ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ

z 2. decembra 2021

o celoeurópskom rámci koordinácie systémových kybernetických incidentov pre príslušné orgány

(ESRB/2021/17)

(2022/C 134/01)

GENERÁLNA RADA EURÓPSKEHO VÝBORU PRE SYSTÉMOVÉ RIZIKÁ,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (1), a najmä na jej prílohu IX,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (2), a najmä na jeho článok 3 ods. 2 písm. b) a d) a články 16 a 18,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/1 z 20. januára 2011, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskeho výboru pre systémové riziká (3), a najmä na jeho články 18 až 20,

keďže:

(1)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2013/1 (4), konečným cieľom makroprudenciálnej politiky je prispieť k ochrane stability finančného systému ako celku, okrem iného posilňovaním odolnosti finančného systému a obmedzovaním nárastu systémových rizík, a tým zabezpečiť, že finančný sektor bude v udržateľnej miere prispievať k hospodárskemu rastu. Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci Únie. Pri plnení svojho mandátu by ESRB mal prispievať k prevencii a zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu vrátane rizík spojených s kybernetickými incidentmi a navrhovať, ako by sa tieto riziká dali zmierniť.

(2)

Závažné kybernetické incidenty môžu vzhľadom na svoj potenciál narušiť kritické finančné služby a operácie predstavovať systémové riziko pre finančný systém. Počiatočný šok môže zosilnieť buď vplyvom šírenia prevádzkovej alebo finančnej nákazy, alebo narušením dôvery vo finančný systém. Ak finančný systém tieto šoky nedokáže absorbovať, finančná stabilita bude ohrozená a táto situácia môže viesť k systémovej kybernetickej kríze (5).

(3)

Neustále sa vyvíjajúce prostredie kybernetických hrozieb a nedávny nárast výskytu závažných kybernetických incidentov sú ukazovateľmi vyššej miery rizika pre finančnú stabilitu v Únii. Pandémia COVID-19 poukázala na to, aké dôležité sú technológie pre fungovanie finančného systému. Príslušné orgány a inštitúcie museli prispôsobiť svoju technickú infraštruktúru a rámce riadenia rizík náhlemu zvýšeniu objemu práce na diaľku, čo zvýšilo celkovú mieru, do akej je finančný systém vystavený kybernetickým hrozbám, a umožnilo páchateľom vymyslieť nové spôsoby, ako páchať trestnú činnosť, a tiež prispôsobiť existujúce tak, aby využili situáciu (6). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa počet kybernetických incidentov nahlásených bankovému dohľadu ECB v roku 2020 zvýšil o 54 %v porovnaní s rokom 2019 (7).

(4)

Potenciálny veľký rozsah, rýchlosť a miera šírenia závažných kybernetických incidentov si vyžadujú účinnú reakciu zo strany príslušných orgánov na zmiernenie potenciálnych negatívnych vplyvov na finančnú stabilitu. Rýchla koordinácia a komunikácia medzi príslušnými orgánmi na úrovni Únie môže napomôcť včasnému posúdeniu vplyvu závažných kybernetických incidentov na finančnú stabilitu, zachovaniu dôvery vo finančný systém a obmedzeniu šírenia nákazy do iných finančných inštitúcií, a tak prispieť k zabráneniu tomu, aby sa závažný kybernetický incident stal rizikom pre finančnú stabilitu.

(5)

V porovnaní s tradičnými finančnými krízami a krízami likvidity, ktorým príslušné orgány zvyčajne čelia, vzniká východiskový šok novým spôsobom. Okrem finančných aspektov musí celkové hodnotenie rizík zahŕňať rozsah a dosah narušení prevádzky, keďže by mohli ovplyvniť výber makroprudenciálnych nástrojov. Podobne aj finančná stabilita by mohla ovplyvniť výber prostriedkov na zmiernenie prevádzkového rizika zo strany odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. To si vyžaduje úzku a rýchlu koordináciu a otvorenú komunikáciu okrem iného s cieľom budovať situačnú informovanosť.

(6)

Existuje riziko zlyhania koordinácie orgánov, ktoré treba riešiť. Príslušné orgány v Únii sa budú musieť skoordinovať navzájom aj s inými orgánmi, ako je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), s ktorými zvyčajne nemusia spolupracovať. Vzhľadom na to, že veľký počet finančných inštitúcií Únie pôsobí celosvetovo, závažný kybernetický incident sa pravdepodobne nebude týkať len Únie a je tiež možné, že vznikne mimo Únie a môže si vyžadovať koordináciu globálnej reakcie.

(7)

Príslušné orgány musia byť na tieto interakcie pripravené. V opačnom prípade by mohlo hroziť, že budú prijímať nejednotné opatrenia, ktoré budú v rozpore s reakciou iných orgánov alebo ohrozia jej dopad. Takéto zlyhanie koordinácie by mohlo posilniť šok pre finančný systém tým, že by viedlo k narušeniu dôvery vo fungovanie finančného systému, čo by v najhoršom prípade predstavovalo riziko pre finančnú stabilitu (8). Preto treba prijať potrebné kroky na riešenie rizika ohrozujúceho finančnú stabilitu, ktoré plynie zo zlyhania koordinácie v prípade závažných kybernetických incidentov.

(8)

Správa ESRB o zmierňovaní systémového kybernetického rizika z roku 2021 (9) poukazuje na potrebu vytvoriť celoeurópsky rámec koordinácie systémových kybernetických incidentov (pan-European systemic cyber incident coordination framework – EU-SCICF) pre príslušné orgány v Únii. Cieľom rámca EU-SCICF by bolo zvýšiť mieru pripravenosti príslušných orgánov s cieľom uľahčiť koordinovanú reakciu na potenciálne závažné kybernetické incidenty. Správa ESRB o zmierňovaní systémového kybernetického rizika z roku 2021 upravuje hodnotenie ESRB v súvislosti s potrebnými vlastnosťami uvedeného rámca, ktoré by mal mať, aby mohol riešiť riziko zlyhania koordinácie.

(9)

Hlavným cieľom tohto odporúčania je nadviazať na jednu z plánovaných úloh európskych orgánov dohľadu podľa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (10) (ďalej len „nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti“), ktorou je postupne umožniť účinnú koordinovanú reakciu na úrovni Únie v prípade závažného cezhraničného incidentu súvisiaceho s informačnými a komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“) alebo súvisiacej hrozby majúcej systémový vplyv na finančný sektor Únie ako celok. Tento proces povedie k vytvoreniu rámca EU-SCICF pre príslušné orgány.

(10)

Cieľom EU-SCICF by nemalo byť nahradiť existujúce rámce, ale preklenúť všetky nedostatky v koordinácii a komunikácii medzi príslušnými orgánmi navzájom, ako aj s inými orgánmi v Únii a inými kľúčovými subjektmi na medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti by sa mala zvážiť pozícia EU-SCICF v prostredí existujúceho rámca pre riešenie finančnej krízy a rámca Únie v oblasti kybernetických incidentov. Pokiaľ ide o vzájomnú koordináciu medzi príslušnými orgánmi, mali by sa popri zapojení agentúry ENISA zvážiť okrem iného úlohy a činnosti skupiny pre spoluprácu v oblasti sietí a informačných systémov (Network and Information Systems – NIS) pre finančné subjekty podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (11) a koordinačné mechanizmy plánované v rámci založenia spoločnej kybernetickej jednotky.

(11)

Návrh na začatie prípravy rámca EU-SCICF má za cieľ najmä podporiť potenciálne úlohy európskych orgánov dohľadu, ako sa predpokladá v návrhu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti. V návrhu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti sa stanovuje, že „európske orgány dohľadu môžu prostredníctvom spoločného výboru a v spolupráci s príslušnými orgánmi, Európskou centrálnou bankou (ECB) a výborom ESRB vytvoriť mechanizmy, ktoré umožnia výmenu účinných postupov vo finančných sektoroch s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť a identifikovať spoločné kybernetické zraniteľnosti a riziká naprieč sektormi“ a „môžu vypracovať cvičenia týkajúce sa krízového riadenia, ako aj krízových udalostí zahŕňajúce scenáre kybernetického útoku, aby sa vyvinuli komunikačné kanály a postupne umožnila účinná koordinovaná reakcia na úrovni EÚ v prípade závažného cezhraničného incidentu súvisiaceho s IKT alebo súvisiacej hrozby majúcej systémový vplyv na finančný sektor Únie ako celok“ (12). Celoeurópsky rámec, ako je EU-SCICF, zatiaľ neexistuje a mal by sa vytvoriť a vyvinúť v rámci nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(12)

Vzhľadom na riziko pre finančnú stabilitu v Únii vyplývajúce z kybernetického rizika by sa prípravné práce na postupné vytvorenie rámca EU-SCICF mali v najväčšom možnom rozsahu začať ešte skôr, ako bude právny a politický rámec potrebný na jeho vytvorenie nadobudne v plnom rozsahu uplatniteľný. Tento právny a politický rámec by sa mal v plnom rozsahu dokončiť a sfinalizovať po tom, ako nadobudnú účinnosť príslušné ustanovenia nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti a jej delegovaných aktov.

(13)

Účinná komunikácia prispieva k situačnej informovanosti medzi príslušnými orgánmi, a preto je počas závažných kybernetických incidentov nevyhnutným predpokladom koordinácie v rámci celej Únie. V tejto súvislosti by sa mala vymedziť komunikačná infraštruktúra potrebná na koordináciu, pokiaľ ide o reakciu na závažný kybernetický incident. Zahŕňalo by to stanovenie druhu informácií, ktoré je potrebné vymieňať, bežné kanály, ktoré sa majú na výmenu týchto informácií používať, a kontaktné miesta, s ktorými by sa informácie mali vymieňať. Výmena informácií musí spĺňať existujúce právne požiadavky. Okrem toho môže byť potrebné, aby príslušné orgány stanovili jasný akčný plán a protokoly, ktoré treba dodržiavať, aby sa zabezpečila náležitá koordinácia medzi orgánmi zapojenými do plánovania koordinovanej reakcie na závažný kybernetický incident.

(14)

Systémová kybernetická kríza si vyžiada nadviazanie plnej spolupráce na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie. Preto by sa v rámci európskych orgánov dohľadu, ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov každého členského štátu mohlo uvažovať o určení kontaktných miest, ktoré by sa mali oznámiť európskym orgánom dohľadu, s cieľom stanoviť hlavných účastníkov dialógu v koordinačnej schéme rámca EU-SCICF, ktorých bude potrebné informovať v prípade závažného kybernetického incidentu. Potreba určiť kontaktné miesta by sa mala posúdiť počas vývoja rámca EU-SCICF, pričom treba zohľadniť určené jednotné kontaktné miesto podľa smernice (EÚ) 2016/1148, ktoré členské štáty stanovili pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov s cieľom zaistiť cezhraničnú spoluprácu s inými členskými štátmi a so skupinou pre spoluprácu v oblasti NIS (13).

(15)

Výkon cvičení týkajúcich sa krízového riadenia a krízových udalostí by mohol uľahčiť implementáciu rámca EU-SCICF a umožniť orgánom posúdiť, do akej miery sú pripravené na systémovú kybernetickú krízu na úrovni Únie. Z takýchto cvičení by orgány získali skúsenosti a umožnili by tiež nepretržité zlepšovanie a vývoj rámca EU-SCICF.

(16)

Pre vývoj rámca EU-SCICF je nevyhnutné, aby európske orgány dohľadu spoločne vykonali príslušné prípravné práce s cieľom posúdiť potenciálne kľúčové prvky rámca a zdroje a potreby nevyhnutné pre pokračovanie v jeho vývoji. Potom by európske orgány dohľadu mohli začať pracovať na predbežnej analýze všetkých prekážok, ktoré by im a príslušným orgánom mohli brániť pri vytváraní rámca EU-SCICF a výmene príslušných informácií prostredníctvom komunikačných kanálov v prípade závažných kybernetických incidentov. Takáto analýza by bola dôležitým krokom, od ktorého by sa odvíjal celý ďalší postup, či už kroky legislatívnej povahy, alebo iné podporné iniciatívy, ktoré Európska komisia môže spustiť vo fáze po implementácii nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

ODDIEL 1

ODPORÚČANIA

Odporúčanie A – Vytvorenie celoeurópskeho rámca koordinácie systémových kybernetických incidentov (EU-SCICF)

1.

Odporúča sa, aby sa európske orgány dohľadu kolektívne prostredníctvom spoločného výboru a spolu s Európskou centrálnou bankou (ECB), Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi začali pripravovať na postupné vytvorenie účinnej koordinovanej reakcie na úrovni Únie v prípade závažného cezhraničného incidentu súvisiaceho s IKT alebo súvisiacej hrozby, ktorá by mohla mať systémový vplyv na finančný sektor Únie, ako sa predpokladá v návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora (ďalej len „nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti“), ktorý predložila Komisia. Prípravné práce na zabezpečenie koordinovanej reakcie na úrovni Únie by mali zahŕňať postupné vytvorenie rámca EU-SCICF pre európske orgány dohľadu, ECB, ESRB a príslušné vnútroštátne orgány. Súčasťou by malo byť tiež posúdenie požiadaviek na zdroje pre účinný vývoj rámca EU-SCICF.

2.

Odporúča sa, aby európske orgány dohľadu vzhľadom na odporúčanie A bod 1 po konzultácii s ECB a ESRB vykonali mapovanie a následnú analýzu súčasných prekážok, právnych a iných, ktoré by mohli brániť v účinnom vytvorení rámca EU-SCICF.

Odporúčanie B – Určenie kontaktných miest EU-SCICF

Odporúča sa, aby európske orgány dohľadu, ECB a každý členský štát spomedzi svojich príslušných vnútroštátnych orgánov určili hlavné kontaktné miesto, ktoré by sa malo oznámiť európskym orgánom dohľadu. Tento zoznam kontaktov zjednoduší vytváranie rámca EU-SCICF a po jeho zavedení by kontaktné miesta a ESRB mali byť v prípade závažných kybernetických incidentov informované. Malo by sa uvažovať aj o koordinácii EU-SCICF s určeným jednotným kontaktným miestom podľa smernice (EÚ) 2016/1148, ktoré členské štáty stanovili pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov s cieľom zaistiť cezhraničnú spoluprácu s inými členskými štátmi a so skupinou pre spoluprácu v oblasti sietí a informačných systémov.

Odporúčanie C – Primerané opatrenia na úrovni Únie

Odporúča sa, aby Komisia na základe výsledkov analýz vykonaných v súlade s odporúčaním A zvážila prijatie primeraných opatrení potrebných na zabezpečenie účinnej koordinácie reakcií na systémové kybernetické incidenty.

