(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7) k programu stability Belgicka na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Belgicko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Belgicka (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Belgicko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Belgicko predložilo 30. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Belgicka o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Belgicka na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgickom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Belgicka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Belgicka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve, pričom jeho verejný dlh presiahol referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve a nebola dodržaná referenčná hodnota pre znižovanie dlhu. V správe sa konštatovalo, že kritériá deficitu a dlhu neboli dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia v rámci svojho posúdenia všetkých závažných faktorov usúdila, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu by zahŕňalo nadmerne náročné skoré fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia sa preto domnieva, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu nie je za súčasných výnimočných hospodárskych podmienok opodstatnené. Ako bolo oznámené, Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Belgicku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Belgicka klesol z 9,0 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Belgicko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových podporných opatrení klesol zo 4,4 % HDP v roku 2020 na 2,9 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Belgicko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o trvalé zvýšenie minimálnych dôchodkov a miezd v sektore zdravotníctva. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol z 112,8 % HDP v roku 2020 na 108,2 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je priaznivý. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,0 % a v roku 2023 o 1,9 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 2,0 % a v roku 2023 na úrovni 1,6 %, najmä z dôvodu skoršieho dátumu uzávierky pre makroekonomické prognózy, z ktorých vychádza program stability na rok 2022, t. j. pred začiatkom vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit v roku 2022 klesne na 5,2 % HDP a v roku 2023 na 3,6 % HDP. Pokles v roku 2022 odráža najmä stabilný rast hospodárskej činnosti a ukončenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva (marginálne) zníženie pomeru dlhu verejnej správy k HDP na 108,0 % v roku 2022 a zvýšenie na 108,8 % v roku 2023. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 5,0 % HDP v roku 2022 a 4,4 % HDP v roku 2023. V roku 2022 je to v súlade s deficitom predpokladaným v programe stability na rok 2022 napriek menej priaznivému makroekonomickému scenáru v prognóze Komisie z jari 2022, keďže v rozpočtových prognózach v programe stability na rok 2022 sa zohľadňuje technická oprava, ktorá odráža vplyv dôsledkov vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine na rozpočet len v roku 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2023 predpokladá vyšší deficit rozpočtu verejnej správy, a to najmä v dôsledku menej priaznivého makroekonomického scenára a opatrení, ktoré ešte neboli špecifikované pre vzdialenejšie roky programu stability na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá vo všeobecnosti podobný pomer dlhu verejnej správy k HDP na úrovni 107,5 %, ale nižší pomer na úrovni 107,6 % v roku 2023, čo odráža nižšie zvýšenie deflátora HDP v programe stability na rok 2022. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,4 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Belgicka.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,9 % HDP v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií v roku 2022 je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,5 % HDP v roku 2022 a 0 % HDP v roku 2023 (12). Tieto opatrenia pozostávajú najmä z paušálnych transferov pre domácnosti a zníženia nepriamych daní zo spotreby energie. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné a vzťahujú sa na rok 2022. Ak však ceny energie zostanú zvýšené aj v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä celoplošné transfery domácnostiam na podporu spotreby energie a zníženie sadzieb DPH na plyn a elektrinu a spotrebných daní z benzínu. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 aj 2023 budú na úrovni 0,1 % HDP (13), ako aj zvýšením nákladov na výdavky na obranu (0,1 % HDP v roku 2022).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Belgicko v roku 2022 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy a aby uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Belgicku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Belgicka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 2,4 % HDP (14). Belgicko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že vplyv investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov na zámery fiškálnej politiky bude v roku 2022 neutrálny (15). Belgicko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,1 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). Okrem toho sa predpokladá, že k expanzívnemu príspevku (čistých) primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov prispeje aj zvýšenie verejných výdavkov v dôsledku automatickej indexácie miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok a v menšej miere aj vyššia spotreba verejnej správy, pokiaľ ide o tovar a služby. Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia a hybné sily vyšších výdavkov plne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 0,0 % HDP (16). Predpokladá sa, že Belgicko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2022 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,5 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 3,4 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 2,7 % HDP. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne do roku 2025 pod úroveň 3 % HDP. Tieto prognózy vychádzajú z makroekonomického scenára vypracovaného pred inváziou Ruska na Ukrajinu a predpokladajú sa v nich opatrenia, ktoré ešte neboli špecifikované pre vzdialenejšie roky programu stability na rok 2022, najmä tzv. pružné rozpočtové úsilie na úrovni 0,8 % HDP v rokoch 2023 až 2025. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 zvyšovať, a to konkrétne na 109,7 % v roku 2024 a na 110,1 % v roku 2025. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte vysoké.

(20)

Pri nezmenenej politike sa očakáva, že rýchlo starnúce obyvateľstvo zhorší vplyv výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva na verejné financie. V správe Komisie o starnutí obyvateľstva z roku 2021 (18) sa predpokladá zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva o 3,6 percentuálneho bodu do roku 2040 a o 5,4 percentuálneho bodu HDP do roku 2070, najmä v dôsledku výdavkov na dôchodky a dlhodobú starostlivosť. Belgicko sa vo svojom pláne obnovy a odolnosti zaviazalo vykonať dôchodkovú reformu, okrem iného s cieľom zlepšiť finančnú a sociálnu udržateľnosť systému a podporiť konvergenciu medzi rôznymi dôchodkovými režimami. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, Belgicko bolo už v roku 2019 jednou z krajín s najväčšími výdavkami v Únii, pričom sa očakáva, že jeho výdavky sa do roku 2030 ďalej zvýšia o 14 % a do roku 2070 o 2,2 percentuálneho bodu HDP. Začali sa reformy na zlepšenie nákladovo efektívneho využívania rôznych zariadení starostlivosti, najmä s cieľom zabrániť zbytočnému alebo predčasnému umiestneniu do ústavnej starostlivosti a oddialiť ho, čo sa týka jednej zo štyroch osôb v rezidenčnej starostlivosti (19), hoci sa zistili veľké regionálne rozdiely. Kríza COVID-19 zastavila vykonávanie plánovaných opatrení v oblasti úspory nákladov. To naznačuje, že môže existovať priestor na ďalšie obmedzenie nadmerného umiestňovania do ústavnej starostlivosti a zároveň posilnenie využívania kvalitných služieb domácej starostlivosti a riešenie finančných prekážok, ktoré obmedzujú prístup k týmto službám pre najzraniteľnejšie skupiny. Rýchle a ambiciózne zrealizovanie reforiem by pomohlo riešiť obavy v súvislosti s udržateľnosťou.

(21)

Belgický daňový systém sa vyznačuje vysokým daňovým zaťažením práce s relatívne vysokými sadzbami daní a úzkymi daňovými pásmami. To obmedzuje skutočnú progresívnosť daňového systému a ďalej oslabuje účasť na trhu práce. Zatiaľ čo daňová reforma z roku 2016 znížila daňové zaťaženie práce v prípade osôb s najnižším príjmom, daňovo-odvodové zaťaženie zostáva najvyššie v Únii v prípade osôb, ktoré zarábajú priemernú mzdu. Vysoké zdanenie práce môže tiež odrádzať od účasti na celoživotnom vzdelávaní. Okrem toho niektoré koncepčné prvky systému dávok v nezamestnanosti ohrozujú motiváciu uchádzačov o zamestnanie pracovať a môžu znižovať účinnosť aktivačných politík. Zložitosť sociálnej podpory a obmedzené možnosti kombinovať príjmy z práce a sociálne dávky môžu tiež odrádzať od nástupu do práce, najmä v prípade osôb s nízkym zárobkovým potenciálom. Navyše sú základy dane – čiastočne s cieľom zmierniť vysoké sadzby daní – narušené početnými výnimkami, odpočtami a zníženými sadzbami, ktoré vedú k stratám efektívnosti a spôsobujú deformácie. Niektoré prvky daňového systému prispievajú k narušeniu investičných rozhodnutí a vedú k nadmernému investovaniu do určitých aktív. Napríklad nájomné z nehnuteľného majetku je nedostatočne zdaňované a úroky z úverov na sekundárne bývanie sú daňovo odpočítateľné. Okrem toho daňové stimuly pre úspory a prísna koncepcia daňových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na dlhodobé systémy sporenia a dôchodkového zabezpečenia, vytvárajú prekážky lepšieho rozdeľovania kapitálu. Daň z účtov cenných papierov zavedená zákonom zo 17. februára 2021 takisto odrádza od investovania do finančných nástrojov. Okrem toho existuje priestor na rozvoj environmentálneho zdaňovania znížením dotácií na fosílne palivá a podporou investícií do nízkouhlíkového hospodárstva. Napríklad revíziou spotrebných daní z fosílnych palív používaných na vykurovanie (napr. plynový olej a zemný plyn), ktoré sú v porovnaní s daňami z elektriny nízke, by sa podporili investície do nízkouhlíkových vykurovacích riešení. Možnosti politiky, ako je zavedenie spoplatňovania ciest pre súkromné vozidlá (ako v prípade nákladných vozidiel) pri súčasnom zabezpečení dostatočnej úrovne poskytovania verejnej dopravy, by sa mohli využiť na riešenie preťaženia, keďže priemerný počet hodín za rok strávený v dopravných zápchach patrí medzi najvyššie v Únii. Mohlo by to tiež pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov, na ktoré sa nevzťahujú systémy obchodovania s emisiami. Kombinácia odklonu od zdaňovania práce a rozšírenia základu dane by mohla zlepšiť spravodlivosť daňového systému, stimulovať zamestnanosť, ako aj podporiť sociálne a environmentálne ciele.

(22)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Belgicku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Predovšetkým sa očakáva, že plán obnovy a odolnosti Belgicka pomôže riešiť významnú podskupinu výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu. V záujme zlepšenia kvality a efektívnosti verejných výdavkov zahŕňa plán obnovy a odolnosti Belgicka systematické začleňovanie preskúmaní výdavkov do cyklov rozpočtového plánovania na všetkých úrovniach verejnej správy. V kontexte rastúcich verejných výdavkov na dôchodky plán zahŕňa dôchodkovú reformu, ktorej cieľom je okrem iného zlepšiť finančnú a sociálnu udržateľnosť dôchodkového systému. Plán obnovy a odolnosti Belgicka zahŕňa aj niekoľko opatrení na riešenie výziev na trhu práce a posilnenie sociálnej integrácie zraniteľných skupín, ako sú osoby s migrantským pôvodom, ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby ohrozené digitálnym vylúčením, ako aj ich integrácie do trhu práce. V rámci tohto plánu obnovy a odolnosti Belgicko zabezpečí zavedenie technológie 5G. Plán obnovy a odolnosti Belgicka bude obsahovať aj reformu systému dane z firemných motorových vozidiel, ktorej cieľom je úplná elektrifikácia vozového parku podnikov.

(23)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Belgicka prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Belgicku predstavujú 49,6 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 26,6 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Belgicku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(24)

Belgicko ešte nepredložilo partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (20), ani ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v uvedenom nariadení. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Belgicko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(25)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Belgicko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s jeho trhom práce a vzdelávacím systémom. Rekordne vysoká miera voľných pracovných miest v Belgicku naznačuje, že pre zamestnávateľov je čoraz ťažšie prijímať zamestnancov so správnymi zručnosťami. Nedostatok pracovnej sily sa týka všetkých úrovní zručností a pretrváva v rôznych odvetviach vrátane informačných a komunikačných technológií, vzdelávania, starostlivosti a stavebníctva. Predovšetkým je primálo absolventov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, a to medzi absolventmi vyššieho sekundárneho vzdelávania v rámci odborných programov, ako aj medzi absolventmi terciárneho vzdelávania. Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami možno vysvetliť aj nízkou účasťou na vzdelávaní dospelých, najmä v prípade osôb s nízkym vzdelaním, ktorým by zvyšovanie úrovne zručností mohlo ponúknuť lepšie pracovné príležitosti. V rámci plánu obnovy a odolnosti sa pre zamestnancov vytvoria individuálne vzdelávacie účty a individuálne práva na vzdelávanie. Podiel výdavkov na aktívne politiky trhu práce určených na odbornú prípravu je však obmedzený a len malá, aj keď zvyšujúca sa časť uchádzačov o zamestnanie absolvuje odbornú prípravu zameranú na pracovné miesta, ktorých je nedostatok. Riešenie nedostatku pracovných síl a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je hlavnou pákou na riešenie digitálnej transformácie a umožnenie zelenej transformácie, ako aj na dosiahnutie hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti a zručností do roku 2030.

(26)

Pokiaľ ide o nedostatok pracovných síl a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, existujú obavy najmä v súvislosti s výkonnosťou a inkluzívnosťou vzdelávacieho systému, a to aj vzhľadom na vysoké verejné výdavky na vzdelávanie (21). Rozdiely vo vzdelávacích výstupoch úzko súvisia so sociálno-ekonomickým a migrantským pôvodom študentov a patria medzi najväčšie v Únii, čo vedie k nerovnostiam vo vzdelávaní. Viac ako jeden z troch mladých dospelých so zdravotným postihnutím nedosiahne stredoškolské vzdelanie. Navyše len 6,2 % študentov sa v Belgicku v roku 2019 zúčastnilo na vzdelávaní na pracovisku, čo je výrazne pod priemerom Únie (29 %). Zvýšenie relevantnosti systémov odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce je osobitne opodstatnené vo francúzskom spoločenstve, keďže len 3 z 10 najpopulárnejších možností vyššieho sekundárneho odborného vzdelávania zabezpečujú prípravu na povolania s nedostatkom pracovných síl. Celkovo v Belgicku pretrvávajú obavy týkajúce sa atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy ako kroku excelentnosti, čo sa odráža vo veľkom podiele obyvateľstva s negatívnym vnímaním odborného vzdelávania a prípravy. Posilnenie učiteľského povolania by pomohlo udržať učiteľov a znížiť rastúci nedostatok kvalifikovaných učiteľov. To predstavuje osobitnú výzvu pre znevýhodnené školy, pričom hrozí, že sa ešte viac prehĺbia existujúce nerovnosti vo vzdelávacom systéme. Napriek opatreniam, ktoré už boli prijaté, by sa atraktívnosť učiteľského povolania posilnila zabezpečením lepšieho počiatočného vzdelávania a kontinuálneho profesijného rozvoja a vytvorením pružnejších a atraktívnejších kariérnych dráh.

(27)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(28)

Približne 70 % hrubej domácej spotreby energie v Belgicku pokrýva dovoz fosílnych palív. Podľa údajov z roku 2020 je závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska v prípade ropy (podiel na celkovom dovoze) vyššia ako priemer EÚ27 (30 % oproti 26 % v Únii) a v prípade zemného plynu (7 % oproti 44 % v Únii) a uhlia (39 % oproti 54 % v Únii) porovnateľne nižšia (22). Podiely ropy (39 % hrubej domácej spotreby oproti 33 %) a zemného plynu (30 % oproti 24 %) na energetickom mixe sú nad priemerom Únie, zatiaľ čo podiel uhlia je nižší (5 % oproti 11 %). Podiel jadrovej energie na energetickom mixe predstavuje 16 % hrubej domácej spotreby. Energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala v roku 2020 len 13 % konečnej spotreby energie. Belgicko bude musieť podniknúť ďalšie významné kroky na urýchlenie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť pokrok smerom ku klimatickej neutralite v roku 2050 a znížiť svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív. Rozvoj projektov v oblasti veternej energie na pevnine a súvisiace rozšírenie elektrizačnej sústavy však výrazne brzdia dlhé oneskorenia pri udeľovaní stavebných povolení, a to najmä v dôsledku početných, opakujúcich sa a zdĺhavých odvolacích konaní. Zosúladenie medzi všetkými úrovňami verejnej správy (federálna, regionálna, miestna) v súvislosti s cieľmi a stratégiou na dosiahnutie cieľov Belgicka v oblasti obnoviteľných zdrojov energie by poskytlo jasnejší rámec pre investorov a znížilo by počet odvolaní, pričom by sa urýchlilo zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a súvisiace posilnenie sústavy. Okrem toho by sa povoľovanie mohlo uľahčiť posilnením kapacity odvolacích orgánov a prijatím ďalších opatrení na skrátenie dĺžky odvolacích konaní a obmedzenie pravdepodobnosti následných odvolaní, zjednodušením obmedzení v blízkosti letísk, radarov a vojenských zón a aktualizáciou požiadaviek na minimálnu vzdialenosť (v prípade veterných turbín). Zavedenie priestorového plánovania, v rámci ktorého sa zohľadňuje potenciál zdrojov na danom území, a vyššia účasť obcí na projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mohli zvýšiť akceptáciu medzi miestnymi obyvateľmi.

Potenciál strešných solárnych panelov (pre malé aj veľké inštalácie) by sa mohol lepšie využiť prijatím rámcových podmienok, ktoré sú predvídateľné a primerané na stimulovanie vlastnej spotreby, spoločného využívania energie a reakcie na strane dopytu. S cieľom zvládnuť vyšší počet variabilných zdrojov energie v elektrizačnej sústave by sa sústava musela posilniť a stať sa inteligentnejšou. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými.

(29)

Dodatočné prostriedky na ďalšie zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie, emisií a závislosti od fosílnych palív zahŕňajú investície do hodnotového reťazca vodíka, energetickej obnovy a dekarbonizácie budov. To znamená, že dotácie sa presmerujú na nízkouhlíkové zdroje vykurovania a že sa zavedie alebo urýchli regionálny zákaz kotlov vykurovaných naftou alebo plynových kotlov v nových budovách. Prechod na iné palivo sa uľahčí, ak sa zníži spotreba energie a zintenzívni sa zvyšovanie energetickej efektívnosti (podporou hlbšej obnovy), a to súbežne s prechodom na iné palivo. Na to, aby Belgicko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Vysoký podiel používania osobných automobilov v doprave predstavuje veľkú časť spotreby ropy v Belgicku. Podpora „bezmotorovej mobility“ (napríklad cyklistika, spoločná mobilita) a využívanie verejnej dopravy, a to aj vďaka lepším službám verejnej dopravy, by pomohli znížiť využívanie osobných automobilov a súvisiacu spotrebu ropy.

(30)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Belgicko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Belgicko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (23) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(31)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (24) je zohľadnené v odporúčaní 1,

(32)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022 pre eurozónu. V prípade Belgicka je to zohľadnené najmä v odporúčaniach 1, 2 a 3,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Bulharsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala spoločnú správu o zamestnanosti 14. marca 2022.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (4) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (5), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu. Bulharsku sa poskytuje mimoriadna podpora v rámci iniciatívy Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) a prostredníctvom ďalšieho predbežného financovania v rámci programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), aby mohlo urýchlene riešiť potreby súvisiace s prijímaním a integráciou ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať v rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (6), ktorým sa predkladá stanovisko Rady konvergenčnému programu Bulharska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (7). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (8).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky rozvoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Bulharsko predložilo Komisii 15. októbra 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 4. mája 2022 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Bulharska (9). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Bulharsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Bulharsko predložilo 29. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a svoj konvergenčný program na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 8 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Bulharska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Bulharskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Bulharska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Bulharska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (10) odporučila Bulharsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Bulharska zvýšil zo 4,0 % HDP v roku 2020 na 4,1 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Bulharsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 2,9 % HDP v roku 2020 na 4,3 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Bulharsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh zvýšil z 24,7 % HDP v roku 2020 na 25,1 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v konvergenčnom programe na rok 2022, je na rok 2022 priaznivý a na nasledujúce obdobie realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 2,6 % a v roku 2023 o 2,8 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 2,1 % a v roku 2023 vyšší rast reálneho HDP na úrovni 3,1 %, čo je spôsobené najmä rôznymi prognózami rastu zamestnanosti a investícií. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zvýši na 5,3 % HDP, pričom v roku 2023 klesne na 2,9 % HDP. Zvýšenie deficitu v roku 2022, ktoré je zmiernené postupným ukončovaním niektorých núdzových opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19, odráža najmä prudký nárast medzispotreby, podporu podnikania a opatrenia v oblasti energetiky, ako aj zmeny dôchodkového systému. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP stúpne v roku 2022 na 25,5 % a v roku 2023 na 27,7 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 3,7 % HDP v roku 2022 a 2,4 % HDP v roku 2023. Je výrazne nižší ako deficit na rok 2022 predpokladaný v konvergenčnom programe na rok 2022, a to najmä v dôsledku odlišných makroekonomických prognóz, nižšieho rastu medzispotreby a vyšších príjmov z daní z výroby a dovozu v roku 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s nižším pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 25,3 % v roku 2022 a 25,6 % v roku 2023. Rozdiel je spôsobený nižšími deficitmi v oboch rokoch a vyšším predpokladaným hospodárskym rastom v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,8 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Bulharska.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne zo 4,3 % HDP v roku 2021 na 1,8 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,9 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 (11). Tieto opatrenia pozostávajú najmä z podporných programov pre verejné služby, priemyselných koncových odberateľov a spotrebiteľov plynu z radov domácností. Tieto opatrenia boli oznámené zväčša ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä zastropovanie energií pre domácnosti. Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,2 % HDP (12).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Bulharsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane tých, ktoré vyplývajú z impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada takisto odporučila Bulharsku, aby udržiavalo pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Bulharsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Bulharska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 3,4 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (13). Bulharsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 1,1 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,1 percentuálneho bodu HDP (14). Bulharsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energií (0,2 percentuálneho bodu HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 percentuálneho bodu HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj zmeny dôchodkového systému (0,6 % HDP) a zvýšenie miezd (0,3 % HDP). Bulharsko teda na základe aktuálnych odhadov Komisie neudržiava rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022 dostatočne pod kontrolou.

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať – 1,3 % HDP (15). Predpokladá sa, že Bulharsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,7 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok na úrovni 0,2 percentuálneho bodu (16). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,5 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,9 % HDP), pričom sa predpokladá, že vyššie sociálne transfery a zvýšenie miezd prispejú k rastu čistých bežných výdavkov.

(19)

V konvergenčnom programe na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 2,8 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 2,4 % HDP. Deficit verejných financií by teda mal v horizonte programu zostať pod úrovňou 3 % HDP. V týchto projekciách sa predpokladá zvyšovanie príjmov z priamych daní a sociálnych príspevkov z dôvodu vyššieho príjmu domácností a vyšších kapitálových transferov vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 zvyšovať, a to konkrétne na 29,1 % v roku 2024 a na 30,4 % v roku 2025. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte stredné.

(20)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať, spolu s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Bulharsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. V pláne obnovy a odolnosti sa konkrétne riešia odporúčania pre danú krajinu v sociálnej oblasti, a to opatreniami na zlepšenie sociálneho začlenenia, ktoré by mali zlepšiť primeranosť a plošnosť systému minimálneho príjmu, a opatreniami na urýchlenie integrácie služieb zamestnanosti a sociálnych služieb. Ďalšie opatrenia vychádzajúce z odporúčaní pre danú krajinu sa zameriavajú na získavanie (najmä digitálnych) zručností, na zlepšenie relevantnosti systémov vzdelávania a celoživotného vzdelávania pre trh práce a na rozšírenie ponuky služieb zdravotnej starostlivosti v celom Bulharsku. Tieto opatrenia môžu pomôcť dosiahnuť ciele a ďalší pokrok v súvislosti s Európskym pilierom sociálnych práv a jeho akčným plánom do roku 2030. Odporúčania pre danú krajinu sa do plánu obnovy a odolnosti premietli aj v podobe urýchlenia dekarbonizácie sektoru energetiky, zvyšovania celkovej energetickej efektívnosti a zavedenia opatrení v oblasti udržateľnej dopravy a digitálnej infraštruktúry a služieb. Plán okrem toho obsahuje ďalekosiahle opatrenia na zlepšenie efektívnosti verejnej správy a systému súdnictva, na predchádzanie korupcii, jej odhaľovanie a nápravu, na zlepšenie podnikateľského prostredia, podporu investícií a zlepšenie výskumno-inovačného systému. Prispeje to aj k podpore Bulharska pri riešení obáv a pripomienok v rámci mechanizmu právneho štátu.

(21)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Bulharska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Bulharsku predstavujú 58,9 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 25,8 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Bulharsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Ďalšie úsilie o plné využívanie verejných služieb zamestnanosti a poskytovanie integrovanej podpory zamestnanosti a sociálnej podpory zároveň pomôže zmierniť vplyv predpokladanej demografickej zmeny a podporiť spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(22)

Bulharsko predložilo 11. mája 2022 partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (17), ale zatiaľ nepredložilo ostatné programy politiky súdržnosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Bulharsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(23)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. V kontexte energetickej krízy a v súlade s mandátom, ktorý Európska rada udelila v marci 2022, zriadila Komisia a členské štáty energetickú platformu EÚ na dobrovoľný spoločný nákup plynu, LNG a vodíka. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(24)

Bulharsko má hospodárstvo s najvyššou uhlíkovou náročnosťou v Únii, pričom intenzita skleníkových plynov viac ako štvornásobne presahuje priemer Únie. Fosílne palivá sa na energetickom mixe Bulharska v súčasnosti podieľajú 61,5 %, pričom jadrová energia predstavuje 24 % a obnoviteľné zdroje 14,5 % (menej ako priemerný podiel obnoviteľných zdrojov energie v Únii, ktorý je 19 %). Pokiaľ ide o zemný plyn, krajina bola do apríla 2022 vo veľkej miere závislá od Ruska (18). V roku 2020 sa 75 % zemného plynu doviezlo z Ruska, čo je nad priemerom Únie, ktorý je 43,2 %. Jeho podiel na energetickom mixe však predstavoval len 13,9 %, čo je pod priemerom Únie na úrovni 24,4 %. Najväčším spotrebiteľom plynu zostáva priemysel so 40 % podielom vrátane neenergetických použití, zatiaľ čo podiel odvetvia energetiky sa od roku 2010 znížil z 30 % na 25 % v roku 2019. Diaľkové vykurovanie založené na zemnom plyne ponecháva len malý priestor na zlepšenie, keďže systémy diaľkového vykurovania nemožno nahradiť alternatívnymi zdrojmi. V pláne obnovy a odolnosti sa síce skúma potenciál geotermálnej energie na vykurovanie, ale mohli by sa naplánovať dodatočné investície na podporu inštalácie veľkých tepelných čerpadiel. Výrobu energie spaľovaním uhlia plne pokrýva domáca produkcia hnedého uhlia, pričom Bulharsko z Ruska dováža len obmedzené množstvá čierneho uhlia na priemyselné využitie (0,56 milióna ton, čo predstavuje 85 % celkového dovozu čierneho uhlia). Bulharsko na druhej strane závisí od Ruska, pokiaľ ide o ropu (63 % ropy dováža z Ruska (19), čo je výrazne viac ako priemer Únie na úrovni 26 %), a z Ruska dováža aj 22 % rafinovaných ropných produktov, čo je pod priemerom Únie na úrovni 35 %. V roku 2020 predstavoval podiel ropy na energetickom mixe 23,9 %, čo je pod priemerom Únie na úrovni 32,7 %. Bulharský plán obnovy a odolnosti zahŕňa prijatie plánu na dosiahnutie klimatickej neutrality. Zahŕňa kroky na zavŕšenie postupného vyradenia čierneho uhlia a hnedého uhlia najneskôr do roku 2038 a významné investície a reformy na urýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, pričom na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetickej transformácie bude potrebné ďalšie úsilie.

