Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zosúladenie ambicióznych udržateľných a sociálnych cieľov s prostredím priaznivým pre mikropodniky a MSP

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/01)

Spravodajca:

Bruno CHOIX

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	30. 9. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	227/0/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Mikropodniky a MSP tvoria 99,8 % európskych podnikov a zamestnávajú 82,4 milióna ľudí. Zohrávajú zásadnú úlohu pri hospodárskej obnove aj pri dosahovaní sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ. Vďaka svojim základným črtám – ľudskému rozmeru a lokálnosti – si prirodzene osvojujú tieto výzvy a dosahujú v súvislosti s nimi dobré výsledky dokonca aj v krízovom období.

1.2.

Mikropodniky a MSP preto potrebujú regulačné prostredie prispôsobené ich osobitým vlastnostiam. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva, aby sa skutočne uplatňovala iniciatíva „Small Business Act“, zásada „najskôr myslieť na malých“ a stratégia pre MSP. Administratívna záťaž, najmä v súvislosti s transparentnosťou a informovaním, sa musí striktne obmedziť, lebo každá požiadavka niečo stojí.

1.3.

EHSV podporuje snahu o lepšiu tvorbu práva a odporúča systematicky zapájať sociálnych partnerov, odvetvové združenia a obchodné komory do všetkých fáz legislatívneho procesu (príprava verejných konzultácií, posudzovanie vplyvu, pozmeňovacie návrhy). Žiada Komisiu, aby riadne zohľadňovala výsledky posúdení vplyvu. Zásada rovnováhy záťaže („One in, one out“) sa musí uplatňovať rýchlo, účinne a vyvážene, aby sa prijali ambiciózne environmentálne a sociálne právne predpisy. EHSV takisto navrhuje, aby sa posilnila koordinácia zástupcov MSP na vnútroštátnej aj na európskej úrovni.

1.4.

EHSV žiada európske inštitúcie, aby systematicky skúmali alternatívy k povinnostiam v oblasti transparentnosti a informovania, keď sa s nimi spája príliš veľká záťaž.

1.5.

Národné a regionálne iniciatívy sociálneho dialógu v mikropodnikoch, remeselnej výrobe a slobodných povolaniach pomáhajú pri riešení sociálnych otázok, dialógu medzi podnikateľmi a zamestnancami, ako aj pri predchádzaní konfliktom, a treba ich podporovať.

1.6.

EHSV konštatuje, že potenciál odvetvových a profesijných združení a obchodných komôr sa musí lepšie využívať na šírenie sociálnych a environmentálnych inovácií a inovácií v oblasti riadenia, ako aj na podporu mikropodnikov a MSP. Odporúča Komisii a členským štátom, aby sa opierali o svoje odborné znalosti a sieť namiesto vytvárania nových zaťažujúcich a obmedzujúcich ustanovení.

1.7.

EHSV chce, aby sa zaručil prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre podnikateľov od založenia alebo prevzatia podniku, aby si mohli osvojiť zručnosti potrebné pre dobré riadenie podniku, začlenenie sociálneho dialógu, ako aj pre zelenú transformáciu.

2.   Kontext a všeobecné pripomienky

2.1.

Mikropodniky a MSP sú pilierom európskeho hospodárstva a vďaka svojej prítomnosti na celom území aj kľúčovým aktérom pri podpore hospodársky zraniteľných miestnych komunít, pričom stimulujú odolnosť celého systému.

2.2.

Obnova je jediným prostriedkom na zabránenie vyľudňovaniu, umožňuje zachovanie zamestnanosti a rozdelenie bohatstva o to viac, že je v Európe založená na cieľoch udržateľnosti.

2.3.

Mikropodniky a MSP sa mobilizujú v prospech zeleného a digitálneho hospodárstva. Obehové hospodárstvo, udržateľný rozvoj a sociálny dialóg sú základnými zásadami fungovania mikropodnikov, remeselných podnikov a slobodných povolaní. EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby dôverovali ich schopnosti vyvíjať sa, podporovali ich úlohu hnacej sily dvojakej transformácie (cielené programy financovania, technickej pomoci a inžinierstva a prispôsobené politiky) a nebránili im v rozvoji.

2.4.

EHSV konštatuje, že mnoho podnikov a orgánov verejnej správy zavádza inovácie, aby mikropodnikom a MSP pomohli začleniť do svojho hospodárskeho modelu obehové hospodárstvo (znižovanie množstva odpadu a nepredaných výrobkov, podpora opravovania, opätovného použitia a recyklovania) v súlade s cieľmi EÚ.

2.5.

Napriek iniciatíve „Small Business Act“ z roku 2008 sa za posledných trinásť rokov ukázalo, že tvorcovia právnych predpisov namiesto prijímania textov, v ktorých by sa rešpektovali administratívne a finančné kapacity mikropodnikov a MSP, najčastejšie volia pravidlá zamerané na všetky podniky a potom ich prispôsobujú tým najmenším, čo pre tieto podniky vytvára novú záťaž a negatívne ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a schopnosť inovovať a vytvárať pracovné miesta. Zohľadňovanie výsledkov testu MSP možno zdokonaliť. Zvyšovanie počtu opatrení v oblasti transparentnosti a zverejňovania informácií by mohlo byť škodlivé. Napríklad v GDPR (1) sa zaviedli nejasné postupy, v dôsledku ktorých mikropodniky a MSP musia študovať príručky alebo sa obracať na externých odborníkov, čo vedie k výdavkom. V nariadení o strojových zariadeniach sa stanovujú podobné povinnosti, pričom sa požadujú postupy hodnotenia prostredníctvom certifikácie externými subjektmi. V smernici o praní špinavých peňazí (2) sa pre všetky podniky zavádza povinnosť informovať o konečných užívateľov výhod, čo je vo viacerých členských štátoch spoplatnené.

2.6.

Zo správy výboru pre kontrolu regulácie z roku 2020 vyplýva, že vplyv návrhov právnych predpisov na MSP sa dostatočne neposudzuje.

2.7.

EHSV privítal stratégiu pre MSP, ktorú Komisia uverejnila v roku 2020. Podporuje uznesenie (3) Parlamentu, podľa ktorého sa musia zaviesť dobré administratívne, regulačné a technické podmienky, aby sa mikropodnikom a MSP pomohlo zlepšiť ich výkonnosť, najmä v environmentálnej oblasti, a aby im v rozvoji nebránila nadmerná administratívna a regulačná záťaž.

2.8.

EHSV privítal oznámenie o lepšej tvorbe práva, v ktorom sa zdôrazňuje, že lepšie právne predpisy sú kľúčom k udržateľnému rozvoju. Lepšia tvorba práva sa nemôže zakladať len na hospodárskom raste, ale vyžaduje si rovnováhu medzi hospodárskym, udržateľným a sociálnym prístupom.

2.9.

Napriek tomu viaceré legislatívne návrhy a diskusie naznačujú nové povinnosti týkajúce sa informovania pre mikropodniky a MSP (vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (4), transparentnosť odmeňovania (5) a povinnosť náležitej starostlivosti). Tieto povinnosti sa môžu mikropodnikov a MSP dotknúť priamo alebo nepriamo, v dôsledku požiadaviek veľkých podnikov z hodnotového reťazca, a môžu predstavovať určité náklady, pričom tieto podniky nemajú ľudské a finančné zdroje na to, aby na ne mohli reagovať, čo ohrozuje ich činnosť, hospodársky model, a teda ich prežitie, najmä v období krízy.

2.10.

Mikropodniky a MSP však dosahujú povzbudivé výsledky, dokonca lepšie ako vnútroštátne priemery, a to bez toho, aby ich obmedzovali povinnosti. EHSV žiada, aby sa v snahe lepšie reagovať nielen na potreby podnikateľov, ale aj ich početných zamestnancov, právne predpisy navrhovali pre 21 miliónov MSP a mikropodnikov, a nie pre 0,2 % najväčších podnikov s tým, že sa ich zásady následne uplatnia na ostatné podniky. Okrem toho by EHSV uvítal, aby sa systematicky navrhovali alternatívy k informovaniu.

3.   Náklady a prínosy opatrení v oblasti informovania

3.1.

Odhad Komisie, pokiaľ ide o administratívne náklady a zaťaženie, často nie je dostatočne transparentný a penalizuje MSP a mikropodniky. K tomu sa pridávajú nepriame účinky spojené s povinnosťami vyplývajúcimi z hodnotového reťazca, ktoré sa Komisii nedarí vyčísliť. Ako sa uvádza v oznámení o lepšej právnej regulácii, pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladá Európsky parlament a Rada, sú zriedka predmetom posúdení vplyvu a testov MSP. Napokon, s transpozíciou opatrení do vnútroštátneho práva sú niekedy spojené dodatočné náklady.

3.2.

Keď chcú podnikatelia splniť tieto čoraz početnejšie povinnosti, musia to urobiť len sami a v čase, ktorý venujú svojej práci, alebo sa môžu obrátiť na externých odborníkov. Obe tieto metódy majú vplyv na fungovanie podniku a vedú k dodatočným nákladom. Tie sú pomerne vyššie v mikropodnikoch než vo veľkých podnikoch. Okrem toho EHSV upozorňuje na zvyšovanie počtu opatrení zameraných na informovanie, ktoré sa javia ako minimálne, ak sa berú samostatne, ale keď sa kumulujú, majú značný vplyv.

3.3.

V oblastiach, kde informovanie nie je povinné, sa však dosahujú dobré výsledky: mnohé mikropodniky a MSP s podporou svojho profesijného združenia alebo obchodných komôr investujú do obehového hospodárstva, lebo ho považujú za prínos pre ich rozvoj a povesť (6); ľudský rozmer mikropodnikov a MSP uľahčuje komunikáciu medzi zamestnávateľom a zamestnancami, čo vedie často k menším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov ako na celoštátnej úrovni (7) atď. Krajiny, ktoré zaviedli prahové hodnoty pre MSP v súvislosti s určitými sociálnymi právnymi predpismi, zaznamenávajú nízky počet prípadov, keď sa muselo pristúpiť k opravným prostriedkom, čo preukazuje, že MSP môžu ísť príkladom bez toho, aby sa im ukladali zaťažujúce opatrenia. V súlade so stanoviskom EHSV (8) by sa mala otvoriť otázka vymedzenia MSP.

3.4.

Mikropodniky a MSP a medzi nimi podniky sociálneho hospodárstva sú plnohodnotnými aktérmi sociálneho hospodárstva, lebo ponúkajú miestne služby, pričom posilňujú sociálne väzby, vytvárajú pracovné miesta, ktoré nemožno premiestniť, a bohatstvo v oblastiach, kde chýba priemysel a určité verejné služby, a ponúkajú obchodné a pracovné príležitosti zraniteľným sociálnym skupinám. Viac ako polovica duálneho vzdelávania prebieha v mikropodnikoch a MSP, čo im umožňuje aktívne prispievať k zamestnanosti mladých ľudí. Ich hospodársky model a ľudský rozmer sú vhodné na zavádzanie umelej inteligencie, ktorá zostáva pod kontrolou človeka, dôraz sa kladie na kvalitu pracovného života a participatívne riadenie.

3.5.

Pridávanie opatrení v oblasti informovania je často pokladané za nespravodlivé zaťaženie, ktoré má negatívny vplyv na ich činnosť. Podnikom pritom hrozí, že im bude zamietnutý prístup k verejným obstarávaniam alebo k financovaniu, bez toho, aby tieto opatrenia prinášali výrazný pokrok v politikách, ktoré často samy iniciovali. Toto kumulovanie pravidiel spôsobuje negatívne vnímanie Európy, ktorá je považovaná za príliš byrokratickú a odtrhnutú od situácie v teréne.

3.6.

Okrem toho sa EHSV domnieva, že sociálne a environmentálne ciele možno dosiahnuť, len ak sa zameriame na príčiny nerovnováhy, a nie vytváraním čoraz väčšieho množstva obmedzujúcich požiadaviek.

3.7.

S cieľom podporiť prostredie priaznivé pre MSP sa musí venovať osobitná pozornosť demografickej zmene, ktorá výrazne znižuje dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, a tým aj produktivitu MSP. Odborné vzdelávanie a príprava, učňovská príprava a rozvoj zručností musia byť prioritou, a to aj v súvislosti so zelenými a digitálnymi zručnosťami.

4.   Lepšia tvorba práva

4.1.

Lepšia tvorba práva si vyžaduje primeranú rovnováhu medzi hospodárskym, udržateľným a sociálnym prístupom EHSV odporúča Komisii, aby sa pri posudzovaní vplyvu právnych predpisov viac opierala o sociálnych partnerov, odvetvové združenia a obchodné komory na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

4.2.

S každým opatrením v oblasti transparentnosti sú spojené náklady. EHSV pripomína Komisii, že je potrebné, aby vykonávala iniciatívu „Small Business Act“ a zásadu „najskôr myslieť na malých“ v súlade so svojimi záväzkami. EHSV v nadväznosti na oznámenie o lepšej právnej regulácii požaduje, aby sa všetka nová priama alebo nepriama administratívna záťaž obmedzila len na to, čo je nevyhnutné.

4.3.

EHSV vyzýva Komisiu, aby ho pri príprave konzultácií kontaktovala v záujme cielenejšieho zohľadnenia osobitných vlastností MSP prostredníctvom nezaujatých otázok prispôsobených každej forme podniku. Trvá na tom, že je potrebné uprednostňovať krátke konzultácie vo všetkých jazykoch EÚ, aby sa MSP uľahčila účasť.

4.4.

EHSV žiada Komisiu, aby posilnila sieť a koordináciu zástupcov MSP na vnútroštátnej úrovni a pri ich komunikácii s Komisiou.

4.5.

EHSV berie na vedomie zásadu rovnováhy záťaže, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať. Znižovanie administratívnej záťaže sa musí preskúmať spolu so sociálnymi partnermi, aby pri jej zmierňovaní nedošlo k ohrozeniu plnenia strategických cieľov či zníženiu vysokých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych noriem EÚ. EHSV preto žiada Komisiu, aby poskytla podrobné informácie týkajúce sa vykonávania a metodiky, na základe ktorých bude možné identifikovať zbytočnú záťaž. Zdá sa, že lehota na vykonanie tejto zásady nie je prispôsobená pracovnému programu Komisie, v ktorom sa v nadchádzajúcich mesiacoch plánuje zverejnenie viacerých zásadných dokumentov. EHSV vyzýva Komisiu, aby rýchlo určila, ktorú administratívnu záťaž možno zrušiť. Okrem toho EHSV vyzýva Komisiu, aby po každom zrušení záťaže sledovala, či bola táto záťaž znížená vo vnútroštátnych právnych predpisoch, s cieľom zaručiť účinnosť zásady a rovnaké zaobchádzanie.

4.6.

EHSV žiada, aby každý nový návrh, najmä keď vedie k priamym alebo nepriamym opatreniam v oblasti transparentnosti a informovania, podliehal skutočnému posúdeniu vplyvu. Všetky inštitúcie musia uplatňovať test MSP. Musí zahŕňať ekonomickú a právnu analýzu a jeho zdroje sa musia zverejniť. Musí sa uskutočniť v súvislosti s každou novou verziou dokumentu, v štádiu návrhu aj počas rokovaní. EHSV odporúča, aby sa pri každom posúdení vplyvu konzultovalo so sociálnymi partnermi, najmä s organizáciami zamestnávateľov, aby prispeli k analýze ustanovení o mikropodnikoch a MSP. Výsledky posúdení vplyvu musí Komisia riadne zohľadniť pri výbere najvhodnejšej politiky. EHSV v súlade s návrhmi z oznámenia o lepšej právnej regulácii žiada poslancov a Radu, aby zdokumentovali účinky svojich pozmeňovacích návrhov na mikropodniky a MSP.

4.7.

Zo správy výboru pre kontrolu regulácie vyplýva, že počet návrhov obsahujúcich ustanovenia prispôsobené MSP sa výrazne znížil (z 22 % v rokoch 2017 – 2019 na 15 % v roku 2020). EHSV žiada inštitúcie, aby pri prijímaní opatrení v oblasti transparentnosti stanovili prahové hodnoty s cieľom zmierniť zaťaženie mikropodnikov a MSP. EHSV žiada, aby sa urýchlilo spustenie jednotnej digitálnej brány naplánované na rok 2023.

5.   Alternatívy k zverejňovaniu informácií

5.1.

S cieľom predísť zovšeobecňovaniu postupov, ktoré by sa mohli považovať za penalizujúce, EHSV nabáda Komisiu, aby do každého návrhu začlenila alternatívy k povinnostiam v oblasti informovania pre mikropodniky a MSP.

5.2.

V mnohých členských štátoch existujú osobitné poradné orgány, v rámci ktorých môžu sociálni partneri diskutovať o sociálnych a hospodárskych opatreniach a ich konkrétnej organizácii. Mnoho vnútroštátnych organizácií MSP je zastupiteľských. EHSV odporúča Komisii, aby sa viac opierala o združenia MSP, sociálnych partnerov, odvetvové združenia a obchodné komory na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vďaka svojim skúsenostiam, odborným znalostiam a aktívnej sieti sú v najlepšej pozícii, aby podporovali mikropodniky a MSP a rozvíjali nástroje zodpovedajúce sociálnym a environmentálnym cieľom. Je dôležité poskytnúť im finančné zdroje potrebné na rozvoj podporných opatrení.

5.3.

EHSV konštatuje, že Komisia vyvinula určitý počet nástrojov, ktoré môžu byť pre mikropodniky a MSP užitočné, ale nedostanú sa až k príslušným cieľovým skupinám. EHSV odporúča posilniť mobilizáciu zástupcov MSP, aby sa tieto nástroje prispôsobili potrebám mikropodnikov a MSP a uľahčilo sa oboznámenie s nimi a ich osvojenie.

5.4.

EHSV odporúča, aby sa podporovali celoštátne a regionálne opatrenia, ktoré uľahčujú sociálny dialóg v rámci MSP, remeselnej výroby a slobodných povolaní (9) a aby sa na týchto opatreniach stavalo. Zamestnancom a zamestnávateľom sa tak poskytnú všetky informácie/rady o zákonných alebo zmluvných ustanoveniach, ktoré sa na nich vzťahujú, pričom sa prediskutujú a zužitkujú všetky názory na otázky špecifické pre podniky a ich zamestnancov a prispeje sa k predchádzaniu konfliktom prostredníctvom informácií a odporúčaní pre zamestnancov a zamestnávateľov.

5.5.

EHSV nabáda členské štáty, aby podporovali odvetvové združenia pri poskytovaní odbornej prípravy, poradenstva a podpory pre mikropodniky a MSP v snahe reagovať na sociálne a environmentálne požiadavky. Tieto postupy sa musia uprednostniť pred záväznými ustanoveniami.

5.6.

V súlade so stanoviskom EHSV z vlastnej iniciatívy s názvom Zavedenie obehového verejného obstarávania (10) EHSV žiada orgány verejnej správy, aby podporovali mikropodniky a MSP pri pochopení udržateľnejšieho, najmä miestneho verejného obstarávania a aby dbali na dôsledné vyváženie kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií v špecifikáciách.

5.7.

Odborná príprava musí byť podnikateľom riadiacim mikropodniky a MSP a ich zamestnancom dostupná počas celého života, a to aj pri zakladaní alebo preberaní podniku. S cieľom vybudovať základňu podnikateľov, ktorí založili podnik alebo prevzali existujúcu podnikateľskú činnosť, schopných čeliť sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam sa EHSV domnieva, že je zásadné navrhnúť a podporovať účasť na cykloch odbornej prípravy prispôsobených novým zručnostiam.

5.8.

EHSV navrhuje, aby sa na opatrenia na podporu znižovania uhlíkovej stopy v mikropodnikoch a MSP poskytla finančná pomoc tak, aby sa tým neobmedzil rozvoj podnikov ani nespôsobila dodatočná záťaž.

5.9.

EHSV odporúča podporovať iniciatívy v oblasti označovania podnikov, ktoré by bolo dobrovoľné, bezplatné a pod dohľadom tretej strany, aby sa postupu dodala dôveryhodnosť (11). Pritom treba zabezpečiť, aby tieto systémy nepredstavovali prekážku prístupu na trh, a zabrániť tomu, aby ich bolo príliš veľa, čo by mohlo byť pre spotrebiteľov mätúce.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(3)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP [2020/2131(INI)].

(4)  Návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov [2021/0104(COD)].

(5)  Návrh smernice, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania [2021/0050(COD)].

(6)  Príklad holandského remeselného podniku, ktorý zaviedol opatrenia obehového hospodárstva bez povinnosti v oblasti transparentnosti: https://www.deb.nl/ondernemersverhalen/slagerij-van-koppen-dacht-na-over-duurzaamheid/.

(7)  Štúdia Les entreprises de proximité au féminin (Ženy v miestnych podnikoch, marec 2019):

https://u2p-france.fr/sites/default/files/etude_les_entreprises_de_proximite_au_feminin.pdf.

(8)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 15 a Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 1.

(9)  Regionálne medziodvetvové spoločné výbory pre remeslá (CPRIA: https://cpria.proximeo-france.fr/) a regionálne spoločné výbory pre slobodné povolania (CPR-PL).

(10)  Ú. v. EÚ C 341, 24.8.2021, s. 16.

(11)  Príklad označenia Répar’acteurs: https://www.artisanat.fr/reparacteurs#:~:text=Le%20label%20 %C2 %AB%20R%C3 %A9par’acteurs%20 %C2 %BB,de%20la%20r%C3 %A9duction%20des%20d%C3 %A9chets.

Stanovisko Európsky hospodárskeho a sociálneho výboru – Reklama podporujúca modernú a zodpovednú spotrebu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/02)

Spravodajca:

Thierry LIBAERT

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	30. 9. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	132/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia (EÚ) podporovala svoje odvetvie reklamy, ktoré tvrdo zasiahla kríza spôsobená pandémiou COVID-19. So zreteľom na prechod na digitálne technológie a konkurenciu veľkých technologických spoločností Google, Amazon, Facebook a Apple (GAFA) má reklama na hospodársku činnosť a zamestnanosť väčší pákový efekt než kedykoľvek predtým.

1.2.

Požiadavka väčšieho rešpektu voči spotrebiteľom a výzvy zelenej transformácie a boja proti zmene klímy si vyžadujú komplexnú diskusiu, aby sa odvetvie reklamy stotožnilo predovšetkým s cieľmi Parížskej dohody.

1.3.

EHSV žiada odvetvie reklamy, aby sa zaviazalo znížiť svoju uhlíkovú stopu, a v súlade s cieľmi EÚ tak dosiahlo v rámci svojich činností do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a znížilo emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 s cieľom prispieť do roku 2050 ku kolektívnej uhlíkovej neutralite.

1.4.

EHSV požaduje, aby každý subjekt v odvetví reklamy sa v závislosti od svojho odvetvia činnosti zaviazal zmenšiť svoj vplyv na životné prostredie. Možno to dosiahnuť znížením spotreby energie digitálnych reklamných obrazoviek a zvýšením ich recyklovateľnosti, prednostným používaním papiera z lesov obhospodarovaných udržateľným spôsobom (štítok PEFC, PFC) a tlačových farieb, ktoré sú v súlade s normami nariadenia REACH a GreenGuard pre papierové plagáty a reklamné letáky, ako aj zmenšením technických, energetických a logistických vplyvov audiovizuálnych produkcií.

1.5.

EHSV odporúča subjektom v odvetví reklamy, aby posilnili svoj pro bono príspevok k podpore environmentálne zodpovedných iniciatív tých aktérov, ktorí nemajú dostatočné finančné zdroje (MSP, startupy, družstvá atď.).

1.6.

EHSV žiada subjekty v tomto odvetví, aby svojim členom poskytli odbornú prípravu o výzvach zelenej transformácie. Toto zvyšovanie informovanosti by sa malo vykonávať súbežne v rámci vysokoškolského vzdelávania zameraného na povolania v oblasti komunikácie.

1.7.

EHSV odporúča, aby odvetvie reklamy iniciovalo úvahy o reklamných vzoroch a s nimi súvisiacich zobrazeniach. Pomôže to zaistiť, aby sa reklama namiesto toho, aby bola prekážkou, stala skutočnou hybnou silou zelenej transformácie a umožnila na faktických a presných základoch vyzdvihnúť výrobky prispievajúce k zmenšeniu vplyvov na životné prostredie.

1.8.

EHSV požaduje, aby práca na posilnení regulácie reklamy na európskej úrovni v boji proti environmentálne klamlivej reklame a zavádzajúcim tvrdeniam o životnom prostredí pokračovala a smerovala k harmonizácii medzi štátmi EÚ.

1.9.

EHSV si želá, aby sa popri aspektoch ekologickej transformácie venovala osobitná pozornosť reklame zameranej na mladých ľudí, najmä na sociálnych sieťach.

1.10.

Domnieva sa, že nemôže existovať plne zodpovedná reklama, ak aktéri v oblasti reklamy v Európe neprevezmú zodpovednosť za dezinformácie. Európska komisia (EK) musí zintenzívniť svoje úsilie v boji proti speňažovaniu dezinformácií (1).

1.11.

EHSV vyzýva odvetvie reklamy, aby zväčšilo svoju otvorenosť voči občianskej spoločnosti a častejšie vytváralo príležitosti na diskusiu s rôznymi skupinami verejnosti, čo mu umožní vyvíjať sa v súlade s novými spoločenskými očakávaniami.

2.   Vymedzenie pojmov

2.1.

Pojem reklama, ktorý sa používa v tomto texte, je vymedzením EÚ, ktorá ju označila za „každé predvedenie súvisiace s obchodom, živnosťou, remeslom alebo slobodným povolaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo poskytnutie služieb“. Toto vymedzenie však nezahŕňa reklamu zameranú na cieľ inštitucionálnej povahy (zlepšenie dobrej povesti spoločnosti), ani reklamu verejných subjektov alebo združení.

2.2.

Zodpovedná reklama je taká, ktorá vyzýva na zodpovednosť reklamy so zreteľom na veľké spoločenské a environmentálne výzvy, najmä potrebu bojovať proti narušeniu klímy.

3.   Reklama ako hybná sila hospodárskej činnosti a zamestnanosti v Európe

3.1.

Reklama úzko súvisí s rastom a zamestnanosťou. Tam, kde sú investície do reklamy vysoké, je rast vyšší než tam, kde sú investície nižšie (2). V Európe by podľa štúdie Svetovej federácie inzerentov z roku 2017, ktorá sa týka roku 2016, 92 miliárd EUR vynaložených na reklamu v užšom zmysle vygenerovalo dodatočné bohatstvo 643 miliárd EUR (3).

3.2.

Podľa rôznych štúdií investícia jedného eura do reklamy prináša multiplikačný a dominový efekt o 5 až 7 ďalších bodov rastu. Pokiaľ ide o Belgicko, multiplikátor by bol 5 (2,2 miliardy EUR výdavkov na reklamu priniesli belgickému hospodárstvu 13 miliárd EUR) (4).

3.3.

Reklama urýchľuje šírenie nových výrobkov a služieb, niekedy inovácií, čo dokonale ilustruje životnosť zariadenia určitých výrobkov, ako sú nákupy počítačov alebo telefónov. Zrýchlené šírenie nových produktov vyvoláva otázky o jeho vplyvoch na životné prostredie.

3.4.

Reklama podnecuje hospodárska súťaž. Bez reklamy by sme boli všetci v tej istej bankovej inštitúcii, ktorá by si stanovovala sadzby podľa vlastného uváženia. Služby jednotlivých bánk sú na celom svete skutočne veľmi podobné, pričom rozdiel spočíva takisto v reklame. Toto konštatovanie platí pre veľký počet odvetví (energetika, distribúcia atď.).

3.5.

Reklama je zdrojom príjmov vo veľkom počte odvetví, počnúc médiami. V mnohých krajinách EÚ tak do značnej miery financuje tlačové médiá, rozhlas a televíziu. Navyše predstavuje nielen zdroj, ale aj závislosť, ktorá niekedy môže mať vplyv na obsah produkcie a spochybňovať redakčnú nezávislosť.

3.6.

Reklama predstavuje v Európe obrat 140 miliárd EUR (v roku 2018) a 280 000 podnikov, často malých a stredných, ktoré čiastočne alebo úplne pracujú v oblasti obchodnej komunikácie a zamestnávajú 998 000 ľudí (5).

3.7.

Reklama má nepriamy vplyv na mnohé profesie súvisiace s jej činnosťou, napríklad v oblasti audiovizuálnej tvorby, umeleckej tvorby alebo fotografie. Z belgickej štúdie vyplynulo, že 87 000 ľudí sa domnievalo, že ich zamestnanie je financované z príjmov z reklamy, alebo sa zaoberalo výrobou reklamy prostredníctvom dodávateľských reťazcov.

3.8.

Ak okrem toho zahrnieme všetky komunikačné náklady spoločností, musíme pripočítať značné sumy, ktoré sa v EÚ prostredníctvom sponzorstva a partnerstiev každoročne vynakladajú na podporu zábavno-umeleckých, športových alebo kultúrnych činností.

4.   Vplyv presahujúci hospodárske a sociálne aspekty

4.1.

Vplyv na tlač sa považuje za vplyv, ktorý zabezpečuje väčšiu dostupnosť týchto médií. Bez reklamy by cena novín prudko stúpla a pri mnohých novinových tituloch by obmedzenie reklamy spôsobilo ich zánik.

4.2.

Vďaka reklame sú takisto k dispozícii bezplatné novinové tituly, ktoré miliónom ľudí umožňujú čítať správy každý deň.

4.3.

Je potrebné zdôrazniť umelecký a tvorivý aspekt. Je potrebné poznamenať, že veľmi veľký počet filmových režisérov, fotografov a karikaturistov začal svoju kariéru v reklame.

4.4.

Začlenenie reklamy do určitých mestských scenérií z nich urobilo turistické miesta, ako napríklad Times Square v New Yorku alebo Piccadilly Circus v Londýne. Je to práve reklamná animácia, ktorá v meste zanecháva svoju stopu a dodáva jedinečný ráz určitým miestam. Tento vplyv reklamy na verejnom priestranstve môže byť samozrejme predmetom sporov.

4.5.

Reklama prináša pozitívnu diskusiu o svete, o šťastí, potešení či kráse. Reklamná diskusia zasadená do aktuálneho diania ovplyvneného nepretržitými krízami sa podieľa na šírení optimistických a podnetných správ. Je to takisto reklama, ktorá nám poskytuje rady do života: „Neimituj, inovuj!“ (Hugo Boss), „Staraj sa o seba!“ (Garnier), „Nič nie je nemožné“ (Adidas). Reklama teda vo všeobecnosti prináša pozitívny pohľad na svet. Táto pozitívna vízia môže byť dôležitou hybnou silou ekologickej transformácie.

5.   Model reklamy a jeho spoločenské a environmentálne dôsledky

5.1.

Reklama má priame dôsledky v oblasti emisií skleníkových plynov. Má vplyv na používanie papiera, ako aj na spotrebu rôznych zdrojov (najmä prostredníctvom nových LCD obrazoviek) a energie prostredníctvom internetu alebo audiovizuálnych médií. Vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov alebo všeobecnejšie na životné prostredie (napríklad recyklovateľnosť nosiča informácií) sa v praxi nikdy nepoužíva ako jedno z výberových kritérií na určenie prevedenia reklamnej kampane.

5.2.

Vonkajšia reklama má takisto špecifický vplyv na životné prostredie. Dá sa to pozorovať najmä pri svetelných a digitálnych paneloch, ktorých spotreba energie a vplyv z hľadiska svetelného znečistenia nie sú zanedbateľné. Pokiaľ ide o výrobu obrazovky digitálnej reklamy, odhaduje sa, že na základe štandardného 200 kg panelu je na jej výrobu potrebných 8 ton materiálu (6).

5.3.

Reklama tým, že sa vždy snaží zvýšiť spotrebu toho, čo propaguje, podporuje nadmernú spotrebu, ktorá nemusí zodpovedať potrebám. Existuje mnoho príkladov výrobkov a pomôcok, ktorých skutočná užitočnosť je v konečnom dôsledku veľmi obmedzená, niekedy s neúmerným vplyvom na životné prostredie. Niektoré z nich niekedy skončia v koši po prvom použití. Reklama formuje potreby a očakávania jednotlivcov podľa záujmov jej šíriteľov, a nie nevyhnutne podľa spoločenských záujmov.

5.4.

Vďaka silnému zastúpeniu vo veľkých metropolách môže reklama prispieť aj k štandardizácii mestského priestoru veľkých európskych miest. Prostredníctvom identických reklamných kampaní sa mestská oblasť homogenizuje a stráca na kvalite. Skutočnosť, že väčšina reklám pochádza od malého počtu inzerentov, vysvetľuje tento jav.

5.5.

Prostredníctvom šírených správ sú hodnoty, ktoré prináša, často veľmi vzdialené hodnotám spolupatričnosti, solidarity a umiernenosti. Reklama sprostredkuje obraz šťastia plynúceho z nadobudnutia určitého výrobku, resp. využitia určitej služby. Reklamné vzory pripomínajú, že kúpiť možno čokoľvek a že na to, aby ste boli šťastní, by ste mali viac vlastniť a viac spotrebúvať. Podľa prieskumov verejnej mienky však neexistuje významná štatistická súvislosť medzi spotrebou a vnímaním šťastia, ktoré závisí predovšetkým od viery v určité hodnoty a dôležitosti rodinnej štruktúry a fyzickej sociálnej siete. Reklama môže byť aj zdrojom neutíchajúcej nespokojnosti spotrebiteľov, ktorá ich stále viac a viac núti žiť konzumným spôsobom života, a frustrácie všetkých ľudí, najmä tých najznevýhodnenejších, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť propagované výrobky a služby.

5.6.

Bez toho, aby o tom vedeli, vynakladajú európske spoločnosti viac ako 400 miliónov EUR na dezinformačné webové stránky (7). Je známe, že hlavné zdroje dezinformácií sledujú finančné ciele, a to najmä prostredníctvom systému prepojení umožňujúcich získavať značné sumy z online reklamy.

5.7.

