Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Cestovný ruch a doprava — nadväzujúce opatrenia

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 275/01)

Spravodajca:

Panagiotis GKOFAS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	185/2/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje mimoriadne spoločné úsilie inštitúcií EÚ v roku 2021 a ich politické návrhy a opatrenia na pomoc podnikom pri obnove a zachovaní pracovných miest v európskom cestovnom ruchu, cestovaní a doprave, čo sú odvetvia najviac postihnuté pandémiou COVID-19 (1). Vplyv pandémie a jej dôsledky pre hospodárstvo a spoločnosť však ešte nie sú úplne zjavné. Je potrebné vyvinúť značné úsilie na to, aby sa v najbližších mesiacoch naďalej uplatňoval koordinovaný prístup EÚ s jednoznačnou podporou malých a stredných podnikov (MSP), pokiaľ ide o úvery a financie, ako aj informácie o očkovaní a opatreniach na zaistenie bezpečného cestovného ruchu, cestovania a dopravy, a postupne sa obnovili toky turistov [zavedením európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) a opatrení bezpečnosti cestovného ruchu (2)].

1.2.

Cestovný ruch sa nevráti na úroveň spred pandémie. Globálne vzájomné závislosti a ekologickejšie a digitálnejšie tendencie v správaní spotrebiteľov budú určovať nové podnikateľské modely. EHSV sa domnieva, že na úrovni EÚ a členských štátov, resp. regiónov sú potrebné nasledujúce krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia.

1.2.1.

Krátkodobé opatrenia: — náležité zohľadnenie potrieb odvetvia hotelových, reštauračných a cateringových služieb (odvetvie horeca) a mikropodnikov v celom spektre cestovného ruchu, najmä reštauračných, v plánoch obnovy pripravených EÚ a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť prežitie tohto odvetvia a týchto podnikov, pričom EÚ a vlády členských štátov musia v plnej miere podporovať rýchle podporné finančné opatrenia, iniciatívy v oblasti priameho financovania a dočasný rámec štátnej pomoci po roku 2022; — zabezpečenie podporných finančných opatrení pre mikropodniky, najmä v odvetví horeca, predĺženie financovania z prostriedkov EÚ a členských štátov tak dlho, ako to bude potrebné, a aj po decembri 2022 a nepodcenenie vplyvu súčasnej personálnej krízy na tempo obnovy; — predĺženie programu SURE na rok 2022 a odloženie všetkých daňových záväzkov voči úradom vrátane tých, ktoré vznikli počas pandémie, a najmä záväzkov mikropodnikov z odvetvia horeca; — vytvorenie osobitného rozpočtu na cestovný ruch vo viacročnom finančnom rámci a zlepšenie podmienok a harmonizovaných postupov na získavanie prostriedkov z národných plánov podpory obnovy a odolnosti, napr. na udržateľnejšiu digitalizáciu a transformáciu infraštruktúry, uplatňovanie zásad „najskôr myslieť na malých“ a „jedenkrát a dosť“, a to v praxi vrátane mikropodnikov s menšou byrokraciou, alebo používanie transparentných výziev na predkladanie ponúk adresovaných podnikom v cestovnom ruchu a miestnym orgánom cestovného ruchu (3); — splnenie predpokladov na integráciu mikropodnikov v cestovnom ruchu a doprave do bankového a finančného sektora vďaka systémom záruk EÚ a ECB; — zlepšenie koordinácie v celej Európe a harmonizácie zdravotných a bezpečnostných protokolov (priaznivých pre MSP), uľahčenie cestovania turistov a podnikateľov z EÚ do krajín mimo nej, zachovanie otvorených hraníc, minimalizácia obmedzení pre cestovateľov a zvýšenie počtu spoločných koordinačných stratégií a plánov EÚ a vlád členských štátov s cieľom obnoviť medzinárodný cestovný ruch a priame zahraničné investície; — nabádanie všetkých inštitúcií EÚ, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, výskumných a akademických inštitúcií, aby v roku 2022 prispeli k organizácii podujatí „Roka udržateľného cestovného ruchu“ a na medzinárodných trhoch propagovali výstavy a veľtrhy udržateľného cestovného ruchu a udržateľnej dopravy, ktoré sa budú konať v EÚ; — zavedenie trás cestovného ruchu do všetkých projektov európskych dopravných koridorov TEN-T; — zavedenie harmonizovaného režimu zníženej sadzby DPH pre celé odvetvie stravovacích a ubytovacích služieb a cestovného ruchu, ktorý musí byť priaznivý pre MSP, mať transparentné postupy, nástroje a postupy na získanie financovania (jednotné kontaktné miesto, online nástroje, programy partnerstva s organizáciami zastupujúcimi MSP) a osobitný rozpočtový riadok najmä pre mikropodniky; — zriadenie funkcie ombudsmana, resp. orgánu, ktorý bude dohliadať na vykonávanie opatrení EÚ na obnovu a prístup k likvidite, najmä pre mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave, a bude mať ďalšie konkrétne povinnosti (4); — vypracovanie mechanizmu EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

1.2.2.

Strednodobé opatrenia: — zabránenie nadmernej zadlženosti a strate úverovej bonity podnikov (5); — poverenie osobitnej skupiny dohľadom nad vykonávaním a vplyvom opatrení obnovy, najmä tých, ktoré sú zamerané na mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave; — monitorovanie národných plánov obnovy a odolnosti členských štátov, aby sa zabezpečilo, že do nich budú zahrnuté reformy súvisiace s cestovným ruchom; — vytvorenie mechanizmu EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027; — vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre cestovný ruch v rozpočte EÚ, v ktorom sa zohľadní význam tohto odvetvia a jeho potreby v období po koronavírusovej kríze. — vytvorenie silného „Európskeho spojenectva za cestovný ruch“ s cieľom spojiť rôzne iniciatívy a zoptimalizovať financovanie, pričom by doň mal byť vhodným spôsobom zapojený aj EHSV.

1.2.3.

Dlhodobé opatrenia: — vypracovanie dlhodobého strategického plánu EÚ pre cestovný ruch: urýchlenie prechodu na odolné a udržateľnejšie podnikateľské modely cestovného ruchu, napr. začlenenie MSP do verejno-súkromných partnerstiev; — uprednostňovanie odborného vzdelávania a prípravy pre MSP na národnej, resp. regionálnej úrovni a zároveň zlepšenie programov učňovskej mobility v cestovnom ruchu a doprave so zameraním na zručnosti v oblasti digitalizácie a udržateľnosti (6), najmä v nových destináciách a odľahlých oblastiach; — sformulovanie politík EÚ novej generácie pre cestovný ruch a dopravu, ktorými bude možné zabezpečiť predvídateľnosť a vybudovať dôveru v udržateľnú obnovu; — rozvoj nových foriem financovania mikropodnikov, najmä podnikov v odvetví horeca a podnikov vedených ženami, opatrenia na riešenie súčasných problémov a zotavenie z vplyvu pandémie COVID-19 a preskúmanie toho, ako čo najlepšie podporiť tieto podniky, ako to navrhla holandská kráľovná Máxima (7) a platforma GPFI (8).

1.3.

EHSV sa domnieva, že väčšina odporúčaní uvedených v jeho stanovisku z 18. septembra 2020 na tému Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období (9) je stále koherentná a relevantná a že Európska komisia ich vo svojich plánoch a konzultáciách dostatočne nezohľadnila.

1.4.

EHSV žiada EÚ, členské štáty, regionálne inštitúcie, sociálnych partnerov a ostatné organizácie občianskej spoločnosti, aby sa zaviazali k obnoveniu investícií v dlhodobom výhľade s komplexným prístupom na podporu vytvorenia rámca modrého hospodárstva a spoločného programu rozvoja cestovného ruchu na roky 2030 – 2050, určili vhodné spôsoby financovania a rozšírili úvery, keďže MSP pôsobiace v cestovnom ruchu nebudú mať po pandémii žiaden cash-flow. Za takých podmienok nie je možné, aby investovali do modrej ekonomiky, kým nedosiahnu oživenie a nebudú schopné platiť svoje záväzky.

1.5.

Je mimoriadne dôležité zaviesť nové politiky s vyčlenením dostatočných finančných zdrojov na záchranu tohto odvetvia a vypracovať dlhodobo udržateľnú, rozumnú a zodpovednú európsku politiku rozvoja cestovného ruchu. EHSV okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité mať v rozpočte EÚ osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch a musí sa zabezpečiť zodpovedajúce riadenie, pokiaľ ide o vykonávanie strategických politických opatrení vrátane vytvorenia Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá by mala mať tieto úlohy: — vytvoriť spoločný európsky dátový priestor na sprístupnenie väčšieho množstva údajov na použitie; — zaviesť európsky štatistický program na zhromažďovanie ukazovateľov na riadne sledovanie politík v oblasti cestovného ruchu a podporovať výmenu osvedčených postupov a vzdelávacích programov v EÚ v oblasti udržateľného cestovného ruchu (napr. vytvoriť akadémiu udržateľného cestovného ruchu EÚ pre MSP); — obnoviť medzinárodnú spoluprácu EÚ so Svetovou organizáciou OSN pre cestovný ruch (UNWTO), OECD a pracovnou skupinou G20 pre cestovný ruch s vytvorením akadémie cestovného ruchu EÚ osobitne pre MSP a programov školení školiteľov v súlade s normami týchto organizácií.

1.6.

EHSV podporuje komplexnejší politický prístup a hľadanie udržateľných riešení na zabezpečenie budúcnosti cestovného ruchu a dopravy na základe týchto troch hlavných požiadaviek a príležitostí: — obnoviť dôveru a umožniť obnovu s cieľom uľahčiť postupné oživenie cestovania a všeobecnej dopravnej prepojenosti v EÚ, ako aj s krajinami mimo nej; — poučiť sa zo skúseností s pandémiou a zo zavedených postupov, prijať osobitný súbor ukazovateľov (priaznivých pre MSP) a harmonizovať údaje o vplyve pandémie na cestovný ruch a dopravu, ako aj o regionálnych, európskych a medzinárodných trendoch v tomto odvetví súvisiacich s pandémiou na úrovni EÚ; — uprednostniť program udržateľného rozvoja s cieľom poskytnúť dlhodobé usmernenia pre budúci európsky aj medzinárodný cestovný ruch.

1.7.

EHSV navrhuje zriadiť pre EÚ alebo v členských štátoch stálu skupinu uznávaných odborníkov s názvom „Osobitná skupina pre likviditu a investície mikropodnikov a malých podnikov“, ktorá by sa zaoberala aj cestovným ruchom a dopravou a mohla uľahčiť a podporiť vykonávanie opatrení obnovy a pôsobiť ako monitorovací mechanizmus EÚ s potrebnými nezávislými a transparentnými údajmi o tokoch likvidity mikropodnikov a o ich prístupe k finančnej podpore.

1.8.

EHSV nabáda inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny a sociálnych partnerov za celú EÚ a v členských štátoch, aby uskutočnili zásadné prehodnotenie, zaviedli spoločné programy kvality a účinnejšie politické nástroje rescEU a znižovania rizika katastrof a vymieňali si najlepšie postupy týkajúce sa zapojenia občianskej spoločnosti do krízového riadenia a predchádzania stratám na životoch a hospodárskym škodám (10).

1.9.

EHSV je presvedčený, že bez dôvery spotrebiteľov bude odvetvie cestovného ruchu a cestovania zaostávať za celkovým trendom hospodárskeho oživenia. Kľúčovým činiteľom opätovného získania tejto dôvery je zabezpečenie dôslednej ochrany práv spotrebiteľov podľa smernice o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorej preskúmanie by malo byť zamerané na odstránenie nedostatkov v právnych predpisoch EÚ o právach cestujúcich, ktoré ukázala pandémia (11).

1.10.

Napriek právnym predpisom EÚ o cestovaní, ktoré cestujúcim priznávajú právo na vrátenie peňazí, mnohé členské štáty zaviedli vlastné núdzové opatrenia v priamom rozpore s týmto právom a nútili spotrebiteľov prijímať poukazy a/alebo predĺžili zákonné lehoty na vrátenie peňazí. Je nevyhnutné, aby sa právne predpisy EÚ dodržiavali a presadzovali. Pandémia má po takmer dvoch rokoch priamy a katastrofálny finančný vplyv aj na podniky cestovného ruchu, najmä na mikropodniky.

1.11.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť návrhu zmeniť smernicu tak, aby v budúcnosti v prípadoch vyššej moci, akým je pandémia, členské štáty zriadili kolektívne záručné fondy v záujme ekonomického prežitia podnikov cestovného ruchu a aby sa pritom plne zaručilo náležité odškodnenie spotrebiteľov.

2.   Úvod a všeobecné pripomienky

2.1.

Cestovný ruch v EÚ a vo svete sa nevráti na úroveň spred pandémie COVID-19. Jej vplyv a dôsledky pre spoločnosť a hospodárstvo ešte nie sú úplne zrejmé. Pred pandémiou predstavoval cestovný ruch priamo alebo nepriamo takmer 10 % HDP EÚ, poskytoval približne 22,6 milióna pracovných miest a v roku 2018 urobil z EÚ poprednú svetovú turistickú destináciu s 563 miliónmi medzinárodných návštevníkov a 30 % celosvetových ziskov. S 30 % medzinárodných návštevníkov v roku 2018 bola EÚ hlavnou turistickou destináciou vo svete. V roku 2018 bolo v EÚ27 viac ako 600 000 turistických zariadení a bolo objednaných celkovo 1 326 049 994 prenocovaní.

2.2.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie odhadlo, že odvetvie cestovného ruchu v EÚ zabezpečuje viac ako 6 % celkovej zamestnanosti. Cestovný ruch navyše v niektorých regiónoch prispieva k zamestnanosti oveľa väčšou mierou a je často jedinou možnosťou zamestnania pre nízkokvalifikovaných pracovníkov. Napríklad na Kréte (Grécko), v Jadranskom Chorvátsku, vo Valle d’Aosta (Taliansko) a na Kanárskych ostrovoch (Španielsko) predstavuje cestovný ruch viac ako 30 % celkovej regionálnej zamestnanosti.

2.3.

Po viacerých vlnách po pandémii COVID-19 v rokoch 2020 a 2021 teraz vidíme rozsah jej vplyvu na zamestnanosť a jej ničivé sociálne dôsledky v cestovnom ruchu a doprave: chýbajúci medzinárodný cestovný ruch, nedostatočný a nestabilný dopyt po tovaroch a službách súvisiacich s cestovným ruchom (v dôsledku zmien modelov spotreby a správania v cestovnom ruchu v čase pandémie), rastúci počet úpadkov podnikov a rastúca zadlženosť (ktorá sa neobmedzuje len na podniky pôsobiace v cestovnom ruchu), ťažkosti s dostupnosťou opatrení na udržanie a obnovu likvidity a neúčinné reakcie orgánov verejnej správy. Opakované opatrenia obmedzujúce činnosti, prehnané uplatňovanie obmedzujúcich opatrení v súvislosti s kovidovými preukazmi a neschopnosť nezávislých orgánov zaručiť rovnaké práva turistov/cestujúcich a podnikov, zložitosť a často nedostatok spoľahlivých informácií o skutočnej miestnej zdravotnej a bezpečnostnej situácii pre turistov a zložité byrokratické postupy pri vnútornej mobilite na vnútorných hraniciach EÚ takisto nepomáhajú obnoviť cezhraničnú mobilitu a stimulovať oživenie hospodárstva.

2.4.

Treba spomenúť, že podľa nedávnej správy výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) je vplyv pandémie COVID-19 na rôzne turistické destinácie v Európskej únii „asymetrický a veľmi lokalizovaný“ (12).

2.5.

Ako vyplýva zo správy EPRS, obrázky 1 a 2, príspevok cestovného ruchu k zamestnanosti a HDP sa počas pandémie výrazne znížil. Napríklad v Taliansku sa príspevok cestovného ruchu k HDP v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 znížil takmer o polovicu, pričom klesol z 13,1 % na 7,0 % a zaniklo 337 000 pracovných miest. V porovnaní s USA zaznamenali viaceré členské štáty EÚ (napr. Nemecko, Taliansko a Francúzsko) väčšie straty z hľadiska HDP, ale z hľadiska zamestnanosti utrpeli menej.

2.6.

Dvadsaťjeden mesiacov po vypuknutí pandémie v Európe svetové odvetvie cestovného ruchu a dopravy stále čelí bezprecedentnej kríze (13).

2.7.

V EÚ sa objavili aj „nové“ modely dochádzania a nakupovania v mestských oblastiach prispôsobené cestovným obmedzeniam stanoveným vládami, takže pribudlo chôdze, cyklistiky, cestovania autom a online nakupovania na úkor cestovania verejnou dopravou. V mnohých krajinách EÚ neboli v dôsledku obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19 najmä starší ľudia schopní uspokojiť svoj dopyt po sezónnom cestovnom ruchu a doprave.

2.8.

Cestovanie vlakmi, výletnými a osobnými loďami a lietadlami utrpelo zodpovedajúco 70 % poklesu dopytu po medzinárodnom cestovnom ruchu, čo spôsobilo straty príjmov a pracovných miest v cestovnom ruchu a doprave, ako aj v odvetviach od nich závislých (napr. v priemysle a maloobchode). Hoci vplyv na nákladnú dopravu bol doteraz oveľa miernejší, očakáva sa, že toto odvetvie zaznamená v nadchádzajúcich rokoch pokles, najmä ak hospodárstvo bude v recesii. Tieto odvetvia by sa preto mali primerane zohľadniť v plánoch obnovy EÚ a členských štátov.

2.9.

Okrem týchto javov aj nedávne požiare v južnej Európe a záplavy v severnej Európe popri tragických stratách na životoch a hospodárskych škodách odhalili aj to, že konvenčné politiky a existujúci krehký mechanizmus rescEU neprinášajú očakávané výsledky, pričom sa ukázalo, že nie sú vhodné na dlhodobé modely udržateľného rozvoja.

3.   Za politiku EÚ novej generácie v cestovnom ruchu a doprave

3.1.

Je potrebný nový prístup s nástrojmi novej generácie, ktorý by bol harmonizovanejší a založený na európskych a národných politických možnostiach dosiahnuť krátkodobú, strednodobú a dlhodobú odolnosť a úplné oživenie cestovného ruchu a dopravy. Kľúčové spoločné zásady by mali byť stredobodom nového politického, sociálneho a hospodárskeho programu EÚ s týmito cieľmi: — obnoviť dôveru pracovníkov, verejnosti, turistov/cestujúcich a európskych i svetových súkromných aj verejných investorov v európske odvetvia cestovného ruchu a dopravy, ktoré tvoria najmä mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby; — pomôcť prehodnotiť existujúce štruktúry cestovného ruchu a dopravy v EÚ s cieľom podporiť odolnosť a obnovu smerom k „trojitej transformácii“ (zdravotná, digitálna a ekologická); — vrátiť sa na úroveň dopytu pred pandémiou COVID-19 a podporovať také nové investície do udržateľného a dlhodobého rastu v týchto odvetviach po období rokov 2021 – 2027, ktoré budú nákladovo dostupné pre MSP.

3.2.

Nedávny balík Fit for 55 Európskej komisie umožňuje EÚ dosiahnuť ciele znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sú zakotvené v európskom klimatickom predpise. Návrhy z tohto balíka majú vplyv aj na európske odvetvia dopravy a cestovného ruchu. Tieto návrhy nedokážu zabezpečiť európsku politiku novej generácie v oblasti cestovného ruchu a dopravy, ak opatrenia nebudú navrhnuté so zreteľom na správnu politiku. Navrhované opatrenia by naopak mohli spôsobiť významné zvýšenie nákladov veľkých i malých podnikov v EÚ na dodržiavanie predpisov a uškodiť ich schopnosti konkurovať spoločnostiam z krajín mimo EÚ pôsobiacim v doprave a cestovnom ruchu, ktoré sídlia blízko hraníc EÚ, čím by sa ohrozili pracovné miesta EÚ v týchto oblastiach. Obzvlášť vážne by to zasiahlo tie regióny EÚ, ktoré sú veľmi závislé od cestovného ruchu. V prístupe novej generácie by sa preto mala venovať pozornosť vplyvu tohto legislatívneho balíka na náklady v európskych odvetviach dopravy a cestovného ruchu a malo by sa zabezpečiť, aby sa nenarušila ich (medzinárodná) konkurencieschopnosť. Len tak možno zabezpečiť európsku zamestnanosť a konkurencieschopnosť, zabrániť presunom emisií oxidu uhličitého do iných krajín a zaručiť úspech tohto prístupu novej generácie.

4.   Nové povedomie v EÚ ako dobrý začiatok

4.1.

Do konca roka 2022 by sa malo zaručiť plné využívanie flexibility dočasného rámca štátnej pomoci a počas rovnakého obdobia by mal fungovať aj dôležitý program v oblasti nezamestnanosti SURE. Sociálni aktéri a organizácie MSP by však mali byť zapájané viacej, aby súbor opatrení splnil očakávania, pokiaľ ide o vplyv a účinnosť.

4.2.

Napriek tomu si likviditné, finančné a rekapitalizačné systémy dostupné malým podnikom a MSP v odvetví horeca stále naliehavo vyžadujú politický zásah, ktorým sa tieto opatrenia a programy rozšíria na roky 2022 – 2023.

4.3.

Predložené národné plány obnovy a odolnosti a nový viacročný finančný rámec na roky 2021 –2027 si spoločne vyžadujú posilnený a harmonizovaný systém spoločných metodík a výmeny politických postupov (vrátane európskeho semestra) s cieľom zaručiť potrebnú symetrickú hospodársku obnovu EÚ, spravodlivú hospodársku súťaž verejných a súkromných subjektov (najmä reštaurácií a MSP v odvetví horeca) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, sociálnu konvergenciu a začlenenie.

4.4.

V národných plánoch obnovy a odolnosti sa určí, ako sa finančná pomoc bude rozdeľovať a vynakladať v stanovených lehotách. V závislosti od jednotlivých krajín EÚ sa na cestovný ruch vzťahujú buď špecifické opatrenia, ktorými sa toto odvetvie modernizuje, alebo horizontálne opatrenia, ktoré sú relevantné pre všetky odvetvia. Z týchto dôvodov sme vypracovali krátkodobý až strednodobý, resp. dlhodobý rámec so štyrmi hlavnými politickými piliermi, na ktorých budeme zakladať naše závery a odporúčania.

4.5.   I. PILIER: likvidita, oživenie zamestnanosti a obnovenie dôvery podnikov

4.5.1.

Keďže nie sú k dispozícii jasné a aktuálne informácie o očakávanom vplyve finančnej podpory vyčlenenej na mikropodniky a MSP na základe programu obnovy pripraveného Európskou komisiou v rámci Európskeho investičného fondu (EIF), EHSV vyjadruje svoje znepokojenie a navrhuje: — vytvoriť pracovnú skupinu pre dohľad nad vykonávaním opatrení obnovy, najmä opatrení zameraných na mikropodniky a malé podniky v cestovnom ruchu a doprave; — monitorovať národné plány obnovy a odolnosti s cieľom posúdiť, či do nich členské štáty zahrnuli reformy súvisiace s cestovným ruchom; — vytvoriť mechanizmus EÚ na monitorovanie poskytovania podpory mikropodnikom a MSP z viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027; — vytvoriť osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch, v ktorom sa zohľadní význam tohto odvetvia, ako aj jeho potreby v období po kríze spôsobenej ochorením COVID-19; — zaviesť systémy druhej šance a včasného varovania pre cestovný ruch a malé dopravné podniky a nový ľahko použiteľný program udržania platobnej schopnosti MSP; — tieto rôzne iniciatívy a návrhy by sa mali spojiť do „Európskeho spojenectva za cestovný ruch“, ktoré umožní konkrétnejšie zameranie na problémy, riešenia a financovanie. EHSV prispeje tým, že sa zapojí do diskusií a práce tohto spojenectva.

4.6.   II. PILIER: dátové znalostné siete a pripravenosť, zdravie a bezpečnosť, zmierňovanie rizík

4.6.1.

Cestovný ruch má vplyv na hospodárstvo, prírodné prostredie a zastavané územia, miestne obyvateľstvo na navštevovaných miestach, ale aj na samotných návštevníkov. Politiky na dosiahnutie väčšej udržateľnosti cestovného ruchu a využitie jeho potenciálu prispieť k splneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja brzdí nedostatok štatistických údajov o tejto udržateľnosti. Ak je udržateľnosť cestovného ruchu prioritou, musí byť prioritou aj jej meranie.

4.6.2.

Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) v spolupráci so štatistickým úsekom Organizácie Spojených národov (UNSD) pomáha vedúcim krajinám a inštitúciám vypracovať štatistický rámec na meranie udržateľnosti cestovného ruchu. Medzinárodné agentúry zdôrazňujú rastúcu potrebu merať udržateľnosť cestovného ruchu vo všetkých jeho rozmeroch: hospodárskom, sociálnom aj environmentálnom, a EÚ by mohla prispieť skúsenosťami členských štátov a stanoviť v tejto súvislosti harmonizované normy.

4.7.   III. PILIER: strednodobé a dlhodobé transformačné opatrenia

4.7.1.

Priemyselná stratégia EÚ musí ešte viacej urýchliť ekologickú a digitálnu transformáciu a zlepšiť odolnosť priemyselných ekosystémov EÚ, ktorých základnou zložkou najmä v cestovnom ruchu a doprave sú mikropodniky a MSP. Transformačné opatrenia, ktoré sa pripravia spolu s organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi, všetkými verejnými orgánmi a regulačnými orgánmi, by mali byť sprevádzané komplexným prístupom, ktorý je potrebný na porovnanie udržateľných scenárov a prehodnotenie politických riešení pre cestovný ruch, odvetvie horeca a dopravu na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov.

4.8.

IV. PILIER: riadenie a zdroje: úloha občianskej spoločnosti v politike novej generácie pre udržateľný cestovný ruch a dopravu (národné plány obnovy a odolnosti)

4.9.

Európska komisia stanovila sedem hlavných iniciatív a nabáda krajiny EÚ, aby pre ne navrhli investície a reformy. Viaceré z týchto hlavných iniciatív, z ktorých tu niektoré uvádzame, môžu zabezpečiť investície do cestovného ruchu: — renovácia: renovácia turistickej infraštruktúry na zlepšenie jej energetickej hospodárnosti (budovy s takmer nulovou spotrebou energie), prístupnosť a riadenie zdrojov, rozvoj obehových podnikateľských modelov (napr. pri hospodárení s potravinami a nakladaní s odpadom) a udržateľné priame investície zo zahraničia alebo z EÚ; — zmena a zvyšovanie kvalifikácie: odborná príprava na podporu ekologickej a digitálnej transformácie pre podnikateľov v cestovnom ruchu, najmä mikropodniky, pracovníkov a správcov destinácií; — modernizácia: podpora digitalizácie orgánov verejnej správy zodpovedných za politiku v oblasti cestovného ruchu a podpora výmeny údajov medzi orgánmi verejnej správy, správcami destinácií a podnikmi; — rozprúdenie činností: investície do čistej mobility a zlepšenie spojení do turistických destinácií, najmä tých najvýznamnejších (napr. vodná doprava, autobusy, verejná doprava); — zavedenie osobitných trás cestovného ruchu v projektoch európskych dopravných koridorov TEN-T umožní zohľadniť jeho špecifiká.

4.10.

Členské štáty a inštitúcie EÚ budú potrebovať dôkladný rámec partnerstva s európskymi, národnými, regionálnymi a sociálnymi partnermi (sociálny dialóg). Od organizácií EÚ a členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných sa bude vyžadovať proaktívnosť, vytváranie pridanej hodnoty na všetkých úrovniach (okrem dôsledného zapojenia do európskeho semestra, dohľadu nad trhom atď.) s niektorými spoločnými dlhodobými cieľmi, spoločnými časovými rámcami a novou hospodárskou konvergenciou zabezpečujúcou sociálne začlenenie. Je naliehavo potrebné plánovať dopredu a prijímať opatrenia po dôkladnom prehodnotení a formou konkrétneho spoločného politického programu a národných záväzkov s cieľom vytvoriť v cestovnom ruchu a doprave udržateľnejšie, príťažlivejšie a prepojenejšie podnikateľské modely, ktoré budú zodpovedať novému dopytu na svetovom trhu a zmenenému spôsobu života.

---

(1)  Oznámenie Komisie Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, COM(2020) 456 final, podpora politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a súbor opatrení v oblasti zdravia a bezpečnosti, medzi ktoré patrí očkovacia politika, digitálny COVID preukaz EÚ, značka European Tourism COVID-19 Safety Seal a iné.

(2)  https://s3platform.jrc.ec.europa.eu/digitalisation-and-safety-for-tourism?p_l_back_url=%2Fsearch%3Fq%3Dtourism.

(3)  Pokiaľ ide o transformáciu cestovného ruchu, hlavnými oblasťami záujmu pre organizácie mikropodnikov a iných zainteresovaných sú: ekologickejší cestovný ruch (jeho obehovosť a dostupnosť pre všetkých, uhlíkovo neutrálna mobilita, poznatky o udržateľnosti a udržateľná spotreba), digitalizácia (analýza údajov a manažment zážitkov v reálnom čase, celoročný digitálny cestovný ruch a virtuálne skúsenosti, destinácie založené na technológiách, transformácia spoločnej tvorby hodnôt, zlepšenie digitálneho postavenia a znalostí poskytovateľov cestovného ruchu a spotrebiteľov) a odolnosť (schopnosť prispôsobovať sa zmenám v cestovnom ruchu, zvyšovanie úrovne zručností a zachovanie vysokej kvality práce v cestovnom ruchu, správa destinácií na podporu blahobytu pre všetkých, podpora aktív, dostupnosť a sociálny vplyv cestovného ruchu na zmenu klímy, starnutie a rozdiely v digitalizácii).

(4)  Ďalšie úlohy, ktoré má ombudsman, resp. orgán plniť: monitorovať činnosti členských štátov v súvislosti s ich národnými plánmi obnovy a odolnosti na posúdenie dôslednosti uskutočnenia reforiem súvisiacich s cestovným ruchom, monitorovať „druhú šancu“ a „systémy včasného varovania“ pre podniky v cestovnom ruchu a malé dopravné podniky, ako aj nový ľahko použiteľný program platobnej schopnosti pre MSP, a pripraviť podmienky na vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre cestovný ruch, pričom sa zohľadní význam tohto odvetvia a jeho potreby po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(5)  Opatrenia: reštrukturalizácia dlhového kapitálu, posilnenie agregácie mikropodnikov a kapacít zoskupení, podpora vlastného kapitálu, poskytovanie daňových stimulov pre súkromných investorov a podpora mechanizmov včasného varovania pre malé podniky ohrozené platobnou neschopnosťou.

(6)  Odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu (Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1).

(7)  Holandská kráľovná Máxima ako osobitná advokátka generálneho tajomníka OSN pre inkluzívne financovanie rozvoja (UNSGSA) vystúpila s prejavom na samite G20 v Ríme 31. októbra 2021, www.unsgsa.org.

(8)  Global Partnership for Financial Inclusion je inkluzívnou platformou pre všetky krajiny G20.

(9)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12. 2020, s. 219.

(10)  Sendaiský rámec OSN pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030; vedomostná sieť MSP a demonštračné centrá pripravenosti, https://www.europeansmeacademy.eu/news/improving-preparednes-response-to-eu-natural-and-man-made-disasters/.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

(12)  European Parliament Think Tank, Relaunching transport and tourism in the EU after COVID-19, február 2021.

(13)  Najviac postihla malé podniky a samostatne zárobkovo činné osoby v príslušných hodnotových a dodávateľských reťazcoch, ako aj pracovníkov a spoločnosti a ich odolnosť.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vplyv pandémie COVID-19 na základné práva a právny štát v celej EÚ a budúcnosť demokracie

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2022/C 275/02)

Spravodajca:	José Antonio MORENO DÍAZ
Spravodajca:	Cristian PÎRVULESCU

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/7/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, ako COVID-19 ovplyvňuje život, bezpečnosť, blahobyt a dôstojnosť všetkých ľudí žijúcich v EÚ. Je takisto veľmi znepokojený vplyvom COVID-19 na jednotlivcov a komunity na celom svete, najmä v krajinách, ktorým chýba vhodná zdravotná, sociálna a vzdelávacia infraštruktúra na zvládnutie pandémie.

1.2.

EÚ a členské štáty sa musia v rámci reakcie zaoberať systémovými nedostatkami európskej zdravotníckej infraštruktúry vzhľadom na zvýšenú mobilitu a väčšiu pravdepodobnosť výskytu nebezpečných zoonotických ochorení. Okrem toho by úsilie v boji proti pandémii malo ísť ruka v ruke so zavedením riadneho systému sociálnej a hospodárskej podpory na zmiernenie jej rušivých účinkov.

1.3.

Ako už EHSV uviedol, Európska únia je založená na spoločných európskych hodnotách, o ktorých nemožno za žiadnych okolností vyjednávať: dodržiavanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát (1). Na tieto hodnoty nesmie EÚ a členské štáty zabúdať pri riešení núdzovej situácie a jej dôsledkov, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne problémy a problémy v oblasti vzdelávania. Aj keď reakcia na súčasnú krízu musí byť rýchla a vyžaduje si určité mimoriadne a časovo obmedzené opatrenia, tieto nemôžu byť v rozpore so zásadami právneho štátu a nemôžu ohrozovať demokraciu, deľbu moci a základné práva európskych občanov (2).

1.4.

EÚ by mala zosúladiť svoje politiky, stratégie a programy v záujme spravodlivého a komplexného zotavenia z krízy s cieľom dosiahnuť vzostupnú konvergenciu medicínskych, sociálnych, hospodárskych a demokratických noriem. V kontexte úsilia vynaloženého prostredníctvom nástroja Next Generation EU na nápravu bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19 EHSV opätovne vyjadruje svoju podporu návrhu nariadenia predloženému Komisiou, ktorým sa vytvára nový nástroj umožňujúci prijať ekonomické nápravné opatrenia voči členským štátom dopúšťajúcim sa vážneho a trvalého porušovania hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ (3). Okrem toho potrebujeme širšie ponímanie zásady právneho štátu, ktoré zahŕňa ochranu základných práv a zaručuje ochranu pluralitnej demokracie. Právny štát existuje v trojstrannom vzťahu so základnými právami a demokraciou, pričom tieto tri hodnoty sú navzájom prepojené a neoddeliteľné.

1.5.

Inštitúcie EÚ a vlády členských štátov by mali využiť existujúce inštitúcie sociálneho a občianskeho dialógu na plné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do vytvárania pluralitného demokratického priestoru, v ktorom sú vítané rôzne vízie a kritiky, so zárukami na obmedzenie šírenia falošných správ, ako aj neopodstatneného a neospravedlniteľného konšpiráciami motivovaného, extrémistického diskurzu zameraného proti ľudským právam.

1.6.

Vlády by mali jasne určiť právny základ pre svoje opatrenia. Akákoľvek reforma existujúcich právnych predpisov v oblasti núdzových zdravotných situácií a súvisiacich pravidiel alebo zavedenie nových pravidiel, a to aj v rámci prípravy na budúce pandémie, by mala stanoviť explicitné limity a podmienky a explicitne zabezpečiť parlamentnú kontrolu a súdne preskúmanie primeranosti opatrení a ich súladu s domácimi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

1.7.

Pravidlá a politiky súvisiace s ochorením COVID-19 by mali byť jasné, súdržné a konzistentné, pokiaľ je to možné, pričom je potrebné o nich včas informovať, zapojiť občiansku spoločnosť vrátane sociálnych partnerov a konzultovať s ňou s cieľom vypracovať pravidlá a politiky, a takisto zahrnúť odôvodnenia založené na dôkazoch. Touto zásadou jasnosti by sa malo riadiť aj nastavenie predvídateľných mechanizmov zahŕňajúcich všetky potrebné demokratické vecné a procesné záruky s cieľom zabezpečiť pripravenosť riadne reagovať na potenciálne budúce pandémie, zdravotné krízy alebo prírodné katastrofy. Pravidlá, politiky a akékoľvek relevantné informácie s nimi súvisiace by mali byť prístupné všetkým skupinám spoločnosti vrátane jazykových menšín. Ak je potrebné urobiť zmeny v politike, mali by byť oznámené v dostatočnom predstihu prostredníctvom rôznych oficiálnych a verejných kanálov, aby mali ľudia čas pripraviť sa a prispôsobiť svoje správanie.

1.8.

Malo by sa vyžadovať, aby ministri poverení zavádzaním pandemických opatrení predkladali parlamentu pravidelné správy. Parlamenty členských štátov by mali zriadiť výbory, komisie alebo skupiny na kontrolu opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a poskytovať pravidelné správy miestnym a regionálnym zastupiteľským zhromaždeniam. Na zabezpečenie dohľadu nad činnosťou vlády by sa mala vyžadovať aj parlamentná diskusia o týchto správach a opatreniach vlády. Členské štáty by mali zabezpečiť prístup k spravodlivosti zaručením nezávislého súdnictva a umožnením práce súdov online a na diaľku popri poskytovaní podpory zraniteľným stranám sporov, svedkom alebo osobám, proti ktorým sa vedie trestné alebo občianske súdne konanie.

