—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2021 o politike rozširovania EÚ (COM(2021)0644) a na sprievodnú správu o Turecku za rok 2021 (SWD(2021)0290),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) (1),

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005 a na skutočnosť, že vstup Turecka do EÚ rovnako ako v prípade všetkých prístupových krajín závisí od úplného splnenia všetkých kodanských kritérií, ako aj na potrebu normalizácie jeho vzťahov so všetkými členskými štátmi EÚ vrátane Cyperskej republiky,

—

so zreteľom na vyhlásenie vydané vtedajším Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 po vyhlásení Turecka pri podpise dodatkového protokolu k Ankarskej dohode 29. júla 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že je potrebné, aby Turecko pristúpilo k normalizácii svojich vzťahov so všetkými členskými štátmi a v plnej miere vykonávalo dodatkový protokol k Ankarskej dohode voči všetkým členským štátom, a to odstránením všetkých prekážok voľného pohybu tovaru vrátane obmedzení týkajúcich sa dopravných prostriedkov, a to bez predsudkov či diskriminácie,

—

so zreteľom na vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016 a 29. novembra 2015,

—

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (2) (dohoda o readmisii osôb medzi EÚ a Tureckom),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. júna 2018, 18. júna 2019 a zo 14. decembra 2021 o rozšírení a procese stabilizácie a pridruženia, na závery Rady z 15. júla a 14. októbra 2019 o protiprávnych vrtných prácach Turecka vo východnom Stredozemí, na závery Európskej rady z 12. decembra 2019, 1. – 2. a 15. – 16. októbra 2020 a 24. júna 2021, na všetky ostatné príslušné závery Rady a Európskej rady, na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí EÚ z 15. mája 2020 a hlavné výsledky ich videokonferencie zo 14. augusta 2020 o situácii vo východnom Stredozemí, na výsledky neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich) z 27. – 28. augusta 2020 a na vyhlásenie členov Európskej rady z 25. marca 2021 o východnom Stredozemí,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1894 z 11. novembra 2019 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na protiprávne vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí (3), ktoré bolo obnovené rozhodnutím Rady (SZBP) 2020/1657 zo 6. novembra 2020 (4) a rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/1966 z 11. novembra 2021 (5),

—

so zreteľom na členstvo Turecka v Rade Európy a NATO,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2021 s názvom Piata výročná správa o nástroji pre utečencov v Turecku (COM(2021)0255),

—

so zreteľom na list komisárky Rady Európy pre ľudské práva z 25. februára 2021 týkajúci sa obmedzenia činností MVO a slobody združovania v mene boja proti terorizmu a na list komisárky Rady Európy pre ľudské práva zo 17. júna 2021 týkajúci sa ľudských práv LGBTI osôb,

—

so zreteľom na príslušné uznesenia Výboru ministrov Rady Európy vrátane predbežných uznesení z 2. februára 2022 a 2. decembra 2021 o výkone rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kavala/Turecko, predbežného uznesenia z 2. decembra 2021 o výkone rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Selahattin Demirtaş/Turecko (č. 2), predbežného uznesenia z 16. septembra 2021 o výkone rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cyprus/Turecko a uznesenia zo 17. októbra 2007, predbežného uznesenia z 9. marca 2009 a deviatich následných rozhodnutí o výkone rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ülke/Turecko,

—

so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach, v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi, a na z neho vyplývajúcu povinnosť Turecka vykonávať všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Cypre vrátane rezolúcie 186(1964) zo 4. marca 1964, ktorou sa potvrdzuje zvrchovanosť Cyperskej republiky, rezolúcie 550(1984) z 11. mája 1984 o separatistických opatreniach na Cypre a rezolúcie 789(1992) z 25. novembra 1992, v ktorej sa všetky zainteresované strany v otázke Cypru naliehavo vyzývajú, aby sa zaviazali k opatreniam na budovanie dôvery stanoveným v rezolúcii, podľa ktorých sú pokusy o osídlenie ktorejkoľvek časti Varoše inými osobami ako jej obyvateľmi neprípustné a v ktorých sa vyzýva na odovzdanie tejto oblasti pod správu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na zákon č. 7262 z decembra 2020 o predchádzaní financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia, na základe ktorého sa protiteroristické opatrenia zameriavajú proti občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o obmedzeniach činnosti mimovládnych organizácií v členských štátoch Rady Európy zo 6. januára 2021,

—

so zreteľom na vyhlásenie UNESCO o chráme Hagia Sofia, Istanbul z 10. júla 2020,

—

so zreteľom na Svetový index slobody tlače za rok 2022, ktorý uverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc a v ktorom je Turecko spomedzi 180 krajín na 149. mieste, na správu Amnesty International 2020/21 a na správu organizácie Human Rights Watch s názvom World Report 2022,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 19. mája 2021 o správach Komisie o Turecku za obdobie 2019 – 2020 (6), z 8. júla 2021 o represiách voči opozícii v Turecku, najmä voči Ľudovodemokratickej strane (HDP) (7), z 21. januára 2021 o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku, najmä o prípade Selahattina Demirtaşa a ďalších väzňov svedomia (8), z 26. novembra 2020 o eskalácii napätia vo Varoši po protiprávnom konaní Turecka a o naliehavej potrebe obnovenia rozhovorov (9), z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov (10), zo 7. októbra 2021 o správe o vykonávaní trustových fondov EÚ a nástroja pre utečencov v Turecku (11) a z 24. novembra 2021 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2021 na rozpočtový rok 2021 – humanitárna podpora pre utečencov v Turecku (12),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0149/2022),

A.

keďže Turecko ako kandidátska krajina na pristúpenie k EÚ je kľúčovým partnerom vo vzťahu k hospodárstvu a dôležitým susedom a strategickým partnerom EÚ v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, ako sú obchod, migrácia, verejné zdravie, klíma, zelená transformácia, bezpečnosť a boj proti terorizmu;

B.

keďže hospodárska integrácia Turecka s EÚ zostala v roku 2020 na významnej úrovni a krajina bola šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ, pričom EÚ zostáva zďaleka najväčším obchodným partnerom Turecka a jeho najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií; keďže Turecko má v súčasnosti hospodárske a finančné ťažkosti, ktoré zhoršujú hospodársky vplyv pandémie;

C.

keďže práca na bezpečnostnom rozmere EÚ v poslednom čase napreduje, pričom získava štruktúru a obsah, a keďže Turecko je mimoriadne cenným partnerom ako spojenec NATO a strategický partner, ktorý zaujíma kľúčové miesto v Európe a zohráva kľúčovú geostrategickú úlohu v bezpečnostnej štruktúre Čierneho mora, a najmä pokiaľ ide o bezpečnosť Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii; keďže Turecko prejavilo v súvislosti s prijatím Fínska a Švédska do NATO neochotu a stanovilo politické podmienky; keďže je dôležité, aby za súčasných vážnych okolností všetci spojenci NATO konali prezieravo a urýchlene ratifikovali prístupové protokoly Fínska a Švédska;

D.

keďže Turecko je hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete s takmer 4 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu a keďže financovanie EÚ týchto komunít preukázalo svoju hodnotu pri pomoci Turecku rýchlo reagovať na humanitárne a rozvojové potreby utečencov a ich hostiteľských komunít;

E.

keďže po krokoch prijatých na zmiernenie napätia medzi EÚ a Tureckom, ako aj medzi Tureckom a niektorými členskými štátmi EÚ vo východnom Stredozemí, Európska rada ponúkla, že bude podporovať pozitívnejšiu dynamiku vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom za predpokladu, že sa to stretne s konštruktívnym úsilím; keďže najmä Európska rada vyjadrila pripravenosť spolupracovať s Tureckom postupným, primeraným a reverzibilným spôsobom vo viacerých oblastiach spoločného záujmu za predpokladu, že sa udrží deeskalácia nedávneho napätia medzi EÚ a Tureckom, najmä v súvislosti so situáciou vo východnom Stredozemí, a že Turecko sa bude angažovať konštruktívne a v súlade so stanovenými podmienkami uvedenými v predchádzajúcich záveroch Európskej rady, najmä pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy a dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva;

F.

keďže ide o kandidátsku krajinu, predpokladá ochotu postupne pristupovať k acquis EÚ a zosúlaďovať sa s ním vo všetkých aspektoch vrátane hodnôt, záujmov, noriem a politík, dodržiavať kodanské kritériá, zosúladiť sa s politikami a cieľmi EÚ a udržiavať dobré susedské vzťahy s EÚ a všetkými jej členskými štátmi bez diskriminácie; keďže z analýzy správ EÚ za posledné roky vyplýva, že Turecko je stále veľmi vzdialené od hodnôt EÚ a normatívneho rámca, pričom táto vzdialenosť v skutočnosti ešte rastie v základných oblastiach, ako sú dodržiavanie medzinárodného práva, zásad právneho štátu, ľudských práv, osobných slobôd, občianskych práv a slobody prejavu, ako aj dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca; keďže väzby medzi tureckou občianskou spoločnosťou a prodemokratickými silami a EÚ zostávajú silné, keďže EÚ je hlboko odhodlaná poskytovať podporu tureckým občanom a organizáciám, ktoré presadzujú európske normy a hodnoty;

G.

keďže v uplynulom roku zostali vzťahy medzi EÚ a Tureckom vo všeobecnosti stabilné, pričom súbežne s pravidelnými konfliktmi a napätím prebieha posilnená spolupráca a dialóg o mnohých otázkach; keďže toto uznesenie odráža uvedenú situáciu tým, že víta pozitívny vývoj a poukazuje na ďalší potenciál vo vzťahu, pričom upozorňuje na pretrvávajúce problémy, najmä pokiaľ ide o právny štát a základné práva, ktorými sa porušujú kodanské kritériá a medzinárodné právo, alebo pokiaľ ide o neustále provokácie voči Cyperskej republike; keďže ak sa má v tomto uznesení posúdiť pokrok alebo nedostatočný pokrok Turecka v oblasti ľudských práv a právneho štátu, ktoré sú základom prístupového procesu, je dôležité opísať konkrétne mechanizmy obmedzovania slobôd, ktoré spolu vedú k tomuto všeobecnému vzdialeniu sa od európskych noriem; keďže takýto prístup znamená, že treba urobiť viac, ako len vypracovať dlhý zoznam občanov a skupín, ktorí trpia v dôsledku týchto rozhodnutí, a identifikovať subjekty a orgány verejnej moci zodpovedné za túto znepokojujúcu situáciu v ich konkrétnej oblasti pôsobnosti; keďže kritika musí byť skôr cielená než všeobecná;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 42 a 43,

—

so zreteľom na ciele Únie v oblasti uhlíkovej neutrality na roky 2030 a 2050,

—

so zreteľom na plán v oblasti zmeny klímy a obrany z 9. novembra 2020,

—

so zreteľom na dokument Koncepcia integrovaného prístupu ku zmene klímy a k bezpečnosti z 5. októbra 2021,

