Stiahnutie oznámenia o koncentrácii

(Vec M.10561 – CINTRA / ABERTIS / ITINERE / BIP & DRIVE)

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 421/01)

Európskej komisii bolo 7. októbra 2022 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie (2) o zamýšľanej koncentrácii („nariadenie o fúziách“).

Oznamujúce strany 26. októbra 2022 informovali Komisiu, že stiahli svoje oznámenie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 395, 14.10.2022, s. 12.

Informácie poskytnuté Komisii v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (1)

Štatistika týkajúca sa technických predpisov oznámených v roku 2021 v rámci oznamovacieho postupu v súlade so smernicou 2015/1535

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 421/02)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1. Ďalej len „smernica“.

(2)  Článok 5.2 smernice.

(3)  Článok 6.2 smernice.

(4)  Rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 75/2019 z 29. marca 2019, ktorým sa mení príloha II (Technické predpisy, normy, skúšanie a osvedčovanie) a príloha XI (Elektronická komunikácia, audiovizuálne služby a informačná spoločnosť) sa do Dohody o EHP začleňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, preto môžu vydávať pripomienky týkajúce sa návrhov oznámených členským štátom Európskej únie. Švajčiarsko môže takisto vydávať takéto pripomienky na základe neformálnej dohody o výmene informácií v oblasti technických predpisov.

(5)  Oznamovací postup v rámci smernice bol rozšírený na Turecko v zmysle dohody o pridružení uzavretej s touto krajinou [Dohoda o asociácii medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom (Ú. v. ES P 217, 1964, s. 3687) a rozhodnutia 1/95 a 2/97 Asociačnej rady ES – Turecko].

(6)  V článku 6.3 smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby odložili prijatie oznámeného návrhu (s výnimkou návrhu predpisov, ktoré sa vzťahujú na služby informačnej spoločnosti) o dvanásť mesiacov odo dňa, keď ho Komisia prijme, ak Komisia oznámi svoj úmysel navrhnúť alebo prijať k tejto záležitosti smernicu, nariadenie alebo rozhodnutie.

(7)  V článku 6.4 smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby odložili prijatie oznámeného návrhu o dvanásť mesiacov odo dňa, keď ho Komisia prijme, ak Komisia oznámi svoje zistenie, že návrh sa týka záležitosti, ktorá je predmetom návrhu smernice, nariadenia alebo rozhodnutia predloženého Európskemu parlamentu a Rade.

(8)  V Dohode o Európskom hospodárskom priestore (pozri poznámku pod čiarou 4) sa stanovuje povinnosť pre krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, oznamovať návrhy technických predpisov Komisii.

(9)  Na základe neformálnej dohody o výmene informácií v oblasti technických predpisov (pozri poznámku pod čiarou 4) Švajčiarsko takisto predkladá svoje návrhy technických predpisov Komisii.

(10)  Jediný typ reakcie stanovený v rámci Dohody o Európskom hospodárskom priestore (pozri poznámky pod čiarou 4 a 8) je možnosť, že Európska únia vydá pripomienky. Rovnaký typ reakcie môže byť vydaný s ohľadom na oznámenia zo Švajčiarska na základe neformálnej dohody medzi EÚ a touto krajinou (pozri poznámky pod čiarou 4 a 9).

OZNÁMENIE KOMISIE

Synergie medzi programom Horizont Európa a programami EFRR

(2022/C 421/03)

Obsah

ÚVOD

8

DRUHY SYNERGIÍ

9

1.

Známka excelentnosti

9

2.

Prevod zdrojov z EFRR do programu Horizont Európa

14

3.

Kumulatívne financovanie

18

4.

Európske partnerstvá

23

5.

Kombinované financovanie (vytváranie tímov)

32

6.

Synergie smerom nahor aj nadol

33

PRÍLOHA 1

36

PRÍLOHA 2

39

PRÍLOHA 3

41

ÚVOD

Regulačný rámec na roky 2021 – 2027 upravujúci fondy politiky súdržnosti v rámci zdieľaného riadenia a finančné prostriedky z fondov v rámci priameho riadenia umožňuje posilniť synergie medzi týmito dvomi druhmi financovania z prostriedkov EÚ (1).

Medzi príslušné mechanizmy patria Známky excelentnosti, prevody, kumulatívne financovanie [ktoré možno použiť aj na podporu spolufinancovaných a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev v rámci programu Horizont Európa (HE)] a podpora pri vytváraní tímov. Tento usmerňovací dokument zahŕňa tieto mechanizmy a „synergie smerom nahor aj nadol“.

Účelom tohto dokumentu je načrtnúť nové príležitosti dostupné pre riadiace orgány (RO) programov politiky súdržnosti, národné kontaktné body pre HE a realizátorov/navrhovateľov projektov v rámci HE. Cieľom dokumentu je takisto uľahčiť využívanie príslušných mechanizmov uvedených v predchádzajúcom odseku. Zameriava sa na synergie medzi programom HE a programami Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) (2).

Rovnako dôležitý je operačný rozmer synergií, ktorý dopĺňa strategický rozmer a v oblasti ktorého došlo v právnych predpisoch na roky 2021 až 2027 k veľkému pokroku. Pravidelná výmena názorov týkajúca sa synergií medzi orgánmi členských štátov zapojenými do programov politiky súdržnosti a vykonávania programu HE by pomohlo zvýšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúkajú synergie v členských štátoch.

Strategický kontext na úrovni EÚ

Prioritou politiky EÚ je podporovať inovačnú a inteligentnú a udržateľnú hospodársku transformáciu a excelentnosť vo výskume a inovácii a zároveň zmierňovať a prekonávať pretrvávajúce rozdiely v oblasti inovácie (medzeru medzi inovačnou kapacitou súkromného a verejného sektora členských štátov). Kľúčovými nástrojmi EÚ na dosahovanie výsledkov v rámci týchto prepojených cieľov sú program HE a fond EFRR.

Program HE sa zameriava na podporu excelentnosti výskumu a inovácie v súlade s článkom 179 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Cieľom politiky súdržnosti je propagovať a podporovať celkový harmonický rozvoj členských štátov a ich regiónov v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a to najmä zmenšovaním regionálnych rozdielov. Nasledujúci obrázok obsahuje hlavné štrukturálne prvky programu HE a podpory výskumu a inovácie v rámci politiky súdržnosti.

Zblíženie politiky súdržnosti a programu HE bolo preto v posledných rokoch dôležitou prioritou Komisie, najmä v rámci prípravy na roky 2021 až 2027. Cieľom je posilniť dosah oboch politík vytváraním komplementárnosti, a to hlavne v menej rozvinutých a okrajových regiónoch. Podpora integrovaného prístupu a posilňovanie synergií medzi týmito kľúčovými nástrojmi EÚ (a ich príslušnými piliermi a politickými cieľmi) môžu viesť k situácii výhodnej pre všetky strany, z ktorej bude ťažiť každý. Možno napríklad podporovať udržateľný a inteligentný regionálny hospodársky rozvoj a zároveň celkovo zlepšovať inovačný ekosystém EÚ a zabezpečovať, aby lepšie reagoval na kľúčové spoločenské výzvy a efektívnejšie rozvíjal kľúčové strategické hodnotové reťazce.

Na základe tohto prístupu vzniknú nové príležitosti na pomoc pri podpore inovácií vo všetkých regiónoch a lepšiu integráciu menej rozvinutých a okrajových regiónov do Európskeho výskumného priestoru (EVP) a európskeho inovačného ekosystému (EIE).

Významným krokom vo vytváraní EVP bolo oznámenie Komisie o novom EVP pre výskum a inovácie (3). Cieľom EVP je budovať excelentnosť, cezhraničnú spoluprácu medzi výskumníkmi, kritický objem v kľúčových strategických oblastiach a príležitosti na mobilitu výskumníkov a v konečnom dôsledku vytvoriť otvorený jednotný trh pre výskum a inováciu. Tento nový výhľadový plán stanovený v oznámení obsahuje ambiciózny súbor štyroch politických cieľov – urobiť z investícií a reforiem prioritu, zlepšiť prístup k excelentnosti a posilňovať systémy výskumu a inovácie v celej EÚ, zlepšiť prenos nových výsledkov výskumu a inovácie do podnikania a prehĺbiť integráciu národných politík.

Komisia okrem toho prijala 16. júla 2021 návrh na odporúčanie Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe (4). V tomto odporúčaní sa stanovuje niekoľko prioritných oblastí spoločných opatrení na podporu EVP. Zahŕňajú spoluprácu pri reakcii na výzvy digitálnej a zelenej transformácie (napríklad pri vykonávaní misií a európskych partnerstiev v rámci programu HE).

Synergie vychádzajú z tohto, že RO programov relevantných pre výskum a inováciu sa navzájom poznajú a poznajú aj svoje programy. Takisto vychádzajú z tohto, že vnútroštátni predstavitelia v oblasti výskumu a inovácie poznajú priority a akcie programu HE (ako sú nové misie a partnerstvá) a regionálne priority inteligentnej špecializácie. Tieto priority a akcie sú vynikajúcim referenčným bodom pre rozvoj komplementárnosti. Synergie medzi rámcom pre výskum a inováciu a programami politiky súdržnosti môžu maximalizovať objem, kvalitu a dosah investícií do výskumu a inovácie, ak sa navrhnú strategické plány, ktoré sa dopĺňajú a využívajú rôzne zdroje financovania (v súlade so špecifickými cieľmi každého programu/fondu).

Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3) sú kľúčové pre synergie s nástrojmi na inteligentný rast na úrovni EÚ (najmä s programom HE). Stanovenie priorít zdola nahor v rámci stratégie pre inteligentnú špecializáciu by malo uľahčiť hľadanie partnerov v iných členských štátoch na účely spolupráce na súvisiacich témach a hodnotových reťazcoch.

Pokiaľ ide o fond EFRR, v článku 11 ods. 1 písm. b) bode iii) všeobecného nariadenia (VN) (5) sa od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich dohodách o partnerstve špecifikovali: „komplementárnosť a synergie medzi fondmi, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje […] a inými nástrojmi Únie […] a vo vhodnom prípade projektov financovaných v rámci programu Horizont Európa“. Rovnako sa pre každý program politiky súdržnosti v článku 22 ods. 3 písm. a) bode iii) VN vyžaduje zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia „investičné potreby a komplementárnosť a synergie s ďalšími formami podpory“.

O využití mechanizmov synergie v každom prípade rozhodujú RO.

DRUHY SYNERGIÍ

1.   Známka excelentnosti

Známka excelentnosti je značka kvality, ktorú Komisia udelila návrhu predloženému do súťažnej výzvy na predkladanie návrhov v rámci nástroja EÚ, ktorý na základe posúdenia spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky tohto nástroja EÚ, no ktorý nezískal financovanie z dôvodu rozpočtových obmedzení. Známka excelentnosti je znakom toho, že daný projekt môže byť dobrým kandidátom na získanie podpory z iných zdrojov financovania na úrovni EÚ alebo vnútroštátnej úrovni.

Známka excelentnosti v rámci HE je uznaním hodnoty návrhu a pomáha iným financujúcim orgánom využiť proces hodnotenia v rámci HE. Môže sa napríklad udeliť návrhom predloženým v rámci nástroja Akcelerátor Európskej rady pre inovácie (EIC) (predtým nástroj pre MSP), nástroja EIC Transformácia, akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), vytvárania tímov a overenia koncepcie Európskou radou pre výskum.

RO pre politiku súdržnosti v členských štátoch môžu pri rozhodovaní o financovaní operácií so Známkou excelentnosti (6) z programov EFRR postupovať podľa zjednodušeného výberového konania. Tieto operácie musia spĺňať tri kritériá:

—	Po prvé musia byť v súlade s programom (a s príslušnými stratégiami, z ktorých program vychádza) a účinne prispievať k plneniu špecifických cieľov programu.

—	Po druhé, ak sa na ne vzťahuje základná podmienka, musia byť v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi pre splnenie tejto základnej podmienky.

—

Po tretie musia patriť do rozsahu pôsobnosti daného fondu a byť priradené k niektorému typu intervencie (7). Príslušné právne predpisy VN článok 2 ods. 45, článok 73 ods. 4 a odôvodnenie 61 HE článok 2 ods. 23, článok 15 ods. 2, článok 24 ods. 4 a článok 48 ods. 7 Súvisiace právne predpisy všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (GBER) články 25a a 25b (štátna pomoc)

Politické hľadiská

Známka excelentnosti je značka kvality udelená návrhom projektov predloženým v rámci programu HE (program financovania EÚ v oblasti výskumu a inovácie do roku 2027) a jeho predchodcu, programu Horizont 2020. Známka excelentnosti potvrdzuje, že tieto návrhy sú excelentné, a zvyšuje ich profil z hľadiska potenciálnych financujúcich orgánov (súkromných alebo verejných, celoštátnych alebo regionálnych, vrátane RO fondov politiky súdržnosti), ktoré majú záujem investovať do sľubných výskumných a inovačných projektov. Známka excelentnosti tak pomáha týmto projektom nájsť alternatívne finančné prostriedky.

Financujúce orgány môžu takisto využívať dobre fungujúci a kvalitný proces hodnotenia v rámci HE na podporu územného rozvoja. Tento proces členským štátom a regiónom umožňuje identifikovať a využívať databázu excelentných návrhov výskumných a inovačných projektov na ich území, ktoré by zlepšili ich výsledky a kapacitu v oblasti výskumu a inovácie.

Predkladatelia projektov, ktorí dostanú v rámci výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu HE kladné hodnotenie a Známku excelentnosti, sa môžu uchádzať o prípadné financovanie z EFRR, ak je ich projekt v súlade s prioritami programov politiky súdržnosti členského štátu alebo regiónu realizátorov projektu.

Osvedčenie o Známke excelentnosti obsahuje všetky základné informácie o návrhu, ktoré potrebuje financujúci orgán, ktorý sa chce návrh identifikovať a porozumieť jeho kľúčovým prvkom a hodnote (názov návrhu, odkaz na výzvu/tému, názov a adresa právneho subjektu navrhovateľa). Je digitálne zapečatený proti podvodom, rovnako ako návrh projektu a súhrnná správa z hodnotenia (dané dokumenty obsahujú túto informáciu). V neposlednom rade podpisy komisárky pre súdržnosť a reformy a komisárky pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež sú dôkazom ich politického záväzku zmobilizovať alternatívne finančné prostriedky pre tieto projekty.

Známka excelentnosti je vhodná najmä pre zložky programu HE s jedným prijímateľom (ako sú nástroje EIC Akcelerátor a EIC Transformácia, MSCA, overenie koncepcie zo strany ERC, vytváranie tímov). Hoci v budúcnosti možno zvážiť aj Známky excelentnosti pre viacerých prijímateľov, v súčasnosti je cieľom udeľovať Známku excelentnosti len zložkám s jedným prijímateľom v prvej fáze programu HE. Túto podmienku bude treba špecifikovať v príslušnej výzve. Zložky, v rámci ktorých sa udeľuje Známka excelentnosti, sa uvedú v príslušnom pracovnom programe.

Komisia môže udeliť Známku excelentnosti aj návrhom projektov z krajín mimo EÚ (najmä z pridružených krajín programu HE), ktoré môžu využívať iné zdroje financovania nesúvisiace s politikou súdržnosti.

Podpora projektu so Známkou excelentnosti financovaním z programu EFRR je dobrovoľná, závisí od rozhodnutia RO a je v súlade s programom. Certifikáciou preto nevzniká automatické právo získať alternatívne finančné prostriedky. Je to možnosť, ktorú môžu členské štáty alebo región zvážiť, no konečné rozhodnutie prináleží príslušnému RO.

Aby sa predišlo zbytočnej duplikácii práce prijímateľov a RO pri predkladaní, hodnotení a výbere operácií, ktoré získajú podporu z EFRR, postup sa zjednodušil takto:

—	Členské štáty, regióny a prijímatelia môžu uplatňovať kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov v rámci programu HE na základe zjednodušení platných pravidiel štátnej pomoci EÚ (nariadenie GBER).

—

Technické hodnotenie/hodnotenie obsahu v rámci programu HE sa považuje za platné. Znamená to, že RO programu EFRR nepotrebuje vykonať nové hodnotenie. Pred podpísaním dokumentu, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory, s prijímateľmi však RO musia skontrolovať, že tieto projekty spĺňajú špecifické podmienky VN a EFRR, na ktoré sa nevzťahuje hodnotenie v rámci programu HE. Dôvodom je, že tieto projekty sa musia formálne vybrať v súlade s VN – t. j. podmienkou osobitnej oprávnenosti (MSP v ťažkostiach), príspevku k cieľom programu alternatívneho financovania, platnej základnej podmienky a rozsahu pôsobnosti fondu [pozri článok 73 ods. 2 písm. a), b) a g) VN].