EHSV pozoruje, že čoraz viac reklám v sociálnych médiách sa neuverejňuje ako reklama, ale sa skrýva za viac či menej známymi influencermi. Odhaduje sa, že viac ako štvrtina (26,6 %) reklám v sociálnych médiách nespomína značku ani obchodný zámer (8). Vyvoláva to zmätok poškodzujúci dôveru v ochranné známky, proti ktorému môže akt o digitálnych službách pôsobiť tým, že sa stanoví, aby sa uvádzal názov organizácie, v mene ktorej sa reklama vysiela (9).

6.   Urýchlenie vývoja reklamy, aby bol jej model kompatibilnejší s výzvami zelenej transformácie

6.1.

Keďže nevyhnutnosť boja proti zmene klímy je čoraz naliehavejšia, je ťažké pochopiť, prečo sa odvetvie reklamy formálne nezaviazalo rešpektovať Parížsku dohodu. Európsky parlament prednedávnom schválil uznesenie o dosiahnutí zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % a Európska komisia 14. júla 2021 zverejnila svoj balík dvanástich opatrení Fit for 55 na dosiahnutie tohto cieľa. Všetky profesijné odvetvia sa musia podieľať na spoločnom úsilí a odvetvie reklamy, podobne ako ostatné odvetvia, musí v priebehu najbližšieho desaťročia integrovať tento hlavný cieľ.

6.2.

Väčšina reklamných spoločností pochopila výzvy súvisiace so zmenou klímy a potrebu načúvať veľkým očakávaniam spoločnosti. Už niekoľko rokov sa mobilizujú v boji proti zavádzajúcim tvrdeniam o životnom prostredí a environmentálne klamlivej reklame. Teraz musia zintenzívniť svoje úsilie.

6.3.

Túto dynamiku presadzuje Európska komisia. Jej GR JUST v roku 2012 vytvorilo pracovnú skupinu Multi-Stakeholder Group on Environmental Claims (Skupina viacerých zainteresovaných strán pre tvrdenia týkajúce sa životného prostredia). Bolo uverejnených niekoľko správ, v roku 2013 a neskôr v roku 2016. Tieto dokumenty umožnili lepšie pochopiť problém zavádzajúcich tvrdení o životnom prostredí a ovplyvnili vykonávanie smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách. EK pracuje na aktualizácii týchto usmernení, ktoré sa majú uverejniť do konca roka 2021. V konečnom znení by sa malo bližšie objasniť uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (10), pokiaľ ide o zavádzajúce tvrdenia o životnom prostredí. V roku 2020 národné orgány na ochranu spotrebiteľa vykonali pod koordináciou EK hĺbkovú kontrolu webových sídel spoločností, ktoré tvrdili, že predávajú výrobky šetrné k životnému prostrediu. Podľa záverov tejto práce boli tvrdenia v 42 % prípadov prehnané, nepravdivé alebo zavádzajúce a podľa pravidiel EÚ by sa mohli považovať za nekalé obchodné praktiky (11).

6.4.

Nedávno sa do nového akčného plánu Európskej komisie s názvom Obehové hospodárstvo zverejneného 11. marca 2020 prvýkrát zahrnula os súvisiaca so zodpovednosťou v oblasti reklamy. V jeho bode 2.2 Komisia naznačuje želanie posilniť ochranu spotrebiteľa pred environmentálne klamlivou reklamou. Stanovuje sa v ňom, že spoločnosti budú musieť podložiť svoje tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, pokiaľ ide o výrobok alebo organizáciu, použitím metód environmentálnej stopy. V bode 3.2 sa vyjadruje želanie vyvinúť prostriedky na zvýšenie obsadenosti vozidiel (napríklad prostredníctvom reklám, v ktorých bude zobrazených menej osamotených vodičov vo vozidlách).

6.5.

V Európskom parlamente bola v novembri 2020 schválená iniciatívna správa s názvom Smerom k udržateľnejšiemu jednotnému trhu pre podniky a spotrebiteľov (12), ktorú vypracoval výbor IMCO (vnútorný trh). V nej sa „zdôrazňuje význam zodpovednej reklamy, ktorá rešpektuje verejné normy v oblasti životného prostredia a zdravia spotrebiteľov“.

6.6.

EHSV bol obzvlášť aktívny, najmä pokiaľ ide o zákaz environmentálne klamlivých tvrdení, okrem iného prostredníctvom stanoviska na tému Tvrdenia environmentálneho, sociálneho a zdravotného charakteru na vnútornom trhu (13). Prijal aj stanovisko s názvom Vytvoriť európsku stratégiu pre udržateľnú spotrebu (14), v ktorom zdôraznil význam lepšieho dohľadu nad reklamou podporujúcou udržateľnejšiu spotrebu. V stanovisku týkajúcom sa nového programu pre spotrebiteľov (15) sa nedávno pripomenula potreba lepších informácií pre spotrebiteľov a boja proti environmentálne klamlivej reklame.

7.   Za európsku reklamu podporujúcu udržateľnejšiu a zodpovednejšiu spotrebu

7.1.

EHSV podporuje prístup založený na stimuloch, ktorý si vyžaduje zodpovednosť samotných reklamných spoločností. Tento prístup je motivovaný pokrokom, ktorý táto profesia dosiahla, najmä v boji proti zavádzajúcim tvrdeniam o životnom prostredí, ako aj pokrokom v regulačných požiadavkách. Odôvodňuje ho aj potreba podporovať odvetvie, ktoré vytvára rast a zamestnanosť, a to v tomto obzvlášť chúlostivom období. EHSV sa domnieva, že z akýchkoľvek obmedzovaní európskych modelov reklamy môžu mať prospech digitálne reklamné systémy, ktoré sú v podstate vo vlastníctve veľkých technologických spoločností (GAFA), hoci stále do značnej miery unikajú európskym daňovým opatreniam. Tento model bude nútený vyvíjať sa v budúcnosti v dôsledku vývoja pravidiel týkajúcich sa súborov cookies. EHSV však uznáva, že v prípade určitých druhov výrobkov s mimoriadne veľkým dosahom, ako sú fosílne palivá, možno uvažovať o prísnejších formách regulácie.

7.2.

V súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou EHSV odporúča poskytnúť rýchlu a výnimočnú finančnú podporu pre najmenšie a najzraniteľnejšie subjekty v odvetví reklamy (MSP), aby štruktúry mohli prežiť v súčasnom kontexte, a to výmenou za záväzok štrukturálnych transformácií opísaných v predchádzajúcich bodoch.

7.3.

Každá profesia v odvetví reklamy v Európe, ako aj reklamné agentúry pôsobiace v Európskej únii začleňujú ciele Parížskej dohody z roku 2015 do svojej politiky znižovania emisií skleníkových plynov, a najmä nedávne ciele EÚ týkajúce sa ich zníženia o 55 % do roku 2030.

7.4.

Všetky hospodárske subjekty v odvetví reklamy uznávajú ciele súvisiace so zelenou transformáciou a integrujú ich do fungovania svojich štruktúr navrhovaním hodnotení bilancie svojich emisií skleníkových plynov, vývoja ich znižovania a akčných plánov prispôsobených týmto cieľom. Tento posun vo funkcii reklamy by sa mal uskutočniť flexibilne, najmä s cieľom povzbudiť a podporiť stredne veľké agentúry.

7.5.

Subjekty v odvetví reklamy sa musia zaviazať hodnotiť uhlíkovú stopu reklamných produkcií, aby zmenili postupy, ponúkli ekologickejšie alternatívy výroby a preskúmali možnosti relokalizácie do Európy.

7.6.

Subjekty v odvetví reklamy musia posilniť svoj pro bono príspevok venovaný najaktívnejším organizáciám v oblasti zmeny klímy a sociálneho začleňovania. V širšom zmysle musí byť vývoj riadenia regulácie reklamy koncipovaný tak, aby poskytoval väčší priestor občianskej spoločnosti, potenciálne prostredníctvom takých foriem riadenia, ktoré treba nanovo koncipovať.

7.7.

Subjekty v odvetví reklamy musia absolvovať systematickú odbornú prípravu zameranú na výzvy a riešenia zelenej transformácie a zodpovednejšie reklamné postupy, a to internou odbornou prípravou svojich zamestnancov a prispievaním k odbornej príprave študentov marketingu a komunikácie.

7.8.

Odvetvie reklamy sa musí zaviazať pokračovať v posilňovaní mechanizmov odbornej regulácie reklamy rozširovaním právomocí dohľadu regulačných orgánov v Európe a navrhovaním väčšieho začlenenia občianskej spoločnosti (environmentálnych MVO, združení spotrebiteľov, odborových organizácií a pod.) do jeho riadenia.

---

(1)  Usmernenie Európskej komisie k posilneniu Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, 26. mája 2021. https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_2585.

(2)  Maximilien Nayaradou, L’impact de la régulation de la publicité sur la croissance économique (Vplyv regulácie reklamy na hospodársky rast), skrátená verzia v dokumente s názvom Publicité et croissance économique (Reklama a hospodársky rast), Únia inzerentov, 2006. Práca obhájená na univerzite Paris Dauphine v roku 2004.

(3)  World Federation of Advertising. The value of advertising (Hodnota reklamy), Deloitte, 2017.

(4)  Belgická únia inzerentov, L’impact de la publicité sur la croissance économique en Belgique (Vplyv reklamy na hospodársky rast v Belgicku), 3. decembra 2015.

(5)  Zdroj: Eurostat. Štatistiky reklamy a prieskumu trhu.

(6)  ADEME, Modélisation et évaluation environnementale des panneaux publicitaires numériques (Modelovanie a environmentálne hodnotenie digitálnych bilbordov), september 2020.

(7)  Claudia Cohen, Des marques financent, malgré elles, la désinformation (Výrobcovia značkových produktov nechtiac financujú dezinformácie), Le Figaro, 5. augusta 2021.

(8)  Observatoire de l’influence responsable, ARPP, 13. septembra 2021.

(9)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021 s. 70.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(11)  Bulletin quotidien, Agence Europe, č. 12646, 24. januára 2021.

(12)  https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?reference=2020/2021(INI)&l=fr.

(13)  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 8.

(14)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 51.

(15)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 45.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/03)

Spravodajkyňa:

Dominika BIEGON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	5. 10. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/3/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európske fiškálne pravidlá si vyžadujú revíziu: nedostatky boli viditeľné už po finančnej kríze v rokoch 2008 a 2009. Pandémia COVID-19 predstavuje pre súčasný fiškálny rámec ešte závažnejšie problémy. EHSV v predchádzajúcich stanoviskách privítal preskúmanie správy hospodárskych záležitostí Európskej komisie. V tomto stanovisku EHSV opakuje svoje stanovisko k potrebe reforiem a vyzýva Komisiu, aby urýchlene pokračovala v revízii rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktorá je v súčasnosti pozastavená. Predtým, ako revidovaný rámec nadobudne účinnosť, by Komisia mala predložiť usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého by sa nemal aktivovať postup pri nadmernom deficite a malo by byť možné použiť „doložku o nezvyčajnej udalosti“ v závislosti od jednotlivých krajín.

1.2.

Akýkoľvek budúci fiškálny rámec musí a) posilniť verejné investície, b) umožniť väčšiu cyklickú voľnosť a c) umožniť väčšiu flexibilitu a diferenciáciu podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o postup úprav dlhu, a zároveň zaistiť fiškálnu udržateľnosť. Revízia fiškálneho rámca EÚ nie je potrebná len na účely krátkodobej až strednodobej stabilizácie hospodárstva. Je tiež veľmi dôležitá pre financovanie sociálno-ekologickej transformácie nášho hospodárstva, pričom zaručuje úplnú zamestnanosť, vysokokvalitné pracovné miesta a spravodlivé transformácie.

1.3.

Konkrétnejšie, hlavným návrhom EHSV, pokiaľ ide o revíziu fiškálneho rámca, je zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície, čo už EHSV navrhoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, v kombinácii s výdavkovým pravidlom. EHSV okrem toho víta návrh predložený Európskou fiškálnou radou (EFB) týkajúci sa diferenciácie spôsobov fiškálnej úpravy podľa jednotlivých krajín.

1.4.

EHSV napokon zdôrazňuje, že fiškálna politika je tradičnou oblasťou parlamentnej politiky a jej rozhodnutia ovplyvňujú celú štruktúru výdavkov a príjmov štátu. Národným parlamentom aj Európskemu parlamentu sa preto musí v budúcom rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ prisúdiť významnejšia úloha.

1.5.

V podobnom duchu je potrebné vo väčšej miere zapojiť občiansku spoločnosť do európskeho semestra, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Takýmto spôsobom možno vytvoriť vyváženú hospodársku politiku, v ktorej budú zosúladené všetky záujmy. To platí najmä pre riadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, do ktorého občianska spoločnosť nebola dostatočne zapojená (1). Zásada partnerstva, ktorá je v rámci správy európskych štrukturálnych a investičných fondov dlhodobou tradíciou, by mala slúžiť ako model účinného mechanizmu na zapájanie občianskej spoločnosti.

2.   Súvislosti: nové výzvy po skončení pandémie COVID-19

2.1.

Európske fiškálne pravidlá si vyžadujú revíziu. V posúdení fiškálneho rámca EÚ, ktoré vykonala Európska fiškálna rada (2) v roku 2019 ešte pred krízou, sa správne poukázalo na dva hlavné problémy. Po prvé fiškálne pravidlá sú zväčša procyklické a po finančnej kríze v rokoch 2008 a 2009 sa fiškálna konsolidácia z dôvodu obrovských obáv o udržateľnosť uskutočnila príliš skoro, čo priviedlo európske hospodárstvo k dvojitej recesii. Po druhé verejné investície v EÚ boli hlavným cieľom zníženia výdavkov. Pri porovnaní priemernej miery vládnych investícií v období rokov 2015 až 2019 s priemerom spred krízy (2005 – 2009) 20 z 27 členských štátov zaznamenalo pokles miery svojich investícií, niektoré až o 50 %, a to v takom rozsahu, že hodnota objemu verejného kapitálu poznačená zápornými ukazovateľmi čistých verejných investícií sa v eurozóne v rokoch 2013 až 2017 zhoršila.

2.2.

Pandémia COVID-19 predstavuje pre fiškálny rámec EÚ ešte závažnejšie problémy: pokles hospodárskeho rastu spolu s politickými opatreniami na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov pandémie viedli v mnohých členských štátoch k obrovskému zvýšeniu deficitu verejných financií a pomeru dlhu k HDP (3). Z odhadov Európskej fiškálnej rady (2020) (4) vyplýva, že ak by sa fiškálne pravidlá EÚ po zrušení všeobecnej únikovej doložky uplatnili bez akejkoľvek zmeny, očakávaným postupom znižovania pomeru dlhu by sa nadmerne zaťažili niektoré členské štáty, čo by malo závažné negatívne hospodárske, sociálne a politické dôsledky ohrozujúce hospodársku obnovu v EÚ.

2.3.

Reforma fiškálnych pravidiel EÚ nie je potrebná len na účely krátkodobej až strednodobej stabilizácie hospodárstva. Je tiež veľmi dôležitá pre financovanie sociálno-ekologickej transformácie nášho hospodárstva, pričom zaručuje úplnú zamestnanosť, vysokokvalitné pracovné miesta a spravodlivé transformácie. Na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebná intenzívna modernizácia základného kapitálu. Udržateľné hospodárstvo si vyžaduje rozsiahle zvýšenie verejných investícií. V opačnom prípade budú európske hospodárstva čeliť fiškálnym rizikám súvisiacim s klímou (5). Zároveň je potrebné zaistiť fiškálnu udržateľnosť. EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil potrebu zahrnutia zlatého pravidla pre verejné investície do fiškálneho rámca EÚ (6). Táto požiadavka zostáva aj naďalej v platnosti: aby Európa splnila svoje ciele v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2030, Európska komisia nedávno odhadla, že celková likvidná medzera bude do roku 2030 predstavovať približne 470 miliárd EUR ročne (7). Ako bolo správne zdôraznené, „mobilizácia potrebného rozsahu finančných prostriedkov bude významnou politickou výzvou“ a verejné investície budú nepochybne zohrávať zásadnú úlohu, a to nielen v záujme prilákania súkromných investícií. V reforme fiškálneho rámca EÚ sa tieto úvahy musia zohľadniť.

2.4.

EHSV zdôrazňuje, že členské štáty musia čeliť výzve znížiť pomer dlhu k HDP, keď sa hospodárska obnova riadne rozbehne, aby sa dosiahol dostatočný fiškálny priestor na prekonanie ďalšej hospodárskej krízy. Výdavkové pravidlo navrhované v tomto stanovisku (pozri odseky 3.3.2 a 3.3.3) by skutočne zabezpečilo, že členské štáty v priaznivom období skonsolidujú svoje verejné financie.

2.5.

EHSV zdôrazňuje, že v revízii fiškálneho rámca EÚ sa musia zohľadniť súčasné makroekonomické súvislosti. MMF (8) aj Európska komisia (9) uvádzajú, že pomer dlhu k HDP by sa mal v krátkodobom až strednodobom horizonte stabilizovať vďaka nízkym úrokovým sadzbám a zvýšenému tempu rastu. Udržateľnosť štátneho dlhu závisí od (skutočného) tempa rastu HDP, ročného primárneho salda a (skutočných) úrokových sadzieb nesplateného štátneho dlhu. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby tieto faktory zohľadnila pri hodnotení udržateľnosti zadlženia členských štátov.

2.6.

EHSV okrem toho zdôrazňuje, že udržateľné verejné financie do značnej miery závisia od spoľahlivých verejných príjmov a spravodlivého zdaňovania, a to aj vrátane boja proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Oznámené nové vlastné zdroje by okrem toho mali prispieť k posilneniu spravodlivého zdaňovania, ako aj k sociálnej a klimatickej spravodlivosti. Transparentnosť príjmov a výdavkov, otvorené uzatváranie zmlúv a nepretržité zapojenie občianskej spoločnosti do dohľadu nad riadením verejných financií sú tiež potrebné na zabezpečenie udržateľných verejných financií.

2.7.

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách privítal preskúmanie správy hospodárskych záležitostí Európskej komisie a zdôraznil potrebu revízie (10). EHSV takisto navrhol, aby sa o otázke reformy správy hospodárskych záležitostí EÚ diskutovalo na Konferencii o budúcnosti Európy. Prispôsobenie ustanovení ZFEÚ týkajúcich sa správy hospodárskych záležitostí aktuálnej hospodárskej realite EÚ by nemalo byť tabu. EHSV opätovne pripomína túto výzvu, najmä vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. EHSV naliehavo žiada čo najskôr obnoviť proces preskúmania, aby sa zabránilo návratu k starým fiškálnym pravidlám a zvládol sa posun smerom k správe hospodárskych záležitostí zameranej na prosperitu (11).

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Opätovné vyváženie správy hospodárskych záležitostí EÚ

3.1.1.

Fiškálna politika by mala byť súčasťou rozsiahlejšieho viacúrovňového a vyváženého rámca správy. EHSV podporuje správu hospodárskych záležitostí zameranú na prosperitu, v rámci ktorej sa kladie dôraz na sociálne a hospodárske blaho ľudí s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, a zároveň zaistiť udržateľnosť verejného zadlženia. Výbor preto požaduje vyváženú hospodársku politiku, v ktorej sa zdôrazňuje dôležitosť a prisudzuje rovnaká váha súboru kľúčových politických cieľov, akými sú udržateľný a inkluzívny rast, úplná zamestnanosť, dôstojná práca a spravodlivé transformácie, spravodlivé rozdelenie príjmov a bohatstva, verejné zdravie a kvalita života, environmentálna udržateľnosť, stabilita finančného trhu, cenová stabilita, vyvážené obchodné vzťahy, konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo a udržateľné verejné financie. Tieto ciele sú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a so súčasnými cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja (12).

3.1.2.

S cieľom podporiť členské štáty na ich ceste k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu nestačí len umožniť väčšiu fiškálnu voľnosť za určitých podmienok. Okrem toho je potrebné podporiť stimuly pre reformy. Súčasný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ pozostáva z troch pilierov: z a) fiškálneho dohľadu, b) makroekonomického dohľadu a c) koordinácie sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Vo veľkej miere sa preto už zameriava na reformy. V rôznych empirických štúdiách sa zdôrazňuje, že napriek reformám sa väčšina odporúčaní pre jednotlivé krajiny v minulosti zameriavala na posilňovanie konkurencieschopnosti a konsolidáciu verejných rozpočtov (13). EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa pri budúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny usilovali o väčšiu vyváženosť: fiškálne kritériá, ako aj ciele EÚ v oblasti klímy a Európsky pilier sociálnych práv by mali rovnako slúžiť ako dôležité referenčné body pre odporúčania pre jednotlivé krajiny. Osobitný dôraz by sa mal klásť na reformy, ktoré podporujú prechod na zelené a digitálne hospodárstvo (ako sú aktívne politiky trhu práce a programy celoživotného vzdelávania vrátane programov zameraných na rekvalifikáciu a podporu pri zmene povolania) a na reformy, ktoré zaručia účinné čerpanie finančných prostriedkov EÚ (napríklad vybudovanie technických kapacít vo verejnej správe na riadenie investičných projektov, účinné a otvorené systémy verejného obstarávania a reformy na odstránenie ďalších nepeňažných prekážok pre účinnú investičnú politiku).

3.2.   Posilnenie verejných investícií

3.2.1.

EHSV zdôrazňuje, že fiškálny rámec EÚ je potrebné reformovať spôsobom, ktorý lepšie ochráni verejné investície (14). Multiplikačný účinok verejných investícií je obzvlášť vysoký, a škrty vo verejných investíciách majú preto mimoriadne negatívny vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť. Najmä škrty vo verejných investíciách a všeobecnejšie vo vládnych výdavkoch sú v čase poklesu hospodárskeho rastu a recesií zvlášť škodlivé (15). V mnohých štúdiách sa navyše považujú verejné investície za stimulátor rastu z dlhodobého hľadiska (16). Dlhodobý nárast verejných investícií tiež poskytuje bezpečnejší základ pre plánovanie v súkromnom sektore (17).

3.2.2.

Tieto skutočnosti odôvodňujú prístup, pri ktorom sa s verejnými investíciami zaobchádza prednostne, pokiaľ ide o hodnotenie súladu členských štátov s fiškálnymi pravidlami EÚ. EHSV podporuje zlaté pravidlo pre verejné investície (18) v snahe zabezpečiť produktivitu a sociálnu a ekologickú základňu pre blaho budúcich generácií a zároveň zaistiť fiškálnu udržateľnosť. EHSV vo všeobecnosti navrhuje zahrnúť tradičnú koncepciu zlatého pravidla pre verejné financie do revidovaného fiškálneho rámca (19). To znamená, že čisté verejné investície treba vylúčiť z výpočtu výšky celkových deficitov. Ak sa uplatní výdavkové pravidlo, ako požaduje EHSV (pozri odseky 3.3.2 a 3.3.3), zo stropu verejných výdavkov by sa mali vylúčiť aj čisté verejné investície, zatiaľ čo investičné náklady by boli rozdelené v rámci celej prevádzkovej životnosti namiesto štvorročného obdobia, ktoré sa uplatňuje v súčasnosti. Čisté verejné investície zvyšujú dostupný verejný a/alebo sociálny kapitál a poskytujú výhody pre budúce generácie (20). Budúce generácie síce zdedia správu verejného dlhu, na oplátku však získajú zodpovedajúci a zvýšený verejný kapitál.

3.2.3.

EHSV zdôrazňuje, že zlaté pravidlo vedie k preferenčnému zaobchádzaniu s verejnými investíciami v rámci fiškálneho rámca EÚ. Nezbavuje vlády povinnosti zdôvodniť príslušné investičné projekty a získať pre ne väčšinu. Transparentnosť a parlamentná zodpovednosť sa musia v každom prípade zachovať, okrem iného preto, aby sa zabezpečilo, že sa uskutočnia len tie verejné investície, ktoré slúžia všeobecnému blahu.

3.2.4.

Ako úplne prvý krok EHSV odporúča zásadnú revíziu „investičnej výnimky“. EHSV navrhuje, aby sa „investičná výnimka“ v Pakte stability a rastu interpretovala voľnejšie. Doposiaľ sa táto výnimka uplatňovala len zriedka, predovšetkým pre obmedzujúce kritériá oprávnenosti (21). Tieto kritériá oprávnenosti by sa mali uvoľniť: verejné investície by v zásade mali odôvodniť dočasnú odchýlku od postupu úprav nezávisle od postavenia členského štátu v hospodárskom cykle, a to aj vtedy, ak tieto investície vedú k prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu 3 % HDP.

3.2.5.

V súčasnosti sú odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa alebo postup jeho úprav povolené len vtedy, ak sú spojené s vnútroštátnymi výdavkami na projekty spolufinancované EÚ (22). EHSV navrhuje širšie vymedzenie investícií. Vymedzenie investícií musí byť zároveň jasné a uskutočniteľné, aby sa zabránilo tzv. kreatívnemu účtovníctvu. Usmernenia Európskej komisie pre členské štáty týkajúce sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a vymedzenie investícií v rámci nich sú vhodným východiskovým bodom (23), pretože zahŕňajú investície do hmotného majetku, a to aj vrátane investícií do zdravia, sociálnej ochrany, vzdelávania a odbornej prípravy a investícií do zelenej a digitálnej transformácie.

3.2.6.

EHSV víta taxonómiu pre udržateľné činnosti. Jasne stanovuje, čo možno považovať za „environmentálne udržateľné hospodárske činnosti“, vďaka čomu je zase možné určiť „environmentálne udržateľné investície“ (24). EHSV preto odporúča, aby sa dobre rozvinutá taxonómia EÚ pre udržateľné činnosti spolu so zlatým pravidlom stali základom pre hodnotenie udržateľnosti verejných investícií. EHSV so záujmom očakáva návrhy Komisie na zelené rozpočtovanie.

3.3.   Väčšia cyklická voľnosť pre fiškálnu politiku

Reforma cyklických metód úprav alebo zavedenie výdavkového pravidla

3.3.1.

EHSV zdôrazňuje, že metóda cyklickej úpravy používaná Európskou komisiou je neprehľadná a je zdrojom procyklickosti. Metóda určovania štrukturálneho salda Európskej komisie sa ukázala ako problematická, pretože výpočet potenciálneho produktu výrazne ovplyvňuje súčasná hospodárska situácia. Vo fázach hospodárskeho poklesu je napríklad potenciálny produkt rýchlo a zreteľne revidovaný smerom nadol, aj keď to nemusí zodpovedať skutočným podmienkam (25). Revízia potenciálneho produktu smerom nadol má závažné dôsledky na výpočet štrukturálneho deficitu a zodpovedajúcim spôsobom identifikované konsolidačné úsilie. Zníženie citlivosti výpočtu potenciálneho produktu na cyklické výkyvy môže členským štátom otvoriť značný fiškálny priestor na zavádzanie proticyklických hospodárskych politík. Tento reformný návrh by sa mohol ľahko zrealizovať a mal by sa brať do úvahy len ako minimálna požiadavka na to, aby sa fiškálne pravidlá EÚ prispôsobili na riešenie cyklických výkyvov. Aj keď bude reforma úspešná, štrukturálny deficit bude naďalej mimoriadne zložitou koncepciou a jeho výpočet je takmer nemožné vysvetliť občanom a zainteresovaným stranám. Vzhľadom na technické problémy a neprehľadnosť koncepcie by sa mali zvážiť alternatívne možnosti.

3.3.2.

Alternatívnou možnosťou reformy je úplne upustiť od spornej koncepcie štrukturálneho deficitu a namiesto nej zaviesť v rámci revidovaného fiškálneho rámca (26) pravidlo verejných výdavkov. Na rozdiel od cyklicky upraveného deficitu sú verejné výdavky pozorovateľné v reálnom čase a sú pod priamou kontrolou vlády. Verejné investície by sa mali uprednostniť prostredníctvom oddelenia súčasného a investičného rozpočtu, pričom iba súčasný rozpočet by mal podliehať limitom pre rast nominálnych výdavkov. Týmto spôsobom by sa prístup zlatého pravidla mohol skombinovať s výdavkovým pravidlom (27).

3.3.3.

Nominálne verejné výdavky by sa počítali bez úrokových platieb a bez cyklických verejných výdavkov. Limity by sa mohli určiť na základe strednodobého tempa rastu reálneho potenciálneho produktu a cieľovou mierou inflácie Európskej centrálnej banky (ECB) vo výške 2 %. Ak cyklické faktory spôsobujú, že daňové príjmy klesajú (sú v recesii) alebo rastú (sú na vzostupe), pravidlo podporuje stabilitu tým, že zaisťuje, aby sa vládne výdavky zvyšovali iba v stanovených limitoch. Výdavky presahujúce stanovený limit by mali byť povolené len vtedy, ak sú rozpočtovo neutrálne, t. j. ak sú výdavky znížené o rovnakú sumu niekde inde alebo ak sa zvýšia daňové príjmy. V prípade všeobecného znižovania daní by sa do výberu týchto zdrojov musela zahrnúť aj miera rastu výdavkov. Navrhovaná kombinácia výdavkového pravidla a zlatého pravidla pre verejné investície by mohla predstavovať účinný nástroj, ako obmedziť verejné výdavky na udržateľnú úroveň, a súčasne umožňovať fungovanie automatických stabilizátorov a umožniť vládam prijímať diskrečné opatrenia.

Flexibilné a špecifické spôsoby úpravy dlhu pre jednotlivé krajiny

3.3.4.

EHSV podporuje návrh predložený Európskou fiškálnou radou (2020) (28) na zahrnutie prvkov špecifických pre jednotlivé krajiny do zjednodušeného fiškálneho rámca. EHSV víta najmä návrh týkajúci sa diferenciácie fiškálnych úprav v členských štátoch pri súčasnom zachovaní udržateľnosti zadlženia. Stratégie znižovania pomeru dlhu k HDP diferencované podľa krajín by mali vychádzať z komplexnej hospodárskej analýzy, v ktorej by sa zohľadnili faktory, ako je počiatočná úroveň dlhu a jeho zloženie, diferenciály úrokovej miery a rastu z hľadiska udržateľnosti, perspektívy inflácie a predpokladané náklady na problémy spojené so starnutím a životným prostredím, nezamestnanosť a chudoba, rozdelenie príjmov a bohatstva, vnútorná a vonkajšia nerovnováha a predovšetkým to, či je fiškálna úprava (napr. požadovaný prebytok primárneho rozpočtu) realistická (29).

3.3.5.

EHSV pripomína, že fiškálne referenčné hodnoty nie sú vymedzené priamo v článku 126 ZFEÚ, ale v protokole č. 12 pripojenom k zmluve. Tieto hodnoty sa preto môžu zmeniť jednomyseľným hlasovaním v Rade bez formálneho postupu zmeny zmluvy. EHSV nabáda inštitúcie EÚ, aby zvážili zvýšenie dlhového stropu stanoveného na 60 % a zároveň zohľadnili súčasnú makroekonomickú situáciu a zabezpečili fiškálnu udržateľnosť.

3.3.6.

Na záver je v tejto súvislosti potrebné dodať, že spoliehať sa výlučne na vnútroštátne automatické stabilizátory pri recesiách nie je úplne v súlade s myšlienkou proticyklickej politiky. Fiškálne deficity spôsobené znížením produkcie a zamestnanosti v plnej miere nekompenzujú cyklické straty a nie sú dostatočné na boj proti cyklickému poklesu. Ide len o pasívne a čiastočné proticyklické reakcie, ktoré treba doplniť o dočasné aktívne diskrečné reakcie na cyklický pokles, ktoré sa zrušia pri vzostupe. V minulosti sa niekoľko členských štátov rozhodlo pokračovať v znižovaní pomeru dlhu k HDP, čo malo nepriaznivé hospodárske dôsledky. V tomto prípade by fiškálne stimuly boli vhodnejšie. Za predpokladu, že priaznivé úrokové sadzby budú pretrvávať, by sa mali v budúcom fiškálnom rámci povoliť vyššie primárne deficity pri súčasnom zachovaní konštantných alebo klesajúcich pomerov dlhu k HDP a zaistení udržateľnosti zadlženia. Preto musia výnimočné doložky zostať základným prvkom akéhokoľvek budúceho fiškálneho rámca EÚ a mali by sa zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

Deaktivácia únikovej doložky

3.3.7.

EHSV víta aktiváciu všeobecnej únikovej doložky fiškálneho rámca a upozorňuje na príliš rýchly „návrat do normálu“, ktorý by mohol spôsobiť kontrakčný impulz vedúci členské štáty k tomu, aby znížili svoje výdavky s cieľom dosiahnuť strednodobé rozpočtové ciele, ako to bolo po roku 2010, keď došlo k dvojitej recesii. Bolo by to v rozpore s cieľom programu NextGenerationEU a mohlo by to spôsobiť novú recesiu.

3.3.8.

EHSV podporuje rozhodnutie Európskej komisie pokračovať v roku 2022 v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky a v roku 2023 ju deaktivovať za predpokladu, že úroveň hospodárskej činnosti dosiahne úroveň spred krízy (30). EHSV navyše podporuje tvrdenie Európskej komisie, že „situácia jednotlivých krajín sa bude naďalej zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky“ (31). Predtým, ako revidovaný rámec nadobudne účinnosť, by Komisia mala predložiť usmernenia pre prechodné obdobie, počas ktorého by sa nemal aktivovať postup pri nadmernom deficite a malo by byť možné použiť „doložku o nezvyčajnej udalosti“ podľa jednotlivých krajín. EHSV navyše vyzýva Komisiu, aby urýchlene pokračovala v revízii rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktorá je v súčasnosti pozastavená. Namiesto „návratu“ EHSV odporúča „obrat“ smerom k revidovanému rámcu správy hospodárskych záležitostí, ako sa uvádza v tomto stanovisku (32).

3.4.   Medzinárodná úloha eura

3.4.1.

Naša spoločná mena – euro – má vynikajúcu medzinárodnú povesť a je uznávaná pre svoj globálny význam ako rezervná a obchodná mena. Dobrá povesť eura ako stabilnej a dôveryhodnej meny závisí od jasných, zrozumiteľných a vymáhateľných fiškálnych pravidiel, ktoré posilňujú verejné investície, aby tak umožnili modernizáciu základného kapitálu, vytvorili väčší cyklický priestor v prípade hospodárskeho poklesu a zároveň zaistili udržateľnosť zadlženia. EHSV sa preto domnieva, že revízia fiškálnych pravidiel nesmie v žiadnom prípade narušiť stabilitu eura ako hlavnej referenčnej meny Únie. Počas diskusie o revízii fiškálnych pravidiel by sa mal osobitný dôraz klásť na to, ako finančný trh vníma dlhodobé vyhliadky eura ako globálne významnej meny. Povesť eura vo všeobecnosti závisí od hospodárskej, sociálnej a politickej stability.

