—

dohody o výskume a vývoji vrátane usmernení o uplatňovaní nariadenia Komisie (EÚ) […] z […] decembra 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o výskume a vývoji (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o výskume a vývoji“) (kapitola 2),

—

dohody o výrobe vrátane usmernení o uplatňovaní nariadenia Komisie (EÚ) […] z […] decembra 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie dohôd o špecializácii (ďalej len „nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii“) (kapitola 3),

—

dohody o nákupe (kapitola 4),

—

dohody o komercializácii (kapitola 5),

—

výmena informácií (kapitola 6),

—

dohody o štandardizácii (kapitola 7),

—

štandardné podmienky (kapitola 8).

—

ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa tak spoločný výskum a vývoj, ako aj spoločnú výrobu jeho výsledkov, by bol spoločný výskum a vývoj, pričom k spoločnej výrobe dôjde iba vtedy, keď bude spoločný výskum a vývoj úspešný. Z toho vyplýva, že výsledky spoločného výskumu a vývoja sú pre následnú spoločnú výrobu rozhodujúce. V tomto prípade sa teda uplatňujú usmernenia v kapitole o dohodách o výskume a vývoji. Výsledok posúdenia ťažiska by bol odlišný, ak by sa zmluvné strany podieľali na spoločnej výrobe v každom prípade, teda bez ohľadu na spoločný výskum a vývoj. To znamená, že takéto dohody by sa namiesto toho mali posudzovať ako dohody o spoločnej výrobe a mali by sa v prvom rade riadiť usmerneniami v kapitole o dohodách o výrobe. Ak sa dohodou stanovuje úplná integrácia v oblasti výroby a iba čiastočná integrácia niektorých výskumných a vývojových činností, ťažiskom spolupráce by bola aj spoločná výroba,

—

podobne ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa tak špecializáciu, ako aj spoločnú komercializáciu výsledkov, by bežne bola aj špecializácia, keďže spoločná komercializácia sa uskutoční len vďaka spolupráci v činnosti špecializácie,

—

ťažiskom dohody o horizontálnej spolupráci, ktorá zahŕňa spoločnú výrobu a spoločnú komercializáciu produktov, by bežne bola aj spoločná výroba, keďže spoločná komercializácia sa vo všeobecnosti uskutoční len vďaka spolupráci v hlavnej činnosti spoločnej výroby.

—

Prvá kapitola je úvod, v ktorom sa stanovuje kontext uplatňovania článku 101 na dohody o horizontálnej spolupráci. V tejto kapitole sa uvádzajú aj informácie o vzťahu medzi týmito usmerneniami a inými právnymi predpismi a usmerneniami, ktoré sa týkajú dohôd o horizontálnej spolupráci.

—

V kapitolách 2 až 8 sa uvádzajú usmernenia na uľahčenie vlastného posúdenia dohôd podľa článku 101 v prípade najbežnejších dohôd o horizontálnej spolupráci. V kapitole 9 sa uvádzajú dodatočné usmernenia v prípade, že sa týmito dohodami sledujú ciele udržateľnosti. Usmernenia v kapitolách 2 až 9 dopĺňajú všeobecnejšie usmernenia uvedené v tomto úvode. Odporúča sa preto vždy si najprv prečítať úvod a až následne konkrétne kapitoly.

—

medzi materskými spoločnosťami na účely vytvorenia spoločného podniku,

—

medzi materskými spoločnosťami na účely zmeny rozsahu pôsobenia spoločného podniku,

—

medzi materskými spoločnosťami a spoločnými podnikom mimo produktového a geografického rozsahu pôsobenia spoločného podniku, a

—

medzi materskými spoločnosťami bez zapojenia spoločného podniku, a to aj pokiaľ ide o relevantný trh, na ktorom spoločný podnik pôsobí.

—

zmluvné strany dohody majú vysoké podiely na trhu,

—

sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi,

—

zákazníci majú dostatočné možnosti prejsť k iným dodávateľom,

—

je pravdepodobné, že konkurenti zvýšia ponuku, ak sa zvýšia ceny, a

—

jedna zo zmluvných strán dohody je významnou konkurenčnou silou.

