Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o príspevku miestnych a regionálnych samospráv ku Konferencii o budúcnosti Európy

(2022/C 270/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

so zreteľom na

—	uznesenie VR Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 (1),

—	Uznesenia Európskeho výboru regiónov o Konferencii o budúcnosti Európy z 12. februára 2020 (2) a 7. mája 2021 (3),

—	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Pracovný program Európskej komisie na rok 2022 z 2. decembra 2021 (4),

—	správu skupiny Európskeho výboru regiónov na vysokej úrovni pre európsku demokraciu,

keďže:

a.	EÚ má 27 členských štátov, 280 regiónov a takmer 90 000 obcí, pričom zásada Zjednotení v rozmanitosti musí byť smerodajnou zásadou fungovania EÚ;

b.	občania a ich regionálni a miestni delegáti na Konferencii o budúcnosti Európy očakávajú hmatateľné výsledky, ktoré zlepšia fungovanie inštitúcií EÚ a povedú k reformovanému riadeniu EÚ zameranému na blízkosť a účasť s cieľom zvýšiť dôveru ľudí v EÚ a jej demokratickú legitimitu;

c.	zapojenie silnej delegácie regionálnych a miestnych politických zástupcov do plenárneho zasadnutia konferencie pomohlo konkretizovať diskusie, pokiaľ ide o obavy občanov, s cieľom poskytnúť územný rozmer budúcim výsledkom konferencie;

d.	kľúčové návrhy, ktoré predložili miestni a regionálni delegáti na konferencii, sa stretli so všeobecným súhlasom plenárneho zasadnutia konferencie, pracovných skupín, politicky príbuzných skupín a mnohojazyčnej digitálnej platformy;

Európska demokracia

sa domnieva, že demokracia je základnou hodnotou EÚ, ktorá sa opiera o právny štát a vyjadruje ju dôvera občanov v európske, parlamentné, regionálne a miestne voľby. Nazdáva sa, že európske, národné, miestne a regionálne demokracie, budované na základe regionálnych parlamentov, vlád, zastupiteľstiev a primátorov a starostov, ktorých legitímnosť vyplýva z volieb, sa v plnej miere dopĺňajú a posilňujú a že demokracia by sa mala rešpektovať ako univerzálna hodnota v celej EÚ;

zastáva názor, že v záujme riešenia rastúceho dopytu občanov po náprave demokratického deficitu musí EÚ podporovať model Domu európskej demokracie založený na trojrozmernej legitimite – európskej, národnej, regionálnej a miestnej, ktorá zodpovedá odovzdaným hlasom občanov na každej úrovni. Osobitná úloha v tejto súvislosti pripadá regionálnym parlamentom s legislatívnymi právomocami, ktoré zohrávajú úlohu sprostredkovateľov medzi občanmi a nadnárodnou úrovňou;

je presvedčený, že zastupiteľská a participatívna európska demokracia by mala fungovať komplementárnym spôsobom s cieľom zabezpečiť, aby demokracia prinášala občanom výsledky v miestach, kde žijú;

konštatuje, že demokracia je zameraná na účasť všetkých a že legitímnosť v Európe je založená predovšetkým na existencii subsidiarity. Domnieva sa preto, že vhodnú budúcnosť predstavuje Európa občanov, pričom v nej má osobitný význam aktívna spolupráca miestnych a regionálnych zástupcov na európskej úrovni;

zdôrazňuje potrebu väčšej účasti a zapojenia občanov do politík EÚ prostredníctvom silnejšieho volebného zastúpenia na všetkých úrovniach riadenia a domnieva sa, že to prispeje k europeizácii verejného priestoru. Vyzýva Európsky parlament, Komisiu a Radu, aby posilnili zastupiteľskú demokraciu zvýšením finančných prostriedkov dostupných pre politické strany, skupiny a nadácie prítomné na úrovni EÚ vrátane tých, ktoré zastupujú vnútroštátnu, regionálnu a miestnu úroveň;

sa domnieva, že existuje priestor na lepšie využitie súčasného rámca zmluvy prostredníctvom väčšej súčinnosti medzi rôznymi úrovňami riadenia, pričom by sa nemala vylúčiť možnosť zmien v zmluve, ak sú opodstatnené;

žiada, aby sa na základe skúseností konferencie rozvinul trvalý a miestne orientovaný dialóg s občanmi ako participatívny mechanizmus, ktorý by lepšie prepojil EÚ s reálnou situáciou na miestnej úrovni, na úrovni žúp a na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Domnieva sa, že tento stály dialóg s občanmi by preukázal svoju pridanú hodnotu v kontexte európskych, parlamentných a regionálnych/župných/miestnych volieb. V tomto zmysle je pozoruhodná práca centier patriacich do siete Europe Direct Európskej komisie a jej prijímacích štruktúr ako dynamických prvkov šírenia európskych hodnôt a diskusie o európskom projekte. V rovnakom duchu by miestne a regionálne samosprávy mali podporovať stále fóra pre dialóg a európsku diskusiu s rôznymi aktérmi vo svojom regióne, aby sa projekt budovania Európy priblížil občanom;

žiada inštitucionalizáciu nových foriem občianskej účasti na úrovni Európskej únie prostredníctvom dialógov s občanmi s náhodne vybranými občanmi na konkrétne témy;

zdôrazňuje, že regióny, župy a mestá EÚ majú hmatateľné know-how súvisiace s účasťou občanov, a pripomína, že zorganizovali väčšinu z takmer 5 000 dialógov a podujatí s občanmi, ktoré sa konali v rámci konferencie. Výbor opakuje, že je pripravený naďalej organizovať miestne dialógy zamerané na preklenutie priepasti medzi európskymi inštitúciami a občanmi prostredníctvom zapájania na miestnej úrovni, na úrovni žúp a regionálnej úrovni;

Aktívna subsidiarita a proporcionalita v európskom rozhodovacom procese

10.

odporúča, aby sa zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva rozšírili a začlenili do legislatívnych a regulačných ustanovení všetkých politík EÚ, ktoré majú regionálny alebo miestny vplyv. Výbor opakuje svoju výzvu na stanovenie zásad viacúrovňového riadenia a partnerstva nad rámec EŠIF v medziinštitucionálnom kódexe správania a na ich začlenenie do Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva;

11.

zdôrazňuje, že európske misie ako nový a zásadný nástroj na riešenie pálčivých spoločenských zmien, sú skutočnou skúškou vplyvu a dôveryhodnosti EÚ. Potrebujú širokú legitimitu a akceptáciu. Ako zdôraznila Európska komisia, úloha miest a regiónov so všetkými zainteresovanými stranami a občanmi je kľúčová pri plnení ambicióznych cieľov európskych misií. Taktiež žiada, aby sa v rámci každej misie EÚ vymedzil jasný plán a vytvoril nový systémový prístup založený na viacúrovňovom riadení a metodika pre experimentovanie, vytváranie prototypov, monitorovanie a rozširovanie činností na všetkých úrovniach správy;

12.

vyzýva na posilnenie zásady aktívnej subsidiarity prostredníctvom zmien v protokole č. 2 Lisabonskej zmluvy o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Žiada, aby sa prostredníctvom týchto pozmeňovacích návrhov predĺžila lehota na kontrolu subsidiarity v rámci mechanizmu včasného varovania na dvanásť týždňov, aby sa zaviedlo systematické využívanie „siete subsidiarity“, ktorú vypracoval VR, a aby sa vytvoril „postup tzv. zelenej karty“, ktorý umožní značnému počtu národných alebo regionálnych parlamentov navrhovať právne predpisy EÚ;

13.

navrhuje, aby posúdenia vplyvu zahŕňali územný rozmer a aby sa zásada proporcionality z právneho hľadiska zohľadňovala rovnako ako zásada subsidiarity;

14.

žiada, aby sa VR postupne povýšil z poradného orgánu na spolurozhodovací orgán Európskej únie v kľúčových oblastiach politiky s územným vplyvom;

15.

pokiaľ ide o subsidiaritu a zlepšenie európskych právnych predpisov, treba zdôrazniť význam iniciatív Európskeho výboru regiónov v tejto oblasti. Ide nielen o sieť subsidiarity, ale aj sieť RegHub, ktorej úloha má tendenciu narastať a je veľmi užitočná pre Európsku komisiu;

16.

poukazuje na skutočnosť, že VR predstavuje rozmer európskej politiky, ktorý iné orgány EÚ nedokážu nahradiť, a preto regionálna a miestna perspektíva VR predstavuje nenahraditeľný príspevok k tvorbe politík a legitimite v rámci Európskej únie;

17.

považuje za nevyhnutné, aby VR zameral svoju činnosť na politiky s územným vplyvom, a teda najmä na otázky, do ktorých sú miestne a regionálne samosprávy zapojené buď na úrovni vykonávania, alebo na ne majú významný vplyv;

18.

žiada, aby Európsky parlament, Európska komisia a Rada EÚ dostali mandát na to, aby mohli viesť diskusie o stanoviskách VR prijatých po povinnej konzultácii a aby uviedli opodstatnené dôvody, ak sa tieto stanoviská nezohľadnia;

19.

žiada, aby mal VR prístup k trialógom a súvisiacim dokumentom za predpokladu, že k predmetnému návrhu vypracoval stanovisko podľa článku 307 ZFEÚ. Požaduje, aby mal možnosť navrhovať kompromisy spoluzákonodarcom, na základe čoho by mohli získať cenné informácie o reálnej situácii v oblasti vykonávania v praxi;

20.

požaduje lepšiu medziinštitucionálnu súčinnosť, napríklad zapojením VR do práce štruktúr Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (napr. komisií, výborov a pracovných skupín) a do komitologického postupu;

21.

pripomína, že 70 % právnych predpisov sa vykonáva na regionálnej a miestnej úrovni a žiada, aby sa s ním viedli konzultácie v rámci procesu ročného a viacročného plánovania, programu a stanovovania priorít EÚ, ako sú postupy stanovené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. V tejto súvislosti zdôrazňuje pridanú hodnotu siete RegHub a žiada jej posilnenie.

22.

je presvedčený, že lepšie zohľadnenie špecifických skúseností miestnych a regionálnych samospráv s vykonávaním právnych predpisov EÚ povedie k lepšej právnej regulácii v Európskej únii;

23.

zdôrazňuje, že akýkoľvek vývoj európskeho volebného zákona vrátane možného zavedenia nadnárodných zoznamov musí rešpektovať zásadu územného zastúpenia a zabezpečiť prepojenie s miestnym a regionálnym rozmerom politík EÚ a blízkosť poslancov Európskeho parlamentu k občanom;

Európske hodnoty a právny štát

24.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní právneho štátu. Odsudzuje preto všetky pokusy o útok na právny štát, o využitie súdneho systému a podkopávanie európskych hodnôt, práv a nadradenosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia byť zapojené do monitorovania právneho štátu a jeho posudzovania na základe kritérií, ktoré vypracovala Benátska komisia;

25.

opakovane vyzýva na posilnenie autority EÚ a členských štátov a dôveryhodnosti verejných inštitúcií rešpektujúcich zásady právneho štátu a úlohy miestnych a regionálnych samospráv ako inkubátorov demokracie;

26.

sa domnieva, že porušovanie zásady právneho štátu musí viesť k pozastaveniu platieb alebo finančným korekciám a že v prípade takýchto opatrení by príjemcovia finančných prostriedkov EÚ vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorí nie sú zodpovední za porušovanie zásad právneho štátu, mali naďalej dostávať finančnú podporu od príslušného členského štátu;

27.

uznáva, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 prehĺbila existujúce rozdiely v európskych regiónoch. Preto vyzýva zložky konferencie, aby posilnili európsku solidaritu a uznali súdržnosť ako základnú európsku hodnotu;

28.

navrhuje vytvorenie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych politikov s cieľom pomôcť rozvíjať ich znalosti o EÚ, zvýšiť objem poskytovaných finančných prostriedkov a zlepšiť kvalitu vykonávania politiky;

Mládež, vzdelanie a kultúra

29.

poukazuje na to, že Konferencia o budúcnosti Európy by sa mala využiť na podporu úsilia o dosiahnutie Únie rovnosti a na účinné riešenie všetkých foriem diskriminácie. Domnieva sa, že je nevyhnutné lepšie zabezpečiť, aby sa zásady rodovej rovnosti začlenili do všetkých právnych predpisov EÚ a aby sa zaviedli „posúdenia vplyvu z hľadiska rodovej rovnosti“ pre každý novo navrhovaný právny predpis EÚ;

30.

sa domnieva, že z Konferencie o budúcnosti Európy by mali vzísť návrhy na udržateľnú ochranu a podporu menšín v EÚ, pričom by sa malo vychádzať z návrhov úspešnej iniciatívy občanov Minority SafePack;

31.

zdôrazňuje potrebu zaoberať sa hrozbami v spojitosti s dezinformáciami v Európe a požaduje zavedenie celoeurópskych učebných osnov v oblasti občianskej výchovy, podpory európskych demokratických hodnôt, kritického myslenia, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti, ktoré treba vypracovať a šíriť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami;

32.

vyzýva na prijatie ráznych opatrení na úrovni EÚ s cieľom znížiť regionálne rozdiely vo vzdelávaní, najmä vo vzdialených, cezhraničných, vidieckych a chudobných mestských oblastiach. Výbor žiada, aby EÚ podporovala úsilie vyvíjané na vnútroštátnej a regionálnej úrovni o nadčasové vzdelávanie prostredníctvom rozvoja nových vyučovacích nástrojov, ako sú celoeurópske mnohojazyčné digitálne platformy určené na rozsiahle šírenie vzdelávacieho obsahu;

33.

zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozširovať adresátov, možnosti a finančné prostriedky programu Erasmus+, ktorý je najdôležitejším nástrojom Európskej únie na budovanie spoločného európskeho povedomia. Mali by sa najmä zvýšiť jeho doterajšie prostriedky a možnosti v oblasti vzdelávania, ako aj v rôznych oblastiach verejnej správy, aby sa v tejto súvislosti stal programom na výmenu najlepších postupov, ktorý bude mať širší záber ako súčasný program Erasmus pre verejnú správu;

34.

sa domnieva, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a chudobe mladých ľudí a detí by sa mal stať prioritou vo všetkých európskych regiónoch, mestách a vidieckych oblastiach;

35.

sa domnieva, že univerzálny prístup ku kultúre a športovým aktivitám je kľúčom k umožneniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvýšeniu celkového počtu ľudí, najmä mladých ľudí, zapojených do týchto činností, čím sa uľahčí presadzovanie spoločných európskych hodnôt;

Klíma, životné prostredie a odolnosť

36.

pripomína, že regióny a mestá zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zavádzaní väčšiny opatrení na zmiernenie zmeny klímy a v oblasti adaptácie na zmenu klímy, keďže reagujú na klimatické katastrofy a zabezpečujú aktívne zapojenie miestnych komunít do zelenej transformácie. Preto požaduje jasné inštitucionálne zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do navrhovania a vykonávania politík v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia, priamy prístup k finančným prostriedkom EÚ, minimálne byrokratické prekážky a koordinované programy na všetkých úrovniach riadenia, a najmä investičné plány na podporu Európskej zelenej dohody a plánov podpory obnovy a odolnosti. Zdôrazňuje, že priame financovanie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby boli mestá a regióny pripravené plniť ambiciózne ciele, o ktorých sa rokuje v rámci balíka Fit for 55;

37.

zdôrazňuje územný rozmer Európskej zelenej dohody a interakciu s digitálnou transformáciou a sociálnymi politikami a žiada, aby sa pri monitorovaní opatrení v oblasti klímy v plánoch podpory obnovy a odolnosti zohľadňovali miestne zelené dohody. Navrhuje spustiť európsky regionálny prehľad s jasnými, cielenými a pre používateľa jednoduchými ukazovateľmi na meranie a monitorovanie vplyvu zelenej dohody na úrovni regiónov (NUTS 2);

38.

opakovane požaduje systematickú organizáciu viacúrovňových platforiem a dialógov s cieľom zabezpečiť štruktúrovanú a inkluzívnu účasť miestnych a regionálnych samospráv na plánovaní a vykonávaní iniciatív v rámci Zelenej dohody, čo prispeje aj k odolným miestnym spoločenstvám. Zdôrazňuje, že v záujme úspechu Zelenej dohody bude nevyhnutná rýchla transformácia na systémy energie z obnoviteľných zdrojov, ich technológie a prispôsobenie príslušnej infraštruktúry;

39.

zdôrazňuje rastúcu úlohu miestnych a regionálnych samospráv na celosvetovej a európskej úrovni pri zabezpečovaní spravodlivej klimatickej transformácie. Konštatuje, že Parížska dohoda a Edinburské vyhlásenie o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 uznávajú význam viacúrovňového riadenia pre dosiahnutie klimatickej neutrality, biodiverzity a udržateľného rozvoja v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Opätovne vyjadruje svoju podporu systému regionálne a miestne stanovených príspevkov s cieľom formálne uznať, monitorovať a podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov;

40.

odporúča venovať pozornosť udržateľnej transformácii odvetvia dopravy, ktorá musí byť primeraná a spravodlivá, pričom treba zabezpečiť, aby sa na žiadny región nezabudlo a aby udržateľná mobilita s alternatívnymi palivami bola cenovo dostupná a prístupná pre všetkých občanov vo všetkých regiónoch. Navrhuje uplatňovanie Mechanizmu spravodlivej transformácie pre regióny závislé od automobilového priemyslu s cieľom riadiť zmeny v tomto odvetví, keďže automobilový priemysel (ktorý poskytuje priame a nepriame pracovné miesta pre 13,8 miliónov Európanov, čo predstavuje 6,1 % celkovej zamestnanosti EÚ) prechádza zásadným procesom transformácie smerujúcim k výrobe vozidiel s nulovými emisiami, čo má obrovský vplyv na regionálny rast a pracovné miesta;

Zdravotná únia

41.

opakuje svoj záväzok pracovať na vytvorení plnohodnotnej európskej zdravotnej únie, ktorá rešpektuje zásadu subsidiarity a zákonné právomoci v oblasti zdravia. Požaduje jasnejšiu úlohu regionálnych samospráv, najmä v prípade regiónov s legislatívnymi právomocami v oblasti zdravia, a miestnych samospráv v budúcom Úrade EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie spolu s vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami EÚ;

42.

podporuje prístup k elektronickému zdravotníctvu pre všetkých občanov EÚ a vyzýva na prehĺbenie právomocí EÚ v oblasti zdravia, a to aj prostredníctvom zmien v zmluve, najmä s cieľom umožniť Komisii formálne uznať núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie. Podporuje výzvu na posilnenie ochrany zdravia, výrobných kapacít EÚ a posilnenie spolupráce v oblasti liekov;

43.

povzbudzuje rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane dlhodobého financovania zo strany EÚ a umožnenie voľného cezhraničného prechodu personálu a vozidiel pracujúcich v pohotovostných službách a v oblasti zdravotnej starostlivosti. Pretrvávajúce byrokratické prekážky v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a zásahy záchranných zložiek by sa mali v prospech občanov riešiť rýchlo a nebyrokraticky;

Hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a zamestnanosť

44.

je presvedčený, že Konferencia o budúcnosti Európy poskytuje skutočný impulz na to, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal novým súborom sociálnych pravidiel, čím sa uľahčí prechod na udržateľné hospodárstvo a prístup k pracovným miestam a zároveň sa posilní sociálna súdržnosť;

45.

požaduje prepracovanie európskeho hospodárskeho riadenia, ktoré musí lepšie podporovať kvalitné, verejné, dlhodobé a udržateľné investície na všetkých úrovniach verejnej správy formou revidovaných rozpočtových pravidiel a zlepšiť demokratickú zodpovednosť a efektívnosť prostredníctvom lepšieho zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra na základe kódexu správania založeného na partnerstve. Opakuje, že podporuje myšlienku upustiť od jednomyseľného rozhodovania v daňových otázkach, aby mohla Európska únia prijímať potrebné rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou ako v iných oblastiach činnosti;

46.

vyzýva na využívanie finančných prostriedkov dostupných na obnovu a na zelenú a digitálnu transformáciu s cieľom uľahčiť transformáciu na trhu práce, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a zároveň zabezpečiť pre ľudí pracujúcich pre digitálne platformy alebo v príležitostnej ekonomike rovnakú úroveň ochrany ako pre tých, ktorí pracujú v offline hospodárstve;

47.

zdôrazňuje úlohu inovácií pri rozvoji silnejšieho hospodárstva a zabezpečovaní konkurencieschopného a udržateľného rastu. Zastáva názor, že európske inovácie si vyžadujú investície do potrebných spôsobilostí (výskumné infraštruktúry, širokopásmové siete, superpočítače, umelá inteligencia a súbory otvorených údajov) a musia prilákať vedeckých pracovníkov a špecialistov do všetkých európskych oblastí;

Digitálna transformácia

48.

sa domnieva, že digitálna transformácia bude musieť zabezpečiť plné využívanie technológií v prospech všetkých odvetví spoločnosti – v etickom rámci, ktorý zaručí rešpektovanie práv občanov, obzvlášť pri využívaní prelomových technológií, a najmä umelej inteligencie –a zároveň preklenúť digitálnu priepasť a zabezpečiť, aby sa digitálna gramotnosť a pripojiteľnosť stali realitou vo všetkých častiach Európy;

49.

zdôrazňuje potrebu bezpečnosti, interoperability a uchovávania údajov a so záujmom očakáva, že Európska komisia predloží návrh právneho aktu o kybernetickej bezpečnosti a odolnosti. Domnieva sa, že na zabezpečenie prístupu k digitálnym službám a informáciám vrátane efektívneho poskytovania verejných služieb je potrebné investovať do bezpečnej, vysokokapacitnej infraštruktúry, ktorá jednotlivcom aj organizáciám poskytne prístup na internet;

50.

poukazuje na to, že digitálna transformácia závisí od dlhodobej vízie v oblasti vzdelávania, výskumu a výmeny v digitálnych otázkach, kde EÚ musí byť inovátorom a lídrom pri objavovaní nových digitálnych technológií a služieb a musí stanoviť primerané a súdržné digitálne normy;

51.

sa preto domnieva, že diskusia o budúcnosti Európy musí zahŕňať „digitálnu súdržnosť“ ako dôležitý doplňujúci rozmer tradičnej koncepcie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vymedzenej v Zmluve o EÚ;

52.

požaduje prijať okamžité opatrenia na riešenie problému digitálnej priepasti medzi členskými štátmi EÚ a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a digitálnu infraštruktúru, digitálne zručnosti, prístup k službám elektronickej verejnej správy a ich využívanie. Vyzýva preto na zavedenie „digitálneho preukazu cezhraničných služieb EÚ“ s cieľom zjednodušiť prístup k verejným a pohotovostným službám pre občanov a podniky v cezhraničných regiónoch;

Migrácia

53.

požaduje európsky prístup pri riešení základných príčin migrácie ako javu spôsobeného globálnou nestabilitou a konfliktmi, nestabilitou štátu a migráciou v dôsledku zmeny klímy. Naliehavo vyzýva na účinné budovanie kapacít s cieľom zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie riadenie migrácie na všetkých úrovniach riadenia;

54.

konštatuje, že občania a delegáti uznávajú kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy pri integrácii a začleňovaní migrantov a utečencov v obzvlášť postihnutých oblastiach. Preto vyzýva na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do procesu prípravy integračných politík. Žiada, aby sa vypracoval pružnejší súbor politických nástrojov, ktorý by nižším orgánom verejnej správy umožnil riadiť integráciu a merať úspech politík v oblasti integrácie a začleňovania na regionálnej a miestnej úrovni. Vyzýva, aby sa obrovský potenciál dobrovoľnej solidarity našich obcí a regiónov využil v rámci koncepcie dobrovoľnej prijímacej kapacity začlenenej do komplexnej a dlhodobej migračnej politiky;

55.

odporúča navrhnúť metodiku, ktorá umožní replikovať udržateľné modely prijímania a integrácie migrantov, ako je komunitný patronát;

Konferencia o budúcnosti Európy a následné opatrenia

56.

považuje Konferenciu o budúcnosti Európy za východiskový bod pre plne posilňujúci demokratický proces na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Opakuje, že je potrebná nepretržitá, skutočne inkluzívna, transparentná, decentralizovaná, geograficky a politicky vyvážená diskusia o budúcnosti Európskej únie. Nazdáva sa, že konferencia by sa mala riadiť otvoreným prístupom, a to aj pokiaľ ide o reformu politík a inštitúcií a mala by pripraviť pôdu pre trvalé reformy presahujúce trvanie konferencie;

57.

opätovne potvrdzuje svoj plný záväzok prispieť k nadviazaniu na konferenciu tým, že politické iniciatívy a návrhy pretransformuje na opatrenia, ktoré spĺňajú očakávania občanov. Poukazuje na to, že pre úspech konferencie bude rozhodujúce aj to, aby sa odporúčania občanov v konečnom dôsledku pretavili do konkrétnych výsledkov. Ak sa ich odporúčania prijmú len v pozmenenej forme alebo neprijmú vôbec, mali by sa uviesť transparentné a pochopiteľné dôvody;

58.

zdôrazňuje, že pri iniciovaní nadväzujúcich opatrení, ako sú nové legislatívne návrhy na implementáciu výsledkov konferencie, je potrebné rešpektovať rozdelenie právomocí, a najmä zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality zakotvené v zmluvách;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedníctvu Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj Európskemu parlamentu, francúzskemu, českému a švédskemu predsedníctvu Rady EÚ, predsedovi Európskej rady a predsedníčke Európskej komisie;

60.

vyslovuje sa za to, aby sa plne využilo pôvodne plánované dvojročné obdobie trvania konferencie s cieľom zaoberať sa primerane a komplexne myšlienkami a návrhmi občanov, a aby sa toto obdobie počítalo od 9. mája 2021. Na jar 2022 by sa mala najprv predložiť len priebežná správa.

