29.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 495/1

OZNÁMENIE KOMISIE

Usmernenia týkajúce sa rozdelenia nákladov a prínosov v rámci projektov cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteteľných zdrojov

(2022/C 495/01)

OBSAH

Úvod

Prvky koncepcie spolupráce a možnosti financovania

Analýza nákladov a prínosov ako základ na rozdelenie nákladov a prínosov

Prístupy rozdelenia nákladov a prínosov

Zásady rozdelenia nákladov a prínosov

Praktické vykonávanie rozdelenia nákladov a prínosov

Príklady spolupráce

Zhrnutie odporúčaní pre analýzu nákladov a prínosov a rozdelenie nákladov a prínosov

Vzor medzivládnej dohody

Príloha

1. ÚVOD

Cieľom tohto usmernenia je podporiť členské štáty, ktoré sú ochotné zapojiť sa do projektov cezhraničnej spolupráce v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pri hľadaní vzájomne výhodného riešenia rozdelenia súvisiacich nákladov a prínosov. Načrtáva možnosti koncepcie rozdelenia nákladov a prínosov v projektoch cezhraničnej spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a poskytuje odporúčania a najlepšie postupy, pričom členským štátom umožňuje flexibilitu (1). Usmernenie možno použiť v kontexte segmentu Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“) pre cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre projekty obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) využívajúce mechanizmy spolupráce vo všeobecnejšej rovine. Týka sa projektov v oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako aj projektov v oblasti tepla a plynu z obnoviteľných zdrojov.

Právny rámec

Revidovanou smernicou 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „smernica“) sa stanovuje právny rámec rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v Európskej únii. Ako je stanovené v článku 3 ods. 1 smernice, členské štáty musia spoločne dosiahnuť celkovú záväznú cieľovú hodnotu Únie týkajúcu sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v Únii v roku 2030. Táto spoločná cieľová hodnota sa dosahuje prostredníctvom národných príspevkov, ktoré stanovia všetky členské štáty v rámci svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov (ďalej len „NEKP“). V smernici sa uznáva aj cezhraničný rozmer zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a členským štátom sa adresuje výzva, aby v tomto smere spolupracovali, a to okrem iného prostredníctvom dostupných mechanizmov spolupráce, ako sú štatistické prenosy, spoločné projekty medzi členskými štátmi, spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami alebo spoločné systémy podpory (2).

Ako súčasť viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 bola oblasť NPE Energetika doplnená o nástroj zameraný na podporu zavádzania cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Koncepcia cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako je vymedzená v nariadení o NPE (3), je založená na mechanizmoch spolupráce zriadených podľa smernice.

Motívy spolupráce

Cezhraničnou spoluprácou možno uľahčiť dosiahnutie cieľovej hodnoty Únie, ako aj národných príspevkov nákladovo efektívnejším spôsobom, a to rozšírením plánu realizácie projektov a zároveň poskytnutím dodatočnej flexibility členským štátom pri plnení svojich cieľov. Okrem toho cezhraničné regióny zohrávajú dôležitú úlohu ako „laboratóriá európskej integrácie“ (4). Keďže členské štáty majú rôzne geografické a prírodné zdroje na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, výrobné náklady sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Členský štát („hostiteľská krajina“), ktorý vytvára prebytok energie z obnoviteľných zdrojov, t. j. viac, ako potrebuje na splnenie vlastného príspevku, sa môže rozhodnúť spolupracovať s iným členským štátom („krajina odberu“), ktorý je ochotný spolufinancovať toto úsilie. Takáto spolupráca bude prínosom pre obe krajiny. Hostiteľská krajina získa dodatočné financovanie a nepeňažné výhody spojené s výstavbou a prevádzkou nového zariadenia (napr. zvýšená bezpečnosť dodávok, vytváranie pracovných miest, pozitívne účinky presahovania zvýšených inovácií), pričom krajina odberu dosiahne svoj cieľ nákladovo efektívnejšie než pri domácej výrobe. Mechanizmy spolupráce prispievajú aj k výmene najlepších postupov, zosúladeniu regulačných rámcov a zefektívneniu administratívneho postupu v členských štátoch.

Motívy spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa v jednotlivých projektoch líšia. Medzi najtypickejšie dôvody spolupráce patrí možnosť lacnejšieho plnenia cieľov, zvýšenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, príspevok k zlepšeniu infraštruktúry, zvýšenie energetickej bezpečnosti, zlepšenie prijatia určitej technológie zo strany verejnosti, (spoločné) testovanie inovatívnych technológií alebo riešení infraštruktúry, ako aj podpora trhovej integrácie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom posilniť vnútorný trh EÚ s energiami.

Okrem toho sa trhové hodnoty energie z obnoviteľných zdrojov môžu medzi členskými štátmi podstatne líšiť, a to okrem iného v závislosti od rôznych energetických mixov, existujúcich kapacít zariadení a množstva prepojení a kapacít prenosu vnútornej sústavy. Vďaka vzájomnej spolupráci môžu členské štáty s nižšou trhovou hodnotou získať prístup k projektom s vyššou trhovou hodnotou, než majú ich vlastné projekty, čo znižuje platby podpory.

Spolupráca môže prebiehať medzi dvoma alebo viacerými krajinami/regiónmi alebo cezhraničnými územiami (5), pričom zložitosť a požiadavky na koordináciu sa zvyčajne zvyšujú s počtom zúčastnených subjektov.

Príklad cezhraničnej spolupráce: Vzájomne otvorené aukcie medzi Nemeckom a Dánskom (6)

V roku 2016 Nemecko a Dánsko zrealizovali dve cezhraničné aukcie s fotovoltikou otvorené pre účasť z projektov realizovaných v druhej krajine. Vzájomne otvorené aukcie boli založené na dvojstrannej dohode o spolupráci. Obidve otvorené aukcie boli založené na systéme podpory zavedenom pre fotovoltiku v príslušnej krajine. Okrem toho dohoda o spolupráci zahŕňala aj opatrenia týkajúce sa miestnych obmedzení, výmeny údajov a príspevku k cieľovým hodnotám v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov, krajina aukcie platí podporné platby všetkým zariadeniam, ktoré získali podporu, a dostáva úplné štatistiky OZE. Nie sú zahrnuté žiadne dodatočné náklady ani prínosy.

Cezhraničné aukcie viedli k umiestneniu všetkých úspešných projektov v Dánsku. Nemecká otvorená aukcia dosiahla víťazné ceny výrazne nižšie než na predchádzajúcich nemeckých národných aukciách. V Dánsku sa v tom istom období neuskutočnili žiadne národné aukcie. Na dánskej aukcii sa nezúčastnil žiadny nemecký projekt. Bolo to okrem iného z dôvodu nízkej maximálnej kapacity predpokladanej pre projekty v Nemecku (iba 2,4 MW z celkového objemu aukcie 20 MW), toho, že národná aukcia v Nemecku sa konala len o niekoľko dní neskôr, transakčných nákladov súvisiacich s pochopením systému dánskej aukcie, ako aj fixného poplatku používaného v Dánsku, ktorý vystavil prevádzkovateľov elektrární dlhodobým rizikám ceny elektriny. Pokiaľ ide o projekty v Dánsku, účasť na nemeckej aukcii bola atraktívna, keďže v roku 2016 sa neuskutočnili žiadne národné aukcie s fotovoltikou. Dôvody konkurencieschopnejších ponúk z Dánska nie sú jasné, ale pravdepodobne zahŕňajú lepšie fotovoltické zdroje na miestach, ktoré sa zapojili do aukcií, možnosť postaviť fotovoltické elektrárne na poľnohospodárskej pôde (vylúčené v Nemecku), ako aj nedostatok iných možností na získanie domácej podpory, a tým aj agresívnejších ponúk.

Tieto vzájomne otvorené aukcie ukázali, že kooperatívne prístupy medzi členskými štátmi môžu dosiahnuť zvýšenie efektívnosti v porovnaní s národnými aukciami. Ďalej z nich jasne vyplýva, že pri načasovaní a navrhovaní dohody o spolupráci by sa mali brať do úvahy vnútroštátne systémy podpory a harmonogramy aukcií. Okrem toho musia krajiny vziať do úvahy aj trhové opatrenia a iné faktory ovplyvňujúce náklady na projekty, aby sa predišlo prekvapeniam v súvislosti s prideľovaním zákaziek medzi krajiny.

Príklad cezhraničnej spolupráce: Spoločný systém certifikátov medzi Švédskom a Nórskom

V roku 2012 začal fungovať cezhraničný systém podpory ekologickej elektrickej energie medzi Švédskom a Nórskom s cieľom podporiť rozmach obnoviteľných zdrojov energie v oboch krajinách. Zatiaľ je to jediný spoločný systém podpory realizovaný v rámci mechanizmov spolupráce uvedených v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov. Uvedeniu systému do prevádzky predchádzala dlhá fáza rokovaní medzi oboma krajinami. Ukázalo sa, že je obzvlášť ťažké dohodnúť sa na vhodnom rozdelení nákladov a prínosov. Politická dohoda o rozdelení bremena v pomere 50:50 pripravila pôdu pre konečnú dohodu.

Prínosom pre systém boli ročné skúsenosti Švédska s prevádzkovaním porovnateľného domáceho trhu s certifikátmi. Systém ako trhovo orientovaný nástroj odmeňuje zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v oboch krajinách: odmena má podobu zeleného certifikátu za každú MWh vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov, s ktorou sa potom môže obchodovať na trhu. Švédski a nórski dodávatelia elektriny (a niektorí koncoví odberatelia) sú povinní nakupovať certifikáty úmerne k podielu ich výroby/spotreby elektriny.

Vzhľadom na úspech systému pri dosahovaní (a presahovaní) cieleného budovania využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a vodnej energie, sa systém v januári 2022 uzavrel pre nových účastníkov. Aj keď hlavné charakteristiky systému boli v oboch krajinách rovnaké a Švédsko a Nórsko pracovali na spoločnom výrobnom cieli vyjadrenom v TWh, zachovali si aj určitú flexibilitu, pokiaľ ide o parametre systému. Neexistuje ani spoločný orgán, ktorý by bol zodpovedný za vykonávanie a monitorovanie, ale každá krajina určila domáci subjekt. Ukázalo sa tým, že uznanie potreby flexibility pri koncipovaní spoločného systému môže byť užitočné. Okrem toho relatívne podobný potenciál pre obnoviteľné zdroje energie, ako aj porovnateľné nákladové štruktúry uľahčili dohodu o kľúčových vlastnostiach systému. Platí to aj pre rokovania o rozdelení nákladov a prínosov, ktoré bývajú náročnejšie, ak sa náklady a prínosy medzi spolupracujúcimi krajinami výrazne líšia.

Prekážky spolupráce

Napriek preukázaným a dobre preskúmaným prínosom spolupráce na spoločnom dosiahnutí cieľových hodnôt EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sa od roku 2009 v skutočnosti realizovalo len málo projektov spolupráce využívajúcich mechanizmy spolupráce (7) a využívanie týchto mechanizmov je stále nízke. Dôkazy (8) naznačujú, že pretrvávajú prekážky pri využívaní mechanizmov spolupráce, ktoré môžu mať politický, technický, právny a regulačný charakter, ako aj sociálno-ekonomický a environmentálny charakter. Členské štáty a iné zainteresované strany uvádzajú aj administratívne prekážky súvisiace s procesnými krokmi potrebnými na plánovanie a vykonávanie projektu spolupráce a prekážky v súvislosti s vyčíslením a rozdelením nákladov a prínosov. Diskusie medzi členskými štátmi o využívaní mechanizmov spolupráce sa však v posledných rokoch zintenzívnili a diskutuje sa o niekoľkých potenciálnych projektoch (9). Pre zvýšený tlak na rýchlu dekarbonizáciu v súlade s Európskou zelenou dohodou, balíkom „Fit-for-55“ a plánom REPowerEU je potrebné častejšie využívanie mechanizmov spolupráce.

Rozsah

Cieľom tohto usmernenia je podporiť členské štáty pri plánovaní, koncipovaní a realizácii projektov cezhraničnej spolupráce s využitím mechanizmov spolupráce (10). Objasnenie dostupných možností a prvkov koncepcie rozdelenia nákladov a prínosov má uľahčiť prekonanie tejto prekážky ďalšieho využívania mechanizmov spolupráce.

Predchádzajúce usmernenie o rozdelení nákladov a prínosov bolo obmedzené na metodiku analýzy nákladov a prínosov (CBA), ktorú vypracovala sieť ENTSO pre elektrinu na účely projektov rozvoja sústav podľa nariadenia (EÚ) 2022/869, a rozdelenie nákladov a prínosov výrobných aktív nebolo predmetom žiadneho usmernenia. Cieľom tohto usmernenia je preto objasniť dostupné možnosti a stupne voľnosti pri analýze a rozdelení nákladov a prínosov uplatniteľných v rámci rôznych technológií energie z obnoviteľných zdrojov. Zatiaľ čo sa zameriava na pokrytie spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie vo všeobecnosti pre všetky technológie energie z obnoviteľných zdrojov, zohľadňuje aj aspekty špecifické pre (radiálne) projekty veternej energie na mori, keďže takáto spolupráca sa stáva čoraz významnejšou, pričom čelí osobitným technickým a praktickým problémom pri realizácii. Aspekty analýzy a rozdelenia nákladov a prínosov hybridných projektov na mori sa budú podrobne rozoberať v usmernení pripravovanom na rok 2024 k tomu, ako koordinovať rozdeľovanie nákladov a prínosov pre jednotlivé morské oblasti pri projektoch prenosu energie na mori v kombinácii s vypracovaním projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozdeľovanie nákladov a prínosov pri jednotlivých hybridných projektoch (11).

Toto usmernenie je štruktúrované takto: ako prvé sú načrtnuté najdôležitejšie prvky koncepcie systémov podpory v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s dôrazom na relevantné aspekty rozdelenia nákladov a prínosov v projektoch cezhraničnej spolupráce. V nasledujúcom oddiele sú opísané všeobecné prístupy a zásady analýzy nákladov a prínosov ako ústredného nástroja na posúdenie celkových spoločenských prínosov projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a predpokladu na rozdelenie nákladov a prínosov. Následne sa uvádzajú informácie o tom, ako pristupovať k rozdeleniu nákladov a prínosov medzi spolupracujúcimi stranami, pričom sa uvádzajú odporúčania, príklady a najlepšie postupy. V oddiele 6 je uvedený vzor dohody o spolupráci.

2. PRVKY KONCEPCIE SPOLUPRÁCE A MOŽNOSTI FINANCOVANIA

Pri rokovaní o projekte spolupráce sa členské štáty budú musieť dohodnúť na množstve aspektov vrátane hlavných cieľov a zásad spolupráce, mechanizmov spolupráce, ktoré možno použiť na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj rozsahu a podmienok spolupráce. V tejto súvislosti môže byť potrebné, aby si členské štáty zvolili systém podpory a dohodli sa na rozdelení výsledných nákladov a prínosov projektu. Rôzne prvky koncepcie mechanizmov spolupráce a (prípadne) systému podpory môžu viesť k rôznym výsledkom, pokiaľ ide o náklady a prínosy.

Ako sa uviedlo, členské štáty môžu pri rokovaní o projekte spolupráce sledovať rôzne ciele. V každom prípade však budú chcieť zabezpečiť, aby bola spolupráca obojstranne výhodná a aby sa náklady a prínosy rozdelili spôsobom, ktorý odráža tento cieľ. Celkovou logikou je, že členský štát odberu prispeje na náklady na podporu výmenou za to, že dostane štatistiky OZE. Čiastkové ciele členských štátov môžu zahŕňať napríklad cieľ znížiť náklady na integráciu OZE presunom zavádzania do krajín s nižšími nákladmi na integráciu systému. Hostiteľské členské štáty na druhej strane zohľadnia aj tieto náklady, ako aj rozsah, v akom sa zohľadňujú v platbách podpory, čo znamená, že buď ich znášajú navrhovatelia projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, alebo vznikajú iným zainteresovaným stranám, ako sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“) alebo koneční spotrebitelia. Keďže náklady na integráciu systému môžu byť značné, hostiteľské členské štáty môžu zahrnúť primeranú kompenzáciu.

Výber mechanizmu spolupráce

Výber mechanizmu spolupráce závisí od konkrétnych cieľov členských štátov. Vo všeobecnosti možno povedať, že ak je jediným cieľom dosiahnuť v krátkodobom horizonte cieľové hodnoty za nižších nákladov alebo rýchle preklenutie zostávajúcej medzery voči cieľovej hodnote s obmedzeným domácim úsilím, štatistické prenosy sú najvhodnejšou voľbou, pretože vykazujú najnižšie transakčné náklady a bývajú menej zložité. Na druhej strane štatistický prenos nevedie k zavedeniu dodatočných kapacít obnoviteľných zdrojov energie, pokiaľ predávajúca krajina nevyčlení príjmy na nové projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Ak je zámerom vyvinúť alebo testovať (nové) technológie, možno realizovať aj spoločné projekty. Spoločné systémy podpory sú najzložitejším mechanizmom spolupráce a prinášajú so sebou najvyššie transakčné náklady. Môžu však zlepšiť nákladovú efektívnosť a zvýšiť dlhodobú stabilitu trhu, ako aj likviditu. Čím vyšší objem spolupráce na projektoch v oblasti elektriny z obnoviteľných zdrojov sa časom zrealizuje, tým opodstatnenejšia je voľba zložitého mechanizmu.

Takisto treba poznamenať, že mechanizmy spolupráce sa navzájom nevylučujú a členské štáty môžu v rámci jednej dohody kombinovať viac ako jeden mechanizmus. Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a prínosov, odporúča sa striktne oddeliť náklady a prínosy podľa projektu a nesčítavať ich v kombináciách projektov.

Výber formy podpory

Napriek tomu, že trhovo orientované zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov je na vzostupe, naďalej je väčšinou založené na systéme podpory, a to aj v prípade cezhraničnej spolupráce. Členské štáty si v zásade môžu vybrať medzi využitím systému podpory hostiteľského členského štátu, otvorením systému podpory prispievajúceho členského štátu alebo vytvorením nového prispôsobeného spoločného systému podpory. Pre tento systém je potrebné vymedziť celý rad prvkov koncepcie. Takisto treba poznamenať, že systém podpory nemusí nevyhnutne zahŕňať samotné platby podpory, pretože tieto platby môžu byť bezpredmetné v prípade ponúk s nulovou cenou, t. j. navrhovatelia sú ochotní pokračovať v projekte bez akýchkoľvek dotácií.

Výhodou využitia systému podpory hostiteľskej krajiny je zabezpečenie hladkého začlenenia do národného regulačného kontextu. Naopak, ak padne voľba na systém podpory prispievajúceho členského štátu, vzniknú dva systémy, ktoré budú existovať súbežne v členskom štáte, v ktorom sa zariadenie nachádza, a môžu byť v rozpore s jeho regulačným kontextom. Vytvorenie nového spoločného systému podpory si na druhej strane vyžaduje vyššie transakčné náklady, ale výhodou je, že je vhodný na daný účel a je efektívnejší pre väčšie plány spolupráce. V takom prípade je potrebné identifikovať národné alebo regionálne inštitúcie, ktoré systém prevádzkujú. Členské štáty si môžu ako východiskový bod vybrať aj systém hostiteľskej alebo prispievajúcej krajiny, ale pri jednotlivých aspektoch sa dohodnú na odlišných prvkoch koncepcie.

Pri vymedzení systému podpory je potrebné vziať do úvahy nasledujúce prvky, pričom treba vziať na vedomie, že presné zriadenie a špecifiká sa budú v jednotlivých prípadoch líšiť.

Predbežné preskúmanie, výber lokality, udeľovanie povolení a predbežný vývoj

Celkovo možno rozlišovať medzi centralizovanými (riadenými vládou) a decentralizovanými (riadenými navrhovateľmi) prístupmi k predbežnému preskúmaniu, výberu lokality, udeľovaniu povolení a predbežnému vývoju. Centralizovaný prístup je charakterizovaný tým, že štát alebo štátny orgán je zodpovedný za tieto procesy, riadi ich a znáša náklady a riziká spojené s nimi (12). V decentralizovanom modeli sú lokality vybrané, predbežne preskúmané a vopred vyvinuté navrhovateľmi projektu vo vopred vymedzenej zóne. V závislosti od toho, kto spočiatku znáša náklady na predbežné preskúmanie, výber lokality a predbežný vývoj, môže byť potrebná kompenzácia.

Režim rozdeľovania nákladov týkajúcich sa sústavy

Spolupracujúce členské štáty sa budú musieť dohodnúť aj na rozhraní medzi navrhovateľmi projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a PPS, pokiaľ ide o režim sústavy. V rámci prístupu plytkého rozdelenia nákladov znášajú navrhovatelia projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie náklady na pripojenie k najbližšiemu vhodnému miestu pripojenia v už existujúcej sústave, vo všeobecnosti k rozvodni, a PPS znášajú náklady na akékoľvek nevyhnutné posilnenie sústavy. Prístupy s plytkým rozdelením nákladov sú pre navrhovateľov projektov možnosťou s najnižšími nákladmi (pretože náklady na posilňovanie sústavy vo všeobecnosti znášajú PPS/PDS) a umožňujú dobrú transparentnosť a konzistentnosť nákladov. Projekty sa však môžu oneskoriť z dôvodu nevyhnutného posilnenia zo strany PPS/PDS ešte pred možným pripojením.

V rámci prístupu hĺbkového rozdelenia nákladov musia navrhovatelia projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie znášať všetky náklady na pripojenie, ako aj akékoľvek ďalšie náklady na posilnenie v dôsledku integrácie nového zariadenia do systému. Hlavnou nevýhodou režimu hĺbkového rozdelenia nákladov je, že počiatočné náklady na pripojenie môžu byť veľmi vysoké a náklady na posilnenie sústavy sú zvyčajne neisté a pre navrhovateľov je ťažké ich predvídať (13). Od navrhovateľov projektov sa však často nevyžaduje, aby v rámci tohto prístupu platili systémové poplatky za prebiehajúce posilňovanie sústavy.

Možné sú aj hybridné formy. V závislosti od svojej presnej špecifikácie môžu mať nevýhody/výhody oboch režimov.

Formy finančnej podpory

Hlavnými možnosťami foriem finančnej podpory sú „podpora prevádzky“ a „investičná pomoc“ (počiatočná alebo opakovaná, napr. ročná). Najrelevantnejšie formy prevádzkovej podpory sú pevné prémie, jednostranné pohyblivé prémie a obojstranné pohyblivé prémie (rozdielové zmluvy) (14).

V prípade pevných prémií celková podpora nezávisí od cien elektriny. Pevné prémie sa takisto ľahšie spravujú, ale sú nevýhodné pre navrhovateľov, ktorí nesú potenciálne vysoké riziká trhových príjmov, a poskytujú stimuly na výrobu aj v časoch, keď nie je potrebná dodatočná výroba. Dlhodobé riziko trhových príjmov možno riešiť pohyblivými prémiami, ktoré však môžu byť na úkor vystavenia celkových nákladov na podporu cenám elektriny nižším ako realizačná cena, ktorú platia spotrebitelia. V prípade počiatočnej alebo ročnej investičnej pomoci sú elektrárne v zásade vystavené plnému riziku príjmov z trhu s elektrinou.

Investičná pomoc alebo podpora sa líši od prevádzkovej podpory tým, že poskytuje podiel na investičných nákladoch projektu pred tým, ako sa skutočne uvedie do prevádzky a začne sa výroba. Zatiaľ čo investičná pomoc sa na úrovni členských štátov vyskytuje len zriedka, očakáva sa, že bude relevantnejšia v kontexte mechanizmov financovania z prostriedkov EÚ, ako je napríklad nová finančná línia pre cezhraničné projekty v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE).

Pri rozhodovaní o návrhu finančnej podpory sa odporúča začať diskusiu od existujúcich koncepcií systémov podpory v zapojených členských štátoch za predpokladu, že aspoň jedna zo spolupracujúcich strán má pre danú technológiu zavedený domáci systém. V prípade, že v spolupracujúcich štátoch takýto systém neexistuje, ako príklad môžu slúžiť skúsenosti členských štátov, ktoré majú podobné charakteristiky a ciele. Pri rozhodovaní o prvkoch koncepcie by sa mali spolupracujúce štáty snažiť zabezpečiť pravidelnú prevádzku a údržbu nového zariadenia, minimalizovať potrebné náklady na podporu počas jeho životnosti, obmedziť riziko nadmernej alebo nedostatočnej kompenzácie, znížiť finančné riziká vo všeobecnosti a zvážiť dôsledky systému podpory pre spotrebiteľov.

V prípade cezhraničnej spolupráce môžu členské štáty použiť pohyblivú prémiu (jednostrannú alebo obojstrannú), ako sú napríklad rozdielové zmluvy. Tieto zmluvy konkrétne poskytujú cenovú stabilitu a zároveň obmedzujú nadmerné neočakávané zisky, ktoré môžu vzniknúť v prípade veľmi vysokých trhových cien. Treba poznamenať, že ak ide o dva trhy s elektrinou s dvoma rôznymi cenami elektriny, komplikuje to výpočet platieb podpory pre regulačné orgány a pravdepodobne zvyšuje riziká pre investorov do obnoviteľných zdrojov energie. To zvyšuje administratívne a transakčné náklady a môžu byť potrebné kompenzačné platby, ktoré sa nedajú vopred jednoducho odhadnúť. Na zmiernenie týchto rizík by sa preto mali členské štáty vopred dohodnúť na referenčnom trhu. Ak sa takéto prekážky prekonajú, spoločné systémy podpory môžu poskytnúť efektívnejšie a nižšie sumy podpory pre akékoľvek nevyhnutné investičné medzery projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie ako vnútroštátne systémy podpory, čím sa znížia celkové sumy podpory financované daňovníkmi každého členského štátu.

Hoci to nespadá do rozsahu činností, ktoré môžu vykonávať členské štáty zvažujúce realizáciu projektov cezhraničnej spolupráce v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, je dôležité poznamenať, že predkladatelia projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie môžu mať prístup k iným zdrojom konkurenčného financovania, napríklad prostredníctvom nástrojov EIB alebo uzavretím zmlúv o nákupe elektriny s odberateľmi.

Koncepcia verejnej súťaže/aukcie

Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o podporu obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, význam administratívne stanovených taríf alebo kvót klesá, zatiaľ čo aukcie sú na vzostupe. Pokiaľ ide o koncipovanie verejných súťaží/aukcií na prideľovanie podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov, existuje množstvo dostupných možností. Najdôležitejšími prvkami koncepcie sú technológia aukcie, objem, načasovanie, veľkosť ponuky, typ vyplatenej podpory, predbežné kvalifikačné kritériá a kritériá na vyhodnotenie ponúk a či sa používajú ponuky s viacerými položkami alebo s jednou položkou.

V prípade spolupráce môžu mať aukcie rôzne formy, najmä jednostranné, vzájomné a spoločné aukcie. Zvolený typ aukcie zase ovplyvní mechanizmus podpory, napr. pri jednostranných aukciách sa bude uplatňovať systém podpory odoberajúceho alebo prispievajúceho členského štátu, t. j. zodpovedajúci jednostrannému otvoreniu systému podpory projektom z hostiteľského členského štátu. Vo vzájomných aukciách obe krajiny otvárajú svoje príslušné systémy podpory, zatiaľ čo v spoločných aukciách spolupracujúce strany navrhnú systém podpory na mieru, aby bol v súlade so všetkými aspektmi projektu spolupráce. Ako všeobecné pravidlo platí, že členský štát, ktorý platí náklady na podporu, by mal dostať zodpovedajúce štatistiky OZE. Členské štáty môžu takisto uzavrieť rôzne dohody, pokiaľ ide o časové rozpätie prevodu cieľových výsledkov a to, či prevádzanie podielov na prispievajúci členský štát musí pokračovať aj po skončení obdobia podpory až do konca technickej životnosti zariadenia. To bude mať vplyv na výsledné rozdelenie nákladov a prínosov. Členské štáty sa môžu napríklad dohodnúť, že zariadenie začne prispievať k dosiahnutiu cieľovej hodnoty hostiteľskej krajiny po skončení obdobia podpory, aby sa kompenzovalo poskytovanie lokality a skutočnosť, že vzniknú náklady na integráciu systému.

Financovanie spolupráce

Okrem výberu mechanizmu spolupráce a (v prípade potreby) zosúladenia prvkov koncepcie systému podpory sa členské štáty budú musieť dohodnúť aj na spôsobe financovania spolupráce a prípadne na spôsobe náhrady nákladov na podporu (15). Hlavnými možnosťami financovania sú verejné zdroje financovania (vnútroštátne rozpočty, finančné mechanizmy a fondy EÚ), podporné odvody pre spotrebiteľov alebo hybridné formy, t. j. ich kombinácie. Zatiaľ čo verejné zdroje financovania sú v podstate prerozdelením od všetkých daňovníkov k odberateľom energie, odvody prerozdeľujú náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov medzi odberateľov elektriny navýšením ceny elektriny. Členské štáty sa takisto môžu rozhodnúť financovať časti nákladov z jedného zdroja a na zvyšok použiť iný zdroj. Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022 (16) poskytujú verejným orgánom rámec na podporu cieľov Európskej zelenej dohody efektívne a s minimálnymi narušeniami hospodárskej súťaže.

3. ANALÝZA NÁKLADOV A PRÍNOSOV AKO ZÁKLAD NA ROZDELENIE NÁKLADOV A PRÍNOSOV

V kontexte projektov spolupráce sa v rámci analýzy nákladov a prínosov systematicky identifikujú a porovnávajú všetky účinky daného projektu spolupráce, či už pozitívne, alebo negatívne, zamýšľané alebo nezamýšľané, priame alebo nepriame. Analýza nákladov a prínosov v zásade pokrýva vplyv projektu vo všetkých zapojených členských štátoch.

S cieľom zistiť, či plánovaný projekt spolupráce vytvára čisté spoločenské prínosy, je potrebné určiť, kvantifikovať a vzájomne zvážiť náklady a prínosy. Keď prínosy prevažujú nad nákladmi počas vymedzeného časového obdobia, diskontované do súčasnosti, projekt spolupráce má pozitívnu čistú súčasnú hodnotu a považuje sa za prínosný zo spoločenského, holistického hľadiska.

Okrem toho sa čistá súčasná hodnota projektu porovná s hodnotou alternatívneho projektu využívajúceho obnoviteľné zdroje energie bez spolupráce (kontrafaktuálny projekt). Kontrafaktuálny projekt by mal byť predovšetkým realistickou reprezentáciou pravdepodobných alternatívnych podôb projektov predkladateľov projektu, ktoré majú dosiahnuť ich cieľov v súlade s európskymi a vnútroštátnymi klimatickými a energetickými cieľovými hodnotami v prípade, že sa spolupráca neuskutoční. Ak je čistá súčasná hodnota projektu spolupráce väčšia ako hodnota kontrafaktuálneho projektu, projekt spolupráce sa považuje za prínosný zo systémového hľadiska a možno iniciovať ďalšie kroky.

Aby bolo možné rozhodnúť, či pokračovať v projekte spolupráce alebo nie, je nevyhnutná komplexná analýza nákladov a prínosov.

Ako východiskový bod na vykonávanie analýzy nákladov a prínosov môžu spolupracujúce členské štáty využiť existujúce metodiky a postupy. Vo všeobecnosti to zahŕňa Sprievodcu analýzou nákladov a výnosov investičných projektov pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 (17) a ďalšie prístupy, ako je prístup ekonomického hodnotenia investičných projektov používaný v Európskej investičnej banke (EIB) (18). Pre aktíva na výrobu OZE sú relevantné usmernenia uvedené v zásadách analýzy nákladov a prínosov pre cezhraničné projekty v oblasti OZE v rámci NPE, v ktorých sa odporúča komplexný, ale zvládnuteľný súbor ukazovateľov (19). V prípade projektov rozvoja sústavy a investičných projektov je najrelevantnejším zdrojom metodika analýzy nákladov a prínosov na úrovni celého energetického systému používaná pri projektoch investícií do sústavy podľa nariadenia (EÚ) 2022/869 (TEN-E) (20). Na základe toho ENTSO pre elektrinu vykoná analýzu nákladov a prínosov ako súčasť procesu desaťročného plánu rozvoja siete. V prípade cezhraničnej energetickej rozvodnej siete sa ako východiskový bod použije zavedená metodika analýzy nákladov a prínosov, ktorú vypracovala ENTSO pre elektrinu a schválila Európska komisia.

Ukazovatele analýzy nákladov a prínosov pre výrobné aktíva

V záujme udržania transakčných nákladov na čo najnižšej úrovni zamerajú spolupracujúce strany analýzu nákladov a prínosov na najvýznamnejšie priame a nepriame kategórie nákladov a prínosov vyplývajúce z ich potenciálnej spolupráce. Hoci existujú určité ukazovatele, ktoré budú pravdepodobne zahrnuté vo všetkých analýzach nákladov a prínosov, napr. náklady na výrobu energie, členské štáty majú určitú voľnosť spoločne sa dohodnúť na tých kategóriách nákladov a prínosov, ktoré chcú zvážiť. Vo všeobecnosti platí, že čím pokročilejší je proces plánovania, tým komplexnejšia je analýza nákladov a prínosov a zoznam zvažovaných ukazovateľov. V zásade sa spolupracujúcim stranám odporúča začať s jednoduchou a menej komplexnou analýzou nákladov a prínosov, ktorú možno v priebehu procesu postupne rozšíriť o ďalšie ukazovatele.

Vo všeobecnosti platí, že pri prechode od „jednoduchej spolupráce“ k zložitejším formám, napr. pri projektoch kombinujúcich infraštruktúru a výrobné aktíva, sa prístup hodnotenia nákladov a prínosov spolupráce takisto stane komplexnejším a pokryje dodatočné a odlišné ukazovatele.

Náklady na podporu nemajú byť zahrnuté do analýzy nákladov a prínosov, keďže predstavujú čistý celospoločenský prenos, ich kvantifikácia sa však dôrazne odporúča už vo fáze analýzy nákladov a prínosov (21).

Obmedzenia analýzy nákladov a prínosov

Hoci je analýza nákladov a prínosov nevyhnutná pri rozhodovaní o tom, či pokračovať v projekte spolupráce alebo nie, treba poznamenať, že má určité značné obmedzenia, ktoré musia mať spolupracujúce strany na pamäti. Ako už bolo načrtnuté, pri analýze nákladov a prínosov sa musí nájsť rovnováha medzi obmedzením zložitosti a transakčných nákladov na zvládnuteľnú úroveň a zároveň sa snažiť o zahrnutie všetkých relevantných faktorov. To môže byť náročné, najmä ak je projekt ešte len v počiatočnej fáze. Vychádzanie z predpokladov a hodnotiacich úsudkov sa tak stáva nevyhnutným.