3.5.   Posilniť úlohu parlamentov a občianskej spoločnosti v správe hospodárskych záležitostí EÚ

3.5.1.

EHSV zdôrazňuje, že fiškálna politika je tradičnou oblasťou parlamentnej politiky a jej rozhodnutia ovplyvňujú celú štruktúru výdavkov a príjmov štátu. Národným parlamentom aj Európskemu parlamentu sa preto musí v budúcom rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ prisúdiť významnejšia úloha. Úloha Európskeho parlamentu by sa mala v európskom semestri posilniť prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody. Zároveň sa musí dodržiavať zásada subsidiarity a rozdelenie právomocí stanovené v zmluvách. Vlády sa za svoje fiškálne politiky musia zodpovedať národným parlamentom, ktoré musia byť preto účinne zapojené do európskeho semestra a vykonávania národných plánov obnovy.

3.5.2.

V podobnom duchu je potrebné vo väčšej miere zapojiť občiansku spoločnosť do európskeho semestra, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Takýmto spôsobom možno vytvoriť vyváženú hospodársku politiku, v ktorej budú zosúladené všetky záujmy. To platí najmä pre riadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, do ktorého občianska spoločnosť nebola uspokojivo zapojená (33). Zásada partnerstva, ktorá je v rámci správy európskych štrukturálnych a investičných fondov dlhodobou tradíciou, by mala slúžiť ako model účinného mechanizmu na zapájanie občianskej spoločnosti.

3.5.3.

V prípade značných odchýlok od ukazovateľov predstavujúcich ciele hospodárskej politiky by sa mali uskutočniť rokovania medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi. Obe strany by mali vypracúvať riešenia spoločne a ako rovnocenní partneri. Namiesto vyhrážania sa dotknutým členským štátom finančnými sankciami by sa tento problém mohol zmierniť zavedením pozitívnych stimulov. Kľúčovým kritériom v rámci odporúčaní musí byť presadzovanie inkluzívneho a udržateľného rastu (34).

3.5.4.

EHSV kritizuje tzv. makroekonomickú podmienenosť v nariadení o spoločných ustanoveniach, ktoré sa uplatňuje na európske štrukturálne a investičné fondy, v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a v medzivládnej zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu, ktorá vo všeobecnosti umožňuje zastaviť vyplácanie finančných prostriedkov EÚ, ak členské štáty porušia fiškálne pravidlá EÚ alebo prispejú k makroekonomickej nerovnováhe. Po deaktivácii únikovej doložky by táto makroekonomická podmienenosť mohla spôsobiť kontrakčný impulz vedúci členské štáty k tomu, aby znížili svoje výdavky s cieľom dosiahnuť fiškálne ciele. To by bolo v rozpore s politickým cieľom územnej súdržnosti a so širšími cieľmi programu NextGenerationEU.

3.5.5.

Pre udržateľnú obnovu je aj naďalej nevyhnutná ústretová menová politika. Európsky parlament by mohol využiť svoje každoročné uznesenia o ECB a štvrťročné vypočutia ECB týkajúce sa tzv. menového dialógu na hlasovanie o sekundárnych cieľoch a na vypracovanie demokratickejšieho procesu vrátane usmernení o makroekonomickej a priemyselnej politike. To by umožnilo väčšiu angažovanosť sociálnych partnerov a občanov, ako aj národných parlamentov. Týmto spôsobom by ECB získala obnovenú legitimitu pre rozšírený súbor cieľov. Mohla by tak fungovať efektívne a využiť celý balík svojich nástrojov na dosiahnutie jasného a politicky vymedzeného súboru politických cieľov riadeného demokratickými inštitúciami. ECB je verejnou inštitúciou a môže byť prizvaná na pomoc členským štátom pri vlastnom financovaní v čase rastúcich úrokových sadzieb, či už z hľadiska cenovej stability, alebo z hľadiska zamestnanosti, a to zameraním sa na úrokové sadzby a rozpätia a prostredníctvom cielených menových nástrojov.

---

(1)  Uznesenie EHSV na tému Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti – čo funguje a čo nie? (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1).

(2)  Európska fiškálna rada (2019): Assessment of EU fiscal rules with a focus on the six and two-pack legislation.

(3)  Európska komisia, Európska hospodárska prognóza – jar 2021.

(4)  Európska fiškálna rada (2020): Výročná správa za rok 2020.

(5)  Finance Watch (2021), Fiscal Mythology Unmasked. Debunking eight tales about European public debt and fiscal rules.

(6)  Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 32; Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 12; a Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(7)  Pracovný dokument útvarov Komisie (2020), Identifying Europe’s recovery needs, SWD(2020) 98 final.

(8)  Správy fiškálneho monitora MMF, apríl 2021.

(9)  Monitor udržateľnosti zadlženia, Európska komisia, február 2021.

(10)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(11)  Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 12.

(12)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(13)  Crespy, Amandine a Vanheuverzwijn, Pierre (2019), „What Brussels means by structural reforms: empty signifier or constructive ambiguity?“, In: Comparative European Politics, zv. 17, vyd. 1, s. 92 – 111; Hacker, Björn (2019): A European Social Semester? The European Pillar of Social Rights in Practice. Brusel, ETUI.

(14)  Pozri aj Európska fiškálna rada (2019).

(15)  Európska komisia (2016), Správa o verejných financiách v HMÚ 2016, Inštitucionálny dokument č. 045; J-M Fournier (2016), The positive effect of public investment on potential growth, Hospodárske oddelenie OECD, Pracovný dokument č. 1347.

(16)  Fiškálny monitor MMF (2020), Policies for the Recovery.

(17)  H. Bardt, S. Dullien, M. Hüther a K. Rietzler (2020), For a sound fiscal policy. Enabling public investments, politický dokument 6/2020, Institut der deutschen Wirtschaft (IW), Kolín.

(18)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(19)  A. Truger (2020), Reforming EU Fiscal Rules: More Leeway, Investment Orientation and Democratic Coordination, Intereconomics, 55(5).

(20)  Pozri aj P. Bom a J. Ligthart (2014), What have we learned from three decades of research on the productivity of public capital?, Journal of Economic Surveys, 28(5), s. 889 – 916.

(21)  J. Valero (2019), New investment clause fails to win EU member state support, Euractiv. Pozri oznámenie Komisie z roku 2015 na tému Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, COM(2015) 012 final.

(22)  Európska komisia (2015).

(23)  Európska komisia (2021), Usmernenia pre členské štáty. Plány podpory obnovy a odolnosti, SWD(2021) 12 final, časť 2/2.

(24)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.

(25)  A. Truger (2015), Austerity, cyclical adjustment and the remaining leeway for expansionary fiscal policies within the current EU fiscal framework, Journal for a Progressive Economy, 6, s. 32 – 37.

(26)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(27)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(28)  Európska fiškálna rada (2020).

(29)  Európska fiškálna rada (2020).

(30)  Európska komisia (2021): Koordinácia hospodárskych politík v roku 2021: prekonanie pandémie COVID-19, podpora obnovy a modernizácia nášho hospodárstva, COM(2021) 500 final.

(31)  Európska komisia (2021): Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky, COM(2021) 105 final.

(32)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

(33)  Uznesenie EHSV na tému Zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti do národných plánov podpory obnovy a odolnosti – čo funguje a čo nie?(Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 1).

(34)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sklárstvo v Európe na rázcestí: ako dosiahnuť ekologizáciu a energetickú efektívnosť odvetvia a súčasne zlepšiť konkurencieschopnosť a udržať kvalitné pracovné miesta

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/04)

Spravodajca:	Aurel Laurențiu PLOSCEANU
Pomocný spravodajca:	Gerald KREUZER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 03. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	29. 09. 2021
Prijaté v pléne	21. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	142/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky sklársky priemysel je inovačné odvetvie s veľkým strategickým významom, ktoré je pre EÚ značným prínosom. Výrobky zo skla sú nenahraditeľné pri prechode na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo: pri obnove budov, výrobe väčšieho objemu elektriny z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizácii dopravných prostriedkov a výrobe udržateľných obalov. Sklo okrem toho prispieva k európskej revolúcii v oblasti digitalizácie. Stručne povedané: sklo je budúcnosť.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) žiada tvorcov politík EÚ, aby sklárstvo a všetky jeho pododvetvia zaradili na popredné miesto súčasných politických priorít, ako je balík Fit for 55, balík predpisov o obehovom hospodárstve, Digitálna agenda pre Európu, agenda v oblasti strategických hodnotových reťazcov a medzinárodná obchodná politika EÚ, a s nimi súvisiacich nástrojov.

1.3.

Iniciatíva EÚ „vlna obnovy“ by bola pre sklárstvo obrovským zdrojom podnikateľských príležitostí. Podnietila by investície a zároveň by výrazne prispela k zníženiu emisií CO2 z budov. Vyzývame EÚ a tvorcov vnútroštátnych politík, aby prinajmenšom presadzovali súčasné navrhované ciele a podľa možnosti ich sprísnili.

1.4.

Energetická transformácia v tomto odvetví je nevyhnutná, aby výroba skla, ktorá je vo svojej podstate energeticky náročná, bola uhlíkovo neutrálna. Táto energetická transformácia bude mať za následok výrazné zvýšenie nákladov na podnikanie v dôsledku vyšších prevádzkových nákladov a kapitálovej náročnosti.

1.5.

EHSV dôrazne odporúča podporovať sklársky priemysel politikami EÚ, aby sa umožnila táto transformácia, a to finančnou podporou kapitálových aj prevádzkových výdavkov, budovaním kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, cenovo dostupnými dodávkami energie a zabezpečením toho, aby odvetvie nebolo vystavené nekalej konkurencii subjektov z trhov mimo EÚ.

1.6.

EHSV podporuje všetky politiky EÚ a národné plány obnovy, ktoré uľahčujú revolúciu v doprave v oblasti inteligentných a klimaticky neutrálnych automobilov a rozsiahle rozšírenie systémov verejnej dopravy. Dôležitú úlohu zohrávajú výrobky zo skla vyrábané modernými technológiami.

1.7.

EHSV dôrazne odporúča, aby EÚ klasifikovala sklo ako trvalý materiál vzhľadom na jeho charakteristiky inertnosti, opakovanej použiteľnosti a nekonečnej recyklovateľnosti.

1.8.

EHSV požaduje prechod od nelineárnych materiálov na plne obehové, opakovane použiteľné a recyklovateľné sklo, aby sa znížila závislosť od dovozu fosílnych palív a ťažba prvotných surovín a obmedzilo vyčerpávanie zdrojov. Výbor navrhuje, aby EÚ uznala výhody skla v jeho prínose k udržateľným obalovým systémom.

1.9.

EHSV rozhodne odporúča širšie uplatňovať zásady obehového hospodárstva v spojení s finančnou podporou z verejných a zo súkromných zdrojov a s verejnými a so súkromnými partnerstvami, ako je iniciatíva Close the Glass Loop, aby sa zväčšil záujem o recykláciu skla. Európe to umožní zabrániť vzniku skleného odpadu, znížiť spotrebu energie a emisie CO2 a vytvoriť nové pracovné miesta v odvetví recyklácie skla.

1.10.

EHSV vyzýva EÚ, aby uznala, že sklo je nenahraditeľné pri ekologickej výrobe energie. Sklo je kľúčovým komponentom nielen fotovoltických solárnych panelov, ale aj veterných turbín, a dá sa využiť na ekologickú výrobu elektrickej energie aj inými spôsobmi. EHSV vyzýva Komisiu a Parlament, aby vypracovali nové politiky EÚ týkajúce sa cieľov v oblasti klímy a strategických hodnotových reťazcov a prispeli tak k obnove výroby fotovoltických článkov v Európe a zachovaniu výroby ďalších strategických výrobkov zo skla a hodnotových reťazcov, do ktorých patria (napr. čelné sklá pre výrobcov dopravných prostriedkov).

1.11.

EHSV požaduje, aby sa podporovali investície do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytnúť potrebné vedomosti a spôsobilosti novým a mladým zamestnancom prichádzajúcim do odvetvia, ktorí nahrádzajú odchádzajúcich starších pracovníkov, ale aj umožniť súčasným pracovníkom držať krok s inováciami a transformačnými zmenami v odvetví.

1.12.

EHSV vyzýva EÚ, aby chránila náš sklársky priemysel pred rizikom úniku uhlíka. Väčšie klimatické ambície a zvýšenie nákladov na emisie oxidu uhličitého si vyžadujú skôr posilnenú než oslabenú ochranu pred únikom uhlíka. Konkurencieschopnosť výrobkov zo skla na vývozných trhoch a v samotnej EÚ možno čiastočne zabezpečiť účinnými opatreniami proti úniku uhlíka prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS). Tento systém by sa mal zachovať, aby sa podporila transformácia sklárstva v záujme splnenia cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu. Je potrebné dôkladne zvážiť zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) a balíka týkajúceho sa taxonómie. Výbor žiada, aby CBAM obsahoval riešenie pre vývoz a aby sa posilnili opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka tým, že sa tento mechanizmus doplní bezplatným prideľovaním kvót na základe plnej výšky referenčnej hodnoty aspoň do roku 2030 v súlade s pravidlami WTO.

1.13.

Zelená a digitálna transformácia v Európe, a najmä v sklárskom priemysle, musí byť spravodlivá. Aby sa zabezpečila jej maximálna podpora, EHSV požaduje zapojiť do nej pracovníkov. Právnymi predpismi EÚ by sa preto mal podporiť sociálny dialóg na všetkých úrovniach.

1.14.

EHSV by uvítal cielenejšiu podporu a analýzu sklárstva ako celku a jeho pododvetví aj jednotlivých členských štátov, aby bolo možné monitorovať vývoj v tomto priemysle, pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2, výrobu a ďalšie dôležité premenné.

2.   Všeobecný opis sklárskeho priemyslu

2.1.   Produkcia

Podľa združenia Glass Alliance Europe dosiahla v roku 2020 výroba skla v EÚ 36,8 milióna ton. EÚ je jedným z najväčších výrobcov skla na svete. Odvetvie tvorí päť pododvetví:

a)	60,4 % – obalové sklo,

b)	29,2 % – tabuľové sklo,

c)	3,2 % – úžitkové sklo,

d)	5,3 % – sklené vlákna (výstuž a izolácia),

e)	2,1 % – špeciálne sklo.

2.2.

Zamestnanosť

V roku 2018 bolo v sklárstve v EÚ27 zamestnaných približne 290 000 pracovníkov (1). Tento údaj zahŕňa odvetvia výroby skla, jeho recyklácie a spracovania, keďže v niektorých odvetviach, ako je výroba tabuľového skla, sú zložité hodnotové reťazce. Odvetvie spracovania skla zahŕňa aj značný počet MSP.

2.3.   Zdravie a bezpečnosť

2.3.1.

Európsky sklársky priemysel ponúka kvalitné pracovné miesta v širokej škále povolaní: od nekvalifikovaných robotníkov až po inžinierske miesta na vysokej úrovni.

2.3.2.

Práca robotníka v sklárskom priemysle môže byť fyzicky náročná a niekedy ešte stále nebezpečná. Opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si vyžadujú investície a často majú pozitívny vplyv na produktivitu. Opatrenia na predchádzanie chorobám z povolania sa neustále zlepšujú, ako je to v prípade prevencie silikózy v rámci sociálneho dialógu Európskej siete pre oxid kremičitý (NEPSI) o respirabilnom kryštalickom kremíku. Kultúra bezpečnosti a prevencie prispieva ku kvalite pracovných miest v odvetví.

2.4.   Vek, vzdelávanie a odborná príprava

Na rozdiel od strednej a východnej Európy je pracovná sila v krajinách západnej Európy väčšinou staršia (vo veku nad 50 rokov) a má bohaté skúsenosti. Je čoraz ťažšie osloviť nových a mladších pracovníkov. Nahradiť starších a skúsených pracovníkov znamená odborne pripraviť nových pracovníkov a umožniť súčasným pracovníkom držať krok s inováciami a zmenami v odvetví.

2.5.   Sklárstvo je veľmi inovačné odvetvie.

2.5.1.

Trendy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok otvárajú nové príležitosti a trhy pre udržateľné, zdravé, opakovane použiteľné a nekonečne recyklovateľné sklené obaly v uzatvorenom cykle. V sklárskom odvetví sa pracuje na inováciách v oblasti dizajnu a viacerých prelomových možnostiach dekarbonizácie výrobného procesu, čo je predzvesťou zásadnej transformácie vo výrobe skla.

2.5.2.

Sklo používané v stavebníctve a automobilovom odvetví je čoraz sofistikovanejšie vďaka integrácii fólií, plynov, náterov, kamier, radarov a ďalších materiálov na zlepšenie bezpečnosti, izolačných vlastností a prenosnosti údajov. Fotovoltické články je možné integrovať do fasádneho skla alebo do panoramatických strešných okien automobilov a zachovať tak účinnosť a vyrábať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov.

2.5.3.

Výrobky zo skla vyrábané modernými technológiami sa používajú aj v odvetviach letectva a obrany. Sklené výrobky a kompozitné materiály sa používajú aj vo vesmírnych lodiach a v satelitoch ako nátery, elektronika, snímače, displeje atď. Vďaka tomu predstavuje sklársky priemysel nielen odvetvie špičkových technológií a inovácií, ale aj veľmi strategické odvetvie.

2.6.   Dôsledky pandémie COVID-19

Trhy v kľúčových odvetviach sú od začiatku pandémie v útlme, čo malo za následok zníženie výroby s pomalým oživením v niektorých dôležitých sklárskych odvetviach (tabuľové a úžitkové sklo, sklené vlákna). V roku 2020 predstavoval pokles v sklárskom odvetví 1 % až 14 % v závislosti od pododvetvia. V pododvetví tabuľového skla, ktoré zásobuje predovšetkým stavebníctvo a automobilový priemysel, sa trh EÚ v roku 2020 zmenšil viac ako o 10 %. Aj keď je zvyšovanie v stavebníctve stabilnejšie, než sa očakávalo, trh s automobilovými sklami je naďalej veľmi utlmený.

3.   Prínos sklárstva ku klimatickej neutralite EÚ, k jej obehovému hospodárstvu, blahobytu a digitálnej agende

3.1.   Klimatická neutralita

3.1.1.   Vlna obnovy

3.1.1.1.

Výrobky zo skla sú základom vlny obnovy EÚ, ktorej cieľom je výrazne znížiť spotrebu energie a emisie CO2 z budov. Na izoláciu budov bude potrebné použiť v oknách zasklenie spĺňajúce najprísnejšie normy energetickej hospodárnosti. Prinieslo by to obrovské zníženie emisií CO2, pretože vysokoúčinným zasklením by sa do roku 2050 mohli emisie CO2 z budov znížiť o 37,4 % (2). Sklená vata, penové sklo a ďalšie izolačné deriváty sklených vlákien sú pre dosiahnutie optimálnej izolácie budov takisto dôležité.

3.1.1.2.

Vlna obnovy EÚ by bola obrovským zdrojom podnikateľských príležitostí. Zdvojnásobením miery výmeny okien by sa mohol dosiahnuť viac ako 60 % nárast trhu s tabuľovým sklom, a tým by sa mohli stimulovať investície.

3.1.2.   Ekologická výroba energie

3.1.2.1.

Sklo je v ekologickej výrobe energie nenahraditeľné. Je kľúčovým komponentom fotovoltických solárnych panelov. Vo veterných turbínach sa používajú sklené vlákna, aby turbíny boli ľahké, ale pevné. Elektrickú energiu je možné ekologicky vyrábať aj pomocou špeciálneho reflexného skla, ktorým sa svetlo sústreďuje na centrálny prvok spojený s generátorom.

3.1.2.2.

Rýchly vzostup a pád európskeho odvetvia výroby solárnych panelov v dôsledku nekalej konkurencie čínskych spoločností môže slúžiť ako príklad neschopnosti využiť príležitosti v oblasti ekologicky vyrábanej energie v medzinárodnom konkurenčnom prostredí. Nové politiky EÚ týkajúce sa cieľov v oblasti klímy a strategických hodnotových reťazcov by sa mali zamerať na oživenie výroby fotovoltických článkov v Európe.

3.1.3.   Doprava

3.1.3.1.

Sklárske odvetvie je veľkým dodávateľom pre výrobcov železničných koľajových vozidiel. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 niektorí prevádzkovatelia verejnej dopravy pozastavili alebo zrušili niekoľko veľkých objednávok a viacerým výrobcom hrozí ukončenie prevádzky, čo by mohlo viesť k zvýšeniu dovozu. Včasné národné plány obnovy by mohli byť účinné pri podpore európskej výroby.

3.1.3.2.

Aj keď bol automobilový priemysel v kríze už pred pandémiou COVID-19, dopyt po modernejších odľahčených vysoko izolačných zaskleniach pravdepodobne bude. Autonómne vozidlá zintenzívnia dopyt po sofistikovanejších špecializovaných výrobkoch zo skla, ktoré budú slúžiť ako displeje, ovládacie panely, zariadenia s technológiou rozšírenej reality a podobne.

3.1.4.   Udržateľné obaly

Sklo umožňuje v európskych odvetviach výroby potravín a nápojov, kozmetických a farmaceutických výrobkov (napr. vakcín proti ochoreniu COVID-19) baliť výrobky do zdravých a udržateľných inertných obalov. Sklárske odvetvie vedie v širokej škále inovácií v oblasti ekodizajnu, dekarbonizácie a energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je zmeniť spôsob výroby skla. Každý rok sa do dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a modernizácie zariadení investuje najmenej 10 % výrobných nákladov. V rámci najnovšieho projektu v oblasti obalového skla Furnace for the Future (3), ktorý sa uchádzal o financovanie z inovačného fondu EU ETS, sa emisie znížia o 60 %. Ide o jednu z viacerých iniciatív na podporu cieľa tohto odvetvia dodávať klimaticky neutrálne obaly zo skla, ktoré pretransformujú odvetvie a poskytnú veľké príležitosti na rast v oblasti nízkouhlíkových obalov zo skla.

3.2.   Obehové hospodárstvo: sklo ako dokonalý obehový produkt

3.2.1.

Sklo je trvalý inertný materiál, ktorý je opakovane použiteľný a nekonečne recyklovateľný bez toho, aby došlo k strate jeho vlastností.

3.2.2.

Je environmentálne vhodnou alternatívou mnohých využití plastu, má vedúce postavenie v oblasti efektívnej recyklácie a je stopercentne opakovane použiteľné, čím vytvára plne obehový systém. Je to jediný obal, ktorý nepotrebuje plastovú vrstvu či výstelku a vždy si zachováva zdravotnú neškodnosť a bezpečnosť potrebnú pri potravinárskych obaloch bez ohľadu na to, koľkokrát sa recykluje, čím sa stáva jediným druhom obalu, pri ktorom to možno dosiahnuť. Sklo je jedným z najviac recyklovaných obalových materiálov: 76 % všetkého skla, ktoré sa v súčasnosti uvádza na trh, sa zbiera na recykláciu. Používaním recyklovaného skla sa dosahujú úspory energie aj emisií CO2. Naďalej by sa mali podporovať celoeurópske stimuly na podporu zainteresovaných strán v celom hodnotovom reťazci vrátane spotrebiteľov, aby viac a lepšie recyklovali.

3.2.3.

V odvetví stavebného skla v súčasnosti predstavuje recyklované sklo 26 % vstupných surovín (4). Existuje potenciál na zvýšenie miery recyklácie zlepšením zberu, triedenia a čistenia skla pochádzajúceho zo starých okien alebo fasád.

3.2.4.

Skončenie životnosti prvej generácie fotovoltických článkov môže byť novou príležitosťou na prepracovanie priemyselnej politiky v oblasti slnečnej energie a na udržanie vzácnych materiálov v Európe zvýšenou recykláciou. Malo by to byť podporené jasnou víziou a politikou EÚ.

3.3.   Dobré životné podmienky

3.3.1.

Sklo je všade okolo nás. Moderný život by bez neho nebol možný. Sklársky priemysel je tiež jedným z najstarších odvetví a má hlboké historické korene v Európe v oblasti ozdobného skla, umenia a kultúry. Táto dlhoročná tradícia formovala európske know-how, postupy a umenie výroby skla.

3.3.2.

V súčasnosti sklo umožňuje realizovať zdravotnícke technológie, biotechnológie a biologické inžinierstvo. Okrem toho nás chráni pred röntgenovým žiarením (rádiológia) a žiarením gama (jadrové žiarenie). Interiérové dizajnové sklo a nábytok zo skla, ako sú zrkadlá, deliace steny, balustrády, stoly, police a sklenené osvetlenie, zvyšujú kvalitu našich obytných a kancelárskych priestorov.

3.3.3.

Sklo chráni kvalitu a trvanlivosť našich potravín a nápojov. Jedálenské súpravy zo skla nám umožňujú vyberane stolovať a užívať si doplnky art de vivre. Sklenené okná prepúšťajú prirodzené svetlo do našich domovov a kancelárií. Sklo sa používa v domácich a kancelárskych spotrebičoch a elektronike, napríklad v dvierkach rúr, vo varných doskách či v obrazovkách televízorov, počítačov a smartfónov.

3.4.   Digitálna Európa

Európske výrobné prevádzky už vyrábajú najtenšie dostupné sklo, ktoré sa používa v displejoch, smartfónoch, tabletoch a ďalších (dotykových) obrazovkách. Drôty a káble s optickým skleným vláknom zabezpečujú rozsiahly, a dokonca medzikontinentálny prenos údajov, ale aj mikroprepojenia v elektronických zariadeniach a čipoch.

4.   Sklárstvo ako energeticky náročné odvetvie

4.1.

Každý rok sa postupne obnovujú alebo upravujú nové pece pomocou inovačných nízkouhlíkových technológií, ktoré sú energeticky omnoho účinnejšie. V odvetví pokračuje znižovanie spotreby energie využívaním technológií rekuperácie odpadového tepla, technológie organického Rankinovho cyklu, zvýšeným používaním drveného skla a ďalších symbiotických technológií. Nové systémy a technológie energetického manažérstva zavedené v sklárňach pomáhajú zvyšovať energetickú efektívnosť.

4.2.

Spotreba energie v sklárskom odvetví už takmer 100 rokov prudko klesá a v súčasnosti dosahuje svoj termodynamický limit.

4.3.

Keďže emisie CO2 v sklárskom odvetví priamo súvisia so spotrebovanou energiou, zvýšenie energetickej efektívnosti možno vidieť na znížení emisií CO2. Toto zvýšenie skutočne vedie k prudkému zníženiu emisií CO2. Napríklad vo francúzskom sklárskom priemysle, ktorý je pomerne rôznorodý a sofistikovaný, sa v rokoch 1960 až 2010 emisie CO2 znížili o 70 %.

4.4.

Aby bolo možné monitorovať pokrok v sklárskom priemysle v porovnaní s inými energeticky náročnými odvetviami, mala by sa vyvinúť cielenejšia podpora odvetvia ako celku a jeho pododvetví aj jednotlivých členských štátov.

4.5.   Cesty ku klimatickej/uhlíkovej neutralite

4.5.1.

Sklárske odvetvie takmer dosiahlo svoj termodynamický limit, čo znamená, že súčasnými technikami a spaľovaním zemného plynu už nie je možné dosiahnuť výrazné zníženie emisií CO2. Potrebná je energetická transformácia a ešte väčšia obehovosť výroby skla v oblastiach, v ktorých je na to potenciál.

4.5.2.   Ekologicky vyrábaná elektrická energia

Ďalšou sľubnou cestou k dekarbonizácii výroby skla je elektrifikácia. V súčasnosti sa pracuje na vývoji demonštračného projektu Furnace for the Future (Pec budúcnosti). Išlo by o prvú veľkoobjemovú hybridnú elektrickú sklársku pec na obalové sklo na svete. V pododvetviach výroby obalového skla a úžitkového skla sa už používajú nízkoobjemové elektrické pece. Rovnako ako v prípade vodíka je potrebné vyvinúť kapacitu na ekologickú výrobu elektrickej energie.

4.5.3.   Čistý vodík

Vodík je veľmi sľubnou alternatívou zemného plynu. V sklárskom odvetví sa už skúma alternatíva vodíkových pecí. Niekoľko rokov to ešte potrvá, kým bude prvá vodíková pec fungovať v konkurenčnom prostredí a kým bude existovať dostatočná kapacita na výrobu a prepravu vodíka.

4.5.4.   Obehovosť

Pri tavení skla v peciach na zemný plyn sa až 80 % CO2 emituje pri spaľovaní zemného plynu a 20 % z prvotných surovín. Náhradou prvotných surovín recyklovaným (drveným) sklom sa predchádza potrebe ich ťažby, znižuje množstvo odpadu a emisií CO2 a šetrí energiou. Existuje potenciál na uzatvorenie cyklu skla (5) a recykláciu väčšieho objemu odpadového skla, ktoré vznikne po spotrebe. V pododvetviach výroby skla pre stavebníctvo a automobilový priemysel sa testuje niekoľko iniciatív a modelov na zlepšenie zberu. Malo by sa uvažovať o predbežnej demontáži skla a zasklení z budov pred demoláciou a o cieli zbierania konkrétneho materiálu, ktorý by dopĺňal všeobecný cieľ pre stavebný a demolačný odpad, ktorý je neúčinný, pokiaľ ide o ľahké materiály, ako je sklo. Systémy triedeného zberu sú potrebné na zabezpečenie vysokej kvality, aby vo výrobkoch zo skla boli vysoké úrovne recyklovaného obsahu.

4.5.5.   Prekážky a problémy

Energetická transformácia bude mať za následok vyššie prevádzkové náklady a kapitálové výdavky. Politikami EÚ sa musia podporovať investície sklárskeho odvetvia, aby sa umožnila táto transformácia, a musí sa nimi zabezpečiť, aby toto odvetvie nebolo vystavené nekalej konkurencii subjektov z trhov mimo EÚ. Opatrenia je okrem toho potrebné prijať teraz, pretože pece majú životnosť približne 10 až 15 rokov (pece na obalové sklo), resp. 15 až 20 rokov (pece na tabuľové sklo). To znamená, že do rozhodujúceho roka 2050 nám zostávajú iba dve generácie pecí.

5.   Sklársky priemysel v politike EÚ

5.1.

Zelená obnova. Európska zelená dohoda, iniciatíva „vlna obnovy“, presadzovanie väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľná dopravná politika a iniciatívy v oblasti obehového hospodárstva by mali byť účinnými stimulmi výroby nízkouhlíkových výrobkov zo skla.

5.2.

Nové zdroje energie. Je potrebná podpora a budovanie kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov potrebných na ekologickú výrobu elektrickej energie a vodíka a zabezpečenie dostupnosti bioplynu, ako aj podpora veternej a slnečnej energie v energetickom mixe.

5.3.

Výskum a vývoj. Je potrebné zvýšenie verejnej podpory a financovania výskumu, vývoja a demonštračných projektov (6), ako je inovačný fond EU ETS, s cieľom dekarbonizovať výrobu a pokračovať vo vývoji energeticky účinných pecí. Pri prvej výzve na predloženie žiadostí o podporu z fondu došlo k obrovskému prekročeniu kapacity a očakáva sa, že to tak bude aj v prípade následných výziev.

5.4.

Uvádzanie na trh. Na zabezpečenie návratnosti investícií do nízkouhlíkovej výroby sú potrebné mechanizmy na podporu uvádzania nízkouhlíkových výrobkov zo skla na trh. Podpora nahrádzania plastov udržateľnými alternatívami zo skla v maloobchode, domácnostiach, stravovacích a ubytovacích službách, či pri nákupe jedál a nápojov konzumovaných mimo prevádzok s cieľom podporiť prechod zo systémov lineárneho hospodárstva na systémy obehového hospodárstva.

5.5.

Vlna obnovy. Je potrebná podpora opatrení v rámci iniciatívy „vlna obnovy“, ktoré majú potenciál podporiť používanie výrobkov zabraňujúcich emisiám CO2, zvýšiť energetickú efektívnosť a mieru využívania obnoviteľných zdrojov energie v budovách aj v doprave. Zároveň je potrebné zvýšiť cieľ energetickej efektívnosti a stanoviť jeho záväznosť na úrovni EÚ, aby sa podporila obnova verejných budov a zvýšila úroveň ambícií v súvislosti s povinnými úsporami energie. Malo by sa podporiť zvýšenie finančných prostriedkov dostupných na obnovu budov prostredníctvom viacerých nástrojov vrátane nového Sociálno-klimatického fondu.

5.6.

Udržateľná doprava. Treba podporiť revolúciu v doprave v oblasti inteligentných a klimaticky neutrálnych automobilov a rozšírenie systémov verejnej dopravy. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu sklo vyrábané modernými technológiami.

5.7.

Udržateľné obaly. Je potrebná podpora prechodu od nelineárnych materiálov na plne obehové, opakovane použiteľné a recyklovateľné sklo, aby sa znížila závislosť od dovozu fosílnych palív a ťažba prvotných surovín a obmedzilo vyčerpávanie zdrojov.

5.8.

Obehovosť. Je potrebná podpora infraštruktúr na triedený zber a recykláciu, budovania kapacít a technológií s cieľom maximalizovať množstvo a kvalitu odpadového skla, ktoré vznikne po spotrebe, v uzatvorenom recyklačnom cykle výroby nových výrobkov. Podporiť treba aj spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v rámci partnerstiev v hodnotových reťazcoch, ako je platforma Close the Glass Loop zameraná na obalové sklo (7).

5.8.1.

Predovšetkým je potrebné vyvinúť úsilie, pokiaľ ide o činnosti v stavebníctve vrátane činností v oblasti odpadu z demolácie s cieľom využiť potenciál stavebného skla po skončení jeho životnosti.

5.8.2.