ODDIEL 2

IMPLEMENTÁCIA

1.   Vymedzenie pojmov

Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„kybernetické“ znamená súvisiace s prepojenou informačnou infraštruktúrou interakcií medzi osobami, procesmi, údajmi a informačnými systémami, v rámci nej alebo prostredníctvom nej (14);

b)	„závažný kybernetický incident“ je incident súvisiaci s IKT, ktorý má potenciálne veľký nepriaznivý vplyv na sieť a informačné systémy, ktoré podporujú kritické funkcie finančných subjektov (15);

c)

„systémová kybernetická kríza“ je závažný kybernetický incident, ktorý spôsobí narušenie finančného systému Únie na úrovni, ktorá môže mať závažné negatívne dôsledky pre plynulé fungovanie vnútorného trhu a fungovanie reálnej ekonomiky. Takáto kríza by mohla vzniknúť v dôsledku závažného kybernetického incidentu, ktorý by spôsobil šoky vo viacerých kanáloch vrátane prevádzkového kanála, kanála dôvery a finančného kanála;

d)

„európske orgány dohľadu“ sú Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (16) spolu s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (17) a s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (18);

e)	„spoločný výbor“ je Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu zriadený v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010;

f)

„príslušný vnútroštátny orgán“ je: 1. príslušný orgán alebo orgán dohľadu v členskom štáte, ako sa stanovuje v aktoch Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a každý iný príslušný vnútroštátny orgán, ako sa stanovuje v aktoch Únie, ktoré zverujú úlohy európskym orgánom dohľadu; 2. príslušný orgán v členskom štáte určený v súlade s: i. článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (19) bez toho, aby boli dotknuté osobitné úlohy, ktoré boli ECB udelené nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (20); ii. článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (21); iii. článkom 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (22); iv. článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (23); v. článkom 3 ods. 1 bodom ee) prvou zarážkou návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 (24); vi. článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (25); vii. článkom 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (26); viii. článkom 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (27); ix. článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; x. článkom 44 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (28); xi. článkom 97 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (29); xii. článkom 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (30); xiii. článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 (31); xiv. článkom 47 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (32); xv. článkom 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (33); xvi. článkom 3 ods. 2 a článkom 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (34); xvii. článkom 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (35); xviii. článkom 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 (36); 3. orgán poverený prijímaním a/alebo aktiváciou opatrení makroprudenciálnej politiky alebo inými úlohami, ktoré sa týkajú finančnej stability, ako je napríklad príslušná podporná analýza, okrem iného vrátane: i. určeného orgánu podľa hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ alebo podľa článku 458 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (37) (EÚ) č. 575/2013; ii. makroprudenciálneho orgánu s cieľmi, opatreniami, úlohami, právomocami, nástrojmi, požiadavkami na zodpovednosť a inými charakteristickými znakmi stanovenými v odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 (38);

g)	„príslušný orgán“ je: 1. európsky orgán dohľadu; 2. ECB, pokiaľ ide o úlohy, ktorými bola poverená v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 a článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013; 3. príslušný vnútroštátny orgán.

2.   Kritériá implementácie

Na implementáciu tohto odporúčania sa uplatňujú nasledujúce kritériá:

a)	mala by sa venovať náležitá pozornosť zásade opodstatnenej potreby a zásade proporcionality a zároveň zohľadňovať cieľ a obsah každého odporúčania;

b)	v súvislosti s každým odporúčaním by mali byť splnené osobitné kritériá súladu stanovené v prílohe.

3.   Lehoty na uskutočnenie nadväzujúcich krokov

V súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 sú adresáti povinní oznámiť Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB opatrenia prijaté v reakcii na toto odporúčanie alebo náležite odôvodniť prípadné nekonanie. Adresáti sa vyzývajú, aby takéto oznámenie uskutočnili v súlade s týmito lehotami:

1.

Odporúčanie A a) Európske orgány dohľadu sa vyzývajú, aby do 30. júna 2023, nie však skôr ako šesť mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložili Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB priebežnú správu o implementácii odporúčania A bodu 1. b) Európske orgány dohľadu sa vyzývajú, aby do 30. júna 2024, nie však skôr ako 18 mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložili Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB záverečnú správu o implementácii odporúčania A bodu 1. c) Európske orgány dohľadu sa vyzývajú, aby do 30. júna 2025, nie však skôr ako 30 mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložili Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB správu o implementácii odporúčania A bodu 2.

2.	Odporúčanie B Európske orgány dohľadu, ECB a členské štáty sa vyzývajú, aby do 30. júna 2023, nie však skôr ako šesť mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložili Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a ESRB správu o implementácii odporúčania B.

3.

Odporúčanie C a) Komisia sa vyzýva, aby do 31. decembra 2023, nie však skôr ako 12 mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložila Európskemu parlamentu, Rade a ESRB správu o implementácii odporúčania C s ohľadom na priebežnú správu európskych orgánov dohľadu v súlade s odporúčaním A bodom 1. b) Komisia sa vyzýva, aby do 31. decembra 2025, nie však skôr ako 36 mesiacov po tom, ako nadobudne účinnosť nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti, predložila Európskemu parlamentu, Rade a ESRB správu o implementácii odporúčania C s ohľadom na správy európskych orgánov dohľadu v súlade s odporúčaním A.

4.   Monitorovanie a hodnotenie

1.

Sekretariát ESRB bude: a) pomáhať adresátom tohto odporúčania tým, že zabezpečí koordináciu predkladania správ, poskytne príslušné formuláre a v prípade potreby uvedie podrobnosti o postupe a časovom rámci pre kroky, ktoré je potrebné uskutočniť v nadväznosti na odporúčania; b) overovať, či adresáti podnikli kroky v nadväznosti na odporúčania, poskytovať pomoc na ich žiadosť, a podávať generálnej rade správy o podniknutých krokoch. Hodnotenia sa uskutočnia takto: i) do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, pokiaľ ide o implementáciu odporúčaní A a B; ii) do 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, pokiaľ ide o implementáciu odporúčania C; iii) do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, pokiaľ ide o implementáciu odporúčania A; iv) do 36 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, pokiaľ ide o implementáciu odporúčania A; v) do 42 mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, pokiaľ ide o implementáciu odporúčania C.

2.	Generálna rada hodnotí prijaté opatrenia a odôvodnenia oznámené adresátmi tohto odporúčania a v relevantných prípadoch môže rozhodnúť o tom, že toto odporúčanie nebolo zohľadnené a jeho adresát neodôvodnil dostatočne svoju nečinnosť.

---

(1)  Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 58, 24.2.2011, s. 4.

(4)  Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2013/1 zo 4. apríla 2013 o predbežných cieľoch a nástrojoch makroprudenciálnej politiky ( Ú. v. EÚ C 170, 15.6.2013, s. 1).

(5)  Pozri správu Systemic cyber risk, ESRB, február 2020, dostupné na webovom sídle ESRB na adrese www.esrb.europa.eu

(6)  Pozri správu Internet Organised Crime Threat Assessment, Europol, 2020, dostupné na webovom sídle Europolu na adrese www.europol.europa.eu

(7)  Pozri článok IT and cyber risk: a constant challenge, ECB, 2021, dostupné na webovom sídle bankového dohľadu ECB na adrese www.bankingsupervision.europa.eu

(8)  Pozri správu Systemic cyber risk, ESRB, február 2020, dostupné na webovom sídle ESRB na adrese www.esrb.europa.eu

(9)  Pozri správu Mitigating systemic cyber risk, ESRB, 2021, (nadchádzajúca).

(10)  COM/2020/595 final.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(12)  Pozri článok 43 návrhu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(13)  Pozri skupinu pre spoluprácu v oblasti NIS, dostupné na webovom sídle Európskej komisie na adrese www.ec.europa.eu

(14)  Pozri dokument Cyber Lexicon, FSB, 12. november 2018, dostupné na webovom sídle FSB na adrese www.fsb.org

(15)  Pozri článok 3 bod 7 návrhu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(20)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64).

(24)  COM/2020/593 final.

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EU z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(38)  Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov (Ú. v. EÚ C 41, 14.2.2012, s. 1).

Výmenný kurz eura (1)

24. marca 2022

(2022/C 134/02)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0978
JPY	Japonský jen	133,71
DKK	Dánska koruna	7,4397
GBP	Britská libra	0,83288
SEK	Švédska koruna	10,3555
CHF	Švajčiarsky frank	1,0225
ISK	Islandská koruna	141,20
NOK	Nórska koruna	9,4923
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,720
HUF	Maďarský forint	374,44
PLN	Poľský zlotý	4,7421
RON	Rumunský lei	4,9489
TRY	Turecká líra	16,2917
AUD	Austrálsky dolár	1,4668
CAD	Kanadský dolár	1,3806
HKD	Hongkongský dolár	8,5897
NZD	Novozélandský dolár	1,5812
SGD	Singapurský dolár	1,4912
KRW	Juhokórejský won	1 342,53
ZAR	Juhoafrický rand	16,1478
CNY	Čínsky juan	6,9933
HRK	Chorvátska kuna	7,5745
IDR	Indonézska rupia	15 778,31
MYR	Malajzijský ringgit	4,6396
PHP	Filipínske peso	57,426
RUB	Ruský rubeľ
THB	Thajský baht	36,837
BRL	Brazílsky real	5,3057
MXN	Mexické peso	22,1770
INR	Indická rupia	83,8790

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Stanovisko Poradného výboru pre koncentrácie prijaté na zasadnutí 30. apríla 2021 k predbežnému návrhu rozhodnutia vo veci M.8181 – Merck / Sigma-Aldrich – postup podľa článku 14 ods. 1

Spravodajca: Rumunsko

(2022/C 134/03)

Záverečná správa úradníka pre vypočutie (1)

Vec M.8181 – Merck/Sigma-Aldrich (postup podľa článku 14 ods. 1)

(2022/C 134/04)

I.   ÚVOD

1.

Táto správa sa týka návrhu rozhodnutia (ďalej len „návrh rozhodnutia“) podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) (ďalej len „nariadenie o fúziách“). V návrhu rozhodnutia sa uvádza, že spoločnosť Sigma-Aldrich Corporation (ďalej len „Sigma“) počas preskúmania získania výlučnej kontroly nad spoločnosťou Sigma zo strany spoločnosti Merck KGaA (ďalej len „Merck“) vo veci M.7435 – Merck/Sigma Aldrich (ďalej len „preskúmanie fúzie“) úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytla Komisii nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie (3). Spoločnosť Sigma podľa návrhu rozhodnutia poskytla nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie vo svojej odpovedi na dve žiadosti Komisie o informácie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia o fúziách, ako aj v konečnom tlačive RM predloženom podľa článku 20 ods. 1a nariadenia Rady (ES) č. 802/2004 (4) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

II.   SÚVISLOSTI

2.

Komisia 15. júna 2015 v nadväznosti na preskúmanie fúzie vyhlásila nadobudnutie spoločnosti Sigma spoločnosťou Merck za zlučiteľné s vnútorným trhom za podmienky prijatia určitých nápravných opatrení (ďalej len „rozhodnutie o fúzii“). Súčasťou balíka nápravných opatrení schváleného rozhodnutím o fúzii bol odpredaj, ktorý sa týkal väčšiny podnikateľskej činnosti spoločnosti Sigma v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP (ďalej len „odpredávaná časť podniku“). Uzavretie dohody medzi spoločnosťami Merck a Sigma bolo podmienené podpisom dohody o predaji odpredávanej časti podniku s vhodným kupujúcim, ktorý bude schválený Komisiou.

3.

Spoločnosti Merck a Sigma 19. a 20. októbra 2015 podpísali dohodu o predaji odpredávanej časti podniku so spoločnosťou Honeywell International Inc. (ďalej len „Honeywell“). Súčasťou tejto dohody bola príloha, v ktorej sa uvádzali niektoré aktíva, ktoré boli výslovne vylúčené z rozsahu časti podniku, ktorú mala spoločnosť Sigma predať spoločnosti Honeywell (ďalej len „príloha týkajúca sa vylúčených aktív“). V prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív sa uvádzal odkaz na patentovú prihlášku s názvom „uzáver nádoby“, ktorá sa v skutočnosti týkala projektu iCap spoločnosti Sigma. V rámci projektu iCap, na ktorom spolupracovali spoločnosti Sigma a Metrohm AG, ide o inteligentný uzáver fľaše, ktorý utesní fľaše s kvapalnými chemikáliami a pripojí ich k prístrojom na titráciu.

4.

Komisia 10. novembra 2015 schválila spoločnosť Honeywell ako vhodného kupujúceho odpredávanej časti podniku a spoločnosť Merck 18. novembra 2015 ukončila nadobudnutie spoločnosti Sigma. Spoločnosť Honeywell 15. decembra 2015 ukončila nadobudnutie odpredávanej časti podniku.

5.

Monitorovací správca vymenovaný vo veci M.7435 (ďalej len „monitorovací správca“) 10. februára 2016 informoval Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž (ďalej len „GR pre hospodársku súťaž“) o tvrdení spoločnosti Honeywell, podľa ktorého mal byť projekt iCap súčasťou odpredávanej časti podniku. Projekt iCap bol podľa spoločnosti Honeywell mimoriadne dôležitý pre životaschopnosť odpredávanej časti podniku a bol nevhodne zahrnutý do prílohy týkajúcej sa vylúčených aktív.

6.

Komisia 29. júla 2016 informovala spoločnosť Merck, že prebieha konanie v súvislosti s možným poskytnutím nesprávnych a/alebo zavádzajúcich informácií zo strany spoločností Merck a Sigma na účely prípadného uloženia pokút podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách.

III.   ŽIADOSTI O UPLATNENIE DÔVERNOSTI KOMUNIKÁCIE MEDZI ADVOKÁTOM A JEHO KLIENTOM

7.

Komisia 14. októbra 2016 prijala dve rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 nariadenia o fúziách, v ktorých spoločnosti Merck a Sigma požiadala, aby poskytli údaje o e-mailoch niektorých jednotlivcov v rámci spoločností Merck a Sigma, ktoré boli vytvorené v roku 2015 (ďalej len „rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 z októbra“) (5). Zatiaľ čo spoločnosti Merck a Sigma určité dokumenty poskytli, Komisia ich odpoveď nepovažovala za úplnú, a to najmä z dôvodu žiadostí spoločností Merck a Sigma o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, ktoré sa považovali za príliš široké. Komisia preto 1. decembra 2016 prijala dve nové rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 nariadenia o fúziách, v ktorých požiadala o informácie, ktoré jej spoločnosti Merck a Sigma neposkytli v odpovedi na rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 z októbra (ďalej len „rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 z decembra“) (6). Spoločnosti Merck a Sigma poskytli odpovede na rozhodnutia podľa článku 11 ods. 3 z decembra v decembri 2016 a januári 2017 a vo februári 2017, v marci 2017, apríli 2017 a júni 2017 predložili aktualizované záznamy o uplatnení dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom.

8.

GR pre hospodársku súťaž a spoločnosť Merck sa však naďalej nezhodovali na rozsahu žiadostí spoločnosti Merck o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, v dôsledku čoho spoločnosť Merck 30. augusta 2017 požiadala, aby jej tvrdenia, že na niektoré dokumenty požadované Komisiou v kontexte konania podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách (ďalej len „sporné dokumenty“) sa vzťahuje dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, preskúmal úradník pre vypočutie podľa článku 4 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/695/EÚ. Spoločnosť Merck sporné dokumenty v prijateľne zabezpečenom formáte predložila úradníkovi pre vypočutie 7. novembra 2017 (7).

9.

Dvaja úradníci pre vypočutie, ktorí boli v tom čase vo funkcii, rozhodli, že jeden z nich, konkrétne úradník Stragier, bude konať ako úradník pre vypočutie v súvislosti so žiadosťou spoločnosti Merck podľa článku 4 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/695/EÚ a že druhý úradník pre vypočutie Wils bude konať ako úradník pre vypočutie na všetky ostatné účely vo veci M.8181, pričom nebude mať prístup k sporným dokumentom.