Hlavné kroky procesu

Príprava/programovanie	— V ročnom pracovnom programe alebo v polročných pracovných programoch v rámci programu HE sa špecifikujú výzvy, v prípade ktorých možno udeliť Známky excelentnosti. Tieto pracovné programy v rámci programu HE možno nájsť a stiahnuť na portáli financovania a ponúk (https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/programmes/horizon). — Členské štáty a regióny by mali informovať Komisiu, či chcú umožniť, aby sa v rámci programov EFRR poskytovala podpora projektom so Známkou excelentnosti v rámci programu HE. Členské štáty alebo regióny môžu túto informáciu zahrnúť do časti partnerskej dohody týkajúcej sa komplementárnosti a synergií a do opisu špecifického cieľa v príslušnom programe EFRR. RO sa môže rozhodnúť, že bude návrhy projektov so Známkou excelentnosti podporovať aj vtedy, ak nie sú výslovne uvedené v partnerskej dohode alebo programe. RO musí v každom prípade zabezpečiť, aby boli vybrané projekty v súlade s programom.
Udeľovanie Známok excelentnosti Komisiou	— Osvedčenie o Známke excelentnosti sa udeľuje oprávneným návrhom a poskytuje sa spolu s listom, ktorým sa navrhovatelia informujú o výsledku hodnotenia. Pracovné programy v rámci programu HE obsahujú viac podrobností o podmienkach a procese získania Známky excelentnosti.
Pridelenie podpory	— Držiteľ Známky excelentnosti podáva žiadosť priamo v rámci daného programu EFRR. — Projekty so Známkou excelentnosti nemusia absolvovať bežný výberový postup pre projekty v rámci EFRR. Musia však byť podrobené aspoň zjednodušenému posúdeniu na základe podmienok účasti, ktoré schválil monitorovací výbor (súlad s platnými základnými podmienkami, rozsahom pôsobnosti fondu a cieľmi programu spolu s uplatniteľnými pravidlami štátnej pomoci EÚ), aby sa zabezpečilo, že operácie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 73 ods. 2 písm. a), b) a g) VN, ako sa stanovuje v článku 73 ods. 4 VN. — Posúdenie projektov so Známkou excelentnosti na účely financovania z EFRR by malo byť zjednodušeným posúdením (kontrola súladu), vnútroštátne postupy sa však môžu líšiť. RO sa môžu rozhodnúť, čo považujú za najlepšiu možnosť (vyhlásenie otvorenej výzvy, „kto prv príde, ten prv berie“ atď. alebo priamy výber projektov, ak v rámci programu existuje táto možnosť, za predpokladu, že sú dodržané zásady transparentnosti a nediskriminácie). — Pokiaľ ide o podporu v rámci politiky súdržnosti, RO môžu na základe podmienok účasti stanoviť prahové hodnoty, ktoré sú vyššie než minimálne počty bodov potrebné na financovanie z programu HE. — Rôzne príklady možno nájsť na webovom sídle o Známke excelentnosti (https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/funding/funding-opportunities/seal-excellence_en#how). — Subjekty programu EFRR sa vyzývajú, aby o svojej podpore projektov so Známkou excelentnosti informovali GR REGIO (príslušný zemepisný útvar) a špeciálne spoločenstvo praxe pre Známku excelentnosti (RTD-SEAL-OF-EXCELLENCE@ec.europa.eu).
Vykonávanie, monitorovanie a kontrola	— Prijímatelia vykonávajú projekty v súlade s pravidlami a postupmi politiky súdržnosti. Návrhy so Známkou excelentnosti sú spolufinancované v súlade s pravidlami VN a osobitnými pravidlami EFRR. Za predpokladu, že to je v súlade s pravidlami programu, môžu RO uplatňovať určité kategórie pravidiel programu HE (napríklad na kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov). RO musí tieto prvky uviesť v dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory. — Miera spolufinancovania uplatnená na celkové verejné financovanie projektu nesmie presiahnuť mieru financovania podľa pravidiel programu HE, ak sa podpora udeľuje vo forme štátnej pomoci podľa článkov 25a alebo 25b nariadenia GBER (pozri časť o štátnej pomoci ďalej v texte). — Pre monitorovanie a kontrolu platia tie isté pravidlá ako pre iné operácie v rámci príslušného programu EFRR. — Verejný prehľad ukazovateľov programu HE obsahuje súhrnné údaje o Známke excelentnosti s vizualizáciou Známky podľa krajiny a regiónu.

Dôležité informácie

A čo pravidlá štátnej pomoci EÚ?

Ak sú prijímatelia podnikmi, na finančné prostriedky z programov EFRR sa môžu vzťahovať pravidlá štátnej pomoci EÚ. V takých prípadoch musí byť financovanie zlučiteľné s vnútorným trhom na základe uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci EÚ. Pokiaľ ide o projekty, ktoré získali Známku excelentnosti, členské štáty môžu zabezpečiť zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa článkov 25a a 25b nariadenia GBER (8). Okrem toho sa v nariadení GBER stanovujú viaceré všeobecné podmienky, ktoré musia spĺňať všetky opatrenia pomoci vykonané na základe nariadenia GBER bez ohľadu na ich cieľ. Osobitné podmienky stanovené v článkoch 25a a 25b nariadenia GBER umožňujú financovanie z EFRR v prípade projektov, ktoré získali Známku excelentnosti – s rovnakou mierou financovania a rovnakými oprávnenými nákladmi v rámci programu HE – bez predchádzajúceho formálneho oznámenia Komisii a bez potreby uskutočnenia ďalšieho technického hodnotenia. Orgán, ktorý udeľuje pomoc, je pri udeľovaní finančných prostriedkov povinný dodržať platné všeobecné a osobitné podmienky nariadenia GBER. Držiteľ Známky excelentnosti musí okrem podmienok pôvodnej žiadosti v rámci HE spĺňať aj podmienky účasti uplatniteľné na projekty so Známkou excelentnosti stanovené RO a musí sa takisto uistiť, že dodržiava uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci.

Akým spôsobom sa ako RO/iný financujúci orgán môžeme informovať o vývoji a najlepších postupoch v oblasti podpory návrhov so Známkou excelentnosti?

Výmenu najlepších postupov v oblasti podpory návrhov so Známkou excelentnosti, neustálu informovanosť o najnovšom vývoji a prístup ku všetkým relevantným informáciám a údajom o návrhoch so Známkou excelentnosti v daných regiónoch bude zainteresovaným RO EFRR a iným financujúcim orgánom naďalej umožňovať osobitné spoločenstvo praxe pre Známku excelentnosti. To by malo uľahčiť plánovanie schém alternatívneho financovania.

Akým spôsobom sa ako RO/iný financujúci orgán môžeme informovať o návrhoch v našej krajine/našom regióne, ktoré získali Známku excelentnosti?

Od držiteľov Známky excelentnosti sa vyžaduje udelenie súhlasu so sprístupnením obmedzeného súboru informácií (t. j. kontaktné údaje, ako je názov spoločnosti, adresa spoločnosti a emailová adresa kontaktnej osoby, abstrakt návrhu, výška požadovanej finančnej podpory a používané kľúčové slová) RO pre politiku súdržnosti a iným verejným alebo súkromným subjektom, ktoré majú potenciálne záujem o financovanie alebo podporu ich spoločnosti. RO budú môcť mať prístup k týmto informáciám a kontaktovať držiteľa Známky excelentnosti. Ďalšie informácie o tom, ako používať Známku excelentnosti a ako zistiť kontaktné údaje RO v jednotlivých krajinách, sa uvádzajú na špeciálnom webovom sídle pre Známku excelentnosti.

Za akých podmienok môžu RO financovať projekty, ktoré sa uchádzali o podporu z programu HE, ale neboli vybrané na financovanie z programu HE a nezískali Známku excelentnosti?

Na to, aby sa z politiky súdržnosti mohol podporiť projekt, ktorý nezískal Známku excelentnosti, musí tento projekt podstúpiť úplné posúdenie vyžadované v rámci programu politiky súdržnosti (zjednodušené posúdenie sa vzťahuje iba na projekty so Známkou excelentnosti a na operácie vybrané v rámci programu spolufinancovaného z programu HE).

Praktický príklad

Projekt so Známkou excelentnosti z EIC Akcelerátora programu HE (pracovný program EIC na rok 2022, str. 74, vrátane poznámok pod čiarou 63 a 64):

MSP v reakcii na výzvu v rámci programu HE podá žiadosť a absolvuje kroky hodnotenia predchádzajúce hodnoteniu poroty („GO“) stanovené v ročnom pracovnom programe EIC. Napriek jeho vysokej kvalite sa porota EIC domnieva, že návrh projektu nemožno financovať z dôvodu nedostatku dostupných finančných prostriedkov. Tento MSP by za bežných okolností získal Známku excelentnosti (s výnimkou osobitných prípadov stanovených v pracovnom programe EIC, napríklad ak MSP nesúhlasí so zverejnením informácií o jeho návrhu).

MSP, ktorý je držiteľom Známky excelentnosti, môže osloviť iné financujúce orgány, napríklad RO pre programy politiky súdržnosti. Na základe predošlého súhlasu žiadateľa môže Komisia takisto poskytnúť základné informácie o úspešnej žiadosti, najmä kontaktné údaje. Pokiaľ ide o výsledky hodnotenia a iné citlivé údaje, podmienkou ich poskytnutia zainteresovaným financujúcim orgánom je uzavretie osobitných dohôd o zachovaní mlčanlivosti. Komisia môže okrem toho so súhlasom žiadateľa poskytnúť informácie iným organizáciám, ktoré môžu podporiť tento MSP, napríklad sieti Enterprise Europe Network (EEN). Sieť EEN môže MSP, ktorý je držiteľom Známky excelentnosti, poskytnúť individuálne podporné služby s cieľom pomôcť mu nájsť relevantné alternatívne zdroje financovania (vrátane programov financovaných z EFRR) a pomôcť mu s prípadným postupom podávania žiadosti (vrátane možnej úpravy návrhu projektu), budovaním kapacít v oblasti postupov podávania žiadostí a prezentačných zručností, ako aj odporučiť mu iné relevantné podporné služby, ako sú sprostredkovanie a identifikácia vhodných obchodných partnerov. Služby siete EEN prispôsobené potrebám každého jednotlivého držiteľa Známky excelentnosti majú formu troj- až päťdňových balíkov služieb, ktoré sa dotknutému MSP poskytujú bezplatne.

V rámci podpory projektov so Známkou excelentnosti sa RO môžu rozhodnúť, že kategórie, maximálne výšky a metódy na výpočet oprávnených nákladov sa budú riadiť pravidlami programu HE za predpokladu, že sú splnené podmienky zlučiteľnosti stanovené v článku 25a a kapitole 1 nariadenia GBER. V takom prípade môžu uplatňovať pravidlá pre nástroj Akcelerátor stanovené v rámcovom programe Horizont („Zložka podpory z nástroja Akcelerátor, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nepresahuje 70 % celkových oprávnených nákladov vybranej inovačnej akcie“ – článok 48 ods. 9 nariadenia o rámcovom programe Horizont) (9). Okrem toho, ako sa vysvetľuje v osobitnom programe na vykonávanie programu Horizont (bod 1.1.2), „kombinácia a objem financovania“ v rámci nástroja Akcelerátor „sa prispôsobí potrebám spoločnosti, jej veľkosti a stupňu rozvoja, povahe technológie alebo inovácií a dĺžke inovačného cyklu“ (10).

Ak sa to plánuje v pracovnom programe, držitelia Známky excelentnosti EIC v rámci programu HE môžu takisto využívať sprostredkovateľské podujatia organizované službami podnikateľskej akcelerácie EIC na účely prepájania komunity inovátorov EIC vrátane inovátorov, ktorí sú držiteľmi Známky excelentnosti, s investormi, partnermi a verejnými obstarávateľmi. Služby podnikateľskej akcelerácie EIC takisto poskytujú celú škálu inštruktorských a mentorských služieb a poskytujú inovátorom prístup k medzinárodným sieťam potenciálnych partnerov vrátane potenciálnych partnerov z oblasti priemyslu s cieľom dopĺňať hodnotový reťazec, rozvíjať trhové príležitosti a/alebo nájsť investorov alebo iné zdroje súkromného alebo podnikového financovania (11).

Návrhy v rámci EIC Akcelerátora so Známkou excelentnosti sa propagujú nielen medzi RO EFRR, ale aj vo vzťahu k súkromným zdrojom financovania (napr. na online prezentačných a sprostredkovateľských podujatiach organizovaných špecializovanými sieťami a komunitami pre Známku excelentnosti a označovaním Známkou excelentnosti na portáli InvestEU).

2.   Prevod zdrojov z EFRR do programu Horizont Európa

Na základe článku 26 ods. 1 VN môžu členské štáty požiadať o prevod najviac 5 % svojich zdrojov v rámci zdieľaného riadenia do iných fondov alebo nástrojov EÚ v rámci priameho alebo nepriameho riadenia. Hranica 5 % sa uplatňuje na počiatočné národné pridelené prostriedky daného fondu, a nie na osobitný program alebo región (kategóriu regiónu). Prevedené zdroje možno použiť len na budúce rozpočtové záväzky (t. j. v nasledujúcich rokoch). Zdroje sa musia použiť v prospech dotknutého členského štátu (12).

Tieto prevedené sumy sa nezapočítavajú do tematickej koncentrácie pre EFRR.

V rámci programu HE je možné, aby všetky jeho časti prijímali prevody z programov v rámci zdieľaného riadenia.

Príslušné právne predpisy	VN	článok 26 VN Prevod zdrojov a odôvodnenie 19
	Horizont Európa	článok 15 ods. 5 a 6
Súvisiace právne predpisy	VN	článok 24 (Zmena programov)

Politické hľadiská

RO môžu využiť prevody na to, aby excelentným návrhom v rámci programu HE zo svojho členského štátu/regiónu umožnili účasť na programe HE v prípadoch, v ktorých by inak nemohli byť vybrané na účely podpory z programu HE.

Prevody môžu mať pridanú hodnotu, ak sú zamerané na oblasti výskumu a inovácie, ktoré boli stanovené ako priority v národných a/alebo regionálnych stratégiách pre inteligentnú špecializáciu a v ktorých sa zvyčajne vo výzvach v rámci programu HE prihlasuje priveľa projektov. Nie je však zákonnou požiadavkou, aby investície pokryté prevedenými finančnými prostriedkami boli v súlade s prioritami pre inteligentnú špecializáciu.

Prevody ponúkajú príležitosti okrem iného na:

—	posilnenie účasti na programe HE u prijímateľov z regiónov/členských štátov, ktorých sú miera účasti a úspešnosť v rámci HE zvyčajne nízka,

—	zvýšenie počtu projektov v oblastiach stanovených ako prioritných prostredníctvom inteligentnej špecializácie,

—

zachovanie administratívnej kapacity na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, pokiaľ ide o výber a nadväzovanie na výskumné a inovačné projekty, pretože to nevykonáva RO podľa pravidiel VN, ale príslušná agentúra podľa pravidiel programu HE (najmä v prípade nedostatku excelentných projektov, ktoré by opodstatňovali úplnú výzvu na vnútroštátnej/regionálnej úrovni v rámci programu, na ktorý sa vzťahuje VN, v prípade veľkého počtu týchto excelentných návrhov v rámci programu HE alebo ak RO programu, na ktorý sa vzťahuje VN, chce diverzifikovať druh svojej podpory).

Prevody sú vhodné najmä pre zložky s jedným prijímateľom. V rámci prvej fázy programu HE sa umožní prevod iba pri týchto zložkách.

Prevedené zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu. Členský štát môže obmedziť územný rozsah prevodu na konkrétny región (t. j. konkrétne región, na ktorý sa vzťahuje program politiky súdržnosti, z ktorého sa prevádzajú zdroje).

Prevody môžu umožniť členským štátom alebo regiónom s nízkou mierou účasti na programe HE rozvíjať svoje kapacity v oblasti výskumu a inovácie zvyšovaním účasti ich vlastných právnych subjektov na programe HE. Je to preto, že výhody prevodu môžu využívať len prijímatelia z tohto členského štátu/regiónu.

Prevod do programu HE môže takisto priniesť vzdelávacie príležitosti realizátorom projektov, ako sú MSP alebo univerzity, pretože vďaka dodatočným zdrojom, ktoré ich členský štát alebo región sprístupní v rámci programu HE, sa budú môcť zapojiť do procesu programu HE. V súvislosti s projektom sa začne postup prípravy grantu a projekt bude v plnej miere podliehať pravidlám programu HE vrátane mier financovania. Projekt bude počas jeho trvania monitorovať príslušná agentúra Komisie.

