Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/1

Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Pracovný program Európskej komisie na rok 2022

(2022/C 97/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na

—	pracovný program Európskej komisie na rok 2022,

—	protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

—	uznesenie VR na tému Priority Európskeho výboru regiónov na roky 2020 – 2025 (1),

—	uznesenie VR na tému Návrhy v súvislosti s pracovným programom Európskej komisie na rok 2022 (2) a

—	uznesenie VR Výročný regionálny a miestny barometer EÚ 2021 (3),

vyzýva Európsky parlament, Radu a Komisiu, aby v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2022 zohľadnili názory a návrhy obsiahnuté v tomto uznesení a oznamuje, že je pripravený prispieť k jeho vykonávaniu;

pripomína záväzok Komisie nadviazať na návrhy vyplývajúce z Konferencie o budúcnosti Európy. Interaktívnu mnohojazyčnú digitálnu platformu a panelové diskusie občanov považuje za možný nástroj celoeurópskeho mechanizmu pre stály dialóg s občanmi a je pripravený zohrávať v tomto procese kľúčovú úlohu;

víta, že rok 2022 je Európskym rokom mládeže a je odhodlaný úzko spolupracovať s ostatnými inštitúciami EÚ a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom podporovať účasť mládeže na všetkých úrovniach;

Priblížiť Európu jej občanom

opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby do rozsahu pôsobnosti legislatívnych a nelegislatívnych opatrení uvedených v akčnom pláne pre európsku demokraciu zahrnula regionálny a miestny rozmer a zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť integritu miestnych a regionálnych volieb a posilniť postavenie miestnych spoločenstiev v boji proti diskriminácii a dezinformáciám;

žiada, aby budúca legislatívna iniciatíva na ochranu slobody médií zohľadňovala situáciu miestnych a regionálnych médií;

podporuje zameranie Komisie na zaručenie účinného uplatňovania zásad právneho štátu vrátane zásady prednosti práva EÚ ako predpokladu zaručenia rovnakých práv a právnej istoty pri vykonávaní spoločných politík;

poukazuje na potrebu pokračovať v úsilí o vytvorenie Únie rovnosti, a to aj navrhnutím nových opatrení na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a boj proti nemu, a preto očakáva, že bude zapojený do zriadenia nového medziinštitucionálneho etického orgánu EÚ;

je v plnej miere odhodlaný uplatňovať koncepciu „aktívnej subsidiarity“ a opakuje svoju výzvu, aby sa v návrhoch Komisie systematicky používala tabuľka na posudzovanie subsidiarity;

podporuje zámer znížiť administratívnu záťaž pre občanov a podniky prostredníctvom prístupu na základe zásady rovnováhy záťaže. Očakáva však, že tento postup bude v súlade s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi normami EÚ a bude sa opierať o prístup založený na dôkazoch a posúdení nákladov v prípade nečinnosti;

10.

opakovane vyzýva na revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ako aj usmernení a príslušného súboru nástrojov, ktoré budú zahŕňať viacúrovňový rozmer európskeho legislatívneho procesu tak, ako to navrhla osobitná skupina pre subsidiaritu;

11.

v tejto súvislosti víta záväzok Komisie posilniť posudzovanie územného vplyvu a overovanie vplyvov na vidiecke oblasti s cieľom viac zohľadniť potreby a špecifiká jednotlivých území EÚ. Poukazuje na to, že je potrebné zohľadniť aj pohraničné regióny. VR preto vyzýva Komisiu, aby zaručila, že úvodné posúdenia vplyvu a posúdenia vplyvu budú zahŕňať hodnotenie možných územne diferencovaných vplyvov každej legislatívnej iniciatívy. Okrem toho podporuje jej plány usporiadať v roku 2022 rozsiahlu konferenciu o lepšej tvorbe práva, v rámci ktorej sa zohľadní najmä miestny a regionálny rozmer tak, ako to urobila v rámci platformy Fit for Future;

12.

zdôrazňuje rastúci význam predvídania ako politického nástroja na rozvíjanie dlhodobých vyhliadok založených na dôkazoch v mnohých politických oblastiach, v ktorých majú miestne a regionálne samosprávy kľúčovú zodpovednosť, ako napríklad v oblasti hospodárskej podpory, demografie, opatrení na zmierňovanie účinkov spôsobených zmenou klímy a adaptáciu na ňu, vzdelávania, zdravotníctva, zručností alebo infraštruktúry. Preto opakovane poukazuje na svoj záväzok podporovať Komisiu pri mapovaní miestnych a regionálnych prognostických kapacít s cieľom zohľadniť miestne a regionálne skúsenosti, najmä výročnú správu o strategickom výhľade;

Budovanie odolných spoločenstiev

13.

požaduje systematickú organizáciu viacúrovňových platforiem a dialógov s cieľom zabezpečiť štruktúrovanú a inkluzívnu účasť miestnych a regionálnych samospráv na plánovaní a vykonávaní iniciatív v rámci zelenej dohody;

14.

zdôrazňuje obrovské územné výzvy ekologickej transformácie, a to aj v odvetví dopravy, a uznáva osobitnú situáciu regiónov s automobilovým priemyslom a vyzýva na viacúrovňový dialóg o spravodlivej transformácii automobilového odvetvia;

15.

bude naďalej sledovať realizáciu dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti a prechod na ekologickejšie, inteligentnejšie a udržateľnejšie poľnohospodárstvo. Vytvorením programu rozvoja vidieka by sa mal poskytnúť základ pre mechanizmus riadenia vidieckych oblastí, pričom sa bude chrániť ich identita a miestne osobitosti, a jasné kvantitatívne ukazovatele vidieckeho rozmeru v európskom semestri;

16.

podporuje priorizáciu cieľa nulového znečistenia v záujme ochrany ľudí a ekosystémov a očakáva, že miestne a regionálne samosprávy budú zohľadnené v pripravovanom balíku opatrení v oblasti nulového znečistenia, a to konkrétne zriadením príslušnej platformy zainteresovaných strán a hodnotiacej tabuľky regiónov EÚ;

17.

žiada, aby sa v pripravovaných návrhoch o plastoch a obehovom hospodárstve zohľadnili príspevky, ktoré už boli poskytnuté v príslušných stanoviskách VR, vrátane zamerania sa na právomoci miestnych a regionálnych samospráv v oblasti zberu odpadu a nakladania s ním;

18.

vyzýva Komisiu, aby ďalej propagovala využívanie vesmírnych technológií a dostupnosť údajov na miestnej úrovni s cieľom bojovať proti zmene klímy, podporiť transformáciu energetiky, chrániť životné prostredie a vykonávať zelenú dohodu;

19.

so záujmom očakáva revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov s cieľom plne implementovať vlnu obnovy a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prebiehajúcu posilnenú spoluprácu s VR;

20.

opakovane poukazuje na to, že ak má byť Európska zelená dohoda úspešná, treba vykonať dôslednú revíziu nariadenia o riadení energetickej únie, vďaka ktorej by ho bolo možné prepojiť s Agendou OSN 2030 a jej rámcom cieľov udržateľného rozvoja, a so štrukturálnym vykonávaním viacúrovňového riadenia prostredníctvom systematických viacúrovňových dialógov o zelenej dohode;

21.

víta súbor nástrojov na riadenie výkyvov cien energie a žiada, aby sa ako prvý krok prijali posilnené opatrenia na boj proti energetickej chudobe a zraniteľnosti voči zmene klímy;

22.

víta, že sa uznáva, že medzi krízou v oblasti klímy a biodiverzitou existuje vnútorné prepojenie a trvá na tom, aby Európska komisia naďalej podporovala viacúrovňové riadenie v EÚ a na celom svete na základe Edinburského vyhlásenia a najmä na nadchádzajúcej 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite a COP 27 UNFCCC. Požaduje prijatie právneho predpisu týkajúceho sa oceánov, ktorý by zapojil miestne a regionálne samosprávy do ochrany morského prostredia;

23.

vyzýva na účinnejšie vykonávanie stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, a to na základe misie zameranej na adaptáciu na zmenu klímy a nástroja politickej podpory EÚ pre adaptáciu;

24.

víta ambíciu Komisie dosiahnuť ciele stanovené v digitálnom kompase do roku 2030 a žiada, aby sa digitálna súdržnosť začlenila do politík EÚ ako doplnkový rozmer hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na miestnej a regionálnej úrovni neexistuje dostatok relevantných ukazovateľov monitorovania cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030. Preto sa usiluje o vypracovanie takýchto ukazovateľov;

26.

víta záväzok Komisie prijať európsky akt o čipoch s cieľom zamyslieť sa nad vysokou závislosťou EÚ od dodávok špičkových technológií z tretích krajín;

27.

víta avizovanú právnu iniciatívu týkajúcu sa nástroja núdzovej pomoci pre jednotný trh. Vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, že vo svojom návrhu zohľadní kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych samospráv, najmä pokiaľ ide o riešenia pre narušenie jednotného trhu na územiach, ktoré sa opierajú o pevné cezhraničné dodávateľské reťazce a výmeny;

28.

víta zámer Komisie opätovne preskúmať politiku hospodárskej súťaže EÚ. Zdôrazňuje, že pokiaľ ide o prípadnú revíziu vymedzenia trhu, treba starostlivo zvážiť, do akej miery to ovplyvní hospodársku rovnováhu medzi rôznymi regiónmi EÚ, ako aj MSP a spotrebiteľov;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe Komisie sa neuvádzajú opatrenia na riešenie zásadných zmien, ktoré so sebou prinesie zelená dohoda, digitalizácia a dekarbonizácia európskeho priemyslu. Odporúča preto, aby Komisia užšie prepojila svoju budúcu priemyselnú politiku so zabezpečením odolnosti voči budúcim zmenám a zohľadnila ponaučenia z konkurencieschopných regionálnych ekosystémov, význam kľúčových podporných technológií a potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a otvorenou strategickou autonómiou;

30.

zdôrazňuje význam ochrany základných práv občanov v budúcich nariadeniach EÚ o umelej inteligencii a posilnenia etických požiadaviek na zavádzanie vysokorizikovej umelej inteligencie. V tejto súvislosti víta verejnú konzultáciu Európskej komisie o prispôsobení pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti konkrétnym výzvam digitálneho veku a umelej inteligencie (4) a očakáva, že na základe toho bude vypracovaný aktualizovaný rámec s cieľom zabezpečiť odškodnenie spotrebiteľov za škody spôsobené využívaním umelej inteligencie;

31.

je odhodlaný pracovať na vytvorení plnohodnotnej európskej zdravotnej únie, ktorá rešpektuje zásadu subsidiarity, a požaduje, aby bola v budúcom Úrade pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ako aj v európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia jasnejšie vymedzená úloha Európskeho parlamentu a regiónov. Výslovne žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy v návrhu na zriadenie HERA, ako aj v návrhu nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia zapojené do plánovania a realizácie počas núdzového stavu v čase zdravotnej krízy;

32.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri prevencii rakoviny. Výbor je pripravený poskytovať poradenstvo v súvislosti s nadchádzajúcim odporúčaním na monitorovanie a zúčastňovať sa na procese vykonávania;

33.

opakovane poukazuje na odporúčania uvedené v stanovisku na tému Nový pakt o migrácii a azyle. Spoločnú migračnú politiku založenú na solidarite a zabezpečujúcu účinné riadenie migračných tokov tak, ako sa vyžaduje v zmluvách, možno vykonávať len za účasti všetkých úrovní riadenia vrátane miestnej a regionálnej úrovne;

34.

opätovne zdôrazňuje potrebu fungujúceho schengenského priestoru bez vnútorných hraníc a podporuje Komisiu, pokiaľ ide o ochranu vonkajších hraníc EÚ a zároveň zachovanie zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;

35.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby finančne podporovali tie členské štáty, ktoré úspešne chránia vonkajšie hranice EÚ;

36.

zdôrazňuje potrebu silnejšej koordinácie, spolupráce a výmeny kľúčových informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, členskými štátmi a orgánmi na presadzovanie práva s cieľom účinne riešiť cezhraničnú trestnú činnosť, a najmä terorizmus a organizovanú trestnú činnosť;

37.

očakáva, že Komisia nadviaže na požiadavku VR, aby vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ nadobudol väčšiu územnú „hĺbku“. VR prispeje k uľahčeniu a rozvoju územnej spolupráce krajín s decentralizovanými právomocami s miestnymi a regionálnymi samosprávami Spojeného kráľovstva, a to aj nad inštitucionálny rámec dohody o obchode a spolupráci;

38.

žiada, aby Komisia zaviedla trvalú a štruktúrovanú podporu partnerskej spolupráce medzi miestnymi samosprávami na západnom Balkáne a ich partnermi v EÚ, a to najmä prostredníctvom zmiešaných poradných výborov s Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj prostredníctvom pracovnej skupiny VR pre západný Balkán. Výbor víta obnovenie nástroja TAIEX na strategickú podporu miestnych samospráv na západnom Balkáne;

39.

víta trvalý záväzok Komisie voči Východnému partnerstvu a najmä to, že sa bude zaoberať návrhom VR na zriadenie Akadémie Východného partnerstva pre verejnú správu;

40.

opakovane vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby pri vykonávaní obnoveného partnerstva s južným susedstvom považovali miestne a regionálne samosprávy za kľúčových partnerov pre udržateľný rozvoj, aby sa opäť zdynamizovali reformy týkajúce sa decentralizácie;

41.

žiada Komisiu, aby uznala, že miestne a regionálne samosprávy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní mieru a prosperity v tretích krajinách, a to prostredníctvom iniciatív, ako je Nikózijská iniciatíva, ktorá je konkrétnym príkladom partnerskej spolupráce;

42.

žiada, aby sa vypracoval jasný plán pre dlhodobý záväzok a finančné posilnenie mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ako aj jeho nástrojov, pokiaľ ide o predchádzanie katastrofám a pripravenosť a tiež schopnosť kolektívnej reakcie na núdzové situácie. Taktiež naliehavo vyzýva Komisiu, aby do nedávno zriadenej vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany zahrnula regionálne a miestne skúsenosti týkajúce sa zvládania katastrof;

Súdržnosť, naša základná hodnota

43.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti, a preto žiada, aby mestá a regióny dostali príležitosť čo najlepšie využiť nástroj Next Generation EU s cieľom konsolidovať dlhodobé a udržateľné investície, ktoré plánujú v rámci tejto politiky;

44.

vyzýva Komisiu, aby vo svojej správe o preskúmaní vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorá sa má predložiť do júla 2022 (článok 16 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti), informovala o zapojení miestnych a regionálnych samospráv do vykonávacej fázy národných plánov obnovy a odolnosti; žiada úplné dodržiavanie zásady partnerstva a jej vykonávanie v rámci Fondu na spravodlivú transformáciu a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a rýchle schválenie všetkých národných plánov podpory obnovy a odolnosti;

45.

víta, že Komisia pristúpila k revízii správy hospodárskych záležitostí a domnieva sa, že nastal čas prehodnotiť fiškálny rámec EÚ, aby sa predišlo tomu, že sa verejné investície a verejné služby opäť stanú prispôsobiteľnou premennou;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuvažovala o predĺžení 100-percentnej miery spolufinancovania o ďalší rok a zvýšení prahu de minimis v rámci Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus, berúc do úvahy rozpočtové obmedzenia, ktorým regionálne a miestne samosprávy stále čelia;

47.

víta rozhodnutie obnoviť strategické partnerstvo EÚ s najvzdialenejšími regiónmi s cieľom náležite zvážiť vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a upraviť podporu EÚ;

48.

vyjadruje znepokojenie nad pomalým schvaľovaním dohôd o partnerstve v členských štátoch, pokiaľ ide o nízku mieru čerpania dostupných štrukturálnych fondov, a navrhuje úzku spoluprácu medzi regiónmi a inštitúciami EÚ s cieľom urýchliť mieru schvaľovania vrátane operačných programov;

49.

žiada Komisiu, aby okrem existujúcej webovej stránky pre vzťahy s investormi vytvorila osobitný webový portál zaoberajúci sa európskymi dlhopismi, ktorý bude obsahovať úplné súhrnné údaje o všetkých kótovaných dlhopisoch a zmenkách v rámci nástroja Next Generation EU a zelených dlhopisov NextGenerationEU;

50.

zdôrazňuje potrebu politického rámca EÚ v snahe umožniť účinné zriadenie a riadenie cezhraničných verejných služieb. Požaduje tiež pevnejší právny rámec na zabezpečenie podpory spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi aktérmi v pohraničných regiónoch EÚ, ktorý zaručí minimálne normy pre cezhraničnú spoluprácu v prípade krízy, aby sa zachovala dostatočná úroveň verejných služieb;

51.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe Komisie nie sú zohľadnené viaceré opatrenia v rámci stratégie udržateľnej a inteligentnej mobility plánované na rok 2022, najmä pokiaľ ide o kombinovanú dopravu, riečne informačné služby a efektívnosť medzinárodnej železničnej dopravy. Výbor však víta, že „digitálne služby multimodálnej mobility“ sú v pracovnom programe zahrnuté a zdôrazňuje, že jadrom tejto iniciatívy musí byť hromadná verejná doprava, ktorú často priamo organizujú miestne a regionálne samosprávy ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

52.

opakovane poukazuje na to, že je potrebné začať čo najskôr vykonávať ustanovenia Európskeho piliera sociálnych práv a uplatňovať ukazovatele „nad rámec HDP“ s cieľom merať hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok, ktorý uľahčí prechod na udržateľné hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky;

53.

so záujmom očakáva odporúčanie o minimálnom príjme ako krok smerom k odstráneniu chudoby v EÚ a ako veľmi potrebné opatrenie nadväzujúce na smernicu o primeraných minimálnych mzdách;

54.

víta vytvorenie európskej platformy na boj proti bezdomovectvu ako prvý krok zohľadňujúci požiadavky, ktoré VR predkladá už niekoľko rokov, pokiaľ ide o účinnejšiu politiku zameranú na túto oblasť;

55.

naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojej nadchádzajúcej európskej stratégii v oblasti starostlivosti náležite zohľadnila nedávne aktivity VR týkajúce sa opatrovateľov a služieb v oblasti starostlivosti;

56.

so záujmom očakáva balík Komisie v oblasti vzdelávania a zdôrazňuje, že pre zlepšenie digitálnych zručností je dôležité zabezpečiť synergie a súdržnosť s budúcimi iniciatívami;

57.

víta navrhovaný program Aim, Learn, Master, Achieve (ALMA) a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby zdroje vyčlenené na tento program boli v súlade s významným počtom mladých ľudí v EÚ, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania a odbornej prípravy (NEET);

58.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa európsky výskumný priestor (EVP) stal realitou tak, že sa podporia regionálne inovačné ekosystémy prostredníctvom strategického a koordinovaného prístupu všetkých úrovní verejnej správy a oceňuje vypracovanie koncepcie regionálnych centier EVP v spolupráci s Komisiou;

59.

podporuje vykonávanie misií programu Horizont ako odvážne kroky na riešenie spoločenských výziev, no zdôrazňuje aj potrebu účinného systému viacúrovňového riadenia, ktorý spája misie s miestnymi a regionálnymi rozvojovými stratégiami, opatreniami na obnovu po pandémii COVID-19 a financovaním inovácií prostredníctvom štrukturálnych fondov;

60.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že inteligentná špecializácia sa v pracovnom programe neuvádza ako kľúčová koncepcia na prekonanie rozptýlenia rôznych programov a politík na podporu inovácie;

61.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho návrh novej európskej stratégie pre cestovný ruch na roky 2030 – 2050 nie je uvedený v pracovnom programe Komisie na rok 2022. Výbor vyzýva Komisiu, aby predložila novú ambicióznu víziu udržateľného cestovného ruchu, ktorá zohľadní vplyv pandémie COVID-19, ako aj zelenú a digitálnu obnovu;

62.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, slovinskému, francúzskemu a českému predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 1. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) COR-2020-01392-00-00-RES-TRA

(2) COR-2021-02507-00-00-RES-TRA

(3) COR-2021-03857-00-00-RES-TRA

(4) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12979-Civil-liability-adapting-liability-rules-to-the-digital-age-and-artificial-intelligence/public-consultation_sk

Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/10

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov

(2022/C 97/03)

Spravodajca:

Piero Mauro ZANIN (IT/EĽS), predseda a poslanec zastupiteľstva regiónu Friuli – Venezia Giulia

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov

V Bruseli 29. 4. 2021

COM(2021) 219 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Podpora obnovy EÚ zlepšením tvorby práva

zdôrazňuje, že systém lepšej právnej regulácie EÚ, ktorý dokáže vytvárať kvalitné právne predpisy pripravené na budúcnosť a zodpovedajúce veľkým výzvam environmentálnej, digitálnej a sociálnej transformácie, ktorým Európska únia čelí, považuje OECD za jeden z najpokrokovejších regulačných prístupov na svete.

Súhlasí s tým, že právne predpisy EÚ by mali vytvárať pridanú hodnotu, udržiavať administratívnu záťaž na minimálnej úrovni, ktorá je primeraná cieľom príslušných predpisov, mali by byť jasné a transparentné a v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

Zdôrazňuje, že je kľúčové, aby systém lepšej právnej regulácie zahŕňal rozmer viacúrovňového riadenia v Európskej únii, keďže európske právne predpisy uplatňujú členské štáty, regióny a miestne samosprávy: bez zapojenia všetkých úrovní správy, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie predpisov EÚ, nemôžu existovať žiadne kvalitné právne predpisy, ktorými by sa dali dosiahnuť spoločné ciele. V tejto súvislosti odporúča, aby Európska komisia počas celého politického cyklu uprednostňovala spoluprácu s regionálnymi a miestnymi samosprávami, najmä s tými, ktoré majú legislatívne právomoci, a to na základe pracovnej metódy viacúrovňového riadenia.

Konštatuje, že demokraticky zvolené miestne a regionálne samosprávy majú stále obmedzený vplyv na tvorbu právnych predpisov EÚ, ktoré musia vykonávať. Mala by sa teda jednak im, jednak VR ako ich inštitucionálnemu zástupcovi na úrovni EÚ priznať významnejšia úloha v európskom systéme riadenia.

Oceňuje úsilie Komisie posilniť svoju úlohu strážkyne zmlúv, ktorá sa zameriava na zabezpečenie účinnejšieho presadzovania práva EÚ a jej zámer urobiť v tejto súvislosti ešte viac, ako aj jej podporu členským štátom, regiónom a obciam pri účinnom a správnom vykonávaní práva EÚ. Väčšia miera a vyššia účinnosť ich uplatňovania je zároveň príspevkom k programu lepšej právnej regulácie.

Vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti užšieho zapojenia regionálnych parlamentov do procesu tvorby politiky EÚ, a to prostredníctvom systému včasného varovania stanoveného v zmluvách, aby sa zabezpečilo, že budú môcť pozitívne prispievať k rozvoju aktívnej subsidiarity (1).

Domnieva sa, že nastal čas spojiť sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, pričom treba uplatniť prístup zdola nahor, zlepšiť a aproximovať nástroje lepšej právnej regulácie (z ktorých mnohé si regióny už osvojili) tak, aby boli vzájomne zlučiteľné, a vymieňať si najlepšie postupy a dostupné údaje.

Víta zámer Európskej komisie viac zapojiť občanov do tvorby európskej politiky prostredníctvom konzultácií, nabáda ju však, aby pri tom využila schopnosť miestnych a regionálnych samospráv a VR zachytiť obavy občanov, sprostredkovať ich a podať ďalej.

Súhlasí s tým, že politické opatrenia musia vychádzať z dôkladných analýz a vedeckých poznatkov, aby bolo možné systematicky hodnotiť okrem iného ich hospodársky, sociálny, rodový a environmentálny vplyv.

10.

Podporuje zámer Komisie začleniť ciele udržateľného rozvoja do rozhodovacích procesov a tvorby politík EÚ, a to aj zlepšením analýzy a sprostredkovania návrhov týkajúcich sa udržateľného rozvoja. Konštatuje, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja nesmie byť ohrozené administratívnou a regulačnou záťažou a musí rovnakou mierou zohľadňovať hospodársky, sociálny, rodový a environmentálny rozmer udržateľného rozvoja. Vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby postupovali takisto.

11.

Súhlasí s tým, že zásada „nespôsobovať významnú škodu“ by sa mala uplatňovať vo všetkých oblastiach v súlade s dlhodobou stratégiou EÚ do roku 2050 (2) a Agendou 2030 (3). Požaduje zapojiť do plánovania a riadenia zdrojov miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú v prvej línii vykonávania politík v oblasti životného prostredia, klímy, sociálnych vecí a energetiky. Pripomína stanovisko VR na tému Európsky klimatický predpis (4) a odporúča, aby sa zohľadnili náklady v prípade nečinnosti, ktorá môže mať dlhodobé, významné a nie okamžite citeľné následky.

12.

Vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby prijali kompatibilné pravidlá umožňujúce odstrániť prekážky a byrokratické ťažkosti, ktoré spomaľujú oživenie, a tým ohrozujú blahobyt občanov. Žiada Komisiu, aby podporovala regióny, najmä cezhraničné a menej rozvinuté regióny, pri presadzovaní spoločných právnych predpisov na základe zozbieraných skúseností so spoluprácou medzi pohraničnými a zraniteľnými územiami, napríklad skúseností európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS).

13.

Vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby vykonali svoju časť odporúčaní osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ (5). Vyzýva na aktualizáciu týchto odporúčaní vzhľadom na poznatky získané z pandémie, ako aj na ciele ekologickej, digitálnej a sociálnej transformácie a budovania spravodlivejších, odolnejších a rovnoprávnejších hospodárstiev a spoločností v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu.

14.

Nabáda tiež na revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ako aj usmernení a príslušného súboru nástrojov, s integráciou viacúrovňového rozmeru európskeho legislatívneho procesu, ako navrhla osobitná skupina pre subsidiaritu (6). Zdôrazňuje, že je dôležité šíriť poznanie a využívanie nástrojov lepšej právnej regulácie medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami, najmä medzi tými, ktoré majú legislatívne právomoci. Požaduje, aby sa venovala všemožná pozornosť lingvistickému aspektu, spoločnej terminológii a správnemu prekladu, ktoré sú kľúčové pre plnenie spoločných cieľov lepšej tvorby práva na všetkých úrovniach verejnej správy.

Spoločné úsilie

15.

Súhlasí s tým, že bez zohľadnenia výsledkov získaných pri uplatňovaní predchádzajúcich právnych predpisov nemožno vytvoriť žiadne kvalitné právne predpisy. Poukazuje na to, že mnohé regióny zahrnuli do svojich právnych predpisov doložky o hodnotení s cieľom zabezpečiť dostupnosť údajov o účinkoch právnych predpisov. Uznáva, že je povinnosťou všetkých európskych, národných, regionálnych a miestnych inštitúcií podeliť sa o údaje zozbierané v spoločnom registri dôkazov.

16.

Konštatuje, že by bolo užitočné vytvoriť spoločný legislatívny portál a odporúča jeho propagáciu prostredníctvom komunikačných iniciatív vo všetkých členských štátoch.

17.

Domnieva sa, že inštitucionálne webové stránky miestnych a regionálnych samospráv by mohli prispieť k väčšej propagácii verejných konzultácií Komisie šírením výziev na predkladanie dôkazov a prípadne podporovaním stabilných sietí kontaktných osôb s cieľom zhromaždiť podnety a požiadavky koncových používateľov, ktorých prínos je kľúčový pre dosahovanie cieľov rastu a rozvoja.

Lepšia komunikácia so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou

18.

Víta zámer Európskej komisie ďalej zlepšovať konzultácie a zabezpečiť, aby boli cielenejšie, zrozumiteľnejšie a užívateľsky prístupnejšie, a to aj prostredníctvom vyváženejších, štruktúrovanejších, menej technických a ľahko zrozumiteľných dotazníkov. Oceňuje prepojenie verejných konzultácií a plánov v rámci jedinej „výzvy na predloženie dôkazov“ na portáli Vyjadrite svoj názor. Zdôrazňuje, že dotazníky sa musia súčasne preložiť do všetkých jazykov EÚ, aby sa umožnila účasť zainteresovaných strán všade a na všetkých úrovniach.

19.

Odporúča, aby sa vzhľadom na osobitosť miestnych a regionálnych samospráv častejšie s nimi robili cielené konzultácie. Odporúča, aby Komisia konzultovala s VR pri vypracúvaní otvorených konzultácií a plánov pre návrhy, ktoré majú výrazný vplyv na nižšiu ako celoštátnu úroveň verejnej správy, a aby prostredníctvom VR zapojila miestne a regionálne samosprávy do decentralizovanej a systematickej informačnej kampane o ročných pracovných programoch Európskej komisie.

20.

Považuje Konferenciu o budúcnosti Európy za vynikajúcu príležitosť na dialóg s občanmi. Pripomína svoje stanovisko na tému Miestne a regionálne samosprávy v stálom dialógu s občanmi a opakuje, že Konferencia o budúcnosti Európy by sa mala považovať za príležitosť prehodnotiť a zreformovať spôsob fungovania EÚ i to, ako ju vnímajú jej občania (7). Opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby bol VR na Konferencii o budúcnosti Európy jedným z kľúčových aktérov a aby sa posilnila úloha miestnych a regionálnych samospráv, predovšetkým tých s legislatívnymi právomocami, v demokratickom fungovaní EÚ a územnom rozmere európskych politík.

21.

Zdôrazňuje význam podpory účasti občanov na tvorbe politík EÚ. V tejto súvislosti pripomína svoj návrh na vytvorenie celoeurópskej siete pre dialóg založenej na dobrovoľnej účasti občanov (CitizEN), ktorá, ak by sa vyskúšala počas Konferencie o budúcnosti Európy, by mohla priniesť štrukturálny mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby boli občania riadne informovaní a zapojení, a tým podporiť ich dlhodobú politickú angažovanosť.

Zvýšená transparentnosť

22.

Odporúča zaručiť čo najväčšiu transparentnosť legislatívneho procesu a zabezpečiť, aby občania mali úplný prístup k dostupným údajom, príspevkom, štúdiám a hodnoteniam každého legislatívneho návrhu.

23.

Domnieva sa, že VR by mal mať prístup k vybraným dokumentom zo zasadnutí trialógu, ak v súlade s článkom 307 ZFEÚ vypracoval alebo pripravuje stanovisko k príslušnému návrhu, aby mohol posúdiť, či sú zmeny, o ktorých sa na týchto zasadnutia diskutuje, z regionálneho alebo miestneho hľadiska relevantné a či si vyžadujú nové stanovisko. Takýto prístup by VR umožnil plniť si svoju úlohu poradného orgánu a zabezpečil by účinnosť alebo potrebný účinok ustanovení zmlúv týkajúcich sa VR.

24.

Vyzýva Komisiu, aby vytvorila prepojenia medzi databázami, registrami, archívmi a portálmi vrátane MIDAS a propagovala ich medzi verejnosťou prostredníctvom komunikačných a osvetových iniciatív, a to aj prostredníctvom VR a združení miestnych a regionálnych samospráv.

25.

Víta plánované úsilie Komisie zlepšiť verejné konzultácie a spracovanie spätnej väzby. V súčasnosti nie je jasné, akú váhu pripisuje Komisia jednotlivým príspevkom. Bolo by to však potrebné na zaručenie demokratickej transparentnosti v príslušnej oblasti. V každom prípade by Komisia mala pri predkladaní svojich legislatívnych návrhov zohľadniť najmä príspevky regionálnych orgánov verejnej správy s právomocami v oblastiach, o ktorých prebiehajú konzultácie.

