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne obnoviť kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc.

Za príčinu závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti sa môžu považovať najmä:

a)	činnosti týkajúce sa terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti;

a)	činnosti týkajúce sa terorizmu alebo organizovanej trestnej činnosti;

b)	rozsiahle mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia;

b)	rozsiahle mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia;

c)	situácia, ktorá sa vyznačuje rozsiahlymi neoprávnenými pohybmi štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, čo ohrozuje celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc;

c)	rozsiahle alebo významné medzinárodné podujatia, ako sú športové, obchodné alebo politické podujatia.

d)	rozsiahle alebo významné medzinárodné podujatia, ako sú športové, obchodné alebo politické podujatia.

2. Kontrolu hraníc možno podľa článkov 25a a 28 zaviesť len vtedy, ak sa členský štát domnieva, že takéto opatrenie je nevyhnutné a primerané, a to vzhľadom na kritériá uvedené v článku 26 ods. 1, a v prípade predĺženia takýchto kontrol aj vzhľadom na kritéria uvedené v článku 26 ods. 2 Kontrolu hraníc možno obnoviť aj v súlade s článkom 29, pričom sa zohľadnia kritériá uvedené v článku 30.

V každom prípade je obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach poslednou možnosťou. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly hraníc neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na reakciu na identifikované závažné ohrozenie.

3. Ak rovnaké ohrozenie naďalej pretrváva, kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach možno predĺžiť v súlade s článkami 25a, 28 alebo 29.

O rovnaké ohrozenie ide vtedy, ak dôvody, ktoré členský štát predložil na predĺženie kontroly hraníc, sa opierajú o to, že bolo zistené pretrvávanie rovnakého ohrozenia, ktoré bolo dôvodom pôvodného obnovenia kontroly hraníc.“

Zdôvodnenie

Doplnenie písmena c) je v rozpore so zmyslom osobitného mechanizmu navrhovaného podľa článku 28 a so zásadou subsidiarity. Situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi by sa nemala považovať za takú vážnu hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, ktorá by odôvodňovala opätovné zavedenie alebo predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach konkrétneho členského štátu, pretože jej zahrnutie do všeobecného rámca nie je zlučiteľné s cieľom návrhu a je v rozpore s ním, ako aj s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity. Citácia zo samotného dokumentu COM(2021) 891:

„Činnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti patrí v súlade s článkom 4 ods. 2 ZFEÚ do oblasti spoločných právomocí EÚ a členských štátov. V dôsledku toho sa uplatňuje zásada subsidiarity v súlade s článkom 5 ods. 3 ZEÚ, podľa ktorého Únia koná len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele navrhovanej činnosti nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale je možné ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Dôvodom je, že ide o kontroly osôb na vonkajších hraniciach, čo je predpokladom priestoru bez kontroly na vnútorných hraniciach. Integrita schengenského priestoru a potreba zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania práva na voľný pohyb si okrem toho vyžadujú jednotný prístup v celom schengenskom priestore k opatreniam na budovanie dôvery na vonkajších hraniciach vrátane obmedzení pri cestách do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a reakcie na inštrumentalizáciu migrantov orgánmi tretích krajín.

Absencia akýchkoľvek kontrol na vnútorných hraniciach je zaručená v článku 77 ods. 2 písm. e) ZFEÚ. Hoci si členské štáty ponechávajú právo prijímať opatrenia s cieľom reagovať na vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok, a teda uplatňovať právo zaručené v článku 72 ZFEÚ, aj keď to znamená obnovenie kontroly vnútorných hraníc, pravidlá takéhoto dočasného obnovenia boli stanovené v Kódexe schengenských hraníc, aby sa zabezpečilo, že sa budú uplatňovať len za prísnych podmienok. Na akékoľvek zmeny týkajúce sa týchto podmienok obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach sa preto vyžadujú právne predpisy EÚ.

Cieľ vytvoriť pohotovostné plánovanie pre Schengen vrátane osobitných opatrení na vnútorných hraniciach s cieľom riešiť ohrozenie, ktoré sa súčasne dotýka väčšiny členských štátov, a zmierniť negatívne vplyvy kontroly hraníc, ak sa stala nevyhnutnou, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Vzhľadom na to, že situácia opísaná v navrhovanom článku 25 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje na pohyby medzi členskými štátmi, ktoré sa môžu reálne dotknúť väčšiny členských štátov, je ju v záujme dodržania zásady subsidiarity potrebné riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28, a podlieha vykonávaciemu rozhodnutiu Rady.

Odstránenie odseku 3 v zmysle odôvodnení 34, 35 a 45.

Pozmeňovací návrh 29

Článok 1, bod 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

9.	Za článok 25 sa vkladá nový článok 25a:

9.	Za článok 25 sa vkladá nový článok 25a:

„Článok 25a

Postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení v dôsledku nepredvídateľných alebo predvídateľných udalostí

1. Ak je závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom členskom štáte nepredvídateľné a vyžaduje si okamžité prijatie opatrení, členský štát môže výnimočne okamžite obnoviť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach.

2. Členský štát súčasne s obnovením kontroly hraníc podľa odseku 1 oznámi toto obnovenie kontroly hraníc Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 ods. 1

3. Na účely odseku 1 možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach okamžite obnoviť na obmedzené obdobie najviac jedného mesiaca. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti po uplynutí uvedeného obdobia pretrváva, členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach na ďalšie obdobia, pričom maximálna dĺžka ich trvania nepresiahne tri mesiace.

4. Ak je závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov predvídateľné, členský štát oznámi túto skutočnosť Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 ods. 1 najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly hraníc alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti, ktoré si vyžadujú obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením takejto kontroly.

5. Na účely odseku 4 a bez toho, aby bol dotknutý článok 27a ods. 4, možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach obnoviť na obdobie najviac šiestich mesiacov. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti po uplynutí uvedeného obdobia pretrváva , členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach na obdobie najviac šiestich mesiacov, a to aj opakovane.

5. Na účely odseku 4 možno kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach okamžite obnoviť na obmedzené obdobie najviac jedného mesiaca. Ak po uplynutí uvedeného obdobia dôjde k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti novej povahy , členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach o obdobie najviac šiestich mesiacov, a to aj opakovane.

Každé predĺženie sa oznámi Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 a v lehotách uvedených v odseku 4. S výhradou článku 27a ods. 5 maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nepresiahne dva roky.

Každé predĺženie sa oznámi Komisii a ostatným členským štátom v súlade s článkom 27 a v lehotách uvedených v odseku 4. Maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nepresiahne dva roky.

6. Obdobie uvedené v odseku 5 nezahŕňa obdobia uvedené odseku 3.“

6. Obdobie uvedené v odseku 5 zahŕňa obdobia uvedené v odseku 3.“

Zdôvodnenie

Kontroly na vnútorných hraniciach by nemali celkovo presiahnuť 24 mesiacov. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (spojené veci C-368/20 a C-369/20) sa Kódex schengenských hraníc má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát dočasne obnovil hraničné kontroly na vnútorných hraniciach na základe článkov 25 a 27 tohto kódexu, ak trvanie ich obnovenia prekročí celkové maximálne obdobie šiestich mesiacov a nevznikne žiadna hrozba novej povahy, ktorá by odôvodňovala nové uplatnenie lehôt stanovených v článku 25.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 1, bod 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

10.	Článok 26 sa nahrádza takto:

10.	Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Kritériá pre dočasné obnovenie a predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach

1. S cieľom určiť, či je obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nevyhnutné a primerané v súlade s článkom 25, členský štát zohľadní najmä:

vhodnosť opatrenia, t. j. obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, vzhľadom na povahu identifikovaného závažného ohrozenia, pričom zohľadní najmä to, či je pravdepodobné, že sa obnovením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach primerane zmierni ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

b)	pravdepodobný vplyv takéhoto opatrenia na:

—	pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc a

—	fungovanie cezhraničných regiónov s prihliadnutím na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi.

c)	pravdepodobný vplyv takéhoto opatrenia na:

—	pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc a

—	fungovanie cezhraničných regiónov s prihliadnutím na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi.

2. Ak sa členský štát rozhodne predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach podľa článku 25a ods. 5, podrobne posúdi aj to, či by ciele, ktoré sa takýmto predĺžením sledujú, bolo možné dosiahnuť:

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

a)	použitím alternatívnych opatrení, ako sú primerané kontroly vykonávané v rámci zákonného výkonu právomocí, ako sa uvádza v článku 23 písm. a);

b)	použitím postupu uvedeného v článku 23a;

b)	formami policajnej spolupráce, ako sa stanovuje v práve Únie, vrátane spoločných hliadok, spoločných operácií, spoločných vyšetrovacích tímov, cezhraničného prenasledovania alebo cezhraničného sledovania.

c)	formami policajnej spolupráce, ako sa stanovuje v práve Únie, vrátane spoločných hliadok, spoločných operácií, spoločných vyšetrovacích tímov, cezhraničného prenasledovania alebo cezhraničného sledovania.

3. Ak došlo k obnoveniu alebo predĺženiu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, dotknuté členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby boli zároveň prijaté vhodné opatrenia, ktoré zmiernia vplyvy obnovenia kontroly hraníc na osoby a prepravu tovaru, s osobitným prihliadnutím na cezhraničné regióny.“

Zdôvodnenie

Na dosiahnutie cieľov návrhu je nevyhnutné, aby sa alternatívne opatrenia zvážili už vo fáze pred obnovením hraničných kontrol, nielen vo fáze ich predlžovania.

Navrhuje sa vypustenie článku 23a, a teda ho treba vypustiť aj zo znenia článku 26.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 1, bod 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

11.	Článok 27 sa nahrádza takto:

11.	Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Oznámenie o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc a posúdenie rizík

1. Oznámenia členských štátov o obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc obsahujú tieto informácie:

a)	dôvody obnovenia alebo predĺženia kontroly vrátane všetkých relevantných údajov upresňujúcich udalosti, ktoré predstavujú závažné ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

a)	dôvody obnovenia alebo predĺženia kontroly vrátane všetkých relevantných údajov upresňujúcich udalosti, ktoré predstavujú závažné ohrozenie jeho verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti , a dôvody, pre ktoré neboli vhodné alternatívne opatrenia ;

b)	rozsah navrhovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má kontrola obnoviť alebo predĺžiť;

b)	rozsah navrhovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly s uvedením úseku alebo úsekov vnútorných hraníc, na ktorých sa má kontrola obnoviť alebo predĺžiť;

c)	názvy schválených priechodov;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly;

e)	zváženie aspektov nevyhnutnosti a primeranosti uvedených v článku 26 ods. 1 a v prípade predĺženia v článku 26 ods. 2;

e)	zváženie aspektov nevyhnutnosti a primeranosti uvedených v článku 26 ods. 1 a v prípade predĺženia v článku 26 ods. 2;

f)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

f)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

Oznámenie môžu spoločne predložiť dva alebo viaceré členské štáty.

Oznámenie sa predkladá v súlade so vzorom, ktorý Komisia stanoví vo vykonávacom akte a ktorý sa sprístupní online. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2“

Oznámenie sa predkladá v súlade so vzorom, ktorý Komisia stanoví vo vykonávacom akte a ktorý sa sprístupní online. Vzor by mal zahŕňať stanovisko orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2

2. Ak sa kontrola hraníc uplatňuje šesť mesiacov v súlade s článkom 25a ods. 4, každé ďalšie oznámenie o predĺžení takejto kontroly zahŕňa posúdenie rizík. V posúdení rizík sa uvedie rozsah a očakávaný vývoj identifikovaného závažného ohrozenia, najmä očakávaná dĺžka trvania identifikovaného závažného ohrozenia a úseky vnútorných hraníc, ktoré tým môžu byť dotknuté, ako aj informácie o koordinačných opatreniach s inými členskými štátmi, na ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať takéto opatrenia vplyv.

2. Ak sa kontrola hraníc uplatňuje šesť mesiacov v súlade s článkom 25a ods. 4, každé ďalšie oznámenie o predĺžení takejto kontroly zahŕňa posúdenie rizík. V posúdení rizík sa uvedie rozsah a očakávaný vývoj identifikovaného závažného ohrozenia, najmä očakávaná dĺžka trvania identifikovaného závažného ohrozenia a úseky vnútorných hraníc, ktoré tým môžu byť dotknuté, ako aj informácie o koordinačných opatreniach s inými členskými štátmi a cezhraničnými regiónmi , na ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať takéto opatrenia vplyv.

3. Ak obnovenie kontroly hraníc alebo jej predĺženie súvisí s rozsiahlymi neoprávnenými pohybmi uvedenými v článku 25 ods. 1 písm. b), posúdenie rizík zahŕňa aj informácie o rozsahu a tendenciách takýchto neoprávnených pohybov vrátane všetkých informácií získaných od príslušných agentúr EÚ v súlade s ich príslušnými mandátmi a analýzy údajov z príslušných informačných systémov.

4. Dotknutý členský štát na žiadosť Komisie poskytne akékoľvek ďalšie informácie vrátane informácií o koordinačných opatreniach s členskými štátmi, ktorých sa dotýka plánované predĺženie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj ďalších informácií, ktoré sú potrebné na posúdenie možného použitia opatrení uvedených v článku 23 a 23a.

5. Členské štáty, ktoré predkladajú oznámenie podľa odseku 1 alebo 2, môžu v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom rozhodnúť o utajení všetkých oznamovaných informácií alebo ich častí.

Takéto utajenie nebráni tomu, aby ostatné členské štáty, ktorých sa dotýka dočasné obnovenie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, mali prístup k informáciám prostredníctvom vhodných a bezpečných kanálov policajnej spolupráce.“

Zdôvodnenie

Zosúladenie s predchádzajúcim pozmeňovacím návrhom.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 1, bod 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

12.	Vkladá sa tento článok 27a:

12.	Vkladá sa tento článok 27a:

„Článok 27a

Konzultácie s členskými štátmi a stanovisko Komisie

1. Komisia po prijatí oznámení predložených podľa článku 27 ods. 1 môže v náležitých prípadoch začať konzultačný proces vrátane spoločných stretnutí medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, a ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktorých sa takéto opatrenia priamo dotýkajú, a príslušnými agentúrami Únie.

1. Komisia po prijatí oznámení predložených podľa článku 27 ods. 1 v náležitých prípadoch začne konzultačný proces vrátane spoločných stretnutí medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, a ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktorých sa takéto opatrenia priamo dotýkajú, Európskym parlamentom, Európskym výborom regiónov a príslušnými agentúrami Únie.

Konzultácie sa týkajú najmä identifikovaného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, relevantnosti plánovaného obnovenia kontroly hraníc vzhľadom na vhodnosť alternatívnych opatrení, ako aj spôsobov zabezpečenia vykonávania vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi v súvislosti s obnovenou kontrolou hraníc.

Členský štát, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, prihliada pri vykonávaní kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v najvyššej možnej miere na výsledky týchto konzultácií.

2. Komisia alebo ktorýkoľvek iný členský štát môže po prijatí oznámení predložených v súvislosti s obnovením alebo predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach bez toho, aby bol dotknutý článok 72 ZFEÚ, vydať stanovisko, ak má na základe informácií uvedených v oznámení a prípadne v posúdení rizík alebo na základe akýchkoľvek ďalších informácií obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

3. Komisia po prijatí oznámení predložených v súvislosti s predĺžením kontroly hraníc na vnútorných hraniciach podľa článku 25a ods. 4, ktoré vedie k pokračovaniu kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v celkovom trvaní dvanásť mesiacov, vydá stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti takejto kontroly vnútorných hraníc. V tomto stanovisku by sa malo zohľadniť aj stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny a ktoré sú zahrnuté v oznámení.

4. Ak sa vydá stanovisko uvedené v odseku 2 alebo 3, Komisia môže začať konzultačný proces s cieľom prediskutovať toto stanovisko s členskými štátmi. Komisia takýto proces začne, ak samotná Komisia alebo členský štát vydá stanovisko vyjadrujúce obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou obnovenej kontroly vnútorných hraníc.

4. Ak sa vydá stanovisko uvedené v odseku 2 alebo 3, Komisia začne konzultačný proces s cieľom prediskutovať toto stanovisko s členskými štátmi. Komisia takýto proces začne, ak samotná Komisia alebo členský štát vydá stanovisko vyjadrujúce obavy v súvislosti s nevyhnutnosťou a primeranosťou obnovenej kontroly vnútorných hraníc.

5. Ak sa členský štát domnieva, že došlo k výnimočnej situácii, ktorá odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu kontroly vnútorných hraníc nad rámec maximálneho obdobia uvedeného v článku 25 ods. 5, túto skutočnosť oznámi Komisii v súlade s článkom 27 ods. 2 V novom oznámení členský štát preukáže pretrvávajúce ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom prihliada na stanovisko Komisie vydané podľa odseku 3. Komisia vydá následné stanovisko.“

5. Ak sa členský štát domnieva, že došlo k výnimočnej situácii, ktorá odôvodňuje pretrvávajúcu potrebu kontroly vnútorných hraníc nad rámec maximálneho obdobia uvedeného v článku 25 a ods. 5, túto skutočnosť oznámi Komisii v súlade s článkom 27 ods. 2 V novom oznámení členský štát preukáže pretrvávajúce ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, pričom prihliada na stanovisko Komisie vydané podľa odseku 3. Komisia vydá následné stanovisko.“

Zdôvodnenie

Je veľmi dôležité, aby Európska komisia urýchlene posúdila potrebu a primeranosť predĺžených kontrol na vnútorných hraniciach a aby jej odporúčania zohľadňovali stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h). V tomto procese by sa mala uskutočniť konzultácia s Európskym parlamentom a Európskym výborom regiónov. Okrem toho odkaz na predĺženie kontroly na vnútorných hraniciach sa uvádza v článku 25a ods. 5 čo je potrebné opraviť.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 1, bod 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

13.	Článok 28 sa nahrádza takto:

13.	Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Osobitný mechanizmus pre prípady, keď závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc

1. Ak Komisia stanoví, že rovnaké závažné ohrozenie vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku sa dotýka väčšiny členských štátov, čo predstavuje riziko pre celkové fungovanie priestoru bez vnútorných hraníc, môže Rade predložiť návrh na prijatie vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje obnovenie kontroly hraníc členskými štátmi, ak dostupné opatrenia uvedené v článkoch 23 a 23a nepostačujú na riešenie tohto ohrozenia.

2. Rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie najviac šiestich mesiacov a možno ho na návrh Komisie opätovne predĺžiť na ďalšie obdobie najviac šiestich mesiacov, pokiaľ ohrozenie pretrváva, ohrozenie pretrváva, s prihliadnutím na preskúmanie uvedené v odseku 5.

2. Rozhodnutie sa vzťahuje na obdobie najviac šiestich mesiacov a možno ho na návrh Komisie opätovne predĺžiť na ďalšie obdobie najviac šiestich mesiacov a celkovo na 24 mesiacov , ak ohrozenie pretrváva, s prihliadnutím na preskúmanie uvedené v odseku 5.

3. Ak členský štát obnoví alebo predĺži kontrolu hraníc z dôvodu ohrozenia uvedeného v odseku 1, takáto kontrola je po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Rady založená na uvedenom rozhodnutí.

4. V rozhodnutí Rady uvedenom v odseku 1 sa odkazuje aj na všetky vhodné zmierňovacie opatrenia, ktoré sa zavedú na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie s cieľom minimalizovať vplyvy spôsobené obnovením kontroly hraníc.

5. Komisia preskúma vývoj identifikovaného ohrozenia, ako aj vplyv opatrení prijatých v súlade s rozhodnutím Rady uvedeným v odseku 1 s cieľom posúdiť, či sú opatrenia naďalej odôvodnené.

6. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii a ostatným členským štátom v Rade obnovenie kontroly hraníc v súlade s rozhodnutím uvedeným v odseku 1.

7. Komisia môže vydať odporúčanie, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sa uvádza v článkoch 23 a 23a , ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa uvádza v odseku 1.“

7. Komisia môže vydať odporúčanie, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sa uvádza v článku 23, ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako sa uvádza v odseku 1. V tomto odporúčaní by sa malo zohľadniť aj stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúce miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny. “

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť zohľadnenie stanovísk orgánov miestnych a regionálnych samospráv v cezhraničných regiónoch a dodržiavanie ustanovení uvedených v návrhu by mal jednotný formát správy obsahovať oddiel pre stanovisko dotknutého orgánu alebo orgánov, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h). Okrem toho je potrebná pevná horná hranica, aby sa zabránilo takmer trvalým kontrolám na vnútorných hraniciach.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 1, bod 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

14.	Článok 31 sa mení takto:

14.	Článok 31 sa mení takto:

a)	článok 31 sa stáva odsekom 1;

a)	článok 31 sa stáva odsekom 1;

b)	dopĺňa sa tento odsek 2:

b)	dopĺňa sa tento odsek 2:

„2. Ak členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom obnovenie kontroly hraníc v súlade s článkom 27 ods. 1, zároveň poskytne Európskemu parlamentu a Rade tieto informácie:

a)	podrobné informácie o vnútorných hraniciach, na ktorých má byť obnovená kontrola hraníc;

b)	dôvody navrhovaného obnovenia kontroly;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia kontroly;

e)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

a)	podrobné informácie o vnútorných hraniciach, na ktorých má byť obnovená kontrola hraníc;

b)	dôvody navrhovaného obnovenia kontroly;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie plánovaného obnovenia kontroly;

e)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

3. Pri poskytovaní informácií môžu členské štáty informácie utajiť v súlade s článkom 27 ods. 4

Od členských štátov sa nevyžaduje, aby poskytli všetky informácie uvedené v odseku 2, ak je to odôvodnené z dôvodu verejnej bezpečnosti.

Od členských štátov sa nevyžaduje, aby poskytli všetky informácie uvedené v odseku 2, ak je to výnimočne odôvodnené z vážneho dôvodu verejnej bezpečnosti.

Utajenie informácií nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Prenos informácií a dokumentov poskytovaných Európskemu parlamentu podľa tohto článku a manipulácia s nimi prebieha v súlade s pravidlami týkajúcimi sa postupovania utajovaných skutočností a manipulácie s nimi uplatniteľnými medzi Európskym parlamentom a Komisiou.“

Zdôvodnenie

Výnimky z transparentnosti by mali mať len veľmi obmedzený rozsah.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 1, bod 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

15.	Článok 33 sa nahrádza takto:

15.	Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Správa o obnovení kontroly vnútorných hraníc

Správy o obnovení kontroly vnútorných hraníc

1. Členské štáty, ktoré vykonávali kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, do štyroch týždňov od jej zrušenia predložia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a v náležitých prípadoch o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

1. Členské štáty, ktoré vykonávajú kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach, každé štyri týždne počas vykonávania kontroly vnútorných hraníc a do štyroch týždňov od jej zrušenia predložia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správy o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach a v náležitých prípadoch o predĺžení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach.

2. Ak je kontrola hraníc predĺžená podľa článku 25a ods. 5, dotknutý členský štát bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, predloží správu po uplynutí dvanástich mesiacov a následne každých dvanásť mesiacov , pokiaľ sa kontrola hraníc výnimočne naďalej vykonáva.

2. Ak je kontrola hraníc predĺžená podľa článku 25a ods. 5, dotknutý členský štát bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, predloží správu po uplynutí dvanástich mesiacov, pokiaľ sa kontrola hraníc výnimočne naďalej vykonáva.

3. V správe sa opíše najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly hraníc a dodržanie kritérií uvedených v článku 26, vykonávanie kontrol, praktická spolupráca so susednými členskými štátmi, výsledný vplyv na pohyb osôb, predovšetkým v cezhraničných regiónoch, účinnosť obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj posúdenie ex post týkajúce sa primeranosti obnovenia kontroly hraníc.

3. V správach sa opíše najmä počiatočné a následné posúdenie nevyhnutnosti kontroly hraníc a dodržanie kritérií uvedených v článku 26, vykonávanie kontrol, praktická spolupráca so susednými členskými štátmi, výsledný vplyv na pohyb osôb, predovšetkým v cezhraničných regiónoch, účinnosť obnovenia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach, ako aj priebežné posúdenie týkajúce sa primeranosti obnovenia kontroly hraníc.

4. Komisia prijme jednotný formát takýchto správ a sprístupní ho online.

4. Komisia prijme jednotný formát takýchto správ a sprístupní ho online. Súčasťou správy je aj oddiel so stanoviskom dotknutého orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny.

5. K uvedenému posúdeniu ex post týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, môže Komisia vydať stanovisko.

5. K uvedenému priebežnému posúdeniu týkajúcemu sa dočasného obnovenia kontroly hraníc na jednej vnútornej hranici alebo viacerých vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, Komisia vydá stanovisko.

6. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz ročne správu o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc s názvom (‚správa o stave Schengenu‘). Správa zahŕňa zoznam všetkých rozhodnutí o obnovení kontroly hraníc na vnútorných hraniciach prijatých počas príslušného roka. Okrem toho zahŕňa informácie o tendenciách v rámci schengenského priestoru, pokiaľ ide o neoprávnené pohyby štátnych príslušníkov tretích krajín, a to s prihliadnutím na dostupné informácie od príslušných agentúr Únie, analýzu údajov z príslušných informačných systémov a posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti obnovenia kontroly hraníc v období, na ktoré sa uvedená správa vzťahuje.“

Zdôvodnenie

Nevyhnutnosť a primeranosť opätovne zavedených hraničných kontrol na vnútorných hraniciach sa musí posudzovať pravidelne a podliehať povinnému hodnoteniu Komisie počas kontrol aj po ich ukončení.

Keďže kontroly na vnútorných hraniciach by sa mali vykonávať len za výnimočných okolností a mali by byť krajným opatrením, hneď od začiatku uplatňovania takýchto opatrení by sa malo vykonávať dôkladné monitorovanie a hodnotenie. Navrhované štvortýždňové obdobie je v súlade s obdobím, v ktorom sa predpokladá podávanie následných správ.

Pozmeňovací návrh 36

Článok 1, bod 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

19.	Dopĺňa sa nová príloha XII: „PRÍLOHA XII ČASŤ A Postup pri odovzdávaní osôb zadržaných na vnútorných hraniciach [1. – 7.] ČASŤ B Štandardný formulár na odovzdanie osôb zadržaných na vnútorných hraniciach […]“

Zdôvodnenie

Vzhľadom na navrhované vypustenie článku 23a je potrebné vypustiť aj prílohu XII.

Pozmeňovací návrh 37

Článok 2 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Článok 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty môžu upustiť od vydania rozhodnutia o návrate štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na ich území, ak dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny prijme späť iný členský štát v súlade s postupom stanoveným v článku 23a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (*1) alebo na základe dvojstranných dohôd alebo dojednaní.

Členský štát, ktorý prijal späť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s prvým pododsekom, vydá rozhodnutie o návrate v súlade s odsekom 1. V takýchto prípadoch sa odchýlka stanovená v prvom pododseku neuplatňuje.

Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii všetky existujúce, zmenené alebo nové dvojstranné dohody alebo dojednania.“

Zdôvodnenie

Vzhľadom na navrhované vypustenie článku 23a je potrebné vypustiť aj pozmeňovacie návrhy predložené k článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES. Zdôvodnenie je rovnaké ako v prípade navrhovaného vypustenia odôvodnení 25 a 26. Rozsiahle uplatňovanie dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi, ktoré by bolo potrebné na realizáciu takéhoto odovzdávania, môže okrem toho narúšať európsku solidaritu. Navyše, v súlade so stanoviskom právneho servisu Rady Európskej únie (6357/21, 19. 2. 2021), v ktorom sa podrobne vysvetľuje tzv. variabilná geometria medzi schengenským a dublinským acquis v súvislosti s návrhmi v rámci Nového paktu o migrácii a azyle, by sa ustanovenia týkajúce sa návratov mohli opätovne zahrnúť do návrhu prepracovaného znenia smernice o návrate (ako ho navrhla Komisia v roku 2018, pričom tento návrh je v súčasnosti stále predložený Rade). Prípadne by takéto ustanovenia mohli byť súčasťou návrhu na zmenu smernice o návrate. Zahrnutie zmeny smernice o návrate prostredníctvom revidovaného Kódexu schengenských hraníc nie je v súlade so záväzkom Európskej komisie k lepšej právnej regulácii.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

víta návrh Komisie na zmenu Kódexu schengenských hraníc, pokiaľ ide o navrhované jednotne uplatniteľné opatrenia zamerané na ochranu vonkajších hraníc, ako aj o novovymedzené kritériá a procesné záruky pre prípad opätovného zavedenia a predĺženia kontrol na vnútorných hraniciach, a to najmä preto, že sa v nich zohľadňuje význam cezhraničnej spolupráce;

víta spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ prijaté 23. novembra 2021, ktoré spolu s Obnoveným akčným plánom EÚ proti prevádzačstvu migrantov (2021 – 2025) (6) po prvýkrát rieši jav inštrumentalizácie;

súhlasí s tým, že je potrebný lepšie fungujúci rámec schengenského priestoru a že kontrola vonkajších hraníc je v záujme všetkých členských štátov. Uznáva, že účinná kontrola vonkajších hraníc EÚ je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej politiky EÚ v oblasti migrácie;

zdôrazňuje, že navrhované vymedzenie pojmu inštrumentalizácia v Kódexe schengenských hraníc je v súčasnej podobe príliš široké a nejasné, čo ponecháva priestor na nedostatočný výklad a môže viesť k neprimerane odôvodneným odchýlkam od minimálnych noriem zaručených spoločnými pravidlami o medzinárodnej ochrane. Rovnako varuje, že v posúdení vplyvu pripojenom k návrhu sa nevenuje pozornosť inštrumentalizácii neregulárnej migrácie, ktorá sa prejavila v lete na pozemných hraniciach s Bieloruskom, t. j. po ukončení práce na tomto dokumente (7). Sprievodné posúdenie vplyvu je preto neúplné a neprispieva dostatočne spôsobom, ktorý zabezpečí, aby výsledný návrh spĺňal zamýšľaný cieľ usmernení o lepšej právnej regulácii, t. j. dosiahnuť plné využitie prínosov politík s minimálnymi nákladmi a zároveň dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality (8);

zdôrazňuje, že doplnkové a preventívne politické opatrenia by mali byť zamerané aj na krajiny pôvodu inštrumentalizovaných migrantov, ako aj na vlády tretích krajín zodpovedné za inštrumentalizáciu s cieľom zabrániť tomu, aby sa penalizovali len osoby, ktoré sa stanú obeťami takýchto opatrení. Zatiaľ čo humanitárne potreby inštrumentalizovaných migrantov by mali zostať prioritou, sankcie a iné reštriktívne opatrenia by mali byť zamerané na tých, ktorí sú zapojení do činností alebo prispievajú k činnostiam v rámci systému inštrumentalizácie, ktorý uľahčuje nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc EÚ, ako aj na prevádzačov migrantov, ktorí zneužívajú ľudské práva, alebo osoby, ktoré sa iným spôsobom podieľajú na obchodovaní s ľuďmi;

poukazuje na to, že nariadenie o inštrumentalizácii nie je v súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ, podľa ktorej obsah a forma činnosti Únie neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Hrozí, že návrh umožní výnimky z jednotného azylového práva EÚ a tie presiahnu rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorým je zabrániť tretej krajine v inštrumentalizácii migrantov;

vyzýva Európsku komisiu, aby dôkladne prepracovala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia situácie inštrumentalizácie v oblasti migrácie a azylu (nariadenie o inštrumentalizácii) (9) v súlade so svojimi usmerneniami o lepšej právnej regulácii a dobrej tvorbe právnych predpisov, a aby na základe toho upravila svoj návrh revidovaného Kódexu schengenských hraníc podľa zásad subsidiarity a proporcionality vymedzených v článku 5 Zmluvy o EÚ. Vzhľadom na to, že navrhované nariadenie o inštrumentalizácii je podmienené prijatím iných návrhov v rámci Nového paktu o migrácii a azyle a okrem toho k nemu nebolo pripojené posúdenie vplyvu, výbor nenavrhuje žiadne legislatívne zmeny k uvedenému návrhu nariadenia;

upozorňuje, že umožnenie výnimiek z jednotného uplatňovania azylového práva EÚ pre jednotlivé členské štáty prostredníctvom nariadenia o inštrumentalizácii ohrozuje samotný cieľ navrhovaného Nového paktu o migrácii a azyle, ktorým je dosiahnutie súdržného, jednotného a integrovaného spoločného európskeho azylového systému, ktorý možno uspokojivo dosiahnuť len na úrovni Únie. Výbor je predovšetkým veľmi skeptický, pokiaľ ide o navrhované predbežné opatrenia, pretože nezabezpečujú ochranu poskytovanú Chartou základných práv EÚ, ktorá zaručuje ochranu pred vyhostením alebo vrátením, účinný prístup ku konaniu o určení postavenia, právo na azyl, právo na slobodu, právo na účinnú súdnu ochranu a právo na dôstojnosť;

poukazuje na svoje stanovisko na tému Nový pakt o migrácii a azyle (10) a na svoj nesúhlas so zbytočným predlžovaním konania o azyle na hraniciach, ktoré by sa podľa navrhovaného nariadenia o inštrumentalizácii ešte väčšmi predĺžilo, spolu s ďalšími obmedzeniami, ktoré by ešte väčšmi sťažili uplatňovanie práva požiadať o azyl;

10.

varuje preto pred rozsiahlymi možnosťami uplatniť zrýchlené konanie na hraniciach bez zohľadnenia iných osobných okolností, než sú konkrétne zdravotné problémy. V tejto súvislosti varuje pred príliš dlhým obdobím, ktoré majú členské štáty k dispozícii na registráciu žiadosti o azyl a umožnenie vstupu na ich územie, čo pravdepodobne povedie k rozsiahlemu pozbaveniu osobnej slobody a de facto predstavuje nezákonné zaistenie na vonkajších hraniciach;

11.

rovnako vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku odmietnutia automatického odkladného účinku odvolania v rámci „núdzového postupu riadenia migrácie a azylu“ a zníženia noriem prijímania na minimum, ktoré samotné nie je ďalej vymedzené v návrhu, hrozí, že sa nebudú riešiť konkrétne potreby žiadateľov o azyl;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že ani návrh rozhodnutia Rady o dočasných núdzových opatreniach v prospech Lotyšska, Litvy a Poľska, ktorý sa odráža v navrhovanom nariadení o inštrumentalizácii, sa nedostal na prerokovanie v Rade. Poukazuje na to, že členské štáty už majú v súčasnom právnom rámci možnosť pružne reagovať na meniace sa udalosti na svojich hraniciach;

13.

zdôrazňuje, že invázia Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022 a následný exodu Ukrajincov a ľudí žijúcich v krajine poukázali na význam účinného a humánneho riadenia vonkajších hraníc EÚ. Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko čelili vážnej výzve, jednak v súvislosti so zachovaním bezpečnosti na hraniciach, jednak pokiaľ ide o riadenie migrácie státisíce osôb, ktoré odišli z Ukrajiny a hľadali útočisko v členských štátoch EÚ. Ozbrojený konflikt na Ukrajine takisto zdôraznil veľký význam spolupráce na vnútorných a vonkajších hraniciach EÚ a cezhraničnej spolupráce, najmä v súvislosti s poskytovaním humanitárnej pomoci;

14.

oceňuje, že členské štáty ostali jednotné a aktivovali smernicu o dočasnej ochrane v prospech všetkých ukrajinských utečencov a neodchýlili sa od noriem azylového práva, čo by sa stalo v prípade, ak by sa uplatňovalo nariadenie o inštrumentalizácii. Zdôrazňuje, že zložitosť situácie si vyžaduje koordinovaný prístup, pri ktorom sa dodržiavajú ľudské práva a právo na azyl a ktorý je založený na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti s členskými štátmi a regiónmi, ktoré sú touto situáciou najviac postihnuté. Je hrdý na to, že vlády aj občania reagovali na súčasnú situáciu solidárne;

15.

súhlasí s tým, že kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť vždy krajným opatrením, a zdôrazňuje skutočnosť, že dočasné obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach vážne ohrozuje schopnosť susedných regiónov vzájomne spolupracovať a má vážny vplyv na regionálne hospodárstva;

16.

zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca je samotným základom európskeho integračného projektu a jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Občania pociťujú skutočné výhody európskej integrácie práve na hraniciach. Cezhraničná spolupráca praje nadväzovaniu kontaktov medzi obyvateľmi regiónov, stimuluje rozvoj a priamo vplýva na zlepšenie kvality života miestnych spoločenstiev;

17.

poukazuje na to, že jednou z najväčších prekážok cezhraničnej spolupráce v posledných desaťročiach bola pandémia ochorenia COVID-19, ale už pred pandémiou mnohé pohraničné regióny zápasili s množstvom osobitných prekážok na regionálnej úrovni v oblastiach, ako je cezhraničná doprava a spojenie, ako aj s byrokratickými ťažkosťami pre občanov a podniky a tie patrili medzi najväčšie prekážky, s akými sa na svojom území stretávali;

18.

víta potvrdenie skutočnosti, že neexistencia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach nemá vplyv na výkon policajných alebo iných verejných právomocí príslušnými orgánmi, pokiaľ nemajú účinok rovnocenný s hraničnými kontrolami;

19.

víta prísnejšie kritériá na dočasné obnovenie a predĺženie kontrol hraníc na vnútorných hraniciach, a najmä požiadavku zvážiť ich pravdepodobný vplyv na fungovanie cezhraničných regiónov s ohľadom na silné sociálne a hospodárske väzby medzi nimi;

20.

domnieva sa však, že použitie alternatívnych opatrení by sa malo zahrnúť už do kritérií na opätovné zavedenie hraničných kontrol, a nielen do kritérií na ich predĺženie;

21.

odporúča, aby sa kontroly na vnútorných hraniciach striktne obmedzili na celkové obdobie najviac 24 mesiacov;

22.

odporúča, aby oznámenie členského štátu o dočasnom obnovení kontrol vnútorných hraníc obsahovalo odôvodnenie, prečo nie sú vhodné alternatívne opatrenia, a stanovisko orgánu alebo orgánov spravujúcich miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. 1 písm. h) považujú za cezhraničné regióny;

23.

víta požiadavku, aby obnovenie alebo predĺženie hraničných kontrol sprevádzali zmierňujúce opatrenia s osobitným zreteľom na cezhraničné regióny. Ich posúdenie by malo vychádzať z konzultácií s orgánom alebo orgánmi spravujúcimi miestne správne oblasti, ktoré sa podľa článku 39 ods. písm. h) považujú za cezhraničné regióny;

24.

víta odkazy na „príslušné orgány“ ako uznanie verejných právomocí územných jednotiek na regionálnej a miestnej úrovni;

25.

žiada, aby Európska komisia pred navrhnutím delegovaných aktov v rámci nového schengenského rámca uskutočnila rozsiahle konzultácie s príslušnými subjektmi, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni;

26.

varuje pred diskrečným využívaním hraničných kontrol, ktoré by sa v podstate rovnalo kontrolám na vnútorných hraniciach;

27.

súhlasí s tým, že zásada subsidiarity sa uplatňuje na základe článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a že Únia musí konať, keďže ciele navrhovaného opatrenia – integritu schengenského priestoru a potrebu zabezpečiť jednotné podmienky výkonu práva na voľný pohyb – nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni ani na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie;

28.

súhlasí s tým, že hoci neregulárne migračné toky by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, môžu si vyžadovať ďalšie opatrenia na zabezpečenie fungovania schengenského priestoru;

29.

nesúhlasí však s tým, aby sa situácia vyznačujúca sa rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi stala odôvodnením obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach konkrétneho členského štátu, pretože je to v rozpore s cieľom návrhu a s riadnym uplatňovaním zásady subsidiarity; vzhľadom na to, že takáto situácia sa týka pohybu medzi členskými štátmi, v záujme dodržiavania zásady subsidiarity je potrebné ju riešiť na úrovni Únie, ako sa navrhuje v článku 28;

30.

odporúča, aby sa na obnovenie hraničných kontrol v situácii, ktorá sa vyznačuje rozsiahlym neoprávneným pohybom štátnych príslušníkov tretích krajín medzi členskými štátmi, vzťahoval výlučne osobitný mechanizmus navrhovaný v článku 28 a podliehalo vykonávaciemu rozhodnutiu Rady;

31.

odporúča, aby sa v prípade zavedenia kontroly na vnútorných hraniciach začalo monitorovanie a podávanie správ včas a aby sa neobmedzovalo len na následnú analýzu a podávanie správ;

32.

víta konzultačný proces zavedený podľa článku 27a a žiada, aby orgány spravujúce miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h) mohli predkladať pripomienky k oznámeniam členských štátov, ktoré sa priamo týkajú ich územnej jednotky;

33.

poukazuje na to, že posúdenie rizík, ktoré majú členské štáty predložiť v prípade predĺženia kontrol hraníc, by malo obsahovať výsledky konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h);

34.

žiada Komisiu, aby vo svojom stanovisku k nevyhnutnosti a primeranosti kontrol hraníc vychádzala aj z konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h).