10.

Úradník pre vypočutie 1. augusta 2018 v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/695/EÚ zaslal svoje predbežné stanovisko v súvislosti s dôvernou povahou niektorých dokumentov spoločnosti Merck riaditeľovi zodpovednému za túto vec, ako aj spoločnosti Merck. Podstatou predbežného stanoviska bolo, že všeobecné argumenty spoločnosti Merck sú do značnej miery nesprávne alebo prehnané a že neprimeraný spôsob, akým boli predložené jej početné konkrétne tvrdenia, znamená, že sa nimi na základe žiadosti spoločnosti Merck z augusta 2017 nemožno ďalej zaoberať. Spoločnosť Merck 8. septembra 2018 odpovedala na predbežné stanovisko a namietala proti jeho zisteniam, no povzbudila úradníka pre vypočutie, aby navrhol primerané kroky na podporu „vzájomne prijateľného riešenia“ záležitosti podľa článku 4 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2011/695/EÚ. Úradník pre vypočutie 16. októbra 2018 predsedal stretnutiu zástupcov GR pre hospodársku súťaž a spoločnosti Merck, na ktorom sa diskutovalo o riešeniach problému so spornými dokumentmi.

11.

Spoločnosť Merck 9. novembra 2018 súhlasila s protokolom, ktorý by GR pre hospodársku súťaž umožnil prístup k sporným dokumentom v dátovej miestnosti (ďalej len „protokol“). GR pre hospodársku súťaž 23. novembra 2018 v nadväznosti na preskúmanie v súlade s postupom predpísaným v protokole určilo niektoré dokumenty, z ktorých chcelo vychádzať pri svojom vyšetrovaní, a vyzvalo spoločnosť Merck, aby upustila od svojich žiadostí o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s týmito dokumentmi. Spoločnosť Merck súhlasila, že od svojich žiadostí upustí v súvislosti s niektorými dokumentmi, ale v súvislosti s inými nie. Členovia tímu GR pre hospodársku súťaž zodpovedného za predmetnú vec sa 2. mája 2019 zúčastnili na stretnutí s právnym zástupcom spoločnosti Merck, počas ktorého si tím zodpovedajúci za predmetnú vec robil poznámky k dokumentom, na ktoré spoločnosť Merck naďalej uplatňovala dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Tieto poznámky sa vložili do spisu Komisie v tejto veci výlučne na účely prípadného postupu, v ktorom by sa zamietli žiadosti o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom na tieto konkrétne dokumenty (8).

IV.   OZNÁMENIE NÁMIETOK A PRVÉ ÚSTNE VYPOČUTIE

12.

Komisia 7. júla 2017 zaslala spoločnostiam Merck a Sigma oznámenie námietok a 10. júla 2017 im poskytla prístup k spisu. Komisia v oznámení námietok dospela k predbežnému záveru, že počas preskúmania fúzie spoločnosti Merck aj Sigma porušili článok 14 ods. 1 nariadenia o fúziách, keďže úmyselne (v prípade spoločnosti Sigma) alebo prinajmenšom z nedbanlivosti (v prípade spoločnosti Merck) poskytli Komisii nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie.

13.

Počiatočná lehota na predloženie pripomienok strán končiaca 31. augusta 2017 sa niekoľkokrát predĺžila, a to predovšetkým v záujme toho, aby Komisia určila možný rozsah pokút, ktoré stranám možno uložiť v prípade, že budú spolupracovať a dospejú k urovnaniu. Strany 30. apríla 2018 informovali GR pre hospodársku súťaž, že za podmienok navrhovaných Komisiou nie sú ochotné spolupracovať a dospieť k urovnaniu. Strany v ten istý deň predložili svoje písomné pripomienky k oznámeniu námietok (ďalej len „odpoveď na oznámenie námietok“) a požiadali o ďalší prístup k spisu.

14.

V nadväznosti na žiadosť o ďalší prístup k spisu GR pre hospodársku súťaž priebežne poskytlo stranám viaceré ďalšie dokumenty. Posledné chýbajúce dokumenty sa stranám zaslali 5. októbra 2018.

15.

Strany v odpovedi na oznámenie námietok požiadali o možnosť predniesť svoje argumenty na ústnom vypočutí. Ústne vypočutie (ďalej len „prvé ústne vypočutie“) sa konalo 11. septembra 2018.

16.

Strany 12. novembra 2018 poskytli doplňujúcu odpoveď na oznámenie námietok, ktorá zahŕňala predovšetkým ich pripomienky v nadväznosti na ďalší prístup k spisu.

V.   DOPLŇUJÚCE OZNÁMENIE NÁMIETOK A DRUHÉ ÚSTNE VYPOČUTIE

17.

Komisia 30. júna 2020 prijala doplňujúce oznámenie námietok voči spoločnosti Sigma. Doplňujúcim oznámením námietok sa v plnej miere nahradilo oznámenie námietok a tvrdenia v súvislosti so spoločnosťou Merck uvedené v oznámení námietok sa v ňom nezachovali.

18.

Komisia v doplňujúcom oznámení námietok dospela k predbežnému záveru, že spoločnosť Sigma tým, že Komisii počas preskúmania fúzie neposkytla informácie o projekte iCap, úmyselne alebo prinajmenšom z nedbanlivosti uviedla nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie: a) v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách vo svojich odpovediach na dve žiadosti Komisie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia o fúziách a b) v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia o fúziách pri predložení informácií a dokumentov v tlačive RM predpísaných v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu.

19.

Spoločnosti Sigma sa 7. júla 2020 poskytol prístup k spisu a spoločnosť predložila svoje písomné pripomienky k doplňujúcemu oznámeniu námietok 15. septembra 2020 (ďalej len „odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok“) v (predĺženej) lehote vymedzenej GR pre hospodársku súťaž.

20.

Spoločnosť Sigma v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok požiadala o možnosť predniesť svoje argumenty na ústnom vypočutí. Toto ústne vypočutie (ďalej len „druhé ústne vypočutie“) sa konalo 13. novembra 2020 (9).

VI.   TVRDENIA SPOLOČNOSTI SIGMA V SÚVISLOSTI S NEDOSTATOČNOU NESTRANNOSŤOU

VI.1.   Argumenty spoločnosti Sigma

21.

Spoločnosť Sigma (aj spoločnosť Merck) počas prvého ústneho vypočutia aj druhého ústneho vypočutia, ako aj v odpovedi na oznámenie námietok (10) a odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok (11) tvrdila, že nastavenie vyšetrovania vo veci M.8181 je náchylné na zaujatosť, a preto sa ním porušujú zásady nestrannosti a dobrej správy vecí verejných. Podľa spoločnosti Sigma vzniká problém so zaujatosťou z dôvodu osobitných okolností veci, ktorá zahŕňa tvrdenia, že spoločnosť Sigma poskytla tímu zodpovednému za predmetnú vec počas preskúmania fúzie zavádzajúce informácie, ako aj skutočnosť, že tieto tvrdenia vyšetruje rovnaký tím zodpovedný za predmetnú vec, ktorý je „obeťou“ údajného zavádzajúceho správania (12). Spoločnosť Sigma sa v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok odvolávala na judikatúru Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa nestrannosti (13) a tvrdila, že vyšetrovanie v tomto konaní je nastavené spôsobom, ktorý „do značnej miery vyvoláva dojem, že vyšetrovanie nebolo objektívne nestranné“. Spoločnosť Sigma takisto tvrdila, že z niektorých aspektov vyšetrovania vyplýva, že tím zodpovedný za predmetnú vec „možno nie je v plnej miere subjektívne nestranný“. Spoločnosť Sigma na podporu svojich tvrdení predložila viacero vecných argumentov, ktoré podľa jej názoru podporovali jej stanovisko, že Komisia vec nevybavovala nestranne, vrátane týchto: a) skutočnosť, že v oznámení námietok sa odkazovalo na interný e-mail od interného právneho zástupcu spoločnosti Sigma o tom, že osoba zodpovedná za vec „je neústupčivá“, (14) bez toho, aby to jasne súviselo s podstatou veci; (15) , (16) b) tlačová správa Komisie zo 6. júla 2017, v ktorej sa oznamuje prijatie oznámenia námietok (17) a ktorá zahŕňa tvrdenie, že „[projekt iCap] bol úzko prepojený s odpredávanou časťou podniku a mal potenciál podstatne zvýšiť jeho predaj. Jeho vylúčením sa zhoršila životaschopnosť odpredávanej časti podniku.“ Podľa spoločnosti Sigma bolo znenie tlačovej správy neprimerané, keďže „sa v nej vyvodzovali jednoznačné závery o úlohe projektu iCap v rámci odpredávanej časti podniku a spoločnosti Sigma (a v tom čase aj spoločnosti Merck) sa odmietla poskytnúť požadovaná pochybnosť vykladaná v prospech osoby“ (18); c) tím zodpovedný za predmetnú vec v oznámení námietok prejavil „nenáležitú horlivosť vychádzať z dôkazov, ktoré na prvý pohľad podporujú jeho závery,“ vrátane toho, že nenáležite vychádzal z podaní spoločnosti Honeywell (19). Tím zodpovedný za predmetnú vec v podobnom duchu v doplňujúcom oznámení námietok (podľa spoločnosti Sigma) takisto „nesprávne charakterizoval dokumenty a výsledky testu trhu v súvislosti s údajným významom výskumu a vývoja“ (20); d) hoci tím zodpovedný za predmetnú vec (podľa spoločnosti Sigma) najprv uznal, že jednoznačné znenie záväzkov a prílohy týkajúcej sa vylúčených aktív v rámci kúpnopredajnej zmluvy medzi spoločnosťami Merck a Honeywell (21) neponecháva veľa priestoru na vyšetrovanie, aj tak informoval spoločnosť Honeywell, že „uvidí, čo sa dá robiť“; (22) e) z doplňujúceho oznámenia námietok vyplýva „dvojaký štandard, pokiaľ ide o úroveň starostlivosti, ktorej preukázanie sa očakáva v prípade rôznych aktérov v postupe preskúmania fúzie“ (23). Spoločnosť Sigma tvrdí, že v doplňujúcom oznámení námietok sa na jednej strane uvádza, že spoločnosť Sigma je kvázi trestne zodpovedná za neposkytnutie informácií o projekte iCap, no na druhej strane sa neočakáva, že tím zodpovedný za predmetnú vec (alebo monitorovací správca) si všimne odkaz na projekt iCap v prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív.

22.

Spoločnosť Sigma napokon tvrdila, že súčasné konanie sa líši od konania vo veci GE/LM Wind (24), v ktorom úradník pre vypočutie vo svojej záverečnej správe (25) zamietol argumenty spoločnosti General Electric, že podobné nastavenie vyšetrovania (t. j. vyšetrovanie, v ktorom tím zodpovedný za predmetnú vec zodpovedal za postup povoľovania aj za vyšetrovanie zavádzajúcich informácií) vytvára zdanie zaujatosti (26). V záverečnej správe vo veci GE/LM Wind úradník pre vypočutie dospel k záveru, že tvrdenia spoločnosti General Electric o objektívnej zaujatosti sú nepresvedčivé, najmä preto, že sa v nich nezohľadňovala „i) skutočnosť, že konečné rozhodnutie v tomto konaní neprijíma tím zodpovedný za predmetnú vec, ale Komisia ako inštitúcia, ktorá koná prostredníctvom kolégia v záverečnej fáze postupu, pričom na rozhodnutí sa podieľajú početní aktéri mimo tímu zodpovedného za predmetnú vec, a ii) príslušný interný systém bŕzd a protiváh, ktorý je súčasťou konaní týkajúcich sa uplatňovania článku 14 nariadenia EÚ o fúziách“ (27). Podľa spoločnosti Sigma sa aktuálne konanie líši od konania vo veci GE/LM Wind, pretože a) z dôkazov vyplýva, že nastavenie vyšetrovania vytvára zdanie zaujatosti; b) spoločnosť Sigma (na rozdiel od spoločnosti General Electric) vyjadrila obavy v súvislosti so zaujatosťou počas prvého ústneho vypočutia a c) účasťou „početných aktérov“ na konaní sa nezmierňuje zdanie zaujatosti, pretože vyšetrovanie vo veci M.8181 „od začiatku riadil“ tím zodpovedný za predmetnú vec. Spoločnosť Sigma sa domnieva, že účasťou hierarchie Komisie na schvaľovaní konečného rozhodnutia možno odstrániť očividné prípady zaujatosti, ale nie je to dostatočná záruka, keď je celkové nastavenie veci ovplyvnené objektívnou zaujatosťou. Podľa spoločnosti Sigma žiadni z „početných aktérov“ zúčastnených na konaní nevykonali podrobné preskúmanie skutočností a dokumentov, aby si vytvorili nezávislý a informovaný názor, pričom museli vychádzať z informácií, ktoré im predložil tím zodpovedný za predmetnú vec.

VI.2.   Zváženie argumentov spoločnosti Sigma

VI.2.1.   Všeobecné zásady

23.

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor dôsledne tvrdí, že Komisia nie je súdom v zmysle článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty základných práv Únie (ďalej len „charta“) (28). Súdny dvor takisto potvrdil, že systém preskúmania Európskej únie je zlučiteľný s článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkom 47 charty (29).

24.

So zreteľom na uvedené je očividné, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva citovaná spoločnosťou Sigma (uvedená v poznámke pod čiarou č. 14) nie je v tomto kontexte priamo relevantná, keďže sa týka požiadavky nestrannosti súdov. Odkaz spoločnosti Sigma na vec Ziegler takisto nepodporuje jej stanovisko: v uvedenej veci Súdny dvor v skutočnosti konštatoval, že keďže rozhodnutia Komisie podliehajú preskúmaniu zo strany súdu Európskej únie a právo Európskej únie stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie, nemožno vychádzať z toho, že Komisia môže byť súčasne „obeťou“ porušenia aj „súdom“ rozhodujúcim o sankcii zaň (30).

25.

To, samozrejme, neznamená, že Komisia (ako správny orgán) je oslobodená od požiadavky konať nestranne. Právo na dobrú správu vecí verejných zakotvené v článku 41 charty si naopak vyžaduje, aby mal každý právo, aby sa jeho záležitosti vybavovali nestranne. V tejto súvislosti je relevantné zvážiť, či Komisia v tejto veci konala nestranne. Ako je zrejmé z judikatúry Súdneho dvora, požiadavka nestrannosti zahŕňa subjektívny aj objektívny prvok (31).

VI.2.2.   Úvahy o subjektívnej nestrannosti

26.

Argumenty spoločnosti Sigma v súvislosti so subjektívnou nestrannosťou nie sú obzvlášť presvedčivé a z dôvodov opísaných v ďalšom texte sa akýkoľvek argument o skutočnej zaujatosti zo strany tímu zodpovedného za predmetnú vec stáva menej relevantným, keď sa v plnej miere vezme do úvahy rozhodovací proces Komisie.

27.

