Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Príspevok EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2023

(2022/C 443/01)

Spravodajcovia:

Marija MINČEVA Stefano PALMIERI Kinga JOÓ

Právny základ	článok 54 ods. 4 rokovacieho poriadku
Prijaté v pléne	14. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	196/0/0

1.   Úvod

1.1.

Pandémia aj vojna na Ukrajine ukázali, že je kľúčové, aby bola EÚ dobre pripravená na neočakávaný vývoj. Vyzdvihuje to úlohu prognostických činností pri identifikácii akýchkoľvek malých náznakov a vypracúvaní rôznych scenárov, čím vzniká možnosť pre tvorcov politík EÚ, sociálnych partnerov a iných aktérov občianskej spoločnosti na posilnenie odolnosti, odstránenie rizík a využitie príležitostí. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo žiada zamerať sa v rámci strategických prognostických činností oveľa výraznejšie na geopolitický vývoj nielen v Európe, ale aj mimo nej (1), vrátane jeho dôsledkov na bezpečnosť, dopravu, utečencov a ich integráciu do spoločnosti, ktoré ich prijímajú.

1.2.

Pandémia a vojna opäť vrhli svetlo aj na schopnosti a význam občianskej spoločnosti a jej inštitúcií v boji proti následkom kríz a pri pomoci ľuďom. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby viac uznávala význam občianskej spoločnosti a jej inštitúcií tým, že im poskytne popredné miesto v politike EÚ.

1.3.

Globálna sila EÚ vychádza z jej spoločných hodnôt založených na demokracii, zásadách právneho štátu a jej hospodárskom a sociálnom modeli. Na seba nadväzujúce otrasy poukazujú na to, aké je dôležité budovať odolnejšie európske hospodárstvo a tlmiť sekundárne účinky rozličných kríz (inflácia, zvyšovanie cien energií a surovín a nedostatok dodávok, narušenie dodávateľských reťazcov). Európa potrebuje zmenšiť závislosť a mieru vystavenia nespoľahlivým dodávateľom, no zároveň musí budovať koalície s rovnako zmýšľajúcimi partnermi a diverzifikovať svoje zdroje dodávok.

1.4.

Okrem energetiky sú Rusko a Ukrajina pre EÚ významné z hľadiska dovozu kovov, ktoré sú rozhodujúce pre viaceré strategické odvetvia (2). Obe krajiny sú významnými vývozcami viacerých poľnohospodárskych produktov, ako sú obilniny a olejniny. Narušenie vývozu z týchto krajín už viedlo k obrovskému celosvetovému zvýšeniu cien poľnohospodárskych komodít. Dôsledky pociťujú najmä najchudobnejšie krajiny sveta a najviac trpieť budú najchudobnejší ľudia. V tejto súvislosti EHSV opakuje svoju výzvu urýchliť rozvoj strategickej a technologickej nezávislosti Európy a potrebu obmedziť našu závislosť v oblasti energie, kritických surovín a potravín (3).

1.5.

Ak sa má predísť drastickým hospodárskym a sociálnym dôsledkom, je potrebné, aby bola energetická politika EÚ realistická a pomáhala pri budovaní Európskej únie a dosahovaní klimatických cieľov bez toho, aby predstavovala dodatočnú záťaž pre najohrozenejších spotrebiteľov a pracovníkov a bez oslabovania konkurencieschopnosti európskych podnikov. EÚ musí pracovať na dosiahnutí svojich ambicióznych klimatických cieľov a zároveň zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť energetických dodávok za ceny dostupné pre podniky a občanov.

1.6.

Európske spoločnosti už vážne zasiahla pandémia a táto kríza je ďalším obrovským šokom, ktorý väčšinou pociťujú tí najohrozenejší členovia spoločnosti. Solidarita a sociálna konvergencia musia byť tiež hlavnými smermi v nadchádzajúcich politikách EÚ: reakcia na vojnu na Ukrajine bude na úkor každého a musíme zabezpečiť, aby sa tieto bremená rozdelili spravodlivým spôsobom. EK by mohla viesť ďalšie diskusie s členskými štátmi o možných dlhodobých nástrojoch, t. j. systémoch zaistenia v nezamestnanosti, s cieľom riešiť systémové problémy, ktoré sa v dôsledku prebiehajúcej krízy len zhoršili. Účinky a možné ďalšie využívanie mechanizmu SURE by sa mali preskúmať a prediskutovať aj so sociálnymi partnermi.

1.7.

EHSV vyzýva Komisiu, aby ako prioritu zachovala lepšiu právnu reguláciu, a ju a zákonodarcov EÚ žiada, aby dôsledne prehlbovali a rozvíjali systém lepšej právnej regulácie EÚ vo všetkých jeho aspektoch a vo svojej práci systematicky využívali nástroje a usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu. Zároveň ju nabáda, aby na tento účel pokračovala v presadzovaní zásad a nástrojov lepšej regulácie vo všetkých svojich útvaroch.

1.8.

Prístup udržateľného rozvoja by mal byť prijatý ako zastrešujúci a integrálny cieľ všetkých politík, programov a opatrení. Aby sa podporilo zotavenie z krízy, Komisia a členské štáty by mali identifikovať a usilovať sa o politiky a iniciatívy, ktoré súčasne prinášajú hospodárske, sociálne a environmentálne výhody, t. j. posilňujú podnikateľské prostredie, zlepšujú pracovné a životné podmienky a uľahčujú prechod na klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo.

1.9.

Obnova a odolnosť EÚ voči krízam vo svojej podstate závisí od udržateľného rastu, sociálnej konvergencie, priaznivého podnikateľského prostredia a pozitívneho vývoja zamestnanosti a podmienok zamestnanosti, a to v súlade s Európskou zelenou dohodou, Európskym pilierom sociálnych práv a jeho akčným plánom a cieľmi udržateľného rozvoja. Akékoľvek prijaté politické opatrenia musia byť zamerané na udržateľný obchod, podnikanie a vytváranie pracovných miest, ako aj na zlepšenie životných a pracovných podmienok.

1.10.

Napriek naliehavým problémom je nevyhnutné mať na pamäti základy, o ktoré sa opiera EÚ, ako je účinné vykonávanie jednotného trhu, či dlhodobé potreby, ako je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, aby sa zabezpečila úspešná budúcnosť pre občanov a podniky. Komisia by preto mala naďalej uľahčovať a podporovať investície do výskumu a inovácií, pričom by mala náležite zohľadňovať rastúcu potrebu nájsť riešenia a zlepšiť odolnosť voči geohospodárskym, spoločenským, zdravotným a environmentálnym rizikám.

1.11.

Dosiahnutie pevnejšej pozície vo svete si okrem posilnenia vnútorného trhu a zmenšenia kritických závislostí vyžaduje aj úspech vývozu. Komisia by mala preskúmať, ako vo všeobecnosti zlepšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov a najmä uľahčiť upevnenie postavenia podnikov z EÚ na svetových trhoch technológií, produktov a riešení, ktorými je možné reagovať na globálne megatrendy a výzvy, ako je zmena klímy. Musí tiež posilniť kapacitu svojho zdravotníctva, pokiaľ ide o zlepšenie výskumu a metodík na zvládnutie rastúceho dopytu po starostlivosti, ako aj možných budúcich pandémií. To musí zahŕňať podporu rozvoja a medzinárodnej propagácie noriem európskymi podnikmi a inovátormi, pretože normy vytvárajú trhy.

1.12.

Upevnenie globálnej úlohy EÚ si vyžaduje solídnu jednotu a spoločné úsilie členských štátov. Komisia by mala stavať na jednote dosiahnutej počas kríz a nájsť spôsoby, ako zlepšiť obnovu a dlhodobú konkurencieschopnosť EÚ a blaho občanov spôsobom, ktorý by sa čoraz viac opieral o inovácie a zručnosti, a nie o štátnu pomoc alebo prekážky trhu a spolupráce. Únia by vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta mala naďalej prispievať k odstraňovaniu chudoby a ochrane ľudských práv.

2.   Európska zelená dohoda

2.1.

EHSV podporil vykonávanie Európskej zelenej dohody a poukázal na to, že sa musí realizovať sociálne spravodlivým spôsobom a za podmienok zaistenia európskej potravinovej bezpečnosti, ako aj dodávok energie za dostupné ceny. Týka sa to okrem iného balíka Fit for 55, ktorý bude mať nerovnomerný vplyv na rôzne sektory, podniky, regióny, komunity a jednotlivcov v celej Európe. EHSV trvá na tom, že aktívne zapojenie sociálnych partnerov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti je dôležité tak vo fáze plánovania, ako aj vo fáze realizácie. Je nevyhnutné podporovať občanov a skupiny zainteresovaných strán pri ich mobilizácii, aby sa aktívne podieľali na prechode k nízkouhlíkovej spoločnosti.

2.2.

EHSV poznamenáva, že iniciatívy týkajúce sa Európskej zelenej dohody sa musia dopĺňať a vzájomne posilňovať v oblastiach klímy, energetiky, dopravy, budov, priemyslu, lesníctva a potravinových systémov, aby sa dosiahlo konkurencieschopné, spravodlivé, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo EÚ. Zároveň požaduje lepšiu komplementárnosť zelenej a digitálnej transformácie.

2.3.

Na monitorovanie pokroku v prechode k hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľnému rastu v súlade s Európskou zelenou dohodou EHSV požaduje vytvorenie súboru vhodných ukazovateľov „nad rámec HDP“. Bolo by vhodné vypracovať stručnú hodnotiacu tabuľku takýchto ukazovateľov, ktorá by sa potom mohla začleniť do hodnotiacej tabuľky Európskej zelenej dohody a do procesu európskej správy hospodárskych záležitostí. Musí tiež informovať o vývoji politiky, zlepšovať komunikáciu a podporovať stanovovanie cieľov.

2.4.

EHSV podporuje cieľ európskej taxonómie pre udržateľné činnosti („taxonómia EÚ“), ktorým je nasmerovať investície do udržateľných projektov a činností. Na tento účel Komisia vypracovala súbor pravidiel na určenie toho, čo možno označovať ako environmentálne (zelené) investície. EHSV žiada rozvoj taxonómie takým spôsobom, ktorý by zohľadňoval spoločenské potreby, ako je bezpečnosť dodávok energie a základných surovín a komodít, viac by sa zameriaval na aspekty sociálnej udržateľnosti, ako sú pracovné a ľudské práva, a zároveň rešpektoval právomoci členských štátov a rôzne systémy pracovnoprávnych vzťahov a uskutočniteľnosť objektívneho posúdenia v súvislosti s prístupom k financovaniu. V súvislosti so Zelenou dohodou od začiatku tvrdí, že táto dohoda môže byť a bude úspešná len vtedy, ak bude aj sociálnou dohodou. Pokiaľ ide o sociálne aspekty taxonómie, EHSV v súčasnosti pripravuje stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Sociálna taxonómia – výzvy a príležitosti. Taxonómia by sa mala používať aj v kontexte normy pre európske zelené dlhopisy. EHSV považuje za dôležité medzinárodne zosúladiť taxonómie v rámci Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie.

2.5.

S cieľom riešiť sociálne a pracovné problémy týkajúce sa Európskej zelenej dohody EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla dodatočné politické opatrenia na posilnenie sociálneho a pracovného rozmeru tejto dohody, čím by sa zosúladila s ambicióznymi sociálnymi cieľmi v súlade s Portským vyhlásením, Európskym pilierom sociálnych práv a usmerneniami MOP pre spravodlivú transformáciu. EHSV predovšetkým vyzýva inštitúcie EÚ, aby zmapovali a analyzovali vplyv, ktorý bude mať zelená transformácia na zamestnanosť a zručnosti v rôznych krajinách, regiónoch a odvetviach vrátane subdodávateľov a nadväzujúcich hodnotových reťazcov. EHSV tiež požaduje, aby národné energetické a klimatické plány obsahovali stratégie spravodlivej transformácie. Okrem toho je dôležité predvídať a riadiť zmeny vo svete práce, a to aj cielenou podporou, napr. na zlepšenie potrebných zručností, zabezpečenie sociálnej ochrany a zapojenie celej zainteresovanej spoločnosti do formovania transformácie, ako aj ďalších návrhov na mobilizáciu obrovských verejných a súkromných investícií na podporu transformácií a výrazné zväčšenie veľkosti a rozsahu pôsobnosti Fondu na spravodlivú transformáciu tak, aby zodpovedal výzvam.

2.6.

EHSV žiada, aby sa zabezpečilo, že regulačný rámec EÚ umožní podnikom v EÚ vrátane MSP stať sa lídrami v ekologickom podnikaní, pričom sa zabráni riziku premiestnenia výroby a zabezpečí sa ochrana pred dovozmi s väčším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Týka sa to najmä energeticky náročných odvetví. EHSV tiež žiada podporu pre MSP, aby mohli lepšie pochopiť a zvládať pribúdajúce klimatické a environmentálne požiadavky, ktoré sú na ne priamo a nepriamo zamerané.

2.7.

EHSV požaduje výraznú podporu inovácií, aby priemyselné odvetvia rozvíjali a zavádzali ekologicky vhodné technológie, materiály, produkty, výrobné procesy a obchodné modely, napríklad uľahčením programov v oblasti vodíka, batérií, polovodičových výrobkov, zachytávania a využívania uhlíka a postupov obehového hospodárstva v rôznych oblastiach, napríklad v obalovom hospodárstve.

2.8.

Na posilnenie globálneho vplyvu v oblasti zmierňovania zmeny klímy by EÚ mala zaistiť priaznivé podmienky pre priemyselné odvetvia EÚ tak, aby sa chopili vývozných príležitostí, ktoré poskytuje globálny dopyt po klimaticky a environmentálne vhodných technológiách a riešeniach, a tým zmenšili uhlíkovú stopu EÚ.

2.9.

Priemyselné aliancie sa ukazujú ako úspešná metóda na rozvoj rozsiahlych a cezhraničných priemyselných projektov v strategických oblastiach. Tieto priemyselné aliancie majú spolu s dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu zásadný význam pre obnovu a podporu európskych noriem a kľúčových technológií, najmä v oblastiach, v ktorých samotný trh nedokáže priniesť výsledky alebo je narušený.

2.10.

Pokrok smerom k skutočnej energetickej únii by sa mal zintenzívniť, aby sa zabezpečil energetický prechod na cenovo dostupný, bezpečný, konkurencieschopný, chránený a udržateľný energetický systém. Vzhľadom na súčasné výzvy spôsobené rusko-ukrajinskou vojnou by sa Komisia mala zamerať na opatrenia, ktoré prinesú najväčšie výhody z hľadiska celkových cieľov energetickej únie a zároveň prispejú k naliehavým výzvam a dlhodobým cieľom.

2.11.

Situácia na Ukrajine viedla k predloženiu oznámenia o REPowerEU (4), po ktorom na žiadosť Európskej rady nasledoval plán REPowerEU s návrhmi (5), ktoré, ak sa riadne vykonajú, môžu výrazne urýchliť energetickú nezávislosť a udržateľnosť Európskej únie. Na dosiahnutie nezávislosti od ruského plynu a iných fosílnych palív je naliehavo potrebná diverzifikácia dodávateľov a energetických zdrojov, ako aj väčšia solidarita a dlhodobé opatrenia, ktorými sa podporí prechod k uhlíkovej neutralite s ohľadom charakteristiky jednotlivých členských štátov a regiónov a dostupné alternatívne zdroje. Na zabezpečenie úspechu tohto procesu je však potrebné zmobilizovať dostatočné súkromné a verejné investície a plne využiť okrem iného Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a prostriedky z fondov politiky súdržnosti. Ako už bolo uvedené (6), zníženie dopytu po ruskom plyne o dve tretiny do konca roka 2022 je náročnou úlohou a znamenalo by diverzifikáciu, na jednej strane a predovšetkým v krátkodobom horizonte prostredníctvom skvapalneného zemného plynu (LNG) a biometánu, a na druhej strane prostredníctvom energetickej efektívnosti a rozširovania obnoviteľných zdrojov energie. Malo by sa zabrániť zablokovaniu infraštruktúry, pretože to obmedzuje budúce realistické alternatívy, pričom investície by sa mali čo najviac zameriavať na obnoviteľné zdroje energie a podporné infraštruktúry. Sociálni partneri a občianska spoločnosť musia byť úzko zapojení do týchto politických návrhov, aby sa zabezpečila ich spoločenská akceptácia, udržateľnosť a úspech. Na zvýšenie úrovne reakcie na vonkajšie krízy by okrem toho bola potrebná stála koordinačná štruktúra v Rade Európskej únie.

2.12.

Ďalšia integrácia trhu EÚ s energiou bude zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní cenovej dostupnosti a bezpečnosti dodávok energie. Na tento účel sa musí zaistiť dostatočná prepojovacia kapacita (7) a zaviesť potrebná a zodpovedajúca infraštruktúra, a to najmä na energetických „ostrovoch“, ako je napríklad Pyrenejský polostrov (8). Na podporu konkurenčnej výhody EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a s cieľom zaistiť, aby využívanie obnoviteľných zdrojov energie neohrozovalo bezpečnosť dodávok, by sa mal vypracovať realistický plán rozvoja a zavádzania efektívnej infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane uskladňovacích kapacít a dostatočných prenosových prepojení, ktoré umožnia vývoz nadbytočnej produkcie do iných členských štátov. V záujme rýchleho zavedenia infraštruktúry pre čistú energiu musia členské štáty urýchliť udeľovanie povolení.

2.13.

V záujme vytvorenia rovnakých podmienok by EÚ mala podporovať globálne stanovovanie cien uhlíka. Malo by sa vypracovať a zefektívniť zdaňovanie emisií oxidu uhličitého, aby symetricky odrážalo vplyv na klímu a zohľadňovali sa v ňom opatrenia na sekvestráciu uhlíka z atmosféry. Okrem toho by EHSV mal sledovať svoj cieľ postupného rušenia dotácií na tie zdroje energie, ktoré sú škodlivé pre klímu a životné prostredie, a zároveň zabezpečiť, aby prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo prebiehal spravodlivým spôsobom.

2.14.

Súčasný nárast cien energie predstavuje veľkú hrozbu z hľadiska zvyšovania energetickej chudoby, ako aj straty konkurencieschopnosti podnikov, ktoré potrebujú energiu na svoju činnosť. EHSV vyzýva na prijatie opatrení na úspešné zmiernenie vplyvu zvýšených cien energie a zabránenie energetickej chudobe, a to okrem iného aj energetickej chudobe domácností v EÚ. Dočasné a dobre cielené opatrenia na obmedzenie vplyvu prudkého nárastu cien energie sú potrebné aj na to, aby sa MSP a energeticky náročným odvetviam pomohlo prežiť krízu.

2.15.

V rámci dlhodobého premýšľania o tom, ako trh s energiou reaguje na otrasy, je dôležité riešiť základné príčiny zvyšovania cien energií (v súčasnosti ceny plynu), ako navrhuje Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) na základe svojho nedávneho posúdenia (9) súčasnej koncepcie trhu s elektrinou a systému tvorby cien. Okrem toho by sa mohlo zvážiť preskúmanie v súvislosti s trhmi, na ktorých je koncentrácia dodávok energie vysoká, a teda môže byť narušená bežná prevádzka.

2.16.

Občania a spotrebitelia by mali byť v centre energetickej transformácie prostredníctvom podpory komunitnej energie a miestneho vlastníctva a transformácie spotrebiteľov energie na výrobcov-spotrebiteľov. EHSV požaduje transparentné informačné, konzultačné a vzdelávacie kampane s cieľom podporiť angažovanosť občanov v energetickej transformácii.

2.17.

EHSV tiež žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť problémom súvisiacim s prechodom na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť, najmä pokiaľ ide o odvetvia, ktoré z rôznych technických a/alebo finančných dôvodov potrebujú čas na prispôsobenie, aby si zachovali konkurencieschopnosť na trhu.

2.18.

EHSV víta aktualizáciu nariadenia o TEN-T s cieľom lepšie reagovať na aktuálne ciele a potreby. Na základe európskych koridorov je potrebné venovať osobitnú pozornosť identifikácii priorít a vymedzeniu sieťových prepojení všetkých hlavných a veľkých miest, prístavov, letísk a terminálov členských štátov. Koridory by mali podľa potreby zahŕňať „námorné mosty“ alebo pravidelné a časté spojenia trajektmi ro-ro medzi prístavmi koridorov. Pokiaľ ide o územnú súdržnosť, EHSV sa domnieva, že koridory základnej siete musia mať lepšie prepojenie na regionálne, mestské a miestne sústavy. Na zavedenie dvojakého využívania dopravnej infraštruktúry je tiež potrebné identifikovať rozdiely medzi technickými požiadavkami TEN-T a požiadavkami vojenskej mobility.

2.19.

Vzhľadom na dosť dlhý čas realizácie projektov TEN-T EHSV podporuje európsky rámec regulácie a financovania na zabezpečenie strednodobej a krátkodobej stability, pokiaľ ide o koridory a projekty, až do dokončenia európskej siete. Žiada tiež, aby sa naliehavo vypracovali národné plány riadneho a mimoriadneho financovania údržby infraštruktúr TEN-T a európsky plán monitorovania základnej siete.

2.20.

Vzhľadom na zásadnú úlohu letectva pre EÚ EHSV požaduje komplexný a účinný prístup na podporu obnovy a rastu udržateľného letectva.

2.21.

S cieľom prispieť k úsiliu o znižovanie emisií z cestnej dopravy EHSV požaduje priaznivé regulačné podmienky pre používanie väčších a ťažších vozidiel na prepravu tovaru a kombinácií vozidiel v rámci dotknutých členských štátov a medzi nimi. Európska komisia by mala vziať do úvahy aj budúce a špecifické výzvy v podobe nedostatku vodičov nákladných vozidiel v nadchádzajúcich rokoch, a to z hľadiska nedostatočnej generačnej výmeny, ako aj z hľadiska zložitých pracovných podmienok. V tejto súvislosti je dôležitý rozvoj multimodálnej nákladnej dopravy v snahe zvýšiť atraktívnosť železničnej nákladnej dopravy ako súčasti kompletného logistického reťazca spolu so zlepšením pracovných podmienok pracovníkov v sektore dopravy.

2.22.

EHSV víta rozvoj rámca mestskej mobility EÚ a žiada, aby sa mestská doprava, najmä verejná doprava, stala inkluzívnejšou, čím sa podporia rovnaké príležitosti pre občanov.

2.23.

V záujme posilnenia udržateľnej a inteligentnej mobility sa EHSV prihovára za vhodnú iniciatívu Komisie na spustenie rozsiahlych digitálnych projektov v oblasti dopravy, ktorá je kľúčová napr. pre efektívnu multimodálnosť a optimalizáciu využívania kapacity.

2.24.

Keďže energetika, doprava a digitálne systémy sú čoraz lepšie prepojené, sú potrebné dopravné, digitálne a energetické integrované siete. S cieľom posilniť synergie a zvýšiť odolnosť celkových infraštruktúr EHSV vyzýva na preskúmanie hlavných prekážok a slabých miest týkajúcich sa prepojení týchto systémov zo súčasnej aj z dlhodobejšej perspektívy.

2.25.

EHSV tiež vyzýva na zväčšenie odolnosti energetickej, dopravnej a digitálnej siete voči zmene klímy, prírodným rizikám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, aby sa vytvorila a zachovala dlhodobá hodnota infraštruktúry. Celkovo požaduje opatrenia na zlepšenie adaptácie na zmenu klímy a jej vplyvy.

2.26.

Aby sa zabezpečila udržateľnosť potravinových systémov a konkurencieschopnosť európskych výrobcov, EHSV vyzýva na podporu otvorenej strategickej autonómie vrátane lepšej bielkovinovej sebestačnosti, zabezpečenie reciprocity obchodných noriem (hospodárskych, sociálnych, environmentálnych), podporu výskumu, zlepšenie digitalizácie, rozvoj inovatívnych technológií a osív a podporu spravodlivých cien, ktoré zahŕňajú vyššie vstupné náklady a náklady na zvýšenú udržateľnosť.

2.27.

Spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika by mali významne prispieť k udržateľnejším a odolnejším potravinovým systémom. Musí sa zabezpečiť štruktúrovaná a široká účasť občianskej spoločnosti na vykonávaní stratégie Z farmy na stôl. Návrh legislatívneho rámca pre udržateľné potravinové systémy by mal obsahovať jasné ciele, ukazovatele a spoľahlivý monitorovací mechanizmus a hodnotiacu tabuľku.

3.   Európa pripravená na digitálny vek

3.1.

Pandémia a vojna na Ukrajine poukázali na zásadný význam digitálnych technológií a potrebu, aby EÚ zväčšila svoju technologickú suverenitu. EHSV víta Digitálny kompas a Cestu k digitálnemu desaťročiu a vyzýva na účinné zavedenie mechanizmu riadenia a uľahčenie rýchlej realizácie cieľov. Pandémia tiež zdôraznila výzvy, ktoré môže digitálna transformácia predstavovať, a EHSV vyzýva na posilnenie sociálneho dialógu na európskej, národnej a odvetvovej úrovni, aby sa zabezpečilo, že aj táto transformácia bude spravodlivá.

3.2.

EHSV považuje spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi za kľúčovú pri hodnotení pokroku a posudzovaní opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov, a to aj prostredníctvom projektov pre viacero krajín. Žiada tiež vypracovanie správy o stave digitálneho desaťročia, aby sa prispelo k výmene poznatkov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

3.3.

EHSV zdôraznil, že je potrebné, aby digitálna transformácia prebiehala udržateľným a inkluzívnym spôsobom zameraným na ľudí, ktorý funguje pre všetkých, a bez ďalšieho prehlbovania existujúcej digitálnej priepasti alebo vytvárania nových rozdielov, so zabezpečením dobrých pracovných podmienok, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Na tento účel je tiež dôležité predvídať a riadiť zmeny vo svete práce, využívať sociálny dialóg na rôznych úrovniach a zlepšovať potrebné zručnosti a vhodné pracovné podmienky vrátane telepráce a práce pre platformy a zároveň vykonať hodnotenie takzvaného „práva na odpojenie“ na úrovni EÚ.

3.4.

Investície do digitálnej infraštruktúry zabezpečujúce lepšiu prístupnosť a do rozvoja jednotného dátového trhu sú zásadným a nevyhnutným faktorom, ktorý umožní riadny digitálny rozvoj vo všetkých regiónoch EÚ. EHSV požaduje účinné vykonanie opatrení, ktoré zlepšia voľný obeh údajov a zároveň zabezpečia náležitú ochranu údajov, súkromia a duševného vlastníctva.

3.5.

EÚ by mala dosiahnuť ďalší pokrok smerom k vytvoreniu bezpečného a autonómneho systému konektivity založeného na vesmírnej infraštruktúre na poskytovanie zaručených a odolných satelitných komunikačných služieb, čím sa zlepší dostupnosť vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia a bezproblémového pripojenia v celej Európe.

3.6.

EHSV považuje za dôležité pokračovať vo vývoji inteligentných dopravných systémov smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru pre mobilitu, čo znamená lepšiu efektívnosť a predpoklady na zlepšenie pracovných podmienok, ako aj na bezproblémovú multimodálnosť.

3.7.

EHSV považuje za rozumné spoliehať sa pri zavádzaní digitálnych finančných služieb na silných európskych účastníkov trhu. Domnieva sa, že sú naliehavo potrebné opatrenia na sprehľadnenie sektora kryptoaktív a na ochranu koncových používateľov digitálneho financovania, zabezpečenie finančnej stability, ochranu integrity finančného sektora EÚ a zabezpečenie rovnakých podmienok pre rôzne hospodárske subjekty v hospodárskom a finančnom systéme, ako aj na nasmerovanie odvetvia kryptoaktív k udržateľnejším a menej energeticky náročným prevádzkovým mechanizmom.

3.8.

Keďže zručnosti a kompetencie sú základným predpokladom digitálnej transformácie, EHSV vyzýva na neustály rozvoj spôsobov posilňovania mimoriadnych talentov, ako aj zlepšovania zručností a kompetencií občanov a pracovníkov, aby sa lepšie využili príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, a zvládli súvisiace riziká.

3.9.

Na zvýšenie excelentnosti EÚ v oblasti digitalizácie potrebujú európske spoločnosti v porovnaní so zahraničnými konkurentmi priaznivé podmienky na inovácie, investície a prevádzku. Vzhľadom na to, že družstvá sú obzvlášť vhodné na podporu inkluzívnej účasti na riadení digitálnych platforiem, EHSV nalieha na zabezpečenie iniciatív na podporu rozvoja platforiem digitálnej spolupráce.

3.10.

Pri podpore inovatívnych podnikov sa musí zabezpečiť motivácia všetkých podnikov vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva, aby sa mohli zapojiť a využívať výhody vyplývajúce z pokroku. EHSV považuje za dôležité zvýšiť mieru využívania umelej inteligencie a ďalších moderných technológií, ale treba takisto uznať skutočnosť, že značná časť MSP má veľké problémy osvojiť si aj základné digitálne technológie.

3.11.

Je čoraz dôležitejšie, aby všetky subjekty vrátane celého hodnotového reťazca venovali náležitú pozornosť kybernetickej bezpečnosti. Doterajšie krízy ešte viac zdôraznili jej význam pre zabezpečenie riadneho fungovania hospodárstva a spoločnosti a udržanie medzinárodných spojení. To si vyžaduje posilnenie opatrení členských štátov vrátane spolupráce podporovanej Komisiou. Stále dôležitejšie je bojovať proti dezinformáciám a zároveň zabezpečiť, aby sa tento boj nepoužíval ako zámienka na obmedzovanie verejných slobôd, najmä slobody prejavu.

3.12.

EHSV požaduje mobilizáciu verejného aj súkromného financovania s cieľom uľahčiť investície do výskumu a inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy a technickej infraštruktúry. Regulačný rámec je ďalším všeobecným faktorom formujúcim digitálny rozvoj. EHSV považuje za dôležité zabezpečiť, aby vývoj regulácie podporoval inovácie a investície a rovnaké podmienky v súlade s ľudskými právami a cieľmi v oblasti životného prostredia a klímy.

3.13.

Keďže digitalizácia je aj naďalej dôležitou hnacou silou globálneho hospodárskeho rastu, je EHSV presvedčený, že politiky týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva by mali byť zamerané na podporu hospodárskeho rastu, cezhraničného obchodu a investícií, a nie na to, aby tomu vytvárali prekážky.

3.14.

Rovnaké podmienky založené na pravidlách pre digitálne činnosti sú dôležité aj na medzinárodnej úrovni a jednotný trh je odrazovým mostíkom pre to, aby sa EÚ stala vplyvným a silným globálnym aktérom. EHSV žiada, aby sa na podporu prístupu zameraného na človeka a dôveryhodnosti digitálnych technológií využívala široká škála nástrojov, od diplomatickej činnosti až po spoluprácu v oblasti inovácií a obchodné dohody. Byť globálnym tvorcom noriem si vyžaduje aj globálnu konkurencieschopnosť, ktorá sa opiera o solídnu vzájomnú spoluprácu členských štátov.

4.   Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí

4.1.

Súčasný sociálno-hospodársky vývoj je sprevádzaný vysokou mierou neistoty spojenej so stále prebiehajúcou pandémiou COVID-19 a ďalej umocňovaný vojnou na Ukrajine a rastúcim geopolitickým napätím s Ruskom. Je nevyhnutné, aby členské štáty účinne posilňovali a koordinovali svoje hospodárske, zdravotné a sociálne politiky, účinne riešili makroekonomické nerovnováhy a zabezpečili zdravé verejné financie. Zároveň musia zlepšiť kvalitu a zloženie svojich verejných investícií s cieľom dať k dispozícii potrebné finančné zdroje, a to aj stimulovaním súkromných investícií, s cieľom podporiť sociálno-ekologickú transformáciu hospodárstva so zameraním na zaistenie vysokej úrovne zamestnanosti, kvalitných pracovných miest, blahobytu, primeraného príjmu, pričom sa zabezpečí, aby sa tým neznížila motivácia ľudí byť aktívni na trhu práce.

4.2.

EÚ by sa mala zamerať na konkurenčnú výhodu pre priemysel a pracovné miesta EÚ ako kľúče k prosperite, ako aj na boj proti nerovnosti a chudobe v procese obnovy. Európsky pilier sociálnych práv ako hlavný nástroj sociálnej politiky EÚ by mal byť tiež stredobodom stratégie obnovy, aby sa zabezpečilo, že hospodárska a sociálna obnova pôjdu ruka v ruke. EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť podpore ohrozených skupín prostredníctvom aktívnych a inkluzívnych politík sprevádzaných základnými a podpornými sociálnymi službami.

4.2.1.

Na základe konjunkturálneho úspechu sa nástroj NextGenerationEU aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti musia posúdiť ako účinné nástroje reakcie na krízu spôsobenú vojnou, ktorá bude mať pravdepodobne dramatické dôsledky pre európske hospodárstvo. Tieto nástroje dopĺňajú existujúce štrukturálne mechanizmy na podporu hospodárskeho rastu a vzostupnej konvergencie, ochrany životných podmienok a zabezpečenia sociálneho mieru a stability v EÚ.

4.3.

EÚ a vlády jej členských štátov by mali prijať opatrenia na zmiernenie tohto vplyvu vojny na Ukrajine s cieľom minimalizovať nárast cien a nákladov na energiu pre rodiny a podniky, ako aj podporiť hospodárstvo a zamestnanosť prispôsobením terajších núdzových opatrení. S cieľom pomôcť podnikom vyrovnať sa s krízami a byť schopnými vytvárať a udržiavať pracovné miesta by Komisia mala neustále monitorovať vplyvy pandémie a vojny na podniky EÚ všetkých veľkostí a byť pripravená na nevyhnutné dočasné podporné opatrenia a zároveň zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.

4.4.

EHSV dôrazne podporuje cieľ presmerovania investícií tak, aby prispeli k prechodu EÚ na udržateľné hospodárstvo. Je pritom potrebné venovať pozornosť zavádzaniu v súvislosti s „environmentálne klamlivou reklamou“ alebo „klamlivou reklamou týkajúcou sa udržateľnosti“. Výbor očakáva, že Komisia aktívne zapojí sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť do tvorby a vykonávania udržateľného financovania.

4.5.

Členské štáty EÚ musia mať primeraný fiškálny priestor, aby mohli čeliť negatívnym hospodárskym a sociálnym vplyvom vojny na Ukrajine. To ďalej posilňuje potrebu revízie rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí. Členské štáty však musia konsolidovať svoje verejné financie v obdobiach dobrého rastu, čo umožní reagovať počas recesie. Aj v tejto súvislosti EHSV opakuje svoje varovanie pred predčasným zrušením všeobecnej únikovej doložky.

4.5.1.

Okrem toho EHSV požaduje revidovaný a vyvážený rámec správy hospodárskych záležitostí orientovaný na prosperitu, v ktorom sa prikladá rovnaká váha celému radu kľúčových politických cieľov, ako je udržateľný a inkluzívny rast, plná zamestnanosť a dôstojná práca, konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo a stabilné verejné financie. Konkurencieschopné európske hospodárstvo, ktoré je tiež udržateľné zo sociálneho a environmentálneho hľadiska, je predpokladom zvyšovania prosperity všetkých Európanov.

4.5.2.

V boji proti nepriaznivým vplyvom hospodárskeho poklesu budú odolnejšie tie hospodárstva, v ktorých sa v rámci vnútroštátnej fiškálnej politiky uznáva potreba budovania rezerv z príjmov v čase rastu, pričom sú naďalej zabezpečené investície potrebné pre prosperitu v budúcnosti.

4.5.3.

Riadne presadzovanie Paktu stability a rastu, zrevidovaného po ukončení prebiehajúceho preskúmania, pokiaľ možno so zjednodušenými pravidlami a zníženou procyklickosťou a odrážajúc kontext po pandémii, bude nevyhnutné na to, aby sa členským štátom pomohlo postaviť svoje verejné financie na udržateľný základ a posilniť investičnú dôveru. Akýkoľvek budúci fiškálny rámec musí a) podporovať udržateľné verejné financie umožňujúce väčšie verejné investície, b) umožniť väčšiu anticyklickú politiku a c) umožniť väčšiu flexibilitu a diferenciáciu podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o postup úprav dlhu, a zároveň zaistiť fiškálnu udržateľnosť. Konkrétnejšie, jedným z hlavných návrhov EHSV, pokiaľ ide o revíziu fiškálneho rámca, je zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície bez oslabenia strednodobej fiškálnej a finančnej stability a hodnoty eura a v kombinácii s výdavkovým pravidlom.

4.5.4.

Národné parlamenty aj Európsky parlament si musia zachovať svoju významnú úlohu v rámci budúcej správy hospodárskych záležitostí EÚ, aby sa posilnila demokratická zodpovednosť EÚ. EHSV vzal na vedomie myšlienku vytvorenia systému podpory v nezamestnanosti, ktorý bol pôvodne zahrnutý do politických priorít Európskej komisie. Vzhľadom na účinky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a súčasnej vojny na Ukrajine by EK mohla pokračovať v ďalších diskusiách s členskými štátmi a sociálnymi partnermi o možných dlhodobých nástrojoch, t. j. systémoch zaistenia v nezamestnanosti, na riešenie systémových problémov.

4.6.

Mechanizmus SURE (10) zohráva základnú úlohu pri tlmení účinkov pandémie a ukázal sa ako účinný nástroj. Na základe toho EHSV žiada, aby sa posúdila možnosť ďalšieho využívania tohto mechanizmu.

4.7.

Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie ide ruka v ruke s posilňovaním správy hospodárskych záležitostí vrátane dokončenia bankovej únie a únie kapitálových trhov a posilnenia úlohy európskeho semestra pri zvyšovaní rastu, súdržnosti, inkluzívnosti, konkurencieschopnosti a konvergencie.

4.8.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na výzvy, ktoré vojna prináša, a najmä rastúcu potrebu výdavkov na obranu a energie, by Európska únia mohla vytvoriť nové mechanizmy vlastných zdrojov.

4.9.

Fragmentácia kapitálových trhov v členských štátoch nevytvára dostatočný priestor na ľahší prístup podnikateľských subjektov k finančným zdrojom na jednotnom kapitálovom trhu. Preto je potrebný ďalší pokrok pri dokončovaní únie kapitálových trhov. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie by sa malo zamerať na posilnenie spôsobov financovania a podporu prispievania súkromného sektora k investičnému úsiliu. EHSV pritom vyzýva na udržanie správnej rovnováhy medzi rozdeľovaním a zmenšovaním rizika a osobitne víta úsilie o posilnenie monitorovania systémových rizík vyplývajúcich z klimatickej krízy. Okrem toho je tiež dôležité zohľadniť riziká sociálnej udržateľnosti, ktoré v dôsledku prehlbovania rozdielov v ich rozložení ohrozujú sociálnu súdržnosť. Pri regulácii finančných trhov by sa zároveň mala uprednostňovať efektívnosť pred zložitosťou a zabezpečovať vysoká miera ochrany spotrebiteľa.