—

so zreteľom na koncepciu EÚ na ochranu životného prostredia a energetickú optimalizáciu pre vojenské operácie a misie pod vedením EÚ,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (EDF) (1), najmä jeho odôvodnenie 60, v ktorom sa uvádza 30 % príspevok na klímu, a jeho odôvodnenie 61, v ktorom sa uvádzajú príspevky 7,5 % a 10 % ročných výdavkov proti strate biodiverzity do roku 2027,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (2) (ďalej len „nariadenie o NDICI“), a najmä na jeho odôvodnenie 49, v ktorom sa uvádza príspevok 30 % na klímu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júla 2020 o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu (COM(2020)0301),

—

so zreteľom na akčný plán NATO v oblasti zmeny klímy a bezpečnosti,

—

so zreteľom na strategický dokument ESVČ z júna 2016 s názvom Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a nadväzujúce správy,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na závery Rady z 20. januára 2020 o diplomacii v oblasti klímy,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. januára 2021 o diplomacii v oblasti klímy a energetiky – realizácia vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody,

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2020 a 10. mája 2021 o bezpečnosti a obrane,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o činnosti za rok 2020 – Obranný priemysel a vesmír,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Vytváranie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082),

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na výskumnú správu Bezpečnostnej rady OSN z 21. júna 2021 o zmene klímy,

—

so zreteľom na rozhodnutia vedúcich predstaviteľov NATO z júna 2021 o klíme a bezpečnosti,

—

so zreteľom na správu Medzinárodnej vojenskej rady pre klímu a bezpečnosť o klíme a bezpečnosti vo svete z júna 2021,

—

so zreteľom na záverečnú správu projektu BIOSEC z roku 2021 s názvom Biodiversity and Security (Biodiverzita a bezpečnosť), financovanú Európskou radou pre výskum (ERC) na obdobie 2016 – 2020,

—

so zreteľom na projekt ADELPHI s názvom Weathering Risk: A Climate and Security Risk and Foresight Assessment (Riziko zvetrávania: Hodnotenie klimatických a bezpečnostných rizík a prognóz),

—

so zreteľom na projekty spolufinancované EÚ, napríklad FREXUS: Improving security and climate resilience in a fragile context through the water-energy-food security Nexus (FREXUS: Zlepšenie bezpečnosti a odolnosti voči zmene klímy v nestabilnom kontexte prostredníctvom zariadenia Nexus pre bezpečnosť vody, energie a potravín) v regióne Sahel,

—

so zreteľom na dokumenty OSN o ľudskej bezpečnosti a zodpovednosti za ochranu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o spolupráci medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy (4),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0084/2022),

A.

keďže ruská útočná vojna proti Ukrajine bezprecedentným spôsobom spochybňuje európsky bezpečnostný poriadok a vyvíja tlak na všetky odvetvia Únie a jej členských štátov, aby sa stali silnejšími, odolnejšími a nezávislejšími, najmä v oblastiach obrany, bezpečnosti, kybernetickej bezpečnosti a kritickej infraštruktúry, ale aj energetiky vrátane energetickej efektívnosti;

B.

keďže environmentálne faktory môžu ovplyvniť bezpečnosť ľudí a štátu rôznymi priamymi a nepriamymi spôsobmi;

C.

keďže zmena klímy a jej vplyvy vrátane zhoršovania životného prostredia, straty biodiverzity, odlesňovania, dezertifikácie, extrémnych poveternostných javov, nedostatku vody a potravín, znečistenia ovzdušia a prírodných katastrof podporujú vznik konfliktov alebo kríz a už ohrozujú miestnu, regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť, stabilitu a mier; keďže zmena klímy, ktorej dôsledky sú už zjavné a predpokladá sa, že sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zrýchlia, sa stáva čoraz dominantnejším multiplikátorom rizika, keďže môže prispievať k zhoršovaniu určitých existujúcich faktorov kríz (ako zvýšenie ekonomických nerovností alebo silný politický útlak), a spolu s hybridnými a kybernetickými hrozbami predstavuje novú bezpečnostnú výzvu, ktorá si vyžaduje primerané zdroje na reakciu;

D.

keďže prepojenia medzi zmenou klímy a konfliktmi môžu byť zložité a konkrétne účinky zmeny klímy na konflikt sú väčšinou závislé od miestnej situácie; keďže je potrebné podporovať systematickejšie a rozsiahlejšie výmeny a vzájomné obohacovanie medzi vedeckými komunitami, ktoré sa zaoberajú prepojením zmeny klímy a bezpečnosti;

E.

keďže zmena klímy ostáva stredobodom agendy v oblasti mieru a bezpečnosti ako hlavný tzv. multiplikátor hrozieb prehlbujúci existujúce sociálne, hospodárske a environmentálne riziká, ktoré môžu podnecovať nepokoje a potenciálne vyústiť do násilného konfliktu; keďže environmentálne a klimatické zmeny a ich dôsledky v kombinácii s ďalšími faktormi skôr zhoršujú už existujúce zraniteľnosti, napätia a riziká, než aby boli vždy samy osebe faktorom, ktorý ich vyvoláva, alebo priamou príčinou ozbrojených medzištátnych alebo medzinárodných konfliktov; keďže zmena klímy môže mať na bezpečnosť ľudí rôzny vplyv v závislosti od ich rodovej príslušnosti, sociálno-ekonomického postavenia, veku, sexuálnej orientácie, etnického pôvodu, náboženstva (alebo jeho absencie), fyzickej spôsobilosti alebo naopak zdravotného postihnutia atď.; keďže najmä marginalizovaným skupinám hrozí, že budú neúmerne negatívne ovplyvnené zmenou klímy; keďže bezpečnostné riziká súvisiace so zmenou klímy postihujú najmä ekonomicky znevýhodnené obyvateľstvo a majú sociálno-ekonomické účinky; keďže zmena klímy má negatívny vplyv na kultúrne a prírodné dedičstvo postihnutých oblastí;

F.

keďže klimatická kríza ovplyvňuje bezpečnosť ľudí aj štátu; keďže zmena klímy sa rôznymi spôsobmi prelína s politickou, etnickou a sociálno-ekonomickou dynamikou a je priamou hybnou silou konfliktu, pretože zvyšuje riziko katastrof a vytvára ďalší tlak na ekosystémy, čím ohrozuje živobytie ľudí, bezpečnosť vody a potravín a kritickú infraštruktúru, okrem iného podnecovaním zmeny využívania pôdy a zhoršovania životného prostredia;

G.

keďže stúpajúca hladina mora už spôsobila záplavy a salinizáciu, čo predstavuje veľké bezpečnostné a existenčné riziko pre nízko položené pobrežné oblasti a ostrovy; keďže podľa aktualizovanej správy Svetovej banky Groundswell report 2021 by zmena klímy mohla do roku 2050 prinútiť 216 miliónov ľudí, aby sa presťahovali v rámci svojich krajín; keďže v správe sa tiež uvádza, že okamžité a konkrétne opatrenia môžu výrazne znížiť rozsah klimatickej migrácie; keďže nedostatok vody má mnohostranný vplyv na bezpečnosť ľudí a sociálno-politickú stabilitu; keďže zmena klímy bude mať vplyv na zásoby vody, najmä v rozvojových krajinách, zatiaľ čo celosvetový dopyt po vode sa zvýši; keďže zmena klímy zvyšuje riziko sucha a záplav; keďže vplyv zmeny klímy na ceny potravín ohrozuje zdroje obživy a vyvoláva vysídľovanie, choroby a hladomor, čo vedie k migrácii v bezprecedentnom rozsahu;

H.

keďže v oblasti Sahelu viedli vplyvy meniacich sa klimatických podmienok na dostupnosť prírodných zdrojov spolu s faktormi, ako je populačný rast, nedostatočná správa vecí verejných a problémy s vlastníctvom pôdy, k zvýšenému súpereniu o vzácne prírodné zdroje – najmä o úrodnú pôdu a vodu – a k napätiu a konfliktom medzi komunitami a skupinami, ktoré sa živia poľnohospodárstvom;

I.

keďže zmena klímy je faktorom so štrukturálnym vplyvom na strategické prostredie, lebo prehlbuje riziká, a je obmedzujúcim faktorom; keďže klimatická kríza má vplyv na medzinárodný systém, v ktorom môže potenciálne prehĺbiť geopolitické napätie a viesť k zmene rovnováhy medzi hlavnými mocnosťami; keďže aktéri s nekalými zámermi zneužívajú problematiku zmeny klímy na posilňovanie svojho vplyvu alebo na vyvolávanie nepriateľstva; keďže topenie polárnych ľadovcov vedie k zvyšovaniu geopolitického napätia, najmä v okolí severného pólu;

J.

keďže ozbrojené sily USA stratili viac vojenského vybavenia a infraštruktúry v dôsledku prírodných katastrof ako v dôsledku ozbrojených konfliktov v Afganistane a Iraku dohromady; keďže Bidenova administratíva vyvinula pozitívne úsilie v boji proti zmene klímy vrátane opätovného pripojenia sa k Parížskej dohode a začlenenia zmeny klímy do svojich dočasných strategických usmernení pre národnú bezpečnosť;

K.

keďže ozbrojené sily patria medzi najväčších spotrebiteľov fosílnych palív na svete;

L.

keďže domáca ťažba ropy a zemného plynu v Únii neustále klesá; keďže Únia je vo veľkej a stále rastúcej miere energeticky závislá, pričom všetky jej členské štáty sú čistými dovozcami energie z obmedzeného počtu tretích krajín a miera energetickej závislosti sa v rokoch 2000 – 2019 zvýšila z 56 % na 61 %; keďže v nedávnej štúdii sa odhaduje, že uhlíková stopa vojenského sektora v členských štátoch vrátane národných ozbrojených síl a odvetví vojenských technológií so sídlom v EÚ v roku 2019 predstavuje približne 24,8 milióna ton ekvivalentu CO2; keďže transformácia energetiky, ako aj moderné zbraňové systémy si vyžadujú prístup ku kritickým surovinám, ktorých dodávateľské reťazce v niektorých prípadoch zahŕňajú nové zraniteľné miesta, aj pre špecializované MSP v európskom obrannom sektore, ak ich ovláda obmedzený počet tretích krajín;

M.

keďže podľa Európskej obrannej agentúry (EDA) dopravné palivá predstavovali 52 % spotreby energie v 22 členských štátoch, ktoré poskytli údaje za roky 2016 a 2017 (krajiny predstavujúce 96,9 % celkových výdavkov členských štátov EDA na obranu); keďže podľa toho istého prieskumu agentúry EDA predstavuje vojenská infraštruktúra a budovy ďalšieho veľkého spotrebiteľa energie, pričom samotné vykurovanie predstavovalo v roku 2017 v priemere 32 % spotreby energie ozbrojených síl členských štátov, z ktorých 75 % bolo vyrobenej z ropných palív a zemného plynu;