Nové nástroje na ďalšie zjednodušenie a zníženie zaťaženia

26.

Súhlasí s tým, že nastal čas venovať väčšiu pozornosť vplyvu právnych predpisov, pokiaľ ide o finančné náklady a zaťaženie miestnych a regionálnych samospráv, ľudí a podnikov, najmä mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré tvoria základ európskej hospodárskej štruktúry.

27.

Vyzýva Európsku komisiu, aby pri uplatňovaní prístupu založeného na „zásade rovnováhy záťaže“, podľa ktorého Komisia navrhuje kompenzovať nové zaťaženie vyplývajúce z legislatívnych návrhov ekvivalentným znížením existujúceho zaťaženia v rovnakej oblasti, zaručila, že úvodné posúdenia vplyvu a posúdenia vplyvu budú zahŕňať hodnotenie možných územne diferencovaných vplyvov každej legislatívnej iniciatívy. Očakáva, že sa pri uplatňovaní tejto zásady zachovajú ciele právnych predpisov a vysoké hospodárske, sociálne a environmentálne normy EÚ. Ďalej očakáva, že sa metodiky používané na meranie a znižovanie záťaže budú opierať o prístup založený na dôkazoch, pokiaľ ide o kompenzáciu administratívnej záťaže a nákladov v prípade nečinnosti, aby sa neskôr mohli stať zaužívanými postupmi tvorcov politík na všetkých úrovniach a že budú sprevádzať legislatívne návrhy počas celého procesu ich prijímania, až kým sa nezavedú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

28.

Zdôrazňuje, že nové európske legislatívne iniciatívy by mali vytvárať pridanú hodnotu EÚ, a okrem toho sa domnieva, že by bolo nevyhnutné zabezpečiť, aby navrhované opatrenia a povinnosti boli jednoduché a mohli sa účinne a efektívne uplatňovať v záujme dosiahnutia dohodnutých politických cieľov. Vyzýva na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti a zníženie administratívnej záťaže podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP). Zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať cieľ znížiť celkové regulačné zaťaženie EÚ pre podniky

29.

Poukazuje na to, že v nadväznosti na iniciatívu Small Business Act už niektoré členské štáty a regióny zaviedli metodiky na posúdenie záťaže, ktorú právne predpisy vytvárajú pre podniky. Nabáda na výmenu najlepších postupov v oblasti kompenzačných opatrení, nástrojov, metodík a zhromaždených údajov.

30.

Považuje za nevyhnutné, aby sa v záujme zníženia záťaže a zjednodušenia postupov investovalo do prijímania digitálnych riešení schopných zmodernizovať systémy verejnej správy tak, aby sa prispôsobili rýchlosti a potrebám výrobných odvetví.

31.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podniky, najmä mikropodniky, malé a stredné podniky, pri investíciách potrebných na splnenie noriem požadovaných európskymi právnymi predpismi v danom odvetví, a to aj pokiaľ ide o odbornú prípravu, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu.

32.

Uznáva potrebu regulačného preskúmania a zjednodušenia, ktorými by sa odstránili prekážky vykonávania predpisov, a to aj cezhranične, a zvýšila účinnosť, transparentnosť a zrozumiteľnosť právnych predpisov pre koncových používateľov, či už občanov alebo podniky. Víta preto prácu vykonanú v rámci ročného prieskumu zaťaženia za rok 2020, ktorý v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z roku 2016 poskytuje prehľad o opatreniach prijatých na zníženie zaťaženia a zjednodušenie právnych predpisov.

33.

Súhlasí s cieľom Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktorý sa teraz posilňuje zriadením platformy Fit for Future (Fit4F). Oceňuje posilnenú úlohu VR v rámci platformy, vďaka tomu, že má odteraz troch zástupcov vo vládnej skupine, čím sa čiastočne reaguje na jeho obavy týkajúce sa riadenia a účinnosti predchádzajúcej platformy REFIT, a vďaka sieti RegHub (sieť regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ). Opakuje svoju podporu platforme Fit4F a svoj záväzok zintenzívniť spoluprácu s Európskou komisiou. Pripomína, že VR má dobré postavenie na to, aby systematicky zhromažďoval informácie od miestnych a regionálnych samospráv prostredníctvom svojich členov, sietí a iných cielených iniciatív, ako je RegHub (8).

34.

Zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorou sieť RegHub prispieva prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými stranami k vytvoreniu európskej databázy účinkov uplatňovania právnych predpisov EÚ. Poukazuje na to, že RegHub podporuje aj vykonávanie právnych predpisov EÚ šírením informácií a vytváraním prostredia priaznivého pre výmenu osvedčených postupov, ako aj pre hodnotenie pokroku a výsledkov. Konštatuje, že v záujme zabezpečenia kontinuity a jednotnosti pri zjednodušovaní by mohlo byť užitočné aktivovať sieť RegHub v súvislosti so smernicami a nariadeniami, ktoré už boli prekonzultované a revidované, s cieľom podporiť ich vykonávanie. Vyzýva Komisiu, aby zvážila dlhodobú finančnú podporu rozvoja a konsolidácie RegHub ako nástroja lepšej právnej regulácie.

35.

Považuje za nevyhnutné čo najviac rozšíriť zapojenie regiónov, okresov a miest do siete RegHub a vyzýva aj členské štáty, aby sieť využívali na zavedenie systémov získavania údajov a informácií z daného územia.

Lepší súbor nástrojov

36.

Domnieva sa, že pandémia nás okrem iného naučila, že je potrebné čo najskôr zachytiť známky budúcich javov a zabezpečiť pohotovú reakciu, ktorá dokáže zabrániť aspoň tým najzničujúcejším dôsledkom. Konštatuje, že je dôležité, aby tvorcovia politík mali komplexné a aktuálne vedecké údaje na formulovanie stratégií, ktoré umožnia reagovať na výzvy. Opätovne zdôrazňuje potrebu úzkej a nepretržitej spolupráce s vedeckou obcou a výskumnou komunitou.

37.

Dúfa, že metodika začlenenia strategického výhľadu do tvorby politiky sa spresní v súbore nástrojov lepšej právnej regulácie, pričom sa zohľadní miestna a regionálna perspektíva. Pripomína, že miestne a regionálne samosprávy a VR majú ideálne predpoklady na to, aby prispievali k strategickej prognóze.

38.

Žiada Komisiu, aby akceptovala príspevky VR k vytvoreniu spoločného legislatívneho portálu vrátane stanovísk, posúdení územného vplyvu, správ siete RegHub, štúdií a dokumentácie o legislatívnych návrhoch a revíziách. Žiada tiež, aby sa mohol podieľať na technických zlepšeniach portálu Vyjadrite svoj názor s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu miestnych špecifík a uľahčiť prístup miestnym a regionálnym samosprávam.

39.

Dúfa, že Európska komisia zvýrazní územnú povahu vplyvu politík revíziou usmernení o lepšej právnej regulácii a aktualizáciou súboru nástrojov, pokiaľ ide o nástroje a metodiky, s cieľom identifikovať vplyvy vo všeobecnosti a najmä posúdenia územného vplyvu, ktoré treba dostatočne spružniť, aby sa mohli využívať v rôznych kontextoch a na všetkých úrovniach.

40.

Pripomína, že pojmy ako posudzovanie vplyvu na vidiek, posudzovanie vplyvu na mestá a cezhraničné posudzovanie vplyvu sú súčasťou širšej koncepcie posudzovania územného vplyvu a že diferenciácia pojmov nesmie byť v rozpore s cieľom tvorby politiky založenej na územnom princípe a konkrétnych údajoch.

41.

Oceňuje nepretržité úsilie Európskej komisie (najmä Spoločného výskumného centra a GR pre regionálnu a mestskú politiku) a programu EZÚS ESPON o ďalší rozvoj metodických nástrojov na posudzovanie územného vplyvu. Odporúča, aby sa aj v prípade, že úplné posúdenie územného vplyvu nie je možné alebo nie je relevantné, vykonali iné druhy posúdení vplyvu, a to s využitím najpodrobnejších územných údajov, ktoré sú dostupné v štatistikách.

42.

Opakuje, že „územná slepota“ má negatívny vplyv na kvalitu tvorby politík. Skutočnosť, že v mnohých dôležitých indexoch a hodnotiacich tabuľkách [ako je index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI)] chýbajú dostatočné údaje o nižšej ako celoštátnej úrovni, a absencia alebo nedostatočná kvalita analýzy, pokiaľ ide o prognózy na nižšej ako celoštátnej úrovni zo strany európskych inštitúcií môžu mať nepriaznivý a trvalý vplyv na Úniu ako celok, na pocit súdržnosti medzi územiami a na životy jednotlivcov. Usmernenia a súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu by preto mali vyslať jasné signály a poskytnúť užitočné nástroje na zabezpečenie toho, aby sa posudzovanie územného vplyvu vo veľkej miere využívalo počas celého politického cyklu, čím sa zabezpečí, aby sa iné posúdenia vplyvu (sociálneho, hospodárskeho, environmentálneho alebo iného) vykonávali aj na nižšej ako celoštátnej úrovni.

43.

Odporúča rozsiahlejšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv s cieľom sprístupniť pre posudzovanie územného vplyvu údaje a informácie, ktoré sú ťažko dostupné na európskej úrovni. Vyzýva Európsku komisiu, aby medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom VR a RegHub šírila poznatky o rôznych modeloch posudzovania územného vplyvu, ktoré vypracovala sieť ESPON. Podporí sa tým kultúra hodnotenia a na dôkazoch založenej a miestne orientovanej tvorby politík, a to aj počas transpozície a vykonávania, na základe pracovnej metódy viacúrovňového riadenia.

44.

Odporúča, aby sa pokladalo za dôležité odôvodniť prípadnú absenciu posúdenia vplyvu legislatívneho návrhu, najmä v prípade návrhov s potenciálnym územným dosahom.

45.

Súhlasí s odporúčaniami osobitnej skupiny (9) chápať subsidiaritu aktívne, keďže prijímanie rozhodnutí na úrovni, ktorá je najbližšie k občanom, pomáha zviditeľniť opatrenia a zvýšiť demokratickú legitimitu Únie. Vyzýva Komisiu, aby pri skúmaní subsidiarity zohľadnila existujúce formy decentralizácie v EÚ, a to aj v oblasti zdaňovania, keďže toto monitorovanie musí byť založené na rozdelení právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy.

46.

Vyzýva spoluzákonodarcov a členské štáty, aby systematicky využívali tabuľku posudzovania subsidiarity. Nabáda regionálne parlamenty, aby používali túto tabuľku pri overovaní súladu legislatívnych návrhov EÚ so zásadou subsidiarity podľa protokolu č. 2 k ZFEÚ.

47.

Naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme dosiahnutia cieľov ekologickej a digitálnej transformácie zapojili miestne a regionálne samosprávy do všetkých fáz rozhodovacieho procesu, a to tak na európskej úrovni (do konzultácií a hodnotení ex ante a ex post), ako aj na vnútroštátnej úrovni (do tvorby politík, právnych predpisov a tvorby a vykonávania plánov a programov a politických nástrojov, ktoré majú najväčší vplyv na mestá a regióny) s cieľom zabezpečiť konzistentnosť opatrení. V súlade s odporúčaniami osobitnej skupiny (10) odporúča aktualizovať spôsoby, ako štáty zapájajú regióny do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti a plnenia cieľov Európskej zelenej dohody, a to na základe pracovnej metódy viacúrovňového riadenia, na dosiahnutie ekologickej, digitálnej a sociálne spravodlivej transformácie.

48.

Víta úsilie o zvýšenie kvality hodnotení prostredníctvom nezávislých auditov a oceňuje zriadenie výboru pre kontrolu regulácie (11), ktorého trvalý charakter, nové zloženie a predĺženie mandátu čiastočne upokojujú obavy, ktoré VR vyjadril na margo jeho účinnosti. Opakuje svoju výzvu zahrnúť do výboru pre kontrolu regulácie stáleho člena, ktorého vymenuje VR. Vyzýva Európsku komisiu, aby sprístupnila návrhy hodnotení a posúdení vplyvu predložené tomuto výboru s cieľom lepšie posúdiť a lepšie zacieliť príspevky VR k programu lepšej právnej regulácie. Vyzýva výbor pre kontrolu regulácie, aby zvážil používanie správ RegHub o uplatňovaní predpisov ako nástroj na preskúmanie legislatívnych návrhov, a oznamuje, že je ochotný posilniť svoju spoluprácu s týmto výborom.

Kľúčová úloha presadzovania práva

49.

Zaväzuje sa spojiť všetky svoje nástroje a metodiky zberu a analýzy priestorových údajov do jedného balíka pre lepšiu právnu reguláciu, a to vrátane konzultácií so sieťou RegHub, čím sa vytvorí lepšie prepojenie so súborom nástrojov Komisie v oblasti monitorovania a s nástrojmi výskumnej služby Európskeho parlamentu. Nabáda Komisiu a členské štáty, aby na miestne a regionálne samosprávy rozšírili podporné opatrenia, ktoré sú v nich stanovené v súvislosti s transpozíciou smerníc, vykonávaním nariadení a správnym uplatňovaním pravidiel EÚ.

50.

Odporúča miestnym a regionálnym samosprávam v súlade s tým, čo už zdôraznila osobitná skupina pre subsidiaritu (12), aby spolupracovali pri príprave národných implementačných plánov, ktoré môžu priniesť pridanú hodnotu k plánom Európskej komisie.

51.

Súhlasí s Komisiou, že je potrebné zvýšiť informovanosť členských štátov a regiónov o fenoméne gold-plating, a ak sa pri vykonávaní európskych právnych predpisov budú na národnej úrovni za nevyhnutné pokladať ďalšie regulácie, odporúča, aby sa identifikovali prostredníctvom transpozičných aktov alebo súvisiacich dokumentov v súlade s podmienkami Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (13). Takisto sa odporúča nepoužívať gold plating, najmä pri vykonávaní programov so zdieľaným riadením a vnútroštátnych pravidiel obstarávania, aby sa zabránilo nadmernej regulácii.

V Bruseli, 1. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko VR na tému Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku, CdR 2579/2019.

(2) https://ec.europa.eu/clima/policies/strategies/2050_sk

(3) https://ec.europa.eu/international-partnerships/sustainable-development-goals_sk

(4) https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-1361-2020

(5) Správa o osobitnej skupine pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“, https://ec.europa.eu/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.

(6) Odporúčanie 8.

(7) Stanovisko VR na tému Miestne a regionálne samosprávy v stálom dialógu s občanmi, https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-4989-2019.

(8) Sieť regionálnych centier na posudzovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ https://cor.europa.eu/sk/engage/Pages/network-regional-hubs-implementation-assessment.aspx.

(9) Správa o osobitnej skupine pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“, https://ec.europa.eu/info/files/report-task-force-subsidiarity-proportionality-and-doing-less-more-efficiently_sk.

(10) Odporúčanie 4.

(11) Stanovisko na tému Program EÚ v oblasti lepšej právnej regulácie, https://cor.europa.eu/sk/our-work/Pages/OpinionTimeline.aspx?opId=CDR-4129-2015.

(12) Odporúčanie č. 5 osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a pre scenár „Menej, ale efektívnejšie“.

(13) Bod 43 dohody.

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/21

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

(2022/C 97/05)

Spravodajca:

Rob JONKMAN (NL/EKR), člen rady mesta Opsterland

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ambiciózny a dobre načasovaný nástroj, ktorý má posilniť EÚ po prekonaní krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a urýchliť ekologickú a digitálnu transformáciu. Súhlasí s názorom Európskej komisie, že väčšina členských štátov dosiahla dobré výsledky pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti v relatívne krátkom čase.

Je si vedomý toho, že národné plány obnovy a odolnosti sú vo viacerých členských štátoch len súčasťou širších národných plánov obnovy, a poukazuje na to, že je potrebné rozšíriť výmenu skúseností a zaujať komplexný prístup na európskej úrovni s cieľom prekonať krízu a zaistiť, že hospodárstvo EÚ bude v budúcnosti odolnejšie a udržateľnejšie.

Upozorňuje, že európsky semester ako nástroj riadenia fondu (tzv. „mechanizmu“) zostáva centralizovaným postupom zhora nadol, ktorý nie je vhodným nástrojom na posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Konštatuje však, že je veľmi dôležité, aby boli národné plány obnovy a odolnosti vykonávané riadne a finančné prostriedky sa rozdeľovali podľa kritérií objektivity a transparentnosti a v úzkom partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami, sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami, a to na základe zásady subsidiarity, viacúrovňového riadenia a integrovaného prístupu zdola nahor. Čím je osvojenie v členskom štáte väčšie, tým väčšia je aj pravdepodobnosť úspešnej realizácie národných plánov obnovy a odolnosti.

Zdôrazňuje, že od začiatku vypuknutia pandémie bojujú miestne a regionálne samosprávy v prvej línii proti kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a jej sociálno-ekonomickým dôsledkom, a to tak prostredníctvom svojich vlastných politických opatrení, ako aj prostredníctvom vykonávania a presadzovania rozhodnutí národných vlád.

Upozorňuje na skutočnosť, že v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa znížili príjmy mnohých obcí a regiónov a zvýšili sa ich výdavky. Pripomína to situáciu, ktorá nastala počas úverovej krízy (2008 – 2011). Úroveň investícií miestnych a regionálnych samospráv sa ešte stále nevrátila na úroveň pred touto hospodárskou a finančnou krízou.

Pripomína, že miestne a regionálne samosprávy, ktoré sú zodpovedné za tretinu všetkých verejných výdavkov a viac ako polovicu verejných investícií v EÚ (1), majú v mnohých prípadoch právomoc vyplývajúcu zo základných zákonov štátov v určitých v oblastiach politiky mimoriadne dôležitých pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Je dôležité, aby boli miestne a regionálne samosprávy priamo zapojené do prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti, pričom by mali vykonávať reformy a investície, ktoré patria do ich pôsobnosti, a to v súlade s mierou hospodárskej, rozpočtovej a finančnej nezávislosti, ktorá vyplýva z ich vnútroštátneho právneho rámca a zo zásady subsidiarity.

Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy národných plánov obnovy a odolnosti

Konštatuje, že ako vyplýva zo štúdií VR, European Policy Center (EPC), nadácie Konrad Adenauer Stiftung a CPMR (2), miestne a regionálne samosprávy neboli dostatočne zapojené do prípravy plánov obnovy a odolnosti a vo väčšine prípadov nie je možné určiť, do akej miery boli ich príspevky do plánov zapracované.

Na základe toho sa domnieva, že obraz o miere zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do prípravy národných plánov obnovy a odolnosti je veľmi nesúrodý a že hoci viaceré členské štáty návrhy plánov s miestnymi a regionálnymi samosprávami alebo ich združeniami formálne konzultovali, vo všeobecnosti nie je jasné, akým spôsobom sa konzultácie prakticky uskutočnili a čo sa urobilo s decentralizovanými príspevkami k plánom.

vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že príprava národných plánov obnovy a odolnosti bola vo väčšine členských štátov procesom zhora nadol, čo so sebou prináša riziko centralizácie dôležitých verejných investícií a má vplyv na konečný úspech Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. To je v rozpore s významom pripisovaným viacúrovňovému riadeniu, so zásadou subsidiarity a s procesom decentralizácie kompetencií, ku ktorému došlo v mnohých členských štátoch v posledných desaťročiach, v neposlednom rade v súvislosti s programami európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

10.

Uvádza, že spôsob, akým boli vypracované národné plány obnovy a odolnosti a zapojené miestne a regionálne samosprávy, neprispieva k osvojeniu si týchto plánov. Z doterajších skúseností s európskym semestrom vieme, že mnohé odporúčania pre jednotlivé krajiny neboli zohľadnené, keďže chýbal jasný prístup a neboli dostatočne osvojené. Zdôrazňuje, že je to spôsobené aj nedostatočným uznaním úlohy miestnych a regionálnych samospráv v rámci európskeho semestra.

11.

Je sklamaný, že sa vo všeobecnosti na stanovisko výboru o priamom zapojení miestnych a regionálnych samospráv ako spolupracujúcich orgánov verejnej správy zapojených do prípravy národných plánov obnovy a odolnosti riadne nereagovalo (3). Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tým iba čiastočne zohľadnila výzva uvedená v odôvodnení 34 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, v ktorej sa zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a vykonávania plánov obnovy. Procesy prípravy národných plánov obnovy a odolnosti vyvolávajú aj pochybnosti týkajúce sa dodržiavania zásady subsidiarity.

12.

Pripomína osobitnú situáciu najvzdialenejších regiónov, pri ktorých Európska komisia uznala, že je potrebné venovať im osobitnú pozornosť v rámci európskeho semestra.

13.

Pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú ako verejné orgány najbližšie k svojim občanom a podnikom, a preto najlepšie poznajú ich potreby, problémy a ambície. V konečnom dôsledku sú zodpovedné za vykonávanie väčšiny národných stratégií na miestnej úrovni, ktoré sú zvyčajne formulované na základe prístupu zhora nadol, a preto nie sú v súlade s miestnymi potrebami. Miestne a regionálne samosprávy okrem toho poskytujú väčšinu verejných služieb svojim obyvateľom a podnikom a investujú do oblastí politiky, na ktoré sa vzťahujú plány obnovy. Hospodárska a sociálna obnova, ako aj ekologická a digitálna transformácia – najmä digitalizácia verejnej správy – môžu byť preto úspešné len vtedy, ak sa miestne a regionálne samosprávy priamo zapoja do vypracúvania a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti. Bez štrukturálneho zapojenia miestnych a regionálnych samospráv bude politická úroveň, ktorá je najbližšie k občanom, vynechaná z tohto procesu, čo znamená, že nebude možné dosiahnuť stanovené míľniky a ciele. Preto sa odporúča, aby sa miestne a regionálne samosprávy alebo národné združenia, ktoré ich zastupujú, zúčastňovali na činnosti plánovacích komisií a rokovaniach s Európskou komisiou.

14.

Konštatuje tiež, že väčšina národných plánov obnovy a odolnosti neobsahuje žiadny odkaz na príspevky k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, a to aj napriek tomu, že EÚ sa už predtým rozhodla, že jej politiky by vo všeobecnosti mali k týmto cieľom prispievať. Navrhuje sa preto, aby Európska komisia stanovila jasné ukazovatele, ktorými sa musia členské štáty riadiť.

15.

Zdôrazňuje, že členské štáty a inštitúcie EÚ musia prísne uplatňovať zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ vo všetkých investíciách a reformách, a to najmä pri udržateľných investíciách prispievajúcich k cieľom v oblasti klímy a biodiverzity. Naliehavo tiež žiada, aby Európska komisia zabezpečila funkčnosť systému podávania správ a aby sa pri hodnotení zohľadňoval územný rozmer a odborné znalosti miestnych a regionálnych samospráv, pretože hodnotenie každého opatrenia sa vykonáva na národnej úrovni.

Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti

16.

Vzhľadom na uvedené poukazuje na to, že vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti na miestnej a regionálnej úrovni má zásadný význam, a žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby do tohto procesu aktívne a štrukturálne zapájali miestne a regionálne samosprávy a aby na tento účel predložila usmernenia.

17.

V tejto súvislosti upozorňuje, že kľúčová úloha miestnych a regionálnych samospráv sa neobmedzuje len na vykonávanie plánov obnovy, ale týka sa aj ďalšieho plánovania a hodnotenia národných plánov obnovy a odolnosti.

18.

Vyzýva európske združenia, ako sú CEMR, Eurocities a CPMR (4), aby spolu s výborom naďalej informovali miestne a regionálne samosprávy a ich združenia o (vykonávaní) národných plánoch obnovy a odolnosti a o úlohe, ktorú môžu v tejto súvislosti územné samosprávy zohrávať.

19.

Vyzýva členské štáty, aby vymedzili úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní, ďalšom plánovaní a hodnotení plánov obnovy v operačných dohodách uzavretých s Európskou komisiou (v súlade s článkom 20 ods. 6 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti) a v individuálnych právnych záväzkoch s členskými štátmi týkajúcich sa finančných príspevkov (v súlade s článkom 23 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti) s prihliadnutím na ústavné vzťahy a rozdelenie kompetencií v členských štátoch, najmä preto, že v niektorých členských štátoch sú za časť vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zodpovedné nižšie orgány verejnej správy. Členské štáty by mali do svojich výročných správ o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zahrnúť časť o zapojení miestnych a regionálnych samospráv v súlade s odôvodnením 34 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

20.

Poukazuje na to, že v súlade s článkom 30 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je hodnotiaca tabuľka na zaznamenávanie pokroku pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti a poskytovanie informácií o vykonávaní plánov, ktorá má začať fungovať do 31. decembra 2021, základom pre dialóg o obnove a odolnosti a mala by prihliadať na regionálne a miestne záujmy. Žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila náležité zohľadnenie „územného rozmeru“ a úlohy miestnych a regionálnych samospráv v dvojročnej hodnotiacej tabuľke. S cieľom zabezpečiť inkluzívny proces monitorovania a objektívny prístup k vykonávaniu je nevyhnutné pochopiť ciele dosiahnuté na miestnej a regionálnej úrovni bez toho, aby to viedlo k nadmernému administratívnemu zaťažovaniu územných celkov.

21.

Vyzýva Európsku komisiu, aby od členských štátov naďalej vyžadovala, aby pri vykonávaní svojich národných plánov obnovy a odolnosti stále zohľadňovali osobitosti všetkých druhov a typov regiónov s cieľom umožniť vykonávanie týchto plánov na základe územne orientovaného prístupu.

22.

Víta začlenenie dialógov o podpore obnovy a odolnosti do nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. V tejto súvislosti by chcel upriamiť pozornosť Európskeho parlamentu na jeho právo v súlade s článkom 26 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti vyzvať každé dva mesiace Komisiu, aby informovala o stave obnovy, plánoch členských štátov a pokroku vo vykonávaní.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby pravidelne konzultovala s členskými štátmi a regiónmi a zabezpečila, aby sa počas vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti v čo najväčšej miere dodržiavali všetky požiadavky a zásady, najmä zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, a slúžili ako referenčný bod v diskusiách o polročných správach o pokroku.

24.

Vzhľadom na význam zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti vyzýva Európsky parlament a Komisiu, aby systematicky zapájali Európsky výbor regiónov do „dialógov o podpore obnovy a odolnosti“ s cieľom podporovať dialóg medzi všetkými inštitúciami EÚ a poradnými orgánmi, aby sa náležite zachoval regionálny a miestny rozmer.

25.

Vyzýva 27 členov spoločnej pracovnej skupiny výboru ECON a výboru BUDG Európskeho parlamentu pre kontrolu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ich náhradníkov, aby si v plnej miere plnili úlohu strážcu vykonávania plánov obnovy a aby do týchto dialógov pravidelne zapájali zástupcov výboru a ďalších zástupcov miestnych a regionálnych samospráv. Zdôrazňuje, že výbor môže využívať aj odborné znalosti svojej pracovnej skupiny pre zelenú dohodu a platformy pre širokopásmové pripojenie na podporu monitorovania hlavných ekologických a digitálnych cieľov.

Územná súdržnosť

26.

Víta skutočnosť, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je zakotvený v hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vďaka právnemu základu v článku 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a skutočnosť, že súdržnosť sa považuje za jeden z pilierov, ktoré sa vymedzujú v článku 3 konečného nariadenia.

27.

Zastáva názor, že členské štáty by mali zapojiť miestne a regionálne samosprávy do analýzy nákladov a prínosov verejných investícií a reforiem v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti súdržnosti, udržateľnosti a digitalizácie a v prípade potreby vykonávať systémy financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci zdieľaného alebo priameho riadenia.

28.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti uplatňovalo pri plnom rešpektovaní článku 4 ods. 2 ZEÚ, zásad prenesenia právomocí, objektivity, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Poukazuje na to, že ako sa dohodlo v záveroch Európskej rady z decembra 2020, rozpočet Únie (vrátane NextGenerationEU) musí byť chránený pred všetkými druhmi podvodov, korupcie a konfliktu záujmov s cieľom chrániť jeho riadne finančné riadenie a finančné záujmy Únie.

29.

Konštatuje však, že územná súdržnosť sa v národných plánoch obnovy a odolnosti rieši len do určitej miery. Niektoré národné plány obnovy a odolnosti poskytujú informácie na miestnej a regionálnej úrovni a sociálnymi, digitálnymi a environmentálnym otázkami sa zaoberajú z územného hľadiska. Územný prístup sa však systematicky nezohľadňuje vo všetkých oblastiach politiky.

30.

Domnieva sa, že dôvodom je prístup zhora nadol vo väčšine národných programov obnovy a odolnosti, ako aj nedostatočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali a uplatňovali zásadu partnerstva stanovenú v európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF).

31.

Poukazuje na to, že centralistický prístup prehliada územné rozdiely z hľadiska výziev aj príležitostí. V dôsledku toho môžu byť národné plány obnovy a odolnosti menej účinné a mať menší vplyv, než sa očakávalo. Regiónom, ktoré zaostávali vo svojom rozvoji už pred vypuknutím pandémie, preto hrozí, že budú ešte viac zaostávať, či už ide o oblasť zamestnanosti, dosiahnutého stupňa vzdelania, podpory podnikania, digitalizácie, mobility alebo o iné kľúčové oblasti politiky.

32.

Okrem toho konštatuje, že následkom nedostatočného zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do prípravy národných plánov obnovy a odolnosti hrozí, že sa nedosiahnu potenciálne synergie s politikou súdržnosti. Existuje riziko, že investície v rámci plánov obnovy a programy v rámci EŠIF sa budú vzájomne prekrývať, čím si budú navzájom konkurovať. Skutočnosť, že národné plány obnovy a odolnosti si nevyžadujú vnútroštátne spolufinancovanie a podliehajú osobitnému režimu štátnej pomoci, poškodzuje programy v rámci EŠIF. Ciele politiky súdržnosti, teda zmierniť rozdiely medzi jednotlivými regiónmi a zaostalosť najviac znevýhodnených oblastí, by nemali byť ohrozené.

33.

Je prekvapený, že k dnešnému dňu ešte neexistuje jasná koordinácia medzi národnými plánmi obnovy a odolnosti a programami v rámci EŠIF, keďže ide o povinnosť podľa článku 17 nariadenia o Mechanizme o podpore obnovy a odolnosti. Výbor preto vyzýva Komisiu, aby na tento aspekt upozornila v dohodách o národných plánoch obnovy a odolnosti uzatvorených s členskými štátmi. Synergie medzi národnými plánmi obnovy a odolnosti a programami v rámci EŠIF by mali byť tiež predmetom výročných správ Komisie o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a kontroly zo strany Európskeho parlamentu.

34.

Upozorňuje tiež na koordináciu s ostatnými programami financovanými z programu NextGenerationEU (napr. REACT-EU). Účinné vykonávanie plánov obnovy miestnymi a regionálnymi samosprávami brzdia rôzne dĺžky trvania programov obnovy a nedostatočné zosúladenie existujúcich programov EÚ a nových programov financovaných z fondu NextGenerationEU, pokiaľ ide o ambície ekologickej a digitálnej transformácie.

35.

Okrem toho konštatuje, že v národných plánoch obnovy a odolnosti sa takmer vôbec neodkazuje na iné európske programy (napr. na Nástroj na prepájanie Európy), čo si vyžaduje ďalšie zosúladenie národných plánov obnovy a odolnosti, a to aj so zreteľom na tieto programy EÚ.

Administratívne kapacity

36.