4.10.

Všetky zainteresované strany by mali byť zapojené do vývoja a vykonávania opatrení na zlepšenie finančnej gramotnosti, účinnosti pravidiel ochrany a zmenšovania informačnej asymetrie medzi poskytovateľmi finančných služieb a občanmi.

4.11.

Mal by sa naplno využiť potenciál európskeho jednotného trhu. Hospodárske zisky by sa dali zabezpečiť lepším a efektívnejším uplatňovaním a presadzovaním existujúcich právnych predpisov a ich prehlbovaním. Ďalšie odstraňovanie prekážok voľného obehu tovaru a služieb prináša výhody pre všetkých – zákazníkov, pracovníkov aj podniky. Správne fungovanie jednotného trhu závisí aj od bezpečnosti a kvality tovaru a služieb.

4.12.

Zároveň je EHSV znepokojený existenciou nekalej daňovej súťaže v rámci EÚ, ktorá podporuje obchádzanie daňových povinností. Domnieva sa, že účinná menová únia si vyžaduje koherentnú fiškálnu politiku a súlad medzi fiškálnymi pravidlami jej členov. Navrhol, aby sa spustil európsky pakt zameraný na účinný boj proti daňovým podvodom a únikom, obchádzaniu daňových povinností a praniu špinavých peňazí.

4.13.

Prílišná byrokracia vytvára pre hospodárstva a spoločnosť zbytočné náklady. EÚ budúcnosti by sa nemala zameriavať na mikromanažment, ale mala by sa riadiť zásadou lepšej regulácie. Nemalo by sa to však robiť na úkor prísnych noriem v oblasti ochrany spotrebiteľa, práce, životného prostredia a sociálnej ochrany, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou sociálneho trhového hospodárstva. Na európskej úrovni by sa mohla zlepšiť schopnosť sociálnych partnerov riešiť problémy, napríklad pri zlaďovaní rozdielnych záujmov.

4.14.

Podnikanie predstavuje kľúčovú kompetenciu na zlepšenie konkurencieschopnosti a blahobytu, ako aj na rozvoj sociálneho a zeleného hospodárstva, a to ešte viac v kontexte obnovy po pandémii. Podpora podnikateľského vzdelávania s cieľom rozvíjať podnikateľské zručnosti by mohla byť spôsobom, ako znížiť nezamestnanosť, najmä mladých ľudí. Pre hospodársky rast, inovácie, zamestnanosť a sociálne začlenenie má zásadný význam podnikanie vo všetkých podobách a odvetviach (vrátane cestovného ruchu, sociálneho hospodárstva a slobodných povolaní). Je dôležité identifikovať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú MSP (najmä veľmi malé podniky, často rodinného charakteru) pri prístupe na jednotný trh, a reagovať na ne, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. EHSV vyzýva Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe prijala konkrétne opatrenia na odstránenie už identifikovaných prekážok jednotného trhu (11).

4.15.

EHSV podporuje prijatie kombinácie takých hospodárskych politík, ktoré efektívne využijú domáce dostupné zdroje, tak verejné, ako aj súkromné, vrátane finančných zdrojov vytvorených v rámci nástroja NextGenerationEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Zistené nedostatočné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti bolo a je predmetom obáv EHSV. Organizovaná občianska spoločnosť požaduje formálnejšie postupy, ktoré uľahčia skutočné výmeny názorov pri vykonávaní a hodnotení národných plánov obnovy a odolnosti. Zásada partnerstva by mala slúžiť ako model účinného mechanizmu na zapájanie občianskej spoločnosti.

4.16.

EHSV podporuje legislatívne návrhy Komisie v oblasti zdaňovania spoločností a oceňuje ich koordináciu s globálnymi diskusiami na úrovni inkluzívneho rámca OECD s cieľom dosiahnuť globálny konsenzus.

4.17.

Výbor podporuje všetko úsilie pri navrhovaní nového systému zamerané na zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre európske spoločnosti a daňové orgány. Európske podniky nesmú byť konkurenčne znevýhodnené. Úplné vykonávanie 2. piliera globálnej dohody o zdaňovaní bude zložité a vyžiada si dlhodobé a značné úsilie podnikov aj daňových orgánov. Jednotné prijatie a vykonávanie medzinárodne dohodnutých pravidiel v EÚ a iných obchodných blokoch v rovnakom čase je prvoradým záujmom EÚ a jej členských štátov.

4.18.

Sociálne podnikanie si zaslúži osobitnú pozornosť vzhľadom na úlohu, ktorú môže táto forma podnikania zohrávať pri prekonávaní krízy. Vykonávanie akčného plánu pre sociálne hospodárstvo bude zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní tohto odvetvia. Vymedzenie špecifického ekosystému sociálneho hospodárstva v novej priemyselnej stratégii musí viesť ku konkrétnym opatreniam, aby bolo sociálne hospodárstvo ekologické, digitálne a odolné.

4.19.

Po pandémii narastá potreba podporovať kvalitnú vzdelávaciu mobilitu všetkých a uznávať súvisiace výsledky vzdelávania, a preto EHSV podporuje vybudovanie skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 pre učiacu sa Európu. Dosiahne sa to financovaním a predovšetkým medziodvetvovou spoluprácou v oblasti vzdelávania.

4.20.

Moderná spotrebiteľská politika musí spotrebiteľom zabezpečovať práva a ochranu, ktoré potrebujú. Jednotný trh umožňuje spotrebiteľom a podnikom v EÚ ľahšie nakupovať a predávať tovar a služby bez ohľadu na hranice štátov, a to na internete aj mimo neho. To si vyžaduje dôveru v trh, cielené právne predpisy a ich účinné presadzovanie. Informovanie a odborná príprava musia spotrebiteľom takisto pomôcť urobiť zodpovednejšie rozhodnutia.

4.21.

Je potrebné zlepšiť prístup k zapojeniu dobrovoľníkov a zväčšiť jeho rozsah a kvalitu. Potenciál dobrovoľníckej angažovanosti ľudí všetkých vekových skupín a zo všetkých prostredí by sa mal preskúmať a realizovať v inovatívnych a flexibilných rámcoch, ktoré vytvoria nové možnosti. Rok 2025 by mala EÚ vyhlásiť za Európsky rok dobrovoľníkov. Bola by to primeraná pocta úsiliu a vplyvu dobrovoľníkov počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vojnou na Ukrajine. Zdôraznil by sa ich význam pre zdravie a blahobyt v Európe a ich úloha pri obnove a budúcnosti Európy.

4.22.

Slobodné povolania sú kľúčovým sociálnym a hospodárskym faktorom vo všetkých členských štátoch a sú zodpovedné za dôležité verejné služby v takých oblastiach, ako je zdravotníctvo, spravodlivosť, bezpečnosť, jazyk a umenie. Je preto potrebné, aby sa pred prijatím európskych právnych predpisov a po ňom vykonalo osobitné posúdenie vplyvu dôsledkov legislatívnych návrhov na slobodné povolania. V tejto súvislosti európsky zákonodarca musí zohľadniť najmä negatívne účinky byrokratickej záťaže na slobodné povolania.

5.   Silnejšia Európa vo svete

5.1.

EHSV požaduje otvorené, spravodlivé, inkluzívne a predvídateľné medzinárodné obchodné prostredie, ktoré sa bude zasadzovať za demokraciu a právny štát, mier a stabilitu, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť a otvorený a spravodlivý svetový obchodný poriadok založený na pravidlách. Európa musí chrániť globálne obchodné pravidlá, zabezpečiť rovnaké podmienky a dosiahnuť rovnováhu medzi strategickou autonómiou a otvorenosťou medzinárodnému obchodu podporovaním silnej priemyselnej základne a odolných medzinárodných dodávateľských reťazcov.

5.2.

Avšak vývoj v Číne v posledných rokoch aj prebiehajúca ruská agresia jasne ukazujú, že rastúci medzinárodný obchod nemusí nevyhnutne prispieť k upevneniu demokratických procesov. EÚ preto vo svojej obchodnej politike musí propagovať svoje základné hodnoty, ako je dodržiavanie ľudských práv, právny štát a sloboda médií.

5.3.

EHSV považuje za dôležité pokračovať v odstránení kritickej závislosti EÚ od tretích krajín. Týka sa to najmä energetiky, surovín, potravín, zdravotníckych výrobkov, infraštruktúry a technológií. Vzťahuje sa aj na priemyselný rozmer bezpečnostnej, obrannej politiky a politiky v oblasti kozmického priestoru. EÚ musí prehodnotiť najmä svoj nedostatok priemyselných kapacít a svoju závislosť od nespoľahlivých partnerov.

5.4.

Posilnenie otvorenej strategickej autonómie EÚ a významnejšia globálna úloha si zároveň vyžadujú spoluprácu s partnermi v rôznych oblastiach vrátane obchodu. EHSV vyzýva na uzavretie rokovaní o bilaterálnych obchodných dohodách a rozvoj multilaterálnej spolupráce v rámci WTO. Rozvoj vzťahov s latinskoamerickými partnermi na základe modernizovaných dohôd by bol tiež aktuálnou príležitosťou pre EÚ na upevnenie jej pozície.

5.5.

EHSV vyzdvihuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v oblasti obchodu a zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s občianskou spoločnosťou, a to počnúc formulovaním a končiac monitorovaním obchodných nástrojov a dohôd (dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve a investičné dohody). Toto všetko by uľahčilo realizáciu cieľov novej stratégie obchodnej politiky EÚ a zabezpečilo, že dohody prispejú k udržateľnému rozvoju oboch rokujúcich strán – EÚ a partnerských krajín obchodných dohôd – z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

5.6.

Nevyhnutná je aj spolupráca v oblasti dopravy, digitálnych technológií a energetiky, čo otvára napríklad nové možnosti spolupráce EÚ s USA. Koridory základnej siete musia byť lepšie prepojené so zvyškom sveta pre tovar aj cestujúcich. EHSV vyzýva na zriadenie fóra na uľahčenie integrácie siete TEN-T so zvyškom sveta vrátane susedných krajín.

5.7.

EHSV sa domnieva, že EÚ potrebuje iniciatívnejší a účinnejší prístup k ochrane záujmov európskeho priemyslu vytvorením rovnakých podmienok hospodárskej súťaže a bojom proti nekalým obchodným praktikám prostredníctvom existujúcich právnych predpisov v oblasti obchodu, najmä antidumpingových a antisubvenčných predpisov.

5.8.

Výbor sa domnieva, že je potrebné posilniť medzinárodnú úlohu eura ako dôležitého nástroja na zlepšenie globálneho postavenia Európy, a žiada, aby sa viac pozornosti venovalo dôvodom oslabenia medzinárodnej úlohy eura a dobudovaniu hospodárskej a menovej únie.

5.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o začlenenie prístupu EÚ k obchodu a udržateľnému rozvoju, pokiaľ ide o záväzky v oblasti práce aj životného prostredia, do WTO. To by malo zahŕňať aj ďalšie úvahy o štruktúrovanom zapojení všetkých zložiek občianskej spoločnosti do procesov WTO, keďže bez jej zapojenia nemôže existovať skutočná udržateľnosť.

5.10.

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany už nedokáže v dostatočnej miere ani v potrebnom rozsahu reagovať na katastrofy spojené so zmenou klímy a viacnásobné riziká ani na území EÚ ani mimo neho. Mechanizmus sa okrem zvyčajnej činnosti v prípade prírodných katastrof využíva aj pri zvládaní iných rizikových situácií, ako sú pandémie, závažné priemyselné riziká, rozsiahle znečistenie morí, dôsledky kybernetických útokov na elektrické alebo vodovodné siete a iné prvky základnej infraštruktúry či humanitárne krízy spojené s prisťahovalectvom.

5.11.

Je potrebné lepšie riešiť a koordinovať prepojenie medzi krátkodobou civilnou ochranou a dlhodobým riadením humanitárnej pomoci. EHSV sa domnieva, že na tento účel by sa malo preskúmať, či je potrebné zriadiť európsku agentúru pre civilnú ochranu a humanitárnu pomoc ako praktický mechanizmus v záujme ráznejších zahraničnopolitických opatrení.

5.12.

EHSV konštatuje, že v mnohých partnerských krajinách stále chýba inkluzívny a participatívny dialóg a tvorba politiky a priestor občianskeho a sociálneho dialógu sa postupne zmenšuje, a to aj napriek podpore, ktorú poskytuje Komisia. Navrhuje, aby Komisia v spolupráci s ním vytvorila pilotný projekt „hodnotiacej tabuľky priestoru občianskej spoločnosti“ pre niektoré partnerské krajiny na každoročné posudzovanie stavu občianskeho a sociálneho dialógu, počnúc krajinami západného Balkánu alebo krajinami európsko-stredomorského partnerstva (Euromed).

6.   Podpora európskeho spôsobu života

6.1.

V takmer všetkých európskych krajinách je potrebné posilniť zdravotníctvo so zameraním na prevenciu a zaručenie prístupu všetkých ku kvalitným verejným zdravotníckym štruktúram, základným zdravotným službám vrátane vakcín a dlhodobej opatrovateľskej starostlivosti. Otázky duševného zdravia si vyžadujú naliehavú strategickú reakciu.

6.2.

EHSV pripomína, že je nevyhnutné podporovať silný a koordinovaný európsky ekosystém zdravotnej starostlivosti, a tým prispievať k priemyselnej strategickej autonómii, technologickej suverenite a lepšej kvalite života občanov EÚ. Malo by sa vykonať zmapovanie a analýza zdola nahor s cieľom posúdiť presnú povahu zistených závislostí a odstrániť slabé stránky a nedostatok strategických materiálov.

6.3.

Migrácia je naďalej prioritnou otázkou vzhľadom na jej vplyv na demografiu, hospodárstvo a politiky EÚ (zamestnanosť, sociálne veci, trh práce, integračné politiky, správa hraníc, boj proti rasizmu, xenofóbii, populizmu a diskriminácii). Pakt EÚ o migrácii a azyle a spoločný európsky azylový systém budú musieť dostať konečnú podobu na základe skutočnej rovnováhy medzi solidaritou, zodpovednosťou a záväzkami EÚ a členských štátov podľa medzinárodného práva.

6.4.

Utečenecká kríza, ktorá sa odohráva v dôsledku vojny na Ukrajine, podčiarkuje kľúčový význam tejto oblasti a poukazuje na správnosť spôsobu akým EÚ reaguje: okrem okamžitej ochrany utečencov a zavedenia dočasného pobytu a pracovných povolení je potrebné prijať aj naliehavé opatrenia na integráciu do spoločností a trhov práce v členských štátoch a vládam a lokálne pôsobiacim organizáciám občianskej spoločnosti sa musí poskytnúť primerané financovanie.

6.5.

Rok 2022 je Európskym rokom mládeže a je určený na uznanie výziev, ktorým mladí ľudia čelili počas pandémie COVID-19 a obetí, ktoré naďalej podstupujú, a poskytuje im príležitosti zapájať sa na všetkých úrovniach s osobitným zameraním na environmentálu problematiku, inklúziu, digitálne technológie a začleňovanie mládeže do všetkých politík v EÚ. Je dôležité, aby pre tento rok existoval konkrétny odkaz a aby sa iniciatívy na úrovni EÚ skutočne každý rok zameriavali na mladých ľudí. Komisia by preto mala pokračovať v nadväzujúcich činnostiach v roku 2023 a ďalších rokoch.

7.   Nový impulz pre európsku demokraciu

7.1.

Je potrebné prijať opatrenia na zlepšenie občianskeho dialógu so zainteresovanými stranami a skupinami v spoločnosti a medzi nimi, čo im umožní prevziať zodpovednosť za politiky, ktoré sa ich priamo dotýkajú, a skutočnú účasť na nich, čím sa podporí úloha občanov pri budovaní budúcnosti Európy.

7.2.

Dôležitú úlohu pri zapájaní občanov na európskej úrovni zohráva niekoľko existujúcich kanálov, napríklad Európska iniciatíva občanov. Tieto kanály však nepostačujú na zmysluplné zapojenie občanov EÚ a je potrebné, aby nástroje účasti (vrátane elektronickej účasti) boli inkluzívnejšie, využívali sa štruktúrovaným spôsobom, boli prístupné pre každého a najmä účinnejšie.

7.3.

V rámci tejto myšlienky by sa mala zlepšiť a posilniť inštitucionálna úloha EHSV ako etablovaného zástupcu organizovanej občianskej spoločnosti pri poskytovaní poradenstva pri tvorbe politík EÚ, ako aj sprostredkovateľa a garanta aktivít participatívnej demokracie, ako je štruktúrovaný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a občianskymi panelmi. Živá občianska spoločnosť je kľúčová pre demokratický život Európskej únie.

7.4.

Tvorcom politík EÚ odporúčame, aby vypracovali koherentné (vnútorné a vonkajšie) stratégie občianskej spoločnosti Európskej únie vrátane politík založených na týchto aspektoch: lepšie uznanie sektora a občianskeho dialógu, a to aj prostredníctvom osobitného piliera akčného plánu pre európsku demokraciu, každoročného hodnotenia právneho štátu a stratégie európskej občianskej spoločnosti; umožnenie právnych rámcov a vytvorenie rovnakých podmienok na európskej úrovni; prístup k verejnému financovaniu; mechanizmy monitorovania a ochrany na úrovni EÚ.

7.5.

Je nevyhnutné zamerať sa na opatrenia nadväzujúce na návrhy Konferencie o budúcnosti Európy, aby sa splnili požiadavky občanov. EHSV očakáva, že každá európska inštitúcia sa zaviaže ku konštruktívnemu a ambicióznemu prístupu v súlade so svojou úlohou a právomocami v každom kroku nadväzujúcich opatrení vrátane legislatívnych návrhov. EHSV je pripravený zohrávať svoju úlohu a zabezpečiť riadne opatrenia v nadväznosti na výsledky konferencie, a rovnako dôležitú úlohu musí zohrávať, ak bude zorganizovaný konvent.

7.6.

EHSV je presvedčený, že na obnovenie dôvery v rozširovanie a zlepšenie spôsobov, akými EÚ oslovuje svojich prirodzených spojencov v regióne, by EÚ mala jednoznačne zapojiť krajiny západného Balkánu do činností zameraných na vykonávanie výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy.

7.7.

Vojna na Ukrajine posunula európske spoločné opatrenia a integráciu v kľúčových sektoroch, ako je obrana a zahraničná politika, do takej miery, akú si pred niekoľkými mesiacmi bolo ťažké predstaviť. EHSV víta záväzok intenzívnejšie využívať Európsky mierový nástroj vyjadrený vo vyhlásení z Versailles. Zdôrazňuje, že EÚ by mala pokročiť smerom k silnejšej politickej integrácii, ktorá by mohla podporiť spoločnú zahraničnú politiku. Vyzýva členské štáty, aby bezodkladne začali pracovať na realizácii skutočne spoločného a účinného obranného systému, ktorý by výrazne posilnil obranyschopnosť Európy (12). Rozhodnutie prijaté na úrovni EÚ v tejto súvislosti by malo zahŕňať Európsky parlament ako priameho zástupcu ľudu v súlade so zmluvami.

7.8.

Európsky parlament, ako aj EHSV, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti musia byť zapájané do plánov pre nepredvídané udalosti s cieľom čeliť hospodárskym dôsledkom vojny, najmä pri navrhovaní rôznych položiek v rámci stratégie REPowerEU.

7.9.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné čeliť výzvam spojeným s aktívnym zapojením mladých ľudí do spoločnosti a politických a rozhodovacích procesov, keďže deti a mladí ľudia sú generáciou, ktorá bude musieť zaplatiť obrovský verejný dlh, ktorý krajiny v súčasnosti vytvárajú s cieľom riešiť dôsledky pandémie, a budú musieť žiť s dôsledkami krokov, ktoré sa teraz podnikli na riešenia týkajúce sa zmeny klímy a novej bezpečnostnej situácie v Európe. Je tiež potrebný koordinovaný európsky prístup založený na pevných politických a právnych rámcoch s cieľom prerušiť medzigeneračný cyklus znevýhodnenia. Je potrebné pozorne monitorovať dosiahnutie ambiciózneho cieľa, ktorým je vymaniť z chudoby čo najviac detí a mladých ľudí.

7.10.

EHSV zdôrazňuje, že rodová rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa mali zohľadňovať vo všetkých aspektoch tvorby a vykonávania právnych predpisov EÚ, najmä preto, že pandémia a pokles, ktorý vyvolala, prehĺbili rodovú nerovnováhu.

7.11.

Žiadne reakcie na výnimočné podmienky nesmú byť v rozpore so zásadami právneho štátu ani ohrozovať demokraciu, deľbu moci a základné práva európskych občanov. Je potrebné uplatňovať nové nástroje EÚ na ochranu a presadzovanie základných práv a zásad právneho štátu, napríklad cyklus preskúmania právneho štátu a mechanizmus na zabezpečenie podmienenosti financovania z prostriedkov EÚ dodržiavaním základných práv a zásad právneho štátu. Toto treba brať do úvahy najmä pri citlivých dočasných rozhodnutiach, ako sú zákazy televízneho či rozhlasového vysielania, obmedzenie voľného pohybu ľudí alebo akékoľvek iné rozhodnutia prijaté počas pandémie aj vojny.

7.12.

EHSV odporúča prijať celoeurópsku chartu práv a zodpovedností na vidieku a v mestách a vyzýva na vytvorenie modelu riadenia pre vidiecky pakt, ktorý bude zahŕňať miestne samosprávy a miestne súkromné aj neziskové podniky a v spolupráci s miestnymi demokratickými štruktúrami a štruktúrami sociálnych partnerov zabezpečí, že hlas miestnej úrovne bude vypočutý a bude sa môcť úspešne realizovať dlhodobá vízia.

7.13.

Pokiaľ ide o Európsku zelenú dohodu, EHSV žiada, aby sa zaviedli vhodné riadiace štruktúry, ktoré by zapojili všetky zainteresované strany do navrhovania opatrení v rámci Európskej zelenej dohody vrátane: — vytvorenia Európskej platformy zainteresovaných strán v oblasti zmeny klímy zloženej z aktérov v oblasti klímy na všetkých úrovniach, — zriadenia Európskeho fóra pre financovanie opatrení v oblasti klímy s cieľom uľahčiť prístup k financiám a odstrániť prekážky, — zaručenia riadneho zapojenia existujúcich štruktúr európskeho sociálneho dialógu, — nabádania členských štátov, aby zapojili regionálne orgány, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do prípravy národných a regionálnych plánov spravodlivej transformácie, — štrukturálnejšieho zapojenia mladých ľudí do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa udržateľnosti a zapojenia zástupcu mladých ľudí do oficiálnej delegácie EÚ na zasadnutiach COP, — štrukturálneho prepojenia balíka Fit for 55 s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, — stavania na úspechu spoločnej práce Európskej komisie a EHSV na Európskej platforme zainteresovaných strán pre obehové hospodárstvo.

7.14.

Inštitúcie EÚ by tiež mali uznať základnú úlohu občianskej spoločnosti pri šírení kultúry základných práv a zásad právneho štátu a podporovať jej účasť na uľahčovaní primeranej komunikácie o hodnotách a zásadách EÚ. V súlade s tým sa musí posilniť úloha občianskej spoločnosti v cykle preskúmania právneho štátu, a to aj prostredníctvom fóra zainteresovaných strán.

7.15.

Okrem toho sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné zaručiť zapojenie zástupcov občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, spotrebiteľských organizácií a ďalších zainteresovaných strán do tvorby, vykonávania a monitorovania programu politiky digitálneho desaťročia a súvisiacich národných plánov.

7.16.

EHSV vyzýva Komisiu, aby si ako prioritu zachovala lepšiu právnu reguláciu. Zároveň ju vrátane všetkých jej útvarov, a takisto zákonodarcov EÚ vyzýva, aby neustále prehlbovali a rozvíjali systém lepšej právnej regulácie EÚ vo všetkých jeho aspektoch a vo svojej práci systematicky využívali nástroje a usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu.

7.17.

EHSV zdôrazňuje, že Komisia by vypracovaným úplným posúdením vplyvu mala automaticky podrobne zdôvodniť každý legislatívny návrh. Mala by tiež vykonať náležité posúdenia vplyvu všetkých nadchádzajúcich stratégií, aby ich dosah bolo možné identifikovať v počiatočnom štádiu a zároveň aby bolo možné lepšie predvídať spoločné účinky jednotlivých iniciatív.

7.18.

EHSV zdôrazňuje, že nástroje lepšej právnej regulácie musia zostať politicky neutrálne a jasne oddelené od politického rozhodovania, ktoré treba prenechať legitímnym politickým orgánom na to určeným. V postupoch verejných konzultácií súvisiacich s návrhmi Európskej komisie je potrebné dbať na zabezpečenie a vyváženie vstupov od rôznych zainteresovaných strán. Vyžaduje si to revíziu metodiky, aby sa lepšie dostali k organizáciám občianskej spoločnosti na úrovni EÚ a členských štátov. EHSV zdôrazňuje, že online postupy musia byť doplnené štruktúrovaným dialógom s organizáciami občianskej spoločnosti vo všetkých fázach tvorby politiky vrátane fázy vykonávania a hodnotenia.

7.19.

EHSV vyzýva Komisiu a najmä Spoločné výskumné centrum, aby ho v plnej miere zapojili do svojho prognostického cyklu a podporili ho pri preverovaní existujúcich prognostických činností, ktoré vykonávajú organizácie občianskej spoločnosti, odborové zväzy a podnikateľské združenia.

7.20.

Výbor tiež vyzýva na neustále posilňovanie spolupráce pri následnom hodnotení rôznych iniciatív.

7.21.

Pandémia aj súčasná vojna na Ukrajine preukázali naliehavosť potreby ďalších krokov na národnej a európskej úrovni s cieľom chrániť slobodné a pluralitné médiá a kvalitnú nezávislú žurnalistiku.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 35.

(2)  Uznesenie EHSV Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1).

(3)  Uznesenie EHSV Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1).

(4)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_1511.

(5)  https://ec.europa.eu/info/publications/key-documents-repowereu_sk.

(6)  Stanovisko EHSV na tému REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu (Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 123).

(7)  Prepojenie je už cieľom EÚ (najmenej 15 % do roku 2030, ale niektoré krajiny sú od neho veľmi ďaleko): https://energy.ec.europa.eu/topics/infrastructure/electricity-interconnection-targets_sk.

(8)  Dokument Komisie o energetických ostrovoch, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/MEMO_18_4622.

(9)  Záverečné hodnotenie agentúry ACER o štruktúre veľkoobchodného trhu s elektrinou v EÚ.

(10)  Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE).

(11)  Pozri napríklad Business Journey on the Single Market: Practical Obstacles and Barriers, SWD(2020) 54 final, Brusel 10. marca 2020.

(12)  Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie cezhraničných pracovníkov na diaľku a ich zamestnávateľov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 443/02)

Spravodajca:

Krister ANDERSSON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	1. 7. 2022
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	195/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva osobitné výzvy, ktoré nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje pre súčasné medzinárodné daňové systémy. Týka sa to najmä zdaňovania miezd a zdaňovania ziskov podnikov.

1.2.

EHSV súhlasí s Európskou komisiou (EK), že cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku by mohol čeliť dvojitému zdaneniu svojich príjmov, čo by viedlo k zdĺhavým a nákladným sporom medzi zamestnancom a daňovými úradmi členských štátov. V závislosti od toho, ako daná krajina pristupuje k príjmu zo zahraničia, môže byť zamestnanec povinný podať dve daňové priznania, pričom je možné, že tak musí urobiť v dvoch odlišných termínoch z dôvodu rozdielov medzi lehotami na podanie daňového priznania v jednotlivých členských štátoch. Administratívna záťaž vyplývajúca z dodržiavania predpisov je prekážkou pre efektívnosť jednotného trhu. Členské štáty by mali venovať náležitú pozornosť týmto prekážkam pri podpisovaní dvojstranných daňových dohôd.

1.3.

Pokiaľ ide o zdaňovanie ziskov spoločností, medzinárodným pracovníkom na diaľku môže hroziť, že ich činnosť bude považovaná za neúmyselné založenie stálej prevádzkarne v inej krajine, než je krajina pôvodu danej spoločnosti. V takomto prípade by bola spoločnosť nútená presne rozdeliť svoj príjem právnickej osoby medzi dve miesta, a teda podliehať rôznym povinnostiam týkajúcim sa podávania daňových priznaní a platenia daní.

1.4.

EHSV víta dočasné daňové opatrenia prijaté členskými štátmi počas vrcholiacej pandémie a usmernenia vydané OECD počas pandémie. Tieto opatrenia umožnili cezhraničným zamestnancom a zamestnávateľom pokračovať v podnikateľských činnostiach a zabezpečiť, aby nikto z nich nečelil dvojitému zdaneniu, čo podnikom umožnilo pokračovať v podpore hospodárstva EÚ a pracovníkov v tomto dôležitom období.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité ďalej aktualizovať daňové systémy tak, aby zodpovedali potrebám dnešného pracovného prostredia. Medzinárodný rámec zdaňovania príjmu právnických osôb bol nedávno prepracovaný prostredníctvom dohody o inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý pozostáva z dvoch pilierov. Ak budú zamestnanci čoraz častejšie vykonávať zárobkovú činnosť prostredníctvom práce na diaľku, môže byť potrebné prehodnotiť aj medzinárodné pravidlá zdaňovania fyzických osôb. Pravidlá musia byť predovšetkým stanovené tak, aby bolo jednoduché ich dodržiavať.

1.6.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa prostredníctvom daňových pravidiel týkajúcich sa cezhraničnej práce na diaľku zamedzilo dvojitému zdaneniu alebo neúmyselnému nezdaneniu zamestnancov ani zamestnávateľov. Pri zabezpečení toho, aby spoločnosti všetkých veľkostí mohli ponúkať možnosti práce na diaľku, je dôležité, aby sa odstránili alebo aspoň minimalizovali akékoľvek administratívne povinnosti súvisiace so zdaňovaním cezhraničných pracovníkov na diaľku.

1.7.

Hoci EHSV uznáva, že krajiny majú právo rozhodnúť o tom, či a v akej výške budú vyberať dane vo svojich krajinách, zásady zdaňovania cezhraničnej práce na diaľku by sa mali pokiaľ možno dohodnúť na globálnej úrovni. Vzhľadom na prirodzenú mobilitu v rámci EÚ na základe slobody pohybu v rámci jednotného trhu však existujú dôvody, aby sa táto otázka riešila na úrovni EÚ skôr, ako sa nájde globálne riešenie. Hoci sú možné rôzne prístupy, je dôležité, aby sa v EÚ dosiahol vysoký stupeň koordinácie.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že pravidlá by mali byť jednoduché pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Jednou z možností by bolo, keby členské štáty súhlasili so zdanením zamestnanca len vtedy, ak počet pracovných dní v krajine presiahne 96 dní za kalendárny rok. EHSV konštatuje, že v inkluzívnom rámci OECD v oblasti daní sa používa mnohostranný nástroj, ktorý má uľahčiť uľahčenie včasné vykonávanie nových daňových pravidiel.

1.9.

EHSV nabáda EK, aby zvážila, či by nebolo možné zriadiť jednotné kontaktné miesto, aké existuje v oblasti DPH. Od zamestnávateľa by sa vyžadovalo, aby v prípade cezhraničných pracovníkov na diaľku uvádzal počet dní, ktoré pracovníci na diaľku odpracovali v krajine svojho bydliska a v krajine, v ktorej sa nachádza zamestnávateľ. Na základe týchto informácií by daňové úrady boli schopné posúdiť, v ktorej krajine by boli príjmy zdaniteľné alebo aká časť príjmov by bola zdaniteľná v jednotlivých krajinách.

1.10.

Systém jednotného kontaktného miesta vyvinutý pre cezhraničných pracovníkov na diaľku môže slúžiť ako prvý krok k vybudovaniu infraštruktúry, ktorá zamestnancom a zamestnávateľom umožní obmedziť daňové spory medzi členskými štátmi a zároveň zabezpečí správny výber daní bez toho, aby fyzická osoba musela podávať daňové priznanie vo viacerých krajinách.

2.   Kontext

2.1.

Pandémia COVID-19 bezprecedentným spôsobom zmenila život pracovníkov a fungovanie podnikov. Jedným z najvýraznejších trendov počas pandémie bol nárast práce na diaľku, keďže sa v úsilí zabrániť prenosu koronavírusu zaviedli cestovné obmedzenia a vládnymi nariadeniami sa obmedzil aj počet zamestnancov prítomných v kanceláriách (1). Podniky a zamestnanci vynaložili veľké úsilie na digitalizáciu svojich každodenných činností (napr. nástroje na organizovanie schôdzí online) v snahe uľahčiť prácu z domu. Podniky takto mohli naďalej dodávať (potrebný) tovar a služby zákazníkom a podporovať tak hospodárstvo EÚ, zamestnanosť, obchod a hospodársky rast.

2.2.

Vďaka skráteniu času dochádzania do práce je práca na diaľku spojená s väčšou flexibilitou, čo môže znížiť stres zamestnanca a umožniť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (2). Okrem toho nárast práce na diaľku môže byť prínosom pre cieľ EÚ, ktorým je uhlíková neutralita. Vzhľadom na veľký podiel emisií v EÚ pochádzajúcich z dopravy by nárast práce na diaľku mohol viesť k nižšiemu množstvu emisií uhlíka a menšiemu preťaženiu dopravy (3). Prechodom na prácu na diaľku sa pravdepodobne zníži potreba kancelárskych priestorov, v dôsledku čoho poklesnú náklady na emisie súvisiace s kancelárskymi budovami (napr. vykurovanie a chladenie).

2.3.

Smerujúc k obdobiu po skončení pandémie COVID-19 s vysokou mierou zaočkovanosti v celej EÚ možno síce očakávať, že niektorí zamestnanci sa vrátia do svojich kancelárií, je však nepravdepodobné, že sa rastúci trend práce na diaľku úplne zvráti. V prieskume nadácie Eurofound z marca 2021 sa 46 % zamestnancov v EÚ vyjadrilo, že by po skončení pandémie chceli naďalej pracovať z domu „denne“ alebo „niekoľkokrát do týždňa“ (4). V dôsledku toho sa takisto očakáva, že práca na diaľku sa stane súčasťou našej pracovnej kultúry.

2.4.

Nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje výzvu pre súčasné daňové systémy. Hoci jav cezhraničnej práce nie je nový, možnosť, aby zamestnanec pracoval na diaľku zo svojho domova v inej krajine vyvoláva problémy v súvislosti s medzinárodnými daňovými pravidlami, najmä ak zamestnanec odpracuje podstatnú časť pracovných dní v krajine svojho bydliska alebo v tretej krajine, a nie na obvyklom mieste výkonu práce. Týka sa to najmä zdaňovania miezd a zdaňovania ziskov podnikov. Takéto prípady môžu nastať najmä v určitých „problémových regiónoch“, ktoré ležia geograficky blízko iných členských štátov, ale rast a rozvoj telekonferenčných nástrojov pravdepodobne zvýši počet takýchto prípadov vo väčšom rozsahu.

2.5.

Pokiaľ ide o zdanenie miezd, pracovníci s bydliskom v jednom členskom štáte (jurisdikcia bydliska), ale pracujúci pre spoločnosť so sídlom v inom (jurisdikcia zdroja príjmov), môžu podliehať dvojitému zdaneniu, pričom obe jurisdikcie zdania príjem. Aby sa predišlo takémuto scenáru, krajiny uzavreli bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré často vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku. V Modelovej zmluve OECD o zdaňovaní sa stanovuje ako všeobecná zásada, že príjmy zo zamestnania by sa mali zdaňovať len v jurisdikcii bydliska. Ak sa však práca vykonáva v inom štáte (t. j. v štáte zdroja príjmov), štát zdroja môže zdaniť príjem pripadajúci na dni odpracované v tomto štáte za predpokladu, že zamestnanec sa v roku zdržiava v štáte zdroja príjmov aspoň 183 dní, alebo odmenu vypláca zamestnávateľ v štáte zdroja príjmov, alebo ak odmenu vypláca stála prevádzkareň zamestnávateľa v štáte zdroja príjmov.

2.6.

V súlade s Modelovou zmluvou OECD o zdaňovaní budú u zamestnanca s bydliskom v inej krajine, ako je krajina jeho obvyklej pracovnej činnosti, v prvý deň rozdelené práva na zdanenie pracovného príjmu medzi jurisdikciu bydliska a jurisdikciu zdroja príjmov na pomernom základe.

2.7.

Aby sa predišlo okamžitému rozdeleniu príjmu za cezhraničnú prácu, a keďže Modelová zmluva OECD je vzorom, ktorý členské štáty nie sú povinné dodržiavať, niektoré krajiny zaviedli odlišné pravidlá, napríklad štruktúry de minimis. V tomto prípade sa príjem zamestnanca zdaňuje výlučne v krajine bydliska, ak zamestnanec nepresiahne určitý počet dní, počas ktorých sa nezdržiava v mieste obvyklého výkonu činnosti (5).

2.8.

V dôsledku opatrení prijatých počas pandémie, ako je zavedenie prísnych karanténnych požiadaviek a obmedzenie cezhraničného cestovania, bolo veľa pracovníkov, najmä cezhraničných pracovníkov, nútených pracovať na diaľku v krajine svojho bydliska, a nie v krajine, v ktorej zvyčajne vykonávajú činnosť. V dôsledku pandémie COVID-19 mnohé členské štáty prijali dočasné opatrenia, s cieľom zabrániť tomu, aby jurisdikcie zdroja príjmov stratili celé svoje právo zdanenia. Členské štáty sa dohodli na „memorandách o porozumení“, podľa ktorých sa všetky dni odpracované z domu budú považovať za činnosť v členskom štáte, kde sa pracovná činnosť bežne vykonáva. Týkalo by sa to iba pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje výnimočná situácia pandémie COVID-19, a nie cezhraničných pracovníkov, ktorí už pred pandémiou pracovali na diaľku. Platnosť týchto dočasných opatrení pravdepodobne nebude po 30. júni 2022 predĺžená a krajiny sa vrátia do všeobecných štruktúr podľa Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní alebo štruktúr de minimis. Podobne OECD vydala aj usmernenie týkajúce sa zdaňovania príjmu „uviaznutých pracovníkov“ (zamestnanci uviaznutí v jurisdikcii zdroja príjmov na dlhé obdobie v dôsledku cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19, karanténnymi opatreniami atď.) (6).

2.9.