Ukázalo sa, že vysoká miera opätovného použitia sklených obalov a vysoká miera ich recyklácie prispievajú k zmenšeniu vplyvu systémov balenia do skla na životné prostredie a k zvýšeniu efektívnosti využívania zdrojov. Okrem systémov recyklácie jednorazových sklených obalov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov toto odvetvie v záujme dosiahnutia vysokej miery opätovného použitia a recyklácie zaviedlo aj dobrovoľné systémy zálohovania opätovne použiteľných sklených obalov a niektoré členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zaviedli povinné systémy zálohovania jednorazových nápojových obalov. Kým povinné systémy zálohovania jednorazových obalov sa považujú za účinný prostriedok na predchádzanie problémom s odpadkami a dosiahnutie vysokej miery recyklácie nápojových obalov, EHSV sa domnieva, že povinné systémy zálohovania aj iných jednorazových sklených obalov (teda nielen nápojových) nie je v súlade s dobre fungujúcimi systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré sú preukázateľne vhodné na zber na účely recyklácie a dosiahli veľmi vysokú mieru recyklácie.

5.8.3.

V prípade jednorazového obalového skla je potrebná podpora systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorých možno realizovať hromadný zber skla. Z environmentálneho aj ekonomického hľadiska sú omnoho účinnejšie ako systémy zálohovania jednorazových obalov.

5.9.

Digitalizácia. Je potrebná podpora odvetví a zamestnancov, ktorí umožňujú digitalizovať Európu (výrobky z optických vláken, dotykové obrazovky, displeje, snímače), prostredníctvom účinnej priemyselnej politiky EÚ a rozvoja ekosystémov, pričom sa zohľadnia všetky uvedené problémy aj špecifické vlastnosti rôznych sklárskych pododvetví.

5.10.   Zabezpečenie konkurencieschopnosti na európskom trhu

5.10.1.

Energetická transformácia v sklárskom odvetví si vyžaduje čas. Veľmi vysoké a zvyšujúce sa náklady na energiu vytvárajú v sklárskom priemysle mimoriadne problematickú situáciu, pričom v súčasnosti predstavujú približne 25 – 30 % nákladov na výrobu skla v závislosti od výrobku a kolísania cien.

5.10.2.   Štátna pomoc

Všetky sklárske pododvetvia by mali mať možnosť využívať nástroje na podporu kapitálových výdavkov a prevádzkových nákladov, ako je okrem iného modernizačný fond, štrukturálne fondy EÚ a inovačný fond EU ETS. Sklársky priemysel by mal byť vyňatý zo smernice o zdaňovaní energie a zahrnutý do skupinovej výnimky týkajúcej sa kompenzácie elektrickej energie a mali by sa naň vzťahovať rozdielové zmluvy o uhlíku, aby mohol investovať do výrobných procesov s nízkymi emisiami CO2. Do klimatického zoznamu štátnej pomoci by malo byť zaradené predovšetkým špeciálne sklo.

5.10.3.

Celosvetová konkurencieschopnosť

5.10.3.1.

Nekalé obchodné praktiky tretích krajín je potrebné urýchlene riešiť účinnými nástrojmi obchodnej politiky.

5.10.3.2.

Odvetvie výroby nekonečných sklených vlákien trpí narušením trhu v dôsledku veľkého dovozu dumpingových a dotovaných sklených vlákien z Ázie. Naliehavo potrebné sú opatrenia proti obchádzaniu povinností napríklad pri dovoze z Egypta a Bahrajnu.

5.10.3.3.

Sklárske odvetvie vyrábajúce čelné sklá pre automobilový priemysel takisto čelí tvrdej konkurencii predovšetkým čínskych výrobcov. Menej prísne environmentálne normy a normy emisií CO2 v kombinácii s nižšími mzdami a horšími pracovnými podmienkami vedú k nekalej konkurencii, ktorá by mohla spôsobiť zvýšenie dovozu z východnej Ázie do európskych automobilových montážnych závodov, čo bude mať za následok globálne vyššie emisie CO2.

5.10.3.4.

Európa je popredným výrobcom sklených obalov na svete. Sklárske odvetvie zásobuje dôležité odvetvie výroby potravín a nápojov, ktoré je najväčším odvetvím v EÚ. Sklárstvo okrem toho prispieva k zahraničnému obchodu výrobkami v odhadovanej hodnote 250 miliárd EUR, ktoré sú balené (alebo je pravdepodobné, že budú zabalené) v skle, a prináša viac príjmov z vývozu mimo EÚ ako plastové živice a pelety, organické chemikálie a lietadlá.

5.11.   Zabezpečenie spravodlivej transformácie

Malo by sa podnecovať a podporovať celoživotné vzdelávanie a odborná príprava, aby sa zabezpečilo, že sa pracovná sila prispôsobí novým technológiám a postupom, a aby sa poskytla väčšia istota zamestnania, a to v rámci samotného odvetvia aj širšieho trhu práce. Do transformácie by mali byť zapojení pracovníci, preto by sa mal právnymi predpismi EÚ podporiť sociálny dialóg na všetkých úrovniach.

5.12.   Legislatívna stabilita a istota

5.12.1.

Únik uhlíka. Mali by sa zachovať účinné opatrenia proti úniku uhlíka prostredníctvom EU ETS, aby sa odvetvie podporilo v transformácii v záujme splnenia cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a aby sa vytvorili a zachovali rovnaké podmienky na európskej a medzinárodnej úrovni.

5.12.2.

CBAM. EHSV sa vyslovuje za obozretné zavedenie mechanizmu CBAM v súlade s pravidlami WTO, mal by však obsahovať riešenie pre vývoz a dopĺňať bezplatné prideľovanie kvót v plnej výške referenčnej hodnoty aspoň do roku 2030, aby sa spoločnosti mohli zamerať na investície do nízkouhlíkových technológií a posúdiť účinnosť tohto mechanizmu.

5.12.3.

Taxonómia. Výbor víta prácu na balíku taxonómie EÚ zameranom na nasmerovanie súkromného financovania na udržateľné činnosti, domnieva sa však, že by sa v ňom mala riešiť úloha výroby skla a jej príspevku k adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu zmeny klímy.

5.12.4.

Obehovosť. Výbor víta akčný plán pre obehové hospodárstvo a žiada, aby sa sklo v plnej miere uznalo za trvalý materiál, ktorý zostáva produktívny v našich hospodárstvach, a aby sa v plnej miere podporovali iniciatívy na zvýšenie obehovosti skla.

5.12.5.

Fit for 55. Tento balík bol predložený počas prípravy stanoviska. Navrhuje sa ním zmena asi desiatky platných predpisov (smernica o obchodovaní s emisiami, smernica o zdaňovaní energie, smernica o energii z obnoviteľných zdrojov atď.) a zavádza sa ním niekoľko nových návrhov (ako je návrh CBAM). Výbor vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv tohto balíka na sklársky priemysel. Vzhľadom na rozsah zmien zavedených v mnohých rôznych oblastiach je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi rôznymi právnymi predpismi a zabrániť ich prípadnej rozpornosti. Balík by mal sklárske odvetvie podporiť pri jeho energetickej transformácii a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre konkurentov mimo EÚ, ktorí nemajú rovnaké náklady na emisie oxidu uhličitého.

---

(1)  Zdroj: Eurostat a FERVER.

(2)  Zdrojom je správa výskumného ústavu TNO z roku 2019: Glazing potential: energy savings and CO2 emission reduction – Glass for Europe.

(3)  Furnace for the Future: https://feve.org/about-glass/furnace-for-the-future/

(4)  Glass for Europe – 2050: Flat glass in climate-neutral Europe – 2019. https://glassforeurope.com/wp-content/uploads/2020/01/flat-glass-climate-neutral-europe.pdf

(5)  Close the Glass Loop: https://closetheglassloop.eu/

(6)  Sklársky priemysel má niekoľko stratégií dekarbonizácie, ako je prechod na obnoviteľné zdroje energie, opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, nízkouhlíkové suroviny, využívanie recyklovaného skla, doprava a logistika.

(7)  Close the Glass Loop www.closetheglassloop.eu

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Európska stratégia v oblasti mobility a priemyselné hodnotové reťazce v EÚ: prístup založený na automobilovom ekosystéme

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/05)

Spravodajca:	Arnaud SCHWARTZ
Pomocná spravodajkyňa:	Monika SITÁROVÁ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	Stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	29. 9. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	235/1/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že európsky automobilový ekosystém sa môže stať priekopníkom v oblasti rozvoja a zavádzania riešení udržateľnej mobility. Preto sa musia v rámci automobilového ekosystému aktívne rozvíjať stratégie na formovanie súčasného prelomového vývoja a megatrendov v oblasti európskeho automobilového priemyslu.

1.2.

EHSV chce, aby sa EÚ v záujme zníženia emisií z dopravy o 90 % do roku 2050 usilovala zvýšiť udržateľnosť všetkých druhov dopravy a zároveň zabezpečiť, aby boli udržateľné alternatívy široko dostupné a prístupné občanom EÚ. Tento cieľ možno dosiahnuť inteligentnou kombináciou hnacích mechanizmov, ktorou sa zaručí rovnováha medzi ochranou životného prostredia, efektívnym využívaním obnoviteľných zdrojov energie, hospodárskou životaschopnosťou a prijatím zo strany spotrebiteľov, pri súčasnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že individuálna mobilita musí zostať prístupná a cenovo dostupná všetkým, najmä pracovníkom dochádzajúcim do zamestnania bez prístupu ku kvalitnej verejnej doprave alebo k iným riešeniam v oblasti mobility. Za každú cenu sa treba vyhnúť polarizácii spoločnosti na tých, ktorí si môžu dovoliť kúpiť ekologické vozidlo, a tých, ktorí nemôžu. EHSV v tejto súvislosti varuje, že vytvorenie paralelného systému obchodovania s emisiami (ETS) pre odvetvie dopravy by mohlo oslabiť verejnú podporu odstraňovania fosílnych zložiek z cestnej dopravy, ak sa neposkytne kompenzácia skupinám s nižšími príjmami, ktorých živobytie je odkázané na cestnú dopravu.

1.4.

EHSV poukazuje na to, že európsky automobilový priemysel mal vždy vedúce postavenie na celosvetovej úrovni a bol hnacou silou rastu a pracovných miest. Pri prechode na paradigmu digitalizovaného a dekarbonizovaného systému cestnej dopravy je potrebné zachovať jeho postavenie a rozvíjať spôsoby transformácie, ktoré mu umožňujú riešiť prelomové trendy, ktorým toto odvetvie v súčasnosti čelí. Malo by sa to dosiahnuť na základe jeho silných stránok v oblasti technológie, kvalifikovanej pracovnej sily, inžinierstva na svetovej úrovni, náročných spotrebiteľov, sofistikovaných dodávateľských reťazcov, silnej kultúry MSP a konštruktívnych pracovnoprávnych vzťahov.

1.5.

Úspešné spustenie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu v oblasti batérií je dôkazom toho, že združovanie verejných a súkromných zdrojov jasne prispieva k posilneniu automobilového dodávateľského reťazca. EHSV je preto presvedčený, že je potrebné zvážiť viac dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v tomto odvetví, napr. v oblasti vodíka (pripravuje sa), automatických a prepojených vozidiel, obehového hospodárstva, surovín atď. Na zvládanie výpadkov dodávok polovodičov sú potrebné ambiciózne opatrenia, pričom túto otázku by pomohlo vyriešiť vytvorenie druhého dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu v oblasti polovodičov.

1.6.

EHSV chce, aby EÚ podporovala rovnaké podmienky pre všetkých na celosvetovej úrovni. Európa sa musí snažiť o udržanie svojho silného postavenia v oblasti vývozu v automobilovom priemysle. Preto sa musia prijať opatrenia s cieľom: — usilovať sa o reciprocitu v rámci obchodných vzťahov (prístup na trh, verejné obstarávanie, investície, dodržiavanie práv duševného vlastníctva, subvencie), — uzatvoriť dvojstranné dohody o voľnom obchode (vrátane kapitoly o automobilovej/cestnej doprave), — bojovať proti nekalým obchodným praktikám (subvencie, dvojstranné dohody o voľnom obchode, rozdiely v cene uhlíka, sociálny a environmentálny damping), — podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti ekologických vozidiel a technológií založených na nízkouhlíkových palivách.

1.7.

Transformácia automobilového priemyslu bude mať výrazný vplyv na množstvo a kvalitu potrebných pracovných miest. Preto sú potrebné aktívne politiky trhu práce zamerané na zachovanie zamestnateľnosti pracovnej sily pomocou iniciatív na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, ako napríklad aliancia pre zručnosti v automobilovom priemysle (Automotive Skills Alliance), ktorých cieľom je vybaviť pracovníkov zručnosťami budúcnosti. Pre zamestnancov, ktorí musia opustiť toto odvetvie, by sa mal zaručiť plynulý prechod na iné pracovné miesto (popri systéme predčasného odchodu do dôchodku).

1.8.

EHSV žiada jasné zmapovanie vplyvu digitálnej a zelenej transformácie odvetvia s cieľom určiť regióny a časti dodávateľského reťazca, ktoré sú najviac ohrozené. Takisto je potrebné monitorovať meniacu sa stopu odvetvia z dôvodu dekarbonizácie a digitalizácie, pričom sa musia zohľadniť všetky relevantné fázy životného cyklu. Keďže automobilový dodávateľský reťazec musí čeliť obrovským výzvam, EHSV považuje za nevyhnutné vytvoriť mechanizmus spravodlivej transformácie pre toto odvetvie, pomocou ktorého sa zavedú potrebné sprievodné opatrenia na predchádzanie sociálnemu narušeniu a zabezpečenie spoločensky zodpovednej transformácie.

2.   Všeobecné pripomienky

Súčasná situácia

2.1.

Automobilový priemysel vždy tvoril nosný pilier priemyslu Európskej únie a je úzko prepojený s dodávateľskými odvetviami, ako sú oceliarsky, chemický a textilný priemysel, ako aj s nadväzujúcimi odvetviami, ako sú služby v oblastiach IKT, opráv, palív, mazív a mobility. Toto odvetvie predstavuje viac než 8 % HDP EÚ, absorbuje 28 % celkových výdavkov EÚ v oblasti výskumu a vývoja a jeho vývoz vytvára veľký obchodný prebytok. Budúcnosť európskeho automobilového priemyslu však bude závisieť od toho, ako sa v ňom podarí realizovať podstatné úpravy potrebné na riešenie bezprecedentných výziev, ktorým v súčasnosti čelí.

2.2.

Európsky automobilový priemysel sa ocitá na križovatke prevratnej novej paradigmy vyplývajúcej z komplexnej transformácie na digitálne a zelené hospodárstvo. Komisia 28. novembra 2018 prijala dlhodobú víziu pre klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Uznáva sa v nej, že odvetvie dopravy zohráva významnú úlohu pri tejto transformácii. V Európskej zelenej dohode z decembra 2019 sa stanovuje strategický rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality. Požaduje sa v nej 90 % zníženie emisií z dopravy do roku 2050. V tejto súvislosti sa EÚ rozhodla revidovať svoj cieľ zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2030 na najmenej o 55 %. Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia 14. júla 2021 predstavila svoj balík opatrení „Fit for 55“, v rámci ktorého reviduje nariadenie o spoločnom úsilí, smernicu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a nariadenie, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2.

2.3.

Prechod z fosílnych palív na energiu z nízkouhlíkových zdrojov, ako aj prechod z vytvárania pridanej hodnoty v rámci masovej výroby automobilov na poskytovanie služieb mobility bude znamenať veľké otrasy pre toto odvetvie, pre mnohé MSP v jeho zložitých dodávateľských reťazcoch a pre 13,8 milióna pracovníkov v tomto odvetví. Výzvou teda bude viesť túto transformáciu smerom k uhlíkovej neutralite sociálne prijateľným spôsobom.

Prelomové megatrendy

2.4.

Globalizácia. So spomaľovaním predaja na vyspelých trhoch rastie predaj automobilov na rozvíjajúcich sa trhoch. V dôsledku toho sa hospodárske ťažisko presúva z EÚ a USA do Ázie. Čína v súčasnosti produkuje 26 miliónov áut ročne v porovnaní s 22 miliónmi v EÚ. Čína takisto patrila k prvým krajinám, v ktorých sa začali vyrábať elektrické vozidlá, a má rozvinuté odvetvie výroby batérií. Japonsko a Kórea tiež patria medzi popredných výrobcov batérií a vynikajú najmä v oblasti polovodičov. Európa má okrem toho problematický prístup k surovinám z eticky získavaných zdrojov, ako sú lítium a kobalt (1). V automobilovom odvetví sa okrem toho musí vziať do úvahy narastajúce geopolitické napätie, ktoré

2.5.

Výzva udržateľného rozvoja. Podľa vízie stanovenej v stratégii EÚ pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu bude na európskych cestách „do roku 2030 […] v prevádzke aspoň 30 miliónov osobných vozidiel s nulovými emisiami“. Európska komisia 14. júla navrhla, aby bolo od roku 2035 povolené uvádzať na trh len vozidlá s nulovými emisiami. To si bude vyžadovať prudký nárast podielu vozidiel s nulovými emisiami vo vozovom parku (zo súčasných 0,2 % na 11 až 14 % v roku 2030) (2). Dosiahnutím cieľov zelenej dohody sa vytvoria výhody z prvenstva a podporí sa vedúce postavenie Európy v oblasti nízkouhlíkových technológií a jej globálna konkurencieschopnosť. Znamená to takisto rozsiahle investície do rozvoja alternatívnych hnacích sústav (batériové elektrické, hybridné, vodíkové) a palív zbavených fosílnych zložiek pre konvenčné hnacie sústavy, ktoré sa budú vo vozovom parku ešte dlho používať. Tempo zavádzania týchto hnacích sústav a palív závisí od výkonného regulačného rámca a návratnosti týchto investícií. V európskej stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa uznáva potreba „zvýšiť udržateľnosť všetkých druhov dopravy“. Tento prístup si vyžaduje zavádzanie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, ako aj obnoviteľných a nízkouhlíkových palív pre cestnú, vodnú a leteckú dopravu.

2.6.

Zmena spotrebiteľského zmýšľania. Správanie v oblasti mobility sa mení. Nová generácia spotrebiteľov má menší záujem vlastniť vozidlo, keďže mnohí z nich žijú v mestských oblastiach s dobre zavedenými systémami hromadnej dopravy. Namiesto vlastného vozidla sa budú zaujímať o iné riešenia mobility [car-sharing, ride-hailing (jazda na zavolanie), mikromobilita]. V dôsledku pandémie sa posilnili ďalšie trendy, ktoré už boli viditeľné, ako nakupovanie cez internet, práca na diaľku, videokonferencie, doručovacie služby. Budú viesť k zníženiu mobility osobných vozidiel, pričom sa zvýši miera využívania úžitkových dodávkových vozidiel.

2.7.

Zlepšenie prepojenosti. Cieľom digitálnych technológií je umožniť vozidlám takmer nepretržité prepojenie. Mohol by sa tým vytvoriť značný potenciál pre nové obchodné modely založené na údajoch. Inteligentné vozidlá by boli vybavené aktívnymi bezpečnostnými prvkami, infozábavou, službami poskytovania informácií o doprave, komunikáciou medzi vozidlom a infraštruktúrou atď.

2.8.

Postupná automatizácia vozidla. Cesta k vozidlám bez vodiča bude viesť k sústavnému zvyšovaniu úrovne funkcií autonómnych vozidiel. Automatizovaná jazda by si vyžadovala obrovské investície do softvéru, komunikačných sietí a hardvéru (radary, lidary, transpondéry). Vznikajú pri nej mnohé výzvy v súvislosti so spoľahlivosťou, s právnym rámcom, cenou, cestnou vybavenosťou a so zodpovednosťou.

2.9.

Digitalizácia výroby. V automobilovom priemysle sa vynašla montážna linka (Ford), princípy efektívnej výroby (Toyota) a globalizované výrobné platformy (VW). V súčasnosti sa prijímajú zásady Priemyslu 4.0 s pokročilou robotizáciou, digitálne integrovanými dodávateľskými reťazcami, pokročilými výrobnými systémami a aditívnou výrobou.

Dôsledky zelenej a digitálnej transformácie

2.10.

Menšie, digitalizované a dekarbonizované automobilové odvetvie bude predstavovať obrovskú výzvu v oblasti zamestnanosti. Batériou poháňané elektrické vozidlá majú menej komponentov a jednoduchšie sa vyrábajú, pričom najmenej 36 % ich pridanej hodnoty tvoria batérie. Podľa extrapolácie z nedávnej štúdie nemeckého inštitútu IFO bude v hodnotovom reťazci konvenčných hnacích mechanizmov EÚ ohrozených 620 000 pracovných miest. Riešenie môže čiastočne spočívať napríklad v (predčasnom) odchode do dôchodku (3) alebo v širšom zmysle v zásadnej zmene budúcnosti práce (4). Na druhej strane sa vplyvom transformácie vytvoria aj nové pracovné miesta v súvisiacich odvetviach, ako sú výkonová elektronika, inteligentné siete, cestná a nabíjacia infraštruktúra, batérie, nové materiály a hnacie mechanizmy na alternatívne palivo.

2.11.

Trend konsolidácie, strategické aliancie (napr. Stellantis, aliancie medzi spoločnosťami BMW a Mercedes a spoločnosťami VW a Ford) na účely spojenia výskumu a vývoja v oblasti nových hnacích sústav, kombinovania nákupu komponentov. Tieto fúzie a aliancie vždy vyústia do nových podnikových stratégií, prehodnotenia priemyselnej stopy, outsourcingu do regiónov s nižšími nákladmi práce, schém znižovania počtu pracovných miest a zvýšeného tlaku na dodávateľov. Okrem toho odčlenenie zrelých podnikov umožňuje spoločnostiam sústrediť zdroje na nové hnacie sústavy.

2.12.

Stieranie hraníc medzi automobilovým priemyslom a odvetvím IT. Informačné technológie preniknú do všetkých fáz dodávateľského reťazca. Údaje sa stanú novou surovinou a zdrojom príjmu. Prebieha celosvetová reorganizácia odvetvia s novými subjektmi vstupujúcimi do odvetvia: poskytovatelia služieb mobility (Uber), IT giganty (Google, Apple, Baidu), výrobcovia čipov (Intel, NXP, STM), výrobcovia batérií (Panasonic, CATL, LG), noví výrobcovia pôvodných zariadení (Tesla).

2.13.

Pridaná hodnota by sa mohla presunúť z jadra automobilového priemyslu (výrobcov pôvodných zariadení) do iných častí dodávateľského reťazca, keďže podiel informačných technológií ako percento pridanej hodnoty sa zvýši len na úkor mechanických komponentov.

2.14.

Je pravdepodobné, že čoraz viac pridanej hodnoty sa bude vytvárať v oblasti služieb mobility, ako sú ride-hailing, ridesharing, car-sharing a mnoho digitálnych služieb ako navigačné aplikácie, infozábava, reklama a zdokonalené systémy podpory vodiča. Vytvoria sa tým nové obchodné modely: kým výrobcovia pôvodných zariadení vnímajú automobilový priemysel ako trh so 100 miliónmi vozidiel, digitálne platformy v ňom vidia trh, na ktorom možno každý rok predať 10 biliónov kilometrov.

2.15.

Štruktúra pracovných miest v odvetví sa od základu zmení. Budú potrebné nové zručnosti a skúsenosti (elektronika, elektrochémia, nové materiály, informačné technológie), pričom bude súčasne klesať dopyt po tradičných mechanických zručnostiach. Vyškolenie pracovníkov týmito zručnosťami bude predstavovať dôležitú výzvu pre automobilový priemysel.

2.16.

Všetky uvedené megatrendy sa budú navzájom posilňovať. Hoci prevláda široká zhoda v tom, že sa začala prelomová zmena, prioritou pre všetky zainteresované strany sa musí stať zabezpečenie väčšej postupnosti sociálnej transformácie smerom k dekarbonizovanej doprave organizovaním spravodlivej transformácie. Na to, aby bola udržateľná mobilita prijatá, musí byť všetkým cenovo dostupná.

3.   Riadenie transformácie

Životné prostredie: preradenie na udržateľnosť

3.1.

Aby sa dosiahlo zníženie emisií z dopravy o 90 % do roku 2050, EÚ by sa mala usilovať zvýšiť udržateľnosť všetkých druhov dopravy a zároveň zabezpečiť, aby boli udržateľné alternatívy široko dostupné a prístupné občanom EÚ. Tento cieľ možno dosiahnuť inteligentnou kombináciou hnacích sústav, ktorou sa zaručí rovnováha medzi ochranou životného prostredia, efektívnym využívaním obnoviteľných zdrojov energie, hospodárskou životaschopnosťou a prijatím zo strany spotrebiteľov, pri súčasnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality. Na to je potrebná kombinácia rôznych stratégií: — Zníženie emisií CO2 pri používaní vozidla (tank-to-wheel) (48 V, hybridy, elektrina, vodík, efektívnejšie spaľovacie motory atď.). — Zníženie emisií CO2 od ťažby až po použitie (well-to-wheel). Je potrebné podporovať rozvoj e-palív a biopalív, ktoré sú v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a kritériami udržateľnosti uvedenými v smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (5), aby sa predišlo vplyvu na využívanie pôdy, biodiverzitu a lesy. — Koordinovaná stratégia pre čisté mestá (napr. dekarbonizáciou dopravy na poslednom úseku, inovatívnymi riešeniami mikromobility, intermodálnym cestovaním). — Zníženie emisií počas životného cyklu (výroba a recyklovanie). — Zníženie intenzity emisií v odvetví dopravy (inteligentné dopravné riešenia, spoločná mobilita). Pre každú potrebu dopravy musí byť k dispozícii riešenie udržateľnej mobility (diaľková nákladná doprava využitím biopalív a syntetických palív/vodíka, batériové elektrické hnacie sústavy pre mestské doručovanie na poslednom úseku) pri dodržaní zásady technologickej neutrality. — Podpora obnovenia prostredníctvom výmeny spaľovacích motorov za elektrické alebo ich doplnenia (hybridizácie) nábojovými motormi namontovanými v kolesách. — Zníženie hmotnosti automobilov novo uvádzaných na trh (6).

3.2.

Komisia plánuje vytvoriť paralelný systém EU ETS pre cestnú dopravu a budovy. Stanovenie ceny za emisie z cestnej dopravy sa vyrovná zdaneniu paliva (ale s kvalifikovanou väčšinou). Z týchto príjmov sa poskytne náhrada pre tých, ktorí sú odkázaní na vozidlo so spaľovacím motorom, či už na pracovné účely, alebo pre chýbajúce možnosti alternatívnej dopravy. Keďže navrhnúť takýto kompenzačný mechanizmus bude mimoriadne zložité a vyššie ceny paliva sa neprimerane dotknú skupín s nižšími príjmami, EHSV nie je presvedčený, že toto je tá správna cesta, lebo sa oslabí podpora opatrení v oblasti klímy zo strany verejnosti. Namiesto toho sa ako lepší spôsob zabezpečenia finančnej dostupnosti nízkouhlíkovej dopravy pre väčší počet ľudí javí úsilie o zníženie nákladov na životný cyklus alternatívnych hnacích sústav a zníženie nákladov na nízkouhlíkové alebo bezuhlíkové palivá.

3.3.

Prioritnú pozornosť treba venovať oblastiam bez nabíjacích staníc (tzv. charging deserts). V súčasnosti je k dispozícii 213 000 nabíjacích staníc, pričom 70 % všetkých nabíjacích staníc v EÚ sa nachádza v troch krajinách (Holandsko, Nemecko a Francúzsko). Vzhľadom na cieľ dosiahnuť 1 milión verejných nabíjacích staníc do roku 2025 a 3 milióny do roku 2030 je priepasť, ktorú treba preklenúť z hľadiska rozvoja infraštruktúry, obrovská (v európskej stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu sa odhaduje, že dodatočné investície potrebné v nasledujúcom desaťročí na infraštruktúru nabíjacích a čerpacích staníc na nízkouhlíkové palivá dosiahnu 130 miliárd EUR ročne). EHSV preto podporuje zavedenie povinných cieľov. V rámci hlavného projektu Recharge and Refuel (Dobíjajme a dotankujme), ktorý je súčasťou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sa členské štáty len povzbudzujú k tomu, aby urýchlili zavádzanie nabíjacích a čerpacích staníc v rámci svojich plánov obnovy. Osobitnú pozornosť treba venovať obydliam, príprave sietí na zvýšenú integráciu elektrických vozidiel, interoperabilite nabíjacej infraštruktúry, rozvoju služieb inteligentného nabíjania (napr. prostredníctvom vyrovnávania zaťaženia siete) a dodávke obnoviteľných a nízkouhlíkových palív. Keďže plne elektrické ťažké úžitkové vozidlá sa stávajú skutočnosťou, takisto je potrebné im venovať osobitnú pozornosť.

3.4.

Kým sa nedosiahne cenová parita medzi konvenčnými a elektrickými vozidlami (predpokladá sa v rokoch 2025 až 2027), budú potrebné finančné stimuly na podporu rastu trhu s nízkouhlíkovými vozidlami. Môžu byť finančné (subvencie, daňové úľavy a systémy šrotovného) alebo nefinančné (prednostné pruhy, oslobodenia od mýta, vyhradené parkovacie miesta) vrátane koherentného regulačného prostredia na podporu investícií do nízkouhlíkových palív. Osobitnú pozornosť treba venovať ekologizácii vozového parku, keďže môže ísť o dôležitú páku na urýchlenie transformácie, a aj preto, že to prispeje k vytvoreniu trhu s použitými bezuhlíkovými a nízkouhlíkovými vozidlami.

3.5.

Podpora rozvoja obehového hospodárstva v automobilovom ekosystéme: recyklácia, opätovné použitie a repasovanie vozidiel a dielov. Zásady obehového hospodárstva by sa mali uplatňovať aj na zvýšenie množstva druhotných surovín dostupných pre odvetvie a zníženie závislosti od dovozu. Z nedávnych štúdií však vyplýva, že recyklované materiály budú k dispozícii v primeranom trhovom rozsahu o desať rokov, keď sa dosiahne koniec životnosti elektrických vozidiel. Preto treba zaujať realistický prístup a chápať, že ťažba primárnych surovín je kľúčová prinajmenšom v 20. rokoch 21. storočia. Preto sa musí bezpečnosť dodávok zaistiť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov, ako aj stratégiou ekologickej a etickej ťažby. Okrem toho sa v plánovanej revízii smernice 2000/53/ES (7) o vozidlách po dobe životnosti musí zohľadniť elektrifikácia vozidiel a potreba rozvoja trhov s druhotnými materiálmi.

Hospodárstvo: udržiavanie a rozvoj celého automobilového dodávateľského reťazca v rámci EÚ

3.6.

Podpora priemyselnej spolupráce. Obrovské rozpočtové prostriedky na výskum a vývoj (v súčasnosti 60 miliárd EUR ročne), ktoré sa v súčasnosti investujú do rozvoja dekarbonizovanej, prepojenej, automatizovanej a spoločnej mobility, si vyžadujú priemyselnú spoluprácu a verejno-súkromné partnerstvá. V tomto ohľade si zasluhuje plnú podporu rozvoj inovačných partnerstiev v rámci klastra 5 (klíma, energia, mobilita) Horizontu Európa (čistý vodík, batérie, prepojená a automatizovaná mobilita, cestná doprava s nulovými emisiami, smerovanie mestskej transformácie). Okrem toho priemyselné aliancie pod záštitou Európskej komisie (ako v prípade batérií, vodíka a surovín a oznámená aliancia v oblasti hodnotového reťazca obnoviteľných a nízkouhlíkových palív) poskytujú širokú a otvorenú platformu na vytvorenie strategických plánov a koordináciu v oblasti výskumu a vývoja, investícií a uvedenia nových inovácií na trh. Napokon sa združením verejných a súkromných zdrojov v rámci dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu jasne posilní európsky automobilový dodávateľský reťazec, zníži strategická závislosť a podporí súbežná zelená a digitálna transformácia. Je potrebné zvážiť nové dôležité projekty spoločného európskeho záujmu: prepojené a automatizované vozidlá, obehové hospodárstvo, integrácia energetických systémov, zásobovanie surovinami, dátové hospodárstvo, polovodiče.

3.7.

Výzvy súvisiace s rozvojom udržateľného a obehového batériového hodnotového reťazca (8) v rámci EÚ. Umiestnenie výroby batérií a palivových článkov musí byť kľúčovým cieľom EÚ. Aliancie EÚ v oblasti batérií a vodíka je potrebné podporiť a sprístupniť im dostatočné zdroje. Tieto priemyselné aliancie musia viesť k rozsiahlym investíciám do výrobných zariadení a zabezpečiť tisíce pracovných miest v Európe. Bude potrebné starostlivo predchádzať nerovnostiam medzi regiónmi v Európe, ktoré vidieť v súčasnosti.

3.8.

Megatrend prepojených a automatizovaných vozidiel by mohol viesť k zmene v pridanej hodnote z predaja a servisu vozidiel smerom k novým prelomovým obchodným modelom na základe služieb umožňujúcich prenos údajov a mobility ako služby. Automobilový ekosystém musí byť pripravený vstúpiť do týchto nových obchodných modelov a zabezpečiť svoje zastúpenie v rámci nich. Bude si to vyžadovať technologické a regulačné normy na poskytovanie nových inovačných služieb mobility, ako sú platba za použitie (pay per use), lokalizovaná reklama, aktualizácie vzdialenosti/údržba vozidiel. Budovanie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa mobility bude takisto kľúčové pri zabezpečení európskeho vedúceho postavenia v oblasti digitálnych služieb mobility. Bude takisto potrebné zaviesť požadovanú infraštruktúru na digitálnu komunikáciu a navrhnúť plány na zvýšenie úrovní automatizácie (vrátane rámca na rozsiahle testovanie, prístup k údajom a nový prístup k typovému schváleniu vozidiel). Okrem toho je potrebné posúdiť dlhodobý vplyv čoraz automatizovanejších vozidiel, najmä na pracovné miesta a etické otázky, keďže to bude dôležité na zabezpečenie prijatia v spoločnosti. Napokon, keďže nákladná doprava sa môže v budúcnosti zintenzívniť (elektronický obchod), je potrebné rozvíjať inteligentné riešenia dopravnej mobility na základe multimodálnej organizácie dopravy, nákladovej efektívnosti (veľkokapacitné jazdné súpravy) a udržateľných spôsobov dopravy, a to pomocou riešení týkajúcich sa automatizácie a prepojenosti v rámci logistického reťazca.