1.9.

Základné práva, právny štát a rešpektovanie demokracie sú ustanovené v Zmluve o EÚ, Charte základných práv Európskej únie a v záväzkoch medzinárodného práva, ktoré na suverénnom základe prijali všetky členské štáty EÚ. Podľa medzinárodného práva má každý členský štát povinnosť rešpektovať, chrániť a presadzovať ľudské práva. Tieto hodnoty sú základné, vzájomne závislé a vzájomne sa posilňujúce. Ide o záležitosti medzinárodných záväzkov, nie ideológie. Preto hoci sú diskusie o najlepších postupoch uplatňovania ľudských práv odôvodnené, zásada rešpektovania ľudských práv by nemala byť predmetom politickej diskusie. Rovnako je povinnosťou orgánov reagovať na krízy v oblasti verejného zdravia. Orgány musia zabezpečiť, aby ich reakcie podliehali riadnej demokratickej diskusii, verejnej konzultácii a parlamentnému dohľadu, čo zahŕňa aj potrebu zaoberať sa falošnými správami, a to aj tam, kde to pramení zo zámeru podkopať politického oponenta, čo môže slúžiť na podkopanie účinnej reakcie na pandemickú núdzovú situáciu.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že napriek najlepším úmyslom v súvislosti s nástrojom Next Generation EU a národnými plánmi obnovy a odolnosti a napriek otvorenosti Európskej komisie voči zapojeniu organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán je úroveň skutočnej účasti stále značne nedostatočná a zodpovedajúce procesy neumožnili, aby názory organizácií občianskej spoločnosti mali dostatočný vplyv (4). Riziko spočíva v tom, že aj keď sa plán úspešne zrealizuje a podporí zelenú a digitálnu transformáciu a rast v strednodobom a dlhodobom horizonte, nezlepší zložitú situáciu, v ktorej sa ľudia dnes nachádzajú, keď čelia nezamestnanosti, strate príjmu a zhoršujúcim sa zdravotným, životným a pracovným podmienkam a rastúcej nerovnosti. Plány odolnosti by sa mali okamžite podrobiť posúdeniam rozdelenia príjmov a výsledky by sa mali prediskutovať s organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami na úrovni EÚ a členských štátov.

1.11.

EHSV vyzdvihuje prepojenie medzi ochranou demokracie, právneho štátu a základných práv a rozvojom a implementáciou Európskeho piliera sociálnych práv (EPSP). Ako už bolo uvedené, blahobyt a základné práva občanov by mali vychádzať zo spoločného a konzistentného sociálneho modelu, ktorý by mal byť dostatočne flexibilný na to, aby vyhovoval rozličným národným tradíciám a skúsenostiam v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi zmluvy, piliera a jeho obnoveným a na budúcnosť zameraným konsenzom (5). Pri monitorovaní implementácie akčného plánu EPSP by sa mali brať do úvahy rozsiahle rušivé účinky pandémie.

1.12.

Pandémia predstavuje globálnu krízu, ktorá bude mať určite trvalé, ale nerovnaké dôsledky na rôzne okrajové časti obyvateľstva. Prioritou by mala byť podpora zraniteľných skupín obyvateľstva v súlade so zásadou „na nikoho nezabudnúť“ a osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným pracovníkom a plneniu zásady 14 EPSP o minimálnom príjme. Mala by sa zintenzívniť aj podpora pre podniky zasiahnuté pandémiou, najmä pre tie, ktoré boli zasiahnuté neprimerane, a pre tie, ktoré majú problémy s udržaním prevádzky, napríklad MSP. Rovnako treba riešiť aj vplyvy na podniky sociálneho hospodárstva, ktoré vážne zasiahla kríza (6).

1.13.

EHSV je presvedčený, že Európsky akčný plán pre európsku demokraciu by mal zahŕňať rozsiahlu iniciatívu na podporu vzdelávania v oblasti demokracie a základných práv, ktorá má zásadný význam pre ochranu demokratických hodnôt a aktívneho občianstva. Táto iniciatíva by mala byť inkluzívna a adresovaná všetkým občanom s osobitným zameraním na mladých ľudí.

2.   Právny štát

2.1.

Na posúdenie súladu akéhokoľvek konania štátu so zásadami právneho štátu existujú jasné kritériá a je nevyhnutné, aby sa tieto zásady rešpektovali v bežných časoch, a najmä v núdzových situáciách. Týmito kritériami sú zákonnosť, právna istota, zákaz svojvoľného využívania výkonných právomocí a zodpovednosť vlád voči právu, čo zaručuje súdna a parlamentná kontrola (7). Využitie mimoriadnych právomocí musí byť nevyhnutné, primerané a dočasné a vždy musí podliehať nielen limitom ústavného práva krajiny, ale aj štandardom stanoveným európskym a medzinárodným právom.

2.2.

Pandémia COVID-19 priniesla komplexné výzvy pre právne, politické, sociálne, zdravotné a vzdelávacie systémy všetkých členských štátov. V takomto náročnom prostredí sa udržanie vysokej miery dodržiavania zásad právneho štátu môže javiť ako nedosiahnuteľné. Objavujúce sa dôkazy v rámci Európy a mimo nej však naznačujú, že tie štáty, ktoré si zachovali politické a legislatívne procesy rešpektujúce zásady právneho štátu, pozitívnejšie zvládali núdzovú zdravotnú situáciu s nižšou úmrtnosťou a mierou infekcií, ale aj s vysokou úrovňou dôvery verejnosti vo vládu, ktorá je nevyhnutná na čo najefektívnejšiu reakciu na krízu (8). Zásadami právneho štátu by sa každá demokratická vláda mala riadiť pri legitímnej a efektívnej reakcii na súčasnú zdravotnú krízu a možno aj na podobnú krízu v budúcnosti.

2.3.

Pokiaľ ide o reakcie členských štátov na pandémiu, zhmotnili sa obavy v súvislosti s tromi kľúčovými zásadami, ktoré sú základom právneho štátu: zásada zákonnosti, zásada právnej istoty a zásada zodpovednosti voči právu (9).

2.4.

Pokiaľ ide o zákonnosť, bolo identifikovaných množstvo problémov s vládnymi reakciami na národnej a nižšej ako národnej úrovni vrátane opatrení prijatých bez právneho základu alebo legislatívneho povolenia, vytvorenia a/alebo predĺženia „výnimočného stavu“ v zjavnom rozpore s vnútroštátnymi ústavnými rámcami, použitia právnych základov výkonnou mocou spôsobom, ktorý nie je vymedzený, a obmedzenia základných práv prijaté v zjavnom rozpore s ústavnými alebo medzinárodnými ustanoveniami o ľudských právach.

2.5.

Z hľadiska právnej istoty medzi vnútroštátne opatrenia, ktoré sú v tomto smere problematické, patrí zavedenie reštriktívnych opatrení s nejasným výkladom, rozpory medzi vládnou politikou a základnými právnymi opatreniami a také časté zmeny zákona, že bežným občanom mimoriadne sťažujú pochopenie toho, čo sa smie a čo nie. V núdzovej situácii sa zvyšuje riziko a neistota a verejnosť očakáva od vlády a všeobecnejšie od verejných orgánov jasné usmernenia o tom, čo je zákonné a čo nie.

2.6.

Pokiaľ ide o zodpovednosť voči právu, problémy s parlamentným a súdnym dohľadom nad konaním vlády v súvislosti s pandémiou COVID-19 možno vidieť v marginalizácii parlamentov. Do februára 2021 zriadila len necelá polovica členských štátov EÚ špecializované parlamentné výbory, zverejnila správy alebo naplánovala pravidelné diskusie o opatreniach súvisiacich s pandémiou COVID-19 a iba v menej ako tretine prípadov vládne opatrenia prešli kontrolou (napr. prostredníctvom rozpravy alebo hlasovania v parlamente) alebo boli zmenené parlamentmi (10). Súdne preskúmanie je proces, ktorým súdy zabezpečujú, aby vlády konali zákonne, a je obzvlášť dôležitý v čase krízy, keď môžu byť základné práva výrazne obmedzené. V celej EÚ sa objavilo množstvo obáv, pokiaľ ide o účinnosť súdneho preskúmania a prístupu k spravodlivosti v súvislosti s opatreniami súvisiacimi s pandémiou COVID-19 (11). Zatvorenie súdov alebo obmedzenie prístupu k súdom len na určité druhy konaní negatívne ovplyvnilo schopnosť občanov riešiť svoje spory a podkopalo prístup k spravodlivosti najmä tam, kde boli opatreniami zavedenými v reakcii na pandémiu neúmerne ovplyvnení najzraniteľnejší členovia spoločnosti. Súdne systémy vo väčšine členských štátov boli na krízu zle pripravené z dôvodu nízkej úrovne digitalizácie a preto, že niektorým častiam spoločnosti, najmä zraniteľným skupinám, chýbali dostatočné informácie o tom, ako súdnictvo funguje, a preto k nemu nemali prístup.

2.7.

V konečnom dôsledku možno dospieť k záveru, že právny štát môže viesť k najúčinnejším opatreniam v reakcii na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia (12) a je základnou hodnotou nielen v bežných časoch, ale aj, a možno ešte viac, v časoch krízy. V kontexte úsilia vynaloženého prostredníctvom nástroja Next Generation EU na nápravu bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19 EHSV opätovne vyjadruje svoju podporu návrhu nariadenia predloženému Komisiou, ktorým sa vytvára nový nástroj umožňujúci prijať ekonomické nápravné opatrenia voči členským štátom dopúšťajúcim sa vážneho a trvalého porušovania hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ (13).

3.   Základné práva

3.1.

Pandémia COVID-19 vyvinula obrovský tlak na všetky inštitúcie a infraštruktúry, ktoré podporujú a chránia základné práva v EÚ. Rýchlo sa zhoršujúce zdravotnícke služby a rozsiahla sociálno-ekonomická kríza ohrozili životy, zdravie a blaho väčšiny ľudí na kontinente a zvýšili riziko chudoby. Týkalo sa to najmä osobitných skupín zasiahnutých konkrétnym a nepretržitým narušením poskytovania sociálnych služieb v dôsledku ich dlhodobého nedostatočného financovania a nedostatočnej pripravenosti systému čeliť krízam. V tejto súvislosti EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie záväzného európskeho rámca pre dôstojný minimálny príjem v Európe (14).

3.2.

EÚ a jej členské štáty by sa mali zapojiť do hĺbkovej spoločenskej úvahy o pôvode krízy a dôvodoch, prečo bola väčšina európskych zdravotných systémov v dôsledku pandémie zatlačená na pokraj kolapsu. Roky úsporných politík viedli k všeobecnému trendu znižovania investícií v zdravotníctve a iných kľúčových sociálnych službách (pomoc závislým a zraniteľným osobám, opatrovateľské ústavy atď.), čím sa vytvorila časovaná bomba, ktorá vybuchla tvárou v tvár veľkej zdravotnej výzve. Počas Konferencie o budúcnosti Európy by sa mali všetci zainteresovaní povzbudiť k tomu, aby si z tejto krízy vzali ponaučenia a položili tak základy na rekonštrukciu sociálneho štátu. Odolnosť je prázdnym slovom, ak sa všetko úsilie nevynaloží na vybudovanie obnoveného európskeho spoločenského modelu, ktorý kladie ľudí do stredobodu pozornosti. EÚ musí byť pripravená na budúce krízy, pokiaľ ide o rozhodovanie, transparentné postupy, politiky a finančné zdroje.

3.3.

Ochrana práv zakotvených v Charte základných práv bola spochybnená rozvíjajúcou sa krízou a politickými reakciami, najmä tými, ktoré sa týkali poskytovania zdravotnej starostlivosti, nediskriminácie, rodovej rovnosti, práv dieťaťa, práv starších ľudí a práv osôb so zdravotným postihnutím, ako aj spravodlivých pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci. Žiaľ, v oblasti rodovej rovnosti boli ženy nedostatočne zastúpené v rozhodovacích štruktúrach ad hoc zriadených na boj proti pandémii COVID-19 a v mnohých hodnoteniach vplyvu chýbalo rodovo špecifické zameranie. Je takisto potrebné výslovne uznať neprimeraný vplyv pandémie a súvisiacich opatrení z hľadiska pohlavia.

3.4.

Práva detí, najmä v súvislosti s prístupom k vzdelaniu a sociálnej podpore, sú pre výbor veľmi dôležitou oblasťou. Ako už EHSV navrhol, osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu pandémie COVID-19 na práva, sociálne podmienky a intelektuálny a emocionálny vývoj detí (15).

3.5.

EHSV opakuje odporúčanie, ktoré uviedol vo svojom stanovisku k novej stratégii vykonávania Charty základných práv, že Komisia by sa mala v správe za rok 2022 zamerať na účinky pandémie COVID-19 na základné práva, najmä tie, ktoré súvisia so sociálno-ekonomickým blahobytom (16).

3.6.

EÚ nesie hlavnú zodpovednosť za presadzovanie a ochranu ľudských práv na celom svete. V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa EHSV takisto domnieva, že EÚ by mohla urobiť viac na pomoc svetu v boji s pandémiou COVID-19. EHSV víta a podporuje úsilie EÚ o núdzovú reakciu na humanitárne potreby, posilnenie systémov zdravotníctva, zásobovania vodou a sanitácie a zmiernenie sociálnych a ekonomických dôsledkov pandémie.

3.7.

Z krátkodobého hľadiska by sa malo vynaložiť viac zdrojov na zabezpečenie širokého a spravodlivého prístupu k vakcínam. Sto miliónov vakcín, ktoré prisľúbila EÚ, ani zďaleka nestačí na naliehavé potreby väčšiny sveta (17). Ako hlavný vývozca vakcín na svete musí byť EÚ pripravená zmeniť svoj prístup. Vakcíny sa musia vyrábať vo väčšom rozsahu a vo väčšom počte s cieľom umožniť krajinám mimo EÚ dosiahnuť bezpečné úrovne zaočkovanosti. V rámci uvedenej potreby vybudovať nový európsky hospodársky a sociálny model by sa všetci európski aktéri mali zapojiť do hĺbkovej úvahy o konečných cieľoch jednotného trhu a súvisiacich politikách. Táto úvaha by mala byť zameraná na človeka a mala by zohľadňovať pojmy verejných statkov, kolektívneho zdravia a alternatívnych spôsobov merania bohatstva, a to aj na základe návrhov sociálnych partnerov (18).

3.8.

Malo by sa urobiť viac na podporu a ochranu základných sociálnych práv ako priameho a účinného spôsobu riešenia negatívnych zdravotných, sociálnych a hospodárskych účinkov pandémie, ako aj jej účinkov na vzdelávanie. Európsky pilier sociálnych práv by sa mal považovať za prirodzený vývoj politiky ochrany základných sociálnych práv.

3.9.

Mandát Agentúry pre základné práva a rozsah správ Komisie o právnom štáte by sa mali rozšíriť tak, aby plne pokrývali a umožňovali primerané monitorovanie dodržiavania týchto základných sociálnych práv.

3.10.

EHSV vyzdvihuje prepojenie medzi ochranou demokracie, právneho štátu a základných práv a rozvojom a implementáciou EPSP. Ako už bolo uvedené, blahobyt a základné práva občanov by mali vychádzať zo spoločného a konzistentného sociálneho modelu, ktorý by bol dostatočne flexibilný na to, aby vyhovoval rozličným národným tradíciám a skúsenostiam v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi zmluvy, piliera a jeho obnoveným a na budúcnosť zameraným konsenzom (19). Pri monitorovaní implementácie akčného plánu EPSP by sa mali brať do úvahy rozsiahle rušivé účinky pandémie.

4.   Budúcnosť demokracie

4.1.

Pandémia je celosvetovým javom a rovnako aj jej politické a demokratické dôsledky. Podľa nedávnej štúdie je vplyv na stav demokracie veľmi závažný a zahŕňa tieto skutočnosti: počet krajín, ktoré smerujú k autoritárstvu, je väčší než počet krajín smerujúcich k demokracii; oslabovanie demokracie v niektorých najväčších krajinách; spochybnenie integrity volieb v niekoľkých krajinách; oslabovanie demokracie má často podporu zo strany verejnosti; prehlbovanie autoritárstva v nedemokratických režimoch; dlhotrvajúca zdravotná kríza vedie k normalizácii obmedzovania základných slobôd (20). EÚ by mala zohľadniť tieto globálne trendy, ktoré ovplyvňujú jej vlastné globálne a regionálne politiky a mala by sa stať príkladnou demokraciou v celosvetovom meradle.

4.2.

Budúcnosť demokracie a budúcnosť EÚ sú vzájomne prepojené. EÚ bola vo všetkých jej fázach budovaná ako nástroj mieru a spolupráce, a čo je veľmi dôležité, ako nástroj demokracie. Musíme zabezpečiť, aby všetky výzvy a napätie vyplývajúce z pandémie neovplyvnili kvalitu a výkonnosť našich demokratických systémov, a čo je rovnako dôležité, záväzok vybudovať integrovanú, demokratickú, sociálnu a prosperujúcu Úniu. Z toho okrem iného vyplýva, že európske právne predpisy by v súlade so zmluvami mali mať prednosť pred vnútroštátnymi predpismi.

4.3.

Od začiatku roka 2020, keď pandémia COVID-19 dorazila do Európy s ničivými následkami, sa v boji proti pandémii používa celý rad politických nástrojov. Vo väčšine prípadov boli zdravotnícke, núdzové a administratívne opatrenia nasadené v rôznych núdzových režimoch, ktoré sa líšili obsahom a trvaním.

4.4.

Vo viacerých krajinách EÚ vznikli vážne obavy z motívov a účinkov týchto núdzových režimov. Zahŕňali odsunutie parlamentných a miestnych/regionálnych zhromaždení na vedľajšiu koľaj, nedostatočný dohľad nad exekutívou, obmedzovanie informovania verejnosti, nedostatočnú transparentnosť, chýbajúci sociálny dialóg a chýbajúce zapojenie, nekontrolované výdavky a nedostatočnú podporu pre najviac postihnuté osoby vrátane zdravotníckeho personálu. V krajinách, v ktorých sa už vyskytovali významné ťažkosti v oblasti demokracie, pôsobili núdzové režimy ako akcelerátory predchádzajúcich trendov (21). V krajinách so stabilnými demokratickými systémami priniesli otázky týkajúce sa adaptability na novú situáciu a efektívnosti prijatých opatrení.

4.5.

Politické reakcie takisto priniesli bezprecedentnú úroveň dezinformácií a nesúhlasu so zdravotnými opatreniami, od obmedzenia pohybu po liečbu a vakcíny. Zatiaľ čo EÚ bola vo všeobecnosti úspešná vo svojom úsilí o podporu výskumu, obstarávania a distribúcie vakcín, jej neschopnosť jasne to oznámiť celej európskej populácii prispela k šíreniu falošných správ, najmä skupinami, ktoré sú proti očkovaniu. Naratívy sa stali takými silnými v sociálnych médiách, že ovplyvnili dôveru verejnosti v zdravotný systém a jeho odborníkov a podnietili nespokojnosť s výskumníkmi, politikmi, akademikmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, ktorí obhajovali stratégiu reakcie schválenú WHO. Spravidla išlo o kombináciu presvedčení o konšpiračných teóriách a silnej nedôvery v lekársku vedu a technológiu, najmä vakcíny. Celkovo OECD zistila, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 urýchlila všeobecný trend poklesu dôvery verejnosti v inštitúcie, čo viedlo k dezinformáciám, polarizácii a neochote dodržiavať verejné politiky.

4.6.

Vo viacerých krajinách tieto postoje pomohli radikálnym pravicovým a euroskeptickým stranám a organizáciám ďalej budovať svoje okruhy voličov. S pokračujúcou zdravotnou a sociálno-ekonomickou krízou sa ich mobilizácia a vplyv ešte zvýši (22).

4.7.

Vo všetkých krajinách má napätie vyvolané v dôsledku zdravotnej a hospodárskej krízy značný potenciál spôsobiť rozdelenie rôznych skupín a sociálnych kategórií spoločnosti. Ako vyplýva z najnovšej štúdie, pandémia a jej dôsledky mali odlišný vplyv na mladých a starých ľudí, ľudí, ktorí uvádzajú, že ich ekonomicky zasiahla, ľudí, ktorí pandémiu COVID-19 vnímajú najmä ako krízu verejného zdravia, ľudí, ktorí vidia štát ako ochrancu, a tých, ktorí ho považujú za utláčateľa (23).

4.8.

EÚ a členské štáty by si mali uvedomiť riziká, ktoré dlhotrvajúca kríza spôsobí. Hlavnou výzvou, ktorej čelia inštitúcie EÚ a vlády členských štátov, je dokázať počas pandémie posilniť demokraciu, právny štát a základné práva, a to aj napriek spochybňovaniu a kritike. Cieľom demokratickej stratégie nemá byť legitimizácia politických a vládnych elít, ale zachovanie účinnosti reakcií pri presadzovaní demokratického pluralizmu, riadneho systému bŕzd a protiváh a racionálnej, konštruktívnej a občianskej kritiky.

4.9.

V tejto súvislosti by inštitúcie EÚ a vlády členských štátov mali využiť existujúce inštitúcie sociálneho a občianskeho dialógu na plné a transparentné zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán do vytvárania pluralitného demokratického priestoru, v ktorom sú vítané rôzne vízie a kritiky. EHSV zdôrazňuje, že napriek najlepším úmyslom v pozadí nástroja Next Generation EU a národných plánov obnovy a odolnosti a ochote Európskej komisie zapojiť organizácie občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a zainteresované strany je úroveň skutočnej účasti stále značne nedostatočná a zavedené procesy neumožnili, aby ich názory mali dostatočný vplyv.

4.10.

Ako odporúča vo svojom stanovisku k akčnému plánu pre európsku demokraciu (EDAP), okrem oblastí už obsiahnutých v tomto pláne by podpora európskej demokracie mala zahŕňať aj podporu demokratickej účasti na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, zapojenie občianskej spoločnosti a demokracie vo všetkých jej podobách a oblastiach vrátane demokracie v oblasti práce a ďalších. EHSV sa takisto domnieva, že by sa mal klásť väčší dôraz na občiansky dialóg, ktorý je základným predpokladom najvyššej kvality rozhodnutí a zodpovednosti v každej demokracii v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ (24).

4.11.

EHSV je presvedčený, že Európsky akčný plán pre európsku demokraciu by mal zahŕňať rozsiahlu iniciatívu na podporu vzdelávania v oblasti demokracie a základných práv, ktorá má zásadný význam pre ochranu demokratických hodnôt a aktívneho občianstva. Táto iniciatíva by mala byť inkluzívna a adresovaná všetkým občanom s osobitným zameraním na mladých ľudí.

---

(1)  Článok 2 Zmluvy o EÚ; vyhlásenie Lucu Jahiera, predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, a Josého Antonia Morena Díaza, predsedu skupiny ad hoc Základné práva a právny štát, 15. apríla 2020.

(2)  Vyhlásenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Reakcia EÚ na vypuknutie nákazy COVID-19 a nutnosť bezprecedentnej solidarity medzi členskými štátmi, 6. apríla 2020.

(3)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 173.

(4)  Uznesenie EHSV na tému Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti – čo funguje a čo nie?, 25. februára 2021 (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9. 2021, s. 38.

(6)  Social Economy Europe, The Impact of COVID-19 on Social Economy Enterprises, jún 2020.

(7)  Rada Európy, Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), Rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu počas výnimočných stavov: Úvahy, Štrasburg, 19. júna 2020, CDL-AD(2020)014.

(8)  Pozri napríklad globálne porovnávacie štúdie a databázy: CompCoRe zhrnuté v práci autorov Jasanoff, Sheila, Hilgartner, Stephen, A Stress Test for Politics: Insights from the Comparative Covid Response Project (CompCoRe) 2020, Verfassungsblog, 11. máj 2021) a Power and the COVID-19 Pandemic, Verfassungsblog Symposium zhrnuté v práci autora J. Grogana, Power, Law and the COVID-19 Pandemic: Part I a Part II obsahujúcej závery z Power and COVID-19 Pandemic Verfassungsblog Symposium (2021).

(9)  J. Grogan, Extraordinary or extralegal responses? The rule of law and the COVID-19 crisis (Democracy Reporting International, May 2021).

(10)  J. Grogan, Extraordinary or extralegal responses? The rule of law and the COVID-19 crisis (Democracy Reporting International, May 2021).

(11)  J. Grogan, Extraordinary or extralegal responses? The rule of law and the COVID-19 crisis (Democracy Reporting International, May 2021).

(12)  J. Grogan a N. Weinberg, Principles to Uphold the Rule of Law and Good Governance in Public Health Emergencies (RECONNECT Policy Brief, august 2020): https://reconnect-europe.eu/wp-content/uploads/2020/08/RECONNECTPB_082020B.pdf.

(13)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 173.

(14)  Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1. K tomuto stanovisku EHSV bol vypracovaný protinávrh stanoviska, ktorý bol zamietnutý, avšak získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov.

(15)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8. 2021, s. 50.

(16)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8. 2021, s. 50.

(17)  Závery Európskej rady o pandémii COVID-19, 25. mája 2021.

(18)  Supplementing GDP as a welfare measure: proposed joint list by the European social partners, 3. marca 2021.

(19)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9. 2021, s. 38.

(20)  International Institute for Democracy and Electoral Assistance (International IDEA), The Global State of Democracy Report 2021.

(21)  Pozri Petra Guasti, The Impact of the COVID-19 Pandemic in Central and Eastern Europe. The Rise of Autocracy and Democratic Resilience, Democratic Theory, 7. zväzok, 2. vydanie, zima 2020, s. 47.

(22)  Pozri napríklad José Javier Olivas Osuna a José Rama, COVID-19: A Political Virus? VOX’s Populist Discourse in Times of Crisis, Frontiers in Political Science, 18. júna 2021.

(23)  Ivan Krastev a Mark Leonard, Europe’s Invisible Divides: How COVID-19 is Polarizing European Politics, ECFR Policy Brief, september 2021.

(24)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8. 2021, s. 56.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Spoločenské výzvy súvisiace s ekologizáciou námornej a riečnej dopravy

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 275/03)

Spravodajca:

Pierre Jean COULON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	Sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	2. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	207/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV opätovne potvrdzuje svoje závery a odporúčania uvedené v stanoviskách na tému Iniciatíva FuelEU Maritime (1) a NAIADES III (2).

1.1.1.

„Na to, aby sa tento cieľ napokon dosiahol, je potrebná úzka spolupráca“ v príslušných oblastiach „so všetkými zainteresovanými stranami v odvetví námornej dopravy a súvisiacom dodávateľskom reťazci“.

1.1.2.

To isté platí pre nevyhnutný „záujem o vytvorenie intermodálnych terminálov“ umožňujúcich „rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy v mestách“, ktorý prispeje k zlepšeniu kvality života.

1.2.

EHSV sa domnieva, že pri ekologizácii námornej a riečnej dopravy je nevyhnutné prihliadať na zdravie a kvalitu života ľudí žijúcich v blízkosti plavebných trás alebo prístavov.

1.3.

Prístavné orgány, miestne a regionálne samosprávy a subjekty pôsobiace v odvetví dopravy musia preto navzájom spolupracovať a prehodnotiť väzby medzi mestom, prístavmi a subjektmi pôsobiacimi v odvetví dopravy.

1.4.

Ekologickú transformáciu bude možné zrealizovať len po zavedení primeranej odbornej prípravy pre zamestnancov.

1.5.

Tieto odporúčania sú integrálnou súčasťou budúcej valorizácie modrého hospodárstva.

2.   Úvod

2.1.

Oznámením Európskej komisie NAIADES III z 24. júna 2021, ktoré sa týka modernizácie vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe, a návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady FuelEU Maritime zo 14. júla 2021, ktoré sa týka využívania palív z obnoviteľných zdrojov v námornej doprave, sa začína dekarbonizácia týchto odvetví.

2.2.

NAIADES III je akčný plán obsahujúci 35 opatrení, ktorý má podporiť využívanie riečnej dopravy. Vychádza z veľmi prostého konštatovania komisárky pre dopravu Adiny Vălean, že riečna doprava je jedným z najšetrnejších spôsobov dopravy z hľadiska emisií CO2 a že vodné cesty môžu zohrávať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii našich dopravných systémov. Napriek tomu sa rieky a kanály využívajú len na 6 % nákladnej dopravy v EÚ, hoci sieť vodných ciest má 41 000 kilometrov.

2.3.

Oznámenie prichádza s ambíciou umožniť prepravu väčšieho objemu tovaru po európskych riekach a kanáloch a uľahčiť prechod na nákladné člny s nulovými emisiami do roku 2050.

2.4.

Komisia preto navrhuje zrevidovať smernicu o intermodálnej doprave z roku 1992 (3), jediný právny nástroj EÚ, ktorý priamo podporuje prechod z cestnej nákladnej dopravy na nízkoemisné druhy dopravy (vnútrozemské vodné cesty, námornú a železničnú dopravu), avšak z dôvodu neuspokojivej transpozície v členských štátoch nedosiahol očakávaný účinok. Hlavným dôvodom tejto neúspešnej transpozície je skutočnosť, že niektoré časti balíka opatrení v oblasti mobility z roku 2018 si navzájom odporovali: na jednej strane cieľ dosiahnuť na vnútornom trhu spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a zamestnancami v sektore cestnej dopravy (obmedzením kabotáže z intermodálnych terminálov a do nich), na druhej strane prechod z modálnej dopravy na intermodálnu dopravu vďaka zníženiu nákladov, ktoré sú s ňou spojené.

2.5.

Návrh nariadenia o námornej doprave je súčasťou politického a legislatívneho balíka Fit for 55, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2030 emisie skleníkových plynov znížili o 55 %. Návrh sa zameriava najmä na ciele v oblasti znižovania emisií a požaduje sa v ňom, aby dopravcovia nahlásili, aký typ lode a paliva používajú. Jeho požiadavky teda nie sú veľmi prísne. Dôvodom je skutočnosť, že podľa Európskej komisie námorná doprava vo všeobecnosti produkuje len 10 % emisií súvisiacich s dopravou v Únii.

2.6.

EHSV môže len podporiť politiku Európskej komisie zameranú na ekologizáciu námornej a riečnej dopravy.

2.7.

Svoju podporu vyjadril v nedávno prijatých stanoviskách na tému Iniciatíva FuelEU Maritime (4) a NAIADES III (5) a pri tejto príležitosti by chcel okrem iného predostrieť niekoľko úvah o spoločenských výzvach, ktoré ekologizácia námornej a riečnej dopravy prináša, a upriamiť pozornosť občianskej spoločnosti na to, že ekologizácia námornej a riečnej dopravy si vyžaduje aj námorné priestorové plánovanie, aby sa doprava mohla prispôsobiť zmene klímy v duchu zásad „modrého hospodárstva“ (6).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy má dve časti zamerané na odlišné témy: prvá časť sa zaoberá najmä povahou riečnej dopravy a riečnych prístavov, druhá je venovaná sociálnym otázkam týkajúcim sa zamestnancov v námornej a riečnej doprave. EHSV zdôrazňuje, že námorná doprava predstavuje sektorový trh, od miestnej trajektovej dopravy v mestách a na súostroviach využívajúcej rieky a krátke námorné trasy až po dopravu diaľkovými trajektmi, loďami na hromadný náklad, kontajnerovými loďami a výletnými loďami. Toto stanovisko sa nezaoberá všetkými uvedenými sektormi, ale spoločenským rozmerom otázok miestnej a regionálnej dopravy.

3.2.

Ekologizácia námornej a riečnej dopravy si vyžaduje integrovaný prístup, keďže budúca dopravná infraštruktúra bude musieť prihliadať aj na ochranu zdravia miestnych obyvateľov a pracovníkov.

3.3.

EHSV v tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy o spoločenských výzvach spojených s ekologizáciou námornej a riečnej dopravy upozorňuje, že Komisia by mala mať k dispozícii spoľahlivé štúdie o vplyve činnosti riečnych a námorných prístavov na zdravie. Tieto štúdie by sa mali zameriavať na analýzu systémov environmentálneho manažérstva vo veľkom rozsahu a mali by zahŕňať odporúčania pre prevádzkovanie riečnych a námorných prístavov s prihliadnutím na zdravotné aspekty.

3.4.

V rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, najmä na ostrovných územiach, zohráva dôležitú úlohu námorná kabotáž. Podporuje politiku nízkych emisií, znižuje vplyv na životné prostredie a uľahčuje uplatňovanie zásady multimodality.

3.5.

Zlepšenie kvality ovzdušia v prístavoch a jej vplyv na zdravie miestnych obyvateľov je citlivou otázkou. EHSV považuje za dôležité viac rozvinúť pobrežné systémy zásobovania elektrickou energiou v riečnych a námorných prístavoch, ako to urobili v rotterdamskom prístave, aby mohli zakotvené lode bez ohľadu na svoju veľkosť vypnúť motory, pretože by to pomohlo chrániť zdravie obyvateľov a pracovníkov. Platí to aj pre výletné lode, ktoré často kotvia v centrálnych prístavných oblastiach.

3.6.

Hlukové znečistenie v dôsledku činnosti námorných prístavov nemožno ignorovať, pretože priamo vplýva na kvalitu života obyvateľov, ako aj na zdravie pracovníkov. Týka sa to aj obyvateľov vnútrozemia pozdĺž vnútrozemských vodných ciest. Zlepšenie výsledkov riečnej dopravy ide ruka v ruke so sociálnym a hospodárskym rozvojom vnútrozemia. Tento rozvoj však nemôže byť na úkor kvality života miestnych obyvateľov, hoci riečna doprava má menej škodlivých účinkov než cestná doprava.

3.7.

O ekologizácii riečnej a námornej dopravy nemožno hovoriť bez toho, aby sa spomenuli otázky týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov, pracovných vyhliadok a rozdielneho zaobchádzania so ženami a mužmi v týchto odvetviach, a bez zohľadnenia spoločenských výziev súvisiacich s hlbokými zmenami, ktoré prináša digitalizácia a automatizácia povolaní.

3.8.

Na zníženie závislosti riečnej dopravy od fosílnych palív je nevyhnutná obnova flotily. V tomto odvetví pôsobia zväčša prevádzkovatelia s malými plavidlami a malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú v súčasnosti hospodárske ťažkosti (pokles obratu približne o 2,7 miliardy EUR, zníženie objemu osobnej dopravy najmenej o 70 %). Spoločenská prijateľnosť tejto potrebnej obnovy flotily si vyžaduje podporu zo strany prevádzkovateľov lodí, ktorá bude zaručená len vtedy, ak sa získa ich dôvera prostredníctvom investícií a dlhodobej finančnej podpory.

3.9.

Prechod na riečnu dopravu s nulovými emisiami CO2 si preto vyžaduje nielen finančnú podporu pre dnešných prevádzkovateľov lodí, ale aj zvýšené úsilie v oblasti odbornej prípravy súčasných a budúcich členov posádok. Úspech ekologizácie riečnej a námornej dopravy závisí aj od schopnosti tohto odvetvia zvládnuť transformáciu práce a zručností.

4.   Konkrétne pripomienky

Prístavy

4.1.

Politika ekologizácie vedie v oblasti námornej dopravy k prehodnoteniu väzieb medzi mestami a prístavmi. Projekty územného plánovania založené len na „ropnom“ hospodárstve a globalizovaná „superkontajnerizácia“ v druhej polovici 20. storočia spôsobili, že prístavy opustili mestá, ktoré sa pre ne stali príliš tesnými, a vznikli priemyselno-prístavné zóny na periférii. Akceptácia veľkého prístavného alebo mestského projektu však musí byť takmer jednomyseľná, čo znamená, že treba zohľadniť často veľmi komplexný súbor argumentov spájajúcich verejný záujem a individuálne potreby. Vo vzťahoch medzi mestom a jeho prístavom, ktoré sa formujú už po stáročia, sú tieto občianske a spoločenské požiadavky pomerne nové.

4.2.

Prístavné orgány a obce sa môžu zhodnúť alebo mať celkom opačný názor, pričom však musia prihliadať na spoločenský a environmentálny rozmer, ktoré sú v súčasnosti neodmysliteľné (7). V prístavných mestách, kde lode koexistujú s miestnymi obyvateľmi, priemyselnými odvetviami, obchodmi a turistickými aktivitami, sa kvalita životného prostredia a zdroje škodlivých účinkov stávajú dôvodom mobilizácie ľudí. Napríklad motory lodí bežia vo dne aj v noci: pre obyvateľov mnohých európskych prístavov je znečistenie ovzdušia každodennou pohromou.

