ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 311

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 65
16. augusta 2022


Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Súdny dvor Európskej únie

2022/C 311/01

Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

1


 

V   Oznamy

 

SÚDNE KONANIA

 

Súdny dvor

2022/C 311/02

Vec C-14/22 P: Odvolanie podané 6. januára 2022: QC proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 11. novembra 2021 vo veci T-77/21, QC/Komisia

2

2022/C 311/03

Vec C-150/22 P: Odvolanie podané 24. februára 2022: HG proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 15. decembra 2021 vo veci T-693/16 P, RENV-RX, HG/Komisia

2

2022/C 311/04

Vec C-253/22 P: Odvolanie podané 11. apríla 2022: Calrose Rice proti uzneseniu Všeobecného súdu (desiata komora) z 11. februára 2022 vo veci T-459/21, Calrose Rice/EUIPO – Ricegrowers (Sunwhite)

2

2022/C 311/05

Vec C-299/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litva) 4. mája 2022 – M. D./Tez Tour UAB

3

2022/C 311/06

Vec C-303/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Česká republika) 9. mája 2022 – CROSS Zlín a.s./Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

4

2022/C 311/07

Vec C-307/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 10. mája 2022 – FT/DW

4

2022/C 311/08

Vec C-313/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Elenktiko Synedrio (Grécko) 11. mája 2022 – ACHILLEION, Società Alberghiera s.p.a/Elliniko Dimosio

5

2022/C 311/09

Vec C-354/22: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 1. júna 2022 – Weingut A/Land Rheinland-Pfalz

6

 

Všeobecný súd

2022/C 311/10

Vec T-501/19: Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Corneli/ECB (Prístup k dokumentom – Rozhodnutie 2004/258/ES – Rozhodnutie ECB o zavedení dočasnej správy nad Banca Carige – Zamietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany dôvernosti informácií, ktoré sú ako také chránené právom Únie – Všeobecná domnienka dôverného zaobchádzania – Pojem dôverné informácie – Povinnosť odôvodnenia)

8

2022/C 311/11

Vec T-797/19: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2022 – Anglo Austrian AAB a Belegging Maatschappij Far-East/ECB (Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Osobitné úlohy dohľadu, ktorými sa poveruje ECB – Rozhodnutie o odňatí povolenia úverovej inštitúcii – Závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení preberajúcich smernicu 2005/60/ES – Proporcionalita – Porušenie právnych predpisov riadenia úverových inštitúcií – Právo na obhajobu – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo na účinnú súdnu ochranu)

8

2022/C 311/12

Vec T-337/20: Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Hochmann Marketing/EUIPO (bittorrent) (Ochranná známka Európskej únie – Rozhodnutie odvolacieho senátu potvrdzujúce zrušenie škorčieho rozhodnutia – Článok 103 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Žiadosť o zmenu na prihlášku ochrannej známky – Dôvod vylúčenia zmeny – Neexistencia používania ochrannej známky Európskej únie – Článok 139 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 – Právo byť vypočutý – Článok 47 Charty základných práv)

9

2022/C 311/13

Vec T-502/20: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2022 – Munich/EUIPO – Tone Watch (MUNICH10A.T.M.) (Ochranné známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie MUNICH10A.T.M. – Ochranné známky Európskej únie a staršie obrazové národné ochranné známky MUNICH – Relatívne dôvody zamietnutia – Článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Neexistencia podobnosti tovarov a služieb – Neexistencia estetickej komplementárnosti – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001] – Neexistencia poškodenia dobrého mena – Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001) – Práva na obranu)

10

2022/C 311/14

Vec T-641/20: Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Leonine Distribution/Komisia (Kultúra – Program Kreatívna Európa (2014 až 2020) – Podprogram Médiá – Výzva na predkladanie návrhov EACEA/05/2018 – Rozhodnutie EACEA, ktorým sa zamieta návrh žalobkyne z dôvodu nedodržania podmienok oprávnenosti – Rozhodnutie Komisie o zamietnutí administratívnej sťažnosti týkajúcej sa rozhodnutia EACEA – Pojem európsky podnik – Dotácia poskytovaná len žiadateľom, v ktorých majú priamy alebo väčšinový podiel štátni príslušníci členských štátov Únie alebo štátni príslušníci iných európskych krajín zúčastňujúcich sa na podprograme – Nesprávne posúdenie – Nepreskúmanie dokumentov nepriložených k návrhu – Proporcionalita)

10

2022/C 311/15

Vec T-357/21: Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Jose A. Alfonso Arpon/EUIPO – (PLUMAflex by Roal) (Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie PLUMAflex by Roal – Staršia obrazová ochranná známka Európskej únie PUMA – Relatívny dôvod zamietnutia – Zásah do dobrého mena – Článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001)

11

2022/C 311/16

Vec T-331/22: Žaloba podaná 31. mája 2022 – NLVOW/Komisia

12

2022/C 311/17

Vec T-344/22: Žaloba podaná 9. júna 2022 – Stichting Nationaal Kritisch Platform Windenergie/Komisia

13

2022/C 311/18

Vec T-346/22: Žaloba podaná 3. júna 2022 – Föreningen Svenskt Landskapsskydd/Komisia

15

2022/C 311/19

Vec T-366/22: Žaloba podaná 17. júna 2022 – Ryanair/Komisia

16

2022/C 311/20

Vec T-378/22: Žaloba podaná 29. júna 2022 – Diesel/EUIPO – Lidl Stiftung (Joggjeans)

17

2022/C 311/21

Vec T-379/22: Žaloba podaná 29. júna 2022 – Diesel/EUIPO – Lidl Stiftung (Joggjeans)

18

2022/C 311/22

Vec T-390/22: Žaloba podaná 2. júla 2022 – Mndojanc/Rada

18

2022/C 311/23

Vec T-391/22: Žaloba podaná 4. júla 2022 – Société générale a i./SRB

19

2022/C 311/24

Vec T-392/22: Žaloba podaná 4. júla 2022 – Confédération nationale du Crédit mutuel a i./SRB