Podľa EK (7) by cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku mohol čeliť dvojitému zdaneniu svojich príjmov, čo by viedlo k (zdĺhavým, nákladným) sporom medzi zamestnancom a členskými štátmi. V závislosti od toho, ako daná krajina pristupuje k príjmu zo zahraničia, môže byť zamestnanec povinný podať dve daňové priznania, pričom je možné, že tak musí urobiť v dvoch odlišných termínoch z dôvodu rozdielov medzi lehotami na podanie daňového priznania v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho by mohli vzniknúť komplikácie, keby bolo potrebné presne rozdeliť určité daňové výdavky potrebné na vytváranie príjmov medzi dva členské štáty. Cezhraničný zamestnanec pracujúci na diaľku môže prísť aj o daňové výhody alebo úľavy.

2.10.

Daňovníci-nerezidenti s príjmom z dvoch alebo viacerých členských štátov, ako sú mobilní pracovníci, sezónni pracovníci, športovci, umelci a dôchodcovia, nemajú vo všeobecnosti nárok na zohľadnenie osobnej a rodinnej situácie rovnakým spôsobom ako v prípade daňovníkov-rezidentov. Podľa rozsudku vo veci Schumacker (8) musia členské štáty poskytnúť takéto daňové výhody nerezidentom, ak daňovníci dostávajú celý alebo takmer celý svoj príjem v tomto členskom štáte. Niektoré členské štáty stanovujú, že minimálne 90 % celkového príjmu musí pochádzať z daného členského štátu, aby mohli byť poskytnuté takéto daňové výhody. To môže byť prekážkou voľného pohybu, keďže akýkoľvek príjem presahujúci 10 % z celkového príjmu v iných členských štátoch bude mať za následok aspoň čiastočnú stratu takýchto daňových výhod, keďže sa už nedosiahne prahová hodnota pre plné poskytnutie takýchto daňových výhod. Členské štáty by mali umožniť zohľadnenie osobnej a rodinnej situácie, ak nerezidenti dostávajú 75 % príjmu daňovníka v štáte zdroja.

2.11.

Administratívna záťaž vyplývajúca z dodržiavania predpisov je prekážkou pre efektívnosť jednotného trhu. Členské štáty by mali venovať náležitú pozornosť týmto prekážkam pri podpisovaní dvojstranných daňových dohôd.

2.12.

Pokiaľ ide o zdaňovanie ziskov spoločností, medzinárodným pracovníkom na diaľku môže hroziť, že ich činnosť bude považovaná za neúmyselné založenie stálej prevádzkarne v inej krajine, než je krajina pôvodu danej spoločnosti. V takomto prípade by bola spoločnosť nútená presne rozdeliť svoj príjem právnickej osoby medzi dve miesta, a teda podliehať rôznym povinnostiam týkajúcim sa podávania daňových priznaní a platenia daní.

2.13.

Mnohé spoločnosti, najmä MSP bez medzinárodnej štruktúry, si možno neuvedomujú, že ak majú zamestnancov z inej krajiny, môže to naplniť ich funkcie a podstatu, a preto budú podliehať rozdeľovaniu zisku a požiadavkám na dodržiavanie pravidiel transferového oceňovania, ako aj požiadavkám na podávanie správ. MSP nemusia mať daňové oddelenie ani prístup k poradcom a ich náklady na dodržiavanie predpisov sú už teraz veľmi vysoké. Podľa štúdie EK sa odhaduje, že spoločnosti v EÚ a Spojenom kráľovstve vynaložia ročne celkovú sumu približne 204 miliárd EUR na splnenie povinností súvisiacich s daňou z príjmu právnických osôb, DPH, daňami a odvodmi súvisiacimi so mzdami, daňou z majetku a nehnuteľností a miestnymi daňami. Priemerný podnik vynaloží ročne na splnenie svojich daňových povinností 1,9 % zo svojho obratu (9). Akékoľvek ďalšie zvýšenie môže ohroziť životaschopnosť spoločnosti.

2.14.

Vzhľadom na obavy vyplývajúce z možného vytvorenia stálej prevádzkarne v dôsledku cezhraničnej práce na diaľku vydala OECD v apríli 2020 a marci 2021 usmernenie k tejto téme (10). OECD usúdila, že „výnimočná a dočasná zmena“ miesta, kde zamestnanci pracujú, „by nemala zamestnávateľovi vytvárať nové stále prevádzkarne“ (11). Vo všeobecnosti OECD tvrdila, že „hoci časť činnosti podniku možno vykonávať na mieste, akým je domácnosť jednotlivca, nemalo by to viesť k záveru, že toto miesto má daný podnik k dispozícii len preto, že toto miesto používa jednotlivec (napr. zamestnanec), ktorý pracuje pre podnik“, a argumentovala tým, že ak je zamestnanec nútený pracovať z domu v dôsledku pandémie COVID-19 a opatrení v oblasti verejného zdravia, „nemá to dostatočný stupeň trvalosti alebo kontinuity potrebnej na to“, aby sa jeho domácnosť považovala za stálu prevádzkareň zamestnávateľa.

2.15.

OECD poukázala na výnimočnú povahu pandémie COVID-19 a zároveň poznamenala, že ak by zamestnanci po pandémii COVID-19 pokračovali v práci z domu, a teda by ich takáto práca dosiahla určitú mieru „trvalosti alebo kontinuity“, „nemusí to nevyhnutne viesť k vzniku (…) stálej prevádzkarni podniku“. Takéto situácie by si podľa OECD vyžadovali ďalšie skúmanie konkrétnych skutočností a okolností. V prípade osôb na rozhodovacích pozíciách si daňové úrady často kladú otázku, či mohla byť zriadená stála prevádzkareň.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV veľmi víta úsilie spoločností a pracovníkov pokračovať počas pandémie COVID-19 v podnikateľskej činnosti prostredníctvom digitálnych nástrojov. Bezprecedentné okolnosti pandémie COVID-19 a z nej vyplývajúce opatrenia v oblasti verejného zdravia prinútili spoločnosti a pracovníkov prispôsobiť svoje pracovné prostredie, aby mohli pokračovať v podnikateľskej činnosti a dodávať tovary a služby, a tak podporovať hospodárstvo, zamestnanosť a rast v EÚ.

3.2.

Keďže väčší pokrok v oblasti online kancelárskych nástrojov (napr. softvér na online schôdze) umožní niektorým zamestnancom stále častejšie vykonávať pracovné činnosti z domu s väčšou alebo rovnakou efektivitou, očakávame, že počet (cezhraničných) pracovníkov na diaľku v EÚ vzrastie. Zákonodarcovia musia prispôsobiť existujúce pravidlá novej realite.

3.3.

Zatiaľ čo možnosť práce na diaľku sa môže líšiť v závislosti od odvetvia a pracovnej pozície, EHSV sa domnieva, že nárast práce na diaľku by mal byť vítaný a podporovaný tam, kde je to možné. Okrem väčšej flexibility pre zamestnancov môže byť prospešný aj pre širšiu agendu Európskej zelenej dohody, keďže menej ľudí bude cestovať do práce, a tým sa znížia emisie z dopravy a znečistenie ovzdušia. EHSV uznáva osobitný význam tejto témy pre EÚ a voľný pohyb pracovníkov na jednotnom trhu.

3.4.

EHSV uznáva osobitné výzvy, ktoré nárast cezhraničnej práce na diaľku predstavuje pre medzinárodný daňový systém. EHSV berie na vedomie prekážky, o ktorých zamestnanci v cezhraničných pracovných situáciách informovali už pred pandémiou (12). EHSV víta dočasné daňové opatrenia prijaté členskými štátmi počas vrcholiacej pandémie a usmernenia vydané OECD počas pandémie. Tieto opatrenia umožnili cezhraničným zamestnancom a zamestnávateľom pokračovať v podnikateľských činnostiach a zabezpečiť, aby nikto z nich nečelil dvojitému zdaneniu, čo podnikom umožnilo pokračovať v podpore hospodárstva EÚ a pracovníkov v tomto dôležitom období.

3.5.

EHSV však zdôrazňuje, že je dôležité ďalej aktualizovať daňové systémy tak, aby zodpovedali potrebám dnešného pracovného prostredia. Predovšetkým je dôležité, aby zamestnávatelia pri zavádzaní opatrení na prácu na diaľku neboli odrádzaní od prijímania zamestnancov mimo jurisdikcie zamestnávateľa z dôvodu daňových prekážok. Podobne by daňové pravidlá nemali byť prekážkou pre zamestnancov pri uchádzaní sa o prácu v cezhraničnej situácii.

3.6.

EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa prostredníctvom daňových pravidiel týkajúcich sa cezhraničnej práce na diaľku zamedzilo dvojitému zdaneniu alebo neúmyselnému nezdaneniu zamestnancov ani zamestnávateľov. Pri zabezpečení toho, aby spoločnosti všetkých veľkostí mohli ponúkať možnosti práce na diaľku, je dôležité, aby sa odstránili alebo aspoň minimalizovali akékoľvek administratívne povinnosti súvisiace so zdaňovaním cezhraničných pracovníkov na diaľku (13).

3.7.

Medzinárodný rámec zdaňovania príjmu právnických osôb bol nedávno prepracovaný prostredníctvom dohody o inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS), ktorý pozostáva z dvoch pilierov. Ak budú zamestnanci čoraz častejšie vykonávať zárobkovú činnosť prostredníctvom práce na diaľku, môže byť potrebné prehodnotiť aj medzinárodné pravidlá zdaňovania fyzických osôb. Pravidlá musia byť predovšetkým stanovené tak, aby bolo jednoduché ich dodržiavať.

3.8.

EHSV víta diskusie, ktoré začala Európska komisia na túto tému s cieľom aktualizovať daňové systémy tak, aby odrážali dnešné pracovné prostredie založené na intenzívnejšej práci na diaľku, a to s členskými štátmi, ako aj so zainteresovanými stranami Platformy pre dobrú správu daní, agresívne daňové plánovanie a dvojité zdanenie. EHSV sa odvoláva na predchádzajúce diskusie, ktoré sa na túto tému viedli v súvislosti s oznámením s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ, a na správy skupiny odborníkov Komisie v oblasti riešenia daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci aktívni naprieč hranicami v rámci EÚ (14).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Hoci EHSV uznáva, že krajiny majú právo rozhodnúť o tom, či a v akej výške budú vyberať dane vo svojich krajinách, zásady zdaňovania pre cezhraničnú prácu na diaľku by sa mali pokiaľ možno dohodnúť na globálnej úrovni. Vzhľadom na prirodzenú mobilitu v rámci EÚ na základe slobody pohybu v rámci jednotného trhu však existujú dôvody, aby sa táto otázka riešila na úrovni EÚ skôr, ako sa nájde globálne riešenie. Hoci sú možné rôzne prístupy, je dôležité, aby sa dosiahol vysoký stupeň koordinácie medzi členskými štátmi EÚ a podľa možnosti aj s tretími krajinami (Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko atď.).

4.2.

Pravidlá by mali byť jednoduché pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Jednou z možností by bolo, keby členské štáty súhlasili so zdanením zamestnanca len vtedy, ak počet pracovných dní v krajine presiahne 96 dní za kalendárny rok. EHSV konštatuje, že v inkluzívnom rámci OECD v oblasti daní sa používa mnohostranný nástroj, ktorý má uľahčiť uľahčenie včasné vykonávanie nových daňových pravidiel.

4.3.

Zdá sa, že je opodstatnené mať ambiciózne pravidlá umožňujúce cezhraničnú prácu na diaľku. Ak by sa uplatnilo pravidlo 183 dní, zamestnanci by získali väčšiu flexibilitu a s väčšou pravdepodobnosťou by sa dosiahli environmentálne ciele. So zvyšujúcim sa počtom dní sa zvyšuje aj potreba určitého štandardizovaného systému podávania správ a môže byť tiež potrebné vytvoriť určitý druh kompenzačného mechanizmu na presun daňových príjmov medzi krajinami (15).

4.4.

EHSV nabáda EK, aby zvážila, či by nebolo možné zriadiť jednotné kontaktné miesto, aké existuje v oblasti DPH (16). Od zamestnávateľa by sa vyžadovalo, aby v prípade cezhraničných pracovníkov na diaľku uvádzal počet dní, ktoré pracovníci na diaľku odpracovali v krajine svojho bydliska a v krajine, v ktorej sa nachádza zamestnávateľ. Na základe týchto informácií by daňové úrady boli schopné posúdiť, v ktorej krajine by boli príjmy zdaniteľné alebo aká časť príjmov by bola zdaniteľná v jednotlivých krajinách. Takéto odporúčanie podporila expertná skupina EK vo svojej správe s názvom „Spôsoby riešenia cezhraničných daňových prekážok, ktorým čelia jednotlivci v EÚ“ (17). Systém kompenzácie daňových príjmov medzi krajinami by mohol byť prepojený s informáciami nahlásenými na jednotnom kontaktnom mieste. Daňovník by mal podliehať len jednej daňovej správe.

4.5.

Zamestnávateľ zvyčajne musí zraziť dane zo mzdy a platu zamestnanca. Okrem toho sa príspevky na sociálne zabezpečenie do verejných dôchodkových systémov a iné sociálne dávky pre zamestnanca často platia oddelene, no na základe príjmu zamestnanca (18). Administratívnu záťaž by značne znížilo, ak by takéto odvody mohol za zamestnanca platiť zamestnávateľ tak, že by ich jednotné kontaktné miesto pridelilo príslušnej prijímajúcej krajine. Takýto systém by si vyžadoval úzku spoluprácu medzi daňovými úradmi a elektronické podávanie priznaní.

4.6.

EHSV opakovane požadoval užšiu spoluprácu medzi daňovými úradmi členských štátov. Takáto spolupráca by zjednodušila život bežným občanom a podnikom a zvýšila by možnosti účinnejšieho boja proti podvodom a daňovým únikom. V boji proti daňovým únikom je prvoradé, aby dodržiavanie predpisov bolo jednoduché.

4.7.

Systém jednotného kontaktného miesta vyvinutý pre cezhraničných pracovníkov na diaľku môže slúžiť ako prvý krok k vybudovaniu infraštruktúry, ktorá zamestnancom a zamestnávateľom umožní obmedziť daňové spory medzi členskými štátmi a zároveň zabezpečí správny výber daní bez toho, aby fyzická osoba musela podávať daňové priznanie vo viacerých krajinách.

---

(1)  Zatiaľ čo sa uznáva dôležitosť pracovných zmlúv, príspevkov na sociálne zabezpečenie, dôchodkových práv, (fyzického a duševného) zdravia a bezpečnosti, vplyvu na organizácie trhu práce, konkurencieschopnosti atď., toto stanovisko sa zameriava na priame zdanenie zamestnancov a zamestnávateľov v situácii, v ktorej je zamestnanec zamestnaný v podniku v jednej krajine a zároveň vykonáva prácu počas obmedzenej časti pracovného času zo zahraničia pomocou nástrojov na prácu na diaľku. Predmetom stanoviska nie sú vyslaní pracovníci, cezhraniční pracovníci, ako sú definovaní v dvojstranných dohodách, ani samostatne zárobkovo činné osoby. ktoré sa zaoberajú cezhraničným predajom.

(2)  The impact of teleworking and digital work on workers and society (Vplyv telepráce a digitálnej práce na pracovníkov a spoločnosť).

(3)  The impact of teleworking and digital work on workers and society (Vplyv telepráce a digitálnej práce na pracovníkov a spoločnosť).

(4)  Eurofound, Labour market change: Teleworkability and the COVID-19 crisis: a new digital divide? (Zmena na trhu práce: Možnosť práce na diaľku a kríza COVID-19: nová digitálna priepasť?) Pracovný dokument WPEF20020.

(5)  Tieto štruktúry zahŕňajú prácu na diaľku, ale aj školenia a služobné cesty.

(6)  Updated guidance on tax treaties and the impact of the COVID-19 pandemic (Aktualizované usmernenia o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19), OECD

(7)  Tax in an Increasingly Mobile Working Environment: Challenges and Opportunities, by Commission Expert Group „Platform for Tax Good Governance“ (Dane v čoraz mobilnejšom pracovnom prostredí: výzvy a príležitosti), správa expertnej skupiny Komisie Platforma pre dobrú daňovú správu.

(8)  Pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 14. februára 1995 vo veci C-279/93 Schumacker.

(9)  Tax compliance costs for SMEs: an update and a complement: final report, 2022 (Náklady MSP na dodržiavanie daňových predpisov: aktualizácia a doplnenie: záverečná správa, 2022).

(10)  Updated guidance on tax treaties and the impact of the COVID-19 pandemic (Aktualizované usmernenia o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19), OECD, OECD Secretariat analysis of tax treaties and the impact of the COVID-19 crisis (Analýza sekretariátu OECD o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19).

(11)  OECD Secretariat analysis of tax treaties and the impact of the COVID-19 crisis (Analýza sekretariátu OECD o daňových zmluvách a vplyve pandémie COVID-19).

(12)  Pozri oznámenie Komisie s názvom Odstránenie cezhraničných daňových prekážok pre občanov EÚ (COM(2010) 769 final), strana 3: „Občania EÚ, ktorí sa sťahujú do zahraničia s cieľom pracovať tam dočasne alebo trvalo alebo prekračujú hranice každý deň pri dochádzaní do práce, sa sťažujú predovšetkým na problémy so získavaním dávok, daňových úľav a odpočítaní od zahraničných daňových úradov. Často sa sťažujú aj na vyššie progresívne daňové sadzby vzťahujúce sa na nerezidentov a vyššie zdanenie príjmov zo zahraničia. Opakovane sa vyskytujú aj problémy s dvojitým zdanením vyplývajúce z konfliktu daňového domicilu, obmedzení výšky kreditu dostupného podľa dvojstranných dohôd o dvojitom zdanení a dokonca v určitých prípadoch neexistencia takýchto dohôd.“

(13)  Pracovníci, ktorí po pandémii žijú trvalo v inej krajine EÚ, než je krajina, v ktorej sa nachádza firma, a pracujú na diaľku, budú čeliť mnohým otázkam: ktorý systém sociálneho zabezpečenia sa bude uplatňovať, ktorému daňovému úradu bude musieť zamestnávateľ platiť dane z ich príjmu, bude môcť zamestnávateľ naďalej odvádzať zrážkovú daň, bude musieť byť pracovný pomer zaregistrovaný na príslušných úradoch práce v krajine nového bydliska pracovníka, aké pracovnoprávne predpisy by sa mali vzťahovať na pracovný pomer atď.

(14)  Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci v rámci EÚ).

(15)  Kompenzačný systém vyvinutý pre medzinárodné zdaňovanie právnických osôb spočíva v pridelení časti zisku vo vysokoziskových spoločnostiach krajine predaja (suma A v pilieri 1). Je dôležité, aby bol akýkoľvek kompenzačný systém medzi krajinami v dôsledku cezhraničnej práce na diaľku čo najjednoduchší. Počet dní a dosiahnutý príjem by mali byť kľúčové posudzované parametre.

(16)  Zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS) zaviedla EÚ s cieľom zmierniť zaťaženie podnikov predávajúcich spotrebiteľom v iných členských štátoch EÚ. Jednotné kontaktné miesta umožňujú podnikom podať jedno daňové priznanie k DPH s vykázaním tržieb vo viacerých členských štátoch EÚ namiesto toho, aby sa museli registrovať na účely platby DPH v každej krajine.

(17)  Ways to tackle cross-border tax obstacles facing individuals within the EU (Spôsoby riešenia cezhraničných daňových problémov, s ktorými sa stretávajú jednotlivci v rámci EÚ).

(18)  EHSV uznáva, že je potrebné zaoberať sa aj vplyvom na dávky, ako sú dôchodky atď., ak sa príspevky na sociálne zabezpečenie rozdelia medzi jednotlivé krajiny. Touto témou sa EHSV môže zaoberať v budúcnosti.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Digitálna identita, dátová suverenita a spravodlivá digitálna transformácia pre občanov žijúcich v informačnej spoločnosti

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 443/03)

Spravodajca:

Dumitru FORNEA

Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 1. 2022
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	21. 6. 2022
Prijaté v pléne	14. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	179/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Technologický pokrok a vývoj digitálnych technológií, biotechnológií a elektronických komunikačných systémov vytvorili značné príležitosti na konsolidáciu hospodársky prosperujúcich, inkluzívnejších a spravodlivejších spoločností. Zároveň vzniklo množstvo nebezpečných hrozieb pre ľudstvo.

1.2.

Aby sme zachovali bezpečnosť ľudstva a sociálnu štruktúru potrebnú na to, aby každý jednotlivec mohol žiť na tejto planéte plnohodnotný život, musíme zabezpečiť, aby nové nástroje riadenia, ktoré sa zavádzajú s digitálnou a priemyselnou revolúciou, neboli utláčateľské a nepodmieňovali každodenný život jednotlivcov povinným začlenením sa do digitálnych technologických systémov riadených nedemokratickým spôsobom.

1.3.

Verejné inštitúcie sú zraniteľné voči neštátnym subjektom s priamym prístupom k znalostiam, patentom, technológiám a investičným fondom. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že európska technologická suverenita musí byť zahrnutá do každého budúceho vývoja politík a že právne predpisy sa musia doplniť o explicitné a plne uplatniteľné nariadenia a spoločné normy vo všetkých členských štátoch.

1.4.

Technologický vývoj ovplyvňuje mnohé práva a slobody občanov. Výbor požaduje, aby všetky odvetvia, ktoré využívajú osobné údaje a biometrické údaje, boli regulované jasným spôsobom a v plnom súlade so základnými ľudskými právami.

1.5.

EHSV je presvedčený, že digitálna identita, digitálne platobné prostriedky a začlenenie do platforiem virtuálnej a rozšírenej reality by mali zostať nástrojmi, ktoré len dopĺňajú fyzickú existenciu, ktorú sme poznali pred zavedením týchto technológií, a nemali by úplne a zneužívajúc nahrádzať iné existenčné modely, ktoré ľudstvo vyvinulo a zdokonalilo počas tisícok rokov existencie.

1.6.

EHSV požaduje jasné antidiskriminačné ustanovenia vo všetkých budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa digitálnej identity a je dôrazne proti zavedeniu systému, ktorý bude pozorovať európskych občanov, sledovať ich a/alebo monitorovať ich aktivity a správanie. Okrem toho výbor považuje za potrebné, aby sa organizovaná občianska spoločnosť dôkladne zapojila do procesu implementácie.

1.7.

EHSV dospel k záveru, že každá iniciatíva na integráciu občanov do európskeho systému digitálnej identity by mala byť založená na štúdiách vplyvu a komplexných sociologických prieskumoch. Konečné rozhodnutie by malo byť prijaté len s informovaným a slobodne vyjadreným súhlasom občana.

1.8.

EHSV sa domnieva, že v záujme demokratického prechodu k spravodlivej digitálnej spoločnosti, ktorú akceptujú občania EÚ, musí Európska komisia vykonať hodnotenia vplyvu: — obrovskej a neprestajnej potreby energie na udržanie globálnej technologickej infraštruktúry na podporu neprerušovaného a bezpečného prístupu k digitálnemu systému zameranému na prenos kritických a strategických funkcií ľudskej spoločnosti, — digitalizácie a automatizácie ľudskej interakcie na kvalitu života a pracovné podmienky, najmä pokiaľ ide o medziľudské vzťahy, zvyšovanie rozšírenosti osamelosti, problémy duševného zdravia, pokles kognitívnej a emocionálnej inteligencie a zvýšené riziko sociálneho odcudzenia, — politických, ekonomických a sociálnych opatrení potrebných na prispôsobenie spoločnosti dramatickým kvantitatívnym zmenám na trhu práce, — kybernetickej bezpečnosti, v súvislosti s ktorou sa zvýšila rozmanitosť a komplexnosť aktivít hackerov, a pokiaľ ide o podmienky zrýchleného rozvoja internetu vecí, ktoré robia protokoly o prístupe zraniteľnými a priepustnými.

1.9.

EHSV dospel k záveru, že bezpečnosť údajov by mala byť nespochybniteľná a vyjadruje sklamanie nad tým, že bezpečnosť budúcej digitálnej európskej peňaženky nie je najvyššou prioritou legislatívneho návrhu Komisie.

1.10.

EHSV sa domnieva, že vo všetkých legislatívnych návrhoch EÚ týkajúcich sa umelej inteligencie musí byť jasne stanovená plná zodpovednosť za možné poruchy. Je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi nezverejňovaním obchodných tajomstiev a zabezpečením transparentného a sledovateľného vývoja.

1.11.

Výbor bol prvou európskou inštitúciou, ktorá požadovala prístup „human-in-command“ a opätovne zdôrazňuje potrebu niekoľkých úrovní kontroly, aby sa to zabezpečilo.

1.12.

EHSV je zásadne proti súkromným databázam na rozpoznávanie tvárí s výnimkou prípadov na účely trestnej činnosti a akémukoľvek typu systému sociálneho hodnotenia, pretože porušujú základné hodnoty a práva EÚ.

1.13.

Výbor sa domnieva, že údaje získané v EÚ by sa mali uchovávať na pôde EÚ a mali by byť chránené pred akýmkoľvek prístupom z tretích krajín. Okrem toho sa EHSV domnieva, že informovaný súhlas s používaním údajov sa musí zaviesť pre osobné aj neosobné údaje, a opätovne žiada, aby sa v tejto súvislosti aktualizovalo všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

1.14.

EHSV je znepokojený rastúcimi rozdielmi medzi členskými štátmi a nedostatočnou ochranou zraniteľných skupín a opätovne vyzýva na vytvorenie EÚ, ktorá by prijala digitálne začlenenie, v ktorom sa na nikoho nezabudne. Osobitná pozornosť by sa mala venovať staršej generácii.

1.15.

Výbor požaduje silný európsky systém digitálneho vzdelávania, ktorý je schopný pripraviť pracovnú silu na technologické výzvy a pomôcť jej získať vysokokvalitné pracovné miesta. Programy digitálnej gramotnosti sa musia zaviesť vo všetkých členských štátoch spolu s programami celoživotného digitálneho vzdelávania, výučbou slovnej zásoby a praktickým školením.

1.16.

Výbor považuje za nevyhnutné zapojiť zamestnancov do digitálnej transformácie, aby pochopili budúce riziká a príležitosti, aby bolo možné prenášať znalosti a získavať nové zručnosti.

2.   Súvislosti

2.1.

Európski občania sa zaujímajú o vývoj v oblasti zavádzania riešení využívajúcich digitálne technológie s cieľom zjednodušiť administratívne postupy potrebné pri styku s orgánmi alebo v každodennom živote v spoločnosti. Cieľom tohto stanoviska je zvýšiť informovanosť národných a európskych rozhodovacích orgánov o obavách organizovanej občianskej spoločnosti, ktoré sa týkajú možných nepriaznivých spoločenských účinkov spojených so zrýchleným zavádzaním digitálnych technológií.

2.2.

Pandémia ochorenia COVID-19 urýchlila digitálnu transformáciu spoločností a prinútila občanov osvojiť si nové technológie na prácu, štúdium a iné každodenné činnosti. Podnikom a občanom poskytla príležitosti na digitálne zlepšenie a pokrok.

2.3.

Výhody rozšíreného zavádzania digitálnej identity sú dôkladne vysvetlené v rôznych dokumentoch európskych inštitúcií a svetových medzinárodných organizácií. V tejto súvislosti je najnovším dokumentom návrh nariadenia, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu (1), uverejnený 3. júna 2021.

2.4.

Cieľom Európskej komisie je poskytnúť rámec pre európsku digitálnu identitu založený na revízii súčasného rámca, aby do roku 2030 aspoň 80 % občanov malo vyriešenú identifikáciu na prístup ku kľúčovým verejným službám (2). Subjekty verejného sektora musia byť vybavené potrebnými ľudskými a finančnými zdrojmi, aby boli schopné zahrnúť a kontrolovať digitálny technologický vývoj.

2.5.

Ako dôkaz toho treba poznamenať, že index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) (3), ktorý zverejnila Európska komisia v roku 2021, ukazuje, že v roku 2020 bol percentuálny podiel ľudí s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami 56 %. Veľká časť obyvateľov EÚ však ešte nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si ich vyžaduje. Mnohí občania tvrdia, že majú digitálne zručnosti, no pri bližšom skúmaní nejde o nič iné ako o schopnosť na základnej úrovni využívať možnosti, ktoré ponúka internet (prehľadávanie a sociálne siete) a softvérové balíky, ktoré ponúkajú Microsoft Office alebo Mac OS.

2.6.

Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, nedávna štúdia, ktorú zverejnila Európska investičná banka (4), ukazuje, že Európa stále zaostáva za ostatnými svetovými hospodárskymi mocnosťami. Uvádza sa v nej, že USA a Čína spolu tvoria viac ako 80 % z 25 miliárd EUR ročných kapitálových investícií do technológií umelej inteligencie a blockchainu. Na EÚ pripadá len 7 % a celkový nedostatok investícií sa pohybuje medzi 5 a 10 miliardami EUR ročne.

2.7.

Komisia navrhla odstrániť tento nedostatok a poskytnúť investície vo výške 1 miliardy EUR ročne do umelej inteligencie, ktoré by sa mali doplniť súkromnými investíciami a vlastnými zdrojmi členských štátov. Cieľom je dosiahnuť v nasledujúcom desaťročí investície vo výške 20 miliárd EUR ročne (5).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Technologický pokrok vo všeobecnosti a vývoj digitálnych technológií, biotechnológií a elektronických komunikačných systémov za posledné dve desaťročia vytvorili globálne obrovské príležitosti na konsolidáciu hospodársky prosperujúcich, inkluzívnejších a spravodlivejších spoločností.

3.2.

Bez novej spoločenskej zmluvy a regulačného rámca prispôsobeného týmto novým technológiám s rušivým vplyvom zároveň vzniklo množstvo nebezpečných hrozieb pre ľudstvo (ako strata zamestnania v dôsledku pokroku v automatizácii a zavádzania automatizácie, porušovanie súkromia, algoritmické skreslenie spôsobené zlými údajmi, kolísavosť trhu atď.), najmä vzhľadom na neprestajné pokusy globálnych technologických gigantov presadiť svoje produkty a služby, pričom sa obchádzajú existujúce právne predpisy na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni, ktoré zaručujú základné ľudské práva.

3.3.

Medzinárodné a vnútroštátne vládne inštitúcie sú zraniteľné voči neštátnym subjektom s priamym prístupom k znalostiam, patentom, technológiám a investičným fondom, keďže zamestnanci týchto inštitúcií často nedokážu pochopiť úplný spoločenský vplyv nových technológií na práva občanov a spotrebiteľov. Výbor je presvedčený, že úvahy o technologickej suverenite EÚ musia byť zahrnuté do každého budúceho vývoja politík.

3.4.

EHSV požaduje, aby sa právne predpisy objasnili a doplnili o explicitné a plne uplatniteľné nariadenia a spoločné normy vo všetkých členských štátoch vrátane súvisiacich zodpovedností, pokiaľ ide o skutočnosť, že technológie súvisiace s digitálnou identitou sú z veľkej časti riadené počítačovými algoritmami a umelou inteligenciou, ktoré nemôžu niesť zodpovednosť za chyby, ktoré spôsobujú.

3.5.

Existuje už veľa zdokumentovaných a podrobne preštudovaných situácií, v ktorých sú ľudia postihnutí a nespravodlivo odsúdení za nesprávne rozhodnutia počítačových algoritmov a umelej inteligencie. Napríklad tvorcovia rozhodnutí v bezpečnostných a policajných zložkách sú zavádzaní nesprávnymi výsledkami počítačových algoritmov, ako sú „umelá inteligencia“, „rozpoznávanie tváre“, „strojové učenie“, „analýza údajov a prognózy“, „časové výkazy a skóre“ atď. V dôsledku toho sú dotknuté mnohé práva a slobody občanov.

3.6.

Právne normy, ktoré sa vypracujú pre oblasť digitálnej identity a s ňou súvisiacich technológií, preto musia byť založené predovšetkým na úplnej transparentnosti, správnych a úplných informáciách používateľov a slobodnom informovanom súhlase a musia zabezpečiť úplnú ochranu, ktorá vyrieši všetky zraniteľnosti v kybernetickej oblasti mobilných komunikačných sietí a ich zariadení atď. Z týchto dôvodov EHSV požaduje, aby všetky odvetvia, ktoré používajú osobné údaje a bioúdaje, ako je digitálna identita alebo mobilné komunikačné siete 5G, umelá inteligencia atď., boli regulované osobitným, jasným spôsobom a v plnom súlade so základnými ľudskými právami.

4.   Konkrétne pripomienky

Digitálna identita

4.1.

Pokiaľ ide o zavedenie elektronickej identifikácie v Európe, správa údajov je životne dôležitá na zabezpečenie ochrany občanov a ochrany ich súkromia. Musí sa zabezpečiť úplný súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov.

4.2.

Európski občania sú ťažiskom všetkých programov a politík zavedených v EÚ. EHSV oceňuje a podporuje vydanie návrhu Komisie o digitálnej identite pre všetkých Európanov (6), v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie, či používať alebo nepoužívať elektronickú identifikáciu, musí byť na jednotlivcovi. Napriek tomu sa výbor domnieva, že vplyv vylúčenia niektorých občanov, ktorí sa nerozhodnú pre elektronickú identifikáciu, sa bagatelizuje a trvá na tom, aby sa právo byť zabudnutý a právo na odpojenie sa jasne zaviedli do právnych predpisov EÚ.

4.3.

EHSV požaduje jasné antidiskriminačné ustanovenia vo všetkých budúcich legislatívnych návrhoch na túto tému. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý by sa ktorýkoľvek občan mohol rozhodnúť nepoužívať takúto funkciu, či už z dôvodu ochrany údajov, anonymity, alebo z iných dôvodov, nesmie byť znevýhodnený alebo marginalizovaný v porovnaní s aktívnymi používateľmi. Individuálne údaje by mali vždy zostať majetkom príslušného jednotlivca, pričom ochrana ľudských práv musí byť základom zavádzania elektronickej identifikácie. S cieľom zaručiť ochranu a bezpečnosť údajov, ako aj rešpektovanie súkromného života výbor navrhuje, aby digitálnu identitu občanov EÚ v každom členskom štáte riadila verejnoprávna inštitúcia, ktorá podlieha štátnej moci a demokratickej kontrole národných parlamentov.

4.4.

Účelom zavedenia elektronickej identifikácie v Európe by malo byť umožnenie bezpečnej a jednoduchej pripojiteľnosti pre spotrebiteľov. Okrem iného musí poskytovať lepšie dáta a poskytovanie verejných služieb, zlepšené cielené vládne programy a vyššiu efektivitu úverového trhu EHSV podporuje takýto scenár. Výbor však poznamenáva, že zavedenie elektronickej identifikácie so sebou nesie celý rad rizík, pokiaľ ide o súkromie a ochranu údajov, a dôrazne nesúhlasí so zavedením systému, ktorý bude pozorovať európskych občanov, sledovať ich a/alebo monitorovať ich aktivity a správanie.

4.5.

Kybernetická bezpečnosť je dôležitým aspektom zavádzania, pričom riziko hacknutia dôležitých osobných a finančných údajov je vysoké. EHSV očakáva konečnú verziu navrhovaných právnych predpisov a dohodu medzi členskými štátmi o normách, technických špecifikáciách a aspektoch interoperability, ktoré by mali byť zavedené do októbra 2022. EHSV sa domnieva, že organizovaná občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov, MVO a akademickej obce sa musí dôkladne zapojiť do procesu implementácie.

4.6.

Podvod zostáva jedným z najväčších rizík spojených so zavedením elektronickej identifikácie. Phishingové správy, ktoré dnes všetci dostávame, sa znásobia a zacielia na najzraniteľnejšie skupiny v Európe. EHSV sa domnieva, že bezpečnostné otázky týkajúce sa tejto záležitosti neboli dôkladne vyčíslené, a vyjadruje sklamanie nad tým, že bezpečnosť budúcej digitálnej peňaženky nie je najdôležitejšou otázkou v návrhu EK, ktorým sa stanovuje rámec pre európsku digitálnu identitu. K podvodom so syntetickou identifikáciou došlo aj v iných častiach sveta, kde sú zavedené podobné systémy, a EÚ by sa mala s týmito problémami oboznámiť a riešiť ich pred zavedením. Výbor sa preto domnieva, že bezpečnosť údajov by mala byť nescudziteľná.

AI – umelá inteligencia

4.7.

Digitálny jednotný trh potrebuje, aby sa umelá inteligencia vyvíjala a napredovala. Umelá inteligencia je založená na algoritmoch, ktoré si vyžadujú obrovské množstvo súkromných údajov a metaúdajov. Spoločnosť musí mať prospech z technologického rozvoja a aplikovanej vedy založenej na algoritmoch. Pri zavádzaní technológií umelej inteligencie je však potrebné zabezpečiť, aby historicky marginalizované komunity boli schopné zvládnuť programy a aby sa nezväčšovali existujúce sociálne rozdiely.

4.8.

EHSV bol prvou európskou inštitúciou, ktorá pri práci so systémami umelej inteligencie požadovala prístup human-in-command (7). EHSV opätovne potvrdzuje, že je prvoradé, aby ľudia mali posledné slovo a mali plnú kontrolu nad rozhodovacími procesmi, pokiaľ ide o vývoj strojov.

4.9.

Ochrana duševného vlastníctva môže byť použitá ako argument pre netransparentný vývoj umelej inteligencie. EHSV sa domnieva, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi nezverejňovaním obchodných tajomstiev a zabezpečením transparentného a vysledovateľného vývoja. Okrem toho musí byť zodpovednosť za možné poruchy jasne stanovená vo všetkých legislatívnych návrhoch EÚ týkajúcich sa umelej inteligencie a zodpovednosť by sa mala preniesť na vývojárov, programátorov, dizajnérov umelej inteligencie a právoplatných vlastníkov.

4.10.

Výbor sa nazdáva, že technológie umelej inteligencie musia byť zavedené sociálne udržateľným spôsobom, zohľadňujúc ľudské práva, európske hodnoty, rodovú rovnosť, kultúrnu rozmanitosť, záujmy znevýhodnených skupín a práva duševného vlastníctva.

4.11.

Ďalší pokrok je potrebný v oblasti všeobecného nariadenia o ochrane údajov, aby sa zabezpečilo, že algoritmy budú plne v súlade s európskym právom, a že ho budú dodržiavať. Výbor požaduje vypracovanie spoločných etických pravidiel, ktoré zabezpečia voľný prístup k zdrojovým kódom algoritmov.

4.12.

Umelá inteligencia má potenciál prispieť k dosiahnutiu klimatických a environmentálnych cieľov, treba však vziať do úvahy obrovské množstvo energie, ktoré sa spotrebuje na prevádzku týchto digitálnych systémov, ako aj ďalšie výzvy súvisiace s internalizáciou externých nákladov. EHSV navrhuje posilniť monitorovanie tohto aspektu a vyzýva digitálne spoločnosti, aby pokročili v znižovaní emisií uhlíka.

4.13.