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, Bulharsko sa zaviazalo pridať najmenej 3 500 MW novej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie (veternej a slnečnej) a vytvoriť technické podmienky na začlenenie ďalších 4 500 MW do elektrizačnej sústavy do roku 2026. Plán okrem toho zahŕňa reformu na odstránenie kľúčových prekážok rozvoja technológií a hodnotových reťazcov v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov, ako aj investície na podporu rozvoja pilotných projektov na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov a udržateľného bioplynu. Plánujú sa aj opatrenia na pomoc domácnostiam pri inštalácii solárnych systémov na ohrev vody a solárnych fotovoltických systémov. V pláne sa vymedzí aj energetická chudoba. Je potrebné poznamenať, že na to, aby Bulharsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(25)

V bulharskom pláne obnovy a odolnosti sa zároveň predpokladajú investície vo výške viac ako 1 miliardy EUR do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti určených pre fond verejných a súkromných budov. Podporujú ich reformy zamerané na odstránenie prekážok brániacich investíciám do energetickej efektívnosti a zníženie administratívnej záťaže spojenej s obnovou. Bulharsko by sa však malo zamerať na ďalšie znižovanie spotreby energie a závislosti od fosílnych palív, aby dosiahlo ciele v súlade so svojou dlhodobou stratégiou obnovy fondu budov. Toto opatrenie by mohol podporiť národný fond na dekarbonizáciu, ktorý sa má zriadiť v roku 2023. Bulharsko zároveň musí zabezpečiť energetické prepojenia s dostatočnou kapacitou, a to aj so susednými krajinami. Dokončením prebiehajúcich investícií môže Bulharsko využiť výhody jednotného trhu, zaistiť bezpečnosť dodávok a urýchliť diverzifikáciu plynovodných trás. Pri novej plynárenskej infraštruktúre by sa malo podľa možnosti dbať na jej odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohla v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnou.

(26)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Bulharsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Bulharsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (20) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(27)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala konvergenčný program na rok 2022 a jej stanovisko (21) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(28)

Ako prípravný krok k prijatiu eura bol bulharský lev 10. júla 2020 zahrnutý do európskeho mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II). S cieľom zachovať hospodársku a finančnú stabilitu a dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie sa bulharské orgány zaviazali vykonávať osobitné politické opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti nebankového finančného sektora a posilnenie správy štátnych podnikov, ako aj rámcov pre platobnú neschopnosť a boj proti praniu špinavých peňazí. Pokrok Bulharska pri plnení požiadaviek potrebných na prijatie eura sa posúdi v konvergenčných správach Európskej komisie a Európskej centrálnej banky za rok 2022,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Česko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala spoločnú správu o zamestnanosti 14. marca 2022.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (4) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (5), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu. Česku sa poskytuje mimoriadna podpora v rámci iniciatívy Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) a prostredníctvom ďalšieho predbežného financovania v rámci programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), aby mohlo urýchlene riešiť potreby súvisiace s prijímaním a integráciou ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (6), ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Česka na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (7). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (8).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Česko predložilo Komisii 1. júna 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Česka (9). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Česko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Česko predložilo 28. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 11. mája 2022, t. j. po lehote stanovenej v článku 8 nariadenia (ES) č. 1466/97, svoj konvergenčný program na rok 2022. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Česka o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Česka na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Česko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Českom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Česka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Česka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (10) odporučila Česku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Česka zvýšil z 5,8 % HDP v roku 2020 na 5,9 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Česko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení klesol z 3,1 % HDP v roku 2020 na 2,3 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Česko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o zníženie dane z príjmov fyzických osôb s vplyvom približne 1,9 % HDP. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh zvýšil z 37,7 % HDP v roku 2020 na 41,9 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie uvedené v konvergenčnom programe na rok 2022, je na rok 2022 opatrný a na rok 2023 priaznivý. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 1,2 % a v roku 2023 o 3,6 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá vyšší rast reálneho HDP na úrovni 1,9 % a v roku 2023 nižší rast na úrovni 2,7 %, a to najmä v dôsledku odlišných vyhliadok súkromnej spotreby vyplývajúcich z rozdielnych predpokladov týkajúcich sa využívania úspor a indexácie platov. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2022 očakáva, že celkový deficit klesne na 4,5 % HDP v roku 2022 a ďalej na 3,2 % HDP v roku 2023. Tento pokles odráža najmä zrušenie väčšiny núdzových opatrení a vysoký rast nominálneho HDP. Podľa programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP vzrastie v roku 2022 na 42,7 % a v roku 2023 na 43,4 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,3 % HDP v roku 2022 a 3,9 % HDP v roku 2023. Tieto údaje zodpovedajú deficitu predpokladanému v roku 2022 a sú vyššie ako deficit predpokladaný v roku 2023 v konvergenčnom programe na rok 2022, a to najmä z dôvodu o niečo menej optimistického makroekonomického scenára v prognóze Komisie z jari 2022 a z dôvodu odlišných predpokladov týkajúcich sa miery inflácie a jej premietnutia do verejných výdavkov. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 42,8 % v roku 2022 a 44,0 % v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 2,0 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Česka.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,3 % HDP v roku 2021 na 0,1 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,1 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (11). Uvedené opatrenia pozostávajú najmä zo zníženia nepriamych daní zo spotreby energie. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä celoplošné zníženie spotrebných daní. Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,4 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,6 % HDP (12).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Česko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane tých, ktoré vyplývajú z impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Česku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Česka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 vo všeobecnosti neutrálne a dosiahnu úroveň + 0,1 % HDP, zatiaľ čo Rada odporučila podporné zámery (13). Česko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 1,0 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu (14). Česko preto neplánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,03 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,4 % HDP).

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 0,1 % HDP (15). Predpokladá sa, že Česko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu (16). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,1 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP).

(19)

V konvergenčnom programe na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 3,2 % HDP v roku 2023, 2,9 % HDP v roku 2024 a 2,7 % HDP do roku 2025. Počíta sa teda s tým, že deficit verejných financií klesne do roku 2024 pod úroveň 3 % HDP. V týchto projekciách sa predpokladá obmedzenie rastu verejných výdavkov – vrátane odmien zamestnancov, medzispotreby a naturálnych sociálnych transferov – ktoré majú rásť nižším tempom, ako je rast príjmov a rast nominálneho HDP. Po dosiahnutí vrcholu v roku 2023 sa predpokladá aj pokles verejných investícií vyjadrených ako percentuálny podiel HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 zvyšovať, a to konkrétne na 44,4 % v roku 2024 a na 45,4 % v roku 2025. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte stredné.

(20)

Česko čelí v strednodobom a dlhodobom horizonte rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti. Ide o dôsledok nepriaznivého počiatočného salda a nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Počiatočné saldo negatívne ovplyvňujú trvalé daňové úľavy zavedené v posledných dvoch rokoch (najväčšia z uvedených úľav súvisí so znížením základu dane z príjmov fyzických osôb). Tieto opatrenia neboli kompenzované zodpovedajúcim znížením výdavkov a viedli k zvýšeniu štrukturálneho deficitu. Ďalší tlak vytvárajú v strednodobom až dlhodobom horizonte náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva. Vzhľadom na predpokladané zdvojnásobenie indexu ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky (podľa správy o starnutí obyvateľstva z roku 2021 vydanej Komisiou) a stanovenie stropu pre vek odchodu do dôchodku sa očakáva, že výdavky na dôchodky sa zvýšia z 8,8 % HDP v roku 2030 na 11,4 % HDP do roku 2050. Okrem toho sa predpokladá, že verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť sa v dôsledku starnutia obyvateľstva do roku 2070 zvýšia o 0,9 percentuálneho bodu, resp. 1,7 percentuálneho bodu HDP. Hoci plán obnovy a odolnosti sa už zaoberá fragmentáciou riadenia a financovania dlhodobej starostlivosti, na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií budú nevyhnutné ďalšie kroky na riešenie výziev súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Možnosti politiky zahŕňajú zvýšenie veku odchodu do dôchodku v súlade so zvýšením strednej dĺžky života, úpravu mier indexácie dôchodkov tak, aby bola zohľadnená fiškálna udržateľnosť dôchodkového systému, stimuly na zvyšovanie miery účasti ľudí starších ako 60 rokov na trhu práce alebo prijatie iných opatrení na posilnenie ponuky pracovnej sily.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Česku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Konkrétne v oblasti energetiky plánuje Česko využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltiky, zlepšenie energetickej efektívnosti obytných a verejných budov a podporu výmeny kotlov na uhlie v domácnostiach. Udržateľná doprava sa podporuje investovaním do železničnej infraštruktúry a ekologickej mestskej dopravy, ako aj presadzovaním využívania vozidiel s nízkymi emisiami. Odporúčania v oblasti výskumu a vývoja sa realizujú prostredníctvom investícií zameraných na posilnenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj podporou rámca pre inovácie a finančnou/nefinančnou podporou inovačných firiem. Podnikateľské prostredie sa zlepšuje vďaka viacerým opatreniam elektronickej verejnej správy, protikorupčným reformám a komplexnej reforme postupu udeľovania stavebných povolení, čo sú v súčasnosti hlavné oblasti, ktoré v Česku bránia investíciám. Medzi kľúčové opatrenia na plnenie odporúčaní týkajúcich sa trhu práce patria programy zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, ktorých cieľom je pripraviť pracovnú silu na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj nové zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov, ktorých cieľom je zvýšiť počet žien, ktoré pracujú alebo si hľadajú zamestnanie. Pokiaľ ide o vzdelávanie, cieľom plánu obnovy a odolnosti je zvýšiť digitálnu gramotnosť žiakov a učiteľov, poskytnúť školám digitálne vybavenie a zároveň zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie prostredníctvom podpory znevýhodnených škôl a tútorstva. Odporúčania v oblasti zdravotnej starostlivosti sa realizujú prostredníctvom zvýšenej prevencie rakoviny a rehabilitačnej starostlivosti, rozvoja portálu elektronického zdravotníctva na podporu postupov integrovanej starostlivosti, ako aj prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti zdravotnej starostlivosti. Ďalšie doplnkové opatrenia zahŕňajú opatrenia na zlepšenie dlhodobej starostlivosti.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Česka prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Česku predstavujú 42 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 22 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Česku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Komisia 13. mája 2022 schválila partnerskú dohodu, stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (17), ktorú predložilo Česko. Česko v decembri 2021 a januári 2022 predložilo sedem programov stanovených v uvedenom nariadení. Program spravodlivej transformácie bol predložený 16. marca 2022. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Česko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Česko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s bývaním. Cenová dostupnosť obytných nehnuteľností v Česku bola za posledných päť rokov jednou z najhorších v Únii. Obmedzený bytový fond sociálneho bývania navyše nemôže uspokojiť dopyt všetkých nízkopríjmových a zraniteľných domácností (v roku 2019 predstavoval 0,4 % celkového bytového fondu v porovnaní s priemerom 7 – 8 % v Únii) a existujúce príspevky na bývanie sa nevyužívajú dostatočne. V posledných rokoch sa financovaním politiky súdržnosti podporili investície do nových jednotiek sociálneho bývania, pričom v novom programovom období sa bude naďalej podporovať sociálne začlenenie, a to aj prostredníctvom sociálneho bývania. V Česku chýbajú právne predpisy o sociálnom bývaní, ako aj komplexný rámec. To bráni koordinácii nejednotných politík v oblasti bývania a vymedzeniu zodpovedností jednotlivých vnútroštátnych a regionálnych orgánov. Tieto už existujúce výzvy sa ešte viac prehĺbili v dôsledku pandémie COVID-19 a prílevu ľudí utekajúcich z Ukrajiny.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

V prípade Česka sú rozsah a tempo prechodu na zelenú energiu nedostatočné. V záujme zníženia závislosti od fosílnych palív vrátane zemného plynu je nevyhnutné urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie s osobitným zameraním na slnečnú a veternú energiu a tepelné čerpadlá. Udeľovanie povolení novým zariadeniam môže byť jednoduchšie a rýchlejšie a sprievodný regulačný rámec možno zlepšiť. Energetická náročnosť v Česku je v porovnaní s priemerom Únie dvojnásobná, čo znamená, že Česku by prospelo aj rýchlejšie napredovanie v súvislosti s úsporami energie tým, že by sa zameralo na hĺbkovú obnovu. Ďalším kľúčovým prvkom je urýchlenie investícií do dekarbonizácie sektora vykurovania a priemyselných odvetví. Na to, aby Česko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(27)

Podľa údajov z roku 2020 všetok dovážaný zemný plyn pochádza z Ruska (100 % oproti priemeru Únie na úrovni 44 %) a závislosť od Ruska v prípade ropy (49 % oproti 26 %) a uhlia (70 % oproti 54 %) je takisto výrazne nad priemerom Únie (18). Podiel zemného plynu (17,7 % oproti 24,4 %) a ropy (20,9 % oproti 32,7 %) v energetickom mixe je nižší ako priemer Únie, zatiaľ čo podiel uhlia je vyšší (29,6 % oproti 10,8 %). Jadrová energia tvorí 18,2 % energetického mixu v porovnaní s 13,1 % v Únii, pričom obnoviteľné zdroje energie a biopalivá tvoria 13,4 %. Súčasný cieľ Česka týkajúci sa podielu obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 je na úrovni 22 % a hoci plán obnovy a odolnosti zahŕňa investície na výstavbu fotovoltických panelov s výkonom najmenej 270 MW, predstavuje to len malý zlomok celkovej nainštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov energie. Česko bude musieť urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, najmä zlepšením regulačného rámca a rámca udeľovania povolení. Príkladmi opatrení, ktoré by slúžili tomuto cieľu, sú zjednodušené autorizačné postupy pre obnoviteľné zdroje energie na jednotnom kontaktnom mieste, zvýšené prahové hodnoty pre výnimky zo stavebných povolení a povinnej registrácie vlastníkov zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ako podnikateľov, ako aj ľahší prístup k dostupnej kapacite sústavy. Ďalšie podporné opatrenia by mohli zahŕňať preskúmanie právnych predpisov v oblasti energetiky a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj preskúmanie príslušných systémov podpory (napr. stimulácia energetických spoločenstiev, tarifná podpora pre obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu; aukcie pre nové zariadenia; nové systémy podpory v súvislosti s odvetvovými cieľmi; obnoviteľné zdroje energie v oblasti vykurovania a chladenia; cielená podpora tepelných čerpadiel, geotermálnej energie, obnoviteľného vodíka a udržateľného biometánu).

Česku by prospela aj digitalizácia a modernizácia elektrickej siete, ktorej cieľom by bolo prispôsobiť ju zvýšenej úrovni nestálych obnoviteľných zdrojov energie v rámci sústavy, a to v kombinácii s investíciami do zariadení na uskladňovanie energie. Využitie existujúcej prepojenej plynovodnej siete a dostupnej kapacity na uskladňovanie plynu má zásadný význam, pokiaľ ide o prechod na dovoz zemného plynu z iných krajín, než je Rusko. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými.

(28)

Hoci plán obnovy a odolnosti a programy Kohézneho fondu na roky 2021 – 2027 obsahujú významné investície do obnovy budov, bude treba vyvinúť ďalšie úsilie na riešenie nadpriemernej spoločnej spotreby tepla Česka v sektore budov. Existuje priestor na urýchlenie a prehĺbenie energetickej obnovy budov, dôsledné uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, investovanie do obnoviteľných zdrojov tepla, prípravu národnej stratégie na dekarbonizáciu vykurovania fondu budov, zriadenie agentúry pre udržateľnú energiu na vnútroštátnej úrovni, ako aj prijatie systému aukčnej podpory pre opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti v priemysle a malých podnikoch. Budovy a vykurovacie siete napojené na diaľkové vykurovanie na báze uhlia sa musia čo najskôr zrenovovať podľa najprísnejších noriem energetickej efektívnosti, aby sa zabezpečilo nákladovo efektívne postupné vyraďovanie uhlia.

(29)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Česko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Česko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (19) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(30)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala konvergenčný program na rok 2022 a jej stanovisko (20) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Dánsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala spoločnú správu o zamestnanosti 14. marca 2022.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (4) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (5), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (6), ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Dánska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (7). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (8).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Dánsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Dánska (9). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Dánsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Dánsko predložilo 29. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 12. mája 2022, t. j. po lehote stanovenej v článku 8 nariadenia (ES) č. 1466/97, svoj konvergenčný program na rok 2022. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Dánska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Dánska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Dánskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Dánska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (10) odporučila Dánsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa saldo verejných financií Dánska zlepšilo z deficitu na úrovni 0,2 % HDP v roku 2020 na prebytok na úrovni 2,3 % HDP v roku 2021, čomu napomohli jednorazové daňové príjmy. V rámci reakcie fiškálnej politiky Dánsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 2,6 % HDP v roku 2020 na 4,0 % HDP. Opatrenia, ktoré Dánsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol zo 42,1 % HDP v roku 2020 na 36,7 % HDP v roku 2021.

(13)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie v konvergenčnom programe na rok 2022, je na rok 2022 priaznivý a na rok 2023 realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,4 % a v roku 2023 o 1,9 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 2,6 % v roku 2022 a na úrovni 1,8 % v roku 2023, najmä z dôvodu nižšieho rastu súkromnej spotreby. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2022 očakáva, že celkový prebytok klesne z 0,6 % HDP v roku 2022 na 0,2 % HDP v roku 2023. V uvedenom poklese v roku 2022 sa odráža najmä spomalenie hospodárskej činnosti a jednorazovosť určitých daňových príjmov. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 33,3 % a v roku 2023 na 32,5 % HDP. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá prebytok verejných financií na úrovni 0,9 % HDP v roku 2022 a 0,6 % HDP v roku 2023. Tieto údaje sú o niečo vyššie ako v prípade prebytku predpokladaného v konvergenčnom programe na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s vyšším pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 34,9 % v roku 2022 a 33,9 % v roku 2023. Rozdiel je spôsobený vyššími predpokladanými položkami zosúladenia dlhu a deficitu, a to predovšetkým podpory sociálneho bývania. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,9 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Dánska.

(14)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne zo 4,0 % HDP v roku 2021 na 0,0 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,1 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 (11). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre domácnosti s nižšími príjmami. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 a 2023 budú na úrovni 0,2 % HDP (12).

(15)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Dánsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Dánsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(16)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Dánska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 1,6 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (13). Dánsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2021 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,0 percentuálneho bodu HDP (14). Dánsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,1 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP). Medzi ďalšie zvýšené výdavky patrí najmä spotreba verejnej správy súvisiaca s obrannou a bezpečnostnou politikou, ako aj dodatočné výdavky na urýchlenie zelenej transformácie a ukončenie závislosti od dovážaných fosílnych palív.

(17)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 1,6 % HDP (15). Predpokladá sa, že Dánsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP, čo odráža predsunutú finančnú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rokoch 2021 a 2022. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v porovnaní s rokom 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu (16). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,1 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). K ďalším faktorom patrí zníženie výdavkov verejnej správy na spotrebu energie.

(18)

V konvergenčnom programe na rok 2022 sa očakáva, že prebytok verejných financií sa postupne stabilizuje na úrovni 0,6 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 0,4 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2024 zvýši na 34,0 % HDP a v roku 2025 sa zníži na 33,9 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(19)

V Dánsku sú periodické dane z nehnuteľností v súčasnosti obmedzené, a preto sa nezvyšujú súbežne s trhovými cenami. Nie sú tak schopné tlmiť cenové cykly obytných nehnuteľností a majú za následok nepriaznivé distribučné účinky. Parlament už v roku 2017 schválil nový systém dane z nehnuteľností, ktorý však stále nie je zavedený. Prudký nárast cien obytných nehnuteľností a dlhé čakacie lehoty na sociálne bývanie viedli k nedostatku cenovo dostupného bývania v hlavných mestských oblastiach. Okrem toho sa v oblasti Kodane výrazne zvýšil podiel hypotekárnych úverov s pomerom dlhu k príjmu vyšším ako 4 a pomerom výšky úveru k hodnote zabezpečenia vyšším ako 60 %, v dôsledku čoho sú takíto dlžníci potenciálne zraniteľní voči zvyšovaniu úrokových sadzieb alebo akémukoľvek výraznému poklesu cien obytných nehnuteľností. Dánska rada pre systémové riziká vydala odporúčania na zníženie rizík v prípade takýchto hypotekárnych úverov, no tieto odporúčania sa nevykonali.

(20)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Dánsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán obnovy a odolnosti sa zameriava najmä na investície do zelenej a digitálnej transformácie, a to najmä do čistej a efektívnej výroby a využívania energie, udržateľnej dopravy, ako aj do výskumu a inovácií. Opatrenia v oblasti výskumu majú potenciál rozšíriť inovačnú základňu a zapojiť do výskumných a inovačných činností viac spoločností. Niektoré z odporúčaní pre danú krajinu sa riešili mimo plánu obnovy a odolnosti. Išlo napríklad o „zameranie hospodárskej politiky súvisiacej s investíciami na vzdelávanie a zručnosti“, opatrenia na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov a zabezpečenie účinného dohľadu nad rámcom pre boj proti praniu špinavých peňazí a jeho presadzovania. Opatrenia týkajúce sa týchto oblastí neboli zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti.

(21)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Dánska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Dánsku predstavujú 59 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 25 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Dánsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a naďalej bude posilňovať jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(22)

Komisia 25. mája 2022 schválila partnerskú dohodu, stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (17), ktorú predložilo Dánsko. Dánsko predložilo prvé programy politiky súdržnosti 11. apríla 2022. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Dánsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(23)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Dánsko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim so znižovaním závislosti od fosílnych palív, s posilňovaním obehového hospodárstva na podporu zelenej transformácie a so zvyšovaním odolnosti trhu s bývaním a zadlžených domácností.

(24)

Hoci v dánskom pláne obnovy a odolnosti sa na ekologické iniciatívy vyčleňuje 59 % finančných prostriedkov, Dánsko má v niektorých oblastiach obehového hospodárstva nedostatočné výsledky. Miera obehového využívania materiálov v Dánsku je výrazne pod priemerom Únie. Krajina v súčasnosti produkuje najvyššie množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v Únie (845 kg/obyvateľ/rok). Zatiaľ čo Dánsko je tesne nad priemerom Únie, pokiaľ ide o komunálny odpad vyzbieraný na recykláciu (53,9 % v roku 2020 oproti priemeru Únie na úrovni 47,8 %), spaľuje 45,2 % svojho komunálneho odpadu, čo je takmer dvojnásobok priemeru Únie. Veľká časť odpadu sa v Dánsku spaľuje na účel výroby energie, čím krajina prichádza o príležitosti na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov. Treba včas vykonať novú stratégiu týkajúcu sa odpadového a obehového hospodárstva, ako aj súvisiace národné programy a plány pre odpadové a obehové hospodárstvo. Straty vyplývajúce z nižšej výroby energie v dôsledku zníženého spaľovania odpadu by sa mohli kompenzovať metódami šetrnejšími k životnému prostrediu vrátane zlepšenia energetickej efektívnosti a využívania elektrických tepelných čerpadiel.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

Dánsko sa zaviazalo dosiahnuť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 70 % oproti úrovniam z roku 1990 do roku 2030 a postupné ukončenie ťažby uhlia do roku 2028. V záujme dosiahnutia týchto ambicióznych cieľov sa v dánskom národnom energetickom a klimatickom pláne predpokladajú značné investície do dodatočnej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej efektívnosti. Urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a obnoviteľného vodíka by sa mohlo podporiť zefektívnením a urýchlením povoľovacích postupov. Hoci sa Dánsko zaviazalo zvýšiť kapacitu energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom veternej energie na mori, na zabezpečenie efektívneho využívania rastúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú potrebné ďalšie investície do energetických prenosových sietí. Investície do energetických a elektrických prepojení so susednými krajinami vrátane hybridných aktív na mori by výrazne zvýšili bezpečnosť dodávok energie a schopnosť prispôsobiť sa regionálnym rozdielom, a to aj v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. Na základe príslušných predpokladov, v ktorých sa prihliada na sekundárne závislosti, teda vysledovanie všetkého spätného dovozu, je celková energetická závislosť Dánska od dovozu fosílnych palív z Ruska na úrovni 21,1 % (pričom priemer Únie je 24,4 %). V roku 2020 bola závislosť od fosílnych palív z Ruska v celkovom energetickom mixe Dánska v prípade ropy nižšia ako priemer Únie (12 % oproti priemeru Únie na úrovni 36,5 %).

A hoci bola v prípade uhlia vyššia (97 % oproti priemeru Únie na úrovni 19,3 %), podiel uhlia v energetickom mixe Dánska je nízky (4,3 %). Zemný plyn tvorí 12,8 % energetického mixu a hoci Dánsko nedováža ruský plyn na domáce použitie priamo, jeho závislosť prostredníctvom dovozu plynu z Nemecka predstavuje značnú sekundárnu závislosť, ktorá je vyššia ako priemer Únie: z Ruska sa dováža 65 % plynu na domácu spotrebu oproti priemeru Únie na úrovni 41,1 %. Aj keď je závislosť Dánska od dovozu ropy a plynu z Ruska podľa údajov z roku 2020 stále značná (18), predpokladá sa, že táto závislosť zanikne k roku 2023, keď sa dokončí renovácia existujúcich polí v Severnom mori, pričom sa očakáva, že Dánsko bude opäť čistým vývozcom plynu. Urýchlením prebiehajúcich projektov prepojenia sa môže podporiť aj diverzifikácia dodávok energie. Pri investíciách do novej infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Ambície Dánska v oblasti energetickej efektívnosti by sa mohli ďalej posilniť zodpovedajúcimi dodatočnými investíciami do dekarbonizácie priemyslu, služieb, súkromných obydlí a dopravy. Na to, aby Dánsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti.

(27)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Dánsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Dánsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (19) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(28)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala konvergenčný program na rok 2022 a jej stanovisko (20) je zohľadnené v odporúčaní 1,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Nemecka na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Nemecko predložilo Komisii 28. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Nemecka (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Nemecko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Nemecko predložilo 2. mája 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 27. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Nemecka o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Nemecka na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Nemecko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Nemeckom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Nemecka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Nemeckom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú najmä pretrvávajúceho veľkého prebytku bežného účtu, ktorý odzrkadľuje utlmené investície v porovnaní s úsporami a má cezhraničný význam.

(13)

Nemecko predložilo 27. apríla 2022 nový návrh rozpočtového plánu na rok 2022. Komisia poskytla v súlade s článkom 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 stanovisko k uvedenému plánu (11).

(14)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Nemecka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(15)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (12) odporučila Nemecku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Nemecka zvýšil zo 4,3 % HDP v roku 2020 na 3,7 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Nemecko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 2,7 % HDP v roku 2020 na 4,2 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Nemecko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o zvýšenie rodinných prídavkov, ako sú prídavky na deti a daňové úľavy na deti, ako aj väčšie možnosti odpisovania. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh zvýšil zo 68,7 % HDP v roku 2020 na 69,3 % HDP v roku 2021.

(16)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je na rok 2022 priaznivý a na nasledujúce obdobie realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,6 % a v roku 2023 o 2,3 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 1,6 % a v roku 2023 podobný rast na úrovni 2,4 %. Tento rozdiel je spôsobený najmä rôznymi dátumami uzávierky prognóz, čo bolo v prípade programu stability pred začiatkom vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, keď bol ešte výhľad rastu na rok 2022 optimistickejší. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit zostane v roku 2022 na úrovni 3,75 % HDP a v roku 2023 klesne na 2 % HDP. Podobná úroveň v roku 2022 je spôsobená najmä pokračujúcimi núdzovými opatreniami, ktoré boli prijaté v dôsledku pandémie, zvýšenými výdavkami na obranu a opatreniami proti zvýšeným cenám energie v reakcii na vojnu na Ukrajine spolu s ďalšími výdavkami a investíciami do zelenej transformácie. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 66,75 % a v roku 2023 na 65,75 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 2,5 % HDP v roku 2022 a 1,0 % HDP v roku 2023. Tieto údaje sú nižšie ako v prípade deficitu predpokladaného na roky 2022 a 2023 v programe stability na rok 2022, čo je spôsobené najmä mierne nižšími prognózami daňových príjmov na základe opatrných výpočtov z novembra 2021, ako aj optimistickejšími očakávaniami v programe, pokiaľ ide o zavádzanie dotácií a uskutočňovanie verejných investícií. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to na úrovni 66,4 % v roku 2022 a s nižším na úrovni 64,5 % v roku 2023. Rozdiel je spôsobený podobným rozdielom v prognóze deficitu. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,1 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Nemecka.

