1.

Majú sa článok 3 ods. 4 a článok 18 smernice 2009/28 (1) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, ktoré na účely dosahovania cieľov týkajúcich sa pridávania biopalív stanovujú, že hospodárske subjekty môžu alternatívne preukázať splnenie tých istých kritérií prostredníctvom i) fyzického pridávania biopalív do fosílneho paliva alebo ii) získania osvedčení pre biopalivá od iných hospodárskych subjektov, ktoré ich majú nadbytok?

2.

Majú sa článok 3 ods. 4 a článok 18 smernice 2009/[28] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, podľa ktorých je možnosť fyzického pridávania biopaliva obmedzená na výrobcov biopalív, ktorí majú postavenie spracúvajúceho daňového skladu, pričom taká možnosť sa nepriznáva subjektom, ktoré majú povinnosť pridávať biopalivá a ktoré dovážajú palivo na základe postavenia registrovaného príjemcu, pričom tieto subjekty môžu využiť možnosť nákupu osvedčení pre biopalivá, a v opačnom prípade musia zaplatiť kompenzáciu (ktorá je z materiálneho hľadiska rovnocenná pokute)?

3.

Závisí odpoveď na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku od toho, či v čase, keď nastali skutkové okolnosti, na trhu neexistovali osvedčenia pre biopalivá, ktoré bolo možné kúpiť, takže pre malý subjekt bolo nemožné nadobudnúť ich – alebo to mohol urobiť len s veľkými ťažkosťami –, a pokiaľ Direção-Geral de Energia e Geologia (Generálne riaditeľstvo pre energetiku a geológiu, Portugalsko; ďalej len „DGEG“) neusporiadalo príslušné dražby, zostala tomuto subjektu ako jediná možnosť zaplatenie kompenzácie (ktorá je z materiálneho hľadiska rovnocenná pokute)?

4.

Má sa článok 18 ods. 3 smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že vyžaduje uskutočnenie nezávislých auditov (v prípade vnútroštátnych právnych predpisov nezávislých overovaní) ako predpoklad uplatnenia systému trvalej udržateľnosti?

5.

Bráni článok 18 ods. 3 smernice 2009/28 vnútroštátnemu systému overovania kritérií trvalej udržateľnosti, ktorý napriek tomu, že upravuje akreditáciu overujúcich subjektov na uskutočňovanie nezávislých overovaní splnenia kritérií trvalej udržateľnosti (podľa článku 18 ods. 3 uvedenej smernice), v praxi neumožnil výber takých subjektov z dôvodu, že neboli vyhlásené výberové konania, pričom zároveň vyžaduje, aby hospodárske subjekty preukázali, že dodržiavajú uvedené kritériá, a nie je s nimi spojený nijaký nezávislý audit?

6.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúce prejudiciálne otázky, má sa článok 34 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v spore vo veci samej, vykladaným spôsobom opísaným v predchádzajúcich prejudiciálnych otázkach?

1.

Majú sa transakcie spočívajúce i) v ponuke na nákup dlhopisov v hotovosti, ii) vo vydávaní dlhopisov a iii) vo verejnej ponuke upisovania akcií považovať za „celkové transakcie“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov vydaných vo veciach Isabele Gielen (C-299/13) (1) a Air Berlin (C-573/16) (2)?

2.

Má sa slovné spojenie „súvisiace formality“, ktoré je uvedené v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 (3), vykladať v tom zmysle, že zahŕňa služby finančného sprostredkovania objednané ako doplnkové služby v súvislosti s transakciami spočívajúcimi i) v ponuke na nákup dlhopisov v hotovosti, ii) vo vydávaní dlhopisov a iii) vo verejnej ponuke upisovania akcií?

3.

Možno článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby kolkovej dani podliehali provízie vyberané za služby finančného sprostredkovania poskytované bankou, ktoré sa týkajú i) odkúpenia dlhových nástrojov, ii) vydávania a umiestňovania obchodovateľných cenných papierov na trhu a iii) zvyšovania základného imania prostredníctvom verejného upisovania vydaných akcií, pričom súčasťou takých služieb je povinnosť identifikovať a kontaktovať investorov na účely distribúcie prevoditeľných cenných papierov, prijímania príkazov na upísanie alebo nákup a v niektorých prípadoch nákupu ponúkaných prevoditeľných cenných papierov?