Analýza nákladov a prínosov napokon neposkytne ani žiadne informácie o účinkoch projektu na rôzne skupiny zainteresovaných strán. Napriek kladnej čistej súčasnej hodnote je možné a dokonca pravdepodobné, že projekt nebude prospešný pre všetkých dotknutých aktérov. Toto je obzvlášť dôležité v súvislosti s ďalší krokom, ktorým je rozdelenie nákladov a prínosov.

4. PRÍSTUPY ROZDELENIA NÁKLADOV A PRÍNOSOV

Projekty cezhraničnej spolupráce zvyčajne prinesú jedinečnú škálu asymetricky rozdelených nákladov a prínosov. Pomocou prístupu analýzy nákladov a prínosov môžu spolupracujúce strany určiť, či je projekt prínosný zo spoločenského hľadiska, a teda v zásade, či stojí za to ho realizovať. Analýzy nákladov a prínosov však nemajú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o distribučné účinky medzi zúčastnenými krajinami, ako ani jednotlivými zainteresovanými stranami.

Používanie mechanizmov spolupráce prináša prínosy, ako je zníženie nákladov na dosiahnutie cieľových hodnôt. Tieto výhody však môžu byť medzi dotknutými členskými štátmi rozdelené nerovnomerne. To v podstate vytvára problém rozdelenia prínosov a nájsť riešenie problému rozdelenia tak, aby všetkým zainteresovaným členským štátom plynuli prínosy spolupráce a aby sa rozdelenie zvažovalo len pre spolupracujúce strany na základe príspevku každej strany, predstavuje výzvu. Keďže neexistuje centrálny trh pre toto rozdeľovanie, spolupracujúce strany si musia dohodnúť koncepciu rozdeľovania nákladov alebo prijať mechanizmus rozdeľovania prínosov podľa vopred dohodnutých kritérií, pravidiel alebo vzorcov.

Celkovo je potrebné, aby spolupracujúce krajiny zodpovedali dve hlavné otázky. Po prvé, akým finančným mechanizmom a za akú cenu prispeje krajina odberu na náklady na podporu projektu? Po druhé, či a akým mechanizmom bude krajina odberu kompenzovať hostiteľskej krajine náklady, ktoré jej vznikli doma? Obe tieto otázky majú priame dôsledky na výsledné rozdelenie nákladov a prínosov, pričom zvyčajne jedna strana kompenzuje náklady druhej.

To znamená, že základná logika kompenzácie je jednoduchá, čo naznačuje, že zainteresované strany, ktoré znášajú náklady, ale nemajú (dostatočný) prínos z projektu spolupráce, by mali byť primerane kompenzované. Doteraz sa väčšina prípadov rozdelenia nákladov alebo kompenzácií obmedzovala na sieťovú infraštruktúru, pri ktorej sú k dispozícii odporúčania a usmernenia od Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) (22), zatiaľ čo rozdelenie prínosov a nákladov z výrobných aktív je založené na selektívnom a pragmatickom prístupe identifikácie hlavných nákladov a prínosov, ktoré treba zvážiť. Kľúčovými prvkami, ktoré sa riešia, sú zvyčajne náklady na podporu a štatistiky OZE na úrovni členských štátov. Výsledná kompenzácia sa potom dohodne počas procesu rokovaní hlavných zúčastnených strán a/alebo ich zástupcov.

Zásady rozdelenia nákladov a prínosov

Rozdelenie nákladov a prínosov by malo byť založené na spravodlivosti, t. j. žiadna strana nezíska neprimeraný prínos/nenesie neprimerané náklady v dôsledku spolupráce, čo možno dosiahnuť kompenzáciou všetkých strán úmernou ich príspevku, na uskutočniteľnosti, t. j. zníženie zložitosti a tým aj transakčných nákladov na zvládnuteľnú úroveň obmedzením strán, ako aj kategórií nákladov a prínosov na tie najdôležitejšie, a na zohľadnení skutočných nákladov a prínosov (a dohode na možných opatreniach, ktoré sa od nich odchyľujú, až v neskoršej fáze).

Okrem zohľadnenia troch uvedených zásad by zainteresované strany mali v ideálnom prípade vychádzať z dlhodobej perspektívy a hodnotiť nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé výsledky spolupráce.

Dotknuté zainteresované strany

Vo všeobecnosti by celkový impulz pre projekty spolupráce pochádzal od vlád. Preto budú chcieť v konečnom dôsledku dosiahnuť celkový čistý prínos zo spolupráce (vrátane všetkých zložiek aktív). Pri väčšine projektov cezhraničnej spolupráce možno takisto predpokladať, že členské štáty alebo tretie krajiny znášajú najvyššie náklady a získavajú väčšinu prínosov. Sú teda prirodzenými stranami rokovaní a štandardne budú zastupovať svoje zainteresované strany.

Hoci projekt spolupráce môže ovplyvniť väčší počet zainteresovaných strán, je pravdepodobné, že veľký vplyv bude mať len na niekoľko z nich. Kľúčovými zainteresovanými stranami, ktorých sa projekty spolupráce dotýkajú, sú členské štáty/tretie krajiny (zastupujúce svojich občanov, t. j. spotrebiteľov elektriny), navrhovatelia výrobných aktív, PPS alebo iní predkladatelia projektov v oblasti infraštruktúry (napr. v prípade hybridných projektov a niekedy v prípade radiálnych projektov na mori) a národné regulačné orgány. Odporúča sa aj proaktívne a včasné zapojenie občianskej spoločnosti do prípravy projektov spolupráce.

S cieľom zjednodušiť rokovania a udržať nízke transakčné náklady by však spolupracujúce strany mali udržiavať čo najnižší počet strán zapojených do samotných rokovaní, najmä v prípade menej zložitých okolností. Zvyčajne by mali byť zapojení zástupcovia vnútroštátnych vlád. Ostatné vnútroštátne zainteresované strany môžu byť zahrnuté priamo do rokovaní alebo do súbežných procesov na vnútroštátnej úrovni.

Iné zainteresované strany môžu byť zahrnuté napríklad v prípade, že dosiahnu určitú hranicu, napr. určité percento z celkových čistých nákladov. V niektorých prípadoch môžu byť projektom spolupráce dotknuté zainteresované strany v tretích krajinách a môže byť potrebné ich zahrnúť do procesu.

Aspekty rozdelenia nákladov na podporu a štatistík OZE

Spolupracujúce strany sa nakoniec budú musieť dohodnúť na mechanizme rozdelenia, ktorým sa rozdelia zisky zo spolupráce. Modely rozdelenia nákladov a prínosov sa budú líšiť väčšinou v závislosti od toho, ako zaobchádzajú s nákladmi na podporu.

Vo väčšine prípadov spolupráce sa náklady na podporu rozdelia medzi krajinu odberu alebo prispievajúcu krajinu a hostiteľskú krajinu, môžu sa však vyskytnúť aj prípady, keď náklady na podporu jednostranne znáša prispievajúca krajina. Ak má hostiteľský štát záujem ponechať si časť štatistík OZE, aby dosiahol svoju vlastnú cieľovú hodnotu, prispievajúci a hostiteľský štát by sa mohli dohodnúť na spoločnom prispievaní na náklady na podporu. Na poskytnutie kompenzácie hostiteľskej krajine za akékoľvek miestne vzniknuté náklady, napr. náklady na integráciu systému, by podiely OZE, ktoré získa, museli presiahnuť podiel nákladov na podporu, ktoré poskytla. Na druhej strane možno zvážiť aj miestne prínosy, ako sú prínosy pre bezpečnosť dodávok.

Prístup pomerného rozdelenia

Rozsah, v akom prispievajúca strana prispieva na platby podpory, následne určí podiel prenášaných štatistík OZE. Podľa tohto prístupu pomerného rozdelenia by členskému štátu, ktorý platí polovicu nákladov na podporu, bola prevedená aj polovica cieľových štatistík OZE. Tento pomer možno upraviť v prípade, že existujú iné ukazovatele nákladov alebo prínosov, ktoré spolupracujúce strany považujú za významné.

Prístup pevnej prémie za prenos

Prípadne by pre spolupracujúce krajiny mohlo byť výhodnejšie dohodnúť sa na cene prenosu. To by znamenalo, že hostiteľský členský štát by pridal pevnú prémiu za prenesenú štatistickú jednotku energie z obnoviteľných zdrojov, napr. EUR za kWh, aby získal späť svoje (nepriame) náklady. Prémiu by musel znášať buď členský štát odberu, alebo priamo navrhovateľ projektu a mohla by byť aj špecifická na základe technológie.

Fyzický versus virtuálny prenos elektriny v projektoch spolupráce

Projekty spolupráce možno rozlíšiť aj podľa toho, či vyžadujú fyzický prenos vyrobenej elektriny alebo nie. Fyzický prenos by mohol byť atraktívny najmä pre krajiny, ktoré by chceli zvýšiť svoju dlhodobú energetickú bezpečnosť. Tento prenos by mohol takisto zvýšiť verejnú podporu projektu spolupráce v krajine odberu a zabezpečiť väčšiu „hmatateľnosť“ projektu. Fyzický prenos však nemusí byť vždy možnosťou, pretože predstavuje špecifické technické problémy, ktoré si vyžadujú dostatočné prepojenie a sieťovú infraštruktúru medzi spolupracujúcimi krajinami. Požiadavka na fyzický prenos elektriny sa môže stať zložitou v prípade, keď spolupracujúce krajiny nie sú susedmi, pretože do návrhu a rokovaní o spolupráci budú musieť byť zahrnuté ďalšie krajiny. Preto je pre mnohé krajiny jednoduchšie nevyžadovať fyzický prenos elektriny. Ďalším argumentom v prospech nevyžadovania fyzického prenosu je skutočnosť, že európske trhy s elektrinou sú čoraz viac prepojené prostredníctvom prepojenia trhov. V tejto súvislosti by fyzický prenos mohol zasahovať do zásad vnútorného trhu s elektrinou, t. j. do najefektívnejšieho využívania cezhraničných kapacít. Pokiaľ ide o spoločné projekty s tretími krajinami, treba poznamenať, že v článku 11 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov sa vyžaduje dostatočná kapacita spojenia, aby sa vyrobená elektrina započítala do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu (23).

Hraničné podmienky

Existuje množstvo faktorov, ktoré majú veľký vplyv na rozdelenie nákladov a prínosov v projektoch spolupráce v oblasti OZE a ktoré treba vziať do úvahy. Akékoľvek hraničné podmienky, ktoré ovplyvňujú prevádzku projektu a jeho začlenenie do širšieho energetického systému, musia byť špecifikované, pretože budú mať dosah na ukazovatele nákladov a prínosov.

Mechanizmus spolupráce a platby podpory: Okrem zvoleného mechanizmu spolupráce sú jedným z kľúčových faktorov na zváženie potenciálne náklady na platby podpory. Aj keď náklady na podporu možno zo spoločenského hľadiska zanedbať, keďže predstavujú len bežný prevod od jednej strany druhej strane (napríklad od vlády navrhovateľovi), úlohu zohrávajú, keď sa plánuje prenos podielov OZE.

Výber lokality a režim pripojenia do siete: Proces výberu lokality a režim pripojenia do siete má takisto veľký vplyv na počiatočné rozdelenie nákladov a prínosov a potrebu kompenzácie, keďže súvisiace náklady budú buď znášať PPS a odrazia sa v sieťových tarifách, alebo budú zahrnuté do ponuky v aukcii a financované zo systému podpory, a teda platiteľmi odvodov. To má vplyv na to, ktorá strana musí získať kompenzácie.

Druh platby podpory: V závislosti od druhu platby podpory, t. j. pevná prémia, pohyblivá prémia, sú náklady na podporu OZE jasné od začiatku alebo budú závisieť od vývoja trhových cien elektriny v hostiteľskej krajine alebo v krajinách podľa dohody spolupracujúcich strán. Platby sa môžu líšiť aj medzi jednotlivými zariadeniami, ktoré tvoria súčasť spoločného projektu, ak sa udelia rôzne miery podpory. Tieto rozdiely treba vziať do úvahy pri prideľovaní hodnôt pre konkrétne štatistiky OZE.

Praktické vykonávanie rozdelenia nákladov a prínosov

Na obrázku 1 je uvedený prehľad konkrétnych krokov na vykonávanie rozdelenia nákladov a prínosov pre projekty spolupráce zamerané na výrobné aktíva. Tieto kroky sú podrobne opísané v nasledujúcich oddieloch.

Obrázok 1

Kroky rozdelenia nákladov a prínosov pre výrobné aktíva

1. krok: Prehodnotenie pôvodnej analýzy nákladov a prínosov

Dôkladná spoločenská analýza nákladov a prínosov je predpokladom rozdelenia nákladov a prínosov medzi členské štáty a ostatné strany. Nemusí však postačovať ako základ na rokovanie o ich rozdelení. Vykonanú analýzu nákladov a prínosov preto bude potrebné prehodnotiť a rozšíriť. Spolupracujúce krajiny sa odchýlia od zoznamu nákladov a prínosov identifikovaných v analýze nákladov a prínosov a pripočítajú náklady na podporu. Budú musieť zvážiť, či pridať ďalšie ukazovatele nákladov a prínosov, ktoré ovplyvnia prehodnotené počiatočné rozdelenie nákladov a prínosov na zainteresovanú stranu.

Na zachovanie súdržnosti s hlavnými zistenými účinkami by malo rozdelenie nákladov a prínosov čo najviac vychádzať z analýzy nákladov a prínosov a mali by sa zachovať hlavné hraničné podmienky. Z technických alebo regulačných dôvodov a detailov nastavenia projektu budú náklady a prínosy spočiatku pridelené jednej alebo druhej strane. Tieto čisté náklady a prínosy na zainteresovanú stranu identifikované v analýze nákladov a prínosov budú slúžiť ako východiskový bod pre akékoľvek ďalšie úvahy. Po pochopení počiatočného rozdelenia nákladov a prínosov sa budú musieť všetky dotknuté strany dohodnúť na koordinovanom prístupe ich prerozdelenia, pričom každá spolupracujúca krajina bude môcť prerozdeliť národné náklady podľa národných špecifík.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené ukazovatele nákladov a prínosov, dotknuté strany a spôsob, akým by sa mohli upraviť alebo zaviesť pri prechode od analýzy nákladov a prínosov na rozdelenie nákladov a prínosov. Najjednoduchším prístupom je odkloniť sa od pôvodnej analýzy nákladov a prínosov a iba nahradiť výrobné náklady nákladmi na podporu.

Ukazovateľ nákladov a prínosov	Dotknutá strana	Účinok
Kapitálové výdavky a prevádzkové náklady na výrobu	Navrhovatelia výrobných aktív	Kapitálové výdavky a prevádzkové náklady na výrobu spočiatku znáša navrhovateľ výrobných aktív a zvyčajne sa refinancujú prostredníctvom trhových príjmov a/alebo platieb v rámci systému podpory.
Trhové príjmy	Navrhovatelia výrobných aktív	V závislosti od trhových podmienok bude navrhovateľ získavať príjmy z trhu s elektrinou.
Platby podpory	Štáty/navrhovatelia výrobných aktív	Zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zvyčajne využívajú platby podpory. V zásade sa uplatňuje systém financovania štátu, v ktorom sa zariadenie nachádza. Možné rozdelenie platieb podpory medzi štáty nie je účinkom prerozdelenia založeným na trhu, ale zásadným rozhodnutím v rámci prístupu spolupráce.
Dosiahnutie cieľa v oblasti OZE	Členské štáty	Najprv sa dosiahnuté cieľové hodnoty v oblasti OZE pridelia členskému štátu, v ktorom sa zariadenie nachádza. Podobne ako pri platbách podpory bude prideľovanie dosiahnutých cieľov v oblasti OZE vo forme štatistík OZE výsledkom rokovaní medzi členskými štátmi.
Účinky na ceny elektriny (veľkoobchodná trhová cena)	Štáty	Projekty spolupráce môžu mať vplyv na ceny elektriny v príslušných ponukových oblastiach. To má následne vplyv na ceny elektriny pre spotrebiteľov. Hoci je nepravdepodobné, že tieto účinky budú kompenzované, mohlo by to byť súčasťou politických úvah pri projekte spolupráce.
Emisie CO2 a iných látok	Štáty	Zmeny v úrovniach emisií CO2 a iných emisií ako CO2 zapríčinené projektom spolupráce.
Využitie potenciálu OZE	Štáty	Štát, v ktorom sa nachádza zariadenie spolupráce, môže mať k dispozícii menší potenciál na dosiahnutie domáceho cieľa.
Odklad investície dodatočnej výrobnej kapacity OZE	Štáty	Odloženie ďalších (domácich) projektov z dôvodu vstupu do projektu spolupráce.
Dodatočné účinky	Štáty	Môžu existovať aj iné vplyvy, ako napríklad účinky na trh práce, vplyvy na životné prostredie, účinky na inováciu atď. V závislosti od ich povahy môže byť ťažké kvantifikovať tieto dodatočné účinky, ale mohli by zohrávať úlohu pri politických rokovaniach.
Kapitálové výdavky a prevádzkové náklady na infraštruktúru	PPS	Vo väčšine prípadov sú PPS zodpovední za predbežné financovanie infraštruktúry vrátane posilnenia pripojenia na mori a na pevnine. Kapitálové výdavky a prevádzkové náklady na infraštruktúru zahŕňajú náklady na prepojovacie vedenie a potenciálne náklady na pripojenie do siete. Tieto náklady, ktoré boli pôvodne pridelené jednému alebo niekoľkým PPS, sú refinancované prostredníctvom poplatkov za preťaženie a sieťových poplatkov v príslušných ponukových oblastiach/krajinách.
Poplatky za preťaženie	PPS	V závislosti od trhových podmienok môže dôjsť k zisku vo forme poplatkov za preťaženie.
Dodatočný redispečing alebo rezervy redispečingu	PPS	PPS môžu zvýšiť alebo znížiť redispečing v dôsledku projektu spolupráce. Náklady na redispečing hradí PPS prostredníctvom sieťových taríf.
Dodatočné účinky, ako napríklad účinky na flexibilitu systému alebo odklad investícií do infraštruktúry	PPS	Pozitívne alebo negatívne účinky na flexibilitu systému alebo účinky, ako je odloženie posilnenia infraštruktúry.

S cieľom zjednodušiť rokovania o rozdelení nákladov a prínosov by sa mali rokujúce strany snažiť udržať zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú zohľadniť pri rozdelení nákladov a prínosov, v zvládnuteľnej výške. Najdôležitejšími ukazovateľmi pre spolupracujúce krajiny sú náklady na podporu, ako aj štatistiky OZE. Spolupracujúce strany môžu začleniť ďalšie vplyvy alebo ich predložiť v rámci rokovaní v prípade, že budú podľa ich očakávaní významné z hľadiska vplyvu alebo politickej váhy.

2. krok: Rozdelenie nákladov a prínosov medzi zapojené krajiny

V ďalšom kroku spolupracujúce krajiny pristúpia k rozdeleniu všetkých nákladov a prínosov vrátane nákladov na podporu medzi seba podľa výsledkov analýzy nákladov a prínosov, a najmä v závislosti od toho, kde sa realizujú/umiestňujú zariadenia OZE (pričom hostiteľská krajina znáša väčšinu nepriamych vplyvov). Treba poznamenať, že môžu byť ovplyvnené aj iné krajiny, ktoré nie sú ani hostiteľskými krajinami, ani krajinami odberu, napr. v dôsledku problémov s preťažením siete. V takýchto prípadoch by sa dohoda o rozdelení nákladov a prínosov mohla rozšíriť na dané krajiny.

Na druh pravidla rozdelenia má významný vplyv výber systému podpory. Spolupracujúce krajiny sa môžu dohodnúť na vytvorení spoločného fondu/systému alebo na rozšírení jedného z vnútroštátnych systémov podpory spolupracujúcich štátov na správu tokov platieb podpory na projekt spolupráce a zaviesť cenu prenosu ako spôsob kompenzácie. V prípade spoločného systému podpory si spolupracujúce krajiny prirodzene vytvoria spoločný fond. Pri štatistických prenosoch a spoločných projektoch je naopak bežnejšia kompenzácia prostredníctvom cien prenosu. Vlády sa nakoniec budú musieť dohodnúť, či najskôr pridelia všetky nové zariadenia jednej krajine, alebo či ich „rozdelia“ podľa toho, ktorá krajina znáša náklady na podporu. Ďalší problém vzniká v prípade, keď sa ešte nerozhodlo o konečnom umiestnení zariadení, pričom v takom prípade je možné konečné rozdelenie vykonať až po dokončení verejnej súťaže. V každom prípade sa odporúča, aby sa vlády vopred dohodli na všeobecných podmienkach rozdeľovania ex-ante a vykonali úpravu ex-post.

3. krok: Rozdelenie nákladov na jednotky vyrobenej energie

Na základe analýzy nákladov a prínosov, v ktorej sa stanovil predpokladaný celkový výkon z hľadiska vyrobenej energie (v GWh), spolupracujúce štáty pristúpia k rozdeleniu nákladov na jednotky vyrobenej energie. Najprv budú musieť spočítať všetky náklady a prínosy za každú zo spolupracujúcich strán, čo povedie k celkovým čistým prínosom/čistým nákladom na krajinu. Ďalším krokom je rozdelenie tejto sumy na predpokladanú výrobu elektriny zo zariadenia (zariadení) v každej krajine, aby sa odvodili „náklady“ na jednotku vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov. Spolupracujúce štáty by mohli dospieť k predpokladu priemerných nákladov na zariadenie.

4. krok: Dohoda o prenose štatistík obnoviteľných zdrojov energie do druhej krajiny a cene prenosu (EUR/kWh)

V ďalšom kroku by mali členské štáty stanoviť množstvo prenesenej elektriny a cenu za prenesenú kWh. Prenos sa môže uskutočniť len fyzicky alebo virtuálne prostredníctvom štatistík OZE. Cena prenosu sa vypočíta na základe celkového predpokladaného množstva vyrobenej elektriny. Výpočet ceny prenosu je dobrým ukazovateľom vhodnej veľkosti, ale spolupracujúce štáty majú určitý priestor na vyjednávanie, ktorý je daný čistými úsporami nákladov spolupráce.

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na štatistickom prenose, sa môžu dohodnúť na používaní rôznych typov zmlúv, ako sú spotové dohody ex-post, spotové dohody ex-ante alebo opčné zmluvy. Možné sú aj kombinácie týchto typov zmlúv, ktoré by mohli slúžiť na zmiernenie rizík pre obe strany. Musí sa dohodnúť jednotková cena odchylná od domácich referenčných podporných cien pre rôzne technológie energie z obnoviteľných zdrojov, pri ktorej sa zohľadňujú transakčné náklady, ako aj potenciálne náklady na posilnenie siete. Nepriame prínosy pre hostiteľskú krajinu sa odpočítajú.

Takisto je dôležité uznať, že v analýze projektov cezhraničnej spolupráce ex-ante bude vždy existovať určitý stupeň neistoty, ktorý nemožno odstrániť. Strany môžu riešiť neistotu rôznymi spôsobmi a možno ju zmierniť analýzou citlivosti a kontrolami spoľahlivosti. V menej zložitých prípadoch spolupráce sa predkladatelia projektov môžu rozhodnúť jednoducho akceptovať neistotu a z nej vyplývajúce rozdiely v nákladoch a prínosoch a politicky vyjednať príspevok ex-ante. Pri zložitejších a komplexnejších prípadoch spolupráce sa však odporúča zahrnúť do dohody o spolupráci doložku o preskúmaní, ktorú môže aktivovať ktorákoľvek strana, aby sa v prípade značných odchýlok prehodnotilo rozdelenie nákladov a prínosov. Môže sa aktivovať napríklad v prípade, že odchýlky dosiahnu dohodnutú hranicu. Treťou možnosťou je vymedziť pravidlá rozdelenia kompenzácie, ktoré by mohli závisieť napríklad od skutočných nevyhnutných následne zistených nákladov na podporu.

5. krok: Inštitucionalizácia finančných prevodov

Napokon sa spolupracujúce strany budú musieť dohodnúť na spôsobe finančného prevodu. Z hľadiska „meny“ môže mať kompenzácia formu buď hotovostných platieb, alebo prenosu štatistík OZE. Zatiaľ čo kompenzácia medzi PPS sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom hotovostných platieb, štáty si môžu vybrať medzi kompenzáciou v hotovosti, štatistickými prenosmi alebo kombináciou oboch.

Hoci je zriadenie spoločného fondu pre platby podpory nákladné, môže byť prínosom pre rozdelenie rizík medzi zúčastnené štáty, a tým znížiť individuálne riziko každého z nich, a môže byť výhodné na zjednodušenie postupov, najmä v prípade viac ako dvoch spolupracujúcich strán a nadväzujúcich projektov spolupráce s podobnými parametrami. V prípade zriadenia spoločného fondu by platby do neho mali byť úmerné rozdeleniu cieľovej výšky OZE a rozdeleniu nákladov a prínosov. V každom prípade by mohlo byť prospešné určiť jednotné kontaktné miesta pre takéto prevody.

Príklady spolupráce

Príklad č. 1: Štatistický prenos

Dva členské štáty (členský štát A a členský štát B) sa dohodnú na používaní mechanizmu štatistického prenosu. Očakáva sa, že členský štát A (predávajúca krajina) bude mať prebytok energie z obnoviteľných zdrojov vzhľadom na jeho veľký potenciál vodnej energie a veternej energie na pevnine a chcel by predať očakávané prebytočné množstvo. Jeho hlavným cieľom je tak prispieť k pokrytiu nákladov na miestnu výrobu OZE a znížiť zaťaženie domácich odberateľov elektriny. Vnútroštátny právny základ na používanie štatistických prenosov je zavedený – išlo by o prvé skutočné použitie. Členský štát B (odberateľ) nenapreduje pri dosahovaní svojej národnej cieľovej hodnoty len s použitím vlastných zdrojov a používanie štatistických prenosov zakotvil do vnútroštátnych právnych predpisov a kľúčových strategických dokumentov, pričom predpokladá, že sa k nim bude musieť uchýliť, aby splnil svoje národné cieľové hodnoty v oblasti OZE.

V snahe zvýšiť bezpečnosť plánovania sa oba členské štáty rozhodnú pre stanovenie ceny prenosu ex-ante a takisto pre stanovenie minimálneho objemu energie z obnoviteľných zdrojov, s ktorou sa má obchodovať. Členský štát A je ochotný pristúpiť na túto dohodu, pretože je na dobrej ceste k výraznému prekročeniu vlastnej domácej cieľovej hodnoty v oblasti OZE a je isté, že dosiahne prebytok OZE.

Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a prínosov, hlavnými nákladmi, ktoré treba zvážiť, sú náklady na podporu. Úroveň nákladov na podporu, ktorá sa má zvážiť, závisí od toho, či sa používajú priemerné alebo okrajové náklady a aké referenčné technológie sú použité.

Zo spolupráce vyplývajú aj transakčné náklady. Keďže sa dá očakávať, že budú pomerne nízke a takisto rovnomerne rozdelené medzi členské štáty A a B, mohli by sa zanedbať pri rozdelení nákladov a prínosov. Pokiaľ ide o nepriame účinky, hostiteľská krajina môže byť ovplyvnená mnohými z nich, ide napríklad o úspory emisií skleníkových plynov, náklady na integráciu systému a bezpečnosť dodávok, možno však polemizovať, či ich možno pripísať mechanizmu spolupráce, keďže členskému štátu A už pred vstupom do štatistického prenosu s členským štátom B vznikol prebytok OZE. Členské štáty A a B sa preto dohodli, že upustia od týchto účinkov pri rozdelení nákladov a prínosov a zamerajú sa len na náklady na podporu.

Členské štáty A a B sa budú musieť najskôr dohodnúť na spodnej a hornej hranici ceny prenosu. Na určenie minimálnej ceny pre rokovania by mal členský štát A zvážiť vnútroštátnu úroveň podpory pre rôzne technológie. Ak existuje dohoda o štatistickom prenose na základe určitej technológie, potom by sa mala vybrať cena podpory pre túto konkrétnu technológiu. Ak takáto dohoda neexistuje, k dispozícii je možnosť vypočítať priemernú cenu podpory pre OZE v členskom štáte A. Táto vypočítaná cena by potom slúžila ako minimálna cena. Maximálna cena sa určuje podľa ceny za miestne zavedenie OZE v členskom štáte B. Teoreticky je maximálna cena, ktorú je členský štát B ochotný zaplatiť, ovplyvnená aj cenou prenosu, ktorú za štatistické prenosy ponúkajú iné členské štáty. Po odsúhlasení teoretického cenového rozsahu by mali spolupracujúce členské štáty pristúpiť k rokovaniam o samotnej cene prenosu, ktorá bude pravdepodobne v rámci cenového rozsahu. Budú musieť nájsť strednú cestu s dostatočne vysokými príjmami pre členský štát A a dostatočne nízkou cenou pre členský štát B, čím sa vytvoria prínosy pre obe strany.

Príklad č. 2: Spoločný projekt a štatistický prenos s plánovaním radiálne prepojeného veterného parku na mori (bez fyzického cezhraničného prenosu elektriny)

Tri členské štáty (členský štát A, členský štát B a členský štát C) sa dohodnú na rozsiahlom spoločnom projekte využívajúcom príslušný mechanizmus spolupráce. Spoločný projekt pozostáva z veterného parku na mori, ktorý sa má postaviť a umiestniť vo výhradnej hospodárskej zóne (ďalej len „VHZ“) členského štátu A (ďalej len „hostiteľská krajina“), pričom členský štát B (ďalej len „krajina odberu“) prispieva na náklady na podporu. Krajina odberu a členský štát C sa ďalej dohodnú na dodatočnom štatistickom prenose, ktorý zodpovedá 10 % prínosov vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov v rámci spoločného projektu za dohodnutú cenu. Členský štát C má záujem iba o nákup vopred vymedzeného množstva štatistík OZE, aby rýchlejšie dosiahol svoje domáce cieľové hodnoty v oblasti OZE, ale nemá žiadny iný osobitný záujem na spoločnom projekte.

Krajina odberu je hybnou silou projektu a koordinuje zapojenie ostatných strán. Nevyžaduje si fyzický dovoz elektriny a súčasťou projektu nie je žiadna funkcia prepojovacieho vedenia a veterný park bude radiálne napojený k pevnine hostiteľskej krajiny. Spoluprácou na tomto spoločnom projekte hostiteľská krajina a krajina odberu očakávajú, že do roku 2030 a neskôr naplnia svoju trajektóriu v oblasti OZE nákladovo efektívnejšie a zároveň získajú hospodárske, environmentálne a sociálne súvisiace prínosy z hľadiska vytvárania pracovných miest a zvyšovania bezpečnosti dodávok.

Keďže hostiteľský členský štát aj členský štát odberu chcú dostávať štatistiky OZE z projektu, ktoré sa započítavajú do ich národných cieľových hodnôt, dohodnú sa, že na platby podpory budú prispievať obidva. Vychádzame z predpokladu, že nevytvoria spoločný systém podpory, ale namiesto toho sa dohodnú na použití svojich domácich systémov, ktoré už zaviedli pre veternú energiu na mori, čo znamená, že každý členský štát bude s veterným parkom na mori zaobchádzať, ako keby bol súčasťou jeho systému podpory obnoviteľných zdrojov energie. Projekt sa zadáva prostredníctvom spoločnej verejnej súťaže. Dohoda znie, že sa bude uplatňovať referenčná cena hostiteľského členského štátu, t. j. členský štát odberu bude akceptovať referenčnú cenu hostiteľského členského štátu vo svojom systéme podpory ako základ na určenie prémie. Vzhľadom na prvenstvo projektu sa v rámci vnútroštátneho systému podpory krajiny odberu udeľuje výnimka, ktorú by krajina za normálnych okolností neumožňovala.

Hostiteľský členský štát a členský štát odberu podpíšu dohodu o spolupráci na spoločnom projekte. V politickej dohode na vysokej úrovni sa uvádza, že každému z nich sa pridelí množstvo štatistík OZE z projektu, ktoré zodpovedá množstvu elektriny podporovanej danou krajinou. Keďže veterný park na mori sa nachádza vo VHZ hostiteľskej krajiny, štandardne sa jej pridelia štatistiky OZE, ktoré by potom bolo potrebné prerozdeliť podľa dohody.

Hostiteľská krajina a krajina odberu vykonajú analýzu nákladov a prínosov, pričom identifikujú najdôležitejšie položky nákladov a prínosov a ich účinky. Vo svojej analýze nákladov a prínosov sa rozhodnú zamerať na náklady na výrobu energie, náklady na integráciu systému, emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie, bezpečnosť dodávok a inovačné účinky. Na určenie ich účinkov na rozdelenie nákladov a prínosov zahŕňajú a posudzujú aj náklady na podporu, ako aj účinky na štatistiky OZE.

	Členský štát A (hostiteľ)	Členský štát B (odberateľ)	Členský štát C (štatistický prenos)
Vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov	40 %	60 %	neuplatňuje sa
Štatistiky OZE	40 %	50 %	10 %
Náklady na podporu	40 %	60 %	neuplatňuje sa
Náklady na integráciu systému (24)	100 %	neuplatňuje sa	neuplatňuje sa
Úspory emisií skleníkových plynov	40 %	60 %	neuplatňuje sa
Znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie	40 %	60 %	neuplatňuje sa
Bezpečnosť dodávok	40 %	60 %	neuplatňuje sa

Obe spolupracujúce strany sa dohodnú, že sa zamerajú na náklady na podporu, štatistiky OZE a náklady na integráciu systému výlučne na rozdelenie nákladov a prínosov a vylúčia všetky ostatné prvky nákladov a prínosov.

V ďalšom kroku hostiteľská krajina a krajina odberu pristúpia k súčtu všetkých nákladov a prínosov pre každú z nich, z čoho vyplývajú celkové čisté prínosy/náklady na členský štát. Keďže hostiteľská krajina znáša všetky náklady na integráciu systému, vznikajú jej čisté náklady a požaduje, aby sa náklady na integráciu systému započítali do ceny prenosu.

Vo všeobecnosti je priestor na rokovania o cene prenosu určený pomerným príspevkom spolupracujúcich členských štátov k nákladom na podporu. V závislosti od toho, či sú vo vzájomnom porovnaní vyššie náklady na podporu v členskom štáte odberu alebo v hostiteľskom členskom štáte, prínos zo spolupráce v súvislosti s platbami podpory bude mať buď jeden, alebo druhý štát. Vo všeobecnosti sa minimálna cena prenosu určuje podľa dodatočných nákladov na podporu, ktoré vzniknú členskému štátu A alebo B, pričom maximálna cena predstavuje celkové úspory nákladov na podporu.

