30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/1

Uznesenie na tému Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2023

(2022/C 375/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na:

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	uznesenie VR „Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025“ (1),

—	záverečnú správu Konferencie o budúcnosti Európy,

—	príspevky regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami zaslané v rámci dohody o spolupráci medzi VR a CALRE,

—	svoje uznesenie o konečných výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy,

nabáda Európsku komisiu, aby prostredníctvom svojho pracovného programu na rok 2023 realizovala nasledujúce opatrenia.

Budúcnosť Európy

Víta odporúčania prijaté plénom Konferencie o budúcnosti Európy na zabezpečenie demokratickejšej, udržateľnejšej a spravodlivejšej Európskej únie. Je odhodlaný podieľať sa na vykonávaní záverečnej správy, ako aj na inštitucionálnych reformách, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie silného prepojenia medzi občanmi a ich volenými zástupcami na všetkých úrovniach. V samostatnom uznesení načrtol svoje návrhy na prípadné zmeny zmlúv a aktualizácie medziinštitucionálnych dohôd.

Žiada, aby pracovný program Európskej komisie obsahoval aj konkrétne iniciatívy na vykonávanie uvedených návrhov, najmä pokiaľ ide o vypracovanie miestne orientovaných participatívnych metód, ktoré by mali byť stálym prvkom rozhodovacieho procesu EÚ, pričom by sa mali rešpektovať legislatívne právomoci regionálnych samospráv.

Víta preto návrh ku Konferencii o budúcnosti Európy, ktorého cieľom je vytvoriť systém zástupcov EÚ. Tento návrh sám inicioval ako spôsob, ktorý umožní ešte viac zmenšiť vzdialenosť medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi. Je odhodlaný realizovať tento návrh v spolupráci s Komisiou prostredníctvom svojej Európskej siete predstaviteľov územných samospráv pre otázky EÚ a projektu Budovanie Európy s predstaviteľmi miestnych samospráv. Odporúča tiež čo najširšie zapojenie mladých komunálnych politikov a zamestnancov verejnej správy do procesov tvorby právnych predpisov EÚ, a to aj presadzovaním svojho programu Mladí volení politici (YEP).

Vyzýva na lepšie zapojenie mladých ľudí do demokratických procesov a na štruktúrované spôsoby spolupráce s mládežou (napr. rady mládeže), pričom občiansku výchovu považuje za základný predpoklad posilnenia postavenia občanov, ktorý im umožní informovane a aktívne sa zúčastňovať na demokratickom živote. Žiada, aby sa v pracovnom programe Komisie v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami navrhli iniciatívy na vypracovanie celoeurópskeho učebného plánu pre občiansku výchovu, podporu európskych demokratických hodnôt, kritické myslenie, digitálne zručnosti a mediálnu gramotnosť.

Naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na dosiahnutie uspokojivého a trvalého riešenia problému humanitárnej krízy v oblasti Stredozemného mora, pričom v prvom rade sa treba zamerať na ochranu života migrantov, ale takisto zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Spolu s miestnymi a regionálnymi samosprávami je pripravený spolupracovať v tejto veci v maximálnej možnej miere.

Vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní legislatívnych návrhov v oblastiach politiky spoločných alebo koordinačných právomocí systematicky využívala tabuľku posudzovania subsidiarity.

Ukrajina

Opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej komisii, aby zriadila miestny nástroj EÚ pre ukrajinských utečencov, ktorý nebude novým fondom, ale operačným a doplnkovým nástrojom na zníženie byrokracie a zlepšenie prístupu miestnych lídrov k dostupným finančným prostriedkom.

Zdôrazňuje, že členské štáty môžu využívať financovanie dostupné v rámci Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) pri navrhovaní individualizovaných riešení pre dlhodobú integráciu osôb s migrantským pôvodom investíciami do bývania, vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, sociálneho začlenenia a starostlivosti alebo iných sociálnych služieb. Núdzová pomoc utečencom by sa mala poskytovať bez ohľadu na ich krajinu pôvodu.

Žiada Komisiu, aby predložila návrh na revíziu Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) a zvážila krátkodobé a strednodobé riešenia pre miestne a regionálne samosprávy s cieľom reagovať na pretrvávajúce finančné potreby vyplývajúce z krízy na Ukrajine. Požaduje dôrazné opatrenia na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu a ochranné opatrenia na zabezpečenie lekárskej a psychologickej starostlivosti pre utečencov a utečenky a ich práva na sexuálne a reproduktívne zdravie. Podporuje balík opatrení na ochranu maloletých ukrajinských utečencov a žiada osobitné opatrenia na ochranu zraniteľných utečencov.

10.

V súvislosti s uplatňovaním zásady rovnováhy záťaže, podľa ktorej sa nové legislatívne „záťaže“ môžu zaviesť len v rozsahu, v akom sa odstránia predchádzajúce „záťaže“, opakuje, že základným odôvodnením všetkých právnych predpisov v demokratických komunitách je maximalizovať čistý prínos pre spoločnosť ako celok a že je potrebné zachovávať legislatívne ciele EÚ a prísne hospodárske, sociálne a environmentálne normy.

11.

Víta aktiváciu smernice o dočasnej ochrane a poukazuje na to, že uznanie práva na voľný pohyb a autonómie utečencov má pozitívny vplyv v podobe zmiernenia tlaku na vnútroštátne azylové systémy a na prijímacie kapacity v pohraničných regiónoch. Vyzýva však Komisiu, aby prehodnotila relevantnosť svojho návrhu nariadenia o inštrumentalizácii v oblasti migrácie a azylu a vymedzenie pojmu „inštrumentalizácia“ v návrhu revidovaného Kódexu schengenských hraníc. Vzťahovali by sa totiž aj na ukrajinských utečencov, ktorých ruský režim používa ako zbraň, a teda by mohli byť v priamom rozpore s ustanoveniami smernice o dočasnej ochrane.

12.

Dôrazne podporuje vytvorenie plánu obnovy EÚ pre Ukrajinu s cieľom oživiť ukrajinské hospodárstvo, obnoviť zničenú infraštruktúru v krajine a podporovať ju na ceste k demokratickým reformám jej inštitúcií a verejných služieb. V tejto súvislosti vytvorí Alianciu miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny, ktorá prepojí miestne a regionálne samosprávy v Európe a na Ukrajine s cieľom umožniť samospráve zohrávať kľúčovú úlohu pri strategickom plánovaní obnovy, pokračovaní v procese decentralizácie, zavádzaní viacúrovňového riadenia na Ukrajine a zlepšovaní dobrej miestnej a regionálnej správy vecí verejných. Taktiež súhlasí s výzvou miestnych a regionálnych samospráv z Ukrajiny a EÚ na oživenie alebo vytváranie partnerstiev, ako aj družobných vzťahov medzi mestami a regiónmi ako neoddeliteľnej súčasti procesu obnovy. Podporuje opatrenia na zmiernenie dlhodobých sociálnych a hospodárskych dôsledkov, ktoré ruská vojna na Ukrajine spôsobila regiónom a mestám EÚ.

13.

Poukazuje na to, že nápravné opatrenia prijaté v rámci postupov členských štátov pri makroekonomickej nerovnováhe sa výraznejšie prejavujú v niektorých regiónoch, ako sú regióny uvedené v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sú hospodársky a sociálne mimoriadne citlivé na vonkajšie otrasy a reštriktívne hospodárske politiky.

Obnova a súdržnosť

14.

Sa domnieva, že ak by sa vzhľadom na súčasnú energetickú krízu, geopolitickú nestabilitu a zotavovanie z pandémie ochorenia COVID-19 mala deaktivovať úniková doložka Paktu stability a rastu, mohlo by to mať závažný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv. Žiada preto, aby všeobecná úniková doložka zostala aktívna, až kým sa nezavedie revidovaný rámec správy hospodárskych záležitostí. Podporuje výzvu Konferencie o budúcnosti Európy na reformu európskeho semestra s cieľom zvýšiť jeho demokratickú legitimitu a zapojenie miestnych a regionálnych samospráv prostredníctvom „kódexu správania“ podľa vzoru kódexu správania pre partnerstvo v rámci štrukturálnych fondov.

15.

Vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s prebiehajúcim vykonávaním národných plánov obnovy a odolnosti zabezpečila, že do prijímania rozhodnutí, programovania a vykonávania budú v plnej miere zapojené miestne a regionálne samosprávy s cieľom zmierniť riziká vyplývajúce z nedostatočnej koordinácie s inými zdrojmi financovania vrátane súdržnosti a posilniť koherentnosť a synergie so stratégiami miestneho rozvoja, keďže oba tieto aspekty majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

16.

Zdôrazňuje, že potenciál európskej politiky súdržnosti zohráva rozhodujúcu úlohu pri minimalizácii územnej nerovnováhy hospodárskych činností – najmä tých s vyššou pridanou hodnotou – ako aj pri spravodlivejšom regionálnom rozdelení európskych príjmov, ktoré samotný vnútorný trh a globalizácia nezaručujú. Preto musí zostať jednou z hlavných myšlienok úvah.

17.

Dôrazne podporuje zásadu „výrazne nenarušiť súdržnosť“ vyjadrenú v ôsmej správe o súdržnosti, podľa ktorej je súdržnosť všeobecnou hodnotou EÚ. Navrhuje, aby sa čo najskôr začal dôkladný proces úvah o dlhodobých výzvach v oblasti súdržnosti a o tom, ako sa politika súdržnosti a iné politiky EÚ môžu využiť na ich riešenie. V tejto súvislosti víta zámer Komisie zaviesť overovanie vplyvov na vidiecke oblasti, vďaka ktorému by všetky politiky mali lepšie prispievať k súdržnosti vo vidieckych oblastiach, a to na európskej, národnej a nižšej ako celoštátnej úrovni.

18.

Žiada, aby sa v roku 2023 uskutočnilo hodnotenie dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ do roku 2040 s cieľom vypracovať konkrétne návrhy sprevádzané zdrojmi, finančnými nástrojmi a kvantitatívnymi cieľmi a zohľadniť vplyv vojny na Ukrajine na vidiecke oblasti. Požaduje, aby sa prijal európsky program rozvoja vidieka orientovaný na budúcnosť, ktorý podporí poľnohospodárstvo a miestnu produkciu, zlepší integráciu miest a vidieka, prihliadne na situáciu regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami, zvýši potravinovú odolnosť a povedie k udržateľnej revitalizácii vidieckych komunít a okrajových oblastí.

19.

Žiada Európsku komisiu, aby vyvinula väčšie úsilie v oblasti komunikácie o európskych politikách vo vidieckych oblastiach, ktoré sa cítia vzdialené od diskusií a často nepoznajú spôsoby zapojenia, ktoré im inštitúcie dávajú k dispozícii.

20.

Vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla do praxe novú stratégiu EÚ pre najvzdialenejšie regióny v celom rozsahu a hĺbke. Tieto regióny boli a naďalej sú zvlášť zasiahnuté pandémiou a sú tiež najviac ohrozené medzinárodnou krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine.

21.

Súhlasí s Konferenciou európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE) a Európskym parlamentom, že osobitné demografické charakteristiky, potreby a výzvy okrajových a ostrovných regiónov vrátane súostroví a najvzdialenejších regiónov si vyžadujú špecializovanú a cielenú podporu EÚ, napríklad v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou. Takáto podpora by mala zahŕňať výskumné a investičné programy zamerané na potenciál týchto regiónov z hľadiska energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľného poľnohospodárstva a rybárstva, ochrany morského prostredia a biodiverzity, ako aj na zmiernenie početných štrukturálnych a trvalých znevýhodnení, ktorými uvedené územia Európskej únie trpia, ako sú ťažkosti týchto regiónov pri zmenšovaní uhlíkovej stopy.

22.

Súhlasí s Európskym parlamentom, aby sa podľa vzoru paktu miest a budúceho vidieckeho paktu navrhol pakt ostrovov a program EÚ pre ostrovy za účasti kľúčových zainteresovaných strán, konkrétne národných orgánov, regionálnych a miestnych samospráv, hospodárskych a sociálnych aktérov, občianskej spoločnosti, akademickej obce a mimovládnych organizácií. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o rôznorodej situácii ostrovných regiónov v Európskej únii.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala legislatívne akty potrebné na spustenie novej stratégie na podporu najvzdialenejších regiónov „Ľudia na prvom mieste, zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu a využívanie potenciálu najvzdialenejších regiónov EÚ“, ktorá odráža pevný záväzok Komisie voči týmto regiónom, a to prostredníctvom miestne orientovaného prístupu a individualizovanej podpory v súlade so zmluvou.

24.

Zdôrazňuje, že malé mestá a vidiecke obce môžu zohrávať zásadnú úlohu pri navrhovaní a vykonávaní procesov integrovaného územného rozvoja. Žiada preto Európsku komisiu, aby podporovala úlohu integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, ako aj iné územné nástroje na podporu iniciatív členských štátov vytvorením poradnej podpornej siete v rámci politiky súdržnosti v snahe zlepšiť ich využívanie, najmä v malých mestských oblastiach, ktoré plnia funkciu regionálnych centier. Zároveň ju žiada zabezpečiť, aby národné vlády podporovali všetky iniciatívy integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, najmä v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, ako sú menej rozvinuté regióny a regióny zaostávajúce v miestnom rozvoji.

25.

Sa domnieva, že vzhľadom na početné krízy, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí, je ešte potrebnejšie zachovať tempo vykonávania Európskej zelenej dohody a dať jej v roku 2023 nový legislatívny impulz. Víta preto, že podľa prvej výročnej správy o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bola prekročená požiadavka vyčleniť aspoň 37 % finančných prostriedkov z tohto mechanizmu na zelenú transformáciu.

Zelená transformácia a mobilita

26.

Vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala s miestnymi a regionálnymi samosprávami na vykonávaní iniciatív vyplývajúcich z Glasgowského klimatického paktu a z budúcich záverov konferencie COP27 a podporovala viacúrovňovú spoluprácu a miestne stanovené príspevky. Okrem toho na ňu apeluje, aby uznala úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody a v klimatickej diplomacii nižších úrovní verejnej správy. Vyzýva na spoločné úsilie v kontexte ambiciózneho globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2050 naplnila spoločná vízia „žiť v súlade s prírodou“.

27.

Vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokrok pri podpore adaptácie na zmenu klímy sa spomalil v porovnaní s vysokými ambíciami, ktoré boli oznámené v novej stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy aj v porovnaní so zvýšenými celosvetovými ambíciami, ako sa zdôrazňuje vo výzve UNFCCC týkajúcej sa celosvetového cieľa v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

28.

Vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala zásadu energetickej sebestačnosti do legislatívneho rámca EÚ a presadzovala systematické opatrenia na úsporu energie s cieľom podporiť a urýchliť prechod na čistú, obnoviteľnú, cenovo dostupnú a bezpečnú energiu. Žiada, aby sa Komisia a spoluzákonodarcovia usilovali o vytvorenie spoľahlivého legislatívneho rámca na posúdenie energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility a na boj proti nim. Žiada, aby bol súčasťou koordinačnej skupiny pre energetickú chudobu a zraniteľných spotrebiteľov. Poukazuje na to, že komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov sú kľúčovým nástrojom na podporovanie širokého využívania obnoviteľných zdrojov energie a na vytvorenie decentralizovaného a bezpečného energetického systému. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi samosprávami v snahe odstrániť prekážky ich rozvoja a navrhnúť ďalšie stimuly a aby podporovali investície potrebné v takomto procese. V tejto súvislosti pripomína, že by sa nemalo zabúdať na regióny, v ktorých bude energetická transformácia nákladnejšia z dôvodu ich energetickej izolácie, ako sú ostrovy a najvzdialenejšie regióny.

29.

Vyzýva Komisiu, aby pracovala na stálom legislatívnom rámci Zelenej dohody, v ktorom budú ciele udržateľného rozvoja lepšie zakotvené a ktorý štrukturálne zapojí miestne a regionálne samosprávy do dôkladnej revízie nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

30.

Vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala prácu Európskeho dohovoru primátorov a starostov a iniciatívy, ako je misia EÚ pre klimaticky neutrálne a inteligentné mestá. Ide o kľúčové nástroje na vykonávanie Európskej zelenej dohody v mestách a regiónoch v celej EÚ a na pomoc miestnym a regionálnym samosprávam pri plnení adaptačných cieľov.

31.

Vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala rámec financovania a podpory na presadzovanie plnenia cieľov obnovy budov vo vlastníctve nižších orgánov verejnej správy, aby sa zaistila uskutočniteľnosť noriem, ktoré sa navrhujú v smernici o energetickej efektívnosti. V tejto súvislosti pripomína, že je dôležité poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam priame finančné prostriedky na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj ďalšie usmernenia a podporu, najmä pokiaľ ide o obnovu historických budov.

32.

Zaväzuje sa pokračovať v spolupráci v rámci platformy pre zainteresované strany v oblasti nulového znečistenia, podporovať prístup viacúrovňového riadenia pre akčný plán nulového znečistenia vrátane monitorovania a v neskoršej fáze vypracovať hodnotiacu tabuľku ekologickej výkonnosti regiónov EÚ.

33.

Podporuje vyhlásenie Európskeho roka zelenších miest a je pripravený aktívne sa zapojiť do tejto iniciatívy.

34.

Podporuje komplexný, miestne orientovaný prístup a prístup zameraný na určitú oblasť k environmentálnym politikám a opakuje svoju výzvu na prijatie právneho predpisu týkajúceho sa oceánov podľa vzoru právneho predpisu v oblasti klímy.

35.

Požaduje väčší dôraz na krátke agropotravinárske hodnotové reťazce a uznanie rozmanitosti výrobných systémov v celej Európe vrátane alternatívnych výrobných systémov zameraných na podporu miestnych a regionálnych foriem výroby, spracovania a uvádzania na trh v záujme posilnenia miestnej a regionálnej potravinovej sebestačnosti. V záujme rozvoja miestnej ponuky potravín vyzýva na väčšiu podporu miestnych kolektívnych projektov zahŕňajúcich spracovateľov, miestne samosprávy, poľnohospodárske a lesnícke podniky, obchodníkov, družstvá, združenia miestnych výrobkov a miestnych spotrebiteľov.

36.

Upozorňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia založené na krátkodobej a strednodobej hospodárskej podpore a štrukturálnych sociálnych politikách s cieľom uľahčiť najzraniteľnejším skupinám prístup k udržateľnejšiemu a zdravšiemu potravinovému systému, a tým pomôcť bojovať proti obezite a podvýžive, aj s pomocou akčného plánu EÚ na boj proti detskej obezite na obdobie po roku 2020, ktorý sa má vypracovať.

37.

Požaduje účinný systém viacúrovňového riadenia, ktorý by spájal európske misie so stratégiami miestneho a regionálneho rozvoja, opatreniami na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 a financovaním inovácií prostredníctvom štrukturálnych fondov s cieľom vybudovať ekologickejšiu, zdravšiu, inkluzívnu a odolnú EÚ.

38.

Dôrazne podporuje nedávny pilotný projekt „Partnerstvá pre regionálne inovácie“, ktorého cieľom je prepojiť koncepciu inteligentnej špecializácie s prístupom k zelenej a digitálnej transformácii založeným na misiách. Navrhuje, aby EÚ prostredníctvom centier európskeho výskumného priestoru poskytla dodatočnú podporu na propagovanie územných misií a miestnych inovačných ekosystémov, aby mohli zohrávať aktívnu úlohu v európskom výskumnom priestore a pri odstraňovaní rozdielov v oblasti inovácií v EÚ.

39.

Upozorňuje, že Nový európsky Bauhaus možno realizovať iba pomocou viacúrovňového riadenia a miestne orientovaného prístupu, ktorý by spočíval na sieti regionálnych alebo miestnych centier a nie na jednej zemepisne odľahlej základni. Opakuje svoj návrh na vytvorenie ľahko použiteľného systému poukazov, ktorý by mestám a regiónom poskytoval praktickú podporu pre ich účasť v komunite Nového európskeho Bauhausu.

40.

Očakáva, že Komisia vo svojich politických procesoch viac zohľadní rodový rozmer a predovšetkým predloží metodiku hodnotenia rodového vplyvu programov EÚ.

41.

Plne uznáva, že na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ v odvetví dopravy sú potrebné rozhodné opatrenia. Sa domnieva, že všetky druhy dopravy sa musia stať udržateľnejšími. V cestnej doprave sa kombináciou dlhodobo udržateľných alternatívnych palív a vozidiel s nulovými emisiami musia znížiť emisie. Je tiež dôležité zohľadňovať celý životný cyklus, aby boli emisie skleníkových plynov minimalizované vo všetkých fázach od ťažby surovín až po hotové vozidlo, a nie iba tie merané na konci výfukového potrubia. Vzhľadom na potrebnú zásadnú transformáciu automobilového priemyslu vo všetkých regiónoch a s cieľom zaručiť, aby sa na žiadny región nezabudlo, naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila vplyv prísnejších emisných noriem CO2 pre osobné a dodávkové automobily pomocou európskeho mechanizmu na podporu spravodlivej a primeranej transformácie pre európske regióny automobilového a dodávateľského priemyslu.

Digitálna transformácia a priemysel

42.

Dôrazne podporuje šírenie výsledkov výskumu a najlepších postupov medzi miestnymi aktérmi v oblasti inovácií, najmä prostredníctvom iniciatív, ako je platforma na výmenu poznatkov a projekt „Veda a regióny“ (Science Meets Regions), ako aj prostredníctvom prebiehajúcich činností Európskeho technologického inštitútu a Európskej rady pre inovácie, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na startupy a spoločnosti s vysokým potenciálom rastu v rámci európskych regiónov.

43.

Víta prácu, ktorú Komisia vykonala v rámci hnutia Join, Boost, Sustain, a je pripravený pokračovať vo svojich odborných činnostiach v oblasti miestnych a regionálnych digitálnych ukazovateľov a podporovať Európsku komisiu v úsilí poskytnúť mestám a obciam vhodné nástroje na meranie digitálnej transformácie.

44.

V súvislosti so svojím stanoviskom na tému Digitálna súdržnosť vyzýva Komisiu, aby s ním a s územnými združeniami spolupracovala s cieľom 1) identifikovať a sledovať rastúcu digitálnu priepasť, 2) zvýšiť digitálnu súdržnosť EÚ a 3) vykonávať odporúčania týkajúce sa digitálnej transformácie, ktoré predložil spolu s Konferenciou o budúcnosti Európy.

45.

Víta návrh Komisie týkajúci sa aktu o údajoch a so záujmom očakáva návrh nariadenia týkajúci sa aktu o stratégii interoperability, ktorý by mal uľahčiť spravodlivú a rovnocennú výmenu údajov, najmä medzi orgánmi verejnej moci na rôznych úrovniach a medzi súkromnými subjektmi, a podnietiť väčšiu dôveru medzi súkromnými spoločnosťami a orgánmi verejnej moci.

46.

So záujmom očakáva uverejnenie novej legislatívnej iniciatívy na vytvorenie nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh a víta skutočnosť, že podľa Komisie bude zámerom tohto nástroja posilniť európske riadenie jednotného trhu v časoch krízy s cieľom predvídať narušenia a predchádzať im. Žiada, aby sa do mechanizmov pripravenosti a reakcie na krízy zapojili všetky príslušné subjekty vrátane miestnych a regionálnych samospráv.

47.

Zdôrazňuje význam politicky koordinovanejšej a širšej priemyselnej stratégie, aby sa nevylúčili vzdialenejšie regióny vyznačujúce sa nedostatkom faktorov spojených s rozmiestnením priemyslu a nízkou diverzifikáciou svojej hospodárskej štruktúry, ale zároveň potenciálom vytvárať podniky poskytujúce služby dopĺňajúce priemyselné podniky, ktoré sa majú v rámci stratégie EÚ premiestniť späť do EÚ.

48.

Opätovne odporúča, aby Komisia užšie prepojila svoju budúcu priemyselnú politiku so zabezpečením odolnosti voči budúcim zmenám a zohľadnila skúsenosti s konkurencieschopnými regionálnymi ekosystémami, význam kľúčových podporných technológií a potrebu nájsť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a otvorenou strategickou autonómiou.

49.

Navrhuje, aby Európska komisia zlepšila a posilnila prepojenie politiky súdržnosti so zložkou štátnej pomoci v rámci politiky hospodárskej súťaže tým, že umožní využívať spolufinancovanie z programu REACT-EU na opatrenia vykonávané v rámci dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v nadväznosti na agresiu Ruska proti Ukrajine.

Cezhraničná spolupráca a mobilita

50.

Konštatuje, že rozvoju európskych pohraničných regiónov stále bránia právne a administratívne prekážky. Vyzýva preto Komisiu, aby v záujme predchádzania vzniku nových právnych prekážok na hraniciach navrhla nástroj koordinácie medzi členskými štátmi počas transpozície smerníc EÚ. Rovnako ju vyzýva, aby obnovila dialóg s Radou o navrhovanom nariadení o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok (ECBM) alebo aby navrhla alternatívny nástroj, ktorý by európskym pohraničným regiónom umožnil účinne vyriešiť prekážky, s ktorými sa stretávajú.

51.

Vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh, ktorým sa v prípade celoeurópskej alebo regionálnej krízy zabezpečí pokračovanie cezhraničnej spolupráce na pevnine a na mori a aby poskytla primerané finančné prostriedky na projekty rozvíjajúce cezhraničnú prepojenosť a intermodalitu. V rámci Nástroja na prepájanie Európy by sa vždy mali zverejňovať osobitné výzvy na predkladanie návrhov na riešenie chýbajúcich cezhraničných prepojení a mal by sa zvýšiť podiel iniciatívy INTERREG na financovaní odstraňovania týchto prekážok v oblasti dopravy. Financovanie cezhraničných projektov by sa malo zabezpečovať aj dlhodobými a udržateľnými investíciami prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a národných podporných bánk a inštitúcií.

52.

Víta verejnú konzultáciu, ktorú iniciovala Európska komisia na tému Únik mozgov – zmierňovanie problémov spojených s úbytkom obyvateľstva, a opakovane vyzýva, aby sa pre každý aspekt fenoménu úniku mozgov (prílev mozgov, mrhanie mozgami, cirkulácia mozgov a ich návrat) identifikovali a uplatňovali rôzne druhy riešení rovnako, ako v prípade migrácie kvalifikovanej pracovnej sily.

53.

Víta ambicióznu revíziu usmernení pre rozvoj transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), najmä lepšiu integráciu mestských uzlov do diaľkovej siete a lepšie riadenie európskych koridorov. Zavádzanie infraštruktúry v súlade s časovým harmonogramom pre každú úroveň siete si však bude vyžadovať značné finančné úsilie na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. S cieľom zaručiť kontinuitu a dostupnosť financovania nabáda na začatie diskusií o budúcom Nástroji na prepájanie Európy (NPE 3).

54.

Víta návrh Komisie týkajúci sa nového rámca mestskej mobility a zároveň žiada, aby sa kládol väčší dôraz na podporu aktívnej mobility a verejnej dopravy. V záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie je potrebné riešiť výrazné nedostatky vo financovaní, s ktorými sú konfrontované miestne a regionálne samosprávy v mestských a prímestských oblastiach, ako aj zabezpečiť inkluzívnosť dopravy pre vidiecke regióny.

Sociálna ochrana, vzdelávanie a mládež

55.

Opätovne potvrdzuje, že je potrebné ďalej zapájať mladých ľudí do demokratických procesov a rozhodnutí na všetkých úrovniach riadenia, a zdôrazňuje, že začlenením mládeže do všetkých príslušných oblastí politiky by EÚ zaistila, že Európsky rok mládeže 2022 zanechá silný odkaz.

56.

Zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť prístup k sociálnej ochrane, cenovo dostupnému a udržateľnému bývaniu pre všetkých a v neposlednom rade pre mladých ľudí, a to aj prostredníctvom financovania EÚ, a bojovať proti neistým formám zamestnanosti mladých ľudí v reakcii na zhoršenú situáciu, ktorej čelia mladí ľudia v Európe v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.

57.

Naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla regulačný rámec EÚ na ukončenie neplatených stáží.

58.

Vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila európsky program bývania, ktorý by prostredníctvom účinného vykonávania stratégie vlny obnovy účinne riešil výzvy a príležitosti, ktorým čelí sektor bývania. Žiada preto, aby sa na dlhodobé investície do bývania uplatňovala výnimka a aby sa nepovažovali za verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky vymedzené v Pakte stability a rastu.

59.

Vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje odporúčanie Rady z roku 2011 o preventívnych politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky v kontexte hlavných spoločenských výziev, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch.

60.

Zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť digitálne vzdelávanie ako kľúčový strategický cieľ v záujme zabezpečenia vysokej kvality výučby a učenia v digitálnom veku. Ovládanie digitálnych zručností posilňuje schopnosti našich súčasných aj budúcich občanov a umožňuje im lepšie zvládnuť prebiehajúcu štvrtú priemyselnú revolúciu (digitálnu revolúciu) a nadchádzajúcu piatu revolúciu spojenú s priemyslom 5.0.

61.

Opakuje, že je potrebné zabezpečiť úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a jeho príslušných hlavných cieľov na rok 2030. V tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú európsku stratégiu boja proti chudobe, ktorá bude zahŕňať aj účinné mechanizmy monitorovania a zberu údajov, a to aj na nižšej ako celoštátnej úrovni.

62.

Žiada, aby do koncipovania a vykonávania návrhov na inkluzívne trhy práce a silnejšie sociálne politiky boli zapojené aj miestne a regionálne samosprávy.

Zdravie, civilná ochrana a cestovný ruch

63.

Bezvýhradne súhlasí s odporúčaním Konferencie o budúcnosti Európy týkajúcim sa posilnenia odolnosti európskych systémov zdravotnej starostlivosti a pripomína, že ich riadenie je v dvoch tretinách členských štátov decentralizované. To znamená, že regióny sú kľúčovým partnerom pri prerokovávaní a vykonávaní akýchkoľvek nových politík zameraných na zníženie závislosti EÚ od zahraničných dodávateľov liekov, koordináciu výskumu a financovania, urýchlenie vytvárania strategických zásob, posilnenie výroby a analýzu zraniteľnosti systémov zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila nové právne predpisy podobné európskemu zákonu o čipoch v snahe zvýšiť nezávislosť EÚ v oblasti účinných látok, pripravených liekov a všetkých druhov zdravotníckych protiopatrení.

64.

Očakáva, že Komisia predloží konkrétne návrhy na vykonávanie jeho odporúčaní, ktorými sa má zjednodušiť používanie smernice o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a to pre pacientov, zdravotníckych pracovníkov, zdravotné poisťovne aj verejné orgány. Žiada najmä aktívnejšie usmerňovanie a podporu (logistickú, právnu a finančnú) pre pohraničné regióny zapojené (alebo ktoré majú v úmysle zapojiť sa) do cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti.

65.

Očakáva, že Komisia pri nadchádzajúcej revízii právnych predpisov v oblasti liekov navrhne opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci pacienti mali včasný prístup k cenovo dostupným, základným a inovačným liekom bez ohľadu na to, kde žijú, a na riešenie základných príčin nedostatku liekov.

66.

Opätovne zdôrazňuje, že je potrebný jasný plán dlhodobého záväzku a finančné posilnenie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a jeho nástrojov. Vzťahuje sa to tak na predchádzanie katastrofám a pripravenosť na ne, ako aj na kolektívnu kapacitu reakcie na núdzové situácie, najmä v prípade zložitejších a častejších katastrof. Je pripravený prispieť svojimi odbornými znalosťami v oblasti riadenia katastrof na regionálnej a miestnej úrovni k práci vedomostnej siete EÚ v oblasti civilnej ochrany.

67.

Naďalej požaduje novú stratégiu pre európsky cestovný ruch a žiada Komisiu, aby konečne predložila európsku agendu v oblasti cestovného ruchu 2030/2050 s cieľom podporiť dvojitú transformáciu (zelenú a digitálnu) európskych turistických destinácií, najmä v najvzdialenejších regiónoch, posilniť ich konkurencieschopnosť a uľahčiť obnovu hospodárstva a zamestnanosti v cestovnom ruchu a odolné oživenie činností, ako aj uplatňovanie práva na bezpečný a úplný cestovný ruch občanmi Európskej únie.

Zahraničná spolupráca

68.

Očakáva, že Komisia bude reagovať na jeho žiadosť o posilnenie územného rozmeru vo vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a zváži spôsoby a prostriedky štrukturálneho zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do partnerstva so Spojeným kráľovstvom a do inštitucionálneho rámca dohody o obchode a spolupráci. Poukazuje na to, že okrem dohody o obchode a spolupráci by prínosom pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom mohli byť aj stále nevyužité možnosti spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ a Spojeného kráľovstva pri spoločnom riešení spoločných výziev, ako je udržateľné riadenie Severného mora, Lamanšského prielivu a Írskeho mora alebo plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni.

69.

Vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní právnych predpisov v oblasti cestovného ruchu zohľadnila ďalšie obmedzenia najvzdialenejších regiónov, ktoré sú pri svojom hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji vo veľkej miere závislé od cestovného ruchu. V tejto súvislosti upozorňuje, že je potrebné zaistiť primerané financovanie, aby sa v týchto regiónoch zabezpečila prístupnosť a klimatická a digitálna transformácia.

70.

Navrhuje, aby sa v rámci UNFCCC a pri následnom riadení EÚ v oblasti klímy formálne zohľadnil rámec pre činnosti na nižšej ako celoštátnej úrovni.

71.

Žiada Komisiu, aby uznala úlohu, ktorú miestne a regionálne samosprávy a partnerská spolupráca môžu plniť pri napomáhaní mieru a prosperite v tretích krajinách, čoho príkladom je Nikózijská iniciatíva.

72.

Víta stanoviská Európskej komisie k žiadostiam Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska o členstvo v Európskej únii a v nadväznosti na to rozhodnutie Európskej rady udeliť Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskej krajiny a uznať európsku perspektívu Gruzínska. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby prehodnotila iniciatívu Východné partnerstvo, vykonala hĺbkovú analýzu vzťahov s krajinami Východného partnerstva a venovala osobitnú pozornosť ich úsiliu o európsku integráciu.

73.

Podporuje vstup všetkých krajín západného Balkánu do EÚ za predpokladu, že splnia všetky prístupové kritériá. Zdôrazňuje, že je dôležité vysielať krajinám západného Balkánu pozitívne signály s cieľom podporiť ich angažovanosť v procese získania členstva v EÚ, ktorý je žiaľ zdĺhavý.

74.

Poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil inštitúciám EÚ a predsedníctvam Rady EÚ.

V Bruseli 29. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) COR-2020-01392-00-00-RES-TRA.

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/9

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy a nadväzných krokoch

(2022/C 375/02)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na:

—	svoje uznesenia o Konferencii o budúcnosti Európy z 12. februára 2020 (1) a zo 7. mája 2021 (2), ako aj o príspevku miestnych a regionálnych samospráv ku Konferencii o budúcnosti Európy z 27. januára 2022 (3),

—	Marseillský manifest miestnych a regionálnych lídrov VR: „Európa sa začína v jej regiónoch, mestách a obciach“ zo 4. marca 2022 (4),

—	správu o konečných výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022 (5),

—	uznesenie Európskeho parlamentu z 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy (6),

—	správu skupiny VR na vysokej úrovni pre európsku demokraciu (7),

—	uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv (8),

—	oznámenie Európskej komisie o Konferencii o budúcnosti Európy zo 17. júna 2022 (9);

víta závery Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré jej plénum schválilo 30. apríla 2022 a ktoré boli prezentované predsedníctvu Rady, predsedníčke Európskeho parlamentu a predsedníčke Európskej komisie 9. mája 2022, pričom uznáva náročnosť účinnej osvety a skutočného prístupu zdola nahor;

rozhodne podporuje výzvu občanov na demokratickejšiu, transparentnejšiu, spravodlivejšiu a udržateľnejšiu EÚ a domnieva sa, že si to vyžaduje urýchlené a účinné nadväzujúce kroky a premietnutie cieľov a návrhov Konferencie o budúcnosti Európy do politických iniciatív a konkrétnych opatrení, a to aj prostredníctvom aktívnejšej medziinštitucionálnej spolupráce;

zdôrazňuje, že mnohé návrhy uvedené v záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy sa týkajú aktívneho zapojenia regionálnych a miestnych samospráv do navrhovania, ako aj do realizácie iniciatív, ktoré majú potenciál priblížiť EÚ občanom;

domnieva sa, že ambiciózna reforma fungovania EÚ, ktorej cieľom je čeliť budúcim výzvam a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v rozhodovacom procese EÚ a náležite posilniť postavenie občanov a miestnych a regionálnych samospráv, si vyžaduje revíziu zmluvy. Víta preto výzvu Európskeho parlamentu na zvolanie konventu aktiváciou postupu revízie zmlúv (článok 48 ZEÚ);

domnieva sa, že do budúceho konventu by mali byť plne zapojení aj členovia Európskeho výboru regiónov, aby tak boli zastúpené názory viac než jedného milióna politikov v Európe zvolených na regionálnej a miestnej úrovni, čo by sa malo odraziť v jeho zložení, o to viac, že niektorí z týchto politikov zastupujú regióny s legislatívnou právomocou;

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v záverečnej správe neboli zohľadnené mnohé z myšlienok prezentovaných na mnohojazyčnej digitálnej platforme, napríklad tie, ktoré sa týkajú oficiálneho štatútu jazykov alebo reakcie na ambície subjektov na nižšej ako štátnej úrovni, napriek tomu, že získali výraznú podporu;

Európska demokracia

(40) (10) víta skutočnosť, že Konferencia o budúcnosti Európy uznala viacúrovňový charakter európskej zastupiteľskej demokracie a navrhla reformu VR tak, aby sa „posilnila jeho úloha v inštitucionálnej štruktúre, ak ide o záležitosti s územným vplyvom“. VR sa domnieva, že táto reforma by mala viesť k rozšíreniu rozsahu oblastí politík s územným dosahom, v prípade ktorých sa konzultácie stanú povinnými. To si vyžaduje revíziu článkov 43 (SPP/rybárstvo), 79 (migrácia) a 114 ZFEÚ (všeobecné ustanovenie o jednotnom trhu), ako aj revíziu článku 13 ZEÚ a článkov 294, 300 a 307 ZFEÚ;

zastáva názor, že v oblastiach s povinnými konzultáciami, by Európsky parlament, Európska komisia a Rada EÚ mali poskytovať riadne odôvodnenia, pokiaľ sa tieto stanoviská nezohľadnia. VR by mal takisto na základe revízie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva získať prístup do spolurozhodovacích trialógov;

(39.3) víta návrh Konferencie o budúcnosti Európy, aby sa zmenili názvy inštitúcií EÚ s cieľom vyjasniť ich funkcie a príslušné úlohy v rozhodovacom procese EÚ. Na tento účel výbor navrhuje zmeniť svoj vlastný názov tak, aby lepšie odrážal politickú a právnu zodpovednosť svojich členov, ako aj svoju úlohu ako európskeho zhromaždenia regiónov a obcí;

10.

vyzýva na silnejšie medziinštitucionálne synergie zapojením VR do činnosti Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (napr. do výborov, komisií a pracovných skupín), pretože je schopný poskytovať dobré znalosti o fungovaní EÚ v praxi a lepšie ho pochopiť;

11.

(40, 40.2, 40.4) oceňuje uznanie toho, že „aktívna subsidiarita a viacúrovňové riadenie sú kľúčové zásady a základné črty fungovania a demokratickej zodpovednosti“, a víta výzvu na „systematické používanie definície subsidiarity spoločne odsúhlasenej všetkými inštitúciami EÚ“ s cieľom pomôcť objasniť, či sa rozhodnutia musia prijímať na európskej, národnej a regionálnej úrovni, a navrhované rozšírenie varovného mechanizmu v oblasti subsidiarity „do všetkých regionálnych parlamentov v EÚ, ktoré majú zákonodarnú moc“. Súhlasí s požiadavkou, aby národné a regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami mohli v budúcnosti navrhovať legislatívne iniciatívy na európskej úrovni. Tieto návrhy by mali pomôcť ujasniť, že subsidiarita neznamená, že sa bude brániť opatreniam na európskej úrovni, ale ide o určenie toho, ktorá úroveň vlády by mala mať vedúcu úlohu, či už prostredníctvom formálnych výlučných právomocí alebo formálnych spoločných právomocí, pričom ostatné úrovne by mali podporovať politické ciele;

12.

ďalej sa domnieva, že uvedené návrhy týkajúce sa subsidiarity by mali viesť k revízii článku 5 ods. 3 ZEÚ, Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Takáto revízia by mala zahŕňať rovnaké zohľadnenie zásady proporcionality, aké sa poskytuje zásade subsidiarity, pričom sa VR pridelí úloha v ex ante fáze monitorovania subsidiarity, ako sa vymedzuje vyššie, a zásady subsidiarity a proporcionality sa v procesoch riadenia EÚ budú uplatňovať častejšie a lepšie. Medzitým by sa mala upraviť Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva v EÚ tak, aby sa posilnila úloha VR už v súčasnom inštitucionálnom rámci s cieľom pomôcť určiť, ktorá úroveň riadenia by mala mať vedúcu úlohu, pričom sa zohľadnia posúdenia územného dosahu, ktoré vykonal VR, jeho práca na overovaní vplyvu na vidiecke oblasti a jeho novo posilnená schéma riadenia pre lepšiu tvorbu práva a aktívnu subsidiaritu;

13.

(36) podporuje návrhy Konferencie o budúcnosti Európy zamerané na doplnenie zastupiteľskej demokracie o čoraz vyššiu účasť občanov v európskej demokracii na všetkých úrovniach. To by sa mohlo realizovať inštitucionalizáciou nových foriem občianskej účasti na všetkých úrovniach Európskej únie prostredníctvom dialógov s náhodne vybranými občanmi na konkrétne témy. VR opakuje svoju výzvu na vytvorenie trvalého a miestne orientovaného mechanizmu pre dialóg s občanmi s podporou miestnych a regionálnych samospráv, ktoré by zabezpečili dvojsmernú komunikáciu medzi občanmi a inštitúciami EÚ, čo by viedlo k lepšiemu pochopeniu miestneho a regionálneho vplyvu politík EÚ v celej EÚ. Zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť, aby sa tento mechanizmus dostal k občanom všetkých vekových kategórií, akéhokoľvek pôvodu a z akéhokoľvek prostredia. Ďalej zdôrazňuje, že v pohraničných regiónoch je na vytvorenie skutočnej európskej pridanej hodnoty nevyhnutné cezhraničné smerovanie dialógu. Domnieva sa, že zefektívnenie existujúcich mechanizmov pre občiansku účasť si vyžaduje zmenu článku 11 ZEÚ, ako aj článkov 24 a 227 ZFEÚ;

14.

zaväzuje sa pokračovať v organizovaní miestnych dialógov s občanmi a štruktúrovaných iniciatív participatívnej demokracie, ktoré by mohli zabezpečiť prísun informácií do trvalého mechanizmu;

15.

(37) víta myšlienku aktívnejšie komunikovať o politických opatreniach a politike EÚ nielen v rámci európskych volieb, ale aj v kontexte národných, regionálnych a komunálnych volieb;

16.

(36.6) víta návrh Konferencie o budúcnosti Európy „vytvoriť systém predstaviteľov miestnych samospráv pre otázky EÚ“ ako spôsob priblíženia inštitúcií EÚ občanom a zaväzuje sa realizovať tento návrh v spolupráci s Európskou komisiou prostredníctvom svojej vlastnej rýchlo rastúcej Európskej siete predstaviteľov územných samospráv pre otázky EÚ (11) a prostredníctvom projektu Budovanie Európy s predstaviteľmi miestnych samospráv“ (12);

17.

so záujmom očakáva prípadný návrh Európskej komisie na „podporu pri budovaní kapacít národných, regionálnych a miestnych aktérov s cieľom začať novú generáciu decentralizovaných dialógov s občanmi na základe diskusných prístupov“ (13);

18.

(39) víta návrh Konferencie o budúcnosti Európy na zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ s cieľom zabezpečiť schopnosť EÚ konať, najmä s cieľom rozšíriť uplatňovanie rozhodovacieho procesu hlasovaním kvalifikovanou väčšinou;

19.

(39.2) podporuje návrhy Konferencie o budúcnosti Európy na užšie zapojenie národných parlamentov do legislatívneho postupu; žiada, aby sa v tejto súvislosti zohľadnili potreby druhých komôr;

Hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť

20.

(25.1., 25.3) víta výzvu, aby sa zabezpečilo, že hodnoty a zásady zakotvené v zmluvách EÚ a v Charte základných práv EÚ sa vo všetkých členských štátoch plne dodržiavajú a predstavujú nespochybniteľné, nezvratné a nevyhnutné predpokladmi členstva v EÚ a pristúpenie k nej. Vzhľadom na to, že vyše 80 000 miestnych a regionálnych samospráv v EÚ predstavuje základnú úroveň demokratickej legitimity, VR vyzýva na trvalé zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do propagácie hodnôt charty a na monitorovanie dodržiavania zásad, ktoré s nimi súvisia. VR sa preto domnieva, že jeho účasť v medziinštitucionálnom dialógu o monitorovacom procese týkajúcom sa charty a právneho štátu má zásadný význam;

21.