V Bruseli, 27. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 8.

(2) Ú. v. EÚ C 141, 29.4.2020, s. 5.

(3) Ú. v. EÚ C 300, 27.7.2021, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 97, 28.2.2022, s. 1.

Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/8

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027

(2022/C 270/02)

Spravodajca:

Sergio CACI (IT/EĽS), starosta mesta Montalto di Castro

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 – Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce

COM(2021) 323 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 (nový strategický rámec EÚ), ktorého cieľom je chrániť zdravie pracovníkov a znížiť počet úmrtí súvisiacich s prácou do roku 2030 (tzv. vision zero) pri súčasnom zaručení bezpečnejšieho pracovného prostredia v súlade s novými potrebami, ktoré vznikajú najmä v dôsledku pandémie COVID-19, ale nielen v dôsledku nej. Domnieva sa tiež, že pokiaľ ide o plánované ciele a navrhované opatrenia na ich dosiahnutie, silnejší politický signál by vyslala stratégia, a nie strategický rámec;

je presvedčený, že politický rámec Európskej únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) doteraz viedol k významným zlepšeniam pri sprísňovaní noriem BOZP v celej EÚ. Rámec spolu s cieľom vision zero zdôrazňuje, že ambície EÚ sa uberajú správnym smerom, pričom si vyžadujú väčšie začlenenie všetkých kategórií pracovníkov, čo v tomto návrhu zatiaľ chýba;

zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zohrávala úlohu pri zabezpečovaní jednotného strategického smerovania v tejto oblasti. Táto nevyhnutnosť jasne vyplýva zo štúdií, ako aj z praktických výsledkov posledných desaťročí. Význačným prvkom právnych predpisov v oblasti BOZP je, že opatrenia EÚ a členských štátov s inými aktérmi (napr. sociálnymi partnermi a rôznymi zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach riadenia) môžu mať pozitívny a priamy vplyv na pracovný život z hľadiska zdravia, ako aj bezpečnosti;

jednoznačne podporuje tri prierezové ciele strategického rámca stanovené Európskou komisiou ako súčasť rozvoja stratégie EÚ na nasledujúcich päť rokov, a to predvídať a riadiť zmeny vo svete práce po pandémii počas digitálnej, ekologickej a demografickej transformácie, zlepšiť prevenciu úrazov a chorôb z povolania a napokon zlepšiť pripravenosť na možné budúce zdravotné krízy;

víta myšlienku, že Komisia má v úmysle zrevidovať podmienky smernice o pracoviskách a smernice o zobrazovacích zariadeniach s cieľom dosiahnuť jej ciele, ako aj aktualizovať pravidlá EÚ o nebezpečných chemikáliách na boj proti rakovine, reprodukčným a respiračným chorobám, a tiež limity ochrany pred pôsobením azbestu a olova;

ďalej odporúča, aby Komisia spolu so sociálnymi partnermi pokračovala v čo najrýchlejšej príprave a realizácii celoeurópskej iniciatívy v oblasti duševného zdravia pri práci s cieľom posúdiť vznikajúce problémy v tejto oblasti. Táto iniciatíva by sa prípadne mala dať využiť ako inšpirácia v jednotlivých členských štátoch, odvetviach a na pracoviskách;

pokiaľ ide o uvedené dva body, je pevne presvedčený, že by sa mali vzťahovať na všetky kategórie pracovníkov vrátane tých, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z politického rámca;

poukazuje na problém starnutia pracovnej sily pre zdravie a bezpečnosť pri práci. Je potrebné rešpektovať zásadu, že pracoviská sa prispôsobujú ľuďom, aby sa dosiahol pokrok smerom k inkluzívnemu pracovnému životu pre pracovníkov všetkých vekových kategórií;

s uspokojením berie na vedomie, že Európska komisia má na základe skúseností z pandémie COVID-19 v úmysle vypracovať núdzové postupy a usmernenia pre rýchle zavedenie, vykonávanie a monitorovanie opatrení v prípade možných budúcich zdravotných kríz, a to v úzkej spolupráci s odborníkmi v oblasti verejného zdravia;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci všetky členské štáty doteraz aspoň čiastočne začlenili obsah a ducha politického rámca EÚ do svojich systémov, žiadny z nich ho v skutočnosti celkom nenapĺňa. Dôvodom je skutočnosť, že niektoré krajiny nepreskúmali a neaktualizovali svoje národné stratégie BOZP s cieľom plne ich zosúladiť so strategickým rámcom EÚ na obdobie 2014 – 2020 z dôvodu zlého načasovania alebo nedostatočného plnenia kľúčových cieľov, ako zdôrazňuje agentúra EU-OSHA, ako je starnutie zamestnaného obyvateľstva, zjednodušenie postupov a účinnejšie a včasnejšie vykonávanie právnych predpisov.

BOZP a kultúra prevencie

11.

poukazuje na to, že počet pracovných úrazov sa za posledných štyridsať rokov znížil vďaka trom prvkom: vedecké a technické zlepšenia, právne predpisy v oblasti BOZP a systémy riadenia BOZP. Domnieva sa preto, že je potrebné, aby európske a národné zákonodarné orgány spolu so sociálnymi partnermi počas prípravy, prijímania a vykonávania stratégie vychádzali zo spoľahlivej kultúry prevencie ako primárnej, nie však jedinej metódy na dosiahnutie cieľa vision zero v spoločnom záujme pracovníkov a podnikov; zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a spolupráce všetkých zainteresovaných strán, vlád a správnych orgánov na európskej, národnej, regionálnej aj miestnej úrovni, ako aj zamestnávateľov a zamestnancov, a ich zapojenia do preventívnych opatrení;

12.

poukazuje na štúdiu Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia (ISSA) (1), z ktorej vyplýva, že investícia do dobrej stratégie BOZP a prevencie rizík na pracovisku môže podnikom priniesť návratnosť 2,2 EUR z každého eura vynaloženého na zamestnanca ročne. Pritom sa nesmie opomenúť nesmierna strata odpracovaných hodín, zníženie morálky na pracovisku a následný vplyv na produktivitu podnikov a ich konkurencieschopnosť;

13.

súhlasí s Európskou komisiou, že nedostatočné dodržiavanie zásad prevencie vedie aj k zlej propagácii podnikov, v ktorých došlo k pracovným úrazom, čo má vážne dôsledky pre ich povesť a pracovné vyhliadky zamestnancov;

14.

odporúča, aby zamestnávatelia začlenili prevenciu rizík na pracovisku do fungovania podniku prostredníctvom interných modelov riadenia, určených pracovníkov a svojich vlastných služieb prevencie a aby medzi pracovníkmi podporovali odbornú prípravu v oblasti prevencie;

BOZP a ekologická, digitálna a demografická transformácia

15.

sa domnieva, že technologický pokrok neustále mení prostredie pracoviska. Preto je pozitívne, že EÚ sa vyjadruje návrhmi v súlade s technológiami na pracovisku, ako sa uvádza v prvom cieli Komisie nového strategického rámca EÚ;

16.

sa domnieva, že hoci je návrh stanoviť harmonizované pravidlá pre umelú inteligenciu prínosom, mal by riešiť aj problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so zdravím a bezpečnosťou na pracovisku;

17.

súhlasí s pripomienkami k bielej knihe o umelej inteligencii (2), že pracovníci a zamestnávatelia budú priamo ovplyvnení navrhovaním a používaním systémov umelej inteligencie na pracovisku a zapojenie sociálnych partnerov bude kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní antropocentrického prístupu k umelej inteligencii na pracovisku;

18.

v tejto súvislosti pripomína z hľadiska BOZP význam stanoviska VR na tému Biela kniha o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (3), v ktorom sa využívanie technológií umelej inteligencie považuje za veľmi dôležité aj z hľadiska pracovných podmienok a pohody pracovníkov. Pripája sa preto k výzve európskych sociálnych partnerov na minimalizáciu a transparentnosť údajov a stanovenie jasných pravidiel spracúvania osobných údajov v snahe obmedziť riziko rušivého monitorovania a zneužívania osobných údajov, aby sa zaistilo rešpektovanie ľudskej dôstojnosti;

19.

opätovne tiež zdôrazňuje, že je kľúčové „umožniť zástupcom pracovníkov zaoberať sa otázkami súvisiacimi s údajmi, súhlasom na ich spracovanie, ochranou súkromia a dohľadom, prepojiť zber údajov na konkrétny a transparentný cieľ a pri využívaní umelej inteligencie v postupoch v oblasti ľudských zdrojov zaručiť transparentnosť“ (4);

20.

upozorňuje na problém demografických zmien v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Na prispôsobenie pracovných miest tejto skutočnosti sú potrebné politiky, ktoré podporujú vekový manažment v podnikoch a organizáciách a inovačné procesy, pričom treba brať do úvahy rôznorodosť vekových skupín a skutočnosť, že starší pracovníci netvoria homogénnu skupinu;

Regionálny a miestny význam stratégie

21.

zdôrazňuje, že strategický rámec EÚ na obdobie 2021 – 2027 a prístup vision zero si budú vyžadovať, aby miestne a regionálne samosprávy riešili problémy a plnili ciele rámca priamo v praxi, a že by to mali urobiť prostredníctvom dohľadu, odbornej prípravy, budovania kultúry prevencie a ochrany pracovníkov, spolupráce výmenou skúseností a osvedčených postupov, ďalšieho zisťovania problémov a hodnotenia s následnou spätnou väzbou, ako aj hľadania najvhodnejších riešení týchto problémov;

22.

sa domnieva, že dohľad nad vykonávaním právnych predpisov v oblasti BOZP a riadením cieľov v oblasti BOZP zahŕňa kľúčovú úlohu, ktorú môžu regióny a mestá zohrávať pri dosahovaní ambicióznych cieľov stratégie;

23.

konštatuje, že regióny a mestá by mali naďalej podporovať a poskytovať odbornú prípravu a vzdelávanie inšpektorom práce, zamestnávateľom a pracovníkom, aby sa prispôsobili pokročilým zmenám v zamestnanosti, ktoré sú ovplyvnené ekologickou a digitálnou transformáciou, ale aj novými podmienkami, ktoré spôsobila pandémia COVID-19 a starnutie pracovníkov;

24.

sa domnieva, že čo najbezprostrednejšia spolupráca regionálnych a miestnych samospráv s EÚ a príslušnými národnými orgánmi, ale aj s inými mestami a regiónmi, a výmena skúseností a osvedčených postupov podporí pokrok v oblasti BOZP a pomôže vybudovať kultúru prevencie;

25.

zdôrazňuje význam výskumu a výmeny poznatkov a osvedčených postupov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni v prospech odhaľovania, hodnotenia a prevencie nových rizík na základe vzájomnej spolupráce verejných orgánov pri príprave pokrokových politík v tejto oblasti;

26.

zdôrazňuje, že na ďalšie vymedzenie stratégie BOZP je potrebné riadne zapojenie regiónov a miest. Preto považuje za nevyhnutné, aby boli zapojené do hodnotení pracovísk z hľadiska BOZP. Takisto musia byť schopné poskytnúť EÚ spätnú väzbu, aby jej pomohli pri vytváraní jasného obrazu o situácii v praxi s cieľom napraviť súčasné problémy, ktoré sa objavujú pri príprave, a pomôcť pri formovaní ďalšej stratégie na obdobie po roku 2030;

27.

na tento účel vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný digitálny nástroj (napr. portál), ktorý môžu regióny a mestá použiť, ak považujú za vhodné alebo potrebné poskytnúť európskemu zákonodarcovi rady v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý by bol integrovaný s Európskym prieskumom podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík agentúry EU-OSHA.

Záverečné politické odporúčania

28.

je pevne presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy ako zamestnávatelia by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o úplné vykonávanie opatrení navrhnutých v strategickom rámci;

29.

opakuje svoje presvedčenie, že „postupy obstarávania môžu pomôcť zabrániť environmentálnemu a sociálnemu dumpingu prostredníctvom začlenia kritérií zahŕňajúcich kvalitatívne, environmentálne a/alebo sociálne aspekty do zadávania zákaziek“ (5). Vyzýva preto miestne a regionálne samosprávy, aby pri zadávaní verejných zákaziek venovali osobitnú pozornosť pracovným podmienkam, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré ponúkajú dodávatelia a ich subdodávateľské reťazce;

30.

víta vytvorenie prístupu vision zero a jeho cieľ nulovej úmrtnosti súvisiacej s prácou do roku 2030; považuje za dôležité, aby sa ďalej posilňovalo úsilie na pracoviskách s cieľom zabraňovať pracovným úrazom a chorobám z povolania; zdôrazňuje však, že prístup vision zero by sa nemal obmedzovať len na úmrtia, ale mal by sa rozšíriť aj na pracovné úrazy a choroby z povolania, ako aj na prevenciu a elimináciu rizík v súlade so zásadami rámcovej smernice (6);

31.

poukazuje na to, že práca je sama osebe silným faktorom pri podpore zdravia; zastáva názor, že s cieľom maximalizovať účinnosť stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je dôležité prijať celostný prístup, ktorý sa zameria na súvislosť medzi dobrým pracovným prostredím, duševným a fyzickým zdravím, efektívnosťou, kvalitou a prínosmi činnosti; v tejto súvislosti poukazuje na výhody vyplývajúce zo zavedenia opatrení na podporu zdravia na pracovisku a podporu bezpečnej a zdravej životosprávy, ktoré budú zahŕňať aspekty, ako je strava alebo telesná aktivita;

32.

vyjadruje podporu strategickému referenčnému rámcu pre násilie, obťažovanie a diskrimináciu na pracovisku v súlade s dohovorom MOP č. 190 o násilí a obťažovaní vo svete práce a víta pozornosť venovanú rodovej perspektíve. Výbor by však uprednostnil, keby bol rámec v súlade s dohovorom MOP č. 190 o násilí a obťažovaní vo svete práce, ktorý obsahuje komplexnú definíciu násilia a obťažovania a má širší rozsah pôsobnosti vzťahujúci sa na pracovníkov a iné osoby vo svete práce (7);

33.

opakuje svoj súhlas s neustálym pokrokom a tromi následnými aktualizáciami smernice o karcinogénoch a mutagénoch a podporuje návrh Komisie na revíziu a doplnenie látok a limitných hodnôt expozície pri práci podľa smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ktorý bol vypracovaný v rámci zavedeného procesu a tripartitnej spolupráce (pracovníci, zamestnávatelia a zástupcovia vlády) so zapojením všetkých členských štátov; konštatuje, že trojstranná spolupráca sa uskutočňuje v rámci Poradného výboru Komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ACSH). V tejto súvislosti výbor netrpezlivo očakáva ďalšie kroky s cieľom stanoviť záväzné, vedecky aktualizované limitné hodnoty expozície v pracovnom prostredí založené na dôkazoch, ktoré by sa vzťahovali na všetkých 50 prioritných karcinogénov (v porovnaní so súčasnými 27), a začleniť látky toxické pre reprodukciu a nebezpečné lieky;

34.

podporuje začlenenie kombinovanej expozície nebezpečným chemikáliám, endokrinným disruptorom a revíziu záväznej limitnej hodnoty expozície pre dýchateľný kryštalický kremík do časti o expozícii chemikáliám strategického rámca BOZP;

35.

podporuje potrebu poskytnúť usmernenia týkajúce sa európskeho rámca pre riadenie psychosociálnych rizík a presahujúce rámec individualistického prístupu, ktorý nedokáže zohľadniť vplyv organizácie práce na duševné zdravie, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami v oblasti prevencie psychosociálnych rizík na pracovisku a preskúmala potrebu vypracovať o nich oznámenie, ktoré by slúžilo na prípravu smernice na túto tému;

36.

očakáva, že členské štáty splnia odporúčanie MOP o 1 inšpektorovi práce na každých 10 000 pracovníkov, a zdôrazňuje potrebu podporiť ďalšie posilňovanie sankčných mechanizmov a výberu sankcií inšpektorátmi práce a šírenie zhromaždených údajov;

37.

požaduje začlenenie BOZP do aktu o umelej inteligencii, keďže dôkladné posúdenie z hľadiska organizácie práce a fyzického, ako aj duševného zdravia a bezpečnosti pracovníkov je už zahrnuté do štúdií jednotlivých členských štátov;

38.

sa domnieva, že strategický rámec BOZP by sa mal vzťahovať na všetkých pracovníkov, konštatuje, že z rozsahu jeho uplatňovania sú vylúčené samostatne zárobkovo činné osoby (vrátane atypických pracovníkov a pracovníkov platforiem) a nazdáva sa, že v rámci iniciatívy EÚ na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem by sa mohol zahrnúť aj odkaz na BOZP;

39.

preto zdôrazňuje potrebu dôkladnej revízie tohto rámca a vyzýva európskeho zákonodarcu, aby mal v tejto súvislosti väčšie ambície a dlhodobejšiu víziu;

40.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala pracovné podmienky pre teleprácu, ktoré budú zahŕňať fyzické a duševné zdravie, ako aj bezpečnosť. Malo by sa to realizovať spoločne s európskymi sociálnymi partnermi, ktorí sú v súčasnosti zapojení do rokovaní o digitalizácii. Ide o naliehavú záležitosť vzhľadom na bezprecedentný nárast tejto formy práce v „novom normálnom stave“;

41.

víta jednoznačné odporúčanie Európskej komisie členským štátom, aby COVID-19 uznali za chorobu z povolania, a pripomína význam povinností zamestnávateľov zabezpečiť dôstojné životné a pracovné podmienky pre mobilných a migrujúcich pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov;

42.

víta skutočnosť, že Komisia prostredníctvom svojho návrhu očakáva zmeny v novom svete práce v dôsledku ekologickej digitálnej transformácie, ale vo všeobecnosti aj prevencie chorôb z povolania.

V Bruseli 26. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) The return on prevention: Calculating the costs and benefits of investments in occupational safety and health in companies (Návrat k prevencii: výpočet nákladov a prínosov investícií do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v spoločnostiach), ISSA, Ženeva, 2011.

(2) COM(2020) 65 final.

(3) Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 79.

(4) Tamže.

(5) Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 42.

(6) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(7) Články 1 a 2 dohovoru C190 – Violence and Harassment Convention, 2019.