Hlavné kroky procesu

Príprava	— Prevody musia byť výslovne uvedené v partnerskej dohode [alebo v žiadosti o zmenu programu, ak s tým súhlasil monitorovací výbor (MV)] (13). Ak prevody neboli pôvodne uvedené v partnerskej dohode, možno o ne požiadať aj kedykoľvek neskôr prostredníctvom žiadosti o zmenu daného programu v rámci zdieľaného riadenia (vrátane jeho finančného plánu). — Prevody na základe zmeny programu si vyžadujú predchádzajúci súhlas MV. Okrem toho, „[a]k sa žiadosť [o prevod] týka zmeny programu, prevádzať možno len zdroje z budúcich kalendárnych rokov.“ Viac podrobností o týchto požiadavkách sa nachádza v článkoch 24 a 26 VN. — Pri žiadosti o prevod musí členský štát/RO vysvetliť, aký prínos bude mať transfer pre členský štát prevádzajúci finančné prostriedky alebo (v prípade regionálneho programu) pre konkrétne regióny a ako prispeje k dosiahnutiu cieľov prijímajúceho nástroja. Aby sa uľahčilo vykonávanie, v žiadosti by sa mohla uviesť zložka programu HE (napr. EIC Akcelerátor), ktorá je cieľom prevodu. — S cieľom stanoviť zložku a sumu, ktorá sa má previesť, môžu útvary Komisie poskytnúť odhad sumy, ktorá sa pravdepodobne vyčerpá v danom období, na základe záznamov tohto členského štátu/regiónu o zvolenej zložke.
Posúdenie žiadostí Komisiou	— Komisia musí proti žiadosti o prevod podať námietku, ak by ohrozil dosiahnutie cieľov programu, z ktorého sa majú previesť zdroje. — Ak Komisia prevod schváli, oficiálne potvrdenie sa uvedie v rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje partnerská dohoda alebo zmena programu. — Harmonogram schválenia žiadosti o prevod sa nachádza pod touto tabuľkou.
Pridelenie podpory	— Po schválení prevodu sa prevedené zdroje v rámci programu HE sprístupnia v nasledujúcom kalendárnom roku na účely výziev z tohto roku. Od tohto bodu možno prevedené zdroje následne použiť v prospech dotknutého členského štátu. Z týchto zdrojov sa môžu podporiť návrhy, ktoré sa nachádzajú v regiónoch/krajine prevádzajúcich finančné prostriedky a ktoré získali kladné hodnotenie od nezávislých expertov, no nemohli byť schválené z dôvodu rozpočtových obmedzení. Prevod podporu z pôvodného rozpočtu programu HE nenahrádza, ale ju dopĺňa. — Projekty sa vyberajú na základe poradovníka, ktorý vychádza z hodnotenia v rámci programu HE alebo z osobitných pravidiel (pri dodržaní účelového vyčlenenia prevedenej sumy na vnútroštátnej/regionálnej úrovni). V prípade nástroja EIC Akcelerátor sa prevedené rozpočtové prostriedky pridelia podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“ v súlade s plánom ukončenia (výberové konania sa začínajú každé tri mesiace), až dokým sa nevyčerpajú. — Pravidlá programu HE platia pre prevedené sumy, na ktoré sa vzťahujú rovnaké podmienky vykonávania projektu ako na každý iný projekt v rámci programu HE. — Na vymedzenie regiónov sa použije kód NUTS úroveň 2. Údaje o financovaných projektoch (analyzované podľa regiónov) sú verejne dostupné v prehľade ukazovateľov programu HE. V prehľade ukazovateľov programu HE sa uvedie, že projekt bol podporený z prevedených finančných prostriedkov.
Vykonávanie, monitorovanie a kontrola	— Po prevode už vykonávanie (vrátane monitorovania) neuskutočňujú RO programov v rámci zdieľaného riadenia, ale výlučne Komisia podľa pravidiel programu HE. RO však zohrávajú úlohu v prípade prevodov späť do politiky súdržnosti a predkladania zmeny programu. — Prevod nemá žiadne dôsledky pre realizátorov ani prijímateľov projektov, ktorí postupujú podľa pravidiel a postupov programu HE.

Harmonogram žiadostí o prevod

1. fáza: Žiadosť o prevod finančných prostriedkov z nástroja politiky súdržnosti

1.1.   Žiadosť o prevod prostredníctvom partnerskej dohody

1.2.   Žiadosť o prevod zahrnutá v zmene programu.

2. fáza: Čerpanie prevedených finančných prostriedkov prostredníctvom programu HE

Dôležité informácie

Možno prevedené zdroje previesť späť do pôvodného fondu?

Ak Komisia právne nezaviazala prevedené prostriedky v rámci programu HE do 31. augusta roka n + 1, príslušné neviazané zdroje možno previesť späť do fondu, z ktorého boli pôvodne prevedené. Následne ich na žiadosť členského štátu možno opätovne prideliť jednému programu alebo viacerým programom (článok 26 ods. 7 VN, článok 15 ods. 6 nariadenia o programe HE).

Uplatňuje sa rovnaký postup pre žiadosť o zmenu programu (článok 24 VN) a žiadosť sa musí predložiť Komisii najneskôr štyri mesiace pred lehotou vzťahujúcou sa na (finančné) záväzky (t. j. do 31. augusta roka n + 1).

Zdroje prevedené späť budú následne opätovne pridelené prijímajúcemu programu (programom) a budú podliehať pravidlám VN.

Ak Komisia musí finančné prostriedky získať späť od prijímateľov v rámci programu HE, ktorí získali prevod z EFRR, vrátia sa tieto finančné prostriedky do programu EFRR?

Nie. Tieto rozpočtové prostriedky sa nevrátia do pôvodného rozpočtového riadku (EFRR), ale zostanú v príslušnom programe. V tomto konkrétnom prípade zostanú v programe HE (do ktorého boli prevedené z EFRR).

Praktický príklad

Členský štát sa rozhodne previesť časť zdrojov daného programu EFRR na budúce kalendárne roky do programu HE (14), a to zmenou programu v súlade s článkom 24 VN.

Komisia súhlasí, že prevod je riadne odôvodnený a je v súlade s cieľmi programu, z ktorého sa zdroje prevedú. Po tom, ako MV udelí svoj súhlas, Komisia schváli zmenu programu. Členské štáty a Komisia takisto prediskutujú zemepisný rozsah pôsobnosti (určený územím programu, z ktorého sa prevádzajú zdroje), zamýšľané použitie prevedených zdrojov v rámci programu HE (na úrovni zložky programu HE) a sumu, ktorá sa má previesť, na základe odhadu „absorpčnej kapacity“ (napríklad pomocou záznamov z minulosti o účasti tejto krajiny/tohto regiónu na podobných výzvach).

Členský štát plánuje použiť prevedené zdroje na financovanie návrhov MSP z výzvy v rámci nástroja EIC Akcelerátor programu HE. Plánuje tak urobiť prostredníctvom dohôd o grante, ktoré sa majú uzavrieť najneskôr do konca roka n + 1 (t. j. roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa zdroje prevedú do programu HE).

Tieto zdroje sa použijú na financovanie návrhov MSP predložených v rámci nástroja EIC Akcelerátor, ktoré boli vyhodnotené po rozhodnutí členského štátu o prevode prostriedkov.

Program HE (v súčasnosti) pokrýva akékoľvek administratívne náklady na uskutočnenie prevodu. Posúdenie toho, či možno zachovať tento prístup, sa uskutoční v rámci strednodobého preskúmania programu.

Členský štát môže požiadať o prevod neviazaných zdrojov späť do EFRR do štyroch mesiacov pred koncom roka n + 1 (t. j. do 31. augusta). Urobí tak prostredníctvom žiadosti o zmenu programu (programov), v ktorej budú zahrnuté tieto zdroje. Túto žiadosť schvaľuje Komisia. Pravidlo zrušenia viazanosti sa začne uplatňovať v roku, v ktorom sa prijmú príslušné rozpočtové záväzky.

3.   Kumulatívne financovanie

Kumulatívne financovanie znamená, že operácia/projekt získa na tú istú nákladovú/výdavkovú položku podporu z viac než jedného fondu, programu alebo nástroja (vrátane fondov v rámci zdieľaného aj priameho riadenia). Rovnako ako pri iných synergických mechanizmoch nie je kumulatívne financovanie automatické, ale ide o možnosť, ktorú môžu RO pre politiku súdržnosti a orgán poskytujúci pomoc pre priamo riadené programy EÚ zvážiť. Kumulatívne financovanie možno uplatniť len so súhlasom všetkých zainteresovaných strán (t. j. RO a orgánu poskytujúceho pomoc pre priamo riadené programy EÚ).

Príslušné právne predpisy	VN	článok 63 ods. 9
	HE	článok 15 ods. 4
Súvisiace právne predpisy	program Digitálna Európa	článok 23 ods. 1 (15)

Politické hľadiská/potenciálne výhody

Kumulatívne financovanie umožňuje rozložiť finančné zaťaženie operácie a riešiť možné rozpočtové obmedzenia (napr. obmedzenia vyplývajúce z nižších mier financovania nástroja), pretože umožňuje financovať až 100 % synergického projektu z rozpočtu EÚ za predpokladu, že sú dodržané príslušné pravidlá štátnej pomoci. Takisto umožňuje podporovať národné príspevky, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch.

Kumulatívnym financovaním sa takisto môžu združovať zdroje z rôznych nástrojov EÚ v rámci priameho aj zdieľaného riadenia, pričom umožňuje 100 % financovanie zo zdrojov EÚ. Kumulatívne financovanie preto ponúka príležitosť posilniť prepojenie medzi komplementárnymi prioritami v oblasti výskumu a inovácie týkajúcimi sa výziev v rámci programu HE a programami EFRR (a súvisiacimi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu).

Hlavné kroky procesu

Príprava/programovanie	— Kumulatívne financovanie medzi priamym a zdieľaným riadením je možné v prípade toho istého výdavku operácie za predpokladu, že sa prijmú osobitné opatrenia na zaistenie súladu s článkom 63 ods. 9 VN a článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Orgány zodpovedné za programy by mali venovať osobitnú pozornosť tomuto výkladu článku 63 ods. 9 VN a článku 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonávať kumulatívne financovanie podľa ďalej uvedených praktických rokov. — V článku 63 ods. 9 prvom pododseku VN sa ustanovuje zákaz dvojitého deklarovania výdavkov podľa VN, pričom sa uvádza, že tú istú výdavkovú položku možno refundovať len z jedného nástroja financovania Únie a že na tú istú výdavkovú položku sa nesmie vzťahovať žiadne dvojité financovanie zo zdrojov Únie. Tento zákaz dvojitého deklarovania sa uplatňuje v súvislosti s výdavkami, ktoré v žiadosti o platbu deklaroval Komisii riadiaci orgán, a nie v súvislosti so žiadosťou o platbu, ktorú vnútroštátnym orgánom predložil prijímateľ za konkrétnu operáciu. — Toto ustanovenie zodpovedá článku 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa však umožňuje kumulatívne udeľovanie grantov z rozpočtu EÚ, ak to povoľujú základné akty. Väčšina základných aktov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 vrátane programu Horizont Európa umožňuje kumuláciu grantov za predpokladu, že sa nimi nerefunduje viac ako 100 % oprávnených nákladov. — RO môže v programe politiky súdržnosti uviesť svoj zámer umožniť kumulatívne financovanie a oblasti, v ktorých by takéto financovanie prinášalo výhody. Aj keď sa v programe neodkazuje na tento mechanizmus, kumulatívne financovanie možno uplatniť, ak sú dané operácie v súlade s prioritami programu. — RO a útvary Komisie/orgán poskytujúci pomoc (pre daný priamo riadený program EÚ) môžu následne súhlasiť s vyhlásením koordinovaných výziev. Tieto výzvy by mali: — byť koordinované medzi RO a útvarmi Komisie/orgánom poskytujúcim pomoc a v ideálnom prípade by mali byť vyhlásené naraz, — obsahovať informáciu, že ak sa žiadateľ rozhodne podať žiadosť vo výzvach v rámci oboch nástrojov a ak budú obe žiadosti schválené, projekt môže získať kumulatívne financovanie (t. j. podporu z oboch nástrojov), — obsahovať vysvetlenie, že musia byť dodržané platné postupy a pravidlá oprávnenosti pre každý grant, — obsahovať vymedzenie mier financovania a podmienky, ktoré sa budú uplatňovať v týchto troch scenároch: i) ak sa žiadateľ rozhodne podať žiadosť vo výzvach v rámci oboch nástrojov a ak budú obe žiadosti akceptované; ii) ak sa žiadateľ rozhodne podať žiadosť vo výzvach v rámci oboch nástrojov, ale bude akceptovaná len jedna žiadosť; iii) ak sa žiadateľ rozhodne podať žiadosť len v jednej z výziev v rámci týchto dvoch nástrojov. Okrem toho by sa vo výzvach mali uvádzať: — pravidlá oprávnenosti (v závislosti od zdroja financovania môžu platiť dva samostatné súbory pravidiel oprávnenosti), obdobie oprávnenosti nákladov, trvanie projektu, vykazovacie obdobie, lehoty na schválenie týchto dvoch grantov (príslušný RO a orgán poskytujúci pomoc pre priamo riadený program EÚ by mali tieto lehoty vopred skoordinovať), — miery financovania, ktoré sa uplatnia v rámci oboch nástrojov (podľa príslušných právnych predpisov). Miery financovania nesmú spolu presiahnuť 100 % oprávnených nákladov a musia byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci, — obsah, ktorý by žiadatelia mali predložiť vo svojich návrhoch (viac informácií sa nachádza ďalej v texte v časti „Pridelenie podpory“).
Pridelenie podpory	— Návrhy by mali obsahovať všetky prvky, ktoré RO a orgán poskytujúci pomoc pre priamo riadený program EÚ budú hodnotiť vo svojich príslušných výberových konaniach. — Výber a hodnotenie návrhov sa uskutoční pre každú výzvu samostatne v súlade s mechanizmami a pravidlami každého nástroja. — Výber v rámci jednej výzvy nie je zárukou výberu v rámci druhej výzvy. — V návrhoch sa musí uvádzať, či žiadateľ podá žiadosť aj vo výzve v rámci druhého nástroja. Ak tak urobí, potreba efektívnej koordinácie nástrojov financovania si vyžaduje, aby sa v žiadosti uvádzalo aj to, či žiadateľ bude v potenciálne spolufinancovanom projekte pokračovať aj vtedy, ak projekt vyberie i) len RO alebo ii) len orgán poskytujúci pomoc pre priamo riadený program EÚ. — Ak je úspešná len jedna zo žiadostí, príslušný orgán (RO alebo orgán poskytujúci pomoc pre priamo riadený program) uzavrie s prijímateľom dohodu o grante v súlade pravidlami príslušného fondu/nástroja. Ak sa napríklad uzavrie dohoda s RO (o podpore v rámci programu politiky súdržnosti), uplatňujú sa VN a pravidlá štátnej pomoci EÚ a vydá sa dokument, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory. — V prípade podania žiadosti a výberu v rámci oboch výziev by prijímateľ mal uzavrieť dve samostatné dohody o grante – jednu s RO, tzv. dokument, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory, a druhú s orgánom poskytujúcim pomoc pre priamo riadený program EÚ. V každej dohode o grante by sa mali uviesť i) platné pravidlá príslušného fondu/nástroja a ii) súvislosť s druhým grantom. Dohoda o grante v rámci priamo riadeného programu EÚ sa v údajovom hárku označí ako „synergická akcia“ (buď počas prípravy grantu, alebo počas zmeny grantu) a aktivujú sa príslušné voliteľné ustanovenia. — Príslušné orgány (RO a orgány poskytujúce pomoc pre priamo riadené programy) musia zabezpečiť, aby miery financovania na úrovni operácie spolu nepresahovali 100 % oprávnených nákladov. — V rámci zdieľaného riadenia sa miera financovania uplatňovaná na úrovni operácie a miera spolufinancovania na úrovni príslušnej priority môžu líšiť. Pri synergických akciách sa zohľadňuje miera spolufinancovania na úrovni priority, no v konečnom dôsledku sa na účely zosúladenia s mierou financovania v rámci priamo riadeného programu a zabezpečenia toho, aby sa z rozpočtu Únie nepokrylo viac než 100 %, použije miera financovania na úrovni operácie v zmysle dokumentu, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory.
Vykonávanie, monitorovanie a kontrola	Vykonávanie — Aby sa umožnilo 100 % financovanie z rozpočtu Únie v súlade so zámerom synergických akcií, Komisii by sa v rámci daného synergického projektu mal predkladať len jeden výkaz výdavkov. Tento výkaz by orgány zdieľaného riadenia mali Komisii predložiť v žiadosti o platbu (a mal by pokrývať oprávnené náklady, ktoré RO deklaroval prijímateľ a ktoré by RO priložil k tejto žiadosti o platbu adresovanej Komisii ako dodatočné informácie). Tak nedôjde na účely platieb v rámci zdieľaného riadenia k porušeniu zákazu dvojitej deklarácie výdavkov Komisii podľa článku 63 ods. 9 VN. — Prijímateľ musí preto najskôr deklarovať všetky oprávnené výdavky RO v súlade s podmienkami grantu. — RO informuje prijímateľa, keď výdavok zahrnie do žiadosti o platbu adresovanej Komisii v rámci zdieľaného riadenia. To platí pre každú žiadosť o platbu podanú v súlade s článkom 91 VN: v prípade programov EFRR členský štát predloží za každý program, fond a účtovný rok maximálne šesť žiadostí o platbu. Každý rok možno predložiť jednu žiadosť o platbu kedykoľvek v každom období medzi týmito dátumami: 28. február, 31. máj, 31. júl, 31. október, 30. november a 31. december. — Ako podporný doklad sa k žiadosti o platbu, ktorú prijímateľ podal v systéme eGrants, priloží kópia výkazu prijímateľa adresovaného RO (spolu s kópiou oznámenia, v ktorom RO prijímateľovi potvrdzuje, že výdavok bol zahrnutý do žiadosti o platbu adresovanej Komisii). — Za žiadnych okolností by sa náklady nemali najskôr zahrnúť do žiadosti o platbu v rámci priamo riadeného grantu, keďže tým by sa stali neoprávnenými na zdieľané riadenie. — Pokiaľ ide o žiadosť o platbu, ktorú RO predkladá Komisii, príspevok z EFRR upravujú pravidlá týkajúce sa miery spolufinancovania a maximálnej podpory z fondov pre každú z priorít stanovených v článku 112 VN (spolufinancovanie na úrovni priority). Príspevok z priamo riadeného programu sa do tejto miery spolufinancovania nezapočítava a predkladá sa ako národný (verejný) príspevok. — Upozorňujeme, že žiadosti o platbu v rámci zdieľaného riadenia sa podávajú na úrovni priorít, a nie za každú operáciu. RO by mal v každej žiadosti o platbu stanoviť sumy súvisiace so synergickými projektmi v rámci každej priority. — Keď už je výdavok zahrnutý v žiadosti o platbu, ktorú RO predložil Komisii, prijímateľ/koordinátor do systému eGrants nahrá kópiu výkazu predloženého RO (spolu s kópiou oznámenia, v ktorom RO prijímateľovi potvrdzuje, že výdavok bol zahrnutý do žiadosti o platbu adresovanej Komisii) a poskytne informácie o miere spolufinancovania, ktorú RO uplatňuje alebo má uplatňovať na úrovni operácie a na úrovni prioritnej osi a zároveň zadá všetky informácie o vykonávaní akcie v zmysle pravidiel priamo riadeného programu (na portáli financovania a ponúk na elektronickú správu grantov EÚ). — Znamená to, že prijímateľ nebude môcť získať vyplatenú sumu od priameho riadenia, kým nepredloží túto kópiu výkazu RO, pričom čakacia lehota je najviac dva mesiace. — Oba orgány poskytujúce pomoc by mali mať dostatok informácií a dôkazov o druhom existujúcom alebo plánovanom financovaní zo zdrojov EÚ, aby sa predišlo dvojitému financovaniu počas životného cyklu synergickej akcie. Pokiaľ sú príspevky obmedzené na určitú výšku na základe koordinovaného percentuálneho podielu oprávnených nákladov, celková podpora EÚ spolu nepresiahne celkové náklady. — Overuje sa zodpovednosť za zabezpečenie súladu s pravidlami štátnej pomoci. — Uplatňovanie tohto prístupu si nevyžaduje prijatie žiadnych ďalších opatrení zo strany orgánov zodpovedných za programy v rámci zdieľaného riadenia okrem toho, aby prijímateľa informovali o dátume deklarovania príslušného výdavku Komisii. Monitorovanie — Na účely podávania správ v rámci EFRR neplatia pre kumulatívne financovanie žiadne výnimky z pravidiel. Musí sa vyplniť príloha VII k VN a musia sa zohľadniť príspevky z EFRR. — Na účely žiadostí o platbu v súlade s prílohou XXIII k VN sa príspevky z EFRR klasifikujú ako finančné prostriedky Únie. Naopak príspevky z priamo riadených nástrojov sa uvádzajú v časti s verejnými (národnými) zdrojmi. — RO a orgán poskytujúci pomoc pre priame riadenie stanovujú lehoty na podávanie správ a platbu podľa platných pravidiel, aby sa umožnil postupný prístup opísaný v predchádzajúcom texte [t. j. najskôr výkaz adresovaný RO (a výkaz RO adresovaný Komisii) a následne kópia adresovaná priamo riadenému nástroju]. — Prijímatelia musia dodržiavať pravidlá pre vykonávanie, monitorovanie a kontrolu všetkých dotknutých nástrojov/fondov. Ak orgán poskytujúci pomoc priamo riadeného programu/fondu vyžaduje osvedčenie o finančných výkazoch (OFV) v priamo riadenom grante, audítor OFV môže takisto vychádzať z osvedčení o audite o výdavkoch v rámci zdieľaného riadenia (pokiaľ pokrývajú tie isté náklady a spĺňajú rovnaké podmienky účasti na výberovom konaní). — Projekty môžu získať predbežné financovanie alebo zálohové platby v súlade s platnými právnymi predpismi a vopred dohodnutou mierou financovania.