4.

Závisí odpoveď na vyššie uvedené otázky od toho, či je poskytovanie týchto finančných služieb zo zákona povinné alebo dobrovoľné?

1.

Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 písm. i) a j) smernice Rady 2009/119/ES (1) zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, s prihliadnutím na cieľ tejto smernice a článok 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 (2) z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike, ako aj vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých osobám, ktoré uskutočnili vstupy petrolejového koksu v rámci Spoločenstva podľa bodu 3.4.23 prílohy A nariadenia (ES) č. 1099/2008 na výrobné účely, možno uložiť povinnosť vytvoriť núdzové zásoby?

2.

Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 písm. i) a j) uvedenej smernice vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých sú druhy produktov, ktorých núdzové zásoby sa majú vytvoriť a udržiavať, obmedzené na časť druhov produktov uvedených v článku 2 písm. i) tejto smernice v spojení s prílohou A kapitolou 3.4 nariadenia (ES) č. 1099/2008?

3.

Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 písm. i) a j) uvedenej smernice vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých je s uskutočnením vstupov v rámci Spoločenstva, resp. dovozu jedného druhu produktov uvedených v článku 2 písm. i) tejto smernice v spojení s prílohou A kapitolou 3.4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 určitou osobou spojená jej povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby iného, odlišného druhu produktu?

4.

Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 písm. i) a j) uvedenej smernice vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých je osoba povinná vytvoriť a udržiavať zásoby produktu, ktorý nepoužíva v rámci svojej ekonomickej činnosti a ktorý nesúvisí s touto činnosťou, pričom táto povinnosť je navyše spojená so značnou finančnou záťažou (ktorá prakticky znemožňuje jej splnenie), keďže táto osoba nedisponuje týmto produktom ani nie je jeho dovozcom a/alebo skladovateľom?

5.

V prípade zápornej odpovede na niektorú z uvedených otázok, majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 písm. i) a j) smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, s prihliadnutím na cieľ tejto smernice a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že dovozcovi určitého druhu produktu možno uložiť len povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby toho istého druhu produktu, ktorý bol predmetom dovozu?

1.

Vyplýva za okolností, akými sú okolnosti konania vo veci samej, z článku 7 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (1) z 18. decembra 1995 v spojení s článkom 56 ods. 1 a článkom 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (2) zo 17. decembra 2013, ako aj s článkom 35 ods. 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 (3) z 11. marca 2014 priamo účinný základ na to, aby sa podvodom získaná pomoc, ktorá bola financovaná z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), vymáhala od zástupcov právnickej osoby, ktorá je prijímateľom, resp. príjemcom pomoci, ktorí úmyselne uviedli nesprávne údaje s cieľom podvodom získať túto pomoc?

2.

Možno za okolností, akými sú okolnosti konania vo veci samej, keď bola pomoc, ktorá mala byť financovaná z EPFRV, stanovená v dôsledku podvodu a vyplatená spoločnosti s ručením obmedzeným (osaühing), za prijímateľa v zmysle článku 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013, resp. príjemcu v zmysle článku 35 ods. 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014 považovať aj zástupcov spoločnosti, ktorá je prijímateľom, resp. príjemcom pomoci, ktorí spáchali tento podvod a v čase podvodného získania pomoci zároveň boli konečnými užívateľmi výhod tejto spoločnosti?

1.

Má sa slovné spojenie „právny účinok [elektronického podpisu] ako dôkazu“ v ustanovení článku 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (1) z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie ukladá súdom členských štátov, aby ak sú splnené predpoklady článku 3 [bodov] 10, 11 a 12 tohto nariadenia alebo ak sú tieto predpoklady nesporné, považovali existenciu a tvrdené autorstvo takéhoto podpisu od začiatku za nepochybne a nesporne preukázané, a má sa vykladať v tom zmysle, že ak sú splnené predpoklady týchto ustanovení, sú súdy členských štátov povinné uznať, že kvalifikovaný elektronický podpis má dôkaznú hodnotu/dôkaznú silu, ktorá je rovnocenná s dôkaznou hodnotou/dôkaznou silou vlastnoručného podpisu len v tom rámci, ktorý príslušná vnútroštátna právna úprava stanovuje pre tento vlastnoručný podpis?