Predpokladajme, že náklady na podporu špecifickú pre technológiu sú vyššie v členskom štáte odberu v porovnaní s hostiteľským členským štátom. Spolupráca tak vedie k úsporám nákladov v členskom štáte odberu, zatiaľ čo náklady na podporu v hostiteľskom členskom štáte sa môžu zvýšiť (v porovnaní s prípadom nespolupráce). Spolupráca však vedie k čistej úspore nákladov, keďže celkové náklady na podporu sú v prípade spolupráce nižšie v porovnaní s prípadom nespolupráce. V tomto príklade hostiteľskému členskému štátu vznikajú vyššie náklady na podporu, ako by mal v prípade nespolupráce, čo by viedlo k finančnej kompenzácii vo forme presunu do hostiteľského členského štátu. Výška ceny prenosu sa určí rokovaním, mala by však byť nastavená tak, aby obe krajiny dostatočne motivovala k tomu, aby spoluprácu považovali za prínosnú, t. j. pre hostiteľský členský štát musí byť aspoň taká vysoká, v ideálnom prípade vyššia, ako dodatočné vynaložené náklady na podporu, a pre členský štát odberu musí byť nižšia ako jeho celkové úspory nákladov. Samozrejme, krajiny môžu mať aj nefinančné motívy pokračovať v spolupráci, čo môže ovplyvniť ich ochotu akceptovať nižšiu/vyššiu cenu prenosu.

Odchylne od celkového objemu predpokladanej vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov a nákladov vynaložených oboma krajinami vypočítajú cenu prenosu (EUR/kWh), ktorá zohľadňuje aj rovnaké rozdelenie nákladov na integráciu systému.

Príklad č. 3: Spoločný projekt v oblasti slnečných fotovoltických zariadení zahŕňajúci fyzický prenos elektriny

Dva členské štáty (členský štát A a členský štát B) sa dohodnú na rozsiahlom spoločnom projekte využívajúcom príslušný mechanizmus spolupráce. Spoločný projekt pozostáva z veľkej pozemnej slnečnej elektrárne umiestnenej v členskom štáte A (ďalej len „hostiteľská krajina“), pričom členský štát B (ďalej len „krajina odberu“) hradí náklady na podporu. Hostiteľská krajina má k dispozícii množstvo lokalít na rozmiestnenie slnečných fotovoltických zariadení a vysoký slnečný potenciál. Je na dobrej ceste k prekročeniu vlastných národných cieľových hodnôt v oblasti OZE a má záujem spolupracovať s ostatnými členskými štátmi s cieľom využiť svoj nadmerný potenciál, ako aj posilniť svoj miestny trh práce. Naopak, členský štát B nenapreduje pri dosahovaní svojich cieľových hodnôt a má záujem využiť mechanizmy spolupráce na dosiahnutie svojej cieľovej hodnoty v oblasti OZE pri nižších nákladoch. Na politickej úrovni si už vytvoril predpoklady na využitie mechanizmov spolupráce tým, že umožnil otvorenie svojho domáceho, technologicky neutrálneho systému podpory OZE pre zahraničné projekty. Členský štát A nemá záujem uchovávať si pre seba žiadne štatistiky OZE súvisiace s projektom spolupráce, čo znamená, že náklady na podporu bude v plnej miere znášať členský štát B, ktorý začlení elektráreň do svojho vlastného domáceho systému.

Členský štát A vyžaduje fyzický prenos elektriny, aby sa zabezpečilo, že projekt neovplyvní vyrovnávanie domáceho trhu. Preto je potrebné, aby medzi spolupracujúcimi členskými štátmi existovala dostatočná cezhraničná kapacita prenosu a prepojovacieho vedenia. To je dôležité pre analýzu nákladov a prínosov projektov spolupráce, pretože nutnosť fyzického vývozu vyrobenej elektriny bude pravdepodobne spojená so značnými nákladmi.

Hostiteľská krajina a krajina odberu podpíšu dohodu o spolupráci na spoločnom projekte a vykonajú analýzu nákladov a prínosov. Vo svojej analýze nákladov a prínosov sa rozhodnú zamerať na náklady na výrobu energie, náklady na integráciu systému, emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie, bezpečnosť dodávok a inovačné účinky. Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a prínosov, rozhodnú sa zamerať len na tie najdôležitejšie, t. j. náklady na podporu (znáša ich výlučne členský štát B), náklady na fyzický prenos energie (ktoré znáša členský štát B), účinky na zamestnanosť (v prípade členského štátu A) a náklady na integráciu systému (takisto členský štát A). Pokiaľ ide o členský štát A, hlavným prínosom, ktorý chce zo spolupráce získať, je stimulácia miestneho trhu práce, zatiaľ čo v prípade členského štátu B je hlavným záujmom zníženie platieb podpory potrebných na dosiahnutie jeho domácich cieľových hodnôt v oblasti OZE. Keďže oba členské štáty majú pozitívny postoj k tomu, že je možná obojstranne výhodná situácia, keď sa veľké náklady a prínosy navzájom rušia, súhlasia s tým, že zohľadnia len náklady na podporu.

Krajiny sa budú musieť dohodnúť aj na referenčnej trhovej cene. Keďže dohoda znie, že členský štát B začlení elektráreň do svojho domáceho systému podpory, mohla by sa použiť referenčná trhová cena členského štátu B. Pokiaľ ide o náklady na prenos elektriny, najjednoduchším spôsobom je nechať navrhovateľov započítať tieto náklady do svojich ponúk, čo znamená, že náklady na podporu sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšia.

Na určenie pravdepodobnej ceny prenosu, ktorú má členský štát B zaplatiť členskému štátu A, je v prvom rade potrebné vypočítať úspory, ktoré môže členský štát B dosiahnuť vďaka projektu spolupráce, t. j. úspory nákladov na podporu. To si vyžaduje výpočet priamych nákladov na podporu slnečných fotovoltických zariadení (25) v členskom štáte A, ako aj v členskom štáte B. Rozdiel medzi nimi predstavuje základ pre rokovanie o cene prenosu.

5. ZHRNUTIE ODPORÚČANÍ PRE ANALÝZU NÁKLADOV A PRÍNOSOV A ROZDELENIE NÁKLADOV A PRÍNOSOV

Možno zhrnúť, že členské štáty a tretie krajiny pri zapájaní sa do projektov spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na dosiahnutie vzájomných prínosov majú k dispozícii celú škálu možností a stupňov voľnosti na analýzu a rozdelenie nákladov a prínosov.

Celkovo je potrebné, aby spolupracujúce krajiny zodpovedali dve hlavné otázky. Po prvé, akým finančným mechanizmom a za akú cenu prispeje krajina odberu na náklady na podporu projektu? Po druhé, či a akým mechanizmom bude krajina odberu kompenzovať hostiteľskej krajine náklady, ktoré jej vznikli doma? Ako všeobecné pravidlo platí, že členský štát, ktorý platí náklady na podporu, by mal dostať zodpovedajúce štatistiky OZE.

V nasledujúcich oddieloch sú zhrnuté hlavné kroky a odporúčania týkajúce sa rozdelenia nákladov a prínosov, pričom vychádzajú z analýzy nákladov a prínosov. Týmto zoznamom a kritériami nie sú dotknuté kritériá pre analýzu nákladov a prínosov podľa nariadenia o NPE, ktoré sú relevantné pre žiadosti o získanie štatútu cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Všeobecný prístup a požadované kroky pre počiatočnú analýzu nákladov a prínosov

Predkladateľom projektov sa pri vykonávaní analýzy nákladov a prínosov odporúča dodržiavať tieto nevyčerpávajúce kroky:

—	Určiť, ktoré sú relevantné zainteresované strany

—

Stanoviť projektové nastavenie projektu cezhraničnej spolupráce

—	Spolupracujúce strany a subjekty

—	Iné príslušné orgány a zainteresované strany, ktoré môžu byť ovplyvnené nákladmi alebo prínosmi, ako sú navrhovatelia, PPS, PDS atď.

—	Miesto realizácie projektu

—	Použitá technológia a návrh

—	Iné relevantné technické vlastnosti alebo charakteristiky

—	Kapacita/veľkosť projektu

—	Časový rámec

—	Typ predpokladaných výstupov a služieb

—	Príslušné dodatočné zložky

—	Vymedziť vhodný kontrafaktuálny projekt vrátane jeho nastavenia (rovnaké aspekty ako už uvedené)

—	Uviesť všetky náklady a prínosy, ktoré majú byť zahrnuté

—	Dohodnúť sa na prístupe a metodikách výpočtu ukazovateľov analýzy nákladov a prínosov

—	Zhromažďovať najnovšie údaje z overených vnútroštátnych, európskych a medzinárodných zdrojov

—	Kvantifikovať a speňažiť kvantifikovateľné ukazovatele, ak to nie je príliš nákladné, a slovne opísať účinok nespeňažených ukazovateľov

—	Vypočítať deltu čistej súčasnej hodnoty projektu cezhraničnej spolupráce a kontrafaktuálneho projektu

—	Sformulovať analýzu a sprievodné vysvetlenia

—	Overiť výsledky u príslušných orgánov a iných (nezávislých) odborníkov

—	Doladiť analýzu podľa potreby úpravou údajov a/alebo metodiky

Poradie krokov nie je nevyhnutne postupné a v niektorých prípadoch môže byť opakované. Členské štáty môžu zvážiť zriadenie jednotných kontaktných miest na podporu predkladateľov projektov v týchto krokoch, najmä pri špecifikácii nastavenia projektu ako projektu cezhraničnej spolupráce.

V maximálnej možnej miere vychádzať z analýzy nákladov a prínosov

Spolupracujúce strany by sa mali uistiť, že budú čo najviac vychádzať z analýzy nákladov a prínosov, aby sa zachovala súdržnosť s hlavnými zistenými účinkami. Vymedzenie projektu, použité údaje, základný scenár a hraničné podmienky sa nesmú meniť a ako východiskový bod pre ďalšie diskusie by sa mali použiť čisté hodnoty vypočítané v analýze nákladov a prínosov. Akékoľvek hraničné podmienky, ktoré ovplyvňujú prevádzku projektu a jeho začlenenie do širšieho energetického systému, musia byť špecifikované, pretože budú mať dosah na ukazovatele nákladov a prínosov.

Dohoda o rozdelení nákladov a prínosov bude v konečnom dôsledku výsledkom procesu rokovaní medzi spolupracujúcimi stranami. Mali by mať flexibilitu, aby sa dohodli na tom, ktoré náklady a prínosy zahrnú. V analýze nákladov a prínosov sa musí nájsť rovnováha medzi obmedzením zložitosti a transakčných nákladov na zvládnuteľnú úroveň a zároveň sa snažiť zahrnúť všetky relevantné faktory.

Zásady rozdelenia nákladov a prínosov

Zjednodušenie

Predchádzajúce skúsenosti s mechanizmami spolupráce ukázali, že zložitosť môže byť prekážkou a že veľmi zložité nastavenia rokovaní s viacerými zainteresovanými stranami majú vyššiu pravdepodobnosť zlyhania. Toto riziko sa však dá zmierniť, ak sa spolupracujúce krajiny najprv dohodnú na základných zásadách a podmienkach spolupráce a až potom pristúpia k rokovaniam o podrobnostiach. Pomôcť môžu aj politické dohody na vysokej úrovni o rozdelení nákladov a prínosov, ako to bolo v prípade Švédska a Nórska, ktoré rokovali o spoločnom systéme podpory.

Riešenie neistoty a jej zohľadnenie pri rozhodovaní

Keďže informácie o nákladoch, prínosoch a rizikách nie je možné poznať s istotou, neistota je prirodzenou súčasťou procesu a treba ju primerane zohľadniť. Dá sa zmierniť analýzou citlivosti a kontrolami spoľahlivosti.

Akceptovanie zo strany verejnosti

Pokiaľ ide o akceptovanie zo strany verejnosti, odporúča sa, aby sa v snahe predísť neskorším neúspechom v každom projekte spolupráce včas a proaktívne riešilo zapojenie verejnosti. Akékoľvek priame a nepriame náklady a prínosy súvisiace so spoluprácou, ako aj celková koncepcia ich rozdelenia medzi spolupracujúcich partnerov by mali byť jasne opísané a oznámené verejnosti.

6. Vzor medzivládnej dohody

Časť I. Cieľ a vymedzenie pojmov

Článok o cieli

—	Členské štáty by mali uviesť cieľ medzivládnej dohody. Príkladom v kontexte NSEC môže byť umožnenie výstavby dodatočnej kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Severnom mori. O cieli rozhodujú spolupracujúce členské štáty.

Článok o vymedzení pojmov

—	Členské štáty by mali vymedziť najdôležitejšie pojmy zahrnuté v medzivládnej dohode. Zabezpečí sa tým spoločné porozumenie zainteresovaných strán a zlepší sa právna spoľahlivosť dohody.

Časť II Mechanizmus spolupráce

Článok o mechanizme spolupráce

—	V tejto časti by malo byť opísané právne zakotvenie spolupráce v kontexte smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, t. j. či sa vyberie štatistický prenos, spoločný projekt (s iným členským štátom EÚ alebo treťou krajinou) alebo spoločný systém podpory.

Časť III Špecifikácie spolupráce

Článok o rozsahu spolupráce

—	Členské štáty by mali špecifikovať rozsah spolupráce: 1. len zavedenie OZE; 2. pridanie infraštruktúry do spolupráce; 3. pridanie inovačných aspektov do spolupráce (ako sú skladovacie zariadenia, konverzné zariadenia atď.).

Článok o vybranom systéme podpory

—	Členské štáty by mali špecifikovať uplatňovaný systém podpory (hostiteľský, prispievajúci členský štát alebo nový systém podpory). Ak sa použije existujúci systém, členské štáty by mali uviesť odkaz na príslušný právny základ.

Článok o novom systéme podpory (uplatňuje sa len na spoločné systémy podpory)

—

Členské štáty by mali špecifikovať technické prvky systému podpory. Prvky, ktoré treba zvážiť, sú:

a)	Spolupráca v rámci jedného projektu/viacerých projektov

b)	Maximálna kapacita/objem (množstvo inštalovaných MW alebo MWh na prenos)

c)	Oprávnené technológie

d)	Miesto alebo proces výberu lokality a predbežného vývoja

e)	Režim pripojenia do siete

f)	Forma podpory

g)	Návrh verejnej súťaže/aukcie

h)	Dohoda o notifikácii štátnej pomoci

Článok o príslušných trhových podmienkach

—	Členské štáty by mali špecifikovať príslušné trhové podmienky (napr. určený referenčný trh) pre projekt spolupráce a všetky príslušné dodatočné ustanovenia, ktoré môžu zahŕňať.

Článok o analýze nákladov a prínosov a cezhraničnom rozdelení nákladov

—

Členské štáty by sa mali dohodnúť na analýze nákladov a prínosov a cezhraničnom rozdelení nákladov.

—	V prípade jednoduchej spolupráce môžu byť štatistiky OZE prenesené za dohodnutú cenu prenosu. V tomto prípade spolupráce by mala byť analýza nákladov a prínosov čo najjednoduchšia, čím sa znížia transakčné náklady.

—

V prípade zložitejšej spolupráce (alebo pri hľadaní prístupu k cezhraničnému financovaniu OZE prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy a/alebo financovaniu infraštruktúry) môže byť potrebná komplexnejšia analýza nákladov a prínosov. V medzivládnej dohode by sa v tomto oddiele malo odkazovať na dostupné výpočty analýzy nákladov a prínosov a výsledný prístup k cezhraničnému rozdeleniu nákladov.

—	Identifikácia čistého sociálneho prínosu

—	Rozdelenie kľúčových nákladov a prínosov medzi strany

—	Výsledné kompenzačné platby medzi členskými štátmi (vrátane podielu nákladov na podporu financovaných každým spolupracujúcim partnerom, výsledná distribúcia štatistík OZE na účely cieľového príspevku)

—	Platobný postup

—	Oznámenie Európskej komisii podľa požiadaviek smernice o energii z obnoviteľných zdrojov

Článok o povinnostiach strán

—	Spolupracujúce členské štáty by mali v tomto článku vymedziť zodpovednosti podľa zvolenej formy spolupráce, ako aj postupy a systém umožňujúci monitorovanie, sledovanie a vydávanie dôkazov a overovaní (vrátane prenosu údajov: obsah, formát a načasovanie).

Článok o zodpovednom orgáne (platí pre spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory)

—

V tejto časti by mal byť opísaný zodpovedný orgán (napr. agentúra alebo jednotné kontaktné miesto) a jeho povinnosti. Medzi povinnosti môže patriť identifikácia projektov, vymedzenie postupu verejnej súťaže, výber uchádzača, dohľad nad realizáciou udelených projektov, vyplácanie platieb podpory a podávanie správ spolupracujúcim štátom.

Článok o oznámení Európskej komisii

—	Podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov by mal predávajúci/hostiteľský členský štát oznámiť Európskej komisii dohodu a presnú sumu výsledného štatistického prenosu.

7. PRÍLOHA

Dostupné mechanizmy spolupráce a základné zásady spolupráce

V súlade s článkami 8, 9, 11 alebo 13 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov existujú tri hlavné mechanizmy spolupráce, ktoré si členské štáty môžu vybrať:

Štatistické prenosy (článok 8): V prípade štatistických prenosov sa najviac dva členské štáty dohodnú na spolupráci a virtuálne prideľujú špecifické množstvo energie z obnoviteľných zdrojov prebytočne vyrobenej v jednom členskom štáte druhému členskému štátu. Toto pridelenie sa vykonáva ex-post prostredníctvom dohodnutej ceny prenosu. Energia „kúpená“ jedným členským štátom sa započítava do jeho národného príspevku podľa smernice. Súčasťou toho nie je žiadny prenos ani dodanie fyzickej energie. Štatistické prenosy sa zvyčajne netýkajú konkrétnych projektov, aj keď sa členské štáty môžu rozhodnúť uzatvoriť takúto dohodu, ak to považujú za vzájomne výhodné. Štatistické prenosy sú takisto v zásade technologicky neutrálne. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na štatistickom prenose, musia o tom informovať Komisiu najneskôr do 12 mesiacov od konca roka, v ktorom sa prenos uskutočnil. Transakčné náklady na štatistické prenosy sú relatívne nízke, keďže sa dajú pomerne ľahko nastaviť a vyrokovať a umožňujú členským štátom nadviazať obmedzenú spoluprácu bez toho, aby museli vykonávať akékoľvek zmeny vo svojich národných nástrojoch podpory. Vzhľadom na ich nižší stupeň zložitosti je potrebných menej usmernení o štatistických prenosoch, ale akceptovanie zo strany verejnosti môže byť problémom vzhľadom na skutočnosť, že výmenou za platbu sa neprevádza žiadna energia z obnoviteľných zdrojov. Súkromné subjekty sú vylúčené z účasti na štatistických prenosoch, t. j. sú vyhradené pre verejné subjekty.

Spoločné projekty medzi členskými štátmi (článok 9): Členské štáty môžu realizovať aj spoločné projekty s cieľom spolupracovať na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ ide o výrobu elektriny alebo tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov. Spoločné projekty presahujú rámec bežných štatistických prenosov a spolupráca sa vždy uskutočňuje v súvislosti s konkrétnym novým projektom. Spoločný projekt môže, ale nemusí zahŕňať fyzický prenos elektriny. Okrem spolupráce na jednotlivých projektoch je možná dohoda aj pri viacerých projektoch, napr. pri veľkých projektoch v oblasti veternej energie na mori, keď sa opakuje nastavenie týkajúce sa malých alebo stredných zariadení. Napriek tomu je potrebné tieto dohody na viacerých projektoch odlišovať od spoločných systémov podpory z dôvodu ich obmedzenej povahy. Projekty sa môžu týkať buď renovácií existujúcich zariadení, alebo sa môžu týkať nových zariadení. Prínosy a náklady týchto projektov sú rozdelené medzi spolupracujúce strany prostredníctvom dohodnutých pravidiel. Členské štáty sa môžu dohodnúť na realizácii projektu prostredníctvom existujúceho systému podpory ktorejkoľvek zo spolupracujúcich strán alebo vytvoriť systém na mieru.

Spoločné projekty môžu byť vhodné aj na spoločné investovanie do nových technológií a získavanie skúseností s nimi. Stupeň spolupráce a úroveň transakčných nákladov sú vyššie v porovnaní so štatistickými prenosmi, ale zvyčajne nižšie ako v prípade spoločných systémov podpory, keďže spolupráca je obmedzená na dohodnutý počet projektov. Na rozdiel od štatistických prenosov môžu spoločné projekty zahŕňať aj súkromných prevádzkovateľov.

Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami (článok 11): Členské štáty môžu realizovať aj spoločné projekty s tretími krajinami, ktoré by mohli byť obzvlášť dôležité v súvislosti so spoluprácou s krajinami Energetického spoločenstva alebo so Spojeným kráľovstvom. Spoločné projekty s tretími krajinami sú však obmedzené na elektrinu z obnoviteľných zdrojov (vykurovanie a chladenie nie sú zahrnuté) a je potrebné vytvoriť skutočné fyzické prepojenie s treťou krajinou. Na zabezpečenie prívodu do elektrického systému EÚ treba včas zarezervovať príslušnú kapacitu prepojovacieho vedenia. S výnimkou investičnej pomoci poskytnutej zariadeniu nemožno poskytnúť podporu na množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny zo systému podpory tretej krajiny.

Spoločné systémy podpory (článok 13): Ďalším možným mechanizmom spolupráce, ktorý majú členské štáty k dispozícii, sú spoločné systémy podpory. Znamená to čiastočnú alebo úplnú koordináciu a/alebo zlúčenie vnútroštátnych systémov podpory dvoch alebo viacerých členských štátov. Keďže spoločné systémy podpory môžu zahŕňať značné transakčné náklady, zvyčajne pokrývajú viacero projektov. Môžu sa však použiť aj pri veľkých jednotlivých projektoch s veľmi špecifickým nastavením. Spoločné systémy podpory sa takisto môžu týkať len jedného segmentu národného trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie, napríklad konkrétnej technológie alebo zemepisnej oblasti, ako je pohraničný región. Pokiaľ nie je uvedené inak, dohodnutý spoločný systém podpory nenahrádza existujúce vnútroštátne systémy podpory, ktoré naďalej súbežne existujú. Spoločné systémy podpory sú zvyčajne náročnejšie a zložitejšie ako spoločné projekty a typicky si vyžadujú zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch/vnútroštátnej regulácii.

Zásady spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Vo všeobecnosti sa spolupráca členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov riadi týmito zásadami:

Voliteľnosť: Dva alebo viaceré členské štáty, ktoré nadviažu spoluprácu medzi sebou alebo s treťou krajinou, tak robia na dobrovoľnom základe. Okrem toho, keď sa členské štáty rozhodnú spojiť sily v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, môžu slobodne navrhnúť podrobnosti a podmienky takejto spolupráce.

Vytváranie sociálno-ekonomických prínosov: Projekty cezhraničnej spolupráce musia vytvárať hodnotu z holistickej, spoločenskej perspektívy. Vo všeobecnosti musia sociálno-ekonomické prínosy vytvorené projektom prevážiť nad jeho nákladmi v porovnaní so zavedením obnoviteľných zdrojov energie bez spolupráce.

Nadviazanie vzájomne výhodnej spolupráce: Okrem vytvárania čistých spoločenských prínosov sa projekty cezhraničnej spolupráce podarí zrealizovať len vtedy, keď zabezpečia vzájomné prínosy pre všetky zúčastnené krajiny a kľúčové zainteresované strany v rámci krajín. Vo všeobecnosti nie je pravdepodobné, že pre všetky zainteresované strany bude projekt výhodnejší, a preto sa krajiny musia dohodnúť, ktorým zainteresovaným stranám by sa mali poskytnúť kompenzácie a ktorým nie.

Dohoda o podmienkach spolupráce: Členské štáty, ktoré majú v úmysle realizovať spoluprácu, musia uzavrieť dohodu o spolupráci, v ktorej stanovia podmienky.

Uplatnenie miestnych špecifických podmienok: Zatiaľ čo spolupracujúce krajiny sa budú snažiť čo najviac zosúladiť príslušné pravidlá a predpisy, môžu existovať prirodzené obmedzenia. Takéto obmedzenia sa budú vzťahovať najmä na miestne špecifické podmienky, ako sú licencie a dane. Preto štandardne platia pravidlá krajiny, v ktorej sa projekt fyzicky nachádza, pokiaľ sa spolupracujúce krajiny nedohodnú a nestanovia inak.

Zabezpečenie hmatateľného vplyvu: Členské štáty sa môžu rozhodnúť štruktúrovať spoluprácu tak, aby mala hmatateľné vplyvy na ich energetické systémy a trhy. Spolupracujúce členské štáty môžu napríklad vyžadovať fyzický dovoz elektriny (čo sa stáva nevyhnutnosťou v spoločných projektoch s tretími krajinami).

Rozdelenie nákladov a prínosov: Podľa smernice by sa vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov mala započítať krajine, ktorá zariadenie financuje. V závislosti od technológie budú okrem nákladov na podporu relevantné aj ďalšie náklady a prínosy. Náklady na pripojenie do siete a na integráciu systému sú obzvlášť dôležité v prípade projektov v oblasti veternej energie na mori, zatiaľ čo relevantnosť nákladov na podporu zvyčajne klesá s vyspelými technológiami a stupňom trhovej integrácie. Sú možné rôzne možnosti účtovania. Partnerské krajiny môžu stanoviť podrobnosti v dohode o spolupráci.

(1) Vychádza z predchádzajúceho dokumentu „Usmernenie o využití mechanizmu spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, SWD(2013) 440 final, ktorý je dostupný na adrese https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/com_2013_public_intervention_swd05_en.pdf.

(2) Podrobnejší opis mechanizmov spolupráce je uvedený v prílohe. Právomoc záväzne vykladať právne predpisy Únie má len Súdny dvor Európskej únie.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).

(4) COM(2021) 393: Pohraničné regióny EÚ: živé laboratóriá európskej integrácie.

(5) Pohraničné regióny sú územia na každej strane tej istej hranice (vymedzenie pojmu je dostupné na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:Border_region).

(6) Tento opis prípadu vychádza zo správy s názvom Design options for cross-border auctions (Možnosti návrhu pre cezhraničné aukcie), vypracovanej v rámci projektu AURES II o aukciách na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Úplná správa je k dispozícii na adrese http://aures2project.eu/wp-content/uploads/2019/06/AURES_II_D6_1_final.pdf.

(7) K dnešnému dňu bolo realizovaných/schválených dvanásť projektov spolupráce (z toho desať štatistických prenosov, jeden spoločný projekt a jeden spoločný systém podpory). Hoci to naznačuje, že realizácia by mohla naberať na rýchlosti, využívanie mechanizmov spolupráce stále zaostáva za očakávaniami. Realizované a/alebo schválené boli tieto projekty: štatistické prenosy medzi Luxemburskom a Litvou, Luxemburskom a Estónskom, Maltou a Estónskom, Holandskom a Dánskom, Írskom a Dánskom, Írskom a Estónskom, Dánskom a Belgickom, Fínskom a Belgickom, Českom a Slovinskom a Litvou a Belgickom; spoločný projekt medzi Nemeckom a Dánskom a spoločný systém podpory medzi Švédskom a Nórskom. Pri pohľade na národné akčné plány členských štátov pre energiu z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 je zrejmé, že v dôsledku novosti mechanizmov a nedostatku realizovaných projektov boli plány na využitie mechanizmov spolupráce stále neurčité, opatrné alebo dokonca neexistovali. O niekoľko rokov neskôr boli plány členských štátov na využitie mechanizmov spolupráce v ich NEKP už konkrétnejšie, najmä vďaka konzultáciám medzi členskými štátmi na dvojstrannom alebo mnohostrannom základe, individuálne alebo prostredníctvom rôznych skupín a fór. V tejto súvislosti by sa mala zdôrazniť práca na regionálnych energetických fórach vrátane skupín na vysokej úrovni pre spoluprácu v oblasti energetiky v Severnom mori (NSEC), plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), energetickej konektivity v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), prepojenia v juhozápadnej Európe (JZE) alebo päťstranného fóra. Prostredníctvom fór sa podarilo spojiť kľúčové zainteresované strany a sprostredkovať dialóg. Stále však chýbajú konkrétne oznámené plány, čo odráža vnímané ťažkosti pri uplatňovaní mechanizmov spolupráce.

(8) Štúdie a projekty okrem iného zahŕňajú projekt o mechanizmoch spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a interakcii so systémami podpory podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES) (https://res-cooperation.eu/), projekt CA-RES (https://www.ca-res.eu/) alebo projekt MUSTEC (https://mustec.eu/). Pozri aj štúdiu s názvom Cooperation between EU countries under the RES directive (Spolupráca medzi krajinami EÚ v rámci smernice o OZE), 2014, dostupnú na adrese https://energy.ec.europa.eu/topics/renewable-energy/renewable-energy-directive-targets-and-rules/cooperation-mechanisms_en#documents.

(9) Známe príklady zahŕňajú memorandum o porozumení o jednom alebo viacerých energetických uzloch na mori medzi Dánskom a Holandskom, memorandum o porozumení medzi Lotyšskom a Estónskom o spoločnom projekte na mori, vyhlásenie o zámere na analýzu spoločných a hybridných projektov na mori medzi Dánskom a Nemeckom a memorandum o porozumení o preskúmaní možností energetických ostrovov medzi Dánskom a Belgickom.

(10) Pri väčšine projektov cezhraničnej spolupráce možno predpokladať, že členské štáty alebo tretie krajiny znášajú najvyššie náklady a získavajú väčšinu prínosov. Sú teda prirodzenými vyjednávacími stranami a štandardne budú zastupovať svoje zainteresované strany.

(11) V dôsledku uznania rastúceho zamerania na komplexné formy spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako napríklad v kontexte hybridných veterných parkov na mori, sa poskytnú „usmernenia […] k tomu, ako koordinovať cezhraničné rozdeľovanie nákladov a prínosov pri projektoch prenosu energie v kombinácii s projektmi výroby“. Toto usmernenie súvisí s článkom 15 ods. 1 nariadenia o TEN-E [nariadenie (EÚ) 2022/869], ako aj s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti, COM(2020) 741 final, dostupným na adrese: https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/offshore_renewable_energy_strategy.pdf.

(12) Prvky centralizovaného modelu sú súčasťou návrhu Komisie z 18. mája 2022 na revíziu ustanovení týkajúcich sa udeľovania povolení na projekty v oblasti OZE v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov [COM(2022) 222 final].

(13) Je to spôsobené najmä sieťovými účinkami, ale neistota sa môže týkať aj regulačných zmien.

(14) V systéme jednostranných prémií dostanú výrobcovia, ak je trhová cena nižšia ako aukčná realizačná cena, podporu, ktorá pokryje rozdiel, a ak je trhová cena vyššia, môžu si ponechať prebytočný príjem. Obojstranná prémia funguje podobným spôsobom, no prebytočný príjem musí výrobca vrátiť. V systéme pevných prémií dostávajú výrobcovia pevnú sumu prebytočného príjmu k trhovej cene.

(15) O spôsobe náhrady nákladov na podporu môže rozhodnúť aj každá spolupracujúca krajina na vnútroštátnej úrovni, okrem prípadu spoločných systémov podpory.

(16) 2022/C 80/01.

(17) Pozri https://ec.europa.eu/regional_policy/en/information/publications/guides/2014/guide-to-cost-benefit-analysis-of-investment-projects-for-cohesion-policy-2014-2020.

(18) The Economic Appraisal of Investment Projects at the EIB (Ekonomické hodnotenie investičných projektov v EIB). Verzia z marca 2013 – posudzuje sa, dostupné na adrese https://www.eib.org/attachments/thematic/economic_appraisal_of_investment_projects_en.pdf.

(19) Methodologies for assessing the contribution of cross-border projects to the general criteria and for producing the cost-benefit analysis specified in Part IV of the Annex to the Regulation (EU) 2021/1153 establishing the Connecting Europe Facility [Metodiky na hodnotenie príspevku cezhraničných projektov k všeobecným kritériám a na vypracovanie analýzy nákladov a prínosov uvedenej v časti IV prílohy k nariadeniu (EÚ) 2021/1153, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy], dostupné na adrese https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52021SC0429&qid=1564520971474.

(20) Pozri https://tyndp.entsoe.eu/cba.

(21) Ak je na realizáciu projektu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie potrebná štátna pomoc, analýza medzery vo financovaní vykonaná podľa usmernení o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky by mala byť v súlade s hlavnými predpokladmi analýzy nákladov a prínosov.

(22) Pokiaľ ide o infraštruktúru, zo štvrtej monitorovacej správy o rozhodnutiach o cezhraničnom rozdelení nákladov zverejnenej agentúrou ACER vyplýva, že väčšina transeurópskych energetických projektov zahŕňajúcich cezhraničnú infraštruktúru si vyberá „tradičné“ koncepcie rozdeľovania nákladov. Väčšina projektov na pevnine sa riadi tzv. zásadou teritoriality, podľa ktorej každá krajina znáša náklady spojené s realizáciou projektu na svojom vlastnom území bez ohľadu na akékoľvek prínosy, ktoré projekt môže priniesť pre jednotlivé krajiny, pričom pri projektoch na mori prevláda „rozdelenie nákladov 50/50“. Tento prístup sa nemusí ukázať ako účinný v prípadoch, ako sú nové zosieťované elektrické sústavy na mori, ktoré potenciálne ovplyvňujú väčší počet strán.

(23) Pozri najmä podmienky uvedené v článku 11 ods. 2 písm. a) a c) smernice (EÚ) 2018/2001.

(24) Znáša PPS.

(25) Ak priame porovnanie nie je možné alebo nie je reálne, možno na výpočet použiť alternatívnu technológiu.

29.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 495/24

Oznámenie Komisie o usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 – 2030

(2022/C 495/02)

Rekordne vysoké ceny energií od druhej polovice roka 2021, ku ktorým prispela nevyprovokovaná a neopodstatnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine, je dôležitým podnetom k urýchleniu realizácie Európskej zelenej dohody a posilneniu odolnosti energetickej únie rýchlejším prechodom na čistú energiu a ukončením akejkoľvek závislosti od ruských fosílnych palív. Nedávne extrémne poveternostné podmienky zároveň vytvorili dodatočný tlak na dodávky energie, mali vplyv na výnosy plodín a vnútrozemskú plavbu, ako aj na blaho občanov, čím dôrazne upozornili na potrebu prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy.

Tento nedávny vývoj zdôrazňuje význam integrovaného plánovania, pokiaľ ide o politiky v oblasti energetiky a klímy. Silná energetická únia a koordinované opatrenia v oblasti klímy sú v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým predpokladom solidarity, prosperity a udržateľnosti v Európskej únii. Členské štáty a Európska únia musia v záujme urýchleného zlepšenia energetickej bezpečnosti a spravodlivého prechodu ku klimatickej neutralite stavať na prednostiach riadiaceho systému vytvoreného na európskej úrovni.

V nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „nariadenie o riadení“) (1) sa stanovuje flexibilný a zároveň spoľahlivý riadiaci systém v záujme transparentnej a vzájomne sa posilňujúcej spolupráce medzi členskými štátmi Únie a Európskou komisiou. Pomáha to zabezpečiť jednotný prístup medzi politikami v oblasti energetiky a klímy a koordinovanými opatreniami vo všetkých členských štátoch.