(17)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne zo 4,2 % HDP v roku 2021 na 1,2 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,7 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (13). Tieto opatrenia zahŕňajú najmä cielenú dotáciu na náklady na vykurovanie; kroky smerom k zrušeniu príplatku za energiu z obnoviteľných zdrojov (EEG-Umlage); ďalšie zvýšenie príspevku na dochádzanie do zamestnania (Pendlerpauschale); zníženie energetickej dane z palív na tri mesiace; jednorazový paušálny príspevok na cenu energie (Energiepreispauschale) a príplatok za každé dieťa; jednorazový paušálny príspevok pre príjemcov sociálnej pomoci, ako aj mesačný lístok na miestnu verejnú dopravu za zníženú cenu na tri mesiace. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä zvýšenie príspevku na dochádzanie do zamestnania a zníženie energetickej dane z palív. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,2 % HDP (14), ako aj zvýšením nákladov na výdavky na obranu o 0,4 % HDP v roku 2022 a o 0,5 % HDP v roku 2023.

(18)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Nemecko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Nemecku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(19)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Nemecka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 1,6 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (15). Nemecko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2021 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu (16). Nemecko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,5 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,7 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj ďalšie výdavky na zelenú transformáciu (0,2 % HDP).

(20)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 0,6 % HDP (17). Predpokladá sa, že Nemecko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (18). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,7 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,05 % HDP) v porovnaní s rokom 2022.

(21)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 1,75 % HDP v roku 2024 a na 1 % do roku 2025. V týchto prognózach sa predpokladá, že príjmy verejnej správy vyjadrené ako percentuálny podiel HDP sa zvýšia, zatiaľ čo výdavky verejnej správy vyjadrené ako percentuálny podiel HDP majú zostať relatívne stabilné. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zníži, pričom v roku 2024 sa zníži na 65,75 % a následne v roku 2025 klesne na 65 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(22)

Starnutie obyvateľstva a prehrievanie trhu práce budú mať na Nemecko v nasledujúcich rokoch výrazný vplyv. Zákonný vek odchodu do dôchodku dosiahne v roku 2031 úroveň 67 rokov, ale na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému pri zachovaní adekvátnosti sú potrebné jeho ďalšie úpravy. Silnejšie pracovné stimuly by boli potrebné aj vzhľadom na prehrievanie trhu práce. Očakáva sa, že záväzok vlády zachovať strop sadzby príspevku na dôchodkové zabezpečenie v tomto legislatívnom období a zabezpečiť minimálnu sadzbu náhrady príjmu bude mať za následok značné fiškálne transfery, čím sa ešte viac zvýši zaťaženie mladších generácií. Štátom dotované súkromné dôchodky (Riester Rente) nezohrávajú v dôchodkovom mixe významnú úlohu. Výnosy sú nízke a administratívne náklady vysoké. Najmä osoby s nízkymi príjmami nemôžu dosiahnuť dostatočné dôchodkové úspory.

(23)

Daňový systém sa do veľkej miery spolieha na príjmy zo zdaňovania práce, zatiaľ čo využívanie základov dane, ktoré sú pre inkluzívny rast menej škodlivé, je naďalej nedostatočné. Daňovo-odvodové zaťaženie práce v Nemecku patrí k najvyšším v Únii. To má za následok nižšie čisté mzdy a vytvorenie demotivačných faktorov, ktoré odrádzajú od zvyšovania počtu odpracovaných hodín pre určité skupiny, ako sú osoby s nízkym a stredným príjmom a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti. Zároveň to bráni lepšiemu využívaniu pracovného potenciálu, a to aj v situácii, keď hrozí nedostatok pracovnej sily. Príjmy z environmentálnych daní sú pomerne nízke, zatiaľ čo dotácie škodlivé pre životné prostredie (vrátane daňových úľav a oslobodení od dane) oslabujú ciele environmentálnej udržateľnosti a majú negatívny vplyv na dekarbonizáciu, energetickú efektívnosť a zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(24)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Nemecku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán prispieva najmä k riešeniu potreby zvýšenia verejných a súkromných investícií, predovšetkým v rámci zelenej a digitálnej transformácie, do udržateľnej dopravy, čistých, efektívnych a integrovaných energetických systémov, digitalizácie verejnej správy a služieb zdravotnej starostlivosti, ako aj do vzdelávania a do výskumu a inovácií.

(25)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Nemecka prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Nemecku predstavujú 42 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 52 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Nemecku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, má naďalej zásadný význam systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(26)

Nemecko do 4. apríla 2022 predložilo programové dokumenty politiky súdržnosti ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (19) pre všetkých 15 programov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, všetkých 16 programov Európskeho sociálneho fondu plus a zmiešaný program Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Európskeho sociálneho fondu plus. Komisia 19. apríla 2022 schválila partnerskú dohodu s Nemeckom o využívaní fondov politiky súdržnosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 Nemecko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadnilo príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(27)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Nemecko stále zaostáva v zavádzaní širokopásmového pripojenia s veľmi vysokou kapacitou vo vidieckych oblastiach, v ktorých majú vyššie investície potenciál zlepšiť rast produktivity a nerovnováhu medzi úsporami a investíciami. Celkovo Nemecko za posledný rok výrazne zlepšilo pokrytie širokopásmovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou, pričom v súčasnosti je nad priemerom Únie. Vo vidieckych oblastiach však pokrytie dosahovalo úroveň 22,5 %, čo je pod priemerom Únie na úrovni 37,1 %. Prístup k optickému pripojeniu má pritom len 15,4 % domácností (v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 50 %), čím sa Nemecko zaraďuje k členským štátom s najnižším pokrytím optickou sieťou, pričom päť krajín s najlepšími výsledkami v Únii má pokrytie optickou sieťou na úrovni aspoň 85 %. Nedostatok optických pripojení je výrazný najmä vo vidieckych oblastiach (11,3 % oproti priemeru Únie na úrovni 33,8 %). Má to za následok obmedzený rast produktivity, najmä v prípade malých a stredných podnikov, z ktorých mnohé sa nachádzajú vo vidieckych a polovidieckych oblastiach. Rozšírenie širokopásmového pripojenia a technológia 5G nie sú zahrnuté v pláne obnovy a odolnosti Nemecka. Na federálnej a regionálnej úrovni existujú systémy zamerané na zlepšenie pripojiteľnosti v sivých oblastiach a mobilnej pripojiteľnosti v bielych miestach. Koaličná dohoda obsahuje ambiciózne ciele týkajúce sa celoštátnej dostupnosti optických pripojení a technológie 5G pre všetky nemecké domácnosti, pričom ešte treba upresniť lehotu na vykonanie. Z hľadiska včasného dokončenia bude zásadnú úlohu zohrávať zvýšenie kapacity v oblasti plánovania a riadenia stavebného inžinierstva v súkromnom sektore a plánovania a riadenia vykonávania vo verejnom sektore. Splnenie cieľov si bude okrem toho vyžadovať zlepšenie postupov podávania žiadostí a udeľovania povolení, ako aj štandardizáciu alternatívnych, menej časovo náročných techník inštalácie.

(28)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(29)

Nemecko čelí výzvam súvisiacim s jeho závislosťou od fosílnych palív a od dovozu energie z Ruska, ako aj s rámcovými podmienkami pre investície do plne integrovaného udržateľného energetického systému. Obzvlášť vysoká je podľa údajov z roku 2020 závislosť od dovozu plynu z Ruska (65 % (20)), ktorá je vyššia ako priemer Únie (44 %). Závislosť od dovozu ropy z Ruska je takisto vyššia ako priemer Únie (34 % v Nemecku, pričom priemer Únie je 26 %) (21). Viac ako polovica energetického mixu Nemecka pochádza z plynu (26 %) a ropy (35 %). Táto závislosť má priamy vplyv na nemecký priemysel, na ktorý pripadá 35 % konečnej spotreby energie zo zemného plynu. Pre riešenie týchto výziev, splnenie cieľov v oblasti klímy a energetiky a zvýšenie investícií v porovnaní s úsporami je nevyhnutné rýchlejšie napredovanie pri rozširovaní prenosových a distribučných sietí a zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov. Treba vyvinúť väčšie úsilie na diverzifikáciu dodávok energie a ich trás, a to s využitím všetkých dostupných bezuhlíkových zdrojov energie, najmä prostredníctvom zavádzania elektriny a plynov z obnoviteľných zdrojov vrátane obnoviteľného vodíka, ako aj skvapalneného zemného plynu. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Na to, aby Nemecko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Treba vyvinúť úsilie na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu, zlepšenie možností flexibility a reakcie spotrebiteľov energie na meniace sa ceny a posilnenie integrácie energetického systému (22).

Mali by sa prijať aj opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie, ako aj na urýchlenie dekarbonizácie fondu budov a odvetvia dopravy, v prípade ktorých sa v roku 2021 nesplnili ročné vnútroštátne emisné ciele stanovené pre tieto sektory. Spotrebu fosílnych palív možno znížiť intenzívnejším využívaním spoločnej mobility a udržateľnej verejnej dopravy. Pri rozširovaní elektrických sietí došlo v Nemecku k značným oneskoreniam. Hlavnými prekážkami sú okrem iného zložitosť a dĺžka postupov plánovania, udeľovania povolení a odvolania. Vzhľadom na oneskorenia pri rozširovaní elektrických sietí bolo treba v určitých oblastiach obmedziť využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho majú oneskorenia pri rozširovaní elektrizačných sústav výrazný vplyv aj na siete susedných členských štátov, keďže kapacita siete v Nemecku nepostačuje na prepravu objemov elektrickej energie, s ktorými sa obchoduje v rámci príslušnej cenovej zóny. Vláda sa zaviazala zvýšiť do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie na 80 % a nemecký parlament v súčasnosti rokuje o legislatívnom návrhu zákona o energii z obnoviteľných zdrojov, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2035 v odvetví elektrickej energie takmer úplnú neutralitu skleníkových plynov. Zavádzanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä veternej energie na pevnine, však v posledných rokoch zaznamenalo výrazné spomalenie v dôsledku pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia jeho realizácii. Odstránenie prekážok brániacich realizácii zahŕňa prijatie opatrení s cieľom včas vyriešiť konflikty týkajúce sa využívania pôdy, zmiernenie pravidiel týkajúcich sa minimálnej vzdialenosti, zlepšenie využívania priestorového plánovania pri určovaní zón na zavádzanie veternej energie a uľahčenie získavania povolení. Zlepšiť by sa mohlo aj prijatie na miestnej úrovni, k čomu by mohol okrem iného dopomôcť efektívnejší konzultačný proces, väčšie zapojenie občanov a rozdeľovanie príjmov v rámci projektov. Rozšírením využívania obnoviteľných zdrojov energie a zvýšením energetickej efektívnosti sa nielen zníži závislosť od dovozu energie, ale zároveň sa výrazne znížia jej ceny. Napokon možno ďalej posilňovať účasť na cezhraničnej spolupráci v oblasti energetiky a zvyšovať flexibilitu a kapacitu spätného toku, pokiaľ ide o existujúcu prepojenosť.

(30)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Nemecko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Nemecko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (23) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(31)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (24) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(32)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Nemecka je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1, 2 a 3.

(33)

Rada na základe hĺbkového preskúmania uskutočneného Komisiou a jej posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022 a program stability na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1, 2, 3 a 4. Odporúčania 1, 2 a 3 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 a politiky uvedené v odporúčaniach 2, 3 a 4 pomáhajú riešiť okrem iného nerovnováhy spojené s prebytkom bežného účtu, pokiaľ ide o vyššie investície,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Estónsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu. Estónsku sa poskytuje mimoriadna podpora v rámci iniciatívy Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) a prostredníctvom ďalšieho predbežného financovania z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), aby mohlo urýchlene riešiť potreby súvisiace s prijímaním a integráciou ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Estónska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Estónsko predložilo Komisii 18. júna 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 29. októbra 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Estónska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Estónsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Estónsko predložilo 29. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Estónska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Estónska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Estónsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Estónskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Estónska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Estónska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2022 by mal presiahnuť referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Estónsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Estónska klesol z 5,6 % HDP v roku 2020 na 2,4 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Estónsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 2,3 % HDP v roku 2020 na 2,7 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Estónsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o zvyšovanie dôchodkov, cielené zvyšovanie platov (učiteľov, pracovníkov v zdravotníctve a kultúre a príslušníkov polície) a výdavkové programy na zdravotnú starostlivosť, výskum a vývoj, armádu a informačné a komunikačné technológie. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh znížil z 19,0 % HDP v roku 2020 na 18,1 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je opatrný. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zníži o 1,0 % a v roku 2023 vzrastie o 1,2 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,0 % v roku 2022 a 2,4 % v roku 2023. Komisia prognózuje silnejší rast súkromnej spotreby podporený vysokou úrovňou nahromadených úspor a očakávanou solídnou dynamikou miezd. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zvýši na 5,3 % HDP a v roku 2023 klesne na 4,8 % HDP. Vo zvýšení v roku 2022 sa odzrkadľujú najmä nové výdavkové opatrenia na zmiernenie rastu cien energií a dodatočné sociálne výdavky a výdavky v oblasti bezpečnosti, ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2022 zvýši na 20,7 % a v roku 2023 na 24,1 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,4 % HDP v roku 2022 a 3,7 % HDP v roku 2023. Ide o nižší deficit, než sa predpokladá v programe stability na rok 2022, a to najmä v dôsledku silnejšieho prognózovaného rastu HDP, z ktorého vychádzajú projekcie Komisie, a miernejšieho rastu investičných výdavkov predpokladaného Komisiou. V prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá pomer dlhu verejnej správy k HDP na úrovni 20,9 % v roku 2022 a 23,5 % v roku 2023, čo je podobné prognózam programu stability na rok 2022. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 3,1 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Estónska.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,7 % HDP v roku 2021 na 0,8 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,7 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (12). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti, stropov na ceny elektriny a tepla a zníženia sieťových poplatkov za elektrinu a plyn pre spotrebiteľov. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energií zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä všeobecný strop cien energie pre domácnosti, zníženie sieťových poplatkov a celoplošné zníženie spotrebných daní (účinné od roku 2020). Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,4 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,6 % HDP (13), ako aj zvýšením nákladov na výdavky na obranu o 0,6 % HDP v roku 2023.

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Estónsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane tých, ktoré vyplývajú z impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Estónsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Estónska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 2,4 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (14). Estónsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,1 percentuálneho bodu. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu (15). Estónsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,4 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa okrem iného zvýšenie miezd a sociálnych transferov, ako aj dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energií (0,5 % HDP) a nákladov na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,4 % HDP).

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 0,2 % HDP (16). Predpokladá sa, že Estónsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,4 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energií (0,7 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 3,8 % HDP v roku 2024 a na 2,9 % do roku 2025. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne do roku 2025 pod úroveň 3 % HDP. V týchto prognózach sa predpokladá niekoľko dodatočných opatrení fiškálnej konsolidácie, ktoré zatiaľ nie sú špecifikované. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zvýši, pričom v roku 2024 vzrastie na 27,7 % a následne v roku 2025 na 29,2 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(20)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Estónsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán obnovy a odolnosti sa zameriava najmä na zelenú a digitálnu transformáciu a zahŕňa opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a rozvoj využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zvýšenie udržateľnosti dopravy a mobility; podporu spoločností, najmä startupov a malých a stredných podnikov, pri dvojakej transformácii; ďalšiu digitalizáciu verejných služieb a zvýšenie relevantnosti systému vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce, najmä pokiaľ ide o zelené a digitálne zručnosti. Plán obnovy a odolnosti obsahuje aj opatrenia na zlepšenie dostupnosti a odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a predpokladajú sa v ňom určité zlepšenia záchrannej sociálnej siete a prístupu k sociálnym službám.

(21)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Estónska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Estónsku predstavujú 41,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 21,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Estónsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(22)

Estónsko predložilo 18. apríla 2022 partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18), ale zatiaľ nepredložilo ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v uvedenom nariadení. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Estónsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(23)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Estónsko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s dlhodobou starostlivosťou a primeranosťou záchrannej sociálnej siete, najmä pre nezamestnaných.

(24)

Primeranosť záchrannej sociálnej siete sa v Estónsku zlepšila, ale v prípade starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a nezamestnaných naďalej pretrváva vysoká miera ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením. Nezamestnaní ľudia sú menej chránení pred chudobou v dôsledku reštriktívnych kritérií na poberanie dávok v nezamestnanosti, najmä prahových hodnôt týkajúcich sa zamestnania a príjmu pred nezamestnanosťou. V roku 2021 preto len približne 50 % všetkých evidovaných nezamestnaných poberalo dávky v nezamestnanosti, 37 % novoevidovaných nezamestnaných poberalo poistné dávky v nezamestnanosti a len 26 % poberalo fixný príspevok v nezamestnanosti. V záujme zvýšenia sociálnej ochrany môže byť účinné rozšírenie rozsahu dávok v nezamestnanosti a zmiernenie minimálnych kritérií prístupu k dávkam v nezamestnanosti, najmä v prípade osôb zamestnaných na krátke obdobia a v rámci neštandardných spôsobov práce.

(25)

Estónske obyvateľstvo starne, ale pre nedostatky v organizácii a vo financovaní dlhodobej starostlivosti nie je poskytovanie dlhodobej starostlivosti dostatočné na uspokojenie dopytu. Roztrieštenosť organizácie a financovania dlhodobej starostlivosti medzi sektorom sociálnej a zdravotnej starostlivosti a štátnou správou a miestnou samosprávou vedie k nerovnomernému poskytovaniu služieb domácej a komunitnej starostlivosti. Navyše krajina dosiahla v roku 2019 druhý najvyšší podiel v Únii, pokiaľ ide o výdavky (doplatky) hradené osobami, ktoré potrebujú starostlivosť. Verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť predstavovali v roku 2019 len 0,4 % HDP (v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 1,7 %). Chýbajúce spoločné normy v oblasti dlhodobej starostlivosti a nedostatok opatrovateľov oslabujú kvalitu poskytovania služieb. Reforma dlhodobej starostlivosti so zameraním na efektívne a udržateľné financovanie, prístup k integrovaným zdravotníckym a sociálnym službám, stanovenie noriem kvality a zabezpečenie dostatočne vysokého počtu kvalifikovaných pracovníkov v oblasti starostlivosti by zvýšila kvalitu života tých, ktorí potrebujú starostlivosť, a znížila by vysoké zaťaženie rodinných príslušníkov spojené so starostlivosťou.

(26)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(27)

Estónsko v súčasnosti dováža obmedzený podiel svojich dodávok energie na výrobu elektriny a tepla, ale je naďalej vo veľkej miere závislé od dovozu z Ruska, pokiaľ ide o malý podiel plynu (8 %) a rafinované ropné produkty v jeho energetickom mixe (19). Popri pokračujúcom postupnom ukončovaní využívania roponosnej bridlice ako zdroja energie by bolo pre Estónsko prínosné zvýšiť energetickú efektívnosť, modernizovať energetickú infraštruktúru (vrátane elektrizačnej sústavy) a zabezpečiť energetické prepojenia s dostatočnou kapacitou vrátane cezhraničných prepojení so susednými členskými štátmi. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Fínsko 20. mája 2022 podpísalo 10-ročnú zmluvu o prenájme plávajúceho terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) a Estónsko má s Gasgrid Finland dohodu o spolupráci, ktorá mu poskytuje k nemu prístup. Prioritou politiky by malo zostať dokončenie prebiehajúcej synchronizácie s kontinentálnou elektrizačnou sústavou Únie, zabezpečenie dostatočnej kapacity prepojení so susednými členskými štátmi a spoločné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Ďalšia diverzifikácia zdrojov energie – a to aj v doprave – a urýchlenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov by sa mohli dosiahnuť odstránením nefinančných prekážok plánovania a povoľovania zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšením kapacity udržateľnej výroby biometánu a urýchlením zavádzania riešení založených na vodíku z obnoviteľných zdrojov pri súčasnom zabezpečení udržateľného zhodnocovania biomasy. V súčasnosti už prebieha, resp. sa plánuje elektrifikácia hlavných železničných tratí s podporou z fondov Únie, doprava by sa však dekarbonizovala rýchlejšie, ak by sa elektrifikovala celá sieť. Už aj tak vysoké emisie skleníkových plynov z cestnej dopravy sa v posledných rokoch naďalej zvyšovali v dôsledku intenzívneho používania predovšetkým palivovo neefektívnych vozidiel. Estónsko je jedným z mála členských štátov, ktoré nevyberajú ročnú daň z cestných vozidiel, ako sú osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. K prechodu na ekologickejšie druhy dopravy by prispelo zvýšenie stimulov na podporu obnovy vozového parku tak, aby zahŕňal menej znečisťujúce vozidlá. Vplyv na majiteľov automobilov s nízkymi príjmami by v prípade potreby mohli zmierniť vhodné ochranné opatrenia. Spotreba energie by sa mohla znížiť efektívnymi obnovami budov s integrovaným prístupom vrátane zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovaných systémov výroby tepla a elektriny. Na dosiahnutie cieľov balíka Fit for 55 bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovania energetickej efektívnosti.

(28)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Estónsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Estónsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (20) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(29)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (21) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(30)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Estónska je to zohľadnené najmä v odporúčaniach 1, 2 a 3,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Írsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Írska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Írsko predložilo Komisii 28. mája 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 8. septembra 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Írska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Írsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Írsko predložilo 4. mája 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 29. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Írska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Írska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Írsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Írskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Írska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Írskom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Írsku už neexistujú nerovnováhy súvisiace s vysokým súkromným, verejným a zahraničným dlhom. Dosiahol sa významný pokrok pri znižovaní verejnej a súkromnej zadlženosti, ako aj čistých zahraničných záväzkov, a to v období pred pandémiou aj od jej začiatku.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Írsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Írska znížil z 5,1 % HDP v roku 2020 na 1,9 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Írsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa znížil z 3,3 % HDP v roku 2020 na 2,7 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Írsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh znížil z 58,4 % HDP v roku 2020 na 56,0 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie uvedené v programe stability na rok 2022, je realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 6,4 % a v roku 2023 o 4,4 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 5,4 % v roku 2022 a podobný rast HDP na úrovni 4,4 % v roku 2023, a to najmä v dôsledku nižšej súkromnej spotreby a nižších prognóz vývozu v roku 2022. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zníži na 0,4 % HDP a v roku 2023 sa zmení na prebytok vo výške 0,2 % HDP. Zníženie v roku 2022 odráža najmä silný rast hospodárskej činnosti a ukončenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 50,1 % a v roku 2023 na 46,3 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 0,5 % HDP v roku 2022 a prebytok na úrovni 0,4 % HDP v roku 2023. To je v súlade so saldom verejných financií predpokladaným v programe stability na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 50,3 % v roku 2022 a 45,5 % v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 6,6 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Írska.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,7 % HDP v roku 2021 na 0,6 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,2 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 (12). Uvedené opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti a zníženia nepriamych daní zo spotreby energie. Uvedené opatrenia boli oznámené ako väčšinou dočasné. Ak však ceny energií zostanú zvýšené v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z uvedených opatrení nie sú cielené, najmä platba na všetky domáce účty za elektrinu a celoplošné zníženie spotrebných daní. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP (13).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Írsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Írsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Írska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň - 0,3 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (14). Írsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2021 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu (15). Írsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,0 percentuálneho bodu. Zahŕňa to dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,2 % HDP).

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 1,8 % HDP (16). Predpokladá sa, že Írsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2022 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,0 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,8 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,2 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že saldo verejných financií dosiahne v roku 2024 prebytok vo výške 1,2 % HDP a v roku 2025 vo výške 1,4 % HDP. Deficit verejných financií má teda v horizonte programu zotrvať pod úrovňou 3 % HDP. V týchto projekciách sa predpokladá strop rastu základných výdavkov na úrovni 5 % ročne. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zníži, pričom v roku 2024 vzrastie na 43,8 % a následne v roku 2025 klesne na 40,7 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(20)

Očakáva sa, že celkový deficit dôchodkového systému sa v dlhodobom horizonte zvýši v dôsledku nárastu výdavkov na dôchodky zo 4,6 % HDP v roku 2019 na 7,6 % HDP v roku 2070. Nezávislý výbor pre dôchodky vydal niekoľko odporúčaní na podporu fiškálnej udržateľnosti štátneho dôchodkového systému.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Írsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán sa zameriava najmä na reformy a investície, ktoré uľahčujú zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj na aktívnu podporu integrácie do trhu práce a zvyšovanie úrovne zručností. Investície takisto pomáhajú prednostne realizovať pripravené verejné investičné projekty, podporovať súkromné investície a využívať priamejšie nástroje financovania na stimuláciu výskumu a inovácií. Okrem toho plán obnovy a odolnosti obsahuje záväzky realizovať reformy v oblasti sociálneho a cenovo dostupného bývania, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a regulačných prekážok podnikania a zároveň sa v ňom zavádzajú opatrenia, ktoré by mali čiastočne riešiť výzvy súvisiace s bojom proti praniu špinavých peňazí a agresívnym daňovým plánovaním.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Írska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Írsku predstavujú 42 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 32 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Írsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Írsko ešte formálne nepredložilo partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18) ani ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v uvedenom nariadení. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Írsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Írsko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s obehovým hospodárstvom a odpadovými vodami. Írsko má takmer o 25 % vyššiu produkciu odpadu, než je priemer Únie, na základe čoho je piatym najväčším producentom komunálneho odpadu na obyvateľa v Únii. Pokrok dosiahnutý v oblasti zvyšovania miery recyklácie sa v posledných rokoch spomalil, zatiaľ čo spaľovanie sa výrazne zvýšilo. Obehové využívanie materiálov dosahovalo v Írsku v roku 2020 úroveň 1,8 %, čo je výrazne pod priemerom Únie na úrovni 12,8 %. Írsko potrebuje viac stimulov a investícií na vykonávanie ambicióznejšej stratégie v oblasti nakladania s odpadom a obehového hospodárstva, pričom by sa zároveň malo zabrániť vytváraniu nadmernej spaľovacej kapacity. Treba vyvinúť väčšie úsilie na podporu obehových obchodných modelov, ktoré pokrývajú celý životný cyklus materiálov, s cieľom obmedziť množstvo odpadu a znížiť spotrebu zdrojov. Hoci sa dosiahol určitý pokrok pri uľahčovaní investícií do nakladania s odpadovými vodami, v Írsku sa v súlade s právnymi predpismi Únie spracúva menej ako 50 % odpadových vôd. Najvýznamnejšie narušenie kvality povrchových vôd v Írsku vyplýva z nadmerného obsahu živín pochádzajúceho z neupravených odpadových vôd, ako aj z poľnohospodárstva. Je potrebná značná modernizácia infraštruktúry, ako aj solídnejší prístup ku kontrole kontaminácie vody z poľnohospodárskych činností. Primeraná infraštruktúra odpadových vôd je takisto kľúčom k zlepšeniu kvality života a zdravotných podmienok širokej verejnosti. Okrem toho primeraná infraštruktúra odpadových vôd pomáha zlepšovať regionálny rozvoj, prispieva k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest a je prospešná pre cestovný ruch.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie na plán REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

Podľa údajov z roku 2020 Írsko z Ruska nedováža ropu ani plyn. Závislosť Írska od ruského uhlia (22 % dovozu uhlia) je nižšia ako priemer Únie a podiel tuhých fosílnych palív v energetickom mixe (7,6 %) je tiež nižší ako priemer Únie. Hoci sa Írsko v porovnaní s priemerom Únie vyznačuje obmedzenejšou expozíciou voči ruskej rope a plynu, súčasná geopolitická situácia a vysoké ceny energie zvyšujú naliehavosť potreby, aby zintenzívnilo svoje úsilie o splnenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie stanovených v národnom energetickom a klimatickom pláne. Akčný plán Írska v oblasti klímy zahŕňa ambiciózny cieľ transformácie energetického systému krajiny do roku 2030. Írsko tak bude môcť v rokoch 2018 až 2030 dosiahnuť 51 % zníženie celkových emisií skleníkových plynov. Potrebné reformy a miera tejto transformácie budú mať značný rozsah – od zabezpečenia nevyhnutných verejných a súkromných investícií až po včasné plnenie záväzkov. Na plné využitie obnoviteľných zdrojov energie a dosiahnutie cieľov Írska v oblasti klímy je potrebná komplexná modernizácia írskej energetickej infraštruktúry. Vytvorenie investičného rámca, ktorý prispeje k uľahčovaniu a stimulácii investícií do prechodu na zelenú energiu, bude kľúčom k zníženiu závislosti od fosílnych palív. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, v systéme plánovania a udeľovania povolení pretrvávajú problémy, najmä pokiaľ ide o dlhé trvanie postupov udeľovania povolení na plánovanie a zdĺhavé a nákladné odvolacie konania. Zlepšenie efektívnosti systému plánovania a udeľovania povolení zabezpečením dostupnosti primeraných zdrojov vo všetkých fázach procesu plánovania a zefektívnením celkového rámca by mohlo urýchliť rozsiahly vývoj a zrýchliť tak zelenú transformáciu. Okrem toho z hľadiska obmedzenia preťaženia a zlepšenia stability bude mať kľúčový význam rozšírenie a posilnenie elektrizačnej sústavy a podporná infraštruktúra na kľúčových miestach. Väčšiu bezpečnosť dodávok energie podporia najmä nové prepojovacie vedenia na prenos elektriny do susedných krajín. Zároveň bude treba zvýšiť uskladňovaciu kapacitu a hromadné zavádzanie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá. Pri diverzifikácii energetického mixu by ďalej pomohlo aj vypracovanie národnej stratégie pre vodík z obnoviteľných zdrojov.

