Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Regióny a mestá EÚ podporujú Ukrajinu

(2022/C 301/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Konkrétne prejavy solidarity s miestnymi a regionálnymi samosprávami

7.

poukazuje na mimoriadnu solidaritu, ktorú preukázali občania EÚ s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou na Ukrajine; vyjadruje znepokojenie nad nútenou deportáciou Ukrajincov na územie kontrolované Ruskom; vyjadruje uznanie orgánom Európskej únie za ich jednotný postup v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu, za posilnenie solidarity prostredníctvom priamej humanitárnej pomoci a núdzovej pomoci v oblasti civilnej ochrany a za aktiváciu mechanizmu okamžitej ochrany osôb utekajúcich pred vojnou; zdôrazňuje, že táto pomoc sa bude musieť v nadchádzajúcich mesiacoch výrazne zvýšiť, aby sa zabránilo humanitárnej kríze v pohraničných regiónoch EÚ;

8.

zaväzuje sa ďalej mobilizovať mestá a regióny k tomu, aby poskytovali pomoc utečencom z Ukrajiny; poukazuje najmä na potreby v pohraničných regiónoch, pokiaľ ide o logistickú podporu v rámci počiatočného prijímania a tranzitu;

9.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy z Európy, aby využívali informačno-podpornú platformu Pomôžme Ukrajine (1), ktorú zriadil a na ktorej môžu požiadať o pomoc alebo ju ponúknuť;

10.

súhlasí s výzvou miestnych a regionálnych samospráv z Ukrajiny a EÚ na oživenie alebo vytváranie partnerstiev, ako aj na twinning miest a regiónov v súvislosti s procesom obnovy;

Posilnenie európskej perspektívy Ukrajiny

11.

zdôrazňuje, že reformy, ktoré Ukrajina vykonala v oblasti decentralizácie a regionálneho rozvoja, významne prispeli ku konsolidácii miestnej demokracie, k posilneniu samosprávy a celkovej odolnosti miestnych komunít v krajine, čo je dôležitým prvkom ukrajinského odporu voči ruským okupantom; tieto reformy sa realizovali s výraznou podporou regiónov a miest Európskej únie, a to aj prostredníctvom programu U-LEAD s Európou, s cielenou podporou zo strany VR, a to v rámci jeho pracovnej skupiny pre Ukrajinu a prostredníctvom činností partnerskej spolupráce; úspešná realizácia týchto decentralizačných reforiem priblížila Ukrajinu k Európskej únii a jej hodnotám slobody, demokracie a právneho štátu;

12.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pripravilo plán pomoci a obnovy pre Ukrajinu s cieľom podporiť ukrajinské hospodárstvo, inštitúcie a verejné služby a opätovné budovanie zničenej infraštruktúry; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Európskej rady zriadiť trustový fond solidarity pre Ukrajinu a vyzýva na zorganizovanie medzinárodnej konferencie s cieľom získať financie od partnerov; zdôrazňuje, že k obnove Ukrajiny musí prispieť vojnovými reparáciami aj Rusko, ktoré je zodpovedné za spôsobenú skazu;

13.

podporuje Ukrajinu pri získavaní štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii, pričom treba uplatniť rovnakú revidovanú metodiku prístupových rokovaní ako v prípade krajín západného Balkánu s väčším dôrazom na právny štát a demokratické inštitúcie; zdôrazňuje, že k žiadostiam Gruzínska a Moldavska o členstvo v EÚ by sa malo tiež pristupovať kladne; medzitým je potrebné bezodkladne pokračovať v integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ v súlade s dohodou o pridružení;

Opatrenia finančnej podpory

14.

víta balíky kohéznych opatrení Európskej komisie na podporu utečencov v Európe CARE a CARE+, ako aj flexibilitu v rámci iniciatívy REACT-EU, a vyzdvihuje prínos priameho zapojenia regionálnych a miestnych samospráv do plánovania, riadenia a vykonávania balíkov opatrení CARE a REACT-EU; zdôrazňuje, že úpravy programov politiky súdržnosti musia byť v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť súdržnosť“, ktorá bola nedávno zavedená v 8. správe o súdržnosti;

15.

zdôrazňuje, že počas pandémie COVID-19, ako aj v reakcii na dôsledky vojny na Ukrajine sa ukázalo, že politika súdržnosti môže v prípade potreby priniesť krátkodobé výsledky; trvá však na tom, že týmto cieľom by nemal konkurovať skutočný cieľ politiky súdržnosti, ktorým je posilniť hospodársku sociálnu a územnú súdržnosť znižovaním rozdielov medzi regiónmi;

16.

víta pozastavenie programov cezhraničnej spolupráce, do ktorých sú zapojení ruskí a bieloruskí partneri; žiada posilnenie existujúcich programov medzi regiónmi EÚ (Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko) a Ukrajinou; zdôrazňuje, že finančná podpora pre miestne a regionálne samosprávy v krajinách susediacich s Ukrajinou a v iných štátoch, ktoré prijímajú najvyšší počet utečencov, je veľmi nedostatočná a musí sa výrazne posilniť vzhľadom na úlohu týchto samospráv nielen pri poskytovaní prístrešia utečencom, ale aj pri ich integrácii do svojich systémov vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania;

17.

podporuje vytvorenie stálej krízovej rezervy na zmiernenie dôsledkov budúcich núdzových situácií, ktorá by dopĺňala alebo posilňovala existujúce krízové nástroje a nástroje flexibility; vyzýva na vytvorenie jednotného miestneho nástroja EÚ pre ukrajinských utečencov, v rámci ktorého by sa sústredili všetky finančné prostriedky dostupné miestnym a regionálnym samosprávam v súvislosti s poskytovaním útočiska utečencom, s cieľom uľahčiť, zefektívniť a urýchliť využívanie finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii;

18.

konštatuje, že v prípade najviac dotknutých členských štátov a regiónov môže byť potrebné zrevidovať ich plány podpory obnovy a odolnosti na základe riadnej konzultácie s regionálnymi samosprávami, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vojna má pre štáty EÚ čoraz väčšie hospodárske dôsledky;

Prijímanie utečencov z Ukrajiny

19.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú v prvej línii, pokiaľ ide o prijímanie miliónov utečencov v susedných krajinách, ako aj vnútorne vysídlených osôb na Ukrajine (2) – ide o najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že všetci utečenci bez ohľadu na svoj pôvod a politickú príslušnosť alebo sexuálnu identitu by mali mať vo všetkých regiónoch a mestách EÚ právo na rovnako pozitívne prijatie ako utečenci prichádzajúci z Ukrajiny;

20.

víta aktiváciu smernice o dočasnej ochrane, ktorá sa teraz musí v plnej miere vykonávať dobre koordinovaným, veľkorysým, inkluzívnym a pružným spôsobom, čím sa všetkým ľuďom utekajúcim z Ukrajiny zaručí prístup na trh práce, bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálna podpora, so zameraním na zraniteľné skupiny, najmä ženy a deti, a to bez ohľadu na ich pôvod, etnickú či politickú príslušnosť alebo sexuálnu orientáciu;

21.

upriamuje pozornosť na osobitné aspekty smernice Rady 2001/55/ES (3) o dočasnej ochrane umožňujúcej utečencom zvoliť si členský štát, v ktorom sa chcú dočasne usadiť (článok 26), a zdôrazňuje, že uznanie práva na voľný pohyb utečencov a ich autonómie prispieva k zmierneniu tlaku na vnútroštátne azylové systémy a na prijímacie kapacity v pohraničných regiónoch;

22.

vyzýva na vytvorenie dobrovoľného európskeho systému premiestnenia s prihliadnutím na prijímacie kapacity regionálnych a miestnych samospráv; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby sa mestám a regiónom EÚ poskytol priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ určeným na migráciu a integráciu; vyzýva Komisiu, aby navrhla fungujúci systém rozdeľovania utečencov pre prípadné utečenecké krízy v budúcnosti, a členské štáty EÚ, aby uznali takéto dobrovoľné záväzky a dodržiavali ich;

23.

zdôrazňuje, že mnohí ukrajinskí utečenci sú obzvlášť zraniteľní a približne polovicu z nich tvoria maloletí; poukazuje na to, že mnohé zo státisícov detí, ktoré utekajú, sú bez sprievodu a potrebujú osobitnú ochranu a starostlivosť; podporuje balík opatrení na ochranu ukrajinských detí, ktoré utiekli pred vojnou, pričom prioritou je potreba umožniť im navštevovať školu;

24.

požaduje dôrazné opatrenia na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, keďže väčšinu ukrajinských utečencov tvoria ženy a deti, pričom v správach venovaných ľudským právam sa poukazuje na nárast prípadov, keď sa tieto osoby stávajú predmetom záujmu organizovaných zločineckých skupín, ktoré ich využívajú na účely sexuálneho alebo pracovného vykorisťovania;

25.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jazykové kurzy, vzdelávanie a odbornú prípravu; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál siete VR Mestá a regióny za integráciu migrantov;

Vplyv na politiky EÚ

26.

vyzýva, aby sa vo všetkých európskych regiónoch prijali bezodkladné opatrenia s cieľom zmenšiť závislosť EÚ od tretích krajín, a najmä od energetického dovozu z Ruska, a vyzýva Európsku komisiu, aby podporila ich úsilie;

27.

podporuje výzvu na úplný zákaz dovozu ruského plynu, ropy a uhlia do Európy a nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby začali vypracúvať núdzové plány s cieľom pripraviť sa na dôsledky takýchto sankcií;

28.

považuje plán REPowerEU (4) za spôsob, ako urýchliť prechod na čistú energiu, zväčšiť energetickú bezpečnosť EÚ, zmenšiť závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív a surovín z tretích krajín, najmä z Ruskej federácie, a tým aj politické, hospodárske a bezpečnostné riziká z neho vyplývajúce; vyzýva na rozsiahle investície a konkrétne opatrenia na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a úspor, obehovosti, elektrifikácie a výskumu alternatívnych udržateľných palív ako skutočne dlhodobých bezpečných a cenovo dostupných riešení.

29.

trvá na tom, že dôsledky vojny by nemali ohroziť opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosti stanovené v Parížskej dohode, ako aj v Agende 2030 OSN pre udržateľný rozvoj, a opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči Európskej zelenej dohode, ktorá je tiež prostriedkom na posilnenie strategickej autonómie EÚ;

30.

domnieva sa, že úsilie EÚ o zvýšenie energetickej nezávislosti musí zahŕňať úplné zavrhnutie projektov Nord Stream a Nord Stream 2;

31.

rozhodne víta nedávnu synchronizáciu ukrajinských a moldavských elektrických sietí s európskou kontinentálnou sieťou;

32.

stotožňuje sa s výzvou ukrajinských miestnych a regionálnych samospráv adresovanou medzinárodnému spoločenstvu, aby im pomohlo pri zvládaní environmentálnych núdzových situácií spôsobených inváziou, a to aj v lokalitách jadrových elektrární a chemických závodov;

33.

víta rozhodnutie Európskej komisie začať rokovania s Ukrajinou o pristúpení krajiny k programu LIFE s cieľom získať finančné prostriedky na pomoc pri obnove jej životného prostredia zničeného v dôsledku ruskej invázie, či už ide o znečistenie, ničenie ekosystémov alebo iné dlhodobé vplyvy;

34.

zdôrazňuje, že konflikt bude mať nevyhnutne vážne dôsledky pre agropotravinárske odvetvie EÚ vzhľadom na to, že Ukrajina a Rusko sú významnými vývozcami viacerých poľnohospodárskych produktov (ako sú obilniny a olejniny), ako aj dusíkatých hnojív; zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoj záväzok zabezpečiť udržateľné potravinové systémy a zároveň zaručiť cenovú dostupnosť kvalitných potravín pre všetkých zmenšením závislosti od kľúčových dovážaných poľnohospodárskych výrobkov a vstupov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že narušenie vývozu z Ukrajiny a Ruska už viedlo k obrovskému celosvetovému zvýšeniu cien poľnohospodárskych komodít a že dôsledky pociťujú najmä najchudobnejšie krajiny a regióny sveta;

Ďalšie úvahy

35.

podporuje práva ruského a bieloruského ľudu, ktorý protestuje proti Putinovej vojne a bráni svoje právo na spravodlivé voľby, slobodu prejavu a zhromažďovania, a požaduje okamžité prepustenie nespravodlivo zadržiavaných demonštrantov;

36.

podporuje ďalšie koordinované prísne sankcie voči Rusku a Bielorusku s cieľom účinne znemožniť Rusku pokračovať v agresii; navrhuje, aby Komisia predložila usmernenia o presadzovaní a uplatňovaní sankcií vzhľadom na to, že stále existujú rozdiely, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, v nástrojoch a postupoch, ktoré sa používajú na overenie vlastníctva podnikov, aktív a nehnuteľností;

37.

zdôrazňuje, že všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny na členstvo v EÚ by mali byť nabádané uplatňovať sankcie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, aby tak jasne preukázali svoj záväzok voči EÚ a jej hodnotám;

38.

odsudzuje ruskú propagandu a nenávistné prejavy, ktoré podnecujú konflikt a pomáhajú páchateľom vojnových zločinov; požaduje účinné opatrenia na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom bojovať proti takejto propagande a eliminovať ju; protestuje proti demonštráciám na podporu ruskej agresie v európskych mestách;

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, francúzskemu a českému predsedníctvu Rady EÚ, predsedovi Európskej rady, ako aj prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny.

---

(1)  Help Ukraine: Info-Support Hub je kontaktná platforma na prepojenie tranzitných regiónov a preťažených miestnych a regionálnych samospráv s orgánmi z iných členských štátov EÚ, ktoré majú kapacity na poskytnutie pomoci.

(2)  Ukraine Refugee Situation (unhcr.org) (Situácia ukrajinských utečencov, Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov).

(3)  Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).

(4)  Oznámenie Komisie s názvom REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu, 8. marca 2022.

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – REPowerEU: mestá a regióny urýchľujú energetickú transformáciu

(2022/C 301/02)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

—	so zreteľom na vysoké a rastúce ceny energie, ktoré od leta 2021 oslabujú kúpnu silu domácností a podnikov a ktoré sú spôsobené globálnym dopytom po energii, najmä po plyne, v dôsledku obnovy po pandémii COVID-19,

—	so zreteľom na oznámenie a súbor nástrojov Európskej komisie (EK) o boji s rastúcimi cenami energie z 13. októbra 2021,

—	so zreteľom na nevyprovokovanú a neodôvodnenú inváziu Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022 za podpory Bieloruska,

—	so zreteľom na oznámenie EK na tému REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu z 8. marca 2022,

—	so zreteľom na vyhlásenie z Versailles, ktoré vydali hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ na neformálnom stretnutí 10. a 11. marca 2022;

—	so zreteľom na oznámenie EK o bezpečnosti dodávok a dostupných cenách energie, návrh nariadenia o skladovaní plynu a dočasný krízový rámec pre flexibilitu podľa pravidiel štátnej pomoci z 23. marca 2022;

—	so zreteľom na skutočnosť, že Európska komisia a Spojené štáty majú bezodkladne vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu pre energetickú bezpečnosť;

—	so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 24. a 25. marca 2022;

—	so zreteľom na svoju súčasnú prácu v rámci prípravy stanovísk k balíku Fit for 55 a pracovnej skupiny Zelená dohoda na miestnej úrovni;

Vplyv viacerých kríz

1.

víta iniciatívy, ktoré Komisia pripravuje s cieľom riešiť súčasné vysoké ceny energie, ktoré od leta 2021 rastú, a ktoré ešte umocnila nelegálna, neoprávnená a nevyprovokovaná invázia Ruskej federácie na Ukrajinu; zdôrazňuje, že nestačí jednoducho ukončiť našu závislosť od dodávok fosílnych palív len z Ruskej federácie, ale domnieva sa, že plán REPowerEU je spôsobom, ako urýchliť energetickú transformáciu, znížiť závislosť EÚ od dovozu energie a surovín vo všeobecnosti, a tým znížiť politické, hospodárske a bezpečnostné riziká vyplývajúce z tohto dovozu; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že chýba jasný odkaz na úlohu miest a regiónov, a to z hľadiska riešenia súčasnej energetickej krízy, ako aj z hľadiska poskytovania dlhodobých riešení tejto krízy;

2.

vyjadruje tiež znepokojenie nad očakávaným nerovnomerným regionálnym vplyvom energetickej krízy na mestá a regióny EÚ vzhľadom na ich rozdielne schopnosti reagovať na prerušenie dodávok energie a rastúce ceny energie, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby túto nerovnováhu zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní príslušných opatrení;

3.

je hlboko znepokojený zisteniami uvedenými v najnovšej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability (Zmena klímy v roku 2022 – dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť) (1), v ktorej sa potvrdzuje, že mnohé vplyvy zmeny klímy sú už nezvratné; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ďalej neodkladali opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie, v ktorých sú miestne a regionálne samosprávy kľúčovými aktérmi;

4.

zdôrazňuje, že cieľ energetickej bezpečnosti musí v konečnom dôsledku podporiť cieľ klimatickej neutrality a energetickej transformácie. Cesta k bezpečnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energii je jediným nadčasovým prístupom k súčasnej kríze; v tejto súvislosti vyzýva spoluzákonodarcov EÚ, aby zvýšili ambície a urýchlili prijatie balíka Fit For 55, v ktorom sa osobitne zohľadnia stanoviská VR k revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, smernice o energetickej efektívnosti a k smernici o energetickej hospodárnosti budov;

5.

víta uznanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a opätovne zdôrazňuje kľúčovú úlohu regiónov a miest EÚ pri zvyšovaní energetickej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby do svojej stratégie začlenila koncepciu energetickej sebestačnosti (2) ako spôsobu dosiahnutia takého stavu, že každý má prístup ku všetkým energetickým službám, ktoré potrebuje, a využíva primeraný podiel energetických služieb, ktoré si želá, pričom vplyvy energetického systému zároveň neprekračujú environmentálne limity;

6.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu existujúcich inovačných nástrojov riadenia spolupráce a budovania kapacít, ako je Dohovor primátorov a starostov, Poradenské centrum pre oblasť energetickej chudoby, Európsky klimatický pakt, iniciatíva Čistá energia pre ostrovy a podobné iniciatívy EÚ na posilnenie veľmi potrebného prechodu na cenovo dostupnú, udržateľnú a bezpečnú energiu;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou podporili vytvorenie jednotných kontaktných miest na vykonávanie plánu REPowerEU na regionálnej a miestnej úrovni;

8.

vyzýva Komisiu, aby podporovala systematické preberanie súčasných najlepších postupov prostredníctvom špecializovanej technickej a finančnej podpory pre miestne a regionálne samosprávy s cieľom znížiť počiatočné nákladové zaťaženie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným domácnostiam, mikropodnikom a malým podnikom a spotrebiteľom;

9.

sa domnieva, že súbor nástrojov na boj s rastúcimi cenami energie (3) bol prvým pokusom o navrhnutie nástrojov na zmiernenie sociálnych dôsledkov súčasnej energetickej krízy, ale nepreukázalo sa, že by bol natoľko účinný, ako je potrebné, a mal by sa posilniť; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na dlhodobé riešenia na úplné zastavenie využívania fosílnych palív v Európe a dosiahnutie jej energetickej nezávislosti s transformačnými zmenami vo všetkých odvetviach zameranými na odstránenie energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility;

10.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracovávaní dlhodobých riešení zameraných na dosiahnutie energetickej sebestačnosti zohľadnila problémy regiónov závislých od fosílnych palív, ktoré sa nemôžu pripojiť na kontinentálnu sieť, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny;

Podpora energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a úspor energie prostredníctvom plánu REPowerEU

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že rozsiahle investície a konkrétne opatrenia na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a na podporu energetickej efektívnosti, úspory energie a výskumu v oblasti alternatívnych udržateľných palív budú prioritou a budú plne prepojené;

12.

so záujmom očakáva nadchádzajúci návrh EK na zabezpečenie rýchlejšieho postupu udeľovania povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so zásadou subsidiarity a žiada, aby sa zaviedli podobné opatrenia pre kľúčové projekty v oblasti energetickej efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce nástroje, ktoré poskytujú technickú podporu miestnym a regionálnym samosprávam; víta preto, že nadchádzajúce oznámenie EK o stratégii v oblasti solárnej energie, ktorého zverejnenie sa očakáva v júni, obsahuje návrh Európskej iniciatívy pre strešné solárne inštalácie; vyzýva členské štáty, aby zaviedli stimuly na nákup, ako sú krátkodobé grantové programy pre spotrebiteľov;

13.

zdôrazňuje, že pri urýchľovaní postupov plánovania a udeľovania povolení je rozhodujúce, či verejnosť projekty infraštruktúry akceptuje, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti, ako sú postupy uvedené v nedávnej správe o infraštruktúre siete regionálnych centier VR;

14.

sa domnieva, že dekarbonizácia verejných a súkromných budov je dôležitou súčasťou Európskej zelenej dohody a kľúčovou súčasťou riešenia súčasnej krízy zameraného na zníženie dopytu po plyne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila zavádzanie tepelných čerpadiel (4) ako súčasť plánu REPowerEU, ako aj výskum inovatívnych riešení, vďaka ktorým bude náš fond budov čo najinteligentnejší a klimaticky neutrálny;

15.

vyzýva Komisiu, aby tiež uľahčila vznik verejno-súkromných konzorcií priemyselných odvetví a miestnych a regionálnych samospráv zameraných na obnovu s cieľom predstaviť integrované balíky obnovy na modernizáciu vykurovania a chladenia budov, vytvoriť program priemyselnej izolácie s cieľom zachytiť nákladovo efektívne investície s krátkou návratnosťou a podporiť odbornú prípravu pracovnej sily v oblasti obnovy;

16.

konštatuje, že v oznámení o pláne REPowerEU sa nedostatočne využíva potenciál úspor energie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili opatrenia, ako sú kampane na podporu zmeny správania;

17.

vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným prijatím zákona o obnove prírody a zdôrazňuje, že ochrana a obnova biodiverzity sú neoddeliteľne spojené s adaptáciou na zmenu klímy a musia zostať kľúčovým pilierom zelenej transformácie v rámci Európskej zelenej dohody; žiada Komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity v plnej miere zapojila regionálne a miestne samosprávy do určovania oblastí, v ktorých by sa mohli realizovať projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, s cieľom zabezpečiť, aby boli plne v súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“;

18.

sa domnieva, že energetickú bezpečnosť a klimatickú neutralitu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa bude Európska únia spoliehať na silný a plne prepojený vnútorný trh s elektrinou a dobre fungujúci trh s uhlíkom; zdôrazňuje, že akékoľvek krátkodobé dočasné opatrenia, ako je lepšie skladovanie fosílneho plynu a zvýšený dovoz LNG, by nemali vytvárať dodatočnú odkázanosť a mali by byť prispôsobené na ekologický plyn s cieľom pripraviť sa na klimatickú neutralitu s vodíkom z obnoviteľných zdrojov a inými obnoviteľnými palivami; naliehavo vyzýva na dokončenie a zlepšenie prepojenia našich plynárenských, vodíkových a elektrických sietí v celej Európskej únii vrátane plnej synchronizácie energetických sústav;

19.

poukazuje na význam plného začlenenia a využívania dodávok od výrobcov-spotrebiteľov a miestnych komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a navrhuje menej reštriktívne vymedzenie inteligentných sietí v rámci transeurópskych energetických sietí (TEN-E) a infraštruktúry; zdôrazňuje, že je potrebné napojiť nových maloobjemových výrobcov na sieť nízkeho a vysokého napätia; vyzýva Komisiu, aby predložila rámec na zoskupenie niekoľkých menších projektov s flexibilitou predovšetkým pre hraničné regióny, aby mohli zostaviť určité súhrnné cezhraničné projekty a potenciálne získať finančné prostriedky na toto úsilie; dôrazne pripomína, že európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) môžu v týchto projektoch zohrávať významnú úlohu; pripomína nepostrádateľnú úlohu, ktorú zohrávajú vidiecke oblasti pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov;

20.

zdôrazňuje, že súčasná energetická kríza je príležitosťou na výrazné zvýšenie elektrifikácie a výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov ako čistých riešení na dekarbonizáciu nášho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózne a konkrétne opatrenia na zavedenie akcelerátora pre vodík vrátane pevne stanoveného harmonogramu pre každé opatrenie; vyzýva Komisiu, aby ako ústredné opatrenie začala realizovať iniciatívu EÚ pre údolia vodíka (Hydrogen Valleys), ktorá ich bude posilňovať, štrukturálne podporí vytváranie európskych sietí a cezhraničnú spoluprácu a bude zahŕňať financovanie z inovačného fondu EÚ, ako aj rozsiahlejšie financovanie prostredníctvom spoločného partnerstva pre čistý vodík; víta návrh na vytvorenie globálneho európskeho mechanizmu pre vodík a vyzýva na štrukturálne zapojenie tých regiónov EÚ, ktoré sú už v tejto oblasti aktívne; vyzýva spoluzákonodarcov EÚ, aby pri prijímaní balíka Fit for 55 vrátane legislatívneho balíka na dekarbonizáciu trhu s plynom dôsledne podporovali zrýchlený nárast trhu s čistým vodíkom;

21.

požaduje aktualizáciu súčasných pravidiel štátnej pomoci, aby boli prispôsobené na spolufinancovanie, prevádzku a ďalší rozvoj verejnej elektrickej nabíjacej infraštruktúry, a domnieva sa, že súvisiace investičné náklady by mali byť oprávnené na verejnú podporu, ako sa uvádza v nedávnej správe siete regionálnych centier VR o infraštruktúre;

Realizácia plánu REPowerEU v partnerstve s mestami a regiónmi

22.

zdôrazňuje, že do nadchádzajúceho plánu REPowerEU by sa mal začleniť plán financovania a presmerovania existujúcich alebo nových finančných prostriedkov EÚ na podporu miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní tohto plánu; vyzýva členské štáty, aby nevyužité finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti presmerovali na podporu miestneho plánovania energetickej bezpečnosti a investícií do obnoviteľných zdrojov energie;

23.

vyzýva Komisiu, aby bol ako inštitucionálny partner začlenený do novovytvorenej koordinačnej skupiny pre energetickú chudobu a zraniteľných spotrebiteľov s cieľom uľahčiť výmenu informácií a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi v otázkach týkajúcich sa návrhu a vykonávania pripravovaného plánu REPowerEU, právnych predpisov Únie, programov a politík zameraných na zraniteľné domácnosti a spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou a chudobou v oblasti mobility na všetkých úrovniach. VR je pripravený prispieť k tejto medziinštitucionálnej spolupráci prostredníctvom svojej pracovnej skupiny Zelená dohoda na miestnej úrovni identifikáciou prekážok, spôsobov a prostriedkov, ako vopred pripraviť a rozbehnúť opatrenia balíka Fit for 55 na miestnej a regionálnej úrovni, a to aj formou výmeny osvedčených postupov, skúseností a odborných znalostí;

24.

konštatuje, že v nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) sa vyžaduje, aby sa minimálne 30 % zdrojov vo všetkých kategóriách regiónov vyčlenilo na to, aby sa Európa a jej regióny stali ekologickejšími, nízkouhlíkovými a odolnejšími; vyzýva členské štáty a regióny, aby využili možnosti, ktoré ponúkajú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), na financovanie projektov v oblasti energetickej transformácie vrátane projektov v oblasti energetickej účinnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoja inteligentných energetických systémov, sietí a uskladňovania mimo rámca TEN-E;

25.

víta vyhlásenie osobitnej výzvy v rámci Nástroja technickej podpory na pomoc členským štátom pri postupnom ukončovaní ich závislosti od fosílnych palív z Ruska, vyjadruje však poľutovanie nad krátkou lehotou na predloženie žiadostí o túto osobitnú podporu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila dostupnosť tohto nástroja v záujme podpory miestnych a regionálnych samospráv, najmä v menej rozvinutých regiónoch, ktoré majú najväčší nedostatok kapacít, čo ich odrádza od toho, aby pri realizácii investícií a reforiem čo najlepšie využívali podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; je pripravený podporiť Komisiu pri zabezpečovaní účinného využívania tohto nástroja v mestách a regiónoch;

26.

uznáva, že stanovovanie cien uhlíka je kľúčovým nástrojom pri podpore zvyšovania ambícií EÚ v oblasti klímy a súhlasí s tým, aby sa v záujme naplnenia týchto ambícií zaujal celoodvetvový prístup; víta skutočnosť, že Komisia uznáva tieto riziká a návrhy na ich riešenie, ako je zmena usmernení o štátnej pomoci v súvislosti so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami; zdôrazňuje, že niektoré z navrhovaných opatrení, ako napríklad zvýšené zdaňovanie neočakávaných ziskov, nemusia zaručiť spoľahlivú podporu; uvedomuje si, že zavedenie obchodovania s emisiami v odvetví cestnej dopravy a budov (ETS II) v kombinácii s nedostatočnými investíciami do týchto odvetví a zvýšením cien pohonných hmôt by mohlo zvýšiť riziko energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility; vyzýva preto Komisiu a spoluzákonodarcov, aby pre členské štáty zaviedli povinnosť stanoviť minimálny percentuálny podiel príjmov z aukcií ETS na úrovni aspoň 20 %, ktoré by priamo spravovali miestne a regionálne samosprávy;

27.

víta prijatie dočasného krízového rámca s cieľom umožniť členským štátom využiť flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine; zdôrazňuje, že sa musia dôkladne monitorovať možné negatívne účinky v oblasti hospodárskej súťaže a narušenie jednotného trhu; konštatuje, že v nedávnej správe siete regionálnych centier VR o infraštruktúre (5) sa odkazuje aj na štátnu pomoc, a vyjadruje názor, že súčasné pravidlá štátnej pomoci nie sú prispôsobené na spolufinancovanie, prevádzku a ďalší rozvoj verejnej elektrickej nabíjacej infraštruktúry;

28.

so znepokojením konštatuje, že súčasná kríza bude mať veľký vplyv na verejné financie, a preto vyzýva Komisiu, aby predĺžila uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu, kým nebude schválený nový rámec správy hospodárskych záležitostí, a to aspoň do konca roka 2023; verejné investície na podporu zelenej transformácie, a najmä energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, by sa nemali považovať za štrukturálne výdavky v rámci správy hospodárskych záležitostí;

29.

víta opatrenia stanovené v článku 5 smernice o elektrickej energii týkajúce sa trhu s elektrinou, ako aj usmernenia (6), na základe ktorých majú členské štáty možnosť zasahovať do stanovovania cien za dodávky elektrickej energie; domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu a jej dôsledky pre trh s energiou s rastúcimi a nestabilnými cenami elektrickej energie budú mať zásahy členských štátov zásadný význam, a to s dvojakým cieľom chrániť zraniteľné domácnosti, mikropodniky a malé podniky a posilniť hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov v dlhodobom horizonte; opakuje (7) však, že tieto opatrenia musia byť časovo obmedzené, podmienené núdzovým aspektom energetickej krízy a nikdy sa nesmú stať štrukturálnou zmenou, ktorá by mohla ohroziť liberalizáciu riadenia trhu s elektrinou; vzhľadom na čoraz nižšie náklady na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov navrhuje zvážiť oddelenie plynu a elektrickej energie ako možné opatrenie s cieľom zabrániť tomu, aby vysoké ceny plynu ovplyvňovali ceny energie;

30.

víta legislatívny návrh na zabezpečenie primeranej úrovne uskladňovania energie v EÚ na nasledujúcu zimu a neskoršie obdobie; zdôrazňuje, že pri stanovovaní takýchto minimálnych úrovní by sa mali zohľadniť regionálne posúdenia rizík;

31.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť regionálne potreby a príležitosti v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností; vyzýva Komisiu, aby využila iniciatívy, ako sú Erasmus+ a Horizont Európa na zabezpečenie užšej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou, a aby spustila Pakt o zručnostiach v kľúčových priemyselných ekosystémoch, ako sú vodík, solárna energia, tepelné čerpadlá a veterná energia; vyzýva členské štáty, aby urýchlili využívanie Európskeho sociálneho fondu+, Fondu na spravodlivú transformáciu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom podporiť rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily v súlade s potrebou prispôsobiť odborné postupy obehovosti, využívaniu nízkouhlíkových materiálov a novým technológiám.

---

(1)  https://report.ipcc.ch/ar6wg2/pdf/IPCC_AR6_WGII_FinalDraft_FullReport.pdf.

(2)  https://www.energysufficiency.org.

(3)  Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu, 13. októbra 2021 [COM(2021) 660 final]).

(4)  Tepelné čerpadlá, ktoré sa podobajú klimatizačným zariadeniam a sú umiestnené mimo budov, ohrievajú domovy presunom tepla a nie jeho výrobou. Pomocou elektrickej energie získavajú a koncentrujú teplo buď z vonkajšieho vzduchu, zeme alebo vody, a potom toto teplo prečerpávajú do domov.

(5)  https://cor.europa.eu/sk/news/Pages/reghub-launches-consultation-on-21st-century-rules.aspx.

(6)  Pozri prílohu 1 k oznámeniu Európskej komisie o REPowerEU.