Zdôrazňuje, že aj keď v mnohých národných plánoch obnovy a odolnosti je administratívna kapacita predmetom reforiem v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny, niektoré členské štáty nevenujú dostatočnú pozornosť posilneniu administratívnych kapacít na miestnej a regionálnej úrovni. Poukazuje na to, že najmä vzhľadom na množstvo európskych programov a možností finančnej podpory by bolo potrebné budovať administratívne kapacity mnohých miestnych a regionálnych samospráv.

37.

Zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia riadneho vykonávania národného plánu obnovy a odolnosti a primeranej úrovne čerpania prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžu členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ak je to relevantné, zlepšiť budovanie a/alebo rozširovanie administratívnych kapacít miestnych a regionálnych samospráv s cieľom dosiahnuť efektívne využívanie verejných finančných prostriedkov prostredníctvom spoločného rozvoja a podpory mechanizmov koordinácie politík, spolupráce, prenosu informácií, ako aj systémov špecifickej a kontinuálnej odbornej prípravy.

38.

Domnieva sa preto, že Nástroj technickej podpory by mal byť ľahšie dostupný v záujme podpory miestnych a regionálnych samospráv, najmä v menej rozvinutých regiónoch, ktoré majú najväčší nedostatok kapacít, čo ich odrádza od toho, aby pri realizácii investícií a reforiem čo najlepšie využívali podporu ponúkanú Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.

Európsky semester

39.

Poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy ako orgány verejnej správy zohrávajú prostredníctvom investícií, reforiem a právnych predpisov dôležitú rolu pri realizácii reforiem zavádzaných pomocou národných plánov obnovy a odolnosti na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Nabáda Európsku komisiu, aby v spolupráci s VR zverejňovala a zdieľala osvedčené postupy a skúsenosti týkajúce sa zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra.

40.

Žiada Európsku komisiu, aby miestne a regionálne samosprávy, ktoré už v minulosti mali problém vyčerpať finančné prostriedky EÚ, aktívne podporovala s cieľom zlepšiť čerpanie prostriedkov, aby bolo vykonávanie národných programov obnovy a odolnosti v celej EÚ účinné.

41.

Opakuje preto svoju výzvu obsiahnutú v predchádzajúcich stanoviskách (5), aby sa vytvoril kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra. Tento kódex je potrebnejší a naliehavejší než kedykoľvek predtým, aby sa európsky semester stal transparentnejším, inkluzívnejším a demokratickejším, ale aj účinnejším vďaka zapojeniu územných samospráv. Tým sa zvyšuje osvojenie na miestnej a regionálnej úrovni, čím sa zasa zlepšuje vykonávanie želaných reforiem v členských štátoch.

42.

Konštatuje, že kódex správania pre partnerstvo v rámci európskeho semestra by bol zabránil prístupu zhora nadol pri príprave národných plánov obnovy a odolnosti. Priamym zapojením miestnych a regionálnych samospráv ako partnerov a orgánov verejnej správy by sa bolo dosiahlo lepšie ukotvenie cieľa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v národných plánoch obnovy a odolnosti.

43.

Odkazuje opätovne na oznámenie Komisie o zásade subsidiarity z 23. októbra 2018 (6), v ktorom sa okrem iného uznáva, že miestne a regionálne samosprávy sa líšia od iných zainteresovaných strán, pretože majú vedúcu úlohu pri implementácii práva Únie a v mnohých prípadoch existuje priestor na lepšie zohľadnenie názorov národných a regionálnych parlamentov a miestnych a regionálnych samospráv počas legislatívneho postupu. Vyzýva Európsku komisiu, aby v budúcnosti zlepšila ich zapojenie.

44.

Konštatuje tiež, že pokiaľ ide o územný rozmer európskeho semestra, Komisia prijala kroky na začlenenie väčšieho počtu regionálnych prvkov do odporúčaní pre jednotlivé krajiny a na vytvorenie prepojenia s programami v rámci EŠIF. Pre výbor z toho vyplýva logický a nevyhnutný krok, ktorým je vypracovanie kódexu správania s cieľom sformalizovať zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra.

45.

Vyzýva členské štáty, aby v budúcnosti vo svojich ročných národných programoch reforiem v rámci európskeho semestra informovali aspoň o svojich konzultáciách s miestnymi a regionálnymi samosprávami a zainteresovanými stranami v súlade s článkom 18 ods. 4 písm. q) nariadenia o Mechanizme podpory obnovy a odolnosti a aby podrobne opísali konkrétny vplyv týchto konzultácií.

46.

Domnieva sa, že na správne vykonávanie národných programov obnovy a odolnosti s pravidelným zapojením miestnych a regionálnych samospráv je potrebná dôkladná reforma európskeho semestra, a to nielen vzhľadom na skúsenosti získané pri príprave národných plánov obnovy a odolnosti, ale aj s cieľom urobiť z neho skutočný nástroj dlhodobých cieľov EÚ, či už v rámci balíka opatrení Fit for 55, digitálnej transformácie alebo dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030, ako aj klimatickej neutrality do roku 2050.

V Bruseli 1. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Key data on Local and Regional Governments in the European Union, OECD, 2018. Dostupné online na: https://www.oecd.org/regional/EU-Local-government-key-data.pdf.

(2) National Recovery and Resilience Plans: Empowering the green and digital transitions?, Discussion paper, apríl 2021, European Policy Center a Konrad Adenauer Stiftung Europe.

Štúdia VR Regional and local authorities and the National Recovery and Resilience Plans, autori: Alessandro Valenza, Anda Iacob, Clarissa Amichetti, Pietro Celotti (t33 Srl), Sabine Zillmer (Spatial Foresight) a Jacek Kotrasinski, jún 2021, dostupné na: https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/Regional%20and%20local%20authorities%20and%20the%20National%20Recovery%20and%20Resilience%20Plans/NRRPs_study.pdf

CPMR analysis on the National Recovery and Resilience Plans, technická poznámka, jún 2021.

(3) Stanovisko Výboru regiónov na tému Plán obnovy pre Európu v reakcii na pandémiu COVID-19: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej pomoci (COR-2020-03381).

(4) Rada európskych obcí a regiónov – CEMR (https://www.ccre.org)

Eurocities (https://eurocities.eu)

Konferencia okrajových prímorských regiónov – CPMR (https://cpmr.org)

(5) Stanovisko Výboru regiónov na tému Plán obnovy pre Európu v reakcii na pandémiu COVID-19: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Nástroj technickej pomoci (október 2020, COR-2020-03381).

Stanovisko Výboru regiónov na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými víziami (apríl 2019, COR-2018-05504).

Stanovisko Výboru regiónov na tému Zlepšenie riadenia európskeho semestra: kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov (máj 2017, COR-2016-05386).

(6) COM(2018) 703 final.

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/30

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Akčný plán EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo

(2022/C 97/07)

Spravodajca:

Uroš BREŽAN (SL/Zelení), starosta obce Tolmin

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta akčný plán EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo a podporuje jeho komplexný prístup, ktorý sa odvíja od troch osí a má za cieľ stimulovať dopyt a výrobu a zlepšiť príspevok ekologického poľnohospodárstva k udržateľnosti a riešeniu environmentálnych výziev;

zastáva názor, že ekologické poľnohospodárstvo prispeje k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody a stratégií EÚ „z farmy na stôl“ a v oblasti biodiverzity vďaka svojmu pozitívnemu vplyvu na životné prostredie a klímu zlepšením sekvestrácie oxidu uhličitého a zdravia pôdy, zachovaním biodiverzity a zabezpečením dobrých životných podmienok zvierat;

v rámci týchto cieľov oceňuje najmä ambiciózny cieľ stanovený pre celú EÚ v stratégii „z farmy na stôl“ – dosiahnuť, aby sa do roku 2030 obhospodarovalo ekologickým spôsobom 25 % poľnohospodárskej pôdy –, pričom Európska komisia by mala vypracovať v tejto súvislosti posúdenie vplyvu. Navrhuje stanoviť záväzné vnútroštátne ciele, aby sa zohľadnila rozmanitosť poľnohospodárstva v jednotlivých európskych krajinách a ich regiónoch;

ľutuje, že SPP nie je plne zosúladená s cieľmi akčného plánu EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo, Európskej zelenej dohody a stratégií EÚ „z farmy na stôl“ a v oblasti biodiverzity a nemôže dostatočne odmeňovať poľnohospodárov, ktorí vynakladajú zvýšené úsilie na ekologickú transformáciu vo svojom poľnohospodárskom podniku napríklad tým, že využívajú svoju pôdu na ekologické poľnohospodárstvo;

víta skutočnosť, že navrhovaných osem typov intervencií v oblasti rozvoja vidieka v rámci novej SPP na roky 2023 – 2027 zahŕňa platby na environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia. Takéto opatrenia sú pre členské štáty povinné a členské štáty budú musieť vyčleniť aspoň 30 % zdrojov EPFRV na opatrenia súvisiace s environmentálnymi a klimatickými cieľmi. Tento typ zahŕňa aj ekologické poľnohospodárstvo, ktoré sa preto môže financovať tak v rámci ekologických režimov, ako aj v rámci záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy v druhom pilieri, alebo prostredníctvom oboch týchto možností;

domnieva sa, že ambícia, aby sa do roku 2030 ekologicky obhospodarovalo 25 % poľnohospodárskej pôdy, sa musí zosúladiť s reálnou situáciou v oblasti výroby v regiónoch a realizovať pomocou politických nástrojov, ktoré budú podporovať vyvážený rozvoj ekologickej výroby a dopytu a ktoré sa budú riadne uplatňovať na úrovni EÚ, ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

domnieva sa, že sa treba zamerať okrem iného na stimulovanie ponuky produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a zároveň na podnecovanie dopytu po nich, a to zvyšovaním informovanosti o ich výhodách a budovaním dôvery spotrebiteľa v logo ekologickej poľnohospodárskej výroby;

privítal by konkrétnejšie opatrenia a podporu pri navrhovaní opatrení pre ekologické poľnohospodárstvo vo vidieckych oblastiach s cieľom podporiť väčšiu rovnosť z hľadiska prístupu a príjmov žien a mužov v tomto odvetví a povzbudiť a prilákať mladých poľnohospodárov;

s poľutovaním konštatuje, že chýba cielený a osobitný rozpočet pre každú iniciatívu, a žiada preto, aby sa na tento účel dôsledne využívali rozličné finančné nástroje dostupné na podporu realizácie akčného plánu na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, konkrétne iniciatívy LEADER či miestny rozvoj vedený komunitou, ako aj propagačná politika EÚ a program Horizont Európa. Okrem toho žiada, aby sa pre tento akčný plán zaistilo lepšie financovanie z rôznych dodatočných národných, regionálnych a miestnych zdrojov;

10.

poukazuje na prípad najvzdialenejších regiónov, ktoré vzhľadom na svoju špecifickú situáciu čelia závažným obmedzeniam pri rozvoji ekologickej poľnohospodárskej výroby, čo treba náležite zohľadniť pomocou osobitných opatrení a dodatočných finančných prostriedkov;

11.

vyjadruje potešenie nad tým, že Európska komisia má v úmysle každoročne organizovať v celej EÚ „deň ekologických potravín“;

12.

podporuje návrh zahrnúť už od začiatku monitorovacie a hodnotiace činnosti, posudzovať realizáciu akčného plánu, zintenzívniť zber trhových údajov a do analýz, ktoré vykonávajú strediská EÚ pre monitorovanie trhu, zahrnúť aj produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali národné akčné plány pre ekologickú poľnohospodársku výrobu s cieľom riešiť konkrétne výzvy na celoštátnej aj miestnej úrovni. Tieto plány by mali byť výsledkom otvoreného a demokratického konzultačného postupu s využitím prístupu zdola nahor a so zapojením všetkých zainteresovaných strán, najmä ekologických poľnohospodárov a združení, miestnych a regionálnych samospráv, zástupcov spotrebiteľov a odvetvia stravovacích a ubytovacích služieb;

14.

víta skutočnosť, že v akčnom pláne sa po prvý raz spomína „skutočná cena potravín“ a že Komisia má v úmysle vypracovať štúdiu zameranú na túto otázku, ktorá má kľúčový význam pre podporu prechodu na spravodlivejší a udržateľný potravinový systém. Štúdia by mala pomôcť uznať význam ekologického poľnohospodárstva z hľadiska vytvárania verejných statkov;

15.

zdôrazňuje, že rezíduá pesticídov sú v životnom prostredí takmer všadeprítomné a potenciálne ovplyvňujú aj produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby. Keďže ekologickí poľnohospodári zaručujú pri výrobe vysoké environmentálne normy, nesmú byť penalizovaní z dôvodu rizík, za ktoré nie sú zodpovední. VR preto upozorňuje, že prístup založený na nulovej tolerancii rezíduí pesticídov v produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby by toto odvetvie výrazne poškodil;

16.

navrhuje, aby Európska komisia v záujme riešenia tejto otázky:

—

predložila iniciatívy zamerané na zjednodušenie udeľovania povolení na uvedenie na trh pre prípravky na ochranu rastlín vhodné pre ekologické poľnohospodárstvo, ak sú preukázateľne neškodné pre prírodu, životné prostredie a človeka. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výrobe v najvzdialenejších regiónoch, ktorá sa z hľadiska objemu a vlastností zväčša líši od kontinentálneho poľnohospodárstva,

—	podporovala harmonizovanejší prístup k prípadom zistenia rezíduí pesticídov a zvážila všetky výhody a nevýhody rôznych prístupov, ktoré uplatňujú členské štáty,

—	podporovala štúdium a výskum nových spôsobov ošetrovania, ktoré sú zlučiteľné s ekologickou poľnohospodárskou výrobou;

17.

zastáva názor, že členské štáty by mali preskúmať, ako by sa mohla uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“, aby mohli ekologickí poľnohospodári získať nárok na náhradu za stratu príjmov v dôsledku náhodnej kontaminácie ich ekologickej produkcie;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv pri realizácii a hodnotení akčného plánu

18.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú najlepšie možnosti na to, aby dobre poznali a mohli uspokojiť potreby miestnych odvetví ekologického poľnohospodárstva, preto by v záujme dosiahnutia cieľov nového akčného plánu mali byť úzko zapojené do zavádzania aj do hodnotenia jeho opatrení;

19.

upozorňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní štruktúry ekologického poľnohospodárstva, pokiaľ ide o výrobu, logistiku a obchod, uľahčujú rozvoj štruktúrovanej spolupráce medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pomáhajú zvyšovať informovanosť na miestnej úrovni, informujú spotrebiteľov o pozitívnom vplyve ekologického poľnohospodárstva a rozvíjajú vzdelávacie programy pre predškolské zariadenia a školy;

20.

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú už dlho zapojené do podpory rozvoja ekologického poľnohospodárstva, najmä prostredníctvom riadenia a vykonávania regionálnych programov rozvoja vidieka;

21.

ľutuje, že miestne a regionálne samosprávy boli len v obmedzenej miere zapojené do realizácie predchádzajúceho akčného plánu pre ekologické poľnohospodárstvo, ktorého ciele sa nepodarilo dosiahnuť, ako to ukázalo strednodobé preskúmanie vypracované Európskym výborom regiónov;

22.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby vytvorila platformu na monitorovanie a hodnotenie realizácie akčného plánu, ktorá by združovala všetky zainteresované strany, najmä zástupcov miestnych a regionálnych samospráv;

23.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv si vyžaduje prístup, ktorý bude v súlade s ustanoveniami Územnej agendy 2030 prihliadať na miestne špecifiká a umožní reagovať na odlišné potreby vidieckych, prímestských a mestských oblastí v celej Európe;

24.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy zabezpečili koordináciu a dobré riadenie na všetkých úrovniach správy. Je nevyhnutné podporovať prierezové opatrenia na miestnej úrovni a zapojiť všetky miestne zainteresované subjekty, ktoré majú niečo spoločné s ekologickým poľnohospodárstvom;

25.

žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na ochranu vodných zdrojov, a vyzýva na výmenu skúseností s cieľom podnietiť miestne a regionálne samosprávy, aby tieto osvedčené postupy uplatňovali;

Podpora spotreby

26.

víta uznanie „eko-obvodov“ ako úspešných nástrojov rozvoja vidieka a oceňuje zámer Komisie podporovať ich vytváranie a zavádzanie v členských štátoch;

27.

odporúča, aby Komisia do realizácie tejto iniciatívy zapojila miestne a regionálne samosprávy;

28.

upozorňuje, že „eko-obvody“ sú pre miestne a regionálne samosprávy veľkou príležitosťou na podporu rozvoja udržateľných potravinových systémov, keďže sú založené na spolupráci medzi poľnohospodármi, občanmi/spotrebiteľmi, miestnymi orgánmi verejnej správy, združeniami a podnikmi zameranými na obchod, cestovný ruch a kultúru a na tom, že tieto subjekty konajú v súlade so zásadami a metódami ekologickej poľnohospodárskej výroby a spotreby;

29.

zdôrazňuje, že integrovaný a multifunkčný prístup „eko-obvodov“ prináša aj veľké výhody z hľadiska environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

30.

vyzýva preto miestne a regionálne samosprávy, aby sa zapojili do vytvárania „eko-obvodov“ a podporovali rozvoj iniciatív zdola, ktoré môžu pomôcť rozvinúť vidiecke oblasti a zvýšiť spotrebu miestnych produktov ekologického poľnohospodárstva;

31.

odporúča, aby Európska komisia prijala spoločný rámec a usmernenia na úrovni EÚ s cieľom zaručiť harmonizované vytváranie „eko-obvodov“ v členských štátoch, pričom by sa mala zachovať ich integrovaná a multifunkčná povaha, ako aj ich špecifické črty, aby sa zabezpečilo ich úspešné fungovanie;

32.

odporúča, aby Európska komisia zriadila sieť „eko-obvodov“ na úrovni EÚ s cieľom poskytovať podporu a spoločné služby všetkým „eko-obvodom“;

33.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy stimulovali miestnu spotrebu produktov ekologického poľnohospodárstva prostredníctvom finančnej podpory pre miestne trhy a priamy predaj z vlastných a národných zdrojov, ako aj zo zdrojov EÚ a tiež informačnými a komunikačnými kampaňami o dostupných trhoch a o prevádzkovateľoch zaregistrovaných na priamy predaj;

34.

zdôrazňuje prínos konzumácie ekologických potravín z hľadiska výživy a životného prostredia a vyzýva, aby sa zabezpečil prístup k produktom ekologickej poľnohospodárskej výroby, a to tak z hľadiska cenovej dostupnosti, ako aj z hľadiska ich dostupnosti v obchodoch, ktoré by mali byť na dosah ruky, aby mali všetci spotrebitelia možnosť nakupovať potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby;

35.

víta zvýšenie rozpočtu EÚ na propagáciu produktov ekologického poľnohospodárstva a vyzýva Komisiu, aby v tomto trende pokračovala aj v nasledujúcich rokoch;

36.

so zreteľom na súčasnú revíziu propagačnej politiky EÚ odporúča, aby Komisia uprednostňovala produkty ekologického poľnohospodárstva vyprodukované v EÚ, od poľnohospodárskych surovín až po spracovanie;

37.

navrhuje, aby sa do loga ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ pod obrázok zeleného listu doplnil text „EU organic“ s možnosťou uviesť aj zemepisnú oblasť produkcie, aby mohli spotrebitelia príslušné produkty ľahšie rozpoznať;

38.

víta návrh zvážiť možnosti označovania dobrých životných podmienok zvierat v rámci stratégie „z farmy na stôl“ a žiada, aby sa v tejto súvislosti pokročilo ďalej, keďže jasné, štandardizované a povinné označovanie spôsobu chovu by mohlo spotrebiteľov posmeliť, aby kupovali ekologické výrobky;

39.

oceňuje, že Komisia má v úmysle podporovať ponuku potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby v jedálňach a analyzovať uplatňovanie kritérií zeleného verejného obstarávania a zvýšiť jeho využívanie. Takisto oceňuje cieľ zaviesť minimálne povinné kritériá pre obstarávanie udržateľných potravín v snahe propagovať zdravé a udržateľné stravovanie. Je možné, že bude potrebné prispôsobiť právny rámec pre verejné obstarávanie, aby verejné orgány mohli vo väčšej miere obstarávať a využívať lokálne vyrobené potraviny. Osobitnú pozornosť a podporu treba zamerať na rozvoj krátkych dodávateľských reťazcov v najvzdialenejších regiónoch;

40.

navrhuje, aby školy a vzdelávacie inštitúcie ponúkali študentom ekologické výrobky, čím by sa už od raného veku podporili zdravé stravovacie návyky a uľahčilo zvyšovanie informovanosti o význame miestnych, tradičných a zdravých potravín;

41.

zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych samospráv v úsilí podnietiť väčší záujem o miestne a regionálne produkty ekologického poľnohospodárstva pri verejnom obstarávaní potravín, pomáhať zvyšovať informovanosť a šíriť osvetu medzi verejnosťou a zvyšovať povedomie spotrebiteľov a budovať ich dôveru voči produktom ekologického poľnohospodárstva. Prostredníctvom verejného obstarávania môžu miestne a regionálne samosprávy rozvíjať dlhodobé partnerstvá so svojimi lokálnymi ekologickými výrobcami a nabádať konvenčných poľnohospodárov, aby sa preorientovali na ekologickú výrobu;

42.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia pri dodávaní miestnych a regionálnych produktov ekologického poľnohospodárstva do verejných jedální čeliť viacerým prekážkam: logistické prekážky, najmä nedostatok vhodných priestorov; štrukturálne prekážky, keďže je potrebné štruktúrovať trh a posilniť dodávateľský reťazec s cieľom zosúladiť miestnu ponuku a dopyt; a nedostatočné ľudské zdroje a technické prostriedky;

43.

konštatuje, že na to, aby sa podnietilo skutočné rozšírenie potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby vo verejných a súkromných jedálňach, stravovacích zariadeniach a reštauráciách, je potrebné silné politické odhodlanie na národnej a regionálnej úrovni;

44.

navrhuje, že by sa mohli vypracovať na úrovni EÚ spoločné kritériá, ktoré by slúžili ako osvedčené postupy, s cieľom stanoviť zodpovedajúce pravidlá kontroly pre verejné jedálne;

45.

konštatuje, že narastajúci dopyt podnecuje rozvoj regionálnej výroby, a preto žiada zaviesť označovanie jedální a reštaurácií vo verejnom aj súkromnom sektore s uvedením minimálneho percentuálneho podielu zdravých, ekologických a miestne vyrobených poľnohospodárskych produktov použitých vo výrobných procesoch;

46.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby zrevidovali svoje právne predpisy v oblasti verejného obstarávania a rozpočtu a zabezpečili, že sa vo verejných jedálňach budú používať certifikované produkty ekologického poľnohospodárstva;

47.

uznáva, že miestnym a regionálnym samosprávam stále chýbajú poznatky o možnostiach, ktoré ponúka zelené verejné obstarávanie, a nabáda ich, aby sa prestali riadiť kritériom ceny a zamerali sa na kritériá udržateľnosti;

48.

navrhuje, aby sa vytvorila spoločná platforma EÚ pre ekologických výrobcov z členských štátov, ktorá by uľahčovala napríklad výmenu osvedčených postupov, pochopenie právnych predpisov EÚ, odbornú prípravu, podujatia a možnosti projektového partnerstva;

49.

trvá preto na tom, že je dôležité zabezpečiť primeraný program odbornej prípravy a budovania kapacít pre obstarávateľov (národné, regionálne a miestne subjekty), ako aj pre ekologických výrobcov a spracovateľov, v snahe odstrániť štrukturálne a logistické prekážky a presadzovať využívanie kritérií zeleného verejného obstarávania;

Stimulovanie výroby

50.

konštatuje, že v roku 2019 sa v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom približne 9 % poľnohospodárskej pôdy, pričom len na 64 % certifikovanej ekologicky obhospodarovanej plochy sa vyplácala podpora na ekologické poľnohospodárstvo (1);

51.

upozorňuje, že ekologické poľnohospodárstvo je v rámci súčasnej SPP nedostatočne financované. Hoci sa na ekologické poľnohospodárstvo využíva 8 % celkovej poľnohospodárskej pôdy EÚ, dotácie naň predstavujú len 1,5 % z celkového rozpočtu EÚ určeného na poľnohospodárstvo. Osobitnú pozornosť a podporu treba zamerať na rozvoj malých vidieckych oblastí a menej rozvinutých regiónov, kde poľnohospodárska činnosť predstavuje hlavné hospodárske odvetvie;

52.

podčiarkuje, že na to, aby sa do roku 2030 plocha ekologicky obhospodarovanej pôdy v EÚ strojnásobila, je potrebné trojnásobne až päťnásobne zvýšiť výdavky SPP na ekologické poľnohospodárstvo, čo znamená, že by sa na toto odvetvie malo vyčleniť až 15 % výdavkov SPP (2);

53.

s poľutovaním však konštatuje, že dosiahnutá dohoda o budúcej SPP nie je dostatočne ambiciózna, pokiaľ ide o finančnú podporu ekologického poľnohospodárstva;

54.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na ciele v oblasti ekologického poľnohospodárstva stanovené pre celú EÚ sa v niektorých z dostupných návrhov národných strategických plánov SPP nepočíta s poskytovaním dostatočných dotácií pre ekologických poľnohospodárov v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím;

55.

odporúča, aby členské štáty a miestne a regionálne samosprávy vo svojich strategických plánoch prioritne reagovali na špecifické potreby regionálneho a miestneho ekologického poľnohospodárstva a vyčlenili na ne primeranú finančnú podporu;

56.

odporúča, aby Komisia dôkladne posúdila národné strategické plány, ktoré predložili jednotlivé členské štáty, aby mohla monitorovať, či prispejú k dosiahnutiu cieľa obhospodarovať do roku 2030 ekologickým spôsobom 25 % poľnohospodárskej pôdy;

57.

podporuje zámer posudzovať v rámci novej SPP osobitné okolnosti a potreby členských štátov, a najmä na zložité výrobné podmienky v najvzdialenejších regiónoch. týkajúce sa rastu sektora ekologickej poľnohospodárskej výroby a zabezpečiť, aby členské štáty čo najlepšie využívali možnosti novej SPP na podporu vnútroštátneho sektora ekologického poľnohospodárstva. Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť podpore členských štátov/regiónov, ktoré zaostávajú, a zároveň poskytnúť ďalšie usmernenia členským štátom, ktoré už k dosiahnutiu cieľa 25 % prispeli. Každý členský štát by mal prispieť k tomu, aby sa do roku 2030 dosiahol spoločný cieľ;

58.

odporúča, aby členské štáty a miestne a regionálne samosprávy lepšie začlenili ekologické poľnohospodárstvo do učiva v rámci odbornej prípravy a poľnohospodárskych fakúlt a vytvorili učebné materiály a odbornú prípravu v oblasti ekologického poľnohospodárstva zamerané na potreby prvovýroby, ako aj spracovania a transformácie;

59.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy urýchľovali prechod na ekologické poľnohospodárstvo poskytovaním podpory a poradenstva pri zriaďovaní, konverzii alebo prevode poľnohospodárskych podnikov, ktoré sa rozhodnú pre ekologické poľnohospodárstvo;

60.

vyzdvihuje význam rozvoja ekologického agropriemyslu na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom skonsolidovať rast prvovýroby. Podpora krátkych potravinových dodávateľských reťazcov môže byť prospešná tak pre ekologických poľnohospodárov, ako aj pre spotrebiteľov: znižujú sa tým dopravné náklady a zvyšuje udržateľnosť a zároveň to prináša rozvoj vidieckeho hospodárstva a pridanú hodnotu vo výrobnej oblasti;

61.

odporúča preto, aby členské štáty a miestne a regionálne samosprávy zaviedli osobitné opatrenia pre prevádzkovateľov, ktorí sa podieľajú na spracovaní ekologických potravín a ich uvádzaní na trh, s cieľom uľahčiť harmonický rozvoj výroby a vytvoriť priaznivé prostredie pre krátke dodávateľské reťazce vo všetkých regiónoch. V nadväznosti na to navrhuje:

—	podporovať poľnohospodársku malovýrobu spojenú s farmou,

—

rozšíriť mobilné spracovateľské zariadenia pre malé poľnohospodárske podniky (bitúnky, spracovateľské závody, mlyny atď.) a podporovať spoločné využívanie spracovateľských zariadení na miestnej úrovni s cieľom prekonať právne prekážky spojené s normami v oblasti zdravia a bezpečnosti a normami v oblasti zdravia zvierat,

—	podporovať zapojenie poľnohospodárskych družstiev do uvádzania ekologických výrobkov na trh a ich transformácie, a to vrátane účasti na verejnom obstarávaní potravín;

62.

zdôrazňuje význam hospodárskej organizácie, účinných nástrojov trhovej regulácie a financovania organizácií výrobcov pri dosahovaní cieľa 25 %. Výrobcovia by napríklad mali dostať minimálnu cenu presahujúcu priemernú výrobnú cenu v ekologickom poľnohospodárstve, aby sa im zabezpečil stabilný minimálny príjem. V prípade nerovnováhy na trhu, ak nárast dopytu neumožňuje absorbovať nárast ponuky, by mala mať Komisia právomoc aktivovať osobitný mechanizmus verejnej intervencie pre produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby;

63.

konštatuje, že rastúca nekalá konkurencia produktov ekologického poľnohospodárstva z krajín mimo EÚ by mohla oslabiť toto odvetvie, a odporúča, aby Európska komisia zaručila spravodlivý, vyvážený a transparentný obchod. Pokiaľ ide o produkty dovážané do EÚ, mala by sa požadovať reciprocita z hľadiska povinností a pravidiel v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a účinná ochrana európskych spotrebiteľov. Z tých istých dôvodov by sa uvedené ustanovenia mali vzťahovať aj na akvakultúru s cieľom rozšíriť ochranu životného prostredia a udržateľné riadenie oceánov a morí na krajiny mimo EÚ;

64.

odporúča Európskej komisii, aby podporila spustenie spoločnej platformy EÚ, ktorá by miestnym ekologickým poľnohospodárom uľahčovala možnosti dovozu a vývozu prostredníctvom rozvoja služieb digitálneho/elektronického predaja v EÚ a poskytovaním podpory pre logistiku a úspešné partnerstvá v tejto oblasti;

65.

odporúča, aby členské štáty zaviedli systém bonus-malus ako súčasť ekologických režimov novej SPP, ako uviedol vo svojom predchádzajúcom stanovisku o agroekológii;

66.

konštatuje, že od 1. januára 2022 sa začne uplatňovať nové nariadenie EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktoré prinesie veľké zmeny v určitých odvetviach ekologického poľnohospodárstva. Na to, aby sa zabezpečilo jeho úspešné uplatňovanie, je rozhodujúce zaistiť rovnováhu medzi harmonizáciou na úrovni EÚ a prispôsobením na regionálnej úrovni, pričom sa nemožno odchýliť od zásad ekologického poľnohospodárstva;

67.

vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala vplyv nového nariadenia v snahe účinne reagovať na akékoľvek ťažkosti, ktoré by uplatňovanie nových pravidiel mohlo spôsobiť;

68.

uznáva veľký význam a potenciál konverzie na ekologické poľnohospodárstvo v odvetví chovu hospodárskych zvierat;

69.

víta zámer Komisie posilniť ekologickú akvakultúru. Toto odvetvie čelí silnej konkurencii z krajín mimo EÚ, keďže takmer 80 % rýb spotrebovaných na vnútornom trhu sa do EÚ dováža (3);

70.

odporúča preto, aby Komisia zabezpečila primeranú podporu a zvýšila finančné prostriedky na výskum a inováciu v odvetví ekologického poľnohospodárstva, ekologickej akvakultúry a ekologického chovu hospodárskych zvierat v EÚ s cieľom vyriešiť problém nedostatku vstupných produktov, konkrétne certifikovaných ekologických osív a bielkovinového krmiva a vitamínu B z ekologickej poľnohospodárskej výroby, a znížiť závislosť od dovozu;

71.

víta návrh Komisie zvýšiť v rámci programu Horizont Európa finančné prostriedky na výskum a inováciu v oblasti ekologického poľnohospodárstva a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa na ekologickú poľnohospodársku výrobu zameriavali osobitné výzvy a rozpočty.