21

2022/C 311/25

Vec T-393/22: Žaloba podaná 4. júla 2022 – BPCE a i./SRB

22

2022/C 311/26

Vec T-394/22: Žaloba podaná 4. júla 2022 – Banque postale/SRB

22

2022/C 311/27

Vec T-410/22: Žaloba podaná 4. júla 2022 – Crédit agricole a i./SRB

23

2022/C 311/28

Vec T-411/22: Žaloba podaná 5. júla 2022 – Dexia Crédit Local/SRB

24

2022/C 311/29

Vec T-420/22: Žaloba podaná 7. júla 2022 – BNP Paribas/SRB

25


SK

 


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Súdny dvor Európskej únie

16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/1


Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2022/C 311/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 303, 8.8.2022

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 294, 1.8.2022

Ú. v. EÚ C 284, 25.7.2022

Ú. v. EÚ C 276, 18.7.2022

Ú. v. EÚ C 266, 11.7.2022

Ú. v. EÚ C 257, 4.7.2022

Ú. v. EÚ C 244, 27.6.2022

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu


V Oznamy

SÚDNE KONANIA

Súdny dvor

16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/2


Odvolanie podané 6. januára 2022: QC proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) z 11. novembra 2021 vo veci T-77/21, QC/Komisia

(Vec C-14/22 P)

(2022/C 311/02)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: QC (v zastúpení: F. Moyse, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Uznesením z 30. júna 2022 Súdny dvor (deviata komora) zamietol odvolanie ako zjavne nedôvodné a rozhodol, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/2


Odvolanie podané 24. februára 2022: HG proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 15. decembra 2021 vo veci T-693/16 P, RENV-RX, HG/Komisia

(Vec C-150/22 P)

(2022/C 311/03)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: HG (v zastúpení: L. Levi, avocate)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Súdny dvor (desiata komora) uznesením z 30. júna 2022 zamietol odvolanie pre zjavný nedostatok právomoci Súdneho dvora a uložil odvolateľovi povinnosť znášať jeho vlastné trovy konania.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/2


Odvolanie podané 11. apríla 2022: Calrose Rice proti uzneseniu Všeobecného súdu (desiata komora) z 11. februára 2022 vo veci T-459/21, Calrose Rice/EUIPO – Ricegrowers (Sunwhite)

(Vec C-253/22 P)

(2022/C 311/04)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Calrose Rice (v zastúpení: H. Rajčev, адвокат)

Ďalší účastníci konania: Európsky úrad pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Ricegrowers Ltd

Uznesením zo 6. júla 2022 Súdny dvor (komora príslušná prijímať odvolania) rozhodol, že odvolanie sa neprijíma a Calrose Rice znáša svoje vlastné trovy konania.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/3


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litva) 4. mája 2022 – M. D./„Tez Tour“ UAB

(Vec C-299/22)

(2022/C 311/05)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odporkyňa: M. D.

Odporkyňa:„Tez Tour“ UAB

Ďalší účastník konania: „Fridmis“ UAB

Prejudiciálne otázky

1.

Je potrebné, aby existovalo oficiálne odporúčanie orgánov štátu odchodu a/alebo štátu príchodu neuskutočňovať cesty, ktoré nie sú nevyhnutné a/alebo klasifikácia štátu príchodu (a prípadne aj štátu odchodu) ako štátu patriaceho do rizikovej oblasti, aby sa mohol prijať záver, že v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastali neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v zmysle článku 12 ods. 2 prvej vety smernice (EÚ) 2015/2302 (1)?

2.

Pri posudzovaní, či existujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v čase odstúpenia od zmluvy o balíku cestovných služieb a či majú tieto okolnosti významný vplyv na poskytnutie balíka služieb: i) mali by sa brať do úvahy len objektívne okolnosti, to znamená, či sa významný vplyv na poskytnutie balíka služieb týka len objektívnej nemožnosti a má sa vykladať tak, že sa vzťahuje len na prípady, keď sa plnenie zmluvy stane tak fyzicky, ako aj právne nemožným, alebo sa vzťahuje aj na prípady, keď plnenie zmluvy nie je nemožné, ale sa (v tomto prípade z dôvodu opodstatnenej obavy z nakazenia sa COVID-19) skomplikuje a/alebo sa stane ekonomicky neefektívnym (z hľadiska bezpečnosti cestujúcich, rizika pre ich zdravie a/alebo život, možnosti dosiahnutia cieľov dovolenky); ii) sú relevantné subjektívne faktory, ako sú napríklad dospelí cestujúci spolu s deťmi mladšími ako 14 rokov alebo patriaci do rizikovej skupiny vzhľadom na vek alebo zdravotný stav a podobne? Má cestujúci právo odstúpiť od zmluvy o balíku cestovných služieb, ak v dôsledku pandémie a súvisiacich okolností podľa názoru priemerného cestujúceho prestane byť cestovanie do a z destinácie bezpečným, spôsobí cestujúcemu komplikácie alebo uňho vyvolá opodstatnený strach z ohrozenia zdravia alebo z nákazy nebezpečným vírusom?

3.

Má skutočnosť, že okolnosti, o ktoré sa cestujúci opiera, už nastali alebo boli aspoň predpokladané/pravdepodobné pri rezervácii cesty akýkoľvek vplyv na právo odstúpiť od zmluvy bez zaplatenia stornovacieho poplatku (napríklad odopretím tohto práva, uplatnením prísnejších kritérií na posúdenie negatívneho vplyvu na poskytnutie balíka služieb a podobne)? Treba brať pri uplatňovaní kritéria primeranej predvídateľnosti v kontexte pandémie do úvahy skutočnosť, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) síce už v čase uzavretia zmluvy o balíku cestovných služieb zverejnila informácie o šírení vírusu, no priebeh a následky pandémie boli ťažko predvídateľné, neexistovali jasné opatrenia na riadenie a kontrolu nákazy, ani dostatok údajov o samotnej nákaze a bol evidentný zvyšujúci sa vývoj nákazy od doby rezervácie cesty až po jej zrušenie?

4.

Zahŕňa pri posudzovaní, či existujú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v čase odstúpenia od zmluvy o balíku cestovných služieb a toho, či majú významný vplyv na poskytnutie balíka služieb, formulácia „v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti“ iba štát príchodu alebo, berúc do úvahy povahu neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností, to znamená nákazlivú vírusovú infekciu, takisto štát odchodu, ako aj miesta súvisiace s odchodom na cestu a návratom z nej (miesta prestupov, niektoré dopravné prostriedky, a podobne)?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/4


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Česká republika) 9. mája 2022 – CROSS Zlín a.s./Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

(Vec C-303/22)

(2022/C 311/06)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Krajský soud v Brně

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: CROSS Zlín a.s.