(25.4) súhlasí so skutočným uplatňovaním a hodnotením rozsahu „nariadenia o podmienenosti“, pričom sa domnieva, že porušovanie zásady právneho štátu musí viesť k pozastaveniu platieb alebo finančným opravám. Výbor opakuje presvedčenie, že „v prípade takýchto opatrení by príjemcovia finančných prostriedkov EÚ vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí nie sú zodpovední za porušovanie zásad právneho štátu, mali naďalej dostávať finančnú podporu od príslušného členského štátu“ (14). Víta výzvu na hodnotenie ostatných nástrojov právneho štátu a zváženie potrebných právnych možností potrestať porušovanie zásady právneho štátu;

22.

(29.2, 29.4, 29.5) víta výzvu na zvýšenie a uľahčenie verejných investícií do vzdelávania, zdravia, starostlivosti o deti a starších ľudí, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ďalších kľúčových oblastí s cieľom dosiahnuť pokrok pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu, čím sa občanom preukáže sociálny rozmer Európskej únie a jej úsilie o zlepšenie kvality ich života; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť Úniu rovnosti, v ktorej nedochádza k diskriminácii, a to prostredníctvom právnych nástrojov, politík, celoeurópskych kritérií a iných relevantných nástrojov;

Zmena klímy, energetika a životné prostredie

23.

(3.1, 2.3) upozorňuje na uznanie úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri inkluzívnej a spravodlivej zelenej transformácii;

24.

súhlasí s cieľom urýchliť zelenú transformáciu; víta snahu o dosiahnutie zelenších miest prostredníctvom územného plánovania a výstavby, využívania riešení blízkych prírode na podporu biodiverzity a stratégií na odstránenie energetickej chudoby a chudoby v súvislosti s mobilitou. V tomto kontexte zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do iniciatívy Nový európsky Bauhaus;

25.

(3, 4.1, 4.4, 31.2) zdôrazňuje, že v rámci spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie je potrebné osobitne zohľadniť okrajové a ostrovné regióny vrátane všetkých súostroví a najvzdialenejších regiónov, zabezpečiť najmä ich prepojenosť a využívanie verejných infraštruktúr za rovnakých podmienok ako ostatné územia Únie;

26.

(3) podporuje cieľ Konferencie o budúcnosti Európy posilniť energetickú bezpečnosť Európy a dosiahnuť energetickú nezávislosť EÚ, s tým, že sa na žiadny región nezabudne, pričom sa má pre jej občanov zabezpečiť dostatočná, cenovo dostupná a udržateľná energia, a v tomto smere vyzýva, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam vykonávajúcim projekty Zelenej dohody poskytol priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ s osobitným dôrazom na regióny s izolovanými energetickými systémami;

27.

je presvedčený, že na to, aby sa mohlo nadviazať na návrhy Konferencie o budúcnosti Európy, by sa mala dosiahnuť významnejšia medziinštitucionálna spolupráca, napríklad prostredníctvom pracovnej skupiny VR Zelená dohodu na miestnej úrovni, komunikačnej kampane VR týkajúcej sa Európskej zelenej dohody a viacúrovňových dialógov v oblasti energetiky a klímy. Domnieva sa, že by sa mala posilniť súčasná spolupráca VR so zainteresovanými stranami, ako je Dohovor primátorov a starostov EÚ (o kampani na úsporu energie v mestách Cities' Energy Saving Sprint), a s ďalšími inštitúciami EÚ (ako je platforma zainteresovaných strán pre nulové znečistenie, ktorú zriadila Európska komisia);

28.

zaväzuje sa pokračovať v podporovaní úlohy miestnych a regionálnych samospráv v politikách v oblasti klímy a biodiverzity prostredníctvom diplomatických krokov v oblasti klímy na nižšej ako vnútroštátnej úrovni a v rámci UNFCCC. Domnieva sa, že rôzne rámce OSN týkajúce sa klímy, životného prostredia a cieľov udržateľného rozvoja by mali byť čo najkonzistentnejšie a najprepojenejšie s cieľom podporiť systematické vykonávanie a zabrániť zbytočnému plánovaniu. VR vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala zásadu viacúrovňového riadenia, ako aj prístup zdola nahor pri vymedzení globálneho cieľa adaptácie na zmenu klímy;

29.

(3.8) víta výzvu na spravodlivú transformáciu s cieľom chrániť pracovníkov a pracovné miesta, čo si vo všetkých smeroch vyžaduje silný územný prvok, aby sa zabezpečil miestne orientovaný prístup v súlade s osobitnými potrebami rôznych komunít. VR v tomto smere vyzýva na vytvorenie európskeho mechanizmu na podporu spravodlivej, čistej a úspešnej transformácie pre európske regióny s automobilovým a dodávateľským priemyslom tým, že sa vytvorí prístup s viacúrovňovým riadením a partnerstvom pre náležité a účinné politické plánovanie a rozpočtové opatrenia;

Zdravie

30.

(10.2, 10.3) víta výzvu na rozšírenie právomocí EÚ v oblasti zdravia a vyzýva na revíziu článku 4 ZFEÚ tak, aby sa medzi spoločné právomoci EÚ a členských štátov zahrnulo zdravie a zdravotná starostlivosť. Ako sa zdôrazňuje v návrhoch Konferencie o budúcnosti Európy, táto zmena by mala „plne zohľadňovať zásadu subsidiarity a kľúčovú úlohu miestnych, regionálnych a národných subjektov v zdravotníckych otázkach“;

31.

(10.6, 12.15) súhlasí s výzvou na otvorený prístup k existujúcej liečbe a s tým, aby mali lieky v rámci celej EÚ rovnakú kvalitu a spravodlivú miestnu cenu. VR v tomto smere zdôrazňuje kľúčovú úlohu cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti;

Silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a zamestnanosť

32.

(11.3) vyjadruje dôraznú podporu výzve Konferencie o budúcnosti Európy na revíziu rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí a európskeho semestra s cieľom lepšej podporovať jej hlavné ciele v oblasti hospodárskej a fiškálnej koordinácie spolu so spravodlivou zelenou a digitálnou transformáciu, ako aj sociálnou spravodlivosťou. VR opakuje výzvu Konferencie o budúcnosti Európy na posilnenie úlohy miestnych a regionálnych samospráv, čo sa musí vykonať prostredníctvom „kódexu správania“, aby sa zabezpečilo ich zapojenie do európskeho semestra, pričom by sa malo vychádzať z modelu kódexu správania pre partnerstvo v rámci štrukturálnych fondov. Takýmto kódexom pre európsky semester by sa zlepšila účinnosť procesu, ako aj jeho demokratická legitimita. VR ďalej vyzýva na jednoznačné opätovné začlenenie cieľov udržateľného rozvoja do reformovaného európskeho semestra s cieľom dosiahnuť miestne orientovanú udržateľnú obnovu;

33.

(13, 14) súhlasí s dôraznou výzvou Konferencie o budúcnosti Európy, aby sa zabezpečilo plné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a jeho hlavných cieľov do roka 2030 na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom by sa mali rešpektovať rozdelenie právomocí a zásady subsidiarity, proporcionality a existujúce právomoci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj autonómia sociálnych partnerov. VR zároveň podporuje návrh Konferencie o budúcnosti Európy začleniť do zmlúv protokol o sociálnom pokroku, čo by znamenalo revíziu článku 3 ZEÚ, ako aj článku 9 a článkov 151, 152 – 157 ZFEÚ;

34.

(15) zdôrazňuje, že by sa mala urýchlene a účinne riešiť demografická zmena. Ďalej upozorňuje na hrozbu, ktorú pre hospodárstvo a demokraciu ako celok predstavujú rastúce sociálne, hospodárske, územné a digitálne nerovnosti, ktoré vedú okrem iného k úniku mozgov, a preto zdôrazňuje potrebu zvýšiť prostredníctvom investícií a podpory atraktívnosť vyľudnených regiónov a regiónov so starnúcim obyvateľstvom, a to najmä pre mladých ľudí a rodiny. VR zároveň zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť regiónom, ktoré čelia populačnej nerovnováhe vyplývajúcej z vysokej hustoty obyvateľstva, najmä v okrajových a ostrovných oblastiach, ktoré sú veľmi zraniteľné voči vysokému tlaku ľudí a majú ťažkosti s riadením verejnej infraštruktúry;

35.

upozorňuje na viaceré odkazy v správe Konferencie o budúcnosti Európy na potrebu väčšej súdržnosti a zdôrazňuje úlohu súdržnosti ako súhrnnej hodnoty EÚ a zásadu „nepoškodiť súdržnosť“, ktorá bola nedávno stanovená v 8. správe o súdržnosti. VR vidí potrebu užšej spolupráce medzi VR (a jeho Združením pre súdržnosť) a inštitúciami EÚ, aby sa táto zásada začala uplatňovať v budúcej tvorbe politík EÚ a v programovom období politiky súdržnosti 2021 – 2027;

36.

(12) dôrazne podporuje výzvu na posilnenie cezhraničnej spolupráce s cieľom posilniť súdržnosť a odolnosť pohraničných regiónov a podporuje odkaz na nariadenie o európskom cezhraničnom mechanizme, ktoré má potenciál značne zlepšiť cezhraničnú spoluprácu a živobytie občanov žijúcich v pohraničných regiónoch. VR však vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom návrhov týkajúcich sa problémov, ktorým pohraničné regióny čelia každý deň, a odkazuje na svoje uznesenie z roku 2021 s názvom Vízia pre Európu: budúcnosť cezhraničnej spolupráce, v ktorom načrtáva viacero návrhov na podporu pohraničných regiónov a všeobecné zlepšenie cezhraničnej spolupráce;

37.

VR vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom návrhov týkajúcich sa regiónov, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami, ako sú ostrovné regióny – vrátane súostroví a najvzdialenejších regiónov – alebo horské regióny, ktoré si vyžadujú špecificky cielenú podporu EÚ a komplexnejšie posúdenie vplyvu s cieľom zabezpečiť ich rozvoj za rovnakých podmienok ako majú ostatné územia Európskej únie;

Digitálna transformácia

38.

(4.4, 12.14, 31) víta skutočnosť, že Konferencia o budúcnosti Európy uznala digitálnu súdržnosť ako doplnok hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a odporúča uplatňovať hľadisko digitálnej súdržnosti v rámci všetkých politík Európskej únie, a v súlade s tým vyzýva na revíziu článku 175 ZFEÚ. VR ďalej upozorňuje na pretrvávajúci problém s dostupnosťou dát pri digitálnej transformácii na nižšej ako vnútroštátnej úrovni, a preto bude spoločne s Európskou komisiou pokračovať vo vývoji a v zavádzaní systému na meranie digitálnej vyspelosti na miestnej a regionálnej úrovni;

Migrácia

39.

(43.2) zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú mestá, obce a regióny pri úspešnej integrácii migrantov a utečencov, a vyzýva, aby sa v rámci diskusií o migrácii na úrovni EÚ pozornosť viac zameriavala na integračné politiky. VR dôrazne podporuje návrh Konferencie o budúcnosti Európy na zvýšenie finančnej, logistickej a prevádzkovej podpory EÚ, a to aj pre miestne samosprávy, regionálne vlády a organizácie občianskej spoločnosti, pre riadenie prvého prijatia migrantov a žiadateľov o azyl vrátane konkrétnej podpory pre prijatie maloletých migrantov bez sprievodu, ktoré by viedlo k účinnej integrácii utečencov a regulárnych migrantov do EÚ alebo k repatriácii neregulárnych migrantov. Poukazuje na to, že v tomto smere by sa mal zmeniť článok 79 ods. 4 ZFEÚ, aby boli možné stimuly a podpora nielen pre opatrenia členských štátov, ale pri plnom zachovaní zásady subsidiarity aj pre ich miestne a regionálne samosprávy, s cieľom podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt na ich území, bez ohľadu na krajinu pôvodu;

40.

(44.2) súhlasí s návrhom Konferencie o budúcnosti Európy na revíziu dublinského systému s cieľom zaručiť solidaritu a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ktorá by sa mala koordinovať na európskej úrovni a mala by pomôcť zmierniť migračný tlak na regióny EÚ v prvej línii;

Vzdelávanie, kultúra, mládež a šport

41.

víta návrhy Konferencie o budúcnosti Európy týkajúce sa významu vzdelávania ako prostriedku podpory aktívneho európskeho občianstva. V tomto smere sa zaväzuje vypracovať svoj pilotný projekt na podporu európskych hodnôt prostredníctvom vzdelávania a kultúry vrátane zmapovania najlepších postupov na miestnej a regionálnej úrovni v celej EÚ. VR oceňuje návrhy Konferencie o budúcnosti Európy zamerané na skoordinovanie úrovne všetkých rôznych vzdelávacích programov v EÚ, pričom sa bude akceptovať vnútroštátny, regionálny a miestny obsah;

42.

(47.7) víta výzvu na venovanie osobitného úsilia, aby sa zabránilo úniku mozgov z určitých regiónov a krajín v rámci EÚ z dôvodu nedostatku dostupných príležitostí, a to najmä pre mladých ľudí. Na tento účel podporuje požiadavku Konferencie o budúcnosti Európy na prijatie rozhodnejších opatrení na zabezpečenie istoty zamestnania, kvality a spravodlivej odmeny v rámci pracovných miest a stáží, rovnakého prístupu k sociálnej ochrane a príležitostí na cenovo dostupné bývanie pre mladých ľudí (najmä tých zo zraniteľných skupín). Tieto opatrenia by sa mali zameriavať na odstránenie existujúcich územných rozdielov v príležitostiach, ktoré majú mladí ľudia v EÚ, pokiaľ ide o život a blahobyt;

43.

víta početné odkazy na výskum a inováciu uvedené v správe Konferencie o budúcnosti Európy a zdôrazňuje potrebu odstránenia rozdielov v inovácii a kombinovania miestne orientovaných inovačných stratégií s územnými misiami ako nedávno v prípade pilotnej akcie v oblasti regionálnej inovácie;

44.

(36.9) podporuje zavedenie „kontroly právnych predpisov z hľadiska mládeže“, ktorá by mala pozostávať z mechanizmu na posúdenie vplyvu zameraného na mládež uplatniteľného na právne predpisy a politiky EÚ v oblasti, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Tento mechanizmus by sa mal zameriavať na lepšie zohľadňovanie dlhodobých záujmov, potreby aktívnejšej účasti mladých ľudí v rozhodovacom procese EÚ a mal by merať pozitívny vplyv európskych legislatívnych návrhov na životy mladých ľudí. Na základe uvedeného poukazuje VR na svoj príspevok k tomuto úsiliu prostredníctvom svojej siete mladých zvolených politikov (YEP) a spoločného návrhu Európskej charty mládeže a demokracie, na ktorom pracuje s Európskym fórom mládeže;

45.

(48.2) víta očakávania občanov, pokiaľ ide o podporu a ochranu európskej rôznorodosti; v tomto smere súhlasí s odporúčaniami Konferencie o budúcnosti Európy na podporu viacjazyčnosti a regionálnych jazykov a zdôrazňuje, že minoritné a regionálne jazyky, ktoré sú materinskými jazykmi mnohých Európanov a cenné kultúrne dedičstvo, si vyžadujú dodatočnú pozornosť a ochranu;

EÚ vo svete

46.

(25.1, 38.1) víta výzvu určenú inštitúciám EÚ, aby konali ako „ambasádori nášho demokratického modelu“ v iných krajinách, pričom zdôrazňuje, že to v zásade zhŕňa činnosť VR vykonávanú už niekoľko rokov v rámci spolupráce s kandidátskymi krajinami, potenciálnymi kandidátskymi a partnerskými krajinami z východného a južného susedstva EÚ;

47.

domnieva sa, že obnova Ukrajiny bude pre EÚ a jej medzinárodných partnerov predstavovať jeden z najnáročnejších procesov. V tomto smere VR poukazuje na svoju iniciatívu na vytvorenie Združenia miest a regiónov pre obnovu Ukrajiny, ktoré by prepojilo miestne a regionálne samosprávy v Európe a na Ukrajine, s cieľom poskytnúť samosprávam hlavnú úlohu pri strategickom plánovaní obnovy, ďalšom vykonávaní procesu odovzdávania moci a viacúrovňového riadenia na Ukrajine a pri zlepšovaní dobrej miestnej/regionálnej správy vecí verejných, a to aj uľahčovaním partnerskej spolupráce;

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, francúzskemu, českému a švédskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 30. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) COR-2020-00192-00-00-RES-TRA

(2) COR-2021-01674-00-00-RES-TRA

(3) COR-2021-06503-00-00-RES-TRA

(4) Marseillský manifest miestnych a regionálnych lídrov: „Európa sa začína v jej regiónoch, mestách a obciach“.

(5) 20220509RES29121.pdf (europa.eu).

(6) 2022/2648(RSP).

(7) https://cor.europa.eu/sk/news/Pages/Report-of-the-High-Level-Group-on-European-Democracy.aspx

(8) 2022/2705(RSP).

(9) COM(2022) 404 final.

(10) Hrubo vyznačené čísla v zátvorkách na začiatku niektorých bodov zodpovedajú návrhom a opatreniam pléna Konferencie o budúcnosti Európy vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v správe o konečných výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022.

(11) https://building-europe-with-local-councillors.europa.eu/index_en.

(12) https://cor.europa.eu/sk/engage/Pages/Network-of-Regional-and-Local-EU-Councillors.aspx.

(13) COM(2022) 404 final.

(14) Uznesenie o príspevku miestnych a regionálnych samospráv ku Konferencii o budúcnosti Európy (COR-2021-06503).

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/15

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nová stratégia EÚ pre Arktídu

(2022/C 375/03)

Spravodajkyňa:	Mirja VEHKAPERÄ (FI/RE)
Referenčný dokument:	JOIN(2021) 27 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

vyjadruje uznanie Európskej komisii a vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za ich spoločné oznámenie z 13. októbra 2021, ktorým sa preukazuje dlhodobý záväzok EÚ v prospech rozvoja Arktídy a spolupráce v tejto oblasti. Víta ciele, priority a opatrenia stanovené v tomto oznámení, ktorých cieľom je zabezpečiť mierovú, udržateľnú a prosperujúcu Arktídu. Uznáva, že výzvy, na ktoré musí reagovať arktický región, si vyžadujú viacúrovňové úsilie, a to na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

súhlasí s tým, že Arktída je pre Európsku úniu kľúčovou strategickou oblasťou, pokiaľ ide o zmenu klímy, suroviny a geostrategické otázky; konštatuje, že o Arktídu rastie záujem, a to aj zo strany nearktických štátov;

poukazuje na to, že zemepisné vymedzenie arktického regiónu nie je jasné. Oblasť nachádzajúcu sa severne od polárneho kruhu možno považovať za jadro Arktídy. Zahŕňa Severný ľadový oceán a územia patriace ôsmim štátom: Kanade, Fínsku, Islandu, Nórsku, Švédsku, Dánsku, USA a Ruskej federácii;

konštatuje, že oblasti zahrnuté do pevniny, na ktorú sa vzťahuje toto stanovisko, zahŕňajú oblasti nachádzajúce sa bezprostredne na juh od arktického polárneho kruhu, kde sú environmentálne a sociálno-ekonomické podmienky a rozvoj infraštruktúry nepopierateľne a významne ovplyvnené podmienkami v Arktíde.

poukazuje na to, že nejde o jednu Arktídu, ale o veľmi veľký a rôznorodý región: niektoré oblasti sú odľahlé s extrémnymi prírodnými podmienkami, zraniteľným prostredím a nízkou hustotou obyvateľstva, pričom iné sú veľmi rozvinuté, urbanizované regióny a žije v nich veľmi vzdelané obyvateľstvo s mnohými zručnosťami a silnou inovačnou kapacitou, ako napríklad arktická oblasť EÚ;

konštatuje, že Arktída je domovom miliónov ľudí, ktorých počet závisí od toho, ako sa oblasť vymedzuje. Približne štyri milióny obyvateľov žijú v oblasti, ktorá sa nachádza severne od polárneho kruhu. Žije tam viacero národností a viac ako 40 rôznych skupín pôvodného obyvateľstva. Významnú časť obyvateľstva regiónu tvoria občania EÚ;

konštatuje, že transformácia Arktídy je ovplyvnená environmentálnymi, sociálnymi, kultúrnymi, hospodárskymi, politickými a bezpečnostnými zmenami, ktoré sú navzájom prepojené. Tieto zmeny sú dynamické, rýchle a hlboké a čoraz viac súvisia s regionálnym, európskym a globálnym rozvojom;

zdôrazňuje, že ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu sa v mnohých oblastiach Arktídy výrazne zintenzívnili vojenské činnosti, najmä pokiaľ ide o posilnenie vojenskej spôsobilosti v ruskej Arktíde;

Bezpečná, stabilná a mierová Arktída

jednoznačne odsudzuje nevyprovokovanú, neopodstatnenú a nezákonnú vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu a vyjadruje znepokojenie nad geopolitickou zmenou európskeho bezpečnostného poriadku a súvisiacim vplyvom na Arktídu;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko pre medzinárodnú spoluprácu, aby sa zabezpečilo, že Arktída zostane bezpečná, stabilná a mierová, a zdôrazňuje, že je dôležité zachovať, podporovať a presadzovať mierovú spoluprácu v arktickom regióne prostredníctvom viacerých existujúcich štruktúr spolupráce, predovšetkým Arktickej rady ako významného formátu cirkumpolárnej arktickej spolupráce, a to tak vo vzťahoch medzi ľuďmi, ako aj na medzivládnej úrovni. V záujme stability musí EÚ uznať aj úlohu a potenciál medzinárodných rámcov pre mimovládnu spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni, ako je Fórum starostov arktických oblastí, NSPA, severné fórum, Arktická hospodárska rada a UArctic, pri presadzovaní dialógu na podporu stability. Tieto rámce na nižšej ako celoštátnej úrovni môžu byť výrazným prínosom tým, že prinesú výsledky v konkrétnych projektoch a spoja partnerov, ktorých bude menej obmedzovať politický vývoj na vysokej úrovni. Vyzýva inštitúcie EÚ, aby s nimi nadviazali partnerstvo a spolupracovali;

11.

považuje za dôležité, aby Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora a Regionálna rada regiónu Barentsovho mora naďalej podporovali udržateľný rozvoj v regióne Barentsovho mora;

12.

zdôrazňuje trvalú hodnotu Arktickej rady a opätovne zdôrazňuje podporu tejto inštitúcii a jej práci, ktorá nesie zodpovednosť voči obyvateľom Arktídy vrátane pôvodného obyvateľstva. Základné zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti zakotvené v medzinárodnom práve dlhodobo tvoria základ práce Arktickej rady. Po tom, ako Rusko tieto zásady porušilo, je práca Arktickej rady dočasne pozastavená. Treba sa zamyslieť nad tým, ako môže táto rada pokračovať vo svojej dôležitej práci vzhľadom na súčasné okolnosti; viac než dve desaťročia opakuje výzvu, aby sa Európskej únii udelil štatút „pozorovateľa“ v Arktickej rade;

13.

uznáva význam posilnenia cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti civilnej ochrany Arktídy, ako aj rôznych druhov krízového riadenia;

Zmena klímy

14.

súhlasí s Európskou komisiou, že hlavnou hrozbou pre Arktídu je zmeny klímy. Teploty, ktoré stúpajú trikrát rýchlejšie ako v iných častiach sveta, topenie ľadu a rozmrazovanie permafrostu majú obrovský dominový efekt v celej Európe a na celej planéte;

15.

nabáda EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v opatreniach v oblasti klímy v Arktíde, zdôrazňuje však, že je dôležité riešiť zmenu klímy v Arktíde a adaptáciu na ňu zo širokého hľadiska ako súčasť sociálno-ekonomického rozvoja regiónu. Dlhodobé politiky v oblasti klímy v Arktíde musia byť hospodársky, sociálne a regionálne spravodlivé, aby ich vykonávanie bolo účinné a verejne prijateľné. To znamená, že sa musí poskytnúť podpora regiónom, odvetviam a pracovníkom najviac zasiahnutým zmenou;

16.

zdôrazňuje vážny vplyv, ktorý bude mať zmena klímy v Arktíde na mestá a regióny v celej Európe, napríklad prostredníctvom zvyšovania hladiny morí, v dôsledku čoho sa viaceré pobrežné oblasti stanú neobývateľnými, alebo prostredníctvom zmenených oceánskych prúdov a zrážkových modelov. Boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia v Arktíde sú absolútnou prioritou. EÚ by mala zintenzívniť svoj výskum v oblasti zmeny klímy v Arktíde;

17.

zdôrazňuje záväzok EÚ urobiť z arktického regiónu udržateľnú a prosperujúcu oblasť, ktorá úzko prepája záväzok EÚ v spojitosti s Arktídou so Zelenou dohodou EÚ a jej modrou ekonomikou;

18.

domnieva sa, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako vykonávať Zelenú dohodu a klimatický balík Fit for 55 a zohľadniť osobitné charakteristiky arktického regiónu EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie. Napríklad osobitné podmienky zimnej lodnej dopravy v Arktíde sa musia zvážiť v kontexte obchodovania s emisiami;

19.

domnieva sa, že akákoľvek činnosť v Arktíde musí byť založená na odolnosti prírody, na ochrane klímy a zásadách udržateľného rozvoja a dodržiavaní práv všetkých obyvateľov žijúcich v regióne. Z tohto hľadiska možno riešiť hospodárske záujmy a udržateľnú hospodársku činnosť v súlade s usmerneniami arktického investičného protokolu pre zodpovedné investície v Arktíde;

Arktída ľudí

20.

plne súhlasí s Európskou komisiou, že ľudia žijúci v Arktíde sú kľúčovou prioritou pre udržateľný rozvoj a odolné spoločnosti, a poukazuje na demografické výzvy a zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľný pokrok si vyžaduje inkluzívny dialóg a zmysluplnú účasť na rozhodovaní na všetkých úrovniach;

21.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú arktické mestá, ktoré sú kľúčovými aktérmi v rozvoji a prispôsobovaní sa meniacej sa situácii. Investície do udržateľnej mestskej infraštruktúry, dopravy, digitalizácie, odpadového hospodárstva, obehového hospodárstva a energeticky účinných riešení na jednej strane a sociálne investície v oblastiach ako vzdelávanie a zdravotníctvo na druhej strane prispievajú k vytváraniu kvalitného a atraktívneho životného prostredia, nových podnikov atď. Mestá sú tiež dôležité pre udržanie dynamickej, konkurencieschopnej a obývanej Arktídy, čím sa preukáže, že obývaná Arktída prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti;

22.

VR preto vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala a vytvárala partnerstvá s mestami v Arktíde a úzko s nimi spolupracovala, najmä s Fórom starostov arktických oblastí, ktoré združuje zástupcov miestnych samospráv z ôsmich arktických členských krajín EÚ, ako aj tretích krajín, na niektorých konkrétnych projektoch a oblastiach, ako je klimatická neutralita a energetická efektívnosť, územné plánovanie, inkluzívna spoločnosť, pracovné miesta, zručnosti a prilákanie talentov a zdravé a inteligentné mestá. Zdôrazňuje, že Fórum starostov arktických oblastí je nástrojom mäkkej diplomacie, ktoré by malo získať štatút pozorovateľa v Arktickej rade, aby zastupovala všetky arktické komunity vrátane komunít pôvodného obyvateľstva. Domnieva sa, že Fórum starostov arktických oblastí by sa malo stať partnerom inštitúcií EÚ v rámci viacúrovňového dialógu a tvorby politiky o budúcnosti arktickej oblasti, a vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila konkrétne spôsoby ako dosiahnuť tento cieľ;

23.

navrhuje Komisii, aby spoločne s Fórom starostov arktických oblastí navrhla Arktickú mestskú agendu pre udržateľné, prosperujúce, atraktívne a dynamické arktické mestá pripravené na budúcnosť a nasmerovala primerané zdroje na vykonávanie agendy. Európska komisia by tiež mohla vypracovať akčný plán s cieľom navrhnúť konkrétne nápady, ako ďalej zapájať Fórum starostov arktických oblastí do svojej práce;

24.

poukazuje na to, že v Arktíde je potrebná inteligentná, moderná vidiecka politika a spolupráca medzi mestami a vidiekom s cieľom zastaviť tok zdrojov z vidieckych oblastí a posilniť rozvoj kompetencií a životné podmienky v arktických vidieckych oblastiach;

25.

poukazuje na to, že arktické kultúrne a kreatívne odvetvia majú spolu s odvetvím cestovného ruchu medzinárodný potenciál rastu, poskytujú pracovné miesta a zvyšujú atraktívnosť regiónu, napríklad medzi ženami a mladými ľuďmi. Podpora rozvoja priemyslu zo strany EÚ je prvoradá. Treba poznamenať, že Umeå (Švédsko, 2014), Bodø (Nórsko, 2021) a Oulu (Fínsko, 2026) boli vybrané za európske hlavné mestá kultúry;

26.

zdôrazňuje význam podpory dialógu medzi mladými ľuďmi a zapojenia mladých ľudí do navrhovania a vykonávania stratégie EÚ a vyzýva Európsku komisiu, aby investovala do mladých ľudí, vzdelávania a študentskej mobility a výmenných programov vrátane virtuálnych výmen. Vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne podporovala arktický región EÚ ako súčasť programu DiscoverEU, keďže v rámci tohto procesu sa často prehliadajú vzdialené a menej obývané regióny;

27.

konštatuje, že vzhľadom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva musia inštitúcie EÚ rokovať s pôvodným obyvateľstvom v regióne prostredníctvom ich vlastných zastupiteľských orgánov o akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla mať vplyv na pôvodné obyvateľstvo; v tejto súvislosti by EÚ mala podporiť cieľ vytvoriť delegáciu Sámov v Bruseli, ktorú iniciovala Rada Sámov;

28.

považuje za potrebné zlepšiť informovanosť a know-how v rámci Európskej komisie a iných inštitúcií o špecifickom postavení a potrebách všetkých pôvodných obyvateľov Arktídy;

Udržateľný a odolný arktický hospodársky model

29.

domnieva sa, že je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako vykonávať Zelenú dohodu a klimatický balík Fit for 55, a zohľadniť osobitné charakteristiky arktického regiónu EÚ, ako aj osobitné prírodné podmienky tohto regiónu s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie;

30.

zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj arktického regiónu musí vychádzať z jeho územných silných stránok a dlhodobého spoločného plánovania. Je potrebné podporovať potenciál ekologického rastu v arktickom regióne EÚ na základe miestne orientovaného prístupu, jedinečného know-how jeho obyvateľov, miest, regiónov a prírodných zdrojov. Viacúrovňové riadenie, dialóg a vzájomný rešpekt sú základnými prvkami na dosiahnutie udržateľného využívania zdrojov a nových podnikov, ktoré zabezpečujú zamestnanosť a tvorbu hodnôt;

31.

konštatuje, že Arktída môže Európe poskytnúť poznatky, produkty, zdroje a energiu, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy. Silné priemyselné odvetvia EÚ založené na prírodných zdrojoch v Arktíde zahŕňajú výrobu energie, cestovný ruch, ťažbu, lesníctvo, biohospodárstvo a rybolov; silná kapacita regiónu v oblasti IKT podporuje transformáciu. Vyzýva EÚ, aby podporila transformáciu týchto odvetví na udržateľné odvetvia. Inteligentná špecializácia môže poskytnúť rámec na premenu zraniteľných miest na príležitosti;

32.

zdôrazňuje, že z udržateľného rozvoja Arktídy musia mať v prvom rade prospech miestne komunity. Uznáva, že prístup ku kritickým surovinám potrebným na zelenú transformáciu je pre EÚ dôležité, pripomína však, že ich získavanie by malo značný vplyv na hospodárstvo, životné prostredie a obyvateľov štátov v arktickej oblasti;

33.

konštatuje, že vzhľadom na viac ako 70 % plochy pokrytej lesmi patria severné regióny Švédska, Fínska a Nórska medzi najzalesnenejšie regióny v Európe a najväčších svetových vývozcov produktov lesného hospodárstva. Lesné hospodárstvo v arktickom regióne mnohorako ovplyvňuje životy ľudí v Arktíde, keďže je zdrojom prosperity a podnikania a zároveň slúži na rekreáciu a vonkajšie aktivity; lesy tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 by mala byť riadiacim princípom na zlepšenie kvantity a kvality lesov EÚ a posilnenie ich ochrany, obnovy a odolnosti, no severné lesné regióny si vyžadujú podporu a investície na rozmach hospodárstva využívajúceho biologické materiály a podporu zeleného, moderného a udržateľného lesného hospodárstva, ktoré rešpektuje regionálne osobitosti;

34.

domnieva sa, že Arktída musí aktívne podporovať obchodné činnosti, ktoré tvoria pracovné miesta pre budúcnosť; Podľa odhadu uverejneného začiatkom roka 2022 má arktický región EÚ do roku 2030 investičný potenciál vo výške približne 150 miliárd EUR, z čoho veľká časť súvisí s vykonávaním ekologickej transformácie. Dôraz sa kladie na investície do uhlíkovo neutrálnej ocele, výroby batérií a ťažby nerastných surovín. V odvetví energetiky sa dôraz kladie na výrobu veternej energie;

35.

zdôrazňuje, že energetická transformácia je kľúčom k boju proti zmene klímy; sú potrebné nové spôsoby výroby a spotreby energie. EÚ musí zamerať svoje úsilie na modernizáciu arktického energetického odvetvia s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív a posilniť energetickú nezávislosť EÚ. Dovážaná energia z fosílnych palív spôsobuje, že región je zraniteľný voči geopolitickému kontextu a globálnym trhom, pričom sa uznáva, že krátkodobé riešenie energetickej závislosti EÚ sa nachádza na severe;

36.

zdôrazňuje, že v Arktíde, kde sa vyrába energia a kde sú energeticky náročné priemyselné odvetvia a náročné prostredie pre udržateľnú dopravu a infraštruktúru, je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivú energetickú transformáciu a adaptáciu z hľadiska obyvateľstva a priemyslu regiónu. Investície by mali zahŕňať energiu z obnoviteľných zdrojov, energetické technológie a budúce energetické riešenia, ako sú klastre pre obnoviteľný vodík a batérie, decentralizovaná výroba energie, rekuperácia tepla a digitalizácia odvetvia energetiky;

37.

poukazuje na to, že rastúci dopyt po surovinách spôsobený elektrifikáciou spoločnosti bude vyvíjať tlak na udržateľnú ťažbu a spracovanie v Arktíde. Arktický región má obrovské zásoby minerálov prvkov vzácnych zemín, čo by EÚ pomohlo minimalizovať jej závislosť od Číny, ktorá v súčasnosti produkuje 90 % z nich. EÚ by mala zabezpečiť, že Arktída bude zohrávať kľúčovú úlohu v Európskej aliancii pre suroviny a zároveň chrániť charakter Arktídy, a to aj napriek záujmom EÚ o príležitosti v oblasti ťažby a surovín. Európske arktické subjekty majú vedúce svetové postavenie, pokiaľ ide o zručnosti v udržateľných priemyselných odvetviach a spracovaní v celom hodnotovom reťazci. Arktická rada by to mala vziať na vedomie;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné zamerať finančné prostriedky EÚ na podporu a zabezpečenie udržateľnosti investícií v Arktíde a na dosiahnutie rovnováhy medzi zodpovedným rozvojom prírodných zdrojov a ochranou životného prostredia s cieľom plne uvoľniť potenciál a transformačnú silu Arktídy ako hnacej sily ekologickej, modrej a digitálnej transformácie EÚ;

Vzdelávanie a výskum

39.

konštatuje, že vysokokvalitný výskum a prístup k vzdelávaniu sú kľúčovými predpokladmi životaschopnosti a atraktívnosti Arktídy. Zdôrazňuje, že jednou z najväčších výziev pre arktický región je únik mozgov, či už ide o vzdelaných ľudí opúšťajúcich región alebo ľudí, ktorí odchádzajú za vzdelávaním a potom sa už nevrátia. Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy pri riešení tejto výzvy;

40.

zdôrazňuje potrebu zapojiť regionálne vzdelávacie a výskumné inštitúcie a ich siete do tvorby politiky výskumu v Arktíde a interpretovať arktický výskum ako výskum, ktorý zahŕňa všetky výskumné činnosti prispievajúce k udržateľnému rozvoju a prinášajúce prospech obyvateľom Arktídy, a nielen ako polárny výskum. Vytvorenie arktického inovačného ekosystému založeného na stratégiách inteligentnej špecializácie by malo prispieť k regionálnemu rozvoju arktického regiónu EÚ a viesť k ďalším príležitostiam na inováciu a spoluprácu;

41.

žiada, aby boli k dispozícii dostatočné zdroje na dosiahnutie cieľov. Arktída by sa mala označiť za prierezovú tému v rámci rôznych programov financovania a mali by sa podporovať synergie medzi programami. Okrem programov Horizont Európa a Erasmus+ príslušné nástroje zahŕňajú nástroje s regionálnou základňou, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy a programy územnej spolupráce;

Prepojenosť

42.

domnieva sa, že ekologickú priemyselnú transformáciu musí sprevádzať rýchly rozvoj ekologických druhov dopravy a dotovanie prechodu od fosílnych palív k druhom dopravy, ako je elektrická a vodíková doprava; poukazuje na to, že v Arktíde je nevyhnutná aj bezpečnosť leteckej dopravy. Elektrické lietadlá sú udržateľnou alternatívou;

43.

víta predĺženie koridoru TEN-T do Arktídy EÚ a zdôrazňuje význam posilnenia dopravných spojení medzi severom a juhom aj východom a západom s cieľom vzájomne prepojiť regióny prepojené s dopravnými sieťami EÚ v severnom Nórsku, Švédsku a Fínsku a umožniť spojenia so Severným ľadovým oceánom. Domnieva sa, že nariadenia o TEN-T musia lepšie zohľadňovať osobitosti Arktídy, ako sú dlhé vzdialenosti, zimná lodná doprava a riedka hustota obyvateľstva s cieľom podporiť rozvoj strategicky dôležitých dopravných uzlov v Arktíde;

44.

konštatuje, že investície do infraštruktúry a dopravy v arktickom regióne sa odrážajú v širšom regióne a prispievajú k fungovaniu a konkurencieschopnosti regiónu, a to aj z hľadiska sociálneho rozvoja, priemyslu a bezpečnosti dodávok z európskeho hľadiska;

45.

je znepokojený zvýšeným záujmom tretích krajín o tento región, ako je napríklad rastúci záujem Číny o vlastníctvo kritickej infraštruktúry, výstavbu podmorských káblov a celosvetovú lodnú dopravu. Domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ zohrávala úlohu investora v regióne, aby sa zabránilo rozsiahlym projektom tretích strán v Arktíde;

46.

zdôrazňuje, že záväzok EÚ napraviť digitálnu nerovnováhu v arktických oblastiach má zásadný význam. Rozsiahle zavádzanie vysokorýchlostných mobilných technológií piatej a šiestej generácie v Arktíde si vyžaduje, aby Európska únia investovala do posilnenia hlavných prepojení a satelitných technológií vo Fínsku, Švédsku a Nórsku. Nízka latencia potrebná napr. v prípade riešení v oblasti bezpečnosti a telemedicíny si vyžaduje účinné základné prepojenia v Arktíde. Zaistenie bezpečnosti a medzinárodnej konkurencieschopnosti okrajových regiónov Európy ide ruka v ruke s posilňovaním digitalizácie. Možno využiť aj terestriálne riešenia, čo znamená, že je dôležité identifikovať kombináciu vhodných technológií schopných vytvoriť stabilnú, spoľahlivú a lacnú prepojenosť. Pri rozvoji nových digitálnych príležitostí a služieb sú kľúčové konzultácie s rôznymi skupinami, aby sa zabezpečilo, že nové riešenia spĺňajú potreby používateľov. Prepojenosť okrem toho zohráva dôležitú úlohu aj pri podpore bezpečnosti a udržateľného rozvoja;

Viac EÚ v Arktíde, viac Arktídy v EÚ

47.

nabáda Európsku komisiu, aby pokročila vo svojom návrhu vytvoriť jednotné kontaktné miesto na zhromažďovanie nástrojov a financovania rozvoja Arktídy;

48.

vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady, aby zabezpečili, že otázky týkajúce sa Arktídy budú patriť medzi priority programu EÚ;

49.

žiada Európsku komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vyčlenili dostatočné zdroje na vykonávanie politiky EÚ pre Arktídu. Uznáva potrebu posilniť koordináciu a spoluprácu v rámci EÚ v otázkach týkajúcich sa Arktídy na všetkých úrovniach rozhodovania a zabezpečiť, aby boli miestne a regionálne samosprávy plne zapojené do viacúrovňového riadenia, vykonávania stratégie EÚ a finančných nástrojov EÚ;

50.

vyzýva Európsku komisiu a ESVČ, aby organizovali arktické fórum zainteresovaných strán a dialóg s pôvodným obyvateľstvom v Arktíde EÚ v partnerstve s regionálnymi a miestnymi subjektmi, pričom sa bude venovať väčšia pozornosť tomu, aby mladí ľudia mohli v budúcnosti vyjadriť svoj názor. S cieľom zabezpečiť kontinuitu dialógu Európsky výbor regiónov nabáda zástupcov inštitúcií EÚ, aby zintenzívnili svoju účasť na podujatiach a stretnutiach týkajúcich sa politiky Arktídy v regióne;

51.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila zriadenie poradného fóra povereného dohľadom nad vykonávaním politiky EÚ pre Arktídu. Fórum by spojilo kľúčové zainteresované strany vrátane regionálnych a miestnych samospráv.

52.

konštatuje, že uverejnenie novej politiky EÚ pre Arktídu v rovnakom čase ako je začiatok nového programového obdobia EÚ na roky 2021 – 2027, je významnou príležitosťou na úspešné vykonávanie tejto politiky. Víta existenciu rôznych nástrojov financovania, najmä v rámci EFRR a Európskej územnej spolupráce, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že malým organizáciám často chýbajú administratívne a finančné kapacity na ich plné využitie. Nástroje financovania EÚ v Arktíde by sa mali prispôsobiť osobitným územným potrebám a kapacitám Arktídy vrátane potrieb pôvodného obyvateľstva;

53.

konštatuje, že programy politiky súdržnosti EÚ, a najmä cezhraničné programy Interreg, poskytujú dôležitý rámec pre cezhraničné medziľudské kontakty so zreteľom na osobitnú povahu Arktídy. Malo by však existovať viac príležitostí na zapojenie partnerov z arktických krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, do podpory cirkumpolárnej spolupráce a mobility a spolupráce v rámci severu;

54.

napokon konštatuje, že arktický región bude v nadchádzajúcich desaťročiach naďalej strategicky dôležitý pre EÚ a že EÚ bude musieť pokračovať v napredovaní s intenzívnejšou mnohostrannou spoluprácou a viacúrovňovým riadením so zapojením obyvateľov Arktídy s cieľom vyriešiť výzvy, ktoré predstavuje geopolitická pozícia, prírodné prostredie a osobitné sociálno-ekonomické podmienky arktického regiónu, a naplno využiť potenciál Arktídy pri ekologickej, modrej a digitálnej transformácii.