Národné energetické a klimatické plány (ďalej len „národné plány“ alebo „NEKP“) sú ústredným nástrojom strategického plánovania v zmysle nariadenia o riadení. NEKP poskytujú predvídateľnosť krátkodobých, strednodobých a dlhodobých investícií, najmä v neistých časoch, pričom sú rozhodujúce v záujme mobilizácie rozsiahlych investícií potrebných na dosiahnutie kolektívnej ambície klimatickej neutrality, ako aj v záujme spravodlivej a primeranej transformácie, pri súbežnom zachovaní energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti. Členským štátom pomáhajú pri spoločnom dosahovaní energetických a klimatických cieľov v zmysle Európskej zelenej dohody, európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (2) a balíka návrhov Fit for 55 (3), a to vrátane vyššej ambície v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj medzinárodných záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody.

Vzhľadom na náročnejšie výzvy NEKP zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu pri uskutočňovaní plánu REPowerEU (4) v záujme odolnejšej energetickej únie. EÚ od začiatku nárastu cien energie v polovici roka 2021 prijala komplexnú a prispôsobenú núdzovú reakciu na riešenie energetickej krízy vyvolanej najnovším geopolitickým vývojom. Energetická únia tak v období do roku 2030 a po ňom dostane novú podobu. V národných plánoch sa musia zohľadniť kritické výzvy energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti. Zahŕňa to potrebu urýchlene diverzifikovať dodávky energie, vypracovať jednotný harmonogram uskladňovania plynu (5), zohľadniť znižovanie dopytu v núdzovej situácii (6) a núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie a posilňovať solidaritu (7).

Členské štáty zaktualizujú svoje národné plány na roky 2021 – 2030 do júna 2023 (návrhy plánov) a do júna 2024 (konečné znenia plánov) (8). Vzhľadom na značný pokrok vo vývoji politík a geopolitických okolností v oblasti energetiky a klímy od vypracovania pôvodných NEKP v rokoch 2019 a 2020 by sa ich aktualizácie mali zamerať na potrebu ambicióznejších opatrení v oblasti klímy, rýchlejší prechod na čistú energiu a zvýšenú energetickú bezpečnosť. Aktualizovanými NEKP by sa malo EÚ umožniť dosiahnuť odolnejšiu a udržateľnejšiu energetickú úniu, a to aj rýchlym znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív tak, aby sa na nikoho nezabudlo.

V tomto dokumente sa členským štátom poskytujú usmernenia o postupe a rozsahu vypracovania návrhu a konečného znenia aktualizovaných NEKP, najmä určením osvedčených postupov a uvedením dôsledkov nedávneho politického a geopolitického vývoja, v zmysle právneho rámca stanoveného v nariadení o riadení, a najmä v jeho prílohe I (9).

Komisia počas procesu prípravy týchto usmernení v plnej miere spolupracovala s členskými štátmi na technickej úrovni a viedla konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom špecializovaného seminára pre zainteresované strany, ktorý sa uskutočnil 8. septembra 2022 (10), externých podujatí a dvojstranných kontaktov. Tieto usmernenia by sa mali chápať ako jeden prvok nepretržitej výmeny a spolupráce počas celého procesu.

Rámček 1: Zásady a osvedčené postupy aktualizácie národných energetických a klimatických plánov

—

Stanoviť vyššiu ambíciu na urýchlenie ekologického prechodu ku klimatickej neutralite a posilnenie odolnosti energetického systému v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy, balíkom Fit for 55 a plánom REPowerEU. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať energii z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, energetickej bezpečnosti a obmedzeniu emisií skleníkových plynov,

—

Posilniť plánovanie v rámci NEKP s cieľom zabezpečiť spravodlivú a primeranú transformáciu, zmierňovanie sociálneho vplyvu a vplyvu na zamestnanosť, odstraňovanie nedostatku pracovných síl a zručností, znižovanie energetickej chudoby a zaisťovanie cenovo dostupného prístupu k základným službám pre všetkých,

—	Poskytnúť vnútroštátne zámery a ciele vrátane oblasti financovania, ktoré predstavujú konkrétne smerovanie do roku 2030 a roku 2050, a to v súlade s dlhodobými národnými stratégiami,

—	Začleniť ciele týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy a zohľadniť ich v relevantných prípadoch v rámci piatich rozmerov aktualizovaných NEKP,

—	Stanoviť zámery a ciele na zníženie emisií metánu a začleniť zvýšené ciele, ako aj opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v sektoroch využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o emisie CO2 a emisie iných látok ako CO2 a odstraňovanie oxidu uhličitého,

—	Využiť synergie medzi programom v oblasti energetiky a digitálnou agendou s cieľom spustiť digitalizáciu energetického systému,

—	Zlepšiť rozmer v oblasti výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti, najmä špecifickými zámermi a cieľmi pri súbežnom začleňovaní diverzifikácie výrobnej kapacity a rozvoja zručností na zrýchlenie prechodu na čistú energiu,

—	Zapájať sa v počiatočnom štádiu procesu do rozsiahlej a inkluzívnej konzultácie s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi, so sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami v rámci odvetví,

—	Posilniť regionálnu spoluprácu ako neoddeliteľný aspekt národných plánov: najmä pokiaľ ide o rozmer energetickej bezpečnosti, a to s cieľom identifikovať konzistentné politiky a prehĺbenú solidaritu,

—	Preskúmať synergie medzi zámermi, cieľmi a príspevkami, ako aj politikami a opatreniami piatich rozmerov energetickej únie (11),

—	Čerpať poznatky z pôvodných NEKP, ich posúdenia Komisiou a stavu ich vykonávania, aby sa určili nedostatky a oblasti na zlepšenie v záujme zvýšenej ambície a dosahovania výsledkov,

—	Zabezpečiť súlad s inými plánovacími nástrojmi a zohľadniť príslušné politiky, opatrenia a investície v aktualizovaných NEKP (12),

—	Vypracovať komplexnú, aktualizovanú a podrobnú analytickú základňu, ktorej súčasťou by boli vplyvy na hospodárstvo, zamestnanosť, spoločnosť, výskum, inovácie, konkurencieschopnosť a životné prostredie, ako aj príspevok, ktorý prinesie obehové hospodárstvo,

—	Poskytnúť podrobný finančný plán zameraný na investičné potreby pre každý z piatich rozmerov prostredníctvom nákladovo efektívneho využívania podpory z verejného rozpočtu a mobilizácie súkromných investícií, a to aj finančnými nástrojmi a systémami inovatívneho financovania,

—	Zohľadniť odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v súvislosti s európskym semestrom a zabezpečiť súlad s nimi.

1. Zohľadňovanie nových právnych, sociálno-ekonomických, politických a geopolitických súvislostí

Tento oddiel sa zaoberá tým, aký vplyv majú výrazné zmeny legislatívneho, sociálno-ekonomického a geopolitického rámca pre politiky v oblasti energetiky a klímy od roku 2019 na aktualizácie NEKP z hľadiska ambície a rozsahu. Dopĺňa to zoznam odkazov uvedený v tabuľke 1, v ktorom sa sumarizujú hlavné zámery, ciele a príspevky, ako aj politiky a opatrenia potrebné na ich dosiahnutie, ktoré boli predložené v právnych predpisoch, stratégiách a návrhoch. Členské štáty sa vyzývajú, aby tieto odkazy zohľadnili vo svojich návrhoch aktualizovaných národných plánov. V konečných zneniach aktualizovaných plánov by mali byť zohľadnené všetky nové významné zmeny v nepretržite meniacom sa legislatívnom, sociálno-ekonomickom a geopolitickom kontexte, pričom sa v nich musia náležite zvážiť odporúčania, ktoré Komisia vydala v súvislosti s návrhmi aktualizovaných plánov (13).

1.1. Zvyšovanie ambícií do roku 2030 na dosiahnutie klimatickej neutrality

Európska zelená dohoda poskytla silný podnet na zvýšenie ambícií v oblasti energetiky a klímy tak, aby sa na nikoho nezabudlo. Ciele dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu na úrovni EÚ a znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 sa európskym právnym predpisom v oblasti klímy stali právnou povinnosťou. Tieto ciele sú výrazne prísnejšie v porovnaní s cieľovými hodnotami, z ktorých členské štáty vychádzali pri svojich pôvodných NEKP (14).

Aby sa dosiahla ambícia európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v balíku Fit for 55 sa aktualizuje rámec v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Členské štáty nevyhnutne podnieti k aktualizácii zámerov a cieľov stanovených v ich pôvodných NEKP a politík a opatrení na ich dosiahnutie, najmä v rozmeroch dekarbonizácie (vrátane energie z obnoviteľných zdrojov), energetickej efektívnosti a vnútorného trhu s energiou.

Súbežne sa v záujme realizácie zvýšenej ambície prijali aj kľúčové európske energetické a klimatické stratégie, najmä pokiaľ ide o integráciu energetického systému (15), vodík (16), obnoviteľné zdroje energie na mori (17), obnoviteľnú slnečnú energiu (18), adaptáciu na zmenu klímy (19), udržateľné uhlíkové cykly (20), akčný plán EÚ pre digitalizáciu energetického systému (21) .. Komisia s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy a energetiky zároveň predložila ďalšie relevantné stratégie týkajúce sa konkrétne nulového znečisťovania (22), biodiverzity (23), lesov (24) a udržateľnej a inteligentnej mobility (25).

V pláne REPowerEU sa začiatkom tohto roka predložili špecifické opatrenia na zníženie energetickej závislosti EÚ od ruských fosílnych palív a nové opatrenia na zrýchlenie realizácie Európskej zelenej dohody, vychádzajúc z balíka Fit for 55. Jeho cieľom je cenovo dostupnejšia, bezpečnejšia a udržateľnejšia energia v snahe vytvoriť odolnejší energetický systém a skutočnú energetickú úniu. Komisia na základe tohto plánu vyzvala spoluzákonodarcov, aby zvýšili cieľové hodnoty v smernici o energetickej efektívnosti a smernici o energii z obnoviteľných zdrojov. Vykonávaním plánu REPowerEU sa zrýchli zavádzanie alternatív zemného plynu a obnoviteľných zdrojov, najmä udržateľného biometánu, obnoviteľného vodíka, slnečných fotovoltických zariadení a veternej energie na mori, pričom sa spustia štrukturálne opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Toto zvýšenie ambície by sa malo zohľadniť v návrhoch aktualizovaných národných plánov. Členské štáty by mali v plnom rozsahu začleniť nové a revidované energetické a klimatické ciele uvedené v návrhoch balíka Fit for 55 a plánu REPowerEU (26), a to aj napriek tomu, že legislatívny proces prijatia ešte nie je ukončený. Členské štáty by už mali zvážiť zvýšené vnútroštátne ciele navrhované v zmysle nariadenia o spoločnom úsilí (ďalej len „nariadenie ESR“) a nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (ďalej len „nariadenie LULUCF“), pričom spoluzákonodarcovia v rámci obidvoch aktov podporili úroveň ambície navrhovanú Komisiou. Členské štáty by mali zároveň zohľadniť aj nové cieľové hodnoty v zmysle prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti a revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

Od vypracovania pôvodných NEKP členské štáty pracovali aj na svojich vlastných dlhodobých národných stratégiách v zmysle nariadenia o riadení. Aktualizované NEKP by podľa nariadenia o riadení mali byť v súlade s týmito dlhodobými stratégiami, ako aj so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v európskom právnom predpise v oblasti klímy.

V aktualizovaných plánoch by sa mal odrážať aj medzinárodný vývoj v súvislosti s Parížskou dohodou, najmä proces zvyšovania ambície v oblasti zmierňovania stanovený v Glasgowskom klimatickom pakte (27). Zahŕňa to viacero rozhodnutí v oblasti energetického a klimatického plánovania do roku 2030 vrátane postupného ukončenia používania uhlia na výrobu energie, postupného zrušenia dotácií na fosílne palivá a zváženia ďalších opatrení na zníženie emisií iných látok ako CO2 vrátane metánu.

1.2. Zvýšenie energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti smerom k odolnejšej energetickej únii

Aktualizovanými NEKP sa musí zlepšiť pripravenosť a musia sa posilniť opatrenia v EÚ, ktoré vedú smerom ku kolektívnej energetickej bezpečnosti. Nedávna geopolitická situácia viedla k bezprecedentnému prudkému nárastu cien energie s medziročnými zmenami dosahujúcimi vrchol na úrovni 360 % v prípade veľkoobchodných cien a 55 % v prípade maloobchodných cien (stav z augusta 2022). Táto mimoriadna volatilita na trhu s energiou sa týka všetkých členských štátov, pričom ovplyvňuje kúpnu silu domácností a konkurencieschopnosť hospodárstva. Situácia zároveň vystavuje európsku energetickú bezpečnosť rastúcemu tlaku.

Do aktualizovaných národných plánov by sa mali premietnuť opatrenia vyplývajúce z plánu REPowerEU, ktoré v dlhodobom horizonte povedú k dôkladnej transformácii energetického systému.

V novom nariadení o uskladňovaní plynu (28) sa od členských štátov vyžaduje, aby posilnili plánovanie svojej energetickej bezpečnosti. Rozhodujúca je diverzifikácia dodávok energie preskúmaním nových možností dovozu energie vrátane jadrového paliva a náhradných fosílnych palív. Členské štáty by mali pri zvažovaní energetického mixu vo svojich aktualizovaných NEKP začleniť faktory bezpečnosti dodávok energie.

Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby zohľadnili pokrok a plánovanie týkajúce sa projektov infraštruktúry, ktoré sú identifikované ako významné, na plnenie cieľov Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Sieť TEN-E (29) a projekty spoločného záujmu prispeli k bezpečnejším, integrovanejším a konkurencieschopnejším trhom s energiou. Piaty zoznam projektov spoločného záujmu (30) a obmedzená dodatočná infraštruktúra určená v prílohe 3 k plánu REPowerEU prispejú k riešeniu zvyšných úzkych miest v rámci sietí a k ďalšej diverzifikácií trás a zdrojov plynu, posilnia elektrizačné sústavy na pevnine a pomôžu pri dosahovaní ambicióznych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori vo všetkých európskych morských oblastiach. Projekty infraštruktúry by zároveň nemali viesť k odkázanosti na fosílne palivá a uviaznutým aktívam, ktoré bránia dlhodobej transformácii na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Členské štáty by okrem toho mali naplno využiť potenciál okamžitej reakcie na energetickú krízu s cieľom skonsolidovať rozmer energetickej bezpečnosti národných plánov.

V aktualizovaných NEKP by sa malo zohľadniť oznámenie „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“ (31) a nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (32) , v ktorých sa stanovujú opatrenia v záujme pripravenosti na možné prerušenia dodávok plynu. Tieto krátkodobé opatrenia majú za cieľ v duchu solidarity posilňovať kolektívnu pripravenosť Únie. Opatrenia prijaté v zmysle tohto rámca sú navzájom prepojené s plánom REPowerEU, a najmä s oznámením o šetrení energiou v EÚ.

Komisia takisto predložila okamžité opatrenia na riešenie prudkého zvýšenia cien energie. Rada prijala 6. októbra 2022 núdzové opatrenia s cieľom riešiť vysoké ceny energie (33). Znížením dopytu po elektrine v čase špičky v kombinácii s primeranou podporou konečných odberateľov z príjmového stropu pre inframarginálne technológie a solidárneho príspevku sa v priebehu nasledujúcich mesiacov prispeje k bezpečnej a cenovo dostupnejšej energii. Komisia 18. októbra 2022 predložila ďalšie núdzové návrhy na zníženie cien energie a zabezpečenie väčšej solidarity v rámci pripravenosti (34).

Solidarita a kolektívne akcie sú ústredným prvkom NEKP, keďže majú vplyv na energetickú bezpečnosť každého členského štátu, cenovú dostupnosť energie a v konečnom dôsledku kolektívnu odolnosť Únie.

Do aktualizovaných národných plánov by sa mal premietnuť spôsob, akým sú núdzové opatrenia na obmedzenie vplyvu vysokých cien energie: i) integrované v rámci strednodobého plánovania do roku 2030 a ii) v súlade so všetkými piatimi rozmermi energetickej únie. Tieto opatrenia by súbežne s cieľom odbremeniť konečných spotrebiteľov mali byť navrhnuté tak, aby nenarúšali dlhodobé zastrešujúce ciele Európskej zelenej dohody vrátane cieľov v oblasti dekarbonizácie, nulového znečisťovania, biodiverzity, efektívneho využívania zdrojov a energetickej efektívnosti. Zároveň musia byť fiškálne udržateľné a nemali by narúšať bezpečnosť dodávok a rovnaké podmienky na vnútornom trhu s energiou.

Členské štáty by vo svojich aktualizovaných NEKP mali opísať, ako plánujú priniesť úžitky obnoviteľných energií s nižšími nákladmi a nízkouhlíkových technológií spotrebiteľom. Členské štáty by s cieľom úplnej dekarbonizácie sektora elektrickej energie mali preskúmať investičné stimuly do flexibility, (inteligentných) sietí, riešení pre elektrizačné sústavy umožňujúce digitalizáciu, ako aj pevnej kapacity. Relevantným sa javí aj zabezpečenie likvidnejších termínovaných trhov, ako aj lepšia ochrana spotrebiteľov pred nadmernou cenovou volatilitou, vysokými cenami a nadmerným prijímaním rizika zo strany dodávateľov. V rámci NEKP by sa okrem toho malo preskúmať, ako zvýšiť efektívnosť cezhraničného obchodu a zároveň zabezpečiť, aby sa medzi členskými štátmi mohlo voľne obchodovať so všetkými druhmi elektrickej energie. Komisia súbežne s tým urýchlene pracuje na hĺbkovej a komplexnej reforme koncepcie trhu s elektrinou.

Členské štáty sa vyzývajú, aby čo najlepšie využili integrovaný prístup národných plánov a naplno preskúmali synergie medzi príslušnými rozmermi týchto plánov. Napríklad rýchly pokrok v oblasti uskladňovania, diverzifikácie dodávok energie a reakcie na strane spotreby povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a prispeje k zrýchleniu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšeniu energetickej efektívnosti v celkovom energetickom systéme a zlepšeniu integrácie vnútorného trhu s energiou.

V relevantných prípadoch sa musí naplno využiť regionálna spolupráca a príslušné fórum s cieľom vytvoriť mechanizmy kolektívnej akcie a solidarity, ktorými sa zabezpečia alternatívne dodávky, zabráni narušeniam a zvýši pripravenosť a odolnosť.

Napokon, v súlade s plánom REPowerEU by sa do aktualizovaných národných plánov mala premietnuť vonkajšia energetická angažovanosť EÚ (35). Členské štáty by sa mali pozrieť na príslušné iniciatívy alebo projekty, ktoré sa realizovali alebo vykonali v súlade so stratégiou Global Gateway (36).

Rámček 2: Využitie európskeho semestra ako odrazového mostíka

V nariadení o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby zohľadnili najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra (37). V správach o jednotlivých krajinách v rámci európskeho semestra z roku 202221 sa identifikujú hlavné zostávajúce alebo novovznikajúce makroekonomické výzvy, ktoré nie sú uspokojivo zahrnuté v záväzkoch prijatých v rámci plánov obnovy a odolnosti.

Na tieto štrukturálne výzvy sú zamerané odporúčania pre jednotlivé krajiny každého členského štátu na rok 2022 vrátane vykonávania plánu REPowerEU, a to s osobitným zreteľom na sociálnu spravodlivosť prechodu na čistú energiu (38). V oblasti energetickej a klimatickej politiky je prvoradým cieľom týchto odporúčaní znižovanie závislosti od ruských fosílnych palív a ďalšia dekarbonizácia hospodárstva. Vyzýva sa v nich na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a nevyhnutnej infraštruktúry, podporu potrebnej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností pracovných síl, odstraňovanie nedostatku pracovných síl a zručností, zvyšovanie energetickej efektívnosti a zväčšovanie kapacity prepojení v celej EÚ. Odporúčania sa v prípade značného počtu členských štátov týkajú aj udržateľnej mobility, zatiaľ čo v prípade malého počtu členských štátov sa odporúčania týkajú environmentálnych aspektov, ako je obehové hospodárstvo.

Členské štáty pri aktualizácii svojich NEKP v plnej miere zohľadnia odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2022 a 2023 vydané v rámci európskeho semestra. Zahrnúť by mali aj informácie o tom, ako príslušné politiky a opatrenia v rámci každého rozmeru aktualizovaných národných plánov prispievajú k plneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti energetiky a klímy.

1.3. Zabezpečenie spravodlivej a primeranej transformácie

1.3.1. Zmierňovanie sociálneho vplyvu a vplyvu na zamestnanosť a realizácia spravodlivej a primeranej energetickej a klimatickej transformácie

V aktualizovaných NEKP by sa mali v porovnaní s pôvodnými národnými plánmi lepšie zohľadniť sociálno-ekonomické dôsledky. Spravodlivosť a solidarita sú hlavnými cieľmi a neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody, v ktorej sa uznáva, že by sa nemalo zabudnúť na nikoho nikde. Predpokladom riešenia súčasnej energetickej krízy a prípravy prostredia na spravodlivú transformáciu je zaoberať sa od samotného počiatku sociálno-ekonomickými dôsledkami energetickej a klimatickej transformácie a počas celého procesu chrániť domácnosti, ohrozené odvetvia a pracovníkov.

V odporúčaní Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo sa uvádzajú balíky politík na podporu spravodlivej zelenej transformácie, pričom sa v ňom členské štáty vyzývajú, aby ho v plnej miere zohľadnili pri aktualizácii svojich NEKP (39). Konkrétne by členské štáty mali vypracovať jasné stratégie, v ktorých sa identifikujú a merajú dôsledky energetickej a klimatickej transformácie na spoločnosť, zamestnanosť a zručnosti (alebo akékoľvek iné distribučné vplyvy), a riadne zvážiť spôsob účinného riešenia týchto výziev. V aktualizovaných národných plánoch by sa malo jednoznačne uprednostňovať financovanie spravodlivej transformácie, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, ako aj podpory prispôsobenia trhu práce.

Vypracúvanie a vykonávanie politík a opatrení by sa malo riadiť celospoločenským prístupom, ako aj individuálnym prístupom zameraným na najviac zasiahnuté regióny, odvetvia a skupiny obyvateľstva, najmä tie, ktoré sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení.

Rámček 3: Hlavné politiky a opatrenia aktualizovaných NEKP v oblasti spravodlivej transformácie

—	Podporovať zlepšenie energetickej účinnosti, a to aj v odvetví cenovo dostupného sociálneho bývania, Poskytovať finančné stimuly a poradenstvo jednotlivcom, a to s náležitou pozornosťou venovanou oddeleným pohnútkam medzi majiteľmi a nájomníkmi a vývoju nákladov na bývanie,

—

Poskytovať na mieru šité informácie a poradenstvo všetkým odberateľom, a najmä zraniteľným domácnostiam, a to aj prostredníctvom digitálnych nástrojov, o tom, ako znížiť dopyt po energii a ich účty za energiu. Zacieliť opatrenia na úspory energie na spotrebné a výrobné činnosti s vysokým dopytom po energii,

—

Posilňovať postavenie spotrebiteľov energie uľahčovaním prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov, zjednodušením povoľovacích postupov a ďalším rozvojom samozásobovania prostredníctvom občianskych komunít a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, spolu s kampaňami, a to s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny a spotrebiteľov, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach a vzdialených regiónoch (napr. v najvzdialenejších regiónoch EÚ (40)),

—	Vyhýbať sa prekážkam udržateľnej dopravy vrátane cenovej dostupnosti pre zraniteľné domácnosti, a to opatreniami priamej podpory a rozvojom potrebnej infraštruktúry,

—

Podporovať prístup ku kvalitnému zamestnaniu, najmä prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti, individualizovanej pomoci pri hľadaní pracovného miesta a iných opatrení aktívnej politiky trhu práce (napr. vzdelávacích kurzov, stimulov na zamestnávanie a zmenu pracovného miesta, cielených a časovo ohraničených programov zamestnanosti, systémov podpory v oblasti učňovskej prípravy a kvalitných stáží),

—	Podporovať vytváranie pracovných miest a podnikanie v oblasti zelených činností, napríklad finančnými a nefinančnými opatreniami, ktorými sa zabezpečí prístupná podpora pre nedostatočne zastúpené a zraniteľné skupiny a podnieti presadzovanie zelených kritérií na vyhodnotenie ponúk pre podnikateľov,

—

Vybaviť ľudí správnymi zručnosťami na prístup ku kvalitným pracovným miestam a riešenie nedostatku pracovných síl v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, a to podporou 1. inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s prognózami zručností a prostredníctvom partnerstiev so zainteresovanými stranami, ako je Pakt o zručnostiach (41); 2. systémov učňovskej prípravy, platených stáží a systémov pozorovania pri práci; 3. odbornej prípravy dospelých v záujme rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, napríklad prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov (42), všeobecne uznávaných kurzov alebo zapojením sa do Paktu EÚ o zručnostiach (43),

—	Zabezpečiť vyvážený a rovnocenný prístup k vzdelávaniu a pracovným príležitostiam na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach, napríklad znižovaním súčasnej rodovej nerovnováhy, ktorá je doposiaľ charakteristická pre študentov v oblasti STEM a odvetvie energetiky,

—

Zabezpečiť spravodlivé daňovo-dávkové systémy a sociálnu ochranu na podporu najviac zasiahnutých osôb a domácností, najmä tých v zraniteľnom postavení, a to aj 1. cielenou a dočasnou priamou podporou príjmu, ktorá dopĺňa investičné opatrenia; 2. presunom daňového zaťaženia príjmov z práce smerom k ekologickým cieľom a 3. poskytovaním inovačných schém na prechod zo zamestnania do zamestnania s cieľom zabezpečiť príjmovú istotu počas zmien postavenia na trhu práce.

1.3.2. Riešenie naliehavých výziev energetickej chudoby

Cenová dostupnosť je prioritou energetickej únie a mala by sa premietnuť do aktualizovaných NEKP. Všetky členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili jasný, konkrétny, dosiahnuteľný, merateľný a časovo ohraničený cieľ zníženia energetickej chudoby. Členské štáty posúdia počet domácností žijúcich v energetickej chudobe (44). V odporúčaní Komisie týkajúcom sa energetickej chudoby (45) sa poskytujú usmernenia o vhodných ukazovateľoch na jej meranie. Odporúča sa vysvetliť spôsob využívania tohto vymedzenia a ukazovateľov a spôsob zhromažďovania údajov o energetickej chudobe, a to aj na celoštátnej a miestnej úrovni.

V aktualizovaných NEKP by sa mal zohľadniť najnovší legislatívny vývoj, najmä navrhované vymedzenie pojmu energetickej chudoby v smernici o energetickej efektívnosti a navrhovaný Sociálno-klimatický fond, ako aj uvedené odporúčanie Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Ak členský štát na základe takéhoto posúdenia zistí, že v energetickej chudobe žije značný počet domácností, musí do svojho aktualizovaného národného plánu zahrnúť orientačný národný cieľ zníženia energetickej chudoby vrátane času, dokedy sa má tento cieľ splniť (46). Vzhľadom na súčasný prudký nárast cien energie sa však všetky členské štáty vyzývajú, aby stanovili cieľ zníženia energetickej chudoby. Ak sa cieľ nepovažuje za potrebný, členský štát by mal toto rozhodnutie odôvodniť a stanoviť minimálny počet domácností, ktorý by sa v tejto súvislosti dal označiť ako „značný“. V národných plánoch by sa okrem toho mali uviesť politiky a opatrenia na riešenie energetickej chudoby vrátane opatrení v oblasti sociálnej politiky a iných príslušných národných programov. Členské štáty by mali opísať spôsob stanovenia cieľa a v záujme zohľadnenia súčasného prudkého zvýšenia cien energie by mali použiť najnovšie dostupné údaje.

2. Tematické otázky

2.1. Podpora prechodu na čistú energiu

Zavedený rámec energetického riadenia sa ukázal ako pozitívny, keďže ciele EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 sa prekročili. Rýchle a naliehavé nahradenie ruských fosílnych palív si bude vyžadovať rozsiahle zintenzívnenie prechodu na čistú energiu, uprednostňujúc štrukturálne opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a vychádzajúc zo silnej podpory zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Zavádzanie digitálnych riešení v oblasti energetiky bude zároveň zohrávať dôležitú úlohu pri podpore transformácie odvetvia energetiky; podpora spolupráce medzi aktérmi v oblasti energetiky a digitálnych technológií a vytváranie synergií medzi programom v oblasti energetiky a digitálnou agendou sú rozhodujúce na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy. Potenciál mechanizmu riadenia sa musí naplno mobilizovať pri súbežnej aktualizácii národných plánov v tomto smere.

2.1.1. Urýchľovanie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a vodíka

Aktualizované NEKP by sa mali zosúladiť so zvýšenou ambíciou navrhnutou v revidovanej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, a to poskytnutím národného príspevku k celkovému záväznému cieľu na úrovni Únie. Súčasťou národných plánov by mali byť aj sektorové príspevky úmerné tomuto celkovému cieľu a plnenie vedľajších cieľov, pokiaľ ide o odvetvie dopravy, diaľkové vykurovanie a chladenie, ako aj priemysel a odvetvie budov. Zrýchlené a rozsiahle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ je potrebné s cieľom rozhodujúcim spôsobom prispieť k ambícii EÚ vyradenia ruských fosílnych palív a naplniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Mimoriadna pozornosť by sa v súlade s plánom REPowerEU mala venovať náhrade zemného plynu rozširovaním udržateľnej výroby biometánu (t. j. najmä z organického odpadu a z lesného a poľnohospodárskeho odpadu) a zrýchleniu zavádzania obnoviteľného vodíka v odvetviach dopravy a priemyslu náročných na dekarbonizáciu.

V aktualizovaných NEKP by sa malo zohľadniť zavedenie potrebnej infraštruktúry a stimulov v súlade s cieľovou hodnotou 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka z domácej výroby a 35 mld. m3 udržateľnej výroby biometánu do roku 2030 podľa plánu REPowerEU. Okrem toho by sa mali opísať postupy náhrady ropných palív na účely dopravy prostredníctvom elektrifikácie a obnoviteľného vodíka v oblasti pozemnej dopravy. V súlade s cieľovou hodnotou 10 miliónov ton vodíka z dovozu do roku 2030 by sa v aktualizovaných národných plánoch mali zároveň zohľadniť prijaté alebo plánované iniciatívy alebo opatrenia, alebo medzinárodné partnerstvá, ktoré sa vytvorili alebo sa vytvoria s cieľom uľahčiť dovoz obnoviteľného vodíka.

Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby do svojich aktualizovaných NEKP začlenili komponent týkajúci sa udržateľnej výroby a používania bioplynu a biometánu, v ktorom sa posudzujú vnútroštátne potenciály a vymedzujú trajektórie na ich dosiahnutie do roku 2030 a 2050 (47).

Je potrebný komplexný rámec politík a opatrení na podporu zavádzania obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých relevantných sektoroch hospodárstva. Rýchlejšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie má význam najmä v sektoroch, v ktorých bol pokrok dosiaľ pomalší (ako je doprava, budovy a priemysel, najmä v tých odvetviach, v ktorých je znižovanie emisií komplikované). Pozornosť by sa mala zamerať na podporu využívania elektrifikácie, technológií obnoviteľných zdrojov energie (vrátane obnoviteľného vodíka v odvetviach priemyslu), uskladňovania energie a reakcie na strane spotreby, ktoré zvyšujú flexibilitu energetického systému a uľahčujú systémovú integráciu obnoviteľných zdrojov energie.

Mimoriadnou výzvou z hľadiska rozvoja a zavádzania väčšiny projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa má riešiť v rámci NEKP, je povoľovanie. Členské štáty by v tejto súvislosti mali zosúladiť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia s návrhom na zmenu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (48) z mája 2022, so stratégiou EÚ v oblasti slnečnej energie a súvisiacim odporúčaním o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (49).

Členské štáty by pri aktualizácii svojich národných plánov mali vypracovať aj opatrenia na uľahčenie zmlúv o nákupe energie a potvrdení o pôvode. Politiky by sa mali v súlade s ambíciou plánu REPowerEU vzťahovať aj na zavádzanie riešení obnoviteľných zdrojov energie v budovách na základe návrhu prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, najmä pokiaľ ide o vykurovanie (napr. tepelné čerpadlá) a strešné solárne inštalácie.

2.1.2. Budovanie na štrukturálnych opatreniach na zvýšenie energetickej efektívnosti

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti môžu byť často najlacnejším, najbezpečnejším a najčistejším spôsobom, ako znížiť našu závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska a zabezpečiť spravodlivú cestu smerom k prechodu na čistú energiu. Nižšia spotreba energie okrem toho podporuje bezpečnosť dodávok energie a jej uskladňovanie, pomáha znižovať energetickú chudobu a zvyšuje konkurencieschopnosť na globálnej scéne.

Aktualizované NEKP by sa mali zosúladiť so zvýšenou ambíciou navrhnutou v prepracovanom znení smernice o energetickej efektívnosti, a to stanovením národného príspevku k celkovému záväznému cieľu na úrovni Únie a podielom spotreby energie v sektoroch konečného využívania energie. Súčasťou aktualizovaných národných plánov by mali byť aj podrobnosti o výpočte a metodike povinných úspor energie, ako aj požadované informácie o celkovej podlahovej ploche verejných budov, ktorá sa má obnoviť, alebo zodpovedajúcich ročných úsporách energie.

Politiky, opatrenia a programy v aktualizovaných národných plánoch týkajúce sa energetickej efektívnosti by mali zahŕňať všetky sektory so spotrebou energie vrátane budov (bytových a terciárnych), priemyslu a dopravy. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti (50) by sa mala používať ako všeobecná zásada a jej uplatňovanie by sa malo vysvetliť. Okrem toho by sa mala uviesť metodika výpočtu faktora primárnej energie a jeho podkladové údaje.

Pokiaľ ide o budovy, aktualizované NEKP by sa mali zosúladiť s aktualizovanou a zvýšenou ambíciou a požiadavkami uvedenými v návrhu smernice o energetickej hospodárnosti budov, ako aj so zvýšeným úsilím v oblasti energetickej obnovy budov s cieľom zdvojnásobiť mieru obnovy (iniciatíva „vlna obnovy“ (51)). Súčasťou aktualizovaných NEKP by v súvislosti so záväzkami v národných dlhodobých stratégiách obnovy mali byť opatrenia prijaté na postupnú dekarbonizáciu fondu budov vrátane podporných finančných opatrení a opatrení technickej pomoci, ktoré sa zároveň týkajú dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily.