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/13

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Miestne a regionálne samosprávy urýchľujú vykonávanie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače

(2022/C 270/03)

Spravodajkyňa:

Frida NILSSON (SE/RE), poslankyňa miestneho zastupiteľstva: zastupiteľstvo obce Lidköping

Referenčný dokument:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

COM(2021) 261 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

zdôrazňuje význam opeľovačov pre udržateľnosť našej spoločnosti a prírody. Opeľovače zohrávajú kľúčovú úlohu tak v potravinových systémoch, ako aj pri zachovávaní biodiverzity a krajiny. Ochranu preto potrebujú nielen domestikované opeľovače: musia sa zabezpečiť aj životaschopné biotopy pre voľne žijúce opeľovače, keďže sú súčasťou biodiverzity prírody. Domestikované opeľovače by sa mali vnímať ako doplnok k voľne žijúcim opeľovačom, a nie naopak;

je znepokojený nedostatočnou informovanosťou o tom, čo sú opeľovače, do akej miery sú kľúčové pre fungovanie našich ekosystémov a o tom, aké dôsledky pre náš život by mohli mať ich úbytok a vyhynutie;

zdôrazňuje dôležité prepojenie medzi biodiverzitou a zmenou klímy, ako aj skutočnosť, že sú vzájomne späté a navzájom sa ovplyvňujú. Teplotné rozdiely, meniace sa poveternostné podmienky, strata biotopu a iné faktory spôsobené meniacou sa klímou majú priamy vplyv na úbytok opeľovačov. Naopak, ochrana a obnova biodiverzity zohrávajú dôležitú úlohu pri adaptácii na zmenu klímy;

oceňuje príležitosť prispieť k rámcu Európskej únie na podporu a udržanie životaschopných a rôznorodých populácií opeľovačov, a preto víta, že sa Európska komisia pustila do preskúmania iniciatívy zameranej na opeľovače, a víta aj uznesenie Európskeho parlamentu a závery Rady, ktoré sa venujú tejto téme (1);

víta pozitívne smerovanie nastolené iniciatívou EÚ zameranou na opeľovače v začiatkoch jej vykonávania v roku 2018. So znepokojením však konštatuje, že trend klesajúcej populácie opeľovačov pokračuje aj naďalej. Je rád, že v celosvetovej hodnotiacej správe IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách sa dospelo k záveru, že napriek nedostatočným opatreniam ešte nie je pre klímu a biodiverzitu neskoro, sú však potrebné transformačné opatrenia na všetkých úrovniach;

podporuje preto závery osobitnej správy č. 15/2020 Európskeho dvora audítorov (2) a má veľké očakávania v súvislosti s revíziou iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače;

oceňuje začlenenie cieľov v oblasti biodiverzity a opeľovačov do viacerých stratégií a politík EÚ, ako je nová SPP, stratégia EÚ pre biodiverzitu a stratégia „z farmy na stôl“;

požaduje právne záväzné ciele zamerané na opeľovače ako súčasť nadchádzajúcej iniciatívy Európskej komisie týkajúcej sa cieľov obnovy prírody v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity. V tejto súvislosti ponúka svoju podporu pri vykonávaní novej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, najmä pokiaľ ide o činnosti v oblasti vykonávania a monitorovania;

ciele načrtnuté s cieľom pomôcť podporiť opeľovače by sa mali zamerať aj na pomoc Európskej únii pri dosahovaní cieľov stanovených v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a v cieľoch udržateľného rozvoja (3), predovšetkým cieľov zamerané na zachovanie biodiverzity a biotopov dôležitých pre voľne žijúce opeľovače;

10.

je presvedčený, že riešenie úbytku opeľovačov si vyžaduje koordináciu a integrované stratégie, do ktorých budú zapojené všetky sektory a politické oblasti. Je dôležité zapojiť všetkých príslušných aktérov a zlepšiť efektívnosť existujúceho, ale roztriešteného úsilia. Súčasná iniciatíva zameraná na opeľovače položila základy, ale teraz si vyžaduje ďalšie kroky;

11.

zastáva názor, že by sa v procese zabezpečenia udržateľných populácií voľne žijúcich opeľovačov mali zohľadniť všetky tri piliere udržateľnosti. To znamená, že vo vykonávacích opatreniach je potrebné dostatočne riešiť sociálnu, hospodársku a biologickú udržateľnosť;

Opeľovače ako súčasť rozdielov medzi vidiekom a mestom

12.

zdôrazňuje, že v záujme zastavenia úbytku opeľovačov je dôležité prekročiť rámec poľnohospodárskych politík, keďže odvetvie poľnohospodárstva a jeho príspevok k poklesu populácie voľne žijúcich opeľovačov je už mnohorako regulovaný a vykonávanie je súčasťou viacerých politík EÚ;

13.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť konvenčným poľnohospodárom a ich snahe obmedziť ich vplyv na opeľovače, keďže ekologické poľnohospodárstvo a agroekologické postupy už v mnohých ohľadoch chráni a živí opeľovače. Výskum, inovácie a pružný systém vykonávania sú kľúčovými predpokladmi pre riešenie výziev, ale aj pre existenciu rozmanitého poľnohospodárskeho sektora;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné plne preskúmať problematiku znečisťovateľov životného prostredia a bojovať proti nim, a to nielen pokiaľ ide o pesticídy, ale napríklad aj o ľahké znečistenie, ktoré preukázateľne vo veľkej miere postihuje opeľovače, ale stále sa nerieši;

15.

poukazuje na skutočnosť, že mestské oblasti môžu prispieť k pozitívnemu vývoju v oblasti biodiverzity prostredníctvom botanických záhrad, záhradných kolónií a záhrad pri obytných domoch, či prázdnych parciel v mestách, ktoré môžu priamo ovplyvniť populáciu voľne žijúcich druhov včiel (4);

16.

varuje, že vo svete, kde sa rozvíjajú mestá, je nevyhnutné začleniť ochranu biodiverzity a ekosystémové služby do mestského plánovania a postupov s cieľom chrániť populácie opeľovačov, prispievať k ich rozmanitosti a vytvárať nové biotopy;

17.

žiada príslušné orgány, aby vykonali posúdenia vplyvu, v ktorých by sa zohľadnil vývoj, ktorý obmedzuje vlastnícke práva a ktorý inými spôsobmi mení možnosť udržateľného živobytia. V týchto posúdeniach vplyvu sa musia zohľadniť nielen biologické prínosy, ale aj možné negatívne vplyvy na živobytie a životy obyvateľov;

Opatrenia na úrovni EÚ

18.

vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby zabezpečili, že politiky, programy a plány obnovy po pandémii prispejú k udržateľnému riadeniu biodiverzity vrátane zastavenia znepokojujúceho úbytku voľne žijúcich a domestikovaných opeľovačov;

19.

ekologický režim pre opeľovače by mal zahŕňať tieto opatrenia: využívanie aspoň 10 % poľnohospodárskej pôdy na pestovanie jednoročných plodín, ktoré sú atraktívne pre opeľovače; dodatočne k obdobiu kvitnutia viacročných plodín výsadba medzi záhonmi pestovaných rastlín aspoň dvoch rastlinných druhov, ktoré sú zaujímavé pre opeľovače a kvitnú v rôznych obdobiach roka, aby sa zaručila maximálna dostupnosť zdrojov pre opeľovače; odborná príprava poľnohospodárov o prospešnom hmyze a postupoch integrovanej ochrany proti škodcom; a opatrenia, ktoré sa majú prijať v prospech poľnohospodárskych podnikov, ktoré zabezpečujú prítomnosť opeľovačov v oblastiach bez biodiverzity;

20.

žiada, aby boli na všetkých úrovniach verejného rozhodovania a vo všetkých oblastiach politiky zohľadnené environmentálne aspekty, keďže väčšina ľudskej interakcie s prírodou do určitej miery ovplyvňuje ekosystémy. Pokiaľ ide o opeľovače, malo by sa to osobitne zohľadniť pri rozvoji mestských oblastí, infraštruktúry a iných zmenách využívania pôdy;

21.

upozorňuje, že hoci miestne a regionálne samosprávy pôsobia ako priama väzba s európskymi občanmi, nie je vykonávanie a rozvoj cieľov týkajúcich sa opeľovačov len v ich rukách. Národné vlády členských štátov a EÚ musia prispieť k tomuto úsiliu tým, že budú podporovať, podnecovať a koordinovať riešenia, ktoré sa dajú ľahko realizovať na miestnej a regionálnej úrovni;

22.

žiada Európsku komisiu, aby aktívne podporovala osvetové kampane na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v priemyselných odvetviach a medzi verejnosťou prostredníctvom už existujúcich aj nových kanálov;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v rámci platforiem vytvorených na tvorbu poznatkov a výmenu osvedčených postupov v rámci iniciatívy zameranej na opeľovače, ako je napríklad informačný portál EÚ o opeľovačoch, nepodarilo osloviť všetkých aktérov a stále nie sú dostatočne známe. Žiada preto, aby sa financovanie, tvorba poznatkov a kapacít, ako aj najlepšie postupy ako súčasť nadchádzajúcich iniciatív Komisie navrhovali transparentným spôsobom a rovnako sa o nich aj informovalo, aby sa nimi občania nielen inšpirovali, ale aby aj vedeli, ako môžu prispieť k úlohe vytvárania udržateľných biotopov pre opeľovače;

24.

naliehavo vyzýva, aby sa v revidovanej iniciatíve zameranej na opeľovače preskúmalo aj to, ako sa dajú existujúce siete a organizácie využiť na výmenu poznatkov a osvedčených postupov s miestnymi a regionálnymi samosprávami v rámci EÚ aj mimo nej;

25.

ponúka preto, že bude spolupracovať s Európskou komisiou na tom, aby sa iniciatíva zameraná na opeľovače stala súčasťou existujúcich iniciatív EÚ, akými sú napríklad platforma EÚ pre rozvoj zelených oblastí v mestách či Dohoda zelených miest;

26.

zdôrazňuje, že monitorovanie a podávanie správ o vývoji opeľovačov zohráva dôležitú úlohu pri analýze účinnosti všetkých opatrení, ktoré sa vykonávajú. Žiada preto Európsku komisiu, aby sa podelila o rámec podávania správ a monitorovania, ktorý by na tento účel mohli využívať orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni. S cieľom zabezpečiť jednoduché vykonávanie a podporu pri zavedení štandardizovaných programov monitorovania opeľovačov na miestnej a regionálnej úrovni by sa úsilie malo riadiť existujúcimi osvedčenými postupmi;

27.

konštatuje, že existuje úzke prepojenie medzi pôvodnými druhmi kvetov a pôvodnými druhmi alebo variáciami opeľovačov, a vyzýva preto, aby sa investovalo do poznatkov o týchto druhoch, do ich zachovania a produkcie ako spôsobu podpory opeľovačov;

28.

žiada Európsku komisiu, aby posúdila, ako by sa dal záväzok vysadiť do roku 2030 aspoň tri miliardy dodatočných stromov v mestských oblastiach rozšíriť a prepojiť s väčšou výsadbou pôvodných druhov kvetov;

29.

bol by rád, keby sa úsilie o zabezpečenie zdravých populácií voľne žijúcich opeľovačov a účinné opatrenia týkajúce sa biologickej bezpečnosti opeľovačov, ako aj stimulovanie využívania domácich druhov rastlín, zahrnulo ako cieľ do národných strategických plánov SPP, ktoré sa majú schváliť v roku 2022, s cieľom presadzovať ďalšie kroky. V záujme jednoduchého a správneho vykonávania by túto zodpovednosť mali niesť výlučne členské štáty;

Kroky na miestnej a regionálnej úrovni a zapojenie VR

30.

zdôrazňuje možnosti a zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv pri urýchľovaní vykonávania iniciatívy zameranej na opeľovače, a to aj teraz, ale v oveľa väčšej miere v budúcnosti;

31.

je presvedčený, že pri prijímaní a vykonávaní environmentálnych opatrení je potrebná spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, a to nielen na vnútroštátnej, ale aj na cezhraničnej úrovni. Na podporu udržateľnosti a odolnosti populácie opeľovačov sú nevyhnutné biologické koridory. Tieto druhy úloh sú vhodné pre miestne a regionálne samosprávy, ktoré môžu prostredníctvom spolupráce ľahko zavádzať opatrenia, ktoré prispejú k podpore udržateľnej populácie opeľovačov;

32.

konštatuje tiež, že okrem miestnych a regionálnych samospráv je dôležité zapojiť aj občiansku spoločnosť, znalostné inštitúcie, miestnych poľnohospodárov a súkromný sektor. Aby sa dala v plnej miere využiť činnosť a inovácia týchto aktérov v rámci príslušných sektorov, musí nová iniciatíva zameraná na opeľovače vytvoriť účinný rámec pre dobrovoľné iniciatívy, znalosti, spoločné ciele a správy. To by týmto aktérom umožnilo nielen prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v rámci iniciatívy, ale pokračovať ďalej;

33.

zaväzuje sa, že pri práci na environmentálnych otázkach, najmä otázkach súvisiacich s biodiverzitou, bude šíriť osvetu a zdôrazňovať význam cieľov na podporu opeľovačov, mal by stanoviť jasné úlohy národných vlád, regionálnych a miestnych samospráv s cieľom prispieť k zvráteniu straty opeľovačov a podporiť vypracovanie národných a miestnych akčných plánov o opeľovačoch, a to aj v rámci kampane „Zelená dohoda na miestnej úrovni“;

34.

zdôrazňuje, že je dôležité uznať aj sociálno-ekonomické prínosy programov zameraných na opeľovače. Dôrazom na tieto programy sa vytvárajú hospodárske príležitosti a príležitosti na sociálne začlenenie;

35.

vyjadruje svoj zámer pokračovať v úzkej spolupráci s Európskou komisiou, a to najmä pri revízii a plnení cieľov v oblasti biodiverzity, ktoré sa týkajú opeľovačov;

36.

ponúka spustenie siete pre opeľovačov ako pilotného projektu, v rámci ktorého by si miestne samosprávy mohli navzájom vymieňať poznatky a osvedčené postupy zamerané najmä na mestské centrá;

37.

žiada miestne a regionálne samosprávy, aby monitorovali podmienky pre opeľovače a podávali o nich správy, keďže poznatky o pôvodných druhoch a miestnej flóre a faune sú kľúčom k pochopeniu miestnych podmienok voľne žijúcich aj domestikovaných opeľovačov a miestne a regionálne samosprávy už poznajú svoje miestne a regionálne podmienky;

38.

vyzýva členov VR, aby išli príkladom a organizovali dialógy a otvorené stretnutia na miestnej a regionálnej úrovni a zabezpečili tak, že občianska spoločnosť a MVO budú zapojené, keďže zisťovanie a odstraňovanie medzier v poznatkoch je jedným z najdôležitejších aspektov iniciatívy zameranej na opeľovače;

39.

vyzýva zástupcov miestnych a regionálnych komunít, aby zvážili, do akej miery je možné zrehabilitovať priemyselné a historické lokality na ich území v súlade s riešeniami založenými na prírode zameranými na zvýšenie populácie opeľovačov;

40.

je pevne presvedčený, že zapojenie mladších generácií do diskusie a hľadania riešení má zásadný význam, keďže plnenie environmentálnych cieľov, a najmä posilnenie voľne žijúcich populácií opeľovačov bude trvať niekoľko generácií. V tejto súvislosti víta existujúce príklady, napríklad zapojenie mladých ľudí do projektu STING (5), vyzýva však členov VR a širšie spoločenstvo miestnych a regionálnych samospráv, aby nadviazali na tento príklad a navrhli aktivity na zapojenie občanov vo svojich mestách a regiónoch zamerané najmä na deti a mladých ľudí. Zvyšovanie informovanosti o opeľovačoch by sa mohlo stať súčasťou činností v rámci Európskeho roka mládeže 2022;

Zapojenie Európy v celosvetovom meradle

41.

víta pozitívny signál, ktorý vyslala 15. konferencia zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ako aj záväzok do roku 2030 zvrátiť úbytok živočíšnych a rastlinných druhov;

42.

zdôrazňuje kľúčový význam vyhlásenia z Edinburghu pre samosprávy na nižšej ako celoštátnej úrovni, mestá a miestne samosprávy o globálnom politickom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 (6) a zaväzuje sa ho presadzovať v rámci diskusie o opeľovačoch na európskej a medzinárodnej úrovni;

43.

vyzýva Komisiu, aby riešila otázku úbytku opeľovačov na medzinárodnej úrovni a aby počas druhej časti 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite, ktorá sa má uskutočniť od 25. apríla do 8. mája 2022 v Kunmingu v Číne, a presadzovala dôrazné opatrenia na ochranu opeľovačov a ich biotopov;

44.

je pripravený byť súčasťou delegácie EÚ na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite s cieľom podeliť sa o názory miestnych a regionálnych samospráv EÚ a o opatrenia, ktoré už boli zavedené do praxe, a taktiež s cieľom pomôcť nadviazať na úspech vyhlásenia z Edinburghu v oblasti ochrany opeľovačov a ich biotopov.

V Bruseli 26. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) 2019/2803(RSP) a závery Rady, ktoré Rada schválila na svojom 3782. zasadnutí 17. decembra 2020 (14168/20).

(2) https://op.europa.eu/webpub/eca/special-reports/pollinators-15-2020/sk/.

(3) Agenda 2030 OSN, https://sdgs.un.org/2030agenda

(4) Baldock, K. C. R. et al. Where is the UK’s pollinator biodiversity? The importance of urban areas for flower-visiting insects. Proc. R. Soc. B Biol. Sci. 282, 20142849 (2015), Theodorou, P. et al. The structure of flower visitor networks in relation to pollination across an agricultural to urban gradient. Funct. Ecol. 31, 838–847 (2017).

(5) Projekt Európskej komisie STING (Science and Technology for Pollinating Insects).

(6) https://www.gov.scot/publications/edinburgh-declaration-on-post-2020-biodiversity-framework/.

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/18

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ

(2022/C 270/04)

Spravodajca:

Juan Manuel MORENO BONILLA (ES/EĽS), predseda vlády autonómneho spoločenstva Andalúzia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta túto dlhodobú víziu ako zásadný krok smerom k udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí a skutočnej územnej súdržnosti v celej EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že zverejnenie tejto dlhodobej vízie prichádza po ukončení rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) na roky 2021 – 2027, keďže táto politika mohla prispieť k vykonávaniu tejto stratégie, najmä prostredníctvom lepšej finančnej rovnováhy medzi prvým a druhým pilierom SPP;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci nedávnej reformy SPP sa upustilo od nástrojov konvergencie medzi politikou súdržnosti a politikou rozvoja vidieka, a predovšetkým nad tým, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) nebol začlenený do nariadenia o spoločných ustanoveniach pre politiku súdržnosti na roky 2021 – 2027;

zdôrazňuje, že v rámci Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné prihliadať na obyvateľov vidieckych oblastí, aby sa zohľadnili ich nápady, potreby a potenciál a zabezpečilo ich zapojenie do európskeho projektu. Odporúča, aby sa využili komunikačné a reklamné techniky zamerané na zlepšenie kolektívneho vnímania vidieckeho spôsobu života, a tým na vyzdvihnutie kultúrnych a sociálnych výhod života na vidieku;

opakuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vzájomne prospešné prepojenia medzi vidiekom a mestami boli začlenené do všetkých politík EÚ v súlade s cieľmi územnej súdržnosti a aby sa v čo najväčšej možnej miere využívala silná vzájomná závislosť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

odporúča, aby sa súčasný územný model, ktorého základom je mesto/región, zmenil na model zameraný na dosiahnutie spoločného a vyrovnaného vzťahu medzi vidiekom a mestami. Tento model by zahŕňal kompenzačné mechanizmy, aby sa umožnila vzájomná súčinnosť a obnovila rovnováha vo vzťahu medzi mestami a vidiekom. Spoločný model vzťahu medzi mestami a vidiekom takisto prispieva k lepšej ochrane biodiverzity a podpore biokultúrnej rozmanitosti vidieckych oblastí;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia týkajúce sa posilnenia podporných opatrení a financovania vidieckych oblastí na úrovni EÚ sa vypracujú len na programové obdobie 2028 –2034;

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné realizovať v praxi európsky program rozvoja vidieka, v ktorom sa definujú konkrétne návrhy na prijatie okamžitých opatrení na podporu dlhodobej vízie, a odporúča, aby tieto konkrétne návrhy sprevádzali prostriedky, finančné nástroje a kvantitatívne ciele v záujme zabezpečiť účinné uplatňovanie dlhodobej vízie;

v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zaviedlo vyčleňovanie minimálnej výšky európskych finančných prostriedkov vo vidieckych oblastiach na nepoľnohospodárske projekty, a to tak v operačných programoch politiky súdržnosti, ako aj v iných európskych programoch priamej intervencie (Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy alebo Kreatívna Európa);

víta zámer Komisie zahrnúť aspekt rozvoja vidieka do všetkých politík EÚ. Posúdenia územného vplyvu spoločných európskych projektov sú predpokladom účinnej a cielenej politiky. Výbor v tejto súvislosti poukazuje na to, že v posúdeniach vplyvu sa musí zohľadňovať aj biodiverzita a biokultúrne aspekty;

10.

zdôrazňuje, že na realizáciu vízie pre vidiecke oblasti EÚ sa musia zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky. Politika EÚ v oblasti rozvoja vidieka by sa mala v čo najväčšej miere začleniť do politiky súdržnosti, aby sa vytvorila koherentná rozvojová politika. Rozvoj vidieka ovplyvňuje okrem poľnohospodárstva aj iné hospodárske odvetvia. Financovanie by sa preto nemalo obmedzovať len na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Špecifické miestne podmienky a potreby by mali byť východiskovým bodom európskej vidieckej politiky rovnako ako politika súdržnosti;

11.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby v súčasnom programovom období 2021 – 2027 uplatňovali vo svojich stratégiách a investíciách v rámci SPP a fondov politiky súdržnosti, ako aj v rámci národných plánov na podporu obnovy a odolnosti prístup overovania vplyvov na vidiecke oblasti;

12.

zdôrazňuje, že rýchly a nákladovo efektívny rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a ich infraštruktúry a technológií, ktoré sa vyžadujú v zelenej dohode, sa môže uskutočniť len vo vidieckych oblastiach a v spolupráci s nimi. Pritom by sa mala venovať pozornosť obmedzeniam energetických sietí a akumulácie energie, najmä na cezhraničnej úrovni. Keďže sa (na niektorých miestach) dosiahlo maximálne využitie kapacity vysokonapäťovej siete, na zabezpečenie prenosu energie z obnoviteľných zdrojov sú potrebné investície. Preto je nevyhnutné, aby sa na hospodárskom úspechu podieľali aj vidiecke oblasti;

13.

pripomína význam dialógu medzi všetkými stranami, ktorých sa týka otázka budúcnosti vidieckych oblastí, od rôznych úrovní verejnej správy a riadenia až po hlavné hospodárske odvetvia, podniky, občanov alebo akademickú obec. Iniciatívy, ako sú fóra, rady alebo okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastňujú všetky príslušné subjekty, sú vynikajúcim nástrojom na diskusiu o hlavných výzvach, ktorým čelia vidiecke oblasti, a na hľadanie riešení, ktoré by zohľadňovali všetky názory;

14.

potvrdzuje záväzok VR spolupracovať s Európskou komisiou na začatí uplatňovania vidieckeho paktu ešte v tomto roku a na vytvorení modelu riadenia, ktorý by umožnil všetkým zainteresovaným stranám úspešne realizovať dlhodobú víziu. Opakuje, že zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do tejto štruktúry riadenia bude mať zásadný význam z hľadiska prispôsobenia opatrení požiadavkám a potrebám vidieckych oblastí, najmä pokiaľ ide o vyľudnené oblasti alebo oblasti s demografickými problémami;

15.

domnieva sa, že najstrategickejšími oblasťami, na ktoré by sa mala v rámci vidieckeho paktu zamerať spolupráca na miestnej a oblastnej úrovni, by mali byť biohospodárstvo, a to najmä poľnohospodárstvo opierajúce sa o ekologické základy, regionálne potravinové systémy, mobilita, digitálna pripojiteľnosť, sociálna a kultúrna vitalita, ako aj inovácie do sociálnych služieb vo všeobecnom záujme a energia z obnoviteľných zdrojov, a to vzhľadom na ich potenciál obmedziť vyľudňovanie a vytvárať sociálne a hospodárske príležitosti v spojitosti so zelenou dohodou. Domnieva sa, že vidiecke oblasti sú schopné aktívne stimulovať potrebnú udržateľnú ekologickú transformáciu Európy;

16.

domnieva sa, že je potrebné urobiť väčší pokrok, pokiaľ ide o hodnotenie ekosystémových služieb, ktoré zabezpečuje príroda (voda, živiny, hydrologické kolektory, regulácia teploty, biodiverzita atď.) a z ktorých by mohli čiastočne profitovať obce vo vidieckych oblastiach, aby sa podporila organizácia a rozvoj ich územia;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v prípadoch, keď je poskytovanie verejných statkov ekonomicky nerentabilné, dalo verejné financovanie vidieckych oblastí ľahšie doplniť prostriedkami zo súkromných zdrojov a aby v prípade potreby zvážila štátnu pomoc a daňové stimuly;

18.

pripomína, že v oznámení sa uznáva osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov, ako sa stanovuje v článku 349 ZFEÚ, a súhlasí s tým, že vo vidieckych oblastiach najvzdialenejších regiónov je potrebné poskytovať služby všeobecného záujmu porovnateľnej kvality ako v mestských oblastiach;

19.

upozorňuje na osobitné výzvy, ktorým čelia vidiecke regióny postihnuté štrukturálnymi zmenami a/alebo transformačnými procesmi nevyhnutnými pre zelenú transformáciu, napr. v oblasti výroby energie alebo v automobilovom priemysle. Patria sem aj vidiecke regióny zamerané na cestovný ruch, ktoré sa musia vyrovnať s meniacimi sa modelmi cestovania v dôsledku pandémie COVID-19 a zmeny klímy;

20.

navrhuje, aby sa vypracovali kritériá, referenčné normy a transparentné ciele na sledovanie dosahu opatrení a pokroku dosiahnutého pri realizácii stanovenej vízie;

21.

takisto požaduje zavedenie ukazovateľov, ktoré sú osobitne relevantné pre vidiecke oblasti (napríklad z hľadiska percentuálneho podielu obyvateľstva s prístupom k službám verejnej dopravy, digitálnym službám, službám zamestnanosti, v oblasti zdravia alebo kultúry) v rámci európskeho semestra, s cieľom zabezpečiť, aby sa vízia pre budúcnosť vidieckych oblastí EÚ, najmä v riedko osídlených oblastiach, stala súčasťou všetkých nástrojov, ktoré EÚ vytvorí na pravidelné preskúmanie cieľov a zámerov z hospodárskeho hľadiska;

22.

zdôrazňuje, že pre úspech programu rozvoja vidieka je zásadné, aby sa v rámci neho neuplatňoval univerzálny prístup. Preto sa domnieva, že je potrebné dôsledne rozdeliť územné celky do jednotlivých kategórií a uznať miestne špecifiká, a to na základe transparentných a objektívnych parametrov a ukazovateľov, ktoré vyjadrujú skutočnú hodnotu rozvoja vidieka;

23.

pripomína, že medzi ciele nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (1) patrí aj podpora geograficky a demograficky znevýhodnených mestských a vidieckych oblastí. Takisto sa v ňom uvádza, že členské štáty poskytnú finančnú pomoc z prostriedkov EÚ projektom, ktoré podporujú environmentálne udržateľný a sociálne inkluzívny hospodársky rozvoj v príslušných regiónoch;

24.

v tejto súvislosti pripomína, že osobitná podpora by sa mala poskytnúť oblastiam úrovne NUTS 3 alebo veľmi riedko osídleným oblastiam alebo oblastiam, ktoré v rokoch 2007 až 2017 dosiahli priemerný pokles počtu obyvateľov o viac ako 1 %;

25.