2.

Má sa slovné spojenie „v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť“ v ustanovení článku 25 ods. 1 uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym súdom členských štátov ukladá absolútny zákaz využívať procesné možnosti stanovené v ich právnych systémoch na to, aby právnemu účinku elektronického podpisu stanovenému v nariadení odopreli dôkazný význam, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie nebráni tomu, aby boli vyvrátené predpoklady článku 3 [bodov] 10, 11 a 12 nariadenia tým, že vnútroštátne súdy členských štátov využijú nástroje použiteľné podľa ich procesného práva, a týmto spôsobom sa stranám sporu vedeného pred súdom umožní, aby vyvrátili stanovenú dôkaznú silu a stanovenú dôkaznú hodnotu elektronického podpisu?

1.

Má sa právna úprava náhrady škody platná vo Fínsku, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti, aká je opísaná vyššie (body 16 až 18 tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania), považovať za zlučiteľnú s článkom 9 ods. 7 smernice o vymožiteľnosti (1)?

2.

Ak bude odpoveď na prvú otázku záporná, na akom type zodpovednosti za škodu je v takom prípade založená zodpovednosť podľa článku 9 ods. 7 smernice o vymožiteľnosti? Treba predpokladať, že táto zodpovednosť je určitou formou subjektívnej zodpovednosti, určitou formou zodpovednosti za zneužitie práva alebo zodpovednosťou z iného dôvodu?

3.

Pokiaľ ide o druhú otázku, aké okolnosti treba zohľadniť pri posudzovaní existencie zodpovednosti?

4.

Najmä pokiaľ ide o tretiu otázku, má sa posudzovanie vykonať len na základe okolností známych v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, alebo sa môže napríklad vziať do úvahy, že právo duševného vlastníctva, ktorého údajným porušením bolo toto predbežné opatrenie odôvodnené, bolo neskôr – po podaní návrhu na jeho nariadenie – vyhlásené za absolútne neplatné, a ak áno, aký význam by sa mal priznať poslednej uvedenej okolnosti?

1.

Má sa predovšetkým pojem nepredvídateľná okolnosť, následkom ktorej došlo ku stratám v režime pozastavenia dane v zmysle článku 7 ods. 4 smernice č. 2008/118/ES (1) vykladať alebo nemá sa vykladať rovnako ako vyššia moc, čiže v zmysle okolností nesúvisiacich s oprávneným vlastníkom skladu, ktoré nie sú obvyklé a predvídateľné a ktorým nie je možné predísť napriek prijatiu všetkých potrebných opatrení oprávneným vlastníkom skladu, čiže ako okolnosť, ktorú vlastník skladu objektívne nemôže nijako kontrolovať?

2.

Okrem toho je na účely vylúčenia zodpovednosti v prípade nepredvídateľných okolností významná starostlivosť vynaložená pri prijímaní opatrení s cieľom predísť škodovej udalosti?

3.

Subsidiárne k prvým dvom otázkam, je ustanovenie, ako je článok 4 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 504 z 26. októbra 1995, podľa ktorého je nezávažná forma zavinenia (samotnej zdaniteľnej osoby alebo tretích osôb) rovnocenná s nepredvídateľnými okolnosťami a s vyššou mocou, zlučiteľné s právnou úpravou vyplývajúcou z článku 7 ods. 4 smernice č. 2008/118/ES, v ktorom sa nešpecifikujú ďalšie podmienky, najmä pokiaľ ide o „zavinenie“ pôvodcu skutku alebo inej konajúcej osoby?

4.

Napokon, možno výraz „alebo na základe povolenia príslušných orgánov členského štátu“, ktorý je tiež súčasťou uvedeného článku 7 ods. 4, vykladať ako možnosť členského štátu identifikovať ďalšiu všeobecnú kategóriu zavinenia [„colpa lieve“ (nevedomá nedbanlivosť)], ktorá môže mať vplyv na definíciu uvedenia tovaru do daňového voľného obehu v prípade jeho zničenia alebo straty, alebo predmetný výraz nemôže zahŕňať takúto klauzulu, pričom ho treba naopak vykladať tak, že sa vzťahuje na konkrétne občasné prípady udelenia povolenia alebo v každom prípade na situácie určené na základe objektívne definovaných skutočností?

