1.

Hoci mnohé členské štáty v celej Únii dosiahli značný pokrok vo vykonávaní politík a programov vzdelávania s cieľom podporiť zelenú transformáciu a vzdelávanie pre udržateľný rozvoj, je potrebné pokračovať a zintenzívniť úsilie v tomto smere. Ďalej by sa mali stimulovať a podporovať politika a prax pre tento druh vzdelávania. Je potrebné uznať potrebu vzájomne prepojeného vzdelávania v rámci environmentálnych, hospodárskych a sociálnych pilierov udržateľného rozvoja a zároveň klásť osobitný dôraz na environmentálny pilier.

2.

V Európskej zelenej dohode (1), stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (2), stratégii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Vzdelávanie pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a súvisiacej činnosti Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) (3) sa zdôrazňuje kľúčová úloha škôl, vysokoškolského vzdelávania a iných inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy pri spolupráci so vzdelávajúcimi sa osobami, rodičmi, pedagógmi (4) a širšou komunitou v súvislosti so zmenami potrebnými na úspešnú, spravodlivú a inkluzívnu zelenú transformáciu. Rada vo svojich záveroch s názvom „Biodiverzita – je nutné bezodkladne konať“ (5) zdôraznila, že investície do vzdelávania sú okrem iných oblastí kľúčom k zhromažďovaniu najlepších údajov a nachádzaniu najlepších riešení v tejto súvislosti. V stratégii EÚ pre mládež sa udržateľná zelená Európa stanovuje ako cieľ a vyzýva sa na to, aby všetci mladí ľudia boli environmentálne aktívni a vzdelaní.

3.

Vzdelávanie zamerané na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj podporuje osoby všetkých vekových kategórií v získavaní vedomostí, zručností a postojov potrebných na život udržateľnejším spôsobom, v menení modelov spotreby a výroby, prijímaní zdravšieho životného štýlu a prispievaní k udržateľnejšiemu hospodárstvu a spoločnosti na individuálnej, ako aj na kolektívnej úrovni. Prispieva aj k budovaniu zručností a kompetencií, ktoré sú čoraz potrebnejšie na trhu práce. Podporuje pochopenie vzájomne prepojených globálnych výziev, ktorým čelíme, vrátane klimatickej krízy, zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity, ktoré majú environmentálny, sociálny, hospodársky a kultúrny rozmer.

4.

V cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä v cieli 4.7 sa všetky vzdelávajúce sa osoby vyzývajú, aby do roku 2030 získali znalosti a zručnosti potrebné na podporu udržateľného rozvoja, okrem iného prostredníctvom vzdelávania zameraného na udržateľný rozvoj a udržateľné životné štýly, ľudské práva, rodovú rovnosť, podporu kultúry mieru a nenásilia, globálne občianstvo a uznávanie kultúrnej rozmanitosti a príspevku kultúry k udržateľnému rozvoju (6).

5.

V oznámení o európskom vzdelávacom priestore (7), v Európskom pilieri sociálnych práv (8), v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (9) a v oznámení s názvom Nová éra výskumu a inovácie (10) sa vyzýva, aby sa politiky a investície v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zamerali na inkluzívnu zelenú a digitálnu transformáciu v záujme budúcej odolnosti a prosperity.

6.

Cieľom kľúčových kompetencií, ako sú vymedzené v európskom referenčnom rámci kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie (11), je podporovať ľudí v celej Európe pri získavaní vedomostí, zručností a postojov potrebných na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnateľnosť, sociálne začlenenie, udržateľný životný štýl, úspešný život v mierových spoločnostiach, život so zodpovedným prístupom k zdraviu a aktívne občianstvo v čase rýchlych a hlbokých zmien.

7.

V Európskom programe v oblasti zručností (12) sa uviedlo, že sa podporí vypracovanie súboru základných zelených zručností pre trh práce s cieľom zabezpečiť generáciu odborníkov so zodpovedným prístupom k životnému prostrediu a ekologických hospodárskych subjektov, a to tým, že sa environmentálne a klimatické otázky začlenia do všeobecného vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, ako aj do výskumu. Európa potrebuje vysokokvalifikovaných odborníkov, aby podporila zelenú transformáciu a stala sa svetovým lídrom v oblasti udržateľných technológií.

8.

V odporúčaní Rady týkajúcom sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (13) a v Osnabrückej deklarácii sa sektor OVP považuje za kľúčový pre digitálnu a zelenú transformáciu.

9.

V Európskom klimatickom pakte sa vyzývajú jednotlivci, komunity a organizácie, aby sa podieľali na opatreniach v oblasti klímy a budovaní ekologickejšej Európy tým, že sa im ponúkajú príležitosti na získanie informácií o zmene klímy, vývoj a zavádzanie riešení a na spájanie sa s inými v snahe znásobiť vplyv týchto riešení. Cieľom Koalície pre vzdelávanie v oblasti klímy je vytvoriť komunitu vedenú študentmi a učiteľmi spolu s ich školami a sieťami a inými vzdelávacími aktérmi, poučiť sa z čo najväčšieho počtu relevantných skúseností a preklenúť fragmentáciu medzi sektormi vzdelávania, oblasťami a ľuďmi.

10.

Akčný plán digitálneho vzdelávania (14) predstavuje víziu kvalitného, inkluzívneho a dostupného európskeho digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy a zdôrazňuje význam digitálnych technológií ako silných nástrojov umožňujúcich zelenú transformáciu, pričom zároveň uľahčuje prechod na udržateľné správanie pri vývoji a používaní digitálnych produktov.

11.

Nový európsky Bauhaus prináša do Európskej zelenej dohody kultúrny a kreatívny rozmer s cieľom ukázať, ako udržateľné inovácie ponúkajú hmatateľné, pozitívne zmeny v našom každodennom živote, a to aj v školských budovách a iných vzdelávacích prostrediach.

12.

UNESCO pracuje prostredníctvom svojho programu vzdelávania pre udržateľný rozvoj na tom, aby sa vzdelávanie a odborná príprava stali ústrednou a viditeľnou súčasťou medzinárodnej reakcie na klimatickú krízu a aby sa splnili všetky ciele v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 4.7 týkajúci sa vzdelávania pre udržateľný rozvoj. Podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody sa zmluvné strany zaväzujú, že budú spolupracovať v oblasti zmeny klímy v kontexte udržateľného rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch, a to najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, informovanosť a účasť verejnosti a uľahčovanie jej prístupu k informáciám, a podporovať súvisiace činnosti.

13.

Zvyšuje sa informovanosť mladých ľudí a ich záujem zapojiť sa do problematiky udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o životné prostredie a klímu. Z výsledkov prieskumu Eurobarometra uverejneného v máji 2022 vyplýva, že mladí ľudia v EÚ považujú „ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy“ za jednu z kľúčových priorít Európskeho roka mládeže (2022). Údaje OECD (15) z roku 2018 už poukazujú na vysokú informovanosť 15-ročných o zmene klímy a environmentálnej kríze, ako aj o potrebe ich riešenia. Tie isté údaje OECD však ukazujú, že oveľa menej študentov má pocit, že majú dostatočný vplyv na to, aby mohli niečo skutočne zmeniť. Rozsah klimatickej a environmentálnej krízy môže viesť k tomu, že sa vzdelávajúce sa osoby budú cítiť ochromené a bezmocné, čo môžu ešte zhoršovať nepresné informácie a dezinformácie.

14.

Je veľmi dôležité, aby systémy a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy reagovali na silnejúci hlas mládeže v súvislosti s krízou v oblasti klímy a biodiverzity a zapájali mladých ľudí do navrhovania riešení súvisiacich so vzdelávaním zameraným na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj a prijímania opatrení pre udržateľnú budúcnosť. Európsky rok mládeže 2022 zohráva pri ďalšom stimulovaní angažovanosti mládeže dôležitú úlohu.

15.

Pandémia ochorenia COVID-19 zdôraznila naše úzke prepojenie s prírodou a opätovne zamerala pozornosť na systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Získali sa poznatky o nových možnostiach vzdelávania a odbornej prípravy vrátane metód zmiešaného učenia v rôznych prostrediach (aj online), zapájania a autonómie vzdelávajúcich sa osôb a prepojení medzi formálnym vzdelávaním a širšou komunitou. Pandémia takisto prehĺbila dlhodobé obavy o fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu detí, mladých ľudí a dospelých.

16.

Jednotlivé centrá vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, školy, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné organizácie, poskytovatelia OVP a miestne komunity sú čoraz aktívnejšie v súvislosti s krízou v oblasti klímy a biodiverzity. Udržateľnosť však stále nie je systémovým prvkom vzdelávania a odbornej prípravy v celej EÚ.

17.

V mnohých krajinách sa do politík, stratégií a učebných osnov začlenilo vzdelávanie pre udržateľnosť a rovnako perspektívne koncepcie, ako je vzdelávanie pre udržateľný rozvoj a vzdelávanie ku globálnemu občianstvu. Pedagógovia však potrebujú na začlenenie zásad zelenej transformácie a udržateľného rozvoja do svojich postupov výučby a odbornej prípravy ďalšiu cielenú podporu, odborné znalosti a príležitosti na odbornú prípravu. Často sa cítia nedostatočne vybavení na to, aby dokázali zvládnuť ekologickú úzkosť a ekopesimizmus a pomáhať vzdelávajúcim sa osobám zapájať sa do problematiky klímy a životného prostredia pozitívnym spôsobom.

18.

Nie vždy sa dostatočne uplatňujú celoinštitucionálne prístupy k udržateľnosti zahŕňajúce všetky oblasti činnosti. Takéto prístupy môžu zahŕňať výučbu a učenie sa; riadenie; výskum a inováciu; a infraštruktúru, zariadenia a operácie a mali by sa do nich zapájať vzdelávajúce sa osoby, zamestnanci, rodičia a miestne a širšie komunity.