Dôležité informácie

A čo pravidlá štátnej pomoci EÚ?

Pravidlá štátnej pomoci EÚ sa uplatňujú na časť projektu, ktorá je financovaná z EFRR. Takisto treba overiť a správne uplatňovať pravidlá kumulácie verejného financovania stanovené v pravidlách štátnej pomoci EÚ, v ktorých sa stanovuje možné celkové verejné financovanie na projekt/aktivitu.

Sú v prípade kumulatívneho financovania vnútroštátny financujúci orgán alebo prijímatelia aj tak povinní prispieť časťou finančných prostriedkov?

To závisí od mier financovania stanovených na úrovni projektu pre oba zdroje financovania. V prípade EFRR sa uplatňujú pravidlá štátnej pomoci a stanovuje sa v nich maximálna povolená miera financovania na operačnej úrovni. Na účely overenia dodržania maximálnej povolenej miery financovania sa musia zohľadniť všetky verejné finančné prostriedky na úrovni projektu vrátane podpory získanej napríklad z EFRR a programu HE, a to v ľubovoľnej forme.

4.   Európske partnerstvá

Použitie EFRR ako národného príspevku k spolufinancovaným a inštitucionalizovaným európskym partnerstvám

„Európske partnerstvo“ je iniciatíva, v rámci ktorej sa EÚ a súkromní a/alebo verejní partneri (napríklad partneri z oblasti priemyslu, verejné orgány alebo nadácie) zaväzujú spoločne podporovať vypracovanie a vykonávanie programu výskumných a inovačných činností. Každé európske partnerstvo sa opiera o strategický výskumný inovačný program, ktorý platí pre všetkých partnerov a ku ktorému sa všetci zaviazali. Táto dlhodobá vízia sa do konkrétnych aktivít premieta prostredníctvom ročného pracovného programu. Európske partnerstvá musia uvádzať svoje konkrétne ciele a cieľové hodnoty spolu so súborom príslušných kľúčových ukazovateľov výkonnosti.

V súlade s článkom 73 ods. 4 VN sa RO môžu rozhodnúť, že operáciám vybraným v rámci programu spolufinancovaného programom HE (ako sú spolufinancované alebo inštitucionalizované európske partnerstvá) priamo poskytnú podporu z EFRR.

V článku 15 ods. 3 nariadenia o programe HE sa uvádza, že finančné príspevky z programov EFRR (16) možno považovať za príspevok zúčastneného členského štátu na spolufinancované alebo inštitucionalizované európske partnerstvo, ak sú splnené pravidlá VN. Subjekty vykonávajúce programy spolufinancované programom HE sa musia určiť za sprostredkovateľské orgány príslušného programu EFRR (článok 71 ods. 5 VN). Uľahčuje to koordináciu a synchronizáciu programu HE, príslušného programu EFRR a vnútroštátnej podpory. Programy EFRR môžu (čiastočne) pokrývať národný príspevok na účasť na týchto európskych partnerstvách. Rozhodnutie prispieť na partnerstvo musí byť založené na výberovom konaní, v ktorom boli dodržané pravidlá politiky súdržnosti.

Okrem toho rovnako ako v prípade Známky excelentnosti môžu RO tento príspevok poskytnúť priamo (bez potreby súťažnej výzvy a samostatného výberového konania) operáciám, ktoré boli vybrané v rámci programu spolufinancovaného programom HE v súlade s článkom 73 ods. 4 VN. Rovnako ako v prípade Známky excelentnosti by však RO mali aj tak vykonať zjednodušené posúdenie, pri ktorom sa overí, že tieto projekty sú v súlade s článkom 73 ods. 2 písm. a), b) a g) VN. Tieto operácie musia i) byť v súlade s programom, a to aj s príslušnými stratégiami, z ktorých program vychádza, a účinne prispievať k dosiahnutiu špecifických cieľov programu; ii) patriť do rozsahu pôsobnosti základnej podmienky a byť v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi ustanovenými na splnenie tejto základnej podmienky, ako aj iii) patriť do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu a byť priradené k niektorému typu intervencie.

RO môžu rovnako na tieto operácie uplatňovať kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov podľa programu HE.

Súlad s pravidlami štátnej pomoci možno zabezpečiť dodržaním podmienok článku 25c nariadenia GBER, ktoré ponúka možnosť uplatňovať oprávnené náklady v rámci programu HE a miery financovania na výskumné a rozvojové projekty vybrané v rámci programu spolufinancovaného programom HE, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku.

Programové príspevky na európske partnerstvá z ERFF musia byť v súlade s pravidlami o zákaze dvojitej deklarácie výdavkov stanovenými v článku 63 ods. 9 VN. Komisii sa nesmú tie isté náklady deklarovať dvakrát. Pre vykonávanie článku 15 ods. 3 nariadenia o programe HE sú relevantné dva druhy európskych partnerstiev.

—

Spolufinancované európske partnerstvá (podporované prostredníctvom „akcie spolufinancovanej z programu“) sú založené na dohode o grante medzi Komisiou a konzorciom partnerov (zvyčajne štátne ministerstvá alebo agentúry financujúce výskum a inováciu). Partneri sa zaväzujú poskytovať finančné a vecné príspevky. Ide o partnerstvá medzi krajinami EÚ s vnútroštátnymi/regionálnymi subjektmi financujúcimi výskum a inými verejnými orgánmi, ktoré tvoria jadro konzorcia. EÚ poskytuje spolufinancovanie programu vykonávaného subjektmi, ktoré riadia a financujú výskumné a inovačné činnosti. Medzi hlavné aktivity, ktoré realizujú spolufinancované európske partnerstvá, patria spoločné výzvy, prostredníctvom ktorých sa financujú nadnárodné výskumné a inovačné projekty a v rámci ktorých každý partner poskytne rozpočet svojim subjektom zúčastňujúcim sa na projektoch, pričom EÚ poskytuje doplnkové financovanie.

—

Inštitucionalizované európske partnerstvá sú výskumné a inovačné programy. Môžu ich uzatvárať i) viaceré členské štáty (na základe rozhodnutia Rady a Európskeho parlamentu v súlade s článkom 185 ZFEÚ); ii) orgány zriadené rozhodnutím Rady podľa článku 187 ZFEÚ (napríklad spoločné podniky) alebo iii) znalostné a inovatívne spoločenstvá Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) v súlade s nariadením o EIT a so strategickým inovačným programom EIT. Očakáva sa, že budú mať dlhodobú perspektívu a budú zahŕňať určitú mieru integrácie.

Obrázok 1 v nasledujúcom texte obsahuje prehľad všetkých spolufinancovaných, spoluprogramovaných a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev v rámci prvého strategického plánu programu HE na roky 2019 – 2024. Týchto dvadsať spolufinancovaných a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev s účasťou členských štátov je relevantných pre uplatňovanie článku 15 ods. 3 nariadenia o programe HE.

Obrázok 1.

Prehľad štyroch klastrov európskych partnerstiev

Užitočné informácie Spoluprogramované európske partnerstvá sa zakladajú na memorande o porozumení, ktoré podpisujú Komisia a partneri iní ako EÚ. Tieto partnerstvá nie sú oprávnené využívať EFRR ako národný príspevok, pretože neexistuje možnosť kombinovať financovanie (možné je len paralelné alebo postupné financovanie). Pri týchto druhoch partnerstiev je možné použiť EFRR ako národný príspevok na dodatočné činnosti v rámci partnerstva, ak sú tieto činnosti uvedené v pláne dodatočných činností. Európsky cloud pre otvorenú vedu je v súčasnosti jediným spoluprogramovaným európskym partnerstvom s účasťou členských štátov.

Príslušné právne predpisy	VN	článok 63 ods. 9, článok 71 ods. 5 a článok 73 ods. 4 a odôvodnenie 61
	Horizont Európa	článok 15 ods. 3
Súvisiace právne predpisy	GBER	články 25c a 25d (štátna pomoc)

Politické hľadiská/potenciálne výhody

Európske partnerstvá sú zamerané na dosahovanie cieľov v oblasti priorít EÚ. Spájaním sa s verejným aj súkromným sektorom umožňujú riešiť globálne výzvy, ktoré si vyžadujú kritické množstvo a dlhodobú víziu, na ktorej sa partneri dohodnú a ku ktorej sa zaviažu. Partnerstvá nielen vyhlasujú spoločné výzvy, ale vykonávajú aj rôzne dodatočné činnosti na podporu zavádzania výsledkov výskumu a inovácie v spoločnosti, na trhu a v oblasti regulácie.

Európske partnerstvá sú kľúčovým faktorom podnecujúcim synergie, pretože umožňujú združovať zdroje dostupné z rôznych nástrojov, programov a fondov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a koordinovať ich využívanie. Takisto pomáhajú posilňovať EVP tým, že stimulujú cezhraničnú spoluprácu, zosúlaďujú výskumné a inovačné plány, zlepšujú zručnosti a zvyšujú absorpčnú kapacitu európskych podnikov. Konkrétnym cieľom európskeho partnerstva s účasťou členských štátov je dosiahnuť integráciu národných výskumných programov na vedeckej, riadiacej a finančnej úrovni v jeho danej oblasti. Účasť členských štátov, ktorých sa týka rozširovanie účasti, na výskumných a inovačných partnerstvách EÚ bola v minulosti obmedzená pre nedostatok skúseností alebo dostupných finančných prostriedkov na nadnárodnú spoluprácu. Cieľom európskych partnerstiev je riešiť priority EÚ, a preto je dôležité zvyšovať účasť nedostatočne zastúpených krajín, zvyšovať komplementárnosť v celej EÚ a spoločne využívať vyplývajúce výhody. To je mimoriadne dôležité, pretože niektorými prioritami programu HE sa zaoberajú iba európske partnerstvá. Znamená to, že členské štáty sa musia zúčastňovať, ak ich subjekty majú byť schopné zapojiť sa do výziev a iných činností spustených partnerstvami.

Možnosť uznávať príspevky z programov EFRR ako národné príspevky v partnerstvách v rámci programu HE je veľkým podnetom na nadnárodnú spoluprácu. Takisto to zvyšuje vplyv investícií v oblasti výskumu a inovácie z rôznych fondov EÚ tým, že investície zosúlaďuje so spoločnými prioritami EÚ.

Nové pravidlá uľahčujú združovanie finančných prostriedkov z EFRR a programu HE v spolufinancovaných partnerstvách v rámci programu HE, čím regióny dostávajú príležitosti spájať sa s inými krajinami a regiónmi EÚ s cieľom riešiť súvisiace priority inteligentnej špecializácie. Hlavným prínosom je príležitosť zvyšovať účasť menej rozvinutých regiónov a členských štátov na nadnárodnej spolupráci v rámci partnerstva.

Spolufinancovanie poskytované EÚ prostredníctvom partnerstiev tak môže priniesť osobitnú pridanú hodnotu, keď sa priority stanovené v rámci programu HE a prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu zhodujú alebo navzájom dopĺňajú.