1.

Má sa článok 8 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 (1) vykladať tak, že cestujúci, ktorý za let zaplatil sčasti vo vernostných míľach, môže od prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorý nie je jeho zmluvným partnerom, v tejto časti žiadať náhradu (iba) vo vernostných míľach?

2.

V prípade, že Súdny dvor zodpovie prvú otázku kladne:

Bráni nariadenie o právach cestujúcich v leteckej doprave vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je v prípade nesplnenia úhrady vo forme vernostných míľ v rozpore s príslušnou povinnosťou podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave možné namiesto plnenia žiadať od prevádzkujúceho leteckého dopravcu náhradu škody alebo je cestujúci viazaný svojou pôvodnou žiadosťou o náhradu v podobe vernostných míľ?

3.

V prípade, že Súdny dvor zodpovie prvú otázku záporne:

Má sa článok 8 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 7 ods. 3 nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave v prípade, že cestujúci môže žiadať alebo dostane aj náhradu v peniazoch, vykladať tak, že ako náklady na letenku… v cene, za ktorú získal letenku, cestujúci dostane od prevádzkujúceho leteckého dopravcu späť v peniazoch sumu, ktorá by cestujúcemu umožnila alebo by mu bola umožnila získať presmerovanie na konečné cieľové miesto za porovnateľných prepravných podmienok pri najbližšej príležitosti alebo v neskoršom dátume podľa želania cestujúceho za predpokladu voľných miest bez použitia vernostných míľ?

1.

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 1. júna 2022 vo veci Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno a SFL – Stiftung für Forschung und Lehre (SFL)/Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (T-481/17, EU:T:2022:311) v rozsahu, v akom Všeobecný súd určil, že žaloba o neplatnosť na prvom stupni je prípustná;

2.

určil, že žaloba o neplatnosť podaná na prvom stupni vo veci T-481/17 je neprípustná a v dôsledku toho ju zamietol v celom rozsahu a

3.

zaviazal Fundación Tatiana Pérez de Guzmán el Bueno a SFL, Stiftung für Forschung und Lehre (SFL) (žalobkyne na prvom stupni) na náhradu trov konania, ktoré vynaložila Komisia v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj v tomto konaní.

—

nesprávny výklad článku 263 ods. 4 ZFEÚ a článku 18 ods. 7 nariadenia o riešení krízových situácií (1), pokiaľ ide o kvalifikáciu rozhodnutia ako napadnuteľného aktu (prvý odvolací dôvod),

—

nesprávny výklad článku 263 ods. 4 ZFEÚ a porušenie práv Komisie na obhajobu, pokiaľ ide o nepodanie žaloby o neplatnosť proti pôvodcovi právne záväzného konečného aktu (druhý odvolací dôvod) a

—

kontradiktórne odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré vyplýva z rozhodnutia Všeobecného súdu, že žaloba o neplatnosť proti výroku napadnutého rozhodnutia je prípustná, zatiaľ čo Všeobecný súd došiel k záveru, že uvedené rozhodnutie sa nadobúda platnosť a vyvoláva záväzné právne účinky iba prostredníctvom rozhodnutia Komisie (tretí odvolací dôvod).

—

určil, že žalobkyňa si riadne splnila svoje zmluvné povinnosti a má plný nárok na úhradu deklarovaných nákladov na projekt SANAD, a zrušil ťarchopis č. 3242113938, ktorý podľa žalobkyne tým, že zamietnuté náklady prehlásil za neoprávnené, porušil uplatniteľné právne predpisy, a

—

uložil REA povinnosť nahradiť trovy konania na Všeobecnom súde, alebo v prípade, že sa návrhom uvedeným v tejto žalobe nevyhovie, upustil od toho, aby žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania, a to vzhľadom na zložitosť tejto veci.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že na „Final Audit Report“ (záverečná správa z auditu), týkajúcu sa príspevkov pre vyslaných pracovníkov žalobkyne za zdieľanie znalostí a medzisektorovú mobilitu, sa má hľadieť tak, že sa na ňu nevťahuje pôsobnosť dohody o dotácii (GA), a to z dôvodu, že ju REA vykonala výnimočne vzhľadom na paušálne financovanie typické pre výskum založený na výstupoch a výsledkoch, ktoré preto nepodlieha overovaniu ex post, a tiež z dôvodu, že tento audit sa vykonával zjavne inkvizičným spôsobom s podozreniami na systematické chyby, ktoré sa však ako systematické nepreukázali, a vychádzal z úpravy iných typov postupov.