V Bruseli 2. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) IFOAM Organics Europe.

(2) Tamže.

(3) Dokument Copa-Cogeca’s views on „An action plan for the development of organic production“.

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/36

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Udržateľné modré hospodárstvo a akvakultúra

(2022/C 97/08)

Spravodajca:

Bronius MARKAUSKAS (LT/EA), starosta okresného mesta Klaipėda

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

Udržateľné modré hospodárstvo

víta oznámenie Európskej komisie „o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ – Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti“, v ktorom sa približuje celková vízia Komisie a stanovuje stratégia pre udržateľné modré hospodárstvo v námorných sektoroch a priemyselných odvetviach. V tejto súvislosti víta prechod z koncepcie modrého rastu na koncepciu modrého hospodárstva;

súhlasí s názorom, že ciele zelenej dohody a prechod na udržateľnejšie a ekologickejšie hospodárstvo nemožno dosiahnuť bez modrého hospodárstva. Ak sa majú dosiahnuť ciele zelenej dohody a udržateľného rozvoja všetkých odvetví, vyžaduje si to radikálne zmeny s cieľom znížiť vplyv ľudskej činnosti na moria a oceány a chrániť zdroje a biodiverzitu, ako aj zosúladiť tieto zmeny s hospodárskou a sociálnou udržateľnosťou činností súvisiacich s morom;

preto trvá na tom, že ekologické a modré politiky by mali byť lepšie zahrnuté. Oceány sú jedným z hlavných rezervoárov biodiverzity na svete. Predstavujú viac ako 90 % životného priestoru na svete a ročne absorbujú približne 26 % antropogénnych emisií oxidu uhličitého, ako aj viac ako 90 % nadbytočného tepla v atmosfére. Mnohé štúdie poukazujú na kľúčovú úlohu morskej biodiverzity pre zdravie planéty a sociálny blahobyt;

zdôrazňuje, že základom pre prosperujúce modré hospodárstvo sú oceány plné života a že toto modré hospodárstvo musí fungovať v ekologických medziach a musí byť v súlade s koncepciou planetárnych medzí. V záujme dosiahnutia cieľov strategickej agendy EÚ by preto malo byť kľúčovou prioritou udržateľné obhospodarovanie oceánov a morí, ktoré by malo byť založené na poznatkoch, osvete a cezhraničnej spolupráci. V tejto súvislosti je dôležitá aj výmena aktuálnych údajov a sledovanie spoločných cieľov;

konštatuje, že modré hospodárstvo má významný sociálny a hospodársky vplyv nielen na pobrežné a morské regióny, ale aj na Európsku úniu ako celok, pričom môže zabezpečiť ekologické a inkluzívne oživenie po pandémii COVID-19, predovšetkým v oblastiach, ktoré kríza postihla najviac, ako sú cestovný ruch či rybárstvo. V mnohých krajinách má modré hospodárstvo obrovský pozitívny vplyv na HDP;

konštatuje, že energia z morí môže zohrávať dôležitú úlohu pri posilnení spoľahlivosti a bezpečnosti našich dodávok energie. Ak sa bude využívať v súlade s už exitujúcimi činnosťami a bude šetrná k morským biotopom, môže znížiť závislosť krajín od fosílnych palív, prispieť k zmierneniu zmeny klímy a podnietiť tvorbu nových, kvalitných pracovných miest, predovšetkým v európskych pobrežných regiónoch, v ktorých je často vysoká nezamestnanosť;

zdôrazňuje prínos námorného priemyslu k energetickej transformácii a v boji proti klimatickým zmenám, najmä prostredníctvom odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizácie námornej dopravy a obehového hospodárstva vrátane recyklácie plastov z oceánov;

pripomína najmä, že emisie z námornej dopravy sa za posledných 20 rokov zvýšili o takmer 32 %. Rozvoj udržateľného lodiarskeho priemyslu by mohol významne prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy. V tejto súvislosti podporuje ciele Európskej komisie potenciálne znížiť do desiatich rokov emisie oxidu siričitého z medzinárodnej lodnej dopravy do ovzdušia až o 80 % a emisie oxidov dusíka do ovzdušia o 20 %. Je však nevyhnutné zohľadniť potreby najvzdialenejších regiónov, ktoré si vzhľadom na svoju odľahlosť a obrovskú závislosť od leteckej a námornej dopravy, pokiaľ ide o zabezpečenie ich prepojenia a zásobovania, vyžadujú opatrenia prispôsobené ich štrukturálnym podmienkam;

zdôrazňuje, že v snahe zachovať a vytvárať kvalitné a udržateľné pracovné miesta, najmä v odvetví stavby lodí, je potrebné chrániť Európu pred nekalou súťažou, ktorá narúša jej priemyselnú štruktúru;

10.

podporuje prierezový prístup k námornému priemyslu, ktorý by spájal všetky námorné činnosti – historické aj nové, civilné aj vojenské – a bral do úvahy kritické prierezové výzvy ekologickej a digitálnej transformácie a priemyslu 4.0;

11.

víta zámer Európskej komisie vytvoriť modré fórum na zhromažďovanie poznatkov a skúseností, vytváranie synergií, hľadanie kreatívnych riešení a na podporu rozvoja tohto odvetvia, ako aj vypracovať návrhy na koordináciu využívania finančných prostriedkov v tejto oblasti;

12.

domnieva sa, že vládam členských štátov chýba konštruktívny prístup k rozvoju námorného hospodárstva. Vo väčšine pobrežných štátov existuje podpora pre toto odvetvie hospodárstva len na papieri a v národných plánoch a stratégiách inteligentnej špecializácie sa nevenuje námornému hospodárstvu dostatočná pozornosť, finančná podpora je nedostatočná a pravidlá a podmienky na jej pridelenie sú príliš komplikované;

Akvakultúra

13.

konštatuje, že akvakultúra sa v posledných rokoch stala dôležitou oblasťou modrého hospodárstva. Ide o odvetvie, ktoré má významný potenciál, a to nielen pokiaľ ide o hospodárstvo, ale aj o životné prostredie. Má tiež potenciál vytvárať pracovné miesta, ponúkať ľuďom v pobrežných a vidieckych oblastiach nové príležitosti na hospodársky rozvoj a v prípade niektorých postupov v oblasti akvakultúry, ako sú farmy na pestovanie mušlí, prispievať k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy a ochrane ekosystémov vďaka využívaniu postupov s malým vplyvom;

14.

víta oznámenie Komisie o strategických usmerneniach pre udržateľný rozvoj akvakultúry v EÚ a zdôrazňuje, že akvakultúra výrazným spôsobom prispieva k riešeniu výziev súvisiacich so zásobovaním kvalitnými potravinami a zabezpečením zásobovania rastúceho trhu s morskými a sladkovodnými výrobkami, pokiaľ to nemá negatívny vplyv na populácie voľne žijúcich rýb a ktorým sa podporí realizácia Európskej zelenej dohody a stratégie „z farmy na stôl“, ako aj rozvoj udržateľného modrého hospodárstva;

15.

víta, že bola predstavená stratégia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, najmä pokiaľ ide o vymedzenie overiteľných ukazovateľov, poskytovanie odbornej prípravy výrobcom, výskum parametrov dobrých životných podmienok zvierat špecifických pre jednotlivé druhy a uprednostňovanie diverzifikácie pred monokultúrami. Zdôrazňuje, že členské štáty by teraz mali aktualizovať svoje národné plány v súlade s novými usmerneniami;

16.

zdôrazňuje význam konkrétnych cieľov stanovených v stratégii „z farmy na stôl“ pre akvakultúru, najmä pokiaľ ide o zníženie predaja antimikrobiálnych látok a výrazné rozšírenie ekologickej akvakultúry; víta zámer Komisie prijať opatrenia na zníženie celkového predaja antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru o 50 % do roku 2030;

17.

konštatuje, že v stratégiách EÚ a iných právnych dokumentoch sú obsiahnuté usmernenia a odporúčania na rozvoj sektora, poukazuje však na to, že pokiaľ ide o otázku, akým spôsobom sa má akvakultúra rozvíjať, miestne a regionálne samosprávy, ktoré nemajú výlučnú právomoc v tejto oblasti, nemajú k dispozícii žiadne podrobné analýzy na základe praktických poznatkov, podrobnejších údajov a konkrétnych opatrení;

18.

zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj je najdôležitejšou podmienkou rozvoja akvakultúry a žiada preto, aby sa s prihliadnutím na environmentálne, sociálne a hospodárske kritériá jasne vymedzil pojem „udržateľná akvakultúra“. Dlhodobý strategický prístup k udržateľnému rastu akvakultúry EÚ by prispel k oživeniu odvetvia po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a zabezpečil by jeho dlhodobú udržateľnosť a odolnosť;

19.

zdôrazňuje, že akvakultúra by sa mala uznať ako samostatná oblasť politiky s dostatočnými finančnými prostriedkami, aby sa mohla stať skutočným doplnkom k tradičnému rybolovu. Konštatuje, že Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond už mnoho rokov zabezpečuje podporu udržateľných akvakultúrnych činností a spracovanie a uvádzanie produktov akvakultúry na trh. Domnieva sa tiež, že je potrebné podporovať ekologickú akvakultúru tým, že sa podporia miestne trhy s výrobkami európskej akvakultúry a zníži administratívne zaťaženie, ktoré bráni efektívnemu rozvoju tohto odvetvia. Mali by sa stanoviť aj všeobecné usmernenia pre racionálny prístup k priestoru, najmä pokiaľ ide o pobrežné oblasti, aby sa mohla ďalej rozvíjať, pričom tieto usmernenia budú v súlade ostatnými politikami, ako sú politiky v oblasti životného prostredia;

20.

víta požiadavku Komisie, aby členské štáty začlenili do svojich národných strategických plánov pre akvakultúru cieľ zvýšiť ekologickú výrobu v oblasti akvakultúry a vyčlenili na to časť prostriedkov z Európskeho námorného, akvakultúrneho a rybolovného fondu;

21.

zdôrazňuje, že spolu so zmenami v poľnohospodárstve je potrebné urýchliť prechod na udržateľný chov rýb, keďže rybolov a akvakultúra sú dôležitými prvkami udržateľných potravinových systémov, a podporuje aj cieľ podnecovať rybolov šetrný k životnému prostrediu a obnoviť populácie rýb a chrániť morské ekosystémy prostredníctvom posilnenia rybolovných činností, ktoré sú environmentálne udržateľné a dostupné, sociálne únosné a konkurencieschopné;

22.

žiada právne záväzné ciele EÚ zamerané na obnovu a zachovanie morskej biodiverzity a obnovu poškodených ekosystémov. Miestne a regionálne samosprávy môžu spolu s členskými štátmi, Komisiou a Európskou environmentálnou agentúrou pomôcť identifikovať a určiť ďalšie chránené morské oblasti;

Finančná podpora a investície

23.

poukazuje na to, že rozhodujúci význam pre úspešný rozvoj modrého hospodárstva majú udržateľné investície. Je dôležité, aby sa vytvorili priaznivé rámcové podmienky, ktoré uľahčujú a stimulujú verejné a súkromné investície do rozvoja modrého hospodárstva. Je potrebné financovať inovácie, digitálne aj iné, a vývoj nových produktov, investovať do inovačných technológií a inteligentných riešení a podporovať nové technológie, ako je morská energia z obnoviteľných zdrojov alebo biopodniky v rámci modrého hospodárstva tak, aby sa mohli rozvíjať v medziach planéty;

24.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby sa v súvislosti s udržateľnými investíciami do námorného sektora a najmä námorného priemyslu viac opierala o regióny a viac využívala ich stratégie inteligentnej špecializácie a ich hospodárske ekosystémy na vytvorenie celoeurópskych sietí spolupráce schopných konkurovať medzinárodným aktérom. Tieto siete by mali byť pod označením European Sea Tech schopné reagovať na výzvy na predkladanie návrhov Európskej komisie s cieľom rozvíjať a financovať prvé fázy svojich vysokorizikových projektov;

25.

poukazuje na svoju požiadavku, ktorú už vyjadril vo svojom predchádzajúcom stanovisku o modrom raste, aby 10 % projektov rámcového programu pre výskum a inovácie významne prispievalo k plneniu cieľov v oblasti morského a námorného výskumu;

26.

poukazuje na to, že Komisia vo svojom oznámení o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ poznamenala, že v Európskej zelenej dohode by sa mala venovať osobitná pozornosť úlohe najvzdialenejších regiónov EÚ. Vyzýva Komisiu, aby splnila tento záväzok a vypracovala konkrétny akčný plán s plánovanými finančnými zdrojmi;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál modrého hospodárstva vrátane jeho potenciálneho významného príspevku k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody nebol dostatočne zohľadnený pri preskúmaní plánov obnovy financovaných z nástroja NextGenerationEU, ako je priame financovanie štrukturálnych projektov a rizikových projektov na európskej úrovni a vytvorenie regionálnych investičných platforiem;

28.

domnieva sa, že koncepcia udržateľných investícií sa musí chápať tak, že vzhľadom na technologický pokrok a vedecký výskum je potrebné spoločné úsilie tak zo strany hospodárstva, ako aj zo strany národných vlád, aby sa investovalo do projektov, ktoré spájajú sociálne, hospodárske a ekologické prínosy. V tejto oblasti má spolupráca medzi vedeckou obcou a hospodárstvom mimoriadny význam;

29.

víta plány Komisie zintenzívniť spoluprácu s európskymi finančnými inštitúciami s cieľom podporiť verejné a súkromné investície a poukazuje na význam platformy BlueInvest, ako aj na prostriedky, ktoré sú z rozpočtu EÚ v rámci fondov EÚ a osobitných programov vyčlenené na rozvoj tohto odvetvia. Navrhuje tiež posúdiť možnosť vytvoriť jednotný fond alebo nástroj na koordinovaný prístup k finančným prostriedkom;

30.

víta výzvu Komisie, aby členské štáty začlenili investície do udržateľného modrého hospodárstva do svojich národných plánov odolnosti a obnovy, ako aj do vnútroštátnych operačných programov rôznych fondov EÚ;

31.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa podnecovalo využívanie inovatívnych finančných nástrojov pri rozvoji udržateľnej akvakultúry, podporovali investície do pokrokových technológií, vytvorili priaznivé podmienky pre účasť súkromného sektora a vyčlenili finančné prostriedky na výskum a technologický vývoj s cieľom podporiť diverzifikáciu a inovácie v udržateľnej akvakultúre;

32.

žiada revíziu pravidiel prideľovania financovania zo strany EÚ a zastáva názor, že hlavným kritériom pre pridelenie podpory by mali byť inovácie a tvorba hodnôt, a, čo je najdôležitejšie, zavádzanie udržateľných riešení;

33.

považuje za potrebné preskúmať možnosť klasifikovať ako ekologickú aj akvakultúru s malým vplyvom, a to aj akvakultúru v recirkulačných systémoch, a finančne podporovať jej ďalší rozvoj, ak spĺňa príslušné kritériá spotreby energie a zdrojov, dobrých životných podmienok zvierat a udržateľnej recyklácie odpadu. V súčasnosti je pre akvakultúru ťažké využívať finančné prostriedky EÚ, hoci v praxi sa ukázalo, že využívané inovatívne technológie umožňujú, aby technologické procesy spĺňali aj tie najprísnejšie environmentálne požiadavky (napr. vzniknutý odpad, ako je kal, sa môže využívať v poľnohospodárstve, odpadové vody sa čistia tak, aby spĺňali najvyššie normy a opätovne sa využívajú, a pod.);

34.

poukazuje na to, že otázky majú mimoriadny význam najmä pre menšie krajiny s nižším objemom investícií, nižším HDP a obmedzenými možnosťami inovácie, a konštatuje že by bolo vhodné posúdiť potreby malých krajín a zaviesť osobitné pravidlá podpory;

Úloha regionálnych a miestnych samospráv

35.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú pri prechode na ekologické hospodárstvo dôležitú rolu. Prostredníctvom aktívnej účasti na rozhodovacom procese a vďaka účinnému riadeniu kohéznych fondov a fondov na podporu ekologickej inovácie by mohli regionálne samosprávy výraznou mierou prispieť k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody;

36.

ľutuje, že regionálne samosprávy nie sú vo väčšine krajín zapájané do tvorby a vykonávania vnútroštátnych politík a že prevláda centralizovaný prístup, v rámci ktorého najvyššia úroveň určuje potreby námorného hospodárstva a prijíma rozhodnutia bez konzultácie s regiónmi. Žiada preto Európsku komisiu a národné vlády, aby pri vykonávaní ďalších opatrení v tejto oblasti pristupovali k miestnym a regionálnym samosprávam ako k partnerom, ktorí sú rovnocenní ústrednej úrovni;

37.

opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby členským štátom predložila návrh pravidiel, ako by mali byť miestne a regionálne samosprávy zapojené do stanovovania, vypracúvania, plánovania a riadenia opatrení, a ako by im mali byť poskytnuté presnejšie vymedzené a väčšie právomoci. Väčšie zapojenie miestnych samospráv by zaručilo lepší rozvoj udržateľného modrého hospodárstva prostredníctvom rozvoja dynamických a udržateľných ekosystémov modrého hospodárstva, podpory inovácií, využívania inteligentných riešení a vytvárania pracovných miest;

38.

víta zámer Európskej komisie pomôcť mestám a regiónom v pobrežných oblastiach riadiť ekologickú a digitálnu transformáciu na miestnej úrovni a v plnej miere využiť fondy a stimuly, ktoré poskytuje EÚ, a to vypracovaním balíka na podporu obnovy („koncepcia pre miestne zelené dohody“), ako aj strategických usmernení (napríklad iniciatíva „výzva pre inteligentné mestá“);

39.

navrhuje vytvoriť regulačný a finančný rámec na podporu vypracovania a rozvoja regionálnych a miestnych stratégií pre modré hospodárstvo, ktoré by zohľadnili rôznorodosť činností v tejto oblasti a zároveň boli od začiatku zlučiteľné medzi sebou a najmä s už existujúcimi stratégiami. Predovšetkým by sa mal zohľadniť význam technologického vývoja spojeného s námorným priemyslom a výrobou energie, ako aj význam výroby vysokokvalitných morských bielkovín ako prvku globálnej konkurencieschopnosti;

40.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji európskej akvakultúry. Miestne a regionálne orgány sú často zodpovedné za postup udeľovania povolení v oblasti rybolovu a za riadenie a poskytovanie podpory malým a stredným podnikom, ktoré pôsobia v ich spádovej oblasti, pričom v týchto oblastiach získavajú značné skúsenosti, čo je dôležité uznať, koordinovať a využívať pre ich blízkosť k tomuto odvetviu;

41.

domnieva sa, že miestne samosprávy by mali byť vo väčšej miere zapojené do formovania politiky v oblasti akvakultúry a zdôrazňuje, že regióny potrebujú jasné usmernenia pre udržateľný rozvoj akvakultúry EÚ a konkrétny akčný plán;

42.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet Interreg určený na financovanie územnej spolupráce sa znížil, pretože mohol stimulovať spoluprácu medzi pobrežnými regiónmi a ostrovmi so spoločnými potrebami v rámci tej istej morskej oblasti s cieľom vypracovať adaptačné stratégie a spoločné prístupy k riadeniu pobrežných zón, investovať do udržateľnej obrany pobrežia a prispôsobiť pobrežné hospodárske činnosti. Domnieva sa však, že vzhľadom na znížený rozpočet sa účinnosť politík posilnila aj otvorením pilotných opatrení, investícií a koordináciou s priamo riadenými programami, ktoré poskytujú odvetviu príležitosť využiť nové myšlienky;

43.

V tejto súvislosti žiada, ak je to možné a so zreteľom na ochotu miestnych a regionálnych samospráv, zohľadniť stratégie pre morské oblasti, ktoré sú základnými referenčnými rámcami. Predstavujú faktory, ktoré treba zohľadniť pri príprave stratégií inteligentnej špecializácie a plánovaní európskych fondov;

44.

považuje za nevyhnutné usilovať sa dosiahnuť cieľ, ktorým sú prístavy s nulovými emisiami tak, ako sa uvádza v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ktorú predstavila Európska komisia, a v ktorej navrhuje plné uznanie prístavov ako platforiem modrého hospodárstva a rozvojových hybných síl pre námorné odvetvie;

Námorné priestorové plánovanie a význam prístavov

45.

konštatuje, že rozvoj udržateľného modrého hospodárstva vrátane akvakultúry, rybolovu a lovu mäkkýšov je možný len vtedy, ak existujú príslušné oblasti a podniky majú prístup k týmto vodám. Prístup do oblastí, v ktorých je možné vykonávať hospodársku činnosť, ako aj prístup k vodám, sú naďalej veľkou výzvou pre rozvoj európskej akvakultúry. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa zabezpečilo primerané námorné priestorové plánovanie, a to prostredníctvom koordinácie a čo najvčasnejšieho zapojenia príslušných zainteresovaných strán;

46.

opätovne požaduje, aby sa vypracovali návrhy na plánovanie námorných priestorov a zriadenie chránených morských oblastí a siete ekologických koridorov v súlade s cieľmi stratégie v oblasti biodiverzity umožňujúcich zvrátiť stratu biodiverzity, prispieť k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy a k budovaniu odolnosti voči tomuto javu a zároveň poskytnúť značné finančné a sociálne výhody, pričom cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi využívaním rybolovného zdroja a schopnosťou mora reprodukovať ho;

47.

požaduje právne záväzné ciele EÚ na obnovu a zachovanie morskej biodiverzity a ekosystémov. Miestne a regionálne samosprávy môžu pomôcť určiť a stanoviť ďalšie chránené morské oblasti;

48.

poukazuje na to, že najmä v odľahlých a najvzdialenejších regiónoch zohrávajú prístavy dôležitú úlohu pri rozvoji a podpore modrého hospodárstva, riadení obehového hospodárstva a zavádzaní ekologických riešení, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele zelenej dohody;

49.

napríklad sa domnieva, že počas obdobia ekologickej transformácie je naliehavo potrebné zvýšiť podporu investícií pre tankovanie lodí skvapalneným zemným plynom a všeobecnejšie do infraštruktúry, ktorá prispieva k zníženiu environmentálnej stopy lodí (pripojenie lodí na elektrickú sieť v kotvisku, t. j. „z brehu na palubu“, založené na nízkoemisných technológiách);

50.

napokon žiada, aby sa rozvoj výroby ekologického vodíka v prístavoch viac podporoval a začlenil do energetickej politiky EÚ a budovaných vodíkových koridorov;

51.

pripomína význam úlohy, ktorú prístavy vzhľadom na svoju rozmanitosť činností súvisiacich s morom môžu zohrávať pri podpore modrého hospodárstva a pri rozvoji stratégií v tejto oblasti;

52.

domnieva sa, že prístavy, ktoré sú dôležitým článkom dopravných reťazcov a hospodárskych cyklov medzi krajinami, by sa mali stať energetickými centrami, v ktorých sa súčasne využívajú obnoviteľné zdroje energie a systémy s nízkymi emisiami CO2, a prispievať tak k rozvoju obehového hospodárstva, a zlepšovať tým životné podmienky ľudí, ktorí žijú v prístavných oblastiach. Je preto potrebné ďalej rozvíjať infraštruktúru námorných prístavov a prenikať do ďalších oblastí, ktoré by boli vhodné pre nákladnú dopravu a prípadné nové námorné činnosti (napr. veterné turbíny na mori, udržateľná akvakultúra);

Zníženie administratívneho zaťaženia a zlepšenie konkurencieschopnosti

53.

ľutuje, že účinnému rozvoju akvakultúry a iných činností súvisiacich s morom bráni celý rad interných problémov, napr. príliš zdĺhavé a komplikované postupy vydávania povolení, či obmedzený prístup do vôd a oblastí, v ktorých je možné vykonávať hospodárske činnosti. Zložitosť postupov udeľovania povolení a nedostatočná transparentnosť sú prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa európska akvakultúra mohla rozvíjať v plnom rozsahu, a preto by sa mali zjednodušiť a objasniť uplatniteľné pravidlá, čím sa zabezpečí ich konzistentnosť;

54.

navrhuje, aby sa čo najskôr zriadilo jednotné kontaktné miesto pre licencie pre akvakultúru s cieľom urýchliť proces udeľovania povolení a uľahčiť komunikáciu medzi zainteresovanými stranami a rôznymi orgánmi na jednotlivých úrovniach; odporúča tiež, aby sa v oblasti vydávania povolení zaviedli moduly odbornej prípravy pre miestne samosprávy, aby sa tak dosiahlo rýchlejšie zavádzanie predpisov EÚ;

55.

konštatuje, že pre posilnenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti akvakultúry bude mať rozhodujúci význam dodržiavať normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, zdravia a ochrany klímy a správne a dostatočne o tom informovať spotrebiteľov prostredníctvom etikiet;

56.

poukazuje na to, že už v predchádzajúcich stanoviskách navrhol európsku environmentálnu značku. Opakuje tento návrh a opätovne zdôrazňuje, že environmentálna značka a účinný systém certifikácie by zohrávali dôležitú úlohu pri zvyšovaní hodnoty a spotreby produktov akvakultúry z EÚ. Vďaka jasnému a povinnému označovaniu metódy chovu, metódy lovu a pracovných podmienok by výrobcovia mohli získať uznanie za zlepšenia vo svojich postupoch a spotrebitelia by mali možnosť informovane sa rozhodovať. Zdôrazňuje, že kritériá takejto environmentálnej značky by mali byť prísnejšie ako súčasné právne požiadavky; Táto značka by sa mohla využiť aj v prípade rybolovu vykonávaného v súlade s predpismi o ochrane a riadení zdrojov a používala by sa v prípade legálnej činnosti, ktorá rešpektuje morské prostredie a udržateľnosť zdrojov;

57.

žiada, aby sa budúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach vzťahoval aj na produkty rybolovu a akvakultúry s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne produkty predávané v rámci vnútorného trhu, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné výnimky pre najvzdialenejšie regióny podľa článku 349 ZFEÚ. Vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla právne predpisy na zabránenie dovozu výrobkov spojených s porušovaním ľudských práv a aby zaviedla účinnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť, že ryby vstupujúce na trh EÚ spĺňajú normy zodpovedajúce normám EÚ. Tým sa zabezpečí ochrana európskych spotrebiteľov a rozšíri sa ochrana životného prostredia a udržateľné riadenie oceánov a morí na tretie krajiny. Na úrovni EÚ a jednotlivých štátov musia v prvom rade dostať podporu miestni výrobcovia. Len tak je možné zaistiť účinný rozvoj akvakultúry, lovu mäkkýšov a rybolovu, najmä maloobjemového pobrežného rybolovu v budúcnosti;

58.

odporúča diverzifikáciu v akvakultúre s osobitným zameraním na pestovanie rias, keďže tieto produkty nie sú určené len na ľudskú a živočíšnu spotrebu, ale môžu sa použiť aj na určité priemyselné výrobné procesy alebo na získavanie energie a prispieť k rozvoju udržateľných aktivít, keďže pri ich pestovaní nie sú potrebné žiadne krmivá a nevzniká ani odpad. Odporúča tiež zveľaďovať systémy integrovanej akvakultúry, ktoré umožňujú vytváranie obehových hospodárskych modelov v rámci výrobného reťazca;

Spolupráca, rozvoj zručností, informovanosť a účasť verejnosti

59.

opätovne nástojí na tom, že na vytvorenie udržateľného modrého hospodárstva je dôležité zapojiť všetkých aktérov v oblasti akvakultúry, rybolovu a lovu mäkkýšov. Spolupráca medzi vedeckou obcou, verejnými orgánmi a priemyslom je mimoriadne dôležitá: vedecké poznatky a účinné, cielené a dlhodobé inovácie v hospodárstve zlepšujú účinnosť práce a zabezpečujú hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť;

60.

poukazuje na to, že je potrebné posilniť právomoci orgánov pôsobiacich v týchto krajinách a riešiť problém nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v námorných odvetviach a akvakultúre. Na tento účel musia Európska únia, členské štáty a regióny spolupracovať s cieľom zvýšiť znalosti a príťažlivosť námorných povolaní a zlepšiť pracovné a kariérne podmienky. Ďalej je potrebné rozvíjať európsku mobilitu mladých ľudí, ktorí sú zapojení do odbornej prípravy, a navrhnúť možnosti celoživotnej dodatočnej odbornej prípravy, aby sa súčasné profesie rozšírili o námorné zručnosti, a posunúť historické námorné profesie k novým príležitostiam. Najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, bude potrebné prispôsobiť a podporovať odbornú prípravu v oblasti námorníctva a rybolovu, aby sa tak stala súčasťou podpory generačnej obnovy v odvetví rybolovu, akvakultúry a lovu mäkkýšov;

61.

domnieva sa, že verejnosť nie je dostatočne zapojená do rozvoja modrého hospodárstva. Udržateľné dlhodobé investície musia podporovať zavádzanie multidisciplinárnych opatrení na ochranu morskej biodiverzity a poskytovať občanom nové možnosti príjmu. Dôležité je aj zapojenie verejnosti do zavádzania strategických opatrení a prijímania rozhodnutí, a to prostredníctvom vytvárania miestnych akčných skupín či rôznych ďalších iniciatív;

62.

zaväzuje sa presadzovať a podporovať miestne iniciatívy účasti (napríklad miestne rozvojové skupiny zriadené obyvateľmi na danom mieste, miestne rybárske akčné skupiny a pod.), ktoré spájajú obnovu morských zdrojov so zachovaním miestneho živobytia, ako aj udržiavaním tradícií a kultúrneho dedičstva príslušnej oblasti, a tiež podporovať diverzifikáciu a komplementaritu hospodárstva súvisiaceho s morom. To by malo povzbudiť a uznať príklad miestnych rybárskych akčných skupín, ktoré integrovali námorný a rybársky sektor so spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami do impulzov modrého hospodárstva na svojom území;

63.

domnieva sa, že je potrebné na regionálnej, národnej a európskej úrovni venovať väčšiu pozornosť osvetovým kampaniam, ktoré majú na jednej strane zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o produktoch akvakultúry, rybolovu a lovu mäkkýšov, o ich úžitku a prínose k bezpečnosti zásobovania, potravinovej bezpečnosti a tvorbe pracovných miest, ako aj o dlhodobých ekologických výhodách akvakultúry, rybolovu a lovu mäkkýšov a na strane druhej prispieť k šíreniu vedeckých poznatkov týkajúcich sa kompatibility akvakultúry s morským prostredím aj jeho zachovaním.