Hlavné kroky procesu – spolufinancované európske partnerstvá

Príprava/programovanie

— Vnútroštátne orgány/zainteresované strany by mali nadviazať dialóg so svojimi RO v dostatočnom časovom predstihu pred formálnym rokovaním o programe s Komisiou. — RO a vnútroštátne/regionálne zainteresované strany by mali stanoviť v programoch priority v oblasti výskumu a inovácie v súlade s prioritami stratégie pre inteligentnú špecializáciu, naplánovať vhodné opatrenia týkajúce sa finančných prostriedkov politiky súdržnosti a začať dialóg s koordinátormi/kontaktnými miestami spolufinancovaného európskeho partnerstva, aby porozumeli, aké druhy činností a zdrojov treba naplánovať. — V prípade spolufinancovaných európskych partnerstiev sa všetko odsúhlasuje v dohode o grante, a to aj miera refundácie oprávnených nákladov zo strany EÚ a celkový rozpočet na celé trvanie partnerstva. Činnosti partnerstva sú opísané v ročnom pracovnom pláne, ktorý musí schváliť Komisia. O tom, ako prideliť finančné prostriedky EÚ, rozhoduje samotné konzorcium, pričom treba dodržať pravidlá stanovené v dokumente, v ktorom sú uvedené podmienky podpory. — Celkový príspevok EÚ sa vypočítava ako percentuálny podiel celkových oprávnených nákladov. Miera financovania v rámci programu HE je v prípade európskych partnerstiev zvyčajne 30 % (vo výnimočných prípadoch 50 %). Konzorcium má úplnú voľnosť v rozhodovaní o tom, ako rozdeliť príspevok EÚ na plánované partnerstvo medzi prijímateľov, ktorí sú stranami dohody o grante v rámci programu HE, a to môže viesť k vyšším alebo nižším mieram financovania pre určité činnosti a/alebo určitých prijímateľov. Ak program EFRR poskytuje podporu z EFRR v súlade s jeho cieľmi pre program spolufinancovaný programom HE, subjekty vykonávajúce činnosti vyplývajúce z programu spolufinancovaného programom HE (napr. vnútroštátne financujúce orgány) by mali byť v rámci príslušných programov určené za sprostredkovateľské orgány. V súlade s článkom 71 ods. 3 VN sa dojednania medzi RO a sprostredkovateľským(-i) orgánom(-mi) zaznamenávajú v písomnej forme. — Príspevok z programu EFRR bude určený na konkrétny projekt financovaný na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a prijímateľ tohto príspevku by bol prijímateľom projektu (v kontexte politiky súdržnosti sa používa pojem „operácia“). — Plány prispieť na projekty vybrané v rámci európskych partnerstiev s určitým národným príspevkom by mali byť vysvetlené v programe EFRR. — Príspevok z programu EFRR na európske partnerstvo musí patriť do rozsahu pôsobnosti platnej základnej podmienky (t. j. stratégie pre inteligentnú špecializáciu) a musí byť v súlade s príslušnými osobitnými cieľmi programu a rozsahom pôsobnosti. Príspevok na určité európske partnerstvo takisto možno určiť v ranej fáze, v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu, ako opatrenie na zintenzívnenie spolupráce v prioritných oblastiach s partnermi mimo daného členského štátu.

Pridelenie podpory

— V prípade operácií vybraných v rámci programu činností spolufinancovaného programom HE sa RO môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z programu EFRR za predpokladu, že je to v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 73 ods. 4 VN (týkajúcimi sa súladu s cieľmi programu, rozsahu pôsobnosti fondu a platných základných podmienok). RO môže takisto uplatňovať kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov stanovené v rámci programu HE (ktoré sa stanovia v dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory). — Finančné riadenie spolufinancovaného európskeho partnerstva je rovnaké ako v prípade iných projektov v rámci programu HE (t. j. prijímatelia z dohody o grante vykonávajú činnosti a vykazujú svoje náklady Komisii). — Vykázané náklady musia byť v súlade s pravidlami oprávnenosti nákladov a s osobitnými pravidlami pre spolufinancované akcie programu, ako sa stanovuje vo vzorovej dohode o grante (napr. treba dodržať pravidlá výberu nadnárodných projektov). Možné sú vecné aj finančné príspevky za predpokladu, že sú oprávnené v rámci finančných prostriedkov politiky súdržnosti a programu HE. — V prípade programu HE sa oprávnené náklady refundujú v súlade s platnou mierou financovania (zvyčajne 30 % celkovej sumy vyzbieranej konzorciom, pričom to môže zahŕňať „finančné príspevky v rámci programov spolufinancovaných z EFRR“ v súlade s článkom 15 ods. 3 nariadenia o programe HE). — Príspevok z programu HE sa prevedie prostredníctvom koordinátora národnému financujúcemu orgánu a použije sa ako dodatočné financovanie na program činností. — Konzorcium vykonávajúce spolufinancované akcie programu autonómne spravuje príspevok EÚ a rozhoduje (napríklad vo svojej dohode o konzorciu) o tom, ako prideľovať a rozdeliť finančné prostriedky na činnosti a prijímateľom. Prijímatelia spolufinancovanej akcie programu (národné financujúce orgány) vykazujú svoje oprávnené náklady RO. Kópia výkazu sa poskytne orgánu poskytujúcemu pomoc v rámci programu HE. — Rovnaký proces ako pre kumulatívne financovanie sa uplatňuje aj na príspevok z programu EFRR (pozri v predchádzajúcom texte).

Praktický príklad

—	Členský štát alebo región sa zúčastňuje na konzorciu národných financujúcich orgánov v rámci spolufinancovaného európskeho partnerstva.

—	Tento členský štát alebo región plánuje využiť program EFRR na pokrytie časti národného príspevku k tomuto spolufinancovanému európskemu partnerstvu.

—	Národný financujúci orgán (t. j. sprostredkovateľský orgán v rámci programu EFRR) podá programu HE správu o tom, že svojim prijímateľom poskytuje finančnú podporu/finančné prostriedky v hodnote 100 miliónov EUR. Národný financujúci orgán získa z programu HE 30 % refundáciu (30 miliónov EUR).

—	Zvyšných 70 miliónov EUR možno spolufinancovať z programu EFRR (napr. s 50 % mierou financovania: musí byť dodržaná miera spolufinancovania priority programu – článok 112 VN).

—	Celkové náklady vo výške 100 miliónov EUR by sa preto pokryli takto: 30 miliónov EUR z programu HE, 35 miliónov EUR z programu EFRR a 35 miliónov EUR z národného rozpočtu.

—	Výdavky a náklady by sa mali deklarovať a vykazovať v súlade s pravidlami pre kumulatívne financovanie uvedené v predchádzajúcom texte.

Obrázok 2.

Ako funguje spolufinancované európske partnerstvo?

Praktické príklady nadnárodnej spoločnej výzvy – prijímateľ, ktorého na vnútroštátnej úrovni vyberá národná financujúca agentúra Tieto príklady sú len hypotetické. Konečné rozhodnutie prináleží príslušnému členskému štátu. Každý členský štát zapojený do spolufinancovaného európskeho partnerstva zvyčajne financuje svojich účastníkov na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom svojich vlastných vnútroštátnych postupov a podľa svojich vlastných vnútroštátnych pravidiel. Z hľadiska vzorovej dohody o grante pre európske partnerstvo spolufinancované z programu HE sa bude považovať za príjemcu „finančnej podpory tretej strane“. Z vnútroštátneho hľadiska môže byť tento národný prijímateľ v jednej z týchto dvoch situácií: 1. Je v plnej miere financovaný programom spolufinancovaným z EFRR. — Národný prijímateľ podpisuje len jednu vnútroštátnu dohodu o grante s národnou financujúcou agentúrou. V nej sa stanovujú podmienky, za ktorých národná financujúca agentúra vyplatí finančné prostriedky z EFRR. — Národná financujúca agentúra sa považuje za sprostredkovateľský orgán (z hľadiska VN) a svoje náklady (t. j. finančné prostriedky z EFRR, ktoré poskytla národnému prijímateľovi) vykazuje orgánu poskytujúcemu pomoc v rámci programu HE[1] aj svojmu príslušnému RO. Tieto dva orgány zasa následne predkladajú správu Komisii. 2. Je spolufinancovaný z EFRR a iných vnútroštátnych zdrojov, ktoré spravuje tá istá národná financujúca agentúra. — Národný prijímateľ podpisuje jednu vnútroštátnu dohodu o grante, v ktorej sa stanovujú podmienky, za ktorých národná financujúca agentúra vyplatí finančné prostriedky z EFRR. Národný prijímateľ podpisuje ďalšiu vnútroštátnu dohodu o grante, v ktorej sa stanovujú podmienky, za ktorých národná financujúca agentúra vyplatí ďalšiu časť finančných prostriedkov z národných zdrojov. — Národná financujúca agentúra sa považuje za sprostredkovateľský orgán (z hľadiska VN) a vykazuje: — náklady na poskytovanie finančných prostriedkov z EFRR národnému prijímateľovi (vykazuje ich príslušnému RO), — súhrnné náklady[2] na poskytovanie finančných prostriedkov z EFRR aj ďalšieho národného financovania, ktoré národná financujúca agentúra poskytla národnému prijímateľovi (vykazuje ich orgánu poskytujúcemu pomoc v rámci programu HE)[3]). V oboch uvedených príkladoch musí národná financujúca agentúra dodržiavať postup pre kumulatívne financovanie (pozri oddiel 3 o kumulatívnom financovaní v predchádzajúcom texte) a nahrať do systému eGrants kópiu výkazu prijímateľa adresovaného RO (spolu s kópiou oznámenia, v ktorom RO prijímateľovi potvrdzuje, že výdavok bol zahrnutý do žiadosti o platbu adresovanej Komisii) ako podporný doklad k podanej žiadosti o platbu. [1] V rámci nákladovej kategórie „finančná podpora tretej strane“ vo vzorovej dohode o grante pre európske partnerstvá spolufinancované programom HE. [2] V rámci nákladovej kategórie „finančná podpora tretej strane“ vo vzorovej dohode o grante pre európske partnerstvá spolufinancované programom HE. [3] V rámci nákladovej kategórie „finančná podpora tretej strane“ vo vzorovej dohode o grante pre európske partnerstvá spolufinancované programom HE.

Dôležité informácie

Ako sa realizujú príspevky a záväzky z programu HE?

Záväzky a príspevky týkajúce sa spolufinancovaných európskych partnerstiev sa realizujú v piatich fázach:

1.	orientačný vopred prijatý záväzok;

2.	celkový záväzok pri podpise dohody o grante;

3.	ročný záväzok pri stanovení ročného pracovného programu (napr. vymedzenie príspevku z rozpočtu na výzvu);

4.	konečný záväzok pri odsúhlasení poradovníka/výberového zoznamu a podpise dohôd o grante;

5.	príspevok (t. j. vyplatenie finančných prostriedkov).

Ak sa partnerstvo stane sprostredkovateľským orgánom v rámci programu EFRR v súlade s článkom 71 ods. 5 VN, v písomnej dohode (partnerstve) medzi RO a týmto sprostredkovateľským orgánom sa musia jasne uvádzať povinnosti každej strany týkajúce sa plnenia úloh, ktoré RO delegoval na tento sprostredkovateľský orgán.

Hlavné kroky procesu – inštitucionalizované európske partnerstvá (články 185 a 187 ZFEÚ)

Príprava/programovanie

— Príspevky a činnosti sú vymedzené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (článok 185 ZFEÚ) alebo v nariadení Rady (článok 187 ZFEÚ). Príspevok partnera z krajiny mimo EÚ sa musí prinajmenšom rovnať príspevku EÚ. — Ak program EFRR v súlade s jeho cieľmi poskytuje podporu pre partnerstvo, ktoré je zároveň spolufinancované programom HE, RO príslušného programu určí spoločný podnik (článok 187 ZFEÚ) alebo decentralizovanú vykonávaciu štruktúru (článok 185 ZFEÚ) (17) za sprostredkovateľský orgán v súlade s článkom 71 ods. 5 VN. V článku 71 ods. 3 VN sa vyžaduje, aby sa dojednania medzi RO a sprostredkovateľským(-i) orgánom(-mi) zaznamenávali v písomnej forme. — Príspevok z programu EFRR je určený na konkrétny projekt. Prijímateľom tohto príspevku z EFRR je prijímateľ projektu (v kontexte politiky súdržnosti sa projekt označuje ako operácia). — Príspevok na inštitucionalizované európske partnerstvo by sa mal spolu s odôvodnením uvádzať v časti o synergiách a komplementárnosti programu. — V súlade s článkom 73 ods. 4 VN musí príspevok na inštitucionalizované európske partnerstvo spĺňať kritériá platnej základnej podmienky (t. j. stratégie pre inteligentnú špecializáciu) a musí byť v súlade s príslušným cieľom programu a rozsahom pôsobnosti. Príspevok na inštitucionalizované európske partnerstvo takisto možno určiť v ranej fáze, v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu, ako opatrenie na zintenzívnenie spolupráce v prioritných oblastiach s partnermi mimo daného členského štátu. Povinnosti súvisiace s vykonávaním týchto úloh by sa mali jasne uviesť v dohode medzi RO a sprostredkovateľským orgánom (partnerstvom).

Pridelenie podpory

— RO sa môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR za predpokladu, že je to v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 73 ods. 4 VN. RO môže takisto uplatňovať kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov stanovené v rámci programu HE (ktoré sa stanovia v dokumente, v ktorom sú uvedené podmienky podpory). — Finančné prostriedky, ktoré zúčastnené štáty poskytujú svojim národným subjektom v rámci projektov spoločného podniku, sa započítavajú ako finančný príspevok do spoločného podniku. V súlade s príslušnými pravidlami správy príspevkov zúčastnených štátov (18) musia zúčastnené štáty správnej rade do 31. januára každého roka predložiť správu o orientačných finančných príspevkoch plánovaných v tomto finančnom roku. Zúčastnené štáty by pritom mali uviesť, aká časť týchto príspevkov pochádza z finančných prostriedkov politiky súdržnosti. — V prípade centrálnej správy finančných príspevkov (v rámci ktorého prijímateľ podpisuje len jednu dohodu o grante so spoločným podnikom, ktorý implementuje príspevky EÚ a národné príspevky) sa programové zdroje EFRR vyplatia vykonávacej štruktúre po tom, ako sa vyberú návrhy a určia národné/regionálne príspevky. V tomto prípade sa uplatňujú výlučne pravidlá programu HE, a to vo fáze hodnotenia a výberu v rámci výzvy aj vo fáze vyplatenia. — V prípade koordinácie platieb vnútroštátny orgán neprevádza finančné prostriedky vykonávacej štruktúre, ale ich refunduje prijímateľom priamo na základe vnútroštátnej dohody o grante. Na celý národný príspevok sa uplatňujú pravidlá vnútroštátneho financovania alebo financovania z EFRR. Výzva, hodnotenie a výber však podliehajú výlučne pravidlám programu HE. Bez ohľadu na druh vykonávania príspevku môžu byť v rámci jednej výzvy akcie financované z finančných prostriedkov EFRR spolu s finančnými prostriedkami programu HE alebo programu Digitálna Európa.

Hlavné kroky procesu – platné pre spolufinancované aj inštitucionalizované európske partnerstvá (článok 185 alebo 187 ZFEÚ)

Príprava/programovanie

— Nové európske partnerstvá sú identifikované ako súčasť strategického plánovania programu HE a súvisiaceho strategického koordinačného procesu. Členské štáty sa plne zapájajú v súlade s článkom 6 ods. 5 osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa.

Vykonávanie, monitorovanie a kontrola

— Partnerstvá musia zaviesť monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45, prílohe III a prílohe V k nariadeniu o programe HE. Údaje z neho by mali smerovať do tej istej databázy ako pri ostatných zložkách programu HE. Súhrnné údaje súvisiace s návrhmi a projektmi financovanými v rámci európskych partnerstiev tak budú dostupné v databáze eCORDA a prehľade programu HE. Popri kľúčových spôsoboch dosahovania vplyvu v rámci programu HE bol vypracovaný súbor spoločných ukazovateľov pre európske partnerstvá s cieľom monitorovať ich výsledky na základe kritérií stanovených v právnom základe, ako sú doplnkovosť, otvorenosť a synergie. Monitorovaním by sa malo časom umožniť posúdenie výsledkov a pokroku v dosahovaní vplyvu a identifikácia potenciálne potrebných nápravných opatrení. Výsledky tohto monitorovania budú súčasťou dvojročného monitorovania všetkých európskych partnerstiev a hodnotiacich cyklov programu HE. — V súlade s článkom 72 ods. 1 VN RO zbiera údaje o operáciách vrátane podporných projektov, ktoré vybrali partnerstvá.

Dôležité informácie

Aká časť národných príspevkov sa môže pokryť z programu EFRR?

Príspevok z programu EFRR môže pokrývať národné príspevky v súlade s pravidlami spolufinancovania a s maximálnou sumou pomoci z fondov pre každú prioritu stanovenými v článkoch 112 VN a 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 63 ods. 9 VN.