(7)  Pozri stanovisko VR na tému Energia z obnoviteľných zdrojov a vnútorný trh s elektrinou (Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79), ktoré vypracovala Daiva Matonienė (LT/EKR), článok 20.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilnenie vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na nižšej ako celoštátnej úrovni a náprava územných dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ

(2022/C 301/03)

Spravodajca: Michael MURPHY (IE/EĽS), poslanec zastupiteľstva grófstva Tipperary a starosta mestskej časti Clonmel

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Všeobecné pripomienky

1.

víta Dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorá v plnej miere nadobudla účinnosť 1. mája 2021 a poskytuje stabilný právny rámec pre bilaterálne vzťahy. VR podporuje spoločný a zodpovedný prístup k vykonávaniu dohody o obchode a spolupráci, vrátane protokolu o Severnom Írsku a dodržiavania rovnakých podmienok, a oceňuje úsilie Európskej komisie nájsť kreatívne riešenia, najmä pokiaľ ide o otázky, ktoré vyvstávajú medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva;

2.

pripomína, že dohoda o obchode a spolupráci (1) je dohodou o voľnom obchode (2) a zahŕňa ustanovenia o spolupráci v otázkach týkajúcich sa hospodárstva, sociálnej sféry, ochrany životného prostredia a rybolovu, ale prináša aj úzke partnerstvo v záujme bezpečnosti občanov a horizontálny rámec pre správu vecí verejných. Konštatuje, že dohoda o obchode a spolupráci zahŕňa oblasti právomocí členských štátov, ktoré v niektorých krajinách EÚ patria do pôsobnosti regiónov s legislatívnymi právomocami;

3.

vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že táto dohoda nemá dostatočnú „územnú hĺbku“ a náležite neuznáva, akú dôležitú úlohu zohrávajú vo vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom miestne a regionálne samosprávy, ktoré sa spomínajú, len pokiaľ ide o prispôsobenie niektorých prvkov dohody špecifickým regionálnym podmienkam (3) alebo v súvislosti s veľmi konkrétnymi otázkami, ako sú fiškálne ustanovenia (4). Zdôrazňuje, že v dohode o obchode a spolupráci je vymedzená úloha občianskej spoločnosti, ktorá je sama osebe považovaná za súčasť „inštitucionálneho rámca“ (5);

4.

víta spoluprácu medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom v reakcii na agresiu Ruska voči Ukrajine a zdôrazňuje, že miestne samosprávy v celej Európe sú v prvej línii, pokiaľ ide o poskytovanie praktickej a humanitárnej pomoci;

Snaha o väčšie inštitucionálne uznanie vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na nižšej ako celoštátnej úrovni

5.

zdôrazňuje, že kontaktná skupina VR – Spojené kráľovstvo zriadená vo februári 2020 je jediným inštitucionálnym kanálom, ktorý poskytuje fórum pre trvalý dialóg a politické partnerstvo medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ a Spojeného kráľovstva a slúži aj na výmenu know-how, najmä pokiaľ ide o územnú spoluprácu a cezhraničné otázky. Uznáva, že kontaktná skupina poskytuje priestor pre vzájomne prospešné diskusie v spoločnom záujme o problémoch alebo príležitostiach spojených s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, najmä v súvislosti s tematickými oblasťami, ktoré nepoznajú hranice (napr. zmena klímy, cestovný ruch, digitálna a zelená transformácia a spoločné kultúrne dedičstvo). Zároveň ponúka zástupcom VR možnosť diskutovať o týchto otázkach so zástupcami miestnych a regionálnych samospráv Spojeného kráľovstva, a tak umožňuje výboru udržiavať a podporovať takéto plodné vzťahy na nižšej ako celoštátnej úrovni;

6.

uznáva, že vzhľadom na bezprecedentnú situáciu, akou je vystúpenie členského štátu z EÚ, zostanú vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom najintenzívnejšími a najkomplexnejšími vzťahmi s treťou krajinou a že vzťahy na nižšej ako celoštátnej úrovni si zasluhujú uznanie. Žiada preto formálne uznanie kontaktnej skupiny VR – Spojené kráľovstvo a aby bola uznaná ako oficiálny partner na nižšej ako celoštátnej úrovni medzi miestnou a regionálnou samosprávou EÚ a Spojeného kráľovstva v rámci dohody o obchode a spolupráci s cieľom poskytnúť posúdenie subnárodného rozmeru kľúčových politických a legislatívnych otázok, ktoré budú mať vplyv na dvojstranné vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, rovnako ako parlamentné zhromaždenie, fórum občianskej spoločnosti a špecializované výbory Spojeného kráľovstva a EÚ v príslušných oblastiach záujmu. VR tiež vyzýva miestne a regionálne samosprávy v Spojenom kráľovstve, aby ďalej pracovali spolu s vládou Spojeného kráľovstva na formálnom uznaní tejto koordinačnej skupiny;

7.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby opätovne preskúmala štruktúry spoločnej Rady pre partnerstvo, ktorá dohliada na vykonávanie a uplatňovanie dohody o obchode a spolupráci, s cieľom vyriešiť problém nedostatočnej „územnej hĺbky“ zapojením miestnych a regionálnych samospráv do monitorovania a riadenia dohody. Nadviazanie miestnych dialógov (technická spolupráca) s cieľom riešiť otázky miestnych právomocí (rybolov, odborná príprava, mobilita, územná spolupráca atď.) by prispelo k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na makroúrovni;

8.

nabáda Európsky parlament, aby v otázkach spoločného záujmu prijal formálny spôsob vzájomne prospešnej interakcie medzi VR a Delegáciou Európskeho parlamentu pri Parlamentnom zhromaždení pre partnerstvo EÚ – Spojené kráľovstvo v snahe zabezpečiť dôkazy o uplatňovaní dohody o obchode a spolupráci v praxi;

9.

oceňuje prebiehajúce rozhovory na politickej a technickej úrovni s cieľom vyriešiť otázky vyplývajúce z uplatňovania protokolu o Severnom Írsku a vie, že Európska komisia momentálne pracuje na finalizácii zmluvy o Gibraltári, zdôrazňuje však, že tieto otázky, ktoré ešte treba doriešiť, by nemali brániť snahe miestnych a regionálnych samospráv rýchlo stanoviť spôsoby spolupráce;

Náprava územných dôsledkov brexitu

10.

zastáva názor, že dôsledky, ktoré vyplynuli z rokovaní a nadobudnutia účinnosti dohody o obchode a spolupráci, je od začiatku roka 2020 ťažké oddeliť od dôsledkov pandémie COVID-19 (6). Víta nedávnu štúdiu New trade and economic relations between EU-UK: the impact on regions and cities (Nové obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom: dosah na regióny a mestá), z ktorej plynú závery, že dôsledky brexitu sú v jednotlivých odvetviach a regiónoch EÚ asymetrické, výraznejšie zasahujú menšie podniky, môžu znižovať mobilitu ľudského kapitálu a spoluprácu medzi podnikmi EÚ a Spojeného kráľovstva a negatívne vplývajú na regióny a komunity zapojené do interregionálnych projektov so Spojeným kráľovstvom; víta skutočnosť, že štúdia potvrdzuje, že na riešenie týchto asymetrických dôsledkov v Európe bude potrebné navýšiť rozpočet pobrexitovej adaptačnej rezervy;

11.

uznáva, že územný dosah brexitu je citeľný v regiónoch po celej EÚ a že problémy sa objavujú okrem iného v oblastiach ako hospodárstvo, ochrana životného prostredia, sociálna sféra, kultúra a vzdelávanie – od obchodu v hlavných prístavoch, ktoré táto situácia mimoriadne zasiahla, ako sú Antverpy, Calais, Cork, Dover, Dublin, Rotterdam a Zeebrugge, až po budúcnosť študentských výmen, spoluprácu univerzít v oblasti adaptácie na zmenu klímy alebo činnosť regionálnych obchodných agentúr, ktoré skúmajú alternatívne trhy a zaoberajú sa problémami občanov vrátane mobility a integrácie;

12.

zdôrazňuje význam pobrexitovej adaptačnej rezervy pri zmierňovaní najnaliehavejších nákladov a posudzovaní potreby dlhodobejšieho hodnotenia vplyvu brexitu, pričom treba podporiť regióny a hospodárske odvetvia členských štátov, a to aj vytváranie a ochranu pracovných miest, napríklad pomocou režimov skráteného pracovného času, rekvalifikácie a odbornej prípravy, ako aj preskúmaním nových trhov;

13.

trvá preto na tom, aby sa plne dodržiavali ustanovenia nariadenia o pobrexitovej adaptačnej rezerve týkajúce sa zapojenia regiónov a miestnych komunít do využívania tejto rezervy a podávania správ na úrovni NUTS 2. Zároveň pripomína, že žiadal, aby sa v súvislosti s plánovaním využitia finančných prostriedkov pobrexitovej adaptačnej rezervy kládol dôraz na MSP, opatrenia zamerané na reintegráciu občanov EÚ, ako aj na technickú pomoc. Pokiaľ ide o rozdelenie prostriedkov, zasadzoval sa za minimálne pokrytie/minimálnu prahovú hodnotu pre nové pohraničné regióny v blízkosti námornej hranice so Spojeným kráľovstvom a za pridelenie finančných prostriedkov na rybolov bez štátnej indexácie;

14.

stotožňuje sa so súčasnými obavami regionálnych partnerov v Spojenom kráľovstve, ktorí tvrdia, že strategické plánovanie regionálnej politiky zasiahla strata financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ a chýbajúca istota viacročného plánovania;

Stanovenie nových spôsobov spolupráce nad rámec dohody o obchode a spolupráci

15.

zdôrazňuje, že združenia miestnych samospráv a miestne orgány v celom Spojenom kráľovstve, a najmä v krajinách s prenesenými právomocami, chcú aj po brexite ďalej udržiavať, a dokonca posilniť svoje vzťahy s partnermi z EÚ;

16.

upozorňuje na to, že je skutočne prospešné uznať a podporovať vzťahy na nižšej ako celoštátnej úrovni, pretože zosúladenie na miestnej úrovni môže prispieť k lepším vzťahom na makroúrovni; napríklad obnovenie miestnej technickej konzultácie o rybolove v oblasti Normanských ostrovov by mohlo prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na makroúrovni;

17.

oceňuje skutočnosť, že aj keď sa Spojené kráľovstvo už nezúčastňuje na programoch financovania EÚ, naďalej sa zúčastňuje na štyroch technických programoch EÚ: Horizont Európa, Copernicus a satelitné monitorovanie, program Euratomu v oblasti výskumu a odbornej prípravy a ITER. Pre miestne a regionálne samosprávy sú dôležité najmä prvé dva uvedené programy. konštatuje, že regióny Spojeného kráľovstva sa i naďalej podieľajú na viacerých iniciatívach, napríklad Škótsko a Wales pokračujú v iniciatíve Vanguard (7) financovanej z programu Horizont Európa (iniciatíva sprevádza priemyselnú transformáciu po inkluzívnom, interaktívnom a podnikateľskom postupe na základe regionálnych RIS3/I3) a zastupiteľstvo grófstva Kent sa podieľa na iniciatíve Straits Committee (8):

18.

Pripomína, že niektoré regióny Spojeného kráľovstva sú stále zapojené do programov súčasného programového obdobia (do konca roka 2023) vrátane programov Interreg Severné more, Interreg Lamanšský prieliv a Interreg Írsko a Wales, a konštatuje, že Spojené kráľovstvo je jedným z hlavných finančných prispievateľov do týchto cezhraničných programov, a to až do jednej tretiny rozpočtu. Konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú môcť stratu financovania z programu Interreg vykompenzovať regionálnymi alebo miestnymi finančnými zdrojmi;

19.

pokiaľ ide o ukončenie programov, uznáva, že najmä ak majú ich riadiace orgány sídlo v Spojenom kráľovstve (Interreg Francúzsko (Lamanšský prieliv) Anglicko a Írsko a Wales), musia byť uzavreté za najlepších možných podmienok v záujme ich britských beneficientov, ako aj beneficientov z EÚ a v súlade s požiadavkami EÚ;

20.

berie na vedomie, že jediným pobrexitovým programom cezhraničnej spolupráce, ktorý bude pokračovať aj po roku 2023, bude program PEACE PLUS na obdobie 2021 – 2027 financovaný z prostriedkov EÚ vo výške približne 1 miliardy EUR. Program PEACE PLUS spojí existujúce zložky financovania EU PEACE a Interreg do jedného koherentného cezhraničného programu pre Severné Írsko a pohraničné grófstva Írska. Program zostáva dôležitým príspevkom k uplatňovaniu Veľkopiatkovej dohody;

21.

konštatuje, že zapojenie Spojeného kráľovstva do programov Interreg, ktoré už majú silnú účasť tretích krajín, ako je program pre severné okrajové oblasti a Arktídu, program pre región Severného mora a program pre severozápadnú Európu, by mohlo byť možné, ak bude vláda Spojeného kráľovstva súhlasiť s financovaním účasti;

22.

zdôrazňuje, že by mohlo byť možné vytvárať európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), ktoré by zahŕňali partnera len z jedného členského štátu EÚ, a to aj z najvzdialenejších regiónov, a jednu miestnu alebo regionálnu samosprávu zo Spojeného kráľovstva, a navrhuje, aby členské štáty EÚ v snahe o spoluprácu so Spojeným kráľovstvom mohli zvážiť možnosť využiť tento nástroj, ak je v súlade s ich územnou spoluprácou;

23.

ľutuje, že Európska komisia v ôsmej správe o súdržnosti nezohľadnila dôsledky brexitu. V mnohých regiónoch EÚ tieto dôsledky prispeli k narušeniu hospodárstva, medziregionálnej spolupráce, výskumných ekosystémov, systémov odbornej prípravy a demografie. Uvítal by, keby sa vo výhľadovom prístupe k obdobiu po roku 2027 lepšie zohľadnil geopolitický vývoj;

24.

oceňuje, že mestá a regióny Spojeného kráľovstva sú stále aktívne zapojené do mnohých sietí a združení EÚ, ako je Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, a podľa všetkého zostanú členmi niektorých európskych združení, ako je Konferencia okrajových prímorských regiónov (CPMR), Eurocities a Rada európskych obcí a regiónov (CEMR), a že tieto mechanizmy zabezpečujú vynikajúcu výmenu skúseností medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami Spojeného kráľovstva a EÚ;

25.

vyjadruje presvedčenie, že spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ a Spojeného kráľovstva bude pokračovať prostredníctvom družobných partnerstiev, keďže približne 100 malých aj veľkých miest v Spojenom kráľovstve (9) má družbu s mestami v členských štátoch EÚ. Vzhľadom na to, že tieto partnerstvá podporujú výmenu osvedčených postupov, vzájomné porozumenie a spoločné hodnoty a sú nevyhnutné pre európsky spôsob života, naliehavo žiada, aby ďalej hľadali možnosti financovania na podporu tejto činnosti;

26.

uznáva význam vzdelávacích výmen pre mobilitu študentov, spoločný výskum, ako aj pre rozvoj jazykových zručností a posilnenie medziľudských vzťahov a podporuje úsilie orgánov decentralizovanej správy krajín Spojeného kráľovstva otvoriť nové možnosti spolupráce nad rámec dohody o obchode a spolupráci.

27.

Osobitne oceňuje waleský program „Taith“ (10) a víta medzinárodné vzdelávacie výmenné programy Walesu a Škótska, ktoré môžu aspoň čiastočne kompenzovať odchod Spojeného kráľovstva z programu Erasmus+ a vyplniť medzery Turingovho programu, ktorý rozbehlo Spojené kráľovstvo (11);

28.

konštatuje, že existuje viditeľný trend smerom k bilaterálnym vzťahom na nižšej ako celoštátnej úrovni, o čom svedčí otváranie zastúpení regiónov EÚ v Londýne a inde v Spojenom kráľovstve. Krajiny Spojeného kráľovstva s prenesenými právomocami realizujú v celosvetovom kontexte agendy zvrchovaných národov a uprednostňujú bilaterálne vzťahy s európskymi regiónmi. Mestá a metropolitné oblasti v Anglicku takisto iniciujú projekty bilaterálnej spolupráce, o čom svedčí napríklad partnerstvo medzi metropolitným grófstvom Greater Manchester a spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko. Oceňuje bilaterálne vzťahy, domnieva sa však, že táto dvojstrannosť by nemala byť na úkor miestnych a regionálnych samospráv v krajinách so slabšími kapacitami na nižšej ako celoštátnej úrovni a táto podpora by sa nemala vnímať ako podpora, ktorá je v rozpore s cieľom VR dosiahnuť inštitucionálne uznanie vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na nižšej ako celoštátnej úrovni;

29.

potenciálne vyhliadky na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ a Spojeného kráľovstva vidí v spoločnom zapojení do riešenia spoločných výziev, ako je poskytovanie humanitárnej pomoci, udržateľné hospodárenie so zdrojmi v Severnom mori, Lamanšskom prielive a Írskom mori, ako aj celosvetový boj proti zmene klímy, plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni a prechod na udržateľnejší a digitálny cestovný ruch. V tejto súvislosti podporuje návrh Spojeného kráľovstva a Francúzska zabezpečiť minimálne mzdy pre námorníkov a pracovníkov pôsobiacich na vnútroeurópskych linkách, t. j. aj medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou;

30.

zdôrazňuje, že vzťah medzi regiónmi EÚ a Spojeného kráľovstva je založený aj na spoločnom kultúrnom dedičstve, jazykoch, okrem iného na „keltských (jazykových) prepojeniach“, a na spoločných európskych hodnotách a dejinách;

31.

sa domnieva, že všetky inštitúcie EÚ si musia lepšie uvedomiť a pochopiť potenciál vzťahov a partnerstiev medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom treba uznať kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv ako úrovne verejnej správy, ktorá má najbližšie k občanom;

32.

vyjadruje názor, že komplexné poradné štruktúry, ktoré regionálne alebo miestne samosprávy vytvorili v rámci prípravy na brexit sú užitočným nástrojom na zlepšenie vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

33.

na záver konštatuje, že vzhľadom na budúce výzvy a smerovanie EÚ po brexite je nevyhnutné lepšie pochopiť problémy a priority jej občanov, a uznáva, že Konferencia o budúcnosti Európy poskytuje vhodný mechanizmus na tento účel.

---

(1)  Na základe článku 217 ZFEÚ.

(2)  Na základe článku 207 ZFEÚ.

(3)  Strana 61.

(4)  Strana 249.

(5)  Strana 23.

(6)  Pozri kapitolu VI výročného barometra VR 2021: https://cor.europa.eu/en/our-work/Documents/barometer-fullreport%20web.pdf

(7)  http://www.s3vanguardinitiative.eu/members

(8)  Straits Committee (Výbor pre prielivy) je multilaterálne fórum pre dialóg, ktoré svojim členom poskytuje pružný rámec na spoluprácu v medziach ich právomocí a umožňuje rozšíriť túto spoluprácu aj na miestne zainteresované subjekty, napríklad z dobrovoľníckeho sektora, oblasti vzdelávania alebo podnikateľskej sféry.

(9)  Office for National Statistics, Spojené kráľovstvo, 2018 – údaje zverejnené v septembri 2020: https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/populationestimates/datasets/twinnedtownsandsistercities

(10)  Päťročný program (2022 až 2026), ktorý bol spustený vo februári 2022 s financovaním waleskej vlády vo výške 65 miliónov EUR.

(11)  Tento neponúka reciprocitu, trvá jeden rok a zameriava sa skôr na akademických pracovníkov než na študentov.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Nový európsky Bauhaus – krásny, udržateľný, spoločný

(2022/C 301/04)

Spravodajca: Kieran McCarthy (IE/EA), poslanec zastupiteľstva mesta Cork Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový európsky Bauhaus – krásny, udržateľný, spoločný COM(2021) 573

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

Predstavenie Nového európskeho Bauhausu

1.

víta medzidisciplinárnu iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa Nového európskeho Bauhausu (NEB), ktorá pomáha realizovať Európsku zelenú dohodu tým, že jej dodáva zásadný kultúrny rozmer a približuje ju občanom, a to vytváraním krásnych, udržateľných a inkluzívnych miest, výrobkov a spôsobov života, ktoré prispievajú k uľahčeniu partnerstiev a zvýrazňujú prínosy environmentálnej rekonfigurácie a transformácie prostredníctvom hmatateľných zážitkov na miestnej úrovni;

2.

pozitívne vníma nadšenie a veľký nárast podpory NEB zo strany rôznych priateľov, aktérov, organizácií občianskej spoločnosti, sietí, kolektívov, regionálnych centier a platforiem a živých laboratórií, ako aj pretrvávajúci záujem o stimuláciu tvorivosti a účasť, prepojenie a formovanie hodnoty a zásad budúceho NEB a úsilie vyvíjané v tomto smere;

3.

vyjadruje potešenie nad tým, že pri uplatňovaní zásad NEB sa uznáva úloha miestnych a regionálnych samospráv, keďže majú vhodnú pozíciu na to, aby prispievali k rozvoju politiky a vykonávaniu NEB v súlade so zásadou subsidiarity;

4.

domnieva sa, že mestá a regióny sú v celej EÚ v popredí rozvoja vedeného kultúrou a že miestna a regionálna úroveň nesie kľúčovú zodpovednosť za udržateľnú mestskú, regionálnu a kultúrnu politiku. Preto sú miestni a regionálni volení zástupcovia veľmi dôležití, pokiaľ ide o rozsiahlejšie sprístupnenie NEB a zapájanie verejnosti do procesu transformácie s cieľom dosiahnuť pokrok pri vykonávaní NEB;

5.

dôrazne podporuje NEB ako kľúčovú príležitosť na využitie tvorivého potenciálu regiónov, miest a obcí, a tým na vytvorenie akceptovaných a udržateľných riešení, vďaka ktorým bude Zelená dohoda úspešná;

6.

uznáva medzidisciplinárnu povahu NEB, ktorý je prepojený s celým radom programov a oblastí financovania EÚ. Poukazuje však na to, že bude potrebná neustála finančná účasť súčasných a budúcich partnerov;

7.

opätovne potvrdzuje prvú kľúčovú zásadu NEB, ktorou je podpora viacúrovňového a miestne orientovaného prístupu. V tejto súvislosti VR konštatuje, že k zmenám dochádza na miestnej a regionálnej úrovni, kde je zakorenený pocit miestnej spolupatričnosti;

8.

vyjadruje potešenie nad tým, že víziou Komisie je, aby boli v NEB zastúpené vidiecke oblasti. Viaceré vyhlásenia (1) a vidiecky pakt poskytujú rámec pre budúcu politiku a opatrenia v oblasti rozvoja vidieka v Európe a sú kľúčovým nástrojom na prepojenie NEB s vidieckymi oblasťami, ktoré možno považovať aj za „experimentálne oblasti“ pre transformačné projekty malého rozsahu;

9.

zdôrazňuje, že NEB má potenciál stať sa dôležitým nástrojom obnovy, ktorý poskytne pracovné miesta na miestnej úrovni a podporí zásadnú zmenu zmýšľania smerom k udržateľnému a efektívnemu územnému plánovaniu, čo ovplyvní a zlepší aj spoločenské správanie a mobilitu;

Problematické otázky

10.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v oznámení sa jasne neuvádza, ako sa zabezpečí zapojenie miestnych a regionálnych samospráv. VR žiada, aby boli do vykonávania iniciatívy začlenené konkrétne návrhy na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a VR a aby sa zároveň zohľadnila zásada geografickej rovnováhy, a teda zaistilo zastúpenie miestnych a regionálnych samospráv z celej EÚ;

11.

zdôrazňuje, že VR by spolu s ostatnými inštitúciami EÚ mal byť súčasťou podpornej siete kľúčových partnerov NEB, ktorá bude rozvíjať a testovať politické nástroje a nástroje financovania;

12.

žiada, aby bol spolu s ostatnými inštitúciami EÚ zapojený do rokovaní o NEB za okrúhlym stolom na vysokej úrovni;

13.

poukazuje na to, že zásady subsidiarity a proporcionality budú určovať, na akej úrovni budú EÚ a členské štáty využívať politické nástroje a legislatívne opatrenia navrhnuté na vykonávanie NEB;

14.

zdôrazňuje, že dôsledky pandémie COVID-19 sa budú prejavovať aj v strednodobom a dlhodobom hľadisku, a to by sa malo zohľadniť pri vykonávaní NEB. Konštatuje, že pri vykonávaní NEB sa musia vziať do úvahy negatívne účinky pandémie na chudobu, sociálne otázky a zamestnanosť

15.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že miestne a regionálne samosprávy budú stredobodom stratégie, a že sa im poskytne technická pomoc, náležité finančné prostriedky a flexibilita. Úspech NEB bude závisieť od udržateľnosti a uskutočniteľnosti, pričom sa musia zohľadniť rozdiely medzi vidieckymi oblasťami a mestami;

Financovanie Nového európskeho Bauhausu

16.

žiada, aby sa zo štátnych rozpočtov a programov politiky súdržnosti EÚ vyčlenili dostatočné zdroje pre miestnu a regionálnu úroveň. Vyzýva však, aby sa zaistila rovnováha medzi tvorivými synergiami v rámci kultúrneho hnutia NEB a parametrami programov financovaných EÚ;

17.

domnieva sa, že dodatočné finančné prostriedky by sa mohli použiť na zaplatenie externej pomoci pri výmene poznatkov a na preskúmanie kompetencií súčasných zamestnancov verejného sektora, a to v rámci vzájomnej a plynulej výmeny s aktérmi zo súkromného, miestneho a tretieho sektora;

18.

domnieva sa, že predchádzajúce skúsenosti, ocenenia a zdroje, ktoré sa zameriavajú na kvalitu, estetiku a komunitné otázky by spätne mohli poskytnúť stimuly pre investorov a hromadné financovanie;

19.

vyzýva na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev a poskytnutie investícií v širšej oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva, ako sa požaduje v Benátskej výzve organizácie Europa Nostra na prijatie opatrení (2);

20.

poukazuje na to, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je tiež príležitosťou na podporu NEB v rámci členských štátov a miestnych samospráv;

21.

poukazuje na to, že NEB by sa mal zosúladiť s VFR na roky 2021 – 2027 a Európskou mestskou iniciatívou a že by sa malo poskytnúť náležité financovanie na pokrytie prevádzkových nákladov miestnych a regionálnych samospráv prispievajúcich k NEB. Žiada, aby sa v rámci cieľov udržateľného rozvoja uplatnili ambiciózne plány vykonávania NEB;

22.

žiada, aby sa pri navrhovaní a vykonávaní stratégií, projektov a opatrení NEB zohľadňovala geografická rovnováha, klimatická, hospodárska, sociálna a kultúrna rozmanitosť EÚ, ako aj možnosti financovania a prideľovanie finančných prostriedkov, pričom územná súdržnosť by mala zostať jedným z kľúčových cieľov;

Ukazovatele

23.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali v rámci svojich právomocí monitorovať, do akej miery národné vlády využívajú NEB v rôznych programoch, nástrojoch a postupoch, a zároveň očakáva, že Európska komisia predloží jasné ukazovatele pre takéto monitorovanie;

24.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnom cykle financovania EÚ (2021 – 2027) neexistujú žiadne ukazovatele, čím sa nevyužila príležitosť na meranie úspešnosti;

25.

domnieva sa, že základné zásady NEB by sa mali vypracovať v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami a uplatňovať ako kritériá kvality pre programy financovania EÚ s priamym alebo nepriamym vplyvom na zastavané prostredie, rozvoj miest a vidieka, kultúrne dedičstvo a kultúrnu krajinu;

26.

navrhuje, aby sa vytvoril regionálny prehľad NEB s cieľom vytvoriť silnú regionálnu politiku monitorovania, ktorá zabezpečí, aby sa NEB vykonával na všetkých úrovniach a aby sa regionálne investície riadili zásadami NEB;

27.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy sú zodpovedné za množstvo miestnych verejných budov a mestských verejných priestorov a zohrávajú dôležitú regulačnú a finančnú úlohu pri renovácii týchto budov a mestských oblastí. Miestne a regionálne samosprávy by sa preto mali zamerať na identifikáciu regulačných prekážok a prispieť k zjednodušeniu regulácie a navrhnutiu nových regulačných prístupov;

28.

zdôrazňuje, že VR sa zapája do rozvoja a podpory stratégií v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia na miestnej a regionálnej úrovni. Pracovná skupina Zelená dohoda na miestnej úrovni by sa mohla využiť na podporu zásad NEB a na monitorovanie úspešnosti;

29.

zdôrazňuje, že zásadný význam má dialóg medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami o otvorených inovačných koncepciách a postupoch, medzidisciplinárnych prístupoch a kompetenciách. Tým by NEB začlenil aj do platformy VR na výmenu poznatkov (PVP), programu Veda a regióny (Science meets Regions) a projektov spolupráce financovaných z iných programov EÚ;

30.

zdôrazňuje, že NEB by mal podporovať rodovú rovnosť. Rodová rovnosť by mala byť prierezovým kritériom a je silným a nevyhnutným faktorom udržateľného a vyváženého rozvoja politiky súdržnosti;

Festival NEB, ceny a koncepcia laboratória

31.

víta prvé udelenie ceny NEB a navrhuje, aby sa identifikovali synergie s existujúcimi oceneniami za obytné priestory, kultúrne dedičstvo, súčasnú architektúru a krajinu. Žiada tiež, aby sa realizovala výmena osvedčených postupov získaných počas Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018;

32.

uznáva vytvorenie európskej známky excelentnosti ako prvý krok smerom ku koncepcii značky NEB, ale obáva sa, že ľudia by mohli očakávať, že značka NEB bude mať aj vlastný zdroj financovania. Používanie osobitného označenia by sa mohlo považovať za hmatateľný príspevok VR k rozvoju iniciatívy NEB, ako to VR presadzoval v roku 2021;

33.

víta zriadenie laboratória NEB a jeho metodiku spoločného vytvárania, ale požaduje ďalšie informácie o spôsobe jeho fungovania a o to, aby bol VR aktívnym členom laboratória NEB a jeho riadenia;

34.

žiada, aby laboratórium testovalo výsledky/činnosti vybrané pre prvé ocenenie a mohlo ich ďalej rozvíjať a skúšobne realizovať;

35.

je pripravený spolupracovať s národnými vládami prostredníctvom regionálnych centier VR na rozvoji experimentálnych regulačných prostredí a testovaní nových regulačných prístupov;

36.

konštatuje, že NEB by mal vychádzať z existujúcich osvedčených postupov v mestách a regiónoch EÚ a vytvoriť verejne dostupnú platformu zdrojov;

37.

víta usporiadanie festivalu NEB ako konkrétneho a viditeľného spôsobu ďalšej podpory zapojenia miestnych a regionálnych samospráv a občanov a prezentácie projektov na miestnej a regionálnej úrovni;

38.

vyzdvihuje úspešnú prácu vykonanú v rámci programov URBACT, Európska územná spolupráca a Horizont 2020 zameranú na rozvoj účinných interaktívnych nástrojov, ktoré by sa mali v prípade potreby využívať;

39.

poukazuje na to, že NEB by sa mal spojiť s misiami programu Horizont 2020, najmä misiami Adaptácia na zmenu klímy a Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá;

40.

zdôrazňuje, že využitie nástroja európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) na projekty viacúrovňového riadenia, do ktorých sú zapojené viaceré krajiny alebo euroregión, by mohlo priniesť výhody;

41.

konštatuje, že NEB spája tri piliere Urbánnej agendy pre EÚ (lepšia právna regulácia, lepšie financovanie a lepšie znalosti (3)) a zameriava sa na ich plnenie;

42.

berie na vedomie prebiehajúce mestské inovačné opatrenia (mestské laboratórium Európy) a pripravovanú Európsku mestskú iniciatívu. Žiada, aby bol NEB prepojený s partnerstvami Urbánnej agendy pre EÚ, keďže táto agenda sa už takmer štyri roky zameriava na koncepcie súvisiace so Zelenou dohodou a NEB;

43.

domnieva sa, že NEB môže zohrať úlohu pri vykonávaní Lipskej charty z roku 2021 a vyhlásenia z Ľubľany z roku 2021, v ktorých sa požaduje integrovaný prístup, miestne orientovaný prístup, viacúrovňové riadenie, účasť a metódy spoločného vytvárania;

44.

domnieva sa, že Európske hlavné mestá kultúry, Európske hlavné mestá inovácií (iCapitals), Európske hlavné mestá mládeže a Európske hlavné zelené mestá môžu zohrávať významnú úlohu pri realizácii NEB;

45.

víta zriadenie národných kontaktných miest NEB a vyzýva ich, aby úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami a inými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť, aby hnutie NEB mohlo naďalej rásť zdola nahor;

46.

navrhuje, aby sa na základe zásad NEB vytvoril program odbornej prípravy pre 100 zainteresovaných miest. Pri tom by sa mohli využiť metodiky programu Digitálne mestá alebo program 100 inteligentných miest a jeho koncepcia trhoviska;

Zastavané prostredie, architektúra a koncepcie obnovy

47.

zdôrazňuje, že zastavané prostredie je prejavom komunity a zodpovednosť za jeho celkovú kvalitu spočíva v rukách orgánov verejného sektora a iných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti v úzkej spolupráci s verejnosťou;

48.

poukazuje na to, že bohaté a rozmanité kultúrne a architektonické dedičstvo Európy je dôležitým kritériom kvality nášho zastavaného prostredia, pokiaľ ide o skúsenosti používateľov a fyzické aktíva;

49.

víta skutočnosť, že NEB uznáva kľúčovú úlohu mestského územného plánovania pri dosahovaní udržateľného rozvoja miest;

50.

víta skutočnosť, že NEB uznáva potrebu spoločnej kultúry vysokokvalitnej architektúry. To si bude vyžadovať zvyšovanie povedomia, šírenie informácií a podporu úlohy kultúry a kultúrneho dedičstva, vysokokvalitnej architektúry a zastavaného prostredia;

51.

zdôrazňuje, že Komisia by mala pomôcť odvetviu výstavby a stavebníctva riešiť neudržateľné využívanie zdrojov a spracovanie odpadu a podporovať obehovosť so zameraním na opätovné použitie a recykláciu materiálov. Mohlo by sa to dosiahnuť odstránením medzier v znalostiach a zručnostiach a digitalizáciou dizajnu;

52.

konštatuje, že v rámci NEB sa môžu nájsť spôsoby, ako znížiť byrokraciu s cieľom zjednodušiť renováciu a zefektívniť jej náklady; riešenie výziev spojených s modernizáciou veľmi starých budov a kultúrneho dedičstva si vyžaduje služby architektov a iných odborníkov, ako aj vysokokvalifikovaných remeselníkov (4);

53.

je pevne presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí zabezpečiť, aby obnova budov prebiehala v súlade s pravidlami územného a urbanistického plánovania, aby sa touto obnovou podporovala politika boja proti vyľudňovaniu a aby spĺňala kritériá sociálnej spravodlivosti a ochrany životného prostredia. Poukazuje na to, že metodiky členských štátov v oblasti vlny obnovy nesmú oslabiť túto základnú koordinačnú úlohu;

54.

opätovne vyzýva, aby sa v rámci európskeho semestra lepšie zohľadňovali otázky týkajúce sa miest: koordinácia hospodárskej a sociálnej politiky v EÚ musí zahŕňať cenovo dostupné bývanie, nerovnosť a dlhodobé investície;

55.

víta prístup NEB, pokiaľ ide o preskúmanie riešení, ktoré umožnia prístup k cenovo dostupnému a dôstojnému bývaniu, najmä pre mladých ľudí a iné zraniteľné sociálne skupiny;

56.

zdôrazňuje, že NEB sa musí prepojiť s akčným plánom Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP) a vyhlásením zo sociálneho samitu v Porte 2021 s cieľom prispieť k úvahám o sociálne a cenovo dostupnom bývaní po pandémii COVID-19 na európskej úrovni;

57.

vyzýva na podporu synergií medzi umením, architektúrou, krajinnou a interiérovou architektúrou, priestorovým plánovaním, dizajnom a remeselnou zručnosťou, ako aj inovačnými modelmi odbornej prípravy pre architektov a iných odborníkov;

58.

požaduje prepojenie s Európskym programom v oblasti zručností, aby sa tak prostredníctvom iniciatívy NEB prispelo k podpore a lepšiemu pochopeniu regionálnych potrieb a príležitostí súvisiacich so zručnosťami v oblasti územného plánovania, výstavby a udržateľného využívania stavebných materiálov, ako aj k zníženiu migrácie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by mohla viesť k poklesu miestneho hospodárstva z hľadiska výroby. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu Digitálna agenda pre Európu, keďže digitálne technológie môžu občanom poskytnúť príležitosti na spoločné vytváranie ich prostredia a zároveň sú mimoriadne dôležitým nástrojom vo všetkých krokoch vývoja iniciatív NEB;

59.