Žalovaný: Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

Prejudiciálne otázky

Je v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS (1) v spojení s článkom 47 Charty základných práv EÚ, ak česká právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu na plnenie predmetu verejného obstarávania pred podaním žaloby na súd príslušný na účely preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže o vylúčení uchádzača?


(1)  Smernica Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES 1989, L 395, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/4


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 10. mája 2022 – FT/DW

(Vec C-307/22)

(2022/C 311/07)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: FT

Odporca: DW

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 15 ods. 3 prvá veta v spojení s článkom 12 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 (1) (nariadenie o ochrane údajov) vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ (v tomto prípade: ošetrujúci lekár) nie je povinný bezplatne poskytnúť dotknutej osobe (v tomto prípade: pacientovi) prvú kópiu jej osobných údajov spracovávaných prevádzkovateľom, keď dotknutá osoba žiada o túto kópiu nie na účely uvedené v prvej vete odôvodnenia 63 nariadenia o ochrane údajov, teda aby sa oboznámila so spracúvaním svojich osobných údajov a mohla si overiť jeho zákonnosť, ale sleduje iný účel, nesúvisiaci s ochranou osobných údajov, ale legitímny (v tomto prípade: skúmanie existencie nárokov z profesijnej zodpovednosti lekára)?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

a)

Možno podľa článku 23 ods. 1 písm. i) nariadenia o ochrane údajov na účely obmedzenia práva na bezplatné poskytnutie kópie osobných údajov spracúvaných prevádzkovateľom vyplývajúceho z článku 15 ods. 3 prvej vety v spojení s článkom 12 ods. 5 nariadenia o ochrane údajov vziať do úvahy aj ustanovenie vnútroštátneho práva členského štátu, ktoré bolo prijaté pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o ochrane údajov?

b)

V prípade kladnej odpovede na otázku 2a): Má sa článok 23 ods. 1 písm. i) nariadenia o ochrane údajov vykladať v tom zmysle, že práva a slobody iných osôb uvedené v tomto ustanovení zahŕňajú aj ich záujem na odbremenení od nákladov spojených s poskytnutím kópie údajov podľa článku 15 ods. 3 prvej vety nariadenia o ochrane údajov a iných výdavkov spôsobených poskytnutím kópie?

c)

V prípade kladnej odpovede na otázku 2b): Možno podľa článku 23 ods. 1 písm. i) nariadenia o ochrane údajov na účely obmedzenia povinností a práv vyplývajúcich z článku 15 ods. 3 prvej vety v spojení s článkom 12 ods. 5 nariadenia o ochrane údajov vziať do úvahy aj vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá vo vzťahu lekár-pacient, keď ide o vydanie kópie osobných údajov pacienta zo zdravotného záznamu pacienta lekárom tomuto pacientovi, vždy a nezávisle od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu stanovuje nárok lekára na náhradu nákladov voči pacientovi?

3.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na otázku 2a), 2b) alebo 2c): Zahŕňa nárok podľa článku 15 ods. 3 prvej vety nariadenia o ochrane údajov vo vzťahu lekár-pacient aj nárok na poskytnutie kópií všetkých tých častí zdravotného záznamu pacienta, ktoré obsahujú osobné údaje pacienta, alebo je zameraný len na vydanie kópie osobných údajov pacienta ako takých, pričom je na rozhodnutí lekára spracovávajúceho osobné údaje, akým spôsobom zostaví údaje dotknutému pacientovi?


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1)


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/5


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Elenktiko Synedrio (Grécko) 11. mája 2022 – ACHILLEION, Società Alberghiera s.p.a/Elliniko Dimosio

(Vec C-313/22)

(2022/C 311/08)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Elenktiko Synedrio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: ACHILLEION, Società Alberghiera s.p.a

Odporca: Elliniko Dimosio

Prejudiciálne otázky

1.

Predstavuje predaj podniku, ktorý je príjemcom pomoci, vrátane jeho nehnuteľného majetku, podľa ustanovení uvedených v: i) článku 30 ods. 1, 3 a 4 nariadenia č. 1260/1999 (1) a v pravidle č. 1 bode 1.9. nariadenia č. 1685/2000 (2); ii) článku 4 ods. 3 nariadenia č. 70/2001; a iii) článkoch 38 a 39 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999, článku 4 nariadenia č. 438/2001 (3), článku 2 ods. 2 nariadenia č. 448/2001 (4), článku 1 ods. 2, článkov 2 a 4 nariadenia č. 2988/1995 (5), ako aj článku 14 nariadenia č. 659/1999 (6), automaticky takú podstatnú zmenu podmienok uskutočnenia spolufinancovanej investície v tomto podniku, ktorá sama osebe odôvodňuje ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je § 18 ods. 5 medzirezortnej vyhlášky č. 192249/EΥS 4057/19.8.2002 (ministerskej vyhlášky č. 9216/EYS 916/12.2-18.2.2004), z ktorého vyplýva úplný a dlhodobý zákaz prevodu nehnuteľného majetku podniku, ktorý je príjemcom pomoci, a to pod sankciou úplného alebo čiastočného zrušenia rozhodnutia o poskytnutí pomoci a úplného alebo čiastočného vrátenia zaplatenej verejnej pomoci?

2.

Majú sa ustanovenia uvedené v: článku 30 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999; ii) článku 4 ods. 3 nariadenia č. 70/2001 (7) a v bode 4.12 usmernení o regionálnej štátnej pomoci, pokiaľ ide o zásadu trvalosti malých a stredných podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci; iii) článkoch 38 a 39 nariadenia č. 1260/1999, článku 2 ods. 2 nariadenia č. 448/2001, článku 1 ods. 2, článkoch 2 a 4 nariadenia č. 2988/1995, ako aj článku 14 nariadenia č. 659/1999 vykladať v tom zmysle, že predaj nehnuteľného majetku a samotného podniku, ktorý je príjemcom pomoci, na základe dohody uzatvorenej v rámci danej spoločnosti medzi jej akcionármi, a to s cieľom zabezpečiť jej ziskovosť, nevedie k podstatnej zmene spolufinancovania alebo k neopodstatnenej výhode jednej zo strán a z tohto dôvodu nepredstavuje nezrovnalosť ani dôvod na vymáhanie pomoci, a to za predpokladu, že sa nezmenia podmienky uskutočnenia investície a že daný prevod podlieha právnemu režimu, podľa ktorého prevodca a nadobúdateľ zodpovedajú spoločne a nerozdielne za dlhy a záväzky existujúce v čase prevodu?