žiada Európsku komisiu, aby po dohode s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami zabezpečila, že iniciatíva týkajúca sa dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti bude zahŕňať praktické riešenia a prostriedky na podporu riešenia problematiky demografických zmien vo vidieckych oblastiach. Takisto opakuje, že je potrebné realizovať integrované projekty vychádzajúce z operačných programov politiky súdržnosti, národných strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky a nástrojov národných strategických plánov obnovy. V neposlednom rade sa v rámci projektov Európskej územnej spolupráce (Interreg) vypracúvajú najlepšie cezhraničné postupy na rozvoj inovatívnych prístupov a pilotných projektov pre integrovaný územný rozvoj funkčných mestsko-vidieckych oblastí;

26.

požaduje zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa využívania európskych fondov a štátnej pomoci vo vidieckych oblastiach, zlepšenie možností ich kombinovania a prechod na model financovania z viacerých fondov, ktorým by sa zabezpečilo začlenenie vidieckych oblastí do všetkých politík;

27.

domnieva sa, že usmernenia na zlepšenie podpory a financovania vidieckych oblastí, ktoré Komisia uverejní vo svojej správe za rok 2024, by sa mali vzťahovať na dlhšie programové obdobie a nemali by sa obmedzovať na len na roky 2028 – 2034;

28.

upriamuje pozornosť Komisie na to, že je potrebné, aby koncepcia budúcnosti vidieckych oblastí zahŕňala systémové metodiky na zabezpečenie systémových vízií rozvoja, ktoré by neboli čiastkové ani lineárne;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola analýza problémov vidieckych oblastí už od počiatku komplexná, keďže na jej základe sa budú stanovovať oblasti činnosti v budúcom pláne. V tejto súvislosti sa domnieva, že medzi analyzované hospodárske problémy by sa mali zahrnúť niektoré ďalšie otázky, ako je vonkajšia hospodárska súťaž, cenová nestabilita alebo rozdelenie hrubej pridanej hodnoty medzi jednotlivé subjekty vo výrobno-odbytovom reťazci v poľnohospodárstve a agropotravinárstve;

30.

pokiaľ ide o príležitosti, domnieva sa, že odvetvia ako udržateľný vidiecky cestovný ruch, voľnočasové a kultúrne aktivity, ktoré však zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri budovaní diverzifikovaných, silných a udržateľných vidieckych hospodárstiev, sa nespomínajú v dostatočnej miere a uvádzajú sa len okrajovo. Existuje široká paleta možných doplnkových činností, ktoré sa spájajú s vidiekom nad rámec poľnohospodárskeho odvetvia, ako je napr. cykloturistika, poľovníctvo, pešia turistika, hubárstvo, cestovný ruch v oblasti wellness, gastronómia, komunitné umenie alebo tvorivé umelecké dielne, výstavné priestory a pod.;

31.

zdôrazňuje význam správneho a vyváženého hospodárskeho rozvoja so zameraním na nové podnikateľské modely. Niektoré časti vidieka, najmä v pohraničných oblastiach, kde sa počet obyvateľov znižuje a domy ostávajú prázdne, sú čoraz ohrozenejšie destabilizujúcou trestnou činnosťou. Tým sa normy stierajú a znižuje sa pocit bezpečia a vnímaná kvalita života;

32.

v tejto súvislosti pripomína, že budúcnosť vidieckych oblastí závisí od toho, či sa v nich podarí udržať, resp. do nich prilákať mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre život na vidieku. Pri hľadaní riešení v reakcii na výzvy, ktorým čelia vidiecke oblasti, je preto nevyhnutné aktívne zapájať mladých ľudí, zriadiť fóra na výmenu nápadov a podporovať mládežnícke iniciatívy vo vidieckych oblastiach;

33.

zdôrazňuje, že v súčasnej situácii, keď obyvateľstvo čoraz viac starne, je naliehavo potrebné vybudovať hospodárstvo základných služieb, v rámci ktorého by sa zabezpečila všeobecná dostupnosť všetkých tovarov a služieb vo vidieckom prostredí, a to najmä pre starších ľudí. Takisto víta Európsky rok mládeže 2022 ako možnosť poskytnúť mladým ľuďom na vidieku príležitosti a podporu, aby sa stali aktívnymi občanmi a aktérmi pozitívnych zmien;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojich návrhoch v tejto oblasti zvážila možný prínos distribuovaných systémov poskytovania služieb v oblastiach, ako sú jasle, centrá starostlivosti o starších ľudí, školy, družiny, obchody alebo sociálna a zdravotná starostlivosť (oblasť, v ktorej môžu byť významným prínosom technológie, ako je telemedicína a starostlivosť na diaľku), a preto podnecuje Európsku komisiu, aby stanovila minimálne kvantitatívne ciele pre členské štáty s cieľom zlepšiť dostupnosť služieb vo všeobecnosti a základných verejných služieb najmä vo vidieckych oblastiach;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do navrhovaného harmonizovaného prístupu k využívaniu geopriestorových informačných systémov všetky údaje o sociálnych, zdravotných, ako aj sociálno-zdravotných systémoch. Takisto treba zlepšiť interoperabilitu systému sociálnych služieb, ako aj jeho interoperabilitu s ďalšími systémami sociálnej ochrany;

36.

poukazuje aj na význam začlenenia ukazovateľov týkajúcich sa ľahkého prístupu k sociálnym službám v oblasti starostlivosti a ku komunitným službám v oblasti sociálnej ochrany;

37.

zdôrazňuje, že je dôležité čo najviac využívať vzájomnú závislosť medzi vidiekom a mestami v súlade s logikou územnej spravodlivosti. Z interkomunálnych investícií by mali mať úžitok všetky územné samosprávy. V ideálnom prípade by z nich mali profitovať mestá a vidiek v rovnakej miere;

38.

naliehavo žiada, aby sa tento pozitívny účinok dostatočne odrazil v odhadoch investícií na obyvateľa podľa typu regiónu (mestský, prechodný, vidiecky), a preto požaduje, aby sa zrevidovali mechanizmy stanovovania ukazovateľov zisku z týchto investícií s osobitným dôrazom na malé mestá a obce vo vidieckych oblastiach;

39.

zdôrazňuje, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov je pre vidiecke oblasti príležitosťou bojovať proti energetickej chudobe a získať energetickú sebestačnosť vo funkčných oblastiach (vrátane vidieckych/mestských oblastí ich vplyvu). Ďalej zdôrazňuje, že akceptáciu budovania zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti možno zvýšiť tým, že časť dosiahnutých príjmov zostane vo vidieckych oblastiach;

40.

navrhuje, aby sa tam, kde je to vhodné, zvážili možnosti podpory relokalizácie, ktorá vytvára príležitosti pre synergie medzi poľnohospodárstvom, výrobou a obchodom na vidieku, a tým prispieva k posilneniu miestneho hospodárstva vytváraním pracovných miest a znižovaním nezamestnanosti;

41.

poukazuje na význam rámca, ktorý ponúka vízia rozvoja fyzickej infraštruktúry na zlepšenie prepojenosti vidieckych oblastí a uľahčenie ich sociálno-hospodárskej revitalizácie. Zároveň navrhuje, aby sa do tohto rámca zahrnuli príslušné urbánne agendy;

42.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dopravné prepojenie s prímestskými a vidieckymi oblasťami, a to predovšetkým prostredníctvom regionálnych samospráv a ich operačných programov, aby sa zabezpečili koordinované, účinné a efektívne kroky. V stratégiách mestskej dopravy (2) sa preto musia v plnej miere zohľadňovať vidiecke a prímestské oblasti;

43.

poukazuje na to, že pri dobrom a udržateľnom rozvoji regionálneho hospodárstva a pri zakladaní alebo rozširovaní podnikov vo vidieckych oblastiach zohráva dôležitú úlohu dostupnosť priestorov na podnikanie. Platí to najmä pre regióny, ktoré prechádzajú štrukturálnymi zmenami. Miestne samosprávy potrebujú podporu, aby mohli vopred identifikovať, vyčleniť alebo prispôsobiť vhodné priestory na podnikanie. Problém pritom často predstavuje rozsah a náklady súvisiacich plánovacích činností;

44.

upozorňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať infraštruktúre a cezhraničnej spolupráci vo vidieckych pohraničných regiónoch. Zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť systém infraštruktúry a služieb verejnej dopravy vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť rozvoj udržateľných riešení mobility, ktoré skrátia čas cestovania a spojenia medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami;

45.

zdôrazňuje, že prvoradým cieľom územného plánovania a dopravnej politiky by malo byť zaistiť čo najlepšie možnosti uspokojenia potrieb a zároveň minimalizovať nevyhnutnosť cestovania, a preto je nevyhnutná jeho racionalizácia;

46.

odporúča, aby sa v tejto ponuke multimodálnej mobility zohľadnil aj možný prínos modelov mobility ako služby (angl. MaaS) pri prechode na udržateľnejšiu fyzickú prepojenosť v oblasti energetiky a klímy. Napríklad služby na požiadanie a spoločná mobilita spájajúca vidiecke komunity s dopravnými uzlami, najmä autobusovými a železničnými stanicami, môžu podporiť využívanie udržateľnej dopravy;

47.

súhlasí s Komisiou, že digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji vidieckych oblastí a umožňuje im využívať inovatívne riešenia na zlepšenie odolnosti a využitie svojho potenciálu. Preto požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore rámcov umožňujúcich doplniť verejné opatrenia súkromnými prostriedkami na financovanie digitálnej infraštruktúry, ktorá síce nie je z hľadiska súkromných investícií dostatočne konkurencieschopná, avšak zo sociálneho a územného hľadiska je vysoko konkurencieschopná. Širokopásmové pripojenie je nevyhnutné na to, aby mali vidiecke oblasti prístup k rôznym službám a aby sa vyriešili problémy vyplývajúce z digitálnej priepasti, ktorým čelia viaceré komunity;

48.

zdôrazňuje, že samotné investície do digitálnej infraštruktúry nestačia, musí ich sprevádzať dostatočná ponuka odbornej prípravy na získanie digitálnych zručností či zlepšenie ich úrovne. Táto otázka je obzvlášť pálčivá vo vidieckych oblastiach. Má to zásadný význam aj vzhľadom na rastúcu celosvetovú počítačovú kriminalitu, a v tejto súvislosti najmä na potrebu poskytnúť dostatočnú ochranu pred kybernetickými útokmi miestnym podnikom, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca;

49.

pripomína, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 sú vidiecke oblasti obzvlášť zraniteľné, pretože ich hospodárstvo je veľmi slabo diverzifikované, veľká časť ich obyvateľstva pracuje v kritických zamestnaniach a internetová infraštruktúra je nedostatočná. Avšak účinky pandémie z hľadiska väčšieho využívania práce na diaľku predstavujú príležitosť v súvislosti s predchádzaním vyľudňovaniu vidieka a vyvíjaním inovatívnych sociálnych a hospodárskych činností na vidieku v dlhodobom horizonte. Z tohto dôvodu navrhuje zvážiť okrem iného aj opatrenia na podporu využívania vysokokvalitných spoločných pracovných priestorov (coworking) vo vidieckych komunitách alebo vytváranie daňových stimulov s cieľom povzbudiť súkromné podniky, aby zamestnancom umožnili pracovať v mieste podľa vlastného výberu;

50.

domnieva sa, že v duchu hesla predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen „na nikoho nezabudnúť“ potrebujeme nástroje na to, aby sme zabezpečili, že vo všetkých územných celkoch budú existovať inovačné ekosystémy, ktoré by ponúkali príležitosti všetkým podnikateľom a všetkým vidieckym mikropodnikom a MSP, a tým by tieto malé vidiecke podniky podporovali. Takisto musí byť k dispozícii náležitá ponuka odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie v oblasti digitálnych zručností alebo iných tzv. mäkkých zručností súvisiacich s otvorenou inováciou, medziregionálnou a medzinárodnou spoluprácou, ako aj v oblasti medzikultúrnej komunikácie;

51.

víta väčšiu podporu iniciatív realizovaných zdola nahor, ako je LEADER/miestny rozvoj vedený komunitou (v ktorom sa vymedzila úloha miestnych akčných skupín) a Inteligentné obce, a vyzýva, aby sa aj naďalej využívali poznatky získané v rámci týchto programov a prístupov. V tejto súvislosti upozorňuje na prínosy regionálneho rozvoja založeného na inováciách, ktorý sa orientuje na miestne zručnosti a iniciatívy. Príslušné orgány na regionálnej a vnútroštátnej úrovni by mali venovať pozornosť inovatívnym nápadom miestnych subjektov a mali by ich podľa možnosti podporovať;

52.

požaduje, aby sa zohľadnil aj prínos kultúrneho dedičstva a profesionálov z odvetvia kultúry, umenia a tvorivej činnosti pri budovaní udržateľnej a prosperujúcej budúcnosti a zvyšovaní turistickej atraktívnosti vidieckych oblastí, čím sa zlepší aj hospodársky blahobyt týchto osídlení;

53.

nesmierne si cení skutočnosť, že v oznámení sa uznáva úloha udržateľného riadenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pokiaľ ide o odolnosť voči núdzovej situácii v oblasti klímy a súvisiacim rizikám, ako aj pri ochrane biodiverzity;

54.

pripomína, že ekologickou a digitálnou transformáciou by sa mala zabezpečiť aj odolnejšia a spravodlivejšia spoločnosť, v ktorej by sa zohľadňovali potreby všetkých členov vidieckeho spoločenstva vrátane znevýhodnených skupín a osôb žijúcich v menej rozvinutých oblastiach a v hlbokej chudobe. Preto treba zdôrazniť, že ekologická a digitálna transformácia musia byť spravodlivé a inkluzívne;

55.

domnieva sa, že poľnohospodárstvo by vo vidieckych oblastiach malo mať možnosť naďalej zohrávať ústrednú úlohu. Vyzýva Komisiu, aby zaistila náležité vypracovanie strategických plánov, ktoré bude musieť pripraviť každý členský štát v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby sa zabezpečilo, že európsky primárny sektor bude napredovať smerom vytýčeným v Zelenej dohode, stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii biodiverzity, a ktoré by umožnili, aby miestne stratégie vychádzali zo špecifík daného regiónu a zhodnocovania typických miestnych výrobkov;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať postupy na získanie sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti, a to na základe miestnych, kvalitných a ekologických výrobkov v rámci inovačných hodnotových reťazcov, ktoré by vytvárali organizačnú štruktúru v príslušnom územnom celku. Berie na vedomie zavedenie 25 % miery pre ekologické poľnohospodárstvo v nadchádzajúcich rokoch. V tejto súvislosti sa považujú za potrebné podporné a sprievodné opatrenia, ako aj motivačné politiky spotreby v súlade s týmto cieľom;

57.

zdôrazňuje, že generačná výmena v poľnohospodárstve je aj naďalej naliehavou otázkou, a preto je dôležitá podpora zapojenia mladých ľudí a žien žijúcich na vidieku do poľnohospodárstva, ako aj do vlastníctva poľnohospodárskych podnikov. Súhlasí preto s Komisiou, že osobitnú pozornosť treba venovať potrebám mladých ľudí, aby boli motivovaní zostať na vidieku. Domnieva sa, že na riešenie problému generačnej výmeny je nevyhnutné posilniť verejné politiky na podporu modernizácie poľnohospodárskych podnikov, ktoré podnietia začlenenie mladých poľnohospodárov a žien, a to uľahčením ich prístupu k programom integrácie do spoločenského a pracovného života, ako aj k možnostiam vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie a tiež prístupu ku kultúre ponúkaným na miestnej úrovni. Súhlasí aj s tým, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť ženám, rozširovať pracovné príležitosti a možnosti odbornej prípravy a takisto podporovať opatrenia na zosúladenie pracovného a súkromného života;

58.

zdôrazňuje skutočnosť, že značný počet kvalifikovanej pracovnej sily musel od brexitu čeliť zmenám v pracovných podmienkach a právnych predpisoch a EÚ by mala zvážiť podporné rámce pre tieto kategórie migrujúcich pracovníkov. Čo je najdôležitejšie, EÚ by mala tiež zvážiť spustenie programov, ktoré pomáhajú emigrovaným kvalifikovaným pracovníkom a motivujú ich, aby sa vrátili domov, do svojej vlasti;

59.

pokladá za nevyhnutné zabezpečiť spravodlivé ceny a príjmy pre pracovníkov v poľnohospodárstve. Preto je potrebné zabrániť rozvoju trhov, ktoré sú pre podniky škodlivé. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ by mala proti tomu v čase krízy bojovať nástrojmi, ako je všeobecné záväzné prispôsobenie objemu výroby potrebám trhu a pravidlá týkajúce sa kvalifikovaného prístupu na trh;

60.

konštatuje, že významnú časť práce v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví v EÚ vykonávajú migrujúci pracovníci. Táto skupina obyvateľstva často žije v neistých podmienkach. Preto je potrebné posilniť sociálnu agendu EÚ s cieľom zvýšiť minimálne mzdy, vytvoriť dobré pracovné podmienky a posilniť sociálnu a spoločenskú integráciu;

61.

zdôrazňuje, že ekologická transformácia bude pre mnohých európskych poľnohospodárov a chovateľov znamenať množstvo výziev. Na úspešné využitie nových príležitostí bude potrebné vynaložiť osobitné úsilie v oblasti komunikácie, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy, aby sa náležite informovalo o novom udržateľnom a ekologickom poľnohospodárstve a aby sa takisto umožnilo získať zručností potrebné na jeho zavedenie do praxe;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť opúšťaniu pôdy, ako aj uľahčiť prístup k pôde. Vyžaduje si to vypracovať vhodný regulačný rámec, navrhnúť nové nástroje v oblasti obhospodarovania pôdy a poskytnúť potrebné fiškálne stimuly a financovanie;

63.

konštatuje, že čoraz častejší výskyt veľkých predátorov a s tým súvisiace častejšie zabíjanie hospodárskych zvierat na horských pasienkoch spôsobuje stále väčšie problémy pre horské poľnohospodárstvo a v mnohých prípadoch má za následok ukončenie hospodárenia na nich, pričom pasienky v horských regiónoch zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o to, aby sa zabezpečilo, že sa nebudú zalesňovať celé regióny, a tým významne prispievajú k ochrane prírody a kontrole erózie a predstavujú nevyčísliteľný kapitál pre ochranu krajiny vo vidieckych oblastiach. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby:

—	vytvorila spoločný európsky systém riadenia populácie vlkov a veľkých mäsožravcov, najmä medveďov,

—

preskúmala zmenu príloh k smernici o biotopoch s cieľom rýchlejšie sa prispôsobiť vývoju určitých populácií a zmierniť alebo posilniť stav ochrany podľa krajiny alebo územnej jednotky, ak je to odôvodnené pozitívnym alebo negatívnym vývojom populácií chránených druhov a ohrozením pastevných činností,

—	rozšírila možnosti prispôsobiť európske právne predpisy a potrebné opatrenia miestnym danostiam s cieľom lepšie riadiť populácie predátorov, najmä vlkov a medveďov;

64.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva poľnohospodárska infraštruktúra z hľadiska organizácie a súdržnosti vidieckych oblastí. Žiada Komisiu, aby do svojich návrhov zahrnula opatrenia, ktoré by zabezpečovali údržbu tejto infraštruktúry a jej zachovanie v podobe prevažne priepustných (neasfaltovaných) ciest;

65.

požaduje, aby sa do hlavných iniciatív týkajúcich sa odolných oblastí zahrnuli záplavové oblasti vzhľadom na ich obrovský prínos k zvyšovaniu odolnosti voči zmene klímy, rozvoju nízkouhlíkového poľnohospodárstva, ako aj v kontexte protipovodňových opatrení a manažmentu povodňových rizík. Mnohé rieky a záplavové územia majú cezhraničný charakter (a teda predstavujú cezhraničnú výzvu) a sú súčasťou širšej vodohospodárskej problematiky. Preto je potrebná medzinárodná spolupráca;

66.

pripomína, že dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti musí posilniť úlohu regiónov pri určovaní svojich priorít. V tejto súvislosti sa domnieva, že pri vypracovávaní právnych predpisov o SPP, národných strategických plánov a národných plánov obnovy sa premeškala príležitosť zabezpečiť, aby budúce investičné projekty vo vidieckych oblastiach skutočne vychádzali z potrieb jednotlivých územných celkov, ako ich identifikovali subjekty, ktoré v nich pôsobia;

67.

požaduje, aby sa v budúcnosti pri príprave postupov plánovania, ktoré budú mať dosah na vidiecke oblasti, väčšmi zohľadňovali regionálne stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré existujú v každom regióne EÚ a na vypracovaní ktorých sa podieľali viaceré zainteresované strany;

68.

požaduje, aby sa zvážilo poskytnutie dostatočnej technickej podpory na budovanie kapacít pre vidiecke samosprávy, ktoré majú slabšie zručnosti, pokiaľ ide o tvorbu programov, najmä dlhodobých stratégií, a vynakladanie finančných prostriedkov EÚ. Zároveň požaduje, aby sa v rámci európskych projektov zjednodušili požiadavky, poskytovali úľavy alebo vytvorili osobitné iniciatívy, vďaka čomu by sa do nich mohli zapojiť aj obce s nižším počtom obyvateľov, ktoré majú menej početný administratívny personál;

69.

poukazuje na význam sociálneho hospodárstva ako základného nástroja pre súčasný a budúci rozvoj vidieckych oblastí EÚ, pretože zohráva strategickú úlohu v súvislosti s demografickou výzvou a starnutím obyvateľstva tým, že vytvára odolnejšie podniky, ktoré sú úzko späté s miestnymi komunitami, udržiava v daných oblastiach miestne obyvateľstvo a takisto podporuje vytváranie kvalitných pracovných miest, odbornú prípravu pracovníkov, podnikanie žien, vstup mladých ľudí na trh práce a generačnú výmenu.