V článku 25c nariadenia GBER sa stanovujú podmienky, za ktorých sú oprávnené náklady a miery financovania v rámci programu HE na výskumné a vývojové projekty podporované európskym partnerstvom zlučiteľné so štátnou pomocou.

Môžu sa z programu EFRR pokryť všetky národné príspevky na projekt vzhľadom na to, že vnútroštátne spolufinancovanie programujeme podľa priority, a nie projektu?

Áno. Tento príspevok pochádza z príslušného programu, na ktorý sa takisto vzťahujú pravidlá spolufinancovania. Keďže spolufinancovanie je však stanovené na úrovni priority, a nie na operačnej úrovni, rozpočet EÚ môže pokrývať všetky národné príspevky ku konkrétnej operácii.

Je možné nevyužívať programy EFRR na financovanie projektov, ale na vecný príspevok?

Programy EFRR možno využívať na pokrytie národných príspevkov členských štátov, ktoré sú zapojené do európskych partnerstiev. Nezáleží na tom, či sú tieto príspevky finančné alebo vecné. V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zúčastnené členské štáty neprispievajú vecnými príspevkami.

Ako môže RO v prípade programu EFRR zabezpečiť, aby spolufinancovaná operácia prispela k ukazovateľom stanoveným v programe?

Projekty vybrané európskymi partnerstvami možno podporiť, ak spĺňajú požiadavky uvedené v článku 73 ods. 2 písm. a), b) a g) VN. Preto musia prispievať k dosahovaniu ukazovateľov programu.

Je možné využiť finančné prostriedky na iné účely, ak sa nevyčerpajú na financovanie projektov partnerstva?

Tieto príspevky by sa použili na identifikované projekty po tom, ako ich vyhodnotila a vybrala správna rada európskeho partnerstva. Preto by nebolo možné ich vrátiť.

A čo pravidlá štátnej pomoci EÚ?

Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú, ak je prijímateľom verejných finančných prostriedkov udelených zo zdrojov členského štátu, a to aj z EFRR, podnik (a ak sú splnené všetky kumulatívne podmienky pre existenciu štátnej pomoci uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ). Za podmienok uvedených v článku 25c nariadenia GBER môžu spolufinancované výskumné a vývojové projekty využívať oprávnené náklady a miery financovania programu HE. To platí aj pre výzvy vyhlásené partnerstvami na základe článkov 185 alebo 187 ZFEÚ alebo vo výzvach vyhlásených v rámci spolufinancovaných akcií programu. Projekty musia byť nadnárodnými projektmi (ktoré vykonávajú aspoň tri členské štáty alebo prípadne dva členské štáty a aspoň jedna pridružená krajina) a musia vychádzať z centrálne vyhlásených výziev na predkladanie návrhov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá financovania programu HE (článok 25c ods. 3 nariadenia GBER o kategóriách, maximálnych sumách a metódach výpočtu oprávnených nákladov). Ak sú splnené všetky platné podmienky stanovené v nariadení GBER, orgán poskytujúci pomoc nemusí vykonať samostatné posúdenie štátnej pomoci ani informovať o tejto pomoci Komisiu. Ak je financovanie v súlade s pravidlami štátnej pomoci a nie je v súlade so všetkými podmienkami stanovenými v článku 25c nariadenia GBER, v prípade týchto projektov sa neuplatňuje zjednodušený postup podľa pravidiel štátnej pomoci.

Čo je právo veta v rámci inštitucionalizovaných európskych partnerstiev?

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia o programe HE sa príspevky od jedného zúčastneného členského štátu musia použiť na financovanie účasti subjektov so sídlom v tomto zúčastnenom členskom štáte. Zúčastnené členské štáty majú teda aj naďalej kontrolu nad svojimi národnými príspevkami, pretože môžu vetovať pridelenie vnútroštátnych finančných prostriedkov konkrétnemu prijímateľovi (výnimočne a z náležite opodstatnených dôvodov) bez toho, aby to malo akýkoľvek vplyv na oprávnenosť návrhu na financovanie zo zdrojov EÚ.

Môžu programy EFRR podporovať členstvo iných orgánov alebo sietí EÚ (napr. partnerstiev EIT) alebo poplatky za ich účasť?

Operácia spolufinancovaná z EFRR musí patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o EFRR. V článku 5 ods. 1 písm. f) nariadenia o EFRR sa umožňuje, aby sa z EFRR podporovalo vytváranie sietí, spolupráca a výmena skúseností a činnosti zahŕňajúce inovačné klastre (vrátane tých, ktoré prepájajú podniky, výskumné organizácie a verejné orgány). Túto spoluprácu môže podporovať medzinárodná organizácia.

Podľa článku 63 ods. 4 VN sa môže celá operácia alebo jej časť vykonať mimo členského štátu, a to aj mimo EÚ, pod podmienkou, že operácia prispieva k dosahovaniu cieľov programu.

Členské poplatky medzinárodných organizácií preto nespĺňajú uvedené podmienky a nie sú oprávnené na podporu z EFRR, pretože ciele, ktoré sledujú medzinárodné organizácie, sú spravidla príliš všeobecné na to, aby zodpovedali konkrétnej operácii, ktorá sleduje ciele programu financovania.

Na rozdiel od nich sa poplatky za účasť zvyčajne vzťahujú na špecifickejšie a konkrétnejšie činnosti, a preto môžu byť oprávnené na podporu z EFRR, pokiaľ sa vzťahujú na konkrétnu akciu, ktorú vykonáva medzinárodná organizácia a ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia o EFRR a prispieva k cieľom programu financovania.

5.   Kombinované financovanie (vytváranie tímov)

Je dôležité optimalizovať a maximalizovať výhody, ktoré výskum a inovácia môžu prinášať spoločnosti, životnému prostrediu a hospodárstvu všeobecne, ako aj ich príspevok k dosahovaniu cieľov EÚ. Financovanie zo zdrojov EÚ musí byť preto súdržné a využívať potenciálne synergie. To platí najmä v prípade vytvárania tímov, ktoré podporuje vytvorenie alebo modernizáciu centra excelentnosti v krajine, ktorej sa týka rozširovanie účasti, tým, že sa spojí s poprednou výskumnou inštitúciou (pokročilý partner) v inej krajine. To si vyžaduje doplnkové financovanie z vnútroštátneho, regionálneho, únijného alebo súkromného zdroja. Táto akcia sa preto označuje v pracovnom programe programu HE ako „synergická“ akcia. Očakáva sa, že vytváranie tímov sa stane vplyvným a prínosným premostením najmä medzi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a excelentnosťou v oblasti výskumu a inovácie, čím sa posilní EVP.

Súvisiace právne predpisy

článok 25d nariadenia GBER (štátna pomoc)

Hlavné kroky procesu

Príprava/programovanie	V pracovnom programe programu HE sa vytváranie tímov označuje ako „synergická“ akcia. Z programov politiky súdržnosti sa môže poskytovať doplnkové financovanie na projekt vytvárania tímov v prípade súboru oprávnených nákladov iných ako náklady, ktoré sú pokryté z programu HE, za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 73 ods. 4 VN.
Pridelenie podpory	Sú otvorené dve samostatné výzvy (EFRR a program HE). Návrh v rámci programu HE musí obsahovať jasný opis doplnkového projektu podporovaného z EFRR alebo iných zdrojov financovania. Ak je to vhodné, opis by mal obsahovať nákladové kategórie, špecifikácie technickej infraštruktúry, predbežné plánovanie budov a inštalácií, analýzu nákladov a prínosov atď. Tento opis bude takisto podrobený posúdeniu nezávislými expertmi podľa pravidiel a podmienok účasti programu HE.
Vykonávanie	Z programu EFRR sa podporujú výskumné a vývojové projekty, ktoré dopĺňajú program HE, hoci s iným súborom oprávnených nákladov. V článku 25d zmeneného nariadenia GBER sa stanovujú podmienky zlučiteľnosti na udelenie štátnej pomoci (a to aj zo zdrojov EFRR) výskumným a vývojovým projektom, ktoré dopĺňajú vytváranie tímov (v týchto prípadoch sa uplatňujú oprávnené náklady a miery financovania v rámci programu HE). Okrem toho sa v článku 25d nariadenia GBER v znení zmien umožňuje, aby verejná investičná pomoc pokrývala až 70 % investícií do infraštruktúry uskutočnených v rámci vytvárania tímov (takisto za určitých podmienok). Návrh projektu bude podrobený len jednému hodnoteniu, ktoré sa vzťahuje na obe časti projektu (t. j. časť v rámci programu HE a časť súvisiacu so zvoleným zdrojom doplnkového financovania, ako je program politiky súdržnosti). Je to potrebné na to, aby sa mohol uplatňovať článok 25d nariadenia GBER v znení zmien, čo umožní správcom zdroja doplnkového financovania uplatňovať na predmetnú operáciu kategórie, maximálne sumy a metódy výpočtu oprávnených nákladov stanovené v rámci programu HE.

6.   Synergie smerom nahor aj nadol

Synergie smerom nahor aj nadol vznikajú, keď podpora EÚ poskytuje (najmä prostredníctvom programov HE a EFRR) koordinovaný a súvislý rámec pre všetky kroky výskumného a inovačného procesu (od budovania kapacity a základného výskumu po komercializáciu a zavádzanie inovačných riešení súkromnými podnikmi). Tieto synergie prinášajú mimoriadnu pridanú hodnotu, keď vznikajú v oblastiach, ktoré sú spojené s kľúčovými politickými cieľmi EÚ a ponúkajú vyhliadky na významné zlepšovanie hospodárstva všeobecne.

Rozvíjanie týchto synergií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušnými aktérmi, najmä orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do programovania a vykonávania podpory v rámci programu HE a EFRR.

Misie programu HE (19) napríklad prinášajú nové spôsoby riešenia výziev identifikovaných v ich misiách a transformačné riešenia, ktoré môžu pomôcť urýchliť zavádzanie najlepších dostupných technológií. V prílohe k tomuto oznámeniu sa nachádzajú praktické príklady možných synergií piatich misií EÚ v rámci EFRR.

S cieľom posilniť ich zavádzanie sa v rámci novej stratégie pre šírenie a využívanie výsledkov programu Horizont Európa bude podporovať integrovaný prístup, a to vytváraním a uchovávaním portfólií s výsledkami misií a ich kombinovaním s integrovaným ekosystémom služieb (napr. platforma s výsledkami programu Horizont a zintenzívnenie výsledkov programu Horizont) a iniciatívami (napr. podujatia a semináre). Pozornosť investorov a tvorcov politík na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa tak upriami na jasný súbor výskumných a inovačných výsledkov. V novej stratégii pre šírenie a využívanie výsledkov programu Horizont Európa sa takisto zdôrazňujú témy pracovného programu HE, aby žiadatelia zapojení do výzvy mohli posúdiť, či môžu využiť potenciálne synergie s inými programami EÚ.

Pri rozhodovaní o tom, ako využívať výsledky v oblasti výskumu a inovácie v rámci programu HE prostredníctvom programov Interreg, sa zohľadnia poznatky získané zo štvrtej výzvy programu Interreg pre strednú Európu týkajúce sa využívania výsledkov existujúcich projektov v rámci programu Horizont 2020 (a iných programov EÚ). V rámci ďalšieho úsilia v tomto smere sa budú využívať vedomosti a skúsenosti získané zo sprostredkovateľských iniciatív (napríklad nový nástroj na mapovanie synergií medzi programom Horizont Európa a programom Interreg, ktorý v sebe spája tematické a regionálne informácie s cieľom identifikovať potenciálne synergie medzi týmito dvomi zdrojmi financovania).

Tieto prístupy a riešenia môžu takisto pomôcť verejným správam rozvíjať nové schopnosti a poskytovať nové služby. To je mimoriadne dôležité pre menej rozvinuté a okrajové regióny, ktoré sú menej schopné absorbovať nové technológie a zvládať systémovú transformáciu.

Mnohé z týchto regiónov môžu preto posilniť opatrenia na predvádzanie a transfer inovácie a technológie pomocou zdrojov politiky súdržnosti a pomôcť tak dosahovať ciele programu. Regióny, ktoré určili priority v stratégiách súvisiacich s konkrétnou oblasťou misie, môžu rozvíjať synergie s touto misiou (20) s cieľom podporovať rozvoj a/alebo následné zavádzanie nových prístupov k vytváraniu transformačných ciest. Misie v rámci programu HE môžu napríklad prinášať zameranosť, zintenzívňovať regionálny rozvoj, podporovať interdisciplinárnu a viacúrovňovú správu, zapájať širokú verejnosť a zainteresované strany na miestnej/regionálnej úrovni a propagovať investície v rámci politiky súdržnosti a prístup k novým sieťam, politickým vzdelávacím platformám a nástrojom na financovanie.

Regióny zohrávajú dôležitú úlohu v zavádzaní vodíkového hospodárstva, a to najmä prostredníctvom vodíkových údolí (21). Zabezpečujú výrobu, prepravu, uskladnenie a využívanie vodíka na regionálnej alebo miestnej úrovni a sú kľúčové pre plnenie cieľov plánu REPowerEU (22). Spoločný podnik pre čistý vodík má dlhodobé skúsenosti s podporou zriaďovania vodíkových údolí v EÚ. Ďalšie zavádzanie tejto úspešnej koncepcie vo všetkých členských štátoch si bude vyžadovať združenie značných zdrojov.

Obnoviteľný vodík bude napríklad kľúčom k nahradeniu zemného plynu, uhlia a ropy v ťažko dekarbonizovateľných odvetviach a v doprave. V pláne REPowerEU sa stanovuje cieľová hodnota 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka z domácej výroby a 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka z dovozu do roku 2030. Regióny zohrávajú dôležitú úlohu v zavádzaní vodíkového hospodárstva v EÚ, a to najmä prostredníctvom vodíkových údolí. Vodíkové údolia zabezpečujú výrobu, prepravu, uskladnenie a využívanie vodíka na regionálnej alebo miestnej úrovni a sú kľúčové pre plnenie cieľov plánu REPowerEU. Spoločný podnik pre čistý vodík a jeho predchodcovia majú dlhodobé skúsenosti podporou zriaďovania vodíkových údolí v EÚ. V súčasnosti existuje v EÚ 23 vodíkových údolí v desiatich členských štátoch. Ďalšie zavádzanie tejto úspešnej koncepcie vo všetkých členských štátoch si bude vyžadovať združenie značných zdrojov.

Príklad: Synergie v kontexte nového európskeho inovačného programu

Synergie môžu podporovať vykonávanie nového európskeho inovačného programu, a najmä hlavnej iniciatívy 3, ktorej cieľom je posilňovať a prepájať regionálne inovačné ekosystémy a zmenšovať rozdiely v oblasti inovácie.

---

(1)  To môže platiť aj pre fondy EÚ v rámci nepriameho riadenia.

(2)  Vzhľadom na zosúladenie ustanovení priamo riadených programov Únie, ako sú HE, Digitálna Európa, NPE, pokiaľ ide o synergie, s programami v rámci zdieľaného riadenia, možno prvky tohto dokumentu považovať za usmernenie k aplikovaniu synergií medzi týmito priamo riadenými programami Únie a programami v rámci EFRR, pričom treba náležite zohľadňovať špecifiká každého uplatniteľného právneho základu a politické úvahy špecifické pre každý z týchto programov.

(3)  COM(2020) 628 final, 30. 9. 2020.

(4)  COM(2021) 407 final.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(6)  Hoci sa tento dokument zameriava na Známky excelentnosti plánované v rámci programu Horizont Európa, možnosť udeľovať známky excelentnosti je ustanovená aj v základných aktoch ďalších 14 programov v rámci viacročného finančného rámca EÚ (Digitálna Európa, Program pre jednotný trh, program LIFE, Kreatívna Európa, Erasmus+, Vesmírny program, Európsky zbor solidarity, Nástroj na prepájanie Európy, program Spravodlivosť, program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, Euratom, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc a Fond pre vnútornú bezpečnosť).

(7)  Pozri článok 73 ods. 2 písm. a), b) a g) a článok 73 ods. 4 VN.

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1, v znení zmien). Konsolidovaný text zmeneného nariadenia je k dispozícii na webovom sídle Európskej komisie výlučne na informačné účely: https://ec.europa.eu/competition-policy/state-aid/legislation/regulations_en

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013.

(10)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/764 z 10. mája 2021, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie a zrušuje rozhodnutie 2013/743/EÚ.

(11)  Pracovný program EIC na rok 2022.

(12)  Prevody sú možné aj do iných priamo riadených programov, pozri napr. článok 4 ods. 14 nariadenia o NPE, ktorý sa vzťahuje na digitálny sektor, a článok 9 ods. 5 nariadenia o programe Digitálna Európa.