Členské štáty by v súlade s plánom REPowerEU a oznámením o šetrení energiou v EÚ (52) mali zahrnúť informácie o svojich príspevkoch a o spôsobe vykonávania plánu REPowerEU uvedením opatrení týkajúcich sa zmeny správania, komunikačných kampaní a zavedených alebo plánovaných fiškálnych opatrení na podporu úspor energie.

2.1.3. Preskúmanie úplného potenciálu súbežnej zelenej a digitálnej transformácie

Hlboká digitálna transformácia energetického systému EÚ je takisto jedným z kľúčových prvkov na realizáciu plánu REPowerEU a cieľov Európskej zelenej dohody. Energetická efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, dekarbonizácia, elektrifikácia, sektorová integrácia a decentralizácia energetického systému si vyžadujú nesmierne úsilie v oblasti digitalizácie.

Členské štáty sa vyzývajú, aby identifikovali synergie medzi národnými činnosťami, zámermi a cieľmi v oblasti energetiky a digitálnych technológií a aby uvažovali spôsobe, akým ich možno prostredníctvom politík a opatrení ďalej využiť v súlade s akčným plánom „Digitalizácia energetického systému – akčný plán EÚ“ (53). Digitalizácia bude kľúčom k zlepšeniu angažovanosti spotrebiteľov a rozvoju elektroenergetickej infraštruktúry, ktorá je pripravená na energetický systém budúcnosti. Nákladovo efektívna transformácia energetického systému sa umožní aj investíciami do digitalizácie elektrizačnej sústavy.

Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby na základe skúseností so svojimi plánmi obnovy a odolnosti hľadali synergie medzi NEKP a vnútroštátnymi strategickými plánmi digitálneho desaťročia, ktoré sa predložili v rámci politického programu Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030 (54), s cieľom zabezpečiť, aby digitálna infraštruktúra a technológie v súlade s Európskou zelenou dohodou prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili možnosti využívania postupu a nástrojov digitálneho desaťročia, a to najmä viacnárodné projekty, na zrýchlenie zelenej transformácie.

2.2. Začleňovanie požiadaviek súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy

Frekvencia a závažnosť extrémnych výkyvov počasia narastá. Od vypracovania pôvodných NEKP sa celosvetovo čoraz viac uznáva význam adaptácie na zmenu klímy (55). Komisia v roku 2021 uverejnila novú stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, v ktorej sa zdôrazňuje význam začleňovania odolnosti proti zmene klímy do vnútroštátnych fiškálnych rámcov a význam riešení blízkych prírode. V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa zdôrazňuje význam toho, aby sektorové opatrenia boli odolné voči možným nepriaznivým vplyvom zmeny klímy (56).

Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich aktualizovaných národných plánoch stanovili ciele týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy na podporu dosahovania národných zámerov, cieľov a príspevkov v rámci energetickej únie (57) , a to v súlade so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Riziká späté so zmenou klímy sa musia začleniť do investičných a plánovacích rozhodnutí a zvýšiť adaptívnu kapacitu členských štátov, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy. Čo je dôležité, správne navrhnuté adaptačné opatrenie môže zároveň priniesť vedľajšie prínosy zmiernenia zmeny klímy a spravodlivým spôsobom zlepšiť odolnosť spoločnosti a hospodárstva, a to so zreteľom na nerovnomerné regionálne a sociálne vplyvy zmeny klímy a extrémnych výkyvov počasia. Investície na zmiernenie musia byť odolné proti zmene klímy.

Ciele týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy by sa mali podľa možnosti vyčísliť a jasne prepojiť s konkrétnymi cieľmi a politikami energetickej únie, ktoré podporujú. Do príslušných oddielov kapitoly venovanej politikám a opatreniam v aktualizovaných NEKP by sa mohli zahrnúť odkazy na národnú adaptačnú stratégiu alebo plán. Napríklad by sa v aktualizovaných NEKP mohlo stanoviť, ktorými opatreniami sa ochráni potenciál sekvestrácie uhlíka v rámci využívania pôdy (rozmer dekarbonizácie), kapacita výroby elektriny (rozmer energetickej bezpečnosti) alebo úspory energie v domácnostiach (rozmer energetickej efektívnosti) v prípade zaťaženia vodných zdrojov a nedostatku vody, sucha, záplav, lesných požiarov alebo vĺn horúčav. Možno opísať plánované a uskutočňované riešenia blízke prírode spolu s ich skutočnými alebo očakávanými vplyvmi z hľadiska adaptácie na zmenu klímy (napr. ochrana pred dezertifikáciou, horúčavou v mestách, záplavami atď.). Osobitný dôraz by sa mal klásť na vodu, najmä pokiaľ ide o odolnosť energetických systémov voči štrukturálnemu alebo sezónnemu nedostatku vody. Rovnako možno zvážiť inovačné prístupy, ako sú poistenia a fiškálne opatrenia zamerané na riešenie rozdielov v ochrane klímy, ako aj investície zacielené na zachovanie biodiverzity, ktoré by prispievali k adaptácii na zmenu klímy.

2.3. Zlepšenie plánovania v sektoroch využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva

Sektory využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva budú zohrávať rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klimatickej neutrality a adaptácie na zmenu klímy prostredníctvom výrazného zníženia emisií skleníkových plynov, zvýšeného odstraňovania uhlíka a ekosystémových služieb na zlepšenie odolnosti. Záchyt uhlíka v EÚ sa plynule znižuje. Medzi dôvody patrí nárast dopytu po dreve, lesy dosahujúce zrelosť na výrub, ako aj nárast počtu narušení lesov. Pokrok v oblasti znižovania emisií v sektore poľnohospodárstva EÚ zároveň stagnuje, a to napriek zvýšenej podpore opatrení v oblasti klímy. Hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov v sektore poľnohospodárstva sú emisie metánu z chovu hospodárskych zvierat, tak z enterickej fermentácie, ako aj hospodárenia s hnojom, a emisie oxidu dusného v dôsledku používania chemických hnojív a hospodárenia s hnojom.

Ako sa uvádza v oddiele 1.1, v aktualizovaných NEKP by sa mala zohľadniť zvýšená ambícia navrhnutá v rámci revízie nariadenia LULUCF, a to stanovením postupu na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov. V národných plánoch by sa malo uviesť, ako štáty plánujú prostredníctvom politík a opatrení a zvýšenej ambície zintenzívniť príspevok svojich sektorov využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva k vyššiemu cieľu EÚ v oblasti klímy. Členské štáty by mali do svojich sektorov využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva lepšie začleniť opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a opatrenia na obnovu prírody spolu so súvisiacimi iniciatívami v oblasti biodiverzity a bioenergie. Najnovšie sa aspektmi obhospodarovania pôdy týkajúcimi sa zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu zaoberá aj návrh predpisu o obnove prírody (58).

Politiky a opatrenia by mali odzrkadľovať zvýšenú ambíciu týkajúcu sa zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom by sa mali vzťahovať na emisie CO2 a látok iných ako CO2 a odstraňovanie uhlíka v súvislosti s energetickou efektívnosťou, výrobou a používaním energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj so zachovaním, s ochranou a obnovou ekosystémov.

Rámček 4: Obsah aktualizovaných NEKP v súvislosti s LULUCF. Plánovanie a vyčíslenie týchto činností:

—

Identifikácia zlepšení systému na zhromažďovanie informácií a monitorovanie potrebných v záujme účinného výberu, koncipovania a vykonávania politík v sektoroch využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva (napr. prostredníctvom družicových snímok). Súčasťou systému by mala byť potreba zabezpečenia účinného vykonávania vo vzťahu k cieľom v oblasti ochrany a obnovy ekosystémov,

—	Znižovanie emisií skleníkových plynov v sektore poľnohospodárstva s emisiami látok iných ako CO2, aj pokiaľ ide o enterickú fermentáciu, hospodárenie s hnojom a hnojivami,

—

Zvyšovanie čistého odstraňovania v sektoroch využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, a to aj prostredníctvom uhlíkového poľnohospodárstva a materiálov na dlhodobé ukladanie uhlíka (ako sú stavebné výrobky na báze dreva), so zameraním na integrované prístupy, ako sú riešenia blízke prírode, s cieľom prispieť aj k cieľom v oblasti ochrany a obnovy ekosystémov, ako aj k iným environmentálnym cieľom (napr. v oblasti biodiverzity, nulového znečisťovania, zastavenia vyčerpávania prírodných zdrojov),

—	Podpora a vykonávanie opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti týkajúce sa biomasy vrátane dodávok izolačných materiálov na biologickom základe.

2.4. Riešenie otázky emisií metánu

Komisia vyzýva členské štáty, aby vo svojich aktualizovaných NEKP stanovili sektorové zámery a ciele na zníženie emisií metánu a príslušné politiky a opatrenia, a to so zreteľom na ciele stratégie EÚ pre metán (59).

Znižovanie emisií metánu priamo prispieva k spomaleniu tempa otepľovania. Keďže metán je prekurzorom ozónu, jeho zníženie navyše vedie aj k zníženiu znečistenia ovzdušia. Metán sa vyznačuje potenciálom globálneho otepľovania, ktorý je 28-násobne väčší v porovnaní s CO2 počas časového rámca 100 rokov. Viac ako polovica antropogénnych emisií metánu v EÚ pochádza z poľnohospodárstva, pričom na chov hospodárskych zvierat pripadá 54 % celkových emisií metánu v EÚ (viac ako 6 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ) (60). Zdrojom približne štvrtiny emisií metánu sú namiesto toho tuhý odpad a odpadová voda, pričom takmer pätinu emisií vytvára energetika.

Otázka metánu sa upravuje v nariadení ESR (61) , v ktorom sa členským štátom poskytuje flexibilita vybrať primerané politiky na zmiernenie emisií metánu. EÚ má okrem toho viacero sektorových politík, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií metánu (62), ako je spoločná poľnohospodárska politika, smernica o skládkach odpadov a navrhnuté, ako aj plánované revízie smernice o priemyselných emisiách, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, ako aj nový návrh nariadenia o znižovaní metánu v odvetví energetiky.

Rámček 5: Príklady politík a opatrení na znižovanie emisií metánu:

—

Poľnohospodárstvo – zaviesť stimuly chovu, ktorými sa zlepší zdravie a plodnosť, hospodárenie s krmivami a kŕmne doplnkové látky v záujme zmiernenia emisií metánu z enterickej fermentácie a ktoré zároveň nebudú na úkor iných environmentálnych otázok, napr. emisií amoniaku; podporovať postupy uskladňovania hnoja (napr. chladenie hnojovice, acidifikácia hnojovice, zakrývanie skladovacích nádrží na hnoj a hnojovicu, zavedenie emisných limitov a požiadaviek na monitorovanie) a anaeróbnu degradáciu so zhodnocovaním bioplynu na zmiernenie emisií metánu z hospodárenia s hnojom, ktorých dodatočnou výhodou je znižovanie závislosti od dovozu zemného plynu a predchádzanie emisiám amoniaku; podporovať udržateľnejšie stravovanie s menším podielom červeného a spracovaného mäsa a väčším množstvom zdrojov bielkovín z rastlín.

—

Tuhý odpad a odpadová voda – znížiť skládkovanie organického odpadu prostredníctvom úplného a rýchleho vykonávania právnych predpisov v oblasti odpadu a skládok; zdrojové triedenie odpadu a anaeróbna degradácia so zhodnocovaním bioplynu na zmiernenie emisií metánu z tuhého odpadu; anaeróbna degradácia kalu so zhodnocovaním bioplynu na zmiernenie emisií metánu z odpadovej vody.

—	Energetika – v súlade s navrhovaným nariadením o znižovaní emisií metánu (63) sa musí zlepšiť meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu v odvetví energetiky a emisie sa musia zmierňovať prostredníctvom povinného zisťovania únikov a ich opravy, ako aj zákazu odplyňovania a spaľovania.

2.5. Začleňovanie dlhodobého geologického ukladania CO2

Členské štáty sa vyzývajú, aby do aktualizovaných NEKP zahrnuli plánované úsilie na umožnenie ich odvetviam trvalo zachytávať a ukladať vlastné emisie z procesov v geologických úložiskách, a to v súlade so smernicou 2009/31/ES. Splnenie zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu si vyžaduje, aby boli najneskôr do roku 2050 zostávajúce celoúnijné emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie vyvážené v rámci EÚ, pokiaľ ide o odvetvia, v ktorých je znižovanie emisií komplikované, a aby EÚ následne dosiahla záporné emisie.

Viacero činností vrátane energeticky náročných priemyselných odvetví, ako sú sektory cementu, železa a ocele, hliníka, buničiny a papiera a rafinérie, ako aj poľnohospodárstvo, sa vyznačujú vlastnými emisiami z procesov, ktoré sú výsledkom samotných výrobných procesov. Zachytávanie a ukladanie CO2 alebo zachytávanie a využívanie CO2 môžu predstavovať kľúčový príspevok k boju proti emisiám z týchto sektorov.

Okrem toho môžu prispieť k odstraňovaniu CO2 z atmosféry prostredníctvom odstraňovania uhlíka, napr. bioenergia so zachytávaním a ukladaním CO2, a prostredníctvom priameho zachytávania atmosférického CO2. Zavádzanie bioenergie so zachytávaním a ukladaním CO2 by sa malo v aktualizovaných NEKP zvážiť, a to s plným zreteľom na obmedzenia a dostupnosť udržateľnej biomasy.

Rámček 6: Stanovovanie zámerov, cieľov a príspevkov v oblasti zachytávania a ukladania CO2.

Členské štáty sa vyzývajú, aby poskytli tieto informácie:

—	ročnú súhrnnú prognózu vlastných emisií z procesov, ktoré sa budú musieť znížiť prostredníctvom zachytávania CO2,

—	ročný objem biogénneho CO2 a CO2 priamo zo vzduchu, ktorý bude k dispozícií na geologické ukladanie CO2,

—	kapacitu na geologické ukladanie CO2, ktorá sa môže každoročne operačne sprístupniť,

—	ročnú kapacitu na ukladanie CO2, ktorá sa môže sprístupniť na konci využívania zásob uhľovodíkov,

—	plánovanú infraštruktúru na prepravu CO2,

—	podporu z verejných zdrojov dostupnú na investície do zachytávania, prepravy a ukladania CO2,

—	všetky ďalšie opatrenia na podporu zavádzania príležitostí dlhodobého geologického ukladania CO2.

2.6. Podpora rozmeru v oblasti výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti

Na základe posúdenia pôvodných NEKP (64) z roku 2020 a vzhľadom na súčasné geopolitické okolnosti a najnovší politický vývoj sa členské štáty vyzývajú, aby vo svojich aktualizovaných plánoch posilnili rozmer v oblasti výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti.

Úspešné smerovanie výskumu a inovácií v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technológií si vyžaduje dostatočný počet expertov a podnikateľov a podporu prostredníctvom synergického využívania programov EÚ, ako aj programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a realizáciu cieľov Európskej zelenej dohody sú rozhodujúce jasné národné ciele a zámery do roku 2030 (a prípadne do roku 2050) v oblasti výskumu a inovácií, väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a nepretržité monitorovanie vnútroštátnych výskumných a inovačných činností. Tieto prvky sú zároveň základom na preklenutie medzery medzi výskumom a inováciami a prenikaním na trh v záujme posilnenia konkurencieschopnosti Únie, pričom v konečnom dôsledku vedú k zrýchlenému zavádzaniu technológií s očakávanými vplyvmi na ciele zelenej dohody. Stratégie v oblasti výskumu a inovácií by mali okrem toho obsiahnuť a podporovať netechnologické, transdisciplinárne aspekty, ktoré majú mimoriadny význam pre urýchlenie ekologickej a energetickej transformácie; stimulovať zmeny správania, životný štýl s ohľadom na klímu, podporu inovácií na úrovni inštitúcií, riadenia a politík, a to s cieľom vytvoriť základné podmienky pre transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

V aktualizovaných národných plánoch by sa mali opísať ciele a politiky členských štátov na uľahčenie rozšírenia výroby komerčne dostupných nízkouhlíkových technológií, vybavenia a súčastí (napríklad zohľadnením aktuálnej situácie a vývoja investícií, pridanej hodnoty) na ich území, ako aj ich ciele a politiky na dosiahnutie uvedeného zámeru prostredníctvom diverzifikácie úsilia v tretích štátoch. V pláne REPowerEU sa uvádza, že jeho dosiahnutie si bude vyžadovať diverzifikáciu dodávok zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a dodávok kritických surovín, zníženie závislosti jednotlivých odvetví, odstránenie prekážok v dodávateľských reťazcoch a rozšírenie výrobných kapacít EÚ v oblasti technológií čistej energie. V aktualizovaných NEKP by sa mali lepšie zohľadniť potreby týkajúce sa výrobných kapacít a priemyselných hodnotových reťazcov v oblasti kľúčových nízkouhlíkových energetických technológií.

Rámček 7: Najlepší postup na zlepšenie rozmeru v oblasti výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti

—	Identifikovať a opísať potreby výskumu a inovácií v oblasti čistej energie v záujme dosiahnutia energetických a klimatických cieľov vrátane aspektov v oblasti environmentálnych vplyvov a spravodlivej transformácie (65) a posúdenia sociálno-ekonomických vplyvov zelenej transformácie,

—	Opísať vnútroštátne ciele v oblasti výskumu a inovácií a ciele financovania, z ktorých vyplývajú konkrétne a vyčísliteľné postupy na dosiahnutie cieľov do roku 2030 a do roku 2050 v oblasti špecifických kľúčových technológií čistej energie a zachytávania a ukladania CO2,

—	Začleniť priemyselné články hodnotových reťazcov čistej energie, napríklad riešením výrobných kapacít v oblasti technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa zároveň podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,

—	Preskúmať synergie medzi príslušnými vnútroštátnymi fondmi a činnosťami, inovačnými platformami a pracovnými skupinami pre vykonávanie strategického plánu pre energetické technológie a prípadne so štyrmi misiami EÚ v rámci zelenej dohody (66),

—	Zlepšiť spoluprácu medzi krajinami Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, predovšetkým, ale nie výlučne, prostredníctvom partnerstva pre prechod na čistú energiu programu Horizont Európa,

—	Opísať, ako posilniť spoluprácu s globálnymi partnermi v rámci výskumu a inovácií v oblasti čistej energie,

—	Zlepšiť podporu a prístup k financiám v záujme inovácie podnikov, a to aj startupov, rozširujúcich sa podnikov a MSP,

—	Začleniť rozšírenie výroby a diverzifikovanú výrobnú kapacity hodnotových reťazcov technológií čistej energie a nízkouhlíkových technológií do vnútroštátnych cieľov, politík a opatrení, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť,

—	Začleniť rozvoj zručností vyžadovaných na prechod na čistú energiu, vytvárajúc prepojenie napríklad s Paktom o zručnostiach v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,

—	Začleniť myšlienky recyklovateľnosti a obehovosti, ako aj potrebu znížiť závislosť a účinne diverzifikovať zdroje dovážaných surovín a komponentov potrebných na výrobu technológií čistej energie,

—	Identifikovať a opísať spôsob zvýšenia konkurencieschopnosti technológií čistej energie na svetovom trhu vrátane hlavných hnacích síl a výziev na vnútornom aj svetovom trhu.

2.7. Začleňovanie zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu

Členské štáty sú povinné do svojich aktualizovaných NEKP zahrnúť prvky, ktorými sa zvyšuje koherentnosť a súlad so zámerom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, a to na základe ich dlhodobých národných stratégií. Aby sa zabezpečil súlad a koherentnosť so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu, európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa zmenilo nariadenie o riadení s cieľom zahrnúť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do príslušných ustanovení uvedeného nariadenia (67). Medzi prvky, v ktorých členské štáty môžu zlepšiť koherentnosť a súlad, patrí:

—	analýza v ich posúdeniach vplyvov plánovaných politík a opatrení týkajúca sa súladu so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy [článok 3 ods. 2 písm. f) nariadenia o riadení],

—

opis v rámci analytickej základne plánu, pokiaľ ide o spôsob, akým existujúce politiky a opatrenia a plánované politiky a opatrenia prispievajú k realizácii zámeru EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy [článok 8 ods. 2 písm. e) nariadenia o riadení, ako aj časť 1 oddiel B bod 5.5 prílohy I k nariadeniu o riadení],

—	Uvedenie vyhliadok smerom k zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu pri stanovovaní politík a opatrení týkajúcich sa emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania (časť 1 oddiel A bod 3.1.1.i prílohy I k nariadeniu o riadení).

3. Prierezové otázky, ktorým treba venovať pozornosť pri aktualizácii NEKP

3.1. Čerpanie z poznatkov získaných v rámci pôvodných NEKP

Pôvodné národné energetické a klimatické plány predložené členskými štátmi kladú základy na zvyšovanie ambícií a realizáciu cieľov Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Na ich vypracovanie nadviazal iteratívny proces stanovený v nariadení o riadení, ktorý vychádza z rozsiahlych konzultácií medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj konzultácií so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou. Komisia posúdila prvé návrhy plánov jednotlivo a na úrovni EÚ (68) a vydala odporúčania členským štátom (69) týkajúce sa ich finalizácie. Konečné znenia plánov boli predložené, hoci v niektorých prípadoch s omeškaním, do 31. decembra 2019 a Komisia tieto konečné znenia plánov posúdila jednotlivo i súhrnne (70).

3.1.1. Zlepšovanie národných energetických a klimatických plánov do roku 2030

„Celovládny prístup“ je ústrednou časťou vypracovania pôvodných plánov a jednou z hlavných zásad nariadenia o riadení. Prispieva k posilňovaniu súladu medzi piatimi rozmermi energetickej únie a vytváraniu synergií medzi rôznymi oblasťami politiky.

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri vypracovaní aktualizácie svojich integrovaných návrhov národných plánov a ich konečného znenia oslovili všetky príslušné orgány a zainteresované strany. Tieto príslušné orgány by mali spolupracovať v rámci všetkých svojich rôznych portfólií s cieľom aktualizovať národné plány a dosiahnuť spoločné ciele energetickej únie, Európskej zelenej dohody, európskeho semestra, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, plánu REPowerEU a iného pokroku v politikách EÚ v oblasti energetiky a klímy. Takýmto procesom by sa malo zabezpečiť, že orgány prevezmú zodpovednosť za vykonávanie integrovaných národných plánov.

Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali na svojich pôvodných národných plánoch pri úplnom zohľadnení súvisiaceho posúdenia, ktoré uskutočnila Komisia.

3.1.2. Synergie s integrovanými správami o pokroku

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri vypracovaní svojich aktualizovaných NEKP využili prvé integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku. Tieto správy možno využiť na: i) pomoc pri opise aktuálnej situácie vrátane adaptácie na zmenu klímy; ii) odhad zostávajúcich nesplnených zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v pôvodných národných plánoch a iii) vyvodenie záverov o vhodnosti politík a opatrení a investícií, ktoré národné energetické a klimatické správy o pokroku obsahujú pre každý rozmer a sektor, vrátane ich vplyvu na kvalitu ovzdušia a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie.

Členské štáty Komisii po prvýkrát predložia národné energetické a klimatické správy o pokroku v lehote do 15. marca 2023 (71). Podávanie správ o pokroku a jeho monitorovanie sú dvoma hlavnými prvkami nariadenia o riadení. Národné energetické a klimatické správy o pokroku prispejú k posúdeniu založenému na dôkazoch týkajúcemu sa vykonávania pôvodných NEKP, a teda predstavujú hodnotný spôsob identifikácie možných oblastí na zlepšenie. Formát podávania správ o pokroku a jeho monitorovania sa vypracoval s cieľom analyzovať vykonávanie politík v oblasti energetiky a klímy obsiahnutých v NEKP, a to so zreteľom na obmedzenie administratívnej záťaže členských štátov a Komisie.

Analytická časť aktualizovaných národných plánov, ako aj plánované politiky a opatrenia môžu ťažiť z informácií, ktoré sa zhromaždili na podávanie správ o pokroku. Ak sa však odkazuje na trhy s elektrinou a plynom, ceny energie a rozpis súčasných prvkov cien (na zložku ceny energie, sieťovú zložku, zložku daní/odvodov), členské štáty by mali poskytnúť aktualizovanú analýzu v porovnaní s časom predloženia národných energetických a klimatických správ o pokroku.

3.2. Včasná a inkluzívna účasť verejnosti v súlade s Aarhuským dohovorom

Rovnako ako v prípade pôvodných plánov členské štáty musia vypracovať aktualizáciu NEKP v rámci dialógu s miestnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti, so sociálnymi partnermi, sektorovou podnikateľskou komunitou, s investormi a inými zainteresovanými stranami. V článku 10 nariadenia o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať sa na vypracovaní NEKP. Členské štáty sú zmluvnými stranami Aarhuského dohovoru (72), a preto majú povinnosť zabezpečiť, aby sa verejnosti včas poskytli reálne možnosti zúčastňovať sa na príprave návrhov aktualizovaných národných plánov v transparentných a spravodlivých podmienkach (73). Verejnosti sa musí poskytnúť najmä primeraná lehota na účasť na rôznych fázach a musia s ňou vykonať konzultácie, keď sú ešte otvorené všetky možnosti (74). Riadna konzultácia znamená, že verejnosť by mala mať prístup ku všetkým relevantným dokumentom, správam a odhadom na začiatku konzultačného obdobia. Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili najlepšie postupy, ako je vedenie konzultácie prostredníctvom špecializovaného webového sídla NEKP, na ktorom sa nachádzajú všetky informácie.

Podľa článku 11 nariadenia o riadení musia členské štáty zaviesť viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky. Musia poskytnúť platformu na diskusiu so zainteresovanými stranami o rôznych scenároch plánovaných pre politiky v oblasti energetiky a klímy, ako aj o splnení zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý je stanovený v európskom právnom predpise v oblasti klímy (75). Členské štáty podajú správu o pokroku pri zavádzaní tohto dialógu v národných energetických a klimatických správach o pokroku. Pokiaľ ide o verejné konzultácie, členské štáty sa vyzývajú, aby posilnili viacúrovňový dialóg a spolupracovali s regionálnymi a miestnymi jednotlivcami a skupinami, ktorí môžu nastoliť konkrétne opatrenia. Zároveň by mali preskúmať synergie s existujúcimi fórami, ako je Dohovor primátorov a starostov. Členské štáty musia okrem toho zabezpečiť úplnú a včasnú konzultáciu a zapojenie sociálnych partnerov, a to v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami a postupmi. Sociálny dialóg a celospoločenský prístup sú kľúčové na vypracovanie a zavádzanie účinných politík v oblasti energetiky a klímy v súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv.

Členské štáty musia do svojich aktualizovaných NEKP zahrnúť zhrnutie konzultácií a verejnej mienky alebo predbežných názorov verejnosti. Členské štáty by mali vysvetliť, ako sa verejná mienka zohľadnila pred predložením návrhu národných plánov a ich konečného znenia. Od členských štátov sa zároveň očakáva opis toho, ako sa verejnosti v rámci procesu umožnila transparentná a spravodlivá účasť.

3.3. Posilnenie regionálnej spolupráce v záujme lepšej koordinovanej reakcie a podpory solidarity

Členské štáty sa vyzývajú, aby pri príprave aktualizovaných národných plánov posilnili regionálnu spoluprácu. V čo najväčšom možnom rozsahu sa odporúča koordinácia takejto spolupráce prostredníctvom zriadeného fóra pre regionálnu spoluprácu. Podporu môžu prípadne poskytnúť aj regionálne skupiny zriadené v rámci energetickej platformy EÚ (76), ako aj regionálne rizikové skupiny spojené s bezpečnosťou dodávok plynu na trh EÚ. Hoci bol mechanizmus riadenia navrhnutý so zámerom stimulovať spoluprácu medzi členskými štátmi na cezhraničnej a regionálnej úrovni (77), členské štáty počas prípravy pôvodných NEKP naplno nevyužili potenciál regionálnej spolupráce.

Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby sa dobrovoľne zapájali do spoločného vypracúvania častí svojich NEKP, a to tak na územnej, ako aj sektorovej úrovni. Ide o príležitosť na zmiernenie administratívnej záťaže členských štátov a zlepšenie obsahu NEKP. Komisia je pripravená túto spoluprácu uľahčiť, ak o to členské štáty požiadajú počas prípravy návrhov aktualizovaných NEKP. Regionálna spolupráca na politikách v oblasti energetiky a klímy umožňuje preskúmanie synergií s cieľom efektívne dosiahnuť národné energetické a klimatické ciele, pričom sa zabezpečuje väčší súlad plánov. Medzi oblasti koordinácie môžu patriť napríklad spoločné projekty alebo systémy podpory v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (napr. jednotné harmonogramy a opatrenia v záujme prípravy zriadenia spoločného systému) a jednotné prístupy k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v rámci regiónu či spolupráca v rámci Európskeho strategického plánu pre energetické technológie.

Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich návrhoch aktualizovaných národných plánov sumarizovali výsledky regionálnych konzultácií vrátane pripomienok od iných členských štátov a vysvetlili spôsob zohľadnenia takýchto pripomienok.

Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby zapájali regionálnych partnerov s cieľom zabezpečiť jednotné plánovanie a riešiť riziká súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie. Význam to má aj pre zabezpečenie zavádzania dostatočnej elektrizačnej infraštruktúry a energetickej prenosovej infraštruktúry (fyzický rozmer), ako aj pre podporu trhovej integrácie. Najnovší vývoj politiky v oblasti energetiky poukazuje na potrebu regionálnej spolupráce s cieľom posilniť odolnosť a pripravenosť energetického systému a urýchliť prechod na čistú energiu. Regionálna spolupráca a európska solidarita sú v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým najsilnejším prostriedkom Únie na realizáciu diverzifikovaných dodávok energie, posilnenie rozmeru NEKP v oblasti energetickej bezpečnosti a v konečnom dôsledku na docielenie odolnejšej energetickej únie. Komisia na uľahčenie regionálnej spolupráce uverejňuje špecifické usmernenia o rozdelení nákladov a prínosov v rámci projektov spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia vyzýva členské štáty, aby v návrhoch aktualizovaných národných plánov uviedli zhrnutie svojej účasti na energetickej platforme EÚ, ako aj možné opatrenia vyplývajúce z tejto činnosti. Energetická platforma EÚ vznikla na účely koordinácie práce so zámerom odkloniť dodávky plynu do EÚ od ruských zdrojov. Čiastočne to bude zahŕňať vytvorenie dobrovoľného mechanizmu na nákup plynu a obnoviteľného vodíka pre EÚ, čím sa optimálne využije kolektívna politická a trhová váha Únie. Okrem toho sa vytvorilo päť regionálnych skupín (pre juhovýchodnú Európu, strednú a východnú Európu, severozápadnú Európu, juhozápadnú Európu a Pobaltie) na vypracovanie akčných plánov pre realizáciu úsilia energetickej platformy EÚ.

3.4. Preskúmanie úplného potenciálu synergií a prepojení s inými plánovacími nástrojmi v záujme zelenej a spravodlivej transformácie

V aktualizovaných NEKP by sa mali zohľadniť nové plánovacie nástroje a nástroje financovania, ktoré sa zriadili od predloženia prvého konečného znenia NEKP v roku 2019. Prístup k niektorým fondom je podmienený schválením špecializovaných plánov členských štátov. Do NEKP by sa mali konzistentným a integrovaným spôsobom premietnuť všetky relevantné politiky a opatrenia, ktoré prispievajú k dosahovaniu národných energetických a klimatických zámerov, cieľov a príspevkov, vrátane opatrení a možností financovania, ktoré vyplývajú z iných plánovacích nástrojov a nástrojov financovania (78).

3.4.1. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Je dôležité, aby členské štáty v aktualizovaných NEKP v plnom rozsahu zohľadnili investície a reformy v oblasti energetiky a klímy z národných plánov obnovy a odolnosti (79) a vychádzali z nich s cieľom dosiahnuť aktualizované ciele, zámery a záväzky do roku 2030. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje z kvantitatívneho hľadiska najväčší nový zdroj financovania politiky v oblasti energetiky a klímy. Plány obnovy a odolnosti budú do augusta 2026 (80) v rôznej miere hnacím motorom reforiem a investičných programov členských štátov v oblasti energetiky a klímy. Plány obnovy a odolnosti boli vypracované s cieľom prispieť k dosahovaniu zámerov, cieľov a príspevkov NEKP vzhľadom na zvýšené ambície na roky 2030 a 2050. Podľa plánu REPowerEU by členské štáty mali zohľadniť dodatočné politiky a opatrenia vo svojich plánoch obnovy a odolnosti zahrnutím osobitnej kapitoly venovanej plánu REPowerEU.

Komisia s cieľom zabezpečiť transparentnosť a konzistentnosť vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní aktualizovaných NEKP zreteľne opísali úlohu plánov obnovy a odolnosti vrátane kapitol venovaných plánu REPowerEU. V aktualizovaných národných plánoch by sa na tento účel mali poskytnúť kvantitatívne informácie vo vzťahu k príspevku opatrení plánu obnovy a odolnosti k dosahovaniu aktualizovaných zámerov a cieľov v oblasti klímy a energetiky, a to aj z hľadiska financovania. Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby v aktualizovaných NEKP uviedli odkaz na plán obnovy a odolnosti a kapitolu venovanú plánu REPowerEU v prípade všetkých príslušných politík a opatrení. Členské štáty by mali uviesť, či je politika alebo opatrenie úplne alebo čiastočne zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti a kapitole venovanej plánu REPowerEU, ako aj úlohu NEKP pri dopĺňaní týchto plánov a kapitol plánu REPowerEU.

V relevantných prípadoch by mali zahrnúť odkaz na vykonávacie rozhodnutie Rady o schválení posúdenia ich plánu obnovy a odolnosti. Členské štáty by mali zohľadniť každé rozšírenie investícií a reforiem, ktoré môže ďalej prispieť k dosahovaniu zámerov, cieľov a príspevku ich aktualizovaných národných plánov do roku 2030.

Komisia zároveň členské štáty vyzýva, aby využili svoje skúsenosti s procesom týkajúcim sa plánov obnovy a odolnosti. Môže sa tým ďalej zlepšiť úroveň podrobností o investíciách a reformách v aktualizovaných NEKP z hľadiska odhadov nákladov, financovania, opisu rozsahu, ako aj zahrnutia konkrétnych míľnikov a cieľov. Konzistentnosť medzi obidvoma nástrojmi sa bude musieť zachovať.

Hoci nejde o požiadavku v zmysle súčasného nariadenia o riadení, Komisia vyzýva členské štáty, aby pri vymedzovaní politík a opatrení na účely aktualizovaných NEKP uplatnili kritériá zásady „nespôsobovať významnú škodu“ (do-no-significant-harm – DNSH). Úplný súlad s kritériami DNSH je hlavnou charakteristikou koncepcie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Zabezpečuje, aby plány prispievali k zelenej transformácii a udržateľnej obnove a zároveň obmedzovali poškodenie biodiverzity, vodných a morských zdrojov, posilňovali obehovosť a zabraňovali znečisťovaniu, predchádzajúc odkázanosti na neudržateľné prostriedky a činnosti. Komisia poskytla technické usmernenia o uplatňovaní kritérií DNSH v súvislosti s plánmi obnovy a odolnosti (81).