V kľúčových oblastiach, ako je obrana alebo kybernetická bezpečnosť, sa musí zaručiť kontrola ľudí nad robotmi a EHSV požaduje veľmi konkrétny rámec na úrovni EÚ, ktorý to zabezpečí, ako aj to, že ľudský zásah musí byť vždy možný na nápravu chýb akéhokoľvek automatizovaného rozhodovacieho systému.

4.14.

EHSV dôrazne nesúhlasí so súkromnými databázami na rozpoznávanie tvárí, s výnimkou prípadov na účely trestnej činnosti, a akémukoľvek typu systému sociálneho hodnotenia, pretože porušujú základné hodnoty a práva EÚ.

4.15.

Pokiaľ ide o sociálne aspekty, EHSV sa obáva, že vývoj umelej inteligencie bude mať obrovský vplyv na trhy práce, čo môže spôsobiť krízu nezamestnanosti. Okrem toho by mohol mať vplyv na ľudské správanie a viesť k lenivosti a povrchnosti.

Veľké dáta (Big Data)

4.16.

EHSV víta akt o údajoch (8) vydaný Európskou komisiou vo februári 2022 a považuje ho za etický rámec pre transparentné spracovanie osobných údajov s plnou kontrolou občanov a podnikov, ktoré ich vytvárajú. Umožňuje takisto, aby údaje využíval väčší počet zainteresovaných strán a občanov, s rozšírenými výhodami pre spotrebiteľov, podniky a subjekty verejného sektora, čo vedie k spravodlivému hospodárstvu založenému na údajoch.

4.17.

Subjekty verejného sektora a niekoľko veľkých technologických gigantov ako Google, Facebook (Meta), TikTok alebo Amazon majú teraz k dispozícii veľké množstvo údajov. Žiaľ, dnes z toho má úžitok len obmedzený počet zainteresovaných strán a EHSV sa obáva, že údaje vytvorené v EÚ sa uchovávajú, spracúvajú a vytvárajú hodnotu mimo Európy (9). Výbor sa domnieva, že digitálnu suverenitu EÚ bude ťažké dosiahnuť bez vlastných digitálnych technologických gigantov EÚ, bez uchovávania európskych údajov na pôde EÚ a bez ochrany týchto údajov pred akýmkoľvek extrateritoriálnym prístupom.

4.18.

Správa veľkých dát musí vždy dodržiavať ľudské práva zakotvené v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (10), najmä ak sa algoritmy používajú v rozhodovacom procese. Poskytovatelia cloudových služieb so sídlom v EÚ majú len malý podiel na medzinárodnom trhu, na ktorom dominujú najmä spoločnosti z USA. To znevýhodňuje EÚ a obmedzuje investičné možnosti na trhu v oblasti spracovania údajov. Bráni to aj konkurencieschopnosti veľkých spoločností a ich možnosti rásť a získavať trhy a bráni MSP v rozširovaní. Výbor víta oznámenie Komisie s názvom Politika hospodárskej súťaže pripravená na nové výzvy (11) a dôraz, ktorý sa pri pretváraní budúceho rámca hospodárskej súťaže EÚ kladie na digitálnu transformáciu.

4.19.

Výbor sa domnieva, že informovaný súhlas s používaním údajov sa musí zaviesť pre osobné aj neosobné údaje. EHSV opätovne žiada, aby sa v tejto súvislosti aktualizovalo všeobecné nariadenie o ochrane údajov.

Spravodlivá digitálna transformácia a digitálna gramotnosť v EÚ

4.20.

Výbor berie na vedomie meniaci sa trh práce, na ktorom sa čoraz viac hospodárskych odvetví sťažuje na nedostatok zručnej a kvalifikovanej pracovnej sily. Konštatuje takisto pokles kvalifikácie a nedostatok špecifického know-how a odborných znalostí.

4.21.

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách žiadal Úniu, aby prijala digitálnu inklúziu, v rámci ktorej sa na nikoho nezabudne. Po rokoch rozdiely medzi členskými štátmi narastajú a zraniteľné skupiny sú stále nechránené, a to najmä staršie obyvateľstvo, ktoré je najviac ohrozené.

4.22.

Výbor je znepokojený súčasnou digitálnou priepasťou v EÚ a žiada, aby sa programy digitálnej gramotnosti vykonávali vo všetkých členských štátoch koordinovaným spôsobom. Požaduje tiež, aby sa celoživotné digitálne vzdelávanie vrátane riešení s otvoreným zdrojovým kódom ako bezplatných alternatív ku komerčným riešeniam stalo v EÚ realitou. Vytváranie digitálnych zručností začína výučbou slovnej zásoby a končí praktickým školením.

4.23.

Zapojenie zamestnancov do digitálnej transformácie je životne dôležité, aby zároveň pochopili budúce riziká a príležitosti. Meniace sa pracovné prostredie si vyžaduje prenos vedomostí a získanie nových zručností, ale aj zlepšenie pracovných podmienok pre ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem.

4.24.

EHSV požaduje silný európsky systém digitálneho vzdelávania, ktorý dokáže pripraviť pracovnú silu na technologické výzvy a pomôcť jej získať vysokokvalitné pracovné miesta a v tejto súvislosti pripomína rámcovú dohodu európskych sociálnych partnerov o digitalizácii.

4.25.

Výbor už vyzval, aby sa ďalej zlepšovali kvalitné kompetencie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky v oblasti STEM (12).

---

(1)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu [COM(2021) 281 final].

(2)  Digitálna identita pre všetkých Európanov.

(3)  https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/desi.

(4)  EIB study: Artificial intelligence, blockchain and the future of Europe: How disruptive technologies create opportunities for a green and digital economy (Štúdia EIB: Umelá inteligencia, blockchain a budúcnosť Európy: Ako prevratné technológie vytvárajú príležitosti pre zelené a digitálne hospodárstvo).

(5)  European Commission – A European approach to artificial intelligence (Európska komisia – Európsky prístup k umelej inteligencii).

(6)  Digitálna identita pre všetkých Európanov, COM(2021) 281 final.

(7)  Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1.

(8)  Európska komisia – akt o údajoch.

(9)  Eurostat uvádza, že v roku 2020 využívalo cloudové služby iba 36 % podnikov v EÚ a väčšina z nich na e-mail a úložisko, pričom sa využilo len 19 % cloudových spoločností.

(10)  Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(11)  Oznámenie EK – Politika hospodárskej súťaže pripravená na nové výzvy [neoficiálny preklad] (COM(2021) 713 final)

(12)  Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 46, Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 40, Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 16, Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 6, Ú. v. EÚ C 374 16.9.2021, s. 11.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Analýza úlohy organizovanej občianskej spoločnosti v novej dohode medzi EÚ a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) vrátane situácie DHP v tomto rámci

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 443/04)

Spravodajca:

Carlos TRINDADE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21. 10. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	9. 6. 2022
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	170/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) konštatuje, že EÚ už dávno vytvorila rámec hodnôt a cieľov, ktorými sa riadia jej vzťahy s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT), konkrétne: demokracia, dobrá správa vecí verejných a ľudské práva, inkluzívny udržateľný rast s dôstojnou prácou, mobilita a migrácia ako príležitosti, ľudský rozvoj, životné prostredie a zásada „spojiť sily na svetovej scéne v oblastiach spoločného záujmu“. V kontexte vzťahov so susednými tretími krajinami sa tieto ciele dopĺňajú o aspekty bezpečnosti.

1.2.

EHSV podporuje tento rámec hodnôt a cieľov, prostredníctvom ktorých EÚ vybudovala svoje obchodné vzťahy a vzťahy v oblasti rozvojovej spolupráce stanovené v rôznych medzinárodných dohodách uzavretých so štátmi AKT od roku 1960.

1.3.

EHSV podporuje túto novú dohodu ako celok a dúfa, že ju zmluvné strany budú môcť urýchlene podpísať. Oceňuje pritom veľké úsilie a dôležité záväzky zmluvných strán, ktoré sa opierajú o ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja ako referenčný rámec.

1.4.

EHSV predovšetkým dôrazne navrhuje Komisii, aby bola štruktúra rozvojovej spolupráce, o ktorú sa opiera nová dohoda a dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), predmetom hĺbkových úvah a nových rozhodnutí, berúc do úvahy skúsenosti s ochorením COVID-19 (otázka kritickej zdravotníckej infraštruktúry) a geopolitické dôsledky vojny na Ukrajine (okrem iného potravinová bezpečnosť, cena energie a ohrozenie demokracie). EHSV zdôrazňuje, že tieto dve kľúčové globálne udalosti, ktoré výrazne zmenili situáciu v celosvetovom meradle, vyvolali v štátoch AKT potrebu komplexnejších a naliehavejších reakcií, ktoré si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu odlišnú od súčasnej.

1.5.

EHSV víta, že v novej dohode sa uznáva úloha organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov a že signatárske krajiny toto uznanie akceptovali.

1.6.

EHSV veľmi pozitívne hodnotí skutočnosť, že v novej dohode sa tak vo všeobecnej časti, ako aj v každom z regionálnych protokolov, opakovane (aj keď s rôznymi formuláciami) odkazuje na význam inštitucionálnych mechanizmov pre účasť, informovanie, vypočutie a štruktúrované konzultácie s občianskou spoločnosťou (inštitucionálne mechanizmy).

1.7.

EHSV poukazuje na to, že organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri majú vlastné mechanizmy inštitucionalizácie, prostredníctvom ktorých formálne predkladajú svoje hodnotenia, návrhy a vyjadrujú kritiku. Kľúčový význam majú inštitucionálne mechanizmy s právnou reguláciou a formálnou činnosťou bez ohľadu na ich názov (hospodárske, sociálne a kultúrne výbory, poradné rady, fóra, platformy, siete organizácií občianskej spoločnosti, stále konferencie alebo iné zloženia), prostredníctvom ktorých organizácie občianskej spoločnosti (v rámci občianskeho dialógu) a sociálni partneri (v rámci sociálneho dialógu) prispievajú k diskusii vo verejnom a demokratickom priestore. Inštitucionalizácia týchto inštitucionálnych mechanizmov zvyšuje odolnosť spoločnosti, pretože posilňuje občianstvo a podporuje demokratický život.

1.8.

EHSV konštatuje, že v EÚ a štátoch AKT sa z dôvodu hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických rozdielov medzi regiónmi, subregiónmi a krajinami podoba organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov a inštitucionálnych mechanizmov značne líši. Pre aktivity v krajinách AKT je charakteristická neformálnosť, ktorú treba zohľadniť pri pôsobení organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ako aj pri vykonávaní a fungovaní inštitucionálnych mechanizmov, v opačnom prípade nebude mať široká verejnosť možnosť profitovať z výsledkov novej dohody. EHSV potvrdzuje, že je absolútne nevyhnutné nájsť riešenia s cieľom prekonať existujúce ťažkosti, najmä pokiaľ ide o technickú kapacitu a finančnú podporu pre organizácie občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov. Domnieva sa, že vo vzťahoch medzi EÚ a OAKTŠ existuje súbor osvedčených postupov, ktoré je potrebné identifikovať, aby bolo možné ich uplatniť v iných krajinách. Jedným z takýchto príkladov je monitorovací výbor AKT – EÚ, ktorý má potenciál túto úlohu realizovať.

1.9.

EHSV si ako cieľ svojej angažovanosti v tomto procese stanovuje zavedenie inštitucionálnych mechanizmov a presadzovanie a podporu organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov v štátoch AKT, pričom uznáva ich úlohu ako hnacej sily udržateľného rozvoja, najmä vzhľadom na cieľ OSN č. 17.

1.10.

EHSV navrhuje, aby Komisia – rešpektujúc štruktúru novej dohody – stanovila za cieľ vytvoriť štyri inštitucionálne mechanizmy, a to: po prvé, mechanizmus medzi EÚ a OAKTŠ opierajúci sa o všeobecnú časť; po druhé, mechanizmus medzi EÚ a Afrikou opierajúci sa o Africký regionálny protokol; po tretie, mechanizmus medzi EÚ a Karibikom, opierajúcich sa o Karibský regionálny protokol a po štvrté, mechanizmus medzi EÚ a Tichomorím opierajúci sa o Tichomorský regionálny protokol.

1.11.

EHSV rovnako navrhuje Komisii, aby sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve zriadili poradné výbory. Zdôrazňuje, že úloha organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov v dohodách o hospodárskom partnerstve je nenahraditeľná a mala by sa posilniť. V tejto súvislosti súhlasí s odporúčaniami uvedenými v stanovisku REX/536, ktoré by sa mali uplatňovať v súčasných a budúcich dohodách o hospodárskom partnerstve, a domnieva sa, že konzultačný výbor CARIFORUM je vynikajúcim príkladom osvedčených postupov, ktoré by sa mali šíriť a preberať.

1.12.

EHSV dôrazne odporúča Komisii, aby sa v budúcnosti náležite sformulovali rôzne inštitucionálne mechanizmy, ktoré majú fungovať v rámci EÚ – OAKTŠ (všeobecná časť + regionálne protokoly + dohoda o hospodárskom partnerstve), s cieľom vytvárať synergie a optimalizovať zdroje, najmä finančné. Inštitucionálne mechanizmy, ktoré sa cielene a presne zameriavajú na svoje poslanie, fungujú ako sieť a predstavujú jednotný a štruktúrovaný systém, tak preukážu svoj význam pre odolnosť spoločností, hospodársky rast a blahobyt občanov.

1.13.

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia dala k dispozícii finančné nástroje na podporu programov a projektov zameraných na štúdie a výhľadové štúdie o situácii organizácií občianskej spoločnosti v štátoch AKT. Pritom treba zohľadniť ich potreby, pokiaľ ide o posilnenie postavenia vedúcich predstaviteľov, technickú spoľahlivosť organizácií a vykonávanie plánovaných inštitucionálnych mechanizmov. EHSV zdôrazňuje, že cieľom je prispieť týmto spôsobom k lepšiemu posilneniu postavenia demokratických organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov v rámci novej dohody prostredníctvom odborného zapojenia a aktívnej účasti ich členov.

1.14.

EHSV dôrazne žiada Komisiu, aby podporila činnosť monitorovacieho výboru AKT – EÚ, ktorý existuje v EHSV a ktorý je v súčasnosti jediným inštitucionálnym mechanizmom v rámci novej dohody EÚ – OAKTŠ a bude mať v tomto procese významnejšiu úlohu, najmä prostredníctvom štruktúrovaného dialógu, s cieľom: I) predkladať inštitúciám príslušné správy, návrhy a stanoviská; II) mobilizovať zapojenie zainteresovaných strán z krajín AKT; III) prispievať k vytvoreniu plánovaných inštitucionálnych mechanizmov.

2.   Všeobecné pripomienky k historickému kontextu a strategickým cieľom

2.1.

V roku 2016 schválila EÚ súbor prioritných oblastí spoločného záujmu v obnovenom partnerstve so štátmi OAKTŠ, ktoré boli opätovne potvrdené v neskorších dokumentoch: demokracia, dobrá správa vecí verejných a ľudské práva, inkluzívny udržateľný rast s dôstojnou prácou, mobilita a migrácia ako príležitosti, ľudský rozvoj, životné prostredie a zásada „spojiť sily na svetovej scéne v oblastiach spoločného záujmu“ (1), ktoré boli doplnené o bezpečnostné otázky v kontexte vzťahov s ich najbližšími susednými krajinami. Touto systematizáciou sa skonsolidovali dovtedajšie ciele EÚ v tejto oblasti.

2.2.

EÚ konkretizovala tieto ciele prostredníctvom medzinárodných dohôd, najmä Dohovoru z Yaoundé, neskôr dohôd z Lomé, Dohody z Cotonou a v súčasnosti prostredníctvom rokovaní o dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou. EÚ zároveň uzavrela dohody o hospodárskom partnerstve s niektorými štátmi alebo skupinami štátov AKT.

2.3.

Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú najvšeobecnejším hospodárskym nástrojom na vykonávanie tejto stratégie. Za ciele sa v nich stanovuje opatrná a postupná integrácia krajín AKT do svetového hospodárstva a odstránenie chudoby, pričom sa zdôrazňuje, že pri rokovaniach by sa mali zohľadniť rozdiely medzi úrovňami rozvoja zmluvných strán a hospodárske, sociálne a environmentálne osobitosti, a predovšetkým miera neformálnosti každého štátu alebo subregiónu.

2.4.

EHSV sa domnieva, že ponaučenia z pandémie, ako aj problémy, ktorým boli vystavené systémy zdravotnej starostlivosti, škodlivé dôsledky pre hospodárstvo, nárast sociálnych nerovností a chudoby, štrukturálne problémy týkajúce sa prístupu k liekom a vakcínam alebo ich výroby, platnosť digitálnych nástrojov, ohrozenie ľudských práv a demokracie, či obrovská hospodárska závislosť atď. poukázali na potrebu prehodnotiť štruktúru rozvojovej spolupráce, čo by sa malo zohľadniť pri vykonávaní a prepracovaní stratégií týkajúcich sa vzťahov medzi EÚ a OAKTŠ.

3.   Konkrétne pripomienky k dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou

3.1.

V roku 2015 sa vykonalo hodnotenie Dohody z Cotonou po 15 rokoch jej platnosti, pričom sa identifikovali jej úspechy a slabé stránky.

3.2.

Platnosť Dohody z Cotonou sa mala skončiť vo februári 2020. Diskusie o citlivých témach a pandémia však znemožnili jej obnovenie k plánovanému dátumu, v dôsledku čoho bola obnovená dohoda o partnerstve, vo všeobecnosti označovaná ako dohoda nadväzujúca na Dohodu z Cotonou (nová dohoda), parafovaná medzi EÚ a OAKTŠ až v apríli 2021.

3.3.

S cieľom zohľadniť rozmanitosť signatárskych krajín a zamerať sa na vykonávanie v jednotlivých regiónoch obsahuje nová dohoda spoločný základ doplnený tromi záväznými regionálnymi protokolmi (Afrika, Karibik, Tichomorie). Vzhľadom na túto komplikovanú štruktúru bude musieť byť monitorovací výbor AKT – EÚ v budúcnosti proaktívnejší.

3.4.

Priority novej dohody vyjadrujú záväzok zmluvných strán plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sú štruktúrované do šiestich oblastí: I) ľudské práva, demokracia a správa vecí verejných; II) mier a bezpečnosť; III) ľudský rozvoj, ktorý zahŕňa zdravie, vzdelávanie, sanitáciu, potravinovú bezpečnosť, sociálnu súdržnosť, kultúru a rodovú rovnosť, ako aj záväzky v oblasti rozvojovej spolupráce; IV) inkluzívny udržateľný hospodársky rast a rozvoj vrátane prístupu založeného na DHP; V) environmentálna udržateľnosť a zmena klímy; VI) migrácia a mobilita. Tieto priority majú mimoriadny význam pre organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.

3.5.

Okrem týchto priorít treba riešiť aj dôsledky pandémie COVID-19 v EÚ a štátoch AKT, a to pokiaľ ide o riziko narušenia demokracie, hospodársku a sociálnu obnovu v dôsledku slabých vyhliadok na obnovu v krajinách AKT a následného nárastu chudoby a nerovnosti.

3.6.

EHSV predovšetkým zdôrazňuje, že v krajinách AKT zostáva aj naďalej veľmi dôležitá otázka kritickej infraštruktúry, čo sa ukázalo aj počas pandémie. Udržateľný rozvoj veľmi úzko súvisí s odolnou infraštruktúrou, ktorá stimuluje a podporuje hospodársku činnosť a sociálny pokrok a je rozhodujúca pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja – Agendy 2030 a Agendy 2063 Africkej únie. EHSV zdôrazňuje, že nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou jej úspechu zostáva rozvojová spolupráca, ktorú treba v krajinách AKT posilniť.

3.7.

V tejto súvislosti EHSV poukazuje najmä na význam kritickej zdravotníckej infraštruktúry. Existencia univerzálnych, ľahko dostupných a vo všeobecnosti bezplatných služieb zdravotnej starostlivosti v štátoch AKT je nevyhnutná pre blaho obyvateľstva a pre udržateľný rozvoj. Rýchly prístup k vakcínam (patenty a miestne technické výrobné kapacity) poskytne spoločnostiam v krajinách AKT potrebnú odolnosť v prípade budúcich (a možných) pandémií. EHSV konštatuje, že táto relevantná otázka nie je zahrnutá do novej dohody, a vyzýva EÚ a OAKTŠ, aby ju pri vykonávaní dohody zohľadnili.

3.8.

EHSV sa domnieva, že v novej dohode sa musia zohľadniť dôsledky súčasnej európskej a globálnej geopolitickej situácie, najmä v kontexte vojny na Ukrajine (vrátane potravinovej bezpečnosti, cien energií a ohrozenia demokracie), na rozvojovú spoluprácu vo všeobecnosti a najmä na dohody o hospodárskom partnerstve. Upozorňuje na skutočnosť, že súčasná situácia vedie k zvýšeniu konkurencie, pokiaľ ide o získanie vplyvu zo strany krajín AKT, a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť spolupracovať s týmito krajinami, najmä v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti.

3.9.

Pokiaľ ide o inštitucionálne mechanizmy účasti, informovania, vypočutia a štruktúrovaných konzultácií s občianskou spoločnosťou (inštitucionálne mechanizmy), EHSV víta tieto vyhlásenia v novej dohode: zmluvné strany zavedú „otvorené a transparentné mechanizmy štruktúrovaných konzultácií“ (2), „zmluvné strany vytvoria mechanizmy na vedenie (…) konzultácií“ (3) alebo „zmluvné strany zavádzajú a vyvíjajú mechanizmy konzultácií a dialógu“ (4), ako aj „zmluvné strany vytvoria mechanizmy na konzultácie a dialóg“ (5).

4.   Konkrétne pripomienky k dohodám o hospodárskom partnerstve (DHP) medzi EÚ a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami

4.1.

Rokovania o deviatich dohodách o hospodárskom partnerstve viedli k uzavretiu siedmich regionálnych dohôd s 32 z celkového počtu 79 krajín AKT (14 karibských krajín, 14 afrických a štyri tichomorské). Päť z týchto siedmich dohôd sa vykonáva predbežne, keďže ich ešte neratifikovali všetky členské štáty EÚ. Zvyšné dve dohody – s krajinami západnej a východnej Afriky – sa ešte predbežne nevykonávajú z dôvodu oneskorení pri podpise a ratifikácii africkými krajinami. Ďalších 21 štátov ukončilo rokovania o DHP, ktoré sa ešte len majú vykonať.

4.2.

EHSV zdôrazňuje, že dohody o hospodárskom partnerstve prinášajú príležitosti aj riziká. Je nevyhnutné zabezpečiť rovnocenné partnerstvo, ktoré prináša hospodársky rast, ale zároveň zabezpečuje blahobyt a sociálnu spravodlivosť. Činnosť organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov je kľúčová na dosiahnutie týchto cieľov.

4.3.

Dohody o hospodárskom partnerstve však narážajú na kritiku zo strany organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov v EÚ a partnerských štátoch.

4.4.

Terčom tejto kritiky je formulácia dohôd o hospodárskom partnerstve a ich možný obmedzujúci účinok na produktívny rast v krajinách AKT aj napriek možným ochranným klauzulám pre národné priemyselné odvetvia, ako je napríklad agropriemysel. Voľný obchod medzi EÚ a OAKTŠ je jednou z výhod DHP, ale ako poukázali viaceré organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri, v mnohých prípadoch mal účinok v podobe znižovania colných príjmov, najmä znížených daní zo zahraničného obchodu, ako aj ohrozenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov alebo družstiev, základu rodinného hospodárstva, vzhľadom na rozdiely medzi hospodárskymi úrovňami EÚ a štátov AKT.

4.5.

Úloha občianskej spoločnosti je zakotvená v dohodách o hospodárskom partnerstve viacerými spôsobmi a má rôznu formu, pričom sa organizáciám občianskej spoločnosti dáva rôzna váha pri diskusii o týchto dohodách a ich monitorovaní. Napríklad DHP s Pobrežím Slonoviny viedla k zriadeniu platformy Pobrežia Slonoviny (Dohovor o občianskej spoločnosti Pobrežia Slonoviny), ktorá pripravila projekt (6) na monitorovanie účinkov DHP na rodinné hospodárstvo. Okrem toho rozsah interných schôdzí je zameraný na „udržateľný rozvoj“, čo obmedzuje vplyv občianskej spoločnosti na iné témy.

4.6.

V niektorých dohodách o hospodárskom partnerstve sa ustanovujú ďalšie orgány, ako napríklad spoločný parlamentný výbor, ako v prípade CARIFORUM a DHP so západnou Afrikou.

4.7.

Keďže v dohodách o hospodárskom partnerstve sa výslovne uvádza, že sú začlenené do priorít Dohody z Cotonou, nová dohoda poskytuje signatárskym stranám príležitosť podporovať širšie, harmonizované a inštitucionalizované zapojenie organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov, čo by sa malo v plnej miere využiť. Ako vyplýva z posúdenia jej vykonávania, ktoré uskutočnila EÚ v septembri 2021, proces v tejto oblasti je pomalý. Najúčinnejší spôsob vykonávania inštitucionálnych mechanizmov stanovených v dohodách o hospodárskom partnerstve spočíva v tom, že orgány verejnej správy budú včas a podrobne informovať organizácie občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov a žiadať ich o zapojenie štruktúrovaným spôsobom a o vypracúvanie štúdií a odôvodnených návrhov.

5.   Konkrétne pripomienky týkajúce sa koncepcie, reprezentatívnosti, činnosti a inštitucionalizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov

5.1.

EHSV sa považuje za „európsky dom občianskej spoločnosti“. EHSV je poradným orgánom Európskej únie zriadeným podľa článku 13 Zmluvy o Európskej únii. Tvorí ho 329 členov zastupujúcich zamestnávateľov (skupina I), pracovníkov (skupina II) a organizácie občianskej spoločnosti (skupina III), ktorí prostredníctvom tohto európskeho inštitucionálneho mechanizmu v štruktúrovanom dialógu vyjadrujú svoje názory na príslušné otázky EÚ.

5.2.

EHSV poukazuje na to, že organizácie občianskej spoločnosti zahŕňajú združenia so širokou škálou cieľov, zastupujú registrovaných členov a plnia úlohy v spoločnosti, ktoré okrem iného zahŕňajú opatrenia na podporu blahobytu obyvateľstva, podporu sociálneho začlenenia a boja proti vylúčeniu, ochranu sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a profesijných práv a záujmov komunít a/alebo skupín občanov, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy, ochranu ľudských práv, oznamovanie protispoločenskej činnosti (vykonávanie dohľadu), upozornenia a vyvíjanie tlaku na štátne orgány s cieľom chrániť záujmy svojich členov a presadzovať spoločenské hodnoty.

5.3.

Hospodárske, sociálne a politické okolnosti spoločnosti, v ktorej je zastúpený takýto široký a rôznorodý súbor organizácií, určujú zásadným spôsobom ich usporiadanie. Napriek ich dôležitej a záslužnej úlohe ich však nemožno považovať za kľúčových sociálnych aktérov pri podpore udržateľného rozvoja.

5.4.

EHSV zdôrazňuje, že práve vzhľadom na túto mnohostrannú panorámu je potrebné náležite zohľadniť skutočnosť, že v krajinách AKT existuje vo všeobecnosti vysoká miera hospodárskej a sociálnej neformálnosti, čo výrazne podmieňuje všetky sociálne, organizačné a inštitucionálne vzťahy. Za týchto okolností majú organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri zvyčajne veľké ťažkosti so zakladaním, organizovaním a fungovaním na inštitucionálnej úrovni, ako aj s ekonomickou podporou a formálnymi činnosťami. Tieto organizácie občianskej spoločnosti, resp. títo sociálni partneri by mali dostávať mimoriadnu finančnú podporu, pretože inak nedokážu svojou účasťou a činnosťou prispieť k udržateľnému rozvoju, uplatňovaniu občianstva a demokratickej odolnosti svojej krajiny.

5.5.

Činnosť organizácií občianskej spoločnosti závisí od sociálnej úlohy, ktorú chcú zohrávať (skôr občianska alebo skôr politická), ich veľkosti, spoločenského významu, ktorý im prisudzujú ich členovia a spoločnosť, líderstva, ktoré sa im podarí dosiahnuť, finančných prostriedkov, ktoré potrebujú na naplnenie svojich cieľov, a súvisiacich obmedzení zo strany darcov.

5.6.

Slabé stránky organizácií občianskej spoločnosti vo všeobecnosti vedú k tomu, že súperia o financovanie nielen medzi sebou, ale aj s verejnými orgánmi. Tieto nedostatky spôsobujú, že ich činnosť a účasť na národných a/alebo medzinárodných inštitucionálnych mechanizmoch je problematická. Zároveň to môže viesť k vzniku závislosti od poskytovateľov finančných prostriedkov a/alebo orgánov jednotlivých štátov.

5.7.

Odborové zväzy a podnikateľské združenia, t. j. sociálni partneri, sa považujú za organizácie občianskej spoločnosti, ale vzhľadom na svoju jedinečnosť majú vlastnú osobitnú identifikáciu. Sociálni partneri konajú v záujme svojich členov a zastupujú ich záujmy, najmä hospodárskej povahy, pred štátnymi orgánmi, prostredníctvom osobitných konzultačných a rokovacích mechanizmov alebo vzájomného dialógu, a to najmä prostredníctvom kolektívnych rokovaní a kolektívneho vyjednávania. Sociálni partneri majú konzistentnú štruktúru, jasnú reprezentatívnosť záujmov, nepopierateľnú stálosť, uznávané historické acquis, ustálený a dobre vymedzený rozsah činnosti a oblasť interakcie a vo všeobecnosti majú schopnosť samofinancovania.

6.   Konkrétne pripomienky k dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou a k občianskej spoločnosti a sociálnym partnerom

6.1.   Občianska spoločnosť a sociálni partneri v dohode nadväzujúcej na Dohodu z Cotonou

6.1.1.

Nová dohoda, tak vo svojom spoločnom základe, ako aj v každom z troch regionálnych protokolov, zabezpečuje aktívnu úlohu občianskej spoločnosti. Tá sa však nekonkretizuje, pretože sa ponecháva na zmluvné strany (OAKTŠ – EÚ), aby vymedzili inštitucionálny rámec ich účasti vrátane zriadenia inštitucionálnych mechanizmov, čo vyvoláva ústrednú otázku, ako zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov na národnej a nadnárodnej úrovni.

6.1.2.

Začlenenie kľúčových organizačných prvkov vrátane ich právnej štruktúry, reprezentatívnosti, výberu ich zástupcov a minimálnych požiadaviek týkajúcich sa frekvencie schôdzí vytvorí dynamiku, ktorá posilní úlohu organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov zainteresovaných v tomto procese.

6.1.3.

Týmto zainteresovaným stranám pripadá vzhľadom na ich záujmy osobitná úloha, ktorú nemožno zamieňať s úlohu, ktorú zohrávajú v spoločnosti politické strany. Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov musí súvisieť s konkrétnymi činnosťami, pričom by malo predstavovať viac než len zapojenie do všeobecných diskusií. Môžu prispievať svojimi štúdiami, stanoviskami a návrhmi pre inštitúcie k diskusii a rozhodnutiam. Organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri môžu prostredníctvom inštitucionálnych mechanizmov aktívnej účasti, ktoré si riadia sami v súlade so stanovenými procesnými normami, ako aj šírením informácií a vzájomnou interakciou na základe konzultácií a štruktúrovaného dialógu najlepšie prispieť k existencii „otvorenej správy“ (7).

6.1.4.

Obzvlášť dôležitá je finančná otázka. Bez primeraného, rozumného a transparentného financovania nebude zabezpečená účasť organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov na schôdzach, a najmä ani na prípravných prácach v rámci aplikovaného výskumu, čoho súčasťou je zber údajov a vypracúvanie štúdií a stanovísk.

6.2.   Súčasná realita občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v EÚ a štátoch AKT

6.2.1.   Európa

V Európe pôsobia tisíce združení, organizácií, federácií, konfederácií, platforiem, fór na národnej alebo európskej úrovni, či už ide o organizácie občianskej spoločnosti alebo v podnikateľskom sektore (súkromné podniky, mikropodniky a malé podniky, verejné podniky alebo podniky sociálneho hospodárstva) alebo v sektore odborových zväzov, pričom existuje určitý súlad z hľadiska organizačnej formy.

6.2.2.   Krajiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti

6.2.2.1.

V krajinách AKT viedli hospodárske, sociálne, politické a historické okolností každého regiónu, subregiónu a štátu k vzniku širokej škály organizačných foriem organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov, a v mnohých prípadoch aj k chýbajúcej vzájomnej interakcii, pričom však zároveň existuje mnoho príkladov osvedčených postupov, ale aj mnoho ťažkostí a nedostatkov.

6.2.2.2.

Zároveň však pretrvávajú ťažkosti alebo dokonca nedostatok všeobecných alebo konkrétnych informácií pre organizácie občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov o novej dohode alebo dohodách o hospodárskom partnerstve (ak existujú) a vo všeobecnosti chýba priestor na účasť a štruktúrovanú diskusiu s verejnými inštitúciami.

6.2.2.3.

Táto heterogénna realita ukazuje, že obe situácie treba skúmať priamo na mieste s cieľom šíriť príklady osvedčených postupov a riešiť ťažkosti a nedostatky, aby sa posilnilo postavenie organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov a propagovala ich úloha. Tým sa podporia existujúce inštitucionálne mechanizmy alebo sa podporí vznik takýchto mechanizmov.

6.2.3.   Monitorovací výbor AKT – EÚ

V súčasnosti sa organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri v rámci vzťahov medzi EÚ a AKT spoliehajú na monitorovací výbor AKT – EÚ, ktorý je súčasťou EHSV a ktorý sa skladá z 12 členov EÚ/EHSV a 12 delegátov zastupujúcich organizácie občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov AKT (v súčasnosti 8 z Afriky, 2 z Karibiku a 2 z Tichomoria), ktorých vymenúva organizovaná občianska spoločnosť v každom regióne rešpektujúc rovnováhu záujmov.

7.   Konkrétne pripomienky k tomu, ako propagovať a podporovať organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov ako hnaciu silu udržateľného rozvoja

7.1.

EHSV považuje za mimoriadne dôležité formalizovať plánované inštitucionálne mechanizmy a konštatuje, že je to jeho hlavný cieľ v tejto oblasti.

7.2.

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia po konečnom podpise novej dohody navrhla OAKTŠ a príslušným štátom vytvorenie politických, organizačných a finančných podmienok na vykonávane týchto iinštitucionálnych mechanizmov.

7.3.

EHSV dôrazne vyzýva OAKTŠ, aby sa v tomto procese rovnocenne angažovala.

7.4.

EHSV konštatuje, že štruktúra novej dohody predpokladá vytvorenie inštitucionálneho mechanizmu, ktorý zodpovedá spoločnému základu a zahŕňa zástupcov EÚ a OAKTŠ. Zároveň sa v nej predpokladá možnosť zriadiť – pri zohľadnení príslušných regionálnych protokolov – inštitucionálny mechanizmus v každom regióne (Afrika, Karibik a Tichomorie), do ktorého budú zapojení zástupcovia daného regiónu a EÚ. Bude sa preto musieť uplatňovať systém 1 + 3 inštitucionálne mechanizmy, ktorý sa bude vzťahovať na celú oblasť novej dohody.

7.5.

EHSV konštatuje, že aj v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve sa plánujú inštitucionálne mechanizmy, poradné výbory, podobne ako v prípade dohôd s CARIFORUM a západnou a východnou Afrikou.

7.6.

EHSV osobitne poukazuje na to, že táto štruktúra inštitucionálnych mechanizmov ako celku si bude vyžadovať veľké organizačné úsilie a fungovanie v sieti ako jednotný a štruktúrovaný systém s cieľom vytvoriť synergie, zabrániť duplicite úsilia a rozptýleniu zdrojov, najmä finančných, a optimalizovať ich využívanie.

7.7.

EHSV navrhuje, aby Komisia nariadila delegáciám EÚ v štátoch OAKTŠ podporovať projekty organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov, najmä tie, ktoré sa venujú zvyšovaniu povedomia, odbornej príprave a posilneniu postavenia svojich členov a vedúcich predstaviteľov, technickému posilneniu organizácií a podpore vytvárania inštitucionálnych mechanizmov. EHSV odporúča, aby Komisia pri posudzovaní jednotlivých profilov uprednostnila žiadosti organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov z krajín AKT pred inými žiadosťami.

7.8.

EHSV navrhuje, aby Komisia vytvorila programy, ktoré umožnia skúmať pri uplatňovaní inštitucionálnych mechanizmov v praxi realitu, potenciál a ťažkosti organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov a rôznych existujúcich štruktúr (platformy, fóra atď.) s cieľom zhromaždiť príklady osvedčených postupov (už existujúcich v rámci OAKTŠ), ktoré sa majú šíriť. EHSV odporúča, aby organizácie občianskej spoločnosti/sociálni partneri z krajín AKT zásadne prispeli k tejto štúdii z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska.

7.9.

EHSV zdôrazňuje, že monitorovací výbor AKT – EÚ posilní svoju organizáciu zvýšením objemu zdrojov a počtu členov a delegátov, aby mohol lepšie prispievať k tomuto procesu a plniť svoje poslanie.

7.10.

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia začlenila financovanie tohto procesu do súčasných finančných nástrojov. EHSV osobitne upozorňuje na skutočnosť, že činnosti organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov si vyžadujú financovanie, pretože ich vlastné finančné prostriedky nie sú dostatočné. EHSV pripomína, že vzhľadom na geografický rozsah pôsobnosti novej dohody si fungovanie inštitucionálnych mechanizmov a zapojenie organizácií občianskej spoločnosti /sociálnych partnerov vyžaduje finančné prostriedky, ktorými však tieto nedisponujú. Aj napriek využívaniu prísnych metód kontroly riadenia a moderných digitálnych technológií je finančná podpora organizácií občianskej spoločnosti/sociálnych partnerov kľúčová. EHSV dôrazne vyzýva EÚ, OAKTŠ a členské štáty, aby schválili osobitné programy na podporu činnosti organizácií občianskej spoločnosť/sociálnych partnerov a fungovanie inštitucionálnych mechanizmov.

---

(1)  Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade – Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, 2016, s. 5 – 6.

(2)  Spoločný základ dohody, článok 95.

(3)  Africký regionálny protokol, článok 5.

(4)  Karibský regionálny protokol, článok 7.

(5)  Tichomorský regionálny protokol, článok 7.

(6)  Projekt na posilnenie operačnej kapacity organizácií občianskej spoločnosti Pobrežia Slonoviny pri vykonávaní dohľadu zo strany občianskych spoločností nad plnením dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve s Pobrežím Slonoviny.