3.9.

Inteligentné technológie a digitálne riešenia založené na „paradigme Priemysel 4.0“ musia podporovať integráciu výrobných systémov a napomáhať ich väčšiu flexibilitu. Prostredníctvom posilnených výrobných systémov (nielen integrácie výrobných procesov na podnikovej úrovni) spolu s úplným dodávateľským reťazcom budú automobilové dodávateľské reťazce odolnejšie a podporí sa konkurencieschopnosť. Digitalizácia v odvetví sa musí podporiť vytvorením priestoru pre údaje týkajúce sa odvetvia. Tieto technológie však takisto znamenajú zvýšenú automatizáciu s negatívnym vplyvom na pracovné miesta a to treba riešiť.

3.10.

Podpora rovnakých podmienok pre všetkých na celosvetovej úrovni. Európa sa musí snažiť o udržanie svojho silného postavenia v oblasti vývozu v automobilovom priemysle. Preto sa musia prijať opatrenia s cieľom: — usilovať sa o reciprocitu v rámci obchodných vzťahov (prístup na trh, verejné obstarávanie, investície, dodržiavanie práv duševného vlastníctva, subvencie), — uzatvoriť dvojstranné dohody o voľnom obchode (vrátane kapitoly o automobilovej/cestnej doprave), — bojovať proti nekalým obchodným praktikám (subvencie, dvojstranné dohody o voľnom obchode, rozdiely v cene uhlíka, sociálny a environmentálny damping), — podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti ekologických vozidiel a technológií založených na nízkouhlíkových palivách.

3.11.

Je potrebné posilniť podporu celosvetovej technickej harmonizácie v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN). Výpadky dodávok v oblasti automobilových polovodičov je potrebné riešiť ráznymi opatreniami. Dopyt po polovodičoch bude ďalej rásť, keďže z automobilov sa stávajú elektronické zariadenia. V tejto súvislosti EHSV plne podporuje návrh v najnovšom oznámení o priemyselnej politike na vytvorenie súboru nástrojov na zníženie strategickej závislosti Európy a predchádzanie tejto závislosti. Takisto je potrebné plne podporiť cieľ zdvojnásobiť trhový podiel Európy v oblasti polovodičov na celosvetovej úrovni z 10 na 20 % stanovený v rámci európskeho Digitálneho kompasu. Vytvorenie druhého dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu v oblasti polovodičov určite prispeje k dosiahnutiu tohto cieľa. Členské štáty EÚ by takisto mali dodržať svoj sľub použiť 20 % z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti po pandémii COVID-19 na digitálnu transformáciu. Medzi ďalšie opatrenia by mohlo patriť prilákanie priamych zahraničných investícii a vytvorenie strategickej spolupráce medzi automobilovými spoločnosťami a výrobcami polovodičov. Napokon, Monitorovacie stredisko pre kritické technológie by malo úzko monitorovať mnohé ďalšie oblasti strategickej závislosti v automobilovom priemysle: suroviny, vodík, batérie, energia z obnoviteľných zdrojov, cloudové technológie atď.

3.12.

Musí sa riešiť vplyv novej situácie v oblasti automobilového priemyslu na popredajný trh. Automobilový popredajný trh, ktorý zamestnáva štyri milióny ľudí, bude zrejme čeliť hlbokej štrukturálnej zmene vyplývajúcej zo zníženého predaja, z elektrifikácie, zo zníženého dopytu po palivách, z online predaja a zo zníženej potreby údržby. Toto odvetvie sa bude musieť pretransformovať na poskytovateľa služieb mobility: modernizácia vozidiel, preventívna údržba, ride-hailing, car-sharing a rozvoj obchodných modelov v oblasti mikromobility. Je potrebné prekonať protichodné záujmy týkajúce sa prístupu k palubným údajom a zriadiť interoperabilnú a normalizovanú platformu s cieľom umožniť popredajnému trhu rozvíjať služby založené na údajoch (ako sú diagnostika na diaľku, aktualizácia softvéru, preventívna údržba).

Spoločnosť: riadenie zmeny a zabezpečenie sociálne spravodlivej transformácie

3.13.

Transformácia automobilového priemyslu bude mať výrazný vplyv na množstvo pracovných miest potrebných na výrobu vozidiel a ich komponentov, ako aj na pracovné profily potrebné pre novú paradigmu. Preto by sa mali politiky trhu práce zameriavať na udržiavanie/zvyšovanie zamestnateľnosti pracovnej sily prostredníctvom celoživotného vzdelávania a na vytváranie flexibilných možností medzi vzdelávaním a svetom práce (napr. systémy alternačnej odbornej prípravy, dobre fungujúce trhy v oblasti učňovskej prípravy a certifikácia neformálneho vzdelávania). Vnútorná mobilita pracovníkov v podnikoch by sa mala podporovať prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností, aby pracovníci nadobudli zručnosti pre budúcnosť (zníženie manuálnej práce a prudký nárast digitálnych zručností s osobitným zameraním na softvérové a elektronické inžinierstvo). Európske odvetvové iniciatívy, ako sú DRIVES a ALBATTS a nová aliancia pre zručnosti v automobilovom priemysle (Automotive Skills Alliance), predstavujú kľúčové nástroje pri riešení výzvy týkajúcej sa zručností.

3.14.

Pre zamestnancov, ktorí musia opustiť toto odvetvie, by sa mal zorganizovať plynulý prechod na iné pracovné miesto. Je potrebné im poskytnúť prístup k novým pracovným miestam, ktoré sa skutočne vytvoria vo vznikajúcich odvetviach, ako sú IT, 5G siete, výkonová elektronika, nabíjacia infraštruktúra, výroba obnoviteľných zdrojov energie, inteligentné siete, inteligentné cesty, služby mobility, batérie, alternatívne palivá, uskladňovanie energie, výroba a distribúcia elektrickej energie. Bude to veľmi zložité, keďže tieto pracovné miesta sa pravdepodobne vytvoria na inom mieste, v inom čase a s iným súborom zručností ako v prípade pracovných miest, ktoré zaniknú. Počas tejto transformácie sa musí zaručiť príjmová istota. Hromadnému prepúšťaniu možno takisto predísť prostredníctvom systémov predčasného odchodu do dôchodku, skráteného pracovného času a zníženia pracovného úväzku. Musí za zabezpečiť riadny sociálny dialóg s cieľom umožniť predvídať zmenu v dostatočnom predstihu a predísť sociálnym nepokojom a konfliktom.

3.15.

Je potrebné jasné zmapovanie vplyvu digitálnej a zelenej transformácie odvetvia s cieľom určiť regióny a časti dodávateľského reťazca, ktoré sú najviac ohrozené. Nemalo by dôjsť k novým rozporom v sociálnej oblasti medzi východom a západom ani medzi južnou a severnou Európou. Takisto je potrebné monitorovať meniacu sa stopu odvetvia z dôvodu dekarbonizácie a digitalizácie. Mal by sa dôkladne preskúmať možný pokrok, pokiaľ ide o využívanie udržateľne získavanej biomasy, keďže v tejto oblasti existuje potenciál na vytváranie nových pracovných miest, pričom sa musia zároveň náležite rešpektovať ekologické hranice.

3.16.

Všetky zainteresované strany (spoločnosti, odborové zväzy, klastrové organizácie, orgány, agentúry trhu práce, subjekty regionálneho rozvoja) v automobilových regiónoch by mali intenzívne spolupracovať na komplexných plánoch opätovného rozvoja regiónu.

3.17.

Uviaznutým aktívam v automobilových dodávateľských reťazcoch je potrebné predísť prostredníctvom zabezpečenia včasnej a primeranej podpory mnohých MSP, ktoré nemajú (ľudské a finančné) zdroje na reorganizáciu svojich činností a prechod na perspektívnejšie obchodné modely.

3.18.

Individuálna mobilita musí zostať prístupná a cenovo dostupná všetkým, najmä pracovníkom dochádzajúcim do zamestnania bez prístupu ku kvalitnej verejnej doprave alebo k iným riešeniam v oblasti mobility. Možno to dosiahnuť kompenzáciou za vyššiu cenu alternatívnych hnacích sústav a nízkouhlíkových a bezuhlíkových palív, ktoré možno používať v konvenčných automobiloch. Za každú cenu sa treba vyhnúť polarizácii spoločnosti na tých, ktorí si môžu dovoliť kúpiť ekologické vozidlo, a tých, ktorí nemôžu.

3.19.

Záver. Európsky automobilový priemysel mal vždy vedúce postavenie na celosvetovej úrovni a bol hnacou silou rastu a pracovných miest. Pri prechode na paradigmu digitalizovaného a dekarbonizovaného systému cestnej dopravy je potrebné zachovať jeho postavenie a rozvíjať spôsoby transformácie, ktoré umožňujú riešiť prelomové trendy, ktorým toto odvetvie v súčasnosti čelí. Malo by sa to dosiahnuť na základe jeho silných stránok v oblasti technológie, kvalifikovanej pracovnej sily, inžinierstva na svetovej úrovni, náročných spotrebiteľov, sofistikovaných dodávateľských reťazcov, silnej kultúry MSP a konštruktívnych pracovnoprávnych vzťahov. Európsky automobilový ekosystém sa musí stať priekopníkom v oblasti rozvoja a zavádzania riešení udržateľnej mobility. Preto sa musia v rámci automobilového ekosystému aktívne rozvíjať stratégie na formovanie súčasného prelomového vývoja a megatrendov v oblasti európskeho automobilového priemyslu. Keďže automobilový dodávateľský reťazec musí čeliť obrovským výzvam, EHSV považuje za nevyhnutné vytvoriť mechanizmus spravodlivej transformácie pre toto odvetvie, pomocou ktorého sa zavedú potrebné sprievodné opatrenia na predchádzanie sociálnemu narušeniu a zabezpečenie spoločensky zodpovednej transformácie.

---

(1)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_2312.

(2)  Pracovný dokument útvarov Komisie, Udržateľná a inteligentná mobilita, SWD(2020) 331, s. 248.

(3)  Dr. Oliver Falck, Dr. Nina Czernich, Auswirkungen der vermehrten Produktion elektrisch betriebener Pkw auf die Beschäftigung in Deutschland, máj 2021, ifo Institut; https://www.ifo.de/DocDL/ifoStudie-2021_Elektromobilitaet-Beschaeftigung.pdf.

(4)  https://eeb.org/library/escaping-the-growth-and-jobs-treadmill/.

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001/ES z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(6)  Automobily s hmotnosťou do 1 000 kg predstavovali 36 % a automobily nad 1 500 kg 7 % zo všetkých automobilov predaných v roku 1998 vo Francúzsku, pričom v roku 2019 bol tento podiel 15 %, resp. 16 % (Eurostat).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

(8)  V tomto ohľade je úloha európskej regulácie batérií podrobne opísaná v stanovisku (Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 128).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Spoločenský a ekologický vplyv ekosystému 5G

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/06)

Spravodajca:

Dumitru FORNEA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	7. 10. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	210/2/19

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Výbor EHSV poznamenáva, že rýchla digitalizácia a rozvoj elektronickej komunikácie majú výrazný vplyv na hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti. Ľudstvo má prostredníctvom zodpovedného využívania týchto technológií historickú príležitosť vybudovať lepšiu spoločnosť. Bez náležitej starostlivosti a demokratickej kontroly však môžu naše spoločenstvá v budúcnosti čeliť vážnym problémom pri správe týchto technologických systémov.

1.2.

EHSV uznáva, že infraštruktúra elektronickej komunikácie môže výrazne zlepšiť kvalitu života občanov a má priamy vplyv na boj proti chudobe. Technológia 5G predstavuje obrovskú príležitosť na zlepšenie zdravotníctva prostredníctvom rozvoja telemedicíny a zlepšením prístupu k zdravotnej starostlivosti. V spoločnosti sa uznáva dôležitá úloha, ktorú telemedicína zohrávala počas pandémie.

1.3.

EHSV konštatuje, že diskusia o zavádzaní sietí 5G sa zmenila na kontroverznú a politickú diskusiu, napriek tomu je však potrebné objasniť sociálne, zdravotné a environmentálne otázky so zapojením občanov a všetkých príslušných subjektov.

1.4.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby pokročila v procese posudzovania viacodvetvového vplyvu nových technológií 5G a 6G, keďže na riešenie rizík a zraniteľných miest sú potrebné nástroje a opatrenia. EHSV preto odporúča, aby sa európske a vnútroštátne finančné prostriedky vyčlenili na dôkladnejší multidisciplinárny výskum a štúdie vplyvu zamerané na ľudí a životné prostredie, ako aj na šírenie týchto výsledkov s cieľom vzdelávať verejnosť a subjekty s rozhodovacími právomocami.

1.5.

EHSV navrhuje, aby Európska komisia viedla konzultácie s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti a so zapojením všetkých príslušných verejných inštitúcií by mohla prispieť k procesu rozhodovania v súvislosti so spoločenským a s ekologickým vplyvom mobilnej elektronickej komunikácie.

1.6.

EHSV sa domnieva, že EÚ potrebuje nezávislý európsky orgán s aktuálnou metodikou v súlade so súčasným technologickým kontextom a multidisciplinárny prístup s cieľom vytvoriť usmernenia na ochranu širokej verejnosti a pracovníkov v prípade vystavenia rádiofrekvenčnému elektromagnetickému žiareniu.

1.7.

EHSV odporúča, aby sa všetky rádiofrekvenčné vysielacie stanice a frekvenčné pásma, v ktorých vysielajú, katalogizovali a aby sa tieto informácie zverejnili pre lepšie územné riadenie a ochranu záujmov občanov, najmä zraniteľných skupín (deti, tehotné ženy, chronicky choré osoby, staršie osoby, elektrohypersenzitívne osoby). Takisto treba brať do úvahy zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

1.8.

EHSV podporuje argument, že zariadenia siete 5G musia byť už z výroby nastavené tak, aby mohli poskytovať spotrebiteľským organizáciám a zainteresovanej verejnosti verejné informácie v reálnom čase o vysielacom výkone a iných príslušných technických parametroch. Príslušné orgány musia tieto údaje centralizovať, spravovať a zverejňovať.

1.9.

EHSV je presvedčený, že monitorovanie a kontrolu elektromagnetického znečistenia je potrebné vykonávať na základe prísneho medziinštitucionálneho a medzidisciplinárneho vedeckého prístupu pomocou moderných zariadení na meranie parametrov elektronických komunikačných sietí, aby sa riadne zdôraznili a vyhodnotili kumulatívne účinky v priebehu dlhšieho obdobia.

1.10.

Hoci neexistujú žiadne uznané vedecky podložené údaje, ktoré by preukazovali negatívny vplyv technológie 5G na ľudské zdravie, EHSV sa domnieva, že sociálne, zdravotné a environmentálne aspekty 5G je potrebné neustále monitorovať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti. Uznáva obavy, pokiaľ ide o zdravotné účinky vrátane tepelných a netepelných účinkov, intenzity vystavenia a dlhodobých účinkov takéhoto vystavenia. V niektorých regiónoch/oblastiach bude väčšia koncentrácia ako v iných, a v takýchto prípadoch by sa mali zvážiť osobitné opatrenia vrátane odporúčania rozšíriť uplatňovanie zásady „čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovne“ s cieľom obmedziť účinky elektromagnetického žiarenia zo sietí 5G.

1.11.

EHSV konštatuje, že je takmer nemožné zabrániť vystaveniu obyvateľstva rozmanitým elektromagnetickým poliam. Sociálni partneri by mali byť od samého začiatku zapojení do preskúmania limitných hodnôt vystavenia stanovených v európskej smernici o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (1). Osobitná pozornosť by sa mala venovať netepelným účinkom.

1.12.

Opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti sa musia posilniť a upevniť dôsledným monitorovaním úrovní žiarenia a prísneho uplatňovania bezpečnostných noriem pre osoby pracujúce v blízkosti zdrojov elektromagnetického žiarenia.

1.13.

EHSV konštatuje, že je potrebné aktualizovať inštitucionálne mechanizmy zamerané na dodržiavanie všetkých ľudských práv v novom kontexte hyperdigitalizácie, hyperautomatizácie a hyperkonektivity uľahčenej zavádzaním siete 5G, pretože pri každom technologickom pokroku sa musia zohľadňovať tieto univerzálne hodnoty, ktoré pri posudzovaní správy o nákladoch a prínosoch predstavujú platný a potrebný rozmer.

1.14.

EHSV rozumie obavám občanov, pokiaľ ide o zaručenie dodržiavania ich vlastníckych práv pri rozmiestnení antén alebo práva na rozhodovanie o vlastnom tele v kontexte sietí 5G, ktoré siahajú od ich domovov až k satelitom na obežnej dráhe. Je potrebné rešpektovať vlastnícke právo a rozhodnutia ľudí. Malo by sa zaručiť vymedzenie informovaného súhlasu, aby mali občania skutočné právo na slobodný, plne informovaný a platný súhlas.

1.15.

EHSV podporuje posilňovanie európskych kapacít v oblasti prevencie kybernetických rizík, vzdelávania a ochrany, a to posilnením príslušných inštitúcií, ako je ENISA, a vytvorením technologických, inštitucionálnych a právnych nástrojov na zabezpečenie dodržiavania práv občanov. V záujme nápravy určitých bezpečnostných hrozieb by EÚ mala viac investovať do budovania vlastných technológií a podpory technologického priemyslu a vývojárov. A čo je najdôležitejšie, tieto opatrenia by mali byť prispôsobené tak, aby európske MSP motivovali k rozvíjaniu bezpečnej a spoľahlivej infraštruktúry 5G.

2.   Úvod

2.1.

Technológia 5G nie je sama osebe novou technológiou, ide o rozvoj existujúcich technológií (od 1G po 4G) a bude existovať popri nich. Výsledkom bude zmiešaná sieť sietí: väčší počet variabilnejších rádiových frekvenčných pásiem, škála zariadení, ktoré si vymieňajú údaje, a množstvo interakcií s používateľmi. Niektoré použité nové zariadenia a nové technológie môžu mať iné účinky ako predchádzajúce generácie.

2.2.

Technológia 5G by mala umožniť bezdrôtovú hyperkonektivitu, schopnosť pokryť a prepojiť obrovské množstvo zariadení a omnoho väčšiu rýchlosť prenosu meranú v Gbps. Dosiahne sa to prostredníctvom agregácie spektra vytvárania lúčov a viacnásobných paralelných prepojení s použitím antén Massive MIMO (fázovaná základná stanica prevádzkovateľa) a regulárnych antén MIMO (vlastné zariadenie klienta), a nízkej latentnosti (milisekundy pre vlastnú infraštruktúru prevádzkovateľa, ale nie pre zvyšok internetu).

2.3.

Štúdiou GSMA z roku 2019 sa preukázalo, že kapacity novej siete 5G sú potrebné pre autonómne riadenie, virtuálnu realitu, rozšírenú realitu a „taktilný internet“, ostatné aplikácie možno realizovať prostredníctvom súčasnej technológie (4G LTE a optické vlákna). Technológia 5G tiež urýchli prechod na Priemysel 4.0 a uľahčí vývoj aplikácií založených na umelej inteligencii, a preto sa táto technológia považuje za kľúčový a potrebný prvok pri rozvoji moderného, stále viac automatizovaného a digitalizovaného hospodárstva.

2.4.

Vedecké komunity z celého sveta predložili dôkazy (2) o tom, že existuje dôvod na obavy, pokiaľ ide o dlhšie, všadeprítomné vystavenie ľudského tela a iných biologických organizmov škále mikrovlnných frekvencií, ktoré využívajú siete 5G a 10-20-30 alebo viac gigahertzové rádiové sekcie a frekvencie charakteristické pre technológie 5G, ako aj možné škodlivé vplyvy na ľudské zdravie, biodiverzitu a životné prostredie. Avšak príslušné verejné orgány EÚ a vnútroštátne verejné orgány doteraz oznamujú, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz o negatívnom vplyve 5G na ľudské zdravie. WHO uvádza, že dodnes, po mnohých vykonaných výskumoch, nebola v súvislosti s vystavením bezdrôtovým technológiám preukázaná príčinná súvislosť so žiadnymi nepriaznivými účinkami.

2.5.

Technológia 5G spolu so vznikajúcimi technológiami, ktorých zavádzanie uľahčuje, prináša neistotu a ako každá nová technológia niektoré účinky, ktoré môžu byť zatiaľ neviditeľné. V záujme riadneho riešenia akejkoľvek otázky týkajúcej sa vplyvu 5G na verejné zdravie a zabránenia tomu, aby sa verejná mienka stala obeťou dezinformácií, sa občianska spoločnosť domnieva, že je potrebné vhodné prognostické riadenie s uplatnením zásady predbežnej opatrnosti v európskom legislatívnom procese pre reguláciu tejto novej technologickej generácie elektronickej komunikácie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Vo všeobecnosti sú medzinárodné inštitúcie, korporácie a vnútroštátne orgány mimoriadne nadšené, pokiaľ ide o výhody, ktoré prináša technológia 5G. Je však potrebné preskúmať, či by sa pri vývoji ekosystému 5G mohli objaviť negatívne účinky, a teda aj podmienky potrebné na to, aby spoločnosť prijala tieto infraštruktúry a služby, ktoré majú významný spoločenský vplyv.

3.2.

S rýchlym rozvojom elektronických komunikačných technológií a internetovej infraštruktúry sa zintenzívnila diskusia medzi širokou verejnosťou a organizovanou občianskou spoločnosťou v rozvinutých krajinách, pokiaľ ide o potrebu a výhody exponenciálneho zrýchlenia rozvoja sietí IKT. Verejné orgány musia uznať výzvy spojené so spôsobmi, akými by tieto technologické systémy mohli potenciálne ovplyvniť životné prostredie, živé organizmy alebo občianske práva ľudí.

3.3.

Na európskej úrovni sú obavy týkajúce sa potenciálnych účinkov elektromagnetického znečistenia na zdravie uvedené v odôvodnení 31 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (3): „Jednotný prístup k povoľovaniu frekvenčného spektra v Únii by mal plne vziať do úvahy ochranu verejného zdravia pred elektromagnetickými poľami, ktorá je dôležitá pre dobré životné podmienky občanov. Hoci sa na ňu vzťahuje odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení expozície širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz), je dôležité zabezpečiť trvalé monitorovanie ionizujúcich a neionizujúcich účinkov využívania frekvenčného spektra na zdravie vrátane kumulatívnych účinkov využívania frekvenčného spektra rastúcim počtom druhov zariadení pri rôznych frekvenciách v reálnom živote.“

4.   Konkrétne pripomienky

Technológia 5G a vplyv na občianske práva ľudí

4.1.

Niekoľko organizácií občianskej spoločnosti v EÚ a ďalších krajinách vydalo v posledných rokoch varovania o škodlivých účinkoch a komplexných, vážnych krízach, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nedostatočnej demokratickej kontroly a transparentnosti a bezpečnostných hrozieb vyplývajúcich zo závislosti od technológií, ktoré poskytujú aktéri z tretích krajín.

4.2.

Odvetvie elektronickej komunikácie a prelomové aplikácie typu 5G, ktoré ponúka, sú založené na využívaní dvoch veľmi dôležitých zdrojov. V prvom rade na využívaní rádiofrekvenčného spektra. To je obmedzený prírodný zdroj, ktorý vlastnia ľudia a štáty ho spravujú v ich mene prostredníctvom vnútroštátnych agentúr alebo iných verejných orgánov, ktoré tieto zdroje prenajímajú prevádzkovateľov elektronickej komunikácie.

4.3.

Ďalším základným zdrojom je prístup k údajom a metaúdajom spotrebiteľov a jednotlivcov. S rozvojom trhu s digitálnymi službami sú tieto údaje veľmi cenné a prinášajú obrovské výhody spoločnostiam, ktoré ich využívajú. Niektoré výzvy v tejto súvislosti sú zdôraznené v stanovisku EHSV k dátovej stratégii (4).

4.4.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že 5G a zdieľanie a agregácia údajov je ako mnoho iných technológií účinným nástrojom, ktorý môže byť použitý na posilnenie občianskej spoločnosti, zvýšenie účinnosti a spoľahlivosti verejných služieb a zmenšenie rozdielov podporou hospodárskeho rastu. EÚ a členské štáty by preto mali využiť technológiu 5G na zlepšenie prístupu k vysokokvalitným údajom a na rozvoj lepšej infraštruktúry digitálnej správy (elektronická verejná správa), čím by sa verejné a demokratické inštitúcie priblížili k občanom.

4.5.

Zodpovedný a udržateľný rozvoj infraštruktúry elektronických komunikácií by preto mal zlepšiť kvalitu života bežných občanov, najmä v regiónoch a menej rozvinutých krajinách. Vývoj týchto technológií má teda priamy vplyv na boj proti chudobe.

4.6.

V záujme zavedenia sietí 5G v plnej rýchlosti vytvorila Európska únia prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (5) z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (články 42, 43 a 44), regulačný rámec uľahčujúci prístup prevádzkovateľov elektronickej komunikácie k majetku, na ktorom je potrebné inštalovať zariadenia a infraštruktúru dôležité pre rozvoj týchto sietí. Občianska spoločnosť monitoruje výklad tohto ustanovenia, aby transpozícia smernice neviedla k protiústavným odchýlkam od záruky vlastníckych práv občanov.

Vplyv ekosystému 5G na životné prostredie

4.7.

Niektoré organizácie občianskej spoločnosti upozornili na potenciálny vplyv nových sietí 5G na životné prostredie. Niektoré z ich tvrdení sa týkajú nedostatočných štúdií environmentálneho vplyvu alebo nevhodných mechanizmov a opatrení na zníženie energetickej stopy infraštruktúry siete 5G alebo podporu recyklovania elektronického odpadu (6).

4.8.

V záujme riadneho vyhodnotenia vplyvu 5G na životné prostredie a klímu musia verejné orgány zohľadniť aspekty, ako sú emisie skleníkových plynov (7), dostupnosť a spotreba kritických surovín, množstvo (a zdroje) energie, ktorú využívajú všetky objekty prepojené a používané v rámci internetu vecí, ako aj množstvo (a zdroje) energie používanej na bezdrôtový prenos údajov a prevádzku centralizácie údajov a tranzitných uzlov.

4.9.

Zavedením 5G a internetu vecí sa miliardy nových prvkov tejto siete a potrieb pre domácnosť (elektronika a biela technika, zariadenia atď.) pridajú do kategórie elektronického odpadu (odpad z elektrických a elektronických zariadení) (8), čo je potrebné zohľadniť v rámci koncepcie obehového hospodárstva, ako aj politík nulového odpadu.

Obavy týkajúce sa vplyvu sietí 5G na ľudské zdravie a živé organizmy

4.10.

Technológia 5G predstavuje obrovskú príležitosť na zlepšenie ľudského zdravia. Rozvoj infraštruktúry IKT a začlenenie 5G urýchli pokrok telemedicíny, a to aj prostredníctvom internetu vecí. Technológia 5G umožní vykonávať komplexnú operáciu na diaľku, čím sa výrazne zlepší prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti, najmä pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť cestovať do zahraničia, aby dostali potrebnú liečbu.

4.11.

Vývoj telemedicíny je obzvlášť dôležitý v čase pandémie, keď sa stacionárny prístup k zdravotnej starostlivosti výrazne znižuje. Technológia 4G okrem toho umožnila rozvoj telerádiológie. Infraštruktúra IKT umožnila diagnostikovať pacientov na diaľku (magnetická rezonancia, CT) a získať kvalitnú lekársku službu bez ohľadu na miesto. Vďaka technológii 5G sa bude tento proces ďalej rozvíjať, čím sa ľuďom umožní lepší prístup k diagnostike a priamym lekárskym službám, ktoré sa vykonávajú na diaľku.

4.12.

Na druhej strane rýchly technologický rozvoj za posledných 20 rokoch viedol k nárastu elektromagnetických polí a implicitne k nárastu znečistenia v dôsledku tohto elektrosmogu. Vplyv elektrosmogu je potrebné riešiť prístupom založeným na dôkazoch, aby bolo možné vyhodnotiť skutočné riziko.

4.13.

Elektromagnetická hypersenzitivita alebo elektromagnetická intolerancia je ochorenie, ktoré uznali Európsky parlament (9), EHSV (10) a Rada Európy (11). Postihuje viacero ľudí a vzhľadom na zavedenie technológie 5G (ktorá si vyžaduje omnoho hustejšiu elektronickú sieť) sa očakáva, že toto ochorenie sa môže viac rozšíriť.

4.14.

Celosvetovo sa uskutočnili štúdie, v ktorých sa dospelo k záveru, že biologické účinky elektromagnetického žiarenia nepredstavujú žiadne zdravotné riziká, pokiaľ sú splnené vnútroštátne normy alebo normy Medzinárodnej komisie na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP). Zároveň sa vie aj o štúdiách uskutočňovaných od 70. rokov do súčasnosti (12), v rámci ktorých sa dospelo k záveru, že existujú riziká pre ľudské zdravie (13).

4.15.

Európska komisia a Federálna komisia pre komunikáciu (FCC) (14) v správach o obavách týkajúcich sa dlhodobého vystavenia ľudí elektromagnetickým poliam vznikajúcich použitím technológie 5G, ktoré boli vypracované v rokoch 2019 a 2020, tvrdia, že neexistuje žiadny presvedčivý alebo dôveryhodný vedecký dôkaz o zdravotných problémoch spôsobených vystavením rádiofrekvenčnej energii vysielanej mobilnými telefónmi.

4.16.

Svetová zdravotnícka organizácia pred rokmi klasifikovala elektromagnetické pole vytvárané rádiovými frekvenciami ako možný karcinogén, teraz zaujíma podobné stanovisko ako orgány EÚ a USA. Po zavedení sietí 5G však oznámila, že v roku 2022 vykoná ďalšie posúdenie rizík elektromagnetických polí pre rádiofrekvenčné spektrum (od 3 kHz do 3 000 GHz) (15).

4.17.

V konečnej verzii uznesenia č. 1815 Rady Európy z 27. mája 2011The potential dangers of electromagnetic fields and their effect on the environment (Potenciálne nebezpečenstvo elektromagnetických polí a ich účinky na životné prostredie) je varovanie týkajúce sa vplyvu elektromagnetického znečistenia na ľudské zdravie a súbor všeobecných a osobitných odporúčaní pre konzistentný strednodobý a dlhodobý prístup k výzvam, ktoré predstavuje šírenie mobilnej komunikácie. V tomto dokumente sa zdôrazňuje potreba prijať všetky rozumné opatrenia na zníženie vystavenia elektromagnetickým poliam v súlade so zásadou „čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovne“ (16), ktorá sa musí uplatniť v prípade ionizujúceho žiarenia.

4.18.

V niektorých štúdiách sa tvrdí, že účinky žiarenia z mobilných telefónov a infraštruktúry bezdrôtovej komunikácie (aj netepelné emisie) predstavujú riziko pre ľudské zdravie z neurónového, reprodukčného, onkologického a genotoxického hľadiska (17). Príslušné inštitúcie sa však na základe vlastných posúdení a metodík domnievajú, že žiarenie z mobilných telefónov a infraštruktúry bezdrôtovej komunikácie je pre ľudí bezpečné.

4.19.

Ako je uvedené vyššie, existujú štúdie, v ktorých sa skúmal vplyv elektromagnetického žiarenia na zdravie ľudí a zvierat. Pokiaľ ide o komplexný vplyv, ktorý môže mať vystavenie neionizujúcemu elektromagnetickému žiareniu ako netepelný účinok na flóru a faunu, objasnilo sa veľmi málo a ešte menej sa zverejnilo. V najznámejších štúdiách sa poukazuje na značný a okamžitý vplyv na opeľovače a vtáky, ale vedci sú veľmi znepokojení, pokiaľ ide o dlhodobý vplyv elektromagnetických emisií na živé ekosystémy.

Tvrdenia týkajúce sa usmernení ICNIRP (18)

4.20.

Európska komisia a väčšina národných vlád na svete používa pri stanovovaní limitov pre vystavenie verejnosti žiareniu elektromagnetického poľa usmernenia ICNIRP. V usmerneniach ICNIRP, ktoré boli aktualizované a zverejnené v roku 2020, sa zohľadňujú aj vytváranie lúčov a frekvencie – parametre typické pre 5G, ale nezohľadňuje sa agregácia frekvencií a zvýšená hustota spojení.

4.21.

Napriek tomu, že komisia ICNIRP rozsiahle informuje o vedeckých metódach používaných na vytvorenie ochranných usmernení, za potenciálne škodlivé uznáva len tepelné účinky vytvárané elektromagnetickým žiarením.

4.22.

V štúdii panelu STOA, ktorú zadal Európsky parlament (19) v súlade s odporúčaniami stanovenými v uznesení Rady Európy č. 1815 z roku 2011, sú uvedené argumenty v prospech zachovania zásady predbežnej opatrnosti, preskúmania prahových hodnôt navrhnutých komisiou ICNIRP a prijatia technických a administratívnych opatrení na zníženie vplyvu elektromagnetického znečistenia, ktoré vytvárajú elektronické komunikácie.

4.23.

Cieľom navrhovaných opatrení je zabezpečenie zodpovednejšej architektúry pre komunikačnú infraštruktúru (umiestnenie antén a ďalšieho osobitného zariadenia), zabezpečenie informovanosti širokej verejnosti o prípadných účinkoch elektromagnetického znečistenia a možnostiach, ktoré majú na zníženie vplyvu vystavenia elektromagnetickému žiareniu, vytvorenie kapacity na monitorovanie elektromagnetických polí atď. Európske a vnútroštátne finančné prostriedky by sa mali vyčleniť na dôkladnejší multidisciplinárny výskum a štúdie vplyvu so zameraním na ľudí a životné prostredie a tiež na šírenie výsledkov s cieľom vzdelávať verejnosť a subjekty s rozhodovacími právomocami.

Kybernetická bezpečnosť 5G – nástroje, opatrenia a ich účinnosť

4.24.