Pokiaľ ide o tlačovú správu, aj keď možno časť jej znenia kritizovať (keďže sa ním môže vyvolávať dojem, že Komisia si urobila predčasný úsudok o niektorých skutočnostiach), sťažnosť spoločnosti Sigma v konečnom dôsledku nie je presvedčivá, keďže v tlačovej správe sa jasne uviedlo, že závery v oznámení námietok sú predbežné (32). Predbežnú povahu stanoviska Komisie v čase vydania tlačovej správy a existenciu „pochybnosti vykladanej v prospech osoby“ v skutočnosti dokonale preukazuje skutočnosť, že spoločnosť Merck, ktorá je adresátom oznámenia námietok, nie je adresátom návrhu rozhodnutia.

28.

Pokiaľ ide o argument spoločnosti Sigma, že Komisia bola nenáležite horlivá použiť dôkazy, ktoré na prvý pohľad podporujú jej závery, spoločnosť Sigma zrejme napáda len použitie (podľa jej názoru) nesprávnych dôkazov v oznámení námietok a doplňujúcom oznámení námietok ako dôkaz „entuziazmu“ a zaujatosti tímu zodpovedného za predmetnú vec. Podstatou oznámenia námietok je však poskytnúť stranám príležitosť vyjadriť sa k veci Komisie vrátane jej použitia dôkazov. Tvrdenie, že Komisia nesprávne použila dôkazy, nemôže byť samo osebe dôkazom zaujatosti. Aj keby bolo tvrdenie spoločnosti Sigma, že Komisia si nesprávne vyložila niektoré dôkazy, pravdivé, samo osebe to nepreukazuje zaujatosť, ale môže to v najhoršom prípade prezradiť slabé chápanie dokumentu (33).

29.

Argument spoločnosti Sigma v súvislosti s „dvojakými štandardmi“, ako sa uvádza v bode 21 písm. e), je podobne nepresvedčivý, keďže hlavnou otázkou vo veci M.8181 je to, či spoločnosť Sigma úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytla Komisii nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie. Z hľadiska zistenia porušenia nie je relevantné, či tím zodpovedný za predmetnú vec mohol existenciu projektu iCap zistiť z prílohy týkajúcej sa vylúčených aktív, pričom spoločnosť Sigma nevysvetlila, prečo by to viedlo k zaujatosti pri vyšetrovaní. Spoločnosť Sigma okrem toho nevysvetlila, prečo by štandard starostlivosti Komisie pri plnení jej povinností v tejto veci mal byť v súlade so štandardom starostlivosti spoločnosti Sigma za okolností, ktoré viedli k tejto veci, keď bola informačná asymetria medzi spoločnosťou Sigma a Komisiou obzvlášť výrazná (34).

30.

Aj keby sa malo prijať, že spoločnosť Sigma preukázala subjektívnu zaujatosť na strane jedného alebo viacerých členov tímu zodpovedných za predmetnú vec, v žiadnom prípade by to nepostačovalo na preukázanie toho, že Komisia ako inštitúcia je subjektívne zaujatá, ako zrejme naznačuje spoločnosť Sigma (35).

VI.2.3.   Úvahy o objektívnej nestrannosti

31.

Súdny dvor opakovane uviedol, že skutočnosť, že Komisia ako správny orgán vykonáva súčasne vyšetrovaciu a sankčnú funkciu, nepredstavuje porušenie požiadavky nestrannosti, keďže jej rozhodnutia podliehajú preskúmaniu súdov EÚ (36). Podstatou tejto veci je otázka, či sa skutočnosti v súčasnom konaní nejakým spôsobom odlišujú od iných vecí v oblasti práva hospodárskej súťaže, v ktorých Komisia vedie vyšetrovanie aj rozhoduje, alebo či existujú „dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností v tomto ohľade“ (37).

32.

Na úvod je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo tím zodpovedajúci za predmetnú vec nepochybne má vo vyšetrovacom postupe dôležitú funkciu, nerozhoduje o výsledku veci: túto úlohu plní kolégium komisárov (38). V tvrdení o takejto zaujatosti sa navyše neberie do úvahy systém bŕzd a protiváh zabudovaný do vnútorných rozhodovacích postupov Komisie. Prijatie akéhokoľvek rozhodnutia si vyžaduje účasť viacerých aktérov (39). Argument spoločnosti Sigma, že početní aktéri zapojení do rozhodovacieho procesu nie sú „dostatočnou zárukou“, pretože „nevykonali podrobné preskúmanie skutočností a dokumentov, aby si vytvorili nezávislý a informovaný názor na vec“, nie je v tomto prípade presvedčivý. Zapojenie týchto aktérov prispelo k zúženiu rozsahu veci Komisie, keďže v doplňujúcom oznámení námietok (na rozdiel od oznámenia námietok) sa neuvádzali žiadne námietky voči spoločnosti Merck a spoločnosti Sigma sa poskytla možnosť predložiť jej argumenty počas druhého ústneho vypočutia. Samotná spoločnosť Sigma uznala účinnosť postupu ústneho vypočutia v rámci pripomienok počas druhého ústneho vypočutia (40), z čoho vyplýva, že ústne vypočutie je podľa názoru spoločnosti Sigma účinným fórom, kde môžu strany prezentovať svoj prípad širšej cieľovej skupine než tímu zodpovednému za predmetnú vec, čo môže viesť k zúženiu rozsahu veci alebo k jej úplnému uzavretiu.

33.

Ani rozsudky vo veciach Španielsko/Rada a August Wolff (ktoré spoločnosť Sigma citovala počas druhého ústneho vypočutia a/alebo v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok) nepodporujú argumenty spoločnosti Sigma. Vo veci Španielsko/Rada Španielsko napadlo rozhodnutie Rady, ktorým Rada uložila Španielsku pokutu za skreslenie údajov o deficite v nadväznosti na vyšetrovanie a odporúčanie Komisie. Španielsko tvrdilo, že Komisia nesplnila požiadavku objektívnej nestrannosti, keď vedenie daného vyšetrovania zverila zväčša rovnakému tímu, ktorý sa už predtým zúčastňoval na bežných návštevách a posúdeniach s cieľom overiť kvalitu niektorých údajov (vrátane údajov o deficite) poskytnutých Španielskom pred začatím príslušného postupu. Súdny dvor pri odmietnutí argumentov Španielska, že nebola splnená požiadavka objektívnej nestrannosti, v prvom rade poznamenal, že vyšetrovanie vedúce k odporúčaniu Komisie uložiť pokutu a návštevy a posúdenia kvality údajov o deficite a iných údajov patria do rozdielnych právnych rámcov a majú odlišný cieľ (41). Predchádzajúce návštevy a posúdenia kvality údajov preto samy osebe nespôsobujú zaujatosť stanoviska, ktoré by mohla Komisia prijať k existencii skresľovaní týkajúcich sa tých istých údajov (42). Po druhé Súdny dvor poznamenal, že v príslušných nariadeniach sa právomoc rozhodnúť o začatí postupu vyšetrovania, zodpovednosť za vedenie vyšetrovania ani oprávnenie predložiť Rade odporúčanie, ktoré je potrebné prijať po jeho skončení, nezveruje danému útvaru Komisie (43). Táto právomoc sa zveruje Komisii ako inštitúcii konajúcej ako kolektívny orgán. V dôsledku toho Súdny dvor konštatoval, že úloha, ktorá je zverená zamestnancom Komisie vo vyšetrovaní, sa nejaví „rozhodujúcou“ ani pre priebeh tohto konania a ani pre jeho výsledok (44).

34.

Vo veci August Wolff Súdny dvor uplatnil podobné úvahy ako vo veci Španielsko/Rada a dospel k záveru, že požiadavka objektívnej nestrannosti v napadnutom postupe nebola splnená. Vec August Wolff sa týkala prípadu, keď sa príslušný nemecký orgán (BfArM) obrátil na Výbor pre lieky na humánne použitie (ďalej len „výbor“) v súvislosti so zamietnutím povolenia na uvedenie určitého lieku na trh. Otázka nesplnenia požiadavky objektívnej nestrannosti vznikla, pretože výbor vymenoval na vypracovanie stanoviska hlavnú spravodajkyňu z Nemecka, pričom táto spravodajkyňa bola aj zamestnankyňou orgánu BfArM. V čase, keď sa orgán BfArM obrátil na výbor, viedol s odvolateľmi súdny spor v súvislosti so svojím odmietnutím predĺžiť platnosť povolenia na uvedenie dotknutého lieku na trh. Na účely analýzy objektívnej nestrannosti považoval Súdny dvor za relevantné tieto faktory: že konanie pred orgánom BfArM a konanie pred výborom majú v podstate rovnaký predmet (45) a takisto sa považujú za konania rovnakej povahy; že spravodajca výboru na seba preberá dôležitú úlohu, pokiaľ ide o prípravu stanoviska, ktoré má výbor vydať, a má v rámci tohto konania vlastnú zodpovednosť a že iba výnimočné okolnosti môžu odôvodniť, aby sa Komisia neriadila stanoviskom výboru (46). Podľa Súdneho dvora sa tretie osoby pozorujúce situáciu mohli legitímne domnievať, že BfArM tým, že sa obrátil na výbor, naďalej sleduje záujmy, ktoré sú mu vlastné na vnútroštátnej úrovni, a že správanie osôb zamestnaných BfArM a vystupujúcich v rámci konania pred výborom môže byť postihnuté nadržiavaním (47).

35.

Z analýzy, ktorú v uvedených veciach vykonal Súdny dvor, nevyplýva zistenie o nesplnení požiadavky objektívnej nestrannosti v tomto konaní. Vo veciach Španielsko/Rada aj August Wolff Súdny dvor konštatoval, že kľúčovým faktorom v rámci posudzovania je podobný cieľ oboch konaní, ktoré viedli k tvrdeniu o konflikte záujmov. Vo veci August Wolff bol nemecký aj európsky postup zameraný na udelenie povolenia na uvedenie dotknutého lieku na trh. V dôsledku toho nemecká spravodajkyňa v európskom postupe nevyhnutne čelila konfliktu záujmov, keďže ju nebolo možné vnímať ako nestrannú, pretože jej zamestnávateľ už zamietol dotknuté povolenie na uvedenie na trh a navyše viedol s odvolateľmi súdny spor týkajúci sa tejto otázky. Vo veci Španielsko/Rada na druhej strane Súdny dvor poznamenal, že vyšetrovanie Komisie, pokiaľ ide o skreslenie určitých údajov o deficite, a predchádzajúce bežné posúdenie kvality tých istých údajov plnili rôzny cieľ, a preto konštatoval, že predchádzajúca práca v oblasti posudzovania sama osebe nespôsobuje zaujatosť stanoviska, ktoré môže Komisia prijať v súvislosti s následným vyšetrovaním skresľovania údajov.

36.

Ak sa tieto úvahy uplatnia na súčasné konanie, zdá sa, že cieľ a povaha vyšetrovania vo veci M.7435 a vyšetrovania vo veci M.8181 sa líšia. Cieľom vyšetrovania vo veci M.7435 bolo v skutočnosti rozhodnutie o povolení fúzie na základe článku 8 ods. 1 až 3 nariadenia o fúziách. Vyšetrovanie vo veci M.8181 sa na druhej strane zameriava na určenie toho, či spoločnosť Merck a/alebo spoločnosť Sigma (z nedbanlivosti alebo úmyselne) poskytli Komisii v kontexte preskúmania fúzie nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie na základe článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách. Nie je zrejmé, ako by preskúmanie vo veci M.7435 bránilo tímu zodpovednému za predmetnú vec konať nestranne vo veci M.8181.

37.

Súdny dvor navyše vo veci August Wolff poukázal na mimoriadnu dôležitosť spravodajcu v rozhodovacom procese v danej veci, pričom uviedol, že sa zhosťuje „dôležitej úlohy, pokiaľ ide o prípravu stanoviska,“ a má „vlastnú zodpovednosť“. Podobne vo veci Španielsko/Rada Súdny dvor posudzoval, či je úloha jednotlivcov obvinených z nedostatočnej nestrannosti „rozhodujúc[a]“ pre priebeh konania alebo jeho výsledok. V súčasnom prípade síce tím zodpovedajúci za predmetnú vec má dôležité postavenie v súvislosti s vyšetrovaním, ale nezodpovedá za rozhodovanie. V rozpore s tvrdením spoločnosti Sigma, že „vyšetrovanie vo veci M.8181 od začiatku riadil tím zodpovedný za predmetnú vec“ (48), je faktom, že pri úprave veci a zúžení rozsahu možného porušenia v porovnaní s opisom v oznámení námietok zohrali rozhodujúcu úlohu aktéri iní ako tím zodpovedajúci za predmetnú vec. V tomto prípade určite nejde o situáciu, v ktorej by sa Komisia stanoviskom tímu zodpovedného za predmetnú vec neriadila iba „výnimočne“, ako to bolo vo veci August Wolff.

38.

Vzhľadom na uvedené úvahy sú argumenty spoločnosti Sigma o nedostatočnej nestrannosti nepresvedčivé.

VII.   ZÁVEREČNÉ POZNÁMKY

39.

Návrh rozhodnutia podľa článku 16 ods. 1 rozhodnutia 2011/695/EÚ sa týka iba námietok, v súvislosti s ktorými spoločnosť Sigma dostala príležitosť vyjadriť svoje názory.

40.

Celkovo možno dospieť k záveru, že počas tohto konania sa rešpektoval účinný výkon procesných práv.

---

(1)  V súlade s článkami 16 a 17 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže, Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29 (ďalej len „rozhodnutie 2011/695/EÚ“).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(3)  Spoločnosti Sigma a Merck sa v tejto správe spoločne označujú ako „strany“.

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 133, 30.4.2004, s. 1 – 39).

(5)  C(2016) 6772 (final) (Merck), C(2016) 6771 final (Sigma).

(6)  C(2016) 8202 (final) (Merck), C(2016) 8210 (final) (Sigma).

(7)  Spoločnosť Merck najprv požadovala, aby úradník pre vypočutie preskúmal žiadosti spoločnosti Merck o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v súvislosti s 9 635 dokumentmi, ale následne ich počet znížil na 7 980 dokumentov v nadväznosti na počiatočné pripomienky úradníka pre vypočutie k rozsahu dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom podľa práva EÚ.

(8)  Komisia podľa protokolu mohla rozhodnúť, že začne konanie o zamietnutí žiadostí spoločnosti Merck o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom na niektoré dokumenty, ak by spoločnosť Merck trvala na týchto žiadostiach vo vzťahu k dokumentom, na ktoré sa podľa názoru Komisie dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom nevzťahuje. V rozhodnutí 2011/695/EÚ sa úradníkovi pre vypočutie nezverujú rozhodovacie právomoci v súvislosti so žiadosťami o uplatnenie dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, iba možnosť vypracovať odôvodnené odporúčanie pre príslušného člena Komisie bez odhalenia potenciálne chráneného obsahu dokumentu. Vzhľadom na dohodu medzi GR pre hospodársku súťaž a spoločnosťou Merck takéto odporúčanie úradníka pre vypočutie nebolo potrebné.

(9)  Vzhľadom na pokračujúcu pandémiu COVID-19 sa druhé ústne vypočutie konalo na diaľku prostredníctvom zabezpečenej šifrovanej videokonferencie, ako aj prostredníctvom virtuálnej počúvacej miestnosti (vysielanej cez internet) chránenej heslom pre osoby, ktoré na druhom ústnom vypočutí nepotrebovali rozprávať.