žiada, aby sa v rámci NEB nadviazala spolupráca s minulými partnerstvami v rámci Urbánnej agendy pre EÚ, najmä pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, návrh týkajúci sa ekologizácie miest a využívanie verejných priestorov. Obzvlášť dôležité sú partnerstvá pre udržateľné využívanie pôdy a riešenia blízke prírode, obehové hospodárstvo a kultúru a kultúrne dedičstvo;

60.

zdôrazňuje, že NEB je silným nástrojom na realizáciu iniciatív sociálneho hospodárstva, keďže je založený na spolupráci a občianskej angažovanosti. Takéto iniciatívy posilňujú sociálnu, hospodársku, územnú a kultúrnu súdržnosť a zvyšujú úroveň dôvery na miestnej úrovni v celej EÚ;

Zásady kvality kultúrneho dedičstva

61.

podporuje Benátsku výzvu organizácie Europa Nostra na prijatie opatrení pre novú európsku renesanciu a jej vyhlásenie o spoločnom dedičstve a pamäti;

62.

žiada, aby sa určili synergie medzi zásadami kvality Baukultur z Davosu, NEB a európskymi zásadami kvality pre intervencie financované EÚ, ktoré by mohli mať vplyv na kultúrne dedičstvo, a aby sa tieto synergie začlenili do všetkých európskych politík a programov financovania;

63.

domnieva sa, že kultúrne dedičstvo je podstatným rozmerom NEB. Vlna obnovy musí mať „dušu“ a identitu a zároveň podporovať holistický pohľad na to, ako chceme rozvíjať naše mestá a regióny;

64.

vyzýva VR, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami propagoval ocenenie NEB Starosta/Primátor roka v oblasti kultúrneho dedičstva;

65.

žiada, aby kultúrne dedičstvo a Európska zelená dohoda boli úzko prepojené, ako sa uvádza v zelenej knihe o kultúrnom dedičstve EÚ (5);

66.

súhlasí s tým, že verejné finančné prostriedky na zelené stratégie založené na kultúre sa musia mobilizovať prostredníctvom pilotných projektov a iniciatív NEB, ktoré sa zaoberajú dôležitými kultúrnymi rozmermi zelenej transformácie a stavajú na rôznych kapacitách miestnych komunít a regiónov;

Závery

67.

žiada Európsku komisiu, aby vytvorila lepšie prepojenie medzi NEB a existujúcimi koncepčnými rámcami súvisiacimi s kultúrou a orientovanými na estetiku a dizajn. Tým by sa zásady premietli do konkrétnych opatrení a NEB by mohol využiť tvorivý, kultúrny a historický potenciál miestnych a regionálnych samospráv na obnovu a oživenie štvrtí v celej EÚ. Preto navrhuje systém poukazov na laboratóriá NEB, na základe ktorého by zainteresované mestá a regióny mohli dostať takýto poukaz, ktorý by ich oprávňoval na získanie potrebnej podpory na organizovanie laboratória NEB v ich samospráve. Podmienkou na získanie takéhoto poukazu by bolo, že 1) laboratórium NEB by slúžilo na spoločné vytváranie, vývoj prototypov a testovanie nástrojov, riešení a politických opatrení, ktorými sa uľahčí transformácia v praxi a 2) výsledky laboratória NEB budú predložené regionálnej alebo mestskej rade;

68.

žiada, aby sa identifikovali synergie medzi iniciatívou NEB a procesmi so zapojením ľudí v Európe (ako je Konferencia o budúcnosti Európy) a stratégiami a akčnými plánmi na podporu architektonickej a estetickej kvality (ako je vlna obnovy Urbánnej agendy pre EÚ);

69.

domnieva sa, že NEB sa musí stať skutočným hnutím, do ktorého budú zapojené miestne a regionálne samosprávy, a nie len ďalším projektom zhora nadol. Vytvorenie európskeho ekologického spôsobu života má zásadný význam pre všetky mestá a ľudí EÚ. Musí ísť o projekt pre všetkých, nielen pre niektorých. Stotožniť sa s ním musia jednotlivci na miestnej úrovni nielen vo veľkých mestských oblastiach. Dôležitým pozitívnym aspektom iniciatívy NEB je prístupnosť pre obyčajných ľudí a organizácie občianskej spoločnosti. Ak má byť táto iniciatíva úspešná, musí byť sociálne, kultúrne a územne inkluzívna.

---

(1)  Napríklad Cork 2.0: deklarácia „Lepší život vo vidieckych oblastiach“.

(2)  Benátska výzva na prijatie opatrení pre novú európsku renesanciu, ktorej cieľom je umožniť užšiu a výraznejšiu súčinnosť medzi podnikateľskou komunitou a širokým kultúrnym, historickým a kreatívnym ekosystémom, a to okrem iného posilnením strategickej aliancie medzi hnutím európskeho dedičstva a Európskou investičnou bankou a jej inštitútom.

(3)  Uvedené v Amsterdamskom pakte.

(4)  Ako sa uvádza v zelenej knihe Europa Nostra o európskom dedičstve.

(5)  Putting Europe‘s Shared Heritage at the Heart of the European Green Deal (Začlenenie spoločného európskeho dedičstva do centra Európskej zelenej dohody), ktorú uverejnila organizácia Europa Nostra.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európske misie

(2022/C 301/05)

Spravodajca: Markku Markkula (FI/EĽS), predseda regiónu Helsinki Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskych misiách COM(2021) 609 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

víta misie EÚ ako koordinované úsilie Európskej komisie spojiť potrebné zdroje, pokiaľ ide o programy financovania, politiky a predpisy, ako aj ďalšie činnosti na mobilizáciu a zapojenie verejných a súkromných aktérov s cieľom spoločne dosiahnuť skutočný a trvalý vplyv, ktorý zaistí v spoločnosti väčšie prijatie nových riešení a prístupov. Zdôrazňuje, že je potrebný inkluzívny prístup, vďaka ktorému by sa misie EÚ spolu s celoúnijnou politikou súdržnosti a všetkými ostatnými finančnými nástrojmi EÚ mali využívať na podporu územnej súdržnosti a dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

2.

zdôrazňuje (1), že vzhľadom na Konferenciu o budúcnosti Európy sú európske misie ako nový a zásadný nástroj na riešenie pálčivých spoločenských problémov skutočnou skúškou vplyvu a dôveryhodnosti EÚ. Musia mať širokú legitimitu a akceptáciu. Ako zdôraznila Európska komisia, mestá a regióny spolu so všetkými zainteresovanými stranami a občanmi zohrávajú pri plnení ambicióznych cieľov európskych misií kľúčovú úlohu;

3.

opakovane podporuje (2) vykonávanie misií EÚ ako odvážnych krokov na riešenie spoločenských výziev a zdôrazňuje, že je potrebný účinný systém viacúrovňového riadenia, ktorý bude prepájať misie EÚ s miestnymi a regionálnymi rozvojovými stratégiami, stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, opatreniami na obnovu po pandémii COVID-19 a financovaním inovácií prostredníctvom štrukturálnych fondov;

4.

naliehavo vyzýva kľúčových činiteľov s rozhodovacou právomocou v EÚ a členských štátoch, aby rýchlo a rozhodne reagovali na situáciu na Ukrajine, a to aj pri spúštaní misií EÚ, najmä misie zameranej na mestá (City Mission). Kritériá financovania z prostriedkov nástroja NextGenerationEU a iných verejných zdrojov financovania musia byť flexibilne zamerané na to, aby sa časť činností v rámci misie zameranej na mestá využila na vytvorenie európskych diaľnic energetickej transformácie. Tie by mali podporovať verejno-súkromný výskum pri vývoji nových riešení energetických systémov. Najmä mestá a iní verejní aktéri môžu spolu s podnikmi využívať inovatívne verejné obstarávanie na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a vytváranie udržateľných, inovatívnych energetických riešení s cieľom nahradiť fosílne palivá, ktoré krajiny EÚ v súčasnosti nakupujú od Ruska;

5.

víta skutočnosť, že v oznámení o európskych misiách (3) sa náležite uznáva význam miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní európskych misií, ale aj vo fáze ich navrhovania a komunikácie;

6.

zdôrazňuje, že vzhľadom na spoluvytváranie poznatkov a know-how sa pri realizácii misií EÚ musí vychádzať z každodennej práce zameranej na rozvoj a obnovu postupov miest a regiónov. Vybudujú sa tým systematické synergie s politikou súdržnosti EÚ, využívaním štrukturálnych fondov a iných špecializovaných nástrojov. Zároveň sa v celosvetovom meradle ukáže potenciál regiónov a miestnych komunít a úloha obcí pri uskutočňovaní cielených zmien;

Misie EÚ ako ambiciózny nový nástroj na riešenie veľkých spoločenských výziev

7.

uznáva, že misie EÚ majú byť „nový“ a „životaschopný“ nástroj, ako to uviedla Európska komisia poukazujúc na to, že ponúkajú nový spôsob, ako konkrétne riešiť niektoré z našich najväčších výziev a dosiahnuť do roku 2030 reálne výsledky a hmatateľný vplyv vďaka novej úlohe výskumu a inovácie v kombinácii s novými formami riadenia a spolupráce, ako aj vďaka zapojeniu občanov (4);

8.

pripomína, že v rámci každej misie EÚ by sa mal vymedziť jasný plán a vytvoriť nový systémový prístup založený na viacúrovňovom riadení a metodika pre experimentovanie, vytváranie prototypov, monitorovanie a rozširovanie činností na všetkých úrovniach správy. Osobitnú pozornosť treba venovať vytváraniu portfólií činností na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni a ich účinnému šíreniu vo všetkých fázach plánovania a vykonávania. To si vyžaduje zapojenie a angažovanosť miestnych a regionálnych samospráv a partnerstvá pri výmene účinných inovatívnych skúseností v oblasti správy;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné prideliť miestnej a regionálnej úrovni finančné prostriedky na misie EÚ, aby sa spoločne našli neštandardné prelomové spôsoby, ako vyriešiť mnohé patové situácie, ktoré príliš často bránia primeranému pokroku pri hľadaní nových riešení a dosahovaní vplyvu. Vyžaduje si to nové európske partnerstvá založené na miestnych a regionálnych záujmoch vymedzených v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu. Misie EÚ by sa mali využívať skúsenosti, ktoré VR a Spoločné výskumné centrum (JRC) získajú v rámci svojho spoločného pilotného projektu „Partnerstvá pre regionálne inovácie“;

10.

nabáda na to, aby sa v misiách EÚ zdôrazňoval pokrok v úsilí o ľudský rozmer a zameranie na človeka, pričom hnacou silou zmien pri dosahovaní ambicióznych cieľov misií EÚ by mala byť udržateľnosť vo všetkých jej rozmeroch – ekologickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom. Kvalitu života možno zvýšiť len vedomou spoluprácou v rámci zložitých entít. V tejto súvislosti musíme nájsť lepšiu rovnováhu medzi hmotným a nehmotným blahobytom v Európe a na celom svete. Život na tejto planéte je možný vďaka prírode. Musíme rešpektovať závislosť ľudstva od prírody;

11.

zdôrazňuje, že misie EÚ musia spoluvytvárať nové spôsoby fungovania. Vývoj si vyžaduje, aby všetci aktéri získavali nové zručnosti integrovaním technológií a výskumu s prístupom zameraným na človeka, pričom by mali presadzovať spoločné procesy zelenej a digitálnej transformácie a zabezpečiť prístup k potrebným zdrojom. Tieto požiadavky majú zásadný význam pri vytváraní dobre fungujúcich regionálnych a miestnych ekosystémov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré budujú nové inovatívne vedomostné mosty spájajúce špičkových európskych tvorcov poznatkov s regionálnymi a miestnymi živými laboratóriami a inými experimentálnymi centrami, ako aj pri demonštračných činnostiach, ako sú tzv. majáky. S ich pomocou môžu všetky mestá a regióny vytvárať procesy referenčného učenia a partnerské kontakty, aby sa využili koncepcie a riešenia priekopníkov v oblasti inteligentných a udržateľných postupov;

12.

poukazuje na to, že regionálne a miestne samosprávy, predvídanie a zvyšovanie investícií do výskumu, vývoja a inovácií sú základnými kameňmi portfólií misií EÚ, ktoré pozostávajú z profesionálne organizovaných činností na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Koordinácia činností v rámci misií EÚ posilňuje spoluprácu, motiváciu a schopnosti – inými slovami konkurencieschopnosť – tým, že sa spoločne vytvárajú nové portfóliá a opatrenia. Táto koordinácia zahŕňa mnoho paralelných krokov a činností v rámci viacúrovňového riadenia naprieč rozdielnymi systémami. Je potrebné využívať verejné aj súkromné finančné nástroje a musí sa poskytovať podpora najmä menej rozvinutým regiónom s cieľom povzbudiť všetky regióny, aby zlepšili svoje systémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a prispeli k realizácii misií EÚ;

13.

pripomína, že opierajúc sa o svoje skúsenosti prostredníctvom svojich šiestich komisií a kampaní, ako je Zelená dohoda na miestnej úrovni a Podnikateľský región roka (EER), môže pomôcť pri vykonávaní misií EÚ, a upozorňuje, že predstavuje prirodzenú platformu pre spoluprácu s verejným i súkromným sektorom, priemyslom a službami, ako aj s občanmi;

Úloha miest a regiónov v misiách EÚ

14.

v súlade so spoločným akčným plánom, ktorý v roku 2020 podpísali komisárka Marija Gabriel a VR, zdôrazňuje, že je spolu s členskými štátmi a európskymi regiónmi a mestami pripravený zohrávať aktívnu úlohu pri spoluvytváraní systému viacúrovňového riadenia, ktorý umožní dosiahnuť ciele misií EÚ. Opatrenia na zabezpečenie potrebného vývoja budú založené na miestne zameraných regionálnych inovačných ekosystémoch a stratégiách pre inteligentnú špecializáciu (S3/S4);

15.

môže ovplyvniť celkové postupy misií EÚ, informovať subjekty s rozhodovacou právomocou, mobilizovať regióny a mestá, aby sa rôznymi spôsobmi stali aktívnymi prispievateľmi, atď. Plány misií EÚ majú výrazný regionálny a miestny rozmer a vykonávacie mechanizmy zahŕňajú návrhy, v ktorých sú v centre pozornosti regióny a mestá a ich výskumné, vývojové a inovačné ekosystémy. VR teda môže vo veľkom rozsahu spolupracovať so všetkými partnermi, a zabezpečiť tak želaný účinok tohto nového politického nástroja pôsobiaceho zdola nahor;

16.

v snahe zabezpečiť, že regionálna a miestna úroveň budú podporovať misie EÚ, je ochotný pomôcť zapojiť čo najviac miest a regiónov pomocou všetkých svojich komisií, ktoré sa zaoberajú jednotlivými témami týchto misií, a to: a) zavádzaním informačných kampaní, priameho dialógu a ďalších spoločných otvorených a interaktívnych spôsobov zapojenia zameraných na rôzne skupiny vrátane detí do 18 rokov; b) nabádaním priekopníckych komunít, aby sa zapojili do testovania inovatívnych riešení v reálnych podmienkach; c) zabezpečením, aby predvádzacie komunity prispievali k rozsiahlemu zavádzaniu inovatívnych riešení a k šíreniu najlepších riešení pre celoeurópske použitie; d) zabezpečením, aby činnosti súvisiace s realizáciou misií do veľkej miery zohľadňovali európsku rozmanitosť regiónov s ich početnými komunitami zainteresovaných strán a občanmi;

17.

vyzýva členské štáty, aby podporovali vykonávanie misií EÚ vytváraním synergií s národnými a regionálnymi programami a uľahčovaním prístupu k financovaniu zo zdrojov EÚ a členských štátov;

18.

dôrazne žiada zabezpečiť, aby všetky mestské a vidiecke oblasti a všetky regióny (najlepšie, priemerné, ale aj tie zaostávajúce) mali dostatok kapacít a schopností inovovať vo svojich komunitách a boli podporované zodpovedajúcimi vzdelávacími procesmi, ktoré im umožnia fungovať aj ako platformy pre mnohostranných poskytovateľov služieb, ktorí pomáhajú iným, so zapojením všetkých skupín aktérov. Miestne a regionálne procesy tvorby hodnôt sa musia organizovať na úrovni účinných kolaboratívnych hodnotových reťazcov a hodnotových tokov, ktoré ďalej rozvíjajú ekosystémy;

19.

zdôrazňuje, že ambiciózne ciele si ako kľúčový predpoklad vyžadujú, aby subjekty s rozhodovacou právomocou, štátni zamestnanci a odborníci v oblasti inovácií získali kompetencie na to, aby mohli pôsobiť ako aktéri zmien pri získavaní nových znalostí a schopností. Zásadný význam majú tieto tri procesy: a) operačné vzdelávacie procesy miest a regiónov so zameraním na začlenenie činností súvisiacich s misiami do iných miestnych činností, aby boli súčasťou bežného strategického a operačného rozhodovania; b) motivovanie a podpora podnikov, výskumných ústavov, univerzít, inštitúcií odborného vzdelávania a ich miestne zameraných a tematických ekosystémov, aby prispievali k spoluvytváraniu nových inovačných a priekopníckych riešení, a c) využívanie nových inkluzívnych metód pri inováciách. Prostriedky využívané v týchto procesoch by mali zahŕňať rozsiahle partnerstvá, inovatívne verejné obstarávanie, rýchle vytváranie prototypov a skúšanie nových riešení;

20.

pripomína, že osvedčené procesy sú k dispozícii, ale vyžadujú si angažovanosť jednotlivých miest a regiónov a špecializovanú spoluprácu organizovanú tímami poverenými vykonávaním misií EÚ. Vyčlenením finančných prostriedkov na celoeurópske partnerstvá sa podporí zabezpečenie týchto dôležitých faktorov v mnohých európskych mestách a regiónoch. V tejto súvislosti môže zásadnú úlohu zohrávať niekoľko existujúcich nástrojov EÚ, napríklad JRC, program Interreg, iniciatívy spoločného programovania, Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS);

21.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať všetky finančné nástroje EÚ na podporu činností misií EÚ, a to predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni. Finančné prostriedky z programu Horizont nie sú pre regióny a mestá ľahko dostupné a zatiaľ nie sú dostatočne zosúladené s novými strategickými cieľmi misií EÚ. Mnohé regióny majú značné ťažkosti získať financovanie vzhľadom na množstvo výziev, vysoko špecializované kritériá a zložité systémy. Napríklad majú problémy s financovaním zvyšovania úrovne zručností svojej pracovnej sily na urýchlenie zelenej transformácie, ktorá má pre misie EÚ zásadný význam. Bude preto potrebná revízia na zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ;

Usmernenia pre efektívnejšie vykonávanie misií EÚ

22.

zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať vytvárať dynamické partnerstvá medzi EÚ a demonštračnými mestami a regiónmi, pričom tieto partnerstvá majú zahŕňať čiastočne formalizované recipročné záväzky, avšak musia byť do určitej miery flexibilné, v snahe posilniť celoeurópsky vplyv významných úloh a činnosti rozptýlených demonštračných zariadení;

23.

podporuje flexibilné uplatňovanie a vyzdvihuje aktívny koncepčný rozvoj zmlúv medzi mestami a regiónmi, ktoré sa navrhujú v plánoch vykonávania misií EÚ;

24.

navrhuje vytvoriť značku misie EÚ pre tie mestá a regióny, ktoré sa stanú demonštračnými priekopníkmi a podporovateľmi európskej zelenej a digitálnej transformácie pri dosahovaní cieľov misie EÚ a rozširovaní výsledkov svojich inovačných riešení, a zároveň odporúča učiť sa z postupov, ktoré sa už používajú, napríklad v rámci Dohovoru primátorov a starostov;

25.

navrhuje rôzne spôsoby využívania značky misie EÚ, aby sa zvýšila súčinnosť s inými relevantnými iniciatívami EÚ a ďalšími súvisiacimi iniciatívami a využívaním finančných nástrojov, ako sú Fond InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, medziregionálne inovačné investície (I3), Interreg Europe, Nástroj na prepájanie Európy, Digitálna Európa, EU4Health, EIB a EIT. VR navrhuje vytvoriť celoeurópsky systém, prostredníctvom ktorého by EÚ aj členské štáty používali značku misie EÚ s cieľom zjednodušiť postupy podávania žiadostí. Značka by mala pomôcť získať prístup k finančným prostriedkom EÚ a členských štátov, aby sa podporili činnosti vyvíjané na miestnej a regionálnej úrovni v snahe dosiahnuť ambiciózne ciele misií EÚ a zároveň zlepšiť miestne a regionálne postupy;

26.

poukazuje na to, že na miestnej a regionálnej úrovni môžu byť centrá EVP jedným z najúčinnejších nástrojov na zosúladenie regionálnych výskumných a inovačných stratégií a stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3/S4) s národnými a európskymi stratégiami, EVP, programom Horizont Európa a misiami EÚ. Centrá EVP tak môžu prispieť k vzniku štrukturujúcich projektov, ktoré obzvlášť napomáhajú misiám EÚ a mobilizujú rôzne zdroje financovania okolo nich, takže vždy, keď je to možné, by bolo užitočné prepojiť značku misií EÚ s centrami EVP;

27.

pripomína, že je potrebné vytvoriť a využívať účinné postupy riadenia poznatkov v snahe uskutočňovať misie EÚ s využitím najlepších globálnych a regionálnych poznatkov a so zohľadnením etických kritérií novej internacionalizačnej stratégie Komisie pre výskum a inovácie. Na to, aby sa výsledky mohli zavádzať do praxe a rozširovať, treba zabezpečiť, aby program Horizont Európa a ďalšie nástroje boli dynamickejšie, pokiaľ ide o experimentovanie a vytváranie prototypov v reálnych podmienkach;

28.

zdôrazňuje, že misie EÚ by sa mali vykonávať prostredníctvom otvoreného a participatívneho procesu, do ktorého by boli zapojené všetky príslušné zainteresované strany na miestnej, regionálnej, európskej a celosvetovej úrovni (5). Pre úspešné vykonávanie misií bude rozhodujúce najmä zapojenie regiónov, lokalít a občanov. Preto by sa mal v rámci každej misie zabezpečiť priamy dialóg s týmito zainteresovanými stranami. VR je pripravený byť silným spojencom pri realizácii misií EÚ;

29.

zdôrazňuje, že pokusy a demonštračné aktivity v rámci misií EÚ by sa mali zamerať na činnosti, ktoré posúvajú hranice vedy, vyžadujú si zvládnutie náročných technológií a kombinujú digitálne, fyzické, environmentálne a biologické inovácie, pričom je potrebné pravidelné prehodnocovanie a výmena výsledkov na najvyššej úrovni. Stratégie pre inteligentnú špecializáciu ako koncepcie regionálnej spolupráce s priemyslom a výskumom by mali mať v misiách EÚ dôležitú úlohu;

Výhľad a spoločenské inovácie, ktoré misie EÚ potrebujú a vytvárajú

30.

opakuje, že výzvy sú zložité a k dispozícii je len časť potrebných vedeckých a technologických poznatkov. Ciele možno dosiahnuť pomocou rozsiahlych prognostických činností, zvýšením investícií do výskumu a vývoja, vytváraním prototypov v reálnych podmienkach, experimentovaním a rozširovaním výsledkov;

31.

uznáva významný potenciál výskumu pre všetky druhy inovácií a riešenie veľkých spoločenských výziev. Očakáva preto, že politické rozhodovanie vo všeobecnosti bude lepšie podložené dôkazmi, bude viac podporovať výskum a bude zamerané na vytváranie priaznivých podmienok pre spoločenské inovácie a ich dostatočne rýchle zavádzanie do praxe a reálnych procesov;

32.

pripomína, že ambiciózne ciele misií EÚ možno dosiahnuť len podporou účinného vzdelávania regionálnych a organizačných politických lídrov, manažérov, odborníkov a občanov. Koncepcie zamerané na európske mestá a regióny sa musia prispôsobiť regionálnej situácii prostredníctvom systematického rozvoja odbornosti zakotveného v miestnom praktickom vzdelávaní pre všetkých;

33.

zdôrazňuje, že misie EÚ by sa mali zamerať na využívanie potenciálu nehmotných aktív a intelektuálneho kapitálu. Začlenenie týchto poznatkov do politického rozhodovania, najmä s cieľom vytvoriť inteligentné mestá zamerané na človeka, v ktorých sa dôraz kladie na udržateľnosť, môže prispieť k urýchleniu investícií do ľudského, štrukturálneho a vzťahového kapitálu a do výskumu, vývoja a inovácií vo všeobecnosti;

34.

zdôrazňuje, že je dôležité začať konať na základe hlavných myšlienok európskej politiky v oblasti výskumu a vývoja a technológií uvedených v správe o strategickom výhľade EÚ za rok 2021 (6), najmä: a) Nasledujúce desaťročia sa budú vyznačovať rastúcim prerozdelením svetovej moci, pričom jej geohospodárske ťažisko sa presunie smerom na východ. b) EÚ súťaží o vedúcu pozíciu pri určovaní noriem v celosvetovom meradle. c) EÚ si musí vytvoriť pevnejšiu pozíciu v oblasti vývoja a výroby inkluzívnych technológií novej generácie. d) Okrem špecifických technológií je hnacou silou transformácie hyperkonektivita. e) Pre dvojakú transformáciu EÚ sú nevyhnutné kritické suroviny. f) Digitálna suverenita EÚ bude závisieť od schopnosti uchovávať, extrahovať a spracúvať údaje a zároveň spĺňať požiadavky dôvery, bezpečnosti a základných práv. g) Je nevyhnutné podporovať strategickú autonómiu EÚ. h) Inteligentná kombinácia priemyselných, výskumných a obchodných politík s medzinárodnými partnerstvami by mohla zabezpečiť udržateľné a rôznorodé dodávky.

35.

zdôrazňuje, že pri prechode na konkrétne opatrenia by sa mal vývoj technológií viac ako doteraz zosúladiť so sociálno-ekonomickým vývojom a mal by sa uskutočňovať v reálnych podmienkach, čím sa zabezpečí rýchle využitie a rozšírenie výsledkov;

36.

navrhuje posilniť medziinštitucionálnu spoluprácu v EÚ v oblasti výhľadu, pri čom by osobitnú úlohu mali zohrávať JRC, Výskumná služba Európskeho parlamentu a VR. Taktiež navrhuje, aby sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zvážilo organizovanie participatívnych aktivít v oblasti občianskej vedy pre širokú verejnosť a hlavne mládež, najmä pre študentov vysokých a stredných škôl, podnikateľov, a v záujme politického rozhodovania, pričom by sa zriadili výbory pre budúcnosť zamerané na výhľad a hodnotenie technológií;

Nový prístup misií EÚ k politike v oblasti technológií a výskumu a vývoja

37.

zdôrazňuje, že spoločenská transformácia a zmena správania, ktoré podporujú ciele misie EÚ, musia byť inkluzívne a pozitívne, a to vďaka rozsiahlemu využívania prototypov a experimentovania ako metodickému prístupu;

38.

pripomína, že v centre pozornosti misií EÚ je výskum a inovácia. Zložité spoločenské výzvy bude možné riešiť, len ak sa zvýšia investície do výskumu, vývoja a inovácie. Európsky výskumný priestor (EVP) a priemyselné štúdie jasne ukazujú (7), že EÚ zaostáva za svojimi hlavnými svetovými konkurentmi, pokiaľ ide o intenzitu investícií podnikov do výskumu a vývoja, predovšetkým v odvetviach s vysokou technologickou náročnosťou i pri rozširovaní inovačných MSP, čo má negatívne účinky na produktivitu, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť;

39.

súhlasí s cieľmi EVP (8) naštartovať obnovu Európy a podporiť jej zelenú, digitálnu a sociálnu transformáciu. Na to treba podporiť konkurencieschopnosť založenú na inovácii i technologickú suverenitu v kľúčových strategických oblastiach (napr. umelá inteligencia, robotika, kybernetická bezpečnosť, ekologický prístup k údajom, mikroelektronika, kvantová výpočtová technika, 5G, batérie novej generácie, energia z obnoviteľných zdrojov, vodíkové technológie, zastavané prostredia s nulovými emisiami, inteligentná mobilita atď.) v súlade s modelom otvorenej strategickej autonómie;

40.

požaduje, aby politiky uhlíkovej neutrality založené na dopyte zahŕňali uhlíkovú stopu aj opatrenia na zmenšenie uhlíkovej stopy ako kritériá udržateľného verejného obstarávania. Okrem uhlíkovej stopy poukazuje VR na význam opatrení na zmenšenie uhlíkovej stopy ako nového prístupu k vytváraniu a výpočtu dosahu na klímu prostredníctvom preukázania pozitívneho vplyvu výrobkov a služieb šetrných ku klíme (9);

41.

podporuje priemyselné opatrenia v oblasti výskumu, vývoja a inovácie na zníženie uhlíkovej stopy pri vytváraní nových rozšírených výrobkov, systémov a iných inovačných riešení, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní klimatických cieľov, a upozorňuje, že bez výrazného zrýchlenia inovácie v oblasti čistej energie sa ciele nulovej bilancie emisií nedosiahnu;

42.

pripomína, že sú potrebné nové technológie. Správa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) (10) poskytuje analytické dôkazy o tom, že zníženie emisií uhlíka o 25 %, potrebné na to, aby sa klíma Zeme dostala na cestu udržateľnosti, bude výsledkom vyspelých technológií. Navyše 41 % potrebnej technológie bude pochádzať z nových technológií, ktoré sú v súčasnosti v počiatočnej fáze prijímania, a 34 % z technológií, ktoré sú vo fáze demonštrácie, resp. vo fáze prototypu, alebo z takých, ktoré ešte neboli vytvorené;

43.

poukazuje na význam a zložitosť merania emisií skleníkových plynov. Pri základnom meraní emisií skleníkových plynov sa berú do úvahy emisie rozsahu 1 a 2. Ak sa zohľadnenia aj emisie rozsahu 3, bude možné dosiahnuť ciele nulovej bilancie a čistých záporných emisií. Táto kategória 3 zahŕňa všetky ostatné nepriame emisie, ktoré vznikajú v celom hodnotovom reťazci;

44.

vyzdvihuje úlohu misií EÚ pri podpore priorít Európskej únie, aby sa zelená a digitálna transformácia premenili na skutočnosť. Európska komisia rozbehla pilotnú fázu iniciatívy „centrá EVP“(ERA Hubs) na uľahčenie regionálnej spolupráce v oblasti výskumu, vývoja a inovácie a výmeny najlepších postupov, pričom sa podnecuje maximalizácia hodnoty vytvárania, odovzdávania a využívania poznatkov. VR sa zasadzuje za to, aby sa preskúmala možnosť využiť centrá EVP pri misiách EÚ ako nástroj na prepájanie miestnych a regionálnych výskumných a inovačných ekosystémov a na aktívne partnerstvo s miestnymi a regionálnymi rozhodovacími orgánmi v pilotnej fáze týchto centier v snahe rozvinúť konkrétnu spoluprácu;

45.

zdôrazňuje, že cieľom systému centier EVP je priniesť chýbajúce prvky do prostredia európskeho výskumného priestoru a európskeho vzdelávacieho priestoru na vytvorenie vplyvných európskych znalostných spoločností v celej Európe s cieľom urýchliť prechod spoločností na ekologický, udržateľný a digitálny rast. Sieť centier EVP by mala v ideálnom prípade zabezpečiť, aby sa miestne a regionálne ekosystémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácie stali neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskeho ekosystému výskumu, vývoja a inovácie;

46.

podporuje myšlienku umožniť miestnej úrovni aktívne sa podieľať na integrovanom zavádzaní centier EVP, ako aj na inom experimentovaní regionálnych ekosystémov a na misiách EÚ, pokiaľ ide o experimentovanie, rýchle vytváranie prototypov, testovanie, demonštrácie a zvyšovanie účinnosti výskumu a inovácií v mestách a regiónoch;

47.

uznáva, že na vytvorenie celoeurópskeho prístupu k inovatívnym opatreniam je nevyhnutné zosúladiť rôzne regionálne a miestne poznatky, nápady a znalosti. Výmena znalostí medzi mestami a regiónmi, ako aj medzi všetkými piatimi misiami EÚ je nevyhnutná. VR odporúča, aby sa včas vytvorila sieť spoločného učenia, prostredníctvom ktorej by bolo možné vymieňať si a rozširovať základné poznatky o postupoch aj obsahu a uplatňovať ich v menšom rozsahu –na iné mestá a regióny –, ale aj vo väčšom rozsahu – na iné misie EÚ a na Európu ako celok;

48.