N.

keďže z dôvodu ruskej útočnej vojny proti Ukrajine chce Únia a jej členské štáty ukončiť dovoz fosílnych palív z Ruska; keďže v dôsledku útoku Ruska na európsky bezpečnostný poriadok sa aj európske ozbrojené sily musia stať nezávislejšími od dovozu fosílnych palív, pričom je potrebné zároveň zvýšiť ich vojenskú silu a účinnosť misií;

O.

keďže niektoré členské štáty EÚ využívajú svoje rozsiahle vojenské oblasti na ochranu biodiverzity, napríklad tým, že zabraňujú preletom vrtuľníkov nad oblasťami hniezdenia;

P.

keďže trestné činy proti životnému prostrediu sú vo svete veľmi rozšírenou trestnou činnosťou a predstavujú významný bezpečnostný problém; keďže je potrebné posilniť spoluprácu v tejto oblasti medzi EÚ a partnerskými krajinami prostredníctvom podpory štátov, ktoré rozvíjajú svoje kapacity na boj proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia;

Q.

keďže trestné činy proti životnému prostrediu sa stali celosvetovo štvrtou najväčšou oblasťou trestnej činnosti, z ktorej plynú príjmy, pričom ich výskyt narastá trikrát rýchlejšie ako svetové hospodárstvo; keďže v správe Interpolu a Programu OSN pre životné prostredie za rok 2016 sa odhaduje, že príjmy z trestných činov proti životnému prostrediu vrátane nezákonného obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami, trestnej činnosti v oblasti lesného hospodárstva a rybolovu, obchodovania s odpadom a nezákonnej ťažby predstavujú až 258 miliárd USD ročne;

R.

keďže podľa správy Interpolu, RHIPTO a Globálnej iniciatívy proti nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti z roku 2018 sú trestné činy proti životnému prostrediu najväčšou finančnou hnacou silou konfliktov a najväčším zdrojom príjmov neštátnych ozbrojených skupín a teroristických organizácií, a to aj pred tradičnými nezákonnými činnosťami, ako sú únosy za výkupné a obchodovanie s drogami;

S.

keďže odvetvie obrany nie je spomenuté v Parížskej dohode z roku 2015, v dôsledku čoho národné vlády rozhodujú, či zahrnú úsilie rezortu obrany o zmiernenie zmeny klímy do svojich národných záväzkov voči Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC); keďže na to, aby sa dosiahli ciele Únie v oblasti uhlíkovej neutrality a zachovala sa prevádzková efektívnosť, musia všetky odvetvia prispievať k znižovaniu emisií a zároveň sa adaptovať na zmenu klímy; keďže v septembri 2020 Francúzsko predstavilo svoju novú obrannú energetickú stratégiu s 34 odporúčaniami na zníženie a optimalizáciu spotreby energie svojich ozbrojených síl a posilnenie energetickej bezpečnosti;

T.

keďže aj malý jadrový konflikt by mal dramatické humanitárne dôsledky a mal by veľmi negatívny vplyv na klímu, pričom by na niekoľko rokov spôsobil skrátenie vegetačných období a hladomor;

U.

keďže bezpečnosť musí byť stredobodom environmentálnych úvah s cieľom navrhovať reálne, trvalé a účinné riešenia udržateľného rozvoja pre ľudskú bezpečnosť a celosvetovú stabilitu; keďže v dôsledku toho musí Únia pri svojej vonkajšej činnosti v čoraz väčšej miere zohľadňovať zmenu klímy a environmentálne aspekty ako hlavné bezpečnostné riziko a v súlade s tým prispôsobovať stratégie a koncepcie, postupy, civilné a vojenské vybavenie a infraštruktúru, rozvoj spôsobilostí vrátane odbornej prípravy a prípadne aj svoj inštitucionálny rámec a mechanizmy zodpovednosti; keďže bezpečnostná a obranná politika Únie a jej nástroje by mali priamo prispievať k predchádzaniu negatívnym bezpečnostným dôsledkom klimatickej krízy a k ich obmedzovaniu; keďže na prepojenie klímy a bezpečnosti sa musí zamerať celý súbor nástrojov riadenia a budovania mieru;

V.

keďže z dôvodu bezpečnostných účinkov zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s klímou je nevyhnutné chápať opatrenia v oblasti klimatickej bezpečnosti, to znamená predvídanie dôsledkov zmeny klímy pre strategické prostredie a misie ozbrojených síl a adaptáciu na ne, a ich financovanie, ako aj prínos k obrane a bezpečnosti; keďže pre NDICI je stanovený cieľ vynakladať 30 % z jeho sedemročného rozpočtu vo výške 80 miliárd EUR na podporu opatrení v oblasti klímy a 7,5 až 10 % ročne na ciele v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 o novej stratégii EÚ – Čína (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2022 o ruskej agresii voči Ukrajine (2),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN ES-11/L.1 z 2. marca 2022, ktorá odsudzuje agresiu Ruska voči Ukrajine,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN ES-11/L.2 z 24. marca 2022 o humanitárnych dôsledkoch agresie voči Ukrajine,

—

so zreteľom na Strategický kompas EÚ, ktorý Európska rada schválila 24. marca 2022,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky zo 4. februára 2022 o vstupe medzinárodných vzťahov do novej éry a o globálnom udržateľnom rozvoji,

—

so zreteľom na ministerské fórum pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne z 22. februára 2022,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o výzvach a vyhliadkach mnohostranných režimov kontroly zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia (3),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 21. októbra 2021 podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o politických vzťahoch a spolupráci medzi EÚ a Taiwanom (4),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 21. októbra 2020 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k príprave procesu 10. hodnotenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ku kontrole jadrových zbraní a k možnostiam jadrového odzbrojenia (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o prepojenosti a vzťahoch medzi EÚ a Áziou (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o politických vzťahoch EÚ so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) (8),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 29. apríla 2021 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vzťahoch medzi EÚ a Indiou (9),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú 12. decembra 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o stave spôsobilostí EÚ v oblasti kybernetickej obrany (11);

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 21. a 22. októbra 2021,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa zo 16. septembra 2021 o stratégii EÚ pre spoluprácu v Indopacifiku (JOIN(2021)0024),

—

so zreteľom na aktualizáciu francúzskej stratégie pre indicko-tichomorský región z júla 2021 s názvom „Indicko-tichomorský región: priorita pre Francúzsko“,

—

so zreteľom na konzultácie na vysokej úrovni medzi EÚ a USA o indicko-tichomorskom regióne z 3. decembra 2021,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa z 1. decembra 2021 o globálnej bráne (JOIN(2021)0030),

—

so zreteľom na 13. samit stretnutia Ázia – Európa (ASEM), ktorý sa uskutočnil 25. a 26. novembra 2021,

—

so zreteľom na dokument Koncepcia integrovaného prístupu ku zmene klímy a k bezpečnosti z 5. októbra 2021,

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. apríla 2021 o stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne,

—

so zreteľom na bezpečnostný pakt AUKUS z 15. septembra 2021,

—

so zreteľom na komuniké zo samitu NATO v Bruseli zo 14. júna 2021,

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2020 a 10. mája 2021 o bezpečnosti a obrane,

—

so zreteľom na Partnerstvo na prepájanie EÚ a Indie dohodnuté 8. mája 2021,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/2188 z 22. decembra 2020, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/851/SZBP o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (12),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov EÚ a združenia ASEAN o konektivite z 1. decembra 2020,

—

so zreteľom na samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 1. apríla 2022,

—

so zreteľom na návštevu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej v Indii 24. – 25. apríla 2022,

—

so zreteľom na samit EÚ – Japonsko, ktorý sa konal 12. mája 2022,

—

so zreteľom na spoločné komuniké, ktoré 14. mája 2022 vydali ministri zahraničných vecí krajín G7,

—

so zreteľom na indicko-tichomorskú stratégiu Holandska z 13. novembra 2020 s názvom Indicko-tichomorský región: usmernenia na posilnenie spolupráce Holandska a EÚ s partnermi v Ázii,

—

so zreteľom na plán v oblasti zmeny klímy a obrany z 9. novembra 2020,

—

so zreteľom na dokument nemeckej spolkovej vlády Politické usmernenia pre indicko-tichomorský región zo septembra 2020,

—

so zreteľom na Partnerstvo pre udržateľnú prepojenosť a kvalitnú infraštruktúru dohodnuté medzi EÚ a Japonskom 27. septembra 2019,

—

so zreteľom na príspevok Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky na zasadnutí Európskej rady 12. marca 2019 s názvom EÚ a Čína: strategická vízia,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ proti dezinformáciám z 5. decembra 2018,

—

so zreteľom na rozhodnutie prijaté na zasadnutí ministrov EÚ – ASEAN 21. januára 2019 o vytvorení strategického partnerstva medzi EÚ a združením ASEAN,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Singapurom, ktorá bola podpísaná 19. októbra 2018 v Bruseli,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné piliere stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

—

so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2018 o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou,

—

so zreteľom na akčný plán ASEAN – EÚ na obdobie 2018 – 2022,

—

so zreteľom na partnerskú dohodu o vzťahoch a spolupráci medzi Novým Zélandom a Európskou úniou z 5. októbra 2016;

—

so zreteľom na spoločný návrh rozhodnutia Rady zo 14. apríla 2016 o podpísaní v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej (JOIN(2016)0008),

—

so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie z 24. júna 2014,

—

so zreteľom na rámcovú dohodu z 23. januára 2013 medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej,

—

so zreteľom na komuniké samitu zo 14. júna 2021 vydané hlavami štátov a predsedami vlád, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady v Bruseli,

—

so zreteľom na rozhodnutie Stáleho arbitrážneho súdu z 12. júla 2016 o arbitráži v Juhočínskom mori (Filipínska republika/Čínska ľudová republika),

—

so zreteľom na vôbec prvý osobný samit vedúcich predstaviteľov z 24. septembra 2021 v rámci štvorstranného dialógu o bezpečnosti (QUAD), na ktorom sa zúčastnili politickí lídri USA, Austrálie, Japonska a Indie,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0085/2022),

A.

keďže EÚ vymedzuje indicko-tichomorský región ako región siahajúci od východného pobrežia Afriky po tichomorské ostrovné štáty; keďže rozmanitý indicko-tichomorský región, v ktorom žije 60 % svetovej populácie a ktorý zahŕňa sedem členov G20 a je kľúčovým aktérom svetového medzinárodného poriadku a domovom čoraz dôležitejších politických, obchodných a bezpečnostných partnerov pre EÚ;

B.

keďže približne 90 % zahraničného obchodu Únie sa prepravuje po mori; keďže indicko-tichomorský región má dôležité vnútrozemské vodné cesty, ktoré majú zásadný význam pre obchodnú činnosť Únie, ako je Melacký prieliv, Juhočínske more a prieliv Bab el-Mandeb;

C.