(27)

Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budú zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní spotreby energie. Vysoké úspory energie sú nevyhnutné nielen na splnenie cieľov Írska v oblasti klímy, ale aj celoúnijného cieľa znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 55 %. Zatiaľ čo akčný plán v oblasti klímy je na správnej ceste, v znižovaní emisií skleníkových plynov Írsko dosiaľ zaostávalo. Uplatňovaním zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a presadzovaním výrazných úspor energie v budovách by Írsko mohlo znížiť svoju závislosť od dovozu energie. Ak by bolo v krajine viac elektrických vozidiel, namiesto odkázanosti na dovoz palív by sa mohla využívať domáca výroba elektriny. Keďže akčný plán v oblasti klímy zahŕňa cieľ dosiahnuť na írskych cestách do roku 2030 počet jeden milión elektrických vozidiel, je potrebná výrazná miera zavádzania elektrických nabíjacích staníc. Na to, aby Írsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(28)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Írsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Írsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (19) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(29)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (20) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(30)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Írska je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Grécko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energie veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Jeden rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia v oblasti fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7) k programu stability Grécka na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Grécko predložilo Komisii 27. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Grécka (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Grécko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Grécko predložilo 30. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 29. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Grécka o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Grécka na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Grécko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Grécka. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Grécka pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Gréckom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Grécku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Slabé miesta sa týkajú vysokého verejného dlhu, neúplnej obnovy vonkajšej rovnováhy a vysokého podielu nesplácaných úverov v kontexte nízkeho potenciálneho rastu a vysokej nezamestnanosti.

(13)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Grécka, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(14)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Grécku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Grécka zvýšil z 10,2 % HDP v roku 2020 na 7,4 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Grécko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa znížil zo 7,6 % HDP v roku 2020 na 7,2 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Grécko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh znížil z 206,3 % HDP v roku 2020 na 193,3 % HDP v roku 2021.

(15)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie uvedené v programe stability na rok 2022, je na rok 2022 realistický a na rok 2023 priaznivý. V programe stability na rok 2022 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,1 % a v roku 2023 o 4,8 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá vyšší rast reálneho HDP na úrovni 3,5 % v roku 2022 a nižší rast reálneho HDP na úrovni 3,1 % v roku 2023. Rozdiel medzi prognózami je spôsobený najmä odlišnými predpokladmi, pokiaľ ide o tempo čerpania finančných prostriedkov Únie, ako aj vplyv vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, najmä na súkromnú spotrebu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zníži na 4,4 % HDP a v roku 2023 na 1,4 % HDP. Pokles v roku 2022 je odzrkadlením najmä prebiehajúcej obnovy hospodárskej činnosti a ukončenia väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP výrazne klesne v roku 2022 na 180,2 % a v roku 2023 na 168,6 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,3 % HDP v roku 2022 a 1,0 % HDP v roku 2023. To je vo všeobecnosti v súlade s deficitom predpokladaným v programe stability na rok 2022. Bez ohľadu na rozdiel v raste reálneho HDP sa v prognóze Komisie z jari 2022 v rokoch 2022 aj 2023 predpokladá dynamickejší rast cien a miezd, na základe čoho sa predpokladajú vyššie príjmy z dane z príjmu fyzických osôb. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s vyšším pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 185,7 % v roku 2022 a 180,4 % v roku 2023. Rozdiel je spôsobený odlišným odhadom rozdielov medzi hotovostným a akruálnym fiškálnym zostatkom, ako aj odlišným predpokladom čistej akumulácie finančných aktív. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 je súčasný odhad strednodobého (desaťročný priemer) rastu potenciálneho HDP – 0,3 %. Tento odhad však čiastočne odzrkadľuje uplynulé obdobie hlbokej hospodárskej recesie, ktoré zažilo Grécko, a nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Grécka.

(16)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne zo 7,2 % HDP v roku 2021 na 1,8 % HDP v roku 2022. Na deficit verejných financií majú vplyv opatrenia prijaté na potlačenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na úrovni 1,1 % HDP v roku 2022 a na úrovni nulového fiškálneho vplyvu v roku 2023, keďže sa plánuje ich postupné ukončovanie (12). Tento vplyv na deficit je čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami z emisných kvót. Uvedené opatrenia tvoria najmä dotácie pre používateľov energie, sociálne transfery chudobnejším domácnostiam a zníženie nepriamych daní z dopravných služieb. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Po predložení programu stability Grécka a uplynutí dátumu uzávierky pre prognózu Komisie z jari 2022 vláda oznámila nový balík opatrení na rok 2022, ktorých cieľom je riešiť dôsledky zvýšených cien energie. Ak ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP (13).

(17)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Grécko v roku 2022 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a zároveň uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Grécku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(18)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Grécka na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 3,3 % HDP (14). Grécko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,8 percentuálneho bodu (15). Grécko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,2 percentuálneho bodu. Uvedený významný expanzívny prírastok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie (0,6 % HDP), ako aj nákladov na poskytovanie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), zatiaľ čo sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj zvýšené výdavky na dôchodky a sociálne dávky (0,6 % HDP). Podľa prognózy Komisie tieto diskrečné opatrenia nie sú v plnej miere vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(19)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 1,5 % HDP (16). Predpokladá sa, že Grécko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 znížiť o 0,3 percentuálneho bodu HDP, čo odzrkadľuje počiatočnú fázu nového programového obdobia pre iné fondy EÚ. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie vo výške 1,1 % HDP.

(20)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 0,4 % HDP v roku 2024 a na 0,1 % do roku 2025. Počíta sa teda s tým, že deficit verejných financií do roku 2023 zostane pod úrovňou 3 % HDP počas celého časového rámca programu. V uvedených prognózach sa predpokladá pokračovanie obnovy hospodárstva a zohľadňuje sa v nich predĺženie zníženia príplatku solidarity vyberaného nad rámec dane z príjmu fyzických osôb a zníženia príspevkov na sociálnu solidaritu, ktoré podporuje rast. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa ešte viac zníži, pričom v roku 2024 klesne na 155,2 % a následne v roku 2025 klesne na 146,5 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte vysoké.

(21)

Na základe reforiem vykonaných v rámci plánu obnovy a odolnosti by mohli úpravy gréckeho rámca daňovej politiky pomôcť riešiť nedostatok investícií. Konkrétnejšie by sa zavedením širšieho systému záväzných daňových stanovísk mohla posilniť právna istota pre investorov a podporiť prebiehajúce úsilie o zjednodušenie daňového systému. Ďalej by sa, vychádzajúc z najlepších postupov v iných členských štátoch, mohla preskúmaním existujúcej ročnej paušálnej dane pre samostatne zárobkovo činné osoby (popri dani z príjmu fyzických osôb) zlepšiť štruktúra daňového zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, mohlo by sa podporiť dobrovoľné dodržiavanie daňových predpisov a mohli by sa podporiť investície. Grécko pokračuje v prijímaní krokov na modernizáciu svojej verejnej správy, ktorej celková výkonnosť však naďalej ostáva na nízkej úrovni, čo je čiastočne spôsobené ťažkosťami s prilákaním a udržaním si vysokokvalifikovaných zamestnancov. Plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia zamerané na zlepšenie účinnosti verejnej správy s osobitným zameraním na zlepšenie jej digitálnych služieb. Okrem opatrení, ktoré sú súčasťou jeho plánu obnovy a odolnosti, Grécko napreduje vo vytváraní integrovaného systému riadenia ľudských zdrojov, v rámci ktorého sú už zavedené digitálne organizačné štruktúry pre subjekty verejného sektora a opisy pracovných miest týkajúce sa všetkých pracovných pozícií. Očakáva sa, že sa tým uľahčí prideľovanie zdrojov podľa identifikovaných a priorizovaných potrieb. Zároveň došlo od roku 2018 k prudkému nárastu počtu dočasných zamestnancov o takmer 25 %, zatiaľ čo počet stálych úradníkov bol vo všeobecnosti stabilný, a to vďaka prijímaniu zamestnancov na základe pravidla „jeden za jedného“, v ktorom sa aj naďalej pokračuje. Zvyšovanie počtu zamestnancov verejnej správy by mohlo zvrátiť úsilie, ktoré vynaložilo Grécko na priblíženie mzdových nákladov (v porovnaní s HDP) k priemeru Únie. Okrem fiškálneho rizika by to mohlo oslabiť integritu nového výberového konania zavedeného pre stálych úradníkov, keďže výberové konanie na dočasné pracovné miesta nie je také dôkladné ako v prípade stálych pracovných miest. Pokračujúce pridŕžanie sa prijímania zamestnancov na základe pravidla „jeden za jedného“ v prípade stálych zamestnancov, ktoré bolo doplnené stanovením stropu pre počet dočasných zamestnancov, ktorý sa uplatňuje od roku 2022, vymedzuje celkový rámec na posilnenie centrálneho riadenia prijímania zamestnancov a umožnenie návratu k počtu zamestnancov pred pandémiou.

Ak sa dosiahne očakávané zníženie celkového počtu zamestnancov, mohlo by to umožniť úpravu úrovní odmeňovania na konkrétnych pracovných miestach a v subjektoch, ktoré sa považujú za kritické, ako aj tam, kde verejná správa čelí ťažkostiam s prilákaním a udržaním si kvalifikovaných zamestnancov. Mohlo by to zahŕňať prepojenie opisu pracovného miesta s doplnkovou mzdovou tabuľkou alebo vytvorenie osobitnej mzdovej tabuľky pre konkrétne subjekty verejného sektora (napr. orgány regulácie trhu), keďže pri takýchto systematických prístupoch nehrozí narušenie jednotnej mzdovej tabuľky a sú v súlade s obozretnou fiškálnou politikou. Napokon, hoci plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia na posilnenie aktívnych politík trhu práce, stále existuje priestor na ďalšie opatrenia s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí a žien, podporiť inkluzívny trh práce založený na väčšom počte a vyššej kvalite pracovných miest.

(22)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Grécku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Uvedené odporúčania sa týkajú najmä kvality a udržateľnosti verejných financií; dostupnosti a odolnosti systému zdravotnej starostlivosti; aktívnych politík trhu práce; politík na podporu verejných investícií do vzdelávania, zručností a zamestnateľnosti; výskumu a vývoja; bezpečnej, inteligentnej, udržateľnej a odolnej dopravy a logistiky; čistej a efektívnej výroby a využívania energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a projektov v oblasti prepojení; environmentálnej infraštruktúry; obnovy mestských oblastí a digitálnej transformácie verejnej správy a podnikov. Plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj značný počet opatrení na riešenie výziev týkajúcich sa fiškálnych štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhov s výrobkami a modernizácie verejnej správy, pričom všetky nadväzujú na záväzky po skončení programu, rozširujú ich a dopĺňajú ich. Plán obnovy a odolnosti obsahuje aj opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti a podporu súkromných investícií zlepšením podnikateľského prostredia a zjednodušením regulačného rámca. Uvedené reformy dopĺňa úverový nástroj, ktorého cieľom je stimulovať súkromné investície do transformačných odvetví hospodárstva vrátane zelenej transformácie a digitálnej transformácie.

(23)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Grécka prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Grécku predstavujú 37,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 23,3 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Grécku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(24)

V pláne obnovy a odolnosti Grécka sa stanovuje komplexný rámec riadenia na koordináciu, vykonávanie a monitorovanie investičných a reformných opatrení. Skutočná realizácia plánu obnovy a odolnosti však bude v rozhodujúcej miere závisieť od administratívnej a implementačnej kapacity vykonávacích orgánov a bude sa musieť dôkladne monitorovať. Očakáva sa, že k realizácii viacerých komponentov prispejú technické služby regionálnej a miestnej správy vrátane komunálnych spoločností, pričom ich administratívne kapacity, najmä v prípade menších obcí, sú zvyčajne obmedzené a bude dôležité, aby mali v prípade potreby k dispozícii dodatočnú podporu z úrovne ústrednej štátnej správy. Pre hladkú realizáciu plánu obnovy a odolnosti bude rozhodujúce dodržiavanie prísnych časových harmonogramov, rýchla reakcia na blokujúce prekážky a hľadanie riešení. Mohla by sa osvedčiť medzirezortná pracovná skupina na vysokej úrovni na riešenie problémových situácií. Napokon, pokiaľ ide o celkovú koordináciu, kľúčovú úlohu bude zohrávať agentúra pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorá je súčasťou ministerstva financií, a mali by sa jej priradiť dostatočné zdroje, pričom je nevyhnutná úzka spolupráca medzi touto agentúrou a Generálnym sekretariátom pre koordináciu (ktorý je zodpovedný za koordináciu reformných opatrení).

(25)

Komisia 29. júla 2021 schválila partnerskú dohodu Grécka, ktorá je ustanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18). V októbri a novembri 2021 Grécko predložilo Komisii 21 programov politiky súdržnosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 zohľadnilo Grécko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(26)

V nadväznosti na úspešné ukončenie programu finančnej pomoci v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu v roku 2018 podliehalo Grécko sprísnenému dohľadu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (19). Sprísnený dohľad slúžil na monitorovanie plnenia osobitných záväzkov, ktoré Grécko poskytlo Euroskupine 22. júna 2018 s cieľom dokončiť kľúčové štrukturálne reformy, ktoré sa začali v rámci programu. Plnenie uvedených záväzkov v dohodnutých lehotách do polovice roka 2022 slúži ako základ pre dlhovú úľavu; Grécko teda vstúpilo do posledného roka daného dojednania. Ako sa uvádza v 14. správe o sprísnenom dohľade uverejnenej 23. mája 2022, napriek zložitým okolnostiam pandémie a aktuálne aj hospodárskemu vplyvu ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine Grécko účinne splnilo veľkú časť politických záväzkov, čím sa zvýšila odolnosť gréckeho hospodárstva a posilnila jeho finančná stabilita. Niektoré prvky sa však ešte musia úplne dokončiť. Ide najmä o dokončenie národného katastra, ktorý by ďalej zlepšil podnikateľské prostredie v Grécku. V posledných rokoch sa dosiahol značný pokrok a očakáva sa, že kataster sa úplne dokončí do decembra 2022. Implementácia katastra je podporená zo štrukturálnych fondov Únie. Nedávno sa poskytla podpora z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitalizáciu zápisov vlastníckych práv a listov vlastníctva. V súvislosti s projektom katastra musí Grécko dokončiť katastrálne mapovanie, spustiť činnosť katastrálneho úradu a dokončiť ratifikáciu lesných máp pokrývajúcich celú krajinu.

(27)

Okrem hospodárskych a sociálnych výziev, ktorými sa zaoberá plán obnovy a odolnosti, Grécko čelí viacerým ďalším výzvam v oblasti zdravotnej starostlivosti. V krajine sa naďalej platia vysoké doplatky, ktoré predstavujú viac než tretinu celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť (35 %) (20). Vo veľkej miere súvisia so spoluúčasťou hradenou v prípade liekov a priamymi platbami za služby mimo balíka poistenia. Na druhej strane je to spojené s naďalej relatívne vysokými (v porovnaní s priemerom Únie) verejnými výdavkami na lieky a relatívne nízkymi (v porovnaní s priemerom Únie) výdavkami na terapeutickú starostlivosť, najmä v prípade ambulantných pacientov. Dobre fungujúci systém primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorý pokrýva celé obyvateľstvo a vyznačuje sa účinným gatekeepingom (funkciou, na základe ktorej všeobecný lekár určuje, kto pôjde ďalej do systému špecializovanej starostlivosti), môže zvýšiť efektívnosť a prístup k výrobkom a službám zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti bude pre dobre fungujúci systém zdravotnej starostlivosti rozhodujúce úplné vykonávanie zmien systému primárnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú prijať v kontexte sprísneného dohľadu. Reforma nadväzuje na predchádzajúce úsilie o vytvorenie komplexného systému primárnej zdravotnej starostlivosti, ktoré však poznačili problémy s implementáciou. Na tento účel bude kľúčom k zabezpečeniu primeraného a rovnakého prístupu obyvateľstva k zdravotnej starostlivosti rozšírenie počtu rodinných lekárov, aby sa dosiahlo úplné pokrytie obyvateľstva a registrácia obyvateľstva.

(28)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(29)

Podľa údajov z roku 2020 tvorí ropa a plyn 50 %, resp. 24 % gréckeho energetického mixu. Závislosť Grécka od Ruska, pokiaľ ide o dovoz ropy (21) a zemného plynu, je mierne pod priemerom Únie, a to na úrovni 18 % v porovnaní s priemerom Únie, ktorý sa nachádza na úrovni 26 %, v prípade ropy a 39 % v porovnaní so 44 % v prípade plynu (22). Z Ruska pochádza 87 % dovozu uhlia, ale krajina získava veľké množstvo hnedého uhlia z vlastných zdrojov. V záujme zníženia závislosti Grécka od ruského plynu a diverzifikácie jeho energetického mixu tak, aby sa krajina odklonila od fosílnych palív (vrátane dosiahnutia záväzku postupne ukončiť výrobu elektrickej energie na báze hnedého uhlia do roku 2028), by sa mohol ďalej uskutočňovať celý rad ďalších opatrení, ktoré sú založené na investíciách a reformách, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti Grécka, a prekračujú rámec týchto investícií a reforiem. Grécko by mohlo urýchliť rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov a urýchliť zriadenie organizovanej trhovej platformy, ktorá by uľahčila dvojstranné dohody o nákupe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Vďaka reformám povoľovacích postupov, ktoré sú zahrnuté do plánu obnovy a odolnosti pre Grécko, sa znížia prekážky brániace investíciám do odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov. V Grécku existuje priestor na to, aby začalo rozvíjať vodíkovú infraštruktúru, najmä v gréckych prístavoch, s cieľom uľahčiť prepravu vodíka. Plánované investície prevádzkovateľov sietí do infraštruktúry by sa mohli urýchliť a rozšíriť z hľadiska rozsahu, najmä pokiaľ ide o inštalovanie rozvodní. Okrem toho by sa mohol skrátiť priemerný čas, ktorý prevádzkovatelia sietí potrebujú na spracovanie a dokončenie podmienok pripojenia nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Dodatočné elektroenergetické prepojenia so susednými krajinami by umožnili, aby sa do elektrizačnej sústavy prijímalo viac energie z obnoviteľných zdrojov. Grécko musí urýchliť diverzifikáciu trás na prepravu plynu rýchlym dokončením existujúcich investícií v pokročilej fáze.

Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Grécko by tiež mohlo rozšíriť rozsah a ambície existujúcich opatrení na úsporu energie a znížiť vysokú úroveň energetickej chudoby (17,1 % v roku 2020), a to v relevantných prípadoch aj využitím fondov politiky súdržnosti, napríklad na obnovu fondu budov. Existujúce trhové prekážky, ktoré obmedzujú rozsah obnovy v konkrétnych segmentoch, by sa mohli zmierniť prostredníctvom cielených legislatívnych a finančných stimulov. Na to, aby Grécko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Okrem toho je potrebné urýchliť dekarbonizáciu v odvetví dopravy, ktoré je naďalej vo veľkej miere závislé od ropy, podporou udržateľnej mobility vrátane projektov verejnej dopravy a železničnej dopravy.

(30)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Grécko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Grécko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (23) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(31)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (24) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(32)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Grécka je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2.

(33)

Rada na základe hĺbkového preskúmania, ktoré uskutočnila Komisia, a jeho posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022 a program stability na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1, 2 a 4. Odporúčania 1 a 2 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého, druhého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaniach 1 a 2 okrem iného pomáhajú riešiť nerovnováhy spojené s vysokým verejným dlhom a neúplnou obnovou vonkajšej rovnováhy, pričom zároveň uľahčujú riešenie vysokej nezamestnanosti a nízkeho potenciálneho rastu. Politiky uvedené v odporúčaní 4 pomáhajú okrem iného riešiť slabé miesta spojené s vysokým zahraničným dlhom z dlhodobého hľadiska.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Španielsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Španielska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratných grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Španielsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Španielska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Španielsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Španielsko predložilo 30. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 29. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Španielska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Španielska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Španielsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Španielskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Španielska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti so Španielskom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Španielsku existujú nerovnováhy. Zraniteľné miesta sú spojené najmä s vysokým zahraničným, verejným a súkromným dlhom v kontexte vysokej nezamestnanosti, pričom majú cezhraničný význam.

(13)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Španielska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(14)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Španielsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Španielska zvýšil z 10,3 % HDP v roku 2020 na 6,9 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Španielsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 3,9 % HDP v roku 2020 na 2,8 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Španielsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami. Ide najmä o bežné transfery regiónom, ktoré majú pokryť nové potreby zdravotnej starostlivosti. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh zvýšil z 120,0 % HDP v roku 2020 na 118,4 % HDP v roku 2021.

(15)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 4,3 % a v roku 2023 o 3,5 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 4,0 % v roku 2022 a 3,4 % v roku 2023. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zníži na 5,0 % HDP a v roku 2023 na 3,9 % HDP. V poklese v roku 2022 sa odzrkadľuje najmä silný rast hospodárskej činnosti, zvýšenie daňových príjmov a ukončenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 115,2 % a v roku 2023 na 112,4 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,9 % HDP v roku 2022 a 4,4 % HDP v roku 2023. Tieto projekcie sú v súlade s deficitom predpokladaným v programe stability na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 115,1 % v roku 2022 a 113,7 % v roku 2023. Rozdiel je čiastočne spôsobený vyšším predpokladaným primárnym deficitom v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 0,8 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Španielska.

(16)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,8 % HDP v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,4 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 (12). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre domácnosti, zníženia nepriamych daní zo spotreby energie, z dotácií na výrobu energie a transferov pre postihnuté priemyselné odvetvia. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä pozastavenie dane z výroby energie či zníženie osobitnej dane z elektriny. Deficit verejných financií je ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP (13).

(17)

Rada 18. júna 2021 odporučila, aby Španielsko v roku 2022 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a zároveň uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Španielsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(18)

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Španielska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 2,2 % HDP (14). Španielsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,9 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu (15). Španielsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,3 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP v roku 2022 ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, a to v dôsledku zvýšenia výdavkov na spotrebu tovaru a služieb v sektore verejnej správy. Podľa prognózy Komisie nie sú tieto opatrenia plne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(19)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 0,0 % HDP (16). Predpokladá sa, že Španielsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ k hospodárskej činnosti má v roku 2023 zostať v porovnaní s rokom 2022 stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni + 0,1 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energií (0,4 % HDP).

(20)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 3,3 % HDP v roku 2024 a na 2,9 % do roku 2025. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne do roku 2025 pod úroveň 3 % HDP. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zníži, pričom v roku 2024 vzrastie na 110,8 % a následne v roku 2025 klesne na 109,7 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte vysoké.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Španielsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Predovšetkým sa očakáva, že plán obnovy a odolnosti výrazne prispeje k plneniu odporúčaní pre danú krajinu, ktoré sa týkajú presadzovania verejných a súkromných investícií zameraných na podporu obnovy. Od plánu sa pritom očakáva sa, že povedie k plneniu odporúčaní pre danú krajinu týkajúcich sa investícií do inovácie a do digitálnej a zelenej transformácie krajiny. Plán obnovy a odolnosti zahŕňa aj opatrenia, ktoré majú znížiť vysoký podiel dočasných pracovných zmlúv v súkromnom a verejnom sektore a posilniť aktívne politiky trhu práce. Mal by pomôcť riešiť existujúcu fragmentáciu pomoci v nezamestnanosti, ktorá spôsobila medzery v pokrytí. Takisto sa očakáva, že prispeje k poskytovaniu zručností a kvalifikácií relevantných pre trh práce, ktoré by mali dopĺňať zelenú a digitálnu transformáciu Španielska. Plán obnovy a odolnosti môže výrazne zlepšiť prístup k digitálnemu vzdelávaniu investíciami do vybavenia a zručností, ale aj rozvíjaním online kurzov. Výsledky vzdelávania by sa takisto mohli zlepšiť v dôsledku investícií v rôznych fázach vzdelávacieho cyklu. Opatrenia v pláne obnovy a odolnosti majú takisto potenciál pomôcť pri plnení odporúčaní pre danú krajinu, podľa ktorých má Španielsko zlepšiť pokrytie a primeranosť svojich systémov minimálneho príjmu a podpory rodín. Plán obnovy a odolnosti by mal tiež posilniť rámce verejného obstarávania a prispieť k lepšiemu podnikateľskému prostrediu. Navyše opatrenia v pláne obnovy a odolnosti, ktoré sú zamerané na efektívnejšie verejné výdavky a daňový systém, môžu prispieť k fiškálnej udržateľnosti.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Španielska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Španielsku predstavujú 40 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 28 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Španielsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Španielsko ešte formálne nepredložilo partnerskú dohodu ani ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18). V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Španielsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktorým sa venuje plán obnovy a odolnosti, čelí Španielsko viacerým ďalším výzvam súvisiacim s urýchlením zelenej transformácie, rozsiahlejšími energetickými prepojeniami, väčšou dostupnosťou sociálneho a cenovo dostupného energeticky efektívneho bývania a podporou obehového hospodárstva. Politiky na zvýšenie miery recyklácie a podporu obehového hospodárstva môžu pomôcť obmedziť dovoz tovaru a prispieť k zmierneniu vonkajších nerovnováh. Plnenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a lepšie energetické prepojenia môžu v strednodobom a dlhodobom horizonte prispieť k menšej závislosti od fosílnych palív a k zníženiu vysokého zahraničného dlhu.