2.

Druhý žalobný dôvod je subsidiárne založený na tom, že ak by sa na takéto preskúmanie malo hľadieť tak, že sa naň pôsobnosť GA vzťahuje, malo sa uskutočniť ako overovanie povoľujúcim úradníkom ex ante na základe dôkazov vychádzajúcich z elektronických kontrolných mechanizmov zavedených v hostiteľskej organizácii (KU), ktorá je osobitne poverená zberom údajov o vyslaných pracovníkoch vo vlastných priestoroch, a pod kontrolou žalovanej. Keďže žalovaná tak neurobila, porušila podmienky GA pri správnom posudzovaní podľa uplatniteľných právnych predpisov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že ak by sa aj na audit malo hľadieť tak, že sa naň vzťahuje pôsobnosť zmluvy a že dôkazné bremeno v zásade znáša žalobkyňa, pri zamietnutí nákladov na vyslaných pracovníkov počas overovania ex post z dôvodu systematických chýb, ktoré je pri takomto overovaní nevhodné, keďže sa vzťahuje na paušálne financovanie, bola porušená zásada dobrej viery nielen vo vzťahu k uplatňovaniu nariadenia o rozpočtových pravidlách 2018/1046 (1) platného v čase auditu (článok 181 ods. 2), ale aj vo vzťahu k uplatňovaniu zmluvy vo všeobecnosti: audítorský subjekt neoprávnenou svojvôľou poprel dostatočnosť výkonnostného auditu paušálneho financovania pri posúdení potvrdených a overiteľných historických údajov príjemcu a namiesto toho uprednostnil typy dôkazov týkajúcich sa udalostí, ktoré boli určujúce vo vzťahu k činnostiam pokrytým paušálnym financovaním. Takéto obrátenie dôkazného bremena zbavilo žalobkyňu práva na výklad jej zmluvných povinností v jej prospech v právnom kontexte vágnosti podmienok, vytvorenom vtedy uplatniteľným nariadením o rozpočtových pravidlách (966/2012) (2) a v kontexte rozporuplných konaní žalovanej pri monitorovaní plnenia GA.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že pri náležitom hodnotení rôznych navzájom si odporujúcich dôkazov, interných i externých, ako aj zavádzajúcich usmernení pred plnením GA a po ňom, by sa nemali zohľadňovať nezrovnalosti a nedostatky zistené v dôkazoch, alebo by sa prinajmenšom mali zohľadniť proporčne k ich skutočnému významu, no nemali by viesť k úplnému zamietnutiu z dôvodu ich systematickej povahy, najmä nie tam, kde by sa zohľadňovať nemali vzhľadom na ich irelevantnosť alebo zanedbateľnosť so zreteľom na všeobecnú zásadu proporcionality.

—

vyhlásil za neplatné podľa článku 264 ZFEÚ rozhodnutie SRB z 1. marca 2022 vo vzťahu k žalobkyni,

—

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že SRB prekročila svoju právomoc tým, že prijala rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyni namiesto toho, aby sa jednoducho zdržala akéhokoľvek konania v súlade so svojím zistením, že neboli splnené podmienky článku 18 SRMR (1).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že SRB nezabezpečila právo žalobkyne byť vypočutá.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že SRB neuviedla dostatočné odôvodnenie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že SRB náležite nezohľadnila požiadavky podľa článku 18 ods. 1 písm. b) SRMR.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že SRB a ECB nezohľadnili pozastavenie záväzkov žalobkyne.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že SRB porušila zásadu proporcionality tým, že nezvážila viacero zjavných a menej zaťažujúcich alternatív, vrátane prevodu žalobkyne na iného akcionára.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že SRB nedodržala program riešenia krízových situácií bez toho, aby poskytla akékoľvek riadne vysvetlenie.