V Bruseli 29. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/21

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030)

(2022/C 375/04)

Spravodajca:

János Ádám KARÁCSONY (HU/EKR), podpredseda zastupiteľstva Peštskej župy

Referenčný dokument:

Oznámenie Európskej komisie – Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030)

COM(2021) 615 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta oznámenie s názvom Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030) a súhlasí s názorom Európskej komisie, že boj proti antisemitizmu je zložitá výzva a že antisemitizmus ohrozuje základy európskeho systému hodnôt. Európsky výbor regiónov by mohol prostredníctvom aktívneho zapojenia prispieť k stratégii boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030) tým, že zabezpečí zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do jej vykonávania. Domnieva sa, že Európska únia bez antisemitizmu musí byť spoločným cieľom všetkých miestnych a regionálnych samospráv v EÚ;

je znepokojený zisteniami druhého prieskumu o diskriminácii a trestných činoch z nenávisti voči židom v EÚ Skúsenosti s antisemitizmom a jeho vnímanie z roku 2018, ktorý vypracovala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), v ktorom sa potvrdilo, že deväť z desiatich židov sa domnieva, že antisemitizmus v ich krajine vzrastá a že 85 % židov považuje antisemitizmus za vážny problém;

víta skutočnosť, že stratégia Komisie vychádza z rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami, a to aj s národnými a regionálnymi orgánmi, židovskými komunitami a organizáciami, nezávislými expertmi a výskumníkmi, agentúrou FRA, medzinárodnými organizáciami a inými zainteresovanými stranami;

zdôrazňuje, že židovská kultúra je neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry a že židovské kultúrne dedičstvo sa musí chrániť a podporovať v mestách a regiónoch EÚ spôsobom, ktorý Európanov povedie k tomu, aby si cenili židovské kultúrne dedičstvo a považovali ho za neoddeliteľnú súčasť európskej kultúry a spôsobu života. Upriamuje pozornosť na tisícročné židovské tradície a nemerateľný výrazný prínos osôb so židovským vierovyznaním alebo pôvodom k našej spoločnej spoločnosti a kultúre. V tejto súvislosti sa domnieva, že je dôležité zintenzívniť spoluprácu medzi regiónmi a občianskou spoločnosťou;

víta skutočnosť, že Komisia opätovne potvrdila svoj pevný a jednoznačný záväzok k celosvetovému boju proti antisemitizmu. Súhlasí s tým, že akákoľvek forma antisemitizmu, navádzania na nenávisť alebo násilie je neakceptovateľná a nezlučiteľná s hodnotami a cieľmi Európskej únie a jej členských štátov. Tieto zásady sú nespochybniteľné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutné, aby všetky medzinárodné, národné a regionálne orgány zohľadnili prevenciu antisemitizmu a boj proti nemu vo všetkých jeho formách a vo všetkých oblastiach politiky;

víta záväzok Komisie nadviazať pravidelný dialóg s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov s cieľom podporiť rázne opatrenia v oblasti boja proti antisemitizmu a podpory židovského života, a dodáva, že prizvanie regionálnych aktérov by ešte viac zvýšilo účinnosť stratégie;

považuje za správny záver, ku ktorému sa dospelo v stratégii, a to že všetky formy nenávisti znižujú hodnotu človeka a sú nezlučiteľné s tým, čo EÚ predstavuje. Hoci víta, že táto stratégia je súčasťou úsilia Komisie v boji proti všetkým formám nenávisti, diskriminácie a rasizmu, domnieva sa, že je potrebné ísť o krok ďalej a vyhlásiť zásadu nulovej tolerancie antisemitizmu;

pripomína, že v súlade s článkom 17 ZFEÚ udržiava Európska únia otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami, náboženskými združeniami a nekonfesionálnymi organizáciami a že takýto dialóg by mal rozvíjať aj výbor;

Predchádzanie všetkým formám antisemitizmu a boj proti nim

považuje za správny záver, ku ktorému sa dospelo v stratégii, a to že medzi najbežnejšie prejavy antisemitizmu v súčasnosti patrí antisemitizmus týkajúci sa Izraela, s ktorým sa židia v Európe najčastejšie stretávajú online (1);

10.

plne podporuje myšlienku, že by sa pre členské štáty a ich orgány malo stať bežnou praxou používať definíciu antisemitizmu, ktorú zaviedla Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA), s cieľom pomôcť im identifikovať antisemitské modely a rôzne prejavy antisemitizmu. Uznanie a označenie činu za antisemitský vytvára dôveru v orgány a súdy a zvyšuje ochotu ľudí oznamovať trestné činy motivované antisemitizmom;

11.

podľa uvedenej definície: a) antisemitské činy by sa mali považovať za trestné činy, ak ich tak vymedzujú príslušné právne predpisy (napríklad popieranie holokaustu alebo šírenie antisemitského materiálu). Používanie obzvlášť znevažujúcej a škodlivej terminológie (holokaust, genocída, apartheid) nemožno akceptovať ako legitímne vyjadrenie kritiky židovských skupín alebo všeobecných cieľov a konania židovského štátu; b) trestné činy by sa mali považovať za antisemitské, keď sa ciele útokov, či už sú to ľudia alebo majetok – ako sú budovy, školy, náboženské miesta a cintoríny – zvolia preto, že sú alebo sú vnímané ako židovské alebo súvisiace so židmi; c) antisemitská diskriminácia a odopieranie príležitostí alebo služieb dostupných iným by mali byť stíhané a odsúdené;

12.

víta skutočnosť, že členské štáty podporili stratégiu a už prijali záväzok predchádzať antisemitizmu prostredníctvom vnútroštátnych stratégií a bojovať proti nemu, ako aj proti iným formám diskriminácie, ako sú rasizmus, xenofóbia a extrémizmus. Jedným z príkladov je Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, ku ktorému Výbor regiónov takisto vypracoval stanovisko (2);

13.

schvaľuje konštatovanie uvedené v stratégii, že kľúčom k úspešnosti stratégie je posilnené zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a židovských komunít, posilnenie aktívnej spolupráce s týmito subjektmi a poskytovanie finančnej podpory ich iniciatívam vyčlenením osobitných finančných prostriedkov z existujúcich programov financovania EÚ;

14.

víta záväzok Komisie finančne podporovať organizácie a projekty zamerané na boj proti všetkým formám antisemitizmu a ich zaznamenávanie prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) (3) vo výške 1,55 miliardy EUR, ako aj širokého spektra iných programov EÚ (4) s cieľom riešiť prierezový charakter antisemitizmu prostredníctvom boja proti antijudaizmu a boja proti spochybňovaniu legitímnosti Izraelského štátu, ako aj venovaním dostatočnej pozornosti pamiatke holokaustu;

15.

v záujme budovania dôvery v činnosť štátu podporuje vymenovanie kontaktných osôb v rámci národných a regionálnych bezpečnostných orgánov, ako aj vytvorenie komunikačných kanálov a prijatie koordinovaných komunikačných opatrení, najmä pre prípady krízy;

16.

víta rozhodnutie Komisie vytvoriť ad hoc pracovnú skupinu pre boj proti antisemitizmu ako stály útvar s cieľom podporiť vykonávanie stratégie a pomôcť koordinovať úsilie členských štátov, zástupcov židovských komunít a ďalších zainteresovaných strán. Vyzýva Komisiu, aby pri výbere zástupcov pracovnej skupiny brala osobitný ohľad na komplexnosť európskych židovských komunít s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie všetkých denominácií, resp. prúdov a náboženských hnutí;

17.

je znepokojený skutočnosťou, že 44 % mladých židovských Európanov zažilo antisemitsky motivované obťažovanie (5) a domnieva sa, že je naliehavo potrebné výslovne bojovať proti antisemitským nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, ako aj násilnému extrémizmu a terorizmu namiereným proti židom. Vyjadruje hlboké znepokojenie nad prieskumom, ktorý uskutočnila Agentúra pre základné práva o skúsenostiach židov s trestnými činmi z nenávisti v 12 členských štátoch Únie a podľa ktorého sa 35 % respondentov už stretlo s tvrdením, že „židia zneužívajú obete holokaustu na vlastné účely“ (6), zatiaľ čo 53 % Európanov sa domnieva, že popieranie holokaustu je v ich krajine problémom (7); V tejto súvislosti výbor naliehavo žiada, aby sa urýchlene prijal návrh Európskej komisie na rozšírenie zoznamu trestných činov EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti, čo by umožnilo stanoviť minimálne pravidlá na vymedzenie trestných činov a sankcií v celej EÚ;

18.

súhlasí s Komisiou, že pri vykonávaní stratégie zohrávajú členské štáty, ako aj miestne a regionálne subjekty mimoriadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o boj proti antisemitizmu a podporu židovského života. Zaväzuje sa, že sa v budúcnosti viac zameria na otázku antisemitizmu s cieľom prispieť k vykonávaniu európskej stratégie boja proti antisemitizmu a podporovať výmenu osvedčených postupov;

19.

víta stratégiu európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024, ktorú vypracovala Komisia na podporu programov odbornej prípravy a budovania kapacít zameraných na boj proti antisemitizmu pre odborníkov v oblasti justície a presadzovania práva, a to aj prostredníctvom Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJTN) a Agentúry EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL). Zvyšovanie povedomia o antisemitizme a primeraná odborná príprava by mali byť dostupné aj miestnym a regionálnym samosprávam;

20.

zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité, aby sa v členských štátoch zhromažďovali porovnateľné údaje týkajúce sa prejavov antisemitizmu a aby metodika a stanovenie postupov zberu údajov boli podporované prostredníctvom cieleného financovania a programov;

21.

súhlasí s Komisiou, že boj proti antisemitizmu online si zasluhuje väčšiu pozornosť. Poukazuje na to, že antisemitské konšpiračné mýty, ako aj symboly, suveníry a literatúra súvisiace s nacizmom a ich šírenie online môžu viesť k radikalizácii a v konečnom dôsledku k fyzickému násiliu. Z tohto dôvodu sú mimoriadne dôležité osobitné povinnosti prevádzkovateľov, ktoré sú stanovené v ich etickom kódexe, akte o digitálnych službách a akte o digitálnych trhoch;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité venovať väčšiu pozornosť tomu, ako riešiť nezákonný obsah na platformách sociálnych médií. Pri dosahovaní tohto cieľa zohrávajú kľúčovú úlohu presadzovanie práva, súdnictvo a občianske súdne konania. Vyhlásenia urobené online alebo na sociálnych médiách, ktoré predstavujú trestný čin, by sa mali dôsledne stíhať, a preto považuje za potrebné posilniť európske a vnútroštátne právne predpisy v tejto oblasti; Preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnom rozsahu transponovali a vykonávali rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii (8);

Ochrana a podpora židovského života v EÚ

23.

víta odhodlanie Komisie podporovať členské štáty a židovské komunity pri posilňovaní podpory synagóg a bohoslužobných miest finančnými prostriedkami vo výške 24 miliónov EUR a upozorňuje na skutočnosť, že jednotné údaje zozbierané o incidentoch by mohli Komisii spolu so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie pomôcť preskúmať konkrétne hrozby pre židov, komunity a bohoslužobné miesta s cieľom lepšie pochopiť konkrétne bezpečnostné riziká, predchádzať im, chrániť pred nimi a reagovať na ne;

24.

zdôrazňuje skutočnosť, že napriek dlhodobej prítomnosti židov v Európe 68 % Európanov tvrdí, že „nie sú informovaní“ o židovskej histórii (9). Domnieva sa, že zvyšovanie povedomia a znalostí o židovskej histórii, náboženstve a kultúre medzi mladými ľuďmi musí byť prioritou V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá kvalita učebných materiálov a príručiek pre učiteľov. Nevyhnutne treba odbúrať predsudky spoločnosti a pomôcť presadzovať plné uznanie židovského života ako súčasti európskej spoločnosti;

25.

víta skutočnosť, že Komisia uznala, že šport a médiá zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore začleňovania, a poukazuje na to, že v boji proti antisemitským stereotypom a mylným predstavám môžu popri iniciatívach mimovládnych organizácií dosiahnuť väčší účinok aktívne zapojenie židovských organizácií a podpora prostredníctvom cielených programov;

26.

víta európsky akčný rámec pre kultúrne dedičstvo (10) (ktorý zahŕňa osobitné opatrenie týkajúce sa židovských cintorínov v Európe), ale upozorňuje aj na skutočnosť, že v Európe existuje množstvo opustených synagóg a iných osirotených lokalít židovskej komunity. Okrem regionálnej pomoci by boli potrebné ďalšie programy na posilnenie kultúrnych koreňov Európy prostredníctvom renovácie týchto dôležitých miest a ich ochrany pred vandalizmom;

27.

víta záväzok Komisie týkajúci sa vzdelávania a výskumu v oblasti židovského života, antisemitizmu a holokaustu, ako aj uznanie, že sú nevyhnutné na pochopenie antisemitizmu v súčasnosti a zabránenie tomu, aby sa takéto zverstvá opakovali. Napriek tomu je potrebné posilniť obmedzený rozsah programov OBSE (11)/ODIHR (12) a UNESCO (13) v niektorých členských štátoch;

Vzdelávanie, výskum a pripomínanie holokaustu

28.

víta plán Komisie financovať celoeurópsky prieskum o antisemitských predsudkoch v celej Európskej únii, a to aj na základe skúseností mnohých členských štátov (14), ako aj miestnych a regionálnych samospráv v celej EÚ;

29.

zdôrazňuje, že hoci vzdelávanie patrí do právomoci členských štátov, je potrebné preskúmať vzdelávacie materiály o judaizme, antisemitizme, holokauste a modernom Izraeli, ktoré sa používajú v európskych vzdelávacích inštitúciách. Treba mať na pamäti, že takýto materiál by mal byť v plnom súlade s normami UNESCO, pokiaľ ide o mier, toleranciu, koexistenciu a nenásilie. Okrem toho by sa finančné prostriedky EÚ mali poskytovať na financovanie učebníc, ktoré spĺňajú všetky normy UNESCO. Je nevyhnutná primeraná odborná príprava učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania s cieľom riešiť antisemitizmus a bojovať proti predsudkom vo vzdelávaní a prostredníctvom vzdelávania (15). Výmena najlepších postupov medzi odborníkmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj rôznymi úrovňami riadenia zodpovednými za navrhovanie a vykonávanie politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by mohla ďalej posilniť boj proti mylným predstavám a stereotypom;

30.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že opakovane dochádza k antisemitským činom v školách a že niektorí učitelia majú pri výučbe témy holokaustu čoraz väčšie ťažkosti, a súhlasí s tým, že učitelia by mali mať väčšie možnosti venovať sa otázke antisemitizmu, holokaustu, židovského života a histórie, a to aj v multikultúrnych triedach. Zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby členské štáty poskytovali učiteľom – najmä učiteľom dejepisu – a riaditeľom škôl väčšiu pedagogickú podporu pri výučbe obdobia druhej svetovej vojny a všeobecnejšie pri riešení otázky antisemitizmu. Poukazuje na to, že na preskúmanie a zlepšenie učebných materiálov používaných v členských štátoch a regiónoch sú osobitne potrebné štruktúrované výmeny názorov s učiteľmi;

31.

víta skutočnosť, že Komisia naďalej financuje opatrenia v členských štátoch, ktorých cieľom je systematicky potláčať antisemitizmus, ako aj podporovať židovský život na miestnej a regionálnej úrovni a propagovať znalosti o tom, že v danom regióne či na danom mieste v súčasnosti žijú a v minulosti žili židia, ako aj podporovať výmeny s miestnymi komunitami. Takéto opatrenia by sa mali podporovať aj prostredníctvom programov EÚ, ako sú Horizont Európa a CERV;

32.

s potešením víta medzinárodné výskumné projekty v oblasti predchádzania antisemitizmu, ako sú porovnávacie projekty týkajúce sa spracovania témy antisemitizmu v školskom vzdelávaní, a vyzýva na ich cielené európske financovanie;

33.

zdôrazňuje, že je dôležité pripomínať si hrdinský postoj nežidovských jednotlivcov v celej Európe, ktorí obetovali svoj život s cieľom pomôcť židom počas holokaustu;

34.

podporuje koordinovaný a cezhraničný rozvoj viacjazyčných vzdelávacích materiálov o predchádzaní antisemitizmu a príručiek pre učiteľov, ktoré by boli digitálne a voľne dostupné;

35.

považuje za nevyhnutné posilniť mechanizmy na kontrolu financovania skupín, ktoré pod zámienkou mimovládnych organizácií podporujú antisemitizmus, presadzujú iniciatívu hnutia bojkot, obmedzenie investícií a sankcie (BDS) alebo ospravedlňujú a podporujú terorizmus;

36.

oceňuje prácu európskej infraštruktúry pre výskum holokaustu (EHRI) (16) a považuje za dôležité, aby sa po skončení projektu v roku 2024 zabezpečila budúcnosť nadnárodného výskumu holokaustu, jeho pripomínania si a vzdelávania o ňom. Ide o výskumnú iniciatívu v oblasti holokaustu, ktorá dostáva najviac finančných prostriedkov EÚ na svete;

Vedenie celosvetového boja proti antisemitizmu

37.

víta uznanie Komisie, že Izrael je kľúčovým partnerom Európskej únie v celosvetovom boji proti antisemitizmu. Okrem toho plne podporuje spoluprácu s ad hoc pracovnou skupinou, ktorú zriadila Európska komisia, a s pracovnou skupinou Európskeho parlamentu pre boj proti antisemitizmu;

38.

zdôrazňuje význam zapojenia národných, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj židovských komunít a občianskej spoločnosti na posilnenie legitimity akčného plánu a účinnejší boj proti antisemitizmu v Európe; Takisto je dôležité vymieňať si osvedčené postupy medzi jednotlivými krajinami a miestnymi a regionálnymi samosprávami vrátane cieľov a opatrení stanovených v oblasti vzdelávania, legislatívy alebo výskumu, ktoré vypracovali rôzne úrovne riadenia a občianska spoločnosť;

39.

keďže miestne a regionálne samosprávy sú v prvej línii boja proti antisemitizmu a podpory židovského života, zastáva názor, že by mali mať možnosť zapojiť sa do výmeny informácií, pravidelných konzultácií a dialógu s inštitúciami EÚ;

40.

je pripravený v prípade potreby prispieť k práci ad hoc pracovnej skupiny pre boj proti antisemitizmu zriadenej Komisiou a má záujem pozývať zástupcov skupiny na príslušné schôdze výboru;

41.

bude reagovať na výzvu Komisie ísť príkladom a prijať opatrenia v oblasti náboru a výberu zamestnancov na zlepšenie reprezentatívnosti v radoch svojich zamestnancov.

V Bruseli 29. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) 79 % európskych židov sa cíti byť obviňovanými za niečo, čo robí Izraelský štát. 69 % uvádza, že arabsko-izraelský konflikt má dosah na ich pocit bezpečnosti (druhý prieskum FRA z roku 2018: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2018-experiences-and-perceptions-of-antisemitism-survey_en.pdf).

(2) COR-2020-04617.

(3) C(2021) 2699 final: https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/c_2021_2699_f1_commission_implementing_decision_en_v3_p1_1177590.pdf); program CERV: https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/programmes/cerv.

(4) Program Spravodlivosť, Horizont Európa, Kreatívna Európa, Erasmus+, Fond pre vnútornú bezpečnosť, fondy politiky súdržnosti, Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa) a nástroj predvstupovej pomoci (IPA).

(5) Young Jewish Europeans, Perceptions and experiences of antisemitism (Mladí židovskí Európania: vnímanie antisemitizmu a skúsenosti s ním) https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2019-young-jewish-europeans_en.pdf.

(6) Experiences and perceptions of antisemitism – Second survey on discrimination and hate crime against Jews in the EU (Skúsenosti a vnímanie antisemitizmu – Druhý prieskum o diskriminácii a trestných činoch z nenávisti namierených proti židom v EÚ), Agentúra pre základné práva, 2018: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2018-experiences-and-perceptions-of-antisemitism-survey_en.pdf.

(7) Osobitný Eurobarometer 484, Vnímanie antisemitizmu, 2019: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2220.

(8) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3a32008F0913&msclkid=4ce50456ac4611ec8090609a91eb739d.

(9) Prieskumy – Eurobarometer (europa.eu).

(10) Európsky akčný rámec pre kultúrne dedičstvo.

(11) OBSE: Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(12) ODIHR: Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

(13) UNESCO: Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru.

(14) Kovács, A., Fischer, G., Antisemitic Prejudices in Europe: Survey in 16 European Countries (Prieskum o antisemitských predsudkoch v Európe v 16 európskych krajinách), Action and Protection League, 2021: European antisemitism survey – APL – Action & Protection League (apleu.org).

(15) Addressing Anti-Semitism in Schools: Training Curricula, spoločná publikácia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a UNESCO.

(16) https://www.ehri-project.eu/.

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/26

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík týkajúci sa rozširovania 2021

(2022/C 375/05)

Spravodajkyňa:

Anna MAGYAR (HU/EKR), poslankyňa regionálneho zhromaždenia: zastupiteľstvo Čongrádsko-čanádskej župy

Referenčné dokumenty:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2021 – COM(2021) 644 final

Commission Staff Working Document – Albania 2021 Report – SWD(2021) 289 final;

Commission Staff Working Document – Bosnia and Herzegovina 2021 Report – SWD(2021) 291 final/2;

Commission Staff Working Document – Kosovo 1 2021 Report – SWD(2021) 292 final/2;

Commission Staff Working Document – Montenegro 2021 Report – SWD(2021) 293 final/2;

Commission Staff Working Document – North Macedonia 2021 Report – SWD(2021) 294 final;

Commission Staff Working Document – Serbia 2021 Report – SWD(2021) 288 final;

Commission Staff Working Document – Turkey 2021 Report – SWD(2021) 290 final/2.

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky

s veľkým záujmom berie na vedomie oznámenie Komisie o politike rozširovania EÚ z roku 2021, správy o kandidátskych krajinách Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Srbsku a Turecku a správy o potenciálnych kandidátoch Bosne a Hercegovine a Kosove (1);

pripomína európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny, ako sa uvádza v dohode o pridružení; prezident Ukrajiny 28. februára 2022 uplatnil právo Ukrajiny zvoliť si vlastný osud a predložil žiadosť Ukrajiny o pristúpenie k Európskej únii; VR vyzýva Radu a Komisiu, aby s Ukrajinou ďalej posilňovali väzby a prehĺbili partnerstvo s cieľom podporiť ju pri napredovaní na jej európskej ceste v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv;

víta skutočnosť, že na samite EÚ – západný Balkán v Brde v októbri 2021 sa potvrdilo, že proces rozširovania o krajiny západného Balkánu je spoločným strategickým záujmom a spoločnou strategickou voľbou, založenou na dôveryhodných reformách partnerov, spravodlivej a prísnej podmienenosti a zásade vlastných zásluh;

berie na vedomie formálne žiadosti Gruzínska a Moldavska o pristúpenie k Európskej únii a vyzýva Radu a Komisiu, aby ich podporili v ich úsilí o vstup do EÚ po splnení kritérií rozširovania;

zdôrazňuje, že podporuje vstup všetkých krajín západného Balkánu, ako aj Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska do EÚ za predpokladu, že splnia všetky prístupové kritériá; zdôrazňuje, že je dôležité vyslať týmto krajinám pozitívny signál s cieľom podporiť ich angažovanosť v procese, ktorý predchádza členstvu v EÚ a je, žiaľ, zdĺhavý; zdôrazňuje, že chýbajúca skutočná a dôveryhodná perspektíva EÚ by mohla viesť k frustráciám v partnerských krajinách a k riziku zvýšenia vplyvu tretích krajín v regióne;

opakuje, že reforma verejnej správy v krajinách západného Balkánu sa nemôže uskutočniť bez dobrej správy vecí verejných na miestnej úrovni, a vyzýva Európsku komisiu, aby medzi opatrenia a nástroje na podporu reformy verejnej správy zahrnula podrobnejšie ukazovatele výkonnosti týkajúce sa zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do celkového procesu reformy;

pripomína, že 70 % acquis Únie sa vykonáva na nižšej ako celoštátnej úrovni; nabáda, aby sa preskúmali a uplatňovali najlepšie postupy v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami a s ich zapojením do záležitostí týkajúcich sa rozširovania, keďže sú strategickými partnermi v tomto procese a kľúčovými aktérmi pri zabezpečovaní úspechu rozširovania u občanov;

vyzýva Európsku komisiu, aby čo najlepšie využila mechanizmus TAIEX a vytváranie partnerstiev s cieľom pomôcť pri inštitucionálnom rozvoji a budovaní kapacít na miestnej úrovni v krajinách zapojených do procesu rozširovania; víta rozšírenie mechanizmu TAIEX na miestne samosprávy;

víta skutočnosť, že celková rovnováha reforiem bola vo všetkých krajinách západného Balkánu pozitívna, a vyzýva všetky zúčastnené krajiny, aby preukázali, že sa hlásia k hodnotám a normám EÚ; zdôrazňuje, že od kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov sa očakáva, že postupne zosúladia svoje politiky voči tretím krajinám s politikami Európskej únie;

10.

vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa konštruktívne zapojili v záujme bezodkladného začatia prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom, a to ihneď po tom, ako Rada schváli príslušné rokovacie rámce;

11.

víta skutočnosť, že v posilnenej metodike rozširovania bolo opätovne potvrdené politické riadenie, a preto sa pravidelne konali politické medzivládne konferencie, ktoré poskytli príležitosť na dialóg na vysokej úrovni;

12.

so znepokojením konštatuje, že spomalenie procesu rozširovania vedie k nevítanému vývoju v krajinách zapojených do tohto procesu, konkrétne k strate dôvery občanov, pokračujúcej emigrácii, oslabeniu ochoty uskutočňovať zásadné politické reformy a k ďalšiemu vystaveniu vplyvu tretích strán vrátane Ruska a Číny, ktoré sa neustále snažia rozširovať svoj vplyv v regióne západného Balkánu;

13.

víta nadobudnutie účinnosti nariadenia o IPA III, ktorým sa poskytujú finančné prostriedky na základné a udržateľné reformy v prijímajúcich krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je najväčším darcom na západnom Balkáne, a preto je najdôležitejším partnerom pre tento región;

14.

podporuje vykonávanie hospodárskeho a investičného plánu Európskej komisie pre západný Balkán, ktorý môže významne prispieť k ekologickej transformácii, digitalizácii, rozvoju v oblasti dopravy a energetickej infraštruktúry, sociálnemu a regionálnemu rozvoju; v tejto súvislosti pripomína význam zlepšenia právneho štátu, boja proti korupcii, transparentnosti a dobrej správy vecí verejných a riadneho vykonávania zelenej agendy pre západný Balkán; pripomína, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu, a preto by mali byť zapojené do fázy vykonávania;

15.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s miestnymi orgánmi v prijímajúcich krajinách čo najlepšie využívala finančné prostriedky IPA III a IPARD; opätovne zdôrazňuje výhody prístupu LEADER, keďže rozvoj vidieka nadmerne prispieva k hospodárskemu rozvoju a pevným demografickým štruktúram;

16.

požaduje úzku spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, občianskou spoločnosťou a skupinami expertov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity na západnom Balkáne pri postupnom nahrádzaní uhoľných elektrární obnoviteľnými zdrojmi, pričom sa zohľadnia názory miestnych komunít, ktoré podporujú boj proti zmene klímy a zelenú a spravodlivú transformáciu regiónu;

17.

víta nadobudnutie účinnosti režimu roamingu za vnútroštátny ceny na západnom Balkáne od 1. júla 2021; zdôrazňuje, že budú nasledovať ďalšie rokovania s cieľom znížiť tiež roamingové poplatky medzi EÚ a západným Balkánom;

18.

zdôrazňuje, že program hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest na západnom Balkáne nemožno v plnej miere dosiahnuť bez využitia potenciálu miestneho hospodárskeho rozvoja a zlepšenia podnikateľského prostredia v miestnych spoločenstvách; VR podporuje iniciatívy zamerané na intenzívnejšie zapojenie do štruktúrovaných dialógov s obcami a sieťami obcí v regiónoch prostredníctvom pravidelných konzultácií, a to aj nad rámec Dňa rozšírenia a diskusií v príslušných pracovných skupinách; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam osobných stretnutí s cieľom preskúmať všetky možnosti a nadviazať na priame kontakty pre spoločné projekty;

19.

víta komplexnú podporu, ktorú EÚ poskytuje vládam krajín západného Balkánu pri riešení výziev, ktoré priniesla pandémia COVID-19, a pri účinnej reakcii na naliehavé zdravotné a sociálno-ekonomické potreby; keďže miestne a regionálne samosprávy zohrávajú ústrednú úlohu pri riešení pandémie, naliehavo vyzýva krajiny zapojené do procesu rozširovania spolu s Európskou komisiou, aby ich zapojili do účinnej koordinácie;

20.

zdôrazňuje úlohu fondov EÚ v boji proti negatívnym demografickým tendenciám vo väčšine krajín zapojených do procesu rozširovania; zdôrazňuje, že pri programovaní takýchto fondov je potrebné riešiť sociálne výzvy;

21.

zdôrazňuje potrebu efektívnejšej komunikácie aj na miestnej úrovni, aby sa zvýrazňovali výhody, ktoré prináša integrácia do EÚ, a vyvracali dezinformácie;

22.

zdôrazňuje význam hospodárskeho a investičného plánu, ako aj finančných prostriedkov nástroja IPA pri podpore odvetví relevantných pre miestnu úroveň, ako je cestovný ruch;

23.

opakuje, že právny štát a fungovanie demokratických inštitúcií sú nespochybniteľnými základmi fungovania členských štátov Európskej únie a kľúčovými oblasťami, na základe ktorých EÚ posudzuje pokrok kandidátskych krajín na ceste k členstvu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad obmedzeným pokrokom a mnohými výzvami v tejto oblasti, pretrvávaním určitých prvkov ovládnutia štátu, nedostatočnými výsledkami v boji proti organizovanému zločinu a korupcii, obmedzeným pokrokom v oblasti reformy justície a hlásenými krutými činmi voči niektorým médiám v niektorých krajinách zapojených do procesu rozširovania;

24.

zdôrazňuje, že priaznivé prostredie pre rozvoj a fungovanie nezávislých médií a aktívna a silná občianska spoločnosť sú nevyhnutným predpokladom udržateľnosti a nezvratnosti komplexných reforiem zavádzaných v procese pristúpenia k Únii a tiež základom pre rozvoj miestnej demokracie; požaduje, aby sa posilnilo monitorovanie demokratických procesov a slobody médií, a to aj v súvislosti s pandémiou COVID-19;

25.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú vzhľadom na svoju blízkosť k občanom kľúčovú úlohu pri propagovaní a rešpektovaní európskych hodnôt, ochrane základných práv a ochrane všetkých menšín a že môžu byť dôležitými partnermi a hnacou silou v boji proti rasizmu, nenávistným prejavom a diskriminácii, pri presadzovaní rodovej rovnosti, ochrane zraniteľných skupín a menšín a posilňovaní sociálnej súdržnosti; v tejto súvislosti je ochrana práv národnostných menšín nesmierne dôležitá;

26.

je presvedčený, že práve miestne a regionálne samosprávy, keďže zohrávajú osobitnú úlohu ako tvorcovia miestnych politík a poskytovatelia služieb verejného záujmu, môžu vo väčšej miere pomôcť pri riešení niektorých nedostatkov v oblasti právneho štátu a základných práv, ale aj pri posilňovaní transparentného a zodpovedného riadenia miestnych politík a zlepšovaní ochrany práv zraniteľných skupín;

27.

vyzýva Komisiu, aby ešte viac uľahčovala výmenu najlepších postupov medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, pokiaľ ide o spôsoby väčšieho zapojenia občanov do prípravy miestnych rozpočtov a politík prostredníctvom opatrení, ako je participatívne zostavovanie rozpočtu, a v tejto súvislosti ponúka svoju plnú podporu;

Pripomienky k jednotlivým krajinám

28.

plne podporuje myšlienku, aby sa čo najskôr otvorili prístupové rokovania so Severným Macedónskom a s Albánskom, a to ihneď po tom, ako Rada schváli príslušné rokovacie rámce, s cieľom preukázať politickú podporu pre proces rozširovania, obnoviť jeho dôveryhodnosť a opätovne potvrdiť prísľub plnohodnotného členstva;

29.

pripomína, že dosiahnutie pokroku v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkúva EÚ, je na ceste k pristúpeniu nevyhnutnou podmienkou; vyzýva zúčastnené strany, aby urýchlene pokročili v procese normalizácie, splnili dohody z minulosti a pokročili v plnení právne záväznej komplexnej dohody;

SRBSKO

30.

berie na vedomie celkový doterajší pokrok v prístupových rokovaniach so Srbskom a požaduje urýchlenie a prehĺbenie reforiem v oblasti právneho štátu a základných práv (vrátane nezávislosti súdnictva), boja proti korupcii, slobody médií, riešenia vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni a boja proti organizovanej trestnej činnosti, ako aj pokrok v normalizácii v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako sa stanovuje v rokovacom rámci, od čoho bude závisieť celková rýchlosť prístupových rokovaní;

31.

víta otvorenie tematického bloku 4, čo poskytuje nový impulz pre integráciu všetkých krajín zapojených do procesu rozširovania, posilňuje dôveryhodnosť procesu pristúpenia a zavádza zlepšenú metodiku do praxe;

32.

víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s ústavnou reformou, ktorá posilňuje nezávislosť súdnictva, a vyzýva Srbsko, aby prijalo všetky zákony a právne predpisy, ktoré sú nevyhnutné na uskutočnenie reforiem v praxi; vyzýva Komisiu, aby monitorovala prebiehajúce reformy a dôkladne o tom informovala vo svojej ďalšej správe o krajine;

33.

naliehavo žiada srbské orgány na všetkých úrovniach verejnej správy, aby prijali pevný záväzok v súvislosti s hodnotami EÚ a presadzovali ich a aby jednoznačným spôsobom informovali o ambíciách krajiny spojených so vstupom do EÚ a o vzťahoch s EÚ, ako s hlavným politickým a hospodárskym partnerom Srbska;

34.

vyjadruje očakávanie, že Srbsko vytrvá v odhodlaní zavádzať reformy, vďaka čomu by sa už čoskoro mohli otvoriť ďalšie kapitoly;

35.

vyzýva Srbsko, aby konalo rozhodnejšie s cieľom zlepšiť podmienky pre slobodu prejavu a prácu nezávislých médií a dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o boj proti korupcii;

36.

víta záväzok Srbska aktívne podporovať regionálnu spoluprácu a nabáda ho, aby pokračovalo vo svojom úsilí o posilnenie dobrých susedských vzťahov a cezhraničnej spolupráce;

37.

víta rozhodnutie Srbska podporiť rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o narušení územnej celistvosti Ukrajiny v reakcii na neodôvodnenú a nevyprovokovanú vojenskú agresiu zo strany Ruska; vyzýva Srbsko, aby postupovalo v plnom súlade so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie vrátane všetkých vĺn sankcií voči Bielorusku a Ruskej federácii, a tak opätovne preukázalo svoju podporu zásadám a hodnotám Európskej únie a svoje odhodlanie usilovať sa spolu s európskymi partnermi o zabezpečenie mieru;

ČIERNA HORA

38.

so znepokojením konštatuje vyhrotené vzťahy medzi politickými stranami, čo sťažuje pokrok v rokovaniach; VR naliehavo vyzýva novú vládu a politické strany, aby urýchlili reformy, ktoré sú potrebné na uzavretie kapitol, najmä v oblasti právneho štátu;

39.

nabáda Čiernu Horu, aby zachovala a prípadne dokonca urýchlila doterajší pokrok v prístupových rokovaniach a osobitne sa zamerala na splnenie predbežných kritérií stanovených v kapitolách 23 a 24; dobré výsledky v tejto súvislosti budú kľúčom k dosiahnutiu pokroku v celkových rokovaniach a k predbežnému uzavretiu ďalších kapitol;

40.

zdôrazňuje, že boj proti korupcii a politickému vplyvu vo verejných inštitúciách sa musí uskutočňovať v medziach zásad právneho štátu a v súlade s podmienkami transparentnosti a zodpovednosti, aby sa verejná správa na všetkých svojich úrovniach odpolitizovala;

41.

uznáva osobitné úsilie a chvályhodné výsledky, ktoré Čierna Hora preukázala v oblasti čoraz účinnejších policajných opatrení a opatrení v oblasti trestného stíhania proti organizovanej trestnej činnosti; žiada však Čiernu Horu, aby urýchlene vyriešila nedostatky v systéme trestnej justície vrátane toho, akým spôsobom sa prípady organizovanej trestnej činnosti riešia na súdoch;

42.

nabáda Komisiu vyzvať Čiernu Horu, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie transparentného a inkluzívneho procesu tvorby verejných politík so silnejšou ústrednou kontrolou kvality verejných konzultácií so zainteresovanými stranami;

43.

vyzýva Európsku komisiu, aby venovala trvalú pozornosť požiadavkám transparentnosti verejných financií, a to aj vzhľadom na vonkajšiu finančnú zraniteľnosť Čiernej Hory;

ALBÁNSKO

44.

víta skutočnosť, že sa Albánsko naďalej riadne sústredilo na reformy, ktoré sú potrebné pri smerovaní tejto krajiny do EÚ, a to aj napriek problémom pri riešení negatívnych sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie; vzhľadom na výsledky tejto krajiny by sa prístupové rokovania mali začať bezodkladne, hneď ako Rada schváli rokovací rámec;

45.

víta skutočnosť, že sa 25. apríla 2021 konali úspešné a dobre zorganizované všeobecné voľby, ktoré vychádzali z volebnej reformy v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR;

46.

oceňuje, že v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa dosiahla miera zosúladenia 100 %, čo je jasný signál, že krajina je odhodlaná dostať sa do EÚ. Albánsko pokračovalo v konštruktívnom dialógu so susednými krajinami a v zapojení do mnohých iniciatív v oblasti regionálnej spolupráce, o. i. v roku 2020 úspešne predsedalo OBSE;

47.

zdôrazňuje, že vykonávanie komplexnej reformy súdnictva prinieslo prvé výsledky na ústavnom súde a na najvyššom súde; víta rozšírenie mandátu preverovacích inštitúcií;

48.

víta, že sa dosiahol pokrok v posilňovaní boja proti korupcii, ako aj boja proti organizovanej trestnej činnosti vrátane zintenzívnenia spolupráce s členskými štátmi EÚ a Europolom; pripomína však, že je naliehavé bojovať proti sieťam obchodovania s drogami;

49.

vyzýva Albánsko, aby pokračovalo v reforme územnej správy a konsolidovalo toto úsilie v rámci širšieho programu zameraného na podporu decentralizácie, zvýšenie miestnej fiškálnej autonómie a posilnenie kapacity obcí;

50.

naliehavo žiada Albánsko, aby urýchlene prijalo a zaviedlo očakávané predpisy o právach menšín, najmä o sebaurčení a používaní menšinových jazykov, a to v súlade s európskymi normami a so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán, a aby zvýšilo kapacity štátneho výboru pre národnostné menšiny;

51.

požaduje ďalšie posilnenie úlohy Poradnej rady pre ústrednú vládu a miestnu samosprávu (Central and Local Self-Government Consultative Council) v Albánsku, ktorá je dobrým príkladom inštitucionalizácie úlohy miestnych samospráv pri tvorbe verejnej politiky;

52.

víta prijatie zákona o sčítaní obyvateľov a očakáva, že nadchádzajúce sčítanie obyvateľov prebehne hladko, plne transparentne, so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán a v súlade s medzinárodnými normami;

53.

odporúča zriadiť zmiešaný poradný výbor s Albánskom; odporúča preto, aby albánska vláda podala na tento účel žiadosť a aby rada pre stabilizáciu a pridruženie prijala príslušný vyhlásenie;

54.

vyzýva Albánsko, aby pokračovalo v prebiehajúcom úsilí o zavedenie komplexnej reformy sektora pôdy a aby transparentným spôsobom konsolidovalo vlastnícke práva prostredníctvom konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a to aj riešením prípadov falšovania dokumentov a rýchlym pokrokom v procese registrácie a kompenzácie;

SEVERNÉ MACEDÓNSKO

55.

víta, že celková rovnováha reforiem v príprave Severného Macedónska na pristúpenie k EÚ je pozitívna a umožňuje ďalší pokrok; vzhľadom na výsledky tejto krajiny by sa prístupové rokovania mali začať bez ďalšieho odkladu, hneď ako Rada schváli rokovací rámec, keďže nedostatočný pokrok oslabuje dôveryhodnosť celej politiky rozširovania;

56.

víta skutočnosť, že parlamentné opozičné strany sa neustále zapájali do parlamentnej práce a v niektorých prípadoch pomohli prijať kľúčové reformné právne predpisy týkajúce sa EÚ; vyzýva Severné Macedónsko, aby zintenzívnilo svoje úsilie na posilnenie úlohy parlamentu ako fóra pre konštruktívny politický dialóg, najmä o reformnom programe EÚ;

57.

vyjadruje svoje znepokojenie nad nespravodlivým spoločným prístupom k Severnému Macedónsku a Albánsku pri rozhodnutiach o rozširovaní v Rade, čo nie je v súlade s ambíciou samotnej EÚ posudzovať rozvoj prístupových krajín jednotlivo; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby dosiahli dohodu, ktorá umožní otvorenie rokovaní; VR je rozhodne za to, aby sa čo najskôr uskutočnili prvé medzivládne konferencie s obidvoma kandidátmi;

58.

žiada posilnenie administratívnych a technických kapacít v operačných štruktúrach zodpovedných za riadenie fondov EÚ tak na ústrednej, ako aj miestnej úrovni, najmä v oblasti dopravy, energetiky a ekologickej transformácie;

59.

víta úsilie vynaložené v oblasti regionálnej spolupráce, vďaka čomu bolo Severné Macedónsko schopné udržať si dobré vzťahy so susednými krajinami a zostalo aktívne v regionálnych iniciatívach; pripomína, že je dôležité dosiahnuť hmatateľné výsledky a vykonávať v dobrej viere Dohodu z Prespy s Gréckom ako súčasť procesu rozširovania;

60.

víta, že Severné Macedónsko dosiahlo v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky mieru zosúladenia 96 % a že sa aktívne zapájalo do misií krízového riadenia EÚ;

BOSNA A HERCEGOVINA

61.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Bosna a Hercegovina dosiahla obmedzený pokrok v kľúčových reformách potrebných na to, aby krajina dosiahla štatút kandidátskej krajiny;

62.

opätovne potvrdzuje, že Bosna a Hercegovina má nízku úroveň pripravenosti na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ, a preto musí výrazne urýchliť proces prijímania acquis Únie; pripomína, že vnútroštátny program na transpozíciu acquis Únie ešte nebol prijatý;

63.

je veľmi znepokojený iniciatívami Republiky Srbskej, ktoré smerujú k odlúčeniu sa od bosnianskych ozbrojených síl, súdnictva a daňového systému; vyjadruje dôraznú podporu územnej celistvosti krajiny;

64.

vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby vykonávala rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny a zmenila volebný zákon tak, aby tri štátotvorné národy mohli byť legitímne zastúpené v orgánoch verejnej moci a všetci občania mohli byť volení do všetkých orgánov;

KOSOVO

65.

vyzýva členské štáty v súlade s odporúčaniami Komisie a pozitívnymi odporúčaniami EP, ktoré VR dôrazne podporuje, aby zaviedli liberalizáciu vízového režimu;

66.

zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť komplexnú, právne záväznú dohodu o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, aby mohli obe krajiny napredovať na svojej európskej ceste; vyzýva Európsku komisiu, aby trvala na vyriešení otázky vytvorenia spoločenstva obcí so srbskou väčšinou v Kosove;

67.

víta prijatie stratégie a akčného plánu pre oblasť právneho štátu v auguste 2021, v ktorých sa uvádzajú hlavné výzvy týkajúce sa posilnenia právneho štátu;

68.

pripomína význam legislatívnych reforiem, aby sa zabezpečilo jasné rozdelenie právomocí a finančných prostriedkov medzi ústrednú vládu a miestnu samosprávu;

69.

opätovne zdôrazňuje svoje pevné očakávanie, že všetky doterajšie dohody sa budú rešpektovať a bezodkladne vykonávať; obe strany by sa tiež mali vyhýbať krokom, ktoré narúšajú stabilitu, a rétorike, ktorá neprispieva k dialógu;

TURECKO

70.

s poľutovaním berie na vedomie pokračujúce závažné zhoršovanie situácie v oblasti demokracie v Turecku v základných oblastiach európskeho acquis, výrazné zhoršenie v oblasti podpory a presadzovania ľudských práv, zásad právneho štátu a základných slobôd, ktoré sú kľúčovými základnými hodnotami Európskej únie; zdôrazňuje, že nový akčný plán pre ľudské práva je síce v zásade vítanou iniciatívou, no neobsahuje konkrétne kroky na nápravu najpálčivejších problémov v tejto oblasti, a preto je potrebné vyvinúť v tomto smere účinné úsilie;

71.

opätovne zdôrazňuje svoje pevné očakávanie, že všetky doterajšie dohody sa budú rešpektovať a bezodkladne vykonávať; vyzýva Turecko, aby sa zdržalo obnovených provokácií alebo jednostranných krokov, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, a aby sa vyhlo krokom, ktoré narúšajú stabilitu, a rétorike, ktorá neprispieva k dialógu;

72.

opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad celkovým oslabením účinnej kontroly a rovnováhy v politickom systéme a odsudzuje pokračujúce praktiky vynúteného odvolávania zvolených starostov a ich nahrádzania správcami vymenovanými vládou, ako aj zatýkanie ďalších členov miestnych zastupiteľstiev; v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy a odporúčaniami Benátskej komisie vyzýva Turecko, aby zrušilo opatrenia, ktoré znemožňujú fungovanie demokracie na miestnej úrovni a neprospievajú celkovej demokratickej klíme ani demokracii na regionálnej a miestnej úrovni; Turecko by tiež malo zintenzívniť spoluprácu s Radou Európy a jej príslušnými orgánmi a inštitúciami, zaoberať sa ich kľúčovými odporúčaniami, plne vykonávať Európsky dohovor o ľudských právach a iné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktorých je Turecko zmluvnou stranou, ako aj vykonávať všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v súlade s článkom 46 EDĽP; vyzýva Turecko, aby sa opätovne pripojilo k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

73.

uznáva významné úsilie Turecka v oblasti migrácie tým, že prijalo viac ako 4 milióny ľudí a rieši ich potreby; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplné a nediskriminačné vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka z roku 2016, a to aj vo vzťahu k Cyperskej republike, vrátane povinnosti prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby zabránilo vzniku nových námorných alebo pozemných trás nelegálnej migrácie z Turecka do EÚ, a spolupracovať so susednými štátmi; okrem toho požaduje úplné a účinné vykonávanie dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí so všetkými členskými štátmi EÚ má naďalej zásadný význam; upozorňuje, že nebude akceptovať žiadne pokusy tretích krajín o zneužitie migrantov na politické účely;

74.

požaduje úplné rešpektovanie zvrchovanosti všetkých členských štátov EÚ; odsudzuje jednostranné kroky Turecka v súvislosti s mestskou časťou Varoša a naďalej sa zaväzuje ku komplexnému riešeniu cyperského problému v rámci OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN; vyzýva Turecko, aby sa snažilo dosiahnuť ďalší pokrok smerom k normalizácii vzťahov s Cyperskou republikou;

75.

berie na vedomie ratifikáciu Parížskej dohody tureckým parlamentom; zdôrazňuje význam zapojenia miestnych samospráv do rozvoja politík v tejto oblasti; víta zmiernenie napätia vo východnom Stredozemí po tom, ako Turecko pozastavilo protiprávne vrtné práce na účely ťažby uhľovodíkov v námorných zónach Cypru, pričom zdôrazňuje, že je potrebné tento trend udržať, a vyzýva Turecko, aby rešpektovalo zvrchovanosť všetkých členských štátov EÚ, najmä Grécka a Cypru, nad ich teritoriálnymi vodami a vzdušným priestorom;

76.

berie na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol pri urýchlení čerpania finančných prostriedkov z nástroja IPA II a v súvislosti s riešením niektorých štrukturálnych nedostatkov, najmä v oblasti zdrojov, poľnohospodárstva a súdržnosti (klaster 5);

77.

opakovane potvrdzuje, že je v strategickom záujme EÚ rozvíjať s Tureckom vzájomne prospešný vzťah založený na spolupráci, a zdôrazňuje, že je dôležité ponechať komunikačné kanály otvorené s cieľom vyriešiť nezhody a zmierniť napätie prostredníctvom dialógu a v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom;

78.

vyzýva Turecko, aby splnilo svoje záväzky vyplývajúce z rokovacieho rámca vrátane úplného nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k dohode o asociácii voči všetkým členským štátom; zdôrazňuje, že nevyhnutnosťou je uznanie všetkých členských štátov; pripomína výzvu EÚ, aby Turecko postupne zosúladilo svoje pozície so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ a aby v prvom rade zvrátilo rastúci negatívny trend, a pripomína jej pozíciu k pristúpeniu členských štátov k medzinárodným organizáciám; s poľutovaním konštatuje, že Turecko sa naďalej vzďaľuje od Európskej únie, a pripomína predchádzajúce závery Rady, v ktorých konštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa preto v podstate zastavili a nemožno uvažovať o otvorení alebo uzavretí žiadnych ďalších kapitol;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv v procese rozširovania

79.

zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych samospráv v procese prispôsobenia sa EÚ a následného uplatňovania pravidiel EÚ; v procese integrácie sa musí zintenzívniť spolupráca medzi ústrednou a miestnou úrovňou, najmä v oblasti harmonizácie právnych predpisov, hospodárskeho a investičného rozvoja, reformy verejnej správy vrátane rozvoja miestnych verejných služieb, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, politiky v oblasti zmeny klímy a ekologickej transformácie, verejného obstarávania a sociálnej politiky;

80.

víta spustenie hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán ako kľúčového nástroja na podporu oživenia hospodárstva a rozvoja týchto krajín; pripomína, že plán, ktorý predložila Európska komisia, predstavuje tretinu HDP západného Balkánu, a preto posilňuje najvyššie postavenie EÚ ako darcu; zdôrazňuje význam včasného a primeraného zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania;

81.

víta nadobudnutie účinnosti nariadenia o IPA (IPA III), ktoré poskytuje 9 miliárd EUR z investícií vo výške 30 miliárd EUR poskytnutých v rámci hospodárskeho a investičného plánu; víta skutočnosť, že v nariadení o IPA a súvisiacom procese programovania sa uznáva význam miestneho rozmeru a medziľudských kontaktov; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala možnosť uľahčenia spolupráce na centrálnej a miestnej úrovni a cezhraničnej spolupráce na miestnej úrovni, a to aj medzi členskými štátmi a prijímajúcimi krajinami, s cieľom čo najviac využiť dostupné finančné prostriedky;

82.

podčiarkuje význam politického pluralizmu v demokratických systémoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že chýbajúca politická pluralita či odvolávanie z funkcií a zastrašovanie miestnych volených úradníkov z opozičných strán, ku ktorému dochádza v niektorých krajinách zapojených do rozširovania, patria medzi hlavné výzvy pre miestnu demokraciu a bránia v ceste k členstvu v EÚ;

83.

vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula praktické podporné nástroje na účinné budovanie kapacít miestnych a regionálnych samospráv na západnom Balkáne, a to aj prostredníctvom osobitných tematických podporných programov alebo regionálnych projektov technickej pomoci a nepretržitých výmen, mentorstva a vytvárania sietí; vyzýva tiež Komisiu, aby do výročných správ zahrnula odkaz na takéto iniciatívy;

84.

víta prax budovania siete kontaktných miest pre integráciu do EÚ v obciach s koordináciou delegácií EÚ v krajinách zapojených do procesu rozširovania; v tejto súvislosti podporuje výmenu najlepších postupov a získaných skúseností;

85.

miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu v úspešnom integračnom procese, a preto sú reforma miestnej verejnej správy a budovanie kapacít nevyhnutné pre všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania; v tejto súvislosti VR vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala a prípadne rozšírila iniciatívu na podporu zlepšenia správy a riadenia vecí verejných (SIGMA) na verejnú správu na nižšej ako celoštátnej úrovni v krajinách zapojených do procesu rozširovania;

86.

vyzýva Európsku komisiu, aby zlepšila ukazovatele na meranie pokroku v oblasti reformy verejnej správy zapojením miestnych a regionálnych samospráv;

87.

oceňuje doterajšiu podporu Európskej komisie na posilnenie spolupráce medzi mládežou v krajinách západného Balkánu, čo má veľký význam pre zachovanie a ďalší rozvoj dobrých susedských vzťahov, a to vrátane podpory iniciatív, ako je Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže; víta tiež, že finančné prostriedky z nástroja IPA naďalej prioritne prispievajú k účasti mladých ľudí;

88.

zdôrazňuje, že veľké investície do infraštruktúry plánované na základe hospodárskeho a investičného plánu v oblastiach dopravy, energetiky, zelenej a digitálnej infraštruktúry by mali okrem základných sietí vždy zahŕňať regionálnu a miestnu pripojiteľnosť, aby výhody týchto investícií pocítili občania v miestnych komunitách.