EHSV už zdôraznil mnoho výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti vo svojom stanovisku na tému Bezpečné zavádzanie 5G – súbor nástrojov EÚ (20). Nevyriešené oblasti kybernetickej zraniteľnosti v 4G sa v 5G zväčšia. Spočívajú v technickej úrovni architektúry, topológie a protokolu, ako ich zmapovala agentúra ENISA (21), a podľa správy o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS) (22) zatiaľ ich nemožno riešiť účinnými opatreniam.

4.25.

V záujme nápravy určitých bezpečnostných hrozieb by EÚ mala viac investovať do budovania vlastných technológií a podpory technologického priemyslu a vývojárov. A čo je najdôležitejšie, tieto opatrenia by mali byť prispôsobené tak, aby európske MSP motivovali k rozvíjaniu bezpečnej a spoľahlivej infraštruktúry 5G.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29.6.2013, s. 1).

(2)  https://ehtrust.org/environmental-health-trust-et-al-v-fcc-key-documents/.

(3)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012 , ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).

(4)  TEN/708 (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 290).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(6)  https://www.greenpeace.org/static/planet4-eastasia-stateless/2021/05/a5886d59-china-5g-and-data-center-carbon-emissions-outlook-2035-english.pdf.

(7)  https://www.hautconseilclimat.fr/wp-content/uploads/2020/12/rapport-5g_haut-conseil-pour-le-climat.pdf.

(8)  https://www.itu.int/en/ITU-D/Climate-Change/Pages/Global-E-waste-Monitor-2017.aspx.

(9)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o otázkach zdravia súvisiacich s elektromagnetickými poľami [2008/2211(INI)], bod 28. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-6-2009-0216_SK.html.

(10)  Stanovisko EHSV na tému Bezpečné zavádzanie 5G v EÚ – Vykonávanie súboru nástrojov, TEN/704 (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 281).

(11)  Uznesenie 1815 (2011) konečná verzia, čl. 8.1.4 http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-XML2HTML-en.asp?fileid=17994.

(12)  https://bioinitiative.org/updated-research-summaries/.

(13)  Obranná spravodajská agentúra – Biological Effects of Electromagnetic Radiation (Radiowaves and Microwaves) [Biologické účinky elektromagnetického žiarenia (rádiové vlny a mikrovlny)] – marec 1976.

(14)  Postoj FCC napadli na súde organizácie občianskej spoločnosti USA:

(15)  Podľa predpisov Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) pre rádiovú komunikáciu.

(16)  Zásada „čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovne“ sa používa pri vytváraní programov na ochranu pred ionizujúcim žiarením.

(17)  Napríklad štúdia European REFLEX (2004), ktorú v mene EÚ vykonalo 12 akademických inštitúcií s celkovým rozpočtom vyše 3 milióny EUR, s príspevkom Európskej komisie vo výške 2,059 milióna EUR.

(18)  Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením.

(19)  https://www.home-biology.com/images/emfsafetylimits/EuropeanParliamentSTOA.pdf.

(20)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12. 2020, s. 281.

(21)  https://www.enisa.europa.eu/publications/enisa-threat-landscape-report-for-5g-networks/at_download/fullReport.

(22)  https://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=64468.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Obchod a udržateľný rozvoj novej generácie – preskúmanie 15-bodového akčného plánu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/07)

Spravodajkyňa:

Tanja BUZEK

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	28. 9. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	236/2/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Obchod potrebuje správny politický rámec na stimulovanie rastu, vytvárania dôstojných pracovných miest, udržateľného rozvoja a na podporu udržateľného hospodárskeho oživenia po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, aby spoločnosti mohli obnoviť a reorganizovať svoje narušené dodávateľské a hodnotové reťazce. Rok 2021 je zlomovým bodom na prehodnotenie riadenia obchodu EÚ a EHSV podporuje jeho otvorenú, udržateľnú a asertívnu novú cestu.

1.2.

Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji vyjadrujú záväzok EÚ presadzovať program v oblasti obchodu založeného na hodnotách, ktorý súčasne podporuje hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj. V záujme dosiahnutia vysokých pracovných noriem a noriem v oblasti udržateľnosti prostredníctvom obchodných nástrojov má zásadný význam zaoberať sa otázkou neplnenia prijatých záväzkov a zlepšiť vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. EÚ by mala s podobne zmýšľajúcimi obchodnými partermi pripravenými ísť príkladom stanoviť tak na bilaterálnej, ako aj celosvetovej úrovni ambiciózne referenčné hodnoty pre obchod a udržateľný rozvoj.

1.3.

EHSV víta prvotné preskúmanie 15-bodového akčného plánu a očakáva, že sa ním ukončí obmedzený a izolovaný rámec vytvorený v roku 2018. Keďže kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v plnej miere nezodpovedajú právne záväzným záväzkom, EHSV navrhuje ambiciózne preskúmanie, ktoré zahŕňa prepracovaný prístup k presadzovaniu práva spojený so sankciami a silnejším monitorovaním zo strany občianskej spoločnosti a ktoré využíva inovačné nástroje a posilnený pákový efekt vo vzťahu k obchodu a udržateľnému rozvoju. Tento „obchod a udržateľný rozvoj novej generácie“ musí byť neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie EÚ a musí sa vzťahovať na súčasné aj budúce mandáty na rokovanie.

1.4.

Nová vízia sa začína odmietnutím izolovaného prístupu. Úspešné vykonávanie a presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji si vyžaduje živú, štruktúrovanú a kolaboratívnejšiu interakciu aktérov a výmeny medzi inštitúciami, medzinárodnými orgánmi a predovšetkým s domácimi poradnými skupinami a medzi nimi navzájom. Medzinárodná organizácia práce (MOP) by sa ako medzinárodne uznávaný orgán mala zúčastňovať na monitorovaní vykonávania svojich dohovorov v rámci dohôd o voľnom obchode.

1.5.

Najzávažnejšie problémy majú často pôvod hneď na samotnom začiatku. EHSV poukazuje na to, že je dôležité zaistiť, aby sa záväzky prijímali ešte pred ratifikáciou základných medzinárodných dohovorov, alebo zaistiť záväzné a vynútiteľné realizačné plány v samotnej kapitole o obchode a udržateľnom rozvoji s jasnými lehotami na ich ratifikáciu. Vôbec prvý prípad týkajúci sa presadzovania kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v rámci súčasného modelu poukázal na nedostatky vyplývajúce z nejasnej terminológie.

1.6.

Všetky tri rozmery kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji sú navzájom prepojené a nesmú sa riešiť oddelene. EHSV víta aktívnu úlohu podnikov v úsilí o zabezpečenie udržateľného obchodu a domnieva sa, že môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri podpore príležitostí v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy, napríklad v odvetví čistých technológií s osobitným zameraním na malé a stredné podniky (MSP). Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji musia byť lepšie prepojené s Tripartitnou deklaráciou MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (deklarácia MOP o nadnárodných podnikoch) s cieľom podporiť ratifikáciu jej dohovorov, a s usmerneniami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky, najmä v rámci dodávateľského reťazca.

1.7.

Účinná zmena v praxi znamená ísť nad rámec klasických kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a zohľadniť veľký pákový efekt dodatočných politických nástrojov. EHSV žiada, aby sa verejné zákazky zadávali iba spoločnostiam z krajín, ktoré dodržiavajú základné normy MOP a Parížsku dohodu. Žiada tiež, aby sa prijali ambiciózne právne predpisy EÚ týkajúce sa povinnej náležitej starostlivosti ako ďalšie kľúčové sprievodné opatrenie. Zahraniční investori by mali mať povinnosť uplatňovať postup náležitej starostlivosti pred tým, ako budú môcť využívať výhody vyplývajúce z medzinárodnej investičnej dohody. V záujme dosiahnutia udržateľného obchodu by opatrenia mali zahŕňať aj kroky na boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a boj proti korupcii.

1.8.

Udržateľný rozvoj musí reflektovať vývoj a stimulovať ho, pričom pracovné a environmentálne normy sa musia rovnako považovať za prioritné. Zelená dohoda, iniciatívy v oblasti obehového hospodárstva a mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) dopĺňajú príslušné témy týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja, ako je to už v prípade biodiverzity. Na stanovenie konkrétnych povinností je potrebné, aby sa environmentálne záväzky stali súčasťou medzinárodných noriem.

1.9.

Neexistuje žiadne zázračné riešenie, pokiaľ ide o presadzovanie práva, ale začať treba s posilnením ich účinnej vynútiteľnosti. EHSV už dlho apeluje na to, aby sa zmenilo fungovanie mechanizmu panelu expertov tak, aby panel mohol ukladať finančné postihy alebo sankcie a aby pri ich aktivácii zohrávali aktívnu úlohu domáce poradné skupiny. Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mohla slúžiť ako vzor, keď sa rovnakým podmienkam a udržateľnosti v prospech podnikov aj pracovníkov priznáva prvoradý význam.

1.10.

Obchodní partneri EÚ ukazujú, že pri úvahách o nových obchodných nástrojoch dokážu myslieť mimo zabehnutých rámcov. EÚ by tiež mala zaujať inovatívny prístup k riešeniu pracovnoprávnych sporov a zvážiť pozastavenie preferenčných sadzieb v prípade spoločností, ktoré porušujú dohodnuté medzinárodné normy. V záujme postupného prehlbovania hospodárskych väzieb EHSV podporuje vo vzťahu k partnerským krajinám postupné znižovanie ciel spojené s plnením záväzkov vyplývajúcich z kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a s možnosťou jeho zrušenia v prípade porušenia.

1.11.

Bez občianskej spoločnosti neexistuje udržateľnosť. Zriaďovanie domácich poradných skupín nebolo samoúčelné. Domáce poradné skupiny bude možné považovať za serióznych partnerov len vtedy, keď budú disponovať informáciami, zdrojmi a prístupom, aby mohli stranám poskytovať poradenstvo o vykonávaní a presadzovaní práva, ako aj silnejším inštitucionalizovaným rámcom. Okrem domácich poradných skupín EHSV vyzýva na opätovné spustenie činnosti expertnej skupiny pre dohody o voľnom obchode.

1.12.

EHSV je jedným z hlavných zástancov domácich poradných skupín a bude ich prácu naďalej podporovať. Diskusie o posilnení domácich poradných skupín sa nedávno zintenzívnili a EHSV nabáda Európsku komisiu a ďalšie zainteresované strany (1), aby s domácimi poradnými skupinami spolupracovali na zlepšení ich zloženia, organizácie práce, rozsahu pôsobnosti a úlohy v mechanizmoch na presadzovanie práva a ich inštitucionálnych kanálov, ako sa podrobne uvádza v piatej kapitole tohto stanoviska.

2.   Úvod

2.1.

Aktívna obchodná politika musí účinne usmerňovať udržateľný rozvoj a prinášať výhody podnikom, pracovníkom, spotrebiteľom a občanom vo všeobecnosti za predpokladu, že vytvára nové trhové príležitosti, dôstojné pracovné miesta a rovnaké podmienky. Zahŕňa však aj inherentné riziká, ktoré môže účinne zmierniť len inkluzívna obchodná politika, v rámci ktorej môže občianska spoločnosť, zainteresované strany a široká verejnosť vzniesť pripomienky.

2.2.

EHSV už dlho vyzýva na to, aby sa udržateľnosť stala jednou z hnacích síl obchodnej politiky, a to vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú musí obchod zohrávať pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. V novej obchodnej stratégii EÚ predloženej tento rok sa stanovuje rámec na nadchádzajúce roky. EHSV poskytol odporúčania k obchodným aspektom stratégie v samostatnom stanovisku (2), pričom uvítal jej zameranie na udržateľnosť a vyzval na ambiciózne posilnenie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a na ich účinné presadzovanie.

2.3.

Vychádzajúc z predchádzajúcej práce EHSV sa v tomto stanovisku hodnotí súčasný prístup z pohľadu občianskej spoločnosti s cieľom prispieť k prebiehajúcemu preskúmaniu kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Inšpiruje sa inovatívnym prístupom k obchodu v snahe naplniť hodnoty EÚ v oblasti udržateľného rozvoja: kapitoly o obchode a udržateľnom raste v záujme budúcich generácií.

3.   Obchod a udržateľný rozvoj: program EÚ v oblasti obchodu založeného na hodnotách

3.1.

EÚ systematickým začleňovaním kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji do svojich dohôd o voľnom obchode zdôrazňuje svoj záväzok k programu v oblasti obchodu založeného na hodnotách, ktorý súčasne podporuje hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj. V záujme dosiahnutia vysokých pracovných noriem a noriem v oblasti udržateľnosti prostredníctvom obchodných nástrojov má zásadný význam zaoberať sa otázkou neplnenia prijatých záväzkov a zlepšiť vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji.

3.2.

Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji sa od svojho prvopočiatočného štádia v rámci dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou z roku 2011 neustále vyvíjali vo všetkých neskorších dohodách EÚ o voľnom obchode. Zahŕňajú čisto konzultačný mechanizmus urovnávania sporov a domáce poradné skupiny, ktorých úlohou je inštitucionalizované monitorovanie občianskou spoločnosťou. Obsahujú záväzky dodržiavať mnohostranné pracovné a environmentálne dohody a zabrániť zmluvným stranám, aby uvoľňovali alebo znižovali úrovne ochrany práce a životného prostredia v snahe prilákať obchod a investície. Ako bilaterálne fóra pre dialóg a spoluprácu môžu slúžiť aj ako platformy na presadzovanie multilaterálneho programu udržateľného obchodu.

3.3.

Hoci EÚ podnikla kroky na to, aby sa udržateľnosť stala jadrom jej obchodných ambícií, súčasné rokovania tomu nezodpovedajú. Vnesením nového impulzu a posilnením účinnosti vďaka inovatívnemu mysleniu sa pri preskúmaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji musí upustiť od formy „neoficiálnych dokumentov“ a ako neoddeliteľná súčasť obchodnej stratégie EÚ sa toto preskúmanie musí vzťahovať aj na dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a rovnako sa musia zahrnúť do revidovaných mandátov na rokovania.

4.   15-bodový akčný plán – hodnotenie

4.1.

Európsky parlament, EHSV a široká skupina zainteresovaných strán sa zapojili do čoraz širšej verejnej diskusie o účinnosti prístupu EÚ ku kapitolám o obchode a udržateľnom rozvoji, avšak Európska komisia tieto diskusie ukončila začiatkom roka 2018, keď predložila 15-bodový akčný plán. Akčný plán je zoskupený do štyroch hlavných okruhov a stanovuje sa v ňom obmedzený a izolovaný rámec pre vývoj obchodu a udržateľného rozvoja v posledných rokoch, ktorý sa hodnotí ďalej v tomto stanovisku v kontexte jeho výsledkov a nedostatkov.

Spolupráca

4.2.

Partnerstvo s členskými štátmi a Európskym parlamentom: expertná skupina Komisie pre obchod a udržateľný rozvoj posilnila prepojenie s členskými štátmi, no v dôsledku jej samotnej štruktúry sa v tomto procese strácajú dôležité odborné znalosti a informácie. Jej práca si zaslúži lepšiu komunikáciu o zisteniach a odporúčaniach a vyžaduje si silnejšie a pravidelné prepojenie s domácimi poradnými skupinami a EHSV. Zapojenie Generálneho riaditeľstva pre obchod (Trade) sa musí rozšíriť na oddelenia zodpovedné za obchod a udržateľný rozvoj v členských štátoch, a to prípadne zapojením ďalších relevantných generálnych riaditeľstiev, ako je Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (EMPL) a Generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy (CLIMA) s ich príslušnými sieťami, a na spoluprácu s medzinárodnými organizáciami ako súčasť tohto toku informácií a spätnej väzby. Informovanie Európskeho parlamentu o otázkach týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja by malo za rovnakých podmienok zahŕňať aj domáce poradné skupiny a nesmie sa uskutočňovať za zatvorenými dverami. Európsky parlament musí zohrávať svoju úlohu pri monitorovaní a vykonávaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a musí byť plne informovaný o činnostiach a zapojený do rozhodnutí podvýboru pre obchod a udržateľný rozvoj a iných príslušných spoločných riadiacich orgánov. Tento aspekt je osobitne dôležitý v kontexte mechanizmu na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Dohody o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

4.3.

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami: EHSV sa zasadzuje za proaktívnejší a systematickejší prístup a žiada, aby sa zapojili medzinárodné orgány, ako je MOP, a to aj počas rokovaní a vykonávania dohôd o voľnom obchode vo všetkých fázach realizačných plánov. Ako možno vidieť v prípade ratifikácie dohody s Vietnamom, MOP by mohla zohrávať zásadnú úlohu vo fáze pred vykonávaním a v prvotnej fáze vykonávania. Požiadavka užšej spolupráce medzi Komisiou, MOP a EHSV má mimoriadne veľký význam pre koncipovanie projektov MOP v oblasti technickej pomoci a budovania kapacít v partnerských krajinách. Opatrenia musia ísť ruka v ruke so silnejším zapojením MOP do monitorovacej úlohy domácich poradných skupín a výročné schôdze GR EMPL na vysokej úrovni by sa mohli otvoriť pre EHSV a prípadne pre predsedníctva domácich poradných skupín. Zdá sa, že skúmanie prístupu k mnohostranným environmentálnym dohodám je nedostatočné a mohlo by sa rozšíriť na ďalšie relevantné medzinárodné organizácie, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a so zreteľom na narastajúci význam financovania cieľov udržateľného rozvoja aj na Svetovú banku a Medzinárodný menový fond.

Umožniť občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov zohrávať úlohu pri vykonávaní

4.4.

Uľahčovanie monitorovacej úlohy občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov: EHSV víta projekt v rámci nástroja partnerstva EÚ, ktorým sa financuje účasť niektorých členov domácej poradnej skupiny EÚ na schôdzach a zachováva politická nezávislosť domácich poradných skupín. Vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila financovanie a spolupracovala s domácimi poradnými skupinami na jeho navrhovaní. Odporúča, aby budúca logistická a technická podpora bola pružnejšia. Videokonferencie môžu dopĺňať, no nie nahrádzať stretnutia s osobnou účasťou. Budúce financovanie by malo zahŕňať organizovanie výročných stretnutí všetkých členov domácich poradných skupín s cieľom diskutovať o prierezových otázkach v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Okrem poskytovania finančných zdrojov je potrebné riešiť štrukturálne a organizačné výzvy, aby sa v plnej miere posilnilo postavenie domácich poradných skupín tak, ako sa uvádza v kapitole 5.

4.5.

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov na celú dohodu o voľnom obchode: EHSV už dlho a dôrazne odporúča, aby domáce poradné skupiny poskytovali poradenstvo o všetkých aspektoch obchodných dohôd EÚ, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať plneniu záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja a širšiemu vplyvu obchodu na udržateľný rozvoj. Toto rozšírenie rozsahu pôsobnosti sa po prvý raz vyskúša v rámci Dohody o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. EHSV navrhuje rozšíriť súčasný rozsah pôsobnosti domácich poradných skupín vo všetkých existujúcich dohodách o voľnom obchode, a to buď revíziou znenia dohôd alebo harmonizovanými postupmi v rámci rokovacieho poriadku domácich poradných skupín.

4.6.

Prijatie opatrení týkajúcich sa zodpovedného obchodného správania: EHSV víta aktívnu úlohu podnikov, pokiaľ ide o úsilie zabezpečiť udržateľný obchod, a záväzok Komisie podporovať ich zodpovedné správanie. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že EHSV ani príslušné domáce poradné skupiny neboli zapojené do dohľadu nad projektmi v spolupráci s OECD a MOP. Komisia by mala vypracovať ukazovatele na posúdenie konkrétnych výsledkov projektov idúcich nad rámec zvyšovania informovanosti a zahrnúť cielenejšie a hĺbkovejšie preskúmanie v rámci dodávateľských reťazcov.

Dosahovanie výsledkov

4.7.

Priority jednotlivých krajín: EHSV súhlasí so strategickým a cielenejším prístupom, avšak partnerské krajiny sa značne líšia, a to aj v rámci jednotlivých regionálnych dohôd, akou je napríklad dohoda so Strednou Amerikou. Pri stanovovaní a hodnotení priorít sa konzultácie s občianskou spoločnosťou musia uskutočňovať proaktívne a v rôznych fázach procesu, pričom sa musia zapojiť najmä domáce poradné skupiny. Geografické útvary GR pre obchod a delegácie EÚ by mali viac spolupracovať s domácimi poradnými skupinami, aby získavali vstupy a poskytovali systematickú spätnú väzbu. Vyžaduje si to pravidelné hodnotenie pokroku alebo krokov späť zo strany Komisie so zreteľom na uvedené priority.

4.8.

Asertívne presadzovanie práva: Z prípadu týkajúceho sa pracovného sporu s Kóreou možno vyvodiť dôležité ponaučenia. Po prvé, Komisia by mala byť proaktívnejšia a rýchlejšia pri aktivácii postupov urovnávania sporov v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, čím sa domácim poradným skupinám poskytne aktívna úloha. Po druhé, dôležitá je účasť expertov na medzinárodné pracovné právo v paneloch expertov, ktorí konzultujú s MOP jej judikatúru a záväzný výklad. Po tretie, v správe panelu expertov sa potvrdzuje, že je potrebné vypracovať záväzné a sankcionovateľné plány s jasnými lehotami na ratifikáciu dohovorov MOP. Nejasná formulácia „nepretržité a udržateľné úsilie“ poskytuje zmluvným stranám príliš veľký manévrovací priestor. Hoci Kórea skutočne ratifikovala tri zo štyroch chýbajúcich dohovorov MOP (s výnimkou Dohovoru č. 105 o zrušení nútenej práce), otázkou zostáva, či sa zmenou a doplnením kórejských právnych predpisov v plnej miere vykonávajú ustanovenia dohovorov č. 29, č. 87 a č. 98. Tento prípad preto zostáva otvorený a EHSV opakuje svoju výzvu na prijatie následných opatrení. Problémy s dodržiavaním prijatých záväzkov však neexistujú len v partnerských krajinách. EHSV so znepokojením konštatuje, že v EÚ a jej členských štátoch podľa všetkého chýbajú nástroje na dôsledné presadzovanie práva.

4.9.

Nabádať na rýchlu ratifikáciu základných medzinárodných dohôd: EHSV odporúča, aby sa základné medzinárodné dohody ratifikovali ešte pred uzatvorením a podpísaním dohody o voľnom obchode, aby sa tak maximalizoval vplyv rokovaní a diplomacie. Nedávny prípad Vietnamu poukázal na pozitívne účinky, keďže krajina ratifikovala dohovor MOP č. 98 a dohovor č. 105. V súvislosti s ratifikáciou dohovoru MOP č. 87 sa však nedosiahol žiadny pokrok. EHSV preto podčiarkuje, že pred ratifikáciou dohody je dôležité zaistiť záväzky vyplývajúce zo základných medzinárodných dohôd alebo prijatie záväzných a vynútiteľných realizačných plánov v rámci tej istej kapitoly s jasnými lehotami na ich ratifikáciu.

4.10.

Preskúmanie účinnosti vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji: EHSV súhlasí s tým, že je potrebné pravidelne preskúmavať a posudzovať vykonávanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa dostatočne nezviditeľňuje práca domácich poradných skupín a že sa na ich odporúčania v týchto procesoch neprihliada, najmä pokiaľ ide o výročné správy o vykonávaní. Budúce správy by mali viac zohľadňovať pracovné programy domácich poradných skupín a spoločné vyhlásenia s partnerskými domácimi poradnými skupinami. EHSV najmä vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa doteraz nedosiahol dostatočný pokrok v súvislosti so zabezpečením účinného presadzovania súčasných kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. V prípade Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA) EHSV, domáca poradná skupina EÚ a kanadské domáce poradné skupiny opakovane žiadali, aby sa dosiahol rozhodný pokrok v otázke včasného preskúmania. Strany sa k tomu zaviazali v spoločnej listine o výklade, ktorej cieľom je účinnejšie presadzovanie ustanovení týkajúcich sa práce a životného prostredia. Do tohto procesu preskúmania by mali byť úzko zapojené domáce poradné skupiny oboch strán.

4.11.

Príručka pre vykonávanie: EHSV víta vypracovanie vykonávacích príručiek v snahe pomôcť partnerom dohody o voľnom obchode lepšie pochopiť záväzky vyplývajúce z kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a usmerňovať ich vykonávanie. Pokiaľ ide o pracovné otázky, sociálni partneri sa musia vnímať ako kľúčoví partneri v praxi. Formálne porovnávacie databázy musia ďaleko presahovať pokrok pri formulovaní znenia dohody a zamerať sa na skutočnú úroveň vykonávania ustanovení kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji.

4.12.

Zvýšenie zdrojov: EÚ by mala časť svojich zdrojov v rámci pomoci obchodu nasmerovať na podporu účasti a budovanie kapacít domácich poradných skupín a organizácií občianskej spoločnosti v krajinách mimo EÚ, pokiaľ ide o udržateľné obchodné a investičné úsilie.

4.13.

Opatrenia v oblasti klímy: Hoci obchod nie je hnacou silou politiky v oblasti klímy, mal by plniť svoju rolu pri uľahčovaní vykonávania globálneho programu v oblasti klímy a umožniť podnikom zohrávať pozitívnu úlohu pri podpore príležitostí v odvetví čistých technológií s osobitným zameraním na MSP. Zámer, aby sa Parížska dohoda stala podstatným prvkom vo všetkých budúcich komplexných obchodných dohodách (čo znamená, že v prípade jej nedodržiavania by sa tieto dohody pozastavili), je pozitívnym krokom, ktorý by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal základné a aktualizované dohovory MOP.

4.14.

Obchod a práca: EHSV víta rozšírený rozsah pracovných otázok zahrnutých do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a nabáda na ďalšiu aktualizáciu záväzkov. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji musia byť lepšie prepojené s deklaráciou MOP o nadnárodných podnikoch a s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky. Komisia by mala podporovať ratifikáciu dohovorov MOP zahrnutých v deklarácii MOP o nadnárodných podnikoch. Najmodernejšie právne predpisy EÚ, najmä udržateľná správa a riadenie spoločností a povinná náležitá starostlivosť, by mali poskytovať trvalý rámec pre ďalší rozvoj kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Na dosiahnutie zmeny v praxi si však tieto záväzky vyžadujú proaktívnejšie presadzovanie práva a lepšiu vynútiteľnosť.

Transparentnosť a komunikácia

4.15.

Väčšia transparentnosť a lepšia komunikácia: EHSV sa pripája ku všetkým inštitúciám a zainteresovaným stranám, pričom zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikácie. Uverejnenie úplnej zápisnice je užitočným východiskovým bodom pre zapojenie občianskej spoločnosti. Stretnutia, ktoré organizuje Komisia v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou, sú dôležitým kanálom, no musia sa zlepšiť smerom k štruktúrovanejšiemu monitorovaniu. EHSV preto odporúča, aby sa odbúral izolovaný prístup a zabezpečilo sa, že komunikačné kanále sa budú navzájom posilňovať, a to s Európskym parlamentom, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou.

4.16.

Včasná odpoveď na sťažností týkajúce sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji: EHSV víta spustenie systému podávania sťažností v roku 2020 vytvorením jednotného kontaktného miesta, a najmä špecializovaného oddelenia pod vedením hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktoré sa zaoberá výlučne sťažnosťami týkajúcimi sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Zatiaľ je príliš skoro na posúdenie jeho účinnosti, ale EHSV očakáva, že občianska spoločnosť bude zapojená do prebiehajúceho vývoja tohto mechanizmu a že sa zohľadnia jej odporúčania.

5.   Nová generácia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji

5.1.

Od predloženia akčného plánu v roku 2018 sa svet obchodu posunul a spolu s tým aj diskusia o obchode a udržateľnom rozvoji. Nová zelená dohoda je zastrešujúcim politickým cieľom, a to aj pre program EÚ v oblasti obchodu. Inštitucionálni aktéri ako Európsky parlament a členské štáty čoraz častejšie volajú po ambicióznej reforme kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila bezprecedentné narušenie obchodných tokov a odhalila hlavné problémy v globálnych dodávateľských a hodnotových reťazcoch, ktoré často súvisia s nedodržiavaním záväzkov týkajúcich sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Vôbec prvý prípad urovnania sporu týkajúceho sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji podrobil súčasný systém inštitucionálnej zaťažkávajúcej skúške. Nový hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu vyvolal vysoké očakávania, pokiaľ ide o väčšie zameranie, zdroje a nové legislatívne nástroje na lepšie vykonávanie a presadzovanie záväzkov týkajúcich sa kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Obchodní partneri EÚ (napr. Kanada a USA) medzitým prijali vo svojich vlastných dohodách o voľnom obchode silné nástroje presadzovania práva alebo, podobne ako Nový Zéland, predložili ambiciózne návrhy v rámci obchodných rokovaní s EÚ, ktorými sa má zabezpečiť, aby bol obchod prospešný pre všetkých.

5.2.

Diskusia o obchode a udržateľnom rozvoji nie je len diskusiou o hodnotách, ale aj otázkou prežitia tak na úrovni EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni. EHSV sa zasadzuje za holistický prístup a podporuje úsilie EÚ o presadzovanie programu udržateľnosti na multilaterálnej úrovni a vyzýva na vytvorenie strategických spojenectiev s kľúčovými obchodnými partnermi v prioritných otázkach, ako je únik uhlíka alebo náležitá starostlivosť. Opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí zastávať vedúcu úlohu v ambicióznej reforme Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a že je potrebné prelomiť tabu o sociálnych aspektoch obchodu. Ako príklad nového pozitívneho prístupu EHSV uvítal návrh USA na riešenie celosvetového problému nútenej práce na rybárskych plavidlách v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO o dotáciách pre rybolov (3).

5.3.

EHSV neustále žiadal o začlenenie efektívnejších kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, keďže sa domnieval, že 15-bodový akčný plán nepriniesol výsledky. V rovnakom duchu sa v preskúmaní obchodnej politiky na rok 2021 zvažujú ďalšie opatrenia na účinné vykonávanie a presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji vrátane možnosti ukladania sankcií v prípade neplnenia záväzkov.

5.4.

V súčasnosti máme dostatočné skúsenosti a poznatky na to, aby bolo možné prehodnotiť doterajší prístup, a EHSV navrhuje použiť nový prístup k iniciatívam, ktorých cieľom bude umožniť riadne dodržiavanie právne záväzných záväzkov vyplývajúcich z kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. V tejto diskusii sa musí dbať na to, aby sa environmentálnym a pracovným normám prikladal v rámci agendy vykonávania a presadzovania práva rovnaký význam.

Nástroje politiky poskytujúce dodatočný pákový efekt v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja

5.5.

Francúzsko a Holandsko uverejnili v máji 2020 neoficiálny dokument, v ktorom vyzvali EÚ, aby zlepšila svoju analýzu sociálno-ekonomických aspektov vplyvu obchodu a aby v súlade s Európskou zelenou dohodou presadzovala vyššie požiadavky na prepojenie medzi obchodom a udržateľným rozvojom vo všetkých jeho rozmeroch (4). EHSV víta analytickejší prístup k vplyvu obchodu a dôrazne podporuje odporúčanie stimulovať účinné vykonávanie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja s postupným znižovaním ciel vrátane možnosti stiahnutia osobitných colných položiek v prípade následného porušenia a objasnenia podmienok, ktoré musia krajiny splniť, aby tieto zníženia získali.

5.6.

EHSV ďalej nabáda na to, aby sa mimo klasického súboru obchodných nástrojov hľadali doplňujúce opatrenia, ktoré by zaistili skutočnú zmenu v praxi. EÚ by mala prijať ambicióznu smernicu EÚ o povinnej náležitej starostlivosti, ktorá uznáva zodpovednosť na základe súčasných noriem a európskym podnikom a podnikom z tretích krajín pôsobiacim v rámci EÚ poskytuje jasný a bezpečný právny rámec. EHSV sa dôrazne zasadzoval za začlenenie povinností náležitej starostlivosti do obchodných dohôd, pokiaľ ide o globálne hodnotové a dodávateľské reťazce, s cieľom usmerňovať rozhodnutia týkajúce sa riadenia zamerané na hospodársku, ekologickú a sociálnu udržateľnosť spoločností (5).

5.7.

Ak má Komisia pokročiť vo svojej agende pre udržateľný rozvoj, musí preskúmať aj iné kapitoly a oblasti, než sú tradičné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, napríklad kapitoly týkajúce sa investícií a vytvárania prepojení a synergií. Zahraniční investori by mali dodržiavať postup náležitej starostlivosti pred tým, ako sa na nich bude vzťahovať medzinárodná investičná dohoda. Podobne by mali zmluvné strany dohôd o voľnom obchode zaručiť, že spoločnosti so sídlom na ich území dodržiavajú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti (6).

5.8.

V záujme udržateľného obchodu musí EÚ nevyhnutne zaviesť ustanovenia o spolupráci medzi zmluvnými stranami v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Korupcia rovnako podkopáva úsilie o udržateľný rozvoj a vyžaduje si zavedenie porovnateľných vysokých noriem na jej odstránenie.

5.9.

Zadávanie verejných zákaziek by malo podliehať určitým podmienkam, pričom zákazky by sa mali udeľovať spoločnostiam z krajín, ktoré dodržiavajú základné normy MOP a Parížsku dohodu. EÚ musí tiež podporovať najlepšie postupy, ako zahrnúť environmentálne a sociálne kritériá do verejného obstarávania. (7)

5.10.

Hoci pri environmentálnom aspekte kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji sa za posledné desaťročie dosiahol najväčší pokrok, pretrvávajú dve výzvy. Po prvé, záväzky v oblasti klímy podľa Parížskej dohody sa obmedzujú na vnútroštátne určené vykonávanie, čo sťažuje zisťovanie porušení. Po druhé, nedostatok medzinárodných environmentálnych noriem, t. j. pre čisté ovzdušie alebo vodu, sťažuje stanovenie povinností. Je dôležité usilovať sa o sfunkčnenie záväzkov v oblasti životného prostredia a vypracovanie noriem, a to aj v súvislosti s náležitou starostlivosťou. Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa biodiverzita stala naliehavejšou ako kedykoľvek predtým. Zelená dohoda, legislatívne iniciatívy EÚ týkajúce CBAM (8) sa stávajú relevantnými témami v kontexte obchodu a udržateľného rozvoja.