—

zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/692 zo 16. februára 2022, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (ďalej len „napadnuté nariadenie“) (1) v rozsahu, v akom zavádza harmonizovanú klasifikáciu a označovanie pre 3 látky, konkrétne kyseliny N-karboxymetyliminobis(etylénnitrilo)tetra(octovej) (DTPA) a jej pentasodných a pentadraselných solí (ďalej spolu ako „DTPA“ alebo „látka“), t.j. odôvodnenia 2 a 3, články 1 a 2 a prílohu k napadnutému nariadeniu v rozsahu, v akom sa týkajú DTPA a najmä text uvedený v prílohe k napadnutému nariadeniu v časti 3 prílohy VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „nariadenie KOB“) (2) pre každú z týchto látok:

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s klasifikačnými kritériami stanovenými v článku 36 ods. 1 a v oddiele 3.7.2.2.1 prílohy I nariadenia KOB, keďže DTPA nemá „vnútornú špecifickú vlastnosť vyvolať nepriaznivý účinok na reprodukciu“. Ak sa u zvierat vystavených veľmi vysokým dávkam DTPA pozorovali určité účinky na vývoj, takéto účinky sú „nešpecifický druhotný následok iných toxických účinkov“, ktoré neodôvodňujú klasifikáciu ako toxické pre reprodukciu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s oddielom 3.7.2.2.2 prílohy I nariadenia KOB, keďže orgány Európskej únie pri klasifikácii DTPA nedostatočne posúdili a zohľadnili „možný vplyv materskej toxicity“. DTPA spôsobuje nedostatok zinku, čím narúša materskú homeostázu u potkanov a práve materská toxicita spúšťa pozorované nešpecifické sekundárne vývojové účinky. To nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu DTPA ako toxického pre reprodukciu v súlade s požiadavkami nariadenia KOB.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s oddielom 3.7.2.1.1 a tabuľky 3.7.1 a) prílohy I nariadenia KOB, keďže dostupné dôkazy nepredstavujú „odôvodnený predpoklad“, že DTPA má schopnosť zasahovať do ľudskej reprodukcie, a ani neexistovali „jasné dôkazy“, že DTPA môže mať vývojové účinky pri neexistencii iných toxických účinkov (t.j. materská toxicita). Opäť platí, že bez takýchto skutočností nie je klasifikácia DTPA ako reprodukčne toxickej látky kategórie 1B odôvodnená.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s povinnosťou Komisie podľa článku 37 ods. 5 nariadenia KOB stanoviť, že navrhovaná harmonizácia klasifikácie je „primeraná“. Komisia schválila stanoviská výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „VHR“) bez toho, aby overila, či sú konzistentné, spoľahlivé a či sú schopné zachovať navrhovanú klasifikáciu. Ak by Komisia zohľadnila všetky relevantné informácie o vlastnostiach DTPA, ako ju na to opakovane vyzýval predkladateľ dokumentácie (ďalej len „PD“) v rokoch 2018 až 2022, neklasifikovala by DTPA ako reprodukčne toxickú látku kategórie 1B.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore s procedurálnou požiadavkou článku 37 ods. 4 nariadenia KOB konzultovať samotné stanoviská VHR namiesto toho, aby sa konzultovalo len o návrhu harmonizovanej klasifikácie a označovania, ktorý predložil PD.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že prijatím napadnutého nariadenia bez predchádzajúceho vykonania a dokumentácie posúdenia vplyvu Komisia porušila svoje záväzky vyplývajúce z Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva a zásade riadnej správy vecí verejných.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/908 z 8. júna 2022, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2022) 3543], uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 10. júna 2022, L 157, s. 15, v rozsahu, v akom z financovania Úniou vylúčilo výdavky uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu pod rozpočtovou položkou 6200, riadky 1 až 8, vykázané Rakúskou republikou v rámci EPZF po odpočítaní súm uvedených pod položkou 08020601 predstavujúcou celkovú sumu 68 146 449,98 eura,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (1) tým, že napadnutým rozhodnutím uložila finančnú korekciu, hoci žalobkyňa použila koeficient zníženia pre platobné nároky poľnohospodárov hospodáriacich na vysokohorských pasienkoch v súlade s článkom 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (2). Z tohto dôvodu bolo s tým súvisiaca finančná korekcia vykonaná nesprávne.