3.

Vyžadujú ustanovenia článkov 17, 52 a 53 Charty základných práv Európskej únie a zásada právnej istoty v spojení s ustanovením článku 1 (prvého) Dodatkového protokolu k EDĽP, aby opatrenia týkajúce sa úpravy financovania a vymáhania pomoci podľa článkov 38 [ods. 1] písm. h) a 39 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999, článku 2 ods. 2 naradenia č. 448/2001, článku 4 nariadenia č. 2988/1995 a článku 14 nariadenia č. 659/1999 boli spravodlivo vyvážené s právom na ochranu „majetku“ príjemcu pomoci, pričom by viedli k čiastočnému alebo úplnému oslobodeniu príjemcu aj v prípade konštatovania podstatnej zmeny financovanej činnosti alebo neoprávneného obohatenia pri prevode dotknutého podniku?


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 1999, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi (Ú. v. ES L 193, 2000, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, 2001, s. 21; Mim. vyd. 14/001, s. 132).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 448/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o postup vykonávania úprav financovania pomoci poskytovanej zo štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 64, 2001, s. 13; Mim. vyd. 14/001, s. 155).

(5)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

(6)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, 2001, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/6


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 1. júna 2022 – Weingut A/Land Rheinland-Pfalz

(Vec C-354/22)

(2022/C 311/09)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Weingut A

Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Land Rheinland-Pfalz

Prejudiciálne otázky

1.

Môže výroba vína prebiehať výlučne vo vinárskom podniku, ktorého meno nesie víno, v zmysle článku 54 ods. 1 druhého pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33 (1), ak lisovanie prebieha v lisovacom zariadení, ktoré si na 24 hodín prenajal iný vinársky podnik a ktoré má v tom čase k dispozícií výlučne vinársky podnik, ktorého meno nesie víno?

2.

Je v prípade kladnej odpovede nevyhnutné, aby lisovanie uskutočňovali alebo naň na mieste dozerali zamestnanci vinárskeho podniku, ktorého meno nesie víno, alebo môžu lisovanie vykonávať aj zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý si prenajal lisovacie zariadenie podľa pokynov vinárskeho podniku, ktorý určuje názov?

3.

Ak lisovanie môžu vykonávať aj zamestnanci vinárskeho podniku, ktorý si prenajal lisovacie zariadenie, môže sa týmto zamestnancom v prípade neočakávaných problémov priznať oprávnenie, aby do lisovania zasiahli na základe vlastného rozhodnutia?

4.

Bráni priradeniu výroby vína vinárenskému podniku, ktorý určuje názov, to, ak vinársky podnik, ktorý si prenajal lisovacie zariadenie a vykonáva lisovanie, má vlastný záujem na druhu a spôsobe vykonávania lisovania, keďže v zmluve o využívaní vinohradov, ktorá bola uzavretá s týmto podnikom, je dohodnutý príplatok závislý od výnosu a kvality za každý hektoliter kabinetového vína/vína z neskorého zberu/výberového vína k odmene za využívanie dohodnutej podľa využívanej plochy?


(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/33 zo 17. októbra 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o žiadosti o ochranu označení pôvodu, zemepisných označení a tradičných pojmov v sektore vinohradníctva a vinárstva, námietkové konanie, obmedzenie používania, zmeny špecifikácií výrobkov, zrušenie ochrany a označovanie a obchodnú úpravu (Ú. v. EÚ, L 9, 2019, s. 2) v platnom znení delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1375 z 11. júna 2021 (Ú. v. EÚ L 297, 2021, s. 16).


Všeobecný súd

16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/8


Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Corneli/ECB

(Vec T-501/19) (1)

(„Prístup k dokumentom - Rozhodnutie 2004/258/ES - Rozhodnutie ECB o zavedení dočasnej správy nad Banca Carige - Zamietnutie prístupu - Výnimka týkajúca sa ochrany dôvernosti informácií, ktoré sú ako také chránené právom Únie - Všeobecná domnienka dôverného zaobchádzania - Pojem dôverné informácie - Povinnosť odôvodnenia“)

(2022/C 311/10)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francesca Corneli (Velletri, Taliansko) (v zastúpení: F. Ferraro, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: F. von Lindeiner, A. Riso a M. Van Hoecke, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Sarmiento Ramírez Escudero, advokát)

Predmet veci

Žalobkyňa sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) LS/LDG/19/182 z 29. mája 2019 o zamietnutí prístupu k rozhodnutiu ECB z 1. januára 2019, ktorým bola nad Banca Carige SpA zavedená dočasná správa

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) z 29. mája 2019 o zamietnutí prístupu k rozhodnutiu ECB z 1. januára 2019, ktorým bola nad Banca Carige SpA zavedená dočasná správa, sa zrušuje.

2.

ECB je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 312, 16.9.2019.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/8


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2022 – Anglo Austrian AAB a Belegging Maatschappij „Far-East“/ECB

(Vec T-797/19) (1)

(„Hospodárska a menová politika - Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami - Osobitné úlohy dohľadu, ktorými sa poveruje ECB - Rozhodnutie o odňatí povolenia úverovej inštitúcii - Závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení preberajúcich smernicu 2005/60/ES - Proporcionalita - Porušenie právnych predpisov riadenia úverových inštitúcií - Právo na obhajobu - Zjavne nesprávne posúdenie - Právo na účinnú súdnu ochranu“)

(2022/C 311/11)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Anglo Austrian AAB, predtým Anglo Austrian AAB Bank AG (Viedeň, Rakúsko) a Belegging Maatschappij „Far-East“ BV (Velp, Holandsko) (v zastúpení: M. Ketzer a O. Behrends, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: C. Hernández Saseta, E. Yoo a V. Hümpfner, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne domáhajú zrušenia rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) ECB-SSM-2019-AT 8 WHD-2019 0009 zo 14. novembra 2019, ktorým ECB odňala AAB Bank povolenie na výkon činností úverovej inštitúcie.