(10)  Odpoveď na oznámenie námietok, body 147, 148 a 322.

(11)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, body 284 – 294.

(12)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 286.

(13)  Spoločnosť Sigma sa v oddiele 5.1 odpovede na doplňujúce oznámenie námietok a počas druhého ústneho vypočutia odvolávala na veci Ziegler/Komisia, C-439/11 P, EU:C:2011:815 (ďalej len „Ziegler“), bod 155; Španielsko/Rada Európskej únie, C-521/15, EU:C:2017:982 (ďalej len „Španielsko/Rada“), bod 91; Padovani/Taliansko, 13396/87, 26. februára 1993, bod 25; Grande Stevens a i./Taliansko, 18640/10, 4. marca 2014, bod 137 a Toziczka/Poľsko, 29995/08, 24. júla 2012, bod 36. Počas druhého ústneho vypočutia spoločnosť Sigma odkazovala aj na nedávny rozsudok vo veci August Wolff a Remedia/Komisia, C-680/16 P, EU:C:2019:257 (ďalej len „August Wolff“). Spoločnosť Sigma v bode 282 odpovede na doplňujúce oznámenie námietok a počas druhého ústneho vypočutia citovala aj viacero rozsudkov súdov Anglicka a Walesu alebo Spojeného kráľovstva, ale nevysvetlila, prečo sú relevantné z hľadiska výkladu práva EÚ.

(14)  Oznámenie námietok, poznámka pod čiarou č. 351.

(15)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 290.

(16)  Ako sa uznáva v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok, tento odkaz bol v doplňujúcom oznámení námietok odstránený.

(17)  Tlačová správa Komisie zo 6. júla 2017 s názvom „Komisia tvrdí, že spoločnosti Merck, Sigma-Aldrich, General Electric a Canon porušili procesné pravidlá EÚ v oblasti fúzií“, IP/17/1924 (ďalej len „tlačová správa“).

(18)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 292 písm. a).

(19)  Spoločnosť Sigma napríklad v bode 292 písm. e) odpovede na doplňujúce oznámenie námietok uvádza, že „[n]a jar 2016 tím zodpovedný za predmetnú vec najprv prijal myšlienku spoločnosti Honeywell, že iCap je kľúčovým projektom, čo malo vplyv na vec vo fáze oznámenia námietok zo 6. júla 2017 a naďalej má na ňu vplyv aj v súčasnosti. […].“

(20)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 292 písm. c).

(21)  V prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív sa uvádzal zoznam viacerých aktív, ktoré sa mali vylúčiť z rozsahu časti podniku predávanej spoločnosti Honeywell. Patent týkajúci sa projektu iCap bol v tejto prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív uvedený.

(22)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 292 písm. d).

(23)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 293.

(24)  Vec M.8436 – General Electric Company/LM Wind Power Holding (postup podľa článku 14 ods. 1).

(25)  Záverečná správa úradníka pre vypočutie – General Electric Company/LM Wind Power Holding (článok 14), 2020/C 24/05, Ú. v. EÚ C 24, 24.1.2020, s. 7 – 11 (ďalej len „záverečná správa vo veci GE/LM Wind“).

(26)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, body 295 – 302.

(27)  Záverečná správa vo veci GE/LM Wind, bod 17.

(28)  Pozri Musique Diffusion française a i./Komisia, spojené veci C-100/80 až 103/80, EU:C:1983:158, bod 7.

(29)  Pozri vec Otis/Komisia, C-199/11, EU:C:2012:684, body 56 – 64 a Chalkor/Komisia, vec C-386/10 P, EU:C:2011:815, bod 67.

(30)  Pozri vec Ziegler, bod 159.

(31)  Pozri veci Ziegler, bod 155, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament, C-308/07 P, EU:C:2009:103, bod 46, stanovisko generálnej advokátky Kokottovej vo veci Španielsko/Rada, C-521/15, EU:C:2017:420, body 97 – 115.

(32)  V tlačovej správe sa konkrétne uvádza, že „Komisia informovala nemeckú spoločnosť Merck KGaA a spoločnosť Sigma-Aldrich o svojom predbežnom závere , že spoločnosti v kontexte nadobudnutia spoločnosti Sigma-Aldrich spoločnosťou Merck poskytli nesprávne alebo zavádzajúce informácie. … Predbežným záverom Komisie je, že spoločnosti Merck a Sigma-Aldrich neposkytli Komisii dôležité informácie, ktoré sa týkajú inovačného projektu s významom pre niektoré laboratórne chemikálie a ktoré sú jadrom analýzy Komisie,“ (zvýraznenie doplnené).

(33)  Pozri analogicky vec JCB Service/Komisia, T-67/01, EU:T:2004:3, bod 55.

(34)  Argument spoločnosti Sigma, že Komisia si mala všimnúť zmienku o projekte iCap v prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív, sa v žiadnom prípade netýka skutočností, ktoré mohli viesť k porušeniu podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách. Aj keby si Komisia všimla, že projekt iCap sa uvádza v prílohe týkajúcej sa vylúčených aktív, nemalo by to žiadny vplyv na to, či spoločnosť Sigma z nedbanlivosti alebo úmyselne poskytla počas preskúmania fúzie nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie.

(35)  Pozri analogicky vec ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, EU:T:2002:77, bod 104.

(36)  Pozri vec Bollore/Komisia, T-372/10, EU:T:2012:325, bod 66 a vec Enso Española/Komisia, T-348/94, EU:T:1998:102, body 56 až 64.

(37)  Pozri vec Ziegler, bod 155.

(38)  Pozri analogicky vec Chronopost SA/Komisia, C-341/06, EU:C:2007:20, bod 54.

(39)  K relevantným aktérom (iným než tím zodpovedajúci za predmetnú vec) patrí komisár pre hospodársku súťaž, ktorému pomáhajú členovia jeho kabinetu, vrcholový manažment GR pre hospodársku súťaž vrátane generálneho riaditeľa GR pre hospodársku súťaž, príslušné oddelenie pre horizontálnu koordináciu v rámci GR pre hospodársku súťaž, tím hlavného ekonóma (v prípade potreby), Právny servis, „súvisiace útvary“ v Komisii, úradník pre vypočutie a Poradný výbor pre koncentrácie. V systéme sa okrem toho predpokladá možnosť „partnerského preskúmania“ v rámci Komisie, ktoré sa v tomto konaní uskutočnilo.

(40)  Jeden z právnych zástupcov spoločnosti Sigma konkrétne počas ústneho vypočutia uviedol, že „ústne vypočutia fungujú “ (zvýraznenie doplnené) a že aktuálne konanie „je výborným dôkazom hodnoty takýchto vypočutí“.

(41)  Predchádzajúce návštevy konkrétne vychádzali z článku 8 ods. 1 nariadenia č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, 2009, s. 1), a ich cieľom bolo umožniť príslušnému útvaru Komisie (Eurostatu) vykonať posúdenie kvality údajov o dlhu a deficite, ktoré dvakrát ročne oznamujú členské štáty. Postup vyšetrovania naopak vychádzal z článku 8 ods. 3 toho istého nariadenia, pričom jeho cieľom bolo umožniť Komisii uskutočniť akékoľvek potrebné vyšetrovanie, aby preukázala existenciu skresľovania uvedených údajov uskutočňovaného úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti, ak zistí závažné indície možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať také skresľovanie údajov. Španielsko/Rada, body 96 – 98.

(42)  Pozri vec Španielsko/Rada, body 100 – 101.

(43)  V tomto prípade Eurostatu.

(44)  Pozri vec Španielsko/Rada, body 102 – 104.

(45)  Konkrétne vyjadriť sa ku kvalite, bezpečnosti, ako aj účinnosti liekov na účely udelenia povolenia na uvedenie na trh.

(46)  Pozri vec August Wolff, body 31 – 35.

(47)  Pozri vec August Wolff, body 38 – 39.

(48)  Odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok, bod 300.

ZHRNUTIE ROZHODNUTIA KOMISIE

z 3. mája 2021,

ktorým sa ukladajú pokuty podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004

[Vec M.8181 – MERCK/SIGMA-ALDRICH (ČLÁNOK 14 ODS. 1)]

[oznámené pod číslom C(2021) 2400]

(Iba anglické znenie je autentické)

(2022/C 134/05)

Komisia prijala 3. mája 2021 rozhodnutie podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie o fúziách“) (1) , a najmä podľa článku 14 ods. 1 uvedeného nariadenia. Úplné znenie tohto rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, je k dispozícii v autentickom jazyku veci na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž: http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm?clear=1&policy_area_id=2

I.   SKUTKOVÉ SÚVISLOSTI

A.   Dotknuté podniky

1.

Spoločnosť Sigma-Aldrich Corporation (ďalej len „Sigma-Aldrich“, USA) pôsobí v oblasti vývoja, výroby a dodávania nástrojov a služieb týkajúcich sa biologických vied, ako aj chemikálií, analytických skúmadiel a laboratórneho vybavenia. Po uskutočnení transakcie 18. novembra 2015 sa spoločnosť Sigma-Aldrich stala dcérskym podnikom spoločnosti Merck.

2.

Spoločnosť Merck KGaA (ďalej len „Merck“, Nemecko) je celosvetovou farmaceutickou a chemickou spoločnosťou. Spoločnosť Merck v čase nadobudnutia spoločnosti Sigma-Aldrich okrem iných výrobkov a služieb vyvíjala laboratórne chemikálie vrátane rozpúšťadiel a anorganických látok a obchodovala s nimi.

B.   Preskúmanie vykonané Komisiou v rámci kontroly fúzií

3.

Spoločnosti Merck a Sigma-Aldrich (ďalej spoločne len „strany“) 22. septembra 2014 podpísali dohodu o kúpe akcií v súvislosti s transakciou, ktorou spoločnosť Merck získala kontrolu nad celou spoločnosťou Sigma-Aldrich kúpou cenných papierov (ďalej len „transakcia“) v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách.

4.

Transakcia bola 21. apríla 2015 formálne oznámená Komisii predložením tlačiva CO podľa článku 4 nariadenia o fúziách (2). Komisia v ten istý deň začala prvú fázu prieskumu trhu podľa článku 6 ods. 1 nariadenia o fúziách.

5.

Komisia 13. mája 2015 informovala strany, že v nadväznosti na prvú fázu prieskumu trhu a na základe informácií predložených stranami transakcia pravdepodobne bude vzbudzovať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, vo vzťahu k laboratórnym chemikáliám, a najmä vo vzťahu k rozpúšťadlám a anorganickým látkam v EHP (3).

6.

V záujme zmiernenia vážnych pochybností v súvislosti s rozpúšťadlami a anorganickými látkami v EHP spoločnosti Merck a Sigma-Aldrich 22. mája 2015 formálne predložili počiatočné záväzky spolu s počiatočným tlačivom RM. Počiatočné záväzky spočívali v odpredaji väčšiny podnikateľskej činnosti spoločnosti Sigma-Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP (ďalej len „odpredávaná časť podniku“). Komisia v ten istý deň začala v súvislosti s počiatočnými záväzkami test trhu.

7.

Komisia 29. mája 2015 zaslala stranám žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia o fúziách (ďalej len „žiadosť o informácie I-3“), do ktorej zahrnula otázky týkajúce sa obsahu počiatočného tlačiva RM. Strany na väčšinu otázok v žiadosti o informácie I-3 odpovedali 2. júna 2015.

8.

Komisia 2. júna 2015 zaslala stranám ďalšiu žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia o fúziách (ďalej len „žiadosť o informácie I-4“), v ktorej uviedla osobitné otázky týkajúce sa dohôd o výskume a vývoji a zamestnancov spojených s podnikateľskou činnosťou spoločnosti Sigma-Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP. Strany na žiadosť o informácie I-4 odpovedali 8. júna 2015.

9.

Vzhľadom na spätnú väzbu prijatú počas testu trhu a na pripomienky Komisie strany upresnili a zmenili počiatočné záväzky. Konečné záväzky boli Komisii predložené 11. júna 2015. Strany 12. júna 2015 predložili konečné znenie tlačiva RM.

10.

Komisia 15. júna 2015 prijala rozhodnutie podľa článku 6 ods. 1 písm. b) a článku 6 ods. 2 nariadenia o fúziách, ktorým vyhlásila transakciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom za splnenia podmienok a povinností stanovených v konečných záväzkoch (ďalej len „rozhodnutie o schválení“).

C.   Udalosti po vydaní rozhodnutia o schválení

11.

Uzavretie dohody medzi spoločnosťami Merck a Sigma-Aldrich bolo podmienené podpisom dohody o predaji odpredávanej časti podniku s vhodným kupujúcim, ktorý bude schválený Komisiou.

12.

Spoločnosti Merck a Sigma-Aldrich 19. a 20. októbra 2015 podpísali dohodu o predaji odpredávanej časti podniku so spoločnosťou Honeywell International Inc. (ďalej len „Honeywell“). Komisia 10. novembra 2015 schválila spoločnosť Honeywell ako vhodného kupujúceho odpredávanej časti podniku a spoločnosť Merck 18. novembra 2015 ukončila nadobudnutie spoločnosti Sigma-Aldrich. Spoločnosť Honeywell 15. decembra 2015 ukončila nadobudnutie odpredávanej časti podniku.

13.

Vo februári 2016 bola Komisia v kontexte postupu odpredaja informovaná, že projekt v oblasti výskumu a vývoja, ktorý spoločnosť Sigma-Aldrich vyvíjala so spoločnosťou Metrohm AG (ďalej len „Metrohm“, Nemecko), mal byť súčasťou odpredávanej časti podniku. Týmto projektom v oblasti výskumu a vývoja bol projekt iCap. Projekt iCap bol podľa poskytnutých informácií mimoriadne dôležitý pre životaschopnosť odpredávanej časti podniku a bol nevhodne vylúčený z jeho rozsahu.

II.   KONANIE O NESPLNENI POVINNOSTI

14.

Komisia 29. júla 2016 zaslala stranám list, v ktorom ich informovala, že prebieha vyšetrovanie na účely prípadného zrušenia rozhodnutia o schválení podľa článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia o fúziách a prípadného uloženia pokút podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách (4).

15.

Komisia 7. júla 2017 zaslala spoločnostiam Merck a Sigma-Aldrich oznámenie námietok, v ktorom oznámila svoje predbežné stanovisko, že spoločnosti Merck aj Sigma-Aldrich porušili článok 14 ods. 1 nariadenia o fúziách tým, že úmyselne (Sigma-Aldrich) alebo prinajmenšom z nedbanlivosti (Merck) poskytli Komisii nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie.

16.

Spoločnosti Merck a Sigma-Aldrich odpovedali na oznámenie námietok 30. apríla 2018. Strany v odpovedi na oznámenie námietok požiadali o možnosť predniesť svoje argumenty na ústnom vypočutí. Vypočutie sa uskutočnilo 11. septembra 2018.

17.

Komisia 30. júna 2020 prijala doplňujúce oznámenie námietok voči spoločnosti Sigma-Aldrich. Doplňujúcim oznámením námietok sa v plnej miere nahradilo oznámenie námietok a tvrdenia v súvislosti so spoločnosťou Merck uvedené v oznámení námietok sa v ňom nezachovali.

18.