2.

Druhý žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 tým, že uložila finančnú korekciu, hoci národné rezervy pre stanovené nápravné opatrenia pre poľnohospodárov hospodáriacich na pasienkoch, ako aj lineárne zníženie na účely zabránenia prekročenia vnútroštátneho stropu boli zlučiteľné s právom Únie. Žalobkyňa pri tomto postupe bola oprávnená sa oprieť o článok 30 ods. 7 písm. b) alebo o článok 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Z tohto dôvodu bola s tým súvisiaca finančná korekcia vykonaná nesprávne.

3.

Tretí žalobný dôvod

Žalovaná porušila článok 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 tým, že odmietla financovanie aj pre také výdavky v rámci EPZF, ktoré boli uskutočnené pred 26. novembrom 2016 – teda viac ako 24 mesiacov pred dátumom, kedy žalovaná listom z 27. novembra 2018 oznámila výsledky vyšetrovania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod

Žalovaná porušila povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že úplne opomenula posúdiť tvrdenia žalobkyne ohľadom klasifikácií vysokohorských pasienkov založené na zákonoch jednotlivých spolkových krajín o vysokohorských pasienkoch a tým nedostatočne odôvodnila zásady objektivity a rovnosti zaobchádzania vytýkané žalobkyni pri uplatnení odchýlky stanovenej v článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

—

čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

zmenil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil spoločnosti Pitk Pelotas, SL, povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti CrossFit, LLC v tomto konaní, v konaní pred odvolacím senátom a v konaní pred námietkovým oddelením.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže prvý odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny so staršími ochrannými známkami CROSSFIT,

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže prvý odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny so staršou ochrannou známkou CROSS,

—

porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001, keďže prvý odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala dobré meno svojej staršej ochrannej známky CROSSFIT v EÚ v súvislosti so službami zaradenými do triedy 41.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

určil že rozhodnutie, ktorým sa žalobkyni ukladá povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené ďalším účastníkom pred odvolacím senátom, je neplatné,

—

uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť všetky trovy konania vynaložené v konaní pred Všeobecným súdom a všetky trovy konania vynaložené v konaní pred odvolacím senátom.

—

porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec EUIPO na nové rozhodnutie, alebo

—

zrušil napadnuté rozhodnutie a určil, že existujú relatívne dôvody zamietnutia prihlášky ochrannej známky č. 18 174 721 pre všetky tovary a služby v triedach 5, 35 a 44 a tiež rozhodol, že ochranná známka by nemala byť zapísaná,

—

priznal žalobkyni náhradu trov konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie zásady posúdenia podobnosti ochranných známok,

—

porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie;

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 47 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (1),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (2) (ďalej len „napadnuté akty“), v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, a

—

rozhodol, že Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil žalobca v súvislosti s touto žalobou.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu. Po prvé žalobca poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutých aktov. Napadnuté akty, keďže sa v nich dostatočne jednoznačne neuvádza spôsob, akým Rada dospela k záveru, že na žalobcu sa uplatňujú alternatívne kritéria stanovené v článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2012/642/SZBP z 15. októbra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (3), sú v rozpore s článkom 296 druhým odsekom ZFEÚ. Po druhé žalobca poukazuje na porušenie zásady osobnej zodpovednosti z dôvodu, že napadnuté akty tým, že neidentifikujú výhody, ktoré žalobca získal od bieloruského režimu, alebo podporu, ktorú mu poskytol, porušujú základné práva žalobcu, a to v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Po prvé žalobca tvrdí, že neboli preukázané výhody zo strany Lukašenkovho režimu ani jeho podpora. Napadnuté akty obsahujú zjavne nesprávne posúdenie, keďže boli prijaté aj napriek absencii dostatočných dôkazov. Po druhé žalobca tvrdí, že nedošlo k preukázaniu časovo relevantného správania. Napadnuté akty sú len sankčné, a preto sú nezákonné, keďže dôkazy na ich podporu odhaľujú len historické okolnosti.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na neprimeranom zásahu do základných práv žalobcu. Cieľ napadnutých aktov bol dosiahnutý inými legislatívnymi opatreniami, a preto tieto akty predstavujú neprimeraný zásah do základných práv žalobcu.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (1), v rozsahu, v akom sa týka žalobcu (Príloha A.2),

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (2), v rozsahu, v akom sa týka žalobcu (Príloha A.3),

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada legality.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada zákazu diskriminácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený tvrdení, že došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená povinnosť odôvodnenia.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada dodržiavania práva na obhajobu.