žiada, aby sa počas francúzskeho predsedníctva uverejnili závery Rady o misiách EÚ s cieľom poskytnúť aj príležitosť na posilnenie koncepcie centier EVP, o ktoré sa tieto misie musia opierať, ak sa chcú úspešne uchytiť na miestnej a regionálnej úrovni. V týchto záveroch by sa mal zdôrazniť aj význam výskumných infraštruktúr, ktoré sú výrazne podporované mestami a regiónmi a majú zásadný význam pre vykonávanie misií EÚ;

49.

potvrdzuje, že hoci je prioritou vykonávať misie, o ktorých sa už rozhodlo, treba neustále pokračovať aj v úvahách o vyhliadkach na vytvorenie nových misií, keď sa objavia nové veľké kolektívne výzvy. Kľúčová otázka prípravy európskych spoločností na to, aby zabezpečili pripravenosť na zdravotné hrozby a krízy a ich riadenie by sa po vytvorení Európskeho úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) mala premietnuť do úvah o novej misii zameranej na túto výzvu vzhľadom na jej systémovú, prierezovú a mnohostrannú povahu;

Skúsenosti VR: súčinnosť misií EÚ s inými dôležitými nástrojmi politiky

50.

zastáva názor, že pri misiách EÚ by sa malo stavať na skúsenostiach a poznatkoch získaných v súvislosti s doterajšími iniciatívami a programami EÚ a mali by sa realizovať v súčinnosti s nimi. Systémová zmena si vyžaduje spoločné vytvorenie transformačných štruktúr založených na vzdelávaní, výskume, vývoji a inováciách s interdisciplinárnou vedeckou a prevádzkovou synergiou v rámci celej EÚ a pokrývajúc všetkých päť misií EÚ;

51.

pripomína, že je potrebná väčšia ochota otvorene spolupracovať a treba zintenzívniť miestnu spoluprácu a európske partnerstvá v snahe vymyslieť pre Európu novú udržateľnú budúcnosť zameranú na človeka. Potenciálne kapacity sa vo veľkej miere nachádzajú na miestnej a regionálnej úrovni vo všetkých častiach Európy. Zásadný význam má rýchlosť. V najbližších rokoch bude potrebné zvládnuť veľké spoločenské problémy. Rozhodujúce sú vedomosti a vzdelávanie;

52.

navrhuje, aby sa osobitná pozornosť venovala krokom miest a regiónov pri realizácii misií EÚ (s podporou VR), a to vrátane viacúrovňového riadenia, financovania a úspešného spôsobu dosahovania stanovených ambicióznych cieľov vďaka ich účinnému začleneniu do politík EÚ v oblasti výskumu a inovácie, najmä do stratégií pre inteligentnú špecializáciu (S3/S4), centier EVP, Nového európskeho Bauhausu a ďalších dôležitých iniciatív, programov a nástrojov, ktoré poskytujú viacúrovňové politiky EÚ;

53.

je odhodlaný organizovať v spolupráci s JRC vzdelávacie činnosti s cieľom podporiť aktivity misie EÚ nazvané „Mestská veda“ (City Science) a „Veda a regióny“ (Science Meets Regions), a to posilnením činností s veľkým dosahom a šírením výsledkov misií EÚ. Krátkodobé opatrenia nie sú primeranou reakciou na skutočné potreby. Zmysluplné je podporovať vytvorenie siete regionálnych centier budúcnosti s cieľom stimulovať tvorivosť a podnikateľské zmýšľanie a prepojiť ich s novým Bauhausom, prácou OSN v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a iniciatívou Unesco Futures Literacy Labs v snahe zabezpečiť krátkodobú aj dlhodobú udržateľnosť realizovaných iniciatív;

54.

nabáda na prehĺbenie spolupráce s európskymi sieťami, ktoré aktívne podporujú výskum, vývoj a inovácie pri riešení spoločenských výziev, ako sú EUA, EARTO a ERRIN. Okrem toho by každá misia EÚ mala účinne spolupracovať so svojimi tematickými sieťami, ako sú CEMR, Eurocities a CPMR. VR vo veľkej miere spolupracuje so všetkými týmito sieťami zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby misie EÚ – ako nový politický nástroj zdola nahor – dosiahli želaný účinok;

55.

považuje za naliehavo potrebné, aby sa posilnili schopnosti regiónov a miest uchádzať sa o financovanie v rámci misií EÚ a aby sa využili skúsenosti s iniciatívami veľkého rozsahu financovanými z prostriedkov EÚ, ako sú Európska sieť živých laboratórií (ENoLL), iniciatíva Vanguard, Digitalising Cities, Open & Agile Smart Cities, iniciatíva City Science a Living-in.EU (európsky spôsob digitálnej transformácie v mestách a obciach). Vďaka tomu sa posilní odolnosť, schopnosť reagovať a aktívna účasť miest a regiónov na európskych reformách a zvýši zapojenie občanov v celej EÚ. Tým sa zasa znásobí dosah iniciatív EÚ a zabezpečí širšie a spravodlivejšie rozdelenie zdrojov, aby sa všade vytvorili lepšie podmienky na získavanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ a iných zdrojov s cieľom dostať sa do čela vývoja;

Odporúčania pre jednotlivé misie

56.

poukazuje na význam spolupráce pri misiách EÚ na všetkých úrovniach verejnej správy. Zdôrazňuje, že všetky misie sú jasne zamerané na hľadanie udržateľnej inteligentnej budúcnosti. Môže sa to prejaviť spoločnou tvorbou a riešeniami založenými na výskume, vývoji a inováciách: — adaptácia na zmenu klímy: zvládanie povodní, lesných požiarov a iných katastrof, riešenia inšpirované prírodou, zabezpečenie klimatickej odolnosti kritickej infraštruktúry, systémy na sledovanie účinkov na zdravie obyvateľstva a varovanie pred nimi, — rakovina: zdravie vo všeobecnosti, zlepšovanie opatrení v oblasti prevencie, najmä propagovaním zdravej životosprávy, — oceány a voda: ochrana a obnova vodných ekosystémov, zmenšenie znečistenia a dosiahnutie klimatickej neutrality modrého hospodárstva, — klimaticky neutrálne mestá: pokrok v oblasti prierezových environmentálnych, infraštruktúrnych a priemyselných riešení, ktoré prispievajú k uhlíkovej neutralite miest, — pôda: prevencia znečisťovania pri využívaní pôdy a zachovanie čerstvých a zdravých podzemných vôd za každých okolností;

57.

na zväčšenie vplyvu misií EÚ navrhuje tieto činnosti špecifické pre jednotlivé misie:

a)   Adaptácia na zmenu klímy

VR zdôrazňuje, že misia Adaptácia na zmenu klímy by mala zohrávať zásadnú celkovú úlohu, najmä pokiaľ ide o predvídanie a motivovanie všetkých aktérov v Európe, aby aktívne prispievali k misiám EÚ. Táto misia by sa mala zamerať na sociálne a spoločenské povedomie a dosiahnutie všeobecného záväzku nájsť rozsiahle systematické riešenia. Musí sa zaoberať najmä výzvami spojenými s ekologickou transformáciou priemyslu, bývania a mobility. Straty v dôsledku klimatických zmien už predstavujú v priemere 12 miliárd EUR ročne a EÚ by mala vypracovať makrofiškálne analýzy zamerané na klímu, aby presadila urýchlenie adaptačných opatrení súbežne so zmierňovaním týchto zmien. Prístup k ochrane obyvateľstva pred dôsledkami zmeny klímy musí zahŕňať aj sociálne aspekty a ciele súdržnosti.

b)   Rakovina

VR vyzdvihuje význam špičkového svetového výskumu a nabáda výskumných pracovníkov a inovátorov, aby zintenzívnili európsku a medziodvetvovú spoluprácu zainteresovaných subjektov v záujme úspechu tejto misie. Zdôrazňuje význam rozšírenia očkovania proti HPV a biobankingu a prístupu k najinovatívnejším liečebným postupom, ako aj význam šírenia najlepších postupov medzi krajinami a regiónmi. Jednou z hlavných výziev sú rozdiely v dostupnosti liečby rakoviny v jednotlivých členských štátoch a regiónoch EÚ, ako aj rozdiely z hľadiska kvality života pacientov. Preto je nevyhnutné zlepšiť v európskych krajinách a regiónoch dostupnosť včasného skríningu, nových diagnostických nástrojov a inovatívnej liečby rakoviny, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry a vybavenia, digitálnu transformáciu zdravotnej starostlivosti, dostatok zdravotníkov a nové modely starostlivosti. Ďalšou výzvou je prístup k cenovo dostupnej liečbe a zdravotníckym výrobkom, ako aj kvalita individuálne poskytovanej asistencie pacientom a sociálne inovácie na pomoc opatrovateľom.

c)   Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030

VR zdôrazňuje, že ozdravenie oceánov a vôd a ochrana sladkovodných zdrojov sú z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska globálnymi osudovými výzvami. Problém znečistenia sa dá vyriešiť len zdôraznením medzinárodného rozmeru morských oblastí, ako je Stredozemné more, Atlantický oceán, Baltské more, Čierne more a povodie Dunaja, a zintenzívnením spolupráce medzi regiónmi. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať arktickej oblasti. VR vyzýva, aby sa more a voda stali novou spoločnou ambíciou v centre oživenia európskeho projektu. Zdôrazňuje, že osobitné zameranie na výskum a technológie čistenia vody a zefektívnenie dodávok má zásadný význam pre túto misiu aj pre modré oceánske hospodárstvo s dôrazom na podnikanie, udržateľný cestovný ruch, dekarbonizáciu námornej dopravy a energiu z obnoviteľných morských zdrojov. Vytvoria sa tak nové rozsiahle príležitosti cezhraničnej a netradičnej obchodnej spolupráce. VR zdôrazňuje, že je potrebné zmobilizovať mestá a regióny, aby sa na základe hodnotových reťazcov a nových výziev v námorných odvetviach vybudovali európske siete, ktoré budú spájať miestne námorné inovačné ekosystémy;

d)   Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá

VR dôrazne upozorňuje na to, že Európa potrebuje aktívne priekopnícke mestá, ktoré budú spoločne hľadať nové naliehavo potrebné riešenia a s výsledkami svojich experimentov sa podelia s ostatnými. Všetky mestá a regióny v celej Európe musia byť zapojené a podporované. Priekopnícke mestá by sa mali využívať ako inovačné centrá, ktoré spoločne hľadajú reprodukovateľné a priamo použiteľné riešenia. Po rozšírení do všetkých ostatných európskych miest sa použijú pri prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050. Mestá, ktoré sa prihlásili, ale neboli vybrané, by Európska komisia mala zoskupiť v širšej skupine, aby mohli využívať pokrok a výsledky priekopníckych miest vrátane priameho uplatňovania reprodukovateľných riešení. Existujúce úspešné programy a projekty alebo súvisiace ekologické iniciatívy sú uvedené v dodatku k plánu vykonávania týchto misií. Získané ponaučenia by sa mali považovať za základ vytvárania viacúrovňových plánov na dosiahnutie klimatickej neutrality miest. Mali by sa uplatňovať transformačné komunity s viacerými aktérmi a spoločnými nástrojmi, čím sa predíde osamotenej činnosti jednotlivých komunít. VR zdôrazňuje, že príprava mestských klimatických zmlúv zúčastnenými mestami je procesom založeným na dopyte, ktorý by mal umožniť miestne riešenia, ale vyžaduje si veľkú podporu z národnej a regionálnej úrovne.

e)   Dohoda o pôde pre Európu

VR zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov misie na ochranu pôdy zahŕňajúcej všetky druhy využívania pôdy a na preskúmanie nových možností ambicióznejšej transformácie SPP EÚ je potrebné systémové myslenie a riadenie nástrojov transformácie vrátane výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania. V záujme rozšírenia uhlíkového poľnohospodárstva a zvýšenia zachytávania CO2 v lesoch má pre úspech misie zásadný význam prepracovanie systémov poľnohospodárskej výroby a vytvorenie nadnárodných zoskupení živých laboratórií. Vo vidieckom a mestskom prostredí je nevyhnutné, aby sa podporovala biodiverzita a aby ľudia uprednostňovali lesné bioprodukty a udržateľne a miestne vyrábané potraviny. Ďalšou dôležitou otázkou pri podpore cieľov misie na ochranu pôdy je, ako zatraktívniť lesnícke činnosti a zabezpečiť ich ekonomickú udržateľnosť tak, aby pritom nestratili ziskovosť.

Úloha VR pri podpore európskej a celosvetovej transformácie

58.

zdôrazňuje, že ľudia žijú a pracujú v mestách a regiónoch a že všetky aktivity misií EÚ by mali byť zamerané na ľudí, počnúc zainteresovanými aktérmi z podnikateľskej sféry, akademickej obce a verejnej správy až po občanov všetkých vekových kategórií a zo všetkých horizontov. VR, JRC a iní relevantní aktéri poznajú rôzne účinné a osvedčené technológie participácie občanov, od podnikateľských objavov až po tábory spoločenských inovácií, ktoré sa majú využiť na zabezpečenie zapojenia občanov;

59.

je pripravený osloviť miestne komunity v záujme zlepšenia informovanosti o misiách EÚ ako takých a v rámci nich pomôcť so spoluprácou s európskymi občanmi a podnikmi;

60.

zdôrazňuje, že misie EÚ budú úspešné len vtedy, ak sa bude klásť dôraz na vyrovnanie rozdielov v znalostiach a inovácii v Európe a na preklenutie inovačnej priepasti medzi Európou a USA. Ťažiskom musia byť ambiciózne konkrétne a inkluzívne opatrenia v reálnom živote využívajúce výsledky výskumu, vývoja a inovácií;

61.

zdôrazňuje, že predpokladom úspechu misií EÚ sú výskumné, vývojové a inovačné novinky. Ide tu o nové rozsiahle riešenia pri zabezpečovaní doplnkovosti a zlepšovaní synergií s rámcovými programami EÚ pre výskum a inovácie a inými jej programami a fondmi, ako aj s globálnymi programami a fondmi. Novým krokom je pilotný projekt systému centier EVP, ktorým by sa malo podporiť využívanie všetkých príslušných iniciatív EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií ako základnej súčasti tvorby regionálnej politiky;

62.

vyzdvihuje skutočnosť, že vykonávaním misií EÚ sa posilní vedúca úloha miest a regiónov v rámci EÚ, ale aj na celom svete. VR by mal pri posilňovaní úlohy miest a regiónov v rámci Dohovoru primátorov a starostov a iných globálnych sietí zabezpečovať súčinnosť misií EÚ s činnosťami OSN zameranými na ciele udržateľného rozvoja a jej kampaňami Race to Zero a Race to Resilience. Posilnenie vedúcej úlohy miest a regiónov EÚ vo svetovom meradle môže prispieť aj k úsiliu VR o formálne uznanie nižších úrovní verejnej správy v rámci dohovoru UNFCCC a pri príprave na konferenciu COP27;

Zhrnutie rozhodujúcich faktorov úspechu

63.

pripomína, že Európa musí posilniť svoju globálnu konkurencieschopnosť na základe poznatkov, celoeurópskych partnerstiev, schopností a talentov, aby mohla pracovať pre budúcnosť. Je to inkluzívny prístup, do ktorého bude zapojený každý. Európa má príležitosť prevziať úlohu globálneho lídra, ak bude pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a v boji proti zmene klímy presadzovať politiku spolupráce;

64.

zdôrazňuje, že pre misie EÚ je kľúčové uplatnenie v reálnom živote. Výskum je nevyhnutný na vytváranie nových riešení a určenie najlepších spôsobov napredovania a vhodné uplatňovanie je zárukou dosiahnutia výsledkov; Misie EÚ budú úspešné, ak sa budú môcť opierať o miestne podporné štruktúry. Nejde len o technológie a výskum, ale predovšetkým o zameranie na ľudí pri nadobúdaní schopností, riešení miestnych rizík a sprístupňovaní najlepších celoeurópskych zdrojov. Ľudské aspekty inovácie majú zásadný význam pre spoločné vytváranie udržateľných riešení;

65.

konštatuje, že misie EÚ majú zásadný význam pri podpore transformácie Európy na ekologickejší, zdravší, inkluzívnejší a odolnejší kontinent. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov musí každá misia EÚ zahŕňať rozsiahle portfólio činností. Tieto európske portfóliá sa musia vytvoriť na základe komplexných regionálnych a miestnych portfólií činností vrátane integrovaných výskumných projektov, politických a legislatívnych opatrení a miestnych implementačných činností;

66.

trvá na tom, že je potrebné spolufinancovať a podporovať každodennú prácu miest a regiónov pri vytváraní hodnôt a referenčnom učení, aby sa rozšírili najlepšie postupy a opatrenia na zlepšenie kvality života občanov. Úlohou demonštračných komunít je pôsobiť ako priekopníci, vývojári a prví testovači systémových zmien pre ostatných;

67.

je pripravený spolupracovať v rámci misií EÚ s cieľom zatraktívniť referenčné porovnávanie a referenčné učenie medzi demonštračnými a inými mestami a regiónmi. Finančné nástroje musia byť flexibilné a inovačné a musia podporovať skutočné záujmy miest a regiónov.

68.

zdôrazňuje, že kľúčovou otázkou je, ako sa mestá a regióny naučia organizovať potrebné činnosti a ako tieto činnosti prilákajú súkromné priemyselné a iné investície. Sieť centier EVP by mala v ideálnom prípade zabezpečiť, aby sa miestne a regionálne ekosystémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácie stali neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskeho ekosystému výskumu, vývoja a inovácie;

69.

vyzýva na lepšiu spoločenskú a technologickú predvídateľnosť a intenzívnejšiu spoluprácu, ktoré sú rozhodujúcimi faktormi úspechu úsilia o urýchlenie priemyselných a iných investícií v záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality a iných cieľov misií EÚ. Politika zameraná na misie môže v jedinečnom systéme viacúrovňového riadenia EÚ pomôcť posilniť prístup zdola nahor EÚ: získané poučenia sa môžu a budú aktívne šíriť vo všetkých členských štátoch. Je potrebné viac zohľadňovať a integrovať ciele misií EÚ pri tvorbe budúcich právnych predpisov, napríklad v súvislosti so stanovovaním cien uhlíka a balíkom Fit for 55;

70.

zdôrazňuje, že najnovšie usmernenia a plány EÚ v oblasti priemyselnej a inovačnej politiky a potrebné nové vedecké a technologické poznatky a inovácie sa musia premietnuť do misií EÚ a prostredníctvom účinného riadenia poznatkov zdola nahor a iných opatrení rozvinúť a pretaviť do reálnych riešení a preniesť do praxe;

71.

uznáva, že je potrebné, aby digitálne platformy misií EÚ slúžili na urýchlenie transferu a správu poznatkov, podporu virtuálnej spolupráce a nadväzovanie partnerstiev, zjednodušenie postupov financovania atď. Je potrebné vytvoriť ich spoločne so zástupcami miest a regiónov;

72.

súhrnne konštatuje, že na zabezpečenie úspechu misií EÚ sú nevyhnutné nové primerané a účinné pracovné postupy. Tie musia odrážať ponaučenia z iniciatívy Open Innovation 2.0, rôznych iniciatív tzv. štvoritej špirály a mnohých ďalších pri spoluvytváraní atraktívneho participatívneho riadenia novej generácie. Musia sa zapojiť rôzne skupiny obyvateľstva, od mládeže až po starších. Činnosti misií by mali zohľadňovať rozličné aspekty typické pre rôzne generácie a vytvárať inovatívne a zodpovedné spôsoby na dosiahnutie angažovanosti potrebnej na vytvorenie udržateľnej budúcnosti pre Európu.

---

(1)  Uznesenie o Konferencii o budúcnosti Európy, plenárne zasadnutie VR 27. januára 2022 (Ú. v. EÚ C 270, 13.7.2022, s. 1).

(2)  Uznesenie k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2022, plenárne zasadnutie VR 1. a 2. decembra 2021 (Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2022, s. 1). .

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskych misiách [COM(2021) 609 final].

(4)  European Research Area Policy Agenda – Overview of actions for the period 2022 – 2024, Európska komisia, 2021.

(5)  Stanovisko VR na tému Horizont Európa – 9. rámcový program pre výskum a inovácie (COR-2018-03891) (Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 79).

(6)  Správa o strategickom výhľade za rok 2021 [COM(2021) 750 final].

(7)  Nový EVP pre výskum a inovácie [COM(2020) 628 final].

(8)  Nový EVP pre výskum a inovácie [COM(2020) 628 final].

(9)  Stanovisko na tému Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, plenárne zasadnutie VR 1. júla 2021 (Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 42).

(10)  Energy Technology Perspectives 2020, IEA.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie

(2022/C 301/06)

Spravodajca: Christophe CLERGEAU (FR/SES), poslanec regionálneho zastupiteľstva Pays-de-la-Loire

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Všeobecné pripomienky

1.

Európsky výbor regiónov pripomína, že v marci 2020 jeho vedúci predstavitelia vyzvali Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmus EÚ v oblasti zdravia (1), a že túto myšlienku rozvinul v stanovisku, ktoré vypracoval neskôr, takisto v roku 2020, na tému Európsky mechanizmus pre núdzové situácie v oblasti zdravia (2). Konštatuje, že oznámenie Komisie COM(2021) 576 sa inšpirovalo jeho návrhmi.

Diskusia o vytvorení úradu HERA prebieha v kontexte pretrvávajúcej epidémie COVID-19, a preto sme viac ako kedykoľvek predtým presvedčení o tom, že zdravie sa musí stať jednou z priorít Európskej únie. Vytvorenie úradu HERA má však širší cieľ, ktorý zahŕňa všetky typy rizika pre ľudské zdravie, rozsiahleho a/alebo cezhraničného charakteru, ako aj fázu pripravenosti a krízového riadenia, k čomu treba pridať výzvy z hľadiska prevencie a odolnosti spoločnosti a území, a to všetko v širšom kontexte vojny na Ukrajine, ktorá má obrovský dosah na zdravotnícke služby, infraštruktúru a cezhraničnú spoluprácu, ktoré boli už maximálne zaťažené a oslabené počas najhorších fáz pandémie COVID-19.

2.

Európsky výbor regiónov podporuje vytvorenie úradu HERA ako orgánu zodpovedného za pripravenosť na zdravotné krízy a ich zvládnutie, pričom treba zohľadniť na jednej strane skutočnosť, že za prevenciu, verejné zdravie a zdravotnú starostlivosť, pripravenosť na krízy a krízové riadenie sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, a na druhej strane dôležitú úlohu regiónov, keďže v Európe majú dve tretiny členských štátov zdravotnícke systémy rôznymi spôsobmi decentralizované. Zdôrazňuje, že ochrana obyvateľstva si vyžaduje globálny prístup, avšak činnosť Komisie je stále rozdrobená medzi viaceré centrá rozhodovania. Vyzdvihuje tiež význam podpory, ktorú musí EÚ poskytnúť štátom a regiónom.

3.

Zdravotné krízy bez ohľadu na to, čo ich spôsobuje, predstavujú nebezpečenstvo pre obyvateľstvo, ktoré zasahujú veľmi odlišným spôsobom, ale ohrozujú aj existenciu samotnej spoločnej Európy, ak nebude na ne schopná reagovať rýchlo, účinne, koherentne a solidárne. Kríza COVID-19 bola skúškou pre solidaritu medzi Európanmi, integritu vnútorného trhu a spoluprácu v rámci schengenského priestoru. Európsky výbor regiónov sa domnieva, že kríza takisto ukázala, že ciele Únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia obyvateľstva „nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni“, a preto je väčšia angažovanosť Únie v tejto oblasti v súlade so zásadou subsidiarity (3).

4.

Hoci riadenie systémov zdravotnej starostlivosti spadá do právomoci členských štátov, Európska komisia zohráva dôležitú úlohu v oblasti ochrany zdravia obyvateľstva a v záujme zachovania jednotného trhu, a to v súlade so zmluvami, v ktorých je ochrana zdravia obyvateľstva stanovená za jednu zo základných požiadaviek a ktoré priznávajú Európskej komisii úlohu ochrancu acquis Spoločenstva. Musí to robiť v úzkej spolupráci s členskými štátmi, a je legitímne, aby bol aktívne zapojený Európsky parlament. Európsky výbor regiónov by chcel v tejto diskusii vyjadriť svoj názor, po prvé preto, lebo v kontexte krízy sú miestne opatrenia a činnosť komunít nevyhnutné na zabezpečenie ochrany obyvateľstva, po druhé preto, lebo mnohé regióny majú významné právomoci v oblasti zdravia, a napokon preto, lebo podpora, ktorú regióny poskytujú inováciám a priemyslu, je kľúčová na zabezpečenie protiopatrení umožňujúcich reagovať na krízy.

Rozsah kompetencií úradu HERA, jeho riadenie a plán jeho posilnenia

5.

Európsky výbor regiónov súhlasí s návrhom Komisie, aby mal úrad HERA veľmi široký rozsah činnosti, pričom nesmie zasahovať do právomocí iných, už existujúcich orgánov (4). Má totiž pomáhať reagovať na hrozby pre ľudské zdravie, ktoré môžu byť prírodné, náhodné alebo úmyselné vrátane dôsledkov teroristických činov, a môžu byť pandemického, biologického, environmentálneho, nukleárneho či neznámeho pôvodu.

6.

Európsky výbor regiónov zdôrazňuje, že nielen rozsah kompetencií, ale aj rozsah činností úradu HERA je veľmi široký, keďže tento úrad má identifikovať a analyzovať riziká pred vypuknutím krízy, podnecovať preventívne opatrenia, posilňovať schopnosť spoločnosti a území reagovať na krízy, vymedzovať scenáre riadenia s vhodnými reakciami, posilňovať priemyselný aj výskumný a inovačný ekosystém, aby sa mohli vyvíjať a produkovať vhodné protiopatrenia, a napokon zabezpečiť dostupnosť všetkých týchto protiopatrení vo všetkých mestách a regiónoch Únie a pre všetkých obyvateľov.

7.

Vzhľadom na tieto obrovské výzvy má Európsky výbor regiónov obavy, že úrad HERA nebude schopný úspešne plniť svoje úlohy.

8.

Rozhodnutie vytvoriť úrad HERA ako interný útvar Komisie sa musí chápať ako pragmatické rozhodnutie, ktoré umožní rýchly pokrok a lepšiu koordináciu rôznych činností Komisie, ale malo by to byť len dočasné riešenie, ktoré sa časom prehodnotí. Štatút interného útvaru Komisie nesmie brániť náboru špecializovaných a vysoko kvalifikovaných odborných pracovníkov, ktorí sú potrební na to, aby sme sa vedeli pripraviť na zdravotné krízy a zvládnuť ich. Dôležité je zaručiť samostatné rozhodovanie v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality, ktoré je nevyhnutné na nezávislú analýzu rizík a bezodkladné prijímanie opatrení potrebných na ochranu ľudských životov.

9.

V akčnom pláne na rok 2022 zverejnenom 10. februára sa plánuje ročný rozpočet vo výške 1,3 miliardy EUR, čo je pozitívny signál, ktorý však nie je v súlade s odhadom rozpočtu, ktorý predstavuje 6 miliárd EUR na šesť rokov. Pri preskúmaní tohto ročného rozpočtu možno vidieť, aký veľký podiel sa vyčleňuje na nákup protiopatrení a vytváranie a riadenie európskych zásob (675,5 milióna EUR) – pričom sa nespomína vplyv na financovanie iných európskych opatrení v oblasti civilnej ochrany – na podporu nových výrobných kapacít (160 miliónov EUR) a na výskumné programy v rámci programu Horizont Európa (350 miliónov EUR), z ktorých väčšina nie je nová. V dôsledku toho zostáva len 100 miliónov EUR na opatrenia na predvídanie rizík a prispôsobenie systémov zdravotnej starostlivosti.

10.

Treťou slabou stránkou je riadenie úradu HERA. Obmedzuje sa výlučne na Komisiu a členské štáty, pričom Európsky parlament má len úlohu pozorovateľa a zo stálych orgánov úradu HERA sú vylúčené všetky zainteresované strany, mestá a regióny, ako aj aktéri občianskej spoločnosti. Takéto riadenie nie je ani primerané, ani účinné, keďže pripravenosť na krízy a reakcia na ne si vyžadujú širokú škálu aktérov a kompetencií. Mestá a regióny, široká škála zdravotníckych pracovníkov, združenia pacientov, iné kľúčové subjekty z oblasti vedy a výskumu a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti zdravia a solidarity sú absolútne nevyhnutnými aktérmi, aby sme mohli úspešne zvládať krízy, a je potrebné ich v plnej miere zohľadniť. Jednotlivé zainteresované strany by mali byť aspoň stálymi členmi poradného fóra, ktoré by malo mať možnosť formulovať odporúčania riadiacim orgánom úradu HERA a zapájať sa do rôznych aspektov jeho práce.

11.

Európsky výbor regiónov uznáva nadradenosť vnútroštátnych právomocí a kľúčový význam spoločnej práce Komisie a členských štátov, ale vyzýva Komisiu a Radu, aby sa vrátili k otvorenej a inkluzívnej metóde koordinácie so zainteresovanými stranami a umožnili zástupcom miestnych a regionálnych samospráv a Európskemu parlamentu plne zohrávať úlohu, ktorá im prislúcha, nezávisle od právnych aspektov.

12.

Zdá sa, že činnosť úradu HERA sa bude zameriavať najmä na zabezpečovanie zdravotníckych protiopatrení. Krízové riadenie má však aj mnoho ďalších aspektov, najmä v oblasti prevencie a civilnej ochrany. Európsky výbor regiónov sa domnieva, že pojem protiopatrenia by mal zahŕňať všetky lieky a farmaceutické výrobky vrátane účinných látok, ktoré sú v nich obsiahnuté, antibiotiká, vakcíny, testy a diagnostiku, zdravotnícke pomôcky a potreby, osobné ochranné pomôcky, nemocničné vybavenie a vybavenie územia, ale aj informačné systémy a systémy sledovania infekčných chorôb a nových kontaminantov. Všetky tieto zdroje sú potrebné na to, aby bolo možné čeliť krízam a chrániť obyvateľov a ich zdravie.

13.

Žiada, aby sa rovnaká pozornosť venovala budovaniu odolnej spoločnosti a spoločnej kultúry krízového riadenia a zvládania katastrof. V tomto kontexte treba viac podporiť mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorého rozpočet by sa vytvorením úradu HERA nemal oslabiť. Skutočnosť, že sa v názve úradu HERA uvádzajú „núdzové situácie“, by nemala byť mätúca ani viesť k tomu, že úrad HERA zdvojí opatrenia v oblasti krízového riadenia, ktoré už boli vytvorené v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorého základným kameňom je Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) pôsobiace v rámci Komisie. Tieto dva nástroje, ktoré by sa v budúcnosti mohli zblížiť, musia byť dobre skoordinované a mať jasne rozdelené úlohy. Rovnako je potrebné vymedzenie vo vzťahu k opatreniam podľa revidovaného právneho predpisu o cezhraničných ohrozeniach zdravia, o ktorom v súčasnosti rokuje Rada EÚ a Európsky parlament, a vo vzťahu k úlohám EMA, a najmä ECDC;

14.