(7)  Zásada podľa definície OECD.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Činnosť novej Rady EÚ – USA pre obchod a technológie: priority pre podniky, pracovníkov a spotrebiteľov a potrebné záruky

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 443/05)

Spravodajca:	Timo VUORI
Spoluspravodajkyňa:	Tanja BUZEK

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21. 10. 2021
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	9. 6. 2022
Prijaté v pléne	14. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	173/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Budovanie pozitívneho transatlantického programu: Rada EÚ – USA pre obchod a technológie (Trade and Technology Council – TTC) môže byť stredobodom programu zameraného na opätovné naštartovanie nášho partnerstva prostredníctvom dôveryhodných kanálov spolupráce. Hoci naše transatlantické hospodárstva tvoria približne polovicu celosvetového HDP a veľkú časť svetových obchodných a investičných tokov, naše vzťahy stále narážajú na prekážky týkajúce sa obchodu, investícií, práce, cestovania a štúdia na oboch stranách Atlantiku.

1.2.

Prevzatie vedenia pri ochrane našich hodnôt a obchodu založeného na pravidlách: V búrlivých geopolitických časoch majú popredné svetové ekonomiky, EÚ a USA, spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi veľkú zodpovednosť za presadzovanie moderného rámca spolupráce pre obchod a technológie, ktorý podporuje otvorené a udržateľné hospodárstvo, voľný a spravodlivý obchod a rešpektuje demokratické hodnoty, dôstojnú prácu a ľudské práva.

1.3.

Potreba reagovať na narušenie trhu: Vzhľadom na veľké množstvo prebiehajúcich kríz je nevyhnutné, aby transatlantickí partneri urýchlene našli spôsoby, ako posilniť odolnosť našich otvorených demokratických spoločností, a to aj zabezpečením našich globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcov a energetickej bezpečnosti, najmä v súvislosti s naliehavou potrebou nahradiť ruské dodávky energie a surovín. Okrem toho musia EÚ a USA vynaložiť väčšie úsilie na posilnenie multilateralizmu a na riešenie výziev súvisiacich so zmenou klímy, so zabezpečením toho, aby voľný a spravodlivý obchod nebol ohrozený, a s narúšaním trhu autoritárskymi štátmi.

1.4.

Budovanie dôvery založenej na vzájomnej a stabilnej spolupráci: Obe strany sa musia zapojiť do budovania stálej štruktúry pre dialóg v rámci TTC, aby sa v krátkodobom a dlhodobom horizonte dosiahli konkrétne výsledky nezávisle od politických volebných cyklov a zmien vlád. Okrem toho sa v rámci TTC musia EÚ a USA zamerať na strategickejší a horizontálnejší prístup k otázkam obchodu a technológií. Desať pracovných skupín v rámci TTC by sa malo snažiť o holistický a efektívne koordinovaný prístup k spolupráci, ktorý nevedie k zbytočne izolovaným riešeniam.

1.5.

Posilnenie zapojenia zainteresovaných strán: Transparentnosť a silná angažovanosť zainteresovaných strán na oboch stranách Atlantiku sú jediným spôsobom, ako TTC dosiahne svoje ciele, aby sa predišlo zlyhaniam, ktoré sa zaznamenali v predchádzajúcich ambicióznych obchodných rokovaniach. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa preto bude aktívne angažovať v štruktúrach TTC a ako jedinečná zainteresovaná strana z občianskej spoločnosti sa bude snažiť zapájať do ministerských zasadnutí TTC. V tejto súvislosti EHSV opäť vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola obnovená expertná skupina pre obchodné dohody a že sa nevytvorila porovnateľná stála štruktúra pre konzultácie so zainteresovanými stranami.

1.6.

Osobitný transatlantický dialóg o práci: EHSV v minulosti vyjadril podporu transatlantickým dialógom pre podniky a spotrebiteľov, a preto víta nadviazanie tripartitného dialógu o obchode a práci avizované na nedávnej ministerskej schôdzi v Paríži, ktorým sa vytvorí formálny kanál pre sociálnych partnerov na oboch stranách Atlantiku s cieľom prispieť k procesu TTC a formovať transatlantické obchodné a investičné vzťahy. V tejto súvislosti EHSV naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby riešila nerovnováhu v pracovnej demokracii vyplývajúcu z neratifikovania šiestich základných dohovorov MOP a jeho vplyvu na rovnaké podmienky v obchode.

2.   Všeobecné pripomienky – rastúca potreba užšieho partnerstva medzi EÚ a USA

2.1.

EHSV v transatlantickom dialógu: EHSV už roky sleduje transatlantické politické a obchodné otázky a formuluje stanoviská organizovanej občianskej spoločnosti EÚ. Okrem toho EHSV udržiava pravidelný dialóg s inštitúciami EÚ, ako aj s vládou USA a najmä s občianskou spoločnosťou na druhej strane Atlantiku. Začatie činnosti novej Rady EÚ – USA pre obchod a technológie (TTC) s desiatimi pracovnými skupinami a pravidelnými vypočutiami si vyžaduje, aby EHSV aktualizoval svoj postoj k prioritám TTC.

2.2.

Zodpovednosť popredných svetových ekonomík: EHSV zdôrazňuje, že EÚ a USA majú najkomplexnejšie bilaterálne obchodné a investičné vzťahy a ich hospodársky vzťah je najprepojenejším na svete. USA zostávajú zďaleka najväčším obchodným a investičným partnerom EÚ, hoci ich Čína v roku 2021 predbehla ako najväčší zdroj dovozu tovaru do EÚ. Transatlantický vzťah vymedzuje svetové hospodárstvo v ohrozenom multilaterálnom obchodnom systéme, ktorý bol ovplyvnený krízami WTO, dvoma rokmi prebiehajúcej pandémie COVID-19 a teraz vojnou na Ukrajine. Buď EÚ, alebo USA sú najväčším obchodným a investičným partnerom takmer každej inej krajiny vo svetovom hospodárstve. Transatlantické partnerstvo nie je samo osebe cieľom, ale musí stavať na spoločných hodnotách, záujmoch a spoločnej zodpovednosti. EÚ a USA by mali byť pilierom demokracie, mieru a bezpečnosti na celom svete, ako aj právneho štátu a ľudských práv pre všetkých (1).

2.3.

Impulz pre užšie strategické partnerstvo medzi EÚ a USA: EHSV konštatuje, že keďže v súčasnosti svetom otriasa neočakávané množstvo kríz, ide o kritický moment pre popredné svetové ekonomiky (EÚ a USA spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi demokratickými štátmi s otvoreným trhovým hospodárstvom založeným na pravidlách), aby prehĺbili svoju politickú a hospodársku spoluprácu s cieľom chrániť naše univerzálne hodnoty a posilniť prosperitu, demokraciu a právny štát, bezpečnosť a ľudské práva. V tomto kontexte sa mier ukázal ako nevyhnutná priorita vo vedení medzinárodnej politiky. Zároveň by sme už nemali tolerovať žiadne kroky štátov proti medzinárodnému poriadku ani čiernych pasažierov v medzinárodnom obchode.

2.4.

Kľúčová úloha obchodu a technológií v geopolitike: EHSV opakuje, že obchod a technológie nie sú len regulačnými otázkami, ale základnými nástrojmi na ochranu a podporu týchto univerzálnych hodnôt na celom svete. EÚ a USA musia prehĺbiť svoju spoluprácu a dosiahnuť konkrétne výsledky na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni. TTC poskytuje jedinečnú príležitosť pre takú strategickú spoluprácu na vysokej úrovni v oblasti obchodu a technológií, ktorá presahuje súčasné ad hoc dohody o spolupráci a nezávisí od výsledkov volieb v EÚ a USA a inštitucionálnych zmien vlád.

2.5.

Platforma pre dialóg a spoluprácu: TTC nie je a ani by sa nemala vnímať ako opakovanie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP), hoci z tohto neúspešného rokovania možno vyvodiť niekoľko užitočných ponaučení. Ciele a postupy TTC nesmú spochybňovať inštitúcie a rozhodovacie procesy EÚ, pričom sa musí posilniť zapojenie zainteresovaných strán. Normy EÚ, v ktorých sa odrážajú naše hodnoty, sa nesmú spochybňovať, najmä zásada predbežnej opatrnosti je ústredným prvkom prístupu EÚ k stanovovaniu noriem. EHSV súhlasí s názorom, že spolupráca v oblasti noriem je spojená aj s rôznymi právnymi rámcami a vyžaduje si hĺbkové analýzy technických otázok, ako aj hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov, ktoré by sa mali vykonávať v závislosti od jednotlivých prípadov. Príklad novej rámcovej základnej dohody o tokoch údajov svedčí o tom, že EÚ a USA dokážu pracovať na dosiahnutí konsenzu v citlivých otázkach.

2.6.

Silná podpora zainteresovaných strán: EHSV poznamenáva, že podniky a iné zainteresované strany z občianskej spoločnosti v EÚ aj USA už vyjadrili všeobecnú podporu TTC a určeným témam v rámci desiatich pracovných skupín. Zdá sa, že transatlantickí partneri vidia pridanú hodnotu strategického transatlantického partnerstva a užšej regulačnej spolupráce. Stále existujú zbytočné prekážky týkajúce sa obchodu, investovania a práce. Okrem toho by transatlantickí partneri mohli spoločne posilniť svoju globálnu konkurencieschopnosť na svetovom trhu, čo ide ruka v ruke s cieľmi udržateľného rozvoja, sociálnej spravodlivosti, dodržiavania ľudských práv, vysokých pracovných noriem a vysokých environmentálnych noriem. Aby sa však dosiahli výsledky, obe strany musia navzájom poznať svoje ciele, prístupy a prostriedky s cieľom vytvoriť nový spoločný rámec pre obchod.

2.7.

Lepšie zapojenie zainteresovaných strán po neúspešných dialógoch s občianskou spoločnosťou medzi EÚ a USA: EHSV zdôrazňuje, že posilnený dialóg s občianskou spoločnosťou je dôležitou súčasťou v transatlantickom kontexte vrátane TTC. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá potreba spoločného dialógu o občianskych právach, odolnosti proti dezinformáciám, slobode médií, opatreniach v oblasti klímy, sociálnych právach, ochrane spotrebiteľa a podpore demokracie (2). Transatlantické partnerstvo môže viesť k ešte užšej transatlantickej integrácii v našich hospodárstvach vrátane spoločného rámca pre obchod, technológie a investície.

3.   Konkrétne pripomienky – kľúčové priority pre podniky, pracovníkov a spotrebiteľov

3.1.

EHSV sa domnieva, že TTC preukazuje vzájomnú prepojenosť dvoch najväčších svetových ekonomík a zároveň slúži ako jedinečné fórum na budovanie užšej spolupráce v oblasti obchodnej politiky a otázok regulácie trhu na oboch stranách Atlantiku. EHSV sa preto domnieva, že TTC by sa mala zamerať na určité kľúčové priority z pohľadu podnikov, pracovníkov a spotrebiteľov.

3.2.

Moderný multilaterálny obchod založený na pravidlách: EÚ a USA musia preukázať spoločnú zodpovednosť a vedúce postavenie vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a obhajovať efektívny multilaterálny model s progresívnou obchodnou politikou, v ktorej sa zohľadňujú environmentálne a sociálne aspekty (3). EÚ aj USA čelia problémom v dôsledku praktík netrhových hospodárstiev, ktoré narúšajú trh, vrátane nespravodlivých a diskriminačných opatrení týkajúcich sa štátnych podnikov, štátnych dotácií, odvodov a daní.

3.3.

Vedenie reformy WTO: TTC by sa mala zamerať na spôsoby zlepšenia multilaterálneho obchodného systému WTO a jej mechanizmu na urovnávanie sporov, vzhľadom na jej ústrednú úlohu pri poskytovaní efektívnej multilaterálnej matrice pre progresívnu obchodnú agendu zahŕňajúcu environmentálne a sociálne aspekty. EÚ a USA musia viesť ambicióznu reformu WTO a presadzovať modernú agendu WTO, ktorou by sa odbúralo tabu (pokiaľ ide o sociálne aspekty obchodu) a riešili nadchádzajúce výzvy v oblasti udržateľnosti. EHSV preto vyzýva EÚ a USA, aby v oblasti prioritných multilaterálnych otázok uzavreli strategické dohody s kľúčovými obchodnými partnermi (4).

3.4.

Dôstojná práca v medzinárodnom obchode (5): EHSV vyzýva EÚ a USA, aby podporovali užšiu spoluprácu medzi WTO a Medzinárodnou organizáciou práce (ďalej len „MOP“) s cieľom podporiť dôstojnú prácu a pracovné normy prostredníctvom obchodných nástrojov. Nedávna voľba nových generálnych riaditeľov v oboch organizáciách by mala prispieť k novým impulzom v tejto oblasti. Zabezpečenie dodržiavania medzinárodných pracovných noriem, ako ich stanovuje a monitoruje MOP, by malo byť súčasťou diskusie EÚ a USA o vedení reformy WTO. Ako pozitívny príklad a príležitosť na posilnenie tohto ambiciózneho prehodnotenia EHSV víta návrh USA na riešenie celosvetového problému nútenej práce na rybárskych plavidlách v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO o dotáciách pre rybolov (6). Transatlantickí partneri by mali ďalej využívať svoju spoluprácu v úsilí o pevnejší právny základ pre začlenenie základných pracovných práv MOP do WTO (7). Bilaterálne pracovné otázky spoločného záujmu by mali zahŕňať komparatívne prístupy ku kapitolám o obchode a udržateľnom rozvoji a ich účinnú vymožiteľnosť v dohodách o voľnom obchode (8). EHSV už dávno žiadal, aby sa pri kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji v súvislosti s ich presadzovaním uplatňoval prístup založený na sankciách, a uvítal inovatívne nástroje presadzovania obsiahnuté v dohode medzi USA a Mexikom a Kanadou (USMCA) (9).

3.5.

Spolupráca na medzinárodných fórach: TTC by mohla poskytnúť fórum na prípravu posilnenej spolupráce v otázkach práce a zamestnanosti na medzinárodných fórach, najmä v MOP a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Táto posilnená spolupráca by mala zahŕňať podporu a presadzovanie náležitej starostlivosti. TTC by mala podporovať spoločné budovanie kapacít, najmä na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) na celom svete, a rozvíjať spoločné projekty, napríklad v oblasti zdrojov inšpekcie práce v tretích krajinách. Očakávané zahrnutie dohovorov o BOZP medzi základné pracovné normy MOP by poskytlo úrodnú pôdu pre spoluprácu. Nútená práca je otázkou hlbokého spoločného záujmu a prístupy EÚ a USA, najmä pokiaľ ide o dovoz tovaru vyrobeného prostredníctvom takýchto praktík v Číne, by sa mali koordinovať. O šírení nových foriem zamestnania na celom svete, najmä práce pre platformy, vedenej spoločnosťami z USA a EÚ, by sa malo diskutovať v príslušných pracovných skupinách TTC, a mali by sa tu zahrnúť aj príspevky pracovníkov z praxe.

3.6.

Odolnosť a udržateľnosť v globálnych dodávateľských reťazcoch: TTC by mala vyvinúť stratégie pre väčšiu odolnosť zabezpečením udržateľnosti globálnych dodávateľských reťazcov a zabezpečením ich správneho fungovania. EÚ a USA by mali identifikovať spoločné slabé miesta a spolupracovať, napríklad v oblasti dostupnosti kritických surovín a produktov, ako sú polovodiče. Transatlantickí partneri by takisto mali okamžite upriamiť pozornosť na štandardizovaný prístup k bezpečnosti dodávok energie, ktorý je plne v súlade s ambicióznym programom udržateľnosti, akým je Európska zelená dohoda. Okrem toho by mali zvážiť spoločné opatrenia na zlepšenie príslušnej výrobnej kapacity, investícií a logistiky. TTC by mala pracovať na zavedení spoločnej povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch na základe osvedčených postupov s cieľom vytvoriť model pre globálne požiadavky na udržateľnosť v hodnotových reťazcoch.

3.7.

Podpora zeleného hospodárstva: TTC by sa mala zamerať na spoluprácu v oblasti klímy a zelených technológií a politík spravodlivej transformácie. EÚ a USA by mali presadzovať medzinárodný rámec a normy pre zmierňovanie zmeny klímy, obehové hospodárstvo, udržateľné financovanie, technológie na úsporu energie, ekologické a sociálne normy pri verejnom obstarávaní, udeľovaní environmentálnych značiek a podávaní správ o udržateľnosti. Okrem toho by transatlantickí partneri mali pracovať na vytvorení multilaterálneho rámca pre liberalizáciu obchodu s environmentálnym tovarom v rámci súčasných iniciatív, konkrétne dohody o environmentálnych tovaroch (EGA), štruktúrovaných diskusií o obchode a environmentálnej udržateľnosti (TESSD) a neformálneho dialógu o znečistení plastmi (IDP). TTC by sa mala zamerať na účinné a koordinované mechanizmy uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) s cieľom vytvoriť model pre globálny rámec a vyhnúť sa obchodným konfliktom medzi EÚ a USA.

3.8.

Digitalizácia a nové hospodárstva: TTC by sa mala zamerať na spoluprácu v oblasti technologických noriem, výskumu a politík v oblasti umelej inteligencie (AI), internetu vecí, 6G, batérií, kvantových a blockchainových technológií. Rámec by mal podporovať inováciu a normalizáciu, ale musí zahŕňať zásadné podstatné politické úvahy. Nové technologické oblasti, ako je AI, majú často aj rozmer pracoviska, ktorý si vyžaduje dôkladné stratégie v oblasti umelej inteligencie a dát, ktoré v prvom rade poskytujú európsky právny a posilňujúci rámec založený na ľudských právach, a teda zahŕňajúci etické pravidlá, pracovné práva a odborové práva. Hoci nie je možné mať úplne rovnaké pravidlá na oboch stranách, cieľom by mala byť interoperabilita rámcov. Okrem toho je potrebné objasniť spoločné regulačné požiadavky na klimaticky neutrálne technológie, biotechnológie a zdravotnícke technológie. EÚ a USA by mali presadzovať zásady založené na hodnotách pre medzinárodné normy, aby si v týchto nových oblastiach hospodárstva udržali globálne vedúce postavenie. TTC by takisto mala posilniť odolnosť našich demokratických spoločností s cieľom predchádzať cieleným dezinformačným kampaniam vedeným umelou inteligenciou a prostredníctvom lepšej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (IKT) čeliť štátom podporovaným kybernetickým útokom.

3.9.

Údaje a súkromie: TTC by sa mala zamerať na spoluprácu, aby sa zabezpečilo, že v budúcnosti spoločné využívanie digitálnych technológií a údajov medzi USA a EÚ umožní otvorený medzinárodný ekosystém pre výskum, vývoj a inovácie najpokročilejších technológií, ktoré budú slúžiť zákazníkom a občanom na celom svete, pričom budú chrániť ich základné právo na ochranu údajov a zachovávať politický priestor pre prístup k verejným údajom a ich kontrolu a schopnosť regulovať digitálne nadnárodné spoločnosti. Okrem toho by EÚ a USA mali urýchlene uzavrieť nový rámec pre prenos údajov, ktorým by sa riešili problémy vedúce k neplatnosti štítu na ochranu osobných údajov a presadzovali spoločné hodnoty súkromia a bezpečnosti.

3.10.

Kontroly vývozu: TTC by sa mala zamerať na vznikajúce a základné technológie, ktoré zabezpečujú kľúčovú úlohu mnohostranných režimov kontroly vývozu, pretože sú veľmi dôležité pre EÚ aj USA pri podporovaní demokracie, ľudských práv a otvorenej spoločnosti s trhovým hospodárstvom. Napríklad účinné obchodné sankcie si vyžadujú účinnú kontrolu vývozu proti štátom, ktoré zneužívajú obchod a technológie a podkopávajú mier, bezpečnosť a ľudské práva. EÚ a USA by mali spolupracovať na budovaní aliancií s rovnako zmýšľajúcimi partnermi s cieľom riešiť výzvy a zabezpečiť rovnaké podmienky.

3.11.

Normalizácia: TTC by sa mala zamerať na spoluprácu medzi normalizačnými orgánmi, ako aj na obmedzené zásady vzájomného uznávania. Normalizačné systémy USA a EÚ sa od seba líšia. Najmä zásada, že na jeden produkt sa vzťahuje jedna norma akceptovaná všade, ktorá predstavuje pilier jednotného trhu EÚ, v USA neexistuje. V prípade prijatia novej normy v Európe sa vnútroštátne normy, ktoré sú s ňou v rozpore, stiahnu; v USA existujú na trhu súbežne rôzne normy a pre MSP je ťažké určiť, ktorá by bola najvhodnejšia pre ich sortiment. Ide často o malé podniky s obmedzenými prostriedkami, ale s vysokou mierou špecializácie na okrajovom trhu, na ktorej je založená ich konkurencieschopnosť.

3.12.

MSP: Regulačná spolupráca v rámci TTC by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní obchodu a investícií, ako aj pri zlepšovaní konkurencieschopnosti najmä malých firiem. Najmä malé a stredné podniky (MSP) očakávajú otvorenie nových príležitostí vzhľadom na to, že na rozdiel od veľkých firiem nedisponujú potrebnými prostriedkami, aby sa mohli pohybovať v odlišných regulačných prostrediach na oboch stranách Atlantiku. Väčšia kompatibilita regulačných režimov by zároveň vytvárala príležitosti pre veľké podniky, pokiaľ ide o využívanie úspor z rozsahu medzi EÚ a USA (10).

3.13.

Potraviny a poľnohospodárstvo: EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ a USA popri práci TTC vytvorili novú platformu transatlantickej spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, ktorá by riešila globálne výzvy v oblastiach udržateľnosti, zmeny klímy a potravinovej bezpečnosti. Medzinárodná spolupráca v boji proti zmene klímy a pri podpore udržateľnosti je prvoradá pre zmiernenie tvrdej a ťažkej budúcnosti, ktorá nás ako globálnu spoločnosť čaká. K tomuto problému prispela vojna na Ukrajine a jej bezprostredný vplyv na globálne zásobovanie potravinami. Zmena klímy už teraz hlboko a zásadne ovplyvňuje živobytie poľnohospodárov, od extrémnych výkyvov počasia po veľké suchá, od záplav po lesné požiare a iné katastrofické udalosti, ktoré ohrozujú naše mestá a komunity. EÚ a USA sa musia postaviť tejto výzve.

3.14.

Spotrebitelia: ako súčasť práce TTC je dôležité zaviesť záruky, ktoré zabezpečia, že proces regulačnej spolupráce nebude zneužitý na oslabovanie sociálnych, pracovných, spotrebiteľských a environmentálnych noriem. Mal by sa skôr zamerať na ich harmonizáciu a zlepšenie. Ak budú tieto podmienky splnené, bude to mať nielen hospodársky prínos, ale môže sa tým uľahčiť aj úloha regulačných orgánov tým, že sa dosiahnu ciele verejnej politiky. Transatlantickú spoluprácu možno okrem toho rozvíjať výmenou analýz, systémami včasného varovania pred nebezpečnými výrobkami a službami z tretích krajín a dialógom o lepšom presadzovaní právnych predpisov. Keďže sa upúšťa od povinnej konvergencie, ktorú sa TTIP formálne snažilo dosiahnuť, EÚ a USA musia túto novú agendu dobrovoľnej spolupráce správne nastaviť, aby pomohli svojim občanom čeliť novým výzvam v týchto kritických časoch.

4.   Riešenie problémov a nevyhnutné záruky

4.1.

TTC predstavuje najlepšiu príležitosť ukázať, že EÚ a USA môžu podniknúť konkrétne kroky smerom k skutočnej spolupráci v oblasti obchodu a technológií a ukázať, že ich vzťah je založený na zmysluplnom partnerstve. Existujú však určité kritické aspekty, ktoré musí TTC vyriešiť, aby dosiahla úspech: — silný strategický záväzok vedenia EÚ aj USA, — jasná spoločná vízia cieľov a postupov TTC, — potreba vytvárať pridanú hodnotu prostredníctvom spolupráce dosahovaním pozitívnych, konkrétnych výsledkov, — potreba vyvinúť úsilie zamerané na rozvoj spoločných prístupov k spoločným normám, — potreba vytvoriť jasný postup na riešenie podrobných technických problémov, — budovanie účinných mechanizmov pre politické rozhodovanie v EÚ aj v USA, — budovanie procesu aktívneho a štruktúrovaného zapojenia zainteresovaných strán s podnikmi, odborovými zväzmi a inými zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti, — vytváranie plynulej koordinácie, konzistentnosti a holistického prístupu k celému pracovnému procesu; využitie skúseností získaných z rokovaní o TTIP a predchádzajúcich bilaterálnych činností v oblasti postupov, transparentnosti a informovania verejnosti, — zodpovednosť občianskej spoločnosti na oboch stranách Atlantiku v Atlantickom oceáne sprevádzať tento proces informovaným spôsobom.

4.2.

Zabezpečenie vysokej úrovne verejných záujmov EÚ v transatlantickej regulačnej spolupráci bolo pre EHSV vždy zásadné. Dôrazne potvrdzuje, že zabezpečenie existujúcich vysokých noriem je základnou požiadavkou. Spolupráca v oblasti regulácie by mala okrem cieľa rozšíriť obchodné príležitosti zlepšiť aj bezpečnosť, zdravie a hospodársky a sociálny blahobyt občanov na oboch stranách Atlantiku. EHSV žiada o ďalšie uistenia, napríklad že právne predpisy EÚ v oblasti potravinárstva nebudú zmenené a že EÚ zachová obmedzenia týkajúce sa hormónov, rastových stimulátorov a geneticky modifikovaných organizmov (11).

4.3.

EHSV nalieha na Európsku komisiu, aby sa v rámci TTC zaoberala nerovnováhou pracovnej demokracie a jej vplyvom na rovnaké podmienky v obchode. EHSV opakuje, že USA ratifikovali iba dve z ôsmich základných pracovných noriem MOP, pričom chýbajú najmä kľúčové podporné dohovory 87 o slobode združovania a 98 o práve na kolektívne vyjednávanie (12).

5.   Zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán na základe skúseností z procesu TTIP

5.1.

EHSV zdôrazňuje, že proces TTC by mal byť transparentný, zodpovedný a zmysluplným spôsobom by mal zahŕňať verejné záujmové skupiny. Mal by ísť ruka v ruke so zlepšenou a aktívnou komunikačnou politikou o povahe TTC. Čo je najdôležitejšie, agenda spolupráce musí zostať platformou na informovanie a výmenu osvedčených postupov, nie automatickým nástrojom na vzájomné ovplyvňovanie legislatívnych a rozhodovacích procesov alebo vzájomné odrádzanie od zlepšovania ochrany.

5.2.

Zainteresované strany musia byť schopné poskytnúť vstupy všetkým desiatim pracovným skupinám, aby sa predišlo uzavretému prístupu. Zatiaľ čo pracovná skupina pre výzvy globálneho obchodu má prierezovejší charakter a poskytuje hlavné fórum pre diskusie o práci, súvisiace obavy vznikajú v rámci pôsobnosti mnohých iných pracovných skupín, najmä v súvislosti s otázkami dodávateľského reťazca, umelou inteligenciou a inými novými technológiami a ochranou údajov.

5.3.

EHSV považuje ochranu a blaho spotrebiteľa za hlavné ciele tejto spolupráce. Jednotlivé dialógy o TTC musia byť pre zainteresované strany transparentné. Príslušné regulačné orgány a odvetvoví odborníci musia zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji regulačnej spolupráce.

5.4.

Okrem cielených stretnutí v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou by sa pred každým zasadnutím Rady TTC a po ňom mali plánovať prípravné stretnutia a porady zainteresovaných strán. Bývalá poradná skupina pre TTIP, ktorú zriadilo GR pre obchod, poskytla cenný príklad konzultácií so zainteresovanými stranami, do ktorých mal byť zapojený aj EHSV. Bolo to tiež fórum, kde členské organizácie mohli lepšie pochopiť výzvy a príležitosti obchodu pre rôzne záujmy, ktoré zastupovali iní. Prispela k budovaniu mostov medzi rôznymi organizáciami.

5.5.

V tejto súvislosti EHSV ešte raz vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola obnovená expertná skupina pre obchodné dohody. Bol to veľmi pozitívny krok v stratégii Komisie na zlepšenie zapojenia občianskej spoločnosti do obchodnej politiky a zvýšenie transparentnosti. Predstavovala aj logické nadviazanie na poradnú skupinu pre TTIP.

5.6.

EHSV v minulosti vyjadril podporu transatlantickému dialógu pre podniky a spotrebiteľov a požadoval uznanie rovnocenného transatlantického dialógu o práci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 56.

(2)  Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 56.

(3)  Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 56.

(4)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 73.

(5)  EHSV predložil konkrétne odporúčania v stanovisku Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 197; pripravované stanovisko SOC/727 na tému Dôstojná práca na celom svete, spravodajkyňa: Maria del Carmen Barrera Chamorro, prijatie je naplánované v septembri 2022.

(6)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 73.

(7)  V možných postupoch by sa mohlo zvážiť výkladové vyhlásenie podľa článku IX:2 Dohody o založení WTO, ktorým sa potvrdzuje výklad výnimky „verejnej morálky“ (článok XX GATT 1994 a článok XIV GATS), ktoré by zahŕňalo základné pracovné práva MOP a načrtla by sa v ňom možná úloha rozhodnutí MOP v akomkoľvek právnom konaní v tejto veci.

(8)  Dobrým príkladom, na ktorom sa dá stavať, je Comparative Analysis of Trade and Sustainable Development Provisions in Free Trade Agreements (Komparatívna analýza ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode) vypracovaná na žiadosť EÚ, LSE, február 2022, najmä pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie v rámci dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA), https://www.lse.ac.uk/business/consulting/assets/documents/TSD-Final-Report-Feb-2022.pdf .

(9)  Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 40.

(10)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 30.

(11)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 30.

(12)  C29 o nútenej práci, C100 o rovnakom odmeňovaní, C111 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) a C138 o minimálnom veku dopĺňajú zoznam neratifikovaných základných pracovných dohovorov.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Mládežnícka politika na západnom Balkáne ako súčasť inovačnej agendy pre západný Balkán

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2022/C 443/06)

Spravodajca:	Ionuț SIBIAN
Spoluspravodajca:	Andrej ZORKO

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.1.2022
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	9.6.2022
Prijaté v pléne	13.7.2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	165/2/1

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva pokrok pri vypracúvaní pevných rámcov mládežníckej politiky a vyzýva vlády partnerských krajín západného Balkánu, aby ďalej investovali do mládežníckych politík založených na dôkazoch, ktorými sa budú riešiť problémy spojené s rozvojom mládeže. Domnieva sa, že v záujme zabezpečenia úspešného udržateľného rozvoja v miestnych komunitách je kľúčové, aby základom inštitucionálnych, programových a politických krokov boli názory mladých ľudí na ľudský rozvoj. Navyše je presvedčený o tom, že predpokladom umožnenia pozitívnych zmien a zlepšenia situácie mladých ľudí je transparentné prideľovanie dostatočných rozpočtových prostriedkov na rozvoj mládežníckej politiky.

1.2

EHSV vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby dodržiavali kľúčové dokumenty Európskej únie týkajúce sa mládežníckej politiky s cieľom ďalej rozvíjať národné mládežnícke politiky a umožniť mladým ľuďom zúčastňovať sa na tvorbe politík.

1.3

EHSV sa domnieva, že predpokladom informovaných politík a podporných opatrení pre mladých ľudí, najmä zraniteľné skupiny mladých ľudí, je systematický zber kvalitných údajov zohľadňujúcich mládež. Výrazné zlepšenie si vyžaduje predovšetkým systém zberu a spracúvania údajov týkajúcich sa sociálneho rozmeru účasti mládeže (1).

1.4

Pokiaľ ide o riešenie boja proti chudobe a zlepšovanie kvality vzdelávania, EHSV zastáva názor, že v záujme zabezpečenia rozsiahlejšej reformy zameranej na zlepšenie sociálnych práv a vyhliadok mladých ľudí je kľúčové zapojiť sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti (OOS). Sociálni partneri a iné OOS by mali zohrávať výraznejšiu úlohu v dialógu o sociálnych a hospodárskych reformách. Priama podpora EÚ by mala zabezpečiť zohľadnenie názorov sociálnych partnerov a OOS.

1.5

EHSV žiada posilnenie programov EÚ a regionálnych štruktúr v záujme toho, aby sa do nich zapojilo viac mladých ľudí zo západného Balkánu a aby sa im v rámci nich poskytli príležitosti na vzdelávanie, mobilitu, dobrovoľníctvo a zamestnanie.

1.6

EHSV žiada klásť väčší dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu v kombinovanom systéme učňovskej prípravy s akademickým vzdelávaním na druhom a treťom stupni. Domnieva sa, že pri presadzovaní politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je potrebné zlepšiť úzku spoluprácu s podnikateľskou komunitou, pričom by sa pozornosť mala venovať viac kompetenciám než kvalifikáciám.

1.7

EHSV víta hospodársky a investičný plán pre západný Balkán a vyzýva na zlepšenie účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy, znevýhodnené skupiny a menšiny, predovšetkým Rómov. Realizáciou tohto plánu by sa mali maximalizovať prínosy pre mladých ľudí.

1.8

EHSV vyzýva na vykonávanie záruky pre mladých ľudí na západnom Balkáne v súlade s odporúčaniami Rady o posilnenej záruke pre mladých ľudí (2).

1.9

EHSV v záujme zavedenia záruky pre mladých ľudí na západnom Balkáne vyzýva na zvýšenie kapacít verejných služieb zamestnanosti a ich zamestnancov v krajinách tohto regiónu.

1.10

EHSV upozorňuje na dôležitosť spolupráce medzi rôznymi partnermi pri riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí. Na všetkých úrovniach verejnej správy by sa mali vytvárať partnerstvá medzi poskytovateľmi záruky pre mladých ľudí a príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, mládežnícke organizácie a iné OOS.

1.11

EHSV sa domnieva, že v záujme zmiernenia neistých pracovných podmienok a zvýšenia kvality pracovných miest by sa mala pozornosť a podpora venovať budovaniu kapacít sociálnych partnerov, ako aj rozvoju sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Zároveň vyzýva sociálnych partnerov zo západného Balkánu, aby na národnej a odvetvovej úrovni aktívne mladých ľudí zapájali do všetkých svojich činností vrátane kolektívneho vyjednávania.

1.12

Vzhľadom na možnosti Európskeho roka mládeže, ktorý je vyhlásený na rok 2022, je EHSV presvedčený o tom, že riešenie problémov, ktorým mladí ľudia čelia, a priblíženie Európy k mladým ľuďom by nemali predstavovať prístup, ktorý sa obmedzuje iba na mladých ľudí žijúcich v EÚ. Mal by sa vzťahovať aj na mladých ľudí vo všetkých partnerských krajinách na západnom Balkáne.

1.13

EHSV nabáda EÚ a svojich partnerov zo západného Balkánu, aby v súlade so stratégiou EÚ pre mládež zaviedli nástroj na posudzovanie vplyvu na mládež, tzv. mládežnícky test. Týmto nástrojom by sa zabezpečilo, aby sa mladí ľudia brali do úvahy počas tvorby politiky, umožnil by vytvoriť lepšie cielené politiky a identifikovať zmierňujúce opatrenia potrebné na zabránenie negatívnemu vplyvu na mladých ľudí.

1.14

EHSV je presvedčený, že vlády partnerských krajín západného Balkánu musia vyvinúť úsilie zamerané na to, aby sa regionálna spolupráca zaradila medzi politické priority. EÚ by v rámci podpory tejto transformácie a presadzovania regionálnej spolupráce ako politickej priority mala západnému Balkánu poskytnúť pomoc pri identifikácii kľúčových oblastí a spôsobov, ktorými by bolo možné podporiť zmeny pre občanov celého západného Balkánu, najmä mladých ľudí.

1.15

V záveroch zo samitu o západnom Balkáne v rámci berlínskeho procesu, ktorý sa konal v roku 2021 v Berlíne (3), sa zdôrazňuje potreba posilniť mládežnícke organizácie a siete. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby ďalej skúmala spôsoby, ako na regionálnej úrovni podporiť príslušné mládežnícke štruktúry, napr. národné rady mládeže a zastrešujúce mládežnícke organizácie na západnom Balkáne, čo by umožnilo regionálny dialóg o mládežníckej politike.

1.16

EHSV je presvedčený, že je potrebné ďalšie úsilie o posilnenie politického vzdelávania a zastúpenia mladých ľudí, a to prostredníctvom hlavného politického prúdu aj mládežníckych štruktúr, ako sú národné, miestne a mestské rady mládeže. EHSV preto vyzýva inštitúcie EÚ na ďalšiu podporu západného Balkánu pri zlepšovaní účasti mládeže.

1.17

EHSV víta skutočnosť, že v inovačnej agende pre západný Balkán sa stanovujú ďalšie opatrenia na podporu jej zapojenia do všetkých programov EÚ, ktoré sa týkajú výskumu, inovácie, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu. Keď sa zohľadní pozitívny vzťah medzi vzdelávacou mobilitou alebo mobilitou v odbornej príprave a občianskou a politickou angažovanosťou mladých ľudí, ďalšie úsilie v tejto oblasti môže viesť k zlepšeniu účasti a angažovanosti mládeže.

1.18

EHSV opätovne zdôrazňuje dôležitosť mladých ľudí pre budúcnosť západného Balkánu, a teda aj dôležitosť prijatia konkrétnych opatrení zameraných na premenu regiónu na miesto s vyhliadkami do budúcnosti a príležitosťami pre mladých ľudí, ktoré im umožnia zostať a prosperovať (4). Včasné zapojenie mladých ľudí do navrhovania a uskutočňovania sociálnych a politických zmien je mimoriadne dôležité.

2.   Úvod

2.1

Západný Balkán má podľa Eurostatu celkovo približne 3,6 milióna mladých obyvateľov, čo predstavuje asi 21 % celkového počtu obyvateľov (5). Najvyšší podiel mládeže na celkovom počte obyvateľov má Kosovo (*1) (26,29 %), za ktorým nasleduje Albánsko (23,4 %), Bosna a Hercegovina (20,37 %) a Severné Macedónsko (20,32 %), Čierna Hora (19,49 %) a Srbsko (16,8 %). Pomer mužov a žien medzi mladým obyvateľstvom je v prípade všetkých partnerov zo západného Balkánu podobný, pričom počet mladých mužov je mierne vyšší: 51,16 % mladých obyvateľov na západnom Balkáne tvoria muži a 48,84 % ženy (6).