19.

Je potrebné ďalej skúmať potenciál a možnosti doplnenia a posilnenia ostatných programov vzdelávania a odbornej prípravy. Vyučovaním a učením zameraným na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj sa môžu plne podporiť politiky a programy v oblasti zdravia, pohody a začlenenia; aktívneho a globálneho občianstva; solidarity; učenia s dôrazom na študenta; výskumu a inovácie; a digitálnej transformácie vrátane umelej inteligencie (16).

20.

Systematické začleňovanie rozmeru vzdelávania a odbornej prípravy do iných politík súvisiacich so zelenou transformáciou a udržateľným rozvojom z celoživotného hľadiska môže podporiť vykonávanie týchto politík. Môže tiež prepojiť rôzne sektory spoločnosti a hospodárstva a účinne začleniť udržateľnosť do vzdelávania a odbornej prípravy.

21.

Týmto odporúčaním sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality. Uznáva sa v ňom, že úroveň autonómie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy sa v jednotlivých členských štátoch značne líši. V niektorých členských štátoch majú inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, inštitúcie vzdelávania učiteľov, ako aj učitelia a školitelia vysoký stupeň autonómie. Odporúčanie sa bude vykonávať podľa vnútroštátnych okolností a v spolupráci s členskými štátmi.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

1.

Stále viac ľudí v Európe si potrebuje dopĺňať a zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie s cieľom odstrániť nedostatky v ich formálnom vzdelaní a odbornej príprave a reagovať tak na potreby rýchlo sa meniacej spoločnosti a trhu práce. Obnova po pandémii ochorenia COVID-19 a digitálna a zelená transformácia urýchlili tempo zmien nášho spôsobu života, vzdelávania a práce. Zdôraznili tiež, že je potrebné, aby boli ľudia lepšie pripravení na riešenie súčasných a budúcich výziev. Pandémia ovplyvnila kariérne vyhliadky mladých ľudí aj dospelých. Spôsobila aj zvýšenie nezamestnanosti a narušila fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu stoviek miliónov ľudí v Európe.

2.

Jednou z hlavných výziev, ktorým čelia európske podniky a zamestnávatelia, je nedostatočná ponuka relevantných zručností na trhu práce EÚ. Pracovníci zároveň čelia nevídaným zmenám v spôsobe organizácie práce. V dôsledku digitálnej a zelenej transformácie sa okrem toho zásadne menia profily úloh a požiadavky na zručnosti. V rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1868 z 15. októbra 2021 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (1) sa uvádza, že „Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a adaptabilnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré sú orientované na budúcnosť a reagujú na hospodárske zmeny“. Nepretržité zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia sú pre pracovníkov nevyhnutné na to, aby mohli reagovať na potreby svojho aktuálneho pracovného miesta alebo prejsť na nové pracovné miesto a do rozvíjajúcich sa sektorov, ako sú zelené a digitálne sektory, najmä v kontexte demografického starnutia.

3.

Ľudia potrebujú prístup ku kvalitnej výučbe a vzdelávaniu, ktoré sa poskytujú rôznymi spôsobmi a v rôznych prostrediach, aby si rozvíjali svoje osobné, sociálne, kultúrne a odborné vedomosti, zručnosti a kompetencie. Vyzýva sa, aby systémy vzdelávania a odbornej prípravy boli flexibilnejšie a aby sa v rámci nich hľadali riešenia v záujme zabezpečenia prístupnejšieho a inkluzívnejšieho vzdelávania s väčším dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu pre širšiu škálu profilov. Túto potrebu riešia aj neformálni poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, a to tým, že poskytujú nové a inovatívne príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu.

4.

Na zaistenie toho, aby mal každý vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na úspech v spoločnosti, na trhu práce a v osobnom živote, je kľúčová účinná kultúra celoživotného vzdelávania. Je dôležité, aby mali ľudia počas života prístup ku kvalitnému a relevantnému vzdelávaniu a odbornej príprave, zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii. Príležitosti na celoživotné vzdelávanie by mali byť súčasťou dlhodobej stratégie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť ich schopnosť reagovať na rýchlo sa meniace potreby zamestnávateľov a vzdelávajúcich sa osôb. Tým by sa umožnilo zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia rozmanitejšej skupine vzdelávajúcich sa osôb (vrátane absolventov týchto inštitúcií a iných vzdelávajúcich sa osôb). Odporúča sa, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, inštitúcie odborného vzdelávania a prípravy (OVP), poskytovatelia vzdelávania dospelých a iní poskytovatelia mikrocertifikátov vrátane zamestnávateľov pri vytváraní a aktualizácii vzdelávacích príležitostí spolupracovali a uplatňovali najnovšie zistenia z výskumu.

5.

Mikrocertifikáty by mohli pomôcť pri osvedčovaní výsledkov malých prispôsobených formátov vzdelávania. Umožňujú cielené a flexibilné získavanie vedomostí, zručností a kompetencií v záujme uspokojenia nových a vznikajúcich potrieb v spoločnosti a na trhu práce, pričom jednotlivcom poskytujú možnosť, aby nadobudli chýbajúce zručnosti, ktoré potrebujú na dosiahnutie úspechu v rýchlo sa meniacom prostredí, a zároveň nenahrádzajú tradičné kvalifikácie. Tam, kde je to vhodné, môžu dopĺňať existujúce kvalifikácie a poskytovať pridanú hodnotu, a to bez toho, aby sa v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave narušila základná zásada študijných programov na získanie plnohodnotného vysokoškolského titulu. Mikrocertifikáty by mohli vytvárať a vydávať rôzni poskytovatelia v rozličných vzdelávacích prostrediach (vo formálnom, v neformálnom a informálnom prostredí).

6.

Napriek tomu, že sa mikrocertifikáty čoraz viac využívajú, v Európe neexistuje ich spoločné vymedzenie ani spoločné normy v tejto oblasti. Tým sa obmedzuje pochopenie a využívanie mikrocertifikátov, a preto sa oslabuje ich potenciál uľahčovať flexibilné vzdelávacie a kariérne dráhy. Cieľom tohto odporúčania je podporiť budovanie dôvery v mikrocertifikáty v celej Európe medzi všetkými zainteresovanými stranami, či už ide o poskytovateľov alebo príjemcov.

7.

Vprvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv (2) sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce, a to kdekoľvek v Európskej únii. Vo štvrtej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie svojich vyhliadok zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. Súčasťou tohto práva na pomoc je právo na podporu pri odbornej príprave a rekvalifikácii. V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa mikrocertifikáty označujú za inovatívny nástroj, ktorý môže „uľahčiť flexibilné vzdelávacie dráhy a pomáhať pracovníkom na pracovisku alebo pri zmene pracovného miesta“. Mikrocertifikáty môžu zohrávať úlohu pri plnení hlavných cieľových hodnôt EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, vrátane cieľovej hodnoty, v súlade s ktorou sa má na odbornej príprave každoročne zúčastňovať 60 % všetkých dospelých, a miery zamestnanosti aspoň na úrovni 78 %. Obe tieto cieľové hodnoty uvítali vedúci predstavitelia EÚ, sociálni partneri aj občianska spoločnosť na sociálnom samite v Porte a potom aj Európska rada na zasadnutí 24. – 25. júna 2021 (3).

8.

Súčasne s akčným plánom Komisia prijala odporúčanie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (tzv. odporúčanie EASE) (4). V uvedenom odporúčaní sa členským štátom poskytuje konkrétne politické usmernenie týkajúce sa vytvorenia ucelených balíkov politík na zjednodušenie zmeny pracovného miesta a podporu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 sprevádzanej tvorbou veľkého počtu pracovných miest. Politické usmernenie sa týka príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a podporných opatrení.

9.

V európskom programe v oblasti zručností (5) sa v rámci jeho 12 hlavných opatrení oznámila nová iniciatíva týkajúca sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom. Cieľom tejto novej iniciatívy je podpora kvality, transparentnosti a využívania mikrocertifikátov v rámci celej EÚ. V programe v oblasti zručností sa oznámila aj iniciatíva týkajúca sa individuálnych vzdelávacích účtov, ktorá by mohla pomôcť pri riešení existujúcich nedostatkov v prístupe dospelých v produktívnom veku k vzdelávaniu a odbornej príprave a umožniť im úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V rámci vzdelávania a odbornej prípravy sprístupnenej jednotlivcom sa mikrocertifikáty môžu používať v záujme podpory fungovania týchto individuálnych vzdelávacích účtov.

10.

V oznámení Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 (6) sa uviedlo, že Komisia sa bude usilovať o vypracovanie európskeho prístupu k mikrocertifikátom, ktorého cieľom bude zabezpečiť širšie vzdelávacie príležitosti a posilniť úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a OVP v celoživotnom vzdelávaní.

11.

V odporúčaní Rady týkajúcom sa odborného vzdelávania a prípravy (OVP) pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (7) sa Komisia vyzýva na „[p]reskúmani[e] koncepcie a využívania mikrocertifikátov“.

12.

V uznesení Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (8) sa preskúmanie koncepcie a využívania mikrocertifikátov uvádza ako jedna z konkrétnych otázok a opatrení v prioritnej oblasti 2 strategického rámca (celoživotné vzdelávanie a mobilita).

13.