Vypracovanie viacročného strategického plánu úradu HERA je najvyššou prioritou a treba doň zapojiť taktiež Európsky parlament, mestá a regióny, ako aj zainteresované strany. V tomto pláne by sa mal stanoviť objem prostriedkov potrebný na to, aby úrad HERA mohol účinne plniť svoje početné úlohy, a mali by byť v ňom opísané kroky na jeho posilnenie a uvedené ukazovatele monitorovania. V strategickom pláne bude ďalej treba spresniť mechanizmy spolupráce medzi úradom HERA a ostatnými intervenčnými nástrojmi EÚ, ako je Európska agentúra pre lieky (EMA), Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, a uviesť, ako sa aj tieto nástroje budú môcť posilniť, aby mohli v koordinácii s úradom HERA plniť svoju úlohu.

Pripraviť Európu na krízy a katastrofy a účinne chrániť všetkých obyvateľov vo všetkých mestách a regiónoch Únie

15.

Skúsenosti s pandémiou COVID-19 ukázali, že opatrenia nemôžu byť účinné bez spoločnej reakcie na európskej úrovni, ktorú treba prispôsobiť rôznym národným, regionálnym a miestnym potrebám a situáciám. Úrad HERA sa v súvislosti s ochranou obyvateľstva pred krízami musí zasadzovať aj za vyššie a konvergentné ambície. Pandémia COVID-19 naopak poukázala na nerovnosti medzi regiónmi a sociálne nerovnosti, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a očkovaniu, pričom tieto rozdiely oslabujú reakciu na zdravotné krízy a ohrozujú Európu ako celok.

16.

Európsky výbor regiónov by chcel, aby úrad HERA vykonal analýzu zraniteľnosti území a obyvateľstva voči zdravotným krízam. V tejto analýze zraniteľnosti treba zohľadniť dostupnosť zásob v celej Európe a takú operačnú kapacitu, aby sa dalo dostať ku všetkým obyvateľom a prioritne k tým, ktorých zdravie je najzraniteľnejšie, a tým, ktorí žijú v situácii vylúčenia a neistoty. Mala by sa zamerať aj na schopnosťou systémov zdravotnej starostlivosti, nemocníc a iných zdravotníckych zariadení zvýšiť svoje kapacity, aby mohli v čo najväčšej miere pokračovať v plánovanej zdravotnej starostlivosti a zároveň prijímať ďalších pacientov, ktorí pribudnú v dôsledku krízy.

17.

Považuje preto za nevyhnutné, aby úrad HERA v spolupráci s inými príslušnými orgánmi EÚ vytvoril hodnotiacu tabuľku zdravotnej zraniteľnosti (health safety vulnerability scoreboard) a aby spolu s členskými štátmi a regiónmi vypracoval programy reakcie na rôzne typy núdzových situácií a programy záťažových testov pre systémy zdravotnej starostlivosti. Na základe výsledkov týchto testov by Komisia a Rada mali vypracovať pre členské štáty a regióny odporúčania, aby posilnili svoje systémy zdravotnej starostlivosti, zlepšili reakčné kapacity na svojich územiach a v oblasti zdravotníctva a rovnosť v oblasti ochrany rozličných skupín obyvateľstva tam, kde je to potrebné. Tieto odporúčania by sa mali ďalej sledovať.

18.

Okrem toho by mal úrad HERA prispieť k tomu, aby sa v rámci programu Horizont Európa vytvorili výskumné programy zamerané na opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (osoby žijúce v chudobe a sociálnom vylúčení, menšiny, utečenci, ženy, ktoré sú obeťami násilia, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím, s komorbiditou atď.), ktorých členovia, ako sa ukázalo pri ochorení COVID-19, sú často prvými obeťami. Tieto výskumné programy by sa mali osobitne zaoberať aj nerovnosťami v prístupe starších ľudí k zdravotníctvu, duševným zdravím detí a mladých ľudí, komplementaritou medzi nemocničnou a komunitnou zdravotnou starostlivosťou a inováciami, najmä digitálnymi v štruktúre systémov zdravotnej starostlivosti. Musí sa pri tom vždy uplatňovať rodový prístup, ktorý zaručí, že potreby žien budú primerane zohľadnené.

19.

Pripraviť obyvateľstvo na budúce katastrofy a epidémie je dôležitou úlohou, ktorú musí úrad HERA pomôcť zrealizovať. Na európskej úrovni potrebujeme aj posilniť a skoordinovať programy zamerané na prevenciu v oblasti verejného zdravia, podporu zdravia, riešenie problému digitálnej priepasti a boj proti dezinformáciám. Tieto opatrenia na prevenciu zdravia musia rozšíriť na všetky verejné politiky. Zásah úradu HERA musí byť súčasťou ambicióznejšej európskej politiky prevencie stanovenej v rámci programu EU4Health, ktorý by sa mal posilniť a lepšie zohľadňovať aj výzvy v oblasti duševného zdravia, zdravotného postihnutia a boja proti chronickým chorobám.

20.

Takisto je potrebné vyvodiť konkrétne ponaučenia z krízy COVID-19 a vojny na Ukrajine prostredníctvom výskumných činností. Mali by sa preto prijať opatrenia zamerané na rýchlu reakciu systémov zdravotnej starostlivosti a urýchlené zavedenie protiopatrení do praxe (modulárne nemocnice, mobilné a zjednodušené zdravotnícke pomôcky, mobilné zdravotnícke jednotky, „malé“ očkovacie centrá, zabezpečenie dostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu atď.).

21.

Osobitnú pozornosť bude treba venovať špecifickým výzvam, ktorým čelia odľahlé vidiecke oblasti, horské oblasti a najvzdialenejšie regióny. Treba poznamenať, že v pracovnom programe úradu HERA na rok 2022 takýto súbor opatrení vo veľkej miere chýba. Európsky výbor regiónov nad touto skutočnosťou vyjadruje poľutovanie a žiada, aby sa to už v roku 2023 prehodnotilo.

22.

Podľa názoru Európskeho výboru regiónov tento súbor opatrení neohrozuje právomoci členských štátov, ale naopak predstavuje pre každý štát v koordinácii s regiónmi príležitosť účinnejšie chrániť svoje obyvateľstvo.

23.

Na zvládanie budúcich kríz by bolo užitočné, keby Európska komisia vypracovala podrobnú analýza výdavkov na zdravotníctvo vynaložených počas pandémie z fondov politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Takisto by sa pri navrhovaní budúcich opatrení na predchádzanie zdravotným krízam a na ich zvládnutie mohli vyzdvihnúť národné, regionálne a miestne osvedčené postupy.

24.

Európsky výbor regiónov žiada, aby sa k výdavkom na posilnenie zdravotníckeho systému a zlepšenie pripravenosti na krízy, ktoré sa nevyhnutne zvýšia, zaujal v rámci európskeho semestra osobitný prístup a aby bolo na ne možné vždy získať prostriedky politiky súdržnosti ako na Investičnú iniciatívu v reakcii na koronavírus. Vyjadruje znepokojenie nad tým, že výdavky na oblasť zdravia predstavovali doteraz len veľmi malú časť plánu obnovy, a zasadzuje sa za vyššiu podporu na odolnosť a vybavenie miest a regiónov, pokiaľ ide o zdravie a civilnú ochranu.

25.

Pripomína, že pri rozvíjaní týchto nových prístupov k ochrane obyvateľstva by spolu s Úniou a členskými štátmi mali zohrávať aktívnu úlohu aj mestá a regióny. Ešte dôležitejšie je to v prípadoch, keď majú osobitné právomoci v oblasti zdravia a keď riadia nemocničný systém a systém zdravotnej starostlivosti. Táto úloha sa musí uznať na štátnej i na európskej úrovni v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity.

Ponaučenia z vojny na Ukrajine

26.

Európsky výbor regiónov víta zapojenie úradu HERA do očkovacej kampane pre ukrajinských utečencov v EÚ a jeho podporu pre mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý zaručuje vakcíny pre deti a iné základné zdravotnícke potreby vďaka podpore zo strany farmaceutického priemyslu a ministerstiev zdravotníctva.

27.

Európsky výbor regiónov sa domnieva, že vojna na Ukrajine je pre Európu mementom, že musí byť pripravená na všetky druhy kríz: podobne ako pandémia COVID-19, ktorá zasiahla naše územia bez akéhokoľvek varovania, aj ozbrojený konflikt v priamom susedstve EÚ bol pre nás nečakaný. Jeho dosah na systémy zdravotnej starostlivosti, najmä v strednej a východnej Európe, sa neustále zvyšuje a treba ho pozorne sledovať, aby sa situácia nestala kritickou. Je nevyhnutné urýchlene rozvinúť analytické a prognostické kapacity úradu HERA, aby sa zaistilo, že nasledujúca katastrofa Európsku úniu neprekvapí.

28.

Preto opätovne potvrdzuje, že prioritou musí byť posilniť vo všetkých členských štátoch a regiónoch EÚ schopnosť systémov zdravotnej starostlivosti rýchlo sa prispôsobiť nepredvídaným udalostiam. „Hodnotiaca tabuľka zraniteľnosti v oblasti zdravotnej bezpečnosti“ a programy „záťažových testov“ systémov zdravotnej starostlivosti sú v tejto súvislosti prioritnými opatreniami viac než kedykoľvek predtým.

29.

Európsky výbor regiónov upozorňuje na riziká spojené s vystavením žiareniu v dôsledku prípadných škôd na civilnej jadrovej infraštruktúre a s prerušením liečby chronických ochorení, medzi inými rakoviny a HIV (Ukrajina patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom HIV v Európe). Tieto riziká pravdepodobne zasiahnu aj systémy zdravotnej starostlivosti v hostiteľských krajinách.

30.

Vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej prichádzajú do EÚ milióny nezaočkovaných osôb, podnecuje posilnenie medzinárodnej spolupráce v snahe zabezpečiť prístup k protiopatreniam, a najmä k očkovacím látkam, a to prioritne pre našich susedov. Európsky výbor regiónov je preto znepokojený tým, že v pracovnom programe HERA na rok 2022 nie sú dostatočné opatrenia tohto typu.

Priemyselná politika a verejné obstarávanie na podporu zdravia

31.

Európsky výbor regiónov víta iniciatívy prijaté od začiatku krízy na urýchlenie dostupnosti protiopatrení, ako aj návrh nariadenia Rady o opatreniach v oblasti krízového riadenia. Domnieva sa však, že súčasné návrhy ešte nie sú postačujúce a neumožňujú účinne sa pripraviť na zdravotné krízy.

32.

Zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať priemyselnú a inovačnú politiku skôr, ako vypukne kríza, a že je absolútne nevyhnutné vytvoriť nový regulačný a intervenčný rámec, ktorý zabezpečí sebestačnosť zdravotníctva EÚ a umožní, aby sa výrobky z výskumu a inovácie dostali do priemyselnej výroby.

33.

Domnieva sa, že Európska únia musí vyčleniť prostriedky na to, aby na svojom území mohla produkovať „základné“ protiopatrenia, ktoré sú vo veľkej miere spoločné pre riadenie rôznych druhov kríz. Na to, aby sa tieto lieky, ako aj účinné látky, ktoré sú v nich obsiahnuté, zdravotnícke pomôcky, testy, diagnostické zariadenia a „základné“ vybavenie mohli vyrábať v Európe, je potrebná proaktívna politika verejného obstarávania, ktorá dokáže pokryť prípadné vyššie náklady na dodávky. V súčasnosti nie je známe, ako európske pravidlá a zásady činnosti umožnia dosiahnuť tento cieľ, ktorý je však prvoradý.

34.

Je veľmi znepokojený tým, s akými ťažkosťami sa stretávajú mnohé podniky, ktoré na žiadosť orgánov verejnej moci na začiatku krízy investovali, aby pomohli vyplniť nedostatky, a ktoré sú v súčasnosti ponechané napospas osudu, keďže nákupy sa už realizujú mimo EÚ. Domnieva sa, že z krízy neboli vyvodené ponaučenia a že túto otázku treba naliehavo riešiť. Žiada najmä, aby sa vnútroštátne a európske strategické zásoby vždy, keď je to možné, budovali a obnovovali z produktov vyrobených v Európe.

35.

Európsky výbor regiónov preto vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala a navrhla vhodný legislatívny rámec, ktorý umožní výnimku z pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o „základné“ protiopatrenia. To, čo sa dnes rozbieha v oblasti polovodičov (európsky akt o čipoch), by malo byť uskutočniteľné aj v oblasti zdravia.

36.

Tento nový právny rámec by mal zabezpečiť pružnejšie pravidlá verejného obstarávania, najmä inovačného, sprísniť kontrolu zahraničných investícií a umožniť priamu pomoc, ktorá bude dostatočná na to, aby účinne prispela k urýchleniu vývoja a uvedeniu zdravotníckych inovácií, ako sú vakcíny, na trh. V súčasnosti totiž právne predpisy neumožňujú Európskej únii zasahovať takým istým spôsobom ako Spojené kráľovstvo alebo Spojené štáty, čo ohrozuje jej prístup k vakcínam.

37.

Európsky výbor regiónov je znepokojený, že sa plytvá časom, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že spolu s uverejnením pracovného programu HERA na rok 2022 nebola spustená iniciatíva v tomto zmysle, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh Európskemu parlamentu a Rade.

38.

Európsky výbor regiónov berie na vedomie nedávny pokrok v štruktúrovaní výskumu a inovácie v oblasti pripravenosti na zdravotné krízy. Francúzske predsedníctvo poskytuje silnú podporu „dôležitému projektu spoločného európskeho záujmu“ s cieľom posilniť priemyselnú politiku EÚ v oblasti zdravia a strategické postavenie Únie v tomto sektore prostredníctvom podpory inovácií v rôznych segmentoch zdravotníckych odvetví. Okrem toho Komisia začala v apríli 2021 konzultácie s cieľom nadviazať verejné európske partnerstvo pre pripravenosť na pandémie v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024 v snahe koordinovať výskum realizovaný členskými štátmi. V súčasnosti však neexistuje rámec pre zosúladenie všetkých akcií programu Horizont Európa, ktoré môžu prispieť k misiám úradu HERA, a plánovaný rozpočet predstavuje 1,7 miliardy EUR, hoci sa v rámci dvoch predchádzajúcich rámcových programov na výskum v oblasti pandémií a vakcín vyčlenili 4 miliardy EUR. Európsky výbor regiónov preto žiada: — vytvoriť pluralitnú vedeckú radu zainteresovaných strán HERA s cieľom určiť vedecké priority a plán výskumu a inovácií, na ktoré by mal program Horizont Európa reagovať, — vyčleniť viac rozpočtových prostriedkov v rámci programu Horizont Európa s cieľom uspokojiť potreby úradu HERA z hľadiska výskumu a inovácie, — začať úvahy o vytvorení budúcej „misie“ venovanej pripravenosti a riadeniu zdravotných kríz, ktorá by umožnila prierezový prístup v rámci programu Horizont Európa, vedeckú a operačnú koordináciu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore spolupráce verejného a súkromného sektora.

39.

Výskum antimikrobiálnej rezistencie je najvyššou prioritou úradu HERA. Nadmerné používanie antimikrobiálnych látok pri chove hospodárskych zvierat aj v oblasti ľudského zdravia je časovanou bombou. Ak sa rýchlo nepodarí nájsť riešenie, pravdepodobne čoskoro nastane scenár, keď už nebudeme mať „ani lieky, ani liečbu“. Takmer všetky nové antibiotiká, ktoré boli v posledných desaťročiach uvedené na trh, sú variáciami skupín antibiotík, ktoré sa objavili v 80. rokoch 20. storočia. Ako sa uvádza v správe Dvora audítorov z roku 2019, Komisia zatiaľ nedosiahla v tejto oblasti žiadne presvedčivé výsledky (5). Preto je potrebné posilniť preventívne zdravotnícke služby, aby zabezpečili koordináciu všetkých aktérov zapojených do kontroly používania antimikrobiálnych látok na územnej, nemocničnej a komunitnej úrovni, a investovať do výskumu nových antibiotík a alternatívnych metód profylaxie.

40.

Nový legislatívny rámec by umožnil rozvoj strategického partnerstva medzi EÚ a farmaceutickým priemyslom s cieľom lepšie zohľadniť ciele všeobecného záujmu v oblasti zdravia. Priama podpora EÚ by mala byť vyvážená industrializáciou v Európe, privilegovaným prístupom k produktom a právom dohľadu pri cenách protiopatrení a licenčnej politike.

41.

Takisto sa treba zamyslieť nad plánovanými opatreniami v oblasti výskumu a inovácie a nad úlohou úradu HERA v tejto súvislosti. Je nevyhnutné urýchlene zlepšiť implementáciu tejto zložky v rámci programu Horizont Európa a rýchlo vypracovať pre úrad HERA plán v oblasti výskumu a inovácie, aby sa objasnil spôsob využitia 1,8 miliardy EUR, ktorá sa pre jeho rozpočet vyčlení z tohto programu.

42.

Európsky výbor regiónov zdôrazňuje, že sa musí okamžite posilniť štruktúra inovačných MSP zameraných na zdravotnícke protiopatrenia, ako aj na všetky druhy zariadení a vybavenia, ktoré umožňujú chrániť obyvateľstvo a zvládať krízy. Predovšetkým treba podporovať zakladanie podnikov a inováciu, čo je najmä v kompetencii miest a regiónov, potom im treba pomôcť rásť a budovať si kapacity na klinické skúšanie a výrobu výrobkov v Európe.

43.

Bude si to vyžadovať značné investície a posilnenie kapitálu týchto spoločností. Preto sa zdá byť potrebné zmobilizovať Európsku radu pre inovácie (EIC), aby sa zabezpečila lepšia štruktúra pre európsky inovačný ekosystém zameraný na rozvoj protiopatrení a zvládanie zdravotných kríz a posilnili intervenčné nástroje rizikového a rozvojového kapitálu s cieľom umožniť inovačným podnikom rásť a pri tom zostať v Európe. Tieto zásahy by mali tiež umožniť rozdeliť priemyselné riziko spojené s rozvojom a výrobou protiopatrení.

44.

Účinnosť zdravotníckych protiopatrení ide ruka v ruke s pružnejším riadením klinického skúšania, pričom treba zaručiť dodržiavanie etických pravidiel a pravidiel ochrany údajov. Úrad HERA musí navrhnúť silnejší rámec spolupráce s agentúrou EMA v záujme koordinácie klinického skúšania stredného a veľkého rozsahu, ktorý v čase vyvrcholenia krízy COVID-19 veľmi chýbal. Iniciatívy „VACCELERATE“ a „Hera inkubátor“ predstavujú povzbudivé príklady, ako vyplniť tieto medzery, je však potrebné vytvoriť jasnejšie operačné prepojenia s národnými orgánmi s cieľom rýchlejšie odstrániť akékoľvek regulačné alebo protokolárne prekážky. Preskúmanie novej európskej farmaceutickej stratégie by malo umožniť dôležitý posun, a najmä centralizáciu povolení na klinické skúšanie liekov, ktoré potrebujú európske povolenie na uvedenie na trh.

45.

Rozhodujúce sú aj výskumné infraštruktúry. Na riešenie závažných cezhraničných zdravotných problémov sú nevyhnutné primerané analytické zariadenia, vysokovýkonné počítače, úložiská údajov z epidemiologických a komplexných kohortných štúdií na skúmanie vznikajúcich hrozieb a modelových scenárov reakcie.

Medzinárodná činnosť založená na prevencii a solidarite

46.

Európsky výbor regiónov sa domnieva, že je v záujme Európy, aby v snahe obmedziť vystavenie Únie riziku konala tam, kde sa objavia nové zdravotné riziká. Úrad HERA musí mať preto možnosť spolupracovať s mnohými partnermi (vrátane OSN a Rady Európy na medzinárodnej úrovni) a zúčastňovať sa na zásahoch mimo EÚ v spolupráci s príslušnými krajinami, hneď ako sa takéto riziká zistia, a vynakladať na to značné zdroje. Táto spolupráca musí prebiehať aj vo fáze pripravenosti a týkať sa najmä opatrení zameraných na prevenciu, znižovanie zraniteľnosti a prípravu spoločnosti na krízy. Na tento účel by mal úrad HERA nadviazať partnerstvá s aktérmi občianskej spoločnosti, miestnymi a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a multilaterálnymi organizáciami zapojenými do programov predchádzania rizikám.

47.

Zrušenie práv duševného vlastníctva v súvislosti s vakcínami a ďalšími liekmi nie je dostatočným riešením, ak menej rozvinuté krajiny nemajú kapacitu na rozvoj vlastnej výroby. Európsky výbor regiónov vyzýva na reguláciu cien určitých liekov v prípade potreby a žiada, aby sa farmaceutickému priemyslu uložila povinnosť udeľovať výrobné licencie, ako to navrhuje WTO. Vyzýva, aby politiky EÚ prispievali k vývoju produktov prispôsobených špecifickému kontextu najmenej rozvinutých krajín. Zasadzuje sa za to, aby Únia vyvíjala aktívnu politiku, pokiaľ ide o transfer technológií a podporu miestnej výroby, a aby poskytla primeranú priamu pomoc, ktorá pomôže zabezpečiť zdravotné poistenie obyvateľom všade tam, kde je to potrebné.

48.

Európsky výbor regiónov berie na vedomie a podporuje veľmi vysoké očakávania európskych občanov, pokiaľ ide o posilnenie úlohy EÚ v oblasti zdravia. Konštatuje, že platné veľmi reštriktívne znenie článku 168 zmlúv je v súčasnosti prekážkou, a domnieva sa, že otázka posilnenia európskych právomocí v oblasti zdravotnej bezpečnosti by mala byť na programe diskusie po skončení Konferencie o budúcnosti Európy. Už teraz by mali právomoci Únie v oblasti vnútorného trhu umožniť intenzívnejšiu činnosť Spoločenstva v oblasti zdravia, treba posilniť program EU4Health a ministri zdravotníctva Európskej únie by sa mali stretávať pravidelne, v zložení Rady ad hoc, a nie iba dvakrát ročne len ako doplnok k schôdzi Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO).

---

(1)  https://cor.europa.eu/sk/news/Pages/COVID-19-CoR-President-calls-for-a-EU-Health-Emergency-Mechanism-to-support-regions-and-cities.aspx.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 15.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:12008M005:SK:HTML.

(4)  Najmä Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC – Civilná ochrana), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

(5)  https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=%7b8892C8C4-6776-4B27-BE36-C181456EED71%7d.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí

(2022/C 301/07)

Spravodajca: Elio DI RUPO (BE/SES), predseda vlády Valónska Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí COM(2021) 662 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

víta oznámenie s názvom Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí, ktoré predložila Európska komisia, ako aj skutočnosť, že v ňom Komisia prejavuje ochotu uskutočniť reformu hospodárskych a fiškálnych pravidiel pri zohľadnení vplyvu krízy v dôsledku pandémie COVID-19. Rovnako víta informáciu, že Komisia predloží v polovici roka 2022 legislatívny návrh;

2.

sa domnieva, že reforma európskej správy hospodárskych záležitostí musí zohľadňovať aj návrhy občanov, o ktorých sa diskutuje v rámci Konferencie o budúcnosti Európy;

3.

poukazuje na skutočnosť – ako už uviedol najmä vo svojom regionálnom a miestnom barometri za roky 2020 a 2021 (1) –, že viacrozmerné vplyvy krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sú asymetrické a majú územný rozmer, prehlbujú niektoré už existujúce regionálne rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich, pričom treba mať na pamäti, že miestne a regionálne samosprávy zostávajú v prvej línii boja proti pandémii a jej dôsledkom, ale aj pri vykonávaní opatrení na podporu občanov a podnikov a pri príprave na postupnú a udržateľnú obnovu;

4.

konštatuje, že občania v celej EÚ sa obracajú na verejné orgány, štáty, regióny, miestne a regionálne samosprávy, aby im pomohli vyrovnať sa nielen s dôsledkami pandémie COVID-19, ale aj s environmentálnou a digitálnou transformáciou, ktorú chce EÚ zrealizovať, a v súčasnosti aj s dôsledkami vojny na Ukrajine;

5.

zdôrazňuje, že už pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 bol v niektorých členských štátoch značný nedostatok investícií, napríklad pokiaľ ide o obnovu infraštruktúry a obnovu budov, a že sa verejné investície pozastavili vzhľadom na potrebu financovať snahy o vysporiadanie sa s krízou. Čím väčšmi sa tieto investície oneskoria, tým budú drahšie;

6.

konštatuje, že EÚ sa nachádza v rozhodujúcom okamihu a že musí nájsť spôsoby a prostriedky na zabezpečenie súdržnosti a prosperity európskych občanov;

Reakcia na krízu

7.

víta úspech programu SURE, ktorý je financovaný dlhopismi vydanými Európskou komisiou, a vyzýva Komisiu, aby naň patrične nadviazala predložením bielej knihy, ktorá by na základe hodnotenia programu SURE predstavila politické možnosti vytvorenia stáleho európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti;

8.

víta aj úspech zelených dlhopisov emitovaných v rámci nástroja NextGenerationEU – najväčšiu emisiu zelených dlhopisov na svete –, ktoré pomôžu financovať investície v oblasti klímy prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

9.

opakovane dáva najavo svoju podporu aktivácii – po prvýkrát v histórii eurozóny – všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Táto aktivácia zohrala dôležitú úlohu v reakcii členských štátov, regiónov a miestnych a regionálnych samospráv na túto krízu tým, že umožnila plné využitie verejných rozpočtov na zmiernenie predovšetkým sociálnych dôsledkov pandémie COVID-19;

10.

zdôrazňuje, že vojna na Ukrajine preukázala význam energetickej nezávislosti pre Európsku úniu, a pripomína, že energetická transformácia sa musí urýchliť. Obáva sa však, že zaradenie zemného plynu a jadra medzi udržateľné zdroje energie v nariadení o taxonómii poskytne stimuly, ktoré budú v rozpore s rýchlym rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov;

11.

konštatuje, že verejný dlh sa v dôsledku týchto opatrení zvýšil. Úroveň verejného dlhu v roku 2020 vzrástla o 13 percentuálnych bodov, pričom v EÚ ako celku dosiahla 92 % HDP a v eurozóne 100 % (2);

12.

sa domnieva, že ak by sa úniková doložka Paktu stability a rastu zrušila za súčasných podmienok fungovania rámca správy hospodárskych záležitostí a v kontexte energetickej krízy, geopolitickej nestability a obnovy po pandémii COVID-19, požadované zníženie dlhu by viedlo k návratu k úsporným politikám, a teda by znamenalo obrovské hospodárske, sociálne a environmentálne náklady. Žiada preto, aby sa všeobecná úniková doložka naďalej uplatňovala až do čo najrýchlejšieho zavedenia revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí;

13.

podporuje analýzu Európskej fiškálnej rady, podľa ktorej je potrebné reformovať Pakt stability a rastu tak, aby sa dosiahla udržateľnosť verejného dlhu, pričom hlavným prevádzkovým pravidlom musí byť postupné rozvrhnutie verejných výdavkov s cieľom zamerať sa na postupné znižovanie pomeru dlhu k udržateľnosti tempom prispôsobeným vnútroštátnym okolnostiam (3);

Revidovaný rámec správy

14.

zdôrazňuje, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí má významný vplyv na všetky úrovne správy a konkrétnejšie na miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú zodpovedné za takmer tretinu verejných výdavkov a viac ako polovicu verejných investícií v Európskej únii ako celku, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely (4);

15.

opätovne pripomína, že Pakt stability a rastu a ďalšie prvky súčasného európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí majú päť hlavných nedostatkov: nežiaduce procyklické účinky, vysoká zložitosť, nedostatočná efektívnosť, nedostatočné zohľadnenie ukazovateľov týkajúcich sa udržateľného rozvoja a blahobytu a nedostatočná transparentnosť a demokratická legitimita;

16.

sa domnieva, že revidovaný európsky rámec správy hospodárskych záležitostí by mal zabezpečiť transparentné rozhodovanie so zapojením Európskeho parlamentu a národných parlamentov a v závislosti od rozdelenia právomocí vo vnútri členských štátov aj parlamentné zhromaždenia s legislatívnymi právomocami. Možnosť zapojiť sa do tejto spolupráce musia mať aj miestne a regionálne samosprávy, sociálni partneri, občianska spoločnosť a akademická obec;

17.

sa domnieva, že tento revidovaný rámec musí zohľadňovať aj veľmi vysokú úroveň verejného dlhu, ktorý treba znižovať postupne, keďže ho nemožno zásadne znížiť zo dňa na deň, a to vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19, prírodné katastrofy a iné mimoriadne okolnosti, výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich, novú makroekonomickú situáciu (veľmi nízke úrokové sadzby dlhopisov, obmedzené možnosti menovej politiky, ako aj veľká neistota týkajúca sa inflácie, úrokových sadzieb a trhu práce), potrebu vyhnúť sa politikám úsporných opatrení a environmentálne, energetické, technologické a sociálne požiadavky;

18.

opakovane dáva najavo svoj súhlas s upustením od jednomyseľného rozhodovania v daňovej oblasti s cieľom umožniť EÚ prijímať potrebné rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou ako v iných oblastiach politiky, pretože to umožňuje pokrok v boji proti zneužívaniu daní a pri výmene informácií medzi členskými štátmi. Toto ustanovenie aj naďalej rešpektuje právomoc na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vyberať dane alebo stanovovať daňové sadzby;

19.

opakovane označuje za potrebné, aby národné vlády, regionálne a miestne samosprávy, ako aj občania boli schopní jasne pochopiť pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať. V tejto súvislosti víta pozíciu Komisie v prospech zjednodušených fiškálnych pravidiel s použitím pozorovateľných ukazovateľov. Pripomína, že je tiež zásadné začleniť proticyklickú stabilizáciu očistenú od cyklických vplyvov;

20.

sa domnieva, že rámec správy hospodárskych záležitostí musí byť založený nielen na odôvodnených výdavkoch, ale aj na zdravých a vyvážených príjmoch. Pripomína, že v dôsledku vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňových podvodov v EÚ prichádzajú verejné rozpočty o niekoľko stoviek miliárd EUR ročne a že boj proti daňovým podvodom je jednou z kľúčových otázok, v ktorej by Európania najviac uvítali riešenia na európskej úrovni;

21.

sa domnieva, že správa hospodárskych záležitostí musí byť založená na rovnováhe medzi ukazovateľmi týkajúcimi sa rozpočtovej disciplíny a ukazovateľmi sociálnej súdržnosti a poskytovania infraštruktúry a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu všetkým občanom, ako napr. verejného zdravia a blahobytu. Nazdáva sa preto, že v súlade s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorý zahŕňa rozmanitejšie ukazovatele vrátane miery nezamestnanosti, musí reformovaná správa hospodárskych záležitostí zohľadňovať aj iné environmentálne a sociálne ciele. Tieto otázky nemôžu byť považované za druhoradé vo vzťahu k ukazovateľom, ktoré sa týkajú fiškálnej disciplíny;

22.

opätovne navrhuje, aby sa postup pri makroekonomickej nerovnováhe rozšíril na pomocné ukazovatele, ktoré sa týkajú regionálnych rozdielov, a domnieva sa, že by sa v tomto postupe mohol zohľadniť aj pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov udržateľného rozvoja, ktoré zahŕňajú nielen ochranu životného prostredia, ale aj kritériá environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu, a ktoré majú podporu zo strany 193 štátov na celom svete;

23.

pripomína, že nápravné opatrenia v rámci postupov členských štátov pri makroekonomickej nerovnováhe majú v jednotlivých regiónoch rozdielne účinky, pričom sú obzvlášť negatívne v regiónoch s menej diverzifikovanými hospodárstvami, ako sú najvzdialenejšie regióny, ktoré majú štrukturálne a výnimočné obmedzenia uvedené v článku 349 ZFEÚ. Tieto regióny sú veľmi citlivé na vonkajšie otrasy, pričom reštriktívne hospodárske politiky majú výraznejší vplyv na znižovanie investícií a zamestnanosti;

Premyslená podpora verejných investícií

24.

sa nazdáva, že európsky rámec správy hospodárskych záležitostí je do určitej miery zodpovedný za prudký pokles verejných investícií, ku ktorému došlo v dôsledku krízy v eurozóne, pretože dostatočne nezohľadňuje rozdiely medzi bežnými a dlhodobými investičnými výdavkami. V rokoch 2009 – 2018 poklesli celkové verejné investície v EÚ o 20 % HDP. Investície, ktoré zrealizovali miestne a regionálne samosprávy, poklesli o približne 25 %, pričom v niektorých členských štátoch najviac postihnutých krízou to bolo 40 % alebo viac (5). Považuje za nevyhnutné zabrániť opakovaniu takéhoto scenára v nadväznosti na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19; konštatuje že, investície na miestnej a regionálnej úrovni môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva;

25.

pripomína, že Európska fiškálna rada zistila, že štáty s vysokou úrovňou verejných investícií mali tendenciu výrazne ju znižovať v rámci ich postupu pri nadmernom deficite (6), a že samotná Komisia konštatovala, že fiškálny rámec nezabránil poklesu investícií (7);

26.

zdôrazňuje, že VR už vo svojom stanovisku k vysvetľujúcemu oznámeniu z roku 2015 na túto tému vyjadril názor (8), že existujúca flexibilita v rámci Paktu stability a rastu je príliš reštriktívna a obmedzená a navyše o ňu požiadali len dva členské štáty, a aj v týchto prípadoch mala len minimálny vplyv;

27.

zdôrazňuje, že EÚ zároveň potrebuje obrovské finančné prostriedky, aby mohla čeliť aktuálnym výzvam: podľa Komisie bude potrebných 650 miliárd EUR ročne len na zelenú a digitálnu transformáciu (9) a takmer 200 miliárd EUR ročne na sociálnu infraštruktúru (10);

28.