V Bruseli 26. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60.

(2) Oznámenie Európskej komisie Rade a Európskemu parlamentu Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu, COM(2021) 811.

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/25

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Rodová rovnosť a zmena klímy: na ceste k uplatňovaniu rodového hľadiska v Európskej zelenej dohode

(2022/C 270/05)

Spravodajkyňa:

Kata Tüttő (HU/SES), poslankyňa zastupiteľstva mesta Budapešť, Maďarsko

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

opätovne potvrdzuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie, ktorá je zakotvená v zmluvách a uznaná v článku 23 Charty základných práv Európskej únie. V článku 8 ZFEÚ sa vyžaduje, aby sa Únia vo všetkých svojich činnostiach zameriavala na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi;

pripomína, že rodová rovnosť, bezpečné a adaptabilné zamestnanie a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom sú zakotvené v zásadách 2, 5 a 9 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili 17. novembra 2017;

uznáva, že politiky v oblasti zmeny klímy majú rodovo diferencované dôsledky a že v záujme účinných opatrení v oblasti klímy treba podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (1). Zdôrazňuje, že je v tejto súvislosti mimoriadne dôležité, aby boli ženy zapojené do navrhovania stratégií a opatrení na zvládanie kríz v záujme demokratickejšej a inkluzívnejšej Európy;

Rodový prístup k zmene klímy

konštatuje, že riziká spojené so zmenou klímy, globálnym otepľovaním, stratou biodiverzity a zhoršovaním životného prostredia majú väčší dosah na chudobnejšie a zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v krajinách globálneho juhu a EÚ. Upozorňuje, že zmena klímy prináša so sebou komplexné hrozby, ktoré zväčšujú dlhodobé sociálne a ekonomické rozdiely a existujúcu nerovnováhu, napríklad pokiaľ ide o rodovú rovnosť. Zdôrazňuje preto, že politiky a opatrenia v oblasti klímy, ktoré zanedbávajú rodovú analýzu a rodové hľadisku, môžu prehĺbiť sociálne rozdiely;

potvrdzuje, že v celosvetovom meradle sú ženy a dievčatá zraniteľnejšie, pokiaľ ide o dôsledky zmeny klímy a zhoršovanie prírodného prostredia a súčasne patria medzi silných aktérov, ktorí môžu zohrať kľúčovú úlohu na ceste ku klimatickej neutralite a pri adaptácii na dôsledky zmeny klímy. Zdôrazňuje, že vzhľadom na svoje špecifické skúsenosti a uhol pohľadu môžu mať muži a ženy často komplementárne inovačné myslenie a kreatívne myšlienky a že začlenením rodového hľadiska do politiky v oblasti klímy a uznaním rôznych rodových identít sa rozšíri jej uplatnenie v rámci celej spoločnosti. Podporuje preto spoločné vyhlásenie, ktoré na konferencii COP 26 uverejnila škótska vláda a OSN Ženy a v ktorom sa vyzýva na posilnenie úlohy žien a dievčat pri riešení zmeny klímy (2);

zastáva názor, že ženy by mali mať silnejšie postavenie v súvislosti so zmenou klímy. Malo by sa to dosiahnuť zlepšením ich znalostí a informovanosti o technológiách, opatreniach a krokoch spojených s klímou, ako aj posilnením ich úlohy v rozhodovacích procesoch spojených s týmito oblasťami;

podčiarkuje, že existuje dôležitá súvislosť medzi rodovým hľadiskom, zmenou klímy a ďalšími environmentálnymi výzvami. Upozorňuje, že zmena klímy môže mať pre ženy a pre mužov odlišné dôsledky v závislosti od konkrétnej životnej situácie a odlišných individuálnych schopností zmierňovať klimatické zmeny a prispôsobiť sa im, ženy a muži rozdielne vnímajú možnosti zmierňovania zmeny klímy a majú k nim odlišný postoj, pričom aj sociálnoekonomické dôsledky politiky v oblasti klímy pociťujú odlišne. Domnieva sa, že ženy a dievčatá môžu prispieť k celkovej zmene správania;

Uplatňovanie rodového hľadiska

zdôrazňuje, že uplatňovanie rodového hľadiska chápané ako zohľadňovanie rodového hľadiska pri príprave, navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík, regulačných opatrení a výdavkových programov je cenným nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa takto nepostupuje;

konštatuje, že v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (3) sa síce uvádza, že opatrenia a programy v rámci Európskej zelenej dohody môžu mať na ženy a na mužov odlišný dosah, avizované zohľadňovanie rodového hľadiska vo všetkých dôležitých iniciatívach Komisie sa však explicitne nespomína (4). Odkazuje na uznesenie Európskeho parlamentu (EP) o Európskej zelenej dohode, v ktorom EP „zdôrazňuje potrebu rodového hľadiska vo vzťahu k opatreniam a cieľom v ekologickom dohovore vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodovo responzívnych opatrení“ (5);

10.

zdôrazňuje, že jedným z hlavných prvkov súboru nástrojov EÚ na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sú posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť, ktoré nie sú plne rozvinuté, keďže zhromažďovanie a využívanie údajov, štatistík a informácií, ktoré by boli rozčlenené podľa pohlavia a prierezové, príliš často chýba. Vyzýva Komisiu, aby používala príručku Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) pre posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť (6). Zdôrazňuje, že údaje zhromažďované vo všetkých členských štátoch EÚ by mali zahŕňať komplexnejšie rodové ukazovatele, pričom by sa nemala zvýšiť administratívna záťaž pre miestne a regionálne samosprávy;

11.

víta vytvorenie Pracovnej skupiny pre rovnosť (7) s cieľom zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rovnosti vrátane rodovej rovnosti a rodovej rozmanitosti vo všetkých politikách EÚ od ich navrhovania až po ich zavádzanie do praxe. Vyzýva EÚ, aby uľahčovala výmenu osvedčených postupov medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a vyhýbala sa prístupu zhora nadol;

12.

zastáva názor, že účasť žien na rozhodovaní o opatreniach v oblasti klímy je ďalším dôležitým faktorom na zabezpečenie rodovo citlivejšej a účinnejšej politiky a programov v oblasti zmeny klímy. Žiada, aby sa posilnilo zapojenie žien do opatrení, ktoré prijímajú inštitúcie EÚ, riadiace orgány a orgány verejnej správy na všetkých úrovniach. Žiada, aby Rada odblokovala smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch (8);

13.

zdôrazňuje, že obnova po pandémii predstavuje príležitosť vybudovať novú normálnu spoločnosť a presmerovať zdroje na dosiahnutie klimaticky neutrálnej a rodovo vyváženej spoločnosti. Podporuje používanie nástrojov na uplatňovanie rodového hľadiska pri zavádzaní plánov obnovy a odolnosti, keďže tieto plány by mali predstavovať základy nielen pre obnovu, ale aj pre udržateľnú, spravodlivú a rovnoprávnu spoločnosť;

14.

vyzýva, aby sa posilnil výskum s cieľom zistiť, aké prekážky bránia účasti na rozhodovaní, a preskúmať, ako rodové stereotypy ovplyvňujú spotrebu a životný štýl ľudí. Podporuje využívanie modelov ako GAMMA (Gender Assessment Method for Mitigation and Adaptation) v záujme získavania lepších údajov;

15.

zastáva názor, že rodovo citlivý prístup môže umožniť lepšie prihliadať na potreby a schopnosti všetkých občanov. Miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie predpoklady na to, aby začlenili sociálne otázky do opatrení v oblasti klímy, keďže sú úrovňou verejnej správy, ktorá je najbližšie k občanom, a zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní právnych predpisov. Zdôrazňuje, že zapojenie žien treba podporovať na všetkých inštitucionálnych úrovniach počnúc úrovňou EÚ;

16.

žiada, aby sa tento rodový prístup zohľadnil v Európskom klimatickom pakte s cieľom ovplyvniť opatrenia a politiky v oblasti klímy, a to začlenením osobitných komunikačných činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a výmenu poznatkov o aspektoch rodovej rovnosti;

17.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zameriavajú na rodovú rovnosť a ochranu životného prostredia, a občianskymi organizáciami, ako aj dôležitosť vytvárania spoločných osvetových kampaní a programov odbornej prípravy;

Ekologické pracovné miesta

18.

oceňuje skutočnosť, že zelená, digitálna a inkluzívna obnova poskytnú príležitosti na nové pracovné miesta alebo na opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných žien do digitálneho hospodárstva. Zastáva názor, že prechod na udržateľné hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 umožní zohľadniť rodové hľadisko a zabrániť pretrvávaniu existujúcich nerovností;

19.

zdôrazňuje, že participácia žien na ekologických hospodárskych činnostiach je nevyhnutná na dosiahnutie spravodlivého udržateľného rozvoja a treba ju uznať a oceniť. Ženy a dievčatá môžu takisto využiť príležitosti v oblasti ekologického podnikania a stať sa radšej ekologickými zamestnávateľkami než zamestnankyňami, ak to týmto ženám, ktoré budú musieť prejsť na samostatnú zárobkovú činnosť, neprinesie neistotu zamestnania;

20.

uznáva, že technológia bude zohrávať dôležitejšiu úlohu vo všetkých aspektoch nášho života a že je dôležité, aby sa technologický sektor podobal na spoločnosť, ktorej slúži. Vyzýva na vytvorenie a finančnú podporu špecializovaných digitálnych a technologických vzdelávacích programov zameraných na ženy a dievčatá, keďže je to kľúčová príležitosť na urýchlenie inovácie v oblasti klimatickej a energetickej transformácie, a preto treba posilniť rodové kvóty v týchto sektoroch a zabezpečiť rovnaký prístup k pracovným príležitostiam (9);

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rodovú rovnosť integrovali ako dôležitý prvok digitálnej transformácie, pričom by mali rodové hľadisko zohľadniť pri vypracúvaní politík v oblasti digitálneho vzdelávania, podporovať mentorské programy so ženskými vzormi v oblasti IKT, odstrániť z algoritmov vedomú a nevedomú rodovú predpojatosť, predchádzať kybernetickému násiliu, využívať úsilie a programy programu Erasmus+, podporovať vo vzdelávaní dospelých koncepciu celoživotného vzdelávania, najmä vo vzdialených regiónoch, a predchádzať digitálnemu vylúčeniu;

22.

zastáva názor, že práca na diaľku môže viesť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, najmä pre ženy, ak majú rodiny počas celého pracovného času prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti vrátane voľnočasových aktivít pre staršie deti a ak sa osobitná pozornosť venuje skutočnosti, že ženy sú častejšie obeťami domáceho násilia (10). Zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre prácu na diaľku technologicky najvyspelejší hardvér a vysokorýchlostný internet za dostupné ceny a rozšíriť program WIFI4EU aj na vzdialené regióny. Naliehavo žiada, aby sa rýchlo zaviedla ambiciózna smernica z roku 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

Udržateľná verejná doprava a mobilita

23.

zdôrazňuje, že pri koncipovaní a plánovaní dopravných systémov v mestách by sa malo viac prihliadať na existujúcu rodovú nevyváženosť, keďže ženy majú tendenciu používať verejnú dopravu častejšie. Upozorňuje, že jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré by sa mali zlepšiť, je bezpečnosť a pocit bezpečia. V modeloch mobility (vrátane cestovných poriadkov) a pri rozhodovaní o vhodnosti trás by sa malo prihliadať na to, že ženy a muži používajú dopravu odlišným spôsobom (častejšie dochádzanie do zamestnania a kratšie trasy v prípade mužov a cesty s viacerými zastávkami v prípade žien), ako aj na rozdelenie úloh na trhu práce a v ekonomike starostlivosti. Zdôrazňuje, že kapacita, spoľahlivosť a pružnosť služieb verejnej dopravy mimo špičky sa musia viac prispôsobiť modelom mobility ľudí akejkoľvek rodovej identity a každého veku, pričom treba pamätať na to, že každá obec, každý región a každá krajina by mali svoje služby verejnej dopravy organizovať v závislosti od rozličných potrieb a okolností, a to tak v mestskom, ako aj vo vidieckom prostredí;

24.

zastáva názor, že k udržateľnejšej, bezpečnejšej a inkluzívnejšej mobilite by mohli prispieť jednoduché, nákladovo efektívne a opakovateľné iniciatívy, napr. umožniť nočným autobusom zastavovať na požiadanie alebo budovať cyklistické chodníky a chodníky pre chodcov, ktoré sú dobre osvetlené a úplne oddelené od ostatnej premávky;

25.

domnieva sa, že iniciatívy ako Ženy a doprava – Platforma EÚ pre zmenu môžu pomôcť posilniť zamestnanosť žien v sektore dopravy a poskytnúť dobré fórum na výmenu osvedčených postupov, a vyzýva, aby sa na ne nadviazalo prostredníctvom vyslancov pre rozmanitosť v doprave;

26.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla, ako spojiť mestá so vzdialenými regiónmi a tiež ako zaistiť prístupnosť a prepojiteľnosť a väčšie využívanie ekologických vozidiel, vlakov a elektrických a hybridných autobusov na dlhšie vzdialenosti. Vkladá veľké nádeje do digitálnych riešení na nákup cestovných lístkov cez rôzne aplikácie. Uznáva úsilie vyvíjané v rámci novej Urbánnej agendy pre EÚ;

Energetická chudoba

27.

je hlboko znepokojený tým, že ceny elektrickej energie a zemného plynu naďalej prudko stúpajú a dosahujú rekordnú úroveň za uplynulé desaťročia vo všetkých členských štátoch, čo spôsobuje energetickú chudobu mnohých žien a mužov. Vyzýva EÚ, aby prijala dlhodobé protiopatrenia vrátane preskúmania dôvodov zvyšovania cien energií;

28.

uznáva, že energetická chudoba má neúmerne závažné dôsledky pre ženy vzhľadom na štrukturálne nerovnosti v rozdelení príjmov, sociálno-ekonomické postavenie žien a rodové rozdiely v oblasti opatrovateľskej starostlivosti;

29.

upozorňuje na uznesenie (11), v ktorom Európsky parlament vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich energetických politík a programov začlenila rodové hľadisko, pričom by sa mala zamerať najmä na ženy a dievčatá, ktoré čelia chudobe, sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii;

30.

nabáda Poradenské centrum pre oblasť energetickej chudoby (EPAH), aby vo svojich ukazovateľoch a pri využívaní a zhromažďovaní údajov uplatňovalo rodové hľadisko;

31.

opakuje, že energetická chudoba je jednou z hlavných spoločenských výziev so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi dôsledkami, ktorá sa musí naliehavo riešiť na všetkých úrovniach riadenia. Preto zdôrazňuje, že na boj proti energetickej chudobe je potrebné využívať širokú škálu nástrojov verejnej politiky, pričom treba prihliadať na aspekty energetickej účinnosti a sociálnej ochrany;

32.

víta iniciatívy ako Platforma pre zmenu a Women in Energy Award ako prostriedok na podporu rodovej rovnosti a tiež návrh týkajúci sa zriadenia Sociálno-klimatického fondu na kompenzáciu sociálno-ekonomicky nevyvážených vplyvov rozšírenia ETS na oblasť dopravy a sektor budov, v ktorom sa uvádza, že je nevyhnutné prihliadať na ženy. Zdôrazňuje, že pri implementácii Sociálno-klimatického fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu sa musia uplatňovať prístupy zohľadňujúce rodové hľadisko. Oceňuje, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre energetiku onedlho spustí Platformu pre rovnosť v sektore energetiky;

Rodové rozpočtovanie

33.

pripomína, že rodové rozpočtovanie znamená uplatňovanie rodového hľadiska v celom rozpočtovom procese s cieľom začleniť hľadisko rodovej rovnosti do všetkých rozhodnutí o príjmoch a výdavkoch;

34.

so znepokojením berie na vedomie závery dvoch nedávnych štúdií, ktoré uskutočnil Európsky parlament v rokoch 2015 a 2017. Zdôrazňuje sa v nich nedostatočné uplatňovanie rodového rozpočtovania v praxi a slabý pokrok v rodovom rozpočtovaní v rokoch 2015 až 2017 (12);

35.

s poľutovaním konštatuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je súčasťou 11 hodnotiacich kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Európsky dvor audítorov (13) zastáva názor, že v rozpočte EÚ sa na rodové hľadisko neprihliada, keďže kľúčové prvky, ako sú rodová analýza, rodové ciele, rodové ukazovatele a vyvodenie zodpovednosti zohľadňujúce rodové hľadisko prostredníctvom podávania správ, do veľkej miery chýbajú;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne oznámenie Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo (14) nezahŕňa rodové hľadisko, najmä vzhľadom na to, že inkluzívnosť je jednou zo štyroch určených hlavných oblastí, v ktorých sú potrebné dodatočné opatrenia na to, aby finančný systém plne podporil prechod hospodárstva na udržateľnosť;

37.

vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k rodovému rozpočtovaniu s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovalo na celý rozpočet EÚ a aby sa odporúčania Európskeho dvora audítorov plne zaviedli do praxe, a to aj v rámci strednodobého preskúmania súčasného viacročného finančného rámca (VFR) a uplatňovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

38.

poukazuje na stanovisko VR na tému Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (15), v ktorom výbor vyzýva na jasnejšie prepojenie stratégie s hlavnými politickými prioritami a stratégiami Únie, najmä pokiaľ ide o prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Víta stanovisko VR na tému Rodový rozmer štrukturálnych fondov a fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 (16), v ktorom sa zdôrazňuje, že rodovú rovnosť treba chápať ako horizontálne kritérium na prípravu programov politiky súdržnosti, cieľ, ktorý majú programy sledovať, a silný faktor, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti v oblasti udržateľného a vyváženého rozvoja;

Medzinárodná úroveň

39.

víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) prijať svoju rodovú politiku (17) a realizačný plán s cieľom zohľadniť rodové hľadisko vo svojej práci;

40.

oceňuje, že sa v rámci procesu UNFCCC vytvoril osobitný program – posilnený pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej rovnosti a jeho akčný plán pre rodovú rovnosť –. v snahe zamedziť nedostatočne rodovo responzívnemu a rodovo citlivému uplatňovaniu politík v oblasti klímy a zabezpečiť, aby boli hlasy žien zohľadnené v celosvetovej diskusii a medzinárodných rokovaniach o zmene klímy, pričom obzvlášť oceňuje vymenovanie národných kontaktných osôb pre rodovú rovnosť a boj proti zmene klímy (NGCCFP) za každú stranu;

41.

berie na vedomie, že v dohovoroch z Ria (18) sa uznáva dôležitá prepojenosť otázok týkajúcich sa rodovej rovnosti. Poukazuje na Pekinskú deklaráciu a Pekinskú akčnú platformu ako na najkomplexnejší zdroj usmernení a inšpirácie v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti, kde sa najmä v časti K (19) zdôrazňuje väčšie ohrozenie žien a dievčat vzhľadom na krehké ekosystémy a zhoršovanie stavu prírodného prostredia, čo ešte viac zhoršujú dôsledky antropogénnej zmeny klímy;

42.

žiada, aby sa zaistilo, že vnútroštátne stanovené príspevky a regionálne a miestne stanovené príspevky budú zohľadňovať sociálne faktory a rodové hľadisko;

43.

oceňuje preambulu Parížskej dohody, kde sa vyzýva na dosiahnutie rovnosti pohlaví a posilnenie postavenia žien v záujme obmedzenia globálneho otepľovania. Oceňuje, že v Parížskej dohode sa uznáva, že opatrenia na adaptáciu by sa mali prijať na základe prístupu zohľadňujúceho rodovú rovnosť (článok 7 ods. 5) a že treba vyvinúť úsilie na budovanie kapacít (článok 11 ods. 2), ľutuje však, že sa v tejto súvislosti v praxi dosť nepokročilo a že chýba realizačný plán do budúcnosti.

V Bruseli 27. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Council conclusions – Preparations for the United Nations Framework on Climate Change (UNFCCC) meetings (Glasgow, 31 October – 12. November 2021 [Prípravy zasadnutia Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (Glasgow, 31. októbra – 12. novembra 2021)].

(2) https://www.gov.scot/publications/glasgow-womens-leadership-statement-gender-equality-climate-change/.

(3) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0152&from=SK

(4) V dokumentoch Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final/2; Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030, COM(2020) 562 final; Rámec politík v oblasti klímy a energetiky, COM(2014) 15 final; a Čistá planéta pre všetkých, COM(2018) 773 final, sa rodové hľadisko vôbec nespomína. V environmentálnom akčnom programe (1386/2014/EU) sa ako zraniteľná skupina spomínajú tehotné ženy. Rodový rozmer sa prehliada i napriek skutočnosti, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy, že rámec pre politiku rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je stanovený v stratégii EÚ pre rodovú rovnosť, COM(2020) 152, a že EÚ sa zaviazala plniť ciele udržateľného rozvoja (2015) a akčného plánu UNFCCC pre rodovú rovnosť (2019). https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/jcms.13082.

(5) Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.

(6) https://eige.europa.eu/gender-mainstreaming/toolkits/gender-impact-assessment/guide-gender-impact-assessment.

(7) Union of equality: the first year of actions and achievements | European Commission (europa.eu).

(8) Tým by sa zabezpečilo, že aspoň 40 % členov nevýkonných vrcholových orgánov spoločností budú tvoriť ženy.

(9) Úspešné príklady: Ženy a dievčatá na fóre o STEM, Girls Go Circular (eit.girlsgocircular.eu) a vytvorenie hodnotiacej tabuľky žien v digitálnej oblasti ako neoddeliteľnej súčasti indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).

(10) https://www.unwomen.org/en/news/in-focus/in-focus-gender-equality-in-covid-19-response/violence-against-women-during-covid-19.

(11) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.

(12) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/660058/IPOL_BRI(2020)660058_EN.pdf.

(13) https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_10/SR_Gender_mainstreaming_SK.pdf

(14) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52021DC0390&qid=1635262292392&from=SK

(15) CDR 2016/2020.

(16) CDR 2503/2021.

(17) https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2020/05/IPCC_Gender_Policy_and_Implementation_Plan.pdf.

(18) Konkrétne Dohovor OSN o biologickej diverzite (CBD), Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD).