—

zmluvné strany dohody majú vysoké podiely na trhu,

—

sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi,

—

charakteristiky trhu podporujú koordináciu,

—

oblasť spolupráce predstavuje vysoký podiel variabilných nákladov zmluvných strán na danom trhu a

—

zmluvné strany vo významnej miere spájajú svoje činnosti v oblasti spolupráce. K tomu dochádza napríklad v prípade, keď spoločne vyrábajú alebo nakupujú dôležitý medziprodukt alebo spoločne vyrábajú alebo distribuujú veľkú časť celkovej produkcie konečného produktu.

—

obsah dohody,

—

ciele, ktoré chce dosiahnuť,

—

hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí.

—

povahu dotknutých tovarov alebo služieb,

—

skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (29).

—

povaha a obsah dohody,

—

konkrétny rámec, v ktorom sa spolupráca uskutočňuje, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povaha tovaru alebo poskytovaných služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúra predmetného trhu alebo trhov (34),

—

miera, do akej zmluvné strany jednotlivo alebo spoločne majú či dosahujú určitú úroveň trhovej sily a od rozsahu, v akom dohoda prispieva k vytvoreniu, zachovaniu alebo posilneniu tejto trhovej sily alebo ju umožňuje zmluvným stranám využívať (35),

—

obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž môžu byť skutočné a potenciálne, ale v každom prípade musia byť dostatočne citeľné (36).

—

dohoda musí prispievať k zlepšeniu výroby alebo distribúcie produktov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, to znamená, vedie k zvýšeniu efektívnosti,

—

obmedzenia musia byť nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov, to znamená, zvýšenie efektívnosti,

—

spotrebitelia musia dostať spravodlivý podiel z výsledných výhod, t. j. zvýšenie efektívnosti, vrátane zvýšenia efektívnosti v oblasti kvality, dosiahnuté prostredníctvom nevyhnutných obmedzení sa musí v dostatočnej miere preniesť na spotrebiteľov tak, aby boli aspoň kompenzovaní za obmedzujúce účinky dohody. Z toho dôvodu zvýšenie efektívnosti, ktoré prináša prospech len pre zmluvné strany dohody, nie je postačujúce. Na účely týchto usmernení pojem „spotrebitelia“ zahŕňa potenciálnych a/alebo skutočných zákazníkov zmluvných strán dohody (44) a

—

dohoda nesmie poskytovať stranám možnosť vylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov.

—

celkový trhový podiel strán na akomkoľvek relevantnom trhu v Únii, ktorý je ovplyvnený dohodou, neprekročí 5 % a

—

celkový ročný obrat dotknutých podnikov v Únii pri produktoch, na ktoré sa vzťahuje dohoda, neprekročí 40 miliónov EUR (49).

—

V prípade dohôd týkajúcich sa spoločného nákupu produktov predstavuje príslušný obrat súčet nákupov produktov, na ktoré sa vzťahuje dohoda, uskutočnených jednotlivými zmluvnými stranami. Komisia môže vyvrátiť túto domnienku, ak analýza charakteristík dohody a jej hospodárskeho kontextu preukáže opak.

a)

spoločný výskum a vývoj v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií, ktorý zahŕňa alebo vylučuje spoločné využívanie výsledkov uvedeného výskumu a vývoja; alebo

b)

platený výskum a vývoj v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií, ktorý zahŕňa alebo vylučuje spoločné využívanie výsledkov uvedeného výskumu a vývoja, alebo

c)

spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií podľa predchádzajúcej dohody o spoločnom výskume a vývoji [ako sa vymedzuje v písmene a)], alebo

d)

spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja v oblasti zmluvných produktov alebo zmluvných technológií podľa predchádzajúcej dohody o platenom výskume a vývoji [ako sa vymedzuje v písmene b)] medzi tými istými zmluvnými stranami.

a)

„zmluvný produkt“ (84) je produkt (85), ktorý je výsledkom spoločného alebo plateného výskumu a vývoja alebo je vyrobený, resp. poskytovaný na základe využívania zmluvných technológií. Patria sem tak produkty, ku ktorým sa dospelo vo výskumnom a vývojovom póle, ako aj nové produkty (86);

b)

„zmluvná technológia“ (87) je technológia alebo proces, ktoré sú výsledkom spoločného alebo plateného výskumu a vývoja. Patria sem tak technológie alebo procesy, ku ktorým sa dospelo vo výskumnom a vývojovom póle, ako aj nové technológie alebo procesy.