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Anglo Austrian AAB AG a Belegging-Maatschappij „Far-East“ BV znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou centrálnou bankou (ECB), vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia.


(1)  Ú. v. EÚ C 10, 13.1.2020.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/9


Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Hochmann Marketing/EUIPO (bittorrent)

(Vec T-337/20) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Rozhodnutie odvolacieho senátu potvrdzujúce zrušenie škorčieho rozhodnutia - Článok 103 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1001 - Žiadosť o zmenu na prihlášku ochrannej známky - Dôvod vylúčenia zmeny - Neexistencia používania ochrannej známky Európskej únie - Článok 139 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 - Právo byť vypočutý - Článok 47 Charty základných práv“)

(2022/C 311/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hochmann Marketing GmbH (Neu-Isenburg, Nemecko) (v zastúpení: J. Jennings, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Söder a E. Markakis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 30. marca 2020 (vec R 187/2020-4)

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Hochmann Marketing GmbH je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 255, 3.8.2020.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/10


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. júna 2022 – Munich/EUIPO – Tone Watch (MUNICH10A.T.M.)

(Vec T-502/20) (1)

(„Ochranné známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Slovná ochranná známka Európskej únie MUNICH10A.T.M. - Ochranné známky Európskej únie a staršie obrazové národné ochranné známky MUNICH - Relatívne dôvody zamietnutia - Článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Neexistencia podobnosti tovarov a služieb - Neexistencia estetickej komplementárnosti - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001] - Neexistencia poškodenia dobrého mena - Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001) - Práva na obranu“)

(2022/C 311/13)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Munich, SL (La Torre de Claramunt, Španielsko) (v zastúpení: M. del Mar Guix Vilanova, advokátka)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Tone Watch, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. López Martínez, advokát)

Predmet veci

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 25. marca 2020 (vec R 2472/2018-4) týkajúceho sa vyhlásenia neplatnosti medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Munich, SL je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 329, 5.10.2020.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/10


Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Leonine Distribution/Komisia

(Vec T-641/20) (1)

(„Kultúra - Program ‚Kreatívna Európa‘ (2014 až 2020) - Podprogram ‚Médiá‘ - Výzva na predkladanie návrhov EACEA/05/2018 - Rozhodnutie EACEA, ktorým sa zamieta návrh žalobkyne z dôvodu nedodržania podmienok oprávnenosti - Rozhodnutie Komisie o zamietnutí administratívnej sťažnosti týkajúcej sa rozhodnutia EACEA - Pojem európsky podnik - Dotácia poskytovaná len žiadateľom, v ktorých majú priamy alebo väčšinový podiel štátni príslušníci členských štátov Únie alebo štátni príslušníci iných európskych krajín zúčastňujúcich sa na podprograme - Nesprávne posúdenie - Nepreskúmanie dokumentov nepriložených k návrhu - Proporcionalita“)

(2022/C 311/14)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Leonine Distribution GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: J: Kreile, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: W. Farrel a A. Katsimerou, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (v zastúpení: H. Monet, N. Sbrilli a V. Kasparian, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žalobou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa domáha zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2020) 5515 final z 10. augusta 2020, ktorým bola zamietnutá správna žaloba podaná na základe článku 22 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235), proti rozhodnutiu Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) z 12. mája 2020, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o dotáciu v rámci výzvy na predkladanie návrhov „Podpora distribúcie zahraničných filmov – automatický program na podporu distribúcie“ (EACEA/05/2018)

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Leonine Distribution GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.

Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA) znáša svoje vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 19, 18.1.2021.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/11


Rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2022 – Jose A. Alfonso Arpon/EUIPO – (PLUMAflex by Roal)

(Vec T-357/21) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie PLUMAflex by Roal - Staršia obrazová ochranná známka Európskej únie PUMA - Relatívny dôvod zamietnutia - Zásah do dobrého mena - Článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2022/C 311/15)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Jose A. Alfonso Arpon SL (Arnedo, Španielsko) (v zastúpení: C. Hernández Hernández, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Söder a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: PUMA SE (Herzogenaurach, Nemecko) (v zastúpení: P. González-Bueno Catalán de Ocón, advokát)

Predmet veci

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 6. apríla 2021 (vec R 2991/2019-1)

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Jose A. Alfonso Arpon SL je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 329, 16.8.2021.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/12


Žaloba podaná 31. mája 2022 – NLVOW/Komisia

(Vec T-331/22)

(2022/C 311/16)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nederlandse Vereniging Omwonenden Windturbines (NLVOW) (Annerveenschekanaal, Holandsko) (v zastúpení: G. Byrne, BL)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie, ktoré bolo žalobkyni oznámené v liste z 1. apríla 2022 a ktorým bola žiadosť žalobkyne o vnútorné preskúmanie z 10. decembra 2021 posúdená ako neprípustná,

okrem toho alebo subsidiárne určil, že Komisia protiprávne opomenula konať, keď bola liste žalobkyne z 10. decembra 2021 vyzvaná, aby konala v súlade s postupom uvedeným v článku 265 ZFEÚ, a/alebo opomenula vymedziť svoje stanovisko vo vzťahu k sťažnosti nachádzajúcej sa v tomto liste,

určil, že v prípade, že holandský národný energetický a klimatický plán (NEKP) nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, potom ho Komisia posúdila a/alebo prijala a/alebo uverejnila protiprávne, a preto je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom a/alebo je nezákonný,

určil, že Komisia si nesplnila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva a neprijala také opatrenia, ktoré boli potrebné a vhodné na riešenie a/alebo nápravu nesúladu holandského NEKP s Aarhuským dohovorom,

určil, že „nariadenie o riadení“ [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy] (1) nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie je v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia, a preto je nezákonné,

vzhľadom na nesúlad NEKP a konkrétne holandského NEKP s Aarhuským dohovorom určil, že to, že si Komisia nesplnila povinnosti vyplývajúce z nariadenia o riadení, predstavuje porušenie uvedeného nariadenia, porušenie dohovoru a okrem toho predstavuje porušenie Zmlúv,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila žalobkyňa.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie oznámené žalobkyni v liste z 1. apríla 2022 by malo byť zrušené.