(19) https://beijing20.unwomen.org/sites/default/files/Headquarters/Attachments/Sections/CSW/PFA_E_Final_WEB.pdf

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/31

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“

(2022/C 270/06)

Spravodajkyňa:

Marieke SCHOUTEN (NL/Zelení), členka rady mesta Nieuwegein

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“

COM(2021) 400 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta oznámenie Európskej komisie Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, jeho zameranie na oblasť zdravia a prierezový prístup. VR so záujmom očakáva ohlásené opatrenia a návrhy a žiada, aby boli navzájom súdržné a konzistentné, ako aj súdržné a konzistentné s ostatnými iniciatívami zelenej dohody;

zdôrazňuje potrebu úplného vykonávania právnych predpisov EÚ v súlade so zásadami ZFEÚ stanovenými v článku 191 ods. 2 (zásada predbežnej opatrnosti a zásada prijatia preventívneho opatrenia, zásada čo najviac predchádzať škodám na životnom prostredí priamo pri zdroji a zásada „znečisťovateľ platí“);

zdôrazňuje, že znečistenie je závažným problémom, ktorý treba riešiť prostredníctvom účinného viacúrovňového riadenia a cezhraničného prístupu: každá zainteresovaná strana zohráva svoju úlohu a opatrenia na všetkých úrovniach sú potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, že miestne a regionálne samosprávy budú čeliť negatívnym účinkom na konci reťazca;

je pevne presvedčený, že znečisťovanie je príznakom systému neudržateľnej výroby a spotreby, ktorá je založená na neobmedzenom raste a nadmernej ťažbe, a možno ho riešiť len vtedy, ak prejdeme na obehové hospodárstvo;

víta šesť hlavných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, ako začiatok, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina z nich nie je nová. Domnieva sa, že sú potrebné ambicióznejšie a dodatočné opatrenia a nabáda Komisiu, aby pristúpila ku kontinuálnemu procesu opätovného preskúmavania a prispôsobovania cieľov smerujúcich k vízii stanovenej do roku 2050 a aby ho do tohto procesu zapojila;

zdôrazňuje, že tieto ciele na európskej úrovni si budú vyžadovať ambiciózny a integrovaný prístup (pričom environmentálne aspekty sa systematicky riešia vo všetkých politických oblastiach), ktorý spája ambície, časové plány, postupy a nástroje rôznych environmentálnych politík;

víta skutočnosť, že zdravie je jedným z hlavných aspektov akčného plánu nulového znečistenia. Zohľadnenie environmentálnych zdravotných problémov je rozhodujúce, ak sa majú realizovať zmeny potrebné na zníženie vystavenia environmentálnym stresovým faktorom, najmä v prípade ľudí žijúcich v zraniteľných podmienkach (1), keďže znečistenie je hlavnou environmentálnou príčinou chorôb a predčasných úmrtí na celom svete;

opakuje, že Európsky parlament, Rada a Komisia by mali návrhy občanov týkajúce sa otázky nulového znečisťovania zohľadniť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy a mali by zabezpečiť, aby sa v tejto súvislosti uplatňovali nové ambiciózne pravidlá;

poukazuje na to, že obnova po pandémii by sa mala zamerať na prístup „jedno zdravie“, pričom by sa mala uznať vzájomná prepojenosť medzi zdravím ľudí, životného prostredia a zdravia zvierat. Ak chceme dosiahnuť udržateľnosť a zdravé regióny, prístup „jedno zdravie“ musí zohrávať vedúcu úlohu pri plnení cieľov a v právnych predpisoch;

Lepšia prevencia pri zdroji

10.

víta novú hierarchiu nulového znečistenia založenú na „obrátenej pyramíde“, no vyjadruje poľutovanie nad tým, že odstráneniu a kompenzácii škôd súvisiacich so znečistením sa venuje len minimálna pozornosť;

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri pretavovaní tohto akčného plánu do praxe v teréne, no svoju úlohu môžu plniť iba vtedy, ak sa na úrovni EÚ zavedie preventívny prístup s účinnými politikami založenými na zdrojoch;

12.

víta preskúmanie smernice o priemyselných emisiách a ambicióznejší prístup zameraný na zníženie emisií pri zdroji. Smernica o priemyselných emisiách by mala prispievať k dosahovaniu cieľov obehového hospodárstva;

13.

opakovane pripomína, že emisné pravidlá sú mimoriadne účinným prístupom, a preto odporúča, aby sa venovala väčšia pozornosť ich sprísneniu ako lepšiemu spôsobu znižovania emisií pri zdroji;

14.

podporuje medzinárodnú prácu na najlepších dostupných technikách (BAT) vrátane nových technológií v snahe znížiť priemyselné emisie, čím sa zúži rozsah úrovní emisií a na medzinárodnej úrovni sa vytvoria rovnaké podmienky;

15.

žiada, aby sa urýchlilo preskúmanie a presadzovanie požiadaviek uvedených v referenčnom dokumente o BAT (BREF) pre rôznych priemyselných znečisťovateľov a aby sa v rámci preskúmania procesu integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia (IKLZ) uplatňovali prísnejšie emisné požiadavky;

16.

zdôrazňuje význam iniciatívy zameranej na udržateľné výrobky avizovanej v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, pokiaľ ide o znečisťovanie životného prostredia výrobkami počas celého životného cyklu výrobkov, od ťažby surovín a výroby až po používanie a recykláciu. Domnieva sa, že potenciálny príspevok tejto iniciatívy k akčnému plánu by sa mohol presnejšie špecifikovať;

Posilnenie zásady „znečisťovateľ platí“

17.

zdôrazňuje, že konať by nemali iba orgány verejnej správy: pri kontrole znečistenia a náprave environmentálnych škôd pri zdroji zohrávajú dôležitú úlohu všetky odvetvia;

18.

žiada, aby výrobky a tovary vstupujúce do EÚ spĺňali rovnaké environmentálne normy, aké platia v EÚ. V opačnom prípade by sa mala uplatniť európska zásada „znečisťovateľ platí“;

19.

zdôrazňuje, že zásada „znečisťovateľ platí“ je základným pilierom environmentálnej politiky EÚ a vyžaduje, aby znečisťovatelia hradili náklady na opatrenia prijaté na prevenciu, kontrolu a nápravu v spojitosti so znečistením;

20.

vyzdvihuje správu Európskeho dvora audítorov (2), v ktorej sa uvádza, že rozsah a uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ je neúplné a že v súčasnosti náklady na odstránenie znečistenia často znášajú členské štáty;

21.

žiada, aby sa zásada „znečisťovateľ platí“ lepšie začlenila do právnych predpisov v oblasti životného prostredia, a to najmä znížením emisných limitov s cieľom ďalej zmenšovať zvyškové znečistenie a zabraňovať rozptýlenému znečisteniu zo všetkých zdrojov vrátane poľnohospodárstva;

22.

zdôrazňuje, že výrobcovia musia niesť právnu a finančnú zodpovednosť za zmierňujúce opatrenia potrebné na odstraňovanie znečistenia v celom hodnotovom reťazci prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcu za náklady na životné prostredie a likvidáciu všetkého spotrebného tovaru a obalových materiálov;

Lepšie vykonávanie a monitorovanie

23.

poukazuje na to, že náklady a ušlé výhody pre EÚ v dôsledku nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia predstavujú približne 55 miliárd EUR ročne (3);

24.

zdôrazňuje, že nie všetky znečisťujúce látky sú rovnako škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie, preto môže analýza rizík umožniť lepšie skoordinovať ekologické a hospodárske aspekty;

25.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní environmentálnych a priemyselných politík a majú rozsiahle právomoci pri presadzovaní kontroly znečisťovania, a v tejto súvislosti víta hlavnú iniciatívu 5: Spoločné presadzovanie nulového znečisťovania;

26.

upozorňuje na analýzu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) (4), v ktorej sa poukazuje na to, že neoptimálne vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia je najčastejšie výsledkom neefektívnej koordinácie medzi orgánmi, nevyhovujúcich administratívnych kapacít, nepostačujúceho financovania, nedostatočných znalostí a údajov, slabých mechanizmov na kontrolu súladu a nedostatočnej integrácie politík. Platforma pre zainteresované strany v oblasti nulového znečistenia by mala podporovať lepšiu koordináciu medzi všetkými úrovňami verejnej správy a medzi jednotlivými oblasťami politiky. Dôrazne podporuje novú platformu a víta svoju vlastnú úlohu v nej, pretože sa tým uznáva veľký význam miestnych a regionálnych samospráv pri dosahovaní cieľa nulového znečistenia;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v bode 3.1 tohto akčného plánu sa neuvádza miestny a regionálny rozmer a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť úlohe miestnych a regionálnych samospráv. Ďalej opakuje, že miestne a regionálne samosprávy potrebujú na realizáciu cieľov v praxi finančnú a technickú podporu;

28.

podčiarkuje, že problémy s vykonávaním sa nemôžu riešiť len väčším počtom nových právnych predpisov. Na splnenie cieľových hodnôt a noriem sú nevyhnutné podporné mechanizmy, budovanie kapacít miestnych a regionálnych samospráv, výmena poznatkov a inovácie;

29.

zdôrazňuje, že sa môžu využiť iniciatívy EÚ, ako sú partnerstvá v rámci Urbánnej agendy, a že by sa malo zvážiť aktívne vytváranie nových environmentálnych partnerstiev na podporu vykonávania;

30.

víta vytvorenie integrovaného rámca monitorovania a výhľadu nulového znečistenia a žiada, aby sa všetky príslušné údaje zhromažďovali, zharmonizovali a sprístupnili všetkým. VR zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť rámec monitorovania a výhľadu nulového znečistenia s novým monitorovacím rámcom plánovaným v environmentálnom akčnom programe;

Podpora miestnych a regionálnych opatrení zameraných na nulové znečistenie

31.

víta úsilie Komisie spolupracovať s mestami a regiónmi v rámci Dohody zelených miest (Green City Accord), ocenení Európske hlavné zelené mesto a Európsky zelený list a Európskeho roka zelenších miest, pretože poskytujú stimuly na zlepšenie;

32.

poukazuje na to, že je potrebný prístup zameraný na danú oblasť. Konkrétne politiky by sa nemali plánovať len pre mestské komunity, ale aj pre iné typy komunít v závislosti od konkrétnych geografických podmienok;

33.

zdôrazňuje, že zlepšenie životného prostredia prostredníctvom územného plánovania, akým je rozširovanie veľmi kvalitných plôch zelene a vodných plôch v mestských oblastiach, má trojaký prínos, pretože zmierňuje znečistenie životného prostredia a podporuje biodiverzitu, zlepšuje zdravie a zvyšuje blahobyt mestského obyvateľstva a podporuje sociálnu súdržnosť a integráciu (5);

34.

zdôrazňuje význam riešení blízkych prírode, pretože môžu poskytovať udržateľné, nákladovo efektívne riešenia, ktoré vytvárajú hospodárske príležitosti, pracovné miesta a sú prínosom pre verejné zdravie a blahobyt. Miestnym a regionálnym samosprávam by sa mala ponúknuť technická podpora, výmena poznatkov a budovanie kapacít, aby mohli vo svojich verejných obstarávaniach zvážiť súvisiace prínosy;

35.

opakovane poukazuje na zastrešujúci prístup, ktorý spočíva v tom, aby sa v mestách lepšie prepojili plány týkajúce sa hluku a plány kvality ovzdušia s plánmi udržateľnej mestskej mobility s cieľom zvýšiť ochranu pred hlukom a kvalitu ovzdušia prostredníctvom príťažlivej verejnej dopravy a efektívnej podpory cyklistiky a chôdze;

36.

súhlasí so spustením a nepretržitou podporou živých laboratórií pre ekologické digitálne riešenia a inteligentné nulové znečistenie. Miestne digitálne dvojčatá môžu pomôcť pri rozvoji miestnych a regionálnych opatrení zameraných na ekologickú a digitálnu transformáciu. Keďže udržateľný rozvoj je v súčasnosti neoddeliteľne spojený s digitálnym svetom, je nevyhnutný dohľad štátu nad digitalizáciou;

37.

žiada, aby európsky dátový priestor zahŕňal výmenu údajov o udržateľnosti, aby hodnotové reťazce mohli prispieť k ekologizácii odvetví. Okrem toho stanovením noriem na úrovni EÚ pre uchovávanie a výmenu údajov sa zabezpečí dostupnosť údajov, ktoré možno využiť pri transformácii na nulové znečistenie;

38.

víta návrh na spoluprácu medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov pri vytvorení hodnotiacej tabuľky ekologických výsledkov regiónov EÚ, z ktorej sa bude vychádzať pri udeľovaní novej ceny za zelený región roka;

Konkrétne otázky

Vzduch

39.

konštatuje, že znečistenie ovzdušia predstavuje najväčšie environmentálne riziko pre zdravie v EÚ a spôsobuje 400 000 predčasných úmrtí ročne (6);

40.

opakovane pripomína (7), že účinné politiky v oblasti kvality ovzdušia si vyžadujú opatrenia a spoluprácu na celosvetovej, európskej, vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. V súlade so zásadou subsidiarity implementácia vo veľkej miere závisí od vnútroštátnych, regionálnych a miestnych opatrení prispôsobených konkrétnym potrebám;

41.

víta zámer Komisie viac zosúladiť normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia s najnovšími odporúčaniami WHO a posilniť ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam. Predovšetkým je potrebné lepšie zosúladiť ustanovenia o monitorovaní, modelovaní a plánoch kvality ovzdušia;

42.

navrhuje použiť cieľové hodnoty WHO na rok 2021 ako cieľ, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2050, ale nepoužívať odporúčané hodnoty ako limitné hodnoty, keďže mnohé členské štáty ich ešte nespĺňajú;

43.

odporúča, aby sa zohľadnili závery konzultácie siete RegHub VR, v rámci ktorej sa skúmalo vykonávanie smerníc EÚ o kvalite okolitého ovzdušia, smerníc o národných emisných stropoch a správa Európskeho parlamentu o vykonávaní (8), v ktorej sa smernice EÚ o kvalite okolitého ovzdušia popisujú ako „čiastočne účinný nástroj, ktorý treba zlepšiť“;

44.

poukazuje na to, že pandémia podnietila zmenu tým, že podporila prechod na iné druhy dopravy, vrátila cesty chodcom a cyklistom a rozšírila zelené plochy, čím sa zabránilo tomu, aby v mestách opäť dominovali autá a teda vysoké úrovne znečistenia ovzdušia;

45.

upozorňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zníženie úrovne znečistenia zápachom, a považuje smernicu o priemyselných emisiách za hlavný nástroj boja proti tomuto typu znečistenia, keďže sa vzťahuje na všetky formy emisií. Zdôrazňuje, že pre riešenie problémov spojených so znečistením zápachom sú veľmi dôležité občianska veda a zapojenie verejnosti. Viacúrovňový prístup zahŕňajúci rôzne príspevky jednotlivých zainteresovaných strán môže občanom umožniť podieľať sa na rozhodovaní o ich životnom prostredí a môže pomôcť tvorcom politík a subjektom, ktoré svojou činnosťou produkujú zápach, prijímať informované rozhodnutia a lepšie zvládnuť problém znečistenia zápachom;

Voda

46.

víta cieľ znížiť o 30 % množstvo mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia a nabáda Európsku komisiu, aby stanovila jasné definície mikroplastov a aby tiež pracovala na tom, ako predchádzať uvoľňovaniu mikroplastov a netkaných textílií pri zdroji tým, že navrhne prísnejšie opatrenia vzťahujúce sa na úmyselne uvoľňované mikroplasty;

47.

víta revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a podporuje iniciatívu využiť túto smernicu na opätovné použitie cenných živín a iniciatívu, ktorou sa preskúmajú nové látky, ako sú rezíduá liekov a mikroplasty;

48.

odporúča posúdiť účinnosť uvedených opatrení a zvážiť, aké investície sú potrebné, pokiaľ ide o lieky a mikroplasty, so zameraním na problémové oblasti, kde existujú riziká pre ekológiu alebo zdroje pitnej vody;

49.

podporuje monitorovanie látok v povrchových a podzemných vodách pomocou inovačných monitorovacích a hodnotiacich techník a zohľadnenie tohto aspektu pri revízii smernice o prioritných látkach a smernice o podzemných vodách. Poukazuje na potrebu výmeny informácií o vypúšťaní látok v povodiach, pretože emisie znečisťujúcich látok majú účinok po prúde vodného toku;

50.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že opätovné využívanie vody v EÚ je stále nedostatočné, a domnieva sa, že by sa mohlo podporiť, keby sa do rozsahu pôsobnosti nariadenia EÚ o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody zahrnulo používanie vody na zavlažovanie mestskej zelene, parkov, záhrad a trávnatých plôch na verejné využitie (rekreácia, šport atď.);

Hluk

51.

poukazuje na to, že v dôsledku vplyvu hluku na zdravie je každoročne stratený jeden milión rokov života prežitých v zdraví (9). Zníženie hluku z ciest má zásadný význam pre riešenie tohto narastajúceho problému v oblasti verejného zdravia;

52.

tvrdí, že treba prijať opatrenia na európskej úrovni s cieľom podporiť miestne a regionálne snahy o zníženie hluku z ciest, železníc a letísk tým, že sa zabezpečí lepšie vykonávanie a zabezpečenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa hlukových máp a podávania správ v súlade so smernicou o environmentálnom hluku;

53.

nabáda Komisiu, aby posúdila možnosť revízie smernice o environmentálnom hluku so zámerom stanoviť ambiciózne záväzné ciele v oblasti znižovania hluku a priblížiť sa k limitom odporúčaným WHO. Preto vyzýva všetky zainteresované strany, aby vypracovali plán opatrení;

54.

sa zasadzuje za to, aby sa pozornosť presunula z opatrení na zmiernenie nadmerného hluku na opatrenia, ktoré hluku úplne zabraňujú, ako je podpora udržateľných druhov dopravy vrátane chôdze a cyklistiky, aby sa dosiahlo výrazné a dlhodobé zníženie hluku;

Pôda

55.

zdôrazňuje význam účinnej vymožiteľnosti práva, pokiaľ ide o kvalitu a pôvod pôdy. V tejto súvislosti je pre miestne a regionálne samosprávy dôležité, aby sa zaviedol dôkaz o pôvode a kvalite pôdy, ktorý by bol vo všetkých členských štátoch EÚ jednotný a pomohol by skoncovať s prepravou kontaminovanej pôdy a jej používaním v iných regiónoch, čo znemožňuje vyvodiť zodpovednosť voči znečisťovateľovi;

56.

zdôrazňuje zásadný význam zdravej pôdy pre blahobyt a prosperitu a podporuje preventívny prístup ku kontaminácii pôdy založený na riziku. Dôraz by sa nemal klásť len na chemickú kvalitu, ale aj na fyzikálny a biologický stav pôdy;

57.

sa domnieva, že pri ukladaní plastov na skládkach sa z nich uvoľňujú toxické chemické látky, ktoré presakujú do pôdy a podzemných vôd. Pri nesprávnom nakladaní s plastmi dochádza k znečisťovaniu pôdy, vodných tokov a oceánov. Toxické prísady a mikroplasty v dažďoch, pôde, vodných tokoch, oceánoch a na horských vrcholoch sa nedajú odstrániť recykláciou, skládkovaním alebo spaľovaním. Zmenu možno docieliť len právne záväznými limitmi pre celosvetovú výrobu plastov určených na základné formy použitia;

58.

víta stratégiu EÚ v oblasti pôdy a avizovanú prípravu zákona EÚ o zdraví pôdy, keďže podpora ochrany pôdy prostredníctvom európskeho rámca je kľúčovým krokom ku klimatickej neutralite, obnove biodiverzity, nulovému znečisťovaniu, ako aj k zdravému a udržateľnému potravinovému systému. Zasadzuje sa za flexibilitu pri vykonávaní opatrení na vnútroštátnej úrovni v rámci akčného plánu a novej stratégie v oblasti pôdy, keďže existujú veľké regionálne rozdiely, pokiaľ ide o priestorové plánovanie, krajinu, pôdu (zloženie) a využívanie pôdy;

59.

víta úsilie Komisie odporučiť poľnohospodárom, aby si menej osvojovali znečisťujúce postupy a znižovali emisie amoniaku a dusičnanov. Dôležité sú aj ďalšie emisie z poľnohospodárskeho odvetvia, ako sú fosfáty, kovy, pesticídy a lieky;

60.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala historickým difúznym emisiám. Niekedy nie je možné dosiahnuť nové normy, čo vedie k obmedzeniam vo využívaní znečistených oblastí. Preto je potrebné kombinovať prístup založený na zdroji so stratégiou na odstraňovanie týchto existujúcich zdrojov znečistenia;

Nebezpečné látky

61.

sa zasadzuje za prijatie proaktívnych opatrení na obmedzenie chemických látok pred ich vstupom do reťazca. To zahŕňa aj pravidlá pre bezpečné používanie látok uvádzaných na trh. EÚ by mala regulovať chemické látky na základe ich vnútorných vlastností škodlivých pre ľudí a životné prostredie, a to aj v prípade vedeckej neistoty, a takisto by sa mali zohľadniť riziká expozície a prínosy týchto látok pre spoločnosť a určiť a vylúčiť konkrétne neprijateľné riziká;

62.

sa domnieva, že nariadenie REACH je kľúčovým nástrojom na kontrolu nebezpečných látok vstupujúcich do životného prostredia. Je nevyhnutné, aby sa postupy autorizácie a obmedzenia podľa nariadenia REACH využívali vo väčšej miere a aby bolo viac látok navrhovaných na zaradenie do zoznamu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy;

63.

žiada, aby sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia pre problematické použitia nebezpečných perfluóralkylových a polyfluóralkylových látok (PFAS) a ich emisií. Mnohé tieto látky vyvolávajú veľké obavy, pretože sú mimoriadne perzistentné a majú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie;

64.

poukazuje na to, že v súčasnosti chýbajú poznatky o ekotoxikologických účinkoch mnohých nebezpečných látok na životné prostredie alebo prostredníctvom neho. Vedecké dôkazy o vplyvoch chemických látok na životné prostredie a zdravie by sa mali neustále aktualizovať a posudzovať a mali by sa sprístupniť, najmä pokiaľ ide o riziká pre ľudí a životné prostredie.

V Bruseli 27. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Správa EEA č. 22/2018: Unequal exposure and unequal impacts (Nerovnomerné vystavenie a nerovnomerné vplyvy).

(2) Osobitná správa 12/2021: Zásada „znečisťovateľ platí“: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia.

(3) Štúdia z roku 2019: The costs of not implementing EU environmental law (Náklady spojené s nevykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia).

(4) Európska environmentálna agentúra, Environmental indicator report 21/2017.

(5) Healthy environment, healthy lives: how the environment influences health and well-being in Europe (Zdravé životné prostredie, zdravý život: Ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a blahobyt v Európe).

(6) Európska environmentálna agentúra: Air Quality in Europe – 2020 Report (Kvalita ovzdušia v Európe – správa za rok 2020).

(7) Budúcnosť politiky EÚ v oblasti čistého ovzdušia v rámci cieľa nulového znečistenia.

(8) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2021 o vykonávaní smerníc o kvalite okolitého ovzdušia: Smernica 2004/107/ES a smernica 2008/50/ES (2020/2091(INI)) (Ú. v. EÚ C 494, 8.12.2021, s. 64).

(9) https://www.eea.europa.eu/publications/health-risks-caused-by-environmental.

Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022

13.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 270/38

Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Cestná doprava s nulovými emisiami: zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá a sprísnenie emisných noriem CO2

(2022/C 270/07)

Spravodajca:

Adrian Teban (RO/EĽS), primátor mesta Cugir, župa Alba

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ

COM(2021) 559 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o posilnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie.

COM(2021) 556 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategický plán zavádzania, ktorým sa navrhuje súbor doplnkových opatrení na podporu rýchleho zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá

COM(2021) 560 final

I. NÁVRHY ZMIEN

COM(2021) 556 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(9)

[…] Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 sú technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú. Na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v bezemisnom vozovom parku sú a ostávajú k dispozícii rôzne technológie. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy, môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.