a)

výskumné a vývojové činnosti sú vykonávané spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom;

b)

zmluvné strany spoločne poveria tretiu stranu výskumnými a vývojovými činnosťami alebo

c)

zmluvné strany si rozdelia činnosti medzi sebou formou „špecializácie v kontexte výskumu a vývoja“. To znamená, že každá zo zmluvných strán sa zapojí do výskumných a vývojových činností, pričom výskumnú a vývojovú prácu si medzi sebou rozdelia akýmkoľvek spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. To nezahŕňa platený výskum a vývoj (89).

a)

nevyhnutné na výrobu zmluvných produktov alebo využívanie zmluvných technológií a

b)

chránené právami duševného vlastníctva alebo predstavujú know-how.

a)

Po prvé, využívanie môžu spoločne realizovať zmluvné strany v spoločnom tíme, spoločnej organizácii alebo spoločnom podniku;

b)

Po druhé, zmluvné strany spoločne poveria tretiu stranu prácou v oblasti využívania;

c)

Nakoniec, zmluvné strany si môžu rozdeliť prácu medzi sebou prostredníctvom špecializácie v kontexte využívania výsledkov, čo znamená, že (93):

a)

na uskutočňovanie ďalšieho výskumu a

b)

na využívanie výsledkov výskumu a vývoja.

a)

výskumné ústavy;

b)

akademické orgány, alebo

c)

podniky poskytujúce výskum a vývoj ako komerčnú službu bez toho, aby sa bežne aktívne podieľali na využívaní výsledkov (105).

a)

„skutočný konkurent“ je vymedzený ako podnik dodávajúci existujúci produkt alebo technológiu, ktorú možno vylepšiť, vymeniť alebo nahradiť zmluvným produktom alebo zmluvnou technológiou na relevantnom geografickom trhu, kým

b)

„potenciálny konkurent“ je vymedzený ako podnik, ktorý by v prípade absencie dohody o výskume a vývoji reálne, a nie iba čisto teoreticky, uvažoval o tom, že v horizonte najviac troch rokov vynaloží potrebné dodatočné investície alebo náklady na dodávanie produktu alebo technológie, ktorú možno vylepšiť, vymeniť alebo nahradiť zmluvným produktom alebo zmluvnou technológiou na relevantnom geografickom trhu.

a)

dohoda o výskume a vývoji medzi dvoma podnikmi, ktoré už dodávajú existujúci produkt, ktorý možno vylepšiť, vymeniť alebo nahradiť produktom, ktorý vznikne v rámci spolupráce v oblasti výskumu a vývoja (skutoční konkurenti);

b)

dohoda o výskume a vývoji medzi a) podnikom, ktorý už dodáva produkt, ktorý možno vylepšiť, vymeniť alebo nahradiť zmluvným produktom (skutočný konkurent), a b) podnikom, ktorý vykonáva výskum a vývoj produktu a ktorý by vedel získať potrebné dodatočné investície na dodanie tohto produktu, ktorý možno vylepšiť, vymeniť alebo nahradiť produktom, ktorý je výsledkom spolupráce v oblasti výskumu a vývoja (zmluvný produkt) na relevantnom geografickom trhu (potenciálny konkurent).

a)

výskumu a vývoja rovnakých alebo pravdepodobne vymeniteľných nových produktov a/alebo technológií, na ktoré sa vzťahuje dohoda o výskume a vývoji, alebo

b)

výskumných a vývojových pólov, ktoré sledujú v podstate rovnaký zámer alebo cieľ ako tie, na ktoré sa má vzťahovať dohoda o výskume a vývoji.

a)

dohoda o výskume a vývoji medzi a) podnikom, ktorý vyvíja nový produkt, a b) podnikom, ktorý vyvíja rovnakú alebo pravdepodobnú náhradu takéhoto nového produktu;

b)

dohoda o výskume a vývoji medzi a) podnikom, ktorý vyvíja nový produkt, a b) podnikom, ktorý má možnosť a vôľu nezávisle sa zapojiť (ale ešte sa nezapojil) do výskumu a vývoja tej istej alebo pravdepodobnej náhrady takéhoto nového produktu;

c)

dohoda o výskume a vývoji medzi a) podnikom zapojeným do výskumu a vývoja, ktorý sa týka výskumného a vývojového pólu, a b) podnikom zapojeným do výskumného a vývojového pólu, ktorý sleduje v podstate rovnaký cieľ alebo zámer;

d)

dohoda o výskume a vývoji medzi a) podnikom zapojeným do výskumného a vývojového pólu a b) podnikom, ktorý má možnosť a vôľu nezávisle sa zapojiť (ale ešte sa nezapojil) do výskumného a vývojového pólu, ktorý sleduje v podstate rovnaký cieľ alebo zámer.