Žalobkyňa predložila Komisii žiadosť v liste z 10. decembra 2021. V odpovedi na uvedený list Komisia posúdila žiadosť žalobkyne ako neprípustnú. Uvádza, že rozhodnutie Komisie predstavuje správny akt v zmysle Aarhuského nariadenia (v znení zmien). (2) Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie je v tomto ohľade zásadne nesprávne, predstavuje porušenie práva Únie a medzinárodného práva v oblasti životného prostredia a porušuje Zmluvy. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a z medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor).

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia napadnutým rozhodnutím porušila sekundárne právne predpisy Únie, vrátane článkov 9 a 10 Aarhuského nariadenia (v znení zmien). Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie porušuje jej právo na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podľa Aarhuského dohovoru a Aarhuského nariadenia (v znení zmien). Žalobkyňa ďalej tvrdí, že správny akt Komisie v zmysle Aarhuského nariadenia v znení zmien predstavuje porušenie Zmlúv.

2.

Druhý žalobný dôvod uvedený subsidiárne k prvému žalobnému dôvodu je založený na tom, že Komisia opomenula konať v zmysle článku 265 ZFEÚ, pokiaľ ide o NEKP, ktoré posudzovala, prijala a uverejnila Komisia, vrátane holandského NEKP.

Komisia tým, že opomenula konať na základe žiadosti žalobkyne o vnútorné preskúmanie podanej v súlade s článkom 265 ZFEÚ, porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, najmä z článku 3 ZEÚ a článku 191 ZFEÚ. Toto porušenie je tiež prejavom hrubého porušenia medzinárodného a európskeho obyčajového a zmluvného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Aarhuského dohovoru, článkov 9 a 10 Aarhuského nariadenia (v znení zmien) a rozhodnutia VII/8f (v znení zmien) prijatého 21. októbra 2021.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ, pokiaľ ide o posúdenie a/alebo prijatie a/alebo uverejnenie holandského NEKP Komisiou a nezabezpečenie súladu s Aarhuským dohovorom zo strany Komisie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ, pokiaľ ide o nariadenie o riadení. (3)


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/13


Žaloba podaná 9. júna 2022 – Stichting Nationaal Kritisch Platform Windenergie/Komisia

(Vec T-344/22)

(2022/C 311/17)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Stichting Nationaal Kritisch Platform Windenergie (Schettens, Holandsko) (v zastúpení: G. Byrne, Barrister at Law)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

rozhodol o zrušení rozhodnutia Komisie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vykonanie interného preskúmania zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že je v rozpore so Zmluvami, a ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022,

ďalej/alebo subsidiárne určil, že Komisia protiprávne nekonala v súlade s článkom 265 ZFEÚ,

vyhlásil, že vzhľadom na to, že holandský vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, bol protiprávne posúdený a/alebo prijatý a/alebo uverejnený Komisiou, a teda je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom a/alebo je nezákonný,

vyhlásil, že Komisia si nesplnila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva, pokiaľ ide o prijatie nevyhnutných a vhodných opatrení na riešenie alebo nápravu nesúladu holandského vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom,

vyhlásil, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1) nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia, a teda je nezákonné,

vyhlásil, vzhľadom na vnútroštátne plány v oblasti energetiky a klímy, a najmä na nesúlad holandského vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, že nesplnenie povinností zo strany Komisie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 predstavuje porušenie uvedeného nariadenia, je v rozpore s dohovorom, a okrem toho predstavuje porušenie Zmlúv,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie, ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022, by malo byť zrušené, keďže predstavuje porušenie Zmlúv a práva v oblasti životného prostredia. V decembri 2021 predložila žalobkyňa Komisii žiadosť o vykonanie interného preskúmania, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa práva životného prostredia. V odpovedi na žiadosť žalobkyne o interné preskúmanie Komisia vyhlásila túto žiadosť žalobkyne za neprípustnú. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie je v tejto súvislosti zásadne nesprávne, predstavuje porušenie práva Únie a medzinárodného práva v oblasti životného prostredia a porušenie Zmlúv. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje pozitívne a negatívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, vrátane článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (2) a/alebo jej povinnosťami podľa nariadenia EÚ 2018/1999. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že rozhodnutie Komisie porušuje právo žalobkyne na prístup k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru a nariadenie (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nekonala v zmysle článku 265 ZFEÚ vo vzťahu k vnútroštátnym plánom v oblasti energetiky a klímy, ktoré Komisia posúdila, prijala a uverejnila, najmä vrátane sporného holandského vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy. Nečinnosť Komisie je v rozpore s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo Zmlúv a z medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Aarhuského dohovoru. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že opomenutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi Únie, okrem iného s článkami 9 a 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nezaistila úplný súlad holandského vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, čo znamená, že uvedený vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy je a bol v rozhodnom čase posudzovaný, prijatý a uverejnený v zjavnom rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a teda je nezákonný. V tejto súvislosti žalobkyňa ďalej tvrdí, že skutočnosť, že Komisia nezvolila a/alebo neprijala vhodné opatrenia na riešenie alebo nápravu vyššie uvedených problémov predstavuje opomenutie na strane Komisie, čo je v rozpore s článkom 256 ZFEÚ.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie je v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia. Žalobkyňa ďalej subsidiárne tvrdí, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 je v rozpore so Zmluvami. Žalobkyňa preto zastáva názor, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 by malo byť vyhlásené za nezákonné.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/15


Žaloba podaná 3. júna 2022 – Föreningen Svenskt Landskapsskydd/Komisia

(Vec T-346/22)

(2022/C 311/18)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Föreningen Svenskt Landskapsskydd (Höganäs, Švédsko) (v zastúpení: G. Byrne, barrister at Law)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

rozhodol o zrušení rozhodnutia Komisie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vykonanie interného preskúmania zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že je v rozpore so Zmluvami, a ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022,