3.4.2. Fond na spravodlivú transformáciu

Mechanizmus spravodlivej transformácie (82), konkrétne Fond na spravodlivú transformáciu (FST), vznikol na mobilizáciu investícií v rokoch 2021 až 2027. Tento investičný nástroj pomôže európskym regiónom najviac zasiahnutým prechodom na klimatickú neutralitu vzhľadom na ich vysokú závislosť od ťažby fosílnych palív, vrátane uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice, a od uhlíkovo náročných priemyselných procesov. FST ako súčasť politiky súdržnosti takisto uplatňuje zásadu DNSH a vylučuje investície do fosílnych palív. Stanovuje sa ním silný riadiaci rámec sústredený na plány spravodlivej transformácie územia, ktoré sa dokončujú. Plány spravodlivej transformácie územia sú strategickými dokumentmi, v ktorých sa vysvetľuje proces spravodlivej transformácie v každom členskom štáte a činnosti na zmiernenie predpokladaných sociálno-ekonomických dôsledkov na najviac postihnutých územiach. Plány spravodlivej transformácie územia budú rámcom opatrení a investícií v regiónoch závislých od uhlia a/alebo regiónoch s odvetviami s vysokými emisiami skleníkových plynov (ako je chemický, oceliarsky a cementárenský priemysel), na ktoré má transformácia nanajvýš nepriaznivý vplyv.

Členské štáty do aktualizovaných NEKP premietnu proces transformácie uvedený v plánoch spravodlivej transformácie územia. Členské štáty by mali vysvetliť synergie medzi cieľmi do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky a transformácie smerom od fosílnych palív. Opísať by mali aj spôsob, akým dosiahnutie národných cieľov cielene zmierni sociálno-ekonomické dôsledky na regionálnej úrovni.

3.4.3. Sociálno-klimatický fond

Komisia vyzýva členské štáty, aby do aktualizovaných NEKP v čo najväčšej miere zahrnuli podkladovú analýzu potrebnú na vypracovanie sociálno-klimatických plánov. Mali by vysvetliť, ako ich plán využíva výnosy zo Sociálno-klimatického fondu na dosahovanie príslušných zámerov, cieľov a príspevkov. Sociálno-klimatický fond (83) sa navrhuje v rámci balíka Fit for 55 na riešenie sociálnych vplyvov na zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a mikropodniky, ktoré môžu vzniknúť na základe začlenenia budov a cestnej dopravy do systému obchodovania s emisiami (ETS). Cieľom Sociálno-klimatického fondu je podpora zraniteľných skupín pri znižovaní ich závislosti od nákladných fosílnych palív prostredníctvom zvýšenia efektívnosti budov, dekarbonizácie vykurovania a chladenia budov (vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov) a zvýšenia prístupu k udržateľnej doprave. Sociálno-klimatický fond má zároveň za cieľ podporovať zraniteľné skupiny prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, ktorými sa poskytuje cielená dočasná priama podpora príjmu, zatiaľ čo sa zavádzajú investičné opatrenia.

V nadväznosti na rokovania o balíku Fit for 55 sa vytvorí úzka väzba medzi NEKP a plánmi v rámci Sociálno-klimatického fondu, keďže v NEKP sa uvádza politický rámec, v ktorom bude Sociálno-klimatický fond pôsobiť. Plány v rámci Sociálno-klimatického fondu budú vychádzať z plánovaných reforiem a záväzkov členských štátov uvedených v NEKP. Plány v rámci Sociálno-klimatického fondu sa samy osebe zamerajú na konkrétne opatrenia a investície financované zo Sociálno-klimatického fondu. Zároveň zaistia súlad s NEKP a inými príslušnými programami a nástrojmi EÚ a budú rozvíjať synergie medzi nimi.

3.4.4. Spoločná poľnohospodárska politika

Komisia vyzýva členské štáty, aby hľadali synergie medzi strategickými plánmi spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a NEKP. Členské štáty prostredníctvom svojich vnútroštátnych strategických plánov SPP navrhli systémy podpory, ktorých súčasťou je riešenie cieľov v oblasti klímy, energetiky, zdravia a biodiverzity. Komisia poskytla odporúčania a pripomienky ku strategickým plánom SPP všetkých členských štátov. Členské štáty okrem toho identifikovali alebo naplánovali vnútroštátne opatrenia nad rámec týchto strategických plánov SPP, ktoré by mohli prispieť k plneniu týchto ambícií. V súvislosti s týmito cieľmi majú členské štáty povinnosť prehodnotiť a prípadne upraviť svoje strategické plány SPP po nadobudnutí účinnosti ambicióznejších cieľových hodnôt zavedených nariadením LULUCF a zmeneným nariadením ESR (zatiaľ nebolo prijaté) (84). Členské štáty by mali vždy, keď je to možné, aktualizovať NEKP a strategické plány SPP a preskúmať synergie medzi nimi.

Prepojenie týchto dvoch procesov možno ďalej zlepšovať: i) zintenzívnením úsilia o posúdenie vplyvov poľnohospodárskych politík a opatrení v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov; ii) zvýšením odstraňovania uhlíka a iii) identifikáciou relevantných obnoviteľných zdrojov energie, ako je biometán. Komisia a Európska environmentálna agentúra organizujú budovanie kapacít ako súčasť činností na zlepšenie podávania správ o politikách a opatreniach v oblasti klímy (85).

3.4.5. Politika súdržnosti

Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich aktualizovaných NEKP zvážili synergie s existujúcimi plánovacími dokumentmi vypracovanými v rámci politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027. Politika súdržnosti EÚ (realizovaná prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus a Fondu na spravodlivú transformáciu) prispieva k posilňovaniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (86).

V rokoch 2021 – 2027 sa politika súdržnosti (mobilizujúca investície v EÚ v hodnote 392 miliárd EUR) zameriava na päť politických cieľov (vrátane cieľa ekologického, nízkouhlíkového prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo) a Európsku zelenú dohodu. Od členských štátov sa na to, aby mohli využívať výhody fondov politiky súdržnosti, vyžaduje, aby vypracovali partnerské dohody, na ktoré nadväzujú operačné programy. V operačných programoch sa musia zohľadniť NEKP a riešiť všetky výzvy, ktoré sa v nich identifikovali. Členské štáty sú okrem toho povinné splniť základné podmienky vrátane podmienok týkajúcich sa dokončenia NEKP, energetickej efektívnosti, obnovy bytových a nebytových budov a energie z obnoviteľných zdrojov.

3.5. Silná analytická základňa

V spoľahlivých aktualizovaných národných plánoch sa musí zohľadniť strategická vízia a musia sa opierať o riadnu a dôkladnú kvantitatívnu analýzu súčasnej a predpokladanej situácie. Silnou analytickou základňou sa zároveň zabezpečí, aby rôzne časti plánu boli komplexné a porovnateľné. Analytický oddiel NEKP sa začína uvedením aktuálnej situácie vrátane projekcií vychádzajúcich z existujúcich politík a opatrení (87),, ktorá od pôvodných NEKP prešla značným vývojom. Oddiel aktualizovaného plánu venovaný „aktuálnej situácii“ musí obsahovať všetky relevantné zmeny v rámci každého z piatich rozmerov energetickej únie, a to na základe najnovších dostupných údajov. Zohľadniť by sa mal najmä sociálny a hospodársky vplyv pandémie COVID-19, ako aj súčasná geopolitická situácia, ktorá má vplyv na ceny energie, a všeobecnejšie vývoj vnútorného trhu s energiou a energetickej bezpečnosti a v oblasti emisií.

Členské štáty sa vyzývajú, aby využili najaktuálnejšie nástroje a prístupy modelovania. Členské štáty by v záujme zabezpečenia konzistentného prístupu mali použiť rovnaké kľúčové parametre pre dovozné ceny ropy, plynu a uhlia, ako aj ceny uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ako sú parametre používané na podávanie správ v zmysle článku 18 nariadenia o riadení. Členské štáty by s cieľom zabezpečiť transparentnosť používaných údajov mali jasne uviesť odkaz na zdroje, o ktoré sa ich analýza opiera. Komisia vyzýva členské štáty, aby vždy, keď je to možné, používali oficiálne európske štatistiky.

3.5.1. Scenáre a harmonogram

V aktualizovaných NEKP sa opíše aktuálna situácia (88) zahrnutím projekcií vývoja skleníkových plynov v jednotlivých sektoroch a projekcií týkajúcich sa iných rozmerov energetickej únie s existujúcimi opatreniami (t. j. scenár „s existujúcimi opatreniami“) aspoň do roku 2040 vrátane roku 2030 (89). Okrem toho by mali aktualizované NEKP zahŕňať projekcie s dodatočnými plánovanými politikami a opatreniami (t. j. scenár „s dodatočnými opatreniami“) (90). Tieto projekcie umožnia posúdenie vplyvu takýchto plánovaných politík a opatrení a porovnanie ich vplyvu s projekciami s existujúcimi politikami a opatreniami, ktoré potrvajú aspoň do roku 2040 (91) , (92). Členské štáty musia zároveň opísať spôsob, akým existujúce a plánované politiky a opatrenia prispievajú k realizácii zámeru EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy (93).

Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa menia požiadavky na projekcie antropogénnych emisií skleníkových plynov (94) z obdobia štyroch rokov na obdobie šiestich po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania. Keďže členské štáty vypracujú projekcie emisií skleníkových plynov do roku 2050, ktoré sa majú podľa článku 18 nariadenia o riadení predložiť do 15. marca 2023, vyzývajú sa, aby vo svojich aktualizovaných NEKP poskytli projekcie do roku 2050 pre obidva scenáre „s existujúcimi opatreniami“ a „s dodatočnými opatreniami“, a to s cieľom poukázať na vývoj smerom ku klimatickej neutralite v EÚ.

Členské štáty musia verejnosti sprístupniť podrobný opis predpokladov, parametrov a metodík používaných pre konečné scenáre a projekcie, pričom zohľadnia štatistické obmedzenia, licenčné obmedzenia komerčných súborov údajov a súlad s pravidlami ochrany údajov (95). V záujme podpory transparentnosti, overovania a porovnateľnosti výsledkov by sa mali čo najviac používať nástroje a údaje s otvoreným prístupom.

3.5.2. Posudzovanie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov

Členské štáty v aktualizovaných národných plánoch posúdia makroekonomický vplyv plánovaných politík a opatrení alebo skupín politík a opatrení na vnútroštátnej a prípadne regionálnej úrovni. Podľa možnosti sa posúdia aj ich vplyvy na zdravie, životné prostredie, konkurencieschopnosť, zamestnanosť, zručnosti a spoločnosť. Zahrnuté by malo byť porovnanie s projekciami na základe existujúcich politík a opatrení alebo skupín opatrení (96) s osobitným zameraním na posúdenie distribučných vplyvov (97) a energetickej chudoby (98). Komisia pravidelne sprístupňuje výsledky výskumných projektov v tejto oblasti vrátane modelovania na makro- i mikroúrovni v záujme posúdenia vplyvov na zamestnanosť, spoločnosť a distribučných vplyvov prechodu na čistú energiu alebo geopolitického vývoja (napr. scenáre týkajúce sa ceny energie) (99). Týmito prvkami možno podporiť aktualizáciu národných plánov.

Členské štáty sa vyzývajú, aby zvážili otázky, ako sú možné celohospodárske alebo sektorové úzke miesta, najmä pokiaľ ide o dodávky energie, vodu a suroviny, ako aj dostupnosť pracovných síl a zručností. Okrem toho by sa mali opísať očakávané zmeny odvetvového zloženia hospodárstva členských štátov, keďže niektoré odvetvia zaznamenajú úpadok, iné vznik a/alebo rast a ďalšie podstúpia transformáciu. V tejto súvislosti by sa mali zahrnúť úvahy týkajúce sa výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti sektora čistej energie. Pozitívny vplyv energetickej transformácie by sa mal takisto v plnej miere posúdiť.

Environmentálny vplyv uvedený v aktualizovaných plánoch by mal odzrkadľovať zistenia národných energetických a klimatických správ o pokroku (100). V plánoch by sa mali zohľadniť aj súčasné a budúce interakcie medzi dekarbonizáciou a znižovaním emisií znečisťujúcich látok (odstraňovaním znečisťovania). Prepojenia medzi vodou, energiou a klímou zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní cieľov energetickej únie. Extrémne javy, ako sú suchá a vysoké teploty, vytvárajú tlak na energetické systémy, čo vplýva na prevádzku elektrární. Nízke hladiny vody zhoršujú energetickú krízu v Európe, pričom vplývajú na vodné elektrárne a výrobu jadrovej energie, ako aj na vnútrozemskú plavbu. Členské štáty sa vyzývajú, aby v aktualizovaných NEKP opísali vplyv plánovaných politík a opatrení na hospodárenie s vodami (vrátane sucha, záplav a dopytu po vode) a vodné ekosystémy, najmä pokiaľ ide o rozmer energetickej bezpečnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby aktualizované NEKP vypracovali v súlade s príslušnými plánovacími dokumentmi v oblasti hospodárenia s vodami, ako sú plány manažmentu povodia, plány manažmentu povodňového rizika a plány riadenia stavov sucha.

Komisia vyzýva členské štáty, aby aktualizované NEKP vypracovali v úzkej súvislosti s aktualizáciou národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia (101). V porovnaní s pôvodnými NEKP v rámci aktualizácie stále existuje priestor na zlepšenie a posilnenie posúdenia vplyvu plánovaných politík a opatrení na emisie látok znečisťujúcich ovzdušie. Členské štáty ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku nahlásia aj informácie o vyčíslení vplyvu politík a opatrení (alebo skupín politík a opatrení) na kvalitu ovzdušia a emisie látok znečisťujúcich ovzdušie. Posúdenie v NEKP však členským štátom umožňuje uprednostniť tie opatrenia, ktorými sa maximalizujú súhrnné prínosy. Politiky a opatrenia by okrem toho mali byť v súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity (102), s akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo (103), akčným plánom nulového znečisťovania (104) a európskym plánom na boj proti rakovine (105).

Environmentálne vplyvy uvedené v aktualizovaných plánoch by mali takisto odzrkadľovať vplyvy politík v oblasti klímy a energetiky na biodiverzitu. Zmena klímy a strata biologickej diverzity sú navzájom prepojené. Politiky v oblasti energetiky a klímy môžu viesť k synergiám, no môžu byť aj na úkor biodiverzity (napr. obnova prírody alebo riešenia blízke prírode na zvýšenie záchytov verzus odlesňovanie alebo degradácia lesov na výrobu biomasy na energetické účely). Tieto vplyvy by sa mali zohľadniť a vyčísliť v aktualizovaných národných plánoch.

3.5.3. Začleňovanie a modelovanie príspevku obehového hospodárstva ku klimatickej transformácii

Členské štáty sa vyzývajú, aby vo svojich aktualizovaných národných plánoch stanovili kľúčové politiky a opatrenia v oblasti obehového hospodárstva, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov, spotrebu energie a využívanie kritických surovín. Obehové hospodárstvo vedie k znižovaniu vytvárania odpadu (vrátane organického odpadu, ktorý je zdrojom emisií metánu) a využívania primárnych zdrojov (vrátane energie a kritických surovín), a teda k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Vytvárajú sa ním pracovné miesta v blízkosti k produktom, ktoré sa musia udržiavať, renovovať alebo spoločne využívať (106). Obehovosť navyše zlepšuje dostupnosť surovín, čím sa znižuje závislosť európskeho hospodárstva od dovozu. Obehové hospodárstvo takisto vytvára nové pracovné miesta a príležitosti na rôznych úrovniach zručností, a to aj pre často nedostatočne zastúpené skupiny na trhu práce, ako sú ženy, osoby so zdravotným postihnutím a zraniteľné skupiny. V aktualizovaných NEKP by sa mali uviesť odkazy na stratégie, akčné plány a právne predpisy, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva a majú vplyv na energetiku a emisie skleníkových plynov. NEKP by mali zároveň obsahovať odhad skutočných a predpokladaných znížení emisií skleníkových plynov, ktoré sa dosiahli vďaka opatreniam v oblasti obehového hospodárstva, na základe dostupných nástrojov modelovania.

Členské štáty by mali oznámiť kľúčové politiky a opatrenia v oblasti odpadu a odpadovej vody, ktorých cieľom je znižovanie emisií metánu. Ich súčasťou by malo byť vyčíslenie skutočného alebo odhadovaného vplyvu takýchto politík a opatrení na emisie skleníkových plynov. Členské štáty sa zároveň vyzývajú, aby poskytli informácie o modeloch využívaných na odhad vplyvu.

3.6. Financovanie energetickej a klimatickej transformácie: zlaďovanie investičných potrieb s dostupným verejným a súkromným financovaním

Členské štáty sa vyzývajú, aby do aktualizovaných národných plánov zahrnuli komplexný a konzistentný prehľad verejných a súkromných investícií potrebných na splnenie ich energetických a klimatických zámerov, cieľov a príspevkov. Pri predložení národných plánov v roku 2020 všetky členské štáty stanovili investičné potreby v oblasti energetiky vrátane sektorového rozčlenenia. Nie všetky členské štáty však zahrnuli investičné potreby pre všetkých päť rozmerov energetickej únie alebo poskytli komplexný prehľad investičných potrieb v záujme klimatickej transformácie vrátane opatrení na adaptáciu na zmenu klímy. Metodiky a vzory použité na uvádzanie rôznych hodnôt boli okrem toho často nejednotné. Rozdiely v prístupoch a hĺbke analýzy sťažili porovnávanie investičných odhadov medzi všetkými národnými plánmi. Viedlo to k nedostatočnej predvídateľnosti pre investorov a zníženiu celkovej spoľahlivosti národných plánov.

Na zabezpečenie konzistentného prehľadu investičných potrieb a financovania sa členské štáty vyzývajú, aby skonsolidovali prehľad na úrovni všetkých jednotlivých politík a opatrení alebo skupín politík a opatrení. Ku každej z nich sa uvedú informácie o predpokladaných investíciách a ich financovaní z verejných (na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie) a zo súkromných zdrojov. Ako štruktúra oznamovania by sa mohol použiť vzor v prílohe XIII k pokroku pri financovaní národných energetických a klimatických správ o pokroku.

3.6.1. Odhad investičných potrieb

Členské štáty v aktualizovaných NEKP poskytnú informácie o objemoch investícií, o ktorých predpokladajú, že budú potrebné v súvislosti s plánovanými politikami a opatreniami (107) . Komisia vyzýva členské štáty, aby načrtli zdroje financovania na vykonávanie plánovaných kľúčových politík a opatrení alebo skupín politík a opatrení (pozri oddiel 3.6.2). Pokiaľ ide o už prijaté a realizované politiky a opatrenia, členské štáty by mali poskytnúť prehľad odhadovaných počiatočných investícií a prípadne skutočných investícií, pričom by mali podľa možnosti využiť informácie zhromaždené prostredníctvom národných energetických a klimatických správ o pokroku. Tento prehľad by sa mal podľa možnosti rozčleniť podľa kľúčových politík a opatrení alebo skupín politík a opatrení. Dobrá analytická základňa prispieva k určeniu investičných potrieb. Odhad takýchto potrieb možno vykonať rôznymi spôsobmi pomocou vzájomne sa doplňujúcich prístupov zhora nadol alebo zdola nahor. Zatiaľ čo prístupy zhora nadol sa najviac hodia na porovnanie alternatívnych politických scenárov, prístupy zdola nahor napomáhajú pri sledovaní potrieb jednotlivých investícií a reforiem.

Rámček 8: Osvedčené postupy na uvádzanie odhadovaných investičných potrieb

Členské štáty sa v záujme zlepšenia transparentnosti osobitne vyzývajú, aby do svojich aktualizovaných NEKP zahrnuli tieto prvky:

—	opis metodiky použitej na výpočet odhadov,

—	opis základného scenára (t. j. scenára bez dodatočných investícií),

—	jasné označenie, na čo uvedené hodnoty odkazujú (napr. kumulatívne alebo ročné dodatočné investície, nominálne alebo diskontované hodnoty) a prípadne druhy zahrnutých investícií (napr. kapitál, tovar dlhodobej spotreby, prevádzkové náklady),

—	rozčlenenie investícií do riadne vymedzených skupín kľúčových politík a opatrení, podľa možnosti piatich rozmerov energetickej únie a/alebo sektorov v súlade s integrovaným podávaním správ o pokroku,

—	informácie o predpokladanom objeme investícií, ktorý sa má stimulovať a ktorý sa požaduje na dosiahnutie každej politiky a opatrenia, a o zdroji financovania [verejný (vnútroštátny, EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) a súkromný – ak sú k dispozícii],

—	východiskový rok investičnej hodnoty a pomerná diskontná sadzba.

3.6.2. Verejné a súkromné financovanie

Členské štáty sa vyzývajú, aby z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska opísali financovanie každej politiky a opatrenia, ktoré boli zahrnuté do aktualizovaných NEKP. Zahŕňa to informácie o spôsobe použitia vnútroštátnych a únijných nástrojov financovania (108). Napríklad spôsob použitia programov v rámci rozpočtu EÚ, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, príjmy vytvárané prostredníctvom systému EU ETS (vrátane modernizačného fondu, Inovačného fondu, ako aj vnútroštátnych príjmov z aukcie), a iných zdrojov dostupných na vnútroštátnej úrovni. Keďže rôzne vnútroštátne a únijné nástroje sa môžu vzájomne dopĺňať, členské štáty sa vyzývajú, aby opísali spôsob, akým vytvorili nákladovo efektívne synergie a zmiešané riešenia verejnej finančnej podpory, spôsob predchádzania dvojitému financovaniu a spôsob, akým majú verejné nástroje ďalej mobilizovať súkromné investície.

Členské štáty sa vyzývajú, aby opísali úlohu, akú rozvojové banky zohrávajú pri financovaní investícií v oblasti energetiky a klímy, ako aj pri vťahovaní súkromného kapitálu. Napríklad Európska investičná banka ako „klimatická banka“ EÚ stanovila sériu cieľov (v rámci operácií na úrovni Únie aj globálnych operácií): 50 % jej operácií podporí opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť do roku 2025; všetko jej financovanie sa od konca roku 2020 zosúlaďuje s Parížskou dohodou a stanovila celkový cieľ počas tohto desaťročia zmobilizovať najmenej 1 bilión EUR v rámci projektov v oblasti klímy a životného prostredia.

V aktualizovaných NEKP by sa mal zároveň uviesť prehľad výšky očakávaných finančných prostriedkov zo súkromného sektora na financovanie plánovaných politík a opatrení. Napríklad pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, členské štáty by mali uviesť podrobné informácie o očakávanom objeme súkromných investícií, ako aj o využívaní úverových produktov na zvýšenie energetickej efektívnosti spotrebiteľmi (zelené úvery, hypotekárne úvery na zvýšenie energetickej efektívnosti).

4. Iteratívny proces s Komisiou a ďalší postup

Komisia od všetkých členských štátov očakáva, že dodržia harmonogram stanovený v článku 14 nariadenia o riadení. Vzhľadom na vyššie ambície a obmedzený čas, ktorý ostáva do roku 2030, by mali členské štáty uprednostniť vypracovanie návrhu konečného znenia aktualizovaných plánov.

Komisia je v plnej miere zaangažovaná do podpory členských štátov pri aktualizácii NEKP. Komisia bude konkrétne s členskými štátmi naďalej spolupracovať na technickej úrovni, a to s cieľom zabezpečiť ďalšie hĺbkové výmeny a poskytnúť dodatočné podrobnosti o konkrétnych aspektoch týchto usmernení. Komisia zorganizuje relevantné stretnutia pracovných skupín, dvojstranné výmeny a bude spolupracovať na sektorovej a regionálnej úrovni v záujme podpory dobrej spolupráce počas celého procesu.

Komisia nad rámec bežných výmen využíva viacero nástrojov vrátane európskeho semestra a Nástroja technickej podpory, ako aj viacero podporných opatrení a štúdií, ako sú zmluvy o podpore vypracovania a posúdenia aktualizácií NEKP. Po tom, ako členské štáty predložia návrhy aktualizovaných národných plánov (109), Komisia tieto plány posúdi a členským štátom môže zaslať odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako sa stanovuje v nariadení o riadení.

Komisia ako súčasť iteratívneho procesu medzi ňou a členskými štátmi posúdi NEKP vzhľadom na požiadavky nariadenia o riadení a v plnej miere zohľadní usmernenia stanovené v tomto dokumente. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť tomu, či sú zámery, ciele a príspevky stanovené členskými štátmi dostatočné na kolektívne dosiahnutie energetickej únie vrátane zámerov, cieľov a príspevkov v príslušných právnych predpisoch, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako aj pri posudzovaní jednotlivých plánov.

Tabuľka 1:

Kľúčové zámery, ciele a príspevky, ako aj politiky a opatrenia predložené v právnych predpisoch, stratégiách a návrhoch.

Poznámka:

Táto tabuľka nie je vyčerpávajúca, ale slúži skôr ako zhrnutie kľúčových prvkov, ktoré sa majú zohľadniť v záujme aktualizácie NEKP.

Iniciatíva

Odkaz

Druh

Zámery a ciele

Politiky a opatrenia

Európska zelená dohoda

Európsky právny predpis v oblasti klímy

COM(2019) 640 final

nariadenie (EÚ) 2021/1119

oznámenie

prijaté právne predpisy

—	klimatická neutralita na úrovni EÚ do roku 2050,

—	zvýšenie cieľa do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov na úrovni Únie na najmenej 50 % a smerom k 55 %.

neuplatňuje sa

Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ

COM(2020) 299 final

oznámenie

—	žiadne dodatočné ciele

Opatrenia na:

—	využitie integrácie energetického systému na dosiahnutie rovnováhy v elektrizačnej sústave a zabezpečenie integrácie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,

—	prepojenie sektorov vykurovania a elektroenergetiky na zaistenie vyššej integrácie obnoviteľných zdrojov energie v oboch z nich,

—	prepojenie rôznych sektorov konečnej spotreby so sektorom energetiky s cieľom zabezpečiť využitie odpadového tepla,

—	zaistenie prístupu k údajom pre používateľov elektrických vozidiel.

Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu

COM(2020) 301 final

oznámenie

—	elektrolyzéry na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov s výkonom 6 GW v EÚ do roku 2024 a s výkonom 40 GW do roku 2030.

neuplatňuje sa

Odporúčanie Komisie týkajúce sa energetickej chudoby

COM(2020) 9600

oznámenie

—	žiadne dodatočné ciele

Opatrenia na:

—	zníženie a/alebo zmiernenie energetickej chudoby prostredníctvom energetickej efektívnosti,

—	zabezpečenie prístupu všetkých skupín odberateľov k energii, najmä najviac zraniteľných skupín.

Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti

COM(2020) 741 final

oznámenie

—	inštalovaný výkon aspoň 60 GW z vetra na mori a aspoň 1 GW z morskej energie do roku 2030 a výhľadovo dosiahnuť výkon 300 GW, resp. 40 GW do roku 2050,

—	integrácia cieľov rozvoja modrej energetiky členskými štátmi do ich národných námorných priestorových plánov.

neuplatňuje sa

Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

COM(2021) 82 final

oznámenie

—	spoločnosť odolná proti zmene klímy, ktorá je plne prispôsobená jej nevyhnutným dôsledkom

—	v stratégii sa uvádza 48 záväzkov verejnej politiky,

—	zavádzanie riešení blízkych prírode, pomôcť znížiť riziko súvisiace s klímou, ohrozenia zdravia, zvýšiť ochranu klímy a zabezpečiť prístup k sladkej vode,

—	plány riadenia stavov sucha, opatrenia na zvýšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu a bezpečné opätovné využívanie vody.

Fit for 55: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite

COM(2021) 550 final

oznámenie

neuplatňuje sa (ciele sú uvedené v sprievodných návrhoch)

neuplatňuje sa (opatrenia sú uvedené v sprievodných návrhoch)

Prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti (110)

COM(2021) 558 final

legislatívny návrh

—	cieľová hodnota na úrovni EÚ do roku 2030 zvýšiť energetickú efektívnosť o 9 % a revidované príspevky členských štátov na tejto úrovni,

—	povinnosť úspor energie – vedľajší cieľ úspor energie vyplývajúci z energetickej chudoby a cenovo dostupného sociálneho bývania,

—	cieľ zníženia celkovej konečnej energetickej spotreby všetkých verejných subjektov,

—	povinnosť obnovy všetkých verejných budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

—	opatrenia týkajúce sa „zásady prvoradosti energetickej efektívnosti“,

—	opatrenia na odstránenie prekážok pre energeticky efektívne verejné obstarávanie,

—	zoznam verejných subjektov, ktoré musia prispievať k plneniu cieľa zníženia celkovej konečnej energetickej spotreby verejných subjektov,

—	opatrenia na dosahovanie povinnosti úspor energie,

—	opatrenia týkajúce sa odvetví premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom,

—	opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva,

—	komplexné posúdenie vykurovania a chladenia (uplatniteľné v prípade konečného znenia NEKP na rok 2024),

—	opatrenia na podporu a uľahčenie efektívneho využívania energie koncovými odberateľmi a konečnými spotrebiteľmi,

—	opatrenia na podnecovanie verejných subjektov, aby využívali zmluvy o energetickej efektívnosti pri obnove veľkých budov,

—	opatrenia na podporu energetických služieb vo verejnom sektore,

—	certifikačné schémy a/alebo schémy rovnocennej kvalifikácie pre profesie súvisiace s energetickou efektívnosťou,

—	financovanie programov a systémov energetickej efektívnosti.

Revízia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (hlavná)[1]

COM(2021) 557 final

legislatívny návrh

—	cieľová hodnota na úrovni EÚ pre obnoviteľné zdroje energie (ďalej len „OZE“) v roku 2030 zvýšená na úroveň 40 % a revidované príspevky členských štátov na jej dosiahnutie,

—	zvýšený cieľ intenzity skleníkových plynov a jej zníženia v sektore dopravy,

—	zvýšený čiastkový cieľ pre pokročilé biopalivá na rok 2025 a 2030,

—	nové čiastkové ciele pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu v doprave,

—	nové ročné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v oblasti vykurovania a chladenia vrátane záväznej časti navýšenia a dobrovoľné dodatočné miery navýšenia členských štátov,

—	zvýšený orientačný ročný nárast v oblasti diaľkového vykurovania a chladenia,

—	nové orientačné referenčné hodnoty pre podiely obnoviteľných zdrojov energie vo vnútroštátnom sektore budov v roku 2030,

—	nové orientačné ročné zvýšenie podielu OZE v priemysle na roky 2021 – 2030,

—	nová cieľová hodnota pre obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu v priemysle do roku 2030 a 2035.

—	spoločné projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov (článok 9),

—	systémy udeľovania osvedčení pre dizajnérov a inštalatérov OZE (článok 18),

—	opatrenia týkajúce sa integrácie do systému (články 20 a 20a),

—	opatrenia na dosiahnutie priemerného ročného zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v oblasti vykurovania a chladenia v súlade s článkom 24 ods. 1 a 2 a opatrenia uplatňované zo zoznamu v zmysle článku 23 ods. 4,

—	posúdenie vnútroštátneho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov (článok 23 ods. 1a),

—	opatrenia na dosiahnutie priemerného ročného zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v oblasti diaľkového vykurovania a chladenia,

—	opatrenia na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v oblasti chladenia a diaľkového chladenia,

—	rámec na umožnenie sektorovej integrácie medzi energetickými sieťami,

—	systém kreditov podľa povinnosti v odvetví dopravy (článok 25),

—	opatrenia týkajúce sa kritérií udržateľnosti vrátane kritérií v súvislosti s oblasťami so zákazom vstupu, pokiaľ ide o lesnú biomasu,

—	opatrenia zabezpečujúce zásadu kaskádového využívania biomasy.

Znižovanie emisií metánu v odvetví energetiky

COM(2021) 805 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

—	plány zmierňovania emisií metánu a meranie metánu z opustených baní a neaktívnych vrtov.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

COM(2021) 564 final

legislatívny návrh

—	riešenie emisií skleníkových plynov viazaných v konkrétnom tovare pri jeho dovoze na colné územie EÚ s cieľom predchádzať riziku úniku uhlíka.

neuplatňuje sa

Revízia smernice o zdaňovaní energie

COM(2021) 563 final

legislatívny návrh .

—	zabezpečiť, aby jasné pravidlá zdaňovania energetických výrobkov a elektriny naďalej prispievali k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a zároveň zabezpečiť, aby zdaňovanie lepšie odrážalo ich vplyv na životné prostredie a zdravie.

—	opatrenia na zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v súlade so smernicou.

Zaistenie rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu (iniciatíva ReFuelEU Aviation) (111)

COM(2021) 561 final

legislatívny návrh

—	udržateľné letecké palivá musia tvoriť 2 % objemu leteckých palív do roku 2025, 5 % do roku 2030 a 63 % do roku 2050.

neuplatňuje sa

Využívanie palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave (iniciatíva FuelEU Maritime) (111)

COM(2021) 562 final

legislatívny návrh

—	limit intenzity skleníkových plynov z energie spotrebovanej na palube lode,

—	povinnosť využívať pobrežné zásobovanie elektrickou energiou alebo technológiu s nulovými emisiami v prístavoch.

neuplatňuje sa

Zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá (111) (112)

COM(2021) 559 final

legislatívny návrh

—	vnútroštátne cieľové hodnoty zavádzania dostatočnej infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii pre cestné vozidlá, plavidlá a stojace lietadlá.

neuplatňuje sa

Systém obchodovania s emisiami (ETS) (hlavný)–vrátane námornej dopravy, budov a dopravy

COM(2021) 551 final

legislatívny návrh

—	príspevok sektorov, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, predstavujúci zníženie o 61 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005,

—	zníženie emisií o 43 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy.

—	stanovovanie cien uhlíka a poskytovanie financovania opatrení v oblasti klímy prostredníctvom príjmov z aukcií, modernizačného fondu a Inovačného fondu spolu s trhovou stabilizačnou rezervou ako nástrojom na zabezpečenie stability trhu s uhlíkom.

ETS Trhová stabilizačná rezerva

COM(2021) 571 final

legislatívny návrh

—	zachovanie súčasných parametrov trhovej stabilizačnej rezervy po roku 2023 na zabezpečenie predvídateľnosti trhu: miera príjmu 24 % a minimálne množstvo 200 miliónov kvót, ktoré sa má umiestniť do rezervy.

neuplatňuje sa

ETS a letecká doprava

COM(2021) 552 final

legislatívny návrh

—	postupné zrušenie bezodplatných emisných kvót pre leteckú dopravu do roku 2027 na úroveň 100 %, ako aj konsolidácia celkového množstva kvót pre leteckú dopravu na súčasných úrovniach uplatňujúc lineárny redukčný koeficient ETS.

neuplatňuje sa

ETS, pokiaľ ide o oznamovanie týkajúce sa systému CORSIA

COM(2021) 567 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

Sociálno-klimatický fond

COM(2021) 568 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

—	národný sociálno-klimatický plán,

—	opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti budov,

—	opatrenia na zvýšenie dekarbonizácie pri vykurovaní a chladení budov,

—	opatrenia poskytujúce lepší prístup k mobilite a doprave s nulovými a nízkymi emisiami.