2.2

Partneri zo západného Balkánu dosiahli značný pokrok, pokiaľ ide o ďalšie vytváranie a konsolidáciu ich rámca mládežníckej politiky, keďže prijali príslušné právne predpisy, stratégie a akčné plány. Plne funkčný systém týkajúci sa mládeže, ktorým by sa zabezpečilo účinné posilnenie postavenia, angažovanosť a účasť mládeže na rozhodovaní, však stále nie je vytvorený. Existujú v ňom viaceré nedostatky od širších politických problémov a nedostatočnej ochoty urobiť z mládeže prioritu ako medziinštitucionálnu a medziodvetvovú politiku až po veľmi konkrétne druhy ťažkostí so systematickým monitorovaním a hodnotením rozvoja a vykonávania mládežníckej politiky, zberom a s uverejňovaním údajov (7).

2.3

V záujme podpory dobrých životných podmienok mladých ľudí by sa mala pozornosť venovať aj rešpektovaniu práv dieťaťa. Udržateľné politické opatrenia v tejto oblasti zlepšujú životné podmienky detí a ďalej podporujú kvalitný prechod do obdobia dospievania a ranej dospelosti.

3.   Rozvoj ľudského kapitálu

3.1

Stupeň a relevantnosť vzdelania sú kľúčové z hľadiska vyhliadok mladých ľudí na zamestnanie, ich kariérneho rastu a sociálneho začlenenia v regióne. Vo vzdelávacích systémoch sa napriek tomu stále odhaľujú nedostatky v súvislosti so zabezpečením, aby sa uspokojovali potreby všetkých študentov a aby sa mladým absolventom poskytovali relevantné zručnosti. V dôsledku nedostatočných alebo neefektívnych prepojení s inými oblasťami politiky, ako je zamestnanosť, hospodárstvo, sociálne služby a sociálna ochrana, mnohým deťom a mladým ľuďom hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, sociálne vylúčenie a chudoba (8).

3.2

Západný Balkán musí v záujme budovania dynamického hospodárstva investovať do vedomostí a rozvoja zručností mladých ľudí. Na dosiahnutie pokroku v úsilí o rozvoj sú kľúčové reformy vzdelávacieho systému (9). Na západnom Balkáne je stále potrebné zlepšiť ich výkonnosť a zabezpečiť, aby mladí ľudia získavali základné zručnosti, pričom je potrebné zmenšiť rozdiel vo výkonnosti v porovnaní s EÚ.

3.3

Dlhodobý problém predstavuje emigrácia zo západného Balkánu spôsobená hospodárskymi, sociálnymi a inštitucionálnymi problémami, ktorá ohrozuje vyhliadky na rozvoj regiónu. Emigrácia bude v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne pokračovať vo väčšine regiónov, ale nemalo by to brániť prijatiu vhodných politík na udržanie mladých ľudí v regióne. Ľudia sa rozhodujú pre odchod z rôznych dôvodov, ktoré sa však často týkajú toho, že ak by zostali v danom regióne, mali by ťažkosti dosiahnuť vysokú kvalitu života pre seba a svoje rodiny. Únik mozgov zmenšuje ľudský kapitál regiónu, ktorý je potrebný na hospodársky rast, zatiaľ čo existujúca sociálna infraštruktúra nedokáže zlepšiť životné podmienky osôb, ktoré zostávajú. Na národnej úrovni sa musia prijať aj vhodné opatrenia na presmerovanie „úniku mozgov“ na „obeh mozgov“.

3.4

Odliv ľudí zostáva pre väčšinu krajín západného Balkánu ústredným problémom, keďže má vplyv na hospodárske, sociálne a politické vyhliadky regiónu, ktorý za EÚ stále hospodársky zaostáva. Celkový počet osôb, ktoré región opustili, je náročné presne vyčísliť. Z dostupných údajov vyplýva, že ľudia región naďalej opúšťajú (10). V rokoch 2012 až 2018 odišlo z regiónu do niektorej z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ročne v priemere 155 000 ľudí. Iba v roku 2018 tento údaj dosiahol úroveň 175 000 osôb (11).

3.5

V štúdiách sa ako motivačný faktor emigrácie okrem lepších hospodárskych vyhliadok v zahraničí zdôrazňuje aj dôležitá úloha kvalitných a dôveryhodných verejných inštitúcií. Z analýzy MMF (12) (2016) vyplynulo, že hoci všetky druhy migrantov hľadajú v zahraničí lepšie hospodárske príležitosti, jednotlivcov s vyššou úrovňou zručností motivovala k presunu aj kvalita domácich inštitúcií (korupcia a nepotizmus pri získavaní zamestnania) a jednotlivcov s nižšou úrovňou zručností priťahovali aj rozsiahlejšie a spoľahlivejšie systémy sociálnych dávok v zahraničí (13). Vysoká úroveň korupcie v regióne je kľúčovým určujúcim faktorom emigračných tokov, ktorý ešte zhoršuje skutočnosť, že 63 % osôb v regióne nedôveruje súdnej alebo zákonodarnej moci (14).

3.6

Mladí ľudia v regióne majú veľký záujem presťahovať sa do zahraničia, aby získali lepšie príležitosti, čo prispieva k veľmi skreslenému podielu mladých ľudí na celkovom počte emigrantov. V Bosne a Hercegovine, Severnom Macedónsku a Albánsku napríklad viac než 50 % mladých ľudí chce žiť a pracovať v zahraničí počas obdobia dlhšieho ako 20 rokov, čo je signálom potenciálne výraznej dlhodobej straty pre demografickú a hospodársku budúcnosť regiónu (15). Vysoká úroveň migrácie mladých ľudí zo západného Balkánu vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že mladí ľudia nedokážu získať prístup ku kvalitnému vzdelávaniu (ako aj z obmedzených hospodárskych príležitostí po získaní titulu), čo mnohých núti hľadať vzdelávacie príležitosti v zahraničí. V roku 2018 študovalo v inej krajine 6 % študentov z regiónu vo veku zodpovedajúcemu štúdiu na vysokej škole (priemer EÚ dosahuje 3 %).

3.7

Sociálna infraštruktúra na západnom Balkáne dostatočne nepodporuje schopnosť regiónu rozvíjať a udržiavať spoľahlivú základňu ľudského kapitálu, a to najmä v kontexte odlivu ľudského kapitálu prostredníctvom úniku mozgov. Sektory vzdelávania väčšiny krajín čelia nedostatku finančných prostriedkov a zdrojov, čo vedie k suboptimálnemu prístupu k vzdelávaniu aj k suboptimálnym výsledkom vzdelávania. Nedostatočné výsledky vzdelávania zasa nedokážu poskytnúť potrebné zručnosti, ktoré budúce generácie potrebujú, aby spĺňali požiadavky existujúcich podnikov a pomáhali vytvárať nové.

3.8

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a boj proti nezamestnanosti je kľúčová maximalizácia hodnoty ľudského kapitálu. Pracovná sila v súčasnosti musí byť vybavená celým radom prenosných zručností, schopnosťou prispôsobiť sa a podnikateľským prístupom pri súčasnom zabezpečení primeraných sociálnych istôt.

3.9

V rámci súčasných vzdelávacích systémov a učebných plánov sa musí zlepšiť a posilniť zamestnateľnosť mladších generácií prostredníctvom podpory odborného vzdelávania a prípravy, digitálneho vzdelávania a podnikateľských predmetov.

3.10

Povzbudzovať a podporovať by sa mali podnikateľské schopnosti mladých ľudí. Tvorcovia politík musia zabezpečiť priaznivé prostredie, v ktorom budú mladí ľudia môcť založiť vlastný podnik a stať sa podnikateľmi, a podporovať a poskytovať jednoduchší prístup k financiám pre startupy.

3.11

V dnešnom rýchlo sa vyvíjajúcom svete je kľúčový boj proti zmene klímy, nové obchodné modely, výskumné a inovačné kapacity a vývoj nových technologických riešení v záujme zelenej transformácie. Na tento účel je dôležité zvýšiť počet mladých ľudí, predovšetkým mladých žien, so schopnosťami v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a s digitálnymi zručnosťami.

3.12

Počas zelenej transformácie sa menia pracovné miesta, pričom niektoré z nich zanikajú, a vytvárajú sa nové pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nové ekologické a digitálne zručnosti. Systém vzdelávania a odbornej prípravy sa musí prispôsobiť rastúcemu dopytu po nových zručnostiach. Programy vzdelávania a odbornej prípravy by sa mali zosúladiť s vyvíjajúcimi sa podnikateľskými potrebami, ako aj so súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou.

4.   Problémy so zamestnávaním mladých na západnom Balkáne

4.1

Hlavné problémy, ktorým čelí politika zamestnanosti mladých ľudí v regióne, sa týkajú: koordinácie zainteresovaných strán na rôznych úrovniach verejnej správy a v rôznych oblastiach politiky (zamestnanosť, vzdelávanie, bývanie, zdravotníctvo); nedostatkov v kvalite vzdelávacích systémov a vo vyučovaní zručností, po ktorých je na trhu práce dopyt; neefektívneho postupu hľadania pracovného miesta, ktorý vedie k nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdĺhavým prechodom zo školy a univerzity do zamestnania; prevahy neistého zamestnania v niektorých hospodárstvach; nedostatočného počtu dostupných pracovných miest pre mladých ľudí; nedostatku zariadení starostlivosti o deti na podporu žien, ktoré sa vracajú do práce, a vysokej úrovne neformálnosti.

4.2

Mladí ľudia majú na západnom Balkáne nepriaznivé postavenie na trhoch práce v regióne. Miera zamestnanosti mladých ľudí vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov bola v roku 2020 v celom regióne západného Balkánu nižšia ako 27 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti mladých ľudí vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov presahovala 26 % (v porovnaní s úrovňou iba 16,8 % v tejto vekovej skupine v rámci EÚ27), pričom v Kosove dosiahla takmer 50 % (16).

4.3

Podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov na západnom Balkáne v priemere dosahuje 23,7 %, pričom sa pohybuje od 15,9 % v Srbsku po 37,4 % v Kosove v porovnaní s úrovňou len 11,1 % v EÚ v rovnakej vekovej skupine (17).

4.4

Dlhodobá nezamestnanosť sa dotýka takmer dvoch tretín nezamestnaných mladých ľudí v Severnom Macedónsku, Bosne a Hercegovine a Kosove a dvoch tretín nezamestnaných mladých žien v Čiernej Hore.

4.5

Miera účasti mladých ľudí na trhu práce (miera aktivity) bola takisto nižšia ako v EÚ, pričom v rámci účasti na trhu práce existuje veľký rodový rozdiel, ktorý sčasti odráža nedostatok zariadení starostlivosti o deti pre mladé matky, ktoré sa chcú zúčastňovať na trhu práce. Rodový rozdiel sa prejavuje aj v miere zamestnanosti mladých žien, ktorá je všade v regióne nižšia ako miera zamestnanosti mladých mužov. V krajinách, kde je miera nezamestnanosti mladých ľudí najvyššia (Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko, Srbsko), miera nezamestnanosti mladých žien prevyšuje mieru nezamestnanosti mužov. V Albánsku a Čiernej Hore je naopak miera nezamestnanosti mladých žien rovnako ako v EÚ nižšia ako v prípade mužov.

4.6

Mladí ľudia čelia na trhoch práce neistej situácii. V porovnaní s EÚ majú vyšší podiel dočasných zmlúv vo všetkých hospodárstvach v regióne, najmä v Kosove a Čiernej Hore, kde majú tento druh zmluvy viac než tri štvrtiny zamestnaných mladých ľudí, zatiaľ čo v Srbsku to platí pre viac než polovicu zamestnaných mladých ľudí. Takáto neistá práca môže mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky jednotlivca a produktivitu hospodárstiev.

4.7

Riešenie potrieb mladého obyvateľstva by sa malo stať prioritou, najmä vzhľadom na vysoký počet osôb v skupine NEET. Je nevyhnutné zdôrazniť potrebu opatrení vychádzajúcich z príkladu záruky EÚ pre mladých ľudí, a to ešte viac v čase krízy. Prostredníctvom týchto opatrení sa pomôže tomu, aby mladí ľudia dostávali ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže, čím sa mladým ľuďom takisto ponúknu riešenia a vyhliadky a prispeje sa k boju proti úniku mozgov.

5.   Mladí ľudia na západnom Balkáne ako kľúčová sila regionálnej spolupráce a podpory európskej integrácie

5.1

Prosperita a konvergencia s EÚ by mali byť založené na zásadách inkluzívnosti, dôvery a spolupráce. EHSV poukazuje na to, že vlády krajín západného Balkánu sa pri uskutočňovaní reforiem pod vedením EÚ a vykonávaní investičných plánov zaviazali dodržiavať základné európske hodnoty demokracie, právneho štátu a základných práv, ako aj zmierenia (18).

5.2

EHSV súhlasí, že regionálna spolupráca na západnom Balkáne je kľúčová pre proces rozširovania a v záujme podpory transformácie by sa mala ďalej posilňovať. Dôveryhodná perspektíva vstupu do EÚ je kľúčovým stimulom a hnacou silou transformácie v regióne. Ide o kľúčový nástroj podpory demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv, ktoré sú zároveň hlavnými motormi hospodárskej integrácie a základnou oporou podpory regionálneho zmierenia a stability (19).

5.3

EHSV uznáva, že za niekoľko posledných rokov sa začali vykonávať viaceré kľúčové európske aj regionálne iniciatívy, najmä pre región západného Balkánu, zamerané na jeho priblíženie k EÚ, ale aj na posilnenie spolupráce medzi mladými ľuďmi. EÚ je naďalej hlavným strategickým partnerom regiónu a poskytuje finančné prostriedky a podporu prostredníctvom rôznych programov (IPA, Erasmus+ atď.). Na základe úspešného príkladu Francúzsko-nemeckého úradu pre mládež navyše v roku 2016 vznikol Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), ktorého cieľom je podpora ducha zmierenia a spolupráce medzi mladými ľuďmi v regióne prostredníctvom výmenných programov pre mládež.

5.4

Pri zlepšovaní spolupráce medzi mladými ľuďmi na západnom Balkáne zohráva dôležitú úlohu. Na zefektívnenie regionálnej spolupráce mládeže, ktorá je základným prvkom, pokiaľ ide o dosiahnutie mieru a stability v regióne, je kľúčovou podpora EÚ. Úloha mladých ľudí pri zlepšovaní vyhliadok regiónu by sa nemala posilňovať iba prostredníctvom úsilia RYCO.

5.5

Európske hlavné mesto mládeže je titul, ktorý udeľuje Európske fórum mládeže. Jeho účelom je zlepšiť postavenie mladých ľudí, stimulovať účasť mládeže a posilniť európsku identitu v mestách. V roku 2022 je Európskym hlavným mestom mládeže Tirana. Hlavným cieľom titulu, ktorého sloganom je „Aktivovať mládež“, je povzbudiť aktívnu účasť so zameraním na potreby mladých ľudí v súčasnosti aj budúcnosti. Súčasťou programu sú činnosti zamerané na podporu dobrovoľníctva, zlepšenie postavenia mládežníckych organizácií a vytváranie sietí a synergií medzi mladými ľuďmi z celej Európy.

5.6

Intenzívnejšou spoluprácou a činnosťami vzájomného učenia spoluorganizovanými inštitúciami EÚ a stranami zainteresovanými do mládežníckej politiky na západnom Balkáne by sa malo ďalej podporiť úspešné vykonávanie inovačnej agendy pre západný Balkán.

5.7

Úsilie o zapojenie západného Balkánu do programov EÚ pre mládež by sa malo koordinovať s prebiehajúcimi programami, ktoré ponúka RYCO. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby západnému Balkánu pomohla pri hľadaní spôsobov, ako vytvoriť nové systémy medziregionálnej mobility.

6.   Zosilnenie hlasov mladých ľudí zo západného Balkánu

6.1

Politický program EÚ v súvislosti s inovačnou agendou pre západný Balkán je zameraný na uľahčenie tvorby politík na základe dôkazov (20). Existencia spoľahlivých a transparentných štatistík predstavuje významnú požiadavku EÚ vo vzťahu ku všetkým krajinám v predvstupovej fáze (21).

6.2

Cieľom stratégie EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 je povzbudzovať a podporovať inkluzívnu demokratickú účasť všetkých mladých ľudí na demokratických procesoch a v spoločnosti, aktívne ich zapájať, podporovať zastúpenie mládeže na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj skúmať a podporovať využívanie inovačných a alternatívnych foriem demokratickej účasti, napr. nástroje digitálnej demokracie (22).

6.3

Dialóg EÚ s mládežou predstavuje dobre fungujúci mechanizmus dialógu medzi mladými ľuďmi a osobami s rozhodovacou právomocou. EHSV víta návrh Komisie vychádzať z tohto mechanizmu a zaviesť ho do regionálnej spolupráce na západnom Balkáne, čím by sa zabezpečilo, aby sa názory a potreby mladých ľudí a mládežníckych organizácií zohľadnili pri vymedzovaní priorít mládežníckej politiky. Okrem toho by sa mali stimulovať a propagovať existujúce participatívne procesy a mechanizmy na západnom Balkáne, do ktorých sú zapojení mladí ľudia.

6.4

Podľa indexu účasti mládeže (23) sú mladí ľudia na západnom Balkáne stále výrazne nedostatočne zastúpení v politickom živote. Z nedávnych údajov vyplýva, že veľká väčšina (78 %) si myslí, že mladí ľudia by mali mať v politike väčšie slovo (24).

6.5

EHSV dôrazne podporuje zapojenie mladých ľudí do rozhodovacích procesov v otázkach, ktoré sa ich týkajú. Pri zlepšovaní postavenia mladých ľudí na politickej, hospodárskej a sociálnej scéne je okrem individuálnej účasti kľúčová aj úloha mládežníckych organizácií. Ako sa zdôrazňuje v nariadení o nástroji IPA III a metodike rozširovania, je preto potrebné poukázať na význam financovania a podpory organizácií občianskej spoločnosti s cieľom uspokojiť potreby mladých ľudí.

6.6

Sociálno-ekonomické postavenie a dosiahnutý stupeň vzdelania sa považujú za dôležité ukazovatele tendencie jednotlivca voliť alebo sa iným spôsobom politicky angažovať. Zo štatistickej analýzy na regionálnej úrovni vyplýva konzistentný obraz sociálno-ekonomických nerovností, ktoré sú neoddeliteľne spojené s angažovanosťou mladých ľudí v regióne západného Balkánu (25).

---

(1)  Youth Participation Index 2020, Nadácia Any a Vladeho Divacovcov, s. 31.

(2)  Odporúčanie Rady z 30. októbra 2020 o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí, a ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, Ú. v. EÚ C 372, 4.11.2020, s. 1.

(3)  Samit o západnom Balkáne v rámci berlínskeho procesu, Berlínsky samit 2021, závery predsedu.

(4)  Záverečné vyhlásenie z 8. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu.

(5)  Basic figures on Western Balkans and Turkey, Factsheets, vydanie z roku 2022.

(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté postoje k otázke statusu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(6)  Mapping of Youth Policies and Identification of Existing Support and Gaps in Financing of Youth Actions in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, porovnávacia správa, január 2021, s. 4.

(7)  Mapping of Youth Policies and Identification of Existing Support and Gaps in Financing of Youth Actions in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, porovnávacia správa, január 2021, s. 4.

(8)  Unlocking Youth Potential in South Eastern Europe and Turkey: Skills development for labour market and social inclusion, Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF), 2020.

(9)  Z výsledkov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) za rok 2018 vyplýva, že takmer všetky krajiny západného Balkánu výrazne zaostávajú v kľúčových kompetenciách (žiaci, ktorí nedosahujú úroveň 2 na stupnici PISA v oblasti čítania, matematiky a prírodovedy).

(10)  Social Infrastructure in the Western Balkans – Increasing the region’s economic resilience, enhancing human capital and counteracting the effects of brain drain, Rozvojová banka Rady Európy, november 2021.

(11)  Na presnosť údajov o migrácii pre región západného Balkánu majú negatívny vplyv rôzne problémy, ktoré obmedzujú rozsah komplexných porovnaní medzi krajinami.

(12)  Emigration and Its Economic Impact on Eastern Europe, 2016.

(13)  Pokrytie sociálnymi dávkami na západnom Balkáne môže byť nerovnomerné a môže dochádzať k omeškaniam pri ich vyplácaní.

(14)  Balkan Barometer 2020: Public Opinion Survey, Rada pre regionálnu spoluprácu.

(15)  Miran Lavrič, Smiljka Tomanović, Mirna Jusić, FES Youth Study Southeast Europe 2018/2019, Nadácia Friedricha Eberta.

(16)  Study on Youth Employment in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, 2021.

(17)  Study on Youth Employment in the Western Balkans, Rada pre regionálnu spoluprácu, 2021.

(18)  Záverečné vyhlásenie z 8. fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, REX/184, s. 3.

(19)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 88.

(20)  Agenda pre západný Balkán v oblasti inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.

(21)  Európska komisia – Kapitoly acquis/rokovacie kapitoly.

(22)  Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež, COM(2018) 269 final.

(23)  Youth Participation Index 2020, Nadácia Any a Vladeho Divacovcov.

(24)  Mirna Jusić, Political alienation of a precarious generation, Nadácia Friedricha Eberta 2019, s. 5.

(25)  Mirna Jusić, Political alienation of a precarious generation, Nadácia Friedricha Eberta 2019, s. 5.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Náklady pri nekonaní na úrovni EÚ – prínosy jednotného trhu

(prieskumné stanovisko)

(2022/C 443/07)

Spravodajca:	Philip VON BROCKDORFF
Spoluspravodajkyňa:	Émilie PROUZET

Žiadosť o konzultáciu	predsedníctvo Rady Európskej únie, 26. 1. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. 6. 2022
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	63/1/1
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	194/0/3

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že cieľom jednotného trhu je zlepšiť blahobyt prostredníctvom sociálnej a hospodárskej konvergencie, ktorá má znížiť nerovností a zabezpečiť, aby sa zhoršujúca sa sociálna nerovnováha napokon nestala vážnou prekážkou európskej integrácie.

1.2

EHSV sa domnieva, že vnútroštátne právne predpisy, ktoré potenciálne bránia vnútornému trhu, sa musia oznamovať Európskej komisii (EK), musia sa k nim vypracovať pripomienky a musia sa zhodnotiť. Bez uvedeného sú tieto postupy naďalej neúčinné a vytvárajú sa nimi nepotrebné prekážky.

1.3

Pokiaľ ide o vnútroštátnu certifikáciu, EHSV odporúča, aby sa členské štáty zaviazali k menej obmedzujúcim vnútroštátnymi opatreniam prostredníctvom „posilnenej spolupráce“.

1.4

EHSV takisto vyzýva na účinné vykonávanie a presadzovanie smerníc, o ktorých sa už rokovalo a hlasovalo, ako je balík týkajúci sa lepšej právnej regulácie.

1.5

EHSV sa domnieva, že akt o digitálnych službách (1) a akt o digitálnych trhoch (2) predstavujú kľúčové kroky pri dosahovaní rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov na digitálnych trhoch. Prioritou by mala byť aj maximálna harmonizácia v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych trhoch.

1.6

Z hľadiska európskej inovácie, rastu podnikov a podpory digitálneho jednotného trhu je rovnako kľúčový voľný tok údajov.

1.7

EHSV zdôrazňuje, že rozvoju jednotného trhu bránia územné obmedzenia dodávok, a vyzýva EK, aby riešila ich protisúťažné účinky.

1.8

EHSV odporúča koordinovaný prístup členských štátov k uvádzaniu výrobkov dotknutých krízou na Ukrajine na trh. Kríza spôsobená ruskou agresiou viedla k rozsiahlym obmedzeniam dodávok.

1.9

EHSV odporúča účinnejšie vnútroštátne politické opatrenia a poskytovanie stimulov mobility s dôrazom na aktívne politiky trhu práce, ako sú dávky podmienené výkonom práce pre pracovníkov z EÚ.

1.10

EHSV síce uznáva, že únia kapitálových trhov je zložitým projektom, no konštatuje, že EÚ stále má 27 kapitálových a finančných trhov, ktoré nefungujú jednotne, čím sa obmedzuje potenciál jednotného trhu.

1.11

V tomto období veľkej neistoty je potrebné zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže osobitne zameriavala na dosiahnutie transformácií, ku ktorým sa EÚ zaviazala. Navyše nemožno dovoliť žiadnu formu obchodného, sociálneho, regulačného, daňového alebo environmentálneho dampingu, ktorý narúša hospodársku súťaž.

1.12

EHSV napokon zastáva názor, že by sa mala presadzovať „otvorená strategická autonómia“, a to najmä v kľúčových sektoroch, s cieľom prispieť k budovaniu odolnosti, diverzifikácii a ambicióznemu programu pre obchod.

2.   Kontext

2.1   Cieľ jednotného trhu

2.1.1

Cieľom jednotného trhu EÚ bolo odstrániť prekážky pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb v úsilí posilniť produktivitu a konkurencieschopnosť v celej EÚ.

2.2   Spoločná zodpovednosť za jednotný trh

2.2.1

Fungovanie jednotného trhu je spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov. V súčasnom stave však vo výklade a v uplatňovaní práva EÚ stále existujú mnohé rozdiely. V mnohých prípadoch možno tieto rozdiely považovať za neodôvodnené alebo neprimerané, pričom v každom prípade predstavujú prekážku voľného pohybu osôb, tovaru a služieb.

2.3   Zodpovednosť členských štátov

2.3.1

Oprávnené dôvody na rozdiely medzi členskými štátmi objektívne môžu existovať, no nie vždy sa takéto odôvodnenie poskytne, pričom v niektorých prípadoch sa členské štáty vôbec nepokúšajú vyvážiť odôvodnenie na vnútroštátnej úrovni a možný negatívny vplyv na jednotný trh. V dôsledku toho v EÚ stále existuje množstvo regulačných aj iných ako regulačných prekážok, ktoré spôsobujú, že jednotný trh je „neúplný“ a rozdrobený, napríklad: — vnútroštátne právne predpisy odôvodnené na základe predpokladu, že sa uplatňuje zásada subsidiarity; — neuznávanie zásady predpokladaného vzájomného uznávania, — zvyšovanie počtu prípadov transpozície nad požadovaný rámec, ktorá je známa aj ako gold-plating, a nezosúladených transpozícií, pričom vnútroštátne vlády a parlamenty vykonávajú transpozíciu právnych textov EÚ schválených na úrovni EÚ nad požadovaný rámec. Viaceré prekážky, ktoré majú vplyv na jednotný trh, v podstate vyplývajú z nesprávneho alebo neúplného uplatňovania právnych predpisov EÚ a z toho, že členské štáty uplatňujú vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v rozpore s cieľmi jednotného trhu. Nepresné alebo nesprávne vykonávanie členskými štátmi a nedostatočné presadzovanie Komisiou majú preto škodlivý vplyv na občanov aj podniky na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, — uplatňovanie plánovaných európskych opatrení na vnútroštátnej úrovni, pričom sa vlády a parlamenty pokúšajú predvídať uplatňovanie politík EÚ tým, že dajú vnútroštátne záujmy na prvé miesto, a to aj napriek tomu, že Komisia tieto politiky EÚ ešte len vypracúva. Príkladom uvedeného je politika EÚ v oblasti obehového hospodárstva, — vnútroštátne záujmy prevládajúce nad otázkami strategických európskych ekosystémov.

2.4   Hospodárske náklady na obmedzenia jednotného trhu

2.4.1

Príklady uvedené v predchádzajúcom texte ilustrujú hlavné náklady pri nekonaní na úrovni EÚ, pričom vo viacerých štúdiách sa v skutočnosti zdôraznili rozsiahle hospodárske zisky vyplývajúce z „úplného“ jednotného trhu. Zo súhrnnej správy Európskeho parlamentu vyplýva, že predstavujú 650 miliárd EUR až 1,1 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 5 % až 8,6 % HDP EÚ (3).

2.4.2

V tej istej štúdii inštitútu RAND Europe vykonanej pre Európsky parlamentu sa skúmal hospodársky vplyv menších prekážok obchodu na jednotný trh. Podľa tejto štúdie by vplyv lepších obchodných tokov, hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v dôsledku menších prekážok obchodu viedol k hospodárskym prínosom na úrovni od 183 do 269 miliárd EUR ročne (4).

2.4.3

Relevantným z hľadiska stratených potenciálnych prínosov je aj odhad EK, pokiaľ ide o plne integrovaný digitálny jednotný trh EÚ. EK uvádza, že by sa ním podporili inovácie, každý rok by sa do hospodárstva EÚ prispelo sumou 415 miliárd EUR a vytvorili by sa stovky tisíc nových pracovných miest (5).

2.4.4

Všetky uvedené informácie poukazujú na významné potenciálne hospodárske prínosy (a súvisiace prínosy v oblasti sociálneho zabezpečenia), ktoré by priniesol úplnejší jednotný trh. Inak povedané, toto predstavuje celkové hospodárske náklady, resp. pridanú hodnotu a kolektívne verejné statky stratené v dôsledku nekonania na úrovni EÚ.

2.4.5

Vnútorný trh napriek obmedzeniam dosiaľ prispel k zachovaniu a podpore hospodárskej prosperity EÚ. Konkurencieschopnosť a odolnosť hospodárstva EÚ sa musia posilniť prostredníctvom ďalších reforiem jednotného trhu, ako aj riešením strategických závislostí. Podporiť treba aj podnikateľskú kultúru v EÚ, pričom inovatívnym podnikom všetkých veľkostí, a najmä mikropodnikom, malým a stredným podnikom, ako aj startupom, sa poskytne účinnejšia podpora a budú môcť prosperovať, aby prispievali k odolnejšej a súdržnejšej spoločnosti. Je rovnako dôležité, aby dobre fungujúci jednotný trh umožňoval víziu sociálnejšej Európy – takej, kde je blahobyt občanov prioritou politického programu a ktorá pomáha predchádzať sociálnej nivelizácii smerom nadol.

3.   Obmedzenia

3.1

K existujúcim obmedzeniam patria tie, ktoré sa spájajú s reguláciou, otázkami týkajúcimi sa vnútroštátneho práva, daňovými otázkami, logistickými otázkami a otázkami týkajúcimi sa dodávok, ako aj s inými jemnejšími rozdielmi medzi členskými štátmi EÚ, v dôsledku ktorých je obchod v EÚ stále náročný.

3.2

Obmedzenia takisto brzdia kľúčové hospodárske sektory, napríklad sektor služieb, ktoré sú na úrovni štátov naďalej rozdrobené, Ide napríklad o tieto problematické aspekty: — historicky obmedzujúce vnútroštátne pravidlá, ktoré sú často odôvodnené zásadou subsidiarity, — chybné vykonávanie a uplatňovanie smernice o službách, ktorými sa bráni slobode usadiť sa, voľnému pohybu služieb a slobode poskytovať služby, — vnútroštátne obchodné predpisy, ktorými sa pre podniky vytvárajú prekážky, pokiaľ ide o spôsob ich podnikania. Týmito predpismi sa často obmedzuje konkurencieschopnosť sektora, sú protekcionistické a narúšajú investície dôveryhodných a legitímnych podnikov v iných členských štátoch. — vnútroštátne požiadavky, ktorými sa bráni voľnému pohybu tovaru. Často dochádza k tomu, že členské štáty neoznamujú nové vnútroštátne technické požiadavky v súlade s postupom stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (6) a neuplatňujú zásadu vzájomného uznávania v prípade neharmonizovaných činností, napríklad pokiaľ ide o smernice, pri ktorých došlo ku gold-platingu, atď.

3.3

EHSV poukazuje na skutočnosť, že postupy v prípade nesplnenia povinnosti sú zdĺhavé, finančne náročné a ich výsledok je neistý. V prípade podnikov to predstavuje príliš vysoké náklady a odrádza ich to od rozširovania svojho podnikania či od investícií v iných štátoch EÚ. V dôsledku týchto obmedzení navyše spotrebitelia prichádzajú o širší výber, lepšie služby a nižšie ceny. EHSV tiež žiada, aby Komisia vyvinula dôraznejšie úsilie, pokiaľ ide o uplatňovanie postupov v prípade nesplnenia povinnosti.

3.4

Tieto náklady majú vplyv na hospodárstvo v širšom zmysle, pričom obmedzujú konkurencieschopnosť, rastový potenciál, ako aj ďalší vývoj trhového hospodárstva.

3.5

Na EÚ rovnako ako na všetky ostatné hospodárstva vplývajú vonkajšie otrasy, no reakciu na tieto otrasy a reakciu trhov v podstate určujú vnútroštátne politiky jednotlivých členských štátov a opatrenia prijaté na stimuláciu hospodárskeho správania. Vojna na Ukrajine odhalila závislosť EÚ od globálnych dodávateľských reťazcov. Prebiehajúca kríza pravdepodobne bude mať na jednotlivé sektory odlišný vplyv, no nepochybne odhalila slabiny jednotného trhu, najmä obmedzenia voľného pohybu tovaru a služieb a základných komodít.

3.6

Napokon je potrebné poznamenať, že približne 82 % výrobkov, s ktorými sa obchoduje na jednotnom trhu, podlieha harmonizovaným pravidlám a približne 18 % obchodu s tovarom v rámci EÚ je predmetom vzájomného uznávania. Stále sa však objavujú nové prípady vnútroštátnych technických pravidiel, ktoré sú zrejme v rozpore s právom EÚ. V mnohých členských štátoch navyše v poslednom čase došlo k prudkému nárastu vnútroštátnych požiadaviek na označovanie potravín a nápojov, ktoré sa odôvodňujú ochranou spotrebiteľov a životného prostredia. Zásada vzájomného uznávania zároveň nefunguje bezproblémovo. Dôkazom je, že 71 % MSP, ktoré podali žiadosť v rámci existujúceho systému vzájomného uznávania v súvislosti s neharmonizovaným tovarom, dostalo rozhodnutie o zamietnutí prístupu na trh.

4.   Riešenie obmedzení

4.1

Opatrenia uvedené v ďalšom texte by prispeli k dosiahnutiu niektorých potenciálnych hospodárskych ziskov vyplývajúcich z jednotného trhu.

4.2   Účinnejšie využívanie existujúcich nástrojov

4.2.1

EHSV sa domnieva, že návrhy vnútroštátnych textov, ktoré potenciálne bránia vnútornému trhu, sa musia oznamovať EK, musia sa k nim vypracovať pripomienky a musia sa zhodnotiť. Bez záväzku členských štátov oznamovať a vypracúvať pripomienky/hodnotiť sú tieto postupy naďalej neúčinné. V záujme podpory harmonizácie regulácie trhu s výrobkami vo všetkých členských štátoch EÚ sa preto vyžaduje účinnejší dohľad. Príkladom je sektor maloobchodu, v ktorom v poslednom čase dochádza k prudkému nárastu počtu vnútroštátnych obmedzení v podobe povolení a požiadaviek na miestny obsah. To je v rozpore s článkami 28 a 30 zmluvy, pričom na nákupy výrobkov, ktoré sú už zákonne uvedené na jednotný trh, sa často uplatňuje opätovné vnútroštátne testovanie. V prípade služieb EHSV takisto zastáva názor, že postup oznamovania podľa smernice o službách nefunguje tak dobre, ako sa očakávalo. Pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, EHSV s poľutovaním konštatuje, že členské štáty nedospeli ku kompromisu, pokiaľ ide o návrh tzv. smernice o oznamovaní. Týmto predpisom by sa posilnila povinnosť členských štátov oznamovať Komisii návrhy zákonov alebo iných právnych predpisov o systémoch povoľovania v prípade služieb (a teda aj v prípade územného plánovania) (7). EHSV takisto naliehavo žiada EK a členské štáty, aby v prípade, že členské štáty oznámia technické pravidlá, poskytovali podrobnejšie informácie o príslušnom odôvodnení a proporcionalite. Dôležité je aj zabezpečiť, aby dochádzalo k náležitej kontrole oznámených požiadaviek bez ohľadu na to, ktorý postup oznamovania sa použije (8). EHSV sa domnieva, že v záujme riešenia jadra problému by bol potrebný ďalší legislatívny prechod z minimálnej harmonizácie na maximálnu harmonizáciu.

4.2.2

Ďalšou oblasťou vyvolávajúcou obavy je uplatňovanie opatrení, ktoré bránia plánovaným právnym predpisom EÚ, ako je vnútroštátna certifikácia, pričom sa uplatňujú výslovne s cieľom poskytnúť určitú úroveň ochrany, najmä v agropotravinárskom sektore. Podľa názoru EHSV sú takéto obmedzenia otvorene protekcionistické, no keď sa odhalia, postup vedúci k ich zrušeniu je často pomalý a náročný, v dôsledku čoho zostávajú pre maloobchodníkov v platnosti príliš dlho. EHSV sa domnieva, že v záujme predchádzania takýmto situáciám by sa členské štáty namiesto toho mohli zaviazať k menej obmedzujúcim vnútroštátnymi opatreniam prostredníctvom „posilnenej spolupráce“, ako sa povoľuje v zmluve. EHSV tiež poukazuje na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt ako na štandardný rámec na podporu jednotného trhu, ktorý by sa mohol uplatniť v iných oblastiach.

4.2.3

EHSV takisto zastáva názor, že európsky semester by mohol predstavovať účinný nástroj na boj proti týmto problémom, najmä prostredníctvom primeraných opatrení zo strany Komisie vrátane pozastavenia finančných prostriedkov EÚ v prípade, že by sa nedodržiavali záväzky v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny. Je to v súlade s príručkou EK pre členské štáty o plánoch obnovy a odolnosti, v ktorej sa zdôrazňuje odstránenie regulačných a neregulačných prekážok vnútorného trhu, ako aj to, za akých podmienok musia členské štáty splniť požiadavky európskeho semestra.

4.2.4

EHSV napokon vyzýva na účinné vykonávanie a presadzovanie smerníc, o ktorých sa už rokovalo a hlasovalo. V tejto súvislosti by sa mali EK a členské štáty zaviazať, že budú vykonávať balík týkajúci sa lepšej právnej regulácie, pričom sa musia vypracúvať kvalitné posúdenia vplyvu.

4.3   Využívanie potenciálu digitálneho jednotného trhu

4.3.1

EHSV sa domnieva, že rozrastajúce sa digitálne hospodárstvo v Európe prináša príležitosti na hospodársky rast, pričom by mohlo dochádzať k hospodárskym ziskom prostredníctvom rozsiahlejšej integrácie digitálnych služieb v členských štátoch.

4.3.2

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch predstavujú kľúčové kroky pri dosahovaní rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov na digitálnych trhoch. Zameraním sa na konkrétne služby bez ohľadu na miesto, kde má poskytovateľ služieb sídlo, alebo na právne predpisy, ktoré sa uplatňujú pri poskytovaní týchto služieb, sa v akte o digitálnych službách a akte o digitálnych trhoch zmysluplne rieši otázka rovnakého zaobchádzania s európskymi a globálnymi online prevádzkovateľmi. Pre EHSV je navyše absolútnou prioritou predchádzanie tomu, aby v dôsledku nárastu počtu vnútroštátnych právnych predpisov dochádzalo k ďalšiemu rozdrobeniu vnútorného trhu.