4.3.

Plavidlá na prepravu osôb a nákladu a trajekty mnohých dopravných spoločností vypúšťajú do vzduchu plyny a jemné tuhé častice. Hluk motorov je takisto neznesiteľnou záťažou, keďže ide o sústavný hluk, ktorý v noci ešte viac zosilnie.

4.4.

Problém vyplýva zo skutočnosti, že len niektoré kotviská v prístavoch majú pobrežné elektrické pripojenie. Niektoré plavidlá musia preto zapnúť svoje vlastné generátory.

4.5.

Zlepšenie kvality ovzdušia v prístavoch a jej vplyv na zdravie miestnych obyvateľov je citlivou otázkou. Dopyt spoločnosti po preventívnych a nápravných opatreniach v oblasti kvality ovzdušia v blízkosti prístavov je čoraz naliehavejší, najmä na sociálnych sieťach.

4.6.

To isté platí pre hlukové znečistenie spôsobené činnosťou prístavov. EHSV sa domnieva, že ekologizácia námornej a riečnej dopravy sa nezaobíde bez inventarizácie a diagnostiky environmentálnych vplyvov prístavov, najmä v oblastiach na rozhraní medzi prístavom a mestom. Tieto činnosti by sa mali robiť pred prijatím akýchkoľvek opatrení a umožnia inteligentný environmentálny manažment oblastí na rozhraní medzi mestom a prístavom, ku ktorému by mohol prispieť rozvoj riečnych prístavov.

4.7.

O ekologizácii námornej a riečnej dopravy nemožno totiž rozhodnúť bez toho, aby sa najprv posúdil vplyv rozptýlenia emisií plynov z plavidiel, aj pri nízkych emisiách CO2, topografický profil prístavnej oblasti, rozloženie obyvateľstva v oblastiach ovplyvnených činnosťou prístavu, existencia meteorologických staníc, keďže počasie ovplyvňuje rozptyl alebo stagnáciu plynov v ovzduší, a snímačov merajúcich znečistenie a hladinu hluku.

Zamestnanci v námornom odvetví

4.8.

Zamestnanosť a odborná príprava zameraná na nové profesie námorníkov sú ďalšou veľkou spoločenskou výzvou, ktorú nemožno ignorovať. Napriek tomu, že nie je k dispozícii dostatok dostupných, presných a porovnateľných údajov o námorníkoch, je všeobecne známe, že námorné odvetvie trpí nedostatkom zručností a že je ťažké obsadiť pracovné miesta a udržať si námorníkov.

4.9.

Tento sektor nie je dosť atraktívny okrem iného preto, že plavba po mori sa už nepovažuje za spôsob, ako vidieť svet. Teraz sa totiž dá cestovať lacnejšie a jednoduchšie. Podľa nezávislej štúdie vypracovanej pre Európsku komisiu sa toto odvetvie vníma ako nezlučiteľné s „normálnym“ spoločenským a rodinným životom a ponúka zlé pracovné podmienky a slabé vyhliadky na kariérny rast, a to i napriek Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (dohovor MLC 2006), v ktorom sa stanovujú minimálne pracovné a životné podmienky pre námorníkov svetovej obchodnej flotily (8).

4.10.

Niektoré údaje zo správy Združenia vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva však svedčia o tom, že v určitých vrstvách spoločnosti sa lodná doprava považuje za prestížnu a serióznu, najmä vďaka informačným kampaniam o tomto odvetví, štipendiám atď.

Zastúpenie žien v odvetví dopravy

4.11.

Pomerné zastúpenie žien v námornej doprave je stále nedostatočné, resp. slabé, a v priebehu času vykazuje len málo známok zlepšenia. S výnimkou niektorých severských krajín a Holandska zastávajú ženy v tomto odvetví pracovné miesta s nižším postavením a nižšími mzdami ako muži.

4.12.

EHSV je členom Platformy EÚ pre zmenu, ktorej cieľom je začlenenie žien a väčšie uznanie ich práce v odvetví dopravy vo všeobecnosti vrátane námornej a riečnej dopravy. Z online prieskumu, ktorý v čase od 7. októbra do 29. novembra 2019 uskutočnila Európska federácia pracovníkov v doprave, vyplýva, že medzi zamestnancami v doprave (vo všetkých odvetviach) je len 22 % žien (9). Štúdia ukazuje, že v tomto odvetví pretrváva množstvo prekážok vyplývajúcich z rodových nerovností a stereotypov. Námorná doprava je odjakživa odvetvím mužov a EHSV sa domnieva, že sa to musí zmeniť, aby bolo možné zvládnuť spoločenskú výzvu, akou je postavenie žien v tomto odvetví.

4.13.

Ekologizácia námornej dopravy by mohla byť na to dobrou príležitosťou. EHSV totiž zastáva názor, že vďaka technologickému rozvoju, ktorý ekologizácia prinesie, by sa mala naštartovať dynamika zamestnanosti v námornej doprave a malo by sa zmeniť vnímanie tohto odvetvia, keďže tradičné pracovné miesta na mori budú nahradené pracovnými miestami s vysokou pridanou hodnotou na pevnine, ktoré umožnia zamestnať viac žien.

4.14.

Na zaistenie bezpečnej plavby, ktorá bude zároveň šetrná k životnému prostrediu, sú nevyhnutní náležite kvalifikovaní námorníci. Životaschopnosť tohto dynamického sektora závisí od toho, či aj v budúcnosti dokáže prilákať dostatočný počet kvalitných nových pracovníkov a udržať si skúsených námorníkov vrátane žien a iných nedostatočne zastúpených skupín.

4.15.

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa v rámci ekologizácie námornej dopravy dospelo k relevantným a uskutočniteľným riešeniam, je nevyhnutné zapojenie všetkých zainteresovaných strán, ako aj sociálnych partnerov (10).

Námorníci

4.16.

Automatizácia lodí by však mohla viesť k zníženiu počtu členov posádok a personálu na palube, čím sa zníži dopyt po námorníkoch a zároveň sa zvýši pracovná záťaž a zodpovednosť osôb, ktoré sú už zamestnané. Je málo pravdepodobné, že by spoločnosť akceptovala perspektívu prepúšťania alebo rekvalifikácie.

4.17.

Digitalizácia a automatizácia by mali zároveň zlepšiť pracovné podmienky členov posádky s vysokou kvalifikáciou a zručnosťami v oblasti IT a elektrotechniky. Takisto môžu pomôcť znížiť administratívnu záťaž, ktorú členovia posádky často označujú za únavnú, a umožniť rozvoj takmer autonómnych operačných systémov, čo nie je bezvýznamné, pokiaľ ide o pracovný čas a atraktívnosť námornej dopravy.

4.18.

Digitalizáciou a automatizáciou v rámci ekologizácie námornej dopravy sa toto odvetvie výrazne zmení. Nebude to však v krátkodobom horizonte, keďže vlastníci lodí na to ešte nie sú úplne pripravení. Pritom tieto nové technológie sú prispôsobené existujúcim plavidlám. Neochota vlastníkov lodí vyplýva aj z nákladov potrebných na obnovu flotily.

4.19.

Takisto nemôžeme prehliadať riziko, že meniace sa potreby z hľadiska zručností by mohli negatívne ovplyvniť zamestnanosť a spôsobiť, že niektorí námorníci budú vylúčení alebo že noví námorníci nebudú správne vyškolení. Je to veľká výzva pre námornícke školy a zvládnuť ju môžu len tie, ktoré úzko spolupracujú s námorným sektorom a usilujú sa prispôsobiť jeho potrebám.

4.20.

Okrem toho je nevyhnutné kontinuálne vzdelávanie námorníkov, aby sa aktualizovali ich zručnosti a uľahčil prechod z pracovných miest na mori na pracovné miesta na pevnine, čo si bude ekologizácia námornej dopravy pravdepodobne vyžadovať. Tento aspekt je mimoriadne dôležitý, aby sa zaistil pozitívny celospoločenský dosah.

4.21.

Vyššia kvalifikácia pracovníkov so sebou prináša zvýšenie ceny práce, riziko sociálneho dampingu na úkor najmenej kvalifikovaných pracovníkov a hrozbu nekalej konkurencie na trhu práce, preto je potrebné chrániť pracovné miesta európskych námorníkov. V tejto súvislosti treba poukázať na štúdiu s názvom Seafarers and digital disruption z roku 2018 (11). Zdá sa však, že počet námorníkov klesá a ich vek sa zvyšuje, a preto vyvstáva otázka, či sú konkurencieschopní v porovnaní s námorníkmi z krajín mimo Európy. Je to samostatná téma, ale výbor ju chcel v tomto stanovisko z vlastnej iniciatívy aspoň spomenúť.

4.22.

Sociálni partneri zohrávajú teda kľúčovú úlohu v úsilí zabezpečiť dodržiavanie či dokonca sprísnenie pracovných noriem v námornej doprave. Kolektívne vyjednávanie však môže byť ohrozené vzhľadom na rozdielne pracovné práva uplatňované na palube a môže ho skomplikovať uplatňovanie pracovného práva v cezhraničných oblastiach z dôvodu nedostatočnej komunikácie, spolupráce a koordinácie medzi rôznymi orgánmi zodpovednými za kontrolu pracovných podmienok.

Riečna doprava

4.23.

Niektoré tieto úvahy týkajúce sa pracovníkov v námornej doprave možno extrapolovať aj na riečnu dopravu, s tým rozdielom, že trh práce vo vnútrozemskej plavbe pozostáva prevažne zo starnúcich samostatne zárobkovo činných prevádzkovateľov, a to z dôvodu spojenia rôznych sociálnych, hospodárskych a kultúrnych faktorov (12). Treba poznamenať, že starnutie sa týka aj kategórie zamestnancov, keďže mladí ľudia uprednostňujú zamestnanie na pevnine s pravidelným pracovným časom a možnosťou tráviť víkendy doma. Tento faktor je veľmi dôležitý napríklad v západnej Európe, kde približne 80 % podnikov riečnej nákladnej dopravy predstavujú samostatne zárobkovo činní vlastníci-prevádzkovatelia, ktorých pracovný čas nie je pravidelný. Výsledkom je nedostatok pracovnej sily vo vnútrozemskej plavbe, a to na trhu osobnej, ako aj nákladnej riečnej dopravy, pričom tento jav možno pozorovať v kategórii kvalifikovaného personálu na úrovni velenia a kvalifikovaných lodných kapitánov v segmente tekutého nákladu.

4.24.

EHSV konštatuje, že tento nedostatok pracovnej sily zapríčiňujú aj technické faktory: keďže práca členov posádky je technicky čoraz náročnejšia, podniky riečnej dopravy hľadajú špecializované profily, ktoré je však ťažké nájsť.

4.25.

Na to, aby sa zvýšila atraktívnosť tohto sektora, najmä pre mladú generáciu, je potrebné prijať dôležité opatrenia, predovšetkým sociálno-kultúrnej a spoločenskej povahy, ako je rozvoj družstiev s cieľom lepšie zosúladiť hospodárske potreby (efektívnosť, ziskovosť, vysoké pracovné zaťaženie) so sociálnymi, kultúrnymi a spoločenskými aspektmi (súkromný a spoločenský život, rodina atď.).

4.26.

EHSV napokon upozorňuje, že dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ktoré sa už prejavili, sa budú dať vyčísliť v nadchádzajúcich rokoch, najmä vzhľadom na to, že trh práce v riečnej doprave bude musieť prejsť ďalšími zmenami spojenými s ekologizáciou odvetvia.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Iniciatíva FuelEU Maritime (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(2)  Stanovisko EHSV na tému NAIADES III (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 102).

(3)  Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o vytvorení spoločných pravidiel pre určité druhy kombinovanej prepravy tovaru medzi členskými štátmi [neexistuje v slovenskom znení] (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Iniciatíva FuelEU Maritime (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 145).

(5)  Stanovisko EHSV na tému NAIADES III (Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 102).

(6)  Stanovisko EHSV na tému Nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ, spravodajca: Simo Tiainen (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 108) a stanovisko EHSV na tému Inovácia v modrej ekonomike, spravodajca: Séamus Boland (Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 93).

(7)  Daudet B. a Alix Y., Gouvernance des territoires ville-port: empreintes locales, concurrences régionales et enjeux globaux, Organisations et Territoires, 2012.

(8)  Coffey, Consultores em Transportes Inovacāo e Sistemas, Oxford Research a World Maritime University, Study on social aspects within the maritime transport sector (Štúdia o sociálnych aspektoch v sektore námornej dopravy), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

(9)  https://www.etf-europe.org/make-transport-fit-for-women-to-work-in-etf-sounds-alarm-over-industrys-growing-gender-divide/.

(10)  https://www.ecsa.eu/index.php/etf-ecsa-declaration-enhanced-participation-women-european-shipping.

(11)  https://www.ics-shipping.org/wp-content/uploads/2018/10/ics-study-on-seafarers-and-digital-disruption.pdf.

(12)  Ústredná komisia pre plavbu na Rýne, Der Arbeitsmarkt im europäischen Binnenschifffahrtssektor (Tematická správa o trhu práce v sektore európskej vnútrozemskej plavby), február 2021.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh odporúčania Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe

[COM(2021) 407 final — 2021/230 (NLE)]

(2022/C 275/04)

Spravodajca:	Paul RÜBIG
Pomocný spravodajca:	Panagiotis GKOFAS

Konzultácia	Európska komisia, 2. 5. 2022
Právny základ	článok 182 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	219/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta skutočnosť, že v Pakte pre výskum a inováciu v Európe sa stanovujú spoločne dohodnuté hodnoty a zásady v oblasti výskumu a inovácií a na globálnej, všeobecnej úrovni sa určujú oblasti, v ktorých budú členské štáty spoločne vyvíjať prioritné opatrenia. Pakt tak podporuje nový európsky výskumný priestor (EVP), pričom má na pamäti, že výskum a inovácia patria prevažne do právomoci členských štátov.

1.2.

Odporúčanie Rady je rozdelené na hlavné časti, ktorými sa zaoberajú tieto oddiely: 1. Hodnoty a zásady; 2. Prioritné oblasti spoločných opatrení; 3. Priorita investícií do výskumu a vývoja; 4. Koordinácia politík a monitorovanie a podávanie správ.

1.3.

Európa by mala v budúcnosti využiť výsledky európskeho výskumu a vývoja na vytváranie hodnoty, podnikov a pracovných miest. Jedným z veľmi dôležitých nástrojov na rozvoj podnikania, vytváranie zisku a pracovných miest pre Európu na základe európskych výsledkov výskumu a vývoja sú práva duševného vlastníctva. Do odseku o vytváraní hodnoty by sa mal doplniť odkaz na veľký význam PDV a patentov a v rámci paktu pre nový EVP by sa mala vypracovať jasná stratégia v oblasti práv duševného vlastníctva pre Európu. Túto aktívnu a pasívnu patentovú politiku a patentovú stratégiu EÚ by mala sprevádzať aktívna a pasívna licenčná stratégia a transparentný monitorovací systém pre čistú globálnu bilanciu patentov a licencií.

1.4.

EHSV víta, že pakt obsahuje jasnú výzvu na prehĺbenie EVP, a to prechodom od koordinácie vnútroštátnych politík k ich hlbšej integrácii, ako aj výzvu na urýchlenie súbežnej ekologickej a digitálnej transformácie. Doteraz sa výskum a inovácia v 27 členských štátoch EÚ stále uskutočňovali najmä v paralelne fungujúcich, no navzájom izolovaných systémoch. Tieto uzavreté systémy teraz musia byť prepojené rozsiahlymi „komunikačnými kanálmi“, ktoré podľa názoru EHSV musia byť jedným z hlavných cieľov paktu.

1.5.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rozsiahle investície do výskumu, technológií a inovácií v Ázii (Čína, Južná Kórea atď.) musí EÚ výrazne urýchliť svoje úsilie v oblasti výskumu a inovácie, najmä pokiaľ ide o rýchlu transformáciu výsledkov výskumu a vývoja na inovatívne výrobky a služby, keďže Európa v tejto oblasti zaostáva, ako sa jasne uvádza v dokumente COM(2020) 628 final/2.

1.6.

EHSV by chcel poukázať na to, že výskum a inovácie sa musia urýchliť a digitálna transformácia sa musí dosiahnuť čo najskôr. Z nedávno uverejnenej správy EK s názvom 2021 EU Industrial R&D Investment Scoreboard, (Prehľad výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ za rok 2021) vyplýva, že Čína zvýšila svoje investície do výskumu a vývoja v rokoch 2020 až 2021 o 18,1 %, USA o 9,1 %, zatiaľ čo EÚ27 ich znížila o 2,2 %. Tieto procesy transformácie musia byť korektné a spravodlivé a pričom sa nesmie zabudnúť na žiadnu skupinu občianskej spoločnosti, najmä zraniteľných občanov, európskych občanov žijúcich v odľahlých regiónoch alebo sociálnych partnerov.

1.7.

Ako sa zdôrazňuje v novom EVP, ako aj v pakte, EÚ skutočne potrebuje novú víziu, t. j. novú dohodu pre EVP EÚ. Ak stratégia EÚ v oblasti výskumu, technológií a inovácie zostane „v podstate tá istá“, bude EÚ v oblasti výskumu a inovácie naďalej zaostávať za USA a Áziou (Čínou, Kóreou atď.).

1.8.

Doteraz sa do politík EÚ v oblasti výskumu a inovácie angažovala len malá skupina obyvateľov EÚ (iba „obvyklí aktéri výskumu a inovácie“). V modernom sociálno-ekonomickom výskume sa však zdôrazňuje veľký význam prepojenia vedy, technológie a spoločnosti pre tých, ktorí dosahujú najlepšie výsledky v oblasti výskumu a inovácií. V snahe konkrétne prispieť k cieľu, ktorým je zaistiť silnejšie postavenie EÚ vo svete, EHSV žiada, aby boli organizácie občianskej spoločnosti (najmä organizácie zastupujúce mikropodniky a malé a stredné podniky) primerane zapojené na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni do monitorovania opatrení, ktoré nové fórum EVP už zaviedlo v roku 2022, a súvisiacich iniciatív, ako sú nové európske panelové diskusie občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Tzv. vedomostný trojuholník (vysokoškolské vzdelávanie, základný a aplikovaný výskum, komercializácia nových technológií priemyslom), na ktorý sa – ako možno s potešením konštatovať – odkazuje aj v Pakte Komisie pre výskum a inováciu, je dôležitou koncepciou na podporu výskumu a inovácie. V rámci tejto koncepcie účasti občianskej spoločnosti EÚ je tiež dôležité zabezpečiť, aby boli zahrnutí pracovníci vo výrobe, ako aj zraniteľní občania EÚ.

1.9.

V rámci nového Paktu pre výskum a inováciu musí Európa pripraviť pôdu pre výraznejšiu podnikateľskú kultúru, aby sa podporovalo podnikanie v oblasti inovácií s vyšším rizikom v podobe mikropodnikov a MSP, ako aj startupov. Známy slogan „bez rizika žiadna zábava“ („no risk, no fun“) sa v oblasti inovácií mení na heslo „bez rizika žiadne nové podniky a žiadne nové pracovné miesta“ („no risk, no new business, no new jobs“).

1.10.

Existuje mnoho dokumentov a programov Komisie v oblasti výskumu a inovácie. EHSV by preto ocenil, keby Komisia objasnila vzájomné prepojenia medzi všetkými svojimi dokumentmi o výskume a inovácii vrátane Paktu pre výskum a inovácie, nového EVP, európskych misií, plánu obnovy a odolnosti EÚ a programu Horizont Európa vo všeobecnosti.

1.11.

V neposlednom rade by EHSV chcel poukázať na to, že Pakt EÚ pre výskum a inovácie a jej nový EVP by sa mali navrhovať a vykonávať v súlade so 17 cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorými sa má dosiahnuť do roku 2030 dôstojný život pre všetkých na zdravej planéte.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Hlavným dokumentom Komisie, z ktorého pakt vychádza a na ktorý sa odvoláva, je COM(2020) 628 final/2 – Nový EVP pre výskum a inovácie.

2.2.

V marci 2021 EHSV uverejnil stanovisko (1) na tému Nový EVP pre výskum a inovácie (2). Mnohé závery, odporúčania a všeobecné pripomienky obsiahnuté v stanovisku EHSV platia aj pre pakt, pričom niektoré z nich sú uvedené v tomto dokumente.

2.3.

Spojenie týchto prvkov výskumu a inovácie v jednom právnom akte opätovne potvrdí politický záväzok členských štátov mobilizovať svoje politiky v oblasti výskumu a inovácie so zameraním na výzvy, ktorým dnes Európa čelí. Sú to: a. dvojaká transformácia (digitálna transformácia a zelená dohoda); b. obnova po pandémii; c. čoraz silnejšia globálna konkurencia v oblasti výskumu, technológií, inovácie, najmä z Ázie (Čína, Kórea atď.). Všetky tieto výzvy sa musia riešiť spravodlivým a primeraným spôsobom, pričom sa nesmie na nikoho zabudnúť, najmä nie na zraniteľných občanov EÚ.

2.4.

Z globálnych rebríčkov a štúdií v oblasti výskumu, technológií a inovácie vyplýva, že pokiaľ ide o globálnu hospodársku súťaž, EÚ27 zaostáva v oblasti výskumu, technológií a inovácie za USA a Áziou, najmä Čínou a Kóreou, hlavne pokiaľ ide o kľúčové podporné technológie (key enabling technologies – KETs) (napr. umelá inteligencia, strojové učenie, robotika, digitálne obchodné modely atď.). Výzvy a) a b) sú uvedené v oznámení Komisie COM(2021) 407. Výzvu c) „globálna konkurencia v oblasti výskumu, technológií a inovácie, najmä z Ázie (Čína, Kórea atď.)“ pridal EHSV zámerne, pretože sa domnieva, že ak EÚ túto výzvu nebude úspešne riešiť, príde o milióny kvalifikovaných pracovných miest v prospech Ázie, a tým pripraví Európanov o blahobyt a kvalitu života. Oblasť výskumu, technológií a inovácie je hlavným zdrojom budúcich kvalitných pracovných miest. Ak sa vedúce postavenie v oblasti technológií v mnohých priemyselných odvetviach presunie do Ázie, presunú sa tam aj kvalitné pracovné miesta.

2.5.

Aj Európska rada pre výskum (ERC) už vydala stanovisko k paktu a novému EVP. Aj ERC veľmi jasne zdôrazňuje, že EÚ zaostáva v porovnaní s Áziou, najmä Čínou, pokiaľ ide o výskum, technológie a inováciu, a uvádza, že Pakt pre výskum a inovácie môže byť pre EÚ poslednou príležitosťou konečne splniť ciele pôvodného EVP s cieľom upevniť postavenie Európy ako lídra v oblasti výskumu a inovácií (3).

2.6.

Čína nielenže predbehla EÚ, pokiaľ ide o výsledky v oblasti výskumu a vývoja a patenty, ale počas približne piatich rokov tiež veľmi agresívne prevzala celosvetové vedúce postavenie pri stanovovaní technologických priemyselných noriem. USA a Európa po mnoho desaťročí monopolizovali stanovovanie priemyselných noriem. Stanovenie noriem technologického priemyslu má v celosvetovom meradle veľmi významnú úlohu v oblasti výskumu, technológií a inovácií, čo znamená, že štát, ktorý stanovuje tieto normy, má konkurenčnú výhodu. EHSV preto dôrazne odporúča, aby Komisia v pakte stanovila jasné opatrenia na podporu silného postavenia Európy pri stanovovaní celosvetových noriem v oblasti technológií.

2.7.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na rozsiahle investície do výskumu, technológií a inovácií v Ázii (Čína, Južná Kórea atď.) musí EÚ výrazne urýchliť svoje úsilie v oblasti výskumu a inovácie, najmä pokiaľ ide o rýchlu transformáciu výsledkov výskumu a vývoja na inovatívne výrobky a služby. Z nedávno uverejnenej správy EK s názvom 2021 EU Industrial R&D Investment Scoreboard, (Prehľad výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ za rok 2021) vyplýva, že Čína zvýšila svoje investície do výskumu a vývoja v rokoch 2020 až 2021 o 18,1 %, USA o 9,1 %, zatiaľ čo EÚ27 ich znížila o 2,2 %. Opatrenia EÚ na urýchlenie výskumu a inovácií sa musia týkať nadnárodných spoločností so sídlom v EÚ, ako aj mikropodnikov a MSP, keďže aj tieto podniky sú ohrozené konkurenciou Číny a keďže rast zamestnanosti v Európe je z veľkej časti zásluhou mikropodnikov a MSP a startupov, a nie veľkých spoločností.

2.8.

EHSV víta, že pakt obsahuje jasnú výzvu na prehĺbenie EVP, a to prechodom od koordinácie vnútroštátnych politík k ich hlbšej integrácii, ako aj výzvu na urýchlenie ekologickej a digitálnej transformácie. Doteraz sa výskum a inovácia v 27 členských štátoch EÚ stále uskutočňovali najmä v paralelne fungujúcich, no navzájom izolovaných systémoch. Tieto uzavreté systémy teraz musia byť prepojené rozsiahlymi „komunikačnými kanálmi“, ktoré podľa názoru EHSV musia byť jedným z hlavných cieľov paktu. Komunikácia a spolupráca sú kľúčovými hnacími silami výskumu a inovácie.

2.9.

Ako sa zdôrazňuje v novom EVP, ako aj v pakte, EÚ skutočne potrebuje novú víziu, t. j. novú dohodu pre EVP EÚ. Ak stratégia EÚ v oblasti výskumu, technológií a inovácie zostane „v podstate tá istá“, bude EÚ v oblasti výskumu a inovácie naďalej zaostávať za USA a Áziou (Čínou, Kóreou atď.).

2.10.

Mnohé štúdie dospeli k záveru, že prenos poznatkov v oblasti výskumu a inovácií prebieha predovšetkým prostredníctvom vedúcich pracovníkov, t. j. prostredníctvom rotácie pracovných miest medzi organizáciami v oblasti výskumu a inovácie, ako aj medzi členskými štátmi EÚ vo veľkom rozsahu. EHSV odporúča masívne zvýšiť prenos znalostí prostredníctvom vedúcich pracovníkov, t. j. rotácie pracovných miest a programov mobility výskumných pracovníkov v rámci EÚ27 vo veľkom rozsahu. Prenos znalostí v oblasti výskumu a inovácie nefunguje prostredníctvom rozsiahlych dokumentov: nie je možné preniesť poznatky z päťročnej výskumnej a vývojovej práce žiadneho výskumného pracovníka prostredníctvom 500-stranovej správy o výskume a vývoji.

2.11.

V pakte sa odkazuje na technologické plány EVP. Podľa informácií, ktoré EHSV v súčasnosti má, k dispozícii je plán EVP na roky 2015 – 2020, nevie však o žiadnom technologickom pláne EVP na obdobie po roku 2020. Technologické stratégie sa musia plánovať z dlhodobého hľadiska, pretože nová technológia sa nerealizuje zo dňa na deň. Technologické plány si vyžadujú najmenej 10-ročné vývojové obdobie. EHSV preto nabáda Komisiu, aby po uverejnení nového EVP vypracovala strednodobé (2020 – 2030) a dlhodobé technologické plány (2020 – 2050).

2.12.

EHSV víta odkaz na veľký význam tzv. vedomostného trojuholníka (vysokoškolské vzdelávanie, základný a aplikovaný výskum, komercializácia nových technológií v priemysle) (4).

2.13.

EHSV sa domnieva, že hoci je pravda, že výskum a (vysokoškolské) vzdelávanie sú kľúčovými hnacími silami tvorby poznatkov, nie sú kľúčovou hnacou silou inovácie. Inovácia – podľa definície – znamená premenu výsledkov výskumu a vývoja na inovačné výrobky a podnikanie. Vývoj inovačných produktov a podnikanie nie je úlohou univerzít ani výskumných ústavov. V tomto odseku chýbajú podniky, najmä startupy a podnikatelia, a na tomto mieste je potrebné doplniť ich dôležitú úlohu v inovačnom procese. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu Európska rada pre inováciu (EIC), Európsky inovačný a technologický inštitút, znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS EIT) a iné inovačné programy.

2.14.

Podľa známeho diagramu profesora Ansoffa len malý podiel projektov v oblasti výskumu a vývoja (menej ako približne 25 %) nakoniec prináša úspešné technické výrobky na trh. Jedným z hlavných cieľov paktu a stratégie EÚ pre výskum a inováciu musí byť účinnosť a efektívnosť výskumu a inovácie. Ak by sa pomocou inteligentných prostriedkov na zabezpečenie účinnosti a efektívnosti výskumu a inovácie mohla miera úspešnosti zvýšiť z 25 % na napr. 28 %, bolo by to pre Európu obrovským úspechom. Účinnosť a efektívnosť výskumu a inovácií, pri zachovaní dôraznej požiadavky EÚ na excelentnosť vo výskume, by tiež mohli výrazne urýchliť európsky výskum a inováciu, čo je naliehavo potrebné.

2.15.

Pokiaľ ide o hodnoty a zásady, EHSV súhlasí s tým, že hodnoty uvedené v tejto kapitole sú dôležité, ale ak sa má zabrániť zaostávaniu EÚ za USA a Áziou v celosvetovej hospodárskej súťaži v oblasti výskumu a inovácií, sú potrebné ďalšie zásady. V novom EVP sa stanovuje, že EÚ musí urýchliť premenu výsledkov výskumu a vývoja na inovatívne produkty a služby pre svetové trhy. Toto naliehavo potrebné urýchlenie si okrem iných hodnôt a kompetencií vyžaduje podnikavosť. Z mnohých globálnych štúdií vyplýva, že EÚ v porovnaní s USA a Áziou výrazne zaostáva, pokiaľ ide o podnikavosť (napr. pokiaľ ide o inovatívne digitálne obchodné modely).

2.16.

Pokiaľ ide o „Vytváranie hodnoty“, EHSV plne súhlasí s tým, že je veľmi dôležité transformovať „poznatky“ (t. j. výsledky výskumu a vývoja) na inovatívne, udržateľné výrobky a služby. Pakt odkazuje na dôležitú úlohu základného výskumu, pokiaľ ide o dosahovanie prelomových objavov a poznatkov. Vytváranie „hodnoty pre Európu“ si však vyžaduje viac než dosahovanie prelomových objavov: existuje žiaľ mnoho príkladov, keď európski výskumní pracovníci dospejú k prelomovým objavom, ale podnikatelia a inovačné spoločnosti z USA a Ázie obchodne profitujú z európskych výsledkov výskumu a vývoja a pracovníkov, ktorí z Európy odišli do USA a Ázie. Európa by nemala dopustiť, aby sa to opakovalo.

2.17.

Európa by mala v budúcnosti využiť vlastné výsledky výskumu a vývoja a vytvoriť hodnotu, podniky a pracovné miesta. Jedným z veľmi dôležitých nástrojov na rozvoj podnikania, vytváranie zisku a pracovných miest pre Európu na základe európskych výsledkov výskumu a vývoja sú patenty. Do odseku o vytváraní hodnoty by sa mal doplniť odkaz na veľký význam PDV (Práv Duševného Vlastníctva) a v rámci paktu pre nový EVP by sa mala vypracovať jasná stratégia v oblasti práv duševného vlastníctva pre Európu. Túto aktívnu a pasívnu patentovú politiku a patentovú stratégiu EÚ by mala sprevádzať aktívna a pasívna licenčná stratégia a transparentný monitorovací systém pre čistú globálnu bilanciu patentov a licencií.

2.18.

V bode 2 návrhu odporúčania Rady (5) sa uvádzajú prioritné oblasti pre výskum a inováciu EÚ. V dokumente COM(2020) 628 final/2 sa uvádzajú aj tieto prioritné oblasti pre témy výskumu a inovácie: — umelá inteligencia, — mikroelektronika, — kvantová výpočtová technika, — 5G, — energia z obnoviteľných zdrojov, — vodíkové technológie, — mobilita s nulovými emisiami a inteligentná mobilita.

2.19.

EHSV by chcel pripomenúť, že hoci súhlasí s tým, že týchto sedem prioritných oblastí (6) je veľmi dôležitých, mali by sa doplniť tieto kľúčové technológie a odvetvia: — vesmírne technológie, — čistá voda a sanitácia, — nové, technologicky vyspelé materiály s vysokým perspektívnym potenciálom pre EÚ, napr. grafén, — technológie na výrobu tovaru a potravín, — klinický výskum, farmaceutický a biotechnologický priemysel, — digitálne obchodné modely vo všeobecnosti, — technológie (hardvér a softvér) pre pripravenosť na núdzové situácie (výpadky, narušenie digitálnej komunikácie, napr. v dôsledku počítačovej kriminality atď.).

2.20.

Krajiny EÚ27 žiaľ čelia významnému úniku mozgov excelentných výskumných pracovníkov do USA a čoraz viac aj do Ázie. Tento únik mozgov sa musí zastaviť a mal by sa zmeniť na ich prílev. Pre vynikajúcu, celosvetovo vedúcu a rýchlu výkonnosť v oblasti výskumu, technológií a inovácií sú okrem iného veľmi dôležité tieto zásady: — uznanie a spravodlivé odmeňovanie excelentných výskumných pracovníkov v EÚ27, najmä excelentných výskumníčok (pozri slabú rodovú rovnováhu v oblasti výskumu, technológií a inovácií v EÚ27), — účinná komunikácia, kolaboratívnosť a spolupráca (tri dôležité aspekty inovácie), — zvýšenie financovania výskumných centier a univerzít na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni na základe súťažných ponukových konaní, čím sa zabezpečí, že „tí najlepší výskumní pracovníci z najlepších“ dostanú peniaze (čiže žiadne nediferencované financovanie všetkých výskumných centier).

2.21.

Jedným z hlavných cieľov nového EVP EÚ je vytváranie hodnoty. EHSV sa preto domnieva, že odsek „Valorizácia poznatkov“ je veľmi dôležitý. V tomto odseku sa zdôrazňuje význam spolupráce a prepojení medzi všetkými aktérmi v oblasti výskumu a inovácie. Pre „valorizáciu poznatkov“ je to dôležité, ale nie postačujúce.

2.22.

Otázky, ktoré sú rovnako dôležité pre vytváranie hodnoty pre Európu, sú: — záväzok rýchlo premeniť výsledky výskumu a vývoja na inovatívne produkty, služby a v konečnom dôsledku na hodnotu, podnikanie a kvalitné pracovné miesta. To si okrem iného vyžaduje oveľa výraznejšiu podnikateľskú kultúru v Európe, ako aj pozitívny postoj k riskovaniu: rýchle uvedenie inovačných výrobkov na trh je vždy riskantné. Známy slogan „bez rizika žiadna zábava“ („no risk, no fun“) sa v oblasti inovácií mení na heslo „bez rizika žiadne podnikanie a žiadne nové pracovné miesta“ („no risk, no business, no new jobs“). — jasný technologický plán, najmä pokiaľ ide o KET a FET (kľúčové podporné technológie a vznikajúce technológie a technológie budúcnosti), — jasná stratégia v oblasti práv duševného vlastníctva pre nový EVP.

2.23.

Pokiaľ ide o „Prehĺbenie skutočne fungujúceho vnútorného trhu znalostí“, znalosti sú bez akýchkoľvek pochybností veľmi dôležité, keďže 21. storočie je storočie znalostí. Je však tiež veľmi dôležité poskytnúť nový impulz výrobe všetkého hardvéru v Európe. Pred 20 rokmi sa EÚ domnievala, že výroba tovaru by sa mohla presunúť do Ázie, pričom by sa v Európe zachoval výskum a vývoj súvisiaci s výrobou. Ukázalo sa, že to bol omyl. Výskum a vývoj skôr či neskôr vždy nasleduje výrobu. EÚ musí preto vyvinúť veľké úsilie, aby sa podarilo aspoň časť výroby a s ňou súvisiacich pracovných miest vrátiť z Ázie do Európy. To by tiež výrazne prispelo k riešeniu problému nezamestnanosti, ktorá je v niektorých krajinách južnej Európy mimoriadne veľkým problémom.

2.24.

Ponaučenie, ktoré Európe dala pandémia koronavírusu: výroba takmer všetkých základných liekov a vakcín sa za posledných 20 – 30 rokov presunula z Európy do Ázie. Európa stratila svoju autonómiu v mnohých dôležitých produktoch a liekoch. Ďalším príkladom oblasti, kde európsky priemysel, najmä automobilový priemysel, v súčasnosti výrazne trpí, sú mikročipy. Ďalšími príkladmi, keď je Európa žiaľ takmer úplne závislá od Ázie, sú batérie pre elektrické vozidlá a vodíkové technológie. (Zatiaľ čo európski výrobcovia automobilov stále experimentujú s prototypmi vozidiel na vodíkový pohon, Toyota, Honda a Hyundai ich už masovo vyrábajú a bežne predávajú). Ázia je nepochybne aj lídrom v oblasti optických technológií, komunikačných technológií 5G, umelej inteligencie, strojového učenia, robotiky a mnohých ďalších KET a FET (kľúčových podporných technológií a technológií budúcnosti). Európa si musí v Pakte pre výskum a inováciu stanoviť opätovné získanie zvrchovanosti v oblasti kľúčových technológií za jasnú prioritu.