V záveroch Rady o iniciatíve „Európske univerzity“ – prepojenie vysokoškolského vzdelávania, výskumu, inovácie a spoločnosti: príprava podmienok pre nový rozmer európskeho vysokoškolského vzdelávania (9) sa zdôrazňuje, že „hoci sa mikrocertifikáty neodchyľujú od základnej zásady študijných programov na získanie plnohodnotného vysokoškolského titulu a neoslabujú ju, mohli by pomôcť rozšíriť možnosti vzdelávania s cieľom prispôsobiť ich aj netradičným študentom a zohľadniť dopyt po nových zručnostiach na trhu práce, zabezpečiť, aby sa skúsenosť so vzdelávaním stala flexibilnejšia a modulárnejšia, podporovať prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, zapájať učiacich sa bez ohľadu na ich predchádzajúce kvalifikácie alebo zázemie, podporovať príležitosti na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností a zároveň zabezpečovať kvalitné vzdelávanie“.

14.

Ministri školstva európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania sa v Rímskom komuniké medzivládneho bolonského procesu (10) zaviazali pomáhať svojim inštitúciám vysokoškolského vzdelávania: i) diverzifikovať ich ponuku vzdelávania a ii) inovovať ich vzdelávací obsah a spôsoby poskytovania vzdelávania. Mnoho inštitúcií vysokoškolského vzdelávania ponúka alebo plánuje ponúkať – popri študijných programoch na získanie plnohodnotného vysokoškolského titulu – formy vzdelávania menšieho rozsahu, a to pri zachovaní svojho práva navrhovať študijné programy a samostatne regulovať otázky prenosu kreditov. Tieto formy vzdelávania menšieho rozsahu môžu vzdelávajúcim sa osobám pomôcť rozvíjať alebo dopĺňať si kultúrne, odborné a prierezové zručnosti a kompetencie v rôznych fázach života. Prostredníctvom spolupráce v rámci bolonského procesu sa preskúma, ako a do akej miery možno tieto flexibilné formy vzdelávania menšieho rozsahu vrátane tých, ktoré sú ukončené získaním mikrocertifikátu, vymedziť, rozvíjať, vykonávať a uznávať použitím spoločných nástrojov.

15.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali zodpovedať rôznym individuálnym potrebám, schopnostiam a kapacitám všetkých vzdelávajúcich sa osôb. Takisto by mali ponúkať vzdelávacie príležitosti pre všetkých, a to aj v neformálnom a informálnom prostredí, ako sa zdôraznilo v záveroch Rady o rovnosti a inklúzii vo vzdelávaní a odbornej príprave s cieľom podporiť úspech vo vzdelávaní pre všetkých (11). Náležite vytvorené mikrocertifikáty možno použiť v rámci cielených opatrení na podporu inklúzie a prístupnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre širšiu škálu vzdelávajúcich sa osôb. Do tejto širšej škály vzdelávajúcich sa osôb patria znevýhodnené a zraniteľné skupiny (ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie). Mikrocertifikáty možno použiť aj na podporu študentov s cieľom umožniť im lepšie sa orientovať, na uľahčenie prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a dosahovanie úspechu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy a na podporu prechodu zo školy do zamestnania. Očakávaný nárast počtu utečencov a žiadateľov o udelenie azylu si bude vyžadovať vypracovanie stratégií na účinné začlenenie týchto skupín do systémov vzdelávania, odbornej prípravy a práce. Usmerneniami a vzájomným učením v celej EÚ sa v súvislosti s vytváraním a vydávaním mikrocertifikátov môže podporiť inklúzia a zabezpečiť, aby k ich výhodám mali prístup vzdelávajúce sa osoby zo všetkých spoločenských skupín.

16.

Mikrocertifikátmi sa takisto môže podporiť profesionálny rozvoj a mobilita pracovníkov vrátane osôb s neštandardnými formami práce, ako napr. v rámci hospodárstva založeného na platformách (12), ktoré môžu mať ťažkosti s prístupom k odbornej príprave v závislosti od svojho postavenia v zamestnaní (13).

17.

Mikrocertifikáty by mohli zohrávať aktívnu úlohu pri vykonávaní politických iniciatív EÚ na urýchlenie digitálnej a zelenej transformácie. Mikrocertifikátmi by sa mohli: i) podporiť ciele akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027 (14) s cieľom prispieť k poskytovaniu flexibilných a prístupných vzdelávacích príležitostí v oblasti digitálnych zručností a ii) dosahovať cieľové hodnoty plánu Komisie v rámci digitálneho kompasu do roku 2030, a to zabezpečiť, aby do roku 2030 mali v Európe obyvatelia náležité digitálne zručnosti a digitálni odborníci vysokú kvalifikáciu. Mikrocertifikáty by mohli zohrávať úlohu aj pri plnení Európskej zelenej dohody (15), ktorá je stratégiou rastu Európy zameranou na transformáciu jej hospodárstva a spoločnosti a ich nasmerovanie na udržateľnejšiu cestu.

18.

V odporúčaní Rady o európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (16), sa stanovuje spoločný referenčný rámec s cieľom pomôcť osobám a organizáciám porovnávať rôzne kvalifikačné systémy, ako aj úrovne kvalifikácií z týchto systémov. Európsky kvalifikačný rámec (EKR) je ako európsky referenčný rámec otvorený všetkým druhom a úrovniam kvalifikácií a predstavuje spoločný štandardný referenčný rámec pre transparentnosť, prenosnosť a porovnateľnosť. EKR je otvorený aj mikrocertifikátom v prípade, že sú najprv súčasťou národných kvalifikačných rámcov.

19.

V odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (17) boli členské štáty vyzvané, aby do roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami, a ako to považujú za vhodné, zaviedli opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Vďaka týmto opatreniam na potvrdzovanie si ľudia môžu dať potvrdiť vedomosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Tieto opatrenia na potvrdzovanie takisto ľuďom umožňujú získať plnú kvalifikáciu alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu. V hodnotení odporúčania z roku 2020 (18) sa vyzvalo na rozsiahlejší rozvoj prepojení medzi potvrdzovaním a mikrocertifikátmi.

20.

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a o zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES (19) sa stanovuje základ na poskytovanie webových nástrojov umožňujúcich jednotlivcom budovať svoje kariéry a usmerňovať celoživotné vzdelávanie pomocou služieb autentifikácie certifikátov, vďaka ktorým sú mikrocertifikáty prenosné.

21.

Význam, vytváranie a aktualizácia mikrocertifikátov závisí od:

22.

V tomto odporúčaní sa v plnej miere rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality, zásady inštitucionálnej autonómie a akademickej slobody a zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnymi podmienkami, a to v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

23.

Týmto odporúčaním nie je dotknutá smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií a o režime automatického uznávania kvalifikácií, ktorý je v nej uvedený,

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

Toto experimentovanie, spolupráca, správa a riadenie a partnerstvo sú dôležité na určenie potrieb v oblasti mikrocertifikátov, ich spoluvytváranie a aktualizáciu, ako aj na posúdenie vplyvu na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, celoživotné vzdelávanie a kariérny rast.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

(1)

Kvalifikovaná pracovná sila je rozhodujúca pre posilnenie udržateľnej konkurencieschopnosti Únie, podporu oživenia hospodárstva po pandémii covidu-19 sprevádzaného tvorbou veľkého počtu pracovných miest a zaistenie sociálne spravodlivej digitálnej a zelenej transformácie. Ľudia musia držať krok s vývojom na trhoch práce a neustále si zvyšovať úroveň svojich zručností. Nové a lepšie zručnosti otvárajú viac možností a pripravujú ľudí na to, aby zohrávali aktívnu úlohu pri zvládaní zmien postavenia na trhu práce a plne sa zapájali do života spoločnosti prechádzajúcej demografickými zmenami. Zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia dospelých môžu okrem toho byť účinným nástrojom pri podporovaní sociálnej spravodlivosti a inklúzie pre spravodlivú transformáciu.

(2)

V článku 14 ods. 1 Charty základných práv (1) sa stanovuje, že každý má právo na vzdelanie a na prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu. V prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“), ktorý spoločne vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 (2) sa stanovuje, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si udržal a získal zručnosti, ktoré mu umožnia plne sa zapojiť do života spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. Štvrtá zásada piliera sa týka aktívnej podpory zamestnanosti na obhajobu práva každého na včasnú a cielenú pomoc na zlepšenie vyhliadok, pokiaľ ide o zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť. V piatej zásade piliera o bezpečnom a adaptabilnom zamestnaní sa zdôrazňuje, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu pracovníci majú právo na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o pracovné podmienky, prístup k sociálnej ochrane a odbornej príprave.

(3)

Európska rada 25. júna 2021 uvítala hlavné ciele Únie v rámci akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s Portským vyhlásením z 8. mája 2021, ktorými sa podporí snaha zabezpečiť, aby sa do roku 2030 minimálne 60 % všetkých dospelých každoročne zúčastňovalo na odbornej príprave. Účasť na vzdelávaní dospelých v Únii však v poslednom desaťročí stagnuje a 21 členských štátov nesplnilo cieľ na rok 2020 na úrovni Únie. Rada so zreteľom na to prijala uznesenie o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030 (3) v záujme podpory pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa Únie v oblasti vzdelávania dospelých. Možnosti rozvoja zručností sú príliš často nedosiahnuteľné pre mnohých dospelých, ako sú osoby v atypických formách práce, zamestnanci malých a stredných podnikov (MSP), nezamestnané, neaktívne a nízkokvalifikované osoby.

(4)

Európsky program v oblasti zručností, ktorý Komisia prijala 1. júla 2020, obsahuje výzvu na revolúciu v zručnostiach, aby sa zelená a digitálna transformácia premenili na možnosti rýchlej a spravodlivej obnovy. Okrem iného sa v ňom oznamuje, že Komisia preskúma individuálne vzdelávacie účty ako nástroj podpory zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie dospelých v produktívnom veku, pričom doplní iné opatrenia zamerané na zamestnávateľov a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy.

(5)

V súvislosti s prechodom na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, ako sa stanovuje v rámci Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je klimatická neutralita do roku 2050, bude potrebné zabezpečiť zručnosti pre zelenú transformáciu, ako aj zvýšenie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily. V oznámení Komisie zo 14. júla 2021„Fit for 55“ sa uznáva, že zelená transformácia môže uspieť len vtedy, ak bude EÚ disponovať kvalifikovanou pracovnou silou, ktorú potrebuje na udržanie svojej konkurencieschopnosti, a poukazuje sa na kľúčové opatrenia v rámci Európskeho programu v oblasti zručností s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami potrebnými na zelenú a digitálnu transformáciu.

(6)

V oznámení Komisie z 9. marca 2021 o digitálnom desaťročí Európy sa uznáva nedostatok zamestnancov s primeranými digitálnymi zručnosťami, ako aj rodová nerovnováha medzi odborníkmi na informačné a komunikačné technológie (IKT) a absolventmi v oblasti vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM). V oznámení sa znovu opakuje cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby do roku 2030 minimálne 80 % populácie Únie disponovalo aspoň základnými digitálnymi zručnosťami, a ako ďalší cieľ do roku 2030 sa navrhuje, aby bolo zamestnaných 20 miliónov odborníkov na IKT s rovnomernejším zastúpením žien a mužov. V návrhu Komisie z 15. septembra 2021 Cesta k digitálnemu desaťročiu sa predpokladá ustanovenie rámca na umožnenie napredovania v týchto cieľoch. V akčnom pláne digitálneho vzdelávania z 30. septembra 2020 na roky 2021 – 2027 sa zdôrazňuje, že technologické prostriedky by sa mali použiť na uľahčenie prístupnosti a posilnenie flexibility možností vzdelávania vrátane zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

(7)

V oznámení Komisie z 10. marca 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu Komisia vyzýva na prijatie ráznych opatrení zameraných na to, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou pre všetkých a aby sa zabezpečilo, že vzdelávanie a odborná príprava udržiavajú krok so súbežnou transformáciou a pomáhajú ju realizovať.

(8)

V záveroch Rady z 8. júna 2020 (4) sa členské štáty vyzývajú, aby s prihliadnutím na vnútroštátnu situáciu a rešpektujúc pritom úlohu a nezávislosť sociálnych partnerov skúmali možné modely verejného a súkromného financovania celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností na individuálnej úrovni, keďže udržateľné financovanie je obzvlášť dôležité v situácii, keď je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a venovali osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám a nízkokvalifikovaným pracovníkom, a v súlade so svojimi právomocami vyzývajú Komisiu, aby členské štáty v tomto úsilí podporila.

(9)

Jednou z hlavných prekážok ovplyvňujúcich účasť na vzdelávaní je nedostatočná finančná podpora pre jednotlivcov. Celkove sú verejné a súkromné investície nedostatočné. Väčšinu odbornej prípravy súvisiacej so zamestnaním v Únii financujú zamestnávatelia. Mnohé spoločnosti, najmä MSP, však neposkytujú alebo nefinancujú odbornú prípravu pre svojich zamestnancov a jednotlivci v atypickej forme práce majú obmedzený alebo žiadny prístup k odbornej príprave financovanej zamestnávateľmi. Takéto nerovnosti by mohli narúšať blahobyt a zdravie jednotlivcov, znižovať hospodársku konkurencieschopnosť, viesť k premárneným možnostiam a k prekážkam pre inovácie a predstavovať riziko, že sa pri prechode na udržateľnejšie hospodárske činnosti zabudne na ľudí.

(10)

Významným faktorom, ktorý dospelým bráni vyhľadávať odbornú prípravu, sú okrem priamych nákladoch aj časové obmedzenia. Hoci vo väčšine členských štátov existujú pravidlá týkajúce sa plateného voľna na odbornú prípravu (5), informovanosť o ňom a jeho využívanie zo strany dospelých v produktívnom veku je často na nízkej úrovni a pravidlá sa často nevzťahujú na atypických pracovníkov alebo neumožňujú dospelým vyhľadávať vzdelávanie a odbornú prípravu počas nezamestnanosti alebo nízkej úrovne hospodárskej činnosti.

(11)

Mnohí dospelí, najmä medzi nízkokvalifikovanými osobami a osobami, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, nie sú motivovaní absolvovať odbornú prípravu. Nemusia si uvedomovať svoje potreby zručností a nemusia vedieť, či sú podpora a odborná príprava k dispozícii, alebo či majú dobrú kvalitu a či sú uznávané na trhu práce. Navyše ľudia nemusia byť motivovaní zapojiť sa do odbornej prípravy, ktorá bola zvolená bez konzultácie s nimi a nie je prispôsobená ich potrebám.

(12)

V Únii je potrebný nový prístup k zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii. Mal by dopĺňať existujúce nástroje a nadväzovať na politické záväzky tým, že sa ním posilní postavenie jednotlivcov a poskytne sa im podpora a nástroje, ktoré potrebujú na zvýšenie úrovne zručností alebo rekvalifikáciu, na všetkých úrovniach zručností.

(13)

Poradný výbor pre odbornú prípravu vo svojom stanovisku zo 16. augusta 2021 k iniciatíve Únie v oblasti individuálnych vzdelávacích účtov a posilnenia poskytovania odbornej prípravy v Európe uviedol, že takáto iniciatíva by mala prispievať k väčšiemu zapájaniu, motivácii a účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. Hlavnou výzvou je zlepšiť zosúlaďovanie zručností a pracovných miest a zaistiť prístup k rôznorodým možnostiam kvalitnej odbornej prípravy poskytovaním relevantnejšej a lepšie cielenej odbornej prípravy. Poradný výbor pre odbornú prípravu vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že výber mechanizmov financovania a individualizovaných stimulov podľa cieľových skupín na vnútroštátnej úrovni by sa mal riadiť vnútroštátnymi potrebami a prioritami.

(14)

Jedným z možných prístupov k riešeniu uvedených otázok je poskytnúť ľuďom priamu podporu prostredníctvom nárokov na odbornú prípravu v individuálnych vzdelávacích účtoch. Jeho súčasťou je aj vytvorenie rozsiahleho podporného rámca, ktorý jednotlivcom umožní prístup k príležitostiam odbornej prípravy, informáciám, usmerneniam, platenému voľnu na odbornú prípravu a uznávaniu výsledkov odbornej prípravy. Tento prístup môže dopĺňať existujúce iniciatívy na vnútroštátnej úrovni.

(15)

Odporúča sa, aby sa individuálny nárok na odbornú prípravu vymedzil na vnútroštátnej úrovni v súlade s potrebami odbornej prípravy ľudí (6) a s prihliadnutím na iné existujúce nástroje. Prispôsobením financovania podľa potrieb sa môže zvýšiť efektívnosť iniciatívy. Členské štáty môžu stanoviť dodatočné nároky na odbornú prípravu pre jednotlivcov, ktorí to najviac potrebujú, v závislosti od vnútroštátneho kontextu a meniaceho sa trhu práce. Napríklad by členské štáty mohli navýšiť individuálne vzdelávacie účty v strategických odvetviach (7) s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú účasť na zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii, sú okrem finančných nárokov aj relevantnosť, užitočnosť a uznanie odbornej prípravy. Odporúča sa tiež, aby sa o týchto otázkach konzultovalo so sociálnymi partnermi a s príslušnými zainteresovanými stranami.

(16)

Individuálne vzdelávacie účty by mali umožniť ľuďom zhromažďovať a využívať nároky na odbornú prípravu počas stanoveného obdobia, ktorý by sa mal vymedziť na vnútroštátnej úrovni, aby mohli absolvovať dlhšiu alebo nákladnejšiu odbornú prípravu alebo aby sa mohli odborne pripravovať počas hospodárskych poklesov v reakcii na potreby nových zručností. Jednotlivci by mali mať možnosť uchovávať si svoje individuálne nároky na odbornú prípravu nezávisle od svojho postavenia v rámci pracovnej sily alebo postavenia v zamestnaní a zmien počas kariéry. Členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili pravidlá pre skončenie platnosti nárokov, ktoré stimulujú vzdelávajúce sa osoby, aby svoje nároky využili v plnej miere.

(17)

Mala by sa podporovať možnosť uchovania individuálnych nárokov na odbornú prípravu počas období, kedy jednotlivec žije v inom členskom štáte, alebo využívanie individuálnych nárokov na odbornú prípravu na prístup k uznávanej odbornej príprave so zaručenou kvalitou zo svojho vzdelávacieho účtu zo zahraničia prostredníctvom svojho vnútroštátneho registra. Prenosnosť nárokov medzi členskými štátmi je z dlhodobého hľadiska žiaducim prvkom, ktorý treba ďalej preskúmať, a to so zreteľom na prípadné vplyvy na vnútroštátne trhy práce.

(18)

S cieľom pomôcť jednotlivcom identifikovať vhodnú sústavu odbornej prípravy, a tým zvýšiť ich motiváciu vzdelávať sa, je potrebné umožniť prístup k možnostiam kariérového poradenstva a potvrdzovania. Existuje tiež potreba aktualizovaných verejných registrov uznávanej odbornej prípravy prostredníctvom vyhradených jednotných vnútroštátnych digitálnych portálov prístupných pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a podľa možnosti prepojených s platformou Europass.

(19)

Na prístup k možnosti potvrdzovania vrátane možností hodnotenia zručností sa odporúča sa používať individuálne vzdelávacie účty. Komisia vo svojom nedávnom hodnotení práce vykonanej v rámci odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia (8) poukazuje na podstatný pokrok, ale identifikuje aj pretrvávajúce problémy a navrhované reakcie. Predovšetkým je nevyhnutné poskytnúť jednotlivcom prispôsobenú podporu a zaistiť užšiu koordináciu s poradenskými službami a účinné prispôsobenie iniciatív týkajúcich sa potvrdzovania pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali prípadné poskytovanie mikrocertifikátov na základe potrieb identifikovaných v súlade s odporúčaním Rady z 16. júna 2022 o mikrocertifikátoch pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť (9).

(20)

Týmto odporúčaním sa podporuje uplatňovanie plateného voľna na odbornú prípravu. Riadne poskytovanie plateného voľna na odbornú prípravu by pracovníkom počas obdobia odbornej prípravy umožnilo dostávať plat alebo náhradu príjmu. Členské štáty sa vyzývajú, aby začali dialóg so sociálnymi partnermi o pravidlách, ktoré zamestnancom umožnia zúčastňovať sa na odbornej príprave v pracovnom čase s využitím svojich individuálnych vzdelávacích účtov, a to so zreteľom na vnútroštátne možnosti a systémy odbornej prípravy. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť aj situácia MSP a mikropodnikov.

(21)

Rozsiahlejšie osvetové činnosti a kampane na zvyšovanie informovanosti sú mimoriadne dôležité na výrazné zvýšenie mier účasti dospelých na možnostiach vzdelávania, najmä v skupinách s nízkou informovanosťou o zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácie, napríklad tých, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. Spoluprácou medzi subjektmi verejného sektora, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a inými zainteresovanými stranami na základe spoločného výkladu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie ako prostriedkov investovania, sa môže zvýšiť účinnosť osvetových činností a činností na zvyšovanie informovanosti. Zameraním pozornosti na prístupnosť by sa mala uľahčiť účasť dospelých so zdravotným postihnutím.

(22)

Pri podpore vykonávania tohto odporúčania majú mimoriadny význam monitorovanie na vnútroštátnej úrovni a neustále zlepšovanie individuálnych vzdelávacích účtov a podporného rámca. Následné úpravy by sa mohli týkať sumy individuálnych nárokov na odbornú prípravu, prioritných skupín alebo používateľsky ústretovej integrácie rôznych prvkov podporného rámca.

(23)

Hlavným prvkom úspešných systémov pre individuálne vzdelávacie účty je primerané financovanie. Vnútroštátny systém individuálnych vzdelávacích účtov by mohol uľahčiť rozdelenie nákladov medzi rôzne zdroje financovania, ako sú subjekty verejného sektora, zamestnávatelia a fondy riadené sociálnymi partnermi tým, že prispievanie na individuálny vzdelávací účet umožní rôznym zdrojom financovania. Kombináciou verejných a súkromných zdrojov financovania by sa mala zaistiť udržateľnosť iniciatívy v členských štátoch, čo je základom jej úspechu. Takouto kombináciou zdrojov financovania sa uľahčí prispôsobenie podpory a navýšenia zo strany zamestnávateľov pre svojich zamestnancov, ktoré môžu byť dobrovoľné alebo výsledkom kolektívnych zmlúv.

(24)

Zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov a ich podporného rámca sa môže podporiť fondmi Únie, ktoré podporujú systémy vzdelávania dospelých, ako sú Európsky sociálny fond plus (10), Európsky fond regionálneho rozvoja (11) a Fond na spravodlivú transformáciu (12) a tiež prípadne Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (13) v rámci nástroja NextGenerationEU, a prispôsobenými odbornými znalosťami prostredníctvom Nástroja technickej podpory (14). Proces môže podporiť aj vzájomné učenie, ktoré uľahčuje Komisia.

(25)

Týmto odporúčaním nie je dotknutá výlučná právomoc členských štátov, ani rozdelenie právomocí v každom členskom štáte na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, pokiaľ ide o financovanie ako aj organizáciu a obsah ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy dospelých. Členským štátom nebráni v zachovaní alebo stanovení iných alebo rozsiahlejších ustanovení týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy dospelých, ako sa tu odporúčajú v tomto odporúčaní.

(26)

Členské štáty by do návrhu reforiem mali zapojiť sociálnych partnerov a všetky príslušné zainteresované strany vrátane organizácií občianskej spoločnosti. V tomto odporúčaní sa v plnej miere rešpektuje nezávislosť sociálnych partnerov, ak zodpovedajú za zriaďovanie a riadenie systémov odbornej prípravy.

(27)

Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní nenahrádzajú poskytovanie odbornej prípravy zamestnávateľmi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti alebo inými poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, nemali by toto poskytovanie ovplyvňovať, ani nahrádzať verejnú podporu inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy či iné druhy podpory. Dodatočná administratívna záťaž by sa mala minimalizovať,

1.

2.

3.

Odporúča, aby cezhraniční pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pracujú v inom členskom štáte, než v ktorom majú oprávnený pobyt, prideliť nároky v tom členskom štáte, v ktorom pracujú.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

—

Kariérové poradenstvo a potvrdzovanie

12.

—

Vnútroštátny register oprávnených možností kvalitnej odbornej prípravy, kariérového poradenstva a potvrdzovania

13.

14.

15.

16.

17.

—

Jednotný vnútroštátny digitálny portál podporujúci individuálne vzdelávacie účty

18.

—

Platené voľno na odbornú prípravu

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

(1)

Emisie skleníkových plynov sa musia naliehavo znížiť, najmä preto, aby sa znížila úroveň hladiny mora a pravdepodobnosť extrémnych poveternostných javov, ktoré už teraz ovplyvňujú všetky regióny na svete (1), a aby sa znížili hospodárske a sociálne náklady súvisiace s účinkami globálneho otepľovania (2). Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Parížskej dohody prijatej 15. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) (3), v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a že vynaložia úsilie na obmedzenie tohto zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia predstavujú závažnú hrozbu, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia, čo nedávno potvrdila šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o prírodovedeckom základe. Ľudské utrpenie a hospodárske straty, ktoré pramenia z častejších extrémnych javov súvisiacich s klímou, ako sú povodne, vlny tepla, suchá a lesné požiare, sú čoraz bežnejšie. V Únii tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd EUR ročne (4).

Tieto straty môžu byť vyššie každý rok ešte o 175 miliárd EUR, čo predstavuje 1,38 % HDP Únie, ak sa globálna teplota zvýši o 3 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia, pričom pri oteplení o 2 °C by to bolo 65 miliárd a pri oteplení o 1,5 °C by sa tieto straty zvýšili o 36 miliárd EUR ročne. To by neúmerne poškodilo niektoré skupiny, najmä ľudí, ktorí sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení, a regióny, ktoré už čelia problémom.

(3)

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „Európska zelená dohoda“) stanovuje stratégiu, pomocou ktorej sa má Únia stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a transformovať sa na udržateľnú, spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť, ktorá rešpektuje obmedzenia našej planéty. Potreba spravodlivej transformácie je neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody, v ktorej sa zdôrazňuje, že by sa nemalo zabudnúť na žiadnu osobu ani na žiadne miesto. V európskom právnom predpise v oblasti klímy (5) sa stanovuje záväzný celoúnijný cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a záväzný strednodobý cieľ dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Cieľom 8. environmentálneho akčného programu do roku 2030 (6) je urýchliť zelenú transformáciu na klimaticky neutrálne, udržateľné, netoxické, odolné a konkurencieschopné obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je založené na energii z obnoviteľných zdrojov, a to spravodlivým a inkluzívnym spôsobom, ako aj chrániť, obnovovať a zlepšovať stav životného prostredia.

(4)

Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine sa v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“ (ďalej len „plán REPowerEU“), ktorý Komisia predložila 18. mája 2022 v súlade s vyhlásením z Versailles z 10. a 11. marca 2022, stanovujú opatrenia na postupné odstránenie závislosti Únie od fosílnych palív z Ruska diverzifikáciou dodávok plynu a rýchlejším znížením závislosti od fosílnych palív, a to aj zavádzaním solárnej a veternej energie a tepelných čerpadiel, dekarbonizáciou priemyslu a umožnením rýchlejšieho povoľovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(5)

Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo a spoločnosť si vyžaduje komplexné politické opatrenia a značné investície do mnohých oblastí, ako sú opatrenia v oblasti klímy, energetika, doprava, životné prostredie, priemysel, výskum a inovácia (7). S cieľom dosiahnuť záväzný celoúnijný cieľ do roku 2030 Komisia 14. júla 2021 vydala oznámenie s názvom „Fit for 55: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“, ako aj množstvo súvisiacich legislatívnych návrhov (ďalej len „balík ‚Fit for 55‘“). Balík „Fit for 55“ obsahuje návrhy na aktualizáciu príslušných právnych predpisov vrátane smerníc týkajúcich sa systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) (8), zdaňovania energie, energetickej efektívnosti a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, nariadenia o emisných normách CO2 pre autá a dodávky, nariadenia o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva, smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá a nariadenia o spoločnom úsilí (ESR) s ohľadom na odvetvia mimo súčasného systému EÚ ETS, konkrétne odvetvia dopravy a stavebníctva.

Takisto obsahuje návrhy nových právnych predpisov, najmä na podporu využívania čistejších palív v odvetviach letectva a námornej dopravy, ako aj na zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a zriadenie Sociálno-klimatického fondu, ktorý priamo súvisí s navrhovaným zavedením systému obchodovania s emisiami z palív používaných v budovách a v cestnej doprave. Balík „Fit for 55“ má spolu s opatreniami, prijatými na úrovni Únie na účely podpory a podnietenia potrebných verejných a súkromných investícií pomôcť podporiť a urýchliť rast nových trhov, napríklad trhov pre čisté palivá a vozidlá s nízkymi emisiami, čím sa pre podniky aj občanov znížia náklady spojené s udržateľnou transformáciou.

(6)

Európska rada sa na svojom zasadnutí 20. júna 2019 vo svojom novom strategickom programe na roky 2019 – 2024 zaviazala, že zaručí spravodlivú transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá bude inkluzívna a pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Na medzinárodnej úrovni členské štáty schválili ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a ratifikovali Parížsku dohodu, v ktorej sa uvádza potreba zabezpečiť spravodlivú transformáciu pracovnej sily a vytvárať dôstojnú prácu a kvalitné pracovné miesta, ako aj potreba zabezpečiť, aby sa pri adaptácii a budovaní kapacít zohľadňovalo rodové hľadisko. Usmernenia Medzinárodnej organizácie práce poskytujú medzinárodne stanovený politický rámec pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstva a spoločnosti pre všetkých (9). Okrem toho 54 signatárov (krajiny a sociálni partneri) vrátane Komisie v mene Únie a 21 jednotlivých členských štátov schválilo ministerské vyhlásenie s názvom „Sliezske vyhlásenie o solidarite a spravodlivej transformácii pracovnej sily“ (10), ktoré sa prijalo na 24. konferencii zmluvných strán (COP) UNFCCC v Katoviciach. Únia a 10 členských štátov podpísali vyhlásenie „Podpora podmienok pre spravodlivú medzinárodnú transformáciu“, ktoré sa prijalo na 26. konferencii COP UNFCCC v Glasgowe, čím sa zaviazali uvádzať informácie o spravodlivej transformácii v dvojročných správach o transparentnosti v kontexte podávania správ o politikách a opatreniach na dosiahnutie ich vnútroštátne stanovených príspevkov.

(7)

Spravodlivosť a solidarita sú hlavnými zásadami politík Únie zameraných na zelenú transformáciu a predpokladom jej širokej a udržateľnej verejnej podpory. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje, že transformácia musí byť spravodlivá a inkluzívna, ľudí je pri nej potrebné stavať na prvé miesto a osobitnú pozornosť je potrebné venovať podpore tých regiónov, odvetví, pracovníkov, domácností a spotrebiteľov, ktoré budú čeliť najväčším výzvam. V oznámení Komisie zo 14. januára 2020 s názvom „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“ sa navyše zdôrazňuje, že vykonávanie Európskej zelenej dohody poskytne Európe nástroje na zvýšenie úsilia, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu, sociálnu spravodlivosť a spoločnú prosperitu. V oznámení Komisii z 23. februára 2022 o dôstojnej práci na celom svete v záujme globálnej spravodlivej transformácie a udržateľnej obnovy sa podpora dôstojnej práce na celom svete označuje za stredobod spravodlivej transformácie a inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii.

(8)

V oznámení Komisie zo 4. marca 2021 s názvom „Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv“ (11) sa zdôrazňuje, že jednota, koordinácia a solidarita sú potrebné, aby sme sa vydali na cestu k zelenšiemu a digitálnejšiemu desaťročiu, v ktorom budú môcť Európania prosperovať. Navrhujú sa v ňom tri hlavné ciele EÚ do roku 2030, a to aby aspoň 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov bolo do roku 2030 zamestnaných (12); aby sa každoročne na odbornej príprave zúčastňovalo aspoň 60 % všetkých dospelých (13) a aby počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením do roku 2030 klesol aspoň o 15 miliónov (14). Lídri Únie tieto hlavné ciele do roku 2030 uvítali v Portskom vyhlásení z 8. mája 2021 na neformálnom zasadnutí hláv štátov alebo predsedov vlád 7. a 8. mája 2021 v Porte a Európska rada vo svojich záveroch z 24. – 25. júna 2021.

(9)

Ak sa zavedú správne sprievodné politiky (15), vďaka zelenej transformácii by sa mohol v Únii súhrnne vytvoriť približne 1 milión nových kvalitných pracovných miest (16) do roku 2030 a 2 milióny do roku 2050 (17) v odvetviach, ako je stavebníctvo, informačné a komunikačné technológie (IKT) alebo energia z obnoviteľných zdrojov, a zároveň by sa mohol zmierniť dlhotrvajúci pokles počtu pracovných miest so strednou kvalifikáciou z dôvodu automatizácie a digitalizácie. V prípade pesimistického scenára by však vplyv zelenej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ak by sa nepodporila vhodnou kombináciou politík, mohol znamenať pokles HDP až o 0,39 % v Únii a pokles počtu pracovných miest až o 0,26 % (18).

(10)

Vplyv zelenej transformácie na podnikanie a zamestnanie sa bude líšiť v závislosti od odvetvia, povolania, regiónu a krajiny, čo znamená, že dôjde k zmenám pracovných miest v rámci odvetví a priemyselných ekosystémov, ako aj k veľkému prerozdeleniu pracovnej sily medzi nimi (19). Reštrukturalizácia a prispôsobovanie v rámci dotknutých spoločností, odvetví a ekosystémov si vyžadujú vytvorenie nových obchodných modelov a veľké prerozdelenie pracovnej sily medzi odvetviami a regiónmi. Očakáva sa napríklad, že v niektorých ťažobných činnostiach alebo vo výrobe energie z fosílnych palív, ako aj v častiach automobilového priemyslu dôjde k strate pracovných miest. Naopak, v prípade činností zameraných na zachovanie obehovej hodnoty a v prípade udržateľnej dopravy a výroby energie sa očakávajú nové pracovné príležitosti. Členské štáty by preto mali v spolupráci so sociálnymi partnermi a/alebo regionálnymi orgánmi a zainteresovanými stranami uplatňovať individuálne prístupy a sústreďovať sa na jednotlivé dotknuté regióny a ekosystémy.

(11)

Tvorbou kvalitných pracovných príležitostí pre každého spolu s prijímaním opatrení na zmiernenie a prevenciu energetickej a dopravnej chudoby môže zelená transformácia prispieť k celkovému zvyšovaniu príjmov a znižovaniu nerovností a chudoby (20). Môže tak pomôcť pri riešení už existujúcej sociálno-ekonomickej nerovnosti a sociálneho vylúčenia, pri zlepšovaní zdravia a kvality života a pri podpore rovnosti vrátane rodovej rovnosti. Určitým skupinám obyvateľstva, najmä tým, ktoré sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení, by sa mala venovať osobitná pozornosť. Ide najmä o domácnosti s nízkym alebo nižším stredným príjmom, ktoré vynakladajú veľkú časť svojich príjmov na základné služby, ako je energia, doprava a bývanie, ako aj o mikropodniky a malé a stredné podniky. Z výsledkov modelovania vyplýva, že progresívnosť alebo regresívnosť environmentálnych daní z veľkej časti závisí od koncepcie nástroja, ktorej súčasťou je napríklad aj miera, do akej sa znížené dane z príjmu alebo iné možnosti recyklácie príjmov zameriavajú na ľudí s nižším príjmom (21).

(12)

Činnosti zamerané na zachovanie obehovej hodnoty, vrátane obchodných modelov založených na oprave, opätovnom použití, repasovaní a servise, môžu podporiť finančne dostupný a udržateľný prístup k tovaru a službám. Spolu so subjektmi sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v týchto oblastiach, takisto vytvárajú pracovné miesta a príležitosti pre rôzne úrovne zručností, a to aj pre ženy, osoby so zdravotným postihnutím a skupiny v zraniteľnom postavení. Presadzovaním obehovosti výrobkov značne znižujú emisie oxidu uhličitého a zároveň vytvárajú pracovné miesta v blízkosti výrobkov, ktoré je potrebné udržiavať, renovovať alebo spoločne používať.

(13)

Podľa najnovších dostupných údajov štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach za roky 2019/2020 sa energetická chudoba týka približne 8 % obyvateľstva Únie, t. j. viac ako 35 miliónov ľudí, ktorí nemohli svoje domovy dostatočne vykurovať, pričom medzi členskými štátmi a príjmovými skupinami sú značné rozdiely (22). Podľa odhadov Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby založených na kombinácii ukazovateľov trpí energetickou chudobou v Únii celkovo viac ako 50 miliónov domácností (23). Energetická chudoba, ktorá je výsledkom kombinácie nízkeho príjmu, vysokého podielu disponibilného príjmu vynaloženého na energiu a slabej energetickej efektívnosti, je pre Úniu už určitý čas veľkou výzvou. Okrem toho sa riziko energetickej chudoby zvyšuje s vysokými a nestálymi cenami energie, ktoré sú spôsobené viacerými faktormi vrátane faktorov súvisiacich s ruskou útočnou vojnou voči Ukrajine a následnou politickou reakciou Únie. Táto forma chudoby zasahuje vo viacerých členských štátoch nielen domácnosti s nízkym príjmom, ale aj domácnosti s nižším stredným príjmom.

Na energetickú chudobu (24) a jej vplyv sú náchylnejšie aj domácnosti s nadpriemernou spotrebou energie, medzi ktoré patria rodiny s deťmi vrátane jednorodičovských rodín, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Mimoriadne zasiahnuté energetickou chudobou sú aj ženy, najmä tie, ktoré sú osamelými matkami, a staršie ženy (25). Okrem energetickej chudoby sa v situácii, keď určité skupiny obyvateľstva nie sú schopné dosiahnuť sociálne a materiálne potrebnú úroveň dopravných služieb, čoraz viac uznáva aj pojem dopravná chudoba. Bez vhodných sprievodných opatrení na zmiernenie energetickej a dopravnej chudoby a na ich predchádzanie sa tieto riziká ešte zvyšujú, a to najmä v dôsledku internalizácie nákladov na emisie pri tvorbe cien alebo nákladov na prispôsobenie sa alternatívam s vyššou efektívnosťou a nižšími emisiami.

(14)

Zásady sociálnej spravodlivosti, súdržnosti a solidarity sú pevne začlenené do štruktúry príslušných rámcov pre klímu, energetiku a životné prostredie na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom zásady „znečisťovateľ platí“ a spoločného úsilia členských štátov, ako aj určitej redistribúcie emisných kvót EÚ ETS na účely solidarity, rastu a prepojení v rámci Únie a ich využitia pre modernizačný fond, ktorý prispieva k významným potrebám členských štátov, pokiaľ ide o investovanie do modernizácie ich energetických systémov. Rámec právnych predpisov Únie v oblasti energetiky navyše poskytuje členským štátom nástroje na zabezpečenie ochrany energeticky chudobných a zraniteľných domácností a zároveň na zabránenie narušeniu trhu. Tieto nástroje pomáhajú uľahčiť zelenú transformáciu, no ich účelom je poskytnúť prostriedky na zabezpečenie potrebnej ochrany vo všeobecnosti, ako ukazuje napríklad nedávne oznámenie Komisie z 13. októbra 2021 s názvom „Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu“ a plán REPowerEU.

(15)

Členské štáty majú k dispozícii škálu nástrojov na uvedenie a koordinovanie svojich opatrení na spravodlivú transformáciu. V národných energetických a klimatických plánoch (NEKP) pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (26) by sa mal posúdiť počet domácností trpiacich energetickou chudobou a uviesť opatrenia, ktoré sú potrebné na riešenie sociálnych a územných dôsledkov energetickej transformácie. V plánoch spravodlivej transformácie územia pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (27) by sa mali identifikovať územia, ktoré sú oprávnené na podporu v rámci fondu na spravodlivú transformáciu do roku 2027. V národných plánoch obnovy a odolnosti pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (28), ktoré sú financované z nástroja NextGenerationEU, sa stanovili reformy a investície na podporu zelenej transformácie, inkluzívneho rastu, sociálnej a územnej súdržnosti, odolnosti a vyhliadok pre budúcu generáciu s horizontom pre vykonávanie až do roku 2026. Niektoré opatrenia na spravodlivú transformáciu s vykonávajú aj v kontexte iných programov a iniciatív, najmä fondov politiky súdržnosti.

(16)

Najmä pomocou zásad a politík Európskej zelenej dohody a Európskeho piliera sociálnych práv možno komplexným a prierezovým spôsobom zlepšiť štruktúru politík a zabezpečiť súdržnosť výdavkov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. V oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom „Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov Stimulácia zelenej transformácie a podpora hospodárskej obnovy vďaka integrovanému energetickému a klimatickému plánovaniu“ Komisia hoci uznala, že konečné NEKP poskytujú určité ukazovatele a politiky v oblasti energetickej chudoby, dospela k záveru, že nie vždy sa v nich stanovujú jasné priority potrieb financovania v záujme spravodlivej transformácie alebo rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností či podpory úprav trhu práce. Plány spravodlivej transformácie územia by sa mali zamerať na vybrané územia a nemalo by sa očakávať, že poskytnú celkovú stratégiu a politiky pre spravodlivú transformáciu na vnútroštátnej úrovni. Plány spravodlivej transformácie územia aj plány obnovy a odolnosti síce pomáhajú financovať reformy a investície, ktoré majú mať trvalý účinok, no samotné plány sú časovo obmedzené.

(17)

Spravodlivou transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo v Únii do roku 2050 sa zabezpečí, aby sa nezabudlo na nikoho, najmä na pracovníkov a domácnosti, ktorých zelená transformácia najviac zasiahne, a osobitne na tých, ktorí sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení. Na tento účel, ako sa uvádza v tomto odporúčaní, by mali členské štáty zaviesť komplexné balíky politík (29), posilniť prierezové prvky, ktoré podporujú spravodlivú zelenú transformáciu, a optimálne využívať verejné a súkromné finančné prostriedky. V týchto balíkoch politík by sa mali zohľadňovať osoby a domácnosti, ktoré zelená transformácia najviac zasiahne, najmä stratou zamestnania, ale aj zmenou pracovných podmienok a/alebo novými pracovnými úlohami, ako aj osoby a domácnosti, ktoré pocítia nepriaznivý vplyv na disponibilný príjem, výdavky a prístup k základným službám. V balíkoch politík by sa v rámci najviac zasiahnutých skupín mali okrem iných osobitne zohľadňovať osoby a domácnosti v zraniteľnom postavení, najmä osoby najviac vzdialené od trhu práce, napríklad z dôvodu úrovne svojich zručností, územných podmienok trhu práce alebo iných charakteristík, ako je pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vierovyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia. Osoby a domácnosti v zraniteľnom postavení môžu navyše zahŕňať osoby a domácnosti, ktoré žijú v chudobe alebo ktorým hrozí riziko chudoby a/alebo energetickej chudoby, ktoré čelia prekážkam v mobilite alebo sú nadmerne zaťažené nákladmi na bývanie, vrátane domácností s jedným rodičom, ktorým sú častejšie ženy ako muži. Balíky politík by mali byť prispôsobené miestnym podmienkam a mali by sa v nich zohľadňovať potreby najzraniteľnejších a najodľahlejších častí Únie vrátane najvzdialenejších regiónov a ostrovov.

(18)

Aktívna podpora kvalitného zamestnania by sa mala zamerať na pomoc pracovníkom, uchádzačom o zamestnanie, ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a živnostníkom, ktorých najviac zasiahne zelená transformácia. V súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/402 (30) potrebujú pomoc zameranú na zlepšenie zamestnateľnosti a nájdenie zamestnania najmä osoby nedostatočne zastúpené na trhu práce, ako sú ženy, nízkokvalifikovaní pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia alebo ľudia s pomerne malou schopnosťou prispôsobiť sa zmenám. Na základe predchádzajúcich politických usmernení, predovšetkým uvedeného odporúčania a rozhodnutí Rady (EÚ) 2020/1512 (31) a (EÚ) 2021/1868 (32) by balíky politík mali obsahovať individualizované opatrenia na podporu iniciatív zameraných na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta, na podporu podnikania najmä pre ženy a osoby so zdravotným postihnutím a opatrenia na vytváranie kvalitných pracovných miest najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky a v najviac postihnutých územiach. Takéto opatrenia v kombinácii s primeranou podporou Únie môžu byť tiež nápomocné pri riešení výziev na trhu práce, ako sú napríklad výzvy vyplývajúce z prílevu ukrajinských utečencov, najmä v najviac postihnutých členských štátoch. Mali by tiež podporovať účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok a podpory sociálne zodpovednej reštrukturalizácie v súlade s existujúcimi pravidlami a normami. Sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu, pretože prostredníctvom dialógu môžu prispieť k riešeniu následkov výziev zelenej transformácie z hľadiska zamestnanosti a sociálnej situácie.

(19)

Prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých je základom pre zabezpečenie toho, aby mala pracovná sila zručnosti potrebné na zrealizovanie zelenej transformácie. Aspekty spravodlivej transformácie by sa preto mali začleňovať do prípravy a vykonávania národných stratégií v oblasti zručností, pričom by sa mali zohľadniť návrhy, ktoré predložila Komisia v rámci programu v oblasti zručností pre Európu (33) a novej aktualizovanej priemyselnej stratégie (34). Dôležitým nástrojom budú aj partnerstvá v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach. Aktuálne informácie a prognózy zamerané na trh práce a zručnosti, a to aj na úrovni regiónov, odvetví a povolaní, umožňujú identifikovať a predvídať príslušné potreby v oblasti zručností pre určité povolania a prierezových zručností a môžu slúžiť aj ako základ pre prispôsobenie učebných osnov, aby poskytovali zručnosti potrebné pre zelenú transformáciu. Odborné vzdelávanie a príprava by mladým ľuďom a dospelým mala poskytovať zručnosti potrebné na zvládnutie zelenej transformácie v súlade s odporúčaním Rady 2020/C 417/01 (35), a to s osobitným zameraním na ženy a nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Učňovská príprava a platené stáže vrátane silnej zložky odbornej prípravy, najmä pre mladých ľudí, prispievajú k transformácii pracovného trhu, najmä smerom k aktivitám, ktoré prispievajú ku klimatickým a environmentálnym cieľom, a do odvetví, ktoré čelia mimoriadnemu nedostatku zručností. Mala by sa presadzovať rastúca účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní, aby sa naplnili potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, okrem iného aj podnecovaním jednotlivcov, aby si hľadali odbornú prípravu prispôsobenú ich potrebám, a vo vhodných prípadoch prostredníctvom krátkych kurzov so zaručenou kvalitou zameraných na zručnosti potrebné na zelenú transformáciu, pričom je potrebné zohľadniť odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 (36), ktoré má zjednodušiť ohodnotenie a uznávanie výsledkov takýchto kurzov.

(20)

Skladba daňovo-dávkových systémov a systémov sociálnej ochrany by sa mala preskúmať z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré pramenia zo zelenej transformácie, pričom by mala zohľadniť aj zásada „znečisťovateľ platí“ a potreba zabezpečiť, aby sprievodné politiky nezavádzali dotácie na spotrebu fosílnych palív, neobmedzovali spotrebiteľov na konkrétnu technológiu, neznižovali stimuly na renováciu budov a nahradzovanie tepelných energetických systémov a neznižovali stimuly v rámci opatrení energetickej efektívnosti vo všeobecnosti. Kombinácia rôznych politík môže podporiť najzraniteľnejšie domácnosti a pracovníkov, ktorých najviac zasiahne zelená transformácia. V závislosti od vnútroštátnej a individuálnej situácie by mohla napríklad zahŕňať presun zdaňovania od práce smerom ku klimatickým a environmentálnym cieľom, ako sa uvádza v návrhu na revíziu smernice o zdaňovaní energetických výrobkov (37), preskúmanie systémov nezamestnanosti a/alebo v prípade potreby dočasnú a cielenú priamu podporu príjmu. Systémy sociálnej ochrany vrátane politík sociálneho začlenenia sa môžu preskúmať a v príslušných prípadoch upraviť z hľadiska zelenej transformácie, najmä v záujme zabezpečenia príjmovej istoty, hlavne počas prechodu z jedného zamestnania do iného, a v záujme poskytovania primeraných sociálnych, zdravotných a opatrovateľských služieb prostredníctvom vhodnej sociálnej infraštruktúry, a to najmä v najviac zasiahnutých územiach, napr. vidiecke a odľahlé regióny, ako sú najvzdialenejšie regióny, aby sa zabránilo sociálnemu vylúčeniu a riešili zdravotné riziká. S cieľom predchádzať sociálnemu vylúčeniu detí a bojovať proti nemu sa investície do sociálnej infraštruktúry pre deti zameriavajú na zabezpečenie prístupu detí v núdzi ku kľúčovým službám, ako sa stanovuje v odporúčaní Rady (EÚ) 2021/1004 (38).

(21)

Aby sa inkluzívnym spôsobom vybudovala fyzická a finančná odolnosť voči nezvratným následkom zmeny klímy, je potrebné presadzovať riešenia zamerané na informovanosť o rizikách, zmiernenie rizík a presun rizík, a to najmä zvýšením dostupnosti poistných riešení a investovaním do riadenia rizika katastrof a adaptácie naň s cieľom obmedziť fyzické vplyvy zmeny klímy, a tým znížiť straty a odstrániť rozdiely v ochrane klímy, pričom je potrebné brať ohľad na mikropodniky, malé a stredné podniky, ako aj vidiecke a odľahlé regióny, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny a ostrovy. Malo by sa posilniť riadenie rizika katastrof vrátane systémov civilnej ochrany na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, aby bolo možné lepšie predchádzať otrasom súvisiacim s klímou, pripraviť sa a reagovať na ne.

(22)

Každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane energie, dopravy, vody, sanitácie, finančných služieb a digitálnych komunikácii, pričom ľuďom v núdzi by sa mala poskytnúť podpora zameraná na rovnaký prístup k týmto službám (39). Ľuďom v núdzi by sa mal takisto poskytnúť prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu alebo ku kvalitnej pomoci pri bývaní (40). Okrem toho môžu domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami, zraniteľní odberatelia vrátane konečných spotrebiteľov, ľudia, ktorí čelia energetickej chudobe alebo ktorí sú ňou ohrození, a ľudia využívajúci sociálne bývanie profitovať z uplatňovania „zásady prvoradosti energetickej efektívnosti“. Popri ochrane a posilnení postavenia spotrebiteľov energie sú potrebné osobitné opatrenia na prevenciu a riešenie základných príčin energetickej chudoby, ktoré zahŕňajú najmä podporu investícií zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti, hlavne v sektore sociálneho bývania. Cieľom navrhovaných aktualizácií smernice o energetickej efektívnosti (41) a smernice o energetickej hospodárnosti budov (42) je okrem iného riešiť hlavné nehospodárske prekážky renovácie, ako sú oddelené stimuly, vzťahy medzi vlastníkmi a nájomcami a štruktúry spoluvlastníctva. V tomto kontexte by sa osobitná pozornosť mala venovať ženám a osobitným skupinám vystaveným väčšiemu riziku energetickej chudoby, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, starší ľudia, deti a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.

Proti už existujúcim a vznikajúcim výzvam v oblasti mobility možno bojovať prostredníctvom podporných opatrení a rozvojom potrebnej infraštruktúry, ako je verejná doprava. Cenová dostupnosť, prístupnosť a bezpečnosť udržateľnej mobility a rôznych druhov dopravy vrátane súkromnej a verejnej dopravy sú kľúčom k zabezpečeniu toho, aby mal zo zelenej transformácie úžitok každý a aby bol každý jej súčasťou. V tomto kontexte zohráva významnú úlohu mestská mobilita, čo sa zohľadňuje aj v oznámení Komisie zo 14. decembra 2021 s názvom „Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu“.

(23)

Celospoločenský prístup k spravodlivej transformácii by mal podporovať politické opatrenia na základe koordinácie tvorby politiky a posilnených operačných kapacít na všetkých úrovniach a naprieč všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, pričom aktívnu úlohu by mali zohrávať aj regionálne a miestne orgány. Mal by byť založený aj na účasti sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach, ako aj na účinnej a vplyvnej účasti občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán. Takáto koordinácia a angažovanosť by mohli zaručiť, aby sa zásady spravodlivosti a solidarity zakotvené v Európskej zelenej dohode už od začiatku začlenili do navrhovania, vykonávania a monitorovania politík, čo by poskytlo základ pre širokú a dlhodobú podporu inkluzívnych politík, ktoré podporujú zelenú transformáciu.

(24)

Kľúčom k zavedeniu zdravej sociálnej politiky a politiky trhu práce, ktoré zaručujú spravodlivú a inkluzívnu transformáciu, je silná faktická základňa. Postupná harmonizácia a konzistentnosť definícií, pojmov, klasifikácií a metodík, najmä na základe odporúčania Komisie (EÚ) 2020/1563 (43), v tomto smere uľahčuje hodnotenia a ich porovnateľnosť. Ďalšie opatrenia v oblasti výskumu a inovácie môžu prispieť k vedomostnej základni, ktorá môže ovplyvniť politický a verejný diskurz. Výmena názorov s rozmanitou verejnosťou a s kľúčovými zainteresovanými stranami, napríklad na tému výsledkov hodnotení, prognóz a monitorovania, môže prispieť k tvorbe politík a prevzatiu zodpovednosti.

(25)

Na posudzovanie vplyvov politík v oblasti zmeny klímy na zamestnanosť a sociálnu oblasť a ich distribučných účinkov sú potrebné najmä vhodné podrobné a kvalitné údaje a ukazovatele rozčlenené podľa pohlavia. Takéto údaje a ukazovatele nie sú momentálne plne k dispozícii. Aj keď došlo k pokroku pri meraní energetickej chudoby, mohli by sa napríklad v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami vytvoriť ukazovatele na posúdenie dopravnej chudoby. Monitorovanie a hodnotenie možno posilniť viacerými opatreniami zameranými na ukazovatele, hodnotiace tabuľky, ako aj na pilotné projekty menšieho rozsahu a experimentovanie s politikami. Opatrenia by mali vychádzať alebo čerpať z existujúcich hodnotiacich tabuliek, ako je sociálny prehľad a informačný prehľad Európskej zelenej dohody, ktoré obsahujú relevantné informácie o konkrétnych aspektoch politík spravodlivej transformácie.

(26)

Optimálne a efektívne využívanie verejného a súkromného financovania a mobilizácia všetkých dostupných zdrojov a ich účinné nasadenie sú vzhľadom na značné investičné potreby, ktoré pramenia zo zelenej transformácie, mimoriadne dôležité. Na úrovni Únie sa súvisiace opatrenia podporujú prostredníctvom rozpočtu Únie a nástroja NextGenerationEU. Budú sa vykonávať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Mechanizmu spravodlivej transformácie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu (FST), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), ERASMUS+ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), programu LIFE, programu Horizont Európa, modernizačného fondu, inovačného fondu (44) a fondov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia navyše podporuje členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory, ktorý poskytuje cielené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane tých, ktorými sa presadzuje spravodlivá transformácia smerom k uhlíkovej neutralite.

(27)

Európsky semester je rámcom koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti Únie. Túto úlohu bude zohrávať aj naďalej vo fáze obnovy a pri realizácii zelenej a digitálnej transformácie, ktorá vychádza zo štyroch rozmerov konkurencieschopnej udržateľnosti, pričom bude podporovať plnenie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Komisia bude v rámci európskeho semestra podrobne monitorovať sociálno-ekonomické výsledky a vplyvy a v prípade potreby navrhne cielené odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby zaručila, že sa na nikoho nezabudne. Prioritou bude komplementárnosť s opatreniami podporovanými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Toto odporúčanie sa preto bude podľa potreby monitorovať v kontexte európskeho semestra, okrem iného aj v rámci príslušných výborov podľa ich oblastí právomoci, na základe vhodných posúdení, hodnotení politického vplyvu a stavu vykonávania usmernení uvedených v tomto odporúčaní. Mechanizmus monitorovania neprinesie členským štátom zbytočnú administratívnu záťaž.

(28)

Okrem toho by členské štáty mali vychádzať z tohto odporúčania pri rámci návrhu a konečnej aktualizácii svojich NEKP v rokoch 2023 a 2024 v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 s cieľom zvážiť zohľadnenie posúdenia vplyvov v oblasti zamestnanosti, sociálnych a distribučných vplyvov a aspektov spravodlivej transformácie v rámci piatich rozmerov energetickej únie a ďalej posilniť politické opatrenia na riešenie týchto vplyvov, s osobitným zameraním na energetickú chudobu.

(29)

Monitorovanie vykonávania tohto odporúčania môže ďalej stavať na existujúcich faktoch v kontexte zavedených procesov viacstranného dohľadu, ako je napríklad európsky semester. Rada alebo Komisia môže v súlade s článkami 150 a 160 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v spolupráci s inými príslušnými výbormi, najmä Výborom pre hospodársku politiku, požiadať Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu, aby na základe vhodného systému podávania správ Komisie a iných nástrojov viacstranného dohľadu posúdili vykonávanie tohto odporúčania vo svojich oblastiach pôsobnosti. Komisia preto pracuje na zvýšení dostupnosti údajov rozčlenených podľa pohlavia, aby aktualizovala a využívala existujúce rámce a metodické usmernenia okrem iného aj pri meraní energetickej a dopravnej chudoby a environmentálnej nerovnosti, ako aj pri posudzovaní účinnosti a skutočného vplyvu politických opatrení,

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32021M10251. EUR-Lex predstavuje online prístup k právu Európskej únie.

—

Udelenie povolenia na uvedenie na trh (článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (Es) č. 726/2004): Prijaté