(9)

[…] Prísnejšie normy týkajúce sa zníženia emisií CO2 sú technologicky neutrálne pri dosahovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré sa nimi stanovujú , len ak zohľadňujú emisie CO2 používaného paliva (a to aj pri jeho výrobe) . Na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v bezemisnom vozovom parku sú a ostávajú k dispozícii rôzne technológie. Medzi vozidlá s nulovými emisiami v súčasnosti patria batériové elektrické vozidlá, vozidlá s palivovým článkom a iné vozidlá na vodíkový pohon, pričom stále vznikajú technologické inovácie. Vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, medzi ktoré patria aj dobre fungujúce plug-in hybridy a vozidlá poháňané e-palivami z obnoviteľných zdrojov, modernými biopalivami a bioplynom , môžu naďalej zohrávať úlohu v rámci transformácie.

Zdôvodnenie

Vozidlá s nízkymi emisiami a palivá ako moderné biopalivá sa musia posudzovať v kontexte regiónov, v ktorých je ťažké zaviesť elektrické vozidlá s nulovými emisiami. Pozri pozmeňovací návrh nižšie.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

9a.

Osobitné charakteristiky regiónov (napr. zemepisná poloha, klimatické podmienky) môžu sťažiť úplnú elektrifikáciu automobilov a ľahkých cestných vozidiel. Hoci vozidlá poháňané e-palivami z obnoviteľných zdrojov, biopalivami a hybridné vozidlá nespadajú do definície nulových výfukových emisií, v takýchto regiónoch by mohli mať výhodnejšie a flexibilnejšie parametre emisií CO2 ako vozidlá s nulovými výfukovými emisiami, a preto by sa nemali vylúčiť z jednotného trhu od roku 2035. Európska komisia by teda mala hľadať riešenie, ako zohľadniť vozidlá poháňané e-palivami z obnoviteľných zdrojov, ako aj biopalivami a hybridné vozidlá pri stanovovaní cieľových hodnôt pre celý vozový park, ktoré musia výrobcovia vozidiel splniť v dostatočnom predstihu predtým, ako začnú tieto cieľové hodnoty platiť . Pre tieto regióny by sa malo zaviesť osobitné poradenstvo o tom, ako dosiahnuť cieľ klimaticky neutrálnej mobility. Okrem toho by sa týmto regiónom mala poskytnúť cielená podpora z rôznych fondov EÚ.

Zdôvodnenie

Regióny, kde zemepisné alebo klimatické podmienky sťažujú úplnú elektrifikáciu vozidiel cestnej dopravy, by sa mali cielene podporovať pri prechode na elektromobilitu.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

11.

Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mali doplniť európskou stratégiou na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými emisiami a súvisiacich technológií, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností. V prípade potreby treba zvážiť finančnú podporu na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom pritiahnuť súkromné investície, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU, v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie.

11.

Ciele stanovené v revidovaných emisných normách CO2 by sa mali doplniť európskym mechanizmom spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov na riešenie výziev, ktoré predstavuje rozšírenie výroby vozidiel s nulovými emisiami, ekologická transformácia automobilového priemyslu, automobilového dodávateľského priemyslu a súvisiacich technológií, ako aj riešenie potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov v danom odvetví a hospodárskej diverzifikácie a rekonverzie činností. Tento európsky mechanizmus spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov musí poskytnúť finančnú podporu na úrovni EÚ, a to v budúcnosti prostredníctvom dodatočných fondov a v súčasnosti prostredníctvom koordinovaného využívania finančných prostriedkov napríklad zo Sociálno-klimatického fondu , Európskeho sociálneho fondu plus, Fondu na spravodlivú transformáciu, inovačného fondu, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov viacročného finančného rámca a nástroja Next Generation EU alebo schémy na spravodlivú transformáciu v rámci programu InvestEU , v súlade s pravidlami štátnej pomoci a doplnené programami v členských štátoch . Revidované pravidlá štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky umožnia členským štátom podporovať podniky pri dekarbonizácii svojich výrobných procesov a pri prijímaní zelenších technológií v kontexte novej priemyselnej stratégie.

Zdôvodnenie

Legislatívny návrh s tak ďalekosiahlymi dôsledkami pre pracovníkov, priemysel a regióny musí obsahovať konkrétny „mechanizmus spravodlivej transformácie“ pre európsky automobilový a dodávateľský priemysel, ako aj pre regióny, v ktorých sa nachádzajú. Vplyv sa prejaví predovšetkým na regionálnej úrovni, kde je potrebné, aby sa nadobúdanie nových zručností realizovalo v spolupráci s priemyslom. Takýto mechanizmus musí začleňovať celé automobilové odvetvie a musí byť založený na údajoch, ktoré jasne mapujú územný vplyv právnych predpisov.

Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacími návrhmi 4 a 6.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 24

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

24.

Možnosť previesť príjmy z poplatkov za nadmerné emisie do osobitného fondu alebo príslušného programu bola predmetom hodnotenia podľa článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2019/631 a dospelo sa k záveru, že by sa tým výrazne zvýšilo administratívne zaťaženie, pričom by automobilovému priemyslu nepriniesla priamy prínos pri jeho transformácii. Príjmy z poplatkov za nadmerné emisie sa teda naďalej považujú za príjem do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/631. Európsky mechanizmus spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov však musí regiónom poskytnúť cielené financovanie z existujúcich fondov (ako sa uvádza v odôvodnení 11) na základe podrobného mapovania územného vplyvu týchto právnych predpisov. Hodnotenie viacročného finančného rámca v polovici trvania sa prioritne zameria na spojenie dostupných finančných prostriedkov z uvedených zdrojov do európskeho mechanizmu spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov.

Zdôvodnenie

Európsky mechanizmus spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov je potrebný na podporu automobilového dodávateľského priemyslu, ktorý je v mnohých európskych regiónoch významným hospodárskym odvetvím. Výrobcovia pôvodných zariadení (VPZ) sú pravdepodobne lepšie pripravení na nadchádzajúce zmeny, no celé odvetvie dodávateľského reťazca, ktoré tvoria najmä MSP, asi nemá k dispozícii strategické a vnútorné finančné kapacity na prispôsobenie zručností a výroby zmenám v automobilovom hodnotovom reťazci. Možno bude potrebné, aby sa na Fond na spravodlivú transformáciu vyčlenili dodatočné finančné prostriedky navyše k súčasne dohodnutej sume 17,5 miliardy EUR, aby mohol tento fond adekvátne reagovať na zásadné zmeny, ktoré prinesie balík Fit for 55.

Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacími návrhmi 3 a 6.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1 bod 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vkladá sa tento článok 14a:

„Článok 14a

Správa o pokroku

Komisia do 31. decembra 2025 a potom každé dva roky predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie danej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov.

Vkladá sa tento článok 14a:

„Článok 14a

Správa o pokroku

Komisia do 31. decembra 2023 a potom každé dva roky predkladá správu o pokroku pri dosahovaní cestnej mobility s nulovými emisiami. V tejto správe sa osobitne monitoruje a posudzuje potreba prípadných dodatočných opatrení na uľahčenie danej transformácie, a to aj prostredníctvom finančných prostriedkov. Toto hodnotenie vychádza z posúdenia územného vplyvu, v ktorom sa na úrovni NUTS 2 identifikujú výzvy pre každý región a spôsoby ako zmierniť riziká spojené s týmito výzvami.

Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí využívanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, pokrok pri dosahovaní cieľov zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu mobilitu, vplyv na spotrebiteľov, pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cestnú mobilitu s nulovými emisiami.“

Pri príprave správy Komisia zváži všetky faktory, ktoré prispievajú k nákladovo efektívnemu pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality do roku 2050. Medzi tieto faktory patrí využívanie vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, pokrok pri dosahovaní cieľov zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc podľa požiadaviek nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá, potenciálny prínos inovačných technológií a udržateľných alternatívnych palív s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálnu mobilitu, pokrok a vplyv na regionálnej úrovni (NUTS 2), vplyv na spotrebiteľov vrátane spotrebiteľov zo znevýhodnených skupín obyvateľstva , pokrok v oblasti sociálneho dialógu, ako aj aspekty zamerané na ďalšie uľahčenie hospodársky životaschopného a sociálne spravodlivého prechodu na cestnú mobilitu s nulovými emisiami.“

Zdôvodnenie

Vplyv právnych predpisov sa prejaví najmä na regionálnej úrovni a Komisia by sa mala prostredníctvom podrobného zmapovania územného vplyvu zaoberať výzvami a rizikami spojenými s touto transformáciou.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 1 bod 10 písm. b)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

10.

Článok 15 sa mení takto:

b)	Odseky 2 až 5 sa vypúšťajú;

10.

Článok 15 sa mení takto:

b)	Odseky 2 až 4 sa vypúšťajú;

Odsek 5 sa nahrádza takto:

S cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo a aby bola táto transformácia spravodlivá, Komisia navrhne „mechanizmus spravodlivej transformácie“ pre automobilový priemysel vrátane viacúrovňového dialógu s dotknutými miestnymi a regionálnymi samosprávami, pričom sa zohľadní územný vplyv tohto nariadenia, pokiaľ ide o transformáciu automobilového výrobného a dodávateľského priemyslu a vplyv na regionálne hospodárske štruktúry a pracovnú silu v automobilovom priemysle .

Zdôvodnenie

Hoci platné nariadenie predpokladá možné zavedenie programu finančnej pomoci na spravodlivú transformáciu, tento aspekt by sa mal vypustiť z legislatívneho návrhu. Pôvodná myšlienka financovať spravodlivú transformáciu z poplatkov za nadmerné emisie nemusí postačovať na zabezpečenie spravodlivej transformácie všetkých automobilových regiónov a nemusí zabezpečiť nepretržitú dostupnosť finančných prostriedkov z rozpočtu.

Samotný Fond na spravodlivú transformáciu so súčasným dohodnutým objemom vo výške 17,5 miliardy EUR nemusí postačovať ani na riešenie výziev vyplývajúcich z balíka Fit for 55. Preto sa navrhuje vytvoriť koordinačný mechanizmus pre spravodlivú transformáciu automobilového priemyslu a regiónov a využiť pritom potenciál existujúcich finančných prostriedkov.

Tento pozmeňovací návrh súvisí s pozmeňovacími návrhmi 3 a 4.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ

COM(2021) 559 final

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Cieľové hodnoty vzdialeností v sieti TEN-T by mali zabezpečiť úplné pokrytie hlavných cestných sietí Únie elektrickými nabíjacími bodmi, aby sa umožnilo ľahké a plynulé cestovanie v celej Únii. Tam, kde sa vzhľadom na regionálne faktory, ako je zemepisná poloha alebo hustota obyvateľstva, ukážu byť investície do verejne dostupnej infraštruktúry problematické, by EÚ mala poskytnúť možnosť financovania.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť súlad s nadregionálnym charakterom siete TEN-T a nebrániť európskej súdržnosti by sa mal zachovať prístup na základe vzdialenosti, avšak s potrebnou finančnou podporou z ktoréhokoľvek z dostupných fondov EÚ, či už pre súkromné alebo verejné nabíjacie stanice.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

10.

Národné cieľové hodnoty vozových parkov by sa mali stanoviť na základe celkového počtu evidovaných elektrických vozidiel v danom členskom štáte, a to na základe spoločnej metodiky, ktorá zohľadňuje technologický vývoj, ako napríklad zvýšený dojazd elektrických vozidiel alebo intenzívnejší trhový prienik rýchlonabíjacích bodov, ktoré dokážu nabíjať viac vozidiel než bežné nabíjacie body. V tejto metodike sa takisto musia zohľadniť rozdiely v spôsobe nabíjania medzi elektrickými vozidlami na batérie a plug-in hybridmi. Metodika preväzujúca národné cieľové hodnoty vozových parkov s celkovým maximálnym výkonom verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry by mala umožniť flexibilitu zavádzania rôznych technológií nabíjania v členských štátoch.

10.

Národné cieľové hodnoty vozových parkov by sa mali stanoviť na základe celkového počtu evidovaných elektrických vozidiel v danom členskom štáte a dodatočného podielu v rozpätí 10 až 20 %, ktorý treba stanoviť , a to na základe spoločnej metodiky, ktorá zohľadňuje technologický vývoj, ako napríklad zvýšený dojazd elektrických vozidiel alebo intenzívnejší trhový prienik rýchlonabíjacích bodov, ktoré dokážu nabíjať viac vozidiel než bežné nabíjacie body. V tejto metodike sa takisto musia zohľadniť rozdiely v spôsobe nabíjania medzi elektrickými vozidlami na batérie a plug-in hybridmi. Metodika preväzujúca národné cieľové hodnoty vozových parkov s celkovým maximálnym výkonom verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry by mala umožniť flexibilitu zavádzania rôznych technológií nabíjania v členských štátoch.

Zdôvodnenie

Celkový počet elektrických vozidiel evidovaných v jednom členskom štáte nepostačuje, pretože nezohľadňuje napríklad vozidlá z iných krajín, najmä počas dovolenkových období, ale aj pri iných príležitostiach, ako sú významné podujatia, veľtrhy atď.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 34

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

34.

Tieto cieľové hodnoty by mali zohľadňovať typy obsluhovaných plavidiel a ich príslušné objemy premávky. Námorné prístavy s nízkym objemom premávky určitých kategórií lodí by mali byť vyňaté z povinných požiadaviek pre príslušné kategórie lodí na základe minimálnej úrovne objemu premávky, aby sa zabránilo inštalácii nedostatočne využívanej kapacity. Podobne by sa povinné cieľové hodnoty nemali zameriavať na maximálny dopyt, ale na dostatočne vysoký objem, aby sa zabránilo nedostatočnému využívaniu kapacity a aby sa zohľadnili prevádzkové charakteristiky prístavu. Námorná doprava je dôležitým spojovacím článkom pre súdržnosť a hospodársky rozvoj ostrovov v Únii. Energetická výrobná kapacita na týchto ostrovoch nemusí byť vždy dostatočná na to, aby sa uspokojil dopyt po pobrežnom zásobovaní elektrickou energiou. V takom prípade by ostrovy mali byť oslobodené od tejto požiadavky, pokiaľ a pokým sa nedokončí elektrické spojenie s pevninou alebo kým sa nevytvorí dostatočná miestna kapacita výroby z čistých zdrojov energie.

34.

Tieto cieľové hodnoty by mali zohľadňovať typy obsluhovaných plavidiel a ich príslušné objemy premávky. Námorné prístavy s nízkym objemom premávky určitých kategórií lodí by mali byť vyňaté z povinných požiadaviek pre príslušné kategórie lodí na základe minimálnej úrovne objemu premávky, aby sa zabránilo inštalácii nedostatočne využívanej kapacity. Podobne by sa povinné cieľové hodnoty nemali zameriavať na maximálny dopyt, ale na dostatočne vysoký objem, aby sa zabránilo nedostatočnému využívaniu kapacity a aby sa zohľadnili prevádzkové charakteristiky prístavu. Námorná doprava je dôležitým spojovacím článkom pre súdržnosť a hospodársky rozvoj ostrovov a najvzdialenejších regiónov v Únii. Energetická výrobná kapacita na týchto ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch nemusí byť vždy dostatočná na to, aby sa uspokojil dopyt po pobrežnom zásobovaní elektrickou energiou. V takom prípade by ostrovy a najvzdialenejšie regióny mali byť oslobodené od tejto požiadavky, pokiaľ a pokým sa nedokončí elektrické spojenie s pevninou alebo susednými krajinami, kým sa nevytvorí dostatočná miestna kapacita výroby z čistých zdrojov energie.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 37

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Existujúce národné politické rámce by sa mali zrevidovať, aby sa v nich jasne opisovalo, ako členské štáty uspokoja oveľa väčšiu potrebu verejne prístupnej nabíjacej a čerpacej infraštruktúry vyjadrenú v záväzných cieľových hodnotách. Revidované rámce by mali rovnocenne pokrývať všetky druhy dopravy vrátane tých, pre ktoré neexistujú záväzné cieľové hodnoty zavádzania.

[…] Existujúce národné politické rámce by sa mali zrevidovať, aby sa v nich jasne opisovalo, ako členské štáty uspokoja oveľa väčšiu potrebu verejne prístupnej nabíjacej a čerpacej infraštruktúry vyjadrenú v záväzných cieľových hodnotách. Revízia by mala byť založená na územnej analýze, pričom by mala identifikovať rôzne potreby jednotlivých subjektov na nižšej úrovni verejnej správy a zohľadňovať miestne a regionálne odborné znalosti a stratégie zavádzania čerpacej infraštruktúry, ktoré už miestne a regionálne orgány vyvinuli. Revidované rámce by mali rovnocenne pokrývať všetky druhy dopravy vrátane tých, pre ktoré neexistujú záväzné cieľové hodnoty zavádzania.

Zdôvodnenie

Vymedzenie národných politických rámcov pre zavádzanie alternatívnych palív musí vychádzať zo skutočného prístupu viacúrovňového riadenia, aby sa plne zohľadnili záujmy regionálnych a miestnych samospráv a ich stratégie zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktoré už existujú v rôznych plánoch udržateľnej mestskej mobility alebo iných regionálnych stratégiách v oblasti mobility.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 39

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

39.	Vypracovanie a vykonávanie revidovaných národných politických rámcov členských štátov by Komisia mala uľahčiť výmenou informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

39.	Vypracovanie a vykonávanie revidovaných národných politických rámcov členských štátov by Komisia mala uľahčiť výmenou informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami .

Zdôvodnenie

Do návrhu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá je potrebné začleniť rámec viacúrovňového riadenia. Takýto rámec by mohol koordinovať zavádzanie v členských štátoch a riešiť potenciálne nedostatky.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 42

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
[…] Členské štáty by mali zriadiť a spravovať vhodné nástroje na podporu zavádzania nabíjacej a čerpacej infraštruktúry aj pre podnikové (kaptívne) vozové parky, najmä pre ekologické autobusy a autobusy s nulovými emisiami na miestnej úrovni.	[…] Členské štáty by mali zriadiť a spravovať vhodné nástroje na podporu zavádzania nabíjacej a čerpacej infraštruktúry aj pre podnikové (kaptívne) vozové parky, najmä pre ekologické autobusy a autobusy s nulovými emisiami na miestnej úrovni, a možnosti rýchleho, ako aj nočného nabíjania dostupné pre všetkých prevádzkovateľov verejnej dopravy .

Zdôvodnenie

Prevádzkovatelia verejnej dopravy potrebujú čerpaciu infraštruktúru pre svoj vozový park, a to tak na nočné nabíjanie, ako aj rýchle nabíjanie v prípade diaľkovej dopravy. Tieto infraštruktúry by mali byť verejne prístupné. Na zabezpečenie takejto verejne prístupnej infraštruktúry sú potrebné politické nástroje a stimuly.

Pozmeňovací návrh 13

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie (45)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

45a.

Návody na obsluhu nabíjacích staníc by mali byť pre spotrebiteľov čo najjednotnejšie, procesy by mali byť štandardizované, používanie nabíjacích staníc intuitívne a vďaka ikonám ľahko zrozumiteľné. Malo by byť možné zvoliť si jazyk. Musí sa zabezpečiť kompatibilita s operačnými systémami bežne používaných elektronických zariadení (napr. smartfónov, tabletov).

Zdôvodnenie

V záujme čo najjednoduchšieho a najrýchlejšieho používania nabíjacích staníc pre spotrebiteľov by mal byť proces jednoduchý a prípadne štandardizovaný, pričom by sa mali zohľadniť napr. používatelia, ktorí nepoznajú jazyk danej krajiny.

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 47

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

47.

Je veľmi dôležité, aby všetci aktéri v ekosystéme elektromobility mohli ľahko digitálne komunikovať s cieľom poskytnúť koncovým používateľom najlepšiu kvalitu služieb. To si vyžaduje jedinečné identifikátory príslušných aktérov v hodnotovom reťazci. Na tento účel by členské štáty mali vymenovať organizáciu pre registráciu identifikácie (IDRO), ktorá bude vystavovať a spravovať jedinečné identifikačné kódy (ID) s cieľom identifikovať aspoň prevádzkovateľov nabíjacích bodov a poskytovateľov služieb mobility. IDRO by mala zhromažďovať informácie o identifikačných kódoch elektromobility, ktoré sa už používajú v príslušnom členskom štáte; v prípade potreby vystavovať nové kódy elektromobility prevádzkovateľom nabíjacích bodov a poskytovateľom služieb mobility na základe spoločne dohodnutej logiky pre celú Úniu, v ktorej sa formátujú identifikačné kódy elektromobility; umožňovať výmenu a overenie jedinečnosti týchto kódov elektromobility prostredníctvom prípadného budúceho spoločného identifikačného registra (IDRR). Komisia by mala vydať technické usmernenia pre zriadenie takejto organizácie, pričom by mala vychádzať z opatrenia na podporu programu „zber údajov o nabíjacích bodoch/čerpacích miestach s alternatívnymi palivami a jedinečné identifikačné kódy aktérov elektromobility“ (IDACS).

47.

Je veľmi dôležité, aby všetci aktéri v ekosystéme elektromobility mohli ľahko digitálne komunikovať s cieľom poskytnúť koncovým používateľom najlepšiu kvalitu služieb. To si vyžaduje jedinečné identifikátory príslušných aktérov v hodnotovom reťazci. Okruh aktérov by mal byť čo najširší a predovšetkým by mal zahŕňať aj výrobcov a distribútorov energie. Na tento účel by členské štáty mali vymenovať organizáciu pre registráciu identifikácie (IDRO), ktorá bude vystavovať a spravovať jedinečné identifikačné kódy (ID) s cieľom identifikovať aspoň prevádzkovateľov nabíjacích bodov a poskytovateľov služieb mobility. IDRO by mala zhromažďovať informácie o identifikačných kódoch elektromobility, ktoré sa už používajú v príslušnom členskom štáte; v prípade potreby vystavovať nové kódy elektromobility prevádzkovateľom nabíjacích bodov a poskytovateľom služieb mobility na základe spoločne dohodnutej logiky pre celú Úniu, v ktorej sa formátujú identifikačné kódy elektromobility; umožňovať výmenu a overenie jedinečnosti týchto kódov elektromobility prostredníctvom prípadného budúceho spoločného identifikačného registra (IDRR). Komisia by mala vydať technické usmernenia pre zriadenie takejto organizácie, pričom by mala vychádzať z opatrenia na podporu programu „zber údajov o nabíjacích bodoch/čerpacích miestach s alternatívnymi palivami a jedinečné identifikačné kódy aktérov elektromobility“ (IDACS). Hlavným cieľom by mala byť medzisektorová spolupráca, aby sa vytvorili čo najväčšie synergie.

Zdôvodnenie

Malo by sa zabezpečiť, aby všetci zúčastnení aktéri spolupracovali a prispeli svojím dielom k celkovej službe pre zákazníkov a k prevádzke nabíjacích staníc.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 54

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…] Komisia by preto mala toto nariadenie do konca roka 2026 preskúmať, najmä z hľadiska cieľových hodnôt elektrických nabíjacích bodov pre ťažké úžitkové vozidlá, ako aj cieľových hodnôt v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá do plavidiel a lietadiel s nulovými emisiami vo vodnej a leteckej doprave.

[…] Komisia by mala posúdiť vplyv tohto nariadenia najneskôr dva roky po nadobudnutí jeho účinnosti na základe konkrétnych stanovených cieľov, pričom by mala zohľadniť celý životný cyklus emisií vozidiel pre každú technológiu a jeho vplyv na emisie CO2 z cestnej dopravy, ako aj vplyv každej technológie na spotrebiteľa (celkové náklady na vlastníctvo). Komisia by zároveň mala toto nariadenie do konca roka 2026 preskúmať, najmä z hľadiska cieľových hodnôt elektrických nabíjacích bodov pre ťažké úžitkové vozidlá, ako aj cieľových hodnôt v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá do plavidiel a lietadiel s nulovými emisiami vo vodnej a leteckej doprave.