5.11.

Komplexnejší pohľad odhaľuje závažné otázky udržateľnosti dohôd o voľnom obchode, ktoré nemožno vyriešiť v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Napríklad poľnohospodárstvo, ktoré je jedným z hlavných vyjednávacích nástrojov EÚ, má jasný vplyv na udržateľnosť. EHSV kladie osobitný dôraz na to, aby potravinová bezpečnosť a udržateľnosť EÚ boli v centre analýzy (9). EHSV v záujme dosiahnutia efektívnejšieho a spravodlivejšieho potravinového dodávateľského reťazca odporúča zaistiť bezproblémové vykonávanie smernice o nekalých obchodných praktikách v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.

Účinnejšie presadzovanie práva

5.12.

EHSV už dlho apeluje na to, aby sa zmenilo fungovanie panelu expertov tak, aby panel mohol aktivovať mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi a ukladať finančné postihy alebo sankcie a poškodenej strane poskytnúť nápravné opatrenia (10). Domáce poradné skupiny by mali zohrávať aktívnu úlohu pri urovnávaní sporov. Tím hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu by mal vyšetrovať prípady vznesené domácou poradnou skupinou, informovať o opatreniach na presadzovanie práva a správach skupiny expertov a zabezpečiť následné opatrenia.

5.13.

EHSV víta nový prístup k dohodám o obchode a spolupráci, ktorý kladie do popredia rovnaké podmienky a udržateľnosť a uplatňuje mechanizmus urovnávania sporov s prístupom k nápravným opatreniam v prípade akéhokoľvek porušenia. Tento „hybridný“ model kombinuje prístup panelu expertov s vynútiteľnou zložkou v prípade pretrvávajúceho nedodržiavania zásady zákazu znižovania úrovne ochrany alebo nedostatočného presadzovania na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s ustanoveniami o pracovných, sociálnych, environmentálnych alebo klimatických otázkach. Zahŕňa to dočasnú kompenzáciu dohodnutú medzi stranami alebo jednostranné pozastavenie plnenia záväzkov žalujúcou stranou v akejkoľvek oblasti (napr. obchodné tarify, práva leteckej prevádzky, prístup do rybolovných vôd) za určitých podmienok.

5.14.

Presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji by mal dopĺňať nezávislý sekretariát práce, ktorý by sa zaoberal otázkami nadnárodnej práce v rámci dohôd o voľnom obchode (vrátane vplyvu na trh práce) a by monitoroval a skúmal súlad s kapitolami o práci. Rovnako by ho mal dopĺňať aj mechanizmus kolektívneho podávania sťažností (11). Medzinárodná organizácia práce by sa ako medzinárodne uznávaný orgán mala zapájať do monitorovania vykonávania dohovorov MOP v rámci dohôd o voľnom obchode. Jej úloha by sa mala posilniť a inštitucionalizovať, aj pokiaľ ide o správny výklad nástrojov MOP v prípade sporu týkajúceho sa medzinárodných pracovných noriem. MOP by mala byť systematicky zapájaná do poskytovania usmernení panelu expertov v týchto otázkach.

5.15.

EHSV navrhuje preskúmať inovatívne prístupy k urovnávaniu pracovnoprávnych sporov, ktoré by medzinárodným panelom ad hoc umožňovali ukladať nápravné opatrenia voči spoločnostiam, ktoré porušujú dohodnuté medzinárodné pracovné normy. Domáce poradné skupiny EÚ – Kanada (12) v rámci dohody CETA poukázali na príklad mechanizmu rýchlej reakcie USMCA (13), ktorý umožňuje uložiť sankcie ako pozastavenie preferenčných ciel v závislosti od rastúcej intenzity závažnosti a opakovaného porušenia. Cieľom je však naďalej podporovať nápravu prostredníctvom dvojstrannej spolupráce a dialógu medzi stranami všade tam, kde je to možné. Ak však existuje možnosť následkov, spoločnosti to odrádza od nedodržiavania predpisov.

5.16.

Posudzovanie presadzovania prijatých záväzkov na základe úspešne prejednaných sporov poskytuje len čiastočný obraz, najmä preto, že súdne spory sú vždy poslednou možnosťou. Možnosť sankcií bez ohľadu na to, či sa používajú alebo nie, je tiež silnou motiváciou dodržiavať záväzky. Napokon prípady, ktorým sa predišlo (tzv. „neprípady“), a ich vývoj ponúkajú zaujímavé príbehy, ktoré by Európska komisia mala zohľadniť pri porovnávacej štúdii o rôznych prístupoch krajín. Samotné porovnanie znenia dohôd a pokroku dosiahnutého v ich formulácii nestačí na vyvodenie zmysluplných záverov. Musí sa vykonať aj kvalitatívne posúdenie výsledkov vykonávania, napríklad využitím skúseností občianskej spoločnosti pri poskytovaní poradenstva pri rokovaniach a monitorovaní vykonávania takýchto ustanovení.

Silnejší rámec pre zapojenie občianskej spoločnosti do domácich poradných skupín

5.17.

Domáce poradné skupiny sú kľúčovým úspechom dohôd o voľnom obchode novej generácie. Potrebný je však inštitucionalizovanejší rámec, aby si mohli úspešne plniť monitorovacie úlohy, či už v súvislosti s obchodom a udržateľným rozvojom, alebo so všetkými dohodami o voľnom obchode.

5.18.

Hlavné obavy súvisia s tým, že niektoré orgány domácich poradných skupín v partnerských krajinách nie sú aktívne, reprezentatívne alebo dokonca nezávislé od vplyvu vlády. Problém často vyplýva zo skutočnosti, že v dohode nie sú jasne vymedzené postupy pri ich zriaďovaní, z možnosti strán vybrať si už existujúce orgány a z absencie dôsledkov v prípade neplnenia záväzkov. EHSV je osobitne znepokojený tým, že vypustenie slova „vyvážené“ v dohode o obchode a spolupráci v súvislosti so zložením domácich poradných skupín by mohlo mať vážne dôsledky na ich fungovanie.

5.19.

V rámci regionálnych obchodných dohôd, ako sú dohody medzi EÚ a Strednou Amerikou a EÚ a Kolumbiou/Peru/Ekvádorom alebo prípadná budúca dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosurom, pretrvávajú obavy v súvislosti so zriadením jednotlivých domácich poradných skupín v každej partnerskej krajine. Tento prísne „vnútroštátny“ prístup predstavuje vážnu prekážku pre akúkoľvek zmysluplnú spoluprácu medzi domácimi, ako aj ich partnerskými domácimi poradnými skupinami v EÚ.

5.20.

V kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji sa preto musí stanoviť zriadenie osobitne poverených orgánov domácich poradných skupín s jasne vymedzenou nezávislosťou, reprezentatívnosťou a vyváženým zložením. Za ich zriaďovanie a fungovanie musia niesť zodpovednosť strany. V regionálnych dohodách by sa malo stanoviť zriadenie spoločných regionálnych orgánov s primeranou administratívnou podporou. Delegácie EÚ a EHSV by mali podporovať zriaďovanie a fungovanie tohto procesu vrátane usmernení a najlepších postupov. EHSV takisto navrhuje, aby sa zvážilo lepšie zosúladenie zastupiteľských organizácií v domácich poradných skupinách EÚ a krajín mimo EÚ, najmä pokiaľ ide o zainteresované strany v oblasti životného prostredia a podnikania.

5.21.

V záujme posilnenia spolupráce domácich poradných skupín EÚ s ich partnermi z občianskej spoločnosti v partnerských krajinách sú nevyhnutné každoročné spoločné stretnutia domácich poradných skupín, ktoré by sa mali stanoviť už v samotných dohodách o voľnom obchode. EHSV vidí pridanú hodnotu pri vytváraní spoločných orgánov občianskej spoločnosti a významne prispieva najmä k podpore občianskej spoločnosti v partnerských krajinách. Jeho osobitnú úlohu treba zachovať v zmiešaných poradných výboroch, ktoré poskytujú nevyhnutný priestor pre dialóg občianskej spoločnosti na oboch stranách dohôd o pridružení, ako je EÚ – Čile (14).

5.22.

Úloha EHSV pri formovaní a zabezpečovaní účinného fungovania domácich poradných skupín je zásadná a mala by sa posilniť. V júli 2021 EHSV načrtol ďalší postup, keď zorganizoval vôbec prvé stretnutie všetkých domácich poradných skupín (#AllDAGs), na ktorom sa zišli všetci členovia súčasných 11 domácich poradných skupín, aby prediskutovali konkrétne kroky týkajúce sa zlepšení. EHSV je prítomný vo všetkých domácich poradných skupinách a tvorí mimoriadne dôležitú súčasť všetkých ich predsedníctiev, ktoré sa skladajú z predsedu a dvoch podpredsedov vybraných z troch skupín a všetkých členov domácej poradnej skupiny. Vďaka spolupráci v rámci spoločných predsedníctiev domácich poradných skupín sa využívajú odborné znalosti EHSV a iných aktérov pri riadení práce skupiny a táto prax by sa mala naďalej uplatňovať. Najmä v prípade domácich poradných skupín pre Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko sa účasť členov EHSV pochádzajúcich zo susedných členských krajín EÚ ukázala ako mimoriadne cenná. EHSV okrem úlohy, ktorú zohrávajú jeho členovia, pomáha domácim poradným skupinám aj tým, že im poskytuje cennú administratívnu podporu.

5.23.

Zvýšená viditeľnosť a štruktúrované inštitucionálne kanály sú zásadné pre dosiahnutie výsledkov. Predsedníctva domácich poradných skupín by sa mali pravidelne pozývať na schôdze podvýboru strán pre kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji a schôdze skupín Európskeho parlamentu pre monitorovanie príslušných dohôd. Prostredníctvom štruktúr podávania správ a výmeny informácií by expertná skupina pre obchod a udržateľný rozvoj zriadená s členskými štátmi a nový hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu mali byť úzko zapojení do práce domácich poradných skupín. Túto prax by mala dopĺňať výmena informácií s MOP o vykonávaní kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, pokiaľ ide o pracovné aspekty, a so sekretariátmi v rámci mnohostranných environmentálnych dohôd v oblasti životného prostredia a klímy. Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegácie EÚ v partnerských krajinách by mali organizovať pravidelné brífingy s domácimi poradnými skupinami a v cieľových krajinách by im mali pomáhať špecializovaní pridelenci pre pracovnú a environmentálnu oblasť.

5.24.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s občianskou spoločnosťou, a to od formovania až po monitorovania obchodných nástrojov a dohôd. Žiada, aby bola obnovená expertná skupina pre dohody o voľnom obchode, ktorá poskytovala jedinečné, potrebné a pravidelné príspevky k obchodným otázkam. Domáce poradné skupiny tiež predstavujú nevyužitý zdroj praktických poznatkov o prierezových otázkach v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, ktorý by sa mal v plnej miere zúročiť.

5.25.

Rastúce výzvy, ktorým čelia domáce poradné skupiny, si vyžadujú systémové riešenia s primeranými ľudskými aj finančnými zdrojmi. Samotné domáce poradné skupiny by sa mali viac zapájať do súvisiacich rozhodnutí.

5.26.

Racionalizácia domácich poradných skupín nie je sama osebe cieľom. Akýkoľvek prípadný nový prístup, ako napríklad zameranie štruktúr viac na jednotlivé témy, musí zaručiť ich účinné fungovanie, aby mohli riešiť výzvy pri vykonávaní konkrétnej dohody, pričom samotné domáce poradné skupiny musia byť zapojené do jeho koncipovania. Pravidelné stretnutia všetkých členov domácich poradných skupín EÚ by pomohli pri hľadaní spoločných riešení prierezových otázok a poskytli platformu na diskusiu o pragmatických a praktických spôsoboch pred ďalším obnovením členstva v domácich poradných skupinách na jar 2023.

---

(1)  V roku 2020 sa v štúdii Nadácie Friedricha Eberta (FES) analyzovali nedostatky domácich poradných skupín a skupina členských organizácií domácich poradných skupín, ktorú koordinuje nadácia CNV Internationaal, v súčasnosti vypracúva neoficiálny dokument s odporúčaniami, ako ich posilniť.

(2)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9. 2021, s. 73.

(3)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9. 2021, s. 73.

(4)  Non-paper on trade, social economic effects and sustainable development, 2020.

(5)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 136 a Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 197.

(6)  Ibid.

(7)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9. 2021, s. 73.

(8)  Pripravované stanovisko NAT/834 na tému CBAM.

(9)  Pripravované stanovisko NAT/822 na tému Strategická autonómia, potravinová bezpečnosť a udržateľnosť.

(10)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 53.

(11)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27

(12)  Spoločné vyhlásenie domácej poradnej skupiny EÚ a Kanady, september 2020.

(13)  Dohoda medzi USA, Mexikom a Kanadou.

(14)  V pripravovanom stanovisku REX/536, ktoré sa má prijať na jar 2022, sa bude skúmať rámec pre zapojenie občianskej spoločnosti počas celého životného cyklu obchodných a politických dohôd.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Smerom ku komplexnej stratégii udržateľného rozvoja vidieka a miest

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/08)

Spravodajca:	Josep PUXEU ROCAMORA
Pomocná spravodajkyňa:	Piroska KÁLLAY

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	4. 10. 2021
Prijaté v pléne	21. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	220/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV je presvedčený, že budúcnosť Európy bude závisieť od toho, ako budeme pristupovať k vidieckym oblastiam, a že je potrebná väčšia spolupráca s mestskými oblasťami, aby sa zabezpečilo, že pri spravodlivej transformácii na klimaticky neutrálnu, udržateľnú a prosperujúcu Európsku úniu sa na žiadnu oblasť ani na žiadneho občana nezabudne. Bolo by to v súlade s cieľmi Európskej zelenej – a sociálnej – dohody, balíkom na podporu obnovy Next Generation EU, Územnou agendou 2030 a 17 cieľmi udržateľného rozvoja.

1.2

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala zredukovať rozdiely medzi územiami podporovaním politík, ktoré zabezpečia spravodlivú a udržateľnú transformáciu vo všetkých oblastiach a zaručia dobrú kvalitu života na vidieku.

1.3

EHSV vzhľadom na výzvy spojené so zmenou klímy a pandémiami zdôrazňuje, že je naliehavé teraz konať a uskutočniť zmenu paradigmy v snahe ukázať prínos spoločnej práce a podporovať vzájomný rešpekt a porozumenie v záujme všetkých občanov.

1.4

EHSV preto vyzýva rozhodujúcich politických činiteľov, aby vypracovali a uplatňovali komplexnú a holistickú stratégiu EÚ, ktorá bude podporovať vyvážený, súdržný, spravodlivý a udržateľný rozvoj vidieka a miest vyzdvihnutím úlohy miestnych komunít, podporou tradičných odvetví a vytváraním nových hospodárskych činností a pracovných miest vo vidieckych oblastiach, ako aj väčšou súčinnosťou s mestskými oblasťami.

1.5

V snahe zaručiť vidieckym komunitám a mestským oblastiam rovnaké podmienky predkladá EHSV tieto odporúčania: 1. je nevyhnutné vyčleniť dostatočné zdroje na politiky rozvoja vidieka a zabezpečiť komunikačné technológie, dopravnú infraštruktúru (najmä verejnú dopravu, ktorá je absolútne nevyhnutná pre každodenný život a zamestnanosť) a kvalitné a účinné systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, ktoré musia byť plne zosúladené s príslušnými mestskými službami (rovnosť v oblasti zdravia); 2. ponuka pracovných miest, odbornej prípravy a bývania musí odrážať a využívať prírodné zdroje vidieka a zároveň vytvárať inovatívne podnikateľské príležitosti; 3. vidiecke parlamenty a miestny rozvoj vedený komunitou musia mať ako modely participatívnej demokracie podporu rozhodujúcich politických činiteľov a musia inkluzívne zastupovať všetkých občanov žijúcich na vidieku vrátane sociálnych partnerov, žien, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a najmä mladých ľudí; 4. kultúrne dedičstvo by sa malo chrániť a propagovať (1).

1.6

EHSV predkladá tieto odporúčania na podporu rozvoja vidieka a miest: 1. vlády musia transparentne a spravodlivo poskytovať služby občanom vo všetkých oblastiach; 2. organizácie občianskej spoločnosti, s využitím iniciatívy LEADER a zapojením miestnych akčných skupín, by mali rozvíjať miestne vidiecko-mestské partnerstvá s cieľom vytvárať hospodárske, sociálne a environmentálne príležitosti a umožniť lepšie pochopiť vzájomnú závislosť; 3. model riadenia rád pre potravinovú politiku by mohol byť inšpiratívnym príkladom pre účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými subjektmi na miestnej úrovni. Možnosti práce na diaľku, dopyt po bývaní na vidieku a prístup k pôde sa vzhľadom na nové environmentálne vplyvy a výzvy a v dôsledku pandémie zmenili; 4. je prospešné podnecovať a podporovať výmenu osvedčených postupov a rizikových prípadov medzi regiónmi; 5. prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach môže byť jedným z faktorov prispievajúcich k miestnemu hospodárskemu rozvoju a môže pomôcť vidieckym komunitám prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu prostrediu.

1.7

EHSV predkladá Európskej komisii a národným a regionálnym vládam tieto konkrétne odporúčania: 1. dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti, ktorú nedávno prijala Komisia (2), by sa mala ďalej rozvinúť, aby sa z nej stal vidiecky a mestský záväzok na podporu spravodlivého prístupu. Je dôležité ukázať prínos spolupráce vidieckych a mestských organizácií, ako napríklad v prípade iniciatívy „z farmy na stôl“ a sociálne inkluzívnej zelenej dohody; 2. Európska komisia by sa mala zasadzovať za vytvorenie skupiny vidieckych a mestských zainteresovaných strán, pričom by sa malo vychádzať z iniciatívy „inteligentné dediny“, s cieľom rozvíjať osvedčené postupy v modeloch partnerstva; 3. v záujme podpory zapojenia by sa malo investovať do miestnych pilotných projektov a mali by sa vytvoriť celoeurópske stimuly/kritériá a ocenenia pre pokrokové príklady, ktoré sa preukážu inkluzívnymi dohodami.

1.8

EHSV je tiež odhodlaný spolupracovať s Európskym parlamentom a Výborom regiónov prostredníctvom realizácie výskumov, konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou a podporovaním vytvorenia európskej charty vidieckych a mestských práv a povinností.

1.9

Vo svojich budúcich stanoviskách o územnej, mestskej a vidieckej politike bude EHSV prihliadať na komplexnú víziu. Napríklad toto stanovisko bolo pred prijatím prediskutované vo viacerých sekciách EHSV.

2.   Úvod

2.1

V nadväznosti na odporúčania uvedené v stanovisku EHSV na tému Integrovaný prístup pre zraniteľné regióny EÚ prijatom v septembri 2020 (3) a na závery z vypočutia usporiadaného 18. júna 2021 (4) sa EHSV teraz zasadzuje za komplexnú stratégiu EÚ pre udržateľný rozvoj vidieka a miest, pričom analyzuje všeobecný rámec spájajúci politiku rozvoja vidieka so všetkými ostatnými príslušnými politikami, snaží sa identifikovať existujúce výzvy a prekážky a zdôrazniť úlohu občianskej spoločnosti, podnikov a miestnych komunít pri vytváraní prístupov zdola nahor. EHSV sa bude aktívne usilovať zabezpečiť, aby sa táto stratégia zohľadnila pri navrhovaní politík EÚ.

2.2

Je nevyhnutné lepšie spravovať rozmanitosť, ktorá existuje vo vidieckych oblastiach na základe ich individuálnych možností Niektoré vidiecke oblasti môžu vzhľadom na svoju blízkosť k mestským oblastiam profitovať z tzv. aglomeračného efektu prostredníctvom interakcie medzi vidiekom a mestom. Iné, vzdialenejšie, sú omnoho viac závislé od jedného odvetvia, často od poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu alebo ťažby, a interakcia s mestami je v nich menej viditeľná.

2.3

Hoci vidiecke a mestské oblasti sú dva rôzne typy oblastí, ktoré majú svoje vlastné špecifiká a rozvíjajú sa odlišne, skutočnosť dokazuje, že sú navzájom úzko prepojené. Tieto vzájomné závislosti sú zároveň čoraz zložitejšie a dynamickejšie a zahŕňajú štrukturálne a funkčné toky ľudí a investičného majetku, informácií, technológií a životných štýlov. Preto je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, dvoma typmi oblastí, ktoré sa navzájom potrebujú a ktoré jeden bez druhého nemôžu existovať.

2.4

Ideál života na vidieku ako synonyma blahobytu a kvality života občanov, musí byť cieľom, ktorý treba dosiahnuť aj v odľahlých alebo znevýhodnených oblastiach. Stratégia musí nájsť spôsob, ako nastoliť potrebnú rovnováhu a komplementárnosť, aby sa v budúcnosti dosiahla udržateľnosť.

2.5

K výzvam, ktorým čelia vidiecke oblasti (demografické zmeny, vyľudňovanie, digitálna priepasť, nízka úroveň príjmov, obmedzený prístup k niektorým službám, potreba lepších vyhliadok na zamestnanie alebo špecifický dosah zmeny klímy), možno zaujať len komplexný a obnovený územný prístup, ktorý sa usiluje o vzťah založený na reciprocite v záujme rozvoja.

2.6

Tento nový kontext, ktorý presahuje tradičný vzťah medzi vidieckymi oblasťami, zameranými na poľnohospodárstvo a oddelenými od mestského prostredia, si vyžaduje, aby opatrenia na rozvoj vidieka vychádzali z viacodvetvového a integrovaného prístupu vo všetkých regiónoch, pričom by sa mali využívať synergie a mala by sa zaistiť komplementárnosť vidieckych, mestských a prechodných oblastí.

3.   Výzvy a návrhy opatrení

3.1

Tradičné chápanie, pri ktorom sa jasne rozlišuje medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, si vyžaduje nové koncepcie, nové výklady a prístupy, pričom sa pri vymedzení daného regiónu musí zohľadniť miestna realita.

3.2

Budúci rozvoj európskych území by mal byť založený na komplementárnosti medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a na koordinácii politík, ktoré sú na ne zamerané, s konečným cieľom dosiahnuť sociálnu a hospodársku súdržnosť a environmentálnu udržateľnosť týchto území.

3.3

EHSV sa domnieva, že strategické prístupy k rozvoju vidieka a miest by sa mali viac zosúladiť, aby sa zabránilo prekrývaniu a nezrovnalostiam medzi stratégiami (ako napr. stratégia MAS, stratégia integrovaných územných investícií, stratégia miestneho rozvoja, stratégia regionálneho rozvoja) a aby sa miestnym aktérom uľahčilo ich uplatňovanie v rozvojových procesoch a investíciách.

3.4

Rozvoj vidieka a miest sa musí riadiť v súlade so zásadami stanovenými v Územnej agende 2030, Lipskej charte, mestskej agende OSN, Urbánnej agende pre EÚ, Amsterdamskom pakte, deklarácii Cork 2.0 „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ a zásadách OECD pre mestskú a vidiecku politiku, v ktorých sa zohľadňujú tematické partnerstvá a spoločné riadenie zo strany mestských a vidieckych oblastí.

3.5

Stredne veľké mestá zohrávajú kľúčovú úlohu, keďže spájajú mestské metropolitné oblasti s vidieckymi oblasťami, a preto si zasluhujú osobitnú pozornosť pri územnom plánovaní, ako aj pri prideľovaní zdrojov a služieb. Mnohé európske mestá už zaviedli veľmi úspešné prístupy (napríklad Toulouse vo Francúzsku, Manresa v Španielsku, Turín v Taliansku a Aalborg v Dánsku). Siete miest, ako sú ICLEI (5), Eurotowns (6) a Eurocities (7), sú kľúčovými aktérmi pri výmene skúseností a šírení osvedčených postupov.

3.6

Interakcia medzi vidiekom a mestom musí byť súčasťou politickej agendy, pričom musíme rozhodujúcim politickým činiteľom a tvorcom politík pomôcť pochopiť ju a podporovať spôsoby zostavovania politík vychádzajúce z miestnej reality.

3.7

Výskum financovaný z európskych zdrojov by sa mal tiež ďalej zameriavať na spôsoby, ako podporovať spravodlivý a udržateľný rozvoj vidieka a miest a oživiť hospodársky rozvoj vidieckych oblastí. Projekty ako ROBUST (8), RUBIZMO (9) a LIVERUR (10) by sa mali ďalej rozvíjať a mali by viesť ku konkrétnym zmenám.

3.8

Na to, aby sa dosiahla udržateľnosť (hospodárska, sociálna a environmentálna) týchto území, vidieckych aj mestských, je potrebná komplexná politika vychádzajúca z konkrétnej sociálno-ekonomickej, kultúrnej a etnografickej situácie, ako aj podpora spolupráce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, angažovanosť rôznych spoločenských a hospodárskych subjektov a tiež vhodné mechanizmy riadenia so zapojením miestnych samospráv.

3.9

Odľahlé vidiecke oblasti sú ešte viac vystavené výzvam, ktorým čelia vidiecke oblasti, a preto si vyžadujú osobitné politiky a zaobchádzanie. Okrem toho, že treba vyriešiť problémy spojené s prístupom k verejným službám vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, EHSV navrhuje, aby sa vytvorili programy, ktoré obnovia miestny hospodársky ekosystém v spolupráci so susednými sídlami.

3.10

Mnohé výzvy, ktorým čelia vidiecke oblasti, presahujú rozsah pôsobnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a jej finančné prostriedky, ako sa zdôrazňuje v našej nedávnej hodnotiacej správe o vplyve SPP na územný rozvoj vidieckych oblastí (11), a preto je potrebné zaujať integrovaný prístup k opatreniam a financovaniu v rámci rôznych politík, ktoré majú vplyv na vidiecke oblasti. K finančným prostriedkom SPP na rozvoj vidieka by sa mali doplniť finančné zdroje vnútroštátnych politík.

3.11

Poľnohospodárske, potravinové a vidiecke politiky musia byť v súlade s politikami v oblasti klímy a biodiverzity, politikami zameranými na znižovanie chudoby, infraštruktúru a dopravu, politikami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, politikami týkajúcimi sa poskytovania základných služieb všeobecného záujmu (zdravotníctvo, bývanie atď.), politikami na podporu rozvoja nových činností založených na obehovom hospodárstve a biohospodárstve, ako aj s politikami v oblasti digitalizácie alebo boja proti vyľudňovaniu atď.

3.12

Tieto politiky musia byť zosúladené a komplementárne aj s európskymi stratégiami, ako je zelená dohoda (12) alebo stratégia „z farmy na stôl“ (13), a najmä s novou priemyselnou stratégiou (14), kde sa agropotravinársky sektor vymedzuje ako jeden z kľúčových strategických ekosystémov EÚ, a tiež s politikami na zaručenie potravinovej bezpečnosti. Experimentovanie s novými formami spolupráce medzi mestami a vidiekom v kontexte Európskej zelenej dohody je nielen základnou podmienkou, ale aj príležitosťou pre spravodlivú transformáciu a územne vyvážený udržateľný rozvoj.

3.13

Riadenie a harmonizácia finančných prostriedkov na európskej, národnej a nižšej ako celoštátnej úrovni by sa mali zlepšiť v snahe lepšie zabezpečiť udržateľný rozvoj lepším riešením horizontálnych otázok a neustálym reagovaním na požiadavky všetkých území.

3.14

EHSV upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k udržateľnému financovaniu a vytvoriť prispôsobené finančné nástroje pre rozvoj vidieka a miest, pričom treba zohľadniť štruktúru rizík a špecifiká hospodárskeho profilu danej oblasti. Okrem toho by sa v rámci taxonómie a fiškálneho prístupu pre vidiecke oblasti malo prihliadať na rozvojové a investičné potreby.

3.15

Tento integrovaný prístup si vyžaduje koordináciu medzi rôznymi správnymi orgánmi a riadiacimi orgánmi vrátane mnohých riaditeľstiev Európskej komisie, ktoré sa zaoberajú prierezovými politikami. Pri horizontálnej koordinácii je potrebné, aby rozhodujúci politickí činitelia začleňovali otázky týkajúce sa vidieka do všetkých politík, a tak zabezpečili zohľadnenie vidieckych potrieb.

3.16

Úspešná koordinácia medzi správnymi orgánmi by sa mala zameriavať na tieto aspekty: i) identifikovať vhodnú úroveň intervencie; ii) stanoviť jasnú vedúcu úlohu pri koordinácii politík; iii) posilniť dohody o spolupráci medzi regiónmi alebo obcami; iv) podporovať partnerstvá medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom využiť funkčné väzby; v) zlepšiť vertikálnu koordináciu medzi jednotlivými úrovňami riadenia.

3.17

Je potrebné zachovať priamy kontakt s vidieckymi oblasťami prostredníctvom aktívnej úlohy regiónov EÚ, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri navrhovaní a uplatňovaní politík rozvoja vidieka na miestnej úrovni. Pre zabezpečenie udržateľnosti politík rozvoja vidieka a miestnej zodpovednosti za ne má kľúčový význam zapojenie viacerých zainteresovaných strán a prístup zdola nahor. EHSV žiada, aby sa zohľadnila úloha, ktorú môžu zohrávať miestne akčné skupiny a model miestneho rozvoja vedeného komunitou.

3.18

EHSV taktiež navrhuje, aby sa ako inšpiratívny príklad pre účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými subjektmi na miestnej úrovni využil model riadenia rád pre potravinovú politiku.

3.19

Mal by sa dosiahnuť pokrok v súvislosti s územnými dohodami podporovanými angažovanou politikou, čo si vyžaduje vymedzenie cieľov, spojenie síl, stimulovanie verejných a súkromných záväzkov s územným zameraním, rozvoj mechanizmov medziinštitucionálnej a medziodvetvovej spolupráce, vytvorenie novej inštitucionálnej štruktúry na podporu udržateľného rozvoja, uznanie rozmanitosti vidieckych oblastí a podporu väzieb medzi mestom a vidiekom. V tejto súvislosti majú teraz podniky a organizácie v agropotravinárskom odvetví príležitosť podpísať kódex správania v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov (15), ktorý zaviedla Komisia v rámci stratégie „z farmy na stôl“.

3.20

Územné dohody by mali byť založené na spravodlivosti a rešpekte. V Anglicku, Walese a Škótsku existujú kódexy správania vo vidieckych oblastiach s cieľom pomôcť ľuďom pochopiť, ako tieto oblasti rešpektovať. Na základe týchto skúseností (16) by sa mohla vytvoriť európska charta práv a povinností pre spravodlivé a udržateľné vzťahy medzi vidiekom a mestom. Táto charta by sa mala stať súčasťou občianskej výchovy pre všetkých.

3.21

EHSV uznáva, že neexistujú jednotné vzorce, ktoré by sa dali uplatniť na všetky územia, a že každý územný celok by sa mal zamerať a špecializovať so zreteľom na jedinečnosť, rozmanitosť a multifunkčnosť vyžitia svojho územia a hľadať riešenia založené na vlastnom potenciáli, potrebách, schopnostiach a túžbach. Využívanie existujúcej infraštruktúry a úvahy o budovaní novej sa musia posudzovať globálne, pričom treba prihliadať na tendenciu investovať na vhodných miestach.

3.22

Nevyhnutnosť zlepšiť pracovné príležitosti: i) pandémia COVID-19 urýchlila procesy digitalizácie a ekologizácie, ktoré si vyžadujú úsilie, aby mohli ďalej pokračovať; ii) je potrebné vytvárať a udržiavať nové pracovné príležitosti vo vidieckych oblastiach, a to vrátane tých, ktoré súvisia s poskytovaním služieb na vidieku, prácou na diaľku, novými technológiami alebo energiou z obnoviteľných zdrojov; iii) posilnenie multifunkčných aspektov poľnohospodárstva, podporovanie nepoľnohospodárskych činností a etablovanie podnikov zameraných na služby v oblasti čistej energie a priemysel vo vidieckych oblastiach môžu pomôcť vytvoriť mnoho pracovných príležitostí; iv) podporovať podnikanie, zaistiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre MSP a venovať pozornosť potrebám mladších generácií (napr. práca na diaľku); v) udržať pracovné miesta a obchody v blízkosti ľudí; vízia prepojenia vidieka a mesta ponúka príležitosti na rozvoj obehového hospodárstva; vi) presadzovať dôstojnú prácu a zlepšovať pracovné podmienky vo vidieckych oblastiach a zároveň zabezpečiť, aby boli do tohto úsilia zapojené všetky zainteresované strany; vii) prepojiť dopyt spotrebiteľov s regionálnymi a vidieckymi trhmi prostredníctvom komercializácie miestnych výrobkov a značiek kvality; viii) malo by sa dôrazne podporovať vytváranie kultúrnych príležitostí vo vidieckych oblastiach vrátane podpory kultúrnych podujatí a ochrany vidieckych historických a cirkevných pamiatok (kostolov, hradov atď.); ix) procesy digitalizácie otvárajú nové možnosti, ktoré by mohli u občanov, najmä mladých ľudí, vyvolať určité očakávania a prilákať ich na vidiek, a tak zmeniť trend vyľudňovania a kvalitu života vo vidieckych oblastiach. Vidiecke oblasti potrebujú preto primeranú infraštruktúru na zabezpečenie pripojiteľnosti. Riešenia v tejto súvislosti ponúkajú stratégie pripojiteľnosti a digitálne platformy. Vývoj digitálnych technológií v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach by zase uľahčilo vytvorenie vidieckeho digitálneho aktu; x) treba podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a akvakultúru (17) vo vidieckych a prímestských oblastiach, ako aj ekoturizmus a voľnočasové a vzdelávacie aktivity zamerané na udržateľnosť, pričom tieto činnosti by mali byť zlučiteľné s ochranou biodiverzity, aby sa zabezpečila kvalita života; xi) kvalitné a dostupné vzdelávanie na vidieku už od najnižších vekových kategórií môže pomôcť zlepšiť vzdelávacie výsledky, pričom prístup k verejným službám, ako sú služby starostlivosti o deti a školy, je miestny faktor, ktorý zvyšuje atraktívnosť vidieckych oblastí, a to aj pre vysokokvalifikovaných pracovníkov.