Fond na spravodlivú transformáciu

nariadenie (EÚ) 2021/1056

prijaté právne predpisy

neuplatňuje sa

—	činnosti podporované v zmysle článku 8.

Revízia nariadenia ESR

COM(2021) 555 final

legislatívny návrh

—	zvýšený cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov na úrovni EÚ v sektoroch spoločného úsilia o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a rozdeliť ciele na úrovni EÚ do záväzných národných kvót.

neuplatňuje sa

Revízia nariadenia o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve

COM(2021) 554 final

legislatívny návrh

—	zvýšená cieľová hodnota odstraňovania uhlíka v EÚ do roku 2030 v sektore využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva na úrovni 310 miliónov ton a národné záväzné cieľové hodnoty na roky 2026 – 2030,

—	zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore pôdy.

—	integrované plány zmierňujúcich opatrení v sektore pôdy,

—	prepojenie s biodiverzitou a obnovou prírody.

CO2 pre osobné vozidlá a dodávky

COM(2021) 556 final

legislatívny návrh

—	osobné vozidlá: cieľová hodnota do roku 2030 pre celý vozový park EÚ predstavuje 37,5 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021. Cieľovou hodnotou do roku 2035 je zníženie o 100 %,

—	úžitkové vozidlá: cieľová hodnota do roku 2030 pre celý vozový park EÚ predstavuje 31 % zníženie cieľovej hodnoty v roku 2021. Cieľovou hodnotou do roku 2035 je zníženie o 100 %.

neuplatňuje sa

Prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov

COM(2021) 802 final

legislatívny návrh

—	vnútroštátne ciele na zabezpečenie vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného vnútroštátneho fondu budov a transformácie existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050,

—	nové minimálne normy pre energetickú hospodárnosť,

—	aktualizácia vymedzenia budovy s takmer nulovou potrebou energie pre nové a existujúce budovy.

—	národný plán obnovy budov,

—	opatrenia na podporu dodržiavania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti (článok 9 ods. 3).

Vodík/plyn –

revízia nariadenia

COM(2021) 804 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

—	preventívne a núdzové opatrenia v záujme bezpečnosti dodávok plynu,

—	opatrenia týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti.

Vodík/plyn –

revízia smernice

COM(2021) 803 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

—	opatrenia umožňujúce trh s vodíkom, najmä infraštruktúru,

—	opatrenia týkajúce sa práva spotrebiteľa na vodík.

Odporúčanie

o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo

2022/C 243/04

odporúčanie Rady

—	zabezpečiť, aby transformácia Únie na klimaticky neutrálne a environmentálne udržateľné hospodárstvo do roku 2050 bola spravodlivá a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo.

—

Komplexné a súdržné balíky politík, ktoré sa venujú:

a)	aktívnej podpore kvalitného zamestnania;

b)	vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

c)	spravodlivým daňovo-dávkovým systémom a sociálnej ochrane;

d)	prístupu k základným službám/bývaniu.

Bezpečnosť dodávok a dostupné ceny energie: možnosti okamžitých opatrení a príprava na nasledujúcu zimu

COM(2022) 138 final

oznámenie

neuplatňuje sa

—	finančná kompenzácia na veľkoobchodnom a maloobchodnom trhu, ako je podpora príjmu, znížené zdaňovanie, model agregátora,

—	pevná cena pre výrobcov.

Povinnosti naplnenia zásobníkov plynu

nariadenie (EÚ) 2022/1032

nariadenie

—	naplnenie zásobníkov plynu do 1. novembra 2022 na úrovni 80 %, ktoré sa zvýši na úroveň 90 % v nasledujúcich rokoch,

—	vnútroštátne ciele na zvýšenie flexibility energetických systémov vrátane uskladňovania energie.

—	opatrenia na zabezpečenie, aby boli splnené trajektórie a ciele plnenia v nasledujúcich rokoch, a zaistenie naplnenia podzemných zásobníkov,

—	zavedené opatrenia na koordináciu s členskými štátmi.

Plán REPowerEU

COM(2022) 230 final

oznámenie

—	vnútroštátne ciele v záujme ukončenia využívania ruského plynu,

—	vnútroštátne ciele v oblasti diverzifikácie zdrojov a dodávok energie z krajín mimo EÚ,

—	vnútroštátne ciele s cieľom nahradiť ruské fosílne palivá zavedením domácich zdrojov energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových plynov,

—	ciele v oblasti výroby obnoviteľných plynov, najmä príspevkom k zvýšeniu výroby metánu na 35 mld. m3 do roku 2030,

—	ciele v súvislosti s výrobou vodíka.

—	revidované plány preventívnych opatrení a núdzové plány,

—	diverzifikácia zásobovacích trás plynu a ropy,

—	diverzifikácia zdrojov vykurovania,

—	mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi,

—	opatrenia na podporu regionálnej spolupráce a vzťahov s medzinárodnými partnermi,

—	politiky a opatrenia vytvárajúce podmienky na odklon od fosílnych palív smerom k obnoviteľným a nízkouhlíkovým plynom, najmä udržateľnému biometánu a obnoviteľnému vodíku.

Šetrenie energiou v EÚ

COM(2022) 240 final

oznámenie

neuplatňuje sa

—	opatrenia na krátkodobé zníženie dopytu,

—	opatrenia na posilnenie energetickej efektívnosti, ako sa uvádza v oddiele 3.2 oznámenia,

—	opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti v odvetví dopravy a podnecovanie k prechodu na účinné obnoviteľné alternatívy,

—	financovanie opatrení dopĺňajúcich takéto investície.

Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie

COM(2022) 221 final

oznámenie

—	kapacita solárnej fotovoltiky EÚ do roku 2030 na úrovni takmer 600 GW,

—	vnútroštátne ciele zriadiť komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov v každej obci nad 10 000 obyvateľov.

—	opatrenia na umožnenie účinnej vlastnej spotreby v bytových domoch (vykonávanie druhej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov),

—	opatrenia na zabezpečenie, aby odberatelia trpiaci energetickou chudobou a zraniteľní odberatelia mali prístup k slnečnej energii,

—	investičné rámce a opatrenia na zrýchlenie investícií do slnečnej energie v kombinácii s obnovami, uskladňovaním a tepelnými čerpadlami,

—	opatrenia na odstránenie administratívnych prekážok brániacich nákladovo efektívnemu rozšíreniu už nainštalovaných systémov,

—	opatrenia na podporu integrovaných fotovoltických panelov tak pre nové, ako aj obnovené budovy,

—	opatrenia na posúdenie neoprávnených prekážok brániacich rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev a ich odstránenie,

—	opatrenia na odstránenie prekážok brániacich inovatívnym formám zavádzania slnečnej energie.

Vonkajšia energetická angažovanosť EÚ v meniacom sa svete

JOIN(2022) 23 final

oznámenie

neuplatňuje sa

—	opatrenia na prípravu EÚ na obchod s čistým vodíkom, uprednostňujúc potreby miestneho obyvateľstva v oblasti energie a vody,

—	opatrenia na uľahčenie dostupnosti financovania a prístupu k nemu v prípade investícií do energetickej efektívnosti a úspor.

Zmeny smerníc o energii z obnoviteľných zdrojov, energetickej hospodárnosti budov a energetickej efektívnosti

COM(2022) 222 final

legislatívny návrh

—	zvýšený cieľ na úrovni EÚ na rok 2030 v oblasti OZE na 45 %,

—	cieľová hodnota na úrovni EÚ do roku 2030 zvýšiť energetickú efektívnosť o 13 % a revidované príspevky členských štátov na tejto úrovni,

—	vnútroštátne ciele v oblasti určovania oblastí vhodných na výrobu.

—	mapovanie oblastí potrebných pre národné príspevky k cieľu na úrovni Únie v oblasti OZE na rok 2030,

—	opatrenia týkajúce sa oblastí vhodných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov,

—	opatrenia na dodržiavanie lehôt na udeľovanie povolení,

—	opatrenia na obmedzenie času na udelenie povolenia strešných solárnych zariadení (revízia druhej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov),

—	opatrenia na zabezpečenie, aby všetky nové budovy boli „pripravené na slnečnú energiu“ a zavedenie povinnej slnečnej energie v prípade kategórií budov (revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov).

Odporúčanie týkajúce sa povoľovacích postupov a zmlúv o nákupe elektriny

C(2022) 3219 final

odporúčanie

—	vnútroštátne zámery a ciele v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie zamestnancov s cieľom preklenúť medzery v zručnostiach zamestnancov pracujúcich na postupoch udeľovania povolení a posúdeniach vplyvu na životné prostredie,

—	dlhodobé trajektórie plánovaného rozšírenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Opatrenia na:

—	urýchlenie a zjednodušenie postupov udeľovania povolení,

—	zjednodušenie režimov komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov,

—	zjednodušenie autorizačného postupu a návrh jednotného kontaktného miesta,

—	zavedenie digitalizovaných postupov,

—	zjednodušenie environmentálnych postupov,

—	zjednodušenie modernizácie existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov,

—	podporu inovačných projektov,

—	uľahčenie podnikových zmlúv o nákupe energie.

Usmernenia týkajúce sa povoľovacích postupov a zmlúv o nákupe elektriny

SWD(2022) 149

usmernenia

—	rovnako ako v prípade odporúčania týkajúceho sa povoľovania.

—	rovnako ako v prípade odporúčania týkajúceho sa povoľovania.

Zmena Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (kapitoly venované plánu REPowerEU)

COM(2022) 231 final

legislatívny návrh

neuplatňuje sa

—	kapitola venovaná plánu REPowerEU, ktorá má byť súčasťou plánu obnovy a odolnosti.

Usmernenia k plánom obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU

C(2022) 3300 final

oznámenie Komisie

neuplatňuje sa

—	nové opatrenia prispievajúce k cieľom plánu REPowerEU (zoznam možných investícií a reforiem uvedených v oznámení).

Úspora plynu pre bezpečnú zimu

COM(2022) 360 final

oznámenie

—	vnútroštátne ciele na dosiahnutie plánu na zníženie dopytu po plyne o 15 %.

—	opatrenia na obmedzenie vykurovania a chladenia v budovách,

—	opatrenia na úsporu plynu pri výrobe elektriny a tepla,

—	opatrenia na podporu prechodu na iné palivá v priemysle.

Koordinované opatrenia na zníženie dopytu po plyne

nariadenie (EÚ) 2022/1369

nariadenie

—	zníženie vnútroštátnej spotreby plynu od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 % v porovnaní s priemernou spotrebou plynu od 1. augusta do 31. marca počas piatich po sebe nasledujúcich rokov.

neuplatňuje sa

Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie

COM(2022) 473 final

legislatívny návrh

—	zníženie spotreby elektrickej energie o 10 % v porovnaní s referenčným obdobím,

—	zníženie spotreby elektrickej energie v čase špičky o 5 %.

—	opatrenia na zrýchlenie využívania zmlúv o nákupe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, najmä zo strany MSP.

Digitalizácia energetického systému – akčný plán EÚ

COM(2022) 552 final

oznámenie

neuplatňuje sa

Opatrenia na:

—	zvýšenie investícií v oblasti výskumu a inovácií do digitálnych riešení pre energetiku vrátane rozširujúcich sa podnikov,

—	zvýšenie investícií do rozvoja, zavádzania, skúšania a pilotných projektov, ako aj prijatia digitálnych riešení pre energetiku na trhu,

—	väčšie investície do inteligentnosti elektrizačnej sústavy,

—	podporu integrácie energetického systému a plánovania digitálnej infraštruktúry, napríklad opätovným použitím odpadového tepla z dátových centier,

—	preskúmanie všetkých možností verejných sietí (najmä sietí založených na 5G) a rádiového spektra v záujme riešení pre elektrizačnú sústavu, ktoré si vyžadujú celoeurópske pripojenie,

—	posilnenie postavenia spotrebiteľov, zvýšenie ich úrovne digitálnych zručností a poskytovanie inteligentných energetických služieb pre nich,

—	riešenie uhlíkovej stopy informačných a komunikačných technológií,

—	podporu spolupráce medzi aktérmi v oblasti energetiky a digitálnych technológií a vytváranie synergií medzi programom v oblasti energetiky a digitálnou agendou.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „nariadenie o riadení“) (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite, COM(2021) 550 final; súbor opatrení v oblasti vodíka a dekarbonizovaného plynu, COM(2021) 803 a COM(2021) 804.

(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Plán REPowerEU“ z 18. mája 2022 [COM(2022) 230 final].

(5) V nadväznosti na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu (Ú. v. EÚ L 173, 30.6.2022, s. 17).

(6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“ [COM(2022) 360 final] a nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261 I, 7.10.2022, s. 1).

(7) Návrh nariadenia Rady s názvom Posilnenie solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien [COM(2022) 549 final].

(8) Pozri článok 14 a požiadavky v kapitole 2 nariadenia o riadení a v prílohe I k nemu.

(9) Právomoc záväzne vykladať právne predpisy Únie má len Súdny dvor Európskej únie.

(10) Seminár pre zainteresované strany o aktualizáciách národných energetických a klimatických plánov | Európska komisia (europa.eu).

(11) Piatimi rozmermi energetickej únie v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia o riadení, ktoré sú úzko prepojené a navzájom sa posilňujú, sú: energická bezpečnosť, vnútorný trh s energiou, energetická efektívnosť, dekarbonizácia a výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.

(12) Pozri oddiel 3.4.

(13) Komisia v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia o riadení posúdi návrhy aktualizovaných NEKP najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím lehoty na predloženie konečného znenia plánov.

(14) Článok 2 bod 11 nariadenia o riadení.

(15) Pohon pre klimaticky neutrálne hospodárstvo: stratégia integrácie energetického systému EÚ, COM(2020) 2999 final.

(16) Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu, COM(2020) 301.

(17) Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti, COM(2020) 741.

(18) Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie, COM(2022) 221.

(19) Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2021) 82 final.

(20) Udržateľný kolobeh uhlíka, COM(2021) 800.

(21) Digitalizácia energetického systému – akčný plán EÚ, COM(2022) 552.

(22) Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, COM(2021) 400.

(23) Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov, COM(2020) 380.

(24) Nová stratégia EÚ pre lesy do roku 2030, COM(2021) 572.

(25) Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, COM(2020) 789 final.

(26) Nariadenie (EÚ) 2022/1032.

(27) Rozhodnutie 1/CMA.3.

(28) Nariadenie (EÚ) 2022/1032.

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 (Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 45).

(30) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/564 z 19. novembra 2021, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013, pokiaľ ide o zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu (Ú. v. EÚ L 109, 8.4.2022, s. 14).

(31) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“, COM(2022) 360 final.

(32) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 z 5. augusta 2022 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2022, s. 1).

(33) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261 I, 7.10.2022, s. 1).

(34) Návrh nariadenia Rady s názvom Posilnenie solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien, COM(2022) 549 final.

(35) Vonkajšia energetická angažovanosť EÚ v meniacom sa svete, JOIN(2022) 23 final.

(36) Global Gateway, JOIN(2021) 30 final.

(37) Článok 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(38) Pozri prílohu 8 k správam o jednotlivých krajinách v rámci semestra z roku 2022.

(39) Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35).

(40) EÚ má deväť najvzdialenejších regiónov, ktoré sa nachádzajú v západnom Atlantiku, Karibiku, amazonskom pralese a v Indickom oceáne. Celkovo sú domovom pre 4,8 milióna občanov. Najvzdialenejšie regióny tvoria ostrovy, súostrovia a jedno pevninské územie (Francúzska Guyana), ktoré nie sú súčasťou európskej kontinentálnej siete. V zmysle článku 5 ods. 1 písm. e) bodu iv) nariadenia o riadení by členské štáty pri stanovovaní cieľových hodnôt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov mali zohľadniť zemepisné, environmentálne a prírodné obmedzenia vrátane obmedzení neprepojených oblastí a regiónov.

(41) https://pact-for-skills.ec.europa.eu/index_en.

(42) Odporúčanie Rady týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov.

(43) Pozri aj správu JRC, Czako V. Skills for the clean energy transition (Zručnosti pre prechod na čistú energiu), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022, JRC129676.

(44) Článok 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o riadení.

(45) Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1563 zo 14. októbra 2020 týkajúce sa energetickej chudoby (Ú. v. EÚ L 357, 27.10.2020, s. 35).

(46) Článok 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o riadení.

(47) Vykonávanie akčného plánu REPowerEU: investičné potreby, akcelerátor pre vodík a dosahovanie cieľov v oblasti biometánu, SWD(2022) 230 final, s. 35.

(48) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, COM(2022) 222 final.

(49) Stratégia EÚ v oblasti slnečnej energie COM(2022) 221 final, Usmernenia pre členské štáty týkajúce sa osvedčených postupov na urýchlenie postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov SWD(2022) 149 final.

(50) Článok 2 bod 18 nariadenia o riadení.

(51) Oznámenie týkajúce sa iniciatívy „vlna obnovy“, COM(2020) 662 final.

(52) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Šetrenie energiou v EÚ COM(2022) 240 final.

(53) Digitalizácia energetického systému – akčný plán EÚ COM(2022) 552.

(54) Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030, COM(2021) 574 final.

(55) Napríklad na samite OSN o klíme, globálnom samite o adaptácii na zmenu klímy a rôznych konferenciách zmluvných strán dohovoru UNFCCC a Parížskej dohody.

(56) Členské štáty musia podľa článku 5 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy zabezpečiť, aby politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy boli koherentné, vzájomne sa podporovali a poskytovali vedľajšie prínosy pre odvetvové politiky a aby jednotne prispievali k lepšiemu začleňovaniu adaptácie na zmenu klímy do všetkých oblastí politiky.

(57) Článok 4 písm. a) bod 1 podbod iii) nariadenia o riadení a príloha I k nemu.

(58) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obnove prírody COM(2022) 304 final.

(59) Stratégia EÚ pre metán COM(2020) 663 final.

(60) Európska environmentálna agentúra.

(61) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(62) Napríklad spoločná poľnohospodárska politika, smernica o skládkach odpadov a navrhnuté, ako aj plánované revízie smernice o priemyselných emisiách, smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

(63) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/942, [COM(2021) 805 final.

(64) Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov – Stimulácia zelenej transformácie a podpora hospodárskej obnovy vďaka integrovanému energetickému a klimatickému plánovaniu.

(65) Pozri odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35).

(66) Misie „Adaptácia na zmenu klímy“, „Obnova našich oceánov a vôd“, „Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá“ a „Dohoda o pôde pre Európu“.

(67) Článok 13 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

(68) Spoločne pri dosahovaní cieľov energetickej únie a opatrení v oblasti klímy – Položenie základov pre úspešný prechod na čistú energiu, COM(2019) 285. Pozri aj Economidou, M., Ringel, M., Valentova, M., Zancanella, P., Tsemekidi Tzeiranak, S., Zangheri, P., Paci, D., Ribeiro Serrenho, T., Palermo, V. a Bertoldi, P., National Energy and Climate Plans for 2021-2030 under the EU Energy Union (Národné energetické a klimatické plány na roky 2021 – 2030 v rámci energetickej únie EÚ), EUR 30487 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92-76-27013-3, doi:10.2760/678371, JRC122862.

(69) Národné energetické a klimatické plány | Európska komisia (europa.eu)

(70) Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov – Stimulácia zelenej transformácie a podpora hospodárskej obnovy vďaka integrovanému energetickému a klimatickému plánovaniu, COM(2020) 564.

(71) V zmysle článkov 17 až 25 nariadenia o riadení.

(72) Aarhuský dohovor (europa.eu).

(73) Článok 6 Aarhuského dohovoru.

(74) Článok 7 Aarhuského dohovoru.

(75) Cieľom projektu NECPlatform financovaného z programu LIFE je podpora šiestich členských štátov EÚ (Bulharska, Francúzska, Chorvátska, Portugalska, Rumunska a Talianska) pri zavádzaní a riadení platforiem stáleho viacúrovňového dialógu v oblasti klímy a energetiky, ktoré im pomáhajú plniť požiadavky článku 11 nariadenia o riadení prostredníctvom podpory vertikálneho a horizontálneho začleňovania politík v oblasti energetiky a klímy. Ďalšie informácie sú k dispozícií na adrese: Financovanie a verejné súťaže (europa.eu).

(76) Energetická platforma EÚ (europa.eu).

(77) Článok 12 nariadenia o riadení.

(78) Prehľad nástrojov financovania z prostriedkov EÚ v záujme spravodlivej zelenej transformácie sa uvádza v prílohe 3 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k návrhu Komisie na odporúčanie Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, SWD(2021) 452 final.

(79) Vytvorené v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(80) Približne 40 % pridelených prostriedkov v rámci plánov obnovy a odolnosti sa týka opatrení na podporu dosahovania klimatických cieľov, pričom viacero plánov obnovy a odolnosti značne presahuje hranicu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy na úrovni 37 %, ktorá sa stanovuje v nariadení. Celkové výdavky na klímu v 26 plánoch prijatých do 5. októbra 2022 dosahujú sumu 199,9 miliardy EUR. Súčasťou plánov je okrem toho 18,4 miliardy EUR dodatočných výdavkov na životné prostredie, čím celková suma výdavkov, ktoré prispievajú ku klimatickým alebo k environmentálnym cieľom, dosahuje 218,2 miliardy EUR alebo 44,1 % celkových pridelených prostriedkov.

(81) COM(2021) 1054 final.

(82) Oznámený 14. januára 2020 ako súčasť oznámenia o investičnom pláne Európskej zelenej dohody.

(83) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond, COM(2021) 568.

(84) Článok 120 nariadenia (EÚ) 2021/2115 o podpore strategických plánov.

(85) Webinár o hodnotení politík a opatrení v oblasti skleníkových plynov v poľnohospodárstve, júl 2022, pozri https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-cm/products/webinars-and-workshops/2021-webinar-on-the-evsaluation-of-agricultural-greenhouse-gas-policies-and-measures.

(86) V rokoch 2014 – 2020 bola hlavným zdrojom EÚ na financovanie investícií v oblasti klímy a energetiky, pričom sa v rámci nej investovali prostriedky vo výške takmer 70 miliónov EUR. Politika súdržnosti podporujúca energetickú úniu, európske štrukturálne a investičné fondy (europa.eu).

(87) Článok 8 nariadenia o riadení.

(88) V súlade s oddielom B prílohy I k nariadeniu o riadení.

(89) Oddiel B.4.2.1.ii prílohy I k nariadeniu o riadení.

(90) Oddiel B.5 prílohy I k nariadeniu o riadení.

(91) Počas aspoň desiatich rokov po skončení obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje.

(92) Oddiel B.5.1.i prílohy I k nariadeniu o riadení.

(93) Článok 8 ods. 2 písm. e) nariadenia o riadení.

(94) Národné energetické a klimatické plány | Európska komisia (europa.eu).

(95) Článok 8 ods. 3 nariadenia o riadení.

(96) Článok 8 ods. 2 písm. b) nariadenia o riadení.

(97) Pozri oznámenie o posudzovaní distribučného vplyvu [COM(2022) 494 final].

(98) Článok 3 ods. 3 písm. d) nariadenia o riadení.

(99) Pozri napríklad projekty GD-AMEDI a AMEDI+, ktoré spoločne realizujú GR EMPL a GR JRC. Hlavné výstupy oboch projektov sa uvedú a sprístupnia prostredníctvom spoločného webového sídla projektu.

(100) Článok 14 ods. 4 nariadenia o riadení.

(101) Táto aktualizácia sa v prípade väčšiny členských štátov očakáva do roku 2023, t. j. štyri roky po prijatí pôvodných národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia, a to v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

(102) COM(2020) 380 final.

(103) COM(2020) 98 final.

(104) COM(2021) 400 final.

(105) https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/non_communicable_diseases/docs/eu_cancer-plan_sk.pdf.

(106) Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo, COM(2020) 98.

(107) Oddiel 5.3 bod i) prílohy I k nariadeniu o riadení.

(108) V správe o stave energetickej únie za rok 2022, COM(2022) 547 sa uvádza zoznam dostupných nástrojov financovania z prostriedkov EÚ.

(109) Článok 31 nariadenia o riadení.

(110) [1] V oznámení COM(2022) 222 final (pozri na inom mieste v tabuľke) sa navrhuje ďalej zvýšiť niektoré z cieľových hodnôt v tomto návrhu.

(111) [2] Návrh s iným právnym základom ako nariadenie o riadení. Členské štáty by mali zabezpečiť súlad medzi NEKP a zámermi/cieľmi a politikami a opatreniami na ich dosiahnutie, ako sa vyžaduje v zmysle tohto návrhu. Členské štáty sa vyzývajú, aby do NEKP zahrnuli politiky a opatrenia týkajúce sa tohto návrhu, ak obsahujú dôležité prvky v oblasti klímy a energetiky.

(112) [3] Členské štáty by mali zabezpečiť súlad medzi NEKP a vnútroštátnym politickým rámcom v tomto navrhovanom nariadení.

29.12.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 495/56

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore medzigeneračného rozmeru v oblasti mládeže s cieľom posilniť dialóg a sociálnu súdržnosť

(2022/C 495/03)

RADA A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCI V RADE,

UZNÁVAJÚC, ŽE:

Ambíciou európskeho cieľa v oblasti mládeže č. 3 v stratégii EÚ pre mládež s názvom „Inkluzívne spoločnosti“ je „poskytnúť viac priestorov, príležitostí, zdrojov a programov na uľahčenie dialógu (1) a sociálnej súdržnosti, a bojovať proti diskriminácii a segregácii“ a cieľom európskeho cieľa v oblasti mládeže č. 4 s názvom „Informácie a konštruktívny dialóg“ je zabezpečiť, aby sa mladí ľudia zúčastňovali participatívneho a konštruktívneho dialógu.

Na základe existujúcich možností na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa v Európskom roku mládeže (2022) uznáva potreba posilňovať postavenie mladých ľudí, oceniť ich, podporovať ich a zapájať ich s cieľom zabezpečiť, aby sa ich záujmy a potreby náležite zohľadňovali v politických opatreniach vo všetkých oblastiach politiky (2). Medzigeneračný rozmer politík v oblasti mládeže sa ukazuje ako kľúčový pre dosiahnutie cieľov roku mládeže a zabezpečenie jeho odkazu sociálne súdržným spôsobom.

Práca s mládežou má okrem iného potenciál pomôcť zapojiť mladých ľudí z rôznych prostredí a životných podmienok vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, do rôznych druhov medzigeneračných projektov a činností a môže slúžiť ako cenný nástroj na podporu medzigeneračného dialógu, medzigeneračnej solidarity a medzigeneračnej rovnosti, ako aj na budovanie pozitívnych vzťahov medzi ľuďmi rôznych generácií.

Mládežnícke rady, mládežnícke organizácie, štruktúry práce s mládežou, mládežnícke siete a neformálne skupiny mladých ľudí môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore medzigeneračného dialógu, rovnosti a solidarity. Vďaka svojim odborným znalostiam (3) a know-how v súvislosti s mládežou vytvárajú priestor na experimentovanie a môžu prispieť k objaveniu inovačných riešení a spôsobov medzigeneračnej spolupráce.

Pandémia COVID-19 a ruská útočná vojna proti Ukrajine, ktorá v roku 2022 spôsobila bezprecedentný prílev ukrajinských utečencov do Európy, poukázali na to, že dobrovoľníci všetkých vekových kategórií sú pri podpore odolnosti spoločnosti v krízových situáciách pre spoločnosti dôležití. Dobrovoľnícka činnosť mladých ľudí v členských štátoch počas pandémie a prílevu utečencov preukázala ich potenciál podporovať medzigeneračnú solidaritu a vytvárať medzigeneračné väzby medzi mladými ľuďmi a inými vekovými skupinami (4).

6.	Medzigeneračná dobrovoľnícka činnosť spája mladších a starších ľudí do zmysluplných a vzájomne prospešných činností, programov a projektov, ktoré podporujú solidaritu, hlbšie porozumenie a rešpekt medzi generáciami a pomáhajú budovať súdržnejšie komunity.

Digitálna priepasť ilustruje dlhodobú nerovnosť v rozvoji zručností a poskytovaní prístupu k novým technológiám. V zelenej knihe Komisie o starnutí sa uznáva, že „investície do digitálnych zručností, rozvoja komunít a medzigeneračnej súdržnosti môžu zabrániť zhoršeniu duševného zdravia a životných podmienok a znížiť nerovnosti“ (5). Výmena digitálnych zručností a vedomostí je oblasťou, v ktorej môžu mladí ľudia zohrávať vedúcu úlohu a pomôcť vytvoriť silnejší pocit medzigeneračného prepojenia so staršími ľuďmi (6).

Programy a iniciatívy EÚ, ako sú Erasmus+, Európsky zbor solidarity, Európsky dialóg s mládežou, Európsky rok mládeže 2022, Konferencia o budúcnosti Európy, Nový európsky Bauhaus, ako aj európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve – vytýčiť si cieľ, naučiť sa, zvládnuť, dosiahnuť) v rámci Európskeho sociálneho fondu+ a Nástroja Európskej únie na obnovu (NextGenerationEU), majú potenciál byť cennými nástrojmi na presadzovanie medzigeneračného dialógu a podporu medzigeneračnej solidarity v oblasti mládeže na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Projekty založené na dobrovoľníckych a solidárnych činnostiach sú okrem iného živým dôkazom odhodlania mladých ľudí aktívne sa zapájať do medzigeneračného dialógu a solidarity.

Podpora medzigeneračnej rovnosti prostredníctvom politík týkajúcich sa mládeže (7) na všetkých úrovniach je veľmi dôležitá, najmä vo vidieckych, odľahlých, okrajových, menej rozvinutých a najvzdialenejších regiónoch. Zmenšujúci sa podiel mladších generácií v rôznych členských štátoch (8) a „únik mozgov“ predstavujú pre mnohé z týchto komunít závažnú výzvu, v súvislosti s ktorou je nevyhnutné klásť väčší dôraz na medzigeneračnú rovnosť prostredníctvom formulovania podporných politík týkajúcich sa mládeže (9) na zabezpečenie súdržnosti.

10.

Pri uľahčovaní medzigeneračného rozmeru v politikách týkajúcich sa mládeže a pri poskytovaní práce s mládežou je potrebné zabezpečiť rodovú rovnosť (10). To si vyžaduje úsilie nielen vlád, ale aj občianskej spoločnosti vrátane mládežníckych organizácií, mládežníckych lídrov, pracovníkov s mládežou, médií a súkromného sektora.

11.

Európsky dialóg s mládežou ako najväčší mechanizmus účasti mládeže v EÚ a systém spoločného riadenia Rady Európy poskytujú priestor na konceptualizáciu medzigeneračného dialógu ako procesu, v ktorom majú ľudia rôzneho veku priestor na spoločnú reflexiu a spoločnú tvorbu. Počas Konferencie EÚ s mládežou, ktorá sa konala 11. – 13. júla 2022 v Prahe, mladí ľudia vyjadrili názor, že medzigeneračný dialóg by nemal nahrádzať priamy dialóg mladých ľudí s tvorcami politík, ale mal by prebiehať súbežne s ním.

DOMNIEVAJÚ SA, ŽE:

12.

Je dôležité podporovať dialóg medzi mladými ľuďmi, ako aj medzi nimi a staršími generáciami. Spájanie skúseností a kompetencií rôznych generácií má významné výhody, ktoré prispievajú k budovaniu mierových a súdržných spoločností založených na vzájomnom rešpekte, empatii, solidarite a chápaní potrieb všetkých vekových skupín.

13.

Zapojenie mladých ľudí do medzigeneračného dialógu a do medzigeneračných projektov v oblasti solidarity vrátane dobrovoľníckych činností im umožňuje získať prierezové kompetencie a sociálne zručnosti, ktoré možno uplatniť v iných oblastiach ich života. Aktívne zapojenie rôznych generácií do medzigeneračného dialógu prispieva k rozvoju medziľudských zručností a vzájomnej prispôsobivosti a pomáha budovať spoločenskú odolnosť a pohodu prostredníctvom sociálnej angažovanosti, udržiavania sociálnych prepojení a predchádzania sociálnej izolácii.

14.

Podpora medzigeneračnej rovnosti prostredníctvom holistického a výhľadového prístupu k rozvoju politík týkajúcich sa mládeže prispieva k sociálnej súdržnosti. Tvorcovia politík s podporou výskumných pracovníkov, pracovníkov s mládežou, mládežníckych organizácií, iných odborníkov (11)a iných príslušných zainteresovaných strán by mali preukázať pevné politické odhodlanie vystupovať proti nerovnostiam v rámci rôznych generácií aj medzi nimi a riešiť medzigeneračné výzvy. Mali by mať prístup k existujúcim vnútroštátnym alebo európskym údajom a dôkazom rozčleneným podľa veku, ktorými sa monitorujú nerovnosti medzi mladými ľuďmi z rôznych prostredí a životných podmienok, a to vo všetkých vekových skupinách.

15.

Tvorcovia politík, mládežnícke organizácie vrátane miestnych rád mládeže, mladí ľudia, pracovníci s mládežou, mládežnícki lídri, výskumníci, pedagógovia a iné príslušné zainteresované strany by mali v prípade potreby zvážiť dodatočné opatrenia a inovačné prístupy, ktoré môžu mladých ľudí spolu s ostatnými vekovými skupinami zapojiť do rozhodovacích procesov.

16.

Je potrebné rešpektovať rôznorodosť generácií z hľadiska rôznych individuálnych a skupinových charakteristík vrátane duševných a fyzických schopností, sociálno-ekonomických podmienok a identít, ku ktorým sa hlásia, aby všetky generácie mali rovnakú príležitosť plne a účinne sa zúčastňovať na medzigeneračnom dialógu na všetkých úrovniach rozhodovania, ktoré má vplyv na ich osobný, pracovný a spoločenský život.

17.

Je dôležité podporovať platených a dobrovoľných pracovníkov s mládežou, aby v rámci svojej práce presadzovali a uplatňovali medzigeneračný rozmer. Vzdelávanie a odborná príprava platených a dobrovoľných pracovníkov s mládežou v oblasti medzigeneračného rozmeru by sa mali v prípade potreby prispôsobiť tak, aby sa pri poskytovaní práce s mládežou a dobrovoľníckych činnostiach podporovala medzigeneračná solidarita a rovnosť.

18.