2.25.

Európa čelí na jednej strane výzve vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v niektorých krajinách južnej Európy, a na druhej strane výzve spôsobenej nedostatkom vysokokvalifikovaných absolventov odborov STEM (veda, technika, inžinierstvo, matematika), predovšetkým vážneho nedostatku inžinierov vo všetkých oblastiach IKT a digitalizácie, elektromobility a technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Často sa zabúda, že výsledky výskumu a vývoja výskumných pracovníkov premieňajú na technické výrobky v prvom rade inžinieri. V dôsledku demografických zmien (naša starnúca spoločnosť) a skutočnosti, že väčšina krajín v Európe nedokáž prilákať viac študentiek k inžinierskym štúdiám, sa tento problém v blízkej budúcnosti ešte zväčší. Samozrejme, opatrenia na prilákanie väčšieho počtu študentiek k inžinierskym štúdiám sa musia v EÚ vo veľkom rozsahu zvýšiť. Okrem toho musí Pakt pre výskum a inováciu vytvoriť inteligentné programy na prilákanie vysokokvalifikovaných inžinierov z nečlenských štátov EÚ. Globálna hospodárska súťaž v oblasti výskumu, technológií a inovácií sa čoraz viac stane celosvetovou vojnou o talenty a EÚ si doteraz v tomto globálnom boji o talenty v porovnaní napríklad s USA nepočínala najlepšie.

2.26.

V neposlednom rade by EHSV chcel poukázať na to, že Pakt EÚ pre výskum a inovácie a jej nový EVP by sa mali navrhovať a vykonávať v súlade so 17 cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorými sa má dosiahnuť do roku 2030 dôstojný život pre všetkých na zdravej planéte.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Nový EVP pre výskum a inovácie (Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 79).

(2)  COM(2020) 628 final/2.

(3)  Zdroj: https://erc.europa.eu/news/pact-research-innovation-foundations-european-research-area-still-valid-and-unavoidable.

(4)  Ako sa zdôrazňuje v bode 2 písm. h) návrhu odporúčania Rady [COM(2021) 407]. V odseku h) sa uvádza: „Výskum a inovácia a (vysokoškolské) vzdelávanie sú kľúčovými hnacími silami inovácie a tvorby, šírenia a využívania poznatkov.“.

(5)  COM(2021) 407 final.

(6)  Ako sú uvedené v dokumente COM(2020) 628 final/2.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskych misiách

[COM(2021) 609 final]

(2022/C 275/05)

Spravodajca:	Paul RÜBIG
Pomocná spravodajkyňa:	Małgorzata Anna BOGUSZ

Konzultácia	Európska komisia, 1. 12. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	214/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Hoci Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že päť misií prezentovaných v oznámení je pre EÚ vysokou prioritou, za veľmi dôležité pre Európu považuje aj nasledujúcich päť výziev a cieľov.

Vypracovanie a vykonávanie misií a opatrení s cieľom:

1.	udržať krok s USA a Áziou v celosvetovej hospodárskej súťaži v oblasti výskumu, technológií a inovácií,

2.	vyrovnať sa s výzvami spojenými so starnúcou spoločnosťou EÚ,

3.	vymedziť stratégie na úspešnú integráciu vysokého počtu migrantov prichádzajúcich do EÚ,

4.	zlepšiť pripravenosť na núdzové situácie,

5.	riešiť potreby pacientov s neprenosnými chorobami zasiahnutých pandémiou ochorenia COVID-19, najmä tých, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami.

1.2.

V oznámení sa uvádza a rieši päť prioritných misií EÚ: 1. Adaptácia na zmenu klímy 2. Rakovina 3. Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030 vrátane sanitácie 4. 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030 vrátane inteligentných obcí 5. Dohoda o pôde pre Európu

1.3.

EHSV rozhodne súhlasí s myšlienkou podporiť 150 referenčných regiónov v celej Európe v ich úsilí o dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy. To si však bude vyžadovať obrovský rozpočet na výskum a vývoj. EHSV preto dôrazne odporúča zvýšiť v rámci regionálnych rozpočtov EÚ podiel vyčlenený na výskum a vývoj zo súčasných 5 % na minimálne 10 %.

1.4.

EHSV víta skutočnosť, že EÚ sa zameriava na boj proti rakovine ako na jeden z najdôležitejších zdravotných problémov, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby podnikli podobné kroky v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí v Európe a vo svete.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Misie prinesú výsledky prostredníctvom novej úlohy pre výskum a inovácie v rámci programu Horizont Európa v kombinácii s koordinovaným komplexným prístupom a novým vzťahom s občanmi. V plnej miere zmobilizujú a zapoja verejné a súkromné subjekty, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne samosprávy, výskumné ústavy, podnikatelia a verejní a súkromní investori, s cieľom dosiahnuť skutočný a dlhodobý účinok.

2.2.

EHSV by rád zdôraznil, že pre splnenie misií EÚ je veľmi dôležitá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV preto víta odkaz na obnovený program konkurencieschopnosti priemyslu. EHSV zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť vplyv na občanov EÚ, a nabáda Komisiu, aby tieto činnosti úzko prepojila so sociálnymi politikami a Európskym pilierom sociálnych práv, a to najmä so zreteľom na osobitné potreby starších a zraniteľných občanov EÚ.

2.3.

EHSV by chcel poukázať na to, že hlavným zameraním európskych misií je síce dosahovanie vplyvu pre EÚ prostredníctvom novej a významnejšej úlohy výskumu a inovácií, no v rámci týchto európskych misií musí zohrávať významnú úlohu aj hospodársky rozmer (globálna konkurencieschopnosť, kvalitné pracovné miesta atď.), ako aj sociálny rozmer. Pokiaľ ide o sociálny rozmer, EHSV by chcel vyzdvihnúť skutočnosť, že okrem významu sociálnych práv a zaručenia systému sociálneho zabezpečenia a spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých zamestnancov je potrebné venovať osobitnú pozornosť špeciálnym potrebám zraniteľných skupín v EÚ (starších ľudí, chorých atď.).

2.4.

EHSV s potešením víta skutočnosť, že výskum a inovácie sa v dokumente EÚ o misiách považujú za kľúčovú otázku. EHSV je presvedčený, že zložité výzvy, ktorým EÚ čelí, možno riešiť predovšetkým prostredníctvom výskumu a inovácií.

2.5.

EHSV prijal svoje stanovisko na tému Nový EVP pre výskum a inovácie v marci 2021 (1), stanovisko na tému Pakt pre výskum a inováciu v Európe vo februári 2022 (2) a stanovisko na tému Akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu obnovy a odolnosti EÚ (3). Predkladané stanovisko je potrebné vnímať v kontexte týchto troch uvedených stanovísk EHSV.

2.6.

EHSV v plnej miere súhlasí s tým, že vzhľadom na súčasné výzvy „[z]achovávanie súčasného stavu nie je riešením“. Európa potrebuje „nový druh politiky v oblasti výskumu a inovácií“: ak bude EÚ pokračovať vo svojej „starej“ politike v oblasti výskumu a inovácií, nebude schopná vyrovnať sa s obrovskými výzvami, ktorým čelí, najmä pokiaľ ide o tvrdú konkurenciu z Ázie. EHSV na tento aspekt veľmi jasne poukázal vo svojom stanovisku na tému Nový EVP pre výskum a inovácie.

2.7.

V súvislosti s podnikmi sa v oznámení uvádza, že európske misie plne zmobilizujú a zapoja verejné a súkromné zainteresované strany, ako sú členské štáty EÚ, regionálne a miestne samosprávy, výskumné ústavy, podnikatelia a verejní a súkromní investori, občania EÚ a občianska spoločnosť, s cieľom dosiahnuť skutočný a trvalý vplyv a zohľadniť pritom priemysel a podniky, najmä mikropodniky, malé a stredné podniky.

2.8.

Konkurencieschopnosť priemyslu EÚ z hľadiska technológií na dekarbonizáciu výroby elektriny, ako aj iných priemyselných odvetví s vysokými emisiami CO2 je rozhodujúcim faktorom, aby sa zrealizovala misia EÚ č. 1 – Adaptácia na zmenu klímy. Ak EÚ neuspeje, príde v týchto odvetviach o milióny pracovných miest.

2.9.

EHSV tiež súhlasí s tým, že misie EÚ musia byť v plnej miere v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov.

2.10.

EHSV uznáva, že týchto päť misií je pre EÚ vysokou prioritou, za veľmi dôležité pre Európu však považuje aj päť výziev a misií uvedených v bode 4.

2.11.

EHSV odporúča, aby Európska komisia zároveň uprednostňovala misie a opatrenia, ktoré vytvárajú nové vysokokvalitné pracovné miesta, podniky, príjem, bohatstvo a vysokokvalitné životné podmienky pre občanov EÚ. Medzi ne patrí udržiavanie konkurencieschopnosti európskych technologických produktov voči čoraz tvrdšej svetovej konkurencii (najmä zo strany Číny, Južnej Kórey atď.).

2.12.

Značná časť pracovných miest a bohatstva Európy pochádza z vývozu európskych technologických produktov (automobily, stroje, materiály atď.). Ďalším dôležitým zdrojom nových pracovných miest v Európe sú mikropodniky, malé a stredné podniky, inovačné startupy, scaleupy a oblasť vysokoškolského vzdelávania.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Misia č. 1 – Adaptácia na zmenu klímy

3.1.1.

Zmena klímy je jednou z najväčších výziev pre ľudstvo v 21. storočí. Tvorcovia politík budú musieť predvídať budúce zmeny s cieľom chrániť najviac ohrozené odvetvia a skupiny, a to aj so zreteľom na zamestnanosť.

3.1.2.

Takmer všetky opatrenia Zelenej dohody prinesú občanom EÚ zvýšenie cien elektriny, palív, výdavkov na vykurovanie domácností atď. Toto zvýšenie cien má obzvlášť veľký vplyv na stovky miliónov ľudí v členských štátoch EÚ s nízkymi a strednými príjmami a vo všeobecnosti na zraniteľné skupiny, ktoré často tvoria občania EÚ s nízkymi príjmami. To znamená, že všetky opatrenia Zelenej dohody majú významný sociálny vplyv a treba ich vykonávať opatrne. Musia zvýšiť prosperitu namiesto marginalizácie tých, ktorí potrebujú pomoc, aby dokázali zvládnuť túto zmenu.

3.1.3.

Príklady nových technológií, ktoré bezpochyby zohrajú veľmi dôležitú úlohu pri znižovaní emisií CO2: — dekarbonizácia výroby elektriny, — dekarbonizácia priemyselných odvetví produkujúcich CO2, napr. oceliarsky priemysel, cementárenský priemysel atď., — zachytávanie a ukladanie CO2 (CCS) a napríklad čistiarne odpadových vôd, — veľkokapacitné uskladňovanie elektrickej energie pri nízkych osobitných nákladoch, — elektromobilita, — inteligentné siete a vysokonapäťové energetické siete, — inteligentné mestá atď.

3.1.4.

Tieto technológie sa síce dajú ľahko uviesť na papieri, no ich zavádzanie je v praxi nepochybne obrovskou výzvou vzhľadom na rozsah, ktorý bude potrebný pre všetkých 27 členských štátov EÚ, ako aj na celom svete.

3.1.5.

Jednou z kľúčových otázok v rámci tejto celosvetovej konkurencie nových technológií bude dostupnosť veľkého počtu výskumníkov a inžinierov. Pre Európu je to určite ohromná výzva. V ázijských krajinách sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil počet študentov fyziky, informačných a komunikačných technológií a inžinierstva, zatiaľ čo v Európe tento počet viac-menej stagnuje. Európske misie by mali nielen podporovať zvýšenie počtu týchto študentov, ale EÚ by mala podporovať zmenu od súčasného „úniku mozgov“ vysokokvalifikovaných ľudí k „prílevu mozgov“ do EÚ.

3.1.6.

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia určila opatrenia, ktoré by v priebehu nadchádzajúcich 20 rokov viedli v Európe k výraznému zlepšeniu základných zručností a nárastu počtu študentov fyziky, informačných a komunikačných technológií a inžinierstva, ako aj medicíny a farmakológie. Bez tohto odborného inžinierskeho potenciálu bude Európa naďalej zaostávať vo všetkých technológiách potrebných na boj proti zmene klímy.

3.2.   Misia č. 2 – Rakovina

3.2.1.

EÚ27 zaznamenáva neustále sa zvyšujúci počet prípadov rakoviny. Musí preto spolupracovať na zlepšení diagnostiky, terapie, prístupu k personalizovanej medicíne, liečby a prevencie, ako už bolo zdôraznené v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine z júna 2021 (4). EHSV z tohto dôvodu víta skutočnosť, že výskum na účely prevencie a liečby rakoviny bol označená za jednu z piatich misií EÚ.

3.2.2.

EHSV by rád zdôraznil, že jednou z najťažších výziev bude vyrovnať rozdiely v prístupe k liečbe rakoviny v jednotlivých krajinách. EHSV odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala zraniteľným skupinám v rámci EÚ.

3.2.3.

Ako sa uvádza v stanovisku EHSV na tému Európsky plán na boj proti rakovine, prístup k najpokrokovejším liečebným postupom a zavádzanie očkovacích kampaní, ktoré umožnia znížiť počet prípadov rakoviny spôsobených vírusovými infekciami, zohrávajú jedinečnú úlohu.

3.2.4.

EHSV chce zdôrazniť potrebu aktívnejšieho prístupu k prevencii rakoviny z povolania. EHSV v súlade s požiadavkou vo svojom stanovisku na tému Európsky plán na boj proti rakovine vyzýva na posilnenie výskumu vystavenia karcinogénom, mutagénom a endokrinným disruptorom pri práci a príčin rakoviny z povolania.

3.2.5.

EHSV by chcel zdôrazniť, že sociálni partneri, skupiny presadzujúce záujmy pacientov a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú neodmysliteľnú úlohu pri šírení osvedčených postupov a poskytovaní relevantných informácií o príčinách rakoviny a špecifických otázkach týkajúcich sa napríklad pohlavia alebo zraniteľných skupín.

3.3.   Misia č. 3 – Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030

3.3.1.

Čistá voda má veľký význam pre poľnohospodárstvo EÚ a jej odvetvie rybolovu. Pre túto misiu je opäť kľúčový výskum a technológie čistenia vody vrátane využívania odpadových vôd, sanitácie a čistenia odpadových vôd.

3.3.2.

Prístup k čistej vode je navyše ešte stále problémom pre mnohých občanov. EHSV nabáda Komisiu, aby prostredníctvom právnych nástrojov realizovala ľudské právo na vodu a hygienické podmienky.

3.4.   Misia č. 4 – 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030

3.4.1.

Viac ako 65 % svetovej populácie žije vo veľkomestách a tento percentuálny podiel sa neustále zvyšuje. Veľkomestá prinášajú čoraz väčšie výzvy, pokiaľ ide o infraštruktúru (zásobovanie vodou, kanalizácia, doprava, zásobovanie energiou atď.) a kvalitu života. Mnohé z týchto výziev možno vyriešiť iba pomocou výskumu a špičkových riešení. Plánovanie týchto inteligentných miest a vidieckych obcí v oblasti špičkových technológií si bude v budúcnosti vyžadovať oveľa viac vysokokvalifikovaných inžinierov.

3.4.2.

Podiel starších ľudí v mestách rýchlo rastie (tzv. starnutie spoločnosti). Potreby starších a zraniteľných ľudí sa od potrieb mladých ľudí líšia: potrebujú intenzívnejšiu lekársku starostlivosť, sociálnu starostlivosť atď. V dôsledku demografickej zmeny v spoločnosti nebude v blízkej budúcnosti dostatok mladých ľudí na poskytovanie všetkých týchto služieb, čo znamená, že v prípade niektorých služieb pre starších ľudí budú musieť existovať inteligentné riešenia (napr. roboty).

3.4.3.

Mnohé núdzové situácie v posledných rokoch preukázali, že moderné spoločnosti sú relatívne zraniteľné, a preto je veľmi dôležité zvýšiť pripravenosť na núdzové situácie: — katastrofy v jadrových elektrárňach vo Fukušime, v Černobyle, Three Mile Island atď., — výpadky dodávok elektriny a komunikačných služieb, — nedostatok a prudký nárast cien všetkých zdrojov energie vrátane zemného plynu, — búrky a rozsiahle povodne, pri ktorých zahynuli stovky ľudí, — pandémie, ako napr. pandémia COVID-19, vírus Zika a budúce pandémie, — kybernetické útoky (s výrazne sa zvyšujúcou mierou digitalizácie vo verejnom živote, v súkromnom živote a podnikaní prudko rastie aj hrozba kybernetických útokov).

3.4.4.

Východná a južná Európa sa 8. januára 2021 tesne vyhla obrovskému výpadku elektrickej energie. Hlavnou príčinou narastajúcej zraniteľnosti z hľadiska dodávok energie v Európe je zvyšujúci sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú nemožno predvídať ani plánovať, ako sú veterné turbíny a solárna energia. Európa na výpadky elektriny nie je pripravená: v prípade výpadku sa dodávky energie do súkromných domácností a priemyslu prerušia okamžite, komunikácia sa preruší v priebehu niekoľkých minút alebo hodín, dodávky pitnej vody sa prerušia v krátkom čase atď. Obnova po veľkom výpadku elektrickej energie nie je jednoduchá.

3.5.   Misia č. 5 – Dohoda o pôde pre Európu

3.5.1.

Popri čistej vode, ako už bolo uvedené, je zdravá pôda na pestovanie základných zložiek potravy jedným z najdôležitejších zdrojov pre všetky živé tvory vrátane ľudí a zvierat. Svetová populácia rastie: do konca storočia bude na udržateľnom základe potrebné nasýtiť približne 10 miliárd ľudí. Konvenčné potraviny a poľnohospodárstvo patria medzi hlavné zdroje skleníkových plynov CO2 a metánu. To znamená, že na výskum a vývoj klimaticky neutrálneho poľnohospodárstva na udržateľnú výrobu potravín pre 10 miliárd ľudí je potrebný rozsiahly výskum a vývoj. V súčasnosti sa približne 10 % rozpočtu EÚ vyčleneného na poľnohospodárstvo vynakladá na výskum a vývoj. EHSV odporúča zvýšiť tento podiel na minimálne 20 % s cieľom posilniť výskum a vývoj nových a udržateľných poľnohospodárskych technológií vrátane robotiky v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva.

4.   Päť doplnkových misií

4.1.

Hoci EHSV považuje päť misií uvedených v oznámení za naliehavé priority EÚ, domnieva sa, že veľký význam má aj päť výziev a misií, ktoré sa opisujú ďalej.

4.2.   Doplnková misia EÚ č. 1 – Udržanie kroku s USA a Áziou v celosvetovej konkurencii v oblasti výskumu, technológií a inovácií

4.2.1.

Je dôležité vymedziť a vykonávať misie a opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby EÚ zaostávala za Áziou vo výskume, v technológiách, inováciách a patentoch, najmä v porovnaní s Čínou a Južnou Kóreou. Pokiaľ ide o výskum, technológie a inovácie, EÚ približne od roku 2000 čoraz viac zaostáva za Čínou a Južnou Kóreou (5).

4.2.2.

Ak bude EÚ v oblasti výskumu, technológií a inovácií aj naďalej zaostávať za USA a Áziou, príde Európa v dlhodobom horizonte (20 až 50 rokov) o milióny pracovných miest a značné bohatstvo. Deficit v EÚ27 je skutočne kritický, najmä v oblasti kľúčových podporných technológií (KET) a vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET), ako je umelá inteligencia, strojové učenie, hĺbkové učenie, robotika, genetické inžinierstvo, komunikačné technológie (napr. 5G sieť), výroba počítačových čipov, výroba kľúčových komponentov pre elektromobilitu (napr. batérie, palivové články a vodík) atď. Nové materiály vždy boli a vždy budú hnacou silou inovácií: napríklad grafén a jeho široké priemyselné využitie má pre Európu významný potenciál v oblasti výskumu a inovácií.

4.3.   Doplnková misia EÚ č. 2 – Vyrovnávanie sa s výzvami spojenými so starnúcou spoločnosťou EÚ

4.3.1.

Spoločnosť EÚ rýchlo starne, čo prinesie niekoľko nových výziev pre všetky členské štáty EÚ.

4.3.2.

Potreby starších a zraniteľných ľudí sa od potrieb mladých ľudí líšia: potrebujú väčšie množstvo a nové druhy liekov (proti demencii, Alzheimerovej chorobe atď.), intenzívnejšiu lekársku a sociálnu starostlivosť, ako aj odbornú prípravu a vzdelávanie špeciálne určené pre starších a zraniteľných ľudí.

4.3.3.

Výskum a inovácie (v oblasti medicíny, farmácie, spoločenských vied, technických odborov, osobitných odborných kurzov atď.) budú nepochybne zohrávať významnú úlohu pri riešení problému starnúcej spoločnosti v EÚ.

4.3.4.

Spoločnosť ako celok potrebuje ambicióznu európsku stratégiu v oblasti starostlivosti.

4.4.   Doplnková misia EÚ č. 3 – Stratégie na podporu úspešnej integrácie vysokého počtu migrantov prichádzajúcich do EÚ

4.4.1.

EÚ musí navrhnúť misie a opatrenia na integráciu tohto vysokého počtu migrantov v členských štátoch EÚ. EÚ ako rýchlo starnúca spoločnosť potrebuje viac mladých a vzdelaných ľudí. Preto sú nevyhnutné inovatívne koncepcie vzdelávania a odbornej prípravy migrantov. Socioekonomický výskum môže pomôcť lepšie pochopiť, čo treba pre úspešnú integráciu týchto miliónov ľudí.

4.5.   Doplnková misia EÚ č. 4 – Pripravenosť na núdzové situácie

4.5.1.

Pripravenosť na núdzové situácie zahŕňa vypracovanie a vykonávanie misií a opatrení na zabezpečenie stabilných dodávok energie a zabránenie výpadkom elektriny pri súčasnej dekarbonizácii energetického systému EÚ. V tejto súvislosti pozri bod 3.4.4, ktorý sa zaoberá problematikou pripravenosti na núdzové situácie, najmä problémom výpadkov elektriny a komunikačných služieb. Kľúčom k riešeniu týchto výziev sú opäť výskum a inovácie, predovšetkým v technických odboroch.

4.5.2.

Medzi ďalšie núdzové situácie patria povodne, suchá, pandémie, ale aj hospodárske núdzové situácie, napr. blokovanie globálnych dodávateľských reťazcov (napr. blokovanie Suezského prieplavu v roku 2021 atď.).

4.6.   Doplnková misia EÚ č. 5 – Riešenie potrieb pacientov s neprenosnými chorobami zasiahnutých pandémiou ochorenia COVID-19, najmä tých, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí ľudí v Európe i vo svete

4.6.1.

Po odznení pandémie je potrebné viac sa zamerať na neprenosné choroby. V EÚ žije 60 miliónov ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí európskych občanov. V rokoch mimo pandémie COVID-19 boli kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí v EÚ, ktorým sa dalo predísť. Počas pandémie bolo toto ochorenie mnohým pacientom diagnostikované príliš neskoro alebo k jeho diagnostikovaniu nedošlo vôbec.

4.6.2.

Mali by sme sa zaoberať otázkou rovnosti v oblasti zdravia v EÚ a prispieť tak k zníženiu rozdielov v tejto oblasti, a to vrátane zdravotnej starostlivosti podľa osobitných potrieb mužov a žien (rodová medicína). Hoci sa táto iniciatíva zameriava na propagáciu a prevenciu, mala by tiež podporovať lepšie znalosti a údaje, skríning a včasnú detekciu, diagnostiku a riadenie liečby, ako aj kvalitu života pacienta. Ďalším cieľom by mala byť pomoc krajinám EÚ pri prenose osvedčených postupov, vypracúvaní usmernení a zavádzaní inovačných prístupov atď. To zároveň znamená, že EÚ by mala určiť ďalšiu európsku misiu na vybudovanie systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré budú odolnejšie voči pandémiám, pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenia, a to v súlade s úsilím misie zameranej na boj proti rakovine, čím by sa v konečnom dôsledku riešila otázka dvoch neprenosných chorôb najviac zaťažujúcich európske obyvateľstvo. Považujeme tiež za potrebné venovať sa iným ochoreniam, najmä tým, ktoré majú výrazný vplyv na európsky HDP, napr. muskuloskeletálne ochorenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 79.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh odporúčania Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe [COM(2021) 407 final – 2021/230 (NLE)] (Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 24).

(3)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 59.

(4)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 76.

(5)  Podrobnosti sú uvedené napr. v správach OECD v oblasti vedy, technológií a inovácií za roky 2015 a 2017.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2001/20/ES a 2001/83/ES v súvislosti s výnimkami z určitých povinností týkajúcich sa určitých liekov na humánne použitie sprístupňovaných v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko, ako aj na Cypre, v Írsku a na Malte

[COM(2021) 997 final — 2021/0431 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 536/2014, pokiaľ ide o výnimku z určitých povinností týkajúcich sa skúšaných liekov sprístupnených v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko, ako aj na Cypre, v Írsku a na Malte

[COM(2021) 998 final — 2021/0432 (COD)]

(2022/C 275/06)

Spravodajca:

Martin SCHAFFENRATH

Konzultácia	a) Európsky parlament, 20.1.2022 b) Rada, 3.2.2022
Právny základ	a) článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie b) článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	3.2.2022
Prijaté v pléne	24.2.2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Nepretržitá dodávka vysokokvalitných, účinných a bezpečných liekov na humánne použitie je kľúčom k zabezpečeniu prístupu pacientov k zdravotnej starostlivosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) preto víta balík opatrení, ktorý 17. decembra 2021 predložila Európska komisia s cieľom na jednej strane dlhodobo zabezpečiť neprerušené dodávky liekov zo Spojeného kráľovstva do Severného Írska a na druhej strane včas odstrániť pretrvávajúci nedostatok liekov na Cypre, v Írsku a na Malte v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

1.2.

EHSV uznáva, že predovšetkým menšie členské štáty EÚ Cyprus, Írsko a Malta sú historicky vo veľkej miere závislé od dodávok liekov a skúšaných liekov zo Spojeného kráľovstva.

1.3.

EHSV sa domnieva, že zmeny balíka opatrení, ktorými sa zavádzajú výnimky z určitých povinností týkajúcich sa liekov a skúšaných liekov sprístupnených v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko, ako aj na Cypre, v Írsku a na Malte, sú zmysluplné vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a súvisiace rámcové podmienky, a preto ich EHSV v plnom rozsahu podporuje.

1.4.

EHSV osobitne zdôrazňuje ústrednú úlohu fungujúceho, spravodlivého a efektívneho vnútorného trhu. Najvyššou prioritou pritom musí byť súlad s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa liekov a skúšaných liekov, najmä pokiaľ ide o ich kvalitu a bezpečnosť. EHSV zároveň víta požiadavky na balenie výrobkov zo Spojeného kráľovstva, ktoré sú súčasťou balíka, aby sa zabránilo ďalšiemu prebaľovaniu liekov, čo by mohlo viesť k stiahnutiu liekov z trhu Severného Írska z dôvodu dodatočných nákladov a zložitosti procesu.

1.5.

Pokiaľ však ide o dočasné výnimky pre Cyprus, Írsko a Maltu, EHSV upozorňuje na potrebu včasného trvalého riešenia, ktoré by sa malo vypracovať v rámci európskej farmaceutickej stratégie s cieľom zabezpečiť dlhodobé dodávky liekov povolených v EÚ pacientom v týchto členských štátoch.

2.   Kontext návrhov Komisie

2.1.

Podľa Protokolu o Írsku/Severnom Írsku k dohode o vystúpení (1) Spojeného kráľovstva z EÚ sa na lieky uvádzané na trh v Severnom Írsku musí vzťahovať platné povolenie na uvedenie na trh vydané Komisiou (povolenia platné pre celú EÚ) alebo Spojeným kráľovstvom, pokiaľ ide o Severné Írsko. Tieto vnútroštátne povolenia musia byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o liekoch. Aj dovoz skúšaných liekov z tretích krajín do Únie alebo Severného Írska je podmienený vlastnením výrobného a dovozného povolenia. Tieto povolenia musia byť v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z acquis EÚ pre klinické skúšanie.

2.2.

Cyprus, Írsko, Malta a Severné Írsko sú historicky závislé od dodávok liekov vrátane skúšaných liekov z častí Spojeného kráľovstva iných ako Severné Írsko alebo prechádzajúcich cez tieto časti a dodávateľské reťazce pre tieto trhy sa ešte plne neprispôsobili tak, aby boli v súlade s právom EÚ, ani zmenenej situácii po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

2.3.

V oznámení Komisie z 25. januára 2021 (2) sa stanovuje jednoročné obdobie odkladu (do konca decembra 2021) na pokračovanie skúšania šarží a výroby/logistiky v iných častiach Spojeného kráľovstva ako Severné Írsko s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky liekov do Severného Írska, na Cyprus, do Írska a na Maltu. Toto oznámenie sa uplatňuje aj na požiadavky na dovoz skúšaných liekov, s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky liekov do Severného Írska, na Cyprus, do Írska a na Maltu.

2.4.

Napriek prechodnému obdobiu je pre určitých prevádzkovateľov, ktorí majú v súčasnosti sídlo v častiach Spojeného kráľovstva iných ako Severné Írsko, stále veľmi ťažké prispôsobiť sa požiadavkám protokolu. Hlavnými dôvodmi sú príliš vysoké náklady na prispôsobenie v pomere k malej veľkosti severoírskeho trhu, ktorý tvorí 3 % celkového trhu Spojeného kráľovstva, a komplexnej logistike, pre ktorú neboli identifikované žiadne vhodné alternatívne logistické centrá v Severnom Írsku.

2.5.

Cieľom návrhov je na jednej strane riešiť otázky týkajúce sa liekov na humánne použitie, predchádzať nedostatku liekov a zabezpečiť primeranú úroveň ochrany verejného zdravia v Severnom Írsku, na Cypre, v Írsku a na Malte. Rovnako je potrebné riešiť otázky týkajúce sa skúšaných liekov, zabrániť nepriaznivému vplyvu na ich dodávky a v dôsledku toho na vykonávanie klinických skúšaní povolených podľa nariadenia (EÚ) č. 536/2014 (3) v Severnom Írsku, na Cypre, v Írsku a na Malte.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV preto víta tento balík opatrení. Zabezpečenie dodávok liekov a ochrana verejného zdravia sú základnými záujmami výboru.

3.2.

EHSV považuje vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ za veľmi komplexnú a zložitú záležitosť. Je pravda, že dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom (4) a jej protokol o Írsku/Severnom Írsku (5) upravujú väčšinu budúcich vzťahov medzi týmito dvoma stranami. Keďže plánované jednoročné prechodné obdobie sa ukázalo ako nedostatočné na prispôsobenie novým požiadavkám na zabezpečenie neprerušených dodávok liekov a skúšaných liekov do Severného Írska, na Cyprus, do Írska a na Maltu, je teraz potrebné prijať cielené a rýchle opatrenia, aby sa zmiernili hospodárske a zdravotné dôsledky.

3.3.

Medzi kľúčové prvky balíka, ktoré by sa podľa EHSV mali zdôrazniť, patria: — neprerušované dodávky liekov zo Spojeného kráľovstva do Severného Írska, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi EÚ, — ďalšie uznávanie skúšania šarží kvalifikovanou osobou usadenou v Spojenom kráľovstve mimo Severného Írska, ktorá je zodpovedná za skúšanie šarží a dohľad nad liekmi, aby sa v budúcnosti predišlo duplicite práce, — zachovanie možnosti uchovávať balenia pre Severné Írsko a Spojené kráľovstvo a zároveň možnosť požiadať o povolenie na uvedenie na trh prostredníctvom decentralizovaného alebo vnútroštátneho registračného postupu, — vhodné opatrenia na prispôsobenie požiadaviek smernice 2011/62/EÚ o falšovaných liekoch (6) s cieľom ďalej zaistiť bezpečnosť liekov v Severnom Írsku a zabrániť šíreniu falšovaných liekov do zvyšku EÚ.

3.4.

V súvislosti s jednotným trhom EÚ EHSV zdôrazňuje, že vykonávanie balíka opatrení musí za každých okolností zabezpečiť, aby dotknuté lieky a skúšané lieky zo Spojeného kráľovstva zostali v Severnom Írsku a neuvádzali sa na trh v iných častiach vnútorného trhu, pokiaľ ich nepovolil príslušný vnútroštátny orgán v súlade s právnymi predpismi EÚ. To isté platí pre prechodné trojročné obdobie v prípade Cypru, Írska a Malty. Prvoradou zásadou v tomto prípade musí byť, aby tieto lieky a skúšané lieky slúžili len na zásobovanie pacientov s bydliskom v týchto krajinách.

3.5.

V tejto súvislosti EHSV osobitne víta zásadu transparentnosti, na základe ktorej sa od príslušných orgánov Severného Írska a príslušných členských štátov EÚ vyžaduje, aby vypracovali a uverejnili zoznam relevantných liekov a skúšaných liekov s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia v Únii a zabrániť vstupu týchto liekov do iných členských štátov.

3.6.

EHSV tiež ďalej podporuje najmä navrhované výnimky zo smernice 2011/62/EÚ o falšovaných liekoch, ktoré by mali výrobcom umožniť zachovať špecifické identifikátory požadované Úniou pre lieky, aj keď sa do Severného Írska, a počas obdobia troch rokov na Cyprus, do Írska a na Maltu, dovážajú z iných členských štátov EÚ cez Spojené kráľovstvo. Podporuje aj navrhovaný mechanizmus, na základe ktorého budú lekárne a nemocnice v Únii (okrem Severného Írska, Cypru, Írska a Malty) informované prostredníctvom európskeho systému overovania liekov, hneď ako sa naskenuje liek povolený pre Severné Írsko v Spojenom kráľovstve. Tým sa koncovým používateľom jasne oznámi, že takýto liek môže prípadne nebyť určený na dodanie v Únii.

3.7.

Pokiaľ ide o možné prechodné riešenia na zabezpečenie toho, aby pacienti v Severnom Írsku mali rovnaké postavenie ako pacienti vo zvyšku Spojeného kráľovstva, EHSV víta aj navrhovanú výnimku pre dočasný dovoz nových patentovaných liekov povolených v Spojenom kráľovstve, kým povolenie na uvedenie na trh neudelí aj Únia.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Podľa názoru EHSV zainteresované strany v plnej miere zohľadnili všetky obavy s cieľom zabezpečiť neprerušené dodávky liekov a skúšaných liekov do Severného Írska a iných menších členských štátov, ktorých sa táto problematika týka. EHSV však navrhuje niekoľko špecifikácií uvedených nižšie, ktoré možno zahrnúť do sprievodných usmernení.

4.2.

Konkrétne odôvodnenie 7 návrhu smernice poskytuje dôležité objasnenie, pokiaľ ide o zachovanie regulačných požiadaviek týkajúcich sa skúšania šarží a dohľadu nad liekmi v Spojenom kráľovstve pri vývoze do Severného Írska. Pritom je dôležité objasniť, že akákoľvek regulačná funkcia vykonaná v Spojenom kráľovstve okrem Severného Írska v súvislosti s povolením na uvedenie na trh v Spojenom kráľovstve v Severnom Írsku sa môže uplatniť pri súčasných aj budúcich vnútroštátnych povoleniach na uvedenie na trh, ako aj pri decentralizovaných postupoch, resp. postupoch vzájomného uznávania. To musí byť pevne zakotvené tak v návrhu smernice, ako aj v príslušných usmerneniach.

4.3.

EHSV osobitne upozorňuje na článok 2 návrhu smernice Európskej komisie, ktorým sa do smernice 2001/83/ES vkladá článok 5a a ktorý sa týka výnimiek z určitých povinností týkajúcich sa určitých liekov na humánne použitie dostupných v Spojenom kráľovstve. Za každých okolností sa musí zabezpečiť, aby dotknuté lieky vyvážané zo Spojeného kráľovstva do Severného Írska (a počas trojročného prechodného obdobia na Cyprus, do Írska a na Maltu) zostali na týchto trhoch a neuvádzali sa na trh v iných častiach vnútorného trhu.

4.4.

EHSV sa domnieva, že je potrebné ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o posúdenie kvality stanovené v článku 2 ods. 4 návrhu smernice (zmena článku 20 smernice 2001/83/ES) pre lieky povolené centralizovaným postupom Únie, ale namiesto v členskom štáte EÚ vyrobené v Spojenom kráľovstve (okrem Severného Írska) a dovezené odtiaľ priamo do Severného Írska.