(13)  V tabuľke 4.2 vzoru partnerskej dohody (príloha II k VN) s názvom Prevody do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia sa stanovuje identifikácia osobitného nástroja, do ktorého sa prevádzajú sumy z EFRR.

(14)  V rámci obmedzení článku 26 ods. 1 VN.

(15)  Treba poznamenať, že článok 23 ods. 1 nariadenia o programe Digitálna Európa, ako aj napr. článok 19 ods. 1 nariadenia o NPE 2 obsahujú ustanovenia, ktoré sú totožné s článkom 15 ods. 4 nariadenia o programe HE. To zasa umožňuje zosúladenie vykonávacích opatrení týkajúcich sa kumulatívneho financovania medzi týmito programami.

(16)  Tento usmerňovací dokument sa zameriava na synergie medzi programami HE a EFRR, no podobná logika sa uplatňuje aj pri iných programoch uvedených v článku 15 ods. 3.

(17)  V rámci programu HE existuje len jedna iniciatíva zriadená na základe článku 185 ZFEÚ: Európske partnerstvo v oblasti metrológie pod vedením združenia EURAMET.

(18)  Článok 12 nariadenia Rady (EÚ) 2021/2085, ktorým sa zriaďujú spoločné podniky v rámci programu Horizont Európa.

(19)  Viac podrobností o misiách EÚ v rámci programu Horizont Európa sa nachádza na adrese: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/funding/funding-opportunities/funding-programmes-and-open-calls/horizon-europe/eu-missions-horizon-europe_en#what

(20)  Misie EÚ sú novinkou výskumného a inovačného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2027. Misie EÚ sú koordinovaným úsilím Komisie s cieľom sústreďovať potrebné zdroje z hľadiska programov financovania, politík a regulačných opatrení, ako aj iných činností. Ich zámerom je aj mobilizovať a aktivizovať verejné a súkromné subjekty, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne orgány, výskumné ústavy, poľnohospodári a pôdohospodári, podnikatelia a investori, aby sa dosiahol skutočný a trvalý vplyv. Misie budú spolupracovať so širokou verejnosťou s cieľom posilniť zavádzanie nových riešení a prístupov v spoločnosti. Existuje päť misií EÚ (Adaptácia na zmenu klímy, Rakovina, Obnova našich oceánov a vôd do roku 2030, 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030, Dohoda o pôde pre Európu).

(21)  Partnerstvo pre inteligentnú špecializáciu v oblasti vodíkových údolí a pilotný projekt v oblasti vodíka [Hydrogen valleys – Smart Specialisation Platform (europa.eu)].

(22)  V pláne REPowerEU [COM(2022) 230 final] sa stanovuje cieľová hodnota 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka z domácej výroby a 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka z dovozu do roku 2030.

Úroková miera použitá Európskou centrálnou bankou pri hlavných refinančných operáciách (1):

2,00 % dňa 1. novembra 2022

Výmenný kurz eura (2)

3. novembra 2022

(2022/C 421/04)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	0,9753
JPY	Japonský jen	144,58
DKK	Dánska koruna	7,4433
GBP	Britská libra	0,87228
SEK	Švédska koruna	10,9320
CHF	Švajčiarsky frank	0,9889
ISK	Islandská koruna	144,90
NOK	Nórska koruna	10,3543
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,539
HUF	Maďarský forint	407,87
PLN	Poľský zlotý	4,7090
RON	Rumunský lei	4,9013
TRY	Turecká líra	18,1602
AUD	Austrálsky dolár	1,5517
CAD	Kanadský dolár	1,3452
HKD	Hongkongský dolár	7,6560
NZD	Novozélandský dolár	1,6957
SGD	Singapurský dolár	1,3878
KRW	Juhokórejský won	1 391,75
ZAR	Juhoafrický rand	18,0173
CNY	Čínsky juan	7,1367
HRK	Chorvátska kuna	7,5375
IDR	Indonézska rupia	15 400,20
MYR	Malajzijský ringgit	4,6271
PHP	Filipínske peso	57,463
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	37,091
BRL	Brazílsky real	5,0262
MXN	Mexické peso	19,2363
INR	Indická rupia	80,8845

---

(1)  Použitý kurz sa vzťahuje k poslednej operácii vykonanej pred určeným dňom. V prípade, že tender obsahuje variabilný kurz, použije sa kurz medzný.

(2)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Informácie oznámené členskými štátmi v súvislosti so zákazom rybolovu

(2022/C 421/05)

V súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Únie na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), sa prijalo rozhodnutie zakázať rybolov v zmysle tejto tabuľky:

Zákaz platný od	28.9.2022
Obdobie zákazu	28.9.2022 – 31.12.2022
Členský štát	Taliansko
Populácia alebo skupina populácií	ARS/GF8-11
Druh	kreveta Aristaeomorpha foliacea
Zóna	GSA 8-9-10-11
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	09/TQ110

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatňovaných na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

(2022/C 421/06)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (1) platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) bola Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (2) (ďalej len „základné nariadenie“).

1.   Žiadosť o revízne prešetrovanie

Žiadosť podalo 2. augusta 2022 združenie Tech-Fab Europe (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité riedke sieťoviny zo sklenených vláken v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

Verejne prístupná verzia žiadosti a analýza miery podpory žiadosti výrobcami z Únie sa nachádzajú v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Informácie o prístupe zainteresovaných strán k spisu sa nachádzajú v bode 5.6 tohto oznámenia.

2.   Prešetrovaný výrobok

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú riedke sieťoviny zo sklenených vláken s veľkosťou oka väčšou ako 1,8 mm na dĺžku i na šírku a s hmotnosťou väčšou ako 35 g/m2, s vylúčením kotúčov zo sklenených vláken (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 63 00, ex 7019 64 00, ex 7019 65 00, ex 7019 66 00 a ex 7019 69 90 (kódy TARIC 7019630019, 7019640019, 7019650018, 7019660018 a 7019699019). Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

3.   Existujúce opatrenia

V súčasnosti platným opatrením je konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1993 (3), zmeneným vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/788 (4).

4.   Dôvody revízneho prešetrovania

Žiadosť je odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

4.1.    Tvrdenie o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu

4.1.1.   Tvrdenie o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu z ČĽR

Žiadateľ tvrdil, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR.

S cieľom podložiť tvrdenia o výrazných deformáciách žiadateľ vychádzal z informácií uvedených v správe o krajine vydanej útvarmi Komisie 20. decembra 2017, v ktorej je opísaná špecifická situácia na trhu v ČĽR (5). Žiadateľ sa konkrétne odvolal na deformácie, akým je prítomnosť štátu vo všeobecnosti a konkrétnejšie na jej vplyv v chemickom sektore, a na kapitoly o surovinách a energetike. Popritom žiadateľ vychádzal aj z verejne dostupných informácií, najmä zo 14. päťročného plánu národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky a Náčrtu dlhodobých cieľov do roku 2035. Žiadateľ sa v neposlednom rade opieral aj o zistenia Komisie v nedávnom antidumpingovom a antisubvenčnom prešetrovaní (6).

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia je preto tvrdenie o opätovnom výskyte dumpingu z ČĽR založené na porovnaní normálnej hodnoty vytvorenej na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine s vývoznou cenou (na úrovni ceny zo závodu) prešetrovaného výrobku pri jeho predaji na vývoz do určitých tretích krajín, keďže objem dovozu na úrovni kódov TARIC z ČĽR do Únie nie je momentálne významný.

Na základe uvedeného porovnania, ktoré poukazuje na dumping, žiadateľ tvrdí, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu z ČĽR.

Žiadateľ ďalej tvrdí, že absencia značného objemu dovozu na úrovni kódov TARIC z ČĽR do Únie nezodpovedá informáciám, ktoré má k dispozícii o prítomnosti čínskeho dovozu na trhu Únie. V tejto súvislosti žiadateľ takisto tvrdí, že dumping pokračuje. Toto tvrdenie vychádza z porovnania normálnej hodnoty vytvorenej na základe celkových nákladov na výrobu a nákladov na predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine s vývoznou cenou (na úrovni ceny zo závodu) prešetrovaného výrobku pri jeho predaji na vývoz do Únie.

Dumpingové rozpätia vypočítané na tomto základe sú v prípade ČĽR značné.

Vzhľadom na dostupné informácie sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy podľa článku 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nasvedčujú, že v dôsledku výrazných deformácií ovplyvňujúcich ceny a náklady je použitie cien a nákladov na domácom trhu v dotknutej krajine nevhodné, čo odôvodňuje začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

Správa o krajine je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod (7).

4.2.    Tvrdenie o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy

Žiadateľ tvrdí, že je pravdepodobné, že by došlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej dovozom z dotknutej krajiny.

Žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že ak by uplynula platnosť opatrení, súčasná úroveň dovozu prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny do Únie by sa pravdepodobne zvýšila. Dôvodom je existencia značnej nevyužitej kapacity v dotknutej krajine a atraktívnosť trhu Európskej únie z hľadiska veľkosti a cien.

Žiadateľ tvrdí, že ak by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, akékoľvek výrazné zvýšenie dovozu za dumpingové ceny z dotknutej krajiny by pravdepodobne viedlo k ďalšej ujme alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

5.   Postup

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti dumpingu a ujmy na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, začína týmto revízne prešetrovanie v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

Týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa stanoví, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR a k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

Komisia okrem toho strany upozorňuje na uverejnené oznámenie (8) o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania, ktoré sa môže uplatňovať na toto konanie.

5.1.    Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa bude vzťahovať na obdobie od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa bude vzťahovať na obdobie od 1. januára 2019 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

5.2.    Pripomienky týkajúce sa žiadosti a začatia prešetrovania

Všetky zainteresované strany, ktoré sa chcú vyjadriť k žiadosti (vrátane otázok týkajúcich sa pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a príčinnej súvislosti) alebo k akýmkoľvek aspektom týkajúcim sa začatia prešetrovania (vrátane miery podpory žiadosti), tak musia urobiť do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie (9).

Každá žiadosť o vypočutie týkajúca sa začatia prešetrovania sa musí predložiť do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

5.3.    Postup stanovenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu

V revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia preskúmava vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a nezávisle od vývozu do Únie posudzuje, či je situácia spoločností, ktoré vyrábajú a predávajú prešetrovaný výrobok v dotknutej krajine, taká, že by pravdepodobne došlo k pokračovaniu alebo opätovnému vývozu do Únie za dumpingové ceny, ak by platnosť opatrení uplynula.

Všetci výrobcovia (10) prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny vrátane tých, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, resp. prešetrovaniach vedúcich k zavedeniu platných opatrení, sa preto vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní zo strany Komisie.

5.3.1.   Prešetrovanie výrobcov v dotknutej krajine

Vzhľadom na možný veľký počet výrobcov v dotknutej krajine, ktorých sa toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt môže Komisia obmedziť počet výrobcov, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa všetci výrobcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene vrátane tých, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní vedúcom k zavedeniu opatrení, ktoré sú predmetom tohto revízneho prešetrovania, týmto vyzývajú, aby Komisii poskytli informácie o svojich spoločnostiach do siedmich dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Tieto informácie sa musia poskytnúť prostredníctvom platformy TRON.tdi na tejto adrese: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/tdi/form/R781_SAMPLING_FORM_FOR_EXPORTING_PRODUCER. Informácie o prístupe k platforme TRON možno nájsť v bodoch 5.6 a 5.9.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky výrobcov, osloví aj orgány dotknutej krajiny a môže osloviť všetky známe združenia výrobcov v dotknutej krajine.

Ak je výber vzorky potrebný, výrobcovia budú vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Všetkým známym výrobcom v dotknutej krajine, orgánom dotknutej krajiny a združeniam výrobcov Komisia oznámi, ktoré spoločnosti boli vybrané do vzorky, a to v prípade potreby prostredníctvom orgánov dotknutej krajiny.

Len čo budú Komisii doručené informácie potrebné na výber vzorky výrobcov, bude informovať dotknuté strany o svojom rozhodnutí, či ich zaradila do vzorky. Výrobcovia zaradení do vzorky budú musieť predložiť vyplnený dotazník do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o ich zaradení do vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Komisia doplní záznam o výbere vzorky do spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Pripomienky k výberu vzorky sa musia doručiť do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o výbere vzorky.

Kópia dotazníka pre výrobcov v dotknutej krajine je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2633.

Bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie článku 18 základného nariadenia, spoločnosti, ktoré súhlasili so svojím prípadným zaradením do vzorky, ale neboli do nej vybrané, sa budú považovať za spolupracujúce.

5.3.2.   Ďalší postup v súvislosti s ČĽR, v ktorej dochádza k výrazným deformáciám

V súlade s ustanoveniami tohto oznámenia sa týmto všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

Komisia predovšetkým vyzýva všetky zainteresované strany, aby oznámili svoje stanoviská týkajúce sa vstupov a kódov harmonizovaného systému poskytnutých v žiadosti, navrhli vhodnú reprezentatívnu krajinu, resp. krajiny a uviedli totožnosť výrobcov prešetrovaného výrobku v uvedených krajinách. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia Komisia krátko po začatí prešetrovania informuje strany dotknuté prešetrovaním prostredníctvom záznamu do spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty v ČĽR podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Týka sa to všetkých zdrojov vrátane prípadného výberu vhodnej reprezentatívnej tretej krajiny. Stranám dotknutým prešetrovaním bude poskytnutá desaťdňová lehota od doplnenia záznamu do spisu, aby sa k nemu vyjadrili.

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, na základe návrhu žiadateľa sú možnými reprezentatívnymi tretími krajinami vo vzťahu k ČĽR v tomto prípade Rusko a India. S cieľom s konečnou platnosťou vybrať vhodnú reprezentatívnu tretiu krajinu Komisia preskúma, či existujú krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, v ktorých existuje výroba a predaj prešetrovaného výrobku a v ktorých sú príslušné údaje ľahko dostupné. Ak je takýchto krajín viac, v príslušných prípadoch sa uprednostnia krajiny s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

Pokiaľ ide o relevantné zdroje, Komisia vyzýva všetkých výrobcov v ČĽR, aby jej do 15 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia poskytli informácie o materiáloch (surovinách a spracovaných materiáloch) a energiách používaných pri výrobe prešetrovaného výrobku. Tieto informácie sa musia poskytnúť prostredníctvom platformy TRON.tdi na tejto adrese: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/tdi/form/R781_INFO_ON_INPUTS_FOR _EXPORTING_PRODUCER_FORM. Informácie o prístupe k platforme TRON možno nájsť v bodoch 5.6 a 5.9.

Okrem toho platí, že akékoľvek faktické informácie na účely určenia hodnoty nákladov a cien podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa musia predložiť do 65 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Takéto faktické informácie by mali pochádzať výlučne z verejne dostupných zdrojov.

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, sprístupní dotazník aj vláde ČĽR.

5.3.3.   Prešetrovanie neprepojených dovozcov (11) (12)

Neprepojení dovozcovia prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny do Únie vrátane tých, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní vedúcom k zavedeniu platných opatrení, sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní.

Vzhľadom na možný veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt môže Komisia obmedziť počet neprepojených dovozcov, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene vrátane tých, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní vedúcom k zavedeniu opatrení, ktoré sú predmetom tohto revízneho prešetrovania, týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany tak musia urobiť do siedmich dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, a to tak, že Komisii poskytnú informácie o svojej spoločnosti, resp. spoločnostiach požadované v prílohe k tomuto oznámeniu.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky neprepojených dovozcov, môže osloviť aj všetky známe združenia dovozcov.

Ak je výber vzorky potrebný, dovozcovia môžu byť vybraní na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja prešetrovaného výrobku z dotknutej krajiny v Únii, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Všetkým známym neprepojeným dovozcom a združeniam dovozcov Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

Komisia takisto doplní záznam o výbere vzorky do spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Pripomienky k výberu vzorky sa musia doručiť do troch dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o výbere vzorky.

Komisia s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na účely svojho prešetrovania, sprístupní dotazníky neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky. Uvedené strany musia predložiť vyplnený dotazník do 30 dní odo dňa oznámenia výberu vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Kópia dotazníka pre neprepojených dovozcov je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod: https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2633.

5.4.    Postup stanovenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a prešetrovanie výrobcov z Únie

S cieľom stanoviť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Komisia vyzýva výrobcov z Únie vyrábajúcich prešetrovaný výrobok, aby sa zúčastnili na prešetrovaní.

Vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie, ktorých sa toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týka, a s cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt sa Komisia rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky (tento postup sa nazýva aj „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

Komisia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Podrobnosti možno nájsť v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie.

Zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Okrem toho sa ostatní výrobcovia z Únie alebo zástupcovia konajúci v ich mene vrátane výrobcov z Únie, ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, resp. prešetrovaniach vedúcich k zavedeniu platných opatrení, ktorí sa domnievajú, že existujú dôvody, na základe ktorých by mali byť zaradení do vzorky, musia obrátiť na Komisiu do siedmich dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Všetky pripomienky týkajúce sa predbežnej vzorky sa musia doručiť do siedmich dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

Všetkým známym výrobcom z Únie a/alebo združeniam výrobcov z Únie Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli s konečnou platnosťou vybrané do vzorky.

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky budú musieť predložiť vyplnený dotazník do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia o ich zaradení do vzorky, pokiaľ nie je stanovené inak.

Kópia dotazníka pre výrobcov z Únie je dostupná v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod: https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2633.

5.5.    Postup posudzovania záujmu Únie

Ak sa preukáže pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy, rozhodne sa v zmysle článku 21 základného nariadenia o tom, či by zachovanie antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie.

Výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia, odborové zväzy a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa vyzývajú, aby Komisii poskytli informácie týkajúce sa záujmu Únie.

Informácie týkajúce sa posúdenia záujmu Únie sa musia poskytnúť do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak. Tieto informácie môžu byť poskytnuté v ľubovoľnom formáte alebo vyplnením dotazníka vyhotoveného Komisiou.

Kópie dotazníkov vrátane dotazníka pre používateľov prešetrovaného výrobku sú dostupné v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod: https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-view?caseId=2633. Informácie predložené v súlade s článkom 21 základného nariadenia sa v každom prípade zohľadnia len vtedy, ak budú v čase ich predloženia podložené konkrétnymi dôkazmi, ktoré potvrdzujú ich platnosť.

5.6.    Zainteresované strany

Aby sa zainteresované strany, ako napríklad výrobcovia v dotknutej krajine, výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia, odborové zväzy a organizácie zastupujúce spotrebiteľov, mohli zúčastniť na prešetrovaní, musia najskôr preukázať objektívnu súvislosť medzi svojou činnosťou a prešetrovaným výrobkom.

Výrobcovia v dotknutej krajine, výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, ktorí poskytli informácie v súlade s postupmi opísanými v bodoch 5.3.1, 5.3.3 a 5.4, sa budú považovať za zainteresované strany, ak existuje objektívna súvislosť medzi ich činnosťou a prešetrovaným výrobkom.

Iné strany sa budú môcť zúčastniť na prešetrovaní ako zainteresovaná strana až od okamihu, keď sa prihlásia, a pod podmienkou, že existuje objektívna súvislosť medzi ich činnosťou a prešetrovaným výrobkom. Tým, že sa strana považuje za zainteresovanú stranu, nie je dotknuté uplatňovanie článku 18 základného nariadenia.

Prístup k spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, je zabezpečený prostredníctvom platformy TRON.tdi na tejto adrese: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI. Na získanie prístupu postupujte podľa pokynov uvedených na danej stránke (13).

5.7.    Iné písomné podania

V súlade s ustanoveniami tohto oznámenia sa týmto všetky zainteresované strany vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Tieto informácie a podporné dôkazy musia byť Komisii doručené do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia, pokiaľ nie je stanovené inak.

5.8.    Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Každá žiadosť o vypočutie musí byť podaná písomne a musia sa v nej uvádzať dôvody žiadosti, ako aj zhrnutie toho, čím sa chce zainteresovaná strana zaoberať pri vypočutí. Vypočutie bude obmedzené na otázky, ktoré zainteresované strany uviedli vopred písomnou formou.

V zásade platí, že vypočutia sa nevyužívajú na predkladanie faktických informácií, ktoré ešte nie sú v spise. V záujme dobrej správy vecí verejných a s cieľom umožniť útvarom Komisie napredovať v prešetrovaní sa však zainteresované strany môžu usmerniť, aby poskytli nové faktické informácie po vypočutí.

5.9.    Pokyny na predkladanie písomných podaní a zasielanie vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Na informácie predkladané Komisii na účely prešetrovaní na ochranu obchodu sa nesmú vzťahovať autorské práva. Zainteresované strany si musia pred tým, ako Komisii predložia informácie a/alebo údaje, na ktoré sa vzťahujú autorské práva tretej strany, vyžiadať od držiteľa autorských práv osobitné povolenie, v ktorom sa Komisii výslovne povoľuje, že: a) môže používať dané informácie a údaje na účely tohto konania na ochranu obchodu a b) dané informácie a/alebo údaje môže poskytnúť zainteresovaným stranám tohto prešetrovania, a to vo forme, ktorá im umožní uplatniť ich práva na obhajobu.

Všetky písomné podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zainteresované strany poskytujú ako dôverné, sa označia ako Sensitive (14). Strany, ktoré predkladajú informácie v priebehu tohto prešetrovania, sa vyzývajú, aby odôvodnili svoju žiadosť o dôverné zaobchádzanie.

Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú informácie označené ako Sensitive, sa požaduje, aby v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia predložili súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter a ktorý sa označí ako For inspection by interested parties. Tento súhrn musí byť dostatočne podrobný, aby umožnil primerane pochopiť podstatu predložených dôverných informácií. Ak strana, ktorá poskytuje dôverné informácie, nepreukáže dostatočný dôvod na žiadosť o dôverné zaobchádzanie alebo nepredloží súhrn týchto informácií, ktorý nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, Komisia nemusí na takéto informácie prihliadať, pokiaľ jej nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že predmetné informácie sú správne.

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby všetky podania a žiadosti vrátane žiadostí o to, aby boli zaregistrované ako zainteresované strany, naskenovaných splnomocnení a osvedčení predkladali cez platformu TRON.tdi (https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI). Použitím platformy TRON.tdi alebo e-mailu zainteresované strany vyjadrujú súhlas s pravidlami platnými pre elektronické podania uvedenými v dokumente „KOREŠPONDENCIA S EURÓPSKOU KOMISIOU V PRÍPADOCH TÝKAJÚCICH SA OCHRANY OBCHODU“ uverejnenom na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre obchod: https://circabc.europa.eu/ui/group/2e3865ad-3886-4131-92bb-a71754fffec6/library/c8672a13-8b83-4129-b94c-bfd1bf27eaac/details. Zainteresované strany musia uviesť svoje meno (názov), adresu, telefónne číslo a platnú e-mailovú adresu a mali by zabezpečiť, aby bola uvedená e-mailová adresa funkčným oficiálnym pracovným e-mailom, ktorý sa denne kontroluje. Po poskytnutí kontaktných údajov bude Komisia komunikovať so zainteresovanými stranami iba prostredníctvom platformy TRON.tdi alebo e-mailom, pokiaľ výslovne nepožiadajú o doručenie všetkých dokumentov Komisie inými komunikačnými prostriedkami alebo ak si povaha dokumentov, ktoré sa majú zaslať, nevyžaduje použitie doporučenej zásielky. Ďalšie pravidlá a informácie týkajúce sa korešpondencie s Komisiou vrátane zásad, ktoré sa vzťahujú na podania prostredníctvom platformy TRON.tdi a e-mailom, nájdu zainteresované strany v už spomínaných pokynoch o komunikácii so zainteresovanými stranami.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate G

Office: CHAR 04/039

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

TRON.tdi: https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/tdi

E-mail:

—	pre otázky týkajúce sa dumpingu: TRADE-OPEN-MESH-R781-DUMPING@ec.europa.eu

—	pre otázky týkajúce sa ujmy a záujmu Únie, ako aj na zaslanie vyplnenej prílohy k tomuto oznámeniu: TRADE-OPEN-MESH-R781-INJURY@ec.europa.eu

6.   Harmonogram prešetrovania

Prešetrovanie sa v súlade s článkom 11 ods. 5 základného nariadenia obvykle dokončí do 12 mesiacov a v každom prípade najneskôr do 15 mesiacov od dátumu uverejnenia tohto oznámenia.

7.   Predkladanie informácií

Pravidlom je, že zainteresované strany môžu predkladať informácie len v časových rámcoch uvedených v oddiele 5 tohto oznámenia.

S cieľom dokončiť prešetrovanie v rámci záväzných lehôt Komisia nebude akceptovať podania zainteresovaných strán po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, resp. po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií.

8.   Možnosť vyjadriť sa k podaniam iných strán

S cieľom zaručiť právo na obhajobu by mali mať zainteresované strany možnosť vyjadriť sa k informáciám, ktoré predložili iné zainteresované strany. Zainteresované strany môžu pri tejto príležitosti reagovať jedine na záležitosti uvedené v podaniach iných zainteresovaných strán a nesmú uvádzať žiadne nové záležitosti.

Pripomienky k informáciám, ktoré poskytli iné zainteresované strany v reakcii na poskytnutie konečných zistení, by sa mali predložiť do piatich dní od uplynutia lehoty na predloženie pripomienok ku konečným zisteniam, pokiaľ nie je stanovené inak. V prípade dodatočného konečného poskytnutia informácií by sa pripomienky k informáciám predloženým inými zainteresovanými stranami v reakcii na toto ďalšie poskytnutie informácií mali predložiť do jedného dňa od uplynutia lehoty na predloženie pripomienok k tomuto ďalšiemu poskytnutiu informácií, pokiaľ nie je stanovené inak.

Uvedeným časovým rámcom nie je dotknuté právo Komisie v riadne odôvodnených prípadoch si vyžiadať od zainteresovaných strán dodatočné informácie.

9.   Predĺženie lehôt uvedených v tomto oznámení

O akékoľvek predĺženie lehôt stanovených v tomto oznámení by sa malo žiadať len za výnimočných okolností a povolí sa len v riadne odôvodnených prípadoch. Prípadné predĺženie termínu na zaslanie vyplnených dotazníkov bude v každom prípade obmedzené obvykle na tri dni a spravidla nepresiahne sedem dní. Pokiaľ ide o lehoty na predloženie ďalších informácií uvedené v tomto oznámení o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, predĺženia sa obmedzia na tri dni, pokiaľ sa nepreukáže existencia mimoriadnych okolností.

10.   Nespolupráca

V prípadoch, ak niektorá zainteresovaná strana odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách, alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, zistenia, či už pozitívne alebo negatívne, možno v súlade s článkom 18 základného nariadenia vypracovať na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť dostupné skutočnosti.

Ak niektorá zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne a zistenia sa preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia zakladajú na dostupných skutočnostiach, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý než v prípade, keby bola spolupracovala.

Neposkytnutie odpovede v elektronickej podobe sa nepovažuje za nespoluprácu, pokiaľ zainteresovaná strana preukáže, že poskytnutie odpovede v požadovanej forme by jej spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky. Zainteresovaná strana by sa mala okamžite obrátiť na Komisiu.

11.   Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o prístup k spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a akékoľvek iné žiadosti týkajúce sa práva zainteresovaných strán a tretích strán na obhajobu, ktoré sa môžu vyskytnúť počas konania.

Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutia a pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi zainteresovanou stranou, resp. stranami a útvarmi Komisie v snahe zabezpečiť plné uplatnenie práva zainteresovaných strán na obhajobu. Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie by sa mala predložiť písomne a mali by sa v nej uviesť dôvody žiadosti. Úradník pre vypočutie preskúma dôvody žiadostí. Tieto vypočutia by sa mali uskutočniť len vtedy, ak otázky neboli vyriešené s útvarmi Komisie v čase na to určenom.

Každá takáto žiadosť musí byť podaná včas a bezodkladne s cieľom neohroziť riadny priebeh konania. Na tento účel by sa mali zainteresované strany obrátiť na úradníka pre vypočutie v najskoršom možnom čase po vzniknutí udalosti odôvodňujúcej takúto intervenciu. Ak sa žiadosti o vypočutie predložia mimo príslušných časových rámcov, úradník pre vypočutie preskúma aj dôvody takéhoto oneskorenia, povahu nastolených otázok a vplyv uvedených otázok na právo na obhajobu, a to s náležitým ohľadom na záujmy dobrej správy vecí verejných a včasné ukončenie prešetrovania.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na webových stránkach úradníka pre vypočutie na webovom sídle GR pre obchod:

https://policy.trade.ec.europa.eu/contacts/hearing-officer_en.

12.   Možnosť požiadať o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia

Keďže toto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začína v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 2 základného nariadenia, jeho zistenia nepovedú k zmene existujúcich opatrení, ale k zrušeniu alebo zachovaniu týchto opatrení v súlade s článkom 11 ods. 6 základného nariadenia.

Ak niektorá zainteresovaná strana usúdi, že revízne prešetrovanie opatrení je opodstatnené, aby sa umožnila zmena opatrení, táto strana môže požiadať o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

Strany, ktoré chcú požiadať o takéto revízne prešetrovanie, ktoré by sa uskutočnilo nezávisle od revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uvedeného v tomto oznámení, sa môžu obrátiť na Komisiu na už uvedenej adrese.

13.   Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi získanými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (15).

Oznámenie o ochrane údajov, ktorým sa všetky fyzické osoby informujú o spracúvaní osobných údajov v rámci činností Komisie v oblasti ochrany obchodu, je dostupné na webovom sídle GR pre obchod:

https://policy.trade.ec.europa.eu/enforcement-and-protection/trade-defence_en.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 7.2.2022, s. 11.

(2)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1993 zo 6. novembra 2017, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken zasielaných z Indie, Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách (Ú. v. EÚ L 288, 7.11.2017, s. 4).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/788 z 30. mája 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1993, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých riedkych sieťovín zo sklenených vláken zasielaných z Indie, Indonézie, Malajzie, Taiwanu a Thajska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách (Ú. v. EÚ L 134, 31.5.2018, s. 5).

(5)  Pracovný dokument útvarov Komisie, „Significant Distortions in the Economy of the People’s Republic of China for the Purposes of Trade Defence Investigation“ (Výrazné deformácie v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu), 20. 12. 2017, SWD (2017) 483 final/2, k dispozícii na adrese: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492 z 1. apríla 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 108, 6.4.2020, s. 1); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 15.6.2020, s. 1); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/870 z 24. júna 2020, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné vyrovnávacie clo uložené na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte a ktorým sa vyberá konečné vyrovnávacie clo z registrovaného dovozu výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte (Ú. v. EÚ L 201, 25.6.2020, s. 10); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/328 z 24. februára 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 65, 25.2.2021, s. 1); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2287 zo 17. decembra 2021, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2170, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 458, 22.12.2021, s. 344); a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/72 z 18. januára 2022, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2022, s. 34).

(7)  Dokumenty, na ktoré sa správa o krajine odvoláva, možno takisto získať na základe riadne odôvodnenej žiadosti.

(8)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52020XC0316 %2802 %29.

(9)  Všetky odkazy na uverejnenie tohto oznámenia budú predstavovať odkazy na uverejnenie tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

(10)  Výrobcom je každá spoločnosť v dotknutej krajine, ktorá vyrába prešetrovaný výrobok, vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, predaja na domácom trhu alebo vývozu prešetrovaného výrobku.

(11)  Do vzorky môžu byť zaradení iba dovozcovia neprepojení s výrobcami v dotknutej krajine. Dovozcovia, ktorí sú prepojení s výrobcami, musia v súvislosti s týmito výrobcami vyplniť prílohu I k dotazníku. V súlade s článkom 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, sa dve osoby považujú za prepojené, ak: a) jedna z nich je predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby alebo naopak; b) sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovláda druhú; f) obe sú priamo alebo nepriamo ovládané treťou osobou; g) spoločne priamo alebo nepriamo ovládajú tretiu osobu; alebo h) sú členmi jednej rodiny (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558). Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, ak majú medzi sebou niektorý z týchto vzťahov: i) manžel a manželka; ii) rodič a dieťa; iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci); iv) starý rodič a vnuk alebo vnučka; v) strýc alebo teta a synovec alebo neter; vi) svokor alebo svokra a zať alebo nevesta; vii) švagor a švagriná. V súlade s článkom 5 bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, „osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba a akékoľvek združenie osôb, ktoré nie je právnickou osobou, ale je podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva spôsobilou na právne úkony (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(12)  Informácie poskytnuté neprepojenými dovozcami môžu byť použité aj v súvislosti s inými aspektmi tohto prešetrovania, než je stanovenie dumpingu.

(13)  V prípade technických problémov sa obráťte na servisné pracovisko Trade Service Desk e-mailom na trade-service-desk@ec.europa.eu alebo telefonicky na číslo + 32 22979797.

(14)  Dokument označený ako Sensitive je dokument, ktorý sa považuje za dôverný v zmysle článku 19 základného nariadenia a článku 6 Dohody WTO o uplatňovaní článku VI GATT 1994 (antidumpingová dohoda). Tento dokument je chránený aj podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).