V Bruseli 2. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/43

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy

(2022/C 97/09)

Spravodajkyňa:	Jeannette BALJEU (NL/ALDE), členka rady provincie Južné Holandsko
Referenčný dokument:	COM(2021) 350 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

vo všeobecnosti víta aktualizáciu priemyselnej stratégie, ktorú navrhla Európska komisia, avšak odporúča, aby ju Komisia lepšie spojila s Európskou zelenou dohodou a jej cieľom klimatickej neutrality do roku 2050 stanovením konkrétnych krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, ktoré by priemysel v EÚ mal dosiahnuť na to, aby prispel k splneniu tohto nadradeného cieľa. Zdôrazňuje, že z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv sa vyskytlo niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie objasnenie, a preto sa nimi bude zaoberať toto stanovisko;

víta zameranie na priemyselné ekosystémy a vedúce postavenie v oblasti technológií a zdôrazňuje význam posilnenia miestneho rozmeru: európske priemyselné ekosystémy sa skladajú zo vzájomne prepojených regionálnych inovačných ekosystémov s dynamickými stratégiami inteligentnej špecializácie, ktoré sú založené na prístupe zdola nahor a zameriavajú sa na podporu regionálnych inovácií, prispievajú k rastu a prosperite tým, že regiónom pomáhajú a umožňujú sústrediť sa na ich silné stránky. Platformy inteligentnej špecializácie a partnerstvá už uľahčujú miestne orientovanú spoluprácu medzi týmito regionálnymi inovačnými systémami. Prostredníctvom novej a posilnenej strategickej spolupráce v rámci hodnotového reťazca budú tieto systémy hnacou silou udržateľného rastu a obnovy v Európe. Európe to pomôže získať strategickú autonómiu a regióny a mestá môžu konečne prevziať zodpovednosť za zelenú a digitálnu transformáciu svojich priemyselných odvetví;

v tejto súvislosti víta najmä priemyselné fórum, v rámci ktorého Výbor regiónov aktívne prispieva;

zdôrazňuje potrebu inkluzívnej priemyselnej stratégie, ktorá vytvára hodnotu vo všetkých európskych regiónoch a ktorá zohľadňuje jedinečnú situáciu všetkých regiónov, ako napríklad najvzdialenejších regiónov. EÚ potrebuje priemyselnú sústavu inovácií pre celú EÚ. Priemyselná stratégia musí byť okrem toho prispôsobená súčasným potrebám členských štátov na základe potrieb miestneho a regionálneho rozvoja. To si vyžaduje väčšiu bezpečnosť dodávok, odolnosť a nezávislosť diverzifikáciou dodávateľských reťazcov;

uznáva rastúce obavy z nerovnomernej obnovy po pandémii v rôznych európskych regiónoch. EÚ musí posilniť svoje úsilie o preklenutie tejto priepasti podporou podnikov, a to aj podnikov z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, digitalizáciou priemyslu a zvyšovania jeho udržateľnosti a zavedením regulačného rámca prispôsobeného digitálnemu veku a udržateľnosti a uplatňovať prístupy opierajúce sa nielen o priemyselné, ale aj o územné ekosystémy, ktoré zohľadňujú územnú rozmanitosť EÚ;

zdôrazňuje, že priemysel bude čeliť výzvam pri plnení cieľov balíka Fit for 55 a miestne a regionálne samosprávy by mali byť zapojené do diskusií o tom, ako zabezpečiť úspešnú realizáciu návrhov týkajúcich infraštruktúry pre dopravu založenú na obnoviteľných zdrojoch energie, autonómnu jazdu a možných rekvalifikačných opatrení;

zdôrazňuje potrebu posilniť regionálny ekosystémový prístup s cieľom účinne zapojiť kľúčových aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, ako sú samosprávy, klastre a klastrové organizácie, sociálni partneri, ako aj znalostné inštitúcie (vrátane univerzít aplikovanej vedy so silným prepojením na MSP). Je to kľúčové pre zlepšenie priemyselnej konkurencieschopnosti mnohých priemyselných odvetví a podporu otvorenej inovácie. Okrem toho by VR chcel požiadať, aby sa osobitná pozornosť venovala bilaterálnej spolupráci medzi klastrami, vytváraniu nových foriem verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a rozvoj klastrov sociálneho hospodárstva;

víta ohlásené monitorovanie priemyselných trendov a konkurencieschopnosti, keďže Európa musí spoločne analyzovať a riešiť strategickú závislosť v oblasti technológií a priemyslu;

zdôrazňuje, že je potrebné získať lepšie údaje o inovácii, keďže ukazovatele sa v súčasnosti sústreďujú na investície (a vstupy) do výskumu a vývoja a patenty (čiastočný náznak zavádzania inovácií). Chýba jasný prehľad o obnove hospodárstva a príslušné údaje. Prvým krokom by bolo monitorovanie typu investícií do výskumu a inovácií. Dôraz by sa mal klásť najmä na tie, ktoré sú spojené s technologickými spôsobilosťami, technologickými infraštruktúrami a konkurencieschopnosťou, pokiaľ ide o dvojakú transformáciu na trhy budúcnosti;

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

10.

podporuje snahu o dobre fungujúci jednotný trh a nepretržité úsilie o odstraňovanie obmedzení a prekážok, pričom sa zvláštna pozornosť musí venovať danostiam a osobitným potrebám pohraničných regiónov, a to najmä pri poskytovaní cezhraničných služieb, ako aj voľnému pohybu pracovníkov;

11.

víta zámer Komisie uverejňovať výročné strategické správy a akčné plány týkajúce sa jednotného trhu; zdôrazňuje, že je dôležité objasniť závislosť v hodnotových reťazcoch ešte pred zavedením opatrení a obmedzení na ochranu jednotného trhu;

12.

osobitná skupina pre presadzovanie jednotného trhu (SMET) môže zohrávať významnú úlohu ako hlavný kanál k strategickej autonómii. VR by však chcel zdôrazniť, že úspešná priemyselná stratégia by mala odrážať aj rozmanitosť regionálnych ekosystémov a skutočnosť, že cesty k strategickej autonómii sa v rôznych ekosystémoch budú vyvíjať odlišne;

13.

dobre fungujúci vnútorný trh má zásadný význam pre obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Je nanajvýš dôležité zabrániť obmedzeniam vývozu zo strany jednotlivých členských štátov a opätovnému zatváraniu vnútorných hraníc v EÚ, ako tomu bolo na začiatku pandémie COVID-19; Priemyselný sektor EÚ musí dodržiavať požiadavky regulácie EÚ a zároveň čeliť konkurentom z tretích krajín, v ktorých je regulácia podnikania do určitej miery odlišná. Zdôrazňuje význam zavedenia reciprocity priemyselných požiadaviek v obchodných dohodách s tretími krajinami, aby tak mal európsky priemysel v hospodárskej súťaži na medzinárodnom trhu rovnaké podmienky. Potreba dokončenia jednotného trhu, a to aj trhu so službami, je čoraz naliehavejšia;

14.

zdôrazňuje, že jednotný trh by sa mal diverzifikovať, aj pokiaľ ide o partnerov, produkty a služby, aby bola EÚ schopná zabezpečiť služby a produkty, bez ktorých jej obyvatelia nemôžu žiť. Zvýši sa tým aj jej odolnosť. Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa v tejto súvislosti ukázalo, že najmä v oblasti zdravotníckych výrobkov je mimoriadne dôležité, aby sa v Európe zvýšila ich výroba, a tým aj nezávislosť od zahraničných trhov;

15.

sa domnieva, že sú potrebné starostlivo navrhnuté pravidlá štátnej pomoci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zdôrazňuje význam spravodlivej hospodárskej súťaže v rámci EÚ a s cieľom zabrániť štátom podporovanému premiestňovaniu podnikov v rámci EÚ. VR zastáva názor, že dôležité projekty spoločného európskeho záujmu môžu byť v tomto smere významným prostriedkom hodnotových reťazcov, v ktorých samotný trh nemôže priniesť prelomové inovácie. Dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu sa bude ďalej podporovať vytváranie nových aktívnych foriem verejno-súkromných partnerstiev. VR v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zapojenia členských štátov, MSP a miestnych a regionálnych samospráv;

16.

domnieva sa, že veľmi dôležité je preskúmanie podstaty legislatívneho návrhu na reguláciu kľúčových služieb pre podniky pomocou harmonizovaných noriem, keďže dvojaká transformácia zahŕňa aj nové obchodné modely a prechod od vlastnených výrobkov k poskytovaným službám;

17.

zaujíma sa o spôsob, akým návrh nariadenia pristúpi k riešeniu rušivých vplyvov zahraničných subvencií, ktoré zabezpečujú kontrolu a náležité riešenie rušivých dotácií poskytovaných vládami tretích krajín spoločnostiam, ktoré chcú získať podnik EÚ alebo predložiť ponuku vo verejnom obstarávaní;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať spôsoby riešenia rušivých vplyvov na klastre, ku ktorým dochádza, keď štátom podporovaní investori kúpia inovačné spoločnosti (nekótované na burze), ktoré sú pre tieto klastre nevyhnutné;

19.

nabáda Európsku komisiu, aby v obchodných dohodách využívala zásadu reciprocity. Spoločnosti z krajín, ktoré nie sú členmi Dohody o vládnom obstarávaní, sa nebudú môcť zúčastňovať na európskom vládnom obstarávaní;

20.

potvrdzuje potrebu a prínosy medziregionálnej spolupráce v súvislosti s týmito klastrami;

21.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri nadväzovaní rozsiahlej priemyselnej spolupráce medzi klastrami zameranej na posilnenie európskych hodnotových reťazcov;

22.

zdôrazňuje úlohu, ktorú by mali zohrávať miestne a regionálne samosprávy pri riadení a presadzovaní jednotného trhu vo všeobecnosti, keďže ich príspevok je kľúčový pre účinné vykonávanie pravidiel jednotného trhu;

23.

vyslovuje sa proti nekalej konkurencii medzi európskymi klastrami prostredníctvom štátnej pomoci poskytovanej členskými štátmi alebo miestnymi a regionálnymi samosprávami. Naliehavo žiada, aby sa minimalizovali rozdiely v sumách štátnej pomoci, ktoré môžu poskytnúť miestne a regionálne samosprávy, vytvorením rovnakých podmienok v rámci usmernení pre regionálnu pomoc;

24.

víta názor, podľa ktorého sú normy jedným z hlavných nástrojov na vykonávanie stratégie, ale zdôrazňuje, že do konzultácií o vytvorení týchto nástrojov by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany;

25.

zdôrazňuje význam spravodlivej hospodárskej súťaže v rámci EÚ a s cieľom zabrániť štátom podporovanému premiestňovaniu podnikov v rámci EÚ. Predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže je predovšetkým to, aby sa podnikom umožnilo ponúkať svoje výrobky na európskom trhu len vtedy, ak spĺňajú platné environmentálne a bezpečnostné normy;

Posilnenie rozmeru MSP v priemyselnej stratégii

26.

víta výročnú správu Komisie o európskych MSP za roky 2020 a 2021 a súhlasí s tým, že nedostatok požadovaných zručností a prístup k financovaniu sú hlavnými prekážkami digitalizácie ich činností;

27.

víta uznanie úlohy európskych MSP, ako aj zámer Komisie pomôcť im rozšíriť sa a prilákať kvalifikovanú pracovnú silu. To si zase vyžaduje priaznivé podnikateľské prostredie a potrebné investície do zručností a odbornej prípravy pracovníkov (napr. znalosti interných IKT a/alebo manažérske schopnosti), ako aj dôstojné pracovné podmienky. VR žiada, aby sa MSP poskytla podpora s cieľom pomôcť im vypracovať digitálnu stratégiu alebo akčný plán, a to prostredníctvom finančných nástrojov z Programu InvestEU, a v súvislosti s rizikami platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP;

28.

konštatuje, že digitalizácia MSP sa v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj z miestneho a regionálneho hľadiska môže značne líšiť. Na preklenutie tejto digitálnej priepasti musí byť podpora MSP prispôsobiteľná, dobre navrhnutá a zameraná na ich osobitné potreby, na základe miestneho a regionálneho udržateľného rozvoja a s osobitnou podporou podnikov z vidieckych a menej rozvinutých oblastí;

29.

zdôrazňuje potrebu investovať do testovacích a validačných infraštruktúr, ako sú testovacie centrá pre Priemysel 4.0, pilotné závody a centrá digitálnych inovácií. Podnikom a najmä MSP to môže pomôcť rýchlejšie premieňať inovácie na výrobky pripravené na uvedenie na trh;

30.

navrhuje rozšíriť spoluprácu medzi Európskym výborom regiónov a Európskou komisiou, najmä so sieťou európskych podnikateľských regiónov, pri podpore podnikania a priemyselnej transformácie na miestnej a regionálnej úrovni. Ďalšou oblasťou záujmu by mohla byť lepšia právna regulácia a lepšie vykonávanie politiky EÚ ako súčasť platformy Fit4Future. Cieľom by bolo zlepšenie priaznivého podnikateľského prostredia a zároveň príprava podnikov na budúce výzvy;

31.

víta zavedenie funkcie poradcov pre udržateľnosť s cieľom poskytovať špecializované poradenstvo MSP;

32.

víta preskúmanie podstaty legislatívneho návrhu na reguláciu kľúčových služieb pre podniky pomocou harmonizovaných noriem. VR očakáva najmä oznámené normy v oblasti služieb a zdôrazňuje, že tieto služby by mohli pomôcť prekonať ťažkosti pri poskytovaní cezhraničných služieb. Na miestne a regionálne samosprávy vplýva nedostatočné nahlasovanie (ako sa uvádza vo výročnej správe o jednotnom trhu, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu) a právna neistota vyplývajúca z rozsudku SDEÚ z roku 2018 o územnom plánovaní;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ investovať 3 % HDP do výskumu, vývoja a inovácií ešte nie je ani zďaleka splnený. Zatiaľ čo niektoré členské štáty túto úroveň dosahujú, iné sú pod 1 %. Tieto rozdiely brzdia globálnu kapacitu EÚ ako bloku, a preto zaostáva za USA, Japonskom a Čínou;

34.

realizáciu európskeho výskumného priestoru vníma ako príležitosť vytvoriť viac synergií na všetkých úrovniach verejnej správy s cieľom podporiť priemyselnú transformáciu prostredníctvom zvýšených investícií do výskumu a miestnych inovačných politík;

35.

dvojaká transformácia si vyžaduje, aby sa priemysel a jeho pracovná sila zmenili a prispôsobili novej realite. Žiada preto Komisiu, aby do svojho európskeho programu v oblasti zručností zahrnula miestne orientovaný prístup pre odvetvia ovplyvnené touto transformáciou vrátane vypracovania stimulov na podnietenie zvyšovania produktivity pracovnej sily s využitím podporných technológií (ako napríklad rozšírená/virtuálna realita), ako aj a zvyšovanie zručností pracovnej sily v odvetviach, ktoré sú výrazne ovplyvnené technologickými zmenami, ako je automobilový priemysel;

Doplnenie územného rozmeru do priemyselných ekosystémov

36.

víta individuálne posúdenie potrieb 14 európskych priemyselných ekosystémov, ktoré poukazuje na nedostatok investícií a možnosti politickej podpory, ako aj prípadovú štúdiu o výzve dekarbonizácie oceliarskeho odvetvia (1). Navrhuje doplniť túto analýzu o posúdenie vývoja na trhu práce a zodpovedajúcich kvalifikačných požiadaviek;

37.

opätovne žiada o posilnenie miestne orientovaného rozmeru v novej priemyselnej stratégii, aby regióny, mestá a obce ako orgány verejnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom a ekosystémom, mohli prevziať zodpovednosť za dvojakú – zelenú a digitálnu – transformáciu svojho priemyslu, a to aj so zreteľom na potrebu celoživotného vzdelávania a zlepšovania zručností, ktoré budú potrebovať pracovníci, ktorým hrozí riziko vylúčenia v dôsledku transformácie (2); Miestne orientovaná priemyselná politika má zásadný význam najmä vo fáze obnovy, keďže priemysel a regionálny rozvoj sú úzko prepojené;

38.

pripomína, že regionálne a miestne samosprávy majú dôležité právomoci v oblastiach politiky, ktoré majú vplyv na priemyselný rozvoj. Miestne a regionálne samosprávy môžu zmobilizovať celý rad nástrojov na vykonávanie globálnej a ambicióznej stratégie priemyselnej politiky EÚ zameranej na zabezpečenie odolnosti hospodárstva v období štrukturálnych zmien; žiada Komisiu, aby v budúcnosti pri navrhovaní novej priemyselnej stratégie EÚ zahrnula aj regionálnu úroveň (3);

39.

zdôrazňuje, že počas priemyselných zmien je potrebné mať pevný sociálny pilier, aby sa primerane riešili sociálne dôsledky štrukturálnych zmien a aby sa regióny obzvlášť zasiahnuté pandémiou mohli hospodársky a sociálne zotaviť;

40.

zdôrazňuje, že regionálny rozmer možno najlepšie posilniť využívaním regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu ako koncepcie medziregionálnej spolupráce; víta myšlienku ďalšieho rozvoja koncepcie inteligentnej špecializácie pridaním cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja ako štvrtého prvku (S4);

41.

sa nazdáva, že medziregionálna spolupráca a jej nový nástroj I3 majú veľký potenciál, a to aj na prepojenie regiónov, ktoré sa stretávajú s najväčšími problémami pri dvojakej transformácii, s ostatnými regiónmi s cieľom prispieť k medziregionálnym hodnotovým reťazcom a súdržnosti. Rozsiahlejšie využívanie tohto nástroja, ako aj možných dodatočných nástrojov, môže podporiť medziregionálnu spoluprácu s cieľom posilniť európske hodnotové reťazce. Tento proces môžu podporiť európske siete, ako napríklad iniciatíva Vanguard. VR sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu považovali za rámec a nástroj priemyselnej modernizácie a koncepciu otvorenej inovácie. VR zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť stratégie RIS3 s rozvojom transformačných postupov, keďže stratégie S3 sú zamerané aj na podporu urýchlenia dvojakej transformácie;

42.

zdôrazňuje, že je dôležitá koordinácia veľkého počtu nových iniciatív EÚ na podporu priemyselnej transformácie pochádzajúcich od rôznych útvarov Komisie. Ciele, ktoré sú stanovené v balíku návrhov Fit for 55, aby sa stratégia stala udržateľnejšou, sú ambiciózne a priemysel ich musí podporovať konkrétnymi krokmi v záujme dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality v roku 2050. VR navrhuje, aby sa pod vedením Európskej komisie nadviazal strategický dialóg o prepojení priemyselných ekosystémov s regionálnymi inovačnými ekosystémami. Cieľom by bolo podporiť viacúrovňové riadenie a zabezpečiť lepšiu koordináciu. Kľúčový význam by malo začlenenie rôznych iniciatív na úrovni EÚ na všetkých úrovniach verejnej správy;

Riešenie závislosti: otvorená strategická autonómia v praxi

43.

víta úsilie Európskej komisie ďalej analyzovať strategickú závislosti a kapacity EÚ s hĺbkovým preskúmaním viacerých technologických a priemyselných strategických oblastí; pozitívne vníma snahu určiť opatrenia na posilnenie pozície EÚ v globálnych hodnotových reťazcoch; konštatuje, že „prírodné ekosystémy“ zahŕňajú viacero odvetví, najmä na regionálnej úrovni, a sú súčasťou siete. Európske „reťaze“ existujú aj vo forme medziregionálnych výrobných a hodnotových reťazcov, ktoré potrebujú podporu zo strany Európskej komisie;

44.

víta osobitnú pozornosť venovanú strategickej autonómii, ale zdôrazňuje, že ako sa uvádza v neoficiálnom španielsko-holandskom dokumente, strategická autonómia neznamená izoláciu alebo hospodársky protekcionizmus. Znamená len väčšiu odolnosť a vzájomnú závislosť prostredníctvom racionálnych a prispôsobených opatrení týkajúcich sa asymetrickej závislosti. VR zdôrazňuje, že v niektorých strategických hodnotových reťazcoch musí Európa zintenzívniť svoje úsilie o otvorenie a uľahčenie dovozných tokov;

45.

podporuje preskúmanie strategickej závislosti, najmä v tých oblastiach, ktoré majú osobitný vplyv na MSP. Zároveň podporuje posilnené opatrenia na pomoc MSP pri riešení narušení a zraniteľných miest alebo pri diverzifikácii ich prepojením s novými miestnymi a cezhraničnými partnermi;

46.

vyjadruje nadšenie, pokiaľ ide o vypracovanie príručky/nástroja na identifikáciu oblastí strategickej závislosti a jej riešenie prostredníctvom verejného obstarávania;

Urýchlenie dvojakej transformácie

47.

zdôrazňuje význam nových obchodných modelov, ktoré pomáhajú urýchliť dvojakú transformáciu, a preto sú dôležité koncepty ako sieť SOLVIT; pomoc podnikom prostredníctvom pragmatických riešení, aby mohli obchodovať cez hranice a s jednoduchším prístupom k financovaniu;

48.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla mechanizmus na hodnotenie a prevenciu prevzatí podnikov v odvetviach, ktoré majú v európskom hospodárstve zásadnú alebo strategickú úlohu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať menším, často nekótovaným spoločnostiam, ktoré majú zásadný význam pre regionálne inovačné a podnikateľské ekosystémy;

49.

žiada, aby regióny a mestá naďalej podporovali priemyselné združenia v strategických oblastiach, medzi ktoré by mali patriť začínajúce podniky a MSP, a navrhované spustenie nových priemyselných aliancií. Tieto aliancie by pôsobili v oblasti kozmických nosných rakiet, lietadiel s nulovými emisiami, cloudových technológií a procesorov a polovodičov. VR poukazuje na to, že úspešné fungovanie aliancií ovplyvňujú dva faktory: 1) riadenie a nevyhnutná angažovanosť všetkých zainteresovaných strán, a najmä 2) záväzok národných vlád a regionálnych a miestnych samospráv k tomu, že aliancie budú fungovať;

50.

víta skutočnosť, že Komisia spolu s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými subjektmi vytvorila počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami prechodné spôsoby ako lepšie pochopiť rozsah, náklady a podmienky potrebných opatrení, ktoré majú sprevádzať dvojakú transformáciu najdôležitejších ekosystémov a viesť k akčnému plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti;

51.

opätovne zdôrazňuje význam prechodu na obehové hospodárstvo pre udržateľný a konkurencieschopný priemysel. Obehovosť je nevyhnutná nielen na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ale zároveň pomáha priemyslu konkurovať v celosvetovom meradle a mohla by byť dôležitým prvkom strategickej autonómie. Prostredníctvom obehového a šetrného využívania vzácnych (a strategických) surovín a výrobkov možno obmedziť asymetrickú závislosť a posilniť autonómiu (4). Keďže obehové hospodárstvo je stimulom pre geograficky kratšie dodávateľské reťazce a ovplyvňuje takmer každý typ klastrov a priemyselného odvetvia, miestne orientovaný a regionálny rozmer priemyselných ekosystémov je základným prvkom úspešnej priemyselnej stratégie zameranej na strategickú autonómiu. Keďže mnohé MSP, napriek pokračujúcemu úsiliu o transformáciu tradičných hospodárskych a obchodných modelov, nie sú pripravené na tento posun, Komisia môže pomôcť podporiť prechod na obehové hospodárstvo. Mohlo by sa to uskutočniť napríklad na jednotnom trhu s odpadom a podporou zmeny obchodných činností väčšiny MSP, ktoré nie sú priekopníkmi v oblasti inovácií;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na odvetvia a oblasti, v ktorých možno najviac prispieť k dosiahnutiu ambícií v oblasti klímy. Týkalo by sa to najmä energeticky náročných priemyselných odvetví a veľkých priemyselných klastrov a výrobných reťazcov, ktorých sú súčasťou. Zameranie na výrobné reťazce bude prínosom aj pre MSP v priemysle, keďže sú často súčasťou výrobného reťazca okolo väčších spoločností. To bude mať najvýraznejší vplyv na ambície v oblasti klímy. Priemysel je mimoriadne dôležitý ako základ regionálnych trhov práce v priemyselných regiónoch. To znamená, že prechod priemyslu na udržateľný obchodný model má zásadný význam, a to aj z hľadiska zamestnanosti a inkluzívneho prechodu na udržateľné a digitálne hospodárstvo;

53.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v novom priemyselnom modeli hľadali riešenia na ochranu zamestnanosti, a to najmä v odvetviach výrazne zasiahnutých ekologickou transformáciou, ako napríklad automobilový priemysel, ktorý je jednou z hlavných hnacích síl európskeho hospodárstva. V záujme neohroziť zamestnanosť sa ekologická transformácia, ktorá sa požaduje pri výrobkoch automobilového priemyslu, musí uskutočniť flexibilne a v dostatočnom časovom rozpätí, na základe technologickej neutrality a prostredníctvom európskej hospodárskej podpory pre zasiahnuté regióny s cieľom prispôsobiť existujúce továrne, dodávateľov a lokality výroby, zabezpečiť konkurencieschopnosť súčasných výrobných centier a umožniť prispôsobenie pracovných miest;

54.

zdôrazňuje, že pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu je rozhodujúce, aby mal tento priemysel prístup k spoľahlivým a cenovo dostupným zdrojom energie. Na to je potrebné budovať výrobné kapacity, ktoré budú založené na plne obnoviteľných zdrojoch energie. Pri výpočte ekonomickej životaschopnosti zdrojov energie sa musia vždy zohľadňovať celkové náklady, t.j. náklady na výrobu energie, ktoré zahŕňajú celý životný cyklus výroby energie, systémové náklady, aj externé náklady;

55.

vyzýva na rozsiahlu a inkluzívnu koncepciu hospodárskeho rastu, a to aj z hľadiska rodu, rasy, pohlavia, jazyka, náboženstva, politických názorov a osobných a sociálnych podmienok, keďže potrebujeme všetky talenty, ktoré Európa ponúka. Zdôrazňuje, že ženy sú na riadiacich miestach v podnikoch naďalej veľmi nedostatočne zastúpené, a vyzýva podniky, aby vyvážený pomer žien a mužov na všetkých úrovniach riadenia stanovili za neoddeliteľnú súčasť svojich základných podnikových zásad. Rozmanité podniky sú úspešnejšie ako podniky, ktoré nereprezentujú zloženie (svojej) spoločnosti;

56.

poukazuje na to, že sa musí zásadne prepracovať rámec Európskej únie pre štátnu pomoc na podporu postupnej transformácie energeticky náročných a od zahraničného obchodu závislých komoditných odvetví na procesy, ktoré spôsobujú nižšie emisie CO2, resp. sú z hľadiska týchto emisií neutrálne. Okrem toho musia byť európske a národné programy financovania vybavené dostatočnými zdrojmi a dať sa vzájomne kombinovať;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi dynamikou zmien, ktorá je potrebná na dvojakú transformáciu, na jednej strane a predvídateľnosťou regulačného rámca (najmä pre MSP a zamestnancov) na strane druhej. VR zároveň zdôrazňuje, že inkluzívna transformácia si vyžaduje poskytnutie finančných prostriedkov na (pre)školenie pracovnej sily na nové zručnosti v regionálnom meradle a vo všetkých odvetviach. Predišlo by sa tak „zaseknutiu“ zamestnancov v odvetviach, v ktorých pracujú, ako aj potrebe presťahovať sa do iných regiónov za prácou;

58.

znamená to tiež, že dvojaká transformácia sa musí realizovať prostredníctvom podpory prechodu na hospodárstvo, ktoré sa zameriava na starnutie obyvateľstva a inovácie potrebné na začlenenie všetkých občanov do tejto dvojakej transformácie;

59.

VR víta vypracovanie ukazovateľov a rád by zdôraznil, že dlhodobá konkurencieschopnosť vrátane odolnosti sa dosiahne prostredníctvom rýchlejšej transformácie. Ukazovatele by preto mali merať rýchlosť a prekážky dvojakej transformácie, a nie konkurencieschopnosť vo všeobecnosti;

60.

upozorňuje Európsku komisiu na dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne samosprávy a agentúry pre regionálny rozvoj pri urýchľovaní dvojakej transformácie pri zakladaní viac digitálnych a ekologických MSP, a naliehavo žiada Komisiu, aby prijala zásadu „myslieť na malých“ a „konať v prvom rade na regionálnej úrovni“.

V Bruseli 2. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2016-01726-00-01-ac-tra-en.docx/content, (COR-2016-01726-00-01).

(2) Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2020-01374-00-00-ac-tra-en.docx/content, bod 4.

(3) Stanovisko VR https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2020-01374-00-00-ac-tra-en.docx/content, bod 6.

(4) Stanovisko VR na tému Akčný plán pre kritické suroviny (CDR-2021-04292-00-01).