sa domnieva, že vzhľadom na súčasné mimoriadne investičné potreby môže odrádzanie od stratového financovania verejných investícií vrátane investícií miestnych a regionálnych samospráv, k čomu dochádza v súčasnom fiškálnom rámci, vytvárať stimul pre nedostatočné investície na úkor budúcich generácií a cieľov, najmä cieľov v oblasti klímy, ktoré si EÚ stanovila;

29.

víta skutočnosť, že Komisia konečne jasne uznáva, že rámec riadenia musí podporovať investície, a najmä zelené a digitálne verejné investície a verejné investície na budovanie odolnosti;

30.

opakovane žiada – ako už urobil viackrát –, aby sa verejné výdavky, ktoré vzniknú členským štátom a miestnym a regionálnym samosprávam pri spolufinancovaní v rámci štrukturálnych a investičných fondov v súlade s príslušnými limitmi EÚ pre spolufinancovanie nepovažovali za verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky vymedzené v Pakte rastu a stability – tzv. zlaté pravidlo spolufinancovania.Zdôrazňuje, že investície verejnej správy, ako sú investície do udržateľnej zelenej, digitálnej a sociálnej transformácie a zachovania európskej konkurencieschopnosti, sú dôležité pre budúce generácie, a preto by sa k nim malo aj náležite pristupovať;

31.

zdôrazňuje, že takéto zlaté pravidlo spolufinancovania by automaticky vzhľadom na typ projektov podporovaných zo štrukturálnych a investičných fondov obzvlášť podporovalo úsilie o riešenie súčasných hlavných výziev a napĺňanie európskych priorít: hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, budovanie odolnosti, vykonávanie sociálnych, environmentálnych a digitálnych politík atď. Ich uprednostňovanie vo finančnom rámci by preto posilnilo celkovú súdržnosť európskych politík;

32.

vyzýva Komisiu, aby po preformulovaní svojich návrhov v záujme zohľadnenia hospodárskych a rozpočtových škôd spôsobených pandémiou COVID-19 predložila bielu knihu o prepracovaní správy hospodárskych záležitostí na základe prípadného zavedenia zlatého pravidla v súlade s príslušnými limitmi EÚ pre spolufinancovanie. Komisia by vo svojom posúdení mala zvážiť aj iné nástroje, ako napríklad výdavkové pravidlo, ktoré na základe trendu hospodárskeho rastu a úrovne dlhu stanovuje obmedzenie ročného rastu celkových verejných výdavkov a môže slúžiť na zabezpečenie dôvery verejnosti prostredníctvom zvýšenia transparentnosti, zníženia administratívnej záťaže a dosiahnutia rovnováhy medzi rozpočtovou disciplínou a zachovaním dostatočnej kapacity pre verejné investície;

33.

pripomína, že tieto výdavky sú svojou podstatou investíciami všeobecného európskeho záujmu, ktoré majú preukázaný pákový efekt z hľadiska udržateľného rastu a posilnenia územnej súdržnosti;

34.

okrem toho navrhuje zavedenie tzv. zlatého pravidla pre ekologické investície a investície do sociálnej súdržnosti, podľa ktorého by sa pri výpočte deficitu vylúčili verejné investície do projektov zameraných na podporu transformácie na udržateľnú spoločnosť z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska a z hľadiska sociálnej súdržnosti, ako sa vymedzuje v cieľoch udržateľného rozvoja a v Zelenej dohode, keďže tieto investície sa považujú za kľúčové nielen v rámci oživenia po pandémii COVID-19, ale aj v súvislosti s prosperitou a kvalitou života budúcich generácií;

35.

sa domnieva, že ďalším riešením by mohlo byť vyňatie sektora miestnej a regionálnej samosprávy z rozsahu pôsobnosti pravidiel Paktu stability a rastu. Verejné investície tohto sektora predstavovali v roku 2019 na úrovni Európskej únie 49,2 % z celkových verejných investícií (11), zatiaľ čo jeho hrubý dlh predstavuje len 6,0 % hrubého domáceho produktu Európskej únie (12), a preto nie je príčinou vysokého verejného dlhu. Sektor miestnej samosprávy sa navyše zadlžuje len z dôvodu investícií a nie z dôvodu makroekonomickej stabilizácie s bežnými výdavkami, pričom miestne samosprávy podliehajú vnútornej rozpočtovej kontrole regionálnej alebo národnej vlády. Dôrazne vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vyňať miestne samosprávy z rozsahu pôsobnosti pravidiel Paktu stability a rastu;

36.

vo všeobecnosti považuje za potrebné zohľadňovať zásadu „nepoškodzovať súdržnosť“, ktorá je uvedená v oznámení Komisie o ôsmej správe o súdržnosti, v snahe zabezpečiť komplementárnosť a synergie medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, aby nič nebránilo procesu konvergencie a neprehlbovali sa regionálne rozdiely;

37.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2022 predložila legislatívny návrh na prepracovanie rámca správy hospodárskych záležitostí, a to najmä na základe zavedenia týchto zlatých pravidiel v kombinácii s výdavkovým pravidlom, čím sa môže dosiahnuť rovnováha medzi rozpočtovou disciplínou a zachovaním dostatočnej kapacity pre verejné investície;

38.

v snahe zabezpečiť, aby výdavky, na ktoré sa podľa národných vlád vzťahuje jedno z týchto dvoch pravidiel, boli v súlade s predpismi, však navrhuje, aby tieto výdavky podliehali prísnemu dohľadu na dvoch úrovniach: zo strany nezávislých národných fiškálnych rád a Európskej fiškálnej rady, ktorá bude Rade a Európskemu parlamentu predkladať verejné výročné správy;

Hĺbkové preskúmanie európskeho semestra

39.

pripomína, že správa hospodárskych záležitostí, ktorá sa v praxi vykonáva prostredníctvom koordinačného cyklu európskeho semestra, trpí nedostatkom efektívnosti pri vykonávaní reforiem.

40.

zdôrazňuje tiež, že v európskych právnych textoch nebol nikdy vymedzený rozsah reforiem v rámci európskeho semestra, najmä pokiaľ ide o ich význam a pridanú hodnotu pre európsku úroveň. Táto chýbajúca definícia obmedzuje možnú interakciu medzi reformami uskutočnenými na vnútroštátnej úrovni a politickými opatreniami EÚ (finančné právne predpisy a programy) a je problematická z hľadiska zásady subsidiarity.

41.

považuje za potrebné, aby európsky semester za rovnakých podmienok a v súčinnosti s jeho hospodárskymi a fiškálnymi cieľmi predstavoval rámec na vykonávanie environmentálnych požiadaviek a požiadaviek v oblasti sociálnej súdržnosti stanovených v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ a jej členské štáty zaviazali dosiahnuť do roku 2030;

42.

je presvedčený, že jeho návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra (13) by mohol byť riešením pre nedostatočnú efektívnosť semestra tým, že lepšie zohľadní miestnu a regionálnu realitu, a že jeho vykonávanie je naďalej potrebné, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že národné plány v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa čiastočne opierajú o odporúčania európskeho semestra pre jednotlivé krajiny;

43.

zastáva názor, že takéto dvojité nové nasmerovanie európskeho semestra, pokiaľ ide o jeho ciele a prevádzkový proces, môže posilniť jeho demokratickú legitimitu a demokratickú legitimitu európskeho systému správy hospodárskych záležitostí ako celku, ktorý je stále príliš slabý.

---

(1)  Európsky výbor regiónov, Výročný regionálny a miestny barometer EÚ za rok 2020, 12. októbra 2020 a Výročný regionálny a miestny barometer EÚ za rok 2021, 12. októbra 2021.

(2)  Európska komisia, European Economic Forecast – Autumn 2021, Institutional Paper 160, november 2021.

(3)  Pozri výročnú správu výboru za rok 2021: https://bit.ly/3HqqvIQ.

(4)  Údaje za rok 2018. Zdroj: Eurostat, kód údajov: TEC00023 a TEC00022.

(5)  Eurostat, kód údajov: TEC00022.

(6)  Európska fiškálna rada – Assessment of EU fiscal rules with a focus on the six and two-pack legislation (Posúdenie fiškálnych pravidiel EÚ so zameraním na balík šiestich legislatívnych aktov a balík dvoch legislatívnych aktov), s. 76.

(7)  Európska komisia, Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí [COM(2020) 55 final z 5. februára 2020].

(8)  Stanovisko VR na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (dokument COR-2015-01185) (Ú. v. EÚ C 313, 22.9.2015, s. 22), spravodajkyňa: Olga ZRIHEN (BE/SES), prijaté 9. júla 2015.

(9)  Európska komisia, Hospodárstvo EÚ po pandémii COVID-19: dôsledky pre správu hospodárskych záležitostí [COM(2021) 662 final z 19. októbra 2020].

(10)  Európska komisia, Commission Staff Working Document: Identifying Europe’s recovery needs [SWD(2020) 98 final z 27. mája 2020].

(11)  Zdroj: Národné účty, Eurostat.

(12)  Zdroj: Národné účty, Eurostat.

(13)  Stanovisko VR Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov – (COR-2016-05386) (OJ C 306, 15.9.2017, s. 24), spravodajca Rob Jonkman (NL/EKR), prijaté 11. mája 2017.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zabezpečenie globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii

(2022/C 301/08)

Hlavný spravodajca: Federico BORGNA (IT/SES) Referenčný dokument: Návrh smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii COM(2021) 823 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Hoci treba zabezpečiť odrádzanie od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam, malo by sa zároveň zabrániť nepriaznivým vplyvom na menšie nadnárodné podniky na vnútornom trhu. S týmto zámerom by sa táto smernica mala uplatňovať len na subjekty nachádzajúce sa v Únii, ktoré sú členmi nadnárodných skupín podnikov, alebo na veľké vnútroštátne skupiny, ktoré dosahujú ročný prah konsolidovaných výnosov aspoň 750 000 000  EUR. Táto prahová hodnota by bola v súlade s prahovou hodnotou existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako sú pravidlá týkajúce sa podávania správ podľa jednotlivých štátov. Subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa označujú ako základné subjekty. Určité subjekty by sa mali na základe ich konkrétneho účelu a postavenia vylúčiť z rozsahu pôsobnosti. Vylúčenými subjektmi by boli neziskové subjekty vykonávajúce činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré z týchto dôvodov pravdepodobne v členskom štáte, v ktorom nachádzajú, nepodliehajú dani. V záujme ochrany uvedených osobitných záujmov je potrebné z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylúčiť vládne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie a dôchodkové fondy. Vylúčiť by sa mali aj investičné fondy a investičné nástroje v oblasti nehnuteľností, ak sa nachádzajú na vrchole reťazca vlastníckych vzťahov, keďže v prípade tzv. subjektov s prvkom daňovej transparentnosti sa dosiahnutý príjem zdaňuje na úrovni vlastníkov.

Treba zabezpečiť odrádzanie od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Zároveň by sa malo zabrániť nepriaznivým vplyvom na menšie nadnárodné podniky na vnútornom trhu. S týmto zámerom by sa táto smernica mala uplatňovať len na subjekty nachádzajúce sa v Únii, ktoré sú členmi nadnárodných skupín podnikov, alebo na veľké vnútroštátne skupiny, ktoré dosahujú ročný prah konsolidovaných výnosov aspoň 750 000 000  EUR. Táto prahová hodnota by bola v súlade s prahovou hodnotou existujúcich medzinárodných daňových pravidiel, ako sú pravidlá týkajúce sa podávania správ podľa jednotlivých štátov. Subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sa označujú ako základné subjekty. Určité subjekty by sa mali na základe ich konkrétneho účelu a postavenia vylúčiť z rozsahu pôsobnosti. Vylúčenými subjektmi by boli neziskové subjekty vykonávajúce činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré z týchto dôvodov pravdepodobne v členskom štáte, v ktorom nachádzajú, nepodliehajú dani. V záujme ochrany uvedených osobitných záujmov je potrebné z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylúčiť vládne subjekty (vrátane miestnych a regionálnych samospráv a ich združení) , medzinárodné organizácie, neziskové organizácie a dôchodkové fondy.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 2 ods. 3 písm. a)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
a) vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, investičný subjekt, ktorý je hlavným materským subjektom, a investičný nástroj v oblasti nehnuteľností, ktorý je hlavným materským subjektom, alebo	a) a) vládny subjekt (vrátane miestnych a regionálnych samospráv a ich združení) , medzinárodná organizácia, nezisková organizácia, dôchodkový fond, alebo

Zdôvodnenie

Objasnenie. Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 3 ods. 31 písm. d)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
d) vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému fondu , investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov, alebo životnej poisťovni, pokiaľ sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu rovnakým spôsobom ako dôchodkový fond ;	d) vládnemu subjektu (vrátane miestnych a regionálnych samospráv a ich združení) , medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému fondu;

Zdôvodnenie

Objasnenie. Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 11

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené platby v celej nadnárodnej skupine podnikov	Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené platby v celej nadnárodnej skupine podnikov
Keď sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, v ktorej sa neuplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, členské štáty zabezpečia, aby jeho základné subjekty nachádzajúce sa v Únii podliehali v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú, dodatočnej dani za daný finančný rok (ďalej len „dodatočná daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby“) zo sumy pridelenej tomuto členskému štátu v súlade s článkom 13. Základné subjekty, ktoré sú investičnými subjektmi a dôchodkovými fondmi, nepodliehajú dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby.	Keď sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii tretej krajiny, v ktorej sa neuplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, členské štáty zabezpečia, aby jeho základné subjekty nachádzajúce sa v Únii podliehali v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú, dodatočnej dani za daný finančný rok (ďalej len „dodatočná daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby“) zo sumy pridelenej tomuto členskému štátu v súlade s článkom 13. Dôchodkové fondy nepodliehajú dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené platby v jurisdikcii hlavného materského subjektu	Uplatňovanie pravidla pre nedostatočne zdanené platby v jurisdikcii hlavného materského subjektu
Ak sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia, členské štáty zabezpečia, aby jeho základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte podliehali dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby za daný finančný rok a zo sumy pridelenej uvedenému členskému štátu v súlade s článkom 13 v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii hlavného materského subjektu, bez ohľadu na to, či sa v tejto jurisdikcii uplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov. Základné subjekty, ktoré sú investičnými subjektmi a dôchodkovými fondmi, nepodliehajú dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby.	Ak sa hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádza v jurisdikcii s nízkou úrovňou zdanenia, členské štáty zabezpečia, aby jeho základné subjekty nachádzajúce sa v členskom štáte podliehali dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby za daný finančný rok a zo sumy pridelenej uvedenému členskému štátu v súlade s článkom 13 v súvislosti s nízko zdanenými základnými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v jurisdikcii hlavného materského subjektu, bez ohľadu na to, či sa v tejto jurisdikcii uplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov. Dôchodkové fondy nepodliehajú dodatočnej dani podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 36 ods. 2 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
b) vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktorý je daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorý má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a aktív hlavného materského subjektu .	b) vládny subjekt (vrátane miestnych a regionálnych samospráv a ich združení) , medzinárodná organizácia alebo nezisková organizácia alebo dôchodkový fond.

Zdôvodnenie

Objasnenie. Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 37 ods. 3 písm. c)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
c) vládny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktorý je daňovým rezidentom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorý má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo na 5 % alebo menej ziskov a aktív hlavného materského subjektu .	c) vládny subjekt (vrátane miestnych a regionálnych samospráv a ich združení) , medzinárodná organizácia alebo nezisková organizácia alebo dôchodkový fond.

Zdôvodnenie

Objasnenie. Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 53a (nový)

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice Európska komisia preskúma dosiahnuté výsledky a môže navrhnúť jej zmenu a doplnenie, najmä pokiaľ ide o úpravu vymedzení pojmov týkajúcich sa prahovej hodnoty obratu a minimálnej sadzby dane v súlade s medzinárodným vývojom.

Zdôvodnenie

Keďže Európska komisia pri vypracúvaní tejto smernice nepredložila posúdenie vplyvu, má ešte väčší význam preskúmať smernicu s cieľom analyzovať dosiahnuté výsledky a dôsledky jej vykonávania.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Všeobecné pripomienky

1.

víta návrh smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii (1);

2.

pripomína, že podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa EÚ okrem iného usiluje o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku a že článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že Rada jednomyseľne prijme rozhodnutia s cieľom zabezpečiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže;

3.

domnieva sa, že práca, ktorú doteraz vykonala OECD pri vypracúvaní opatrení na boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo EÚ, môže mať značný pozitívny vplyv aj na miestnu a regionálnu realitu, a to nielen pokiaľ ide o vyššie daňové príjmy, ktoré majú členské štáty k dispozícii, ale aj v súvislosti s cieľom zabezpečiť väčšiu spravodlivosť a konkurencieschopnosť pre MSP, ktoré na celoštátnej a miestnej úrovni v súčasnosti čelia nevýhodnejším daňovým podmienkam, ako aj dosiahnuť priaznivé účinky na zamestnanosť a pracovníkov;

4.

je presvedčený, že zavedenie navrhovanej minimálnej úrovne zdaňovania je prvým krokom smerom k vytvoreniu jednotného daňového systému v rámci EÚ, ktorý je nanajvýš potrebný na to, aby sa dosiahla riadna konkurencia podnikov na európskom vnútornom trhu, zväčšila konkurencieschopnosť Európy a aby sa zabránilo svojvoľnému premiestňovaniu alebo zatváraniu výrobných prevádzok, čo by malo vážne dôsledky pre pracovníkov, ktorí by boli nútení hľadať si nové zamestnanie alebo sa podrobiť namáhavým presunom, aby neprišli o zamestnanie;

5.

považuje za absolútne nevyhnutné, aby pravidlá nezvyšovali byrokratickú záťaž pre podniky, a teda nebrzdili ich rozvoj, najmä v oblasti výskumu, inovácií a klimatickej neutrality, ktoré sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie potrebnej digitálnej a ekologickej transformácie.

Dokonalá harmonizácia noriem v EÚ

6.

dúfa, že členské štáty EÚ budú smernicu uplatňovať koherentne a konzistentne, ako aj v plnom súlade s dohodou OECD: nedostatočná harmonizácia pravidiel týkajúcich sa minimálnej sadzby dane v rámci EÚ alebo medzi EÚ a tretími krajinami by mohla viesť k možným sporom o dvojitom zdanení, čo by malo priamy negatívny vplyv na veľký počet špičkových podnikov a potenciálne dôsledky pre ich dodávateľov (často MSP), pokiaľ ide o vybrané príjmy z dane, obchod a investície;

7.

považuje za nevyhnutné, aby sa pripomienky OECD a ďalšie technické podrobnosti týkajúce sa vzorových pravidiel zahrnuli do smernice EÚ komplexným spôsobom a neboli predmetom unáhlenej transpozície, pričom by sa nemali vopred vylúčiť opatrenia vyplývajúce z tejto regulácie;

8.

zdôrazňuje, že pri vypracúvaní konečného znenia smernice a jej následnom uplatňovaní je dôležitá spoločná a jednoznačná terminológia: niektoré nové vymedzenia pojmov použité v smernici nemusia byť plne zosúladené s vymedzeniami pojmov, ktoré sú už stanovené v medzinárodnom daňovom práve. V záujme zabezpečenia väčšej právnej istoty bude nevyhnutné krížovo skontrolovať preklady smernice EÚ, aby sa dosiahlo presné zosúladenie s pojmami daňového práva jednotlivých krajín;

9.

v súvislosti s veľkými národnými skupinami žiada, aby sa vyvinulo všemožné úsilie na zabezpečenie súladu novej minimálnej sadzby dane s právnymi predpismi EÚ s cieľom zabrániť právnej neistote, a dôrazne nabáda, aby sa podľa možnosti zaviedli opatrenia na zjednodušenie pre tieto čisto národné skupiny. V súčasnosti nie je jasné, koľko veľkých čisto národných skupín existuje v EÚ a aké by boli fiškálne a administratívne náklady takéhoto opatrenia.

Interakcia a zhodnosť podmienok s tretími krajinami

10.

dúfa, že EÚ bude pri transpozícii minimálnej sadzby dane OECD do právnych predpisov neustále spolupracovať so svojimi globálnymi partnermi a presadzovať svoje politické usmernenia s cieľom zabrániť tomu, aby európske spoločnosti čelili prísnejším normám ako ich priami konkurenti, čo by EÚ odsunulo do menej otvoreného podnikateľského prostredia s nižším hospodárskym rastom, menším počtom pracovných miest, obmedzenými kapacitami a zdrojmi na zvládnutie inovačných výziev. Domnieva sa najmä, že neúčasť USA na prvom pilieri by mohla ohroziť účel a rovnováhu dohody OECD ako celku.

11.

vyzýva EÚ, aby pozorne sledovala vplyv zavedenia systému druhého piliera na správanie investorov a spoločností s cieľom pochopiť, ako nové pravidlá ovplyvnia investície, zamestnanosť, rast, obchod alebo fiškálne dôsledky. Toto monitorovanie je nevyhnutné, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom pre pracovníkov (vo forme nižších miezd), spotrebiteľov (prostredníctvom vyšších cien) alebo akcionárov (prostredníctvom nižších dividend). Keďže má zásadný význam, aby všetci hlavní obchodní partneri EÚ uplatňovali minimálnu sadzbu dane, je nevyhnutné, aby tretie krajiny dodržiavali medzinárodné pravidlá s cieľom zabrániť tomu, že spoločnosti z EÚ budú podliehať prísnejšiemu režimu ako ostatné spoločnosti a budú vydané napospas nekoordinovanému globálnemu systému;

12.

zdôrazňuje, že pravidlo pre nedostatočne zdanené platby (UTPR) môže do určitej miery obmedziť rozdielnosť podmienok pre jednotlivé spoločnosti, ale situácia sa tým v plnej miere nevyrieši najmä preto, že uplatňovanie tohto pravidla v praxi je veľmi zložité a mohlo by to zmenšiť príťažlivosť EÚ, napríklad pokiaľ ide o činnosti v oblasti výskumu a vývoja alebo investície do energetickej a klimatickej transformácie;

13.

domnieva sa, že je nevyhnutné zabrániť dvojitému zdaneniu spoločností EÚ, napríklad z dôvodu nedostatočnej koordinácie európskych opatrení (BEPS alebo IIR) s opatreniami Spojených štátov amerických (BEAT alebo GILTI).

Harmonizácia so stimulmi a ostatnými daňovými pravidlami EÚ

14.

navrhuje, aby sa v rámci výrazného zníženia zdaňovania ziskov právnických osôb na európskej úrovni (za uplynulých 25 rokov sa znížilo na polovicu) vykonalo hodnotenie početných opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam prijatých za posledných desať rokov a aby sa posúdila ich efektívnosť, účinnosť, súlad a pridaná hodnota EÚ z hľadiska daňových príjmov (vrátane spôsobu, akým členské štáty implementovali tieto právne predpisy vo svojej audítorskej činnosti);

15.

vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sa mechanizmus EÚ na riešenie sporov z roku 2017 môže použiť v druhom pilieri alebo či sú potrebné zmeny;

16.

domnieva sa, že Komisia a daňové orgány členských štátov by mali aktualizovať a prepracovať svoje daňové systémy s cieľom zabezpečiť ďalšiu podporu (ekologických) inovácií, rastu a zamestnanosti. Členské štáty v posledných desaťročiach navrhli a zaviedli rôzne vnútroštátne dane a početné stimuly na podporu zamestnanosti a inovácie v miestnych hospodárstvach. Najnovším a dôležitým javom je zvýšenie daňových stimulov osobitne navrhnutých na podporu ochrany klímy, zabezpečenia energetických dodávok, výskumu a vývoja v rámci Európskej zelenej dohody: niektoré daňové stimuly, ktoré sa v súčasnosti používajú v členských štátoch, po zavedení smernice už nebudú možné alebo budú menej atraktívne z hľadiska investícií. Preto by bolo užitočné, keby Komisia vypracovala príručku, v ktorej objasní, ako navrhnúť budúce daňové stimuly v súlade s požiadavkami piliera II (napr. stimuly ponúkajúce úľavu na dani z miezd alebo príspevky na sociálne zabezpečenie výskumných pracovníkov alebo systémy zrýchlených odpisov na podporu investícií);

17.

považuje za nevyhnutné, aby krajiny EÚ naďalej poskytovali daňové stimuly na prilákanie zahraničných investícií za predpokladu, že stimulujú činnosť reálnej ekonomiky, vďaka čomu podniky prijímajú viac zamestnancov, vyplácajú im vyššie mzdy alebo investujú do hmotného majetku. Nadnárodné podniky sa spoliehajú aj na miestne MSP, pokiaľ ide o vstupy do ich hodnotových reťazcov, a ich prítomnosť môže ďalej kladne ovplyvniť miestne podnikateľské prostredie;

18.

podporuje výzvu podnikateľskej sféry na zavedenie testovacej fázy pri uplatňovaní plánovaných sankcií, napríklad na prvý rok vykonávania, s cieľom poskytnúť všetkým spoločnostiam možnosť oboznámiť sa s novými pravidlami, aby sankcie uplatňované voči subjektom, ktoré nedodržiavajú predpisy, boli primerané a nezahŕňali tie subjekty, ktoré tak nekonajú úmyselne, ale len v dôsledku neskorého prispôsobenia postupov;

19.

v súvislosti s požiadavkami na vklady navrhuje, aby sa informácie týkajúce sa podnikov zverejňovali len prostredníctvom oficiálnej výmeny informácií medzi daňovými správami za prísnej dôvernosti a primeraných podmienok používania tak, aby sa zabránilo nekontrolovanému úniku citlivých informácií, pričom sa však musia dodržať požiadavky na transparentnosť v zmysle Odporúčania Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze;

20.

žiada, aby sa zaviedli administratívne zjednodušenia s cieľom obmedziť náklady na prispôsobenie novým pravidlám, a to tak pre podniky, ako aj pre daňové orgány; malo by sa vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa administratívne zaťaženie udržalo na čo najnižšej úrovni. Právne predpisy, ktoré nie sú príliš spletité, môžu podnikom uľahčiť získavanie informácií o nových pravidlách, skrátiť potrebné prechodné obdobie a uľahčiť daňovým orgánom overovanie účinného uplatňovania nových pravidiel.

---

(1)  COM(2021) 823 final.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska stratégia pre univerzity

(2022/C 301/09)

Spravodajca: Emil Boc (RO/EĽS), primátor mesta Kluž Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii pre univerzity COM(2022) 16

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

1.

víta zapojenie a podporu Únie pri presadzovaní excelentnosti vo vzdelávaní a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu európskej stratégie pre univerzity ako súčasti „balíka opatrení pre terciárne vzdelávanie“, ktorý umožní vytvoriť európsky vzdelávací priestor do roku 2025;

2.

zdôrazňuje, že civilizáciu posilňujúcu demokratické hodnoty v Európe možno udržať len vtedy, ak sa bude investovať do ľudského kapitálu. Základom celoživotného vzdelávania je vynikajúci vzdelávací systém so silnými univerzitami;

3.

zdôrazňuje význam zvyšovania kvality vzdelávania a výskumu európskych univerzít a dostupnosti podpory na miestnej a regionálnej úrovni pre konkrétne ciele tejto stratégie;

4.

uznáva osobitný význam univerzít v spoločnosti a ich prínos k udržateľnému, odolnému a inkluzívnemu rozvoju založenému na demokratických hodnotách členských štátov, ako aj miestnych komunít a regiónov. Úloha univerzít je ešte dôležitejšia v krízových situáciách, keď môžu pomôcť prekonať krízu a prispieť k oživeniu po kríze (1);

5.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu univerzít pri zvládaní globálnych výziev. EÚ už dlho poukazuje na potrebu dôslednejšieho vzájomného prepojenia výskumu, vyučovania, učenia a inovácií na univerzitách a zároveň lepšieho financovania vysokých škôl na konsolidáciu potrebnej úrovne kvality. Vysoké školy ako zdroje nových výskumných poznatkov a podporovatelia inovácií zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení naliehavých spoločenských problémov, ktoré sa identifikovali v rámci misií EÚ;

6.

zdôrazňuje, že univerzity treba považovať za základný prvok európskej kultúry a že rozmanitosť akademického sektora, ktorý spája vzdelávacie subjekty, výskumné ústavy, odborné školy atď., je strategickým prínosom;

7.

konštatuje, že existencia univerzít na miestnej a regionálnej úrovni je často významnou konkurenčnou výhodou pre komunity, v ktorých sa nachádzajú (2). Investori sa napríklad zaujímajú o komunity, v ktorých existuje vysokokvalifikovaná pracovná sila, ako aj o príležitosti na spoluprácu s akademickou obcou a transfer technológií a know-how z univerzít do podnikateľského sektora. Prítomnosť univerzity je takisto významným zdrojom príjmov pre komunitu (3), pretože študenti, učitelia a ďalší zamestnanci majú v komunite značné výdavky (existuje významný multiplikačný efekt z hľadiska spotreby generovanej univerzitami). Okrem týchto výhod, ktoré možno ekonomicky kvantifikovať, prítomnosť univerzít prispieva k vytvoreniu miestnej kozmopolitnej klímy, ktorá sa vyznačuje prítomnosťou zahraničných študentov a učiteľov, ako aj hodnotami súvisiacimi s toleranciou, kultúrnou, náboženskou a etnickou rozmanitosťou (4);

8.

víta viacúrovňový prístup navrhnutý v európskej stratégii pre univerzity, v ktorom sa predpokladá zosúladenie cieľov verejnej politiky a investícií na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Poukazuje však na to, že výraznejší miestny a regionálny rozmer by bol prínosom pri navrhovaní a uplatňovaní ideálneho univerzitného modelu v budúcnosti;

9.

poukazuje na význam budovania strategických partnerstiev medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami a univerzitami, a to aj pri navrhovaní stratégií miestneho a regionálneho rozvoja; Univerzity zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji miestne orientovaných ekosystémov, ktorých dobrý základ sa vytvoril regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

10.

uznáva, že miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať univerzity vytváraním a konsolidovaním takých miestnych a regionálnych podmienok (prístup k infraštruktúre všetkých druhov a službám, kvalita života, inkluzívne prostredie atď.), vďaka ktorým sa môže zvýšiť konkurencieschopnosť univerzít na svetovom trhu;

11.

poukazuje na to, že na úrovni EÚ už existuje vynikajúca tradícia spolupráce medzi univerzitami z rôznych členských štátov prostredníctvom programu ERASMUS+, ktorý treba ďalej využívať;

12.

konštatuje, že úloha univerzít v spoločnosti sa v súčasnosti mení a že okrem tradičných funkcií (ktoré sa týkajú najmä výučby a výskumu) preberajú aj nové funkcie (5). Univerzity sa v súčasnosti nanovo vymedzujú ako dôležití aktéri v oblasti technologických a sociálnych inovácií, podnikania, transferu technológií do hospodárstva atď. Nevyčleňujú sa z komunity a spoločnosti, ale sa stávajú komunitnými aktérmi, ktorí môžu významne prispieť k riešeniu spoločenských výziev (6);

13.

zdôrazňuje, že univerzity sú kľúčovými aktérmi pri presadzovaní mimoriadne dôležitých cieľov EÚ, ako je zelená a digitálna transformácia. Univerzity majú v týchto oblastiach rozsiahle odborné znalosti, ale zároveň môžu zodpovedajúce osvedčené postupy uplatňovať a šíriť v miestnych komunitách, v ktorých pôsobia;

14.

konštatuje, že univerzity môžu poskytnúť riešenia a nástroje, pokiaľ ide o niektoré závažné problémy, ktorým čelí EÚ, ako je napríklad únik mozgov (7) a vyľudňovanie vidieka. Negatívne účinky spojené s únikom mozgov a význam cirkulácie mozgov úzko súvisia so spoluprácou a partnerstvami medzi univerzitami, miestnymi a regionálnymi samosprávami, podnikmi a občianskou spoločnosťou; Výbor zdôrazňuje, že je potrebné výrazne zintenzívniť úsilie o zmenšenie znalostných a inovačných rozdielov v Európe a odstránenie veľkých inovačných rozdielov medzi Európou a USA;

15.

poukazuje na význam neustáleho a rozsiahleho identifikovania a využívania osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni v rámci spolupráce miestnych a regionálnych samospráv s univerzitami. V tejto súvislosti sa prioritou miestnych a regionálnych samospráv v členských štátoch stáva zriaďovanie nadnárodných sietí na šírenie osvedčených postupov so širokou účasťou strán zainteresovaných v terciárnom vzdelávaní. Túto sieť možno zohľadniť v rámci európskej stratégie pre univerzity;

16.

poukazuje na to, že v tomto procese transformácie a pri preberaní nových povinností čelia univerzity značným ťažkostiam a prekážkam. Finančné problémy sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytujú vo všetkých členských štátoch. V tejto súvislosti navrhuje vypracovať investičnú stratégiu, ktorá zohľadní regionálne, národné a európske financovanie, a žiada, aby sa zohľadnila spolupráca medzi verejným, súkromným a neziskovým sektorom s cieľom posilniť kapacity európskych univerzít. Konštatuje tiež, že existujú výzvy súvisiace s úrovňou autonómie univerzít a/alebo politickým zasahovaním do dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa financovania univerzít, náboru a výberu učiteľov, slobody prejavu a výberu tém a smerovania výskumu, príležitostí na slobodnú komunikáciu bez cenzúry výsledkov výskumu atď.;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa miestne a regionálne samosprávy členských štátov aktívne zapájali do posilňovania čo najrozmanitejších miestnych a regionálnych ekosystémov, ako aj posilňovania spolupráce a dôvery medzi rôznymi sektormi komunít. Poukazuje na to, že univerzity na miestnej a regionálnej úrovni treba vnímať ako súčasť širších ekosystémov zahŕňajúcich rôzne zainteresované strany (8). Na to, aby univerzity poskytovali nové zručnosti zamerané na tvorivé riešenie problémov, je nevyhnutné využívanie technológií, účinná komunikácia v rámci komunity a spolupráca medzi nimi a príslušnými komunitnými aktérmi;