V Bruseli 29. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/34

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ekologická transformácia – Ako pri budovaní odolných spoločenstiev dosiahnuť rovnováhu medzi sociálnou prijateľnosťou a environmentálnymi požiadavkami – pohľad miest a regiónov

(2022/C 375/06)

Spravodajca:	Hanna ZDANOWSKA (PL/EĽS), primátorka Lodže
Referenčný dokument:	žiadosť predsedníctva Rady EÚ

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta ekologickú transformáciu ako jednu z kľúčových priorít francúzskeho predsedníctva, keďže adaptácia na zmenu klímy a zmierňovanie jej dôsledkov, obnova a ochrana biodiverzity, zabezpečenie územnej odolnosti voči prírodným katastrofám, ako aj presadzovanie zdravého životného prostredia a lepšej kvality života prispievajú k budovaniu odolnejšej Európy a dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody;

súhlasí so zverejneným oznámením o novej stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy (1) a tiež s osobitnou správou Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) (2) a zdôrazňuje, že ekologická transformácia nie je možná bez zapojenia miestnych a regionálnych samospráv, ako aj obyvateľov, podnikov, centier inovácií a univerzít;

zastáva názor, že ekologická transformácia by mala byť stredobodom všetkých rozhodnutí súvisiacich s tvorbou politiky, pričom by sa mal pri navrhovaní a zavádzaní budúcich politík a programov zaujať nový, systémový a integrovaný prístup. Zdôrazňuje, že túto zelenú transformáciu by mala uľahčiť digitálna transformácia zahŕňajúca zavádzanie a podporu moderných digitálnych nástrojov s vysokými normami udržateľnosti – vrátane silných demokratických a technologických záruk – a investovanie do nich, keďže sú to kľúčové faktory, ktoré umožňujú zmeny. V tejto súvislosti je tiež nevyhnutné podporovať menej rozvinuté a vidiecke regióny a pomôcť im zaostávanie v snahe preklenúť priepasť medzi rôznymi oblasťami;

pri budovaní odolnosti je rozhodujúca miestna a regionálna úroveň. Dôležité je dosiahnuť väčší pocit zodpovednosti a spolupatričnosti na miestnej a regionálnej úrovni, a to pokiaľ ide o verejnú správu, miestnu a regionálnu samosprávu, obyvateľov, hospodárske subjekty, t. j. všetkých, ktorí sú súčasťou miestnej a regionálnej štruktúry, čo si však vyžaduje náležitú a komplexnú inštitucionálnu a finančnú podporu;

žiada, aby sa v kontexte klimatickej krízy, krízy v oblasti biodiverzity a vojny na Ukrajine výrazne posilnil celý sektor zdravotníctva a opatrovateľských služieb, pričom by sa zdravie malo považovať za hlavný motív a prioritu ekologickej transformácie a mali by sa posilňovať synergie medzi politikou v oblasti klímy a politikou v oblasti zdravia v súlade s odporúčaniami 8. environmentálneho akčného programu;

zastáva názor, že odolné spoločenstvo dokáže odolávať dôsledkom klimatických hrozieb a iných narušení, absorbovať ich a zotaviť sa z nich. Je preto dôležité zmierňovať negatívne účinky, ale tiež vytvoriť atmosféru, v ktorej môžu spoločnosť, životné prostredie, ako aj hospodárstvo prosperovať, a to vďaka zavedeniu širokej škály stimulačných opatrení;

zdôrazňuje, že odolné komunity je možné budovať aj vďaka odolným politickým systémom, ktoré sa zasadzujú za rovnosť, solidaritu, sociálnu spravodlivosť a rodovú rovnosť, vďaka zapojeniu detí a mladých ľudí a tým, že sa nezabudne na nikoho, najmä nie na zraniteľné skupiny, a že sa bude prihliadať na územnú rozmanitosť, ktoré predstavujú vidiecke, pobrežné, horské, ostrovné, súostrovné alebo najvzdialenejšie regióny;

zdôrazňuje, že politiky, ktorými sa presadzujú ekologické výrobné postupy a technológie, musia tiež posilniť konkurencieschopnosť miestnych MSP a prispieť k vytváraniu a rozvoju ekologických pracovných miest a zvyšovaniu kvalifikácie pracovníkov;

vzhľadom na vysoké ceny energie a vojnu na Ukrajine opakuje svoju výzvu na úplný zákaz dovozu ruského plynu, ropy a uhlia do Európy a nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby začali vypracúvať pohotovostné plány s cieľom pripraviť sa na dôsledky takýchto sankcií. Domnieva sa, že plán REPowerEU je spôsob, ako urýchliť energetickú transformáciu, znížiť celkovú závislosť EÚ od dovozu energie a surovín, a tým aj politické, hospodárske a bezpečnostné riziká, ktoré sú s ňou spojené. Vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že sa v tomto pláne výslovne nespomína úloha, ktorú zohrávajú mestá a regióny pri zvládaní súčasnej energetickej krízy, ako aj pri zabezpečovaní dlhodobých riešení;

Výber správnej kombinácie politík na zvýšenie odolnosti systémov

10.

podporuje myšlienku Európy odolnej voči zmene klímy v súlade s misiou programu Horizont Európa, v rámci ktorej sa odolnosť environmentálnych, sociálnych a hospodárskych systémov spája s úsilím dosiahnuť dlhodobý udržateľný rozvoj, ako aj rovnosť, sociálnu spravodlivosť a rodovú rovnosť. Dôležité je zapojiť deti a mládež, na nikoho nezabudnúť a posilniť odolnosť politických systémov na podporu spoločných hodnôt, solidarity a rešpektovania rozmanitosti, ktoré sa zaručia prostredníctvom inkluzívnej transformácie spoločnosti;

11.

v súlade s oznámením o novej stratégii v oblasti adaptácie na zmenu klímy1 zdôrazňuje, že je potrebné čo najrýchlejšie systematicky a premyslene reagovať na zmenu klímy. Konštatuje, že odolnosť je zložitý pojem, ktorý si vyžaduje integrované, viacsektorové a pružné riešenia vypracované v súlade s územným prístupom a založené na dôkazoch. Zdôrazňuje, že budovanie odolných systémov zahŕňa správny výber priorít, ako aj synergiu rôznych politík na podporu transformácie na udržateľné územie schopné zvládať krízy a otrasy a zároveň pripravené zmierniť ich skutočné a predvídané dôsledky;

12.

navrhuje preto, aby investičné projekty zahŕňali analýzy klimatických rizík a analýzy klimatickej citlivosti, pričom by sa mali zodpovedajúco upraviť scenáre nákladov a prínosov;

13.

vyjadruje tiež znepokojenie nad očakávaným nerovnomerným regionálnym vplyvom energetickej krízy na mestá a regióny EÚ vzhľadom na ich rozdielne schopnosti reagovať na prerušenie dodávok energie a rastúce ceny energie, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby túto nerovnováhu zohľadnili pri navrhovaní a zavádzaní príslušných opatrení;

14.

podporuje návrhy na urýchlenie využívania energie z miestnych obnoviteľných zdrojov a zlepšenie energetickej efektívnosti s cieľom zaistiť energetickú autonómiu a bezpečnosť Európy a bojovať proti energetickej chudobe, najmä vzhľadom na vojnu na Ukrajine a jej nepriaznivé dôsledky pre európsku energetiku;

15.

podporuje plány a opatrenia na podporu spravodlivej a inkluzívnej transformácie uhoľných oblastí s cieľom pomôcť im napredovať a prekonať všetky prípadné prekážky, pričom by mali mať na to dostatočné prostriedky, a vytvoriť pre ne nový model rozvoja;

16.

zdôrazňuje, že hlavné prekážky, ktoré bránia rýchlej implementácii nízkouhlíkových technológií súvisia s nedostatkom finančných a ľudských zdrojov, existujúcimi politikami, predpismi a organizačnými štruktúrami, ktoré sú stále závislé od fosílnych palív, ako aj so sociálno-kultúrnymi faktormi, napríklad s nedostatočnou spoločenskou akceptáciou, a to najmä preto, lebo transformácia môže najmä v uhoľných regiónoch viesť k rušeniu pracovných miest a vyľudňovaniu. Domnieva sa preto, že inovácie by mali vychádzať z konkrétnych miestnych podmienok a mať okamžitý vplyv na celý systém a celú komunitu a zároveň by mali zamedziť procesom, ktoré spôsobujú nedostatočnú spoločenskú akceptáciu;

17.

požaduje podporu, ktorá uľahčí rozvoj a dostupnosť riešení v oblasti aktívnej a verejnej mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami;

18.

konštatuje, že zmena klímy je potenciálne najväčšou hrozbou pre zdravie vo svete v 21. storočí, a preto vyzýva na multidisciplinárnu a multisektorovú spoluprácu a uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“, ktoré povedú ku koordinovaným opatreniam na všetkých úrovniach riadenia v medzinárodných agentúrach, mimovládnych organizáciách a akademických inštitúciách zameraných na ochranu prírody, obnovenie biodiverzity a obnovu biotopov a ekosystémov;

19.

zdôrazňuje, že opatrenia na znižovanie rizika prírodných katastrof založené na ekosystémovom prístupe sú nákladovo efektívnymi politickými nástrojmi. Nevyužívajú sa však v plnej miere a ich potenciál by sa mal na úrovni EÚ ešte viac posilniť (3);

20.

žiada, aby sa urýchlil prechod na obehové hospodárstvo, a vyzdvihuje úlohu, ktorú v tomto procese zohrávajú miestne a regionálne samosprávy. Vyzýva, aby sa podporovali nové obchodné modely a posilnili nástroje, najmä v rámci komunálneho hospodárstva a jeho mechanizmov tzv. rozšírenej zodpovednosti spotrebiteľov, mechanizmov verejno-súkromného partnerstva a s nimi spojenej podpory modelov udržateľnej spotreby a výroby a zeleného alebo udržateľného verejného obstarávania;

21.

zasadzuje sa za zavádzanie inovatívnych riešení v oblasti riadenia vo verejnom sektore s využitím koncepcie živého laboratória. Zdôrazňuje, že v záujme budovania odolných komunít je nevyhnutné propagovať ju pri hľadaní účinných spôsobov, ako zvládať výzvy, pričom by sa mohla využiť tvorivosť a inovácia používateľov verejných služieb;

22.

žiada, aby sa v investičných postupoch zohľadnili riešenia blízke prírode. V rámci tejto iniciatívy, ktorá je súčasťou novej stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, sa riešenia blízke prírode považujú za prioritu (4);

23.

víta iniciatívy (ako napr. Dohovor primátorov a starostov a Európsky klimatický pakt), ktoré podnecujú miestne a regionálne samosprávy, aby zvýšili svoje ambície a úsilie v záujme transformácie. Činnosť vyslancov a ambasádorov týchto iniciatív by sa mala zintenzívniť a rozšíriť aj do iných oblastí s cieľom zvýšiť povedomie o klíme na všetkých úrovniach územnej samosprávy a urýchliť ich transformáciu;

24.

víta usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia (CEEAG), ktoré umožnia zlepšiť dosahovanie cieľov Európskej zelenej dohody, najmä v oblasti obnovy budov, biodiverzity, čistej mobility a energie z obnoviteľných zdrojov, a zefektívniť využívanie zdrojov s cieľom podporiť prechod na obehové hospodárstvo;

25.

zasadzuje sa za vytvorenie vhodných podmienok pre rozvoj sociálneho hospodárstva. Pri vytváraní vhodného prostredia pre rozvoj sociálneho hospodárstva má rozhodujúci význam politický a právny rámec. Zahŕňa to aj rámce pre zdaňovanie, verejné obstarávanie a štátnu pomoc, ktoré treba prispôsobiť potrebám sociálneho hospodárstva;

Miestne a regionálne samosprávy ako kľúčoví aktéri ekologickej transformácie

26.

požaduje, aby sa zaviedol dobre fungujúci rámec viacúrovňového riadenia, ktorý by zahŕňal miestnu, metropolitnú, regionálnu, celoštátnu, európsku aj celosvetovú úroveň. Radikálne a trvalé zmeny spôsobu života, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie spravodlivej, udržateľnej, nízkoemisnej a odolnej spoločnosti, si vyžadujú spoluprácu zdola nahor aj zhora nadol;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy sú „hlavnými aktérmi“ ekologickej transformácie – vykonávajú 70 % všetkých právnych predpisov EÚ, 70 % opatrení na zmiernenie zmeny klímy, 90 % opatrení v rámci stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a 65 % cieľov udržateľného rozvoja a realizujú jednu tretinu verejných výdavkov a dve tretiny verejných investícií. Práve ony najlepšie poznajú miestne a regionálne problémy, a preto by mali mať k dispozícii nástroje na hľadanie systémových riešení, ktoré najlepšie zodpovedajú miestnym podmienkam. Táto úloha však neznamená, že zodpovednosť nesú len ony. Vyššie úrovne verejnej správy sú povinné podporovať miestne a regionálne samosprávy v ich úsilí v tejto oblasti;

28.

zasadzuje sa za väčšie využívanie participatívneho riadenia (diskusie, rozpočty atď.) a riadenia so zapojením viacerých zainteresovaných strán, keďže to zväčšuje šance na optimálne ekologické investície vo vidieckych mestečkách, v mestách a regiónoch. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy podporujú rozhodovací proces vo všetkých fázach a zabezpečujú aktívnu podporu v rámci politických stratégií;

29.

zastáva názor, že „myslieť globálne a konať lokálne“ je jediný spôsob, ako dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Parížskej dohody. V tejto súvislosti vyzýva UNFCCC na aktívne a skutočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv ako dôveryhodného partnera COP pre opatrenia v oblasti klímy;

30.

nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby organizovali lokálne samity o klíme, ktoré majú pozitívny vplyv na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do problematiky adaptácie na zmenu klímy a do energetickej transformácie a ktoré môžu pomôcť Výboru regiónov pripravovať odporúčania na výročné konferencie OSN o klíme;

Sociálny aspekt budovania odolnosti

31.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych komunít do rozhodovacích procesov je pre akúkoľvek transformáciu kľúčové. Vyzýva na väčšie odhodlanie posilniť zodpovednosť, inkluzívnosť, spoločné hodnoty a solidaritu a zapojiť všetkých aktérov do budovania odolnejších komunít. V tejto súvislosti má zásadný význam aj zapojenie mladých ľudí;

32.

žiada vytvoriť nástroje, ktoré budú motivovať domácnosti, aby sa zapojili do procesov transformácie, a tiež rôzne formy podpory, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny občanov a územia. V tejto súvislosti víta zriadenie Sociálno-klimatického fondu a žiada, aby sa zabezpečila finančná podpora prostredníctvom systému zdieľaného riadenia rešpektujúceho zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia;

33.

vyzýva na posilnenie postavenia výrobcov-spotrebiteľov a spotrebiteľov v ekologickej transformácii, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré pomôžu zamedziť environmentálne klamlivej reklame a stimulovať informované rozhodnutia;

34.

žiada, aby sa uľahčovali a podporovali iniciatívy a odstránili prekážky, ktoré bránia zakladaniu miestnych komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, keďže ide o kľúčový nástroj na podporu všeobecného využívania obnoviteľných zdrojov energie a na vytvorenie decentralizovanej energetickej sústavy, ktorý zároveň prináša hospodárske a sociálne výhody na miestnej úrovni;

35.

konštatuje, že v pláne REPowerEU sa nedostatočne využíva potenciál úspor energie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili opatrenia, ako sú kampane na zvyšovanie povedomia občanov a na podporu zmeny správania;

Vzdelávanie a učenie sa v záujme budovania odolnosti

36.

zdôrazňuje, že ekologická transformácia nie je možná bez budovania znalostného kapitálu prostredníctvom vyučovania o klíme na všetkých úrovniach vzdelávania, ako aj získavaním zručností a rekvalifikáciou;

37.

zdôrazňuje, že klimatický pakt by mal urýchliť dosahovanie záväzkov na miestnej úrovni, ktoré už miestni aktéri (MSP, školy, miestne samosprávy, univerzity a pod.) podpísali, a vytvoriť nové záväzky, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom;

38.

podporuje ciele, zásady a usmernenia programu Horizont Európa a žiada posilniť požiadavky týkajúce sa stáleho charakteru projektov a monitorovať ich účinky;

39.

zdôrazňuje význam opatrení na posilnenie, rozšírenie a financovanie existujúcich a nových iniciatív na podporu výmeny poznatkov a osvedčených postupov medzi európskymi, národnými, regionálnymi a miestnymi sieťami a tiež na podporu spolupráce medzi mestami, ako napríklad vzájomné učenie, študijné návštevy, odborné vedenie a inštruktáž medzi partnermi;

40.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby vyvinuli maximálne úsilie a pri realizácii transformačných projektov podporovali vzájomnú spoluprácu, ktorá presahuje administratívnu oblasť, vrátane vnútroštátnej i cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi a obcami v celej EÚ;

41.

navrhuje, aby sa v boji proti zmene klímy na miestnej a regionálnej úrovni využívali osvedčené postupy vytvorené v rámci iniciatív, ako sú Dohovor primátorov a starostov, Under2 Coalition, misie EÚ atď. Cieľom je využiť údaje zhromaždené pri vypracúvaní dlhodobých stratégií v oblasti klímy a vymieňať si skúsenosti, pokiaľ ide o úspešné metodiky, inovačné riešenia a cenné ponaučenia z týchto iniciatív;

42.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného nástroja na zabezpečenie technickej pomoci a výmeny informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktoré čelia podobným výzvam v oblasti ekologickej transformácie a budovania odolných komunít, a poskytla finančnú podporu na výmenu osvedčených postupov v EÚ (študijné návštevy);

43.

vyzdvihuje význam medzigeneračnej spolupráce, uplatňovania hľadiska mládeže a podpory v rámci programu Mladí volení politici. Zasadzuje sa za budovanie inovačného ekosystému prostredníctvom projektov, programov a opatrení zameraných na talentovaných mladých ľudí v snahe využiť pri ekologickej transformácii potenciál mládeže;

44.

navrhuje, aby sa vytvárali miestne/regionálne klimatické centrá, ktoré by pôsobili ako informačné strediská a podnecovali by miestne komunity, aby sa aktívne zapojili do ekologickej transformácie. Mohli by mať potenciál na spúšťanie iniciatív zdola nahor a projektov, ktoré mobilizujú a podnecujú spoluprácu medzi angažovanými, skeptickými aj nezainteresovanými užívateľmi miest a regiónov;

Zvyšovanie povedomia verejnosti a monitorovanie zmien

45.

zdôrazňuje, že informovanosť verejnosti o zmene klímy a jej príčinách a dôsledkoch je nevyhnutnou podmienkou pre účinnú politiku v oblasti klímy. Využívanie moderných technologických nástrojov (teledetekcia, dopravné telematika, drony, IKT) výrazne napomáha realizácii prijatých politík v oblasti klímy;

46.

spoločnosť, ktorá si uvedomuje klimatické hrozby, preukazuje väčšiu solidaritu pri prijímaní náročných a často nákladných opatrení. Aktuálne a spoľahlivé informácie sú základom pre opatrenia a ich akceptáciu miestnymi a regionálnymi komunitami;

47.

zdôrazňujeme, že úspech ekologickej transformácie závisí od zapojenia širokej škály miestnych partnerov. O procese transformácie by sa malo jasne a priebežne informovať a mal by sa viesť dialóg, najmä o zložitých témach, ako je obmedzenie individuálnej dopravy a umiestnenie zariadení komunálneho hospodárstva, ktoré verejnosť ťažko prijíma;

Zapojenie hospodárskych subjektov do budovania odolnosti

48.

zdôrazňuje, že podniky a priemysel by mali podporovať úsilie prispôsobiť sa zmene klímy a že by sa mali zaviesť právne a finančné prostriedky, ktoré zabránia tomu, aby náklady spojené s negatívnymi externalitami podnikov znášalo miestne obyvateľstvo;

49.

žiada, aby sa udržateľná výroba podporovala prostredníctvom právnej regulácie, a to pomocou rozšírenej zodpovednosti výrobcu za čoraz väčší počet skupín výrobkov a jednotlivé fázy ich životného cyklu;

50.

víta revíziu smernice o priemyselných emisiách, ktorá má nielen pomôcť pri prevencii a kontrole znečisťovania, ale aj stimulovať inovácie, odmeňovať najlepších a pomôcť zabezpečiť rovnaké podmienky na trhu EÚ;

51.

zdôrazňuje, že ak chceme v EÚ vytvoriť plne integrovaný energetický systém s nulovými emisiami, je nevyhnutné do väčšej miery rozvíjať cezhraničné projekty a infraštruktúru v oblasti udržateľnej energie. Je potrebné odstrániť existujúce prekážky a posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov energie;

52.

prízvukuje, že je dôležité posilniť vnútorný trh so stavebnými výrobkami prostredníctvom regulačného rámca, ktorý by dokázal urýchliť uskutočnenie „vlny obnovy“ a stimulovať investície do stavebníctva v duchu udržateľnej výstavby;

Udržateľná spotreba

53.

vyzýva na prijatie legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby bol všetok fyzický tovar na trhu EÚ šetrnejší k životnému prostrediu, obehový a energeticky úsporný počas celého svojho životného cyklu, a to od dizajnu až po každodenné používanie, zmenu účelu a opätovné použitie;

54.

žiada, aby sa vykonali legislatívne zmeny s cieľom efektívnejšie bojovať proti plytvaniu potravinami, a to vrátane podpory udržateľného rozvoja potravinárskeho odvetvia (stratégia „z farmy na stôl“) a zníženia vplyvu odvetvia spracovania potravín a maloobchodu na životné prostredie prijatím opatrení v oblasti dopravy, skladovania, balenia a predchádzania plytvaniu potravinami, a stimulovať udržateľnú spotrebu potravín;

55.

súhlasí s opatreniami Komisie na podporu rozvoja európskeho sociálneho hospodárstva, ktoré môže skutočne pomôcť vyriešiť problémy, ako je plytvanie potravinami či krátky životný cyklus výrobkov, a rozvíjať nové oblasti ekologického záujmu;

56.

upozorňuje, že v čase súčasných kríz a výziev, ktoré z nich vyplývajú, sú miestne a regionálne samosprávy nútené neustále prehodnocovať svoje ciele, identifikovať riziká a dynamicky reagovať na vznikajúce rozvojové obmedzenia, čo môže nepretržite a komplexne brániť realizácii transformačných opatrení;

Finančný aspekt budovania odolnosti

57.

dôrazne upozorňuje, že najdôležitejšie fondy (politika súdržnosti EÚ, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Fond na spravodlivú transformáciu, modernizačný fond atď.) a tiež tie, ktoré sú priamo určené pre miestnu a regionálnu úroveň (LIFE, Nástroj na prepájanie Európy atď.) a ich cieľom je podpora zelenej transformácie, sa plánujú na úrovni štátu a že rozsah projektov miestnych a regionálnych samospráv závisí od usmernení ústredných vlád. Mali by sa zaviesť postupy, ktoré zabezpečia čo najväčšie zapojenie samospráv – zodpovedajúce ich potrebám v oblasti plánovania a využívania prostriedkov EÚ;

58.

zdôrazňuje, že plán REPowerEU, ktorý predložila Európska komisia a ktorého cieľom je zvýšiť úspory energie, diverzifikovať dodávky, urýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, znížiť spotrebu fosílnych palív a zabezpečiť inteligentné investície, by mal zahŕňať finančnú podporu pre miestne a regionálne samosprávy na jeho realizáciu a že by sa na tento účel mali vyčleniť prostriedky z existujúcich alebo nových nástrojov financovania EÚ. Vyzýva členské štáty, aby nevyužité finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti presmerovali na podporu miestneho plánovania z hľadiska energetickej bezpečnosti a investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti;

59.

pripomína dôležitosť ustanovení zmluvy týkajúcich sa financovania činností miestnych a regionálnych samospráv, najmä v oblasti ochrany klímy. Zavádzanie zmien sa musí prispôsobiť podmienkam a možnostiam miestnych komunít, aby sa zmeny mohli uskutočniť účinným spôsobom a bez nadmerného zaťaženia obyvateľstva. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby preskúmala pravidlá financovania komunálneho hospodárstva s cieľom zaviesť lepšie riešenia na financovanie najnaliehavejších potrieb v tejto oblasti, ktorá má dosah životné prostredie;

60.

žiada, aby sa zjednodušili pravidlá verejnej pomoci vrátane podpory riešení zameraných na financovanie a zachovanie systémov nevyhnutných pre odpadové hospodárstvo, najmä, aby sa pre miestne a regionálne samosprávy vytvorili možnosti na financovanie prevádzky týchto systémov, ako aj podpory krízového riadenia a podpory hospodárskych subjektov vrátane mikropodnikov;

61.

zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti energetickej chudobe a chudobe v oblasti mobility prostredníctvom opatrení na podporu energetickej efektívnosti a širšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a že členské štáty by mali v tejto súvislosti poskytovať podporu na miestnej a regionálnej úrovni. Považuje preto za nevyhnutné znížiť počiatočné zaťaženie z hľadiska nákladov na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľné zdroje energie, najmä pre domácnosti, mikropodniky a malé podniky, ako aj pre znevýhodnených spotrebiteľov;

62.

zdôrazňuje, že financovanie plánované v rámci revízie súčasného systému obchodovania s emisiami (ETS) nie je postačujúce na zabezpečenie skutočne spravodlivej transformácie, a podčiarkuje, že by sa malo zvážiť vyčlenenie príjmov mimo ETS pre dopravu a budovy (ETS II) na Sociálno-klimatický fond. Navrhuje, aby sa príjmy vyčlenené na Sociálno-klimatický fond začali spájať skôr, ako sa začne s implementáciou ETS II;

63.

zastáva názor, že Sociálno-klimatický fond by mal vyvážiť negatívny dosah na domácnosti, mikropodniky a malé podniky, ako aj na najzraniteľnejších používateľov prostriedkov mobility a zabezpečiť sociálne udržateľný rozvoj;

64.

nabáda súkromný sektor (o. i. prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcu), aby sa viac podieľal na budovaní odolnosti miest a regiónov;

65.

požaduje väčšiu pružnosť v európskych právnych predpisoch v oblasti hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc, keďže sa v nich dostatočne nezohľadňuje povaha hospodárskej súťaže, akej čelia európske podniky v tretích krajinách, kde sa nedodržiavajú rovnaké pravidlá;

66.

upozorňuje, že náklady miestnych samospráv spojené s početnými krízami a oneskorenou podporou z vyšších úrovní správy sa podhodnocujú. Žiada preto, aby boli predložené návrhy na účinnejšie riešenia;

67.

požaduje, aby sa posilnila finančná podpora pre ekologické investície, ktoré majú „efekt snehovej gule“ a podnecujú ďalšie opatrenia na podporu zelenej transformácie;

68.

upozorňuje, že okrem priameho prístupu k financovaniu by sa miestnym a regionálnym samosprávam mala poskytovať primeraná technická pomoc a podpora na budovanie kapacít, aby mohli využívať dostupné možnosti financovania, a malo by sa im pomôcť zabezpečiť efektívnu rovnováhu medzi súkromnými a verejnými finančnými prostriedkami. Okrem toho by sa na realizáciu investícií malo v čo najväčšej miere využívať zelené a udržateľné verejné obstarávanie;

69.

podporuje myšlienku „zeleného rozpočtovania“ ako nástroja na vytváranie takej fiškálnej politiky, ktorá pomôže pri dosahovaní environmentálnych cieľov. Umožní to posúdiť vplyv rozpočtových alebo fiškálnych politík na životné prostredie a ich súlad s plnením vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov (5);

70.

vyzýva na ďalšie administratívne zjednodušenie a zníženie regulačných prekážok, pokiaľ ide o vývoj a zavádzanie nových a inovačných technológií a obchodných modelov;

71.

zdôrazňuje, že s výzvami spojenými s realizáciou politiky v oblasti klímy väčšinou zápasia miestne a regionálne samosprávy, zatiaľ čo potenciálne finančné prostriedky (napr. daňové príjmy, emisné práva) smerujú prevažne do centrálneho rozpočtu. Žiada o revíziu pravidiel prístupu k prostriedkom;

Posilnenie ponuky ekosystémových služieb

72.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť cielené opatrenia na racionalizáciu hospodárenia s vodou v mestských oblastiach, najmä pokiaľ ide o hospodárenie s vodnými zdrojmi so zreteľom na prepojenia v rámci štruktúry povodia, a vytvoriť program na rozvoj investícií do zadržiavania vody v malom a zriadiť fond na tento účel;

73.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že i napriek širokému rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ešte stále existujú veľké medzery v právnej ochrane ekosystémov (6), hoci obnova ekosystémov má zásadný význam pre zachovanie vysokej kvality života a zabezpečenie kontinuity procesov potrebných pre udržateľný rozvoj.

V Bruseli 30. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=COM:2021:82:FIN.

(2) https://report.ipcc.ch/ar6wg2/pdf/IPCC_AR6_WGII_FinalDraft_FullReport.pdf

(3) Climate change adaptation and disaster risk reduction in Europe Enhancing coherence of the knowledge base, policies and practices, správa EEA č. 15/2017, https://www.eea.europa.eu/publications/climate-change-adaptation-and-disaster.

(4) https://climate-adapt.eea.europa.eu/eu-adaptation-policy/sector-policies/ecosystem.

(5) https://www.oecd.org/environment/green-budgeting/

(6) Mapping and Assessment of Ecosystems and their Services: An EU ecosystem assessment, 2020 https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC120383

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/41

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Uplatňovanie zeleného rozpočtovania na miestnej a regionálnej úrovni

(2022/C 375/07)

Spravodajca:	Vincent CHAUVET (FR/RE), starosta mesta Autun
Referenčný dokument:	žiadosť predsedníctva Rady EÚ – článok 41 písm. a) RP

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

poukazuje na to, že v Zelenej dohode EÚ z roku 2019 sa vytvára plán na vytvorenie klimaticky neutrálnej, obehovej a konkurencieschopnej Európy efektívne využívajúcej zdroje do roku 2050. Zároveň sa zdôrazňuje kľúčová úloha národných rozpočtov pri presmerovaní verejných investícií, spotreby a zdaňovania na ekologické priority, s výslovným záväzkom podporovať postupy zeleného rozpočtovania v EÚ;

zdôrazňuje význam zeleného rozpočtovania na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a medzinárodných záväzkov v oblasti klímy s cieľom posúdiť ekologický vplyv financovania, ktoré je zamerané na transformáciu nášho spôsobu života (najmä v oblasti energetiky, bývania, dopravy a potravinových systémov) s cieľom rešpektovať spravodlivé a inkluzívne aspekty transformácie;

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali silné zapojenie regiónov a miest do posudzovania súladu rozpočtových položiek s cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia a do poskytovania harmonizovaných definícií, klasifikácií a usmernení o tom, ako ich uplatňovať na konkrétne opatrenia;

opakuje, že finančné prostriedky určené na obnovu a odolnosť sa ešte nedostávajú na regionálnu alebo miestnu úroveň riadenia, kde sa opatrenia vykonávajú. Ide o skutočnú výzvu vzhľadom na to, že podľa OECD je nižšia ako celoštátna úroveň verejnej správy zodpovedná za 55 % verejných výdavkov a 64 % verejných investícií súvisiacich s klímou a životným prostredím;

Vymedzenie rámca

konštatuje, že v máji 2021 Európska komisia zhruba vymedzila zelené rozpočtovanie ako rozpočtový postup, pri ktorom sa environmentálne príspevky rozpočtových položiek určujú a posudzujú s ohľadom na konkrétne ukazovatele výkonnosti s cieľom lepšie zosúladiť rozpočtové politiky s environmentálnymi cieľmi;

varuje však, že by sa malo stanoviť jednotné a jasné vymedzenie zeleného rozpočtovania a procesu, na ktorom spočíva, aby bolo možné posúdiť vplyv verejných rozpočtov ako celku alebo ich konkrétnych častí na životné prostredie a klímu, pričom by sa malo zohľadniť, že zelené rozpočtovanie je tiež prístupom k rozhodovaciemu procesu;

poukazuje na to, že OECD vypracovala strategický rámec zeleného rozpočtovania, ktorý vládam poskytuje priaznivé prostredie pre zelené rozpočtovanie, pričom vymedzuje jeho formu, účel a metódu. Okrem toho, alebo ako prostriedok na jeho doplnenie, Európska komisia v januári 2022 vypracovala európsky referenčný rámec zeleného rozpočtovania ako návod pre členské štáty EÚ na zavedenie zeleného rozpočtovania alebo modernizáciu existujúcich postupov;

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby pomohli miestnym a regionálnym samosprávam pri uplatňovaní usmernení týkajúcich sa procesu zeleného rozpočtovania a metodického rámca vrátane existujúcich návrhov pre orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni (1), v rámci ktorých sa environmentálne príspevky rozpočtových položiek určujú a posudzujú na základe konkrétnych ukazovateľov environmentálneho správania, s cieľom lepšie zosúladiť miestne a celoštátne rozpočtové politiky s environmentálnymi cieľmi;

pripomína však, že poskytnuté metodiky musia byť dostatočne flexibilné na to, aby sa prispôsobili kontextu konkrétnej krajiny (zodpovednosti na nižšej ako celoštátnej úrovni, rozpočtová nomenklatúra atď.), ako aj verejnej správe na nižšej ako celoštátnej úrovni;

10.

zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby prehodnotila možnosť ísť nad rámec metodického rámca zeleného rozpočtovania vrátane návrhu právneho rámca;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť ciele zeleného rozpočtovania na miestnej a regionálnej úrovni v súlade s cieľmi v oblasti klímy a udržateľnosti stanovenými v sektorových plánoch (ako sú regionálne energetické plány, plány SECAP, plány udržateľnej mobility atď.);

12.

vyzýva sto európskych miest, ktoré vybrala Európska komisia, aby sa do roku 2030 stali klimaticky neutrálnymi a inteligentnými mestami s cieľom prijať zelené rozpočtovanie na monitorovanie vykonávania investičného plánu v oblasti klímy, ktorý realizujú mestá a ich miestne zainteresované strany;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy má hospodársky vplyv. Tieto environmentálne náklady (negatívna externalita) sú vyššie, než sa pôvodne predpokladalo, ale podniky a organizácie môžu zlepšiť svoju hospodársku situáciu znížením tejto negatívnej externality a následne aj fiškálneho vplyvu. Podniky a organizácie môžu znížiť alebo odstrániť environmentálne dane dodržiavaním právnych predpisov v oblasti klímy, a preto by sa tieto právne predpisy mali považovať za hospodársku príležitosť;

Monitorovanie

14.

sa domnieva, že zelené rozpočtovanie vypracované na miestnej a regionálnej úrovni by sa malo zamerať na opatrenia v oblasti výdavkov a príjmov, a najmä na monitorovanie rozpočtových dokumentov s pridelenými výdavkami. Aby sa však posúdenie stalo dostupnejším, malo by byť možné posúdiť len výdavky (ako prvý krok). Príjmy a daňové výdavky by sa mohli posúdiť v druhej fáze, ako sa odporúča v referenčnom rámci zeleného rozpočtovania EÚ;

15.

konštatuje však, že vytvorenie podporného rámca, ktorý presahuje nástroje zeleného rozpočtovania, je jedinou cestou vpred, ak má zelené rozpočtovanie uspieť a prinášať výhody na miestnej a regionálnej úrovni, no zodpovednosť za rozvoj tohto rámca by nemali niesť len miestne a regionálne samosprávy, ale mala by ju znášať vyššia úroveň verejnej správy;

16.

sa domnieva, že je potrebné vypracovať zoznam rozpočtových položiek pre miestne a regionálne zelené rozpočtovanie, ktoré majú špecifické čisté environmentálne vplyvy, ktoré by sa mohli všeobecne považovať za ekologické („zelené“), ako aj zoznam položiek s čistými vplyvmi, ktoré by sa mohli všeobecne považovať za škodlivé („hnedé“) alebo „neutrálne“. Tento zoznam by sa mal začleniť do usmernení a nástrojov týkajúcich sa zeleného rozpočtovania pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú ochotné buď zaviesť zelené rozpočtovanie, alebo zlepšiť svoje súčasné postupy. V tejto súvislosti víta úsilie Európskej komisie a OECD o dosiahnutie tohto cieľa;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy merali vplyv zelených a hnedých položiek z hľadiska zmeny klímy a zároveň riešili emisie CO2, adaptáciu a zmierňovanie, biodiverzitu, čisté ovzdušie a iné znečistenie životného prostredia;

18.

sa domnieva, že zásada „nespôsobovať výraznú škodu“ je hnacou silou podnecovania miestnych a regionálnych samospráv, aby prijali metodiku zeleného rozpočtovania;

19.

sa domnieva, že zelené rozpočtovanie môže byť účinným nástrojom rozhodovania na monitorovanie a posudzovanie udržateľných politík a politík v oblasti klímy so strednodobou a dlhodobou stratégiou vykazovania výsledkov, ktorý bude zahŕňať viacročný plán verejných prác a plánovanie rozpočtu; účinné následné opatrenia považuje za jeden z kľúčových aspektov úspešného vykonávania;

20.