Zdôvodnenie

Hodnotenie nariadenia by sa malo zakladať na konkrétnych kritériách, a preto by sa mal uviesť odkaz na stanovené konkrétne ciele.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 1 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Týmto nariadením sa zriaďuje mechanizmus podávania správ s cieľom stimulovať spoluprácu a zabezpečiť dôkladné sledovanie pokroku. Mechanizmus zahŕňa štruktúrovaný, transparentný, iteratívny proces medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie národných politických rámcov a ich následného vykonávania, ako aj zodpovedajúce opatrenia Komisie.

3. Týmto nariadením sa zriaďuje mechanizmus podávania správ s cieľom stimulovať spoluprácu a zabezpečiť dôkladné sledovanie pokroku. Mechanizmus zahŕňa štruktúrovaný, transparentný, iteratívny proces a proces založený na viacúrovňovom riadení medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie národných politických rámcov pri zohľadnení miestnych a regionálnych stratégií zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktoré už miestne a regionálne orgány vyvinuli, a ich následného vykonávania, ako aj zodpovedajúce opatrenia Komisie.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 17

Článok 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1. Členské štáty zabezpečia, aby:

—	sa zriadili verejne prístupné nabíjacie stanice pre ľahké vozidlá zodpovedajúce miere zavádzania ľahkých elektrických vozidiel,

—	sa zriadili verejne prístupné nabíjacie stanice pre ľahké vozidlá zodpovedajúce miere zavádzania ľahkých elektrických vozidiel,

—	sa na ich území zriadili verejne prístupné nabíjacie stanice vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré poskytujú dostatočný výkon pre tieto vozidlá.

—	sa na ich území zriadili verejne prístupné nabíjacie stanice vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré budú rovnomerne rozmiestnené a poskytnú dostatočný výkon pre tieto vozidlá.

Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa na konci každého roka počnúc rokom uvedeným v článku 24 kumulatívne plnili tieto cieľové hodnoty výkonu:

a)	na každé ľahké elektrické vozidlo na batérie evidované na ich území sa prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc zabezpečí celkový výkon najmenej 1 kW a

a)	na každé ľahké elektrické vozidlo na batérie evidované na ich území sa prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc zabezpečí celkový výkon najmenej 1 kW a

b)	na každý ľahký plug-in hybrid evidovaný na ich území sa prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc zabezpečí celkový výkon najmenej 0,66 kW.

b)	na každý ľahký plug-in hybrid evidovaný na ich území sa prostredníctvom verejne prístupných nabíjacích staníc zabezpečí celkový výkon najmenej 0,66 kW.

2. […]

3. Susediace členské štáty zabezpečia, aby sa na cezhraničných úsekoch základnej siete TEN-T a súhrnnej siete TEN-T neprekročili maximálne rozstupy uvedené v písmenách a) a b).

3. Členské štáty pri výstavbe a podpore nabíjacej infraštruktúry v zmysle odseku 2 zohľadnia aj ciele článku 174 ZFEÚ a zabezpečia dostupnosť v menej husto osídlených oblastiach.

4. Susediace členské štáty zabezpečia, aby sa na cezhraničných úsekoch základnej siete TEN-T a súhrnnej siete TEN-T neprekročili maximálne rozstupy uvedené v písmenách a) a b).

Zdôvodnenie

S cieľom urýchliť zavedenie rôznych druhov alternatívneho pohonu musí byť potrebná nabíjacia infraštruktúra dostupná aj mimo sietí TEN-T v oblastiach, v ktorých je počet používateľov nižší v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva a v ktorých je súkromné zavádzanie menej ziskové.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 3 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

2. Členské štáty zabezpečia isté minimálne pokrytie verejne prístupnými nabíjacími bodmi vyhradenými pre ľahké vozidlá v cestnej sieti na svojom území. Na tento účel členské štáty zaistia, aby:

a)	sa v rámci základnej siete TEN-T v každom smere jazdy v rozstupoch maximálne 60 km zriadili verejne prístupné nabíjacie parky vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

a)	sa v rámci základnej siete TEN-T v každom smere jazdy v rozstupoch maximálne 60 km zriadili verejne prístupné nabíjacie parky vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

i)	do 31. decembra 2025 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 300 kW a zahŕňať aspoň jednu nabíjaciu stanicu s individuálnym výkonom najmenej 150 kW ;

i)	do 31. decembra 2025 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 500 kW a zahŕňať aspoň jednu nabíjaciu stanicu s individuálnym výkonom najmenej 250 kW ;

ii)	do 31. decembra 2030 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 600 kW a zahŕňať aspoň dve nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 150 kW .

ii)	do 31. decembra 2030 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 900 kW a zahŕňať aspoň dve nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 250 kW .

b)	sa v rámci súhrnnej siete TEN-T v každom smere jazdy v rozstupoch maximálne 60 km zriadili verejne prístupné nabíjacie parky vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

b)	sa v rámci súhrnnej siete TEN-T v každom smere jazdy v rozstupoch maximálne 60 km zriadili verejne prístupné nabíjacie parky vyhradené pre ľahké vozidlá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:

i)	do 31. decembra 2030 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 300 kW a zahŕňať aspoň jednu nabíjaciu stanicu s individuálnym výkonom najmenej 150 kW ;

i)	do 31. decembra 2030 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 500 kW a zahŕňať aspoň jednu nabíjaciu stanicu s individuálnym výkonom najmenej 250 kW ;

ii)	do 31. decembra 2035 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 600 kW a zahŕňať aspoň dve nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 150 kW .

ii)	do 31. decembra 2035 musí každý nabíjací park ponúkať výkon najmenej 900 kW a zahŕňať aspoň dve nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 250 kW .

v riadne odôvodnených prípadoch, keď je v súvislosti s osobitnými charakteristikami určitých regiónov (napr. zemepisná poloha, zložité topografické podmienky alebo hustota obyvateľstva) takúto požiadavku opierajúcu sa o vzdialenosť ťažké odôvodniť z hľadiska sociálno-ekonomických nákladov a prínosov, možno nainštalovať zariadenia s nižším výkonom. Každý nabíjací park však musí ponúkať výkon najmenej 300 kW a zahŕňať aspoň jednu nabíjaciu stanicu s individuálnym výkonom najmenej 150 kW. Členské štáty oznámia takéto výnimky Komisii.

Zdôvodnenie

V nedávnej štúdii Európskeho parlamentu (1) sa dospelo k záveru, že navrhovaná nabíjacia kapacita nabíjacích staníc v sieti TEN-T a mestských uzloch je príliš nízka. To by mohlo spomaliť zavádzanie elektrických vozidiel.

Výnimky sú potrebné, keďže prístup k umiestneniu nabíjacej infraštruktúry založený výlučne na vzdialenosti nie je v súlade s miestnou a regionálnou potrebou nabíjacej infraštruktúry. Stanovenie rovnakých cieľových hodnôt vzdialeností a cieľov v oblasti objemu nabíjania pre celú Úniu nezohľadňuje regionálne rozdiely (hustota obyvateľstva, zemepisná poloha).

Pozmeňovací návrh 19

Článok 4 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

[…]

d)	boli do 31. decembra 2025 v každom mestskom uzle zriadené verejne prístupné nabíjacie body vyhradené pre ťažké úžitkové vozidlá s celkovým výkonom najmenej 600 kW , ktoré poskytujú nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 150 kW ;

d)	boli do 31. decembra 2025 v každom mestskom uzle zriadené verejne prístupné nabíjacie body vyhradené pre ťažké úžitkové vozidlá s celkovým výkonom najmenej 900 kW , ktoré poskytujú nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 300 kW ;

e)	boli do 31. decembra 2030 v každom mestskom uzle zriadené verejne prístupné nabíjacie body vyhradené pre ťažké úžitkové vozidlá s celkovým výkonom najmenej 1 200 kW , ktoré poskytujú nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 150 kW .

e)	boli do 31. decembra 2030 v každom mestskom uzle zriadené verejne prístupné nabíjacie body vyhradené pre ťažké úžitkové vozidlá s celkovým výkonom najmenej 2 000 kW , ktoré poskytujú nabíjacie stanice s individuálnym výkonom najmenej 300 kW .

v riadne odôvodnených prípadoch, keď je v súvislosti s osobitnými charakteristikami určitých regiónov (napr. zemepisná poloha, zložité topografické podmienky alebo hustota obyvateľstva) ťažké odôvodniť takúto požiadavku na základe vzdialenosti z hľadiska sociálno-ekonomických nákladov a prínosov, možno nainštalovať zariadenia s nižším výkonom. Každý nabíjací park však musí ponúkať výkon najmenej 600 kW pre ťažké úžitkové vozidlá a s individuálnym výkonom najmenej 150 kW. Členské štáty oznámia takéto výnimky Komisii.

Zdôvodnenie

Rovnaké ako v pozmeňovacom návrhu 18.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 6 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území do 31. decembra 2030 zaviedol minimálny počet verejne prístupných vodíkových čerpacích staníc.	1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území do 31. decembra 2027 zaviedol minimálny počet verejne prístupných vodíkových čerpacích staníc.
Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2030 zriadili verejne prístupné vodíkové čerpacie stanice s minimálnou kapacitou 2 t/deň, vybavené dávkovačmi na tankovanie s tlakom minimálne 700 barov a v maximálnych rozstupoch 150 km pozdĺž základnej siete TEN-T a súhrnnej siete TEN-T. […]	Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa do 31. decembra 2027 zriadili verejne prístupné vodíkové čerpacie stanice s minimálnou kapacitou 4 t/deň, vybavené dávkovačmi na tankovanie s tlakom minimálne 700 barov a v maximálnych rozstupoch 150 km pozdĺž základnej siete TEN-T a súhrnnej siete TEN-T. […]

Zdôvodnenie

Projekty vodíkových nákladných vozidiel už existujú v mnohých členských štátoch a regiónoch. Urýchlene potrebujú istotu pri plánovaní. Preto by sa malo prijať ustanovenie týkajúce sa skoršieho časového horizontu a vyššej výkonnosti.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 13 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3. Členské štáty zabezpečia, aby národné politické rámce podľa potreby zohľadňovali záujmy regionálnych a miestnych orgánov, najmä pokiaľ ide o nabíjaciu a čerpaciu infraštruktúru pre verejnú dopravu, ako aj záujmy dotknutých zainteresovaných strán.

3. Členské štáty zabezpečia, aby národné politické rámce zohľadňovali záujmy regionálnych a miestnych orgánov, najmä pokiaľ ide o nabíjaciu a čerpaciu infraštruktúru pre verejnú dopravu, ako aj záujmy dotknutých zainteresovaných strán. V národných politických rámcoch sa zavedie mechanizmus konzultácie s nižšou úrovňou verejnej správy s cieľom začleniť stálu spätnú väzbu z miestnej úrovne do stratégií príslušných členských štátov pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá. Infraštruktúra pre alternatívne palivá musí byť dostupná vo všetkých regiónoch. Preto by sa mali zahrnúť ciele zavádzania regionálnej infraštruktúry (NUTS 2) pre alternatívne palivá, aby sa zabezpečila súdržnosť Únie.

Zdôvodnenie

Zatiaľ čo v odôvodnení 16 a odôvodnení 38 sa uvádza potreba zahrnúť do národných politických rámcov viacúrovňový prístup, v príslušnom článku sa to ďalej nestanovuje. Nevyužila by sa tak príležitosť na začlenenie konzultačného mechanizmu pre miestne a regionálne samosprávy do národných politických rámcov, ktorým by v rámci stratégií príslušných členských štátov na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá umožnila cenná spätná väzba z regionálnej úrovne a prispelo by sa k celkovej súdržnosti.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 13 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
4. Tam, kde je to potrebné, musia členské štáty spolupracovať – formou konzultácií alebo spoločných politických rámcov – s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia boli koherentné a koordinované. […]	4. Členské štáty musia spolupracovať – formou konzultácií alebo spoločných politických rámcov – s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia boli koherentné, koordinované s nižšou úrovňou verejnej správy a v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou viacúrovňového riadenia . […]

Zdôvodnenie

Rovnaké ako v pozmeňovacom návrhu 21.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Spravodlivá transformácia

zdôrazňuje, že sa musia preskúmať a zmapovať dôsledky a trendy v oblasti zamestnanosti v súvislosti s prechodom na klimaticky neutrálny automobilový priemysel. Komisia by preto mala posúdiť územný vplyv tohto nariadenia na automobilový priemysel, pracovnú silu a regióny;

zdôrazňuje, že transformáciu európskeho automobilového priemyslu na výrobu vozidiel s nulovými emisiami je doteraz najkomplexnejšou štrukturálnou zmenou v tomto odvetví s mnohými vplyvmi na pracovníkov, dodávateľov a automobilové koncerny v Európe. Vzhľadom na túto významnú transformáciu jedného z kľúčových európskych odvetví VR vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala celostný a dlhodobý strategický dialóg o transformácii automobilového priemyslu v EÚ so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (výrobcami pôvodného zariadenia, dodávateľmi, odbormi, akademickou obcou, environmentálnymi združeniami, mimovládnymi organizáciami, občianskou spoločnosťou, regiónmi a mestami atď.) s cieľom politicky podporovať, analyzovať a podporovať štrukturálne zmeny v tomto odvetví. Podporuje existujúce formy spolupráce na úrovni EÚ, do ktorých sú zapojené regionálne a miestne samosprávy, ako napríklad Aliancia pre zručnosti v automobilovom priemysle zameraná na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov v automobilovom priemysle, rozvoj spravodajských informácií a podporu dialógu medzi všetkými príslušnými partnermi a zainteresovanými stranami v tomto odvetví.

podporuje vypracovanie osobitných plánov na získavanie nových zručností a zvyšovanie ich úrovne, odbornú prípravu a presun pracovníkov v automobilovom priemysle, najmä v regiónoch najviac postihnutých transformáciou;

podporuje sprístupnenie verejných zdrojov na program spravodlivej transformácie pre automobilový ekosystém. Vzorom tohto programu by mala byť súčasná Platforma pre spravodlivú transformáciu. Financovanie regionálnych plánov prostredníctvom Mechanizmu spravodlivej transformácie dnes slúži miliónom pracovníkov v priemyselných oblastiach s vysokými emisiami uhlíka, ako je ťažba uhlia, vrátane špecializovaného Fondu na spravodlivú transformáciu;

žiada Komisiu, aby vytvorila európsky mechanizmus spravodlivej transformácie automobilového priemyslu a regiónov, ktorý by mal čerpať z európskych fondov, a zabezpečila, aby sa v rámci tohto mechanizmu riešili výzvy v regiónoch najviac postihnutých transformáciou a pomohlo všetkým MSP v dodávateľskom reťazci prispôsobiť sa zmenám v hodnotovom reťazci automobilového priemyslu;

Mechanizmus spravodlivej transformácie automobilového priemyslu by mal byť založený na týchto zásadách:

a)	primerané zdroje,

b)	politická podpora a výmena najlepších postupov,

c)	plánovanie transformácie a sociálny dialóg.

Finančné prostriedky pridelené v rámci mechanizmu musia byť zamerané priamo na dotknutú pracovnú silu a transparentne rozdelené prostredníctvom regiónov a miest v úzkej spolupráci s verejnými orgánmi s právomocami v oblasti odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Nemali by byť záchranou pre automobilové spoločnosti, ale verejnou investíciou do zvyšovania úrovne zručností, diverzifikácie a vzdelávania pracovnej sily;

víta iniciatívu vytvoriť Alianciu regiónov za spravodlivú transformáciu európskeho automobilového a dodávateľského priemyslu. Regióny tejto aliancie so silným automobilovým priemyslom chcú zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa na žiadny región nezabudlo a aby nový udržateľný systém mobility s pohonmi na alternatívne palivá bol cenovo a fyzicky dostupný všetkým občanom všetkých regiónov. VR plne podporuje žiadosť aliancie o vytvorenie mechanizmu spravodlivej transformácie pre regióny závislé od automobilového priemyslu s cieľom zvládnuť zmeny v tomto odvetví.

zdôrazňuje, že investície do odborného vzdelávania a vzdelávania v oblasti špičkových technológií, ktoré sú potrebné pre nové zručnosti v oblasti elektrickej mobility, by sa mali sprístupniť pre miestnu a regionálnu úroveň;

podporuje, aby sa nové činnosti v oblasti alternatívneho druhu mobility už fungujúcej automobilovej spoločnosti zachovali na tom istom území, pričom prioritu by mali existujúce fabriky;

Infraštruktúra pre alternatívne palivá

10.

sa domnieva, že zavedenie nabíjacej a čerpacej infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon v spojení s novými normami pre emisie CO2, a najmä s rýchlym rozvojom elektromobility, je kľúčovou podmienkou dosiahnutia cieľov v oblasti klímy na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Povinnosti, ktoré EÚ doteraz stanovila v súvislosti s požiadavkami na nabíjaciu a čerpaciu infraštruktúru, zatiaľ nepostačujú na tento účel;

11.

víta skutočnosť, že transformáciou smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá na nariadenie Komisia prvýkrát navrhuje povinné, jednotné a predovšetkým aj prierezové minimálne požiadavky na túto infraštruktúru v členských štátoch v celej EÚ;

12.

podporuje úplnú dekarbonizáciu odvetvia cestnej dopravy do roku 2050;

13.

zdôrazňuje, že v zásade musí existovať otvorenosť voči výrobcom, pokiaľ ide o rôzne druhy pohonu a technické riešenia, aby sa dosiahol cieľ registrovať v EÚ od roku 2035 len vozidlá s nulovými emisiami;

14.

v súlade so zásadou technologickej neutrality musí Komisia zabezpečiť hospodársku súťaž v oblasti technológií, ako aj alternatívy pre vidiecke a odľahlé oblasti, ako sú moderné biopalivá (pozri kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá v prílohe IX k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie);

15.

požaduje posúdenie intenzity emisií biopalív (2). Pri tomto posúdení sa musí zohľadniť celý životný cyklus biopalív a jeho vplyv na zmenu využívania pôdy, faktory nepriamej zmeny využívania pôdy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť;

16.

osobitná pozornosť sa musí venovať týmto oblastiam:

—	verejné nabíjacie stanice v mestských oblastiach, kde rastúci počet elektrických vozidiel nebude mať prístup k súkromnému parkovaniu,

—	verejné nabíjacie stanice vo vzdialených a vidieckych oblastiach;

17.

požaduje aby sa prijali opatrenia na podporu využívania vodíkovej technológie v doprave, ktorá sa v súčasnosti dynamicky rozvíja, a aby sa vytvorili podmienky pre dostatočne komplexnú sieť vodíkových čerpacích staníc hneď, ako budú k dispozícii potrebné technické riešenia a bude známy dopyt. Roky 2027 a 2035 sú prirodzenými míľnikmi v pláne s príslušnými opatreniami. Tieto opatrenia zahŕňajú aj prípravu potrebných právnych predpisov a súvisiacich rozhodnutí. Ak však špecifické podmienky príslušného regiónu (napr. zemepisná poloha alebo hustota obyvateľstva) sťažujú odôvodnenie stanovených požiadaviek zo sociálno-ekonomického hľadiska, malo by byť v riadne odôvodnených prípadoch možné udeliť výnimky.

18.

zdôrazňuje potrebu špecializovanej infraštruktúry pre ťažké úžitkové vozidlá, predovšetkým vo verejnej doprave;

19.

zásadný význam má ľahký prístup k inteligentnému a rýchlemu nabíjaniu, ako aj informácie o dostupnosti nabíjacích staníc, platobných riešeniach, tarifách (cenová transparentnosť) atď.;

20.

žiada, aby sa pri zvažovaní investícií do alternatívnych cestných pohonných systémov uprednostňovali opatrenia na presun nákladnej dopravy na železnicu;

Všeobecné otázky

21.

víta zámer riešiť emisné normy vozidiel v snahe dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality. Automobily a dodávky produkujú najväčší podiel emisií CO2 vyjadrený v absolútnych hodnotách v doprave a priemerné emisie z automobilov so spaľovacím motorom rastú;

22.

zdôrazňuje problém, ktorý predstavujú znečisťujúce vozidlá na trhoch s ojazdenými motorovými vozidlami vo východoeurópskych a stredoeurópskych členských štátoch, čím sa problémy s toxickým znečistením a únikom uhlíka presúvajú do menej rozvinutých regiónov. To bráni súdržnosti EÚ a je v rozpore so základnou hodnotou, že všetci občania EÚ majú rovnaké právo na čisté ovzdušie. Komisia by preto mala zabezpečiť obmedzenia toku starých znečisťujúcich vozidiel takým spôsobom, aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia a verejného zdravia a aby to bolo v súlade s jednotným trhom;

23.

navrhuje vytvoriť novú normu Euro 7/VII tak, aby sa prispôsobila existujúcim technickým možnostiam znižovania znečistenia. Požiadavky normy Euro 7/VII by v zásade nemali oslabovať vysoké inovačné náklady odvetvia na nové pohony potrebné na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy.

24.

vzhľadom na potenciálny vplyv tohto nariadenia na miestne a regionálne samosprávy VR zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o všetkých zmenách pôvodného návrhu v každej fáze legislatívneho postupu vrátane rokovaní v rámci trialógu v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, čo VR umožní riadne vykonávať svoje právomoci vyplývajúce zo zmluvy (článok 91 ZFEÚ).

25.

sa domnieva, že návrh nariadenia je v súlade s požiadavkami zásad proporcionality a subsidiarity. Pridaná hodnota opatrení EÚ v tejto oblasti a vhodnosť právneho základu zvoleného Komisiou sú jasné a konzistentné. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že na rozdiel od iných návrhov predložených v rámci balíka Fit for 55 návrh nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (COM(2021) 559) nebol doplnený o tabuľku na posudzovanie subsidiarity, a konštatuje, že dva národné parlamenty vydali odôvodnené stanovisko o nedodržaní zásady subsidiarity v lehote na predkladanie návrhov, ktorá bola stanovená do 8. novembra 2021;

V Bruseli 26. januára 2022

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Research for TRAN Committee – Alternative fuel infrastructures for heavy-duty vehicles.

(2) The land use change impact of biofuels consumed in the EU – Quantification of area and greenhouse gas impacts (Vplyv biopalív spotrebovaných v EÚ na zmenu využívania pôdy – Kvantifikácia plochy a vplyv skleníkových plynov) https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Final%20Report_GLOBIOM_publication.pdf.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 270

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 13. júla 2022

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022
2022/C 270/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov o príspevku miestnych a regionálnych samospráv ku Konferencii o budúcnosti Európy	1
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022
2022/C 270/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027	8
2022/C 270/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Miestne a regionálne samosprávy urýchľujú vykonávanie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače	13
2022/C 270/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ	18
2022/C 270/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Rodová rovnosť a zmena klímy: na ceste k uplatňovaniu rodového hľadiska v Európskej zelenej dohode	25
2022/C 270/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy	31

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	Interactio – plne na diaľku – 148. plenárne zasadnutie VR, 26. 1. 2022 – 27. 1. 2022
2022/C 270/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Cestná doprava s nulovými emisiami: zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá a sprísnenie emisných noriem CO2	38