35.

podobne žiada Komisiu, aby pri vydávaní odporúčania, v ktorom uvedie iné opatrenia, ako sú opatrenia uvedené v článku 23, ktoré by mohli doplniť kontrolu vnútorných hraníc alebo ktoré by mohli byť vhodnejšie na riešenie identifikovaného ohrozenia vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku, takisto vychádzala aj z konzultácií s orgánmi, ktoré spravujú miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h);

36.

s cieľom zabezpečiť, aby sa stanoviská cezhraničných regiónov zohľadňovali vo všetkých fázach, žiada, aby následná analýza, ktorú členský štát predloží ako správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii, obsahovala stanovisko orgánov spravujúcich miestne správne oblasti považované za cezhraničné regióny podľa článku 39 ods. 1 písm. h).

37.

podporuje plánované rozšírenie schengenského priestoru o Chorvátsko od 1. januára 2023. Okrem toho vyzýva na rozšírenie schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko za predpokladu, že budú účinne vykonávať schengenské acquis. Výbor súhlasí s presvedčením Európskej komisie vyjadreným v jej oznámení s názvom „Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru“, že „všetky tri krajiny, ktoré k Schengenu pristúpia v plnom rozsahu, zvýšia bezpečnosť v EÚ ako celku, pretože budú môcť plne využívať dostupné nástroje [… a] ich pristúpenie je napokon kľúčové pre posilnenie vzájomnej dôvery v schengenskom priestore“ (11).

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(3) Prehľad uvedený v oznámení Európskej komisie o stratégii EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, COM(2021) 171 final.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(6) COM(2021) 591 final.

(7) SWD(2021) 463 final.

(8) SWD(2021) 305 final.

(9) COM(2021) 890 final.

(10) COR-2020-04843.

(11) COM(2021) 277 final.

30.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 498/154

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Smernica o priemyselných emisiách

(2022/C 498/16)

Spravodajca:

Jean-Noël VERFAILLIE (FR/Renew Europe), starosta mesta Marly

Referenčné dokumenty:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

COM(2022) 156 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o oznamovaní environmentálnych údajov z priemyselných zariadení a o zriadení portálu priemyselných emisií

COM(2022) 157 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2022) 156 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(16)

Príspevok smernice 2010/75/EÚ k efektívnosti využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a k obehovému hospodárstvu v Únii by sa mal zefektívniť, so zohľadnením zásady prvoradosti energetickej efektívnosti ako ústrednej zásady energetickej politiky Únie. Preto by v povoleniach mali byť podľa možnosti stanovené povinné limitné hodnoty environmentálneho správania týkajúce sa úrovne efektívnosti spotreby a využívania zdrojov vrátane využívania vody, energie a recyklovaných materiálov, na základe úrovní environmentálneho správania spojeného s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT.

(16)

Príspevok smernice 2010/75/EÚ k efektívnosti využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a k obehovému hospodárstvu v Únii by sa mal zefektívniť, so zohľadnením zásady prvoradosti energetickej efektívnosti ako ústrednej zásady energetickej politiky Únie. Preto príslušné orgány zvážia možnosť stanoviť povinné limitné hodnoty environmentálneho správania týkajúce sa úrovne efektívnosti spotreby a využívania zdrojov vrátane využívania vody, energie a recyklovaných materiálov, na základe úrovní environmentálneho správania spojeného s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT.

Zdôvodnenie

Zmena znenia na zosúladenie odôvodnenia so zmenami navrhnutými k príslušnému článku.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Navrhovaná zmena

(25)

Dosiahnutie cieľov Únie týkajúcich sa čistého, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 si vyžaduje hlbokú transformáciu hospodárstva Únie. V súlade s ôsmym environmentálnym akčným programom by sa preto malo vyžadovať od prevádzkovateľov zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ, aby zahrnuli plány transformácie do svojich systémov environmentálneho manažérstva. Také plány transformácie takisto doplnia požiadavky vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (1) poskytnutím prostriedkov na konkrétne uplatňovanie týchto požiadaviek na úrovni zariadenia. Prvou prioritou je transformácia energeticky náročných činností uvedených v prílohe I. Preto by prevádzkovatelia energeticky náročných zariadení mali vypracovať plány transformácie do 30. júna 2030. Od prevádzkovateľov zariadení vykonávajúcich ďalšie činnosti uvedené v prílohe I by sa malo vyžadovať, aby vypracovali plány transformácie ako súčasť prehodnotenia a aktualizácie povolenia po uverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT po 1. januári 2030. Zatiaľ čo plány transformácie by mali zostať orientačnými dokumentmi, za prípravu ktorých sú zodpovední prevádzkovatelia, audítorská organizácia, s ktorou uzavreli zmluvu prevádzkovatelia ako súčasť svojich systémov environmentálneho manažérstva, by mala kontrolovať, či obsahujú minimum informácií, ktoré má Európska komisia stanoviť vo vykonávacom akte, a prevádzkovatelia by mali zverejniť plány transformácie.

(25)

Dosiahnutie cieľov Únie týkajúcich sa čistého, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050 si vyžaduje hlbokú transformáciu hospodárstva Únie. V súlade s ôsmym environmentálnym akčným programom by sa preto malo vyžadovať od prevádzkovateľov zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ, aby zahrnuli plány transformácie do svojich systémov environmentálneho manažérstva. Také plány transformácie takisto doplnia požiadavky vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (1) poskytnutím prostriedkov na konkrétne uplatňovanie týchto požiadaviek na úrovni zariadenia. Prvou prioritou je transformácia energeticky náročných činností uvedených v prílohe I. Preto by prevádzkovatelia energeticky náročných zariadení mali vypracovať orientačné plány transformácie do 30. júna 2030. Od prevádzkovateľov zariadení vykonávajúcich ďalšie činnosti uvedené v prílohe I by sa malo vyžadovať, aby vypracovali orientačné plány transformácie ako súčasť prehodnotenia a aktualizácie povolenia po uverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT po 1. januári 2030.

Zdôvodnenie

Zmena znenia na zosúladenie odôvodnenia s príslušnými navrhnutými zmenami.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 1 bod 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

5.	V článku 5 sa dopĺňa tento odsek 4:

5.	V článku 5 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty zaručia, aby povolenia udelené podľa tohto článku boli sprístupnené na internete, bezplatne a bez toho, aby sa prístup obmedzil na registrovaných používateľov. Okrem toho sa zhrnutie každého povolenia sprístupní verejnosti za rovnakých podmienok. Uvedené zhrnutie musí obsahovať aspoň tieto údaje:

a)	prehľad hlavných podmienok povolenia;

a)	prehľad hlavných podmienok povolenia;

b)	emisné limity a limity environmentálneho správania;

b)	emisné limity a limity environmentálneho správania;

c)	akékoľvek výnimky udelené podľa článku15 ods. 4;

c)	akékoľvek výnimky udelené podľa článku15 ods. 4;

d)	uplatniteľné závery o BAT;

d)	uplatniteľné závery o BAT;

e)	ustanovenia na prehodnotenie a aktualizáciu povolenia;

e)	ustanovenia na prehodnotenie a aktualizáciu povolenia;

f)	názov orgánu alebo subjektu zodpovedného za žiadosti o informácie a za sťažnosti.

Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví formát zhrnutia uvedeného v druhom pododseku. Daný vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2“

Zdôvodnenie

Verejnosť by mala byť informovaná o tom, kto je zodpovedný za žiadosti o informácie a za sťažnosti, aby nekontaktovala nesprávny subjekt alebo orgán, pretože to administratívne zaťažuje verejnú správu a sťažuje získavanie informácií.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 1 bod 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

12.	Článok 15 sa nahrádza takto:

12.	Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Emisné limity, limity environmentálneho správania, ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia

[…]

3a Príslušný orgán stanoví limity environmentálneho správania, ktoré zaručia, že za bežných prevádzkových podmienok takéto limity environmentálneho správania nepresiahnu úrovne environmentálneho správania súvisiace s BAT, ako sa stanovuje v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5

3a Príslušný orgán môže stanoviť limity environmentálneho správania, ktoré zaručia, že za bežných prevádzkových podmienok takéto limity environmentálneho správania nepresiahnu úrovne environmentálneho správania súvisiace s BAT, ako sa stanovuje v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5

[…]“

Zdôvodnenie

Povinnosť stanoviť záväzné hodnoty týkajúce sa environmentálneho správania by viedla k nekonzistentným pravidlám a ohrozila by priemyselnú transformáciu. Táto požiadavka by sa mala ponechať na uváženie príslušných orgánov po dôkladnom posúdení, ktorým sa preukáže, že jej stanovenie nebude v rozpore s podmienkami povolenia stanoveným inde;

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1 bod 18a

(Nový bod)

Platné znenie

Zmena navrhnutá VR

(18a)

V článku 25 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa preto na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Záujem akéhokoľvek verejného orgánu na nižšej ako celoštátnej úrovni, ktorého spravované územie alebo obyvateľstvo tohto územia by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené, a splnenie všetkých požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve sa preto na účely odseku 1 písm. a) považujú za dostatočné.

Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b)“.

Tieto organizácie alebo orgány sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b)“.

Zdôvodnenie

VR podporuje účasť verejnosti a prístup miestnych samospráv k spravodlivosti a víta zmeny týkajúce sa tohto aspektu, pričom navrhuje zabezpečiť, aby miestne a regionálne samosprávy mali prístup k spravodlivosti vo všetkých členských štátoch a požaduje úplné a včasné informácie a účasť verejnosti na všetkých postupoch.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 1 bod 22

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

22.	Vkladajú sa tieto články 27a až 27d:

22.	Vkladajú sa tieto články 27a až 27d:

„[…]

Článok 27d

Transformácia na čistý, obehový a klimaticky neutrálny priemysel

„1. 1. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ do 30. júna 2030 zahrnul do svojho systému environmentálneho manažérstva stanoveného v článku 14a plán transformácie pre každé zariadenie, ktoré vykonáva niektorú z činností uvedených v bodoch 1, 2, 3, 4, 6.1a a 6.1b prílohy I. Plán transformácie musí obsahovať informácie o tom, ako sa dané zariadenie počas obdobia 2030 – 2050 zmení tak, aby prispelo k vytvoreniu udržateľného, čistého, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050, a to vo formáte uvedenom v odseku 4.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby audítorská organizácia, s ktorou prevádzkovateľ uzavrel zmluvu v rámci svojho systému environmentálneho manažérstva, posúdila do 31. decembra 2031 súlad plánov transformácie uvedených v odseku 1 prvom pododseku s požiadavkami stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 4.

„1. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ do 30. júna 2030 a v rámci prehodnotenia podmienok povolenia podľa článku 21 ods. 3 po uverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT po 1. januári 2030 zahrnul orientačný plán transformácie pre každé zariadenie, ktoré vykonáva niektorú z činností uvedených v prílohe I. Orientačný plán transformácie musí obsahovať informácie o tom, ako sa dané zariadenie počas obdobia 2030 – 2050 zmení tak, aby prispelo k vytvoreniu udržateľného, čistého, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050, a to vo formáte uvedenom v odseku 4.

„2. Členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ v rámci preskúmania podmienok povolenia podľa článku 21 ods. 3 po uverejnení rozhodnutí o záveroch o BAT po 1. januári 2030 zahrnul do svojho systému environmentálneho manažérstva stanoveného v článku 14a plán transformácie pre každé zariadenie, ktoré vykonáva niektorú z činností uvedených v prílohe I a neuvedených v odseku 1. Plán transformácie musí obsahovať informácie o tom, ako sa dané zariadenie počas obdobia 2030 – 2050 zmení tak, aby prispelo k vytvoreniu udržateľného, čistého, obehového a klimaticky neutrálneho hospodárstva do roku 2050, a to vo formáte uvedenom v odseku 4.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby audítorská organizácia, s ktorou prevádzkovateľ uzavrel zmluvu v rámci svojho systému environmentálneho manažérstva, posúdila súlad plánov transformácie uvedených v odseku 2 prvom pododseku s požiadavkami stanovenými vo vykonávacom akte uvedenom v odseku 4.

2. Prevádzkovateľ zverejní súhrn svojho orientačného plánu transformácie .

„3. Prevádzkovateľ zverejní svoj plán transformácie, ako aj výsledky posúdenia uvedeného v odsekoch 1 a 2 ako súčasť zverejnenia svojho systému environmentálneho manažérstva .

3. Komisia do 30. júna 2028 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví formát plánov transformácie. Daný vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.“

„4. Komisia do 30. júna 2028 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví formát plánov transformácie. Daný vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 75 ods. 2.“

Zdôvodnenie

Bolo by vhodné, aby plán transformácie mal orientačný charakter, keďže sledované ciele sú zamerané na budúcnosť a závisia od rôznych externalít (napr. dostupnosť obnoviteľných zdrojov a zariadení s nízkou spotrebou energie), a zároveň sa treba vyhnúť zložitým postupom udeľovania povolení.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 1 bod 31

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

31.	Článok 79 sa nahrádza takto:

31.	Článok 79 sa nahrádza takto:

„Článok 79

Sankcie

1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a ustanoveniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

2. Sankcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú pokuty primerané obratu právnickej osoby alebo príjmu fyzickej osoby, ktorá sa dopustila porušenia. Výška pokút sa vypočíta tak, aby osoba zodpovedná za porušenie pravidiel prišla o hospodárske výhody plynúce z uvedeného porušenia. Výška pokút za opakované porušenia sa postupne zvyšuje. V prípade porušenia, ktorého sa dopustila právnická osoba, je maximálna výška takýchto pokút najmenej 8 % ročného obratu daného prevádzkovateľa v dotknutom členskom štáte .

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách uvedených v odseku 1 náležite zohľadňovali tieto aspekty (podľa vhodnosti):

a)	povaha, závažnosť a rozsah porušenia,

b)	úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia,

c)	obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, so zohľadnením vplyvu daného porušenia na cieľ, ktorým je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia“.

a)	povaha, závažnosť a rozsah porušenia,

b)	úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia,

c)	obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, so zohľadnením vplyvu daného porušenia na cieľ, ktorým je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

4. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky pochádzajúce zo sankcií prednostne používali na nápravu alebo náhradu škôd spôsobených miestnym komunitám.

Ak má uplatňovanie smernice za následok obmedzenie alebo ukončenie hospodárskej činnosti, musia sa pri určení sankcie zohľadniť sociálne dôsledky pre miestne komunity a členský štát musí zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky pochádzajúce zo sankcií použili v prospech miestnych komunít na kompenzáciu sociálnych dôsledkov a hospodárskych strát, a to po konzultácii s miestnymi a regionálnymi samosprávami.“

Zdôvodnenie

Znečistenie môže miestnym komunitám spôsobiť environmentálne, zdravotné, sociálne a hospodárske škody, ktoré by mohli byť mimoriadne problematické, najmä pre malú a/alebo chudobnú komunitu. Táto skutočnosť sa pri sankciách musí zohľadniť.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Všeobecné pripomienky

pripomína svoj záväzok urýchliť do roku 2050 spravodlivú a čistú transformáciu na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo, ktorá bude prospešná pre regióny Európskej únie a pri ktorej sa na nikoho ani na žiadne územie v Európskej únii nezabudne. V tejto súvislosti podporuje revíziu smernice o priemyselných emisiách, ktorej cieľom je v záujme lepšej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia nielen pomôcť predchádzať znečisteniu a kontrolovať ho, ale aj stimulovať inovácie, odmeňovať priekopníkov a pomôcť zabezpečiť rovnaké príležitosti na trhu EÚ.

Domnieva sa, že smernica o priemyselných emisiách je účinným legislatívnym rámcom, ktorého vhodnosť sa už preukázala pri znižovaní priemyselných emisií znečisťujúcich látok, takže je naďalej primeraný na to, aby umožnil transformáciu, ktorú európsky priemysel potrebuje na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Zdôrazňuje, že synergie medzi preventívnym prístupom smernice o priemyselných emisiách a trhovým prístupom systému obchodovania s emisiami môžu viesť k situácii, ktorá bude výhodná tak pre prevádzkovateľov, ako aj pre klímu a životné prostredie.

Podporuje vedecky podložený prístup, najmä pokiaľ ide o posudzovanie skutočného vplyvu priemyselných činností na celkové znečistenie.

Poukazuje na to, že jedným z pretrvávajúcich nedostatkov je chýbajúca konzistentnosť pri uplatňovaní smernice v členských štátoch.