žiada, aby sa vytvorila platforma pre spoluprácu medzi orgánmi prekračujúca štátne, ale aj komunálne hranice zameraná na výmenu najlepších postupov a iniciatív s cieľom budovať kapacity a pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam pri ekologizácii ich rozpočtu. Odborná príprava by mala usmerňovať miestne a regionálne samosprávy pri uplatňovaní v praxi, posudzovaní existujúcich postupov a riešení osobitných výziev v oblasti ekologizácie verejných financií;

21.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby rozšírili prístup k iniciatívam technickej podpory pre zelené rozpočtovanie, ktoré sú v súčasnosti dostupné väčšinou na vnútroštátnej úrovni. V tejto súvislosti je pripravený zaviesť v spolupráci s Európskou komisiou, OECD, I4CE a ďalšími príslušnými aktérmi povinnú odbornú prípravu o zelenom rozpočtovaní pre členov VR ako prvý krok k zvyšovaniu informovanosti a odovzdávaniu relevantných poznatkov o uplatňovaní tohto rozpočtového prístupu;

Umožnenie investícií

22.

pripomína, že zelené rozpočtovanie sa chápe ako hodnotenie ekologickej povahy rozpočtu. Jeho konečným cieľom by však malo byť aj zvýšenie podielu „zelených“ častí rozpočtov, keďže zelené rozpočtovanie je jedným z nástrojov na vykonávanie Zelenej dohody, za ktorú sú zodpovedné miestne a regionálne samosprávy. EÚ by to predovšetkým malo umožniť, aby priamo financovala miestne a regionálne samosprávy v záujme zelenej transformácie. Rozpočet a rôzne fondy Európskej únie by mali citlivo reagovať na rozdielne vystavenie krajín a regiónov účinkom zmeny klímy. Príspevok a financovanie zo strany Únie by preto mali zohľadňovať rozmanitosť území a sociálno-ekonomickú situáciu každého z nich, ako aj schopnosť reagovať na vplyvy zmeny klímy;

23.

zdôrazňuje, že okrem posúdenia rozpočtu potrebujú miestne a regionálne samosprávy dostatočné finančné prostriedky prostredníctvom posilneného prístupu k programom a podpore vypracúvania financovateľných projektov (vrátane projektov menšieho rozsahu), a to spájaním projektov menšieho rozsahu s cieľom vytvoriť potrebné úspory z rozsahu;

24.

opakuje, že mobilizácia súkromných zdrojov financovania bude mať zásadný význam; Miestne a regionálne samosprávy budú potrebovať väčšiu administratívnu kapacitu, aby mohli prekonať slabé inžinierske kapacity v dôsledku svojej veľkosti a dostupných zdrojov;

25.

poukazuje na veľký potenciál metodiky používanej pri zostavovaní zelených rozpočtov na posudzovanie projektov a možnosť tieto projekty financovať vydávaním zelených dlhopisov s cieľom urýchliť investície do nízkouhlíkových technológií a posilniť podporu investorov a pôsobiť ako kľúčový nástroj pri riešení zmeny klímy a vykonávaní Parížskej dohody. Iniciatívy ako globálne partnerstvo pre zelené dlhopisy (Global Green Bond Partnership) podporujú úsilie subjektov na nižšej ako celoštátnej úrovni, ako sú mestá, federálne štáty a regióny, korporácie a súkromné spoločnosti a finančné inštitúcie urýchliť vydávanie zelených dlhopisov;

26.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby „zelené“ investície vyňali z výpočtu regionálneho deficitu verejných financií a z tzv. zlatých pravidiel obmedzenia dlhu, čím sa zvýšia ekologické investície s cieľom dosiahnuť ambiciózne ciele EÚ a znížiť emisie CO2;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že Európska komisia zlepšila financovanie udržateľných hospodárskych činností prostredníctvom obnovenej stratégie udržateľného financovania a rámca udržateľného financovania, pričom prijala nariadenie o taxonómii udržateľného financovania a nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií; uznáva, že je dôležité doplniť zelené rozpočtovanie o referenčné hodnoty pre nízkouhlíkový vplyv a kladný vplyv uhlíka s cieľom mobilizovať súkromný kapitál do verejných investícií a poskytnúť investorom jasnejšie chápanie dôsledkov ich investícií z hľadiska uhlíkových emisií;

28.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v prípade refinancovaných projektov stanovili osvedčenie pre zelené rozpočtovanie v súlade s požiadavkami na taxonómiu a v primeranom rozsahu;

29.

vyzýva na výrazné zlepšenie taxonómie podstatným znížením počtu zamestnancov v podnikoch, na ktoré sa vzťahuje, a víta začlenenie jadrovej energie do taxonómie ako ekologickej investície;

Účasť a transparentnosť

30.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy šírili správy o monitorovaní zeleného rozpočtovania medzi občanmi s cieľom podporiť efektívnosť, zodpovednosť a transparentnosť politík v oblasti klímy a životného prostredia;

31.

požaduje pravidelné externé audity metodík zeleného rozpočtovania, a najmä východiskovej hypotézy používanej na klasifikáciu výdavkov a príjmov s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a v konečnom dôsledku posilniť dôveru verejnosti v tento proces;

32.

vyzýva na utuženie pocitu spoluzodpovednosti občanov za zelenú agendu. Okrem informácií poskytnutých prostredníctvom zeleného rozpočtovania VR nabáda mestá a regióny, aby zvýšili zelené participatívne rozpočtovanie ako spôsob, ako posilniť postavenie občanov, najmä miestnych mládežníckych rád, aby prevzali zodpovednosť za časť ročného rozpočtu na ekologické projekty, ktoré sú prínosom pre ich komunitu;

Sociálne rozpočtovanie

33.

uznáva, že zelené rozpočtovanie je silným hospodárskym nástrojom na transformáciu spoločností a hospodárstiev a zlepšenie rovnosti. Na druhej strane upozorňuje, že zelené rozpočtovanie sa musí zosúladiť so sociálnymi cieľmi, aby sa na nikoho nezabudlo;

34.

potvrdzuje, že mestá a regióny zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní nízkoemisnej a inkluzívnej transformácie a zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti klímy sa musia stať prioritnou úlohou miestnych samospráv. Niektoré zo spoločných obáv miest sa týkajú toho, ako môže zmena klímy ovplyvniť územné plánovanie, segregáciu a rozvoj miest, ľudské zdravie a hospodársku stratifikáciu. Investície do nízkoemisnej mestskej infraštruktúry môžu mať pozitívny vplyv na skupiny obyvateľstva, ktoré majú nízky príjem a sú zraniteľné, preto miestne a regionálne samosprávy nemôžu zostať v úsilí o ekologickú transformáciu osamotené. Členské štáty aj EÚ sú zodpovedné za podporu tohto úsilia;

35.

sa domnieva, že prerozdeľovanie je kľúčom k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo, pretože náklady na tovar a služby spojené s vysokými emisiami skleníkových plynov (vykurovanie a klimatizácia, prenájom ubytovania, doprava) sa v dôsledku politík na zmiernenie zmeny klímy výrazne zvýšia. V krajinách, kde tieto tovary a služby v neúmerne veľkej miere spotrebúvajú domácnosti s nízkymi príjmami, politiky zmierňovania zmeny klímy zvýšia nerovnosti na strane výdavkov. Aby sa zabránilo sociálnej nerovnováhe, je potrebné posilniť zásadu „znečisťovateľ platí“. Prerozdeľovanie sa preto musí navrhnúť tak, aby odmenilo tých, ktorí sa správajú šetrne ku klíme. Opatrenia v oblasti klímy sú úlohou spoločnosti ako celku. Rozpočet a rôzne fondy Európskej únie by mali zohľadňovať sociálne a hospodárske rozdiely medzi krajinami a regiónmi a vplyv, ktorý majú zmena klímy a opatrenia na boj proti nej, na územnú a sociálnu nerovnosť, aby zelená transformácia bola čo najspravodlivejšia a najinkluzívnejšia.

V Bruseli 30. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) The Institute for Climate Economics (I4CE) a Stredisko OECD pre regióny a mestá už vypracovali alebo vypracúvajú postupy posudzovania vplyvu rozpočtov na klímu alebo osobitné usmernenia zamerané na miestne a regionálne samosprávy.

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/45

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

(2022/C 375/08)

Spravodajca:

Yonnec POLET (BE/SES), prvý námestník starostu mestskej časti Berchem-Sainte-Agathe

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšie pracovné podmienky pre silnejšiu sociálnu Európu: plné využitie prínosov digitalizácie pre budúcnosť práce

COM(2021) 761 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy

COM(2021) 762 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2021) 762 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Keď platformy pôsobia vo viacerých členských štátoch alebo cezhranične, často nie je jasné, kde sa práca pre platformy vykonáva ani kto ju vykonáva. Ani vnútroštátne orgány nemajú ľahký prístup k údajom o digitálnych pracovných platformách vrátane počtu osôb pracujúcich pre platformy, ich postavenia v zamestnaní a ich pracovných podmienok. Komplikuje to presadzovanie platných pravidiel, a to aj v oblasti pracovného práva a sociálnej ochrany.

Keď platformy pôsobia vo viacerých členských štátoch alebo cezhranične, často nie je jasné, kde sa práca pre platformy vykonáva ani kto ju vykonáva. Ani príslušné orgány v členských štátoch nemajú ľahký prístup k údajom o digitálnych pracovných platformách vrátane počtu osôb pracujúcich pre platformy, ich postavenia v zamestnaní a ich pracovných podmienok. Komplikuje to presadzovanie platných pravidiel, a to aj v oblasti pracovného práva a sociálnej ochrany.

Zdôvodnenie

V mnohých členských štátoch majú regionálne orgány právomoc určovať postavenie pracovníkov.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Táto smernica by sa mala uplatňovať na osoby pracujúce pre platformy v Únii, ktoré majú, alebo o ktorých sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Malo by to zahŕňať situácie, keď postavenie v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy nie je jasné, aby sa umožnilo správne určenie tohto postavenia. Ustanovenia o algoritmickom riadení, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov, by sa mali vzťahovať aj na pravé samostatne zárobkovo činné osoby a iné osoby pracujúce pre platformy v Únii , ktoré nemajú pracovnoprávny vzťah .

Táto smernica by sa mala uplatňovať na osoby pracujúce pre platformy v Únii, ktoré majú, alebo o ktorých sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Malo by to zahŕňať situácie, keď postavenie v zamestnaní v prípade osoby pracujúcej pre platformy nie je jasné alebo je nesprávne alebo podvodne určené , aby sa umožnilo správne určenie tohto postavenia. Ustanovenia o algoritmickom riadení, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov, by sa mali vzťahovať aj na pravé samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce pre platformy v Únii.

Zdôvodnenie

Jedným z cieľov smernice je umožniť správne určenie postavenia pracovníkov ako samostatne zárobkovo činných osôb alebo zamestnancov.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Digitálne pracovné platformy sa líšia od iných online platforiem tým, že organizujú prácu vykonávanú jednotlivcami na jednorazovú alebo opakovanú žiadosť príjemcu služby poskytovanej platformou. Organizácia práce vykonávanej jednotlivcami by mala zahŕňať významnú úlohu aspoň pri zosúladení dopytu po službe s ponukou pracovnej sily zo strany jednotlivca, ktorý má zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou a ktorý je k dispozícii na výkon konkrétnej úlohy, a môže zahŕňať aj iné činnosti, ako je spracovanie platieb. Za digitálne pracovné platformy, by sa nemali považovať online platformy, ktoré neorganizujú prácu vykonávanú jednotlivcami, ale poskytujú len prostriedky, ktorými sa poskytovatelia služieb môžu dostať ku koncovému používateľovi, napríklad prostredníctvom inzercie ponúk alebo žiadostí o služby alebo zhromažďovania a zobrazovania dostupných poskytovateľov služieb v konkrétnej oblasti bez akéhokoľvek ďalšieho zapojenia. Vymedzenie digitálnej pracovnej platformy by sa nemalo vzťahovať ani na poskytovateľov služieb, ktorých primárnym účelom je využívanie alebo spoločné využívanie majetku, ako je krátkodobý prenájom ubytovania. Malo by sa obmedziť na poskytovateľov služby, v prípade ktorých organizácia práce vykonávanej jednotlivcom (napr. preprava osôb alebo tovaru alebo čistenie) predstavuje nevyhnutnú a zásadnú , a nie len malú a čisto vedľajšiu zložku.

Digitálne pracovné platformy sa líšia od iných online platforiem tým, že organizujú prácu vykonávanú jednotlivcami na jednorazovú alebo opakovanú žiadosť príjemcu služby poskytovanej platformou. Organizácia práce vykonávanej jednotlivcami by mala zahŕňať významnú úlohu aspoň pri zosúladení dopytu po službe s ponukou pracovnej sily zo strany jednotlivca, ktorý má zmluvný vzťah s digitálnou pracovnou platformou a ktorý je k dispozícii na výkon konkrétnej úlohy, a môže zahŕňať aj iné činnosti, ako je spracovanie platieb. Za digitálne pracovné platformy, by sa nemali považovať online platformy, ktoré neorganizujú prácu vykonávanú jednotlivcami, ale poskytujú len prostriedky, ktorými sa poskytovatelia služieb môžu dostať ku koncovému používateľovi, napríklad prostredníctvom inzercie ponúk alebo žiadostí o služby alebo zhromažďovania a zobrazovania dostupných poskytovateľov služieb v konkrétnej oblasti bez akéhokoľvek ďalšieho zapojenia. Vymedzenie digitálnej pracovnej platformy by sa nemalo vzťahovať ani na poskytovateľov služieb, ktorých primárnym účelom je využívanie alebo spoločné využívanie majetku, ako je krátkodobý prenájom ubytovania. Vzťahuje sa na poskytovateľov služby, v prípade ktorých organizácia práce vykonávanej jednotlivcom (napr. preprava osôb alebo tovaru alebo čistenie) predstavuje nevyhnutnú a zásadnú zložku. Vedľajšie služby poskytované v súvislosti s poskytovaním služby, ktorej primárnym účelom je využívanie alebo spoločné využívanie aktív a ktoré si vyžadujú organizáciu práce vykonávanej jednotlivcami, by mali byť zahrnuté do tohto vymedzenia, ak sú nevyhnutné, majú zásadný význam a sú objednané prostredníctvom platformy.

Zdôvodnenie

Cieľom je zabezpečiť, aby nevyhnutné vedľajšie služby zásadného významu, ktoré zahŕňajú prvok práce vykonávanej jednotlivcami, mohli patriť do rozsahu pôsobnosti smernice, ak sú objednané prostredníctvom platformy.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 23

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zabezpečenie správneho určenia postavenia v zamestnaní by nemalo brániť zlepšeniu pracovných podmienok pravých samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich pre platformy. Ak sa digitálna pracovná platforma rozhodne – na čisto dobrovoľnom základe alebo po dohode s dotknutými osobami – samostatne zárobkovo činným osobám pracujúcim pre danú platformu uhrádzať sociálnu ochranu, úrazové poistenie alebo iné formy poistenia, odbornú prípravu alebo podobné dávky, tieto dávky ako také by sa nemali považovať za určujúce prvky svedčiace o existencii pracovnoprávneho vzťahu.

Zabezpečenie správneho určenia postavenia v zamestnaní by nemalo brániť zlepšeniu pracovných podmienok pravých samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich pre platformy. Ak sa digitálna pracovná platforma rozhodne – na čisto dobrovoľnom základe alebo po dohode s dotknutými osobami – samostatne zárobkovo činným osobám pracujúcim pre danú platformu uhrádzať sociálnu ochranu, úrazové poistenie alebo iné formy poistenia, odbornú prípravu alebo podobné dávky, tieto dávky ako také by sa nemali automaticky považovať za určujúce prvky svedčiace o existencii pracovnoprávneho vzťahu , bez toho, aby boli dotknuté dôvody uvedené v článku 4 o právnej domnienke .

Zdôvodnenie

Hoci je dobrovoľné zlepšenie pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb platformami vítané, nemalo by sa používať na obchádzanie právnej domnienky ani na opätovné zavedenie pojmu podriadenosti. Ak sú dobrovoľné zlepšenia zahrnuté do zoznamu podmienok uvedených v článku 4 o právnej domnienke, musí byť možné použiť ich na charakterizáciu existencie pracovnoprávneho vzťahu.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 25

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Kritériá, ktoré naznačujú, že digitálna pracovná platforma kontroluje výkon práce, by sa mali zahrnúť do smernice, aby sa právna domnienka stala funkčnou a aby sa uľahčilo presadzovanie práv pracovníkov. Tieto kritériá by mali byť inšpirované judikatúrou Únie a vnútroštátnou judikatúrou a mali by zohľadňovať vnútroštátne koncepcie pracovnoprávneho vzťahu. Kritériá by mali zahŕňať konkrétne prvky preukazujúce, že digitálna pracovná platforma napríklad v praxi určuje, a nielen odporúča, pracovné podmienky alebo odmeňovanie, alebo oboje, dáva pokyny týkajúce sa toho, ako sa má práca vykonávať, alebo bráni osobe pracujúcej pre platformy rozvíjať obchodné kontakty s potenciálnymi klientmi. Aby to fungovalo v praxi, na uplatnenie domnienky by mali byť vždy splnené aspoň dve kritériá . Kritériá by sa zároveň nemali vzťahovať na situácie, keď sú osoby pracujúce pre platformy pravé samostatne zárobkovo činné osoby. Pravé samostatne zárobkovo činné osoby sú voči svojim zákazníkom samy zodpovedné za to, ako vykonávajú svoju prácu a za kvalitu svojich výstupov. Pre pravú samostatnú zárobkovú činnosť je charakteristická sloboda zvoliť si pracovný čas alebo obdobia neprítomnosti, odmietnuť úlohy, využiť subdodávateľov alebo náhradníkov alebo pracovať pre akúkoľvek tretiu stranu. Preto by sa faktické obmedzenie takýchto právomocí viacerými podmienkami alebo systémom sankcií malo tiež považovať za prvok kontroly výkonu práce. Prísny dohľad nad výkonom práce alebo podrobné overovanie kvality výsledkov tejto práce, a to aj elektronickými prostriedkami, ktoré nespočívajú len na využívaní recenzií alebo hodnotení príjemcami služby, by sa preto mali tiež považovať za prvok kontroly výkonu práce. Digitálne pracovné platformy by zároveň mali byť schopné navrhnúť svoje technické rozhranie tak, aby zabezpečili dobrú skúsenosť spotrebiteľov. Ako kontrola výkonu práce by sa nemali chápať opatrenia alebo pravidlá, ktoré vyžaduje zákon alebo ktoré sú potrebné na ochranu zdravia a bezpečnosti príjemcov služby.

Kritériá, ktoré naznačujú, že digitálna pracovná platforma kontroluje výkon práce, by sa mali zahrnúť do smernice, aby sa právna domnienka stala funkčnou a aby sa uľahčilo presadzovanie práv pracovníkov. Tieto kritériá by mali byť inšpirované judikatúrou Únie a vnútroštátnou judikatúrou a mali by zohľadňovať vnútroštátne koncepcie pracovnoprávneho vzťahu. Kritériá by mali zahŕňať konkrétne prvky preukazujúce, že digitálna pracovná platforma napríklad v praxi určuje, a nielen odporúča, pracovné podmienky alebo odmeňovanie, alebo oboje, dáva pokyny týkajúce sa toho, ako sa má práca vykonávať, alebo bráni osobe pracujúcej pre platformy rozvíjať obchodné kontakty s potenciálnymi klientmi. Aby to fungovalo v praxi, na uplatnenie domnienky by malo byť vždy splnené jedno kritérium. Do tohto zoznamu kritérií možno doplniť ďalšie postupy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, judikatúre alebo praxi považujú za kontrolu výkonu práce. Kritériá by sa zároveň nemali vzťahovať na situácie, keď sú osoby pracujúce pre platformy pravé samostatne zárobkovo činné osoby. Pravé samostatne zárobkovo činné osoby sú voči svojim zákazníkom samy zodpovedné za to, ako vykonávajú svoju prácu a za kvalitu svojich výstupov. Pre pravú samostatnú zárobkovú činnosť je charakteristická sloboda zvoliť si pracovný čas alebo obdobia neprítomnosti, odmietnuť úlohy, využiť subdodávateľov alebo náhradníkov alebo pracovať pre akúkoľvek tretiu stranu. Preto by sa faktické obmedzenie takýchto právomocí viacerými podmienkami alebo systémom sankcií malo tiež považovať za prvok kontroly výkonu práce. Prísny dohľad nad výkonom práce alebo podrobné overovanie kvality výsledkov tejto práce, a to aj elektronickými prostriedkami, ktoré nespočívajú len na využívaní recenzií alebo hodnotení príjemcami služby, by sa preto mali tiež považovať za prvok kontroly výkonu práce. Digitálne pracovné platformy by zároveň mali byť schopné navrhnúť svoje technické rozhranie tak, aby zabezpečili dobrú skúsenosť spotrebiteľov. Ako kontrola výkonu práce by sa nemali chápať opatrenia alebo pravidlá, ktoré vyžaduje zákon alebo ktoré sú potrebné na ochranu zdravia a bezpečnosti príjemcov služby.

Zdôvodnenie

Kritériá uvedené v smernici obsahujú prvok riadenia a kontroly. Len jedno z nich už musí postačovať na vznik domnienky zamestnávateľa, ktorú môže pracovník alebo zamestnávateľ v prípade potreby stále napadnúť. Zoznam kritérií navyše nie je úplný.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 32

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na digitálne pracovné platformy by sa mali vzťahovať povinnosti týkajúce sa transparentnosti v súvislosti s automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami, ktoré sa používajú na monitorovanie alebo hodnotenie pracovného výkonu alebo dozor nad ním elektronickými prostriedkami a v súvislosti s automatizovanými rozhodovacími systémami, ktoré sa používajú na prijímanie alebo podporu rozhodnutí, ktoré významne ovplyvňujú pracovné podmienky, vrátane prístupu osôb pracujúcich pre platformy k pracovným úlohám, ich odmeňovania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného času, ich povýšenia a zmluvného postavenia vrátane obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia ich účtu. Okrem ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa informácie týkajúce sa takýchto systémov mali poskytovať aj vtedy, ak rozhodnutia nie sú založené výlučne na automatizovanom spracúvaní údajov, za predpokladu, že sú podporované automatizovanými systémami. Malo by sa tiež spresniť, aký druh informácií by sa mal poskytovať osobám pracujúcim pre platformy v súvislosti s takýmito automatizovanými systémami, ako aj to, v akej forme a kedy by sa mali poskytovať. Povinnosť prevádzkovateľa podľa článkov 13, 14 a 15 nariadenia (EÚ) 2016/679 poskytovať dotknutej osobe určité informácie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby, ako aj s prístupom k takýmto údajom, by sa mala uplatňovať aj v kontexte práce pre platformy. Informácie o automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémoch by sa mali na žiadosť týchto osôb poskytovať aj zástupcom osôb pracujúcich pre platformy a vnútroštátnym orgánom práce, aby mohli vykonávať svoje funkcie.

Na digitálne pracovné platformy by sa mali vzťahovať povinnosti týkajúce sa transparentnosti v súvislosti s automatizovanými monitorovacími a rozhodovacími systémami, ktoré sa používajú na monitorovanie alebo hodnotenie pracovného výkonu alebo dozor nad ním elektronickými prostriedkami a v súvislosti s automatizovanými rozhodovacími systémami, ktoré sa používajú na prijímanie alebo podporu rozhodnutí, ktoré významne ovplyvňujú pracovné podmienky, vrátane prístupu osôb pracujúcich pre platformy k pracovným úlohám, ich odmeňovania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného času, ich povýšenia a zmluvného postavenia vrátane obmedzenia, pozastavenia alebo zrušenia ich účtu. Okrem ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679 by sa informácie týkajúce sa takýchto systémov mali poskytovať aj vtedy, ak rozhodnutia nie sú založené výlučne na automatizovanom spracúvaní údajov, za predpokladu, že sú podporované automatizovanými systémami. Malo by sa tiež spresniť, aký druh informácií by sa mal poskytovať osobám pracujúcim pre platformy v súvislosti s takýmito automatizovanými systémami, ako aj to, v akej forme a kedy by sa mali poskytovať. Povinnosť prevádzkovateľa podľa článkov 13, 14 a 15 nariadenia (EÚ) 2016/679 poskytovať dotknutej osobe určité informácie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby, ako aj s prístupom k takýmto údajom, by sa mala uplatňovať aj v kontexte práce pre platformy. Informácie o automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémoch by sa mali na žiadosť týchto osôb poskytovať aj odborovým zväzom, zástupcom osôb pracujúcich pre platformy a vnútroštátnym a regionálnym orgánom práce, aby mohli vykonávať svoje funkcie.

Zdôvodnenie

Odborové zväzy zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane práv pracovníkov a smernica musí na ne výslovne odkazovať. Rovnako aj orgány práce sú nevyhnutnými a kľúčovými aktérmi na zabezpečenie súladu s pracovnými predpismi a predpismi sociálneho zabezpečenia a na zlepšenie pracovných podmienok.

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 33

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Od digitálnych pracovných platforiem by sa nemalo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné fungovanie svojich automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov vrátane algoritmov alebo iných podrobných údajov , ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo sú chránené právami duševného vlastníctva.	Od digitálnych pracovných platforiem by sa malo vyžadovať, aby zverejňovali podrobné fungovanie svojich automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov , ako aj algoritmov súvisiacich s pracovnými podmienkami . Nemalo by sa vyžadovať, aby zverejňovali iné podrobné údaj e, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo sú chránené právami duševného vlastníctva.
Výsledkom zohľadnenia uvedených prvkov by však nemalo byť odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií požadovaných touto smernicou.	Výsledkom zohľadnenia uvedených prvkov by však nemalo byť odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií požadovaných touto smernicou.

Zdôvodnenie

Obchodné tajomstvo alebo duševné vlastníctvo nesmú byť v rozpore s riadnym vykonávaním tejto smernice alebo s cieľom vyhnúť sa určitým ustanoveniam, najmä tým, na ktoré sa vzťahuje kapitola III o algoritmickom riadení a kapitola IV o transparentnosti platforiem.

Pozmeňovací návrh 8

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia, článok 1 – Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti, odsek 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
V tejto smernici sa stanovujú minimálne práva, ktoré sa uplatňujú na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii, ktorá má, alebo o ktorej sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že má, pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.	V tejto smernici sa stanovujú minimálne práva, ktoré sa uplatňujú na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii, ktorá má, alebo o ktorej sa na základe posúdenia skutočností môže usúdiť, že má, pracovnú zmluvu alebo je v pracovnoprávnom vzťahu, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora.
V súlade s článkom 10 sa práva stanovené v tejto smernici týkajúce sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov v kontexte algoritmického riadenia vzťahujú aj na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii , ktorá nemá pracovnú zmluvu ani nie je v pracovnoprávnom vzťahu .	V súlade s článkom 10 sa práva stanovené v tejto smernici týkajúce sa ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov v kontexte algoritmického riadenia vzťahujú aj na každú osobu pracujúcu pre platformy v Únii ako skutočne samostatne zárobkovo činnú osobu .

Zdôvodnenie

Jedným z cieľov smernice je umožniť správne určenie postavenia pracovníkov ako samostatne zárobkovo činných osôb alebo zamestnancov.

Pozmeňovací návrh 9

Kapitola I, článok 2 – Vymedzenie pojmov, ods. 1 bod 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
„zástupcovia“ sú organizácie pracovníkov alebo zástupcovia pracovníkov, alebo oboje, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve alebo postupoch;	„zástupcovia“ sú odborové zväzy alebo zástupcovia pracovníkov, alebo oboje, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve alebo postupoch;

Zdôvodnenie

Odborové zväzy zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane práv pracovníkov a smernica musí na ne výslovne odkazovať.

Pozmeňovací návrh 10

Kapitola I, článok 2 – Vymedzenie pojmov, ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Vymedzenie digitálnych pracovných platforiem stanovené v odseku 1 bode 1 nezahŕňa poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívanie alebo spoločné využívanie aktív. Obmedzuje sa na poskytovateľov služby, v prípade ktorých organizácia práce vykonávanej jednotlivcom nie je len malou a čisto vedľajšou zložkou .	Vymedzenie digitálnych pracovných platforiem stanovené v odseku 1 bode 1 nezahŕňa poskytovateľov služby, ktorej primárnym účelom je využívanie alebo spoločné využívanie aktív. Vzťahuje sa na poskytovateľov služby vrátane vedľajšej služby , v prípade ktorých organizácia práce vykonávanej jednotlivcom predstavuje nevyhnutnú a zásadnú zložku .

Zdôvodnenie

Cieľom je zabezpečiť súlad s odôvodnením 18 a zabezpečiť, aby nevyhnutné vedľajšie služby zásadného významu, ktoré zahŕňajú prvok práce vykonávanej jednotlivcami, mohli patriť do rozsahu pôsobnosti smernice, ak sú objednané prostredníctvom platformy.

Pozmeňovací návrh 11

Kapitola II, článok 4 – Právna domnienka, ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou, ktorá v zmysle odseku 2 kontroluje výkon práce a osobu pracujúcu pre platformy prostredníctvom danej platformy, sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah. Na tento účel členské štáty stanovia rámec opatrení v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi a súdnymi systémami.	Zmluvný vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou, ktorá v zmysle odseku 2 kontroluje výkon práce a osobu pracujúcu pre platformy prostredníctvom danej platformy, sa z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah. Na tento účel členské štáty stanovia rámec opatrení v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi a súdnymi systémami.
Právna domnienka sa uplatňuje vo všetkých príslušných správnych a súdnych konaniach. Príslušné orgány, ktoré overujú dodržiavanie alebo presadzovanie príslušných právnych predpisov, sa budú môcť odvolať na túto domnienku.	Právna domnienka sa uplatňuje vo všetkých príslušných správnych a súdnych konaniach. Príslušné orgány, ktoré overujú dodržiavanie alebo presadzovanie príslušných právnych predpisov, sa musia odvolať na túto domnienku , zatiaľ čo zmluvný vzťah sa posudzuje a určuje na vnútroštátnej úrovni .

Zdôvodnenie

Hoci členské štáty v konečnom dôsledku zodpovedajú za posúdenie a určenie zmluvného vzťahu a majú možnosť stanoviť rámec opatrení na vykonávanie smernice v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi a súdnymi systémami, použitie domnienky nie je dobrovoľné. Práve ona umožňuje posúdiť klasifikáciu zmluvného vzťahu medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou vykonávajúcou prácu prostredníctvom tejto platformy, čo je jedným z hlavných cieľov textu.

Pozmeňovací návrh 12

Kapitola II, článok 4 – Právna domnienka, ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Kontrola výkonu práce v zmysle odseku 1 sa chápe tak, že spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

Kontrola výkonu práce v zmysle odseku 1 sa chápe tak, že spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a)	faktické stanovenie alebo určenie hornej hranice výšky odmeny;

a)	faktické stanovenie alebo určenie hornej hranice výšky odmeny alebo ceny za výkon ;

b)	požiadavka, aby osoba pracujúca pre platformy dodržiavala osobitné záväzné pravidlá týkajúce sa vzhľadu, správania voči príjemcovi služby alebo výkonu práce;

b)	požiadavka, aby osoba pracujúca pre platformy dodržiavala osobitné záväzné pravidlá týkajúce sa vzhľadu, správania voči príjemcovi služby alebo výkonu práce;

c)	dozor nad výkonom práce alebo overovanie kvality výsledkov práce, a to aj elektronickými prostriedkami;

c)	dozor nad výkonom práce alebo overovanie kvality výsledkov práce, a to aj elektronickými prostriedkami;

d)	faktické obmedzovanie slobody, a to aj prostredníctvom sankcií, pokiaľ ide o organizáciu vlastnej práce, najmä právomoc zvoliť si pracovný čas alebo obdobia neprítomnosti, prijať alebo odmietnuť úlohy alebo využiť subdodávateľov alebo náhradníkov;

faktické obmedzovanie slobody formou stanovenia priorít budúcich pracovných ponúk, a to aj prostredníctvom sankcií, pokiaľ ide o organizáciu vlastnej práce, najmä právomoc zvoliť si pracovný čas , pracovný režim alebo obdobia neprítomnosti, prijať alebo odmietnuť úlohy alebo využiť subdodávateľov alebo náhradníkov;

e)	faktické obmedzenie možnosti vybudovať si klientsku základňu alebo vykonávať prácu pre akúkoľvek tretiu stranu.

e)	faktické obmedzenie možnosti vybudovať si klientsku základňu , a to aj medzi klientmi platformy, alebo vykonávať prácu pre akúkoľvek tretiu stranu.

Do tohto zoznamu podmienok možno doplniť ďalšie postupy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, judikatúre alebo praxi považujú za kontrolu výkonu práce.

Zdôvodnenie

Keď digitálne pracovné platformy kontrolujú určité prvky výkonu práce, konajú ako zamestnávatelia v pracovnoprávnom vzťahu. Riadenie a kontrola alebo právna podriadenosť predstavujú v členských štátoch a v judikatúre Súdneho dvora základný prvok vymedzenia pracovnoprávneho vzťahu. Kritériá uvedené v článku 4 obsahujú nezávisle prvok riadenia a kontroly. Len jedno z nich už musí postačovať na vznik domnienky zamestnávateľa, ktorú môže pracovník alebo zamestnávateľ v prípade potreby stále napadnúť.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, určenie alebo obmedzenie výšky ceny za výkon sa rovná určeniu alebo obmedzeniu úrovne odmeny pracovníka bez ohľadu na jeho postavenie.

Pokiaľ ide o štvrté kritérium, odmietnutie úlohy a disponibilita pracovníka a jeho pracovný čas sú podmienkou toho, aby niektoré platformy predkladali budúce pracovné ponuky, čo im umožňuje nepriamo kontrolovať organizáciu práce osôb, ktoré prostredníctvom platformy pracujú, a obmedziť ich slobodu organizovať si pracovný čas, čo je sloboda, ktorú majú tieto osoby, keď sú samostatne zárobkovo činné. Podobne môžu samostatne zárobkovo činné osoby slobodne organizovať svoje priority a prestávky, a teda stanoviť si svoje rozvrhnutie práce. Ak je táto schopnosť obmedzená, platforma sa správa ako zamestnávateľ.

Pokiaľ ide o piate kritérium, schopnosť vstúpiť do obchodného vzťahu so svojím klientom je neoddeliteľnou súčasťou postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je táto kapacita obmedzená a platforma si zachová komerčnú exkluzivitu vo vzťahu k svojim klientom, koná ako zamestnávateľ. Zoznam kritérií nie je úplný.

Pozmeňovací návrh 13

Kapitola II, článok 4 – Právna domnienka, ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty prijmú podporné opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania právnej domnienky uvedenej v odseku 1, pričom zohľadnia vplyv na startupy, zabránia zahrnutiu pravých samostatne zárobkovo činných osôb a podporia udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem. Najmä:

Členské štáty prijmú podporné opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania právnej domnienky uvedenej v odseku 1, pričom zohľadnia vplyv na startupy, zabránia zahrnutiu pravých samostatne zárobkovo činných osôb , budú plne rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov, a podporia udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem. Najmä:

f)	zabezpečia, aby sa informácie o uplatňovaní právnej domnienky zverejňovali jasným, komplexným a ľahko dostupným spôsobom;

f)	zabezpečia, aby sa informácie o uplatňovaní právnej domnienky zverejňovali jasným, komplexným a ľahko dostupným spôsobom;

g)	vypracujú usmernenia pre digitálne pracovné platformy, osoby pracujúce pre platformy a sociálnych partnerov, aby porozumeli právnej domnienke a vykonávali ju vrátane postupov na jej vyvrátenie v súlade s článkom 5;

g)	vypracujú usmernenia pre digitálne pracovné platformy, osoby pracujúce pre platformy a sociálnych partnerov, aby porozumeli právnej domnienke a vykonávali ju vrátane postupov na jej vyvrátenie v súlade s článkom 5;

h)	vypracujú usmernenia pre orgány presadzovania práva, aby sa proaktívne zameriavali na digitálne pracovné platformy, ktoré nedodržiavajú predpisy, a postihovali ich;

h)	vypracujú usmernenia pre digitálne pracovné platformy a osoby pracujúce pre platformy s cieľom zabezpečiť správnu identifikáciu odvetvia činnosti, s ktorým sú spojené, a umožniť úplné vykonávanie právnych predpisov a kolektívnych zmlúv, ktoré sa vzťahujú na toto odvetvie;

i)	posilnia kontroly a inšpekcie v teréne vykonávané inšpektorátmi práce alebo orgánmi zodpovednými za presadzovanie pracovného práva a zároveň zabezpečia, aby takéto kontroly a inšpekcie boli primerané a nediskriminačné.

i)	vypracujú usmernenia pre orgány presadzovania práva, aby sa proaktívne zameriavali na digitálne pracovné platformy, ktoré nedodržiavajú predpisy, a stíhali ich;

posilnia kontroly a inšpekcie v teréne vykonávané inšpektorátmi práce alebo orgánmi zodpovednými za presadzovanie pracovného práva a zároveň zabezpečia, aby orgány presadzovania práva mali k dispozícii primeraný personál a odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť, aby takéto kontroly a inšpekcie boli účinné, primerané a nediskriminačné.

Zdôvodnenie

V záujme zabezpečenia právnej istoty a transparentnosti pre dotknuté strany je nevyhnutné umožniť, aby sa okrem postavenia zamestnávateľa, zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v rámci domnienky objasnilo, ktoré legislatívne normy a ustanovenia vyplývajúce z kolektívnych zmlúv sa vzťahujú na pracovníkov a platformu, pričom treba plne rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov. Orgány presadzovania práva by zároveň mali mať možnosť podniknúť právne kroky voči digitálnym pracovným platformám, ktoré nedodržiavajú predpisy.

Práca pre digitálne platformy môže byť okrem toho geograficky a časovo veľmi rozptýlená, čo môže sťažiť jej kontrolu s menším počtom zamestnancov. Okrem toho si takáto kontrola môže vyžadovať špecifické znalosti o fungovaní platformy, ktoré musia príslušné orgány nadobudnúť v rámci odbornej prípravy, aby mohli túto úlohu účinne vykonávať tak, aby prinášali dobré výsledky .

Pozmeňovací návrh 14

Kapitola II, článok 5 – Možnosť vyvrátiť právnu domnienku

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty zabezpečia, aby ktorákoľvek zo strán mohla vyvrátiť právnu domnienku uvedenú v článku 4 v súdnom alebo správnom konaní alebo v oboch konaniach.	Členské štáty zabezpečia, aby ktorákoľvek zo strán mohla vyvrátiť právnu domnienku uvedenú v článku 4 v súdnom alebo správnom konaní alebo v oboch konaniach.
Ak digitálna pracovná platforma tvrdí, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom v zmysle právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe platných v príslušnom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, dôkazné bremeno spočíva na digitálnej pracovnej platforme. Takéto konanie nemá pozastavujúci účinok na uplatňovanie právnej domnienky.	Ak digitálna pracovná platforma tvrdí, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom v zmysle právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe platných v príslušnom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, dôkazné bremeno spočíva na digitálnej pracovnej platforme. Tá potom musí preukázať, v čom zmluvný vzťah, v ktorom má postavenie zamestnávateľa podľa článku 4, nespadá pod definíciu pracovnoprávneho vzťahu. Takéto konanie nemá pozastavujúci účinok na uplatňovanie právnej domnienky.
Ak osoba pracujúca pre platformu tvrdí, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom vymedzeným v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v danom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, od digitálnej pracovnej platformy sa vyžaduje, aby podporovala riadny priebeh a ukončenie konania, najmä poskytnutím všetkých relevantných informácií, ktoré má k dispozícii.	Ak osoba pracujúca pre platformu tvrdí, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom vymedzeným v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v danom členskom štáte, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora, od digitálnej pracovnej platformy sa vyžaduje, aby podporovala riadny priebeh a ukončenie konania, najmä poskytnutím všetkých relevantných informácií, ktoré má k dispozícii.

Zdôvodnenie

Na zabezpečenie účinnosti právnej domnienky stanovenej v článku 4 je nevyhnutné upraviť pravidlá upravujúce jej vyvrátenie. Preto treba posilniť dôkazné bremeno platformy a v žiadnom prípade neoslabiť samotnú právnu domnienku.

Pozmeňovací návrh 15

Kapitola III – Algoritmické riadenie, článok 6 – Transparentnosť a používanie automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Digitálne pracovné platformy poskytujú informácie uvedené v odseku 2 vo forme dokumentu, ktorý môže byť v elektronickom formáte. Tieto informácie poskytnú najneskôr v prvý pracovný deň, ako aj v prípade podstatných zmien a kedykoľvek na žiadosť pracovníkov platformy. Informácie sa predkladajú v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme, pričom sa používa jasný a jednoduchý jazyk.

Zdôvodnenie

Možnosť dostávať informácie uvedené v tomto článku v úradných jazykoch krajiny, v ktorej pracovník vykonáva činnosť, je nevyhnutná na správne pochopenie týchto informácií.

Pozmeňovací návrh 16

Kapitola III – Algoritmické riadenie, článok 6 – Transparentnosť a používanie automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

5. Digitálne pracovné platformy nespracúvajú žiadne osobné údaje týkajúce sa pracovníkov platforiem, ktoré prirodzene nesúvisia s plnením zmluvy medzi pracovníkom platformy a digitálnou pracovnou platformou a nie sú naň nevyhnutne potrebné. Členské štáty najmä:

a)	nespracúvajú žiadne osobné údaje o emocionálnom alebo psychickom stave pracovníka platformy;

a)	nespracúvajú žiadne osobné údaje o emocionálnom alebo psychickom stave pracovníka platformy;

b)	nespracúvajú žiadne osobné údaje týkajúce sa zdravia pracovníka platformy s výnimkou prípadov uvedených v článku 9 ods. 2 písm. b) až j) nariadenia (EÚ) 2016/679;

b)	nespracúvajú žiadne osobné údaje týkajúce sa zdravia pracovníka platformy s výnimkou prípadov uvedených v článku 9 ods. 2 písm. b) až j) nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)	nespracúvajú žiadne osobné údaje v súvislosti so súkromnými rozhovormi vrátane komunikácie so zástupcami pracovníkov platformy;

c)	nespracúvajú žiadne osobné údaje v súvislosti so súkromnými rozhovormi vrátane komunikácie so zástupcami pracovníkov platformy;

d)	nezhromažďujú žiadne osobné údaje počas obdobia, keď pracovník platformy neponúka prácu pre platformy ani nepracuje pre platformy.

d)	nepoužívajú akékoľvek zhromaždené údaje na zisťovanie alebo dedukovanie toho, či je daný pracovník členom nejakej odborovej organizácie, či má k nej nejaký vzťah alebo či sa zapája do jej činnosti;

e)	nezhromažďujú žiadne osobné údaje počas obdobia, keď pracovník platformy neponúka prácu pre platformy ani nepracuje pre platformy.

Zdôvodnenie

S výnimkou rokovaní so zástupcami pracovníkov je nevyhnutné zabrániť používaniu údajov o pracovníkoch na to, aby sa obmedzilo organizovanie pracovníkov a kolektívna činnosť, alebo aby sa tomu zabránilo, či aby sa to penalizovalo.

Pozmeňovací návrh 17

Kapitola III – Algoritmické riadenie, článok 7 – Monitorovanie automatizovaných systémov vykonávané človekom, ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 89/391/EHS a súvisiace smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, digitálne pracovné platformy:

a)	vyhodnotia riziká automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov platforiem, najmä pokiaľ ide o možné riziká pracovných úrazov, psychosociálnych a ergonomických rizík;

vyhodnotia , za účasti pracovníkov alebo prostredníctvom ich zástupcov a po konzultáciách s nimi, riziká automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov platforiem, najmä pokiaľ ide o možné riziká pracovných úrazov, psychosociálnych a ergonomických rizík;

b)	posúdia, či sú ochranné opatrenia týchto systémov primerané identifikovaným rizikám vzhľadom na osobitné charakteristiky pracovného prostredia;

b)	posúdia , za účasti pracovníkov alebo prostredníctvom ich zástupcov a po konzultáciách s nimi, či sú ochranné opatrenia týchto systémov primerané identifikovaným rizikám vzhľadom na osobitné charakteristiky pracovného prostredia;

c)	zavedú vhodné preventívne a ochranné opatrenia.

c)	zavedú , za účasti pracovníkov alebo prostredníctvom ich zástupcov a po konzultáciách s nimi, vhodné preventívne a ochranné opatrenia;

d)	sprístupnia uvedené informácie orgánom práce, sociálnej ochrany a iným príslušným orgánom v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj zástupcom osôb pracujúcich pre platformy pri vykonávaní ich zastupiteľských funkcií.

Zdôvodnenie

Hoci je nevyhnutné, aby digitálne pracovné platformy posudzovali riziká, ktoré automatizované systémy monitorovania a rozhodovania predstavujú pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov platforiem, a predchádzali im, samoregulácia nepostačuje. Do tohto procesu je tiež nevyhnutné zapojiť orgány práce, sociálnej ochrany a iné príslušné orgány v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci , ako aj samotných pracovníkov a ich zástupcov .

Pozmeňovací návrh 18

Kapitola III – Algoritmické riadenie, článok 8 – Preskúmanie významných rozhodnutí vykonávané človekom, ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Preskúmanie významných rozhodnutí vykonávané človekom	Prijímanie významných rozhodnutí pod dohľadom človeka
1. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci platforiem mali právo získať od digitálnej pracovnej platformy vysvetlenie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého alebo podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom, ktoré významne ovplyvňuje pracovné podmienky pracovníka platformy, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. b). Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy poskytovali pracovníkom platforiem prístup ku kontaktnej osobe, ktorú určí digitálna pracovná platforma, na diskusiu a objasnenie skutočností, okolností a dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Digitálne pracovné platformy zabezpečia, aby tieto kontaktné osoby mali potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto funkciu.	1. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci platforiem mali právo získať od digitálnej pracovnej platformy v úradnom jazyku členského štátu, kde vykonávajú svoju činnosť , vysvetlenie akéhokoľvek rozhodnutia podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom, ktoré významne ovplyvňuje pracovné podmienky pracovníka platformy, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. b). Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby digitálne pracovné platformy poskytovali pracovníkom platforiem prístup ku kontaktnej osobe, ktorú určí digitálna pracovná platforma, na diskusiu a objasnenie skutočností, okolností a dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Digitálne pracovné platformy zabezpečia, aby tieto kontaktné osoby mali potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto funkciu.
Digitálne pracovné platformy poskytujú pracovníkovi platformy písomné odôvodnenie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého alebo podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom o obmedzení, pozastavení alebo zrušení účtu pracovníka platformy, akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí odmeny za prácu vykonanú pracovníkom platformy, akéhokoľvek rozhodnutia o zmluvnom postavení pracovníka platformy alebo akéhokoľvek rozhodnutia s podobnými účinkami.
	Digitálne pracovné platformy zabezpečia, aby rozhodnutia o obmedzení, pozastavení alebo zrušení účtu pracovníka platformy, rozhodnutia, ktoré ovplyvnia a zmenia pracovné podmienky pracovníka platformy, napr. o zamietnutí alebo zmene odmeny za prácu vykonanú pracovníkom platformy, rozhodnutia o zmluvnom postavení pracovníka platformy alebo rozhodnutia s podobnými účinkami vrátane obmedzenia pracovného času nevychádzali len z automatizovaného spracúvania údajov. Digitálne pracovné platformy poskytujú pracovníkovi platformy písomné odôvodnenie akéhokoľvek rozhodnutia prijatého alebo podporovaného automatizovaným rozhodovacím systémom o obmedzení, pozastavení alebo zrušení účtu pracovníka platformy, akéhokoľvek rozhodnutia , ktoré ovplyvnia a zmenia pracovné podmienky pracovníka platformy, napr. o zamietnutí alebo zmene odmeny za prácu vykonanú pracovníkom platformy, akéhokoľvek rozhodnutia o zmluvnom postavení pracovníka platformy alebo akéhokoľvek rozhodnutia s podobnými účinkami. Uvedené platformy poskytujú pracovníkovi platformy kontaktné údaje osoby, ktorú určí digitálna pracovná platforma na diskusiu a objasnenie skutočností, okolností a dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Digitálne pracovné platformy poskytujú pracovníkovi na jeho žiadosť históriu recenzií alebo hodnotení príjemcami služby, pričom zabezpečia právo na zabudnutie a právo na opravu podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov (1) .

Zdôvodnenie

Práva a povinnosti musia byť jasne formulované nad rámec samotného vyjadrenia žiadosti pracovníka.

Navyše, okrem práva na objektívne a primerané odôvodnenie rozhodnutia prijatého na základe využitia algoritmov, pracovníci platforiem musia mať právo na rozhodnutie prijaté ľuďmi, či už zodpovednou alebo nadriadenou osobou, ktoré môže zohľadniť kontext, v ktorom sa uplatňuje, nad rámec faktorov stanovených algoritmom. Toto právo nebyť predmetom rozhodnutia založeného výlučne na automatizovanom spracovaní je uznané v článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).

Treba tiež uviesť, že prenosnosť údajov pracovníkov je nevyhnutná pre profesionálny rozvoj. Preto je dôležité, aby pracovníci platforiem mali možnosť využiť svoje skúsenosti a kvalitu práce na platforme u iného zamestnávateľa alebo na inej platforme. Digitálne pracovné platformy musia poskytovať prístup ku kontaktnej osobe, a to aj so zreteľom na praktický rozmer.

Pozmeňovací návrh 19

Kapitola III – Algoritmické riadenie, článok 9 – Informácie a konzultácie, ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zástupcom pracovníkov platformy alebo dotknutým pracovníkom platformy môže pomáhať odborník podľa ich výberu, v rozsahu, v akom je to pre nich potrebné na preskúmanie záležitosti, ktorá je predmetom informácií a konzultácií, a na formulovanie stanoviska. Ak má digitálna pracovná platforma v členskom štáte viac ako 500 pracovníkov platformy, náklady na odborníka znáša digitálna pracovná platforma za predpokladu, že sú primerané.

Zástupcom pracovníkov platformy alebo dotknutým pracovníkom platformy môže pomáhať odborník podľa ich výberu, v rozsahu, v akom je to pre nich potrebné na preskúmanie záležitosti, ktorá je predmetom informácií a konzultácií, a na formulovanie stanoviska. Ak má digitálna pracovná platforma v členskom štáte viac ako 50 pracovníkov platformy v súlade s rozsahom pôsobnosti smernice 2002/14/ES stanoveným v jej článku 3 ods. 1 písm. a) , náklady na odborníka znáša digitálna pracovná platforma za predpokladu, že sú primerané.

Zdôvodnenie

Smernica 2002/14, na ktorú odkazuje článok 9 ods. 1 vo svojom článku 3 ods. 1 písm. a) ustanovuje výnimky pre MSP, pričom sa odvoláva na prahy 20 a 50 pracovníkov. Zdá sa vhodné začleniť tieto prahové hodnoty stanovené v právnych predpisoch EÚ do návrhu smernice, aby sa zabránilo používaniu rôznych prahových hodnôt v legislatívnych nástrojoch vzťahujúcich sa na rovnaké podniky a aby sa zabezpečila jednoznačnosť príslušných ustanovení. Prahová hodnota 500 pracovníkov platformy vedie k administratívnym a finančným obmedzeniam, pokiaľ ide o prístup pracovníkov platforiem a ich zástupcov k odborníkom pri ochrane ich práv na informácie a konzultácie.

Pozmeňovací návrh 20

Záverečné ustanovenia, článok 20 – Zákaz zníženia úrovne ochrany a priaznivejšie ustanovenia, ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Táto smernica sa nedotýka práva členských štátov prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, alebo podporovať či dovoliť prijímanie kolektívnych dohôd, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, v súlade s cieľmi tejto smernice. Pokiaľ ide o osoby pracujúce pre platformy, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu, tento odsek sa uplatňuje len v rozsahu, v akom sú takéto vnútroštátne pravidlá zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

2. Táto smernica stanovuje minimálne požiadavky a nesmie brániť členskému štátu v zachovaní alebo zavádzaní prísnejších ochranných opatrení pre pracovníkov. Nedotýka sa práva členských štátov prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, alebo podporovať či dovoliť prijímanie kolektívnych dohôd, ktoré sú pre pracovníkov platforiem priaznivejšie, v súlade s cieľmi tejto smernice. Pokiaľ ide o osoby pracujúce pre platformy, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu, tento odsek sa uplatňuje len v rozsahu, v akom sú takéto vnútroštátne pravidlá zlučiteľné s pravidlami fungovania vnútorného trhu.

Zdôvodnenie

V súlade s článkom 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa v smernici stanovujú minimálne požiadavky na zlepšenie pracovných podmienok pri práci pre platformy. Členské štáty preto môžu zachovať alebo zaviesť akékoľvek iné priaznivejšie opatrenia vzťahujúce sa na pracovníkov platforiem, ale aj na všetkých pracovníkov.

Pozmeňovací návrh 21

Záverečné ustanovenia, článok 22 – Preskúmanie zo strany Komisie

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Komisia po konzultácii s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi na úrovni Únie a s kľúčovými zainteresovanými stranami a zohľadniac vplyv na mikropodniky, malé a stredné podniky do [5 rokov po nadobudnutí účinnosti] preskúma vykonávanie tejto smernice a v náležitých prípadoch navrhne legislatívne zmeny.	Komisia po konzultácii s členskými štátmi, so sociálnymi partnermi na úrovni Únie a s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane Európskeho výboru regiónov a zohľadniac vplyv na mikropodniky, malé a stredné podniky do [5 rokov po nadobudnutí účinnosti] preskúma vykonávanie tejto smernice a v náležitých prípadoch navrhne legislatívne zmeny.

Zdôvodnenie

Územné samosprávy, ktoré Európsky výbor regiónov zastupuje na európskej úrovni, sú schopné konať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta balík opatrení „na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy a podpory udržateľného rastu digitálnych pracovných platforiem v Európskej únii“, ktorý Európska komisia navrhla 9. decembra 2021;

súhlasí s názorom Komisie, že nesprávne kvalifikovanie postavenia pracovníka a jeho dôsledky má vplyv nad rámec práce pre platformy, hoci sú tieto dôsledky obzvlášť závažné a naliehavé v platformovom hospodárstve;

zdôrazňuje, že algoritmické riadenie a jeho dôsledky pre pracovníkov, zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby majú vplyv aj nad rámec práce pre platformy, ak sú neoddeliteľnou súčasťou obchodného modelu platformy;

pripomína, že vo svojom stanovisku (1) o práci v digitálnych platformách poukázal na výzvy, ktoré tieto dva javy predstavujú pre pracovníkov platforiem;

víta skutočnosť, že v návrhu smernice Európskej komisie sa navrhuje všeobecný rámec na riešenie nesprávneho kvalifikovania zamestnaneckého postavenia v kontexte práce pre platformy a stanovujú sa nové hmotné práva pre tých, ktorí vykonávajú prácu pre platformy s cieľom zabezpečiť spravodlivosť, transparentnosť a zodpovednosť v algoritmickom riadení;

Vyvrátiteľná domnienka o pracovnoprávnom vzťahu

víta mechanizmus vyvrátiteľnej domnienky o pracovnoprávnom vzťahu a prenesenie dôkazného bremena stanoveného v smernici s cieľom správne určiť zamestnanecké postavenie osôb vykonávajúcich prácu pre platformy. Zmluvný vzťah sa tak v konečnom dôsledku posudzuje a určuje na národnej úrovni;

zdôrazňuje význam domnienky o pracovnoprávnom vzťahu, pretože dotknutým pracovníkom platforiem poskytuje prístup k celej škále práv vyplývajúcich z právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv zaručených postavením samostatne zárobkovo činnej osoby alebo zamestnanca vrátane práva na odbornú prípravu;

zdôrazňuje tiež, že uplatňovanie domnienky o pracovnoprávnom vzťahu znamená, že platformy plnia svoje povinnosti v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o zdaňovanie práce a príjmov, náležitú starostlivosť a sociálnu zodpovednosť podnikov;

domnieva sa, že vyvrátiteľná domnienka o pracovnoprávnom vzťahu bude prínosom aj pre skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, keďže si bude vyžadovať, aby platformy upustili od ich prípadnej podriadenosti a aby týmto pracovníkom poskytli úplnú flexibilitu, ktorá je charakteristická pre ich postavenie;

Algoritmické riadenie

10.

víta ustanovenia smernice zamerané na ochranu pracovníkov platforiem pred rizikami súvisiacimi s automatizovanými systémami monitorovania a rozhodovania a algoritmickým riadením;

11.

v tejto súvislosti víta navrhované pravidlá týkajúce sa prostriedkov nápravy a presadzovania práva. V minulosti sa vyskytli a aj teraz existujú nedostatky v uplatňovaní, najmä v medzinárodnom kontexte. Medzinárodné presadzovanie je zložité, najmä vo vzťahu k platformovým spoločnostiam. Treba zabezpečiť, aby medzi orgánmi jednotlivých členských štátov prebiehala účinná spolupráca a aby bolo možné aj v cezhraničných situáciách rýchlo presadzovať zákonné práva;

12.

víta skutočnosť, že návrh nemá vplyv na národné vymedzenia pojmu „pracovník“ a že cieľom navrhovaného postupu je zistiť, či je určitý zmluvný vzťah pracovnoprávnym vzťahom v súlade s národným vymedzením tohto pojmu;

13.

zdôrazňuje význam rozhodnutia prijatého človekom pre každé rozhodnutie týkajúce sa ľudských zdrojov, ako je odmeňovanie, povýšenie, obmedzenie alebo pozastavenie pracovného pomeru;

14.

berie na vedomie zvýšené využívanie algoritmického riadenia a automatizovaných systémov monitorovania a rozhodovania mimo práce pre platformy;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla regulačný rámec, ktorý by práva v oblasti algoritmického riadenia uznané pracovníkom platforiem, či už zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činným osobám, rozšíril na všetkých pracovníkov, ktorí sú pri svojej práci konfrontovaní s automatizovaným systémom dohľadu a rozhodovania, a to aj mimo práce pre platformy;

16.

sa vyslovuje za systém spätnej väzby k automatizovaným systémom monitorovania a rozhodovania, ktorá by sa pracovníkom platforiem poskytovala cez digitálnu infraštruktúru pracovnej platformy. Takýto systém môže byť kľúčovým ukazovateľom a stavebným prvkom účinného monitorovania automatizovaných systémov, čím sa prispeje k zabezpečeniu kvality, pokiaľ ide o ochranu základných práv, a k väčšej spokojnosti v práci;

Ochrana samostatne zárobkovo činných osôb

17.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby digitálne platformy poskytovali pracovníkom platforiem úplné informácie o pracovných podmienkach a všetkých relevantných významných rozhodnutiach v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu, v ktorom pracovník vykonáva svoju prácu, a vždy, keď je to možné, v jazyku pracovníka platformy alebo v najrozšírenejšom jazyku regiónu;

18.

vyzýva členské štáty, aby odporúčanie Rady 2019/C 387/01 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov aj samostatne zárobkovo činné osoby (2) uplatňovali v plnom rozsahu s cieľom zabezpečiť formálne a účinné pokrytie, primeranosť a transparentnosť systémov sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby;

19.

upozorňuje na rodový aspekt týchto pravidiel. Najmä ženy s opatrovateľskými povinnosťami oceňujú flexibilitu, ktorú ponúka práca pre platformy z hľadiska času a niekedy aj miesta. A práve ich môže najviac postihnúť algoritmické riadenie pracovného času, pri ktorom sú pracovníci napríklad postihovaní za to, že mali v určitých časových obdobiach nízku produktivitu;

20.

zdôrazňuje význam návrhu usmernení o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy pre samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, ktorý predložila Európska komisia s cieľom objasniť spôsoby organizácie, ktoré môžu samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov uplatňovať vo svojom vzťahu s platformami vrátane ich schopnosti vytvárať profesijné organizácie;

21.

poukazuje na to, že pracovníci platforiem často nemôžu uplatňovať svoje základné právo na slobodu združovania a kolektívneho vyjednávania, v neposlednom rade z dôvodu nedostatku spoločných komunikačných prostriedkov a možností stretnúť sa online alebo osobne. Preto sa musia prostredníctvom digitálnej infraštruktúry pracovných platforiem zaručiť vhodné komunikačné možnosti a právo odborov na prístup;

22.

zdôrazňuje, že tieto usmernenia by sa mali týkať len osôb, ktoré sú správne klasifikované ako samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, a nie pracovníkov, ktorých možno preklasifikovať na základe právnej domnienky stanovenej v smernici;

Miestny a regionálny rozmer

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh smernice neodkazuje na miestne a regionálne samosprávy, hoci v mnohých členských štátoch majú orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni právomoc vykonávať pracovnoprávne predpisy a určovať postavenie pracovníkov;

24.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby podporovali miestne iniciatívy zamerané na zabezpečenie spravodlivejšej práce pre platformy, ako je vytváranie digitálnych pracovných platforiem v podobe zamestnaneckých družstiev a aby preklenuli existujúcu digitálnu priepasť v rôznych geografických a demografických kontextoch (menej rozvinuté regióny);

25.

ďalej pripomína, že v stanovisku Európskeho výboru regiónov na tému Práca v platformách – miestne a regionálne regulačné výzvy (3) sa zdôrazňuje schopnosť miestnych a regionálnych samospráv prijímať opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem, či už zavedením opatrení sociálnej podpory pre atypické formy zamestnania, zahrnutím sociálnych kritérií týkajúcich sa pracovných podmienok v rámci práce pre platformy medzi parametre zadávania verejných zákaziek otvorených pre platformy alebo využívaním inšpektorátov práce alebo rovnocenného orgánu či inštitúcie– v rámci ich právomocí – na odstránenie podvodnej klasifikácie pracovníkov;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité nielen zabezpečiť zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do zlepšovania pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, ale aj zabezpečiť, aby sa im poskytla podpora a odborná príprava s cieľom posilniť ich zručnosti v tejto oblasti, najmä preto, že môžu byť poverené úlohami v oblasti monitorovania a presadzovania právnych predpisov;

Proporcionalita a subsidiarita

27.

Domnieva sa, že návrh smernice je v súlade s požiadavkami zásad proporcionality a subsidiarity. Pridaná hodnota opatrení EÚ v tejto oblasti a vhodnosť právneho základu zvoleného Komisiou sú jasné a konzistentné. Európsky výbor regiónov tiež víta skutočnosť, že Komisia predložila k svojmu legislatívnemu návrhu hodnotiacu tabuľku subsidiarity.

V Bruseli 29. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(1) COR-2019-02655.

(2) Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, 2019/C 387/01 (Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1).

(3) Stanovisko COR-2019-02655

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/64

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov

(2022/C 375/09)

Spravodajca:

André VIOLA (FR/SES), člen miestneho výkonného orgánu: zastupiteľstvo departementu Aude

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

COM(2021) 802 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Budovy zodpovedajú za 40 % konečnej spotreby energie v Únii a 36 % jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Zníženie spotreby energie, v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti stanovenej v článku 3 [revidovanej smernice o energetickej efektívnosti] a vymedzenej v článku 2 ods. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie emisií skleníkových plynov. Znížená spotreba energie a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní energetickej závislosti Únie, podpore bezpečnosti dodávok energií a technického vývoja a pri vytváraní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj najmä na ostrovoch a vo vidieckych oblastiach.

Budovy zodpovedajú za 39 % konečnej spotreby energie v Únii , pričom 28 % pripadá na prevádzkovú spotrebu a 11 % na stavebný materiál a stavebníctvo (zabudovaný uhlík), a 36 % jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Zníženie dopytu po energii, surovinách a pôde a spotreby energie, v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti stanovenej v článku 3 [revidovanej smernice o energetickej efektívnosti] a vymedzenej v článku 2 ods. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie emisií skleníkových plynov. Znížený dopyt po energii, surovinách a pôde, znížená spotreba energie a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní energetickej závislosti Únie a jej závislosti od surovín , podpore bezpečnosti dodávok energií a surovín a technického vývoja a pri vytváraní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj najmä na ostrovoch a vo vidieckych oblastiach.

Zdôvodnenie

Doplnenie výslovnejšieho odkazu na obehovosť.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Budovy sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou, počas nej a po jej skončení. Vízia dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 ide nad rámec súčasného zamerania na prevádzkové emisie skleníkových plynov. Emisie z budov počas celého životného cyklu by sa preto mali postupne zohľadňovať , počnúc novými budovami . Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov, a možnosti dizajnu vo veľkej miere ovplyvňujú emisie počas celého životného cyklu nových budov, ako aj obnov budov. Hospodárnosť budov počas celého životného cyklu by sa mala zohľadňovať nielen pri novej výstavbe, ale aj pri obnovách, a to prostredníctvom začlenenia politík na zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu do plánov obnovy budov členských štátov.

Budovy sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou, počas nej a po jej skončení. Vízia dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 ide nad rámec súčasného zamerania na prevádzkové emisie skleníkových plynov. Emisie z budov počas celého životného cyklu by sa preto mali odteraz zohľadňovať pri nových budovách aj pri obnove existujúcich budov . Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov, a možnosti dizajnu vo veľkej miere ovplyvňujú emisie počas celého životného cyklu nových budov, ako aj obnov budov. Hospodárnosť budov počas celého životného cyklu by sa mala zohľadňovať nielen pri novej výstavbe, ale aj pri obnovách, a to prostredníctvom začlenenia politík na zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu do plánov obnovy budov členských štátov. Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do procesu tvorby týchto politík je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že transformácia bude prebiehať na všetkých úrovniach.

Zdôvodnenie

Bez zahrnutia existujúcich budov sa cieľ klimatickej neutrality nedosiahne.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 8

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimalizácia emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budov si vyžaduje efektívne využívanie zdrojov a obehovosť. Môže sa to kombinovať aj s premenou častí fondu budov na dočasný záchyt uhlíka.

Minimalizácia emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budov si vyžaduje politiky v oblasti dostatočnosti, ktorými sa v prvom rade predchádza dopytu po energii, surovinách, pôde a vode, ako aj efektívne využívanie zdrojov a obehovosť. Môže sa to kombinovať aj s premenou častí fondu budov na dočasný záchyt uhlíka. Dosiahnutie nulových viazaných emisií by si vyžadovalo obmedzenie používania materiálov a ich opätovné použitie a optimalizáciu, navrhnutie lokalít na sekvestráciu uhlíka a používanie materiálov, ktoré zachytávajú uhlík.

Zdôvodnenie

Energetická dostatočnosť je silnou stratégiou na dosiahnutie klimatických cieľov. Musia sa zohľadniť aj viazané emisie.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Potenciál globálneho otepľovania počas celého životného cyklu ukazuje celkový príspevok budovy k emisiám, ktoré vedú k zmene klímy. Spája emisie skleníkových plynov obsiahnuté v stavebných výrobkoch s priamymi a nepriamymi emisiami z fázy používania. Požiadavka vypočítať potenciál globálneho otepľovania nových budov počas životného cyklu je preto prvým krokom k väčšiemu zohľadneniu hospodárnosti budov počas celého životného cyklu a obehového hospodárstva.

Potenciál globálneho otepľovania počas celého životného cyklu ukazuje celkový príspevok budovy k emisiám, ktoré vedú k zmene klímy. Spája emisie skleníkových plynov obsiahnuté v stavebných výrobkoch s priamymi a nepriamymi emisiami z fázy používania. Požiadavka vypočítať potenciál globálneho otepľovania nových budov počas životného cyklu a existujúcich budov počas ich obnovy je preto prvým krokom k väčšiemu zohľadneniu hospodárnosti budov počas celého životného cyklu a obehového hospodárstva.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Budovy sú zodpovedné za približne polovicu emisií jemných tuhých častíc (PM2,5 ) v EÚ, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia a choroby. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov môže a malo by zároveň znížiť emisie znečisťujúcich látok v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (1).

Budovy sú zodpovedné za približne polovicu emisií jemných tuhých častíc (PM2,5 ) v EÚ, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia a choroby. Zníženie dopytu po energii a surovinách a zlepšenie energetickej hospodárnosti budov môže a malo by zároveň znížiť emisie znečisťujúcich látok v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (1) , a tým prispieť k cieľu nulového znečistenia .

Zdôvodnenie

Doplnenie výslovnejšieho odkazu na obehovosť a nulové znečistenie.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické podmienky vrátane adaptácie na zmenu klímy, miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. Dané opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov, ako je prístupnosť, protipožiarna a seizmická bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

Opatrenia na zabránenie dopytu po energii a materiáloch a ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické podmienky vrátane adaptácie na zmenu klímy, miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov , pričom by sa mali zohľadňovať environmentálne, spoločenské a zdravotné externality a čo najlepšie využívať opatrenia dostupné na úrovni mestských častí . Dané opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov, ako je prístupnosť, protipožiarna a seizmická bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Nové odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Počas životného cyklu budov, a to aj vo fáze návrhu, v prevádzkovej fáze a na konci životnosti budov, by sa mali zohľadňovať opatrenia týkajúce sa dostatočnosti, ktorými sa v prvom rade predchádza tomu, aby budovy nevytvárali dopyt po energii, surovinách, pôde a vode. Týmito opatreniami by sa mali uprednostňovať zmena účelu nevyužitých existujúcich budov pred výstavbou nových a rozvoj kompaktných štvrtí pred rozrastaním miest, pasívne riešenia vykurovania a chladenia pred mechanickými riešeniami, opätovné využívanie stavebných materiálov pred novými a lepšia správa existujúcich budov.

Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami mali vo svojich plánoch obnovy budov uviesť politiky a opatrenia zamerané na to, aby sa počas životného cyklu budov – vo fáze návrhu, v prevádzkovej fáze a na konci životnosti budov – v prvom rade predchádzalo vzniku dopytu po energii, surovinách, pôde a vode.

Zdôvodnenie

Energetická dostatočnosť je silnou stratégiou na dosiahnutie klimatických cieľov.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov by mali stanoviť členské štáty s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy , avšak bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť minimálne požiadavky, ktoré vedú k väčšej energetickej hospodárnosti, ako sú nákladovo optimálne úrovne energetickej efektívnosti . Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vzhľadom na technický pokrok.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov by mali stanoviť členské štáty s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu alebo takmer nulové emisie uhlíka počas životného cyklu budovy. Mali by sa podporovať aj klimaticky pozitívne budovy, aby sa zabezpečila uhlíková neutralita celého fondu budov.

Úzka spolupráca s miestnymi a regionálnymi samosprávami je nevyhnutná pri stanovovaní týchto požiadaviek s cieľom zabezpečiť skutočné a účinné zníženie.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Dve tretiny energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie budov stále pochádzajú z fosílnych palív. V záujme dekarbonizácie sektora budov je mimoriadne dôležité pri vykurovaní a chladení postupne vyraďovať fosílne palivá. Členské štáty by preto mali vo svojich plánoch obnovy budov uviesť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení a v ďalšom viacročnom finančnom rámci od roku 2027 by sa nemali poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá s výnimkou tých, ktoré boli vybrané na investície pred rokom 2027 v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Jasný právny základ pre zákaz zariadení na výrobu tepla na základe ich emisií skleníkových plynov alebo druhu používaného paliva by mal podporovať vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné vyraďovanie.

Dve tretiny energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie budov stále pochádzajú z fosílnych palív. V záujme dekarbonizácie sektora budov je mimoriadne dôležité pri vykurovaní a chladení postupne vyraďovať fosílne palivá. Členské štáty by preto mali v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami vo svojich plánoch obnovy budov uviesť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení a v ďalšom viacročnom finančnom rámci od roku 2025 by sa nemali poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá s výnimkou tých, ktoré boli vybrané na investície pred rokom 2027 v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Jasný právny základ pre zákaz zariadení na výrobu tepla na základe ich emisií skleníkových plynov alebo druhu používaného paliva by mal podporovať vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné vyraďovanie.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 17

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Komisia by mala zaviesť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Preskúmanie tohto rámca by malo umožniť výpočet energetickej hospodárnosti aj emisných parametrov a malo by zohľadňovať environmentálne a zdravotné externality, ako aj rozšírenie ETS a ceny uhlíka. Členské štáty by mali použiť tento rámec na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, t. j. napríklad viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. […].

Komisia by mala zaviesť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Preskúmanie tohto rámca by malo umožniť výpočet energetickej hospodárnosti aj emisných parametrov a malo by byť založené na cieli mať energeticky sebestačné budovy počas životného cyklu budov a zohľadňovať environmentálne a zdravotné externality, ako aj rozšírenie ETS a ceny uhlíka. Členské štáty by mali s použitím tohto rámca zabezpečiť, že minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali , povedú k norme pre budovy s nulovými emisiami alebo takmer nulovými emisiami počas celého životného cyklu budov . Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, t. j. napríklad viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. […]

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Z dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie. Členské štáty si môžu vybrať, či významnú obnovu vymedzia v zmysle percentuálneho podielu plochy obalových konštrukcií budovy, alebo v zmysle hodnoty budovy. Ak sa členský štát rozhodne vymedziť významnú obnovu v zmysle hodnoty budovy, mohli by sa použiť také hodnoty, ako napríklad poistno-technická hodnota alebo skutočná hodnota vychádzajúca z nákladov na rekonštrukciu bez hodnoty pozemku, na ktorom sa budova nachádza.

Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje jedinečnú príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti , keďže sa uskutočňuje raz za 25 rokov pri bytových budovách a raz za 15 rokov pri nebytových budovách . To znamená, že počas tohto desaťročia je nepravdepodobné, že obnovené bytové budovy prejdú pred rokom 2050 ďalšou významnou obnovou, zatiaľ čo nebytové budovy by ďalšou významnou obnovou mohli prejsť. Tým sa však zvýšia celkové náklady na obnovu budov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby bola obnova budov počas tohto desaťročia vykoná v súlade s normou nulových emisií alebo takmer nulových emisií vypočítanou počas životného cyklu budov v snahe predísť tomu, aby pri obnove budov vznikal efekt uhlíkovej pasce.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zvýšené ambície Únie v oblasti klímy a energetiky si vyžadujú novú víziu pre budovy: budova s nulovými emisiami, ktorej veľmi nízky dopyt po energii je plne pokrytý energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je to technicky možné. Všetky nové budovy by mali byť budovami s nulovými emisiami a všetky existujúce budovy by sa mali transformovať na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

Zvýšené ambície Únie v spojitosti s klimatickou krízou a v oblasti klímy a energetiky si vyžadujú novú víziu pre budovy: budova s nulovými emisiami, ktorej veľmi nízky dopyt po energii je plne pokrytý energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je to technicky možné. Všetky nové budovy by mali byť budovami s nulovými emisiami a všetky existujúce budovy by sa mali počas tohto desaťročia obnoviť na budovy s nulovými emisiami , aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce do roku 2050 a znížili náklady na obnovu .

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na pokrytie energetických potrieb efektívnych budov energiou z obnoviteľných zdrojov sú k dispozícii rôzne možnosti: obnoviteľné zdroje energie na mieste, ako sú slnečná tepelná energia , solárna fotovoltika, tepelné čerpadlá a biomasa, energia z obnoviteľných zdrojov poskytovaná komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov alebo občianskymi energetickými spoločenstvami a centralizované zásobovanie teplom a chladom založené na obnoviteľných zdrojoch energie alebo odpadovom teple.

Na pokrytie energetických potrieb budov , ktoré majú nízky dopyt po energii a sú efektívne, energiou z obnoviteľných zdrojov sú k dispozícii rôzne možnosti: obnoviteľné zdroje energie na mieste alebo dodávané zo siete , ako sú riešenia súvisiace so slnečnou tepelnou energiou , solárna fotovoltika , veterná energia , tepelné čerpadlá a biomasa, energia z obnoviteľných zdrojov poskytovaná komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov alebo občianskymi energetickými spoločenstvami a centralizované zásobovanie teplom a chladom založené na obnoviteľných zdrojoch energie alebo odpadovom teple.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 22

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne normy energetickej hospodárnosti sú základným regulačným nástrojom na spustenie obnovy existujúcich budov vo veľkom rozsahu , keďže odstraňujú kľúčové prekážky obnovy, ako sú rozdielnosť motivácie a štruktúry spoluvlastníctva, ktoré nemožno prekonať ekonomickými stimulmi . Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by malo viesť k postupnému vyraďovaniu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a neustálemu zlepšovaniu vnútroštátneho fondu budov, čo by prispelo k dlhodobému cieľu dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050.

Minimálne normy energetickej hospodárnosti sú základným regulačným nástrojom na spustenie obnovy existujúcich budov vo veľkom rozsahu. S cieľom zabezpečiť, aby boli vhodné na daný účel a neprispievali k vzniku efektu uhlíkovej pasce, musia spĺňať normu nulových emisií. Vychádza sa pritom z predpokladu, že v rokoch 2022 až 2050 prejdú budovy podľa očakávaní v priemere len jednou významnou obnovou. Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by malo viesť k budovám s nulovými alebo takmer nulovými emisiami, čím by sa prispelo k dlhodobému cieľu dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050. Vo veľmi špecifických prípadoch, keď nie je možné dosiahnuť nulové emisie (ako napríklad v prípade historických budov), by sa mali uplatňovať alternatívne normy, ktoré by mali stále zaručovať uplatňovanie najlepších dostupných techník. Klimaticky pozitívne budovy by mali kompenzovať dodatočné emisie týchto menej efektívnych budov.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pokiaľ ide o zvyšok vnútroštátneho fondu budov, členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či chcú zaviesť minimálne normy energetickej hospodárnosti navrhnuté na vnútroštátnej úrovni a prispôsobené vnútroštátnym podmienkam . Pri preskúmaní tejto smernice by Komisia mala posúdiť, či treba zaviesť ďalšie záväzné minimálne normy energetickej hospodárnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 dekarbonizovaný fond budov.

Pokiaľ ide o zvyšok vnútroštátneho fondu budov, členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či chcú zaviesť minimálne normy energetickej hospodárnosti a normy nulových alebo takmer nulových emisií pre obnovu v prípade použitia finančných nástrojov na európskej, národnej alebo nižšej ako národnej úrovni . V kombinácii s finančnými nástrojmi EÚ by sa však na budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami uhlíka uplatňovali požiadavky týkajúce sa minimálnej normy energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2050 dekarbonizovaný fond budov.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 16

Nové odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Miestne integrované prístupy na úrovni mestskej časti alebo štvrti umožňujú celkové koncepcie v oblasti obnovy budov, ktoré sú priestorovo prepojené, napríklad, pokiaľ ide o dodávky energie (napr. bytové domy). Širšie využívanie integrovaných, participatívnych prístupov a prístupov na úrovni mestských častí je už stredobodom vlny obnovy a malo by sa podporovať touto smernicou. Mestské časti (napr. štvrte) a sociálne zraniteľné susedstvá môžu v kontexte tejto smernice a v závislosti od miestnych potrieb a lokality určiť podľa svojho uváženia miestne a regionálne samosprávy.

Zdôvodnenie

Prístup na úrovni mestskej časti bol označený za stredobod vlny obnovy. Spoločné dodávky elektrickej energie, tepla a nabíjacej infraštruktúry v danej mestskej časti alebo štvrti umožňujú využiť synergie a potenciálne úspory energie, ktoré zostávajú skryté, ak sa zameriame len na konkrétnu budovu.

Pozmeňovací návrh 17

Odôvodnenie 27

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii by mali byť založené na harmonizovaných triedach energetickej hospodárnosti . Vymedzením najnižšej triedy energetickej hospodárnosti G ako 15 % s najhoršou energetickou hospodárnosťou vnútroštátneho fondu budov každého členského štátu sa harmonizáciou tried energetickej hospodárnosti zabezpečuje podobné úsilie všetkých členských štátov , zatiaľ čo vymedzením najlepšej triedy energetickej hospodárnosti A sa zabezpečuje zbližovanie harmonizovanej stupnice tried energetickej hospodárnosti na dosiahnutie spoločnej vízie budov s nulovými emisiami.

Minimálne normy energetickej hospodárnosti pre budovy s nulovými emisiami platné v celej Únii by mali byť založené na harmonizovaných triedach energetickej hospodárnosti s cieľom zabezpečiť podobné úsilie všetkých členských štátov a zbližovanie harmonizovanej stupnice tried energetickej hospodárnosti na dosiahnutie spoločnej vízie budov s nulovými emisiami.

Zdôvodnenie

Pokiaľ ide o obnovy, nie je reálne, aby sa v tomto desaťročí uskutočnili viac ako raz. Cieľom pozmeňovacieho návrhu je zabezpečiť nákladovo efektívnejšie a účinnejšie výsledky v oblasti energetickej hospodárnosti.

Pozmeňovací návrh 18

Odôvodnenie 28

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov už boli obsiahnuté v predchádzajúcich ustanoveniach tejto smernice a mali by sa naďalej uplatňovať . Zatiaľ čo novozavedené minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovujú základ pre minimálnu energetickú hospodárnosť existujúcich budov a zabezpečujú obnovu neefektívnych budov, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov zabezpečujú potrebnú hĺbku obnovy pri jej realizácii.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 19

Odôvodnenie 29

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme dosiahnutia vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a transformácie existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050 by členské štáty mali vypracovať národné plány obnovy budov, ktoré nahradia dlhodobé stratégie obnovy a stanú sa ešte silnejším, plne funkčným nástrojom plánovania pre členské štáty, s väčším zameraním na financovanie a zabezpečenie toho, aby boli na vykonávanie obnovy budov k dispozícii primerane kvalifikovaní pracovníci. Členské štáty by vo svojich plánoch obnovy budov mali stanoviť svoje vlastné národné ciele v oblasti obnovy budov. V súlade s článkom 21 písm. b) bodom 7 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a so základnými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 by členské štáty mali poskytnúť prehľad finančných opatrení, ako aj prehľad investičných potrieb a administratívnych zdrojov na vykonávanie svojich plánov obnovy budov.

V záujme dosiahnutia vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a transformácie existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050 by členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami mali vypracovať národné plány obnovy budov, ktoré nahradia dlhodobé stratégie obnovy a stanú sa ešte silnejším, plne funkčným nástrojom plánovania pre členské štáty, s väčším zameraním na financovanie a zabezpečenie toho, aby boli na vykonávanie obnovy budov k dispozícii primerane kvalifikovaní pracovníci. Členské štáty by vo svojich plánoch obnovy budov mali stanoviť svoje vlastné národné ciele v oblasti obnovy budov. V súlade s článkom 21 písm. b) bodom 7 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a so základnými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 by členské štáty mali poskytnúť prehľad finančných opatrení, ako aj prehľad investičných potrieb, administratívnych zdrojov na vykonávanie svojich plánov obnovy budov a opatrení určených na podporu uplatňovania zásad adaptácie a obehovosti pri obnove vnútroštátneho fondu budov .

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 20

Odôvodnenie 32

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Postupná obnova môže byť riešením problémov vysokých počiatočných nákladov a problémov pre obyvateľov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri obnove realizovanej „naraz“. Takáto postupná obnova sa však musí starostlivo naplánovať, aby sa zabránilo tomu, že jeden krok obnovy zabráni potrebným následným krokom. Pasporty obnovy budov poskytujú jasný plán postupnej obnovy a pomáhajú vlastníkom a investorom najlepšie naplánovať časový harmonogram a rozsah intervencií. Pasporty obnovy budov by sa preto mali sprístupniť vlastníkom budov vo všetkých členských štátoch ako dobrovoľný nástroj.

Postupná obnova nie je riešením problémov vysokých počiatočných nákladov a problémov pre obyvateľov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri obnove realizovanej „naraz“. Pri postupnej obnove pretrváva závislosť budov od uhlíka, čo predstavuje vysoké náklady pre daňovníkov, pričom domácnosti s nízkymi príjmami zostávajú v pasci energetickej chudoby . Na vyriešenie problému vysokých počiatočných nákladov na obnovu by sa existujúce projekty obnovy a finančné nástroje mali spojiť, aby sa tieto počiatočné náklady znížili dosiahnutím úspor z rozsahu . Pasporty obnovy budov poskytujú jasný plán obnovy pre jednorazové projekty obnovy, ktoré združujú niekoľko budov na úrovni štvrtí alebo mesta a pomáhajú vlastníkom a investorom najlepšie naplánovať časový harmonogram intervencií. Pasporty obnovy budov by sa preto mali sprístupniť miestnym a regionálnym samosprávam vo všetkých členských štátoch ako dobrovoľný nástroj.

Zdôvodnenie

Navrhovaná „postupná obnova“ môže viesť k efektu pasce, ktorému by sa malo zabrániť.

Pozmeňovací návrh 21

Odôvodnenie 33

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pojem „hĺbková obnova“ ešte nebol v právnych predpisoch Únie vymedzený. V záujme dosiahnutia dlhodobej vízie pre budovy by sa hĺbková obnova mala vymedziť ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s nulovými emisiami ; v prvom kroku ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s takmer nulovou spotrebou energie . Toto vymedzenie slúži na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov . Hĺbková obnova na účely energetickej hospodárnosti je hlavnou príležitosťou na riešenie ďalších aspektov, ako sú životné podmienky zraniteľných domácností, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy, odolnosť proti rizikám katastrof vrátane seizmickej odolnosti, protipožiarna bezpečnosť, odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

Pojem „hĺbková obnova“ ešte nebol v právnych predpisoch Únie vymedzený. V záujme dosiahnutia dlhodobej vízie pre budovy by sa hĺbková obnova mala vymedziť ako obnova, ktorou sa budovy jednorazovo transformujú na budovy s nulovými emisiami. Toto vymedzenie slúži na to, aby sa zabránilo pretrvávajúcej závislosti budov od uhlíka prostredníctvom postupnej obnovy, ktorá má za následok nízke ambície . Hĺbková obnova na účely dosiahnutia nulových emisií je hlavnou príležitosťou na riešenie ďalších aspektov, ako sú životné podmienky zraniteľných domácností, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy, odolnosť proti rizikám katastrof vrátane seizmickej odolnosti, protipožiarna bezpečnosť, odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 22

Odôvodnenie 35

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty by mali podporovať zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov , čím sa prispeje k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia, a to aj prostredníctvom odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok, zabraňovania nezákonnému odstraňovaniu škodlivých látok a zjednodušenia dodržiavania existujúcich legislatívnych aktov, ako napríklad smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES (1) a (ES) 2016/2284 (2).

Členské štáty a miestne a regionálne samosprávy by mali podporovať zvýšenie energetickej hospodárnosti , ktoré sa usiluje dosiahnuť nulové emisie fondu budov a prispieť k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia, a to aj prostredníctvom odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok, zabraňovania nezákonnému odstraňovaniu škodlivých látok a zjednodušenia dodržiavania existujúcich legislatívnych aktov, ako napríklad smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES (1) a (ES) 2016/2284 (2).

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 23

Odôvodnenie 37

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Elektrické vozidlá v kombinácii so zvýšeným podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie produkujú menej emisií skleníkových plynov. Elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu na čistú energiu založenom na opatreniach zameraných na energetickú efektívnosť, alternatívnych palivách, obnoviteľných zdrojoch energie a inovatívnych riešeniach v oblasti riadenia energetickej flexibility. Stavebné predpisy možno účinne využiť na zavedenie cielených požiadaviek na podporu vytvárania nabíjacej infraštruktúry na parkoviskách v bytových a nebytových budovách. Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ako sú napríklad rozdielnosť motivácie a administratívne komplikácie, ktorým čelia jednotliví vlastníci, keď sa pokúšajú inštalovať nabíjací bod na svojom parkovacom mieste.

Elektrické vozidlá v kombinácii so zvýšeným podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie produkujú menej emisií skleníkových plynov. Elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu na čistú energiu založenom na opatreniach zameraných na energetickú efektívnosť, alternatívnych palivách, obnoviteľných zdrojoch energie a inovatívnych riešeniach v oblasti riadenia energetickej flexibility. Stavebné predpisy možno účinne využiť na zavedenie cielených požiadaviek na podporu vytvárania nabíjacej infraštruktúry pre automobily a bicykle na parkoviskách v bytových a nebytových budovách. Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ako sú napríklad rozdielnosť motivácie a administratívne komplikácie, ktorým čelia jednotliví vlastníci, keď sa pokúšajú inštalovať nabíjací bod na svojom parkovacom mieste.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 24

Odôvodnenie 40

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Podpora ekologickej mobility je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a budovy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní potrebnej infraštruktúry, a to nielen na nabíjanie elektrických vozidiel, ale aj pre bicykle. Prechod na bezmotorovú mobilitu, ako je cyklistika, môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy . Ako sa uvádza v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, zvýšenie podielu jednotlivých druhov ekologickej a efektívnej súkromnej a verejnej dopravy, ako je cyklistika, výrazne zníži znečistenie z dopravy a prinesie veľké výhody jednotlivým občanom a komunitám. Nedostatok parkovacích miest pre bicykle je hlavnou prekážkou zavádzania cyklistiky, a to v bytových aj nebytových budovách. Stavebné zákony môžu účinne podporiť prechod na čistejšiu mobilitu stanovením požiadaviek na minimálny počet parkovacích miest pre bicykle.

Podpora ekologickej mobility je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a budovy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní potrebnej infraštruktúry, a to nielen na nabíjanie elektrických vozidiel, ale aj pre bicykle. Prechod na bezmotorovú mobilitu, ako je cyklistika, môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z mobility . Ako sa uvádza v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, zvýšenie podielu jednotlivých druhov ekologickej a efektívnej súkromnej a verejnej dopravy, ako je cyklistika, výrazne zníži znečistenie z mobility a prinesie veľké výhody jednotlivým občanom a komunitám. Nedostatok parkovacích miest pre bicykle je hlavnou prekážkou zavádzania cyklistiky, a to v bytových aj nebytových budovách. Politiky v oblasti využívania pôdy a územného plánovania môžu účinne podporiť prechod na čistejšiu mobilitu stanovením požiadaviek na minimálny počet parkovacích miest pre bicykle.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 25

Odôvodnenie 43

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Indikátor inteligentnej pripravenosti by sa mal používať na meranie schopnosti budov využívať informačné a komunikačné technológie a elektronické systémy na účely prispôsobenia prevádzky budov potrebám užívateľov a sieti a zvýšenia energetickej efektívnosti a celkovej hospodárnosti budov. Prostredníctvom indikátora inteligentnej pripravenosti by sa malo zvýšiť povedomie vlastníkov a užívateľov budov o prínose automatizácie budov a elektronického monitorovania technických systémov budov a užívateľom budov by sa mali potvrdiť skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií. Indikátor inteligentnej pripravenosti je obzvlášť prospešný pre veľké budovy s vysokým dopytom po energii. V prípade iných budov by používanie systému na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov malo byť pre členské štáty voliteľné.

Zdôvodnenie

Budovanie kapacít na miestnej a regionálnej úrovni je jednou z hlavných prekážok potrebnej transformácie.

Pozmeňovací návrh 26

Odôvodnenie 45

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Finančné nástroje Únie by sa mali použiť na dosiahnutie praktického účinku cieľov tejto smernice, nemali by však nahradiť vnútroštátne opatrenia. Mali by sa, z dôvodu rozsahu potrebného renovačného úsilia, predovšetkým použiť na zabezpečenie vhodných a inovačných spôsobov financovania na zrýchlenie investovania do energetickej hospodárnosti budov. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji národných, regionálnych a miestnych fondov, nástrojov alebo mechanizmov pre oblasť energetickej efektívnosti , ktoré ponúkajú takéto možnosti financovania vlastníkom súkromného majetku, malým a stredným podnikom a spoločnostiam poskytujúcim služby v oblasti energetickej efektívnosti.

Finančné nástroje Únie by sa mali použiť na dosiahnutie praktického účinku cieľov tejto smernice, nemali by však nahradiť vnútroštátne opatrenia. Mali by sa, z dôvodu rozsahu potrebného renovačného úsilia, predovšetkým použiť na zabezpečenie vhodných a inovačných spôsobov financovania na zrýchlenie investovania do energetickej hospodárnosti budov. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji národných, regionálnych a miestnych fondov, nástrojov alebo mechanizmov pre oblasť obnovy , ktoré ponúkajú takéto možnosti financovania vlastníkom súkromného majetku, obciam a miestnym samosprávam, malým a stredným podnikom a spoločnostiam poskytujúcim služby v oblasti energetickej efektívnosti.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 27

Odôvodnenie 47

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Samotné financovanie nebude stačiť na splnenie potrieb v oblasti obnovy. Spolu s financovaním je nevyhnutné vytvoriť dostupné a transparentné poradenské nástroje a nástroje pomoci, ako sú jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú integrované služby energetickej obnovy alebo sprostredkovateľov , ako aj vykonávať ďalšie opatrenia a iniciatívy , ako sú opatrenia a iniciatívy uvedené v iniciatíve Komisie s názvom Inteligentné financovanie inteligentných budov, s cieľom vytvoriť správny podporný rámec a odstrániť prekážky obnovy.

Samotné financovanie nebude stačiť na splnenie potrieb v oblasti obnovy. Spolu s financovaním je nevyhnutné vytvoriť dostupné a transparentné poradenské nástroje a nástroje pomoci, ako sú jednotné kontaktné miesta, ktoré organizujú a plánujú obnovu celých štvrtí a/alebo skupín budov a zaisťujú, že sektor stavebníctva nenadhodnocuje náklady na obnovu budov s nulovými emisiami , ako aj vykonávať ďalšie opatrenia a iniciatívy zamerané na budovy s nulovými emisiami s cieľom vytvoriť správny podporný rámec a odstrániť prekážky obnovy. So zámerom riešiť súčasný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, a to aj v rámci miestnych a regionálnych samospráv, bude potrebné značné úsilie pri budovaní a vyškoľovaní primeraných zručností a kapacít. Na tento účel by sa mal vypracovať formálny, špecializovaný a vysokokvalitný plán odbornej prípravy pre zamestnancov/technikov pracujúcich pre rôzne orgány verejnej správy v členských štátoch, ktoré sú zapojené do rozmanitých súvisiacich procesov.

Zdôvodnenie

Primerané zručnosti sú kľúčové pre vykonávanie smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Pozmeňovací návrh 28

Odôvodnenie 48

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Nehospodárne budovy sú často spojené s energetickou chudobou a sociálnymi problémami. Zraniteľné domácnosti sú obzvlášť vystavené rastúcim cenám energie, pretože vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na energetické výrobky. Znížením nadmerných účtov za energiu môže obnova budov vymaniť ľudí z energetickej chudoby a tiež jej zabrániť. Obnova budov zároveň nie je bezplatná a je nevyhnutné zabezpečiť, aby sociálny vplyv nákladov na obnovu budov, najmä na zraniteľné domácnosti, zostal pod kontrolou. Pri vlne obnovy by na nikoho nemalo zabudnúť a mala by sa využiť ako príležitosť na zlepšenie situácie zraniteľných domácností, a takisto by sa mal zabezpečiť spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite. […]

Nehospodárne budovy sú často spojené s energetickou chudobou a sociálnymi problémami. Zraniteľné domácnosti sú obzvlášť vystavené rastúcim cenám energie, pretože vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na energetické výrobky. Na odstránenie energetickej chudoby je nevyhnutná obnova budov podľa normy nulových alebo takmer nulových emisií, aby sa výrazne znížili účty za energiu a zabezpečilo, že tieto budovy budú výrobcami energie vždy, keď je to možné. Obnova budov, v ktorých bývajú zraniteľné domácnosti, by sa mala vykonať tak, aby to týmto domácnostiam nespôsobilo žiadne náklady. Takéto obnovy by sa mali podporovať finančnými nástrojmi EÚ a členských štátov. Pri vlne obnovy by na nikoho nemalo zabudnúť a mala by sa využiť ako príležitosť na zlepšenie situácie zraniteľných domácností, a takisto by sa mal zabezpečiť spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite. […]

Financovanie a možné záruky musia tiež osobitne pokrývať nové zaťaženie vlastníkov-užívateľov domov, ktorí tieto domy po desaťročia s námahou splácajú, a pre ktorých tieto domy predstavujú určitú formu zabezpečenia v dôchodku. Cielené zameranie podpory a záruk môže aj tu umožniť pokrok, resp. vytvoriť stimuly.

Zdôvodnenie

Energetická chudoba je veľmi dôležitou otázkou a vyžaduje si systematický prístup zameraný na jej odstránenie. Pre starších ľudí je ťažké vziať si pôžičku. Preto je potrebné takýmto skupinám obyvateľstva ponúknuť riešenia na zabezpečenie potrebných investícií do nehnuteľností na boj proti zmene klímy.

Pozmeňovací návrh 29

Odôvodnenie 50

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Monitorovanie fondu budov uľahčuje dostupnosť údajov zozbieraných digitálnymi nástrojmi, čím sa znižujú administratívne náklady. Preto by sa mali zriadiť vnútroštátne databázy energetickej hospodárnosti budov a informácie, ktoré by obsahovali, by sa mali preniesť do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.	Monitorovanie fondu budov uľahčuje dostupnosť údajov zozbieraných digitálnymi nástrojmi, čím sa znižujú administratívne náklady. Preto by sa mali zriadiť vnútroštátne databázy emisií skleníkových plynov a energetickej hospodárnosti budov a informácie, ktoré by obsahovali, by sa mali preniesť do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 30

Odôvodnenie 52

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. To vytvára výrazné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu. Uprednostňovať by sa mali stratégie, ktoré vedú k zlepšeniu tepelno-technických vlastností budov v letnom období. Pozornosť by sa preto mala sústrediť na opatrenia, ktoré zabraňujú prehrievaniu, ako je napríklad zatienenie a dostatočná tepelná kapacita stavebných konštrukcií budovy a ďalší rozvoj a používanie techník pasívneho chladenia, v prvom rade tých, ktoré zlepšujú podmienky vnútorného prostredia v budove a mikroklímu okolo budov.

V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách a v dôsledku očakávaného globálneho otepľovania bude počet takýchto nainštalovaných systémov ďalej rásť, ak sa v tomto desaťročí nezvážia počiatočné opatrenia zamerané na inštaláciu pasívnych chladiacich riešení . To vytvára výrazné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu. Uprednostňovať by sa mali stratégie, ktoré vedú k zlepšeniu tepelno-technických vlastností budov v letnom období. Pozornosť by sa preto mala sústrediť na opatrenia, ktoré zabraňujú prehrievaniu, ako je napríklad zatienenie a dostatočná tepelná kapacita stavebných konštrukcií budovy a ďalší rozvoj a používanie techník pasívneho chladenia, v prvom rade tých, ktoré zlepšujú podmienky vnútorného prostredia v budove a mikroklímu okolo budov.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 31

Odôvodnenie 55

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípade plánovania, rozvoja programov na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia a vykonania smernice na národnej a regionálnej úrovni by sa malo v súvislosti s uvedenými otázkami konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do uvedených činností , ak a keď je to vzhľadom na platné vnútroštátne právne predpisy potrebné , keďže z hľadiska úspešného vykonania tejto smernice sú tieto orgány rozhodujúce . Tieto konzultácie môžu tiež slúžiť ako podpora pri poskytovaní usmernení miestnym projektantom a stavebným inšpektorom na účely plnenia potrebných úloh. Členské štáty by ďalej mali umožniť architektom a projektantom, aby riadne zvážili optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej efektívnosti, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a použitia centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri projektovaní, navrhovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie, a mali by ich na to nabádať.

V prípade plánovania, rozvoja programov na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia a vykonania smernice na národnej alebo regionálnej a miestnej úrovni by sa malo v súvislosti s uvedenými otázkami konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do uvedených činností v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality a s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi , keďže z hľadiska úspešného vykonania tejto smernice sú tieto orgány nenahraditeľné . Tieto konzultácie by mali prispievať k národným viacúrovňovým dialógom v oblasti klímy a energetiky a môžu slúžiť ako podpora pri poskytovaní usmernení miestnym projektantom a stavebným inšpektorom na účely plnenia potrebných úloh. V rámci tejto smernice by pritom malo byť možné zohľadniť často veľmi odlišné podmienky medzi mestskými a vidieckymi oblasťami s vysokým podielom bytových rodinných domov a bytových domov a rozmanitou štruktúrou sídel a prispôsobiť požiadavky každému regiónu. Členské štáty a miestne a regionálne samosprávy by ďalej mali umožniť architektom a projektantom, aby riadne zvážili optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej efektívnosti a úspor , využívania energie z obnoviteľných zdrojov a použitia centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri projektovaní, navrhovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie, a mali by ich na to nabádať. Okrem toho je nevyhnutné podporovať využívanie miestne dostupných zdrojov v procese plánovania, projektovania, výstavby a renovácie priemyselných alebo obytných oblastí.

Členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore miestnych a regionálnych samospráv v tomto úsilí.

Zdôvodnenie

Využívanie miestne dostupných zdrojov a odborníkov ďalej prispieva k zmierňovaniu negatívnych účinkov na klímu.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Predmet úpravy

1. Táto smernica podporuje zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov v Únii s cieľom dosiahnuť fond budov s nulovými emisiami do roku 2050 berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie a nákladovú efektívnosť.

1. Táto smernica podporuje znižovanie dopytu po energii a materiáloch počas životného cyklu budov, zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov v Únii s cieľom dosiahnuť fond budov s nulovými emisiami do roku 2050 berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie , ochranu životného prostredia, zníženie znečistenia a nákladovú efektívnosť , ktoré by mali zohľadňovať environmentálne, spoločenské a zdravotné externality . To tiež významne prispeje k zlepšeniu energetickej bezpečnosti Európy.

2. Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti:

a)	so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov;

a)	so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov tak, aby sa z nich stali budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami skleníkových plynov ;

b)	s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov;

b)	s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov;

c)	s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť:

c)	s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť:

i)	existujúcich budov a jednotiek budov, ktoré sa významne obnovujú;

i)	existujúcich budov a jednotiek budov, ktoré sa významne obnovujú , tak, aby sa z nich stali budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami skleníkových plynov ;

ii)	prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia;

ii)	prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia;

iii)	technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, alebo modernizujú;

iii)	technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, alebo modernizujú;

d)	s uplatňovaním minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov;

d)	s uplatňovaním minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov tak, aby sa z nich stali budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami skleníkových plynov ;

e)	s pasportami obnovy budov;

e)	s pasportami obnovy budov;

f)	s národnými plánmi obnovy budov;

f)	s národnými plánmi obnovy budov;

g)	s infraštruktúrou udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti;

g)	s infraštruktúrou udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti;

h)	s inteligentnými budovami;

h)	s inteligentnými budovami;

i)	s certifikáciou energetickej hospodárnosti budov alebo jednotiek budov;

i)	s certifikáciou energetickej hospodárnosti budov alebo jednotiek budov;

j)	s pravidelnou kontrolou vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov v budovách;

j)	s pravidelnou kontrolou vykurovacích, vetracích a klimatizačných systémov v budovách;

k)	s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ z kontroly.

k)	s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov, pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti a správ z kontroly.

3. Požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálne požiadavky a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie opatrenia. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so ZFEÚ. Oznamujú sa Komisii.

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 2 bod 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, v ktorej veľmi malé množstvo energie, ktoré je stále potrebné, je plne pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste, v komunite vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo v systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom, v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III;

„budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi nízkym dopytom po energii a materiáloch počas životného cyklu budov , veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, v ktorej veľmi malé množstvo energie, ktoré je stále potrebné, je plne pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste alebo dodanou prostredníctvom siete , v komunite vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie], v systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo v rámci sieťovej distribúcie obnoviteľných zdrojov energie , v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III; „klimaticky pozitívna budova“ je budova s veľmi nízkym dopytom po energii a materiáloch počas životného cyklu budov, veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, v ktorej výroba energie v budove alebo určená pre budovu presahuje jej dopyt po energii;

Zdôvodnenie

Doplnenie obehovosti, diaľkového vykurovania, pojmu „klimaticky pozitívna budova“ a kritérií celého životného cyklu budov.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 2 bod 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„budova s takmer nulovou spotrebou energie“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá nemôže byť nižšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 2 a kde požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo významnej miere pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkom okolí;

„budova s takmer nulovou spotrebou energie“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá nemôže byť nižšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 2 a kde dopyt po takmer nulovom alebo veľmi malom množstve energie je vo významnej miere pokrytý energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkom okolí alebo zhodnotenou energiou z odpadu ;

Zdôvodnenie

Energetická hospodárnosť je relatívnym ukazovateľom, zatiaľ čo nízky dopyt po energii je absolútnym cieľom.

Pozmeňovací návrh 35

Článok 2 bod 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
„minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť ako súčasť rozsiahleho plánu obnovy fondu budov alebo v spúšťacom bode na trhu (predaj alebo prenájom) v časovom období alebo do konkrétneho dátumu, čím sa spustí obnova existujúcich budov ;	„minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť , na základe ktorej sa budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami skleníkových plynov stanú súčasťou rozsiahleho plánu obnovy fondu budov v prípade obnovy do roku 2032 ;

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 36

Článok 2 bod 46

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

46. „referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových plôch priestorov v rámci obalových konštrukcií budovy špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

46. „referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových plôch priestorov v rámci obalových konštrukcií budovy a plôch, na ktorých sa nachádzajú infraštruktúry spotrebovávajúce energiu a spravované v rámci budovy, a špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

Zdôvodnenie

Zahrnúť do vymedzenia pojmu „referenčná podlahová plocha“ infraštruktúry, ktoré sú súčasťou budov a spotrebúvajú energiu, ako je športová infraštruktúra, bazény atď.

Pozmeňovací návrh 37

Článok 2 bod 57 (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	„dostatočnosť“ znamená súbor opatrení a každodenných postupov, ktorými sa predchádza dopytu po energii, surovinách, pôde a vode a zároveň sa nimi zabezpečuje blahobyt všetkých ľudí v rámci možností našej planéty;

Zdôvodnenie

Energetická dostatočnosť je silnou stratégiou na dosiahnutie klimatických cieľov.

Pozmeňovací návrh 38

Článok 3 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Každý členský štát stanoví národný plán obnovy budov na zabezpečenie obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, s cieľom transformovať existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami.

Každý plán obnovy budov zahŕňa:

Každý členský štát stanoví národný plán obnovy budov na zabezpečenie obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, s cieľom transformovať existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami. EÚ by mala poskytnúť členským štátom, regiónom a mestám všetky nástroje potrebné na vypracovanie týchto plánov. Každý plán obnovy budov zahŕňa:

prehľad vnútroštátneho fondu budov pre rôzne typy budov, obdobia výstavby a klimatické pásma založený podľa potreby na štatistických vzorkách a vnútroštátnej databáze energetických certifikátov podľa článku 19, prehľade trhových prekážok a zlyhaní trhu a prehľad kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

b)	plán s vnútroštátnymi cieľmi a merateľnými ukazovateľmi pokroku so zreteľom na cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, aby sa zabezpečil vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov a transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050;

b)	vnútroštátne ciele pre obehové používanie materiálov a dostatočnosť;

c)	prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení podporujúcich vykonávanie plánu podľa písmena b); a

c)	plán s vnútroštátnymi cieľmi a merateľnými ukazovateľmi pokroku so zreteľom na cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, aby sa zabezpečil vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov a transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050;

d)	prehľad investičných potrieb na vykonávanie plánu obnovy budov, finančných zdrojov a opatrení a administratívnych zdrojov na obnovu budov.

d )	prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení vrátane politík v oblasti dostatočnosti, ktoré môžu vychádzať z integrovaných miestnych prístupov na úrovni mestských častí alebo štvrtí podporujúcich vykonávanie plánu podľa písmena c ); a

e )	prehľad investičných potrieb na vykonávanie plánu obnovy budov, finančných zdrojov a opatrení a administratívnych zdrojov na obnovu budov.

Plán uvedený v písmene b) obsahuje vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050, pokiaľ ide o ročnú mieru obnovy budov, primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a jeho zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov; konkrétne harmonogramy pre budovy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti, než sú triedy podľa článku 9 ods. 1, do roku 2040 a 2050, v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami; dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov […].

Plán uvedený v písmene c ) obsahuje vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050, pokiaľ ide o ročnú mieru obnovy budov, primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a jeho zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov; konkrétne harmonogramy pre budovy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti, než sú triedy podľa článku 9 ods. 1, do roku 2040 a 2050, v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami; dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie , zníženia emisií a ďalších prínosov na základe integrovaných miestnych prístupov na úrovni mestských častí alebo štvrtí […].

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 39

Článok 3 bod 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

4. Komisia posúdi návrhy národných plánov obnovy budov, najmä či:

a)	je úroveň ambícií vnútroštátne stanovených cieľov dostatočná a v súlade s národnými záväzkami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch;

a)	je úroveň ambícií vnútroštátne stanovených cieľov dostatočná a či povedie k dekarbonizácii fondu budov do roku 2050 v súlade s národnými záväzkami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch;

b)	sú politiky a opatrenia dostatočné na dosiahnutie vnútroštátne stanovených cieľov;

b)	sú politiky a opatrenia dostatočné na dosiahnutie vnútroštátne stanovených cieľov a či pri obnovených budovách nedochádza k efektu uhlíkovej pasce ;

c)	je pridelenie rozpočtových a administratívnych zdrojov dostatočné na vykonávanie plánu;

c)	je pridelenie rozpočtových a administratívnych zdrojov dostatočné na vykonávanie plánu;

d)	bola verejná konzultácia podľa odseku 3 dostatočne inkluzívna a

d)	bola verejná konzultácia podľa odseku 3 dostatočne inkluzívna a

sú plány v súlade s požiadavkami odseku 1 a vzoru v prílohe II. Po porade s výborom zriadeným podľa článku 30 môže Komisia vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Pokiaľ ide o prvý návrh plánu obnovy budov, Komisia môže vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako členský štát daný plán predložil.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 40

Článok 5 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť	Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne . Energetická hospodárnosť sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 4. Nákladovo optimálne úrovne sa vypočítajú v súlade s rámcom porovnávacej metodiky uvedeným v článku 6, keď sa tento rámec zavedie.	1. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov v súlade s postupom premeny vnútroštátneho fondu budov na klimaticky neutrálne budovy do roku 2050 . Energetická hospodárnosť sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 4. Norma nulových emisií sa vypočíta v súlade s rámcom porovnávacej metodiky uvedeným v článku 6, keď sa tento rámec zavedie.
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pre prvky budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa nahrádzajú alebo obnovujú, stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť aspoň nákladovo optimálne úrovne .	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pre prvky budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa nahrádzajú alebo obnovujú, stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť normu nulových emisií .
Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov. Tieto požiadavky majú brať do úvahy všeobecné podmienky vnútorného prostredia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky, ako napríklad neprimerané vetranie , ako aj miestne podmienky, navrhovaná funkcia a vek budovy. Členské štáty preskúmavajú svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov, a podľa potreby ich aktualizujú, aby zohľadňovali technický pokrok v sektore budov, výsledky výpočtov optimálnych nákladov stanovených v článku 6 a aktualizované národné energetické a klimatické plány a politiky.	Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov. Tieto požiadavky majú brať do úvahy potrebu primeranej environmentálnej kvality vnútorného prostredia , ako aj miestne podmienky, navrhovanú funkciu a vek budovy. Tieto miestne podmienky by sa mali posudzovať podľa regiónov, a nie na vnútroštátnej úrovni, keďže sa často môžu v jednotlivých obciach a mestách líšiť.

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 41

Článok 6 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť V súlade s článkom 29 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy. Komisia do 30. júna 2026 zreviduje rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou a pre jednotlivé prvky budov. […]

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť V súlade s článkom 29 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy. Komisia do 30. júna 2026 nahradí rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou a pre jednotlivé prvky budov metodikou výpočtu minimálnych noriem energetickej hospodárnosti budov s nulovými alebo takmer nulovými emisiami . […]

Zdôvodnenie

Metodika nákladovej optimálnosti je dôležitým nástrojom na posúdenie toho, čo členské štáty robia.

Pozmeňovací návrh 42

Článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Členské štáty zabezpečia, aby od týchto dátumov boli nové budovy budovami s nulovými emisiami v súlade s prílohou III:

1. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečia, aby od týchto dátumov boli nové budovy budovami s nulovými emisiami v súlade s prílohou III:

a)	od 1. januára 2027 v prípade nových budov využívaných alebo vlastnených verejnými orgánmi; a

a)	od 1. januára 2027 v prípade nových budov využívaných alebo vlastnených verejnými orgánmi;

b)	od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov.

b)	od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov ; a

c)	od 1. januára 2030 pre existujúce budovy v prípade, že sa na ich obnovu použijú finančné prostriedky EÚ.

Kým sa začnú uplatňovať požiadavky prvého pododseku, členské štáty zabezpečia, aby všetky nové budovy boli aspoň budovami s takmer nulovou spotrebou energie a spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu (GWP) vypočítal v súlade s prílohou III a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu danej budovy:

2. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečia, aby sa potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu (GWP) vypočítal v súlade s prílohou III a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu danej budovy:

a)	od 1. januára 2027 v prípade všetkých nových budov s úžitkovou plochou väčšou ako 2 000 metrov štvorcových; a

a)	od 1. januára 2027 v prípade všetkých nových budov s úžitkovou plochou väčšou ako 2 000 metrov štvorcových; a

b)	od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov.

b)	od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu, aby prispôsobila prílohu III technologickému pokroku a inováciám, stanovila upravené maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prílohe III pre obnovené budovy a prispôsobila maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prípade budov s nulovými emisiami.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu, aby prispôsobila prílohu III technologickému pokroku a inováciám, stanovila pre členské štáty normy pre budovy s nulovými alebo takmer nulovými emisiami a vypracovala požiadavky pre nízkouhlíkové a obnoviteľné zdroje, pokiaľ ide o dodávanú energiu a potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu (GWP) pre budovy s nulovými emisiami.

4. Členské štáty v súvislosti s novými budovami riešia otázky podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty riešia aj odstraňovanie uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na nich.

4. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami v súvislosti s novými budovami riešia otázky podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty riešia aj odstraňovanie uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na nich.

Článok 7a

Nový európsky Bauhaus

1. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečia, aby developeri projektov obnovy budov pri žiadostiach o poradenstvo, uchádzaní sa o financovanie a predkladaní povolení dostávali informácie o cieľoch a možnostiach zapojenia sa do iniciatívy Nový európsky Bauhaus.

2. Členské štáty splnomocnia miestne a regionálne samosprávy, aby vypracovali špecializované podporné nástroje pre referenčné budovy podľa prílohy VII k tejto smernici, ktoré sú kultúrne obohacujúce, udržateľné a inkluzívne v súlade s iniciatívou Nový európsky Bauhaus. Nástroje môžu zahŕňať finančné systémy obnovy, ktoré ukazujú, ako možno jednotlivé budovy alebo celé štvrte transformovať na budovy a mestské časti s nulovými emisiami cenovo dostupným, udržateľným a sociálne inkluzívnym spôsobom a zároveň maximalizovať širšie prínosy v rámci participatívneho prístupu zdola nahor.

3. Členské štáty zavedú vnútroštátne priemyselné politiky pre rozsiahlu výrobu miestne adaptabilných prefabrikovaných stavebných prvkov na obnovu budov, ktoré poskytujú rôzne funkcie, a to vrátane estetiky, izolácie, výroby energie a zelených infraštruktúr, a podporujú biodiverzitu, vodné hospodárstvo, prístupnosť a mobilitu.

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 43

Článok 8

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Existujúce budovy	Existujúce budovy
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 5, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať. Tieto požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy alebo jednotku budovy ako celku. Dodatočne alebo alternatívne sa požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky budovy.	1. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala normy nulových emisií stanovené v súlade s článkom 5, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať. Tieto požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy alebo jednotku budovy ako celku. Dodatočne alebo alternatívne sa požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky budovy alebo integrované mestské časti a štvrte .
2. Členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade prvku budovy, ktorý je súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňuje energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa obnoví alebo nahradí, spĺňala energetická hospodárnosť prvku budovy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky zrealizovať .	2. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami okrem toho prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade prvku budovy, ktorý je súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňuje energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa obnoví alebo nahradí, spĺňala energetická hospodárnosť prvku budovy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ to technicky a funkčne umožňuje realizáciu budov s nulovými alebo takmer nulovými emisiami .
3. Členské štáty nabádajú na to, aby sa v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, zavádzali vysokoúčinné alternatívne systémy , pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné. Členské štáty riešia, v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, otázky podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí , adaptácie na zmenu klímy , protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.	3. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečia , aby sa v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou podporovalo zavádzanie vysokoúčinných alternatívnych systémov , pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné , a aby sa podporovalo používanie miestne dostupných zdrojov . Členské štáty zabezpečia, aby sa pri budovách prechádzajúcich významnou obnovou, riešili otázky zdravej environmentálnej kvality vnútorného prostredia , vysokej schopnosti zmierňovať dôsledky zmeny klímy a prispôsobiť sa im okrem iného prostredníctvom zelenej infraštruktúry, odstraňovaním a ukladaním oxidu uhličitého, dodržiavaním noriem protipožiarnej bezpečnosti, zmierňovaním rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu a zlepšovaním prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň zabezpečia primerané pridelenie fiškálnych stimulačných opatrení a osobitných finančných nástrojov.

Zdôvodnenie

Cieľ smernice o energetickej hospodárnosti budov sa musí zosúladiť s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.

Pozmeňovací návrh 44

Článok 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Minimálne normy energetickej hospodárnosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby

1. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečia, aby:

a)	budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

a)	budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

i)	po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F; a

i)	po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F;

ii)	po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E;

b)	nebytové budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

b)	nebytové budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

i)	po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F; a

i)	po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F;

ii)	po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E;

c)	bytové budovy a jednotky budov dosiahli najneskôr

c)	bytové budovy a jednotky budov dosiahli najneskôr

i)	po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F ; a

i)	po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F.

ii)	po 1. januári 2033 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E;

Členské štáty môžu požadovať predĺženie lehoty stanovenej v tomto odseku, ak je to odôvodnené a ak o to požiadajú Európsku komisiu a v súlade s národným plánom obnovy budov uvedeným v článku 3 ods. 1 písm. a), pokiaľ ide o konkrétne časti ich fondu budov.

Členské štáty vo svojom pláne uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy pre budovy uvedené v tomto odseku na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti do roku 2040 a do roku 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami .

Členské štáty vo svojom pláne uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy obnovy všetkých budov podľa normy nulových alebo takmer nulových emisií a do roku 2050 zabezpečia dekarbonizáciu celého fondu budov .

Členské štáty môžu uplatňovať aj miestne integrované prístupy na úrovni mestskej časti alebo štvrte, čím sa zabezpečí, aby všetky budovy spĺňali v priemere normy s nulovými emisiami uhlíka. V prípade budov historickej hodnoty určí dátum členský štát na základe technických posúdení a posúdení uskutočniteľnosti. Ich emisie by sa mali kompenzovať podporou klimaticky pozitívnych budov a rozšírením výroby energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej zo siete.

2. Okrem minimálnych noriem energetickej hospodárnosti stanovených podľa odseku 1 môže každý členský štát stanoviť minimálne normy energetickej hospodárnosti pre obnovu všetkých ostatných existujúcich budov.

Ak sa stanovia minimálne normy energetickej hospodárnosti, navrhnú sa so zreteľom na národný plán a ciele na roky 2030, 2040 a 2050 uvedené v pláne obnovy budov členského štátu a na transformáciu vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

2. V súlade s článkom 15 členské štáty a miestne a regionálne samosprávy podporujú dodržiavanie noriem nulových emisií všetkými týmito opatreniami:

poskytovaním primeraných finančných opatrení, najmä tých, ktoré sú zamerané na zraniteľné domácnosti, domácnosti s nízkymi a so strednými príjmami, osoby postihnuté energetickou chudobou alebo žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] a s cieľom odstrániť trhové prekážky ;

b)	poskytovaním technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest;

c)	navrhovaním integrovaných systémov financovania;

d)	odstránením nehospodárskych prekážok vrátane rozdielnosti motivácie;

e)	monitorovaním sociálnych vplyvov, najmä na tých najzraniteľnejších;

f)	zmenou účelu nevyužitých budov a ich prispôsobením dnešným potrebám; a

g)	vytvorením rámca, ktorým sa zabezpečí dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností s cieľom umožniť včasné vykonávanie týchto požiadaviek.

3. V súlade s článkom 15 členské štáty podporujú dodržiavanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti všetkými týmito opatreniami:

3. Ak sa budova obnovuje tak, aby spĺňala normu nulových emisií , členské štáty zabezpečia súlad s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť prvkov budovy podľa článku 5 a v prípade významnej obnovy s požiadavkami nulových emisií existujúcich budov podľa článku 8.

a)	poskytovaním primeraných finančných opatrení, najmä tých, ktoré sú zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou alebo žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

b)	poskytovaním technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest;

c)	navrhovaním integrovaných systémov financovania;

d)	odstránením nehospodárskych prekážok vrátane rozdielnosti motivácie; a

e)	monitorovaním sociálnych vplyvov, najmä na tých najzraniteľnejších.

4. Ak sa budova obnovuje tak, aby spĺňala minimálnu normu energetickej hospodárnosti , členské štáty zabezpečia súlad s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť prvkov budovy podľa článku 5 a v prípade významnej obnovy s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť existujúcich budov podľa článku 8.

4. Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami sa môžu rozhodnúť neuplatňovať normy nulových emisií uvedené v odsekoch 1 a 2 na tieto kategórie budov:

a)	budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie noriem neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)	budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)	dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

d)	bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

e)	samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

Uvedené budovy sa však budú musieť obnoviť, aby sa čo najviac znížila ich uhlíková stopa a aby sa nebránilo dosiahnutiu celkového cieľa klimatickej neutrality.

5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať minimálne normy energetickej hospodárnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 na tieto kategórie budov:

5 . Členské štáty v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane vhodných monitorovacích mechanizmov a sankcií v súlade s článkom 31.

a)	budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie noriem neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)	budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)	dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

d)	bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

e)	samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane vhodných monitorovacích mechanizmov a sankcií v súlade s článkom 31.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 45

Článok 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pasport obnovy budovy

1. Komisia do 31. decembra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa táto smernica doplní tým, že sa stanoví spoločný európsky rámec pre pasporty obnovy budovy na základe kritérií stanovených v odseku 3.

2. Členské štáty do 31. decembra 2024 zavedú systém pasportov obnovy budovy založený na spoločnom rámci stanovenom v súlade s odsekom 1.

3. Pasport obnovy budovy musí spĺňať tieto požiadavky:

a)	vydáva ho kvalifikovaný a certifikovaný odborník po návšteve na mieste;

a)	vydáva ho kvalifikovaný a certifikovaný odborník po návšteve na mieste;

b)	obsahuje plán obnovy , v ktorom sa uvádza postupnosť jednotlivých krokov obnovy budov s cieľom transformovať budovu na budovu s nulovými emisiami najneskôr do roku 2050 ;

b)	obsahuje jasný plán obnovy pre jednorazové projekty obnovy, ktoré združujú niekoľko budov na úrovni susedstva alebo mesta, s cieľom pomôcť miestnym samosprávami určiť najlepší časový harmonogram na obnovu každej štvrte a uprednostniť štvrte, ktoré sa musia obnoviť ako prvé ;

c)	uvádzajú sa v ňom očakávané prínosy z hľadiska úspor energie, úspor na účtoch za energiu a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov, ako aj širšie prínosy týkajúce sa zdravia a pohodlia a zlepšená schopnosť budovy prispôsobiť sa zmene klímy; a

c)	uvádzajú sa v ňom očakávané prínosy z hľadiska úspor energie, úspor na účtoch za energiu a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov, ako aj širšie prínosy týkajúce sa zdravia a pohodlia a zlepšená schopnosť budovy prispôsobiť sa zmene klímy; a

d)	obsahuje informácie o možnej finančnej a technickej podpore.

d)	obsahuje informácie o možnej finančnej a technickej podpore.

Zdôvodnenie

Riziká spojené s postupnou obnovou povedú k neefektívnym stratégiám obnovy a k efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 46

Článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu

1. Pokiaľ ide o nové nebytové budovy a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než piatimi parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia:

1. Pokiaľ ide o nové bytové a nebytové budovy a bytové a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než piatimi parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia:

a)	inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu;

a)	inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu;

b)	inštalácia kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskôr inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá a

b)	inštalácia kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskôr inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá a bicykle a

c)	aspoň jedno parkovacie miesto pre bicykle na každé parkovacie miesto pre autá;

c)	aspoň dve parkovacie miesta pre bicykle na každé parkovacie miesto pre autá (za predpokladu, že každé auto používajú aspoň dve osoby) ;

ak sa parkovisko nachádza v bezprostrednom susedstve budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska. Členské štáty zabezpečia, aby bola kabeláž dimenzovaná tak, aby umožňovala súbežné používanie očakávaného počtu nabíjacích bodov. Odchylne od prvého pododseku písmena a) v prípade nových kancelárskych a kancelárskych budov prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami členské štáty zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každé dve parkovacie miesta.

ak sa parkovisko a parkovacie miesta pre bicykle nachádzajú v bezprostrednom susedstve budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko a parkovacie miesta pre bicykle alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska a parkovacích miest pre bicykle . Členské štáty zabezpečia, aby bola kabeláž dimenzovaná tak, aby umožňovala súbežné používanie očakávaného počtu nabíjacích bodov. Odchylne od prvého pododseku písmena a) v prípade nových kancelárskych a kancelárskych budov prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami členské štáty zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každé dve parkovacie miesta.

2. Pokiaľ ide o všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia, aby do 1. januára 2027 bol na každých 10 parkovacích miest nainštalovaný aspoň jeden nabíjací bod, a aspoň jedno parkovacie miesto pre bicykle na každé parkovacie miesto pre autá. V prípade budov, ktoré vlastnia alebo využívajú verejné orgány, členské štáty do 1. januára 2033 zabezpečia kabeláž pre aspoň jedno z dvoch parkovacích miest.

3. Členské štáty môžu upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle v súlade s odsekmi 1 a 2 pre osobitné kategórie nebytových budov, v ktorých sa bicykle ako dopravné prostriedky zvyčajne používajú menej.

4. Pokiaľ ide o nové bytové budovy a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než tromi parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia:

a)	inštaláciu infraštruktúry vedenia, a to konkrétne potrubia pre kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť v neskoršom štádiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá, a

a)	inštaláciu infraštruktúry vedenia, a to konkrétne potrubia pre kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť v neskoršom štádiu inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá a bicykle; a

b)	najmenej dve parkovacie miesta pre bicykle pre každú obytnú jednotku.

b)	najmenej dve parkovacie miesta pre bicykle pre každú obytnú jednotku.

Ak sa parkovisko nachádza v bezprostrednom susedstve budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska. Členské štáty zabezpečia, že kabeláž je dimenzovaná tak, aby umožňovala súčasné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach. Ak v prípade významnej obnovy nie je zabezpečenie dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú obytnú jednotku uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia toľko parkovacích miest pre bicykle, koľko je potrebné.

5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 1, 2 a 4 na osobitné kategórie budov, ak by sa požadovaná kabeláž zakladala na izolovaných mikrosústavách alebo sa budovy nachádzajú v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 ZFEÚ, ak by to viedlo k vzniku podstatných problémov pri prevádzke miestneho energetického systému a ohrozilo stabilitu miestnej sústavy.

6. Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie body uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 boli schopné inteligentného nabíjania a v prípade potreby obojsmerného nabíjania, a aby boli prevádzkované na základe nechránených a nediskriminačných komunikačných protokolov a noriem interoperabilným spôsobom a v súlade so všetkými právnymi normami a protokolmi uvedenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 19 ods. 6 a článku 19 ods. 7 nariadenia (EÚ)…/… [AFIR].

7. Členské štáty nabádajú prevádzkovateľov verejne neprístupných nabíjacích bodov, aby ich prípadne prevádzkovali v súlade s článkom 5 ods. 4 nariadenia (EÚ)…/… [AFIR].

8. Členské štáty stanovia opatrenia na zjednodušenie zavádzania nabíjacích bodov v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách a odstránia regulačné prekážky, a to aj v rámci povoľovacích a schvaľovacích postupov bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov týkajúce sa vlastníctva a prenájmu. Členské štáty odstránia prekážky inštalácie nabíjacích bodov v bytových budovách s parkovacími miestami, najmä potrebu získať súhlas prenajímateľa alebo spoluvlastníkov na súkromný nabíjací bod na vlastné použitie. Členské štáty zabezpečia dostupnosť technickej pomoci pre vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí chcú nainštalovať nabíjacie body.

8. Členské štáty by mali pomáhať miestnym a regionálnym samosprávam pri vykonávaní opatrení na zjednodušenie zavádzania nabíjacích bodov v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách a odstránia regulačné prekážky, a to aj v rámci povoľovacích a schvaľovacích postupov bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov týkajúce sa vlastníctva a prenájmu. Členské štáty odstránia prekážky inštalácie nabíjacích bodov v bytových budovách s parkovacími miestami, najmä potrebu získať súhlas prenajímateľa alebo spoluvlastníkov na súkromný nabíjací bod na vlastné použitie. Členské štáty zabezpečia dostupnosť technickej pomoci pre vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí chcú nainštalovať nabíjacie body.

9. Členské štáty zabezpečia súdržnosť politík týkajúcich sa budov, nemotorovej dopravy a ekologickej mobility a územného plánovania.

10. Členské štáty by mali miestnym a regionálnym samosprávam pomáhať pri navrhovaní politík v oblasti využívania pôdy a mestského plánovania s nulovými emisiami.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 47

Článok 13 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Komisia do 31. decembra 2025 a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa podrobne uvedú technické postupy účinného uplatňovania schémy uvedenej v odseku 2 na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a vetrania nad 290 kW.	Komisia do 31. decembra 2025 a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa podrobne uvedú technické postupy účinného uplatňovania schémy uvedenej v odseku 2 na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích a chladiacich systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a vetrania nad 290 kW.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 48

Článok 14 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci, nájomcovia a správcovia budov mali priamy prístup k údajom ich systémov budov. Na ich žiadosť sa prístup alebo údaje sprístupnia tretej strane. Členské štáty uľahčia plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie v súlade s odsekom 5. Na účely tejto smernice údaje o systémoch budov zahŕňajú minimálne všetky údaje týkajúce sa energetickej hospodárnosti prvkov budovy, energetickej hospodárnosti služieb týkajúcich sa budov, systémov automatizácie a riadenia budov, meračov a nabíjacích bodov pre elektromobilitu.

1. Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci, nájomcovia a správcovia budov mali priamy prístup k údajom príslušných systémov budov. Na základe ich odôvodnenej žiadosti a so súhlasom vlastníkov sa prístup alebo údaje sprístupnia tretej strane. Členské štáty uľahčia plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie v súlade s odsekom 5. Na účely tejto smernice údaje o systémoch budov zahŕňajú minimálne všetky údaje týkajúce sa energetickej hospodárnosti prvkov budovy, energetickej hospodárnosti služieb týkajúcich sa budov, systémov automatizácie a riadenia budov, meračov a nabíjacích bodov pre elektromobilitu.

Zdôvodnenie

Cieľom navrhovanej zmeny je chrániť osobné údaje a pochopiť dôvody, prečo musia mať tretie strany prístup k výlučne osobným údajom.

Pozmeňovací návrh 49

Článok 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Finančné stimuly a prekážky na trhu

1. Členské štáty poskytnú primerané financovanie, podporné opatrenia a ďalšie nástroje schopné riešiť trhové prekážky a stimulovať potrebné investície do energetických obnov v súlade so svojimi národnými plánmi obnovy budov a s cieľom premeniť svoje fondy budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

1. Komisia najneskôr do… [jeden rok pred uplynutím lehoty na transpozíciu smernice] predloží návrh týkajúci sa: a) nariadenia EÚ, ktorým sa Európska investičná banka oprávňuje zaručiť všetkým vlastníkom domov a mikropodnikom v EÚ, ktorí sú držiteľmi energetického certifikátu triedy G a F, prístup k nákladovo efektívnemu dlhodobému financovaniu hĺbkovej obnovy ich budov prostredníctvom retailových bánk, ktoré ponúkajú jednotné úvery EÚ na obnovu kryté verejnými zárukami a spojené s hodnotou budov; b) úpravy pravidiel EÚ pri prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, podľa ktorých sa bude vyžadovať výrazne väčší podiel finančných prostriedkov, ktoré sa majú investovať do obnovy budov s energetickým certifikátom triedy G a F.

2 . Členské štáty prijmú vhodné regulačné opatrenia na odstránenie nehospodárskych prekážok obnovy budov. Pokiaľ ide o budovy s viac ako jednou jednotkou budovy, takéto opatrenia môžu zahŕňať zrušenie požiadaviek jednomyseľnosti v bytovom spoluvlastníctve alebo umožnenie, aby sa štruktúry spoluvlastníctva stali priamymi príjemcami finančnej podpory.

2. Členské štáty spoja existujúce financovanie a miestnym a regionálnym samosprávam poskytnú vhodné podporné opatrenia a ďalšie nástroje schopné riešiť trhové prekážky a stimulovať potrebné investície do energetických obnov v súlade so svojimi národnými plánmi obnovy budov a s cieľom premeniť svoje fondy budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

3 . Členské štáty musia čo najlepšie nákladovo efektívne využívať vnútroštátne financovanie a financovanie, ktoré je k dispozícii na úrovni Únie, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond, fondy politiky súdržnosti, InvestEU, príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES [zmenená ETS] a iné verejné zdroje financovania.

3 . Členské štáty prijmú vhodné regulačné opatrenia na odstránenie nehospodárskych prekážok obnovy budov. Pokiaľ ide o budovy s viac ako jednou jednotkou budovy, takéto opatrenia môžu zahŕňať zrušenie požiadaviek jednomyseľnosti v bytovom spoluvlastníctve alebo umožnenie, aby sa štruktúry spoluvlastníctva stali priamymi príjemcami finančnej podpory.

4 . Na podporu mobilizácie investícií členské štáty presadzujú zavádzanie podporného financovania a finančných nástrojov, ako sú úvery na energetickú efektívnosť a hypotéky na obnovu budov, zmluvy o energetickej efektívnosti, fiškálne stimuly, daňové schémy financovania, schémy financovania na základe účtov, záručné fondy, fondy zamerané na hĺbkovú obnovu, fondy zamerané na obnovu s významnou minimálnou prahovou hodnotou cielených úspor energie a normy pre hypotekárne portfólio. Usmerňujú investície do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmerneniami Eurostatu o zaznamenávaní zmlúv o energetickej efektívnosti na účtoch verejnej správy.

4 . Členské štáty a EÚ musia čo najlepšie nákladovo efektívne využívať vnútroštátne financovanie a financovanie, ktoré je k dispozícii na úrovni Únie, najmä s cieľom spojiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond, fondy politiky súdržnosti, InvestEU, príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES [zmenená ETS] a iné verejné zdroje financovania. Členské štáty a EÚ by mali zjednodušiť postupy spájania existujúceho financovania na miestnej a regionálnej úrovni.

5 . Členské štáty uľahčia zlučovanie projektov s cieľom umožniť prístup investorov, ako aj balíky riešení pre potenciálnych klientov . Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby finančné inštitúcie mali rozsiahlu a nediskriminačnú ponuku úverových produktov na dosahovanie energetickej efektívnosti v oblasti obnovy budov, a aby tieto produkty boli viditeľné a dostupné pre spotrebiteľov. Členské štáty zabezpečia, aby banky a iné finančné inštitúcie a investori dostávali informácie o možnostiach účasti na financovaní zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

5 . Na podporu mobilizácie investícií členské štáty presadzujú zavádzanie podporného financovania a finančných nástrojov, ako sú úvery na energetickú efektívnosť a hypotéky na obnovu budov, zmluvy o energetickej efektívnosti, fiškálne stimuly, daňové schémy financovania, schémy financovania na základe účtov, záručné fondy, fondy zamerané na hĺbkovú obnovu, fondy zamerané na obnovu s významnou minimálnou prahovou hodnotou cielených úspor energie a normy pre hypotekárne portfólio. Usmerňujú investície do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmerneniami Eurostatu o zaznamenávaní zmlúv o energetickej efektívnosti na účtoch verejnej správy.

6 . Členské štáty zabezpečia zriadenie nástrojov technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest, zameraných na všetky subjekty zapojené do obnovy budov vrátane vlastníkov domov a administratívnych, finančných a hospodárskych subjektov vrátane malých a stredných podnikov.

6 . Členské štáty uľahčia zlučovanie projektov a spájanie existujúceho financovania s cieľom umožniť miestnym a regionálnym samosprávam spájať projekty obnovy a urobiť ich atraktívnymi pre investorov prostredníctvom balíkov finančných riešení pre obnovu skupiny budov . Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby finančné inštitúcie mali rozsiahlu a nediskriminačnú ponuku úverových produktov na dosahovanie energetickej efektívnosti v oblasti obnovy budov, a aby tieto produkty boli viditeľné a dostupné pre spotrebiteľov. Členské štáty zabezpečia, aby banky a iné finančné inštitúcie a investori dostávali informácie o možnostiach účasti na financovaní zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

7 . Členské štáty zavedú opatrenia a financovanie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností, ktorá zodpovedá potrebám v sektore budov.

7 . Členské štáty zabezpečia zriadenie nástrojov technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest, zameraných na všetky subjekty zapojené do obnovy budov vrátane vlastníkov domov a administratívnych, finančných a hospodárskych subjektov vrátane malých a stredných podnikov.

8 . Vo vhodných prípadoch Komisia na požiadanie pomáha členským štátom zriaďovať národné alebo regionálne programy finančnej podpory s cieľom zvýšiť energetickú hospodárnosť budov, najmä existujúcich budov, tým, že podporuje výmenu najlepších postupov medzi zodpovednými národnými alebo regionálnymi inštitúciami alebo orgánmi.

8 . Členské štáty zavedú opatrenia a financovanie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností, ktorá zodpovedá potrebám v sektore budov.

9 . Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti pri obnove budov s cielenými alebo dosiahnutými úsporami energie , určenými na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

9 . Vo vhodných prípadoch Komisia na požiadanie pomáha členským štátom zriaďovať národné alebo regionálne programy finančnej podpory s cieľom dosiahnuť normu nulových alebo takmer nulových emisií budov, najmä existujúcich budov, tým, že podporuje výmenu najlepších postupov medzi zodpovednými národnými alebo regionálnymi inštitúciami alebo orgánmi.

a)	energetická hospodárnosť vybavenia alebo materiálov použitých na obnovu; v tomto prípade inštaluje vybavenie alebo materiály použité na obnovu inštalatér s príslušnou úrovňou certifikácie alebo kvalifikácie a musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prvkov budovy;

b)	normalizované hodnoty na výpočet úspor energie v budovách;

c)	zlepšenie dosiahnuté ako výsledok takejto obnovy porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej;

d)	výsledky energetického auditu;

e)	výsledky inej relevantnej, transparentnej a primeranej metódy, ktorou sa preukáže zlepšenie energetickej hospodárnosti.

10 . Najneskôr od 1. januára 2027 členské štáty nesmú poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá, s výnimkou kotlov vybraných na investície pred rokom 2027 v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. h) bodom i) treťou zarážkou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (1) a s článkom 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 o strategických plánoch SPP (2).