4.3.3

Významné finančné zisky by sa mohli dosiahnuť aj rozsiahlejším využívaním online služieb a zlepšením digitálnej infraštruktúry v rámci EÚ. EK v tomto kontexte odporúča prechod na plne funkčný režim elektronického obstarávania a elektronickú fakturáciu. Z pôsobivého odhadu vyplýva, že úplným prechodom na elektronické obstarávanie by sa mohlo získať 50 až 75 miliárd EUR ročne (9).

4.3.4

EHSV napokon zastáva názor, že z hľadiska európskej inovácie, rastu podnikov všetkých veľkostí, vytvárania pracovných miest a dosiahnutia digitálneho jednotného trhu je kľúčový voľný tok údajov. Právne predpisy na podporu voľného toku údajov sú už v platnosti. Malo by sa však zabrániť akýmkoľvek neodôvodneným požiadavkám na lokalizáciu údajov.

4.4   Odstránenie obmedzení dodávok

4.4.1

EHSV konštatuje, že nariadeniami o geografickom blokovaní z roku 2018 sa prispelo k uľahčeniu obchodu v rámci EÚ. Európski spotrebitelia však stále podliehajú geografickému blokovaniu tovaru a služieb. EHSV poukazuje na existenciu pretrvávajúcich územných obmedzení dodávok, ktoré môžu mať podobu rôznych postupov, ako je odmietnutie dodávok alebo hrozba zastavenia dodávok konkrétnemu distribútorovi, obmedzovanie množstiev dostupných na predaj členskými štátmi, nevysvetliteľné rozdiely v sortimentoch a cenách výrobkov v jednotlivých členských štátoch alebo obmedzovanie jazykových možností na balení výrobkov. EHSV zdôrazňuje, že územné obmedzenia dodávok bránia rozvoju jednotného trhu, ako aj jeho potenciálnym prínosom pre spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby riešila protisúťažné účinky týchto obmedzení s cieľom dosiahnuť plne fungujúci jednotný trh.

4.4.2

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu sa odhalili obrovské riziká v oblasti energetiky a potravinovej bezpečnosti, ktoré si vyžadujú jednotný strategický prístup EÚ. EHSV sa domnieva, že dobre fungujúcim jednotným trhom možno podporiť túto stratégiu, ako aj zmierniť niektoré tlaky na ceny, ktoré rýchlo narúšajú kúpnu silu v celej EÚ. EHSV v tejto súvislosti víta úsilie spolupracovať v oblasti spoločného nákupu plynu (na dobrovoľnom základe) na úrovni EÚ v úsilí zmierniť tlak na ceny energie.

4.4.3

EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ nedošlo k pokusu o koordinovaný prístup členských štátov v súvislosti s inými výrobkami dotknutými krízou na Ukrajine.

4.5   Posilnenie cezhraničnej mobility pracovníkov a odborníkov

4.5.1

Cezhraničná mobilita pracovníkov a odborníkov v EÚ je naďalej výzvou, ktorá obmedzuje dodávky a spôsobuje nesúlad v sektoroch, ako je IT a odvetvie moderných technológií, a to aj napriek politikám EÚ zameraným na uľahčenie voľného pohybu osôb. Z európskych a vnútroštátnych údajov vyplýva, že úroveň mobility medzi krajinami aj v rámci nich je stále nízka aj pri medzinárodnom porovnaní.

4.5.2

EHSV konkrétne odporúča účinnejšie vnútroštátne politické opatrenia, ktorými by sa poskytovali stimuly mobility, s dôrazom na aktívne politiky trhu práce, ako sú dávky podmienené výkonom práce pre pracovníkov z EÚ a pracovníkov z tretích krajín v postavení utečenca. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že ak by sa uchádzačom o zamestnanie ponúkali v hostiteľských krajinách finančné stimuly zamerané na to, aby sa zamestnali v inom členskom štáte či inom regióne, ešte viac by sa tým povzbudila mobilita. Potrebné je okrem toho ďalšie úsilie o zlepšenie informácií o pracovných miestach v iných krajinách EÚ, ako aj pomoci pri premiestnení s cieľom poskytnúť logistickú podporu pri sťahovaní do inej krajiny, napr. pri hľadaní ubytovania, registrácii na daňové účely, hľadaní školy pre detí, prípadnej pomoci pri hľadaní zamestnania pre partnerov atď. EHSV však upozorňuje, že dosiaľ uplatňovaný nesystematický prístup škodí pracovnej mobilite v EÚ. Je potrebné predísť ďalším nesúvislým politikám, najmä na vnútroštátnej úrovni.

4.5.3

Uznávanie diplomov a kvalifikácií, ktoré je kľúčové pri obsadzovaní voľných pracovných miest v prípadoch, že pretrváva nedostatok pracovnej sily, je stále problematické v celej EÚ. EHSV zastáva názor, že existujúci systém stále príliš výrazne závisí od jednotlivých vlád a členské štáty majú možnosť uplatňovať svoje vlastné pravidlá. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa vo všetkých členských štátoch uplatňoval harmonizovanejší prístup k uznávaniu diplomov a iných kvalifikácií.

4.5.4

K posilneniu mobility pracovníkov a odborníkov z EÚ napokon môže dôjsť iba vtedy, keď sa dosiahne lepšie presadzovanie existujúcich ustanovení, prístup k informáciám a spolupráca medzi členskými štátmi. EHSV konštatuje, že jednotlivé členské štáty môžu byť zdržanlivé, pokiaľ ide o ďalšie reformy jednotného trhu, z dôvodu obáv, že by mohli viesť k potenciálnym krátkodobým stratám pracovných miest a sektorovým stratám, najmä v krajinách, ktoré už zaostávajú, ako aj v krajinách/sektoroch s nízkou produktivitou. K riešeniu tohto problému by teoreticky prispel voľný pohyb pracovnej sily, no z vnútroštátneho hľadiska by to mohlo viesť k strate zdrojov a potenciálnemu úniku mozgov/zručností v medziobdobí.

4.6   Posilnenie kapitálových tokov a finančných služieb v EÚ

4.6.1

Rovnaký argument platí v prípade kapitálových trhov EÚ. EHSV uznáva, že únia kapitálových trhov je zložitým projektom, ktorého cieľom je prehĺbiť a ďalej integrovať kapitálové trhy členských štátov EÚ. Vyžaduje si prijatie opatrení a regulačných zmien v širokej škále oblastí a prináša so sebou povinnosti nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni jednotlivých členských štátov. EHSV konštatuje, že dokončenie únie kapitálových trhov je v roku 2022 stále vzdialeným cieľom. Napriek istému pokroku, najmä pokiaľ ide o balík opatrení EÚ na obnovu kapitálových trhov, má EÚ naďalej 27 kapitálových trhov, ktoré nefungujú jednotne. Európske finančníctvo je stále výrazne segmentované na úrovni jednotlivých štátov, pričom sporitelia a investori do značnej miery závisia od vnútroštátneho prostredia. Platí to aj pre finančné služby vo všeobecnosti vrátane retailových finančných služieb a domácich úspor.

4.6.2

EHSV sa domnieva, že sa tým obmedzuje hospodárska obnova, ako aj bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Hospodárske prínosy únie kapitálových trhov sú zrejmé, no jej dokončenie si vyžaduje politické zapojenie jednotlivých členských štátov, ako aj účinné prijatie iniciatív pod vedením EK vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na posilnenie medzinárodnej úlohy eura. Pri uľahčovaní vzniku únie kapitálových trhov okrem toho nemožno podceňovať úlohu digitalizácie.

4.7   Oveľa silnejšia politická vôľa na odstránenie obmedzení jednotného trhu

4.7.1

V tomto období veľkej neistoty by EHSV privítal politiku hospodárskej súťaže, ktorá by sa osobitne zameriavala na dosiahnutie transformácií, ktoré EÚ začala. Tieto transformácie si vyžiadajú ambiciózne obchodné a investičné politiky, mimoriadne verejné aj súkromné investície, inovácie, ďalší sociálny, hospodársky a environmentálny pokrok, ako aj dobre fungujúci jednotný trh. To všetko musí vychádzať z právneho a finančného rámca, ktorým sa zabezpečia rovnaké podmienky na trhu pre všetky zainteresované strany, regióny a pre všetkých občanov v EÚ. V tomto kontexte je kľúčová integrita a celistvosť nášho vnútorného trhu. Prvoradý je dobre fungujúci jednotný trh a politika hospodárskej súťaže, prostredníctvom ktorých sa podnikom a spotrebiteľom umožní prístup k rozsiahlej hospodárskej súťaži na trhu za rovnakých podmienok, čím sa stimuluje efektívnosť a inovácie a zabezpečí sa prostredie, v ktorom môže úspešný podnik rásť.

4.7.2

Podľa nášho názoru umožňuje harmonizácia a odstránenie prekážok voľného pohybu na danom území rozvoj hospodárskej súťaže, inovácie, ako aj zvýšenie produktivity. Nemožno dovoliť žiadnu formu obchodného, sociálneho, regulačného, daňového alebo environmentálneho dampingu, ktorý narúša hospodársku súťaž. EHSV očakáva, že všetky členské štáty to budú rešpektovať a budú vyžadovať, aby naši vonkajší partneri dodržiavali naše základné hodnoty a práva, či už v sociálnej, podnikateľskej, alebo environmentálnej oblasti.

4.7.3

EHSV upozorňuje, že jednotný trh by sa už nemal vnímať ako glorifikovaná verzia dohody o globálnom obchode, ktorej vlastnosti by bolo možné upraviť v rámci rokovaní. Jednotný trh je oveľa viac než len to. Ide v ňom aj o zlepšenie životných podmienok prostredníctvom sociálnej a hospodárskej konvergencie, ktorej cieľom je znížiť nerovnosti a zabezpečiť, aby sa zhoršujúca sa sociálna nerovnováha a všeobecný nárast chudoby napokon nestali vážnymi prekážkami európskej integrácie. EHSV preto zdôrazňuje význam základných sociálnych práv a práv pracovníkov na dôstojnú mzdu a dôstojné pracovné podmienky nielen v rámci ich interakcie s hospodárskymi slobodami, ale aj v súvislosti s vnútorným trhom a trhom práce, hospodárskou súťažou a všetkými ostatnými politickými opatreniami Únie, a to okrem iného vrátane oblastí, ako je správa hospodárskych záležitostí, obchod, digitalizácia a životné prostredie. Cieľom je takisto chrániť a posilňovať autonómiu sociálnych partnerov a vytvoriť jasné prepojenie s dodržiavaním a presadzovaním kolektívnych sociálnych práv. Kľúčové je tiež zabezpečiť, aby boli základné práva plne chránené a zaručené v zmluvách.

4.7.4

EHSV uznáva, že jednotný trh musí neustále reagovať na technologické zmeny, globalizáciu, vývoj v oblasti vzdelávania, práce a kapitálových trhov, a najmä na globálne krízy a konflikty. V súčasnom stave neexistuje priestor na návrhy na základe nezmeneného prístupu – aktuálna krízová situácia a zmenené okolnosti sa musia zohľadniť v návrhoch právnych predpisov.

4.7.5

EHSV takisto zastáva názor, že by sa mala prijať „otvorená strategická autonómia“, a to najmä v kľúčových sektoroch. Tým by sa prispelo k budovaniu odolnosti prostredníctvom otvorenosti, k ambicióznemu obchodnému programu, spolupráci s podobne zameranými partnermi, diverzifikácii, ako aj k predchádzaniu protekcionizmu.

4.7.6

EHSV napokon s poľutovaním konštatuje, že hoci európsky jednotný trh onedlho oslávi 30. výročie svojho vzniku, vnútorný trh ešte stále nie je úplne dobudovaný.

---

(1)  COM(2020) 825 final (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 70).

(2)  COM(2020) 842 final (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64).

(3)  https://www.rand.org/blog/2017/11/why-the-eu-single-market-has-still-not-reached-its.html

(4)  https://www.rand.org/blog/2017/11/why-the-eu-single-market-has-still-not-reached-its.html

(5)  https://www.rand.org/blog/2017/11/why-the-eu-single-market-has-still-not-reached-its.html

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(7)  2016/0398(COD), https://eur-lex.europa.eu/procedure/SK/2016_398

(8)  Štúdia o posudzovaní proporcionality zo strany členských štátov pri prijímaní požiadaviek súvisiacich s maloobchodnými podnikmi podľa smernice 2006/123/ES.

(9)  https://www.rand.org/blog/2017/11/why-the-eu-single-market-has-still-not-reached-its.html.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zdaňovanie digitálneho hospodárstva

(prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ)

(2022/C 443/08)

Spravodajca:	Benjamin RIZZO
Spoluspravodajca:	Petru Sorin DANDEA

Konzultácia	26. 1. 2022, list od Mikuláša BEKA, ministra pre európske záležitosti
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	1. 7. 2022
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	200/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1

Vytvorenie primeraných zásad a pravidiel zdaňovania digitálneho hospodárstva sa pre Európsku úniu (EÚ) a ďalšie medzinárodné regulačné orgány stalo zásadnou úlohou v záujme modernizácie fiškálnych politík a ich prispôsobenia súčasným a budúcim potrebám.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) navrhuje, aby sa po dosiahnutí medzinárodnej dohody o pilieri 1 Inkluzívneho rámca OECD/G20 o rozdelení práv na zdanenie urýchlene zaviedli zodpovedajúce pravidlá v EÚ v koordinácii a súbežne s ďalšími hlavnými obchodnými partnermi.

1.3

EHSV sa domnieva, že EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu v otázke zdaňovania digitálneho hospodárstva. Takúto úlohu by však mala zohrávať na základe medzinárodnej dohody, ktorá sa dosiahne v rámci OECD/G20, ako sa už stalo v prípade piliera 2, pokiaľ ide o mechanizmus týkajúci sa narúšania základu dane.

1.4

EHSV považuje za zásadné, aby sa obidva piliere v EÚ zaviedli hneď, ako to bude možné, čím sa dosiahne vysoká úroveň súladu s medzinárodnou dohodou, ktorá bude výsledkom rokovaní v rámci OECD/G20. Obidva piliere by sa mali považovať za komplexný a navzájom integrovaný regulačný balík.

1.5

EHSV konštatuje, že európska legislatívna iniciatíva v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva by mohla veľmi prospieť vnútornému trhu, čo nepochybne povedie k efektívnejšiemu rámcu v porovnaní so samostatnými iniciatívami jednotlivých štátov. Zavedenie nekoordinovaných a oddelených pravidiel členskými štátmi by viedlo k zvýšenej fragmentácii v celej EÚ, čo by vytvorilo daňovú neistotu a oslabilo konkurencieschopnosť.

1.6

EHSV podporuje medzinárodnú dohodu o pilieri 1 zameranú na dosiahnutie efektívneho systému zdaňovania, ktorý je v súlade so zásadami neutrality a rovnakého zaobchádzania a dokáže na jednej strane zachovať inovačný potenciál zakotvený v digitálnom hospodárstve a na druhej strane zabezpečiť, aby vysoko digitalizované podniky spravodlivým dielom prispievali do štátnych rozpočtov.

1.7

EHSV vyzýva, aby sa v rámci medzinárodnej dohody o pilieri 1 v čo najväčšej miere zabránilo príliš zložitým pravidlám a aby sa zameriavala na dosiahnutie transparentnosti, predvídateľnosti a administratívneho zjednodušenia, pričom náklady na dodržiavanie predpisov sa udržia na nízkej úrovni. Príliš zložitý systém by totiž mohol vytvárať príležitosti na obchádzanie novo dohodnutých pravidiel, čím by sa znížila ich efektívnosť.

1.8

EHSV zdôrazňuje, že správne navrhnuté medzinárodné právne predpisy o zdaňovaní digitálnych podnikov majú kľúčový význam pri predchádzaní daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností, ako aj pri navrhovaní spravodlivého, stabilného a progresívneho systému zdaňovania. Rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania zisku právnických osôb sú kľúčové, lebo v posledných rokoch spoločnosti dokázali využiť osobitné daňové predpisy v niektorých členských štátoch, aby si výrazne znížili efektívnu sadzbu dane.

1.9

EHSV sa domnieva, že v riadnom regulačnom rámci zdaňovania digitálneho hospodárstva by sa malo zohľadniť veľké spoliehanie sa na nehmotné aktíva, ktoré priniesla digitalizácia. Tieto aktíva do veľkej miery zvýšili schopnosť spoločností rozvíjať príslušné obchodné činnosti v jurisdikciách, kde nemajú fyzickú prítomnosť.

1.10

EHSV poukazuje na to, že digitálne podniky často zneužívajú údaje používateľov na vytváranie hodnoty. Takýto spôsob vytvárania hodnoty nie je zachytený v súčasných daňových systémoch, čím sa vytvára nesúlad medzi vytváraním hodnoty a zdaňovaním. Táto osobitná otázka by sa mala riešiť v pilieri 1.

1.11

EHSV opakuje, že je naďalej kľúčové prijať prístup, ktorým sa zabráni rizikám dvojitého zdanenia, ako aj neúmyselnému nezdaneniu v akejkoľvek jurisdikcii a minimalizujú sa náklady na dodržiavanie predpisov pre európske spoločnosti. V tomto ohľade by sa dohodou o pilieri 1 a pravidlami zameranými na jeho transpozíciu mali harmonizovať rôzne iniciatívy, ktoré už členské štáty prijali, aby sa predišlo nesúladu a medzerám v pravidlách.

1.12

EHSV úprimne dúfa, že sa čo najskôr podarí dosiahnuť prijateľnú dohodu o pilieri 1 na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že finalizácii takejto zásadnej dohody stále bránia určité obmedzenia.

2.   Základný kontext

2.1

Súčasné medzinárodné pravidlá zdaňovania príjmu podnikov sú založené na zásadách, ktoré boli vypracované začiatkom 20. storočia a odvtedy sa v priebehu času čiastočne prispôsobili. V súčasnom kontexte už nie sú vhodné na svoj účel ani pre globalizované a digitalizované hospodárstvo. To znamená, že daňové príjmy sa medzi krajiny nerozdeľujú spravodlivo a naďalej sa umožňujú škodlivé daňové praktiky na úkor verejných financií a spravodlivej hospodárskej súťaže.

2.2

Vytvorenie primeraných zásad a pravidiel zdaňovania digitálneho hospodárstva sa preto stalo pre Európsku úniu a ďalšie regulačné orgány na celom svete zásadnou úlohou v záujme modernizácie fiškálnych politík a ich prispôsobenia súčasným a budúcim potrebám.

2.3

Inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov sa opiera o dvojpilierové riešenie daňových výziev vyplývajúcich z čoraz digitalizovanejšieho a globalizovanejšieho hospodárstva.

2.4

Pilier 1 bude slúžiť na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia príjmov a zdaňovacích práv medzi krajinami, pokiaľ ide o najväčšie nadnárodné podniky a najmä digitálne spoločnosti. V rámci tohto piliera sa od nadnárodných podnikov bude hlavne vyžadovať, aby zaplatili časť svojej dane z príjmu tam, kde sa nachádzajú spotrebitelia a používatelia, čím sa vytvorí prepojenie medzi ziskom a miestami, kde sa nachádzajú príslušní používatelia a spotrebitelia.

2.5

Dohoda na prerozdelení zisku v rámci piliera 1 zahŕňa zrušenie a pozastavenie platnosti dane z digitálnych služieb a ďalších relevantných podobných opatrení, čím sa ukončí napätie v oblasti obchodu vyplývajúce z nestabilnosti medzinárodného daňového systému.

2.6

Cieľom piliera 2 je zabezpečiť, aby veľké nadnárodné spoločnosti, najmä tie digitalizované, platili minimálnu efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 percent, čím sa stanoví regulačný rámec, ktorý dokáže odradiť od presunu zisku a bude vhodný na predchádzanie škodlivej daňovej súťaži medzi jurisdikciami. Takto možno účinne zrušiť obmedzenie súťaže o daň z príjmu právnických osôb, pretože sa dosiahne globálna minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb používaná krajinami na ochranu ich daňových základov. EHSV naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby rýchlo dosiahli politickú dohodu o týchto pravidlách. Ľutuje, že sa ešte nedosiahol konečný konsenzus.

2.7

Medzinárodná dohoda o pilieri 2 a inkluzívnom rámci sa dosiahla na fóre OECD/G20 a inštitúcie EÚ sa pustili do ich riadnej transpozície prostredníctvom návrhu smernice, o ktorej sa momentálne rokuje v Rade (1).

2.8

Na spoločnom medzinárodnom konsenze v tejto otázke sa ešte pracuje v rámci OECD/G20, ako sa potvrdilo v nedávnej konzultácii OECD o pilieri 1, v ktorej sa zbiera spätná väzba verejnosti k návrhu pravidiel, hoci takéto pravidlá „neodrážajú konsenzus o podstate dokumentu“ (2).

2.9

Európska komisia ešte v roku 2018 uverejnila legislatívny návrh o zdaňovaní digitálneho hospodárstva, v súvislosti s ktorým sa nepokročilo hlavne z dôvodu chýbajúceho medzinárodného širokého spoločného konsenzu o pravidlách, ktoré sa majú zaviesť v rámci piliera 1.

2.10

Medzičasom inštitúcie EÚ schválili akt o digitálnych trhoch zameraný na reguláciu štruktúry hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch. V tejto súvislosti EÚ prijala originálny a komplexný regulačný prístup, ktorý sa odlišuje od prístupov ďalších hlavných obchodných blokov, ako sú USA, Čína a ďalšie rozvíjajúce sa krajiny.

2.11

EHSV sa domnieva, že ak EÚ bude nasledovať príklad aktu o digitálnych trhoch, môže zohrávať vedúcu úlohu aj v zdaňovaní digitálneho hospodárstva. Takúto úlohu by však mala zohrávať na základe medzinárodnej dohody, ktorá sa dosiahne v OECD/G20, ako sa už stalo v prípade piliera 2.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV je pevne presvedčený, že v kontexte digitalizácie hospodárstva sa všetky zmeny pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie ziskov medzi krajinami musia koordinovať na celosvetovej úrovni, aby sa mohli lepšie využiť výhody globalizácie s riadnym a efektívnym celosvetovým riadením a celosvetovo platnými pravidlami. Navrhnuté konkrétne riešenia preto musia byť výsledkom širokej medzinárodnej dohody zahŕňajúcej čo najviac daňových jurisdikcií. Okrem toho by sa mali riadne zohľadniť rozdielne vplyvy a dôsledky nových pravidiel na malé aj väčšie členské štáty.

3.2

EHSV oceňuje významný vývoj hospodárstva zapríčinený digitalizáciou a jeho pozitívne účinky na našu spoločnosť, ako aj veľký potenciál digitalizácie pri posilňovaní postavenia daňových orgánov ako nástroja na poskytovanie lepších služieb v záujme štátnych rozpočtov a občanov. EÚ bude musieť pomôcť koordinovať daňové správy členských štátov, aby zvládli nový režim a rýchlo sa meniaci hospodársky kontext.

3.3

EHSV súhlasí zo záverom dokumentu Akcia 1 OECD/G20 v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov – záverečná správa z roku 2015, kde sa poznamenáva, že digitálne hospodárstvo čoraz splýva s „hospodárstvom samotným“. Digitalizácia mnohých podnikov v priebehu rokov je pôsobivá a počas nedávnych opatrení na obmedzenie pohybu v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 sa tento proces zrýchlil. Tento trend často vedie k oddeleniu obrovských ziskov digitálnych platforiem od fyzických miest, kde sa nachádzajú príslušní platiaci používatelia a spotrebitelia. V budúcnosti bude tento jav tiež potrebné riešiť v súvislosti s povinnosťami v oblasti sociálneho zabezpečenia.

3.4

EHSV navrhuje, aby sa v koordinácii s ďalšími hlavnými obchodnými partnermi a v záujme konsolidácie vnútorného trhu v súlade s článkami 113 až 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v EÚ urýchlene zaviedol pilier 1, ako to bolo v prípade druhého piliera po tom, ako sa dosiahne medzinárodná dohoda o pilieri 1 Inkluzívneho rámca OECD/G20, ktorá zabezpečí rovnováhu medzi rôznymi doteraz vyjadrenými postojmi.

3.5

EHSV považuje za zásadné, aby sa pilier 1 aj pilier 2 v EÚ zaviedli hneď, ako to bude možné, a s vysokou úrovňou súladu s medzinárodnou dohodou, ktorá bude výsledkom rokovaní v rámci OECD/G20. Obidva piliere by sa mali vnímať ako komplexný a navzájom integrovaný regulačný balík, ktorý treba v celej EÚ rýchlo zaviesť.

3.6

EHSV berie na vedomie, že európska legislatívna iniciatíva v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva by mohla veľmi prospieť vnútornému trhu, čo nepochybne povedie k efektívnejšiemu rámcu v porovnaní so samostatnými iniciatívami jednotlivých štátov. Zavedenie nekoordinovaných a oddelených pravidiel členskými štátmi podľa rôznych zásad a kritérií zdaňovania by viedlo k zvýšenej fragmentácii v celej EÚ, čo by vytvorilo daňovú neistotu a oslabilo konkurencieschopnosť. EHSV podporuje mechanizmus riešenia sporov zameraný na to, aby sa členským štátom umožnilo riešiť spory, ku ktorým môže dôjsť.

3.7

Medzinárodná dohoda o pilieri 1 by mala byť zameraná na dosiahnutie efektívneho systému zdaňovania, ktorý je v súlade so zásadami neutrality a rovnakého zaobchádzania a dokáže na jednej strane i) zachovať inovačný potenciál zakotvený v digitálnom hospodárstve a na druhej strane ii) zabezpečiť, aby vysoko digitalizované podniky spravodlivým dielom prispievali do štátnych rozpočtov a k spoločnosti.

3.8

EHSV vyzýva, aby sa v medzinárodnej dohode o pilieri 1 v čo najväčšej miere zabránilo príliš zložitým pravidlám a aby sa zameriavala na dosiahnutie transparentnosti, predvídateľnosti a administratívneho zjednodušenia, pričom sa náklady na dodržiavanie predpisov udržia na nízkej úrovni. Príliš zložitý systém by totiž mohol vytvárať príležitosti na obchádzanie novo dohodnutých pravidiel, čím by sa znížila ich efektívnosť.

3.9

EHSV zdôrazňuje, že správne navrhnuté medzinárodné právne predpisy o zdaňovaní digitálnych podnikov majú kľúčový význam pri predchádzaní daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností, ako aj pri navrhovaní spravodlivého, stabilného a progresívneho systému zdaňovania.

3.10

EHSV zdôrazňuje, že pilierom 2 sa zase účinne zavedú dve vnútroštátne pravidlá, ktoré sa majú uložiť, konkrétnejšie: A. vzájomne prepojené vnútroštátne pravidlá (globálne pravidlá proti narúšaniu základu dane), a to: i) pravidlo zahrnutia príjmov (IIR), ktorým sa materskej spoločnosti ukladá dodatočná daň v súvislosti s nízkym zdaneným príjmom zakladajúceho subjektu; a ii) pravidlo pre nedostatočne zdanené platby (UTPR), ktorým sa odmietajú odpočty alebo sa vyžaduje rovnocenná úprava v rozsahu, v akom nízke daňové príjmy základného subjektu nepodliehajú dani podľa IIR; B. pravidlo založené na zmluve [pravidlo podliehania zdaneniu (STTR)], ktoré umožňuje jurisdikciám pôvodu zaviesť obmedzené zdaňovanie zdrojov na platby určitých prepojených strán podliehajúce dani pod minimálnou sadzbou.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

EHSV zdôrazňuje, že v oblasti zdaňovania ziskov právnických osôb sú kľúčové rovnaké podmienky. V posledných rokoch dokázali niektoré spoločnosti využiť osobitné daňové predpisy v niektorých členských štátoch a znížiť tak svoju efektívnu sadzbu dane. K takémuto výsledku prispela nedostatočná transparentnosť a viacero citlivých prípadov zahŕňalo nadnárodné podniky pôsobiace v oblasti digitálnych služieb.

4.2

EHSV sa domnieva, že v riadnom regulačnom rámci zdaňovania digitálneho hospodárstva by sa malo zohľadniť veľké spoliehanie sa na nehmotné aktíva, ktoré priniesla digitalizácia. Tieto aktíva do veľkej miery zvýšili schopnosť spoločností rozvíjať významné obchodné činnosti v jurisdikciách bez toho, aby v nich boli fyzicky prítomné. Súčasné medzinárodné daňové predpisy a zásady by sa mali tomuto novému hospodárskemu kontextu prispôsobiť.

4.3

EHSV poukazuje na to, že digitálne podniky sú pri tvorbe obsahu do veľkej miery závislé od nehmotných aktív, a to najmä používaním a zneužívaním údajov používateľov na vytváranie hodnoty. Takýto spôsob vytvárania hodnoty nie je zachytený v súčasných daňových systémoch, čím sa vytvára nesúlad medzi vytváraním hodnoty a zdaňovaním. Táto osobitná otázka by sa mala riešiť v pilieri 1.

4.4

EHSV opakuje, že je kľúčové prijať prístup, ktorým sa zabráni rizikám dvojitého zdanenia, ako aj neúmyselnému nezdaneniu v akejkoľvek jurisdikcii a minimalizujú sa náklady na dodržiavanie predpisov pre európske spoločnosti. V tomto ohľade by sa dohodou o pilieri 1 a pravidlami zameranými na jeho transpozíciu mali harmonizovať rôzne iniciatívy, ktoré už členské štáty prijali, pretože tieto rozdiely by mohli viesť k nesúladu a medzerám v pravidlách.

4.5

EHSV pripomína, že jedným z kľúčových faktorov podporujúcich a motivujúcich zložité úsilie dosiahnuť celosvetový konsenzus o návrhu piliera 1 OECD je šírenie jednostranných digitálnych daní a súvisiaca možnosť, že viacero jurisdikcií si bude nárokovať práva na zdanenie toho istého zisku rôznymi spôsobmi, ktoré sa niekedy budú prekrývať.

4.6

Preto by sa pilierom 1 malo zaistiť zrušenie vnútroštátnych daní z digitálnych služieb a ďalších podobných opatrení pre spoločnosti. Je to zásadné na zabezpečenie konsenzu viacerých dôležitých jurisdikcií o pilieri 1 a na zabránenie tomu, aby boli nové pravidlá v budúcnosti napadnuté ako „diskriminačné“ podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) s nezamýšľaným dôsledkami z pohľadu medzinárodného obchodu.

4.7

EHSV úprimne dúfa, že sa čoskoro dosiahne životaschopná dohoda o pilieri 1, a vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi obmedzeniami, ktoré bránia finalizácii tejto dohody.

4.8

EHSV sa domnieva, že po zavedení piliera 1 a piliera 2 služby poskytované prostredníctvom platforiem, ktoré využívajú európski spotrebitelia, by sa mali v plnej miere začleniť do systému DPH ako základný prvok riešenia daňových otázok týkajúcich sa digitálneho hospodárstva. Treba poznamenať, že zákazníci služieb digitálnej komunikácie a sociálnych sietí majú zjavne bezplatný prístup k týmto službám, čo vyvoláva otázky v súvislosti s tým, ako by bolo možné rozumne uplatňovať DPH. Príjmy z DPH predstavujú v rozpočte EÚ vlastné zdroje a EHSV sa domnieva, že je dôležité zahrnúť do základu dane aj digitálne služby.

4.9

EHSV považuje za nevyhnutné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi prerozdeľovaním daní zo ziskov právnických osôb medzi krajiny, ktoré sú čistými vývozcami, a krajiny, ktoré sú čistými dovozcami, ako aj medzi krajinu výrobcu a krajiny spotrebiteľa, aby sa okrem iného neohrozila možnosť jednotlivých štátov dosahovať svoje sociálne a environmentálne ciele.

4.10

EHSV konštatuje, že digitalizácia je nielen náročná, ale aj vytvára príležitosti pre daňové správy. Veľké množstvo údajov tretích strán dostupných pre daňové správy umožňuje väčšiu automatizáciu vykazovania, čím sa obom stranám ušetrí čas aj peniaze. Zber údajov sa môže použiť aj na riešenie problému nedostatočného vykazovania, únikov alebo podvodov. Príjmy niektorých krajín z DPH sa už výrazne zvýšili v dôsledku toho, že viaceré daňové správy používajú softvérové riešenia na zaznamenávanie údajov o predaji v čase zdaniteľného plnenia, ktoré možno zaslať priamo daňovým správam.

4.11

Napokon EHSV upozorňuje na svoje stanovisko Balík právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí (3), ako aj na obe svoje stanoviská týkajúce sa boja proti obchádzaniu daňových povinností: Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (4) a Boj proti využívaniu schránkových subjektov (5), ktoré obsahujú podrobnejšiu analýzu konkrétnych problémov.

---

(1)  Pozri stanovisko EHSV na tému Minimálne efektívne zdaňovanie spoločností (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 52).

(2)  Konzultácia OECD o návrhu pravidiel pre nexus a zdroje príjmov podľa piliera 1 – Suma A, 4. február 2022.

(3)  Stanovisko EHSV na tému Balík právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 89).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie podnikov v 21. storočí (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 40).

(5)  Stanovisko EHSV na tému Boj proti využívaniu schránkových subjektov (Ú. v. EÚ C 290, 29.07.2022, s. 45).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Rodová rovnosť

(prieskumné stanovisko na žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ)

(2022/C 443/09)

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

Žiadosť českého predsedníctva Rady EÚ	26. 1. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	22. 6. 2022
Prijaté v pléne	13. 7. 2022
Plenárne zasadnutie č.	571
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	194/13/13

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že úspešné posilňovanie rodovej rovnosti udržateľným spôsobom spočíva v budovaní celoživotnej kultúry rodovej rovnosti, ktorá prechádza celým životným cyklom a poskytuje opatrenia prispôsobené špecifickým charakteristikám a potrebám každej etapy života. Keďže ide o kultúru, nemožno ju dosiahnuť len prostredníctvom jednotlivých politík a opatrení, ale vyžaduje si uznanie, zodpovednosť a neprestajnú angažovanosť všetkých subjektov spoločnosti.

1.2

Celoživotná kultúra rodovej rovnosti sa musí pestovať už od raného detstva tým, že pôjdeme príkladom pre deti v rodine a budeme pokračovať v škôlkach a na všetkých školských stupňoch. EHSV vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojej vzdelávacej politiky posilnili rodovo neutrálne vyučovanie, pokiaľ ide o znalosti a sociálne zručnosti, ako aj vzdelávacie kontexty bez rodových stereotypov.

1.3

Na to, aby celoživotná kultúra rodovej rovnosti pretrvala aj naďalej, je potrebné podporovať rodovú rovnosť vo všetkých hospodárskych a spoločenských činnostiach vrátane podnikov, verejných služieb a politického života. EHSV sa domnieva, že systematické udržiavanie rodovej rovnosti v rôznych kontextoch je nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie pokroku.

1.4

EHSV odporúča, aby členské štáty s podporou Komisie a EHSV a spolu so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti spustili rozsiahlu kampaň na zvyšovanie povedomia a informačnú kampaň na podporu celoživotnej kultúry rodovej rovnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ústrednej úlohe tradičných aj sociálnych médií ako platforiem na formovanie postojov.

1.5

Kampaň by mala upriamiť pozornosť činiteľov s rozhodovacou právomocou na stav a pokrok v oblasti rodovej rovnosti v dotknutých členských štátoch a povzbudiť členské štáty, aby sa navzájom inšpirovali a vymieňali si osvedčené postupy. Politické subjekty, činitelia s rozhodovacou právomocou a verejné organizácie by takisto mali ísť príkladom pri posilňovaní rodovej rovnosti vo svojich vlastných aktivitách.

1.6

Rodová rovnosť z hľadiska účasti na politickom rozhodovaní na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni je kľúčová vzhľadom na významný vplyv politických rozhodnutí na životy občanov. Zvýšenie podielu žien v politike na všetkých úrovniach si vyžaduje posilnenie informovanosti voličov, ako aj strán nominujúcich kandidátov, a podporu kultúry, ktorá podporuje ženy a umožňuje im aktívne sa zúčastňovať na politickom živote.

1.7

Keďže na posilnenie rodovej rovnosti sa musia zaviesť opatrenia vo viacerých oblastiach politiky, EHSV opakuje svoju výzvu politikom na všetkých úrovniach, aby dodržiavali zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zahrnuli aspekt rodovej rovnosti do všetkých rozhodnutí, ako aj rozhodnutí o rozpočtovaní, investíciách a financovaní vrátane verejného obstarávania.

1.8

Vzhľadom na problémy spôsobené starnutím obyvateľstva a potrebu zabezpečenia kvalifikovanej pracovnej sily je inkluzívnosť trhov práce čoraz dôležitejšia. Preto je nevyhnutné odstrániť akékoľvek prekážky a poskytnúť stimuly pre celkovú účasť žien na trhu práce bez ohľadu na povolanie, úlohy alebo vek. Pri posilňovaní rodovej rovnosti zohrávajú úlohu napríklad pružné formy organizácie práce, rodičovské dovolenky a zdaňovanie a iné druhy stimulov. Okrem legislatívnych rámcov by sa mali stanoviť praktické postupy využitím možností kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi.

1.9

Keďže obnova po pandémii sa musí uskutočniť v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, kompetencie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) sú čoraz dôležitejšie. Z hľadiska rodovej rovnosti a prevencie segregácie je dôležité motivovať dievčatá, aby študovali viac predmetov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, a zároveň pritiahnuť viac chlapcov, aby študovali opatrovateľské a vzdelávacie povolania a uchádzali sa o ne. Tieto aspekty by mali byť začlenené do poradenstva pre voľbu povolania a udržanie zamestnancov.

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné podporovať vedúce postavenie žien v podnikoch, verejných organizáciách a organizáciách sociálnych partnerov. Vyzýva členské štáty, obchodné organizácie a sociálnych partnerov, aby spustili programy odbornej prípravy a mentorstva zamerané na ženy vo vedení a kandidátky na riaditeľky vo verejných organizáciách alebo na pozície v správnych radách a riadiacich pozíciách v podnikoch, odborových zväzoch a súkromných organizáciách. Zároveň víta politickú dohodu, ktorú nedávno dosiahli Európsky parlament a Rada o smernici o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a vyzýva inštitúcie EÚ, aby bezodkladne pristúpili k jej rýchlemu a efektívnemu zavádzaniu do praxe.

1.11

Treba takisto odstrániť všetky prekážky pre podnikanie žien. Keďže prístup k financiám je nevyhnutným predpokladom podnikania, musí sa zabezpečiť rovnaký prístup žien k súkromnému aj verejnému financovaniu. EHSV takisto vyzýva členské štáty, aby nasmerovali primerané verejné investície do projektov, ktoré posilňujú rodovú rovnosť, a to aj do digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti starostlivosti.