Spoločnosť Sigma-Aldrich odpovedala na doplňujúce oznámenie námietok 15. septembra 2020. Spoločnosť Sigma-Aldrich v odpovedi na doplňujúce oznámenie námietok požiadala o možnosť predniesť svoje argumenty na ústnom vypočutí. Vypočutie sa uskutočnilo 13. novembra 2020.

19.

Návrh rozhodnutia sa konzultoval s členskými štátmi 30. apríla 2021 počas zasadnutia Poradného výboru pre koncentrácie, ktorý k nemu zaujal kladné stanovisko. Úradník pre vypočutie poskytol kladné stanovisko ku konaniu vo svojej správe, ktorá bola predložená 30. apríla 2021.

III.   ZHRNUTIE

20.

Podľa nariadenia o fúziách môže Komisia podnikom, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porušili procesné povinnosti zakotvené v nariadení o fúziách, ukladať pokuty.

21.

Predovšetkým v článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách sa stanovuje, že Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty až do výšky 1 % celkového obratu dotknutých podnikov, „ak úmyselne alebo z nedbalosti: a) uvedú nesprávne alebo zavádzajúce informácie v návrhu […]; b) poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce informácie v odpovedi na žiadosť podľa článku 11 ods. 2“.

22.

Na základe celého súboru dôkazov zhromaždených počas konania sa v rozhodnutí vyhlasuje, že spoločnosť Sigma-Aldrich v kontexte svojho nadobudnutia spoločnosťou Merck porušila článok 14 ods. 1 nariadenia o fúziách. V dôsledku toho sa rozhodnutím ukladá spoločnosti Sigma-Aldrich pokuta podľa článku 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia o fúziách.

IV.   PORUSENIA ZO STRANY SPOLOCNOSTI SIGMA-ALDRICH

A.   iCap

23.

Technológia iCap je inteligentná technológia uzáveru fliaš vyvinutá spoločnosťou Sigma-Aldrich v spolupráci so spoločnosťou Metrohm, ktorá je výrobcom laboratórnych prístrojov. Uzáver iCap utesňuje fľašu s kvapalnou chemikáliou a prepája chemikáliu s prístrojom. V dôsledku toho zabezpečuje obmedzené riziko kontaminácie a umožňuje výmenu údajov medzi prístrojom a fľašou.

24.

Na základe vyšetrovania Komisie spoločnosť Sigma-Aldrich i) plánovala používať uzáver iCap na svojich fľašiach s rozpúšťadlami a anorganickými látkami a ii) predpokladala, že vďaka projektu iCap sa významne zvýši predaj a podiel spoločnosti na relevantných trhoch.

B.   Porušenie článku 14 ods. 1 písm. a) v súvislosti s tlačivom RM

25.

Spoločnosť Sigma-Aldrich (spoločne so spoločnosťou Merck) predložila Komisii tlačivo RM ako prílohu k svojim konečným záväzkom.

26.

V oddiele 5.3 tlačiva RM sa výslovne vyžaduje, aby sa uviedli a opísali „všetky prípadné inovácie alebo plánované nové výrobky alebo služby“ v súvislosti s odpredávanou časťou podniku. V tomto oddiele sa musia uviesť všetky inovácie alebo nové výrobky plánované v súvislosti s časťou podniku, ktorá sa má odpredať.

27.

Spoločnosť Sigma-Aldrich mala uviesť projekt iCap vo vyplnenom oddiele 5.3 tlačiva RM. Uzáver iCap v spojení s rozpúšťadlami a anorganickými látkami predstavoval „nový plánovaný výrobok“. Projekt iCap bol aj inovačným projektom. Uzáver iCap bol navyše vyvinutý osobitne pre roztoky na volumetrickú titráciu, pre roztoky na Karlovu Fischerovu titráciu a pre rozpúšťadlá pre HPLC, ktoré i) boli všetky súčasťou odpredávanej časti podniku a ii) predstavovali veľkú väčšinu výrobkov predávaných v EHP, ktoré sa mohli kombinovať s uzáverom iCap.

28.

Spoločnosť Sigma-Aldrich projekt iCap vo vyplnenom oddiele 5.3 tlačiva RM neuviedla. Namiesto toho spoločnosť Sigma-Aldrich uviedla, že v súvislosti s odpredávanou časťou podniku „nie sú bezprostredne plánované žiadne nové výrobky ani inovácie“.

29.

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sigma-Aldrich tým, že neuviedla projekt iCap a tvrdila, že sa bezprostredne neplánujú žiadne nové výrobky ani inovácie, poskytla v oddiele 5.3 tlačiva RM nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie, čím porušila článok 14 ods. 1 písm. a) nariadenia o fúziách.

C.   Porušenie článku 14 ods. 1 písm. b) v súvislosti so žiadosťou o informácie I-3

30.

Komisia stranám 29. mája 2015 zaslala žiadosť o informácie I-3. V otázke č. 6 žiadosti o informácie I-3 sa od strán požadovalo, aby opísali všetky rozdiely medzi odpredávanou časťou podniku a podnikateľskou činnosťou spoločnosti Sigma-Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP.

31.

Projekt iCap sa mal v odpovedi na otázku č. 6 žiadosti o informácie I-3 uviesť. Uzáver iCap bol vyvinutý pre roztoky na volumetrickú titráciu, pre roztoky na Karlovu Fischerovu titráciu a pre rozpúšťadlá pre HPLC, takže bol súčasťou podnikateľskej činnosti spoločnosti Sigma Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP. Projekt iCap bol však z odpredávanej časti podniku vylúčený. Z toho dôvodu predstavoval rozdiel medzi odpredávanou časťou podniku a podnikateľskou činnosťou spoločnosti Sigma-Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP.

32.

Spoločnosť Sigma-Aldrich projekt iCap v odpovedi na otázku č. 6 žiadosti o informácie I-3 neuviedla. Namiesto toho spoločnosť Sigma-Aldrich výslovne identifikovala iné aktíva vylúčené z rozsahu odpredávanej časti podniku (napr. sušené bezvodé rozpúšťadlá). Táto odpoveď bola napokon začlenená do oddielu 5.12 tlačiva RM.

33.

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sigma-Aldrich tým, že neuviedla projekt iCap a uviedla zoznam iných aktív, ktoré sú vylúčené z rozsahu odpredávanej časti podniku, poskytla v odpovedi na otázku č. 6 žiadosti o informácie I-3 nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie, čím porušila článok 14 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách.

D.   Porušenie článku 14 ods. 1 písm. b) v súvislosti so žiadosťou o informácie I-4

34.

Komisia stranám 2. júna 2015 zaslala žiadosť o informácie I-4. V otázkach č. 12, 13 a 16 žiadosti o informácie I-4 sa od strán požadovalo, aby uviedli činnosti alebo funkcie v oblasti výskumu a vývoja, ktoré súviseli s podnikateľskou činnosťou spoločnosti Sigma-Aldrich v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP (vrátane existencie dohôd o výskume a vývoji a zamestnancov).

35.

Projekt iCap sa mal v odpovedi na otázky č. 12, 13 a 16 žiadosti o informácie I-4 uviesť. Dohoda o výskume a vývoji spoločnosti Sigma-Aldrich so spoločnosťou Metrohm v súvislosti s projektom iCap sa týkala rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP. Na projekte iCap pracovalo jedenásť zamestnancov spoločnosti Sigma-Aldrich, ktorí boli teda zodpovední za výskum a vývoj v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok.

36.

Spoločnosť Sigma-Aldrich projekt iCap v odpovedi na otázky č. 12, 13 a 16 žiadosti o informácie I-4 neuviedla. Spoločnosť Sigma-Aldrich namiesto toho poznamenala, že „v súvislosti so svojimi súčasnými výrobkami v oblasti rozpúšťadiel a anorganických látok v EHP nemá uzavreté žiadne formálne dohody o výskume a vývoji“ a že „na žiadne rozpúšťadlá ani anorganické látky s výnimkou tých, ktoré plnia obmedzenú úlohu testovania [kontroly kvality], nemá pridelené žiadne špeciálne zdroje v oblasti výskumu a vývoja“. Táto odpoveď bola napokon začlenená do oddielu 5.4 tlačiva RM.

37.

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Sigma-Aldrich tým, že neuviedla projekt iCap a tvrdila, že nemá uzavreté žiadne dohody o výskume a vývoji a nemá prakticky žiadne špeciálne zdroje v oblasti výskumu a vývoja na rozpúšťadlá a anorganické látky v EHP, poskytla v odpovedi na otázky č. 12, 13 a 16 žiadosti o informácie I-4 nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie, čím porušila článok 14 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách.

E.   Zodpovednosť spoločnosti Sigma-Aldrich

38.

Na základe celého súboru dôkazov zhromaždených počas konania (vrátane aktuálnych dokumentov spoločnosti Sigma-Aldrich) Komisia dospela k záveru, že: a) spoločnosť Sigma-Aldrich vedela (alebo nemohla nevedieť) o skutočnosti, že požadované informácie (v žiadostiach o informácie I-3 a I-4 a v tlačive RM) sú nevyhnutné a podstatné na posúdenie transakcie Komisiou, a b) spoločnosť Sigma-Aldrich vedela (alebo nemohla nevedieť), že informácie poskytnuté Komisii sú nesprávne a/alebo zavádzajúce.

39.

Uvedené skutočnosti sú dostatočné na preukázanie toho, že spoločnosť Sigma-Aldrich nemohla nevedieť o povahe svojho konania, takže sa úmyselne alebo prinajmenšom z nedbanlivosti dopustila porušenia.

40.

Hoci to nie je nevyhnutné na stanovenie zodpovednosti za porušenie podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o fúziách, z dôkazov v spise Komisie navyše vyplýva, že poskytnutie nesprávnych a/alebo zavádzajúcich informácií bolo súčasťou stratégie realizovanej spoločnosťou Sigma-Aldrich s cieľom vyhnúť sa prevodu projektu iCap na kupujúceho odpredávanej časti podniku.

V.   POKUTA

41.

Komisia sa domnieva, že za tri porušenia spoločnosti Sigma Aldrich, ktoré sa uvádzajú v oddiele IV, by sa mala uložiť jedna pokuta. Každé z týchto porušení sa týka inej otázky v žiadosti o informácie alebo iného oddielu v tlačive RM, ale všetky informácie sa poskytli v kontexte posúdenia navrhovaných záväzkov.

42.

Komisia pri stanovení výšky pokuty zohľadnila tieto faktory: a) porušenia zo strany spoločnosti Sigma-Aldrich majú závažnú povahu, pretože Komisii bránia v prístupe k informáciám potrebným na posúdenie koncentrácie (a jej zmien v prípade záväzkov); b) porušenia zo strany spoločnosti Sigma-Aldrich sú obzvlášť závažné, pretože spoločnosť Sigma-Aldrich konala úmyselne alebo prinajmenšom z nedbanlivosti, nesprávne a/alebo zavádzajúce informácie sa týkali projektu v oblasti výskumu a vývoja (a Komisia nevie získať informácie o projektoch v oblasti výskumu a vývoja žiadnym iným spôsobom) a projekt iCap bol relevantný pre odpredávanú časť podniku; c) porušenia zo strany spoločnosti Sigma-Aldrich majú jednorazový charakter a d) v tejto veci neexistujú žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

43.

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že za porušenia článku 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia o fúziách zo strany spoločnosti Sigma-Aldrich je vhodné, primerané a odrádzajúce uložiť pokutu vo výške 7 500 000 EUR.

VI.   ZÁVER

Z uvedených dôvodov sa v rozhodnutí dospelo k záveru, že spoločnosti Sigma-Aldrich by sa mala za porušenie článku 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia o fúziách uložiť pokuta.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Komisia transakciu preskúmala v rámci veci M.7435 – Merck/Sigma-Aldrich.

(3)  Odkazy na EHP v tomto rozhodnutí zahŕňajú aj Spojené kráľovstvo. Hoci Spojené kráľovstvo 1. februára 2020 vystúpilo z EÚ, podľa článku 92 dohody o vystúpení (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7) je Komisia naďalej príslušná na uplatňovanie práva Únie, pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, v prípade administratívnych konaní, ktoré sa začali pred skončením prechodného obdobia.

(4)  Spoločnosti Sigma-Aldrich a Metrohm 24. októbra 2016 poskytli spoločnosti Honeywell k projektu iCap licenciu, ktorá bola zmenená 5. decembra 2016 na základe diskusií so spoločnosťou Honeywell.

Oznámenie Chorvátskej energetickej regulačnej agentúry (Hrvatske energetske regulatorne agencije – HERA) o verejnej výzve na predkladanie ponúk na výber dodávateľa plynu poslednej inštancie, ktoré sa má uverejniť podľa článkov 61 a 62 zákona o trhu s plynom („Narodne Novine“, č. 18/18 a 23/20)

(2022/C 134/06)

Verejná výzva na predkladanie ponúk na výber dodávateľa plynu poslednej inštancie bola uverejnená 18. februára 2022.

Sprievodná dokumentácia k tejto verejnej výzve na predkladanie ponúk na výber dodávateľa plynu poslednej inštancie je uverejnená na oficiálnom webovom sídle Chorvátskej energetickej regulačnej agentúry (www.hera.hr).

s oznámením Talianska o uplatnení článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008, pokiaľ ide o pravidlá rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa a Miláno Linate

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/07)

V súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (1) bolo Komisii 22. februára 2022 doručené oznámenie Talianska o návrhu vyhlášky, ktorou sa mení existujúce pravidlo (2) rozloženia prevádzky v prípade letísk Miláno Malpensa a Miláno Linate. Po prijatí a nadobudnutí účinnosti navrhovaného pravidla sa prevádzka rozloží medzi spomínané letiská, a to na tomto základe:

„1.

Leteckí dopravcovia môžu prevádzkovať pravidelné priame lety lietadlami s úzkym trupom, a to medzi letiskom Miláno Linate a inými letiskami v Európskej únii, alebo letiskami v inom štáte, ktorý s Európskou úniou uzavrel vertikálnu dohodu regulujúcu služby leteckej dopravy a ktoré sa zároveň nachádzajú v okruhu 1 500 km – meranom metódou ortodromickej dráhy – od letiska Miláno Linate, ak to umožňuje vymedzená prevádzková kapacita letiska Miláno Linate. Tieto linky smú prevádzkovať iba títo leteckí dopravcovia: a) dopravcovia vymedzení ako leteckí dopravcovia Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 10 a 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené príslušnými leteckými úradmi v súlade s uvedeným nariadením, b) dopravcovia určení krajinou na prevádzkovanie služieb leteckej dopravy na základe vertikálnej dohody, ktorú táto krajina uzavrela s Európskou úniou, za predpokladu, že ide o linku z/do letiska ležiaceho v okruhu 1 500 km – meranom metódou ortodromickej trasy – od letiska Miláno Linate.

2.	V snahe zaručiť dodržiavanie ustanovení odseku 1, sa distribúcia a predaj leteniek, ako aj preprava cestujúcich na priamych linkách z letiska alebo na letisko Miláno Linate povoľujú len na letiskách, ktoré sa nachádzajú na geografickom území vymedzenom v odseku 1.“

Komisia vyzýva zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky do 20 dní od uverejnenia tohto oznámenia na adresu:

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre mobilitu a dopravu (Oddelenie E1 pre leteckú politiku)

MOVE-TRAFFIC-DISTRIBUTION-RULES@ec.europa.eu

---

(1)  Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3.