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/50

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2020

(2022/C 97/10)

Spravodajca:	Tadeusz TRUSKOLASKI (PL/EA), primátor mesta Białystok
Referenčný dokument:	COM(2021) 373 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

zastáva názor, že európsky jednotný trh je jedným z najväčších úspechov Európskej únie (EÚ) a že cieľom politiky hospodárskej súťaže EÚ je zachovať otvorené trhové hospodárstvo s voľnou, spravodlivou a účinnou hospodárskou súťažou, ktorá vedie k efektívnemu prideľovaniu zdrojov a podporuje inováciu;

oceňuje doterajšie úsilie Európskej komisie a Európskeho parlamentu o vytvorenie jasnej, transparentnej a účinnej politiky hospodárskej súťaže EÚ;

zdôrazňuje, že zosúladenie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ s jej priemyselnou, digitálnou, environmentálnou, klimatickou, sociálnou a medzinárodnou obchodnou politikou je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach, a tým aj konkurencieschopnosť vo svetovom meradle, čím sa podporí rozvoj MSP;

víta nariadenie (EÚ) 2019/452, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, ako aj bielu knihu Európskej komisie o vytvorení rovnakých podmienok v oblasti zahraničných subvencií;

súhlasí s tvrdeniami, ktoré poukazujú na to, že spotrebitelia majú len obmedzený prístup k úplným online informáciám o výrobkoch a službách vzhľadom na obmedzený počet dostupných digitálnych ekosystémov a platforiem, ako aj prekladov do príslušných štátnych jazykov;

s uspokojením konštatuje, že Európska komisia venuje pozornosť iniciatíve „dôležité projekty spoločného európskeho záujmu“;

upozorňuje, že v cieľoch politiky hospodárskej súťaže EÚ by sa malo osobitne prihliadať na potreby MSP, vrátane MSP z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, v snahe vytvoriť spravodlivé a rovnaké podmienky v prospech všetkých občanov EÚ;

zdôrazňuje, že pre miestne a regionálne samosprávy je mimoriadne dôležité, aby sa dosiahlo zlepšenie politiky hospodárskej súťaže EÚ, keďže rovnaké zaobchádzanie s podnikmi je nevyhnutnou podmienkou a jednou z priorít fungovania vnútorného trhu;

Konkurencieschopnosť EÚ a podpora podnikov počas pandémie

zastáva názor, že pomoc v dôsledku pandémie COVID-19 by sa mala poskytovať len podnikom, na ktoré má pandémia skutočne priamy finančný dosah, čo vedie k nerentabilnosti ich hospodárskej činnosti;

10.

upozorňuje, že dočasné finančné prostriedky poskytované v reakcii na pandémiu by nemali využívať podniky, ktoré sú nerentabilné, nezaviazali sa k cieľom EÚ v oblasti klímy, sú v konkurze, prechádzajú rozsiahlou reštrukturalizáciou alebo takúto reštrukturalizáciu potrebujú, ak bol takýto vývoj zjavný už pred vypuknutím pandémie;

11.

upozorňuje na hlavné črty globálnej reformy dane z príjmu právnických osôb, na ktorých sa dohodli OECD a skupina G20 v inkluzívnom rámci v októbri 2021. Vyzýva Komisiu, aby ihneď po ukončení rokovaní navrhla konkrétne opatrenia na vykonávanie nových pravidiel v EÚ. Naliehavo žiada, aby sa vyvinulo úsilie na ďalší rozvoj celosvetového daňového práva, ktoré bude prihliadať na podniky všetkých veľkostí;

12.

uznáva, že verejná pomoc by sa mala navrhovať a udeľovať transparentným a sociálne, hospodársky i environmentálne zodpovedným spôsobom;

13.

víta dočasné obmedzenia, ktoré Európska komisia zaviedla okrem iného v súvislosti s vyplácaním dividend a bonusov alebo so spätným odkupovaním akcií podnikov poberajúcich pomoc;

14.

nabáda na vytváranie mechanizmov, ktoré v čase poklesu ekonomiky v dôsledku hospodárskych či iných kríz (ako v prípade pandémie COVID-19) uľahčia podnikom fungovanie, pričom by sa však mal znížiť podiel priameho financovania, ktoré umelo narúša trhové vzťahy;

15.

upozorňuje, že narušenia podmienok pre činnosť, spôsobené okrem iného krízovými situáciami rôzneho typu, vedú podniky k reorganizácii trhu, ktorá je v rozpore so zásadami politiky hospodárskej súťaže EÚ a prejavuje sa napríklad uzatváraním dohôd o objeme výroby a/alebo s cieľom zväčšiť zisky, čo je však podľa pravidiel hospodárskej súťaže EÚ zakázané. V konečnom dôsledku sa tak náklady spojené s krízou prenášajú na spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že hlavným cieľom, a to aj v krízových podmienkach, zostáva zabezpečiť, aby spotrebitelia mohli využívať konkurenčné trhy, musia však byť na nich spravodlivé ceny a široký výber výrobkov vysokej kvality;

17.

zastáva názor, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky na jednotnom európskom trhu je kľúčové najmä pre MSP, konkrétne pre vytváranie inovácií, rozvoj nových ekologických technológií a vytváranie udržateľných pracovných miest v EÚ;

18.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala využívanie a rozdeľovanie rôznych finančných prostriedkov EÚ poskytovaných v reakcii na krízu COVID-19, a to aj prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré musia byť v súlade s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

19.

očakáva, že sa začne už vopred pracovať na stratégiách pre krízové situácie. Plánovanie v oblasti politiky hospodárskej súťaže musí byť v dlhodobom rozhodovacom rámci koherentné a dôsledné;

Nové oblasti európskeho trhu

20.

víta návrh Európskej komisie týkajúci sa aktu o digitálnych trhoch a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť spravodlivé podnikateľské prostredie pre komerčných používateľov závislých od strážcov prístupu (gatekeepers) s cieľom zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž aj online;

21.

vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a regióny, aby zintenzívnili svoje úsilie na podporu prenosu technológií s cieľom podporiť budovanie hodnotových reťazcov EÚ a čo najlepšie využiť dostupný kapitál. Osobitná podpora by sa mala poskytnúť menej rozvinutým, okrajovým, najvzdialenejším a ostrovným regiónom;

22.

zdôrazňuje, že digitalizácia je obzvlášť dôležitá pre MSP, pretože zabezpečuje prístup na širšie trhy a odstraňuje priestorové problémy vyplývajúce z geografického znevýhodnenia. Malým a stredným podnikom, najmä tým z vidieckych a menej rozvinutých oblastí, by sa mali poskytnúť finančné prostriedky EÚ, aby mohli digitalizovať svoje činnosti. Rovnako by sa im mali poskytovať aj informácie o príležitostiach na úrovni EÚ v súvislosti s digitalizáciou. Kľúčovú úlohu pri šírení informácií by mohli zohrávať miestne a regionálne samosprávy;

23.

zastáva názor, že rozvoj EÚ smerujúci k digitálnej transformácii si vyžaduje, aby sa zakročilo proti monopolným štruktúram;

24.

vyzdvihuje mimoriadny význam zákazu zneužívania dominantného postavenia (článok 102 ZFEÚ), a to v prípade činnosti vonkajších subjektov, ako aj subjektov v rámci EÚ. Mimoriadne dôležité je to najmä v dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach trhu, ktoré ešte nie sú dostatočne ustálené a monitorované;

25.

upozorňuje, že finančné sankcie ukladané za porušenie podmienok hospodárskej súťaže sú len časťou riešenia a predovšetkým nový akt o digitálnych trhoch musí viesť k tomu, že strážcovia prístupu prestanú používať nezákonné praktiky na získanie konkurenčnej výhody. Kritizuje skutočnosť, že náklady súvisiace s pokutami uloženými za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa prenášajú na spotrebiteľov, takže v konečnom dôsledku sú v tejto situácii jedinou obeťou občania EÚ;

26.

zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž (GR COMP) má svoje vlastné riaditeľstvo pre digitálne záležitosti a že toto riaditeľstvo vykonalo v uplynulých rokoch niekoľko odvetvových prieskumov (napr. odvetvový prieskum týkajúci sa elektronického obchodu a prieskum v oblasti spotrebiteľského sektora internetu vecí), ktoré tiež viedli k legislatívnemu návrhu aktu o digitálnych trhoch. Očakáva, že Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž zohľadní výsledky protimonopolných vyšetrovaní pri vykonávaní aktu o digitálnych trhoch;

27.

súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, že súčasné zdroje GR COMP sú nedostatočné vzhľadom na pracovné zaťaženie a výzvy, ktorým treba čeliť;

28.

berie na vedomie výzvy spojené s navrhovaním a vykonávaním politiky hospodárskej súťaže, najmä v oblasti digitálneho trhu, kde dochádza ku koncentrácii, agregácii a využívaniu údajov na trhoch s nulovými cenami, ako aj k používaniu nespravodlivých algoritmov pri tvorbe cien, najmä zo strany veľkých platforiem. V tejto súvislosti víta skutočnosť, že cieľom aktu o digitálnych trhoch je okrem iného zaručiť rovnaký prístup k službám a produktom, ktoré ponúkajú samotné platformy strážcov prístupu, a k podobným službám a produktom, ktoré sú ponúkané tretími stranami na platforme strážcov prístupu, čím sa zabezpečí voľná hospodárska súťaž;

29.

očakáva, že Európska komisia podnikne opatrenia s cieľom prispôsobiť register organizácií, ktoré v mene subjektov z krajín mimo EÚ lobujú za konkrétne digitálne riešenia, a zaručiť transparentnosť ich zdrojov financovania;

30.

podporuje názor Európskej komisie, že na zabezpečenie účinnosti politiky hospodárskej súťaže EÚ sú nevyhnutné nové nástroje, obzvlášť potrebné v nových oblastiach trhu, ktoré sa ešte len formujú a je o nich k dispozícii málo informácií;

31.

súhlasí s tým, že spotrebitelia majú príliš malú kontrolu nad svojimi údajmi a svojou digitálnou identitou, najmä preto, že väčšina poskytovateľov digitálnych služieb od nich vyžaduje súhlas a nedáva im inú možnosť voľby, ak nechcú stratiť prístup k určitým službám;

32.

nabáda Európsku komisiu, aby vytvorila právne predpisy, ktoré budú držiteľom údajov ukladať povinnosť vymazať údaje, ak spotrebitelia počas určitého obdobia (napr. jeden rok) nevyužili ich služby;

33.

podporuje činnosti na podporu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú naďalej nevyhnutné pre prežitie viacerých komunít v celej Európe, najmä v izolovaných, vzdialených alebo okrajových regiónoch Únie;

34.

upozorňuje, že v oblasti finančných služieb sa vytvorili určité oligopolné štruktúry a že niektoré veľké technologické spoločnosti sa stali dôležitými aktérmi na trhu s finančnými službami, čo si vyžaduje kontrolu a zaistenie ochrany spotrebiteľov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať článok 102 ZFEÚ aj na online služby, aby malí poskytovatelia z miest a regiónov, ktorí ponúkajú svoje služby/produkty online, neboli konkurenčne znevýhodňovaní;

35.

žiada Európsku komisiu, aby preskúmala smernicu o spotrebiteľských úveroch, keďže doterajšia ochrana spotrebiteľov je nedostatočná a informácie na zvýšenie povedomia o vplyve rôznych faktorov na variabilitu produktov sú dostupné len v príliš obmedzenej miere;

36.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala nespravodlivé doložky a nekalé praktiky v spotrebiteľských zmluvách, najmä v bankovom sektore, keďže k bankovému sektoru treba i napriek jeho významu pristupovať rovnako ako k iným oblastiam trhu;

37.

zdôrazňuje, že je potrebné chrániť daňových poplatníkov a bankových klientov pred zaťažením v dôsledku opatrení na záchranu finančného systému;

Politika hospodárskej súťaže EÚ vo vzťahu k tretím krajinám

38.

pripája sa k výzve Európskeho parlamentu, aby sa posilnili nástroje na ochranu obchodu s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám a chrániť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

39.

očakáva, že v úsilí zaujať v politike hospodárskej súťaže EÚ takýto dvojsmerný prístup sa v rámci jednotného trhu zaručia slobody a zabezpečia nástroje na zamedzenie koncentrácii vrátane vytvárania monopolov, ako aj dosiahnutie rovnováhy medzi trhovou silou kupujúcich a predávajúcich. Vo vzťahu k tretím krajinám (ako napr. Čína a USA) sa však budú uplatňovať mechanizmy podobné modelom na podporu vývozu;

40.

zdôrazňuje, že v boji proti monopolizácii európskeho trhu sa treba s rovnakou angažovanosťou zamerať na subjekty z EÚ ako na subjekty z krajín mimo nej. V súčasnosti dochádza najmä v oblasti elektronického obchodu k mnohým narušeniam v dôsledku monopolizácie vyspelých digitálnych technológií korporáciami z USA a Číny;

41.

očakáva, že priemyselná politika sa bude rozvíjať takým spôsobom, aby napomáhala konvergencii regiónov a podporovala efektívne územné prerozdeľovanie zdrojov bez narušenia hospodárskej súťaže;

42.

vyzýva Komisiu, aby upriamila pozornosť na úlohu zahraničných štátnych podnikov, ktoré vlády ich štátov podporujú a dotujú spôsobom, aký pravidlá európskeho jednotného trhu hospodárskym subjektom z EÚ nedovoľujú;

43.

požaduje, aby sa k obchodným partnerom EÚ pristupovalo rovnako. Zároveň očakáva, že Európska komisia stanoví pravidlá, ktoré zaručia rovnaké podmienky z hľadiska prístupu na trh, hospodárskej súťaže a štátnej pomoci. Každé porušenie podmienok musí mať za následok pozastavenie obchodu na základe osobitných pravidiel, aby mala hrozba sankcií odrádzajúci účinok;

44.

konštatuje, že súčasné opatrenia na podporu hospodárskej súťaže potvrdzujú, že na subjekty z krajín mimo EÚ sa nevzťahujú rovnaké pravidlá, pričom dostávajú okrem iného silnú vládnu podporu vrátane finančnej. Preto je potrebné zabezpečiť, aby európske právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže boli pružnejšie, najmä pokiaľ ide o štátnu pomoc, keďže v dostatočnej miere nezohľadňujú povahu hospodárskej súťaže, akej čelia európske podniky v tretích krajinách, kde sa nedodržiavajú rovnaké pravidlá;

45.

žiada, aby sa intenzívnejšie pracovalo na obchodnej politike EÚ, pričom by sa nemal nasledovať príklad iných trhov, napr. USA, pretože doterajší model je v súlade s presvedčeniami občanov EÚ a podnikateľskými tradíciami; EÚ musí posilniť svoju obchodnú politiku, aby bola asertívnejšia, pokiaľ ide o otázku reciprocity v prístupe na trh a kontroly priemyselných dotácií;

46.

nabáda, aby sa rozšíril model kontroly koncentrácie kapitálu. Treba zamerať pozornosť na čoraz väčšiu expanzívnosť, ktorá vedie nielen k vytváraniu trhových monopolov, ale aj k väčšiemu vertikálnemu a horizontálnemu obsadeniu trhu, čo má negatívny vplyv na dekoncentráciu hodnotových reťazcov;

47.

realizácia cieľov týkajúcich sa boja so sociálnymi nerovnosťami a klimatickou krízou, zvýšenie environmentálnych noriem, lepšie plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a zavádzanie politík zameraných na klímu a ochranu spotrebiteľov si vyžadujú opatrenia, ktorými sa bude dôsledne riešiť akékoľvek porušenie záväzných podmienok, napr. v oblasti výroby alebo zamestnanosti, či environmentálnych noriem na strane dodávateľov z krajín mimo EÚ;

Budúcnosť politiky hospodárskej súťaže EÚ

48.

poukazuje na to, že ustanovenia dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktoré upravujú kontrolu štátnej pomoci/subvencií, ukladajú obom stranám značné obmedzenia, pokiaľ ide o verejné subvencie. Hoci ustanovenia zabezpečujú, aby právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže naďalej stanovovali normy pre rovnaké podmienky, v článkoch 3.4 ods. 2 a 3.5 dohody sa stanovuje, že zmluvné strany nesmú poskytovať také druhy subvencií, ktoré majú alebo by mohli mať „značný“ vplyv na obchod alebo investície medzi zmluvnými stranami. Vyzýva preto Komisiu, aby pozorne sledovala dodržiavanie týchto ustanovení Spojeným kráľovstvom s cieľom zabrániť prípadnému dumpingu v oblasti subvencií zo strany Spojeného kráľovstva;

49.

vyzýva, aby sa zaviedli radikálnejšie opatrenia proti bojkotovaniu produktov a služieb členských štátov na svetovom trhu, ako aj proti ich falzifikácii a napodobňovaniu na účely podvodného marketingu. MSP musia mať na zahraničných trhoch výraznú podporu európskych inštitúcií;

50.

upozorňuje, že je potrebné jasne rozlišovať medzi cieľmi politiky hospodárskej súťaže, ktorá by sa mala uplatňovať predovšetkým na európskom jednotnom trhu, a priemyselnou politikou zameranou na podporu subjektov súťažiacich na celosvetovom trhu;

51.

zastáva názor, že dlhodobé opatrenia v rámci politiky hospodárskej súťaže EÚ by mali posilniť odolnosť hodnotových reťazcov s cieľom znížiť závislosť od subjektov z tretích krajín a v prípade, že to nie je možné, zaručiť vysoký stupeň diverzifikácie dodávateľov;

52.

zdôrazňuje, že pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci musia byť v súlade s Európskou zelenou dohodou, digitálnou stratégiou EÚ, Európskym pilierom sociálnych práv a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Pripomína, že stanovenie energetického mixu spadá do právomoci členských štátov, ľutuje však, že mnohé z nich nepodmieňujú poskytnutie štátnej pomoci plnením týchto cieľov;

53.

víta skutočnosť, že nedávna štúdia o trhových trendoch v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálneho bývania a o dôsledkoch štátnej pomoci, ktorú dala vypracovať Komisia v kontexte prebiehajúceho hodnotenia balíka o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a sociálne bývanie (1), do veľkej miery podporuje požiadavky, ktoré VR uviedol vo svojom stanovisku z októbra 2016 na tému Štátna pomoc a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2), a najmä tieto dve pripomienky: 1) strop de minimis stanovený na 500 000 EUR je ľahké dosiahnuť a vzhľadom na celkové zvýšenie podpory na štátnu pomoc pre tieto odvetvia by sa malo zvážiť zvýšenie stropu z dôvodu proporcionality; 2) definíciu sociálneho bývania považujeme za nejasnú, keďže v členských štátoch EÚ neexistuje jednotná definícia sociálneho bývania. Okrem toho sa zdá, že súčasná definícia je zastaraná, keďže potreby obyvateľstva v oblasti cenovo dostupného bývania narastajú. VR preto opakuje svoju výzvu, aby sa z definície vypustil príliš reštriktívny odkaz na „znevýhodnených občanov“ alebo „sociálne znevýhodnené skupiny“;

54.

vyzýva Európsku komisiu, aby monitorovala a dôkladne skúmala vplyv finančných subjektov, najmä digitálnych platforiem, na hospodársku súťaž na trhu a rozhodnutia spotrebiteľov;

55.

poukazuje na to, že sa musí zásadne zrevidovať rámec Európskej únie týkajúci sa štátnej pomoci na podporu postupnej transformácie energeticky náročných a od zahraničného obchodu závislých primárnych odvetví, kde by sa mali využívať postupy, pri ktorých vznikajú nižšie emisie CO2, resp. ktoré sú z hľadiska týchto emisií neutrálne. Okrem investičnej podpory je potrebná aj podpora na prevádzkové náklady. Európske a národné programy financovania preto musia byť vybavené dostatočnými zdrojmi a musí byť možné ich vzájomne kombinovať. K priemyselnej transformácii môžu významnou mierou prispieť aj projektové zmluvy o ochrane klímy, ktoré zahŕňajú dlhodobú štátnu záruku ceny emisií CO2;

56.

upozorňuje, že je potrebné vytvoriť a uplatňovať účinné nástroje na vyvíjanie tlaku na interné a externé subjekty, ktoré nedodržiavajú pravidlá hospodárskej súťaže;

57.

zastáva názor, že prísne a nestranné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ nezávislými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže má zásadný význam pre európske podniky pôsobiace na vnútornom trhu aj na medzinárodnej úrovni, najmä pre MSP, a preto nabáda na väčšiu odvahu pri ukladaní sankcií subjektom, ktoré narúšajú očakávaný poriadok;

58.

opätovne vyzýva, aby sa ambicióznejšie zavádzali nové riešenia, najmä také, ktoré sa týkajú klimatickej neutrality európskeho hospodárstva, a aby sa rázne pristupovalo k priamemu posilňovaniu jednoty spoločného trhu;

59.

nabáda na zavádzanie opatrení, ktoré spájajú politiku súdržnosti s politikou hospodárskej súťaže, aby bola konečná podpora spätá s harmonizáciou zásad a pravidiel fungovania subjektov na európskom jednotnom trhu. V tejto súvislosti víta flexibilitu, ktorá sa v dôsledku pandémie COVID-19 zaviedla v oblasti štátnej pomoci pre regionálnu politiku. Upozorňuje na prieskum, ktorý uskutočnila komisia COTER VR medzi riadiacimi orgánmi štrukturálnych fondov, o vykonávaní sprievodných opatrení programov CRII a CRII+. Vyplynulo z neho, že väčšina riadiacich orgánov štrukturálnych fondov by súhlasila s dočasným zvýšením stropu de minimis pre štátnu pomoc;

60.

uznáva, že európske podniky musia byť schopné súťažiť na svetových trhoch za rovnakých podmienok, vyzýva však Európsku komisiu, aby politiku hospodárskej súťaže EÚ a politiku štátnej pomoci prispôsobila s cieľom podporiť priemyselný rozvoj, najmä v oblastiach, ktoré dosahujú najvyššiu úroveň technického a technologického pokroku, a aby intenzívne podporovala prenikanie európskych podnikov za hranice jednotného trhu;

61.

víta iniciatívu Európskej komisie navrhnúť zmeny všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v snahe ľahšie získať verejnú podporu pre zelenú a digitálnu transformáciu EÚ (3). Zdôrazňuje, že vyňatie určitých kategórií pomoci z notifikačnej povinnosti uľahčuje členským štátom rýchle poskytnutie pomoci, ak sú splnené podmienky na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

62.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ zostala otvorenou ekonomikou a naďalej podporovala voľný, spravodlivý, udržateľný medzinárodný obchod, z ktorého majú prospech všetci obchodní partneri. V tomto smere podporuje úsilie Európskej komisie o reformu WTO, ktorého cieľom musí byť revitalizácia a posilnenie WTO, a to aj prostredníctvom modernizácie jej spôsobu práce a odstránením nedostatkov v jej regulačnom rámci, aby mohla primerane reagovať na súčasné výzvy v oblasti obchodnej politiky

63.

opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej komisii, aby vypracovala ešte pružnejšie a účinnejšie pravidlá verejnej pomoci, ktoré umožnia poskytovať regionálnym letiskám finančnú pomoc v súlade s príslušnými ustanoveniami EFRR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to v okrajových, ostrovných alebo najvzdialenejších, resp. menej rozvinutých regiónoch, kde neexistuje efektívnejšia a udržateľnejšia alternatíva (4).

V Bruseli 2. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

(1) https://ec.europa.eu/competition-policy/system/files/2021-09/kd0621047enn_SGEI_evaluation.pdf

(2) https://webapi2016.COR.europa.eu/v1/documents/cor-2016-01460-00-00-ac-tra-en.docx/content

(3) Konzultácia Európskej komisie zo 6. októbra 2021 s cieľom prijať revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách v prvom polroku 2022.

(4) Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Budúcnosť regionálnych letísk – výzvy a príležitosti, COTER-VII-010, COR-2021-00471-00-00.

Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021

28.2.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 97/60

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky prístup k umelej inteligencii – akt o umelej inteligencii

(revidované stanovisko)

(2022/C 97/12)

Spravodajca:

Guido RINK (NL/SES), člen rady obce Emmen

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora európskeho prístupu k umelej inteligencii

COM(2021) 205 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie

COM(2021) 206 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Účelom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu stanovením jednotného právneho rámca, najmä pokiaľ ide o vývoj, uvádzanie na trh a používanie umelej inteligencie v súlade s hodnotami Únie. Toto nariadenie prihliada na viacero naliehavých dôvodov verejného záujmu, ako napr. vysoká úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a základných práv, a zabezpečuje voľný pohyb tovaru a služieb založených na umelej inteligencii cez hranice, čím bráni členským štátom ukladať obmedzenia na vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov umelej inteligencie, pokiaľ sa to týmto nariadením výslovne nepovolí.

Účelom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a zaručiť základné občianske práva stanovením jednotného právneho rámca, najmä pokiaľ ide o vývoj, uvádzanie na trh a používanie umelej inteligencie v súlade s hodnotami Únie. Toto nariadenie prihliada na viacero naliehavých dôvodov verejného záujmu, ako napr. vysoká úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a základných práv, a zabezpečuje voľný pohyb tovaru a služieb založených na umelej inteligencii cez hranice, čím bráni členským štátom ukladať obmedzenia na vývoj, uvádzanie na trh a používanie systémov umelej inteligencie, pokiaľ sa to týmto nariadením výslovne nepovolí.

Zdôvodnenie

Cieľom odkazu na základné práva je zdôrazniť súvislosť s Chartou základných práv EÚ.

Pozmeňovací návrh 2

Za odôvodnenie 6 vložiť nové odôvodnenie

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Vymedzenie systémov umelej inteligencie je nepretržitý proces, v ktorom sa zohľadňuje kontext fungovania umelej inteligencie, ktorý by mal držať krok so spoločenským vývojom v tejto oblasti a v ktorom by sa nemala zo zreteľa strácať súvislosť medzi ekosystémom excelentnosti a ekosystémom dôvery.

Zdôvodnenie

Vývoj umelej inteligencie a technológií si vyžaduje prispôsobivý a vyvíjajúci sa prístup. Toto odôvodnenie zodpovedá skutočnosti, že vymedzenie umelej inteligencie by malo odrážať aktuálny stav vývoja systémov a aplikácií umelej inteligencie.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 20

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom zabezpečiť, aby sa tieto systémy používali zodpovedným a primeraným spôsobom, je tiež dôležité stanoviť, že v každej z týchto troch podrobne opísaných a úzko vymedzených situácií by sa mali zohľadniť určité prvky, najmä pokiaľ ide o povahu situácie, ktorá viedla k predloženiu žiadosti, o dôsledky využívania týchto systémov na práva a slobody všetkých dotknutých osôb a o záruky a podmienky zabezpečené pri tomto používaní. Okrem toho používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva by malo podliehať primeraným časovým a priestorovým obmedzeniam, najmä so zreteľom na dôkazy alebo náznaky týkajúce sa daných hrozieb, obetí alebo páchateľa. Referenčná databáza osôb by mala byť vhodná pre každý prípad použitia v každej z troch uvedených situácií.

S cieľom zabezpečiť, aby sa tieto systémy používali zodpovedným a primeraným spôsobom, je tiež dôležité stanoviť, že v každej z týchto troch podrobne opísaných a úzko vymedzených situácií by sa mali zohľadniť určité prvky, najmä pokiaľ ide o povahu situácie, ktorá viedla k predloženiu žiadosti, o dôsledky využívania týchto systémov na práva a slobody všetkých dotknutých osôb a o záruky a podmienky zabezpečené pri tomto používaní. Konzultácie so zainteresovanými miestnymi a regionálnymi samosprávami by sa mali uskutočniť pred osobitným používaním týchto systémov. Okrem toho používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva by malo podliehať prísnym časovým a priestorovým obmedzeniam, najmä so zreteľom na dôkazy alebo náznaky týkajúce sa daných hrozieb, obetí alebo páchateľa. Referenčná databáza osôb by mala byť vhodná pre každý prípad použitia v každej z troch uvedených situácií.

Zdôvodnenie

Systémy diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ by sa nemali používať ľahkovážne.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva by malo podliehať výslovnému a osobitnému povoleniu súdneho orgánu alebo nezávislého správneho orgánu členského štátu. Toto povolenie by bolo v zásade potrebné získať pred použitím systému, s výnimkou riadne odôvodnených naliehavých situácií, t. j. situácií, v ktorých je potreba použiť predmetné systémy taká naliehavá, že je naozaj objektívne nemožné získať povolenie pred začatím tohto použitia. V takýchto naliehavých situáciách by sa používanie malo obmedziť na absolútne nevyhnutné minimum a malo by podliehať primeraným zárukám a podmienkam stanoveným vo vnútroštátnom práve a špecifikovaným v kontexte každého jednotlivého naliehavého prípadu použitia samotným orgánom presadzovania práva . Okrem toho by sa orgán presadzovania práva mal v takýchto situáciách snažiť získať povolenie čo najskôr, pričom uvedie dôvody, pre ktoré ho nemohol požadovať skôr.

Každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva by malo podliehať výslovnému a osobitnému povoleniu súdneho orgánu alebo nezávislého správneho orgánu členského štátu. Toto povolenie by bolo potrebné získať pred použitím systému, s výnimkou riadne odôvodnených naliehavých situácií, t. j. situácií, v ktorých je potreba použiť predmetné systémy taká naliehavá, že je naozaj objektívne nemožné získať povolenie pred začatím tohto použitia. V každom prípade by sa používanie malo obmedziť na absolútne nevyhnutné minimum a malo by podliehať primeraným zárukám a podmienkam stanoveným vo vnútroštátnom práve. Okrem toho by orgán presadzovania práva mal okamžite informovať príslušné miestne a regionálne samosprávy a mal by sa snažiť získať povolenie príslušných orgánov .

Zdôvodnenie

Politickú a administratívnu zodpovednosť za správu verejne prístupných priestorov a dohľad nad nimi nesú miestne a regionálne samosprávy. Preto musia byť riadne zapojené do používania takých systémov vo verejne prístupných priestoroch. V naliehavých situáciách, keď odôvodnene nemožno očakávať predchádzajúce konzultácie, by zainteresovaný miestny alebo regionálny orgán mal byť bezodkladne informovaný o použití biometrických systémov vo verejne prístupnom priestore.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 39

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Systémy umelej inteligencie používané v oblastiach migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc majú vplyv na ľudí, ktorí sú často v mimoriadne zraniteľnom postavení a ktorí sú závislí od výsledku činností príslušných orgánov verejnej moci. Presnosť, nediskriminačný charakter a transparentnosť systémov umelej inteligencie používaných v tomto kontexte sú preto mimoriadne dôležité na zaručenie dodržiavania základných práv dotknutých osôb, najmä ich práva na voľný pohyb, nediskrimináciu, ochranu súkromného života a osobných údajov, medzinárodnú ochranu a dobrú správu vecí verejných. Je preto vhodné klasifikovať ako vysokorizikové tie systémy umelej inteligencie, ktoré majú používať príslušné orgány verejnej moci poverené úlohami v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, ako napríklad detektory lži a podobné nástroje alebo nástroje na zisťovanie emocionálneho stavu fyzickej osoby, posudzovanie určitých rizík, ktoré predstavujú fyzické osoby vstupujúce na územie členského štátu alebo žiadajúce o vízum alebo azyl, overenie pravosti príslušných dokladov fyzických osôb, pomoc príslušným orgánom verejnej moci pri posudzovaní žiadostí o azyl, víza a povolenia na pobyt a súvisiacich sťažností, pokiaľ ide o cieľ zistiť oprávnenosť fyzických osôb žiadajúcich o určitý status. Systémy umelej inteligencie v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali spĺňať príslušné procedurálne požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 a iných príslušných právnych predpisoch.

Systémy umelej inteligencie používané v oblastiach migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc majú vplyv na ľudí, ktorí sú často v mimoriadne zraniteľnom postavení a ktorí sú závislí od výsledku činností príslušných orgánov verejnej moci. Presnosť, nediskriminačný charakter a transparentnosť systémov umelej inteligencie používaných v tomto kontexte sú preto mimoriadne dôležité na zaručenie dodržiavania základných práv dotknutých osôb, najmä ich práva na voľný pohyb, nediskrimináciu, ochranu súkromného života a osobných údajov, medzinárodnú ochranu a dobrú správu vecí verejných. Je preto nevyhnutné klasifikovať ako vysokorizikové tie systémy umelej inteligencie, ktoré majú používať príslušné orgány verejnej moci poverené úlohami v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, ako napríklad detektory lži a podobné nástroje alebo nástroje na zisťovanie emocionálneho stavu fyzickej osoby, posudzovanie určitých rizík, ktoré predstavujú fyzické osoby vstupujúce na územie členského štátu alebo žiadajúce o vízum alebo azyl, overenie pravosti príslušných dokladov fyzických osôb, pomoc príslušným orgánom verejnej moci pri posudzovaní žiadostí o azyl, víza a povolenia na pobyt a súvisiacich sťažností, pokiaľ ide o cieľ zistiť oprávnenosť fyzických osôb žiadajúcich o určitý status. Systémy umelej inteligencie v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali spĺňať príslušné procedurálne požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 a iných príslušných právnych predpisoch.

Zdôvodnenie

Navrhovaná zmena vyjadruje potrebu podriadiť uvedené systémy umelej inteligencie sprísnenému režimu pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 43

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Požiadavky by sa mali vzťahovať na vysokorizikové systémy umelej inteligencie, pokiaľ ide o kvalitu použitých súborov údajov, technickú dokumentáciu a uchovávanie záznamov, transparentnosť a poskytovanie informácií používateľom, ľudský dohľad a spoľahlivosť, presnosť a kybernetickú bezpečnosť. Tieto požiadavky sú potrebné na účinné zmiernenie rizík pre zdravie, bezpečnosť , bezpečnosť údajov, práva spotrebiteľa a základné práva, ktoré sa uplatňujú vzhľadom na účel systému, a nie sú primerane dostupné žiadne iné opatrenia menej obmedzujúce obchod, takže nedochádza k neodôvodneným obmedzeniam obchodu. Fyzické osoby alebo skupiny osôb, ktorých sa týkajú vysokorizikové systémy umelej inteligencie uvedené na trh v EÚ alebo inak uvedené do prevádzky, musia byť informované vhodným, ľahko prístupným a zrozumiteľným spôsobom a musia mať prístup k výslovným, ľahko prístupným a verejne dostupným informáciám vysvetľujúcim, že podliehajú takýmto systémom.