18.

konštatuje, že prehlbovanie nadnárodnej spolupráce medzi univerzitami a rozvoj európskeho rozmeru terciárneho vzdelávania sú hlavnými prioritami, ktorými sa zaoberá stratégia pre európske univerzity. V tejto súvislosti sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy môžu konať tak, aby tam, kde je to možné, podporovali nadnárodnú spoluprácu univerzít (dôležitým nástrojom v tejto oblasti univerzitných aliancií zameraných na excelentnosť je iniciatíva „Európske univerzity“ v rámci programu Erasmus+). Miestne a regionálne samosprávy sa môžu pripojiť k postupom navrhnutým v stratégii, ako je iniciatíva týkajúca sa európskej študentskej karty. Tento preukaz by sa mohol uznávať nielen na akademickej úrovni, ale aj vo vzťahoch medzi študentmi, výskumnými pracovníkmi a učiteľmi a miestnymi správami na nadnárodnej úrovni (napr. pokiaľ ide o povolenia na pobyt, preukazy na cestovanie verejnou dopravou, vstup do múzeí atď.);

19.

zdôrazňuje, že v kontexte európskej stratégie pre univerzity musia miestne a regionálne samosprávy v členských štátoch pôsobiť ako sprostredkovatelia, ktorí sú schopní spojiť rôzne zainteresované strany v komunite v spojitosti s iniciatívami a projektmi týkajúcimi sa univerzít. Konštatuje tiež, že miestne a regionálne samosprávy v mnohých členských štátoch nemajú priamu zodpovednosť, pokiaľ ide o financovanie univerzít. Môžu však stimulovať financovanie univerzít a ich iniciatív z rôznych fondov, čím sa vytvárajú synergie na miestnej a regionálnej úrovni;

20.

uznáva, že je potrebné, aby univerzity prepracovali učebné plány s cieľom čo najúčinnejšie reagovať na rýchly technologický pokrok, zelenú a digitálnu transformáciu a štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce, ktoré si vyžadujú nové zručnosti (9). Zdôrazňuje tiež, že v tomto procese prepracovania učebných plánov a rozvíjania takýchto nových zručností môžu miestne a regionálne samosprávy zohrávať významnú úlohu. Zároveň zdôrazňuje, že hoci univerzity vo veľkej miere prispievajú k zvyšovaniu zamestnateľnosti a hospodárskej konkurencieschopnosti v rámci globalizovaného hospodárstva, musí sa zachovať autonómna povaha terciárneho vzdelávania;

21.

vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri vytváraní a posilňovaní miestnych a regionálnych ekosystémov, ktoré podporujú aktívnu spoluprácu a vytváranie sietí medzi nižšími orgánmi verejnej správy, podnikmi/priemyslom a univerzitami. Miestne a regionálne samosprávy musia v týchto ekosystémoch zohrávať úlohu iniciátorov a sprostredkovateľov, ktorí identifikujú príležitosti na spoluprácu, vyčleňujú rôzne zdroje vrátane finančných na fungovanie činností v oblasti vytvárania sietí a spolupráce a podporujú vytváranie štruktúr, ako sú vzdelávacie klastre na miestnej a/alebo regionálnej úrovni. Vzdelávacie klastre sú vynikajúcim nástrojom/prostriedkom navrhnutým tak, aby sa poskytoval priestor na dialóg a spoluprácu medzi hlavnými aktérmi zapojenými do formálneho vzdelávania s cieľom podporiť mladých ľudí v ich odbornej príprave. Prostredníctvom vzdelávacích klastrov môžu miestne a regionálne samosprávy v partnerstve s inými aktérmi v ekosystéme zaviesť rôzne nástroje, ako sú inovačné fondy, minigranty pre začínajúce podniky v určitých kľúčových oblastiach atď.;

22.

sa domnieva, že spôsob, akým sa študenti teraz potrebujú učiť, je v niektorých prípadoch úplne odlišný od minulosti. Študenti potrebujú príležitosti, ktoré im umožnia aplikovať teoretické koncepcie na reálne životné situácie a riešiť problémy v ich miestnej a regionálnej komunite. Miestne a regionálne samosprávy môžu spolu s univerzitami a inými aktérmi v miestnom a regionálnom ekosystéme uľahčiť takéto pedagogické skúsenosti, napríklad podporou živých laboratórií, predkladaním otázok týkajúcich sa verejnej politiky, ktoré treba analyzovať, vypracúvaním spoločných strategických projektov pre komunitu, uľahčovaním spolupráce s ostatnými miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami atď.;

23.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy môžu v partnerstve s univerzitami a inými aktérmi v miestnom/regionálnom ekosystéme výrazne podporiť mladých podnikateľov vrátane študentov alebo absolventov, a to uľahčením ich prístupu ku kľúčovým inovačným zdrojom. Mnohí mladí ľudia/študenti potrebujú zdroje, ako sú laboratóriá, nové technológie, nové prepojenia na rozvoj podnikateľských nápadov a/alebo produktov a služieb. Miestne a regionálne samosprávy môžu v spolupráci s inými subjektmi, ktoré disponujú takýmito zdrojmi, uľahčiť mladým podnikateľom prístup k zdrojom na inovácie (priestorom, odbornej príprave, poradenstvu atď.);

24.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy môžu rozvíjať inteligentné vzťahy s univerzitami, pokiaľ ide o rozvoj miestnych a regionálnych komunít. Univerzity musia poskytovať znalosti a služby pre komunity, v ktorých pôsobia. Miestne a regionálne samosprávy môžu uľahčiť tento vzťah vytvorením programov zameraných na trvalé zapájanie univerzít do riešenia miestnych a regionálnych problémov, využívaním univerzít na poradenstvo a využívaním ich odborných znalostí, šírením osvedčených postupov, keď sa objavia, aby takéto postupy mohlo uplatňovať viac komunít a verejných orgánov. Uznanie zo strany verejnosti a podpora zapojenia univerzít tiež zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri legitimizácii rôznych akademických a/alebo profesijných dráh a nabádajú univerzity, aby čo najlepšie využívali zapojenie učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov v komunite;

25.

podčiarkuje, že rôzne miestne a regionálne komunity všetkých veľkostí môžu mať rovnaký prospech z prítomnosti univerzít. Miestne samosprávy môžu významne prispieť k rozvoju univerzít a zväčšeniu ich príťažlivosti vytváraním podmienok pre vysokú kvalitu života a stimulovaním postojov a správania, ktoré podporujú toleranciu, začlenenie, multikulturalizmus a bezpečnosť vo verejnom priestore. Univerzity môžu umiestniť určité činnosti a subjekty nielen vo veľkých mestských centrách, ale aj v stredne veľkých a malých mestách. Úlohou miestnych a regionálnych samospráv môže byť uľahčenie umiestňovania univerzít a/alebo výskumných ústavov v menších mestách prostredníctvom podpory, ako sú cenovo dostupné možnosti ubytovania pre študentov, možnosť využívať verejné budovy na určité vzdelávacie, výskumné a osvetové činnosti, existencia dobrých ukazovateľov kvality života, využívanie určitých výhod, ktoré vo veľkých mestách neexistujú;

26.

sa domnieva, že digitálnu transformáciu na miestnej a regionálnej úrovni možno urýchliť na základe spolupráce s univerzitami a plného využitia ich zdrojov v tejto oblasti. Univerzity môžu v rámci svojich vzťahov s miestnymi a regionálnymi samosprávami poskytovať poradenstvo alebo realizovať stratégie digitálnej transformácie na miestnej/regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, univerzity môžu v spolupráci s miestnymi samosprávami ponúknuť širokej verejnosti krátkodobé kurzy alebo odbornú prípravu so zameraním na určité skupiny, ktorým hrozí vylúčenie (staršie obyvateľstvo, obyvateľstvo s nízkym vzdelaním atď.);

27.

Miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať rozvoj hybridných kampusov s cieľom stimulovať proces digitálnej transformácie v komunitách a na univerzitách a zabezpečiť rovnaké príležitosti, podporovať sociálnu integráciu, zlepšiť konkurencieschopnosť mladých ľudí na trhu práce, posilniť prácu s mládežou, nediskrimináciu a medzikultúrne porozumenie. V hybridných kampusoch by sa mala venovať pozornosť komunikácii pri zabezpečovaní rovnosti príležitostí a šíreniu informácií, aby sa zaručilo, že k nim skutočne budú mať prístup všetci mladí ľudia, ktorým sú určené, najmä tí, ktorí žijú v okrajových regiónoch. Miestne a regionálne samosprávy môžu tiež finančne podporovať otvorenie týchto hybridných kampusov pre rôzne zainteresované strany v komunite vrátane rizikových/znevýhodnených skupín, zraniteľných a ohrozených mladých ľudí – tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, mladých uchádzačov o zamestnanie, žien, utečencov, osôb so zdravotným postihnutím, dôchodcov atď. V politikách EÚ a členských štátov sa musí klásť prvoradý dôraz na začlenenie ohrozených mladých ľudí;

28.

sa domnieva, že univerzity majú významné vedomosti a odborné znalosti v oblasti zelenej transformácie. V spojitosti so zelenou transformáciou môžu byť aj modelom osvedčených postupov so vzdelávacou a informačnou úlohou. Univerzity môžu v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami rozvíjať zelené kampusy a zapájať sa do procesov obnovy miest tým, že budú komunite ponúkať tieto kampusy alebo vzorové budovy z hľadiska energetickej hospodárnosti alebo ekodizajnu;

29.

oceňuje zahrnutie jasného plánu, ročných ukazovateľov a referenčných hodnôt na vykonávanie stratégie, ktoré už skôr podporil, so zámerom posúdiť pokrok pri dosahovaní cieľov európskeho vzdelávacieho priestoru. Napriek tomu upozorňuje na potrebu začleniť miestny a regionálny rozmer do vytvorenia európskeho monitorovacieho strediska pre sektor vysokoškolského vzdelávania (European Higher Education Sector Observatory), čo by umožnilo uplatniť plánovanú hodnotiacu tabuľku ukazovateľov aj na miestnej a regionálnej úrovni;

30.

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy môžu podporovať európske univerzity v ich úsilí o internacionalizáciu a propagáciu globálnej úlohy Európskej únie. Toto úsilie zahŕňa podporu zapojenia európskych univerzít do ambicióznych nadnárodných aliancií, ktoré rozvíjajú dlhodobú systémovú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií excelentnosti a poskytujú príležitosti pre trvalú akademickú mobilitu študentov, profesorov, výskumných pracovníkov a zamestnancov.

---

(1)  Howard, G., Weinstein, R., Yang, Y. (2021), Do universities improve local economic resilience? (Pomáhajú univerzity zlepšovať miestnu hospodársku odolnosť?), IZA DP č. 14422, dostupné online na webovom sídle https://docs.iza.org/dp14422.pdf.

(2)  Fonseca, L., Nieth, L. (2021), The role of universities in regional development strategies: A comparison across actors and policy stages, (Úloha univerzít v stratégiách regionálneho rozvoja: porovnanie medzi aktérmi a fázami tvorby politík), in: European Urban and Regional Studies, ročník 22, č. 3; Goddard, J, Puukka, J. (2008), The engagement of higher education institutions in regional development: an overview of the opportunities and challenges (Zapojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania do regionálneho rozvoja: prehľad príležitostí a výziev), in: Higher Education Management and Policy, , ročník 20, č. 2, s. 11 – 41.

(3)  Chirca, A., Lazar, D.T. (2021), Cluj-Napoca without students: an estimation of the gap in the city’s economy, (Kluž bez študentov, odhad výpadku príjmov pre hospodárstvo mesta), in: Transylvanian Review of Administrative Sciences, č. 66E, s. 44 – 59.

(4)  Goddard, J., Vallance, P. (2014), The university and the city (Univerzita a mesto), in: Higher Education, ročník 68, č. 2, s. 319–321.

(5)  Liddle J., Addidle G.D. (2022), The Changing Role of Universities in Society: Key Influences in The Role of Universities and HEIs in the Vulnerability Agenda. Rethinking University-Community Policy Connections (Meniaca sa úloha univerzít v spoločnosti: kľúčové vplyvy na úlohu univerzít a zariadení vysokoškolského vzdelávania v programe týkajúcom sa zraniteľnosti. Prehodnotenie politického prepojenia medzi univerzitami a komunitou) Palgrave Macmillan, Cham. https://doi.org/10.1007/978-3-030-89086-5_3.

(6)  Myklebust, J.P., Smidt, H. (2021), What is the role of universities in global upskilling? (Aká je úloha univerzít v rámci globálneho zvyšovania úrovne zručností?), University World News, dostupné online na webovom sídle https://www.universityworldnews.com/post.php?story=20210129110449887.

(7)  Hammerbauer, M., Pavletić, P., Vespa, M. (2021) Brain drain in higher education in European context, Final report ESC41 (Únik mozgov vo vysokoškolskom vzdelávaní v európskom kontexte; záverečná správa – ESC41), dostupné online na webovom sídle https://www.esu-online.org/wp-content/uploads/2021/03/Brain-Drain-final-report-ESC41-Google-Docs.pdf.

(8)  Reichert, S. (2019), The Role of Universities in Regional Innovation Ecosystems, EUA Study (Úloha univerzít v regionálnych inovačných ekosystémoch, štúdia Európskeho združenia univerzít), dostupné online na webovom sídle ttps://www.eua.eu/downloads/publications/eua%20innovation%20ecosystem%20report_final_digital.pdf.

(9)  Jackson, N. J. (2011) Learning for a complex world: A lifewide concept of learning, education and personal development (Učenie pre komplexný svet: celoživotná koncepcia učenia, vzdelávania a osobného rozvoja). Bloomington, IN: Author House; Williams, S., Dodd, L. J., Steele, C., & Randall, R. (2015), A systematic review of current understandings of employability (Systematické prehodnocovanie súčasného vnímania zamestnateľnosti), in: Journal of Education and Work, ročník 29, č. 8, s. 877 – 901.

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Budúca štátna pomoc v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach

(2022/C 301/10)

Spravodajca: Guido MILANA (IT/SES), poslanec zastupiteľstva obce Olevano Romano

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

1.

víta nedávne nové návrhy Európskej komisie týkajúce na poskytovania štátnej pomoci v poľnohospodárstve, ktoré sa budú uplatňovať od 1. januára 2023;

2.

pripomína, že v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá podnikom, ktorá by narúšala hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pričom v uvedenom článku sa zároveň stanovuje niekoľko výnimiek;

3.

pripomína, že v prípade odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vidieckych oblastí Komisia posudzuje existenciu takéhoto narušenia, pričom pri svojej analýze vychádza z usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach, ktoré sa vzťahujú na programové obdobie 2014 – 2022;

4.

poukazuje na to, že v článku 81 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (1) o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje, že financovanie opatrení, na ktoré sa nevzťahuje príloha I ZFEÚ, sa musí realizovať prostredníctvom pravidiel štátnej pomoci;

5.

zdôrazňuje, že zosúladením oboch textov sa zabezpečuje, aby sa pravidlá štátnej pomoci uplatňovali počas rovnakého časového obdobia ako pravidlá rozvoja vidieka;

6.

konštatuje, že na tento účel Komisia v roku 2019 začala konzultáciu a že jej výsledky sa uvádzajú v pracovnom dokumente SWD(2021) 107 final (2);

7.

pripomína, že Európsky parlament a Rada EÚ medzičasom schválili nariadenia o novej spoločnej poľnohospodárskej politike, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (3), ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov a v ktorom sa zohľadnilo stanovisko Výboru regiónov na tému novej spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP);

8.

zdôrazňuje, že nové návrhy týkajúce sa poskytovania štátnej pomoci musia prihliadať na novú SPP a budú s ňou musieť byť aj naďalej v súlade;

9.

upozorňuje na to, že od poľnohospodárskych podnikov sa bude vyžadovať, aby vykonávali stratégie Zelenej dohody, najmä stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity a stratégiu „z farmy na stôl“;

10.

zdôrazňuje, že poľnohospodárskym a lesným podnikom, a to najmä menším podnikom, ktoré sa nachádzajú v strategických častiach území a zohrávajú úlohu pri ochrane a zachovaní územia, je nevyhnutné pomôcť pri zelenej transformácii;

11.

žiada Komisiu, aby pri dovážaných výrobkoch požadovala plnenie európskych výrobných noriem a reciprocitu alebo zrkadlové doložky, rovnako ako sa to vyžaduje od výrobcov z EÚ;

12.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila mieru kontrol na hraniciach a požadovala postupy, ako je ošetrenie dovážaných výrobkov chladom;

13.

pripomína, že sa už vyjadril k týmto dvom stratégiám vo svojom stanovisku na tému Biologicky rozmanité mestá a regióny po roku 2020 v kontexte 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite a budúcej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (4) a vo svojom stanovisku na tému Od výrobcu k spotrebiteľovi (z farmy na stôl): miestny a regionálny rozmer (5);

14.

vyzdvihuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne samosprávy pri definovaní a riadení niektorých postupov súvisiacich s náhradou určitých druhov pomoci, najmä pomoci súvisiacej s riadením rizík v poľnohospodárstve;

15.

pripomína, že regióny, provincie a obce sa nielen zúčastňujú na vypracúvaní národných strategických plánov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115, ale sú aj príjemcami intervencií v záujme rozvoja vidieka a v rámci iniciatívy LEADER prispievajú k vymedzeniu prístupu zdola nahor;

16.

konštatuje, že od roku 2014 do roku 2019 sa štátna pomoc poskytnutá v odvetví poľnohospodárstva na európskej úrovni znížila zo 7,6 miliardy na 6 miliárd, avšak počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19 sa zvýšila;

17.

poukazuje na to, že počas tohto obdobia sa výroba v poľnohospodárskych a agropotravinárskych podnikoch a v lesnom hospodárstve nikdy nezastavila a že tieto podniky zabezpečovali riadne zásobovanie tak, ako sa stanovuje v článku 39 ZFEÚ;

18.

zdôrazňuje, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou spôsobila nestabilitu na trhoch so surovinami a dodávok potravín;

19.

upozorňuje na úlohu, ktorú by v tomto ohľade mala zohrávať SPP pri zabezpečovaní sebestačnosti a zaisťovaní potravinovej bezpečnosti;

20.

pripomína, že toto zásobovanie bolo možné aj vďaka možnosti získať pomoc, ktorú Komisia stanovila ad hoc v reakcii na hospodársku krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19;

21.

ďalej konštatuje, že väčšina štátnej pomoci s výnimkou osobitnej pomoci v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 bola poskytnutá najmä v rámci plánov rozvoja vidieka, a najmä na opatrenia mimo cieľov uvedených v prílohe I k ZFEÚ (poľnohospodárske výrobky);

22.

konštatuje, že postup zahrnutia štátnej pomoci do programov rozvoja vidieka bol zložitý;

23.

poukazuje na to, že aj keď nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore z EPFRV na dosiahnutie cieľov rozvoja vidieka a usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 sú veľmi podobné, intervencie v záujme rozvoja vidieka sa nie vždy úplne zhodujú s intervenciami, na ktoré sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci;

24.

berie na vedomie skutočnosť, že z konzultácií, ktoré začala Komisia, vyplynulo, že niektoré aspekty súčasných pravidiel štátnej pomoci sú už zastarané;

25.

podčiarkuje, že cieľ zaistiť rovnaké podmienky pre všetky podniky Európskej únie zostáva jedným zo základných cieľov;

26.

konštatuje, že niektoré intervencie, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík, by sa mali zachovať a mali by byť primerané;

27.

konštatuje, že pomoc v odvetví lesného hospodárstva sa využívala najmä na intervencie v záujme rozvoja vidieka a že vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú lesy, bude potrebné uľahčiť jej vykonávanie;

28.

považuje za nevyhnutné podporovať poľnohospodárske a lesné podniky v zelenej transformácii, a to najmä mikropodniky, miestnych drobných poľnohospodárov a miestne krátke potravinové dodávateľské reťazce, a to aj vzhľadom na vysoké ceny potravín a výrobné faktory, ako sú energia a hnojivá, ktoré ešte zhoršila vojna na Ukrajine, keďže uvedené subjekty by samy nedokázali zvládnuť tieto dôsledky. V tejto súvislosti víta oznámenie Európskej komisie „Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov;

29.

navrhuje zjednotiť kritériá týkajúce sa povinností v oblasti informovania a propagácie, najmä pokiaľ ide o lehoty na oznamovanie režimov pomoci, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o výnimkách;

30.

zdôrazňuje, že práve schválená reforma SPP vychádza zo zásady subsidiarity, a preto je dôležité, aby aj pravidlá štátnej pomoci dodržiavali túto zásadu bez toho, aby pritom poškodzovali hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi z rôznych členských štátov;

31.

považuje za nevyhnutné zachovať túto zásadu subsidiarity, najmä pokiaľ ide o úlohu miestnych samospráv, ktoré sú najbližšie k územným subjektom, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri riadení intervencií na miestnej úrovni.

Preto navrhuje:

Zjednodušenie

32.

nevyžadovať od členských štátov, aby každoročne zasielali oznámenia o udalostiach porovnateľných s prírodnými katastrofami alebo so škodami spôsobenými chorobami zvierat alebo rastlín alebo škodlivými organizmami. Keďže ich takto klasifikovali národné orgány, nevyžadujú sa pri nich ďalšie oznámenia Komisii;

33.

nezaväzovať členské štáty, aby zverejňovali informácie o jednotlivých príjemcoch pomoci nižšej ako 75 000 EUR na poľnohospodársku výrobu a nižšej ako 500 000 EUR na spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov;

34.

nekomplikovať postupy týkajúce sa časti spoločného posudzovania notifikovanej pomoci;

35.

ustanoviť možnosť poskytnúť investičnú pomoc na základe nariadenia o skupinovej výnimke (6) aj v súvislosti s výrobkami z jedného odvetvia, najmä ak je určená na kompenzáciu následkov udalostí porovnateľných s prírodnými katastrofami alebo škôd spôsobených chorobami zvierat alebo rastlín alebo škodlivými organizmami;

36.

zaviesť tzv. „prístup jedného okienka“ pre oznamovanie štátnej pomoci v národných strategických plánoch uvedených v nariadení (EÚ) 2021/2115;

37.

vymedziť lex specialis pre uplatňovanie nariadenia o pomoci de minimis v poľnohospodárstve vzhľadom na veľké rozdiely medzi odvetvím poľnohospodárstva a ostatnými odvetviami. Požaduje sa najmä zvýšenie stropu de minimis na 50 000 EUR počas trojročného obdobia a stanovenie sumy (napr. 1 000 EUR), pod ktorou by sa nariadenie de minimis (veľmi malé sumy pomoci) neuplatňovalo;

38.

zmeniť nariadenie o pomoci de minimis v prípade odvetvia poľnohospodárstva tak, aby sa zjednodušilo, najmä aby sa odstránila požiadavka týkajúca sa kontroly jediného podniku;

39.

ponechať vymedzenie pojmu „podnik v ťažkostiach“ na členské štáty;

40.

zjednodušiť administratívne postupy pre pomoc poskytovanú miestnym samosprávam, najmä ak sú tieto príjemcami intervencií v súvislosti so štátnou pomocou. Predovšetkým sa požaduje, aby sa neposudzovali ako veľké podniky;

41.

stanoviť jednoduchšie postupy, aby orgány územnej samosprávy mohli v prvom rade zabezpečovať svoje potreby a riadiť núdzové situácie;

42.

zjednodušiť postupy poskytovania štátnej pomoci na reklamné a propagačné akcie, najmä NEPOVAŽOVAŤ za pomoc všeobecné inštitucionálne propagačné činnosti, ktoré neodkazujú na konkrétne značky a nenabádajú spotrebiteľov na kúpu výrobku;

43.

zjednodušené náklady sa v súčasnosti považujú za zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci len vtedy, ak sa na ne vzťahujú opatrenia pomoci, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov EÚ. Požaduje sa, aby sa využívalo zjednodušené vykazovanie nákladov bez ohľadu na prítomnosť európskeho spolufinancovania. Zdá sa, že neexistuje žiadne vhodné odôvodnenie naďalej využívať rozličné metódy výpočtu oprávnených nákladov podľa finančného zdroja pokrytia režimov pomoci;

Ekologizácia

44.

pomôcť poľnohospodárskym a lesným podnikom, najmä mikropodnikom, pri zelenej transformácii;

45.

zabezpečiť primeranú flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v prípade krízy (napr. v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine) stanovením primeraných a konzistentných stropov pomoci, aby poľnohospodári mohli naďalej vyrábať potraviny a spotrebitelia ich mohli nakupovať za spravodlivé maloobchodné ceny. Na tento účel sa musia zjednodušiť aj postupy vykonávania a poskytovania pomoci a zároveň sa musí znížiť administratívna záťaž, najmä pokiaľ ide o konečných príjemcov;

46.

zjednodušiť určité postupy poskytovania štátnej pomoci na investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o rozsah stimulačného účinku;

47.

zaviesť vyššiu mieru investícií pre poľnohospodárske malé a stredné podniky (MSP) investujúce do zelenej transformácie;

48.

vytvoriť ad hoc pomoc pre intervencie súvisiace s uhlíkovým poľnohospodárstvom, ktorou by sa odmeňovali poľnohospodári za vykonávanie tejto dôležitej úlohy;

49.

domnieva sa, že fragmentácia poľnohospodárskych podnikov je negatívnym faktorom znemožňujúcim pretrvanie na trhu a iniciovanie zelenej transformácie, do ktorej sa má poľnohospodárstvo zapojiť;

Územná súdržnosť

50.

považuje za nevyhnutné nanovo vymedziť pojem MSP v odvetví poľnohospodárstva prehodnotením definície mikropodniku uvedenej v článku 2 ods. 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 702/2014 s cieľom vytvoriť definíciu ad hoc pre odvetvie poľnohospodárstva vzhľadom na jeho špecifický charakter, a preto navrhuje vymedziť nový druh mikropodniku v poľnohospodárstve;

51.

podporovať malé a stredné poľnohospodárske a lesné podniky v horských a vnútrozemských oblastiach, ako aj v najvzdialenejších regiónoch, ktoré plnia úlohu ochrany a zachovania územia;

52.

udeľovať odmenu za zachovanie a ochranu biotopov malým a stredným poľnohospodárskym podnikom, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v bode 50 a ktoré sa nachádzajú v horských, vnútrozemských alebo znevýhodnených oblastiach vymedzených členskými štátmi v ich národných strategických plánoch;

53.

žiada tiež, aby podniky, ktoré sa nachádzajú vo vysokohorských oblastiach, mali možnosť kúpiť pôdu za sumu presahujúcu 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu, ako sa stanovuje v článku 73 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2021/2115, s cieľom umožniť pozemkové úpravy potrebné na to, aby boli tieto podniky ekonomicky aktívne a aby vykonávali úlohy ochrany a zachovania územia;

54.

umožniť odvetviu lesného hospodárstva uplatňovať postup oslobodenia od notifikačnej povinnosti aj v prípade intervencií stanovených v národných strategických plánov;

55.

takisto v prípade odvetvia lesného hospodárstva umožniť, aby sa intervencie v oblasti infraštruktúry automaticky NEPOVAŽOVALI za pomoc, ak sa týkajú neproduktívnych investícií;

56.

zmeniť súčasné pravidlá riadenia rizík, najmä znížením prahovej hodnoty pre škody pri vymedzení udalostí porovnateľných s prírodnými katastrofami na 20 %, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/2115;

57.

stanoviť zvýšenie prahovej hodnoty náhrady pre dotované poistenie a iné nástroje riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 76 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Táto prahová hodnota by mala byť kompatibilná so zachovaním súčasných nákladov poľnohospodárskych podnikov na poistenie;

58.

pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými zvieratami by sa mala oslobodiť od notifikačnej povinnosti;

59.

umožniť, aby sa v prípade takýchto škôd poskytla náhrada za stratu príjmu, ako už bolo stanovené v prípade škôd, ktoré majú za následok stratu výrobných nástrojov;

60.

umožniť, aby sa okrem škôd spôsobených chránenými zvieratami stanovila aj náhrada za iné zvieratá, pričom za definíciu takýchto zvierat budú zodpovedať národné orgány a orgány miestnej a regionálnej samosprávy vzhľadom na rozdielny výskyt v jednotlivých krajinách;

61.

NEPOVAŽOVAŤ za pomoc inštitucionálne propagačné akcie, ktoré neodkazujú na konkrétne značky.

62.

mala by sa poskytnúť primeraná podpora na založenie podniku pre nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach, pričom by sa zosúladila maximálna pomoci s podobným stropom pri zakladaní poľnohospodárskych podnikov (100 000 eur). Nie je dôvod na to, aby sa rozlišovalo spôsobom, ktorý znevýhodňuje diverzifikáciu v nepoľnohospodárskych podnikoch, keďže aj tak ide o veľmi malé sumy;

63.

s cieľom pomôcť MSP, ktoré využívajú projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo projekty operačných skupín, odporúča: — rozšíriť rozsah pôsobnosti na miestne samosprávy, miestne akčné skupiny, univerzity a iné subjekty bez ohľadu na ich veľkosť vzhľadom na značnú rôznorodosť týchto projektov, do ktorých sú zapojené mnohé rôzne spolupracujúce subjekty, — zvýšiť celkovú sumu maximálnej pomoci poskytnutej na projekt na 300 000 EUR v prípade participatívnych projektov miestneho rozvoja a 500 000 EUR v prípade projektov operačných skupín Európskeho inovačného partnerstva;

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(2)  Pozri pracovný dokument útvarov Komisie Evaluation of the instruments applicable to State aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(4)  Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 20.

(5)  Ú. v. EÚ C 37, 2.2.2021, s. 22.

(6)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014, s. 1).