a)

v prípade dohôd o výskume a vývoji, ktoré zahŕňajú spoločný výskum a vývoj, spoločný trhový podiel zmluvných strán neprekračuje 25 % na relevantnom trhu s produktmi alebo relevantnom trhu s technológiami (117);

b)

v prípade dohôd o výskume a vývoji, ktoré zahŕňajú platený výskum a vývoj, sa uplatňuje rovnaká hraničná hodnota 25 % trhového podielu, ktorá sa však nevzťahuje len na samotnú financujúcu stranu, ale musí zahŕňať aj všetky strany, s ktorými financujúca strana uzavrela dohody o výskume a vývoji v súvislosti s tými istými zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami (118).

a)

či sa výskumné a vývojové úsilie týka výskumu a vývoja rovnakých alebo pravdepodobne vymeniteľných nových produktov a/alebo technológií alebo výskumných a vývojových pólov, ktoré sledujú v podstate rovnaký cieľ alebo zámer ako tie, na ktoré sa má vzťahovať dohoda o výskume a vývoji;

b)

či sú tretie strany už zapojené do výskumného a vývojového úsilia alebo či majú možnosť a predpoklady nezávisle sa zapojiť do takéhoto úsilia a

c)

či sú tieto tretie strany nezávislé od strán dohody o výskume a vývoji.

a)

v oblasti nesúvisiacej s oblasťou, ktorej sa týka dohoda o výskume a vývoji, alebo

b)

v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohoda o výskume a vývoji, alebo v súvisiacej oblasti po dokončení výskumu a vývoja.

a)

aktívneho oslovovania zákazníkov prostredníctvom návštev, listov, e-mailov, telefonátov alebo iných prostriedkov priamej komunikácie alebo prostredníctvom cielenej reklamy či propagácie, offline alebo online, napríklad v tlačených alebo digitálnych médiách vrátane online médií, nástrojov na porovnávanie cien alebo reklamy vo vyhľadávačoch zameraných na zákazníkov na konkrétnych územiach alebo zo špecifických skupín zákazníkov;

b)

ponúkania iných jazykových možnosti na webovom sídle, ako sú tie, ktoré sa bežne používajú na území, kde má distribútor sídlo;

c)

ponúkania webového sídla s názvom domény, ktorá zodpovedá inému územiu, ako je územie, kde má distribútor sídlo.

a)

po dokončení výskumu a vývoja v súvislosti s právami duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú výskumu a vývoja, alebo

b)

po uplynutí platnosti dohody o výskume a vývoji pre práva duševného vlastníctva, ktoré chránia výsledky výskumu a vývoja (148).

a)

existencia dohody o výskume a vývoji podstatne obmedzuje možnosť tretích strán vykonávať výskum a vývoj v oblasti (-ach) súvisiacej (-ich) so zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami alebo výskumnými a vývojovými pólmi; dôvodom môže byť napríklad obmedzená dostupná výskumná kapacita;

b)

existencia dohody o výskume a vývoji podstatne obmedzuje prístup tretích strán na trh so zmluvnými produktmi alebo zmluvnými technológiami; môže to byť spôsobené napríklad osobitnou štruktúrou dodávok;

c)

zmluvné strany nevyužívajú výsledky spoločného alebo plateného výskumu a vývoja voči tretím stranám bez objektívne opodstatneného dôvodu;

d)

zmluvné produkty alebo zmluvné technológie nie sú na celom vnútornom trhu ani na jeho podstatnej časti predmetom skutočnej hospodárskej súťaže s inými produktmi alebo technológiami, ktoré používatelia považujú za rovnocenné vzhľadom na ich vlastnosti, cenu a zamýšľané použitie.

a)

najprv sa posúdenie zameria na to, či sa na dohodu o špecializácii môže uplatňovať výnimka stanovená nariadením o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii;

b)

po druhé, ak dohody nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, bolo by potrebné individuálne posúdenie dohody s cieľom určiť, či dohoda o špecializácii spĺňa podmienky článku 101 ods. 3.

a)

priame obmedzenie hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami;

b)

koordinácia konkurenčného správania zmluvných strán ako dodávateľov alebo

c)

protisúťažné uzavretie trhu pre tretie strany na súvisiacom trhu.

a)

zmluvné strany majú trhovú silu a

b)

existujú trhové charakteristiky, ktoré takúto koordináciu podporujú, najmä:

a)

keď sa zmluvné strany dohodnú na produkcii, ktorej sa dohoda o výrobe priamo dotýka (napríklad kapacita a objem výroby spoločného podniku alebo dohodnuté množstvo externých produktov), ak ostatné ukazovatele hospodárskej súťaže (napríklad ceny) nie sú vylúčené, alebo

b)

keď sa v dohode o výrobe, v ktorej sa takisto stanovuje spoločná distribúcia spoločne vyrábaných produktov, predpokladá spoločné stanovenie predajných cien týchto produktov, a to výhradne týchto produktov, za predpokladu, že toto obmedzenie je nevyhnutné na účely spoločnej výroby, čo znamená, že inak by strany vôbec nemali motiváciu uzatvoriť dohodu o výrobe.

a)

charakteristiky trhu, na ktorom sa dohoda uzatvára;

b)

povaha spolupráce;

c)

pokrytie trhu spoluprácou a

d)

produkty, ktorých sa spolupráca týka.

a)

Zmluvné strany spoločného výrobného podniku by napríklad mohli obmedziť produkciu spoločného podniku v porovnaní s tým, čo by zmluvné strany uviedli na trh, ak by každá z nich rozhodovala o svojej produkcii samostatne.

b)

Ak sú hlavné charakteristiky produktu stanovené v dohode o výrobe, mohlo by to takisto vylučovať kľúčové aspekty hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku viesť k obmedzujúcim účinkom na hospodársku súťaž.

c)

Spoločný podnik, ktorý účtuje zmluvným stranám dohody o výrobe vysokú transferovú cenu, by zvýšil vstupné náklady zmluvných strán, čo by mohlo viesť k vyšším cenám na dolnom trhu. Konkurenti to môžu považovať za výhodné, ak v rámci odpovede na to zvýšia svoje ceny a prispejú tým k zvyšovaniu cien na relevantnom trhu.

a)

Scenár, v prípade ktorého zhodnosť nákladov môže viesť k dohodnutému výsledku, by mohol nastať vtedy, ak by sa zmluvné strany dohodli na spoločnej výrobe medziproduktu, ktorý predstavuje veľkú pomernú časť variabilných nákladov konečného produktu, v ktorom si zmluvné strany konkurujú na dolnom trhu. Zmluvné strany by mohli využiť dohodu o výrobe na zvýšenie ceny tohto spoločného dôležitého vstupu pre svoje produkty na dolnom trhu. Tým by sa oslabila hospodárska súťaž na dolnom trhu a pravdepodobne by to viedlo k vyšším konečným cenám. Zisk by sa presunul z dolného na horný trh, aby sa potom mohol medzi stranami využívať prostredníctvom spoločného podniku.

b)

Podobne zhodnosť nákladov zvyšuje riziká protisúťažného uzavretia trhu vyplývajúce z horizontálnej subdodávateľskej dohody v prípade, že vstup, ktorý dodávateľ nakupuje od subdodávateľa, predstavuje veľkú pomernú časť variabilných nákladov konečného produktu, v ktorom si zmluvné strany konkurujú.

a)

zahŕňajú dve alebo viaceré zmluvné strany a

b)

zmluvné strany dohôd už pôsobia na tom istom trhu s produktmi a

c)

dohoda sa týka rovnakých produktov a

d)

zmluvná strana alebo zmluvné strany sa dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité produkty alebo sa zdržia výroby týchto produktov a budú ich kupovať od inej zmluvnej strany alebo zmluvných strán a

e)

iná zmluvná strana alebo zmluvné strany sa dohodnú, že budú vyrábať a dodávať tieto produkty inej zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré ich prestanú vyrábať alebo sa zdržia ich výroby.

a)

zahŕňajú dve alebo viaceré zmluvné strany a

b)

zmluvné strany dohôd už pôsobia na tom istom trhu s produktmi a

c)

dohoda sa týka rôznych produktov a

d)

dve alebo viaceré zmluvné strany sa na recipročnom základe dohodnú, že úplne alebo čiastočne prestanú vyrábať určité, ale odlišné produkty, alebo sa zdržia ich výroby a budú tieto produkty nakupovať od iných zmluvných strán a

e)

takéto iné zmluvné strany súhlasia s výrobou a dodávaním týchto produktov zmluvným stranám, ktoré ich prestali vyrábať alebo sa zdržali ich výroby.

a)

zahŕňajú dve alebo viaceré zmluvné strany a

b)

zmluvné strany vyrábajú určité produkty spoločne (pozri oddiel 3.4.3).

a)

nepredstavujú hlavný cieľ dohody o špecializácii a

b)

priamo súvisia s vykonávaním takejto dohody a sú na jej vykonávanie nevyhnutné.

a)

Záväzok výhradných dodávok, ako je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. j) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je záväzok nedodávať produkty špecializácie [ako sú vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. c) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii] inému konkurenčnému podniku, než je zmluvná strana alebo zmluvné strany dohody. Záväzok výhradných dodávok preto nebráni zmluvným stranám dodávať produkty špecializácie tretím stranám, ktoré sú nekonkurenčnými podnikmi.

b)

Záväzok výhradného nákupu, ako je vymedzený v článku 1 ods. 1 písm. k) nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii, je záväzok nakupovať produkty špecializácie iba od zmluvnej strany alebo zmluvných strán dohody.

a)

distribúcia je vykonávaná spoločným tímom, organizáciou alebo podnikom, alebo

b)

distribúcia je realizovaná distribútorom tretej strany, ktorý spĺňa tri kumulatívne podmienky:

a)

spoločný trhový podiel zmluvných strán nepresahuje 20 % na relevantnom trhu alebo trhoch, ktorých sa dohoda o špecializácii týka, za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky na udelenie výnimky podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii;

b)

ak sú produkty špecializácie medziproduktmi a jedna alebo viaceré zmluvné strany úplne alebo čiastočne používajú tieto produkty na výrobu určitých nadväzujúcich produktov, ktoré zmluvné strany takisto predávajú, výnimka stanovená nariadením o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii je podmienená takto:

a)

právomoc priamo alebo nepriamo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv;

b)

právomoc priamo alebo nepriamo menovať viac ako polovicu členov dozornej rady, predstavenstva alebo orgánov, ktoré právne zastupujú podnik, alebo

c)

právo priamo alebo nepriamo riadiť záležitosti podniku.

a)

stanovenie cien pri predaji produktov špecializácie tretím stranám;

b)

obmedzenie produkcie alebo predaja a

c)

rozdelenie trhov alebo zákazníkov.

a)

Stanovenie cien: v rámci spoločnej distribúcie umožňuje nariadenie o skupinovej výnimke pre dohody o špecializácii stanovenie cien účtovaných priamym zákazníkom (článok 5 ods. 1 druhý pododsek).

b)

Obmedzenie produkcie alebo predaja:

a)

relevantný trh je veľmi koncentrovaný a

b)

konkurencia je už slabá, najmä z dôvodu i) individuálneho postavenia iných účastníkov trhu alebo ii) prepojení medzi inými účastníkmi trhu vytvorených paralelnými dohodami o špecializácii.

a)

umožňujú podnikom usporiť náklady, ktoré by inak vynakladali duplicitne;

b)

pomáhajú podnikom zlepšiť kvalitu produktov, ak spoja svoje dopĺňajúce sa zručnosti a know-how;

c)

umožňujú podnikom zvýšiť rozmanitosť produktov, ktorú by si inak nemohli dovoliť alebo by ju neboli schopné dosiahnuť;

d)

umožňujú podnikom zlepšiť výrobné technológie alebo uviesť na trh nové produkty (napríklad udržateľné produkty), čo by inak neboli schopné urobiť (napríklad vzhľadom na technické kapacity zmluvných strán);

e)

stimulujú podniky a umožňujú im prispôsobiť svoje výrobné kapacity náhlemu nárastu dopytu alebo poklesu ponuky určitých produktov, čo vedie k riziku ich nedostatku;

f)

riešia nedostatok a výpadky v dodávateľskom reťazci v kritických odvetviach hospodárstva, čo zmluvným stranám umožňuje znížiť závislosť od príliš obmedzeného počtu dodávateľov určitých produktov, služieb a technológií;

g)

umožňujú podnikom vyrábať s nižšími nákladmi, pokiaľ spolupráca umožní zmluvným stranám zvyšovať výrobu v prípade, ak marginálne náklady klesajú zároveň so zvyšujúcou sa produkciou, to znamená prostredníctvom úspor z rozsahu, a

h)

zabezpečujú úspory nákladov prostredníctvom úspor zo sortimentu, ak dohoda umožňuje zmluvným stranám zvýšiť počet rôznych druhov produktov.

a)

je nepravdepodobné, že spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry vyvolá obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, pokiaľ si prevádzkovatelia sietí zachovajú značnú mieru nezávislosti a flexibility pri určovaní svojej obchodnej stratégie, charakteristík svojich služieb a investícií do siete;

b)

dohody o spoločnom využívaní aktívnych zariadení RAN môžu s väčšou pravdepodobnosťou vyvolať obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Je to preto, že spoločné využívanie aktívnych zariadení RAN v porovnaní so spoločným využívaním pasívnej infraštruktúry môže zahŕňať rozsiahlejšiu spoluprácu na sieťových prvkoch, ktoré pravdepodobne ovplyvnia nielen pokrytie, ale aj nezávislé nasadenie kapacity;

c)

dohody o spoločnom využívaní frekvenčného spektra (označované aj ako združovanie frekvenčného spektra) predstavujú ďalekosiahlejšiu spoluprácu a môžu ešte viac obmedziť schopnosť zmluvných strán rozlišovať svoje maloobchodné a/alebo veľkoobchodné ponuky a priamo obmedziť hospodársku súťaž medzi nimi (171). Hoci príslušné orgány nebránia spoločnému využívaniu rádiového spektra za podmienok spojených s právami na využívanie rádiového spektra (172), tieto dohody sa musia skúmať opatrne podľa článku 101 (173).

a)

typu a rozsahu spoločného využívania (vrátane stupňa nezávislosti, ktorý si prevádzkovatelia siete zachovávajú) (174);

b)

rozsahu spoločných služieb a spoločných technológií, ako aj trvania a štruktúry stanovených v dohodách;

c)

geografického rozsahu a trhového pokrytia dohody o spoločnom využívaní mobilnej infraštruktúry (napríklad pokrytie obyvateľstva a to, či sa dohoda týka husto obývaných oblastí) (175);

d)

štruktúry a charakteristík trhu (trhové podiely zmluvných strán, rozsah frekvenčného spektra v držbe zmluvných strán, stupeň hospodárskej súťaže medzi zmluvnými stranami, počet prevádzkovateľov mimo dohody a rozsah ich konkurenčného tlaku, prekážky vstupu na trh atď.).

a)

prevádzkovatelia kontrolujú a prevádzkujú svoju vlastnú jadrovú sieť a neexistujú žiadne technické, zmluvné, finančné ani iné prekážky, ktoré by prevádzkovateľom bránili individuálne/jednostranne zavádzať svoju infraštruktúru, modernizovať ju a inovovať, ak si to želajú;

b)

prevádzkovatelia zabezpečujú nezávislé maloobchodné a veľkoobchodné operácie (technická, obchodná a iná rozhodovacia nezávislosť). To zahŕňa slobodu prevádzkovateľov stanovovať ceny svojich služieb, určovať parametre produktov/balíkov, riadiť sa nezávislými stratégiami využívania frekvenčného spektra a rozlišovať svoje služby na základe kvality a iných parametrov;

c)

prevádzkovatelia si nevymieňajú viac informácií, ako je nevyhnutne potrebné na fungovanie spoločného využívania mobilnej infraštruktúry, a boli zavedené potrebné prekážky výmeny informácií.

a)

koordinovať individuálne konkurenčné správanie týchto nákupcov na trhu alebo ovplyvňovať príslušné ukazovatele hospodárskej súťaže, a to prostredníctvom takých praktík, ako je okrem iného stanovenie alebo koordinácia kúpnych cien alebo ich častí (vrátane dohôd o stanovení miezd alebo neplatení ceny za produkt), alebo iných obchodných podmienok, prideľovanie nákupných kvót, rozdeľovanie si trhov a dodávateľov, a

b)

ovplyvňovať individuálne rokovania týchto nákupcov s dodávateľmi alebo ich individuálne nákupy od dodávateľov, napríklad prostredníctvom koordinácie stratégií nákupcov pri rokovaní o cenách alebo výmeny informácií o stave takýchto rokovaní s dodávateľmi.