Zdôvodnenie

Požiadavky na transparentnosť a informácie vzťahujúce sa na poskytovateľov a používateľov by sa mali rozšíriť na osoby alebo skupiny osôb, ktorých sa môže týkať používanie vysokorizikových systémov umelej inteligencie uvedených v prílohe III nariadenia. Pod „zrozumiteľným spôsobom“ sa chápe aj „používateľovi zrozumiteľný a prístupný jazyk vrátane auditívnej reči a posunkovej reči“.

Pozmeňovací návrh 7

Za odôvodnenie 44 vložiť nové odôvodnenie

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Poskytovatelia systémov umelej inteligencie sa vo svojom systéme riadenia kvality zdržia opatrení, ktoré by podporovali neoprávnenú diskrimináciu na základe pohlavia, pôvodu, vierovyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo diskrimináciu na akomkoľvek inom základe.

Zdôvodnenie

Nezákonná diskriminácia vyplýva z ľudského konania. Poskytovatelia systémov umelej inteligencie sa vo svojich systémoch kvality majú zdržať opatrení, ktoré by mohli podporovať diskrimináciu.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 47

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie by sa mal vyžadovať určitý stupeň transparentnosti, aby sa vyriešila nepriehľadnosť, ktorá môže spôsobiť, že niektoré systémy umelej inteligencie budú pre fyzické osoby nezrozumiteľné alebo príliš zložité. Používatelia by mali byť schopní interpretovať výstup systému a vhodne ho používať. K vysokorizikovým systémom umelej inteligencie by preto mala byť pripojená príslušná dokumentácia a návod na použitie, ktoré by mali obsahovať stručné a jasné informácie, a to prípadne aj v súvislosti s možnými rizikami pre základné práva a diskrimináciu.

Pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie by sa mal vyžadovať najvyšší stupeň transparentnosti, aby sa vyriešila nepriehľadnosť, ktorá môže spôsobiť, že niektoré systémy umelej inteligencie budú pre fyzické osoby alebo orgány verejnej moci na všetkých úrovniach verejnej správy nezrozumiteľné alebo príliš zložité. Používatelia by mali byť schopní interpretovať výstup systému a vhodne ho používať. K vysokorizikovým systémom umelej inteligencie by preto mala byť pripojená príslušná dokumentácia a návod na použitie, ktoré by mali obsahovať stručné a jasné informácie, a to prípadne aj v súvislosti s možnými rizikami pre základné práva a diskrimináciu.

Zdôvodnenie

Zodpovednosť navrhovateľov vysokorizikových systémov umelej inteligencie sa použitím formulácie „určitý stupeň transparentnosti“ zmierňuje.

Pozmeňovací návrh 9

Odôvodnenie 48

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie by mali byť koncipované a vyvinuté tak, aby fyzické osoby mohli dohliadať na ich fungovanie. Na tento účel by mal poskytovateľ systému určiť pred jeho uvedením na trh alebo do prevádzky vhodné opatrenia ľudského dohľadu. Takýmito opatreniami by sa malo prípadne zaručiť najmä to, že do systému budú zabudované prevádzkové obmedzenia, ktoré samotný systém nedokáže potlačiť, a že systém bude reagovať na ľudského operátora a fyzické osoby, ktorým bol zverený ľudský dohľad, budú mať potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto úlohu.

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie by mali byť koncipované a vyvinuté tak, aby fyzické osoby a orgány verejnej moci na všetkých úrovniach verejnej správy mohli dohliadať na ich fungovanie. Na tento účel by mal poskytovateľ systému určiť pred jeho uvedením na trh alebo do prevádzky vhodné opatrenia ľudského dohľadu. Takýmito opatreniami by sa malo prípadne zaručiť najmä to, že do systému budú zabudované prevádzkové obmedzenia, ktoré samotný systém nedokáže potlačiť, a že systém bude reagovať na ľudského operátora a fyzické osoby, ktorým bol zverený ľudský dohľad, budú mať potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto úlohu.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 10

Odôvodnenie 67

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie by mali niesť označenie CE, ktoré by preukazovalo ich súlad s týmto nariadením, aby im bol umožnený voľný pohyb v rámci vnútorného trhu. Členské štáty by nemali vytvárať prekážky uvedeniu na trh ani do prevádzky v prípade vysokorizikových systémov umelej inteligencie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení a majú označenie CE. Členské štáty majú právomoc regulovať vysokorizikové postupy a systémy umelej inteligencie výlučne na základe zjavných a riadne opodstatnených verejných záujmov a záujmov národnej bezpečnosti .

Zdôvodnenie

Hoci členské štáty by nemali brániť uplatňovaniu nariadenia, mali by si ponechať právo regulovať vysokorizikové systémy umelej inteligencie, ak sú ohrozené verejný záujem a záujmy národnej bezpečnosti.

Pozmeňovací návrh 11

Odôvodnenie 70

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Určité systémy umelej inteligencie určené na interakciu s fyzickými osobami alebo generovanie obsahu môžu predstavovať osobitné riziko podvodu predstieraním identity alebo podvodného konania bez ohľadu na to, či sú klasifikované ako vysokorizikové alebo nie. Preto by používanie týchto systémov malo za určitých okolností podliehať osobitným povinnostiam transparentnosti bez toho, aby boli dotknuté požiadavky a povinnosti týkajúce sa vysokorizikových systémov umelej inteligencie. Predovšetkým by fyzické osoby mali byť informované o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie , pokiaľ to nie je zrejmé z okolností a kontextu používania . Okrem toho by fyzické osoby mali byť informované, keď sú vystavené systému na rozpoznávanie emócií alebo systému biometrickej kategorizácie. Takéto informácie a oznámenia by sa mali poskytovať vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Používatelia, ktorí používajú systém umelej inteligencie na vytváranie obrazového, zvukového alebo video obsahu alebo na manipuláciu s ním a tento obsah sa očividne podobá existujúcim osobám, miestam alebo udalostiam a nepravdivo na človeka pôsobí ako autentický obsah, by mali zverejniť, že tento obsah bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný, tak, že výstup umelej inteligencie zodpovedajúcim spôsobom označia a zverejnia jeho umelý pôvod.

Určité systémy umelej inteligencie určené na interakciu s fyzickými osobami alebo generovanie obsahu môžu predstavovať osobitné riziko podvodu predstieraním identity alebo podvodného konania bez ohľadu na to, či sú klasifikované ako vysokorizikové alebo nie. Pred použitím týchto systémov musia byť splnené osobitné povinnosti transparentnosti bez toho, aby boli dotknuté požiadavky a povinnosti týkajúce sa vysokorizikových systémov umelej inteligencie. Predovšetkým by fyzické osoby mali byť systematicky informované o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie. Okrem toho by fyzické osoby mali byť informované, keď sú vystavené systému na rozpoznávanie emócií alebo systému biometrickej kategorizácie. Takéto informácie a oznámenia by sa mali poskytovať vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Používatelia, ktorí používajú systém umelej inteligencie na vytváranie obrazového, zvukového alebo video obsahu alebo na manipuláciu s ním a tento obsah sa očividne podobá existujúcim osobám, miestam alebo udalostiam a nepravdivo na človeka pôsobí ako autentický obsah, by mali zverejniť, že tento obsah bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný, tak, že výstup umelej inteligencie zodpovedajúcim spôsobom označia a zverejnia jeho umelý pôvod.

Zdôvodnenie

Pri interakcii fyzických osôb so systémami umelej inteligencie sa nesmú robiť žiadne výnimky z povinnosti transparentnosti a informovania.

Pozmeňovací návrh 12

Odôvodnenie 76

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na uľahčenie bezproblémového, účinného a harmonizovaného vykonávania tohto nariadenia by sa mala zriadiť Európska rada pre umelú inteligenciu. Táto rada by mala byť zodpovedná za niekoľko poradných úloh vrátane vydávania stanovísk, odporúčaní, poradenstva alebo usmernení v záležitostiach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia vrátane technických špecifikácií alebo existujúcich noriem týkajúcich sa požiadaviek stanovených v tomto nariadení a poskytovania poradenstva a pomoci Komisii v konkrétnych otázkach súvisiacich s umelou inteligenciou.

Zdôvodnenie

V Európskej rade pre umelú inteligenciu majú byť vhodne zastúpené rôznorodé záujmy európskej spoločnosti. Okrem iného ide o záujmy v oblasti ľudských práv, klimaticky a energeticky vhodného používania systémov umelej inteligencie, bezpečnosti, sociálneho začleňovania, zdravia atď. Rodová vyváženosť je základným predpokladom rozmanitosti pri poradenstve, zostavovaní usmernení atď.

Pozmeňovací návrh 13

Odôvodnenie 77

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pri uplatňovaní a presadzovaní tohto nariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu členské štáty. V tejto súvislosti by mal na účely dohľadu nad uplatňovaním a vykonávaním tohto nariadenia každý členský štát určiť jeden alebo viac príslušných vnútroštátnych orgánov. Aby sa zvýšila efektívnosť organizácie zo strany členských štátov a vytvorilo oficiálne kontaktné miesto vo vzťahu k verejnosti a iným partnerom na úrovni členských štátov a Únie, by sa mal v každom členskom štáte určiť jeden vnútroštátny orgán ako vnútroštátny dozorný orgán.

Zdôvodnenie

Aby sa zabezpečila vykonateľnosť nariadenia a v ňom uvedeného rámca dohľadu a presadzovania, musí mať členský štát právomoc poveriť miestne a regionálne samosprávy vykonávaním úloh dohľadu alebo presadzovania, a to v prípade potreby a tam, kde je to možné.

Pozmeňovací návrh 14

Odôvodnenie 79

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom zabezpečiť primerané a účinné presadzovanie požiadaviek a povinností stanovených v tomto nariadení, ktoré predstavuje harmonizačné právne predpisy Únie, by sa mal v celom rozsahu uplatňovať systém dohľadu nad trhom a súladu výrobkov stanovený nariadením (EÚ) 2019/1020. Vnútroštátne orgány verejnej moci alebo subjekty, ktoré dohliadajú na uplatňovanie práva Únie na ochranu základných práv, vrátane orgánov pre otázky rovnosti, by mali mať prístup, pokiaľ je to pre ich mandát nutné, aj k všetkej dokumentácii vytvorenej podľa tohto nariadenia.

S cieľom zabezpečiť primerané a účinné presadzovanie požiadaviek a povinností stanovených v tomto nariadení, ktoré predstavuje harmonizačné právne predpisy Únie, by sa mal v celom rozsahu uplatňovať systém dohľadu nad trhom a súladu výrobkov stanovený nariadením (EÚ) 2019/1020. Vnútroštátne orgány verejnej moci a, pokiaľ sa tak stanovilo, miestne alebo regionálne samosprávy alebo subjekty, ktoré dohliadajú na uplatňovanie práva Únie na ochranu základných práv, vrátane orgánov pre otázky rovnosti, by mali mať prístup, pokiaľ je to pre ich mandát nutné, aj k všetkej dokumentácii vytvorenej podľa tohto nariadenia.

Zdôvodnenie

Týmto pozmeňovacím návrhom sa zohľadňuje rozmanitosť štruktúr verejnej správy v členských štátoch EÚ.

Pozmeňovací návrh 15

Odôvodnenie 83

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Na zabezpečenie dôveryhodnej a konštruktívnej spolupráce príslušných orgánov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by mali všetky strany zapojené do uplatňovania tohto nariadenia rešpektovať dôvernosť informácií a údajov získaných pri plnení svojich úloh.	Na zabezpečenie dôveryhodnej a konštruktívnej spolupráce príslušných orgánov na úrovni Únie a na národnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali všetky strany zapojené do uplatňovania tohto nariadenia rešpektovať dôvernosť informácií a údajov získaných pri plnení svojich úloh

Zdôvodnenie

Týmto pozmeňovacím návrhom sa zohľadňuje rozmanitosť štruktúr verejnej správy v členských štátoch EÚ.

Pozmeňovací návrh 16

HLAVA I článok 3 bod 1 – Vymedzenie pojmov

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„systém umelej inteligencie“ je softvér vyvinutý s jednou alebo viacerými technikami a prístupmi uvedenými v prílohe I, ktorý môže pre daný súbor cieľov vymedzených človekom vytvárať výstupy, ako je obsah, predpovede, odporúčania alebo rozhodnutia ovplyvňujúce prostredie, s ktorým sú v interakcii;

„systém umelej inteligencie“ je softvér vyvinutý s jednou alebo viacerými technikami a prístupmi uvedenými v neúplnom zozname v prílohe I v kombinácii so sociálnymi postupmi, identitou a kultúrou , ktorý môže pre daný súbor cieľov vymedzených človekom vnímaním svojho okolia, zberom údajov, interpretovaním zozbieraných štruktúrovaných alebo neštruktúrovaných údajov, riadením poznatkov alebo spracovávaním informácií získaných z týchto údajov vytvárať výstupy, ako je obsah, predpovede, odporúčania alebo rozhodnutia ovplyvňujúce prostredie, s ktorým sú v interakcii;

Zdôvodnenie

Systém umelej inteligencie pozostáva z kombinácie technických prvkov, ktoré spájajú údaje, algoritmy a výpočtovú kapacitu so sociálnymi postupmi, spoločnosťou, identitou a kultúrou. Definícia takéhoto spoločensko-technického súboru preto musí byť nadčasová a mala by sa pravidelne aktualizovať, aby presne odrážala narastajúci spoločenský vplyv umelej inteligencie a zároveň vytyčovala rýchlo sa meniace príležitosti a výzvy s ňou spojené vrátane prepojenia medzi riadením poznatkov a umelou inteligenciou. V tejto súvislosti by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na algoritmy vyvinuté inými algoritmami.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 5 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Zakazujú sa tieto praktiky v oblasti umelej inteligencie:

a)	uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému umelej inteligencie, ktorý s cieľom podstatne narušiť správanie osoby využíva podprahové techniky mimo vedomia osoby tak, že tejto alebo inej osobe spôsobí alebo by mohol spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu;

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému umelej inteligencie, ktorý s cieľom podstatne narušiť správanie osoby využíva podprahové techniky mimo vedomia osoby tak, že tejto alebo inej osobe spôsobí alebo by mohol spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu , porušuje alebo by mohol porušiť základné práva inej osoby alebo skupiny osôb vrátane telesného alebo duševného zdravia a bezpečnosti tejto osoby alebo skupiny osôb, má alebo by mohol mať negatívny dosah na spotrebiteľa vrátane finančnej straty alebo ekonomickej diskriminácie, alebo ohrozuje alebo by mohol ohroziť demokraciu a právny štát ;

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému umelej inteligencie, ktorý s cieľom podstatne narušiť správanie osoby patriacej do konkrétnej skupiny osôb využíva ktorúkoľvek zo zraniteľností tejto skupiny osôb vyplývajúcich z ich veku, fyzického alebo duševného postihnutia tak, že tejto alebo inej osobe spôsobí alebo by mohol spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu;

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systémov umelej inteligencie orgánmi verejnej moci alebo v ich mene na účely hodnotenia alebo klasifikácie dôveryhodnosti fyzických osôb počas určitého obdobia na základe ich spoločenského správania alebo známych či predpokladaných osobných alebo osobnostných charakteristík , pričom takto získané sociálne skóre vedie k jednému alebo obidvom z týchto výsledkov:

i)	škodlivé alebo nepriaznivé zaobchádzanie s určitými fyzickými osobami alebo celými skupinami fyzických osôb v sociálnych kontextoch, ktoré nesúvisia s kontextmi, v ktorých boli údaje pôvodne generované alebo zhromaždené;

ii)	škodlivé alebo nepriaznivé zaobchádzanie s určitými fyzickými osobami alebo celými skupinami fyzických osôb, ktoré je neodôvodnené alebo neprimerané ich spoločenskému správaniu alebo jeho závažnosti;

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systémov umelej inteligencie orgánmi verejnej moci alebo v ich mene na účely hodnotenia alebo klasifikácie dôveryhodnosti fyzických osôb alebo skupín osôb počas určitého obdobia na základe ich spoločenského správania alebo známych či predpokladaných osobných alebo osobnostných charakteristík , čo vedie k používaniu sociálneho skóre na základe umelej inteligencie na všeobecné účely ;

používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva, pokiaľ takéto použitie nie je nevyhnutne a v nutnej miere potrebné na jeden z týchto cieľov:

i)	cielené pátranie po konkrétnych potenciálnych obetiach trestných činov vrátane nezvestných detí;

ii)	predchádzanie konkrétnemu, závažnému a bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo teroristickému útoku;

iii)

odhaľovanie, lokalizácia, identifikácia alebo stíhanie páchateľa trestného činu uvedeného v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV ([62]), za ktorý možno podľa právnych predpisov dotknutého členského štátu v tomto členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, alebo osoby podozrivej zo spáchania takéhoto trestného činu.

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systémov umelej inteligencie orgánmi verejnej moci alebo v ich mene uplatňovaním sociálneho skóre založeného na umelej inteligencii bez ľudského dohľadu na osobitné účely, t. j. v sociálnych kontextoch, ktoré súvisia s kontextmi, v ktorých boli údaje pôvodne generované alebo zhromaždené, na účely hodnotenia alebo klasifikácie dôveryhodnosti fyzických osôb alebo skupiny osôb počas určitého obdobia na základe ich spoločenského správania alebo známych či predpokladaných osobných alebo osobnostných charakteristík, pričom takto získané sociálne skóre vedie k škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s určitými fyzickými osobami alebo celými skupinami fyzických osôb, ktoré je neodôvodnené alebo neprimerané ich spoločenskému správaniu alebo jeho závažnosti;

i)	cielené pátranie po konkrétnych potenciálnych obetiach trestných činov vrátane nezvestných detí;

ii)	predchádzanie konkrétnemu, závažnému a bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo teroristickému útoku;

iii)

Zdôvodnenie

Podprahové techniky môžu vo všeobecnosti ohrozovať slobodu, ľudské práva, a tým aj fungovanie demokratického právneho štátu. Umelá inteligencia zároveň môže oslabovať práva spotrebiteľov. Doplnením znenia sa má táto skutočnosť objasniť.

Pokiaľ ide o sociálnu klasifikáciu orgánmi verejnej moci alebo v ich mene, mala by sa zakázať, ak sa vykonáva na všeobecné účely, a to vzhľadom na riziká vyplývajúce z takýchto praktík, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 17. Vytváranie alebo zhromažďovanie údajov na osobitné účely by sa malo povoliť len vtedy, ak sa vykonáva pod ľudským dohľadom a za predpokladu, že sa tým neporušujú právo na dôstojnosť a nediskrimináciu a hodnoty rovnosti a spravodlivosti.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 5 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členský štát sa môže rozhodnúť, že na účely presadzovania práva v rámci obmedzení a za podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) a odsekoch 2 a 3 stanoví možnosť úplne alebo čiastočne povoliť používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch. Tento členský štát vo svojom vnútroštátnom práve stanoví potrebné podrobné pravidlá na podávanie žiadostí o povolenia uvedené v odseku 3, ich vydávanie a výkon, ako aj pre dohľad nad nimi. V týchto pravidlách sa takisto uvedie, v súvislosti s ktorým z cieľov uvedených v odseku 1 písm. d) a s ktorým z trestných činov uvedených v jeho bode iii) môžu byť príslušné orgány oprávnené používať tieto systémy na účely presadzovania práva. Rovnako sa v nich stanoví spôsob splnenia informačnej povinnosti, pokiaľ ide o konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Konzultácie sa musia uskutočniť pred osobitným používaním týchto systémov vo verejne prístupných priestoroch. V naliehavých situáciách, keď odôvodnene nemožno očakávať predchádzajúce konzultácie, bude príslušná miestna alebo regionálna samospráva bezodkladne informovaná o použití zodpovedajúcich postupov umelej inteligencie.

Zdôvodnenie

Politickú a administratívnu zodpovednosť za správu verejne prístupných priestorov a dohľad nad nimi nesú miestne a regionálne samosprávy. Preto musia mať možnosť poskytovať vstupné informácie pred zavedením takýchto postupov umelej inteligencie a byť riadne informované o osobitnom používaní systémov umelej inteligencie na presadzovanie práva.

V naliehavej situácii, keď odôvodnene nemožno očakávať predchádzajúce konzultácie, bude príslušná miestna alebo regionálna samospráva bezodkladne informovaná.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 13 – Transparentnosť a poskytovanie informácií používateľom

Článok 13a – Transparentnosť a poskytovanie informácií používateľom

1. Vysokorizikové systémy umelej inteligencie musia byť koncipované a vyvinuté tak, aby sa zabezpečilo, že ich prevádzka je dostatočne transparentná na to, aby používateľom umožnila interpretovať výstupy systému a vhodne ich používať. Musí sa zabezpečiť primeraný druh a stupeň transparentnosti, aby používatelia a poskytovatelia mohli dodržiavať príslušné povinnosti stanovené v kapitole 3 tejto hlavy.

1. Vysokorizikové systémy umelej inteligencie musia byť koncipované a vyvinuté tak, aby sa zabezpečilo, že ich prevádzka je dostatočne transparentná na to, aby používateľom umožnila interpretovať výstupy systému a vhodne ich používať. Musí sa zabezpečiť primeraný druh a stupeň transparentnosti a zrozumiteľný výklad , aby používatelia a poskytovatelia mohli dodržiavať príslušné povinnosti stanovené v kapitole 3 tejto hlavy. Výklad sa poskytne aspoň v jazyku krajiny, v ktorej sa systém umelej inteligencie použije.

2. K vysokorizikovým systémom umelej inteligencie musí byť vo vhodnom digitálnom formáte alebo inak priložený návod na použitie obsahujúci stručné, úplné, správne a jasné informácie, ktoré sú pre používateľov relevantné, prístupné a zrozumiteľné.

2. K vysokorizikovým systémom umelej inteligencie musí byť vo vhodnom digitálnom formáte alebo inak priložený verejný, zrozumiteľný a každému prístupný návod na použitie obsahujúci stručné, úplné, správne a jasné informácie, ktoré sú pre používateľov relevantné, prístupné a zrozumiteľné.

3. V informáciách podľa odseku 2 sa uvádzajú:

a)	totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch jeho splnomocneného zástupcu;

a)	totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch jeho splnomocneného zástupcu;

b)	charakteristiky, schopnosti a obmedzenia výkonnosti vysokorizikového systému umelej inteligencie vrátane:

b)	charakteristiky, schopnosti a obmedzenia výkonnosti vysokorizikového systému umelej inteligencie vrátane:

i)	jeho zamýšľaného účelu;

i)	jeho zamýšľaného účelu;

ii)

úrovne presnosti, spoľahlivosti a kybernetickej bezpečnosti podľa článku 15, na základe ktorej bol vysokorizikový systém umelej inteligencie testovaný a validovaný a ktorú možno očakávať, ako aj všetky známe a predvídateľné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na túto očakávanú úroveň presnosti, spoľahlivosti a kybernetickej bezpečnosti;

ii)

úrovne presnosti (vyjadrenej v relevantnom systéme merania na vyhodnocovanie modelov) , spoľahlivosti a kybernetickej bezpečnosti podľa článku 15, na základe ktorej bol vysokorizikový systém umelej inteligencie testovaný a validovaný a ktorú možno očakávať, ako aj všetky známe a predvídateľné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na túto očakávanú úroveň presnosti, spoľahlivosti a kybernetickej bezpečnosti;

iii)	všetkých známych alebo predvídateľných okolností súvisiacich s používaním vysokorizikového systému umelej inteligencie v súlade s jeho zamýšľaným účelom alebo za podmienok logicky predvídateľného nesprávneho použitia, ktoré môžu viesť k rizikám pre zdravie a bezpečnosť alebo pre základné práva;

iii)	všetkých známych alebo predvídateľných okolností súvisiacich s používaním vysokorizikového systému umelej inteligencie v súlade s jeho zamýšľaným účelom alebo za podmienok logicky predvídateľného nesprávneho použitia, ktoré môžu viesť k rizikám pre zdravie a bezpečnosť alebo pre základné práva;

iv)	jeho výkonnosti, pokiaľ ide o osoby alebo skupiny osôb, v prípade ktorých sa má systém používať;

iv)	jeho výkonnosti, pokiaľ ide o osoby alebo skupiny osôb, v prípade ktorých sa má systém používať;

v)	prípadne špecifikácií vstupných údajov alebo akýchkoľvek iných relevantných informácií z hľadiska použitých súborov trénovacích, validačných a testovacích údajov, pričom sa zohľadní zamýšľaný účel systému umelej inteligencie;

v)	prípadne špecifikácií vstupných údajov alebo akýchkoľvek iných relevantných informácií z hľadiska použitých súborov trénovacích, validačných a testovacích údajov, pričom sa zohľadní zamýšľaný účel systému umelej inteligencie;

vi)	parametrov používaných na nastavenie modelu a opatrení prijatých na zabránenie tomu, aby mal model priveľa alebo primálo parametrov (overfitting/underfitting);

c)	prípadné zmeny vysokorizikového systému umelej inteligencie a jeho výkonnosti, ktoré v čase počiatočného posudzovania zhody vopred určil poskytovateľ;

c)	prípadné zmeny vysokorizikového systému umelej inteligencie a jeho výkonnosti, ktoré v čase počiatočného posudzovania zhody vopred určil poskytovateľ;

d)	opatrenia na zabezpečenie ľudského dohľadu uvedené v článku 14 vrátane technických opatrení zavedených na uľahčenie výkladu výstupov systémov umelej inteligencie používateľmi;

d)	opatrenia na zabezpečenie ľudského dohľadu uvedené v článku 14 vrátane technických opatrení zavedených na uľahčenie výkladu výstupov systémov umelej inteligencie používateľmi;

e)	očakávaná životnosť vysokorizikového systému umelej inteligencie a všetky potrebné opatrenia na údržbu a starostlivosť, ktorými sa má zabezpečiť riadne fungovanie tohto systému umelej inteligencie, a to aj pokiaľ ide o aktualizácie softvéru.

e)	očakávaná životnosť vysokorizikového systému umelej inteligencie a všetky potrebné opatrenia na údržbu a starostlivosť, ktorými sa má zabezpečiť riadne fungovanie tohto systému umelej inteligencie, a to aj pokiaľ ide o aktualizácie softvéru.

Článok 13b – Transparentnosť a poskytovanie informácií dotknutým osobám

Osoby alebo skupiny osôb, pre ktoré sa má použiť vysokorizikový systém umelej inteligencie, musia byť o takomto použití informované vhodným, ľahko prístupným a zrozumiteľným spôsobom a musia mať prístup k výslovným, ľahko prístupným a verejne dostupným informáciám.

Zdôvodnenie

Na posilnenie ekosystému dôvery by sa návod na používanie vysokorizikových systémov umelej inteligencie mal voľne sprístupniť verejnosti. Návod musí byť napísaný v jazyku zrozumiteľnom čitateľovi tej krajiny, v ktorej sa systém umelej inteligencie použije.

V súvislosti s transparentnosťou a výkladom algoritmov musí byť možné vysvetliť, s akými parametrami bol model nastavený a aké opatrenia sa prijali na zabránenie tomu, aby mal model priveľa alebo primálo parametrov.

V článku 13b sa upravujú povinnosti týkajúce sa transparentnosti a informovania osôb, ktoré sú v interakcii so systémom umelej inteligencie alebo by ním mohli byť ovplyvnené.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 14 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Opatrenia uvedené v odseku 3 musia osobám, ktorým je zverený ľudský dohľad, umožniť, aby podľa okolností:

a)	plne pochopili kapacity a obmedzenia vysokorizikového systému umelej inteligencie a boli schopné riadne monitorovať jeho prevádzku tak, aby bolo možné čo najskôr odhaliť a odstrániť príznaky anomálií, porúch a neočakávaného správania systému;

a)	plne pochopili kapacity a obmedzenia vysokorizikového systému umelej inteligencie a boli schopné riadne monitorovať jeho prevádzku tak, aby bolo možné čo najskôr odhaliť a odstrániť príznaky anomálií, porúch a neočakávaného správania systému;

si boli neustále vedomé možnej tendencie automatického spoliehania sa alebo nadmerného spoliehania sa na výstupy vytvorené vysokorizikovým systémom umelej inteligencie („automatizačné skreslenie“), a to najmä v prípade vysokorizikových systémov umelej inteligencie používaných na poskytovanie informácií alebo odporúčaní pre rozhodnutia, ktoré majú prijať fyzické osoby;

si boli neustále vedomé možnej tendencie automatického spoliehania sa alebo nadmerného spoliehania sa na výstupy vytvorené vysokorizikovým systémom umelej inteligencie („automatizačné skreslenie“) alebo niektorých iných foriem skreslenia , a to najmä v prípade vysokorizikových systémov umelej inteligencie používaných na poskytovanie informácií alebo odporúčaní pre rozhodnutia, ktoré majú prijať fyzické osoby;

c)	boli schopné správne interpretovať výstupy vysokorizikového systému umelej inteligencie, najmä s prihliadnutím na charakteristiky systému a dostupné interpretačné nástroje a metódy;

c)	boli schopné správne interpretovať výstupy vysokorizikového systému umelej inteligencie, najmä s prihliadnutím na charakteristiky systému a dostupné interpretačné nástroje a metódy;

d)	boli schopné v akejkoľvek konkrétnej situácii rozhodnúť, že sa vysokorizikový systém umelej inteligencie nebude používať alebo sa výstup vysokorizikového systému umelej inteligencie inak nezohľadní, potlačí alebo zvráti;

d)	boli schopné v akejkoľvek konkrétnej situácii rozhodnúť, že sa vysokorizikový systém umelej inteligencie nebude používať alebo sa výstup vysokorizikového systému umelej inteligencie inak nezohľadní, potlačí alebo zvráti;

e)	boli schopné zasiahnuť do prevádzky vysokorizikového systému umelej inteligencie alebo ho prerušiť tlačidlom zastavenia alebo podobným postupom.

e)	boli schopné zasiahnuť do prevádzky vysokorizikového systému umelej inteligencie alebo ho prerušiť tlačidlom zastavenia alebo podobným postupom.

Zdôvodnenie

Existuje viacero foriem skreslenia, ktoré môžu byť problematické. Príkladom môže byť skreslenie spôsobené zaujatosťou pôvodcu alebo používateľa systému umelej inteligencie (sociálne skreslenie) alebo zaujatým posudzovaním, či použitý systém umelej inteligencie je primeraným riešením problému (technické skreslenie), a štatistické formy skreslenia.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 14, nový odsek za ods. 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Každé rozhodnutie prijaté systémami umelej inteligencie v zmysle prílohy III bod 5 písm. a) a b) musí podliehať ľudskému zásahu a byť založené na starostlivom rozhodovacom procese. V súvislosti s týmito rozhodnutiami sa musí zaručiť ľudský kontakt.