ďalej/alebo subsidiárne určil, že Komisia protiprávne nekonala v súlade s článkom 265 ZFEÚ,

vyhlásil, že vzhľadom na to, že švédsky vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, bol protiprávne posúdený a/alebo prijatý a/alebo uverejnený Komisiou, a teda je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom a/alebo je nezákonný,

vyhlásil, že Komisia si nesplnila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva, pokiaľ ide o prijatie nevyhnutných a vhodných opatrení na riešenie alebo nápravu nesúladu švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom,

vyhlásil, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (1) nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia, a teda je nezákonné,

vyhlásil, vzhľadom na vnútroštátne plány v oblasti energetiky a klímy, a najmä na nesúlad švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, že nesplnenie povinností zo strany Komisie podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 predstavuje porušenie uvedeného nariadenia, je v rozpore s dohovorom, a okrem toho predstavuje porušenie Zmlúv,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie, ktoré bolo žalobkyni oznámené listom z 1. apríla 2022, by malo byť zrušené. Žalobkyňa predložila Komisii žiadosť listom z 15. decembra 2021. V odpovedi na žiadosť žalobkyne Komisia vyššie uvedeným listom vyhlásila odpoveď žalobkyne za neprípustnú. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie je v tejto súvislosti zásadne nesprávne, predstavuje porušenie práva Únie a medzinárodného práva v oblasti životného prostredia a porušenie Zmlúv. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, vrátane článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (2). Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie porušuje právo žalobkyne na prístup k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru a nariadenie (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nekonala v zmysle článku 265 ZFEÚ vo vzťahu k vnútroštátnym plánom v oblasti energetiky a klímy, ktoré Komisia posúdila, prijala a uverejnila, najmä vrátane sporného švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy. Nečinnosť Komisie je v rozpore s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo Zmlúv a z medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Aarhuského dohovoru. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že opomenutie Komisie je v rozpore so sekundárnymi právnymi predpismi Únie, okrem iného s článkami 9 a 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006 (v znení neskorších predpisov).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nezaistila úplný súlad švédskeho vnútroštátneho plánu v oblasti energetiky a klímy s Aarhuským dohovorom, čo znamená, že uvedený vnútroštátny plán v oblasti energetiky a klímy je a bol v rozhodnom čase posudzovaný, prijatý a uverejnený v zjavnom rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a teda je nezákonný.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie je v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia. Žalobkyňa ďalej subsidiárne tvrdí, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 je v rozpore so Zmluvami. Žalobkyňa preto zastáva názor, že nariadenie (EÚ) 2018/1999 by malo byť vyhlásené za nezákonné.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/16


Žaloba podaná 17. júna 2022 – Ryanair/Komisia

(Vec T-366/22)

(2022/C 311/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ryanair DAC (Swords, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, S. Rating a I.-G. Metaxas-Maranghidis, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie (EÚ) z 26. júla 2021 o štátnej pomoci SA. 56867 (2020/N, ex 2020/PN) – Nemecko – Náhrada škody spôsobenej spoločnosti Condor Flugdienst GmbH v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 (1) a

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom skúmaní proporcionality pomoci vzhľadom na škodu spôsobenú pandémiou COVID-19.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje osobitné ustanovenia ZFEÚ a všeobecné zásady práva Únie, ktoré boli podkladom liberalizácie leteckej dopravy v Únii od konca 80-tych rokov, t. j. zákaz diskriminácie, slobodné poskytovanie služieb, sloboda usadiť sa a nariadenie 1008/2008 (2).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia nezačala formálne vyšetrovanie napriek existencii vážnych ťažkostí a porušila procesné práva žalobkyne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie.


(1)  Ú. v. EÚ C 177, 2022, s. 1.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/17


Žaloba podaná 29. júna 2022 – Diesel/EUIPO – Lidl Stiftung (Joggjeans)

(Vec T-378/22)

(2022/C 311/20)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Diesel SpA (Breganze, Taliansko) (v zastúpení: F. Celluprica, F. Fischetti a F. De Bono, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Lidl Stiftung & Co. KG (Neckarsulm, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu v súvislosti so slovnou ochrannou známkou Joggjeans – medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 1 180 919

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 5. apríla 2022 veci R 1073/2021-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v celom rozsahu vyhovel návrhu, ktorý podala Diesel SpA a zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov predchádzajúcich fáz tohto konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 60 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 8 ods. 4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/18


Žaloba podaná 29. júna 2022 – Diesel/EUIPO – Lidl Stiftung (Joggjeans)

(Vec T-379/22)

(2022/C 311/21)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Diesel SpA (Breganze, Taliansko) (v zastúpení: F. Celluprica, F. Fischetti a F. De Bono, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Lidl Stiftung & Co. KG (Neckarsulm, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Joggjeans – ochranná známka Európskej únie č. 18 187 200

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 5. apríla 2022 vo veci R 1074/2021-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhovel v plnom rozsahu žalobe, ktorú podala Diesel SpA, a zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane všetkých trov predchádzajúcich fáz tohto konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 60 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 nariadenia č. 2868/95.


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/18


Žaloba podaná 2. júla 2022 – Mndojanc/Rada

(Vec T-390/22)

(2022/C 311/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Sergej Mndojanc (Moskva, Rusko) (v zastúpení: F. Bélot a P. Tkhor, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/582 (1) z 8. apríla 2022 v rozsahu, v akom zaraďuje meno žalobcu do zoznamu uvedeného v prílohe I k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2014/145 zo 17. marca 2014,

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/581 (2) z 8. apríla 2022 v rozsahu, v akom zaraďuje meno žalobcu do zoznamu uvedeného v prílohe I k nariadeniu Rady (EÚ) č.o2014/269 zo 17. marca 2014,

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia. Žalobca tvrdí, že informácie poskytnuté Radou mu neumožňujú obhajovať sa, keďže jednak informácie poskytnuté Radou nemôžu –vzhľadom na ich nedostatočnosť – odôvodniť predmetné reštriktívne opatrenia, a jednak Rada neuvádza individuálne, špecifické a konkrétne dôvody, ktoré by žalobcovi poskytli dostatočné informácie o dôvodnosti aktu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, keďže na jednej strane skutočnosti, na ktoré sa Rada odvoláva pri zaradení žalobcu do zoznamu, sú v celom rozsahu vecne nesprávne, a na druhej strane Rada nepreukázala, že žalobca je popredným podnikateľom, ani že je vplyvný, ani že pôsobí v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú vláde Ruskej federácie významný zdroj príjmov.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Žalobca sa domnieva, že sankcie, ktoré mu boli uložené, sú voči nemu diskriminačné a neprimerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení základných individuálnych práv, vrátane práva vlastniť majetok a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Rada tak tým, že zaradila žalobcu do zoznamu, porušila zásadu proporcionality.


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/582 z 8. apríla 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 110, 2022, s. 55).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/581 z 8. apríla 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 110, 2022, s. 3).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/19


Žaloba podaná 4. júla 2022 – Société générale a i./SRB

(Vec T-391/22)

(2022/C 311/23)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Société générale (Paríž, Francúzsko), Crédit du Nord (Lille, Francúzsko), SG Option Europe (Puteaux, Francúzsko) (v zastúpení: H. Gilliams a J.-M. Gollier, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keďže metódy výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) stanovené v nariadení SRM a delegovanom nariadení neodrážajú skutočnú veľkosť ani skutočné riziko inštitúcií.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže mechanizmus príspevkov ex ante do SRF, ktorý stanovuje SRM a delegované nariadenie, je založený na posúdení, ktoré umelo zhoršuje rizikový profil veľkých francúzskych úverových inštitúcií, a preto vedie k neprimerane vysokej výške príspevku.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže výpočet výšky príspevkov ex ante stanovený nariadením SRM, delegovaným nariadením a vykonávacím nariadením nebolo možné vopred dostatočne presne predvídať a nezávisí ani tak od vlastnej situácie a rizikového profilu inštitúcie, ako skôr od jej relatívnej situácie vo vzťahu k ostatným prispievajúcim inštitúciám. Nakoniec sa žalobkyne domnievajú, že podľa článku 290 ZFEÚ Komisia nemala byť zodpovedná za určenie ukazovateľov rizika v rámci delegovaného nariadenia, keďže tieto kritériá majú vysoko štrukturálnu a rozhodujúcu funkciu pri určovaní výšky príspevku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, keďže v napadnutom rozhodnutí neboli riadne zohľadnené všetky ukazovatele rizika.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdenie, pokiaľ ide o stanovenie upravujúceho koeficientu. Žalobkyne sa dovolávajú nesprávneho právneho posúdenia, keďže SRB, ktorá vychádzala z nesprávneho výkladu viacerých ustanovení nariadenia SRM, stanovila zjavne príliš vysoký upravujúci koeficient.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o obmedzenie používania neodvolateľných platobných záväzkov, pretože napadnuté rozhodnutie presne a podrobne neuvádza, prečo je potrebné stanoviť strop pre používanie neodvolateľných platobných záväzkov na 15 % a ako zábezpeku prijať len hotovosť.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že riziká procyklickosti a likvidity, na ktoré sa odvoláva SRB, aby obmedzila používanie neodvolateľných platobných záväzkov, sú neopodstatnené, najmä vzhľadom na špecifické vlastnosti neodvolateľných platobných záväzkov a kontext ich používania.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení. Žalobkyne tvrdia, že SRB sa opiera o nesprávny výklad ustanovení, ktoré umožňujú používanie neodvolateľných platobných záväzkov, tým, že na základe abstraktnej analýzy zavádza opatrenie, ktoré je rovnaké pre všetky inštitúcie, a na druhej strane zbavuje tieto ustanovenia akéhokoľvek užitočného účinku, keďže podiel neodvolateľných platobných záväzkov je systematicky a bez dostatočného odôvodnenia obmedzený na zákonné minimum.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/21


Žaloba podaná 4. júla 2022 – Confédération nationale du Crédit mutuel a i./SRB

(Vec T-392/22)

(2022/C 311/24)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Confédération nationale du Crédit mutuel (Paríž, Francúzsko) a 25 ďalších žalobkýň (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné tým, ktoré sú uvedené vo veci T-391/22, Société générale a i./SRB.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/22


Žaloba podaná 4. júla 2022 – BPCE a i./SRB

(Vec T-393/22)

(2022/C 311/25)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: BCPE (Paríž, Francúzsko) a 45 ďalších žalobcov (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobcov,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú osem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné tým, ktoré sú uvedené vo veci T-391/22, Société générale a i./SRB.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/22


Žaloba podaná 4. júla 2022 – Banque postale/SRB

(Vec T-394/22)

(2022/C 311/26)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: La Banque postale (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné tým, ktoré sú uvedené vo veci T-391/22, Société générale a i./SRB.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/23


Žaloba podaná 4. júla 2022 – Crédit agricole a i./SRB

(Vec T-410/22)

(2022/C 311/27)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Crédit agricole SA (Montrouge, Francúzsko) a 48 ďalších žalobkýň (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné tým, ktoré sú uvedené vo veci T-391/22, Société générale a i./SRB.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/24


Žaloba podaná 5. júla 2022 – Dexia Crédit Local/SRB

(Vec T-411/22)

(2022/C 311/28)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dexia Crédit Local (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: H. Gilliams a J.-M. Gollier, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií,

uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 (1) prijatým rozhodnutím v rozsahu, v akom stanovuje cieľovú úroveň na rok 2022 na jednu osminu z 1,6 % krytých vkladov v členských štátoch zúčastnených na SRF.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti delegovaného nariadenia č. 2015/63 (2):

z dôvodu porušenia zásady proporcionality v tom, že výpočet príspevkov ex ante do SRF po prvé nie je v súlade s cieľmi nariadenia č. 806/2014, po druhé nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa je úverovou inštitúciou v útlmovej správe, ktorá využíva verejnú záruku a ktorá sa v zásade nikdy nebude môcť obrátiť na SRF, a po tretie predražuje nariadené riešenie krízovej situácie,

z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, keďže sa s inštitúciami v útlmovej správe s verejnou zárukou zaobchádza rovnako ako s fungujúcimi inštitúciami.

3.

Tretí žalobný dôvod uplatňovaný subsidiárne je založený na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zo strany SRB z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v druhom žalobnom dôvode, keďže SRB nedodržala tieto zásady tým, že na žalobkyňu bez úpravy uplatnila ustanovenia delegovaného nariadenia č. 2015/63.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu článkov 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, keďže boli prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, hoci nepredstavujú aproximáciu právnych predpisov.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu pre články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, keďže boli prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, hoci ide o daňové ustanovenia.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).


16.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/25


Žaloba podaná 7. júla 2022 – BNP Paribas/SRB

(Vec T-420/22)

(2022/C 311/29)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM (1), vykonávacieho nariadenia (2) a delegovaného nariadenia (3) sú neuplatniteľné:

článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,

článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,

článok 4 vykonávacieho nariadenia,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov, ktoré sú v podstate totožné alebo podobné tým, ktoré sú uvedené vo veci T-391/22, Société générale a i./SRB.


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1).

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).