(2)  Vyhláška ministra dopravy a plavby č. 15 z 3. marca 2000.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10378 – VUB / SLOVENSKA SPORITELNA / TATRA BANKA / 365.BANK / CSOB / JV)

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/08)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10531 – Santander/Mapfre/JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/09)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10594 – SECURITAS / STANLEY SECURITY)

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/10)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10584 – LUFTHANSA / VW / JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/11)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10678 - AIP / MACQUARIE / ABERDEEN / ONIVIA)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/12)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.10583 – CPP INVESTMENTS / VOTORANTIM / JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2022/C 134/13)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.

Uverejnenie žiadosti o schválenie podstatnej zmeny špecifikácie výrobku podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2022/C 134/14)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zmenu podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„Valašský frgál“

EÚ č.: PGI-CZ-0805-AM01-28.8.2020

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Sdružení Valašské lidové tradice

Pavla Stoklasová, Velké Karlovice 326

756 06 Velké Karlovice

Tel. + 420 736136364

e-mail: stoklasova.pavla@seznam.cz

Oprávnený záujem vyplýva zo skutočnosti, že združenie (žiadateľ) je oprávneným výrobcom a používateľom označenia Valašský frgál a jeho členovia majú prevádzkarne na vymedzenom území.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Česká republika

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

☐ Názov výrobku

☒ Opis výrobku

☐ Zemepisná oblasť

☐ Dôkaz o pôvode

☒ Spôsob výroby

☐ Súvislosť

☐ Označovanie

☐ Iné [uveďte]

4.   Typ zmeny (zmien)

☒ Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

☐ Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5.   Zmena (zmeny)

I.   Zmeny týkajúce sa časti Opis výrobku:

1.   zmena

i)

Bod 4.2 ods. 1 špecifikácie a) Za siedmu vetu odseku 1 by sa mali vložiť tieto dve nové vety: „Zároveň v rámci distribúcie na účely predaja koláčov na okamžitú spotrebu je možná preprava nebalených koláčov vo vhodných prepravkách pri zabezpečení zachovania kvality a hygieny a splnení požiadaviek platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania. Nesmú byť znovu zabalené, po preprave sú určené len na priamy predaj.“ b) Odôvodenie: Toto doplnenie má za cieľ uspokojiť dopyt spotrebiteľov na trhu (tržnice, jarmoky), ktorí chcú predávať výrobky nebalené na účely okamžitej spotreby a zároveň z dôvodu možnosti zloženia celého Valašského frgálu z dielov s rôznymi náplňami.

ii)

Bod 3.2 odsek 6 jednotného dokumentu a) Požaduje sa doplnenie prvej vety v odseku 6 vložením spojenia „a v rámci distribúcie na účely predaja koláčov na okamžitú spotrebu“ a vložením nasledujúcich dvoch nových viet za uvedenú prvú vetu odseku 1: „Preprava nebalených koláčov sa musí uskutočňovať vo vhodných prepravkách pri zabezpečení zachovania kvality a hygieny a musí spĺňať požiadavky platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania. Nesmú byť znovu zabalené, po preprave sú určené len na priamy predaj.“ b) Nové znenie odseku 6: „V mieste výroby a v rámci distribúcie na účely predaja koláčov na okamžitú spotrebu sa môžu koláče predávať nebalené. Preprava nebalených koláčov sa musí uskutočňovať vo vhodných prepravkách pri zabezpečení zachovania kvality a hygieny a musí spĺňať požiadavky platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania. Nesmú byť znovu zabalené, po preprave sú určené len na priamy predaj.“ c) Odôvodenie: Pozri časť I, prvá zmena, bod i), písm. b) druhá zmena

2.   zmena

i)

Bod 4.2 špecifikácie s názvom Vlastnosti, šiesta zarážka a v súvislosti s tým bod 4.5 v časti s názvom Spôsob výroby jednotlivých druhov náplní, odsek 6 (týkajúci sa čučoriedkovej náplne) a) Za šiestu zarážku by sa malo doplniť toto znenie „To isté platí aj pre jahodovú a brusnicovú náplň a náplň z lesného ovocia; vlastnosti zodpovedajú druhu použitého ovocia;“ a na koniec odseku 6 (týkajúceho sa čučoriedkovej náplne) toto znenie „To isté platí aj pre jahodovú a brusnicovú náplň a náplň z lesného ovocia“. b) Odôvodenie: Treba doplniť druhy ovocia používané do náplní, a to z dôvodu inovácie na základe dopytu spotrebiteľov a lepšej dostupnosti surovín.

ii)

Bod 3.2 odsek 3 jednotného dokumentu a v súvislosti s tým aj bod 3.3 odsek 10 jednotného dokumentu a) V bode 3.2 odseku 3 by sa mali za prvú vetu doplniť do zátvorky za termínom „ovocná“ nasledujúce slová „jahody, brusnice, lesné ovocie“. b) V bode 3.3 odseku 10 by sa malo za prvú vetu doplniť toto znenie: „To isté platí aj pre jahodovú a brusnicovú náplň a náplň z lesného ovocia“. c) Odôvodenie: Pozri časť I, druhá zmena, bod i), písm. b).

3.   zmena

i)

Bod 4.2 odsek s názvom Zloženie, prvá veta špecifikácie a) Mali by sa vypustiť nasledujúce slová „polohrubá“ a „alebo zmes hladkej, polohrubej a hrubej múky“. b) Odôvodenie: Výrobcovia tradične používajú rôzne zmesi druhov pšeničnej múky v rôznom pomere, bez toho aby to malo vplyv na konečné vlastnosti výrobku, je teda vhodné z dôvodu prehľadnosti vypustiť údaj o druhoch pšeničnej múky.

ii)	Bod 3.3 odsek 1 jednotného dokumentu a) Mali by sa vypustiť nasledujúce slová „pšeničná múka polohrubá alebo zmes 3 druhov múky – hladkej, polohrubej a hrubej“. b) Odôvodenie: Pozri časť I, tretia zmena, bod i), písm. b.

4.   zmena

i)

Bod 4.2 a ďalšie body špecifikácie a) Požaduje sa nahradiť výraz „náhradné sladidlo“ výrazom „prírodné náhradné sladidlo“ v celom texte dokumentu. b) Odôvodenie: Z dôvodu správnej terminológie a spresnenia jednej zo surovín (druh sladidla) musí byť označenie sladidla v celom dokumente jednotne upravené.

ii)	Bod 3.3 a ďalšie body jednotného dokumentu a) Požaduje sa nahradiť výraz „náhradné sladidlo“ výrazom „prírodné náhradné sladidlo“ v celom texte dokumentu. b) Odôvodenie: Pozri časť I, štvrtá zmena, bod i), písm. b.

5.   zmena

i)

Bod 4.2 a ďalšie body špecifikácie a) Požaduje sa doplnenie výrazu „vaječné žĺtky“ pridaním týchto slov „alebo celé vajcia“ v celom texte dokumentu. b) Odôvodenie: Vzhľadom na variabilitu rodinných receptov jednotlivých výrobcov vyplývajúcu z platnej špecifikácie síce používanie celých vajec nie je príliš časté, nie je však možné vylúčiť ich z používania, pretože ich použitím sa nemenia konečné vlastnosti výrobku.

ii)	Bod 3.3 a ďalšie body jednotného dokumentu a) Požaduje sa doplnenie výrazu „vaječné žĺtky“ pridaním týchto slov „alebo celé vajcia“ v celom texte dokumentu. b) Odôvodenie: Pozri časť I, piata zmena, bod i), písm. b.

6.   zmena

i)

Bod 4.2 odsek s názvom Zloženie, prvá veta špecifikácie a) Slovné spojenie „ovocné šťavy (citrónová, jablková, hrušková)“ by sa malo premiestniť a vložiť za prvú vetu ako nová druhá veta v tomto znení: „Môžu sa pridať ovocné šťavy (citrónová, jablková, hrušková).“ b) Odôvodenie: Na účely významovej jednotnosti s prvou vetou odseku v časti s názvom Zloženie je nutné doplniť zoznam používaných ingrediencií. Zároveň vzhľadom na variabilitu rodinných receptov jednotlivých výrobcov vyplývajúcu z platnej špecifikácie je vhodné upraviť pravidlá používania ovocných štiav. Variabilita vyplýva z platného znenia poslednej vety v bode 4.2 odseku s názvom Zloženie.

ii)

Bod 3.3 odsek 1 jednotného dokumentu a) Slovné spojenie „ovocné šťavy (citrónová, jablková, hrušková)“ by sa malo premiestniť a vložiť za prvú vetu ako nová druhá veta v tomto znení: „Môžu sa pridať ovocné šťavy (citrónová, jablková, hrušková).“ b) Odôvodenie: Pozri časť I, šiesta zmena, bod i), písm. b.

7.   zmena

i)

Bod 4.2 odseku s názvom Zloženie špecifikácie a) V celom odseku by sa malo nahradiť slovné spojenie „celkovej hmotnosti cesta“ slovným spojením „celkovej hmotnosti múky“. b) Odôvodenie: Po zápise zemepisného označenia do registra sa pri dôsledných kontrolách percentuálneho pomeru surovín používaných pri spracovaní cesta zistila formálna chyba, kde sa pomery jednotlivých surovín na výrobu cesta nesprávne vzťahujú na konečnú hmotnosť cesta. Správne sa majú vzťahovať na hmotnosť múky. Tieto pomery surovín sú zásadné vo vzťahu k múke, vo vzťahu k cestu by vznikla nevyužiteľná hmota.

ii)	Bod 3.3 odsek 2 jednotného dokumentu a) V celom odseku by sa malo nahradiť slovné spojenie „celkovej hmotnosti cesta“ slovným spojením „celkovej hmotnosti múky“. b) Odôvodenie: Pozri časť I, siedma zmena, bod i), písm. b.

II.   Zmeny týkajúce sa časti Spôsob výroby

1.   zmena

i)

Bod 4.5 odsek 1, posledná veta špecifikácie a) Za poslednú vetu odseku 1 by sa mali doplniť tieto dve nové vety: „V rámci distribúcie na účely predaja koláčov na okamžitú spotrebu sa preprava nebalených koláčov musí uskutočňovať vo vhodných prepravkách pri zabezpečení zachovania kvality a hygieny a musí spĺňať požiadavky platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania. Nesmú byť znovu zabalené, po preprave sú určené len na priamy predaj.“ b) Odôvodenie: Pozri časť I, prvá zmena, bod i), písm. b.

2.   zmena

i)

Bod 4.5 v časti s názvom Spôsob výroby jednotlivých druhov náplní v treťom odseku (týkajúcom sa makovej náplne) špecifikácie a) Do druhej vety by sa malo doplniť toto znenie: „alebo podľa miestnych zvykov iba pitnú vodu,“. b) Nové znenie druhej vety: „Pridáme cukor alebo prírodné náhradné sladidlo a mlieko, alebo podľa miestnych zvykov iba pitnú vodu, a všetko uvaríme.“ c) Odôvodenie: Vzhľadom na variabilitu rodinných receptov jednotlivých výrobcov vyplývajúcu z platnej špecifikácie je vhodné upraviť pravidlá používania niektorých ingrediencií pri danom druhu náplne.

3.   zmena

i)

Bod 4.5 v časti s názvom Spôsob výroby jednotlivých druhov náplní v šiestom odseku (týkajúcom sa čučoriedkovej náplne) špecifikácie a) Požaduje sa preformulovanie celého odseku. b) Pôvodné znenie: „Čučoriedková náplň je kombináciou čučoriedkového termostabilného džemu a čerstvých, kompótových alebo mrazených čučoriedok, ktoré sa rozprestrú na rozotretý džem.“ c) Nové znenie (spolu s druhou zmenou podľa I. Zmeny týkajúcej sa opisu tejto žiadosti): „Čučoriedková náplň je z čerstvých alebo kompótových alebo mrazených čučoriedok, ktoré sa prípadne rozprestrú na termostabilný džem. To isté platí aj pre jahodovú a brusnicovú náplň a náplň z lesného ovocia.“ d) Odôvodenie: Treba doplniť druhy ovocia používané do náplní, a to z dôvodu inovácie na základe dopytu spotrebiteľov a lepšej dostupnosti surovín. Okrem toho vzhľadom na variabilitu rodinných receptov jednotlivých výrobcov vyplývajúcu z platnej špecifikácie podľa ľudových a miestnych tradícií a rôzneho spoločenského postavenia pekárov a ich zákazníkov, treba upraviť daný druh náplne.

4.   zmena

i)

Bod 4.5 v časti s názvom Spôsob výroby jednotlivých druhov náplní v siedmom odseku (týkajúcom sa marhuľovej náplne) špecifikácie a) Požaduje sa preformulovanie celého odseku. b) Nové znenie: „Marhuľová náplň je z čerstvých alebo kompótových alebo mrazených marhúľ, nakrájaných na menšie kúsky, ktoré sa prípadne rozprestrú na termostabilný džem.“ c) Odôvodenie: Pozri časť II, tretia zmena, bod i), písm. d.

5.   zmena

i)

Bod 4.5 v časti s názvom Spôsob výroby jednotlivých druhov náplní v jedenástom odseku (týkajúcom sa mrkvovej náplne) špecifikácie a) Požaduje sa nahradenie slova „pridáme“ v druhej vete slovami „môžeme pridať“. b) Odôvodenie: Vzhľadom na variabilitu rodinných receptov jednotlivých výrobcov vyplývajúcu z platnej špecifikácie treba upraviť daný druh náplne. Variabilita vyplýva z platného znenia poslednej vety v bode 4.2 odseku s názvom Zloženie.

ii)

V bode 3.3 odseku 15 jednotného dokumentu a) Slovo „mak“ by sa malo premiestniť a vložiť spolu s nasledujúcimi novými slovami na koniec odseku 15 v tomto znení: „môže sa pridať mak.“ b) Nové znenie: Mrkvová náplň: čerstvá mrkva, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, vanilkový cukor, maslo, rastlinný tuk, rastlinný olej, pšeničná múka hladká, pitná voda, mletá škorica, soľ; môže sa pridať mak. c) Odôvodenie: Pozri časť I, piata zmena, bod i), písm. b.

III.   Redakčné zmeny

1.   zmena

V súlade s novým formulárom pre jednotný dokument sa zmenila štruktúra textu v bode 5 jednotného dokumentu tak, že sa odseky zoradili, duplicitné informácie sa vypustili a celý text sa spresnil pre potreby nového formulára. Zmena je len formálna, v špecifikácii sa nemení.

2.   zmena

V súvislosti novelou právnych predpisov je nutné zmeniť celkové číslovanie jednotného dokumentu podľa platnej úpravy formulára.

3.   zmena

V bode 2 špecifikácie s názvom Skupina sa mení názov skupiny a upravuje sa kontaktná adresa a kontaktné údaje.