4.5.

EHSV tiež odporúča bližšie objasniť článok 2 ods. 5 návrhu smernice (zmena článku 40 smernice 2001/83/ES), pokiaľ ide o potrebu povolenia na veľkoobchodnú distribúciu v prípade vývozu/dovozu do Severného Írska pre podnik so sídlom v inej časti Spojeného kráľovstva ako v Severnom Írsku. Treba poznamenať, že by sa mala naďalej zabezpečiť možnosť dovozu liekov z miesta v Spojenom kráľovstve do Severného Írska, ak povolenie na veľkoobchodnú distribúciu vydal orgán Spojeného kráľovstva.

4.6.

Podporuje sa aj článok 2 ods. 9, ktorý spoločnostiam umožňuje, aby sa kvalifikovaná osoba zodpovedná za skúšanie šarží a dohľad nad liekmi nachádzala v častiach Spojeného kráľovstva iných ako Severné Írsko. EHSV však vyzýva na ďalšie objasnenie praktického uplatňovania tohto pravidla v praxi, prípadne v rámci pripravovaných usmernení.

4.7.

EHSV napokon zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité jasne rozlišovať medzi oznámením Komisie z 25. januára 2021 (7), ktoré dočasne umožňuje dotknutým hospodárskym subjektom naďalej dodávať lieky a skúšané lieky do Severného Írska, a ustanoveniami tohto balíka opatrení. Úniu vyzýva, aby počas tohto prechodného obdobia medzi uvedenou výnimkou a prijatím a vykonávaním zmien prostredníctvom návrhu smernice, resp. nariadenia zabezpečila vysokú úroveň právnej istoty pre držiteľov povolení na uvedenie na trh, veľkoobchodníkov a lekárnikov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

(2)  Oznámenie Komisie – Uplatňovanie farmaceutického acquis Únie na trhoch, ktoré sú historicky závislé od dodávok liekov z Veľkej Británie alebo cez Veľkú Britániu, po skončení prechodného obdobia (Ú. v. EÚ C 27, 25.1.2021, s. 11).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

(4)  Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 444, 31.12.2020, s. 14).

(5)  Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.

(6)  Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 74.

(7)  Oznámenie Komisie – Uplatňovanie farmaceutického acquis Únie na trhoch, ktoré sú historicky závislé od dodávok liekov z Veľkej Británie alebo cez Veľkú Britániu, po skončení prechodného obdobia (Ú. v. EÚ C 27, 25.1.2021, s. 11).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade Zdaňovanie podnikov v 21. storočí

[COM(2021) 251 final]

(2022/C 275/07)

Spravodajca:

Krister ANDERSSON

Žiadosť	Európska komisia, 1.7.2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	8.6.2021
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8.2.2022
Prijaté v pléne	23.2.2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	216/00/07

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta dlho očakávanú iniciatívu Komisie týkajúcu sa stratégie v oblasti zdaňovania podnikov v 21. storočí. EHSV dôrazne podporuje a oceňuje skutočnosť, že Komisia svoju prácu zosúladila s medzinárodnými diskusiami a dohodami.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť cezhraničné investície a znížiť náklady podnikov na dodržiavanie predpisov, a súčasne dosiahnuť, aby bolo hospodárstvo EÚ ekologickejšie a viac digitalizované.

1.3.

EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom Akčnom pláne pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (1) a zohľadnila pritom stanovisko EHSV na tému Balík opatrení pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie (2).

1.4.

EHSV víta skutočnosť, že ministri financií skupiny G20 podporili dohodu, ktorú 8. októbra 2021 podpísalo 136 zo 140 krajín zapojených do rokovaní o inkluzívnom rámci s cieľom dosiahnuť globálne a konsenzuálne súhrnné riešenie rozdelenia daňových práv medzi krajiny. EHSV zároveň upozorňuje na dôsledky vyplývajúce z komplexnosti týchto ambicióznych cieľov a vyzýva na jednotné a globálne zosúladené a koordinované vykonávanie piliera 1 a 2 (balíka).

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať daňový balík nielen v EÚ, ale súčasne aj v hlavných obchodných partnerských krajinách. Ak sa pilier 1 nebude vykonávať v USA alebo v iných krajinách, ktoré sú hlavnými obchodnými partnermi, európske podniky môžu mať konkurenčnú nevýhodu.

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby v Európe platili presne také isté pravidlá týkajúce sa piliera 2 a efektívnej minimálnej dane z príjmov právnických osôb, ako komplexné pravidlá dohodnuté v globálnej dohode. Členské štáty by preto pred prijatím smernice mali v dostatočnom predstihu disponovať konečným dohodnutým textom dohody.

1.7.

Výpočtom efektívnej sadzby dane sa má určiť, či je efektívna sadzba dane príslušnej nadnárodnej skupiny podnikov v posudzovanej jurisdikcii nad alebo pod minimálnou sadzbou dane. EHSV zdôrazňuje, že požiadavky na výpočet efektívnych sadzieb dane sa musia riadiť dohodnutým globálnym prístupom, aby nedošlo k zvýšeniu administratívnych nákladov.

1.8.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie vydať pre členské štáty odporúčanie, aby umožnili kompenzáciu strát prenosom do minulých období.

1.9.

EHSV podporuje Komisiu v boji proti zneužívaniu schránkových spoločností na pranie špinavých peňazí, agresívne daňové plánovanie, a to zo strany jednotlivcov a korporácií, a na daňové úniky. EHSV očakáva, že sa bude môcť vyjadriť ku konkrétnemu návrhu zameranému na riešenie zneužívania schránkových spoločností.

1.10.

EHSV víta iniciatívu Komisie vytvoriť odpočítateľnú položku pre zníženie zvýhodňovania dlhu (Debt Equity Bias Reduction Allowance – DEBRA). Investície do nových ekologickejších technológií sú spojené s vyšším rizikom pre investorov. V takýchto situáciách je kapitálové financovanie mimoriadne dôležité a je potrebné riešiť prirodzenú predpojatosť voči kapitálovému financovaniu, ktorá je súčasťou daňových systémov.

1.11.

EHSV víta iniciatívu Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) s jednotným súborom pravidiel dane z príjmov právnických osôb a teší sa, že bude môcť podrobne tento návrh preskúmať.

1.12.

EHSV nabáda Komisiu, aby sa zaoberala situáciami cezhraničnej práce na diaľku ako neoddeliteľnou súčasťou stratégie zdaňovania podnikov.

1.13.

Ďalšia oblasť, ktorou sa treba zaoberať, je rozsah uplatňovania DPH. Výnimky a medzery vytvárajú komplexnosť a vedú k vzniku nerovnakých podmienok, ako aj k strate daňových príjmov. EHSV nabáda Komisiu, aby prehodnotila oblasť pokrytia systému DPH.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Cieľom oznámenia Komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí je riešiť niekoľko hlavných výziev, ktoré sa vyvinuli v priebehu rokov, spolu s pandémiou COVID-19.

2.2.

EÚ potrebuje spoľahlivý, efektívny a spravodlivý daňový rámec, ktorý zohľadní potreby verejného financovania a podporí oživenie a ekologickú a digitálnu transformáciu tým, že vytvorí prostredie priaznivé pre spravodlivý, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj pre investície, aby sa vytvorili pracovné príležitosti.

2.3.

Očakáva sa, že zdaňovanie prispeje k širším politikám EÚ, ako sú Európska zelená dohoda, digitálna agenda Komisie, Nová priemyselná stratégia pre Európu a únia kapitálových trhov. Zdaňovanie tiež musí uľahčiť digitálnu transformáciu tým, že vytvorí prostredie, v ktorom môžu digitálne podniky prosperovať.

2.4.

V oznámení Komisie sa primerane zohľadňujú výsledky projektu BEPS a rieši sa reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb pod vedením OECD a na základe mandátu skupiny G20. Tento reformný balík pozostáva z dvoch pilierov. Cieľom piliera 1 je prispôsobiť medzinárodné pravidlá zdaňovania novým obchodným modelom, ktoré spoločnostiam umožňujú podnikať bez fyzickej prítomnosti (3).

2.5.

V rámci piliera 2 sa zasa zníži daňová súťaž stanovením minimálnej efektívnej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 % (4).

2.6.

Po schválení v rámci mnohostranného dohovoru sa uplatňovanie balíka stane povinným a Komisia navrhne smernicu na jeho vykonávanie v EÚ.

2.7.

Komisia predloží aj nový návrh každoročného uverejňovania efektívnej sadzby dane z príjmov právnických osôb veľkých spoločností, ktoré sú rezidentmi v EÚ a spadajú do pôsobnosti piliera 2, pričom použije metodiku dohodnutú na výpočty v rámci piliera 2.

2.8.

EÚ chce v rámci svojho programu transparentnosti v ešte väčšej miere riešiť zneužívanie schránkových spoločností – t. j. spoločností s nedostatočnou alebo minimálnou prítomnosťou a nedostatočnou alebo minimálnou skutočnou hospodárskou činnosťou – na daňové účely, a to prostredníctvom novej legislatívnej iniciatívy zameranej na predchádzanie agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom alebo praniu špinavých peňazí, a to zo strany jednotlivcov a korporácií.

2.9.

Komisia bude prostredníctvom svojej stratégie riešiť aj otázku zvýhodňovania dlhu pri zdaňovaní právnických osôb tým, že zmenší znevýhodnenie kapitálovo financovaných investícií prostredníctvom systému odpočítateľných položiek (DEBRA) pre financovanie prostredníctvom nového kapitálu.

2.10.

Komisia svoj existujúci návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (5) stiahne hneď po predložení nového návrhu na posilnenie vnútorného trhu. Pôjde o nový rámec zdaňovania príjmov podnikov v Európe nazvaný BEFIT (Podnikanie v Európe: Rámec pre zdaňovanie príjmov).

2.11.

Návrh BEFIT bude postavený na pilieri 1 a pilieri 2. Komisia bude pri príprave tohto návrhu úzko spolupracovať s členskými štátmi, pričom zohľadní aj názory Európskeho parlamentu, a uskutoční konzultácie s podnikateľským sektorom a skupinami občianskej spoločnosti.

2.12.

Stratégia Komisie zahŕňa odporúčanie členským štátom, aby umožnili kompenzáciu strát prenosom do minulých období, a to s cieľom zlepšiť rovnosť podmienok pre spoločnosti v celej Únii. Toto odporúčanie sa vzťahuje na fiškálne roky 2020 a 2021.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta dlho očakávanú iniciatívu Komisie týkajúcu sa stratégie v oblasti zdaňovania podnikov v 21. storočí. EHSV dôrazne podporuje a oceňuje skutočnosť, že Komisia svoju prácu zosúladila s medzinárodnými diskusiami a dohodami.

3.2.

EHSV podporuje cieľ, ktorý sleduje Komisia, a to aby daňový program EÚ prispieval k celkovému cieľu umožniť spravodlivý a udržateľný rast podporou širších politík EÚ, ako sú Európska zelená dohoda, digitálna agenda Komisie, priemyselná stratégia pre Európu a únia kapitálových trhov.

3.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť cezhraničné investície a znížiť náklady podnikov na dodržiavanie predpisov, a súčasne dosiahnuť, aby bolo hospodárstvo EÚ ekologickejšie a viac digitalizované.

3.4.

EHSV sa obáva prípadnej daňovej medzery, a to aj napriek tomu, že príjmy z dane z príjmov právnických osôb v pomere k HDP boli v EÚ a v krajinách OECD v poslednom desaťročí v priemere stabilné alebo sa dokonca zvýšili.

3.5.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že vlády sa pustili do prijímania nesúrodej mozaiky opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom a že tieto opatrenia ešte viac skomplikovali už aj tak existujúcu komplexnosť. EHSV požaduje spoľahlivý, efektívny a spravodlivý daňový rámec, ktorý by riešil hlavné stimuly vedúce k narúšaniu základu dane a presunu ziskov.

3.6.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila vplyv série právnych predpisov proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré boli zavedené za posledných šesť rokov.

3.7.

EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom Akčnom pláne pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie na podporu stratégie obnovy (6) a zohľadnila pritom stanovisko EHSV na tému Balík opatrení pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie (7). EHSV považuje za dôležité zvýšiť produktivitu európskeho hospodárstva aspoň na úroveň konkurenčných hospodárstiev. Zdaňovanie je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú produktivitu, ale je to dôležitý faktor (8).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV víta skutočnosť, že ministri financií skupiny G20 podporili dohodu, ktorú 8. októbra 2021 podpísalo 136 zo 140 krajín zapojených do rokovaní o inkluzívnom rámci s cieľom dosiahnuť globálne a konsenzuálne súhrnné riešenie rozdelenia daňových práv medzi krajiny (9). EHSV zároveň upozorňuje na komplexnosť vyplývajúcu z týchto ambicióznych cieľov a vyzýva na jednotné a globálne zosúladené a koordinované vykonávanie piliera 1 a 2. V tejto súvislosti sa v návrhoch EÚ musia zohľadniť aj špecifiká požiadaviek právnych predpisov EÚ, ako sú napríklad sloboda usadiť sa a nediskriminácia.

4.2.

EHSV konštatuje, že na dosiahnutie podrobnej dohody je potrebné vynaložiť ešte oveľa viac práce. Je mimoriadne dôležité, aby sa dosiahla dohoda o mnohých technických aspektoch. Uplatňovanie pravidiel na úrovni EÚ nesmie viesť k tomu, že podniky so sídlom v EÚ nesmú byť v konkurenčnej nevýhode v porovnaní so svojimi rovnocennými konkurentmi, ktorí majú sídlo v iných významných jurisdikciách (10).

4.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať daňový balík nielen v EÚ, ale súčasne aj v hlavných obchodných partnerských krajinách. Ak sa pilier 1 nebude vykonávať súčasne aj v USA a u iných hlavných obchodných partnerov, európske podniky môžu mať konkurenčnú nevýhodu. Preto je potrebné koordinovať s obchodnými partnermi zavádzanie do praxe, ale aj uplatňovanie mnohostranného dohovoru.

4.4.

EHSV zdôrazňuje význam transpozície a toho, aby sa na smernicu pilieru 2 a efektívnu minimálnu daň z príjmov právnických osôb uplatňovali presne také isté pravidlá, ako sú komplexné pravidlá dohodnuté v globálnej dohode. Členské štáty by preto pred prijatím smernice mali v dostatočnom predstihu disponovať konečným dohodnutým textom dohody (11).

4.5.

EHSV podporuje iniciatívu Komisie vydať pre členské štáty odporúčanie, aby umožnili kompenzáciu prenosom do minulých období. Takéto pravidlá sú však dôležité nielen v prípade pandemickej situácie, ale aj za normálnych okolností. Dani z príjmov právnických osôb by mal podliehať čistý zisk spoločnosti v priebehu času.

4.6.

EHSV podporuje Komisiu v boji proti zneužívaniu schránkových spoločností na pranie špinavých peňazí, agresívne daňové plánovanie, a to zo strany jednotlivcov a korporácií, a na daňové úniky. EHSV očakáva, že sa bude môcť vyjadriť ku konkrétnemu návrhu zameranému na riešenie zneužívania schránkových spoločností.

4.7.

EHSV víta iniciatívu Komisie vytvoriť odpočítateľnú položku pre zníženie zvýhodňovania dlhu. Investície do nových ekologickejších technológií sú spojené s vyšším rizikom pre investorov. V takýchto situáciách je kapitálové financovanie mimoriadne dôležité a je potrebné riešiť prirodzenú predpojatosť voči kapitálovému financovaniu, ktorá je súčasťou daňových systémov (12).

4.8.

EHSV konštatuje, že by sa mohlo dosiahnuť, aby sa kapitálové financovanie na úrovni spoločností, ako aj na úrovni akcionárov menej znevýhodňovalo. Je dôležité, aby daňové zaobchádzanie nemotivovalo k presunu finančných prostriedkov z jednej úrovne na druhú.

4.9.

Okrem toho treba tiež poznamenať, že ak sa zákonné sadzby dane z príjmov právnických osôb zvýšia, hodnota odpočtu úrokov sa zvýši a pre spoločnosť je ekonomicky vhodnejšie investovať prostredníctvom úverov. Vyššia miera inflácie a/alebo zvýšenie úrokových sadzieb by mali podobný efekt, čím by sa posilnilo súčasné zvýhodňovanie dlhu (13). Keďže sa takýto vývoj nedá vylúčiť, má nadchádzajúca iniciatíva Komisie o to väčší význam a je vítanejšia.

4.10.

EHSV víta ciele BEFIT a teší sa, že bude môcť podrobne tento návrh preskúmať. Návrh by mal zohľadniť osobitné právne režimy uplatniteľné na určité typy družstevných a vzájomných spoločností, ktoré boli v minulosti prijaté v rôznych členských štátoch. EHSV nabáda Komisiu, aby do rokovaní zapojila zainteresované strany a občiansku spoločnosť s cieľom dosiahnuť pokrok a akceptáciu.

5.   Niektoré ďalšie oblasti, ktoré je potrebné riešiť v rámci daňovej politiky v 21. storočí

5.1.

EHSV sa domnieva, že pandémia možno pre mnohých zmenila pracovisko tak, že práca na diaľku bude v nadchádzajúcich rokoch častejšia. Daňové dôsledky cezhraničnej telepráce (alebo práce na diaľku) vyvolávajú otázky v daňovej oblasti tak pre podniky, ako aj pre jednotlivcov. V prípade spoločností môže vzniknúť neplánovaná stála prevádzkareň s daňovými dôsledkami. Pre jednotlivca môže vzniknúť daňová povinnosť vo viacerých krajinách, pričom sociálne dávky a ochrana môžu byť nepriaznivo ovplyvnené práve naopak. Rovnako to môže mať vplyv aj na dôchodkové práva.

5.2.

EHSV nabáda Komisiu, aby sa zaoberala situáciami cezhraničnej práce ako neoddeliteľnou súčasťou stratégie zdaňovania podnikov.

5.3.

Ďalšia oblasť, ktorou sa treba zaoberať, je rozsah uplatňovania DPH. Výnimky a medzery spôsobujú zložitosť a vedú k vzniku nerovnakých podmienok, ako aj k strate daňových príjmov. EHSV nabáda Komisiu, aby prehodnotila oblasť pokrytia systému DPH.

---

(1)  COM(2020) 312 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 8.

(3)  Medzi spoločnosti, ktoré spadajú do rámca pôsobnosti, patria nadnárodné spoločnosti s celosvetovým obratom nad 20 miliárd EUR a ziskovosťou viac ako 10 % (t. j. zisk pred zdanením príjmov) vypočítanou pomocou mechanizmu priemerovania s limitom obratu, ktorý sa má znížiť na 10 miliárd EUR, pod podmienkou úspešného vykonávania, vrátane daňovej istoty, pričom príslušné preskúmanie sa začne sedem rokov od nadobudnutia platnosti dohody a preskúmanie sa ukončí najneskôr do jedného roka. Ťažobný priemysel a regulované finančné služby sú vyňaté. https://www.oecd.org/tax/beps/statement-on-a-two-pillar-solution-to-address-the-tax-challenges-arising-from-the-digitalisation-of-the-economy-october-2021.pdf.

(4)  Druhý pilier tvoria: a) dve vzájomne prepojené vnútroštátne pravidlá [spolu tvoria globálne pravidlá proti narúšaniu základu dane (GloBE pravidlá)]: i) pravidlo zahrnutia príjmov (IIR), ktorým sa materskej spoločnosti ukladá dodatočná daň v súvislosti s nízkym zdaneným príjmom zakladajúceho subjektu; a ii) pravidlo o podhodnotenej platbe (UTPR), ktorým sa odmietajú odpočty alebo sa vyžaduje rovnocenná úprava v rozsahu, v akom nízke daňové príjmy základného subjektu nepodliehajú dani podľa IIR; a b) pravidlo založené na zmluve [pravidlo o podliehaní zdaneniu (STTR)], ktoré umožňuje jurisdikciám pôvodu zaviesť obmedzené zdaňovanie zdrojov na platby určitých prepojených strán podliehajúce dani pod minimálnou sadzbou. Platbu na základe pravidla STTR bude možné započítať ako daň podľa pravidiel GloBE. Pravidlá GloBE sa budú uplatňovať na nadnárodné spoločnosti, ktoré dosiahnu prahovú hodnotu 750 miliónov EUR stanovenú v opatrení 13 BEPS (podávanie správ podľa jednotlivých krajín). Jednotlivé krajiny môžu uplatňovať IIR na nadnárodné spoločnosti so sídlom na ich území aj v prípade, že nedosahujú túto prahovú hodnotu. Minimálna sadzba dane používaná na účely IIR a UTPR bude stanovená na 15 %. https://www.oecd.org/tax/beps/statement-on-a-two-pillar-solution-to-address-the-tax-challenges-arising-from-the-digitalisation-of-the-economy-october-2021.pdf.

(5)  COM(2016) 685 final a COM(2016) 683 final.

(6)  COM(2020) 312 final.

(7)  Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 8.

(8)  Z mnohých správ vyplýva, že dane z príjmov právnických osôb majú obzvlášť škodlivý vplyv na rast a produktivitu. K tomuto záveru dospela OECD už mnohokrát, pozri napr. Tax and Economic Growth, OECD Economics Department Working Paper No. 620 alebo Tax Policy Reform and Economic Growth, OECD (2010). Dôležitými faktormi, ktoré podporujú tento záver, sú presun dane z príjmov právnických osôb na pracovníkov, najmä na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ako aj negatívny vplyv na investície. Aj ďalšie dane, napríklad zdanenie práce, môžu spomaliť rast a rozvoj produktivity.

(9)  Daňové pravidlá sa vzťahujú na všetky spoločnosti, ktoré prekračujú prahovú hodnotu, bez ohľadu na odvetvia, v ktorých pôsobia. Nejde len o tzv. digitálne obchodné modely alebo podniky orientované na spotrebiteľov.

(10)  Ak by neexistovalo pravidlo UTPR a ak by sa IIR neuplatňovalo na domáce situácie, nastala by situácia, keď by zahraničné skupiny nadnárodných podnikov vrátane amerických skupín uplatňovali minimálnu efektívnu sadzbu dane len v cezhraničných situáciách. Výsledkom by bolo, že by ochránili svoje domáce dcérske spoločnosti pred minimálnou efektívnou sadzbou dane: v tomto kontexte by teda nízko zdaňované domáce dcérske spoločnosti amerických/zahraničných centrál naďalej profitovali z daňových úľav na VaV a platili dane so sadzbou, ktorá je nižšia, než je dohodnuté minimum, zatiaľ čo pre spoločnosť so sídlom v EÚ a jej dcérske spoločnosti by daňové úľavy na VaV kompenzovali/zneutralizovali dodatočnou daňou, ak si znížia efektívnu sadzbu dane pod dohodnuté minimum.

(11)  Ak v čase, keď sa členské štáty dohodnú na smernici, ešte nebudú známe všetky ustanovenia dohody, ktorú majú uzavrieť členovia inkluzívneho rámca OECD, bude potrebné začať proces zmeny smernice tak, aby sa dosiahla transpozícia globálnej dohody do dohody EÚ. Niektoré členské štáty môžu namietať proti takejto zmene smernice. Na dosiahnutie riadnej a úplnej transpozície je potrebné, aby bola globálna dohoda plne vypracovaná a známa pred tým, ako sa dosiahne dohoda o smernici.

(12)  Pozri stanovisko EHSV na tému Úloha daní z príjmov právnických osôb pri správe a riadení spoločností, Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 13.

(13)  Pozri The Taxation of Income from Capital, Mervyn King a Don Fullerton, The University of Chicago Press a NBER (1984).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES, pokiaľ ide o proporcionalitu, kvalitu dohľadu, predkladanie informácií, opatrenia týkajúce sa dlhodobých záruk, makroprudenciálne nástroje, riziká ohrozujúce udržateľnosť, dohľad nad skupinou a cezhraničný dohľad

[COM(2021) 581 final — 2021/0295 (COD)]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií poisťovní a zaisťovní a ktorým sa menia a dopĺňajú smernice 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2009/138/ES, (EÚ) 2017/1132 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 648/2012

[COM(2021) 582 final — 2021/0296 (COD)]

(2022/C 275/08)

Spravodajca:	Jörg Freiherr FRANK VON FÜRSTENWERTH
Pomocný spravodajca:	Christophe LEFÈVRE

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európsky parlament, 22. 11. 2021 Rada Európskej únie, 26. 11. 2021
Právny základ	články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	169/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s hodnotením Európskej komisie, že súbor pravidiel Solventnosť II, ktorý sa opiera o tri piliere (kvantitatívne požiadavky na vlastné zdroje, administratívna organizácia spoločnosti a dohľad, podávanie správ a transparentnosť), sa osvedčil. Skúsenosti s krízou štátneho dlhu, politika nízkych úrokových sadzieb, počiatočné účinky pandémie COVID-19, ktorá sa ešte v žiadnom prípade neskončila, a vedomie, že dôjde k ďalším krízam, si však vyžadujú úpravy regulačného rámca.

1.2

EHSV s veľkým potešením víta skutočnosť, že Európska komisia sa zaoberá otázkou systémových rizík v sektore poisťovníctva. Rizikový profil poisťovateľov sa mení. Vzhľadom na klimatickú krízu je sektor poisťovníctva obzvlášť dôležitý, pokiaľ ide o poistenie proti účinkom zmeny klímy a nové ekologické riziká (napr. biodiverzita). Pre poisťovateľov existujú tiež väčšie riziká, pokiaľ ide o ich úlohu investorov. Nedostatočne sa posudzujú najmä materiálne riziká, riziká v spojitosti s ručením a riziká súvisiace s transformáciou.

1.3

EHSV podporuje cieľ Európskej komisie vytvoriť regulačný rámec, v ktorom sektor poisťovníctva zohráva ešte väčšiu úlohu ako investor pri financovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo a v boji proti následkom pandémie COVID-19 a zmene klímy. EHSV zároveň zdôrazňuje, že občianska spoločnosť má veľký záujem na tom, aby bol finančný sektor stabilný, a žiada, aby sa stanovili pevné požiadavky na vlastné zdroje a pripravenosť na riziká v sektore poisťovníctva. V dôsledku nestability v sektore poisťovníctva by sa výrazne oslabilo úsilie o riešenie klimatickej krízy a prekonanie pandémie.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Prístup Európskej Komisie

2.1.1

EHSV súhlasí s hodnotením Európskej komisie, že súbor pravidiel Solventnosť II, ktorý sa opiera o tri piliere (kvantitatívne požiadavky na vlastné zdroje, administratívna organizácia spoločnosti a dohľad, podávanie správ a transparentnosť), sa osvedčil. Uvedený súbor pravidiel veľmi pomohol európskemu sektoru poisťovníctva počas turbulentného obdobia v spojitosti s krízou štátneho dlhu, pretrvávajúcou politikou nízkych úrokových sadzieb a pri zvládaní prvých účinkov pandémie COVID-19, ktorá však ešte stále trvá. EHSV považuje za užitočné a nutné vyvodiť potrebné závery, pokiaľ ide o skúsenosti získané pri uplatňovaní pravidiel. Týka sa to najmä otázok proporcionality, pravidiel kapitalizácie a pripravenosti na riziká. Práve posledné uvedené body sú rozhodujúce, pokiaľ ide o kapitálové potreby podnikov, a teda úlohu, ktorú môžu zohrávať poisťovne pre hospodárstvo ako poskytovatelia produktov a investori.

2.2   Súlad s ostatnými politikami EÚ

2.2.1

Vykonávanie Európskej zelenej dohody a prekonanie dôsledkov pandémie COVID-19 je absolútnou politickou prioritou, ktorej presadzovanie si vyžaduje využívať veľký objem verejného a súkromného kapitálu. Európsky sektor poisťovníctva by ako dlhodobý investor s investičným portfóliom vo výške viac ako 10 biliónov EUR v európskom poisťovníctve v roku 2020 mohol oveľa viac než doteraz prispieť k financovaniu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ako aj projektov v oblasti infraštruktúry a cenovo dostupného bývania. Či to dokáže, bude do veľkej miery závisieť od pravidiel týkajúcich sa kapitalizácie a pripravenosti na riziká v systéme Solventnosť II.

2.2.2

EHSV podporuje cieľ Európskej komisie vytvoriť regulačný rámec, v ktorom sektor poisťovníctva bude zohrávať (ešte) väčšiu úlohu ako investor pri financovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo a v boji proti následkom pandémie COVID-19. EHSV zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa neohrozili ciele ochrany systému Solventnosť II, konkrétne ochrana poistencov a príjemcov plnení a zaručenie finančnej stability. K tomu by však mohlo dôjsť, ak by sa v záujme podpory Európskej zelenej dohody odhliadlo od prísneho posudzovania rizika investícií poisťovateľov. Pravidlá systému Solventnosť II na ochranu spotrebiteľa by mali zahŕňať investície a činnosti sektora poisťovníctva v odvetviach, v ktorých poisťovatelia investujú na základe úradných alebo vládnych požiadaviek. Tieto investície môžu byť následne patrične odmenené alebo sankcionované. Každá investícia v rámci Európskej zelenej dohody alebo napríklad nástroja NextGenerationEU musí byť v každom prípade predmetom rovnakého posúdenia rizika ako akákoľvek iná investícia. Udržateľný prudenciálny dohľad nad sektorom poisťovníctva si vyžaduje posúdenie rizika založené na dôkazoch a výpočet kapitálu na základe tohto posúdenia. EHSV v plnej miere víta prístup Európskej komisie, ktorý spočíva v preskúmaní existujúcich pravidiel týkajúcich sa kapitálových požiadaviek s cieľom určiť, v ktorých prípadoch boli neprimerané (nadmerné alebo nepostačujúce). Návrhy Európskej komisie ukazujú, že už len na základe toho sa dá vytvoriť veľký manévrovací priestor. Ak sú však kapitálové požiadavky príliš nízke (napríklad riziká súvisiace so zmenou klímy), je potrebné ich zvýšiť, aby sa zabezpečila stabilita odvetvia.

2.2.3

EHSV podporuje úsilie Európskej komisie významne prispieť k realizácii únie kapitálových trhov. Vytvorením jednotného trhu by sa uľahčilo financovanie opatrení zameraných na prekonanie pandémie COVID-19, ako aj financovanie Európskej zelenej dohody, a to už len tým, že spotrebitelia by mohli ťažiť z ďalšieho pokroku pri vytváraní skutočného vnútorného trhu pre finančné trhy, aj keď ešte stále existuje mnoho právnych a faktických prekážok brániacich dobudovaniu únie kapitálových trhov.

2.2.4

EHSV víta prístup, podľa ktorého má sektor poisťovníctva zohrávať významnejšiu úlohu pri financovaní zelenej transformácie. Sektor poisťovníctva by sa mal zamerať aj na zmierňovanie všetkých negatívnych environmentálnych a sociálnych vplyvov svojich investícií a poisťovacích činností. V tejto súvislosti je vhodné vytvoriť prepojenie s taxonómiou EÚ. EHSV žiada, aby sa systematicky zohľadňovali aj ciele sociálnej udržateľnosti vzhľadom na to, že porušovanie ľudských práv a práv pracovníkov môže napokon taktiež viesť k zvýšenému riziku.

2.2.5

Návrhy v rôznych ohľadoch predpokladajú zjednodušenie systému Solventnosť II, ktorý je dosť zložitý. Túto skutočnosť treba privítať. Je však nepochopiteľné a neakceptovateľné, že používatelia interných modelov musia v súčasnosti predkladať aj informácie, ako keby používali štandardný vzorec. Dvojité vykazovanie sa musí vylúčiť.

2.3   Delegované akty

2.3.1

EHSV si uvedomuje, že Európska komisia má prostredníctvom delegovaných aktov právomoc stanoviť určité pravidlá, a to najmä technické. Komisia avizuje veľký počet návrhov, ktoré má v úmysle presadzovať prostredníctvom delegovaných aktov. Tieto návrhy majú veľkú váhu a veľký hospodársky význam. Ako príklad možno uviesť korekciu volatility, párovaciu korekciu a extrapoláciu, ako aj výrazne politické rozhodnutie o rozsahu a obmedzeniach v oblasti posúdenia rizika, ktoré sa majú uplatňovať na investície s cieľom uľahčiť financovanie Zelenej dohody. EHSV sa aj v tejto súvislosti opakovane zasadzuje za to, aby sa dôležité témy hospodárskej politiky prijímali v rámci riadneho legislatívneho postupu so zapojením Parlamentu a v rámci konzultácií s občianskou spoločnosťou, a nie ako delegované akty. Európsky parlament, Európska komisia a EHSV by pred prijatím súboru pravidiel Solventnosť II mali mať jasný obraz o obsahu a vplyve delegovaných aktov.

2.4   Hodnotenie rekalibrácie – posúdenie vplyvu na konkurencieschopnosť

2.4.1

EHSV v súvislosti so súborom pravidiel Solventnosť II navrhuje, aby sa v nadchádzajúcich rokoch kompletne logicky zhodnotil. Rámcové podmienky sa v mnohých smeroch zmenili a budú sa naďalej meniť. V dôsledku toho bude nevyhnutné pristúpiť k hodnoteniu. Vzhľadom na to by mohlo byť užitočné skontrolovať stav hospodárskej súťaže na určenie vplyvu zmenených pravidiel na konkurencieschopnosť európskeho poisťovníctva na svetovom trhu.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Proporcionalita a prahové hodnoty

3.1.1

EHSV víta prístup, o ktorý usiluje Komisia v spojitosti s posilnením zásady proporcionality. Zjednodušenie veľmi zložitého a nákladného regulačného rámca je obzvlášť dôležité pre menších poisťovateľov čeliacich menšiemu riziku, ktorí sú dôležitou súčasťou regionálnej rozmanitosti. Je správne, že požiadavky súboru pravidiel Solventnosť II v oblasti riadenia rizík a podávania správ by sa mali preskúmať a upraviť na základe pravidiel. Treba však s poľutovaním konštatovať, že sa naďalej zohľadňuje len veľkosť podnikov, a nie zosúladenie rozsahu prudenciálnych požiadaviek so skutočnými rizikami poisťovateľa v jeho obchodnom modeli.

3.1.2

Silnou stránkou európskeho poistného trhu je rôznorodosť veľkých a malých poisťovateľov. Ide o subjekty, ktoré pôsobia na medzinárodnej úrovni, a subjekty, ktoré majú silné zastúpenie v regióne, ako aj rôznorodosť právnych foriem, ako sú akciové spoločnosti alebo družstvá. Táto rôznorodosť by sa nemala ohroziť zaťažením poisťovateľov v dôsledku nadmernej byrokracie.

3.2   Dlhodobé záruky

3.2.1

EHSV podporuje zámer Európskej komisie umožniť, aby sa odvetvie poisťovníctva prostredníctvom vhodnejších kapitálových požiadaviek vo väčšej miere zapájalo do financovania vykonávania Európskej zelenej dohody, boja proti zmene klímy a jej dôsledkov a do boja proti dôsledkom pandémie COVID-19. Vykonávanie Európskej zelenej dohody nesmie zlyhať pre financovanie prechodu na udržateľné hospodárstvo a ciele udržateľného rozvoja nesmú byť ohrozené nedostatočnými kapitálovými požiadavkami, ktoré formou investícií umelo zvyšujú ziskovosť vysoko znečisťujúcich činností. Revízia pravidiel týkajúcich sa potrebnej kapitálovej požiadavky bude kľúčom k riešeniu týchto otázok. EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa pravidlá smernice Solventnosť II zmenili len do tej miery, aby neboli ohrozené prudenciálne ciele ochrany poistencov a príjemcov plnení a cieľ finančnej stability. Cieľom musí byť dosiahnuť správnu rovnováhu medzi stimulmi pre poisťovateľov smerujúcimi k tomu, aby investovali do činností zameraných na sociálne a environmentálne ciele, na jednej strane a prudenciálnymi požiadavkami na strane druhej. To ešte nie je zabezpečené.

3.2.2

EHSV podporuje návrhy Komisie, aby sa znížila volatilita u dlhodobých investícií prostredníctvom navrhovanej korekcie volatility. Zároveň však zvyšuje volatilitu prechodom na relatívnu korekciu rizika (percentuálny odpočet z prirážok). To je kontraproduktívne. Nie je jasné, prečo by sa súčasná korekcia rizika nemala zachovať.

3.2.3

Návrhy Európskej komisie týkajúce sa úpravy rizikovej marže (napríklad miera nákladov na kapitál vo výške 5 % a nezohľadnený faktor likvidity) a úrokové riziko a korelácia medzi rizikom prirážky a úrokovým rizikom sú užitočné bez toho, aby boli ohrozené ochranné ciele smernice Solventnosť II. Osobitnú pozornosť je však potrebné venovať textom z úrovne 2, keďže návrhy podporujúce všeobecné zlepšenie môžu mať tiež škodlivý vplyv na investičné portfóliá malých a stredných poisťovateľov.