—

zrušil po prvé rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/883 z 3. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (1) (ďalej len „zmenené rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a po druhé vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/878 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (2) (ďalej len „zmenené nariadenie“) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—

uložil Rade povinnosť zaplatiť všetky trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 2 zmeneného rozhodnutia a článku 3 zmeneného nariadenia z dôvodu, že sa Rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že na žalobcu nesprávne uplatnila kritérium g) uvedené v článku 2 ods. 1 zmeneného rozhodnutia a v článku 3 ods. 1 zmeneného nariadenia bez toho, aby dôkladne preskúmala skutkové okolnosti a poskytla dostatočné dôvody na prijatie reštriktívnych opatrení voči určitej osobe.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článkov 2 a 4 zmeneného rozhodnutia z dôvodu, že Rada neuviedla dostatočne konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali prijatie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi podľa článku 4 zmeneného rozhodnutia a článku 3 zmeneného nariadenia; Rada sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení a nepreukázala, prečo by sa na žalobcu vzťahovalo jedno z kritérií stanovených v zmenenom rozhodnutí bez toho, aby dôkladne preskúmala skutkové okolnosti a poskytla dostatočné dôvody na prijatie reštriktívnych opatrení voči určitej osobe.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 41 a 48 Charty z dôvodu, že Rada neposkytla žalobcovi dôkaznú dokumentáciu v dostatočnom časovom predstihu, aby mohol hájiť svoje práva; že Rada uložila lehotu 14 dní na predloženie svojich pripomienok a že dôkaznú dokumentáciu predložila len jeden deň pred uplynutím lehoty; že žalobca nemal čas na preskúmanie dôkaznej dokumentácie a na predloženie svojich pripomienok, pričom Rada mala žalobcovi poskytnúť dostatočný čas na preskúmanie dôkazného spisu a predloženie jeho pripomienok a zabezpečiť, aby boli dodržané všetky práva na obhajobu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 296 ZFEÚ a článkov 16 a 45 Charty z dôvodu že Rada prijala voči žalobcovi neprimerané obmedzujúce opatrenia na základe nepodložených skutkových tvrdení, ktoré v každom prípade nemôžu byť naďalej odôvodnené.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (2), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne (ďalej spolu len „napadnuté akty“), a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada legality.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada zákazu diskriminácie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená zásada proporcionality.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že bola porušená povinnosť odôvodnenia.

—

vyhlásiť túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

v dôsledku toho,

—

zrušil rozhodnutie z 28. septembra 2021 o vymáhaní sumy 61 186,61 eura a rozhodnutie z 20. mája 2022 o zamietnutí správneho odvolania žalobcu,

—

uložil EIB povinnosť vrátenia vymožených súm spolu s úrokmi z omeškania, pričom úrok z omeškania sa stanovuje vo výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o dva body,

—

uložil EIB povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci autora aktu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení päťročnej premlčacej lehoty stanovenej v článku 16.3 administratívnych ustanovení týkajúcich sa zamestnancov EIB (ďalej len „administratívne ustanovenia“).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 16 administratívnych ustanovení, keďže okrem päťročnej premlčacej lehoty neboli splnené podmienky na vymáhanie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 2.2.3 a 2.2.4 administratívnych ustanovení a zjavne nesprávnom posúdení.

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/881 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (1), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/876 z 3. júna 2022, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (2), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne (ďalej spolu len „napadnuté akty“), a

—

uložil Rade povinnosť nahradiť všetky trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté akty porušujú zásadu legality.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že boli porušené právo na účinnú súdnu ochranu a povinnosť odôvodnenia.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality.