—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (nariadenie o podmienenosti) (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2021 s názvom Správa o právnom štáte 2021 – Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii (COM(2021)0700),

—

so zreteľom na usmernenie Komisie z 23. septembra 2020 k vykonávaniu pravidiel EÚ týkajúcich sa definície a prevencie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu (3),

—

so zreteľom na správu skupiny Základné práva a právny štát Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vnútroštátny vývoj z pohľadu občianskej spoločnosti v rokoch 2018 – 2019 z júna 2020,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) zo 17. januára 2018 s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ, jej bulletiny o dôsledkoch pandémie COVID-19 na základné práva v EÚ, uverejnené v roku 2020 a na jej ďalšie správy, údaje a nástroje, najmä Európsky informačný systém pre základné práva (EFRIS),

—

so zreteľom na správu agentúry FRA z 22. septembra 2021 s názvom Ochrana priestoru občianskej spoločnosti v EÚ,

—

so zreteľom na spoločné usmernenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie z 1. januára 2015 o slobode združovania,

—

so zreteľom na správu Rady Európy z 11. februára 2019 s názvom Shrinking space for civil society: the impact on young people and their organisations (Zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť: vplyv na mladých ľudí a ich organizácie),

—

so zreteľom na usmernenia OBSE/ODIHR a Benátskej komisie z 8. júla 2019 o slobode pokojného zhromažďovania,

—

so zreteľom na usmernenie Organizácie Spojených národov z 23. septembra 2020 o ochrane a podpore priestoru občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody z 9. decembra 1998,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 34 Výboru OSN pre ľudské práva z 12. septembra 2011 k článku 19: sloboda presvedčenia a prejavu,

—

so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 37 Výboru OSN pre ľudské práva zo 17. septembra 2020 k článku 21: právo na pokojné zhromažďovanie,

—

so zreteľom na Dohovor EHK OSN z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a rozhodnutie VII/9 z 21. októbra 2021 o mechanizme rýchlej reakcie na riešenie prípadov súvisiacich s článkom 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru,

—

so zreteľom na rezolúcie OSN č. 2250 (2015), č. 2419 (2018) a č. 2535 (2020) o mládeži, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom z 10. októbra 2007 o právnom postavení mimovládnych organizácií v Európe,

—

so zreteľom na vyhlásenie komisárky Rady Európy pre ľudské práva zo 16. mája 2019 s názvom Let’s defend LGBTI defenders (Bráňme obhajcov LGBTI),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 20. marca 2019 na tému Odolná demokracia prostredníctvom silnej a rozmanitej občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na stanovisko EHSV z 19. októbra 2017 na tému Financovanie organizácií občianskej spoločnosti Európskou úniou,

—

so zreteľom na výročnú správu partnerských organizácií za rok 2020 pre platformu Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2020 s názvom Stratégia posilnenia uplatňovania Charty základných práv v EÚ (COM(2020)0711),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 o akčnom pláne pre európsku demokraciu (COM(2020)0790),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách (4)

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o potrebe vytvoriť nástroj európskych hodnôt na podporu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v Európskej únii na miestnej a vnútroštátnej úrovni presadzujú základné hodnoty (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2020 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2020 o vplyve opatrení súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19 na demokraciu, právny štát a základné práva (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2020 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii – výročná správa za roky 2018 – 2019 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2021 o správe Komisie o právnom štáte za rok 2020 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie (12),

—

so zreteľom na svoju správu z 11. novembra 2021 k posilňovaniu demokracie a slobody a plurality médií v EÚ: nenáležité využívanie žalôb v rámci občianskeho a trestného práva na umlčanie novinárov, MVO a občianskej spoločnosti (13),

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0032/2022),

A.

keďže Únia je založená na hodnotách zakotvených v článku 2 ZEÚ a tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty; keďže v článku 11 ods. 2 ZEÚ a článku 15 ods. 1 ZFEÚ sa zdôrazňuje význam občianskeho dialógu na realizáciu cieľov Únie;

B.

keďže organizácie občianskej spoločnosti sú neziskové organizácie nezávislé od verejných inštitúcií a obchodných záujmov, ktorých činnosť prispieva k realizácii hodnôt EÚ stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a základných práv; keďže organizácie občianskej spoločnosti môžu mať rôzne formy, ako sú združenia a nadácie; keďže kľúčovými subjektmi občianskej spoločnosti sú aj obhajcovia ľudských práv, aktivisti a neformálne skupiny;

C.

keďže kľúčom k pochopeniu a úspešnej ochrane pred príkorím, ktorému občania čelia, keď sa angažujú v občianskej spoločnosti, je prierezový prístup;

D.

keďže mnohé organizácie občianskej spoločnosti bojujú o prežitie a majú problémy s financovaním, môže to vyústiť do vážnych prekážok súvisiacich s ich efektívnosťou a schopnosťou plniť ich mandát;

E.

keďže priestor občianskej spoločnosti sa týka právneho a politického rámca, v ktorom sa ľudia a skupiny môžu zmysluplne zúčastňovať na politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote svojich spoločností, pričom využívajú právo vyjadrovať názory, právo na informácie a právo zhromažďovať sa, združovať sa a viesť vzájomný dialóg a dialóg s orgánmi;

F.

keďže sloboda myslenia a sloboda prejavu, a to aj v online priestore sú základným kameňom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti; keďže občiansky aktivizmus je základom skutočne fungujúcej demokracie, v ktorej sa chránia a dodržiavajú práva menšín; keďže organizácie občianskej spoločnosti by mali mať právo zúčastňovať sa na politických a verejných diskusiách bez ohľadu na to, či je ich stanovisko v súlade s vládnou politikou alebo či presadzujú zmenu zákona;

G.

keďže sloboda združovania je jedným z podstatných základov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, pretože umožňuje občanom konať kolektívne v oblastiach spoločného záujmu a prispievať k riadnemu fungovaniu verejného života; keďže sloboda združovania nezahŕňa len možnosť založiť alebo rozpustiť združenie, ale aj možnosť, aby toto združenie fungovalo bez neoprávnených zásahov zo strany štátu; keďže na fungovanie každého združenia je nevyhnutná schopnosť vyhľadávať, zabezpečovať a využívať zdroje; keďže zákaz alebo rozpustenie združenia by malo byť vždy posledným možným opatrením a takéto rozhodnutia by mali podliehať prostriedkom nápravy;

H.

keďže právo na pokojné zhromažďovanie je základným kameňom demokracie a je rozhodujúce na vznik tolerantnej a pluralitnej spoločnosti, v ktorej môžu pokojne koexistovať skupiny s odlišnou vierou, zvyklosťami alebo politikou; keďže obmedzenia a kontrola pokojných zhromaždení musia rešpektovať zákonnosť, nevyhnutnosť, primeranosť a nediskrimináciu;

I.

keďže právo na informácie je predpokladom na informovanú verejnú diskusiu a na vyvodzovanie zodpovednosti orgánov a verejných inštitúcií;

J.

keďže sloboda prejavu a prístup k informáciám boli v niektorých členských štátoch obmedzené pod zámienkou boja proti dezinformáciám v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; keďže opatrenia na predchádzanie terorizmu alebo nenávistným prejavom by nemali viesť k neprimeranému obmedzovaniu slobody prejavu; keďže strategické žaloby proti verejnej účasti (SLAPP) sa použili aj proti organizáciám občianskej spoločnosti, obhajcom ľudských práv a aktivistom pôsobiacim v oblasti životného prostredia, právneho štátu, práv LGBTIQ+ a práv žien; keďže tieto žaloby majú silný odstrašujúci účinok na slobodu prejavu a verejný aktivizmus;

K.

keďže sloboda združovania sa v niektorých členských štátoch oslabuje reformami, ktoré vystavujú organizácie občianskej spoločnosti riziku zrušenia registrácie alebo ktoré zavádzajú neprimerane zaťažujúce administratívne postupy, ako sú okrem iného aj neprimerané uplatňovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí alebo politiky obmedzujúce právo presadzovať záujmy;

L.

keďže v niektorých členských štátoch boli obmedzenia zavedené so zámerným cieľom obmedziť priestor občianskej spoločnosti a sú sprevádzané právnym, administratívnym a daňovým obťažovaním, kriminalizáciou a negatívnou rétorikou zameranou na stigmatizáciu a delegitimizáciu organizácií občianskej spoločnosti a vyčerpávanie ich kapacity na vykonávanie ich legitímnej práce; keďže nenávistné prejavy, online aj offline, a verbálne a fyzické obťažovanie a útoky pochádzajú aj od neštátnych subjektov; keďže týmto prejavom sú mimoriadne vystavené organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv, ktorí sa zaoberajú právami žien vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, environmentálnymi otázkami a ochranou práv menšín a LGBTIQ+ osôb, slobodou médií a prejavu, ako aj tie, ktoré poskytujú pomoc migrantom a žiadateľom o azyl, a tie, ktoré sú zapojené do pátracích a záchranných operácií;

M.

keďže obmedzenia priestoru pre občiansku spoločnosť v susedných krajinách majú vplyv aj na stav občianskej spoločnosti v EÚ;

N.

keďže niektoré vnútroštátne organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vykonávajú funkcie dohľadu, najmä tým, že sa zapájajú do monitorovania a oznamovania porušovania práv a slobôd, presadzovania záujmov a zapájania sa do súdnych sporov, sa stávajú osobitným terčom obmedzení, odvetných opatrení a monitorovania;

O.

keďže komisárka Rady Európy pre ľudské práva označila situáciu obhajcov práv LGBTIQ+ v Európe za znepokojujúcu a informovala o viacerých prípadoch online a offline obťažovania, násilných útokov, nenávistných kampaní a vyhrážok smrťou v členských štátoch a susedných krajinách; keďže tento trend je prepojený s hľadaním obetných baránkov medzi ďalšími menšinovými skupinami a je v rozpore so zásadou, že každý človek sa rodí rovný v dôstojnosti a právach;

P.

keďže dobrý vzťah medzi štátom a jeho občanmi predpokladá, že všetci občania vrátane detí a mladých ľudí by mali mať možnosť zúčastňovať sa na diskusiách a ovplyvňovať verejné politiky; keďže demokracie budú prosperovať len vtedy, ak všetci veria v demokratické systémy a ak sú inštitúcie pre občanov dôveryhodné;

Q.

keďže niektoré členské štáty obmedzili schopnosť organizácií občianskej spoločnosti zapájať sa do politických aktivít; keďže v iných sa obvinenia, že organizácie občianskej spoločnosti sú politické, stali nástrojmi na ich stigmatizáciu a delegitimizáciu; keďže delegitimizácia organizácií občianskej spoločnosti v niektorých členských štátoch sa môže javiť ako spojená s očierňujúcimi kampaňami vedenými štátom alebo médiami; keďže organizácie občianskej spoločnosti hlásia diskriminačné a reštriktívne postupy financovania v niektorých členských štátoch;

R.

keďže v niektorých členských štátoch boli prijaté politiky a postupy, ktoré vnášajú do priestoru občianskej spoločnosti odstrašujúci účinok, s cieľom dosiahnuť autocenzúru a odradiť občianske subjekty od uplatňovania ich práv; keďže v takýchto politikách sa často kombinujú nejasné ustanovenia, ktoré ponechávajú veľký priestor na voľné uváženie verejným orgánom, a neprimerane vysoké sankcie; keďže už samotná perspektíva ich uplatnenia môže stačiť na vyvolanie autocenzúry bez toho, aby ich bolo treba reálne uplatniť;

S.

keďže právo na pokojné zhromažďovanie bolo vo väčšine členských štátov obmedzené v dôsledku nevyhnutných pravidiel sociálneho odstupu; keďže niektoré členské štáty prijali v posledných rokoch právne predpisy obmedzujúce právo na pokojné zhromažďovanie a zaviedli požiadavky týkajúce sa získania povolenia a oznamovania; keďže v niektorých členských štátoch sa právomoci orgánov presadzovania práva rozširujú, čo vyvoláva otázky o ich nevyhnutnosti a primeranosti;

T.

keďže v niektorých členských štátoch sa v reakcii na zdravotnú krízu využili mimoriadne právne predpisy ako zámienka na svojvoľné obmedzovanie základných práv a slobôd a na potláčanie občianskej spoločnosti a iných nesúhlasných hlasov; keďže v niektorých prípadoch sa zistilo, že tieto opatrenia nespĺňajú požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti, časového obmedzenia a nediskriminácie, čo znamená, že akékoľvek obmedzenia základných práv a slobôd vyplývajúce z týchto opatrení nemožno považovať za legitímne a zákonné; keďže napriek úlohe, ktorú organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú v teréne, sa príprava núdzových opatrení s nimi nekonzultovala;

U.

keďže v súvislosti s rozšírením pandémie ochorenia COVID-19 sa organizácie občianskej spoločnosti bezprecedentne zapojili do riešenia pandémie a poskytovania podpory ľuďom v zraniteľných situáciách; keďže mládežnícke organizácie mali počas pandémie pozitívny vplyv v boji proti dezinformáciám a pri posilňovaní dôvery vo verejné inštitúcie; keďže dlhodobé primerané financovanie a inštitucionálna podpora občianskej spoločnosti majú v čase krízy pridanú hodnotu;

V.

keďže vznik mimovládnych organizácií organizovaných vládou (GONGO), ktorých cieľom je vždy podporovať politickú legitimitu tých, ktorí sú pri moci, a podporovať vládu vo verejných diskusiách a ich politických cieľoch, pričom sa prezentujú ako nezávislé hlasy, predstavuje jednu z najzávažnejších foriem útoku proti organizáciám občianskej spoločnosti, ktorá ohrozuje ich existenciu tým, že podkopáva aktívne občianstvo a zbavuje ich verejného financovania;

W.

keďže organizácie občianskej spoločnosti síce čoraz viac vykonávajú hospodárske činnosti a prispievajú k sociálnemu hospodárstvu, ale na úrovni EÚ neboli prijaté žiadne legislatívne kroky na uvoľnenie ich činnosti; keďže napriek konkrétnej judikatúre Súdneho dvora EÚ sa zásada nediskriminácie a voľného pohybu kapitálu v súvislosti s cezhraničným darcovstvom v členských štátoch stále neuplatňuje všeobecne;

X.

keďže účasť organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe práva a politiky by mali uľahčiť politické rámce, ktoré im umožnia zapojiť sa do dialógu s verejnými orgánmi; keďže napriek pokroku na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ občiansky dialóg stále často zostáva ad hoc procesom;

Y.

keďže zahraničné financovanie bolo v niektorých členských štátoch terčom právnych a politických útokov; keďže obmedzenia uvalené na organizácie občianskej spoločnosti, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, sú v rozpore s právom Únie, konkrétne s článkom 63 ZFEÚ o voľnom pohybe kapitálu a chartou; keďže vo veci C-78/18 (14) Súdny dvor EÚ rozhodol, že príslušný právny predpis porušuje voľný pohyb kapitálu a slobodu združovania;

Z.

keďže Únia zahájila proces v rámci Európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie; keďže tento proces si bude vyžadovať zdravý priestor občianskej spoločnosti, ktorý umožní občanom a dotknutým komunitám vyjadriť svoje záujmy, diskutovať o politických riešeniach a dosiahnuť nové spoločenské zmluvy;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na druhú, štvrtú, piatu, šiestu a siedmu zarážku jej preambuly, na jej článok 2, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a článok 6,

—

so zreteľom na články 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 2, 3, 4, 5 a 21,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vrátane tretej zásady týkajúcej sa rovnakých príležitostí a príslušný akčný plán,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1) (smernica o rasovej rovnosti),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—

so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2018 s názvom Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry (COM(2018)0268),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2020 s názvom Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie (COM(2020)0784),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/818 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/888 z 20. mája 2021, ktorým sa zriaďuje program Európsky zbor solidarity (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (7),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. marca 2021 o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (8),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (9),

—

so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva o základných právach z 9. júna 2020 a na jej druhý prieskum EÚ týkajúci sa menšín a diskriminácie z 5. decembra 2017 a na súvisiacu správu a zhrnutie s názvom Being Black in the EU (Život s tmavou pleťou v EÚ) z 23. novembra 2018 a 15. novembra 2019, v ktorých sa opisujú skúsenosti ľudí afrického pôvodu s rasovou diskrimináciou a rasovo motivovaným násilím v EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2018 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 (10),

—

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030 zo 7. októbra 2020,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2021 s názvom Stratégia boja proti antisemitizmu a podpory židovského života v EÚ (2021 – 2030) (COM(2021)0615),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2020 o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2019 o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov: boj proti negatívnym postojom voči ľuďom rómskeho pôvodu v Európe (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2021 o právach detí vzhľadom na stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa (15),

—

so zreteľom na konania o nesplnení povinnosti, ktoré Komisia iniciovala v súvislosti s nedodržiavaním smernice o rasovej rovnosti z dôvodu diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní (konania č. 20142174, č. 20152025 a č. 20152206),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2021 o politike EÚ v oblasti športu: hodnotenie a ďalší možný postup (17),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie (COM(2021)0206),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2021 o európskom vzdelávacom priestore: spoločný celostný prístup (18),

—

so zreteľom na štúdiu o úlohe kultúry, vzdelávania, médií a športu v boji proti rasizmu, ktorú vypracovala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky v októbri 2021,

—

so zreteľom na všeobecné politické odporúčania Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy, najmä na odporúčanie č. 10 o boji proti rasizmu a diskriminácii vo vzdelávaní a prostredníctvom vzdelávania z 15. decembra 2006,

—

so zreteľom na plán Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii na dosiahnutie účinnej rovnosti z 27. septembra 2019,

—

so zreteľom na šieste hodnotenie kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktoré uskutočnila Komisia,

—

so zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja OSN č. 10: zníženie nerovnosti v rámci krajín a medzi nimi,

—

so zreteľom na Konferenciu o budúcnosti Európy,

—

so zreteľom na odporúčania, ktoré v októbri 2021 vydala Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby k novému Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií,

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A9-0027/2022),

A.

keďže diskriminácia a rasizmus ohrozujú ľudskú dôstojnosť, životné príležitosti, prosperitu, duševnú pohodu a často aj bezpečnosť; keďže rasistické stereotypy zvyčajne pretrvávajú po celé generácie; keďže diskriminácia na základe rasového alebo etnického pôvodu je v EÚ zakázaná; keďže rasizmu a diskriminačnému správaniu sú okrem iných vystavení aj migranti, utečenci a žiadatelia o azyl;

B.

keďže podľa Agentúry EÚ pre základné práva (19) sú rasová diskriminácia a obťažovanie v Európskej únii naďalej bežné; keďže najmä rasové, náboženské a etnické menšiny sú príliš často vystavené obťažovaniu, násiliu, rasovému a etnickému profilovaniu, a to aj zo strany orgánov presadzovania práva, a nenávistným prejavom na internete aj mimo neho; keďže obete neohlásia väčšinu rasistických a xenofóbnych incidentov motivovaných nenávisťou (20); keďže rasové a etnické menšiny sa v EÚ stretávajú so štrukturálnou diskrimináciou a v niektorých prípadoch aj segregáciou v určitých oblastiach každodenného života vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti, zamestnanosti, vzdelávania a systémov súdnictva;

C.

keďže v akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 sa uvádza, že štrukturálny rasizmus je diskriminačné správanie, ktoré môže byť zakorenené v sociálnych, finančných a politických inštitúciách, v dôsledku čoho má vplyv na mocenské páky a tvorbu politiky;

D.

keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva definuje štrukturálnu diskrimináciu ako pravidlá, normy, zvyklosti a vzorce postojov a správania v inštitúciách a iných spoločenských štruktúrach, ktoré predstavujú prekážky pre skupiny alebo jednotlivcov pri dosahovaní rovnakých práv a príležitostí, aké má k dispozícii väčšina obyvateľstva;

E.

keďže migranti, utečenci, žiadatelia o politický azyl a príslušníci rasových, náboženských a etnických menšín majú obmedzený prístup na trh práce a často sú vystavení pracovnému vykorisťovaniu;

F.

keďže je preukázateľne jasné, že zber kvalitných údajov je jedným z najúčinnejších spôsobov, akým možno analyzovať sociálne problémy z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska, a má zásadný význam pre navrhovanie, prispôsobovanie, monitorovanie a rozvíjanie reakcií verejnej politiky založených na dôkazoch na tieto problémy;

G.

keďže niektorí tvorcovia verejnej mienky a politici v celej EÚ zaujímajú rasistické a xenofóbne postoje, čím podporujú sociálne prostredie, ktoré je živnou pôdou pre rasizmus, diskrimináciu a trestné činy z nenávisti; keďže toto prostredie ďalej podporujú extrémistické hnutia, ako sú fašistické a extrémne pravicové hnutia, ktoré sa snažia našu spoločnosť rozdeliť; keďže tieto činy sú v rozpore so spoločnými európskymi hodnotami a ideálmi demokracie a rovnosti, ktoré sa všetky členské štáty zaviazali dodržiavať;

H.

keďže mnohé menšinové skupiny musia znášať policajné násilie vrátane kolektívnych trestov a rasového profilovania; keďže na boj proti tomuto javu sú potrebné osobitné opatrenia; keďže v dôsledku nedostatkov v oblasti právneho štátu a trestnej justície obete policajného násilia nemajú dostatočnú ochranu a prístup k spravodlivosti a často čelia prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov; keďže rasizmus voči etnickým a rasovým menšinám viedol k násiliu a zabíjaniu;

I.

keďže spôsob, akým sú ľudia bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod zobrazovaní v médiách, môže posilňovať negatívne stereotypy s rasovým podtextom; keďže kultúrny sektor a médiá majú moc podporovať začlenenie a bojovať proti rasizmu a takýmto stereotypom;

J.

keďže v našej spoločnosti treba zintenzívniť boj proti zjavnému aj skrytému rasizmu a diskriminácii na internete aj mimo neho a keďže tento boj je spoločnou zodpovednosťou; keďže Európska únia a členské štáty sa musia ďalej zaoberať štrukturálnym rasizmom a diskrimináciou, ktorým čelia mnohé menšinové skupiny, zaviazať sa k ich riešeniu a pokračovať v práci v tejto oblasti;

K.

keďže dezinformácie sa často zameriavajú na menšiny a podnecujú sociálne nepokoje; keďže nezávislé a pluralitné médiá, ktoré podporujú vyváženú rétoriku, slúžia na podporu inkluzívnych spoločností;

L.

keďže solidarita a rešpektovanie ľudského života a iných ľudských bytostí sú hodnoty odovzdávané z generácie na generáciu; keďže školské vzdelávanie zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu;

M.

keďže prístup k vzdelávaniu a dosiahnutý stupeň vzdelania sú problémom pre komunity zasiahnuté rasizmom v celej Európe; keďže segregácia vo vzdelávaní je v Európe naďalej veľkým problémom; keďže v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva umiestňovanie detí do segregovaných škôl a diskriminačná prax umiestňovania detí z etnických a rasových menšín do škôl pre deti s mentálnym postihnutím;

N.

keďže školy zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní skúseností s hodnotou rozmanitosti, podpore začleňovania, boji proti rasizmu a obmedzovaní rasových stereotypov a predsudkov;

O.

keďže pre deti a mladých ľudí je dôležité vidieť, že majú v spoločnosti zastúpenie, a to aj v rámci vzdelávania, ktoré sa im poskytuje, v kultúrnych a športových kluboch a v rámci aktivít, na ktorých sa zúčastňujú, a na internete a v médiách, ktoré používajú;

P.

keďže hoci šport zohráva kľúčovú úlohu v spoločenskom, kultúrnom a vzdelávacom živote a má silu zjednotiť ľudí z rôznych rasových, etnických a náboženských skupín a hoci ho možno využiť na spájanie komunít a vytváranie hodnôt rovnosti, prístupnosti a rešpektu, na športových podujatiach a v športe vo všeobecnosti v celej Európe opakovane dochádza k rasistickým incidentom a mnohým problémom súvisiacim s rasizmom; keďže je potrebné identifikovať radikalizáciu, ku ktorej dochádza v športových skupinách, a bojovať proti nej;

Q.

keďže negatívne dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 neprimerane ovplyvnili osoby z komunít rasových a etnických menšín, čím spôsobili, zdôraznili a zhoršili nerovnosti, a to aj v oblasti kultúry, médií, vzdelávania a športu; keďže po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 sa výrazne zvýšilo obťažovanie a trestné činy z nenávisti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

—

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa požaduje vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie a ktorého cieľom je podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť komplementárnosť ich zdravotníckych služieb v cezhraničných oblastiach,

—

so zreteľom na článok 174 ZFEÚ o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (smernica o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti), a najmä na jej článok 168 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na štúdiu Komisie o cezhraničnej spolupráci s názvom Capitalising on existing initiatives for cooperation in cross-border regions (Zúročenie existujúcich iniciatív spolupráce v cezhraničných regiónoch) uverejnenú v marci 2018 (4),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov zo 14. októbra 2020 na tému vykonávanie a budúce vyhliadky cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2020 s názvom Budovanie európskej zdravotnej únie: posilnenie odolnosti EÚ pre prípady cezhraničného ohrozenia zdravia (COM(2020)0724),

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj z 19. novembra 2020 s názvom Zdravie v skratke: Európa 2020,

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní prijatú 9. marca 2021 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 282/2014 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia (program EU4Health) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (11),

—

so zreteľom na štúdiu o cezhraničnej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti z roku 2021, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre regionálny rozvoj (12),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie o európskych štrukturálnych a investičných fondoch na roky 2014 – 2020,

—

zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0026/2022),

A.

keďže nedostatok základnej infraštruktúry, dobre vyškolených zdravotníckych pracovníkov a kvalitných služieb v regiónoch na úrovni NUTS 2 (regióny s 800 000 až 3 miliónmi obyvateľov) s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ27 a v prechodných regiónoch s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ27 vážne bráni rovnakému prístupu k zdravotnej starostlivosti a je hlavným dôvodom, prečo by vysokokvalitná zdravotnícka infraštruktúra a primeraní a dobre vyškolení zdravotnícki pracovníci mali byť prioritou všetkých národných a regionálnych vlád;

B.

keďže v dôsledku vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 sa zdôraznil kľúčový význam sektora zdravotníctva a zvýšili sa nároky na systémy zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov, a tým sa odhalili slabé stránky a nedostatky systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj na rozdiely a nerovnosti v zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi a v rámci nich, najmä v pohraničných, najvzdialenejších, odľahlých a vidieckych regiónoch vrátane regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva;

C.

keďže politika súdržnosti bola prostredníctvom Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+) prvou obrannou líniou proti pandémii ochorenia COVID-19, čím sa preukázalo, že táto politika môže významne prispieť k zníženiu nerovností v oblasti zdravia podporou pokroku v oblasti elektronického zdravotníctva, elektronickej medicíny a iných foriem digitalizácie, ktoré, hoci sú zdrojom nových príležitostí, si vyžadujú aj vhodné vybavenie na zvládnutie každej konkrétnej situácie, ako aj odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov s cieľom reagovať na každú konkrétnu situáciu;

D.

keďže normy poskytovania zdravotnej starostlivosti v EÚ sú stále výsadou členských štátov a medzi regiónmi existujú výrazné rozdiely, ktoré spôsobujú nerovnosti; pričom regióny na úrovni NUTS 2 s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ27 nie sú schopné vyčleniť ani zďaleka podobnú úroveň zdrojov na zdravotnú starostlivosť v prepočte na obyvateľa ako rozvinutejšie regióny;

E.

keďže nástroje EÚ zamerané na kompenzáciu niektorých z týchto problémov sa väčšinou obmedzujú na právne nezáväzné nástroje a majú za následok všeobecné nedostatky; keďže je potrebný štruktúrovanejší prístup na úrovni Únie doplnený silnejším a komplexnejším právnym rámcom a právne záväznými prostriedkami činnosti s cieľom posilniť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, lepšie chrániť zdravie ľudí a účinne riešiť existujúce rozdiely v zdravotnej starostlivosti;

F.

keďže Komisia podporuje cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotnej starostlivosti prostredníctvom početných štúdií a iniciatív vrátane programu Interreg financovaných zo štrukturálnych fondov;

G.

keďže cezhraničná spolupráca v oblasti zdravotnej starostlivosti si vyžaduje podporu a zapojenie širokého spektra partnerov, sociálnych a zdravotníckych inštitúcií, subjektov zdravotného poistenia a verejných orgánov, ktoré by mali riešiť existujúce prekážky pri prekračovaní hraníc v oblastiach, ako sú voľný pohyb, informácie, rôzne zdaňovanie a systémy sociálneho zabezpečenia, ako aj uznávanie kvalifikácií zdravotníckeho personálu a prekážky, ktorým čelia zdravotnícke zariadenia;

H.

keďže právo na prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnej starostlivosti je súčasťou Európskeho piliera sociálnych práv a malo by byť prístupné ľuďom v cezhraničných oblastiach, ktoré predstavujú 40 % územia EÚ a sú domovom takmer jednej tretiny obyvateľstva EÚ a vo všeobecnosti dosahujú horšie hospodárske výsledky ako iné regióny v členských štátoch, najmä cezhraničné oblasti s nižšou hustotou obyvateľstva a nestabilnými hospodárstvami, ako sú vidiecke, odľahlé a najvzdialenejšie regióny a ostrovy;

I.

keďže posilnenie politiky súdržnosti je nevyhnutné na zníženie rozdielov medzi normami poskytovania zdravotnej starostlivosti v EÚ;

J.

keďže výdavky na zdravie predstavujú takmer 10 % HDP v EÚ, pričom ľudia zamestnaní v oblastiach súvisiacich so zdravím tvoria 15 % pracovnej sily v EÚ; keďže medzi členskými štátmi a ich regiónmi stále pretrvávajú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň výdavkov na zdravotnú starostlivosť a dostupnosť lekárov a zdravotníckych pracovníkov;

K.

keďže závažné vyľudňovanie pohraničných regiónov, z ktorých odchádzajú najmä mladí ľudia a kvalifikovaní pracovníci, poukazuje na nedostatok hospodárskych príležitostí v týchto regiónoch a spôsobuje, že sú menej príťažlivé z hľadiska zamestnanosti v sektore zdravotníctva; keďže medzi najdôležitejšie problémy udržateľnosti európskych zdravotných systémov patrí nedostatok ľudských zdrojov v spravodlivom zdravotníctve, či už ako dôsledok obmedzeného počtu študentov, alebo absencie vyhliadok profesionálnej kariéry;

L.

keďže v posledných dvoch viacročných finančných rámcoch (VFR) sa investície do zdravotníctva z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) zvyčajne sústredili v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch na úrovni NUTS 2 s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ27, pričom sa zvyčajne zameriavali na modernizáciu zdravotníckych služieb, zatiaľ čo investície z Európskeho sociálneho fondu (ESF) boli zamerané na prístup k zdravotnej starostlivosti a väčšinou sa sústredili v krajinách, ktoré čelia osobitným výzvam, pokiaľ ide o prístup k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám;

M.

keďže v súčasnosti nesú hlavnú zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť členské štáty, pretože kontrolujú organizáciu a financovanie zdravotníckych služieb a lekárskych postupov;

N.

keďže medzi priority nástroja NextGenerationEU patrí na jednej strane digitalizácia a na druhej strane odolnosť zdravotníckych systémov;

O.

keďže cezhraničná zdravotná starostlivosť je jednou z oblastí politiky a intervencie, ktoré sú najviac zaťažené právnymi a neprávnymi prekážkami v dôsledku veľkých rozdielov medzi vnútroštátnymi systémami;

P.

keďže európska zdravotná únia by mala prispievať k užšej spolupráci, koordinácii a výmene poznatkov o zdraví medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami a túto spoluprácu, koordináciu a výmenu poznatkov podporovať a zvyšovať schopnosť EÚ bojovať proti cezhraničným ohrozeniam zdravia;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

—

so zreteľom na článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (1) (nariadenie o spoločných ustanoveniach), a najmä na jeho prvý cieľ politiky, ako sa stanovuje v článku 5,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2221 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU) (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa (nariadenie o programe Digitálna Európa) (8) zameraný na podporu digitálnej transformácie v EÚ,

—

so zreteľom na nástroj obnovy NextGenerationEU,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy (COM(2020)0067),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. marca 2020 s názvom Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (COM(2020)0103),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (COM(2020)0274),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2020 s názvom Akčný plán digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 – Prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu veku (COM(2020)0624),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040 (COM(2021)0345),

—

so zreteľom na správy Komisie o indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti z roku 2020,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti z 15. júna 2018 s názvom Digitálna agenda a politika súdržnosti,

—

so zreteľom na Vyhlásenie k záväzku týkajúcemu sa žien v digitálnej oblasti z 9. apríla 2019, ktoré podpísali ministri EÚ a zástupcovia členských štátov a Nórska a Veľkej Británie,

—

so zreteľom na Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách z 8. decembra 2020,

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zo 16. októbra 2020 s názvom Index rodovej rovnosti 2020: Digitalizácia a budúcnosť práce,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o širokopásmovom pripojení, ktoré bolo zmenené 24. februára 2021,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 2. októbra 2020 o pandémii ochorenia COVID-19, jednotnom trhu, priemyselnej politike, digitalizácii a vonkajších vzťahoch, najmä na závery o digitálnej transformácii,

—

so zreteľom na návrh záverov Rady z 11. decembra 2020 o digitalizácii v prospech životného prostredia,

—

so zreteľom na návrh záverov Rady zo 7. apríla 2021 o telepráci v súvislosti s prácou na diaľku,

—

so zreteľom na kombinovaný plán v oblasti telepráce a klímy mesta Brusel,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života z 30. apríla 2021 s názvom Vplyv telepráce a digitálnej práce na pracovníkov a spoločnosť: osobitné zameranie na dohľad a monitorovanie, ako aj na duševné zdravie pracovníkov,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ pre inteligentné dediny v rámci iniciatívy Komisie,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti z 30. septembra 2020 s názvom Zaostávajúce regióny v EÚ: súčasný stav a budúce výzvy,

—

so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z 5. a 6. septembra 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach,

—

so zreteľom na spoločnú štúdiu Výboru regiónov a Komisie z 18. januára 2018 s názvom Innovation camp methodology handbook: realising the potential of the entrepreneurial discovery process for territorial innovation and development (Príručka k metodike inovačných kempov: využitie potenciálu procesu podnikateľského objavovania v oblasti územných inovácií a územného rozvoja) (9),

—

so zreteľom na politiku Írska v oblasti rozvoja vidieka na roky 2021 – 2025 s názvom Naša vidiecka budúcnosť a na jej zameranie na teleprácu vo vidieckych oblastiach,

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z 28. septembra 2020 s názvom Život, práca a COVID-19,

—

so zreteľom na štúdiu Komisie z augusta 2019 s názvom Meniaci sa charakter práce a zručností v digitálnom veku (10),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z decembra 2018 s názvom Geografia nespokojnosti s EÚ (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o formovaní digitálnej budúcnosti Európy: odstránenie prekážok fungovania jednotného digitálneho trhu a zlepšenie využívania umelej inteligencie pre európskych spotrebiteľov (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2021 o politike súdržnosti a regionálnych stratégiách v oblasti životného prostredia v boji proti zmene klímy (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2021 o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ pomocou nástrojov politiky súdržnosti (15),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0010/2022),

A.

keďže ambíciou EÚ je vykonávať účinné digitálne politiky, ktoré podnietia všetkých ľudí a podniky, aby dosiahli udržateľnú a prosperujúcu digitálnu budúcnosť vo všetkých regiónoch;

B.

keďže digitálna transformácia musí byť spravodlivá a inkluzívna, vytvárať príležitosti a musí podporovať rovnosť, kvalitu života, regionálnu konkurencieschopnosť a modernizáciu hospodárstva;

C.

keďže digitálna transformácia musí ísť ruka v ruke s prebiehajúcou zelenou transformáciou (súhrnne označované ako dvojaká transformácia); keďže sociálny rozmer tejto transformácie sa nesmie prehliadať;

D.

keďže moderné hospodárstvo so sebou prináša zavádzanie nových obchodných modelov v súlade s trendmi stelesňujúcimi štvrtú priemyselnú revolúciu, ktoré budú reagovať na moderné výzvy digitálnej a zelenej transformácie;

E.

keďže európske regióny s najväčšou potrebou udržateľnej transformácie sú vo všeobecnosti regióny s vysokou mierou chudoby a vylúčenia; keďže rozhodujúce opatrenia a investície sú potrebné na rýchlu obnovu, ktorá by sa mala zamerať na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie, opätovné naštartovanie hospodárskej činnosti, podporu udržateľného rozvoja, ekologickú transformáciu, digitálnu transformáciu a na uplatňovanie zásad politiky Európskeho piliera sociálnych práv, a to v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti Európy;

F.

keďže nový viacročný finančný rámec a nástroj NextGenerationEU spolu predstavujú doposiaľ najväčší balík stimulov v EÚ a pomôžu vybudovať ekologickejšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Úniu v období po pandémii ochorenia COVID-19; keďže nová politika súdržnosti zároveň predstavuje pre členské štáty nevídanú príležitosť na podporu digitalizácie, pretože sa od nich vyžaduje, aby na digitálnu transformáciu vyčlenili minimálnu sumu a zabezpečili zavedenie určitých podmienok, ako sa uvádza v investičnom rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, aby mohli získať takéto financovanie;

G.

keďže v EÚ stále existuje digitálna priepasť z hľadiska geografie, veku, pohlavia, dosiahnutého stupňa vzdelania, sociálno-ekonomického postavenia a príjmu, čo niektorým jednotlivcom a podnikom bráni využiť výhody digitálnej transformácie; keďže táto digitálna priepasť môže ešte viac odcudziť regióny trpiace demografickým poklesom, čo prispieva k územnej nerovnováhe EÚ;

H.

keďže úroveň širokopásmového pokrytia v Európe ukazuje, že sú stále potrebné značné investície, najmä vo vidieckych oblastiach, kde 10 % domácností nie je pokrytých žiadnou pevnou sieťou a 41 % nemá žiadne rýchle širokopásmové technológie a len 59 % má širokopásmový prístup novej generácie (najmenej 30 Mbps) v porovnaní s 87 % domácností vo zvyšku EÚ (16); keďže okrem nedostatočnej prepojenosti IKT sú vidiecke a okrajové oblasti často vystavené ďalším štrukturálnym výzvam, ako napr. nedostatočná infraštruktúra a služby, nízke príjmy alebo nedostatok vzdelávacích zariadení a kultúrnych statkov, čo spôsobuje, že ľudia s vysokou úrovňou zručností sa sťahujú do perspektívnejších oblastí (únik mozgov) (17); keďže finančné prostriedky EÚ by mali uľahčovať poskytovanie základnej infraštruktúry s cieľom riešiť demografické výzvy;

I.

keďže malé a stredné podniky (MSP) sú nosným pilierom európskeho hospodárstva, pričom predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú približne 100 miliónov ľudí; keďže tieto podniky tvoria viac ako polovicu európskeho HDP a sú kľúčové nielen pri dosahovaní dvojakej transformácie EÚ na udržateľné a digitálne hospodárstvo, ale aj z hľadiska pridávania hodnoty vo všetkých odvetviach hospodárstva; keďže však len 17 % MSP úspešne začlenilo digitálne technológie do svojho podnikania v porovnaní s 54 % veľkých spoločností; keďže niektoré priemyselné odvetvia a tradičné sektory, ako je stavebný, agropotravinársky, textilný a oceliarsky priemysel, v digitálnej transformácii zaostávajú (18);

J.

keďže napriek tomu, že pandémia ochorenia COVID-19 viedla k masívnemu rozšíreniu práce na diaľku a mobilnej práce s využitím IKT (19), čo ponúka veľký potenciál na ďalšie prepojenie pracovísk z mestských centier s menšími mestami, predmestiami a vidieckymi oblasťami, existujú značné rozdiely v možnostiach telepráce medzi pracovníkmi s vysokou a nízkou mzdou, kancelárskymi a robotníckymi pracovníkmi a medzi pohlaviami (20); keďže mobilná práca s využitím IKT a digitalizácia služieb môžu za určitých podmienok uľahčiť vyrovnanejšie geografické rozdelenie zamestnanosti a obyvateľstva;

K.

keďže s cieľom prispieť k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by ESF+ mal podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach, ako je zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie, pričom zároveň by mal poskytovať podporu na zlepšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce a vzdelávacích systémov, vrátane podpory digitálneho učenia sa a profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov; keďže by sa tým podporila hospodárska, územná a sociálna súdržnosť v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

L.

keďže skúsenosti počas pandémie ochorenia COVID-19 ukázali, aký dôležitý je rozvoj digitálnej infraštruktúry pre fungovanie hospodárstiev a spoločností vrátane služieb verejného zdravotníctva, verejného vzdelávania a verejnej správy; keďže táto pandémia tiež podčiarkla mnohé existujúce problémy vo vidieckych oblastiach a zvýraznila zraniteľnosť týchto regiónov, najmä pokiaľ ide o digitálne kapacity, kvalitu a poskytovanie zdravotníckych služieb, vzdelávanie, širokopásmový prístup, odolnosť hodnotových reťazcov a digitálne zručnosti;

M.

keďže hoci je v programe v oblasti zručností pre Európu stanovený cieľ, aby 70 % dospelého obyvateľstva EÚ malo do roku 2025 aspoň základné digitálne zručnosti, 42 % obyvateľstva EÚ podľa Komisie stále nemá základné digitálne zručnosti a 37 % pracovníkov stále nemá dostatočné digitálne zručnosti; keďže stále existujú vážne geografické rozdiely v zručnostiach v oblasti IKT; keďže ženy sú neprimerane málo zastúpené v odvetví IKT v EÚ, pretože zastávajú len 17 % (21) špecializovaných úloh v oblasti IKT a je menej pravdepodobné, že budú mať špecializované digitálne zručnosti a prácu v oblastiach súvisiacich s IKT; keďže menej ako 25 % podnikov v EÚ27 poskytlo v roku 2019 svojim zamestnancom odbornú prípravu v oblasti IKT, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú výrazné rozdiely (22); keďže rodové rozdiely pretrvávajú najmä v prípade startupov, pričom 91 % celkového kapitálu investovaného do európskych technológií v roku 2020 bolo vyčlenených na tímy tvorené výlučne mužmi (23);

N.

keďže rozvoj odvetvia IKT a opatrenia na podporu inovácií sú potrebné aj na podporu hospodárskej a sociálnej digitalizácie vo všeobecnosti, a najmä digitalizácie v priemyselných odvetviach;

O.

keďže digitalizácia verejných služieb musí úzko súvisieť s právami na súkromie a ochranu osobných údajov v súlade s ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov (24);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB811 (BCS-GH811-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (D077486/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedené v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 11. januára 2022, na ktorom nebolo prijaté žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko, ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 8. júla 2021 a ktoré bolo uverejnené 16. augusta 2021 (3),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namietal proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO) (4),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže 19. septembra 2018 spoločnosť BASF Agricultural Solutions Belgium NV so sídlom v Belgicku, ktorá je pobočkou spoločnosti BASF SE so sídlom v Nemecku, predložila v mene spoločnosti BASF Agricultural Solutions Seed US LLC (ďalej len „žiadateľ“) so sídlom v Spojených štátoch amerických žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB811 (ďalej len „geneticky modifikovaná bavlna“), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže žiadosť sa vzťahovala aj na umiestnenie výrobkov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu alebo sú z nej zložené, na iné použitie ako na potraviny a krmivo, s výnimkou pestovania, na trh;

B.

keďže úrad EFSA prijal 8. júla 2021 kladné stanovisko v súvislosti s povolením geneticky modifikovanej bavlny, ktoré bolo uverejnené 16. augusta 2021;

C.

keďže geneticky modifikovaná bavlna bola vyvinutá tak, aby poskytovala odolnosť voči glyfozátu a herbicídom s inhibítorom HPPD (5); keďže medzi herbicídy s inhibítorom HPPD patria herbicídy ako izoxaflutol, mezotrión a tembotrionín;

D.

keďže hoci je ľudská spotreba bavlníkového oleja v Európe pomerne obmedzená, nachádza sa v širokej škále potravinárskych výrobkov vrátane dresingov, majonéz, jemného pečiva, čokoládových nátierok a čipsov; keďže zvieratá skrmujú bavlnu väčšinou vo forme bavlníkového koláča/šrotu alebo plnotučných bavlníkových semien (6); keďže bavlnu vo forme bavlníkovej múky konzumujú aj ľudia;

E.

keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 503/2013 (7) sa vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných koncových parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia je to obzvlášť dôležité v prípade rastlín odolných voči herbicídom;

F.

keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom si vyžadujú väčšie používanie doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom (8); keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná bavlna bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu a herbicídov s inhibítorom HPPD, a preto môže byť pri jej zbere prítomné väčšie množstvo rezíduí;

G.

keďže v novembri 2015 dospel úrad EFSA k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny –, naopak, v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí; keďže vo viacerých nových vedeckých recenzovaných štúdiách sa potvrdzuje karcinogénny potenciál glyfozátu (9);

H.

keďže podľa úradu EFSA chýbajú toxikologické údaje, ktoré by umožnili posúdiť riziko pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu (10);

I.

keďže podľa harmonizovanej klasifikácie a označovania, ktoré schválila Únia, je izoxaflutol veľmi toxický pre vodné organizmy a existuje podozrenie, že spôsobuje poškodenie nenarodeného dieťaťa (11); keďže na účely posúdenia rizika sa v prípade geneticky modifikovanej bavlny použil len izoxaflutol; keďže herbicídy s inhibítorom HPPD zahŕňajú celý rad herbicídov vrátane mezotriónu, ktorý sa podľa EFSA môže považovať za herbicíd s vlastnosťami endokrinného disruptora (12);

J.

keďže podľa nezávislej vedeckej analýzy (13) je vzhľadom na spôsob účinku účinných látok doplnkových herbicídov pravdepodobné, že aplikácia týchto herbicídov spôsobí stresové reakcie v rastlinách, a tým ovplyvní expresiu génov a samotné zloženie rastlín;

K.

keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu nájdených v geneticky modifikovaných rastlinách nepatrí do pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (ďalej len „vedecká skupina úradu EFSA“), a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, lebo v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže mať samotná genetická modifikácia (14) vplyv na to, ako geneticky modifikovaná rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a na zloženie, a tým aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov);

L.

keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky (15); keďže v týchto kritických pripomienkach sa uvádza, že na základe predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru o porovnávacom hodnotení geneticky modifikovanej bavlny alebo o jej bezpečnosti, že pestovanie geneticky modifikovanej bavlny znamená zvýšenú expozíciu hospodárskych subjektov v tretích krajinách glyfozátu, ktorého vplyv na zdravie je v súčasnosti sporný, ale mohol by byť nepriaznivý, že poskytnuté informácie a údaje o toxikológii sú nedostatočné a že plán monitorovania nespája monitorovacie činnosti s príslušnými cieľmi ochrany;

M.

keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (OSN) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie (16); keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (17); keďže povolenie dovozu geneticky modifikovanej bavlny by zvýšilo dopyt po tejto plodine, ktorá je ošetrená glyfozátom a herbicídmi s inhibítorom HPPD, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov a životného prostredia v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov a životného prostredia je obzvlášť znepokojujúce v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vzhľadom na vyššie množstvá používaných herbicídov;

N.

keďže podľa recenzovanej štúdie uverejnenej v roku 2020 môže Roundup, jeden z celosvetovo najpoužívanejších herbicídov na báze glyfozátu, spôsobiť stratu biodiverzity, v dôsledku čoho sú ekosystémy zraniteľnejšie voči znečisteniu a zmene klímy (18);

O.

keďže v recenzovanej vedeckej štúdii z roku 2021 vykonanej v Mexiku sa preukázali fyziologické, metabolické a ekologické účinky introgresie transgénov (19) v divokom bavlníku a okrem iného sa zistilo, že expresia génov cp4-epsps (odolných voči glyfozátu) v divokom bavlníku v prirodzených podmienkach zmenila úroveň vylučovania mimokvetného nektáru, a tým aj jeho spojenie s rôznymi druhmi mravcov, ako aj úroveň poškodenia bylinožravcami (20); keďže v štúdii sa uvádza, že „ak chceme in situ zachovať primárny genofond voľne žijúcich príbuzných druhov, musíme sa snažiť identifikovať ekologické a evolučné procesy ovplyvnené existenciou a trvalým výskytom týchto transgénov v ich populáciách“ a že „po zistení týchto génov možno okamžite navrhnúť stratégie na zmiernenie rozsahu škôd“; keďže najúčinnejšou stratégiou na zmiernenie introgresie transgénov a súvisiacich rizík pre voľne žijúce populácie a biodiverzitu by v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti bolo v prvom rade zabrániť pestovaniu transgénnych plodín;

P.

keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite je zodpovedná za to, aby činnosti v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (21); keďže dovoz geneticky modifikovanej bavlny by nemal byť povolený vzhľadom na to, že jej pestovanie a následná introgresia transgénov by mohli narušiť rovnováhu citlivých ekologických interakcií v ekosystémoch voľne rastúcej bavlny;

Q.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prejednanie záležitosti; keďže medzi takéto oprávnené skutočnosti by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

R.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 11. januára 2022 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;

S.

keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou;

T.

keďže Európsky parlament počas ôsmeho volebného obdobia prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO umiestňovali na trh na potravinárske a krmovinárske účely (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 23 námietok proti umiestneniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže členské štáty nepodporujú povoľovanie GMO z rôznych dôvodov, okrem iného z dôvodu nedodržania zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a takisto preto, lebo majú z vedeckého hľadiska obavy týkajúce sa posudzovania rizika;

U.

keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

V.

keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia (22);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0365).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0366).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0367).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0368).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0369).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB 119, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0080).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZIR098 (SYN-ØØØ98-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0081).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-81419-2 × DAS–44406–6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0334).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × MIR162 × MON810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií 1507, MIR162, MON810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0335).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 (SYN-BTØ11-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0336).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju GMB151 (BCS-GM151-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0024).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 (BCS-GHØØ2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0025).

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku 73496, sú z nej zložené alebo vyrobené (DP-Ø73496-4) (D077485/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (2),

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedené v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 11. januára 2022, na ktorom nebolo prijaté žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) prijaté 5. mája 2021 a uverejnené 17. júna 2021 (4),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) (5),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže 15. mája 2012 spoločnosť Pioneer Overseas Corporation so sídlom v Belgicku predložila v mene spoločnosti Pioneer Hi-Bred International, Inc. so sídlom v Spojených štátoch (ďalej len „žiadateľ“) príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku 73496 (ďalej len „geneticky modifikovaná repka olejka“), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia výrobkov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku 73496 alebo sú z nej zložené, na iné použitie ako na potraviny a krmivo, s výnimkou pestovania, na trh;

B.

keďže 5. mája 2021 úrad EFSA prijal priaznivé stanovisko v súvislosti s povolením geneticky modifikovanej repky olejky, ktoré bolo uverejnené 17. júna 2021;

C.

keďže geneticky modifikovaná repka olejka je odolná voči glyfozátu (6) prostredníctvom expresie glyfozát-acetyltransferázového proteínu GAT4621;

D.

keďže vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 503/2013 sa vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledky skúmaných koncových parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín odolných voči herbicídom;

E.

keďže z viacerých štúdií vyplýva, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, a to z veľkej časti z dôvodu výskytu burín odolných voči herbicídom (7); keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná repka olejka bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu, a preto sa v úrode môže vyskytovať väčšie množstvo rezíduí a produktov ich rozkladu (tzv. metabolitov);

F.

keďže úrad EFSA v novembri 2015 dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra v marci 2017 dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre rakovinu, v roku 2015 klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí; keďže viaceré nedávne vedecké recenzované štúdie potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu (8);

G.

keďže podľa EFSA chýbajú toxikologické údaje umožňujúce posúdenie rizika pre spotrebiteľa v prípade metabolitov N-acetyl-glyfozátu a N-acetyl-AMPA, ktoré sú relevantné na použitie v geneticky modifikovaných (GM) odrodách rastlín odolných voči glyfozátu, ktoré sa dovážajú do Únie (9);

H.

keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu zistených v geneticky modifikovaných rastlinách nepatrí do pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tento stav je problematický, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže byť samotná genetická modifikácia ovplyvnená tým, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zložením, a teda aj toxicitou metabolitov (10);

I.

keďže členské štáty predložili úradu EFSA počas trojmesačného konzultačného obdobia mnoho kritických pripomienok (11); keďže v týchto kritických pripomienkach sa uvádza, že metodické prístupy použité pri posudzovaní rizika geneticky modifikovanej repky olejky sa v niektorých prípadoch líšia od prístupov odporúčaných v usmerneniach úradom EFSA, čo znamená, že posudzovanie rizika má jasné nedostatky a že nie je možné vyvodiť presvedčivé závery týkajúce sa bezpečnosti, že nie je dostatočne preukázaná reprezentatívnosť pokusných lokalít, pokiaľ ide o rozsah environmentálnych podmienok, ktoré sa vyskytujú pri komerčnej produkcii materiálov repky olejky dovážaných do Únie, že nebola posúdená hladina rezíduí po ošetrení glyfozátom a metabolitov glyfozátu v geneticky modifikovanej repke olejke, že bezpečnosť geneticky modifikovanej repky olejky nemožno potvrdiť bez informácií o koncentráciách glyfozátu, N-acetyl-glyfozátu a jeho metabolitov a že neexistuje dôkaz o netoxicite acetylovaného glyfozátu;

J.

keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie (12); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (13); keďže povolenie dovozu geneticky modifikovanej repky olejky by zvýšilo dopyt po tejto plodine, ktorá je ošetrená glyfozátom, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov a životného prostredia v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov a životného prostredia je obzvlášť znepokojujúce v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vzhľadom na vyššie množstvá používaných herbicídov;

K.

keďže podľa recenzovanej štúdie uverejnenej v roku 2020 môže Roundup, jeden z celosvetovo najpoužívanejších herbicídov na báze glyfozátu, spôsobiť stratu biodiverzity, v dôsledku čoho budú ekosystémy zraniteľnejšie voči znečisteniu a zmene klímy (14);

L.

keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite musí zabezpečiť, aby činnosti v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (15);

M.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, a vyžaduje sa, aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia vzala do úvahy všetky relevantné ustanovenia práva Únie a iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prejednanie záležitosti; keďže medzi takéto oprávnené skutočnosti by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

N.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 11. januára 2022 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila;

O.

keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou;

P.

keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 23 námietok proti uvedeniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže medzi dôvody, pre ktoré členské štáty nepodporujú povoľovanie, patrí nedodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti v procese povoľovania a vedecké obavy týkajúce sa posudzovania rizika;

Q.

keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

R.

keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia (16);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).

—

uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055),

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0365).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0366).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0367).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0368).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0369).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB 119, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0080).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZIR098 (SYN-ØØØ98-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0081)

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-81419-2 × DAS–44406–6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0334).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × MIR162 × MON810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií 1507, MIR162, MON810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0335).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 (SYN-BTØ11-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2021)0336).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju GMB151 (BCS-GM151-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0024).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 (BCS-GHØØ2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0025).