Zdôvodnenie

Článok 14 je venovaný len ľudskému dohľadu nad vysokorizikovými systémami umelej inteligencie. V prípade rozhodnutí orgánov verejnej moci je dôležité zdôrazniť, že je zaručený ľudský zásah, kontakt a riadny proces.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 17 ods. 1, nové písmená za písmenom m)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie zavedú systém riadenia kvality, ktorým sa zabezpečí súlad s týmto nariadením. Tento systém sa systematicky a usporiadane zdokumentuje vo forme písomných zásad, postupov a pokynov a musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:

a)	stratégiu dodržiavania regulačných požiadaviek vrátane dodržiavania postupov posudzovania zhody a postupov riadenia zmien vysokorizikového systému umelej inteligencie;

a)	stratégiu dodržiavania regulačných požiadaviek vrátane dodržiavania postupov posudzovania zhody a postupov riadenia zmien vysokorizikového systému umelej inteligencie;

b)	techniky, postupy a systematické opatrenia, ktoré sa majú použiť pri koncipovaní vysokorizikového systému umelej inteligencie, kontrole jeho koncepcie a jej overovaní;

b)	techniky, postupy a systematické opatrenia, ktoré sa majú použiť pri koncipovaní vysokorizikového systému umelej inteligencie, kontrole jeho koncepcie a jej overovaní;

c)	techniky, postupy a systematické opatrenia, ktoré sa majú použiť pri vývoji vysokorizikového systému umelej inteligencie a pri kontrole a zabezpečení jeho kvality;

c)	techniky, postupy a systematické opatrenia, ktoré sa majú použiť pri vývoji vysokorizikového systému umelej inteligencie a pri kontrole a zabezpečení jeho kvality;

d)	postupy preskúmania, testovania a validácie, ktoré sa majú vykonávať pred vývojom vysokorizikového systému umelej inteligencie, počas neho a po ňom, a častosť, s akou sa musia vykonávať;

d)	postupy preskúmania, testovania a validácie, ktoré sa majú vykonávať pred vývojom vysokorizikového systému umelej inteligencie, počas neho a po ňom, a častosť, s akou sa musia vykonávať;

e)	technické špecifikácie vrátane noriem, ktoré sa majú uplatňovať, a v prípade, že sa príslušné harmonizované normy neuplatňujú v plnom rozsahu, prostriedky, ktoré sa majú použiť na zabezpečenie toho, aby vysokorizikový systém umelej inteligencie spĺňal požiadavky stanovené v kapitole 2 tejto hlavy;

e)	technické špecifikácie vrátane noriem, ktoré sa majú uplatňovať, a v prípade, že sa príslušné harmonizované normy neuplatňujú v plnom rozsahu, prostriedky, ktoré sa majú použiť na zabezpečenie toho, aby vysokorizikový systém umelej inteligencie spĺňal požiadavky stanovené v kapitole 2 tejto hlavy;

systémy a postupy správy údajov vrátane zberu údajov, ich analýzy, označovania, ukladania, filtrovania, hĺbkovej analýzy, agregácie, uchovávania a všetkých ďalších operácií týkajúcich sa údajov, ktoré sa vykonávajú pred uvedením vysokorizikových systémov umelej inteligencie na trh alebo do prevádzky a na účely ich uvedenia na trh alebo do prevádzky;

g)	systém riadenia rizík uvedený v článku 9;

g)	systém riadenia rizík uvedený v článku 9;

h)	vytvorenie, zavedenie a vedenie systému monitorovania po uvedení na trh v súlade s článkom 61;

h)	vytvorenie, zavedenie a vedenie systému monitorovania po uvedení na trh v súlade s článkom 61;

i)	postupy týkajúce sa podávania správ o závažných incidentoch a poruchách v súlade s článkom 62;

i)	postupy týkajúce sa podávania správ o závažných incidentoch a poruchách v súlade s článkom 62;

j)	vybavovanie komunikácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, príslušnými orgánmi vrátane odvetvových orgánov, ktoré poskytujú alebo podporujú prístup k údajom, s notifikovanými osobami, inými prevádzkovateľmi, zákazníkmi alebo inými zainteresovanými stranami;

j)	vybavovanie komunikácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, príslušnými orgánmi vrátane odvetvových orgánov, ktoré poskytujú alebo podporujú prístup k údajom, s notifikovanými osobami, inými prevádzkovateľmi, zákazníkmi alebo inými zainteresovanými stranami;

k)	systémy a postupy vedenia záznamov o všetkých príslušných dokumentoch a informáciách;

k)	systémy a postupy vedenia záznamov o všetkých príslušných dokumentoch a informáciách;

l)	riadenie zdrojov vrátane opatrení týkajúcich sa bezpečnosti dodávok;

l)	riadenie zdrojov vrátane opatrení týkajúcich sa bezpečnosti dodávok;

m)	rámec zodpovednosti, v ktorom sa stanovia povinnosti manažmentu a ostatných zamestnancov, pokiaľ ide o všetky aspekty uvedené v tomto odseku.

m)	rámec zodpovednosti, v ktorom sa stanovia povinnosti manažmentu a ostatných zamestnancov, pokiaľ ide o všetky aspekty uvedené v tomto odseku;

n)	opatrenia na predchádzanie neoprávnenej diskriminácii na základe pohlavia, etnického pôvodu, vierovyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo diskriminácii na akomkoľvek inom základe;

o)	vysvetlenie toho, ako sa pri navrhovaní vysokorizikového systému umelej inteligencie zohľadnili konkrétne etické hodnoty.

Zdôvodnenie

Doplnením sa zdôrazní, že inkluzívnosť a boj proti neoprávnenej diskriminácii by mali byť dôležitými prvkami systému kvality.

Systém musí byť v súlade s etickými hodnotami, ktoré chce používateľ systému umelej inteligencie stanoviť alebo pri ktorých môže poskytovateľ odôvodnene očakávať, že im vysokorizikový systém umelej inteligencie má zodpovedať. Poskytovateľ musí byť schopný vysvetliť, ako ich zohľadnil.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 19 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie musia zabezpečiť, aby sa ich systémy pred uvedením na trh alebo do prevádzky podrobili príslušnému postupu posudzovania zhody v súlade s článkom 43. Ak sa po tomto posúdení zhody preukáže súlad systémov umelej inteligencie s požiadavkami stanovenými v kapitole 2 tejto hlavy, poskytovatelia vypracujú EÚ vyhlásenie o zhode v súlade s článkom 48 a umiestnia označenie zhody CE v súlade s článkom 49.

Zdôvodnenie

Na posilnenie dôvery v systémy umelej inteligencie musia poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie zabezpečiť otvorenosť. Verejnosť preto musí mať možnosť kontrolovať, či bolo posudzovanie zhody vykonané správne a v súlade s pravidlami nariadenia.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 29, nový odsek po odseku 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Používatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie musia pred ich uvedením do prevádzky zvážiť etické aspekty ich používania. Musia byť schopní objasniť možné účinky používania tejto technológie na ľudí a spoločnosť. Spresnia svoj zamýšľaný účel používania systému umelej inteligencie, všeobecné hodnoty a spôsob, akým tieto hodnoty zvážili, a či ich do systému zapracovali. Zhodnotia skutočný vplyv systému umelej inteligencie na ľudí a spoločnosť počas celej jeho životnosti.

Zdôvodnenie

Etika je široký pojem. Jestvuje veľa spôsobov uplatňovania etiky vo vzťahu k technológiám, a to z hľadiska teoretických odôvodnení, ako aj konkrétnych metodík, nástrojov a koncepčných hodnôt. Hodnoty sú vecou, ktorú niektorí ľudia (resp. skupiny ľudí) považujú za dôležitú. Môžu mať konkrétnu alebo koncepčnejšiu povahu. Je dôležité ich podľa možnosti implementovať, morálne hodnoty prezentovať otvorene a pokračovať v posudzovaní životného cyklu systému umelej inteligencie.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 52 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Poskytovatelia zabezpečia, aby systémy umelej inteligencie určené na interakciu s fyzickými osobami boli koncipované a vyvinuté tak, aby boli fyzické osoby informované o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie , pokiaľ to nie je zrejmé z okolností a kontextu používania . Táto povinnosť sa nevzťahuje na systémy umelej inteligencie, ktoré sa podľa zákona môžu používať na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, pokiaľ tieto systémy nie sú sprístupnené verejnosti na oznamovanie trestných činov.

Poskytovatelia zabezpečia, aby systémy umelej inteligencie určené na interakciu s fyzickými osobami boli koncipované a vyvinuté tak, aby boli fyzické osoby informované o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie. Táto povinnosť sa nevzťahuje na systémy umelej inteligencie, ktoré sa podľa zákona môžu používať na odhaľovanie, prevenciu, vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, pokiaľ tieto systémy nie sú sprístupnené verejnosti na oznamovanie trestných činov. Táto interakcia nesmie obmedzovať rozsah možností ani právne postavenie fyzických osôb, ktoré sú v interakcii so systémami umelej inteligencie.

Zdôvodnenie

Ak sa technologické artefakty používajú ako prostriedok na interakciu s fyzickými osobami, môže vzniknúť riziko obmedzenia voľby fyzických osôb, ktoré sú v interakcii s týmito artefaktmi. Fyzické osoby musia byť náležite informované vždy, keď sa stretnú so systémami umelej inteligencie a to by nemalo podliehať výkladu danej situácie. Ich práva musia byť pri interakcii so systémami umelej inteligencie vždy zaručené.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 57 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Rada pre umelú inteligenciu pozostáva z vnútroštátnych dozorných orgánov, ktoré sú zastúpené vedúcimi alebo rovnocennými vysokopostavenými úradníkmi týchto orgánov, a z európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Na zasadnutia môžu byť prizvané iné vnútroštátne orgány, ak sú pre ne prerokúvané otázky relevantné.	Rada pre umelú inteligenciu pozostáva z vnútroštátnych dozorných orgánov, ktoré sú zastúpené vedúcimi alebo rovnocennými vysokopostavenými úradníkmi týchto orgánov, a z európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Na zasadnutia môžu byť prizvané iné národné orgány a regionálne a miestne samosprávy , ak sú pre ne prerokúvané otázky relevantné.

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy musia mať možnosť zúčastňovať sa na dohľade nad systémami umelej inteligencie a podávať správy o jeho praktickom vykonávaní.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 58

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Pri poskytovaní poradenstva a pomoci Komisii v kontexte článku 56 ods. 2 plní rada pre umelú inteligenciu najmä tieto úlohy:

a)	zhromažďovanie a výmena odborných znalostí a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

a)	zhromažďovanie a výmena odborných znalostí a najlepších postupov medzi členskými štátmi , regionálnymi a miestnymi samosprávami ;

b)	prispievanie k jednotným administratívnym postupom v členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o fungovanie regulačných prostredí uvedených v článku 53;

b)	prispievanie k jednotným administratívnym postupom v členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o fungovanie regulačných prostredí uvedených v článku 53;

c)	vydávanie stanovísk, odporúčaní alebo písomných príspevkov k otázkam týkajúcim sa vykonávania tohto nariadenia, najmä

c)	vydávanie stanovísk, odporúčaní alebo písomných príspevkov k otázkam týkajúcim sa vykonávania tohto nariadenia, najmä

i)	k technickým špecifikáciám alebo existujúcim normám v súvislosti s požiadavkami stanovenými v hlave III kapitole 2;

ii)	k používaniu harmonizovaných noriem alebo spoločných špecifikácií uvedených v článkoch 40 a 41;

iii)	k vypracovaniu usmerňujúcich dokumentov vrátane usmernení týkajúcich sa stanovovania správnych pokút uvedených v článku 71.

i)	k technickým špecifikáciám alebo existujúcim normám v súvislosti s požiadavkami stanovenými v hlave III kapitole 2;

ii)	k používaniu harmonizovaných noriem alebo spoločných špecifikácií uvedených v článkoch 40 a 41;

iii)	k vypracovaniu usmerňujúcich dokumentov vrátane usmernení týkajúcich sa stanovovania správnych pokút uvedených v článku 71.

Zdôvodnenie

Miestne a regionálne samosprávy sú najbližšie k miestnym obyvateľom a hospodárstvam. V súvislosti s výmenou ich poznatkov musia mať jednoznačné postavenie.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 59 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Na účely zabezpečenia uplatňovania a vykonávania tohto nariadenia každý členský štát zriadi alebo určí príslušné vnútroštátne orgány. Príslušné vnútroštátne orgány majú takú organizačnú štruktúru, aby zabezpečili objektivitu a nestrannosť vykonávania svojich činností a úloh. Ak to členský štát považuje za vhodné, úlohy v oblasti dohľadu alebo presadzovania môžu vykonávať miestne a regionálne samosprávy.

Zdôvodnenie

Aby sa zabezpečila vykonateľnosť nariadenia a stanoveného rámca dohľadu a presadzovania, musí mať členský štát možnosť poveriť miestne a regionálne orgány územnej samosprávy dohľadom alebo presadzovaním, a to v prípade potreby a tam, kde je to možné. V tejto súvislosti sa musí miestnym a regionálnym samosprávam poskytnúť podpora a odborná príprava, aby mohli v plnej miere vykonávať úlohy v oblasti dohľadu alebo presadzovania.

Pozmeňovací návrh 29

Článok 69 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Kódexy správania môžu vypracovať jednotliví poskytovatelia systémov umelej inteligencie alebo organizácie, ktoré ich zastupujú, alebo obaja, a to aj v spolupráci s používateľmi a akýmikoľvek zainteresovanými stranami a organizáciami, ktoré ich zastupujú. Kódexy správania sa môžu vzťahovať na jeden alebo viacero systémov umelej inteligencie, pričom sa zohľadní podobnosť zamýšľaného účelu príslušných systémov.

Kódexy správania môžu vypracovať národné orgány, regionálne alebo miestne samosprávy , jednotliví poskytovatelia systémov umelej inteligencie alebo organizácie, ktoré ich zastupujú, alebo obaja, a to aj v spolupráci s používateľmi a akýmikoľvek zainteresovanými stranami a organizáciami, ktoré ich zastupujú. Kódexy správania sa môžu vzťahovať na jeden alebo viacero systémov umelej inteligencie, pričom sa zohľadní podobnosť zamýšľaného účelu príslušných systémov.

Zdôvodnenie

Národné orgány a miestne a regionálne samosprávy by mali mať právomoc vypracovať kódexy správania pre systémy umelej inteligencie, ktoré vyvíjajú alebo používajú.

Pozmeňovací návrh 30

PRÍLOHA I – Techniky a prístupy umelej inteligencie uvedené v článku 3 bode 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S prihliadnutím na súčasný stav vedy zahŕňa umelá inteligencia tieto techniky a metódy:

a)	prístupy strojového učenia vrátane učenia s učiteľom, bez učiteľa a učenia posilňovaním pomocou širokého spektra metód vrátane hĺbkového učenia;

a)	prístupy strojového učenia vrátane učenia s učiteľom, bez učiteľa a učenia posilňovaním pomocou širokého spektra metód vrátane hĺbkového učenia;

b)	prístupy založené na logike a poznatkoch vrátane reprezentácie poznatkov, induktívneho (logického) programovania, vedomostných základní, inferenčných a deduktívnych mechanizmov, (symbolického) uvažovania a expertných systémov;

b)	prístupy založené na logike a poznatkoch vrátane reprezentácie poznatkov, induktívneho (logického) programovania, vedomostných základní, inferenčných a deduktívnych mechanizmov, (symbolického) uvažovania a expertných systémov;

c)	štatistické prístupy, bayesovský odhad, metódy vyhľadávania a optimalizácie.

c)	štatistické prístupy, bayesovský odhad, metódy vyhľadávania a optimalizácie;

Zdôvodnenie

Vymedzenie a zoznam techník umelej inteligencie majú byť nadčasové. Zoznam špecifických techník a prístupov používaných pri vývoji systémov umelej inteligencie by nemal byť vyčerpávajúcim zoznamom a musí byť jasné, že vychádza zo súčasného stavu vedeckých poznatkov.

Pozmeňovací návrh 31

Príloha III body 1 až 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie podľa článku 6 ods. 2 sú systémy umelej inteligencie uvedené v ktorejkoľvek z týchto oblastí:

1.	Biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb:

1.	Biometrická identifikácia a kategorizácia fyzických osôb:

a)	systémy umelej inteligencie určené na používanie na diaľkovú biometrickú identifikáciu fyzických osôb „v reálnom čase“ a „následne“.

a)	systémy umelej inteligencie určené na používanie na diaľkovú biometrickú identifikáciu fyzických osôb „v reálnom čase“ a „následne“.

2.	Riadenie a prevádzka kritickej infraštruktúry:

2.	Riadenie a prevádzka kritickej infraštruktúry:

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať ako bezpečnostné komponenty pri riadení a prevádzke cestnej premávky a pri dodávkach vody, plynu, tepla a elektriny.

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať ako bezpečnostné komponenty pri riadení a prevádzke cestnej premávky a pri dodávkach vody, plynu, tepla a elektriny a v telekomunikačnej, vodohospodárskej a internetovej infraštruktúre ;

3.	Vzdelávanie a odborná príprava:

3.	Vzdelávanie a odborná príprava:

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na určovanie prístupu fyzických osôb do inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy alebo na ich priradenie k týmto inštitúciám;

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na určovanie prístupu fyzických osôb do inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy alebo na ich priradenie k týmto inštitúciám;

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na hodnotenie študentov vo vzdelávacích inštitúciách a inštitúciách odbornej prípravy a na hodnotenie účastníkov skúšok, ktoré sa bežne vyžadujú na prijatie do vzdelávacích inštitúcií.

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na hodnotenie študentov vo vzdelávacích inštitúciách a inštitúciách odbornej prípravy a na hodnotenie účastníkov skúšok, ktoré sa bežne vyžadujú na prijatie do vzdelávacích inštitúcií.

4.	Zamestnanosť, riadenie pracovníkov a prístup k samostatnej zárobkovej činnosti:

4.	Zamestnanosť, riadenie pracovníkov a prístup k samostatnej zárobkovej činnosti:

a)	systémy umelej inteligencie určené na nábor alebo výber fyzických osôb, najmä na inzerovanie voľných pracovných miest, preverovanie alebo filtrovanie žiadostí, hodnotenie uchádzačov počas pohovorov alebo skúšok;

a)	systémy umelej inteligencie určené na nábor alebo výber fyzických osôb, najmä na inzerovanie voľných pracovných miest, preverovanie alebo filtrovanie žiadostí, hodnotenie uchádzačov počas pohovorov alebo skúšok;

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať pri rozhodovaní o postupe v zamestnaní a ukončení zmluvných pracovných vzťahov, pri prideľovaní úloh a monitorovaní a hodnotení výkonnosti a správania osôb v rámci takýchto vzťahov.

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať pri rozhodovaní o postupe v zamestnaní a ukončení zmluvných pracovných vzťahov, pri prideľovaní úloh a monitorovaní a hodnotení výkonnosti a správania osôb v rámci takýchto vzťahov.

5.	Prístup k základným súkromným a verejným službám a dávkam a ich využívanie:

5.	Prístup k základným súkromným a verejným službám a dávkam a ich využívanie:

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať orgánmi verejnej moci alebo v ich mene na hodnotenie oprávnenosti fyzických osôb na dávky a služby verejnej pomoci, ako aj na poskytovanie, zníženie či zrušenie takýchto dávok a služieb alebo na žiadosti o ich vrátenie;

a)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať orgánmi verejnej moci alebo v ich mene na hodnotenie a rozhodnutie o oprávnenosti fyzických osôb na dávky a služby verejnej pomoci, ako aj na poskytovanie, zníženie či zrušenie takýchto dávok a služieb alebo na žiadosti o ich vrátenie;

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na hodnotenie úverovej bonity fyzických osôb alebo stanovenie ich bodového hodnotenia kreditného rizika, s výnimkou systémov umelej inteligencie prevádzkovaných malými poskytovateľmi na vlastnú potrebu;

b)	systémy umelej inteligencie, ktoré sa majú používať na určenie úverovej bonity fyzických osôb alebo ich bodového hodnotenia kreditného rizika, s výnimkou systémov umelej inteligencie prevádzkovaných malými poskytovateľmi na vlastnú potrebu;

c)	systémy umelej inteligencie určené na vysielanie záchranných služieb prvej reakcie vrátane hasičov a zdravotníckej pomoci alebo na stanovovanie priority ich vysielania.

c)	systémy umelej inteligencie určené na vysielanie záchranných služieb prvej reakcie vrátane hasičov a zdravotníckej pomoci alebo na stanovovanie priority ich vysielania.

Zdôvodnenie

Telekomunikačná, vodohospodárska a internetová infraštruktúra sú neoddeliteľnou súčasťou kritickej infraštruktúry.

Pri kvalifikovaní vysokorizikových systémov ide o to, či by takéto systémy mohli pre občanov predstavovať skutočné riziko. Výlučne analytické a teoretické posúdenie nárokov obyvateľov na verejné služby ešte nepredstavuje veľké riziko. Doplnením slova „hodnotenie“ k slovám „rozhodnutie o“ sa zdôrazňuje, že toto riziko sa v rozhodovaní účinne odráža, najmä pokiaľ ide o obyvateľov.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Ekosystém excelentnosti

zdôrazňuje, že ambíciu Komisie urobiť z EÚ svetového lídra v oblasti zodpovedného rozvoja umelej inteligencie sústredeného na človeka možno naplniť len vtedy, ak sa miestnym a regionálnym samosprávam prizná dôležitá úloha. Orgány územnej samosprávy majú najlepšie predpoklady na to, aby prispeli k vytvoreniu vhodného prostredia na podporu zvýšenia investícií do umelej inteligencie v nadchádzajúcich rokoch a posilnenie dôvery v umelú inteligenciu.

Zdôrazňuje, že okrem zapojenia miestnych a regionálnych samospráv je dôležité poskytovať im podporu a odbornú prípravu s cieľom posilniť ich spôsobilosti v tejto oblasti, najmä preto, že môžu plniť úlohy v oblasti dohľadu a presadzovania.

Konštatuje, že na rozvoj umelej inteligencie budú k dispozícii finančné prostriedky EÚ, ale poukazuje na roztrieštený prístup k tomuto rozvoju v dôsledku rozmanitosti programov, čo zväčšuje riziko fragmentácie a prekrývania.

Vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila a prepojila odolné a pluralistické spoločné dátové priestory, ktoré vyriešia prípady spoločenského používania s využitím verejných a súkromných údajov. Vyžaduje si to aj zosúladenie s legislatívnymi iniciatívami v rámci Európskej dátovej stratégie.

Ekosystém dôvery

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu nariadenia chýba odkaz na miestne a regionálne samosprávy, hoci právny rámec sa vzťahuje na verejné aj súkromné subjekty.

Konštatuje v tejto súvislosti, že systémy umelej inteligencie môžu byť významnou pomocou pri interakcii miestnych a regionálnych samospráv s občanmi a pri poskytovaní služieb. Systémy umelej inteligencie môžu okrem iného zvýšiť efektívnosť verejného sektora a pomôcť miestnym a regionálnym samosprávam reagovať na úpravy, ktoré treba prijať na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s ekologickou a digitálnou transformáciou. Je preto dôležité, aby sa skúsenosti miestnych a regionálnych samospráv aktívne zohľadnili pri prebiehajúcej revízii nariadenia.

Dôrazne žiada ďalšie objasnenie vymedzení pojmov „poskytovateľ“ a „používateľ“, najmä v situáciách, keď podniky, výskumné ústavy, verejné orgány a obyvatelia spoločne vyvíjajú a testujú systémy umelej inteligencie v živých laboratóriách. Náležitá pozornosť by sa mala venovať aj občanom alebo spotrebiteľom, na ktorých vplývajú rozhodnutia systémov používaných profesionálnymi používateľmi založené na umelej inteligencii.

Poukazuje na potrebu predchádzajúcej konzultácie so zainteresovanými miestnymi a regionálnymi samosprávami v prípade používania systémov umelej inteligencie na diaľkovú biometrickú identifikáciu fyzických osôb v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na presadzovanie práva.

Víta verejnú konzultáciu Európskej komisie o prispôsobení pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti osobitným výzvam digitálneho veku a umelej inteligencie (1) a očakáva, že to povedie k aktualizovanému rámcu zameranému na zabezpečenie odškodnenia spotrebiteľov za škody spôsobené aplikáciami umelej inteligencie.

10.

Kladie si otázku, prečo systémy umelej inteligencie používané v demokratických procesoch, napríklad vo voľbách, nie sú na zozname vysokorizikových systémov umelej inteligencie.

11.

Dôrazne žiada, aby vysokorizikové systémy umelej inteligencie podliehali rovnakým požiadavkám na transparentnosť a informovanie pre fyzické osoby, ako je tomu v súčasnosti v prípade používateľov.

12.

Poukazuje na veľké riziko a dôsledky v oblasti ľudských práv súvisiace s používaním sociálnych klasifikácií.

13.

V tejto súvislosti je veľmi skeptický, pokiaľ ide o dva dôvody uvedené v nariadení (2), ktorými sa má určiť, kedy sociálna klasifikácia vedie k škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s jednotlivcami alebo skupinami osôb, keďže je mimoriadne ťažké preukázať existenciu takýchto dôvodov. Zároveň naliehavo žiada jasné vymedzenie dôsledných záruk s cieľom zabezpečiť, aby sa neobchádzal zákaz praktík sociálnej klasifikácie.

14.

Konštatuje, že v odôvodneniach nariadenia sa uvádzajú riziká, ktorým sú jednotlivci vystavení v dôsledku ich interakcie s vysokorizikovými systémami umelej inteligencie okrem iného v súvislosti so vzdelávaním, odbornou prípravou, zamestnanosťou, riadením ľudských zdrojov, prístupom k samostatnej zárobkovej činnosti alebo určitým základným súkromným a verejným službám a ich využívaním.

15.

Vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala kvalifikáciu vysokej rizikovosti systémov umelej inteligencie určených na používanie orgánmi verejnej moci (3).

16.

Žiada zriadiť orgán, ktorý by ex ante poskytoval dôležité poradenstvo týkajúce sa výkladu ustanovení nariadenia, a to aj v súvislosti so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Posilní sa tým právna istota a znížia náklady na navrhovanie a zavádzanie systémov umelej inteligencie.

17.

V tejto súvislosti zdôrazňuje význam jasnosti pri formulovaní nariadenia, ktoré má zásadný význam pre budovanie ekosystému dôvery a odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa vývoja a používania systémov umelej inteligencie. Tým by sa predišlo nesprávnemu výkladu navrhovaných požiadaviek a zmenšilo by sa riziko následného nesprávneho riadenia aplikácií umelej inteligencie, čím by sa maximalizovala účinnosť a dôveryhodnosť nariadenia, pokiaľ ide o sankcie. V súlade s programom lepšej právnej regulácie Európskej komisie má zároveň kľúčový význam včasné odhalenie a odstránenie možných prekrývaní a/alebo rozporov s existujúcimi pravidlami.

18.

Konštatuje, že mnohé miestne a regionálne samosprávy používajú na porovnateľné úlohy tie isté systémy umelej inteligencie. Vo veľkej väčšine prípadov tieto systémy navrhujú súkromné spoločnosti.

19.

Poukazuje na to, že návrh nariadenia nie je izolovaný, pokiaľ ide o zaručenie práv občanov, ale treba ho vnímať v spojení s existujúcimi právnymi predpismi. Členským štátom sa preto adresuje výzva, aby priebežne zabezpečovali administratívne opatrenia potrebné na zohľadnenie príležitostí a rizík spojených s používaním umelej inteligencie vo verejnom sektore.

20.

V súvislosti s tým poukazuje na to, že pri posudzovaní zhody podniky a notifikované osoby interpretujú európske a vnútroštátne predpisy, čo sa prejaví v praxi miestnych a regionálnych samospráv, ktoré tieto systémy umelej inteligencie využívajú. V dôsledku toho je ťažké určiť, do akej miery môžu miestne a regionálne politiky ovplyvniť tieto systémy umelej inteligencie. Výbor preto upozorňuje na osobitné potreby miestnych a regionálnych samospráv a na skutočnosť, že univerzálny prístup môže oslabiť účinnosť systémov umelej inteligencie pri uspokojovaní týchto potrieb. Okrem toho navrhuje, aby členské štáty boli oprávnené regulovať vysokorizikové systémy umelej inteligencie na základe zjavných a opodstatnených dôvodov verejného záujmu.

21.

V tejto súvislosti žiada, aby boli posúdenia zhody transparentné a dostupné verejnosti. Miestne a regionálne samosprávy musia mať možnosť zúčastňovať sa na dohľade nad systémami umelej inteligencie, podávať správy o jeho praktickom vykonávaní a formálne prispievať k hodnoteniu uplatňovania nariadenia, ktoré vypracúva Európska komisia.

22.

Zdôrazňuje, že na uplatňovanie regulačného rámca je potrebné vytvoriť primerané právne, metodické a etické podmienky, ktoré umožnia vývoj technológie a právnych predpisov a hodnotenie týchto predpisov. Zároveň sa musia stanoviť jasné kritériá sprístupnenia tohto regulačného rámca podnikateľom. Aby sa zabezpečilo, že spotrebiteľské organizácie budú môcť presadzovať ustanovenia aktu o umelej inteligencii, musia sa tieto ustanovenia začleniť do prílohy I smernice (EÚ) 2020/1828 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

Informačné kampane

23.

Poukazuje na význam verejných kampaní, ktorých cieľom je informovať širokú verejnosť o existencii, užitočnosti, ako aj o potenciálnych rizikách systémov umelej inteligencie, a oboznámiť ju s nimi. Ďalej zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné poskytnúť spotrebiteľom obsiahle informácie o umelej inteligencii a strojovo riadenom rozhodovaní. Žiada preto Európsku komisiu, aby na takéto kampane vyčlenila finančné prostriedky.

Administratívna záťaž

24.

Vyjadruje znepokojenie nad možným administratívnym zaťažením, ktoré môže navrhované nariadenie spôsobiť. Administratívne zaťaženie môže malé a stredné podniky a miestne a regionálne samosprávy obmedzovať pri podpore inovácií a používania systémov umelej inteligencie (4).

Proporcionalita a subsidiarita

25.

Domnieva sa, že návrh nariadenia je v súlade s požiadavkami zásad proporcionality a subsidiarity. Pridaná hodnota opatrení EÚ v tejto oblasti a vhodnosť právneho základu zvoleného Komisiou sú jasné a konzistentné. Posúdenie vplyvu obsahovalo samostatnú časť o subsidiarite. Okrem toho žiadny národný parlament nevydal do stanoveného termínu 2. septembra 2021 odôvodnené stanovisko, ktoré by sa týkalo porušenia zásady subsidiarity.

V Bruseli 2. decembra 2021

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS

([62]) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).

(1) https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12979-Civil-liability-adapting-liability-rules-to-the-digital-age-and-artificial-intelligence/public-consultation_sk

(2) Článok 5 ods. 1 písm. c).

(3) Príloha III bod 5 písm. a).

(4) V nedávnej štúdii vypracovanej s podporou Európskej komisie sa na základe primeraných predpokladov odhaduje, že získanie osvedčenia pre systém umelej inteligencie by mohlo stáť v priemere 16 800 – 23 000 EUR, čo zodpovedá približne 10 – 14 % nákladov na vývoj (Study to Support an Impact Assessment of Regulatory Requirements for Artificial Intelligence in Europe, s. 12).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 97

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 65 28. februára 2022

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021
2022/C 97/01	Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Pracovný program Európskej komisie na rok 2022	1
2022/C 97/02	Uznesenie Európskeho výboru regiónov k návrhu na Európsky rok mládeže	7
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021
2022/C 97/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov	10
2022/C 97/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky plán na boj proti rakovine	17
2022/C 97/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti	21
2022/C 97/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Odstránenie bezdomovectva v Európskej únii: miestne a regionálne hľadisko	26
2022/C 97/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Akčný plán EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo	30
2022/C 97/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Udržateľné modré hospodárstvo a akvakultúra	36
2022/C 97/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy	43
2022/C 97/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Európskej komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2020	50
2022/C 97/11	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rodový rozmer štrukturálnych fondov a fondov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 s osobitným zameraním na prípravu operačných programov	56

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	Interactio — hybrid — 147. plenárne zasadnutie VR, 1. 12. 2021 — 2. 12. 2021
2022/C 97/12	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky prístup k umelej inteligencii – akt o umelej inteligencii (revidované stanovisko)	60