1.12

EHSV žiada, aby sa pri riešení otázky ukrajinských utečencov venovala náležitá pozornosť rodovej rovnosti. Týka sa to podpory prístupu detí k starostlivosti a školskému vzdelávaniu, integrácie žien do trhov práce prostredníctvom kvalitných pracovných miest a prístupu k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

Toto stanovisko je odpoveďou na žiadosť českého predsedníctva preskúmať pokrok v oblasti rodovej rovnosti a nástroje a opatrenia na jej posilnenie z viacerých hľadísk, ako je situácia po pandémii, obnova a zamestnanosť, posilnenie postavenia mladých ľudí, vzdelávanie a zručnosti, podnikanie a vedenie spoločností, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, ako aj problém migrácie a utečencov, a to aj v dôsledku vojny na Ukrajine. Tieto otázky sa už riešili v predchádzajúcich stanoviskách EHSV a mnohé ďalšie aspekty rodovej rovnosti sú tiež predmetom iných stanovísk EHSV (1), ktoré sa týkajú otázok súvisiacich napr. s pracovnými podmienkami a platmi, infraštruktúrou v oblasti starostlivosti, chudobou a energetickou chudobou a rodovo motivovaným násilím

2.2

Hlavnou príčinou opomínania niektorých skupín je zakorenená diskriminácia vrátane rodovej diskriminácie. EHSV zdôrazňuje, že rodová rovnosť je zakotvená v hodnotách EÚ (2) a odstránenie nerovností a podpora rovnosti medzi mužmi a ženami si vyžaduje holistický a horizontálny prístup. Úspešné posilňovanie rodovej rovnosti udržateľným spôsobom spočíva vo vytváraní celoživotnej kultúry rodovej rovnosti, ktorá prechádza celým životným cyklom a poskytuje opatrenia prispôsobené špecifickým charakteristikám a potrebám každej etapy života.

2.3

Celoživotná kultúra rodovej rovnosti sa musí pestovať už od raného detstva prostredníctvom poskytovania vhodných príkladov deťom v rodine, zabezpečenia rovnakých práv a povinností každého člena rodiny, prejavovania tolerantného správania ako normy a rešpektovania súkromného priestoru a času každej osoby. Malo by sa vyhnúť všetkým predsudkom týkajúcim sa rozdelenia činností, úloh a práce v rodine na „ženské“ a „mužské“, ako aj ukazovať a učiť akékoľvek iné typy nerovnakého správania. Táto kultúra sa dosiahne na základe učenia sa praxou a začína sa už pri starostlivosti o dojčatá a malé deti rovnakým dielom a striedaním obidvoch rodičov – podporným spôsobom, aby si obaja mohli zachovať svoje príslušné práva na súkromie, prácu a odpočinok. EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom podporiť oboch rodičov, aby mohli zosúladiť svoj súkromný a pracovný život, a poskytnúť rodinám vhodné možnosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité účinné vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a zabezpečenie prístupného a cenovo dostupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve.

2.4

Integrácia detí do spoločnosti sa začína hneď, ako začnú chodiť do jaslí a následne do škôlky. Preto tieto druhy zariadení starostlivosti musia do veľkej miery vyučovať a vzdelávať v oblasti celoživotnej kultúry rodovej rovnosti. Jednoduchý fakt, že mnohé z týchto zariadení zamestnávajú prevažne ženy, umocňuje stereotyp alebo presvedčenie, že výchova detí a starostlivosť o ne je úlohou žien.

2.5

Ďalším kľúčovým krokom je poskytnúť mladým ľuďom počas školskej dochádzky rodovo neutrálne vyučovanie a vzdelávacie kontexty bez rodových stereotypov. V mnohých členských štátoch sa ich význam podceňuje. Napríklad rozvoj záujmu detí o predmety v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky na základe toho, ako ich mozgy reagujú a nie na základe pohlavia, je kľúčom k tomu, aby sa zabezpečilo, že ich talent a potenciál bude plne stimulovaný, rozvíjaný a využitý v prospech neskorších štádií ich života. Okrem vedomostného aspektu je rovnako dôležité zabezpečiť, aby deti a mladí ľudia získavali sociálne a iné potrebné zručnosti a rozvíjali emocionálnu inteligenciu rodovo neutrálnym spôsobom, bez vnucovania akéhokoľvek stereotypného zaradenia alebo predsudkov. Zároveň je potrebné vymaniť sa z rodovo motivovaných stereotypov týkajúcich sa vzhľadu.

2.6

Posilňovanie sebaúcty a sebadôvery detí a mladých ľudí je základnou hnacou silou celoživotnej kultúry rodovej rovnosti a v najlepšom prípade môže docieliť pozitívny prístup ako základ pre vnímanie a realizáciu rovnosti po zvyšok ich života.

2.7

Poskytovanie poradenstva pre voľbu povolania, ktoré rešpektuje rodovú rovnosť, zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní rodovej rovnosti, podpore rozvoja kariéry a predchádzaní segregácii, pokiaľ ide o štúdium a povolania. Je dôležité motivovať dievčatá k štúdiu predmetov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, no takisto dôležité je pritiahnuť viac chlapcov, aby študovali opatrovateľské a vzdelávacie povolania a uchádzali sa o ne, najmä vzhľadom na rastúce potreby starnúceho obyvateľstva (3).

2.8

Na udržanie celoživotnej kultúry rodovej rovnosti počas celej dospelosti je potrebné podporovať rodovú rovnosť v rodinnom živote, ako aj vo všetkých hospodárskych a spoločenských činnostiach vrátane podnikov, verejných služieb a politického života. Keďže ide o kultúru, nemožno ju dosiahnuť prostredníctvom jednotlivých politík a opatrení, ale vyžaduje si uznanie, zodpovednosť a neprestajnú angažovanosť všetkých subjektov spoločnosti. Prístup Švédska, kde sa vláda vyhlásila za feministickú vládu, je jedným z príkladov, ako zabezpečiť, aby sa znalosti a skúsenosti mužov aj žien využívali na podporu pokroku vo všetkých aspektoch spoločnosti (4).

2.9

EHSV sa domnieva, že systematické udržiavanie rodovej rovnosti v rôznych kontextoch pri vytvorení adekvátneho právneho a politického rámca je nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie pokroku. EHSV odporúča, aby členské štáty s podporou Komisie, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a spolu so sociálnymi partnermi a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti spustili rozsiahlu kampaň na zvyšovanie povedomia a informačnú kampaň na podporu celoživotnej kultúry rodovej rovnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ústrednej úlohe tradičných aj sociálnych médií ako platforiem na formovanie postojov, napríklad prostredníctvom reklamy.

2.10

Kampaň by mala upriamiť pozornosť činiteľov s rozhodovacou právomocou na stav a pokrok v oblasti rodovej rovnosti v dotknutých členských štátoch, meranú napríklad indexom rodovej rovnosti. Mala by takisto povzbudiť členské štáty, aby sa navzájom inšpirovali a vymieňali si osvedčené postupy. Verejné administratívy a organizácie by takisto mali ísť príkladom pri posilňovaní rodovej rovnosti vo svojich vlastných činnostiach. Ako osvedčený postup EHSV odporúča, aby títo aktéri – ako aj odborové zväzy, organizácie zamestnávateľov a občianskej spoločnosti – zverejňovali informácie o stave v oblasti rodovej rovnováhy vo svojich riadiacich a dozorných radách. Aby sa dosiahlo pozitívne vnímanie v celej spoločnosti, kampaň by mala osloviť najmä mužov a chlapcov presvedčivými odkazmi o výhodách rodovej rovnosti.

2.11

Rodová rovnosť z hľadiska účasti na politickom rozhodovaní na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni je kľúčová vzhľadom na významný vplyv politických rozhodnutí na životy občanov. Na zvýšenie podielu žien v politike je potrebné posilnenie informovanosti voličov, ako aj strán nominujúcich kandidátov.

2.12

Keďže na posilnenie rodovej rovnosti sa musia zaviesť opatrenia vo viacerých oblastiach politiky, EHSV opakuje svoju výzvu politikom na príslušných úrovniach, aby dodržiavali zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a zahrnuli aspekt rodovej rovnosti do všetkých rozhodnutí vrátane rozhodnutí o rozpočtovaní, investíciách a financovaní, ako aj do oblasti verejného obstarávania. Začleňovanie hľadiska rodovej rovnosti je tiež potrebné riadne monitorovať a hodnotiť. Zároveň je potrebný holistický prístup k rodovej rovnosti s osobitným dôrazom na situácie, v ktorých sa rodové hľadisko prelína napríklad so zdravotným postihnutím, etnickým pôvodom, situáciou osamelého rodiča, sociálno-ekonomickým postavením, vekom alebo sexuálnou orientáciou.

2.13

EHSV nabáda všetky inštitúcie EÚ, členské štáty a zainteresované strany, aby aktívne využívali cennú prácu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), napríklad pokiaľ ide o údaje a štatistiky rozčlenené podľa pohlavia. EHSV chce tiež zdôrazniť význam aktívneho zapájania sociálnych partnerov, pokiaľ ide o podporu rodovej rovnosti, pretože je v mnohých ohľadoch priamo spojená s trhom práce a pracovnými podmienkami. Kolektívne vyjednávanie je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti vo svete práce. Takisto je dôležité využiť EHSV ako aktívnu platformu na podporu celoživotnej kultúry rodovej rovnosti.

3.   Konkrétne pripomienky – zamestnanosť v rámci obnovy po pandémii

3.1

Hoci pandémia COVID-19 postihla ženy aj mužov, jej vplyv bol odlišný a vplyv krízy ohrozuje pokrok, ktorý členské štáty za posledné desaťročie dosiahli v oblasti znižovania rodových nerovností. Okrem toho, že pandémia ovplyvnila rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ešte viac postihla ženy v dôsledku straty zamestnania alebo dočasnej nezamestnanosti, keďže zasiahla najmä odvetvia, v ktorých pracujú najmä ženy (5). Ženy podnikateľky museli ukončiť podnikanie v dôsledku pandémie omnoho častejšie ako muži podnikatelia. Najväčší rodový rozdiel bol zaznamenaný v Európe a Severnej Amerike, kde bol podiel žien, ktoré ukončili podnikanie o 50 % vyšší ako mužov (6).

3.2

Z hľadiska rodovej rovnosti a rozmanitosti je kľúčovou výzvou v obnove po pandémii zabezpečiť, aby národné plány podpory obnovy a odolnosti zohľadňovali rodové hľadisko a zahŕňali cielené opatrenia na zlepšenie rodovej rovnosti na trhu práce. Opatrenia by sa mali zamerať aj na vytvorenie vhodných podmienok pre podnikanie a obchodovanie vrátane podporného fiškálneho rámca a odstránenie prekážok pre podnikanie žien.

3.3

Potreba odstrániť prekážky a poskytnúť stimuly sa vzťahuje na celkovú účasť žien na trhu práce bez ohľadu na povolanie a úlohy. Platí to aj pre ženy všetkých vekových kategórií. Hoci je kľúčové zapojiť mladých ľudí do trhu práce poskytovaním kvalitných pracovných príležitostí, je takisto dôležité poskytnúť príležitosti starším osobám, aby prispeli náležitým spôsobom (7). Vzhľadom na problémy spôsobené starnutím obyvateľstva a zhoršujúcim sa nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých odvetviach je inkluzívnosť trhov práce čoraz dôležitejšia aj z makroekonomického hľadiska.

3.4

EHSV zdôrazňuje potrebu ambicióznej a účinnej transpozície smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Praktické postupy na podporu a uľahčenie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov sa stanovia v procese kolektívneho vyjednávania, ktoré je správnym nástrojom na zabezpečenie najlepších riešení a postupov pri zohľadnení záujmov pracovníkov a podnikov. Spolu s pružnými formami organizácie práce a flexibilnými platenými rodičovskými dovolenkami zohrávajú úlohu pri posilňovaní rodovej rovnosti aj zdaňovanie a iné stimuly pre ženy, aby zostali na trhu práce. Najmä v prvých mesiacoch by primeraná finančná odmena za otcovskú dovolenku motivovala otcov, aby čerpali dlhšiu dovolenku, čo by im pomohlo nadviazať užší vzťah s dieťaťom a matke umožnilo zotaviť sa a zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Oddelené zdaňovanie príjmov manželov prispieva k podpore oboch rodičov, aby boli aktívni na trhu práce. Zároveň si treba uvedomiť, že opatrenia, ktoré umožňujú a podporujú výkon práce, prispievajú aj k dôstojnejším dôchodkom.

3.5

Hoci sa účasť žien na trhu práce v poslednom desaťročí zvýšila, stále existuje jasná rodová segregácia (8). Nerovnosti v prístupe k vzdelaniu a ekonomickým príležitostiam pre ženy pretrvávajú, hoci Európa má najnižšiu mieru nerovnosti v porovnaní s inými časťami sveta, s určitými rozdielmi medzi západnou a východnou Európou (9). EHSV tiež požadoval urýchlené opatrenia na odstránenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach a sektoroch, najmä prostredníctvom záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania (10), a zdôrazňuje, že rozdiely medzi mužmi a ženami sa ešte prehlbujú, pričom ženy sú obzvlášť zraniteľné.

Kultúrny kontext a tradičné stereotypy zároveň ovplyvňujú ženy pri výbere povolania. Omnoho viac žien ako mužov pracuje napríklad v školstve, zdravotníctve, opatrovateľstve a sociálnom sektore, zatiaľ čo muži majú prevahu v sektoroch ako stavebníctvo a ťažký priemysel.

3.6

Pri presadzovaní rodovej rovnosti ako súčasti inkluzívneho a udržateľného programu priemyselného rozvoja je potrebné zamerať úsilie nielen na posilnenie konkurencieschopnosti hospodárskych odvetví, v ktorých už ženy pracujú vo veľkom počte, ale aj na to, aby im bolo umožnené zapájať sa do nových odvetví a úloh. Začlenenie žien do nových odvetví a povolaní, z ktorých boli predtým vylúčené, zase umožní rozvíjajúcim sa odvetviam prosperovať vďaka plnému využívaniu bohatších a rôznorodejších súborov zručností. Ponuka kvalitných pracovných miest je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby v týchto nových odvetviach nepretrvávali existujúce rodové nerovnosti.

3.7

Rodová segregácia je viditeľná aj vo vzdelávaní. Zatiaľ čo ženy ukončia vysokoškolské vzdelanie a zúčastňujú sa na celoživotnom vzdelávaní, uprednostňujú iné predmety pred vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou. Vzhľadom na to, že obnova po pandémii sa musí uskutočniť v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, kompetencie v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu. Okrem toho majú zásadný význam emocionálne zručnosti (t. j. osobné a sociálne) spolu s funkčnými kompetenciami, pretože tvoria základ pre posilnenie odolnosti, duševnú silu, zvládanie konfliktov, spoluprácu a komunikáciu založenú na faktoch. V budúcnosti sa bude treba určite zamerať na racionálnu a emocionálnu inteligenciu. Celoživotná kultúra rodovej rovnosti musí zahŕňať emocionálne vzdelávanie, keďže na Svetovom ekonomickom fóre 2021 sa uviedlo, že medzi sedem najdôležitejších ľudských zručností patrí tvorivosť, emocionálna inteligencia a riešenie zložitých problémov (11).

3.8

V súvislosti s digitálnou transformáciou je možné vidieť jasnú rodovú segregáciu vo vzdelávaní a na trhu práce z hľadiska rozdelenia absolventov IKT, špecialistov v oblasti IKT a vedcov a inžinierov v sektoroch moderných technológií.

3.9

Povzbudzovanie záujmu dievčat o vedu, technológie, inžinierstvo a matematiku je kľúčové pre ich úspešné začlenenie do povolaní budúcnosti. Okrem toho sú potrebné cielené opatrenia a rozvojové programy, ktoré pomôžu prilákať ich k práci v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky a tiež ich tam udržať. O desať rokov si deväť z desiatich pracovných miest bude vyžadovať digitálne zručnosti (12). V pracovnej oblasti sa v budúcnosti dopyt posunie smerom k odborníkom v oblasti technológií, ako sú počítačoví inžinieri a špecialisti v oblasti IKT. Ženy tvoria 65 % európskych zamestnancov, ale predstavujú len 17 % európskej pracovnej sily v oblasti IKT, pričom do roku 2026 by 57 % pracovných miest, ktoré majú byť nahradené technológiami, patrilo ženám (13).

3.10

Zapojenie žien do vývoja umelej inteligencie je nevyhnutné aj preto, aby sa predišlo algoritmom, ktoré sú založené na skreslených údajoch o realite, a teda poskytujú neobjektívne výsledky. V tejto oblasti je potrebný aj prierezový prístup. Okrem toho, keďže prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu a digitálnym zručnostiam tvoria nevyhnutný základ na úspešnú digitálnu transformáciu, mali by byť dostupné a prístupné pre všetkých bez ohľadu na rod, vek, zdravotné postihnutie, sociálno-ekonomické zázemie alebo geografickú polohu.

3.11

Nedostatočné zastúpenie žien v oblasti technológie je problematické aj z hľadiska zelenej transformácie, keďže riešenie zmeny klímy a environmentálnych problémov si vyžaduje vývoj a zavádzanie mnohých druhov technologických riešení.

3.12

Aj keď digitálne aj zelené zručnosti treba považovať za neoddeliteľnú súčasť každého povolania, majú potenciál pritiahnuť mladých ľudí viac ako starších pracovníkov. Zároveň je jasný rozdiel medzi zručnosťami v oblasti IKT súvisiacimi s prácou, ktoré zahŕňajú správu údajov a DTP služby, a digitálnou gramotnosťou, ktorá sa bežne spája s mladými ľuďmi a činnosťami, ako je posielanie správ a rekreačné používanie internetu.

3.13

Okrem kompetencií v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky je takisto dôležité povzbudzovať dievčatá, aby študovali ekonomické a manažérske predmety, aby sa pripravili na vedúce pozície. Dôležité je usmerňovať ich pri získavaní podnikateľských zručností a zručností v oblasti riadenia rizík a posilňovať ich sebadôveru s cieľom predchádzať „syndrómu podvodníka“ a bojovať proti nemu (14). Pokiaľ ide o stresovú typológiu žien, zdá sa, že v stresových situáciách reagujú skôr introvertne a nie extrovertne. Ženy preto nevyhľadávajú exponované pozície, pretože sa boja negatívnych pripomienok iných osôb, ktoré si berú osobne, necítia sa kvalifikované, ak (nadmerne) nespĺňajú všetky špecifikácie uvedené v opise práce, a nechcú byť prijímané na základe kvót pre ženy. Často to súvisí s (nevedomým) presvedčením a obavami. Zatiaľ čo na zlepšenie zručností a kompetencií sú potrebné praktické opatrenia na úrovni vyučovacích a vzdelávacích metód a poradenstva pre voľbu povolania, tieto ciele by mali byť spojené aj so všeobecným programom zvyšovania informovanosti o celoživotnej kultúre rodovej rovnosti.

3.14

Jedným špecifickým aspektom, ktorý treba riešiť, sú rodové stereotypy v zdravotníctve v dôsledku nedostatku výskumu, vzdelávania zameraného na mužov, nesprávnej diagnózy a nedostatočnej liečby. Neznalosť pohlavných a rodových rozdielov v rámci jednotlivých medicínskych odborov ľahko vedie k nesprávnej diagnóze alebo liečbe, pretože ženské symptómy sa líšia od mužských, alebo pretože dávkovanie liekov je založené na klinických skúškach, ktoré sa vykonávajú najmä na mužoch. Chýba aj výskum špecifických stavov u žien, ako je endometrióza a menopauza, a údaje vo výskume rozčlenené podľa pohlavia, čo sťažuje pochopenie mechanizmov stojacich za zdravotnými problémami a bráni pokusom nájsť vhodnú odpoveď, napríklad pokiaľ ide o vyššie riziko, že sa u žien rozvinie dlhotrvajúci COVID-19.

3.15

EHSV zdôrazňuje, že vo všetkých európskych zdravotných a farmaceutických stratégiách treba brať do úvahy rodové stereotypy a rozdiely na základe pohlavia a rodu a riešiť ich, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu neobjektívnej medicíny na účasť žien na trhu práce. Okrem toho sa musí v plnej miere rešpektovať právo žien samostatne prijímať rozhodnutia o svojom vlastnom tele.

4.   Konkrétne pripomienky – rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

4.1

Rodová rovnosť z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je veľmi dôležitá pre hospodárstvo a spoločnosť, pretože úzko súvisí s dobrými životnými podmienkami, celkovou zamestnanosťou a účasťou na trhu práce, ako aj s kariérou a pozíciami vo verejnom aj v súkromnom sektore. Týka sa to rôznych úloh a zodpovedností v podnikoch, administratíve a politickom rozhodovaní.

4.2

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom predstavuje pre ženy väčšiu výzvu ako pre mužov, pretože ženy majú väčší podiel na neplatených domácich prácach a opatrovateľských povinnostiach. Podľa indexu rodovej rovnosti (15) (16) sa od roku 2010 znížilo hodnotenie EÚ v oblasti času, ktorý meria rozdelenie domácich prác a opatrovateľských povinností. Výrazné rozdiely medzi členskými štátmi odzrkadľujú rozdiely v národných systémoch a rodinných kultúrach.

4.3

Pandémia zvýšila tlak na rodiny, pokiaľ ide o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Týka sa to najmä žien a osamelých matiek, pričom pokiaľ ide o starostlivosť o deti, existujú náznaky užšieho rodového rozdielu v dôsledku práce na diaľku obidvoch rodičov (17). Práca na diaľku môže poskytnúť mnoho príležitostí, ako prispieť k rodovej rovnosti a lepšia koordinácia môže byť prínosom. EHSV však tiež upozornil na potrebu zabrániť tomu, aby práca na diaľku ďalej prehlbovala nerovnomerné rozdelenie domácich prác medzi ženami a mužmi (18). Pandémia ovplyvnila rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien na rôznych pozíciách vrátane podnikateliek, manažérok a zamestnankýň. Netreba zabúdať na to, že ženy majú často odlišný pocit zodpovednosti, pokiaľ ide o „starostlivosť o ostatných“.

4.4

Mnohé faktory súvisiace s rodovou rovnosťou závisia od vnútroštátnej sociálnej infraštruktúry, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní vyššej účasti na trhu práce a lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Medzi najbežnejšie systémy patria systém starostlivosti, rodičovská dovolenka, školský systém a opatrenia v oblasti zamestnanosti.

4.5

EHSV opakovane poukazuje na svoje predchádzajúce návrhy (19) a považuje za dôležité, aby členské štáty účinne a včas vykonali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a poskytli rodinám vhodné a rovnocennejšie možnosti vrátane podpory lepšie platenej rodičovskej dovolenky pre oboch rodičov. Pri vykonávaní smernice sa zároveň musia zohľadňovať potreby podnikov, najmä MSP.

4.6

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty investovali do rôznych infraštruktúr starostlivosti vrátane starostlivosti o deti, mimoškolskej starostlivosti, starostlivosti o staršie osoby a starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím, a tým zabezpečili ich prístupnosť a cenovú dostupnosť pre všetkých. EHSV vyzýva členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi vypracovali vhodné nástroje, ktoré pomôžu rodinám získať jednoduchý a účinný prístup k podporným službám a službám v oblasti starostlivosti.

4.7

Okrem toho je na všetkých úrovniach potrebné prijať nový spôsob zmýšľania, aby sa zlepšila rodová rovnosť, pokiaľ ide o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. V tejto súvislosti je kľúčové obmedziť a prelomiť stereotypné myslenie, pokiaľ ide o úlohy v rámci rodiny, ako aj postupy zamestnávania, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien aj mužov.

5.   Konkrétne pripomienky – vedúce pozície

5.1

Zatiaľ čo rodovú rovnosť a nediskrimináciu v práci zabezpečujú právne predpisy, rovnaká účasť žien a mužov na vedení podnikov je podporovaná nielen poskytovaním rovnakých príležitostí, ale aj širšími ekonomickými a spoločenskými výhodami, ktoré prináša prostredníctvom rozvoja širších perspektív, kreativity a konkurencieschopnosti (20). Je v záujme spoločností, aby využívali vysokoškolské vzdelanie a talent žien podporou ich zastúpenia v správnych radách a na iných vedúcich pozíciách. To si vyžaduje, aby sa správne chápali výhody rozmanitosti, ako aj negatívny vplyv na jednotlivcov a celú spoločnosť, ak sa táto rozmanitosť nepodporí vo všetkých oblastiach.

5.2

Priestor na zlepšenie je stále veľký, no najväčší pokrok v hodnotení indexu rodovej rovnosti EÚ od roku 2010 sa dosiahol v oblasti moci, v ktorej sa meria pokrok v politickom a ekonomickom rozhodovaní. Najvýraznejším zlepšením bola zvýšená prítomnosť žien v správnych radách najväčších kótovaných spoločností. To vysvetľuje väčšinu celkového nárastu skóre indexu (21).

5.3

Prostriedky na zvýšenie rodovej rozmanitosti v správnych radách spoločností sa v jednotlivých členských štátoch líšia (22) a existujú jasné rozdiely, pokiaľ ide o súčasnú situáciu a pokrok dosiahnutý za uplynulé obdobie. Niektoré členské štáty prijali povinné vnútroštátne kvóty pre veľké kótované spoločnosti s kvótami v rozsahu od 25 % do 40 % (23). Na druhej strane, mnohé členské štáty prekračujú priemer EÚ alebo dosiahli výrazný pokrok bez kvót, pričom sa spoliehajú na samoreguláciu. Vo Francúzsku, kde boli právne predpisy zavedené v roku 2011, viac ako 40 % členov správnych rád tvoria ženy a osem krajín prekročilo úroveň jednej tretiny. Zároveň existuje niekoľko členských štátov s podielom nižším ako 10 %. Priemerný podiel v EÚ je približne 30 %.

5.4

Rozdiely sa týkajú aj jednotlivých spoločností. Zatiaľ čo najvýznamnejšie spoločnosti preukázali značný pokrok, na spodnom konci poradia spoločností je vidieť menej zmien (24). Za zmienku takisto stojí, že hoci sú členmi správnej rady často výkonní lídri, zdá sa, že krajiny, ktoré dosahujú najlepšie výsledky z hľadiska podielu žien zastávajúcich pozície generálnych riaditeliek vo veľkých spoločnostiach, nie sú rovnaké ako tie, ktoré dosahujú najlepšie výsledky z hľadiska členov správnych rád spoločností (25).

5.5

Zdá sa teda, že pre rozdiely medzi členskými štátmi neexistuje jediné vysvetlenie. Možno to očakávať, keďže rozdiely vo vnútroštátnych tradíciách a kultúrach zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji rodovej rovnosti. Veľmi dôležitá je podpora pozitívneho rozvoja, výmena najlepších postupov a poučenie sa zo skúseností iných.

5.6

EHSV takisto opakuje svoje závery a odporúčania v tejto oblasti (26) a víta politickú dohodu, ktorú nedávno dosiahli Európsky parlament a Rada o smernici o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze, ktorú Komisia navrhla v roku 2012. Výbor vyzýva inštitúcie EÚ, aby bezodkladne pristúpili k jej rýchlemu a efektívnemu zavádzaniu do praxe. Členské štáty majú po konzultácii so sociálnymi partnermi najlepšiu pozíciu rozhodnúť o najlepších a najvhodnejších opatreniach na zvýšenie podielu žien v správnych radách, pričom sa musí zohľadniť, že zloženie správnej rady určujú vlastníci spoločnosti.

5.7

EHSV považuje za dôležité podporovať vedúce postavenie žien prostredníctvom spoločných programov pre ženy vo vedúcich pozíciách a kandidátky na pozície v správnej rade a vyšších riadiacich funkciách, ako aj prostredníctvom individuálnej odbornej prípravy a mentorstva (27). Nabáda podniky, aby investovali do takýchto programov, ktoré by sa mohli podporovať z finančných prostriedkov EÚ. Povýšenie žien do vedúcich firemných pozícií by malo sprevádzať aj rovnaké odmeňovanie ako u mužov na rovnakých pozíciách, a to v súlade so zásadou rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, ktorú EHSV plne podporuje.

6.   Konkrétne pripomienky – podnikanie

6.1

Pri podpore podnikania sa musí využiť plný potenciál kreativity a schopností žien. Ženy podnikateľky takisto ukázali, že sú silné a odolné voči kríze a neistej situácii (28).

6.2

Pandémia výrazne zasiahla aj ženy podnikateľky, ktoré museli niesť neúmerný podiel opatrovateľských povinností, čo ešte zhoršil nedostatok služieb starostlivosti o deti a obmedzenie pohybu. Napriek tomu sa mnohým podnikateľkám podarilo premeniť nový podnikateľský kontext vo svoj prospech a inšpirovať ostatných, najmä iné ženy, aby sa tiež stali podnikateľkami a začali viac podnikať. Má to pozitívny vplyv, ako je vytváranie pracovných miest a následne dobré životné podmienky pre všetkých.

6.3

Európa má jednu z najnižších mier podnikania žien v porovnaní so ženami v iných častiach sveta (5,7 % v porovnaní so svetovým priemerom 11 %). Jedným z vysvetlení je, že ženy v európskych krajinách majú v porovnaní s inými časťami sveta viac možností zamestnania. Napriek tomu bol nedostatok práce stále najčastejším dôvodom začatia podnikania, a to viac u žien ako u mužov (29).

6.4

Prístup k financiám je nevyhnutným predpokladom podnikania a musí sa zabezpečiť rovnaký prístup k súkromnému aj verejnému financovaniu. EHSV žiada, aby sa vyhodnotili kritériá príslušného financovania, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s cieľom podporiť rovnosť v podnikaní, ako aj podporiť investície do projektov, ktoré posilňujú rodovú rovnosť, a to aj do digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti starostlivosti.

6.5

Je omnoho pravdepodobnejšie, že ak ženy v Európe riadia podnik alebo podnikajú, majú menej zamestnancov (1 až 5). Podniky vedú častejšie ženy vo vyšších vekových skupinách. Zatiaľ čo ženy považujú podnikanie za atraktívnu možnosť a hoci sú v priemere vysoko vzdelané, uvádzajú, že im chýba zmysel pre podnikanie z hľadiska vnímania nových obchodných príležitostí, zručností na začatie podnikania a toho, že sa nechávajú odradiť strachom z neúspechu (30).

6.6

K tomuto typu vnímania môžu prispievať problémy spojené so zosúladením požiadaviek týkajúcich sa práce a rodiny spolu s kultúrnymi dôvodmi. V dôsledku toho sa podnikateľky držia určitých odvetví a zdráhajú sa rozvíjať svoje podnikanie. Na podporu podnikania žien je potrebné podporovať ženy pri prekonávaní tohto vnímania a obmedzujúcich faktorov (31). V súlade s programom lepšej právnej regulácie, čo je stratégia EÚ na najvyššej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ vo všeobecnosti plnili svoje ciele čo najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom, ďalšie stimuly možno poskytnúť prostredníctvom opatrení, ktorými sa zjednodušia administratívne postupy a znížia náklady na dodržiavanie predpisov bez toho, aby sa narušila úroveň ochrany príslušných právnych predpisov (32).

7.   Konkrétne pripomienky – ukrajinskí utečenci

7.1

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila bezprecedentnú humanitárnu krízu vrátane príchodu státisícov utečencov žiadajúcich o azyl – najmä žien a detí – do členských štátov EÚ. Všetky členské štáty, podporované občianskou spoločnosťou, robia všetko, čo je v ich silách, aby sa postarali o utečencov, prijali ich a integrovali do trhu práce, ale existuje veľa problémov, ktoré si vyžadujú lepšie koordinované riešenia (33).

7.2

Keďže väčšina utečencov sú ženy s deťmi, prístup k službám sociálnej starostlivosti, jasliam, škôlkam a školám je prekážkou, ktorá bráni ženám v integrácii do trhu prác Prekonávanie jazykovej bariéry, uznanie vzdelania a kvalifikácie utečencov a rýchla rekvalifikácia a zvyšovanie kvalifikácie sú navyše ústrednými prvkami integrácie. Zabezpečenie potrebných prostriedkov na prácu na diaľku, ako je internetové pripojenie a zariadenia, takisto patrí medzi nástroje potrebné na riešenie tohto problému.

7.3

EHSV vyzýva na koordinovanejší prístup medzi členskými štátmi pri zavádzaní Politických usmernení na podporu začlenenia ukrajinských utečencov do vzdelávania: úvahy, hlavné zásady a postupy (34). EHSV tiež vyzýva Európsku komisiu, aby aktivovala všetky potenciálne možnosti financovania, najmä v prípade členských štátov, ktoré prijímajú veľký počet utečencov.

7.4

Ženy sú počas vojny a pri úteku pred konfliktom zraniteľnejšie, pokiaľ ide o sexuálne vykorisťovanie sexuálne zneužívanie. Znásilňovanie sa vo vojne často využíva ako zbraň. Pre utečenky z Ukrajiny, a najmä obete znásilnenia, má kľúčový význam, aby mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie, núdzovej antikoncepcie, bezpečnej starostlivosti v prípade umelého prerušenia tehotenstva a psychologickej post traumatickej starostlivosti. Ženy by sa nikdy nemali nútiť k tomu, aby pokračovali v neželanom tehotenstve. Absencia týchto služieb v členských štátoch by nikdy nemala byť dôvodom na to, aby sa im zabránilo opustiť nebezpečnú krajinu. Všetky členské štáty musia zabezpečiť prístup k týmto službám pre všetkých utečencov. Vo všeobecnosti je potrebná proaktívna starostlivosť o každého utečenca, v opačnom prípade sa vytvorí živná pôda pre neskoršie konflikty a negatívne emócie, ktoré spôsobujú štátom enormné výdavky! V tejto oblasti sú urýchlene potrebné nízkoprahové, hybridné ponuky podpory a je potrebné dôsledne podporovať financovanie takýchto startupov.

7.5

Ďalším problémom, ktorý treba riešiť, je stav očkovania utečencov, najmä detí. Keďže EÚ má dobre vyvinuté očkovacie programy pre deti, mnohé nebezpečné choroby sú eliminované – ako poliomyelitída, kiahne, niektoré typy hepatitídy atď. Na zachovanie tohto úspechu musia členské štáty zmobilizovať svoje systémy zdravotnej starostlivosti a v tomto procese budú usmernenia na úrovni EÚ veľmi prínosné. Ďalšie komplikácie vyplývajú zo skutočnosti, že v mnohých členských štátoch podlieha prístup k sociálnej starostlivosti, napr. škôlke alebo škole, statusu ukončeného očkovania.

7.6

Rekonštrukcia Ukrajiny by mala byť neskôr príležitosťou na posilnenie rodovej rovnosti medzi Ukrajincami, okrem iného vybudovaním vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnej a digitálnej infraštruktúry.

---

(1)  SOC/723 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku); Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 77; Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 3, Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 103.

(2)  Pozri napríklad článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 21 Charty základných práv, článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)  Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19.

(4)  https://sweden.se/life/equality/gender-equality.

(5)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 13 .

(6)  Globálny monitor súkromného podnikania.

(7)  V súvislosti s ďalšími aspektmi týkajúcimi sa rodovej rovnosti v spojitosti so starnutím pozri tiež stanovisko Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 19.

(8)  EIGE.

(9)  Index rodových rozdielov.

(10)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 84.

(11)  Digitálny startup UP’N’CHANGE (www.upnchange.com) založený ženami našiel spôsoby, ako pretransformovať hlboké odborné znalosti v oblasti psychológie a odborného poradenstva na jednoduché digitálne nástroje, ktoré ľuďom pomôžu rozvíjať osobné, sociálne a tvorivé zručnosti. Víziou UP’N’CHANGE je uvoľniť potenciál zamestnancov a tímov prostredníctvom digitálnych nástrojov, aby organizácie mohli dosiahnuť udržateľný úspech. Pretože správny súbor zručností vedie k účinnej spolupráci. Účinná spolupráca vedie k inovácii. A inovácia znamená rast pre všetkých.

(12)  Výročné zasadnutie Svetového ekonomického fóra, 2020.

(13)  Tamže.

(14)  Fenomén „podvodníka“ je, napríklad, keď človek pochybuje o vlastnej spôsobilosti a schopnostiach, čo mu môže brániť v tom, aby sa uchádzal o vedúce alebo exponované funkcie. Najmä veľmi hĺbaví ľudia, ktorí majú tendenciu sa za stresujúcich okolností stiahnuť do seba, majú ťažkosti pri kontakte s ľuďmi, ktorí sú veľmi sebavedomí.

(15)  EIGE, https://eige.europa.eu/publications/gender-equality-index-2020-report/progress-gender-equality-most-notable-company-boards.

(16)  Eurofound.

(17)  Sevilla a Smith 2020.

(18)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 13 .

(19)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4. 2018, s. 44;

(20)  Pozri Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 15 a Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 6.

(21)  Štatistický prehľad inštitútu EIGE: rodová rovnováha v riadiacich radách v roku 2020.

(22)  EIGE.

(23)  https://eige.europa.eu/news/countries-legislated-quotas-could-achieve-gender-balance-parliaments-2026-those-without-may-take-close-twenty-years.

(24)  European Women on Boards (Európske ženy vo vrcholových orgánoch spoločností) https://europeanwomenonboards.eu/wp-content/uploads/2021/01/EWoB-Gender-Diversity-Index-2020.pdf.

(25)  Rôzne zdroje skombinované Fínskou obchodnou komorou, https://naisjohtajat.fi/wp-content/uploads/sites/28/2019/01/women-directors-and-executives-report-2018.pdf.

(26)  Ú. v. EÚ C 133, 9.5. 2013, s. 68;

(27)  Výborným príkladom sú programy odbornej prípravy a podpory, ktoré ponúka Rakúska hospodárska komora (WKÖ). – https://www.wko.at/service/Women_in_Business.html.

(28)  Women’s Entrepreneurship 2020/21: Thriving Through Crisis (Podnikanie žien v roku 2020 a 2021. Prosperovať počas krízy). Vydala Global Entrepreneurship Research Association, London Business School, ISBN: 978-1-9160178-8-7.

(29)  Tamže.

(30)  Globálny monitor súkromného podnikania.

(31)  Pozri tiež Ú. v. EÚ C 299, 4.10. 2012, s. 24

(32)  Zameranie na MSP – dlhodobá stratégia pre európsku priemyselnú budúcnosť; tematická sekcia pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality život, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, Európsky parlament. Autor: Stephanus Johannes SMIT, EP 648.776 – apríl 2020

(33)  Vychádzajúc z návrhov uvedených v Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 9.

(34)  https://www.schooleducationgateway.eu/sk/pub/resources/publications/policy-guidance-on-refugees.htm.