(25)

Španielsko by malo ešte viac oddeliť previazanosť hospodárskeho rastu a využívania zdrojov, aby dokázalo plniť ambicióznejšie únijné ciele vrátane balíka „Fit for 55“. V tejto súvislosti sa konštatuje, že miera recyklácie komunálneho odpadu a miera využívania obehových materiálov v krajine sú nižšie ako únijný priemer, zatiaľ čo podiel odpadu ukladaného na skládky je výrazne nadpriemerný. Stála koordinácia medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy a ďalšie investície môžu Španielsku pomôcť splniť povinnosti týkajúce sa triedeného zberu a recyklácie. Dosahovanie cieľov v oblasti recyklácie bolo posunuté na nižšie úrovne verejnej správy. Nástroje na presadzovanie týchto cieľov však nemusia byť dostatočne účinné. Koordináciu medzi rôznymi úrovňami verejnej správy by preto mohli posilniť ďalšie reformy zamerané okrem iného na spoločný výklad ustanovení a na plánovanie a využívanie infraštruktúry na spracovanie odpadu. Ďalšia podpora z Nástroja technickej podpory, zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (19), môže pomôcť šíriť najlepšie postupy. Opodstatnené môžu byť aj ďalšie investície na posilnenie recyklačnej kapacity Španielska, a to aj s cieľom podporiť obehové hospodárstvo v konkrétnych odvetviach. Inovácie a investície na podporu obehového hospodárstva sú navyše kľúčom k zvýšeniu efektívnosti využívania zdrojov. Španielsko zároveň trpí nedostatkom vody a potrebuje viac využívať potenciál jej opätovného využívania, a to aj z hľadiska obehového hospodárstva.

(26)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(27)

Podľa údajov z roku 2020 (20) je závislosť Španielska od Ruska na úrovni 2 % v prípade ropy a 10 % v prípade plynu, čo je v oboch prípadoch výrazne pod priemerom Únie (26 %, resp. 44 %). Závislosť Španielska od ruského uhlia je podobná ako vo zvyšku Únie (55 %), hoci v kontexte, v ktorom je podiel tuhých fosílnych palív na energetickom mixe oveľa nižší (2,8 %) ako únijný priemer. Napriek tomu, že Španielsko je vystavené vplyvom ruskej ropy a plynu iba v malej miere, súčasná geopolitická situácia a vysoké ceny energie si ešte naliehavejšie vyžadujú, aby Španielsko zintenzívnilo svoje úsilie pri plnení cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie stanovených v jeho národnom energetickom a klimatickom pláne. Dodatočné opatrenia na podporu zavádzania obnoviteľných zdrojov energie (s dôrazom na decentralizované zariadenia a vlastnú spotrebu, a to aj ďalším zjednodušením postupov udeľovania povolení a uľahčením prístupu do sústavy) a komplementárne investície (do uskladňovania, sieťovej infraštruktúry, elektrifikácie budov a dopravy a obnoviteľného vodíka), ktoré budú vychádzať z národného energetického a klimatického plánu, môžu pomôcť ďalej dekarbonizovať hospodárstvo vrátane priemyslu, dopravy a bývania a znížiť závislosť od fosílnych palív aj expozíciu voči medzinárodným cenám.

Účinné začlenenie Španielska do jednotného trhu s energiou si vyžaduje zlepšenie jeho energetických prepojení. Ďalšie prepojenia elektrických sietí so susednými krajinami by mohli pomôcť začleniť najmä kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na Pyrenejskom polostrove do jednotného trhu s energiou. Dodatočná cezhraničná plynárenská infraštruktúra pripravená na vodík môže ďalej prispieť k diverzifikácii dodávok plynu na vnútornom trhu Únie a pomôcť využiť dlhodobý potenciál obnoviteľného vodíka. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými.

(28)

V oblasti decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov a hĺbkovej obnovy obytných aj neobytných budov, najmä v stredne veľkých mestách, by sa mohol dosiahnuť ďalší pokrok zavedením vhodných systémov financovania, zvyšovaním úrovne zručností a odbornou prípravou pracovníkov v stavebníctve, ako aj informačnými kampaňami a technickou pomocou na podporu využívania grantov a finančných nástrojov na obnovu budov. Poskytnutie ďalšieho energeticky efektívneho sociálneho a cenovo dostupného bývania, najmä v oblastiach s výrazným nedostatkom bývania a s preťaženými trhmi, by mohlo pomôcť obmedziť spotrebu energie, pričom by zároveň ráznejšie riešilo zelenú transformáciu a podporilo zraniteľné domácnosti. Na to, aby Španielsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(29)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Španielsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Španielsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (21) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(30)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (22) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(31)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Španielska je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2.

(32)

Rada na základe hĺbkového preskúmania, ktoré uskutočnila Komisia, a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022 a program stability na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté v odporúčaniach 1, 2 a 4. Odporúčania 1 a 2 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokou úrovňou verejného dlhu. Politiky uvedené v odporúčaní 2 pomáhajú okrem iného znížiť dlh verejnej správy, súkromný dlh a zahraničný dlh, keďže plnohodnotným vykonávaním plánu obnovy a odolnosti sa podporí rast a zároveň sa posilní odolnosť hospodárstva. Politiky uvedené v odporúčaní 4 v dlhodobejšom horizonte pomáhajú okrem iného riešiť zraniteľné miesta súvisiace s vysokým zahraničným dlhom v kontexte vysokej nezamestnanosti,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil napríklad vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho EÚ zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (4) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (5), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v EÚ, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (6), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (7). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (8).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky rozvoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Francúzsko predložilo Komisii 28. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Francúzska (9). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Francúzsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Francúzsko predložilo 4. mája 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022. Program stability nepredložilo. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Francúzska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Francúzsku na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Francúzskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Francúzska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Francúzskom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že vo Francúzsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Zraniteľné miesta sa týkajú najmä vysokého verejného dlhu a slabej konkurencieschopnosti, ktoré majú cezhraničný význam, v kontexte nízkeho rastu produktivity.

(13)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Francúzska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve, pričom jeho verejný dlh presiahol referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve a nebola dodržaná referenčná hodnota pre znižovanie dlhu. V správe sa konštatovalo, že kritériá deficitu a dlhu neboli dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia v rámci svojho posúdenia všetkých závažných faktorov usúdila, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu by zahŕňalo nadmerne náročné skoré fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia sa preto domnieva, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu nie je za súčasných výnimočných hospodárskych podmienok opodstatnené. Ako bolo oznámené, Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(14)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (10) odporučila Francúzsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Francúzska klesol z 8,9 % HDP v roku 2020 na 6,5 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Francúzsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa znížil z 3,3 % HDP v roku 2020 na 2,6 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Francúzsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o trvalé zníženie daní z výroby od roku 2021 a zvýšenie miezd štátnych zamestnancov, predovšetkým v systéme zdravotnej starostlivosti. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol zo 114,6 % HDP v roku 2020 na 112,9 % HDP v roku 2021.

(15)

Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,6 % HDP v roku 2022 a 3,2 % HDP v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 by mal pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2022 dosiahnuť úroveň 111,2 % a v roku 2023 úroveň 109,1 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte vysoké. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 1,0 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Francúzska.

(16)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,6 % HDP v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,7 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (11). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti, zníženia nepriamych daní zo spotreby energie, stropov maloobchodných a veľkoobchodných cien a dotácií pre energeticky náročné podniky. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä všeobecný cenový strop na elektrickú energiu a plyn, ako aj priama dotovaná zľava na palivá. Deficit verejných financií je ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP (12).

(17)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Francúzsko v roku 2022 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a zároveň uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Francúzsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(18)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň - 1,7 % HDP (13). Francúzsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 znížiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Toto zníženie v roku 2022 je dôsledkom predsunutej finančnej podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2021. Predpokladá sa, že vplyv investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov na zámery fiškálnej politiky bude v roku 2022 neutrálny (14). Francúzsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,6 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

Medzi ďalšie opatrenia týkajúce sa bežných výdavkov patria opatrenia predložené v pláne obnovy a odolnosti a zamerané na riešenie hospodárskych dôsledkov konfliktu na Ukrajine, ako sú priame dotácie pre odvetvia ad hoc (0,1 % HDP) a zvýšenie miezd štátnych zamestnancov (0,1 % HDP). Na strane príjmov sa predpokladá, že k expanzívnym zámerom fiškálnej politiky prispeje aj zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb (0,1 % HDP) a zníženie daní z nehnuteľností (0,1 % HDP). Predpokladá sa, že vyšší nárast spotrebiteľských cien v porovnaní s deflátorom HDP v roku 2022 ovplyvní expanzívny príspevok primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, a to v dôsledku zvýšenia verejnej spotreby a sociálnych dávok. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 nie sú tieto opatrenia a hybné sily vyšších výdavkov plne vyvážené kompenzačnými opatreniami.

(19)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 0,9 % HDP (15). Predpokladá sa, že Francúzsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 znížiť o 0,1 percentuálneho bodu HDP, čo odráža predsunutú finančnú podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rokoch 2021 a 2022. Predpokladá sa, že vplyv investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov na zámery fiškálnej politiky bude v roku 2023 neutrálny (16). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,7 % HDP). Reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov preto závisí od postupného ukončenia opatrení na riešenie vplyvu zvýšenia cien energie, ako je plánované v súčasnosti.

(20)

Súčasný dôchodkový systém vo Francúzsku je zložitý a pozostáva z viac ako 40 vedľa seba existujúcich režimov. Tieto režimy sa uplatňujú na rôzne skupiny pracovníkov a funkcií podľa odlišných súborov pravidiel. Podľa údajov Eurostatu boli v roku 2019 verejné výdavky na dôchodky vo Francúzsku na úrovni 14,6 % HDP tretími najvyššími v Únii. Vysoké náklady súvisia s relatívne vysokým pomerom náhrady (t. j. dôchodok oproti konečným ročným mzdám), strednou dĺžkou života, relatívne nízkym skutočným vekom odchodu do dôchodku (približne 62 rokov) a vysokým počtom poberateľov dôchodku v porovnaní s celkovým obyvateľstvom. Podľa správy Komisie o starnutí obyvateľstva z roku 2021, ako aj najnovšej výročnej správy francúzskej Poradnej rady pre dôchodky (Conseil d’orientation des retraites) sa po určitom poklese predpokladanom do roku 2024 očakáva mierny nárast výdavkov na dôchodky v období od roku 2025 zhruba do roku 2030, a to približne o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Vysoké celkové verejné výdavky, v rámci ktorých sú výdavky na dôchodky jednou z hlavných položiek, prispievajú k akumulácii verejného dlhu napriek vysokému daňovému zaťaženiu, v dôsledku čoho Francúzsko čelí v strednodobom horizonte vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti. Z dlhodobého hľadiska by výdavky na dôchodky začali v období do roku 2070 plynulo klesať, a to najmä v dôsledku indexácie dôchodkových dávok podľa inflácie, ktorá kompenzuje vplyv zvýšenia indexu ekonomického zaťaženia v dôsledku starnutia obyvateľstva. Zjednodušenie dôchodkového systému zjednotením rôznych režimov by pomohlo zlepšiť jeho transparentnosť a spravodlivosť, pričom by malo pozitívny vplyv na mobilitu pracovnej sily a na efektívnosť rozdelenia práce a mohlo by podporiť fiškálnu udržateľnosť. V roku 2018 začala francúzska vláda reformný proces s cieľom zjednotiť pravidlá viacerých dôchodkových režimov. Reforma bola po vypuknutí pandémie COVID-19 pozastavená. V prezentácii cieľov francúzskeho plánu obnovy a odolnosti vláda potvrdila svoj záväzok pokračovať v ambicióznej reforme dôchodkového systému zameranej na zlepšenie jeho spravodlivosti a udržateľnosti.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Francúzsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Vykonávanie francúzskeho plánu obnovy a odolnosti je v pokročilom štádiu. Komisia po zohľadnení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru kladne posúdila prvú žiadosť Francúzska o platbu, vďaka čomu bola 4. marca 2022 vyplatená finančná podpora vo výške 7,4 miliardy EUR (bez predbežného financovania). Súvisiacich 38 míľnikov a cieľov zahŕňa reformy v oblasti verejných financií, trhu práce, ako aj zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Uskutočnili sa investície do energetickej efektívnosti budov (verejné, súkromné a sociálne bývanie), udržateľnej dopravy (nákup ekologických vozidiel), dekarbonizácie priemyslu, zamestnanosti mladých ľudí a vzdelávania. Schválilo sa niekoľko výskumných stratégií týkajúcich sa kľúčových zelených a digitálnych technológií a v rokoch 2022 a 2023 sa spustia výzvy na predkladanie projektov.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Francúzska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy predstavujú vo Francúzsku 46,0 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti (realizujú sa veľké investície do energetickej obnovy budov), zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 21,3 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Francúzsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Komisia 2. júna 2022 schválila partnerskú dohodu, stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (17), ktorú predložilo Francúzsko. Francúzsko predložilo väčšinu programov politiky súdržnosti pred 17. marcom 2022. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Francúzsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Francúzsko čelí viacerým ďalším výzvam súvisiacim s nedostatkom zručností a zavádzaním energie z obnoviteľných zdrojov. Zlepšovanie zručností pracovníkov by prispelo k zvýšeniu produktivity práce a následne k zlepšeniu celkovej konkurencieschopnosti francúzskeho hospodárstva.

(25)

Nedostatok pracovnej sily je na vzostupe a zamestnávatelia uvádzajú, že hlavnou prekážkou náboru pracovníkov je vo viac ako 50 % prípadov nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o pracovné miesta, ktoré si vyžadujú technické zručnosti, ako sú tie, ktoré sú potrebné v oblasti zelenej a digitálnej transformácie (priemysel, stavebníctvo). Súčasné investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov si vyžadujú určitý čas, kým sa vyplatia, a ich účinnosť by mohla oslabiť nízka úroveň základných zručností viac ako jednej pätiny 15-ročných žiakov, ktorí potom majú tendenciu menej sa zúčastňovať na odbornej príprave neskôr v živote. Slabé výsledky v matematike a prírodných vedách (francúzski žiaci dosiahli v trendoch v medzinárodných výsledkoch v matematike a prírodných vedách v 4. triede (TIMSS) 2019 najnižší počet bodov spomedzi 22 zúčastnených členských štátov) vzbudzujú vzhľadom na nedostatok technických zručností osobitné znepokojenie. Okrem toho z hodnotení vyplýva, že nízkokvalifikovaní pracovníci majú tendenciu menej sa zúčastňovať na odbornej príprave, ktorá vedie ku kvalifikácii.

(26)

Napriek celkovo dobrým výsledkom majú vysoké sociálno-ekonomické nerovnosti a regionálne rozdiely vo francúzskom vzdelávacom systéme vplyv na úroveň základných zručností. Podľa Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) je Francúzsko jedným z členských štátov, v ktorých sociálno-ekonomické zázemie najviac ovplyvňuje výsledky žiakov. Z ukazovateľov vyplýva, že 35,3 % znevýhodnených 15-ročných žiakov a 44,5 % žiakov, ktorých rodičia patria k prvej generácii migrantov, nemá dostatočné základné zručnosti v čítaní v porovnaní s priemerom 20,9 %. V záujme riešenia tohto problému Francúzsko v roku 2017 zaviedlo pilotnú reformu spočívajúcu v „znížení veľkosti tried na polovicu“ v raných rokoch vzdelávania študentov v prioritných oblastiach s cieľom umožniť žiakom využívať personalizovanejšiu podporu v priaznivej atmosfére na učenie. V roku 2021 francúzsky Dvor audítorov poukázal na nedostatky v školskom systéme, najmä pokiaľ ide o vzdelávacie výstupy znevýhodnených žiakov, a vyzval na väčšiu autonómiu a hodnotenie škôl. Nižšia miera účasti učiteľov na kontinuálnom vzdelávaní a vysoký pomer počtu študentov k počtu učiteľov môžu prehlbovať sociálno-ekonomické nerovnosti. Učitelia prírodovedných predmetov pracujúci v znevýhodnených oblastiach majú zvyčajne nižšiu úroveň certifikácie, a to vo väčšom rozsahu ako v iných členských štátoch. Reformy systémov odborného vzdelávania a prípravy vrátane učňovskej prípravy z roku 2018 a významné stimuly pre zamestnávateľov zvýšili počet učňov, čo malo pozitívny vplyv na mieru zamestnanosti absolventov.

(27)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(28)

Podľa údajov z roku 2020 je závislosť Francúzska od dovozu ruskej ropy, plynu a uhlia na úrovni 9 %, 17 % a 34 %, čo je pod priemerom EÚ27 (18). Francúzsko je v porovnaní s priemerom Únie menej závislé od ruských fosílnych palív, čo je z veľkej časti spôsobené tým, že francúzsky energetický mix zahŕňa najmä jadrovú energiu (40,6 % jeho hrubej domácej spotreby energie). Podiel fosílnych palív v energetickom mixe je nižší ako priemer EÚ27: ropa, plyn a tuhé fosílne palivá (vrátane uhlia) predstavujú 28,6 %, 15,4 % a 2,3 % hrubej domácej spotreby energie vo Francúzsku. Francúzsko má okrem toho štyri terminály na skvapalnený zemný plyn, ktoré umožňujú diverzifikovanejší zdroj dovozu plynu. Súčasná geopolitická situácia a vysoké ceny energie však zvyšujú naliehavosť toho, aby Francúzsko ešte viac zintenzívnilo svoje úsilie o splnenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovených v národnom energetickom a klimatickom pláne. Energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala 19,1 % hrubej konečnej spotreby energie Francúzska v roku 2020, čo je menej ako jeho cieľ 23 % stanovený v národnom energetickom a klimatickom pláne. Na to, aby Francúzsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. K rýchlej dekarbonizácii priemyselných procesov a vykurovania budov môže prispieť zvýšená verejná podpora technológií, ako sú malé a veľké tepelné čerpadlá a geotermálna energia, vrátane podpory sietí diaľkového vykurovania, ako aj rýchlejšie zavádzanie udržateľnej anaeróbnej digescie („metanizácia“) a iných technológií spojených s udržateľnou výrobou bioplynov, ako je biometán. Takéto investície by zároveň pomohli znížiť závislosť od dovozu zemného plynu z Ruska. Zrýchlené postupné rušenie zostávajúcich dotácií na fosílne palivá by zlepšilo konkurencieschopnosť energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s alternatívami v podobe fosílnych palív. Investície do energie z obnoviteľných zdrojov, a to tak úžitkovej, ako aj decentralizovanej, môžu takisto posilniť makroekonomickú odolnosť a konkurencieschopnosť zvýšením energetickej bezpečnosti a miery inovácií v odvetví energetiky.

(29)

Zavádzanie projektov v oblasti úžitkovej energie z obnoviteľných zdrojov vo Francúzsku, najmä veterných parkov na pevnine a na mori a solárnych fotovoltických projektov, je nepriaznivo ovplyvnené reštriktívnou reguláciou a veľkými administratívnymi prekážkami a prekážkami v oblasti povoľovania. Nedostatočné investície do elektrizačnej sústavy na vnútroštátnej úrovni viedli aj k nedostatku prístupových bodov, zvýšeniu nákladov na pripojenie do sústavy a oneskoreniam v pripojení do sústavy, ktoré môžu v súčasnosti trvať až niekoľko mesiacov. Veterné parky na pevnine sa nesmú budovať v okruhu 5 až 30 km od okolitých meteorologických, vojenských a civilných leteckých radarov, čo vedie k tomu, že v prípade približne 45 % nových projektov dochádza k problému nájsť vhodné miesta. Mali by sa zlepšiť postupy, aby sa zabránilo vojenským prekážkam súvisiacim s bezpečnosťou vo veľmi neskorej fáze vývoja projektu. Schvaľovací proces zahŕňajúci národné, regionálne a miestne správne orgány znamená, že časté žiadosti o aktualizáciu dokumentov o územnom plánovaní sa musia odzrkadliť aj v dokumentoch na nižšej úrovni, čo vytvára dodatočnú administratívnu záťaž. Proces udeľovania povolení by sa mohol urýchliť pridelením väčšieho množstva ľudských a finančných zdrojov ústredným správnym orgánom na regionálnej úrovni (t. j. decentralizovaným štátnym službám), ako aj príslušným orgánom a prevádzkovateľom sústav, užším zapojením regionálnych a miestnych správnych orgánov do priestorového plánovania a rýchlejším uplatňovaním postupov verejného obstarávania. Posilnenie mechanizmov účasti verejnosti a decentralizácie by znížilo počet sťažností tretích strán, ktoré sú zdrojom veľkých oneskorení pri zadávaní nových projektov. Stabilný regulačný rámec na vnútroštátnej úrovni by poskytol väčšiu istotu pre investorov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé plánovanie.

(30)

Zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie pomôže znížiť emisie a závislosť od fosílnych palív. Vo Francúzsku pripadá na výstavbu a využívanie budov 25 % všetkých emisií skleníkových plynov. V pláne obnovy a odolnosti je jedna celá zložka venovaná energetickej obnove budov, čo prispieva k riešeniu súvisiacich výziev uplatnením širokého prierezového prístupu. Opatrenia sa vzťahujú na všetky typy budov, pričom sa dáva prednosť verejným budovám, ale zahŕňajú aj významné kroky na obnovu fondu súkromných budov a sociálneho bývania a na zvýšenie energetickej efektívnosti malých podnikov. V kontexte svojho nového vnútroštátneho plánu obnovy a odolnosti Francúzsko posilňuje mechanizmus podpory vykurovania budov pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad zvýšením prostriedkov „fondu na vykurovanie“ o 150 miliónov EUR a dotácie na inštaláciu vykurovania pomocou energie z obnoviteľných zdrojov o 1 000 EUR. Vo francúzskej národnej stratégii pre nízkouhlíkové hospodárstvo (Stratégie Nationale Bas Carbone) sa vymedzuje ambiciózna trajektória znižovania emisií z budov a dosiahnutia úplnej dekarbonizácie energie spotrebúvanej v budovách do roku 2050. Súčasný systém „Ma Prime Renov“ zameraný na domácnosti dotuje najmä jednotlivé opatrenia obnovy. V záujme podpory výraznejšieho zvýšenia energetickej efektívnosti by sa politický rámec mohol zlepšiť tak, aby stimuloval hĺbkovú obnovu a pomáhal Francúzsku ďalej zvyšovať energetickú efektívnosť svojho fondu budov. Cieľom zákona o klíme a odolnosti prijatého v auguste 2021 je znížiť spotrebu energie mnohými spôsobmi, napríklad poskytnutím bonusov na elektrické bicykle a vytvorením nízkoemisných zón v metropolitných oblastiach.

(31)

Ďalšia podpora cezhraničných elektrických prepojovacích vedení (vo fáze vývoja alebo plánovania) má naďalej kľúčový význam pre integráciu veľkých podielov obnoviteľných zdrojov energie. Predsunutie investícií do domácej aj cezhraničnej energetickej infraštruktúry pomôže znížiť závislosť od fosílnych palív, a najmä od ruského plynu. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Prepojovacie vedenia majú zásadný význam pre efektívne fungovanie vnútorného trhu s energiou tým, že zlučujú zdroje v záujme dosiahnutia celkovej bezpečnosti dodávok.

(32)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Francúzsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Francúzsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (19) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(33)

Rada preskúmala fiškálne politiky Francúzska, pričom vzala do úvahy prognózu Komisie z jari 2022, a jej posúdenie je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(34)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Francúzska je to zohľadnené vo všetkých štyroch odporúčaniach.

(35)

Rada na základe hĺbkového preskúmania, ktoré uskutočnila Komisia, a príslušného posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1, 2 a 3, Odporúčania 1, 2 a 3 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého, druhého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokou úrovňou verejného dlhu. Politiky uvedené v odporúčaní 2 pomáhajú okrem iného znížiť zadlženosť verejnej správy a zlepšiť konkurencieschopnosť, keďže plnou realizáciou plánu obnovy a odolnosti sa podporí rast a zároveň sa posilní odolnosť hospodárstva. Politiky uvedené v odporúčaní 3 prispievajú okrem iného k riešeniu nerovnováh súvisiacich s konkurencieschopnosťou,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Chorvátsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala spoločnú správu o zamestnanosti 14. marca 2022.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil napríklad vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (4) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (5), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (6), ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratných grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (7). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (8).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky rozvoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Chorvátsko predložilo Komisii 14. mája 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 20. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Chorvátska (9). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Chorvátsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Chorvátsko predložilo 28. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 29. apríla 2022 svoj konvergenčný program na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 8 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Chorvátska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Chorvátsku na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Chorvátskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Chorvátska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Chorvátskom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Chorvátsku už neexistujú makroekonomické nerovnováhy. Významný pokrok sa dosiahol najmä pri znižovaní súkromnej zadlženosti a čistých zahraničných záväzkov, zatiaľ čo verejný dlh síce zostáva vysoký, ale obnovila sa jeho klesajúca trajektória, ktorá pred pandémiou priniesla výrazné zlepšenia.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (10) odporučila Chorvátsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Chorvátska klesol zo 7,3 % HDP v roku 2020 na 2,9 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Chorvátsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa znížil z 3,3 % HDP v roku 2020 na 2,1 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Chorvátsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v roku 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o zníženie dane z príjmov fyzických a právnických osôb v celkovej výške 0,5 % HDP. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol z 87,3 % HDP v roku 2020 na 79,8 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové projekcie uvedené v konvergenčnom programe na rok 2022, je na rok 2022 opatrný a neskôr priaznivý. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,0 % a v roku 2023 o 4,4 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá vyšší rast reálneho HDP na úrovni 3,4 % a v roku 2023 nižší rast na úrovni 3,0 %, pričom tento rozdiel odráža najmä nižšie očakávania chorvátskych orgánov v roku 2022 týkajúce sa rastu skutočnej spotreby domácností. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2022 očakáva, že celkový deficit mierne klesne na 2,8 % HDP v roku 2022 a ďalej na 1,6 % HDP v roku 2023. Tento mierny pokles v roku 2022 odráža najmä rast hospodárskej činnosti a zrušenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 76,2 % a v roku 2023 na 71,7 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 2,3 % HDP v roku 2022 a 1,8 % HDP v roku 2023. Tieto projekcie deficitu sú na rok 2022 nižšie a na rok 2023 vyššie než v konvergenčnom programe, a to najmä v dôsledku nižšej úrovne výdavkov, ktorú Komisia očakáva v roku 2022 v oblasti tvorby hrubého fixného kapitálu a iných výdavkov. V prognóze Komisie sa okrem toho predpokladá o niečo nižší posun v príjmoch aj výdavkoch v dôsledku rozdielu vo výhľade inflácie. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s nižším pomerom dlhu verejnej správy k HDP v roku 2022 na úrovni 75,3 % a s vyšším pomerom dlhu verejnej správy k HDP v roku 2023 na úrovni 73,1 %. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 2,2 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Chorvátska.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,1 % HDP v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je v roku 2022 ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,4 % HDP v roku 2022 a 0,2 % HDP v roku 2023 (11). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti, z podpory pre spoločnosti a zo zníženia nepriamych daní zo spotreby energie. Tieto opatrenia sú väčšinou dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä celoplošné zníženie nepriamych daní z energie. Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,1 % HDP (12).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Chorvátsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada takisto Chorvátsku odporučila, aby udržiavalo pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Chorvátsku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v konvergenčnom programe Chorvátska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň - 1,8 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (13). Chorvátsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,5 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,4 percentuálneho bodu (14). Chorvátsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,0 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energií (0,4 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj vyššie výdavky na medzispotrebu, ktoré čiastočne odrážajú zvýšenie inflácie. Chorvátsko preto na základe aktuálnych odhadov Komisie nemá dostatočnú kontrolu nad rastom bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022.