3.2.4

EHSV v zásade víta návrhy Európskej komisie na revíziu kritérií oprávnenosti pre kategóriu aktív dlhodobých kapitálových investícií, pričom treba zároveň zaistiť finančnú stabilitu. Poisťovacie spoločnosti, ktoré poskytujú hospodárstvu dlhodobý kapitál, budú môcť lepšie využívať preferenčné kapitálové zaobchádzanie, za predpokladu, že tento kapitál sa investuje v súlade so sociálnymi a ekologickými cieľmi. Je potrebné vyhnúť sa príliš zložitým pravidlám. Konečné hodnotenie možno aj v tomto prípade vykonať až vtedy, keď budú známe návrhy z úrovne 2.

3.2.5

Európska komisia oznámila svoj zámer predložiť novú metódu extrapolácie. Extrapolácia je metóda výpočtu umožňujúca vytvoriť rezervy pre poistné zmluvy, ktorých splatnosť presahuje obdobie, počas ktorého kapitálový trh poskytuje spoľahlivé informácie o bezrizikových úrokových sadzbách. Táto metóda je základným faktorom pri oceňovaní rezerv, a teda aj potreby vlastných zdrojov. Extrapolácia je mimoriadne dôležitá pre životné poistenie, no nie iba v tejto oblasti. Samotná Európska komisia vo svojom oznámení COM(2021) 580 final uznáva, že návrh, ktorý sa rozpracuje v následnom konkrétnom delegovanom akte, „bude mať významný vplyv na kapitálové zdroje poisťovateľov na viacerých trhoch“. Vychádzajúc z doterajších predpokladov bude tento vplyv pre neživotné poistenie znamenať potrebu dodatočného kapitálu o viac ako 10 %, čo odporuje prípadným účinkom opatrení na uvoľnenie kapitálu poisťovateľov. EHSV sa domnieva, že o takýchto ďalekosiahlych zásahoch by sa malo rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu.

3.3   Analýzy klimatických scenárov a mandát pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) (1) týkajúci sa rizík ohrozujúcich udržateľnosť

3.3.1

EHSV v plnej miere podporuje potrebu poisťovateľov identifikovať akékoľvek významné vystavenie rizikám súvisiacim so zmenou klímy a posúdiť strednodobé a dlhodobé účinky na ich podnikanie. EHSV odporúča, aby sa táto analýza scenára rozšírila na všetky environmentálne riziká a aby sa na tieto požiadavky uplatňovalo „hľadisko dvojitej významnosti.“ Od poisťovateľov by sa tiež malo vyžadovať, aby vyhodnocovali a prípadne zmierňovali vplyvy, ktoré majú ich aktivity na zmenu klímy a v širšom zmysle na životné prostredie.

3.3.2

EHSV víta návrh Európskej komisie poveriť EIOPA, aby po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká do 28. júna 2023 formou správy navrhol možné úpravy kapitálových požiadaviek týkajúcich sa rizík ohrozujúcich udržateľnosť. Je správne, aby sa o takýchto rozsiahlych otázkach diskutovalo na empirickom základe. EHSV sa však domnieva, že lehota na predloženie správy nie je dostatočne ambiciózna. Zmierňovanie účinkov zmeny klímy si vyžaduje rýchle opatrenia. EHSV už teraz poukazuje na to, že z poznatkov získaných z týchto návrhov vyplynú zásadné otázky týkajúce sa financovania Európskej zelenej dohody. Preto nebudú mať technický, ale politický charakter a podľa názoru EHSV by sa mali riešiť v rámci riadneho legislatívneho postupu, do ktorého bude zapojený Európsky parlament.

3.4   Dohľad nad skupinou

3.4.1

Prax v oblasti dohľadu odhalila regulačné nedostatky v dohľade nad skupinou. EHSV podporuje návrhy Európskej komisie začleniť holdingové poisťovacie spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti do priameho rozsahu pôsobnosti rámca dohľadu EÚ. Z pohľadu spotrebiteľa je dôležité zabezpečiť, aby bola prezentácia skupiny smerom navonok transparentná, pokiaľ ide o jej povinností.

3.5   Úloha poistenia v čase pandémie a v kontexte iných udalostí vedúcich k rozsiahlemu narušeniu hospodárstva

3.5.1

EHSV súhlasí s hodnotením Európskej komisie, že pandémia ukázala, že sú potrebné jasnejšie a jednoduchšie informácie o podmienkach poistného krytia a záruk pre spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o prerušenie podnikania a cestovné poistenie, a že je potrebné zabezpečiť, aby poistné produkty naďalej spĺňali potreby spotrebiteľov. Je rovnako dôležité, aby spotrebitelia mohli presadzovať aj svoje nároky. Zdá sa, že doterajšia prax dohľadu nad poistnými produktmi nefunguje dostatočne. EHSV vyzýva Komisiu, aby požiadala EIOPA, aby predložil konkrétne návrhy na lepšie riešenie opísaného problému, ktorý je známy už dlho.

3.5.2

Pandémia, účinky zmeny klímy v Európe v podobe lesných požiarov, sucha, silných zrážok a záplav bezprecedentného rozsahu, ako aj nové veľké riziká, ako sú kybernetické riziká, vyvolávajú otázky v spojitosti s dostupnosťou poistného krytia pre takéto udalosti, ktoré sa budú znásobovať. EHSV dôrazne podporuje plán Európskej komisie začať do roku 2022 dialóg o odolnosti voči zmene klímy, do ktorého by sa mali zapojiť poisťovne, zaisťovatelia, verejné orgány a iné príslušné zainteresované strany. EHSV navrhuje, aby sa do tohto dialógu už od začiatku zapojili zástupcovia občianskej spoločnosti.

3.6   Systémy poistných záruk, ozdravenie a riešenie krízových situácií a nové opatrenia v oblasti dohľadu

3.6.1

Európska komisia nepredkladá žiadny návrh na harmonizáciu rôznorodých systémov poistných záruk v Európe ani napriek tomu, že tieto systémy poskytujú poistencom a prijímateľom dôležitú ochranu ako posledná inštancia. Celoeurópsky systém poistných záruk, ktorý zároveň zohľadňuje povahu produktov, a tým aj bezpečnosť spotrebiteľov, by výrazne zvýšil dôveru v jednotný európsky poistný trh. Ako tiež navrhuje EIOPA, EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné harmonizovať aspoň súbor minimálnych zásad systému poistných záruk. Na druhej strane, ako zdôrazňuje Európska komisia, EHSV sa tiež nazdáva, že by to znamenalo značnú finančnú záťaž pre poistné trhy v niektorých členských štátoch, ktoré ešte nemajú systémy poistných záruk, čo od nich v tomto štádiu obnovy po pandémii COVID-19 zjavne nemožno očakávať. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby ako prvý krok urýchlene predložila návrh minimálneho rámca pre systémy poistných záruk na riešenie tejto otázky s prechodným obdobím bez toho, aby to spôsobilo nadmerné zaťaženie trhov.

3.6.2

Návrhom o ozdravení a riešení krízových situácií (2) Európska komisia rozširuje prudenciálne nástroje s cieľom umožniť dozorným orgánom konať rýchlejšie a efektívnejšie v prípade podnikovej krízy, a najmä v prípade vznikajúcej krízy. Tieto nástroje zahŕňajú aj opatrenia, ako je plán preventívnej obnovy a riešenia krízových situácií vrátane zapojenia na úrovni skupiny. Vymedzujú sa nástroje riešenia a príslušné právomoci. Pritom sa však jasne nerozlišuje medzi týmito opatreniami a existujúcimi opatreniami dohľadu podľa smernice Solventnosť II. Dobre osvedčené tzv. odstupňované intervencie sú na mnohých miestach celkovo spochybňované, keďže sa očakáva, že nové intervenčné právomoci sa budú uplatňovať ešte pred nedodržaním kapitálovej požiadavky na solventnosť. EHSV považuje za nevyhnutné, aby navrhované opatrenia boli v súlade s pravidlami týkajúcimi sa odstupňovaných intervencií. Pravidlá riešenia krízových situácií by mali uľahčiť harmonizovaný prístup na úrovni skupiny, najmä v prípade zmiešaných finančných skupín.

3.6.3

Ako protiargument k návrhom sa uvádza, že pandémia COVID-19, a najmä politika nízkych úrokových sadzieb, ukázali, že súbor nástrojov Solventnosť II bol dostatočný na riešenie zložitých situácií. Hoci to tak vo veľkej miere bolo, EHSV s týmto argumentom nesúhlasí. Vzhľadom na skúsenosti získané z predchádzajúcich finančných kríz sa EHSV domnieva, že s postupnými krízovými intervenčnými opatreniami na úrovni podnikov treba začať ešte pred prekročením minimálnych kapitálových požiadaviek za predpokladu, že existujú jasné dôkazy o zhoršujúcej sa situácii. EHSV poukazuje na to, že pri samotnom navrhovaní a uplatňovaní pravidiel bude veľmi dôležité jednoznačne vymedziť a jasne ohraničiť úlohy EIOPA a vnútroštátnych orgánov dohľadu.

---

(1)  Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA).

(2)  COM(2021) 582 final.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke — Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2022

[COM(2021) 740 final]

(2022/C 275/09)

Spravodajkyňa:

Judith VORBACH

Konzultácia	Európska komisia, 21. 1. 2022
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	8. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	140/5/38

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EÚ čelila nepriaznivému vývoju a krízam už dávno pred vypuknutím pandémie COVID-19. V roku 2020 upadla EÚ do najhlbšej recesie vo svojich dejinách, pričom existujúce problémy stále neboli ani zďaleka vyriešené. EÚ prijala nebývalé podporné opatrenia s cieľom zmierniť dôsledky a odvrátiť situáciu nestability. Proti pandémii je však možné bojovať len na nadnárodnej úrovni. EHSV preto vyzýva na prezieravú spoluprácu na politike EÚ v oblasti zdravia, zvýšenie miery zaočkovanosti a prijatie globálneho prístupu s cieľom nastoliť na úrovni EÚ otvorenú diskusiu o dočasnej a dobrovoľnej výnimke z dohody TRIPS.

1.2.

EHSV sa zasadzuje za politiku zameranú na prosperitu a podporuje program EÚ pre konkurencieschopnú udržateľnosť. Na dosiahnutie zamýšľaných posilňujúcich účinkov a úspešnej transformácie treba jeho štyrom rozmerom – environmentálnej udržateľnosti, produktivite, spravodlivosti a makroekonomickej stabilite, ako aj konkurencieschopnosti venovať rovnakú pozornosť. Napríklad spravodlivosť a sociálna udržateľnosť sú kľúčovými prvkami konkurencieschopnosti a naopak. Čím je zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti slabšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že rozdiely sa budú prehlbovať a akceptácia naopak oslabovať, najmä čo sa týka transformácie hospodárstva s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu.

1.3.

Jednou z našich výziev je v čo najväčšej možnej miere oddeliť hospodársku prosperitu od zhoršovania životného prostredia. V tejto veci je opäť potrebný celostný prístup zohľadňujúci všetky druhy environmentálnych škôd. Záväzky k zabezpečeniu sociálneho blahobytu nesmú skončiť len ako prázdne slogany. Zásadný význam má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie úsilia aj ziskov z transformácie. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité mať v Európe zdravé podnikateľské prostredie a udržať silné priemyselné hodnotové reťazce, a vyzýva vedúcich predstaviteľov európskeho priemyslu, aby sa usilovali o dosiahnutie udržateľnosti. Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach je nutné navrhnúť tak, aby bol účinný, a opatrenia štátnej pomoci treba prepojiť s vytváraním kvalitných pracovných miest, rešpektovaním práv zamestnancov a plnením daňových povinností. EHSV napokon zdôrazňuje, že žiaden posun smerom k environmentálnemu zdaňovaniu by nemal mať regresívne distribučné účinky ani by nemal spôsobovať energetickú chudobu.

1.4.

EHSV víta návrhy Komisie týkajúce sa reforiem, investícií a podpory spravodlivého jednotného trhu s cieľom zabezpečiť silný hospodársky základ. Kroky na podporu jednotného trhu a zlepšenie podnikateľského prostredia majú zásadný význam z hľadiska podpory inovácie a produktivity. Stratégia spravodlivej produktivity je navyše v dlhodobom horizonte kľúčovou hnacou silou konkurencieschopnosti a vzostupnej konvergencie. Sociálne a pracovné práva sú síce zásadne dôležité, ale nie sú súčasťou ústavne chránených slobôd vnútorného trhu. EHSV požaduje, aby sa predložili vhodné návrhy na zaručenie dodržiavania vnútroštátnych predpisov, ktoré nie sú chránené zmluvou. Odporúča, aby sa zmiernil nepriaznivý dosah prudkého zvyšovania cien energie na výrobu a distribúciu a víta dôkladnejšie monitorovanie rizík na finančných trhoch vyplývajúcich z klimatickej krízy. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie by malo konsolidovať možnosti financovania, podporiť investičné úsilie a zvýšiť odolnosť.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že súbežné úsilie o dosiahnutie spravodlivej a náležitej zelenej a digitálnej transformácie, ktoré si vyžaduje udržateľné sociálne podmienky, bude zároveň základom budúcej prosperity a odolnosti. Základom odolnosti a inkluzívneho rastu sú správne navrhnuté politiky trhu práce a systémy sociálnej ochrany. EHSV plne súhlasí s tým, že členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie výsledkov dosahovaných vo svojich systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj s tým, že je potrebné zabezpečiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu. EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala distribučné účinky vyplácaných prostriedkov z viacročného finančného rámca (VFR) a nástroja NextGenerationEU a aby zabezpečila, že budú prispievať k rozvoju ekologickejšieho a digitalizovaného hospodárstva, ako aj k vzostupnej sociálnej konvergencii.

1.6.

Predpokladmi pre udržateľné verejné rozpočty sú hospodárska obnova a stabilný inkluzívny rast. Preto je naďalej potrebná politika, ktorá je tomu nápomocná a pripravená reagovať na pretrvávajúce turbulencie. EHSV víta, že sa aj naďalej uplatňuje všeobecná úniková doložka. Pri jej rušení bude potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskej činnosti, zamestnanosti a chudoby v porovnaní so stavom pred krízou. EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby pred nadobudnutím účinnosti modernizovaného rámca predložila usmernenia pre prechodné obdobie. EHSV varuje pred presadzovaním politík smerujúcich k znižovaniu súčasných výdavkov na sociálne, vzdelávacie a zdravotné účely a požaduje spravodlivé príjmové politiky. Vzhľadom na to, že pri dohľade v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) sa dostatočne nezohľadňovali interakcie medzi novými vynárajúcimi sa hospodárskymi výzvami, EHSV požaduje, aby sa monitorovala aj sociálna nerovnováha.

1.7.

EHSV vníma, že vstupujeme do novej fázy hospodárskej politiky a že vyvíjajúci sa európsky semester 2022 je príležitosťou na posilnenie hospodárskej, environmentálnej a sociálnej súdržnosti. Vyvážený prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti by sa mal premietnuť do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom do celého procesu mali byť už dávno vo väčšej miere zapojení sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť. Tým, že sa vyplácanie prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podmienilo uskutočnením ohlásených reforiem, nadobúdajú odporúčania pre jednotlivé krajiny väčšiu politickú váhu. Hoci vítame posilnenie dôrazu na zásady Európskeho piliera sociálnych práv, stále nie je jasné, do akej miery sa to skutočne prejaví v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v plánoch obnovy a odolnosti. Správu hospodárskych záležitostí je potrebné integrovať do procesu európskeho semestra takým spôsobom, aby sa zabezpečilo demokratické zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EÚ čelila nepriaznivému hospodárskemu a sociálnemu vývoju a krízam už pred vypuknutím pandémie COVID-19. Po dlhom období hospodárskeho poklesu po kríze na finančných trhoch v roku 2008 sa EÚ hospodársky napokon zotavila v roku 2014, odkedy sa tešila obdobiu rastu a zvyšovania zamestnanosti. Verejné investície však poklesli pod úrovne potrebné na udržanie stabilných zásob verejného kapitálu v pomere k HDP. Hoci EÚ ako celok vo svetovom meradle relatívne prosperuje, rozdiely medzi krajinami a regiónmi, ako aj nerovnosti a rodové rozdiely uprostred našich spoločností naďalej pretrvávali. Hrozba klimatickej krízy, ako aj výzvy prichádzajúce s technologickými zmenami, boli už zrejmé.

2.2.

V marci 2020 situáciu dramaticky zmenila pandémia COVID-19 a opatrenia prijaté na jej obmedzenie. EÚ postihla „recesia historických rozmerov“ (1), pričom existujúce výzvy stále neboli ani zďaleka vyriešené. Bezprecedentná však nebola len pandémia a jej vplyv – EÚ takisto v bezprecedentnom rozsahu prijala opatrenia solidarity na zmiernenie týchto ťažkostí vrátane aktivovania všeobecnej únikovej doložky a nástroja SURE (2). EHSV osobitne oceňuje skutočnosť, že EÚ dokázala uprostred takejto závažnej krízy pripraviť a schváliť takú rozsiahlu iniciatívu, akou je NextGenerationEU. Cieľom tejto iniciatívy nie je len prekonať krízu, ale aj – celkom správne – prispieť k zvládnutiu procesu transformácie. Účinok všeobecne nápomocného a súdržného politického prístupu v podobe posilnenia dôvery dokázal úspešne stlmiť sociálno-ekonomické následky krízy, ktoré by inak mohli vyústiť do hospodárskej a politickej destabilizácie.

2.3.

Úzke prepojenie medzi hospodárstvom a pandémiou sa jasne prejavilo aj pri hospodárskom zotavení po zlepšení epidemiologickej situácie v polovici roku 2021. V prognóze z jesene 2021 sa na rok 2022 predpovedá prechod od zotavenia k expanzii a rastu na úrovni 4,3 %, pričom tomuto oživeniu má zodpovedať aj následné vytváranie pracovných miest (3). Vzhľadom na novú vlnu pandémie v novembri 2021 a variant omikron sa tento pozitívny výhľad, žiaľ, nemusí naplniť. EHSV poukazuje na vysokú mieru neistoty a na významný vplyv pandémie na hospodársku činnosť.

2.4.

Bojovať proti pandémii a predchádzať vzniku nových variantov vírusu nie je možné len na vnútroštátnej úrovni. Naopak, je na to potrebný nadnárodný prístup. EHSV vyzýva na úzku a výhľadovo zameranú spoluprácu v oblasti zdravotnej politiky EÚ, ktorá pomôže nielen prekonať zdravotnú krízu, ale aj zmierniť jej vplyv na hospodárstvo. EHSV odporúča, aby naďalej ostalo hlavnou prioritou zvyšovanie úrovne zaočkovanosti, a požaduje globálny prístup, v neposlednom rade aj preto, lebo celosvetový dostatok dodávok očkovacích látok je aj vo vlastnom záujme EÚ. Preto EHSV žiada Komisiu, aby viedla na úrovni EÚ otvorenú diskusiu o dočasnej a dobrovoľnej výnimke z dohody TRIPS, ktorá by sa vzťahovala na vakcíny, lieky a testy na COVID-19 (4).

2.5.

EHSV víta viacrozmerný prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti predostretý v prieskume udržateľného rastu. Je to v súlade s politickým prístupom zameraným na prosperitu, ktorý EHSV presadzoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, kde požadoval zohľadňovanie viacerých cieľov, ako je environmentálna a sociálna udržateľnosť, udržateľný a inkluzívny rast, plná zamestnanosť a kvalitné pracovné miesta, spravodlivé prerozdeľovanie, zdravie a kvalita života, stabilita finančných trhov, cenová stabilita, vyvážený obchod na základe spravodlivých a konkurencieschopných priemyselných a hospodárskych štruktúr a stabilné verejné financie. Tieto ciele sú takisto v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a sú navzájom veľmi úzko prepojené. Na dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva v roku 2050 je zásadne dôležitý napríklad prístup udržateľného rastu, ktorý presahuje rámec jediného cieľa spočívajúceho v raste HDP.

2.6.

Okrem toho sú štyri rozmery programu konkurencieschopnej udržateľnosti – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita – navzájom úzko prepojené a rovnako dôležité. Všetky sú súčasťou jednej skladačky a žiaden z nich nemôže existovať bez ostatných, takže ani žiaden z nich nie je podriadený inému. Komisia celkom správne zdôrazňuje, že tieto rozmery by sa mali vzájomne posilňovať. EHSV to víta, ale poukazuje na nebezpečenstvo protichodných účinkov. Čím je zapojenie parlamentov, sociálnych partnerov a ďalších organizácií občianskej spoločnosti slabšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vyskytnú nepomery medzi týmito štyrmi rozmermi.

2.7.

EHSV takisto upozorňuje, že – okrem vzájomnej prepojenosti týchto štyroch rozmerov – s nimi na dôvažok úzko súvisí aj konkurencieschopnosť, ktorá je pre ne rovnako dôležitá, ako aj vyvážený obchod, ktorý je jedným z hlavných hospodárskych cieľov. Napríklad spravodlivosť a sociálna udržateľnosť sú kľúčovými prvkami konkurencieschopnosti a naopak. Európsky sociálny model, a najmä Európsky pilier sociálnych práv, sú ústrednými prvkami konkurencieschopnosti EÚ. Podobne vyvážený obchod založený na spravodlivej, konkurencieschopnej priemyselnej a hospodárskej štruktúre je zasa dôležitým predpokladom inkluzívneho rastu, spravodlivosti a sociálnej udržateľnosti EÚ.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Environmentálna udržateľnosť

3.1.1.

Jednou z hlavných výziev tohto storočia je v čo najväčšej možnej miere oddeliť hospodársku prosperitu od ohrozovania a ničenia životného prostredia. EHSV plne súhlasí s Komisiou, že zmeny klímy a zhoršovanie životného prostredia si vyžadujú okamžité kroky. Zatiaľ čo EHSV plne podporuje cieľ boja proti klimatickej kríze, vyzýva na uplatnenie celostného prístupu, v rámci ktorého sa berú do úvahy všetky typy environmentálnych škôd, ako je ohrozenie biodiverzity, vody a pôdy, znečisťovanie ovzdušia a jadrový odpad, ako aj iné druhy toxického odpadu.

3.1.2.

Komisia celkom oprávnene poukazuje na sociálny a hospodársky rozmer tejto transformácie a zdôrazňuje význam zabezpečenia prosperity a blahobytu. EHSV zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby tieto vyhlásenia neostali len prázdnymi sloganmi, a žiada Komisiu, aby zabezpečila podrobné zmapovanie a analýzu dosahu transformácie na zamestnanosť a zručnosti (5). Je takisto kľúčové zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie úsilia i ziskov z transformácie. V tomto smere EHSV zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu sociálneho dialógu, plného rešpektovania autonómie sociálnych partnerov, posilnenia kolektívneho vyjednávania, spoľahlivého riadenia podnikov za účasti pracovníkov (6) a zapojenia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do tvorby politiky. Tým sa zabezpečí nielen zodpovednosť, ale predovšetkým je to nevyhnutne potrebné na zaistenie vyváženého a inkluzívneho procesu transformácie.

3.1.3.

Takéto zapojenie je obzvlášť potrebné zintenzívniť v prípade balíka návrhov Fit for 55, ktorý obsahuje veľký počet ďalekosiahlych politických návrhov. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité udržať v Európe silné priemyselné hodnotové reťazce, a vyzýva vedúcich predstaviteľov európskeho priemyslu, aby sa usilovali o environmentálnu udržateľnosť. Navrhovaný mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach má potenciál zabezpečiť väčšiu spoľahlivosť zamestnania v podnikoch, ktoré prešli transformáciou z hľadiska šetrnosti ku klíme, a je preto kľúčový a musí sa koncipovať tak, aby bol účinný. V súvislosti s akýmkoľvek posunom smerom k environmentálnemu zdaňovaniu, ako je napríklad vyberanie daní za znečisťujúce činnosti, je nevyhnutné zabrániť regresívnym distribučným účinkom a energetickej chudobe. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť otázke daňového zaťaženia práce.

3.1.4.

Komisia poukazuje na to, že dosiahnutie ambícií programu Európskej zelenej dohody si vyžiada významné investície vo výške až 520 miliárd EUR ročne. Ďalej budú potrebné investície sprevádzajúce transformácie trhu práce. V tejto súvislosti EHSV poukazuje na ďalšie investičné potreby vzhľadom na digitálnu transformáciu, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnej ochrany a výskumu a vývoja. EHSV zdôrazňuje, že na zabezpečenie dostatočnej úrovne investícií je veľmi dôležité presmerovať a zintenzívniť súkromné aj verejné investície. Avšak dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti predstavuje verejný statok, ktorý so sebou prináša riziko zlyhania trhu.

3.1.5.

Súkromné investície zohrávajú v hospodárskom cykle kľúčovú úlohu, a to pri podpore hospodárskeho rozvoja a tvorbe pracovných miest. Investície, a najmä inovácie zo strany súkromného sektora sú potrebné na dosiahnutie cieľa environmentálnej udržateľnosti, napríklad v oblasti nových batérií pre automobily a výroby ocele s nulovými emisiami CO2. EHSV poukazuje na potrebu zdravého podnikateľského prostredia a víta úsilie o nasmerovanie súkromného financovania do odolnosti voči zmene klímy a na podporu environmentálnej udržateľnosti, ako sa plánuje v novej stratégii udržateľného financovania (7). EHSV takisto podporuje úlohu verejného sektora – najmä programu InvestEU a príslušných opatrení nástroja NextGenerationEU – pri podpore súkromných investícií poskytovaním cielenej podpory pri plnom dodržaní článku 107 ZFEÚ. EHSV však požaduje, aby boli opatrenia štátnej pomoci prepojené s vytváraním kvalitných pracovných miest a s rešpektovaním práv zamestnancov a noriem týkajúcich sa životného prostredia a s plnením daňových povinností.

3.2.   Produktivita

3.2.1.

Produktivita sa týka efektívnosti hospodárskej výroby a je v zásade vymedzená pomerom výstupov k vstupom. Spravodlivý a udržateľný rast produktivity prispieva v dlhodobom horizonte ku konkurencieschopnosti, prosperite a vzostupnej konvergencii. Snaha o dosiahnutie produktivity nespravodlivým a neudržateľným spôsobom by však mohla vyvolať väčší tlak na zamestnancov a zamestnávateľov, pričom by sa poškodila udržateľnosť životného prostredia, narušila hospodárska súťaž, zväčšili nerovnosti a mohlo by to brániť procesu transformácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti EHSV víta prístup Komisie zameraný na zvyšovanie produktivity spôsobom orientovaným na prosperitu, a to prostredníctvom podpory vyspelých technológií a inovácií, posilňovania ľudských zručností, zintenzívnenia odbornej prípravy a vzdelávania, posilnenia prenosu a zhodnotenia vedomostí a presadzovania efektívneho využívania zdrojov. EHSV poukazuje najmä na skutočnosť, že sociálna udržateľnosť je takisto dôležitým prvkom stratégie spravodlivej produktivity.

3.2.2.

EHSV zdôrazňuje potrebu nových investícií všeobecne a osobitne v digitálnom odvetví a výslovne podporuje výzvu Komisie, aby sa plány obnovy a odolnosti zamerali aj na budovanie a zavádzanie špičkových digitálnych kapacít. Plány obnovy a odolnosti vskutku môžu a aj by mali členským štátom pomôcť s vykonaním investícií a reforiem, ktoré – okrem iného – umožnia zaviesť umelú inteligenciu, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, prostriedky kybernetickej bezpečnosti, mikroelektronické a elektronické komponenty a bezpečné pripojenie. Okrem posilnenia digitálnych zručností na všetkých úrovniach sa tým zabezpečí pevný základ pre zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, a tým sa podporí silný hospodársky základ a prosperita v dlhodobom horizonte.

3.2.3.

Spravodlivý a dobre fungujúci jednotný trh podporuje udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť. EHSV súhlasí s Komisiou, že dôležitými faktormi zlepšovania podnikateľského prostredia a zabezpečovania spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi sú dodržiavanie zásad právneho štátu, kvalitné a efektívne systémy súdnictva, účinné protikorupčné štruktúry, efektívna správa vrátane správy daní a rámce na boj proti praniu špinavých peňazí a podvodom. Žiaľ, stále existuje nerovnováha medzi hospodárskymi slobodami a právami v sociálnej oblasti a na trhu práce. Sociálne a pracovné práva sú zásadne dôležité, ale nie sú súčasťou ústavne chránených slobôd vnútorného trhu. Národné práva v oblasti ochrany zamestnancov sa niekedy klasifikujú ako administratívne prekážky trhu. V dôsledku toho mnohí pracovníci vnímajú vnútorný trh ako hrozbu. EHSV požaduje, aby sa predložili vhodné návrhy na nápravu tejto nerovnováhy a na zaručenie dodržiavania vnútroštátnych predpisov, ktoré nie sú chránené zmluvou. Okrem toho EHSV dôrazne odporúča dôsledne vyvíjať úsilie v rámci tzv. iniciatívy Nad rámec HDP (8).

3.2.4.

EHSV dôrazne odporúča riešiť nepriaznivé hospodárske a distribučné účinky prudkého zvyšovania cien energií. Tento rýchly nárast môže byť spôsobený intenzívnym obnovením hospodárskej činnosti a narušeniami na strane ponuky a môže sa vyrovnať, keď sa hospodársky vývoj väčšmi stabilizuje. Napriek tomu však spôsobuje okamžité zaťaženie na strane výroby aj v rámci konkurencieschopnosti priemyslu. Okrem toho veľkoobchodné ceny energie pravdepodobne ovplyvnia aj maloobchodné ceny, čo spôsobí väčší tlak na ceny potravín. Aj v prípade, že ide len o prechodné účinky, to môže tlačiť na pokles kúpnej sily miezd a domácnosti s nižšími príjmami tak môžu byť vystavené chudobe. EHSV podporuje úsilie o boj proti tomuto vývoju.

3.3.   Spravodlivosť

3.3.1.

Už dlho pred vypuknutím krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 zapríčiňovala problémy slabá sociálna ochrana spolu s nerovnováhami a nerovnosťami. Vzhľadom na to, že viac ako 20 % občanov EÚ je vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ECB už v roku 2016 konštatovala, že distribúcia čistého bohatstva je „výrazne deformovaná“ (9). Podľa správy Svetovej banky o chudobe vo svete (2018) (10) sa za posledné tri desaťročia vymanila z absolútnej chudoby o niečo viac ako miliarda ľudí, a to najmä vďaka zmierneniu chudoby v Číne. Pandémia tento pozitívny trend spomalila. Bohatstvo je však stále sústredené u veľmi úzkej skupiny ľudí, pričom veľmi bohatí ľudia v skutočnosti za posledných 25 rokov nadobudli ešte viac bohatstva (11). Komisia oprávnene poukazuje na zväčšovanie nerovností v dôsledku pandémie. Nerovnosť nie je problémom len sama osebe, ale obmedzuje aj hospodársky rozvoj tým, že tlmí súkromný dopyt a pôsobí ako zdroj sociálneho napätia. Preto má zásadný význam posilňovanie kvalitných pracovných miest, ako aj dobré podmienky práce a odmeňovania, zamestnávanie znevýhodnených skupín a právo na kolektívne vyjednávanie. EHSV zdôrazňuje význam rešpektovania vnútroštátnych pracovnoprávnych vzťahov a autonómie sociálnych partnerov pri podpore takýchto politík.

3.3.2.

EHSV oceňuje vyhlásenie Komisie, že základom obnovy musí byť spravodlivosť. Vzhľadom na problematickú nerovnosť, znepokojujúce údaje o chudobe a politické napätie sú sociálna udržateľnosť, rodová rovnosť, rovnaké príležitosti, nediskriminácia a spravodlivé rozdelenie dôležitými cieľmi samy osebe. Preto EHSV dôrazne odporúča zamerať sa nielen na zelenú a digitálnu – tzv. dvojakú transformáciu, ale spoločne s ňou sa usilovať aj o sociálnu udržateľnosť. EHSV zdôrazňuje, že súbežné úsilie o dosiahnutie spravodlivej a náležitej zelenej a digitálnej transformácie, ktoré si vyžaduje udržateľné sociálne podmienky, bude zároveň základom budúcej prosperity a odolnosti.

3.3.3.

Základom odolnosti a inkluzívneho rastu sú správne navrhnuté aktívne politiky trhu práce, verejné služby zamestnanosti a systémy sociálnej ochrany, ktoré pomáhajú ľuďom chrániť ich životnú úroveň v časoch hospodárskych turbulencií a takisto aj v prípade individuálnej núdze. Zavedenie opatrení na zachovanie pracovných miest, ako sú režimy skráteného pracovného času, rozhodne pomohlo pri riešení negatívnych vplyvov krízy na trhoch práce. Hoci podpora príjmov a záchranné sociálne siete umožnili predísť veľkému prepadu príjmov, pandémia COVID-19 odhalila aj nedostatky v prístupe k sociálnej ochrane. EHSV požaduje vzostupnú sociálnu konvergenciu, ktorá prispeje k celkovej odolnosti EÚ voči krízam.

3.3.4.

Osobitnú pozornosť je nutné venovať tiež sociálnemu vplyvu digitálnej transformácie, v neposlednom rade aj preto, že pandémia tento proces urýchlila. EHSV víta skutočnosť, že Komisia poukazuje – okrem iného – na nerovnaký prístup k online vzdelávaniu, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky vrátane nízkej úrovne základných zručností, a tým môže prehĺbiť nerovnosti vo vzdelaní. EHSV plne súhlasí s tým, že členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie výsledkov dosahovaných v ich systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. V záujme riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a predchádzania prehlbovaniu sociálnych rozdielov sa musí uznať právo na celoživotné vzdelávanie a zabezpečiť prístup k tomuto typu vzdelávania. To treba podporiť z verejných zdrojov s cieľom pomôcť zodpovedným podnikom organizovať kvalitné celoživotné vzdelávanie. V snahe zmenšiť digitálnu priepasť je potrebné venovať dôkladnú pozornosť prístupnosti digitálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a pre starších občanov.

3.3.5.

Nový viacročný finančný rámec (VFR) a nástroj NextGenerationEU, ale najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytujú spolu až 1,824 bilióna EUR na podporu členských štátov pri riešení súčasných výziev. EHSV žiada Komisiu, aby kontrolovala riadne vykonávanie ohlásených politických opatrení v snahe zaistiť, že pridelené finančné prostriedky hmatateľne prispejú k cieľom zelenej a digitálnej transformácie. V rámci národných plánov obnovy a odolnosti by sa predovšetkým nemali akceptovať výdavky, ktoré už boli aj tak naplánované. Pomohlo by sa tým tiež vyhnúť sa potrebe zvýšiť príspevky členských štátov alebo znížiť výdavky z rozpočtu EÚ.

3.3.6.

Okrem toho je potrebné starostlivo monitorovať distribučné účinky vyplácaných prostriedkov a ich sociálny vplyv s cieľom zabezpečiť, že budú prispievať k vzostupnej sociálnej konvergencii. Komisia správne poukazuje na rozličné aspekty asymetrického vplyvu krízy na rôzne skupiny obyvateľstva, odvetvia a regióny. EHSV preto vyzýva na osobitné úsilie o ochranu domácností s nízkymi a so strednými príjmami a zraniteľných osôb, ktoré patria pri každej kríze či transformačnom procese medzi najviac postihnuté skupiny. Investície by sa mali financovať pod podmienkou, že v čistom vyjadrení povedú k zvýšeniu počtu pracovných miest pri súčasnom dodržiavaní práv zamestnancov. Z celkového hľadiska je dôležité, aby z dnešných výdavkov získali svoju finančnú hodnotu budúce generácie.

3.4.   Makroekonomická stabilita

3.4.1.

Otrasy spôsobené pandémiou neviedli len k zvýrazneniu už existujúcich zraniteľných miest a zastaveniu znižovania nerovnováhy medzi členskými štátmi, ale aj k väčšej neistote. Preto je potrebné nielen to, aby sa hospodárska a menová politika naďalej zameriavala na podporu, ale musí byť aj agilná a pripravená reagovať na prípadné turbulencie alebo otrasy a zabezpečovať EÚ potrebnú odolnosť. EHSV preto víta pokračovanie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky. Pri jej rušení bude potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskej činnosti, ako aj údaje o zamestnanosti a chudobe v porovnaní s úrovňami pred krízou. Okrem toho je nutné obozretne koordinovať fiškálne politiky na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ako aj menové politiky, aby sa obojstranne posilňovali zamýšľané podporné a stabilizačné účinky.

3.4.2.