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Stratégia EÚ pre lesy do roku 2030

(2022/C 301/11)

Spravodajca: Joan CALABUIG RULL (ES/SES), regionálny tajomník pre Európsku úniu a vonkajšie vzťahy, vláda autonómneho spoločenstva Valencia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Všeobecné pripomienky

1.

víta skutočnosť, že v stratégii EÚ pre lesy sa stanovuje politický rámec na obhospodarovanie a ochranu európskych lesov s cieľom zlepšiť ich ekosystémové služby, zabezpečiť živobytie, najmä vo vidieckych oblastiach, a prispieť k lesnému biohospodárstvu založenému na udržateľnom obhospodarovaní lesov ako multifunkčnom nástroji blízkom prírode, a to kombináciou regulačných a finančných opatrení v pláne do roku 2030;

2.

zastáva názor, že stratégia EÚ pre lesy do roku 2030, ktorá nahrádza stratégiu lesného hospodárstva prijatú v roku 2013 (1) a vyhodnotenú v roku 2018 (2), stanovuje rámec pre európsku spoluprácu v oblasti lesov, pričom zdôrazňuje, že udržateľné obhospodarovanie lesov má kľúčový význam pre zabezpečenie blahobytu a živobytia občanov, ako aj pre ochranu biodiverzity a ekosystémov odolných voči zmene klímy;

3.

oceňuje posúdenie a nápravu niektorých izolovaných lesníckych postupov v určitých regiónoch s cieľom chrániť biodiverzitu, ale aj kvalitu pôdy a vody a odolnosť voči narušeniam v dôsledku zmeny klímy (nedostatok vody, víchrice a sneh, škodcovia a lesné požiare);

4.

uznáva ústrednú úlohu ekosystému lesov v Európskej zelenej dohode (3), Európskom klimatickom pakte (4), európskom právnom predpise v oblasti klímy (5) a stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 (6) a zdôrazňuje, že rôzne lesné odvetvia – vrátane tých, ktoré využívajú prínosy nesúvisiace s ťažbou dreva – môžu a musia prispievať k udržateľnému, klimaticky neutrálnemu a sociálnoekonomicky konkurencieschopnému obehovému biohospodárstvu;

5.

konštatuje, že odvetvie lesného hospodárstva bolo vynechané z prvej správy expertnej platformy pre environmentálne kritériá európskej taxonómie vzhľadom na skutočnosť, že lesy sú citlivým odvetvím, v ktorom je ťažké nájsť rovnováhu medzi rôznymi potrebami a záujmami zainteresovaných strán. Zároveň konštatuje, že stanovisko expertnej skupiny nie je pre Európsku komisiu záväzné;

6.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s cieľmi v oblasti klímy a biodiverzity a cieľmi lesného biohospodárstva konala vyváženým, environmentálne, sociálne a hospodársky spravodlivým spôsobom, čo je jedným zo základných pilierov Európskej zelenej dohody;

7.

zdôrazňuje, že členské štáty a miestne a regionálne samosprávy s právomocami v oblasti lesov vypracovali a zaviedli národné a/alebo regionálne stratégie, politiky, programy a nástroje zamerané na udržateľné obhospodarovanie lesov. Vyzdvihuje preto potrebu spolupráce a konštruktívneho dialógu medzi členskými štátmi, Komisiou, zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou v lesných oblastiach;

8.

zdôrazňuje, že vďaka širokej škále ekosystémových služieb vrátane tých, ktoré nesúvisia s ťažbou dreva, prinášajú lesy celej spoločnosti mnohoraký úžitok. Rozhodnutia týkajúce sa lesov sú preto dôležité pre celý rad občanov a správcov lesov;

Potreba posilniť dialóg so zainteresovanými stranami z oblasti lesov, s miestnymi a regionálnymi samosprávami, členskými štátmi a Komisiou

9.

sa domnieva, že stanovenie rámca a spoločných cieľov na európskej úrovni je veľmi pozitívne, ale naliehavo žiada, aby sa zabránilo akémukoľvek oslabeniu subsidiarity a úlohy členských štátov v tejto oblasti vzhľadom na rozmanitosť lesov v Európe, a to uplatňovaním väčšmi prispôsobeného regionálneho prístupu. VR sa tiež stotožňuje s názorom, že hoci sa „politika v oblasti lesov“ v zmluvách neuvádza medzi výslovnými právomocami EÚ, Únia má širokú škálu právomocí v súvisiacich oblastiach, ktoré uplatňuje v právnych textoch o otázkach lesného hospodárstva;

10.

poukazuje aj na to, že obhospodarovanie lesov má významný vplyv najmä v riedko osídlených a vnútrozemských oblastiach, kde sú odvetvia súvisiace s lesným hospodárstvom základným zdrojom obživy;

11.

odporúča zintenzívniť komunikáciu, dialóg a zapojenie členských štátov, miestnych a regionálnych samospráv a zainteresovaných strán (verejných a súkromných vlastníkov, profesijných združení, podnikov lesného hospodárstva, odborníkov na ochranu prírody, výskumných pracovníkov vrátane klimatológov atď.) do prípravy dokumentov, ako to bolo pri predchádzajúcich stratégiách, s cieľom dosiahnuť čo najširší konsenzus medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem na tom, aby naše lesy prinášali úžitok, keďže sa nazdáva, že predbežná diskusia s existujúcimi participačnými orgánmi bola obmedzená a možno ju zlepšiť. Došlo však k opaku a bol predložený záverečný dokument s odôvodnením, že veľká časť navrhnutého obsahu už bola uvedená v stratégii v oblasti biodiverzity;

12.

odporúča, aby sa do vykonávania tejto stratégie zapojili zainteresované strany, ktorých sa opatrenia stratégie EÚ pre lesy osobitne týkajú (regionálne a miestne samosprávy, občianska spoločnosť a podniky), aby sa minimalizovala administratívna záťaž, najmä pre vlastníkov lesov a podniky, ale aj pre miestne a regionálne samosprávy;

Potreba dosiahnuť konsenzus na európskej úrovni

13.

vyjadruje poľutovanie nad absenciou politického konsenzu v EÚ, keďže v posledných týždňoch/mesiacoch bolo možné pozorovať narastajúcu kritiku stratégie EÚ pre lesy v jej súčasnom znení, či už prostredníctvom vyhlásení orgánov Únie ako Európsky hospodársky a sociálny výbor (stanovisko NAT/831 na tému Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 (7)), viacerých národných a regionálnych vlád a politických strán, ktoré ich podporujú, poslancov Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín a zástupcov odvetvia lesného hospodárstva (združení verejných a súkromných vlastníkov lesov, lesných správ miestnych a regionálnych samospráv, podnikateľských združení, národných a regionálnych odvetvových platforiem);

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nerealizovali závery Rady o budúcej posilnenej spolupráci v EÚ vypracované počas nemeckého predsedníctva, pričom sa navrhuje prístup zhora nadol, neprihliada sa dostatočne na existujúce štruktúry (napr. regionálne/národné inventáre lesov), stanovujú sa len špecifikácie a opatrenia zo strany Komisie, ktorá nie je zodpovedná za politiku lesného hospodárstva, a nebol dostatočne zapojený ani príslušný poradný výbor;

15.

uznáva celkové ciele tejto stratégie zamerané na zabezpečenie osvedčených postupov v oblasti obhospodarovania lesov v členských štátoch a regionálnych a miestnych samosprávach, ale upozorňuje Komisiu na potrebu nájsť rovnováhu medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi funkciami obhospodarovania vrátane ochrany ako spôsobu obhospodarovania lesov, a zdôrazňuje, že je dôležité rešpektovať a zachovávať rozmanitosť lesov a postupov plánovania a udržateľného obhospodarovania lesov a periodicitu ich obnovy v členských štátoch a regionálnych a miestnych samosprávach;

16.

konštatuje, že pokiaľ ide o kľúčových aktérov v odvetví lesného hospodárstva (súkromní a verejní vlastníci, odborníci, podniky a veľká časť vedeckej komunity v oblasti lesného hospodárstva), prístup stratégie EÚ pre lesy úplne nezodpovedá realite v teréne, čo naznačuje, že postupy udržateľného obhospodarovania lesov zrejme nie sú nasmerované správne, a preto by sa mali výrazne zmeniť;

17.

uznáva, že údaje poukazujú na pokles biodiverzity na niektorých územiach, ako aj na nedostatočnú ochranu biotopov sústavy Natura 2000, najmä z dôvodu chýbajúceho primeraného stimulačného rámca pre ich správcov (ceny, odmeňovanie externalít, regionálne prispôsobený a racionálny regulačný rámec), čo sú kľúčové aspekty, ktoré by sa mali riešiť prostredníctvom stratégie EÚ pre lesy a na ktorý by mali byť z rozpočtu EÚ a členských štátov pridelené dodatočné finančné prostriedky. Požaduje, aby sa nadviazala užšia spolupráca na podporu opatrení na obnovu ekosystémov, ktorej súčasťou by boli aj ciele na obnovu poškodených lesných ekosystémov;

18.

domnieva sa, že multifunkčné lesné hospodárstvo je nástrojom udržateľného obhospodarovania lesov, ktorý je dobre etablovaný vo veľkej väčšine regiónov, najmä v tých, ktoré sú najviac zasiahnuté zmenou klímy, a že vlastníci lesov a profesionáli, ktorí obhospodarujú lesy, sú vo všeobecnosti odhodlaní chrániť biodiverzitu a iné ekosystémové služby v lesoch, zmierňovať nebezpečenstvo a výskyt lesných požiarov a zároveň sa usilovať o zvýšenie ich odolnosti, životaschopnosti a rastu, vďaka čomu sú aktívnymi prispievateľmi do miestnych hospodárstiev a živobytia vo vidieckych oblastiach;

19.

odporúča omnoho systémovejší prístup zahŕňajúci rozmanitosť a zložitosť udržateľného obhospodarovania lesov s ukazovateľmi nad rámec podielu ťažby a prírastku dreva, vlastnícke práva a reálnu situáciu vlastníkov, odborníkov, verejných a súkromných spoločností a miestnych a regionálnych samospráv, ako aj úspechy udržateľného rozvoja dosiahnuté v európskom odvetví lesného hospodárstva a domnieva sa, že ochrana lesov sa v niektorých oblastiach nezaobíde bez podpory, aj ekonomickej, pokiaľ ide o aktívne udržateľné obhospodarovanie, ktorého cieľom je maximalizovať priaznivé externality ekosystémových služieb a zabrániť degradácii, aj environmentálnej, v súvislosti s neobhospodarovaním lesných pozemkov;

20.

v súvislosti s biodiverzitou treba zdôrazniť, že vďaka niektorým najvzdialenejším regiónom má EÚ pralesy a amazonské a subtropické lesy, ktoré sú jedinečným laboratóriom pre vedecký výskum, špecializáciu a inováciu (napríklad farmaceutický výskum a využívanie výťažkov z rastlín). Biodiverzita týchto regiónov predstavuje takmer 80 % európskej biodiverzity a je nevyhnutná pre zachovanie ekologickej rovnováhy planéty. Miestne a regionálne samosprávy sú strážcami tohto neoceniteľného pokladu a musia mať k dispozícii adekvátnu podporu na obhospodarovanie a ochranu tejto biodiverzity;

21.

sa domnieva, že hoci je stratégia EÚ pre lesy úzko spätá so stratégiou v oblasti biodiverzity, a preto môže v tejto súvislosti skutočne priniesť koherentnosť, mal by sa v nej zaujať iný, inkluzívnejší a systémovejší prístup v snahe účinne a dôsledne zosúladiť jej opatrenia s cieľmi spoločných politík v oblasti ekologickej transformácie a zmeny klímy, aby bolo možné dosiahnuť environmentálne a sociálne ciele EÚ, ako aj jej ciele z hľadiska rastu, a to vrátane zelených pracovných miest. Tým sa zabezpečí nevyhnutné zosúladenie stratégie EÚ pre lesy s príslušnými politikami EÚ, ktoré majú vplyv na ekologické obhospodarovanie lesov a zvýši sa potenciál odvetvia pomôcť plniť a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja zakotvené v Európskej zelenej dohode;

V útvaroch Komisie je potrebná väčšia horizontálnosť

22.

víta stratégiu EÚ pre lesy ako výsledok spoločnej práce generálnych riaditeľstiev AGRI, ENV a CLIMA, ale odporúča začleniť rôzne útvary Komisie pôsobiace v odvetví lesného hospodárstva (generálne riaditeľstvá GROW, ENER, REGIO) s cieľom zahrnúť všetky sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty a dôsledky z hľadiska systémového a inkluzívneho prístupu, pretože v opačnom prípade môže byť prístup tejto stratégie neúplný a zaujatý;

23.

odporúča jasne vymedziť budúcu úlohu Stáleho lesníckeho výboru ako ústredného aktéra stratégie, aby sa vyjadrili názory odvetvia a ďalších kľúčových zainteresovaných strán a umožnilo sa aktívne a ochranné využívanie lesov v rôznych regiónoch EÚ;

24.

okrem toho odporúča, aby sa prihliadalo na morfologický rozmer území, pričom sú potrebné inovácie aj investície do infraštruktúry s cieľom uľahčiť logistiku a umožniť digitalizáciu zameranú na modernizáciu hodnotových reťazcov lesného hospodárstva, ktoré sú hybnou silou boja proti vyčerpaniu zdrojov a vyľudňovaniu. Zároveň je potrebný vhodný systém stimulov;

Úloha regionálnej a miestnej úrovne

25.

odporúča, aby sa územný rozmer lesov, ktoré sa prevažne nachádzajú vo vyľudnených regiónoch (ide o vnútrozemské oblasti s hornatým charakterom, chladným podnebím, v záplavových zónach, s neúrodnou pôdou) považoval za využívanie pôdy (nárast o 43 %), s využitím politík členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv v oblasti obhospodarovania pôdy a vyľudňovania;

26.

považuje za potrebné uznať zásadu subsidiarity, ale aj spoločnú právomoc v oblasti lesov vzhľadom na rôzne právne predpisy v oblasti životného prostredia a ochranu krajiny, ktoré majú dosah na politiku lesného hospodárstva, a zohľadňovať rôzne usmernenia týkajúce sa lesov vrátane o. i. lesníckych postupov a rôzny rozsah lesov v členských štátoch v kontexte biologickej, sociálnej, hospodárskej a kultúrnej rozmanitosti lesov v jednotlivých regiónoch EÚ;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v rámci hlavných aspektov stratégie EÚ pre lesy spoločne vymedzili zásady na úrovni EÚ. Pritom však musí byť možné určiť na úrovni jednotlivých štátov prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov tak, aby zodpovedali opatreniam a predpisom regionálnych a miestnych samospráv s právomocami v oblasti lesného hospodárstva, pričom zdôrazňuje, že zárukou ochrany lesov je udržateľné obhospodarovanie lesov, konkurencieschopnosť a ziskovosť odvetvia ako celku, ako aj primeraná koherentnosť politík;

Na riešenie hlavných výziev EÚ je nevyhnutná kompatibilita medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi funkciami lesov

28.

sa domnieva, že stratégia EÚ pre lesy musí dostatočne zohľadňovať význam celej škály produktov a služieb, ktoré poskytujú lesy, a preto stratégia biohospodárstva a udržateľné obhospodarovanie lesov musia zaručiť rovnováhu funkcií lesa vrátane poskytovania rôznych ekosystémových služieb. Ak sa uprednostní len jeden aspekt, rovnováha sa naruší;

29.

zdôrazňuje, že v lesnom hospodárstve (obhospodarovanie lesov a ťažba, priemyselné spracovanie dreva a výroba papiera) bolo v EÚ v roku 2018 zamestnaných 2,1 milióna osôb, a vytvorila sa hrubá pridaná hodnota 109 855 miliónov EUR. Okrem toho 1,2 milióna osôb pracovalo v nábytkárstve a tlačiarstve, kde sa vytvorila hrubá pridaná hodnota v prvom prípade 25 000 miliónov EUR a v druhom 31 000 miliónov EUR. V roku 2018 pôsobilo v odvetviach lesného hospodárstva 397 000 podnikov, čo predstavuje 15 % výrobných podnikov. K tomu treba pripočítať bioenergiu, výstavbu z dreva a nedrevené lesné produkty, ktoré zabezpečujú ďalšie 4 milióny pracovných miest;

30.

konštatuje, že základnými prvkami stratégie sú zachovanie biodiverzity, obnova ekosystémov a zvyšovanie úrovne záchytu uhlíka, no jedným z najproblematickejších bodov je chýbajúci súlad s cieľmi v oblasti klímy a udržateľného sociálno-ekonomického rastu;

31.

zdôrazňuje sociálny rozmer lesov v EÚ, keďže 60 % lesnej plochy sa nachádza v súkromnom vlastníctve viac ako 16 miliónov vlastníkov lesov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria malí vlastníci nachádzajúci sa vo všetkých regiónoch, pričom v priemere ide o trinásť hektárov na vlastníka;

32.

vyjadruje názor, že zásady udržateľného obhospodarovania lesov zahŕňajú udržateľnosť z globálneho hľadiska, t. j. ekologický, hospodársky aj sociálny rozmer. Udržateľné obhospodarovanie lesov by sa preto malo chápať ako najlepší spôsob obhospodarovania lesov ich ochranou alebo ochrany lesov ich obhospodarovaním. Ide teda o spôsob, ako odstrániť túto údajnú dichotómiu medzi obhospodarovaním a ochranou, ktorá je viac zakorenená v politickej diskusii než v skutočných postupoch obhospodarovania v praxi;

33.

zdôrazňuje, že lesy, ktoré vlastnia miestne a regionálne samosprávy, predstavujú približne 14 % (22 miliónov hektárov) celkovej lesnej plochy. Miestne a regionálne samosprávy sú nielen vlastníkmi lesov, ale taktiež spravujú a riadia vykonávanie politiky a rozpočet v oblasti lesného hospodárstva, presadzujú právne predpisy a podporujú udržateľné obhospodarovanie lesov súkromných vlastníkov, pričom musia rešpektovať politiku lesného hospodárstva členských štátov, ako aj iniciatívy EÚ spadajúce do rôznych sektorových politík a usilovať sa vždy spojiť environmentálne, sociálne a hospodárske funkcie lesov;

34.

konštatuje, že v rámci diskusií, ktoré sprevádzali tento proces, sa vytvorila falošná dichotómia medzi environmentálnymi a sociálno-ekonomickými funkciami lesov, čo viedlo k zaujatosti a odklonu pozornosti od základného cieľa udržateľného rozvoja, ktorým je dlhodobá ochrana zdravia našich lesov, schopnosť riešiť klimatickú krízu odolnými ekosystémami, udržateľné riadenie zdrojov a zodpovedné a efektívne spracovanie ich výrobkov s cieľom zabezpečiť blahobyt a spôsob života miliónov európskych občanov;

35.

odporúča posilniť obsah stratégie, pokiaľ ide o niektoré environmentálne ciele (voda, pôda, krajina) a klásť väčší dôraz na kľúčový prínos priemyselných a priemyselne spracovaných lesných produktov udržateľným spôsobom k biohospodárstvu ako základnému pilieru Európskej zelenej dohody. Pri týchto produktoch je dôležité financovať technologicky inovatívne procesy s cieľom posilniť najmä podniky prvovýroby, ktoré sú síce slabým článkom v odvetví drevospracujúceho a lesného hospodárstva, ale majú najväčší potenciál zhodnocovať miestne zdroje;

36.

odporúča, aby sa väčší dôraz kládol na vymedzenia a opatrenia udržateľného obhospodarovania lesov zamerané na zlepšenie vodných cyklov a ochranu pôdy, najmä v stredozemských a horských ekosystémoch a upozorňuje, že je potrebné posilniť ukazovatele na zlepšenie udržateľného riadenia v lesoch, ktoré je predpokladom ich schopnosti poskytovať ekosystémové služby z dlhodobého hľadiska;

37.

odporúča, aby sa opätovne vymedzili ciele na lepšie zviditeľnenie a zabezpečenie udržateľnej rovnováhy a kompatibility medzi environmentálnymi, sociálnymi a hospodárskymi funkciami lesov založenými na udržateľnom a multifunkčnom obhospodarovaní lesov v rôznych lesných regiónoch (boreálne, kontinentálne, stredozemské, horské, mestské) bez toho, aby sa upustilo od ochrany biodiverzity a iných environmentálnych služieb;

38.

sa domnieva, že v stratégii EÚ pre lesy by sa mal klásť väčší dôraz na podporu inkluzívnosti a rovnosti v odvetví lesného hospodárstva. Nová stratégia EÚ pre lesy by mala v súlade s novou stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť z marca 2020 podporovať rodovo spravodlivejšiu účasť na trhu práce, aby tak odvetvie lesného hospodárstva mohlo naplno využiť svoj potenciál;

39.

odporúča, aby sa zdôraznila úloha lesov v najodľahlejších, horských alebo znevýhodnených oblastiach, kde je percentuálny podiel lesných oblastí vyšší a kde hrozí väčšie riziko vyľudňovania, pričom hodnotové reťazce lesného hospodárstva sú v týchto oblastiach zároveň hlavnými zdrojmi zamestnania a hospodárskej činnosti v oblasti využívania lesných zdrojov a ich prvotného spracovania;

40.

konštatuje, že úloha lesov pri rozvoji obehového biohospodárstva je prezentovaná skôr z hľadiska rizika ako z hľadiska príležitosti, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať výrobky z biologických zdrojov pri dekarbonizácii prostredníctvom znižovania spotreby fosílnych palív a materiálov, čo je jeden z hlavných cieľov stanovených Komisiou; pri dekarbonizácii sa však musí zohľadniť posúdenie životného cyklu lesných produktov a uprednostniť výroba produktov s dlhou životnosťou;

41.

odporúča, aby sa podporovalo miestne spracovanie produktov z dreva a nedrevných lesných produktov s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie;

42.

víta odporúčanie formulované na panelovej diskusii občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, v ktorom sa vyzýva, aby sa osobitný dôraz kládol na opätovné zalesňovanie vyrúbaných alebo zničených lesov a na zalesňovanie oblastí s degradovanou pôdou a aby sa podporovali zodpovednejšie riešenia na lepšie využívanie dreva (8);

43.

odporúča, aby sa opätovne vymedzili ciele stratégie EÚ pre lesy a jej synergie so stratégiou pre biohospodárstvo z roku 2012, ktorá bola revidovaná v roku 2018 (9), a začlenili a podporili lesné výrobky, tak z dreva (nielen stavebné drevo, ale aj biokompozitné materiály, biopalivá, drevo pre biorafinérie a výrobky s vysokou pridanou hodnotou pre chemický, potravinársky a kozmetický priemysel a parfumérie), ako aj nedrevné lesné produkty (korok, huby, lesné plody, aromatické a liečivé rastliny, živice), berúc do úvahy ich prínos k zmierňovaniu zmeny klímy prostredníctvom záchytu uhlíka počas ich celého životného cyklu a substitučný účinok vo vzťahu k iným materiálom, ktoré sú čistými emitentmi skleníkových plynov;

44.

odporúča opätovné vymedzenie cieľov a synergií s novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo z roku 2020 (10), ktorý je základným pilierom Európskej zelenej dohody, pričom sa posilní zhodnocovanie a recykláciu lesných výrobkov vo všetkých ich reťazcoch spracovania a zhodnocovania odpadu;

45.

odporúča vytvoriť systém prenosu osvedčených postupov väčšiny podnikov (optimalizované, racionálne a zodpovedné využívanie zdrojov, certifikácia spracovateľského reťazca, ekodizajn, energetická účinnosť, materiálové alebo energetické zhodnocovanie odpadu) do celého priemyselného sektora vychádzajúceho z lesného hospodárstva;

46.

zdôrazňuje, že v rámci cieľa stratégie EÚ pre lesy by sa mala uznať funkcia lesov nielen ako zachytávačov uhlíka, ale aj ako zásobárne uhlíka, ktorá by sa mohla posilniť, čím by sa výrazne prispelo k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Podčiarkuje, že pri posudzovaní substitučného efektu produktov lesného hospodárstva by mal zohľadňovať dosah v rámci celého životného cyklu, aby sa mohol oceniť celkový potenciál odvetvia lesného hospodárstva pri zmierňovaní zmeny klímy. Konštatuje, že čistý účinok zachytávania uhlíka v lesoch klesá s ich vekom;

47.

odporúča, aby sa pre lesy stanovili jasné definície, pričom by sa odlíšili aspoň pralesy, ktoré nikdy neboli obhospodarované (0,7 % z celkového objemu), a lesy, ktoré sa v minulosti obhospodarovali, no v posledných desaťročiach sa od toho upustilo, a to s cieľom účinne chrániť pralesy, najmä v niektorých regiónoch strednej a východnej Európy, a tiež oživiť hory, v ktorých sa upustilo od obhospodarovania, s následným rizikom lesných požiarov, chorôb a škodcov;

48.

sa domnieva, že bioenergia by sa mala vnímať ako príležitosť na vykonávanie činností udržateľného obhospodarovania lesov a ako obnoviteľný zdroj v súvislosti s procesmi priemyselnej transformácie a recyklácie vedľajších produktov, čo by bolo v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2018 (11). Nazdáva sa, že bioenergia je dôležitá pre energetickú bezpečnosť Európy a jej nezávislosť od fosílnych palív;

49.

odporúča preskúmať navrhované zmeny kritérií udržateľnosti bioenergie alebo postupov lesného hospodárstva, keďže niektoré z navrhovaných opatrení môžu zvýšiť zaťaženie regionálnych a miestnych samospráv ako vlastníkov lesov a tiež ako inštitúcií zodpovedných za udržateľné obhospodarovanie lesov v mnohých členských štátoch, keďže v dôsledku obmedzení týkajúcich sa prísnej právnej ochrany 10 % lesov sa budú generovať obrovské kompenzačné platby bez jasného finančného záväzku zo strany Komisie. Mali by sa uplatňovať kritériá udržateľnosti bioenergie stanovené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie z roku 2018;

50.

sa domnieva, že sociálno-ekonomická úloha odvetvia lesného hospodárstva je dôležitá pre rozvoj vidieka a miestnych hospodárstiev v mnohých regiónoch, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia EÚ pre lesy nestanovuje za jeden zo svojich prioritných cieľov jasné a jednoznačné posilnenie využívania zdrojov dreva a nedrevných lesných produktov, ani ich priemyselnú transformáciu európskymi podnikmi (z prevažnej väčšiny MSP, ktoré sa nachádzajú vo vidieckych regiónoch), a to na základe udržateľného obhospodarovania lesov a v rámci ekologického biohospodárstva;

51.

sa domnieva, že je potrebné, aby sa v rámci stratégie EÚ pre lesy podporovalo a posilňovalo vzdelávanie zamerané na udržateľné obhospodarovanie lesov vo všetkých oblastiach, a to najmä v školách a organizáciách občianskej spoločnosti, ale aj prostredníctvom mediálnych kampaní, s cieľom doplniť vedomosti európskych občanov o postupoch udržateľného obhospodarovania lesov a jeho trojakom ekologickom, hospodárskom a sociálnom rozmere;

52.

sa domnieva, že stratégia by mala zahŕňať medzinárodný rozmer zameraný na zastavenie globálneho odlesňovania a straty biodiverzity s využitím skúseností, prenosu poznatkov a osvedčených postupov v rámci udržateľného obhospodarovania lesov vykonávaného v členských štátoch a prevažnej väčšine miestnych a regionálnych samospráv. V tejto súvislosti víta návrh nariadenia Komisie o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (12), ktorého cieľom je obmedziť dovoz komodít spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na celom svete. Zároveň zdôrazňuje, že návrh dopĺňa Tabuľka subsidiarity (13), ktorá poskytuje dôkladnú analýzu otázok v oblasti subsidiarity;

Potreba dosiahnuť konsenzus na vedecko-technickej úrovni

53.

odporúča, aby sa v stratégii EÚ pre lesy vyzdvihli osvedčené postupy hospodárenia v európskych lesoch, ktorými sa za posledné desaťročia dosiahli dobré výsledky (nepretržité rozširovanie lesnej plochy, rast úrovne záchytu uhlíka, rozširovanie chránených oblastí a ekosystémov, rozsiahlejšie využívanie, rozvoj zodpovedných podnikov a priemyselných odvetví, zlepšenie odbornej prípravy v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov, ako aj prípravy zamestnancov lesných závodov) a aby sa v stratégii výslovne uznalo toto úsilie, vďaka ktorému sa EÚ celosvetovo dostala do popredia, pokiaľ ide o najlepšie postupy v oblasti lesného hospodárstva a je príkladom pre ostatné krajiny;

54.

žiada, aby sa dodržiavali vymedzenia udržateľného obhospodarovania lesov a najmä vymedzenia iniciatívy FOREST EUROPE vyplývajúce z medzinárodných záväzkov prijatých EÚ a jej členskými štátmi;

55.

odporúča uskutočniť ďalšie štúdie o plánovaní možného vykonávania, aby sa predišlo prelínaniu s existujúcimi systémami, a objasniť synergie, pridanú hodnotu a pomer nákladov a prínosov, ktoré môže ponúknuť navrhovaná certifikácia prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a nezávislé osvedčenie EÚ, ako aj strategické plány lesného hospodárstva, v kontexte medzinárodne uznávaných a etablovaných systémov certifikácie lesov (PEFC, FSC) a stratégií, plánov a programov udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré sú už k dispozícii v členských štátoch a regionálnych a miestnych samosprávach; takisto nie je jasné, či by nový systém mal byť povinný alebo dobrovoľný, a ani právny základ, podľa ktorého by sa takéto opatrenia vykonávali;

56.

požaduje, aby sa jasne spomenul celý rad prínosov lesa, ktoré nesúvisia s ťažbou;

57.

vyzýva na preskúmanie a analýzu hodnotení vypracovaných vedeckými pracovníkmi v oblasti lesníctva vrátane lesných ekológov v celej Európe, ktorí varujú, že navrhované politiky nemusia dostatočne zohľadňovať potenciálny nárast rizík súvisiacich s veľkými narušeniami (požiare, víchrice, silné sneženie a škodcovia), pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať lesom, ktoré sú mimoriadne citlivé na núdzovú situáciu v oblasti klímy;

58.

navrhuje, aby sa na základe dôsledného vedeckého a technického prístupu dosiahol väčší konsenzus o tom, na akých predpokladoch spočíva stratégia EÚ pre lesy aj stratégia v oblasti biodiverzity, a to so zapojením reprezentatívnej skupiny vedeckých odborníkov s dôsledným prístupom a preukázanými skúsenosťami, pokiaľ ide o všetky aspekty celého hodnotového reťazca lesného hospodárstva a rôzne typy lesov v Európe;

59.

navrhuje ustanoviť, že za určitých okolností (na základe vedeckých analýz) môžu byť chránené biotopy v niektorých lokalitách sústavy Natura 2000 sprevádzané pri ich premene na odolnejšie biocenózy, ak sú tieto biotopy ohrozené alebo narušené vplyvom klimatických zmien;

60.

uznáva a víta návrh na spoľahlivý zber údajov, pričom zdôrazňuje význam uverejnenia nového legislatívneho návrhu o pozorovaní, informovaní a zbere údajov o lesoch EÚ;

Pred vykonávaním stratégie je potrebné objasniť viaceré aspekty

61.

domnieva sa, že stratégia EÚ pre lesy nestanovuje koherentný a komplexný cieľ pre európske odvetvie lesného hospodárstva do roku 2030, ale zahŕňa niekoľko opatrení a iniciatív, z ktorých mnohé sú stále nejasné a len niektoré majú orientačný harmonogram;

62.

domnieva sa, že pokiaľ ide o vykonávanie stratégie EÚ pre lesy, prvým potrebným krokom je objasniť pojmy a opatrenia a vypracovať akčný plán, ktorý objasní ciele, rozsah, časový horizont a zodpovednosť; v tomto akčnom pláne by sa mala uznať pozícia členských štátov, regionálnych a miestnych samospráv a odvetvových aktérov v súvislosti so stratégiou a ich pripomienky k navrhovanému ďalšiemu postupu; mal by zahŕňať aj názory VR, Európskeho parlamentu a všetkých zainteresovaných strán v celom odvetví lesného hospodárstva;

63.

odporúča jasne uviesť, ako sa nové ukazovatele, prahové hodnoty a rozsahy udržateľného obhospodarovania lesov prepoja s kritériami a ukazovateľmi udržateľného obhospodarovania lesov iniciatívy FOREST EUROPE vzhľadom na to, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi FOREST EUROPE; zároveň sa domnieva, že sú potrebné aj informácie o právnom základe, ktorý by odôvodnil toto opatrenie, ako aj objasnenie toho, čo znamená „dobrovoľné začatie“, pokiaľ ide o možné budúce kroky, ako aj vysvetlenie súvislosti medzi udržateľným obhospodarovaním lesov a pojmom „blízky prírode“;

64.

odporúča, aby sa s členskými štátmi a odvetvovými subjektmi dôkladne prediskutoval rozsah a uskutočniteľnosť rozvoja platieb za ekosystémové služby a aby sa následne vykonali kontroly skutočnej situácie s cieľom posúdiť, či by finančné mechanizmy stanovené v stratégii EÚ pre lesy (SPP, uhlíkové poľnohospodárstvo a uhlíková certifikácia) umožnili dosiahnuť plánované ciele;

65.

víta zavedenie koordinovaného monitorovania lesov v rámci celej EÚ, no domnieva sa, že je potrebné posúdiť pridanú hodnotu a pomer nákladov a prínosov nového návrhu o pozorovaní, informovaní a zbere údajov o lesoch EÚ, ako aj existujúcich a chýbajúcich údajov a informácií, a tiež uznať, že vzdialený prenos dát vrátane informácií získaných prostredníctvom satelitov a iných metód je nákladovo efektívny spôsob, ako v súčinnosti s národnými inventarizáciami lesov, ktoré sa uskutočnili alebo práve prebiehajú, zlepšiť vedomostnú základňu. Subsidiarita, náklady a administratívna záťaž sú v tejto súvislosti kľúčovými aspektmi, ktorým treba venovať pozornosť. Monitorovanie lesov v celej EÚ by mohlo byť prínosom, ak ho podporia členské štáty a miestne a regionálne samosprávy a ak sa pri ňom bude vychádzať z údajov z terénu zozbieraných prostredníctvom národnej a regionálnej inventarizácie lesov a zo skúseností s nariadením o monitorovaní lesov. Takisto treba jasne vymedziť charakter (povinný alebo nepovinný), formu a presný účel národných strategických plánov a ponúknuť nákladovo efektívne stimuly pre vlastníkov lesov, aby prispievali k zberu údajov;

Na udržateľné obhospodarovanie lesov je potrebných viac európskych finančných prostriedkov

66.

odporúča, aby sa jasne a realisticky vyčlenili finančné prostriedky. Výrazné zvýšenie finančných prostriedkov EÚ na udržateľné obhospodarovanie lesov a zachovanie biodiverzity síce možno interpretovať ako súčasť stratégie EÚ pre lesy, no vzhľadom na potrebu závisieť od finančných prostriedkov, ktoré sú už vyčlenené na iné ciele a alokácie (napr. SPP), a chýbajúci príspevok z iných fondov vo všeobecnom kontexte poznačenom brexitom, hospodárskou krízou po pandémii COVID-19 a zvýšením inflácie, je otázne domnievať sa, že súčasné nedostatočné financovanie lesov a biodiverzity zo strany EÚ sa v krátkodobom alebo strednodobom horizonte zmení;

67.

odporúča, aby Komisia pomohla miestnym a regionálnym samosprávam zabezpečiť, aby sa dostupné európske fondy (EPFRV, EFRR, NextGenerationEU) mohli vďaka zjednodušeniu administratívnych postupov lepšie využiť na udržateľné obhospodarovanie lesov;

68.

odporúča vyčleniť viac finančných prostriedkov na odbornú prípravu, výskum a vývoj a prenos znalostí na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom spolupracovať, prenášať a uplatňovať osvedčené postupy udržateľného obhospodarovania zdrojov a hodnotových reťazcov lesného hospodárstva vo všetkých regiónoch Európy a sveta;

69.

sa domnieva, že nová stratégia EÚ pre lesy by mala podporovať iniciatívy na vytvorenie platforiem pre medziregionálnu spoluprácu a financovanie v oblasti lesov a dekarbonizovaného hospodárstva.

---

(1)  COM(2013) 659 final.

(2)  COM(2018) 811 final.

(3)  Európska zelená dohoda: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk

(4)  COM(2020) 788 final.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(6)  COM(2020) 380 final.

(7)  Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 169.

(8)  Odporúčanie panelovej diskusie občanov o zmene klímy a životnom prostredí, ktorá sa konala v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

(9)  COM(2018) 673 final a SWD(2018) 431 final.

(10)  COM(2020) 98 final.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(12)  COM(2021) 706 final.

(13)  SWD(2021)325 final