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať - 0,7 % HDP (15). Predpokladá sa, že Chorvátsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,5 percentuálneho bodu. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať mierne expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (16). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni - 0,2 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia niektorých opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,2 % HDP). Vo všeobecnosti neutrálny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov preto čiastočne závisí od postupného ukončovania opatrení na riešenie vplyvu zvýšenia cien energie, ako je plánované v súčasnosti.

(19)

V konvergenčnom programe na rok 2022 sa očakáva postupný pokles deficitu verejných financií, a to v roku 2024 na 1,6 % HDP a do roku 2025 na 1,2 % HDP. Počíta sa teda s tým, že deficit verejných financií zostane do roku 2025 pod úrovňou 3 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 znižovať, a to konkrétne na 68,9 % v roku 2024 a na 66,9 % v roku 2025. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte stredné.

(20)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Chorvátsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. V pláne obnovy a odolnosti sa plnia odporúčania pre danú krajinu najmä reformami na posilnenie rozpočtového rámca, aktívnymi opatreniami politiky trhu práce a reformou vzdelávania s cieľom zlepšiť prístup k vzdelávaniu, ako aj kvalitu vzdelávania a jeho relevantnosť pre trh práce. Výzvy, ktorým čelí chorvátsky systém zdravotnej starostlivosti, sa riešia prostredníctvom opatrení na zlepšenie efektívnosti, kvality, prístupnosti a finančnej udržateľnosti, ktorú osobitne zasiahla pandémia COVID-19. V pláne obnovy a odolnosti sa navyše plnia odporúčania pre danú krajinu v týchto oblastiach napredovaním v dekarbonizácii odvetvia energetiky, zvyšovaním celkovej energetickej efektívnosti a zameraním investícií na udržateľnú dopravu a digitálnu infraštruktúru a služby. Okrem toho plán obnovy a odolnosti obsahuje ďalekosiahle opatrenia na zlepšenie efektívnosti verejnej správy a justičného systému, predchádzanie korupcii, jej odhaľovanie a nápravu, zlepšenie podnikateľského prostredia a podporu investícií do výskumu a inovácií a ich politického významu.

(21)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Chorvátska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Chorvátsku predstavujú 40,3 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 20,4 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Chorvátsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(22)

Chorvátsko predložilo 1. júla 2022 partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (17), ale zatiaľ nepredložilo ostatné programy politiky súdržnosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Chorvátsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(23)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(24)

Chorvátsko sa zaviazalo do roku 2033 postupne ukončiť využívanie uhlia na výrobu elektrickej energie. V roku 2020 dosiahlo Chorvátsko 28 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie, čím prekročilo svoj cieľ 20 %. Chorvátsko musí urýchliť úsilie o dekarbonizáciu, a to aj v priemysle, znížiť závislosť od dovozu energie z Ruska a prijať opatrenia na podporu integrácie do jednotného trhu. V roku 2021 predstavoval dovoz ruského plynu 22 % celkových dodávok zemného plynu, zatiaľ čo 57 % sa dovážalo prostredníctvom nového terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) (v prevádzke od začiatku roka 2021). Plyn predstavuje 30,3 % a ropa 33,7 % chorvátskeho energetického mixu. Pri všetkých nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Pokiaľ ide o rozvoj obnoviteľnej, bezpečnej a cenovo dostupnej energie, stále existuje značný potenciál v oblasti veternej a slnečnej energie, ktoré predstavujú približne 2,1 % energetického mixu (s podielom na celkovej inštalovanej kapacite na výrobu elektrickej energie vo výške 13 % v prípade veternej energie a 1 % v prípade slnečnej energie), ako aj v geotermálnych zdrojoch energie. Kľúčovými aspektmi na zlepšenie efektívnosti energetického systému, bezpečnosti dodávok a integrácie do trhu sú: zefektívnenie povoľovacích postupov pre obnoviteľné zdroje energie, podpora rozvoja energetických spoločenstiev a predsunutie investícií do obnoviteľných zdrojov energie, a to aj zo strany domácností a v súvislosti s malými systémami. Na podporu zelenej transformácie bude potrebná ďalšia modernizácia elektrických prenosových a distribučných sústav, zatiaľ čo z hľadiska riadenia energetického systému s vysokým podielom energie z obnoviteľných zdrojov budú mať zásadný význam investície do uskladňovania elektrickej energie. Zlepšenia sú potrebné aj v odvetviach vykurovania a chladenia, najmä prechodom z diaľkových a individuálnych vykurovacích systémov založených na fosílnych palivách na obnoviteľné zdroje energie priamo alebo prostredníctvom výroby elektriny.

(25)

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, sú potrebné opatrenia na zintenzívnenie obnovy fondu budov, na rozšírenie ponuky energeticky efektívneho bývania, a to najmä sociálneho bývania, a na zintenzívnenie nahrádzania kotlov na plyn a vykurovací olej tepelnými čerpadlami a inými efektívnejšími a ekologickejšími riešeniami. Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie závislosti chorvátskeho odvetvia dopravy od ropy, najmä zvýšením využívania verejnej dopravy a jej ďalšou ekologizáciou, využívaním inteligentných dopravných systémov, širším zavádzaním elektrických a vodíkových nabíjacích staníc a dopravy založenej na týchto pohonoch, investíciami do infraštruktúry mobility a zvýšením využívania vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami. Na to, aby Chorvátsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(26)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Chorvátsko a môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický vplyv tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Chorvátsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (18) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(27)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala konvergenčný program na rok 2022 a jej stanovisko (19) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(28)

V rámci prípravy na prijatie eura bola chorvátska kuna 10. júla 2020 zahrnutá do európskeho mechanizmu výmenných kurzov II. V záujme zachovania hospodárskej a finančnej stability a dosiahnutia vysokého stupňa udržateľnej hospodárskej konvergencie sa chorvátske orgány zaviazali vykonávať osobitné politické opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, podnikateľského prostredia, riadenia verejného sektora a súdnictva. Pokrok Chorvátska pri plnení požiadaviek potrebných na prijatie eura sa pozitívne posúdil v konvergenčných správach Európskej komisie a Európskej centrálnej banky za rok 2022,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Taliansko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, prijatý Radou 14. marca 2022. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Jeden rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia v oblasti fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Talianska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky rozvoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Taliansko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Talianska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Taliansko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Taliansko predložilo 27. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 27. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Talianska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Taliansku na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Taliansko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Talianskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Talianska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Talianskom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že v Taliansku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Taliansko je predovšetkým naďalej zraniteľné v súvislosti s vysokým verejným dlhom a slabým rastom produktivity v kontexte nestabilného trhu práce a niektorých slabých miest vo finančnom sektore.

(13)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Talianska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve, pričom jeho verejný dlh presiahol referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve a nebola dodržaná referenčná hodnota pre znižovanie dlhu. V správe sa konštatovalo, že kritériá deficitu a dlhu neboli dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia v rámci svojho posúdenia všetkých závažných faktorov usúdila, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu by zahŕňalo nadmerne náročné skoré fiškálne úsilie, ktoré by mohlo ohroziť rast. Komisia sa preto domnieva, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu nie je za súčasných výnimočných hospodárskych podmienok opodstatnené. Ako bolo oznámené, Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(14)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Taliansku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Talianska klesol z 9,6 % HDP v roku 2020 na 7,2 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Taliansko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom dočasné núdzové opatrenia dosiahli úroveň 3,5 % HDP (pokles zo 4,4 % HDP v roku 2020). Opatrenia, ktoré Taliansko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň však niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 – 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom išlo najmä o zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie v chudobnejších regiónoch, predĺženie platnosti daňového bonusu na príjmy zo zamestnania a zavedenie rodinných prídavkov. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol zo 155,3 % HDP v roku 2020 na 150,8 % HDP v roku 2021.

(15)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je na rok 2022 priaznivý a na nasledujúce obdobie realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 3,1 % a v roku 2023 o 2,4 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP, a to na úrovni 2,4 % v roku 2022 a 1,9 % v roku 2023, čo je spôsobené najmä obozretnejšími prognózami domáceho dopytu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit klesne na 5,6 % HDP v roku 2022 a na 3,9 % HDP v roku 2023 (12). V poklese v roku 2022 sa odzrkadľuje najmä rast hospodárskej činnosti a ukončenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP vzrastie v roku 2022 na 147,0 % a v roku 2023 klesne na 145,2 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 5,5 % HDP v roku 2022 a 4,3 % HDP v roku 2023. V porovnaní s programom stability na rok 2022 je deficit predpokladaný v prognóze Komisie z jari 2022 v roku 2022 takmer rovnaký, ale v roku 2023 je vyšší, a to najmä v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu. Prognóza Komisie z jari 2022 zároveň nezahŕňa dodatočné podporné opatrenia na rok 2022 ohlásené v programe stability na rok 2022, keďže podrobnosti ešte k dátumu uzávierky neboli k dispozícii. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 by sa mal pomer verejného dlhu k HDP zvýšiť – v roku 2022 na 147,9 % a v roku 2023 na 146,8 %. Rozdiel je spôsobený vyšším deficitom a nižším hospodárskym rastom. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 0,4 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Talianska.

(16)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 3,5 % HDP v roku 2021 na 1,1 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,5 % HDP v roku 2022 a ktoré sa roku 2023 postupne zrušia (13). Tieto opatrenia pozostávajú najmä zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti, zníženia nepriamych daní zo spotreby energie a dotácií pre energetické spoločnosti. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä celoplošné znižovanie nepriamych daní zo spotreby energie (DPH a paušálne odvody). Deficit verejných financií je tiež ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 a 2023 budú na úrovni 0,1 % HDP (14).

(17)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Taliansko v roku 2022 využilo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných investícií na podporu obnovy a zároveň uskutočňovalo obozretnú fiškálnu politiku. Okrem toho by malo zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Taliansku odporučila, aby obmedzilo rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Taliansku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(18)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Talianska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň 2,7 % HDP (15). Taliansko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,9 % HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu (16). Taliansko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,3 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,2 % HDP) (17), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP). V raste bežných výdavkov sa odrážajú aj vyššie výdavky na odmeny zamestnancov vo verejnom sektore v dôsledku obnovenia zmlúv vo verejnom sektore na obdobie 2019 až 2021, ktorých podstatná časť (zodpovedajúca 0,25 % HDP) sa do výdavkov premietne v roku 2022, pričom aj pre sektor zdravotnej starostlivosti sú naplánované dodatočné zdroje (0,1 % HDP). Na strane príjmov sa predpokladá, že k expanzívnym zámerom fiškálnej politiky prispeje aj zníženie sadzby dane z príjmov fyzických osôb a regionálnej dane z výrobných činností (0,4 % HDP). Na základe súčasných odhadov Komisie teda Taliansko v roku 2022 dostatočne neobmedzuje rast čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov.

(19)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať - 1,2 % HDP (18). Predpokladá sa, že Taliansko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,7 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,2 percentuálneho bodu (19). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni - 0,2 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,5 % HDP). Zároveň sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispeje aj zvýšenie sociálnych transferov (0,4 % HDP) v dôsledku ich indexácie podľa miery inflácie v predchádzajúcom roku a dodatočné rozpočtové zdroje vyčlenené pre sektor zdravotníctva (0,1 % HDP), ktoré nie sú vyvážené kompenzačnými opatreniami. Vo všeobecnosti neutrálny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov preto závisí od postupného ukončovania opatrení na riešenie vplyvu zvýšenia cien energie, ako je plánované v súčasnosti.

(20)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 3,3 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 2,8 % HDP. Predpokladá sa teda, že deficit verejných financií klesne do roku 2025 pod úroveň 3 % HDP. V týchto prognózach sa v rokoch 2023 až 2025 predpokladá zníženie celkových výdavkov približne o 3 percentuálne body HDP a zníženie celkových príjmov približne o 2 percentuálne body HDP. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 znižovať, a to konkrétne na 143,4 % v roku 2024 a na 141,4 % v roku 2025. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte vysoké.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať, spolu s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Taliansku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Najmä účinné a rýchle vykonávanie plánu obnovy a odolnosti má potenciál priniesť trvalé štrukturálne zmeny, a teda mať trvalý vplyv na talianske hospodárstvo a spoločnosť. Očakáva sa, že široká škála reforiem v kľúčových oblastiach politiky sa bude zaoberať dlhodobými prekážkami hospodárskeho rastu. Plán obnovy a odolnosti obsahuje najmä reformy zamerané na podporu štrukturálnych zmien vo fungovaní verejnej správy a súdneho systému a na zlepšenie celkového podnikateľského prostredia. Plánované reformy a investície do sektorov vzdelávania, rozvoja zručností a výskumu majú potenciál v dlhodobom horizonte posilniť ľudský kapitál a výskumné kapacity. Plánované reformy trhu práce a investície na zlepšenie vyhliadok na zamestnanie, najmä mladých ľudí a žien, majú potenciál zvýšiť ponuku pracovnej sily, zabezpečiť rovnaký prístup k zručnostiam a v konečnom dôsledku podporiť hospodársky rast. Očakáva sa, že reformy v odvetviach, ako sú doprava a vodné hospodárstvo, štrukturálne zlepšia hospodársku efektívnosť, okrem iného prostredníctvom systematickejšieho využívania súťažných konaní na prideľovanie zákaziek na služby.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Talianska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy predstavujú v Taliansku 37,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 25 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Taliansku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Taliansko predložilo 17. januára 2022 programové dokumenty v rámci politiky súdržnosti na účely partnerskej dohody ustanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (20) a svoje prvé programy v rámci politiky súdržnosti stanovené v uvedenom nariadení predložilo Európskej komisii. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 Taliansko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadnilo príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, čelí Taliansko aj viacerým ďalším výzvam súvisiacim s daňovým systémom. Politiky na zvýšenie efektívnosti daňového systému môžu pomôcť pri riešení dlhodobých makroekonomických nerovnováh. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by daňový systém, ktorý viac podporuje rast a je efektívnejší, prispel k zníženiu vysokého verejného dlhu, pomohol by rastu produktivity a podporil tvorbu pracovných miest, najmä pre ženy.

(25)

Daňové zaťaženie práce v Taliansku je vysoké a profil účinných hraničných sadzieb dane z príjmu fyzických osôb sa vyznačuje výraznými prerušeniami. Na konci roka 2021 Taliansko prijalo opatrenia na riešenie týchto výziev, najmä zavedením univerzálnych prídavkov na deti a znížením daní z príjmu fyzických osôb. Očakáva sa, že tieto opatrenia mierne zvýšia ponuku pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o ženy. Daňovo-odvodové zaťaženie práce zostáva v porovnaní s ostatnými členskými štátmi veľmi vysoké na všetkých úrovniach príjmov. Zároveň sa nedostatočne využívajú iné zdroje príjmov, ktoré sú menej škodlivé pre rast, čo ponecháva priestor na ďalšie znižovanie daňového zaťaženia práce rozpočtovo neutrálnym spôsobom. Katastrálne hodnoty, ktoré slúžia ako základ pre výpočet dane z nehnuteľností, sú vo veľkej miere zastarané. Množstvo daňových výdavkov vrátane DPH je vysoké, ich rozsah je široký a mali by sa prijať opatrenia na ich zefektívnenie. A napokon, napriek pomerne vysokým príjmom z daní z energie v Taliansku ich koncepcia dostatočne nepodporuje prechod na čistejšie technológie, a to aj z dôvodu rozsiahleho využívania dotácií škodlivých pre životné prostredie. Na tieto rôzne rozmery sa vzťahuje vykonávací právny predpis k daňovej reforme, ktorý vláda predložila koncom roka 2021 a ktorý by sa po prijatí musel implementovať prostredníctvom legislatívnych dekrétov.

(26)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(27)

Taliansko je vo veľkej miere závislé od dovozu energie z Ruska, najmä od plynu, pričom 43 % plynu dováža z Ruska (mierne pod priemerom Únie 44 %) a podiel plynu v jeho energetickom mixe predstavuje 42 %. Pri rope je závislosť od Ruska nižšia, a to na úrovni 11 %, čo je menej než priemer Únie na úrovni 26 % (ropa predstavuje 32 % energetického mixu Talianska) (21). Hoci Taliansko v krátkodobom horizonte nečelí závažným problémom v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu vzhľadom na svoju rozsiahlu skladovaciu kapacitu a plynovodné prepojenia so severnou Afrikou a Azerbajdžanom, invázia Ruska na Ukrajinu môže v strednodobom a dlhodobom horizonte predstavovať výzvu. Taliansko má priestor na prekonanie prekážok pri zvyšovaní kapacity prenosu energie v rámci krajiny, ako aj so susednými krajinami. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Taliansko v súčasnosti diverzifikuje svoj energetický mix zvyšovaním podielu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä vďaka slnečnej, veternej a vodíkovej energii a energii z udržateľného biometánu. Aj vzhľadom na potenciálne výzvy vyplývajúce zo súčasnej geopolitickej situácie stále existuje priestor na urýchlenie a zintenzívnenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie stanovených v národnom energetickom a klimatickom pláne. Taliansko má priestor na to, aby pokračovalo v prijímaní opatrení na uľahčenie schvaľovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ciele Talianska v oblasti energetickej efektívnosti navyše nemusia postačovať na riešenie týchto výziev ani na splnenie ambícií balíka „Fit for 55“. Stratégia energetickej efektívnosti pre stavebníctvo sa opiera hlavne o dočasné opatrenia a mala by ju dopĺňať strednodobá a dlhodobá stratégia vrátane prísnejších opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v podnikoch, najmä v priemysle. Okrem toho treba zrýchliť dekarbonizáciu odvetvia dopravy, a to aj urýchlením rozširovania infraštruktúry nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a napredovaním v kľúčových projektoch v oblasti železničnej, cyklistickej a verejnej dopravy. Na to, aby Taliansko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude treba ešte viac zvýšiť ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zvyšovania energetickej efektívnosti.

(28)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Taliansko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Taliansko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (22) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(29)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (23) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(30)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Talianska je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2.

(31)

Rada na základe hĺbkového preskúmania uskutočneného Komisiou a jej posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022 a program stability na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 a 2. Odporúčania 1 a 2 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého, druhého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokou úrovňou verejného dlhu. Politiky uvedené v odporúčaní 2 prispievajú okrem iného k riešeniu nerovnováh súvisiacich s vysokým verejným dlhom a dlhodobo slabou dynamikou produktivity v kontexte nestability trhu práce a určitých nedostatkov vo finančnom sektore,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Cyprus za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil napríklad vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola 4. marca 2022 prvýkrát vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Cypru na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu prognózy zo zimy 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní s prognózou Komisie zo zimy 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Cyprus predložil Komisii 17. mája 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 20. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Cypru (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Cyprus uspokojivo splnil príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Cyprus predložil 5. mája 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 2. mája 2022 program stability na rok 2022 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Cypru o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Cypre na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Cyprus dosiahol pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Cyprom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Cypru pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia vykonala v súvislosti s Cyprom hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 a jeho výsledky uverejnila 23. mája 2022. Komisia dospela k záveru, že na Cypre existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Predovšetkým sa počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 výrazne zhoršil veľký deficit bežného účtu, čo znamenalo dodatočné zaťaženie už aj tak vysokého zahraničného, verejného a súkromného dlhu, zatiaľ čo nesplácané úvery vo finančnom sektore sú aj napriek výraznému zníženiu naďalej vysoké.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Cypru, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijal v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňoval fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom deficit verejných financií Cypru klesol z 5,8 % HDP v roku 2020 na 1,7 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Cyprus v roku 2021 podporoval obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení klesol z 3,6 % HDP v roku 2020 na 3,0 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Cyprus prijal v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom verejný dlh klesol zo 115,0 % HDP v roku 2020 na 103,6 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 2,7 % a v roku 2023 o 3,8 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá nižší rast reálneho HDP na úrovni 2,3 % v roku 2022 a 3,5 % v roku 2023, čo je spôsobené najmä očakávaným slabším zahraničným dopytom v prognóze Komisie, a teda negatívnym príspevkom čistého vývozu v porovnaní s miernym príspevkom uvádzaným v programe stability na rok 2022. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že Cyprus dosiahne v roku 2022 vyrovnanú rozpočtovú pozíciu a v roku 2023 rozpočtový prebytok vo výške 0,4 % HDP. V zlepšení v roku 2022 sa odzrkadľuje najmä ukončenie väčšiny núdzových opatrení. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 93,9 % a v roku 2023 na 88,2 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 0,3 % HDP v roku 2022 a 0,2 % HDP v roku 2023. Ide o nižší deficit, než sú saldá predpokladané v programe stability na rok 2022, a to najmä v dôsledku konzervatívnejších prognóz daňových príjmov obsiahnutých v prognóze Komisie. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 93,9 % v roku 2022 a 88,8 % v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 je súčasný odhad strednodobého (desaťročný priemer) rastu potenciálneho HDP 2,6 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Cypru.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 3,0 % HDP v roku 2021 na 0,4 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,2 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (12). Tieto opatrenia zahŕňajú najmä sociálne transfery pre chudobnejšie domácnosti, zníženia nepriamych daní zo spotreby energie a stropy maloobchodných a veľkoobchodných cien. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z uvedených opatrení nie sú cielené, najmä zníženie sadzby dane z účtov za elektrinu pre domácnosti, zníženie cien spotrebiteľských taríf a zníženie spotrebných daní z ropy. Deficit verejných financií je ovplyvnený nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,1 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,2 % HDP (13).

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Cyprus v roku 2022 zachoval podporné zámery fiškálnej politiky vrátane tých, ktoré vyplývajú z impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, a aby zachoval investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Cypru odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňoval fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšoval investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Cypru na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 reštriktívne a dosiahnu úroveň + 0,9 % HDP, hoci Rada odporúčala podporné zámery fiškálnej politiky (14). Cyprus plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,7 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,6 percentuálneho bodu (15). Cyprus preto neplánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,1 percentuálneho bodu. V tejto projekcii je zahrnutý dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie (0,1 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 0,1 % HDP (16). Predpokladá sa, že Cyprus bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať všeobecne neutrálny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,2 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že prebytok verejných financií sa bude postupne zvyšovať, a to na 1,5 % HDP v roku 2024 a na 1,7 % HDP do roku 2025. Deficit verejných financií má teda v horizonte programu zostať pod úrovňou 3 % HDP. V týchto prognózach sa predpokladá, že určité verejné výdavky, najmä dotácie, sa znížia a že rast iných výdavkov vrátane medzispotreby a naturálnych sociálnych transferov bude obmedzený. Po dosiahnutí vrcholu v roku 2022 sa predpokladá aj pokles verejných investícií vyjadrených ako percentuálny podiel HDP. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zníži, pričom v roku 2024 vzrastie na 81 % a následne v roku 2025 klesne na 76,7 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte stredné.

(20)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Cypru, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Týkajú sa najmä verejných financií a zdravotnej starostlivosti, trhu práce a sociálnej politiky, vzdelávania a zručností, verejných a súkromných investícií a zelenej a digitálnej transformácie, ako aj štrukturálnych reforiem zameraných na zlepšenie fungovania verejného sektora, boj proti korupcii a uľahčenie znižovania objemu nesplácaných úverov v bankovom sektore.

(21)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Cypru prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy na Cypre predstavujú 41 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 23 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Cypru rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných relevantných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(22)

Cyprus predložil partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18) a ostatné programy politiky súdržnosti 30. decembra 2021. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Cyprus pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementarity a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(23)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Cyprus čelí ďalšej výzve v súvislosti so správou a riadením štátom vlastnených subjektov. Systém správy a riadenia vykazuje nedostatky, pokiaľ ide o medzinárodné normy (napr. usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o správe a riadení štátom vlastnených subjektov a súbor nástrojov Svetovej banky pre správu a riadenie štátom vlastnených subjektov), čo má zaťažujúci vplyv na produktivitu Cypru a podnikateľské prostredie. K vyššej efektívnosti a účinnosti štátom vlastnených subjektov by prispela najmä lepšia transparentnosť a vyššia zodpovednosť za finančnú výkonnosť a verejné ciele. Rovnaký prínos by malo zavedenie najlepších postupov, ako je postup nominácie členov riadiacich orgánov štátom vlastnených subjektov na základe zásluh a presunutie funkcie vlastníctva štátom vlastnených subjektov z politicky orientovaných ministerstiev na špecializovaný ústredný orgán. Otvorením komerčne životaschopných trhov, na ktorých majú štátom vlastnené subjekty v súčasnosti dominantné postavenie (napr. trhu s energiou), by sa zvýšila efektívnosť týchto trhov, urýchlila by sa zelená a digitálna transformácia a prispelo by sa k diverzifikácii hospodárstva. Prijatím opatrení týkajúcich sa štátom vlastnených subjektov by sa zvýšila účinnosť správy a riadenia na Cypre a trh by sa stal pre miestne a zahraničné podniky spravodlivejším a transparentnejším. Je to aj v súlade s cieľmi dlhodobej stratégie pre Cyprus a akčným plánom, ktorý ju podporuje (v rámci iniciatívy „Modernizovanie štátom vlastnených podnikov a vytvorenie správnych stimulov pre inovácie a efektívnosť“). Politiky zamerané na zlepšenie správy a riadenia štátom vlastnených subjektov môžu viesť k zníženiu verejného dlhu, keďže lepšou správou a riadením štátom vlastnených subjektov by sa zvýšila efektívnosť verejného sektora. Môže to zároveň pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť potenciálny rast.

(24)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(25)

Ďalšie napredovanie pri uvoľňovaní plného potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na Cypre by sa mohlo urýchliť, najmä ďalším zjednodušením postupov udeľovania povolení a ďalším investovaním do solárnych zariadení. Cyprus v súčasnosti nepoužíva plyn, ale ropa predstavuje 85,6 % jeho energetického mixu. Vzhľadom na značne kolísajúce ceny energie na svetových trhoch je pre udržateľnosť cyperského hospodárstva rozhodujúce znížiť jeho veľkú závislosť od ropy. Hoci sú dodávky ropy plne závislé od dovozu, len 1 % dovozu ropy pochádza z Ruska, čo je výrazne pod priemerom Únie 23 % (19). S cieľom diverzifikovať dodávky energie a znížiť závislosť od dovozu by bolo pre Cyprus prospešné urýchliť rozvoj infraštruktúry určenej na dovoz plynu, ktorá by mohla byť v budúcnosti kompatibilná s vodíkom, plynového prepojenia, ktoré tiež bude v budúcnosti kompatibilné s vodíkom, ako aj ďalších prepojení elektrických sietí, ktoré by uľahčili rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Okrem toho nedávno odhalené náleziská zemného plynu na mori ponúkajú Cypru významnú príležitosť na ďalšie budovanie jeho energetickej nezávislosti súbežne s jeho úsilím o urýchlenie opatrení týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Okrem toho by sa mohli rozšíriť a urýchliť politiky energetickej efektívnosti, a to aj v doprave Očakáva sa, že opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti pomôžu riešiť aj energetickú chudobu, ktorej čelí vysoký podiel obyvateľstva (20,9 %), a to aj prostredníctvom primeraného využívania fondov politiky súdržnosti. Na to, aby Cyprus dosiahol súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(26)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Cyprus môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernil sociálno-ekonomický vplyv tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Cyprus môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (20) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(27)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (21) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(28)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Cypru je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2.