EHSV požaduje, aby sa v súlade s viacerými jeho stanoviskami (12) naplánoval prechod na správu hospodárskych záležitostí, ktorá by bola zameraná na prosperitu. Preto sa malo už dávno – po vynútenej prestávke v dôsledku pandémie – obnoviť preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí, aby sa v dobrých aj zlých časoch presadzovali vhodné fiškálne politiky. Nedostatky súčasného fiškálneho rámca boli zrejmé už v roku 2020 a kríza priniesla ešte vážnejšie výzvy. Z analýzy vyplýva, že kritérium deficitu nesplní 23 členských štátov a dlhové kritérium 13 členských štátov.

3.4.3.

EHSV súhlasí s Komisiou, že je potrebné zdržať sa začatia postupu pri nadmernom deficite voči ktorémukoľvek členskému štátu, aj s jej odporúčaním, aby členské štáty naďalej poskytovali fiškálnu podporu a zároveň v strednodobom horizonte zabezpečovali fiškálnu udržateľnosť, ak to hospodárske podmienky umožnia. Je to v súlade s požiadavkou EHSV, aby sa podporoval udržateľný rast, čím by sa umožnilo posilnenie verejných financií (13). EHSV však tiež požaduje, aby sa uznalo, že je naliehavo potrebné zvýšiť investície, aby sa mohol uskutočniť proces transformácie. Navyše predtým, ako revidovaný rámec nadobudne účinnosť, by Komisia mala predložiť usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého by sa nemal aktivovať postup pri nadmernom deficite a malo by byť možné použiť „doložku o nezvyčajnej udalosti“ v závislosti od jednotlivých krajín (14).

3.4.4.

EHSV súhlasí s Komisiou, že pri dohľade v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) sa možno dostatočne nezohľadňovali interakcie medzi novými vynárajúcimi sa hospodárskymi výzvami, najmä pokiaľ ide o tlaky na životné prostredie (15). Okrem toho je potrebné monitorovať sociálnu nerovnováhu, aby sa vyrovnala prevaha fiškálnych a makroekonomických požiadaviek (16). Keďže sociálna nerovnováha a nerovnováha v oblasti zamestnanosti môžu mať škodlivé cezhraničné účinky, je dôležité, aby sa odhalili a napravili už v počiatočnom štádiu. EHSV takisto víta prácu Komisie na zelenom rozpočtovaní.

3.4.5.

Predpokladmi pre udržateľné verejné rozpočty a tvorbu fiškálnych rezerv sú hospodárska obnova a stabilný inkluzívny rast. Keďže kľúčovú úlohu budú naďalej zohrávať vnútroštátne financované verejné investície, pre úspech transformačného procesu je rozhodujúce uplatňovanie tzv. zlatého pravidla bez ohrozenia strednodobej udržateľnosti verejných financií a hodnoty eura. V kontexte vysokej miery neistoty EHSV však zároveň varuje pred znižovaním súčasných výdavkov na sociálne, vzdelávacie a zdravotné účely. Pre predchádzanie sociálnym ťažkostiam, stabilizáciu dopytu a odolnosť voči akejkoľvek kríze sú kľúčové dobre fungujúce automatické stabilizačné mechanizmy. Na druhej strane, nespravodlivé daňové politiky spolu s daňovými podvodmi a agresívnym daňovým plánovaním ohrozujú fiškálne rezervy potrebné na reakciu v prípade otrasov a uskutočňovanie procesu transformácie. Preto sú pripomienky Komisie týkajúce sa strany príjmov vítané. To platí aj pre navrhované reformy v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pokiaľ ide o zvýšenie efektívnosti daňovej správy s cieľom zlepšiť výber daní a znížiť náklady podnikov a jednotlivcov na dodržiavanie predpisov.

3.4.6.

Dôležitým aspektom makroekonomickej stability je stabilita finančných trhov. Prehĺbenie únie kapitálových trhov a bankovej únie by sa malo zamerať na posilnenie spôsobov financovania a podporu prispievania súkromného sektora k investičnému úsiliu. Pri tom EHSV vyzýva na udržanie správnej rovnováhy medzi rozdeľovaním a znižovaním rizika a osobitne víta úsilie o posilnenie monitorovania systémových rizík vyplývajúcich z klimatickej krízy. Okrem toho je tiež dôležité zohľadniť riziká sociálnej udržateľnosti, ktoré v dôsledku prehlbovania rozdielov v ich rozložení ohrozujú sociálnu súdržnosť. Pri regulácii finančných trhov by sa zároveň mala uprednostňovať efektívnosť pred zložitosťou a zabezpečovať vysoká miera ochrany spotrebiteľa.

3.5.   Európsky semester sa vyvíja

3.5.1.

EHSV zdôrazňuje, že s nástrojom NextGenerationEU sa EÚ dostáva do novej fázy hospodárskej politiky a uskutočňuje rázny krok smerom k solidarite. Vyvíjajúci sa európsky semester 2022 je príležitosťou na posilnenie hospodárskej, environmentálnej a sociálnej súdržnosti. EHSV vyzýva na prijatie záväzku podporovať udržateľný a inkluzívny rast, plnú zamestnanosť a vytváranie kvalitných pracovných miest a presvedčivo posilniť svoj demokratický status. Okrem toho mali byť do procesu európskeho semestra už dávno vo väčšej zapojení sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť.

3.5.2.

Vzhľadom na využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom semestra EÚ nadobúda proces semestra väčší význam. Takisto prepojenie realizácie reforiem – stanovených v národných plánoch obnovy a odolnosti a do veľkej miery vychádzajúcich z odporúčaní pre jednotlivé krajiny – s vyplácaním tranží dodáva odporúčaniam pre jednotlivé krajiny väčšiu politickú váhu. V tomto kontexte je nevyhnutné užšie zapojenie sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti. EHSV požaduje, aby sa pre takéto konzultácie stanovili minimálne normy (17). Prísne pravidlá politiky súdržnosti týkajúce sa konzultácií so zainteresovanými stranami, a najmä zásada partnerstva, by sa mali brať prinajmenšom ako vzor postupov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (18).

3.5.3.

V rôznych empirických štúdiách sa zdôrazňuje, že väčšina odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa dosiaľ zameriavala na posilňovanie konkurencieschopnosti a konsolidáciu verejných rozpočtov. EHSV vyzýva Komisiu, aby vyvážený prístup programu konkurencieschopnej udržateľnosti preniesla najmä do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Osobitný dôraz by sa mal klásť na odporúčanie reforiem, ako sú aktívne a inkluzívne politiky trhu práce a systémy celoživotného vzdelávania vrátane rekvalifikačných programov a ponuky podpory pri zmene povolania aj pre znevýhodnené skupiny, ako napríklad osoby so zdravotným postihnutím a starší občania.

3.5.4.

EHSV víta najmä výsledok sociálneho samitu v Porte, konkrétne to, že revidovaný sociálny prehľad by mal pomáhať pri monitorovaní pokroku smerom k vykonávaniu zásad Európskeho piliera sociálnych práv a že toto monitorovanie sa má začleniť do procesu európskeho semestra. Preto sa víta väčší dôraz na zásady piliera v spoločnej správe o zamestnanosti na rok 2022, ako aj skutočnosť, že do analýzy sú zahrnuté hlavné ciele na rok 2030 a hlavné ukazovatele revidovaného sociálneho prehľadu. To, do akej miery sa tieto závery premietnu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a do plánov obnovy a odolnosti, však ostáva nejasné. Okrem toho by ako referenčné body mali slúžiť ciele udržateľného rozvoja.

3.5.5.

EHSV takisto požaduje reformy, ktorými sa zaručí účinné čerpanie finančných prostriedkov EÚ, napríklad na budovanie technických kapacít verejnej správy na riadenie investičných projektov, na systémy verejného obstarávania založené na zásade nie najlacnejšej, ale ekonomicky najvýhodnejšej ponuky s prihliadnutím na pracovné, sociálne a environmentálne aspekty a napokon na reformy zamerané na odstránenie ďalších nepeňažných prekážok účinnej investičnej politiky. Osobitne EHSV vyzýva aj Komisiu, aby predchádzala akémukoľvek zneužívaniu finančných prostriedkov a korupcii.

3.5.6.

Správu hospodárskych záležitostí, a najmä pravidlá rámca fiškálnej politiky je nutné začleniť do procesu európskeho semestra takým spôsobom, aby sa zabezpečilo demokratické zapojenie Európskeho parlamentu, národných parlamentov, sociálnych partnerov aj organizovanej občianskej spoločnosti. Okrem toho si aj ony vyžadujú reformy zamerané na presadzovanie mnohostranného a demokratického dialógu o makroekonomických, sociálnych a environmentálnych výzvach a na podporu koordinácie politík.

---

(1)  Hospodárska prognóza Európskej komisie, jar 2020.

(2)  Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii.

(3)  Hospodárska prognóza Európskej komisie, jeseň 2021.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Vyjsť z pandémie silnejší (SOC/700). (Ú. V. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 116).

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite (NAT/843) (Ú. V. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 101).

(6)  Stanovisko EHSV na tému Sociálny dialóg ako dôležitý pilier hospodárskej udržateľnosti (Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Obnovená stratégia udržateľného financovania (ECO/559). (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 97).

(8)  Background – Beyond GDP (Súvislosti – Nad rámec HDP), Európska komisia.

(9)  Európska centrálna banka, Prieskum finančného zabezpečenia a spotreby domácností: výsledky z druhej vlny, č. 18, december 2016.

(10)  Skupina Svetovej banky: Poverty and shared prosperity 2018. Piecing together the poverty puzzle. Overview, obr. 01, s. 2.

(11)  Správa o nerovnosti vo svete za rok 2022 obsahuje najnovšie úplné údaje o nerovnosti vo svetovom meradle.

(12)  Stanoviská EHSV na tému Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí (2020), Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227, a Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (ECO/553). (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(13)  Stanovisko EHSV na tému Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí (2020) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu (ECO/553). (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(15)  COM(2021) 662 final.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 13).

(17)  Uznesenie EHSV Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Úloha politiky súdržnosti pri odstraňovaní nerovností – komplementarita a možné prekrývanie s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 1).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Zriadenie Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

[COM(2021) 576 final]

(2022/C 275/10)

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európska komisia, 28. 10. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	230/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Pandémia COVID-19 ukázala potrebu lepšej koordinácie medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi s cieľom riešiť krízy v oblasti verejného zdravia pred ich vypuknutím, počas ich trvania a po ich skončení. Ľudia žijúci v Európe zaznamenali nedostatky v pripravenosti a reakcii na pandémiu na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Keď sa pandémia rozšírila po celej Európe, inštitúcie a orgány EÚ neboli vybavené na to, aby primerane koordinovali opatrenia s členskými štátmi a rýchlo a účinne zaviedli opatrenia na ochranu životov obyvateľstva.

1.2.

Prostredníctvom vytvorenia európskeho Úradu pre pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie (HERA) a tým, že verejné zdravie a rovnosť budú stredobodom ich rozhodnutí, budú EÚ a jej členské štáty schopné dosiahnuť lepšiu pripravenosť a reakcie na existujúce a budúce núdzové situácie cezhraničného ohrozenia zdravia.

1.3.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje, že Európska komisia urýchlene vytvorila úrad HERA, ktorý vychádza z práce, ktorá sa začala na základe plánu pripravenosti na biologickú obranu stanoveného vo februári 2021 s názvom inkubátor HERA (1). V reakcii na šírenie a dosah pandémie COVID-19 vrátane mnohých vĺn infekcií a hospitalizácií, ktorým čelia všetky členské štáty a ktoré sú dnes stále realitou, bolo potrebné prijať rýchle opatrenia.

1.4.

Rýchle opatrenia by však nemali byť na úkor demokracie a rovnosti v oblasti zdravia. Vytvorenie novej, trvalej štruktúry EÚ takéhoto významu, ktorá by fungovala so značným verejným rozpočtom, by sa nemalo zakladať na výnimočných doložkách vyhradených pre akútne krízy. EHSV je obzvlášť znepokojený veľmi obmedzenou úlohou, ktorú úrad HERA pripisuje Európskemu parlamentu, regionálnym samosprávam, zdravotným poisťovniam a organizáciám občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, ako sú odbory zastupujúce pracovníkov v sektore zdravotníctva, ako aj organizácie v oblasti verejného zdravia, organizácie pacientov a organizácie pre rovnosť, poskytovatelia služieb a nezisková infraštruktúra a nekomerčné výskumné inštitúcie. EHSV sa domnieva, že tieto zainteresované strany musia zohrávať aktívnu úlohu v práci úradu HERA. EHSV poukazuje najmä na kľúčovú úlohu, ktorú v reakcii na pandémiu COVID-19 zohrávajú pracovníci v prvej línii, najmä tí, ktorí pracujú v sektore zdravotnej starostlivosti, a dobrovoľníci.

1.5.

Aj keď EHSV uznáva dôležitosť priemyslu pri riešení núdzových situácií v oblasti zdravia, musí sa zaručiť spravodlivá rovnováha, aby sa zabezpečilo, že verejné zdravie a záujmy zraniteľných skupín budú jadrom pripravenosti a reakcie EÚ. EHSV žiada Komisiu, aby zabezpečila, že Európsky parlament, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti budú zmysluplným spôsobom zapojené do rady a poradného fóra úradu HERA. EHSV požaduje vytvorenie podskupiny poradného fóra na rovnakej úrovni ako Spoločné fórum pre priemyselnú spoluprácu. EHSV a Výbor regiónov by v tejto podskupine mali mať svoje miesto.

1.6.

EHSV je znepokojený najmä nedostatkom transparentnosti a otvorenosti v súčasnej štruktúre úradu HERA. Hoci Komisia formalizuje opatrenia ad hoc zavedené počas pandémie, nedokázala zaistiť väčšiu transparentnosť svojho rozhodovacieho procesu. Transparentné riadenie verejného financovania a spolupráce so súkromnými partnermi je nevyhnutné na vybudovanie dôvery všeobecne a dôvery v riadenie núdzových situácií v oblasti zdravia. EHSV odporúča venovať väčšiu pozornosť venovala zabezpečeniu úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o finančné prostriedky pridelené úradu HERA a vynaložené týmto úradom, otvorené uzatváranie zmlúv a možnosti zapojenia občianskej spoločnosti do dohľadu nad finančnými aspektmi úradu HERA.

1.7.

Ďalšie opatrenia sú tiež dôležité pri zabezpečovaní úspechu opatrení v oblasti pripravenosti a reakcie vrátane nasadenia zdravotníckych protiopatrení v členských štátoch. EHSV sa domnieva, že úrad HERA by mal zabezpečiť lepšiu koordináciu komunikačných kampaní súvisiacich s prevenciou a reakciou na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, a to aj zameraním sa na ľudí, ktorí sú najviac ohrození, a spoluprácou s miestnymi samosprávami, a to aj v súvislosti so vzdelávaním a odbornou prípravou v oblasti vedy a očkovania.

1.8.

Musí sa riešiť aj medzinárodný rozmer cezhraničných ohrození zdravia. EHSV sa domnieva, že úrad HERA musí zohrávať dôležitú úlohu v globálnych opatreniach proti cezhraničným ohrozeniam zdravia a pandémiám, a to predovšetkým prostredníctvom programu COVAX, ako aj prostredníctvom nových vyvíjaných liekov a liečebných postupov, a posilňovať a podporovať celosvetovú štruktúru zdravotnej bezpečnosti. Úrad HERA by sa mal zaviazať k spolupráci s globálnymi aktérmi vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie s cieľom zdieľať spravodajské informácie a podporovať globálny prístup k vakcínam a iným zdravotníckym protiopatreniam. EHSV žiada Komisiu, aby viedla otvorenú diskusiu na európskej úrovni o uplatnení dočasnej dobrovoľnej výnimky z dohody TRIPS, ktorá by sa vzťahovala na vakcíny, liečebné postupy a testy týkajúce sa ochorenia COVID-19 so zámerom umožniť zrýchlenie globálnej produkcie vakcín a zníženie nákladov s cieľom zabezpečiť prístup k nim pre ľudí na celom svete.

1.9.

Úrad HERA bol predstavený ako flexibilná štruktúra, ktorá sa podľa potreby prispôsobí, pričom hĺbkové preskúmanie je naplánované na rok 2025. Je mimoriadne dôležité, aby sa obavy týkajúce sa štruktúry, fungovania a kontroly úradu HERA riešili čo najskôr a aby sa vplyv opatrení prijatých úradom pravidelne monitoroval vzhľadom na súčasnú pandémiu. EHSV odporúča, aby Komisia počas preskúmania v roku 2025 zvážila transformáciu úradu HERA na nezávislý verejný orgán mimo Komisie, a to prostredníctvom legislatívneho postupu, do ktorého by bol ako spoluzákonodarca zapojený Európsky parlament, a po konzultáciách s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov.

1.10.

V neposlednom rade EHSV žiada Komisiu, aby zaručila, že finančné úsilie na financovanie úradu HERA nepovedie k zníženiu investícií do iných cieľov programu EU4Health, najmä do plánu na boj proti rakovine. Po rokoch úsporných opatrení si politiky v oblasti zdravia a systémy zdravotníctva naďalej vyžadujú veľké investície.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV podporuje odhodlanie a iniciatívy európskych inštitúcií, vrátane Komisie, zamerané na vybudovanie európskej zdravotnej únie a zabezpečenie udržateľného blahobytu jej občanov. Plošný, medzisektorový, holistický prístup k zdraviu je kľúčovým rozmerom pre implementáciu Európskeho piliera sociálnych práv a jeho akčného plánu, Akčného plánu pre sociálne hospodárstvo a Konferencie o budúcnosti Európy.

2.2.

EHSV víta rýchle vytvorenie úradu HERA Komisiou a jeho uvedenie do prevádzky. Nový úrad HERA je vytvorený s cieľom posilniť schopnosť Európy predchádzať cezhraničným núdzovým situáciám v oblasti zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať, pričom sa kladie dôraz na vývoj, výrobu, obstarávanie a analogickú distribúciu kľúčových zdravotníckych a medicínskych protiopatrení.

2.3.

Pandémia COVID-19 a jej následné vlny zdôraznili potrebu posilniť schopnosť Európy predchádzať cezhraničným ohrozeniam zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať, pričom sa kladie dôraz na vývoj, výrobu, obstarávanie a analogickú distribúciu kľúčových zdravotníckych a medicínskych protiopatrení. EHSV konštatuje, že okrem bezprostredne viditeľných účinkov pandémie existujú aj ďalšie tiché pandémie, najmä odloženie liečby neprenosných ochorení (okrem iného rakoviny), prehĺbenie sociálnych nerovností v oblasti zdravia, zhoršenie duševného zdravia a prepojenie zdravia a životného prostredia v ekosystémovej vízii (prístup „jedno zdravie“).

2.4.

EHSV poznamenáva, že od začiatku pandémie COVID-19 prišli o život milióny ľudí a že ďalšie milióny sú ňou naďalej zasiahnuté. Uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pracovníci v prvej línii, najmä zdravotnícki pracovníci a dobrovoľníci, regionálne a miestne samosprávy, zdravotné poisťovne a organizácie občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, poskytovateľov služieb a organizácií na podporu rovnosti pri zabezpečovaní rýchlych reakcií a rovnosti v oblasti zdravia.

2.5.

Úrad HERA je jedným z mechanizmov konsolidovanej a intenzívnejšej európskej a medzinárodnej spolupráce, koordinácie a solidarity. Musí sa integrovať do rámca viacúrovňového riadenia, ktorý zahŕňa viacero zainteresovaných strán. Udržateľnú a odolnú spoluprácu v rámci úradu HERA možno dosiahnuť len spoluprácou členských štátov na úrovni Únie zameranou na predchádzanie budúcim pandémiám rýchlym rozhodovaním a aktiváciou núdzových opatrení. Zároveň je potrebné zapojiť rôznych aktérov vrátane Európskeho parlamentu, regionálnych samospráv, zdravotné poisťovne a organizovanej občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, ako sú odbory zastupujúce pracovníkov v sektore zdravotníctva, ako aj organizácie v oblasti verejného zdravia, organizácie pacientov a organizácie pre rovnosť, poskytovatelia služieb a nezisková infraštruktúra a nekomerčné výskumné inštitúcie.

2.6.

EHSV už predtým vyjadril svoje stanovisko a odporúčania k vytvoreniu budúceho orgánu reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia v stanovisku na tému Budovanie európskej zdravotnej únie, ktoré bolo prijaté v apríli 2021 (2). EHSV žiada, aby sa nadviazalo na závery prijaté Európskou radou na svojom zasadnutí vo štvrtok 16. decembra 2021 o práci na posilnení kolektívnej pripravenosti, reakcie a odolnosti voči budúcim krízam, čo je hlavnou prierezovou politickou prioritou Únie. Rada presadzovala „posilnenie reakcie a pripravenosti EÚ na krízy v rámci prístupu zohľadňujúceho všetky riziká,“ a „budovanie a monitorovanie odolnosti a riešenie oblastí, v ktorých sme vystavení riziku“ (3).

3.   Preskúmanie inštitucionálnych a prevádzkových rámcov úradu HERA

3.1.

V septembri 2021 Komisia oznámila vytvorenie a okamžité začatie činnosti úradu HERA. Nový orgán bol zriadený ako štruktúra v rámci Komisie s tromi hlavnými úlohami: a) posilňovať koordináciu zdravotnej bezpečnosti v rámci Únie v čase pripravenosti a reakcie na krízu a združovať členské štáty, priemyselné odvetvie a príslušné zainteresované strany v spoločnom úsilí; b) riešiť zraniteľné miesta a strategické závislosti v rámci Únie týkajúce sa vývoja, výroby, obstarávania, vytvárania zásob a distribúcie zdravotníckych protiopatrení; a c) prispievať k posilňovaniu globálnej štruktúry pripravenosti a reakcie na núdzové zdravotné situácie.

3.2.

EHSV zdôrazňuje, že naliehavé rozhodnutie Komisie zvoliť si „úrad“ ako vnútornú štruktúru v rámci Komisie a nie „agentúru“ by nemalo vylúčiť možné preskúmanie a vývoj smerom k nezávislému orgánu alebo dokonca k európskej agentúre. Na to by sa mali zamerať ročné hodnotenia a hĺbkové hodnotenie v roku 2025.

3.3.

Jedným z rozmerov úradu HERA sú rôzne úlohy, ktoré bude vykonávať počas fáz pripravenosti a krízy. Vo „fáze pripravenosti“ bude usmerňovať investície a opatrenia na zlepšenie prevencie, pripravenosti a reakcieschopnosti na nové núdzové situácie v oblasti verejného zdravia. V „krízovej fáze“ bude využívať väčšie právomoci na rýchle rozhodovanie a implementáciu núdzových opatrení. Jeho opatrenia v oboch fázach budú zamerané na zabezpečenie rýchleho prístupu k bezpečným a účinným zdravotníckym protiopatreniam, a to v potrebnom rozsahu. S členskými štátmi by sa mali iniciovať programy pripravenosti a pandemické programy, keďže ide o kolektívne úsilie a bude nevyhnutné na to, aby úrad HERA v plnej miere splnil svoje poslanie.

3.4.

Hoci bolo pre EÚ naliehavé vytvoriť a sfunkčniť orgán pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie s cieľom okamžite podporiť reakciu na ochorenie COVID-19, ktoré sa stále šíri po Európe a vo svete, je potrebné zaručiť, aby úrad HERA bol vybavený na to, aby mohol účinne posilňovať koordináciu úsilia v oblasti pripravenosti a reakcie a primerane chrániť zdravie a životy ľudí žijúcich v EÚ v prípade núdzových situácií v oblasti verejného zdravia. Na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby štruktúra a fungovanie úradu HERA boli transparentné a mohli sa kontrolovať, a to aj na účely monitorovania vplyvu na verejné zdravie. Transparentné procesy riadenia a rozhodovania sú nevyhnutné na umožnenie verejnej kontroly, vybudovanie dôvery vo všeobecnosti a dôvery v systém výskumu a vývoja a zabezpečenie zodpovednosti.

3.5.

EHSV konštatuje, že jedným z usmernení, ktoré musíme pri výmene názorov medzi európskymi a národnými výbormi a Konferenciou o budúcnosti Európy propagovať, je demokracia v oblasti zdravia. Vzhľadom na zložité otázky, ktoré vyvolávajú núdzové situácie v oblasti zdravia a odolnosť zdravotníckych systémov, EHSV odporúča, aby sa ako predpoklad pre rozhodovanie zaviedol povinný mechanizmus konzultácií. Cieľom je čo najužšie zapojiť všetky zainteresované strany do rozhodovacieho procesu v sektore zdravotníctva.

3.6.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby práca, ktorú vykonáva úrad HERA, posilnila a dokončila činnosti vykonávané inými orgánmi EÚ, ako sú Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európska environmentálna agentúra (EEA).

4.   Mandát úradu HERA a opatrenia na jeho vykonávanie

4.1.

EHSV osobitne víta koordinačnú úlohu, ktorú bude zohrávať úrad HERA pri zabezpečovaní vývoja, výroby, obstarávania, vytvárania zásob a spravodlivej distribúcie zdravotníckych protiopatrení. V tomto zmysle úrad HERA vyplní dôležitú medzeru v rámci EÚ pre oblasť zdravia. Vývoj a výroba zdravotníckych protiopatrení si vyžiada značné investície. Vytváranie zásob si bude vyžadovať primerané plánovanie a vysokú úroveň odborných znalostí, aby sa zabezpečila budúca ochrana občanov EÚ a hospodárska udržateľnosť. Vždy existuje riziko plytvania, ktoré by malo jednoznačne negatívny hospodársky dôsledok. Je tiež dôležité definovať zoznam účinných látok potrebných na výrobu liekov, ktoré by sa mali vyrábať v EÚ, aby sa zabezpečila bezpečnosť liekov a nezávislosť.

4.2.

EHSV poukazuje na oznámenie Komisie „Prvé ponaučenia z pandémie COVID-19“ (4) s cieľom zintenzívniť činnosť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni ako publikáciu, ktorá by sa mala rozširovať a systematizovať dvakrát ročne pod záštitou úradu HERA. Pokiaľ ide o rozšírenie, je potrebné uskutočniť predbežné konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami s cieľom získať úplný prehľad.

4.3.

EHSV sa domnieva, že súčasný mandát úradu HERA nie je ambiciózny. V súčasnom rámci úrad HERA premešká príležitosť skutočne brániť verejný záujem a zabezpečiť rovnosť počas období pripravenosti a reakcie na krízu. Hoci Komisia oznámila, že úrad HERA bude mať kapacity na zber údajov, analýzu a mechanizmy zdieľania, neprijal sa žiadny záväzok zabezpečiť zber lepšie rozčlenených údajov o zraniteľných skupinách. Takéto údaje sú nevyhnutným predpokladom boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia a ECDC ich v súčasnosti nezbiera. Úrad HERA sa tiež nezaväzuje zabezpečiť nediskrimináciu a rovnosť pri distribúcii zdravotníckych protiopatrení. EHSV už vo svojom stanovisku na tému Budovanie európskej zdravotnej únie zdôraznil význam zamerania sa na nediskrimináciu pri reakcii EÚ na budúce pandémie a úlohu, ktorú by v tomto smere mohol zohrávať úrad HERA (5).

4.4.

EHSV sa domnieva, že úrad HERA musí prijať dodatočné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že jeho práca prispeje k rovnosti počas núdzových zdravotných situácií vrátane cezhraničných núdzových zdravotných situácií. Vzhľadom na nedostatok koordinovaných a dostupných komunikačných kampaní počas pandémie COVID-19 by úrad HERA mohol zohrávať úlohu aj pri zabezpečovaní lepšej koordinácie komunikačných kampaní súvisiacich s prevenciou a reakciou na cezhraničné zdravotné krízy, pričom by sa konkrétne zameriaval na ľudí, ktorí sú najviac ohrození a zraniteľné skupiny. Úrad HERA by sa mal zaoberať aj prístupom k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti počas pandémie a iných cezhraničných núdzových zdravotných situácií. Sloboda pohybu je základnou zásadou Únie a mala by sa pacientom zaručiť, a to aj s cieľom zabezpečiť väčšiu rovnosť v oblasti zdravia.

4.5.

Mali by sa zvážiť aj ďalšie kroky v súvislosti s medzinárodným rozmerom úradu HERA s cieľom prispieť k posilneniu globálnej pripravenosti a reakcie na núdzové zdravotné situácie. Oznámenie o úrade HERA nezahŕňa požiadavku na spoločné využívanie know-how, údajov a technológií vytvorených s pomocou verejného financovania výskumu, ani doložku cenovej primeranosti. Medzinárodný rozmer úradu HERA je obzvlášť dôležitý, a to od pripravenosti až po reakciu na cezhraničné ohrozenia zdravia. Súčasná kríza COVID-19 dokazuje, že cezhraničné zdravotné krízy nemožno vyriešiť bez zabezpečenia rýchlej a účinnej medzinárodnej reakcie vrátane prístupu k osobným ochranným prostriedkom a očkovaniu. Úrad HERA by sa tiež mal zaviazať k spolupráci s globálnymi aktérmi, spoločnému využívaniu spravodajských informácií a podpore globálneho prístupu k vakcínam a iným zdravotníckym protiopatreniam.

4.6.

Ak sa úrad HERA zameria na zlepšenie zdravotnej bezpečnosti a bude sa podliehať systému bŕzd a protiváh, členské štáty môžu výrazne zvýšiť odolnosť svojich systémov zdravotníctva a svoju kapacitu reagovať na krízy v oblasti zdravia. Národné vlády a Komisia by sa preto mali usilovať o posilnenie štruktúry úradu HERA a rozšírenie rozsahu jeho pôsobnosti v budúcnosti.

4.7.

EHSV je naďalej znepokojený možným prekrývaním sa s prácou iných orgánov vrátane EMA a ECDC. V niektorých oblastiach, ako je pripravenosť na krízy, výskum, údaje a koordinovaná distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok, zostáva pridaná hodnota nejasná so zreteľom na návrhy na rozšírenie mandátu ECDC a EMA a nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia. Napríklad vo svojom stanovisku na tému Budovanie európskej zdravotnej únie (6) EHSV spochybnil, či by odporúčania úradu HERA mali v prípade vyhlásenia epidémie s vplyvom na EÚ prednosť pred odporúčaniami agentúry EMA. Preto je zrejmý význam koordinácie, aby sa predišlo prekrývaniu a zároveň aby odrážala európske hodnoty zakotvením spolupráce riadenej zásadami transparentnosti, zodpovednosti a integrity.

4.8.

Správna rada úradu HERA bude mať mandát zabezpečiť, „aby nedochádzalo k prekrývaniu s inými kľúčovými štruktúrami, ako sú Výbor pre zdravotnú bezpečnosť, Riadiaca rada pre vakcíny a príslušné výbory zapojené do riadenia programov EÚ, na čo sú potrebné úzke kontakty“ (7). EHSV pochybuje, že tento záväzok bude stačiť na to, aby sa predišlo prekrývaniu práce rôznych štruktúr EÚ.

4.9.

EHSV tiež požaduje objasnenie právomocí úradu HERA v súvislosti s antimikrobiálnou rezistenciou (AMR), ktorá je hrozbou pre celosvetové zdravie a ktorá sa naďalej zhoršuje, a to aj napriek rastúcemu povedomiu o závažnosti a rozsahu tohto problému. Hoci AMR je zložitá a medziodvetvová otázka, nejasné mandáty by mohli byť problémom z hľadiska zodpovedností a politických iniciatív. AMR je kľúčovou otázkou v rámci prístupu „jedno zdravie“.

5.   Fungovanie a kontrola úradu HERA

5.1.

EHSV je znepokojený štruktúrou a nedostatkom nezávislosti úradu HERA. Úrad sa pôvodne inšpiroval príkladom amerického úradu BARDA (Úrad pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj) (8) a bol navrhnutý ako nezávislá a autonómna agentúra. Namiesto toho bol úrad HERA zriadený ako štruktúra v pôsobnosti Komisie. Zdá sa, že úrad HERA je predovšetkým technickým úradom a stále mu chýba strategický komponent výhľadu do budúcnosti s cieľom riešiť determinanty cezhraničných ohrození.

5.2.

EHSV spochybňuje nedostatok konzultácií a zapojenia Európskeho parlamentu pred a počas zriadenia úradu HERA. Vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že v súčasnej štruktúre sa úloha Európskeho parlamentu obmedzuje na jednoduché hlasovanie o rozpočte a úlohu pozorovateľa v rade úradu HERA. Hoci sa Komisia zaväzuje k pravidelným výmenám informácií o práci úradu HERA s Európskym parlamentom, nie je to požiadavka a v oznámení Komisie neboli uvedené žiadne ďalšie špecifikácie. EHSV pripomína, že demokratická kontrola je nevyhnutná pre rozvoj politík v oblasti verejného zdravia a nemôže sa uskutočniť bez toho, aby Európsky parlament zohrával aktívnu úlohu v práci úradu HERA.

5.3.

Organizácie občianskej spoločnosti, sociálni partneri a najmä odborové zväzy zastupujúce pracovnú silu v príslušných sektoroch, ako aj organizácie v oblasti verejného zdravia, organizácie pacientov a organizácie na podporu rovnosti a poskytovatelia služieb zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby bol verejný záujem stredobodom politík a opatrení v oblasti verejného zdravia prijatých EÚ a jej členskými štátmi v súvislosti s predchádzaním krízam a reakciou na ne. Konkrétne občianska spoločnosť môže poskytnúť spätnú väzbu o prijateľnosti opatrení v oblasti verejného zdravia a informácie o potrebách zraniteľných skupín. EHSV je obzvlášť znepokojený nedostatočným začlenením organizovanej občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov do štruktúry a fungovania úradu HERA. V rámci súčasnej štruktúry môže organizovaná občianska spoločnosť prispievať k práci poradného fóra úradu HERA len s inými externými zainteresovanými stranami vrátane priemyslu a akademickej obce. Občianskej spoločnosti napríklad nebola pridelená žiadna úloha v rade úradu HERA a v Rade pre zdravotné krízy, ktorá bude koordinovať naliehavé opatrenia počas krízovej fázy.

5.4.

Na porovnanie, úrad HERA prisudzuje oveľa významnejšiu úlohu priemyslu. V oznámení Komisie o úrade HERA sa zabezpečuje rozšírená spolupráca s priemyslom v súvislosti s odhaľovaním ohrození a posilňovaním odolnosti priemyslu v rámci EÚ a mimo nej. Oznamuje sa v ňom tiež vytvorenie Spoločného fóra pre priemyselnú spoluprácu ako podskupiny poradného fóra, ktoré bude zahŕňať zástupcov priemyslu. Aj keď EHSV uznáva dôležitosť priemyslu pri riešení núdzových situácií v oblasti zdravia, obáva sa, že súčasná štruktúra úradu HERA by mohla zlyhať pri zabezpečení toho, aby verejné zdravie a záujmy zraniteľných skupín boli jadrom pripravenosti a reakcie EÚ, namiesto uprednostňovania priemyselnej politiky. Udržateľná priemyselná politika musí byť v každom prípade v súlade s cieľmi úradu HERA a musí aktívne zapájať všetky príslušné zainteresované strany. Spoločné fórum pre priemyselnú spoluprácu preto potrebuje zapojiť nielen zástupcov priemyslu, ale aj odbory, aby sa zvýšila účasť pracovníkov (9).

5.5.

EHSV odporúča vytvoriť podskupinu poradného fóra na rovnakej úrovni ako Spoločné fórum pre priemyselnú spoluprácu. Podskupina by mala zahŕňať organizácie občianskej spoločnosti, ako sú organizácie pacientov a organizácie v oblasti verejného zdravia, zdravotné poisťovne, sociálni partneri – vrátane odborových zväzov zo sektora zdravotníctva – a neziskovú infraštruktúru a nekomerčné výskumné inštitúcie. EHSV a Výbor regiónov by v tejto podskupine tiež mali mať svoje miesto.

5.6.

Transparentnosť je ďalším problémom v rámci súčasnej štruktúry úradu HERA. Napríklad nie je zabezpečená dostatočná otvorenosť, pokiaľ ide o prideľovanie verejného financovania, či nákupné zmluvy, podrobné informácie o zmluvách alebo prijímajúcich podnikoch vrátane napríklad ceny vakcín. Transparentné riadenie verejného financovania a spolupráce so súkromnými partnermi je nevyhnutné na vybudovanie dôvery všeobecne a dôvery v riadenie núdzových situácií v oblasti zdravia. EHSV odporúča venovať väčšiu pozornosť zabezpečeniu úplnej transparentnosti finančných prostriedkov pridelených úradu HERA a vynaložených týmto úradom, otvorenému uzatváraniu zmlúv a možnostiam zapojenia občianskej spoločnosti do dohľadu nad finančnými aspektmi úradu HERA (10).

5.7.

Hoci EHSV víta pridelenie rozpočtu vo výške 6 miliárd EUR do roku 2027 z viacročného finančného rámca a z nástroja NextGenerationEU a 24 miliárd EUR investovaných prostredníctvom iných programov EÚ, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU a nástroje spolupráce, EHSV zastáva názor, že na to, aby sa táto investícia oplatila, je potrebná väčšia kontrola a demokracia.