keďže EÚ a krajiny indicko-tichomorského regiónu čelia čoraz podobnejším bezpečnostným výzvam, ako aj netradičným výzvam; keďže pohľad EÚ na tento región odráža politické uznanie potreby prevziať väčšiu zodpovednosť za riešenie globálnych bezpečnostných výziev;

D.

keďže na pozvanie prezidenta Si Ťin-pchinga bol 4. februára 2022 pred slávnostným otvorením zimných olympijských hier v Pekingu podpísaný spoločný text prezidentov Číny a Ruska; keďže v spoločnom vyhlásení sa okrem iného uvádza, že priateľstvo medzi oboma štátmi „nemá hraníc“, a keďže Čína sa prostredníctvom tohto vyhlásenia po prvýkrát oficiálne pripojila k požiadavke Ruska na zastavenie rozširovania NATO;

E.

keďže podľa správ médií čínski predstavitelia na samite 4. februára 2022 požiadali vysokých ruských predstaviteľov, aby nenapádali Ukrajinu pred skončením zimných olympijských hier v Pekingu; keďže to by znamenalo, že vysokí čínski predstavitelia mali určitú úroveň priamej vedomosti o vojnových plánoch alebo zámeroch Ruska pred začiatkom agresie 24. februára 2022;

F.

keďže na samite EÚ – Čína 1. apríla 2022 EÚ pripomenula zodpovednosť Číny ako globálneho aktéra za presadzovanie mieru a stability a vyzvala Čínu, aby podporila úsilie o okamžité ukončenie krviprelievania na Ukrajine v súlade s úlohou, ktorú Čína vo svete zohráva ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN, a jej mimoriadne blízkymi vzťahmi s Ruskom;

G.

keďže v reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine, ktorá sa začala vojenskou inváziou 24. februára 2022, prijalo Valné zhromaždenie OSN 2. marca 2022 rezolúciu ES-11/1, v ktorej odsúdilo agresiu Ruska proti Ukrajine, pričom 141 krajín hlasovalo za, 5 proti, 35 sa zdržalo hlasovania a 12 krajín nehlasovalo; keďže proti rezolúcii nehlasovala ani jedna krajina z indicko-tichomorského regiónu a iba Čína, India, Madagaskar, Mozambik, Laos, Južná Afrika, Srí Lanka, Tanzánia a Vietnam sa zdržali hlasovania o konečnom znení;

H.

keďže nedávno prijaté spoločné oznámenie o stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ktorá je založená na zásadovej angažovanosti s dlhodobou perspektívou, odráža hlboký a nevyhnutný vývoj v spôsobe, ako sa EÚ pozerá na svoje záujmy, príležitosti a výzvy v indicko-tichomorskom regióne, a jej ambíciu zohrávať väčšiu úlohu pri presadzovaní svojich hodnôt a záujmov v tomto regióne s rastúcim geopolitickým a hospodárskym významom; keďže presadzovanie otvorenej, stabilnej a na pravidlách založenej regionálnej bezpečnostnej infraštruktúry a budovanie pevných vzťahov, udržateľných obchodných väzieb a bezpečnostnej spolupráce s indicko-tichomorskými regionálnymi organizáciami a krajinami je základom tejto stratégie; keďže na ministerskom fóre pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne, ktoré sa konalo 22. februára 2022, sa stretli ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ a približne 30 krajín indicko-tichomorského regiónu a keďže EÚ a jej členské štáty na tomto stretnutí zdôraznili svoju podporu väčšej a dlhodobej angažovanosti v indicko-tichomorskom regióne prostredníctvom konkrétnych opatrení a posilnenia bezpečnostného a obranného dialógu a dvojstranných vzťahov s partnermi v regióne;

I.

keďže cieľom spoločného oznámenia o globálnej bráne je zmobilizovať investície vo výške až 300 miliárd EUR na posilnenie inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnom, energetickom a dopravnom odvetví a na posilnenie systémov zdravotníctva, vzdelávania a výskumu na celom svete;

J.

keďže v posledných rokoch dynamika v regióne, a najmä dynamika činnosti Čínskej ľudovej republiky, vyvolala intenzívne geopolitické napätie a konkurenciu, čo sa odzrkadľuje vo zvýšení vojenských výdavkov, budovaní vojenských kapacít a agresívnejšej rétorike, čím sa spochybňuje medzinárodný poriadok založený na pravidlách; keďže v indicko-tichomorskom regióne sa preto vyvinulo nové centrum regionálnej a globálnej hospodárskej súťaže; keďže neexistuje ani zastrešujúci regionálny bezpečnostný poriadok ani mechanizmus budovania dôvery na zmiernenie súvisiacich problémov a napätia; keďže takáto dynamika predstavuje vážne ohrozenie stability a bezpečnosti regiónu a svetového spoločenstva, čo má priamy vplyv na strategické záujmy EÚ ako kľúčového politického a hospodárskeho partnera krajín v regióne; keďže ideologický boj v regióne medzi autoritárstvom a demokraciou má potenciál ovplyvniť výsledok podobných bojov na celom svete, a to aj v blízkosti Európskej únie; keďže stabilný a mierový indicko-tichomorský región založený na rešpektovaní medzinárodného práva je kľúčový pre zaistenie bezpečnosti a záujmov EÚ; keďže riešenie základných príčin nestability, ako sú chudoba, sociálna nespravodlivosť a porušovanie ľudských práv, je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie mieru a bezpečnosti v indicko-tichomorskom regióne; keďže EÚ je odhodlaná presadzovať bezpečnosť ľudí, mier, medzinárodné právo a ľudské práva;

K.

keďže EÚ je v indicko-tichomorskom regióne zahraničným investorom a poskytovateľom rozvojovej pomoci číslo jeden; keďže EÚ je dôležitým obchodným partnerom a s krajinami v regióne už podpísala dohody o voľnom obchode a rokuje s nimi o ďalších takýchto dohodách; keďže EÚ sa už môže oprieť o širokú sieť partnerstiev a dohôd s mnohými krajinami, ako sú Japonsko, Kórejská republika, Austrália, India, Nový Zéland, Vietnam a Singapur, a s regionálnymi organizáciami, ako je Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ); keďže EÚ je v regióne zastúpená prostredníctvom svojho členského štátu Francúzska, najmä prostredníctvom francúzskych zámorských departementov Réunion a Mayotte, ako aj Francúzskych južných a antarktických území, v Indickom oceáne a v Tichom oceáne prostredníctvom Novej Kaledónie, ako aj prostredníctvom francúzskych zámorských spoločenstiev Francúzskej Polynézie a ostrovov Wallis a Futuna; keďže tieto francúzske regióny sú domovom približne 1,6 milióna občanov EÚ, vrátane viac než 7 000 príslušníkov vojenského personálu; keďže v dôsledku toho je EÚ miestnym aktérom v indicko-tichomorskom regióne;

L.

keďže viac ako polovica svetových rybárskych plavidiel pôsobí v Juhočínskom mori, čo predstavuje približne 12 % svetového rybolovu; keďže EÚ uzavrela niekoľko dohôd o partnerstve v oblasti udržateľného rybolovu s krajinami v indicko-tichomorskom regióne (Mikronézske federatívne štáty, Cookove ostrovy, Šalamúnove ostrovy, Kiribati, Madagaskar, Maurícius, Mozambik a Seychely) a keďže rybárska flotila EÚ je prítomná v Indickom aj Tichom oceáne; keďže EÚ je aktívnym členom niekoľkých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) v indicko-tichomorskom regióne (Komisia pre tuniaky z Indického oceánu, zmluvné strany Dohody o rybolove v južnom Indickom oceáne, Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne a RFMO v južnom Tichomorí); keďže žiadosť EÚ o členstvo v Komisii pre rybolov v severnom Tichom oceáne bola prijatá 25. februára 2021 a keďže EÚ vedie dialógy na vysokej úrovni o otázkach oceánov a rybárstva s Austráliou, Indonéziou, Japonskom a Novým Zélandom; keďže EÚ podpísala s Čínou partnerskú dohodu o oceánoch; keďže tiež udržiava dialógy a pracovné skupiny o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove s Kóreou, Thajskom a Taiwanom;

M.

keďže zabezpečenie stability a slobody plavby v indicko-tichomorských vodách má zásadný význam pre globálnu a regionálnu udržateľnosť a mier a zabezpečenie strategických záujmov EÚ; keďže EÚ sa podieľa na podpore regionálnej námornej bezpečnosti prostredníctvom operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s názvom EUNAVFOR Atalanta; keďže partneri z indicko-tichomorského regiónu privítali operáciu Atalanta a jej zameranie na prevenciu pirátstva a ozbrojených lúpeží, ako aj na monitorovanie obchodovania so zbraňami a drogami; keďže EÚ a jej členské štáty sa zaviazali zvýšiť svoju stálu námornú prítomnosť v regióne okrem iného prostredníctvom koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti;

N.

keďže Francúzsko má v oblasti Ázie a Tichomoria trvalo umiestnené vojenské kapacity; a keďže by bolo vhodné zamyslieť sa nad tým, ako by prípadne bolo možné tieto trvalo umiestnené francúzske sily, najmä v rámci Ozbrojených síl vo Francúzskej Polynézii (Forces armées en Polynésie française, FAPF) a Ozbrojených síl Novej Kaledónie (Forces armées de la Nouvelle-Calédonie, FANC), využiť v rámci prípadného európskeho nasadenia;

O.

keďže rýchle budovanie vojenskej prítomnosti Číny spojené s jej čoraz asertívnejším správaním v indicko-tichomorskom regióne, jej vojenskými aktivitami v Taiwanskom prielive a vo Východočínskom a Juhočínskom mori vrátane opatrení na obmedzenie slobody plavby, ktoré vykonáva čínska pobrežná stráž a námorné milície, rovnako ako jej úmyselné a opakované porušovanie identifikačného pásma protivzdušnej obrany Taiwanu, jej kroky na ukončenie nezávislosti a autonómie Hongkongu, jej budovanie vojenskej prítomnosti na čínsko-indických hraniciach, jej čoraz agresívnejšia rétorika a manipulatívne dezinformačné a mediálne kampane vedú k narastaniu napätia v indicko-tichomorskom regióne; vyzýva EÚ, aby pripravila stratégiu založenú na skutočných podmienkach, ktorá by jej umožnila v prípade potreby reagovať; varuje pred nebezpečenstvom zrýchlenia pretekov v zbrojení v regióne;

P.

keďže asertivita Číny v regióne sa neobmedzuje len na vojenskú oblasť, ale prejavuje sa aj agresívnymi obchodnými praktikami založenými na diplomatickom nátlaku a agresívnej politike dlhovej diplomacie; keďže v indicko-tichomorskom regióne a v Európe prebieha neustála čínska hospodárska a finančná expanzia, ktorá zahŕňa investície do kritickej infraštruktúry; keďže Čína sa snaží získať politický vplyv prostredníctvom svojich hospodárskych záujmov; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala význam spoľahlivých dodávateľských reťazcov a vyváženejších hospodárskych väzieb s Čínou;

Q.

keďže 12. júla 2016 Stály arbitrážny súd v prelomovom prípade rozhodol, že neexistujú dôkazy o tom, že Čína v minulosti vykonávala výlučnú kontrolu nad územiami, ktoré si nárokuje v Juhočínskom mori; keďže Čína toto rozhodnutie ignorovala a okrem iného vytvorila vojenské základne na umelých ostrovoch;

R.

keďže Čína preukázala nedostatok transparentnosti a neochotu zapojiť sa do rozhovorov o svojej potenciálnej účasti na multilaterálnych nástrojoch na kontrolu jadrových zbraní, čo jej umožnilo nerušene zhromažďovať veľký arzenál technologicky vyspelých balistických rakiet stredného doletu, ako napríklad Dong-Feng 26;

S.

keďže digitálna transformácia má čoraz väčší vplyv na štruktúru medzinárodného systému; keďže stanovovanie medzinárodných noriem a prelomové inovácie v oblasti hraničných technológií, ako sú umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika, 5G a 6G siete, majú strategický význam pre EÚ a jej digitálnu budúcnosť a keďže sa zvyšuje celosvetová súťaž o technologickú prevahu, do ktorej Čína výrazne investuje;

T.

keďže v spoločnom vyhlásení z 24. mája 2022 vedúci predstavitelia Spojených štátov, Austrálie, Indie a Japonska na nedávnom samite QUAD opätovne zdôraznili zásady slobodného a otvoreného indicko-tichomorského regiónu: sloboda, právny štát, demokratické hodnoty, zvrchovanosť a územná celistvosť; keďže vedúci predstavitelia oznámili sériu nových iniciatív zameraných na prehĺbenie spolupráce v celom regióne vrátane indicko-tichomorského partnerstva pre zvyšovanie informovanosti o námornej oblasti;

U.

keďže 23. mája 2022 prezident USA Biden uviedol, že Spojené štáty zakročia vojensky, ak sa Čína pokúsi o násilné prevzatie Taiwanu;

V.

keďže 24. mája 2022 štyri čínske bombardéry H-6 a dva ruské bombardéry Tu-95 uskutočnili spoločné lety v okolí Japonska a Kórejskej republiky, čo obe krajiny podnietilo k vyslaniu svojich bojových lietadiel, ktoré tieto lety monitorovali; keďže spoločné lety sa uskutočnili v ten istý deň, keď sa prezident USA Biden stretol s prezidentami na samite QUAD v Tokiu;

W.

keďže 23. mája 2022 Spojené štáty, Austrália, Brunejsko-darussalamský štát, India, Indonézia, Japonsko, Kórejská republika, Malajzia, Nový Zéland, Filipínska republika, Singapur, Thajsko a Vietnam začali proces vytvorenia indicko-tichomorského hospodárskeho rámca pre prosperitu, ktorého cieľom je prispieť k spolupráci, stabilite, prosperite, rozvoju a mieru v regióne; keďže indicko-tichomorský hospodársky rámec pre prosperitu ponúka alternatívu k rastúcej obchodnej prítomnosti Číny v celom regióne;

X.

keďže v apríli 2022 Čína a Šalamúnove ostrovy podpísali pakt o bezpečnostnej spolupráci, ktorý pritiahol medzinárodnú pozornosť a viedol k zvýšenej diplomatickej prítomnosti a angažovanosti s tichomorskými ostrovnými krajinami; keďže 30. mája 2022 Čína počas návštevy čínskeho ministra zahraničných vecí Wanga I v 10 tichomorských ostrovných krajinách a v nadväznosti na rastúce obavy v týchto krajinách oznámila, že zastaví plánovanú regionálnu dohodu s tichomorskými ostrovnými krajinami s názvom Spoločná vízia rozvoja čínsko-tichomorských ostrovných krajín, ktorá mala zahŕňať voľný obchod a spoluprácu v oblasti bezpečnosti vrátane oblastí, ako je odborná príprava polície, kybernetická bezpečnosť, námorné mapovanie a prístup k zdrojom; keďže prezident Mikronézskych federatívnych štátov David Panuelo opísal návrh ako jeden z najdrastickejších návrhov dohody v Tichomorí všetkých čias a uviedol, že hrozí, že v najlepšom prípade by priniesol novú éru studenej vojny a v najhoršom prípade by viedol k svetovej vojne; keďže napriek tomu, že sa nepodarilo zabezpečiť túto ďalekosiahlu dohodu, Čína podpísala niekoľko menších dvojstranných dohôd s tichomorskými krajinami počas regionálnych návštev Wanga I;

Y.

keďže klimatická kríza má vplyv na medzinárodný systém, v ktorom môže potenciálne vystupňovať geopolitické napätie; keďže vonkajšia činnosť Únie musí v čoraz väčšej miere zahŕňať aspekty zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia ako faktor znásobujúci riziko a tomu prispôsobiť svoje stratégie, koncepcie a postupy, a to aj v indicko-tichomorskom regióne;

Z.

keďže 15. decembra 1995 členské štáty ASEAN podpísali Zmluvu o zóne bez jadrových zbraní v juhovýchodnej Ázii (Zmluva SEANWFZ) ako záväzok zachovať región juhovýchodnej Ázie ako región bez jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

—

so zreteľom na články 174, 175 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (2),

—

so zreteľom záverečné vyhlásenie 40. výročného valného zhromaždenia komisie pre ostrovy Konferencie okrajových prímorských regiónov Európy (CPMR) z 15. apríla 2021,

—

so zreteľom na 7. environmentálny akčný program a koncepcie, ktoré sú v ňom stanovené,

—

so zreteľom na závery Rady z 16. októbra 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030,

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Výbor pre regionálny rozvoj s názvom Islands of the European Union: State of play and future challenges (Ostrovy Európskej únie: Súčasný stav a budúce výzvy), uverejnenú v marci 2021,

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre jeho Výbor pre regionálny rozvoj s názvom Cohesion Policy and Climate Change (Politika súdržnosti a zmena klímy), uverejnenú v marci 2021,

—

so zreteľom na nástroj obnovy NextGenerationEU,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie 26. Konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov podpísané v Ponta Delgada 18. novembra 2021,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 10. decembra 2020 k správe Komisie o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (3),

—

so zreteľom na dohodu Rady zo 7. decembra 2021 o všeobecnom prístupe k aktualizácii pravidiel EÚ o sadzbách dane z pridanej hodnoty (DPH),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2021 o preskúmaní Fondu solidarity Európskej únie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: správa Európskej komisie (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii ochorenia COVID-19 a jej dôsledkom (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (9),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov zo 14. októbra 2020 o udržateľnom využívaní prírodných zdrojov v stredomorských ostrovných podmienkach,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0144/2022),

A.

keďže sa odhaduje, že v ostrovných regiónoch EÚ žije viac ako 20 000 000 obyvateľov (t. j. 4,6 % celkového obyvateľstva EÚ); keďže obyvateľstvo európskych ostrovov je rozdelené na približne 2 400 ostrovoch, ktoré patria 13 členským štátom;

B.

keďže európske ostrovy, ktoré čelia mnohým štrukturálnym problémom, sú už z veľkej časti kategorizované ako regióny nomenklatúry štatistických územných jednotiek (NUTS) 2 alebo NUTS 3;

C.

keďže ostrovy často čelia naraz viacerým a trvalým prírodným znevýhodneniam, ako je malá veľkosť, nízka hustota trvalého obyvateľstva, demografické výzvy, ako je sezónny demografický tlak, malý trh, dvojitý ostrovný charakter (ostrov a súostrovie), zložitá topografia, ktorá je veľmi podobná horským regiónom, závislosť od námornej a leteckej dopravy, ako aj závislosť od malého množstva výrobkov;

D.

keďže demografické zmeny nemajú jednoliaty vplyv na všetky krajiny a regióny, ale majú väčší vplyv na regióny, ktoré už zaostávajú, čo zhoršuje existujúce územné a sociálne nerovnosti; keďže vyľudňovanie najviac postihuje vidiecke, okrajové a najvzdialenejšie regióny vrátane ostrovov, pričom najmä mladí ľudia a ženy opúšťajú tieto oblasti, čo vedie k rastúcemu podielu starších ľudí, ktorí tam žijú, čo môže zvýšiť riziko sociálnej izolácie;

E.

keďže osobitné charakteristiky ostrovov sú uznané v článku 174 ZFEÚ a keďže konkrétne uplatňovanie tohto článku s osobitným zreteľom na ostrovné územia EÚ stále chýba; keďže tieto charakteristiky by sa mali zohľadniť v politikách EÚ, najmä vypracovaním osobitnej stratégie, európskeho akčného plánu a programu ostrovnej politiky s jasne vymedzenými prioritami činnosti;

F.

keďže ostrovné regióny sú všetky porovnateľne menej rozvinuté ako pevninské regióny ich členského štátu a v porovnaní s nimi majú menší HDP na obyvateľa;

G.

keďže tri členské štáty EÚ sú ostrovmi;

H.

keďže fyzické oddelenie ostrovov od pevniny a ich odľahlosť vytvárajú ďalšie obmedzenia, a to aj pokiaľ ide o trh práce, udržateľné dopravné spojenia a mobilitu, dovoz surovín a spotrebného tovaru, prístup výrobkov z ostrovov na susedné vonkajšie trhy, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, hospodárske činnosti, prístup k vode a sanitácii, zásobovanie energiou, ako aj zariadenia na nakladanie s odpadmi; keďže toto geografické oddelenie výrazne komplikuje zelený prechod takýchto území na klimaticky neutrálne hospodárstvo;

I.

keďže rovnosť v prístupe ku kvalitným a inkluzívnym opatreniam nadobúdania zručností, zvyšovania ich úrovne a rekvalifikácie, ako aj k informáciám o zdrojoch zručností a ich potrebe, poradenstvu, vzdelávaniu a odbornej príprave pre všetkých ľudí vrátane ľudí žijúcich v riedko osídlených a vysídlených vidieckych a odľahlých oblastiach a na ostrovoch je kľúčová pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť;

J.

keďže v súlade s článkom 349 ZFEÚ musí EÚ pre najvzdialenejšie regióny, z veľkej väčšiny ostrovy, prijať osobitné opatrenia zamerané najmä na stanovenie podmienok uplatňovania spoločných politík EÚ v týchto regiónoch v oblastiach, ako sú colná a obchodná politika, fiškálna politika, slobodné pásma, poľnohospodárska a rybárska politika, podmienky dodávky surovín a základného spotrebného tovaru, štátna pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie; keďže osobitné opatrenia vo všetkých týchto oblastiach prispievajú k posilneniu hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej súdržnosti v EÚ;

K.

keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 sezónni a vyslaní pracovníci často nemali k dispozícii základnú zdravotnú starostlivosť, dôstojné ubytovanie, osobné ochranné prostriedky a primerané informácie; keďže často mali len nedostatočný alebo vôbec žiadny prístup k systémom sociálnej ochrany v hostiteľských členských štátoch vrátane nemocenských miezd a systémov krátkodobej nezamestnanosti; keďže mobilita pracovníkov je vo veľkej miere závislá od dostupných dopravných prostriedkov a osobitne postihnutí sú pracovníci z ostrovov a najvzdialenejších regiónov Únie;

L.

keďže dlhodobé sociálne, hospodárske, environmentálne a kultúrne dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na ostrovných územiach Únie sú obzvlášť znepokojujúce a keďže obnova Európy musí zahŕňať aj ostrovy a nesmú pri nej vznikať nové regionálne rozdiely; keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 dokázala, že ostrovné hospodárstva sú voči takýmto udalostiam veľmi zraniteľné;

M.

keďže často vysokú mieru nezamestnanosti na ostrovoch, ktorá má sklon byť vyššia ako vo vnútrozemí, vážne zhoršila kríza spôsobená ochorením COVID-19, pričom zasiahla najmä mladých ľudí;

N.

keďže ostrovy a najvzdialenejšie regióny sú v prvej línii zmeny klímy, sú postihnuté stúpajúcou hladinou morí a pobrežnou eróziou, otepľovaním a acidifikáciou morí a oceánov, ako aj zvýšenou frekvenciou a rozsahom prírodných katastrof, ako sú cyklóny, sopečné erupcie, lesné požiare a búrky, záplavy, suchá a problémy s dezertifikáciou, ktoré môžu mať negatívny vplyv na poľnohospodárstvo a zásobovanie potravinami a môžu spôsobiť viaceré formy hospodárskych, sociálnych a environmentálnych škôd; keďže môžu byť vynikajúcimi laboratóriami pre rôzne procesy zelenej transformácie a mnohé sa snažia dosiahnuť energetickú sebestačnosť prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov;

O.

keďže ostrovy majú mnohé výhody, ktoré treba lepšie rozvíjať;

P.

keďže ostrovy sú výnimočne bohaté na biodiverzitu a ostrovné ekosystémy; keďže ostrovné ekosystémy obzvlášť ohrozuje zmena klímy a keďže je potrebné chrániť ich;

Q.

keďže na mnohých ostrovoch vnútrozemské oblasti zaostávajú za pobrežnými regiónmi, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj a prístupnosť služieb;

R.

keďže poľnohospodárske podniky na ostrovoch, z ktorých väčšina sú malé podniky, sú znevýhodnené svojou odľahlou polohou, ostrovnosťou, podmienkami životného prostredia, závislosťou od energie z pevniny, obmedzenou rozmanitosťou výroby v dôsledku miestnych a klimatických podmienok, vysokou závislosťou od miestnych trhov, klimatickou krízou, zhoršovaním životného prostredia, stratou biodiverzity a nedostatkom základnej infraštruktúry, ako sú cesty, zásobovanie pitnou vodou, odpadové hospodárstvo a digitálna a zdravotnícka infraštruktúra; keďže tieto štrukturálne problémy sú často zhoršené absenciou plne rozvinutých služieb všeobecného záujmu;

S.

keďže ostrovy, a najmä najvzdialenejšie regióny, sú veľmi zraniteľné voči sociálno-ekonomickým krízam, ako aj prírodným katastrofám, ako sú extrémne poveternostné javy a sopečná aktivita; keďže javy, ako je pandémia ochorenia COVID-19, ktoré poľnohospodárom spôsobujú mimoriadne ťažkosti, zasahujú ostrovy tvrdšie vzhľadom na ich zemepisnú izoláciu a ťažkosti s prístupom k základným zásobám z vnútrozemia, ako je palivo alebo voda; keďže ostrovné územia Únie predstavujú 80 % európskej rozmanitosti, sú domovom mnohých európskych endemických druhov a môžu poskytovať útočisko druhom, ktoré sú ohrozené vyhynutím, a zároveň sú dôležitými zimoviskami, miestami medzizastávok alebo zhromaždiskami pre migrujúce vtáky, cicavce a bezstavovce okrem toho, že a predstavujú cennú časť krajiny a životného prostredia, ktorá si vyžaduje osobitnú ochranu;

T.

keďže podstatná časť sociálno-ekonomického rozvoja ostrovov je založená na odvetviach s vysokou mierou sezónnosti, ako je to v prípade poľnohospodárstva a cestovného ruchu; keďže poľnohospodári v ostrovných regiónoch trpia najmä zníženou konkurencieschopnosťou, pretože musia znášať vysoké dopravné náklady a nemôžu využívať úspory z rozsahu, keďže pôda je na mnohých ostrovoch vzácnym zdrojom; keďže ostrovy EÚ budú musieť postupovať v súlade so stratégiou Z farmy na stôl, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody, s cieľom vytvoriť spravodlivé a zdravé systémy zásobovania potravinami šetrné k životnému prostrediu; keďže tieto regióny môžu byť značne znevýhodnené z dôvodu konkurencie zo strany krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré často nedodržiavajú rovnaké výrobné normy v oblasti životného prostredia a bezpečnosti potravín a majú oveľa nižšie náklady práce;

U.

keďže vplyv stratégie Z farmy na stôl na poľnohospodársku výrobu EÚ môže mať v týchto regiónoch vážne dôsledky vzhľadom na ich nízku konkurencieschopnosť voči dovozu zo zahraničia a na výzvy, ktorým čelia v oblasti diverzifikácie výroby;

V.

keďže morská a suchozemská biodiverzita ostrovov je prevažne endemická, a teda zraniteľnejšia; keďže znečisťovanie morí a pobrežia, ako aj nadmerný a nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov, ktoré majú značný vplyv na prostredie ostrova a veľmi vážne dôsledky pre zamestnanosť, odvetvie drobného rybolovu a miestne komunity, môžu byť pre ostrovy zdrojom obáv;

W.

keďže najvzdialenejšie regióny a ostrovy majú potenciál pomôcť zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre Európu v strategických odvetviach, ako sú čistá energia, biodiverzita a ekologický cestovný ruch;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a články 3, 11, 38, 120 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (2) (nariadenie o SRP), a najmä na jej článok 17,

—

so zreteľom na pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 28. apríla 2021 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/…, ktorým sa stanovuje viacročný plán riadenia populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1936/2001, (EÚ) 2017/2107 a (EÚ) 2019/833 a zrušuje nariadenie (EÚ) 2016/1627 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1139 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1004 (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2021 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (6),

—

so zreteľom na správu Komisie z 25. júna 2020 o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) (COM(2020)0259),

—

so zreteľom na správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru Komisie pre rybárstvo (STECF) z 30. septembra 2019 s názvom Social data in the EU fisheries sector (Sociálne údaje v sektore rybárstva EÚ),

—

so zreteľom na správu výboru STECF zo 17. decembra 2020 s názvom Social dimension of the CFP (Sociálny rozmer SRP),

—

so zreteľom na výročnú hospodársku správu výboru STECF za rok 2021 o rybárskej flotile EÚ, uverejnenú 8. decembra 2021,

—

so zreteľom na správu výboru STECF z 28. apríla 2021 o kritériách a ukazovateľoch na začlenenie aspektov udržateľnosti produktov z morských plodov do obchodných noriem v rámci spoločnej organizácie trhu,

—

so zreteľom na štúdiu z roku 2015, ktorú si vyžiadal Výbor pre rybárstvo, o kritériách udeľovania prístupu k rybolovu v EÚ,

—

so zreteľom na rozsudok správneho súdu v Montpellieri vo veci č. 1801790 z 15. júla 2021,

—

so zreteľom na správu organizácie New Economics Foundation (NEF) zo septembra 2021 s názvom Who gets to fish in the EU? A 2021 update of how EU Member States allocate fishing opportunities (Kto môže loviť ryby v EÚ? Aktualizované informácie o tom, ako členské štáty EÚ prideľujú rybolovné možnosti, 2021),

—

so zreteľom na správu Svetového fondu na ochranu prírody z roku 2018 s názvom Evaluating Europe’s course to sustainable fisheries by 2020 (Hodnotenie úsilia Európy o dosiahnutie udržateľného rybárstva do roku 2020),

—

so zreteľom na správu organizácií Low Impact Fishers of Europe a Our Fish z 27. októbra 2021 s názvom How the EU can Transition to Low Environmental Impact, Low Carbon, Socially Just Fishing (Ako môže EÚ prejsť na nízkouhlíkový a sociálne spravodlivý rybolov s nízkym vplyvom na životné prostredie),

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) pre elektrické vlečné siete z roku 2020 a na osobitné odporúčanie ICES z 20. mája 2020 v reakcii na žiadosť Holandska týkajúcu sa vplyvu rybolovu soley (Solea solea) pomocou impulzových vlečných sietí v Severnom mori na ekosystém a životné prostredie,

—

so zreteľom na článok 6.18 Kódexu správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorý sa týka ochrany práv drobných a maloobjemových rybárov a ich prípadného preferenčného prístupu k tradičným rybolovným oblastiam a zdrojom,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0152/2022),

A.

keďže nariadenie o SRP zahŕňa ciele, ktorými je zabezpečiť, „aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín“, uplatňovať „prístup predbežnej opatrnosti a … [usilovať sa] zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos“, a uvádzajú sa v nej ciele uplatňovať „pri riadení rybárstva ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém“, prispievať „k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, pamätajúc pritom na pobrežný rybolov a socio-ekonomické aspekty,“ a presadzovať „pobrežné rybolovné činnosti s prihliadnutím na socio-ekonomické aspekty“;

B.

keďže v rámci cieľa 14.b cieľov udržateľného rozvoja OSN sa strany vyzývajú, aby zabezpečili prístup maloobjemových drobných rybárov k morským zdrojom a trhom;

C.

keďže Rada je zodpovedná za stanovovanie rybolovných možností (celkový povolený výlov alebo celkové povolené rybolovné úsilie), ktoré sa následne prideľujú členským štátom, pričom sa zabezpečuje zásada relatívnej stability; keďže relatívna stabilita je dôležitým prvkom SRP, ktorý sa z dlhodobého hľadiska ukázal ako spoľahlivý a poskytuje rybárom viditeľnosť, čo by sa nemalo oslabovať; keďže každý členský štát prideľuje tieto rybolovné možnosti svojim rybárom a organizáciám výrobcov v súlade so zásadou subsidiarity;

D.

keďže v súlade so zásadou subsidiarity sú členské štáty zodpovedné za prideľovanie rybolovných možností; keďže medzi odvetviami v rôznych krajinách môžu existovať veľké rozdiely, v dôsledku čoho nie je univerzálny prístup žiaduci;

E.

keďže podľa článku 17 nariadenia o SRP musia členské štáty pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia, používať transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálnej, sociálnej a hospodárskej povahy; keďže medzi tieto kritériá môže patriť aj vplyv rybolovu na životné prostredie, dodržiavanie predpisov v minulosti, príspevok k miestnemu hospodárstvu a historické úrovne úlovkov;

F.

keďže článok 17 nevylučuje z rozsahu svojej pôsobnosti rekreačný rybolov a keďže je na členských štátoch, aby rozhodli, akým spôsobom budú prideľovať rybolovné možnosti na vnútroštátnej úrovni;

G.

keďže v článku 17 sa ďalej uvádza, že „členské štáty sa usilujú poskytovať stimuly rybárskym plavidlám, ktoré používajú selektívny rybársky výstroj alebo rybolovné techniky so zníženým vplyvom na životné prostredie, ako je napríklad znížená spotreba energie alebo menšie poškodenie biotopov“;

H.

keďže podľa článku 16 musia členské štáty rozhodnúť o spôsobe prideľovania rybolovných možností, ktoré im boli pridelené a na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných koncesií, a každý členský štát musí informovať Komisiu o spôsobe prideľovania;

I.

keďže zverejňovanie údajov týkajúcich sa prideľovania rybolovných kvót by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými nariadeniami o ochrane údajov;

J.

keďže výbor STECF pri posudzovaní sociálneho rozmeru SRP zistil, že v roku 2020 16 z 23 pobrežných členských štátov odpovedalo na žiadosť Komisie, aby ju informovali o použitom spôsobe prideľovania;

K.

keďže EÚ sa nepodarilo v stanovenej lehote do roku 2020 dosiahnuť dobrý environmentálny stav morských vôd EÚ, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 rámcovej smernice o morskej stratégii; keďže v správe o prvom cykle vykonávania rámcovej smernice o morskej stratégii s prihliadnutím na jej celostnú povahu, ktorú Komisia prijala v roku 2020, sa uvádza, že systém ochrany EÚ patrí medzi najambicióznejšie na svete, a dospelo sa v nej k záveru, že sa tento systém musí zlepšiť, aby sa prostredníctvom neho mohli riešiť problémy, ako sú nadmerný rybolov v niektorých moriach a neudržateľné rybolovné praktiky, plastový odpad, nadbytok živín, podmorský hluk a iné druhy znečistenia;

L.

keďže EÚ nedosiahla v stanovenej lehote do roku 2020 mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie rýb; keďže sa však dosiahol značný pokrok pri dosahovaní cieľa maximálneho udržateľného výnosu, a to najmä v severovýchodnom Atlantiku a Baltskom mori, kde sa v roku 2020 99 % vylodení, ktoré riadi výlučne EÚ a pre ktoré boli k dispozícii vedecké odporúčania, týkalo „udržateľne riadených populácií“;

M.

keďže EÚ sa zaviazala plniť Agendu 2030 OSN, ktorá zahŕňa cieľ udržateľného rozvoja č. 14: „zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja“;

N.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o stratégii „z farmy na stôl“ vyzval Komisiu a členské štáty, aby „poskytovali primeranú podporu prechodu na rybolov a akvakultúru s nízkym vplyvom“ vrátane zvýšenia „percentuálneho podielu vnútroštátnych kvót pridelených maloobjemovému pobrežnému rybolovu“;

O.

keďže „maloobjemový pobrežný rybolov“ je v nariadení o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde (ENRAF) vymedzený ako rybolovné činnosti, ktoré uskutočňujú morské a vnútrozemské rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený výstroj, alebo rybári loviaci z brehu vrátane zberačov mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov;

P.

keďže stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 zahŕňa cieľ znížiť negatívny vplyv rybolovu a ťažby na citlivé morské biotopy a druhy vrátane morského dna s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav;

Q.

keďže ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity zahŕňajú zníženie vedľajších úlovkov druhov na úroveň, ktorá umožňuje ich obnovu a ochranu;

R.

keďže rybárstvo EÚ je strategickým odvetvím Únie, ktoré zabezpečuje značný počet priamych a nepriamych pracovných miest v rybolovných a pobrežných oblastiach a zachováva udržateľné hospodárstvo tým, že zamestnanosť a živobytie ľudí spája s územím a udržiavaním kultúrnych tradícií;

S.

keďže z fondu ENRAF sa poskytuje finančná podpora mladým rybárom, ktorí začínajú s rybolovnými činnosťami, pričom neexistuje žiadna následná záruka, že získajú rybolovné možnosti;

T.

keďže rybolov predstavuje nenahraditeľný prínos k potravinovej bezpečnosti Únie;

U.

keďže rybolov vytvára pracovné miesta na mori aj na pevnine; keďže niektoré regióny závisia od miestnych vylodení, aby mohli zaistiť životaschopnosť mnohých podnikov a zachovať živé pobrežné komunity;

V.

keďže Komisia zatiaľ nevypracovala žiadnu komplexnú správu o vykonávaní článku 17 nariadenia o SRP, čo znamená, že jedinými dostupnými hodnoteniami pre toto počiatočné posúdenie sú hodnotenia, ktoré uverejnili výbor STECF, charitatívne organizácie, samotné odvetvie rybárstva, MVO a zainteresované strany;

W.

keďže podľa najnovšieho posúdenia výboru STECF týkajúceho sa sociálneho rozmeru SRP zahŕňala žiadosť Komisie z roku 2020 adresovaná členským štátom, aby poskytli informácie o svojich systémoch prideľovania, otázku týkajúcu sa posúdenia vplyvu a len dva členské štáty (Švédsko a Dánsko) oznámili, že takéto posúdenie vykonali; keďže v tej istej správe sa zistilo, že v roku 2020 iba 16 z 23 pobrežných členských štátov odpovedalo na žiadosť Komisie, aby ju informovali o použitom spôsobe prideľovania; keďže niektoré z týchto odpovedí boli použiteľné len čiastočne, pretože obsahovali iba všeobecné opisy vnútroštátnych rybárskych flotíl alebo jednoducho zdôrazňovali zámer prideľovania bez toho, aby sa v nich uvádzali „transparentné a objektívne“ kritériá;

X.

keďže počas rybárskej sezóny 2020 kvóta tuniaka modroplutvého pridelená maloobjemovým plavidlám predstavovala 3,03 % v Taliansku, 11,6 % v Chorvátsku, 11,89 % vo Francúzsku, 13,68 % v Portugalsku a 36,93 % v Španielsku;

Y.

keďže väčšinu populácií lovia najmä iné typy flotíl, no na niektoré z nich sa zameriavajú aj maloobjemové a veľkoobjemové flotily;

Z.

keďže vykonávaním článku 17 nariadenia o SRP a prideľovaním rybolovných kvót na základe transparentných a objektívnych environmentálnych, sociálnych a hospodárskych kritérií môže EÚ dosiahnuť spravodlivý prechod na nízkouhlíkovú rybársku flotilu s nízkym vplyvom; keďže tento cieľ musí zároveň sprevádzať cieľ dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos, ako aj prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín;

AA.

keďže Komisia vypracúva akčný plán na zachovanie rybolovných zdrojov a ochranu morských ekosystémov, ktorý musí prispieť k jednému z hlavných cieľov Európskej zelenej dohody tým, že zabezpečí udržateľnosť rybolovu a primeranú ochranu morských ekosystémov a ich biodiverzity;

AB.

keďže Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli 10. novembra 2020 dohodu, pokiaľ ide o nariadenie, ktorým sa stanovuje viacročný plán riadenia populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori; keďže Rada následne hlasovala proti tejto dohode, čo bolo v rozpore s rozhodnutím, ktoré už prijala spoločne s ostatnými dvoma inštitúciami;

AC.

keďže na rozdelenie rybolovných možností v EÚ mal vplyv aj brexit;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

—

so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej odseky 3, 4 a 6,

—

so zreteľom na hlavu V Zmluva o EÚ, najmä na jej kapitolu 2 oddiel 2 o ustanoveniach o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP),

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (1), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (2), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na strane jednej, a Moldavskou republikou na strane druhej (3), na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (4) a na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/887 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (9),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SBOP) 2021/1792 z 11. októbra 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SBOP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj (EPF) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528 (11),

—

so zreteľom na rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/748 (12), 2021/749 (13) a 2021/750 (14) zo 6. mája 2021 o účasti Kanady, Nórskeho kráľovstva a Spojených štátov amerických na projekte PESCO Vojenská mobilita,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1537 z 22. októbra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (15),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1127 z 30. júla 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (16),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (17),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov (18),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/486/SZBP z 22. júla 2014 o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (19) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/813 z 20. mája 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/486/SZBP o poradnej misii Európskej únie pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine) (20),

—

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/736/SZBP z 15. septembra 2008 o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia (21) a rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1990 z 3. decembra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/452/SZBP o pozorovateľskej misii Európskej únie v Gruzínsku, EUMM Georgia (22),

—

so zreteľom na ročný pracovný program Európskeho obranného fondu na rok 2021, ktorý Komisia prijala 30. júna 2021,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 (COM(2020)0823),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 16. decembra 2020 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov (COM(2020)0829),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

—

so zreteľom na neformálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 10. a 11. marca 2022, formálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 24. a 25. marca 2022, a mimoriadny samit NATO z 24. marca 2022,

—

so zreteľom na vyhlásenie členov Európskej rady z 26. februára 2021 týkajúce sa bezpečnosti a obrany,

—

so zreteľom na nový strategický program na roky 2019 – 2024, ktorý Európska rada prijala 20. júna 2019,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017 a 15. decembra 2017,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o integrovanom prístupe k vonkajším konfliktom a krízam a z 24. januára 2022 o bezpečnostnej situácii v Európe,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017, z 25. júna 2018, zo 17. júna 2019, z 10. decembra 2019, zo 17. júna 2020, z 12. októbra 2020, 20. novembra 2020, zo 7. decembra 2020 a z 10. mája 2021 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

—

so zreteľom na závery Rady z 13. decembra 2021 o pakte o civilnej SBOP,

—

so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2020 o strategickom preskúmaní PESCO za rok 2020,

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o komplementárnom úsilí zameranom na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 19. novembra 2018, o ustanovení paktu o civilnej SBOP,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov v oblasti kybernetickej diplomacie“),

—

so zreteľom na záverečnú správu z prvého cyklu koordinovaného ročného hodnotenia obrany (CARD) predloženú Rade na jej zasadnutí 20. novembra 2020,

—

so zreteľom na globálnu stratégiu s názvom „Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa: globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie“, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva (VP) z roku 2009 v Prahe, 2011 vo Varšave, 2013 vo Vilniuse, 2015 v Rige, 2017 v Bruseli a 2021 v Bruseli,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté parlamentnými výbormi pre zahraničné veci pridruženého tria a spoločné vyhlásenie parlamentných výborov Poľska a Litvy prijaté 13. decembra 2021 o posilnení spolupráce v rámci monitorovania ľudských práv na územiach štátov Východného partnerstva okupovaných Ruskom,

—

so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014, memorandum z Minska z 19. septembra 2014 a balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska prijatých a podpísaných v Minsku 12. februára 2015 a schválených ako celok Bezpečnostnou radou OSN v rezolúcii č. 2202(2015) zo 17. februára 2015,

—

so zreteľom na trojstranné stretnutia predsedu Európskej rady Charlesa Michela, prezidenta Azerbajdžanskej republiky Ilhama Alijeva a predsedu vlády Arménskej republiky Nikolu Pašinjana zo 14. decembra 2021 a 6. apríla 2022,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 10. júla 2018 o spolupráci medzi EÚ a NATO a spoločné vyhlásenie EÚ a NATO z 8. júla 2016,

—

so zreteľom na šiestu správu o pokroku zo 17. mája 2021 vo vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktoré schválili rady EÚ a NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

—

so zreteľom na spoločný súbor 74 návrhov na vykonávanie spoločného vyhlásenia z Varšavy, ktoré schválili Rady EÚ a NATO 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a OSN z 24. januára 2022 o posilnení strategického partnerstva OSN a EÚ v oblasti mierových operácií a krízového riadenia: Priority na roky 2022 – 2024,

—

so zreteľom na Chartu OSN, Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975, Parížsku chartu pre novú Európu z roku 1990, Kódex správania OBSE o politicko-vojenských aspektoch bezpečnosti z 3. decembra 1994, Memorandum o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z 5. decembra 1994 (Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách) a Viedenský dokument z 30. novembra 2011 o opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2021 o spolupráci medzi EÚ a NATO v kontexte transatlantických vzťahov (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o vojnových zajatcoch po najnovšom konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o vykonávaní smernice 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu (25),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2021 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (26),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa za rok 2020 (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2021 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa za rok 2020 (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskou republikou (29),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2020 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom (30),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (31),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite (32),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (33),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä na tie, ktoré sa týkajú krokov Ruska na územiach krajín Východného partnerstva, jeho nezákonnej anexie Krymu, porušovania práv krymských Tatárov, okupácie časti územia Ukrajiny, Gruzínska a Moldavskej republiky a súvisiacich činností vytyčovania hraníc, ako aj jeho nepriateľskej propagandy a dezinformácií namiereným proti EÚ a krajinám Východného partnerstva,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0168/2022),

A.

keďže Východné partnerstvo je súčasťou susedskej politiky EÚ a keďže EÚ má komplexný prístup k bezpečnosti a odolnosti vrátane kybernetických a hybridných hrozieb, ktorý je osobitne navrhnutý na posilnenie vzťahov so šiestimi krajinami Východného partnerstva: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, na pomoc s presadzovaním mieru, stability, odolnosti, spoločnej prosperity, udržateľného rozvoja a reforiem a ľudskej bezpečnosti vo východnom susedstve EÚ, na posilnenie hospodárskej spolupráce, na podporu medziodvetvových reforiem a ako príspevok k celkovej odolnosti týchto krajín v duchu spoločnej angažovanosti a zodpovednosti;

B.

keďže Východné partnerstvo sa snaží podporovať stabilitu, prosperitu a vzájomnú spoluprácu a presadzovať záväzok uskutočňovať potrebné reformy; keďže je naliehavo potrebné posilniť mierové riešenie konfliktov v rámci celého Východného partnerstva, najmä prostredníctvom multilaterálnych prístupov a fór, ako je OBSE; keďže je potrebné vypracovať stratégiu, ako lepšie riešiť bezpečnostné aspekty politiky EÚ v rámci Východného partnerstva, pričom treba vychádzať z bezpečnostných potrieb príslušných partnerských krajín, keďže destabilizácia regiónu Východného partnerstva predstavuje významnú globálnu hrozbu a ohrozuje mier, stabilitu a bezpečnosť krajín Východného partnerstva a európskeho kontinentu;

C.

keďže Východné partnerstvo v posledných rokoch čelí vážnemu porušovaniu medzinárodného práva, bezpečnostným hrozbám a konfliktom, čo viedlo k súčasnej ruskej útočnej vojne proti Ukrajine; keďže bezpečnosť a mier vo východnom susedstve predpokladá rešpektovanie a dodržiavanie medzinárodného práva, územnej celistvosti a základných práv a slobôd; keďže EÚ by mala urobiť všetko na to, aby pomohla pridruženým krajinám Východného partnerstva znovu získať ich plnú suverenitu a kontrolu nad ich územím; keďže jasný záväzok EÚ voči európskej perspektíve pridružených krajín Východného partnerstva je rozhodujúci pre prodemokratické reformy a bezpečnosť, stabilitu a prosperitu ich spoločností;

D.

keďže EÚ a krajiny Východného partnerstva sa spoločne rozhodli prehĺbiť svoju spoluprácu v oblasti bezpečnosti vrátane posilnenia schopnosti krajín Východného partnerstva čeliť hybridným a kybernetickým hrozbám; keďže je potrebné zachovať zameranie na konvenčné hrozby aj vzhľadom na nedávny vývoj v krajinách Východného partnerstva a v Strednej Ázii;

E.

keďže základné ciele Východného partnerstva sú prospešné pre všetkých susedov vrátane Ruska, pretože pomáhajú vytvárať stabilnejší región prostredníctvom opatrení, ktorými sa zachováva medzinárodné právo, dodržiava územná celistvosť a zmluvy, ktorými sa riadia vzťahy medzi štátmi, a ktorými sa posilňuje dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobré susedské vzťahy tým, že sa podporuje mier, stabilita, spoločná prosperita a vyhliadky pre obyvateľov všetkých krajín Východného partnerstva; keďže destabilizácia regiónu Východného partnerstva predstavuje významnú hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v EÚ a na celom svete;

F.

keďže na samite Východného partnerstva, ktorý sa konal 15. decembra 2021, sa opätovne potvrdilo zvrchované právo každého partnera zvoliť si úroveň ambícií a cieľov, ktoré chce dosiahnuť vo svojich vzťahoch k EÚ;

G.

keďže výsledkom samitu Východného partnerstva v roku 2021 bolo zvýšené úsilie o posilnenie odolnosti, zintenzívnenie strategickej komunikácie, boja proti dezinformáciám a podpory bezpečnostného a kybernetického dialógu a spolupráce v oblastiach SBOP;

H.

keďže každá krajina v oblasti Východného partnerstva EÚ s výnimkou Bieloruska má na svojom území územný konflikt, ktorý organizuje Rusko alebo do ktorého je zapojené Rusko;

I.

keďže 22. februára 2022 obidve komory ruského parlamentu – Rada federácie a Štátna duma – jednomyseľne schválili uznanie ukrajinských separatistických regiónov Doneck a Luhansk za nezávislé štáty;

J.

keďže 23. februára 2022 ruský parlament odhlasoval, že prezident Putin môže použiť ruskú armádu mimo územia krajiny na „podporu separatistov na Ukrajine“;

K.

keďže 24. februára 2022 ruský prezident Vladimir Putin vo vopred nahratom televíznom príhovore oznámil, že nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východe Ukrajiny; keďže o niekoľko minút neskôr došlo k raketovým útokom v desiatkach miest po celej krajine vrátane hlavného mesta Ukrajiny; keďže na úsvite prešli na východnú Ukrajinu vojská a obrnené vozidlá z ruskej hranice, ako aj z Bieloruska na severe a z Krymu, ktorý Rusko nezákonne anektovalo, na juhu;

L.

keďže 27. februára 2022 prezident Putin rozhodol o uvedení ruských jadrových a raketových síl do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti;

M.

keďže 24. februára 2022, keď Rusko zhromaždilo viac ako 200 000 vojakov v útočnej formácii na hraniciach Ukrajiny a zároveň zintenzívnilo taktiku hybridnej a kybernetickej vojny proti zvoleným ukrajinským orgánom, začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu cez jej severné, východné a južné hranice a Čierne more, pričom intenzívne bombardovalo civilné oblasti s využitím prevahy svojich vzdušných a námorných síl a zbraní; keďže ide celkovo o najväčší vojenský konflikt v Európe od druhej svetovej vojny;

N.

keďže napriek počiatočným neúspechom spôsobeným intenzívnym úsilím ukrajinského odporu ruské sily uskutočnili útočné operácie a letecké a delostrelecké/raketové útoky na civilné ciele a infraštruktúru vrátane známych evakuačných koridorov;

O.

keďže 13. marca 2022 Rusko vystupňovalo svoju útočnú vojnu na Ukrajine útokmi na veľkú vojenskú základňu vzdialenú necelých 16 km od poľských hraníc, pri ktorých zahynulo najmenej 35 ľudí a ďalších 134 utrpelo zranenia, čo ešte viac zvýšilo napätie v regióne;

P.

keďže Rusko prezidenta Putina naďalej vedie útočnú vojnu a nepretržitú hybridnú vojnu proti niektorým krajinám Východného partnerstva, ktorá je v celom regióne podporená neustále prítomnou hrozbou použitia sily, ozbrojenej agresie a nezákonnej okupácie, aby udržalo štáty politicky slabé a v nerovnováhe a pripútalo ich do samozvanej sféry vplyvu Moskvy, čím v podstate nerešpektuje právo krajín Východného partnerstva robiť vlastné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky a vybrať si vlastné spojenectvá, čo je v rozpore s príslušnými zásadami OBSE v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, Parížskej charte z roku 1990, ako aj v Istanbulskom dokumente (1999) a Astanskej deklarácii (2010); keďže agresívne kroky Ruska a jeho pokusy o oslabenie európskeho bezpečnostného poriadku spôsobujú nestabilitu v regióne aj mimo neho a ich cieľom je takisto oslabiť a degradovať úlohu EÚ v regióne;

Q.

keďže priama vojenská agresia Ruska proti Gruzínsku v roku 2008 a následná okupácia 20 % jeho územia, invázia, dočasná okupácia a nezákonná anexia Krymu v roku 2014 a podpora separatistov v Donecku a Luhansku destabilizovali región a poslúžili ako precedens, ktorý viedol k útočnej vojne Ruska proti Ukrajine a k jasnému porušeniu suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Gruzínska a Ukrajiny; keďže EÚ dôrazne odsúdila tieto kroky a dôrazne zopakovala svoje odhodlanie neuznať nelegálne anektované a okupované regióny Ruska, ktoré Rusko využilo na agresiu voči niektorým krajinám Východného partnerstva, čo viedlo členské štáty a EÚ k prijatiu celého radu reštriktívnych opatrení; keďže kroky Ruska ukázali, že Rusko odmieta snahy pridružených krajín Východného partnerstva vstúpiť do EÚ alebo NATO a je odhodlané vystúpiť proti akýmkoľvek pokusom o podporu demokratického vývoja v regióne, ktorý považuje za svoje „blízke zahraničie“; keďže „blízke zahraničie“ je Kremľom naďalej vnímané ako sféra vplyvu Ruska;