(29)

Rada na základe hĺbkového preskúmania, ktoré uskutočnila Komisia, a posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2022 a program stability na rok 2022. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1, 2, 3 a 4. Odporúčania 1 a 2 prispievajú aj k plneniu odporúčaní pre eurozónu na rok 2022, predovšetkým prvého a štvrtého z nich. Fiškálne politiky uvedené v odporúčaní 1 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokou úrovňou verejného dlhu. Politiky uvedené v odporúčaní 2 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokým súkromným dlhom, a to obmedzením nadmerného získavania úverov v súkromnom sektore. Riešia aj nerovnováhy spojené s vysokým verejným dlhom a deficitom bežného účtu, a to diverzifikáciou hospodárstva, ako aj nerovnováhy spojené s vysokým objemom nesplácaných úverov. Politiky uvedené v odporúčaní 3 pomáhajú okrem iného riešiť nerovnováhy spojené s vysokým verejným dlhom zvýšením efektívnosti verejnej správy a dlhodobého rastu a nerovnováhy spojené so súkromným a zahraničným dlhom zvýšením dlhodobého rastu. Politiky uvedené v odporúčaní 4 v dlhodobejšom horizonte prispievajú okrem iného k riešeniu zraniteľných miest súvisiacich s vysokým zahraničným dlhom,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Lotyšsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia v oblasti fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Lotyšska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Lotyšsko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Lotyšska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Lotyšsko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Lotyšsko predložilo 22. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 26. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Lotyšska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Lotyšska na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Lotyšsko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Lotyšskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Lotyšska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Lotyšska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2021 presiahol referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Lotyšsku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Lotyšska zvýšil zo 4,5 % HDP v roku 2020 na 7,3 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Lotyšsko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa zvýšil z 2,8 % HDP v roku 2020 na 5,2 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Lotyšsko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Zároveň niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 až 2021, neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom ich tvorilo najmä zníženie sadzby príspevkov na sociálne zabezpečenie, zvýšenie prahovej hodnoty vzťahujúcej sa na úľavy na dani z príjmu fyzických osôb, zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov a učiteľov, ako aj zvýšenie minimálnych sociálnych dávok. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh zvýšil zo 43,3 % HDP v roku 2020 na 44,8 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v programe stability na rok 2022, je na rok 2022 realistický a na nasledujúce obdobie opatrný. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 2,1 % a v roku 2023 o 2,5 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa v roku 2022 predpokladá podobný rast reálneho HDP na úrovni 2,0 % a v roku 2023 mierne vyšší rast na úrovni 2,9 %, a to najmä v dôsledku pozitívnejšieho výhľadu v súvislosti so súkromnou spotrebou a s vývozom. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zníži na 6,5 % HDP a v roku 2023 na 2,8 % HDP. Vo veľkom deficite v roku 2022 sa odzrkadľujú najmä opatrenia zahrnuté v rozpočte na rok 2022, konkrétne zvýšenie úľav na dani z príjmu, rozsiahly investičný balík a zvýšenie miezd zamestnancov v sektore zdravotníctva, vnútra a školstva. Deficit bude navyše pretrvávať na zvýšenej úrovni vzhľadom na širokú vládnu podporu poskytovanú domácnostiam a spoločnostiam na zmiernenie rastu cien energie, ako aj predpokladaný pomalší rast daňových príjmov v dôsledku negatívneho vplyvu ruskej invázie na Ukrajinu na hospodárstvo, a to napriek tomu, že podpora hospodárstva spojená s pandémiou COVID-19 bude v roku 2022 výrazne nižšia ako v roku 2021. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP vzrastie v roku 2022 na 45,7 % a v roku 2023 klesne na 45,2 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 7,2 % HDP v roku 2022 a 3,0 % HDP v roku 2023. Ide o vyšší deficit, než sa predpokladá v programe stability na rok 2022, a to najmä v dôsledku dodatočných politických opatrení zahrnutých v prognóze Komisie z jari 2022, konkrétne vytvorenia štátnych bezpečnostných rezerv dodávok energie v súlade s nedávnymi zmenami zákona o energetike (odhadovaný fiškálny vplyv na úrovni 0,6 % HDP v roku 2022). Vytvorenie rezerv bolo vierohodne oznámené, ale v čase prípravy programu stability na rok 2022 nebolo známe. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s pomerom dlhu verejnej správy k HDP na úrovni 47,0 % v roku 2022 a 46,5 % v roku 2023, čo presahuje predpoklad obsiahnutý v programe stability na rok 2022. Rozdiel je spôsobený vyššou prognózou deficitu a nižšou prognózou nominálneho HDP. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 2,3 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Lotyšska.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 5,2 % HDP v roku 2021 na 0,8 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,9 % HDP v roku 2022, pričom sa očakáva, že v roku 2023 sa postupne zrušia (12). Tieto opatrenia sú tvorené najmä cenovými stropmi cien energie pre domácnosti a podnikateľov, plným pokrytím určitých podzložiek sadzieb za elektrinu štátom, ako aj podporou konkrétnych sociálnych skupín a chudobnejších domácností. Tieto opatrenia boli oznámené ako dočasné. Ak však ceny energie zostanú v roku 2023 zvýšené, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z nich nie sú cielené, a to najmä všeobecné cenové stropy cien energie. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 budú na úrovni 0,3 % HDP a v roku 2023 na úrovni 0,5 % HDP (13), ako aj zvýšením nákladov na výdavky na obranu o 0,1 % HDP v roku 2022 a o 0,3 % HDP v roku 2023.

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Lotyšsko v roku 2022 zachovalo podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Lotyšsku odporučila, aby udržiavalo pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Lotyšska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 3,3 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (14). Lotyšsko plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,8 % HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu (15). Lotyšsko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,5 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,8 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,3 % HDP). Lotyšsko má vo všeobecnosti pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022, keďže významný expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022 je spôsobený najmä opatreniami na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ako aj nákladmi na poskytovanie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny.

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 3,2 % HDP (16). Predpokladá sa, že Lotyšsko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o 0,9 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,8 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 2,7 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,9 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 2,3 % HDP v roku 2024 a na 1,7 % do roku 2025. Deficit verejných financií má preto počas časového rámca programu zostať pod úrovňou 3 % HDP. V týchto prognózach sa predpokladá postupné ukončovanie podporných programov a stabilný rast daňových príjmov. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 znižovať, pričom v roku 2024 sa zníži na 44,5 % a v roku 2025 na 43,4 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(20)

Daňové príjmy Lotyšska ako podiel na HDP sú výrazne pod priemerom Únie, čo obmedzuje financovanie verejných služieb. Lotyšsko má najnižšie príjmy z výberu daní z príjmov právnických osôb v Únii (0,7 % HDP v roku 2020), zatiaľ čo príjmy z daní z nehnuteľností predstavujú 1,0 % HDP v porovnaní s priemerom Únie vo výške 2,3 % HDP. Okrem toho, zatiaľ čo daňovo-odvodové zaťaženie osoby s priemerným zárobkom sa pohybuje približne na úrovni priemeru Únie, implicitná sadzba dane z práce patrí medzi najnižšie v Únii, čo poukazuje na značný priestor na zvýšenie príjmov zo zdaňovania práce prostredníctvom lepšieho výberu a vyššej progresívnosti. Verejné výdavky Lotyšska na zdravotnú starostlivosť a sociálnu ochranu sú v porovnaní s priemerom Únie obzvlášť nízke, čo bráni včasnému a rovnakému prístupu k zdravotnej starostlivosti a primeranej sociálnej pomoci. V dôsledku toho sa Lotyšsko vyznačuje jednou z najvyšších príjmových nerovností, najnižším vplyvom sociálnych transferov na znižovanie chudoby a dosahuje najhoršie výsledky v oblasti zdravia v Únii. Napriek nedávnemu zvyšovaniu dosahuje minimálny príjem, minimálne dôchodky a dávky v invalidite úroveň pod hranicou chudoby. Obmedzený prístup zraniteľných skupín k sociálnej pomoci a službám a ich kvalita ďalej bránia sociálnemu začleneniu. Systém dlhodobej starostlivosti je nedostatočne rozvinutý a disponuje obmedzenou ponukou služieb domácej starostlivosti a komunitných služieb. Sociálneho bývania je nedostatok a často neposkytuje primerané životné podmienky. Okrem toho sa sociálna pomoc v jednotlivých obciach líši a často nie je dostatočne cielená. Najlepší potenciál na zvýšenie daňových príjmov ponúka vyššie zdanenie majetku a kapitálu a väčšia progresívnosť zdaňovania príjmov, keďže tieto zdroje sú v porovnaní s priemerom Únie naďalej nedostatočne využívané. Okrem toho by sa nad rámec opatrení plánovaných v pláne obnovy a odolnosti malo pokračovať v úsilí o obmedzenie tieňového hospodárstva.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré sa majú vykonať, spolu s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Lotyšsku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán obnovy a odolnosti Lotyšska zahŕňa predovšetkým opatrenia, ktorými sa v rôznej miere rieši všetkých šesť rozsiahlych výziev – fiškálna oblasť, ľudský kapitál, verejná správa, produktivita a digitálna a zelená transformácia. Plán obnovy a odolnosti zahŕňa reformy týkajúce sa riadenia a financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, vykonávania komplexnej stratégie zameranej na ľudské zdroje v oblasti zdravotnej starostlivosti a zavedenia indexácie dávok minimálneho príjmu. Medzi rozsiahle investície patrí ekologizácia systému dopravy v metropolitnej oblasti Rigy, okrem iného prostredníctvom nákupu ekologických vozidiel verejnej dopravy, a energetická obnova súkromných aj verejných budov a podnikov. Významné investície sa plánujú aj na podporu regionálneho rozvoja: výstavba škôl, priemyselných parkov a cenovo dostupného bývania a modernizácia nemocníc. Očakáva sa, že tieto opatrenia udržateľným spôsobom podporia rastový potenciál hospodárstva.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Lotyšska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Lotyšsku predstavujú 37,6 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 21 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Lotyšsku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Lotyšsko predložilo 25. mája 2022 partnerskú dohodu stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18), ale zatiaľ nepredložilo ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v uvedenom nariadení. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Lotyšsko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Lotyšsko čelí viacerým ďalším výzvam vrátane prístupu k bankovým úverom. Úverový tok do súkromného sektora sa počas väčšiny uplynulých desiatich rokov pohyboval v záporných číslach. V roku 2016 dosiahol kladnú úroveň, ale miera rastu úverov zostala pod mierou rastu HDP. V roku 2020 bol dlh súkromného sektora na úrovni 66,5 % HDP v porovnaní so 78,3 % HDP v období o päť rokov skôr. Pre malé a stredné podniky je obzvlášť ťažké získať úver – čiastočne z dôvodu ich vyššieho úverového rizika, ale čelia aj relatívne vysokým nákladom na úvery a administratívnemu zaťaženiu. Okrem toho nedostatočná likvidita aktív ponúkaných ako kolaterál spôsobuje, že je obzvlášť ťažké získať úver mimo regiónu Rigy. To predstavuje významnú prekážku v poskytovaní hypotekárnych úverov aj v poskytovaní úverov podnikom. Ďalej by sa mohla zvýšiť cenová dostupnosť financovania spotrebiteľských zelených technológií prostredníctvom lacnejších a dlhodobejších úverových produktov. Politické úsilie sa zameriava najmä na podporu poskytovania úverov ich kombinovaním s verejnými grantmi. To však prináša značné náklady pre štátny rozpočet, a preto nejde o udržateľný spôsob podpory poskytovania úverov. Zmiernenie obmedzení poskytovania úverov si vyžaduje všeobecné zlepšenie transparentnosti a dôvery v podnikateľské prostredie vrátane obmedzenia tieňového hospodárstva. Okrem toho existuje priestor na zvýšenie miery návratnosti úverov, čo by znížilo náklady bánk spojené s nesplácanými úvermi a k čomu by mohol prispieť účinnejší právny systém. Cielené úverové a záručné schémy by mohli pomôcť znížiť riziká likvidity, ktorým čelia banky pri prijímaní kolaterálu na relatívne nelikvidných trhoch. Verejné schémy poskytovania úverov na strategicky dôležité investície, ako je zelená transformácia a regionálny rozvoj, by mohli zvýšiť účinnú hospodársku súťaž na bankovom trhu alebo vyplniť medzeru na trhu v prípadoch, keď sú bankové úvery buď príliš drahé, alebo nie sú dostupné. Okrem toho verejné schémy poskytovania záruk a úverov ponúkajú výrazne nákladovo efektívnejší spôsob podpory súkromných úverov než grantové schémy. Popri prekážkach v poskytovaní bankových úverov existuje v Lotyšsku nedostatočne rozvinutý trh s alternatívnymi zdrojmi financovania, ktorý má potenciál zlepšiť prístup firiem k financovaniu.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

Podľa údajov z roku 2020 predstavujú ropné produkty (33,8 %) a zemný plyn (21,6 %) približne polovicu energetického mixu Lotyšska; zvyšok je tvorený najmä obnoviteľnými zdrojmi energie (44,1 %). Rusko dodávalo celý objem dovozu zemného plynu do Lotyšska (čo je viac ako 44 % priemerná závislosť Únie od dovozu ruského plynu) a bolo kľúčovým zdrojom (20 %) lotyšského dovozu ropných produktov (čo je vo veľkej miere v súlade s 26 % priemernou závislosťou Únie od dovozu ruskej ropy) (19). Závislosť Lotyšska od dodávok ruského plynu výrazne znižuje jeho prepojenie s litovskou prepravnou sieťou pre plyn, vďaka ktorému má Lotyšsko prístup k terminálu na skvapalnený zemný plyn v meste Klaipėda. Lotyšsko je okrem toho prepojené s Estónskom a Fínskom, takže tieto štyri krajiny sú súčasťou rovnakého trhu so zemným plynom. Zásobník plynu nachádzajúci sa v Lotyšsku umožňuje zmierniť sezónne výkyvy vyplývajúce z nesúladu medzi ponukou a dopytom a je v ňom uložená bezpečnostná rezerva pre pobaltský trh. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Prioritou politiky by však malo zostať dokončenie prebiehajúcej synchronizácie s kontinentálnou elektrizačnou sústavou Únie, zabezpečenie dostatočnej kapacity prepojení so susednými členskými štátmi a realizovanie spoločných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem zlepšení plynárenskej infraštruktúry zameraných na zabezpečenie alternatívnych zdrojov dodávok si bude zníženie energetickej závislosti od Ruska vyžadovať, aby Lotyšsko urýchlilo zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšilo energetickú efektívnosť, najmä v stavebníctve a doprave. Plán obnovy a odolnosti Lotyšska zahŕňa opatrenia, ktorých cieľom je uľahčiť súkromné investície do veternej energie na pevnine.

Implementáciou týchto opatrení skôr, než sa plánovalo – ako nedávno oznámila vláda –, by sa mohli urýchliť investície do veternej energie na pevnine. Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie by si však zároveň vyžadovalo, aby Lotyšsko preskúmalo príležitosti v oblasti veternej energie na mori. Mohli by sa posilniť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane hĺbkovej obnovy, najmä v stavebníctve, doprave a priemysle. V záujme diverzifikácie energetického mixu Lotyšsko zvažuje investície do jadrovej energie v spolupráci so susednými členskými štátmi. Na to, aby Lotyšsko dosiahlo súlad s cieľmi balíka Fit for 55, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(27)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Lotyšsko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Lotyšsko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (20) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(28)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (21) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(29)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Lotyšska je to zohľadnené najmä v odporúčaniach 1, 2 a 3,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila sociálny záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Litvu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií veľmi negatívne ovplyvňujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu. Litve sa poskytuje mimoriadna podpora v rámci iniciatívy Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE) a prostredníctvom ďalšieho predbežného financovania v rámci programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), aby mohla urýchlene riešiť potreby súvisiace s prijímaním a integráciou ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať vo svojej rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Litvy na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Litva predložila Komisii 14. mája 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 20. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Litvy (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Litva uspokojivo splnila príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Litva predložila 27. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a 29. apríla 2022 svoj program stability na rok 2022 v súlade s lehotou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Litvy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jej plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o krajine týkajúcu sa Litvy na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Litvou. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Litvy pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Komisia 23. mája 2022 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 zmluvy. V tejto správe sa rozoberala rozpočtová situácia Litvy, keďže jej deficit verejných financií v roku 2022 by mal presiahnuť referenčnú hodnotu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že kritérium deficitu nebolo dodržané. V súlade s oznámením z 2. marca 2022 Komisia na jar 2022 nenavrhla začatie nových postupov pri nadmernom deficite, pričom na jeseň 2022 opätovne posúdi, či je potrebné navrhnúť začatie takýchto postupov.

(13)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Litve, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijala v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň jej odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovala fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa deficit verejných financií Litvy znížil zo 7,3 % HDP v roku 2020 na 1,0 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Litva v roku 2021 podporovala obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení klesol z 3,9 % HDP v roku 2020 na 2,8 % HDP v roku 2021. Opatrenia, ktoré Litva prijala v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli väčšinou dočasné. Niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v období 2020 až 2021, zároveň neboli dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami, pričom ich tvorili najmä vyššie kompenzácie pre zamestnancov verejného sektora. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh znížil zo 46,6 % HDP v roku 2020 na 44,3 % HDP v roku 2021.

(14)

Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy v programe stability na rok 2022, je realistický. Vláda predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 1,6 % a v roku 2023 o 2,5 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 1,7 % v roku 2022 a 2,6 % v roku 2023. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2022 zvýši na 4,9 % HDP a v roku 2023 zníži na 2,4 % HDP. Vo zvýšení deficitu v roku 2022 sa odzrkadľujú hlavne opatrenia na obmedzenie vplyvu vysokých cien energie, na podporu domácností s nižšími príjmami a na zvládnutie prílevu osôb utekajúcich z Ukrajiny. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2022 na 43,3 % a v roku 2023 zostane stabilný. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,6 % HDP v roku 2022 a 2,3 % HDP v roku 2023. To je v súlade s deficitom predpokladaným v programe stability na rok 2022. V prognóze Komisie z jari 2022 sa počíta s podobným pomerom dlhu verejnej správy k HDP, a to 42,7 % v roku 2022 a 43,1 % v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 3,2 %. Tento odhad však nezahŕňa vplyv reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Litvy.

(15)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 2,8 % HDP v roku 2021 na 1,2 % HDP v roku 2022. Na deficit verejných financií majú vplyv opatrenia prijaté na potlačenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na úrovni 1,2 % HDP v roku 2022 a 0,0 % HDP v roku 2023 (12). Tieto opatrenia sú tvorené hlavne dotáciami pre plynárenské a elektroenergetické spoločnosti, kompenzáciou dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade tepelnej energie a širším uplatňovaním iných kompenzácií za tepelnú energiu. Tieto opatrenia boli oznámené ako väčšinou dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä dotácie pre plynárenské a elektroenergetické spoločnosti a kompenzácie DPH v prípade tepelnej energie. Na deficit verejných financií majú vplyv aj náklady na poskytovanie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 v rokoch 2022 a 2023 predpokladajú na úrovni 0,2 % (13), ako aj zvýšenie nákladov spojených s výdavkami na obranu o 0,5 % HDP v roku 2022 aj v roku 2023.

(16)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Litva v roku 2022 zachovala podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a aby zachovala investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada takisto odporučila Litve, aby udržiavala pod kontrolou rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Litve odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovala fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovala investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(17)

Na základe prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Litvy na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 4,2 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (14). Litva plánuje pokračovať v podpore obnovy tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v porovnaní s rokom 2021 zvýšiť o 0,5 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,3 percentuálneho bodu (15). Litva preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 3,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny prírastok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie (1,2 % HDP), ako aj nákladov na poskytovanie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,2 % HDP), zatiaľ čo sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispeje popri iných opatreniach aj doplňujúca podpora určená domácnostiam s nižšími príjmami (ďalšie zvyšovanie dôchodkov, prídavkov na dieťa, sociálnej pomoci, minimálnej výšky nezdaniteľného príjmu), a to na úrovni 0,4 % HDP. Litva preto na základe aktuálnych odhadov Komisie nemá dostatočnú kontrolu nad rastom bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022.

(18)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať 1,5 % HDP (16). Predpokladá sa, že Litva bude v roku 2023 naďalej využívať granty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti sa má v roku 2023 zvýšiť o 0,4 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,5 percentuálneho bodu (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,5 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (1,2 % HDP) a ďalšie náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP).

(19)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na 1,3 % v roku 2024 a na 1,0 % do roku 2025. Deficit verejných financií má teda v horizonte programu zotrvať pod úrovňou 3 % HDP. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa do roku 2025 zníži, pričom v roku 2024 sa zníži na 42,6 % a následne v roku 2025 klesne na 42,5 %. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(20)

V hodnotiacej tabuľke verejného obstarávania na rok 2020 sa identifikovalo niekoľko problematických bodov v litovskom systéme verejného obstarávania: nedostatočná spolupráca medzi obstarávajúcimi organizáciami, málo účastníkov alebo žiadni účastníci verejného obstarávania a nadmerné spoliehanie sa na kritérium ceny. Rozšírenie rozsahu prebiehajúceho úsilia o podporu kooperatívneho verejného obstarávania medzi obcami tak, aby sa reforma vzťahovala aj na úroveň ústrednej štátnej správy, by pomohlo rozvíjať a šíriť najlepšie postupy a zlepšiť celkovú efektívnosť a účinnosť procesov. To by zároveň pomohlo zvýšiť fiškálnu udržateľnosť.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Litve, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Plán obnovy a odolnosti sa konkrétne výrazne zameriava na opatrenia na podporu digitalizácie a zelenej transformácie, zaistenie kvality a efektívnosti služieb zdravotnej starostlivosti, posilnenie sociálnej ochrany, priorizovanie vzdelávania a inovácie a zvyšovanie účinnosti verejného sektora.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Litvy prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Litve predstavujú 37,8 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 31,5 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Litve rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jej odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Komisia 22. apríla 2022 schválila partnerskú dohodu, stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18), ktorú predložila Litva. Litva 16. marca 2022 predložila program politiky súdržnosti. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Litva pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Okrem hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Litva čelí viacerým ďalším výzvam, ktoré sa týkajú primárnej a preventívnej starostlivosti, nedostatkov v plánovaní a poskytovaní sociálnych služieb a chýbajúcej stratégie v oblasti sociálneho bývania. Vysoký počet hospitalizácií, ktorým sa dá predísť, a vysoká miera liečiteľnej a preventabilnej úmrtnosti poukazujú na to, že je v rámci litovskej zdravotnej starostlivosti potrebné prijať viac preventívnych opatrení. Nedostatok a nerovnomerná distribúcia zdravotníckych pracovníkov navyše obmedzujú prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej strarostlivosti. Je potrebné ďalej posilniť primárnu starostlivosť a prevenciu, a to nad rámec reforiem a investícií v zdravotníctve, ktoré sú už obsiahnuté v pláne obnovy a odolnosti Litvy. Nedostatočná spolupráca medzi rôznymi ministerstvami a inými verejnými orgánmi, ako aj medzery v identifikovaní potrieb bránia integrovanému poskytovaniu sociálnych služieb. Tieto služby neriešia dostatočne ani potreby nezamestnaných osôb. Výdavky Litvy na sociálne bývanie, t. j. 10,31 EUR na obyvateľa, sú výrazne pod priemerom EÚ, ktorý v roku 2019 dosahoval úroveň 101,58 EUR (19) (obe hodnoty v stálych cenách roku 2010), čo vedie k dlhodobému nedostatku a dlhým čakacím zoznamom. Zároveň je potrebné zlepšiť kvalitu poskytovaného sociálneho bývania. Plán obnovy a odolnosti obsahuje dôležité opatrenia, napríklad reformu systému minimálneho príjmu a daňovo-dávkového systému spolu so zvyšovaním pokrytia systému sociálneho poistenia v nezamestnanosti. Očakáva sa, že implementácia týchto opatrení pomôže riešiť niektoré z kľúčových výziev v oblasti sociálnej ochrany. Je však potrebné ďalšie úsilie nad rámec opatrení zahrnutých v pláne obnovy a odolnosti, aby sa zlepšilo plánovanie, kvalita a účinnosť sociálnych služieb a aby sa vyriešil nedostatok sociálneho bývania a jeho nedostatočná kvalita.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

Litva je v dodávkach energie vysoko závislá od dovozu, keďže dováža približne dve tretiny svojej hrubej spotreby elektriny a väčšinu spotreby ropy a plynu. Ropa a plyn predstavujú tri štvrtiny energetického mixu krajiny. Až do ruskej invázie na Ukrajinu sa ropa a plyn dovážali prevažne z Ruska. V roku 2020 z Ruska pochádzalo 42 % litovského dovozu zemného plynu (čo je vo veľkej miere v súlade s priemerom Únie, ktorý je na úrovni 44 %) a 73 % dovozu ropy (viac než priemer Únie, ktorý je na úrovni 26 %) (20). Dopyt po energii je vyvolaný veľkým počtom vozidiel, pričom pretrváva nedostatočné využívanie verejnej dopravy a železníc, veľkým množstvom energeticky nehospodárnych budov a vysoko energeticky náročnými priemyselnými odvetviami, ktoré predstavujú 67 % celkovej spotreby plynu. Vyvinutie ďalšieho úsilia o zníženie energetickej náročnosti v týchto odvetviach prostredníctvom podpory priemyselnej transformácie vrátane inovačných výrobných procesov a prostredníctvom ďalšej podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie by znížilo závislosť Litvy od celkového dovozu energie. Litva výrazne zlepšila svoju energetickú bezpečnosť rozvojom prepojení elektrických a plynových sietí so susednými členskými štátmi a s terminálom na skvapalnený zemný plyn v meste Klaipėda. Litva musí celkovo pokračovať vo svojom úsilí o ďalšie posilnenie regionálnej spolupráce so svojimi susedmi s cieľom koordinovať ďalší dovoz plynu a efektívne využívanie regionálnych infraštruktúr. Dodávky energie v regióne pomôže v tejto súvislosti zabezpečiť plynové prepojovacie vedenie s Poľskom (GIPL), ktoré je v prevádzke od 1. mája 2022, a posilnenie iných plynových prepojovacích vedení so susednými členskými štátmi. Politickou prioritou by však malo zostať dokončenie prebiehajúcej synchronizácie s kontinentálnou elektrizačnou sústavou Únie, zabezpečenie dostatočnej kapacity prepojení so susednými členskými štátmi a realizovanie spoločných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Pri nových investíciách do infraštruktúry a sietí na rozvod plynu by sa malo podľa možnosti dbať na ich odolnosť voči budúcim zmenám, aby sa mohli v budúcnosti preorientovať na udržateľné palivá a stať sa tak dlhodobo udržateľnými. Na to, aby Litva dosiahla súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšenie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti.

(27)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Litva môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernila sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu v najviac zasiahnutých regiónoch. Litva môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (21) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(28)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (22) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(29)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Litvy je to zohľadnené najmä odporúčaniach 1 a 2,

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (2), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prináša fiškálny impulz financovaný Úniou. Prispieva k obnove hospodárstva a vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií zvyšujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a zároveň posilňuje odolnosť hospodárstiev členských štátov a ich potenciálny rast. Okrem toho prispieva aj k posilneniu udržateľných verejných financií a k podpore rastu a tvorby pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte. Maximálny finančný príspevok pre členský štát v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude aktualizovaný v júni 2022 v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/241.