5.8.

EHSV žiada, aby toto finančné úsilie pre zabezpečenie činnosti úradu HERA nebolo na úkor ostatných cieľov programu EU4Health, najmä plánu boja proti rakovine. Odporúčania, ktoré EHSV uviedol vo svojom stanovisku k programu EU4Health, sú naďalej relevantné. Po rokoch úsporných opatrení si politiky v oblasti zdravia a systémy zdravotníctva vyžadujú veľké investície.

6.   Budúcnosť úradu HERA

6.1.

Úrad HERA bol navrhnutý ako flexibilná štruktúra, ktorá sa prispôsobí podľa potreby. Preskúmanie jeho vykonávania a fungovania vrátane štruktúry a riadenia sa predpokladá v roku 2025.

6.2.

EHSV zastáva názor, že riadenie úradu HERA by sa malo čo najskôr prehodnotiť, aby sa zabezpečila lepšia kontrola a zastúpenie. Predovšetkým by malo: — zabezpečiť silnejšiu úlohu Európskeho parlamentu, — posilniť úlohu organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov a spoluprácu s nimi, — zabezpečiť, aby bola úloha priemyslu dobre vyvážená a kontrolovaná.

6.3.

EHSV odporúča, aby Komisia zvážila transformáciu úradu HERA na nezávislý verejný orgán mimo Komisie (11) prostredníctvom legislatívneho postupu, do ktorého sa zapojí Európsky parlament ako spoluzákonodarca. Je tiež nevyhnutné, aby sa organizovaná občianska spoločnosť zapojila do akejkoľvek budúcej diskusie o štruktúre a mandáte úradu HERA a počas jeho hĺbkového preskúmania v roku 2025.

6.4.

Revidovaný úrad HERA sa musí viac zamerať na verejné zdravie a pripravenosť a reakciu na krízu v službách občanov EÚ. EHSV sa domnieva, že úrad HERA musí zohrávať úlohu pri riešení nerovností v oblasti cezhraničných núdzových zdravotných situácií a pri riešení budúcich dôsledkov núdzových zdravotných situácií na vysokorizikové sociálne skupiny, ako aj na zdravotníckych a opatrovateľských pracovníkov. To možno uskutočniť:

6.4.1.

zaručením lepšieho začlenenia občianskej spoločnosti: štruktúra úradu HERA sa musí zrevidovať tak, aby zahrnula organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce organizácie v oblasti verejného zdravia, organizácie pacientov, organizácie pre rovnosť a zamestnancov a ich odbory do príslušných rozhodovacích orgánov a procesov. Napríklad okrem návrhu na vytvorenie podskupiny poradného fóra by úrad HERA mohol vytvoriť osobitnú pracovnú skupinu zameranú konkrétne na ohrozené skupiny obyvateľstva a zraniteľné skupiny.

6.4.2.

Zberom rozčlenených údajov: keďže zabezpečenie zberu lepšie rozčlenených údajov u zraniteľných skupín a o počte zdravotníckych pracovníkov je predpokladom boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia a dosiahnutia primeranej úrovne personálu na základe potrieb, EHSV zastáva názor, že úrad HERA by mal investovať do zberu a rozčlenenia údajov.

6.4.3.

Koordináciou komunikačných kampaní počas cezhraničných núdzových zdravotných situácií: EHSV opakuje svoj návrh, aby úrad HERA koordinoval komunikačné kampane počas núdzových zdravotných situácií s cieľom zabezpečiť, aby ľudia lepšie chápali, ako sa chrániť, ako musia upraviť svoje každodenné aktivity, aby zostali v bezpečí, a ako získať prístup k prípadnej dostupnej liečbe. Vo fáze pripravenosti by úrad HERA mohol zabezpečiť aj komunikáciu o prevencii pandémie a pripraviť občanov EÚ na budúce ohrozenia zdravia.

6.4.4.

Vypracovaním spoľahlivých, overených, pološpecializovaných informácií na zvyšovanie povedomia a vzdelávanie obyvateľstva prostredníctvom zdravotníckych orgánov členských štátov a aktérov v oblasti zdravotníctva (občianska spoločnosť, sociálne hospodárstvo vrátane vzájomných spoločností), aby viac dôverovali vede a boli prispôsobivejší, pokiaľ ide o akceptáciu očkovania nielen v prípade pandemickej krízy, ale aj v prípade endemických ochorení. Úrad HERA by mal zvážiť aj osobitný program odbornej prípravy EÚ, ktorý by sa ponúkol úradníkom verejného zdravotníctva a zdravotníckym pracovníkom s cieľom propagovať a podporovať celkovú kultúru EÚ pri budovaní vedy a pri riešení súčasných a budúcich ohrození zdravia.

6.4.5.

Organizovaním predbežných konzultácií s viacerými zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať dvakrát ročne európske správy a výročné národné správy.

6.5.

Malé a stredné podniky (MSP), ktoré sa špecializujú na zdravotnícke vybavenie a lieky, musia zohrávať zásadnú úlohu v budúcich pandémiách a v rámci úradu HERA by sa mali zaviesť určité stimuly a protokoly, ktoré im poskytnú nástroje a financovanie potrebné na pokrytie všetkých aspektov boja proti budúcim pandémiám a endemickým ochoreniam, ktoré by sa mohli stať pandémiami.

6.6.

Skutočným ekonomickým stimulom pre MSP by bola podpora ich účasti na strategickom pláne na roky 2020 – 2024 a najmä na programe InvestEU (2021 – 2027), ktorého cieľom je poskytnúť dodatočnú podporu udržateľným investíciám, inováciám, digitálnej transformácii a vytváraniu pracovných miest v Európe.

6.7.

Výroba viac ako 1,3 miliardy vakcín stačila na zaočkovanie viac ako 75 % dospelej populácie (12) a na vývoz polovice produkcie na boj proti globálnej pandémii (13). Zabezpečenie prístupu k očkovaniu pre 25 % v súčasnosti nezaočkovanej populácie je však naďalej životne dôležité pre záchranu životov. Úrad HERA by mal naďalej viesť globálne opatrenia proti cezhraničným ohrozeniam zdravia a pandémiám vrátane zabezpečenia globálnej rovnosti v oblasti vakcín. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala naďalej reagovať na krízu konzistentným a globálnym spôsobom, najmä prostredníctvom nástroja COVAX, ako aj prostredníctvom nových vyvíjaných liekov a liečebných postupov, a posilňovať a podporovať celosvetovú štruktúru zdravotnej bezpečnosti. Treba tiež posilniť úlohu EÚ vo Svetovej zdravotníckej organizácii. EHSV v tejto súvislosti a s cieľom reagovať najmä na naliehavé potreby rozvojových krajín naďalej žiada Komisiu, aby viedla otvorenú diskusiu na európskej úrovni o uplatnení dočasnej dobrovoľnej výnimky z dohody TRIPS, ktorá by sa vzťahovala na vakcíny, liečebné postupy a testy týkajúce sa ochorenia COVID-19 so zámerom umožniť zrýchlenie globálnej produkcie vakcín a zníženie nákladov s cieľom zabezpečiť prístup k nim pre ľudí na celom svete (14).

6.8.

Účinné mechanizmy na zabezpečenie globálneho prístupu k vakcínam a terapiám vyvinutým z verejných financií sú a budú kľúčové, aby sa predišlo súčasným nerovnostiam v oblasti vakcín na celom svete – kde približne 60 % ľudí žijúcich v krajinách s vysokými príjmami dostalo aspoň jednu dávku v porovnaní s len 24 % v krajinách so stredným príjmom a menej ako 2 % v krajinách s nízkymi príjmami. EÚ musí vziať do úvahy – vedecky dokázanú – mantru, že „Nikto nie je v bezpečí, kým nie sú v bezpečí všetci“.

---

(1)  COM(2021) 78 final, 12. februára 2021

(2)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7. 2021, s. 109.

(3)  https://www.consilium.europa.eu/media/53620/20211216-euco-conclusions-sk.pdf

(4)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0380

(5)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 109

(6)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 109

(7)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0576

(8)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/SPEECH_20_1655

(9)  Pozri napríklad akčný plán EPSR, kde Komisia podporuje väčšiu účasť pracovníkov.

(10)  EHSV vo svojom stanovisku na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu zdôraznil, že „transparentnosť príjmov a výdavkov, otvorené uzatváranie zmlúv a nepretržité zapojenie občianskej spoločnosti do dohľadu nad riadením verejných financií sú tiež potrebné na zabezpečenie udržateľných verejných financií“ (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(11)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7. 2021, s. 109.

(12)  https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/public-health/coronavirus-vaccines-strategy_sk

(13)  https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/safe-covid-19-vaccines-europeans/global-response-coronavirus_sk#covax

(14)  Stanovisko EHSV na tému Vyjsť z pandémie silnejší prijaté 8. 12. 2021 na plenárnom zasadnutí EHSV (Ú. V. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 116).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (prepracované znenie)

[COM(2021) 734 final — 2021/0375 (COD)]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a cielení politickej reklamy

[COM(2021) 731 final — 2021/0381 (COD)]

(2022/C 275/11)

Spravodajca:	Andris GOBIŅŠ
Pomocný spravodajca:	Carlos Manuel TRINDADE

Konzultácia	Európsky parlament, 13. 12. 2021 Rada Európskej únie, 15. 12. 2021 a 21. 1. 2022
Právny základ	článok 114 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	10. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	222/4/5

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta ciele a dôvody balíka opatrení v súvislosti s európskymi voľbami. EHSV si uvedomuje, akým veľkým výzvam a nebezpečenstvám musí čeliť demokracia, a odporúča, aby sa v nariadeniach zaujal ambicióznejší prístup a aby sa ich ustanovenia čo najskôr zaviedli do praxe.

1.2

Je nevyhnutné umožniť a podporovať vedomú politickú účasť občanov a zabezpečiť transparentné, prístupné a čestné politické aktivity a jasnú a aktívnu úlohu občianskej spoločnosti. V tomto stanovisku sa navrhuje niekoľko zmien k príslušným nariadeniam a niektoré ďalšie opatrenia v tejto súvislosti.

1.3

EHSV podporuje myšlienku začleniť do volebného balíka všetky aspekty súvisiace s politickými kampaňami. Mal by sa klásť väčší dôraz na boj proti dezinformáciám, ktoré majú čoraz väčší vplyv na voľby a transparentnosť. Overovanie faktov a mediálna gramotnosť nemôžu zamedziť záplave kontroverzného a zavádzajúceho obsahu, ktorému sú občania vystavení, ani vyriešiť, prečo v prvom rade takýto obsah priťahuje niektorých občanov.

1.4    Pokiaľ ide o transparentnosť a cielenie politickej reklamy, EHSV predkladá konkrétne návrhy na zlepšenie (pozri časť 3.1):

i.	používať širokú, ale jasnú definíciu politickej reklamy, ktorá presahuje rámec oficiálne platených činností a zohľadňuje aj vplyv tzv. „botov“ a „trollov“ a/alebo manipulatívnych informácií;

ii.	rozšíriť rozsah sankcií za protiprávne konanie;

iii.	rozšíriť právny základ, aby sa vzťahoval na všetky právnické a fyzické osoby;

iv.	obmedziť možnosti ovplyvňovania zo strany aktérov z krajín mimo EÚ;

v.	poskytovať priamo viditeľné informácie (nie odkazy) o kľúčových otázkach transparentnosti;

vi.	zabezpečiť dostupnosť a transparentnosť informácií;

vii.	mať rovnaké pravidlá pre všetkých;

viii.

vytvoriť možnosť adresovať sťažnosť priamo príslušným národným orgánom, nielen danej online platforme;

ix.	sprístupniť informácie každému občanovi bez obmedzení;

x.	zakázať cielenú politickú reklamu založenú na neustálom sledovaní a spracúvaní informácií o online alebo offline správaní jednotlivca;

xi.	vzhľadom na riziká spojené s obmedzeným poskytovaním súhlasu obmedziť alebo zastaviť používanie techník cielenia a zosilňovania vplyvu v politickej reklame, ktoré zahŕňajú spracovanie osobných údajov;

xii.	úplne zakázať cielenie na základe osobitných kategórií citlivých osobných údajov;

xiii.

zabezpečiť úplnú transparentnosť techník cielenia, aj keď nie sú priamo spojené s konkrétnou kampaňou;

xiv.	zvážiť osobitné predpisy pre krajiny, v ktorých nie je riadne zabezpečená nezávislosť verejnoprávnych médií.

1.5    Pokiaľ ide o štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií (prepracované znenie), EHSV predkladá konkrétne návrhy (pozri časť 3.2):

i.	posilniť normy týkajúce sa rodovej rovnováhy;

ii.	bojovať proti diskriminácii a presadzovať ľudské práva;

iii.	obmedziť dary určené stranám z krajín mimo EÚ;

iv.	stanoviť univerzálny strop pre dary od občanov na 18 000 EUR ročne;

v.	regulovať externých poskytovateľov služieb;

vi.	obmedziť zapojenie strán EÚ do národných referendových kampaní;

vii.	znížiť strop pre anonymné dary na 1 000 EUR;

viii.

pokračovať v spolufinancovaní európskych politických strán.

1.6    Odolnosť a posilnenie úlohy občianskej spoločnosti vo volebných procesoch (návrhy rozvinuté v časti 3.3):

i.	poskytnúť občanom možnosť zmysluplne sa podieľať na formovaní budúcnosti EÚ aj po voľbách, resp. v medzivolebnom období;

ii.	organizovať každý rok podujatie s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a vypracúvať ročný plán posilňovania demokracie, účasti a občianskeho dialógu, ako aj uplatňovania článku 11 Zmluvy o EÚ;

iii.	vytvoriť finančný nástroj na vedenie nestranných a inkluzívnych kampaní na podporu volebnej účasti;

iv.	vytvoriť program financovania pre novinárov, výskumných pracovníkov, overovateľov faktov a organizácie dohľadu;

v.	podporovať odbornú spoluprácu a prácu zameranú na financovanie kampaní, online forenznú analýzu, boj proti dezinformáciám a kybernetickú bezpečnosť;

vi.	odstrániť zostávajúce prekážky a zabezpečiť inkluzívnu účasť na voľbách;

vii.	pomôcť migrujúcim občanom;

viii.

pre občanov EÚ so zdravotným postihnutím zabezpečiť bezbariérové voľby;

ix.	nabádať jednotlivcov, aby sa stali členmi európskych politických strán;

x.	zabezpečiť, aby mali občania právo vedieť, ktoré politické strany v členských štátoch majú alebo plánujú väzby s európskymi stranami;

xi.	zosúladiť právne predpisy týkajúce sa podmienok volieb do Európskeho parlamentu (minimálny vek voličov, dátum volieb, požiadavky na volebné obvody, kandidáti a politické strany a ich financovanie) a propagovať význam vzdelávania.

2.   Súvislosti a všeobecné pripomienky

2.1    Kontext stanoviska vrátane príslušného legislatívneho návrhu

2.1.1

Európska komisia vydala 25. novembra 2021 balík opatrení na posilnenie demokracie a integrity volieb. Balík bol už avizovaný v politických usmerneniach predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej aj v akčnom pláne pre európsku demokraciu prijatom v decembri 2020. Obsahuje tieto prvky, pričom EHSV bol požiadaný, aby sa vo svojom stanovisku zaoberal iba dvomi z nich (body i a ii): i. revíziu nariadenia o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií; ii. návrh nariadenia o väčšej transparentnosti v platenej politickej reklame; iii. revíziu dvoch nariadení o práve „migrujúcich občanov EÚ“ voliť (občania EÚ s pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi); iv. navrhovaný spoločný mechanizmus na zaistenie odolnosti volebných systémov.

2.2    Všeobecné pripomienky

2.2.1

EHSV zdôrazňuje tieto skutočnosti: i. EHSV víta aktualizácie volebného balíka z roku 2018 (1). ii. EHSV vyzdvihuje význam opatrení EÚ na podporu demokratickej diskusie. iii. EHSV súhlasí s vyjadrením Komisie, že „občanom musí byť jasné, že dostávajú politický obsah a od koho ho dostávajú. Mala by existovať reálna transparentnosť, aby sa zaistila verejná kontrola a zodpovednosť príslušných aktérov a aby tak odrážala inkluzivitu a rozmanitosť našich spoločností.“ (2) iv. Najmä aspekty súvisiace s umožnením účasti občanov a inkluzivita a rozmanitosť našich spoločností si vyžadujú viac a lepších návrhov a spoločné opatrenia na úrovni EÚ. Niekoľko bodov v tejto súvislosti obsahuje stanovisko EHSV k akčnému plánu pre európsku demokraciu (3). v. EHSV upozorňuje na to, aké nebezpečenstvá predstavujú dezinformácie pre demokraciu v Európskej únii, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné účinne a rozhodne reagovať, aby nedošlo k ohrozeniu objektívnosti volieb a oslabeniu občianskej účasti. vi. Digitálna revolúcia od základov zmenila demokratickú politiku. Široká škála online nástrojov zohráva kľúčovú úlohu v politických kampaniach. Cieľom niektorých kampaní je vyvolávať nedôveru a frustráciu a zavádzaním ovplyvniť myslenie a porozumenie. EHSV súhlasí s Komisiou, že digitalizácia politických kampaní môže mať preto nepriaznivý vplyv na demokraciu napriek tomu, že ponúka bezprecedentné prostriedky na oslovenie ľudí. Podľa prieskumu Eurobarometra sa polovica Európanov skutočne domnieva, že pri používaní internetu sú vystavení dezinformáciám a kontroverznému obsahu online. Jedna tretina týchto Európanov okrem toho nevedela identifikovať, či prezeraný obsah, predstavoval politickú reklamu alebo nie (4). vii. EHSV podporuje myšlienku, že by sa mala zvážiť úloha EÚ pri posilňovaní demokracie na celosvetovej úrovni, konkrétne prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ, ako sa uvádza v oznámení COM(2021) 730 final.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1    Odporúčané zmeny návrhu nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy

3.1.1

EHSV podporuje širokú, ale jasnú definíciu politickej reklamy a navrhuje doplniť vhodné opatrenia týkajúce sa rôznych prostriedkov používaných v kampaniach, resp. spôsobov platenia za ovplyvňovanie politických procesov, vrátane vplyvu prostredníctvom tzv. botov a trollov a/alebo manipulatívnych informácií. Ak v dôsledku nejasnej definície zostane príliš veľký manévrovací priestor alebo dôjde k rozdielnemu uplatňovaniu na rôznych platformách, môžu vzniknúť problémy.

3.1.2

EHSV sa domnieva, že súčasný zoznam možných sankcií je veľmi obmedzený, a navrhuje doplniť do článku 15 ods. 5 nové písm. d), ktoré by malo znieť takto: „d) konať s cieľom uplatniť trestné sankcie, napr. za podvody veľkého rozsahu“. Okrem toho požaduje spoločné európske kritériá pre sankcie na vnútroštátnej úrovni.

3.1.3

Zvolený právny základ je v súčasnej podobe príliš obmedzený, keďže nariadenie sa týka predovšetkým platených služieb, ktoré poskytujú hospodárske subjekty. Tento právny základ by sa mal rozšíriť a pravidlá týkajúce sa politickej reklamy sa musia vzťahovať na všetky právnické a fyzické osoby, ktoré de facto vytvárajú a zverejňujú politickú reklamu. Pravidlá pre fyzické osoby by sa mali vyjasniť, aby sa neuplatňovali na ľudí, ktorí vyjadrujú svoje politické názory čisto súkromne. Negatívne vedľajšie účinky na občiansku spoločnosť a jej zapojenie do rozhodovania a účasť na ňom by sa mali riešiť prostredníctvom intenzívneho dialógu s príslušnými organizáciami.

3.1.4

V odôvodnení 14 v preambule sa uvádza, že reklama, „ktorá je v plnom rozsahu pripravovaná, umiestňovaná alebo uverejňovaná poskytovateľmi služieb usadenými mimo Únie, ale je šírená medzi fyzickými osobami v Únii“, patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia, a preto je v zásade prípustná. Riziko zahraničného zasahovania do volieb je však príliš závažnou hrozbou pre demokraciu v EÚ. Je potrebné vypracovať súbor osobitných ustanovení s cieľom predchádzať tomu, aby sa v EÚ šírila politická reklama alebo v rámci kampaní vyvíjali iné činnosti priamo alebo nepriamo financované subjektmi z krajín mimo EÚ.

3.1.5

Pre väčšiu transparentnosť by sa článok 7 ods. 1 písm. c) návrhu nariadenia mal zmeniť takto: „oznámenie o transparentnosti, ktoré umožní porozumieť širšiemu kontextu politického reklamného oznámenia a jeho cieľom“, pričom text „alebo jasné uvedenie informácie o tom, kde ho možno ľahko získať“ by sa mal vypustiť. Odôvodnenie 40 v preambule by sa takisto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

3.1.6

Pre väčšiu transparentnosť by sa v článku 7 návrhu nariadenia taktiež malo ustanoviť zverejňovanie sumy vynaloženej na reklamu a príslušnú kampaň. V nariadení by sa mali podporovať a mali by sa doň zahrnúť doterajšie osvedčené postupy členských štátov vyžadujúcich predvolebnú transparentnosť, pokiaľ ide o ceny reklamy a služieb, ktoré sa uplatňujú na všetky politické sily rovnako. Mal by sa vytvoriť systém na monitorovanie situácie v tejto súvislosti.

3.1.7

Právo občanov na transparentné informácie o politickej reklame by malo byť dôležitejšie než administratívna záťaž, ktorá vzniká poskytovateľom služieb v súvislosti s podávaním správ. V súlade s tým sa článok 8 návrhu nariadenia (Pravidelné podávanie správ o službách politickej reklamy) musí vzťahovať na všetkých vydavateľov reklamy vrátane tých, ktorí patria do kategórie mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Preto sa musí vypustiť odsek 2 článku 8: „Odsek 1 sa nevzťahuje na podniky, ktoré spĺňajú podmienky podľa článku 3 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ.“.

3.1.8

Článok 9 návrhu nariadenia (Upozornenie na potenciálne nezákonné politické reklamné oznámenia) by sa mal zmeniť. Namiesto toho, aby sa riešenie sťažností jednotlivcov na to, že reklama, ktorú vydavatelia reklamy zverejnili, nie je v súlade s nariadením, ponechalo na vydavateľov reklamy, musí existovať aj možnosť podať sťažnosť priamo príslušným vnútroštátnym orgánom. Inak by to mohlo viesť ku konfliktu záujmov a mohlo by sa stať, že vydavatelia reklamy nebudú chcieť danú reklamnú kampaň prerušiť zo strachu, že prídu o príjem.

3.1.9

Informácie o politickej reklame musia byť bezplatne dostupné všetkým zainteresovaným stranám. Preto sa EHSV domnieva, že nie je opodstatnené, aby sa stanovoval obmedzený počet kategórií osôb, ktoré môžu od poskytovateľov služieb politickej reklamy požadovať informácie, ako sa uvádza v článku 11 ods. 2 návrhu nariadenia. Okrem toho sa musia vypustiť odseky 4 až 7 tohto článku. Informácie by mali byť ľahko dostupné a použiteľné.

3.1.10

EHSV dôrazne odporúča zakázať cielenú politickú reklamu založenú na neustálom sledovaní a spracúvaní informácií o online alebo offline správaní jednotlivca. Treba mať na zreteli, že na základe osobných údajov, ktoré nie sú samy osebe citlivé, sa v kombinácii s inými údajmi, ktoré nie sú osobnej povahy, alebo v kombinácii s osobnými údajmi, ktoré nemajú citlivý charakter, môžu dať prostredníctvom splnomocnenia získať veľmi dôverné poznatky, čomu sa Komisia usiluje zabrániť. Do nariadenia by sa mal zahrnúť samostatný bod týkajúci sa tejto problematiky.

3.1.11

Návrh nariadenia umožňuje používanie techník cielenia a zosilňovania vplyvu v politickej reklame, ktoré zahŕňajú spracovanie citlivých osobných údajov „na základe výslovného súhlasu dotknutej osoby, alebo ak ich v rámci svojej zákonnej činnosti s primeranými zárukami používa nadácia, združenie alebo akýkoľvek iný neziskový subjekt s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním“. Pojem „výslovný súhlas“ je však v tejto súvislosti veľmi problematický, keďže neexistuje spôsob, ako s vysokou mierou spoľahlivosti zaistiť alebo overiť, že jednotlivci, na ktorých sú zamerané techniky cielenia a zosilňovania vplyvu, si skutočne nájdu čas na to, aby sa oboznámili s týmito technikami, plne porozumeli hroziacemu riziku a poskytli skutočne informovaný súhlas. Keďže používanie techník cielenia a zosilňovania vplyvu v politickej reklame predstavuje pre demokraciu EÚ veľké riziko, mali by byť techniky cielenia a zosilňovania vplyvu vychádzajúce z citlivých údajov úplne zakázané.

3.1.12

Transparentnosť techník cielenia by mala byť viditeľná a jasná aj v prípade informácií, ktoré nie sú priamo spojené s určitou kampaňou. Informácie o tom, prečo sa niekomu zobrazuje určitá reklama, musia byť viditeľné a zrozumiteľné, pričom musí existovať možnosť rýchlo odvolať svoj prípadný súhlas s odoberaním takejto cielenej reklamy.

3.1.13

V krajinách, v ktorých nie je riadne zabezpečená nezávislosť verejnoprávnych médií, by sa mali zvážiť osobitné predpisy. Okrem toho by sa mali vyplniť medzery a riešiť problémy, ktoré vznikajú v dôsledku toho, že reklama zameraná na aktuálne problémy nepodlieha žiadnej regulácii.

3.2    Odporúčané zmeny návrhu nariadenia štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (prepracované znenie)

3.2.1

Článok 4 ods. 1 písm. j) návrhu nariadenia („jej vnútorné pravidlá týkajúce sa rodovej rovnováhy“) treba posilniť stanovením minimálnych noriem týkajúcich sa rodovej rovnováhy, ako sú kvóty pre zastúpenie mužov a žien v celkovom počte členov a na zodpovedných pozíciách, a vyžadovaním ich dodržiavania.

3.2.2

Odsek 2 článku 4 by sa mal zmeniť tak, aby sa v ňom uvádzalo, že stanovy európskej politickej strany musia zahŕňať aj ustanovenia o tom, ako strana postupuje proti diskriminácii a ako presadzuje ľudské práva v súlade s normami EÚ.

3.2.3

EHSV sa domnieva, že potenciálne príspevky alebo dary z krajín mimo EÚ v prospech politických strán alebo nadácií z EÚ môžu predstavovať nadmerné riziko pre nezávislosť príjemcov, a tým aj pre demokratický systém. Preto by sa odseky 9 a 10 článku 23 návrhu nariadenia mali zmeniť tak, aby sa zabezpečilo, že povolené budú len príspevky od politických strán z krajín Rady Európy, ktoré nenariaďujú obmedzovanie spoločných hodnôt EÚ a v ktorých sa tieto hodnoty môžu slobodne propagovať. Ďalšia zmena sa týka výrazného zníženia povolených súm príspevkov a darov. Malo by sa to vzťahovať aj na prípadné pôžičky a iné záväzky finančnej povahy.

3.2.4

V záujme transparentnosti by sa odsek 11 článku 23 návrhu nariadenia mal zmeniť tak, že sa vypustí text „Horná hranica uvedená v prvom pododseku sa neuplatňuje v prípade, keď je príslušný člen zároveň aj zvoleným poslancom Európskeho parlamentu, vnútroštátneho parlamentu či regionálneho parlamentu, alebo regionálneho zhromaždenia.“. Univerzálny strop pre dary od občanov by tak bol 18 000 EUR ročne na člena.

3.2.5

V súlade s tým, čo už bolo uvedené, by sa pravidlá týkajúce sa politickej reklamy mali v plnej miere uplatňovať vo všetkých prípadoch, keď európske politické strany využívajú politickú reklamu, a nielen v prípadoch, keď využívajú služby externých poskytovateľov. Článok 5 návrhu nariadenia by sa mal zmeniť tak, aby odrážal túto skutočnosť.

3.2.6

Ustanovenia článku 24 o možnom financovaní národných referendových kampaní európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami môžu viesť k problematickým situáciám, pretože populistické alebo radikálne hnutia by ich mohli zneužiť, a mohlo by sa v tejto súvislosti hovoriť o „zahraničnom zasahovaní“. Tieto riziká sú mimoriadne veľké v menších členských štátoch EÚ, kde sa účinné kampane môžu viesť s relatívne malým objemom finančných prostriedkov a počas krátkeho obdobia, zatiaľ čo konania týkajúce sa zákonnosti financovania od európskych politických strán alebo nadácií môžu trvať dlho. Tento návrh by sa mal uplatňovať len v koordinácii s vnútroštátnymi právnymi predpismi o referende, ktoré zmierňujú zistené riziká. Verejné diskusie s politikmi z iných členských štátov EÚ sú v každom prípade cenným prínosom.

3.2.7

V záujme transparentnosti by sa mal článok 36 zmeniť tak, aby obsahoval prísnejšie pravidlá o zverejňovaní darov od fyzických osôb. Maximálna výška darovanej sumy, pri ktorej sa nemusí zverejniť meno darcu, by mala byť stanovená na 1 000 EUR. Táto suma by bola primeranejšia vzhľadom na relatívne nižšiu úroveň príjmov v niektorých členských štátoch EÚ.

3.2.8

Komisia navrhuje zmeniť článok 20 ods. 4 s cieľom znížiť mieru spolufinancovania pre európske politické strany z 10 % na 5 % a v roku volieb do Európskeho parlamentu na 0 %. EHSV tento návrh nepodporuje, pretože dokonca aj nízka úroveň spolufinancovania svedčí o angažovanosti týchto strán za politiky, ktoré presadzujú. Okrem toho zdôrazňuje, že všetky peňažné toky medzi národnými a európskymi stranami musia byť transparentné.

3.3    Odolnosť a osobitné aspekty v záujme posilnenia úlohy občianskej spoločnosti vo volebných procesoch

3.3.1

V čase, keď si populistické a nacionalistické strany a siete v Európe získavajú s pomocou zvnútra aj zvonka čoraz viac priaznivcov, sa EHSV domnieva, že podpora demokratickej účasti občanov na európskom demokratickom procese sa, ako uviedol vo svojom stanovisku k akčnému plánu pre európsku demokraciu, stala dôležitejšou než kedykoľvek predtým, a preto by sa jej mala venovať pozornosť súčasne s reguláciou volebných procesov. Občania by mali mať možnosť zmysluplne sa podieľať na formovaní budúcnosti EÚ, pokiaľ ide o voľby, ako sa uvádza napríklad ďalej v texte, a aj po voľbách, resp. v medzivolebnom období (ako sa uvádza v stanovisku EHSV k akčnému plánu pre európsku demokraciu a v pláne uplatňovania článku 11 Zmluvy o EÚ a jeho akčnom pláne (5)).

3.3.2

EHSV zdôrazňuje svoj návrh, že by sa malo začať organizovať každoročné podujatie, na ktorom by sa schádzali najvyšší predstavitelia inštitúcií EÚ a zástupcovia organizácií a združení občianskej spoločnosti, ako aj sociálni partneri, zástupcovia odvetvových dialógov a dialógov na miestnej, regionálnej, národnej a makroregionálnej úrovni (nadnárodná a susedská politika) s cieľom podeliť sa o osvedčené postupy a vypracovať ročný plán na posilnenie demokracie, účasti a občianskeho dialógu a tiež uplatňovania článku 11 Zmluvy o EÚ. Toto podujatie by takisto mohlo vytvoriť synergie s volebným balíkom. Komisia a EHSV by ako organizátori mali v tomto procese zohrávať vedúcu úlohu.

3.3.3

Európska komisia musí zabezpečiť osobitný finančný nástroj na vedenie nestranných a inkluzívnych kampaní na zvyšovanie volebnej účasti, ktoré bude realizovať občianska spoločnosť a nezávislé masmédiá, a to hlavne vo veľkej väčšine členských štátov EÚ, kde účasť na voľbách nie je povinná. Tieto kampane by sa mali zameriavať najmä na zapojenie znevýhodnených skupín, ako sú menšiny a skupiny, ktoré sú znevýhodnené v dôsledku svojho spoločenského alebo hospodárskeho postavenia atď.

3.3.4

V súvislosti so všetkými aspektmi balíka opatrení na posilnenie demokracie a integrity volieb by sa mal zriadiť program na financovanie činnosti novinárov, výskumných pracovníkov, overovateľov faktov a organizácie dohľadu, ak aj na financovanie monitorovania a opatrení proti šíreniu dezinformácií. Mali by sa poskytnúť primerané finančné prostriedky na to, aby sa mohli rozvíjať a zlepšovať digitálne zručnosti a aby mohli praskať populistické/radikálne „bubliny“ vrátane tých, ktoré vznikli prostredníctvom dezinformácií a iných techník používaných domácimi politickými aktérmi.

3.3.5

Z plánovaného spoločného mechanizmu na zaistenie odolnosti volebných systémov by sa mali poskytovať finančné prostriedky, podpora a nástroje na odbornú spoluprácu a prácu na financovaní kampaní. Online forenzná analýza, boj proti dezinformáciám a kybernetická bezpečnosť volieb majú takisto kľúčový význam.

3.3.6

Malo by sa vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie zostávajúcich prekážok a zabezpečenie inkluzívnej účasti na voľbách. Predovšetkým by sa mal klásť väčší dôraz na zlepšenie demokratickej účasti žien, občanov so zdravotným postihnutím, mladších občanov a ďalších skupín. Mali by sa odstrániť prekážky, ktoré bránia migrujúcim občanom EÚ hlasovať v niektorých členských štátoch. Ak právne predpisy EÚ a členských štátov umožňujú hlasovať v krajine pobytu alebo v krajine pôvodu, malo by sa toto hlasovanie uľahčiť, čo by malo by viesť k vyššej miere účasti migrujúcich občanov EÚ. Netreba zabúdať, že približne 13,5 milióna občanov EÚ nežije vo svojom členskom štáte.

3.3.7

EHSV konštatuje, že osobám, ktoré sa presťahovali do iného členského štátu EÚ, by sa mala uľahčiť a zjednodušiť registrácia na voľby, napr. prostredníctvom spoločnej/zdieľanej volebnej registračnej platformy (v prípade potreby) dostupnej vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Občania EÚ by mali mať volebné práva aj na regionálnej úrovni a malo by sa zriadiť asistenčné pracovisko pre cezhraničné hlasovanie.

3.3.8

EHSV zdôrazňuje, že milióny občanov EÚ v praxi ešte stále nemajú právo voliť. Informačná správa EHSV Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi poukazuje na množstvo právnych alebo technických prekážok, ktorým čelia občania EÚ so zdravotným postihnutím v jednotlivých členských štátoch, keď napriek tomu, že skutočne chcú voliť, nemajú možnosť to urobiť. EHSV opakuje svoju výzvu uvedenú v stanovisku z 2. decembra 2020 na tému Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP, aby sa v právnych predpisoch urýchlene urobili také zmeny, ktoré všetkým občanom EÚ zaručia skutočné právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024.

3.3.9

Treba nabádať jednotlivcov, aby sa stali členmi európskych politických strán, pretože by tak mali šancu priamo ovplyvňovať diskusie na úrovni EÚ a zapájať sa do nich.

3.3.10

Občanom by malo byť jasné, ktoré politické strany v členských štátoch majú alebo plánujú väzby s európskymi stranami; Je to obzvlášť dôležité pred voľbami.

3.3.11

EHSV podporuje viaceré návrhy predložené v rámci Konferencie o budúcnosti Európy na druhej panelovej diskusii občanov, ktorá bola venovaná téme „Európska demokracia/hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť“ (6), napríklad návrh zosúladiť podmienky volieb do Európskeho parlamentu (minimálny vek voličov, dátum volieb, požiadavky na volebné obvody, kandidáti, politické strany a ich financovanie) a klásť väčší dôraz na vzdelávanie a kompetencie, napr. pokiaľ ide o ochranu údajov, demokraciu a identifikovanie populizmu a boj proti nemu.

---

(1)  Ochrana integrity volieb a podpora demokratickej účasti, COM(2021) 730 final.

(2)  Ochrana integrity volieb a podpora demokratickej účasti, COM(2021) 730 final.

(3)  Stanovisko EHSV o akčnom pláne pre európsku demokraciu.

(4)  Osobitný Eurobarometer 507: Demokracia v EÚ.

(5)  Action Plan for the implementation of Articles 11(1) and 11(2) of the Treaty on European Union (Akčný plán na uplatňovanie článku 11 ods. 1 a článku 11 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii).

(6)  Panel 2 – Európske panelové diskusie občanov – Konferencia o budúcnosti Európy.