10 . Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na dosiahnutie nulových emisií pri obnove budov s dosiahnutými zníženiami emisií , určenými na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

a)	energetická hospodárnosť vybavenia alebo materiálov použitých na obnovu; v tomto prípade inštaluje vybavenie alebo materiály použité na obnovu inštalatér s príslušnou úrovňou certifikácie alebo kvalifikácie a musí spĺňať požiadavky nulových alebo takmer nulových emisií prvkov budovy;

b)	normalizované hodnoty na výpočet nulových emisií v budovách;

c)	zlepšenie dosiahnuté ako výsledok takejto obnovy porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej;

d)	výsledky energetického auditu;

e)	výsledky inej relevantnej, transparentnej a primeranej metódy, ktorou sa preukáže zlepšenie energetickej hospodárnosti.

11 . Členské štáty prostredníctvom vyššej finančnej, fiškálnej, administratívnej a technickej podpory stimulujú hĺbkovú obnovu a rozsiahle programy, ktoré sa týkajú vysokého počtu budov a vedú k celkovému zníženiu dopytu po primárnej energii aspoň o 30 % . Členské štáty zabezpečia, aby sa viacstupňová hĺbková obnova, na ktorú sa poskytujú verejné finančné stimuly, riadila krokmi stanovenými v pasporte obnovy budovy.

11 . Najneskôr od 1. januára 2027 členské štáty nesmú poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá, s výnimkou kotlov vybraných na investície pred rokom 2027 v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. h) bodom i) treťou zarážkou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (1) a s článkom 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 o strategických plánoch SPP (2).

12 . Finančné stimuly musia byť prioritne zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou a žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

12 . Členské štáty prostredníctvom vyššej finančnej, fiškálnej, administratívnej a technickej podpory stimulujú rozsiahle programy, ktoré sú zamerané na dosiahnutie nulových emisií budov a vedú k celkovým nulovým emisiám . Od 1. januára 2027 členské štáty nebudú poskytovať žiadnu finančnú, fiškálnu, administratívnu a technickú podporu na viacstupňovú hĺbkovú obnovu.

13 . Pri poskytovaní finančných stimulov vlastníkom budov alebo jednotiek budov na obnovu prenajatých budov alebo jednotiek budov členské štáty zabezpečia, aby z finančných stimulov mali prospech tak vlastníci, ako aj nájomníci, a to najmä poskytovaním podpory nájomného alebo stanovením stropov na zvýšenie nájomného.

13 . Finančné stimuly musia byť prioritne zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou a žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

14 . Pri poskytovaní finančných stimulov vlastníkom budov alebo jednotiek budov na obnovu prenajatých budov alebo jednotiek budov členské štáty zabezpečia, aby z finančných stimulov mali prospech tak vlastníci, ako aj nájomníci, a to najmä poskytovaním podpory nájomného alebo stanovením stropov na zvýšenie nájomného.

15. EÚ a jej členské štáty poskytnú účelovo viazané a osobitné financovanie na obnovu energetickej efektívnosti budov úradne chránených ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu.

Zdôvodnenie

V záujme úspešného vykonávania smernice je dôležité poskytnúť miestnym a regionálnym samosprávam primerané finančné prostriedky.

Pozmeňovací návrh 50

Článok 16

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Energetické certifikáty

1. Členské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Energetický certifikát obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy vyjadrené číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m2.r), a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, minimálne normy energetickej hospodárnosti, požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami, aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jednotky budovy porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť.

2. Energetický certifikát musí byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V najneskôr do 31. decembra 2025. Špecifikuje sa v ňom trieda energetickej hospodárnosti budovy na uzavretej stupnici len s použitím písmen od A po G. Písmeno A zodpovedá budovám s nulovými emisiami podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 a písmeno G zodpovedá 15 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov v čase zavedenia stupnice. Členské štáty zabezpečia, aby ostatné triedy (B až F) mali rovnomerné rozloženie ukazovateľov energetickej hospodárnosti medzi triedami energetickej hospodárnosti. Členské štáty zabezpečia spoločnú vizuálnu identitu energetických certifikátov na svojom území.

2. Energetický certifikát musí byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V najneskôr do 31. decembra 2025. Špecifikuje sa v ňom trieda energetickej hospodárnosti budovy na uzavretej stupnici len s použitím písmen od A po G. Písmeno A + zodpovedá budovám s nulovými emisiami podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 a písmeno G zodpovedá 15 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov v čase zavedenia stupnice. Členské štáty zabezpečia, aby ostatné triedy (B až F) mali rovnomerné rozloženie ukazovateľov energetickej hospodárnosti medzi triedami energetickej hospodárnosti. Členské štáty zabezpečia spoločnú vizuálnu identitu energetických certifikátov na svojom území.

3. Členské štáty zabezpečia kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť energetických certifikátov. Zabezpečia, aby energetické certifikáty vydávali nezávislí odborníci po návšteve na mieste.

4. Energetický certifikát musí zahŕňať odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti a zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov budovy alebo jednotky budovy, ibaže s výnimkou budovy alebo jednotky budovy, ktorá už takúto príslušnú normu pre budovy s nulovými emisiami spĺňa. Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

4. Energetický certifikát musí zahŕňať odporúčania pre zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov budovy alebo jednotky budovy, ibaže s výnimkou budovy alebo jednotky budovy, ktorá už takúto príslušnú normu pre budovy s nulovými emisiami spĺňa. Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

a)	opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technického systému alebo systémov budovy a

a)	opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technického systému alebo systémov budovy a

b)	opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technického systému alebo systémov budovy.

b)	opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technického systému alebo systémov budovy.

5. Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a poskytovať odhad úspor energie a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov. Môžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu.

5. Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné a poskytovať odhad úspor energie na dosiahnutie nulových alebo takmer nulových prevádzkových emisií skleníkových plynov. Môžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu.

6. Odporúčania zahŕňajú posúdenie toho, či možno vykurovací alebo klimatizačný systém prispôsobiť tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty, ako sú nízkoteplotné zdroje pre vodné vykurovacie systémy, vrátane požadovaného návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu/tok.

7. V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní. Vlastníkovi alebo nájomcovi sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napr. energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania či poradenstvo ako zvýšiť odolnosť danej budovy proti zmene klímy.

7. V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o implementácii odporúčaní. Vlastníkovi alebo nájomcovi sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napr. energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania či poradenstvo ako zvýšiť odolnosť danej budovy proti zmene klímy.

8. Certifikácia jednotiek budovy môže byť založená na:

a)	spoločnej certifikácii celej budovy alebo

a)	spoločnej certifikácii celej budovy alebo

b)	hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

b)	hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

9. Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.

10. Energetický certifikát nesmie platiť viac ako päť rokov. V prípade budov s triedou energetickej hospodárnosti A, B alebo C stanovenou podľa odseku 2 však platnosť energetického certifikátu nesmie presiahnuť 10 rokov.

11. Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa modernizujú len jednotlivé prvky (jednotné alebo samostatné opatrenia). Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa zavedú opatrenia uvedené v pasporte obnovy budovy.

Zdôvodnenie

Minimálna požiadavka musí byť v súlade s klimatickou neutralitou, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.

Pozmeňovací návrh 51

Článok 17 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Členské štáty zabezpečia vydanie digitálneho energetického certifikátu pre:

a)	budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, prešli významnou obnovou, predávajú sa alebo prenajímajú novému nájomcovi alebo v prípade ktorých sa nájomná zmluva predlžuje , a

a)	budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, prešli významnou obnovou, predávajú sa alebo prenajímajú novému nájomcovi, a

b)	budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú verejné orgány.

b)	budovy, ktoré vlastnia alebo užívajú verejné orgány.

Požiadavka na vydanie energetického certifikátu sa neuplatňuje, keď je pre príslušnú budovu alebo jednotku budovy k dispozícii platný certifikát vydaný v súlade so smernicou 2010/31/ES alebo touto smernicou.

Zdôvodnenie

V niektorých členských štátoch sa prenájom automaticky obnovuje. Zásah do tejto praxe by mohol viesť k právnym sporom.

Pozmeňovací návrh 52

Článok 17 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy či pri predĺžení nájomných zmlúv ukázal potenciálnemu nájomcovi alebo kupcovi energetický certifikát a aby sa odovzdal kupcovi alebo nájomcovi.	Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy ukázal potenciálnemu novému nájomcovi alebo kupcovi energetický certifikát alebo jeho kópia a aby sa odovzdal novému kupcovi alebo novému nájomcovi.

Zdôvodnenie

V niektorých členských štátoch sa prenájom automaticky obnovuje. Zásah do tejto praxe by mohol viesť k právnym sporom.

Pozmeňovací návrh 53

Článok 19 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov 1. Každý členský štát zriadi národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov, ktorá umožní zber údajov o energetickej hospodárnosti budov a o celkovej energetickej hospodárnosti vnútroštátneho fondu budov. Databáza musí umožňovať zber údajov týkajúcich sa energetických certifikátov, kontrol, pasportu obnovy budovy, indikátora inteligentnej pripravenosti a vypočítanej alebo nameranej spotreby energie príslušných budov.

Databázy údajov o energetickej hospodárnosti a emisiách budov 1. Každý členský štát zriadi národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov a ich súvisiacich emisiách s regionálnym členením , ktorá umožní zber údajov o energetickej hospodárnosti a emisiách budov a o celkovej energetickej hospodárnosti vnútroštátneho fondu budov. Databáza musí umožňovať zber údajov týkajúcich sa energetických certifikátov, kontrol, pasportu obnovy budovy, indikátora inteligentnej pripravenosti a vypočítanej alebo nameranej spotreby energie príslušných budov.

Zdôvodnenie

Je dôležité vytvoriť národnú databázu o energetickej hospodárnosti a emisiách z budov, ale s regionálnym členením.

Pozmeňovací návrh 54

Článok 26 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty zabezpečia, aby tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie tejto smernice, mali k dispozícii usmernenia a mali možnosť odborného vzdelávania. Takéto usmernenia a odborné vzdelávanie sa budú zaoberať dôležitosťou zlepšovania energetickej hospodárnosti a umožnia úvahy o najlepšej kombinácii zlepšovania energetickej efektívnosti, o znižovaní emisií skleníkových plynov, o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o používaní centralizovaného vykurovania a chladenia pri navrhovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie. Takéto usmernenia a odborná príprava sa môžu týkať aj štrukturálnych zlepšení, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane jemných tuhých častíc) a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Členské štáty zabezpečia, aby miestne a regionálne samosprávy a tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie tejto smernice, mali k dispozícii usmernenia a mali možnosť odborného vzdelávania. Takéto usmernenia a odborné vzdelávanie sa budú zaoberať dôležitosťou znižovania dopytu po energii a materiáloch a zlepšovania energetickej hospodárnosti s cieľom zabezpečiť, aby budovy spĺňali normy nulových alebo takmer nulových emisií počas celého svojho životného cyklu, a umožnia úvahy o najlepšej kombinácii znižovania dopytu po energii a materiáloch, zlepšovania energetickej efektívnosti, o nulových emisiách skleníkových plynov, o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o používaní centralizovaného vykurovania a chladenia pri navrhovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie. Takéto usmernenia a odborná príprava by mali zahŕňať aj politiky v oblasti využívania pôdy a mestského plánovania a môžu sa týkať aj štrukturálnych zlepšení, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane jemných tuhých častíc) a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 55

Príloha III

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Celková ročná spotreba primárnej energie novej budovy s nulovými emisiami musí byť v súlade s maximálnymi prahovými hodnotami uvedenými v nasledujúcej tabuľke . […] Celková ročná spotreba primárnej energie v novej alebo obnovenej budove s nulovými emisiami je plne pokrytá na čistom ročnom základe: – energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste a spĺňajúcou kritériá článku 7 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie], – energiou z obnoviteľných zdrojov dodávanou z komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 22 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo – energiou z obnoviteľných zdrojov a odpadovým teplom z účinného systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom v súlade s článkom 24 ods. 1 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]. Budova s nulovými emisiami nesmie spôsobovať na mieste emisie uhlíka z fosílnych palív. Len v prípade, že z dôvodu povahy budovy alebo nedostatočného prístupu ku komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov alebo oprávneným systémom diaľkového vykurovania a chladenia nie je technicky možné splniť požiadavky podľa prvého odseku, môže byť celková ročná spotreba primárnej energie pokrytá aj energiou zo siete, ktorá spĺňa kritériá stanovené na vnútroštátnej úrovni.

Celková ročná spotreba primárnej energie novej budovy s nulovými emisiami musí byť v súlade s metodikou uvedenou v článkoch 4 až 6 . Táto by sa mala navrhnúť tak, aby obsahovala aj požiadavky týkajúce sa emisií skleníkových plynov na zabezpečenie súladu s cieľom klimatickej neutrality EÚ. Celková ročná spotreba primárnej energie v novej alebo obnovenej budove s nulovými emisiami je plne pokrytá na čistom ročnom základe: – energiou z obnoviteľných zdrojov alebo zo zhodnoteného odpadu vyrobenou na mieste alebo poskytovanou prostredníctvom siete a spĺňajúcou kritériá článku 7 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie], – energiou z obnoviteľných zdrojov dodávanou z komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 22 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo – energiou z obnoviteľných zdrojov a odpadovým teplom z účinného systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom v súlade s článkom 24 ods. 1 smernice (EÚ)…/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]. Budova s nulovými emisiami nesmie spôsobovať na mieste emisie uhlíka z fosílnych palív. Len v prípade, že z dôvodu povahy budovy alebo nedostatočného prístupu ku komunitám vyrábajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov alebo oprávneným systémom diaľkového vykurovania a chladenia nie je technicky možné splniť požiadavky podľa prvého odseku, môže byť celková ročná spotreba primárnej energie pokrytá aj energiou zo siete, ktorá spĺňa kritériá stanovené na vnútroštátnej úrovni.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

zdôrazňuje, že revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je základným prvkom balíka Fit for 55 a má mimoriadny význam pre vykonávanie vlny obnovy. Preto je absolútne nevyhnutné, aby sa pri tejto revízii zaistila správna úroveň ambícií a aby sa zaviedli primerané podporné mechanizmy na dosiahnutie klimatickej neutrality fondu budov EÚ do roku 2050;

víta skutočnosť, že v návrhu sa odkazuje na adaptačné politiky. Domnieva sa však, že adaptácia by sa v ňom mala viac ukotviť a mala by byť súčasťou pasportu obnovy budov;

víta aj skutočnosť, že v návrhu sa odkazuje na prístup obehovosti a zdôrazňuje, že sa na túto obehovosť musí v texte odkazovať systematicky aj s prihliadnutím na zabudovaný uhlík;

sa domnieva, že rozsah budúcich výziev v oblasti zmeny klímy a energetická bezpečnosť si vyžadujú ambicióznejší prístup k transformácii energetiky, ako sa jasne uvádza v pláne REPowerEU. To by malo zahŕňať technickú pomoc, odbornú prípravu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov a posilnenie kapacít miestnych a regionálnych samospráv. V tejto súvislosti sa nazdáva, že koncepcia tzv. energetickej dostatočnosti by mala byť stredobodom návrhu a mala by sa začleniť do pasportu obnovy budov;

upozorňuje, že rozsiahla obnova budov je príležitosťou bojovať proti energetickej chudobe a zmeniť budovy zraniteľných domácností a podnikov na budovy s pozitívnou energetickou bilanciou. Vyzýva preto na vytvorenie komplexnej politiky energetickej chudoby v snahe predísť tomu, aby vlna obnovy prehĺbila problematiku energetickej chudoby v celej Európskej únii. Z tohto dôvodu apeluje na Komisiu, aby zaviedla komplexnú stratégiu na odstránenie energetickej chudoby, pričom je pripravený spolupracovať s novovytvorenou koordinačnou skupinou pre energetickú chudobu a zraniteľných spotrebiteľov s cieľom vypracovať stratégiu, ktorá sa bude dať realizovať na miestnej a regionálnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mali starším ľuďom ponúknuť riešenia na financovanie potrebných opatrení na ochranu klímy a mali by sa zohľadniť situácie, keď je nehnuteľnosť pre jej majiteľa formou dôchodkového zabezpečenia;

považuje za potrebné, aby sa do vymedzenia pojmu „budova s nulovými a takmer nulovými emisiami“ zahrnula koncepcia zohľadňujúca životný cyklus s cieľom podporiť dosiahnutie klimaticky neutrálneho fondu budov do roku 2050. Pritom by sa mala rešpektovať technologická neutralita a holistický pohľad na energetické systémy, aby sa prihliadlo na rozdielne podmienky na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Vo vymedzení by sa mala akceptovať aj energia z elektrických a plynárenských sietí za predpokladu, že sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie a zo zhodnotenej energie z odpadu. Vymedzenie by malo byť v súlade so spôsobmi dekarbonizácie stanovenými v smernici o energetickej efektívnosti (EED) a o smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (RED) v energetickom systéme ako celku a nemalo by sa posudzovať len z hľadiska budov;

sa domnieva, že uplatňovanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti – ak nebudú dostatočne ambiciózne – by mohlo viesť k efektu uhlíkovej pasce, ktorá by znížila úroveň ambícií pri vlne obnovy a urobila ju v podstate nevhodnou pre ciele na roky 2030 a 2050, ktoré sú kľúčové nielen pre klimatickú transformáciu, ale aj pre posilnenie energetickej bezpečnosti. Minimálne normy energetickej hospodárnosti by mali zahŕňať aj požiadavky na životný cyklus emisií skleníkových plynov v stavebníctve a dodávky energie z obnoviteľných zdrojov. Zdôrazňuje, že minimálne normy energetickej hospodárnosti budú účinné len vtedy, ak dokážu zachovať vysokú úroveň ambícií a ak ich budú sprevádzať opatrenia na pomoc pri prekonávaní prekážok, ktoré doteraz brzdili úsilie o obnovu, a potrebné finančné prostriedky a technická podpora na pomoc pri ich zavádzaní;

uznáva, že je potrebné zamerať sa na budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou a budovy s veľkým potenciálom z hľadiska úspor energie. Zdôrazňuje potrebu disponovať kvalifikovanou pracovnou silou a podnikateľmi a uznáva vplyv na hodnotu budov a trhy s nehnuteľnosťami, čo by nemalo viesť k zvýšeným nákladom pre nájomníkov. Žiada preto, aby členské štáty mali právnu možnosť požiadať o predĺženie lehôt, ak je to odôvodnené nákladovou efektívnosťou a technickou a ekonomickou uskutočniteľnosťou;

poukazuje na to, že „významná obnova“ existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť sa uskutočňuje raz za 25 rokov pri bytových budovách a raz za 15 rokov pri nebytových budovách. Domnieva sa preto, že prístup založený na postupnej obnove by mohol ohroziť ambície vlny obnovy a viesť k nehospodárnym prístupom k obnove budov, ktorá by sa mala riešiť systematickým a integrovaným prístupom, a nie súčtom samostatných intervencií; V tomto zmysle vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia týkajúce sa zlepšenia energetickej efektívnosti historických budov aj s využitím práce v rámci iniciatívy Nový európsky Bauhaus. Obnova týchto budov by sa mala podporovať osobitnými systémami financovania a mala by sa poskytnúť primeraná časová flexibilita.

10.

zdôrazňuje, že prechod na systematický obehový prístup k obnove budov si vyžaduje značné úsilie z hľadiska rekvalifikácie a podpory miestnych spôsobilostí vo verejnom aj súkromnom sektore;

11.

sa domnieva, že verejné obstarávanie by malo zohrávať významnú úlohu pri zavádzaní ambiciózneho prístupu k obnove budov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky obnovy, ktoré kontrahujú verejné orgány, by sa mali opierať o usmernenia členských štátov a EÚ a v čo najväčšej miere by sa mali riadiť kritériami zeleného a obehového verejného obstarávania;

12.

upozorňuje, že energetickú účinnosť fondu budov nemožno dosiahnuť zameraním sa výlučne na jednotlivé budovy a že mestské a územné plánovanie musí podporovať individuálne zásahy prostredníctvom systematického prístupu k energetickej účinnosti miest na úrovni štvrtí;

13.

opakuje, že ciele vlny obnovy nemožno dosiahnuť bez značných a osobitných zdrojov, a to z hľadiska finančného krytia, ako aj z hľadiska budovania kapacít a technickej podpory. Zdôrazňuje, že smernica o energetickej hospodárnosti budov je príležitosťou presadzovať využívanie jednotných kontaktných miest ako hlavný nástroj na vykonávanie tejto smernice;

14.

sa domnieva, že vidiecke regióny a všeobecnejšie regióny s mnohými rodinnými a bytovými domami majú odlišné požiadavky a vyžadujú si iné riešenia ako mestské štruktúry. Tento aspekt sa musí zohľadniť aj v smernici;

15.

poukazuje na to, že historické budovy majú v mestách EÚ významnú kultúrnu a symbolickú hodnotu a domnieva sa, že sa musí zachovať ich architektonická hodnota a musia sa nájsť riešenia na zabezpečenie toho, aby tieto budovy plnili aj príkladnú funkciu verejných budov. V tomto zmysle vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia týkajúce sa zlepšenia energetickej efektívnosti historických budov a vytvorili na tento účel špecializované systémy financovania.

V Bruseli 30. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28).

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

30.9.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 375/112

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky akt o údajoch

(2022/C 375/10)

Spravodajkyňa:

Anne KARJALAINEN (FI/SES), členka mestského zastupiteľstva, Kerava

Referenčný dokument:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch)

COM(2022) 68 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 57

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípade núdzových stavov, ako sú núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, núdzové situácie v dôsledku zhoršovania životného prostredia a veľkých živelných pohrôm vrátane tých, ktoré ešte zhoršila zmena klímy, ako aj veľkých katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ako sú napríklad veľké kybernetické bezpečnostné incidenty, verejný záujem vyplývajúci z používania údajov prevažuje nad záujmami držiteľov údajov voľne nakladať s údajmi, ktoré vlastnia. V takom prípade by mali mať držitelia údajov povinnosť na požiadanie sprístupniť údaje subjektom verejného sektora alebo inštitúciám, agentúram alebo orgánom Únie. Existencia núdzového stavu sa určuje podľa príslušných postupov v členských štátoch alebo príslušných medzinárodných organizácií .

V prípade núdzových stavov, ako sú núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, núdzové situácie v dôsledku zhoršovania životného prostredia a veľkých živelných pohrôm vrátane tých, ktoré ešte zhoršila zmena klímy, ako aj veľkých katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ako sú napríklad veľké kybernetické bezpečnostné incidenty, verejný záujem vyplývajúci z používania údajov prevažuje nad záujmami držiteľov údajov voľne nakladať s údajmi, ktoré vlastnia. V takom prípade by mali mať držitelia údajov povinnosť na požiadanie sprístupniť údaje subjektom verejného sektora alebo inštitúciám, agentúram alebo orgánom Únie. Existencia núdzového stavu sa určuje spoločne s členskými štátmi EÚ/EHP a konkrétnejšie v členských štátoch, t. j. v prípade žiadosti o údaje sa núdzový stav určí v súlade s právom členského štátu, ktorého subjekt verejného sektora požaduje údaje .

Zdôvodnenie

Vymedzenie pojmov je dôležité s cieľom zabezpečiť konzistentnú komunikáciu a rovnaké chápanie vecí. Určenie núdzového stavu je obzvlášť dôležité, pretože ukladá podnikom povinnosť poskytnúť údaje bezplatne.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 61

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	(nové) Na účely tohto nariadenia sa musí zohľadniť prístup verejnosti k úradným dokumentom a z toho vyplývajúce vnútroštátne právne predpisy.

Zdôvodnenie

Nariadenie musí byť v súlade s cieľmi zásady verejného prístupu a záujmami, na ktoré sa vzťahujú pravidlá ochrany dôverných informácií.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 2 ods. 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„núdzový stav“ je mimoriadna situácia, ktorá negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo Únie, členského štátu alebo jeho časti a pri ktorej existuje riziko závažných a dlhotrvajúcich následkov na životné podmienky alebo hospodársku stabilitu alebo podstatného zhoršenia hospodárskych aktív v Únii alebo príslušných členských štátoch . Existencia núdzového stavu sa určuje spoločne s členskými štátmi EÚ/EHP a konkrétnejšie v členských štátoch, t. j. v prípade žiadosti o údaje sa núdzový stav určí v súlade s právom členského štátu, ktorého subjekt verejného sektora požaduje údaje ;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 4

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(21)	(nový) „služby všeobecného záujmu“ sú služby klasifikované ako také orgánmi členských štátov a podliehajúce špecifickým záväzkom verejnej služby.

Zdôvodnenie

Nariadenie by malo obsahovať povinnosť poskytovať údaje na zdieľanie vo verejnom záujme s ohľadom na všeobecné núdzové situácie.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 14 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Táto kapitola sa nevzťahuje na malé podniky a mikropodniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES.	Táto kapitola sa nevzťahuje na malé podniky a mikropodniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES , pokiaľ sa poskytnuté údaje netýkajú miestnej úrovne a nebudú sa postupovať miestnym verejným orgánom alebo poskytovať na účely služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnymi vykonávacími právnymi predpismi .

Zdôvodnenie

Mala by sa uľahčiť výmena údajov medzi aktérmi miestnych ekosystémov bez ohľadu na veľkosť príslušného súkromného subjektu a v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 15 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.	(nový) Požadované údaje sa týkajú služieb všeobecného záujmu alebo služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú poskytované v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ na miestnej (komunálnej) úrovni.

Zdôvodnenie

Príklady osvedčených postupov ukázali, že verejno-súkromné partnerstvá môžu prispieť k zdravým miestnym ekosystémom. Sú základom aj pre mnohé služby poskytované v inteligentných mestách a komunitách, napr. inteligentná mobilita. Keďže výmena údajov môže udržateľným spôsobom zlepšiť životy občanov, mala by sa na tieto účely stať normou.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 17 ods. 1 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	presne uvedú, ktoré údaje požadujú;

a)	v súlade s minimálnou požiadavkou na údaje, ktorú stanovila Komisia pre žiadosti o údaje, presne uvedú, ktoré údaje požadujú;

Zdôvodnenie

Musí byť uvedená minimálna požiadavka na údaje pre žiadosti o údaje v rámci Európy. Normalizácia žiadostí o údaje bude prínosom aj pre podniky.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 17 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

a)	byť vyjadrená jasným, stručným a jednoduchým jazykom zrozumiteľným pre držiteľa údajov;

a)	byť vyjadrená jasným, stručným a jednoduchým jazykom zrozumiteľným pre držiteľa údajov , alebo ak sa údaje požadujú od držiteľa údajov v inom členskom štáte EÚ/EHP, v jazyku členského štátu EÚ/EHP, v ktorom má držiteľ údajov sídlo ;

Zdôvodnenie

Mali by sa stanoviť jasné pravidlá pre cezhraničné žiadosti o informácie vrátane toho, v akom jazyku by sa mali žiadosti o informácie podávať.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 17 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

f)	byť bez zbytočného odkladu zverejnená na internete.

Zdôvodnenie

Článok 17 ods. 2 písm. f) by sa mal z aktu o údajoch vypustiť. Samotná povinnosť viesť verejný register núdzových situácií by sa mohla stať bezpečnostným rizikom a zvýšiť administratívnu záťaž

Pozmeňovací návrh 10

Článok 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Držiteľ údajov, ktorý dostane žiadosť o prístup k údajom podľa tejto kapitoly, sprístupní údaje žiadajúcemu subjektu verejného sektora alebo inštitúcii, agentúre alebo orgánu Únie bez zbytočného odkladu.

1. Držiteľ údajov, ktorý dostane žiadosť o údaje podľa tejto kapitoly, sprístupní údaje žiadajúcemu subjektu verejného sektora alebo inštitúcii, agentúre alebo orgánu Únie bez zbytočného odkladu , najneskôr však do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti .

2. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné potreby týkajúce sa dostupnosti údajov vymedzené v odvetvových právnych predpisoch, držiteľ údajov môže žiadosť odmietnuť alebo požiadať o jej úpravu do 5 pracovných dní od prijatia žiadosti o údaje nevyhnutné na reakciu na núdzový stav a do 15 pracovných dní v ostatných prípadoch mimoriadnej potreby, a to na základe jedného z týchto dôvodov:

a)	údaje nie sú k dispozícii;

b)	žiadosť nespĺňa podmienky uvedené v článku 17 ods. 1 a 2.

a)	údaje nie sú k dispozícii;

b)	žiadosť nespĺňa podmienky uvedené v článku 17 ods. 1 a 2.

3. V prípade žiadosti o údaje nevyhnutné na reakciu na núdzový stav môže tiež držiteľ údajov žiadosť odmietnuť alebo požiadať o jej úpravu, ak už držiteľ údajov poskytol vyžiadané údaje v reakcii na predchádzajúcu žiadosť predloženú na ten istý účel iným subjektom verejného sektora alebo inou inštitúciou, agentúrou alebo orgánom Únie a ak držiteľ údajov nebol informovaný o zničení údajov podľa článku 19 ods. 1 písm. c).

4. Ak sa držiteľ údajov rozhodne žiadosť odmietnuť alebo požiadať o jej úpravu v súlade s odsekom 3, uvedie totožnosť subjektu verejného sektora alebo inštitúcie, agentúry alebo orgánu Únie, ktoré predtým predložili žiadosť na ten istý účel.

5. Ak je na splnenie žiadosti o sprístupnenie údajov subjektu verejného sektora alebo inštitúcii, agentúre alebo orgánu Únie potrebné zverejniť osobné údaje, držiteľ údajov vyvinie primerané úsilie na pseudonymizáciu údajov, pokiaľ je žiadosť možné splniť použitím pseudonymizovaných údajov.

6. Ak má subjekt verejného sektora alebo inštitúcia, agentúra alebo orgán Únie v úmysle vzniesť námietky proti odmietnutiu držiteľa údajov poskytnúť vyžiadané údaje alebo proti jeho požiadavke o úpravu žiadosti alebo ak má držiteľ údajov v úmysle vzniesť námietky proti žiadosti o údaje, vec sa predloží príslušnému orgánu uvedenému v článku 31.

7. (nový) Držiteľ údajov poskytne údaje vo formáte, ktorý je zrozumiteľný pre príjemcu údajov a čitateľný pre generický softvér, a prípadne v otvorenom formáte v súlade s požiadavkami technických noriem interoperability uvedenými v existujúcom katalógu noriem, či už ide o platné normy EÚ alebo normy jednotlivých členských štátov EÚ, resp. EHP.

Zdôvodnenie

Nariadenie by malo obsahovať jasné ustanovenia o lehotách na poskytovanie údajov. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy právo držiteľa údajov odmietnuť žiadosť o informácie alebo požiadať o ich opravu.

Údaje prenášané v prípade núdzových situácií musia byť čitateľné a použiteľné rôznymi zainteresovanými stranami prostredníctvom bežne používaného softvéru a systémov. Musí sa pritom zachovať technologická neutralita, berúc do úvahy interoperabilitu využívania údajov.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 18 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípade žiadosti o údaje nevyhnutné na reakciu na núdzový stav môže tiež držiteľ údajov žiadosť odmietnuť alebo požiadať o jej úpravu, ak už držiteľ údajov poskytol vyžiadané údaje v reakcii na predchádzajúcu žiadosť predloženú na ten istý účel iným subjektom verejného sektora alebo inou inštitúciou, agentúrou alebo orgánom Únie a ak držiteľ údajov nebol informovaný o zničení údajov podľa článku 19 ods. 1 písm. c).

prípade žiadosti o údaje nevyhnutné na reakciu na núdzový stav môže tiež držiteľ údajov žiadosť odmietnuť alebo požiadať o jej úpravu, ak už držiteľ údajov poskytol presne tie isté vyžiadané údaje v reakcii na predchádzajúcu žiadosť predloženú na ten istý účel iným subjektom verejného sektora alebo inou inštitúciou, agentúrou alebo orgánom Únie a ak držiteľ údajov nebol informovaný o zničení údajov podľa článku 19 ods. 1 písm. c).

Zdôvodnenie

Malo by sa objasniť, že žiadosti o informácie od rôznych subjektov verejného sektora sú len zriedka identické a že odoslané údaje môžu rýchlo zastarať.

Pozmeňovací návrh 12

Vložiť nový článok za článok 19

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(nový názov) Spracovanie údajov a prístup verejnosti k úradným dokumentom

(nový) Povinnosť podľa právnych predpisov členského štátu zverejniť alebo nezverejniť úradné dokumenty vo vlastníctve príslušného orgánu v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o dôvernosti sa vzťahuje aj na žiadosti o poskytnutie údajov a na údaje, ktorých sa týka toto nariadenie. Cieľom je zosúladiť zásadu verejného prístupu k úradným dokumentom s opatreniami prijatými podľa tohto nariadenia.

Zdôvodnenie

Podľa vnútroštátnych právnych predpisov sa údaje alebo dokumenty sprístupnené orgánu verejnej moci môžu sprístupniť verejnosti podľa zásady verejného prístupu. V takýchto prípadoch sa na tieto úradné dokumenty vzťahujú vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti vrátane zásady obchodného tajomstva.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. (nový)

a)	ak je držiteľom údajov subjekt poskytujúci služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 360/2012 (*1) , náhrada za sprístupnenie údajov podľa článku 15 nie je súčasťou náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

ak je držiteľom údajov spoločnosť poskytujúca služby všeobecného hospodárskeho záujmu na základe samostatného rozhodnutia podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/C 8/02), náhrada za sprístupnenie údajov podľa článku 15 sa musí započítať do náhrady za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorú poskytuje držiteľ údajov;

Zdôvodnenie

Nariadenie by malo objasniť pravidlá výpočtu náhrady pre spoločnosti, ktoré už poskytujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s platnými európskymi predpismi alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva právo EÚ.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 31 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov ako orgán zodpovedný za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány.	Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov zodpovedných za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia , ako aj za usmernenia s osvedčenými postupmi, kompetencie a vytvorenie kódexov správania na výmenu údajov . Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových orgánov alebo využiť existujúce orgány a miestne alebo regionálne samosprávy .

Zdôvodnenie

Mala by sa určiť osobitná skupina odborníkov alebo orgán, ktorý by vydával usmernenia pre výmenu údajov, vypracoval kódexy postupov výmeny údajov a zabezpečil primerané kompetencie.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 31 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(j)	(nový) vypracovanie kódexu správania pri výmene údajov s cieľom vymedziť spoločné ciele a prípady, keď je výmena údajov vo verejnom záujme, ako aj spoločné súbory údajov, ktoré majú držitelia údajov sprístupniť.

Zdôvodnenie

Úlohy osobitnej skupiny odborníkov alebo orgánu by mali byť jasne vymedzené.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky

víta návrh európskeho aktu o údajoch, keďže jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé rozdelenie hodnoty vytvorenej z údajov medzi subjekty v dátovom hospodárstve a zároveň zabezpečiť dostupnosť údajov pre miestne a regionálne samosprávy, reagovať na spoločenské a hospodárske výzvy, podporovať inovácie a rešpektovať práva a záujmy všetkých zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov;

podporuje návrh, pretože jeho cieľom je umožniť voľný tok neosobných údajov medzi podnikmi (B2B), zo súkromného sektora do verejných orgánov (B2G), z verejných orgánov do podnikov (G2B) a medzi verejnými orgánmi (G2G). Návrh považuje za dôležité opatrenie na budovanie dôvery medzi súkromnými spoločnosťami a verejnými orgánmi, pokiaľ ide o spracovanie údajov, a obsahuje jasné ustanovenia o zmluvných dohodách o výmene údajov a náhrade za ich používanie; Spoločné využívanie údajov považuje za dôležité na účinné presadzovanie na národnej úrovni a nižšej úrovni verejnej správy a poukazuje na to, že prístup k údajom je kľúčovou otázkou pre verejné orgány, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni (1). Dobrovoľná samoregulácia doteraz nebola postačujúca na zabezpečenie prístupu k údajom pre miestne a regionálne samosprávy;

navrhuje, aby nad rámec právnych povinností stanovených v navrhovanom nariadení boli držitelia údajov povzbudzovaní k výmene údajov prostredníctvom miernych opatrení, ako sú finančné stimuly a platformy na výmenu osvedčených postupov. Vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby išli príkladom a poskytovali služby a politiky založené na údajoch v reálnom čase;

zdôrazňuje, že výmena údajov z čoraz väčšieho počtu priemyselných, verejných alebo prepojených zariadení a internetu vecí a súvisiaca spolupráca v EÚ sú zdrojom udržateľného rastu a inovácií. Musí sa používať v súlade s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov, hospodárskej súťaži a právach duševného vlastníctva atď.;

poukazuje na dôležitosť európskych hodnôt pri posudzovaní práv zodpovednosti platforiem dominantných na trhu. Týka sa to predovšetkým tých platforiem, ktorých obchodné modely pochádzajú z tretích krajín. Európska únia tu môže zohrávať vedúcu úlohu a vytvárať inovatívne právne predpisy pre dátové hospodárstvo, ktoré môžu neskôr prijať tretie krajiny;

žiada, aby postupy obstarávania a programy financovania členských štátov zahŕňali stimuly pre dostupnosť a interoperabilitu údajov a pre vývoj a výskum anonymizačných technológií;

vyzýva sociálnych partnerov, aby sa viac zapájali do vypracovania odporúčaní o využívaní údajov na zvýšenie produktivity na pracovisku, čím sa zabezpečia práva pracovníkov a primerané zručnosti;

berie na vedomie návrh Komisie obsiahnutý v akte o údajoch na zriadenie Európskej rady pre inováciu údajov, ktorá by mala formulovať odporúčania pre spoločné využívanie údajov a rozhodnutia o štandardizácii, a navrhuje, aby sa v kapitole IX tohto aktu o údajoch stanovila zodpovedajúca štruktúra. V súlade s odporúčaniami niekoľkých seminárov na zdieľanie údajov podnikov s orgánmi verejnej správy by príslušné vnútroštátne orgány mohli stanoviť spoločné ciele, dohodnúť sa na type poskytovaných údajov a vypracovať spoločný prístup alebo kódex správania;

Rozvoj dátového hospodárstva na miestnej úrovni

víta nové záväzné požiadavky na prenos údajov, ktoré posilňujú najmä práva malých a stredných podnikov, ktoré sú oporou hospodárstva EÚ, keďže znižujú závislosť od veľkých držiteľov údajov a pôsobia proti monopolizácii veľkých nadnárodných spoločností;

10.

víta návrh Komisie zaviesť „hodnotenie neprijateľnosti“ na ochranu mikropodnikov a MSP pred záväzkami, ktoré jednostranne presadzujú veľké spoločnosti, ako aj jej záväzok vytvoriť nezáväzné zmluvné podmienky pre prístup k údajom a ich používanie s cieľom posilniť rokovaciu pozíciu MSP voči tretím stranám bez značných dodatočných nákladov;

11.

požaduje objasnenie prístupu k údajom, najmä vo vzťahu k hodnotovým reťazcom a dátovým ekosystémom, v ktorých sa menšie subjekty podieľali na vytváraní súborov údajov, ale nemajú prístup k údajom, ktoré spoluvytvárajú;

Poskytovanie údajov verejnému sektoru

12.

zdôrazňuje, že výmena údajov je vo verejnom záujme s cieľom reagovať na núdzové situácie, skúmať vývoj a predchádzať takému vývoju, ktorý môže viesť k takýmto núdzovým situáciám, a zvýšiť odolnosť voči budúcim krízam. Údaje sú takisto dôležité na pochopenie zhoršovania životného prostredia a zmeny klímy a prijímanie cielených opatrení na boj proti nim. Môžu sa použiť aj na navrhovanie opatrení s cieľom lepšie bojovať proti trestnej činnosti a terorizmu;

13.

zdôrazňuje možnosť predpokladanú v návrhu, že spoločnosti môžu byť povinné poskytovať údaje na základe žiadostí verejných orgánov o informácie v prípade verejnej núdze, výnimočnej potreby alebo pri zotavovaní z takejto situácie. V budúcnosti by sa strojovo generované údaje mohli stať čoraz dôležitejším faktorom, ktorý by mali miestne a regionálne samosprávy zohľadniť vo svojich pohotovostných plánoch v prípade výpadkov. V akte o údajoch sa priamo neupravuje, ako môžu miestne a regionálne samosprávy zisťovať, aké údaje sú na trhu a za akú cenu;

14.

považuje za dôležité uviesť minimálne požiadavky na žiadosti o údaje predložené podľa článku 17 a podrobnejšie upraviť zničenie údajov podľa článku 19. Postupy a špecifikácie sa musia dohodnúť spoločne v Európskej únii;

15.

sa domnieva, že údaje poskytnuté v reakcii na núdzovú situáciu musia byť pre subjekty verejného sektora a inštitúcie, agentúry alebo orgány EÚ čitateľné prostredníctvom bežných nástrojov bez ďalších investícií;

16.

poukazuje na to, že podľa kapitoly V aktu o údajoch môžu subjekty verejného sektora v určitých situáciách využívať údaje, ktoré majú spoločnosti k dispozícii. V súvislosti s inými kapitolami nariadenia by sa však malo objasniť, či sa miestne a regionálne subjekty môžu prejaviť aj inak, napr. ako používatelia údajov, držitelia údajov alebo príjemcovia údajov. Z tohto hľadiska by sa mali opätovne preskúmať vymedzenia uvedené v akte o údajoch;

17.

konštatuje, že cloudové služby sa využívajú v rôznej miere v rámci verejných orgánov vrátane miestnych a regionálnych samospráv. Výbor vyzýva Komisiu, aby vytvorila jasný rámec a čo najlepšie podmienky na podporu využívania cloudových služieb. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu energetickej účinnosti cloud computingu v súlade s koncepciou „Green Coding“. Náklady na IKT na miestnej a regionálnej úrovni by sa mohli výrazne znížiť, ak by sa existujúce riešenia využívali vo väčšom rozsahu a ak by sa spojili odborné znalosti súkromných a verejných inštitúcií;

18.

vyzýva na odstránenie existujúcich medzier v interoperabilite údajov vo všetkých štyroch aspektoch (právna, organizačná, sémantická a technická interoperabilita), pokiaľ ide o využívanie cloudových služieb a cezhraničnú spoluprácu medzi súkromnými prevádzkovateľmi a verejnými orgánmi;

19.

poukazuje na to, že obsah údajov by sa mal normalizovať až po úroveň metaúdajov, pretože čím menej priestoru zostáva na interpretáciu, tým sú údaje kompatibilnejšie, a ušetria sa tak dodatočné náklady, napr. na konverziu údajov;

20.

zdôrazňuje, že dosiahnutie interoperability údajov je náročnou dlhodobou úlohou. Využívanie znalostí a know-how v oblasti interoperability údajov a s tým súvisiace zmeny systému sú náročné na zdroje;

21.

poukazuje na to, že interoperabilita a kvalita údajov majú rozhodujúci význam, a preto víta vypracovanie vhodných organizačných koncepcií a štruktúr;

22.

poznamenáva, že malým komunitám, vidieckym oblastiam a MSP často chýbajú odborné znalosti, zamestnanci, ako aj finančné zdroje na používanie, výmenu a spoločné využívanie údajov. Tu musia pomôcť členské štáty a Európska únia tým, že ponúknu nezáväzné vzorové zmluvy a technickú a finančnú podporu pri školení „expertov na spoločné využívanie údajov“. Mohlo by sa to uskutočniť napríklad prostredníctvom európskych centier pre digitálne inovácie v rámci programu Digitálna Európa. Spolupráca s miestnymi podnikateľmi a startupmi, ako aj s akademickou obcou v regióne má rozhodujúci význam na výmenu osvedčených postupov, vytváranie udržateľnej základne znalostí a zručností a zlepšovanie dátovej gramotnosti;

Proporcionalita a subsidiarita

23.

sa domnieva, že návrh nariadenia je v súlade s požiadavkami zásad proporcionality a subsidiarity. Pridaná hodnota opatrení Európskej únie v tejto oblasti je jasná vzhľadom na cezhraničnú povahu využívania údajov a potrebu prekonať existujúce prekážky, ktoré bránia podnikom, spotrebiteľom a verejnému sektoru vo väčšej miere využívať potenciálne výhody údajov.

V Bruseli 30. júna 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Vasco ALVES CORDEIRO

(*1) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(1) CDR 5356/2020.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 375

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 30. septembra 2022

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	150. plenárne zasadnutie VR, 29. 6. 2022 – 30. 6. 2022
2022/C 375/01	Uznesenie na tému Návrhy Európskeho výboru regiónov v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2023	1
2022/C 375/02	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o výsledkoch Konferencie o budúcnosti Európy a nadväzných krokoch	9
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	150. plenárne zasadnutie VR, 29. 6. 2022 – 30. 6. 2022
2022/C 375/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nová stratégia EÚ pre Arktídu	15
2022/C 375/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030)	21
2022/C 375/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík týkajúci sa rozširovania 2021	26
2022/C 375/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Ekologická transformácia – Ako pri budovaní odolných spoločenstiev dosiahnuť rovnováhu medzi sociálnou prijateľnosťou a environmentálnymi požiadavkami – pohľad miest a regiónov	34
2022/C 375/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Uplatňovanie zeleného rozpočtovania na miestnej a regionálnej úrovni	41

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	150. plenárne zasadnutie VR, 29. 6. 2022 – 30. 6. 2022
2022/C 375/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy	45
2022/C 375/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov	64
2022/C 375/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky akt o údajoch	112