(2)

Komisia 24. novembra 2021 prijala ročný prieskum udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2022. Náležite zohľadnila záväzok z Porta k ďalšiemu vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017, podpísaný 7. mája 2021. Európska rada 25. marca 2022 schválila priority ročného prieskumu udržateľného rastu na rok 2022. Komisia 24. novembra 2021 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Luxembursko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým bude potrebné vykonať hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny a návrh spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2022, v ktorej sa analyzuje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Rada prijala 5. apríla 2022 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (4) (ďalej len „odporúčanie na rok 2022 týkajúce sa eurozóny“) a 14. marca 2022 spoločnú správu o zamestnanosti.

(3)

Invázia Ruska na Ukrajinu, ktorá nasledovala po globálnej pandémii, výrazne zmenila geopolitický a hospodársky kontext. Vplyv tejto invázie na hospodárstva členských štátov sa prejavil okrem iného vyššími cenami energií, potravín a surovín a horšími vyhliadkami rastu. Vyššie ceny energií zaťažujú predovšetkým najzraniteľnejšie domácnosti, ktoré žijú v energetickej chudobe alebo sú ňou ohrozené, ako aj podniky, ktoré najviac pociťujú prudký nárast cien energií. Okrem toho Únia zažíva bezprecedentný prílev ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. Vplyv hospodárskych dôsledkov útočnej vojny Ruska sa v členských štátoch prejavuje v rôznej miere. V tejto súvislosti bola vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (5) dňa 4. marca 2022 prvýkrát aktivovaná smernica Rady 2001/55/ES (6), ktorou sa vysídleným osobám z Ukrajiny udeľuje právo na oprávnený pobyt v Únii, ako aj prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, na trh práce, k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a sociálnemu zabezpečeniu.

(4)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu hospodársku a geopolitickú situáciu bude európsky semester v roku 2022 pokračovať v rozsiahlej koordinácii hospodárskych politík a politík zamestnanosti a zároveň sa bude vyvíjať v súlade s požiadavkami na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022. Na plnenie priorít jednotlivých politík v rámci európskeho semestra je nevyhnutné, aby sa vykonávali prijaté plány obnovy a odolnosti, keďže tieto plány riešia všetky príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v cykloch európskeho semestra 2019 a 2020 alebo ich významnú podskupinu. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2019 a 2020 sú naďalej rovnako relevantné aj pre plány obnovy a odolnosti, ktoré boli revidované, aktualizované alebo zmenené v súlade s článkami 14, 18 a 21 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to popri akýchkoľvek iných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných do dátumu predloženia takýchto revidovaných, aktualizovaných alebo zmenených plánov.

(5)

Všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu je aktívna od marca 2020. Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2021 s názvom „Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia v oblasti fiškálnej politiky“ vyjadrila názor, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v Únii alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny v Európe, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj v roku 2023.

(6)

V súlade s prístupom uvedeným v odporúčaní Rady z 18. júna 2021 (7), ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na rok 2021, sa celkové zámery fiškálnej politiky v súčasnosti najlepšie merajú ako zmena primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19), ale so započítaním výdavkov financovaných z nenávratnej podpory (grantov) z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie, vo vzťahu k strednodobému potenciálnemu rastu (8). Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky a s cieľom posúdiť, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou, sa pozornosť venuje aj vývoju primárnych bežných výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou COVID-19) a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov (9).

(7)

Komisia 2. marca 2022 prijala oznámenie poskytujúce všeobecné usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023 (ďalej len „fiškálne usmernenia“) a ktorého cieľom bolo podporiť prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov, a tým posilniť koordináciu politík. Komisia konštatovala, že na základe makroekonomického výhľadu zimnej prognózy z roku 2022 bude v roku 2023 zrejme vhodné prejsť z podporných súhrnných zámerov fiškálnej politiky z rokov 2020 – 2022 na všeobecne neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, pričom treba pohotovo reagovať na vyvíjajúcu sa hospodársku situáciu. Komisia oznámila, že fiškálne odporúčania na rok 2023 by mali byť pre jednotlivé členské štáty aj naďalej diferencované, pričom by sa v nich mali zohľadňovať možné cezhraničné účinky presahovania. Komisia vyzvala členské štáty, aby usmernenia zohľadnili vo svojich programoch stability a konvergenčných programoch. Komisia sa zaviazala, že bude pozorne monitorovať hospodársky vývoj a podľa potreby upraví svoje politické usmernenia, a to najneskôr v rámci jarného balíka európskeho semestra koncom mája 2022.

(8)

Pokiaľ ide o fiškálne usmernenia, vo fiškálnych odporúčaniach na rok 2023 je zohľadnený zhoršený hospodársky výhľad, zvýšená neistota a ďalšie riziká horšieho než očakávaného vývoja, ako aj vyššia inflácia v porovnaní so zimnou prognózou Komisie z roku 2022. Na základe uvedených skutočností je v rámci fiškálnej reakcie nutné zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, ako aj prostredníctvom cielených a dočasných opatrení zachovať kúpnu silu najzraniteľnejších domácností s cieľom zmierniť vplyv zvýšenia cien energií a pomôcť obmedziť inflačné tlaky vyplývajúce z druhotných účinkov. Fiškálna politika musí zostať pružná, aby sa prispôsobila rýchlo sa vyvíjajúcim okolnostiam vrátane výziev vyplývajúcich z útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, pokiaľ ide o obranu a bezpečnosť, a musí byť diferencovaná v jednotlivých členských štátoch v závislosti od ich fiškálnej a hospodárskej situácie, a to aj z hľadiska ich expozície voči kríze a prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny.

(9)

V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 Luxembursko predložilo Komisii 30. apríla 2021 svoj národný plán obnovy a odolnosti. Komisia podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2021/241 posúdila relevantnosť, efektívnosť, účinnosť a koherentnosť plánu obnovy a odolnosti, a to v súlade s usmerneniami pre posudzovanie stanovenými v prílohe V k uvedenému nariadeniu. Rada 13. júla 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie o schválení posúdenia plánu obnovy a odolnosti Luxemburska (10). Uvoľnenie splátok je podmienené prijatím rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/241, v ktorom sa uvedie, že Luxembursko uspokojivo splnilo príslušné míľniky a ciele stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady. Keď sa hovorí o uspokojivom splnení, predpokladá sa, že v súvislosti s predchádzajúcimi míľnikmi a cieľmi, ktoré už boli dosiahnuté, nedošlo k zvratu.

(10)

Luxembursko predložilo 29. apríla 2022 svoj národný program reforiem na rok 2022 a svoj program stability na rok 2022 v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1466/97. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali spoločne. V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) 2021/241 sa v národnom programe reforiem na rok 2022 zohľadňujú aj polročné správy Luxemburska o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní jeho plánu obnovy a odolnosti.

(11)

Komisia 23. mája 2022 uverejnila správu o Luxembursku na rok 2022. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Luxembursko dosiahlo pri plnení príslušných odporúčaní pre danú krajinu prijatých Radou v rokoch 2019, 2020 a 2021, a na základe hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti sa zhodnotilo vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Luxemburskom. Na základe tejto analýzy sa v správe o krajine identifikovali nedostatky v súvislosti s tými výzvami, ktoré plán obnovy a odolnosti nerieši alebo ich rieši len čiastočne, ako aj v súvislosti s novými a vznikajúcimi výzvami vrátane výziev vyplývajúcich z invázie Ruska na Ukrajinu. Okrem toho sa v nej posudzoval pokrok Luxemburska pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv a pri dosahovaní hlavných cieľov Únie v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby, ako aj pokrok pri dosahovaní cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Rada vo svojom odporúčaní z 20. júla 2020 (11) odporučila Luxembursku, aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo v rokoch 2020 a 2021 všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie COVID-19, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. Podľa údajov overených Eurostatom sa saldo verejných financií Luxemburska znížilo z deficitu dosahujúceho 3,4 % HDP v roku 2020 na prebytok vo výške 0,9 % HDP v roku 2021. V rámci reakcie fiškálnej politiky Luxembursko v roku 2021 podporovalo obnovu hospodárstva, pričom objem dočasných núdzových opatrení sa znížil z 2,4 % HDP v roku 2020 na 0,7 % HDP. Opatrenia, ktoré Luxembursko prijalo v roku 2021, boli v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Diskrečné rozpočtové opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, boli dočasné alebo vyvážené kompenzačnými opatreniami. Podľa údajov overených Eurostatom sa verejný dlh znížil z 24,8 % HDP v roku 2020 na 24,4 % HDP v roku 2021.

(13)

Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je v roku 2022 opatrný a na nasledujúce obdobie realistický. V programe stability na rok 2022 sa predpokladá, že reálny HDP sa v roku 2022 zvýši o 1,4 % a v roku 2023 o 2,9 %. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá rast reálneho HDP na úrovni 2,2 % v roku 2022 a 2,7 % v roku 2023. Rozdiel 0,8 percentuálneho bodu v roku 2022 je spôsobený najmä vyššími očakávaniami v oblasti investícií a kladným príspevkom čistého vývozu k rastu reálneho HDP v prognóze Komisie z jari 2022. Vláda vo svojom programe stability na rok 2022 očakáva, že celkové saldo sa zníži na deficit 0,7 % HDP v roku 2022 a na 0,4 % HDP v roku 2023. Pokles v roku 2022 odráža najmä vyššie výdavky na odmeny zamestnancov, investície a sociálne dávky, zatiaľ čo na strane príjmov sa predpokladá pokles bežných daní z príjmu a majetku. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2022 zvýši na 25,4 % a v roku 2023 na 25,8 %. Na základe opatrení v príslušných oblastiach politiky, ktoré boli známe k dátumu uzávierky prognózy, sa v prognóze Komisie z jari 2022 predpokladá deficit verejných financií na úrovni 0,1 % HDP v roku 2022 a prebytok 0,1 % HDP v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 by mal byť pomer verejného dlhu k HDP nižší a dosiahnuť úroveň 24,7 % v roku 2022 a úroveň 25,1 % v roku 2023. Podľa prognózy Komisie z jari 2022 sa strednodobý (desaťročný priemerný) rast potenciálneho HDP odhaduje na 2,6 %. Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu zvýšiť potenciálny rast Luxemburska.

(14)

Vláda v roku 2022 postupne zrušila väčšinu opatrení prijatých v reakcii na krízu COVID-19, takže sa predpokladá, že objem dočasných núdzových opatrení klesne z 0,7 % HDP v roku 2021 na 0,1 % HDP v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený opatreniami prijatými na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu zvýšenia cien energie, ktoré sa v prognóze Komisie z jari 2022 odhadujú na 0,8 % HDP v roku 2022 a 0,2 % HDP v roku 2023 (12). Tieto opatrenia pozostávajú najmä z daňových úverov na energie, zo sociálnych transferov pre chudobnejšie domácnosti, zníženia nepriamych daní zo spotreby energie a z dotácií na výrobu. Zároveň sa dosiahla dohoda so sociálnymi partnermi o odložení očakávaného spustenia mechanizmu inflačnej indexácie z leta 2022 na apríl 2023 a akejkoľvek následnej tranže najskôr na apríl 2024. Tieto opatrenia boli oznámené ako prevažne dočasné. Ak však ceny energie zostanú zvýšené aj v roku 2023, niektoré z nich by sa mohli uplatňovať aj naďalej. Niektoré z týchto opatrení nie sú cielené, najmä celoplošné zníženie spotrebných daní z pohonných hmôt v roku 2022. Deficit verejných financií je ovplyvnený aj nákladmi na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny, pričom v prognóze Komisie z jari 2022 sa predpokladá, že v roku 2022 dosiahnu 0,1 % HDP a v roku 2023 budú na úrovni 0,2 % HDP (13).

(15)

Rada vo svojom odporúčaní z 18. júna 2021 odporučila, aby Luxembursko v roku 2022 pokračovalo v podporných zámeroch fiškálnej politiky vrátane tých, ktoré vyplývajú z impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, a aby zachovalo investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Rada zároveň Luxembursku odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožnia – uskutočňovalo fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte a aby súčasne zvyšovalo investície s cieľom posilniť rastový potenciál.

(16)

Podľa prognózy Komisie z jari 2022, ako aj informácií uvedených v programe stability Luxemburska na rok 2022 sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2022 podporné a dosiahnu úroveň – 1,3 % HDP, čo je v súlade s odporúčaním Rady (14). Luxembursko plánuje pokračovať v podpore obnovy aj tým, že bude využívať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií v súlade s odporúčaním Rady. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie k hospodárskej činnosti má byť v porovnaní s rokom 2021 naďalej stabilný. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky vo výške 0,1 percentuálneho bodu HDP (15). Luxembursko preto plánuje v súlade s odporúčaním Rady zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2022 predstavovať expanzívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 1,2 percentuálneho bodu. Tento významný expanzívny príspevok zahŕňa dodatočný vplyv opatrení na riešenie hospodárskeho a sociálneho dosahu zvýšenia cien energie (0,5 % HDP), ako aj náklady na poskytnutie dočasnej ochrany vysídleným osobám z Ukrajiny (0,1 % HDP), pričom sa predpokladá, že k rastu čistých bežných výdavkov prispejú aj vyššie odmeny zamestnancov a sociálne transfery (0,3 % HDP).

(17)

V prognóze Komisie z jari 2022 sa uvádza, že zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 za predpokladu nezmenenej politiky predstavovať + 0,5 % HDP (16). Predpokladá sa, že Luxembursko bude v roku 2023 naďalej využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie ďalších investícií na podporu obnovy. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú v roku 2023 predstavovať expanzívny príspevok k zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,1 % HDP (17). Zároveň sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) bude v roku 2023 predstavovať reštriktívny príspevok k celkovým zámerom fiškálnej politiky na úrovni 0,5 percentuálneho bodu. Zahŕňa to vplyv postupného rušenia opatrení na riešenie zvýšených cien energie (0,3 % HDP).

(18)

V programe stability na rok 2022 sa očakáva, že deficit verejných financií postupne klesne na úroveň 0,3 % HDP v roku 2024, pričom do roku 2025 má klesnúť na 0,2 % HDP. Saldo verejných financií má teda počas časového rámca programu stability na rok 2022 zostať pod úrovňou 3 % HDP. V týchto prognózach sa predpokladajú mierne vyššie príjmy a stabilné výdavky vyjadrené ako percentuálny podiel HDP. Podľa programu stability na rok 2022 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa bude do roku 2025 zvyšovať, a to konkrétne tak, že v roku 2024 sa zvýši na úroveň 26,2 % a v roku 2025 sa stabilizuje na tej istej úrovni. Podľa analýzy Komisie sa zdá, že riziká v oblasti udržateľnosti dlhovej služby sú v strednodobom horizonte nízke.

(19)

Kríza COVID-19 mala menší vplyv na verejné financie ako v iných členských štátoch a príslušné ukazovatele sa podľa očakávaní majú v roku 2022 zlepšiť. Dosah demografických trendov na verejné výdavky sa však v nasledujúcich desaťročiach zintenzívni. Dôvodom je najmä to, že v dôsledku starnutia obyvateľstva a spomalenia čistých migračných tokov sa očakáva, že počet dôchodcov na pracovníka bude neustále rásť. V rámci scenára nezmenenej politiky bude Luxembursko z hľadiska podielu na HDP do roku 2070 čeliť jednému z najvýraznejších zvýšení výdavkov na dôchodky v Únii. To by viedlo k tomu, že výdavky na dôchodky by predstavovali približne 18 % HDP (v porovnaní s 9 % v roku 2019) a patrili by tak medzi najvyššie v Únii. V dôsledku toho sa výrazne zvýši verejný dlh, čo ohrozí dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku by malo najpriaznivejší makroekonomický vplyv, keďže tento faktor má najväčší potenciál znížiť výdavky na dôchodky. Vyššia miera zamestnanosti starších pracovníkov by zasa podporila aj hospodársky rast. V pláne obnovy a odolnosti sa nerieši dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému ani negatívne účinky systémov predčasného odchodu do dôchodku a finančné stimuly na skorší odchod z trhu práce, čo vysvetľuje nízku mieru zamestnanosti starších pracovníkov. Včasné začatie uskutočňovania reforiem, ktorých cieľom je obmedziť systémy predčasného odchodu do dôchodku a pozmeniť preferencie starších pracovníkov k dlhšiemu zotrvaniu v zamestnaní, by umožnilo postupné vykonávanie, čím by sa zvýšila medzigeneračná spravodlivosť.

(20)

Boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu v Únii má zásadný význam z hľadiska: i) predchádzania narušenia hospodárskej súťaže medzi podnikmi; ii) zabezpečenia spravodlivého zaobchádzania s daňovníkmi; a iii) ochrany verejných financií. Luxembursko je malé otvorené hospodárstvo s rozsiahlym integrovaným finančným sektorom, čo vo veľkej miere vysvetľuje existenciu veľkých finančných tokov. Tieto veľké finančné toky však odrážajú aj skutočnosť, že v krajine sú silne zastúpené spoločnosti pod zahraničnou kontrolou, ktoré sú zapojené do financovania a finančného hospodárenia v rámci skupiny. Mimoriadne obavy vzbudzuje absencia zrážkových daní – alebo rovnocenných opatrení týkajúcich sa platieb úrokov a licenčných poplatkov do jurisdikcií s nízkym alebo nulovým zdanením mimo krajín uvedených na zozname Únie obsahujúcom nespolupracujúce jurisdikcie (18). Odchádzajúce platby úrokov a licenčných poplatkov od spoločností so sídlom v Luxembursku do jurisdikcií mimo EÚ by mohli podliehať malému alebo žiadnemu zdaneniu, ak by sa tieto platby v prijímajúcej jurisdikcii nezdaňovali alebo ak by sa zdaňovali na nízkej úrovni. Luxembursko podniklo určité kroky na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Doteraz však boli opatrenia obmedzené a nedostatočné na to, aby riešili problém odchádzajúcich platieb v daňovom systéme, ktoré by nadnárodné spoločnosti mohli využiť na agresívne daňové plánovanie.

(21)

V súlade s článkom 19 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/241 a kritériom 2.2 prílohy V k uvedenému nariadeniu plán obnovy a odolnosti zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií s orientačným harmonogramom vykonávania, ktoré sa má dokončiť do 31. augusta 2026. Tieto reformy a investície prispievajú k riešeniu všetkých hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu, ktoré Rada v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020 adresovala Luxembursku, alebo ich významnej podskupiny, ako aj k plneniu všetkých odporúčaní pre danú krajinu vydaných pred dátumom prijatia plánu obnovy a odolnosti. Tieto výzvy sa týkajú najmä odolnosti systému zdravotnej starostlivosti, začlenenia na trh práce a investícií do zelenej a digitálnej transformácie, ako aj nedostatku cenovo dostupného bývania a inštitucionálnej odolnosti rámca boja proti praniu špinavých peňazí. Plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia na zvýšenie verejnej ponuky cenovo dostupného bývania. Zahŕňa aj investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľnej dopravy, čím pomáha postupne dekarbonizovať hospodárstvo. Digitálne verejné služby a rozsiahly verejný projekt v oblasti výskumu a inovácií zameraný na kvantové komunikačné technológie by v strednodobom horizonte podporili obchodné investície a rast produktivity. Pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, plán obnovy a odolnosti zahŕňa kombináciu opatrení na zlepšenie transparentnosti a posilnenie rámca pre dohľad nad poskytovateľmi finančných služieb. Stratégia v oblasti zručností a programy odbornej prípravy stanovené v pláne obnovy a odolnosti vrátane osobitného cieľa pre starších pracovníkov by mali pomôcť zlepšiť začlenenie na trh práce.

(22)

Očakáva sa, že vykonávanie plánu obnovy a odolnosti Luxemburska prispeje k ďalšiemu pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie. Opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy v Luxembursku predstavujú 61 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo opatrenia na podporu digitálnych cieľov predstavujú 32 % celkových prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti. Plnohodnotné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti v súlade s príslušnými míľnikmi a cieľmi pomôže Luxembursku rýchlo sa zotaviť z dôsledkov krízy COVID-19 a zároveň posilní jeho odolnosť. Pre úspešné vykonávanie plánu obnovy a odolnosti, ako aj iných hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré presahujú rámec plánu obnovy a odolnosti, je naďalej dôležité systematické zapojenie sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán, ktorým sa má zabezpečiť všeobecná zodpovednosť za celkový program v danej oblasti politiky.

(23)

Luxembursko ešte nepredložilo partnerskú dohodu ani ostatné programy politiky súdržnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (19). V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060 má Luxembursko pri programovaní fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 zohľadniť príslušné odporúčania pre danú krajinu. Predstavuje to predpoklad na zlepšenie účinnosti a maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať z fondov politiky súdržnosti, ako aj podporu koordinácie, komplementárnosti a koherentnosti medzi týmito fondmi politiky súdržnosti a inými nástrojmi a fondmi Únie. Úspešné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj programov politiky súdržnosti závisí aj od odstránenia prekážok brániacich investíciám na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vyváženého územného rozvoja.

(24)

Nad rámec hospodárskych a sociálnych výziev, ktoré sa riešia v pláne obnovy a odolnosti, Luxembursko čelí viacerým ďalším výzvam, a to predovšetkým v súvislosti s rastúcou nerovnosťou vo vzdelávacom systéme. Vzdelávací systém Luxemburska sa vyznačuje používaním troch jazykov, v ktorých prebieha vzdelávanie (luxemburčiny, nemčiny a francúzštiny), ako aj vysokým počtom žiakov z rozličného sociálno-ekonomického a jazykového prostredia. Výsledky medzinárodných testov naznačujú, že základné zručnosti žiakov sú nižšie než priemer Únie a sú úzko prepojené so sociálno-ekonomickým a jazykovým prostredím žiakov. V prieskume Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2018, ktorý uskutočnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Luxembursko zaznamenalo jeden z najväčších rozdielov v hodnotení medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými študentmi v Únii, pokiaľ ide o čítanie. Nerovnosti prehlbuje viacjazyčné vzdelávanie a spôsob, akým sú žiaci v ranom štádiu rozdelení do rôznych smerov výučby. Vzdelávací systém neposkytuje všetkým žiakom dostatočné viacjazyčné a základné zručnosti na uspokojenie potrieb trhu práce v krajine. Individualizovaná podpora žiakov by pomohla dosiahnuť plný rozvojový potenciál a celkové začlenenie všetkých študentov. V súlade so závermi národného strediska pre monitorovanie kvality škôl z roku 2020 existuje priestor na zlepšenie riadenia vzdelávacieho systému prostredníctvom ďalšieho rozvoja hodnotiacich nástrojov a merateľných cieľov, ktoré by podporili kvalitu a rovnosť príležitostí tak po formálnej, ako aj neformálnej stránke vzdelávacieho systému.

(25)

Vzhľadom na mandát hláv štátov, resp. predsedov vlád Únie, ktorý je stanovený vo vyhlásení z Versailles, je cieľom návrhu Komisie pre REPowerEU čo najskôr ukončiť závislosť Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska. Na tento účel Komisia plánuje v dialógu s členskými štátmi určiť najvhodnejšie projekty, investície a reformy na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a na úrovni Únie. Cieľom týchto opatrení je znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a prejsť na dovoz fosílnych palív z iných krajín, než je Rusko.

(26)

Energetický systém Luxemburska sa vyznačuje vysokou závislosťou od dovozu a závislosťou od fosílnych palív. Podľa údajov z roku 2020 (20) je Luxembursko najväčším čistým dovozcom energie v pomere k počtu obyvateľov v Únii. Takmer úplne závisí od dovozu primárnej energie s mierou závislosti 92,5 %. Prevládajúcimi primárnymi zdrojmi energie sú ropa a plyn; ropa predstavuje 68,5 % spotreby energie a plyn 17,8 %. Luxembursko nedováža žiadnu ropu z Ruska, zatiaľ čo priemer Únie predstavuje v prípade dovozu ropy 26 %. Rusko je však stále relatívne významným zdrojom dovozu plynu, keďže zabezpečuje 27 % dovozu zemného plynu do Luxemburska, hoci je to pod priemerom Únie, ktorý predstavuje 44 %. Luxembursko integrovalo svoju plynárenský trh s plynárenským trhom Belgicka. Pokiaľ ide o elektrinu, hoci v krátkodobom horizonte neexistujú žiadne významné prekážky, prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov si bude vyžadovať ďalšie investície, najmä pokiaľ ide o posilnenie a modernizáciu siete. Dopyt po plyne v priemysle v posledných rokoch stagnoval a v komerčnom sektore mierne rástol. Za najväčším rastom spotreby plynu stál nárast spotreby v bytovom sektore. Luxembursko musí riešiť problém nedostatočnej ponuky bývania a zároveň dosiahnuť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy. Takisto treba obnoviť existujúci fond budov. Sektor obytných budov a ich obnovy disponuje 20,8 % celkového potenciálu úspor energie (z hľadiska GWh), čo znamená, že predstavuje druhý najväčší zdroj kumulatívneho potenciálu úspor energie do roku 2030. Luxembursko zvýšilo svoj podiel energie z obnoviteľných zdrojov z 5 % v roku 2015 na 12 % v roku 2020. Napriek tomu stále patrí k členským štátom s najnižším podielom. Luxembursko potrebuje rázne opatrenia, aby do roku 2030 dosiahlo svoje ciele v oblasti energetiky, t. j. zabezpečiť 25 % energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť konečnú spotrebu energie o 40 % až 44 % oproti roku 2007. V tejto súvislosti budú zohrávať kľúčovú úlohu obce. Dopravné preťaženie ciest má negatívny vplyv na hospodárstvo a environmentálnu udržateľnosť, zatiaľ čo doprava sa významne podieľa na spotrebe ropy a vytvára 59 % celkových emisií skleníkových plynov oproti priemeru Únie, ktorý bol v roku 2019 na úrovni 24 %.

Opatrenia zamerané na efektívnejšiu a udržateľnejšiu dopravu tak môžu výrazne pomôcť znížiť závislosť od ropy. To sa odráža v národnom energetickom a klimatickom pláne Luxemburska, ktorého cieľom je do roku 2030 dosiahnuť 40 % zastúpenie elektrických a dobíjateľných vozidiel. Luxembursko si stanovilo cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou krajinou. Na to, aby Luxembursko dosiahlo súlad s cieľmi balíka „Fit for 55“, bude potrebné ďalšie zvýšenie ambícií v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovanie obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

(27)

Hoci zrýchlenie prechodu ku klimatickej neutralite a odklonu od fosílnych palív bude mať v niektorých odvetviach za následok značné náklady na reštrukturalizáciu, Luxembursko môže v rámci politiky súdržnosti využiť Mechanizmus spravodlivej transformácie, aby zmiernilo sociálno-ekonomický dosah tohto prechodu. Luxembursko môže okrem toho využiť Európsky sociálny fond plus zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (21) na zlepšenie pracovných príležitostí a posilnenie sociálnej súdržnosti.

(28)

Rada na základe posúdenia Komisie preskúmala program stability na rok 2022 a jej stanovisko (22) je zohľadnené v odporúčaní 1.

(29)

Vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami členských štátov eurozóny a ich kolektívny príspevok k fungovaniu hospodárskej a menovej únie Rada odporučila, aby členské štáty eurozóny aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti prijali opatrenia, ktorými vykonajú odporúčania uvedené v odporúčaní na rok 2022. V prípade Luxemburska je to zohľadnené najmä v odporúčaniach 1, 2 a 3,