Malo by sa preskúmať zapojenie výskumných pracovníkov do rozvoja dlhodobých štrukturálnych opatrení na podporu medzigeneračnej solidarity a spravodlivosti, napríklad prostredníctvom poskytovania ukazovateľov týkajúcich sa medzigeneračnej rovnosti alebo prostredníctvom periodických výskumných publikácií, v ktorých sa skúma rovnosť medzi generáciami.

19.

Inovatívne medzigeneračné iniciatívy v oblasti dialógu o rozvoji digitálnych zručností môžu povzbudiť mladých Európanov, aby podporili zapájanie svojich rovesníkov a starších ľudí do digitálnej transformácie. Takéto iniciatívy, ktorých cieľom je posilniť zručnosti komunít v oblasti digitálnej gramotnosti, môžu znížiť osamelosť členov komunity, prispieť k ich pohode a zvýšiť ich sociálne začlenenie, a tým pomôcť budovať súdržné komunity.

20.

Koncepcia udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a potreba posilniť jeho sociálny rozmer zahŕňajú aktívne zapájanie občanov všetkých vekových kategórií do budovania bezpečných, inkluzívnych a súdržných komunít. Spoločenské uznanie rozličných potrieb a zodpovedností rôznych vekových skupín možno posilniť prostredníctvom podujatí a dobrovoľníckych činností, ktoré spájajú zástupcov rôznych vekových skupín, aby sa mladším a starším generáciám poskytla príležitosť na interakciu a výmenu názorov na témy spojené s udržateľnou Európou.

21.

Pochopenie generačnej rozmanitosti má významné dôsledky z hľadiska budovania kapacít na rozvoj zdravých medzigeneračných vzťahov a sociálnej súdržnosti. V záujme podpory dialógu medzi mladšími a staršími generáciami by sa mala deťom poskytnúť príležitosť zapojiť sa do medzigeneračného dialógu s cieľom vytvoriť spoločné skúsenosti s konštruktívnym dialógom a zároveň rozvíjať vzájomný rešpekt a empatiu už od útleho veku.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY NA PRÍSLUŠNÝCH ÚROVNIACH:

22.	Zvyšovali informovanosť tvorcov politík o medzigeneračných aspektoch rovnosti a poskytovali im dôkazy, informácie, údaje a iné relevantné zdroje potrebné na posilnenie rovnosti bez ohľadu na vek pri tvorbe politík.

23.

Preskúmali možnosti, ako v prípade potreby zahrnúť do stratégií a politík v oblasti mládeže ciele a opatrenia, ktoré zohľadňujú medzigeneračný rozmer. Tieto ciele a opatrenia by sa mali vypracovať na základe znalostí, dôkazov a osvedčených postupov a v konzultácii s rôznymi skupinami mladých ľudí, ich zastupujúcimi organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami, aby sa dosiahli primeranejšie a inkluzívnejšie politické výsledky.

24.

V úzkej spolupráci s mládežníckymi organizáciami, radami mládeže a miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a komunitami podporovali a uľahčovali konzultácie s mladými ľuďmi a ich aktívnu a zmysluplnú účasť na rozvoji, vykonávaní a hodnotení medzigeneračného rozmeru všetkých politík týkajúcich sa mládeže.

25.

Uľahčili vytváranie príležitostí a prístupných priestorov pre mladých ľudí, aby sa mohli zapájať do zmysluplného medzigeneračného dialógu v rámci verejných rozhodovacích procesov vo všetkých oblastiach politiky, ktoré ovplyvňujú ich život a blahobyt, a to vykonávaním cielených opatrení, ktoré umožnia zapojenie najmä mladých ľudí s nedostatkom príležitostí a nedostatočne zastúpených skupín mladých ľudí.

26.

Preskúmali spôsoby, ako vytvoriť priestor na stretnutie tvorcov politík, výskumných pracovníkov, pracovníkov s mládežou a mladých ľudí, aby mohli rozvíjať nástroje medzigeneračného dialógu, ako sú napríklad súbory nástrojov medzigeneračného dialógu, a uľahčovali rovnaký prístup k informáciám o tom, ako sa zoznámiť s názormi mladých ľudí prostredníctvom príležitostí na medzigeneračný dialóg.

27.

Využívali príležitosti, ktoré poskytuje Európsky zbor solidarity a programy Erasmus+ na podporu rozvoja a vykonávania stratégií budovania kapacít mládežníckych organizácií a mladých ľudí, ktoré pomáhajú rozvíjať komunitnú dobrovoľnícku činnosť vytváraním partnerstiev, ktoré odrážajú rozmanitosť celej komunity a potreby rôznych generácií.

28.	Preskúmali možnosti, ako môžu existujúce rámce založené na kompetenciách (12) pre formálne a neformálne vzdelávanie, učenie sa a odbornú prípravu v oblasti práce s mládežou pomôcť zohľadniť medzigeneračný rozmer v činnostiach práce s mládežou.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVOMOCÍ A NA PRIMERANÝCH ÚROVNIACH DODRŽIAVAJÚC ZÁSADU SUBSIDIARITY:

29.

Preskúmali využívanie existujúcich usmernení, súborov nástrojov (13) a mechanizmov, ako sú panelové diskusie občanov (14), s cieľom podporiť začlenenie rozmeru mládeže do odvetvových politík, a tým posilniť súdržnosť politík s cieľom zabezpečiť politiky a služby, ktoré lepšie reagujú na potreby mladých ľudí.

30.

Pokračovali vo využívaní existujúcich mechanizmov a platforiem účasti, ako sú simulačné stretnutia parlamentu mládeže a politický dialóg s tvorcami politík na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a európskej úrovni, s cieľom podporiť medzigeneračný dialóg medzi mladými ľuďmi a zainteresovanými stranami s rozhodovacími mandátmi na všetkých úrovniach.

31.

Využívali existujúce siete a nástroje vrátane siete Eurodesk a Európskeho portálu pre mládež na propagáciu používateľsky ústretových informácií o rôznych možnostiach EÚ v oblasti rozvoja a realizácie projektov a iniciatív na podporu medzigeneračného dialógu, medzigeneračnej solidarity a medzigeneračnej rovnosti.

32.

Uľahčovali výmenu osvedčených postupov, ktoré zahŕňajú spoločné zapájanie mladších a starších občanov do činností v oblasti solidarity, ako aj komunitného plánovania, ako boli vypracované v rámci programov ako Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, a celoživotného vzdelávania prostredníctvom existujúcich nástrojov a platforiem EÚ s cieľom zvýšiť sociálnu súdržnosť v miestnych komunitách.

33.

Organizovali činnosti vzájomného učenia, ako sú semináre, činnosti partnerského učenia alebo iné relevantné formy spolupráce medzi zainteresovanými stranami z rôznych oblastí politiky, mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami na podporu medzigeneračného dialógu, medzigeneračnej solidarity a medzigeneračnej rovnosti.

34.	V rámci existujúceho finančného rámca a programov podporovali a, ak je to možné, skúmali vytváranie priestorov a iniciatív pre mladých ľudí. S cieľom posilniť sociálnu súdržnosť im umožnili rozvíjať činnosti, ktoré podporujú medzigeneračný dialóg, a zúčastňovať sa na nich.

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY:

35.

Podporovala súčinnosť medzi politikou v oblasti mládeže a inými politikami a programami týkajúcimi sa mládeže s cieľom splniť ciele stratégie EÚ pre mládež vrátane európskych cieľov v oblasti mládeže č. 3 „Inkluzívne spoločnosti“ a č. 4 „Informácie a konštruktívny dialóg“, pričom ciele tejto stratégie zahŕňajú dialóg a sociálnu súdržnosť, ako aj zapojenie do ohľaduplného a nenásilného dialógu.

36.	Vyzdvihla úlohu koordinátora EÚ pre mládež pri zvyšovaní informovanosti o potrebe zaoberať sa medzigeneračnými aspektami vo všetkých príslušných oblastiach politiky.

37.

Uľahčovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti podpory medzigeneračného dialógu a medzigeneračnej solidarity využívaním Európskeho portálu pre mládež, portálu Wiki pre mládež a programov a iniciatív EÚ, ako sú Erasmus+, Európsky zbor solidarity, Kreatívna Európa a Nový európsky Bauhaus.

VYZÝVAJÚ VŠETKÝCH AKTÉROV ZAPOJENÝCH DO ČINNOSTÍ EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI MLÁDEŽE, ABY:

38.	Podporovali Európsky deň solidarity medzi generáciami, ktorý sa od roku 2009 každoročne oslavuje 29. apríla a ktorý Únii poskytuje dobrú príležitosť obnoviť svoj záväzok posilňovať solidaritu a spoluprácu medzi generáciami s cieľom podporovať spravodlivú a udržateľnú spoločnosť (15).

39.	Stimulovali medzigeneračný dialóg s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe veku tým, že sa stretnú rôzne vekové skupiny a umožní sa im lepšie sa spoznať, učiť sa od seba a spolupracovať v každodennom živote.

40.

Sa spoločne usilovali o realizáciu európskeho cieľa v oblasti mládeže č. 4 zapojením rôznych generácií prostredníctvom spoločných činností zameraných na zapojenie miestnych komunít do boja proti cieleným dezinformačným a propagandistickým kampaniam. V prípade potreby by sa mali vyhodnotiť programy mediálnej gramotnosti zamerané na budovanie odolnosti spoločnosti voči cieleným dezinformačným kampaniam a kampaniam založeným na neúmyselne nepravdivých informáciách a malo by sa zvážiť rozšírenie týchto programov v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávacieho prostredia. Je to obzvlášť dôležité v kontexte dezinformačných kampaní a kampaní založených na neúmyselne nepravdivých informáciách v krízovej situácii, ako napríklad v prípade pandémie COVID-19 a ruskej útočnej vojny proti Ukrajine v roku 2022.

(1) Na účely týchto záverov Rady sa pod ‚dialógom‘ rozumie ‚medzigeneračný dialóg‘.

(2) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže (2022), Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1.

(3) Odbornými znalosťami mladých ľudí sa rozumejú poznatky mladých ľudí o tom, čo podľa ich skúseností funguje dobre.

(4) Odpovede členských štátov v pravidelne aktualizovaných dotazníkoch o opatreniach prijatých členskými štátmi v oblasti vzdelávania a mládeže počas pandémie COVID-19 počas predsedníctva HR, DE, PT a SI.

(5) Zelená kniha Komisie o starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti, COM(2021) 50 final, Ú. v. EÚ C 50, 27.1.2021, s.21.

(6) Osobitná správa EURACTIV, Golden years: Opportunities for Europe’s ageing population (Zlaté roky: Príležitosti pre starnúce obyvateľstvo Európy), 22. júna 2022 s odkazom na správu Edwards Lifesciences s názvom Unifying Generations: Building the Pathway to Intergenerational Solidarity (Zjednocovanie generácií: Budovanie cesty k medzigeneračnej solidarite), 21. júna 2022.

(7) Politiky týkajúce sa mládeže sú politiky, ktoré ovplyvňujú životy mladých ľudí a ktorých neoddeliteľnou súčasťou je zlepšovanie životných podmienok a príležitostí mladých ľudí spolu s podporou rovnakých možností účasti na hospodárskom, sociálnom a politickom živote.

(8) Politická správa UNECE č. 18 o starnutí obyvateľstva, marec 2017.

(9) Podporné politiky týkajúce sa mládeže vychádzajú z posúdenia potrieb mladých ľudí a zaoberajú sa rôznymi aspektami verejných politík, na ktoré sa nevzťahujú všeobecnejšie politické dokumenty, napríklad pohodou, duševným zdravím, bývaním, prístupom k infraštruktúre alebo službám atď.).

(10) Stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 poskytuje rámec pre prácu Európskej komisie v oblasti rodovej rovnosti a stanovuje politické ciele a kľúčové opatrenia na obdobie 2020 – 2025. Oznámenie Komisie COM(2020) 152 final.

(11) Na účely týchto záverov Rady sa pod pojmom „iný odborník“ rozumie osoba, ktorá sa v závislosti od jednotlivých vnútroštátnych kontextov zvyčajne považuje za mentora, pedagóga, akademického pracovníka, inštruktora alebo školiteľa a ktorá poskytuje školenia alebo odbornú prípravu tvorcom politík, pracovníkom s mládežou a dobrovoľníkom pracujúcim v oblasti mládeže s cieľom umožniť im osvojiť si zručnosti, ktoré potrebujú pre výkon svojho zamestnania alebo činností.

(12) Rada Európy, odporúčanie CM/Rec(2017) 4 Výboru ministrov členským štátom o práci s mládežou

(13) OECD (2020), Governance for Youth, Trust and Intergenerational Justice: Fit for All Generations? (Správa vecí verejných v záujme mládeže, dôvery a medzigeneračnej spravodlivosti: je vhodná pre všetky generácie?) OECD Public Governance Reviews, OECD Publishing, Paris or United Nations Youth Strategy, youth marker methodology, Youth 2030 Working with and for young people (Parížska stratégia alebo stratégia OSN pre mládež, metodika ukazovateľov v oblasti mládeže, Mládež 2030: Práca s mladými ľuďmi a pre mladých ľudí).

(14) COM(2022) 404 final: Panelové diskusie občanov umožňujú občanom spoločne sa zamyslieť nad témami, ktoré sú pre nich relevantné. Európske panelové diskusie občanov boli napríklad kľúčovým prvkom Konferencie o budúcnosti Európy. Ich účastníci by sa mali vyberať náhodne tak, ako to bolo v prípade uvedenej konferencie. Zároveň by mali odrážať rozmanitosť a demografiu Európy. Tretinu z nich by mali tvoriť mladí ľudia. V prípade potreby sa do posúdenia vplyvu doplní „občianska správa“, v ktorej sa zhrnú výsledky všetkých participatívnych a poradných procesov. Ak budú účastníkmi diskusií iba mladí ľudia, išlo by o tzv. test mládeže. Prvá z tejto novej generácie panelových diskusií občanov prebehne v súvislosti so správou o stave Únie v roku 2022.

(15) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012), Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.

PRÍLOHA

a) REFERENČNÉ DOKUMENTY

Pri prijímaní týchto záverov Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúci v Rade vzali na vedomie tieto dokumenty:

—	Odporúčanie Rady z 5. apríla 2022 týkajúce sa mobility mladých dobrovoľníkov v rámci Európskej únie, Ú. v. EÚ L 157, 11.4.2022, s. 1.

—	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore angažovanosti mladých ľudí ako aktérov zmeny s cieľom chrániť životné prostredie, Ú. v. EÚ C 159, 12.4.2022, s. 9.

—	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže 2022, Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1.

—	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o ochrane a vytváraní priestoru občianskej spoločnosti pre mladých ľudí uľahčujúceho zmysluplnú účasť mládeže, Ú. v. EÚ C 501I, 13.12.2021, s. 19.

—	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o posilnení viacúrovňového riadenia pri podpore účasti mladých ľudí na rozhodovacích procesoch, Ú. v. EÚ C 241, 21.6.2021, s. 3.

—	Európska komisia, Zelená kniha o starnutí: Podpora medzigeneračnej solidarity a zodpovednosti, COM(2021) 50 final.

—	Závery Rady o začleňovaní otázky starnutia do verejných politík, 6976/21 (2021).

—	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore demokratického povedomia a demokratickej angažovanosti mladých ľudí v Európe, Ú. v. EÚ C 415, 1.12.2020, s. 16.

—	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o rozširovaní príležitostí pre mladých ľudí vo vidieckych a vzdialených oblastiach, Ú. v. EÚ C 193, 9.6.2020, s. 3.

—	Uznesenie Rady a zástupcov členských štátov zasadajúcich v Rade, ktorým sa stanovujú usmernenia týkajúce sa riadenia dialógu EÚ o mládeži – Stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027, Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 1.

—	Uznesenie Rady Európskej únie a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže: stratégia Európskej únie pre mládež na roky 2019 – 2027, Ú. v. EÚ C 456, 18.12.2018, s. 1.

—	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012), Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.

—	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Nový európsky Bauhaus Krásny, udržateľný, spoločný, COM(2021) 573.

—	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa, COM(2021) 142 final.

—	Európska rada pre zahraničné vzťahy, politická správa, Europe’s invisible divides: How covid-19 is polarising European politics (Neviditeľné rozdelenie Európy: ako COVID-19 polarizuje európsku politiku), september 2021.

—	Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, COM(2020) 152.

—	Európska komisia, Mapping study on the intergenerational dimension of sport: final report to the European Commission (Mapovacia štúdia o medzigeneračnom rozmere športu: záverečná správa Európskej komisii), Úrad pre publikácie, 2020.

—	Európska komisia, Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.

—	Európska komisia: Európsky pilier sociálnych práv v 20 zásadách.

—	OECD, Recommendation of the Council on Creating Better Opportunities for Young People (Odporúčanie Rady o vytváraní lepších príležitostí pre mladých ľudí), OECD/LEGAL/0474, 10. 6. 2022.

—	Správa OECD „Governance for Youth, Trust and Intergenerational Justice: Fit for all Generations?“ (Správa vecí verejných v záujme mládeže, dôvery a medzigeneračnej spravodlivosti: je vhodná pre všetky generácie?), 22. 11. 2020.

—	Správa OECD „Youth and Covid-19: Response, Recovery and Resilience“ (Mládež a COVID-19: reakcia, obnova a odolnosť), 11. 6. 2020.

—	Európska komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, SWD(2021) 305 final, 3. 11. 2021.

—	Organizácia Spojených národov, Youth Strategy Youth 2030: Working with and for young people (Stratégia pre mládež „Mládež 2030: pracovať s mladými ľuďmi a pre mladých ľudí“).

—	Deležan Tomaž, Derailing modern democracies: the case of youth absence from an intergenerational perspective (Vykoľajenie moderných demokracií: prípad absencie mladých ľudí z medzigeneračnej perspektívy), Annales, 2018.

—	Deležan Tomaž, Intergenerational dialogue for democracy (Medzigeneračný dialóg pre demokraciu), diskusný dokument, International IDEA 1/2017.

—	List siete Parents for Future v Európe adresovaný inštitúciám EÚ, 12. júna 2020.

b) VYMEDZENIE HLAVNÝCH KONCEPCIÍ NA ÚČELY TÝCHTO ZÁVEROV:

„Podpora medzigeneračného rozmeru pri tvorbe politiky v oblasti mládeže a poskytovaní práce s mládežou“ je podpora medzigeneračného dialógu, medzigeneračnej solidarity a medzigeneračnej spravodlivosti/rovnosti v oblasti mládeže v rámci mandátu stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 prostredníctvom:

—

inovatívnych medziodvetvových politík v oblasti mládeže (napríklad stanovenie medzigeneračného rozmeru ako jednej z horizontálnych priorít, pilierov alebo strategických či operačných cieľov v dokumentoch týkajúcich sa politík v oblasti mládeže), ktoré podporujú dialóg v rozhodovacích procesoch s cieľom umožniť mladým ľuďom, aby mali rovnaké slovo pri rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich život, a tým podporovať vekovú rozmanitosť a vekovú rovnosť vo verejnom živote na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni,

—	obohatenia poskytovania práce s mládežou začlenením medzigeneračnej solidarity a medzigeneračného dialógu do činností v oblasti práce s mládežou a dobrovoľníckych činností.

„Medzigeneračný dialóg“ je interaktívny a bezpečný participatívny priestor alebo príležitosť, ktorá spája mladšie a staršie generácie s cieľom vytvoriť spoločné poznatky a kolektívnu skúsenosť. Môže sa vykonávať prostredníctvom rôznych mechanizmov (napr. prieskumy, stretnutia, okrúhle stoly, panely, fóra alebo poradné rady) s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň informovanosti občanov, spoločné rozhodovanie a integráciu medzigeneračnej rovnosti a zásad spravodlivosti do rôznych úrovní riadenia.

„Medzigeneračná rovnoprávnosť“ je poskytovanie rovnakej úrovne príležitostí a pomoci všetkým vekovým skupinám v spoločnosti. Zabezpečuje, aby všetky vekové skupiny mali rovnaké práva a povinnosti.

„Medzigeneračná rovnosť“ je uznanie toho, že rôzne vekové skupiny majú rôzne potreby a že je potrebné upraviť nerovnováhy. Tento proces je nepretržitý a vyžaduje si identifikáciu a prekonanie úmyselných a neúmyselných prekážok vyplývajúcich zo zaujatosti alebo systémových štruktúr. Rovnosť znamená poskytovanie rozličných úrovní podpory a pomoci v závislosti od konkrétnych potrieb alebo schopností jednotlivých vekových skupín. Zabezpečuje, aby sa všetkým vekovým skupinám poskytli zdroje, ktoré potrebujú na to, aby mali prístup k rovnakým príležitostiam.

„Medzigeneračná spravodlivosť“ sa vzťahuje na spravodlivosť medzi generáciami založenú na myšlienke, že „snaha súčasnej generácie o blahobyt by nemala obmedzovať príležitosti na dobrý a dôstojný život pre nasledujúce generácie“ (OSN, 2013 (1)). V kontexte týchto záverov Rady sa medzigeneračnou spravodlivosťou opisujú vzťahy medzi súčasnými generáciami, t. j. medzi mladšími a staršími generáciami.

Pod pojmom „medzigeneračná solidarita“ sa rozumie vzájomná podpora a spolupráca medzi rôznymi vekovými skupinami s cieľom dosiahnuť spoločnosť, v ktorej zohrávajú úlohu ľudia všetkých vekových kategórií, a to v súlade so svojimi potrebami a schopnosťami, pričom môžu rovnako profitovať z hospodárskeho a sociálneho pokroku svojej komunity.

c) ZHRNUTIE ZÁVEREČNEJ SPRÁVY O NÁRODNÝCH KONZULTÁCIÁCH V RÁMCI 9. CYKLU EURÓPSKEHO DIALÓGU S MLÁDEŽOU:

Konzultačná fáza deviateho cyklu Európskeho dialógu s mládežou (EUYD9) prebiehala od januára do augusta 2022. Toto zhrnutie výsledkov dialógu EUYD9 zahŕňa konzultačné činnosti vykonávané národnými pracovnými skupinami, príspevky medzinárodných mimovládnych mládežníckych organizácií, ktoré sa zúčastňujú na EUYD9, a výsledky konferencie mládeže EUYD9 v Prahe (Česká republika) (2). Zahŕňajú sa aj výsledky zberu osvedčených postupov (3) v polovici obdobia.

Výsledky podtémy 1: „Informácie a vzdelávanie“

Podľa mladých ľudí, ktorí sa zúčastnili na konzultáciách, by zdroje informácií a príležitosti vzdelávať sa o zmene klímy mali:

—	byť prispôsobené mladým ľuďom, prístupné a dostupné v rôznych formátoch a jazykoch,

—	poukazovať na význam zmeny klímy pre životy rôznych mladých ľudí,

—	byť komplexné, dôveryhodné a vedecky podložené, zahŕňať celý rad environmentálnych tém a poukazovať na politické procesy a vývoj súvisiaci s udržateľnosťou,

—	zdôrazňovať prepojenie medzi zmenou klímy a nerovnosťou, o ktorom mnohí mladí ľudia počas konzultácií nevedeli,

—	ísť nad rámec výmeny informácií a zamerať sa na motivovanie mladých ľudí a posilnenie ich postavenia, aby konali v prospech udržateľnosti, a to aj prostredníctvom politických opatrení a prijímaním rozhodnutí o udržateľnom životnom štýle,

—	vyhýbať sa „apokalyptickým víziám“, ktoré vytvárajú pocit beznádeje a majú vplyv na duševné zdravie mladých ľudí.

V záujme zvýšenia možností vzdelávania o udržateľnosti sa navrhlo, aby sa lepšie využívali školy a aby sa táto téma zahrnula do ich učebných osnov. Hoci sa na tento účel ako fórum najčastejšie navrhovali školy, ako priaznivé vzdelávacie prostredie sa označili aj občianska spoločnosť, mládežnícke kluby, mládežnícke organizácie, digitálne nástroje a partnerské programy. Poukázalo sa na potrebu financovania práce s mládežou a mládežníckych organizácií s cieľom rozšíriť možnosti vzdelávania v súvislosti s udržateľnosťou.

Výsledky podtémy 2: „Opatrenia a posilnenie akcieschopnosti“

Účastníci konzultácií sa zhodli na tom, že tvorcovia politík a politici preukázali nedostatočnú činnosť v otázkach udržateľnosti a životného prostredia a že mladí ľudia majú veľmi obmedzené spôsoby, ako vyvodzovať zodpovednosť za tieto témy. Objavili sa pocity nedôvery a nespokojnosti voči politikom. Mnohí mladí ľudia, nie však všetci, dokázali identifikovať rôzne dostupné mechanizmy účasti (napr. protesty, petície, organizácie občianskej spoločnosti). Vo všeobecnosti však prevládol názor, že žiadny z týchto mechanizmov neviedol k zmene v oblasti udržateľnosti, a to z dôvodu nečinnosti príslušných tvorcov politík. Žiadny konkrétny typ mechanizmu nebol vo všeobecnosti označený za účinnejší. Mladí ľudia zapojení do formálnych štruktúr (napr. rady mládeže, poradné rady) uviedli, že tieto štruktúry mali určitý vplyv, keď boli začlenené do tvorby politík. Mnohí mladí ľudia však o týchto štruktúrach nevedeli. Príležitosti brať subjekty s rozhodovacou právomocou na zodpovednosť by sa mohli zlepšiť tým, že:

—	tvorcovia politík sa na základe výsledkov mechanizmov účasti zaviažu k rozsiahlejším opatreniam,

—	sa zlepší dostupnosť mechanizmov účasti, zabezpečí sa, aby sa zameriavali na obavy marginalizovaných skupín, ako aj na problémy väčšiny, a marginalizovaným mladým ľuďom sa umožní zastávať vedúce úlohy,

—	sa zvýši počet príležitostí na účasť v oblasti udržateľnosti, najmä neformálny a pravidelný dialóg s volenými zástupcami,

—	sa budú podporovať a chrániť rady mládeže prostredníctvom zvýšenia zdrojov, zriadením väčšieho počtu miestnych rád mládeže a zabezpečením legislatívnej podpory.

Výsledky podtémy 3: „Riadenie“

Konferencie s mládežou EUYD9 vo Francúzsku a v Českej republike a neformálne zasadnutie ministrov, ktoré sa konalo 22. januára 2022 v Štrasburgu, odhalili obavy mladých ľudí v súvislosti s tzv. youth washing (zapájaním mladých ľudí z formálnych dôvodov). Mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili na konzultačnej fáze, boli s touto koncepciou menej oboznámení, ale často ju vedeli rozpoznať. Zaznel názor, že „youth washing“ je taká angažovanosť medzi politikmi alebo tvorcami politík a mladými ľuďmi, ktorá napriek očakávaniam nemá skutočnú možnosť viesť k zmene politiky. V rámci konzultácií sa zistilo, že mechanizmy účasti môžu obmedziť „youth washing“, a to:

—	zvýšením transparentnosti a viditeľnosti tým, že sa mladým ľuďom poskytnú jasné informácie o uskutočniteľnosti plnenia ich požiadaviek a zabezpečí sa, aby sa záväzky tvorcov politík verejne zaznamenávali a podporovali,

—

poskytovaním následných opatrení a spätnej väzby mladým ľuďom v súvislosti s opatreniami, ktoré prijali tvorcovia politík po skončení činností s účasťou, pričom tvorcovia politík verejne informujú o dosiahnutých zmenách alebo odôvodňujú nedostatok zmien dosiahnutých v stanovených lehotách a zapájajú sa do prebiehajúceho dialógu s mladými ľuďmi,

—	vytváraním konzistentnejších a silnejších prepojení medzi mechanizmami účasti a politickými sektormi súvisiacimi s udržateľnosťou.

Výsledky podtémy 4: „Mobilita a solidarita“

V rámci konzultácií sa mladým ľuďom z rôznych marginalizovaných prostredí položila otázka, čo by im umožnilo využiť príležitosti mobility v rámci celej EÚ v súvislosti so životným prostredím. Hlavným problémom boli finančné prekážky alebo vnímané finančné prekážky. Patrili k nim priame náklady, nemožnosť prerušiť zamestnanie alebo riziko straty sociálnej pomoci. Svoju úlohu zohrali aj jazykové bariéry a nedostatok dostupných informácií o možnostiach. Niektorí mladí ľudia vnímali možnosti mobility v EÚ ako príležitosti, ktoré nie sú určené pre mladých ľudí z ich prostredia. Jedným z faktorov bola aj tendencia zamerať sa skôr na bezprostredné životné potreby alebo miestne otázky než na environmentálne témy. Mladí ľudia, s ktorými sa konzultovalo, zistili, že je potrebné:

—	znížiť prahovú hodnotu pre prístup k príležitostiam odstránením nákladov, ponukou krátkodobých príležitostí (dva až tri dni), zjednodušením administratívnych postupov a priamym prepojením prostredníctvom škôl alebo miestnych projektov,

—	zvýšiť financovanie a podporu organizácií, ktoré propagujú projekty mobility a solidarity,

—	zamerať sa na miestne environmentálne iniciatívy, ktoré sú prepojené s vlastnými komunitami marginalizovaných mladých ľudí a ovplyvňujú ich,

—	zvýšiť publicitu a osvetu vrátane poskytovania príležitostí na mobilitu spojených so školami, a to aj prostredníctvom spolupráce s organizáciami, odborníkmi a predchádzajúcimi účastníkmi, ktorí majú dôveru mladých ľudí v marginalizovaných podmienkach,

—	zdôrazniť osobné výhody účasti, najmä pokiaľ ide o zamestnateľnosť a pracovné zručnosti, a zatraktívniť príležitosti,

—	poskytovať flexibilnú, vysokokvalitnú a odbornú podporu, ktorá dokáže uspokojiť rôzne potreby v oblasti prístupnosti vrátane poskytovania zdrojov organizáciám pracujúcim s mladými ľuďmi v marginalizovaných podmienkach na podporu príležitostí v oblasti environmentálnej mobility.

Výsledky podtémy 5: „Prístup k infraštruktúre“

Finančné obmedzenia boli identifikované ako jeden z kľúčových faktorov, ktoré mladým ľuďom bránia voliť si udržateľnejší spôsob života. Účastníci, s ktorými sa konzultovalo, vyzvali na rozvoj udržateľnej infraštruktúry, ktorá by bola pre mladých ľudí cenovo dostupná. Poukázalo sa aj na všeobecný nedostatok infraštruktúry vo vidieckych oblastiach. Medzi požadované typy infraštruktúry patrili:

—	cenovo dostupná a lepšia verejná doprava spolu s bezpečnejšou a rozšírenejšou cyklistickou infraštruktúrou, ktoré sa v porovnaní s automobilmi stanú reálnou voľbou,

—	finančne dostupné možnosti bývania, keďže mladí ľudia uviedli, že finančné prekážky sú pre nich hlavným faktorom, ktorý im sťažuje zohľadnenie udržateľnosti pri výbere bývania,

—	ekologickejšie, otvorené verejné priestranstvá a podpora energie z obnoviteľných zdrojov,

—	cenovo dostupné udržateľné potraviny a možnosti spotreby vrátane recyklácie a opätovného použitia. Pre mnohých mladých ľudí to bolo dôležité, ale nemalo to takú vysokú prioritu ako iné návrhy.

Na Konferencii EÚ s mládežou v Prahe sa určila úloha politiky v oblasti mládeže a mládežníckeho sektora pri podpore účasti mladých ľudí v oblastiach politiky, ktoré priamo súvisia s infraštruktúrou, ako je doprava, bývanie, územné plánovanie, energetika a poľnohospodárstvo.

Výsledky prierezovej témy: Medzigeneračný dialóg

Na Konferencii EÚ s mládežou v Prahe sa zistilo, že udržateľnosť a začlenenie nie sú „otázkami mládeže“, ale skôr otázkami, ktoré ovplyvňujú celú spoločnosť. Preto sa uviedlo, že osvedčené postupy pri tvorbe politík si vyžadujú medzigeneračný dialóg medzi všetkými generáciami. V rámci konzultácií EUYD9 sa nevyskytli žiadne silné požiadavky na medzigeneračný dialóg, ale keď sa táto téma predstavila mladým ľuďom, ktorí sa na nej zúčastnili, získala určitú podporu. Uviedlo sa, že medzigeneračný dialóg má potenciál:

—	legitimizovať a budovať uznanie obáv mladých ľudí a ich úsilia v súvislosti s otázkami udržateľnosti,

—	budovať vzájomnú solidaritu a podporu medzi generáciami,

—	podporovať medzigeneračné vzdelávanie a umožniť mladým ľuďom ovplyvňovať názory starších generácií na udržateľnosť.

Uviedlo sa, že medzigeneračný dialóg by nemal nahrádzať existujúce mechanizmy účasti mládeže ani priamy dialóg medzi mladými ľuďmi a tvorcami politík, ale mal by prebiehať súbežne s týmito činnosťami.

(1) Organizácia Spojených národov, Intergenerational solidarity and the needs of future generations (Medzigeneračná solidarita a potreby budúcich generácií), správa generálneho tajomníka A/68/322, 2013.

(2) Konferencia EÚ s mládežou (EUYD9) v Prahe (Česká republika). Záverečná správa z konferencie: Rokovania o udržateľnosti a začlenení, 25. júla 2022.

(3) Správa EUYD9 v polovici trvania. Osvedčené postupy a konzultačné postupy, 30. júna 2022.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 495

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 29. decembra 2022

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0640
JPY	Japonský jen	142,21
DKK	Dánska koruna	7,4365
GBP	Britská libra	0,88058
SEK	Švédska koruna	11,1038
CHF	Švajčiarsky frank	0,9863
ISK	Islandská koruna	151,90
NOK	Nórska koruna	10,4495
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,252
HUF	Maďarský forint	403,30
PLN	Poľský zlotý	4,7008
RON	Rumunský lei	4,9460
TRY	Turecká líra	19,9144
AUD	Austrálsky dolár	1,5660
CAD	Kanadský dolár	1,4361
HKD	Hongkongský dolár	8,2931
NZD	Novozélandský dolár	1,6772
SGD	Singapurský dolár	1,4323
KRW	Juhokórejský won	1 348,59
ZAR	Juhoafrický rand	18,2890
CNY	Čínsky juan	7,4224
HRK	Chorvátska kuna	7,5365
IDR	Indonézska rupia	16 765,93
MYR	Malajzijský ringgit	4,7055
PHP	Filipínske peso	59,613
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	36,953
BRL	Brazílsky real	5,6109
MXN	Mexické peso	20,6856
INR	Indická rupia	88,0943

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2022/C 495/01	Oznámenie Komisie – Usmernenia týkajúce sa rozdelenia nákladov a prínosov v rámci projektov cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteteľných zdrojov	1
2022/C 495/02	Oznámenie Komisie o usmerneniach pre členské štáty k aktualizácii národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 – 2030	24

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2022/C 495/03	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o podpore medzigeneračného rozmeru v oblasti mládeže s cieľom posilniť dialóg a sociálnu súdržnosť	56
	Európska komisia
2022/C 495/04	Výmenný kurz eura – 28. decembra 2022	66