IV.   Zmeny týkajúce sa iba jednotného dokumentu

1.   zmena

Bod 3 jednotného dokumentu – časť s názvom Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

a)	V prvej vete by sa malo doplniť slovo „krájanie“.

b)

Nové znenie: „Všetky kroky od výroby cesta (vzhľadom na technologický postup kysnuté cesto nepripúšťa oneskorenie medzi jednotlivými výrobnými krokmi) až po rozotieranie náplní a pečenie koláčov a ich následné krájanie a balenie z dôvodu udržania kvality a zachovania hygieny musia prebiehať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.“

c)	Odôvodenie: Spresnenie je nutné na odstránenie významovej nepresnosti, pretože podľa logickej postupnosti procesu nakladania s koláčmi je doplnenie informácie o krájaní podstatné v súvislosti s vymedzením celého procesu výroby koláčov v súlade so štrnástou vetou v bode 4.5 odseku 1.

2.   zmena

Bod 3 jednotného dokumentu – časť s názvom Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

a)	Požaduje sa, aby bola doplnená táto veta: „Pre predaj koláčov na okamžitú spotrebu sa balenie nevyžaduje.“

b)	Odôvodenie: Doplnenie je nutné vzhľadom na siedmu vetu v bode 4.2 odseku 1 špecifikácie a v súlade s prvou zmenou vyplývajúcou z časti I tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„VALAŠSKÝ FRGÁL“

EÚ č.: PGI-CZ-0805-AM01 – 28.8.2020

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov (názvy) [(CHOP alebo CHZO)]

„Valašský frgál“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Česká republika

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku (podľa prílohy XI)

Trieda 2.3.

Chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky, čajové pečivo a iné pekárske výrobky

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Okrúhly koláč s priemerom 30-32 cm (v nárečí takisto nazývaný „vdolek“, „pecák“ alebo „lopaťák“) z jemného kysnutého cesta s náplňou na povrchu cesta.

Farba koláča po upečení: cesto – zlatisto prepečené; náplň – charakteristická farba použitej náplne so svetlou mrveničkou na povrchu, ktorá môže byť posypaná strúhaným perníkom, mletou škoricou, pokropená maslom a posypaná cukrom.

Druhy náplní – hrušková, tvarohová, maková, lekvárová, ovocná (slivky, jablká, čučoriedky, marhule, jahody, brusnice, lesné ovocie), orechová, kapustová (z čerstvej alebo kvasenej kapusty), mrkvová a kalerábová. Náplne je v celom výrobku asi 42 – 48 %.

Koláč je uložený na papierovej kruhovej podložke a najčastejšie je zabalený do potravinárskej, teplom zmrštiteľnej fólie alebo do iného druhu potravinárskej fólie používanej na trhu. Môže byť zabalený aj do papierovej, plastovej alebo drevenej škatule alebo do obalu z pergamenového papiera.

Druhy balení: celý frgál 600 – 700 g, polovica frgálu 300 – 350 g, štvrtina frgálu 150 – 175 g.

V mieste výroby a v rámci distribúcie na účely predaja koláčov na okamžitú spotrebu sa môžu koláče predávať nebalené. Preprava nebalených koláčov sa musí uskutočňovať vo vhodných prepravkách pri zabezpečení zachovania kvality a hygieny a musí spĺňať požiadavky platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania. Nesmú byť znovu zabalené, po preprave sú určené len na priamy predaj.“

Valašský frgál sa môže dodávať na trh aj v zmrazenom stave. Procesom zmrazenia sa vlastnosti výrobku nemenia. Do mraziarne sa výrobok dodáva už zabalený. Zmrazený výrobok je možné skladovať pri teplote – 18 °C alebo nižšej počas 9 mesiacov. Po rozmrazení je odporúčaná lehota spotreby 24 hodín. Potrebné údaje o trvanlivosti a podmienkach skladovania sú uvedené na obale.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Pri výrobe cesta sa používajú tieto suroviny: pšeničná múka, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo (fruktóza), rastlinné tuky alebo rastlinný olej alebo bravčová masť alebo maslo, vaječné žĺtky alebo celé vajcia pasterizované alebo čerstvé, mlieko sušené alebo čerstvé alebo pitná voda, pekárske droždie, soľ, v súčasnosti sa môže použiť zlepšujúci prípravok do cesta na udržanie čerstvosti pečiva. Môžu sa pridať ovocné šťavy (citrónová, jablková, hrušková).

Hlavnou obsahovou zložkou je múka, ďalšie potom musia spĺňať tieto hmotnostné limity: tuky (rastlinný tuk alebo olej alebo bravčová masť alebo maslo) – aspoň 20 % celkovej hmotnosti múky, cukor alebo prírodné náhradné sladidlo (fruktóza) – aspoň 10 % celkovej hmotnosti múky (pri použití prírodného náhradného sladidla zodpovedá použité množstvo jeho sladivosti), vaječné žĺtky alebo celé vajcia – aspoň 5 % celkovej hmotnosti múky. Množstvo ovocnej šťavy, droždia, soli a ostatných dochucovacích surovín závisí pri jednotlivých výrobkoch od použitého receptu.

Náplň Valašského frgálu musí tvoriť asi 42 – 48 % celkovej hmotnosti v surovom stave.

Pri výrobe náplní sa používajú tieto suroviny:

Hrušková náplň: hruškový lekvár vyrobený zo sušených hrušiek, slivkový lekvár alebo ovocný džem, sušené jablká, strúhaný perník, aróma na báze etyloxyhydrátu (ďalej len „aróma“), badián mletý, vanilkový cukor, pitná voda.

Tvarohová náplň: mäkký tvaroh, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, vaječné žĺtky alebo celé vajcia pasterizované alebo čerstvé, pitná voda, hrozienka, vanilkový cukor alebo vanilkový puding, môže sa pridať ovocná šťava, rastlinný olej, aróma, muškátový kvet mletý, stabilizátor tvarohu, lesné ovocie.

Maková náplň: mletý mak, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, mlieko sušené alebo čerstvé, pitná voda, rastlinný tuk, pšeničná múka hladká, vanilkový cukor, hrozienka, pečivová strúhanka, mletá škorica, aróma.

Lekvárová náplň: slivkový lekvár, vanilkový cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, pitná voda, aróma.

Jablková náplň: strúhané jablká alebo jablkový kompót, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, vanilkový cukor, mletá škorica, sekané orechy, hrozienka, pitná voda.

Orechová náplň: mleté orechy (vlašské, lieskové alebo zmes), repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, pšeničná múka hladká, mlieko, maslo alebo rastlinný tuk alebo rastlinný olej, pečivová strúhanka, marhuľový džem, pitná voda, hrozienka, vanilkový cukor, aróma.

Mrkvová náplň: čerstvá mrkva, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, vanilkový cukor, maslo, rastlinný tuk, rastlinný olej, pšeničná múka hladká, pitná voda, mletá škorica, soľ; môže sa pridať mak.

Čučoriedková náplň: čučoriedky čerstvé alebo mrazené alebo čučoriedkový kompót, čučoriedkový džem. To isté platí aj pre jahodovú, brusnicovú náplň a náplň z lesného ovocia.

Marhuľová náplň: marhule čerstvé alebo mrazené alebo marhuľový kompót, marhuľový džem.

Slivková náplň: slivky čerstvé alebo mrazené alebo slivkový kompót, slivkový lekvár, mletý mak, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo.

Kapustová náplň: nakrájaná čerstvá kapusta alebo kvasená kapusta dobre umytá, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, maslo alebo rastlinný tuk alebo rastlinný olej, pšeničná múka hladká, pitná voda, mleté čierne korenie, soľ.

Kalerábová náplň: čerstvé kaleráby, repný cukor alebo prírodné náhradné sladidlo, maslo alebo rastlinný tuk alebo rastlinný olej, pšeničná múka hladká, citrónová alebo jablková ovocná šťava, pitná voda, mleté čierne korenie, čerstvá alebo sušená petržlenová vňať, soľ.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Všetky kroky od výroby cesta (vzhľadom na technologický postup kysnuté cesto nepripúšťa oneskorenie medzi jednotlivými výrobnými krokmi) až po rozotieranie náplní a pečenie koláčov a ich následné krájanie a balenie z dôvodu udržania kvality a zachovania hygieny musia prebiehať vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Samotná výroba náplní nemusí prebiehať vo vymedzenej oblasti.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Krájanie a balenie výrobkov priamo u výrobcu je zdôvodnené povahou produktu – ide o výrobok na krátkodobú spotrebu a na účel zachovania kvality je nutné krájanie a balenie u výrobcu. Pri preprave nezabalených hotových výrobkov by dochádzalo k znižovaniu ich kvality polámaním, postláčaním alebo porušením hygienických predpisov. Okrem toho je nutné označenie výrobkov na obale etiketou, na ktorej sú uvedené údaje o výrobcovi, zložení výrobku a všetky ostatné povinné údaje, ktoré zaručujú pôvod vo vymedzenej oblasti a sú podkladom pre prípadnú kontrolu. Pre predaj koláčov na okamžitú spotrebu sa balenie nevyžaduje.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Výrobca Valašského frgálu musí na obale výrobku zreteľne uvádzať názov „Valašský frgál“. Súčasne sa na obale výrobku umiestni logo chráneného zemepisného označenia, ktoré bude slúžiť ako informácia pre spotrebiteľov, pre kontrolné orgány na kontrolu na účely vysledovateľnosti výrobku. V prípade predaja nebalených výrobkov sa musí na mieste predaja zreteľne uvádzať, že sa tam predávajú Valašské frgály, pričom musia byť splnené požiadavky platných právnych predpisov týkajúcich sa označovania.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Valašsko – zemepisná oblasť rozprestierajúca sa na juhovýchode Českej republiky. Tvoria ju tieto obce (od východu na západ): Velké Karlovice, Horní Bečva, Čeladná, Kunčice pod Ondřejníkem, Kozlovice, Měrkovice, Tichá, Vlčovice, Kopřivnice, Štramberk, Lichnov, Veřovice, Mořkov, Hodslavice, Straník, Kojetín, Loučka, Bernartice, Hůrka, Starojická Lhota, Vysoká, Hustopeče, Milotice, Špičky, Skalička, Horní Tešice, Rouské, Všechovice, Provodovice, Komárno, Podhradní Lhota, Rajnochovice, Držková, Rusava, Lukoveček, Fryšták, Mladcová, Zlín-Prštné, Zlín-Jaroslavice, Březnice, Želechovice, Lípa, Zádveřice, Vizovice, Slopné, Haluzice, Vlachovice, Vrbětice, Popov, Jestřábí, Štítná nad Vláří, Bylnice, Brumov, Nedašov, Nedašova Lhota, Študlov, Střelná, Francova Lhota, Valašská Senice, Hovězí, Halenkov a Nový Hrozenkov.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Žiadosť je založená na špecifickosti a popularite produktu nielen na celom území oblasti Valašsko. Prvé písomné zmienky o veľkých koláčoch, tzv. dolkách alebo frgáloch, uvádza J. H. A. Gallaš vo svojej kronike „Bromatologia moravo-rustica“ z roku 1826. Sú tu zachytené údaje o koláčoch z pšeničnej alebo žitnej múky, na povrchu natretých tvarohom, lekvárom alebo nátierkou z povarených a roztlačených sušených hrušiek, ktorá je pre tunajší kraj typická, jej výroba sa vyskytuje iba vo vymedzenej oblasti Valašsko.

Pri výrobe Valašského frgálu vychádzame z historických receptúr vymedzenej oblasti, dochovaných v písomných záznamoch od roku 1826. Ľudová tradícia výroby tohto špecifického koláča vychádza predovšetkým zo sviatočných príležitostí v oblasti Valašska, ako boli svadby, krstiny, Vianoce a Veľká noc a pri ukončení žatvy. Chudobné rodiny ich mávali len na Vianoce. V bohatších rodinách mali frgály aj ako nedeľné pečivo. Veľkosť koláča (priemer 30 – 32 cm) vznikla predovšetkým preto, že sa využívala celá plocha sádzacej lopaty, ktorou sa sádzal do pece chlieb. Na výrobu frgálu sa používali predovšetkým suroviny z domácich zdrojov – hlavne sušené ovocie, tvaroh, doma mletá múka, maslo, masť, ľanový olej, vajcia, mlieko.

Najviac preslávený je Valašský frgál hruškový, ktorého náplň sa vyrába zo sušených hrušiek. V minulosti stál strom hruška pri každom dome na Valašsku. Najčastejšou odrodou hrušiek boli tzv. „ovesňanky“, ktoré sa vyznačovali menším tvarom, ale bohatou a veľmi sladkou dužinou. Ale aj iné odrody hrušiek, predovšetkým dozrievajúcich v jesenných mesiacoch, boli vhodné na sušenie. Museli sa vždy nechať dobre dozrieť až do prvých prízemných mrazíkov. Potom sa tieto hrušky vcelku pomaly sušili v sušiarni, kde sa kúrilo najlepšie drevom z ovocných stromov. Veľmi záležalo na ich dôkladnom presušení a následnom skladovaní na pôjde domov vo visiacich tkaných vreciach. Receptúry na výrobu lekváru zo sušených hrušiek a na výrobu týchto veľkých koláčov aj s inými náplňami sa odovzdávali z generácie na generáciu niekoľko storočí.

Valašský frgál sa odlišuje od ostatného pečiva predovšetkým týmito špecifikami:

Postupom výroby cesta a jeho zložením: redšie zložky cesta sa najprv trú metličkou, až sa spoja do hladkej hmoty. Potom sa pridajú zmäknuté tuky a opäť sa všetko trie na hladkú hmotu. Až potom sa pridá kvások a postupne múka a spracuje sa hladké cesto, ktoré musí byť vymiesené až do bubliniek (obsahuje veľa vzduchu) a nesmie sa lepiť.

—	Rozvaľkanie cesta do kruhového tvaru sa robí jednoručným valčekom, ktorý má tiež pôvod v oblasti Valašska. Toto rovnomerné rozvaľkanie cesta od stredu do strán spôsobí, že cesto po upečení, aj keď je tenké, je kompaktné a vláčne a má jemnú štruktúru.

—	Ďalej je pre Valašsko typické, že sa na jeden frgál vždy použil jeden druh nátierky – náplne. Toto je historicky tradičné, nikdy sa na jeden frgál nedávalo viac druhov náplní, ako uvádzajú aj historické pramene. Najtypickejšie je použitie náplne zo sušeného ovocia – sušených hrušiek.

—	Ďalším špecifikom Valašského frgálu je aj veľký obsah náplne, ktorý v surovom stave predstavuje cca 42-48 % koláča.

Sláva týchto koláčov sa v predminulom storočí doniesla až do ďalekého hlavného mesta Prahy. Predovšetkým pri konaní národnej výstavy v Prahe – Holešoviciach na konci 19. storočia boli tieto koláče dovezené s mnohými ďalšími výrobkami z Valašska a vyslúžili si na nej veľký obdiv. Túto popularitu si Valašské frgály udržali až do súčasnosti (mnoho informácií možno nájsť na internete, v regionálnej a celoštátnej tlači, turistických sprievodcoch) a získavajú celý rad ocenení na výstavách a veľtrhoch (Zlatá Salima 2006 a 2008, Perla Zlínska 2006, 2007 a 2008, Trendy 2006, HIT 2006, Moderný obchod, Značka kvality KLASA v roku 2007).

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://isdv.upv.cz/doc/vestnik/2021/vestnik_UPV_202108.pdf#page=187

Věstník č. 8 z 24. 2. 2021str. 187 a ďalšie

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.