Upozorňuje na kontext, v ktorom prebieha navrhovaná revízia smernice (ceny energie, nárast inflácie, narušenie dodávateľských reťazcov), a tiež na nepriaznivý vplyv, ktorý by zle nastavená reforma smernice mala na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

V tejto súvislosti berie na vedomie výhrady, ktoré vyjadril výbor pre hodnotenie právnych predpisov vo svojej správe o posúdení vplyvu revízie smernice o priemyselných emisiách, najmä pokiaľ ide o nejasnosti v znení smernice týkajúce sa určitých vplyvov revízie na konkurencieschopnosť priemyslu (1) (riziko premiestnenia výroby a nahradenia domácich výrobkov výrobkami z tretích krajín, ktoré uplatňujú menej reštriktívne pravidlá, najmä v súvislosti s novo začlenenými činnosťami), ako aj o vplyv začlenenia hospodárskych zvierat na vidiecke oblasti a spotrebiteľské ceny.

Vyzýva spoluzákonodarcov, aby zabezpečili konzistentnejšie vykonávanie smernice a zohľadnili náklady a výzvy spojené s transformáciou v kontexte obchodnej politiky EÚ s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži z krajín mimo EÚ.

V tejto súvislosti pripomína, že na priemyselné prevádzky podliehajúce ustanoveniam smernice o priemyselných emisiách sa do veľkej miery vzťahujú aj nariadenia a modely v oblasti dekarbonizácie, a preto žiada, aby smernica nezasahovala do týchto obzvlášť účinných nástrojov používaných v priemysle, čím sa zabráni nezrovnalostiam a podporí úsilie o dekarbonizáciu nákladovo najefektívnejším spôsobom.

Zabezpečenie účinnosti smernice o priemyselných emisiách

Domnieva sa, že všeobecná zásada informovať verejnosť a nevyhnutnosť neobmedzovať šírenie užitočných informácií musia byť v súlade s požiadavkami bezpečnosti a ochrany prevádzok, zachovávania obchodného tajomstva a predchádzania konaniu so zlým úmyslom.

10.

Potvrdzuje, že zachovanie kľúčových zásad smernice o priemyselných emisiách a integrovaného prístupu prispieva k úspechu priemyselnej transformácie.

11.

Podporuje preto zachovanie vymedzení najlepších dostupných techník (BAT) a sevillského procesu (zostavovanie referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách alebo BREF).

12.

má výhrady k súčasnému zneniu článku 15 ods. 3, konkrétne k stanoveniu emisných limitov na najprísnejších úrovniach, ako sa uvádza v záveroch o BAT.

13.

spochybňuje znenie článku 15 ods. 3 o úrovniach environmentálneho správania súvisiacich s BAT. Táto požiadavka by sa mala ponechať na uváženie príslušných orgánov po dôkladnom posúdení, ktorým sa preukáže, že jej stanovenie nebude v rozpore s podmienkami povolenia stanoveným inde;

14.

Dôrazne podporuje zásadu „znečisťovateľ platí“, súhlasí s názorom Európskeho dvora audítorov, že by sa mal dať tejto zásade jasný význam, a schvaľuje posilnenie ustanovení o sankciách a náhradách. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a zohľadňovať úplnú vlastnícku štruktúru spoločností, aby sa zabezpečilo, že sa budú ukladať zodpovedným subjektom.

15.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sa musia zaoberať environmentálnymi, zdravotnými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami znečistenia. Finančné prostriedky pochádzajúce zo sankcií a kompenzačných platieb by sa mali použiť aj na pomoc miestnym a regionálnym samosprávam pri zvládaní týchto dôsledkov.

16.

Podporuje vytvorenie portálu priemyselných emisií. Žiada však, aby sa vyvinulo úsilie na obmedzenie dodatočnej administratívnej záťaže pre miestne a regionálne samosprávy.

Rozsah pôsobnosti

17.

Zastáva názor, že akékoľvek rozšírenie rozsahu pôsobnosti na nové odvetvia sa musí dôkladne posúdiť vrátane vykonania analýzy nákladov a prínosov, pričom sa okrem iného zohľadnia opatrenia a politické rámce zavedené na jeho zvládnutie.

18.

Podporuje rozšírenie smernice o priemyselných emisiách na ďalšie odvetvia, ako je chov hovädzieho dobytka. Má však obavy z administratívneho zaťaženia a nákladov a odporúča zvážiť opatrenia, ktoré umožnia poskytnúť pri tejto transformácii finančnú podporu podnikom a miestnym a regionálnym samosprávam, pričom treba zohľadniť najmä sociálny vplyv na malé prevádzky. Vyzýva spoluzákonodarcov, aby sa neobmedzovali len na kritérium prahovej hodnoty emisií týkajúce sa chovov.

19.

Požaduje dôkladnejšie posúdenie možného začlenenia akvakultúry do smernice, pričom treba vziať do úvahy náklady a prínos z hľadiska životného prostredia a klímy, posúdiť administratívnu záťaž a náklady pre podniky a zohľadniť najmä sociálny vplyv na miestne komunity, v ktorých je akvakultúra dôležitou súčasťou miestneho hospodárstva.

20.

Upozorňuje na to, že nadmerné rozšírenie prostredníctvom článku 74, ktorý umožňuje stanoviť delegovaným aktom väčší rozsah pôsobnosti, by mohlo ohroziť celý zber podrobných údajov, ovplyvniť fungovanie sevillského procesu a sťažiť vydávanie povolení.

Podpora inovácií

21.

Súhlasí so zámerom stimulovať výskum a inovácie v oblasti environmentálne účinnejších technológií s cieľom naplniť ambície Európskej zelenej dohody.

22.

Víta zriadenie Inovačného centra pre priemyselnú transformáciu a emisie (Incite), ktoré by mohlo byť prínosom pre inovácie v EÚ, žiada však, aby toto centrum duplicitne neskúmalo BREF.

23.

Pripomína, že k inováciám dochádza aj na miestnej a regionálnej úrovni a že miestne a regionálne samosprávy by mali byť zahrnuté medzi verejné inštitúcie zapájané do činností tohto nového inovačného centra.

24.

Berie na vedomie ochotu priraďovať novým technikám výkonnostné úrovne, ale domnieva sa, že to môže brzdiť účinné uplatňovanie týchto nových techník, ak nie je možné s úplnou istotou splniť emisné limity uvedené v povoleniach.

25.

Víta dlhodobé plány transformácie, avšak upozorňuje na skutočnosť, že tieto plány musia byť orientačné a vypracované na úrovni podniku, a nie na úrovni prevádzky, a že ich zverejnením sa nesmie prezrádzať priemyselné tajomstvo.

26.

Domnieva sa, že navrhované opatrenia v ich súčasnej podobe nie sú problematické, pokiaľ ide o ich súlad so zásadou subsidiarity, keďže znečistenie z poľnohospodárskych a priemyselných prevádzok má cezhraničný charakter a je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pôsobenia na jednotnom trhu. Pokiaľ ide o súlad so zásadou proporcionality, zdá sa, že navrhované opatrenia nepredstavujú vo všeobecnosti ani v tomto smere žiaden problém vzhľadom na naliehavosť environmentálnej a klimatickej krízy.

V Bruseli 12. októbra 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19–76).

(1) SEC(2022) 169.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 498

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 30. decembra 2022

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	151. plenárne zasadnutie VR, 11. 10. 2022 – 12. 10. 2022
2022/C 498/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o stave regiónov a miest v Európskej únii	1
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	151. plenárne zasadnutie VR, 11. 10. 2022 – 12. 10. 2022
2022/C 498/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava makroregionálnej stratégie pre Stredozemie	6
2022/C 498/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úloha miest a regiónov EÚ pri obnove Ukrajiny	12
2022/C 498/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu	17
2022/C 498/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úloha VR pri podpore klimatickej diplomacie nižších úrovní verejnej správy pred konferenciami COP27 a COP28	24
2022/C 498/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Príprava štrukturálneho začlenenia miest a regiónov do 27. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy	30
2022/C 498/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Spravodlivá a udržateľná transformácia uhoľných regiónov a regiónov s energeticky náročnou výrobou	36
2022/C 498/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Digitálna súdržnosť	39
2022/C 498/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ôsma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti	45
2022/C 498/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Cesta k úspechu v škole	51

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	151. plenárne zasadnutie VR, 11. 10. 2022 – 12. 10. 2022
2022/C 498/11	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ochrana priemyselných a remeselných zemepisných označení v Európskej únii (revízia)	57
2022/C 498/12	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Usmernenia pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)	68
2022/C 498/13	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Energetický balík o plyne, vodíku a emisiách metánu	83
2022/C 498/14	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky akt o čipoch na posilnenie ekosystému polovodičov v Európe	94
2022/C 498/15	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revidovaná správa schengenského priestoru	114
2022/C 498/16	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Smernica o priemyselných emisiách	154