3.23

Hospodársky rast a tvorba pracovných miest sú dôležité, ale okrem toho treba v dostatočnej miere zabezpečiť kvalitné služby, bývanie, energie, voľnočasové aktivity, vzdelávanie a odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, aby vidiecke oblasti boli nielen udržateľné, ale aj príťažlivé miesta na život. EÚ musí urýchlene vytvoriť základy pre udržateľné a inkluzívne hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky a prospešné pre všetkých (18).

3.24

Pre rozvoj vidieckych oblastí, a teda aj pre prepojenosť s mestskými oblasťami, by mal byť prioritou najmä neustály rozvoj cenovo dostupnej verejnej dopravy. Zabezpečenie cenovo dostupnej verejnej dopravy je absolútne nevyhnutné pre každodenný život a zamestnanosť, pokiaľ ide o dostupnosť základných verejných služieb, ako sú školy, zariadenia starostlivosti o deti, lekári alebo lekárne a dochádzanie do práce.

3.25

Vyžaduje si to nové formy poskytovania služieb na vidieku: i) poskytovanie integrovaných služieb (využívanie jedného priestoru na viaceré služby, spolupráca medzi poskytovateľmi služieb, spolupráca medzi tímami odborníkov, koprodukcia so zapojením verejných, súkromných a komunitných organizácií); ii) prístup spočívajúci v poskytovaní alternatívnych a flexibilnejších služieb (mobilné služby, ktoré prinášajú službu k občanovi; modely tzv. radiálnych systémov, kde sa služby poskytujú pravidelne z jedného centrálneho miesta; služby lepšie prispôsobené miestnym potrebám); iii) technologické a digitálne riešenia, a to aj v sektoroch vzdelávania a zdravotníctva.

3.26

Komplexná stratégia na dosiahnutie uspokojivej úrovne služieb na rôznych územiach a vzájomná výmena služieb medzi rôznymi časťami daného územia sú kľúčovými prvkami koncepcie udržateľných mestských a vidieckych oblastí.

3.27

Je potrebné vypracovať stratégiu, ktorá prostredníctvom zlepšenia služieb na vidieku a pomocou nových pracovných príležitostí pomôže udržať obyvateľstvo na vidieku a predovšetkým zaručí potrebnú generačnú výmenu.

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Príspevok európskych vidieckych oblastí k Európskemu roku kultúrneho dedičstva 2018 na zabezpečenie udržateľnosti a súdržnosti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 22).

(2)  COM(2021) 345 final.

(3)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 60.

(4)  Towards a holistic strategy on sustainable and equitable rural and urban development | Európsky hospodársky a sociálny výbor.

(5)  https://www.iclei.org.

(6)  https://www.eurotowns.org/.

(7)  https://eurocities.eu.

(8)  https://rural-urban.eu/.

(9)  https://rubizmo.eu.

(10)  https://liverur.eu/.

(11)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/information-reports/evaluation-caps-impact-territorial-development-rural-areas-information-report.

(12)  Európska zelená dohoda | Európska komisia.

(13)  Stratégia „z farmy na stôl“.

(14)  Oznámenie Komisie Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020.

(15)  Code of Conduct (europa.eu).

(16)  The Countryside Code: advice for countryside visitors gov.uk.

(17)  Pozri stanoviská na tému Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj akvakultúry  – NAT/816 (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 103) a Nový prístup k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 108).

(18)  Stanovisko EHSV na tému Udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme (Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Strategická autonómia, potravinová bezpečnosť a udržateľnosť

[stanovisko z vlastnej iniciatívy]

(2022/C 105/09)

Spravodajca:

Klaas Johan OSINGA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	4. 10. 2021
Prijaté v pléne	20. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	128/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV navrhuje vymedziť otvorenú strategickú autonómiu, pokiaľ ide o potravinové systémy, na základe potravinárskej výroby, pracovnej sily a obchodu, pričom celkovým cieľom by malo byť zaistiť všetkým občanom EÚ potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť prostredníctvom spravodlivých, zdravých, udržateľných a odolných dodávok potravín.

1.2.

Predovšetkým by potravinové systémy v EÚ mali byť diverzifikovanejšie, mala by sa posilniť pracovná sila v poľnohospodárstve najmä zvýšením atraktívnosti povolania pre mladých ľudí a zabezpečením dôstojných pracovných podmienok a miezd a mali by sa zosúladiť obchodné politiky s normami EÚ v oblasti potravinovej udržateľnosti a konkurencie (1).

1.3.

Otvorenú strategickú autonómiu a udržateľnosť potravinových systémov možno najlepšie zaručiť vytvorením súboru nástrojov, ktorý bude zahŕňať opatrenia v oblasti riadenia rizík na pomoc potravinovým dodávateľským reťazcom v mimoriadnych situáciách a vnútroštátnym orgánom a orgánom EÚ pri prijímaní okamžitých opatrení.

1.4.

Počas nedávnych udalostí spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, extrémnym počasím v dôsledku narušenia klímy a kybernetickými útokmi sa preukázala potreba zvýšiť odolnosť potravinových systémov. V rámci stratégie „z farmy na stôl“ Európska komisia (EK) vypracúva pohotovostný plán EÚ na zaistenie dodávok potravín a potravinovej bezpečnosti a s ním spojený mechanizmus reakcie EÚ na potravinové krízy (2). Mali by pomôcť zvyšovať povedomie o rizikách a zahŕňať určenie, posudzovanie, mapovanie a monitorovanie kľúčových rizík prostredníctvom stresového testovania kritických systémov na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov a pomôcť realizovať opatrenia na riešenie vzniknutých problémov.

1.5.

EÚ potrebuje systém na predchádzanie udalostiam, ako sú výpadky dodávok elektrickej energie a sietí alebo kybernetické útoky, ktoré sa z dôvodu závislostí môžu vymknúť kontrole. Napríklad: mesto, v ktorom musia byť niekoľko týždňov zavedené obmedzenia pohybu, niekoľkodňový výpadok elektrickej energie, kybernetický útok na potravinársku spoločnosť alebo na maloobchodníka.

1.6.

V snahe zlepšiť obranné mechanizmy je potrebné rozvíjať existujúce potravinové systémy a zároveň diverzifikovať potravinové systémy vrátane obchodných modelov v potravinárskom priemysle pre farmárske predajne, mestské poľnohospodárstvo, vertikálne poľnohospodárstvo a prístupu „miestne pre miestnych“ vo všeobecnosti. Vyžaduje si to, aby poľnohospodári a pestovatelia v širšej miere využívali výsledky výskumu a inovácie, a malo by to pomôcť minimalizovať riziká „potravinových púští“ a riziká spojené so špecializáciou výroby (3). Zároveň by sa mali posilniť výhody efektívneho systému distribúcie, od poľnohospodárskych podnikov až po spracovateľské podniky a trhy.

1.7.

Ak chceme zaistiť dlhodobú výrobu zdravých potravín v dostatočnom množstve a perspektívne živobytie v tejto oblasti, je dôležité, aby sa prírodné zdroje využívali udržateľným spôsobom, aby sa zachovávali pôdne a vodné zdroje, bojovalo proti zmene klímy a stratám biodiverzity a chránili dobré životné podmienky zvierat. EÚ by mala zároveň posilniť miestnu a regionálnu výrobu v snahe kombinovať dobre vyváženú výrobu a spracovanie potravín s nízkou uhlíkovou stopou.

1.8.

SPP zohráva zásadnú úlohu v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti. Mala by stabilizovať trhy v čase krízy a zároveň poskytovať záchrannú sieť pre poľnohospodárov a spracovateľov a chrániť životné prostredie, pracovnú silu, klímu a dobré životné podmienky zvierat. SPP zohráva úlohu aj pri udržiavaní strategickej výrobnej kapacity, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.

1.9.

Poľnohospodárske podniky, úrodná poľnohospodárska pôda a voda sú strategickými aktívami a musia sa do určitej miery chrániť v celej EÚ, pretože predstavujú hlavnú oporu našej otvorenej strategickej potravinovej autonómie.

1.10.

EHSV opakuje svoje odporúčanie preskúmať možnosť vytvorenia viacúrovňovej Európskej rady pre potravinovú politiku s viacerými zainteresovanými stranami (4). V kontexte otvorenej strategickej autonómie by takáto rada mohla okrem iného zohrávať monitorovaciu úlohu a pomáhať pri hodnotení a predvídaní rizík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

1.11.

EÚ musí zabezpečiť, aby hranice zostali otvorené bezpečným spôsobom a nepretržite fungovala pracovná sila spolu s logistikou v oblasti potravinárskej výroby a distribúcie potravín („zelené jazdné pruhy“) v rámci EÚ a do tretích krajín. Na to je potrebný silný mechanizmus koordinácie medzi členskými štátmi, EK a tretími krajinami.

2.   Úvod

2.1.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je preskúmať koncepciu „otvorenej strategickej autonómie“ pre Európu v súvislosti s budúcou potravinovou bezpečnosťou a udržateľnosťou a poskytnúť výhľadové názory a politické odporúčania občianskej spoločnosti. Stanovisko predovšetkým ponúka podnety na zamyslenie v súvislosti s otázkami vyplývajúcimi z nedávnych udalostí ako pandémia ochorenia COVID-19, extrémne počasie, kybernetické útoky a politické/sociálne napätie.

2.2.

„Otvorenú strategickú autonómiu“ treba vnímať ako príležitosť pre EÚ zaistiť bezpečnosť dodávok potravín a nastaviť prísne normy udržateľnosti, najmä v kontexte Európskej zelenej dohody a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Potravinová udržateľnosť v Európe je výzva, ktorú je potrebné riešiť interne aj externe a v tomto stanovisku sa budeme zaoberať aj možnými spôsobmi ochrany a zlepšenia dostupnosti udržateľných potravín pre všetkých občanov EÚ, najmä v čase kríz.

2.3.

Stanovisko nadväzuje na niekoľko návrhov a konkrétnych myšlienok, ktoré už EHSV vyjadril vo svojich predchádzajúcich prácach (5). Tieto návrhy možno zhrnúť takto: — stimulovať komplexnú potravinovú politiku v EÚ s cieľom podporovať zdravú výživu zabezpečenú pomocou udržateľných potravinových systémov, prepojiť poľnohospodárstvo s výživou a ekosystémovými službami a zaistiť dodávateľské reťazce, ktoré budú chrániť zdravie všetkých skupín európskej spoločnosti. Takáto politika, ktorá je zohľadnená v stratégii Komisie „z farmy na stôl“, by mala lepšie zosúladiť oblasti politiky súvisiace s potravinami, vrátiť potravinám hodnotu a podporiť dlhodobý prechod od dôrazu na výrobu a spotrebu potravín k potravinovému občianstvu; — zvýšiť potenciál krátkych dodávateľských potravinových reťazcov, agroekológie a systémov kvality výrobkov; — zabezpečiť spravodlivé ceny a zakázať nekalé obchodné praktiky; — začleniť stratégiu „z farmy na stôl“ a stratégiu v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou zelenej dohody, ako globálne štandardy udržateľnosti do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ; — zabezpečiť štruktúrované zapojenie a účasť občianskej spoločnosti a všetkých zainteresovaných strán v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, a to aj prostredníctvom Európskej rady pre potravinovú politiku.

2.4.

A napokon je cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy prispieť cennými poznatkami k prebiehajúcej práci v súvislosti so stratégiou Európskej zelenej dohody „z farmy na stôl“, SPP, preskúmaním obchodnej politiky a agendou strategického výhľadu, a dostať problematiku potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti v EÚ do centra pozornosti tejto analýzy.

2.5.

V septembri 2021 sa konal samit OSN o potravinových systémoch, ktorý bol zameraný na pomoc krajinám pri dosahovaní 17 cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 2 – Žiadny hlad. EHSV sa zapojil do tejto diskusie (6).

3.   Otvorená strategická autonómia, kľúčové prvky potravinového systému

3.1.

Podľa EK je „otvorená strategická autonómia“ schopnosťou EÚ samostatne sa rozhodovať a formovať svet okolo seba prostredníctvom líderstva a angažovanosti, ktoré odrážajú jej strategické záujmy a hodnoty. EÚ môže byť vďaka nej hospodársky aj geopoliticky silnejšou, ak bude (7): — otvorená obchodu a investíciám, ktoré pomáhajú hospodárstvu EÚ zotaviť sa z kríz a zostať konkurencieschopným a prepojeným so svetom, — udržateľná a zodpovedná, pričom sa na medzinárodnej úrovni ujme vedenia pri vytváraní zelenšieho a spravodlivejšieho sveta, bude posilňovať existujúce spojenectvá a spolupracovať s mnohými partnermi, — asertívna voči nekalým a donucovacím praktikám a pripravená presadzovať svoje práva, pričom bude pri riešení celosvetových problémov vždy uprednostňovať medzinárodnú spoluprácu.

3.2.

Pokiaľ ide o potravinové systémy, „otvorenú strategickú autonómiu“ je potrebné lepšie vymedziť. EHSV chce prispieť k úvahám o tom, ako sa EÚ môže lepšie pripraviť na budúce krízy. Malo by to byť súčasťou Plánu obnovy pre Európu, napríklad by sa mohli využiť finančné prostriedky z nástroja NextGenerationEU.

3.3.

EHSV navrhuje vymedziť otvorenú strategickú autonómiu na základe potravinárskej výroby, pracovnej sily a obchodu s celkovým cieľom zaistiť občanom EÚ potravinovú bezpečnosť a udržateľnosť prostredníctvom spravodlivých, udržateľných a odolných dodávok potravín.

3.4.   Potravinárska výroba

3.4.1.

K potravinovej bezpečnosti by sa malo pristupovať z medzinárodného, národného a miestneho hľadiska. Celkovo 55 % svetovej populácie žije v mestách, kde sa vyrába len málo čerstvých potravín – v takzvaných potravinových púšťach. OSN predpokladá do roku 2050 nárast na 68 %. Podľa prognóz by v dôsledku urbanizácie v spojení s celkovým nárastom svetovej populácie mohlo do roku 2050 pribudnúť v mestských oblastiach ďalších 2,5 miliardy ľudí (8). Predpokladá sa, že miera urbanizácie Európy sa do roku 2050 zvýši približne na 83,7 % (9).

3.4.2.

Na vnútornom trhu Európskej únie sa potraviny denne prepravujú väčšinou z vidieckych oblastí a zo spracovateľských odvetví do supermarketov v mestských oblastiach. Miestne farmárske predajne a online predajne sa však v čase obmedzenia pohybu v rokoch 2020 a 2021 tešili medzi spotrebiteľmi zvýšenej obľube.

3.4.3.

Rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov prispieva k odolnosti Európy. Miestne kanály by mali zodpovedať potrebám obyvateľstva a osobitostiam jednotlivých území a danej klímy. Spracovateľské kapacity by sa mali viac rozvíjať na miestnej úrovni.

3.4.4.

Odolnosť EÚ pomôže zvýšiť aj diverzifikácia výroby. Väčšie využívanie poľnohospodárskej pôdy na účely ekologického poľnohospodárstva je stanovené v stratégii „z farmy na stôl“ a čoraz obľúbenejšie sú záhrady a mestské a vertikálne poľnohospodárstvo (10), ktoré predstavujú rozumné možnosti, ako ušetriť „potravinové kilometre“. Tieto iniciatívy by mali byť prepojené s inými miestnymi a regionálnymi štruktúrami výroby a spracovania potravín s cieľom vytvoriť záchrannú sieť.

3.4.5.

Mapovanie zraniteľnosti by malo byť v programe EÚ prioritou. Členské štáty a EK by mali spolupracovať na odhaľovaní nedostatkov, obmedzení plytvania potravinami, vytváraní scenárov a koordinácii cielenej odbornej prípravy a komunikácie.

3.4.6.

Súčasťou otvorenej strategickej autonómie EÚ v potravinovej oblasti by malo byť inteligentné riadenie zásob potravín. To by malo zahŕňať pravidelnú rotáciu strategických zásob a zároveň snahu zabrániť špekuláciám obchodníkov vrátane nákupu komodít a potravín pod úrovňou nákladov (11), a silným reakciám trhu tým, že sa zabezpečí trhová transparentnosť.

3.5.   Pracovná sila

3.5.1.

Nie je dosť mladých ľudí, ktorí majú potrebnú odbornú prípravu a záujem venovať sa poľnohospodárstvu. V roku 2016 pripadalo na každého poľnohospodára v EÚ vo veku do 35 rokov viac ako šesť poľnohospodárov starších ako 65 rokov (12).

3.5.2.

Poľnohospodári musia okrem toho naďalej znášať neprimerane veľkú časť škôd a strát spôsobených katastrofami. Zvyšujúca sa frekvencia a intenzita katastrof spolu so systémovou povahou rizika narúšajú životy ľudí, pôsobia zničujúco na ich živobytie a ohrozujú celý náš potravinový systém.

3.5.3.

Je nevyhnutné zvýšiť počet poľnohospodárskych pracovníkov v Európe, chrániť poľnohospodárstvo a úrodnú poľnohospodársku pôdu a zabezpečiť primerané poľnohospodárske vedomostné a inovačné systémy (AKIS). Mladých ľudí a ženy treba povzbudzovať, aby začali podnikať v poľnohospodárstve a motivovať ich k tomu, aby sa farmárstvu venovali dlhé roky.

3.5.4.

Zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok pre pracovníkov z EÚ a krajín mimo EÚ v poľnohospodárstve a potravinárskom odvetví na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca je predpokladom pre zavedenie udržateľného a odolného potravinového systému. Mali by sa zaručiť primerané financie, spravodlivé a vyššie mzdy, spravodlivé ceny, dotácie na adaptáciu na zmenu klímy a práva sezónnych pracovníkov.

3.5.5.

Podľa EHSV by výsledkom komplexnej potravinovej politiky EÚ mala byť hospodárska, environmentálna a sociálno-kultúrna udržateľnosť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby stratégia „z farmy na stôl“ zásadne zmenila dynamiku dodávateľského reťazca a dosiahla trvalé zlepšenie príjmov a materiálneho zabezpečenia poľnohospodárov (13). Pochybujeme o tom, či k tejto zásadnej zmene dôjde, ak sa nezavedú správne politické a hospodárske stimuly.

3.6.   Obchod

3.6.1.

Vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ27 dosiahol v roku 2020 hodnotu 184,3 miliardy EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 nárast o 1,4 %, zatiaľ čo dovoz v hodnote 122,2 miliardy EUR bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyšší o 0,5 %. Obchod s agropotravinovými výrobkami zaznamenal v roku 2020 prebytok 62 miliárd EUR, čo je o 3 % viac ako v roku 2019 (14). Podľa Spoločného výskumného centra (JRC) sa pri vývoze agropotravinových výrobkov v hodnote 1 miliardy EUR vytvára v priemere 20 000 pracovných miest, z toho 13 700 v primárnom sektore. Na poľnohospodárstvo zároveň v roku 2016 pripadalo približne 4,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ (15).

3.6.2.

Najväčšími agropotravinárskymi trhmi EÚ boli Spojené kráľovstvo, USA, Čína, Švajčiarsko a Japonsko, ktoré predstavovali viac ako 52 % celkového vývozu. V roku 2020 sa najviac agropotravinových výrobkov doviezlo do EÚ zo Spojeného kráľovstva, Brazílie, USA, Ukrajiny a Číny.

3.6.3.

EÚ zohráva v globálnom obchode s agropotravinovými výrobkami významnú úlohu a je nevyhnutné, aby jej obchodné politiky boli zosúladené s jej udržateľnými cieľmi. V predchádzajúcom stanovisku (16) EHSV navrhol, aby stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, boli začlenené do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ ako globálne štandardy udržateľnosti. Výbor uznal význam a hodnotu obchodu založeného na pravidlách, ktorý funguje za rovnakých podmienok, a jeho veľký prínos k oživeniu hospodárstva po skončení pandémie ochorenia COVID-19.

3.6.4.

S cieľom znížiť závislosť od poľnohospodárskych vstupov by EÚ mala podporovať metódy s nízkymi vstupmi, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá a pesticídy, a zvýšiť výrobnú kapacitu poľnohospodárskych vstupov v Európe.

3.6.5.

Sú potrebné inovatívne systémy, ktorými sa ochráni a posilní základňa prírodných zdrojov a súčasne podporí efektívna výroba (17). Nové technológie, roboty a vakcíny sú dôležitými aktívami, ktoré treba rozvíjať.

4.   Riadenie rizík a scenár stresového testovania

4.1.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ľudstvo a naša potravinová bezpečnosť stoja pred množstvom nových a bezprecedentných hrozieb, ako je extrémne počasie v dôsledku narušenia klímy, choroby a pandémie. Poľnohospodárstvo čelí mnohým rizikám, ktoré vzájomne na seba pôsobia v hyperprepojenom svete (18).

4.2.

Organizácia FAO uvádza, že v rokoch 2020 a 2021 ceny potravín vzrástli na najvyššiu úroveň od roku 2011 (19). Často sa uvádza, že kolísanie cien čiastočne spôsobujú špekulácie. Organizácie OSN a OECD uvádzajú, že v roku 2020 trpelo hladom 720 až 811 miliónov ľudí. Takmer každý tretí človek na svete (2,37 miliardy ľudí) nemal v roku 2020 prístup k primeranej výžive, čo predstavuje nárast o 320 miliónov ľudí za jeden rok (20).

4.3.

Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že potravinovú bezpečnosť nemožno – ani v Európe – považovať za samozrejmosť. Všetci aktéri a všetky činnosti v celom potravinovom reťazci sú navzájom hyperprepojené. Počas pandémie krajiny zaviedli obchodné obmedzenia. Aj v rámci EÚ členské štáty prijali jednostranné opatrenia a uzatvorili hranice, čím ohrozili prepravu potravín a pohyb sezónnych pracovníkov. Vďaka rýchlemu prispôsobeniu zo strany poľnohospodárov a partnerov v potravinovom reťazci výroba, spracovanie a distribúcia pokračovali bez prerušenia. Aj Komisia prijala opatrenia na udržanie fungovania vnútorného trhu. Mnohých podnikateľov však kríza hospodársky zasiahla v dôsledku prerušenia cestovania, cestovného ruchu a poskytovania stravovacích služieb.

4.4.

Kybernetické útoky, ako napríklad útoky prostredníctvom ransomwaru, vedú ku krízam v reálnom živote, pretože v súčasnosti je množstvo informácií online („internet vecí“). Tlačová agentúra AP uviedla, že priemerná platba páchateľom počítačovej trestnej činnosti sa v roku 2020 zvýšila o 311 % na 310 000 USD. Obete získali prístup k svojim údajom v priemere až po 21 dňoch (21).

4.5.

V apríli 2021 boli v najväčšom holandskom supermarkete (Albert Heijn) niekoľko dní nedostupné niektoré syrové výrobky v dôsledku kybernetického útoku na významného distribútora (22). Nedávno bol napadnutý najväčší mäsokombinát na svete, spoločnosť JBS. V USA sa preto zvýšili obavy o bezpečnosť v súvislosti s vnútroštátnymi dodávkami potravín (23). Zdá sa, že spoločnosti mnohé kybernetické útoky nenahlasujú, aby zabránili reakciám trhu, ako je nakupovanie do zásoby či prudké zvýšenie cien. Kybernetické útoky majú závažné následky aj na spoločnosti, ktoré nie sú priamym cieľom útokov. Napríklad po útoku prostredníctvom ransomwaru na amerického dodávateľa softvéru Kaseya boli v júli 2021 zatvorené stovky predajní skupiny Coop vo Švédsku (24).

4.6.

Rovnako znepokojujúce bolo zablokovanie Suezského prieplavu 200 000-tonovou kontajnerovou loďou začiatkom apríla 2021. Takéto incidenty poukazujú na zraniteľnosť svetových dodávateľských reťazcov. Ak sú tieto reťazce na niekoľko dní prerušené, trvá dlho, kým sa dodávky obnovia, a to môže spôsobiť zvýšenie cien pre spotrebiteľov a spoločnosti.

4.7.

V septembri EK zverejnila svoju správu o strategickom výhľade za rok 2021 zameranú na otvorenú strategickú autonómiu (25). Komisia považuje „zabezpečenie udržateľných a odolných potravinových systémov“ za jednu z kľúčových strategických oblastí na posilnenie vedúceho postavenia EÚ vo svete. V tejto súvislosti sa spomína potreba investovať do inovácií s cieľom chrániť odolné a udržateľné potravinové systémy (26).

4.8.

Okrem toho nedávno vypracovaný technický dokument Spoločného výskumného centra bol podkladom prehľadov odolnosti uverejnených v správe EK o strategickom výhľade za rok 2020 (27). Uvádzajú sa tam aj ukazovatele zraniteľnosti súvisiace s prístupom k miestnym službám a so závislosťou od dovozu potravín a potvrdzuje geopolitický význam potravín. Prehľad pomáha mapovať zraniteľnosť a vyvíjať cielené stresové testovanie. Ide však o všeobecný prístup, keďže neexistuje jediný ukazovateľ a prehľady odolnosti sa v súčasnosti revidujú.

4.9.

Je potrebné, aby sa dodávateľské reťazce preorientovali z riešení typu „práve včas“ na riešenia „pre každý prípad“. Závislosť od monopolných dodávateľov určitých výrobkov môžu nepriateľské vlády využiť na zasahovanie. Zároveň ide o problém s dodávkou vstupov pre poľnohospodárov a spracovateľov potravín. EHSV preto vyzýva na preskúmanie dostupnosti potravín v EÚ z hľadiska bezpečnosti. Malo by sa to urobiť prostredníctvom štúdií scenárov.

4.10.

Na odhalenie zraniteľností by sa malo použiť stresové testovanie. Napríklad, aké sú možné dôsledky niekoľkodňového zlyhania miestnych/regionálnych/celoštátnych energetických a telekomunikačných sietí? Vo všeobecnosti sa takéto zlyhanie vníma ako jedno z najväčších rizík na strane dopytu pre akúkoľvek kritickú infraštruktúru štátu vrátane dodávok potravín. Medzi priame vplyvy na dodávky potravín patrí prerušenie dodávok elektriny, vody a plynu, prerušenie chladiacich a mraziacich kapacít, prerušenie prevádzky zariadení na varenie, pečenie a spracovanie/výrobu potravín, prerušenie vykurovania a osvetlenia, nemožnosť zabezpečiť základnú hygienu potravín a nemožnosť zaobstarať palivá do distribučných vozidiel alebo na iné druhy použitia v dodávateľskom reťazci. Nepriame vplyvy spôsobené vplyvmi na inú kritickú infraštruktúru by však takisto mohli mať závažné dôsledky. Dlhodobá absencia telekomunikácií a dátových komunikácií by predstavovala závažné a bezprostredné problémy z hľadiska komunikácie spoločností, v rámci nich, ako aj s agentúrami štátnej správy, dodávateľmi, so zákazníkmi a spotrebiteľmi, pokiaľ ide o šírenie dôležitých informácií a uskutočňovanie opakovaných objednávok a platieb, a to aj prostredníctvom systémov bankového prepojenia.

4.11.

EHSV odporúča ďalšie preskúmanie tohto scenára.

5.   Odporúčania týkajúce sa ďalšieho postupu

5.1.

Otvorená strategická autonómia ako koncepcia ponúka príležitosti, ale zároveň so sebou prináša aj riziká. Prosperita EÚ závisí aj od svetového obchodu, a teda od jasných pravidiel obchodu a stanovených opatrení.

5.2.

V prípade nedostatku, alebo zdanlivého nedostatku potravín, môže dôjsť k nakupovaniu v návale paniky, pričom spotrebiteľov môže prejsť chuť myslieť na klímu, biodiverzitu či dobré životné podmienky zvierat. Európa preto môže byť ekologickejšia až vtedy, ak bude aj odolnejšia.

5.3.

Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že ak sú dodávateľské reťazce dlhšie prerušené, prejaví sa to ako dominový efekt v celom hospodárstve. Návrat do normálneho stavu môže trvať niekoľko rokov.

5.4.

Otvorená strategická autonómia v potravinovej oblasti nemôže existovať bez spravodlivej a otvorenej obchodnej politiky. Európska únia sa nemôže vrátiť k protekcionistickým politikám, pretože by sa tým vytvorili nové zraniteľnosti a potenciálne by to mohlo spôsobiť veľké škody (28). EÚ napríklad dodáva obilniny do severnej Afriky a na Blízky východ. Medzinárodné dodávateľské reťazce sú často efektívnejšie a diverzifikovanejšie, a preto sú schopné prispôsobiť sa novým otrasom rýchlejšie ako miestne reťazce.

5.5.

EÚ by mala zhodnotiť, v akých prípadoch a v prípade ktorých výrobkov je sebestačnosť hodnotným prístupom. Medzi spotrebiteľmi a širokou verejnosťou by sa mala zvýšiť informovanosť o tom, ako fungujú dodávateľské reťazce.

5.6.

EÚ musí spolu s OSN a so svojimi obchodnými partnermi riešiť základné príčiny potravinovej neistoty a prispieť k veľmi potrebnej transformácii potravinového systému, vďaka ktorej bude poľnohospodárstvo odolnejšie voči otrasom. Vlády musia zohrávať úlohu pri podpore dodávateľských reťazcov, aby boli udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie zabezpečené.

5.7.

Francúzsko a Holandsko v nedávnom spoločnom neoficiálnom dokumente vyzvali na prísnejšie obchodné podmienky EÚ, ako aj na vytvorenie plánu EÚ v oblasti zodpovedného obchodného správania. Mala by sa ním zabezpečiť súdržná a harmonizovaná politika, pričom by sa súčasne mali zachovať rovnaké podmienky pre vnútorný trh EÚ. Akčný plán EÚ v oblasti zodpovedného obchodného správania by mal byť zastrešujúcou stratégiou prístupu EÚ k podpore spravodlivého obchodu a zodpovednej výroby a riadenia dodávateľských reťazcov.

5.8.

Španielsko a Holandsko nedávno vypracovali spoločný neoficiálny dokument o presadzovaní strategickej autonómie pri súčasnom zachovaní otvoreného hospodárstva. V jednom z bodov v tomto dokumente sa uvádza, že „otvorená strategická autonómia“ by mala byť jednou z tém, o ktorých sa bude diskutovať na Konferencii o budúcnosti Európy.

5.9.

V tejto súvislosti je dôležitá aj diskusia na úrovni EÚ o náležitej starostlivosti (29) a o kódexe správania v rámci stratégie „z farmy na stôl“ (30). Preto majú teraz spoločnosti a organizácie v agropotravinárskom odvetví príležitosť podpísať kódex správania týkajúci sa zodpovedných obchodných a marketingových postupov, ktorý iniciovala EK ako súčasť stratégie „z farmy na stôl“ (31).

---

(1)  „Na to, aby komplexná európska potravinová politika bola skutočne relevantná pre európskych spotrebiteľov, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť potravín vyrábaných udržateľne v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale zabezpečia aj primerané príjmy poľnohospodárov a zachovanie jeho postavenia dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18, Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268).

(2)  Pohotovostný plán, EK.

(3)  COVID-19 and the food phenomena (COVID-19 a potravinový fenomén), FAO

(4)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18 a Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268.

(5)  Okrem iného: Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18, Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9, Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268, Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66, Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165, stanovisko EHSV na tému Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec, NAT/823 (EÚ C 517, 22.12.2021, s. 38).

(6)  Príspevok EHSV k samitu OSN o potravinových systémoch, EHSV.

(7)  Preskúmanie obchodnej politiky, EK.

(8)  68 % of the world population projected to live in urban areas by 2050, says UN (Prognózy naznačujú, že do roku 2050 bude v mestských oblastiach žiť 68 % svetovej populácie, tvrdí OSN), OSN.

(9)  Urbanizácia v Európe, EK; UN World urbanisation Prospects (Perspektívy v oblasti svetovej urbanizácie, OSN), 2018.

(10)  Vertikálne poľnohospodárstvo, WUR.

(11)  Stanovisko EHSV na tému Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec, NAT/823 (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 38).

(12)  SPP – Štrukturálne zmeny a generačná obnova, EK.

(13)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 268.

(14)  2020 a year of stability for EU agri-food trade (Rok 2020 je rokom stability obchodu s agropotravinovými výrobkami v EÚ), EK.

(15)  Farmers and the agricultural labour force – statistics (Poľnohospodári a pracovná sila v poľnohospodárstve – štatistické údaje), Eurostat.

(16)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66.

(17)  The future of food and agriculture (Budúcnosť potravín a poľnohospodárstva), FAO.

(18)  The impact of disasters and crises on agriculture and food security: 2021 (Vplyv katastrof a kríz na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť: 2021), FAO.

(19)  Index cien potravín FAO, FAO.

(20)  2021 State of Food Security and Nutrition in the World (Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete v roku 2021), WFP.

(21)  Cyber attack on US pipeline is linked to criminal gang (Kybernetický útok na americké plynovody je spojený so zločineckou skupinou), AP News.

(22)  Kaasschaarste bij Albert Heijn na hack leverancier, de Volkskrant.

(23)  Hacking American beef: the relentless rise of ransomware (Hackerský útok na americké hovädzie mäso: neúprosný nárast ransomwaru), Financial Times.

(24)  NCSC statement on Kaseya incident (Vyjadrenie NCSC k incidentu Kaseya), NCSC.

(25)  2021 Strategic Foresight Report (Správa o strategickom výhľade za rok 2021), EK.

(26)  Shaping and securing the EU's Open Strategic Autonomy by 2040 and beyond (Formovanie a zabezpečenie otvorenej strategickej autonómie EÚ do roku 2040 a neskôr), JRC.

(27)  Prehľady odolnosti, EK.

(28)  Do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ by sa mali začleniť aj stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody, ako globálne štandardy udržateľnosti (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 66).

(29)  Towards a mandatory EU system of due diligence for supply chains (Povinný systém náležitej starostlivosti EÚ pre dodávateľské reťazce), Euractiv.

(30)  Code of Conduct for Responsible Business and Marketing Practices (Kódex správania pre zodpovedné obchodné a marketingové praktiky), Európska komisia.

(31)  Stanovisko EHSV na tému: Zosúladenie stratégií a prevádzky potravinárskych podnikov s cieľmi udržateľného rozvoja v záujme udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19 (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).